Všeobecne záväzné nariadenie hlavného mesta Slovenskej ... - Rača

• rozvíjať individuálne formy poskytovania služieb hlavne údržby a opráv výrobkov a motorových vozidiel, hygieny a
čistoty prostredia v oblasti nevýrobných služieb,
• riešiť nároky v oblasti pohrebných služieb v spolupráci s mestskými časťami.
V posúdení potrieb územia a pre reguláciu rozvoja zariadení služieb zohľadniť:
• pre zariadenia služieb typu ZOV – opravovne spotrebného tovaru a obuvi, zberne opráv a čistiarní, holičstvo,
kaderníctvo:
* spádová oblasť 5 000 obyvateľov,
* dostupnosť do 1000 m,
• pre zariadenia služieb typu VOV – opravovne motorových vozidiel, zákazková výroba, vzorkovne, objednávkové
kancelárie, výstavné siene, pohrebné služby, cestovné kancelárie, fotoateliéry, opravovne spotrebičov, hodín:
* spádová oblasť 20 000 obyvateľov,
• pre cintoríny:
* lokalizovať max. 3 – 5 km od krajnej zástavby mesta,
* dostupnosť na MHD.
4.9.2. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania
Organizácia a využitie územia z hľadiska funkčného systému služby:
• miestne zariadenia typu ZOV lokalizovať do lokálnych centier obytných zón, najlepšie do stredísk základných služieb,
• stredné a veľké opravovne spotrebného tovaru spolu so zákazkovou výrobou rozvíjať formou komplexných stredísk
v okrajových územiach vnútorného a vonkajšieho mesta,
• styk obyvateľov ako užívateľov zariadení zabezpečovať prostredníctvom zberní, vzorkovní, objednávkových
kancelárií, výstavných siení, ktoré navrhujeme lokalizovať v rámci centier vybavenosti MČ vnútorného a vonkajšieho
mesta,
• rôzne obchodné služby: daňové, právne, architektonické, inžinierske, reklamné, sprostredkovateľské, pátracie,
ochranné, prekladateľské lokalizovať do širšieho centra mesta, na mestské triedy, do centier MČ vnútorného a
vonkajšieho mesta,
• cintoríny je vhodné umiestňovať v nadväznosti na prírodné prostredie.
4.10. VEREJNÉ STRAVOVANIE
4.10.1. Východiskové princípy
Zariadenia verejného stravovania sú súčasťou občianskej vybavenosti:
• sídelných útvarov v integrácií s inými druhmi občianskej vybavenosti v rámci polyfunkčných objektov, centier
občianskej vybavenosti, spoločensko–kultúrnych centier,
• dopravných zariadení (železničných a autobusových nádraží, letiskových a prístavných zariadení, zariadení diaľnic),
• zariadení ubytovania cestovného ruchu (hotelov, penziónov, botelov).
Základným urbanistickým princípom zariadení verejného stravovania je zvyšovanie kvality zariadení a princíp ich
integrácie s ďalšími zložkami obslužnej občianskej vybavenosti: maloobchodnými zariadeniami, zariadeniami služieb a
kultúry, administratívy a princíp stupňovitého usporiadania podľa veľkosti obsluhovaného územia:
• pre zariadenia typu ZOV (bufet, hostinec):
* spádová oblasť: 3 000 obyvateľov,
* dochádzková vzdialenosť: 800 m,
• pre zariadenia VOV - štvrťová vybavenosť (reštaurácie, pivnice):
* spádová oblasť: 6 000 – 7 000 obyvateľov,
* dochádzková vzdialenosť: 800 m,
• pre zariadenia VOV – obvodová vybavenosť (kaviareň, vináreň s tanečnou sálou, jedáleň so samoobsluhou):
* spádová oblasť: 12 – 15 000 obyvateľov.
4.10.2. Zásady a regulatívy priestorového usporiadania
• Zariadenia verejného stravovania si vyžadujú dobrú dostupnosť z peších komunikácií a možnosť rozšírenia do
vonkajších plôch v letnej sezóne,
• lokalizovať ich treba v blízkosti staníc železničnej a autobusovej dopravy, v blízkosti MHD, v dosiahnuteľnej pešej
vzdialenosti spádového územia,
• rozmanité zariadenia rôznych prevádzkových druhov: výberové a špecializované reštaurácie, pivnice, vinárne,
kaviarne s tanečnou prevádzkou, gril bary, snack bary, denné bary lokalizovať do širšieho centra mesta v hraniciach
vnútorného mesta.
4. 11. UBYTOVANIE CESTOVNÉHO RUCHU
4.11.1 Východiskové princípy
Podporovať rozvoj Bratislavy ako najvýznamnejšieho slovenského mestského strediska medzinárodného a domáceho
cestovného ruchu:
• s rozvojom špecifických perspektívnych foriem turizmu ako kongresová, incentívna a rekreačná turistika,
• so zhodnotením existujúcich kultúrnych a historických hodnôt Bratislavy, jej jednotlivých mestských častí, zázemia
mesta a prírodného potenciálu mesta,
• potenciálu mesta pre vodné športy a rekreáciu pri vode.
• ľahká dostupnosť k cestnej sieti,
• dobré pešie napojenie na MHD.
82