Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

More documents

Recommendations

Info

Budovanie spoločnosti NAFTA Vrátil som sa s myšlienkou vytvoriť akciovú spoločnosť 26 Ing. Konštantín Valachovič Patrí medzi výrazné osobnosti NAFTY. Podpísal sa pod úspešnosť projektu podzemných zásobníkov zemného plynu aj vznik akciovej spoločnosti NAFTA. Po skončení Obchodnej akadémie v Bratislave sa ako 19-ročný nerozhodol pre dráhu úradníka, ale hľadal možnosti ďalšieho vzdelávania v baníckej profesii. Roku 1949 nastúpil na vtedajšiu Slovenskú vysokú školu technickú v Bratislave na katedru všeobecných náuk, ktorá pripravovala odborníkov baníkov a zememeračov. V treťom ročníku si zvolil špecializáciu banícky prieskum, ktorú odišiel študovať na novozriadenú Technickú univerzitu do Košíc. Bol jedným z prvých absolventov baníckej fakulty, špecializácie banský prieskum. Diplomovú prácu venoval využitiu ložísk uhľovodíkov v lábskej oblasti západného Slovenska. Profesionálnu cestu začal po skončení štúdia roku 1953 na geologickom odbore vtedajších Československých naftových dolov v Hodoníne. Už v roku 1956 nastupuje do funkcie vedúceho vrtného závodu v Malackách a v druhej polovici roku 1957 ho vymenovali do funkcie riaditeľa národného podniku Prieskum trustu Československých naftových dolov Hodonín. Roku 1956 dochádza k zjednodušeniu organizačných vzťahov a k znižovaniu počtu riadiacich stupňov, čo vyúsťuje 1. 4. 1958 do vzniku jediného národného podniku Československé naftové doly Hodonín, ktorého súčasťou boli oblastné závody. Ing. Konštantín Valachovič sa stáva výrobno-technickým námestníkom riaditeľa – hlavným inžinierom podniku. • Vyše 10 rokov ste, pán Valachovič, pôsobili vo funkcii hlavného inžiniera. Prakticky ste túto funkciu zastávali od roku 1958, keď došlo k reštrukturalizácii vtedajšieho trustu na národný podnik Československé naftové doly Hodonín, až do previerok v roku 1969, vtedy už v NAFTE Gbely. V spomienkach vašich bývalých kolegov sa vaše meno objavuje v súvislosti s budovaním podzemných zásobníkov plynu. Ako vznikla táto myšlienka? – Už v 60. rokoch minulého storočia sa začalo uvažovať o vybudovaní prírodných podzemných zásobníkov zemného plynu aj na Slovensku na zmiernenie, resp. likvidáciu odberových regulačných stupňov zemného plynu, najmä v zimných mesiacoch. Uvažovalo sa aj o skvapalňovaní letných prebytkov dovážaného zemného plynu, ktoré však bolo technicky i finančne veľmi náročné. V tom čase sa na niektorých ložiskách zemného plynu v oblasti Malacky – Láb ťažilo a pri perspektívnom plánovaní sa muselo uvažovať aj o likvidácii sond po vyťažení zásob zemného plynu. O týchto otázkach sme diskutovali na stretnutiach so zahraničnými partnermi tak z východného, ako aj západného bloku. A práve odborné rozhovory ma priviedli na myšlienku, využiť podzemné priestory na skladovanie letných prebytkov dovážaného zemného plynu a využiť ho v zimných mesiacoch, keď je ho nedostatok. Na informáciu, napr. v 70. rokoch výpadok 1 kubického metra plynu spôsobil stratu vo výrobe v hodnote 10 – 15 Kč. Ročné výpadky sa pohybovali vo výške 200 – 250 miliónov kubických metrov, čo v prepočte na koruny predstavovalo asi 2 – 2,5 miliardy. A to bola ročná výroba jedného veľkého podniku. Skúsenosti s podzemným skladovaním sme čerpali najmä od Francúzov, neskôr aj od Maďarov, Juhoslovanov a Rakúšanov, ktorí už pokusy so skladovaním zemného plynu mali za sebou. Roku 1971, keď ma v NAFTE Gbely odvolali z funkcie hlavného inžiniera a „odložili bokom“, stal som sa vedúcim tímu, ktorý dostal za úlohu realizovať myšlienku podzemného skladovania zemného plynu. S pomocou ložiskových inžinierov Otakara Dordu, Miloša Fialu a Jaroslava Kalinu, pracovníkov Výskumného ústavu geologického inžinierstva Brno, Banských projektov Bratislava a celého radu bežných pracovníkov a „fanúšikov“, z ktorých som skladal tím, sa nám myšlienku podarilo realizovať. Nebola to jednoduchá cesta. Podpora vedenia podniku bola slabá a veľkú úlohu tu zohrávala aj politika. V tom čase nám najmä morálne pomohli pracovníci generálneho riaditeľstva Slovenských plynárenských a naftových podnikov, kam NAFTA Gbely v tom čase patrila. Bol to najmä vtedajší generálny riaditeľ Ing. Jano Pšenák, ale aj Ing. Michal Gerthofer, Ing. Anton Šubín, Ing. Jozef Vadina, Ing. Ladislav Červenák a niektorí ďalší. Perspektívny projekt sa postupne realizoval v 5 stavbách. V ďalekej budúcnosti sa rátalo aj so spoločným slovensko-rakúskym ložiskom Vysoká – Zwendorf s pomerne veľkou kapacitou uskladňovania. Na podporu realizácie pripravovaných projektov výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu sme začiatkom 70. rokov nakrútili s režisérom Krátkeho filmu Praha Milošom Volákom aj dokumentárny film Zemný plyn, ktorý sa premietal aj na zlínskom festivale krátkych filmov. Tento dokument sme využívali najmä ako základnú osvetu pri odborných konzultáciách s pracovníkmi Štátneho plánovacieho úradu, príslušného ministerstva alebo Štátnej banky Československej, od ktorých sme potrebovali pomoc pri nákupe špeciálneho zariadenia z „devízového“ zahraničia. • Rokovania boli úspešné a mohlo sa začať s výstavbou. Ako ste postupovali? – Najskôr sme pripravili ťažobné strediská zemného plynu Láb 2 a Láb 4, v ktorých bol už relatívne nízky tlak, takže sme mohli využiť tlak plynu v tranzitnom plynovode. Z tohto dôvodu sme navrhli výstavbu tzv. spojovacieho plynovodu, odbočku z tranzitu v oblasti Zohor do strediska Láb 2 a Láb 4. Ten bol dokončený spolu s prípojkou na ťažobné stredisko Láb 2 a Láb 4 v pondelok 30. júla 1973. V ten istý deň večer o 21.40 h boli do sond na stredisku Láb 4 zatlačené prvé kubické metre importované- Slovgas • 4/2004
Budovanie spoločnosti NAFTA ho zemného plynu. Ráno nasledujúceho dňa sa zatlačil zemný plyn aj do sond v stredisku Láb 2. Začala sa tak éra podzemného skladovania zemného plynu na Slovensku. Na základe úspešných výsledkov sa rozbehla výstavba prvej stavby komplexu podzemného zásobníka zemného plynu Láb. Aj napriek úspechom, ktoré sme vtedy dosiahli, som bol z politických dôvodov odvolaný z funkcie odboru prípravy a výstavby podzemných zásobníkov zemného plynu a 1. 1. 1974 preradený do funkcie referenta technicko-organizačného rozvoja, neskôr od 1. 4. 1975 na post samostatného výskumného, vývojového pracovníka so zákazom uvádzať moje meno v oficiálnych publikáciách o NAFTE Gbely. Napriek tomu som na problematike podzemných zásobníkov pracoval ďalej. Pod novým vedením práce na výstavbe vtedy nielen prvej, ale už aj druhej a tretej stavby zaostávali. V septembri 1976 ma preto požiadali, aby som znovu prevzal vedenie odboru podzemných zásobníkov. Po rozhovoroch s pracovníkmi odboru a s niektorými dodávateľmi, som túto ponuku prijal a 1. 11. 1976 som opäť prevzal vedenie výstavby podzemných zásobníkov. Prvá stavba s aktívnou skladovacou kapacitou 200 miliónov kubických metrov, denným vtlačno-odberovýcm výkonom 2,4 milióna kubických metrov, so zabudovaným počítačom z Anglicka bola uvedená do prevádzky v júli 1977. Druhá stavba, kompresorová stanica s dvoma kompresormi poháňanými spaľovacími turbínami na zemný plyn dovezenými z Holandska, bola uvedená do prevádzky v júli 1979. Uskladňovacia kapacita sa tým zvýšila na 350 miliónov kubických metrov a denný vtlačno-odberový výkon na 4,8 milióna kubických metrov. Práce pokračovali na tretej stavbe, no pri jej dokončovaní som sa dostal do politicky podfarbeného sporu s vedúcim personálneho odboru pre kvalifikačné obsadenie velína na obsluhu kompresorov, ktorý vyústil do rozviazania pracovného pomeru. 1. 6. 1979 som nastúpil ako vedúci investičnej výstavby do koncernového podniku Výstavba uhoľných a lignitových baní v Holíči. O necelé tri roky som prevzal funkciu vedúceho závodu vŕtania a odvodňovania novobudovaných uhoľných baní na západnom Slovensku – Baňa Čáry, na južnej Morave – Důl Mír Mikulčice a južnom Slovensku – Baňa Dolina Veľký Krtíš. Od marca 1985 som po vzájomnej dohode prešiel do Banských projektov Bratislava, na technický odbor, stredisko výskumu. V čase, keď som tak pôsobil, sme pracovali na metodike a postupe prác pri razení banských chodieb v prostredí tekutých pieskov – ihlofiltrovej technike odvodňovania zvodnatelých vrstiev a metodike prác pri hĺbení veľkopriemerových šachiet pomocou vrtnej techniky s priemerom 5 metrov do hĺbky 300 metrov. 4/2004 • Slovgas Zariadenie na regeneráciu glykolu • Do NAFTY Gbely ste sa vrátili v čase veľkých celospoločenských zmien, ktoré hrali významnú úlohu aj v smerovaní tohto podniku. Ako hodnotíte toto obdobie? – Do NAFTY Gbely som sa vrátil v januári 1990, po 10 rokoch, na naliehanie bývalých kolegov. Nastúpil som do funkcie riaditeľa podniku s podmienkou, že to bude na 2 roky a s myšlienkou zmeniť podnik na akciovú spoločnosť, aby sa uvoľnili bariéry pre širšiu medzinárodnú spoluprácu a podnik nebol taký viazaný rozhodovaním nadriadených inštitúcií. Bolo to veľmi náročné obdobie, v ktorom sa zvádzal súboj o budúcnosť NAFTY. Do roku 1990 patril podnik pod koncern Naftový a plynárenský priemysel Bratislava a plynári mali záujem riešiť hlavne transport a skladovanie zemného plynu, a teda aj zásobníky, ale nie prieskum a ťažbu. V priebehu roku 1990 sa však zmenila zakladacia listina a na Slovensku vznikli dva samostatné štátne podniky Slovenský plynárenský priemysel Bratislava a NAFTA Gbely. Počas ani nie dvojročného obdobia dosiahol podnik dobré hospodárske výsledky a vďaka kolektívu mojich spolupracovníkov sa nám podarilo presvedčiť ministerstvo hospodárstva, že NAFTA je pripravená na samostatnú dráhu akciovej spoločnosti. NAFTU vtedy hodnotili ako jeden z najlepších podnikov v rámci rezortu. Moje predsavzatia sa tak naplnili a ja som v decembri 1991 požiadal o uvoľnenie z funkcie. Na základe svojich celoživotných skúseností, ale aj vzdelania, veď obchodnú akadémiu som absolvoval ešte v trhovej ekonomike, som presadzoval myšlienku, že NAFTA potrebuje do nového prostredia liberalizovaného trhového hospodárstva dobrého ekonóma. Nasledujúce roky však ukázali, že som sa mýlil, ale neviem, či v osobe alebo v dobrom ekonómovi. To musia posúdiť samotní naftári. Mne sa už po 12 rokov „dôchodkovania“ ťažko hodnotí súčasná situácia. • Spomenuli ste, že skúsenosti ste čerpali aj zo zahraničia. Mali ste aj nejaké osobné kontakty? – Počas svojej kariéry som mal veľmi čulé kontakty so zahraničím, počínajúc susedmi - rakúskym OMV, cez Nemecko, východné aj západné, Holandsko, Francúzsko, Veľkú Britániu, Maďarsko, Juhosláviu, USA, ruské republiky, Rumunsko aj Bulharsko. Oficiálna medzinárodná spolupráca bola s OMV Viedeň pri ťažbe zo spoločného ložiska Vysoká - Zwerndorf. Vytvorila sa spoločná komisia, ktorej členovia sa schádzali mesačne striedavo v Rakúsku a na Slovensku, aby si vymieňali ťažobné diagramy, plánovali ťažbu, sledovali parametre ložiska. Raz ročne boli schôdzky na vládnej úrovni. S Maďarmi a odborníkmi z bývalej Juhoslávie sme si požičiavali špeciálne zariadenie, pričom nám oficiálne pomáhali aj colníci na oboch stranách hranice. Práve zahraničná spolupráca nás v mnohom obohatila a prostredníctvom nej sme spoznali a zažili mnoho zaujímavého. Napríklad roku 1970 na oslavách 25. výročia začiatku ťažby v Maďarsku som sa stretol s maďarským geológom doktorom Šimonom Pappom, ktorý roku 1913 situoval prvý vrt na Slovensku, v katastri obce Gbely, po výbuchu zemného plynu v chalupe Jána Medlena. V januári 1914 bolo na tomto mieste objavené ložisko ropy a od tohto termínu sa datuje aj história naftového priemyslu na Slovensku. Autor sekcie: Peter Bulák, ml. Foto: autor, Jozef Čechvala 27
Page 1 and 2: Odborný plynárenský časopis SLO
Page 3 and 4: Obsah Slovo generálneho riaditeľa
Page 5 and 6: Slovo generálneho riaditeľa 4/200
Page 7 and 8: História naftového priemyslu Opra
Page 10 and 11: História naftového priemyslu Hist
Page 12: História naftového priemyslu podn
Page 15 and 16: Budovanie spoločnosti NAFTA rovani
Page 17 and 18: Budovanie spoločnosti NAFTA Techno
Page 19 and 20: Budovanie spoločnosti NAFTA ru, na
Page 21 and 22: Budovanie spoločnosti NAFTA Vrt La
Page 23 and 24: Budovanie spoločnosti NAFTA Keď p
Page 25: Budovanie spoločnosti NAFTA Bola t
Page 29 and 30: Slovenský plynárenský a naftový
Page 31 and 32: INFORMÁCIE: Sekretariát SPNZ Prib

Slovgas 4/2004 - Slovenský plynárenský a naftový zväz

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?