informačno-komunikačné technológie - Zväz múzeí na Slovensku

Múzejná komunikácia
Katarína Kaža
Slovenské národné múzeum
INFORMAČNO-KOMUNIKAČNÉ TECHNOLÓGIE
VYUŽITIE V PREZENTAČNEJ ČINNOSTI MÚZEÍ
Abstrakt
Príspevok sa venuje využitiu informačno-komunikačných technológií v múzejnej komunikácii pri oslovení potenciálneho návštevníka
múzeom. Predstavuje formy IKT využívané priamo na výstavách a ukazuje spojenie IKT pri tvorbe a prezentácii textu, s ktorým
návštevník prichádza do kontaktu pri prezentovaní zbierkových predmetov.
Za jedného z prvých muzeológov, ktorý použil termín „múzejná komunikácia“, býva
považovaný Kanaďan Duncan F. Cameron, ktorý ho spomenul v šesťdesiatych rokoch
dvadsiateho storočia. 1 Čo však znamená tento pojem? V čom vôbec spočíva komunikácia
ako taká?
Pod komunikáciou sa všeobecne rozumie výmena alebo sprostredkovanie informácie.
Komunikácia samotná väčšinou prebieha medzi tým, kto „vysiela“ správu a tým, kto ju
prijíma. Avšak kým v bežnom živote je súčasťou komunikácie aj spätná väzba, v prípade
múzejnej komunikácie sa od prijímateľa, teda návštevníka, málokedy dočkáte reakcie, resp.
ak vôbec, tak je to často s dlhším časovým odstupom. 2 Ovplyvňuje to aj fakt, že múzeum
využíva najmä neverbálne komunikačné systémy, akými sú napr. výstavy. Toto spôsobuje,
že sa dodnes múzejná komunikácia vyvíja najmä jednostranne a to „múzeum —> verejnosť“,
čo väčšina múzeí, nielen na Slovensku, žiaľ, prijala za nezmeniteľný fakt. Pravdou však je,
že je to len akási tradícia, umelo vytvorená prekážka, ktorá múzeám komplikuje možnosť
otvorene komunikovať s návštevníkom. Len tie múzeá, ktoré dokážu vnímať aj komunikáciu
v opačnom smere („verejnosť —> múzeum“) môžu byť naozaj úspešné, pretože sú schopné
reagovať na potreby svojich návštevníkov. 3
Dá sa povedať, že bežná múzejná komunikácia prebieha v dvoch etapách. Do prvej,
všeobecnejšej, sa dajú zahrnúť všetky spôsoby a formy, ktoré múzeum využíva pri „nalákaní“
potencionálneho návštevníka, teda najmä reklama, či už formou televízie, internetu,
alebo letákov a pod. Druhou, konkrétnejšou etapou, je komunikácia s návštevníkom
prostredníctvom výstavy či expozície, avšak netreba zabúdať ani na „dôležité detaily“,
s ktorými sa návštevník stretne pri vstupe do múzea, ako sú služby – prístup zamestnancov,
možnosť občerstviť sa napr. v kaviarni, úroveň toaliet a pod.
Žiadne múzeum nebolo založené len pre tvorbu a uchovávanie zbierok, jeho konečným
cieľom by malo byť zbierku prezentovať a jej prostredníctvom komunikovať a pôsobiť
na návštevníka. Sprístupnenie zbierok sa môže diať rôznymi spôsobmi – vzdelávacím
programom, prednáškou, publikačnou činnosťou, ale hlavnou komunikačnou cestou múzeí
stále zostávajú ich expozície. 4 Informovanie prostredníctvom ukazovania vecí, je prazákladom
ľudskej komunikácie, a napriek tomu, že dnes je na trhu množstvo dostupnej literatúry k tejto
téme, takmer žiadna sa nevenuje komunikácií prostredníctvom exponátov. 5
1 Spomína napr. DOLÁK, J. Expozice jako prostředek komunikace muzeí. In Muzeum a změna III./ �e Museum and Change
III., Praha : Asociace muzeí a galerií České republiky, 2010, s. 59
2 Bežný návštevník nebeží po prezretí si výstavy za kurátorom porozprávať mu svoje dojmy a zážitky.
3 ČÍŽ, M. Múzejná komunikácia – potreba, nevyhnutnosť alebo príťaž pre múzeum? In. Múzea na prahu tretieho tisícročia.
Zborník príspevkov z konferencie. Banská Bystrica : SNM- Národné múzejné centrum, Zväz múzeí na SR, 1999, s. 37
4 “Muzeálna komunikácia sa realizuje rôznymi spôsobmi, hlavne však kráľovskou disciplínou múzea, interpretujúcou
prezentáciou autentických predmetov.“ Waidacher, F. Príručka všeobecnej muzeológie. Bratislava, 1999, s. 135
5 DOLÁK, ref. 1, s. 60
Obsah
7