Sportinform 03 2011 - Sporting

(Ne)zdaňovanie príjmov z reklamy v občianskych združeniach pôsobiacich...pokračovanie zo str. 11prostriedkov prostredníctvom reklamy jednou z hlavných činnostíšportových klubov na zabezpečenie činnosti, za účelom ktorej tentošportový klub vznikol a táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu,je príjem z reklamy oslobodený od dane. Pri posudzovaní cenovejkonkurencie je potrebné brať na zreteľ, že športové kluby spravidlanie sú v situácii, v ktorej môžu určovať cenovú úroveň reklamy.Najvyšší súd SR ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudoksúdu prvého stupňa z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolanížalobcu bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok krajskéhosúdu z iných právnych dôvodov ako vecne správny potvrdil.Zároveň konštatoval že v daňovom konaní išlo o zásadnú právnuotázku týkajúcu sa zdaňovania príjmov reklamy u športových klubov,ktoré sú občianskymi združeniami. Príjem z reklamy je spravidlajediným rozhodujúcim príjmom na udržanie rozvoja športu. Ideo zásadnú právnu otázku týkajúcu sa výkladu a aplikácie ust. § 18ods. 4, 5 zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov vo vzťahuk ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z. o daniachz príjmov v znení neskorších predpisov.Úvahy a odôvodnenie rozhodnutia súdom1. Najvyšší súd sa stotožnil so žalobcom (HK Poprad), že príjemobčianskeho združenia je predmetom dane práve z hľadiskadosahovania zisku. To explicitne vyplýva z ust. § 18 ods. 4 zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov.Podľa názoru Najvyššieho súdu interpretačne nesprávne východiskožalovaného (DR SR) spočíva v tom, že z tohto ustanoveniazákona vyvodzuje, že pomenované zdroje príjmov (príjmy z predajamajetku, príjmy z nájomného, príjmy z reklám, príjmy z členskýchpríspevkov a príjmy, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou)sa už a priori považujú za príjmy, ktorými sa dosahuje zisk. Tátoskutočnosť sa však dá zistiť až a posteriori, po skončení zdaňovaciehoobdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladov(defi nícia zisku). Teda správcom dane apriórne rozlišovanie príjmova s tým súvisiace vecné rozlišovanie činnosti športového klubu nasamostatnú podnikateľskú časť a samostatnú neziskovú časť nemáoporu v ust. § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmova ani v zákone o združovaní občanov.2. Podľa názoru Najvyššieho súdu § 1 ods. 3, písm. b/ zák.č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisovustanovuje, že tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanovna zárobkovú činnosť. Občianske združenia nemôžu vykonávaťzárobkovú činnosť, t. j. činnosť za účelom dosiahnutia zisku v zmysle§ 2 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v zneníneskorších predpisov. Rozčleňovanie činnosti občianskych združenína zárobkovú, z pohľadu správcu dane na podnikateľskú zdaňovanúčinnosť a hlavnú nezdaňovanú činnosť, je preto v rozpores § 1 ods. 3, písm. b/ zák. č. 83/1990 Zb. o združovaní občanovv znení neskorších predpisov. Najvyšší súd poukazuje na odôvodneniedodatočného platobného výmeru Daňového úradu Popradč. 717/230/68866/06/Neuv zo dňa 2. 11. 2006, kde správcadane konštatuje: „… pri kontrole bolo zistené, že kontrolovanýdaňový subjekt v roku 2003 dodržal zásadu členenia nákladova výnosov na zdaňovanú a nezdaňovanú činnosť. Vo výkazeziskov a strát k 31. 12. 2003 členil náklady a výnosy na hlavnúnezdaňovanú činnosť a podnikateľskú zdaňovanú činnosť“. Najvyššísúd konštatuje, že činnosť občianskeho združenia je jednotnáa nemôže byť v žiadnom prípade zárobková. Práve toto ustanoveniezákona o občianskych združeniach predpokladá, že získavaťpeňažné prostriedky združenie môže iba do rozsahu, aby pokrylovlastnú činnosť podľa stanov a na účel na ktorý vzniklo. Inak môžebyť združenie rozpustené.3. Podľa názoru Najvyššieho súdu časť právnej normy z ustanovenia§ 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmovv znení neskorších predpisov, podľa ktorej „príjmy z činností, ktorýmisa dá zisk dosiahnuť“ rovnako nemožno považovať za ustanovenie,ktoré by a priori vecne identifi kovalo zdaniteľné príjmy. To čisa dá dosiahnuť zisk možno vyhodnotiť až po zistení výdavkov. Totoustanovenie rovnako možno aplikovať iba a posteriori po skončenízdaňovacieho obdobia, kedy bude známa výška vynaložených nákladovna činnosť, za účelom ktorej žalobca vznikol. Uvedené ustanovenieumožňuje správcovi dane posúdiť vecnú súvislosť vynaloženýchvýdavkov so získaním príjmu. Teoreticky, z každej príjmovejčinnosti (§ 18 ods. 1 zák. č. 366/1999 Z.z.) sa dá dosiahnuť zisk,pokiaľ sú výdavky nižšie ako príjem. Predmetom dane je len dosiahnutýkladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovo preukázateľnevynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti, pre ktorú bolpredmetný subjekt zriadený. Podľa § 18 ods. 4 zák. č. 366/1999Z.z. o daniach príjmov v znení neskorších predpisov predmetomdane daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení na podnikanie,sú príjmy z činností, ktorými dosahujú zisk alebo ktorými sadá zisk dosiahnuť, a to vrátane príjmov z predaja majetku, príjmovz nájomného, príjmov z reklám, príjmov z členských príspevkov apríjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnou sadzbou (§ 36). Príjmyšportového klubu z reklamy patria do daňového režimu ustanovenia§ 18 ods. 4 zák. č. 366/1999 Z.z. To však neznamená, žereklama je ipso facto činnosť, ktorou sa dosahuje zisk, alebo dádosiahnuť zisk. Predmetom dane môže byť len dosiahnutý kladnýrozdiel medzi príjmom z reklamy a účelovo preukázateľne vynaloženýmivýdavkami na zabezpečenie športovej činnosti, pre ktorú bolžalobca zriadený.4. Podľa názoru Najvyššieho súdu, podľa § 19 ods. 1, písm.a/ prvá veta zák. č. 366/1999 Z.z. o daniach príjmov v znení neskoršíchpredpisov sú od dane oslobodené príjmy daňovníkov uvedenýchv § 18 ods. 5 plynúce z činnosti, na ktorej účel daňovníkvznikol, ak táto činnosť nezakladá cenovú konkurenciu voči inýmosobám, a ktorá je ich základným poslaním vymedzeným osobitnýmpredpisom s výnimkou príjmov, z ktorých sa daň vyberá osobitnousadzbou (§ 36). Ustanovenie § 19 ods. 1, písm. a/ zák.č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisovupravuje oslobodenie od dane príjmov plynúcich z činnostiza účelom ktorej športový klub vznikol. Príjmy z reklamy pod totoustanovenie nepatria, neplynú zo športovej činnosti (základnéhoposlania, ktoré vyplýva už aj priamo z názvu – hokejový klub). Oslobodenýmipríjmami takto môžu byť príjmy zo vstupného na hokejovézápasy, príjmy z „predaja“ hráčov, príjmy z televíznych a rozhlasovýchprenosov zápasov hokejového klubu a pod. Keďže ideo oslobodený príjem podľa zákona o daniach z príjmov, nie je možnék týmto príjmom priraďovať daňové výdavky. Preto postup správcudane, keď posudzoval výdavky z pohľadu toho, či boli vynaloženéna činnosť za účelom ktorej daňovník vznikol, alebo na dosiahnutiezdaniteľných príjmov nie je v súlade s ust. § 19 ods. 1, písm. a/ zák.č. 366/1999 Z.z. Najvyšší súd poukazuje na to, že zákon o daniachz príjmov termín používaný správcom dane „nezdaňované náklady“nepozná a takéto náklady nie je možné priraďovať k príjmom, ktorésú od dane v zmysle § 19 ods. 1 písm. a/ zák. č. 366/1999 Z.z.oslobodené. Predmet dane z príjmov sú iba príjmy od dane neoslobodenéa k týmto príjmom sa viažúce náklady. Predmetom daneje len dosiahnutý kladný rozdiel medzi zdrojom príjmov a účelovopreukázateľne vynaloženými výdavkami na zabezpečenie činnosti,pre ktorú bol predmetný subjekt zriadený. Podľa § 23 ods. 1 zák.č. 366/1999 Z.z. základom dane je rozdiel medzi príjmami s výnimkoupríjmov, ktoré nie sú predmetom dane, príjmov oslobodenýchod dane a daňovými výdavkami (§ 24), a to pri rešpektovaní ich vecneja časovej súvislosti v danom zdaňovacom období. Ak daňovévýdavky presahujú príjmy, rozdiel je daňovou stratou.Čo rozhodnutie prináša pre budúcnosťslovenského športového hnutia?!Môže občianske združenie vykonávať (inú) zárobkovú činnosť,resp. podnikať? Faktická aplikačná prax potvrdzuje, že občianskezdruženie môžu vyvíjať (inú) zárobkovú činnosť i podnikať,keďže viaceré pôsobiace nielen v športe vlastnia napr.živnostenské listy. Ústavný súd SR sa problémom zaoberal tiež.Pre vymedzenie rozsahu práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovúčinnosť podľa jeho odôvodnenia v Náleze sp. zn. PL. ÚS13/97 z 19. júna 1998 je uvedené: „… dôležitá otázka vzájomnýchúčinkov čl. 51 a čl. 2 ods. 3 ústavy vo vzťahu k čl. 35 ods.1 ústavy. Výkladom citovaných článkov ústavy možno dospieťk záveru, že občan môže vykonávať len takú zárobkovú činnosť,12ŠPORTINFORM 3/2011