Create successful ePaper yourself
Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.
Divadlo<br />
Andreja Bagara<br />
v Nitre
OBSAH<br />
Predslov<br />
Slavka Civáňová<br />
13<br />
Nová<br />
budova,<br />
101<br />
Jan Antonín<br />
Pitínský<br />
217<br />
Súpisy<br />
Slavka Civáňová<br />
Na ceste<br />
15<br />
nové nároky<br />
Jaroslav Dóczy<br />
v Nitre<br />
Miroslav Ballay<br />
Interné angažmán<br />
289<br />
k Nitrianskemu<br />
hercov, režisérov,<br />
krajovému divadlu<br />
podľa Vladimíra Štefka<br />
spracoval Miro Zwiefelhofer<br />
Divadelné<br />
adaptácie<br />
Marta Žilková<br />
111<br />
Divadelné<br />
festivaly<br />
v divadelnej<br />
223<br />
výtvarníkov<br />
a dramaturgov<br />
1949 — 2019<br />
Divadlo Andreja Bagara v Nitre — <strong>70</strong><br />
Autori štúdií: Miroslav Ballay, Slavka Civáňová, Jaroslav Dóczy,<br />
Walter Nagy, Peter Oravec, Miro Zwiefelhofer, Marta Žilková<br />
S použitím publikácie Vladimír Štefko: Divadelná<br />
Nitra, vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1989.<br />
Zostavila: Slavka Civáňová<br />
Lektoroval: Vladimír Štefko<br />
Režisér<br />
Pavol Haspra<br />
podľa Vladimíra Štefka<br />
spracoval Miro Zwiefelhofer<br />
Režisér<br />
Karol Spišák<br />
podľa Vladimíra Štefka<br />
spracoval Miro Zwiefelhofer<br />
Hosťovské réžie<br />
Miloša Hynšta<br />
podľa Vladimíra Štefka<br />
spracoval Miro Zwiefelhofer<br />
Bednárikovské<br />
obdobie – „zlaté“<br />
80. roky<br />
Walter Nagy<br />
27<br />
41<br />
59<br />
69<br />
Obľúbené<br />
komédie<br />
Marta Žilková<br />
Deťom<br />
to <strong>na</strong>jlepšie<br />
Marta Žilková<br />
Muzikál<br />
à la Nitra<br />
Peter Oravec<br />
Svetozár<br />
Sprušanský –<br />
dramaturg<br />
a režisér <strong>DAB</strong><br />
Miroslav Ballay<br />
Výnimočné<br />
127<br />
145<br />
155<br />
185<br />
207<br />
Nitre<br />
Slavka Civáňová<br />
Výz<strong>na</strong>mné<br />
nitrianske<br />
divadelné<br />
osobnosti<br />
Slavka Civáňová<br />
Budúcnosť<br />
– vízie<br />
Jaroslav Dóczy<br />
Logá<br />
a vizuály<br />
v histórii<br />
divadla<br />
Summary<br />
229<br />
257<br />
272<br />
275<br />
Zoz<strong>na</strong>m interných<br />
zamest<strong>na</strong>ncov<br />
<strong>DAB</strong> v Nitre<br />
k 1. 9. 2019<br />
Inscenácie<br />
1949 — 2019<br />
Vyz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nia<br />
a ocenenia divadla,<br />
inscenácií, tvorcov<br />
a účinkujúcich<br />
hercov<br />
Účasť<br />
<strong>na</strong> festivaloch<br />
v zahraničí<br />
291<br />
293<br />
314<br />
318<br />
Design: Marek Kianička<br />
© Divadlo Andreja Bagara v Nitre a Divadelný ústav v Bratislave, 2019<br />
ISBN 978-80-8190-059-4<br />
Veľ ké<br />
sťahovanie<br />
divadla<br />
Peter Oravec<br />
95<br />
inscenácie<br />
zahraničných<br />
režisérov<br />
Miroslav Ballay<br />
Zoz<strong>na</strong>m<br />
použitej<br />
literatúry<br />
286
12 13 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Predslov<br />
Úlohou divadelnej histórie a kritiky je aj systematicky<br />
pripomí<strong>na</strong>ť výz<strong>na</strong>mné udalosti a výročia slovenských<br />
divadiel. <strong>70</strong>. výročie založenia Divadla Andreja Bagara<br />
v Nitre takýmto výz<strong>na</strong>mným výročím nesporne je.<br />
A práve pri tejto príležitosti sa zrodila myšlienka pripraviť<br />
publikáciu, ktorá by dokumentovala <strong>70</strong> rokov života<br />
nitrianskeho divadla, jeho históriu, výz<strong>na</strong>mné osobnosti,<br />
inscenácie a udalosti.<br />
Publikácia s názvom Divadlo Andreja Bagara v Nitre ‒ <strong>70</strong> pútavým<br />
spôsobom oboz<strong>na</strong>muje širšiu verejnosť s históriou,<br />
výz<strong>na</strong>mnými inscenáciami, osobnosťami a udalosťami<br />
nitrianskeho divadla od jeho založenia v roku 1949 až po<br />
súčasnosť. Cieľom kolektívu autorov bolo, aby publikácia<br />
bola z faktografického hľadiska prínosná pre odbornú verejnosť,<br />
ale aby bola zároveň zaujímavá pre bežného čitateľa,<br />
<strong>na</strong>jmä vďaka prehľadu o tvorbe divadla, bohatému<br />
fotografickému materiálu o inscenáciách a osobnostiach.<br />
Publikácia <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>mnú publikáciu Vladimíra<br />
Štefka Divadelná Nitra, ktorá dôsledne mapuje históriu<br />
nitrianskeho divadla do roku 1987. Pri príprave publikácie<br />
k <strong>70</strong>. výročiu autori z tejto knihy vychádzali a zároveň<br />
sa pokúsili spracovať obdobie <strong>DAB</strong> v Nitre po roku<br />
1987, ktoré nie je doteraz komplexne zachytené v žiadnej<br />
odbornej práci. Autori (Miroslav Ballay, Slavka Civáňová,<br />
Jaroslav Dóczy, Walter Nagy, Peter Oravec, Miro Zwiefelhofer,<br />
Marta Žilková) spolupracujúci <strong>na</strong> publikácii pôsobia<br />
v oblasti divadelnej teórie, kritiky, estetiky, dramaturgie<br />
a ma<strong>na</strong>žmentu, všetci sú pôvodom z Nitry, s veľkým<br />
Slavka Civáňová<br />
vzťahom k nitrianskemu divadlu a majú doslova zažité<br />
takmer všetky inscenácie a obdobia <strong>DAB</strong> v Nitre, ktoré<br />
sú v publikácii spracované. Koncept publikácie sa vyvíjal<br />
postupne a je kombináciou troch rôznych prístupov a pohľadov<br />
<strong>na</strong> históriu divadla: 1) výz<strong>na</strong>mné obdobia divadla,<br />
2) režijné osobnosti, 3) žánrové špecifiká/dramaturgické<br />
línie tvorby <strong>DAB</strong>. Súčasťou každej kapitoly je bohatá obrazová<br />
časť, ktorá obsahuje archívne fotografie z inscenácií<br />
<strong>DAB</strong> v Nitre (predtým Nitrianskeho krajového divadla,<br />
Krajového divadla Nitra) z rokov 1949 ‒ 2019, fotografie<br />
výz<strong>na</strong>mných osobností a dôležitých udalostí, ale aj skeny<br />
plagátov, návrhy kostýmov a scén či fotografie makiet<br />
scénografií vybraných inscenácií. Okrem toho publikácia<br />
ponúka aj podrobný súpis faktografických údajov: zoz<strong>na</strong>m<br />
premiér 1949 ‒ 2019, zoz<strong>na</strong>m umeleckých pracovníkov<br />
a riaditeľov divadla, výz<strong>na</strong>mné ocenenia, účasť <strong>na</strong><br />
festivaloch v zahraničí a pod.<br />
Tvorba Divadla Andreja Bagara v Nitre, aktuál<strong>na</strong> aj<br />
minulá, nesporne patrí k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu, čo ponúka<br />
slovenské divadlo. Svedčí o tom množstvo úspešných<br />
inscenácií prezentovaných <strong>na</strong> festivaloch doma i v zahraničí,<br />
rôznorodosť, profesio<strong>na</strong>lita a kvalita hereckých<br />
osobností a tvorcov, ktorí sa podpísali pod jeho úspechy,<br />
divácke ohlasy verného nitrianskeho publika, ale aj odbornej<br />
verejnosti a množstvo ocenení. Pevne veríme, že<br />
<strong>na</strong>ša publikácia ponúka prehľad toho <strong>na</strong>jlepšieho z histórie<br />
<strong>DAB</strong> v Nitre, že si v nej radi zalistujete a zaspomí<strong>na</strong>te,<br />
a že bude aj vaším odborným sprievodcom <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšími<br />
udalosťami a osobnosťami nitrianskeho divadla.
14 15 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Na ceste<br />
k Nitrianskemu<br />
krajovému<br />
divadlu<br />
Do roku 1918 poznáme jediné slovenské predstavenie<br />
v Nitre – 4. apríla 1904 zahrala skupi<strong>na</strong> slovenských<br />
ochotníkov vtedy veľmi obľúbenú drámu Jozefa Hollého<br />
Márnotratný syn. (Národnie noviny, 1904, č. 44) → O to<br />
bohatšie boli v meste dejiny divadelníctva nemeckého<br />
a maďarského, a to predovšetkým zásluhou účinkovania<br />
kočovných profesionálnych divadelných skupín. → V decembri<br />
1918 opustil Nitru posledný maďarský divadelný<br />
riaditeľ – László Szabados. → Prvou profesionálnou divadelnou<br />
spoločnosťou, ktorá v Nitre po roku 1918 vystupovala,<br />
bola spoločnosť divadelného riaditeľa Otokara Nováka,<br />
v ktorej on sám bol aktívnym režisérom, hercom<br />
a spevákom. Do mesta pod Zoborom prišiel až v polovici<br />
mája 1920 a uviedol sa svojou reprezentatívnou inscenáciou<br />
opery Bedřicha Smetanu Predaná nevesta. → Nitra<br />
patrila medzi jeho stále, ale predsa len menej časté stagiony.<br />
→ Súviselo to predovšetkým s technickým stavom divadelnej<br />
budovy, ale <strong>na</strong>jmä s nitrianskym publikom, ktoré<br />
podľa publikácie<br />
Vladimíra Štefka<br />
Divadelná Nitra<br />
spracoval<br />
Miro Zwiefelhofer<br />
malo medzi vtedajšími divadelníkmi povesť „nevyspytateľného<br />
publika“. → Sťažoval sa <strong>na</strong> to v novinách nielen<br />
Otokar Novák, ale i Ján Borodáč. → Zájazdy SND do Nitry<br />
boli kratšie ako Novákove, ale medzi uvádzaným repertoárom<br />
bolo viac hier <strong>na</strong>študovaných po slovensky. → Slovenské<br />
ľudové divadlo vzniklo ešte pred vyhlásením slovenského<br />
štátu, ťažisko jeho pôsobenia, z ktorého veľká<br />
časť sa viaže <strong>na</strong> Nitru, spočívalo v rokoch 1939 ‒ 1945.<br />
VZNIK NITRIANSKEHO<br />
KRAJOVÉHO DIVADLA<br />
Zánikom Slovenského ľudového divadla i budovy Mestského<br />
divadla v rokoch 1945 a 1946 nezanikla myšlienka<br />
stálej profesionálnej scény v meste. Oficiálne prípravy<br />
<strong>na</strong> jej uskutočnenie sa začali prvého apríla 1949. → Jedinou<br />
vhodnou budovou v meste bola sála bývalého Ná-
Pozvánka <strong>na</strong> otvorenie<br />
Nitrianskeho krajového divadla<br />
dňa 20. decembra 1949, pri<br />
príležitosti ktorého sa ko<strong>na</strong>l<br />
slávnostný program venovaný<br />
sedemdesiatym <strong>na</strong>rodeninám<br />
generalissima J. V. Stali<strong>na</strong>.<br />
Na ceste k Nitrianskemu krajovému divadlu<br />
16 17 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
rodného domu, telocvičňa Telovýchovnej jednoty Sokol.<br />
(Budova Mestského divadla vyhorela po zásahu bombou<br />
pri prechode frontu). Rokovania o jej prepožičaní či odstúpení<br />
boli neobyčajne zložité a skončili sa až v auguste<br />
1949. Divadlo oficiálne otvorili slávnostným programom<br />
s pomocou hosťujúcich bratislavských umelcov 20. decembra<br />
1949 ako dar pracujúcich k <strong>70</strong>. <strong>na</strong>rodeninám J. V.<br />
Stali<strong>na</strong>. → Prvou činohernou premiérou bolo Skalkovo Kozie<br />
mlieko až 14. januára 1950 v réžii bratislavského herca,<br />
čle<strong>na</strong> ND (Národného divadla – pozn. M. Z.) Ľudovíta Ozábala.<br />
Riaditeľom sa stal dovtedajší režisér martinského<br />
Ján Skalka: Kozie mlieko —— Nitrianske krajové<br />
divadlo, 1950, réžia: Ľudovít Ozábal<br />
divadla Martin Hollý. Divadlo vstupovalo do života bez<br />
bohatšie a dôkladnejšie vybaveného hereckého súboru<br />
a s mnohými výpomocami. → Ihneď po prvej premiére<br />
vzniklo pri divadle, ktoré dostalo názov Nitrianske krajové<br />
divadlo (NKD), štúdio s cieľom doškoľovať hercov odborne<br />
i politicky. → Roku 1951 z iniciatívy mladých členov divadla<br />
vznikla pri divadle profesionál<strong>na</strong> bábková scé<strong>na</strong>. Jej<br />
prvým vedúcim bol Pavol Horváth. Čoskoro sa rozrástla <strong>na</strong><br />
pätnásťčlenný súbor, ktorý sa potom odčlenil aj administratívne<br />
a vstúpil do dejín slovenského bábkového divadla<br />
ako výrazný a podnetný kolektív hrajúci pre <strong>na</strong>jmenších
Ján Skalka: Kozie mlieko —— Nitrianske krajové divadlo,<br />
1950, réžia: Ľudovít Ozábal; scé<strong>na</strong>: Raymond Hirth<br />
Spomienka režiséra Ľudovíta<br />
Ozábala <strong>na</strong> prípravy prvej<br />
premiéry Nitrianskeho<br />
krajového divadla Kozie mlieko.<br />
Text sa zachoval <strong>na</strong> obálke<br />
s fotografiami z inscenácie.<br />
18 19 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
J. B. Molière: Škola žien —— Nitrianske krajové divadlo, 1950,<br />
réžia: Ľudovít Ozábal; zľava: Ondrej Košut, Ja<strong>na</strong> Mažáriová<br />
Poznámka režiséra<br />
Ľudovíta Ozábala uvedená<br />
<strong>na</strong> obálke s fotografiami<br />
z inscenácie Škola žien.<br />
divákov. Už v roku 1952 sa súbor zúčastnil výberového<br />
kola Divadelnej žatvy a získal čestné uz<strong>na</strong>nie a prvé<br />
miesto v celoslovenskom kole v kategórii bábkových divadiel.<br />
→ Ešte aj v rokoch 1953 ‒ 1954 sa javisko i sála divadla<br />
upravovali. Z toho dôvodu sa mnohé premiéry uskutočnili<br />
mimo Nitry. → Repertoár slovenských divadiel sa v týchto<br />
sezó<strong>na</strong>ch podobal ako vajce vajcu. → Divadlo sa ocitlo<br />
v jednej rojnici s novi<strong>na</strong>mi, osvetovou prácou a ostatnými<br />
nástrojmi propagandy bez toho, aby sa prihliadalo <strong>na</strong><br />
jeho vyjadrovacie špecifiká. → Žiadal sa okamžitý účinok,<br />
<strong>na</strong>príklad v podobe novozaložených JRD (Jednotných roľníckych<br />
družstiev – pozn. M. Z.), ktoré mali vznikať aj pod<br />
priamym vplyvom divadelných predstavení. Nitrianskeho<br />
divadla, pôsobiaceho v regióne s výraznou prevahou<br />
poľnohospodárstva, sa to týkalo priam bytostne. → Súdiac<br />
podľa dobových kritických svedectiev, z hosťujúcich režisérov<br />
<strong>na</strong>jprenikavejšie zasiahol do vývinu divadla Ivan Lichard<br />
Vasilievovým Poplachom a Muchtarovovou hrou Česť
Carlo Goldoni: Mirandolí<strong>na</strong> —— Nitrianske krajové<br />
divadlo, 1953, réžia: Ľudovít Ozábal; zľava: Magda<br />
Paveleková-Lörincová, Ondrej Košut, Margita Pietová<br />
rodiny. → V období rokov 1950 ‒ 1954 bol <strong>na</strong>jčastejšie pod<br />
réžiami Nitrianskeho divadla podpísaný Ľudovít Ozábal.<br />
→ Hoci bol režisérom s realistickým rukopisom, vo<br />
viacerých inscenáciách polohu opisného realizmu prekračoval.<br />
Už v Moliérovej Škole žien (1950) <strong>na</strong>rušil vtedy bežnú<br />
ilúziu divadelnej reality. V Škole žien, ale aj v Goldoniho<br />
Mirandolíne (1953) si režisér zvolil neobvykle vysoké tempo<br />
javiskovej akcie, nevzdávajúc sa celkom divadelného štylizmu.<br />
→ Domáci i hosťujúci režiséri v prvých sezó<strong>na</strong>ch<br />
NKD nemali ľahkú prácu. Okrem začiatočníctva väčšiny<br />
hereckého súboru museli čeliť aj neustále sa meniacemu<br />
zloženiu telesa. Z prvých pätnástich hercov už po prvej<br />
polsezóne odišlo šesť. V sezóne 1951/1952 prišlo dvanásť<br />
nových hercov a šesť odišlo. → Niektorí jednoducho neosvedčili<br />
svoj talent, iných zlákali lepšie vybudované súbory<br />
v iných mestách. → Okrem M. Hollého a Ľ. Ozábala,<br />
ktorí hrávali sporadicky, výraznejšie v povedomí divákov<br />
zostali niektoré kreácie Ondreja Košuta, Oľgy Hlaváčkovej<br />
a niekoľko postáv Jaroslava Veškrnu, ktorého talent sa<br />
však rozvinul až v <strong>na</strong>sledujúcom období. → Čo povedať <strong>na</strong><br />
záver? Divadlo bolo založené. Bez dôkladnejšej prípravy,<br />
s <strong>na</strong>dšením a energiou, ale bez potrebného umeleckého<br />
zázemia a zdrojov. Dôsledky toho všetkého verne sprevádzali<br />
súbor až do príchodu prvých absolventov Vysokej<br />
školy múzických umení a Odborného divadelného kurzu<br />
pri Štátnom konzervatóriu, ktorý pre slovenské divadelníctvo<br />
objavil mnohé hodnotné herecké sily.<br />
Na ceste k Nitrianskemu krajovému divadlu<br />
▶<br />
Carlo Goldoni: Mirandolí<strong>na</strong> —— Nitrianske krajové divadlo, 1953,<br />
réžia: Ľudovít Ozábal; scé<strong>na</strong>: Ivan Markovič, Rudolf Jasan
Fotografie zo zájazdových<br />
scén Nitrianskeho krajového<br />
divadla a komentár<br />
režiséra Ľudovíta Ozábala<br />
k zrealizovaným zájazdom.<br />
Počiatky marketingu<br />
Nitrianskeho krajového<br />
divadla. Mesačné programové<br />
plagátiky, letáky a pozvánky<br />
<strong>na</strong> predstavenia mali<br />
vyriešiť divácku krízu, ktorá<br />
sa objavila hneď v prvých<br />
rokoch fungovania divadla.<br />
Na ceste k Nitrianskemu krajovému divadlu<br />
22 23 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
Prehľad zrealizovaných<br />
divadelných predstavení počas<br />
prvých piatich sezón fungovania<br />
Nitrianskeho krajového divadla.<br />
Tabuľka okrem názvu hry,<br />
dátumu premiéry, dátumu<br />
derniéry a počtu zrealizovaných<br />
repríz uvádza aj počet sedadiel<br />
v sále, počet návštevníkov,<br />
tržby, návštevnosť predstavenia<br />
v percentách a priemernú cenu<br />
vstupného <strong>na</strong> predstavenie.
26 27 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Režisér<br />
Pavol Haspra<br />
V rokoch 1950 až 1954 zavládla v československom<br />
divadelníctve kríza. → Hľadiská zívali prázdnotou, a tak<br />
všetky divadelnícke gestá prekypujúce proklamatívne formulovanými<br />
myšlienkami a tézami o premene sveta, spoločnosti<br />
i človeka triafali takmer do prázd<strong>na</strong>. → Situácia<br />
bola váž<strong>na</strong>. Zasadanie ÚV KSČ z 3. ‒ 5. decembra 1953 sa<br />
ňou zaoberalo a kritizovalo sivosť dramaturgických plánov,<br />
absenciu svetovej klasiky v nich, jednostrannosť insce<strong>na</strong>čných<br />
podôb javiskových diel. Vyhlásil sa boj proti<br />
„suchárčine“. → Celý tento proces však <strong>na</strong>rážal <strong>na</strong> nedostatočnú<br />
profesio<strong>na</strong>lizáciu <strong>na</strong>šich divadelných telies. → Ak<br />
sme v predchádzajúcich riadkoch charakterizovali celkovú<br />
situáciu v slovenskom divadelníctve, všetko to platí aj<br />
o Nitrianskom krajovom divadle, v ktorom pre nedobudovanosť<br />
jeho umeleckého súboru sa celá problematika premietala<br />
v znásobenej podobe. → Pravdu povediac, príchod<br />
Pavla Haspru, režisérov Ota Krivánka, Ondreja Rajniaka<br />
(ktorý sa stal od 1. 12. 1955 aj riaditeľom divadla), drama-<br />
podľa publikácie<br />
Vladimíra Štefka<br />
Divadelná Nitra<br />
spracoval<br />
Miro Zwiefelhofer<br />
turga Já<strong>na</strong> Lacu a hercov Duša<strong>na</strong> Blaškoviča, Vladislava<br />
Müllera, Viery Strniskovej, Elišky Kováčikovej, Anto<strong>na</strong> Korenčiho,<br />
Sone Polónyiovej-Korenčiovej, Margity Žemlovej,<br />
Andreja Rimka, Jozefa Dóczyho, Já<strong>na</strong> Kováčika, Oľgy Rúfusovej,<br />
Já<strong>na</strong> Kusendu, Jozefa Baláža a. i., to všetko v rokoch<br />
1954 ‒ 1956 takmer doslova zachránilo Nitrianske<br />
krajové divadlo (od roku 1955 premenované <strong>na</strong> Krajové divadlo<br />
Nitra – KDN) pre <strong>na</strong>šu divadelnú kultúru. Bez tejto<br />
injekcie by súbor v čase rapídne rastúcich požiadaviek<br />
sotva ubránil svoje právo <strong>na</strong> existenciu. → V sezóne<br />
1954/1955 sa skončila etapa nitrianskeho divadelného provizória.<br />
Na <strong>na</strong>sledujúcich osem sezón sa určujúcou osobnosťou<br />
Krajového divadla Nitra stal režisér Pavol Haspra.<br />
Hoci popri ňom režírovali Ondrej Rajniak, Oto Krivánek,<br />
od sezóny 1960/1961 aj Igor Ciel, ba aj viacerí hostia, bol to<br />
on, kto udal tón a rokmi ho precizoval, obohacoval a potvrdzoval<br />
novými činmi. Do Nitry prišiel z VŠMU s relatívne<br />
vyhraneným názorom <strong>na</strong> divadlo, ktorý ovplyvnil <strong>na</strong>j-
J. B. Molière: Má, čo hľadal —— Nitrianske krajové<br />
divadlo, 1954, réžia: Pavol Haspra; zľava: Magda<br />
Paveleková, Eliška Kováčiková, Jozef Baláž<br />
viac jeho profesor Jozef Budský. → Veď už vo svojej diplomovej<br />
práci, Moliérovom Jurovi Dandinovi, hranom v Nitre<br />
pod trocha transparentným názvom Má, čo hľadal (9. 9.<br />
1954) zaujal dokonca v celoštátnom kontexte. Inscenáciou<br />
Matuštíkovej Kristíny (15. 1. 1955) Haspra neopustil rovinu<br />
realistického psychologicky podmieneného zobrazovania<br />
(to by <strong>na</strong>koniec z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo rozchod s poetikou Matuštíkovej<br />
hry), ale výrazne tu uplatnil psychologickú skratku<br />
a <strong>na</strong>dradenie idey <strong>na</strong>d verné zobrazenie životnej reality.<br />
Alebo povedané i<strong>na</strong>k, uprednostnil realizmus myšlienky,<br />
posolstva pred realizmom životnej vernosti obrazu. → Hugov<br />
Her<strong>na</strong>ni (9. 6. 1956) bol prvou romantickou drámou <strong>na</strong><br />
slovenskom javisku v päťdesiatych rokoch. → Inscenácia<br />
sa stala udalosťou sezóny. → Haspra ako režisér sa preukázal<br />
ako tvorca dostatočne poučený o zákonitostiach<br />
a princípoch romantickej drámy a viedol celú inscenáciu<br />
v prostých, nepsychologických líniách, exponujúc prudké<br />
zrážky cti a šaľby, falošnosti a vysokého mravného cítenia.<br />
Režisér Pavol Haspra<br />
28 29 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Magda Matuštíková: Kristí<strong>na</strong> —— Krajové divadlo Nitra,<br />
1955, réžia: Pavol Haspra; zľava: Ele<strong>na</strong> Šoltésová, Eva<br />
Latkóczyová, Juraj Mlynár, Margita Žemlová, Dušan Blaškovič,<br />
Andrej Nemčok, Jiři<strong>na</strong> Housková, Ernest Stredňanský<br />
Pre postavu Her<strong>na</strong>niho mal dobrého herca v A. Korenčim,<br />
ktorý prejavil dostatok pružnosti i sošnosti, pohybovej elegancie<br />
a verbálnej ohybnosti. → Po Kohoutovej hre Taká<br />
láska (10. 5. 1958) siahol Pavol Haspra po hre nemeckého<br />
dramatika Hansa Pfeiffera Lampiónová slávnosť (6 .9. 1958).<br />
Jej <strong>na</strong>študovanie v nitrianskom repertoári malo dvojaký<br />
výz<strong>na</strong>m. Po prvé sa stala rozhodným úspechom mladého<br />
režiséra a súboru a po druhé účasťou <strong>na</strong> celoslovenskom<br />
festivale súčasnej drámy v Bratislave potvrdila pred odbornou<br />
verejnosťou rastúci výz<strong>na</strong>m nitrianskeho divadla,<br />
ba jeho vzostup v časoch, keď ostatné mimobratislavské<br />
divadlá svoj vývin spomalili, respektíve sa v ich práci objavili<br />
krízové momenty. Haspra v tejto inscenácii zužitkoval<br />
pri<strong>na</strong>jmenšom dve výrazné tendencie svojej doterajšej<br />
tvorby. Schopnosť vytvoriť výraznú atmosféru, dať inscenácii<br />
štýlovú čistotu, jasnosť žánru, ale aj zreteľnosť modelovania<br />
postáv. → Hasprove inscenácie Matuštíkovej<br />
Kristíny, Hugovho Her<strong>na</strong>niho, Zeyerovej hry Radúz a Mahulie<strong>na</strong>,
Victor Hugo: Her<strong>na</strong>ni —— Krajové divadlo<br />
Nitra, 1956, réžia: Pavol Haspra<br />
Klabundovho Kriedového kruhu, Kvapilovej poetickej rozprávky<br />
Princezná Púpavienka, Nezvalovej Hriešnej svätice, Pfeifferovej<br />
Lampiónovej slávnosti a Jesenského Demokratov už jasne<br />
preukázali režisérov talent i pracovitosť, ale <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čili<br />
už výrazne aj jeho poetiku a chápanie divadla. Viac ho zaujímali<br />
autori vyjadrujúci sa k svetu a človeku obrazne,<br />
metaforicky ako dramatici, ktorí uprednostňovali metódu<br />
priameho ataku. → V dramatických postavách hľadal nielen<br />
étos, životnú empíriu, ich stanoviská, názory a spôsob<br />
života, ale to všetko odvíjal od citovej pamäti a citovej dispozície<br />
dramatických hrdinov. → Tu kotví aj presvedčivý<br />
úspech jeho inscenácie Karvašovej drámy Polnočná omša<br />
(13. 6. 1959), ktorú uviedlo popri Nitre viacero slovenských<br />
divadiel. → Haspra pri inscenovaní tejto hry zvolil dôkladný<br />
psychologický prístup. Inscenácia sa začí<strong>na</strong>la až selankovitou<br />
náladou štedrovečernej hostiny, ktorú režisér postupne<br />
lámal, odhaľujúc skutočné tváre jej aktérov. → Výsledkom<br />
bola silná, otriasajúca dráma, v ktorej zaujalo aj<br />
viacero osobito koncipovaných hereckých výkonov. Poručík<br />
Brecker V. Müllera skrýval pod uhladeným zovňajškom<br />
cynického zabijaka. → Úspešne sa lacnej karikatúre podradného<br />
alkoholika vyhol. D. Blaškovič. Jeho gardista Marián<br />
mal tiež dosť poltónov, dokázal prejaviť aj úzkosť, aj<br />
strach, aj zaslepenú fa<strong>na</strong>tickosť a hrubosť, živočíšnu pri.<br />
<strong>na</strong>sledujúca dvojstra<strong>na</strong><br />
Vítězslav Nezval: Hrieš<strong>na</strong> svätica —— Krajové divadlo Nitra,<br />
1957, réžia: Pavol Haspra; Viera Hasprová, Anton Korenči<br />
▶<br />
Režisér Pavol Haspra<br />
30 31 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Peter Karvaš: Polnočná omša —— Krajové divadlo<br />
Nitra, 1959, réžia: Pavol Haspra; Vlado Müller
Klabund: Kriedový kruh —— Krajové divadlo Nitra, 1957, réžia:<br />
Pavol Haspra; zľava: Andrej Rimko, Anton Korenči, Oľga Rúfusová,<br />
Jozef Baláž, Eliška Kováčiková, Ján Kusenda, Dušan Králik<br />
Jaroslav Kvapil: Princezná Púpavienka —— Krajové divadlo<br />
Nitra, 1957, réžia: Pavol Haspra; Magda Paveleková<br />
Janko Jesenský, Pavol Haspra: Demokrati —— Krajové<br />
divadlo Nitra, 1959, réžia: Pavol Haspra<br />
34 35 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Bulletiny k inscenáciám.<br />
mitívnosť. Angela V. Strniskovej mala málo hystérie, zato<br />
viac vypočítavosti, prefíkanosti, manipulátorstva, ale aj<br />
cynizmu a skazenosti. → Kritika ocenila predstavenie ako<br />
<strong>na</strong>jlepšie v nitrianskom divadle a aj jej porov<strong>na</strong>nie s inscenáciami<br />
v činohre SND a v Armádnom divadle v Martine<br />
presvedčilo, že to bol skutočný čin. → Hasprovou réžiou<br />
Hellmanovej Z druhej strany pralesa vrcholila jed<strong>na</strong> etapa nitrianskeho<br />
divadla a zároveň sa otvárala nová kapitola,<br />
v ktorej už možno hovoriť nie o režisérskom sóle a niektorých<br />
<strong>na</strong>dpriemerných hercoch, ale o vyspelom tvorivom<br />
kolektíve. Aj preto sa režisér mohol vyjadrovať <strong>na</strong>jmä cez<br />
herca a v úzkej spolupráci s ním. Napríklad Müllerov Ben<br />
bol celistvou postavou, v ktorej bolo všetko v správnej hierarchii.<br />
→ Fascinujúci výkon podala bývalá subreta SĽD<br />
Mária Svobodová, ktorá sa za režisérovu dôveru v úlohe<br />
pomätenej Lavínie odmenila žiarivým herectvom. → Potvrdením<br />
týchto pochvalných slov bola krátko po Hellmanovej<br />
hre Lorcova Krvavá svadba. → Haspra, hoci nie príliš<br />
akcentoval sociálne pozadie Lorcovho príbehu, využil vari<br />
všetky možnosti Lorcovho textu. → Inscenácia potvrdila<br />
rastúci vyjadrovací register nitrianskeho súboru. Obdivuhodná<br />
bola Matka V. Strniskovej. → Müllerov sugestívny<br />
Leo<strong>na</strong>rdo bol rázny, odmeraný, hlučný. → Zaujala aj Došekovej<br />
Nevesta, a to striedmosťou prostriedkov. → Vzácne<br />
tvárne hrala Slúžku H. Augustovičová, rov<strong>na</strong>ko ako E. Kováčiková<br />
Leo<strong>na</strong>rdovu ženu. → Koncom sezóny 1961/1962 sa<br />
režisér Pavol Haspra s nitrianskym divadlom rozlúčil inscenáciou<br />
Karvašovej novinky Antigo<strong>na</strong> a tí druhí. → Základný<br />
konflikt hry medzi fašistom, zástupcom veliteľa tábora<br />
Kronem a skupinou zajatcov povýšil režisér <strong>na</strong> konflikt<br />
absolútneho dobra s absolútnym zlom, dodržiavajúc autorovu<br />
inšpiráciu antikou nielen pokiaľ ide o námet a žáner,<br />
ale aj pokiaľ ide o spôsob jej traktovania. → Pergerova scé<strong>na</strong><br />
– takmer holý priestor, ktorého hranice a výz<strong>na</strong>mové
Klabund: Kriedový kruh —— Krajové divadlo Nitra, 1957,<br />
réžia: Pavol Haspra; návrhy kostýmov: Mikuláš Kravjanský<br />
Peter Karvaš: Antigo<strong>na</strong> a tí druhí —— Krajové divadlo Nitra,<br />
1962, réžia: Pavol Haspra; návrhy kostýmov: Bořivoj Slavík<br />
Režisér Pavol Haspra<br />
36 37 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
Lillian Hellmanová: Z druhej strany pralesa —— Krajové<br />
divadlo Nitra, 1960, réžia: Pavol Haspra<br />
Federico García Lorca: Krvavá svadba —— Krajové<br />
divadlo Nitra, 1961, réžia: Pavol Haspra<br />
akcenty dávali kužele ostrého, bieleho svetla – úzko korešpondovala<br />
s Hasprovou režijnou koncepciou – podať problematiku<br />
ľudských osudov i celospoločenských zápasov<br />
v konzistentnej skratke. Nemalé boli aj herecké zisky tejto<br />
inscenácie, keď súbor <strong>na</strong>pospol preukázal dostatok zmyslu<br />
i schopnosti nielen podriadiť sa režijným zámerom, ale<br />
Peter Karvaš: Antigo<strong>na</strong> a tí druhí —— Krajové divadlo Nitra,<br />
1962, réžia: Pavol Haspra; Vlado Müller, Adela Gáborová<br />
ich aj tvorivo <strong>na</strong>plniť. → V sezó<strong>na</strong>ch 1954/1955 ‒ 1961/1962<br />
sa nitrianske divadlo vyhranilo ako schopný umelecký súbor,<br />
ktorý si kládol aktuálne a často i náročné úlohy, ktorý<br />
sa usiloval paralelne rozvíjať spoločenské i estetické aspekty<br />
tvorby. Vstup P. Haspru a jeho druhov do tohto divadla<br />
treba aj po rokoch oceniť. → Veď prišli do <strong>na</strong>jslabšieho<br />
slovenského súboru. → Zakrátko vytvorili divadlo, ktoré<br />
v celoslovenskom kontexte čosi z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo. → Vytvorili<br />
profesionálny súbor, v ktorom síce <strong>na</strong> rozdielnej úrovni,<br />
ale v zásade progresívne fungovala réžia, herectvo, scénografia<br />
a dramaturgia.<br />
Režisér Pavol Haspra<br />
38 39 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Michail Šolochov - Pavol Haspra: Jarné prívaly —— Krajové divadlo<br />
Nitra, 1961, réžia: Pavol Haspra; návrh scény: František Perger
154 155 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Muzikál<br />
à la Nitra<br />
Muzikál sa vo veľkej miere podieľa <strong>na</strong> obraze slovenského<br />
divadla v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.<br />
Je to fenomén, ktorý výrazne zasiahol do nášho kultúrno-spoločenského<br />
diania po roku 1989. Vtedy sa začí<strong>na</strong><br />
jeho výraznejšie prenikanie a postupné udomácňovanie<br />
<strong>na</strong> slovenských javiskách, ako aj následné vytláčanie<br />
iných, podľa odbornej kritiky i hodnotnejších divadelných<br />
druhov a žánrov. Divadlo Andreja Bagara vždy<br />
koketovalo so spevoherným divadelným druhom. Veď už<br />
v roku 1973 bola práve <strong>na</strong> nitrianskom javisku uvedená<br />
slovenská premiéra legendárneho poľského muzikálu<br />
Jánošík abo Na skle maľované v réžii Karola Spišáka a ukázala<br />
možnosti využitia nitrianskeho súboru aj v spevácko-tanečnej<br />
syntéze. Ďalšou hudobnou lastovičkou bola<br />
Feldekova parafráza jednej z <strong>na</strong>jslávnejších operiet všetkých<br />
čias Utekajte, sleč<strong>na</strong> Nituš! (1986) opäť v Spišákovej réžii<br />
– mimoriadne úspešná a legendár<strong>na</strong> inscenácia, ktorá<br />
dosiahla vyše 100 repríz, predurčila hlavne mladšiu ge-<br />
Peter Oravec<br />
neráciu (M. Slovák, E. Pavlíková, M. Sládečková, J. Gallovič<br />
a iní) k ich budúcemu úspešnému uplatneniu v muzikáli.<br />
Po nej <strong>na</strong>sledovala Spišákova americká muzikálová komédia<br />
Burta Bacharacha, Hala Davida a Neila Simo<strong>na</strong> Byt<br />
(1987). Druhú hudobnú líniu v nitrianskom divadle predstavovala<br />
Bednárikova dramaturgia. Či už ide o vyslovene<br />
muzikálovú rozprávku O cárovi Saltánovi (1983) s hudbou<br />
Jozefa Revalla, či o Bednárikove pokusy urobiť z rýdzo<br />
činoherných textov spevoherné muzikálové inscenácie<br />
– Terentiova antická komédia Eunuch (1987) s hudbou<br />
Roba Grigorova či Shakespearova romanca Zimná rozprávka<br />
(1989) s hudbou Richarda Müllera – predurčovali smerovanie<br />
nitrianskeho súboru k muzikálu.<br />
K prechodu ku skutočnému muzikálu (podľa vzoru<br />
Divadla Nová scé<strong>na</strong> v Bratislave, kam z Nitry odišli do interného<br />
angažmán mnohí výz<strong>na</strong>mní nitrianski umelci<br />
– M. Slovák, E. Matejková, J. Gallovič, S. Král <strong>na</strong> čele<br />
s ikonou slovenského muzikálu Jozefom Bednárikom)
Florimond Hervé, Ľubomír Feldek: Utekajte, sleč<strong>na</strong><br />
Nituš! —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1986,<br />
réžia: Karol Spišák; Eva Pavlíková, Ján Gallovič<br />
Muzikál à la Nitra<br />
156 157 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Burt Bacharach, Hal David, Neil Simon: Byt —— Divadlo Andreja Bagara<br />
v Nitre, 1987, réžia: Karol Spišák; Marián Slovák, Eva Pavlíková<br />
prišlo až po páde železnej opony a s presťahovaním <strong>DAB</strong><br />
do novej budovy so 600-miestnou sálou.<br />
PACHO SA VRACIA (1995)<br />
Z Divadla Nová scé<strong>na</strong> sa muzikál rozšíril do celého Slovenska.<br />
Tak sa aj v <strong>DAB</strong> v Nitre zrodil prvý muzikál – nie<br />
svetový, ale pôvodný slovenský – Pacho sa vracia v réžii<br />
Marti<strong>na</strong> Ťapáka. Atraktívnosť titulu sa predpokladala<br />
<strong>na</strong> základe úspechu filmu spred dvadsiatich rokov „Pacho<br />
hybský zbojník“ s Jozefom Kronerom v hlavnej úlohe.<br />
Pacho bol muzikál vychádzajúci z folklóru a ľudovej<br />
tradície. Viedli sa rôzne polemiky, či inscenácia spĺňa<br />
Bulletin k inscenácii.<br />
všetky atribúty muzikálového druhu. Na porov<strong>na</strong>nie uvediem<br />
názor divadelného kritika Vladimíra Štefka, ktorý<br />
komparuje Pacha s úspešným poľským muzikálom Na skle<br />
maľované, ktorý uvádzala činohra SND.<br />
„Ibaže kým poľský titul lyrizuje, Pacho celkom presne a otvorene<br />
<strong>na</strong>stavuje krivé zrkadlo, aby ukázal, že aj to <strong>na</strong>še zbojníctvo nie je<br />
len krás<strong>na</strong> a snová legenda. Je známkou až národnej zrelosti, vnútornej<br />
sily, ak sa dokážeme pozrieť aj <strong>na</strong> posvätnú tému s <strong>na</strong>dhľadom,<br />
zasmiať sa <strong>na</strong>d sebou samým, nebrať sa tragicky, vážne, zbaviť sa<br />
tradičnej rapsodičnosti.“ (Štefko, 1995, s. 8).<br />
Koncepcia inscenácie (libreto: Martin Ťapák, texty<br />
piesní: Štefan Moravčík) vychádzala z antitradícií a antilegendy<br />
a posunu pojmu zbojníčenie. Teda prepojenie<br />
legendy slovenského zbojníctva s obdobím, keď sa <strong>na</strong> roz-
Štefan Moravčík, Svetozár Strači<strong>na</strong>, Martin Ťapák:<br />
Pacho sa vracia —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1995,<br />
réžia: Martin Ťapák; Robert Roth a.h., Ivo Hlaváček<br />
manitých fórach pertraktovali rôzne modifikácie „novodobého<br />
zbojníctva bielych golierov“.<br />
Hudba Svetozára Stračinu „vychádzala z tradičných ľudových<br />
rytmov a melodiky, dobre cíti akciu a inteligentne harmonizuje<br />
tradičné s novodobým.“ (Štefko, 1995, s. 8) Réžia Marti<strong>na</strong><br />
Ťapáka nezaprela svoje filmové inšpirácie či pôvod:<br />
<strong>70</strong> účinkujúcich, veľké davové scény, rýchle strihy. „Režisér<br />
dal inscenácii veľkolepé, pre náš folklór také podmanivé, teatrálne<br />
vzopätie i prirodzenú sugestívnosť. Inscenácia je v dobrom i zlom<br />
slova zmysle kolektív<strong>na</strong> a Ťapákovi sa podarilo jednotlivé zložky<br />
pomerne solídne zosúladiť… v ironickom <strong>na</strong>dhľade spektakulárnej<br />
a syntetickej folklór-grotesky.“ (Polák, 1995, s. 3–5)<br />
František Perger priniesol v Pachovi výnimočné scénografické<br />
riešenie. Scénu predstavovali tri štylizované<br />
Muzikál à la Nitra<br />
158 159 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
kopce zo slovenského štátneho z<strong>na</strong>ku umiestnené <strong>na</strong><br />
točni. Práve tu scénograf Perger ponúkol réžii a choreografii<br />
výz<strong>na</strong>movo vynikajúci scénický priestor. Kopce<br />
zdôrazňovali jed<strong>na</strong>k symbolickú líniu – typické, národné,<br />
slovenské, no boli aj obrazom rozľahlých hybských lúk<br />
a strání Liptova a pre hercov a tanečníkov charakteristickou<br />
kĺzačkou a preliezačkou, ktorá výz<strong>na</strong>mne inšpirovala<br />
interpretov k dramatickej akcii <strong>na</strong> javisku. K nej prispeli<br />
i krojovo štylizované kostýmy Hany Cigánovej a svetelný<br />
dizajn (vtedy absolútne nóvum <strong>na</strong> slovenských javiskách)<br />
Laca Krausa. Absolútnou novinkou bola choreografia Já<strong>na</strong><br />
Ďurovčíka. Pri tancoch vychádzal z folklóru, ale jeho<br />
choreografie boli muzikálové a veľmi nápadité a originálne.<br />
Skutočne <strong>na</strong>pĺňali celé javisko energiou, húžev<strong>na</strong>tos-<br />
Štefan Moravčík, Svetozár Strači<strong>na</strong>, Martin Ťapák:<br />
Pacho sa vracia —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1995,<br />
réžia: Martin Ťapák; v popredí: Ján Greššo, Vladimír Bartoň<br />
ťou, ľahkosťou, magickosťou a erotickosťou. Niekedy divák<br />
<strong>na</strong>dobúdal pocit, že v predstavení je viac choreografie<br />
ako réžie. Úspech muzikálu v Nitre bol korunovaný 110<br />
reprízami.<br />
ŠKÓTSKA MÁRIA (1995)<br />
A AMERICKÝ OBCHOD HRÔZY (1997)<br />
Divadlo Andreja Bagara v Nitre pod vedením vtedajšieho<br />
riaditeľa Františka Javorského pokračovalo v úspešnej<br />
muzikálovej či spevohernej tradícii začatej muzikálom<br />
Pacho sa vracia. Hneď v <strong>na</strong>sledujúcej sezóne mladý choreograf<br />
a začí<strong>na</strong>júci režisér Ján Ďurovčík dostal možnosť<br />
<strong>na</strong> scéne štúdia uviesť komornú spevohru Mária Stuartová.<br />
Išlo skôr o tanečné divadlo ako o muzikál. Zásadným<br />
problémom bolo nedostatočne dramatické libreto, ktoré<br />
ba<strong>na</strong>lizovalo príbeh sťatej škótskej kráľovnej, <strong>na</strong>opak ako<br />
veľmi sľubná sa ukázala spolupráca so skladateľom Henrichom<br />
Leškom.<br />
Inscenácia bola postavená <strong>na</strong> efektných dramatických<br />
momentoch zo života škótskej Márie, nákladných<br />
štylizovaných kostýmoch Maje Šilberskej a rock-baletnej<br />
choreografii s profesionálnymi tanečnými výkonmi, <strong>na</strong><br />
overených režijných postupoch v štýle Jozefa Bednárika,<br />
no <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> čoraz výraznejšie žiariacej hviezde herečky<br />
Evy Pavlíkovej, ktorej však v inscenácii chýbal dramatický<br />
protihráč.<br />
Skúškou dospelosti nitrianskeho muzikálu bolo<br />
uvedenie broadwayskej klasiky – Malý obchod hrôzy (Litt-
le Shop of Horrors) od autorov Ala<strong>na</strong> Menke<strong>na</strong> a Howarda<br />
Ashma<strong>na</strong>, premiéra 21. 3. 1997 v réžii a choreografii Já<strong>na</strong><br />
Ďurovčíka.<br />
Tento svetovo uznávaný muzikál ironicky rozpráva<br />
hororový príbeh mäsožravej rastliny <strong>na</strong>zvanej Audry II.<br />
Je to nádherná kvetinka. Lenže ešte nevečerala... Dobrácky,<br />
avšak nemotorný mladík Seymour vyšľachtí mäsožravú<br />
kvetinu, ktorá pre svoj život vyžaduje ľudské mäso<br />
a krv. Muzikál bol paródiou <strong>na</strong> americké hrôzostrašné<br />
filmy, ale zároveň aj symbolom amerického s<strong>na</strong>, keď sa<br />
zo Seymoura stáva hviezda svetového formátu a zároveň<br />
superhrdi<strong>na</strong>, ktorý zachraňuje svet pred zničením, záhubou<br />
a rastlinno-mäsožravou apokalypsou v komixovom<br />
štýle. Veľkolepá scénografia Františka Pergera bližšie ne-<br />
Henrich Leško, Ján Ďurovčík, Ja<strong>na</strong> Liptáková:<br />
Mária Stuartová —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1995,<br />
réžia: Ján Ďurovčík; v popredí: Eva Pavlíková<br />
určeného veľkomesta pripomí<strong>na</strong>júca New York akoby<br />
vystrihnutá z West Side Story, štylizované kostýmy Petra<br />
Čaneckého i dy<strong>na</strong>mický svetelný dizajn Já<strong>na</strong> Ďurovčíka<br />
dávali produkcii punc americkej show vo všetkých smeroch.<br />
Hlavné úlohy v ňom stvárnili ostrieľaní muzikáloví<br />
borci – Eva Pavlíková a hosťujúci Stano Král, ale možnosť<br />
dostala aj veľká časť mladšieho nitrianskeho súboru<br />
(Da<strong>na</strong> Kuffelová, Lenka Barilíková, Ja<strong>na</strong> Valocká, Kristí<strong>na</strong><br />
Turjanová, Marcel Ochránek).<br />
Tento svetový americký muzikál si však <strong>na</strong> nitrianskom<br />
javisku svetový úspech nevyslúžil. Ten prišiel až<br />
s <strong>na</strong>sledujúcim svetovým muzikálom a bol spojený s návratom<br />
„svetového nitrianskeho režiséra Jozefa Bednárika<br />
<strong>na</strong> rodnú scénu“.<br />
Plagát k inscenácii.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
160 161 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Alan Menken, Howard Ashman: Malý obchod<br />
hrôzy —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1997,<br />
réžia: Ján Ďurovčík; v strede: Marcel Ochránek<br />
POVRAZ S JEDNÝM KONCOM (1996)<br />
K syntetickému hudobnému divadlu by sa dala zaradiť<br />
legendár<strong>na</strong> provokatív<strong>na</strong> a experimentál<strong>na</strong> inscenácia<br />
titulu Johan<strong>na</strong> Nepomuka Nestroya Povraz s jedným koncom<br />
s podtitulom – rocková opereta. Hlavnou témou boli peniaze<br />
a ich vplyv <strong>na</strong> človeka a jeho vzťahy. Dejová os sa<br />
niesla v z<strong>na</strong>mení honby za imaginárnymi, chimérickými<br />
pahodnotami, ktorým človek obetuje svoju dôstojnosť.<br />
Povraz s jedným koncom však nebol muzikálom ani<br />
rockovou operetou v pravom zmysle slova. Išlo o montáž<br />
Nestroyových textov, ktoré zostavili Karel Kraus<br />
a Zdeněk Mahler a k nim boli pripísané texty piesní (Kamil<br />
Zbruž) a hudba (Michal Ničík). Keď sa <strong>na</strong> dielo pozrieme<br />
z hľadiska pravidiel hudobného divadla, zistíme,<br />
že nespĺňal jeho základné atribúty, a to v prepojení piesní<br />
(textov i hudby) a hovoreného textu. Piesňové výstupy<br />
tu len prerušovali dej, komentovali ho a delili v postmodernej<br />
línii.<br />
Hudba Michala Ničíka bola fragmentárnym spojením<br />
sladkých operetných aj operných a tvrdých rockových<br />
melódií, vyjadrujúcich <strong>na</strong>šu dvojtvárnosť. Prínosom<br />
inscenácie však bol nový, neoverený, mladý a ambiciózny<br />
realizačný tým tvorcov (Svetozár Sprušanský, Alexandra<br />
Grusková, Michal Ničík, Soňa Ferancová), ktorí okrem<br />
choreografky Miry Kovářovej nemali s muzikálom žiadnu<br />
skúsenosť, ale mnohí z nich dodnes v muzikálovom<br />
divadle pôsobia.
Johann Nepomuk Nestroy: Povraz s jedným<br />
koncom —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1996,<br />
réžia: Soňa Ferancová; v popredí: Marek Majeský<br />
Ambíciou mladých tvorcov bolo okrem iného urobiť<br />
paródiu <strong>na</strong> skonvencio<strong>na</strong>lizovaný spôsob inscenovania<br />
muzikálov v štýle Jozefa Bednárika. Preto využívali rozličné<br />
princípy jeho rukopisu. Parodovali ich, komentovali,<br />
no v konečnom dôsledku ich uznávali.<br />
Postmoderný charakter inscenácie sa niesol „od<br />
Gozziho frašky k Schickanederovej čarodejno–výpravnej rozprávke,<br />
gagmi vaudvillu a burlesky až po varietnú apoteózu v pozlátenom<br />
štýle parížskej Olympie a súčasnú intelektuálnu iróniu“ (Lehuta,<br />
1996, s.6), v záľube v iritácii – <strong>na</strong>príklad: mód<strong>na</strong> prehliadka,<br />
Madame Glanzová ako domi<strong>na</strong>, nesúmernosť prvkov<br />
<strong>na</strong>šej každodennosti (LEGO – domček, Mickey Mouse<br />
v autíčku Škoda, Batman), zrieknutie sa jednoty a akejkoľvek<br />
totalizácie (fraška, opereta, rock, muzikál, činohra),<br />
pluralizmus jazykov i modelov.<br />
<strong>na</strong>sledujúca dvojstra<strong>na</strong><br />
▶<br />
Joseph Stein, Jerry Bock, Sheldon Harnick:<br />
Fidlikant <strong>na</strong> streche —— Divadlo Andreja Bagara<br />
v Nitre, 1998, réžia: Jozef Bednárik<br />
Muzikál à la Nitra<br />
162 163 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Novotou v inscenovaní muzikálu <strong>na</strong> Slovensku, ktorá<br />
sa začala čoraz viac využívať, bolo prizývanie „bratislavských<br />
hviezd do vidieckeho divadla“, v tomto prípade<br />
Michala Dočolomanského zo SND. Hviezdou predstavenia<br />
však v skutočnosti bola jeho partnerka, skvelá Daniela<br />
Kuffelová.<br />
FIDLIKANT NA STRECHE (1998)<br />
Veľkou udalosťou sezóny 1998/99 bolo uvedenie muzikálu<br />
Fidlikant <strong>na</strong> streche (libreto: Joseph Stein, hudba: Jerry<br />
Bock, texty piesní: Sheldon Harnick) v réžii Jozefa Bednárika.<br />
Inscenácia sa zapísala zlatými písme<strong>na</strong>mi do<br />
dejín slovenského hudobného divadla. Jednou zo zvlášt-<br />
Joseph Stein, Jerry Bock, Sheldon Harnick:<br />
Fidlikant <strong>na</strong> streche —— Divadlo Andreja Bagara<br />
v Nitre, 1998, réžia: Jozef Bednárik; Milan Kiš<br />
ností inscenovania tejto predlohy bolo vybočenie z línie<br />
<strong>DAB</strong> v Nitre v inscenovaní pôvodných muzikálových<br />
diel – uvedením tohto, dnes už klasického, svetového<br />
muzikálu broadwayského typu. Inscenáciou sa po rokoch<br />
hnevu a nedôvery vrátil do Nitry „stratený syn“ Jozef<br />
Bednárik, ktorý z Nitry odišiel v roku 1991, aby vo svete<br />
s úspechom inscenoval muzikál aj operu. Spolu s ním<br />
sa do nitrianskeho divadla vrátili aj niektorí jeho bývalí<br />
členovia – teraz už úspešné činoherné aj muzikálové<br />
hviezdy – Marián Slovák, Ján Gallovič, Stano Král a všetci<br />
nitrianski herci dôchodcovia (<strong>na</strong> čele s Boženou Slabejovou).<br />
Vytvorili spolu kultovú inscenáciu ako darček<br />
k vtedajšiemu 50. výročiu založenia divadla. Nitrianski<br />
tvorcovia ňou začali písať novú éru inscenovania muzikálov<br />
a otvorili trilógiu „Malý človek v súkolí dejín“. Fidlikant<br />
<strong>na</strong> streche sa stal jej prvým dielom, ďalšími boli Grék<br />
Zorba a Kabaret. Najvydarenejším z nich bol práve Fidlikant.<br />
Vznikla inscenácia, ktorá sa tešila obrovskej obľube nitrianskeho<br />
publika (128 repríz). V tejto podobe bola replika<br />
nitrianskej inscenácie <strong>na</strong>študovaná aj v Divadle Jonáša<br />
Záborského v Prešove (2002) a neskôr v Divadle Nová scé<strong>na</strong><br />
v Bratislave (2007).<br />
Príbeh chudobného židovského mliekara Tovjeho,<br />
jeho ženy Goldy, piatich dcér a celej ukrajinskej dedin-
Joseph Stein, Jerry Bock, Sheldon Harnick:<br />
Fidlikant <strong>na</strong> streche —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 1998,<br />
réžia: Jozef Bednárik; maketa scény: František Perger,<br />
návrhy kostýmov: Ľudmila Várossová ▶<br />
Muzikál à la Nitra<br />
166 167 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
Joseph Stein, Jerry Bock, Sheldon Harnick:<br />
Fidlikant <strong>na</strong> streche —— Divadlo Andreja Bagara<br />
v Nitre, 1998, réžia: Jozef Bednárik<br />
ky A<strong>na</strong>tevka režisér i scénograf zastrešili inšpiráciou<br />
i tvorbou židovsko-ukrajinského surrealistického maliara<br />
Marca Chagalla (podľa neho dostal aj samotný muzikál<br />
svoj názov). Fidlikať <strong>na</strong> streche je rov<strong>na</strong>ké bláznovstvo<br />
ako fidlikať si životom. Niekedy strácame rovnováhu pod<br />
nohami, niekedy si s radosťou zatancujeme a z plného<br />
hrdla zaspievame, niekedy spadneme zo strechy života<br />
a poriadne sa udrieme.<br />
„Príbeh spoločenstva sužovaného, ohrozovaného chudobou, neistotou<br />
a visiacimi Damoklovými mečmi nie vždy príjemných reforiem,<br />
uprostred atmosféry politickej, ekonomickej a mravnej nestability<br />
bol a vždy bude dostatočne aktuálny a živý. Príbeh spoločnosti,<br />
ktorej hrozí izolácia, zmietajúcej sa medzi tradíciami, príslovečnou<br />
religiozitou a s<strong>na</strong>hou včleniť sa do širokej rodiny moderných civilizácií<br />
Európy.“ (Bednárik, 1998, s.3) Fidlikant <strong>na</strong> streche bol<br />
<strong>na</strong>ozaj spoločensko-mravný apel. Nabádal k tolerancii,<br />
mieril proti neznášanlivosti a šovinizmu akéhokoľvek<br />
druhu. Tento moment bol v inscenácii geniálne zobrazený.<br />
V okamihu, keď ruský Hajtman príde oznámiť židovskej<br />
komunite ukrajinskej dedinky A<strong>na</strong>tevka, že musia do<br />
troch dní odísť, všetci Židia sa vyzliekli a ostali len v žltej,<br />
typicky židovskej farbe kostýmov. Celá dedi<strong>na</strong> (domy,<br />
strechy, studňa, stromy) sa postupne vzniesli a odleteli<br />
do neznáma. Ostalo prázdne javisko a <strong>na</strong> ňom len vydedení<br />
členovia ľudskej spoločnosti putujúci preč, ktorých<br />
situáciu ešte zdôraznila uniformita žltých kostýmov.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
168 169 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Režisér takto <strong>na</strong>z<strong>na</strong>čil, čo takým nezmyselným správaním<br />
strácame, „o koľko farieb, tónov, vôní sme zrazu ochudobnení.<br />
Chýbajú nám. Svet sa stáva jednofarebným a fádnym.“ (Bednárik,<br />
1998, s. 3)<br />
Bol to <strong>na</strong>ozajstný úspech. Verejnosť i kritika prijala<br />
muzikál <strong>na</strong>d očakávanie priaznivo. Dokonca bol v roku<br />
1999 nominovaný v štyroch kategóriách <strong>na</strong> prestížne divadelné<br />
ocenenie DOSKY. Réžia Fidlikanta <strong>na</strong> streche bolo<br />
asi to <strong>na</strong>jlepšie, čo bolo možné uvidieť v slovenskom hudobno-dramatickom<br />
divadle.<br />
Z celého predstavenia vyžarovala prostota, humánnosť,<br />
úprimnosť, zvýraznená emocio<strong>na</strong>lita, mier<strong>na</strong> štylizovanosť,<br />
kde-tu grotesknosť i pátos či tragika. Aspektom<br />
Henrich Leško, Ja<strong>na</strong> Kákošová, Martin Sarvaš:<br />
Báthoryčka —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2000, réžia:<br />
Martin Kákoš; zľava: Gabriela Dolná, Ja<strong>na</strong> Valocká, Eva Večerová<br />
úspešnosti predstavenia bol fakt, že sa nekončilo beznádejou,<br />
ale optimistickým posolstvom a vyjadrením svetlej<br />
budúcnosti, keď sa smutný žltý dav zastavil pred obrazom<br />
Fidlikanta <strong>na</strong> zámorskom parníku – symbolizujúcim<br />
nádejný život v Amerike.<br />
Nesmierne hodnotnou stránkou inscenácie bola scénografia<br />
Františka Pergera, inšpirovaná surrealistickým<br />
ukrajinským maliarom Marcom Chagallom, štýlovo zladené<br />
boli i modro-žlté kostýmy Ľudmily Várossovej i choreografia<br />
Já<strong>na</strong> Ďurovčíka, vychádzajúca zo židovského<br />
folklóru i z baletu.<br />
Najhodnotnejší bol však zástoj celého hereckého kolektívu,<br />
<strong>na</strong>jmä oboch hlavných predstaviteľov Tovjeho,<br />
ktorí boli za svoj výkon príslušne ocenení: Marián Slovák<br />
– ce<strong>na</strong> DOSKY za <strong>na</strong>jlepší mužský herecký výkon<br />
v sezóne 1998/1999. Milan Kiš – ce<strong>na</strong> Jozefa Kronera za<br />
<strong>na</strong>jlepší herecký výkon v oblasti divadla, filmu a televízie.<br />
Henrich Leško, Ja<strong>na</strong> Kákošová, Martin Sarvaš:<br />
Báthoryčka —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre,<br />
2000, réžia: Martin Kákoš; Eva Pavlíková
BÁTHORYČKA (2000)<br />
Divadlo Andreja Bagara v Nitre sa v sezóne 1998/1999<br />
stalo <strong>na</strong>jlepším divadlom <strong>na</strong> Slovensku, o čom svedčia<br />
nominácie aj získané ocenenia DOSKY 1998/1999, ale aj<br />
úspešné zahraničné zájazdy a účasť <strong>na</strong> medzinárodných<br />
festivaloch vo Veľkej Británii, Budapešti, Prahe... V tomto<br />
smere sa divadlo s<strong>na</strong>žilo aj v <strong>na</strong>sledujúcich sezó<strong>na</strong>ch<br />
<strong>na</strong>dviazať <strong>na</strong> úspechy inscenácií ako Fidlikant <strong>na</strong> streche či<br />
Macbeth. Veľké ambície mal aj pôvodný slovenský muzikál<br />
Báthoryčka z dielne libretistov Jany a Marti<strong>na</strong> Kákošovcov<br />
a s hudbou Henricha Leška. Ním sa <strong>DAB</strong> vrátilo<br />
do roviny pôvodného muzikálu, ktorý podľa vzoru pražského<br />
Bednárikovho Draculu ponúkal divácky atraktívne<br />
témy vychádzajúce v ústrety záľube v tajomnosti, mystike,<br />
strachu a hrôze v prepojení s citom lásky a romantikou.<br />
Inscenácia bola koprodukciou <strong>DAB</strong> v Nitre a SĽUK-u<br />
a umožnila vyše <strong>70</strong> účinkujúcim <strong>na</strong>plno využiť obrovské<br />
rozmery nitrianskeho javiska a zároveň zúročiť všetky jeho<br />
technické možnosti od povraziska po prepadlisko v plnej<br />
výške, šírke aj hĺbke.<br />
Horor <strong>na</strong> nitrianskom javisku sa však neko<strong>na</strong>l. Tvorcovia<br />
a režisér Martin Kákoš stavili <strong>na</strong> iný, nový pohľad<br />
<strong>na</strong> túto stredovekú uhorskú šľachtičnú.<br />
Príbeh Báthoryčky sa stal v prvom rade príbehom<br />
ženy „vo svete neprajných mužov, ktorá nepoškvrnenosť, krásu<br />
a múdrosť mení <strong>na</strong> tyraniu. Démon zmanipulovaný bezprostredným<br />
okolím, trpiaci tvor plný vášne, že<strong>na</strong> milujúca, no lásku ne<strong>na</strong>chádzajúca,<br />
matka, ktorá kvôli mladému milencovi zapredá Boha<br />
i vlastného sy<strong>na</strong> a znenávidí všetky krásne devy.“ (Švolík, 2000,<br />
s. 9) Nitriansky pohľad <strong>na</strong> čachtickú pani, to bol portrét<br />
ženy a rozprava o hlbinách jej duše, o večnom boji dobra<br />
a zla v človeku.<br />
Joseph Stein, John Kander, Fred Ebb:<br />
Grék Zorba —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2001,<br />
réžia: Jozef Bednárik; v popredí: Daniela Kuffelová<br />
Diabolské ko<strong>na</strong>nie, tyrania, čarodejníctvo i magické<br />
iniciačné obrady tu boli ako dôsledok a pokus o zvrátenie<br />
neprajnosti osudu, intríg a politických sporov spoločnosti.<br />
Láska, samota a starnutie ženy zmixované s tajomstvom,<br />
mágiou, legendami a nevyriešeným súdnym prípadom,<br />
podľa ktorého nebola grófka Báthory postavená<br />
pred súdny tribunál. Pre diváka bola takáto ambivalencia<br />
viac ako dráždivá.<br />
Vizuálne Báthoryčka (scé<strong>na</strong> František Perger) pôsobila<br />
veľkolepo: trojposchodová železná konštrukcia rozdeľovala<br />
účinkujúcich zo sociálneho hľadiska <strong>na</strong> pánov<br />
a poddaných, čo zdôrazňovala i odlišná farba kostýmov,<br />
ale aj <strong>na</strong> mŕtvych a živých. Kostýmy Ľudmily Várossovej<br />
vychádzali z dobových tendencií a farebne odlišovali jednotlivé<br />
obdobia života ženy Báthoryčky. Biela symbolizovala<br />
mladosť a krehkosť, červená zrelosť a vášeň, čier<strong>na</strong><br />
starobu, smrť a samotu. Za scénografiu k muzikálu Báthoryčka<br />
bol František Perger v roku 2000 nominovaný <strong>na</strong><br />
cenu DOSKY za <strong>na</strong>jlepšiu scénografiu sezóny.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
1<strong>70</strong> 171 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Joseph Stein, John Kander, Fred Ebb:<br />
Grék Zorba —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2001,<br />
réžia: Jozef Bednárik; v strede: Ivan Martinka a.h., Leopold<br />
Haverl a.h., Božidara Turzonovová a.h., Eva Pavlíková<br />
GRÉK ZORBA (2001)<br />
Po pražských veľkopanských huncútstvach sa Bednárik<br />
opäť vracia do svojho rodného divadla v Nitre zrealizovať<br />
druhú časť ľudskej trilógie, muzikálovú prvotinu známej<br />
autorskej dvojice Kander – Ebb, Gréka Zorbu.<br />
Pre režiséra Bednárika z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l Zorba vyrov<strong>na</strong>nie sa<br />
s ťažkým životným obdobím. Zomrela mu matka a niekoľko<br />
príbuzných. Sám spomí<strong>na</strong>l, že bol doved<strong>na</strong> desaťkrát<br />
za uplynulý rok <strong>na</strong> pohrebe. Tvrdil, že sa so smrťou<br />
nevyhnutne potreboval skamarátiť a prijať ju do svojho<br />
života. (Nagy, 2003, s. 2) Možno práve preto koncipoval<br />
nitrianskeho Zorbu ako konfrontáciu človeka so smrťou,<br />
situoval ho do blízkosti smrti. Bednárik zvýraznil vo svojej<br />
koncepcii alegorickú postavu Smrti (Žofia Martišová/Bože<strong>na</strong><br />
Slabejová), ktorá bola v inscenácii skoro stále<br />
prítomná <strong>na</strong> javisku. Zjavovala sa vždy v posuvnom člne<br />
v sprievode čiernych tanečníkov, predstavujúcich prievozníkov<br />
a veslárov.<br />
Do protikladu k Smrti postavil symbolickú postavu<br />
Života (Eva Pavlíková/Eva Večerová), ktorú premenil z pôvodnej<br />
<strong>na</strong>rátorskej postavy Vedúceho chóru. Týmto posunom<br />
režisér dodal celej štruktúre predlohy „čosi až magické,<br />
osudové, filozofujúce, <strong>na</strong>dčasové“. (Dlouhý, 2002, s. 9) Hlavný<br />
hrdi<strong>na</strong> Zorba v Bednárikovej interpretácii nie je iba bezhraničný<br />
milovník života, ktorý len berie, ale je aj ten, kto<br />
svojmu okoliu rozdáva. Stáva sa „obrazom pútnika po ceste<br />
medzi životom a smrťou“. (Dlouhý, 2002, s. 9.)
Joseph Stein, John Kander, Fred Ebb:<br />
Grék Zorba —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2001,<br />
réžia: Jozef Bednárik; ukážka z režijnej knihy<br />
Joseph Stein, John Kander, Fred Ebb:<br />
Grék Zorba —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre, 2001, réžia:<br />
Jozef Bednárik; návrhy kostýmov: Ľudmila Várossová<br />
Muzikál à la Nitra<br />
172 173 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
Gejza Dusík, Pavol Braxatoris: Modrá ruža —— Divadlo<br />
Andreja Bagara v Nitre, 2008, réžia: J. B. Box<br />
Podľa Bednárika je Zorba etnicko-folklórny muzikál,<br />
ktorý hovorí o zmysle ľudského bytia a nevyhnutnosti<br />
umierania. (Sy<strong>na</strong>ková, 2001, s. 14) „Zorbovči<strong>na</strong>“ je akoby<br />
kuchárskou knihou života, je plná zaujímavých a krásnych<br />
myšlienok. Zorba hľadal odpoveď <strong>na</strong> to, ako <strong>na</strong>plniť<br />
priestor medzi <strong>na</strong>rodením a smrťou, odpovedá <strong>na</strong> otázku,<br />
čo je život, čo má v živote zmysel a kvôli čomu sa oplatí<br />
žiť. Je to doko<strong>na</strong>lá hra, shakespearovsky doko<strong>na</strong>lá.<br />
Zásadné bolo obsadenie hlavných postáv muzikálu.<br />
Režisér Bednárik sa rozhodol pre herca Leopolda Haverla<br />
z činohry SND a opäť muzikálovo skúseného Mariá<strong>na</strong><br />
Slováka. Pre Leopolda Haverla z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la postava<br />
Zorbu neuveriteľnú výzvu. Po prvýkrát sa stretol s muzikálom<br />
svetového formátu, po prvýkrát spolupracoval<br />
s režisérom Jozefom Bednárikom a po prvýkrát hosťoval<br />
v <strong>DAB</strong> v Nitre, kde po tejto príležitosti účinkoval pravidelne.<br />
Leopold Haverl sa v Zorbovi vrátil do veľkej úlohy<br />
s grandióznym gestom. „Jeho Zorba je zemitý, ale nie obmedzený,<br />
žoviálny, ale nie ú<strong>na</strong>vný. O čo menej technicky doko<strong>na</strong>lý je<br />
kultový Zorbov tanec života a smrti v jeho podaní, o to je Haverl<br />
presvedčivejší v urputnom zápase o vlastnú dôstojnosť.“ (Uličianska,<br />
2001, s. 8)<br />
Ďalšou výzvou bola postava duchom mladej majiteľky<br />
penziónu, Francúzky zabudnutej <strong>na</strong> ostrove, madame<br />
Hortenzie. Bednárik do nej obsadil opäť výraznú<br />
činoherečku Božidaru Turzonovovú, členku SND, v alternácii<br />
s vynikajúcou domácou herečkou Gabrielou<br />
Dolnou.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
174 175 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Zázračne malebná a premenlivá scé<strong>na</strong> Vladimíra Čápa<br />
sa v záblesku jednej sekundy dokázala zmeniť <strong>na</strong> „ostrovnú<br />
belobu Kréty“. (Synáková, 2001, s. 14) Kostýmy stálej Bednárikovej<br />
spolupracovníčky Ľudmily Várossovej sa „zrkadlili<br />
v precíznosti a farebnosti vychádzajúcej z krétskeho prostredia“. Prevažovala<br />
v nich hnedá, čier<strong>na</strong> a biela farba. Boli „divadelne<br />
pôsobivé, bez folklórnych or<strong>na</strong>mentov“. (Čavojský, 2002, s. 15)<br />
Inscenácia nitrianskeho Zorbu úspešne hosťovala<br />
3. a 4. októbra 2003 v pražskom Divadle <strong>na</strong> Vinohradech<br />
v rámci mesiaca československej vzájomnosti. Režisér<br />
Bednárik, ktorý mal v Prahe veľmi dobré meno, v rozhovore<br />
pre Právo opísal svoju nitriansku inscenáciu Gréka<br />
Zorbu slovami vietor, slnko a emócie. „Vítr je médium, které<br />
dokáže v člověku odvát zlobu i černé stránky života, které jsem při<br />
režii Zorby sám prožíval a o nichž tento muzikál také je... slunce a vítr,<br />
emoce, to je náš řecký muzikál.“ (Hrdinová, 2003, s. 13)<br />
ADAM ŠANGALA (2003)<br />
Vybočením z nitrianskej muzikálovej trilógie bolo uvedenie<br />
pôvodného slovenského muzikálu inšpirovaného románom<br />
Ladislava Nádaši-Jégého Adam Šangala, s hudbou<br />
hitmakera Vaša Patejdla a s textmi Kamila Peteraja.<br />
Neutíchajúci divácky záujem a úspech (vyše 150 repríz<br />
a obnovená premiéra) pasujú tento takmer štvorhodinový<br />
muzikál <strong>na</strong> jeden z <strong>na</strong>júspešnejších slovenských<br />
muzikálov. Tematicky muzikál postupoval od slovenských<br />
a svetových dejín, od počiatočných viet Biblie cez<br />
tému manipulácie, slobody, populárnu tému relígie a náboženskej<br />
tolerancie, a samozrejme, lásky. Navyše je okorenený<br />
dráždivou zmyselnosťou, sexuálnymi <strong>na</strong>rážkami,<br />
krutosťou i vulgárnosťou, <strong>na</strong> čo divák vždy zaberie.<br />
Muzikál Adam Šangala vznikol <strong>na</strong> motívy rovnomenného<br />
románu Ladislava Nádaši-Jégého. Jeho javiskový prepis<br />
– libreto Jozef Paštéka (v spolupráci s Jozefom Bednárikom,<br />
Svetozárom Sprušanským a Janou Liptákovou)<br />
– siahal po príliš širokej škále tém.<br />
Hudba Vaša Patejdla čerpala z citácií jeho dávnejších<br />
piesní s náz<strong>na</strong>kmi pop-music. Počujeme tu i ľudovú<br />
pieseň, variácie <strong>na</strong> Brahmsa či Maurica Ravella, mestský<br />
kuplet, dokonca i rap, ktoré sú poprepletané scénickou<br />
hudbou.<br />
„Príbeh sa odohrával prevažne medzi poddanským ľudom, ale<br />
scé<strong>na</strong> z obrovských kníh vyvoláva dojem faustovskej knižnice.“ (Čavojský,<br />
2003, s. 12) Knižnicu ohraničovala Biblia a Encyklopédia,<br />
ktoré zároveň delia divadelný svet <strong>na</strong> dva protichodné<br />
tábory. Na pravej strane bola Biblia, z ktorej vyšiel<br />
Bábkar – Boh. Na ľavej strane bola encyklopédia so symbolmi<br />
ľudského poz<strong>na</strong>nia – ďalekohľad, mapa, zrkadlo.<br />
Bednárik v inscenácii výrazne využíval fenomén<br />
bábkového divadla, ktoré sa <strong>na</strong> scéne Vladimíra Čápa objavilo<br />
hneď v niekoľkých podobách a veľkostiach a prezentovalo<br />
Boha ako Bábkara, ktorý poťahuje nitkami<br />
a riadi osudy ľudí <strong>na</strong> Zemi.<br />
V stredovekej koncepcii sakrálnych moralít a problematike<br />
večného boja dobra (Boh – Bábkar) a zla (Mihvok),<br />
doplneného postavou smrti (Laň), Boh (Leopold Haverl/<br />
Ivo Heller) ako prvý hýbateľ neustále zápasí s diablom<br />
meniacim svoje podoby o človeka (Adama). No nebol to<br />
deus ex machi<strong>na</strong>, skôr vtipný starček, ktorý sa zmôže „<strong>na</strong><br />
nie veľmi obratné, patetické preslovy. Jeho večný spoločník<br />
Kohút (skvelý Juraj Hrčka), komická rola, bol typ stredovekého<br />
bláz<strong>na</strong>, ktorý jediný môže povedať pravdu. Je<br />
Bohu neustále v pätách a vtipne bonmotuje jeho výroky.<br />
Prinášal vtip a odľahčoval ťažké situácie a pátos. Protikla-
zľava: Anton Živčic, Kristí<strong>na</strong> Greppelová, Eva<br />
Hlaváčová, Eva Pavlíková, Zuza<strong>na</strong> Kanócz, Matej<br />
Schneider, Marcel Ochránek, Milan Ondrík<br />
zľava: Kristí<strong>na</strong> Greppelová, Adela Gáborová, Jozef Dóczy,<br />
Kristí<strong>na</strong> Turjanová, Milan Ondrík, Leopold Haverl a.h.<br />
Jozef Paštéka, Václav Patejdl, Kamil<br />
Peteraj: Adam Šangala —— Divadlo<br />
Andreja Bagara v Nitre, 2003,<br />
réžia: Jozef Bednárik<br />
◀<br />
▶<br />
▶<br />
v popredí: Daniela Kuffelová<br />
Muzikál à la Nitra<br />
176 177 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
dom Boha – Bábkara bol Diabol – Mihvok, tanečná postava<br />
odetá do čierno-červeného trikotu, ktorý evokoval agresivitu,<br />
boj, oheň a podsvetie. Ako spoločník Diabla by sa<br />
dala charakterizovať postava Smrti v tancovanej podobe<br />
bielej Lane, ktorú Adamov otec zabil <strong>na</strong> poľovačke. Podľa<br />
stredovekej tradície bola smrť ručičkou <strong>na</strong> váhach medzi<br />
Bohom a Diablom.<br />
Muzikál využíval všetky Bednárikove viacnásobne<br />
overené postupy, režijné nápady – je akýmsi zosumarizovaním<br />
celkovej muzikálovej tvorby <strong>na</strong> Slovensku. Ladislav<br />
Čavojský o tom <strong>na</strong>písal takto: „Bielo-čierno tancujúca<br />
dvojica? Bola. Zapratané proscénium? Nevystalo. Pohyblivé obrazy?<br />
Opakovali sa. Vysúvali sa izbietky Betky a tých druhých? Áno.<br />
Svietili hviezdy? Veľmi jasne. Žiari svätožiara ako v novoscénickom<br />
Evanjeliu? Slní sa v nej Adam. Deti? Šantili. Hmla? Valila sa…“ (Čavojský,<br />
2003, s.12) Ako povedal sám režisér: „Téma i skladateľ<br />
mi dožičili nečistotu, ktorá je v podstate ,gulášom‘, ktorý vyhladnutým<br />
Slovákom chutí.“ (Ursínyová, 2004, s. 32–33)<br />
KABARET (2004)<br />
Záverečnou, treťou časťou nitrianskej muzikálovej trilógie<br />
„Malý človek v súkolí dejín“ bol svetoznámy muzikál<br />
Kabaret autorskej dvojice Kander – Ebb.<br />
Muzikálové libreto ponúka dosť veľké množstvo<br />
kvalitných tém a aktuálnych spoločenských otázok typu:<br />
neznášanlivosť, tolerancia, odlišnosť a zvrátenosť<br />
ľudí, zaslepenosť a <strong>na</strong>dradenosť, sklamanie, osamelosť,<br />
právo <strong>na</strong> lásku v každom veku. Ku každej tejto téme sa<br />
už Bednárik niekoľkokrát vyjadril, v Kabarete však ponúkol<br />
len ich zostrih. Táto priveľká škála motívov sa stala<br />
jeho problémom.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
178 179 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Spoločensky asi <strong>na</strong>júčinnejšia je téma diktatúry režimu,<br />
ktorý ovládne celú spoločnosť. V Kabarete je to fašizmus.<br />
Univerzálny výklad motívu: čo sa stane, ak spoločnosť<br />
ovládne zaslepenosť. Vtedy by boli odpovede <strong>na</strong><br />
niektoré <strong>na</strong>še otázky nie veľmi príjemné. Možno priveľká<br />
zameranosť <strong>na</strong> túto tému a zdôrazňovanie symbolov<br />
„hnedého teroru“ sa stalo bariérou medzi divákmi a javiskom.<br />
V réžii Jozef Bednárik opäť použil svoje osvedčené<br />
modely inscenovania. Scé<strong>na</strong> Vladimíra Čápa a kostýmy<br />
Ľudmily Várossovej vychádzajú z výtvarných inšpirácií<br />
maliarmi Georgom Groszom a Ottom Dixom. Svojou<br />
štylizovanosťou, expresívnosťou a geometrickosťou evo-<br />
Joe Masteroff, John Kander, Fred Ebb: Kabaret —— Divadlo<br />
Andreja Bagara v Nitre, 2004, réžia: Jozef Bednárik;<br />
v popredí: Klaudia Kolembusová, Marcel Ochránek<br />
kujú zárodok čohosi zlého a nepríjemného, čo už dlhšie<br />
vrie v spoločnosti. To podčiarkuje i hlavná farba predstavenia<br />
– fialová farba smrti, ktorá pôsobí <strong>na</strong> diváka dosť<br />
chladne a jeho city necháva nezainteresované. A práve<br />
opak chcel tento muzikál dosiahnuť.<br />
Zaujímavosťou je rozličnosť alternácií, ktoré muzikál<br />
ponúka. Nejde tu už ani tak o vekový rozdiel alter<strong>na</strong>ntov,<br />
ale o rozdiel pohlaví medzi nimi. Typicky všadeprítomnú,<br />
elastickú postavu rozprávača – kabaretiéra MC (Master<br />
of Ceremony) alternovali Csongor Cassai a Eva Pavlíková.<br />
Bednárik charakterizoval svojho divadelného kabaretiéra,<br />
ktorý je v origináli <strong>na</strong>písaný pre čisto mužského predstaviteľa,<br />
<strong>na</strong>sledovnými slovami: „Dvere do nášho KABARETU<br />
Joe Masteroff, John Kander, Fred Ebb: Kabaret —— Divadlo<br />
Andreja Bagara v Nitre, 2004, réžia: Jozef Bednárik;<br />
v popredí: Zuza<strong>na</strong> Mauréry a.h.<br />
otvárame pomocou MC-ho, bytosti divadelne premenlivej, ktorá je<br />
chvíľu mužom, chvíľu ženou. Hladí i bičuje, ponúka úškrn, gýč i plač.<br />
Je poslušným aj neposlušným klaunom, ale i javiskovým svedomím.<br />
Občasným ,strážnym anjelom‘ postáv, ktoré divákom vyčaruje pre<br />
zábavu i zamyslenie...“ (Bednárik, 2004, s. 3)<br />
Z hosťujúcich umelcov vynikali <strong>na</strong>jmä Zuza<strong>na</strong> Mauréry<br />
(Sally Bowles) v alternácii s domácimi, čoraz viac<br />
muzikálovo ostrieľanými herečkami Kristínou Turjanovou<br />
a Klaudiou Kolembusovou, ale i ďalšie hosťujúce muzikálové<br />
stálice – Soňa Valentová, Leopold Haverl či nitriansky<br />
dôchodca Milan Kiš.<br />
OBDOBIE MUZIKÁLOVÉHO PRECHODU<br />
Prechodovým muzikálovým obdobím, takmer desaťročným,<br />
by sa dali <strong>na</strong>zvať <strong>na</strong>sledujúce sezóny, ktoré boli poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né<br />
odchodom muzikálového mága Jozefa Bednárika<br />
do dôchodku a hľadaním jeho nástupcov. Prvou<br />
oficiálnou rozlúčkou Jozefa Bednárika s rodným nitrianskym<br />
divadlom bola americká muzikálová rozprávka Divotvorný<br />
hrniec, ktorou sa rozlúčil nielen režisér, ale bola to<br />
posledná herecká šanca pre mnohé herecké legendy <strong>DAB</strong><br />
v Nitre, ktoré počas produkcie začali <strong>na</strong>veky odchádzať<br />
(Milan Kiš, Adela Gáborová, Ernest Šmigura, Oľga Hudecová).<br />
Divotvorný hrniec bol i poslednou scénografickou<br />
prácou vynikajúceho Vlada Čápa. Poslednú a definitívnu<br />
bodku za svojou prácou v <strong>DAB</strong> v Nitre dal Jozef Bednárik<br />
v sezóne s názvom Rodinné striebro vlastnou adaptáciou legendárnej<br />
slovenskej operety Modrá ruža. Tú však už režíroval<br />
pod pseudonymom J. B. BOX. Operete dal nový nádych<br />
<strong>na</strong>jmä modernou úpravou v spolupráci so skupinou<br />
Desmod, veľkolepou scénografiou Pavla Andraška, ale
Burton Lane, Edgar Yip Harburg,<br />
Fred Saidy: Divotvorný hrniec —— Divadlo Andreja<br />
Bagara v Nitre, 2006, réžia: Jozef Bednárik<br />
i poslednou veľkou hereckou rolou pre ďalšiu nitriansku<br />
hereckú legendu Jozefa Dóczyho.<br />
Broadwayský muzikál Cy Collema<strong>na</strong> Sladká Charity<br />
v réžii Svetozára Sprušanského si akosi ne<strong>na</strong>šiel odozvu<br />
u nitrianskeho diváka, <strong>na</strong>priek tomu, že v obsadení bodovali<br />
aj populárne spevácke hviezdy ako Kuly (spevák známej<br />
nitrianskej rockovej kapely Desmod) či Kuko (spevák<br />
známej nitrianskej kapely Horkýže Slíže).<br />
Pokus priniesť <strong>na</strong> nitrianske javisko druhého Šangalu<br />
z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l muzikál Tisícročná včela (2013) s hudbou Vaša<br />
Patejdla, textmi Kamila Peteraja a s libretom a réžiou<br />
Marti<strong>na</strong> Kákoša. Divácky úspech sa dostavil, ale Šangala<br />
to nebol. Hlavnú úlohu, „dušu slovenského národa – Tisícročnú<br />
včelu“, hrala Eva Pavlíková, ktorá bola zároveň<br />
<strong>na</strong>rátorkou celého veľmi rozsiahleho príbehu troch murárskych<br />
generácií Pichandovcov.<br />
POVOLANIE PÁPEŽ (2016)<br />
Muzikál Povolanie pápež je zatiaľ (ak nerátame obnovenú<br />
premiéru Tisícročnej včely <strong>na</strong> začiatku jubilejnej <strong>70</strong>. sezó-<br />
Peter Jaroš, Martin Kákoš, Václav Patejdl, Kamil Peteraj:<br />
Tisícročná včela —— Divadlo Andreja Bagara v Nitre,<br />
2013, réžia: Martin Kákoš; v popredí: Eva Pavlíková<br />
ny) ostatnou muzikálovou produkciou nitrianskeho divadla.<br />
Téma slovanského pápeža a svätého muža Karola<br />
Wojtyłu bola ťah <strong>na</strong> divácku bránku. Navyše spracovaná<br />
v atraktívnom šate muzikálu otvorila sezónu Made in<br />
Slovakia (2016/2017). Autor libreta a textov piesní Daniel<br />
Hevier priniesol <strong>na</strong> dokumentárnom základe silný príbeh<br />
o jednej z <strong>na</strong>jväčších postáv minulého storočia, ktorej<br />
vyžarovanie a dosah pociťujeme dodnes. Libretista sa<br />
s<strong>na</strong>žil zachytiť kľúčové momenty zo života emblémovej<br />
osobnosti novodobých dejín v takmer celej jeho šírke.<br />
Veľkolepá scénická freska predstavuje Já<strong>na</strong> Pavla II.<br />
ako filozofa, teológa, kňaza, básnika, štátnika, ale aj ako<br />
múdreho a citlivého človeka, ktorý bojoval proti násiliu<br />
a za porozumenie medzi ľuďmi.<br />
Aby vyostril vnútorný konflikt hlavnej postavy, ako<br />
protivníka, s ktorým Wojtyła vedie spor o zmysel svojho<br />
poslania, postavil autor proti nemu samotného Sata<strong>na</strong><br />
(Eva Pavlíková). (Mišovic, 2016, s. 32) Dôležitú úlohu tu<br />
má aj dejinno-politický kontext, a preto v muzikálovom<br />
životopise vidíme roztancovaného Leonida Brežneva či<br />
rozporuplného poľského generála Wojciecha Jaruzelského,<br />
ale i nitrianskeho kardinála Já<strong>na</strong> Chryzostoma Korca.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
180 181 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019<br />
<strong>70</strong><br />
Daniel Hevier, Gabo Dušík: Povolanie pápež —— Divadlo<br />
Andreja Bagara v Nitre, 2016, réžia: Jan Jerzy Poloński; zľava:<br />
Gabriela Dolná, Eva Hlaváčová, Eva Večerová, Ján Gallovič<br />
Autor hudby Gabo Dušík sa takisto inšpiroval vyžarovaním<br />
posolstva Karola Wojtyłu a pripravil pár hudobných<br />
lahôdok od popu, kantilény, liturgických spevov po<br />
citácie slovenskej ľudovej hudby.<br />
Divadlo oslovilo poľský realizačný tím <strong>na</strong> čele s mladým<br />
Jerzym Janom Połońskim. Režisérova práca sa vyz<strong>na</strong>čuje<br />
vy<strong>na</strong>liezavosťou mizanscén i zmyslom pre vytvorenie<br />
atmosféry – tak veľkolepo muzikálovej, ako aj<br />
intímnej (pri tom mu pomáha tiež variabilná scé<strong>na</strong> Damia<strong>na</strong><br />
Styrnu). Režisérovou oporou bola <strong>na</strong>jmä choreografia<br />
Jarosława Stanieka, ktorá výz<strong>na</strong>motvorne dotvárala<br />
hudobné i činoherné situácie. (Mišovic, 2016, s. 32)<br />
Vo veľkoryso vybudovanom a insce<strong>na</strong>čne spracovanom<br />
hudobno-dramatickom diele dostal príležitosť<br />
kompletný herecký súbor obohatený o množstvo tanečníkov<br />
a externistov. Brilantné herecké, spevácke i tanečné<br />
výkony, melodicky chytľavá a veľkolepá hudba, zavše<br />
veselá, inokedy dojímavá až k slzám, metaforicky <strong>na</strong>sýtené<br />
texty piesní, kostýmová výprava Doroty Cigánkovej.<br />
K tomu všetkému duchovný rozmer predstavenia, ktorému<br />
však nechýba vtip a rozlet. Diváci pochopili zámer<br />
tvorcov, že nejde len o bežné priblíženie osobnosti Karola<br />
Wojtyłu – oslavne a ódicky. Možno práve preto vystupuje<br />
hlavný hrdi<strong>na</strong> v precítenom stvárnení herca Já<strong>na</strong> Galloviča<br />
ako človek z mäsa a kostí, ktorý očarí svet vnútornou<br />
žiarou – nefalšovanou charizmou vychádzajúcou z jeho<br />
ľudskosti a priamočiarosti. (Nežatická, 2016, s. 8)
Plagáty k inscenáciám muzikálovej<br />
trilógie Malý človek v súkolí dejín.<br />
Plagáty k inscenáciám.<br />
Muzikál à la Nitra<br />
182 183 Divadlo Andreja Bagara v Nitre 1949 —— 2019 <strong>70</strong>
Divadlo<br />
Andreja Bagara<br />
v Nitre<br />
Zostavila: Slavka Civáňová<br />
Autori štúdií: Miroslav Ballay, Slavka Civáňová, Jaroslav Dóczy,<br />
Peter Oravec, Walter Nagy, Miro Zwiefelhofer, Marta Žilková<br />
S použitím publikácie Vladimír Štefko: Divadelná<br />
Nitra, vydavateľstvo Obzor, Bratislava, 1989.<br />
Súpis faktografických údajov, výber fotografií a obrazovej<br />
dokumentácie, popisky: Slavka Civáňová<br />
Lektoroval: Vladimír Štefko<br />
Zodpovedná redaktorka za <strong>DAB</strong> v Nitre: Slavka Civáňová<br />
Zodpovedná redaktorka za DÚ v Bratislave: Andrea Dömeová<br />
Zodpovední vydavatelia: Jaroslav Dóczy, riaditeľ <strong>DAB</strong> v Nitre<br />
a Vladislava Fekete, riaditeľka DÚ v Bratislave<br />
Návrh obálky, grafický dizajn a zalomenie: Marek Kianička<br />
Použité písmo: Fedra Serif A, Avenir Next LT Pro<br />
Vytlačené <strong>na</strong> papieroch Fedrigoni:<br />
Obálka: Imitlin Rosso 125 g/m²<br />
Knižný blok: Symbol Tatami Ivory 135 g/m²<br />
Súpisy: Oikos 150 g/m²<br />
Tlač: DEVIN Printing House<br />
Väzba: Juraj Štefun – GEORG<br />
Razba dosiek: CODING s. r. o.<br />
Tlač predsádky: JAROŠ serigraphy s. r. o.<br />
Náklad: 800 ks<br />
Vydali © Divadlo Andreja Bagara v Nitre<br />
a Divadelný ústav v Bratislave v roku 2019.<br />
Grafické prvky: Ján Šicko<br />
Fotografie <strong>na</strong> obálke: Collavino – Henrich Mišovič a TASR<br />
Fotografie: © archív Divadla Andreja Bagara v Nitre,<br />
© Archív Divadelného ústavu, Bratislava<br />
Autori fotografií: Ctibor Bachratý, Boleslav Boška, Collavino<br />
– Henrich Mišovič, Martin Črep, Pavol Dřízhal, Jakub<br />
Gulyás, Štefan Jansčák, Maroš Kešjar, Ľuboš Kotlár, Dalibor<br />
Krupka, Ivan Kvapil, Anton Sládek, Miroslav Sládek, Igor<br />
Stančík, Anton Šmotlák, Filip Vančo, TASR a ďalší.<br />
Úprava fotografií a vizuálov: Vratko Tóth<br />
Digitalizácia fotografií, vizuálov, podkladových dokumentov<br />
a materiálov, makiet, návrhov scén a kostýmov: Barbora Gvozdjáková,<br />
DÚ v Bratislave; Peter Jánsky; Marián Perger; Vratko Tóth<br />
Odborná spolupráca: Adela Bírová, <strong>DAB</strong> v Nitre;<br />
Renáta Gombíková, <strong>DAB</strong> v Nitre; Katarí<strong>na</strong> Hudecová, <strong>DAB</strong> v Nitre;<br />
Zuza<strong>na</strong> Nemcová, DÚ v Bratislave<br />
Jazyková redakcia: Jozef Fabuš<br />
Summary: text Slavky Civáňovej preložil do angličtiny Pavel Vilikovský<br />
Divadlo Andreja Bagara v Nitre<br />
Svätoplukovo nám. 4<br />
950 53 Nitra<br />
Tel.: +421 37 772 15 77<br />
dabnr@dab.sk<br />
www.dab.sk<br />
Zriaďovateľom Divadla Andreja Bagara<br />
v Nitre je Nitriansky samosprávny kraj.<br />
Divadelný ústav/The Theatre Institute<br />
Jakubovo nám. 12<br />
813 57 Bratislava<br />
Tel.: +421 2 204 87 102, +421 2 204 87 400<br />
du@theatre.sk<br />
www.theatre.sk<br />
Divadelný ústav je štátnou príspevkovou<br />
organizáciou zriadenou Ministerstvom<br />
kultúry Slovenskej republiky.<br />
ISBN 978-80-8190-059-4
Change language