Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

More documents

Recommendations

Info

Budovanie spoločnosti NAFTA Prežili svoj život v NAFTE Bez rozdielu, na akých postoch začínali a na akých končili, zhodujú sa v tom, že mali radi svoju prácu aj napriek tomu, že museli pracovať neraz v drsných podmienkach, že ich poznačili zmeny, ku ktorých došlo koncom 60. a začiatkom 70. rokov minulého storočia. Uspokojovala ich práca, ktorú robili, oceňujú rodinnú atmosféru, v ktorej medzi naftármi a s naftármi žili. Mnohí z nich vychovali deti, ktoré sú pokračovateľmi naftárskej tradície, rovnako ako oni boli nástupcami svojich rodičov. Medzi pamätníkmi je absolvent historicky 1. ročníka učňovskej školy, ktorú niekdajšie Československé naftové doly otvárali. Sú medzi nimi aj vysokoškolsky vzdelaní ľudia, ktorí začínali v NAFTE na radových postoch, ale dlhoročnou tvrdou prácou sa aj napriek nepriazni osudu dostali až na post najvyšší. Sú medzi nimi na prvý pohľad bežní zamestnanci, ktorých odbornosť a ľudské kvality povýšili na osobnosti. V spomienkach sa vracajú do čias, keď začínali a ich pracovným nástrojom bol ručný vrták a pri odchode sa už lúčili s diamantovým turbínovým vrtákom. Sú hrdí nato, že počas ich pôsobenia sa podarilo dosiahnuť historicky najhlbší vrt na Slovensku. Mnohým z nich sa zmenil ich pracovný život po tom, čo sa v NAFTE rozhodlo o realizácii projektu výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu. O kvalite pracovného tímu, ktorý sa podieľal na tomto projekte, hovoria ich hlboko vryté spomienky na ich dlhoročného šéfa, ktorý zostal pre nich nielen veľkým odborníkom, ale aj veľkým človekom. Väčšina z nich začínala v 50. rokoch a neboli to ľahké začiatky. Pracovné podmienky, ktoré majú dnes ich nasledovníci, sa s tými, v ktorých začínali oni, nedajú ani porovnať. Ťažko si v súčasnosti predstaviť ako realitu drevenú búdku na kovovej konštrukcii, ku ktorej sa „ťažiar“, častejšie však „ťažiarka“, museli v časoch záplav dopraviť na člne. O budúcnosti NAFTY sa však nerozhodovalo iba v teréne, ale neraz aj v rokovacích miestnostiach. Bolo to v rokoch, keď sa presadzovala myšlienka vytvoriť z Československých naftových dolov v Hodoníne samostatný slovenský podnik NAFTU Gbely, ale aj začiatkom 90. rokov, keď sa NAFTA Gbely odčlenila z Naftového a plynárenského priemyslu a transformovala sa na akciovú spoločnosť. (lb) 20 Od ručného vŕtania k turbínovým vrtákom Po základnej škole v roku 1950 nastúpil do učňovskej školy, ktorej prvý ročník v tom roku Československé naftové doly Hodonín otvárali. Ako vrtného baníka ho po dvoch rokoch zaradili pracovať na vrtnú súpravu do závodu vo Veľkých Bíloviciach. Tam ho vybrali na školu do Břeclavi, kde sa pol roka učil za vrtmajstra. Už ako vrtmajster odišiel pracovať do Českého Tešína. Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa ako vedúci zmeny vrátil na rodné Záhorie do prevádzky v Brodskom, ktorá bola v tom čase súčasťou břeclavského závodu. • Vy ste sa, pán Lorenc, dostali na Slovensko v roku 1957, keď ste prešli do závodu Gbely. Boli ste pomerne mladý, veď ste mali len niečo cez 20 rokov. Ktorý z vašich prvých vrtov vám najviac utkvel v pamäti? – V tom čase som pracoval ako vrtmajster na poliach na Záhorí v obciach Petrová Ves, Štefanov, Kúty. Robili sme v tom čase plytké vrty na naftu, do 1 000 metrov.. • V technológii ťažby plynu sa rok 1960 považuje na Slovensku za dosť prelomový. Prečo? – V roku 1960 prišli do Československa dve ťažké vrtné súpravy Uralmaš 3D z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Tie mohli vŕtať až do hĺbky 5 000 metrov. Jednu z nich pridelili na Slovensko a pri prvých vrtoch nám pomáhala skupina sovietskych odborníkov. Ja som sa stal vrtmajstrom - vedúcim slovenskej skupiny. Súpravu, ktorá prišla na jeseň Vladimír Lorenc Bol jedným z prvých absolventov učňovskej školy pre naftárov. Postupne sa vypracoval na vrtmajstra, vedúceho vrtby a neskôr na vedúceho úseku pre vrtné súpravy. roku 1960, zostavila zmiešaná brigáda po prvý raz na vrte Kúty 8. Hlavným mechanikom bol Anton Kúla zo Štefanova. Spoločne sme vyvŕtali najhlbší vrt vo vtedajšom Československu. Mal hĺbku vyše 4 000 metrov. Druhá súprava, ktorú získal závod v Břeclavi, vŕtala v oblasti Hrušky. Narazili síce na plyn, ale vo vrte bola aj slaná voda, takže česká brigáda taká úspešná nebola. O dva roky sa naša súprava premiestnila na vrt Láb 90 v okolí Malaciek. Neskôr sme vŕtali v oblasti Závodu, kde sme síce nenarazili na plyn, ale vo vyšších vrstvách, v hĺbke 1500 metrov, sme navŕtali ropu. Nie všetky naše vrty však boli úspešné. Zažili sme aj neúspechy, napríklad pri vrte v oblasti Borského Jura, kde sme na plyn napriek pozitívnym príznakom nenarazili. V tom čase, bohužiaľ, nebola technika na takej úrovni, aby sa mohol plyn ťažiť aj v zložitejších geologických podmienkach. Vzhľadom na to, že na Záhorí neboli projekty na zodpovedajúcu hĺbku, odišli sme s vrtnou súpravou Uralmaš 3D na jeseň roku 1968 na východné Slovensko do závodu Michalovce do oblasti Ptrukša. O dva roky sme však boli späť na Záhorí po tom, čo sme na východe Slovenska úspešne narazili na zemný plyn. Úspech nás neopustil ani na Záhorí. Po posilnení vrtnej súpravy sme pri vrte Lakšáre 7 v oblasti Lakšárska Nová Ves dosiahli hĺbku 5 605 metrov. Slovgas • 4/2004
Budovanie spoločnosti NAFTA Vrt Lakšáre 7 bol však pre vrtnú súpravu Uralmaš 3D posledný. Keď sa 54 metrov vysoká súprava odstreľovala, nejeden z nás, ktorí sme na nej pracovali, si musel osušiť slzu. • Spomínané roky neboli významné len pre spomínanú vrtnú úpravu, ale aj pre váš profesionálny život. Z vrtmajstra ste postúpili na pozíciu vedúceho výroby vrtby. Čo rozhodlo o tom, že ste odišli od začatej práce na vrte Lakšáre 7? – Pozíciu vedúceho výroby vrtby mi ponúkol vtedajší hlavný inžinier v NAFTE Gbely Ing. Konštantín Valachovič. Nebolo to pre mňa jednoduché rozhodnutie. Moja práca vrtmajstra ma uspokojovala, no presviedčanie Ing. Valachoviča bolo také naliehavé, že som funkciu vedúceho výroby vrtby napokon prijal. Zaujímavosťou je to, že som ju preberal od Ernesta Bolebrucha, ktorý musel tento post opustiť v čase previerok. On na oplátku prevzal ako skúsený odborník moje miesto vrtmajstra. Pán Bolebruch so svojím tímom dokončili aj spomínaný vrt Lakšáre 7. Pre mňa zmena pracovnej pozície znamenala, že namiesto jednej súpravy som mal ako vedúci výroby vrtby na starosti až 9 súprav, z ktorých najväčšou bola súprava 3DH z Rumunska z nosnosťou 320 ton. Vrtmajstrom na nej bol E. Bolebruch, ktorý s ňou pri vrte Šaštín 12 s hĺbkou 6 505 metrov dosiahol najhlbší vrt na našom území, ktorý doteraz na Slovensku nebol prekonaný. • Z vášho životopisu vyplýva, že ste do dôchodku odchádzali z postu vedúceho úseku. Nelákalo vás to späť medzi vrtných baníkov? – V roku 1990, keď sa Konštantín Valachovič vrátil do vedenia spoločnosti, opäť na mňa naliehal, aby som prevzal funkciu hlavného inžiniera závodu. No tentoraz som sa rozhodol, že je dôležitejšie dať šancu novej generácii a zvolil som si pozíciu vedúceho úseku, kde som mal na starosti tri vrtné súpravy. Pokiaľ ide o prácu vrtmajstra, mohol som svoje dlhoročné skúsenosti uplatniť ešte aj potom v roku 1995, keď som viedol vrt vo Vysokých Tatrách za Veľkou Lomnicou, kde sa nám v hĺbke 3 162 metrov podarilo navŕtať teplú vodu. Žiaľ, nenašli sa ďalšie investície na využitie tohto zdroja. • Technologicky ste, pán Lorenc, prešli od vŕtania vrtákom až k vŕtaniu modernými vrtnými súpravami. Čo považujete na práci vrtných baníkov za najťažšie? Je pravda, že práca vrtných baníkov je veľmi náročná a vyčerpávajúca, robotníci sú vystavení na milosť a nemilosť počasiu a každá technická pomôcka, ktorá im ušetrí čas a námahu, má preto pre nich dvojnásobný význam. Napriek tomu však pri tejto náročnej profesii považujem za najdôležitejšie zohraný kolektív ľudí, ktorí sú plne oddaní svojej práci. Najkrajšou súčasťou mojej kariéry v NAFTE bola práve rodinná atmosféra a spoločný pocit uspokojenia z dobre vykonanej práce. 4/2004 • Slovgas Z naftára urobia ozajstného odborníka iba skúsenosti Ing. Milan Blažek V NAFTE začínal roku 1963 ako radový technológ, a z už sprivatizovanej NAFTY, a. s., odchádzal roku 2001 z pozície riaditeľa pre stratégiu. Po absolvovaní strednej priemyselnej školy v Bratislave študoval Milan Blažek na Strojárskej fakulte VUT v Brne. Svoj život medzi naftármi začínal v ústredných dieľňach vtedajších Československých naftových dolov Hodonín. Rozhovor s Ing. Blažekom bol plný informácií o používanej technike a technológiách, prepletaný spomienkami na spolupracovníkov v NAFTE. V čase jeho nástupu do NAFTY sa technologický útvar zaoberal ročne až 2 000 výrobkami a činnosťami, od zhotovenia matice, svorníka až po generálnu opravu dieselových motorov do výkonu 1 000 koní či piestových kompresorov. Znamenalo to vysokú technologickú náročnosť a vyžadovalo si to široký rozsah znalostí pracovníkov. Za prelomový považuje rok 1977, keď vznikol koncern Naftový a plynárenský priemysel, v ktorom sa z NAFTY Gbely stal ťažobný koncernový podnik (vrátane stredísk na Morave) a z Moravských naftových dolov (MND) zase prieskumný (vrtný) podnik. Keďže sa Milan Blažek v tom čase zaoberal predovšetkým novými technológiami a rozvojom vrtných súprav, prešiel pracovať do Hodonína. Pri spomienke na vrtné súpravy, ktorých mali v tomto podniku 33, vysvetľuje, že možnosti ich nákupu boli vtedy iba dve, a to kúpiť ich v ZSSR alebo Rumunsku. Sovietske súpravy však boli konštrukčne zastaralé, pretože sa vyrábali podľa štandardu GOST (v milimetrovej sústave), čo neumožňovalo použiť špeciálne, technicky špičkové vrtné náradie vyrábané podľa štandardu API (palcová sústava). Preto nakupovali rumunské súpravy, ktoré zodpovedali štandardom API. Súpravy P-20, P-80, F-200 a F- 320 boli konštrukčne fakticky kópiami súprav z USA. Ich slabým článkom však boli pohonné jednotky MB 820, MB 836, ktoré boli v podstate motory Maybach. Rumuni totiž kúpili licenciu len na konštrukciu motorov, ale už nie na technológiu výroby. Čiastočným riešením, v rámci finančných limitov, bolo použitie motorov Pillstick (vyrobených v licenčnej výrobe v TS Martin) a Caterpillar. Skúsenosti, ktoré získal Milan Blažek pri vrtných súpravách, publikoval v zahraničných časopisoch, prednášal o nich na odborných konferenciách v Maďarsku, bývalej Juhoslávii, Nemecku a pod. V roku 1978 vydal vo východoslovenskom vydavateľstve Impulz odbornú knihu Vrtné súpravy. Ďalšia kapitola jeho profesionálneho života sa začala písať roku 1981, keď začal pracovať v Ústredných dielňach Gbely ako riaditeľ. Dielne s mnohými „nadšencami“ začali extenzívny a intenzívny technologický rozvoj s cieľom zabezpečiť ťažobnú, uskladňovaciu a vrtnú činnosť s čo najväčším množstvom výrobkov na najvyššej technickej úrovni. Na konci tejto etapy v roku 1986 mali dielne takmer 600 zamestnancov a vyrábali predovšetkým ústia vrtov, pakre, elevátory, špirálové záťažky, prechodníky, náhradné 21
Page 1 and 2: Odborný plynárenský časopis SLO
Page 3 and 4: Obsah Slovo generálneho riaditeľa
Page 5 and 6: Slovo generálneho riaditeľa 4/200
Page 7 and 8: História naftového priemyslu Opra
Page 10 and 11: História naftového priemyslu Hist
Page 12: História naftového priemyslu podn
Page 15 and 16: Budovanie spoločnosti NAFTA rovani
Page 17 and 18: Budovanie spoločnosti NAFTA Techno
Page 19: Budovanie spoločnosti NAFTA ru, na
Page 23 and 24: Budovanie spoločnosti NAFTA Keď p
Page 25 and 26: Budovanie spoločnosti NAFTA Bola t
Page 27 and 28: Budovanie spoločnosti NAFTA ho zem
Page 29 and 30: Slovenský plynárenský a naftový
Page 31 and 32: INFORMÁCIE: Sekretariát SPNZ Prib

Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?