Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

More documents

Recommendations

Info

Budovanie spoločnosti NAFTA Zmenu do života mu priniesli podzemné zásobníky plynu 24 Milan Támer Počas svojho takmer 40-ročného pôsobenia na viacerých pracoviskách NAFTY prešiel profesiou elektromajstra, vedúceho údržby a energetika. Je absolventom Strednej priemyselnej školy elektrotechnickej v Bratislave, na ktorej študoval slaboprúd. Po jej skončení a pred nástupom na základnú vojenskú službu išiel povinne na umiestenku na dva mesiace do Tesly v českom Kolíne. Po návrate z vojny už zostal v Malackách, kde v novembri roku 1955 nastúpil do Prieskumno-ťažobného závodu ako telefónny mechanik. Aj keď Milan Támer začínal svoju kariéru ako telefónny mechanik, nepracoval iba s telefónmi. V tých rokoch neboli profesie tak úzko špecializované ako dnes, a tak sa Milan Támer dostal aj k ďalším slaboprúdovým zariadeniam. Montoval aj elektrické osvetlenie vrtných súprav, elektrické vedenia k vrtom a ťažobným sondám. V roku 1959 sa stal energetikom v Prieskumno-ťažobnom závode v Malackách, ktorý v tom čase zabezpečoval vrty, ale aj ťažbu plynu a ropy. V závode bolo vtedy približne 18 ťažkých súprav, medzi nimi vítkovícke súpravy, ruské S40 (Soroky), ktoré sa premiestňovali postojačky, súpravy Uralmaš, neskôr rumunské 2DH, 4LD a 4 ľahké súpravy: 2 typu C300 a 2 typu C600. V spomienkach Milana Támera má čestné miesto geológ doktor Kamil Bílek, ktorý pracoval v Gbeloch ešte za vojnového slovenského štátu. Charakterizuje ho ako geológa so „zdravým rozumom“, ktorý dokázal pri poklese ťažby v jednom stredisku nájsť ďalšie ložisko trebárs aj tam, kde ťažbu už dávno predtým skončili a predpokladalo sa, že ložisko už bolo preskúmané. Stalo sa tak aj v prípade Gajar, Suchohradu alebo strediska v Gbeloch, v ktorých sa ťažba skončila. O desať rokov neskôr tam však doktor Bílek presne označil miesta, na ktorých sa opäť začalo ťažiť. Milan Támer pracoval vždy tam, kde Závod Malacky, do ktorého neskôr patrilo aj stredisko Michalovce, zabezpečoval vrty. A bolo to nielen na Záhorí v oblasti Vysoká, Plavecký Štvrtok, Malacky, Suchohrad, Gajary, ale aj v regióne Malej Dunajskej nížiny, kam patrí oblasť Trnava, Komárno, Vráble, Nitra a Nové Zámky. História závodu však nie je spojená iba s vrtmi a ťažbou ropy alebo zemného plynu. Milan Támer spomína aj na prieskumné vrty pre Vodné dielo Gabčíkovo. A stávalo sa tiež, že hľadali ropu alebo zemný plyn a namiesto toho našli termálnu vodu, tak ako to bolo pri prieskumnom vrte v Podhájskej, kde je dnes známe termálne kúpalisko. Keď v roku 1965 začínala ťažba v Studienke a Závodoch, vymenil Milan Támer profesiu vedúceho elektroúdržby za funkciu elektromajstra a súčasne sa podieľal na budovaní týchto stredísk. Ako skúsený odborník na energetiku pomáhal koncom 70. rokov 20. storočia budovať aj ďalšie strediská na nových ťažobných poliach v Gbeloch a Cuníne. Podobne ako viacerým aktívnym ľuďom, aj pánu Támerovi poznačilo obdobie po roku 1968 jeho pracovný život. Prinieslo mu zastavenie profesionálneho postupu a zmrazenie platu. V nasledujúcich rokoch pracoval v Gbeloch ako vedúci údržby až do roku 1974, keď sa ako energetik zapojil do výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu. A práve výstavbu podzemných zásobníkov plynu považuje Milan Támer za zásadnú zmenu vo svojej osobnej kariére, ale aj v histórii NAFTY. Osobne získal nové skúsenosti, dostal sa do kontaktu s novými technológiami a pracovnými postupmi, čo v konečnom dôsledku napomohlo napredovanie celého podniku. Podieľal sa na prvej, druhej a tretej stavbe PZZP, na ktorých mal na starosti elektrikárov, telekomunikačné spojenie a na začiatku aj meranie a reguláciu. Asi po roku sa však ukázalo, že je to príliš veľká kumulácia činností, a tak meranie a reguláciu odčlenili. Na otázku, čo považoval vo svojej práci za najdôležitejšie, Milan Támer odpovedá, že to bola bezpečnosť, na ktorú kládol vždy veľký dôraz. Ako energetik musel napríklad prejsť a skontrolovať všetky pracoviská dva razy mesačne aj napriek tomu, že elektrikári mali málo, resp. žiadne dopravné prostriedky. Kontrolovalo sa všetko, od používania otvoreného ohňa na pracovisku až po bezpečnostné elektrické uzávery. Na pracoviskách tiež museli byť aspoň dve nezávislé zariadenia na komunikačné spojenie a každé stredisko muselo mať i náhradný zdroj elektrického prúdu - naftový generátor. Práca na podzemných zásobníkoch zemného plynu bola o to náročnejšia, že väčšina elektrických zariadení bola zo zahraničia, veľa vecí sa bolo treba naučiť a navyše v cudzom jazyku. V tejto súvislosti oceňuje rozhodnutie vtedajšieho riaditeľa, vďaka ktorému mohli absolvovať jazykové kurzy. Milan Támer, ktorý začínal svoju pracovnú kariéru v NAFTE v malej telefónnej ústredni, sa na konci svojej pracovnej cesty dožil aj pracoviska, z ktorého sa po dokončení tretej stavby PZZP riadilo počítačmi až 250 sond. Ku každej z nich viedli kilometre káblov zabezpečujúcich spojenie, meranie, reguláciu a diaľkové ovládanie sond. Na zásobníkoch pracoval až takmer do odchodu do dôchodku roku 1994. Milan Támer, napriek tomu, že má dnes už 71 rokov, vedie klub dôchodcov NAFTY v Malackách, kde je 215 dôchodcov. Okrem osláv Dňa naftárov pre nich klub organizuje aj exkurzie do podniku, kde si môžu prezrieť svoje bývalé pracoviská a sledovať zmeny, ku ktorým v podniku za posledné roky došlo. Môžu vidieť súčasné pracovné podmienky, ktoré sa nedajú porovnať s tými, v ktorých kedysi odovzdali podniku svoje najlepšie roky terajší dôchodcovia. Slovgas • 4/2004
Budovanie spoločnosti NAFTA Bola to síce náročná práca, ale uspokojovala ma Po vyučení za jemnomechanika sa Jozef Kolandra zamestnal roku 1946 v podniku Kancelárske stroje (neskôr Datasystém). Jeho cesta v NAFTE sa začala roku 1963 v závode vo Vysokej. Stal sa mechanikom pre meranie a reguláciu pri ťažbe zemného plynu, neskôr členom tímu údržbárov na PZZP. Úroveň kontroly ťažby v rokoch, keď pán Kolandra nastúpil do NAFTY, hodnotí ako veľmi jednoduchú až „primitívnu“. O technologický rozvoj v ťažbe plynu sa v tom čase veľkou mierou zaslúžil Ing. Tomáš Šnirc, ktorý bol vedúcim ťažby plynu. Jeho racionálny postoj k novej technike hodnotí pán Kolandra ako zásadný pri zavádzaní nových technológií do ťažby plynu v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia. Ťažiari v tom čase (jedna žena alebo muž) mali na každej sonde drevenú búdku, v ktorej okrem meracieho prístroja typu Regula alebo Kent bola len skriňa na pracovný odev, stôl, telefón a umývadlo. Nakoľko ťažobné plynové pole bolo v oblasti rieky Morava, ktorá sa v tom čase každý rok vylievala, boli tieto búdky na kovových vyvýšených rampách. V čase povodní bola jediným dopravným prostriedkom, ktorý umožnoval tažiarom dostať sa na svoje pracovisko, malá drevená loďka. Práca obsluhy spočívala v kontrole predpísaného množstva ťažby plynu, výmene diagramu a prípadne iného zariadenia. V prípade poruchy sa obsluha sondy telefonicky 4/2004 • Slovgas Jozef Kolandra Pracoval v NAFTE viac ako 30 rokov. Bol členom pracovného tímu, ktorý uvádzal do prevádzky prvý podzemný zásobník zemného plynu. spojila s údržbou, kde bola nepretržitá prevádzka. Túto neľahkú prácu v drsných podmienkach vykonávali najmä ženy. Väčšina mužov pracovala v strážnej službe týchto pracovísk. Jozef Kolandra si v súvislosti s používanými dopravnými prostriedkami spomína aj na to, že zamestnanci vtedy využívali len vlastné bicykle. A tak aj údržbár, keď sa potreboval dostať na pracovisko, na ktorom bola porucha, zvyčajne nasadol na vlastný bicykel a sám sa dopravil na miesto. Technológia, s ktorou Jozef Kolandra v tom čase pracoval, bola veľmi náročná na údržbu a NAFTA navyše nebola dostatočne technologicky vybavená. Jozef Kolandra by sa nedorátal, keby chcel spočítať, koľkokrát ako údržbár zasahoval v čase svojho osobného voľna. Aj napriek všetkému však spomína na tie časy v dobrom. Práca bola síce náročná, ale uspokojovala ho a ako tvrdí, manažment na robotníkov nezabúdal ani pri udeľovaní odmien. Pracovné podmienky v oblasti ťažby zemného plynu mali vyriešiť novovybudované ťažobné strediská. Jozef Kolandra si však pomätá aj prípady, keď ešte skôr ako sa stredisko dobudovalo, ložiská sa vyťažili. Do života Jozefa Kolandru, podobne ako do života mnohých vtedy aktívnych naftárov, sa výrazne zapísalo budovanie podzemných zásobníkov zemného plynu. Pán Kolandra sa v roku 1973 stal členom tímu údržbárov pre zásobníky. Bola to skupina vybraných robotníkov, ktorí mali predpoklady pre prácu s novými technológiami nevyhnutnými na stavbu zásobníkov. Pri spomienke na roky, ktoré prežil v tomto kolektíve, sa mu vybaví osobnosť Ing. Konštantína Valachoviča. Bol vedúcim pracovného tímu, ktorý sa veľkou mierou zaslúžil o výstavbu zásobníkov zemného plynu. Pán Kolandra bol s ním aj v čase, keď sa otváral vrt na zatlačenie prvého kubického metra zemného plynu do podzemného zásobníka v júli 1973. Pri otváraní vrtu otáčal šúpatko a vtedy dostal od Konštantína Valachoviča, otázku: „Jožko, a ty vieš, aký teraz nastal zlom v doterajšej situácii v ťažbe plynu?“ Pán Kolandra k tomu dodáva: „Väčšina z nás vedela čiastočne, o čo ide". Jozef Kolandra bol aj jedným z mála robotníkov, ktorí absolvovali viacero exkurzií v Anglicku, Holandsku, Nemecku a Írsku do podnikov, dodávajúcich zariadenia na výstavbu podzemných zásobníkov zemného plynu v NAFTE. Často sa v spomienkach vracia k rokom, keď jemnomechanik, zámočník a elektrikár veľa ráz prakticky riadili ťažbu, rozhodovali o činnosti sondy. Keď však bolo treba, vedeli sa chytiť aj lopaty alebo zastať iné práce. Najťažšie obdobie bola zima, keď trpeli hlavne ruky a kĺby. Nejeden naftár má dnes reumu z ťažkej práce v chladnom prostredí. Aj napriek tomu, že roky pracoval bez nehody, pritrafilo sa raz aj jemu, keď mu pri práci pomáhal mladý, neskúsený inžinier, že počas výmeny clon pri jednej zo sond pravdepodobne zle utesnili potrubie. Plyn zaplnil maringotku a vykurovacie kachle spôsobili vznietenie plynu. Našťastie sa nikomu nič nestalo. Počas vyše tridsaťročného pôsobenia Jozefa Kolandru v NAFTE sa podnik neustále menil. Pokrok nastal hlavne v technológiách a dnes už prácu, ktorú on vykonával ručne v drsných podmienkach, väčšinou zvládajú automaty a vyspelé zariadenia. Technologické zariadenie PZZP Láb 25
Page 1 and 2: Odborný plynárenský časopis SLO
Page 3 and 4: Obsah Slovo generálneho riaditeľa
Page 5 and 6: Slovo generálneho riaditeľa 4/200
Page 7 and 8: História naftového priemyslu Opra
Page 10 and 11: História naftového priemyslu Hist
Page 12: História naftového priemyslu podn
Page 15 and 16: Budovanie spoločnosti NAFTA rovani
Page 17 and 18: Budovanie spoločnosti NAFTA Techno
Page 19 and 20: Budovanie spoločnosti NAFTA ru, na
Page 21 and 22: Budovanie spoločnosti NAFTA Vrt La
Page 23: Budovanie spoločnosti NAFTA Keď p
Page 27 and 28: Budovanie spoločnosti NAFTA ho zem
Page 29 and 30: Slovenský plynárenský a naftový
Page 31 and 32: INFORMÁCIE: Sekretariát SPNZ Prib

Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?