Magazín Lovu Zdar 9/2016

poľovnícky magazín september 2016 VIII. ročník cena 2,45 € /69 Kč 

Redakčný test 

BERETTA 

A400 XCELL 

VIAC AKO LOV 

Boli sme na 

sokoliarskom sympóziu 

OD ÚLOVKU 

K DIVINE 

AKO SI VYBRAŤ 

DOBRÉHO PSA? 

Umenie vábiť 

www.lovuzdar.com

inzLZ2459

príhovor 

Vážení čitatelia! 

Henrieta Halasová 

šéfredaktorka 

Mesačník o poľovníctve a prírode 

Ročník VIII., číslo 9, september 2016 

cena: 2,45 € / 69 Kč 

Šéfredaktorka: 

Mgr. Henrieta Halasová – Bakošová 

sefredaktor@lovuzdar.com 

Dizajn a grafická úprava: 

Ing. Andrej Kaprinay 

grafik@lovuzdar.com 

Marketing a reklama: 

Jana Králová, 0948 727 979 

marketing@lovuzdar.com 

jana.kralova@mediawave.sk 

Inzertné oddelenie: 

Tel./Fax: +421 315 623 604, 

mobil: 0948 727 979 

Adresa redakcie: 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín 

redakcia@lovuzdar.com 

Vydavateľ: MEDIAWAVE, s. r. o. 

Hviezdna 8, 931 01 Šamorín, 

IČO: 46 492 658 

Tlač: REMPrint, s. r. o., Bratislava 

Rozširuje: Mediaprint KAPA a súkromní 

distributéri, v Českej republike rozširuje 

PNS, a. s., Praha 9 

Predplatné pre SR: Mediaprint KAPA, 

zelená linka: 0800 188 826, 

e-mail: predplatne@abompkapa.sk 

Predplatné pre ČR: SEND Předplatné, 

225 985 225, e-mail: administrace@send.cz 

EV 2843/08 

ISSN 1337-9860 

Vychádza 5. 9. 2016 

Všetky práva vyhradené. Reprodukcia celku 

alebo akejkoľvek časti bez písomného 

súhlasu vydavateľa je prísne zakázaná. 

Nevyžiadané rukopisy a fotografie 

nevraciame ani sa k nim nevyjadrujeme! 

Články od našich zahraničných 

spolupracovníkov sa nemusia 

zhodovať so slovenskou a českou 

poľovníckou legislatívou. 

Za obsah inzercie zodpovedá inzerent. 

Foto na titulke: Shutterstock 

Väčšina ľudí už v tomto čase s ľútosťou zamávala na rozlúčku letu a hlavnej 

dovolenkovej sezóne. Väčšina áno, no nie všetci, pretože ľudia so zelenou 

krvou to majú inak. Práve teraz začínajú baliť, veď vrchol poľovníckej sezóny 

je ešte len pred nami. V dobrom závidím vám všetkým, ktorí budete môcť počas 

jelenej ruje zmiznúť na dva týždne v horách. Veľmi vám želám, aby počasie prialo 

vašim poľovníckym zážitkom, aby zver nerušili ľudia ani veľké šelmy a aby ste zažili 

ruju, ako má byť. 

Teší ma, že práve v tomto jedinečnom období roka vám môžem prezentovať 

ďalšiu z radu plánovaných veľkých zmien, ktorými prechádzal náš časopis počas 

uplynulých dvanástich mesiacov. Je to čerešnička na torte, zdanlivo maličkosť, no 

v skutočnosti veľká vec – nové logo. Moderné, jednoduché, a pritom rafinovane 

elegantné, mužné, s jasným odkazom na poľovníctvo. Zažiarilo medzi ostatnými 

návrhmi a naše rozhodovanie bolo o to jednoduchšie. Toto logo totiž úplne korešponduje 

so zmenenou tvárou časopisu aj s jeho moderným obsahovým smerovaním, 

skrátka zapadlo. Páči sa mi a verím, že sa s ním stotožníte rovnako rýchlo 

a ľahko ako my v redakcii. 

Za rok sme spolu s vami prešli veľký kus cesty. Zmenili sme vizuál časopisu a zaradili 

ho tak na špičku európskej poľovníckej tlače. Vyšperkovali sme obsah a do 

autorského tímu pribudli mnohé slovenské aj české mená. To všetko sme robili 

pre vás, s vami. A s myšlienkami na vás, našich čitateľov, sme prežívali aj ťažšie 

časy, keď nám problémy s tlačiarňou a distribúciou doslova kradli spánok. V dôsledku 

týchto technických ťažkostí sa k vám časopis niekoľkokrát nedostal načas, 

ale napríklad tiež vypadol z augustového čísla kupón súťaže o poľovačku na muflóna 

v Dudíne. Súťaž preto predlžujeme o jeden mesiac. Kupón nájdete ešte aj 

v októbrovom čísle a vyhodnotenie potom v novembrovom vydaní. 

To všetko sme spolu za rok preskákali. Z čitateľov ste sa stali priateľmi a spolutvorcami 

časopisu, presne tak, ako sme si to želali. Možno sa koncom septembra 

nedostanem do milovaných hôr Veľkej Fatry, ale verte či neverte, zážitky z jelenej 

ruje vyváži radosť z toho, že vám v tom čase už budeme pripravovať októbrové 

a novembrové čítanie. 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar 

www.lovuzdar.com 

Lovu zdar! – č. 9 – september 2016 3

obsah 

September 

8 

10 

12 

16 

18 

Umenie vábenia 

Sotva existuje taký lov 

ako vábenie jeleňa v ruji 

Zvedavý či mrzutý? 

Telesné znaky jeleňa 

napovedia veľa o jeho veku 

Bez škôd a zranení 

Škody spôsobené jeleňou 

zverou sú veľké 

Retro 

Ako vyzeralo poľovníctvo 

pred 80 rokmi 

Dvanásť do tucta 

Boli ste s nami na poľovačke 

na srnca v Maďarsku 

22 

28 

32 

Jeleň čo takmer nebol 

Keď sa už vzdáte nádeje, 

šťastena vás prekvapí 

Dobrá optika aj cena 

Testovali sme ďalekohľady 

nižšej strednej kategórie 

Nie je čo riešiť 

Xcell je skvelý nástupca 

Uriku z dielne Beretta 

38 

Šmolkovia 

a čierna vdova 

Strely Ares vás dostanú 

po všetkých stránkach 

44 

Tajomstvo 

dozrievania 

Najnovšie výskumy 

v oblasti hygieny diviny 

48 

52 

56 

S vodou v krvi 

Predstavujeme 

španielskeho vodného psa 

Kde hľadať psa? 

Za poľovnými plemenami 

k správnym chovateľom 

Výcvik je základ 

Unikátny umelý brloh 

v novohradskom regióne 

60 

62 

70 

74 

78 

Dlhý ranný pirš 

Trvalo to celý deň, 

ale úspech prišiel 

Tu sa plnia sny 

Na skvelej poľovačke 

v Južnej Afrike 

Rigby je späť! 

Slávna firma opäť vyrába 

svoje zbrane pri Temži 

Viac ako lov 

Na sokoliarskom sympóziu 

v Maďarsku 

Gastro 

Varíme z húb, 

sezóna nám praje 

4 Lovu zdar! – č. 9 – september 2016

NAŠE VÝROBKY NÁJDETE U VÝHRADNÝCH 

ŠPECIALIZOVANÝCH PREDAJCOV 

A ONLINE NA WWW.SWAROVSKIOPTIK.COM 

ZÍSKAJTE ĎALŠIE INFORMÁCIE 

O MODELOCH X5/X5i. 

X5/X5i 

EXPERT NA VEL’KÉ 

VZDIALENOSTI 

Nerobíme žiadne kompromisy. Žiadna vzdialenosť nie je príliš veľká. 

Pri puškových ďalekohľadoch X5/X5i definovala spoločnosť SWAROVSKI OPTIK 

nanovo presnosť. Dosiahnite hranicu možností s týmto expertom na veľké 

vzdialenosti. Výstrel za výstrelom s absolútnou spoľahlivosťou. 

inzLZ2505 

SEE THE UNSEEN 

WWW.SWAROVSKIOPTIK.COM

skok na Obsah 

zo života poľovníkov 

Aktuality 

novinka 

Magazín poľovníka už v predaji 

Už od začiatku septembra 

môžete dostať nový Magazín 

poľovníka 2017. Nájdete 

v ňom kalendár na rok 2017, 

čas lovu, ďalej zaujímavú 

publicistiku – rozhovor 

s prezidentom SPK, zhodnotenie 

stavov diviačej 

zveri či článok o európskej 

populácii zubrov. Prečítať 

si môžete aj o zavlečených 

hlodavcoch, divých husiach, 

plemene slovenský kopov, 

o medzinárodnom festivale 

sokoliarov v Abu Dhabi. 

V najnovšom magazíne nájdete aj prezentáciu revírov 

a zverníc Slovenska, ale i oddychové čítanie v podobe 

príbehov, poviedok, a tiež dobré recepty. 

súťaž 

Najkrajší šperk 

Počas celoslovenských poľovníckych slávností, ktoré sa 

budú konať 3.-4. septembra 2016, sa uskutoční aj súťaž Poľovnícky 

šperk. Šperky, prihlásené do súťaže na základe daných 

kritérií, bude hodnotiť komisia vymenovaná Výborom 

Klubu histórie slovenského poľovníctva pri SPZ. Súťažiaci, 

ktorí sa umiestnia na prvých troch miestach, dostanú vecné 

ceny. Do súťaže budú zaradené šperky, ktoré budú dizajnom 

zodpovedať účelu a vhodnosti použitia na ozdobu ľudského 

tela alebo odevu a ešte neboli v súťaži hodnotené. Námet 

šperku musí mať poľovnícky charakter. 

Sviatok v Malackách 

slávnosti 

V sobotu 13. augusta sa v zámockom parku 

a kaštieli v Malackách zišla poľovnícka, ale aj široká 

verejnosť na poľovníckom dni, ktorý bol zároveň 

oslavou cezhraničnej spolupráce s českými a rakúskymi 

susedmi. Návštevníci podujatia zažili tradičný 

poľovnícky deň s kynológiou, sokoliarstvom, 

ukážkami vábenia zveri, aj s varením guláša a stánkami 

poľovníckych potrieb. Pekným sprievodným 

podujatím bola výstava fotografií Jana Hlaváča. 

slávnosti 

Sv Hubert na Oravskej priehrade 

Obvodná poľovnícka komora a Okresná organizácia 

SPZ v Námestove usporiadali v nedeľu 7. augusta 

na nábreží Oravskej priehrady Deň sv. Huberta. Na 

programe boli ukážky z kynológie, vystúpenie sokoliarov, 

súťaž vo vábení jeleňov či hode flinty do žita, 

ukážky poľovníckych signálov, ale aj súťaž vo varení 

gulášu a propagácii poľovníctva. Nechýbali atrakcie 

pre deti, predajné stánky, tombola a dobrá zábava. 

FOTO: PETER ŠOMEK, SHUTTERSTOCK, BETALOV.SK, ARCHÍV, 

inzercia – inzLZ2502 

Oleje AT-OIL 

Oleje na čistenie a konzerváciu zbraní. 

Maloobchod/veľkoobchod 

GDU s.r.o., www.gdu.sk, Tel: 0905187793 

Mail: gdu@gdu.sk

Poľovníctvo po brexite 

zákon a politika 

Výsledky britského referenda o zotrvaní, resp. vystúpení 

z EÚ sú jasné, nie však jeho dôsledky. Prípadné 

vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by zasiahlo na dlhé 

roky politickú, sociálnu aj ekonomickú oblasť nielen 

v Británii, ale aj v ostatných krajinách EÚ. Organizácia 

CIC si uvedomuje, že neistota, ktorá v Európe 

zavládla po referende, by mohla negatívne ovplyvniť 

aj poľovníctvo. CIC však zároveň vyjadruje nádej, že 

v tejto situácii sa národné vlády neuchýlia k jednoduchým 

populárnym riešeniam, ktoré by v dlhodobom 

horizonte narobili viac škody ako osohu. 

memoriál 

Strelci v Čáčove 

Siedmeho 

augusta 

usporiadala 

Regionálna 

organizácia 

SPZ 

so sídlom 

v Senici na 

strelnici RgO 

SPZ v Čáčove už 18. ročník verejnej streleckej súťaže 

Memoriál Jána Pánika. Bol dlhoročným predsedom 

streleckej komisie okresnej, neskôr regionálnej organizácie 

SPZ a významnou mierou prispel k vybudovaniu 

strelnice RgO SPZ v Čáčove. 

V súťaži na batérii sa prezentovalo 35 pretekárov a na 

oblúkovom strelisku deväť pretekárov zo Slovenskej 

i Českej republiky. Putovný pohár a prvú cenu získal 

Oldřich Vaňhara z Frištáku ČR, 94b. Vo vloženom streleckom 

preteku na oblúkovom strelisku OS 40 skončil 

na prvom mieste Ing. Andrej Jankovič z Koválova 

36 b. Nad regulérnosťou oboch pretekov dohliadal 

zbor rozhodcov na čele s hlavným rozhodcom Ing. 

Eugenom Szökem z Gbelov. 

pozvánka 

Memoriál Františka Sigeta 

V dňoch 11. - 13. novembra 2016 sa uskutoční jedno 

z vrcholných kynologických podujatí, už XV. ročník 

memoriálu Františka Sigeta. Poľovníci z okresov Bytča 

a Žilina sa tešia na vynikajúcich kynológov z celého 

Slovenska. Podujatie organizuje SPZ a RgO SPZ Žilina. 

Skúšky sa budú konať v poľovných revíroch Kotešová 

Svederník, Veliká a Omnitrade, udelí sa cena Víťaz SR 

2016, CACT. František Siget bol uznávaným kynológom, 

ale aj všestranným poľovníkom a poľovníckym funkcionárom 

s rozsiahlou publikačnou činnosťou. Viac 

o podujatí a podmienkach účasti na www.polovnickakomora.sk. 

Fázy Mesiaca, východy a západy Slnka na september 2016 

Tento kalendár pre vás pripravuje: 

Mgr. Marek Husárik, PhD. 

z Astronomického ústavu SAV 

v Tatranskej Lomnici 

Pondelok Utorok Streda Štvrtok Piatok Sobota Nedeľa 

29. august 

05:57 

19:31 

5. september 

06:06 

19:17 

12. september 

06:16 

19:02 

19. september 

06:26 

18:47 

26. september 

06:36 

18:32 

30. august 

05:58 

19:29 

6. september 

06:08 

19:15 

13. september 

06:18 

19:00 

20. september 

06:28 

18:45 

27. september 

06:38 

18:30 

31. august 

05:59 

19:27 

7. september 

06:09 

19:13 

14. september 

06:19 

18:58 

21. september 

06:29 

18:43 

28. september 

06:39 

18:28 

1. september 

06:01 

19:25 

8. september 

06:11 

19:10 

15. september 

06:20 

18:56 

22. september 

06:30 

18:41 

29. september 

06:40 

18:26 

2. september 

06:02 

19:23 

9. september 

06:12 

19:08 

16. september 

06:22 

18:54 

3. september 

06:04 

19:21 

10. september 

06:13 

19:06 

17. september 

06:23 

18:51 

4. september 

Platí pre Banskú Bystricu. Pre Bratislavu pripočítajte 9 minút a pre Košice odpočítajte 9 minút. 

Spln 

23. september 

06:32 

18:39 

30. september 

06:42 

18:24 

24. september 

06:33 

18:37 

1. október 

06:43 

18:22 

06:05 

19:19 

11. september 

06:15 

19:04 

18. september 

06:25 

18:49 

25. september 

06:35 

18:34 

2. október 

06:45 

18:20 



NÁKUP PAROŽIA 

SPOľAHlIVO, 

KOReKtNe A RÝcHlO 

od roku 1986 

• NÁKUP ZHODOV • eu výkupca no. 1 

• VÝROBA Z PAROŽIA 

Špeciálna zľava 

pre slovensko 30% na výrobky z parožia, 

pri dodanie vlastného parožia až 40% 

Artes nAtur s.r.o. • U pískovny, 344 01 Domažlice, ČR • tel. 00 420 379 794 621 

e–mail výroba: artes@a-n.cz, e–mail nákup zhodov: nakupzhodov.lz@a-n.cz • www.a-n.cz

skok na Obsah 

téma 

Umenie vábiť jeleňa 

Ján Mercel, Anton Mikuška 

Sotva existuje taký napínavý a náročný spôsob 

lovu, ako je vábenie jeleňa v ruji. Majster vo vábení 

Konrad Esterl hovorí, že jelenia ruja je symfóniou 

poľovníckeho roka. 

Keď Konrad už ako dvanásťročný 

chlapec sedel na vysokohorskej 

lúke a prvýkrát počúval, ako 

mu jeleň odpovedá na jeho 

vábenie, vedel, že objavil celoživotnú 

vášeň. Dnes, ako osemdesiatnik, ju 

prirovnáva k hudbe: „Tok hlucháňa 

je ouvertúra, predohra opery, vábenie 

srnca je crescendo, zosilňovanie 

skladby a jelenia ruja je skutočnou 

symfóniou poľovníckeho roka.“ 

Nestačí len hučať do vábca 

Jelenia ruja a vábenie s neodmysliteľným 

vábcom je pre poľovníka obzvlášť 

pôsobivé, tvrdí Konrad Esterl. Počas 

života sa mu podarilo privábiť už 

veľa jeleňov, najmä pre hostí. 

Na základe svojich skúseností 

hovorí, že najlepšie dni 

na použitie vábca sú posledné 

tri až štyri dni vrcholiacej 

ruje. Zároveň upozorňuje, 

že pri tom nestačí len „grgať“ 

do vábca. Treba pozorne a presne 

načúvať (hudobný sluch je výhodou), 

zadržať polohu hlasu a vedieť, ktorý 

zvuk treba vydať. To sú dôležité predpoklady 

úspechu vábiča. 

Hlboké mužské hlasy 

v basovej polohe sú 

na vábenie najlepšie, ale nie 

je to bezpodmienečne 

rozhodujúci faktor úspechu. 

Majstra nerobí nástroj 

Ako nástroj na vábenie uprednostňuje 

Konrad Esterl legendárny vábec Eifel, 

ktorý je možné ručne zasúvať, je ľahký 

a dovoľuje podľa želania modulovať 

hlasy zvučnejšie. Práve zásuvné 

puzdro, ktoré sa dá v pravej chvíli 

vytiahnuť, je prednosťou tohto vábca. 

Predovšetkým v momente, keď jeleň 

pri ručaní nakloní hlavu dozadu a jeho 

hlas je plnší a hlbší, dá sa s vábcom Eifel 

lepšie imitovať vďaka puzdru. To je 

FOTO: ARCHÍV

dôvod, prečo je zásuvné puzdro prvou 

voľbou majstrov vo vábení. 

Na verné vábenie jeleňa je podľa 

Konrada Esterla vhodný aj volský roh 

alebo tritónka (podľa Tritóna, syna 

boha mora Poseidóna). Tej však chýba 

plnosť zvuku a volský roh je zasa 

neskladný, hrubostenný, jeho zvuk je 

príliš tlmený. 

Treba si tiež uvedomiť, že nástroj 

z vás ešte majstra vo vábení neurobí. 

Imitácia hlasu jeleňa sa podarí iba 

vtedy, keď má poľovník isté hudobné 

nadanie a dokáže odhadnúť naladenie 

jeleňa. Hlboké mužské hlasy v basovej 

polohe sú na vábenie najlepšie, ale 

nie je to bezpodmienečne rozhodujúci 

faktor úspechu. Ide naozaj najmä o to, 

rozoznať „citovú“ polohu jeleňa a primerane 

na ňu reagovať. 

Hľadajúci jeleň 

V tomto prípade vábením predstierame, 

že máme pri sebe jelenice. Pritom 

je potrebné ozvať sa nielen hlasom 

jeleňa a prípadným malým zahúkaním, 

ale aj masívnym hlasom jelenice. 

Keď sa k nám začne jeleň približovať, 

môžeme podobne ako pri vábení srnca 

lámať konáriky alebo rozkotúľať pár 

kameňov. Keď budeme chcieť približujúcemu 

sa jeleňovi naznačiť pripravenosť 

na súboj, ozveme sa bojovým 

vábením pomocou hlučných úderov 

palicou do konárov, pričom napodobňujeme 

jeleňa, ktorý parožím udiera 

do stromov. Pritom však musíme 

zachovať hodnovernosť a jeleňa nesmieme 

podceniť. Pri vábení srnca je 

jedno, keď z toho istého miesta najprv 

napodobňujeme pískanie srnčaťa, 

potom ročnej srnky a napokon starej 

srny. Jeleň nám takéto niečo, teda 

zmenu polohy hlasu, neprepáči, môže 

zmĺknuť a zmiznúť. 

Najlepší býk v maštali 

Starší jeleň má hlbší hlas, ale nemusí 

to byť pravidlo. Oveľa viac prezrádza 

starého jeleňa intenzita hlasu. Starší 

jeleň nie je permanentný krikľúň, 

takýto jeleň sa zdržiava hlasových 

prejavov, pokiaľ nie je vyprovokovaný 

a má pri sebe iba niekoľko jeleníc, 

občas len jednu. Zdržuje sa väčšinou 

bokom od hlavného diania. Jeleň vo 

veku osem až jedenásť rokov bojuje 

o veľké čriedy. Konrad Esterl hovorí, 

že kto uloví takéhoto jeleňa, podobá 

sa sedliakovi, ktorý zabije najlepšieho 

býka zo svojej maštale. Tento lov by 

mal byť tabu. 

Osvedčený recept 

Aby sme sa dostali k starému jeleňovi, 

musíme poznať jeho cesty, prechody, 

a tiež vedieť sa priblížiť k jeho rujovisku. 

Háremový jeleň často zháňa na 

svitaní svoje jelenice a objaví sa potom 

až po zotmení, pritom nevyhľadáva 

konfrontácie. Jeleň stojaci pri svojej 

čriede nerád necháva svoje jelenice 

nestrážené. Mladý jeleň ale môže provokovať 

háremového jeleňa. 

Kto chce vidieť háremového jeleňa, 

musí vytvoriť vábením hlas silného 

jeleňa, ale vždy pri vhodnom vetre. Na 

zistenie správneho vetra môže poslúžiť 

napríklad prachová huba. Ale aj pri 

tomto približovaní musí byť odohraná 

príslušná scéna s lámaním konárov 

kto chce jeleňom rozumieť, 

mal by sa naučiť jeleňa 

pozorovať, a predovšetkým 

dobre počúvať. 

a kotúľaním kameňov. Popri „bojovom“ 

prejave a zahúkaní nemožno 

zabudnúť na hlas jelenice. Zároveň sa 

treba pokojne otáčať a vábiť vždy iným 

smerom. Takúto kombináciu vábenia 

háremový jeleň vo svojej blízkosti 

nestrpí. Tento spôsob možno využiť aj 

po skončení hlavnej ruje, keď staršie 

jelene ešte vyhľadávajú neoplodnené 

samice. 

Keď je príliš teplo 

Počas ruje býva často priveľmi teplo, 

čo oslabuje vrchol ruje. Jelene vtedy 

mlčia a ležia na svojom stanovišti. Iba 

občas sa ozývajú unudeným mrnkaním. 

Vtedy treba jeleňa prebudiť, a to 

hlasom hľadajúceho jeleňa, ktorý 

unaveného jeleňa postaví na nohy. 

Pravda, kto chce jeleňom rozumieť, 

mal by sa presne naučiť jeleňa pozorovať, 

a predovšetkým dobre počúvať.• 


skok na Obsah 

téma 

ŽIVÝ A ZVEDAVÝ, ALEBO 

Určiť vek jeleňa priamo 

v revíri je ťažšie ako posúdiť 

ho po ulovení. Odhad 

však môže byť pomerne 

presný, keď si pozorne 

všímame telesné znaky 

aj správanie zveri. 

Hlava, krk, parožie, správanie. 

Podľa nich najlepšie posúdime 

vek jeleňa. Aby bol náš odhad čo 

najpresnejší, pri pozorovaní týchto 

dôležitých znakov sú potrebné určité 

vedomosti a praktické skúsenosti. 

Jelienok 

Po polroku života sa 

vzhľadom začína odlišovať 

od rovnako starej 

jeleničky. Krk jelienka 

je kratší a mohutnejší, hlava 

menšia, zavalitejšia, v nosovej 

časti ostrejšie ukončená, 

s kratšími ušnicami, ktoré sú od seba viac 

rozostavené, a tiež veľkým čelom. 

Ročný jeleň 

Hlava a krk sú relatívne 

dlhé a úzke, hlava je vysoko 

nesená nad líniou chrbta. 

Krk je dlhý a tenký. Výraz 

tváre je živý, detský a zvedavý. 

Parožie je vo forme ihličiaka alebo sú 

kmene s vetvami v ich hornej časti. Konce 

kmeňov a vetiev sú tupé u nádejných 

jedincov. 

Dvojročný jeleň 

Hlava je dlhá a úzka, 

nadväzuje na krk bez 

laloka. Je nesená vysoko 

nad líniou 

chrbta. Krk je 

dlhý a tenký. 

Mladícky výzor 

tváre sa už zmiernil 

a zmenil sa na zvedavca. 

Parožie sa vyznačuje štyrmi až ôsmimi 

vetvami na každom kmeni. Sklon parožia 

je v ostrom uhle s líniou chrbta. Parožie je 

slabé, tenké, tupo ukončené u nádejných 

jedincov, prevažne hladké bez perlovania 

a svetlo sfarbené. 

Štvor- až šesťročný jeleň 

Hlava sa postupne rozširuje 

a zdanlivo skracuje, ale 

stále je nesená 

nad líniou chrbta. 

Krk je hrubší 

a kratší, medzi krkom 

a hlavou 

je zreteľnejší 

výkroj. Výraz 

tváre sa ešte vyznačuje 

zvedavosťou, ale 

už prevláda sebavedomie 

a je viditeľný aj náznak brady. 

Členitosť parožia je väčšia a počet vetiev 

je desať až štrnásť. Parožie je ešte slabé, 

ale postupne zosilňuje. Hmotnosť parožia 

sa presúva do hornej časti. 

Sedem- až deväťročný jeleň 

Hlava sa ďalej 

rozširuje. Papuľa 

je nad úrovňou 

chrbta. Krk je hrubý 

a relatívne krátky, medzi 

krkom a hlavou 

je zreteľný výkroj. 

Začína sa vytvárať 

lalok. Výraz tváre je 

živý a nepokojný. Parožie sa 

vyznačuje mohutnou korunou s dlhými 

vetvami. 

Desať- až dvanásťročný jeleň 

Hlava je tupá a krátka. 

Papuľa pri normálnej 

chôdzi klesá pod 

úroveň chrbta. Krk 

je hrubý a krátky 

s veľkým výkrojom 

a veľmi výrazným 

lalokom na brade. Parožie 

je mohutné s hmotou 

v korune. Výraz tváre je 

plný dôstojnosti a vážnosti. 

Trinásť- až pätnásťročný jeleň 

Hlava je kostnatá, tupá a krátka 

najmä v brade a takmer celá 

klesá pod rovinu chrbta. 

Na brade je výrazný lalok. 

Krk je hrubý a krátky. 

Vyznačuje sa silným 

vystúpením 

jarmového oblúka 

a hlbokými slznými 

jamkami. Výraz tváre je 

unavený a mrzutý. Parožie má 

tvar spiatočníka. 

FOTO: ARCHÍV AUTORA, SHUTTERSTOCK 

• 


UNAVENÝ A MRZUTÝ? 

Hans-Georg Schumann 


skok na Obsah 

téma 

Ján Mercel, Anton Mikuška 

Bez škôd a bez zranení 

Jelenia zver spôsobuje na poľnohospodárskych a lesných kultúrach veľké škody. 

Starší lesníci a poľovníci si dobre pamätajú sedemdesiate 

a osemdesiate roky minulého storočia, keď bolo 

v niektorých revíroch toľko jelenej zveri, že spôsobovala na 

poľnohospodárskych a lesných kultúrach obrovské škody. 

Dnes je situácia podobná. 

V 

súčasnosti sa stretávame 

s výskytom veľkých škôd spôsobených 

jeleňou a diviačou 

zverou, či už ide o rozrývanie 

pasienkov a lúk, polí so zasiatou 

kukuricou a repkou, alebo o vyrývanie 

stromčekov z umelej výsadby, odhrýzanie 

terminálnych výhonkov alebo 

mladých bukových a smrekových 

porastov. 

Ako to bolo u nás 

V sedemdesiatych a osemdesiatych 

rokoch minulého storočia na tento 

jav vedecky upozorňoval Ing. Vojtech 

Richter, a to najmä v revíroch hornej 

Nitry, kde dokazoval až dvesto 

percentné prezverenie revírov. Jediné 

východisko videl v znižovaní stavov 

zveri intenzívnym odstrelom. 

Takýto stav bol vtedy veľmi aktuálny 

aj v našom PZ Pravenec s výmerou 

revíru 7 710 hektárov. Preto sme vtedy 

podľa pokynov okresných orgánov 

pristúpili k zásadnému zníženiu stavov 

jelenej a diviačej zveri, samozrejme, 

pri plnom rešpektovaní zásad správneho 

selektívneho odstrelu. Pokiaľ 

ide o jeleniu zver, pri normovaných 

kmeňových stavoch 68 jedincov sme 

lovili vyše 150 jedincov a koncom 

osemdesiatych rokov bol ročný odstrel 

v priemere 200 jedincov. Najvyšší 

odstrel sme zaznamenali v roku 1992, 

a to až 258 jedincov. 

Podobne to bolo aj u diviačej zveri. 


Pri normovaných kmeňových stavoch 32 jedincov 

sme lovili v sedemdesiatych rokoch 

v priemere ročne 100 jedincov a koncom 

osemdesiatych rokov až 150 jedincov. 

Najvyšší odstrel bol v roku 1990, a to 181 jedincov. 

Bezpečnosť nadovšetko 

Týmto sme stlmili škody na poľnohospodárskych 

a lesných kultúrach takmer na nulu. 

Uvedené údaje v porovnaní s normovanými 

kmeňovými stavmi nám zároveň jasne 

ukázali pravdivosť upozornení Ing. Richtera. 

Takéto zásady by mali byť prijaté aj dnes. 

Pri takom vysokom odstrele sme si 

zároveň boli vedomí, že je veľmi dôležité 

zabezpečiť počas lovu bezpečnosť ľudí. Aj to 

sa nám podarilo. Od vzniku nášho PZ v roku 

1949 sa u nás nevyskytol žiadny prípad postrelenia 

človeka pri love zveri. Od začiatku 

sa v našom PZ uplatňovala zásada bezpečnej 

streľby na zver. Dôraz sme kládli na bezpečné 

zaobchádzanie so zbraňou, ale najmä na 

preventívnu ochranu života účastníkov lovu. 

Tá spočívala vo vytváraní podmienok a prijímaní 

opatrení, ktoré zaručovali vzájomné 

včasné rozpoznávanie účastníkov lovu ešte 

pred samotnou streľbou. 

Čo vidí človek a čo zver 

Tak napríklad na spoločných poľovačkách 

na diviačiu zver boli všetci - strelci, honci 

aj poľovné psy duriace diviaky v pohone - 

označení výstražným červeným znakovaním 

tak, aby bol každý účastník poľovačky jasne 

rozpoznateľný v lesnom poraste. To je dnes 

už zakotvené v zákone o poľovníctve. Takéto 

znakovanie poľovníka sa uplatňovalo aj 

pri posliedkach a postriežkach. Označený 

poľovník bol zďaleka viditeľný, čo vylučovalo 

možnosť postrelenia iným poľovníkom. Červené 

znakovanie zároveň nerušilo a neplašilo 

zver. Už vtedy sme vedeli, že červená farba 

nevyplaší jeleniu a diviačiu zver. Z vedeckého 

hľadiska farba vlastne nie je ani vlastnosť 

svetla, ani objekt, ide o vnímanie určitého 

procesu v mozgu. Ako zmyslové bunky pre 

farebné videnie slúžia jelenej a diviačej zveri 

(aj ostatným stavovcom) čapíkové receptory 

v sietnici oka, ktorých pigmenty absorbujú 

rozličné vlnové dĺžky svetla. Jelenia 

a diviačia zver má dva druhy čapíkov, a to 

pre krátkovlnné svetlo od ultrafialového po 

modré, a receptory pre zelenú a žltú oblasť 

farieb. Receptory pre červenú farbu tejto 

zveri chýbajú. 

Čo nám ešte pomohlo 

Boli sme si teda istí, že žiadny náš poľovník 

s červenou vestou alebo červenou stuhou 

na klobúku nevyplaší zver, lebo zver, o ktorej 

je reč, červenú farbu nevníma. Vedeli sme, 

že takéto označenie poľovníka zaručí jeho 

bezpečnosť pri love, ale aj úspešnosť lovu. 

inzercia – inzLZ2504

skok na Obsah 

téma 

Druhým dôležitým znakom, ktorý 

nám pomáhala úspešne loviť zver, 

bolo používanie zeleného alebo maskovaného 

oblečenia, ktoré zaručovalo, 

že zver poľovníka pri posliedke alebo 

postriežke nespozorovala. Každý z nás 

vedel, že svetlý predmet sa výrazne odlišuje 

od tmavého pozadia. Zver veľmi 

dobre vníma svetlú tvár, ruky či košeľu 

na tmavom pozadí, čo ju odplaší. 

Poľovník môže zver odradiť aj vtedy, 

keď ju napríklad z kazateľne ďalekohľadom 

pozoruje s odkrytými svetlými 

rukami. Ak rukami navyše výrazne 

pohybuje, zver tieto pohyby okamžite 

zachytí. Na oblečenie sme teda vždy 

kládli dôraz. 

Zver veľmi dobre vníma 

svetlú tvár, ruky či košeľu 

na tmavom pozadí, 

čo ju odplaší. 

Nie je drevo ako drevo 

Napokon treba povedať aj to, že 

k úspešnému lovu nám napomáhal 

aj materiál, z ktorého boli postavené 

kazateľne. Bol to prírodný materiál, 

ktorý splýval s okolitým porastom. 

Kazateľne vybudované z odkôrneného 

dreva, ktoré už z diaľky bilo do očí nielen 

zveri, ale aj človeku, boli pre zver 

odstrašujúce, pokiaľ si na ne nezvykla. 

Jelenia zver si tiež veľmi dobre všíma, 

či je niekto na kazateľni alebo nie. 

Okrem škôd spôsobených zverou 

v jarnom období treba počítať aj so 

škodami v letnom a jesennom období. 

Úplne sa odstrániť nedajú, ale 

ich zmiernenie možno dosiahnuť iba 

rozhodným znížením stavov zveri tak, 

ako sme to urobili v našom revíri. 

Kedy je trofej na vrchole? 

Pri jelenej zveri dominujú z pohľadu 

selektívneho odstrelu dva vekové údaje 

o dospelosti – lovnosti, a to desiaty 

a dvanásty rok života. Pri výskumoch 

jelenej zveri v nemeckom Rothemuhl 

zistili kulminačný bod tamojšieho 

vývoja parožia vo veku dvanásť rokov, 

v niektorých prípadoch vo veku deväť, 

ale aj trinásť rokov. Presadzovala sa 

pritom myšlienka, že slabšie jelene 

v určitom okamihu dosiahnu vo vývoji 

parožia svoj vrchol. Pre poľovnícku 

prax to znamená, že pri skutočne 

dobre založených jeleňoch sa oplatí 

nechať ich dorásť do lovného veku 

dvanásť rokov. 

V nemeckom pohorí Harz bolo pri 

značkovaných jeleňoch zistené, že 

dĺžka a hmotnosť parožia kulminuje 

v štrnástom roku života. Rozdiely medzi 

dvanásťročnými a pätnásťročnými 

jeleňmi boli zanedbateľné. 

Starší ako desať rokov 

V jednotlivých nemeckých spolkových 

krajinách sa uplatňujú rôzne 

Ohryz buka jeleňou zverou 

hodnoty kulminácie tvorby jelenieho 

parožia. Napríklad v Severnom 

Porýnií – Vestfálsku je to dvanásť až 

trinásť rokov, v Hesensku dvanásť 

rokov, v Sársku je to jedenásť až 

dvanásť rokov, v Brandenbursku 

jedenásť rokov, v Mecklenbursku 

– Predpomoransku jedenásť až 

dvanásť rokov, v Durínsku pätnásť až 

šestnásť rokov, v Sasku jedenásť až 

dvanásť rokov. 

Pri najsilnejších jeleňoch je naznačená 

jasná tendencia – sú staršie ako 

desať rokov. Rovnako sa na základe 

obsiahlej štatistiky parožia potvrdzuje, 

že zenit trofeje nastáva až od 

desiatich rokov života jeleňa. Rôzni 

sa to od prípadu k prípadu, jeden 

jeleň dosiahne zenit v dvanástom 

roku, iný až v štrnástom. Stále pritom 

platí, že aj desaťročný jeleň môže 

byť kapitálny. Pri extrémne silných 

výnimočných jeleňoch vo voľných 

revíroch musíme konštatovať, že sú 

ulovené predčasne, keď poľovník, 

očarený nádherným parožím, unáhlene 

posúdi chovnosť. • 

FOTO: ARCHÍV AUTORA, SHUTTERSTOCK 

Odhryz výhonkov mladého 

stromčeka srncom 

Človek očami poľovníka a zveri 


CHRÁŇTE LES AJ SEBA 

inzLZ2493 

Lesnícke práce s reťazovou pílou alebo krovinorezom vyžadujú 

v záujme vlastného zdravia zodpovedný prístup. Husqvarna si 

kladie za cieľ osvetu v oblasti bezpečného používania lesnej a záhradnej 

techniky. 

Dobrý sluha, zlý pán 

Reťazová píla je veľmi efektívny stroj na pílenie stromov a rezanie 

dreva. Pri nesprávnom používaní či podcenení vlastných síl však 

môže spôsobiť vážne zranenia. Riziko výrazne znížime dodržiavaním 

predpísaných postupov a používaním vhodných ochranných prostriedkov. 

Rezný nástroj - reťaz - sa v závislosti od typu píly pohybuje rýchlosťou 

až 30 m/s. V okamihu, keď z nejakého dôvodu dôjde ku styku 

s časťou nášho tela, môže dôjsť k ťažkému zraneniu. Preto by sme 

v prvom rade mali takejto situácii predchádzať a v druhom rade sa 

pred prípadnou kolíziou chrániť. 

Píla v dobrej kondícii 

Bezpečnosť práce s reťazovou pílou začína pravidelnou údržbou 

a kontrolou. Správne fungujúca píla s čistou a nepoškodenou reznou 

časťou a s ostrou reťazou eliminuje vznik nebezpečných momentov. 

Husqvarna ponúka všetko príslušenstvo na udržiavanie reťazovej 

píly v perfektnom stave, alebo môžete využiť služby autorizovaných 

servisov. 

Bezpečnostné prvky 

Husqvarna dlhodobo presadzuje ergonomicky prepracované a čo 

najlepšie vyvážené stroje, s ktorými sa pracuje pohodlne, a teda aj 

bezpečne. Výborná ovládateľnosť je veľkou devízou, ktorá znižuje riziko 

poranenia. Nízka hmotnosť a minimálne vibrácie obsluhu menej 

zaťažujú, takže nie je unavená, čím sa opäť eliminujú chyby vyplývajúce 

z únavy a straty pozornosti. 

Všetky reťazové píly Husqvarna sú vybavené brzdou reťaze, čo je 

veľmi účinný bezpečnostný prvok, ktorý dokáže zastaviť reťaz behom 

niekoľkých desatín sekundy. Táto „záchranná brzda“ sa spustí 

v okamihu, keď je píla vymrštená proti užívateľovi. Väčšinou k tomu 

dôjde, keď zavadíte hornou časťou špičky lišty o kmeň či konár. Nasleduje 

spätný vrh, tzv. kickback. 

Ochrana zdravia 

Pri práci s reťazovou pílou stojíme stabilne na oboch nohách a pílu 

držíme oboma rukami. Pri krátkom prerušení práce aktivujeme brzdu 

reťaze, pri dlhšom prenášaní vypneme motor. Štartujeme iba 

v bezpečných polohách so zapnutou brzdou reťaze, nikdy nerežeme 

na rebríku ani v polohách nad úrovňou ramien. 

Okrem prevencie a bezpečnostných prvkov samotnej píly 

musíme myslieť aj na osobné ochranné prvky - predovšetkým si 

chránime oči, sluch a najlepšie celú hlavu. Ideálnu ochranu poskytujú 

helmy Husqvarna s tvárovým štítom a integrovanými slúchadlami. 

Zvlášť chceme odporučiť používanie protiporezových nohavíc alebo 

návlekov, ktoré chránia najviac ohrozenú časť tela - nohy. Dokážu 

zabrániť poraneniu a v krajnom prípade aj zachrániť život. Ideálnym 

doplnkom sú protiporezové topánky. 

Práce so sekerou 

Ochrana prstov na nohách a priehlavkov sa hodí aj pri práci so sekerou. 

Oči si proti odletujúcim trieskam chráňte okuliarmi. 

Nová rada sekier Husqvarna zahŕňa univerzálne modely i štiepacie 

sekery. Všetky sú vybavené poriskom, ktoré je vystužené polyamidovými 

vláknami. Hlava sekery je vybavená špeciálnou nepriľnavou 

vrstvou pre zníženie trenia a ľahké preniknutie do dreva. 

Rešpekt ku krovinorezu 

Nebezpečenstvo úrazu číha aj na obsluhu krovinorezu, a to v prípade, 

že podcení bezpečnostné riziká a zanedbá vlastnú ochranu. Krovinorezy 

Husqvarna sú vybavené ochrannými krytmi, ktoré zachytia 

predmety vymrštené smerom k užívateľovi. Napriek tomu i pri práci 

s krovinorezom nezabúdame na ochranu zraku a sluchu, pevnú obuv, 

pracovné rukavice. Pracovný odev by mal byť pohodlný, ale nesmie 

byť zbytočne voľný, aby nedošlo k jeho zachyteniu pohybujúcimi sa 

časťami stroja. 

Široký výber príslušenstva, ochranných prostriedkov a užitočných 

rád nájdete na stránkach www.husqvarna.sk 

VIAC INFORMÁCIÍ NA WWW.HUSQVARNA.SK

skok na Obsah 

retro 

Jeleni v Tatrách 

H i s t ó r 

i a – 1 9 3 5 

Kráľ lesnatých oblastí Karpat 

zmizol z Tatier počiatkom 

XIX. storočia. On, mohutné 

zviera, nemohol sa smieriť 

s ubývaním súvislých porastov, tvoriacich 

nerušené stanovište, na ktorom 

mohol spokojne vykonávať svoje 

putovanie za pašou. 

Ľud premieňal lesné holiny na lúky 

a pasienky a preto jeleň musel sa uťahovať 

do chránených území, na ktorých lesy 

zachovaly charakter pralesa a svedomití 

veľkostatkári sa ujali jeho ochrany a pestovania. 

Vo Vysokých Tatrách karpatský jeleň 

býval väčšinou letným hosťom, v zime 

stával vo veľkých bukových a dubových 

lesoch rozprestierajúcich sa juhozápadne 

a juhovýchodne od Tatier, nachádzajúc 

v nich dostatok podrastu a výdatnej 

prirodzenej paše. 

Môžeme ďakovať ušľachtilému úsiliu 

princa Hohenlohe-Oehringer, že sa do 

Tatier vrátila lovcovmu uchu lahodná 

hudba, rujné volanie jeleňa za krásnych 

tichých jesenných dní. On ho znovu 

osadil a udomácnil na Javorine v Tatrách 

roku 1878 a dosiahol znamenitých 

výsledkov. 

Priamo vzorné a ušľachtilé porozumenie 

preukazoval chovu a opatere zveri 

a neznal hraníc obetavosti, keď išlo o jej 

zveľadenie. 

Jeho osadenie sa na Javorine bolo 

požehnaním pre obyvateľstvo širokého 

okolia, nakoľko na jeho poľovnom majetku 

množstvo obyvateľov našlo zamestnanie 

a zemedelci mohli v tomto uzavretom 

kraji odpredávať veľmi výhodne svoje 

zemedelské produkty. 

Do Javoriny osadení boli jeleni „červení“, 

altajskí, vapiti a anglickí jeleni 

bieli. Jeleni „červení“ boli pôvodom zo 

Slavenčíc v Pruskom Sliezsku, z majetku 

počet bol 30 kusov a ešte i v zime ho 

udržovali v bdelom stave, predkladajúc 

mu pokrm. Odstreleli za zimu až 120 koní 

a medveďom predkladali. 

Svetová vojna (1914 – 1918) a časy 

povojnové poškodily a snížily veľmi počet 

vysokej zveri v Tatrách. Keď ešte v roku 

1914 bolo zveri jelenej okolo 2 000 kusov, 

odhadoval sa roku 1928 ani nie na 

550 kusov, ale už od tohto roku zaznamenávame 

stále radikálny úbytok. 

Nezadržateľne postupujúca kultúra 

premenila v Tatrách každý kúsok zeme 

na „pestovaný les“. Typický les miešaný, 

Vapiti jeleni a červená laň 

princa Hohenloheho. Títo boli zväčša 

pôvodu karpatského, nakoľko tamojšie 

občerstvovanie krvi dialo sa vždy osadzovaním 

karpatského jeleňa. Následok toho 

bol, že títo jeleni sa na Javorine najlepšie 

aklimatizovali. 

Azijskí, americkí a anglickí jeleni boli 

dodávaní firmou Hagenbeck z Hamburgu, 

ale nevykazovali takej odolnosti ako 

jeleni „červení“, ktorých predkovia patrili 

kedysi k prazveri tatranskej. Od roku 

1879 až po 1889, teda plných 10 rokov, 

nesmel nikto v Javorine uloviť jeleňa! 

V plnom a správnom chápaní poslania 

medveďa v prírode na Javorine pestovali 

svedomite medveďa, ktorého najväčší 

ktorý kedysi príroda stvorila pre výživu 

svojho tvorstva, úplne zmizol. 

Kde pralesový charakter nezdobí lesy, 

môže sa dochovávať vysoká zver len zimným 

krmením a odborným pestovaním. 

Na malých majetkoch to nejde, len veľké 

latifundiá môžu sa venovať pestovaniu. 

Ručanie rujného jeleňa zosilňované 

tiahlym echom strmých skál, ručanie 

tajomné za jasných hviezdnatých nocí 

septembra, bude zanedlho vo Vysokých 

Tatrách labutím spevom a potom hádam 

už len povesti budú rozprávať o kapitálnych 

jeleňoch našich Tatier. 

(Ernest Bethlenfalvy, ukážka z knihy Naše 

poľovníctvo, Bratislava 1935) 


LEN TERAZ 

ZA VÝNIMOČNÚ 

CENU 1899 € 

2680 € 

Magnus 2.4 – 16 × 56. 

Maximálny jas - lepšia viditelnost´ aj v noci. 

Čím viac vidíte, tým presnejší je výstrel. Na rozdiel od iných puškohľadov, 

najmä nízka vinetácia modelu Magnus 2,4 -16 x 56 zaisťuje lepší jas pri malých zväčšeniach. 

V kombinácii s 92% prenosom svetla je ideálny pre lov od úsvitu do posledných hodín súmraku. 

— veľmi široké, panoramatické zorné pole (6,7 × faktor transfokácie) 

— voliteľné nastavenie osvetlenia – deň/noc so 60 stupňovým rozsahom 

— jasný, vysoko kontrastný červený bod 

— automatické vypnutie, ak nie je v streleckej pozícii 

S Leicou sa stáva každý lov nezabudnuteľným zážitkom. 

L 4a 

Distribútor - Rapier s. r. o. | Neresnická cesta 2229, 960 01 Zvolen 

www.leica-shop.sk | rapier@rapier.sk | mobil: +421 / 911 177 245 

/ 917 764 623 

/ 917 964 555 

inzLZ2501

skok na Obsah 

my a vy 


DVANÁSŤ DO TUCTA 

Tomáš Krivjanský 

Výhercom našej súťaže o poľovačku na srnca bol svätý Hubert naklonený 

Súťaž o poľovačku na srnca 

v Maďarsku, ktorú každý 

rok organizujeme pre 

našich čitateľov, sa stala 

už tradíciou. Nemohla preto 

chýbať ani toto leto. 

Posledné júlové dni sme teda 

strávili s výhercami v revíroch pri 

mestečku Szeghalom na juhovýchode 

Maďarska neďaleko 

rumunských hraníc. Tento rok sa šťastie 

usmialo na Pavla Bedeho z Moravského 

Svätého Jána, Ladislava Martinčeka z Dediny 

Mládeže, Štefana Peráta zo Stropkova 

a Antona Sádeckého z Domaniže 

a Jozefa K. z Dunajskej Stredy, ktorý sa 

však na poľovačke napokon nezúčastnil. 

V Szeghalome sme sa stretli aj so skupinou 

českých poľovníčok z klubu Diana, 

ktoré tam v tom čase tiež boli na poľovačke. 

Aby bola poľovačka nezabudnuteľná, 

ale najmä úspešná, aj tento rok sme ju 

naplánovali na obdobie srnčej ruje. 

Cesta revírmi 

Cestou do Szeghalomu nás zastihla 

poriadna búrka. Nič príjemné, ale ako 

poľovníkov nás to potešilo. Predpokladali 

sme, že po daždi sa pôjde zver osušiť. 

A tak aj bolo. 

Od piatkového večera do nedeľného 

rána nás po dvoch revíroch s rozlohou 

vyše štyristisíc a šesťtisíc hektárov v rovinatej 

krajine hortobáďskej pusty rozvážali 

skúsení poľovnícki sprievodcovia. Boli 

to profesionálni strážcovia zveri v týchto 

revíroch. 

V našom pickupe nás revírom sprevádzal 

skúsený strážca Lajos Földi s neodmysliteľnou 

vábničkou zavesenou na 

spätnom zrkadle. Príjemne nás prekvapila 

asfaltová cesta v značnej časti revíru, zato 

nás poriadne potrápili nájazdy húfov komárov, 

ktoré sa na nás vrhli hneď v aute. 

V nekončiacej rovine sme míňali husté 

porasty kukurice aj slnečnice. Všetko to 

bolo popretkávané pásmi, ale aj menšími 

remízkami vŕb a topoľov, premiešaných 

s dubom, jaseňom a jelšou. Najčastejšie 

po okrajoch takmer vyschnutých vodných 

kanálov. Najviac však prevládali pokosené 

lány lucerny a miestami aj obilia. Naše 

oči blúdili po okolí a vyzerali srnce, no 

nebolo ich. Videli sme dropy a mladé zajace, 

podľa Lajosa ich ulovia len v menšom 

z oboch revírov okolo tisíc ročne. 

Terezina chvíľa 

Trochu som si Lajosa doberal, že u nás 

na Slovensku vychádzajú večer srnce 

o päť minút sedem. Smial sa a zrazu nám 

gestom naznačil, že máme všetci potichu 

vystúpiť. Nás chlapov nechal pri aute, 

zobral z korby streleckú palicu – trojnožku 

a už aj kráčajú s českou poľovníčkou Terezou 

z klubu Diana k slnečnici. Neprešli ani 

tristo metrov a Lajos rozkladá trojnožku. 

Tereza vzápätí zalíci a mieri smerom do 

topoľov. My pri aute neveríme vlastným 

očiam, veď sú tak blízo pri nás. To už ale 

Lajos s Terezou postupujú ďalej. Po chvíli 

Tereza opäť mieri a bác! V ďalekohľade 

vidím, že nám Lajos máva, aby sme 

prišli k nim. Naštartujem a pomaličky sa 

vezieme cez strnisko a priekopu pri ceste. 

O chvíľu sme pri Lajosovi a aj pri šťastnej 

lovkyni s úlovkom. Fíha, ale s akým! Srnec 

má krásne, pravidelné a pomerne vysoké 

parožie šestoráka, s dlhými prednými 

a kratšími zadnými výsadami. Pozriem sa 

na hodinky – je o sedem minút sedem. 

Nemôžem sa ubrániť úsmevu. 

Okrem Terezy boli v prvý 

večer úspešní aj naši dvaja 

výhercovia Pavel Bede 

a Ladislav Martinček. 

Dvetisíckrát 

Kmene Terezkinho srnca sú svetlé, sivohnedé, 

s priemernou hrúbkou a slabým 

perlením, ale ich dĺžka je impozantná. 

Odhadujem ich najmenej na 23 centimetrov. 

Hroty výsad sú tupé a nevybielené. 

Pravá ružica z vonkajšej strany výrazne 

strechovitá, podľa toho ide o staršieho 

pána. Pohľad na predné zuby, zbrúsené 

do polovice to tiež naznačuje. Prechádzam 

ukazovákom po oboch stranách 

chrupu v roztiahnutej papuli. Zodraté viac 

ako do polovice. Pod bruškom prsta cítim 

takmer rovnú plochu bez náznaku ostrej 

hrany. Miestami prechádza ukazovák aj 

Zámok Kárász s priľahlým 

pavilónom. Tu sme bývali. 

Slepačo-baraní perkelt na privítanie 


skok na Obsah 

my a vy 

Ako lovila Tereza 

po sánke. Konštatujem osem rokov. Lajos 

prikyvuje a dodáva. Možno sedem. Uvidíme 

po vyvarení lebky. 

Zabratý posudzovaním trofeje si až 

teraz začínam všímať šťastnú a usmiatu 

lovkyňu. Nasleduje Lovu zdar! Potom fotografovanie 

a poďakovanie sprievodcovi 

za dosiahnutý úspech. 

Popri fotografovaní Lajos srnca vyvrhol 

v rekordne krátkom čase. Priznám sa, že 

som také niečo ešte nevidel. Koľkokrát 

predtým to už robil? Asi dvetisíckrát, znela 

odpoveď. 

V diaľke na oboch stranách 

sme zaregistrovali srnčiu 

zver. Medzitým nám neustále 

prebiehali pred autom 

mladé bažanty a poskakovali 

mladé zajace. 

Čas hrá proti nám 

Potom srnca na korbu auta a poďme 

na ďalší lov. Slnko bolo ešte vysoko. 

Pomaly sme sa presúvali k náprotivnému 

lesíku. Na strnisku po našej pravici sme 

spozorovali srnu a trochu ďalej za ňou 

aj srnu so srncom. Vyrušené autom sa 

nám stratili v lesíku. Pokračovali sme 

v jazde po poľnej ceste. Po ľavej strane 

nízke kry a strnisko, po pravej strane les, 

pred ním kroviny. Na úseku necelých 

500 metrov sme na pravej strane videli 

najprv srnu. Za ňou srnčí pár a v diaľke 

ďalší. Z vysokej trávy bolo vidieť iba krky 

s hlavami. Pohyb auta ich zatlačil naspäť 

do lesa. Sprievodca zastavil. Zopakovala 

sa posunková scénka, ale s tým rozdielom, 

že pri aute som ostal ja s Terezkou 

a s Lajosom odchádzal Juraj, ktorý sa 

na poľovačke zúčastňoval ako hosť. No 

nastupujúce šero, napriek Lajosovmu 

vábeniu, neumožnilo istý výstrel. Okrem 

Terezy boli v prvý večer úspešní aj naši 

dvaja výhercovia Pavel Bede a Ladislav 

Martinček. 

Pavel Bede sa pochválil, že po ulovení 

srnca videli so sprievodcom na ďalšom 

mieste ešte poriadneho „srnčiska“ 

s kmeňmi ako jeleň. Domáci poľovníci ho 

videli naposledy pred dvomi rokmi, mysleli 

si, že sa „stratil“. To, že ho dnes znovu 

objavili, je pre revír z chovateľského aj 

finančného hľadiska veľmi potešujúca 

sprava. 

Štefan Perát s manželkou a sprievodcom 

Imre Nagyom videli zajace a dravce, 

ale aj viacero srncov, ktoré ušetrili, keďže 

usúdili, že sú mladé a nádejné. 

Ďalšie lovy 

Štefan Perát so sprievodcom nakoniec 

natrafili na výradového, asi štvor- až 

päťročného srnca s tenšími parožkami 

a kratšími výsadami. Na pokyn sprievodcu 

si ho zamieril. V optike uvidel, že ich 

srnec registruje a pomaličky začína odchádzať. 

Sprievodca ho hlasom vábničky 

zastavil vo vzdialenosti asi 120 metrov. 

Srnec sa otočil na blat a priam ponúkal 

komoru. Po výstrele značil zásah na lopatku. 

Otočil sa a odbiehal. Asi po tridsiatich 

metroch urobil kotrmelec a padol na 

zem. Po chvíli čakania sa pustili k nemu. 

Sprievodca uznanlivo pokýval hlavou 

nad dobre umiestnenou strelou a vyjadril 

strelcovi uznanie. Nasledoval zálomok, 

posledná pocta ulovenej zveri a blahoželanie 

sprievodcu k úspešnému lovu. 

Posledná možnosť uloviť srnca bola 

„Pri prvom mierení z trojnožky mi Lajos 

napískal mladého srnca. Druhého 

vytiahol z topoľov tiež vábením hlasu 

srny. Srnec dobehol asi na 70 metrov 

a zastal predkom šikmo proti nám. 

Preto sa presne umiestnený zásah 

so vstrelom na lopatke zdá trochu 

vpredu. Strieľala som guľovnicou 

ČZ 550 Lux s puškovým ďalekohľadom 

Meopta Meostar R1r 3-12×56 so 

zväčšením 4×. Použila som náboj S&B 

kalibru 308 Winchester s novou 11,7 g 

strelou PTS Hornady so zeleným 

polymérovým hrotom.“ 

v nedeľu ráno. Začali sme šťastne. Pár 

metrov pred autom nám preskočila srna. 

Po niekoľkých metroch druhá. V diaľke na 

oboch stranách sme zaregistrovali srnčiu 

zver. Medzitým nám neustále prebiehali 

pred autom mladé bažanty a poskakovali 

mladé zajace. 

Po chvíli sprievodca zaparkoval pred 

kukuricou. Ďalej sme pokračovali pešo. 

József občas zavábil. Prešli sme po strnisku 

ku kanálu pred nami. Bol zarastený 

krovím a nevysokým šáchorom. Vtom 

József rozložil trojnožku a rukou ukazuje 

Antonovi srnca pred kríkmi. Bol od nás 

vyše 200 metrov. S trojnožkou sa v pohotovostnej 

polohe posúvali pričupení 

dopredu. Anton mieri zalícený v trojnožke 

a strieľa. Podarilo sa. Nakoniec ani Anton 

neostal bez trofeje. 

Čo dodať na záver? V mene výhercov 

súťaže vyslovujem poďakovanie magazínu 

Lovu zdar! a poľovníckym priateľom 

v Szeghalome za ochotu, trpezlivosť 

a poľovnícku profesionalitu. Za dva dni 

priviedli účastníkov poľovačky – výhercov 

súťaže i hostí – v dvoch susediacich 

revíroch k dvanástim úlovkom srncov 

a nespočetným poľovníckym zážitkom.• 

FOTO:AUTOR 


inzLZ2478 

inzercia 

GUNBOX 

24 € 

MUN1 

159 € 

ROTTNER SECURITY 

Slovensko, s.r.o. 

Gagarinova 10/B, Bratislava 

Kontakt: 0917 224005 

e-mail: office@rottner-security.sk 

www.rottner-trezor.sk 

GUN 5 OPTIMA 5 

MONTANA 5 SAFARI 8 GUNTRONIC 5 SELECT 8 

129 € 

269 € 

269 € 

299 € 

639 € 379 € 

inzLZ2498 

Uvedené ceny sú s DPH a bez dopravných nákladov.

skok na Obsah 

poľujeme 


JELEŇ, KTORÝ 

TAKMER NEBOL 

Michaela Fialová 

Môj príbeh sa začal na 

internete. Nie, nebojte sa, 

nebude reč o zoznamke, 

ale o poľovníckom webe, 

prvej sociálnej sieti pre 

lovca, ktorej vďačím 

za krásny zážitok. 

Na sociálnych sieťach sa veľmi 

často stretávam s ľuďmi, ktorí 

o poľovníctve nemajú ani potuchy, 

zato o ňom vášnivo a neraz 

aj vulgárne debatujú a pridávajú nezmyselné 

príspevky. Web s anglickým 

názvom určený pre poľovníkov ma ale 

nadchol, preto som kontaktovala jeho 

tvorcu Csabu Fegyvera. Chcela som 

mu vyjadriť podporu a poďakovať za 

snahu umožniť lovcom prezentovať 

svoju trofej bez toho, aby sa ocitli pod 

paľbou hejterov z radov takzvaných 

ochrancov zvierat. 

Smer Budapešť 

Vysvitlo, že Csaba je príjemný chlapík. 

Pochopiteľne, aj on je hrdým príslušníkom 

spolku poľovníckeho a rovno mi 

ponúkol, či si nechcem skúsiť napríklad 

poľovačku na jeleňa. Rada som prijala 

a o pár dní už som sedela vo vlaku smerom 

na Budapešť. Na stanici už na mňa 


skok na Obsah 

poľujeme 

parohy. Pomaly sa už začínala ruja 

a z diaľky bolo počuť jelene, ako ručia, 

že by sa ani tyranosaurus rex nehanbil. 

Ale na dohľad ani jelení chlp. Csaba 

tvrdil, že veľa starých jeleňov, ktoré sa 

bijú o lane, v tomto revíri nemajú, sú 

tu vraj skôr len jelení mladíci a chlapci. 

Budúci kráľ 

Prvého jeleňa som videla až na štvrtý 

deň. Bol ale mladý, s nádejným parožím; 

raz z neho môže byť jelení kráľ. 

Mala som povolenku na asi 

päťkilogramovú trofej, čo je 

slabý jedinec, ktorý sa nehodí 

na chov, preto sme sa 

len pokochali pohľadom na 

budúceho kráľa a nechali sme 

ho ísť. V tej chvíli som myslela na 

všetkých, ktorí vidia poľovníka len 

ako šialenca so zbraňou, ktorý strieľa 

na všetko, čo sa hýbe a až potom sa 

pozerá, na čo vlastne mieril. Naivná 

predstava. Päť dní namáhavej chôdze 

s puškou v lese bez jediného výstrelu 

by im ukázalo, že také jednoduché to 

zasa nie je. 

To bol jeleň, na ktorého 

som čakala! No hoci vyzeral 

podľa parožia možno slabý, 

bol zato sakramentsky 

šikovný a zmizol skôr, ako 

som sa načiahla po pušku. 

čakal Csaba s naštartovaným autom; 

poľovnícka chata, cieľ našej cesty, je 

hodinu a pol odtiaľto. V krásnej maďarskej 

prírode, uprostred lesov už na 

nás čakali producent s kameramanom, 

mali sme totiž v pláne celú poľovačku 

aj filmársky zdokumentovať. 

Kamera veci neuľahčí 

Uloviť jeleňa ale vôbec nie je jednoduché 

a nakrúcanie vám poľovačku 

nijako neuľahčí - skôr nepekne skomplikuje. 

Došli sme k záveru, že poľovať 

budeme posliedkou. Lenže pri tomto 

spôsobe sú aj dvaja ľudia až-až, najlepšie 

je, keď človek takto poľuje sám. 

Nehovoriac o tom, koľko starostí vám 

narobí fakt, že pri love chcete operovať 

aj s kamerou. Preto sme sa rozhodli 

posliedku skombinovať s postriežkou. 

Za prvé tri dni som mala v nohách 

hádam viac kilometrov, ako mnoho 

ľudí nachodí za celý mesiac. Srncov 

som videla veľa, ale z jeleňa veru ani 

Pri východe slnka 

Môj pobyt v revíri sa už chýlil ku koncu 

a začínala som si myslieť, že tentoraz 

sa domov poberiem bez trofeje. Tiež 

už som začínala byť fyzicky i psychicky 

unavená. Každý deň tráviť od štvrtej 

ráno až do západu slnka v lese, bez 

ohľadu na vrtochy počasia, to vás 

poriadne vyčerpá. Posledný deň som 

už po žiadnej túre netúžila, tak sme sa 

s Csabom dohodli, že pôjdeme najskôr 

len na krátku prechádzku a potom 

vyjdeme na posed. Prišli sme k nemu 

práve, keď svitalo; za posedom bol 

les a pred ním polia. Východ slnka bol 

nádherný a mne prišlo ľúto, že nemám 

na pobyt na tomto mieste viac času. 

Kým som takto meditovala, Csaba 

vytiahol byvolí roh a začal s ním vábiť. 

Jeleň na obzore 

Bolo dosť chladno, čo nie je pri love 

jeleňa zlé. Hovorila som si, že možno 

sa na nás usmeje šťastie v momente, 


keď to vôbec nečakáme. A o pár sekúnd sa to aj skutočne 

stalo! Jeleň odpovedal na naše volanie a asi 

po štvrťhodine sa objavil na horizonte aj s niekoľkými 

jelenicami. To bol jeleň, na ktorého som čakala! 

No hoci vyzeral podľa parožia možno slabý, bol zato 

sakramentsky šikovný a zmizol skôr, ako som sa 

načiahla po pušku. 

Kameru za pušku 

Dosť smutne sme zliezli z posedu. Takáto snaha 

a efekt? Žiadny! Šeptom som to oznámila kamere. 

Čo narobím? Taká je poľovačka; občas idete domov 

s prázdnymi rukami. Vydali sme sa teda krokom 

medzi lesom a poľom späť do chaty a ja som sa 

utešovala tým, že som aspoň videla krásy Maďarska, 

keď tu zrazu - jeleň! Ten istý čo pred chvíľkou! 

Pozeral sa na mňa a ja som bola tentoraz čertovsky 

rýchla. Kameru som vrazila Csabovi do ruky 

a pokľakla som s puškou. Rana mierená na lopatku 

sucho praskla a ja som vybehla k miestu nástrelu. 

Bola som si istá, že som trafila, a tušila som, že jeleň 

nebude ďaleko. Sledovala som farbu a po päťdesiatich 

metroch som ho našla zhasnutého. Tak som 

sem predsa len neprišla zbytočne. 

Zostávala nám posledná vec – vzdať jeleňovi 

posledný hold. Tento rituál sprevádza v Maďarsku 

rad tradícií vrátane trúbenia trubačov. Kým ich rohy 

sprevádzali jeleňa pri odchode, premýšľala som 

nad tým, že som Csabu ešte pred dvomi týždňami 

ani nepoznala a teraz sme výborní kamaráti. Poľovníctvo 

skrátka ľudí spája. 

• 

 

SÚŤAŽ 

POĽOVAČKA NA MUFLÓNA V DUDÍNE 

spolupráci so zverníkom Dudín, ktorý 

V sa rozprestiera na 500 hektároch 

neďaleko Dudiniec, sme pre vás pripravili 

súťaž o dvojdňovú poľovačku na 

medailového muflóna. Pošlite vyplnený 

súťažný kupón a jeden z vás získa odstrel 

muflóna (od 185 bodov CIC) a kompletné 

zaopatrenie v luxusnom Safari 

hoteli Dudín. 

Súťažný kupón uverejníme 

v 4 vydaniach LOVU ZDAR! od 

júna do septembra. Do žrebovania 

budú zaradené len originálne 

kupóny. Meno výhercu 

uverejníme v októbrovom čísle. 

Poľovačka na muflóna sa uskutoční 

do konca roka 2016. 

Meno a priezvisko: 

Adresa a telefónne číslo: 

E-mail: 

SÚŤAŽNÝ KUPÓN – 9/2016 

Vyplniť interaktívne – skok na e-formulár 

Podpis: 

Podmienky súťaže: Účastník súťaže musí mať viac ako 18 rokov, platný OP, platný poľovný lístok 

platný zbrojný preukaz. Presný termín poľovačky a všetky organizačné pokyny oznámime výhercovi 

telefonicky. Dôležité: Výhra nie je prenosná na inú osobu! Na poľovačke sa smie zúčastniť iba osoba, 

ktorá vyplnila kupón. Vyhlásenie: Týmto udeľujem súhlas so spracovaním mojich osobných 

údajov v zmysle zákona 428/2002 Zb. o ochrane osobných údajov v zmysle neskorších právnych 

predpisov. Svoj súhlas môžem kedykoľvek vziať späť. 

 

Vyplnený lístok pošlite na: Redakcia LOVUZDAR, Hviezdna 8, Šamorín 931 01

skok na Obsah 

váš názor 

Jozef Gazdag 

Čím horšie, tým lepšie? 

Máme radosti aj starosti 

v poľovnom revíri, ale to 

všetko k poľovníctvu patrí. 

Sme poľovníci telom aj 

dušou, o to viac nás mrzí, 

keď sa v médiách objavujú 

nezmysly, ktoré nás len 

očierňujú. 

Obhospodarujeme revír s výmerou 

1 380 hektárov, ktorého 

prírodnú hranicu tvorí Malý 

Dunaj a zavlažovací kanál. Aká 

bola u nás uplynulá sezóna? Na zajace 

sme nepoľovali, šetríme ich, ako môžeme. 

Bažanty nám to vynahradili, ulovili 

sme 98 kohútov, sliepky samozrejme 

nelovíme. 

Volanie o pomoc 

Hranicu revíru nám tvorí Malý Dunaj 

v dĺžke tri kilometre, od mosta Zlaté Klasy 

smerom na Tomášov. Lov divých kačíc je 

daný, príjemne nám vždy spestrí poľovné 

zážitky v revíri malej zveri. Aj nás tiesni 

rapídny úbytok malej zveri, posledné 

dropy nás opustili pred dvadsiatimi 

rokmi. Jarabice vidieť iba vzácne, dvíham 

klobúk pri náhodnom stretnutí. Napriek 

prikrmovaniu a ochrane pred dravcami 

ich stav klesá, je takmer na nule. Preto je 

potrebná neodkladná ústretovosť a pomoc 

poľnohospodárov pri zveľaďovaní 

stavov malej zveri, v opačnom prípade je 

náprava v nedohľadne. 

Stále sme zlí poľovníci 

Kolobeh obnovujúcej sa prírody nám 

dáva veľa možností na obdiv jej krás, 

a tiež na poľovnícke vyžitie. Je to nedocenené 

bohatstvo našej unáhlenej 

doby. Tá však nás, poľovníkov, väčšinou 

neukazuje práve v lichotivom svetle. Veď 

koľko pozitívnych správ o poľovníkoch 

ste v poslednom čase čítali či počuli? 

Zato nie je vôbec ťažké spomenúť si na 

správu, že poľovník zastrelil v revíri psa 

a privolaná polícia vyšetruje prípad tohto 

vinníka, ktorý vraj len z roztopašnosti 

siahol po zbrani. Alebo hoci na správu, 

že pri poľnohospodárskom pozemku 

našli v kŕčoch sa zmietajúceho myšiaka, 

ktorého otrávili pravdepodobne – nuž, 

kto iný ako poľovníci. Také „drobnosti“ už 

ale nikto nerozoberal, že celé polstoročie 

platí úplný zákaz používania jedov na likvidáciu 

škodnej, a nebezpečné chemikálie 

rozmetané na poliach na ochranu úrody 

taktiež ostali mimo pozornosti. 

Chránime majetok štátu 

Dobrá povesť poľovníkov s každou 

tendenčnou správou utŕži ďalšiu ranu. 

A čuduj sa svete, nikto tieto fámy nepopiera, 

nikto neoponuje, že sú to neopodstatnené 

„správy“. Nikto si nedá námahu, 

aby vysvetlil, že poľovník môže, dokonca 

zákon mu priamo ukladá okrem iného aj 

ochranu poľovnej zveri. V prípade potreby 

to znamená aj odstrelom ukončiť vyčíňanie 

pytliačiaceho psa dvesto metrov od 


Najväčší špecializovaný 

obchod s optikou 

na Slovensku. 5 rokov 

skúseností, viac ako 

5000 spokojných 

zákazníkov, vlastný 

sklad a predajňa 

v Trenčíne. 

VYBERÁME Z NAŠEJ PONUKY 

Ďalekohľad Steiner 

Ranger Xtreme 8x56 

599 € 

najbližšieho trvalo obývaného domu. A poľovnícka 

stráž podľa závažnosti situácie aj bližšie 

k obývaným priestorom môže vykonať odstrel 

psa, ktorý loví poľovnú zver. Poľovníkom je do 

starostlivosti zverený majetok štátu, voľne žijúca 

zver. K tomu patrí právo aj povinnosť zakročiť 

na jej ochranu. Poľovnícka stráž skladá prísahu 

na zákony SR a je v revíri verejným činiteľom, 

ktorý môže v nevyhnutnom prípade v súlade so 

zákonom použiť aj donucovacie prostriedky. 

Ceňme si pravú hodnotu poľovnej 

zveri. Je to nenahraditeľné 

prírodné bohatstvo! 

Zdvihnúť hodenú rukavicu 

Nebolo by od veci celoplošne zakázať divoký 

kemping, či vykázať z prírody osobné vozidlá až 

na úžitkové poľné a lesné cesty pri výnimočnej 

a opodstatnenej potrebe ich použitia. Médiá by 

mali prezentovať detaily zákona o poľovníctve, 

aby návštevníci v revíri mali jasno o postupe poľovníka 

a poľovníckej stráže. Ani najsvedomitejší 

poľovník nemusí mať právnické vzdelanie ani 

žurnalistické kvality, ale v okresných kanceláriách 

SPZ pracujú vysoko kvalifikovaní odborníci. 

V spolupráci s odborníkmi z SPK ich vyjadrenia 

už majú váhu odbornosti, len treba zdvihnúť 

hodenú rukavicu a ukázať činnosť poľovníkov 

v pravom svetle. 

Prichádzame o bohatstvo 

Ďalšia téma prezentovaná v médiách tiež stojí 

za uváženie. Ide o škody spôsobené raticovou 

zverou, ktorá je silne premnožená a jej stavy by 

bolo potrebné regulovať. Hľadať riešenie len 

na účet poľovníkov je neadekvátne, až cynicky 

jednostranné. Poľovníci nerátali peniaze, čas ani 

snahu, ktorú vynaložili, aby sa naše revíry úspešne 

zaradili na kontinentálnu špičku. Iste, alarmujúce 

správy poľnohospodárov treba seriózne 

spracovať, ale v prvom rade nezabudneme na 

ich povinnosť ochrany úrody. Tu musím opäť poukázať 

na zdecimované stavy malej zveri, lebo 

voľakedajšia svetová úroveň je v troskách. Je to 

pálčivá otázka, azda ešte naliehavejšia ako škody 

spôsobené raticovou zverou. Nenahraditeľné 

prichádzame o stáročné prírodné bohatstvo. 

Ceňme si hodnotu zveri 

Efektívny prístup poľnohospodárov k výrobe je 

nevyhnutný, ale treba nájsť riešenie na ochranu 

a zveľaďovanie malej zveri. Vytvárať ochranné 

pásy ďateliny, kukurice vyslovene pre zver na 

exponovaných miestach, vyvíjať a aplikovať 

neškodné postreky na odpudzovanie raticovej aj 

malej zveri, ktoré by prispeli k znižovaniu škôd 

spôsobených zverou. Poľovnícke združenia by 

mali disponovať reálnymi počtami odlovu bez 

trofejovej zveri, hoci aj nátlačkou. A až po splnení 

úloh poľovníkov a poľnohospodárov by sme 

mali začať rátať škody spôsobené zverou. 

Ceňme si pravú hodnotu poľovnej zveri. 

Je to nenahraditeľné prírodné bohatstvo! Po 

nešetrnom zásahu zmizli z polí jarabice, dropy, 

a ostatná malá zver len živorí. Poľovníci nie 

sú bez duše, príroda ich naučila vážiť si zver. Aj 

napriek ťažkostiam poľovníctvo je povznášajúci 

životný štýl, ktorý si zaslúži morálne, vedomostné 

a hmotné investície. 

• 


Ďalekohľad Fomei 

Leader Pro ED 8x56 

299 € 

Monokulár Omegon 

25-75x70 mm 

189 € 

Puškohľad Fomei Foreman 

6-24x50 

449 € 

Puškohľad 

Meopta R1r Meostar 

3-12x56 RD 825 € 

Termovízia Pulsar 

Quantum XD 38S 3049 € 

www.dalekohlady-puskohlady.sk 

JURYKO, s.r.o., 

Komenského 5, 911 01 Trenčín, 

0948 167 772 

obchod@dalekohlady-puskohlady.sk

skok na Obsah 

optika 

Martin Helebrant 

SOLÍDNA KVALITA 

ZA PRIATEĽSKÚ CENU 

Testovali sme ďalekohľady nižšej strednej kategórie Eschenbach Magno 

Dobrý ďalekohľad je základná optická 

pomôcka poľovníka a priznám sa, že som 

si vždy potrpel na dobré ďalekohľady. 

Žiaľ, ich cena je často nad moje možnosti. 

Objavil som však zaujímavú alternatívu 

veľkých značiek. 

Najskôr som sa ale poriadne popálil, keď som skúšal 

neadresnú produkciu zrejme ázijského pôvodu. Plastové 

šošovky sa čoskoro poškriabali a obraz sa po 

pár rýchlych jesenných zmenách teploty zahmlil. 

Potom ma kolega upozornil na ďalekohľady Eschenbach 

ako na zaujímavú a cenovo dostupnú alternatívu k veľkým 

značkám ako Zeiss, Swarovski, Leupold, Nikon a dnes už aj 

Meopta. Dostal som možnosť vyskúšať rad ďalekohľadov 

Eschenbach Magno. Na testovanie mi dovozca zapožičal 

štyri ďalekohľady. Dva z nich sú prakticky plnohodnotné 

dvojoké ďalekohľady 8×42 a 10×42, k nim je čosi, čo nazývam 

„dvojoké kukátko“ 8×25 a navrch ľahučký vreckový 

monokulár 8×25. 


S okuliarmi na nose 

Začnem „veľkými“ ďalekohľadmi 

s priemerom objektívov 42 mm. Oba 

ďalekohľady sú čierne s tubusmi zdrsnenými 

na bočných úchopových plochách 

primerane hrubou krížovou rybinou. 

Povrch tubusov je plastový, ale s najväčšou 

pravdepodobnosťou skrýva kovovú 

konštrukciu. Šošovky sú sklenené s antireflexnými 

povlakmi, ostrenie je pomocou 

stredového gombíka. Vnútro optickej 

sústavy je plnené neutrálnym dusíkom, 

ktorý zabraňuje prieniku vzdušnej vlhkosti 

do sústavy a jej kondenzácii (zahmleniu 

obrazu) pri zmenách teploty. Na pravom 

okuláre je možnosť korekcie nesymetrickej 

dioptrickej chyby pozorovateľa. Chod 

ostriaceho gombíka bol primerane tuhý, 

rovnako tak odpor mostíka. Oba prvky 

dávajú nádej, že pri pohybe s ďalekohľadom 

na krku si ani nerozostríte obraz, 

ani „neobúchate“ ďalekohľad, len ho 

zdvihnete k očiam a môžete sa pozerať. 

Ďalekohľady majú výsuvné očnice, čo je 

najmä pre nás „okuliarnikov“ skvelá vec – 

možno si nastaviť odstup okulára od oka 

s nasadenými okuliarmi. Domnievam sa, 

že vnútorná konštrukcia tubusov oboch 

zameriavačov je zhodná, rozdiel bude asi 

iba v hrúbke vsadených zväčšovacích šošoviek. 

Priznám sa, že medzi mojimi ďalekohľadmi 

nie je žiadny s osemnásobným 

zväčšením, mám len so šesťnásobným 

a desaťnásobným zväčšením. „Desiatku“ 

mám od firmy Leupold, 10×50 Military, 

a to už je podstatne iná kategória ako 

Eschenbach. O to viac ma zaujímalo, ako 

dopadne porovnanie cenovo dostupnejších 

Eschenbachov. 

Začiatok je nádejný 

Základný test predstavuje sledovanie testovacieho 

obrazca tvoreného rovnobežnými 

líniami s rôznou hustotou a hrúbkou. 

Pritom sledujem rovnobežnosť čiar 

a ich rozlíšiteľnosť. K tomu možno pridať 

hodnotenie vernosti farebného podania 

a výkon za šera – teda sledovanie, kedy 

sa mi začnú v zornom poli jednotlivé línie 

testovacieho obrazca zlievať. 

Začal som pozorovaním testovacieho 

obrazca za vynikajúcej viditeľnosti 

na 50 metrov, prvý dojem z 8×42 aj 

z 10×42 vôbec nebol zlý. Až po vedomej 

snahe som zistil, že na okrajoch zorného 

poľa oboch ďalekohľadov sa začínajú 

priamkové línie trochu ohýbať, že teda 

obraz má ľahučkú tzv. súdkovú chybu. 

Línie ale boli ostré a ich čitateľnosť 

v strede zorného poľa bola porovnateľná 

s ďalekohľadom Leupold. Obraz bol 


skok na Obsah 

optika 

v strede zorného poľa farebne verný, optické 

sklo je predsa len niečo iné ako plast 

z podradnej neznačkovej produkcie. Len 

modrá akoby na samom kraji zorného 

poľa utekala nepatrne do žlta a s nastupujúcim 

súmrakom som mal pocit, že 

táto achromatická chyba, nepatrne silnie. 

Toto je pomerne typické pre hranoly 

s vnútornými zrkadlami povlakovanými 

klasicky striebrom. Test pokračoval sledovaním, 

ako dlho vydrží testovací obrazec 

čitateľný s nastupujúcim súmrakom. 

Dlhú dobu sa oba Eschenbachy držali 

bok po boku s Leupoldom. Ako prvý 

odpadol (bez ohľadu na väčšie zväčšenie) 

Eschenbach 10×42, pol hodiny po ňom 

8×42 a o ďalších 15 minút už bol nečitateľný 

aj obraz v Leupolde. Ak vezmete do 

úvahy cenový rozdiel, tak to pre Eschenbach 

nie je vôbec zlé vysvedčenie. 

Sprcha a mraznička 

Potom som nadviazal na základný test. 

Najskôr som vzal ďalekohľady do sprchy, 

zavesil ich na poličku v sprchovacom 

kúte a dôkladne sa osprchoval. Odstrekujúca 

voda simuluje pomerne hustý 

dážď a obidva ďalekohľady sa správali 

dobre. Na ich sprevádzkovanie stačilo 

oklepnúť o dlaň kvapky vody. Následne 

som dal ďalekohľady do chladničky 

(vnútorná teplota cca 4° Celzia) a ponechal 

ich tam približne jednu hodinu 

– obraz zostal čistý, optická sústava je 

teda tesná a nepreniká do nej vlhkosť. 

Nakoniec som ďalekohľady premiestnil 

z chladničky do mrazničky (-16° Celzia) 

a nechal ich hodinu mraziť. Po vybratí 

som zistil, že u oboch ďalekohľadov bolo 

funkčné ostrenie a nastavenie vzdialenosti 

očí („lámanie“ ďalekohľadu), ale 

pri ďalekohľade 8×42 jedna z výsuvných 

očníc bola primrznutá a nedala sa pohnúť. 

Tu zrejme prenikla počas sprchovania 

voda do nejakej medzery a pri 

následnom schladení a zmrazení očnicu 

zablokovala. Po pol hodine na vzduchu 

v izbovej teplote sa pohyblivosť očnice 

obnovila. Ďalekohľad som nechal dva dni 

na poličke pri okne, a opakoval test so 

Ďalekohľad nižšej strednej 

kategórie neprekonal 

špičkovú optiku, ale napriek 

tomu som sa dočkal milého 

prekvapenia v podobe 

solídnej kvality. 

schladením a zmrazením. Teraz už boli 

všetky prvky funkčné, voda sa odparila 

a blokácia nebola trvalá. 

Od veľkých k malým 

Následne som sa venoval „kukátkam“ 

8×25, ďalekohľadu aj monokuláru. 

Opäť sa zdá, že základom je identický 

tubus optickej sústavy použitý u oboch 

optických prístrojov. Pozorovací monokulár 

má však výsuvnú očnicu, zatiaľ čo 

ďalekohľad ju nemá a očnice sú pevné, 

potiahnuté stredne tvrdou gumou. 

Vonkajší povrch monokuláru umožňuje 

dobrý úchop jednou rukou. Ďalekohľad 

má ostrenie centrálnym gombíkom 

a na pravom okuláre je opäť možnosť 

korekcie dioptrickej chyby. Monokulár 

má na objektíve len ostrenie. Ostriaci 

gombík ďalekohľadu mal na môj vkus 

ľahký krok a v spojení s krátkym chodom 

sa mi pri skusmom nosení stávalo, že 

som pohybom ďalekohľadu vo vrecku 

alebo o odev nechtiac preostril. Celkovo 

je ale konštrukcia „malého“ binokulára 

na svoje rozmery nečakane robustná, 

takže by asi dobre znášala aj dlhodobé 

vozenie v priehradke palubnej dosky automobilu 

alebo iné, nie celkom „optike 

prívetivé“ zaobchádzanie. Naopak ostrenie 

monokuláru išlo pomerne tuho, čo 

v spojení s maličkými rozmermi správne 

zaostrenie trochu komplikovalo. 

Voda a mráz im nevadia 

V prípade „kukátok“ by asi nemalo 

veľký zmysel porovnávať ich s Leupoldom 

10×50, ten nepomer je príliš veľký. 

Porovnával som ich preto s „veľkým“ 

Eschenbachom 8×42. Za dobrých svetelných 

podmienok nie je rozdiel medzi 

veľkým a malým ďalekohľadom príliš 

dramatický, čo som napísal o ostrosti 

obrazu a farebnom podaní platí pre veľký 

aj malý Eschenbach, aj pre monokulár. 

Malé Eschebachy sú ale podstatne citlivejšie 

na správny odstup oka od šošovky 

okuláru a správne nastavenie rozstupu 

tubusov. Je to logické, výstupná pupila 


malého Eschenbach je iba 3,125 mm 

a každá chyba sa okamžite prejaví čiernym 

krúžkom okolo obrazu. So zhoršovaním 

svetelných podmienok začali 

malé Eschenbachy zaostávať. Testovací 

obrazec v ďalekohľade 8×25 bol 

nečitateľný o dobrú pol hodinu 

skôr ako v prípade veľkého 

ďalekohľadu 8×42, obraz 

monokuláru na tom bol ešte 

o dobrých 15 minút horšie. 

V prípade monokuláru však 

ide o daň za skutočnosť, že sa 

pozeráte len jedným okom. 

Oba malé Eschenbachy som 

podrobil rovnakému trápeniu 

ako ich veľkých bratov. 

Voda im nevadí, obraz 

sa nezahmlieval ani po 

vychladnutí, po zmrazení 

mal ďalekohľad trochu 

problém s ostrením, 

ktoré paradoxne príjemne 

zatuhlo. 

Veľké ďalekohľady 8×42 a 10×42 sú na 

svoju cenovú úroveň nečakane dobré 

a pre bežnú poľovnícku prax dobre 

použiteľné. V porovnaní so špičkovými 

optickými prístrojmi síce trochu zaostávajú, 

ale usudzujem, že strata pol hodiny 

použiteľnosti je v porovnaní s úsporou 

niekoľko sto eur na cene prijateľná. Veľa 

bude záležať na vašom spôsobe lovu. 

Tiež asi záleží na veku lovca. Keď som 

začínal, ďalekohľad bola moja posledná 

záchrana, dával som prednosť pohľadu 

cez puškohľad. Dnes už sa bez ďalekohľadu 

nezaobídem a viem si predstaviť, že 

by som nosil na krku Eschenbachy. 

Oba „malé Eschenbachy“ sú tvrdší 

oriešok. Určite to nie je plnohodnotná 

poľovnícka optika. Ale sú to šikovné malé 

prístroje, ktoré môžu mať svoje pevné 

miesto napríklad v priehradke palubnej 

dosky v aute alebo ako malá poistka pre 

prípad poškodenia veľkého ďalekohľadu. 

Klasické sklenené šošovky vám pritom 

dávajú slušný a v čase asi aj trvanlivý 

obraz. Ako „kukátka“ sú podľa mňa veľmi 

dobrou voľbou a nepochybne dokážu 

pomôcť. Pri malom ďalekohľade som len 

TECHNICKÉ DÁTA 

naozaj ľutoval, že nemá výsuvné očnice. 

A asi by som v predajni skúmal viac kusov 

jedného typu, či niektorý nebude mať 

prívetivejšie chod ostrenia. 

Ku všetkým ďalekohľadom dodáva 

výrobca ochranné puzdro 

z mäkkej syntetickej tkaniny. 

Puzdrá sú dosť mäkké, ale 

šošovky pred poškriabaním 

ochránia. K monokuláru 

patrí puzdro z pevnejšieho 

popruhu. K ďalekohľadom 

patria aj krytky šošoviek 

z mäkkej syntetickej gumy. 

Nosné popruhy sú zo syntetického 

popruhu, časť, 

ktorá dosadá na krk, je 

rozšírená a vypolstrovaná. 

Všeobecne nemám 

rád syntetické materiály, 

človek sa pod nimi potí, 

dávam prednosť koži alebo 

bavlne. O celku však platí, že 

priložené vybavenie je funkčné 

a v primeranej cene. 

Zázrak sa nekonal, ďalekohľad nižšej 

strednej kategórie neprekonal špičkovú 

optiku, ale napriek tomu som sa dočkal 

milého prekvapenia v podobe solídnej 

kvality s dostatočnými úžitkovými vlastnosťami 

za veľmi priateľskú cenu. • 

Eschenbach Magno 10×42 8×42 8×25 8×25 monokulár 

zorné pole (m/m) 98/1000 11,9/1000 143/1000 143/1000 

výška (mm) 146 147 105 108 

šírka (mm) roztvorený/zovretý 123/105 124/106 106/94 50 

hĺbka (mm) roztvorený/zovretý 53/64 53/65 46/58 38 

hmotnosť (gram) 600 590 308 155 

orientačná maloobch. cena (€) 120 115 90 60 


skok na Obsah 

zbrane 

REDAKČNÝ TEST 


AK SA VÁM PÁČI, 

NIE JE ČO RIEŠIŤ 

Vyskúšali sme samonabíjaciu brokovnicu Beretta A400 Xcell 

Nie je to tak dávno, čo som testoval samonabíjaciu 

brokovnicu Beretta 391 Urik. A priznám sa, bolo to 

dobré. Potom firma Beretta začala ponúkať nástupcov 

Uriku – rad 400. Na najvyššom mieste tohto radu stojí 

športový model Xcel. 

Bol som veľmi rád, keď mi dovozca 

Beretty, firma Arms CZ, 

ponúkla možnosť vyskúšať si 

túto zbraň. Koncepcia samonabíjacej 

brokovnice je už po dlhé roky 

ustálená, a tak na prvý pohľad nie je 

medzi brokovnicou radu 390 a 400 veľký 

rozdiel. Zásobník je trubicový, pod 

hlavňou, pažba je americká, orechová, 

predpažbie je oblé s pomerne výrazným 

rebrom po stranách. Avšak Xcel je 

športová zbraň a tomu zodpovedá aj 

jej vzhľad. 

Vypínanie spätného rázu 

Telo zbrane je z ľahkej hliníkovej 

zliatiny, ale v prípade verzie Xcel je 

sýto modro eloxované. Pažba je krytá 

povrchovou úpravou z lesklej syntetickej 

živice. Koniec pažby Xcel je 

osadený špeciálny botkou Kick - Off, čo 

by sa dalo voľne preložiť ako vypínanie 

spätného rázu. Botka má povrch z čierneho 

plastu a vnútri je mechanizmus, 

ktorý tlmí spätný ráz. Vnútorné usporiadanie 

botky nepoznám, výrobca 

hovorí o dvojici hydraulických tlmičov, 

ktoré zrejme maria časť spätného rázu 

prepúšťaním nejakej kvapaliny cez 

kalibrované otvory. Sklon pažby a jej 

lomenie je možné upraviť na mieru 

Zakomponovanie 

GUNPODu do pištoľovej 

rukoväte sa 

naozaj vydarilo. 

pomocou špeciálnych podložiek, ja 

som v teste nechal pažbu v základnom 

nastavení. 

Pozrime sa dovnútra 

Zásadnou zmenou je nový uzáverový 

mechanizmus. Na rozdiel od verzie 

Urik má Xcel záver s rotačným závorníkom. 

Uzamykacie ozuby sú dva, 

symetrické, na závorníku je priečne 

uložený pomerne masívny vyťahovač 

odpružený vinutou pružinou. Závorník 

sa zamyká do hlavňovej stopky, všetko 

silové pôsobenie sa teda odohráva 

medzi hlavňou a závorníkom. Vylepšenia 

sa dočkal aj plynový mechanizmus 

poháňajúci záver. Opäť ide o prstencový 

piest, plunžer. Ten sa opiera o dosť 

dlhý rukáv, na ktorom sú navarené dve 

vodorovne symetrické tiahla spájajúce 

ho s nosičom závorníku. Vnútri rukávu 


PREBIJANIE.SK 

ZBRANE 

STRELIVO 

OPTIKA 

Ponúkame Vám kompletné 

poradenstvo a servis 

pri výbere zbraní, optiky 

a kompletného príslušenstva 

pre lov a streľbu. 

Predstavujeme Vám 

strelecké palice 4stablestick 

od francúzkeho výrobcu. 

MOUNTAIN STICK 

BUSH STICK 

199 EUR 

109 EUR 

je vratná pružina a celok je navlečený na 

trubicu zásobníka. Aj mechanizmus Xcel je 

samoregulačný, po odobratí potrebného 

množstva plynov a udelení impulzu nosiču 

záveru je odberný kanál z hlavne uzavretý, 

takže záver a jeho hnacie tiahla nie sú 

zbytočne namáhané. Výfuk prebytočných 

plynov je v spodnej prednej časti predpažbia 

krytý jednoduchými žalúziami. Rovnako ako 

pri Uriku, aj pri plynový mechanizmus Xcel je 

deklarovaný výrobcom, že má vysokú mieru 

samočistiacich schopností. Bicí a spúšťový 

mechanizmus je s vnútorným kladivkom 

a ako som mohol posúdiť, je veľmi podobný 

Uriku. Je usadený v puzdre záveru na 

pomocnom plastovom ráme, tvoria teda 

spúšťadlo. V puzdre záveru ho drží jediný 

priečny čap. Plast spúšťadla je čierny a tvorí 

súčasne aj spúšťový lúčik. Pre dôkladné čistenie 

mechanizmu je možné celé spúšťadlo 

ľahko vybrať. 

Ovládacie prvky 

Usporiadanie ovládacích prvkov je podobné 

ako pri verzii Urik, t.j. v prednom úpone je 

priečne posuvná manuálna poistka trojuholníkového 

tvaru, ktorá istí spúšť. Z pravej 

strany je tlačidlo záchytu záveru, z ľavej 

uzávierka zásobníka. Doplňovanie zásobníka 

je zospodu, po sklopení podávača dovnútra 

puzdra záveru možno zasúvať náboje do trubice. 

Nabíjacie okienko sa mi zdalo byť o trochu 

rozmernejšie než pri Uriku, nabíjanie je 

výrazne príjemnejšie. Kapacita zásobníka 

Xcel bola na testovanom kuse obmedzená na 

dva náboje, ale možno objednať aj prevedenie 

s kapacitou tri náboje. 

Na hornej ploche hlavne a puzdra záveru je 

lišta, matovaná proti nežiaducim odleskom 

jemnou krížovou rybinu. Hlaveň je osadená 

výmennými zahrdlovacími nadstavcami - tzv. 

čokmi. Tie mierne prečnievajú pred ústie 

a doťahujú sa holou rukou. Hlavne sa ponúkajú 

štandardne v troch dĺžkach – 71 cm 

(28“), 76 cm (30“) a 81 cm (32“). Celková 

hmotnosť nenabitej zbrane je veľmi príjemných 

3,5 kg. 

Čo všetko ešte dokáže 

Zaujímavou súčasťou zbrane je elektronické 

počítadlo výstrelov GUNPOD uložené v spodnej 

ploche (gombíka) pištoľovej rukoväte. Je 

to elektronický prístroj v puzdre z čierneho 

plastu s malým displejom a jedným ovládacím 

tlačidlom. Prístroj registruje celkový počet 

vystrelených rán, sedem ďalších sekvencií 

výstrelov, ukáže aktuálnu teplotu vzduchu 

v stupňoch Celzia alebo vo Fahrenheitoch, 

ďalej orientačnú indikáciu energie práve 

vystreleného náboja. Neviem, ako ju meria, 

môžem sa len domnievať, že ju odvodzuje 

nejakým spôsobom od spätnorázových síl na 

zbrani. Hodnotu energie indikuje buď číslom 

od 1 do 99 alebo pomocou malého stĺpcového 

grafu. Nie je to teda presné zmeranie 

energie, je to len orientačné porovnanie. 

GUNPOD tiež dokáže porovnať dve laborácie 

(druhy nábojov). V navolenom režime Test 

Beretta 400 Xcell 

v transportnom kufri. 


Tieto palice distribujeme aj 

veľkoobchodne v SR a ČR. 

Ponúkame Vám puškohľady 

Delta Optical Titanium 

2,5-10x50 

480 EUR 

2,5-10x56 HD 

555 EUR 

2,5-10x56 HD SF 585 EUR 

2,5-15x56 HD SF 665 EUR 

Naše produkty nájdete na 

www.prebijanie.sk 

ktoré tam nenájdete, kontaktujte 

prebijanie@prebijanie.sk 

alebo 

0905 842 391 

Predajňa na adrese: 

Kopanice 415/1, 97223 Dolné 

Vestenice (okres Prievidza)

skok na Obsah 

zbrane 

Detail puzdra záveru 

so spúšťadlom sprava. 

vystrelíte najprv tri náboje typu A, 

potom 3 náboje typu B a na displeji sa 

zobrazí priemerná relatívna hodnota 

energie oboch nábojov. Voľba medzi 

jednotlivými funkciami a zobrazenie 

informácie sa deje pomocou malého 

okrúhleho tlačidla hneď za displejom. 

Tlačidlo má pomerne isté a spoľahlivé 

polohy a je v dobrom, bezpečnom 

mieste. Nestalo sa mi, že by som ho 

stlačil nechtiac. 

Rozoberáme a skladáme 

Rozobratie zbrane je jednoduché. Vyberte 

zo zbrane náboje a skontrolujte 

nábojovú komoru. Záver ponechajte 

v zadnej polohe. Zoskrutkujte čiapočku 

z predpažbia a z puzdra záveru vytiahnite 

hlaveň. Stlačte záchyt záveru, 

nechajte ho dôjsť dopredu a vyberte 

z nosiča závorníka napínaciu rukoväť. 

Teraz je možné vybrať záver s tiahlom 

a vratnou pružinou. Skladanie je 

identické, len v opačnom poradí. Celá 

manipulácia je bez záludností a pripadala 

mi ľahšia, než v prípade Uriku. 

Ten vyžadoval oveľa viac pozornosti na 

správnu vzájomnú polohu súčiastok. 

Xcel nemá problém 

s vystrelením všetkých 

troch nábojov skôr, než 

prvá prázdna nábojnica 

dopadne na zem. 

Vyberáme kalibre 

Praktický test som robil na skeetovej 

strelnici v Třebotove formou bežného 

poľovníckeho kola. Najprv som zbraň 

rozobral na čistenie a posúdil kvalitu 

výroby. Zbraň bola veľmi čisto vyrobená 

a presne zlícovaná. Beretta je 

renomovaný (a tiež patrične drahý) výrobca, 

dáva zbrani, čo potrebuje, a tak 

by ma čokoľvek iného veľmi zaskočilo. 

Po opätovnom zložení zbrane sme 

strieľali. Na test sme zvolili také druhy 

brokovej munície, aby sme preverili 

funkciu zbrane s plným rozsahom 

bežne dostupných laborácií. Základom 

športovej brokovej streľby je v našich 

krajoch vlašimská Sellier & Bellot 

Skeet 24 Super v kalibri 12×70 s 24 gramami 

brokov s priemerom 2 mm. To 

by asi mal byť v ČR pre Xcel denný 

chlieb. Pre krehkejšie telesné schránky 

- napríklad dievčenské - som pridal 

Hull Comp X 12×65 s 28 gramami 

brokov 2,3 mm. To je tiež športový 

náboj, avšak inzerovaný ako laborácia 

s obzvlášť miernym spätným rázom. 

„Krátke“ doplnili ďalšie krátke Hully - 

náboj ProFibre je tiež 12×65, tentoraz 

24 gramov brokov 2 mm, ale laborovaný 

klasickou plstenou a papierovou 


Detail puzdra záveru 

so spúšťadlom zľava. 

Detail na GUNPOD. Na displeji 

svieti - 1 kolo, 0 vystrelených 

rán. Vpravo je ovládacie tlačidlo. 

zátkou, dnes ponúkaný ako ekologický 

náboj. A rovnako ekologická je 

nestarnúca vlašimská klasika 

12×70 Red and Black, 

35,4 gramov brokov 4 mm. 

Xcel je deklarovaná ako 

12×76 Magnum. Takže som 

pridal ťažké lovecké laborácie 

Hull Solway 12×76 s 50 gramami 

3,5 mm brokov a Sellier & Bellot Magnum 

SB Buck Shot – 12×70 s 29 brokmi 

s priemerom 6,83 mm. No, a na záver 

pár jednotných striel Sellier & Bellot 

12×67,5 Special Slug (32 gramov). 

Ako to vyzeralo na strelnici 

Dosiahol som zrelý vek a kondíciu 

som si vždy udržiaval skôr náhodne 

než systematicky. Výsledok sa dostavil 

v lete, v podobe „hexenšusu“, teda 

seknutia. V čase testu ma už fyzioterapeutka 

dostala z najhoršieho, ale 

pohyb v páse stále ešte nebol plynulý. 

S týmto vedomím som sa postavil pod 

vysokú vežu, nabil vlašimské Skeet 

24 Super a zvolal „pull“. Holub vyletel, 

zbraň k ramenu tiež a zadunela 

prvá rana. Holub sa rozletel, 

doplnil som zásobník, „pull“ - 

toho oproti som už nedotočil. 

Takže som sa 

zmieril s osudom, 

rozhodol 

sa 

strieľať - nestrieľať 

dvojstrely, 

ale vždy len na jeden terč 

a takto som došiel do polovice 

kola. Zbraň fungovala bezchybne, 

ale aj keď som strieľal po jednom 

terči, zásahov bolo poskromne. Prešiel 

som na Hull Comp X - napodiv boli 

naozaj subjektívne mäkšie v ramene 

- ale zbraň fungovala opäť bezchybne. 

Dokončil som kolo, vrátil sa pod 

vežu a nabil ekologické Hull ProFibre. 

S tými mal Xcel problémy. Veľmi 

často sa stávalo, že sa vyhadzovania 

nábojnica zasekla vo vyhadzovacom 

okienku. Odstránenie závady bolo 

jednoduché, stačilo naklopiť zbraň 

vyhadzovacím okienkom trochu 

k zemi a krátko zatiahnuť za napínaciu 

rukoväť. Ale dvojstrel by možný nebol. 

Po troch stanovištiach som to nechal, 

ProFibre proste Xcelu nechutili 

a tak som s napätým očakávaním 

siahol po červenočiernych 

vlašimských 

nábojoch, ktoré si 

pamätám už z otcovho 

nábojového pásu. Xcel 

zrejme nič nemá proti 

ekológom, pretože s poľovníckymi Red 

and Blacky bola funkcia opäť bezchybná. 

Ťažké laborácie Hull Solway aj 


RADOSŤ Z POĽOVAČKY! 

Nosič 

zásobníka 

pre 

BLASER R8 

Púzdra a nosiče nábojov 

Brokovnice s. r. o. 

ul. Gen. M.R. Štefánika 412/62, 

Trenčín; Tel.: +421 904 222 933; 

+421 904 222 944 

Mail: brokovnice@centrum.sk 

Podložky na strieľanie, predĺženie a ochrana bodky 

pažby, pažbové nosiče nábojov 

Najväčší sortiment mušiek na brokové zbrane a čistenia na nábojovú komoru a čoky! 

Oficiálnym a exkluzívnym distribútorom značky RISERVA na Slovensku je od 1. 6. 2016 spoločnosť BROKOVNICE s. r. o.

skok na Obsah 

zbrane 

Pohľad po lište. 

Náboje použité 

v praktickom teste. 

Magnum SB Buck Shot boli tiež úplne 

bezproblémové. Ale vaše rameno 

veľmi dobre vie, že toto naozaj nie 

je žiadny „športový čajík“. Jednotné 

strely boli bez problémov, presnosť na 

25 metrov sa pohybovala okolo 6-7 cm 

z trojranných nástreliek. Na záver som 

znovu skúsil ProFibre s nádejou, že sa 

Xcel zabehol a usadil. Nádej ale bol 

planá, túto muníciu jednoducho Xcel 

odmietal. 

Čo jej chutí a čo nie 

Moje subjektívne postrehy z Beretty 

400 Xcel? Predovšetkým - pätka Kick 

Off funguje. Musíte si na ňu najprv 

chvíľu zvykať, ale potom je príjemná 

a subjektívne naozaj celkom výrazne 

tlmí spätný ráz. Najmä porovnanie 

ťažkých loveckých Magnum laborácií, 

ktoré som pre porovnanie strieľal 

okrem „automatu“ aj z klasickej 

kozlice, vyznelo pre Xcel a Kick Off 

veľmi priaznivo. Priama pažba Xcel 

mi v zásade vyhovovala, rybina na 

úchopových plochách síce vyzerala 

dosť jemne, ale úchop bol istý a spoľahlivý. 

Ohľadom dvoch mušiek - nemám 

vyhranenú preferenciu, pomocná 

muška uprostred hlavne mi nevadila, 

ale ani nemôžem povedať, že by som 

Beretta A400 je určite 

zaujímavou voľbou 

pre brokára, ktorý 

dáva prednosť 

samonabíjacej zbrani. 

ju nejako vnímal. Inak je Xcel automat, 

teda ak ste celý život strieľali z kozlice 

alebo dvojky, musíte si chvíľku zvykať. 

Čo ma fascinovalo, bola rýchlosť prebíjania. 

Keď strieľal kolega, uvedomil 

som si, že Xcel nemá problém s vystrelením 

všetkých troch nábojov skôr, než 

prvá prázdna nábojnica dopadne na 

zem. Niečo to vypovedá aj o razancii 

vyhadzovania, ale napriek tomu - pri 

tejto rýchlosti prebíjania som mal taký 

zvláštne istý pocit, že pri opakovaných 

ranách ma Xcel nijako neobmedzuje, 

že rýchlosť opakovania rán je úplne 

porovnateľné s kozlicou. Modré puzdro 

záveru je netradičné, ale s ohľadom na 

športové určenie zbrane mi nevadilo. 

Mimochodom – Xcel je pomerne nízka 

zbraň a do zámernej sa vracala veľmi 

ochotne. A nič na tom nemení skutočnosť, 

že „automat“ s jednou hlavňou 

je jednoducho inak vyvážený než 

klasické kozlice alebo dvojka a že si 

naň musíte zvykať. Pomerne zaujímavým 

aspektom Xcel je integrované 

počítadlo výstrelov GUNPOD. Priznám 

sa, že jeho ovládanie aspoň pre mňa 

nebolo práve intuitívne, konštruktéri 

(snáď z priestorových dôvodov) riešili 

ovládanie jediným tlačidlom a tak stláčate, 

držíte ... prosto bez návodu máte 

problém, ale ak ho budete používať, 

asi nie je problém sa ovládanie naučiť. 

ZDROJ: VÝROBCA, ARCHÍV AUTORA 

Botka Kick Off s hydraulickým 

tlmičom je naozaj účinná. 

Ak chcete, možno prvý náboj vkladať priamo do 

hlavne. Vyťahovač je dostatočne masívny a ani 

výrobca pred podobným konaním nevaruje. 


Beretta 400 

Xcel v akcii. 

GUNPOD mi nevadí, poskytuje zaujímavé 

informácie, priznávam, že by bolo pekné 

vedieť, koľko som vlastne za sezónu vystrieľal 

rán alebo koľko rán má zbraň dohromady 

nastrieľané. Napriek tomu z môjho pohľadu 

nie je GUNPOD niečím, čo by ma nejako 

významne ovplyvňovalo pri rozhodovaní, či 

Xcel kúpiť alebo nekúpiť. Výkonný športový 

strelec to ale môže vnímať úplne inak. Tak 

trochu ma prekvapilo, že sa nám podarilo 

nájsť muníciu (navyše nie zas až tak úplne 

exotickú), ktorá Xcelu nechutila. Po vystrieľaní 

takmer 200 nábojov sme zbraň rozobrali 

na čistenie - podobne ako Urik aj Xcel zostal 

nečakane čistý a ak kde boli nejaké usadeniny, 

dali sa ľahko čistiť. 

Tak si to zhrňme 

Dovoľte mi na záver zhrnúť zistenia testu: 

Áno, je tu posun v rýchlosti funkcie záveru. 

Je tu možno trochu aj posun vo vyvážení 

zbrane, ale to si môže znalý strelec doladiť 

závažiami pod čiapočkou predpažbia. Brokovnica 

je naozaj bleskurýchla. Prekvapilo 

ma, že sme dokázali nájsť laborácie, ktoré 

Xcelu nechutili, ale bola to jedna jediná 

laborácia, a tak to nevnímam ako nejaké 

zásadné mínus. Je to športová brokovnica 

a nevadí mi modro eloxované puzdro záveru, 

naopak, považujem Xcel za esteticky veľmi 

vydarenú zbraň. Pre poľovníkov dodávam, 

že existujú v rade samonabíjacích brokovníc 

400 i modely s konzervatívnym vzhľadom. 

Počítadlo GUNPOD môže mať svoj význam 

(či na súťažiach alebo napríklad na love 

vodnej pernatej, kde počty výstrelov idú do 

desiatok). Indikácia energie náboja je zaujímavá 

informácia, ale je to len orientačná 

hodnota a nehovorí nič o pomere rýchlosti 

a navážke brokov. Je to zase posun niekam 

ďalej, uvidíme, či sa ujme alebo či upadne do 

zabudnutia. Beretta A400 je určite zaujímavou 

voľbou pre brokára, ktorý dáva prednosť 

samonabíjacej zbrani. Cena síce nie je z najnižších, 

ale to je asi daň za progresivitu koncepcie 

a inováciu a Xcel je vlajkovou loďou 

samonabíjacích Beriet. Vždy bude záležať na 

osobnej obľube a preferencii, ale súdim, že 

ak sa vám Beretta 400 Xcel páči, potom sa jej 

voľbou nepopálite. 

• 


skok na Obsah 

strelectvo 

PRIZNÁVAM, 

SOM NA ČUČORIEDKY 

Testovali sme strely Ares od výrobcu z Topoľčian 


Keď sa na českom trhu 

s prebíjacími potrebami 

objavili nové strely 

slovenského výrobcu, okrem 

priaznivej ceny ma zaujala aj 

ich farba. Vyskúšal som ich 

a bol som nadšený. 

Tradičná munícia do moderných 

ručných zbraní používa 

plášťové strely. Ak prebíjate, 

tak skôr či neskôr narazíte na 

cenu strely. Plášť je zo zliatiny medi, 

tá je všeobecne drahá, a teda strelu 

nepríjemne predražuje. Na robenie dier 

do papiera plášť netreba. Samozrejme, 

strela musí v hlavni tesniť a nesmie sa 

vo vývrte zrezávať. Najmä pre krátke 

palné zbrane, pištole a revolvery 

sa táto podmienka dá vcelku splniť. 

Olovená strela namáhanie pri výstrele 

do istej miery znesie, jej pevnosť sa dá 

v nejakom rozsahu regulovať prídavkom 

antimónu, cínu a iných legúr. Ale 

väčšinou olovená strela dosť nepekne 

zanáša hlaveň. Takže je potrebné ju 

niečím mazať alebo povlakovať. Najrozšírenejší 

je teflón a sírnik molybdeničitý, 

ktoré majú príhodne nízky 

súčiniteľ trenia. Nie je ale teflón ako 

teflón a ja sám som už zažil niekoľko 

teflónov, ktoré sa tvárili síce pekne, ale 

hlaveň bola po pár desiatkach výstre- 

Strely ARES v rôznych prevedeniach a farbách. Vľavo 

vzadu pietne ponechaný náboj 45 ACP „modrý Šmolko“, 

vedľa „hlinenka“ a 357 Magnum oranžový „pomaranč“ a 

„majáčik“. Vpredu jedna z najkrajších striel - 7,65 Browning 

„limetka“ v naozaj úchvatnej zelenožltej kombinácii. 


, s. r. o. 

lov zanesená až hrôza pozrieť (a čistiť). Teflón sa skrátka 

v drážkach rozkrojil alebo jednoducho nevydržal nápor 

a v hlavni sa predrel. Najmä u rýchlych laborácií kalibru 

357 Magnum to bol problém. Navyše sa do vývrtu s olovom 

napiekol a držal s odolnosťou hodnou pre oveľa lepšie 

veci. A tak som hľadal ďalej. 

Na scéne Šmolkovia 

Už pred nejakou dobou sa na českom trhu s prebíjacími 

potrebami objavili nové strely slovenského výrobcu, firmy 

Ares z Topoľčian. Okrem veľmi, ale naozaj veľmi prijateľnej 

ceny, ma na nich na prvý pohľad zaujala farba. Moje prvé 

strely od Aresu boli 230 grainov ťažké ogivály do nábojov 

45 ACP. Boli čučoriedkovo modré, rýchlo som ich prekrstil 

na „modrého Šmolka“. Premeral som ich a zistil, že sú 

nečakane rozmerovo aj hmotnostne presné. Takže som ich 

použil a prehnal svojim Norincom 1911. 

Prvá skúsenosť - boli rýchlejšie ako celoplášte. A to 

jednoznačne. Druhá skúsenosť - prestal mi spoľahlivo fungovať 

záchyt záveru a začali sa mi zasekávať 

nábojnice vo vyhadzovacom 

okienku. Záver proste nedobiehal až 

úplne dozadu. Na dosiahnutie spoľahlivosti 

funkcie som musel inak už 

vyladenú laboráciu „posilniť“ ďalšími 

dvoma desatinami grainu prachu 

AA5. Potom chodil „jamník“ zase ako 

hodinky. Príčinu vidím v nižšom trení 

plastového povlaku strely oproti 

300 

výstrelov 

a hlaveň 

stále čistá 

klasickej plastovanej strele. Strela opustí hlaveň rýchlejšie 

a má menší odpor v hlavni. Pritom môžem potvrdiť, 

že povlak nie je abrazívny, hlaveň nevydiera, naopak, po 

celkom rozsiahlej skúsenosti mám všetky dôvody tvrdiť, že 

je k vývrtu dokonca šetrnejší než klasický mosadzný plášť. 

Predaj aj použitých zbraní! 

Canvas 

Plátený opasok 

spevnený nylonom. 

Cena: 19,95 € 

Almos 18“NL 

100% vodeodolné 

a anatomické. 

Vyrobené z prírodnej 

vulkanizovanej 52% 

gumy. Podšité 4 mm 

neoprénom a 100% 

nylonom. 

Cena: 85,00 € 

Kožený kabát - koža Nubuck 

Cena: 229 € 

Kožená 

šiltovka 

- koža Nubuck 

Cena: 25 € 

A bude čisto 

Tretia skúsenosť - hlaveň zostáva aj po veľkom počte výstrelov 

čistá. Až podozrivo čistá. Po prvých asi 150 ranách 

som vymietol hlaveň kefkou Norinco a pretiahol handričkou. 

Vyšla von prakticky čistá a hlaveň sa zdala tiež 

byť čistá ako sklo. Na niečo také ale v našich krajoch nie 

sme úplne zvyknutí. Začal som byť teda podozrievavý, že 

usadeniny tam napriek tomu sú, len ich asi veľmi nevidieť 

a sú naozaj odolné. Preto prišla na rad drôtená kefka 

a znova handrička. Vyšla von opäť čistá. Naniesol som do 

hlavne vrstvu „olovožrúta“ a nechal pol hodiny pôsobiť. 

Biela handrička vyšla von mokrá, ale biela. Rezignoval 

som. Hlaveň jednoducho po streľbe zostáva čistá. Túto 

skúsenosť som si zopakoval aj po streleckej seanse presahujúcej 

rozsah 300 výstrelov. Po takom počte výstrelov 

už je normálne vhodné čistiť hlaveň aj rozpúšťadlom 

meďnatého povlaku z plášťov striel. Po Aresoch ale bolo 

čisto. Vymiesť, pretiahnuť a nakonzervovať. 

Climatic - TS Green 

Vysoko-priedušné 

krátkorukávové tričko. 

Cena: 25,50 € 

Savannah-S 

Ľahká priedušná 

košeľa s krátkym 

rukávom. Farba: 

Zelená. 

Cena: 39,95 € 

Pomaranč a majáčik 

Povzbudený skúsenosťami kalibru .45 ACP som zakúpil 

niekoľko škatuliek striel do nábojov 357 Magnum. Kúpil som 

dve prevedenia - obe mali hmotnosť 158 grainov, ale raz išlo 

o strelu ogiválnu, raz v tvare zrezaného kužeľa. Vďaka krikľavo 

oranžovej farbe som ich prezval na „pomaranč“ a „majáčik“. 

A zase som meral a vážil. A zase som prebíjal a hnal 

strely hradlami k terču. Pieseň snáď v inej tónine, ale inak 


Kožená vesta 


Cena: 155 € 

Dlhé kožené 

nohavice 


Cena: 169 € 

Kožené pumpky 


Cena: 155 € 

Budova COV Blok-A, 927 05 Šaľa-Veča 

e-mail: info@betalov.sk, takacv@centrum.sk, www.betalov.sk, 

tel./fax: +421 31 770 89 66, mobil: 0917 955 557, 0905 616 788, 

objednávky telefonicky alebo e-mailom

skok na Obsah 

strelectvo 

Strely ARES 38 158 grainov vyryžované z valu. O odolnosti 

povlaku hovoria jasne jeho neporušenosť v mieste vedenia strely 

vo vývrte a skutočnosť, že EPRX drží spoľahlivo i na miestach 

s mohutnou deformáciou spôsobenou dopadom do valu. 

rovnaká. Veľmi dobrá hmotnostná aj 

rozmerová presnosť, čistá hlaveň po 

streľbe. A veľmi priateľská cena. 

Ryžovanie olova 

Začal som skúmať, čo všetko povlak 

znesie. Najprv som vystrieľal pár rán 

do balíčkov vaty. Tým som získal len 

minimálne poškodené strely. Ich prehliadka 

ukázala čisto vykreslené, ale 

na olovo neprerezané drážky. Takže 

minimálne vývrtu môjho štvorpalcového 

Rugeru GP 100 a šesťpalcového 

Taurusu plast odolal. Potom som sa 

vybavil sitkom a začal som ryžovať 

zachytené strely v mieste dopadu. 

Piesčitá hlina valu predstavuje pre 

strely podstatne hrubšie prostredie, 

ale aj tu nový povlak, označovaný výrobcom 

ako EPRX, obstál so cťou. Iste, 

tam, kde strela narazila na kamienky, 

tam je povlak rozrazený alebo strhnutý 

na holé olovo. Ale nelúpe sa, drží 

A nestrieľal som žiadne chudokrvné 

laborácie, rýchlosť v 2,5 sa pohybovala 

okolo 325 m.s -1 (E2,5 cca 540 Joule). 

Povlak je do istej miery pružný a neprekáža 

mu ani pomerne veľké tepelné 

Bol som vždy rád, keď som 

mohol byť svedkom významných 

historických udalostí. A mám 

silné tušenie, že strely Ares 

by mohli byť jedným z takých 

historických zlomov. 

namáhanie - nad propán butánovým 

spájkovacím horákom sa mi podarilo 

vytaviť zo strely olovo bez toho, aby 

som viditeľne poničil kalíšok povlaku. 

Farebný svet 

Prebíjaním sa neušetrí, je to len cesta, 

a dobre odoláva oteru piesčitej hliny. ako vystrieľať viac munície. Táto stará 

Poradenstvo ekonomika-INZ-LZ-2204:1/4s 210x70 18.11.2015 23:35 Stránka 1 

pravda sa s Aresom násobí. Keď som 

totiž otvoril svoju druhú krabičku 

230 grainových striel pre 45 ACP, márne 

som hľadal svojich milých „šmolkov“. 

Pozeralo na mňa niečo, čo som 

ihneď prezval na „hlinenky“ či „púštna 

verzia“ – skrátka čosi škvrnito hnedého, 

čo sa blížilo púštnej kamufláži. 

Od tej doby som spotreboval ďalších 

niekoľko škatuliek a musím povedať, 

že vždy je otváranie plné napätého 

očakávania - aká farba to bude teraz. 

Roztomilé „prepeličie vajcia“ vystriedala 

„čierna vdova“ a trochu odpudivý 

„včerajší obed mi nesadol“. Farebnosť 

je fantastická a mení sa bez zrejmého 

vzorca. Tým láka užívateľa k ďalšiemu 

prebíjaniu a spotrebe, aspoň na mňa 

to tak funguje. Náboje s farebnými 

strelami nepochybne budia na strelnici 

počudovanie, ale môžu mať aj dobré 

opodstatnenie - jasne vás odlišujú od 

väčšiny ostatných prítomných strelcov 

a muníciu možno farebne kódovať. 


Vytrvalo stabilné 

Faktom však zostáva, že po celý 

čas sa strely vytrvalo vyznačovali 

hmotnostnou aj rozmerovou stabilitou. 

Keď som porovnával výsledky 

meraní striel z jednotlivých škatuliek, 

je pravda, že som ich bol schopný 

štatisticky rozlíšiť podľa hmotnosti. 

Ale rozdiely priemerných hmotností 

sa pohybujú v rozmedzí plus mínus 

1 grain. To je menej ako jedno 

percento hmotnosti strely. Ak by som 

vzorky zlúčil, bude to stále súbor vypovedajúci 

o solídne vyrobenej strele 

prekonávajúcej svojou presnosťou 

väčšinu striel, ktoré som až doteraz 

používal. Strely sa držia veľmi dobre 

tak do hmotnostného, ako aj do 

rozmerového nominálu a stabilita 

výroby v čase je veľmi uspokojivá. 

Tabuľky z meraní o tom jasne vypovedajú. 

Z každej škatuľky som vždy 

meral vzorku 30 striel. 

357 MAGNUM 

priemer dĺžka hmotnosť 

strely (mm) strely (mm) strely (grain) 

ARES 38, 158 grain, zrezaný kužeľ, EPRX, oranžový, 30 vzoriek z jednej škatuľky 

priemer 9,12 17,04 158,10 

sm. odchýlka 0,006 0,079 0,494 

maximum 9,13 17,28 158,9 

minimum 9,11 16,92 156,1 

ARES 38, 158 grain, zrezaný kúžeľ, EPRX, slzičkový zelený 30 vzoriek z jednej škatuľky 

priemer 9,11 17,06 157,83 

sm. odchýlka 0,005 0,069 0,513 

maximum 9,12 17,32 159,1 

minimum 9,10 16,92 156,2 

ARES 38, 158 grain, zrezaný kužel, EPRX, 3 rôzne škatuľky – súhrn meraní 90 vzoriek 

z celkom 3 škatuliek rôzneho dáta výroby 

priemer 9,11 17,03 158,03 

sm. odchýlka 0,005 0,089 0,556 

maximum 9,13 17,38 159,2 

minimum 9,10 16,89 156,1 

45 ACP 

Súmrak mosadze 

Výrobca, firma Ares sídli na Slovensku, 

v Topoľčanoch, čo dnes, v ére 

elektronických informácií, nie je 

žiadny zásadný problém. Pohľad na 

webové stránky ukazuje veľmi širokú 

paletu ponúkaných striel pokiaľ ide 

o kaliber, aj pokiaľ ide o hmotnosť 

a tvar. O pestrosti farieb už som hovoril. 

Kvalita je veľmi uspokojivá. Ceny 

sú priateľské. Osobne tieto strely používam 

s veľkým uspokojením a úspechom. 

Mám ten dojem, že s nástupom 

aresovského povlaku EPRX som zase 

o dosť veľký krok bližšie k súmraku 

klasických mosadzou plášťovaných 

striel v športovej streľbe z krátkych 

palných zbraní. Neviem ako vy, ale ja 

som bol vždy rád, keď som mohol byť 

svedkom významných historických 

udalostí. A mám silné tušenie, že strely 

Ares by mohli byť jedným z takých 

historických zlomov. 

• 

Poradenstvo polovnici-INZ-LZ-2203:1/4s 210x70 18.11.2015 23:34 Stránka 1 

priemer dĺžka hmotnosť 

strely (mm) strely (mm) strely (grain) 

ARES 45, 230 grain, ogiválny, EPRX, „modrý Šmolko“, 30 vzoriek z jednej škatuľky 

priemer 11,49 17,14 229,78 

sm. odchýlka 0,004 0,076 0,482 

maximum 11,49 17,28 230,6 

minimum 11,48 17,03 229 

ARES 45, 230 grain, ogiválny, EPRX, „hlinenka“, 30 vzoriek z jednej škatuľky 

priemer 11,48 17,14 229,82 

sm. odchýlka 0,004 0,107 0,590 

maximum 11,49 17,52 231,6 

minimum 11,48 16,98 228,8 

ARES 45, 230 grain, ogiválny, EPRX, 4 rôzne škatuľky – súhrn meraní 120 vzoriek z celkom 

4 škatuliek rôzneho dáta výroby 

priemer 11,48 17,14 229,80 

sm. odchýlka 0,005 0,095 0,543 

maximum 11,49 17,52 231,6 

minimum 11,48 16,98 228,8 


skok na Obsah 

strelectvo 

Tajomstvo strely Ares 

Pridáme žabiu kožu, popol z netopiera a miešame v lebke pri splne Mesiaca... 


Podarilo sa mi skontaktovať 

sa s majiteľom firmy Ares 

a pri jednej z jeho návštev 

Česka ho vyspovedať. 

Jozef „Jojo“ Mongel je muž v najlepších 

rokoch. V hnedej mikine 

mi tak trochu pripomínal veselého 

benediktínskeho mnícha - 

usmievavého na povrchu, ale vo vnútri 

hlboko oddaného svojej práci. 

Prečo ste sa rozhodli vyrábať 

vlastné strely? 

Nebol som úplne spokojný s tým, 

čo som videl na trhu. Konečný impulz 

mi dala jedna nemenovaná firma, 

ktorej teflonované strely mi po pár 

desiatkach výstrelov nechali v hlavni 

napečenú usadeninu, ktorá sa naozaj 

ťažko odstraňovala. Kombinácia teflónu 

a olova držala ako pribitá a mňa to 

už naozaj nebavilo čistiť. Pritom teflón 

je chemicky pomerne veľa stabilný 

materiál a vďaka nízkemu súčiniteľu 

trenia sa šetrnými metódami z hlavne, 

ktorú si pochopiteľne nechcem vydrieť, 

odstraňuje len veľmi ťažko. A celoplášťové 

strely boli drahé. Takže ten 

prvotný impulz vlastne bola lenivosť 

a šetrnosť. 

Jozef „Jojo“ Mongel – otec 

povlakového materiálu EPRX, 

zakladateľ a majiteľ firmy ARES. 

Vaše povlakované strely majú veľmi 

zaujímavé vlastnosti. Čo presne 

je povlak EPRX? 

Základom je epoxid. Ten ale sám 

o sebe nie je až taký vhodný. Preto 

do zmesi pridávame kvôli klzným 

vlastnostiam sušenú žabiu kožu, popol 

z tlčených netopierov a šakalí olej 

ušrum. Všetko je dosť citlivé na miešacie 

pomery, navyše sa musí miešať 

výhradne ľavým krídlom z bieleho 

havrana, krúžením proti smeru hodinových 

ručičiek. Zmes treba spracovávať 

za splnu mesiaca a potom opatrne 

variť v miske z dutej lebky byrokrata 

nad plameňom z úradných vestníkov. 

A vážne? Základ je epoxid doplnený 

o celý rad chemikálií, no ak dovolíte, 

podrobné informácie o presnom zložení 

a o spôsobe ďalšieho spracovania 

radšej nebudem šíriť. Stálo nás to veľa 

práce, kým sme tento povlak vyvinuli 

a je to jadro nášho know – how, ktoré 

si zatiaľ úzkostlivo chránime. 

Ako ste tento materiál objavili? 

Ste chemik? 

Nie som profesionálny chemik, ale 

určitú lásku k chémii mám. Mal som 

kúsok od Topoľčian požičovňu lodiek, 


a tam som bol s epoxidom nútený 

zaobchádzať skoro denne. Prvý krok 

správnym smerom na dlhej ceste 

k dnešnému EPRX som urobil vlastne 

omylom, ale uvedomil som si, ako by 

sa výsledná zmes dala využiť. Vyskúšal 

som, a ono to fungovalo. Nie úplne dokonale, 

ale to už bola otázka ďalšieho 

vývoja. 

Farby sú fascinujúce a priznám sa, 

že mi výrazne zväčšili radosť z prebíjania. 

Aké farby robíte a podľa čoho 

ich volíte? 

Vieme dnes povlak prefarbiť vlastne 

ľubovoľne. Pôvodne sme len chceli, 

aby sa naše strely na strelnici jednoznačne 

odlišovali od všetkých ostatných. 

Dnes sa s farbami v podstate 

hráme. Ak si ale niekto bude chcieť 

objednať nejaké špeciálne farebné 

prevedenie, vieme to ponúknuť. Vieme 

ponúknuť dokonca aj priehľadný, 

transparentný povlak alebo povlak 

blížiaci sa vzhľadom klasickej plastovanej 

strele. 

Kedy vaša firma vznikla, koľko 

vás vtedy bolo a aká veľká firma ste 

dnes? 

Firma začala svoj život ešte v minulom 

storočí s jedným zamestnancom - 

istým Mongelom. Dnes máme dvanásť 

zamestnancov a ročne vyrobíme 

niekoľko miliónov striel. Ale je to málo, 

potrebovali by sme kapacitne rásť. 

Máme exportné zákazky nielen do Česka, 

ale aj do Poľska, Rakúska, Nemecka 

a ďalších krajín. O náš povlak, resp. 

o možnosť povlakovania svojich striel, 

sa dnes zaujímajú aj renomované 

Bojovník v žiariacej zbroji 

Ares, Arés alebo aj Áres je starogrécky 

boh vojny, zodpovedá mu 

rímsky Mars. Ares bol synom Dia 

a Héry, podporoval Tróju a bojoval 

s Heraklom. Zeus ho však neznášal. 

Ares sa medzi bojovníkmi pohyboval 

v žiariacej zbroji s prilbicou 

a veľkým štítom. Bol Afroditiným 

milencom, mal s ňou šesť detí. 

Podľa Homérovej Iliady a Odyssey 

bol Ares jedným z dvanástich 

Olympanov. Uctievali ho predovšetkým 

v Tébach. V Sparte ho 

uctievali ako vojaka, ktorého sila, 

vytrvalosť a vojenská inteligencia 

nemala páru. 

muničky. Bohužiaľ, finančná kríza nám 

prakticky úplne zablokovala prístup 

k úverom, rozvoj musíme financovať 

z vlastných zdrojov. 

Kvalita výroby vašich striel ma 

príjemne prekvapila. Strely odlievate 

alebo lisujete? 

Skúšali sme oboje, ale nakoniec 

sme zostali u liatia. Lisovanie je síce 

kapacitne výhodnejšie, ale lisovacie 

nástroje sa oveľa rýchlejšie opotrebovávajú 

a v konečnom dôsledku to nie 

je ideálne ani nákladovo, ani kvalitatívne. 

Kokily si dnes síce nechávame 

vyrábať na zákazku, ale máme aj 

malú nástrojáreň, kde je udržiavame 

v korektnom kótovanom stave. Kvalite 

venujeme veľa času a úsilia. 

Kam ďalej budete smerovať svoje 

úsilie? 

Jedna vec je udržať rozvoj firmy. 

Z pôvodnej garážovej komornej formy 

podnikania sa stávame štandardným 

priemyselným podnikom, a tomu sa 

musí prispôsobiť aj spôsob riadenia 

firmy. Z hľadiska produkcie pracujeme 

na plne povlakovaných strelách CEPRX 

- EPRX „celoplášťoch“ - u ktorých by sa 

neodparovalo pri výstrele zo základne 

olovo. Nie je to problém na vonkajších 

strelniciach, ale na krytých to už problém 

byť môže. Zákazníci sa na „celoplášte“ 

pýtajú. K tomu pristupujú novo 

vyvíjané „polopláště“ SEPRX. A ďalej 

vyvíjame náš materiál EPRX tak, aby sa 

dal použiť aj na vyššie rýchlosti striel 

dosahované z dlhých palných zbraní.• 


skok na Obsah 

slovo veterinára 

Ing. Ján Mercel, MVDr. Viliam Pediač 

Záhady dozrievania 

OD ÚLOVKU K ZVERINE, OD ZVERINY K DIVINE 

V súčasnosti majú poľovníci k dispozícii dostatok odbornej 

literatúry o hygiene diviny. No každý nový poznatok sa 

ráta, a tak vám prinášame výsledky posledných výskumov 

v oblasti hygieny diviny, ktoré uverejnila veterinárna správa 

v rakúskom Štajersku. 

Docent doktor Armin Deutz, 

vedúci veterinárnej správy 

okresu Murau v Štajersku, 

spracoval vo svojej knihe 

Wildbrethygiene heute (vydavateľstvo 

BLV Mníchov) všetky aspekty zaobchádzania 

s divinou v súlade s predpismi 

EÚ o je správnom získaní a spracovaní. 

V obrazovej sérii docent Deutz potom 

ukazuje nielen správne postupy pri 


spracovaní zveriny (mäso v koži), ale 

prináša aj údaje o správnom označovaní 

diviny pre spotrebiteľa, maloobchod 

a gastronómiu. 

Dozrievanie je dôležité 

Autor upozorňuje, že aj z mladej raticovej 

zveri možno získať tuhé pečené 

mäso, ak primerane dlhý čas – v závislosti 

od druhu zveri – nebolo zavesené 

na dozrievanie. Divina má vo všeobecnosti 

menší obsah väziva ako mäso 

z úžitkových hospodárskych zvierat, 

a tým je vhodnejšia na krátke dusenie 

alebo grilovanie. 

Proces dozrievania si vyžaduje určitý 

čas, nesmie tiež dôjsť k rozšíreniu baktérií. 

Samotné šírenie baktérií je závislé 

od východiskového obsahu zárodkov 

baktérií, ďalej od teploty skladovania 

a tiež od vlhkosti vrchnej plochy 

mäsa. Znamená to, že čistota pri práci 

s divinou spolurozhoduje pri kvalite 

výsledného produktu. 

Čo a ako dlho 

Srnčia zver v koži by mala byť zavesená 

v chladiarenskom priestore 

36 až 48 hodín pri 

teplote päť až 

sedem stupňov 

Celzia. Jelenia 

a diviačia zver 

by mala dozrievať 

aspoň 

48 až 96 hodín. 

Pri nižších 

teplotách (plus 

jeden až plus 

päť stupňov 

Celzia) sa 

proces dozrievania 

primerane 

predlžuje. 

Malá zver, napríklad zajac, a telesne 

slabšia raticová zver, ako diviačatá 

alebo jelienčatá, by mala byť zavesená 

v chladiarni až potom, 

ako dosiahne 

posmrtné 

stuhnutie. 


skok na Obsah 

slovo veterinára 

Je to spravidla dve až osem hodín po 

zhasnutí zveri. Tento čas však môže 

byť ovplyvnený vonkajšou teplotou 

a spôsobom zhasnutia zveri. 

Teplo podporuje, chlad naopak spomaľuje 

nástup posmrtného stuhnutia. 

Ten istý účinok má aj namáhanie 

svaloviny. Namáhaná svalovina stuhne 

skôr, a tak sa môže stať, že intenzívne 

durená zver môže dokonca stuhnúť 

hneď po ulovení. Ďalším aspektom je 

telesná konštrukcia daného jedinca. 

Keď je veľmi vychudnutý, stuhnutie sa 

začína len veľmi pomaly, prípadne 

vôbec nemusí nastať. 

Ako postupuje 

stuhnutie 

Stuhnutie zveri začína 

na svalovine srdca, 

potom nasleduje 

bránica, hlava (čeľuste 

sa uzatvoria), a ďalej krk. 

Keď dáme do chladiarne 

telesne slabšieho jedinca zveri, 

existuje (podľa Kujawského, 2003) 

nebezpečenstvo, že mäso v dôsledku 

takzvaného skráteného chladnutia 

svaloviny stuhne. No za normálnych 

okolností vzniká v poľovníckej praxi 

skôr nebezpečenstvo, že ulovená zver 

sa dostane do chladiarne príliš neskoro, 

než príliš skoro. 

Je zaujímavé, za aký čas sa ochladí 

ulovená zver v koži na predpísanú 

základnú teplotu sedem stupňov 

Celzia. Tak napríklad srnčia zver, 

ktorá chladne pri teplote štyri stupne 

bez cirkulácie vzduchu, 

dosiahne v jadre stehna 

teplotu 7,4 stupňa po dvadsiatich 

štyroch hodinách. Jelenia zver v koži, 

ktorá bola chladená pri teplote nula 

až mínus jeden stupeň bez cirkulácie 

vzduchu, dosiahla po 28 hodinách 

teplotu v stehne plus deväť stupňov. 

Najskôr vonku, potom vnútri 

V malých chladiarenských boxoch vzniká 

hygienické riziko, keď sa k zverine, 

ktorá je už vychladnutá, zavesí čerstvá, 

teplá, vlhká zverina. Z tohto ešte teplého 

kusa sa uvoľňuje vodná para, ktorá 

povrch už schladeného kusa zarosí, 

čím sa podporí rast baktérií. 

Preto ak je v chladiarenskom 

priestore zavesený 

vychladený kus, 

treba čerstvý kus 

nechať vychladnúť 

mimo boxu, samozrejme, 

chránený pred hmyzom. 

Nie ďalej ako za vrchol 

Pod pojmom hout-gout sa v minulosti 

rozumel vrcholný bod 

dozrievania mäsa, ktoré sa v tomto 

momente dozrievania vyznačovalo 

zvláštnou ostrou, korenistou chuťou 

a pachom. Dnes však vieme, že 

tut-gout znamená už prinajmenšom 

značne zníženú kvalitu mäsa, možno 

hovoriť o pokazenej divine. V tomto 

štádiu dozrievania sa dá zistiť hnilobná 

príchuť v dôsledku začínajúcej ale- 

FOTO: SHUTTERSTOCK 


Dozrieva mäso aj vo vákuu? 

Rozdelená vychladnutá divina môže dozrieť 

aj vo vákuu, pokiaľ je v norme povrch mäsa 

a hodnota pH. Vákuové balenie chráni čerstvé 

mäso pred znečistením, tvorba kyseliny 

mliečnej chráni dominantnú mikroflóru 

a spôsobuje vytlačenie kyslíka potrebného 

pre život škodcov potravín, napríklad pseudomonady. 

Keď je teplota chladiarne s vákuovo zabaleným 

mäsom nula až dva stupne a hodnota 

pH pod 5,8, potom je zabezpečená trvanlivosť 

niekoľko týždňov a mäso dozrieva 

najlepšie. Pri vákuovo balenej divine skladovanej 

pri teplote 3,5 stupňa, je trvanlivosť 

už len viac ako jeden týždeň. 

Prednosťou vákuového balenia je malá 

strata šťavnatosti. Balíčky, ktoré ležia na 

mriežkovom rošte, by sa mali každý deň 

otáčať, aby sa zabránilo otlačeniu. 

Predpokladom vákuového dozrievania je, 

aby bola povrchová plocha mäsa očistená 

od choroboplodných zárodkov a mala nízku 

hodnotu pH. Na tento účel nie je vhodné 

mäso zveri strelenej na mäkko. 

bo pokračujúcej hniloby vrchnej aj hlbšej 

plochy zveriny. 

V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že 

veľký vplyv na trvanlivosť a jemnosť zveriny 

po celý čas skladovania má stupeň kysnutia 

mäsa. Hovoríme o poklese pH v priebehu 

dozrievania, prípadne o stupni kyslosti svaloviny 

v dôsledku tvorby kyseliny mliečnej 

z glykogénu. Svalovina pozostáva z vlákien 

tvorených bielkovinami. Vlákna sa spájajú 

do zväzkov a medzi nimi sú zásoby svalového 

„paliva“ vo forme glykogénu, čo je 

polysacharid nazývaný škrob. 

Tajomstvá glykogénu 

Po zavŕšení posmrtného stuhnutia v dôsledku 

pôsobenia enzýmov nastáva dozrievanie 

diviny. Dozrievanie mäsa závisí obzvlášť 

od obsahu glykogénu v svalovine. Ten je 

nevyhnutný pri poklese hodnoty pH, ale aj 

pri aktivite enzýmov. 

V živom aj mŕtvom organizme sa rozkladá 

glykogén (živočíšny škrob) na kyselinu 

mliečnu, ktorá v mŕtvom organizme ostáva 

vo svalovine. Tým hodnota pH klesá zo 

7,2 na 5,4, pričom smerná hodnota pre jeleniu 

a srnčiu zver je 5,4 až 6,0. Počas procesu 

dozrievania sa vlákna svaloviny uvoľňujú, 

čím sa mäso stáva jemnejšie a získava aj 

potrebné chuťové komponenty. 

V mäse štvanej či dlho dohľadávanej zveri, 

ako aj v mäse samčej zveri v ruji je obsah 

glykogénu vo svalovine podstatne nižší, 

preto dozrievanie takéhoto mäsa prebieha 

neúplne. Divina je potom v dôsledku vyššej 

hodnoty pH náchylnejšia na bakteriálnu 

nákazu. 

Ako klesá pH 

Pri výskumoch docenta Deutza merania 

na individuálnych aj spoločných poľovačkách 

ukázali, že takmer nezávisle od druhu 

poľovačky nastáva pád pH hodnoty zveri 

rýchlejšie ako pád pH hospodárskych zvierat. 

Dá sa to dedukovať na základe vyšších rezerv 

glykogénu a aktívnejšej svalovej činnosti. Napríklad 

mäso jelenej zveri má pH 5,4 až 5,7 po 

troch hodinách od ulovenia a mäso srnčej 

zveri má hodnotu pH 5,5 až 5,7 po ôsmich 

hodinách, prípadne po dvadsiatich štyroch 

hodinách po ulovení (vo svalovine stehien). 

No vo svalovine lopatky je hodnota pH vyššia. 

Oproti tomu mäso jelenej zveri, ktorá bola 

dohľadávaná dve a viac hodín, a následne 

dostrelená, vykazovala po dvadsiatich 

štyroch hodinách po dostrelení hodnotu 

pH 6,2 až 6,4. Rezervy glykogénu boli u nej 

nižšie v dôsledku stresu. 

Ďalšie odchýlky v kvalite 

Vmäse zveri, ktorá bola pred ulovením 

štvaná, chorá alebo aktívne rujná, sú rezervy 

glykogénu nižšie v dôsledku stúpajúcej 

pohybovej aktivity, prípadne nižšieho príjmu 

potravy. Tým je aj dozrievanie mäsa spomalené 

alebo neúplné, čo zvyšuje riziko nákazy, 

a tiež húževnatosť mäsa je vyššia. V mäse 

takýchto jedincov zistil prieskum hodnoty 

pH 5,7 až 6,5. 

veľký vplyv na trvanlivosť a jemnosť 

zveriny po celý čas skladovania má 

stupeň kysnutia mäsa. 

Naproti tomu pri vysokej hodnote pH 

môžu vzniknúť ďalšie kvalitatívne odchýlky, 

a to mäso s charakterom dark-firm-dry, teda 

tmavé, pevné a suché ako mäso mladého 

býka. Mäso DFD je pre svoju nevzhľadnú 

farbu, nesprávnu chuť a glejovitosť, ako aj 

nízku trvanlivosť neželateľné. 

Poznatky z výskumu možno zhrnúť nasledovne: 

Vo zverine sa odbúrava glykogén 

a v dôsledku toho vzniká kyselina mliečna, 

ktorá nie je zo svaloviny odvádzaná. Nahromadením 

kyseliny mliečnej klesá hodnota 

pH a svalovina sa stáva kyslou. V kyslom 

prostredí začínajú pôsobiť určité enzýmy, 

pričom sa uvoľňujú jednotlivé vlákna svaloviny 

a mäso sa stáva jemné. To je zázrak 

dozrievania diviny. Zo surového mäsa je 

kulinárska pochúťka. 

• 


skok na Obsah 

kynológia 

ŠPANIELSKY VODNÝ PES Lucia Petreje 

V ŽILÁCH MU KOLUJE VODA 


Španielsky vodný pes je u nás zriedkavým plemenom. 

V Európe sa vyskytuje najmä na južnom pobreží 

Španielska. Vyznačuje sa inteligenciou, chuťou pracovať 

a je veľmi priateľský. 

Zaujme na prvý pohľad a jeho 

rustikálny, až zanedbaný vzhľad 

si nepomýlite s iným plemenom 

- kučeravá srsť môže prerastať do 

dredov. A ako už názov plemena napovedá, 

vo vode je jednoducho doma. 

Právoplatný pomocník 

Španielsky vodný pes (alebo Andalúzsky 

turecký pes) bol vyšľachtený na Pyrenejskom 

polostrove najmä ako pastierske 

plemeno a bol právoplatným pomocníkom 

pri poľovníctve a rybárstve. Napriek 

tomu, že je tento pes v našich zemepisných 

šírkach menej známy, je pracovne 

veľmi všestranný. Poľovníci ho využívajú 

najmä na prinášanie pernatej zveri 

a pre jeho talent je žiadaný aj na agility 

súťažiach. Španielske vodné psy však 

asistujú aj v záchranárstve, sú výbornými 

vodiacimi psami a nie je im „proti srsti“ 

ani canisterapia. FCI plemeno uznala 

v roku 1999 a je zaradené do 8. skupiny 

Retrívre, sliediče a vodné psy. 

Hľadanie toho pravého 

Viktória Kyseľová, majiteľka chovnej 

stanice Wavelet, pochádza z rodiny, 

ktorej prirodzenou súčasťou boli vždy aj 

štvornohí kamaráti. Svoju prvú výstavu 

absolvovala ako štvorročná. Výstavy 

a predvádzanie psov v kruhoch sa postupne 

stali jej vášňou. „V roku 2009 som 

začala hľadať plemeno, ktoré by ma 

sprevádzalo životom. Pamätám si, že 

prvýkrát som španielskeho vodného psa 

videla na obrázku, keďže na Slovensku 

ani v Českej republike nebol žiadny jedinec,“ 

hovorí Viktória. Len málo stačilo na 

to, aby ju upútal nielen vzhľadom, ale aj 

povahovými vlastnosťami. 

Zo Španielska na Slovensko 

Rozhodla sa importovať fenku priamo 

zo Španielska, ale kým našla správneho 

chovateľa, prešiel skoro rok. „Moje prvé 

šteniatko a prvá zástupkyňa tohto plemena 

v našej krajine prišla na Slovensko 

vo februári 2011. Uvane de Valneboeiro 

ma očarila svojou oddanosťou a chuťou 

pracovať. Už ako trojmesačná ovládala 

všetky základné povely,“ spomína 

s láskou chovateľka. Neskôr si založila 

vlastnú chovnú stanicu Wavelet, začala 

plánovať prvý vrh a opäť importovala. 

Tentoraz psa Tiaga (Rayaragua Billabong) 

a ako inak, tiež zo Španielska. 

Prvý vrh tohto plemena na Slovensku 

prišiel na svet v auguste 2012. Tiago je 

dnes najúspešnejším španielskym vodným 

psom v Európe. Jeho odchovy začínajú 

výstavné kariéry nielen na starom 

kontinente, ale aj za oceánom, v USA. 

Koľko času do psa 

investujete, toľkonásobne 

vám to vráti láskou 

a oddanosťou. 

Práce sa nebojí 

Španielskym vodným psom koluje 

v žilách voda. Jednoducho ju milujú 

a s radosťou prinášajú z vody aj v nízkych 

teplotách pod nulou. I keď majú 

výborný čuch a rady zachytávajú nové 

pachy, toto plemeno nemá vo zvyku 

odbehnúť. Svojmu majiteľovi kráčajú 

doslova za chrbtom a čakajú na povel. 

„Je to energické, inteligentné a vnímavé 

plemeno. Smejem sa na Tiagovom 

záchranárskom inštinkte, pretože keď 

ideme okolo jazera, v ktorom sa kúpu 

ľudia, vyhodnocuje situáciu. Má potrebu 

zachraňovať a sleduje ich, až kým sa neubezpečí, 

že je všetko v poriadku,“ smeje 

sa Viktória, pre ktorú je španielsky vodný 

pes splneným snom. Psy tohto plemena 

majú veľkú trpezlivosť a rady sa učia 

nové veci. Práce sa neboja a vysoké či 

extrémne nízke teploty pre nich nie sú 

žiadnou prekážkou. 

Skúšky sú nepovinné 

Španielske vodné psy nemajú povinné 

vodné skúšky pod záštitou FCI, ale podľa 

slov Viktórie Kyseľovej by s nimi istotne 

nemali žiaden problém. „V španielskom 

klube majú pre naše plemeno tzv. 

Klubové španielske pracovné skúšky 

zložené z pracovnej a čuchovej časti. 

Každá z nich sa delí na podkategórie, 

ako napríklad vylovenie plávajúceho 

predmetu vo vzdialenosti 25 metrov, 

skúška so záchranným člnom alebo aj 

stopovanie. Netreba viac popisovať, 

aké šikovné a pracovité psy to naozaj 

sú. Samozrejme, úspešnosť závisí aj od 

výchovy a socializácie v šteňacom veku,“ 

hovorí nadšene o plemene. 

Strihanie raz za rok 

Srsť plemena je zvlnená, neskôr môže 

vytvárať kučery a prerastať až do dredov. 

Je prispôsobená striedaniu vlhkosti 

a sucha. Taktiež nemá podsadu (spodnú 


skok na Obsah 

kynológia 

srsť), takže rýchlo schne. Chovateľka 

dodáva: „Veľkou výhodou tohto plemena 

je, že nepĺzne, a tým pádom sú psy 

vhodné pre alergikov. A keďže sa strihajú 

strojčekom raz za rok, je so srsťou minimálna 

námaha.“ 

Tiago je jednoducho pes 

s veľkým srdcom. 

Zdravé plemeno 

U španielskych vodných psov sa nevyskytuje 

veľa dedičných chorôb. Ako pri 

iných stredných a veľkých plemenách, 

aj pri tomto sa röntgenovým vyšetrením 

preveruje dysplázia bedrových a lakťových 

kĺbov. „V našej chovateľskej stanici 

nechávame kontrolovať aj kolenné kĺby. 

V zahraničí sú povinné tiež vyšetrenia 

očnej sietnice, testy pre vylúčenie poruchy 

nervovej sústavy a modrého i lila 

zafarbenia. Ide o nežiadúci gén, ktorý 

môže zapríčiniť vypadanie srsti. Inak sú 

to pomerne zdravé psy a dožívajú sa vysokého 

veku, v priemere 15 – 17 rokov.“ 

Tiago miluje výstavy 

„Nikdy predtým som nevidela psa, ktorý 

by si vedel tak užívať prácu vo výstavnom 

kruhu ako Tiago. Svoju prvú výstavu 

absolvoval v trinástich mesiacoch, a to 

hneď Svetovú výstavu v Budapešti v roku 

2013. Ani by mi nenapadlo, že Tiago 

bude najúspešnejší z ôsmich psov v triede 

mladých. Tak na svojej prvej výstave 

získal titul Svetový víťaz mladých 2013,“ 

spomína chovateľka. V toľké nadšenie 

z plemena ani nedúfala. Ako sama 

hovorí, zo španielskeho vodného psa sa 

vykľulo naozaj to, po čom túžila. • 

Tiago – vizitka 

Meno psa: Rayaragua Billabong 

Dátum narodenia: 14. 4. 2012 

Otec: Španielsky šampión 

Coco de la Galea 

Matka: Rayaragua Dolce Gabanna 

Majiteľ: Viktória Kyseľová 

Výstavy: Svetový víťaz mladých 2013, 

Európsky víťaz 2014, Svetový víťaz 

2015, Svetový víťaz 2016, Slovenský 

šampión krásy mladých, Šampión 

krásy Slovenska, Českej republiky, 

Poľska, Luxemburska, Medzinárodný 

šampión krásy, BIS Nitra 2013, 3. BIS 

Valladolid (Španielsko) 2016, Víťaz 

špeciálnej výstavy 2013, Oblastný víťaz 

2013, Národný víťaz CZ 2014, 2× BIS 

Španielske národné plemená, 15× CA- 

CIB, 20× BOG, 30× BOB 

Stručný štandard plemena 

Krajina pôvodu: Španielsko 

Celkový vzhľad: rustikálny, s dobrými 

proporciami, strednej hmotnosti, s dlhou 

hlavou, skôr štvorcového formátu, harmonickej 

a atletickej stavby s dobre vyvinutým 

svalstvom. 

Povaha a správanie: verný, veselý, pracovitý, 

bdelý a veľmi vyrovnaný. Je veľmi učenlivý 

a chápavý, v akýchkoľvek podmienkach je 

schopný prispôsobiť sa situácii. 

Hlava: silná, elegantne nesená. Lebka 

je plochá, výbežok medzitemennej kosti 

málo výrazný. Horné línie temena a lebky 

sú paralelné. Čelový sklon je málo výrazný, 

tvárová časť má rovný profil. Ňucháč má 

dobre vyvinuté dierky. Je rovnakej farby 

alebo trocha tmavší ako osrstenie. Oči sú 

umiestnené mierne šikmo, ďaleko od seba, 

sú veľmi výrazné. Farba dúhovky je orieškovo 

až gaštanovohnedá, má zodpovedať farbe 

osrstenia. Uši sú stredne vysoko nasadené, 

sú trojuholníkové a ovisnuté. 

Krk: krátky, svalnatý, bez laloku, perfektne 

prepojený s plecami. 

Trup: robustný. 

Chrbát: rovný a mocný. 

Hrudník: široký a hlboký, rebrá sú klenuté, 

priestranný hrudník poukazuje na dobrý 

dych. 

Kríže: mierne klenuté. 

Spodná línia: brucho je trochu vtiahnuté. 

Chvost: stredne vysoko nasadený. Kupíruje 

sa medzi druhým a štvrtým stavcom. Niektoré 

jedince majú vrodený kýpťovitý chvost. 

Končatiny 

Predné končatiny: silné a zvislé. Plecia: 

svalnaté, šikmo uložené. Ramená: mocné 

a šikmé. 

Lakte: dobre priliehajú k hrudníku a sú 

paralelné. Predlaktia: mocné a rovné. Labky: 

okrúhle, dobre uzavreté. 

Zadné končatiny: úplne zvislé s nie veľmi 

výrazným zauhlením a svalstvom, sú schopné 

výdatného záberu a umožňujú ľahké 

a elegantné skoky. Stehná: široké a svalnaté. 

Predkolenia: dobre vyvinuté. Päty: nízko 

umiestnené. Podpätia: krátke, suché, postavené 

zvislo na zem. Labky ako na predných 

končatinách. 

Osrstenie: Srsť je vždy zvlnená a vlnovitej 

štruktúry. Krátka je kučeravá alebo zvlnená, 

dlhá môže vytvárať dlhšie lokne. Ostrihané 

zvieratá sa posudzujú, ak je strih rovnomerný 

a úplný. Strih nesmie byť nikdy estetickou 

úpravou. Farba srsti: jednofarebný: biely, 

čierny a hnedý v rôznych odtieňoch alebo 

dvojfarebný: biely a čierny alebo biely a hnedý 

v rôznych odtieňoch (fľakatý). 

Výška v kohútiku: psy: 40 až 50 cm, sučky 

38 až 45 cm. 

Hmotnosť: psy 16 až 20 kg, sučky od 12 až 

16 kg. 

Poznámka: psi musia mať dve zreteľné a normálne 

semenníky, úplne zostúpené do mieška. 

Viac informácií získate 

v Klube chovateľov poľovných sliedičov. 

FOTO: ARCHÍV V. KYSEĽOVEJ 


Superprémiové krmivo vyrobené 

až z 83 % živočíšnych surovín 

50 % ČERSTVÉHO 

MÄSA 

BEZ PŠENICE 

S DENTÁLNOU 

STAROSTLIVOSŤOU 

www.fitmin.sk 

Náskok vo výžive 

inzercia 

inzLZ2483 

inzLZ2485

skok na Obsah 

kynológia 

Lucia Petreje 

AKO SI VYBRAŤ DOBRÉHO PSA? 

Psy sú neodmysliteľnou súčasťou poľovníctva. Výber 

plemena a chovu však nie je jednoduchý, pretože je 

potrebné zorientovať sa v mnohých premenných. O radu 

sme požiadali skúsených chovateľov a kynológov. 

S 

chovateľkou maďarských krátkosrstých 

stavačov Monikou Pírovou 

a uznávaným kynológom a dlhoročným 

chovateľom viacerých 

poľovných plemien Mariánom Koričom 

sme sa zhovárali nielen o tom, ktorý pes 

je ten pravý, ale priblížili nám aj svet 

chovateľov a súčasnej kynológie. 

Chovateľské začiatky 

Monika Pírová hovorí, že maďarské vyžly 

boli jej osudom. Dlho hľadala psieho 

spoločníka, až pri prechádzke na bratislavskej 

Kolibe narazila na chovateľa, 

ktorý venčil štyri maďarské vyžly. „Rozhovorili 

sme sa o ich vlastnostiach a zistila 

som, že je to plemeno, ktoré by mi 

naozaj vyhovovalo. Začala som hľadať 

viac informácií a onedlho som už cestovala 

na východné Slovensko po moju 

prvú fenku Asiu,“ hovorí chovateľka. 

Následne pribrala do svojej „maďarskej 

svorky“ Z Karpatských Lúk ešte Azara 

a Brianu a v súčasnosti aj 

aktívne pomáha čerstvým 

majiteľom malých maďarských 

vyžiel s výcvikom. 

Urazený tínedžer 

Život Mariána Koriča je 

spätý s mnohými poľovnými 

plemenami. Svoje 

rozprávanie začína slovami, 

že má rád všetky plemená, 

pretože každé je svojím spôsobom 

jedinečné. V detstve 

pričuchol k služobným psom, ale neskôr 

to boli práve „poľovníci“, keďže poľovníctvo 

mali v rodine. „Prvé úspechy som 

dosiahol s nemeckou kraťaskou ako pätnásťročný 

na jesenných skúškach v Bratislave. 

Všetci účastníci boli odo mňa 

oveľa starší a robili si zo mňa žarty, čo 

ma samozrejme veľmi urážalo,“ smeje sa 

kynológ. „Vtedy som však skončil prvý 

a môj učiteľ, ktorý mi radil pri výcviku, 

bol siedmy.“ Odvtedy mu prešlo rukami 

niekoľko ďalších plemien ako nemecký 

drôtosrstý stavač, írsky seter alebo 

anglický pointer. Poľov- 


níci a kynológovia poznajú Mariána 

Koriča nielen ako odborníka na poľovné 

plemená, ale aj ako výborného trénera či 

rozhodcu na súťažiach. Predseda Klubu 

pointrov a setrov a poradca chovu pre 

dve poľovné plemená organizuje známy 

Pohár Mariána Koriča. 

Lenivosť tu nemá miesto 

„Pre mňa chov znamená krásu. Pôrodom 

šteniatok počnúc, cez starostlivosť 

až po výchovu,“ hovorí Monika Pírová. 

„Najťažším na chovateľstve je pre mňa 

odchod šteniatok. Na jednej strane som 

šťastná, že idú k dobrým majiteľom, ale 

na druhej strane je človek tak na ne naviazaný, 

že sa neubráni slzám.“ Dodáva, 

že hlavná úloha chovateľov a poradcov 

chovov spočíva v tom, aby sa v každom 

plemene zachovávali tie najlepšie 

vlastnosti. „Chovateľ nesmie byť lenivý. 

Vyžaduje si to čas, lásku a obetavosť. 

Som rada, že môžem povedať, že väčšina 

chovateľov v mojom okolí má záujem 

o to, aby šteniatka z ich vrhov išli do 

dobrých rúk.“ Marián Korič dopĺňa kynologický 

pohľad na chovateľské poslanie: 

„Keď sa obzrieme dozadu, viac sa dodržiavali 

genealogické línie. Podľa môjho 

názoru to už teraz vo všeobecnosti 

trošku povoľuje. Ako poradca chovu 

pre dve poľovné plemená sa však stále 

snažím chovateľom prízvukovať, kde je 

základ a aké je ich úloha. Chovateľ musí 

byť zodpovedný a k tomu patrí aj selekcia. 

Ak sa pes napríklad bojí výstrelov 

a má túto bojazlivosť odmalička, netreba 

sa klamať a jednoducho je potrebné 

vyradiť ho z chovu. Následne sa to totiž 

môže preniesť na ďalšie generácie. Pre 

poľovníka je puška základ a poľovný pes 

musí vedieť výstrely zvládnuť.“ 

Prvé kroky pri výbere 

plemena 

Prvou zásadou je zodpovedať si otázky 

lokality a na akých poľovačkách sa bude 

pes zúčastňovať. Tiež je potrebné veľa 

sa pýtať. „Odporúčam pozrieť si klubové 

stránky, zoznamy chovateľov a obrátiť 

sa na poradcov chovu, ktorí by mali 

byť ochotní naviesť záujemcu o psíka 

tým správnym smerom. Ak sa však už 

človek rozhodne pre niektoré plemeno, 

odporučila by som pýtať sa aj ľudí, ktorí 

psíkov z vybraného plemena chovajú 

a majú doma. Tak zistí o plemene a jeho 

vlastnostiach najviac,“ radí Monika Pírová 

a dodáva: „Viackrát sa mi potvrdilo, 

že si poľovníci vyberajú plemeno aj 

podľa ich vlastnej povahy. Pes je nielen 

právoplatným členom poľovačky, ale je 

to aj krásna tradícia.“ 

Na návšteve u chovateľa 

Dobrý chovateľ musí vedieť zodpovedať 

otázky o plemene, ktoré mu záujemcovia 

kladú, vyvrátiť predsudky a uviesť 

veci na pravú mieru. Marián Korič 

k tomu dodáva: „Keďže mi na chove 

záležalo, vždy som rád poradil. A tak by 

to malo byť. Novým majiteľom psov som 

tiež hovorieval, aby sa prišli ukázať, ako 

pes rastie alebo zavolali, ak budú chcieť 

nejakú radu. Aj ohľadom výcviku.“ 

Tiež je potrebné všimnúť si, v akých 

podmienkach sa psy nachádzajú, či sú 

v čistom prostredí, či je o nich postarané 

a nič im nechýba. Monika Pírová 

aj Marián Korič sa zhodujú v tom, aké 

dôležité je pozorovať správanie psíkov 

na samotnej návšteve. „Pamätám si, 

že keď som išla po Asiu do Michaloviec, 

vtedy som dostala radu: Pozri sa, ako sa 


skok na Obsah 

kynológia 

ktorý má s daným plemenom 

skúsenosť a ide pozrieť šteňatá 

s vami. „Vtedy vám pomôže 

posúdiť napríklad vyrovnanosť 

vrhu, stavbu tela alebo veľkosť 

šteniatok.“ 

správa matka. Ak nebude vrčať, štekať 

a bude pokojná, tak je veľká šanca, že aj 

štence budú v poriadku. Ak by bola nervózna, 

rovno sa otoč a odíď,“ spomína 

chovateľka. 

Pustite na zem kľúče 

Marián Korič zo skúseností odporúča 

sledovať vyrovnanú povaha psa. „So 

psom sa chodí sa po súťažiach a poľovačkách, 

sú tam výstrely, hluk. Cestuje 

sa po celej Európe a pes musí vedieť 

odpočívať kdekoľvek. Súhlasím, že pri 

návšteve chovateľa je vždy potrebné 

všímať si v prvom rade matku. Určite 

tam nesmie byť spomínaná bojazlivosť 

alebo nervozita. Zase zdôrazním 

vyrovnanú povahu, ktorá sa dá odpozorovať 

aj u šteniat. Skúste napríklad 

pustiť na zem kľúče, šteňa by sa nemalo 

výrazne zľaknúť.“ Dobrá rada nad zlato 

je, že návštev u chovateľa by malo byť 

viac a šteňatá by ste mali odpozorovať 

aj v iné dni. „Keď som bola vyberať 

šteniatko, asi hodinu sme sedeli na 

dvore a pozorovali psy. Tak tiež zistíte 

veľa o ich povahe.“ Chovateľka tiež 

dodáva, že výhrou je, ak máte známeho, 

A čo zaujíma 

chovateľa? 

Chovateľ by mal vedieť odhadnúť, 

či je pes pre záujemcu 

ten pravý. „Už sa mi stalo, 

že som jednoducho povedala, 

že toto plemeno pre vás nebude.“ Pre 

kynológa sú v prvom rade dôležité dve 

informácie: „Mojou prvou otázkou je, 

či už mali záujemcovia psa. A tiež je 

pre mňa dôležité, aby človek so psom 

pracoval. Predsa len, pes má poľovnícke 

gény, je to jeho prirodzená súčasť.“ 

Pozri sa, ako sa správa 

matka. Ak nebude vrčať, 

štekať a bude pokojná, tak 

je veľká šanca, že aj štence 

budú v poriadku. 

Monika Pírová sa tiež budúcich majiteľov 

pýta, kde bude pes umiestnený. Ak 

vonku, tak čo si pod tým môže predstaviť. 

Tiež ju vždy zaujíma, kto sa bude 

psovi venovať a či s ním bude pracovať. 

A takisto, či sú v rodine malé deti alebo 

už väčšie. „Ako chovateľ chcete dať 

šteniatko do dobrých rúk, ale samozrejme 

odporučím, že pracovať s ním by 

bolo fajn a rada im s tým aj pomáham. 

Veľa ľudí sa spočiatku tomu bráni, ale 

niektorí z nich časom zistia, že práca 

a cvičenie sú pre psa prirodzené a úžasné. 

Prioritou je však pre mňa to, aby mal 

pes zázemie. Aby sa mu venovali, nebol 

osamelý, skrátka, aby bol šťastný.“ 

Poľovné plemená 

na Slovensku 

„Pokiaľ bol záujem o šteňatá, tak bolo 

u nás chovateľstvo poľovných plemien 

na dobrej úrovni. Štandard si držia tzv. 

módne plemená, ale u tých klasických 

pozorujem skôr útlm,“ hodnotí chovateľstvo 

na Slovensku Marián Korič. „Myslím 

si, že ľudia sa poľovným plemenám 

snažia venovať, cvičia s nimi a chodia na 

súťaže. Čo ma teší, že sa na podujatiach 

čoraz častejšie stretávam napríklad so 

setrami alebo retrívermi,“ hovorí Monika 

Pírová. Podľa jej slov, chovateľstvo a vôbec 

pes v rodine pomáha ľuďom stať 

sa lepšími, láskavejšími a ľudskejšími. 

„To je tá krása, na ktorú som hrdá a som 

rada, že k nej prispievam.“ Marián Korič 

dodáva s úsmevom: „A pes určite prináša 

majiteľovi aj adrenalín a udržiava ho 

v kondícii.“ 

Pohľad druhej strany 

Ako vyzerá výber psa v praxi? Vyspovedali 

sme sa mladú kynologičku a majiteľku 

dvoch maďarských krátkosrstých 

stavačov Zuzanu Nežnú. „Maďarská 

vyžla ma najskôr očarila vzhľadom. Ale 

keďže som si uvedomovala, že vyberať 

psa podľa vzhľadu je naozaj nezodpovedné, 

začala som zisťovať podrobnosti. 

A čím viac som sa dozvedela, tým viac 

som si bola istá, že moje rozhodnutie je 

správne. Samozrejme, kľúčová bola návšteva 

u chovateľa, pretože každú povahu 

psa treba zažiť.“ Chovateľa spoznala na 

sociálnej sieti. Priebežne boli v kontakte 

a o Fide, matke jej budúcej maďarskej 

vyžly, vedela všetko, čo sa dá. Jej povahu, 

zdravotný stav, tréningy, výstavy, poľovačky, 

plusy aj mínusy. „S chovateľom 

sme si sadli ľudsky, a to je podľa mňa 

dôležité. Rozprávali sme sa ako priatelia 

a mnohokrát som mu vravievala, že je na 

Fidu príliš prísny,“ smeje sa Zuzana. A čo 

ešte očakáva od chovateľa? „Chovateľské 

stanice by mali záujemcov v prvom 

rade informovať. V praxi to vyzerá tak, 

že niektoré viac, iné menej a niektoré 

vôbec.“ Podľa Zuzany by mal dobrý 

chovateľ pristupovať k chovateľstvu zodpovedne 

a byť pre majiteľov šteniatok 

oporou. V prípade potreby im pomôcť, 

či už radou, výcvikom, občas povzbudiť 

a inokedy vrátiť do reality. „Nikdy som 

k poľovníctvu a poľovnej kynológii vzťah 

nemala. Dokonca som na otázku, či 

chceme chodiť so psom na poľovačky, 

rozhodne odpovedala, že určite nie. 

Avšak Dorkine vlohy boli silnejšie ako 

ja a keď som videla, ako si prácu na poli 

užíva, podľahla som. A pri Grétke som 

už do poľovníckej kynológie išla cielene. 

Vidieť totiž radosť svojho psa z práce je 

krásny pocit.“ 

• 

FOTO: RADO RATIČ, ARCHÍV M. PÍROVEJ, ARCHÍV Z. NEŽNEJ, REDAKCIA 


inzLZ2481 

A5nasirSKNEW:Sestava 1 31.3.2016 7:53 Stránka 1 

inzercia 

Časopisy 

milovníkov 

zvierat 

âasopisy Svût psÛ a Na‰e koãky vydáva Nakladatelství Minerva CZ, s. r. o., Bruslafiská 1186/14, 102 00, Praha 10, 

www.i-minerva.cz, e-mail: minerva@i-minerva.cz 

Predplatné pre SR vybavuje: Magnet Press Slovakia, P. O. Box 169, 830 Bratislava 3, t. 67 20 19 31-33, 

fax 67 20 19 10 (20, 30), predplatne@press.sk, www.press.sk 

Jedin˘ ‰pecializovan˘ ãasopis 

urãen˘ v‰etk˘m milovníkom maãiek 

âasopis pre majiteºov, chovateºov 

a milovníkov psov - pre zábavu 

aj pouãenie 

inzLZ2489

skok na Obsah 

kynológia 

Miroslav Šupica, Martina Hustinová 

Výcvik ako má byť! 

Poľovníctvo a kynológia, poľovník a pes. To sú neoddeliteľné 

spojenia. Novohradský región je s kynológiou úzko spojený 

a udržiava si v tejto oblasti vysoký kredit. Dôkazom je aj 

vybudovanie umelého brlohu na výcvik psov. 

Región Novohradu je známy spojením 

s kynológiou, so skúškami 

PUP, tiež kynologickými 

odborníkmi ako Ondrej Garaj či 

Dušan Antalík. 

A práve pre udržanie vysokého 

kreditu v tejto oblasti sa OPK Lučenec 

v spolupráci s PZ Grúň Divín rozhodla 

v roku 2015 vybudovať umelý brloh na 

výcvik psov. 

Papier nepustí 

Dôvodom výberu tejto lokality bol 

okrem iného cvičný diviačí oplôtok, 

ktorý sa nachádza v tomto poľovnom 

revíri. Myšlienka vybudovať výcvikové 

zariadenie bola prezentovaná na konferencii 

OPK, ktorá ju odobrila. Potom 

sme sa pustili do administratívnych 

záležitostí. Kládli sme vysoký dôraz na 

legitimitu stavby, transparentnosť a, 

samozrejme, aj na dodržanie technických 

parametrov brloha. Vyžadovalo si 

to výber staviteľa, ktorý má vedomosti 

a zručnosti na úspešné vybudovanie 

takejto stavby. 

FOTO: ARCHÍV AUTORKY 


Slávnostné otvorenie 

Výstavba s prestávkami trvala do jari 2016. Potom sme naplánovali 

slávnostné otvorenie. Predstavenstvo OPK Lučenec spolu 

s výborom PZ Grúň Divín zorganizovalo 12. mája 2016 na poľovníckej 

chate v Divíne zasadnutie, na ktoré boli pozvaní zástupcovia 

odboru kynológie SPK, pozemkového a lesného odboru 

OÚ Lučenec, predseda SPZ – RgO Novohrad, a zároveň predseda 

klubu chovateľov jagdteriérov MVDr. D. Antalík, členovia predstavenstva 

OPK na čele s predsedom OPK Ing. M. Kovářom, ďalej 

predseda DR OPK JUDr. L. Lidinský, predseda DK OPK JUDr. M. 

Ľupták, PhD., zástupca DK, a zároveň člen PZ Grúň Divín JUDr. 

Matúš Sarvaš, a ďalšia zainteresovaná poľovnícka verejnosť. 

Uviedli sme do prevádzky zariadenie, aké v posledných 

rokoch na Slovensku nebolo vybudované. 

Po príhovore predsedu PZ Grúň Divín Mariána Sarvaša 

a poďakovaní za spoluprácu všetkým, ktorí sa na výstavbe 

podieľali, sme sa presunuli k brlohu. Detailne sme si zariadenie 

prezreli, upozornili na drobné nedostatky, ktoré však neprekazili 

možnosť vykonať prvé skúšky v brlohárení, aby sme zariadenie 

vyskúšali v praxi. 

Prvé skúšky 

Skúšky PUP sa konali v poslednú májovú nedeľu, obstálo na 

nich osem z desiatich prihlásených. Zo strany vodičov sme nezaznamenali 

žiadny protest ani kritiku na podujatie či nový brloh. 

Uviedli sme teda do prevádzky zariadenie, aké mimochodom 

v posledných rokoch na Slovensku nebolo vybudované. Veríme, 

že aj takto prispejeme k rozšíreniu záujmu o kynológiu nielen 

v našom regióne a že brloh bude slúžiť potrebám širokej kynologickej 

verejnosti . 

• 

(Ing. Miroslav Šupica je vedúcim kancelárie OPK, 

Ing. Martina Hustinová je členkou PZ Grúň Divín) 


skok na Obsah 

osobnosti 

Jaromír Kovařík 

1926 – 2013 

Oldřich Koudelka 

SME LEN SÚČASŤOU PRÍRODY 

Tento mesiac si 

pripomíname deväťdesiate 

výročie narodenia lekára, 

publicistu a spisovateľa 

Jaromíra Kovaříka, jednej 

z najvýraznejších osobností 

českého a československého 

poľovníctva prelomu tohto 

a minulého storočia. 

Na svet prišiel v hanáckom Olomouci, 

pokrstili ho ako Jaromíra 

Františka Emanuela. Prvé 

kontakty s prírodou získaval na 

statku starého otca v Bystrovačiciach. 

Bol jedináčik, čo však nijako nepoznamenalo 

jeho chlapčenský život. V roku 

1934 sa stal členom Junáka-Skauta, čo 

ešte viac prehĺbilo jeho pozitívny vzťah 

k lesu a prírode. Zaujímal sa o literatúru, 

dejepis a vážnu hudbu. Chodil na klavír, 

miloval operu a navštevoval koncerty 

Moravskej filharmónie. 

Ovplyvnila ho nemocnica 

Po ukončení gymnázia vážne ochorel, 

život mu zachránil penicilín. Pobyt v nemocnici 

významne poznamenal jeho ďalší 

osud. Po uzdravení začal študovať medicínu 

v Brne, neskôr pokračoval v štúdiu 

v Olomouci. Už na škole pracoval ako pomocná 

vedecká sila. Po vojne v Terezíne 

nastúpil na neurologickú kliniku v Hradci 

Králové. Neurológia bola jeho vášňou. 

Zaoberal sa tzv. neurológiou pracovného 

prostredia – priemyslovou neurológiou, 

a to najmä v súvislosti s postihnutím 

nervov pri výkone sklárskych profesií. 

V roku 1958 začal aj pedagogickú dráhu. 

Na katedre neurológie Lekárskej fakulty 

Karlovej univerzity v Hradci Králové a na 

neurologickej klinike tamojšej fakultnej 

nemocnice pripravil na budúce povolanie 

viac než šesťtisíc budúcich lekárov. 

Bol autorom vyše štyristo vedeckých 

publikácií a statí. 

S dušou poľovníka 

Lásku k prírode pretavil Jaromír Kovařík 

do poľovníctva. Základnú skúšku 

FOTO: AUTOR, ARCHÍV AUTORA 


Lekár a poľovník 

Doc. MUDr. Jaromír Kovařík, CSc. 

sa narodil 24. septembra 

1926 v Olomouci, kde v rokoch 

1938-1945 chodil na slovanské 

reálne gymnázium. V roku 

1946 začal študovať medicínu 

v Brne, po roku prešiel na lekársku 

fakultu Palackého univerzity 

v Olomouci. Od roku 1954 nepretržite 

až do roku 2010 pôsobil na 

neurologickej klinike Fakultnej 

nemocnice v Hradci Králové. 

Ešte ako medik zložil základnú 

poľovnícku skúšku, neskôr aj 

skúšku pre poľovníckych hospodárov 

a vyššiu odbornú poľovnícku 

skúšku. Prakticky celý svoj 

poľovnícky život strávil v revíri 

poľovníckeho združenia Štít a po 

roku 1994 v okolí Chlumca nad 

Cidlinou. Záujem o históriu, kultúru 

a osobnosti poľovníctva ho 

priviedol k bohatej publicistickej 

a spisovateľskej činnosti v tejto 

oblasti. Zomrel po dlhej a ťažkej 

chorobe 21. januára 2013 v Pardubiciach. 

zložil v roku 1950 na Okresnom poľovníckom 

spolku v Olomouci. O osem 

rokov neskôr absolvoval v Hradci 

Králové skúšku pre poľovníckych 

hospodárov a v roku 1966 aj vyššiu odbornú 

poľovnícku skúšku na Strednej 

lesníckej škole v Trutnove. Prakticky 

celý poľovnícky život strávil v revíri 

poľovníckeho združenia Štít a po roku 

1994 na reštituovaných pozemkoch 

svojho priateľa a vrstovníka grófa Norberta 

Kinského v okolí Chlumca nad 

Cidlinou, vrátane zvernice Kněžičky. 

Rád chodil aj do Jeseníkov a na Slovensko. 

Vždy s neobyčajným nadšením 

spomínal na jedinečnú možnosť 

poľovať dvanásť rokov po sebe na 

hlucháne v Slovenskom rudohorí, ale 

aj na jariabky či na diviaky vo zvernici 

v Topoľčiankach. 

Napriek mnohým pozvaniam a povoleniam 

z celého vtedajšieho Československa 

sa nikdy nestal zberateľom 

trofejí. Podľa jeho vlastnej štatistiky 

ulovil za celý poľovnícky život šesť 

jeleňov, päť jeleníc, dve jelienčatá, šesť 

danielov a rovnaký počet danielej bezparohej 

zveri, dva jelene sika, jedného 

jeleňa Dybowského, šesť muflónov, 

jedného kamzíka, 157 srncov, 188 jedincov 

bezparohej srnčej zveri, ale 

len deväť diviakov. Kráľovskou zverou 

bola preňho srnčia zver, ktorú naozaj 

miloval. 

Trofeje za korunu 

Po odchode na „poľovnícky odpočinok“ 

venoval Jaromír Kovařík okrem 

jednej všetky svoje trofeje za symbolickú 

korunu zámku Karlova Koruna rodu 

Kinských v Chlumci nad Cydlinou, kde 

ich návštevníci môžu vidieť dodnes. 

Záujem o poľovníctvo priviedol Jaromíra 

Kovaříka aj k bohatej publicistickej 

a spisovateľskej činnosti v tejto 

oblasti. V poľovníckych časopisoch 

uverejnil takmer tisíc článkov. Pôsobil 

v kultúrno-propagačnej komisii Českomoravskej 

mysliveckej jednoty a nejaký 

čas zastupoval Českú republiku v komisii 

pre poľovnícke umenie, kultúru, 

históriu a poľovnícke múzeá CIC. 

Jeho početné články a publikácie 

položili v európskom meradle základ 

modernej náuky o poľovníckej histórii, 

umení a tradíciách. Bol hlavným 

tvorcom náplne prvého predmetu pre 

skúšky z poľovníctva. Jeho neúnavná 

a oddaná práca pre poľovníctvo bola 

neraz ocenená rôznymi vyznamenaniami. 

Erb so slovenským jeleňom 

Jaromír Kovařík bol aj členom Krajinskej 

stavovskej rodovej únie a nositeľom 

rodového erbu. V tejto únii sa 

združujú občania, ktorí majú v rodinnej 

histórii šľachtických predkov. Jaromír 

Kovařík vypátral svojich predkov v archívoch 

a kronikách až do šestnásteho 

storočia. No nevybral si erb historický, 

ale nový, v ktorom mal Aeskulapa, symbol 

svojej profesie, a jelenie parožie, 

respektíve trofej jeleňa, pravidelného 

štrnástoráka s obojstranne postupnou 

korunou, ktorého kedysi ulovil v slovenských 

horách. 

Jaromír Kovařík vždy hovoril, že 

prvýkrát si uvedomil, že je život konečný, 

keď začal študovať medicínu. 

Všetko v prírode má svoj počiatok i koniec 

a človek je len súčasťou prírody. 

Zomrel v januári 2013 v Pardubiciach. 

Odišla v ňom jedna z najvýraznejších 

osobností českého poľovníctva, priamy 

a veselý človek, a tiež milovník slovenskej 

prírody a poľovníckej histórie. • 


skok na Obsah 

príbeh 

DLHÝ RANNÝ PIRŠ 

Andrej Gočár 

Ako každý rok, aj teraz som 

strávil dovolenku riadne 

po poľovnícky – na jelenej 

ruji. Posledný pirš sa síce 

poriadne natiahol, ale bol 

korunovaný úspechom. 

Čajník ako dymiaci rušeň mi 

naznačuje, že je čas dať si skorú 

kávu a pomaly sa pobrať na ďalší 

ranný pirš. Som už druhý týždeň 

v Belianskej doline na veľkolepom 

predstavení známom ako jelenia ruja. 

Osem dní alebo šestnásť vychádzok je 

za mnou. Počas nich sa striedali rána 

menej úspešné s úspešnými večermi. 

Verným partnerom na zablatených 

prtiach je mi vytrvalý dážď, ktorý 

po toľkých dňoch už ani nevnímam 

a beriem ho ako nutné zlo, s ktorým 

som sa naučil žiť. Prevaľujúca sa hmla 

je však mojím pomocníkom, milosrdne 

ma zakrýva cestou za opatrne ručiacimi 

jeleňmi. 

Zostať, alebo odísť? 

Aj s nepriaznivým počasím a nestálym 

vetrom sledujem niekoľko fatranských 

býkov, z ktorých sa buď vykľujú chovní 

obojstranne korunoví krásavci, alebo 

mladí fičúri opatrne berúci pach rujnej 

lane. Márne sa však pokúšajú vydať 

zvuk, ktorý síce počujú od starších 

jeleňov ale napodobniť ho ešte nedokážu. 

Je dvanásť hodín a s Romanom 

vyťahujeme z plecniakov skromný obed, 

ktorý s kulisou jelenieho ručania chutí 

kráľovsky a zároveň zaťahujeme ako dva 

diviaky medzi nízku smrečinu na krátky 

odpočinok. 

Je čas sa rozhodnúť, či sa z ranného 

piršu vrátiť do chaty, alebo uveriť slniečku 

nesmelo vykúkajúcemu spoza sivého 

mraku, že nezájde a spríjemní nám 

oddych na horskej poľane. Neďaleké 

obedné zaručanie odpočívajúceho jeleňa 

nás rýchlo presvedčilo a rozmaznávaní 

príjemným septembrovým slnkom 

sme sa uložili na hubertusy s pocitom, 

že život je krásny, a ten poľovnícky ešte 

viac. 

Vábenie s odmenou 

Deň pomaly ostarol, tiene sa predĺžili 

a my počúvame hlasy, ktoré poznáme. 

Chovný dvanástorák sa pohol za 

laňami za sprievodu dvoch miništrantov. 

Z druhej strany sa necháva počuť 

mladý osmorák s tromi jelenicami, ktorý 


odvážne odpovedá silnému ručaniu 

niekde z Borišovca. Vtom ma Roman 

upozorní na ostré zaručanie spoza neďalekého 

hrebienka. Jeleň ťahá šikmo od 

nás a mne neostáva nič iné, len založiť 

volský roh a dúfať, že budem hoden jeho 

pohľadu. Po mojom vábení jeleň zastal, 

výhražne zaručal a začal sa pomaly približovať. 

Mauser opretý v lieskovej palici 

a Romanov triéder na očiach – čakáme, 

čo sa vytiahne. Jeden kmeň ukončený 

len špicom, zdá sa mi tam aj náznak 

výsady, druhý je ukončený len malou 

vidlou. Parožie krátke, ale so zrelými očnicami 

a operákmi. Zavalité šedivé telo 

jeleňa zastalo a pátra po narušiteľovi. 

Neváham, jemná bodka na jeho lopatke 

už netrpezlivo čaká 

na môj ukazovák, ktorý dá povel spúšti. 

Po rane sa jeleň láme v ohni a padajúc 

mizne za hrebienkom, spoza ktorého 

dôverčivo vyšiel. Únik nepočujeme, tak 

by to malo byť dobré, myslíme si. Poľovnícka 

horúčka nás oboch opantáva, 

kolená nám skáču a zrýchlený dych nám 

nedovolí súvisle rozprávať. Rameno pri 

ramene si vychutnávame atmosféru, keď 

ešte nevieme, ale len tušíme... 

Klobúk dolu 

Je čas postaviť sa a opatrným krokom 

nahliadnuť za horizont. Zhasínajúci 

jeleň 

s prednými behmi 

zarazenými pod padnutým starým 

smrekom vie, že sa jeho čas naplnil. 

Len naše postavy so zloženými klobúkmi 

a pár krkavcov zlietajúcich sa na 

guľovú ranu sú svedkami chvíle, ktorú 

s pokorou prežívame. Ešte dlho potme 

sedíme a debatujeme o veciach medzi 

nebom a zemou a žiariaci mesiac nám 

robí spoločnosť, keď sa s hlavou jeleňa 

na pleci vraciame z dlhého ranného 

piršu na chatu k priateľom, ktorí nás už 

netrpezlivo čakajú. 

• 


skok na Obsah 

exotika 


PRIANIA SA PLNIA 

POD AFRICKÝM SLNKOM 

Južná Afrika – Výnimočná krajina 

čierneho kontinentu ponúka po 

celý rok možnosť zažiť vzrušujúcu 

prírodu v jej neskutočnej rozmanitosti. 

Tu sa ešte nachádza také 

bohatstvo zveri, ktoré v iných regiónoch 

Afriky nájdete už len zriedkavo. 


skok na Obsah 

exotika 

Predovšetkým početným rezerváciám divočiny v Južnej 

Afrike vďačíme za to, že sa ohrozené druhy zveri uspokojivo 

rozmnožujú. Kde sa profesionálne poľuje, tam sa 

starajú lovci z povolania o stavy zveri a dávajú pozor, aby 

tu nevyčíňali pytliaci. Keby chýbalo takéto hospodárenie, 

bezohľadné pytliactvo by postupne celkom vyhubilo zver 

v jednotlivých oblastiach. Z Južnej Afriky sa navyše presídlili 

do iných afrických krajín extrémne ohrozené druhy 

zveri, aby sa udržali jej stavy. 

Keď chcete pozorovať 

divočinu zblízka, treba 

mať trochu šťastia. Ale 

keď sa to podarí, ten pohľad 

je nezabudnuteľný. 

Aj sprievod, ktorý neloví, 

si tu príde na svoje. Napríklad 

popoludní s dobrou 

knihou pri bazéne. 


Rovnako mnohostranné ako 

samotná krajina sú aj ubytovacie 

možnosti dômyselne umiestnené 

uprostred pôvodnej prírody. 

Či už počas dňa alebo pod nezabudnuteľnou 

hviezdnou oblohou, 

stále cítiť všadeprítomnú jedinečnú 

atmosféru Afriky. 


skok na Obsah 

exotika 

Prísne kontrolovaná stabilita lovu v Južnej Afrike nie je, 

popri fototurizme, len nevyhnutným zdrojom príjmov, 

ale predovšetkým dôležitou garanciou zachovania ohrozených 

druhov zveri. 

Južná Afrika ponúka lovcovi výnimočnú rôznorodosť 

a obzvlášť profesionálnu organizáciu lovu. Od leteckej 

poľovačky v divočine až po Big Four, každý lov je prispôsobený 

individuálnym prianiam hosťujúcich lovcov. Aj pre 

lovca, ktorý chce spojiť poľovačku a rodinnú dovolenku, je 

Južná Afrika ideálnym cestovateľským cieľom. Ubytovanie 

si každý môže vybrať celkom podľa svojej chute, k dispozícii 

je mnoho zariadení rôznych kategórií. Samozrejme, 

tieto pobyty sú určené nielen pre poľovníkov, ale aj pre 

sprevádzajúce osoby, ktoré 

nelovia. Kto raz zažil nezabudnuteľnú 

atmosféru pod 

africkým slnkom, nikdy na 

to nezabudne. 

Dovolenka 

v Južnej Afrike 

Krajina je veľmi rôznorodá 

a rozmanitá, rovnako aj 

tamojšia poľovačka, ktorý 

ponúka nespočetné možnosti. 

Stačí podeliť sa o vaše priania 

a predstavy. 

Nie je to len bohatstvo veľkej zveri, 

ktoré robí Južnú Afriku fascinujúcou. 

Menší neznamená automaticky 

menej zaujímavý, čo dokazuje 

napríklad pohľad na tohto toka 

(Tockus leucomelas), nazývaného 

tiež zobákorožcovitý vták. 

Keďže je pri všetkom komforte 

zachovaná pôvodnosť a blízkosť 

k prírode, má každá ubytovacia 

lóža svoj mimoriadny šarm. 


Lappland Eco-Shell Poncho 

NÁŠ PRÍSPEVOK 

PRE ZACHOVANIE 

DIVOČINY 

Pri ochrane fauny našej divočiny je 

nevyhnutných množstvo aspektov 

poľovníctva. Napriek tomu, my ľudia 

stále okolo seba šírime množstvo 

toxínov. 

Vo Fjällräven sme sa rozhodli 

zbaviť veľkého množstva z nich: 

polyfluorkarbónov (PFC). 

Keď si kupujete Lappland Eco- 

Shell Poncho, viete, že dostanete 

prvotriedny produkt na poľovačku. 

Tiež si ale môžete byť istí, že pri 

výrobe neboli použité žiadne PFC 

chemikálie, ktoré by po Vás ostali v 

lese. Je to skutočne také jednoduché. 

Bez prírody nie sme ničím! 

inzLZ2500 

www.fjallraven.sk/lov

skok na Obsah 

Tracker - GPS-ka pre psa na mobil 

Dokonalé sledovanie psov a svojich kamarátov bez 

obmedzenia vzdialenosti. Mobilné technológie prinášajú 

vyššiu bezpečnosť ako aj novú perspektívu 

pre spoločné ako aj individuálne poľovačky. 

Funkcie aplikácie Tracker for Android 

Tracker for Android aplikácia je vynikajúci pomocník pre 

všetkých poľovníkov. Už vo verzii zdarma ponúka topografické 

a cestné mapy, ktoré sa sťahujú automaticky samé do aplikácie. 

Vlastná pozícia sa zobrazuje automaticky na mape a ukazuje 

smer pohybu alebo v statickej pozícii smer, ktorým sa pozeráte. 

Takto sa dá jednoducho zorientovať v neznámom teréne alebo 

v noci. 

V aplikácii si môžete jednoducho označiť rôzne body (POIs) 

ako posedy, chatu, auto, kŕmidlo postrelený alebo ulovený kus 

a pod. Pomocou cestných bodov sa dá vynikajúco zmapovať 

vlastný revír. Navyše sa dajú vyznačiť aj hranice revíru. Využitie 

aplikácia nájde aj počas spoločnej poľovačky, kde si môžete 

poznačiť miesto uloveného kusu a tým nestrácať čas pri opätovnom 

hľadaní. 

Spoplatnená verzia aplikácie rozšíri paletu funkcii o možnosť 

cez Tracker Live sledovať neobmedzený počet psov a ostatných 

užívateľov, s ktorými ste sa cez aplikáciu prepojil. Sledovanie 

psov je možné v reálnom čase (už od 3 sekúnd) s najlepšími 

GPS-kami na trhu - Tracker G400, Tracker G500 Black Magnum, 

Tracker G1000 Maximal a Tracker SUPRA. Pozície psov 

sa zobrazujú automaticky na displeji mobilného telefónu, kde 

je presne zobrazená trasa psa aj s miestami v ktorých pes zver 

hlásil. V prípade, že neviete prečo sa pes zdržiava v jednom 

mieste dlhšie a nehlási, môžete na obojok zavolať a počúvať 

okolité zvuky. Dosah sledovania medzi mobilným telefónom 

a obojkom je neobmedzený a nie je závislý od topografie terénu. 

Ďalej môžete využiť službu Tracker skupina – a jednoducho 

umožniť priateľom vidieť pozície vášho psa a vidieť aj ostatných 

psov. Poľovnícke skupiny, ktoré spolu častejšie poľujú nedajú na 

túto funkciu dopustiť. Nielen že sú vždy v dianí lebo vidia prácu 

psov počas poľovačky, ale navyše si môžu jednoducho pomôcť 

pri vystavovaní poranenej zveri alebo pri odchytení psa medzi 

pohonmi. 

Po skončení poľovačky sa dá prehrať krok za krokom celý 

priebeh poľovačky ako na mobile, tak cez Tracker WebApp aj 

na PC. 

Obrázok 2 Označenie posedov v revíri a navigácia k POIs 

Obrázok 1 Pohľad na Tracker aplikáciu počas poľovačky 

Kde sa dá aplikácia stiahnuť 

– Tracker for Android – v obchode Play pod názvom 

Tracker for Android alebo priamo cez QR-Code. 

– Tracker Hunter for iOS – v AppStore, aktivácia 

len s platnou ročnou licenciou 

Prehľad licencii 

Bezplatná skúšobná verzia androidovej aplikácie funguje 14 dní 

a obsahuje všetky služby – sledovanie, mapy, WebApp. Po uplynutí 

skúšobnej doby, môžete buď: 

– využiť naďalej bezplatnú verziu s obmedzenými službami – bez 

možnosti sledovať psov alebo iných užívateľov 

– zakúpiť dennú licenciu, ktorá zahŕňa všetky služby za 1,99 € cez 

Google Play obchod 

– zakúpiť ročné licencie, vrátane všetkých služieb za 59 € cez Google 

Play obchod alebo distribučnú sieť 

Výhody použitia sledovacieho systému Tracker 

pre vodičov duričských plemien 

Pri vydurení diviačej 

zvery, psy 

vytláčajú zver na 

strelecké línie. Keďže 

pes nevie, kde je 

koniec revíru, často 

sa stane, že zver ženie 

aj 2-3 km. Ďalšia 

nie zriedkavá situácia 

nastane, keď 

zver nezhasne na 

nástrele, ale poranená 

beží ďalej. Psy 

idú za ňou tiež aj 

niekoľko kilometrov 

a usilovne ju 

hlásia. Hlavne kvôli 

týmto prípadom je 

Obrázok 3: Tracker ako komunikačný systém 

pre skupinu psovodov 

dôležité mať GPS-ku s neobmedzeným dosahom. Keďže veľa psovodov 

si potrpí na tom, aby sa pes vrátil ku pánovi, Tracker mu pomôže 

jednoducho zistiť, či sa pes vracia, ešte stále durí alebo blúdi. Psovodov 

nechá jednoducho deku a pod. na mieste a ide na výrad. Psa 

inzLZ2490

majá stále pod kontrolou. U systémov na rádiové vlny veľakrát, keď 

vypadne spojenie, psovodi hneď sadnú do auta a hľadajú. Tým robia 

automaticky psovi taxík, čím sa naučí nechodiť späť a psovodi majú 

stres čoraz častejšie. 

V prípade že pes ostal na jednom mieste alebo sa (poranený) len 

veľmi pomaly vracia, môže majiteľ na obojok Tracker zavolať a počúvať 

čo pes presne robí. 

Profesionálny skupiny psovodov v zahraničí využívajú aj možnosť 

sledovania psovodov nielen ich psov. Dokážu sa jednoduchšie 

dohodnúť, kto pôjde pomôcť psom ak niekde vystavujú zver alebo 

pri ich hľadaní. 

Výhody použitia systému Tracker 

pre vodičov farbiarov 

Hlavné nasadenie 

GPS-ky pri 

dohľadávaní poranenej 

zvery je pri 

vypustení psa na 

štvanie. Keďže sa 

nedá povedať ako 

ďaleko pes za zverou 

pôjde, limitovaný 

dosah GPS-iek 

na báse rádiových 

frekvencií pri sledovaní 

psa je veľkou 

nevýhodou. Hlavne 

pri jelenej zveri sa 

stáva, že pes prenasleduje 

zver pri 

durení aj niekoľko 

Obrázok 4 Bavorský farbiar pri dohľadávke 

s Tracker G1000 Maximal 

kilometrov. S neobmedzeným dosahom GPS-iek Tracker dokáže psovod 

spoľahlivo zhodnotiť situáciu, či pôjde po stope psa ďalej alebo 

sa otočí a autom radšej obíde kopec. Takto môže psovi skôr pomôcť, 

zver zbaviť trápenia a má aj ľahší odvoz. 

Navyše si psovod môže v aplikácii poznačiť dôležité body ako farba, 

ležovisko alebo auto a potom sa k nim aj navigovať, čim si uľahčí 

situáciu v neznámom teréne. 

Tracker počas duričských skúšok 

Systém Tracker prináša pri skúškach hlavne istotu, že po pohone 

sa psy spoľahlivo nájdu. Tracker bol použitý na Memoriále A. Renču 

v Slanských Vrchoch, Putovnom pohári SK i na najvyššej súťaži kopovov 

v ČR vo vojenských lesoch Líbava. Na každej súťazi sa stalo, že 

psy utiekli za diviakmi a na konci pohonu niektorí chýbali. V Líbavej 

sme išli po jedného kopova, čo bol od nástupu viac ako 5km, a kým 

Obrázok 5 Tracker počas duričských skúšiek 

sme to obchádzali, bola vzdušná čiara aj 7-8km. Druhý tím dostal iný 

mobil a išli zase 4km opačným smerom po dvoch psov, čo držali poraneného 

diviaka. Takže s Trackerom je koordinácia súťaže podstatne 

jednoduchšia. 

V druhom rade Tracker ukazuje aj informácie ako počet nabehaných 

kilometrov, kde presne pes hlásil, aj počet štekov a celé sa to dá 

krok-za-krokom prehrať od začiatku až do konca. Takže rozhodcovia 

vedia povedať, či pes hlásil, jednoznačne určiť, ktoré psy boli u zvery 

a ktoré prišli až po určitom čase, akú má pes kondíciu a ako pes hľadal. 

Čo sa nedá určiť je vôľa psa, ale Tracker vie jednoznačne prispieť 

k objektivite rozhodnutí. 

Prehľad o doporučených cenách systému Tracker 

Tracker G400FI 499,- 

Tracker G500FI Black Magnum 599,- 

Tracker G1000 Maximal 699,- 

SUPRA by Tracker 799,- 

Tracker SIM (pre každý obojok) 24,- 

Tracker for Android /iOS ročná licencia 59,- 

Prehľad o jednotlivých GPS-kách Tracker nájdete v augustovom čísle 

Lovu Zdar. 

Obchodný partneri: 

Distribúcia a predaj: TGI s.r.o., tgi@tgi.sk, Tel. 0905 633 777 

ANIMALIS, s.r.o., www.crazypaws.eu, +421 905 288 479 

a na www.tracker.fi 

inzercia

skok na Obsah 

na návšteve 


Rigby je späť! 

Bertram Graf 

Niektoré cesty vedú ďaleko, niektoré sa nikdy nekončia. 

A tie, ktoré stáli zato, sa opakujú. Je dobré, že John Rigby 

Co. opäť pri Temži vyrába svoje zbrane. Navštívili sme túto 

firmu na jej novej adrese v Londýne. 

Londýn, Wandsworth, južný breh 

rieky Temža. Nie je to žiadne 

elegantné prostredie, asi preto 

neprilákalo iných anglických 

klasických výrobcov zbraní ako Purdey 

alebo Holland & Holland. Tí sídlia 

v elegantnom Mayfair, William Evans 

zasa takmer priamo v St. James‘s, 

v bezprostrednej blízkosti diplomatickej 

štvrte Belgravia. No my sme teraz 

v lokalite Wandsworth a tu na juhu 

pri rieke žije priemysel. Nie vo forme 

veľkých fabrických hál, ale malých 

remeselných družstiev. Sem sa vrátil 

John Rigby & Co. 

Starý ako britská monarchia 

Firma sa radí so svojím oficiálnym 

rokom založenia (1775) k najstarším 

existujúcim výrobcom zbraní sveta. 

Zjednotené Spojené kráľovstvo Veľkej 

Británie a Severného Írska je len 

o sedemdesiat rokov staršie ako Rigby! 

V 90. rokoch minulého storočia odkúpil 

firmu texaský majiteľ a premiestnil ju 

do Kalifornie. Na zmenu majiteľa má 

výkonný riaditeľ Marc Newton vyhranený 

názor a ešte teraz sa trasie pri 

spomienke na túto epizódu v histórii 

firmy. Teraz však už opäť stojí v londýnskych 

priestoroch: „Sem privezieme 

nemecké dvojhlavňové pušky, 

prebudujeme ich a potom ich budeme 

predávať pod značkou Rigby.“ 

Čaj a sendviče 

Marc stojí v miestnosti so zbraňami 

na novej adrese firmy, 13-19 Pensbury 

Place. Nie je to klasický poľovnícky 

obchod, aký by očakával kontinentálny 

Európan. Tvídové saká tu nekúpite, 

farebné strelecké pančuchy by ste 

asi hľadali márne. Rovnako aj pohovky 

a šampanské, ktorým hostia 

zákazníkov vo vysokých a drahých 

domoch v obchodoch v Mayfair alebo 

v St. James‘s. Tu vám ponúknu šálku 

silného čaju, na stole ležia sendviče 

s grilovanou slaninkou, ktoré nesmú 

chýbať na žiadnej poriadnej poľovačke 

v Spojenom kráľovstve. Viac ako 

o dojem tu ide o zbrane a strelivo. 

Steny zdobí niekoľko silných trofejí, ale 

pohľad návštevníka aj tak vždy zablúdi 

na regály so zbraňami. Vedľa nich 

ležia aj ťažké, staré knihy, najcennejší 

poklad z dejín firmy, puntičkársky 

zhotovené knihy objednávok. Sú v nich 

zaznamenané nielen zbrane vyhotovené 

u Rigbyho, ale každý tovar a zbraň, 

ktorú u Rigbyho predali, pričom všetko 

je zaznamenané podľa dátumu, zákazníka, 

predmetu a ceny. 

Náš zákazník, náš kráľ 

Marc Newton odsúva sendviče nabok, 

aby urobil na stole miesto jednej 

z ťažkých kníh. Nalistuje stranu, kde je 

zapísané: Finch-Hatton, Hon. D. O niekoľko 

strán ďalej je meno Churchill, 

Lord. Na inej strane zasa nájdeme 

zápis Bell, Capt. W. D. M. Knihy objednávok 

u Rigbyho by mohli poslúžiť aj 

ako sprievodca Kto je kto britského 

lovu. Jim Corbett, Harry Selby aj 

kráľovná Alžbeta II., všetci nakupovali 

u Rigbyho, pričom kráľovná je v knihe 

zapísaná ešte ako H. R. H. princezná 


skok na Obsah 

na návšteve 

veľkého regálu umiestneného na stene 

miestnosti so zbraňami a tentokrát 

vytiahol novú, nie starú knihu. V tradícii 

uchovávania ručne písaných objednávok 

pokračuje Rigby aj v 21. storočí 

presne v takej istej podobe, v akej 

bola v 18. storočí založená. V hlave mi 

preblesla myšlienka: Nebolo by pekné, 

ak by aj moje meno zapísali do tejto 

knihy, ak by som aj ja vlastnil zbraň 

z tejto firmy? Tu by som ju získal a po 

mne by išla ďalej ako dedičstvo, ako 

malý kúsok dejín zbraní? Švajčiarsky 

výrobca hodín agituje za svoje produkty 

s odkazom, že on ich nikdy nevlastnil. 

Uchovávajú sa pre ďalšiu generáciu. 

Hodí sa to aj pre tieto zbrane. 

Alžbeta. Ako zákazník tu figuruje aj 

kráľ zapísaný jednoducho H. M. kráľ. 

U Rigbyho si 19. mája 1943 objednal 

opakovaciu pušku kalibru .275 pre 

svoju dcéru. Marc sa 

smeje: „V tom bol 

Rigby vždy dobrý. 

.275 Rigby nebola 

ničím iným ako 

7×57, vtedy známa 

ako sedemmilimetrový 

Mauser.“ 

S Mauserom 

nadviazal Rigby dlhú 

spoluprácu. Anglická firma si objednala 

v Oberndorfe na Neckare buď celé 

zbrane podľa vlastnej špecifikácie, alebo 

systémy Mauser, ktoré zabudovávali 

do zbraní. Pôvodne to bol systém 

K96, ktorý sa nabíja pri streľbe, neskôr 

S vášňou hovorí Marc Newton 

o prednostiach Rigby. 

potom systém 98, ktorý sa nabíjal pri 

otvorení. 

Posledný rok sa kruh uzatvoril. 

Potom, ako firma Rigby v USA niekoľkokrát 

zmenila majiteľa, 

kúpila ho v roku 

2013 L&O Holding: Lüke 

a Ortmeier. Mauser 

a Rigby sú teraz spojení 

do jednej rodiny. 

Moje meno v knihe 

„V posledný májový deň 

sme spoločne sedeli v Isny 

(sídlo firmy Mauser, pozn. red.) a diskutovali 

o systémoch pre nové Rigby 

v roku 2014,“ začína svoje rozprávanie 

Marc Newton. „Medzičasom boli už 

prvé zbrane vo výrobe a zákazníci 

ich používali pri love.“ Siahol opäť do 

Najlepšia puška 

Ako keby Marc čítal moje myšlienky, 

zobral jednu pušku z regálu a položil 

mi ju do rúk. Ťažká, široká, tichá Rigby 

.416 ležala na mojom ramene, pri mojej 

tvári. Dávam ju dole, otváram systém, 

skúšam opakovanie. Mäkko ako hodváb 

sa šmýka záver a hladko sa uzatvára. 

Opäť s ňou namierim. Krátkym pohľadom 

pozerám na Marka, on prikyvuje. 

S ľahkým tlakom na perfektne formovaný 

a presne vymedzený bod na 

spúšti jazýčka zbraň strieľa. Smejem 

sa: „To poznám z Isny“. Marc s úsmevom 

prikývne, áno, pár vecí poznáme 

od Mausera. Držím jednu London Best 

v rukách. Best Gun (najlepšia puška) – 

to je najvyšší titul, ktorý britský výrobca 

zbraní môže zo svojej produkcie ponúknuť. 

Zlatom vykladané číslo zbrane 

na spúšti. Výrobca a kaliber na puzdre 

zbrane, tiež stredová ryska a nastavenie 

vzdialenosti na obojstranne sklopných 

mieridlách. Samotné montážne krúžky 

puškohľadu sú obdobne zdobené. 

ZDROJ: PASSION 

Umenie ručnej 

práce – to je 

štýl a kvalita. 


Drevo alebo oceľ, majstri pušiek 

Rigby ovládajú všetko. 

Za každým zápisom v knihe 

objednávok stojí iný príbeh. 

Bohatá rytina v použitom systéme, 

drevo vyberanej kvality, táto zbraň je 

taká krásna, že by som ju len nerád bral 

na ťažký lov. Takýto kúsok je vyhotovený 

na želanie zákazníka, presne podľa 

exaktných požiadaviek. 

Pre veľkých hráčov 

A teraz zasa niečo celkom iné. Zbraň, 

ktorú Marc drží v rukách, získala na 

prvý pohľad moje sympatie. Toto tu 

je poriadny nástroj, a nie šperk. Ťažší, 

stupňovaný chod, precízne ťahané 

lícovanie, majstrovsky ostré vrúbkovanie. 

„Big game“ je štandardný model 

firmy a pripomína mi prvú Rigby, ktorú 

som skoro pred štvrťstoročím držal 

v ruke. Táto zbraň je však ešte pevnejšia 

a lepšia. 

„Zdvihli sme latku, aby bola aj 

Bohatá rytina v použitom 

systéme, drevo vyberanej 

kvality, táto zbraň je taká 

krásna, že by som ju len 

nerád bral na ťažký lov. 

ťažká kategória ešte lepšia,“ hovorí 

Marc. Big Game je vystavaná pre veľký 

kaliber, keď chceme takpovediac mať 

niečo v rukách. Nemá to byť ukážkový 

kúsok, ale nástroj. Je to vo svojej 

línii pekná zbraň. Drevo je vo viac ako 

dobrej kvalite, prechody nezaostávajú 

za modelom London Best, takisto 

tmavočierne brunírovanie. To, že sú 

všetky označenia len gravírované, a nie 

vykladané zlatom, že nemajú gravúru, 

to nemá na estetiku žiadny vplyv. Je to 

perfektný nástroj. Nakoniec sa pýtam 

na cenu zbrane. Okolo deväťtisíc eur, 

teda menej ako za byvola, ktorého 

s ňou môžem uloviť. 

Kto komu dlhuje 

V miestnosti so zbraňami vo firme 

John Rigby & Co na adrese 

13-19 Pensbury Place v Londýne 

možno vidieť aj zaujímavý plagát. Je 

na ňom hlava byvola. Jeho výraz popísal 

Robert Ruark (aj on viedol Rigby) 

takto: „Pozerá sa na teba tak, ako keby 

si mu dlhoval peniaze“. Pod byvolou 

kožou na plagáte je veta: Nie každý je 

šťastný, že je Rigby späť. No to sa ma 

netýka. Už pre mňa vyrábajú Rigbyho 

nový model. 

• 

V Rigby sú na svoje 

tradície pyšní. 


skok na Obsah 

sokoliarstvo 

Tomáš Krivjanský 

Navštívili sme Medzinárodné sympózium a výstavu o sokoliarstve v Maďarsku 

Viac ako len spôsob lovu 

V malebnom meste 

Keszthely pri Balatone 

sa konalo dvojdňové 

medzinárodné sokoliarske 

podujatie. 

Na sympózium a výstavu ma 

pozval priateľ Frigyes Bogyai, 

sokoliar, ktorý žije v dedinke 

Lovas pri Balatone. Od roku 

1975 sa viackrát zúčastnil na sokoliarskych 

stretnutiach na Slovensku, 

spojených s lovom s dravými vtákmi 

v poľovných revíroch pri Nitre a Gbelciach. 

Oslovil som celoživotného 

priateľa, zakladateľa sokoliarstva 

na Slovensku Ing. Ivana Marošiho 

a k Balatonu sme išli za Slovensko 

spoločne. V piatok 17. júna nás čakalo 

sympózium pod názvom „Minulosť, 

prítomnosť a budúcnosť maďarského 

sokoliarstva“ v knižničnom krídle 

Kaštieľa Festetics. V sobotu 18. júna 

bola na programe vernisáž výstavy 

„Dejiny maďarského sokoliarstva“ 

v Poľovníckom múzeu v Keszthely. 

Ciele podujatia 

Maďarské sokoliarstvo ako starý 

spôsob lovu, je zapísané do zoznamu 

UNESCO ako nehmotné kultúrne dedičstvo. 

Sympózium bolo zamerané 

na to, ako účastníci vidia zachovanie 

sokoliarstva v Maďarsku, jeho vývoj 

a aktuálny stav. Čo je potrebné zmeniť, 

zlepšiť, vyriešiť na profesionálnej, 

finančnej, právnej a inej úrovni, aby 

bola záruka udržania tohto výnimočného 

dedičstva do budúcnosti. 

Na túto tému nadväzovala výstava 

Dejiny maďarského sokoliarstva. 

Čo a od koho sme počuli 

Na seminári sa okrem domácich 

zúčastnili zástupcovia z Chorvátska, 

Rumunska a Slovenska. Podujatie 

viedol Gábor Antal Duhay, prezident 

nadácie Bechtolda Istvána. Počas 

dňa odzneli referáty popredných 

odborníkov z Maďarska: 


– Sokoliarstvo očami zoológa – 

Dr. Zoltán Korsós, hlavný riaditeľ 

Maďarského prírodovedného múzea, 

– Dejiny sokoliarstva do 20. storočia, 

od duševného kultúrneho 

dedičstva po hungarikum – Gábor 

Duhay, prezident Nadácie Istvána 

Bechtolda, 

– Dejiny maďarského sokoliarstva 

od 20. storočia do dnešných dní – 

Bogyai Frigyes, stály člen MSE, 

– Skúsenosti z liečby dravých vtákov 

– Dr. Endre Sós, hlavný veterinár 

Budapeštianskej zoologickej a botanickej 

záhrady, 

– Predstavenie zahraničných hostí 

z Rumunska, Slovenska a Chorvátska, 

– Medzinárodné styky maďarských 

sokoliarov – János Tóth, koordinátor 

medzinárodných stykov MSE, 

– O sokoliarskych psoch – Róbert 

Kiss, vedúci Záchrannej stanice – 

Správa Hortobáďskeho národného 

parku, 

– Rozmnožovanie poľovníckych 

dravcov – Villám András Györgyfi, 

diplomovaný agroinžinier, člen 

vedeckej rady MSE, 

– Výživa dravých vtákov, zabezpečenie 

ich zdravia – István Prágai, 

prezident Maďarského sokoliarskeho 

združenia, 

– Situácia sokola rároha v Maďarsku 

– József Fidlóczky, vedúci programu 

LIFE sokol rároh, 

– Tradičné spôsoby lovu, miesto 

a úloha sokoliarstva v poľovníckej 

súčasnosti – Árpád Ambrózy, predseda 

odbornej komisie pre tradičné 

spôsoby poľovania v rámci Maďarskej 

poľovníckej komory. 

– Súhrn a odporúčania zo sympózia 

– záver. 

Práca aj zábava 

Po referátoch nasledovala diskusia 

o sokoliarstve a poľovaní s dravcami. 

Ing. Ivan Maroši priblížil históriu 

sokoliarstva na Slovensku, predstavili 

sme aj knihy v slovenčine: SOKOLIAR- 

STVO, 1. Diel – História sokoliarstva, 

2. Diel – Naše dravce a sovy (autor 

Tomáš Krivjanský), a najnovšiu knihu 

v angličtine FALCONRY Past and Present, 

o ktoré bol značný záujem. 

Po oficiálnej časti nasledovalo 

ubytovanie v Hoteli Helikon, priamo 

na brehu jazera Balaton, a slávnostná 

večera, pri ktorej si účastníci v družnej 

debate vymieňali sokoliarske 

zážitky a skúseností. 


skok na Obsah 

sokoliarstvo 


Naprieč stáročiami 

Na druhý deň sme sa stretli pred 

Poľovníckym múzeom v Keszthely. 

Premiestnili sme sa pred výstavnú sieň 

maďarského sokoliarstva na prvom 

poschodí múzea, kde som vystavoval 

aj moje knihy. Po slávnostnom otvorení 

vernisáže, aj za účasti verejnosti, nás 

expozíciou sprevádzal p. Duhay. 

Od roku 1942 ide o prvú výstavu, 

ktorá poskytuje prehľad o posledných 

1 500 rokoch maďarského sokoliarstva. 

Začína sa Hunmi, pokračuje históriou 

migrujúcich maďarských sokoliarov 

a zaujatím Karpatskej kotliny. Zbierka 

artefaktov ilustruje význam sokoliarstva 

v maďarskej histórii, a to slávnych 

kráľov, kniežat a iných známych 

osobností sokoliarstva. Zaoberá sa aj 

Tureckom po Suleimanovom víťazstve 

v bitke pri Moháči. Sokoly z Maďarska 

boli slávne a žiadané vtáky. Sokoliarstvu 

sa venovali napríklad Balassi Bálint 

II., Imrich Thököly ako „Kurucký kráľ“, 

ďalej Mária Terézia a jej syn Jozef. 

Neskoršie Miklós Horthy, taliansky 

kráľ Victor Emmanuel s manželkou, na 

ktorých počesť bolo sokoliarstvo organizované 

v okolí Gödöllő. Expozícia 

histórie maďarského sokoliarstva ďalej 

pokračuje obdobím medzi dvoma 

svetovými vojnami, a od roku 1945 po 

súčasnosť. Materiály expozície dokumentujú 

historické udalosti prostredníctvom 

farebných obrázkov, kresieb, 

fotografií a informatívnych textov. Vo 

vitrínach sú tematické články a publikované 

historické listiny o sokoliarstve 

aj z Árpádovej éry, aj mince, dokumenty 

a bohato ilustrované knihy, popisujúce 

udalosti maďarského sokoliarstva. 

Zaujímavé je dioráma dvoch postáv 

sokoliarov. Jeden v dobovom oblečení 

zo 14. storočia a druhý v súčasnom 

odeve, ktorých obklopujú sokoliarske 

pomôcky, posedy pre dravce a ďalšie 

vybavenie. Nad tým všetkým sa vznáša 

vo výške pod stropom sokol sťahovavý. 

Expozíciu zriadila Nadácia Istvána 

Bechtolda za podpory Ministerstva 

pôdohospodárstva MR. 

Rýchlosťou vetra 

Po skončení vernisáže pre nás organizátori 

pripravili recepciu. Na záver 

sa popoludní o program pozvaných 

Aké sú ciele nadácie 

Nadácia Istvána Bechtolda pre 

kultúru maďarského sokoliarstva 

a ochranu prírody vychádza 

z toho, že sokoliarstvo je súčasťou 

nehmotného kultúrneho dedičstva 

UNESCO. Jej cieľom je koordinovať 

domáce i medzinárodné vzťahy 

v rámci Maďarského sokoliarskeho 

združenia (Magyar Solymász 

Egyesulet – MSE). Ďalej sa snaží 

o zachovanie sokoliarskych tradícií, 

ochranu a rozvoj sokoliarstva, 

jeho podporu, vedecký výskum 

a vzdelávanie, zvyšovanie povedomia 

vo verejnosti, zachovanie lovu 

s dravými vtákmi, dodržiavanie 

kultúrnych tradícií a profesijnú povesť 

v súlade so zásadami Európskej 

únie – EÚ, Dohovoru o ochrane 

nehmotného kultúrneho dedičstva 

– UNESCO a Medzinárodnej asociácie 

pre Sokoliarstvo – IAF. 

hostí a širokú verejnosť postarali dvaja 

členovia MSE Villám András Győrffy 

a Lóky György. So sokoliarskymi 

pomocníkmi predviedli v priľahlom 

parku sokoliarske letové ukážky. 

Najprv prílety na rukavicu s kaňúrom 

okrúhlochvostým a potom útoky na 

vábitko so sokolom sťahovavým, lietajúcim 

rýchlosťou vetra. 

Za všetkých účastníkov už môžem 

pripojiť len slová vďaky organizátorom 

za úspešné a pre maďarské, ale 

aj európske sokoliarstvo prospešné 

podujatie. 

• 

FOTO: AUTOR A CIVERTAN GRAFIKÁM ŠTÚDIO (ZÁMOK FESTETICS) 

STE PRIPRAVENÍ 

NA SKUTOČNÝ OFFROAD?

SPRÁVNY ČASOPIS 

pre správneho rybára 

Športový rybolov 

Rady expertov 

Lov kaprov 

Prívlač 

Feeder 

Muškárenie 

Reportáže 

Exkluzívnych 

84 strán 

len za 2,45 € 

Inzercia a predplatné: 

mobil: +421 948 727 979 

fax: +421 315 623 604 

redakcia@blinker.sk 

marketing@blinker.sk 

www.blinker.sk 

www.facebook.com/Blinker.sk

skok na Obsah 

gastro 

Cestoviny s hubami 

Potrebujeme (na 4 porcie): 

• y balíček cestovín 

(tagliatelle, fettuccine) 

• y 400 g húb 

• y 250 g listového špenátu 

• y 4 veľké paradajky 

• y 250 g oravskej slaniny 

• y 250 g mäkkého syra 

• y cibuľu, soľ 

• y mleté biele korenie 

• y olivový olej, cesnak 

• y petržlenovú vňať 

• y citrón 

Postup: 

1. 

Cibuľu nakrájame nadrobno, 

oravskú slaninu a syr na malé 

kúsky. Huby jemne, ale dobre otrieme 

suchou utierkou (neumývame) 

a nakrájame na plátky. Cesnak 

roztlačíme. 

Cestoviny uvaríme v mierne 

2. osolenej vode al dente. Na rozpálenom 

olivovom oleji orestujeme 

cibuľu. Pridáme huby, pokvapkáme 

ich citrónom a mierne orestujeme. 

3. 

Potom pridáme listový 

špenát, paradajky, slaninu, 

cesnak a všetko orestujeme. Ochutíme 

mletým bielym korením. Ak 

treba, podľa chuti dosolíme. 

Na vyhriaty tanier servírujeme 

porciu cestovín, 

4. 

na ňu dáme orestovanú zmes, 

ktorú ešte posypeme nakrájaným 

syrom. Ozdobíme petržlenovou 

vňaťou. 

FOTOGRAFIE: SHUTTERSTOCK 

Víno k receptom odporúča: 

Beáta Vlnková 

prezidentka Asociácie someliérov SR 

Výdatné dažde a teplé počasie doteraz 

žičilo hubám, možno sa vám preto bude 

hodiť nový recept na cestoviny s hubami. 

Okrem húb sú v ňom ďalšie ingrediencie - 

špenát, paradajky (samostatne sú obidve 

náročné na snúbenie s vínom), slanina 

a syr. Kvôli špenátu sa vyhneme červenému 

vínu - taníny obsiahnuté v červených vínach 

by mohli spôsobiť železitú príchuť v ústach. 

Zvolíme preto biele víno - vyzretejšie, 

zaguľatenejšie, s nižším obsahom kyselín. 

Vhodným partnerom by mohol byť Sauvignon 

blanc z malého rodinného vinárstva 

Rariga v Modre, ročník 2014, suché. Nie je 

to typický predstaviteľ tejto odrody. Vo vôni 

cítime lipový kvet, kôpor a mätu. V chuti je 

plné a harmonické. Chuť je popretkávaná 

jemnými drevitými tónmi dubového a agátového 

charakteru. Víno zrelo pol roka na 

jemných kvasinkových kaloch, ktoré mu dodali 

plnosť a obrovský zrecí potenciál. Víno 

svojou plnosťou a zamatovosťou pekne 

spojí ingrediencie v tomto jedla a znásobí 

nám zážitok z jedla. Tento Sauvignon je jedným 

z príkladov, kedy sa víno urobené zo 

zdravého hrozna a starostlivým prístupom 

pri výrobe dozrievaním zlepšuje. Podávame 

ho pri teplote 11 - 12 stupňov Celzia. 


WWW.RTVS.SK 

inzLZ2475 

Obľúbený magazín pre všetkých drobnochovateľov, 

pestovateľov, milovníkov záhrady a gazdovského dvora. 

V SOBOTU 

POPOLUDNÍ

skok na Obsah 

krížovka 

Manželka s manželom sú na love zveri v Afrike. Manželka prehovára manžela, aby jej požičal pušku, že si chce niečo uloviť. 

Manžel nakoniec privolí. Manželka vezme pušku, keď sa zrazu na nich vyrúti nosorožec. 

Žena váha so streľbou, až konečne zamieri a volá na muža: 

– Ale... (dokončenie v tajničke) 

Vylúštenú tajničku pošlite do 13. 9. 2016 e-mailom na adresu redakcia@lovuzdar.com alebo na korešpondenčnom lístku na 

adresu Lovu zdar!, Hviezdna 8, 931 01 Šamorín. Ak posielate vylúštenú tajničku mailom, nezabudnite uviesť svoje meno 

a poštovú adresu. Trom úspešným lúštiteľom pošleme knižné odmeny! 

Tajnička z minulého čísla: mal smolu, predstav si všetci boli bosí! 

Výhru posielame týmto vyžrebovaným ľúštiteľom: Margita Prokšová, Dunajská Streda; Kristína Cichová, Veľké Úľany; Poleková Lucia, Trenčín. 


Interaktívny magazín 

pre poľovníkov 

Nezmenený obsah 

Odteraz zadarmo 

Vždy aktuálny 

Interaktívny prístup 

Všade dostupný 

WWW.LOVUZDAR.COM 

ZADARMO 

86 strán 

Mesačne na našej stránke 

a na Facebook 

Android, Win, iOS 

Inzercia: 

mobil: +421 948 727 979 

redakcia@lovuzdar.com 

marketing@lovuzdar.com 

www.lovuzdar.com 

www.facebook.com/casopis.lovuzdar

skok na Obsah 

inzLZ2507

NOVÝ FIAT T IPO 

OPENING EDITION 

11 990 € 

www.fiat.sk 

Dunauto DS, Hlavná 81/35, Dunajská Streda 

031/5900 111-112, fiat@dunauto.com, www.dunauto.com 

inzLZ2509

skok na Obsah 

inzLZ2480

Magazín Lovu Zdar 9/2016

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?