Stiahni (2.3 MB - pdf) - ŠOP SR

CHRÁNENÉ ÚZEMIAČabraď – tajomný hrad v Karpatoch?Keby Jules Verne (1828 – 1905)počas svojho pobytu na Slovenskuv roku 1892, ktorý uskutočnilv rámci študijnej cesty po Rakúsko--uhorskej monarchii, navštívil ajhrad Čabraď, tak by vraj práve medzijeho kamenné andezitové múrya do ich pôvabného okolia situovaldej svojho románu Tajomný hradv Karpatoch. Pretože tento hrad,patriaci k neodmysliteľným symbolomHontu, celkom určite zaujmemnohým.alebo mesačný kráter so stredovouvyvýšeninou, ibaže úbočia pokrývalašťavnatá zeleň a len strmšie svahy tvorilakamenistá step s krovinami. Malebnémuvýhľadu majestátne dominovalamonumentálna hradná zrúcanina na vyvýšenine,ideálne neprístupná a hustoobrastená krovinatou džungľou. Čo vyzeraloako dno kruhového kráteru, bolov skutočnosti údolie vytvorené malouriečkou. Kruhovým meandrom obtekalazrúcaninu takmer koldokola. V podhradísa ťahal úzky pás lúk a napočítal somtam osem očividneopustených budovv rôznom štádiu rozpadu.Z môjho hľadiskapriam rajskézákutie. Ani na okamihsom nepochyboval,že sa blížim kzáhadnému Q.“K polohe hradutreba celkom určitepripočítať jehozaujímavú i pohnutúhistóriu. Hradnývrch bol osídlený užv praveku, kedy sana ňom usadil ľudLužickej kultúry. Ozískanie materiálu zČabrade sa medziprvými pričinil neúnavný„hontianskyPohľad z čabradskéhohradu na údolie riekyLitavybádateľ“ Andrej Kmeť. V stredoveku vznikolna kopci hrad, o počiatkoch ktoréhojestvuje viacero dohadov. Až donedávnasa do histórie hradu Čabraď spájala vlastnehistória dvoch hradov, terajšej Čabradea neďalekého Hrádku (Haradnuk, Haradnok).Prispela k tomu aj skutočnosť,že oba hrady sa v období spoločnéhojestvovania volali rovnako – Litava, podľariečky, nad ktorou sa týčili. PomenovanieČabraď (castrum Chabrad) sa prvýkrátobjavilo v listine z r. 1462. Hrad mal viacerýchmajiteľov. K tým, ktorí sa neslávnezapísali do jeho histórie, patril aj lúpežnýrytier Melchior Balaša. Práve on hrad nakrátky čas násilne zajal a počas odvetnéhodobývania cisárskym vojskom bol hradv roku 1549 ťažko poškodený. Naopak,medzi tých majiteľov, ktorí hrad preslávili,patril napríklad kapitán Ján Krušič.Tento chorvátsky šľachtic sa po svadbes mladučkou Katarínou Pálfyovou stal o-brancom hradu, ktorý niekoľkokrát ubránilpred nebezpečnými tureckými útokmi.Je určitou iróniou osudu, že kedysihrdý, mocný a nedobytný čabradskýhrad, vzdorujúci a odolávajúci náporomnepriateľov, dal roku 1812 podpáliť jehomajiteľ František Jozef Koháry (1766– 1826), posledný mužský potomok slávnehokoháryovského rodu.Nečudo, že pobyt na hradných zrúcanináchi výhľad z neho na „hadie“ údoliea okolité lesy podnecuje okrem iného ajfantáziu. Netreba jej ani tak veľa, aby smesi predstavili, žepráve sem, a nie kdesi natajomný hrad v Sedmohradsku,sa utiahli čudácky barónGortz a jeho kumpán, pološialený vedecOrfanik, negatívni to hrdinovia uvedenejVerneho knihy, ktorá má miestami mysterióznuatmosféru hororu, odohrávajúcehosa v stredovekých zrúcaninách.Nechajme však fantáziu či predstavya vráťme sa do reality. Čabraď totiž zaujmeaj ako chránené územie. Pozoruhodnáje už genéza jeho vzniku, rovnakoako predmet ochrany i samotná história.Okrem toho je aj ukážkou súčasnýchproblémov s chránenými územiamia starostlivosťou o ne. Spomínaný herpetológIng. Jiří Haleš už v roku 1960navrhol územnú ochranu cennej lokalityplazov Čabraď. Kým sa však jeho návrhpodarilo zrealizovať, uplynul nejaký čas.Hradný vrch je preto až od roku 1967chráneným územím (v súčasnosti, po niekoľkýchzmenách kategórie, názvu i výmery,prírodnou rezerváciou Čabraď),vyhláseným kvôli ochrane mimoriadnehodruhového bohatstva vzácnych druhovplazov, ako aj ďalších teplomilných druhovrastlín, živočíchov a spoločenstievskalnatých lesostepí. No ani vyhláseniechráneného územia plazom, hlavnému(a v našich končinách predsa len nie celkombežnému) predmetu ochrany, prílišnepomohlo. Hradné ruiny, ale tiež bývalézáhrady a lúky v podhradí, začali neúprosnezarastať, pretože podhradie sacelkom vyľudnilo. Po publikovaní informácieo výskyte viacerých vzácnych druhovplazov začali navyše Čabraď a jeho oko-5