30.06.2015 Views

Správa o stave životného prostredia Slovenskej ... - Enviroportal.sk

Správa o stave životného prostredia Slovenskej ... - Enviroportal.sk

Správa o stave životného prostredia Slovenskej ... - Enviroportal.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

PRÍČINY A DÔSLEDKY STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA<br />

V roku 2008 medziročne došlo k miernemu nárastu objemu povrchovej vody využívanej v poľnohospodárstve pre účely závlah,<br />

v ostatnom poľnohospodárstve bol využívaný väčší objem povrchovej vody. Objem podzemnej vody využívanej v poľnohospodárstve<br />

v roku 2008 oproti roku 2007 klesol.<br />

Graf 215. Vývoj využívania povrchovej vody v poľnohospodárstve<br />

Graf 216. Vývoj využívania podzemnej vody v poľnohospodárstve<br />

Zdroj: SHMÚ<br />

Zdroj: SHMÚ<br />

• Produkcia obnoviteľnej energie z poľnohospodárstva<br />

V súčasnosti sa poľnohospodár<strong>sk</strong>a pôda využíva aj na pestovanie bioenergetických plodín určených na výrobu biopalív. Do<br />

kategórie biomasy na výrobu tekutých biopalív možno zaradiť hlavne olejniny a obiloviny, z ktorých sa zí<strong>sk</strong>avajú rastlinné oleje, ich<br />

deriváty (napr. metylestery rastlinných olejov, najmä repkového MERO) a alkoholy (etanol, metanol a ich deriváty - metyl-t-butyléter<br />

(MTBE) , etyl-t-butyléter ETBE). Do kategórie biomasy na výrobu plynných produktov sa zaraďujú zelené uhľohydrátové krmoviny a<br />

exkrementy hospodár<strong>sk</strong>ych zvierat.<br />

Napriek pomerne vysokému potenciálu na Sloven<strong>sk</strong>u, využitie biomasy na energetické účely je neuspokojivé, z hľadi<strong>sk</strong>a<br />

zaraďovania energetických plodín do osevných postupov ako aj zí<strong>sk</strong>avania energie z bioplynu. V praxi chýbajú technologické zariadenia.<br />

V SR v roku 2008 boli v prevádzke 4 zariadenia na výrobu bioplynu z maštaľného hnoja, s produkciou bioplynu 576 tis. m 3 .<br />

Tabuľka 218. Celková ročná produkcia poľnohospodár<strong>sk</strong>ej biomasy vhodnej na výrobu tepla v SR<br />

Plodina<br />

Výmera (ha) Úroda biomasy (t/ha) Produkcia biomasy (t/rok)<br />

2007 2008 2007 2008 2007 2008<br />

Hustosiate obilniny<br />

spolu<br />

612 136,70 629 689,28 3,13 4,27 766 395,20 1 075 509,30<br />

Kukurica 157 255,60 154 237,60 5,56 11,44 874 341,14 1 764 478,10<br />

Slnečnica 64 746,20 74 933,60 4,44 5,58 287 473,13 418 129,50<br />

Repka 153 830,50 162 870,50 4,18 5,22 643 011,50 850 184,00<br />

Sady 7 329,70 9 389,20 3,50 3,50 25 654,00 32 862,20<br />

Vinohrady 15 902,00 15 722,00 1,50 1,50 23 853,00 23 583,00<br />

Nálet z TTP 74 476,60 79 958,30 2,00 2,00 148 953,20 159 916<br />

Spolu 1 085 677,30 1 126 800,48 - - 2 769 681,17 4 324 662,70<br />

Zdroj: SCPV - VÚRV<br />

Poznámka: Pri výpočte úrody biomasy pri hustosiatych obilninách sme vychádzali z výmery v príslušnom roku priemernej úrody obilnín na<br />

Sloven<strong>sk</strong>u a pomeru zrna a slamy na celkovej biologickej úrode (pomer zrna a slamy bol 1 : 0,9 ).<br />

Na výrobu tepla je možné použiť zhruba 40% slamy hustosiatych obilnín, približne 60 % produkcie slamy je pridávanej do kŕmnej dávky hospodár<strong>sk</strong>ych<br />

zvierat, časť je používaná na podstielku a časť je použitá na vybilancovanie C v pôde. Preto v tabuľke je uvedená len hodnota<br />

potenciálu využiteľnej produkcie slamy na výrobu tepla.<br />

Pri kukurici bol počítaný pomer zrna a kôrovia 1 : 1,4; pri slnečnici 1 : 2,2; pri repke 1 : 2.<br />

• Vplyv poľnohospodárstva na životné prostredie<br />

Poľnohospodárstvo patrí medzi významných znečisťovateľov životného <strong>prostredia</strong>. Ide hlavne o podiel poľnohospodárstva na<br />

emisiách <strong>sk</strong>leníkových plynov, tvorbe odpadov, vypúšťaní odpadových vôd a iné.<br />

Vplyv poľnohospodárstva na ovzdušie a globálnu klímu<br />

Poľnohospodár<strong>sk</strong>e výrobné postupy sú producentom <strong>sk</strong>leníkových plynov, hlavne metánu (CH 4<br />

), oxidu dusného (N 2<br />

O), v menšej<br />

miere oxidu uhličitého (CO 2<br />

), halogenovaných uhľovodíkov.<br />

Medzi najväčších producentov metánu patrí poľnohospodárstvo (živočíšna výroba) – veľkochovy hovädzieho dobytka a<br />

ošípaných. Metán vzniká ako priamy produkt látkovej výmeny u bylinožravcov (enterická fermentácia) a ako produkt odbúravania<br />

živočíšnych exkrementov.<br />

203

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!