Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

Odborný plynárenský časopis 

SLOVGAS 

XIII. ročník 

4/2004, august 

Budúcnosť akciovej spoločnosti NAFTA 

vidí jej generálny riaditeľ Bohumil Kratochvíl v skladovaní zemného plynu. Napriek tomu verí, že v produkcii 

uhľovodíkov nepovedalo Slovensko ešte svoje posledné slovo. 

Ťažba ropy a zemného plynu na Slovensku 

prešla za uplynulých 90 rokov viacerými etapami. Menila sa technika a technológia prieskumu a ťažby, ale aj podzemného 

skladovania zemného plynu. 

História naftového priemyslu na Slovensku 

očami jej pamätníkov, ktorí svoj profesionálny život prežili v NAFTE. Bez ohľadu na to, ako začínali a na akom poste 

končili, práca medzi naftármi ich napĺňala. 

www.slovgas.sk

Odborný plynárenský časopis 

SLOVGAS 

XIII. ročník 

4/2004, august 

Budúcnosť akciovej spoločnosti NAFTA 

vidí jej generálny riaditeľ Bohumil Kratochvíl v skladovaní zemného plynu. Napriek tomu verí, že v produkcii 

uhľovodíkov nepovedalo Slovensko ešte svoje posledné slovo. 

Ťažba ropy a zemného plynu na Slovensku 

prešla za uplynulých 90 rokov viacerými etapami. Menila sa technika a technológia prieskumu a ťažby, ale aj podzemného 


História naftového priemyslu na Slovensku 

očami jej pamätníkov, ktorí svoj profesionálny život prežili v NAFTE. Bez ohľadu na to, ako začínali a na akom poste 

končili, práca medzi naftármi ich napĺňala. 

www.slovgas.sk

Obsah 

Slovo generálneho riaditeľa 

4 

Budúcnosť spoločnosti NAFTA vidím najmä v skladovaní zemného plynu 

Bohumil Kratochvíl/Renata Staroňová 

História naftového priemyslu 

6 90 rokov ťažby ropy a zemného plynu na Slovensku 

10 Historické medzníky spoločnosti NAFTA 

Budovanie spoločnosti NAFTA 

14 Technický rozvoj v prieskume a ťažbe uhľovodíkov v spoločnosti NAFTA 

17 

História podzemného skladovania zemného plynu 

Ľubomír Tedla 

20 Prežili svoj život v NAFTE 

20 

21 

22 

23 

24 

25 

26 

SPNZ 

28 

Od ručného vŕtania k turbínovým vrtákom 

Vladimír Lorenc 

Z naftára urobia ozajstného odborníka iba skúsenosti 

Milan Blažek 

Tretia generácia v NAFTE 

Lýdia Ondrušková 

Keď prehovorili argumenty 

Konštantín Bartal 

Zmenu do života mu priniesli podzemné zásobníky plynu 

Milan Támer 

Bola to síce náročná práca, ale uspokojovala ma 

Jozef Kolandra 

Vrátil som sa s myšlienkou vytvoriť akciovú spoločnosť 

Konštantín Valachovič 

NAFTA je zakladajúci a významný kolektívny člen SPNZ 

Imrich Discantini 

30 Summary 

SLOVGAS • odborný plynárenský časopis • 4/2004 • august 

Vydavateľ: 

Slovenský plynárenský a naftový zväz 

Mlynské nivy 44/a 

825 11 Bratislava 2 

tel.: +421 (0)2 5273 3056 

fax: +421 (0)2 5273 3057 

Redakčná rada: 

• Ing. Kazimír Kmeť, CSc. – predseda • Peter Bačo 

• Ing. Ján Babiar • Ing. Ján Bezák • Milan Bráblik 

• Ing. Imrich Discantini • RNDr. Július Grňo, CSc. 

• Ing. Vladimír Jakúbek • doc. RNDr. Tatiana 

Liptáková, PhD. • Ing. Anton Májovský 

• Ing. Vladimír Mataj • Ing. Miroslav Mati • Ing. Ivan 

Slezák • Ing. Milan Stano • Mgr. Katarína Straková • 

doc. Ing. Stanislav Tuleja, CSc. • Ing. Ján Wallner 

Adresa redakcie: 

SPNZ - redakcia SLOVGAS 

Pribinova 23, 810 11 Bratislava 1 

tel.: +421 (0)2 5273 3056 

fax: +421 (0)2 5273 3057 

Editor: 

Ing. Ľudmila Buláková 

tel.: +421 (0)907 718564 

e-mail: editor@modry-klub.sk 

Inzercia: príjem v redakcii 

Predplatné a distribúcia: 

L. K. Permanent, spol. s r. o., 834 14 Bratislava 3 

Cena za výtlačok: 40 Sk 

Registrácia: 

Ministerstvo kultúry SR 2864 – 2002 

ISSN 1335-3853 

Fotografia na titulnej strane: 

Vrtná súprava IDECO - DIR 7005 

na bode Gbely B 142 

Autor: Jozef Čechvala 

Všetky práva sú vyhradené. Kopírovanie článkov 

je povolené len so súhlasom redakcie a pri 

zachovaní autorských práv. 

Editorial 

Uhľovodíky objavil na Slovensku ako 

prvý roľník Medlen v roku 1914, v dobe, 

keď Európu čakali krušné časy. 

Ako dávno! 

90 rokov!?! Iba … skutočne?! 

A toľko zmien! 

V tom čase, asi pred 90 rokmi, sa prvá 

skúsenosť roľníka Medlena s plynom skončila 

výbuchom. 

V čase, keď vlastne neexistoval medzinárodný 

obchod s uhľovodíkmi. 

V čase, keď sa ťažba ropy sústreďovala 

v USA a v Rusku. 

V čase, keď Európa bola rozdelená do 

niekoľkých proti sebe stojacich táborov, 

ktoré bojovali proti sebe navzájom. 

O 90 rokov neskôr sa Európa upokojila 

a zjednotila. 

Partneri z rôznych oblastí si zvykli deliť 

sa o svoje know-how a skúsenosti, aby tak 

spolu vytvárali spoločné úspešné projekty. 

Dnes Slovensko získalo svoju prirodzenú 

identitu a rovnoprávne miesto v Európskej 

únii, kde na dosiahnutie najlepších trhových 

podmienok platia pravidlá a štandardy rovnako 

pre každého. 

Niekto, samozrejme, môže nostalgicky 

spomínať na 20. storočie ako zlatý vek ropy, 

ktorá bola hlavnou svetovou a ekonomickou 

veličinou. 

Na druhej strane, 21. storočie bude s najväčšou 

pravdepodobnosťou označované za 

obdobie konca „ropného dobrodružstva“ na 

celom svete. 

To bude mať zrejme významný, ale nie 

až taký nepriaznivý vplyv na spoločnosť 

NAFTA, a. s. Spoločnosť NAFTA, a. s., sa 

totiž už viac ako 30 rokov pripravuje na svoje 

stretnutie s budúcnosťou investovaním do 

rozvoja podzemných zásobníkov plynu v 

starých vyťažených ložiskách na západnom 

Slovensku. 

So vstupom Slovenska do Európskej únie 

prišiel čas pre spoločnosť NAFTA a jej akcionárov 

a zamestnancov, aby sa podieľali 

na vývoji moderných trendov súvisiacich so 

skladovaním zemného plynu, dodržiavaním 

pravidiel spoločného trhu a rešpektovaním 

potrieb ochrany životného prostredia. 

Vstúpme do tejto novej éry s nadšením 

a ochotou! 

Alain Rossignol 

predseda predstavenstva NAFTA, a. s.


Budúcnosť spoločnosti NAFTA 

vidím najmä v skladovaní zemného plynu 

Bohumil Kratochvíl: Napriek tomu verím, že v produkcii uhľovodíkov 

Slovensko ešte nepovedalo svoje posledné slovo. 

Naftový priemysel na Slovensku si v tomto roku pripomína 90 rokov 

odvtedy, čo sa po úspešných čerpacích skúškach začala 

13. januára 1914 v bývalom Rakúsko–Uhorsko po prvý raz priemyselne 

ťažiť ropa. Okrúhle výročie bolo príležitosťou aj na rozhovor s generálnym 

riaditeľom NAFTY, a. s., Ing. Bohumilom Kratochvílom. 

• Ako by ste, pán generálny riaditeľ, zhodnotili históriu naftového 

priemyslu na Slovensku? 

– Pre mňa sa tých uplynulých 90 rokov spája predovšetkým s tradíciou, 

skúsenosťami a úsilím ľudí, ktorí sa na rozvoji naftového priemyslu 

podieľali. Mimochodom, o tom, že sa na západnom Slovensku 

a južnej Morave ťaží veľmi kvalitná ropa vhodná predovšetkým na 

využitie v chemickom a farmaceutickom priemysle, sme sa učili už 

v prvých ročníkoch základnej školy. Dôležité je, a práve v tom vidím 

tradíciu, že každý z nás, kto môže byť už tak trochu pamätníkom, 

spája západné Slovensko s tradíciou ťažby ropy. Naftový priemysel 

však v tejto súvislosti neznamená len ťažbu ropy, ale aj ťažbu a v histórii 

moderného plynárenstva tiež skladovanie zemného plynu. 

• Ako vidíte súčasnosť naftového priemyslu na Slovensku? 

– Ak máte na mysli ťažbu dosiaľ prieskumom objavených zásob 

ropy a zemného plynu, môžeme hovoriť najmä o histórii. Existujúce 

vyťažiteľné rezervy sa veľmi rýchlo zmenšujú a je len otázkou času, 

keď ich ťažba prestane byť i pri súčasných vysokých cenách ropných 

komodít ekonomická. Ďalšia budúcnosť ťažby závisí predovšetkým 

od výsledkov pripravovaných prieskumných projektov. Súčasnosť 

naftového priemyslu na Slovensku sa tak stáva viac súčasnosťou plynárenskou, 

spojenou s podzemným skladovaním zemného plynu. 

• Rátate s významnejšími investíciámi NAFTY do prieskumu 

a ťažby uhľovodíkov? 

– Predovšetkým stále verím, že Slovensko ešte nepovedalo v produkcii 

uhľovodíkov svoje posledné slovo. O príprave prieskumných 

projektov som sa už zmienil a ak máme v novej štruktúre NAFTY samostatnú 

divíziu prieskumu a ťažby uhľovodíkov, ktorá je považovaná 

spolu s divíziou skladovania zemného plynu za kľúčovú, môžeme 

to hodnotiť ako veľmi silný signál zo strany akcionárov NAFTY. Ďalšie 

úsilie teda nebudeme smerovať iba k vyťaženiu už objavených ložísk 

ropy a zemného plynu, ale aj k ďalšiemu rozvoju prieskumných 

projektov. Prieskum však neznamená len extenzívne vyhľadávanie 

neobjavených ložísk v zatiaľ nepreskúmaných oblastiach. Je to predovšetkým 

trpezlivá práca na vyhodnocovaní dostupných informácií 

a produkčných dát, ktorá vedie k ich optimálnemu využitiu pri otváraní 

nových geologických štruktúr. Od výsledkov prieskumu potom 

závisí i budúcnosť existujúcich ťažobných stredísk a rozsah ich ďalšieho 

prevádzkovania v závislosti od očakávanej výšky produkcie a 

jej ekonomiky. 

Spoločnosť NAFTA je však predovšetkým podnikateľský subjekt, 

naša činnosť by mala byť zisková. To znamená, že prieskum a v nadväznosti 

naň i ťažba musia byť aktivity, ktoré budú produkovať zisk. 

V tomto prípade existujú dva smery, ktorými sa chce NAFTA uberať. 

Prvý hovorí o tom, že sa pozrieme na súčasný spôsob, akým sa ťaží 

ropa a plyn a budeme hľadať také riešenia, aby sme ťažili efektívnejšie. 

Druhý smer znamená rozbehnúť nové prieskumné projekty. Pokiaľ 

bude prieskum úspešný, bude možné naštartovať aj nové ťažobné 

projekty. 

Dôležitú úlohu prieskumu je potrebné vidieť aj v prevádzkovaní 

podzemných zásobníkov zemného plynu. Keďže využívajú na skladovanie 

vyťažené plynové alebo ropoplynové ložiská, práve geológovia 

sú tí, ktorí podávajú rozhodujúcu informáciu o tom, ktoré ložisko 

je vhodné na konverziu na podzemný zásobník. Vlastná konverzia, 

modelovanie podzemných štruktúr a nakoniec aj prevádzkovanie 

podzemných častí zásobníkov prebieha v spolupráci s prieskumnými 

geológmi a ložiskovými inžiniermi. 

• Do funkcie generálneho riaditeľa NAFTA, a. s., ste nastúpili 

pred polrokom. Je možné podľa vás už teraz aspoň čiastkovo 

zhodnotiť prvé výsledky zmien v spoločnosti? 

– V úvode by som rád zdôraznil, že smer, ktorý NAFTA nastúpila, 

bol prijatý ako výsledok reštrukturalizačného procesu spoločnosti, 

ktorý bol pripravovaný a implementovaný s akcionármi NAFTY, a. s. 

Súčasná pozícia manažmentu spoločnosti nie je o vytváraní nových 

smerov, ale o realizácii a rozvíjaní zámerov akcionárov. Samozrejme, 

nikto z nás nemôže byť po piatich či šiestich mesiacoch nášho spoločného 

úsilia spokojný, nato by bola potrebná skutočne veľká dávka 

sebavedomia. 

Môžem však povedať, že mám dobrý pocit, keď mám hodnotiť to, 

čo sme za prvý polrok dosiahli. Máme pod kontrolou najdôležitejšie 

procesy v spoločnosti, dostávame pod kontrolu náklady a na úrovni 

vedenia sa čím ďalej presúvame od riešenia operatívnych záležitostí 

do vecí dlhodobých a systémových. 

• Vyjadrili ste spokojnosť so súčasnou štruktúrou NAFTA, 

a. s. Čo ju podľa vás robí efektívnou? 

– Štruktúra spoločnosti je veľmi transparentná, tak navonok, ako 

aj dovnútra. Dve hlavné divízie, t. j. divízia podzemného skladovania 

zemného plynu (UGS) a divízia prieskumu a ťažby uhľovodíkov 

(E&P), sú zamerané na pokrytie hlavných činností. Tretia divízia 

služieb je určená na jednoznačnú alokáciu prevádzkových ná- 

4 Slovgas • 4/2004


4/2004 • Slovgas 

kladov a ďalších nákladov spoločnosti NAFTA. Ďalšie tri úseky, 

t. j. úsek obchodu a marketingu, úsek financií a controllingu a úsek 

ľudských zdrojov, majú postavenie na úrovni divízií, a spoločne s core-divíziami 

jednoznačne ovplyvňujú hospodársky výsledok. V riadiacej 

štruktúre sú ešte tri odbory, ktoré sú priamo v úseku generálneho 

riaditeľa, ktorý ich aj riadi. Ide o odbory ICT (informačné 

technológie), QHSE (bezpečnosť a kvalita práce a ochrana životného 

prostredia) a nákup, ktoré pokrývajú štábne činnosti pre celú spoločnosť. 

Nová organizačná štruktúra NAFTY, a. s., dáva podľa môjho 

názoru veľmi transparentný a zrozumiteľný pohľad na spoločnosť, 

pričom vnútri tohto systému je dobrá komunikácia na jednotlivých 

úrovniach riadenia aj medzi nimi navzájom. 

• Ste spokojný, akým smerom spoločnosť napreduje? Ako by 

ste spoločnosť charakterizovali v súčasnosti? Akú jej predpovedáte 

budúcnosť? 

– Realizácia zámerov, na ktorých sme začali pracovať na začiatku 

roka, sa stáva čoraz zreteľnejšia a myslím si, že signály, ktoré vysielame 

a dúfam, že i pohľad na NAFTU zvonka svedčí o tom, že chceme 

byť transparentná, zákaznícky orientovaná spoločnosť. To je súčasnosť. 

Budúcnosť vidím okrem ťažby komodít, o ktorej som už hovoril, 

v službách spojených so skladovaním zemného plynu. 

• Spomínali ste, že NAFTA by sa mala v budúcnosti zameriavať 

na služby spojené so skladovaním zemného plynu, mala by 

sa stať servisnou spoločnosťou... 

– Súvisí to najmä s tým, že sa oddelili činnosti prieskumu a ťažby 

uhľovodíkov od činností skladovania zemného plynu. Môžeme sa 

na to pozrieť z pohľadu dvoch hlavných činností. Prieskum a ťažba 

je vlastne výroba, vyčíslime investíciu, získavame a predávame komoditu. 

Skladovanie je naproti tomu poskytovanie služby. Ak porovnáme 

tržby za predaj komodít a predaj služieb, tak z toho vyplýva, 

že skladovanie je z vyslovene ekonomického pohľadu v tejto chvíli 

pre NAFTU dôležitejšie. V prieskume a ťažbe sme závislí do značnej 

miery od toho, čo môžeme na Slovensku ešte nájsť. A to je veľmi 

ťažko odhadnuteľné. Môžeme pre to urobiť maximum, t. j. urobiť 

kvalitný prieskum samostatne alebo s pomocou partnerov, ale môžeme 

nájsť len to, čo nám v skutočnosti príroda ponúkne. Nič iné, a to 

tiež len pri primeraných nákladoch. Takže v tomto prípade je veľká 

časť mimo našej kontroly. 

Skladovanie je však úplne iná činnosť. Je to služba, ktorá je veľmi 

úzko spojená s plynárenstvom. Je stále nevyhnutná, pretože zatiaľ 

nikto nevymyslel vhodnejší spôsob, než skladovať plyn v zásobníkoch. 

A tiež zatiaľ nikto nevymyslel iný spôsob, ako uspokojiť trh 

z hľadiska zabezpečenia flexibility dodávok. Pri skladovaní zemného 

plynu predávame službu. Musíme sa teda správať ako poskytovateľ 

služby vystavený náročným požiadavkám trhu, klientov a tiež konkurencii. 

Konkurencia bude čoraz väčšia, súvisí to s novelizáciou európskej 

energetickej legislatívy a koniec-koncov aj s potrebami našich 

zákazníkov, ktorí sa budú v konkurenčnom prostredí, ktorému 

budú vystavení, správať takmer určite inak, ako v súčasnom monopolnom 

prostredí. 

• V máji tohto roka sa Slovensko stalo členom Európskej 

únie. Preto vás iste neprekvapí moja otázka, či členstvo Slovenska 

v EÚ ovplyvní konkurencieschopnosť spoločnosti. V čom 

vidíte najväčšie riziká? A čo spoločnosti NAFTA, naopak toto 

členstvo prinesie? 

– Prijatie Slovenska do EÚ celkom určite ovplyvní konkurencieschopnosť 

spoločnosti, ale nie v tom zmysle, či NAFTA bude konkurencieschopná 

alebo nie, ale skôr v tom zmysle, že konkurencia, ktorá 

sa tu môže objaviť, bude oveľa tvrdšia než dosiaľ. Historické kontrakty, 

ktoré ešte dnes trvajú, sa pomaly končia. Mnohé z nich prakticky 

vôbec nevyplývali z trhových podmienok. Boli to dohodnuté obchody, 

ktoré súviseli s plynárenstvom ako celkom. Čo sa týka rizík, 

tie podľa mňa existujú predovšetkým tri: technické riziko, riziko trhu 

a riziko legislatívy. 

Čo sa týka technickeho rizika, sme nútení mať k dispozícii také 

štruktúry a technológie, ktoré budú technicky konkurencieschopné 

okoliu (t. j. vyspelosť systému). Myslím si, že tu má NAFTA pomerne 

veľký priestor, pretože sa neustále rekonštruujú rôzne časti zásobníkov 

a ostatných zariadení. Know-how, ktoré má NAFTA a ľudia, 

ktorí pre ňu pracujú, sú už tradične na vysokej úrovni. Myslím si, 

že počas pôsobenia spoločnosti Ruhrgas a Gaz de France v NAFTE 

sa mnohé veľmi zmenilo práve z hľadiska technologickej vyspelosti 

a technického know-how. 

Ďalším rizikom je riziko trhu ako takého, pretože sa môžeme len 

domnievať, aká bude potreba skladovacích kapacít v budúcnosti na 

otvorenom trhu. Môže byť vyššia, omnoho väčší dôraz môže byť kladený 

na flexibilitu zásobníkov. Potreba skladovania však môže byť aj 

nižšia v závislosti od potrieb trhu a požiadaviek na zaistenie bezpečnosti 

dodávok. Riziko trhu spočíva teda v tom, či bude rovnaká, menšia 

alebo väčšia potreba skladovacích kapacít. 

Tretím rizikom je riziko legislatívy, pretože európska legislatíva sa 

neustále mení. Bola prijatá prvá európska smernica, ktorá mala určitú 

predstavu o štruktúre plynárenstva a pozícii jednotlivých operátorov 

na trhu, existuje druhá smernica, ktorá prvú ešte ďalej rozvádza 

a mení situáciu. Menia sa národné legislatívy, ktorými každá krajina 

reaguje na európsku smernicu trochu inak a z toho môže vyplynúť 

pomerne veľká škála možných pozícií skladovateľa plynu na trhu. Tu 

môžeme vplývať iba do určitej miery, takže tretie, legislatívne riziko 

má taktiež svoju váhu. 

• Výhodou možno je, že budete mať väčší prístup k potenciálnym 

zákazníkom... 

– Áno, to určite. Všetky tri riziká môžu byť v podstate i výhodou, 

ak sa k nim postavíme z toho správneho uhla. 

• Ste kľúčovým predstaviteľom spoločnosti, ktorej hlavným 

predmetom podnikania je skladovanie plynu a prieskum a ťažba 

uhľovodíkov. Ako dlho pôsobíte v tejto oblasti a aké skúsenosti 

môžete spoločnosti a jej ľuďom odovzdať? 

– V plynárenstve pracujem už takmer 24 rokov. Od roku 1980 až do 

roku 1995 som bol na prevádzkovom úseku, a potom až do roku 1998 

na obchodnom úseku spoločnosti Transgas, kde som spolupracoval 

na projektoch nákupu a prepravy zemného plynu do Českej republiky. 

V rokoch 1999 – 2003 som pôsobil v skupine firiem SPP Bohemia 

a Moravské naftové doly. Táto skupina je už veľmi podobná spoločnosti 

NAFTA, a to najmä z pohľadu skladovania, pretože mala rovnaký 

core-biznis, t. j. prieskum, ťažbu a skladovanie zemného plynu. 

V spoločnosti NAFTA pracujem od polovice roka 2003. 

Za tých uplynulých 24 rokov som prešiel plynárenstvom od prevádzky 

cez obchod, skladovanie zemného plynu až k ťažbe uhľovodíkov. 

Verím, že mám čo odovzdať ďalej, pretože skúsenosti sa nedajú 

naučiť, ale len získať. V princípe však možno ani nezáleží na tom, 

akú prácu práve vykonávate, dôležité je, aby vás bavila a aby ste sa ju 

snažili robiť čo najlepšie. 

• Máte nejaké životné krédo, podľa ktorého sa riadite aj v pracovnej 

sfére? 

Povedal by som, že sa snažím vidieť veci od konca. Myslím tým, 

že dôležitejšie je mať predstavu, ako má vyzerať výsledok, než cesta 

k nemu. 

• Čo by ste chceli zaželať sebe i všetkým zamestnancom spoločnosti 

NAFTA do budúceho náročného obdobia? 

– Najprv by som sa rád poďakoval všetkým, ktorí tvorili históriu 

uplynulých 90 rokov. Roľník Medlen našiel zemný plyn náhodou, 

s jeho menom je spojené objavenie uhľovodíkov na Slovensku. Všetko 

ostatné už bola trpezlivá, poctivá a tvorivá práca, za ktorú všetkým 

úprimne ďakujem. Chcel by som tiež poďakovať zástupcom akcionárov 

a mojim kolegom v spoločnosti. Ak som pred chvíľou vyslovil 

spokojnosť s výsledkami spoločnosti v posledných mesiacoch, je 

to predovšetkým zásluha celého tímu. Verím, že naším spoločným 

cieľom je prosperujúca spoločnosť, ktorá bude pokračovať v tradícii 

uplynulých 90 rokov. A preto, aby skutočne pokračovala, prajem 

všetkým veľa zdravia, síl a optimizmu. 

Pripravila: Renata Staroňová 

Foto: Jana Hojstričová 

5


90 rokov ťažby ropy 

a zemného plynu 

na Slovensku 

Bolo to začiatkom roku 1913, keď prednosta 

železničnej stanice v Gbeloch 

oznámil Železničnej správe, že v chate asi 

30 m od železničnej trate Gbely - Kúty nastal 

výbuch plynu. Správa bola odovzdaná 

Ministerstvu financií Uhorského kráľovstva, 

oddeleniu pre štátne kutanie na zemný plyn, 

zemný olej a draselnú soľ. 

Objavenie a sprístupnenie 

ložísk uhľovodíkov 

Maloroľník Ján Medlen (1870 – 1944) na tomto 

území už dávnejšie predtým pozoroval plynové 

výrony, a to vtedy, keď chcel odvodniť močaristé 

časti pozemku, aby ich získal na poľnohospodárske 

obrábanie. Keď Medlen zistil, že ide o horľavé 

plyny, zišlo mu na um použiť ich na vykurovanie 

svojej chalupy. 

A tak na tomto mieste vykopal asi meter 

hlbokú jamu s priemerom približne 1,5 

m, obložil ju tehlami a prikryl hlinou, čím 

vznikla podzemná nádrž na zachytávanie 

plynu. Odtiaľ viedol plyn priekopou, ktorú 

vyložil tehlami a prikryl hlinou až k chalupe, 

kde priekopa vyúsťovala priamo do jednoduchého 

ohniska. Týmto spôsobom začal vykurovať 

svoj domček. Jedného dňa, keď chcel 

zapáliť oheň, netušiac, že chata je už naplnená 

nebezpečnou zmesou plynu, škrtol zápalkou. 

Vzápätí nastal prudký výbuch, ktorý 

rozmetal celú strechu Medlenového domku. 

Na základe objavu J. Medlena do oblasti, 

kde býval, vyslala uhorská vláda geológov 

H. Böckha, Š. Pappa a ďalších odborníkov. 

Po obhliadke navrhli, aby sa v oblasti urobil 

riadny geologický prieskum. 

Začiatky ťažby v rokoch 1913 - 1919 

Vrtná sonda č. 1 sa začala vŕtať 28. októbra 

1913 pomocou pojazdnej Trauzlovej ručnej 

vŕtacej súpravy. V hĺbke 163 - 168 m bolo 

objavené ložisko vzácnej ťažkej ropy. Po 

úspešných čerpacích skúškach začalo 13. januára 

1914 Rakúsko–Uhorsko prvý raz priemyselne 

ťažiť ropu. Tento dátum pokladáme 

za začiatok ropného priemyslu na území 

Slovenska. Z prvej sondy sa denne vyťažilo 

okolo 15 t ropy, čo veľmi prekvapilo aj naftárskych 

odborníkov v Rakúsko-Uhorsku. V 

rokoch 1914 až 1918 navŕtali v Gbeloch na 

ložisku Staré pole 56 pozitívnych sond. Prvé 

ložisko objavili v hĺbke 140 - 180 m a druhé 

v hĺbke 213 až 260 m. 

Ropa bola počas vojny vzácna, jej cena 

neustále stúpala, a preto rakúsko-uhorská 

vláda ťažbu zvyšovala. Kým v roku 1914 

sa vyťažilo 1 631 t ropy, v roku 1927 už 

9 146 t. Celkovo sa v Gbeloch do vzniku 

ČSR vyťažilo 29 362 t ropy a pracovalo tam 

okolo 400 robotníkov. 

Pre novú Československú republiku bola 

otázka zásobovania ropnými produktmi 

veľmi dôležitá. Už 8. novembra 1918, krátko 

po vzniku republiky, prevzal gbelský závod 

technický poradca Ministerstva financií 

ČSR, správy pre Slovensko. Postupne prešiel 

Ján Medlen na svojom poli v Gbeloch 

v 20. rokoch minulého storočia 

závod pod dozor Vládneho komisariátu pre 

Štátne banské a hutnícke závody na Slovensku, 

neskôr priamo pod riadenia ministerstva 

verejných práce v Prahe a následne bol ešte 

v tom istom roku vytvorený podnik Štátne 

naftové bane. Podľa údajov z 9. augusta 

1919 mal produktívny terén Štátnych naftových 

baní v Gbeloch rozlohu 49 km 2 a ležal 

medzi železničnými stanicami Gbely a Kúty. 

Mesačná ťažba ropy v roku 1919 dosahovala 

úroveň 650 t. 

Neoddeliteľnou a podstatnou časťou histórie 

tohto a, samozrejme, aj nasledujúceho 

obdobia je technický rozvoj. V oblasti vrtnej 

techniky pre plytké vrty sa v tom čase najviac 

používali trojnožky alebo štvornožky s 

lyžicovým vrtákom na ručné vŕtanie. Hlbšie 

vrty sa vŕtali súpravami typu Fauck a Trauzl 

na vŕtanie nárazovým spôsobom na sucho 

alebo s výplachom. 

Pohľad na Štátne naftové doly v Gbeloch v 20. rokoch 20. storočia 

Štátne naftové doly v Gbeloch vo svojich začiatkoch 



Opravári sond v Prieskumno-ťažobnom závode Gbely 

pri oprave hlbinných čerpadiel v 50. rokoch 20. storočia 

Ťažobná technika nadväzovala na vrtnú a 

sonda bola najčastejšie vystrojená trojnožkou 

a dvíhacím zariadením pre ťažobnú lyžicu. 

Niektoré sondy boli neskôr vybavené 

zdvihovými pumpami, ktorých piesty uvádzali 

do pohybu laná vedené cez kladku na 

trojnožke. Neskôr sa na vrtbu a ťažbu používali 

plynové alebo dieselové motory. Ťažba 

bola náročná na manuálnu prácu a v tom čase 

nebolo možné hovoriť ani o optimálnom 

vyťažovaní ropných ložísk. Vyťažená ropa sa 

odvádzala pomocou vody drevenými žľabmi 

alebo kanálmi do tzv. lapačov. Tam ju čiastočne 

odvodnili, dopravili do odvodňovacej 

stanice v Gbeloch a po úplnom odvodnení ju 

expedovali železnicou do rafinérie v Pardubiciach. 

Pohon pre vrtnú a ťažobnú techniku 

zabezpečovali parné stroje, ku ktorým sa 

uhlie privážalo úzkokoľajnou železnicou ťahanou 

koňmi. 

Ťažba uhľovodíkov v rokoch 1919 – 1945 

Ťažba ropy po malom poklese roku 

1919 začala stúpať a v roku 1922 dosiahla 

17 740 t. Geologicko-prieskumné práce 

pokračovali okrem Gbelov v Závode, Šaštíne, 

Moravskom Jáne, Kopčanoch, Holíči, 

Brodskom a neskôr aj v Gajaroch. V Gbeloch 

bolo objavené ďalšie ložisko Nové pole, 

ktoré sa svojimi geologickými zásobami stalo 

najväčším ložiskom na nálezisku Gbely. 

Ťažbu ovplyvnila i veľká hospodárska kríza, 

počas ktorej bola ťažba pre malý odbyt obmedzovaná. 

V rokoch 1919 - 1938 vyťažili 

v Gbeloch 214 205 t ropy, čo predstavovalo 

71% z ropy vyťaženej na celom území ČSR. 

Produkcia zemného plynu dosahovala denne 

2 - 3 tis. m 3 . Plyn sa využíval na lepšie doťažovanie 

ropných ložísk a len menšie množstvo 

sa dodávalo ČSD (Československé štát- 

ne dráhy) na osvetľovanie vozňov. 

Po roku 1939 prešli Štátne naftové bane 

Gbely do správy tzv. slovenského štátu, ktorý 

ich v roku 1940 prenajal nemeckej firme 

DEA Berlín (Deutschen Erdöl - Aktiengesellschaft) 

za veľmi nízky ročný nájom - 240 

tis. korún slovenských. Nemci ťažbu ropy v 

Gbeloch zdvojnásobili a v roku 1940 vyťažili 

až 30 734 t. V snahe získať čo najvyššie 

zisky zmodernizovala nemecká spoločnosť 

vrtnú aj ťažobnú techniku. Začali sa používať 

rotačné vrtné súpravy, výkonné čerpadlá 

a karotáž. 

Prieskum a ťažba v povojnovom období 

Pri ústupe nemeckej armády z nášho územia 

firma DEA značnú časť techniky pre hlbinný 

prieskum a ťažbu odviezla. Bolo ju potrebné 

obstarať nanovo, čo znamenalo hľadať 

na celom území ČSR. Obnovovacie práce 

pri ťažbe prebiehali v Gbeloch veľmi 

rýchlo a zakrátko sa opäť začalo ťažiť. Celkový 

objem vyťaženej ropy bol však veľmi 

nízky. Vŕtalo sa zakúpenými modernými súpravami 

typu Wirth, Trauzl a Haniel Lueg. 

Po roku 1948 bol vrtný park obnovovaný súpravami 

typu BU 40 dovezenými zo ZSSR. 

Hlbinné vŕtanie sa v tom čase robilo už väčšinou 

rotačnými súpravami. 

V gbelských závodoch sa v povojnových 

rokoch využívala produkcia zo Starého a Nového 

poľa, ako aj z drobnejších objavov, pochádzajúcich 

z vojnového obdobia. Od počiatku 

existencie tohto podniku do konca 

roku 1946 bolo v Gbeloch odvŕtaných 350 

sond, z ktorých 217 ťažilo. Celková ťažba 

v prvom povojnovom roku predstavovala 

25 418 t ropy. Do roku 1948 sa v gbelskej oblasti 

vyťažilo približne 400 tis. t ropy. 

V priebehu 50. rokov minulého storočia 

sa zvýšenou intenzitou otvárky ložísk Štefanov 

a Brodské podarilo zvýšiť ťažbu až na 

60 tis. t ropy ročne. Objavením ložísk Brodské, 

Láb, Petrova Ves, Cunín, Studienka a 

Závod narástla ťažba ropy začiatkom 60. rokov 

na vyše 80 tis. t ročne. 

Doprava vyťaženej ropy dreveným kanálom 

Meranie hladiny ropy na ropnom poli Štefanov roku 1956 


7


Skupina Imricha Horínka pri práci s turbínovým vŕtaním 

v Prieskumno-ťažobnom závode Gbely na jeseň roku 1959 

Od začiatku 50. rokov sa začal zužitkovávať 

aj zemný plyn, ktorý bol dovtedy považovaný 

skôr za vedľajší produkt získaný ťažbou 

ropy. Začal sa používať už nielen na 

osvetľovanie železničných vagónov a v chemickej 

výrobe, ale aj na vykurovanie domácností. 

V prvej polovici 50. rokov, po spustení 

ťažby niektorých ložiskových objektov plynového 

ložiska Láb, dosahovala ťažba zemného 

plynu okolo 100 mil. m 3 za rok. Po roku 

1956 sa z hľadiska ťažby veľmi významne 

uplatnili geologickým prieskumom objavené 

ložiská zemného plynu Vysoká, Malacky, 

Suchohrad. V rokoch 1958 - 1962 dosahovala 

ťažba zemného plynu svoj vrchol, 

a to 1,1 - 1,3 mld. m 3 ročne, až do začiatku 

70. rokov, keď sa ročne ťažilo 900 - 700 

mil. m 3 zemného plynu. V roku 1965 sa začala 

ťažba zemného plynu aj na východnom 

Slovensku na zbernom plynovom stredisku 

(ZPS) Trhovište a následne na ložisku Stretava 

a Ptrukša I podobnou technológiou ťažby 

ako na Záhorí. Okrem čistenia plynu, jeho 

sušenia, stabilizácie a oddeľovania gazolínu 

sa separoval aj propán-bután v obchodnej 

kvalite. Na 100 mil. m 3 plynu sa získavalo 

6 tisíc t propán-butánu. 

V 60. rokoch nastala recesia vrtnej a 

prieskumnej činnosti. Prejavilo sa to následne 

v ťažbe po roku 1970, keď ťažba ropy poklesla 

pod 50 tis. t ročne a ťažba zemného 

plynu pod 500 mil. m 3 ročne. Novými zdrojmi 

zásob zemného plynu sa okrem východného 

Slovenska stali najmä oblasti starých 

ložísk Láb, Jakubov a Gajary. Nové ložisko 

plynu objavili len v Kútoch a v roku 1978 

v Závode. Nové ložiská ropy objavili po roku 

1980 v oblastiach Gajary–báden, Dúbrava 

a Jakubov. 

Stručná rekapitulácia 

Za 90 rokov naftového podnikania boli na 

území Slovenska objavené ložiská s celkovým 

objemom viac ako 25 mld. m 3 geologických 

zásob zemného plynu, 3,7 mil. t ropy 

a takmer 0,4 mil. t gazolínu. Najvyššia ťažba 

ropy sa na území Slovenska dosiahla roku 

1963, a to 84,5 tis. t, najvyššia ťažba zemného 

plynu roku 1959, a to 1,3 mld. m 3 a najvyššia 

ťažba gazolínu v roku 1989 v objeme 

20 543 t. 

V ťažbe ropy sa za najvýznamnejšie ložiská 

považujú Gajary a Dúbrava. Podiel týchto 

ložísk v roku 1994 dosiahol na celkovej 

produkcii 48 tis. t 81%. Aj keď podiel ťažby 

ropy a zemného plynu z domácich zdrojov 

v posledných rokoch poklesol, mimoriadne 

úspechy sa dosiahli v oblasti skladovania 

zemného plynu. 

Problematikou podzemného skladovania 

importovaného zemného plynu sa spoločnosť 

začala zaoberať už v 60. rokoch minulého 

storočia. Koncepcia výstavby a rozvoja 

skladovacích kapacít bola a je založená 

na postupnej konverzii , t. j. spôsobe využitia 

doťažovaných ložísk zemného plynu. 

Výskyt väčšieho počtu vhodných doťažovaných 

ložísk v oblasti Láb, Suchohrad, Gajary 

a Malacky, v tesnej blízkosti hlavných 

prepravných línií zemného plynu, umožnil 

koncepciu výstavby podzemných zásobníkov 

riešiť ako jednu technicky a funkčne na 

seba nadväzujúcu stavbu. Z hľadiska investícií 

a prevádzky sa ukázalo zvolené riešenie 

veľmi výhodným. 

Od roku 1971 sa v spomínanej oblasti začali 

budovať podzemné skladovacie objekty 

na ročnú skladovaciu kapacitu 1,7 mld. m 3 

a maximálny denný vtlačno-ťažobný výkon 

24 mil. m 3 . Realizáciou podzemných zásobníkov 

zemného plynu Láb sa tak československému 

a neskôr slovenskému plynárenstvu 

podarilo vytvoriť spoľahlivé zázemie na 

riešenie zložitých úloh vyplývajúcich z nerovnomernej 

spotreby a dodávok zemného 

plynu v priebehu celého roka. 

Foto: archív NAFTA, a. s., 

Jozef Čechvala 

Literatúra 

• Zborník prednášok: Z dejín ťažby ropy a zemného plynu na 

Slovensku, Nafta, a. s., Gbely 2001 

• Publikácia: Nafta Gbely, 1988 

• Publikácia: Naftový priemysel na území Československa, 

Hodonín 1984 

Roky 

Ťažba ropy 

(mil. ton) 

Vývoj vybraných ukazovateľov za 90 rokov existencie naftového priemyslu na Slovensku 

Ťažba zemného 

plynu (mld. m 3 ) 

Ťažba gazolínu 

(tis. ton) 

1914 -1923 0,083 - - 

1924 -1933 0,090 - - 

1934- 1943 0,194 - - 

1944 -1953 0,348 0,225 - 

1954 -1963 0,653 7,824 68,3 

1964 -1973 0,700 6,883 31,9 

1974 -1983 0,421 3,660 48,8 

1984 -1993 0,626 4,176 130,1 

1994 -2003 0,481 2,590 124,9 

1914 - 2003 3,653 25,358 404,0 

Maximum 

Rok 1963 

84 500 ton 

Rok 1959 Rok 1989 

1,336 mld. m 3 20 543 ton 



Historické 

medzníky 

spoločnosti 

NAFTA 

Štátne naftové doly Gbely v roku 1923 

Do roku 1918 

■ Gbelský závod bol za Rakúsko-Uhorska 

podriadený Banskému úradu pre kutacie 

práce v Kolozsvári (dnešný Kluž). Prednostom 

bol v tom čase ministerský radca Ing. 

František Böhm. 

1918 

■ 8. 11. 1918 prevzal závod technický 

poradca Ministerstva financií ČSR, správy 

pre Slovensko, Ing. Štefan Jančák, neskôr 

správu prevzalo ministerstvo verejných 

prác, Ústredná správa štátnych banských 

a hutníckych závodov Praha, čím sa vytvoril 

podnik Štátne naftové doly Gbely. 

1919 

■ Do funkcie riaditeľa bol vymenovaný 

Ing. Leopold Wolf, ktorý 1.8.1920 prešiel na 

vládny komisariát pre štátne banské a hutnícke 

závody do Bratislavy. 

1920 

■ Riaditeľom Štátnych naftových dolov 

v Gbeloch sa stal Ing. František Bouška. 

1924 

■ Ing. F. Boušku vo funkcii riaditeľa 

podniku nahradil Ing. Jozef Hanuš, ktorý 

7. júna 1926 zomrel, čím sa uzatvorila prvá 

etapa existencie gbelského závodu v predmníchovskej 

Československej republike. 

1932 

■ Štátne naftové doly Gbely boli premenované 

na Riaditeľstvo štátnych naftových 

dolov v Gbeloch. 

1939 

■ Riaditeľom podniku sa stal Ing. Gejza 

Lendel, ktorý na ministerstve dopravy a verejných 

prác rokoval s nemeckými firmami 

o prepožičaní územia gbelského závodu 

na geologický prieskum ložísk ropy a zemného 

plynu. 

1940 

■ 18. 3. 1940 došlo k podpisu zmluvy 

o prepožičaní gbelského územia nemeckej 

firme DEA Berlín (Deutschen Erdöl - Aktiengesellschaft). 

Za slovenský štát zmluvu 

podpísal Dr. F. Ďurčanský. Zápis o prevzatí 

závodu Gbely bol vyhotovený 8. 4. 1940 

v prítomnosti prednostu prezídia ministerstva 

dopravy a verejných prác Ing. Štefana 

Janšáka a zástupcu firmy DEA Ing. S. Piltza. 

1945 

■ Okresný národný výbor v Skalici po 

odchode pracovníkov spoločnosti DEA ustanovil 

za dočasného riaditeľa Štátnych naftových 

dolov (ŠND) v Gbeloch Štefana Brídu. 

V priebehu roka prešli ŠND v Gbeloch do 

predbežnej správy Povereníctva Slovenskej 

národnej rady pre priemysel a obchod v Bratislave, 

kde bol prednostom Dr. Ing. Kapp. 

■ Naftové doly Gbely prešli v októbri 

znova do vlastníctva štátu, riaditeľom sa stal 

Ing. Stračánek. 

1946 

■ Zlúčil sa naftový priemysel na Slovensku 

a v Čechách a vyhláškou Ministerstva 

priemyslu ČSR č. 1291 zo dňa 7. 3. 1946 

boli so spätnou platnosťou od 1. 1. 1946 oficiálne 

ustanovené Československé naftové 

závody so sídlom v Hodoníne. 

1949 

■ Začala sa výstavba ústredných dielní 

v Gbeloch, ktoré o dva roky slúžili svojmu 

Opravári sond pri práci - Štefanov 1956 

Valivé vrtné dláto 

10 

Slovgas • 4/2004


Patentová listina na ťažobnú súpravu Fauck z roku 1926 Oprava hlbinného čerpadla - zima roku 1953 

účelu, strojárskej výrobe pre naftový priemysel. 

1954 

■ Ústredné dielne sa stali samostatným 

závodom, ktorý zabezpečoval generálne 

opravy vrtného a ťažobného zariadenia pre 

naftové podniky, vyrábal technologické zariadenia 

na výstavbu naftových a plynových 

stredísk, neskôr na výstavbu podzemných 

zásobníkov zemného plynu. 

1958 

■ Zlúčením ťažobnej prevádzky Gbely 

a Prieskumného závodu, ktorý bol predtým 

súčasťou MND (Moravských naftových dolov) 

Hodonín, vznikol Prieskumno–ťažobný 

závod Gbely. 

Závod vykonával geologicko-prieskumnú 

činnosť najmä v oblasti Viedenskej panvy. 

Ťažbu ropy realizoval z ložísk Petrova Ves, 

Štefanov, Cunín, Studienka, Gajary-báden 

a Dúbrava. Ťažbu plynu zabezpečoval najmä 

z ložísk Závod-prieskum a Závod-podložie. 

1967 

■ Z Prieskumného závodu v Michalovciach 

vznikol Prieskumno–ťažobný závod 

Michalovce. Zabezpečoval ťažbu zemného 

plynu a gazolínu. Boli vybudované zberné 

plynové strediská (ZPS) Trhovište, Stretava, 


Ptrukša, Bánovce a Senné. 

1969 

■ Bol zriadený národný podnik Slovenské 

naftové závody (SNZ) so sídlom v Gbeloch. 

Riaditeľom sa stal Milutín Blažek. 

1970 

■ Za riaditeľa SNZ bol vymenovaný Ing. 

Ľudovít Chmel. 

1971 

■ Slovenské naftové závody Gbely a Moravské 

naftové doly boli pričlenené k výrobno-hospodárskej 

jednotke (VHJ) Slovenské 

plynárenské a naftové podniky s generálnym 

riaditeľstvom v Bratislave 

1973 

■ Do zásobníkových ložísk začali prúdiť 

prvé kubické metre dovezeného zemného 

plynu. 

1974 

■ Došlo k zmene názvu podniku Slovenské 

naftové závody na NAFTA, národný 

podnik, Gbely. Riaditeľom sa stal Ing. Andrej 

Komloš, ktorý túto funkciu vykonával 

16 rokov. 

1977 

■ 1. 1. 1977 vzniká koncern Naftový 

a plynárenský priemysel a v rámci neho 

NAFTA, koncernový podnik, Gbely, špecializovaný 

na ťažbu živíc, prevádzku PZZP 

Láb, strojársku a stavebno-montážnu činnosť. 

■ V júli bola do skúšobnej prevádzky 

uvedená prvá etapa výstavby podzemných 

zásobníkov zemného plynu (PZZP) pod 

označením 1. stavba PZZP Láb, s ročnou 

skladovacou kapacitou 200 mil. m 3 . 

1979 

■ K 1. stavbe PZZP Láb pribudla 2. stavba 

PZZP Láb, ktorá pridala kompresorovú 

stanicu a podpornú technológiu pre objekty 

pôvodnej 1. stavby, čím sa zvýšila ročná 

skladovacia kapacita na 350 mil. m 3 . 

1984 

■ Do užívania bola odovzdaná tretia etapa 

výstavby PZZP Láb pod označením 

3. stavba, ktorá zvýšila ročnú skladovaciu 

kapacitu o 1 mld. m 3 . Kapacita troch stavieb 

dosiahla postupne úroveň 1,7 mld. m 3 . Denný 

vtlačno-ťažobný výkon narástol po intenzifikácii 

3. stavby až na 20 mil. m 3 /deň. 

1990 

■ Za riaditeľa podniku bol vymenovaný 

Ing. Konštantín Valachovič. 

■ Z koncernu Naftový a plynárenský 

priemysel vznikli dva samostatné štátne 

11


podniky: Slovenský plynárenský priemysel 

a NAFTA Gbely. 

1991 

■ Začala sa výstavba štvrtej etapy podzemných 

zásobníkov, pod označením PZZP 

Láb 4. stavba. 

1992 

■ 1. apríla 1992 bol štátny podnik NAF- 

TA Gbely transformovaný na akciovú spoločnosť. 

Generálnym riaditeľom spoločnosti 

sa stal Ing. Ján Prachár. 

1993 

■ 7. 4. 1993 bola spoločnosťami NAF- 

TA, a. s., Gbely a Slovenský plynárenský 

priemysel, š. p., založená spoločnosť Pozagas 

na dostavbu a následné prevádzkovanie 

PZZP Láb 4. stavba. 

■ Bol zriadený Stavebno-montážny závod. 

Vynútila si to rozsiahla investičná činnosť 

pri výstavbe nových ťažobných stredísk 

a podzemných zásobníkov zemného 

plynu. 

1994 

■ 22. 9. 1994 sa ďalším akcionárom spoločnosti 

Pozagas stala plynárenská spoločnosť 

Gaz de France. 

1996 

■ Majoritným vlastníkom NAFTY, a. s., 

Gbely sa stala Druhá obchodná, a. s., Bratislava, 

ktorá začala pripravovať reštrukturalizáciu 

spoločnosti. Generálnym riaditeľom 

spoločnosti bol Ing. Juraj Grebáč. V tomto 

roku bola založená aj obchodná spoločnosť 

NAFTA TRADE, a. s. 

1997 

■ Bola skončená výstavba PZZP Láb 

4. stavba. Táto stavba nadväzovala na už vybudovaný 

komplex zásobníkov Láb 1. – 3. 

stavba. 

1998 

■ Výsledkom reštrukturalizácie NAF- 

TY, a. s., Gbely bol vznik samostatných akciových 

spoločností z bývalých závodov 

a vytvorenie Skupiny podnikov NAFTA. 

Z prieskumno-ťažobných závodov vznikli 

NAFTA ZÁHORIE, a. s., Gbely a NAF- 

TA VÝCHOD, a. s., Michalovce, zo závodu 

Ústredné dielne NAFTA STROJ, a. s., 

a z inžiniersko-dodávateľského Stavebno-montážneho 

závodu NAFTA ID, a. s. 

V tomto roku tiež vznikla i dcérska spoločnosť 

NAFTA GAS, a. s., Malacky, ktorá sa 

zaoberala aktivitami súvisiacimi so skladovaním 


1999 

■ Bola založená dcérska spoločnosť 

NAFTA ŠK, s. r. o., neskôr premenovaná na 

NAFTA – Služby, s. r. o. 

2000 

■ Nastala zmena v štruktúre akcionárov 

spoločnosti, majoritným vlastníkom NAF- 

TY, a. s., Gbely sa stal Slovenský plynárenský 

priemysel, š. p., Bratislava (SPP). Generálnym 

riaditeľom spoločnosti NAFTA bol 

v tom čase Ing. Arpád Demko. 

Pod jeho vedením prešla materská spoločnosť 

rôznymi organizačnými zmenami. 

Okrem iného bola napríklad činnosť geológie 

odčlenená od NAFTY, a. s., Gbely a stala 

sa súčasťou SPP, š. p., odštepného závodu 

Výskum a vyhľadávanie nafty a plynu Bratislava.. 

■ 18. 7. 2000 vystriedal Ing. Arpáda 

Demka vo funkcii generálneho riaditeľa Ing. 

Ján Holčík, CSc. Neskôr sa generálnym riaditeľom 

spoločnosti stal Ing. Jozef Pagáč. 

2001 

■ Druhým najväčším akcionárom NAF- 

TY, a. s., Gbely sa stala nemecká plynárenská 

spoločnosť RWE GAS, AG, Dortmund. 

V tomto roku tiež zanikla dcérska spoločnosť 

NAFTA TRADE, a. s., Bratislava zlú- 

čením s materskou spoločnosťou NAFTA. 

■ NAFTA ID, patriaca do Skupiny podnikov 

NAFTA, zanikla likvidáciou spoločnosti. 

2002 

■ 49% akcionármi SPP sa stali plynárenské 

spoločnosti Gaz de France a Ruhrgas 

AG, ktoré sa tak nepriamo, prostredníctvom 

akcií SPP, a. s., stali v NAFTE, a. s., Gbely 

akcionármi spoločnosti NAFTA. Pod ich 

vedením sa naštartovala reštrukturalizácia 

Skupiny NAFTA. 

2003 

■ Proces transformácie bývalej Skupiny 

podnikov NAFTA (NAFTA, a. s., Gbely, 

NAFTA GAS, a. s., Malacky, NAFTA 

VÝCHOD, a. s., Michalovce, NAFTA ZÁ- 

HORIE, a. s., Gbely, NAFTA STROJ, a. s. 

a NAFTA Služby, s. r. o.) pokračoval na prelome 

rokov 2003 a 2004 v súlade so schváleným 

plánom reštrukturalizácie. V rámci 

procesu reštrukturalizácie došlo k 31. 12. 

2003 k zlúčeniu spoločností NAFTA Gbely 

a NAFTA GAS. K 31. 12. 2003 zanikla spoločnosť 

NAFTA VÝCHOD, a to zlúčením 

so spoločnosťou NAFTA ZÁHORIE, ktorá 

bola ešte v ten istý deň premenovaná na 

spoločnosť Slovenská vrtná spoločnosť, a. s. 

2004 

■ Od začiatku roka pristúpila nová NAF- 

TA, a. s., k niektorým zmenám na riadiacich 

postoch v spoločnosti. Generálnym riaditeľom 

spoločnosti sa 5. januára 2004 stal Ing. 

Bohumil Kratochvíl. 

V súvislosti s procesom reštrukturalizácie 

bolo potrebné prispôsobiť organizačnú 

štruktúru novým podmienkam efektívneho 

fungovania spoločnosti. V rámci novej organizačnej 

štruktúry sa teda v spoločnosti 

NAFTA, a. s., vyprofilovali tri divízie: divízia 

služieb, divízia podzemného skladovania 

zemného plynu a divízia prieskumu a ťažby 

uhľovodíkov. 

Foto: archív NAFTA, a. s., Jozef Čechvala 

Vedúca zmeny A. Orthová na ZPS Láb 3 v roku 1975 

Havária plynovej sondy Gajary Z-32 v roku 1982 



Technický rozvoj 

v prieskume a ťažbe 

uhľovodíkov 

v spoločnosti NAFTA 

Technický a technologický rozvoj a jeho 

správne orientovanie je základnou podmienkou 

ďalšieho vývoja v každom výrobnom 

odbore. Ak chceme hovoriť o úrovni 

a vývoji techniky, technológie a výrobných 

procesov v prieskumno-vrtných prácach 

v ťažbe ropy a plynu v NAFTE, musíme sa 

vrátiť do pionierskych rokov po Medlenovom 

objave a následnom rozvoji naftového 

podnikania na území Slovenska. Celé toto 

obdobie sa dá rozdeliť do niekoľkých vývojových 

etáp, ktoré určitým spôsobom zasiahli 

a ovplyvnili vývoj v NAFTE. 

Obdobie rokov 1914 – 1919 

Už v tomto období, ktoré sa považuje za skutočný 

počiatok naftového priemyslu u nás, 

bol vo svete veľký záujem o ťažbu prírodných 

uhľovodíkov. Tomu zodpovedal aj vývoj 

vrtných a ťažobných zariadení, ktoré boli 

vtedy na pomerne vysokej technickej úrovni. 

U nás boli prvé prieskumné vrty realizované 

na gbelskom Starom poli do hĺbky cca 

200 - 300 m ručne súpravou Trauzl – Rapid, 

s využívaním premývania vrtu výplachom, 

prevažne rotačným spôsobom - lyžicovým 

vrtákom, tzv. šapou. 

V rokoch 1914 – 1918 narastal postupne 

so zvyšovaním počtu produkčných vrtov 

a ťažby aj záujem o rozširovanie prieskumu 

a vŕtanie nových vrtov. Začali sa preto dovážať 

nové, ale už i opotrebované vrtné súpravy 

od firiem Trauzl, Fauck a kanadských 

spoločností. Ako vrtné veže sa používali drevené 

troj-, resp. štvornožky, pričom vŕtací 

systém Trauzl už využíval kovové konštrukcie. 

Podiel ručnej práce bol v tom čase ešte 

veľmi vysoký, napriek tomu, že na pohon súprav 

a čerpadlových agregátov sa začali postupne 

využívať benzínové motory a parný 

pohon. Vrtné postupy, ktoré na začiatku 

dosahovali priemerné denné výkony okolo 

1,5 m sa zavádzaním novej techniky a získavaním 

praktických skúseností postupne zvyšovali 

až na niekoľko metrov za deň. 

Ťažba ropy po navŕtaní ložiska prebiehala 

prevažne samotokom, pri ostatných sondách 

sa lyžicovalo. Sond s dlhotrvajúcim samotokom 

bolo málo, pretože stálym vŕtaním 

nových vrtov sa roponosné obzory postupne 

odplyňovali, čo malo za následok pokles ložiskového 

tlaku, potrebného na vytláčanie 

ťažkej ropy. To viedlo k prechodu na mechanizovanú 

ťažbu. Najlepšie výsledky pri ťažbe 

ropy sa v tom čase dosiahli lyžicovaním. 

Ťažba kanadskými čerpadlami Pumprigh 

s pohonom z ústrednej stanice sa neosvedčila 

tak, ako sa pôvodne očakávalo. Čerpadlo 

zabudované v sonde postupne nasávalo piesok 

a jemný ložiskový materiál, čo spôsobovalo 

veľmi rýchle opotrebovanie pohybujúcich 

sa častí. Potreba častej výmeny čerpadla, 

vyčistenie sondy a jeho opätovná inštalácia 

znamenali veľkú časovú stratu. Následkom 

toho sa na dlhší čas upustilo od ponorných 

čerpadiel a pri nesamotokových sondách 

sa ťažilo iba lyžicovaním. Na sondách 

boli inštalované trojnožky s kladkou a pohon 

pomocou lana z jedného miesta dával do pohybu 

lyžice na viacerých sondách. Na pohon 

ťažobnej techniky slúžili parné stroje, neskôr 

sa začali používať dieselové motory. Postupným 

odťažovaním sond dochádzalo k ich zavodňovaniu, 

preto sa na oddeľovanie ropy 

od vody stavali zariadenia tzv. „lapače oleja“. 

Voda s ropou sa odvádzali do odvodňovacej 

priekopy, kde sa ropa gravitačne oddelila 

od vody a nečistôt a odvádzala sa do olejovej 

nádrže. 

Celé toto predvojnové i vojnové obdobie 

bolo pre rozvoj naftového priemyslu významným 

prínosom, keďže bolo navŕtaných 

okolo 78 vrtov, z toho približne 56 pozitívnych 

– ťažiteľných. 

Medzivojnové obdobie 

rokov 1918 – 1938 

Medzivojnové obdobie nebolo pre rozvoj geologicko-prieskumných 

prác príliš priaznivým 

obdobím. Vplyvom rozpadu Rakúsko- 

Uhorska došlo k veľkému odchodu odborníkov, 

a tým aj odlevu množstva technickej dokumentácie, 

informácií a skúseností, ktoré si 

so sebou odniesli prevažne maďarskí odborníci. 

Závod v Gbeloch prevzal do vlastníctva 

štát a boli vytvorené Štátne naftové doly 

v Gbeloch. 

Štátne naftové doly v Gbeloch využívali 

v začiatkoch 19 vrtných súprav: 

• 1 súpravu Fauck Expres s výplachovým 

systémom pre hĺbky do 1 300 m, 

• 4 súpravy Fauck Expres s výplachovým 

systémom pre hĺbky do 600 m, 

Ťažná veža súpravy Fauck 

• 1 súpravu Trauzl Rapid s výplachovým 


• 9 súprav Trauzl Rapid s výplachovým systémom 

pre hĺbky do 600 m, 

• 2 súpravy Trauzl Rapid s výplachovým 


• 1 súpravu - kanadský systém pre hĺbky do 

1 500 m, 

• 1 súpravu - kanadský systém pre hĺbky do 

1 000 m. 

Technická úroveň v tom čase však postupne 

klesala a znižoval sa aj vstup investícií 

do rozvoja. Dokonca, okolo roku 1933, 

keď podnik vlastnil 26 súprav, boli v prevádzke 

využívané iba dve. Z tohto obdobia 

je však zaujímavých niekoľko udalostí vplývajúcich 

na ďalšiu existenciu geologickoprieskumných 

prác na Slovensku: 

• V roku 1923 boli zavedené druhotné ťažobné 

metódy, ktoré síce boli skúšané už 

od roku 1916, ale systematicky zavedené 

boli až v tomto roku. 

• V priebehu rokov 1926 – 1927 boli v okolí 

Gbelov realizované prvé geoelektrické 

merania firmou Electrical Prospecting zo 

Švédska. 

• V roku 1927 bolo s prispením geoelektrických 

metód objavené gbelské Nové Pole, 

ktoré aspoň čiastočne zvýšilo neustále klesajúcu 

ťažbu. 

• V rokoch 1925 – 1932 bol navŕtaný najhlbší 

vrt na území ČSR. Vrt s názvom 

H.-6 bol vŕtaný v niekoľkých etapách. 

V roku 1929 dosiahol hĺbku 1 500 m a konečnú 

hĺbku 1 564,4 m dosiahol v roku 

1932. Bol vŕtaný kanadským nárazovým 

systémom s kombináciou vŕtania na sucho 

i s premývaním výplachom. 

V medzivojnovom období sa väčšinou ťažila 

ropa pomocou lyžice. Od roku 1920 sa 

začali využívať plynové vrty. Plynom sa začali 

vykurovať vlastné prevádzky, neskôr sa 

plyn využíval aj na pohon plynových motorov 

pri ťažbe ropy. Časť plynu dokonca odoberali 

Československé štátne dráhy na vyku- 



rovanie svojich priestorov. 

V roku 1933 bola zhotovená pojazdná ťažobná 

súprava poháňaná motorom, s ktorou 

bolo možné ťažiť aj sondy, ktoré neboli 

vybavené drevenými trojnožkami. Vyťažená 

ropa sa odnášala od sond ručne v nosidlových 

nádobách. Hlavný zber a doprava ropy 

k lapačom sa realizovali otvorenými kanálmi, 

ktoré boli vybavené dreveným korytom. 

Ďalším zariadením na skvalitnenie úpravy 

vyťaženej ropy bola odvodňovacia stanica, 

kde sa ropa prevárala. Postupne sa vybudovalo 

nové potrubie na prepravu upravenej ropy 

na železničnú stanicu. Následne bola na 

stanici v Gbeloch postavená mostová váha. 

Vojnové roky 1939 - 1945 


Pracovná skupina V. Lorenca po rekordnom vrte 4 500 m v Závode roku 1966 

Zaujímavým, ale nie veľmi efektívnym obdobím 

pre rozvoj vrtno–geologických prác 

sú roky 1939 – 1945, t. j. obdobie druhej svetovej 

vojny. Štátne naftové doly sa počas Slovenského 

štátu dostali do prenájmu nemeckej 

firme DEA (Deutchen Erdöl - Aktiengesellschaft). 

Tá sa snažila o čo najvyššiu ťažbu 

v tom čase takej potrebnej ropy. O ďalší 

prieskum nebol nijaký mimoriadny záujem. 

I napriek tomu však boli zavedené niektoré 

novinky, ktoré prispeli k zvýšeniu technickej 

úrovne prieskumného vŕtania. Na základný 

štruktúrny prieskum s priebežným jadrovaním 

bolo zavedené štandardné rotačné vŕtanie 

súpravami Counternflush (CF). V hlbinnom 

vŕtaní Rotary–spôsobom sa v okolí 

Šaštína dosiahli hĺbky cca 700 m a v Kútskej 

lokalite hĺbky okolo 1 500 m. Prínosom 

tohto systému bolo významné zvýšenie rýchlosti 

vŕtania a tiež bežné dosahovanie väčších 

hĺbok vrtov. Na porovnanie: vrt hlboký 

1 200 m bolo možné odvŕtať za 25 – 30 dní 

oproti rokom 1937 - 1938, keď na to bolo potrebných 

cca 80 – 90 dní. 

Naďalej však prevládali vrtné súpravy starého 

typu pre plytké vrty – Trauzl Rapid, 

Fauck Expres, Kanadský Tranzl – Schlosser, 

ktoré využívali tak strojný, ako aj ručný pohon. 

Pozoruhodné bolo vyťahovanie starých 

pažníc z negatívnych vrtov, prípadne odťažených 

sond na ďalšie využívanie, pričom priemerná 

strata rúr, ktoré sa v Gbeloch nedali 

vytiahnuť, bola iba 15%. 

V tomto období bol zavedený a zdokonalený 

systém elektrokarotážnych, gravimetrických 

a seizmických meraní, ako i výskum 

mikrofauny vrtných jadier, čo znamenalo významný 

prínos do procesu interpretácie litologických 

a stratigrafických profilov. 

Hlavným spôsobom ťažby ropy však aj naďalej 

zostalo lyžicovanie, ktoré sa vykonávalo 

tak, že dutá lyžica sa ponárala do sondy a 

ropa natiekla cez záklopku v spodnej časti do 

lyžice. Záklopka sa pri ťahaní lyžice zatvorila. 

Po jej vytiahnutí zo sondy sa dno lyžice 

oprelo o tŕň, záklopka sa nadvihla a obsah 

lyžice vytiekol do drevenej zásobnej nádoby. 

Do tejto nádoby sa pripúšťala voda, po ktorej 

sa ropa kanálmi plavila k lapačom. Konečné 

dočisťovanie ropy sa vykonávalo na odvodňovacej 

(emulznej) stanici, kde sa ropa prevárala 

v plamencových kotloch. 

Na zvýšenie ťažby ropy sa začali od roku 

1944 využívať nové metódy založené na 

princípe zatláčania plynu a vody do ložiska. 

Plyn z plynových sond sa od sond odvádzal 

potrubím na odberné miesta. Plynovody sa 

viedli nad zemou, čiastočne aj pod zemou. 

Obdobie po druhej svetovej vojne 

Toto obdobie znamenalo začiatok systematického 

prieskumu ložísk ropy a plynu i na 

širšom území Slovenska. I keď sa len s ťažkosťami 

kompletizovali staršie vrtné súpravy, 

už v roku 1948 dosahuje podnik prevádzkyschopnosť 

súprav z roku 1944 a naďalej 

vzrastá. 

Základný štruktúrny prieskum, ktorý sa 

rozbehol už za druhej svetovej vojny a využíval 

systém jadrového vŕtania Counterflush 

(CF), sa úspešne obnovil a realizoval desiatky 

až stovky vrtov v oblastiach Moravský 

Svätý Ján, Šaštín, Štefanov, Lakšárska Nová 

Ves, Veľké Leváre, Láb, Gajary. Neskôr 

sa prieskum rozšíril aj do oblasti Podunajskej 

nížiny, kde boli nasadené súpravy CF 

300 a pre hlbšie vrty CF 600. 

V hlbinnom vŕtaní sa zavádzaním systému 

Rotary výrazne zvýšili výkony i hĺbky vrtov. 

V rokoch 1949 – 1950 sa strojový park 

súprav rozšíril o súpravy Trauzl a súpravy 

UZTM I zo Sovietskeho zväzu. Ďalšie rozšírenie 

nastalo v roku 1952, keď boli nasadené 

súpravy BU 40 (tzv. Soroky) a modernizované 

súpravy UZTM II a tiež prvá súprava 

schopná dosiahnuť hĺbku 3 000 m Uralmaš 

5D. 

Začiatok 50. rokov minulého storočia sa 

vyznačoval intenzifikáciou vrtných prác so 

súčasnou modernizáciou vrtných súprav 

a príslušnej techniky. Na základe vtedajšej 

delimitácie výroby zariadení pre naftový 

priemysel, ktorého nositeľom sa stalo Rumunsko, 

boli postupne ich výrobkami nahradzované 

dosluhujúce súpravy a do prevádzky 

boli inštalované nové súpravy 2DH 

a 4LD pre stredné až stredne hlboké vrty. Pre 

najhlbšie vrty (vtedy projektované do hĺbky 

4 000 – 5 000 m) boli zakúpené dve ťažké súpravy 

UM3D, s ktorými sa dosiahli rekordné 

hĺbky – v roku 1962 v Kútoch 8 hĺbka 

4 019 m a neskôr v Lakšárskej Novej Vsi 7 

hĺbka 6 405 m. Na zníženie prevádzkových 

nákladov boli niektoré súpravy elektrifikované, 

čo sa v prevádzke plne osvedčilo. Na čerpacie 

skúšky boli vtedy z Maďarska importované 

súpravy PK21 (Frenks). 

Približne v 70. rokoch došlo k zväčšovaniu 

hĺbok i zvyšovaniu výkonov, a to viedlo 

k potrebe obnovy vrtného parku. Do prevádzky 

sa zavádzali vrtné súpravy rumunskej 

výroby F 125, F 200 a na vŕtanie veľmi 

hlbokých vrtov (6 000 m a viac) vrtné súpravy 

F 320 s nosnosťou 320 ton. S nimi boli 

okrem iných realizované vrty Šaštín 12 s hĺbkou 

6 505 m, Hanušovce 1 s hĺbkou 6 003 m 

a Závod 73 s hĺbkou 6 000 m. 

V 50. rokoch sa začali do vrtnej techniky 

zavádzať niektoré novinky, ktoré ešte ďalej 

skvalitnili a urýchlili práce. Patria sem: pulzačné 

kompenzátory čerpadiel, vŕtanie s využitím 

obidvoch čerpadiel, sacie nádrže namiesto 

odkaľovacích jám, výplachové žľaby 

a iné. Za najvýznamnejšie však môžeme 

považovať zavedenie valivých dlát. Tie 

boli prevažne sovietskej, ale aj americkej 

a rakúskej výroby, neskoršie sa začali dovážať 

z Rumunska, Poľska i Talianska. Začal 

sa vlastný vývoj a výroba valivých dlát, 

u nás však bez výraznejšieho úspechu. Postupne 

sa táto výroba zastavila, no na začiatku 

90. rokov sa úspešne obnovila (vo vtedajšom 

Výskumnom ústave náradia - VÚNAR 

Nové Zámky). 

K ďalšiemu skvalitneniu práce dlát vo vrte 

prispelo na začiatku 60. rokov zavedenie 

tryskového vŕtania. Postupným zdokonaľovaním 

a skvalitňovaním (predĺžením životnosti) 

trysiek a rovnako aj armovaním dlát a 

prispôsobovaním tvaru britov sa dospelo 

15


Ťažiar ropy pri obsluhe ťažobného "kozlíka" 

k rapídnemu rastu výkonov dosahujúcich 

až hranice 1 000 m na dláto pri rýchlosti vŕtania 

(vo Viedenskej panve) až 35 m/hod. 

Postupne sa zavádzala aj ďalšia mechanizácia 

s cieľom uľahčiť a urýchliť práce, ako 

ťahanie a zapúšťanie náradia a skrutkovanie 

spojov s hydraulickými klinmi a kľúčmi. Pri 

cementáciách kolón a mostíkov sa postupne 

prechádzalo od cementácie vlastnými čerpadlami 

vrtnej súpravy k používaniu špeciálnych 

cementačných agregátov. 

V rokoch 1955 – 1959 sa začalo využívať 

turbínové vŕtanie, ktoré i keď v začiatkoch 

nebolo príliš úspešné, postupne s odstránením 

vysokej poruchovosti sa tento systém 

uplatňoval čoraz častejšie, obzvlášť pre 

určité oblasti a špeciálne úlohy. Začiatkom 

90. rokov, so zvyšovaním požiadaviek na vŕtanie 

usmernených, trsových a presne orientovaných 

vrtov sa uplatnilo vŕtanie ponornými 

motormi (Dyna -Drill, Navi - Drill) a neskôr 

i s navádzacím systémom umiestnenými 

nad dnom vrtu. 

Koncom 70. rokov sa na vŕtanie stredne hlbokých 

vrtov začali používať mobilné súpravy 

typu DIR (BIR – 3, 5, 7 a 8), ktoré sa využívajú 

aj v súčasnosti. Ich výhodou je ľahká 

konštrukcia, mobilita a spoľahlivosť. Tieto 

prednosti sa využívali a využívajú pri budovaní 

podzemných zásobníkov zemného 

plynu (PZZP), ktorých výstavba sa začala 

v 70. rokoch a najväčší rozmach zaznamenala 

v 80. rokoch. Do procesu výroby vrtných 

súprav a súprav POS vstúpil i náš výrobca 

- NAFTA STROJ Gbely, ktorý v spolupráci 

s Konštruktou Trenčín vyvinul mobilné 

súpravy typu GVS 3070 (vrtná) a GVS 1070 

(na opravy sond). Kusová výroba bola spustená 

v roku 1995 a do prevádzky bola úspešne 

zaradená v roku 1996. Doteraz bolo vyrobených 

6 súprav. 

V oblasti vystrojovania plynových vrtov 

a sond sa situácia výrazne zmenila výskytom 

kyslých plynov na ložisku Závod. Nebezpečnosť 

krehnutia a praskania kovových materiálov 

v kyslom sírovodíkovom prostredí a jeho 

jedovaté účinky na ľudský organizmus donútili 

spoločnosť, aby začala využívať vystrojovacie 

prvky zo špeciálnych materiálov 

a pažnicové kolóny chrániť pakrovacími 

prvkami. Vrty sa začali vystrojovať materiálmi 

odolnými voči H 2 

S. Vystrojenie pozostávalo 

z plynotesných stúpačiek TDS (tesnenie 

kov na kov), permanentných pakrov, premývacej 

objímky a zabezpečené boli podpovrchovým 

bezpečnostným ventilom, riadeným 

z povrchu ovládacou stanicou. 

Náročnosť na vysokú kvalitu vrtných a vystrojovacích 

prác pri budovaní PZZP priniesla 

so sebou i potrebu zavádzania novej techniky 

a technológie, aby sa zabezpečila požadovaná 

bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzky 

PZZP. Vo vrtných prácach to znamenalo 

zamerať sa hlavne na výplachy a výplachové 

hospodárstvo, ktoré sa ukázalo ako jeden 

z najdôležitejších faktorov vrtného procesu. 

Zaviedol sa systém bezodpadového uzatvoreného 

nádržového cirkulačného systému, 

ktorý súčasne spĺňal zvyšujúce sa požiadavky 

na ekológiu prevádzky. Uplatňovali 

sa nové systémy úpravy a čistenia výplachu. 

Pôvodnú základnú výbavu skladajúcu 

sa z vibračných sít (rumunských), odpieskovača 

a odílovača, začali nahradzovať moderné 

vibračné sitá typu Super-Screen Swaco 

neskôr lineárne sitá doplnené o Mud-cleaner, 

odstredivku (centrifúgu) a odplyňovač. 

Pri vlastnom vystrojovaní zásobníkových 

sond sa zaviedla hermetizácia sondy a ochrana 

pažnicovej kolóny vystrojením sond 

pakrami. Do sondy sa inštalujú plynotesné 

stúpačky s pakrom, premývacou objímkou 

a odpojovačom. Hermetizované medzikružie 

medzi pažnicami a stúpačkami je vyplnené 

antikoróznou pakrovacou kvapalinou. Na 

zvýšenie bezpečnosti prevádzky zásobníkových 

sond sa od roku 2002 postupne inštalujú 

podpovrchové bezpečnostné ventily, ako 

ochrana proti vonkajšiemu neoprávnenému 

zásahu alebo poruche na sonde. 

Vystrojovanie sond bolo v každom období 

charakterizované používaním špičkových 

materiálov a technológií. Jednou z nich je 

i zábrana proti výnosu ložiskového materiálu, 

ktorý sa uvoľňuje z nespevnených ložiskových 

kolektorov. Tento systém plavených 

filtrov využíva ako bariéru pieskovú 

výplň vytvorenú medzi horninovou stenou 

a navinutým kovovým filtrom. Vlastná výroba 

vinutých filtrov bola zvládnutá v NAFTA 

STROJ a aj samotná technológia naplavovania 

filtračných kolón je realizovaná vlastnými 

prostriedkami. 

V ťažbe sa v povojnovom období vo veľkej 

miere využívali a rozvíjali aj metódy založené 

na zatláčaní vody a plynu do ložísk, 

ktoré významnou mierou zvyšovali vyťažiteľnosť. 

Ďalším novým prvkom na zvýšenie 

vyťažiteľnosti najmä pri ťažbe vysokoviskóznej 

ropy boli termické metódy. Princíp 

tejto metódy spočíval v spaľovaní ropy 

priamo v ložisku, vplyvom vysokej teploty 

sa znížila viskozita ropy a tlaková vlna 

vzniknutých spalín vytláčala ropu do ťažobných 

sond. 

Dovtedajšie spôsoby ťažby samotokom a 

lyžicovanie boli rozšírené o ťažbu pomocou 

hlbinných čerpadiel. Čerpadlá boli poháňané 

individuálne ťažobným kozlíkom alebo 

v miestach s veľkou hustotou sond centrálne. 

Zber ropy od sond sa uskutočňoval potrubnými 

rozvodmi do zberných uzlov, odkiaľ 

bol ďalším čerpadlom prečerpávaný na lapače 

a do nádrží odvodňovacej stanice. 

V povojnovom období sa dosiahol značný 

pokrok aj v ťažbe zemného plynu. Spočiatku 

bol zemný plyn zbavovaný len voľnej vody. 

Vytváranie hydrátov v potrubí sa potláčalo 

nástrekom metanolu a glykolu, neskôr sa 

začali používať trasové plynové ohrevy. 

V 60. a 70. rokoch nastal rozvoj budovania 

plynových stredísk, ktoré boli vybavené 

automatizačnými prvkami, sušením plynu 

pomocou absorpčných glykolových kolón. 

Technologické komplexy sa dopĺňali zariadením 

na odseparovanie a získavanie gazolínu, 

pri poklese tlaku plynu sa na komprimáciu 

plynu začali využívať plynové kompresory. 

Na ropných ložiskách sa začal postupne 

budovať aj tzv. hermetizovaný systém zberu 

a úpravy ropy a sprievodného plynu, ktorý 

sa v značnej miere využíval pre vlastnú spotrebu, 

ale už sa distribuoval aj do plynárenských 

sietí. 

Súčasná technická 

a technologická úroveň 

Ťažba a úprava ropy 

V súčasnosti sa ropa ťaží samotokom, alebo 

pomocou hlbinných čerpadiel a ťažobných 

kozlíkov. Systém je poháňaný elektrickou 

energiou. Celý systém ťažby a úpravy ropy 

je hermetizovaný. Vyťažená ropa sa vysokotlakovými 

prípojkami privádza do zberných 

naftových stredísk, kde prebieha jej separácia 

od vody, plynu a mechanických nečistôt 

a ďalej sa upravuje tak, aby dosiahla obchodné 

parametre. 

Na niektorých ťažobných lokalitách sa využíva 

tzv. individuálny zber ropy, to znamená, 

že vyťažená ropa sa separuje v technologickom 

zariadení a skladuje v dvojplášťových 

nádržiach priamo pri sonde. Vyťažená 

kvapalina sa potom odváža autocisternami 

na ďalšie spracovaniu. Ropa sa spracováva 

do konečnej podoby na odvodňovacích staniciach, 

kde sa prevára v plamencových nádržiach 

alebo v trubkových peciach a s pridávaním 

povrchovoaktívnych látok sa zbavuje 

voľnej i viazanej vody. 

Najmodernejší je systém kontinuálneho 

spracovania ropy v treatroch, ktoré sú priamou 

súčasťou technologického zariadenia 

zberného strediska. 



Technologické zariadenie zberného strediska 

Expedícia ropy a jej plnenie do železničných 

cisterien sa zabezpečuje hermetizovaným 

spôsobom pri dodržiavaní všetkých 

bezpečnostných a hygienických predpisov. 

Na váženie cisterien sa využíva elektronická 

váha s vyhodnotením váženia cez počítač. 

Ťažba a úprava zemného plynu 

Technológia úpravy a čistenia zemného plynu 

závisí predovšetkým od jeho zloženia, ako aj 

od prevádzkových a tlakových podmienok. 

Pri úprave plynu dochádza k viacstupňovej 

separácii, t. j. separácii plynu od voľnej kvapaliny 

a k nízkoteplotnej separácii, pri ktorej 

sa z plynu odseparujú vyššie uhľovodíky 

a plynná vlhkosť. Ďalšia možnosť na vysušenie 

plynu je využitie absorpčnej glykolovej 

kolóny. V prípade, že zemný plyn obsahuje 

sírovodík, je ten z plynu vypieraný 

v technológii odsírovacej stanice. Na niektorých 

strediskách, hlavne pri sondách s nízkym 

tlakom, sa pri separácii gazolínu a na 

dosúšanie využíva umelé chladenie, t. j. že 

plyn je následne komprimovaný vysokotlakovými 

kompresormi a dodávaný do plynárenskej 

siete. 

Súčasná technológia zberných stredísk je 

zabezpečená množstvom automatizačných a 

regulačných prvkov s využívaním výpočtovej 

techniky a riadiacich systémov, ktoré 

kontrolujú a pomáhajú riadiť technologické 

procesy. Oproti minulosti sa podstatne zvýšila 

technická úroveň aj z hľadiska bezpečnosti 

prevádzky a pracovníkov, a to zaradením 

kontrolných a bezpečnostných prvkov, ako 

sú samouzatváratelné bezpečnostné ventily 

na sondách i v strediskách, monitorovacie 

systémy, ako aj zvýšením samotnej odbornej 

úrovne obsluhy týchto zariadení. 

(dep) 

Foto: archív NAFTA, a. s., 

Jozef Čechvala 


História 

podzemného 

skladovania 

zemného 

plynu na 

Slovensku 

Zemný plyn sa v novodobej histórii ľudstva 

z viacerých aspektov právom považuje 

za jedno z najvýhodnejších prírodných 

palív na využitie v priemysle, ale aj domácnostiach. 

Ako ušľachtilé palivo má v porovnaní 

s ostatnými palivami a energiami niekoľko 

nesporných výhod, ktoré ho predurčujú 

k tomu, aby bolo uprednostňované. 

Vysoká energetická hodnota, hospodárnosť, 

dostupnosť, pohotovosť vo výkone, 

komfort pri použití, jednoduchá doprava 

k spotrebiteľovi, významný príspevok 

k ochrane životného prostredia, to všetko 

sú atribúty zemného plynu, ktoré začiatkom 

70. rokov minulého storočia spôsobili v bývalom 

Československu, podobne ako v ďalších 

krajinách Európy, enormný nárast jeho 

spotreby. Nastal dynamický rozvoj plynárenstva, 

predovšetkým budovaním veľkých 

tranzitných plynovodov, rozvojom sietí a 

zvyšovaním počtu spotrebiteľov v priemysle 

aj domácnostiach. 

Začiatky podzemného skladovania 

Ľubomír Tedla* 

Keďže naša krajina nemala dostatočné vlastné 

zásoby zemného plynu na pokrývanie stále 

sa zvyšujúcej spotreby, bolo potrebné zabezpečiť 

ho zo vzdialených zdrojov od producentov 

z bývalého ZSSR. Hlavnou úlohou 

plynárenského podniku bolo preto dlhodobým 

kontraktom s producentom zaistiť 

rovnomernú dodávku zemného plynu po 

celý rok. 

Dodávky zemného plynu od spoločnosti 

Gazprom (z rôznych ťažobných polí) v priebehu 

roka kolísali len minimálne. Naproti tomu 

jeho spotreba v priebehu roka do značnej 

miery kopírovala priebeh vonkajšej teploty. 

Najviac zemného plynu sa totiž spotrebuje 

pri vykurovaní, a preto jeho spotreba závisí 

od vývoja teploty vzduchu. 

Keďže výkon základných zdrojov nestačil 

pokrývať spotrebu zemného plynu v zimnom 

období, a v lete ho, naopak, bol prebytok, 

bolo potrebné túto disproporciu medzi 

letnou a zimnou spotrebou vyriešiť vhodným 

spôsobom. Ako sa ukázalo, najvhodnejším, 

v tom čase vo svete už známym a využívaným 

spôsobom bolo skladovanie letných 

prebytkov zemného plynu v podzemí v prírodných 

horninových štruktúrach. U nás sa 

koncom 60. rokov ukázala ako najoptimálnejšia 

oblasť vo vyťažených ložiskách zemného 

plynu v oblasti Viedenskej panvy v západnej 

časti Slovenska. 

Približne v tom čase sa začína písať história 

podzemného skladovania zemného plynu 

na Slovensku v podzemných zásobníkoch 

zemného plynu na Záhorí. Prvé kubické metre 

zemného plynu, dopravované v roku 1973 

z Ruska plynovodom Bratstvo, boli provizórne 

zatlačené do rozvíjajúcich sa skladovacích 

objektov v tzv. lábskych obzoroch 

v katastri obce Láb. 

Výstavba podzemných zásobníkov 

V roku 1973 sa začali budovať technologické 

zariadenia prvej etapy podzemných zásobníkov 

zemného plynu (PZZP) v katastri 

obce Plavecký Štvrtok, kde neskôr vyrástol 

aj Centrálny areál komplexu PZZP Láb. 

Výhodou pri výstavbe zásobníkového komplexu 

Láb bola aj jeho strategická lokalizácia 

v blízkosti rozdeľovacieho uzla tranzitnej 

sústavy, kde jedna vetva smeruje do Čiech 

a druhá do Rakúska. 

Väčší počet plynových ložísk, ktoré sú 

vhodné na podzemné skladovanie zemného 

plynu, sa nachádza na pomerne malej plošnej 

rozlohe v slovenskej časti Viedenskej panvy. 

Na tomto relatívne malom území je viac ako 

15 prírodných skladovacích objektov v rôznej 

hĺbke, s rozdielnym pracovným tlakom 

a rozdielnou skladovacou kapacitou. 

Skladovací zásobníkový komplex Láb bol 

budovaný na báze vyťažených plynových ložísk 

nálezísk Láb, Suchohrad-Gajary, Jakubov 

a Malacky. Akumulácie uhľovodíkov sa 

nachádzajú v ložiskách v hĺbke 150 – 2 000 

m. V počiatkoch výstavby podzemných zásobníkov 

boli veľmi užitočné poznatky geologického, 

resp. technologického charakte 

17


ru, nadobudnuté počas predchádzajúcej 

ťažby zemného plynu z týchto ložísk. 

Príprava výstavby 1. stavby PZZP Láb sa 

začala už v roku 1971. Pokračovala odvŕtaním 

pozorovacích sond Lz-1, Lz-2 a Lz-25, 

potrebných na overenie tesnosti nadložia. Prvé 

vtláčanie zemného plynu sa začalo v auguste 

1971, hoci išlo v podstate len o presun 

plynu zo sondy L-85 do objektu 6. panónu. 

Po dobudovaní prívodného plynovodu 

DN 500 PN 64 z lokality Malina, sa 1. 7. 

1973 začalo vtláčanie prvých kubických 

metrov ruského zemného plynu do ložiskového 

objektu Láb 2 - sarmat juh, cez technológiu 

zberného plynového strediska Láb-4. 

1. stavba, ktorá pôvodne zahŕňala 5 skladovacích 

objektov, bola do skúšobnej prevádzky 

odovzdaná 25. 7. 1977, ale po erupcii 

sondy Lz-32 boli do projektu zaradené ešte 

ďalšie dva skladovacie objekty, čím sa ich 

počet zvýšil na 7. Celková skladovacia kapacita 

1. stavby PZZP Láb bola 200 mil. m 3 

s max. ťažobným výkonom 2,4 mil. m 3 /deň. 

Výstavba druhej etapy, tzv. 2. stavby PZZP 

Láb pozostávala z inštalácie dvoch rotačných 

kompresorov SOLAR C 304 a vybudovania 

súvisiacej technológie. Dobudovaním 

2. stavby PZZP Láb v roku 1979 sa skladovacia 

kapacita zvýšila na 350 mil. m 3 s max. 

ťažobným výkonom 4,6 mil. m 3 /deň. 

Skončením výstavby štyroch zberných 

stredísk situovaných v lokalitách Suchohrad 

a Gajary spolu so spojovacími plynovodmi 

DN 350 PN 100 a príslušnou technológiou 

v Centrálnom areáli PZZP Láb, bola 

13. 1. 1984 uvedená do prevádzky tretia etapa 

výstavby podzemných zásobníkov, tzv. 

3. stavba PZZP Láb, s projektovanou skladovacou 

kapacitou 1,0 mld. m³ zemného plynu. 

Postupné cyklovanie 8. panónskeho obzoru 

v rámci provizórneho skladovania s využitím 

starších zberných plynových stredísk 

umožnilo skrátiť nábehové obdobie približne 

o 5 rokov. 

Technologické zariadenie PZZP Láb 

V roku 1977 sa na zásobníkovej sonde 

G-17 po prvý raz použila nová technológia 

naplavovaných filtrov (gravel pack), ktorá 

bola postupne aplikovaná pri podzemných 

opravách vtlačno-ťažobných zásobníkových 

sond. Intenzifikáciou sond 3. stavby, ktorá 

bola odovzdaná roku 1984, čiastočnou obmenou 

technológie zberných stredísk a dobudovaním 

ďalších turbokompresorových 

jednotiek v Centrálnom areáli došlo k zvýšeniu 

skladovacej kapacity na 1,2 mld. m 3 

zemného plynu s max. ťažobným výkonom 

20 mil. m 3 /deň. 

V rámci koncepcie budovania komplexu 

podzemných zásobníkov na Záhorí sa začiatkom 

90. rokov začali práce na budovaní štvrtej 

etapy, tzv. 4. stavby PZZP Láb. Po odvŕtaní 

a vystrojení nových sond a následnom 

vybudovaní zberných stredísk ZS 6 Malacky, 

ZS 7 Jakubov a Zberného uzla Láb bola 

v blízkosti Centrálneho areálu vybudovaná 

aj medzištátna Meracia stanica plynu 

s plynovodom DN 500 PN 80, ktorý ju spája 

s rozdeľovacím uzlom v rakúskom Baumgartene. 

Vlastníkom 4. stavby PZZP Láb je 

spoločnosť Pozagas, a. s. 

V posledných 4 rokoch sa pripravuje konverzia 

plynovej čapice ropoplynového ložiska 

Gajary-báden na skladovanie zemného 

plynu. Z praktického hľadiska sa pri ťažbe 

ropy postupne zmenil spôsob druhotných 

ťažobných metód, t. j. spôsob udržiavania ložiskového 

tlaku, potrebného na dosiahnutie 

vyššej vyťažiteľnosti ropy – namiesto zatláčania 

vody do priestoru pôvodného kontaktu 

ropa-plyn sa od roku 2000 zatláča (aj cykluje) 

plyn do plynovej čapice. 

Nová filozofia 

podzemného skladovania 

Z pohľadu uvádzania jednotlivých etáp 

PZZP do činnosti je zrejmé, že najdlhšie 

sú v prevádzke technologické zariadenia 

1. stavby PZZP Láb, a to od roku 1977, aj 

keď provizórne skladovanie plynu sa datuje 

už do roku 1973. Prevažná časť zásobníkového 

komplexu PZZP Láb sa začala budovať 

pred asi 30 rokmi. Technická infraštruktúra 

zásobníka zodpovedala dobe svojho vzniku. 

Budovala sa postupne, v niekoľkých etapách, 

s rozdielnymi výkonovými parametrami 

aj v rôznej kvalite. 

Doterajšie prevádzkové skúsenosti ukázali, 

že životný cyklus väčšiny zariadení sa 

pohybuje v rozmedzí 20 až 25 rokov. Mnohé 

zariadenia strácajú funkčnosť a spoľahlivosť, 

o čom sme sa presvedčili pri viacerých 

technologických poruchách. Z tohto dôvodu 

bolo potrebné už v roku 1995 rozhodnúť 

o nutnosti rozsiahlejšej obnovy a vo viacerých 

prípadoch i výmeny zariadení PZZP 

Láb budovaných najmä v prvej až tretej etape. 

Táto rozsiahla obnova zariadení sa postupne 

realizuje už od roku 1996 až po súčasnosť. 

Bolo a je prirodzené, že v meniacom sa 

prostredí plynárenského trhu, keď je potrebné 

prispôsobiť škálu poskytovaných služieb 

stále rastúcim požiadavkám zákazníkov, sa 

proces obnovy zariadení v komplexe PZZP 

Láb musí prispôsobiť dnešným požiadavkám 

trhu aj za cenu dodatočných investícií. Ide o 

poskytovanie vyšších denných výkonov požadovaných 

aj pri vysokom stupni odťaženia 

skladovaných zásob, možnosť flexibilne poskytnúť 

zmenu režimu z ťažobného na vtlačný 

a naopak. Na základe týchto skutočností 

bola prijatá filozofia, podľa ktorej sa namiesto 

nevyhnutnej obnovy zariadení a objektov 

vybuduje moderný zásobníkový komplex 

s kvalitatívnymi parametrami porovnateľnými 

s európskou úrovňou, ktorým sa 

zhodnotí majetok spoločnosti. 

Od začiatku využívania zásobníkového 

komplexu Láb sa toho veľa zmenilo. Výrazné 

zmeny nastali v oblasti technickej infraštruktúry, 

v spôsobe prevádzkovania so zameraním 

sa na optimalizáciu procesov, v oblasti 

zavádzania nových technológií a v neposlednom 

rade v samotnom pohľade na fungovanie 

PZZP nielen v sezónnom skladovaní, ale 

aj pri poskytovaní netradičných služieb v oblasti 

obchodovania so zemným plynom. 

Počas 30-ročnej histórie podzemného 

skladovania zemného plynu na Slovensku 

ľudia úzko spätí s touto unikátnou činnosťou 

postupne krok za krokom získavali odborné 

zručnosti a cenné skúsenosti, ktoré sú 

dnes veľkou devízou pre ďalší efektívny rozvoj 

a bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie 

podzemných zásobníkov zemného plynu. 

Cesta, ktorú si spoločnosť NAFTA v oblasti 

skladovania plynu v súčasnosti vytýčila, 

je novou výzvou a zároveň zárukou na dosiahnutie 

úspechu v nových podmienkach liberalizovaného 

trhu so zemným plynom. 

* Ing. Ľubomír Tedla, 

riaditeľ divízie podzemného skladovania 

zemného plynu 

Foto: Jana Hojstričová, Jozef Čechvala 



ru, nadobudnuté počas predchádzajúcej 

ťažby zemného plynu z týchto ložísk. 

Príprava výstavby 1. stavby PZZP Láb sa 

začala už v roku 1971. Pokračovala odvŕtaním 

pozorovacích sond Lz-1, Lz-2 a Lz-25, 

potrebných na overenie tesnosti nadložia. Prvé 

vtláčanie zemného plynu sa začalo v auguste 

1971, hoci išlo v podstate len o presun 

plynu zo sondy L-85 do objektu 6. panónu. 

Po dobudovaní prívodného plynovodu 

DN 500 PN 64 z lokality Malina, sa 1. 7. 

1973 začalo vtláčanie prvých kubických 

metrov ruského zemného plynu do ložiskového 

objektu Láb 2 - sarmat juh, cez technológiu 

zberného plynového strediska Láb-4. 

1. stavba, ktorá pôvodne zahŕňala 5 skladovacích 

objektov, bola do skúšobnej prevádzky 

odovzdaná 25. 7. 1977, ale po erupcii 

sondy Lz-32 boli do projektu zaradené ešte 

ďalšie dva skladovacie objekty, čím sa ich 

počet zvýšil na 7. Celková skladovacia kapacita 

1. stavby PZZP Láb bola 200 mil. m 3 

s max. ťažobným výkonom 2,4 mil. m 3 /deň. 

Výstavba druhej etapy, tzv. 2. stavby PZZP 

Láb pozostávala z inštalácie dvoch rotačných 

kompresorov SOLAR C 304 a vybudovania 

súvisiacej technológie. Dobudovaním 

2. stavby PZZP Láb v roku 1979 sa skladovacia 

kapacita zvýšila na 350 mil. m 3 s max. 

ťažobným výkonom 4,6 mil. m 3 /deň. 

Skončením výstavby štyroch zberných 

stredísk situovaných v lokalitách Suchohrad 

a Gajary spolu so spojovacími plynovodmi 

DN 350 PN 100 a príslušnou technológiou 

v Centrálnom areáli PZZP Láb, bola 

13. 1. 1984 uvedená do prevádzky tretia etapa 

výstavby podzemných zásobníkov, tzv. 

3. stavba PZZP Láb, s projektovanou skladovacou 

kapacitou 1,0 mld. m³ zemného plynu. 

Postupné cyklovanie 8. panónskeho obzoru 

v rámci provizórneho skladovania s využitím 

starších zberných plynových stredísk 

umožnilo skrátiť nábehové obdobie približne 

o 5 rokov. 


V roku 1977 sa na zásobníkovej sonde 

G-17 po prvý raz použila nová technológia 

naplavovaných filtrov (gravel pack), ktorá 

bola postupne aplikovaná pri podzemných 

opravách vtlačno-ťažobných zásobníkových 

sond. Intenzifikáciou sond 3. stavby, ktorá 

bola odovzdaná roku 1984, čiastočnou obmenou 

technológie zberných stredísk a dobudovaním 

ďalších turbokompresorových 

jednotiek v Centrálnom areáli došlo k zvýšeniu 

skladovacej kapacity na 1,2 mld. m 3 

zemného plynu s max. ťažobným výkonom 

20 mil. m 3 /deň. 

V rámci koncepcie budovania komplexu 

podzemných zásobníkov na Záhorí sa začiatkom 

90. rokov začali práce na budovaní štvrtej 

etapy, tzv. 4. stavby PZZP Láb. Po odvŕtaní 

a vystrojení nových sond a následnom 

vybudovaní zberných stredísk ZS 6 Malacky, 

ZS 7 Jakubov a Zberného uzla Láb bola 

v blízkosti Centrálneho areálu vybudovaná 

aj medzištátna Meracia stanica plynu 

s plynovodom DN 500 PN 80, ktorý ju spája 

s rozdeľovacím uzlom v rakúskom Baumgartene. 

Vlastníkom 4. stavby PZZP Láb je 

spoločnosť Pozagas, a. s. 

V posledných 4 rokoch sa pripravuje konverzia 

plynovej čapice ropoplynového ložiska 

Gajary-báden na skladovanie zemného 

plynu. Z praktického hľadiska sa pri ťažbe 

ropy postupne zmenil spôsob druhotných 

ťažobných metód, t. j. spôsob udržiavania ložiskového 

tlaku, potrebného na dosiahnutie 

vyššej vyťažiteľnosti ropy – namiesto zatláčania 

vody do priestoru pôvodného kontaktu 

ropa-plyn sa od roku 2000 zatláča (aj cykluje) 

plyn do plynovej čapice. 

Nová filozofia 

podzemného skladovania 

Z pohľadu uvádzania jednotlivých etáp 

PZZP do činnosti je zrejmé, že najdlhšie 

sú v prevádzke technologické zariadenia 

1. stavby PZZP Láb, a to od roku 1977, aj 

keď provizórne skladovanie plynu sa datuje 

už do roku 1973. Prevažná časť zásobníkového 

komplexu PZZP Láb sa začala budovať 

pred asi 30 rokmi. Technická infraštruktúra 

zásobníka zodpovedala dobe svojho vzniku. 

Budovala sa postupne, v niekoľkých etapách, 

s rozdielnymi výkonovými parametrami 

aj v rôznej kvalite. 

Doterajšie prevádzkové skúsenosti ukázali, 

že životný cyklus väčšiny zariadení sa 

pohybuje v rozmedzí 20 až 25 rokov. Mnohé 

zariadenia strácajú funkčnosť a spoľahlivosť, 

o čom sme sa presvedčili pri viacerých 

technologických poruchách. Z tohto dôvodu 

bolo potrebné už v roku 1995 rozhodnúť 

o nutnosti rozsiahlejšej obnovy a vo viacerých 

prípadoch i výmeny zariadení PZZP 

Láb budovaných najmä v prvej až tretej etape. 

Táto rozsiahla obnova zariadení sa postupne 

realizuje už od roku 1996 až po súčasnosť. 

Bolo a je prirodzené, že v meniacom sa 

prostredí plynárenského trhu, keď je potrebné 

prispôsobiť škálu poskytovaných služieb 

stále rastúcim požiadavkám zákazníkov, sa 

proces obnovy zariadení v komplexe PZZP 

Láb musí prispôsobiť dnešným požiadavkám 

trhu aj za cenu dodatočných investícií. Ide o 

poskytovanie vyšších denných výkonov požadovaných 

aj pri vysokom stupni odťaženia 

skladovaných zásob, možnosť flexibilne poskytnúť 

zmenu režimu z ťažobného na vtlačný 

a naopak. Na základe týchto skutočností 

bola prijatá filozofia, podľa ktorej sa namiesto 

nevyhnutnej obnovy zariadení a objektov 

vybuduje moderný zásobníkový komplex 

s kvalitatívnymi parametrami porovnateľnými 

s európskou úrovňou, ktorým sa 

zhodnotí majetok spoločnosti. 

Od začiatku využívania zásobníkového 

komplexu Láb sa toho veľa zmenilo. Výrazné 

zmeny nastali v oblasti technickej infraštruktúry, 

v spôsobe prevádzkovania so zameraním 

sa na optimalizáciu procesov, v oblasti 

zavádzania nových technológií a v neposlednom 

rade v samotnom pohľade na fungovanie 

PZZP nielen v sezónnom skladovaní, ale 

aj pri poskytovaní netradičných služieb v oblasti 

obchodovania so zemným plynom. 

Počas 30-ročnej histórie podzemného 

skladovania zemného plynu na Slovensku 

ľudia úzko spätí s touto unikátnou činnosťou 

postupne krok za krokom získavali odborné 

zručnosti a cenné skúsenosti, ktoré sú 

dnes veľkou devízou pre ďalší efektívny rozvoj 

a bezpečné a spoľahlivé prevádzkovanie 


Cesta, ktorú si spoločnosť NAFTA v oblasti 

skladovania plynu v súčasnosti vytýčila, 

je novou výzvou a zároveň zárukou na dosiahnutie 

úspechu v nových podmienkach liberalizovaného 

trhu so zemným plynom. 

* Ing. Ľubomír Tedla, 

riaditeľ divízie podzemného skladovania 


Foto: Jana Hojstričová, Jozef Čechvala 



Prežili svoj život 

v NAFTE 

Bez rozdielu, na akých postoch začínali 

a na akých končili, zhodujú sa 

v tom, že mali radi svoju prácu aj napriek 

tomu, že museli pracovať neraz v drsných 

podmienkach, že ich poznačili zmeny, 

ku ktorých došlo koncom 60. a začiatkom 

70. rokov minulého storočia. Uspokojovala 

ich práca, ktorú robili, oceňujú 

rodinnú atmosféru, v ktorej medzi naftármi 

a s naftármi žili. Mnohí z nich vychovali 

deti, ktoré sú pokračovateľmi naftárskej 

tradície, rovnako ako oni boli nástupcami 

svojich rodičov. 

Medzi pamätníkmi je absolvent historicky 

1. ročníka učňovskej školy, ktorú 

niekdajšie Československé naftové doly 

otvárali. Sú medzi nimi aj vysokoškolsky 

vzdelaní ľudia, ktorí začínali v NAFTE na 

radových postoch, ale dlhoročnou tvrdou 

prácou sa aj napriek nepriazni osudu dostali 

až na post najvyšší. Sú medzi nimi 

na prvý pohľad bežní zamestnanci, ktorých 

odbornosť a ľudské kvality povýšili 

na osobnosti. V spomienkach sa vracajú 

do čias, keď začínali a ich pracovným nástrojom 

bol ručný vrták a pri odchode sa 

už lúčili s diamantovým turbínovým vrtákom. 

Sú hrdí nato, že počas ich pôsobenia 

sa podarilo dosiahnuť historicky najhlbší 

vrt na Slovensku. 

Mnohým z nich sa zmenil ich pracovný 

život po tom, čo sa v NAFTE rozhodlo 

o realizácii projektu výstavby podzemných 

zásobníkov zemného plynu. O kvalite 

pracovného tímu, ktorý sa podieľal na 

tomto projekte, hovoria ich hlboko vryté 

spomienky na ich dlhoročného šéfa, ktorý 

zostal pre nich nielen veľkým odborníkom, 

ale aj veľkým človekom. 

Väčšina z nich začínala v 50. rokoch 

a neboli to ľahké začiatky. Pracovné podmienky, 

ktoré majú dnes ich nasledovníci, 

sa s tými, v ktorých začínali oni, nedajú 

ani porovnať. Ťažko si v súčasnosti 

predstaviť ako realitu drevenú búdku na 

kovovej konštrukcii, ku ktorej sa „ťažiar“, 

častejšie však „ťažiarka“, museli v časoch 

záplav dopraviť na člne. 

O budúcnosti NAFTY sa však nerozhodovalo 

iba v teréne, ale neraz aj v rokovacích 

miestnostiach. Bolo to v rokoch, 

keď sa presadzovala myšlienka vytvoriť 

z Československých naftových dolov 

v Hodoníne samostatný slovenský podnik 

NAFTU Gbely, ale aj začiatkom 90. 

rokov, keď sa NAFTA Gbely odčlenila 

z Naftového a plynárenského priemyslu a 

transformovala sa na akciovú spoločnosť. 

(lb) 

20 

Od ručného vŕtania 

k turbínovým vrtákom 

Po základnej škole v roku 1950 nastúpil 

do učňovskej školy, ktorej prvý ročník 

v tom roku Československé naftové doly 

Hodonín otvárali. Ako vrtného baníka ho 

po dvoch rokoch zaradili 

pracovať na vrtnú 

súpravu do závodu vo 

Veľkých Bíloviciach. 

Tam ho vybrali na školu 

do Břeclavi, kde sa 

pol roka učil za vrtmajstra. 

Už ako vrtmajster 

odišiel pracovať do Českého Tešína. Po absolvovaní 

základnej vojenskej služby sa ako 

vedúci zmeny vrátil na rodné Záhorie do prevádzky 

v Brodskom, ktorá bola v tom čase 

súčasťou břeclavského závodu. 

• Vy ste sa, pán Lorenc, dostali na Slovensko 

v roku 1957, keď ste prešli do závodu 

Gbely. Boli ste pomerne mladý, veď 

ste mali len niečo cez 20 rokov. Ktorý 

z vašich prvých vrtov vám najviac utkvel 

v pamäti? 

– V tom čase som pracoval ako vrtmajster 

na poliach na Záhorí v obciach Petrová Ves, 

Štefanov, Kúty. Robili sme v tom čase plytké 

vrty na naftu, do 1 000 metrov.. 

• V technológii ťažby plynu sa rok 1960 

považuje na Slovensku za dosť prelomový. 

Prečo? 

– V roku 1960 prišli do Československa 

dve ťažké vrtné súpravy Uralmaš 3D z vtedajšieho 

Sovietskeho zväzu. Tie mohli vŕtať 

až do hĺbky 5 000 metrov. Jednu z nich pridelili 

na Slovensko a pri prvých vrtoch nám 

pomáhala skupina sovietskych odborníkov. 

Ja som sa stal vrtmajstrom - vedúcim slovenskej 

skupiny. Súpravu, ktorá prišla na jeseň 

Vladimír Lorenc 

Bol jedným z prvých absolventov učňovskej 

školy pre naftárov. Postupne sa vypracoval 

na vrtmajstra, vedúceho vrtby a neskôr 

na vedúceho úseku pre vrtné súpravy. 

roku 1960, zostavila zmiešaná brigáda po prvý 

raz na vrte Kúty 8. Hlavným mechanikom 

bol Anton Kúla zo Štefanova. Spoločne sme 

vyvŕtali najhlbší vrt vo vtedajšom Československu. 

Mal hĺbku vyše 

4 000 metrov. 

Druhá súprava, 

ktorú získal závod 

v Břeclavi, vŕtala v 

oblasti Hrušky. Narazili 

síce na plyn, ale 

vo vrte bola aj slaná 

voda, takže česká brigáda taká úspešná nebola. 

O dva roky sa naša súprava premiestnila 

na vrt Láb 90 v okolí Malaciek. Neskôr sme 

vŕtali v oblasti Závodu, kde sme síce nenarazili 

na plyn, ale vo vyšších vrstvách, v hĺbke 

1500 metrov, sme navŕtali ropu. 

Nie všetky naše vrty však boli úspešné. 

Zažili sme aj neúspechy, napríklad pri vrte 

v oblasti Borského Jura, kde sme na plyn 

napriek pozitívnym príznakom nenarazili. 

V tom čase, bohužiaľ, nebola technika na takej 

úrovni, aby sa mohol plyn ťažiť aj v zložitejších 

geologických podmienkach. 

Vzhľadom na to, že na Záhorí neboli projekty 

na zodpovedajúcu hĺbku, odišli sme 

s vrtnou súpravou Uralmaš 3D na jeseň roku 

1968 na východné Slovensko do závodu Michalovce 

do oblasti Ptrukša. O dva roky sme 

však boli späť na Záhorí po tom, čo sme na 

východe Slovenska úspešne narazili na zemný 

plyn. 

Úspech nás neopustil ani na Záhorí. Po posilnení 

vrtnej súpravy sme pri vrte Lakšáre 7 

v oblasti Lakšárska Nová Ves dosiahli hĺbku 

5 605 metrov. 



Vrt Lakšáre 7 bol však pre vrtnú súpravu 

Uralmaš 3D posledný. Keď sa 54 metrov 

vysoká súprava odstreľovala, nejeden 

z nás, ktorí sme na nej pracovali, si musel 

osušiť slzu. 

• Spomínané roky neboli významné 

len pre spomínanú vrtnú úpravu, ale aj 

pre váš profesionálny život. Z vrtmajstra 

ste postúpili na pozíciu vedúceho výroby 

vrtby. Čo rozhodlo o tom, že ste odišli od 

začatej práce na vrte Lakšáre 7? 

– Pozíciu vedúceho výroby vrtby mi ponúkol 

vtedajší hlavný inžinier v NAFTE Gbely 

Ing. Konštantín Valachovič. Nebolo to pre 

mňa jednoduché rozhodnutie. Moja práca 

vrtmajstra ma uspokojovala, no presviedčanie 

Ing. Valachoviča bolo také naliehavé, že 

som funkciu vedúceho výroby vrtby napokon 

prijal. Zaujímavosťou je to, že som ju preberal 

od Ernesta Bolebrucha, ktorý musel tento 

post opustiť v čase previerok. On na oplátku 

prevzal ako skúsený odborník moje miesto 

vrtmajstra. Pán Bolebruch so svojím tímom 

dokončili aj spomínaný vrt Lakšáre 7. 

Pre mňa zmena pracovnej pozície znamenala, 

že namiesto jednej súpravy som mal 

ako vedúci výroby vrtby na starosti až 9 súprav, 

z ktorých najväčšou bola súprava 3DH 

z Rumunska z nosnosťou 320 ton. Vrtmajstrom 

na nej bol E. Bolebruch, ktorý s ňou 

pri vrte Šaštín 12 s hĺbkou 6 505 metrov dosiahol 

najhlbší vrt na našom území, ktorý doteraz 

na Slovensku nebol prekonaný. 

• Z vášho životopisu vyplýva, že ste 

do dôchodku odchádzali z postu vedúceho 

úseku. Nelákalo vás to späť medzi vrtných 

baníkov? 

– V roku 1990, keď sa Konštantín Valachovič 

vrátil do vedenia spoločnosti, opäť na mňa 

naliehal, aby som prevzal funkciu hlavného 

inžiniera závodu. No tentoraz som sa rozhodol, 

že je dôležitejšie dať šancu novej generácii 

a zvolil som si pozíciu vedúceho úseku, 

kde som mal na starosti tri vrtné súpravy. 

Pokiaľ ide o prácu vrtmajstra, mohol som 

svoje dlhoročné skúsenosti uplatniť ešte aj 

potom v roku 1995, keď som viedol vrt vo 

Vysokých Tatrách za Veľkou Lomnicou, kde 

sa nám v hĺbke 3 162 metrov podarilo navŕtať 

teplú vodu. Žiaľ, nenašli sa ďalšie investície 

na využitie tohto zdroja. 

• Technologicky ste, pán Lorenc, prešli 

od vŕtania vrtákom až k vŕtaniu modernými 

vrtnými súpravami. Čo považujete na 

práci vrtných baníkov za najťažšie? 

Je pravda, že práca vrtných baníkov je veľmi 

náročná a vyčerpávajúca, robotníci sú vystavení 

na milosť a nemilosť počasiu a každá 

technická pomôcka, ktorá im ušetrí čas 

a námahu, má preto pre nich dvojnásobný 

význam. Napriek tomu však pri tejto náročnej 

profesii považujem za najdôležitejšie 

zohraný kolektív ľudí, ktorí sú plne oddaní 

svojej práci. Najkrajšou súčasťou mojej kariéry 

v NAFTE bola práve rodinná atmosféra 

a spoločný pocit uspokojenia z dobre vykonanej 

práce. 


Z naftára urobia ozajstného 

odborníka iba skúsenosti 

Ing. Milan Blažek 

V NAFTE začínal roku 1963 ako radový 

technológ, a z už sprivatizovanej NAFTY, 

a. s., odchádzal roku 2001 z pozície riaditeľa 

pre stratégiu. 

Po absolvovaní strednej priemyselnej školy 

v Bratislave študoval Milan Blažek na 

Strojárskej fakulte VUT v Brne. 

Svoj život medzi naftármi začínal v ústredných 

dieľňach vtedajších 

Československých 

naftových dolov 

Hodonín. Rozhovor 

s Ing. Blažekom 

bol plný informácií 

o používanej technike 

a technológiách, prepletaný 

spomienkami na spolupracovníkov 

v NAFTE. 

V čase jeho nástupu do NAFTY sa technologický 

útvar zaoberal ročne až 2 000 výrobkami 

a činnosťami, od zhotovenia matice, 

svorníka až po generálnu opravu dieselových 

motorov do výkonu 1 000 koní či piestových 

kompresorov. Znamenalo to vysokú 

technologickú náročnosť a vyžadovalo si to 

široký rozsah znalostí pracovníkov. 

Za prelomový považuje rok 1977, keď 

vznikol koncern Naftový a plynárenský priemysel, 

v ktorom sa z NAFTY Gbely stal ťažobný 

koncernový podnik (vrátane stredísk 

na Morave) a z Moravských naftových dolov 

(MND) zase prieskumný (vrtný) podnik. 

Keďže sa Milan Blažek v tom čase zaoberal 

predovšetkým novými technológiami 

a rozvojom vrtných súprav, prešiel pracovať 

do Hodonína. Pri spomienke na vrtné súpravy, 

ktorých mali v tomto podniku 33, vysvetľuje, 

že možnosti ich nákupu boli vtedy iba 

dve, a to kúpiť ich v ZSSR alebo Rumunsku. 

Sovietske súpravy však boli konštrukčne zastaralé, 

pretože sa vyrábali podľa štandardu 

GOST (v milimetrovej sústave), čo neumožňovalo 

použiť špeciálne, technicky špičkové 

vrtné náradie vyrábané podľa štandardu 

API (palcová sústava). Preto nakupovali 

rumunské súpravy, ktoré zodpovedali štandardom 

API. Súpravy 

P-20, P-80, F-200 a F- 

320 boli konštrukčne 

fakticky kópiami súprav 

z USA. Ich slabým 

článkom však 

boli pohonné jednotky 

MB 820, MB 836, 

ktoré boli v podstate motory Maybach. Rumuni 

totiž kúpili licenciu len na konštrukciu 

motorov, ale už nie na technológiu výroby. 

Čiastočným riešením, v rámci finančných 

limitov, bolo použitie motorov Pillstick 

(vyrobených v licenčnej výrobe v TS Martin) 

a Caterpillar. 

Skúsenosti, ktoré získal Milan Blažek pri 

vrtných súpravách, publikoval v zahraničných 

časopisoch, prednášal o nich na odborných 

konferenciách v Maďarsku, bývalej 

Juhoslávii, Nemecku a pod. V roku 1978 

vydal vo východoslovenskom vydavateľstve 

Impulz odbornú knihu Vrtné súpravy. 

Ďalšia kapitola jeho profesionálneho života 

sa začala písať roku 1981, keď začal pracovať 

v Ústredných dielňach Gbely ako riaditeľ. 

Dielne s mnohými „nadšencami“ začali 

extenzívny a intenzívny technologický rozvoj 

s cieľom zabezpečiť ťažobnú, uskladňovaciu 

a vrtnú činnosť s čo najväčším množstvom 

výrobkov na najvyššej technickej 

úrovni. Na konci tejto etapy v roku 1986 mali 

dielne takmer 600 zamestnancov a vyrábali 

predovšetkým ústia vrtov, pakre, elevátory, 

špirálové záťažky, prechodníky, náhradné 

21


dielce na súpravy, kompletné vrtné súpravy, 

tlakové nádoby do 35 MPa, kotly, separátory, 

sušiace kolóny, produkčné kríže do 

70 MPa, špeciálne vysokotlakové prírubové 

spoje, podzemné i nadzemné filtre a pod. 

V spolupráci s Novou hutou Ostrava a Vítkovickými 

železiarňami vyvinuli napr. špeciálny 

materiál a následne technológiu tepelného 

spracovania pre spojníky vrtných trubiek. 

Obrábanie na CNC strojoch (Computer 

Numeric Control) sa zabezpečovalo v dielňach 

NAFTY Gbely. Súčasne sa budovalo 

programovacie zázemie. To bol štart k ďalšiemu 

rozvoju NC techniky vo výrobe. Z 1 

500 – 2 200 párov spojníkov vyrobených 

ročne bolo priemerne 70% určených pre iné 

organizácie a na vývoz. 

Veľkú skúsenosť získal Ing. Blažek roku 

1987, keď odišiel ako technik - mechanik na 

10 mesiacov do Iraku. 

No mal aj menej priaznivé obdobie. Roku 

1990 sa stal hlavným inžinierom v NAF- 

TE Gbely, no funkciu musel po roku opustiť 

na základe lustračného zákona, pretože v 

minulosti pôsobil 3 mesiace v Ľudových milíciách. 

Stal sa z neho vedúci strediska rozvoja 

ťažby a techniky, čo zahŕňalo i prípravu 

investícií. Rozvoj podniku sa zameral na 

zvyšovanie vlastnej ťažby, rozvoj uskladňovacích 

kapacít, zlepšovanie úrovne techniky 

a riadenia, zavádzanie počítačovej techniky 

do systému riadenia a obchodno-technické 

aktivity i mimo NAFTY. Z mnohých aktivít 

spomína Ing. Blažek na paroplynový cyklus 

v PPC Trebišov a Gajary, výrobu metanolu 

z vlastného plynu v Chemku Strážske 

za účasti Nichimen Corp. (Japonsko), využitie 

ložiska Sereď, ako podzemného zásobníka 

plynu, spoluúčasť na ťažbe soli v Solivare 

Prešov a následne kavernový podzemný zásobník, 

ťažbu ropy v Kazachstane prostredníctvom 

spoločného podniku ANACO. Sledovali 

i zámery rakúskej strany na ložisku 

Vysoká – Zwendorf. 

Prioritami NAFTY však zostávalo skončenie 

4. stavby PZZP, 5. stavba, zásobník Gajary-báden 

súvisiaci s doťažovaním ropného 

ložiska a intenzifikácia 1. – 3. stavby PZZP 

Láb, ktorou malo dôjsť k zvýšeniu maximálneho 

denného výkonu z 19 mil. m 3 na 28 mil. 

m 3 /deň pri 70% odťažení. To boli parametre, 

s ktorými sa dalo veľmi dobre obchodovať. 

V roku 1999 Ing. Blažeka vymenovali 

v NAFTE, a. s., za riaditeľa pre stratégiu 

a patrila mu aj technická príprava investičnej 

činnosti. 

Roky, ktoré Ing. Milan Blažek prežil medzi 

naftármi doma aj vo svete, zhrnul do 

myšlienky: „Práca s naftou neznamená iba 

sa niečo naučiť v škole a potom svoje poznatky 

v praxi využívať. Čokoľvek sa naučíte 

a čokoľvek predvídate, príroda má pre 

vás vždy niečo nové, čím vás prekvapí. Práve 

skúsenosti robia z naftára ozajstného odborníka, 

lebo iba s nimi sa dá dynamicky reagovať 

na stále sa meniace podmienky a problémy 

pri práci.“ 

22 

Tretia generácia v NAFTE 

roku 1957 nastúpila ako 17-ročná na 

V miesto referentky na oddelení základných 

prostriedkov a DKP do Plynového závodu 

v Plaveckom 

Štvrtku. Po absolvovaní 

dvojročnej hospodárskej 

školy v Skalici 

sa stala sekretárkou 

riaditeľa závodu v Malackách. 

V roku 1961 

odišla s celým kolektívom 

do Prieskumno- 

Lýdia Ondrušková 

Pracovala v NAFTE 40 rokov. Začínala 

ako referentka, 10 rokov bola sekretárkou 

riaditeľa závodu a neskôr prešla na finančné 

oddelenie. 

ťažobného závodu do Gbelov, kde až do roku 

1971 bola sekretárkou riaditeľa závodu. 

Lýdia Ondrušková prežila svoj pracovný 

život medzi naftármi. Miesto sekretárky 

po tom, čo neprešla druhým kolom previerok, 

opustila v roku 1971. Zo sekretariátu 

riaditeľa sa presunula na finančné oddelenie. 

V novej profesii sa pani Ondrušková vypracovala 

tak, že v rokoch 1995 až 1997 zastávala 

funkciu vedúcej finančného oddelenia. 

Ak sa jej opýtate, čo vnímala počas svojho 

štyridsaťročného pôsobenia medzi naftármi 

najintenzívnejšie, bez váhania odpovie, 

že oddelenie slovenskej a moravskej časti 

vtedajších Československých naftových dolov 

Hodonín, ktoré vyústilo 1. januára 1971 

do vzniku Slovenských naftových závodov 

Gbely. Bolo poznačené odporom Hodonína, 

ktorý samozrejme nebol príliš naklonený 

myšlienke premiestniť väčšiu časť takého 

prosperujúceho podniku za hranice. 

Práve obdobie po osamostatnení prialo aj 

NAFTE Gbely. Zo svojej pozície hodnotí pani 

Ondrušková roky 1971 až 1997 ako výnimočne 

finančne úspešné. 

Okrem svojej práce sa pani Lýdia podujala 

v roku 1994 na náročnú funkciu predsedníčky 

Klubu dôchodcov v regióne Gbely – Senica – 

Skalica. Podieľala sa nielen na jeho vytvorení 

a zorganizovaní, ale aktívne v ňom dnes už 

ako dôchodkyňa stále pracuje. V regióne Malacky 

už podobný klub bol vytvorený a ohlasy 

na jeho činnosť boli 

veľmi pozitívne, v michalovskom 

regióne 

sa podobný klub zatiaľ 

vytvoriť nepodarilo. 

Prosperujúce roky 

NAFTY Gbely znamenali 

štedré príspevky 

do sociálneho fondu, 

z ktorého mali úžitok nielen aktívni, ale aj 

bývalí zamestnanci NAFTY. Výnimočnými 

boli vždy oslavy Dňa naftárov, na ktorom sa 

bežne zúčastnilo až 400 dôchodcov. Bola to 

skvelá príležitosť na stretnutie bývalých kolegov, 

možnosť zaspomínať si na roky odovzdané 

NAFTE, ale aj na priateľov a rodinu. 

Aj napriek tvrdej naftárskej profesii možno 

medzi bývalými zamestnancami nájsť ešte aj 

90-ročných dôchodcov. 

Starostlivosť o dôchodcov, ktorých v tomto 

regióne žije dnes asi 800, nebola jedinou 

aktivitou firmy, v ktorej pracovala. Vysoko 

vyzdvihuje aj záujem vedenia podniku 

o oddych a zdravie ľudí. Ako členka výboru 

ROH, v ktorom pôsobila viac ako 25 rokov, 

sa aktívne podieľala na zlepšovaní pracovných 

podmienok, ako aj príležitostí na 

rekreáciu zamestnancov NAFTY a ich rodín. 

Bežne organizovala brigády na chate Naftár 

v Plaveckom Štvrtku. 

Lýdia Ondrušková pochádza z tradičnej 

záhoráckej rodiny, z ktorej v NAFTE pracuje 

dnes už tretia generácia. Otec Ján Bolebruch 

bol vedúcim plynového úseku na Plynovom 

závode v Plaveckom Štvrtku (neskôr Malacky). 

Jej dcéra Ing. Svetlana Ondrušková pracuje 

v NAFTE, a. s., v divízii podzemného 




Keď prehovorili argumenty 

roku 1951 sa ako 21-ročný zamestnal v 

V závode Malacky ako robotník pri vrtnej 

súprave „Kontafličky“ CF 300 a CF 600, ktorou 

sa dali robiť vrty do 300 až 600 m. Do 

Malaciek sa vrátil v roku 

1953 po absolvovaní 

základnej vojenskej 

služby, no už o rok nato 

prestúpil v rámci reorganizácie 

na mzdové 

oddelenie stavebnomontážneho 

závodu v 

Břeclavi, ktorý sa špecializoval na prípravu 

základných zariadení pre vrty (betónové základne, 

súpravy). Závod v Břeclavi sa však 

časom stal ekonomicky nerentabilný a roku 

1958 svoju činnosť skončil. Po krátkom pôsobení 

v moravských Lužiciach prišiel pán 

Bartal do Prieskumno-ťažobného plynového 

závodu Malacky, a keď roku 1962 došlo 

k zlúčeniu závodov v Malackách a Gbeloch, 

nastúpil do závodu v Gbeloch. Konštantín 

Bartal pochádza z naftárskej rodiny. Jeho 

otec pracoval na vrtoch pri CF súpravách. 

Syn Konštantína Bartala pracoval v NAFTE 

ako chemický inžinier a jeho nevesta pracuje 

v NAFTE, a. s., ešte aj dnes. 

• Začiatkom 60. rokov sa v slovenskej 

časti vtedajších Československých naftových 

dolov Hodonín začali prejavovať tendencie 

k rozdeleniu podniku na moravskú 

(českú) a slovenskú časť. Vy ste boli 

s vtedajším riaditeľom Milutínom Blažekom 

jedným z iniciátorov zostavenia komisie, 

ktorej úlohou bolo získať a presadiť 

argumenty za vytvorenie samostatného 

slovenského podniku. Čo ste považovali 

za rozhodujúce v tom čase? 

– Zásadným argumentom bol fakt, že 70% 

živíc sa v tom čase ťažilo na slovenskom území, 

zatiaľ čo celý ekonomický efekt z tejto 


Konštantín Bartal 

V NAFTE pracoval do roku 1951, keď 

začínal ako robotník. Do dôchodku odchádzal 

roku 1990 z pozície vedúceho oddelenia 

ekonomiky práce. 

činnosti plynul do Hodonína. Vedenie podniku 

sídlilo v Hodoníne, a to najmä z historických 

príčin. Na slovenskom území nebolo 

po druhej svetovej vojne dosť odborníkov 

– či už technikov alebo 

manažérov. To však 

v 60. rokoch už neplatilo 

a pripúšťali to aj 

viacerí manažéri z Hodonína. 

Komisia presadzujúca 

rozdelenie 

podniku pripravovala 

svoje argumenty tri roky a potom sa s nimi 

obrátila na vtedajšieho ministra priemyslu 

SR Jána Gregora. V tom čase zastávali funkcie 

na ministerstvách väčšinou politickí nominanti 

a ani minister Gregor o odborných 

problémoch toho veľa nevedel. Pochopil však 

argumenty našej komisie a začal našu aktivitu 

podporovať. Presvedčili sme ho o význame, 

ktorý môže mať podnik tohto charakteru 

pre Slovensko a pre Záhorie. Napokon uznal 

argumenty Slovákov aj Hodonín a rozdelenie 

podniku sa odsúhlasilo v roku 1969. K praktickému 

rozdelenie došlo k 1. januáru 1971, 

keď vznikol podnik s názvom Slovenské naftové 

závody, neskôr NAFTA Gbely. 

• Spomínané roky však boli poznamenané 

aj celospoločenskými zmenami. 

Vy ste v tom čase zastávali v podnikových 

odboroch rozličné funkcie a boli 

ste aj členom Ústredného výboru odborového 

zväzu baní a energetiky v Prievidzi. 

Ako toto obdobie poznačilo život v 

NAFTE ? 

– Z pozície svojej odborárskej funkcie som 

sa usiloval o to, aby na čele podniku stáli odborníci, 

nie politickí nominanti. To sa istý 

čas aj darilo vďaka vtedajšiemu podnikovému 

riaditeľovi Milutínovi Blažekovi a hlavnému 

inžinierovi Konštantínovi Valachovičovi. 

Ani jedna z týchto osobností však, bohužiaľ, 

bez ujmy neprežila obdobie straníckych 

previerok. Príznačné pre toto obdobie 

bolo, že v prvom kole previerok na väčšinu 

zamestnancov nenašli nič a až na nátlak 

„zhora“ boli aj v NAFTE nájdení a potrestaní 

všetci „kontrarevolucionári“. A práve 

v tomto druhom kole som bol v roku 1971 

potrestaný aj ja. Nepomohlo ani odvolávanie 

sa na vyššie miesta, ani dvojhodinová debata 

s Viliamom Šalgovičom (vtedajším predsedom 

revíznej a kontrolnej komisie ÚV KSS). 

Takže vo funkcii vedúceho odboru odbytu, 

ktorú som zastával v novovytvorenom podniku, 

som príliš dlho nepôsobil, pretože ma 

preradili do funkcie vedúceho oddelenia ekonomiky 

práce a znížili mi platovú triedu. 

Po M. Blažekovi prevzal funkciu riaditeľa 

podniku Ing. Ľudovít Chmel. Bol to odborník, 

jeden z členov komisie, ktorá sa zasadila 

o odčlenenie slovenskej časti podniku. 

Ten však znechutený neustálym tlakom straníckych 

orgánov, ktoré požadovali potrestanie 

„kontrarevolucionárov“, zložil po roku 

funkciu. Na jeho miesto prišiel Andrej 

Komloš z Hodonína. 

• Vo funkcii vedúceho oddelenia ekonomiky 

práce ste pracovali 20 rokov až do 

roku 1990, keď ste odišli do dôchodku. Vo 

vašom súkromnom archíve máte fotografiu, 

na ktorej ste spolu s už spomínaným 

K. Valachovičom, vtedy hlavným inžinierom 

v Hodoníne, na služobnej ceste v bývalej 

Juhoslávii. Čo bolo jej cieľom ? 

– Bolo to koncom 60. rokov a z môjho pohľadu 

išlo o historickú cestu, ktorej cieľom 

bolo získať know-how v oblasti skladovania 

zemného plynu v prírodných zásobníkoch. Naša 

misia bola úspešná, pretože Ing. Valachovič 

získal potrebné informácie a kontakty. Možno 

aj to prispelo k tomu, že za krátky čas jeho pôsobenia 

vo funkcii hlavného inžiniera dokázal 

vypracovať a naplánovať koncepciu skladovania 

zemného plynu v prírodných zásobníkoch. 

Po jeho vylúčení z funkcie pokračoval K. Valachovič 

v začatom diele ako vedúci tímu povereného 

sprevádzkovaním zásobníkov v oblasti 

Láb. 

• Vy ste známy aj svojou aktivitou v telovýchove. 

Koľko rokov ste jej venovali? 

Telovýchovnú jednotu v Brodskom, ktorá 

zastrešovala sedem oddielov, som riadil 

desiatky rokov od roku 1963 do roku 1993. 

Chcel by som vyzdvihnúť podporu zo strany 

NAFTY Gbely, ktorá telovýchovu podporovala 

hlavne finančne. Vďaka tomu sa podarilo 

postaviť štadión v Brodskom. Na okraj 

len taká kuriozita, základy tohto štadióna sa 

stavali v deň, keď nás obsadili Rusi. Brodské 

dosahovalo v 60. a 70. rokoch minulého storočia 

slušnú športovú úroveň najmä vo futbale 

a v kolkoch. 

Obec Brodské vďačí NAFTE aj za príspevok 

1 milión korún na výstavbu kultúrneho 

domu. Obec totiž nemala 2,5 milióna korún, 

čo bol limit potrebný na vydanie stavebného 

povolenia. 

23


Zmenu do života mu priniesli 

podzemné zásobníky plynu 

24 

Milan Támer 

Počas svojho takmer 40-ročného pôsobenia 

na viacerých pracoviskách NAFTY 

prešiel profesiou elektromajstra, vedúceho 

údržby a energetika. 

Je absolventom Strednej priemyselnej školy 

elektrotechnickej v Bratislave, na ktorej 

študoval slaboprúd. Po jej skončení a pred 

nástupom na základnú vojenskú službu išiel 

povinne na umiestenku 

na dva mesiace do 

Tesly v českom Kolíne. 

Po návrate z vojny 

už zostal v Malackách, 

kde v novembri 

roku 1955 nastúpil do 

Prieskumno-ťažobného závodu ako telefónny 

mechanik. 

Aj keď Milan Támer začínal svoju kariéru 

ako telefónny mechanik, nepracoval iba s telefónmi. 

V tých rokoch neboli profesie tak 

úzko špecializované ako dnes, a tak sa Milan 

Támer dostal aj k ďalším slaboprúdovým zariadeniam. 

Montoval aj elektrické osvetlenie 

vrtných súprav, elektrické vedenia k vrtom a 

ťažobným sondám. 

V roku 1959 sa stal energetikom 

v Prieskumno-ťažobnom závode v Malackách, 

ktorý v tom čase zabezpečoval vrty, ale 

aj ťažbu plynu a ropy. V závode bolo vtedy 

približne 18 ťažkých súprav, medzi nimi vítkovícke 

súpravy, ruské S40 (Soroky), ktoré 

sa premiestňovali postojačky, súpravy Uralmaš, 

neskôr rumunské 2DH, 4LD a 4 ľahké 

súpravy: 2 typu C300 a 2 typu C600. 

V spomienkach Milana Támera má čestné 

miesto geológ doktor Kamil Bílek, ktorý 

pracoval v Gbeloch ešte za vojnového slovenského 

štátu. Charakterizuje ho ako geológa 

so „zdravým rozumom“, ktorý dokázal pri 

poklese ťažby v jednom stredisku nájsť ďalšie 

ložisko trebárs aj tam, kde ťažbu už dávno 

predtým skončili a predpokladalo sa, že 

ložisko už bolo preskúmané. Stalo sa tak aj 

v prípade Gajar, Suchohradu alebo strediska 

v Gbeloch, v ktorých sa ťažba skončila. 

O desať rokov neskôr 

tam však doktor Bílek 

presne označil miesta, 

na ktorých sa opäť začalo 

ťažiť. 

Milan Támer pracoval 

vždy tam, kde Závod 

Malacky, do ktorého 

neskôr patrilo aj stredisko Michalovce, 

zabezpečoval vrty. A bolo to nielen na Záhorí 

v oblasti Vysoká, Plavecký Štvrtok, Malacky, 

Suchohrad, Gajary, ale aj v regióne Malej 

Dunajskej nížiny, kam patrí oblasť Trnava, 

Komárno, Vráble, Nitra a Nové Zámky. 

História závodu však nie je spojená iba 

s vrtmi a ťažbou ropy alebo zemného plynu. 

Milan Támer spomína aj na prieskumné vrty 

pre Vodné dielo Gabčíkovo. 

A stávalo sa tiež, že hľadali ropu alebo 

zemný plyn a namiesto toho našli termálnu 

vodu, tak ako to bolo pri prieskumnom vrte 

v Podhájskej, kde je dnes známe termálne 

kúpalisko. 

Keď v roku 1965 začínala ťažba v Studienke 

a Závodoch, vymenil Milan Támer 

profesiu vedúceho elektroúdržby za funkciu 

elektromajstra a súčasne sa podieľal na budovaní 

týchto stredísk. 

Ako skúsený odborník na energetiku pomáhal 

koncom 70. rokov 20. storočia budovať 

aj ďalšie strediská na nových ťažobných 

poliach v Gbeloch a Cuníne. 

Podobne ako viacerým aktívnym ľuďom, 

aj pánu Támerovi poznačilo obdobie po roku 

1968 jeho pracovný život. Prinieslo mu zastavenie 

profesionálneho postupu a zmrazenie 

platu. V nasledujúcich rokoch pracoval v 

Gbeloch ako vedúci údržby až do roku 1974, 

keď sa ako energetik zapojil do výstavby 


A práve výstavbu podzemných zásobníkov 

plynu považuje Milan Támer za zásadnú 

zmenu vo svojej osobnej kariére, ale aj v 

histórii NAFTY. Osobne získal nové skúsenosti, 

dostal sa do kontaktu s novými technológiami 

a pracovnými postupmi, čo v konečnom 

dôsledku napomohlo napredovanie 

celého podniku. Podieľal sa na prvej, druhej 

a tretej stavbe PZZP, na ktorých mal na 

starosti elektrikárov, telekomunikačné spojenie 

a na začiatku aj meranie a reguláciu. Asi 

po roku sa však ukázalo, že je to príliš veľká 

kumulácia činností, a tak meranie a reguláciu 

odčlenili. 

Na otázku, čo považoval vo svojej práci za 

najdôležitejšie, Milan Támer odpovedá, že to 

bola bezpečnosť, na ktorú kládol vždy veľký 

dôraz. Ako energetik musel napríklad prejsť 

a skontrolovať všetky pracoviská dva razy 

mesačne aj napriek tomu, že elektrikári mali 

málo, resp. žiadne dopravné prostriedky. 

Kontrolovalo sa všetko, od používania otvoreného 

ohňa na pracovisku až po bezpečnostné 

elektrické uzávery. Na pracoviskách tiež 

museli byť aspoň dve nezávislé zariadenia na 

komunikačné spojenie a každé stredisko muselo 

mať i náhradný zdroj elektrického prúdu 

- naftový generátor. Práca na podzemných 

zásobníkoch zemného plynu bola o to náročnejšia, 

že väčšina elektrických zariadení bola 

zo zahraničia, veľa vecí sa bolo treba naučiť 

a navyše v cudzom jazyku. V tejto súvislosti 

oceňuje rozhodnutie vtedajšieho riaditeľa, 

vďaka ktorému mohli absolvovať jazykové 

kurzy. 

Milan Támer, ktorý začínal svoju pracovnú 

kariéru v NAFTE v malej telefónnej 

ústredni, sa na konci svojej pracovnej cesty 

dožil aj pracoviska, z ktorého sa po dokončení 

tretej stavby PZZP riadilo počítačmi až 

250 sond. Ku každej z nich viedli kilometre 

káblov zabezpečujúcich spojenie, meranie, 

reguláciu a diaľkové ovládanie sond. Na zásobníkoch 

pracoval až takmer do odchodu do 

dôchodku roku 1994. 

Milan Támer, napriek tomu, že má dnes 

už 71 rokov, vedie klub dôchodcov NAFTY 

v Malackách, kde je 215 dôchodcov. Okrem 

osláv Dňa naftárov pre nich klub organizuje 

aj exkurzie do podniku, kde si môžu prezrieť 

svoje bývalé pracoviská a sledovať 

zmeny, ku ktorým v podniku za posledné roky 

došlo. 

Môžu vidieť súčasné pracovné podmienky, 

ktoré sa nedajú porovnať s tými, v ktorých 

kedysi odovzdali podniku svoje najlepšie 

roky terajší dôchodcovia. 



Bola to síce náročná práca, 

ale uspokojovala ma 

Po vyučení za jemnomechanika sa Jozef 

Kolandra zamestnal roku 1946 v podniku 

Kancelárske stroje (neskôr Datasystém). 

Jeho cesta v NAFTE sa začala roku 1963 

v závode vo Vysokej. 

Stal sa mechanikom 

pre meranie a reguláciu 

pri ťažbe zemného 

plynu, neskôr členom 

tímu údržbárov 

na PZZP. 

Úroveň kontroly 

ťažby v rokoch, keď pán Kolandra nastúpil 

do NAFTY, hodnotí ako veľmi jednoduchú 

až „primitívnu“. O technologický rozvoj 

v ťažbe plynu sa v tom čase veľkou mierou 

zaslúžil Ing. Tomáš Šnirc, ktorý bol vedúcim 

ťažby plynu. Jeho racionálny postoj k novej 

technike hodnotí pán Kolandra ako zásadný 

pri zavádzaní nových technológií do ťažby 

plynu v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho 

storočia. 

Ťažiari v tom čase (jedna žena alebo muž) 

mali na každej sonde drevenú búdku, v ktorej 

okrem meracieho prístroja typu Regula 

alebo Kent bola len skriňa na pracovný 

odev, stôl, telefón a umývadlo. Nakoľko ťažobné 

plynové pole bolo v oblasti rieky Morava, 

ktorá sa v tom čase každý rok vylievala, 

boli tieto búdky na kovových vyvýšených 

rampách. V čase povodní bola jediným dopravným 

prostriedkom, ktorý umožnoval tažiarom 

dostať sa na svoje pracovisko, malá 

drevená loďka. 

Práca obsluhy spočívala v kontrole predpísaného 

množstva ťažby plynu, výmene diagramu 

a prípadne iného zariadenia. V prípade 

poruchy sa obsluha sondy telefonicky 


Jozef Kolandra 

Pracoval v NAFTE viac ako 30 rokov. 

Bol členom pracovného tímu, ktorý uvádzal 

do prevádzky prvý podzemný zásobník 


spojila s údržbou, kde bola nepretržitá prevádzka. 

Túto neľahkú prácu v drsných podmienkach 

vykonávali najmä ženy. Väčšina 

mužov pracovala v strážnej službe týchto 

pracovísk. 

Jozef Kolandra si 

v súvislosti s používanými 

dopravnými 

prostriedkami spomína 

aj na to, že zamestnanci 

vtedy využívali 

len vlastné bicykle. 

A tak aj údržbár, keď sa potreboval dostať 

na pracovisko, na ktorom bola porucha, zvyčajne 

nasadol na vlastný bicykel a sám sa dopravil 

na miesto. 

Technológia, s ktorou Jozef Kolandra 

v tom čase pracoval, bola veľmi náročná na 

údržbu a NAFTA navyše nebola dostatočne 

technologicky vybavená. Jozef Kolandra by 

sa nedorátal, keby chcel spočítať, koľkokrát 

ako údržbár zasahoval v čase svojho osobného 

voľna. Aj napriek všetkému však spomína 

na tie časy v dobrom. Práca bola síce náročná, 

ale uspokojovala ho a ako tvrdí, manažment 

na robotníkov nezabúdal ani pri udeľovaní 

odmien. 

Pracovné podmienky v oblasti ťažby zemného 

plynu mali vyriešiť novovybudované 

ťažobné strediská. Jozef Kolandra si však 

pomätá aj prípady, keď ešte skôr ako sa stredisko 

dobudovalo, ložiská sa vyťažili. 

Do života Jozefa Kolandru, podobne ako 

do života mnohých vtedy aktívnych naftárov, 

sa výrazne zapísalo budovanie podzemných 

zásobníkov zemného plynu. Pán Kolandra sa 

v roku 1973 stal členom tímu údržbárov pre 

zásobníky. Bola to skupina vybraných robotníkov, 

ktorí mali predpoklady pre prácu s novými 

technológiami nevyhnutnými na stavbu 

zásobníkov. Pri spomienke na roky, ktoré 

prežil v tomto kolektíve, sa mu vybaví osobnosť 

Ing. Konštantína Valachoviča. Bol vedúcim 

pracovného tímu, ktorý sa veľkou 

mierou zaslúžil o výstavbu zásobníkov zemného 

plynu. Pán Kolandra bol s ním aj v čase, 

keď sa otváral vrt na zatlačenie prvého 

kubického metra zemného plynu do podzemného 

zásobníka v júli 1973. Pri otváraní vrtu 

otáčal šúpatko a vtedy dostal od Konštantína 

Valachoviča, otázku: „Jožko, a ty vieš, aký 

teraz nastal zlom v doterajšej situácii v ťažbe 

plynu?“ Pán Kolandra k tomu dodáva: „Väčšina 

z nás vedela čiastočne, o čo ide". 

Jozef Kolandra bol aj jedným z mála robotníkov, 

ktorí absolvovali viacero exkurzií 

v Anglicku, Holandsku, Nemecku a Írsku 

do podnikov, dodávajúcich zariadenia na 

výstavbu podzemných zásobníkov zemného 

plynu v NAFTE. 

Často sa v spomienkach vracia k rokom, 

keď jemnomechanik, zámočník a elektrikár 

veľa ráz prakticky riadili ťažbu, rozhodovali 

o činnosti sondy. Keď však bolo treba, vedeli 

sa chytiť aj lopaty alebo zastať iné práce. 

Najťažšie obdobie bola zima, keď trpeli 

hlavne ruky a kĺby. Nejeden naftár má dnes 

reumu z ťažkej práce v chladnom prostredí. 

Aj napriek tomu, že roky pracoval bez nehody, 

pritrafilo sa raz aj jemu, keď mu pri 

práci pomáhal mladý, neskúsený inžinier, že 

počas výmeny clon pri jednej zo sond pravdepodobne 

zle utesnili potrubie. Plyn zaplnil 

maringotku a vykurovacie kachle spôsobili 

vznietenie plynu. Našťastie sa nikomu 

nič nestalo. 

Počas vyše tridsaťročného pôsobenia Jozefa 

Kolandru v NAFTE sa podnik neustále 

menil. Pokrok nastal hlavne v technológiách 

a dnes už prácu, ktorú on vykonával ručne 

v drsných podmienkach, väčšinou zvládajú 

automaty a vyspelé zariadenia. 


25


Vrátil som sa s myšlienkou 

vytvoriť akciovú spoločnosť 

26 

Ing. Konštantín Valachovič 

Patrí medzi výrazné osobnosti NAFTY. 

Podpísal sa pod úspešnosť projektu podzemných 

zásobníkov zemného plynu aj 

vznik akciovej spoločnosti NAFTA. 

Po skončení Obchodnej akadémie v Bratislave 

sa ako 19-ročný nerozhodol pre 

dráhu úradníka, ale hľadal možnosti ďalšieho 

vzdelávania v baníckej profesii. Roku 

1949 nastúpil na vtedajšiu 

Slovenskú vysokú 

školu technickú 

v Bratislave na katedru 

všeobecných náuk, 

ktorá pripravovala 

odborníkov baníkov 

a zememeračov. V treťom 

ročníku si zvolil špecializáciu banícky 

prieskum, ktorú odišiel študovať na novozriadenú 

Technickú univerzitu do Košíc. Bol 

jedným z prvých absolventov baníckej fakulty, 

špecializácie banský prieskum. Diplomovú 

prácu venoval využitiu ložísk uhľovodíkov 

v lábskej oblasti západného Slovenska. 

Profesionálnu cestu začal po skončení štúdia 

roku 1953 na geologickom odbore vtedajších 

Československých naftových dolov 

v Hodoníne. Už v roku 1956 nastupuje do 

funkcie vedúceho vrtného závodu v Malackách 

a v druhej polovici roku 1957 ho vymenovali 

do funkcie riaditeľa národného podniku 

Prieskum trustu Československých naftových 

dolov Hodonín. Roku 1956 dochádza 

k zjednodušeniu organizačných vzťahov 

a k znižovaniu počtu riadiacich stupňov, 

čo vyúsťuje 1. 4. 1958 do vzniku jediného 

národného podniku Československé naftové 

doly Hodonín, ktorého súčasťou boli oblastné 

závody. Ing. Konštantín Valachovič sa stáva 

výrobno-technickým námestníkom riaditeľa 

– hlavným inžinierom podniku. 

• Vyše 10 rokov ste, pán Valachovič, 

pôsobili vo funkcii hlavného inžiniera. 

Prakticky ste túto funkciu zastávali 

od roku 1958, keď došlo k reštrukturalizácii 

vtedajšieho trustu na národný podnik 

Československé naftové doly Hodonín, 

až do previerok 

v roku 1969, vtedy 

už v NAFTE Gbely. 

V spomienkach vašich 

bývalých kolegov 

sa vaše meno 

objavuje v súvislosti 

s budovaním podzemných 

zásobníkov plynu. Ako vznikla 

táto myšlienka? 

– Už v 60. rokoch minulého storočia sa 

začalo uvažovať o vybudovaní prírodných 

podzemných zásobníkov zemného plynu aj 

na Slovensku na zmiernenie, resp. likvidáciu 

odberových regulačných stupňov zemného 

plynu, najmä v zimných mesiacoch. Uvažovalo 

sa aj o skvapalňovaní letných prebytkov 

dovážaného zemného plynu, ktoré však bolo 

technicky i finančne veľmi náročné. 

V tom čase sa na niektorých ložiskách 

zemného plynu v oblasti Malacky – Láb ťažilo 

a pri perspektívnom plánovaní sa muselo 

uvažovať aj o likvidácii sond po vyťažení 

zásob zemného plynu. 

O týchto otázkach sme diskutovali na stretnutiach 

so zahraničnými partnermi tak z východného, 

ako aj západného bloku. A práve 

odborné rozhovory ma priviedli na myšlienku, 

využiť podzemné priestory na skladovanie 

letných prebytkov dovážaného zemného 

plynu a využiť ho v zimných mesiacoch, keď 

je ho nedostatok. 

Na informáciu, napr. v 70. rokoch výpadok 

1 kubického metra plynu spôsobil stratu 

vo výrobe v hodnote 10 – 15 Kč. Ročné 

výpadky sa pohybovali vo výške 200 – 250 

miliónov kubických metrov, čo v prepočte 

na koruny predstavovalo asi 2 – 2,5 miliardy. 

A to bola ročná výroba jedného veľkého 

podniku. 

Skúsenosti s podzemným skladovaním 

sme čerpali najmä od Francúzov, neskôr aj 

od Maďarov, Juhoslovanov a Rakúšanov, 

ktorí už pokusy so skladovaním zemného 

plynu mali za sebou. 

Roku 1971, keď ma v NAFTE Gbely odvolali 

z funkcie hlavného inžiniera a „odložili 

bokom“, stal som sa vedúcim tímu, ktorý 

dostal za úlohu realizovať myšlienku podzemného 

skladovania zemného plynu. S pomocou 

ložiskových inžinierov Otakara Dordu, 

Miloša Fialu a Jaroslava Kalinu, pracovníkov 

Výskumného ústavu geologického inžinierstva 

Brno, Banských projektov Bratislava 

a celého radu bežných pracovníkov 

a „fanúšikov“, z ktorých som skladal tím, sa 

nám myšlienku podarilo realizovať. 

Nebola to jednoduchá cesta. Podpora vedenia 

podniku bola slabá a veľkú úlohu tu 

zohrávala aj politika. 

V tom čase nám najmä morálne pomohli 

pracovníci generálneho riaditeľstva Slovenských 

plynárenských a naftových podnikov, 

kam NAFTA Gbely v tom čase patrila. Bol 

to najmä vtedajší generálny riaditeľ Ing. Jano 

Pšenák, ale aj Ing. Michal Gerthofer, Ing. 

Anton Šubín, Ing. Jozef Vadina, Ing. Ladislav 

Červenák a niektorí ďalší. 

Perspektívny projekt sa postupne realizoval 

v 5 stavbách. V ďalekej budúcnosti sa rátalo 

aj so spoločným slovensko-rakúskym ložiskom 

Vysoká – Zwendorf s pomerne veľkou 

kapacitou uskladňovania. 

Na podporu realizácie pripravovaných 

projektov výstavby podzemných zásobníkov 

zemného plynu sme začiatkom 70. rokov nakrútili 

s režisérom Krátkeho filmu Praha Milošom 

Volákom aj dokumentárny film Zemný 

plyn, ktorý sa premietal aj na zlínskom 

festivale krátkych filmov. 

Tento dokument sme využívali najmä ako 

základnú osvetu pri odborných konzultáciách 

s pracovníkmi Štátneho plánovacieho 

úradu, príslušného ministerstva alebo Štátnej 

banky Československej, od ktorých sme potrebovali 

pomoc pri nákupe špeciálneho zariadenia 

z „devízového“ zahraničia. 

• Rokovania boli úspešné a mohlo sa 

začať s výstavbou. Ako ste postupovali? 

– Najskôr sme pripravili ťažobné strediská 

zemného plynu Láb 2 a Láb 4, v ktorých 

bol už relatívne nízky tlak, takže sme 

mohli využiť tlak plynu v tranzitnom plynovode. 

Z tohto dôvodu sme navrhli výstavbu 

tzv. spojovacieho plynovodu, odbočku 

z tranzitu v oblasti Zohor do strediska Láb 

2 a Láb 4. Ten bol dokončený spolu s prípojkou 

na ťažobné stredisko Láb 2 a Láb 4 

v pondelok 30. júla 1973. V ten istý deň večer 

o 21.40 h boli do sond na stredisku Láb 

4 zatlačené prvé kubické metre importované- 



ho zemného plynu. Ráno nasledujúceho dňa 

sa zatlačil zemný plyn aj do sond v stredisku 

Láb 2. Začala sa tak éra podzemného skladovania 

zemného plynu na Slovensku. 

Na základe úspešných výsledkov sa rozbehla 

výstavba prvej stavby komplexu podzemného 

zásobníka zemného plynu Láb. 

Aj napriek úspechom, ktoré sme vtedy dosiahli, 

som bol z politických dôvodov odvolaný 

z funkcie odboru prípravy a výstavby 

podzemných zásobníkov zemného plynu 

a 1. 1. 1974 preradený do funkcie referenta 

technicko-organizačného rozvoja, neskôr 

od 1. 4. 1975 na post samostatného výskumného, 

vývojového pracovníka so zákazom 

uvádzať moje meno v oficiálnych publikáciách 

o NAFTE Gbely. Napriek tomu som 

na problematike podzemných zásobníkov 

pracoval ďalej. 

Pod novým vedením práce na výstavbe 

vtedy nielen prvej, ale už aj druhej a tretej 

stavby zaostávali. V septembri 1976 ma preto 

požiadali, aby som znovu prevzal vedenie 

odboru podzemných zásobníkov. Po rozhovoroch 

s pracovníkmi odboru a s niektorými 

dodávateľmi, som túto ponuku prijal a 1. 

11. 1976 som opäť prevzal vedenie výstavby 

podzemných zásobníkov. 

Prvá stavba s aktívnou skladovacou kapacitou 

200 miliónov kubických metrov, denným 

vtlačno-odberovýcm výkonom 2,4 milióna 

kubických metrov, so zabudovaným 

počítačom z Anglicka bola uvedená do prevádzky 

v júli 1977. 

Druhá stavba, kompresorová stanica s 

dvoma kompresormi poháňanými spaľovacími 

turbínami na zemný plyn dovezenými 

z Holandska, bola uvedená do prevádzky 

v júli 1979. Uskladňovacia kapacita 

sa tým zvýšila na 350 miliónov kubických 

metrov a denný vtlačno-odberový výkon na 

4,8 milióna kubických metrov. 

Práce pokračovali na tretej stavbe, no pri 

jej dokončovaní som sa dostal do politicky 

podfarbeného sporu s vedúcim personálneho 

odboru pre kvalifikačné obsadenie velína na 

obsluhu kompresorov, ktorý vyústil do rozviazania 

pracovného pomeru. 1. 6. 1979 som 

nastúpil ako vedúci investičnej výstavby do 

koncernového podniku Výstavba uhoľných 

a lignitových baní v Holíči. O necelé tri roky 

som prevzal funkciu vedúceho závodu vŕtania 

a odvodňovania novobudovaných uhoľných 

baní na západnom Slovensku – Baňa 

Čáry, na južnej Morave – Důl Mír Mikulčice 

a južnom Slovensku – Baňa Dolina Veľký 

Krtíš. Od marca 1985 som po vzájomnej dohode 

prešiel do Banských projektov Bratislava, 

na technický odbor, stredisko výskumu. 

V čase, keď som tak pôsobil, sme pracovali 

na metodike a postupe prác pri razení banských 

chodieb v prostredí tekutých pieskov 

– ihlofiltrovej technike odvodňovania zvodnatelých 

vrstiev a metodike prác pri hĺbení 

veľkopriemerových šachiet pomocou vrtnej 

techniky s priemerom 5 metrov do hĺbky 

300 metrov. 


Zariadenie na regeneráciu glykolu 

• Do NAFTY Gbely ste sa vrátili v čase 

veľkých celospoločenských zmien, ktoré 

hrali významnú úlohu aj v smerovaní 

tohto podniku. Ako hodnotíte toto obdobie? 

– Do NAFTY Gbely som sa vrátil v januári 

1990, po 10 rokoch, na naliehanie bývalých 

kolegov. Nastúpil som do funkcie riaditeľa 

podniku s podmienkou, že to bude 

na 2 roky a s myšlienkou zmeniť podnik na 

akciovú spoločnosť, aby sa uvoľnili bariéry 

pre širšiu medzinárodnú spoluprácu a podnik 

nebol taký viazaný rozhodovaním nadriadených 

inštitúcií. 

Bolo to veľmi náročné obdobie, v ktorom 

sa zvádzal súboj o budúcnosť NAFTY. Do 

roku 1990 patril podnik pod koncern Naftový 

a plynárenský priemysel Bratislava 

a plynári mali záujem riešiť hlavne transport 

a skladovanie zemného plynu, a teda aj zásobníky, 

ale nie prieskum a ťažbu. 

V priebehu roku 1990 sa však zmenila zakladacia 

listina a na Slovensku vznikli dva 

samostatné štátne podniky Slovenský plynárenský 

priemysel Bratislava a NAFTA Gbely. 

Počas ani nie dvojročného obdobia dosiahol 

podnik dobré hospodárske výsledky 

a vďaka kolektívu mojich spolupracovníkov 

sa nám podarilo presvedčiť ministerstvo hospodárstva, 

že NAFTA je pripravená na samostatnú 

dráhu akciovej spoločnosti. NAFTU 

vtedy hodnotili ako jeden z najlepších podnikov 

v rámci rezortu. Moje predsavzatia sa 

tak naplnili a ja som v decembri 1991 požiadal 

o uvoľnenie z funkcie. 

Na základe svojich celoživotných skúseností, 

ale aj vzdelania, veď obchodnú akadémiu 

som absolvoval ešte v trhovej ekonomike, 

som presadzoval myšlienku, že NAFTA 

potrebuje do nového prostredia liberalizovaného 

trhového hospodárstva dobrého ekonóma. 

Nasledujúce roky však ukázali, že som 

sa mýlil, ale neviem, či v osobe alebo v dobrom 

ekonómovi. To musia posúdiť samotní 

naftári. Mne sa už po 12 rokov „dôchodkovania“ 

ťažko hodnotí súčasná situácia. 

• Spomenuli ste, že skúsenosti ste 

čerpali aj zo zahraničia. Mali ste aj nejaké 

osobné kontakty? 

– Počas svojej kariéry som mal veľmi čulé 

kontakty so zahraničím, počínajúc susedmi 

- rakúskym OMV, cez Nemecko, východné 

aj západné, Holandsko, Francúzsko, Veľkú 

Britániu, Maďarsko, Juhosláviu, USA, ruské 

republiky, Rumunsko aj Bulharsko. 

Oficiálna medzinárodná spolupráca bola 

s OMV Viedeň pri ťažbe zo spoločného ložiska 

Vysoká - Zwerndorf. Vytvorila sa spoločná 

komisia, ktorej členovia sa schádzali 

mesačne striedavo v Rakúsku a na Slovensku, 

aby si vymieňali ťažobné diagramy, 

plánovali ťažbu, sledovali parametre ložiska. 

Raz ročne boli schôdzky na vládnej úrovni. 

S Maďarmi a odborníkmi z bývalej Juhoslávie 

sme si požičiavali špeciálne zariadenie, 

pričom nám oficiálne pomáhali aj colníci 

na oboch stranách hranice. 

Práve zahraničná spolupráca nás v mnohom 

obohatila a prostredníctvom nej sme spoznali 

a zažili mnoho zaujímavého. Napríklad roku 

1970 na oslavách 25. výročia začiatku ťažby 

v Maďarsku som sa stretol s maďarským geológom 

doktorom Šimonom Pappom, ktorý roku 

1913 situoval prvý vrt na Slovensku, v katastri 

obce Gbely, po výbuchu zemného plynu 

v chalupe Jána Medlena. V januári 1914 bolo 

na tomto mieste objavené ložisko ropy a od 

tohto termínu sa datuje aj história naftového 

priemyslu na Slovensku. 

Autor sekcie: Peter Bulák, ml. 

Foto: autor, Jozef Čechvala 

27


NAFTA je zakladajúci 

a významný kolektívny 

člen SPNZ 

Naftári a plynári na Slovensku majú spoločný 

úsek nielen v pracovnej histórii, 

ale spájajú ich aj spoločné roky vo zväzovej 

činnosti. V máji 1993 na mimoriadnom 

a ustanovujúcom zjazde Slovenského plynárenského 

a naftového zväzu (SPNZ) stáli 

vedľa seba predstavitelia troch podnikov: 

Ing. Arpád Demko za Slovenský plynárenský 

priemysel, Ing. Marián Siska za Naftoprojekt 

Poprad a Ing. Ján Prachár za NAFTU 

Gbely. Ich podpisy zavŕšili nadšenie a entuziazmus 

početnej skupiny zástancov myšlienky 

samostatnej zväzovej činnosti na Slovensku. 

Zainteresovanosť a materiálna podpora 

zakladajúcich spoločností vytvorili založením 

tohto zväzu podmienky na realizáciu 

cieľov, najmä z pohľadu medzinárodnej 

spolupráce a integrácie. 

Dnes, po 11 rokoch samostatnej činnosti 

zväzu, môžeme konštatovať, že NAFTA nestála 

iba pri zrode SPNZ, ale i pri jeho najväčších 

úspechoch. Stala sa oporou združenia 

a významnou mierou sa spolupodieľala 

na budovaní odborného imidžu zväzu a jeho 

dnešného postavenia, ako zástupcu slovenského 

plynárenstva na domácej pôde i v zahraničí. 

Z množstva ich aktivít chcem chronologicky 

spomenúť niektoré oblasti činností 

a korektne vyzdvihnúť ich aktérov, pochádzajúcich 

z prostredia NAFTY. 

Zastúpenie NAFTA, a. s., 

v orgánoch SPNZ 

Rada SPNZ 

■ Ing. M. Michálek (1993 - 2000) 

■ Ing. A. Olexa (1993 - 1997) 

■ Ing. J. Wallner (1993 – 2003) 

■ Ing. I. Slezák (nepretržite od r. 1997 vo 

funkcii viceprezidenta) 

■ Ing. M. Sokol (1997 – 2003) 

■ Ing. J. Pagáč (2003) 

■ Ing. Ľ. Tedla (od r. 2003) 

■ Ing. B. Kratochvíl (od r. 2003) 

Revízna komisia SPNZ 

■ Ing. D. Vaňková (od r. 1993) 

Pracovné komisie SPNZ 

■ RNDr. M. Jelenský – IGU WOC (pracovná 

komisia) J, WOC 9 (1994 – 2003) 

■ Ing. Š. Sokol – IGU SG 

(študijná skupina) G 

■ Ing. J. Wallner – IGU WOC A, WOC 2 

(1994 – 2003). V rokoch 1994 - 1997 

1. viceprezident, v rokoch 2000 - 2003 

predseda Koordinačného výboru SPNZ, 

člen Prezídia SPNZ) 

■ Ing. P. Blanárik – IGU SG A (1997 - 2000) 

■ Ing. M. Hanušovský – IGU SG A 

(1997 - 2000) 

■ Ing. A. Muchaničová – IGU TF (čiastková 

úloha) 1, WOC 8, PGC (programová 

komisia) A (nepretržite od r. 1997) 

■ Ing. S. Smetana – IGU SG 2, WOC 2, 

(1997 – 2003) 

■ Ing. J. Pagáč – IGU WOC 1 (2003) 

■ Ing. J. Levoča – IGU WOC 2 (od r. 2003) 

Čestní členovia SPNZ 

■ RNDr. K. Bílek, CSc. 

■ Ing. Miloš Fiala 

■ Š. Martinkovič 

■ A. Duda 

■ Ing. Ľ. Chmel 

■ Ing. A. Komloš 

■ RNDr. A. Olexa 

■ Ing. O. Dorda 

Odborná činnosť pracovných komisií 

SPNZ na medzinárodných podujatiach 

■ 1991 - Svetový plynárenský 

kongres v Berlíne 

Prednáška: Otakar Dorda, Stanislav 

Plachý, Jurgen Jastrow, Ján Wallner na 

tému Prevádzka podzemných zásobníkov 

zemného plynu (PZZP) pri vysokých pretlakoch 

Poster: Otakar Dorda, Ján Wallner na tému: 

Obnovenie tesnosti PZZP Láb 

■ 1993 - riadne zasadanie 

WOC IGU A 

Ťažba, úprava a skladovanie 


9. 11. 1993 - workshop v Bratislave 

Spracovanie scenára, príprava sprievodných 

dokumentov a prednášok za NAF- 

TU a spolurealizácia podujatia 

■ 1991 –1994 

Podiel na práci SG Údržba 

zásobníkových sond 

Účastníci riadneho zasadania WOC IGU A v Poprade roku 1996 


kongres v Miláne 

Prednášky: Ján Wallner, Vladimír 

Štrba, Viera Janotová, Ľubomír Tedla, 

Pavol Kaločaj na tému: Autonómny režim 

vtláčania: cesta k skráteniu času potrebného 

na vytvorenie základnej náplne 

PZZP. Ložisko Malacky. 

František Novotný, Vladimír Pikart na 

tému: Stanovenie maximálneho denného 

vtlačno-ťažobného výkonu PZZP pri odlišných 

prevádzkových podmienkach 



■ 1995 - Konferencia Undeground 

Gas Storage v Moskve 

Prednáška: Miroslav Michálek, Ján Wallner, 

Miloslav Jelenský, Milica Knotková 

na tému: Bezpečnosť dodávok zemného 

plynu pre európskych odberateľov 

■ 1996 - Odborný seminár Skúsenosti z 

prevádzky podzemných zásobníkov a nové 

poznatky v oblasti skladovania uhľovodíkov 

- spracovanie koncepcie pre SPNZ 

a ČPNS 

Riadne zasadania WOC IGU A 

v Poprade - organizačné zabezpečenie 

■ 1994 –1997 

Podiel na práci SG A Alternatívy podušky 

■ 1997 – 2000 

Podiel na práci SG Základné aktivi- 

ty: ťažba plynu, skladovanie, všeobecné 

technické smerovanie 


kongres v Nice 

Videoprojekcia: Ján Wallner, Vladimír 

Štrba, Jozef Levoča na tému: Zvýšenie 

účinnosti skladovacích kapacít: výzva i 

nevyhnutnosť. Zmeny využiteľných parametrov 

podzemného zásobníka zemného 

plynu Láb 3 

■ 2000 – 2003 

Vedenie SG 2 Životný cyklus podzemných 

zásobníkov zemného plynu 


kongres v Tokiu 

Prezentácia správy SG 2 

SPNZ sa pripája ku gratulantom 

a vyjadruje úprimné poďakovanie jubilantovi 

- spoločnosti NAFTA, a. s., jeho 

vtedajším i súčasným predstaviteľom, 

početnej skupine odborníkov - individuálnych 

a čestných členov SPNZ, najmä 

však aktívnym funkcionárom SPNZ, 

ktorých NAFTA, a. s., do náročnej zväzovej 

činnosti bez nárokov na akékoľvek 

fi nančné ocenenie delegovala a bez aktívnej 

účasti ktorých by nebolo reálne 

zabezpečiť rozsiahlu odbornú činnosť 

v oblasti podzemného uskladňovania 

zemného plynu na pôde SPNZ. 

Autor: Ing. Imrich Discantini, 

generálny sekretár SPNZ 

Foto: archív SPNZ 

WebServis: www.spnz.sk 

Internetová stránka www.spnz.sk ponúka informácie aj pre záujemcov 

o skladovanie plynu. Dostanete sa k nim cez sekciu 

Pracovné komisie, ktorá obsahuje základné údaje o 5 pracovných 

a 3 programových komisiách IGU, ako aj o 2 národných pracovných 

komisiách SPNZ. Spomínaná problematika je zahrnutá v rubrike 

WOC 2. Na úvod prvého okruhu venovaného geologickej a ložiskovo-inžinierskej 

oblasti sa konštatuje, že bezpečnosť prevádzky objektov 

PZZP a definovanie možností ich ďalšieho rozvoja si vyžaduje 

čo najlepšie poznanie geologickej stavby objektov, ako aj 

ich správanie v priebehu prevádzky. Významnou úlohou dneška 

sa preto stalo spresnenie geologickej stavby všetkých skladovacích 

objektov na území SR a ich následný monitoring pomocou 

3D matematických modelov. Z tejto úlohy vyplynuli aj témy 

workshopov, ktoré sú zverejnené na tejto stránke. 

V ponuke sú podujatia nielen na tento rok, ale aj na nasledujúce 

dva roky. 

Pri každej téme sa dozviete nielen navrhovaný termín workshopu, 

ale aj jeho obsah a možný okruh účastníkov. Podobnú skladbu 

má aj druhá časť rubriky venovaná technickej a prevádzkovej 

problematike, v ktorej sú okrem iného také témy ako napr. meranie 

energie plynu a jeho kvality v zásobníkoch plynu, možnosti 

posúdenia integrity plynovodov v podmienkach podzemných 

zásobníkov, flexibilita prevádzky podzemných zásobníkov a potreby 

zákazníkov, ale aj riziká prevádzky podzemných zásobníkov 

plynu. 

Nechýba ani informácia o tom, že workshopy by mali mať malý 

rozsah (max. 15 – 20 špecialistov) so zámerom prediskutovať 

danú úzku problematiku a načrtnúť možnosti riešenia a najmä 

využiť túto platformu na výmenu skúseností v špecifických 

oblastiach. 

Záver rubriky patrí upozorneniu, že uvedené témy môžu byť 

nahradené inými naliehavejšími, prípadne sa niektoré témy môžu 

zlúčiť. Zmeny termínov aj tém budú uverejnené v rubrike WOC 2 

na internetovej stránke www.spnz.sk. 

(lb) 

Odborná konferencia s medzinárodnou účasťou 

Nové poznatky v oblasti vŕtania, ťažby 

a uskladňovania uhľovodíkov 

• Podbanské, hotel Permon • 26. - 28. 10. 2004 • 


29

Summary 

90th anniversary of the oil and natural gas produktion 

in Slovakia present an opportunity to publish 

a mono-topical issue of the professional magazine 

Slovgas. This issue does not only focus on the 

history of the oil industry, but on the oil company 

NAFTA as well. 

Editorial 

Author of the editorial, the CEO of the joint stock 

company NAFTA, Mr. Alain Rossignol, returns 

back in the introduction to the year 1914, when 

farmer Medlen discovered hydrocarbon Slovakia 

and his first experience with gas use ended by an 

explosion. At that time, there was practically no international 

business exchange in hydrocarbon trading, 

the oil production was concentrated in the 

USA and in Russia, and Europe was split into several 

opposite fields struggling each against the 

other ones. 

Ninety years later Europe is pacified and unified, 

and Slovakia has gained a natural identity and an 

equal seat in this European Union, where rules and 

standards apply to everybody evenly at best fair 

conditions for development and competition. 

One could have the nostalgic reminiscences of the 

20th Century as the gold age for oil as the world 

leading economic and political parameter. 

On the other side the 21st Century will very likely 

be quoted as the age of the end of the “Oil Adventure” 

all over the world. 

This will have a significant but not so negative 

impact on NAFTA a.s., as the company NAFTA a.s. 

has been preparing since more than 30 years its 

meeting with its future by investing into development 

of Underground Gas Storage in old depleted 

production fields in Western Slovakia. 

With Slovakia joining the European Union, a time 

is now open for NAFTA, its shareholders and 

its employees, to take part to the development of 

modern trends for Underground Gas Storage in 

the respect of common market rules and sustained 

environmental concerns. 

Interview with Managing Director 

Already the title of the interview with managing 

director of NAFTA, a.s., Mr. Bohumil Kratochvíl: 

I see the future of NAFTA mainly in natural gas 

storage, is indicating its content. Due to the fact, 

that the activities of hydrocarbon exploration and 

production have been separated from the activities 

of natural gas storage, he looks at the future 

from the two viewpoints. Exploration and production 

are actually the production; we calculate the 

investment, gain and sell the commodity. On the 

contrary, storage means providing services. If we 

compare the revenues from the sales of commodities 

and sales of services, it results that storage 

is now more important for NAFTA from the explicitly 

economic point of view. Mr. Kratochvil points 

out, that in exploration and production the company 

depends, up to a considerable point, on what 

can still be found in Slovakia. And this, according 

to him, is only hard to be predicted. The company 

can do its best here, i.e. perform a quality exploration 

ourselves or with partners but it can find only 

what the nature actually offers. Nothing else, and 

also at adequate costs only. So in this case a great 

part is out of NAFTA’s control. 

However, storage is an absolutely different activity. 

It is still necessary service because so far nobody 

has invented a better way to keep natural gas 

in storage. 

Managing director reflects in the interview also 

the new situation, which has arisen after the Slovakia’s 

entry to the EU. He claims, that this fact 

will definitely affect the company competitiveness 

but not in the sense whether NAFTA will be competitive 

or not. I mean that the competition that 

may appear here will be much harder than it has 

been until now. As for the risks, in his opinion there 

are three main ones – the technical risk, the market 

risk and the legislation risk. 

As for the technical risk, NAFTA is forced to have 

such structures and technologies that will be 

able to technically compete with the others (i.e. 

system advancement). He thinks that many things 

have changed at NAFTA under the control of Ruhrgas 

and Gaz de France especially from the viewpoint 

of technological advancement and technical 

know-how. 

Next risk according to Mr. Kratochvil is the market 

risk as such because NAFTA can only guess 

what the need for storage capacities will be in the 

future on an open market. It can be higher and the 

flexibility of the storage can be much more emphasized. 

However, the need for storage can also 

be lower, depending on the market needs and on 

the requirements for secure supplies. So the market 

risk means whether the need for storage capacities 

would be higher or lower. 

The third risk is the legislation risk because the 

European legislation keeps changing. The first European 

directive, which has a certain idea of the 

structure of natural gas industry and positions of 

individual operators on the market, has been passed, 

and there is also another directive, specifying 

the first one and changing the situation. National 

legislation systems also change, by which every 

country reacts to the European directive in slightly 

different way, and this might result in a relative big 

scale of possible positions of a storage provider on 

the market. The company NAFTA Gbely can influence 

this development only up to a certain point. 

In spite of the fact, that the managing director 

dedicates a major part of the interview to the topic 

of underground gas storage, he believes that Slovakia 

has not yet said her last word in hydrocarbon 

production. 

History of Oil Industry 

Slovgas offers its readers a brief history of oil industry 

in Slovakia, and provides in a transparent 

manner the historic milestones in the existence of 

the company NAFTA from 1918 up to present time. 

The whole 90 years of oil and natural gas produktion 

in Slovakia are considered also from the 

viewpoint of technical development in exploration 

and produktion, and special attention is paid to the 

history of underground gas storage by the company 

NAFTA. The reader finds out, what is the difference 

between the oil produktion by autoflow 

and by spooning, what was the development of 

methods for separation of oil from water, as well 

as which drilling equipment was used by the miners 

before and after the 2nd World War. Authors 

of the article are dealing also with the technology 

for natural gas treatment and cleaning, which 

is depending on its composition and on the operation 

and pressure conditions. 

The history of underground gas storage started 

at the beginning of 1970s, when the first cubic 

meters of natural gas, which was imported from 

Russia by the gas line Brotherhood, were pressed 

into the developing storage facilities in the 

so called Labian horizons in the terrier of municipality 

Lab. 

Retainers’ Reminiscences 

The chapter on history of oil industry in Slovakia is 

supplemented by the reminiscences of retainers to 

establishment of NAFTA. Regardless of the positions 

they started and ended with, they are consensual 

in their liking of their job in spite of the fact, 

that they often had to work under harsh conditions 

and that they were marked by the changes, which 

came by the end of 1960s and the beginning of 

1970s. They were satisfied with the jobs they performed, 

and appreciated the family atmosphere, 

in which the lived among and with oilers. Many of 

them raised up children, who are continuing in the 

oiler tradition, similarly, as they were ascendants 

of their parents. 

Among the retainers, we may find an attendee 

of the historically 1st class of apprentice school, 

which was founded by the former Czechoslovak 

Oil Mines. There are also people with university 

degrees, who started in NAFTA at common positions, 

but managed by hard work, even in spite of 

the unfavourable destiny, to achieve the top positions. 

There are also common looking staff members, 

whose professionalism and human qualities 

promoted them to personalities. In their reminiscences, 

they return to the times, when they had 

started and their working tool had been a hand 

driller, and at their leaving, they were saying farewell 

to a diamond turbine driller. They are proud 

on the fact, that during their era the historically deepest 

drill in Slovakia was achieved. 

The professional life of many of them has been 

changed after NAFTA Gbely decided to implement 

the project of underground gas storage. The quality 

of the professional team, which was in charge 

of the project, is evident from their deep reminiscences 

of their long-term boss, who remained for 

them not only a highly acknowledged professional, 

but also a great man. 

Most of them started in 1950s, and it was not 

soft beginnings. The working conditions of their 

descendants can not be compared to those, in 

which they started. 

The future of NAFTA was however not only decided 

upon in the terrain, but also in the conference 

rooms. This happened in years, when the idea 

was supported to split from the Czechoslovak Oil 

Mines in Hodonin an independent Slovak company 

NAFTA Gbely, but also in times, when the routes 

of oilers and the gas industry had been connected 

from the organisational point of view, and 

last but not least, also at the beginning of 1990s, 

when the former director was able to consolidate 

his position after NAFTA Gbely splitted from the Oil 

and Gas Industry by changing its legal form from a 

public enterprise to a joint stock company. 

NAFTA and SPNZ 

People from the company NAFTA were not only 

active as professionals, but many of them dedicated 

themselves besides of their work also to activities 

in frame of the Slovak Gas and Oil Association 

(SPNZ). General secretary of the association 

informs not only on the representation of the company 

NAFTA in the bodies of SPNZ, but also on activities 

at international events and in frame of the 

international gas organisation IGU. He expresses 

his acknowledgments to all those, who stood at 

the rise of SPNZ 11 years ago, but also to its presently 

active representatives, who are ensuring a 

broad professional activities. 


INFORMÁCIE: 

Sekretariát SPNZ 

Pribinova 23, P.O.Box 2, 

810 11 Bratislava 111 

Tel. +421 (0)2 5273 3056 

Fax +421 (0)2 5273 3057 

E-mail: skopková@sgoa.sk 

www.spnz.sk 

Jesenná konferencia SPNZ 

Prevádzka a údržba plynárenských 

potrubných systémov 

• Stará Ľubovňa • Hotel Ľubovňa • 19. - 20. 10. 2004 • 

Tohtoročná 

Jesenná konferencia SPNZ 

sa uskutoční v príjemnom prostredí 

Ľubovnianskych Kúpeľov. Okrem 

prednášok zameraných na tému 

konferencie odznejú v úvode odborného 

programu aj informácie o súčasnom 

vývoji slovenského plynárenstva, ktoré 

nepochybne zaujmú individuálnu i 

kolektívnu členskú základňu SPNZ. 

Odborný program konferencie doplní 

bohatý sprievodný spoločenský 

program.

Spoločnosť NAFTA, a. s., patrí medzi 

významných hráčov v energetickom 

sektore v Slovenskej republike. 

Ťažbou ropy sa zaoberá od roku 1914 

a ťažbou plynu od roku 1951. V roku 

1973 sa začalo podzemné skladovanie 

zemného plynu a výstavba rozsiahleho 

komplexu podzemného zásobníka zemného 

plynu Láb. 

Cieľom spoločnosti je, aby popri ponuke 

rozsiahleho objemu skladovacích 

kapacít dosahovala vysokú flexibilitu 

dodávok a adaptabilitu na požiadavky 

zákazníkov v rámci novoregulovaných 

trhových pravidiel. 

NAFTA a.s. is very active player in the 

Energy Sector in the Slovak Republic. 

The company has been an oil producer 

since 1914 and a natural gas producer 

since 1951. In 1973 the company 

started the underground storage of 

natural gas and the construction with 

the extensive complex of Underground 

Gas Storage in Láb. 

The company’s objective is to provide 

both, extensive volumes of storage capacities 

and high levels of delivery flexibility 

and adaptability to the requirements 

of the customers in the frame of 

the newly regulated rules. 

NAFTA, a. s., Naftárska 965, 908 45 Gbely 

Tel.: +421 34 693 2374 Fax: +421 34 771 2224

Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?