informačno-komunikačné technológie - Zväz múzeí na Slovensku

Študijná prezentácia je pre odborníkov, kde je dôležité zaradenie do systému a výchovná pre
verejnosť, s dôrazom na zrozumiteľné podanie. 18 Taktiež pri úprave textu pomocou IKT je pri
študijnej prezentácií lepšie použiť jednoduchšiu formu, kým pri výchovnej by bolo vhodné
„pohrať“ sa z úpravou textu a vytvoriť vizuálne pútavé popisy predmetov, či sprievodného
textu.
(Žiaľ, napriek tomu, že uplynulo vyše tridsať rokov od tohto postrehu, veľa sa toho v praxi
nezmenilo. Aj na veľmi zaujímavo riešených výstavách sa dnes stretávame s popismi, ktorým
autori ani po obsahovej, či vizuálnej stránke nevenovali dostatočnú pozornosť.)
Autor textu by mal publikum osloviť a nie si sa naň písomne obracať. 19 Dôležité je tiež pojať
do textu aj otázky namiesto samých vysvetlení a odpovedí. Priemerný čas čítania možno
pomocou otáznikov zvýšiť dokonca až desaťnásobne.
Čo by mal sprievodný text návštevníkovi povedať viac ako raz?
* o čom je výstava?
* čo majú vystavené veci spoločné s návštevníkom?
* ako je výstava usporiadaná?
* čo by si mal zapamätať? 20
Aj vizuálna stránka môže na návštevníka zapôsobiť tak, že si text, či popis, so záujmom
prečíta, alebo prejde okolo bez povšimnutia. Na toto ma veľký vplyv jeho umiestnenie.
Umiestniť text, či popis, je možné na stenu, vitrínu, podlahu, prípadne strop. Aj tu existuje
niekoľko základných pravidiel, ktorých je dobré sa držať.
Čo sa sprievodných textov týka, je dobrým zvykom hneď pri vstupe umiestniť text, ktorý
vysvetľuje, čomu je daná výstava/expozícia venovaná a aký je jej zámer. Podľa toho, ako je
výstava/expozícia koncipovaná, môžu sa použiť aj ďalšie sprievodné texty venujúce sa napr.
konkrétnym miestnostiam, či vysvetľujú napr. historické pozadie a pod. Je nutné, aby všetky
texty boli umiestnené tak, aby ich návštevník nemusel hľadať, ale zároveň, aby svojou
vizuálnou stránkou „nezatienili“ vystavené zbierkové predmety. Všeobecne je známe, že
najideálnejší je text umiestnený vo výške očí, príp. mierne vyššie alebo nižšie.
Návštevník by nemal byť nútený vytáčať hlavu do neprirodzenej polohy, ani sa musieť
predkloniť, aby si text mohol prečítať. V týchto polohách sa nečíta pohodlne a pravdepodobne
návštevník prejde okolo textu bez povšimnutia.
(V praxi sa často stáva, že text treba hľadať. Je takých rozmerov a umiestnený v takej výške,
(príp. schovaný za vitrínou), že nie je viditeľný.)
Pri nápadoch, ako vizuálne zaujímavo vyriešiť sprievodné texty, treba dávať pozor, aby
celkový dojem neprevýšil možnosť text si prečítať. 21 Treba opatrne využívať možnosti
rôznych spínačov na svetlo a pod., pretože tieto môžu účinok zvýšiť, ale aj znemožniť text
prečítať, ak sú nevhodne použité.
Pri popisoch k jednotlivým zbierkovým predmetom sa tiež často stáva, že ak nie je možné popis
dať priamo na vitrínu, umiestni sa vedľa na stenu. Problém nastáva, keď je popis patriaci k vitríne
vzdialený natoľko, že nie je jasné ku ktorej vitríne patrí, príp. vedľa neho je ďalší podobný.
18 BENEŠ, J. Problémy muzeálnej prezentácie. In Múzeum, 1974, č.3, s. 163-171
19 WAIDACHER, ref. 15, s. 297
20 DOUŠA, ref. 17, s. 11
21 Napr. umiestnenie na strop môže vizuálne pôsobiť zaujímavo, ale z hľadiska praktickosti to nie je dobrý nápad. Samozrejme
iné by bolo, keby podlaha bola tvorená zo zrkadiel a text bol vymyslený tak, že by ho bolo možné čítať v odraze.
Obsah
15