Boh medzi bariérami - Ústav etnológie SAV

„Ďakujem im, sestričke Atanázii, aj tomu farárovi, čo tu prebudil u Rómov tú vieru.Lebo Rómovia verili, ale nedokázali nejak prejavovať, nechodili až tak do kostola. Keď už tumali kostol, začali robiť na kostole, lebo potom saleziáni odkúpili ten kultúrny dom a bolaprestavba a my sme tam chodili robiť. Do dvoch rokov sme to dokončili. Potom tu už bolačastejšie omša. Už máme v stredu, aj v piatok a potom v nedeľu“(SIRONA 2010, dotazník B2, Poštárka).Náboženskí lídri sa zhodli v tom, že u tejgenerácie, ktorá bola podchytená v detskomveku, už badať isté náznaky zmien. Prejavujesa to podľa nich najmä v regulárnom uzatváranímanželstiev, ale čiastočne aj v inomprístupe k ich vlastným deťom – títo rodičiauž lepšie chápu potrebu vzdelania a citlivejšiehoprístupu k deťom vo všeobecnosti. Vidiatiež veľký význam v základnej škole, ktorábola na Poštárke zriadená, ale zhodujú sav tom, že by nebolo vhodné zriadiť v osadezákladnú školu s prvým aj druhým stupňom.Sú presvedčení, že Rómovia potrebujú kontakts majoritou, ktorá ich má istým spôsobomobohacovať. Uvedomujú si však, že po odchodedo mesta sú rómske deti najčastejšie v nevýhodea nie celkom sa im darí prispôsobiť sa.Keďže pracujú predovšetkým s deťmi,sú si vedomí, že záujem detí o ich aktivitya náboženstvo s pribúdajúcim vekom upadá.V tomto svetle vnímajú, že aj úspešnosťsociálnej inklúzie ako dôsledku ich misieje len čiastočná. Niektoré pozitívne zmeny,ktoré v osade nastali, nepovažujú za výsledokpastorácie, skôr iných faktorov. Úžera, ktoráje v tejto lokalite prakticky vykorenená, bolavykorenená skôr pod tlakom a zásahomštátnych orgánov, ako pôsobením cirkvi (inávec je, že Rómovia si potrestanie bývalýchúžerníkov vysvetľujú v termínoch Božiehotrestu). Ako najvýraznejšiu zmenu uviedliinformátori vzbudzovanie záujmu o vzdelanie(prejavuje sa napríklad aj tým, že rodičia súochotní svoje deti poslať do internátnej školyv Kremnici, napriek tomu, že tradične kladúdôraz na rodinu a rodinné vzťahy).Rómovia na Poštárke sa praktickyvšetci hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu.Z vyjadrení mnohých vyplývalo, že poprvotnom nadšení z príchodu saleziánova práci na výstavbe kostola a iných spoločenskýchpriestorov na Poštárke nastal úpadokv záujme o náboženstvo vo všeobecnosti.Tí, ktorí nejakým spôsobom spolupracujúso saleziánmi (asistenti v miestnej škole, členoviamodlitebných skupín – matiek a otcov,mládež), hodnotia prítomnosť saleziánovv obci veľmi pozitívne, no reflektujú, že to nieje postoj celej osady. Samotní Rómovia vidianajväčší problém saleziánskej misie na Poštárkev tom, že nevedia do aktivít zapojiť viacobyvateľov, ale najmä v neschopnosti udržaťsi už získaných členov, prevažne deti a mladých,teda tú skupinu ľudí, ktorých už istýmspôsobom mali podchytených. Dôvod vidianajmä v tom, že u Rómov na Poštárke je stáledominantnejší vplyv rodiny a prostredia akocirkvi. Pôsobenie saleziánov na Poštárke všakjednoznačne hodnotia ako úspešné, stabilnéa efektívne (s väčšou alebo menšou mierouv jednotlivých aspektoch). Zhodujú sa v tom,že cirkev na Poštárke nahrádza štátne orgánya vykonala pre Rómov viac ako akákoľvek ináinštitúcia.Poštárku mnohí jej obyvatelia vnímajúako príklad výnimočnej rómskej osadya uvedomujú si, že je to zásluha saleziánov(nemajú príliš kontakty s inými rómskymiosadami, ale majú aspoň čiastočne prehľadz médií o živote v iných rómskych osadách).Sú si vedomí toho, že základná škola i materskáškola fungujú vďaka financiám, ktorézabezpečili saleziáni. Najväčšiu zmenu vidiav dodržiavaní formálnych prejavov viery, ktoréje prítomné i u tých, ktorí sa v náboženskomživote inak príliš neangažujú, teda ide najmäo sväté prijímanie, krsty a cirkevné sobáše. Prevažnesú však toho názoru, že by Rómovia malibyť aktívnejší a neprenechávať náboženstvoiba deťom.Informátori veľmi pozitívne hodnotiliprítomnosť viacerých modlitebných skupín.Tie, ako sa zdá, fungujú a sú aktívne aj bezpriamych podnetov so strany saleziánov, najmäak ide o ženské skupiny. Tieto skupiny („modlitbymatiek“, „modlitby otcov“) sa pravidelnestretávajú, členovia sa spoločne modlia a diskutujú.Stretnutia prebiehajú v priestorochsaleziánskej cirkvi alebo v byte niektorej členky(keďže sa počet záujemcov zvyšuje a vznikajúnové skupiny).Ako už bolo povedané, veľká časť dospelýchinformátorov vidí problém misie saleziánovv tom, že sa podstatne viac zameriavajúna deti. Domnievajú sa, že by náboženskásituácia bola iná, keby skôr pracovali s dospelýmia tí by potom náboženstvo prenášali svojimdeťom. Prítomnosť a pôsobenie saleziánovv osade však väčšina dotknutých Rómov hodnotíkladne v kontexte zlepšenia kvality životapriamo v osade. Zaujímavé je, že nevnímajútaké zmeny „smerom von“ z osady. Všetcisa zhodujú, že je pre rómske deti mimoriadnedôležité, aby mali možnosť sa kvalitnevzdelávať (o čo sa saleziáni snažia), uvedomujúsi však, že v tomto procese musí svoju úlohuzohrať rodina (a nie iba cirkev). Ako najčastejšieprejavy zmeny pod vplyvom náboženstvainformátori uvádzali zmenu v správaní (menejkonfliktov, zvád, tichší prejav), zmenu v prístupek vzdelaniu (odráža sa to najmä v kladnomhodnotení internátnej školy v Kremnici, ktorúnavštevuje časť detí z Poštárky) a zmenuv osobnej hygiene a starostlivosti o seba či deti.Rómski členovia cirkvi pôsobenie saleziánovna Poštárke hodnotia pozitívne, uvedomujúsi však, že ich vplyv je obmedzený a vzhľadomna dĺžku pôsobenia možno nie až taký,ako by sa dalo očakávať. Vyjadrujú všakpresvedčenie, že tie generácie, ktoré už budúod raného veku pod vplyvom cirkvi a budúvychovávané v kresťanskom duchu, sa budúsprávať inak, a teda aj žiť kvalitnejšie.3.3.12 Kecerovce – Devleskero Kher 79V Kecerovciach žije približne 2000 Rómov, ktorítvoria takmer 80% populácie obce. Rómoviažijú v troch rozličných osídleniach na okrajiobce, v centrálnej časti žijú len nerómskiobyvatelia obce. Prevládajúcou denomináciou„...keby oni (saleziáni) tu neboli, tak my by sme tu dávno už neboli. By sme to predali,alebo nechali a odišli niekam inam, lebo... to by sa tu nedalo, bolo by to tu nezvládnuteľné.Keď si teraz spomínam, my sme niekedy ani na dvor tu nemohli výjsť, tam sa tak Cigánky medzisebou vadili, to sklá rinčali, trieskalo to všetko, zvada taká tu bola […]a toto už tu nie je.Už dávno sme také čosi tu nepočuli, žeby sa medzi sebou bili a hádali. To sa krotia. Aj tie detiidú do kostola i sa snažia, len oni v sebe majú také, že vám musia niečo potiahnuť a zobrať...“(SIRONA 2010, dotazník B3, Poštárka).79 Spracované podľa výskumnej správy Tomáša Hrustiča.84 ) Boh medzi bariérami | Sociálna inklúzia Rómov náboženskou cestouÚspešné misie: kvalitatívny výskum a prípadové štúdie ( 85