Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna cirkev na ...
12.05.2015 • Views
Share Embed Flag

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna cirkev na ...

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna cirkev na ...

Júl - Mesačník Odkaz sv. Cyrila a Metoda - Pravoslávna cirkev na ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
ocam.orthodox.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

Roč. L / 2004<br />

Ce<strong>na</strong> 15 Sk<br />

ISSN 0139-9012<br />

7<br />

Z OBSAHU:<br />

Jednotné <strong>sv</strong>iatkovanie<br />

Paschy Christovej<br />

•<br />

Zamyslenie sa <strong>na</strong>d sčítaním<br />

ľudu v roku 2001<br />

<strong>na</strong> Slovensku<br />

•<br />

Starec Porfírij o <strong>sv</strong>ojej<br />

rakovine<br />

•<br />

Otázka umelého<br />

oplodnenia<br />

MESAČNÍK<br />

PRAVOSLÁVNEJ CIRKVI<br />

NA SLOVENSKU

OBSAH - ЗMІСТ<br />

SVIATOK<br />

Ochridský prológ<br />

(Biskup Nikolaj Velimirovič) ............ 1<br />

Jednotné <strong>sv</strong>iatkovanie Paschy<br />

Christovej ako výraz jednoty Cirkvi<br />

(Dr. Štefan Pružinský, PhD.) ........ 4<br />

Svätá Myronosica<br />

a apoštolom rovná Mária<br />

(Štefan Šak) ........................................ 9<br />

HISTÓRIA<br />

Zamyslenie sa <strong>na</strong>d sčítaním ľudu<br />

v roku 2001 <strong>na</strong> Slovensku<br />

(Prot. Dr. Štefan Horkaj) .............10<br />

DUCHOVNOSŤ<br />

Starec Porfírij o <strong>sv</strong>ojej rakovine ... 15<br />

Otázka umelého oplodnenia<br />

(Mgr. Blaže<strong>na</strong> Šarová) .................... 17<br />

„Hospodin neodoprie blahá tým,<br />

čo chodia bez úhony“<br />

(Štefan Šak) ...................................... 19<br />

Listy v aktívnej<br />

dušpastierskej službe ..................... 20<br />

ROZHOVOR<br />

Osobný rozhovor s pracovníkom<br />

Slavistického kabinetu SAV ......... 22<br />

NA ZAMYSLENIE<br />

Nosím kresťanský „dres“?<br />

(matuška Vierka) ............................ 27<br />

Z DOMOVA<br />

Zo života Prešovskej eparchie ...... 28<br />

Zo života Michalovskej eparchie .. 34<br />

ZO SVETA ...................................... 36<br />

50 rokov <strong>na</strong> nive Christovej .......... 39<br />

JUBILEÁ ......................................... 40<br />

ODKAZ<br />

<strong>sv</strong>. CYRILA<br />

a METODA<br />

Mesačník Pravoslávnej<br />

cirkvi <strong>na</strong> Slovensku<br />

Ročník L/2004<br />

ISSN 0139-9012<br />

Ce<strong>na</strong> 15,-Sk<br />

7<br />

04<br />

ЗAПOВІТ<br />

св. КИРИЛA<br />

и MEФOДІЯ<br />

Vydáva: Metropolitná rada Pravoslávnej<br />

cirkvi <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Redakcia: Bayerova č. 8, 080 01 Prešov,<br />

telefón: 051/7724 736,<br />

e-mail: ocam@orthodox.sk<br />

web: www.ocam.orthodox.sk<br />

skype: ocam_orthodox<br />

Šéfredaktor: Mgr. Michal Džugan<br />

Korektúra: Mgr. Da<strong>na</strong> Kojnoková<br />

Vychádza 12-krát do roka.<br />

Tlač: Ing. Jozef Nemec - GRAFOTLAČ<br />

Bernolákova 5, 080 01 Prešov.<br />

Ročné predplatné 180,- Sk,<br />

polročné predplatné 90,- Sk.<br />

Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma:<br />

Redakcia <strong>Odkaz</strong>u <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>,<br />

Bayerova 8, 080 01 Prešov,<br />

Úrad metropolitnej rady<br />

<strong>na</strong> tel. č.: 051/7724 736<br />

a každý pravoslávny farský úrad.<br />

Povolené SÚTI č. 15/0 z 27. 12. 1972.<br />

Na obálke<br />

iko<strong>na</strong> mučeníka Emiliá<strong>na</strong><br />

z mo<strong>na</strong>stiera Ormylia<br />

Nasledujúce číslo 08/2004 vyjde<br />

10. augusta 2004

Biskup Nikolaj (Velimirovič)<br />

Ochridský prológ<br />

(29. jún/12. júl)<br />

1. Svätý apoštol Peter<br />

Syn Jonášov, brat Andreja Prvozvaného<br />

zo Simeonovho kmeňa z mesta<br />

Betsaida. Bol rybárom a <strong>na</strong>jprv sa volal<br />

Šimon, ale Hospodin sa rozhodol dať<br />

mu meno Kéfas, alebo Peter (Jn 1, 42).<br />

On prvý medzi učeníkmi jasne vyjadril<br />

vieru v Isusa hovoriac: „Ty si Christos,<br />

Syn Boha živého“ (Mt 16, 16). Jeho láska<br />

k Hospodinovi bola veľká a jeho viera sa<br />

postupne utvrdzovala. Keď Hospodi<strong>na</strong><br />

priviedli pred súd, Peter<br />

ho trikrát zaprel, ale iba<br />

jeden pohľad do Isusovej<br />

tváre zaplnil Petrovu<br />

dušu hanbou a pokáním.<br />

Po Zoslaní Svätého Ducha<br />

sa stal nebojácnym<br />

a silným zvestovateľom<br />

Evanjelia. Po jednej<br />

jeho kázni v Jeruzaleme<br />

uverilo okolo tritisíc<br />

duší. Zvestoval Evanjelium<br />

po Palestíne, Malej<br />

Ázii a Taliansku. Robil<br />

mocné divy. Liečil chorých, kriesil<br />

mŕtvych, dokonca sa aj od jeho tieňa<br />

uzdravovali nemocní. Viedol veľký boj<br />

so Šimonom Mágom, ktorý zo seba robil<br />

boha a bol vlastne služobníkom diabla.<br />

Nakoniec ho Peter premohol. Na príkaz<br />

kráľa Nero<strong>na</strong>, Šimonovho priateľa, bol<br />

Peter odsúdený <strong>na</strong> smrť. Ustanoviac<br />

Li<strong>na</strong> za biskupa v Ríme a utešiac Christovo<br />

stádo, radostne odišiel <strong>na</strong> smrť. Keď<br />

SVIATOK<br />

- 1 -<br />

2. Svätý apoštol Pavel<br />

uvidel pred sebou<br />

kríž, poprosil <strong>sv</strong>ojich<br />

mučiteľov, aby<br />

ho ukrižovali hlavou<br />

dole, lebo cítil,<br />

že nie je dôstojný<br />

zomrieť tak, ako<br />

zomrel Christos.<br />

Narodil sa v Tarze a pochádzal z Benjamínovho<br />

kmeňa. Najprv sa volal Saul.<br />

Učil sa pri Gamalielovi a bol farizejom<br />

a veľkým pre<strong>na</strong>sledovateľom kresťanov.<br />

Na kresťanskú vieru ho čudne obrátil samotný<br />

Hospodin, ktorý<br />

sa mu zjavil <strong>na</strong> ceste do<br />

Damasku. Dal sa pokrstiť<br />

apoštolom A<strong>na</strong>niášom.<br />

Premenovali<br />

ho <strong>na</strong> Pavla a pričlenili<br />

k veľkým apoštolom.<br />

S plamenitou horlivosťou<br />

zvestoval Evanjelium<br />

všade, od hraníc<br />

Arábie po Španielsko,<br />

medzi Židmi a pohanmi.<br />

Získal pomenovanie<br />

„apoštol pohanov“.<br />

Nakoľko strašné boli jeho muky, <strong>na</strong>toľko<br />

<strong>na</strong>dľudská bola jeho trpezlivosť. Keďže<br />

všetky <strong>sv</strong>oje noci <strong>na</strong>plnil strádaním za<br />

Christa, keďže organizoval Cirkev po<br />

rôznych mestách a keďže dosiahol mieru<br />

doko<strong>na</strong>losti, mohol povedať: „Nežijem<br />

už ja, ale žije vo mne Christos.“ Vtedy ho<br />

sťali v Ríme, v čase panovania kráľa Nero<strong>na</strong>,<br />

podobne, ako aj apoštola Petra.

SVIATOK<br />

Nevzdelanec a vzdelanec, ale duchom rovní,<br />

a Božou láskou ako anjeli silní.<br />

Peter prostý človek, Pavel školovaný,<br />

blahodaťou ducha obaja o<strong>sv</strong>etlení.<br />

Dve plamenné <strong>sv</strong>iece, <strong>sv</strong>iece neuhasiteľné,<br />

dve žiariace hviezdy, vysoké a krásne.<br />

Obišli zem a <strong>sv</strong>etlosť preniesli,<br />

všetko ľuďom dali a nič nezobrali.<br />

Chudobní ľudia - <strong>sv</strong>et obohatili,<br />

väzni a sluhovia – celý <strong>sv</strong>et pokorili.<br />

Svet obohatili Christovými učeniami,<br />

celý <strong>sv</strong>et pokorili novými zbraňami:<br />

Pokorou, pokojom a blahou krotkosťou,<br />

modlitbou, pôstom a silnou milosťou.<br />

Keď po búrnom dni prichádza večer búrny,<br />

presekol im život Neron po krvi hladný.<br />

Ale keď sa vladár zo skutkov zodpovedal,<br />

Petra a Pavla strádaniu predal,<br />

<strong>sv</strong>et patril im, už jemu viac nie,<br />

Apoštoli sa smrťou dali <strong>na</strong> kráľovstva získavanie.<br />

Zamyslenie sa<br />

Šimon Peter a Šimon Mág. Nepriatelia kresťanstva často radi uvádzajú príklady<br />

veľkým pohanských divotvorcov, aby takto oklamali slabých vo viere, ponížili<br />

kresťanskú vieru a pohanstvo, čarodejníctvo, zaklí<strong>na</strong>čstvo, satanstvo a každé šarlatánstvo<br />

povýšili. Bezpochyby aj satan sa skrze <strong>sv</strong>ojich služobníkov pokúša činiť divy-<br />

-zázraky, ale všetky tieto divy nepochádzajú z ľudomilnosti, ľútosti, milosrdenstva<br />

a z viery v Boha, ale z hrdosti, sebeckosti, márnomyseľnosti a nenávisti k človeku.<br />

Kresťan by sa mal z apoštolskej histórie <strong>na</strong>učiť rozlišovať medzi božskými divmi<br />

a satanským klamom a fantáziou. Nech si len spomenie <strong>na</strong> apoštola Petra a Šimo<strong>na</strong><br />

Mága. Nech si len porovná Petrove zázraky so zdanlivými Šimonovými zázrakmi.<br />

Apoštol obracal kamenné ľudské srdcia <strong>na</strong> blahé, liečil choroby, kriesil mŕtvych,<br />

a to všetko modlitbou a vierou v živého Boha; Šimon Mág <strong>na</strong>opak opantával ľudí<br />

diabolskými videniami. Apoštol Peter bol priateľ Boží a Šimon Mág priateľ a chránenec<br />

skazeného cisára Nero<strong>na</strong>, ktorý spáchal samovraždu. Zázraky pohanských<br />

fakírov patria do druhu prízrakov a klamov Šimo<strong>na</strong> Mága. Tak, ako sa oslnený<br />

piesok zďaleka podobá <strong>na</strong> vodu, tak sa aj fakírske „zázraky“ podobajú <strong>na</strong> životodarné<br />

kresťanské zázraky.<br />

- 2 -

SVIATOK<br />

Rozjímanie<br />

Aby som rozjímal <strong>na</strong>d zázračným vyzdravením slepého Bartimea (Mk 10, 46), a to:<br />

1. Ako Bartimej prosil Hospodi<strong>na</strong>: pomiluj mja! (zmiluj sa <strong>na</strong>do mnou!)<br />

2. Ako Hospodin povedal: „Viď“ a začal vidieť<br />

Beseda – O strachu Božom<br />

- 3 -<br />

„So strachom prežite čas <strong>sv</strong>ojho života“<br />

(1 Pt 1, 17)<br />

Toto sú slová veľkého apoštola Petra, slová, ktoré majú dvojité potvrdenie: nebeské<br />

<strong>na</strong>dchnutie a osobnú skúsenosť. S nebeským <strong>na</strong>dchnutím sa stal jednoduchý rybár<br />

Peter učiteľom národov, stĺpom viery, silným<br />

divotvorcom. Vďaka osobnej skúsenosti zistil,<br />

že celá jeho sila je od Boha, a že odtiaľ treba<br />

v sebe mať aj strach Boží. Nijaký iný strach,<br />

len strach Boží.<br />

Blázon sa bojí len vtedy, keď strelí blesk<br />

a zahrmí, ale múdry sa bojí Boha každý deň<br />

a v každom čase. Stvoriteľ blesku a hromu<br />

je strašnejší a nezjavuje sa pred tebou čas<br />

od času, ako blesk a hrom, ale je pred tebou<br />

neustále a nevzďaľuje sa od teba. Preto nie je<br />

dobré mať strach Boží len čas od času, ale<br />

strachom Božím treba dýchať. Strach Boží je<br />

ozón v dusnej atmosfére <strong>na</strong>šej duše. Ten prináša<br />

čistotu, ľahkosť a krásnu vôňu, zdravie.<br />

Pokiaľ sa Peter neutvrdil v Božom strachu, bol<br />

len Peter a nie apoštol, hrdi<strong>na</strong>, učiteľ národov,<br />

a čudotvorec.<br />

Ó, bratia moji, neveseľme sa pred žatvou.<br />

Tento náš život totiž nie je žatva, ale sejba,<br />

práca, pot a strach. Hospodár žije v strachu,<br />

pokiaľ sa nepozbierajú plody z poľa. Nechajme<br />

aj my veselosť <strong>na</strong> deň žatvy, teraz je čas práce<br />

a strachu. Budem spasený? Táto otázka by mala každého z nás trápiť rov<strong>na</strong>ko, ako<br />

hospodára mučí otázka: Zožnem plody mojej práce <strong>na</strong> poli? Každý deň sa hospodár<br />

trápi a strachuje. Trápme sa aj my a strachujme sa celý čas <strong>sv</strong>ojho života <strong>na</strong> zemi.<br />

Ó, Hospodine strašný a silný, podrž nás v Tvojom strachu. Tebe je sláva a vďaka<br />

<strong>na</strong> veky. Amiň.<br />

<strong>sv</strong>ätý vladyka Nikolaj Velimirovič, z knihy: Ochridský prológ<br />

zo srbčiny preložil: jerej Peter Soroka

(pokračovanie)<br />

Ďalším pravidlom, ktoré hovorí<br />

o termíne <strong>sv</strong>iatkovania Paschy, je prvé<br />

pravidlo antiochijského snemu, ktorý<br />

sa ko<strong>na</strong>l v roku 341. Hoci tento snem<br />

bol len miestny, jeho prvé pravidlo je<br />

pre nás veľmi cenným historickým<br />

dokumentom. Zachytáva v sebe totiž<br />

stanovisko prvého všeobecného snemu<br />

ohľadom <strong>sv</strong>iatkovania Paschy, ktorého<br />

pôvodné znenie sa nám nezachovalo.<br />

Toto pravidlo znie: „Všetci, ktorí sa<br />

odvážia porušovať rozhodnutie <strong>sv</strong>ätého<br />

a veľkého snemu, ktorý bol v Nicei..., o po<strong>sv</strong>ätnom<br />

<strong>sv</strong>iatku spasiteľnej Paschy, nech<br />

budú odlúčení zo spoločenstva... Cirkvi, ak<br />

budú pokračovať v hádavom protivení sa<br />

proti dobrému ustanoveniu. Toto je povedané<br />

o laikoch. Ak niekto z predstavených<br />

Cirkvi, biskup, kňaz alebo diakon sa po<br />

tomto rozhodnutí odváži k rozvracaniu<br />

ľudí a k znepokojovaniu Cirkvi tým, že<br />

sa oddelí a so Židmi bude sláviť Paschu,<br />

toho <strong>sv</strong>ätý snem už odteraz odsudzuje k<br />

tomu, aby bol cudzí Cirkvi, pretože sa nestal<br />

príčinou hriechu len pre seba, ale aj<br />

príčinou rozkladu a rozvrátenia mnohých.<br />

A nielen týchto zbavuje snem duchovnej<br />

služby, ale aj všetkých tých, čo sa odvážia<br />

byť v spoločenstve s nimi po ich vylúčení<br />

z kňazstva“ (Pravidlá..., str.84).<br />

Z tohto pravidla antiochijského snemu<br />

je zrejmé, že prvý všeobecný snem<br />

sa o čase <strong>sv</strong>iatkovania Paschy vyjadril<br />

plne v súlade so siedmym apoštolským<br />

pravidlom, čiže v tom zmysle, aby sa<br />

kresťanská Pascha v žiadnom prípade<br />

neslávila v čase židovských paschálnych<br />

SVIATOK<br />

JEDNOTNÉ SVIATKOVANIE PASCHY CHRISTOVEJ<br />

AKO VÝRAZ JEDNOTY CIRKVI<br />

- 4 -<br />

<strong>sv</strong>iatkov. Nikodým, biskup dalmatinsko-<br />

-istrijský, vo <strong>sv</strong>ojom výklade <strong>cirkev</strong>ných<br />

kánonov vy<strong>sv</strong>etľuje, prečo sa antiochijský<br />

snem touto otázkou po šestnástich<br />

rokoch opätovne zaoberal. Hovorí <strong>na</strong>sledujúce:<br />

„Ustanovenie Nicejského snemu<br />

o čase <strong>sv</strong>iatkovania Paschy, hoci aj bolo<br />

ustanovením všeobecného snemu, predsa<br />

len nemohlo prinútiť všetky maloázijské<br />

cirkvi k tomu, aby sa mu podriaďovali.<br />

Aj po tomto sneme sa vyskytovali niektorí<br />

(ľudia), dokonca aj biskupi, ktorí <strong>na</strong>rušovali<br />

toto ustanovenie a pokračovali tak,<br />

ako predtým, v <strong>sv</strong>iatkovaní Paschy súčasne<br />

so Židmi. Proti takýmto tvrdošijným<br />

ľuďom bolo vydané toto antiochijské pravidlo“<br />

(Kalendarnyj vopros..., str. 285).<br />

O nesprávnosti <strong>sv</strong>iatkovania <strong>sv</strong>iatkov<br />

a postenia spoločne so Židmi hovorí ešte<br />

sedemdesiate apoštolské pravidlo a 37.<br />

pravidlo laodicejského snemu. Pretože<br />

sú to v podstate totožné alebo veľmi podobné<br />

texty s predchádzajúcimi, nebudem<br />

ich doslova citovať. Dôležité je však<br />

zdôrazniť, že v 37. pravidle laodicejského<br />

snemu, ktorý sa ko<strong>na</strong>l v roku 343, sa už<br />

nespomí<strong>na</strong>jú len Židia, ale aj bludári, čiže<br />

inoverci a heretici, od <strong>sv</strong>iatkov ktorých<br />

je potrebné sa v duchu tohto pravidla<br />

taktiež dištancovať.<br />

Nakoniec uvedieme ešte niekoľko<br />

dôležitých a zaujímavých myšlienok<br />

a stanovísk, ktoré odzneli <strong>na</strong> celoruskom<br />

miestnom sneme v rokoch 1917<br />

a 1918. Tento snem spolupracoval s tzv.<br />

Komisiou pre otázku reformy kalendára<br />

v Rusku (jej členmi boli <strong>na</strong>pr. D. I. Mendelejev<br />

a prof. V. V. Bolotov). Komisia pri

SVIATOK<br />

<strong>sv</strong>ojej práci brala do úvahy skutočnosť, že<br />

v tej dobe všetky pravoslávne komunity<br />

<strong>na</strong> Východe aj Západe kategoricky odmietali<br />

všetky pokusy zaviesť do života<br />

Cirkvi nový gregoriánsky kalendár. Tieto<br />

pokusy odmietal aj cár Nikolaj a účastníci<br />

snemu. Oz<strong>na</strong>čovali<br />

ich za dielo katolíckeho<br />

prozelitizmu a boľševikov.<br />

Profesor Sokolov<br />

priblížil účastníkom<br />

snemu konkrétne stanoviská<br />

<strong>na</strong>jvyšších<br />

predstaviteľov a po<strong>sv</strong>ätných<br />

synod jednotlivých<br />

miestnych pravoslávnych<br />

cirkví (jeruzalemskej,<br />

ruskej, gréckej,<br />

rumunskej, srbskej<br />

a čiernohorskej), ktoré<br />

v rokoch 1902 až 1904<br />

zozbieral konštantinopolský<br />

patriarcha Joakim III. Žiad<strong>na</strong><br />

zo synod týchto miestnych cirkví sa<br />

nevyjadrila v prospech gregoriánskeho<br />

kalendára ani západnej paschálie. Väčši<strong>na</strong><br />

cirkví bola kategoricky proti a dve<br />

z nich sa vyjadrili v tom zmysle, že túto<br />

otázku je potrebné ešte lepšie preskúmať.<br />

Alexandrijský patriarcha sa vtedy<br />

nemohol vyjadriť, pretože bol v tej dobe<br />

držaný v izolácii od ostatných predstaviteľov<br />

miestnych pravoslávnych cirkví,<br />

cyperský arcibiskup vtedy ešte nebol<br />

zvolený a antiochijský patriarcha Meletij<br />

bol mimo kanonického spoločenstva<br />

s konštantinopolským patriarchátom.<br />

Komisia pracujúca pri sneme Ruskej<br />

cirkvi sa <strong>na</strong>koniec jednohlasne uzniesla<br />

<strong>na</strong> tom, aby boli odmietnuté všetky návrhy<br />

zaviesť v Ruskej pravoslávnej cirkvi<br />

gregoriánsky kalendár bez ohľadu <strong>na</strong> to,<br />

že Rada národných komisárov (tzv. Sov<strong>na</strong>rkom)<br />

v tom čase (presne 24. 1. 1918)<br />

už vydala dekrét o zavedení nového<br />

západoeurópskeho gregoriánskeho kalendára<br />

v občianskom živote Ruska.<br />

Účastníci snemu poverili preskúmaním<br />

otázky o reforme kalendára aj oddelenie<br />

pre otázky bohoslužieb a oddelenie<br />

pre otázky právneho postavenia Cirkvi<br />

v štáte. Spoločné zasadnutie týchto oddelení<br />

sa uznieslo <strong>na</strong> tom, že Cirkev má zostať<br />

vo <strong>sv</strong>ojom živote v plnosti pri starom<br />

štýle. Prof. Glagolev oboznámil účastníkov<br />

snemu s <strong>na</strong>jpodstatnejšími dôvodmi,<br />

ktoré viedli zasadnutie oddelení k takémuto<br />

záveru. Medzi tieto dôvody zaradil<br />

skutočnosť, že zavedením iného štýlu by<br />

sa <strong>na</strong>rušil bohoslužobný poriadok Cirkvi,<br />

ktorým Cirkev vedie a vychováva <strong>sv</strong>ojich<br />

členov, vniesol by nejednotu do pravoslávneho<br />

<strong>sv</strong>eta, porušili by sa kanonické<br />

aj biblické pravidlá pre <strong>sv</strong>iatkovanie<br />

Paschy a nedosiahlo by sa ani vedecké<br />

spresnenie kalendára, pretože väčšia<br />

- 5 -

SVIATOK<br />

presnosť gregoriánskeho kalendára<br />

oproti juliánskemu nebola pre<strong>sv</strong>edčivo<br />

vedecky dokázaná. Už vtedy sa totiž vedelo<br />

(z pozemského hľadiska) o ďaleko<br />

presnejších kalendároch, ako je gregoriánsky.<br />

Nakoniec profesor Glagolev dodal<br />

<strong>na</strong>sledujúce slová: „Zavedenie gregoriánskeho<br />

kalendára v rôznych krajinách<br />

sa ani zďaleka neuskutočňovalo pokojnou<br />

cestou. Aj u nás, <strong>na</strong> západnej Rusi, sa<br />

viedol boj kvôli štýlom počas<br />

celých storočí. Pravoslávni<br />

Slovania boli vždy za juliánsky<br />

štýl. Rakúsko sa s<strong>na</strong>žilo <strong>na</strong>stoliť<br />

u tých Slovanov, ktorí mu boli<br />

podriadení, gregoriánsky štýl,<br />

ale muselo ustúpiť pred tvrdosťou<br />

Slovanov. V roku 1699<br />

si Srbsko vybojovalo právo, aby<br />

si „východné cirkvi podľa gréckeho<br />

a ruského zvyku, záko<strong>na</strong><br />

a spôsobu starého kalendára<br />

mohli obrady slobodne zachovávať“.<br />

A len toto chce teraz<br />

Ruská <strong>cirkev</strong> od ruskej vlády<br />

– aby si mohla <strong>sv</strong>oj <strong>cirkev</strong>ný<br />

poriadok podľa <strong>sv</strong>ojho zvyku<br />

a spôsobu slobodne zachovávať.“<br />

Na konci snemu bolo<br />

rozhodnuté potvrdiť uznesenie<br />

zasadnutia bohoslužobného<br />

a právneho oddelenia<br />

snemovým rozhodnutím (Kalendarnyj<br />

vopros..., str. 287-319).<br />

Z hľadiska kanonického je potrebné<br />

povedať ešte jednu dôležitú vec. To,<br />

v akom čase veriaci <strong>sv</strong>iatkujú Paschu<br />

a aký kalendár používajú vo <strong>sv</strong>ojom<br />

liturgickom živote, je praktická otázka,<br />

ktorá nikdy nebola súčasťou vierouky<br />

a nikdy nebola vyhlásená za dogmu.<br />

Preto aj <strong>na</strong>priek tomu, že ide o veľmi<br />

vážnu otázku, ktorá má silný vplyv <strong>na</strong><br />

život a poriadok v Cirkvi, netreba <strong>na</strong> ňu<br />

hľadieť ako <strong>na</strong> otázku dogmatickú. Preto<br />

aj <strong>na</strong> tých, ktorí používajú nevhodný<br />

kalendár a nevhodný termín Paschy,<br />

netreba pozerať ako <strong>na</strong> heretikov. Obvinenie<br />

z herézy je príliš silné obvinenie,<br />

ktoré stavia obvineného mimo Cirkvi.<br />

Preto takéto obvinenia Cirkev vždy vzťahovala<br />

iba <strong>na</strong> tých ľudí, ktorí tvrdošijne<br />

a vedome hlásali inú vieru, iné dogmy<br />

a iné učenie než to, ktoré hlása Cirkev.<br />

Nesprávny kalendár a termín Paschy je<br />

prejavom určitej slabosti a <strong>sv</strong>etskosti<br />

veriacich, ale nie herézy. Preto ani kalendár,<br />

ani termín <strong>sv</strong>iatkovania Paschy<br />

by v žiadnom prípade nemal nikto považovať<br />

za dôvod k rozkolu. Svätý Vasiľ<br />

- 6 -

SVIATOK<br />

Veľký vo <strong>sv</strong>ojom prvom pravidle vy<strong>sv</strong>etľuje,<br />

že podľa učenia otcov je potrebné<br />

robiť rozdiel medzi heretikmi, čiže tými,<br />

ktorí sa „celkom odtrhli a v samotnej viere<br />

odcudzili“, a tými, ktorí sa len „odlíšili<br />

v názoroch <strong>na</strong> niektoré <strong>cirkev</strong>né záležitosti<br />

a <strong>na</strong> otázky, ktoré sa dajú riešiť“<br />

(Pravidla..., str. 167). V prípade prvých,<br />

čiže heretikov, <strong>sv</strong>ätý Vasiľ Veľký učí, že<br />

sa ich tajiny nemajú uznávať. V prípade<br />

druhých učí, že sa ich tajiny môžu<br />

uznávať. Keďže otázka paschálie je podľa<br />

názoru mnohých problémom, ktorý sa dá<br />

riešiť a netýka sa viery, neexistuje kvôli<br />

tejto otázke v žiadnom prípade dôvod <strong>na</strong><br />

rozkol. Ak ho niekto kvôli tomu robí, je<br />

to nekanonické, netradičné, nebiblické<br />

a nepatristické riešenie.<br />

Otázka kalendára a paschálie nie je<br />

ani otázkou matematiky. Cirkev i okolitý<br />

pohanský <strong>sv</strong>et už v prvých storočiach<br />

kresťanstva vedel o určitej „nepresnosti“<br />

juliánskeho kalendára z hľadiska jeho<br />

postupného posunu oproti jarnej rovnodennosti.<br />

Podľa historických <strong>sv</strong>edectiev<br />

v Egypte ešte pred vznikom kresťanskej<br />

Cirkvi poz<strong>na</strong>li aj z pozemského hľadiska<br />

„presnejší“ kalendár (Andrej Ivanov, Netlennoje<br />

sokrovišče, Rasskaz o pravoslavnom<br />

cerkovnom kalendare, Moskva 2001).<br />

Vedel o tom cisár aj predstavitelia Cirkvi.<br />

Lenže cisárovi (kvôli jednoduchosti) aj<br />

Cirkvi viac vyhovoval taký juliánsky kalendár,<br />

aký poznáme dodnes. Jeho zdanlivá<br />

„nepresnosť“ bola Cirkvou vedome<br />

prijatá, pretože <strong>cirkev</strong>ný bohoslužobný<br />

život bol vždy <strong>na</strong>dčasový. Cirkev nikdy<br />

nepotrebovala matematickú presnosť, ale<br />

taký kalendár, ktorý by vyhovoval jej kanonickým<br />

a pastierskym požiadavkám.<br />

Juliánsky kalendár so <strong>sv</strong>ojou teoretickou<br />

„nepresnosťou“ je zárukou toho, že ho<br />

tiež nepresný židovský kalendár nikdy<br />

nedobehne ani nepredbehne. Takto sa<br />

nemôže stať, aby podľa neho niekedy<br />

došlo k spoločnému <strong>sv</strong>iatkovaniu kresťanskej<br />

a židovskej Paschy. Okrem toho,<br />

juliánsky kalendár je veľmi jednoduchý<br />

a v pravidelných intervaloch (každých<br />

28 rokov) sa v ňom všetko vždy znovu<br />

a znovu opakuje (paschálny kruh každých<br />

532 rokov). Dni majú tie isté čísla,<br />

zatmenia Slnka a Mesiaca a jeho fázy<br />

pripadnú <strong>na</strong> tie isté dni. Vo všetkých<br />

storočiach bude vždy rov<strong>na</strong>ký počet<br />

dní a nikdy sa z neho nemusia žiadne dni<br />

vyčiarknuť. Preto astronómovia i historici<br />

dodnes, ak chcú vypočítať, aký bol<br />

v nejaký historický okamih presný deň<br />

a dátum, nikdy to nerobia podľa gregoriánskeho,<br />

ale podľa juliánskeho kalendára,<br />

ktorý je aj v súčasnosti oficiálnym<br />

astronomickým kalendárom. Keby chceli<br />

vedci robiť výpočty podľa gregoriánskeho<br />

kalendára, museli by zobrať do úvahy<br />

množstvo vyčiarknutých dní, výnimiek<br />

a ne<strong>na</strong>šli by v minulosti žiadnu periódu,<br />

žiadny cyklus, ktorého by sa mohli držať<br />

a ktorý by im mohol pri výpočtoch<br />

pomôcť. Juliánsky kalendár je jediný<br />

kalendár, ktorý sa vyz<strong>na</strong>čuje pomerne<br />

častým cyklom, rytmom, opakovaním<br />

a harmóniu, ktorá je charakteristická pre<br />

veci dobré, praktické a pre život užitočné.<br />

Len v mŕtvole sa ne<strong>na</strong>chádza žiadny<br />

harmonický rytmus v srdci, pľúcach ani<br />

v mozgu. I<strong>na</strong>k vo všetkom, čo Boh stvoril<br />

pre udržanie nášho života, pokiaľ to<br />

nebolo niečím <strong>na</strong>rušené, je opakujúci sa<br />

cyklus a harmónia. Dokonca aj takzvaná<br />

noosféra (z gr. nóos alebo noús, čo z<strong>na</strong>mená<br />

rozum, um, myseľ), ktorá sa podľa<br />

- 7 -

SVIATOK<br />

nedávnych vedeckých objavov <strong>na</strong>chádza<br />

okolo zeme a ovplyvňuje <strong>na</strong>še myslenie<br />

i celkové zdravie, pracuje s frekvenciou<br />

1 až 2 kmity za sekundu, čo je frekvencia<br />

veľmi blízka <strong>na</strong>šim vnútorným<br />

orgánom (OCM, ročník XLIX/2003, č.<br />

7). Ani <strong>sv</strong>ätým otcom nie je cudzie učenie<br />

o harmónii medzi dušou a telom,<br />

medzi človekom a všetkým ostatným<br />

stvorením. Je známe, že <strong>sv</strong>ätí otcovia<br />

odporúčajú zosúladiť dokonca aj modlitbu<br />

s dychom, čiže s frekvenciou pľúc,<br />

čo podľa nich <strong>na</strong>pomáha k <strong>na</strong>stoleniu<br />

duševno-telesného pokoja a harmónie<br />

v celom človeku.<br />

Z uvedeného je vidno, že je ťažké<br />

hovoriť o juliánskom kalendári<br />

a z neho odvodenej paschálii ako<br />

o veciach chybných. Z tohto dôvodu<br />

sa aj v stanovisku synody Ruskej<br />

pravoslávnej cirkvi, poslanom<br />

v roku 1903 konštantinopolskému<br />

patriarchovi Joakimovi III., píše:<br />

„Ak sa máme dotknúť otázky o čisto<br />

vedeckej opodstatnenosti (pre<strong>sv</strong>edčivosti)<br />

jedného a druhého počítania<br />

času (juliánskeho a gregoriánskeho),<br />

potom musíme povedať, že <strong>na</strong>jautoritatívnejší<br />

vedci sa u nás prikláňajú<br />

skôr <strong>na</strong> stranu juliánskeho kalendára.<br />

Pripúšťajú v ňom len určité malé úpravy,<br />

no v žiadnom prípade nie jeho zámenu<br />

podľa ich názoru menej zmysluplným<br />

(rozumným) gregoriánskym kalendárom.<br />

Tento autoritatívny hlas vedcov núti nás<br />

ochrancov (strážcov) Cirkvi správať sa<br />

s veľkou opatrnosťou voči želaniu niektorých<br />

ľudí zmeniť kalendár, ak sa tým<br />

rozumie zme<strong>na</strong> paschálie i celého <strong>cirkev</strong>ného<br />

počítania času. Takáto zme<strong>na</strong>, ktorá<br />

<strong>na</strong>rušuje odveký a mnohokrát Cirkvou<br />

po<strong>sv</strong>ätený poriadok, by bola bez pochýb<br />

sprevádzaná istými otrasmi v <strong>cirkev</strong>nom<br />

živote a okrem toho v súčasnej dobe takéto<br />

otrasy nie sú ospravedlniteľné (odôvodnené)<br />

ani výnimočnou pravdivosťou predkladanej<br />

reformy, ani <strong>na</strong>liehavou <strong>cirkev</strong>nou<br />

potrebou. Preto my zo <strong>sv</strong>ojej strany sme<br />

za zachovanie juliánskeho kalendára<br />

v <strong>cirkev</strong>nej praxi a pripúšťame v krajnom<br />

prípade len formálne... zmeny vzhľadom<br />

k... premenovaniu čísel... (tak, že ten deň,<br />

ktorý sa teraz oz<strong>na</strong>čuje <strong>na</strong>príklad šiestym<br />

januárom, bude sa oz<strong>na</strong>čovať devätnástym<br />

januárom, ale zostane <strong>sv</strong>iatkom Bohojavlenija),<br />

čiže sa to nijako výnimočne<br />

nedotkne <strong>cirkev</strong>ných záujmov, pretože<br />

v <strong>cirkev</strong>nej praxi zostane v celej <strong>sv</strong>ojej<br />

sile juliánsky kalendár“ (Kalendarnyj<br />

vopros, str. 309-310).<br />

Dr. Štefan Pružinský, PhD.<br />

(pokračovanie)<br />

- 8 -

Dňa 22. júla <strong>na</strong>ša pravosláv<strong>na</strong> Cirkev<br />

oslavuje pamiatku <strong>sv</strong>ätej Myronosice<br />

a apoštolom rovnej Márie Magdalény.<br />

Svätá Mária Magdalé<strong>na</strong> pochádzala<br />

z dedinky Magdaly v Galileji. Táto dedinka<br />

sa <strong>na</strong>chádza asi dvadsať minút cesty<br />

od Tiberiadskeho jazera. Svätá Mária<br />

dostala pomenovanie Magdalé<strong>na</strong> práve<br />

podľa dedinky, v ktorej sa<br />

<strong>na</strong>rodila a žila.<br />

Táto <strong>sv</strong>ätica, ako všetci<br />

dobre vieme zo <strong>sv</strong>edectiev<br />

Nového Záko<strong>na</strong>, bola<br />

zo všetkých žien Myronosíc<br />

<strong>na</strong>júžasnejšia, <strong>na</strong>jzbožnejšia,<br />

<strong>na</strong>jaktívnejšia,<br />

<strong>na</strong>jodvážnejšia, <strong>na</strong>jvernejšia,<br />

<strong>na</strong>joddanejšia a <strong>na</strong>jbohatšia<br />

že<strong>na</strong> v úcte ku<br />

Christovi. Koľkokrát ju<br />

evanjelisti spomí<strong>na</strong>jú spolu<br />

s ostatnými že<strong>na</strong>mi, vždy<br />

ju kladú <strong>na</strong> prvé miesto.<br />

Zo <strong>sv</strong>edectiev Evanjelií<br />

vidíme, že <strong>sv</strong>ätá Mária<br />

Magdalé<strong>na</strong> viedla ostatné<br />

ženy, ktoré sa <strong>na</strong>chádzali v Isusovej blízkosti,<br />

pretože po <strong>na</strong>j<strong>sv</strong>ätejšej Bohorodičke<br />

bola <strong>na</strong>jváženejšia a <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšia<br />

že<strong>na</strong> z úzkeho rodinného a duchovného<br />

kruhu nášho Pá<strong>na</strong>.<br />

Zanechala všetko, a to ihneď po tom,<br />

čo spoz<strong>na</strong>la Christa a <strong>na</strong>sledovala Ho,<br />

sprevádzajúc Ho z jedného miesta <strong>na</strong><br />

druhé počas celého Jeho verejného účinkovania,<br />

teda počas celých tri a pol roka<br />

z Galiley až po Jericho a Jeruzalem.<br />

Poskytovala veľmi cenné služby<br />

dvanástim apoštolom a pomáhala im aj<br />

ekonomicky.<br />

SVIATOK<br />

Svätá Myronosica a apoštolom rovná Mária<br />

Bola <strong>na</strong> Golgote pod krížom, kde la pri nohách nášho Pá<strong>na</strong>, podporovala<br />

stáa<br />

neopustila Ho v Jeho <strong>na</strong>jťažších, <strong>na</strong>jtragickejších<br />

chvíľach až do chvíle poslednej,<br />

chvíle Jeho smrti.<br />

Ešte predtým, ako sa rozvidnelo, sama<br />

a nebojácne utekala s vonnými masťami<br />

k Isusovmu hrobu. Stojac pred prázdnym<br />

hrobom sa zhovárala spolu<br />

s anjelmi. Jej smelé a zbožné<br />

oči sa <strong>na</strong>plnili množstvom<br />

sĺz, pretože keď ne<strong>na</strong>šla<br />

Isusovo telo myslela si, že<br />

Ho niekto ukradol. Bežala<br />

k Jeho učeníkom, aby im<br />

oznámila, že niekto Jeho<br />

telo ukradol a behom sa<br />

okamžite sa ponáhľala<br />

späť k hrobu.<br />

Svätá Mária Magdalé<strong>na</strong><br />

nepriniesla k hrobu Isusa<br />

Christa len vôňu kvetín,<br />

ale aj vôňu jej nádhernej<br />

duše. Preto aj náš Pán jej<br />

prejavil veľkú česť a úctu,<br />

keď sa jej po <strong>sv</strong>ojom slávnom<br />

Zmŕtvychvstaní spomedzi všetkých<br />

<strong>sv</strong>ojich učeníkov zjavil ako prvej.<br />

Hneď potom, čo uvidela Christa,<br />

utekala k učeníkom, aby im zvestovala<br />

spasiteľnú udalosť Christovho Zmŕtvychvstania.<br />

Svätá Mária Magdalé<strong>na</strong> po Christovom<br />

Nanebovstúpení pokračovala vo<br />

<strong>sv</strong>ojej aktivite a v spolupráci s apoštolmi<br />

i <strong>sv</strong>ätým apoštolom a evanjelistom Jánom<br />

<strong>na</strong>pĺňala príkaz, ktorý im dal ich<br />

Učiteľ „Choďte po celom <strong>sv</strong>ete, kážte<br />

Evanjelium všetkému stvoreniu“ (Mk<br />

16, 15).<br />

- 9 -

HISTÓRIA<br />

Pri <strong>na</strong>pĺňaní tohto Christovho príkazu<br />

kázala Evanjelium a hrdinsky zápasila<br />

v prvej línii kresťanskej Cirkvi. Svoju<br />

dušu odovzdala Spasiteľovi v meste Efez,<br />

kde bola aj pochovaná v jaskyni siedmych<br />

detí. O niekoľko storočí neskôr, v roku<br />

890 za cisára Leva Múdreho, boli jej <strong>sv</strong>äté<br />

ostatky prenesené do Konštantinopolu do<br />

mo<strong>na</strong>stiera <strong>sv</strong>ätého Lazara.<br />

Štefan Šak, duchovný správca<br />

PCO v Krompachoch<br />

Zamyslenie sa <strong>na</strong>d sčítaním ľudu<br />

v roku 2001 <strong>na</strong> Slovensku<br />

Sčítanie ľudu v roku 2001 <strong>na</strong> Slovensku<br />

sa týkalo aj náboženského vyz<strong>na</strong>nia.<br />

Preto sa <strong>na</strong>d týmito číslami treba<br />

pozastaviť a zamyslieť a pre Pravoslávnu<br />

<strong>cirkev</strong> <strong>na</strong> Slovensku urobiť<br />

aj určité opatrenia do<br />

budúcnosti . Zo sčítania<br />

ľudu v roku 2001 <strong>na</strong> Slovensku<br />

je známe, že počet<br />

veriacich stúpol o 13%.<br />

Zo 69,8% v roku 1991 <strong>na</strong><br />

82,2% v roku 2001. V Českej<br />

republike <strong>na</strong>opak, počet<br />

veriacich klesol, a to<br />

dosť výrazne. Jedine Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong><br />

v Slovenskej republike zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la<br />

nárast veriacich, čo nás pravoslávnych<br />

veriacich <strong>na</strong> Slovensku pochopiteľne teší.<br />

Na Slovensku zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la nárast veriacich<br />

každá <strong>cirkev</strong>, ale pravosláv<strong>na</strong><br />

Cirkev zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la <strong>na</strong>jväčší 46%. Aj<br />

keď čísla sú len čísla, tešíme sa z týchto<br />

výsledkov. Aj <strong>na</strong> Slovensku pochopili, že<br />

investovať korunu do Cirkvi sa vyplatí.<br />

K pravoslávnej Cirkvi sa v roku 1991<br />

prihlásilo <strong>na</strong> Slovensku 0,7 % obyvateľstva,<br />

počtom 34 376 veriacich a v roku<br />

2001 0,94 % obyvateľstva, počtom 50<br />

363 veriacich. To z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong>stal<br />

nárast o 46,59%, čo <strong>sv</strong>edčí o tom, že<br />

mnohí sa už nebáli prihlásiť k pravoslávnej<br />

Cirkvi. Vieme však, že mnohí sa<br />

ešte predsa len čohosi obávajú, hlavne<br />

zastrašovania zo strany<br />

iných veriacich, čo <strong>na</strong> Slovensku<br />

nie je nič nové. Je<br />

to dáv<strong>na</strong> zbraň nepriateľa<br />

pravoslávnej Cirkvi, ktorá<br />

sa v histórii o<strong>sv</strong>edčila.<br />

Pravosláv<strong>na</strong> Cirkev je<br />

počtom veriacich <strong>na</strong><br />

Slovensku <strong>na</strong> 5. mieste.<br />

Celkový nárast veriacich<br />

<strong>na</strong> Slovensku vzrástol o 11,3%, ale<br />

vzrástol aj počet ľudí bez vyz<strong>na</strong>nia. To<br />

nás zarmucuje. Najviac neveriacich je<br />

v Bratislave a v priemyselných mestách<br />

stredného Slovenska. Najnáboženskejší<br />

okres je Námestovo, kde je len 1,06 %<br />

neveriacich. Najviac pravoslávnych veriacich<br />

žije v Prešovskom a Košickom<br />

kraji. Na Slovensku sú v každom okrese<br />

pravoslávni veriaci. O. A. Drda nemá<br />

pravdu, že v okrese Turčianske Teplice<br />

nie sú žiadni pravoslávni, lebo je ich<br />

tam 16 veriacich. V okrese Trenčianske<br />

Teplice je ich 126.<br />

- 10 -

HISTÓRIA<br />

Najviac pravoslávnych veriacich<br />

sa nám prihlásilo v obci Runi<strong>na</strong>, okr.<br />

Sni<strong>na</strong> 100%.<br />

2. Ruský Potok, okr. Sni<strong>na</strong> 99,4%<br />

3. Roztoky, okr. Svidník 95,9%<br />

4. Dlhoňa, okr. Svidník 88,4%<br />

5. Olšinkov, okr. Medzilaborce 87,8%<br />

6. Inovce okr. Sobrance 87,4%<br />

7. Varádka, okr. Bardejov 85,7%<br />

8. Pstriná, okr. Svidník 84,3%<br />

9. Nová Polianka, okr. Svidník 83,9%<br />

10. Valentovce, okr. Medzilaborce 83,3%<br />

11. Medvedzie, okr. Svidník 80,7%<br />

12. Zboj, okr. Sni<strong>na</strong> 79,5%<br />

13. Palota, okr. Medzilaborce 79,2%<br />

14. Polianka, okr. Bardejov 73,0%<br />

a Čukalovce, okr. Sni<strong>na</strong> 73,0%<br />

15. Frička okr. Bardejov 70,5%.<br />

Očakávali sme, že v meste Prešov,<br />

kde máme biskupstvo, sa k pravoslávnej<br />

Cirkvi hlási viac veriacich, v druhom<br />

biskupskom meste v Michalovciach<br />

je to viac ako 5,2% populácie. Pravosláv<strong>na</strong><br />

Cirkev v Michalovciach je <strong>na</strong><br />

4. mieste v počte veriacich. Chcem tu<br />

reagovať <strong>na</strong> článok o. Antonija Drdu(1)<br />

a chcem opraviť, že v meste Trebišov<br />

nebolo sídlo pravoslávneho vikárneho<br />

biskupa, ale vikáriat malo pravoslávne<br />

biskupstvo Michalovskej eparchie pár<br />

rokov od roku 1950 v Košiciach, a potom<br />

zaniklo. Biskup, vikár trebišovský,<br />

sídlil v Michalovciach a mal len titul<br />

trebišovský. My sme dnes s výsledkami<br />

v Trebišove po všetkom, čo sa tam odohralo,<br />

<strong>na</strong>dmieru spokojní. V roku 1968 sa<br />

tu prestali slúžiť pravoslávne bohoslužby.<br />

Dnes je tu pekný, novopostavený pravoslávny<br />

chrám v centre mesta a tiež farská<br />

budova, ktorá je pred ukončením. To, že<br />

sa v Trebišove v roku 1968 prestalo slúžiť,<br />

to je zásluha tajného odboja (domáceho<br />

i zahraničného) proti pravoslávnej<br />

Cirkvi od roku 1950. Je to zásluha aj<br />

vtedajšieho okresného arcideka<strong>na</strong>, ktorý<br />

tu prišiel v rokoch 1955-1958 spolu<br />

so sedemnástimi duchovnými zo Zakarpatskej<br />

oblasti Ukrajiny, ako pravoslávni<br />

misionári <strong>na</strong> pomoc Pravoslávnej cirkvi<br />

v ČSR, kde bol nedostatok pravoslávnych<br />

duchovných. Z nich deviati, ktorí<br />

boli pravoslávni aj duchom, sa museli<br />

vrátiť <strong>na</strong> Zakarpatsko a ôsmi, ktorí boli<br />

aj duchom uniati, tu zostali pôsobiť<br />

<strong>na</strong>trvalo. Pred rokom a v roku 1968 tu<br />

pôsobil v Trebišove až do roku 1968 ako<br />

arcidekan jeden z nich. Ten tu už v roku<br />

1964 agitoval a organizoval mladých pravoslávnych<br />

duchovných do únie. V roku<br />

1963 štyrom duchovným zo ZSSR sa vybavoval<br />

trvalý pobyt v ČSSR. Vikárny<br />

biskup trebišovsky Metod (Kančuha)<br />

25. 2. 1963 bol <strong>na</strong> Generálnom konzuláte<br />

ZSSR v Bratislave vybavovať, aby menovaní<br />

zostali v službách Pravoslávnej<br />

cirkvi v ČSSR v Michalovskej eparchii.<br />

Generálny konzul súhlasil s tým, že<br />

nebude robiť ťažkosti v tom prípade, ak<br />

československé úrady nemajú námietky<br />

proti ďalšiemu účinkovaniu žiadateľov<br />

<strong>na</strong> území ČSSR a Generálny konzulát<br />

v Bratislave vyhovie ich žiadosti o udelenie<br />

trvalého pobytu, a tiež soviestske<br />

orgány vybavia ich žiadosť kladne. Azda<br />

bolo chybou, že ÚERPC v Michalovciach<br />

im veľmi dôveroval a v posudku o nich<br />

<strong>na</strong>písal, že v Michalovskej eparchii si<br />

<strong>sv</strong>oju službu vykonávajú <strong>sv</strong>edomito, čo<br />

nebolo u každého pravdou, a že si by<br />

ich radi ponechali aj <strong>na</strong>ďalej vo <strong>sv</strong>ojich<br />

službách. Trebišovský okresný arcidekan<br />

sa 31. 7. 1965 <strong>na</strong> ÚERPC v Michalovciach<br />

- 11 -

HISTÓRIA<br />

čiastočne priz<strong>na</strong>l. Zo záz<strong>na</strong>mu sa dozvedáme,<br />

že hovoril s mladými pravoslávnymi<br />

duchovnými trebišovského arcidekanátu<br />

o obnovení gréckokatolíckej cirkvi<br />

a o tom, že rímsky pápež a Vatikán trvajú<br />

<strong>na</strong> obnovení únie – gréckokatolíckej<br />

cirkvi a že tá bude obnovená. Hovoril, že<br />

tieto názory nepropagoval, lebo nepôsobí<br />

v službách Vatikánu, aby bol presne informovaný,<br />

ale že to počul od iných osôb<br />

a že to boli len osobné rozhovory, a nie<br />

propagácia.(2) Položte si otázku, prečo<br />

sa museli pravoslávni duchovní vrátiť<br />

<strong>na</strong> Zakarpatsko a tí, ktorí boli zmýšľania<br />

uniatskeho tu ostali <strong>na</strong>trvalo pôsobiť? To<br />

nezariadila Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong> v ČSSR,<br />

ale ktosi iný. Je to chyba pravoslávnej<br />

Cirkvi, že tu držala takých duchovných<br />

a dávala im funkcie arcidekanov. Takmer<br />

všetci zo Zakarpatska boli arcidekanmi.<br />

Možno sa o tom hovorilo nie <strong>na</strong> vyšších<br />

<strong>cirkev</strong>ných miestach, ale <strong>na</strong> štátnych;<br />

o tom viem len málo. Je tu veľa jehovistov,<br />

ale tí tu nepovstali z pravoslávnych<br />

veriacich. Pravosláv<strong>na</strong> Cirkev tu nebola<br />

protežovaná ani úradne, ani tajne. Bola<br />

kontrolovaná viac než iné cirkvi, lebo<br />

tie tu mali vždy <strong>na</strong> vysokých miestach<br />

<strong>sv</strong>ojich tichých zástancov. Mali duchovných<br />

vo vláde, podporu u ministra, <strong>sv</strong>ojich<br />

povereníkov, poslancov, rôznych<br />

funkcionárov <strong>na</strong> všetkých miestach,<br />

atď. Pravosláv<strong>na</strong> Cirkev tu mala všade<br />

<strong>sv</strong>ojich tichých a otvorených nepriateľov,<br />

žila v nepriateľskom prostredí.<br />

Pravoslávni duchovní boli vo väzení aj<br />

po roku 1950. Aj dnes ešte pociťujeme,<br />

že sme pravoslávni. Je, žiaľ i pravda, že<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong> <strong>na</strong> Slovensku v roku<br />

1968 stratila veľa veriacich. Za tie vysoké<br />

straty nenesie vinu len pravosláv<strong>na</strong> Cirkev,<br />

ale hlavnú vinu <strong>na</strong> tom má štát. Tak<br />

ako roku 1950 likvidoval uniatsku <strong>cirkev</strong><br />

- úniu, tak roku 1968 a 1989 likvidoval<br />

pravoslávnu Cirkev, ba ešte horšie, za pomoci<br />

polície a psov odoberal pravoslávnym<br />

veriacim chrámy, a to aj v takých<br />

dedinách, kde nebol a nie je ani jeden<br />

uniatsky veriaci. Takéto veci sa nediali<br />

ani v roku 1950, ani neskôr za totalitného<br />

režimu. V štyridsiatich chrámoch pravoslávni<br />

bohoslužby neslúžili, ale násilím<br />

ich nepreberali, aj keď <strong>na</strong> dotyčnom<br />

mieste boli pravoslávni veriaci. Znie to<br />

neuveriteľne, ale je to pravda. Michalovská<br />

eparchia mala v roku 1968 vyše<br />

90 farností a zostalo jej vyše 20. O. A.<br />

Drda tu nežil, a tak si aj mnohí v Českej<br />

republike ani nevedia predstaviť, čo tu<br />

museli pravoslávni duchovní a veriaci<br />

prežiť. Prebehlo tu mnoho bolestných<br />

procesov. Ťažko sa o tom píše a ťažko to<br />

viete aj vy, ktorí ste tu nežili, zhodnotiť.<br />

Pravosláv<strong>na</strong> Cirkev tu znovu získava <strong>sv</strong>ojich<br />

veriacich a sympatizantov, to nie sú<br />

veriaci prisťahovalci, z ktorých počet sa<br />

zvyšuje, ale z tých, ktorí sa v roku 1968<br />

zo strachu administratívne ocitli mimo<br />

pravoslávnej Cirkvi.<br />

Okresné mesta v percentách:<br />

1. Medzilaborce 29,0%<br />

2. Sni<strong>na</strong> 21,1%<br />

3. Svidník 19,8%<br />

4. Stropkov 7,5%<br />

5. Bardejov 6,4%<br />

6. Michalovce 5,2%<br />

7. Humenné 3,7%<br />

8. Sobrance 3,4%<br />

9. Prešov 2,1%<br />

10. Stará Ľubovňa 2,0%<br />

11. Spišská Nová Ves 1,4%<br />

12. Trebišov 1,3%<br />

- 12 -

HISTÓRIA<br />

13. Gelnica 1,0%<br />

14. Sabinov 0,9%<br />

a Poprad 0,9%<br />

15. Vranov <strong>na</strong>d Topľou 0,4%<br />

16. Levoča 0,3%.<br />

Je pravda, že pravosláv<strong>na</strong> Cirkev v roku<br />

1968 stratila okres Vranov <strong>na</strong>d Topľou.<br />

Pravoslávnej Cirkvi tu bolo odobraných<br />

42 chrámov(3) a stratilo sa tu 98,5%<br />

pravoslávnych veriacich. Stalo sa to tak,<br />

ako za čias kráľovnej Márie Terézie roku<br />

1773, ktorá vydala zákon, že všetci veriaci<br />

východného obradu v Uhorsku musia<br />

byť gréckokatolíci. V okrese Vranov <strong>na</strong>d<br />

Topľou sa v roku 1968 <strong>na</strong> tejto akcii podieľali<br />

okresní pracovníci a pravosláv<strong>na</strong><br />

Cirkev bola voči tomu, tak ako vždy,<br />

veľmi slabá. No aj <strong>na</strong>priek tomu vo Vranove<br />

<strong>na</strong>d Topľou predsa len začali slúžiť<br />

pravoslávne bohoslužby a stojí tu aj nový<br />

pravoslávny chrám pred dokončením, čo<br />

nás veľmi teší.<br />

Okresné mestá podľa počtu pravoslávnych<br />

obyvateľov: Svidník 3 209,<br />

Sni<strong>na</strong> 2 899, Medzilaborce 2 701, Humenné<br />

2 077, Michalovce 2 073, Prešov<br />

1 563, Bardejov 1 436, Košice II. 1 247,<br />

Košice I. 1 016, Košice IV. 710, (spolu<br />

v Košiciach v 4 okresoch je 3 412 pravoslávnych<br />

veriacich), Stropkov 569, Poprad<br />

452, Bratislava II. 436, Bratislava<br />

V. 367, Bratislava IV. 363, Bratislava I.<br />

251 (spolu v Bratislave v 5 okresoch je<br />

1 616 pravoslávnych veriacich), Stará<br />

Ľubovňa 261, Banská Bystrica 196,<br />

Sabinov 186, Vranov <strong>na</strong>d Topľou 142,<br />

Nitra 120, Martin 100, Trenčín 98,<br />

Žili<strong>na</strong> 91, Levoča 91, Revúca 90, Ružomberok<br />

87, Tr<strong>na</strong>va 79, Prievidza 66,<br />

Zvolen 63, Komárno 59, Liptovský Mikuláš<br />

56, Nove Zámky 44. Úlohou kompetentných<br />

je, aby sa pre<strong>sv</strong>edčili o tom,<br />

kde a ako sa vyučuje u nás náboženstvo<br />

a <strong>na</strong>pravili daný stav. V roku 2000 mala<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong> <strong>na</strong> Slovensku podľa<br />

štatistiky 114 duchovných a pokrstila<br />

2 160 detí, pohrebov mala 541, uniatska<br />

mala 280 duchovných, pokrstila 2 683<br />

a pohrebov mala 2 434.(4) Ak porovnávame<br />

pokrstených s inými cirkvami <strong>na</strong><br />

Slovensku, je to skoro toľko, ako majú<br />

tie cirkvi, ktoré majú stotisíce veriacich,<br />

takže pre nás je to veľmi zaväzujúce<br />

a máme aj veľkú zodpovednosť pred Bohom.<br />

Ako sa slúžia bohoslužby pre týchto<br />

veriacich? Nie je tu všetko v poriadku,<br />

treba to rýchlo <strong>na</strong>právať. Veď nie je možné,<br />

aby sa neslúžilo tam, kde sú stovky<br />

veriacich a pritom niekde slúžime pre<br />

desiatky veriacich. Veľmi ma teší, že sme<br />

v roku 2000 pokrstili toľko veriacich,<br />

musíme sa však sústrediť <strong>na</strong> vyučovanie<br />

náboženstva. S vyučovaním náboženstva<br />

v mestách nemôžeme byť spokojní.<br />

Výjmuc mesto Sninu a ešte zopár miest.<br />

Máme katechétov, katechétky, absolventov<br />

PBF, ktorí nemajú prácu. Prečo ich<br />

nezapojíme do tohto procesu? Niekde je<br />

chyba, zamyslime sa <strong>na</strong>d tým, pokiaľ nie<br />

je neskoro. Musíme trvať <strong>na</strong> tom, aby sa<br />

vyučovalo náboženstvo <strong>na</strong> školách alebo<br />

v chrámoch. Musíme učiť spev, <strong>na</strong>učiť<br />

spievať kantorov i veriacich. Viem, je ľahšie<br />

o tom písať, ako niečo konkrétne urobiť.<br />

Čo sme pre to urobili? Projekty treba<br />

robiť nielen pre Rómov, ale pre všetkých.<br />

Nesmieme zabúdať <strong>na</strong> nikoho. Nepíšem<br />

to preto, že sa bojím o <strong>na</strong>šu budúcnosť.<br />

Ale <strong>na</strong> budúcnosť treba pamätať a pre<br />

budúcnosť treba aj pracovať. Nezabúdam<br />

<strong>na</strong> prítomnosť. Veď aj tento článok vlastne<br />

hovorí o tom, že sa máme aj z čoho<br />

- 13 -

HISTÓRIA<br />

radovať v <strong>na</strong>šej súčasnosti, že Boh je s <strong>na</strong>mi<br />

a pomáha nám. Verím a chcem, aby<br />

sme všetci verili, že aj <strong>na</strong>ďalej nám Boh<br />

bude pomáhať, ak sa Ho my nezriekneme<br />

a neopustíme. Teší nás, že mnohí z nás sa<br />

<strong>na</strong>učili žiť pre budúcnosť. Mnohí chápeme,<br />

že nemôžeme donútiť tých, ktorí nás<br />

nenávidia, aby nás milovali. Môžeme to<br />

dosiahnuť iba <strong>sv</strong>ojím kresťanským životom.<br />

Život ukázal, že k dnešnému dňu<br />

sa to už aj <strong>na</strong> Slovensku mnohí <strong>na</strong>učili,<br />

a to je dobré z<strong>na</strong>menie. Je to výsledok<br />

toho, že sme pochopili to, čo spievame <strong>na</strong><br />

Paschu, Vzmŕtvychvstanie Isusa Christa<br />

a po Pasche 40 dní: i ne<strong>na</strong>viďaščim<br />

<strong>na</strong>s, prostim vsja Voskresenijem - aj<br />

nenávidiacim nás odpusťme všetko pre<br />

Vzmŕtvychvstanie. Že toto nielen spievame,<br />

ale že to aj žijeme, že sme sa <strong>na</strong>učili<br />

odpúšťať, odpúšťať skutočne, každému,<br />

aj nepriateľom. Nemusia nás milovať,<br />

ale ak chcú môžu, sme <strong>na</strong> to pripravení<br />

a máme otvorené <strong>sv</strong>oje srdcia. Aj toto je<br />

dôvod <strong>na</strong> radosť z prítomnosti.<br />

Je potrebné sa zamyslieť <strong>na</strong>d tým,<br />

koľko ľudí v <strong>na</strong>šej eparchii, v <strong>na</strong>šej<br />

farnosti patrí medzi nezistených a bez<br />

vyz<strong>na</strong>nia. Musíme misijne pôsobiť a nesmieme<br />

dovoliť, aby títo ľudia, a nedajbože<br />

aj <strong>na</strong>ši veriaci, zakotvili v rôznych<br />

sektách. Tu je potrebná serióz<strong>na</strong> práca a<br />

duchovná diplomacia. Nie fi<strong>na</strong>ncie, ale<br />

duchovná diplomacia. Vieme, že určité<br />

kruhy sa usilujú podporovať <strong>sv</strong>oje záujmy<br />

fi<strong>na</strong>nciami a inou podporou, ale<br />

to nemá duchovné základy. Treba tu<br />

uplatňovať Slovo Božie a teplé ľudské<br />

dobré slovo a náš príkladný život. Aj<br />

keď sa to zdá mnohým málo príťažlivé,<br />

ale toto je <strong>na</strong>ša <strong>na</strong>jväčšia sila a zbraň.<br />

Musíme usilovne pracovať a modliť sa<br />

za christianizáciu a spásu blížnych, aby<br />

sa cyrilometodské myšlienky dostali<br />

do každého ľudského srdca. Jeden náš<br />

duchovný sa pred sčítaním ľudu modlil,<br />

aby sa mu nebojácne prihlásili všetci jeho<br />

veriaci k pravoslávnej Cirkvi. Oslovoval<br />

aj tých, ktorých krstil, alebo im krstil<br />

deti. A skutočne, prihlásilo sa ich viac o<br />

vyše 100%. V roku 1991 sa mu prihlásilo<br />

1 005 pravoslávnych veriacich a v roku<br />

2001 2 073 pravoslávnych veriacich. Aj<br />

tu si musíme uvedomiť jednu dôležitú<br />

pravdu. Myslím si, že keď ikonopisec<br />

ide písať a píše ikonu, modlí sa pred<br />

písaním, počas písania aj po <strong>na</strong>písaní,<br />

aby z ikony, ktorú <strong>na</strong>píše mohli veriaci<br />

čítať a učiť sa z nej. O koľko viac by sa<br />

mal modliť duchovný otec, keď formuje<br />

živú ikonu veriaceho človeka. Duchovný<br />

otec by sa mal modliť oveľa viac ako ikonopisec,<br />

aby z veriaceho bola ešte lepšia<br />

iko<strong>na</strong>, živá iko<strong>na</strong> vo <strong>sv</strong>ätej Cirkvi, aby sa<br />

z nej mohli všetci učiť, aby bola <strong>sv</strong>etlom<br />

<strong>sv</strong>eta a soľou zeme. Na toto asi všetci<br />

zabúdame. Je to veľká škoda. Teší nás<br />

však to, že dnes pravoslávny duchovný<br />

a veriaci vie, prečo je pravoslávny. Teší<br />

nás to, že pravosláv<strong>na</strong> Cirkev vyšla z ťažkých<br />

problémov s veľkým duchovným<br />

bohatstvom. Máme veľkú radosť z toho,<br />

že sa vybudovali a budujú pravoslávne<br />

chrámy a farské budovy, že <strong>na</strong> Pravoslávnej<br />

bohosloveckej fakulte Prešovskej univerzity<br />

študuje veľa mladých ľudí, že sa<br />

vyvíja bohatá publikačná činnosť. Keby<br />

ste <strong>na</strong>vštívili náš obchod - skriptáreň<br />

<strong>na</strong> PBF PU v Prešove, boli by ste veľmi<br />

prekvapení, koľko nových publikácií sa<br />

tu za posledné roky vydalo. Škoda, že<br />

mnohí duchovní <strong>na</strong> tento bohatý duchovný<br />

zdroj zabúdajú a <strong>sv</strong>ojej farnosti<br />

- 14 -

DUCHOVNOSŤ<br />

nedoprajú duchovnosti. Tu tiež treba veľa<br />

<strong>na</strong>právať, a to hneď. Najviac nás teší duchovné<br />

bohatstvo <strong>na</strong>šich pravoslávnych<br />

duchovných a veriacich. No ani tu nie je<br />

všetko vyčerpané, mohla by sa tu prejaviť<br />

väčšia ochota a usilovnosť tak z vyšších,<br />

ako aj nižších miest. Isté je, že to nie je<br />

také jednoduché a ľahké, lebo aj dnes<br />

skutočne „satan si nás vyžaduje, aby<br />

nás preosial ako pšenicu“ (Lk 22, 31).<br />

Sme radi, že <strong>na</strong> Slovensku sa k pravoslávnej<br />

Cirkvi prihlásili veriaci aj <strong>na</strong><br />

takých miestach, kde sa neslúžia pravoslávne<br />

bohoslužby. Nech ich Boh žehná<br />

a my sa modlíme <strong>na</strong> všetkých bohoslužbách<br />

aj za nich, aby zostali pevní a tvrdí<br />

vo <strong>sv</strong>ojej pravoslávnej viere.<br />

Prot. Dr. Štefan Horkaj<br />

Literatúra:<br />

1. Drda, A.: Nad výsledky sčítání lidu<br />

<strong>na</strong> Slovensku. In Hlas pravosláví č. 6/7,<br />

2002, s. 14-16.<br />

2. Z listu ÚERPC v Michalovciach,<br />

Ministerstvu školstva a kultúry, odd.<br />

pre <strong>cirkev</strong>né veci č.j. 262/1965; a list čj.<br />

672/1965 ÚERPC v Michalovciach.<br />

3. Gerka, M.: <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong><br />

č. 6/1968.<br />

Starec Porfírij o <strong>sv</strong>ojej rakovine<br />

(Georgios Papazachos, profesor kardiológie <strong>na</strong> Aténskej univerzite)<br />

Rozhovor, ktorý som so starcom<br />

viedol v jeden večer po kardiologickej<br />

prehliadke a rutinnom elektrokardiograme,<br />

mnou <strong>na</strong>ozaj otriasol. Ani by som si<br />

nepomyslel, že niekto môže mať k <strong>sv</strong>ojej<br />

chorobe taký postoj. Starec mi povedal:<br />

„Niečo ti vyznám, ale nech to ostane<br />

tajomstvom. Mám rakovinu hypofýzy<br />

(podmozgová žľaza, pozn. prekl.). „Už pociťujem,<br />

ako mi opúcha jazyk a do ústnej<br />

dutiny sa nevracia tak, akoby mal.“ Potom<br />

mi lekársky správne vy<strong>sv</strong>etlil, ako podmozgová<br />

žľaza s vnútorným vylučovaním<br />

funguje, a <strong>na</strong>koniec povedal: „Mal by si<br />

vedieť toto: keď som bol mladý mních <strong>na</strong><br />

Svätej hore – mal som asi šestnásť rokov,<br />

cítil som sa taký šťastný, zvlášť po <strong>sv</strong>ätom<br />

Prijímaní, že som odchádzal do lesa a s<br />

plačom som kričal: „Sláva Ti Hospodine!<br />

Vstúpil si do mňa celý; do mňa malého<br />

a hriešneho; Ty môj Christos, Ktorý si<br />

bol ukrižovaný a poniesol trápenia za<br />

mňa a Ktorý si ma oslobodil od mojich<br />

hriechov. A čo ja robím pre Teba? Aké<br />

trápenia znášam kvôli Tebe? Hospodine,<br />

pošli mi rakovinu! Christe môj, daruj mi<br />

rakovinu, aby som sa aj ja trápil s Tebou.“<br />

Stále som opakoval túto modlitbu a potom<br />

som sa z toho vyspovedal <strong>sv</strong>ojim<br />

starcom. Poradili mi, aby som modlitbu<br />

neopakoval, lebo tak pokúšam Boha. On<br />

vie, čo má robiť. Nikdy som sa už takto<br />

nemodlil. Ale teraz, dobrý môj Jorgos<br />

(oslovenie Georgiosa - Juraja v gréčtine),<br />

Boh mi poslal rakovinu. Chápeš, aké je to<br />

dobrodenie? Aj keď neskôr, ale aj tak sa<br />

s Ním trochu potrápim.“<br />

Nezmohol som sa <strong>na</strong> slovo. Prvýkrát<br />

vo <strong>sv</strong>ojej lekárskej praxi som počul slová:<br />

„Chvála Bohu, mám rakovinu.“ Zabudol<br />

som, že sa predo mnou ne<strong>na</strong>chádza obyčajný<br />

človek, ale starec Porfírij.<br />

- 15 -

DUCHOVNOSŤ<br />

Starec nikdy nezaznával lekársku<br />

pomoc, o ktorú nemal núdzu zo strany<br />

mnohých lekárov – <strong>sv</strong>ojich duchovných<br />

detí. Raz som sa ho opýtal: „Prečo mnohí<br />

duchovní ľudia a predovšetkým mnísi,<br />

neprijímajú lekársku pomoc s vierou, že<br />

im neodkladne pomôže samotná Pre<strong>sv</strong>ätá<br />

Bohorodička?“ Odpovedal: „Je v tom<br />

egoizmus – práca zlého – aby si si myslel,<br />

že Boh preferujúc teba pred ostatnými,<br />

vykoná práve <strong>na</strong> tebe <strong>sv</strong>oju divnú intervenciu<br />

(zásah, zákrok v niečí prospech,<br />

pozn. prekl.) Boh robí zázraky aj dnes, ale<br />

ty ich neočakávaj <strong>na</strong> sebe. Okrem toho,<br />

Boh pôsobí aj cez lekárov. Lekárov a lieky<br />

dal Hospodin, hovorí Sväté Písmo.“<br />

Starec uznával len klasickú medicínu,<br />

ktorú veľmi dobre ovládal. Pomocou<br />

<strong>sv</strong>ojich skúseností, ktoré získal počas dlhoročného<br />

slúženia <strong>na</strong> poliklinike a pomocou<br />

Božského „blahodatného daru“,<br />

mal schopnosť vidieť chorobu v jej hĺbke<br />

a často nás privádzal do rozpakov, kladúc<br />

nám čisto vedecké otázky.“ (Starec Porfírij<br />

mal ukončené iba dva roky základnej školy<br />

a všetky vedomosti <strong>na</strong>beral blahodaťou<br />

Svätého Ducha. pozn. prekl.)<br />

Georgios Papazachos<br />

Z knihy: Јоанидис, К.: Старац<br />

Порфирије, подвижник љубави,<br />

прозорљиви чудотворац, Беседа, Нови<br />

Сад 2002, str. 151-152<br />

Zo srbčiny preložil: jerej Peter Soroka<br />

Internetové okienko:<br />

Pravoslávne stránky v slovenskom a českom jazyku:<br />

www.orthodox.sk a www.pravoslav<strong>na</strong><strong>cirkev</strong>.sk - Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong> <strong>na</strong> Slovensku<br />

www.pravoslav<strong>na</strong><strong>cirkev</strong>.cz - Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong> v českých krajinách<br />

www.unipo.sk/PU/PBF/pbf.htm - Pravosláv<strong>na</strong> bohoslovecká fakulta PU v Prešove<br />

http://academy.minet.sk - Pravosláv<strong>na</strong> Akadémia <strong>na</strong> Slovensku<br />

http://www.orthodoxia.cz/orthodoxac - Pravosláv<strong>na</strong> akadémia vo Vilémově<br />

www.pravoslavi.cz - hlavný český pravoslávny rozcestník<br />

www.or.cz/beseda - diskusné pravoslávne fórum<br />

www.pcokrompachy.szm.sk - Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec v Krompachoch<br />

http://pcostrazske.minet.sk - Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec v Strážskom<br />

- 16 -

V súčasnosti je medicínska veda <strong>na</strong><br />

veľmi vysokom stupni vývoja a dokáže<br />

to, čo sa pred zopár rokmi zdalo takmer<br />

nemožné. Nečudo, veď kráča ruka v ruke<br />

vedno s vedecko-technickým rozvojom<br />

a nové poz<strong>na</strong>tky i metódy liečby medicí<strong>na</strong><br />

získava vďaka novým, stále technicky<br />

doko<strong>na</strong>lejším prístrojovým vybaveniam<br />

laboratórií.<br />

Stroj však nie je inteligentný človek.<br />

Žiadny doko<strong>na</strong>lý mikroskop, či mikroendoskop<br />

ne<strong>na</strong>hradí človeka, jeho city.<br />

A v žiadnom prípade nemôže suplovať<br />

Boha, ktorý<br />

je Stvor<br />

i t e ľ o m<br />

všetkého,<br />

aj človeka,<br />

k t o r é h o<br />

obdaril nesmrteľnou<br />

dušou.<br />

T á t o<br />

téma totiž<br />

veľmi<br />

úzko súvisí<br />

s prvými<br />

ľuďmi<br />

– Adamom<br />

a Evou,<br />

n a š i m i<br />

p r a r o -<br />

DUCHOVNOSŤ<br />

Otázka umelého oplodnenia<br />

dičmi; s ich stvorením a požeh<strong>na</strong>ním<br />

v rajskej záhrade, kde im Hospodin povedal:<br />

„Ploďte a množte sa a <strong>na</strong>plňte zem<br />

...“ (1 Mjž 1, 28). Môžeme teda povedať,<br />

že Boh prenechal <strong>sv</strong>oju tvorčiu činnosť<br />

určitým spôsobom človeku – „vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l“<br />

človeka plodením – rodením detí,<br />

ktoré On obdaruje nesmrteľnou dušou.<br />

- 17 -<br />

Súčasná pravosláv<strong>na</strong> iko<strong>na</strong> znázorňujúca hriech potratu - umelého prerušenia<br />

tehotenstva. V ľavom dolnom rohu je zobrazená slobodná mamička, ktoré nesie<br />

<strong>sv</strong>oj kríž, ale zároveň aj <strong>sv</strong>oje dieťa.<br />

Nie všetci si však uvedomujeme rodičovskú<br />

zodpovednosť a nie všetci k nej<br />

máme správny prístup. Dnešný <strong>sv</strong>et je<br />

presýtený propagáciou plánovaného rodičovstva<br />

pomocou antikoncepcie, sterilizácie,<br />

či dokonca až umelého prerušenia<br />

tehotenstva. Nebojuje takto <strong>sv</strong>et proti<br />

novému životu, proti tomu, čo dáva Boh?<br />

Nebojuje v konečnom dôsledku sám proti<br />

sebe? Nezneužíva takto človek – koru<strong>na</strong><br />

stvorenstva slobodnú vôľu, ktorou<br />

ho Hospodin obdaril? Štatistiky hovoria<br />

o tom, že 55 % neplodnosti spôsobuje<br />

práve umelé prerušenie tehotenstva! 1<br />

Na základe toho môžeme konštatovať, že<br />

metóda umelého oplodnenia lieči väčšinou<br />

sekundárnu neplodnosť zapríčinenú<br />

úmyselným potratom! V predchádzajúcej<br />

stati sa však píše o tom, že Hospodin<br />

tomu, koho obdarí deťmi, dáva dostatok<br />

prostriedkov <strong>na</strong> ich starostlivosť.

DUCHOVNOSŤ<br />

Nedá sa v tejto téme nespomenúť<br />

dôležitosť <strong>sv</strong>ätej tajiny manželstva, cez<br />

ktorú sa mužovi a žene dostáva blahodať<br />

potrebná pre spoločný život, v ktorom<br />

„už nie sú dve telá, ale jedno“ (Mt 19, 6).<br />

A ako hovorí <strong>sv</strong>ätý apoštol Pavol: „Toto<br />

tajomstvo je veľké“ (Ef 5, 32).<br />

Celkom prvé požeh<strong>na</strong>nie dostali muž<br />

a že<strong>na</strong>, ako som už spomenula, v raji. Takisto<br />

požeh<strong>na</strong>nie rodičovstva Hospodinom<br />

opisujú proroci v žalmoch:<br />

„Lebo Ty si mi stvoril ľadviny, v matkinom<br />

živote Ty si ma utkal. Ďakujem<br />

Ti, že si ma úžasne divne utvoril; divné<br />

sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre<br />

vie. Neboli skryté moje kosti pred Tebou,<br />

aj keď som utvorený v skrytosti, utkaný<br />

v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď<br />

som bol v zárodku...“ (Ž 138, 13-16).<br />

„Tvoje ruky ma sformovali a urobili...<br />

Rozpomeň sa, že si ma spracoval ako hlinu...<br />

Naozaj zlial si ma ako mlieko a nechal<br />

si ma zhustnúť ako syr. Obliekol si<br />

ma mäsom a kožou, kosťami a šľachami<br />

si ma popretkával. Dal si mi život a vernosť<br />

a Tvoj dozor zachoval môjho ducha“<br />

(Jób 10, 8 – 12).<br />

Napokon i Eva, keď porodila Kai<strong>na</strong><br />

povedala: „Dostala som muža od Hospodi<strong>na</strong>“<br />

(1 Mjž 4, 1).<br />

Tu vidíme, že od Hospodi<strong>na</strong> záleží<br />

požeh<strong>na</strong>nie a úvahy o umelom oplodnení<br />

pravoslávnych autorov hovoria o tom,<br />

že ak manželia nie sú schopní počatia,<br />

musia sa s tým zmieriť, lebo „použitie<br />

cudzieho genetického materiálu <strong>na</strong>rúša<br />

manželskú vernosť.“ 2<br />

Nebezpečná je takisto i manipulácia<br />

s génmi, kde génové inžinierstvo pokročilo<br />

až tak ďaleko, že je možné zvoliť<br />

pohlavie plodu podľa želania rodičov<br />

- nie je to suplovanie Boha? Výskumy<br />

dokázali, že z počtu 82 sledovaných detí,<br />

ktoré boli počaté mimo tela matky, 44<br />

malo neurologickú symptomatiku, čo<br />

<strong>sv</strong>edčí o možnej neurologickej, ale aj<br />

mentálnej poruche; a 89,4 % z nich trpelo<br />

počas pôrodu asfixiou (nedostatok<br />

kyslíka), ktorá môže byť príčinou organického<br />

poškodenia mozgu. 3<br />

Organické poškodenie plodu však<br />

nie je jediným problémom. Vzniká tu aj<br />

otázka v tom prípade, ak že<strong>na</strong> nemôže<br />

vynosiť plod a zastúpi ju „náhradná<br />

matka.“ Medzi ňou a dieťaťom počas<br />

tehotenstva vznikajú citové väzby, ktoré<br />

sa pôrodom a odcudzením <strong>na</strong>rušia. Je<br />

to prirodzené? Samozrejme, že s niečím<br />

takým sa nedá súhlasiť!<br />

Dnes však nie sú výnimkou ani homosexuálne<br />

manželstvá. Čo ak sa takéto<br />

manželstvo rozhodne pre umelé<br />

oplodnenie? Dieťa vyrastá v zvrátenej<br />

sodomskej nekompletnej rodine. Je<br />

hrozné <strong>na</strong> to myslieť! 4<br />

Poznáme i prípady slobodných žien,<br />

ktoré sa rozhodnú pre umelé oplodnenie,<br />

kde dieťa takisto vyrastá v neúplnej<br />

rodine.<br />

Vidíme teda, že technológia umelého<br />

počatia je akousi „anomálnou“<br />

technológiu, ktorá potiera prirodzenosť<br />

a s<strong>na</strong>ží sa suplovať Darcu života a prináša<br />

množstvo problémov v živote detí a ich<br />

„rodičov.“<br />

Mgr. Blaže<strong>na</strong> Šarová<br />

Poznámky:<br />

1<br />

Silujanova I. V., Sovremen<strong>na</strong>ja medici<strong>na</strong><br />

i Pravoslavije. Moskva 1998, s. 86.<br />

2<br />

Tamtiež, s. 97.<br />

3<br />

Tamtiež, s. 87.<br />

4<br />

Tamtiež, s. 87.<br />

- 18 -

Túžba človeka po duchovných i teriálnych blahách je bezpochyby vec<br />

maprirodzená<br />

a vlastná ľudskej prirodzenosti.<br />

Jedlo, ubytovanie, bezpečie, hojnosť,<br />

vnútorný pokoj, radosť a duševná<br />

pohoda, to všetko sú životné blahá, po<br />

ktorých človek túži, ktoré sa určitým<br />

aktívnym prístupom s<strong>na</strong>ží získať a ktoré<br />

prostredníctvom rôznej spolupráce so<br />

sebou samým, ale aj s okolitým <strong>sv</strong>etom<br />

dosahuje.<br />

Aj keď zem a všetko, čo je <strong>na</strong> nej,<br />

ako aj celý <strong>sv</strong>et patrí Bohu, Stvoriteľovi,<br />

i <strong>na</strong>priek tomu jednotlivé blahá zeme si<br />

mocní <strong>sv</strong>ojvoľne privlastňujú a robia si<br />

z nich monopol.<br />

Jeden zbožný duchovný píše, že „Boh<br />

nechce, aby ja som bol sýty a ty hladný,<br />

nechce, aby jedlo a jednotlivé blahá mali<br />

len niektorí. Taktiež nechce, aby ich mali<br />

mnohí, ale aby ich mali všetci“. Žalmista<br />

Dávid v jednom <strong>sv</strong>ojom žalme hovorí,<br />

„Hospodin neodoprie blahá tým, čo<br />

chodia bez úhony“ (Ž 83, 12). Výklad<br />

tohto žalmu a konkrétneho verša je<br />

každodenná skúsenosť pravoslávnej<br />

Cirkvi. Christos mnohými spôsobmi<br />

koná dobročinnosť, pomáha a stará sa<br />

o verný a úprimný ľud, pokiaľ, samozrejme,<br />

žije zbožne a dodržiava Bohom<br />

dané pravidlá duchovného života.<br />

Naopak, odoberá <strong>sv</strong>oju blahodať, keď<br />

duchovný nezáujem, ignorácia Božích<br />

prikázaní a hriechy prekročia hranice<br />

Božej trpezlivosti a keď pokánie tohto<br />

ľudu je v nedohľadne.<br />

Kríza dnešného <strong>sv</strong>eta poukazuje veľmi<br />

živo <strong>na</strong> to, čo z<strong>na</strong>mená človek, keď sa stane<br />

nástrojom zla a pracovníkom hriechu.<br />

DUCHOVNOSŤ<br />

„Hospodin neodoprie blahá tým, čo chodia bez úhony“<br />

- 19 -<br />

Je fakt, že politické systémy cujú <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>ľovaní či rozhojňovaní<br />

nepraducha<br />

kresťanského spolužitia jednotlivých<br />

národov <strong>sv</strong>eta, a práve z toho<br />

dôvodu mnohí ľudia trpia nedostatkom<br />

základných spoločenských, duchovných<br />

i ekonomických bláh.<br />

Avšak Božia láska a nebeská radosť<br />

sú blahá, ktoré sú otvorené pre všetkých,<br />

ktorí chcú kráčať „bez úhony“. Všetky<br />

pravoslávne misie <strong>na</strong> celom <strong>sv</strong>ete vy<strong>na</strong>kladajú<br />

obrovskú s<strong>na</strong>hu <strong>na</strong> to, aby sa<br />

všetci ľudia priblížili, ochut<strong>na</strong>li a okúsili<br />

Božie blahá, duchovné i tie materiálne.<br />

Je potrebné zdôrazniť, že z pohľadu<br />

ľudskej logiky ľudomilný Trojjediný<br />

Boh veľakrát zasahuje nevy<strong>sv</strong>etliteľným<br />

spôsobom a zároveň utešuje ľudí, ktorých<br />

ľudská chamtivosť odsúdila k nedostatku<br />

a chudobe v ich živote.<br />

Božia láska presahuje a vysoko<br />

prekračuje všetky spoločenské systémy<br />

a dáva východiská a rôzne spôsoby riešenia<br />

problémov, konfliktov a bezvýchodiskových<br />

situácií, ktoré vytvára ľudská<br />

nedoko<strong>na</strong>losť.<br />

Avšak možno príde ten čas, keď<br />

ľudia vyko<strong>na</strong>jú materiálnu detoxikáciu<br />

a nielenže uz<strong>na</strong>jú teoretickú hodnotu<br />

kresťanského učenia, ale toto učenie<br />

uvedú do praxe v rámci konkrétneho<br />

kresťanského spoločenstva podľa príkladu<br />

nášho Spasiteľa, ktorý je <strong>na</strong>ším<br />

vzorom a ktorý povedal, že „Syn človeka<br />

neprišiel, aby Jemu slúžili, ale aby On<br />

slúžil...“ (Mt 20, 28).<br />

Štefan Šak, duchovný správca PCO<br />

v Krompachoch

DUCHOVNOSŤ<br />

Listy v aktívnej dušpastierskej službe<br />

_________________<br />

LISTY z r. 1939-1956<br />

(Pokračovanie)<br />

40. 30. 3. 1949<br />

Píšeš, že sa Ti v duchovnom živote nedarí a „ak ti niečo chýba, vtedy skutočne<br />

niet viery a lásky k Hospodinovi“. Nepriateľ ľudského rodu Ťa trápi, dieťa, nepočúvaj<br />

ho, veď Ty máš vieru a lásku k Bohu a Tvoj strach nie je opodstatnený, lebo on<br />

pochádza z prílišného sebavedomia. Ži tak, ako žiješ, veľa <strong>na</strong>d tým nerozmýšľaj; ako<br />

je vidieť, dávaš <strong>na</strong> seba pozor a želáš si polepšiť sa; také želanie je polovica spásy.<br />

Čo Ti ešte treba?<br />

Prečítala si <strong>sv</strong>ätootcovské knihy a nemôžeš ich pochopiť, preto Ťa to trápi: máš<br />

rozum – treba správne uvažovať a žiť podľa rád <strong>sv</strong>ätých otcov. V duchovnom živote sú<br />

tri stupne: začí<strong>na</strong>júci, stredný a doko<strong>na</strong>lý. Vedz, že ty si začí<strong>na</strong>júca a chceš sa dostať<br />

k stredným a doko<strong>na</strong>lým: buď pokojná, s<strong>na</strong>ž sa pamätať <strong>na</strong> Boha a On Ti pomôže.<br />

41. 3. 8. 1949<br />

Christos posredi <strong>na</strong>s!<br />

... Ty chceš mať ticho, aby si mohla čítať. Ži tak, ako treba žiť a prispôsobuj sa životu.<br />

Nečuduj sa, že Ch. nemôže pochopiť Lestvičníka; on žije vonkajším životom,<br />

o vnútornom živote nemá ani poňatia, – hľa, ako sa vyjadril o „Lestvici“. Za zdravím<br />

je možné spomí<strong>na</strong>ť aj luteránov <strong>na</strong> proskomidii v nádeji, že Božia milosť ich<br />

privedie do pravoslávia. A v službe za zosnulých sa nemajú spomí<strong>na</strong>ť, lebo zomreli<br />

v nepriateľstve s pravoslávím, a ich záhrobný život my nemôžeme posudzovať, lebo<br />

Božie súdy sú nám hriešnym nepochopiteľné.<br />

42. 9. 8. 1949<br />

Tvoj list a peniaze (100) som dostal. Peniaze som dal do mo<strong>na</strong>stiera, a list posielam<br />

Ch. A Tebe, dieťa Božie, neradím veľmi túžiť po <strong>sv</strong>ojej krstnej dcére a pokladať<br />

ju už za mŕtvu.<br />

Hospodin náš Isus Christos zišiel z neba <strong>na</strong> zem a prijal <strong>na</strong> seba ľudské telo nie<br />

kvôli spravodlivým, ale kvôli hriešnym. Farizeji dbali <strong>na</strong> Zákon, ale nežili podľa<br />

neho, a nemohli pochopiť Isusa Christa ako pravého Boha, pre<strong>na</strong>sledovali Ho, odsudzovali<br />

Ho a hovorili: „Priateľ je s hriešnikmi, lebo pije a je s mýtnikmi“, odsúdili<br />

hriešnicu a priviedli ju k Nemu; no Hospodin ju ospravedlnil (Jn 8, 3-11). Vedz, že<br />

my nie sme múdrejší ako Šalamún a nie sme pokornejší ako prorok Dávid a nie sme<br />

horlivejší ako apoštol Peter. Pozri sa v Biblii (3 Kr 11; 2 Kr 11; a Mt 26, 45). Tu Hospodin<br />

<strong>sv</strong>ojím milosrdenstvom sa zľutoval a odpustil hriešnym, a Ty sama si hrieš<strong>na</strong>,<br />

chceš preklí<strong>na</strong>ť <strong>sv</strong>oju krstnú dcéru; jej je veľmi ťažko, a Ty jej chceš spôsobiť ešte<br />

- 20 -

DUCHOVNOSŤ<br />

väčšie ťažkosti. Svätí otcovia sa veľmi milostivo správali k hriešnikom a hovorili:<br />

„Keď uvidíš hriešnych, prikry sa <strong>sv</strong>ojím odevom, ujdi a neodsudzuj ich“.<br />

Veľa príkladov je vo Svätom Písme a v knihách <strong>sv</strong>ätých otcov, no myslím si, že Ti<br />

stačí aj to, čo som Ti <strong>na</strong>písal. Spomeň si <strong>na</strong> <strong>sv</strong>oje mladé roky, ako bolo vtedy ťažko<br />

zdržať sa podobných každodenných hriechov. A teraz si už starenkou, zabudla si<br />

<strong>na</strong> predchádzajúce roky a veľmi odsudzuješ mladých. Modli sa za nich, obracaj sa<br />

<strong>na</strong> nich, ak je to možné s láskou, veď s takým postojom nezhrešíš. Ja jej posielam<br />

500 mariek, s<strong>na</strong>ž sa jej ich dať.<br />

Privolávam <strong>na</strong> Vás Božie požeh<strong>na</strong>nie a ostávam s láskou v Christu.<br />

43. 18. 9. 1949<br />

Čo sa týka nepokoja v srdci, pohľadaj poriadne príčinu. Ty sa <strong>na</strong>zývaš chudobnou<br />

a nie nehodnou, ale taká skutočne si; no pozri sa za seba, keď niekto zopakuje<br />

Tvoje slová, čo pocítiš?<br />

Ty si pociťovala strach po smrti zosnulej Ch., to nebolo z antipatie k Tebe. Svätá<br />

Cirkev verí, že duša zosnulých chodí tri dni po všetkých miestach, kde žila a keď<br />

prišla k Tebe, zľakla si sa. Bojíš sa toho, aký koniec Ťa postihne; je strašné zomierať,<br />

strach zo smrti je vlastný všetkým ľuďom - píše Lestvičník (Slovo 6 „O pamäti <strong>na</strong><br />

smrť, 3. kap.) a zúfalstvo a smútok sú od diabla, nepočúvaj jeho pokušenia, prečítaj<br />

si v Pateriku <strong>na</strong> konci 126. kap. – výroky starcov, ktorých mená nevieme.<br />

Pravoslávni teológovia rozhodne povedali o spiritualizme: „Je to diabolský jav“.<br />

Sv. apoštol Pavel povedal: „Sám diabol sa premieňa <strong>na</strong> Anjela <strong>sv</strong>etla“ (Kor 2, 14).<br />

O diabolských zjaveniach v podobe Anjelov si prečítaj v týchto výrokoch <strong>sv</strong>ätých<br />

starcov (kapitoly 134, 135, 136, 110, 158). Ako je možné veriť, že sa zjavuje Ch.? Je to<br />

zjavná diabolská lesť. Keď sa Satan zjavuje v podobe Spasiteľa, anjelov a <strong>sv</strong>ätých, to<br />

z<strong>na</strong>mená, že sa môže zjaviť aj v inej podobe, len diabol sa nijako nemôže premeniť<br />

<strong>na</strong> kríž, prečítaj si v diele od <strong>sv</strong>. Varsonofija - 413. odpoveď.<br />

Nech Ťa ochraňuje Hospodin, moje duchovné dieťa.<br />

44. 13. 10. 1949<br />

Vďaka Božej milosti som zdravý; píšeš, že Ťa začala bolieť hlava. Čo robiť? Treba<br />

sa podriadiť Božej vôli, všetky choroby nás postihujú z Božej vôle.<br />

Pozri, aký ustráchaný sa ukázal tvoj Ch., veď bol vojakom, vojaci musia byť<br />

predsa silní! Áno, bez viery v Boha nemôže byť nikto silný, lebo človek je stvorený<br />

<strong>na</strong> Boží obraz a Božiu podobu. Hoci ateisti sú silní, ich sila je nenormál<strong>na</strong>, chorobná,<br />

zo strachu, z hrdosti a túžby po sláve. Hospodine, daj im múdrosť.<br />

Nech ťa Boh ochraňuje pri zdraví. V modlitbe nepoľavuj, hoci si aj roztržitá, do<br />

ničoho sa nenúť.<br />

Listy Já<strong>na</strong>, igume<strong>na</strong> Valaámskeho mo<strong>na</strong>stiera (1873-1958),<br />

vydala Spoločnosť „Priateľov Valaámu“ v Helsinkách (Fínsko) v roku 1984.<br />

Preklad Mgr. Hele<strong>na</strong> Kosťová<br />

- 21 -

Vizitka:<br />

Meno a priezvisko , titl.:<br />

PhDr. Peter Žeňuch, CSc.<br />

Vek: 33 r.<br />

Zamest<strong>na</strong>nie: vedecký pracovník<br />

Najobľúbenejšia kniha: N. Berďajev:<br />

Zmysel dejín. Kniha vyšla v českom preklade<br />

v edícii Oikúmené v Prahe v roku<br />

1995.<br />

Životné krédo: „Proste a bude vám dané,<br />

hľadajte a nájdete, klopte a bude vám<br />

otvorené. Lebo každý, kto prosí, dostane,<br />

a kto hľadá, nájde, a tomu, kto klope,<br />

bude otvorené“ (Mt 7, 7-8).<br />

Zamest<strong>na</strong>nie:<br />

1) Hlavné poslanie SAV:<br />

Poslaním Slovenskej akadémie vied<br />

je uskutočňovať výskum v jednotlivých<br />

vedných odboroch. SAV má niekoľko<br />

pracovísk rozdelených do troch oddelení.<br />

Do tretieho, spoločensko-vedného<br />

oddelenia, patrí Slavistický kabinet, ktorý<br />

vznikol ako interdisciplinárne pracovisko<br />

zamerané <strong>na</strong> výskum slovensko-slovanských<br />

a slovensko-neslovanských vzťahov<br />

<strong>na</strong> úrovni jazyka, kultúry, histórie. Naše<br />

pracovisko vykonáva aj výskumno-organizačnú<br />

funkciu; ide teda o organizovanie<br />

slavistického výskumu <strong>na</strong> Slovensku v intenciách<br />

výskumného programu, ktorý<br />

sa doteraz darí <strong>na</strong>pĺňať predovšetkým<br />

vďaka nášmu riaditeľovi univ. prof.<br />

PhDr. Jánovi Doruľovi, DrSc., i vďaka<br />

domácim i medzinárodným vedeckým<br />

projektom a kontaktom s partnerskými<br />

organizáciami. K <strong>na</strong>jdôležitejším patria<br />

ROZHOVOR<br />

Osobný rozhovor s pracovníkom Slavistického<br />

kabinetu Slovenskej akadémie vied<br />

- 22 -<br />

predovšetkým kontakty s Patristickou<br />

komisiou (Patristische Kommission der<br />

Akademie der Wissenschaen von Nordrhein-Westfalen)<br />

v Bonne v Nemecku,<br />

s Pontificio Istituto Orientale v Ríme,<br />

s Užhorodskou štátnou univerzitou <strong>na</strong><br />

Ukrajine, Slovanským ústavom Masarykovej<br />

univerzity v Brne, Centrom spirituality<br />

Východ – Západ Michala Lacka<br />

v Košiciach, Univerzitou Konštatí<strong>na</strong><br />

Filozofa v Nitre, Filozofickou fakultou<br />

Prešovskej univerzity a s mnohými ďalšími.<br />

Cieľom <strong>na</strong>šich výskumov je o<strong>sv</strong>etliť<br />

a sprístupniť slovenský národný a kultúrny<br />

vývin od samého začiatku jeho existencie<br />

v porov<strong>na</strong>ní s okolitými národmi,<br />

kultúrami a jazykmi. Uprednostňuje sa<br />

teda komparatívny, porovnávací výskum.<br />

Každý pracovník SK SAV je zároveň vedúcim<br />

výskumného projektu. Na riešenie<br />

projektu organizuje vedecký tím z radov<br />

SAV a vysokých škôl príslušného odboru,<br />

čím sa <strong>na</strong>pĺňa práve vedecko-organizačná<br />

zložka výskumu.

ROZHOVOR<br />

2) Sú vytvorené predpoklady aj pre<br />

štúdium jazykov, zvlášť <strong>cirkev</strong>nej slovančiny?<br />

Naše pracovisko rieši niekoľko projektov<br />

zameraných <strong>na</strong> výskum byzantsko-<br />

-slovanskej tradície a <strong>cirkev</strong>noslovanského<br />

jazyka v jazykovo, kultúrne i etnicky<br />

zmiešanom prostredí východného<br />

Slovenska a bývalej Podkarpatskej Rusi<br />

(dnešnej Zakarpatskej oblasti Ukrajiny).<br />

Sústreďujeme sa predovšetkým <strong>na</strong> porovnávací<br />

výskum, teda porovnávame používanie<br />

<strong>cirkev</strong>nej slovančiny v prostredí<br />

slovenských veriacich byzantského<br />

obradu s používaním <strong>cirkev</strong>nej slovančiny<br />

v inojazykovom, resp. inoetnickom<br />

prostredí. Hľadajú sa východiská pre<br />

konsenzuálne riešenie sporných otázok,<br />

s ktorými sa stretávame predovšetkým<br />

z pohľadu slovensko-rusínskych či slovensko-ukrajinských<br />

jazykových i kultúrno-religióznych<br />

vzťahov.<br />

Osobitne sa venujeme výskumu cyrilských<br />

rukopisných pamiatok východoslovenskej<br />

a podkarpatskoruskej proveniencie<br />

i cyrilských tlačených pamiatok,<br />

ktoré boli vydané v Tr<strong>na</strong>ve v 17. a 18.<br />

storočí. Pri vedeckej interpretácii či reinterpretácii<br />

pamiatok sa kladie dôraz <strong>na</strong><br />

komplexný a interdisciplinárny prístup.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, že <strong>na</strong> takomto výskume sa<br />

podieľajú odborníci z viacerých vedných<br />

disciplín, teda jazykovedci, historici,<br />

literárni historici, kulturológovia, teológovia,<br />

kunsthistorici a mnohí ďalší. Tak<br />

sa z viacerých zorných uhlov skladá mozaika<br />

o skúmanom okruhu písomností, či<br />

jazykovo-kultúrnej problematike, historicko-spoločenskej<br />

situácii, teologických<br />

východiskách, pričom sa prihliada <strong>na</strong><br />

súčasný stav skúmaného problému.<br />

3) Vaše zameranie v danej problematike?<br />

Zameriavam sa predovšetkým <strong>na</strong> výskum<br />

jazyka cyrilských rukopisných pamiatok<br />

od 15. do 19. storočia. Je to široký<br />

okruh pamiatok, ku ktorým patrí kázňová<br />

tvorba, poučujúce výklady z Evanjelií<br />

pre ľud, administratívno-práv<strong>na</strong> a teologická<br />

spisba, legendická tvorba. Osobitný<br />

okruh tvoria paraliturgické piesne, teda<br />

„cerkovni pišmičky,” ako sa výstižne<br />

oz<strong>na</strong>čujú medzi veriacimi obidvoch cirkví<br />

byzantsko-slovanského obradu. Hoci nemajú<br />

liturgický charakter a nepatria do<br />

okruhu liturgických textov, medzi veriacimi<br />

sú veľmi obľúbené. Je to správne,<br />

lebo zbožnosť, ktorá sa v takýchto textoch<br />

prejavuje, pomáha odkrývať hĺbku kresťanského<br />

učenia jednoduchým veriacim<br />

podobne ako ikony. Texty paraliturgických<br />

piesní, teda <strong>na</strong>še cerkovni pišmički<br />

už od dávnych čias rozvíjali duchovnosť<br />

miestneho <strong>cirkev</strong>ného spoločenstva<br />

mimo liturgických obradov Cirkvi, <strong>na</strong><br />

procesiách a púťach, pri modlitbách pod<br />

krížom, počas pôstov, pri príchode alebo<br />

odchode z chrámu a pod.<br />

Zvlášť zaujímavé je skúmať jazykovú<br />

stránku cyrilských rukopisných pamiatok.<br />

Hoci sú zvyčajne <strong>na</strong>písané v <strong>cirkev</strong>nej<br />

slovančine, obsahujú prvky živého,<br />

používaného, ľudového jazyka. Práve <strong>na</strong><br />

pozadí týchto prvkov možno určiť okruh<br />

používateľov, ktorými okrem Rusínov či<br />

Ukrajincov boli a podnes sú aj Slováci.<br />

Prejavy slovenského jazykového vedomia<br />

používateľov jasne dokazujú mnohé<br />

jazykové prostriedky, či už fonetické,<br />

morfologické alebo lexikálne, pričom<br />

v cyrilských pamiatkach ich možno<br />

sledovať od <strong>na</strong>jstarších čias. Sú to pre-<br />

- 23 -

ROZHOVOR<br />

dovšetkým východoslovenské nárečové<br />

prvky z oblastí Šariša, Zemplí<strong>na</strong>, Spiša<br />

či Abova, inde sú to prechodové slovensko-ukrajinské<br />

nárečia (sotácke, užské), či<br />

poľsko-slovenské (goralské, lemkovské).<br />

Výz<strong>na</strong>mne sa pri takomto výskume uplatňuje<br />

porovnávacie hľadisko.<br />

4) Pred pár rokmi ste robili výskum<br />

jazyka v <strong>na</strong>šom regióne. Aký bol zámer<br />

a výsledok?<br />

V rokoch 1999, 2000 a 2002 prebehol<br />

prvý sondážny výskum existencie zachovaných<br />

cyrilských rukopisných alebo<br />

tlačených pamiatok <strong>na</strong> východnom<br />

Slovensku. Uskutočnil sa predovšetkým<br />

vo vybraných gréckokatolíckych farnostiach.<br />

Počas výskumu sme získali viacero<br />

rukopisných pamiatok, ktoré sme <strong>na</strong>skenovali<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom pracovisku v Bratislave<br />

a následne vrátili ich vlastníkom a <strong>na</strong><br />

príslušné farské úrady. V rámci tohto<br />

výskumu sa uskutočnil aj ďalší sprievodný<br />

výskum. Realizovalo sa <strong>na</strong>hrávanie<br />

modlitieb v <strong>cirkev</strong>nej slovančine. Išlo<br />

predovšetkým o modlitby Otče náš, Kráľu<br />

nebeský, Troj<strong>sv</strong>äté, Vyz<strong>na</strong>nie viery a pod.<br />

Nahrávky sa vyko<strong>na</strong>li medzi slovenskými<br />

veriacimi byzantsko-slovanského obradu,<br />

aby sa aj v predpísaných <strong>cirkev</strong>noslovanských<br />

modlitbových a liturgických textoch<br />

zistila miera prejavov slovenského<br />

jazykového vedomia. Na porov<strong>na</strong>nie sa<br />

uskutočnil aj výskum používaného <strong>cirkev</strong>noslovanského<br />

jazyka počas liturgie<br />

Já<strong>na</strong> Zlatoústeho vo veľkonočnom období<br />

roku 1999. Výskum vtedy prebiehal<br />

vo vybraných pravoslávnych chrámoch<br />

<strong>na</strong> východnom Slovensku, kde sa veriaci<br />

hlásia k Slovákom. Išlo o <strong>cirkev</strong>né spoločenstvá<br />

v Cejkove, vo Falkušovciach,<br />

Hažíne, Laškovciach, Markovciach,<br />

Šamudovciach a v Zemplínskej Širokej.<br />

Na tejto reprezentatívnej vzorke sme<br />

skúmali mieru prispôsobovania <strong>cirkev</strong>nej<br />

slovančiny slovenskému jazykovému<br />

vedomiu, ktorá je výrazná a prejavuje sa<br />

<strong>na</strong> rozličných jazykových úrovniach. Za<br />

všetky vedecké závery, ktoré sme v <strong>na</strong>šich<br />

štúdiách priniesli, uvedieme veľmi výstižný<br />

postreh istého veriaceho: „Ta mi, kec<br />

špivame službu po ruski u cerkvi, ta to ne<br />

tak tvardo ruski jak <strong>na</strong> rus<strong>na</strong>koch. Bo mi<br />

špivame po <strong>sv</strong>ojim.”<br />

5) V súčasnosti pôsobíte v Nemecku. Nie<br />

je zvláštne, že človek, ktorý sa venuje <strong>cirkev</strong>noslovanskej<br />

problematike, pracuje<br />

v nemeckom jazykovom prostredí?<br />

Vôbec nie! Slavistika ako vedná disciplí<strong>na</strong>,<br />

do ktorej spadá aj výskum <strong>cirkev</strong>nej<br />

slovančiny, má <strong>sv</strong>oje začiatky koncom<br />

18. a <strong>na</strong> začiatku 19. storočia. Vznikla zo<br />

záujmu o Slovanov v slovanských i germanofónnych<br />

krajinách, teda aj v Nemecku.<br />

Slavistika a výskum Slovanov vôbec má<br />

tam teda zapustené hlboké korene. Medzi<br />

výz<strong>na</strong>mných a medzinárodne uznávaných<br />

súčasných nemeckých slavistov<br />

a byzantológov patrí <strong>na</strong>príklad Konrad<br />

O<strong>na</strong>sch, Hans Rothe, Christian Hannick,<br />

Helmut Keipert, Nikolaos Trunte a ďalší.<br />

V Nemecku sa <strong>na</strong>chádza veľké množstvo<br />

špecializovaných slavistických pracovísk<br />

zameraných <strong>na</strong> výskum dejín, kultúry, jazykov<br />

a literatúry, sú tu pracoviská byzantologické,<br />

muzikologické, hymnologické<br />

a pod. Na týchto pracoviskách sa školia i<br />

pracujú nielen nemeckí alebo západní slavisti<br />

(Taliansko, Anglicko), ale aj mnohí<br />

vedci z Bulharska, Ruska, Ukrajiny, Poľska,<br />

Slovinska, Srbska, Chorvátska, Česka<br />

i Slovenska.<br />

- 24 -

Cirkev<br />

1) Kde všade sa <strong>cirkev</strong>noslovanský jazyk<br />

používa?<br />

2) Má v súčasnom období výz<strong>na</strong>m udržiavať<br />

tradíciu <strong>cirkev</strong>noslovanského<br />

bohoslužobného jazyka?<br />

Cirkevná slovanči<strong>na</strong> ako liturgický<br />

jazyk sa používa všade tam, kde žijú<br />

veriaci byzantsko-slovanského obradu.<br />

Každá národná <strong>cirkev</strong> byzantsko-slovanského<br />

obradu má pritom vlastnú redakciu<br />

<strong>cirkev</strong>nej slovančiny, ktorá sa vyvinula<br />

počas mnohých storočí. V <strong>na</strong>šom<br />

prostredí, teda v prostredí východného<br />

Slovenska, sa používa <strong>cirkev</strong>ná slovanči<strong>na</strong><br />

haličsko-ukrajinskej redakcie. Slovenskú<br />

redakciu <strong>cirkev</strong>nej slovančiny nemáme,<br />

hoci, ako som už spomí<strong>na</strong>l vyššie,<br />

v <strong>cirkev</strong>noslovanských písomnostiach<br />

i v uskutočnených <strong>na</strong>hrávkach možno hovoriť<br />

o prenikaní slovenského jazykového<br />

vedomia. Historicko-spoločenská situácia<br />

i podmienky, ktorými <strong>cirkev</strong> byzantského<br />

obradu v <strong>na</strong>šom priestore prešla, jej neumožnili<br />

rozvinúť vlastnú redakciu, hoci<br />

v bohoslužobných obradoch možno hovoriť<br />

o vlastnej tradícii. Je to samozrejme<br />

veľmi zložitý a náročný proces, ktorému<br />

sa v súčasnosti intenzívne venujeme.<br />

Treba však povedať, že tradícia bohoslužobného<br />

jazyka je tradíciou Cirkvi.<br />

Tak, ako je latinči<strong>na</strong> popri jednotlivých<br />

národných spisovných jazykoch <strong>na</strong>ďalej<br />

liturgickým jazykom v rímskokatolíckej<br />

cirkvi, aj <strong>cirkev</strong>ná slovanči<strong>na</strong> má plniť<br />

túto úlohu a netreba sa tejto tradície<br />

vzdať, no potrebné je uvedomiť si, že aj<br />

liturgický jazyk je jazykom, ktorým sa<br />

má <strong>na</strong>pĺňať veľmi dôležité kritérium. Ide<br />

o komunikačnú funkciu liturgického jazyka,<br />

ktorá sa často umelo potláča <strong>na</strong> úkor<br />

ROZHOVOR<br />

- 25 -<br />

estetickej funkcie. Je to <strong>na</strong>koniec dobre<br />

vidno aj z <strong>na</strong>šich sondážnych výskumov<br />

používaného <strong>cirkev</strong>noslovanského jazyka<br />

<strong>na</strong> východnom Slovensku.<br />

3) Nie je podľa Vás prekladanie <strong>cirkev</strong>noslovanských<br />

liturgických a modlitbových<br />

textov ochudobnením ich výz<strong>na</strong>mu ?<br />

Základnou funkciou jazyka je komunikačná<br />

funkcia, to z<strong>na</strong>mená, že slovu,<br />

textu, ktorý používame, musíme jednoz<strong>na</strong>čne<br />

rozumieť. S komunikačnou funkciou<br />

jazyka liturgických textov však veľmi<br />

úzko súvisí estetická funkcia. Ak sú tieto<br />

dve funkcie <strong>na</strong>plnené a sú v rovnováhe,<br />

je to žiadaný, vyvážený stav. Tento zreteľ<br />

by sa pri slávení liturgie mal prejavovať<br />

<strong>na</strong>jvýraznejšie. V istých prípadoch môže<br />

estetická funkcia liturgického jazyka prevýšiť<br />

komunikačnú funkciu, <strong>na</strong>príklad pri<br />

slávení archijerejskej liturgie, pri slávení<br />

odpustových slávností, výz<strong>na</strong>mných <strong>cirkev</strong>ných<br />

<strong>sv</strong>iatkov bohoslužobného okruhu<br />

a pod. Netreba tomu brániť. Treba mať<br />

však pritom vždy <strong>na</strong> zreteli, aby modliaci<br />

sa človek rozumel textu, ktorý v danej situácii<br />

používa. Práve otázka prekladov sa<br />

tu stáva potrebnou, ba priam aktuálnou<br />

tak, ako sa aktuálnym stalo prekladanie<br />

Biblie a liturgických textov do staroslovienčiny<br />

z gréckej predlohy <strong>na</strong> Veľkej Morave<br />

v čase pôsobenia <strong>sv</strong>ätých solúnskych<br />

bratov. Keby vtedy nebolo nedošlo k prekladom<br />

liturgických textov do <strong>na</strong>jstaršieho<br />

slovanského jazyka – staroslovienčiny,<br />

možno by sme v <strong>na</strong>šom prostredí používali<br />

gréčtinu ako liturgický jazyk, ktorý je<br />

v slovanskom prostredí geneticky i typologicky<br />

odlišným jazykom. To z<strong>na</strong>mená,<br />

že liturgickým textom by <strong>na</strong>ši slovanskí<br />

predkovia vôbec nerozumeli. Staroslovienči<strong>na</strong><br />

a následne <strong>cirkev</strong>ná slovanči<strong>na</strong>

ROZHOVOR<br />

stála <strong>na</strong> začiatku zložitého vývinu národných<br />

jazykov a bola ľahko zrozumiteľná<br />

všetkým Slovanom. Niekoľkostoročný<br />

jazykový vývin (od 10. – 11. storočia)<br />

spôsobil, že dnešní veriaci používanému<br />

<strong>cirkev</strong>noslovanskému jazyku nerozumejú.<br />

Popri <strong>cirkev</strong>noslovanských textoch<br />

by sa v takýchto prípadoch mal uplatniť<br />

spisovný jazyk – jazyk spoločenstva.<br />

V gréckokatolíckej cirkvi už existujú<br />

preklady liturgických textov do<br />

spisovného jazyka. Vzhľadom <strong>na</strong> to, že<br />

každý živý národný a spisovný jazyk sa<br />

neustále vyvíja, je potrebné v súlade s týmito<br />

jazykovými vývinovými procesmi<br />

aktualizovať preklady, aby nedochádzalo<br />

k výz<strong>na</strong>movým posunom. Vyžaduje si to<br />

samozrejme niekoľkoročné úsilie jednotlivcov<br />

i prekladateľských kolektívov. Bolo<br />

by preto veľmi vítané, keby sa do tohto<br />

procesu zapojili aj odborníci z okruhu<br />

pravoslávnej Cirkvi.<br />

4) Aký prínos bude mať z Vašej práce<br />

Cirkev?<br />

Pri skúmaní uvedenej problematiky<br />

sa zohľadňuje predovšetkým vedecké<br />

hľadisko, ktoré <strong>sv</strong>oje zistenia ponúka širokému<br />

okruhu záujemcov. Záujem o <strong>cirkev</strong>né<br />

dejiny, literatúru, kultúru, liturgiu<br />

i jazyk je jednou zo zložiek skúmaného<br />

problému, preto spolupráca s <strong>cirkev</strong>nými<br />

inštitúciami sa v tejto súvislosti vníma<br />

ako výnimočne prínosná.<br />

Rodi<strong>na</strong> a záujmy<br />

1) Darí sa Vám skĺbiť prácu vedca, otca<br />

rodiny a aktívneho veriaceho?<br />

Pri bádaní v oblasti <strong>cirkev</strong>nej problematiky,<br />

či už jazykovej, kultúrnej alebo<br />

historickej sa nemožno zaobísť bez praktizovania<br />

viery, bez skutočného prístupu<br />

k hodnotám, ktoré Cirkev ponúka.<br />

Neraz sa v dokumentoch a historických<br />

materiáloch, ktoré skúmam, s tým často<br />

stretávam. Je úžasné, keď človek môže<br />

v týchto starých pamiatkach nájsť rady<br />

pre praktizovanie viery i poučenia pre<br />

súčasný každodenný život veriaceho. Je<br />

to náročné i zložité, ale prínosné zároveň.<br />

Najmä vďaka trpezlivosti mojich <strong>na</strong>jbližších<br />

sa krásne a náročné povolanie bádateľa<br />

darí <strong>na</strong>pĺňať.<br />

2) Pokračujete v súčasnosti vo Vašej spisovateľskej<br />

záľube, ktorej ste sa venovali<br />

počas stredoškolského štúdia?<br />

Spisovateľskú, či skôr poetickú záľubu<br />

počas stredoškolského i vysokoškolského<br />

štúdia vnímam ako jedinečnú prípravu<br />

<strong>na</strong> prácu so slovom. Časť tejto prípravy<br />

uplatňujem už dnes pri skúmaní paraliturgických<br />

piesní a časť ešte len čaká <strong>na</strong><br />

<strong>sv</strong>oju príležitosť...<br />

3) Plánujete Vami získané skúsenosti<br />

a vedomosti uplatniť pre rozvoj <strong>cirkev</strong>ného<br />

života <strong>na</strong> rodnom Východe?<br />

Človek sa učí po celý život, takže vedomosti<br />

či skúsenosti sa neustále dopĺňajú,<br />

rozširujú. Učíme sa <strong>na</strong>vzájom tým, že sa<br />

počúvame a s<strong>na</strong>žíme sa pochopiť a <strong>na</strong>vzájom<br />

sa rešpektovať. Niekedy sa darí<br />

viac, inokedy menej. Veľmi dobré je však<br />

kráčať za <strong>sv</strong>ojím cieľom po vytýčenej ceste<br />

a nezabúdať <strong>na</strong> to, prečo sa človek <strong>na</strong> túto<br />

cestu vydal. Netápať v pochybnostiach,<br />

neustále vstávať a posiľňovať sa poz<strong>na</strong>ním<br />

a vierou. Počúvať múdrosť kraja, z ktorého<br />

som vyšiel a hľadať riešenia sporných<br />

či pálčivých problémov. Odmenou tohto<br />

úsilia je každá omrvinka, ktorou môžem<br />

prispieť k poz<strong>na</strong>niu môjho rodiska, a teda<br />

aj seba samého.<br />

Za rozhovor ďakuje prot. M. Janočko<br />

- 26 -

NA ZAMYSLENIE<br />

Vážení čitatelia!<br />

Na stránkach nášho časopisu Vám prinášame príbeh so zamyslením sa <strong>na</strong>d každodennými<br />

starosťami a problémami. Po prečítaní príbehu nám <strong>na</strong>píšte <strong>sv</strong>oj názor alebo<br />

zaujímavý príbeh, prípadne postreh. Najlepších odmeníme knižnou odmenou.<br />

Nosím kresťanský „dres“<br />

Slovenskóóóó!<br />

Určite máte ešte v pamäti ošiaľ, ktorý <strong>na</strong> Slovensku zavládol po získaní<br />

zlatých medailí v hokeji v roku 2002. Alebo ako sa 24. apríla 2004 kvôli nemu<br />

zastavil život. Od toho momentu si priaznivci tejto <strong>na</strong>jpopulárnejšej hry <strong>na</strong> <strong>sv</strong>ete<br />

deň čo deň sadali k televízorom, aby takto vyjadrili spolupatričnosť so <strong>sv</strong>ojimi<br />

obľúbencami. A to všetko, čo sa točí okolo športu, sa nemôže dvakrát chváliť<br />

kresťanskou etikou. V každom prípade športových fanúšikov nie je málo ani<br />

medzi kresťanmi a možno medzi nich patríte aj vy. Nie, nechcem vás kvôli<br />

nemu karhať. Veď šport, ako prostriedok pohybu, má aj veľa užitočného. Ale<br />

pozrime sa <strong>na</strong> komerciu športu.<br />

Všetci vieme, ako to <strong>na</strong> takom štadióne vyzerá. Pohľad <strong>na</strong> rozvášnenú<br />

tribúnu je veľmi poučný.<br />

Tá jednota. Akoby mávnutím čarovného prútika miznú rozdiely medzi vzdelaním,<br />

vierovyz<strong>na</strong>ním, medzi vekom i pohlavím, dokonca tu zanikajú aj politické<br />

a rasové trenice. Jediný rozdiel je v tom, kto komu fandí!<br />

Napadlo vás niekedy porov<strong>na</strong>ť toto športové <strong>na</strong>dšenie s kresťanstvom? Opäť<br />

apríl a v ňom Pascha. Aj keď viem, že Boh zjavený v Isusovi Christovi je viac<br />

ako bôžik menom šport a nemôže sa vôbec porovnávať, nebolo to <strong>na</strong>dšenie<br />

<strong>na</strong> štadiónoch väčšie, ako v chrámoch? Ak by kresťania boli tak jednotní, ako<br />

fanúšikovia <strong>na</strong> štadiónoch a bojovali by proti zlým duchom, tak to víťazstvo je<br />

zaručené. Nie je to azda preto, že stojíme <strong>na</strong> nesprávnej strane barikády, že<br />

<strong>na</strong>dŕžame nesprávnej strane?<br />

A <strong>na</strong> záver: „Čeľade národov, vzdávajte Hospodinovi, vzdávajte Hospodinovi<br />

česť a moc!“ (Žalm 96,7)<br />

Otázky pre Vás, milí čitatelia:<br />

1. Premýšľali ste niekedy o nejednotnosti kresťanov a o jej príčinách?<br />

2. Kde sa vytratilo <strong>na</strong>dšenie z <strong>na</strong>šich chrámov?<br />

Vaše listy s odpoveďami a postrehmi čakáme <strong>na</strong> adrese redakcie: Redakcia<br />

OCaM, Bayerova 8, 080 01 Prešov alebo <strong>na</strong> email mrpc@orthodox.sk do konca<br />

jú<strong>na</strong> 2004. Uveďte heslo PRÍBEH NA ZAMYSLENIE.<br />

Jeden z <strong>na</strong>jkrajších listov, ktoré prišli ako reakcia <strong>na</strong> zamyslenia patrí bratovi<br />

Marekovi Beňovi z Bardejova, ktorému posielame sľúbenú knihu.<br />

Nech Vám odhodlanie a úprimná viera v pomoc a požeh<strong>na</strong>nie od Milostivého<br />

Boha vo Vašom živote, drahý brat Marek, nikdy nechýba.<br />

S pozdravom matuška Vierka.<br />

- 27 -

Z DOMOVA<br />

Zo života Prešovskej eparchie<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec v Lomnom,<br />

Kručove a Bžanoch<br />

Deň detí v Lomnom<br />

V nedeľu 6. jú<strong>na</strong> 2004 sme my, mládežníci<br />

PCO v Lomnom, usporiadali deň<br />

detí. Začali sme o 13.30 nedeľňajšou večerňou<br />

v podaní mládežníckej speváckej<br />

skupiny <strong>sv</strong>. Já<strong>na</strong> Damaského pri chráme<br />

Archanjela Michala v Lomnom pod vedením<br />

<strong>na</strong>šej matušky. Potom, ako sme <strong>sv</strong>oje<br />

srdiečka potešili krásnym spevom, prišli<br />

<strong>na</strong> rad súťažné disciplíny. Svoje sily si<br />

<strong>na</strong>ši mládežníci zmerali v skoku vo vreci,<br />

v behu s loptičkou <strong>na</strong> lyžičke a v hode<br />

loptičkami <strong>na</strong> cieľ. Počas súťaženia sme<br />

vyhladli, a tak prišli <strong>na</strong> rad špekáčiky opekané<br />

<strong>na</strong> pripravenom ohni. Medzitým, čo<br />

sme si <strong>na</strong> nich pochutnávali, nám matuška<br />

prichystala súťažný kvíz 40-tich otázok,<br />

v ktorom sme si preverili vedomosti zo<br />

Svätého Písma Starého a Nového Záko<strong>na</strong>.<br />

Zábava pomaly plynula, až prišiel čas<br />

<strong>na</strong> vyhodnotenie. Deti si za <strong>sv</strong>oje výkony<br />

odniesli sladké odmeny. V závere <strong>na</strong>sledovala<br />

ešte beseda o úlohe detí v Cirkvi, kde<br />

nám náš otec duchovný vy<strong>sv</strong>etlil dôležité<br />

postavenie nás detí v Cirkvi. Lebo práve<br />

my máme byť tými pokračovateľmi pravej<br />

Christovej viery a samotnými <strong>na</strong>sledovníkmi<br />

Christa. Nádherne povzbudení a trošku<br />

u<strong>na</strong>vení sme tento deň zavŕšili modlitbou<br />

a poďakovaním sa Hospodu Bohu za<br />

krásne strávené spoločné chvíle.<br />

mládežníci PCO v Lomnom<br />

Svätá Taji<strong>na</strong> pokánia<br />

V nedeľu 30. mája 2004 veriaci PCO<br />

v Lomnom, Kručove a Bžanoch prežívali<br />

vo <strong>sv</strong>ojich srdciach veľkú radosť, keď po<br />

niekoľko mesačnej príprave prijali <strong>sv</strong>. Tajinu<br />

pokánia dve z <strong>na</strong>šich ratolestí. Otvo-<br />

- 28 -

Z DOMOVA<br />

rili <strong>sv</strong>oje srdiečka Bohu, vyz<strong>na</strong>li hriechy<br />

a s pokorou prijali do <strong>sv</strong>ojich detských<br />

srdiečok Isusa Christa. Túto nesmiernu<br />

a neopísateľnú radosť s nimi prežívali<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Krompachoch<br />

Prvá <strong>sv</strong>ätá spoveď v Krompachoch<br />

prvykrát<br />

„Umyte sa, očisťte sa, odstráňte<br />

<strong>sv</strong>oje zlé skutky spred mojich očí!<br />

Prestaňte zle robiť, učte sa dobre robiť,<br />

hľadajte právo, ujímajte sa utláčaného,<br />

prisudzujte právo sirotám, zastávajte<br />

sa vdov“ (Iz 1, 16-17).<br />

V predvečer <strong>sv</strong>iatku Zoslania Svätého<br />

Ducha <strong>na</strong> apoštolov, deti v <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej<br />

obci prvýkrát pristúpili k <strong>sv</strong>ätej tajine Pokánia<br />

– prvej <strong>sv</strong>ätej spovedi. Túto <strong>sv</strong>ätú tajinu<br />

spolu s nimi prijali aj ich rodičia, krstní rodičia,<br />

starí rodičia a ostatní blízki. Samotný<br />

<strong>sv</strong>iatok bol o to slávnostnejší, že po tejto<br />

nielen rodičia, starí rodičia, krstní rodičia<br />

a príbuzní, ale aj všetci prítomní, ktorí si<br />

uvedomujú tento dôležitý krok v živote<br />

každého kresťa<strong>na</strong>.<br />

Nech Vás, milé <strong>na</strong>še ratolesti, Hospoď<br />

Boh obdarí <strong>sv</strong>ojou milosťou, nech je On<br />

tým, ktorý ovládne Vaše srdiečka a nech<br />

vám neustále pomáha, aby z Vás vyrástli<br />

dobrí pravoslávni veriaci.<br />

Na mnohaja i blahaja lita<br />

jerej Alexander Kleban s rodinou,<br />

pravoslávni veriaci z Lomného,<br />

Kručova a Bžan<br />

<strong>sv</strong>ätej tajine všetci títo, spolu s ostatnými<br />

veriacimi <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej obce, prijali<br />

<strong>sv</strong>ätú tajinu Eucharistie. V tento radostný<br />

a slávnostný deň <strong>sv</strong>ätej Päťdesiatnice nás<br />

<strong>sv</strong>ojimi poučnými slovami povzbudil otec<br />

Štefan Pružinský, duchovný správca PCO<br />

Matiaška. Našu duchovnú radosť z veľkého<br />

<strong>sv</strong>iatku sme zakončili pohostením pri<br />

spoločnom stole.<br />

veriaci PCO v Krompachoch<br />

Svätá spoveď – Boží dar<br />

Kto z nás by nechcel byť spasený?<br />

Kto z nás by nechcel byť spolu s Isusom<br />

Christom v Nebeskom kráľovstve a počúvať<br />

piesne, ktoré spievajú anjeli <strong>na</strong> slávu<br />

Božiu? Kto z nás by nechcel patriť medzi<br />

Božích <strong>sv</strong>ätých, ktorí spolu s matkou Božieho<br />

Sy<strong>na</strong>, <strong>na</strong>j<strong>sv</strong>ätejšou Bohorodičkou,<br />

v čistote a rajskej blaženosti oslavujú<br />

nášho Stvoriteľa? Vari niekto z nás by to<br />

nechcel?<br />

Boh postavil človeka do raja, ktorý<br />

bol nádherný. Želal si jeho spásu a to,<br />

aby dosiahol doko<strong>na</strong>losť. Ale Adam tento<br />

raj stratil a keď si uvedomil, čo sa stalo,<br />

jeho plač bol neutešiteľný. Plakal, sto<strong>na</strong>l,<br />

<strong>na</strong>riekal a s ním smútila celá príroda,<br />

pretože nielen on stratil raj, ale celý <strong>sv</strong>et<br />

stratil pokoj a lásku. Neexistovalo nič, čo<br />

- 29 -

Z DOMOVA<br />

by utíšilo Adamov smútok a žiaľ, ktorého<br />

trápila otázka: „Prečo som <strong>sv</strong>ojho milovaného<br />

Otca urazil a prečo som nesplnil<br />

Jeho prikázanie?“ A keď uvidel, ako sa<br />

Kain zachoval k Ábelovi, jeho žiaľ bol<br />

veľký ako more.<br />

Aj <strong>na</strong>ši rodičia plačú, keď vidia, že my,<br />

ich deti, nežijeme podľa Božej vôle, ale konáme<br />

hriech. Ich bolesť bude ešte väčšia<br />

ak uvidia, že <strong>sv</strong>oj hriech neľutujeme a že<br />

sa stále viac a viac vzďaľujeme od Boha.<br />

Preto <strong>na</strong>ším <strong>na</strong>jväčším želaním v dnešný<br />

deň je to, aby <strong>na</strong>še duše túžili po pokání<br />

a aby sa stali skutočným chrámom Svätého<br />

Ducha. Aby sme <strong>na</strong> tvárach <strong>na</strong>šich<br />

rodičov vyvolávali <strong>sv</strong>ojou láskou a poslušnosťou<br />

úsmev a nie plač, a aby sme<br />

sa stali dobrými deťmi nášho nebeského<br />

Otca, ktorý nás trpezlivo a s nesmiernou<br />

láskou vychováva.<br />

Modlíme sa a prosíme Boha o to,<br />

aby nám, <strong>na</strong>šim rodičom, nášmu otcovi<br />

duchovnému a všetkým ľuďom <strong>na</strong> <strong>sv</strong>ete<br />

plné radosti. Daruj nám pokoru, bez ktorej<br />

nie je možné žiť s Tebou. Daruj nám pevnú<br />

vieru, silnú nádej a <strong>na</strong>jmä to, aby sme Ťa<br />

vrúcne milovali.<br />

veriaca z PCO Krompachy<br />

Ak nebudete ako deti...<br />

Tohoročná jar je bohatá <strong>na</strong> daždivé<br />

dni a slniečko vykukuje spod mrakov a<br />

zohrieva nás iba občas, ale to nám nebránilo<br />

v tom, aby nás <strong>na</strong>še malé slniečka<br />

z <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej obce nezohriali a nepotešili<br />

<strong>sv</strong>ojím pestrým programom. Vystúpili<br />

s ním 13. jú<strong>na</strong> v koncertnej sále Základnej<br />

umeleckej školy v Krompachoch.<br />

Na tejto detskej besiedke zazneli tóny<br />

rôznych hudobných nástrojov, deti nám<br />

vyrozprávali biblický príbeh zo Starého<br />

Záko<strong>na</strong> a v programe besiedky nás <strong>sv</strong>ojím<br />

spevom, recitáciou a tancom potešila<br />

aj skupinka rómskych detí pod vedením<br />

<strong>na</strong>šej veriacej Anny Gožovej.<br />

daroval veľa duchovných síl <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej<br />

ceste k Nemu. Prosíme Boha, aby <strong>na</strong>šim<br />

odevom neboli drahé šaty a ozdobou zlato<br />

a striebro, ale aby sme si dokázali obliecť<br />

dušu do cností, do jediného odevu, ktorý<br />

sa nikdy nerozpadne a ktorý sa Mu páči.<br />

Veď všetky nebeské mocnosti nás očakávajú,<br />

aby sme videli rajskú krásu a <strong>na</strong>sýtili<br />

sa dobrotou, ktorá <strong>na</strong>pĺňa celé nebesá.<br />

Bože, prosíme Ťa, neopúšťaj nás. Keď<br />

Ty si s <strong>na</strong>mi, je nám dobre a <strong>na</strong>še duše sú<br />

- 30 -<br />

Túto už tretiu besiedku, sme započali<br />

zakončili spoločnou modlitbou k nášmu<br />

nebeskému Otcovi, ktorému ďakujeme<br />

za Jeho bohaté požeh<strong>na</strong>nie, ktorým nás<br />

obdarúva v živej činnosti <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce, za čo mu zo srdca ďakujeme.<br />

Táto besiedka sa uskutočnila v rámci<br />

projektu <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej obce Kresťan<br />

v zjednotenej Európe II., ktorý okrem<br />

mnohých iných podporil aj Okrúhly stôl<br />

Ekumenickej rady cirkví <strong>na</strong> Slovensku.<br />

Lenka Benedeková, vedúca sekcie<br />

pre mládež PCO Krompachy

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Sabinove<br />

Prvá <strong>sv</strong>. taji<strong>na</strong> Pokánia<br />

V nedeľu 6. jú<strong>na</strong> 2004 sa v chráme<br />

Pokrova (Záštity) Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičky<br />

v Sabinove ko<strong>na</strong>la <strong>sv</strong>. liturgia. Nebolo by <strong>na</strong><br />

tom nič zvláštne, no tento deň bol pre osem<br />

pravoslávnych detí, ich rodiny a celú <strong>cirkev</strong>nú<br />

obec v čomsi iný. Pristúpili totiž po prvýkrát<br />

ku <strong>sv</strong>ätej tajine pokánia.<br />

Všetci si prajeme, aby tento ich prvý<br />

krok – pristúpenie k pokániu – nebol zároveň<br />

posledný, ale aby ich vyzýval <strong>na</strong>pĺňať<br />

odkaz <strong>sv</strong>. Já<strong>na</strong> Krstiteľa: „Pokánie čiňte,<br />

lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské“<br />

(Mt 3, 2). Každý pravoslávny kresťan by si<br />

mal uvedomiť, že práve pokánie je kľúčom<br />

od Kráľovstva nebeského. Nemal by ho<br />

odkladať <strong>na</strong> neskôr, ani ho úplne vymazať<br />

zo <strong>sv</strong>ojho života. To by mala byť ústredná<br />

myšlienka, ktorú by mal pravoslávny kňaz<br />

vštepovať deťom, no aj všetkým veriacim.<br />

A to bola aj jed<strong>na</strong> z myšlienok kázne novorukopoloženého<br />

otca M. Humeníka, ktorý<br />

spoločne s protodiakonom V. Kocvárom<br />

slúžili <strong>sv</strong>. liturgiu.<br />

V závere by som chcel vyjadriť veľké poďakovanie<br />

milujúcemu Bohu, tiež d. o. J. Jacošovi,<br />

správcovi PCO, ktorý sa pre chorobu<br />

nemohol tejto krásnej chvíle v živote farnosti<br />

zúčastniť a katechétke. Plody ich práce sme<br />

mohli uvidieť práve v spomí<strong>na</strong>nú nedeľu.<br />

Deťom, ich rodinám, otcovi duchovnému<br />

i katechétke mnohaja i blahaja ľita!<br />

jh<br />

Z DOMOVA<br />

- 31 -<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Bardejove<br />

Zahraničné turné<br />

V dňoch 20. – 23. mája 2004 <strong>cirkev</strong>ný<br />

zbor <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> z Bardejova<br />

absolvoval zahraničné turné v Rakúsku<br />

a Českej republike, v rámci ktorého sa<br />

predstavil so <strong>sv</strong>ojím repertoárom.<br />

Svoju cestu začali členovia zboru účasťou<br />

<strong>na</strong> <strong>sv</strong>ätej liturgii v kaplnke Kňazského<br />

seminára PBF PU v Prešove, ktorá sa ko<strong>na</strong>la<br />

20. mája 2004 pri príležitosti chrámového<br />

<strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>ätého Já<strong>na</strong> Teológa. V poobedňajších<br />

hodinách dorazili do Bratislavy, kde sa<br />

ubytovali a o 19.00 hod. vystúpili v Galérii<br />

Miro. Na koncerte duchovných piesní sa<br />

zúčastnil miestny duchovný Jozef Haverčák<br />

so <strong>sv</strong>ojimi veriacimi, pán Titos Papadopoulos<br />

z Cypru a ďalší hostia. Po koncerte bola zorganizovaná<br />

recepcia, <strong>na</strong> ktorej sa vytvorila<br />

veľmi priateľská atmosféra.<br />

Na ďalší deň ráno odišiel zbor do Viedne,<br />

kde postupne <strong>na</strong>vštívil rumunský, ruský, srbský<br />

a grécky pravoslávny chrám. V každom<br />

z nich zaspieval časť zo <strong>sv</strong>ojho repertoáru<br />

a oboznámil sa so životom pravoslávnych<br />

veriacich v jednotlivých <strong>cirkev</strong>ných obciach<br />

podľa národnostných skupín. Zaujímavým<br />

zistením a skúsenosťou pre členov zboru<br />

bol fakt, že <strong>na</strong>priek jazykovým rozdielom sa<br />

ľudia rôznych národov zjednocujú v pravoslávnej<br />

viere podľa slov apoštola Pavla, ktorý<br />

hovorí, že nie je Grék, ani Žid, ani Skýt, ale<br />

v Christu sme všetci zjednotení a preto sa<br />

<strong>na</strong>zývame Christovi.<br />

Zaujímavá bola aj prechádzka po historických<br />

pamiatkach Viedne, po ktorých<br />

nás sprevádzal otec Alexander Lapin<br />

z Viedne. Poobede <strong>na</strong>ša cesta pokračovala<br />

do malebného juhomoravského mestečka<br />

Mikulov, kde nás prijal miestny duchovný<br />

Flaviu Badelita.<br />

Ťažiskom celej cesty bola sobota, kedy<br />

sa mala slúžiť <strong>sv</strong>ätá liturgia <strong>na</strong> historickom<br />

mieste v Mikulčiciach, ktoré je miestom vykopávok<br />

chrámov a iných objektov z obdobia

Z DOMOVA<br />

Veľkej Moravy, kedy <strong>na</strong>šim predkom priniesli<br />

kresťanstvo <strong>sv</strong>ätí bratia apoštolom rovní Cyril<br />

a Metod. Na ceste do Mikulčíc sme sa ešte<br />

zastavili v krásnom zámku Lednice, aby<br />

sme si vychut<strong>na</strong>li prechádzku po nádhernej<br />

historickej záhrade.<br />

Do Mikulčíc prišiel náš autobus ako prvý.<br />

Po krátkej chvíli sa začali schádzať veriaci<br />

z jednotlivých miest a dedín Moravy, aby<br />

sa zúčastnili <strong>na</strong> <strong>sv</strong>ätej liturgii pri príležitosti<br />

<strong>sv</strong>iatku <strong>sv</strong>ätých <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong>. Svätú liturgiu<br />

slúžil vladyka Simeon, biskup olomoucko-brnenský,<br />

spolu s duchovnými jeho<br />

eparchie. Ko<strong>na</strong>ť bohoslužbu <strong>na</strong> tomto historickom<br />

mieste, priamo <strong>na</strong> základoch starého<br />

chrámu z obdobia Veľkej Moravy, bolo pre<br />

každého účastníka veľkým duchovným zážitkom,<br />

pretože sa mysľou prenášal k <strong>sv</strong>ätým<br />

bratom Cyrilovi a Metodovi, ktorí vy<strong>na</strong>ložili<br />

veľké úsilie pri budovaní kresťanskej Cirkvi<br />

<strong>na</strong> Veľkej Morave. Na členov zboru táto skutočnosť<br />

zapôsobila aj preto, lebo zbor nesie<br />

meno práve týchto geniálnych misionárov<br />

všetkých Slovanov.<br />

Poobede sme <strong>na</strong>vštívili mužský pravoslávny<br />

mo<strong>na</strong>stier v Hrubej Vrbke, ktorý<br />

sa <strong>na</strong>chádza v rodisku <strong>sv</strong>ätého mučeníka<br />

biskupa Gorazda. V útulnej kaplnke sme sa<br />

krátko pomodlili a zaspievali niekoľko piesní<br />

z repertoáru zboru. Mnísi nás pekne prijali<br />

a skromne pohostili.<br />

Večer toho istého dňa vystúpil zbor <strong>na</strong><br />

koncerte duchovnej piesne v Přerove, ktorý<br />

sa ko<strong>na</strong>l v miestnom pravoslávnom chráme.<br />

Přerov je družobným mestom Bardejova už<br />

mnoho rokov, preto <strong>na</strong> koncert prišla aj zástupkyňa<br />

primátora mesta Přerov. Po vystúpení<br />

sa zboru poďakoval miestny duchovný<br />

Libor Raclavský, ktorý vyzdvihol dôležitosť<br />

takýchto kontaktov pre rozvoj dobrých vzťahov<br />

medzi ľuďmi.<br />

Záverečným dňom cesty bola nedeľa.<br />

Je to <strong>sv</strong>iatočný deň, preto zbor zaspieval<br />

<strong>sv</strong>ätú liturgiu v katedrálnom chráme <strong>sv</strong>ätého<br />

Gorazda v Olomouci. Ľudia, prítomní<br />

v chráme, boli dojatí z tejto slávnostnej <strong>sv</strong>ätej<br />

liturgie, čo sa prejavilo slzami v ich očiach.<br />

No <strong>na</strong>jväčšie dojatie pocítili starší ľudia,<br />

pochádzajúci z Užhorodu, ktorí už dlhé roky<br />

žijú v Olomouci. Dve panie pristúpili po liturgii<br />

k zboru a s dojatím povedali:<br />

– Už dávno sme nepočuli ten náš prekrásny<br />

„východniarsky“ spev.<br />

Niektorí ľudia si kúpili CD s duchovnými<br />

piesňami, ktoré <strong>na</strong>spieval zbor <strong>sv</strong>ätého <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong> v Bardejove, aby mali spomienku<br />

z tejto, pre nich výnimočnej atmosféry.<br />

Zbor pred chrámom <strong>sv</strong>. Gorazda v Olomouci<br />

Miestny duchovný Petr Novák nás po<br />

<strong>sv</strong>ätej liturgii pozval <strong>na</strong> „spoločenství lásky“<br />

do priestorov pod chrámom, kde nám ponúkol<br />

malé občerstvenie. Tak sa nám <strong>na</strong>skytla<br />

príležitosť <strong>na</strong>dviazať osobné kontakty s pravoslávnymi<br />

veriacimi v Olomouci a porozprávať<br />

im o živote v Bardejove.<br />

Záverečným bodom programu cesty<br />

bola návšteva ženského pravoslávneho mo<strong>na</strong>stiera<br />

vo Vilémove. Po vstupe do chrámu<br />

sme zaspievali niekoľko <strong>cirkev</strong>ných piesní,<br />

a potom nám mníška porozprávala o histórii<br />

a živote tohto pomerne nového mo<strong>na</strong>stiera.<br />

Atmosféra v chráme bola veľmi príjemná. Po<br />

chutnom obede sme pobozkali <strong>sv</strong>äté ikony<br />

v malej kaplnke a odišli späť <strong>na</strong> Slovensko.<br />

- 32 -

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Údole<br />

Z DOMOVA<br />

Po<strong>sv</strong>ätenie nového ikonostasu<br />

Iko<strong>na</strong> z gréckeho „η εικόνα“ v pravoslávnej<br />

Cirkvi vyjadruje všadeprítomnosť<br />

Boha a <strong>sv</strong>ätých ich zduchovnením.<br />

Napriek tomu, že ikonomaľba<br />

<strong>na</strong> Slovensku prešla<br />

stáročiami vývojom, od prísneho<br />

dodržiavania starej tradície, cez<br />

západne vplyvy v 17. storočí,<br />

preko<strong>na</strong>júc barok v 18. storočí,<br />

tie <strong>na</strong>še súčasné v Údole<br />

sú pre nás <strong>na</strong>jkrajšie, lebo sú<br />

slovanské - karpatské. Veľkej<br />

úcte k ikonám sme vedení skrz<br />

mnohých <strong>sv</strong>ätých obrancov ikon<br />

tzv. ikonodoulov, ktorí nás utvrdili<br />

v tom, že ikony nie sú modlami,<br />

ale výbornými<br />

pomôckami<br />

duchovného<br />

sústredenia,<br />

rozjímania<br />

a modlitby.<br />

Severo -<br />

v ý c h o d n é<br />

Slovensko je<br />

priam Bohom<br />

požeh<strong>na</strong>né<br />

<strong>na</strong>to, aby národy<br />

mohli<br />

z týchto ikon,<br />

„<strong>na</strong>čerpávať“ duchovnosť, či už v historických<br />

drevených chrámoch, ale aj v 102<br />

nových pravoslávnych chrámoch <strong>na</strong><br />

Slovensku, postavených počas 90-tich<br />

rokoch. Pri vstupe do <strong>na</strong>šich chrámov<br />

každému návštevníkovi padne do očí<br />

- 33 -<br />

Táto cesta členov zboru mala nesmierny<br />

výz<strong>na</strong>m pre posilnenie vzájomných kontaktov<br />

medzi národmi, ktoré sa hlásia k pravoslávnej<br />

viere. Zároveň poskytla príležitosť<br />

prezentovať bohatstvo pravoslávnych <strong>cirkev</strong>ných<br />

piesní východného Slovenska <strong>na</strong><br />

západ od <strong>na</strong>šich hraníc.<br />

Trojjediný Boh nech žehná všetkých,<br />

ktorí Mu slúžia s vierou, láskou a nádejou.<br />

Ján Zozuľak<br />

predovšetkým ikonostas, ktorý <strong>sv</strong>ojim<br />

usporiadaním nezakrýva, ale odhaľuje<br />

duchovné skutočnosti. Je to vo väčšine<br />

monumentál<strong>na</strong>, drevená ste<strong>na</strong> oddeľujúca<br />

oltárnu časť chrámu od loďovej a <strong>na</strong>hradzujúca<br />

chrámovú oponu, predpísanú<br />

Starým Zákonom pre<br />

jeruzalemský chrám.<br />

Š t v o r r a d o v ý<br />

ikonostas v Údole,<br />

v chráme <strong>sv</strong>. veľkomučeníka<br />

Dimitrija<br />

Solunského Mirotočca,<br />

neďaleko Starej<br />

Ľubovne bol vďaka<br />

Bohu v nedeľu 6. jú<strong>na</strong><br />

2004 po<strong>sv</strong>ätený a daný<br />

k plneniu <strong>sv</strong>ojmu<br />

účelu. Vďačnosť zato<br />

patrí: Ing. Jánovi<br />

Juricovi zo St. Ľubovne za obstaranie<br />

všetkého borovicového a lipového dreva,<br />

Ivanovi Kuchtanmovi, ktorý v Krásnom<br />

Brode zhotovil nosník - konštrukciu s vyrezávanými<br />

doskami pre ikony, hlavnému<br />

drevorezbárovi Mgr. Františkovi Lakatovi<br />

z Rokytoviec, kde aj v tejto obci je vidieť<br />

jeho prácu a bratovi Mgr. Vasiľovi Lakatovi<br />

zo Svidníka, ktorý je autorom všetkých <strong>na</strong>-

Z DOMOVA<br />

písaných ikon. S jeho <strong>na</strong>písanými iko<strong>na</strong>mi<br />

sa môžeme stretnúť tiež v rodnom Vagrinci,<br />

Rokytovciach či Belejovciach. Štedrá<br />

vďačnosť patrí i všetkým žertvovateľom<br />

- darcom, ktorí k tomuto Božiemu dielu<br />

<strong>na</strong>pomohli. Po<strong>sv</strong>iacku ikonostasu viedol<br />

miestny duchovný správca o. Nikolaj.<br />

Tejto pamätnej udalosti sa okrem<br />

množstva veriacich zúčastnili aj pozvaní<br />

duchovní s matuškami: otec miestneho<br />

duchovného prot. Ján Lakata, ktorý viedol<br />

<strong>sv</strong>. liturgiu, o. Rastislav Ignác z Bajeroviec,<br />

o. Peter Savčák z Varadky, a prot. Ján<br />

Ignác z Petrovej pôsobiaci v Údole v 60-<br />

-tich rokoch, ktorý <strong>na</strong> po<strong>sv</strong>iacke predniesol<br />

poučnú kázeň.<br />

Ikonostas bude vždy milým a lákavým<br />

privítaním všetkých, pretože je súčasťou<br />

chrámu patriaceho Božej sláve, nám i<br />

budúcim generáciám. Kto máte cestu vôkol<br />

nás: Poďte bližšie a v duchovnom<br />

spoločenstve kresťanských <strong>sv</strong>ätých<br />

a <strong>sv</strong>ätíc predstúpte pred tvár Hospodinovu<br />

a buďte si vedomí, že miesto,<br />

<strong>na</strong> ktorom stojíte je za<strong>sv</strong>ätené Bohu a<br />

je <strong>sv</strong>äté.<br />

Mgr. Da<strong>na</strong> Lakatová<br />

Zo života Michalovskej eparchie<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec v Šaci<br />

Vladyka Ján <strong>na</strong> návšteve v Šaci<br />

9. mája 2004 zavítal do <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce, náš vladyka Ján, biskup michalovský,<br />

aby sa s <strong>na</strong>mi zúčastnil <strong>na</strong> <strong>sv</strong>ätej<br />

bohoslužbe a oboznámil sa s náhradným<br />

priestorom, kde slúžime <strong>sv</strong>äté bohoslužby.<br />

- 34 -<br />

Medzi prvými, kto ho pri vchode do<br />

areálu privítal, boli deti, ktoré predniesli<br />

básničky, zaspievali pieseň a potom ho<br />

uvítal kurátorsky zbor.<br />

Na prahu náhradného priestoru<br />

– chrámu – privítal vladyku Já<strong>na</strong> miestny<br />

duchovný, mitr. prot. Mgr. Juraj Lovič.<br />

Vladyku Já<strong>na</strong> doprevádzal diakon o. Mgr.<br />

Ján Holonič.<br />

O 10. hodine sa ko<strong>na</strong>la slávnostná<br />

archijerejská <strong>sv</strong>. liturgia v nedeľu „Samaritánky“,<br />

pričom kázeň predniesol prot. Mgr.<br />

Ladislav Fedor, riaditeľ ÚER v Michalovciach.<br />

Po bohoslužbe sa prítomným prihovoril<br />

vladyka Ján, pastierskym slovom.<br />

Mitr. prot. Mgr. Juraj Lovič<br />

a veriaci PCO Šaca<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Dúbrave<br />

Chrámový <strong>sv</strong>iatok - „Odpust“<br />

Dňa 30. mája 2004 veriaci Pravoslávnej<br />

<strong>cirkev</strong>nej obce v Dúbrave oslávili <strong>sv</strong>oj<br />

chrámový <strong>sv</strong>iatok, ktorý je za<strong>sv</strong>ätený Zoslaniu<br />

Svätého Ducha <strong>na</strong> apoštolov.<br />

Vďaka Všemohúcemu Bohu, že nám<br />

túto <strong>na</strong>šu chrámovú slávnosť požeh<strong>na</strong>l<br />

pekným počasím. Na náš chrámový

Z DOMOVA<br />

<strong>sv</strong>iatok prišlo veľa veriacich z miestnych<br />

i okolitých <strong>cirkev</strong>ných obcí.<br />

Slávnostnú <strong>sv</strong>ätú liturgiu slúžili dôstojní<br />

otcovia: Mgr. Vitalij Krasij, správca <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce v Choňkovciach a správca filiálnej<br />

obce Dúbrava. Odpustová slávnosť<br />

začala utreňou o 8.00 hod., ktorú slúžil<br />

správca <strong>cirkev</strong>nej obce. Svätá liturgia<br />

pokračovala o pol desiatej. Slávnostnú<br />

odpustovú kázeň predniesol Mgr. Vitalij<br />

Krasij. Po ukončení <strong>sv</strong>. liturgie sa ko<strong>na</strong>la<br />

večerňa s „kolinopreklonnymi modlitbami“,<br />

po ktorých <strong>na</strong>sledovalo myrovanie veriacich.<br />

Po ukončení večerne a myrovaní sa<br />

uskutočnil „obchod“ okolo chrámu s čítaním<br />

<strong>sv</strong>ätých Evanjelií.<br />

Záver slávnostných bohoslužieb patril<br />

duchovnému správcovi <strong>cirkev</strong>nej obce,<br />

ktorý sa poďakoval veriacim za milodary i<br />

všetkým prítomným za účasť <strong>na</strong> chrámovom<br />

<strong>sv</strong>iatku a zaželal im dobré zdravie<br />

do ďalšieho života, aby ich Svätý Duch<br />

chránil až do konca života „<strong>na</strong> mnohaja i<br />

blahaja ľita“.<br />

Mnoholitstvijem a blahoslovením veriacich<br />

boli odpustové slávnosti ukončené.<br />

Mitr. prot. Mgr. Štefan Ciba<br />

správca PCO v Dúbrave<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Úbreži<br />

Chrámový <strong>sv</strong>iatok a po<strong>sv</strong>iacka farskej<br />

budovy<br />

Na <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej obci sa 30. mája<br />

2004 ko<strong>na</strong>la <strong>sv</strong>. archijerejska liturgia, pri<br />

príležitosti chrámového <strong>sv</strong>iatku – Zostúpenie<br />

Svätého Ducha <strong>na</strong> apoštolov, ktorú<br />

slúžil Jeho Preo<strong>sv</strong>ietenosť vladyka Ján,<br />

biskup michalovský, duchovný správca <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce Marián Čičvák a traja pozvaní<br />

duchovní správcovia PCO v Nižnej Rybnici<br />

prot. Juraj Halanda, prot. Mgr. Ján Rusín,<br />

správca PCO v Jovsi a Mgr. Sergej Barilik,<br />

správca PCO v Pozdišovciach.<br />

Na <strong>sv</strong>. liturgii vladyka Ján uviedol Mgr.<br />

Mariá<strong>na</strong> Čičváka, miestneho duchovného,<br />

do funkcie novozvoleného arcideka<strong>na</strong><br />

pre okres Sobrance. Slávnostnú kázeň<br />

predniesol prot. Juraj Halanda. Po liturgii<br />

sa ko<strong>na</strong>la po<strong>sv</strong>iacka novodokončenej farskej<br />

budovy. Pri chráme mali zúčastnení<br />

veriaci možnosť zakúpiť si ikony a rôznu<br />

duchovnú literatúru. Na liturgii sa okrem<br />

miestnych veriacich zúčastnili aj veriaci<br />

z okolitých <strong>cirkev</strong>ných obcí a michalovská<br />

mládež.<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec<br />

v Inovciach<br />

Medzinárodný deň detí v Inovciach<br />

Vyše štyridsať detí z pravoslávnych<br />

<strong>cirkev</strong>ných obcí Inovce a Beňati<strong>na</strong> sa 6.<br />

jú<strong>na</strong> 2004 popoludní stretli, aby spolu<br />

oslávili Medzinárodný deň detí. Správca<br />

<strong>cirkev</strong>ných obcí d. o. Mgr. Pavol Novák<br />

spolu so žiakmi 9. ročníka základnej školy,<br />

pripravili popoludnie plné hier a zábavy.<br />

Po nedeľných bohoslužbách sa deti<br />

o 14. hodine stretli pri chate <strong>na</strong> Inoveckom<br />

vleku. Po náročnom výstupe sa<br />

s radosťou pustili súťažiť v hrách, ktoré<br />

im deviataci pripravili. Medzi <strong>na</strong>jzábavnejšie<br />

patrilo vyberanie lyžičky ústami<br />

z lavóra plného vody, a taktiež skákanie<br />

vo dvojici vo vreci. Do súťaží sa zapojil aj<br />

duchovný otec Pavol. Po vyčerpávajúcich<br />

hrách sa deti občerstvili malinovkou, ktorú<br />

sponzorovala pani Minčaková. Posilnili sa<br />

- 35 -

ZO SVETA<br />

guľášom, <strong>na</strong> ktorý suroviny poskytol pán<br />

Copko a veľmi chutne ho pripravil pán J.<br />

Stanko. Po občerstvení <strong>na</strong>sledoval tzv.<br />

a zábava pri ohnisku trvala až do večerných<br />

hodín. Počas celého popoludnia<br />

vládla dobrá nálada a spokojnosť detí, čo<br />

„valčekový tanec“, z ktorého si každý<br />

odniesol balíček sladkostí. Na záver nám<br />

deti predviedli <strong>sv</strong>oje kadernícke schopnosti.<br />

Dvojice chlapec-dievča si <strong>na</strong>vzájom<br />

vytvárali účesy za pomoci <strong>na</strong>zbieraných<br />

rastlín. Všetci, aj rodičia, sme ostali milo<br />

prekvapení z ich krásnych výtvorov. Odmenou<br />

za usilovnosť boli sladkosti, ktoré<br />

kúpil pán starosta L. Polák.<br />

Aj keď počasie <strong>na</strong> začiatku vyzeralo<br />

nie veľmi priaznivo, postupne sa vyjasnilo<br />

bolo odmenou pre organizátorov akcie.<br />

Deti si spolu zaspievali aj zatancovali.<br />

Očividne sa im nechcelo toto popoludnie<br />

ukončiť.<br />

Spoločne sa <strong>na</strong>koniec poďakovali<br />

Hospodu Bohu za to, že nám doprial<br />

krásny čas, organizátorom a sponzorom<br />

za usporiadanie akcie. Veríme, že o rok<br />

sa zídeme opäť. To bolo želaním aj detí,<br />

ktoré odchádzali veľmi spokojné.<br />

matuška Ja<strong>na</strong><br />

II. zjazd Ukrajinskej pravoslávnej mládeže v Kyjeve<br />

V dňoch 29. - 30. apríla 2004 z poverenia<br />

prof. Dr. Petra Kormaníka, PhD.<br />

za Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej<br />

univerzity sa zúčastnila delegácia<br />

v zložení prot. doc. Alexander Cap, CSc.<br />

a Mgr. Ján Husár druhého zjazdu Ukrajinskej<br />

pravoslávnej mládeže. Stretnutie sa<br />

organizovalo s požeh<strong>na</strong>ním metropolitu<br />

Vladimíra, ktorý je <strong>na</strong> čele Ukrajinskej<br />

pravoslávnej cirkvi – Moskovského Patriarchátu.<br />

Predseda Synodálneho oddielu UPC<br />

pre prácu s mládežou Gurij – biskup<br />

žitomirský a novograd-volynský – bol<br />

poverený organizovaním zjazdu. Zjazdu<br />

sa zúčastnilo okolo 108 delegátov,<br />

- 36 -<br />

pričom medzi zúčastnenými boli aj zahraniční<br />

delegáti z Ruska, z Bieloruska,<br />

z Moldavska a zo Slovenska. Prítomní<br />

boli viacerí metropolitovia, arcibiskupi,<br />

biskupi, igumeni a z<strong>na</strong>čný počet kňazov<br />

a mladých ľudí.<br />

Zjazd sa začal molebnom v Uspenskom<br />

chráme Kyjevopečerskej Lavry,<br />

kde sme sa neskôr poklonili ostatkom<br />

viacerých <strong>sv</strong>ätcov pravoslávnej Cirkvi.<br />

Tzv. Nižne peščeri sú jaskynným komplexom,<br />

ktorý vyhĺbili mnísi „zatvorníci“<br />

v 10. - 15. storočí. Chceli tu žiť vo <strong>sv</strong>ojich<br />

mníšskych celách, v izolácii od <strong>sv</strong>eta<br />

a v neustálych modlitbách. Išlo o vyšší<br />

stupeň mníšskej askézy, ktorý je dodnes

ZO SVETA<br />

pre nás kresťanov, žijúcich vo <strong>sv</strong>ete, nie<br />

celkom pochopiteľný. V tomto jaskynnom<br />

komplexe, kde každý vstupujúci si <strong>sv</strong>ietil<br />

zapálenou <strong>sv</strong>iecou, sme sa zdržali asi<br />

štyridsať minút, počas ktorých sme sa<br />

poklonili asi päťdesiatim <strong>sv</strong>ätcom, ktorých<br />

<strong>sv</strong>äté ostatky sú neporušené, „akoby<br />

zomreli pred týždňom“ (nerozpadli sa <strong>na</strong><br />

prach) a uchovávajú sa v sklenených truhlách.<br />

Spomeniem aspoň troch, ktorí ma<br />

<strong>na</strong>jviac oslovili. Jedným z nich bol <strong>sv</strong>ätý<br />

Ilija Muromec, ktorý bol za čias totalitného<br />

režimu vyzdvihovaný ako bojovník<br />

– bohatier, ale fakt, že posledných dvadsať<br />

rokov prežil ako mních v pravoslávnom<br />

mo<strong>na</strong>stieri, bol zamlčaný. Ako nám bolo<br />

povedané, jeho ostatky boli preskúmané<br />

odborníkmi, ktorí skonštatovali, že <strong>na</strong><br />

tomto tele sa <strong>na</strong>chádza veľa jaziev, ktoré<br />

utŕžil v bojoch počas <strong>sv</strong>ojho života. Ďalším<br />

výz<strong>na</strong>mným <strong>sv</strong>ätcom, ktorému sme<br />

sa poklonili, bol <strong>sv</strong>ätý letopisec Nestor,<br />

ktorý je známy aj v <strong>sv</strong>etskej literatúre ako<br />

prvý historik – pretože dejiny Ukrajiny sú<br />

späté práve s pravoslávnymi historikmi,<br />

ktorí boli prevažne mníchmi a žili v kláštoroch<br />

alebo <strong>na</strong> cárskych dvoroch.<br />

Posledným <strong>sv</strong>ätcom, <strong>na</strong> ktorého si<br />

s úctou spomí<strong>na</strong>m, bol <strong>sv</strong>ätec Mojsej<br />

(Uhrin), ktorý žil v čase Rakúsko-Uhorskej<br />

mo<strong>na</strong>rchie a pôsobil <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom území<br />

a aj <strong>na</strong> teritóriu terajšieho Poľska.<br />

Zaujímavosťou sú aj vystavené ostatky<br />

malých detí, ktorých telá sa nerozložili<br />

a boli Ruskou pravoslávnou cirkvou vyhlásené<br />

za <strong>sv</strong>ätých. V komunistickom režime,<br />

keď bol tento mo<strong>na</strong>stiersky komplex<br />

otvorený iba pre turistov, prevádzala sa<br />

tu ateizácia a kompromitujúca kampaň,<br />

ktorej cieľom bolo zdiskreditovať pravoslávnu<br />

Cirkev. Išlo o šírenie vymyslených<br />

komentárov o spoločnom živote mníchov<br />

s mníškami a o ich deťoch, ktoré sa im<br />

<strong>na</strong>rodili, ktoré zabili ako nepohodlných<br />

<strong>sv</strong>edkov ich nemravného života. Samozrejme,<br />

že takéto vyjadrenia mali za úlohu<br />

poukázať <strong>na</strong> nepotrebnosť mníšskeho<br />

života pre socialistickú spoločnosť,<br />

v ktorej sa zdôrazňovalo, že mníchom sa<br />

nechce pracovať, a preto radšej vstupujú<br />

do kláštorov. Pritom sa zatajovalo známe<br />

pravidlo, ktoré sa zachovalo aj v latinčine<br />

„Óra et labóra“ – modli sa a pracuj, ktoré<br />

jasne <strong>sv</strong>edčí, že mníšsky život nie je iba<br />

o modlení, ale aj o ťažkej fyzickej práci,<br />

poslušnosti a o chudobe.<br />

Komplex Kyjevo-pečerskej lavry sa <strong>na</strong>chádza<br />

<strong>na</strong> okraji mesta Kyjev <strong>na</strong> rozlohe<br />

40 ha. Nachádza sa tam veľké množstvo<br />

chrámov a iných pamätihodností. Návštevník<br />

musí pobudnúť <strong>na</strong> týchto miestach<br />

aspoň dva dni, aby mohol prejsť všetky<br />

pamätihodnosti, chrámy a <strong>sv</strong>äté miesta.<br />

Hlavná téma zjazdu bola práca<br />

v Cirkvi s mládežou.<br />

Každý účastník si mohol vybrať prácu<br />

v sekcii podľa záujmu, a to:<br />

1. Súčasná mladá pravosláv<strong>na</strong> rodi<strong>na</strong>,<br />

2. Sociál<strong>na</strong> služba pravoslávnej mládeže,<br />

3. Svedectvo mladých pravoslávnych<br />

ľudí medzi rovesníkmi, 4. Organizácia<br />

pravoslávneho skautského hnutia, 5.<br />

Mládež a telesná výchova, 6. Svetská<br />

kultúra a pravosláv<strong>na</strong> mládež, 7. Organizácie<br />

a aktivity pravoslávnych bratstiev, 8.<br />

Mládež a armáda, 9. Pravoslávie a masmédiá.<br />

Zo zjazdu vyplynulo, že práci s mládežou<br />

sa venuje veľká pozornosť a všetci si<br />

uvedomujú, že to, čo duchovní a veriaci,<br />

ako reprezentanti pravoslávnej Cirkvi<br />

do mládeže vložia, to sa raz Cirkvi v ne-<br />

- 37 -

ZO SVETA<br />

skoršom období aj vráti. V tomto prípade<br />

platí, že čím je väčšia investícia, tým je<br />

väčšia návratnosť.<br />

Ja sám, ako bývalý aktívny športovec,<br />

ktorému sa tiež kedysi skôr zakazovalo<br />

zaoberať sa futbalom, som intuitívne<br />

vycítil potrebu pracovať v sekcii Mládež<br />

a telesná výchova (šport). V sekcii bolo<br />

viacero pravoslávnych kňazov, ktorí boli<br />

aktívnymi športovcami (futbal, atletika,<br />

zápasenie, parašutizmus), či dokonca<br />

profesionálnymi trénermi. Okrem kňazov<br />

boli v skupine aj laici, ktorí boli buď vlastníkmi<br />

športových telocviční, športových<br />

organizácii, predajní. (Bližšie o práci v tejto<br />

sekcii si môžete prečítať v mládežníckom<br />

časopise ISTINA 7-8, Prešov 2004, s. 15-18<br />

v článku – Mládež pod krídlami).<br />

V uzneseniach, ktoré odzneli v závere<br />

zjazdu, zazneli mnohé podnetné návrhy,<br />

a to: organizovať akcie <strong>na</strong> farnostiach,<br />

vytvárať spoluprácu pri práci s mládežou<br />

medzi viacerými farnosťami, pozor<br />

<strong>na</strong> religiózny extrémizmus, koordinovať<br />

v Cirkvi prácu bratstiev, mládeže, používať<br />

nové metódy práce, viac využívať<br />

médiá pri zviditeľňovaní duchovných<br />

aktivít, zriaďovať pravoslávne kluby<br />

– bratstvá, poukazovať <strong>na</strong> škodlivosť<br />

masovej kultúry a vytvárať pravoslávnu<br />

– duchovnú kultúru. Prišiel čas, aby<br />

sme vychovali deti duchovne, a tie budú<br />

učiť doma <strong>sv</strong>ojich rodičov, ktorí možno<br />

nechodia do chrámu; Šport, ak bude<br />

organizovaný pod patronátom farnosti,<br />

môže byť dobrým prostriedkom <strong>na</strong><br />

pritiahnutie ľudí aj do chrámu, bližšie<br />

k Cirkvi; zaúčať mládež aj do sociálnych<br />

aktivít <strong>na</strong> farnosti, pre deti v mestách by<br />

bolo lákavé skautské pravoslávne hnutie,<br />

pretože pre deti z mesta je pobyt v lese<br />

určitým dobrodružstvom.<br />

Vladyka Gurij v osobnom rozhovore<br />

poukázal <strong>na</strong> staršiu generáciu kňazov,<br />

ktorá s veľkými problémami prijíma<br />

novodobé metódy práce s mládežou.<br />

V totalitnom režime bolo duchovným<br />

dovolené pracovať zväčša iba v chráme<br />

(vykonávanie bohoslužieb a <strong>sv</strong>. Tajín),<br />

v žiadnom prípade nie za múrmi chrámu.<br />

Dnes <strong>na</strong>stala doba, keď možno polovica<br />

pracovnej činnosti duchovných musí byť<br />

vykonávaná mimo chrámu.<br />

Závery zjazdu by mali byť prezentované<br />

v čo <strong>na</strong>jväčšej miere v médiách<br />

a v písomnej podobe oficiálne zaslané<br />

aj <strong>na</strong> všetky <strong>cirkev</strong>né, verejné a štátne<br />

inštitúcie.<br />

Ak mládež <strong>na</strong>dchneme vhodným slovom,<br />

či osobným príkladom pre službu<br />

v Cirkvi, stanú sa z nich <strong>na</strong>ši ipodiakoni,<br />

mnísi, kňazi, biskupi, katechéti, sociálni<br />

pracovníci, kantori, kurátori, speváci<br />

<strong>cirkev</strong>ných chórov. Žijeme v dobe, keď<br />

máme pracovať s prostriedkami a používať<br />

nové metódy misijnej práce a to také,<br />

ktoré sa dajú aplikovať v treťom tisícročí.<br />

Nikde v dejinách, ani v dielach <strong>sv</strong>ätých<br />

otcov nenájdeme konkrétne rady, akým<br />

spôsobom máme pracovať v súčasnosti,<br />

ale zato v zachovaných dielach vidíme<br />

odkaz veľkej viery, túžby a lásky pracovať<br />

<strong>na</strong> spasení ľudí a národov.<br />

Spomienky <strong>na</strong> zjazd, <strong>na</strong> po<strong>sv</strong>ätné pútnické<br />

miesta a <strong>na</strong> úprimných ľudí – laikov,<br />

kňazov, biskupov, ktorí pracujú v Cirkvi<br />

aj s mládežou sú veľmi dobré.<br />

Verím, že nápady, s ktorými sa chcem<br />

podeliť s čitateľmi nášho <strong>Odkaz</strong>u <strong>sv</strong>ätého<br />

<strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong> <strong>na</strong>dchnú tých, ktorí chcú<br />

s mládežou pracovať.<br />

A. C.<br />

- 38 -

Náš duchovný otec prot. Michal Bega,<br />

i keď je už <strong>na</strong> dôchodku, ždú nedeľu i <strong>sv</strong>iatky<br />

prichádza k nám veriacim zo Zbudskej<br />

Belej a Valentoviec, aby odslúžil <strong>sv</strong>äté bohoslužby<br />

a <strong>sv</strong>ojím láskavým duchovným<br />

slovom nás posilnil vo viere, zvlášť tých,<br />

ktorí sa už skláňajú<br />

k poslednej etape<br />

života.<br />

Tohto roku, 19. júla,<br />

je tomu päťdesiat<br />

rokov, čo z rúk Jeho<br />

Preo<strong>sv</strong>ietenosti <strong>Metoda</strong><br />

(Mily) prijal kňazské<br />

<strong>sv</strong>ätenie. Ešte aj<br />

teraz, ako hovorí, cíti<br />

<strong>na</strong> <strong>sv</strong>ojej hlave trasúcu<br />

sa ruku vladyku<br />

pri po<strong>sv</strong>iacke a má aj<br />

uchované čierne vlasy<br />

z postrihnutia. Za toto<br />

polstoročie účinkoval<br />

<strong>na</strong> farnostiach: Ladomírová,<br />

okr. Svidník,<br />

bol špirituálom <strong>na</strong><br />

PBF v Prešove, deväť<br />

rokov slúžil <strong>na</strong> farnosti<br />

Lastovce, okr. Trebišov,<br />

tridsaťštyri rokov<br />

<strong>na</strong> farnosti Medzilaborce.<br />

Všade, kde ho <strong>sv</strong>ätá Cirkev poslala<br />

zanechal za sebou príjemnú spomienku,<br />

i keď musel prežiť krušné chvíle <strong>na</strong>jmä<br />

v rokoch 1968 až 1972 a v roku 1989 až<br />

1992 pri vpáde policajtov pri odoberaní<br />

chrámu. V Medzilaborciach prežil polovičku<br />

<strong>sv</strong>ojho života a tu zanechal <strong>sv</strong>oje stopy<br />

v podobe veľkolepého chrámu a okolia.<br />

Za čas <strong>sv</strong>ojej duchovnej činnosti odslúžil<br />

vyše 15 000 <strong>sv</strong>ätých liturgií, predniesol do<br />

20 000 kázní pri rôznych príležitostiach,<br />

pokrstil do 3 000 detí, zosobášil <strong>na</strong>d 600<br />

párov (mladomanželov), žiaľ vyprevadil <strong>na</strong><br />

JUBILEÁ<br />

50 rokov <strong>na</strong> nive Christovej<br />

večný odpočinok do 1 000 zosnulých. I po<br />

nociach pripravoval deti <strong>na</strong> <strong>sv</strong>ätú spoveď,<br />

keď to v školách bolo zakázané.<br />

V živote otca Michala boli aj veľmi<br />

milé momenty. V chráme Svätého Ducha<br />

privítal veľmi vzácnych hostí, ako Jeho<br />

Svätosť Alexija II.,<br />

patriarchu moskovského<br />

a celého Ruska,<br />

patriarchu Carihradského,<br />

patriarchu<br />

Alexandrijského, metropolitu<br />

USA Nikolaja,<br />

bývalého prezidenta<br />

pá<strong>na</strong> Kováča, mnoho<br />

veľvyslancov, <strong>na</strong>jmä<br />

USA, Ruska, Ukrajiny,<br />

Poľska a mnoho<br />

iných výz<strong>na</strong>mných<br />

návštevníkov z <strong>na</strong>šej<br />

republiky i zo zahraničia,<br />

veľvyslanca<br />

Česka.<br />

Teraz žije vo Vydrani,<br />

ale ako dôchodca<br />

nesedí doma,<br />

ale už skoro dva roky<br />

obsluhuje farnosť<br />

Zbudská Belá a Valentovce.<br />

Nás veriacich nie je veľa, väčšinou<br />

sme sami dôchodcovia, vdovy, vdovci,<br />

ale sme radi, že máme pravidelne <strong>sv</strong>äté<br />

bohoslužby, za čo otcovi Michalovi ďakujeme<br />

a želáme mu do ďalších rokov mnoho<br />

bohatých Božích milostí, pevné zdravie,<br />

ako aj ešte mnoho prejdených kilometrov<br />

k nám <strong>na</strong> <strong>sv</strong>äté bohoslužby. Zároveň<br />

blahoželáme k zlatej <strong>sv</strong>adbe (18.6.1954).<br />

Jeho manželka Katarí<strong>na</strong> mu bola po celý<br />

čas veľkou oporou a pomocnicou.<br />

- 39 -<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

veriaci Zbudská Belá a Valentovce

JUBILEÁ<br />

Životné jubileá<br />

Dňa 25. jú<strong>na</strong> tohto<br />

roku sa dožíva Bohom<br />

požeh<strong>na</strong>ných<br />

osemdesiat rokov<br />

<strong>sv</strong>ojho plodného života<br />

brat Fedor Lazorik<br />

z Becherova.<br />

Je dobrým manželom,<br />

starostlivým,<br />

obetavým a zodpovedným otcom. Spolu<br />

s manželkou Máriou, ktorá je mu po celý<br />

život veľkou oporou, vychovali tri deti<br />

– synov Iva<strong>na</strong> a Jozefa a dcéru Máriu.<br />

Usilovali sa im rozdávať rov<strong>na</strong>kým priehrštím<br />

lásku, učiť ich úcte k blížnym, do<br />

sŕdc im vštepovali vieru a zmysel pre<br />

spravodlivosť a postarali sa o to, aby<br />

získali vzdelanie, ktoré si sami vybrali.<br />

S týmito kladnými hodnotami pokračujú<br />

V <strong>na</strong>šej malebnej obci Becherov sa<br />

dňa 18. júla tohto roku dožíva krásneho<br />

životného jubilea, päťdesiat<br />

rokov <strong>sv</strong>ojho života, sestra<br />

Ľuba Fedorková.<br />

Jubilantka je členkou<br />

Rady pravoslávnej <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce Becherov, kde si vzorne<br />

plní <strong>sv</strong>oje povinnosti a <strong>sv</strong>ojimi<br />

nápadmi a podnetmi prispieva<br />

k riešeniu mnohých<br />

otázok týkajúcich sa práce<br />

<strong>cirkev</strong>nej obce. So <strong>sv</strong>ojím<br />

manželom Štefanom vychovali<br />

tri deti – Danku, Štefa<strong>na</strong><br />

a Ľubomíra. Dvom dali vysokoškolské<br />

vzdelanie a <strong>na</strong>jmladší syn určite<br />

bude <strong>na</strong>sledovať <strong>sv</strong>ojich súrodencov.<br />

Pravidelne <strong>na</strong>vštevujú Boží chrám, aby aj<br />

takýmto spôsobom <strong>sv</strong>edčili o pravej viere<br />

v Trojjediného Boha a každú nedeľu Mu<br />

ďakovali za hojnosť Jeho darov, čím sú<br />

vzorom pre mnohé pravoslávne rodiny.<br />

v rozdávaní skúseností aj u <strong>sv</strong>ojich vnukov<br />

a vnučiek, ktorých veľmi milujú. Pre <strong>sv</strong>oju<br />

rozvážnu povahu a výnimočné organizačné<br />

schopnosti bol náš jubilant dlhé roky<br />

členom Rady pravoslávnej <strong>cirkev</strong>nej obce<br />

Becherov a jeho láska k Bohu a chrámu je<br />

neraz prejavovaná štedrými darmi a vy<strong>na</strong>loženou<br />

prácou.<br />

Drahý náš brat Fedor, za všetko, čo si<br />

doposiaľ pre <strong>na</strong>šu <strong>cirkev</strong>nú obec vyko<strong>na</strong>l,<br />

Ti všetci úprimne ďakujeme a prajeme Ti<br />

hojnosť Božej blahodate, pevné zdravie,<br />

radosť a spokojnosť v kruhu <strong>sv</strong>ojich <strong>na</strong>jbližších.<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

duchovný správca<br />

PCO v Becherove a veriaci<br />

Milá Ľubka, do ďalšieho polstoročia Ti<br />

prajeme veľa Božej blahodate a všetko, čo<br />

sa odhodláš ko<strong>na</strong>ť pre blaho Cirkvi a <strong>sv</strong>ojej<br />

milovanej rodiny, aby si ko<strong>na</strong>la v zdraví<br />

a pre spásu vlastnú i <strong>sv</strong>ojich blízkych.<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

duchovný správca<br />

PCO v Becherove a veriaci<br />

- 40 -

50 rokov uplynulo odo dňa, keď si<br />

vernosť a lásku pred Hospodom Bohom<br />

sľubovali manželia Ján a Hele<strong>na</strong> Calkovi<br />

z Lomného. Počas nie vždy ľahkej cesty<br />

životom vychovali dvoch synov a jednu<br />

Dňa 2. jú<strong>na</strong> 2004<br />

sa požeh<strong>na</strong>ných šesťdesiat<br />

rokov <strong>sv</strong>ojho<br />

života dožíva náš<br />

brat v Christu Michal<br />

Berezňák z Choňkoviec.<br />

Náš jubilant je<br />

dlhoročným členom<br />

Rady <strong>cirkev</strong>nej obce<br />

- kurátorského zboru a od roku 1998 aj jej<br />

predsedom. Svojou usilovnou prácou je<br />

nápomocný pri spravovaní <strong>na</strong>šej PCO a v<br />

dcéru. Dnes sú hrdými rodičmi a starými<br />

rodičmi. Ján Calko je dlhoročným kurátorom<br />

a cerkovníkom PCO v Lomnom. Túto úlohu<br />

prebral po <strong>sv</strong>ojom otcovi v krízových rokoch.<br />

Jeho viera bola a je <strong>na</strong>toľko silná, že brat<br />

Ján je neustálou oporou <strong>na</strong>šej <strong>cirkev</strong>nej<br />

obce. Manželka Hele<strong>na</strong> sa pravidelne zapája<br />

do <strong>cirkev</strong>ného života a <strong>sv</strong>ojím krásnym<br />

spevom oživuje každú <strong>sv</strong>. Liturgiu.<br />

Vyprosujeme manželom Calkovým od<br />

Hospoda Boha mnoho ďalších šťastne<br />

prežitých spoločných rokov, veľa zdravia<br />

a pevnú neodolateľnú vieru v Hospoda<br />

Isusa Christa<br />

posledných rokoch aj pravidelne vypomáha<br />

pri <strong>sv</strong>ätých bohoslužbách v chráme.<br />

Brat Michal!<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

jerej Alexander Kleban s rodinou,<br />

rodi<strong>na</strong> Calková a veriaci z Choňkoviec<br />

Pri príležitosti Vášho životného jubilea,<br />

dovoľte nám aj touto cestou Vám zo<br />

srdca zaželať od Hospoda Boha požeh<strong>na</strong>nie,<br />

dobré zdravie, spokojnosť v rodinnom<br />

kruhu a veľa duševných aj telesných síl do<br />

ďalších rokov Vášho života.<br />

Na mnohaja i blahaja lita!<br />

duchovný správca PCO,<br />

príbuzní a veriaci z Choňkoviec<br />

Prosíme darcov, aby <strong>sv</strong>oje príspevky <strong>na</strong> <strong>Odkaz</strong> <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong><br />

a <strong>Metoda</strong> posielali <strong>na</strong> nový účet Metropolitnej rady:<br />

Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi <strong>na</strong> Slovensku<br />

Slovenská sporiteľňa 080 01 Prešov<br />

číslo nového účtu: 0096292967/0900<br />

Za porozumenie a Vaše dary vopred úprimne ďakujeme.<br />

Redakcia

POZVÁNKA<br />

Milovaní otcovia, bratia a sestry v Christu!<br />

Pravosláv<strong>na</strong> <strong>cirkev</strong>ná obec v Levoči<br />

si Vás dovoľuje pozvať<br />

<strong>na</strong> Levočskú Mariánsku púť,<br />

ktorá sa uskutoční v dňoch 3. - 4. júla 2004<br />

v pravoslávnom chráme <strong>sv</strong>. <strong>Cyrila</strong> a <strong>Metoda</strong><br />

<strong>na</strong> Košickej ulici č. 12<br />

Program bohoslužieb:<br />

3. júl 2004, sobota<br />

19.00 hod. Večerňa<br />

20.00 hod Svätenie vody<br />

21.30 hod. Moleben k Pre<strong>sv</strong>ätej Bohorodičke<br />

23.00 hod. Moleben k <strong>sv</strong>. Cyrilovi a Metodovi<br />

24.00 hod. Molebny<br />

4. júl 2004, nedeľa<br />

01.00 hod. Panichídy<br />

02.00 hod. Modlitby pred <strong>sv</strong>. prijímaním<br />

04.00 hod. Akafist k Pre<strong>sv</strong>ätej Bohrodičke<br />

07.00 hod. Utreňa<br />

09.00 hod. Svätá liturgia<br />

Prot. Mgr. Kornel Furín,<br />

duchovný správca PCO v Levoči<br />

František BOLFA<br />

Umelecko-remeselné práce - maľovanie interiérov kostolov, fasád,<br />

zlátenie <strong>na</strong> vysoký lesk, štukatérske práce, imitácie mramoru, pokrývanie<br />

kostolných striech a veží, písmomaliarske a rezbárske práce.<br />

Reštaurovanie - reštaurovanie oltárov, oprava a ladenie organov,<br />

reštaurovanie fresiek, olejomalieb, ikon, sôch, plastík, drevorezieb a starožitného<br />

nábytku.<br />

Stavebné práce - obnova fasád kostolov, realizácia nových štruktúrovaných<br />

omietok (Terranova, Caparol…), odvlhčenie budov - podrezanie<br />

muriva, sa<strong>na</strong>čné omietky, nátery kostolných striech a veží, tesárske a lešenárske<br />

práce…<br />

Telefón: 035/659 31 39, 0905 389 162,<br />

E_mail: reart@szm.sk Internet: www.reart.szm.sk

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!