1 ÚVOD 2.1 Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v ...

JUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyPROCES POSUDZOVANIA VPLYVOV VODNÝCH STAVIEB NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEPROCESS OF IMPACT ASSESMENT FOR WATER CONSTRUCTIONS ON ENVIRONMENTLenka, Zvijáková 1AbstractEIA (Environmental Impact Assessment) is an effective preventive system of care for the environment. This systemis based on projections and assessment of expected impacts of planned buildings on the environment. Currently, theEIA principles applied in more than a hundred countries worldwide.Water structures have an important role in protecting the environment. Since 2001, it was implemented in theSlovak Republic a large number of these buildings. Most of them are subject to the process of assessing environmentalimpacts. The contribution presents possibilities for application of methods for assessing environmental risk to procesunmulticriterial analysis in decision making in assessing options (scenarios) in the EIA process.KeywordsRisk analysis, water constructions, environmental impact assessment1 ÚVODPosudzovanie vplyvov na životne prostredie predstavuje v súčasnosti jeden z významných nástrojovenvironmentálneho manažmentu v mnohých krajinách sveta. Možno ho chápať ako proces identifikácie, predikcie,hodnotenia a zmiernenia environmentálnych, sociálnych a iných relevantných účinkov navrhovaných projektov akonkrétnych aktivít ako aj navrhovaných plánov a programov pred rozhodovacím procesom [1].Procesy posudzovania environmentálnych rizík a posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie majúspoločný generický základ. Jednotlivé kroky procesu EIA v celoeurópskom meradle sa vypracúvajú v rôznej kvalitea kvalite. Nevyhnutnou etapou procesu EIA je tvorba takzvanej dokumentácie, v ktorej sú zhrnuté poznatkyo predpokladanom zámere, dotknutej lokalite a predovšetkým je tu uvedená komplexná charakteristika a hodnotenievplyvu stavby na životné prostredie. Táto dokumentácia je zhotovovaná pre projekty, u ktorých sa predpokladávýznamný vplyv na životné prostredie a možno konštatovať, že posudzovanie vodných stavieb je v tomto smeretypickým príkladom.2 PROCES POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE V ZAHRANIČÍPrvá významná legislatíva v oblasti hodnotenia vplyvov na životne prostredie - Zákon o štátnej politike USA preochranu životného prostredia (National Environmental Policy Act, v skratke NEPA) - bol podpísaný 1.1.1970. V tomtozákone sa prvýkrát objavuje spojenie EIA, ktoré je dnes už zaužívaným pojmom a v Slovenskej republike je známe akoposudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie. Zavedenie procesu posudzovania v USA vzbudilo záujem vďalších krajinách a postupne sa tento proces stal súčasťou environmentálnej legislatívy Kanady (od r. 1973) a krajínEurópskej únie (napr. Spolková republika Nemecko od r. 1975, Francúzsko a Írsko od r. 1976, Luxembursko od r.1978). V druhej polovici 80-tych rokov sa proces posudzovania vplyvov činnosti na životné prostredie začal uplatňovaťaj v ostatných krajinách EU (napr. Holandsko, Veľká Británia od r. 1986), ako aj v ďalších krajinách (napr. Japonsko,Austrália a Novy Zéland). V ďalších rokoch pristupovali k využitiu procesu posudzovania vplyvov činnosti na životnéprostredie aj ďalšie krajiny Európy, od začiatku 90-tych rokov aj krajiny strednej a východnej Európy. Dá sa povedať,že tento proces posudzovania je zavedený vo všetkých vyspelých krajinách sveta [1].Začiatkom 90-tych rokov 20. storočia medzinárodné dohovory, ako je napríklad dohovor o posudzovaní vplyvov naživotné prostredie presahujúcich hranice štátov z Espoo (1991), deklarácia o trvalo udržateľnom rozvoji a dohovor obiologickej diverzite z Ria de Janeiro (1992), nastolili nové požiadavky na EIA [2].2.1 Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v Českej republikePosudzovanie vplyvov na životné prostredie je v Českej republike upravené zákonom č. 100/2001 Zb. oposudzovaní vplyvov na životné prostredie, v platnom znení, ktorý nahradil pôvodný zákon č. 244/1992 Zb. [3].Celý priebeh konania je v spomenutom zákone podrobne popísaný. Proces začína oznámením, ktoré je povinnýnavrhovateľ, ktorý má v pláne uskutočniť projekt patriaci do niektorej z kategórií uvedených v prílohe zákona, doručiťpríslušnému úradu (prípadne ministerstvu životného prostredia, ak projekt zasahuje do územia viacerých krajov).1 Lenka Zvijáková, Ing., Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Katedra materiálového a environmentálneho inžinierstva/Ústav budov aprostredia , Vysokoškolská 4, 042 00 Košice, lenka.zvijakova@tuke.sk1

JUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyOznámenie by malo spĺňať všetky náležitosti stanovené prílohou č. 3 spomenutého zákona: údaje o navrhovateľovi, ozámere, o životnom prostredí v dotknutom mieste, o vplyvoch projektu na životné prostredie a verejné zdravie,porovnanie rôznych variantov riešenia. Ak ich spĺňa, zabezpečí príslušný úrad do siedmich pracovných dní zverejnenieinformácií na svojej úradnej tabuli a na internete a pošle toto oznámenie všetkým dotknutým orgánom. Pre zverejneniena internete sa využíva Informačný systém EIA [1]. Od tohto okamihu začína plynúť lehota dvadsať dní, počas ktorej samôže ktokoľvek k záležitosti vyjadriť. Pripomienky, ktoré by boli doručené úradu až po uplynutí tejto lehoty, nie jeúrad povinný brať do úvahy.Ďalší krok procesu tvorí zisťovacie konanie. Prebieha na základe oznámenia a prijatých pripomienok a má za cieľšpecifikovať informácie, ktoré sa budú požadovať v dokumentácii k zámeru, prípadne určiť či sa budú vôbec vplyvy naživotné prostredie posudzovať. Tento druhý prípad, kedy by zámer nemusel byť vôbec posudzovaný, sa týka projektov,ktoré patria do druhej kategórie v prílohe zákona, teda tie ktoré vyžadujú iba zisťovacie konanie.Na základe zisťovacieho konania je spracovaná dokumentácia. Úrad má opäť povinnosť ju po prijatí uverejniť adoručiť príslušným úradom, tentoraz do desiatich pracovných dní. Lehota na doručenie vyjadrenia k dokumentácii jestanovená na tridsať dní. Na základe dokumentácie sa spracuje posudok. Úrad zabezpečí spracovateľa posudku, tým jeautorizovaná osoba. Na spracovanie posudku nesmie pracovať žiadna osoba, ktorá sa podieľala na oznámení alebo nadokumentácii. Spracovanie môže trvať maximálne deväťdesiat dní, následne má opäť úrad desať dní na zverejnenie, odktorého dátumu beží tridsaťdňová lehota na pripomienky.Dokumentácia, posudok a vyjadrenie slúži ako podklad pre záverečné stanovisko, ktoré vydáva príslušný úrad azasiela ho všetkým zúčastneným stranám. To môže obsahovať súbor obmedzujúcich podmienok a slúži ako podklad prevšetky nasledujúce konania - územné, stavebné. Bez neho nemožno v nadväzujúcich konaniach vydať rozhodnutie, alenejde o nijako záväzné stanovisko, príslušný úrad by iba mal jeho obsah zohľadniť, prípadne zdôvodniť prečo takneurobil. Platnosť stanoviska je dva roky, ale táto doba môže byť predĺžená, ak nedôjde k výrazným zmenám v zámere[4].2.2 Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie vo ŠvédskuV súčasnosti sú hlavné predpisy o posudzovaní vplyvov vo vzťahu k životnému prostrediu ustanovené švédskymkódexom stanov z roku 1998 podľa ktorého navrhovateľ začína proces včasnými konzultáciami s CAB (CountyAdministrative Board - CAB - Správna rada distriktu), pri ktorom informuje o svojich zámeroch. Bežne je prizvanáobec. Navrhovateľ odovzdá materiál o plánovanej činnosti. Od tohto okamžiku je projekt oficiálne zaznamenaný vdenníku CAB a prístupný verejnosti. Pred tým, než CAB rozhodne, vykoná relevantné konzultácie, či bude mať činnosťvýznamný dopad. Ak áno, musí sa vypracovať kompletné EIA.Navrhovateľ začína proces EIA a je zodpovedný za všetky konzultácie. Často verejne informuje v miestnej tlači apozýva na informatívne stretnutie. Náčrt EIA sa odovzdá CAB. CAB odošle EIA na posúdenie a verejne informuje ostave v tlači. Veľmi často sa od navrhovateľa požaduje doplniť určitý materiál na vypracovanie návrhu. Po doplneníCAB zvyčajne odporučí Súdu pre životné prostredie akceptovať EIA ako dostatočný materiál pre prijatie rozhodnutia.Navrhovateľ podá žiadosť vrátane EIA na Súd pre životné prostredie. Súd zašle žiadosť na posúdenie a informuje opovoľovacom procese prostredníctvom verejného oznámenia. Tu sa uvádzajú údaje úradného prerokovania ako ajnajdôležitejšie charakteristiky projektu. Prerokovanie je prístupné každému. O prijatí rozhodnutia súd informujedotknuté strany vrátane verejnosti prostredníctvom písomných správ a verejných oznámení. Rozhodnutie súdu preživotné prostredie sa tiež verejne oznámi spolu s informáciami o tom, kde si rozhodnutie možno preštudovať a ako homožno podať na Najvyšší súd pre životné prostredie [4].2.3 Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie v NemeckuPodľa nemeckej legislatívny z roku 2005 sa proces EIA sa začína neformálnymi konzultáciami medzi povoľujúcimorgánom a navrhovateľom. Jeden alebo dvaja odborníci pre EIA na regionálnej úrovni, pôsobiaci vo funkcii poradcu,asistujú povoľujúcemu orgánu v celom procese EIA.Zisťovacie konanie sa vykonáva zapojením správneho orgánu povereného ochranou prírody. Aby boli činnostikomplexné, možno zapojiť ďalšie orgány. Povoľujúci orgán rozhodne o zisťovacom konaní po konzultácii.Rozhodnutie "nijaké EIA" musí byť publikované. Rozsah hodnotenia sa bežne robí po konzultáciách s orgánmi, ktorésú tiež zapojené do neskoršieho procesu EIA na báze zámeru - podobne ako dokument navrhovateľa. Často sa vyžadujúpísomné stanoviská. Táto procedúra je dobrou praxou, nie je však právne záväzná. Povoľujúci orgán informujenavrhovateľa o rozsahu práce a nezávislí odborníci vypracovávajú správu o hodnotení.Všetok materiál potrebný pre povolenie spolu so správou o hodnotení sa sprístupní verejnosti a zainteresovanýmorgánom, aby poskytli svoje písomné stanovisko. Na základe pripomienok a po niekoľkých konzultáciách sa návrhčinnosti vo väčšine prípadov pozmení. Toto obdobie konzultácií je veľmi dôležité, aby sa dosiahol konsenzus predverejným prerokovaním. Povoľujúci orgán prizve zainteresovanú správu a širokú verejnosť na verejné prerokovanie pozhromaždení všetkých stanovísk. Cieľom tohto verejného prerokovania je vytriediť zostávajúce problémy, ktorénemožno vopred vyriešiť.2

JUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyPosudok a konečné rozhodnutie sa robí po konzultáciách so zainteresovanými orgánmi a zohľadnení stanovísk.Výsledok samotného EIA nie je záväzný, ale environmentálne opatrenia a podmienky sa zapracujú do povolenia.Rozhodnutie sa zverejní s poznámkami o tom, kde si rozhodnutie možno preštudovať a ako možno podať odvolanie [4].3 PROCES POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE V SLOVENSKEJ REPUBLIKEV Slovenskej republike nadobudol dňa 1. septembra 2009 účinnosť zákon č. 287/2009 Z. z., ktorým sa mení adopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov vznení neskorších predpisov [5]. Predstavuje účinný preventívny systém, vychádzajúci z prognózy a hodnoteniaočakávaných vplyvov (pozitívnych i negatívnych) pripravovaných činností na životné prostredie. Výsledkom procesuposudzovania je vydanie záverečného stanoviska, na ktorého obsah sa musí prihliadať, a bez ktorého nie je možnéposudzovanú aktivitu schváliť, resp. povoliť.Podľa závažnosti vplyvu na životné prostredie sa vykonáva povinné hodnotenie alebo zisťovacie konanie.Zisťovacie konanie (navrhované činnosti, ktorých prahové hodnoty sú uvedené v časti B prílohy č. 8 zákona) podľazákona vykonávajú obvodné úrady životného prostredia, tzn., že zámer navrhovanej činnosti pre zisťovacie konanie sapredkladá príslušnému obvodnému úradu životného prostredia, do ktorého územnej pôsobnosti navrhovaná činnosťpatrí.Povinné hodnotenie (navrhované činnosti, ktorých prahové hodnoty sú uvedené v časti A prílohy č. 8 zákona)podľa zákona vykonáva Ministerstvo životného prostredia SR, odbor hodnotenia a posudzovania vplyvov na životnéprostredie, tzn., že zámer pre povinné hodnotenie sa predkladá na posúdenie ministerstvu.Povinné hodnotenie pozostáva z nasledovných krokov:• Predloženie zámeru,• Pripomienkovanie zámeru,• Určenie rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu,• Vypracovanie správy o hodnotení a záverečného zhrnutia,• Pripomienkovanie správy o hodnotení a verejné prerokovanie,• Vypracovanie odborného posudku,• Vypracovanie záverečného stanoviska.Jednotlivé kroky procesu posudzovania sú vzájomne previazané a už od počiatočnej fázy sa do procesu zapájajúvšetci účastníci procesu posudzovania vrátane verejnosti. Prakticky pre každý krok posudzovania (okrem vypracovaniasprávy o hodnotení) sú určené záväzné lehoty, ktoré sa musia dodržať.Zisťovacie konanie pozostáva z nasledovných krokov:• Predloženie zámeru,• Pripomienkovanie zámeru,• Vydanie rozhodnutia zo zisťovacieho konania.Zisťovacie konanie je samostatným krokom procesu posudzovania a týka sa činností uvedených v časti B prílohy č.8 zákona – pričom sa zisťuje, či vplyvy navrhovanej činnosti, s ohľadom na jej povahu a rozsah činnosti, miestovykonávania činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu, význam očakávaných účinkov a písomné stanoviskáverejnosti budú také, že je alebo nie je potrebné ich posúdenie podľa zákona. Zisťovacie konanie sa nepovažuje zaposudzovanie vplyvov na životné prostredie.Zisťovacie konanie, tak ako i povinné hodnotenie, začína predložením zámeru a končí vydaním rozhodnutia, vktorom príslušný orgán rozhodne, či sa navrhovaná činnosť bude, alebo nebude posudzovať podľa zákona. Zámerpodliehajúci zisťovaciemu konaniu sa nepredkladá na ministerstvo, ale na príslušný obvodný úrad životného prostredia,do ktorého územnej pôsobnosti navrhovaná činnosť patrí.V prípade, ak príslušný orgán na základe výsledkov zisťovacieho konania rozhodne, že sa navrhovaná činnosťnebude posudzovať podľa zákona, nasleduje proces povoľovania navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov(napr. územné konanie podľa stavebného zákona).V prípade, keď príslušný orgán rozhodne, že sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona, procesposudzovania pokračuje ako v povinnom hodnotení určením rozsahu hodnotenia a časového harmonogramu anasledujúcimi krokmi.Pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť bude posudzovaná podľa zákona, príslušný orgán prihliada aj napísomné stanoviská rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutého orgánu a dotknutej obce, verejnosti (vrátanezainteresovanej verejnosti), ak boli ich písomné stanoviská doručené v zákonom stanovenej lehote. Príslušný orgán prirozosielaní zámeru vždy upozorňuje dotknuté subjekty, že ide o zámer podliehajúci zisťovaciemu konaniu a zároveň ichpožiada, aby sa vyjadrili, či požadujú alebo nepožadujú navrhovanú činnosť posudzovať podľa zákona. V takom3

JUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyprípade subjekty, ktoré vypracovávajú stanovisko k zámeru, najmä v zisťovacom konaní, musia dobre zvážiť svojepripomienky.Ak vyplynie z vypracovaného zámeru, zo stanovísk dotknutých subjektov, vlastných zistení a ďalších informácií,že u navrhovanej činnosti sa nepredpokladajú závažné vplyvy na životné prostredie, príslušný orgán rozhodnutímukončí posudzovanie a navrhovateľ môže podať žiadosť povoľujúcemu orgánu o povolenie činnosti podľa osobitnýchpredpisov (napr. o územné rozhodnutie a stavebné povolenie).Príslušný orgán má povinnosť doručiť rozhodnutie zo zisťovacieho konania navrhovateľovi a zaslať ostatnýmsubjektom procesu posudzovania, tzn. rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu aj dotknutej obci,prípadne občianskej iniciatíve a občianskemu združeniu. Dotknutá obec informuje verejnosť o rozhodnutí zozisťovacieho konania bez zbytočného odkladu spôsobom v mieste obvyklým [6].4 VODNÉ STAVBY V PROCESE POSUDZOVANIA VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIEVodné stavby sú často vážnym narušením ekologickej rovnováhy pôvodnej krajiny. Z tohto dôvodu sú zaradené dozoznamu stavieb, zariadení a činnosti, pri ktorých je nutné pred rozhodnutím o ich povolení vykonať komplexneodborne a verejné posúdenie z hľadiska ich predpokladaného vplyvu na životné prostredie.Podľa už spomínaného zákona č. 24/2004 Z. z. sú na základe limitných hodnôt vymedzené kategórie stavieb uktorých dochádza k posúdeniu vždy – povinné hodnotenie (uvedené v prílohe č. 8) a kategórie stavieb, ktoré podliehajúzisťovaciemu konaniu. V oblasti vodných stavieb sem spadajú nasledujúce objekty:Por.čísloČinnosť, objekty a zariadeniaEnergetický priemysel1. Priemyselné zariadenia na výrobu elektrinyz vodnej energie (hydroelektrárne)Časť A(povinné hodnotenie)od 50 MWPrahové hodnotyČasť B(zisťovacie konanie)od 5 MW do 50 MW2. Geotermálne elektrárne a výhrevne od 50 MW od 5 MW do 50 MWStrojársky a elektrotechnický priemysel3. Lodenice bez limituInfraštruktúra4. Odkaliská od 250 000 m 3 od 50 000 m 3 do 250 000 m 3Vodné hospodárstvo5. Priehrady, nádrže a iné zariadenia určené nazadržiavanie alebo na akumuláciu vody vrátanesuchých nádrží- s výškou hrádze nad základnou línioualebo- s celkovým novým objemom alebodočasne zadržaným objemom alebo- s rozlohou6. Zariadenia na prevod podzemných vôd medzipovodiami, ak takýto prenos je zameraný naprevenciu pred možným nedostatkom vody7. Zariadenia na prevod vodných zdrojov medzipovodiami, ak dlhoročný priemerný prietoktoku, z ktorého sa má voda čerpať, presahujeod 8 m alebood 1 mil. m 3alebood 100 haod 10 mil. m 3 /rokod 300 mil. m 3 /roka keď množstvoprevádzanej vodyje nad 5% prietokuod 10 mil. m 3 /rokod 3 m do 8 mod 0,5 mil. m 3 do 1 mil. m 3alebood 50 ha do 100 haod 3 mil. m 3 /rok do10 mil. m 3 /rokod 60 mil. m 3 /rokdo 300 mil. m 3 /rok8. Odber podzemných vôd alebo systémy umeléhodopĺňania podzemných vôd9. Diaľkové vodovody od 20 km10. Čistiarne odpadových vôd a kanalizačné siete od 100 000ekvivalentnýchobyvateľovod 3 mil. m 3 /rokdo 10 mil. m 3 /rokod 2 000 do 100 000ekvivalentnýchobyvateľov11. Objekty protipovodňovej ochrany bez limitu12. Vrty na zásobovanie pitnou vodou s očakávanou výdatnosťouod 100 l/s13. Odber geotermálnych vôd bez limituPoľnohospodárska a lesná výroba4

14. Melioračné zásahy, najmäa) odvodnenie, závlahyb) lesnícko-technické meliorácieDoprava a telekomunikácie15. Obchodné prístavy, prístavné móla prenakladanie a vykladanie, ktoré sú pripojenék zemi, a vonkajšie prístavy16. Vnútrozemské vodné cesty a prístavy vrátaneprístavných zariadení pre vnútrozemskú vodnúdopravuÚčelové objekty pre šport, rekreáciu a cestovný ruch17. Prístavy na vodné športy (vrátane mól,skladových priestorov, opravárenskýchdielní a pod.)od 500 hapre plavbu lodís výtlakomod 1 350 tpre plavbu lodís výtlakomod 1 350 tod 100 miestpre plavidláJUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyod 10 ha do 500 haod 50 ha lenv chránených územiachpre plavbu lodís výtlakomdo 1 350 tpre plavbu lodís výtlakomdo 1 350 t18. Rekreačné prístavy pre jachty a malé člny bez limituTab. 1 Vodné stavby podliehajúce posudzovaniu ich vplyvu na životné prostrediePodľa zákona č. 24/2004 Z. z. (príloha č. 9 - 16) sú špecifikované náležitosti, ktoré musia jednotlivé kroky procesuEIA obsahovať. Napriek tomu v procese EIA možno pozorovať nasledovné [7]:• informácie o životnom prostredí sú všeobecné, týkajúce sa širokého okolia, dokumentácia obsahuje lenrámcovú informáciu týkajúcu sa životného prostredia. V správach chýba zhodnotenie ekologickej únosnostiúzemia, ako jednej z účelových vlastností krajiny, ktorá hovorí o prípustnej zaťažiteľnosti krajiny (aj pozložkách), o obmedzeniach a limitoch využívania, chýba zhodnotenie možných havárií, nehodnotia sakumulatívne a synergické vplyvy a pod.,• uvádzané údaje sú často neaktuálne, neúplné, neproporcionálne, písané rôznym jazykovým štýlom, neodborné,nekriticky preberané, z neprijateľných zdrojov, vytrhnuté z kontextu, neuvádzajú sa primárne dáta,spracovatelia dokumentácií neuvádzajú zdroje informácií, použitú metodiku, obdobie platnosti uvedenýchúdajov a pod.,• grafické prílohy sú zamerané skôr na efekt, mapové prílohy často chýbajú úplne, príp. ak aj sú, často nemajúzákladné náležitosti kartografického diela, nehovoriac o samotnom obsahu mapy, základných logickýchpravidlách regionalizácie, kritériách členenia legiend a pod.,• priveľmi často sa upúšťa od variantného riešenia, resp. variantné posudzovanie je len formálne, pričom jevýrazne preferovaný niektorý z variantov,• samostatným problémovým okruhom je kvalita dokumentácie EIA (Zámer, Správa o hodnotení a Správa ohodnotení strategického dokumentu). Dokumentácie sú často neprijateľnej kvality, čo do obsahu, tak i doformy. Kvantita presahuje kvalitu, dokumentácie sú plné nepodstatných informácií, nepomerne obsiahle súčasti prebrané z projektovej dokumentácie pre územné rozhodnutie, z územno-plánovacej dokumentácie, zprogramov hospodárskeho a sociálneho rozvoja, zo sčítania obyvateľov, domov a bytov a pod.Pre spracovanie dokumentácie o vplyve vodných stavieb na životné prostredie je v drvivej väčšine prípadov použitámetodika priameho hodnotenia výsledkov získaných zo spracovaných štúdií, z projekčných a firemných materiálov,výskumných správ, z platnej legislatívy a z rekognoskácie teréne in situ. Metodika priameho hodnotenia podkladovýchvýsledkov je založená na priamom hodnotení súčasného stavu životného prostredia v danej lokalite, resp. faktorov,ktoré ovplyvňujú životné prostredie v lokalite v súčasnosti.Pri tvorbe dokumentácie v rámci správy o hodnotení navrhovanej činnosti (Zákon 24/2006 , Príloha č. 11) je jejsúčasťou charakteristika súčasného stavu životného prostredia dotknutého územia a hodnotenie predpokladanýchvplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Keďže neexistuje jednotná metodika, prípadne postup spracovaniatýchto krokov, tvorcovia sa s problematikou vyrovnávajú rôznym spôsobom. Prezentovaný spôsob vychádza zoschémy:a) určenie ovplyvňovaných zložiek životného prostredia (ovzdušie, voda, pôda, biota...),b) vytypovanie ukazovateľov pre hodnotenie vplyvu stavby na jednotlivé zložky životného prostredia,c) stanovenie stupňov pravdepodobnosti a kategórií dôsledkov pre výpočet rizika jednotlivých ukazovateľov –aplikácia metód rizikovej analýzy v procese posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie (EIA),d) zhodnotenie jednotlivých zložiek prostredia váhovaním – multikriteriálne hodnotenie,e) klasifikácia kvality životného prostredia podľa dosiahnutej bodovej hodnoty do zvolených stupňov,5

JUNIORSTAV 20103. Vodní hospodářství a vodní stavbyf) výsledné hodnotenie a grafické výstupy pre jednotlivé varianty navrhovanej stavby.Proces EIA je významným nástrojom preventívneho pôsobenia na zvýšenie environmentálnej prijateľnosti stavieb asúčasťou úsilia o trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti. Z tohto dôvodu načrtnutý postup privedie k zlepšeniuspracovateľnosti procesu EIA.5 ZÁVERPosudzovanie vplyvov na životné prostredie je účinným nástrojom umožňujúcim zabrániť realizácii činností, ktoréby neprípustne a často nenávratne poškodili životné prostredie. Základom procesu hodnotenia vplyvov vodných staviebna životné prostredie EIA je podrobná analýza očakávaných a ďalších potenciálne možných vplyvov na jednotlivézložky životného prostredia, ktorými sú voda, pôda, ovzdušie a klíma, flóra a fauna, ale aj ľudská populácia a človekomvytvorené diela alebo kultúrne a historické pamiatky.Integrácia konceptu EIA s rizikovou analýzou je novým prístupom spravovania a tým zvýšenia výpovednejhodnoty výsledkov. Takmer s istotou možno očakávať, že riziková analýza zostane aj naďalej vo sfére vyhranenýchvedeckých odborov hygieny a zdravotníctva, chémie, ekológie, financií, bezpečnosti, ekonomiky atď. Cieľom v oblastiEIA je snaha povinne začleniť riziko ako rozhodovacie kritérium do procesu posudzovania a zostaviť katalógposudzovaných ukazovateľov pre predbežné zisťovacie konanie.Tento príspevok vznikol v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA č. 1/0613/08Literatura[1] PAVLIČKOVÁ, Katarína. Medzinárodné súvislosti posudzovania vplyvov činností na životné prostredie. In:SPRAVODAJ SEA/EIA, Časť: Posudzovanie vplyvov činností na životné prostredie (EIA). Banská Bystrica :proIS. 2008. 30 s.[2] http://www.sazp.sk/eia/trening/eia/1c.htm[3] Zákon č. 100/2001 Zb., o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene niektorých súvisiacichzákonov (zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie), v znení zákona č. 93/2004 Zb., zákonač. 163/2006 Zb., zákona č. 186/2006 Zb., zákona č. 216/2007 Zb. a zákona č. 124/2008 Zb.[4] Posudzovanie vplyvov na životné prostredie v Slovenskej republike. Tréningový materiál. MŽP SR –Bratislava, SAŽP – Banská Bystrica. 2003[5] Zákon č. 287/2009 Z. z., , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životnéprostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov[6] MŽPSR – SAŽP 2008: Posudzovanie vplyvov na životné prostredie v Slovenskej republike - Praktickápríručka pre obce. Banská Bystrica: proIS, 2008, 51 s. ISBN 978-80-88850-80-9[7] KOČICKÁ, Erika. Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (z aspektu teórie a praxe). In: Ekológiaa environmentalistika 2007, Medzinárodná vedecká konferencia k 15. výročiu založenia Fakulty ekológie aenvironmentalistiky TU vo Zvolene a 55. výročiu vzniku Technickej univerzity vo Zvolene. Zvolen: JankaČižmárová – Partner. 2007. 349 s. ISBN 978-80-89183-33-3.Recenzovaldoc. Ing. Martina Zeleňáková, PhD., Technická univerzita v Košiciach, Stavebná fakulta, Katedra materiálového aenvironmentálneho inžinierstva/Ústav budov a prostredia, Vysokoškolská 4, 042 00 Košice, +421 55 602 4270,martina.zelenakova@tuke.sk6