Boh medzi bariérami - Ústav etnológie SAV

3) Pozitívne vnímaná sociálna zmena má vysokýpotenciál sociálnej inklúzie (za podmienokrelatívne nízkych počiatočnýchfinančných a personálnych vstupov).4) Túto zmenu reflektovali všetci aktéri(pastori, Rómovia, samospráva, nerómskispoluobčania...) a hodnotili ju ako pozitívnu.Táto zmena má vysoký potenciálsociálnej inklúzie, nakoľko u rómskychkonvertitov dochádza k nárastu pozitívnychsociálnych zručností a kompetenciíza súčasného poklesu takých módovsociálneho správania, ktoré majoritnáspoločnosť vníma ako negatívne.5) Nadobudnuté sociálne zručnosti a kompetenciemajú trvalý charakter. Aktéri ichnestrácajú ani po svojom eventuálnomvystúpení či pasivite v rámci náboženskéhozoskupenia.6) Vstupom Rómov do lokálnych náboženskýchskupín sa mení povaha ich sociálnychsietí i kvalita ich sociálneho kapitálu.Oba tieto faktory sú mimoriadne dôležiténajmä v situácii nedostatku ekonomickéhokapitálu (finančné zdroje, možnosťzamestnať sa a pod.), s akou sa bežnestretávame práve v sociálne vylúčenýchrómskych komunitách.7) Výskum SIRONA 2010 tiež ukázal,že z hľadiska stability tejto zmeny jeideálne, ak prebieha na komunitnej / kolektívnejúrovni.B. IndikátoryV projekte sme nastavili vlastné indikátorysociálnej inklúzie. Vychádzali sme pri tomz tzv. „tvrdých“ indikátorov sociálnej inklúzie,tak ako sú nastavené v národných indikátorochsociálnej inklúzie,5 a tiež z tzv. „mäkkých“indikátorov sociálnej inklúzie, tak ako boliidentifikované „zdola“ samotnými aktérmi,respektíve svedkami sociálnej zmeny podmienenejnáboženskou zmenou. Indikátory sociálnejinklúzie, tak ako boli testované v trochtypoch dotazníkov v rámci kvalitatívnehovýskumu, vznikli teda ako prienik „tvrdých“(„objektívnych“) a „mäkkých“ („subjektívnych“)indikátorov sociálnej zmeny na základedotazníkov z mapovacieho predvýskumu.Do pevného setu indikátorov sociálnejinklúzie v dotazníkoch sme napokon včleniliaj indikátory, ktoré sledovali čisto vedeckéciele nášho výskumu.Výskum potvrdil minimálne 80% úspešnosťv pevne stanovenom sete indikátorov,t.j. najmenej úspešné indikátory (po zohľadnenívšetkých troch typov dotazníkov) sa pohybovalina úrovni 80% úspešnosti. V praxito znamená, že ak sa spriemerovali hlasynáboženských lídrov, náboženských aktérova nenáboženských svedkov náboženskej zmeny(subjektívne merané), došlo k výraznejsociálnej zmene zúčastnených aktérov.6C. OdporúčaniaVzhľadom na súčasnú situáciu a vyjadrenýzáväzok slovenskej vlády riešiť problémysociálnej inklúzie Rómov, nižšie uvedenéopatrenia sme rozdelili do troch skupínpodľa troch zainteresovaných strán. Dodalisme aj štvrtý súbor odporúčaní pre mimovládneorganizácie. Ich dôsledným uplatnenímv praxi by pri minimálnych počiatočnýchfinančných a personálnych vstupoch mohlodôjsť v mnohých lokalitách k relatívne rýchlemuodstráneniu náboženskej diskriminácieRómov na Slovensku.V odporúčaniach nasmerovaným precirkvia náboženské hnutia sme v rámci projektuvypracovali model tzv. „komplexného5 Národné indikátory sociálnej inklúzie, viď Národná správa o stratégiách sociálnej ochrany a sociálnej inklúzie na roky 2008 – 2010.6 Hovoríme stále o percepcii sociálnej zmeny podmienenej náboženskou zmenou.pastoračného balíčka“, ktorý má najvýraznejšípotenciál sociálnej inklúzie Rómov. Tentomodel sa tiež viacerým pastorom osvedčilako najúspešnejší model pastorácie medziRómami. V prvom rade je dôležité, aby bolpastoračný diskurz komplexný a zameranýna všetky vekové skupiny. Ukazuje sa však,že je veľmi efektívne s rôznymi vekovýmia gendrovými skupinami pracovať aj samostatne,v rámci rôznych diskusných skupína pod. Ďalej, úspešná misia by mala stáťna intenzívnej a dlhodobej práci v komunite.Je tiež dôležité umožniť participáciu v štruktúrenáboženskej skupiny pre čo najväčší početrómskych členov a klásť dôraz na výchovurómskych lídrov. Zbor by mal mať aktivitylokálneho charakteru, no zároveň by sa malsnažiť vytvárať aj aktivity v širšom okolí,ktoré umožňujú nadviazať kontakty s ďalšímičlenmi z iných lokalít, či už s Rómami,alebo členmi majority. Náboženský diskurzby sa mal vyhýbať striktnému exkluzívnemupastoračnému modelu7 a skôr zdôrazňovaťinkluzivitu.8 V praxi ide skôr o vzájomnútoleranciu a rešpekt odlišných teologickýchtradícií a akcentov, ktoré významne pomáhajúpredchádzať konfliktom. Misie by mali byťaspoň v rámci možností otvorené k spoluprácis inými denomináciami, lokálnousamosprávou, ako i médiami (šírenie osvetya pozitívnych informácií). Dá sa tak aspoňtrochu predísť vzniku nálepky „sektár“, a tonajmä v prípade malých neregistrovanýchdenominácií. Takéto cirkvi a náboženskéhnutia potom členom participujúcim v ichsociálnej sieti dokážu ponúknuť dôstojný sociálnystatus, čo je dôležité nielen z hľadiskasociálnej inklúzie, ale i z hľadiska dlhodobejstratégie a zabezpečenia stabilnej členskejzákladne náboženských skupín. Vo viacerýchprípadoch sa ukázalo, že dávať členom darya stavať misiu na obdarovávaní svojich členovje vysoko neefektívne. Skôr naopak, mnohénáboženské misie, ktoré vyžadujú od svojichčlenov aspoň symbolickú finančnú spoluúčasť,sú efektívnejšie a ich členská základňa jeoveľa stabilnejšia. Samotní pastori ako jedenz kľúčových dôvodov uvádzali, že členoviatakéhoto zboru potom zbor považujú za svojvlastný a s väčším oduševnením participujúna jeho spoluvytváraní. Úspešná náboženskámisia, ktorá chce byť efektívna v prostredí sociálnevylúčenej rómskej komunity, by malarátať s dlhodobým stacionárnym pôsobenímv tejto lokalite. Z tohto hľadiska je dôležité,aby mala aj podporu svojej materskej cirkvialebo organizácie.Na základe výsledkov výskumu smezostavili aj niekoľko odporúčaní pre štátnusprávu. Štátna správa a tvorcovia politík bymali vnímať pastoráciu Rómov ako efektívnysociálny nástroj. Domnievame sa, že v tomtosmere by bolo vhodné vytvoriť transparentnémodely na podporu účinného fungovaniatohto nástroja v praxi. Štátna správa by samala tiež snažiť o používanie inkluzívnehomodelu9 v štátnej praxi. Preferovanie registrovanýchcirkví a striktné pravidlá na registráciucirkví v SR sú jednoznačne prejavomexkluzívneho modelu, keď štát podporujea preferuje len niektoré – „svoje“ cirkvi. Boloby tiež vhodné nájsť spôsob, ako motivovaťsamosprávy i cirkvi, aby upustili od uplatňovaniaexkluzívneho modelu v praxi, nakoľkoje pre dané lokality kontraproduktívny. Štátnaspráva by mala ďalej motivovať / vytvárať7 „Exkluzívny pastoračný diskurz“ je taký, ktorý kladie dôraz na výnimočnosť a jedinečnosť náboženských právd hlásaných v rámci skupiny.(Viď slovník.)8 „Inkluzívny pastoračný diskurz“ je taký, ktorý rešpektuje mnohosť náboženských právd a ciest k Bohu. (Viď slovník.)9 „Inkluzívny“ alebo „začleňujúci model“ je model otvorený spolupráci rôznych strán a subjektov; pri spolupráci je dôležitý cieľ, nie formálna afiliáciazúčastnených subjektov a strán.12 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestou ( 13