DAB_A5_Bulletin_POMLCKA_web

More documents

Recommendations

Info

Ivana Kubáčková, Šárka Býčková, Zdeněk Stejskal
Puknuté srdce Ladislav Mňačko (1919 – 1994) je vnímaný ako kontroverzný novinár a spisovateľ, ktorý ako oddaný člen KSČ v 50. rokoch písal dobe poplatné reportáže z vykonštruovaných politických procesov pre české Rudé právo a slovenskú Pravdu. Jeho osobnostný a názorový prerod nastal v polovici 60. rokov, keď sa z oddaného komunistu stal kritik režimu. Za články, ktoré písal v 50. rokoch, sa do smrti hanbil a ako jeden z mála komunistov sa ospravedlnil a žiadal o odpustenie. Na jeseň 1967 odišiel do emigrácie v Izraeli. Následne bol zbavený štátneho občianstva, titulu zaslúžilého umelca a bol vylúčený z KSČ. V roku 1968 ho vláda počas Pražskej jari rehabilitovala a Mňačko sa vrátil do Československa. V roku 1968 vyšiel jeho román Ako chutí moc, ktorý je pamfletom na praktiky totalitného komunistického režimu a jeho predstaviteľov. Z Československa následne v auguste 1968 opäť emigroval, tentokrát do Rakúska. Domov sa vrátil až v novembri 1989. Ako presvedčený federalista vystupoval proti rozdeleniu Česko-Slovenska. Po rozpade spoločného štátu sa nevedel stotožniť s politickým smerovaním Slovenska a v roku 1993 si za svoje bydlisko zvolil Prahu v novovzniknutej Českej republike. V tomto období aktívne písal svoje pamäti, avšak zistil, že ich dokáže písať iba na Slovensku. Inkognito sa vracal na Slovensko a písal v stupavskom hoteli. Pri jednej takejto ceste mu nad nedokončeným rukopisom memoárov puklo srdce. Zomrel na zlyhanie srdca 24. februára 1994 po krátkej hospitalizácii v ružinovskej nemocnici. bola zastavená. Následne bola koncepcia upravená na podzemnú rýchlodráhu, ktorá sa začala budovať v roku 1988. Zastavenie výstavby (v máji 1990) však neovplyvnili česko-slovenské vzťahy, ale, paradoxne, zmena režimu. Celý projekt bratislavského metra bol postavený na sovietskych technológiách. Po novembri ’89 sa krajina začala orientovať viac na západ a projektantom i politikom sa otvorili možnosti využiť západné technológie (inšpirácia tzv. francúzskym ľahkým metrom VAL). To však celú výstavbu zastavilo. So zmenou koncepcie sa niekoľkokrát menili plány, ktoré po rozpade federácie narazili aj na problém s financovaním celého projektu. Československá vlajka Československá štátna vlajka, taká, ako sme ju poznali (biely a červený vodorovný pruh so vsadeným modrým klinom siahajúcim do polovice dĺžky vlajky), bola oficiálnym štátnym symbolom v rokoch 1920 – 1939 a 1945 – 1992. Po rozdelení Československa prijala vlajku totožného vzhľadu Česká republika, čo však bolo v rozpore s ústavným zákonom o zániku ČSFR a s dohodou medzi českou a slovenskou politickou reprezentáciou, že po zániku ČSFR nebude ani jedna strana používať pôvodné štátne symboly. Metro v Bratislave Výstavba metra sovietskeho typu sa v Bratislave plánovala už od roku 1974. Výstavba nadzemnej dráhy sa začala v roku 1983. V roku 1985 však 15
Page 1 and 2: KRČÁLOVÁ - ŠTORKOVÁ MALITI - D
Page 3 and 4: DIVADLO ANDREJA BAGARA V NITRE uvá
Page 5 and 6: Iluzionisti Ivana Kubáčková, Zde
Page 7 and 8: Maďar podľa priezviska, Slovák p
Page 9 and 10: Vladena Škorvagová
Page 11 and 12: 11
Page 13: Dva a pol hodinové rokovanie medzi
Page 17 and 18: „ Drvivá väčšina ľudí na Sl
Page 19 and 20: Program Divadla Andreja Bagara v Ni
Page 21: STRIEBORNÝM PRIATEĽOM DAB BRONZOV
Page 24 and 25: Zdeněk Stejskal, Ivana Kubáčkov
Page 26 and 27: Autorky Tereza Krčálová - Romana
Page 28 and 29: Inscenace o rozdělení Českoslove
Page 30 and 31: Jozef Aszmongyi se upálil doma, v
Page 32 and 33: Čech je bratr starší, Slovák ml
Page 34 and 35: 23. 1. 1990 Václav Havel navrhl od
Page 36 and 37: Osamotnělí nic nevykonáme, ani
Page 38 and 39: „ Autorský text vychází z rozs

DAB_A5_Bulletin_POMLCKA_web

Create successful ePaper yourself

Delete template?

Save as template?