DeTi A MLáDeŽ S POrUCHAMi SPráVAniA - Mosty k rodine

Martina kraVÁrOVÁ, Paeddr.
SPddd Úsmev ako dar, detašované pracovisko
Fakulty zdravotníctva a sociálnej
práce Trnavskej univerzity v Trnave,
email: martina35.kravarova@gmail.com
Abstrakt: Príspevok vymedzuje sociálno
znevýhodnené prostredie a jeho vplyv na
správanie jedincov, ktorý v ňom žijú. Venuje
sa pojmu poruchy správania a zaoberá
sa príčinami vzniku týchto porúch,
ktoré majú nepriaznivý dopad na adaptáciu
a sociálne vzťahy jedinca. Kvalitne
a zmysluplne trávený voľný čas sa pokladá
za efektívnu formu primárnej prevencie.
kľúčové slová: Sociálne znevýhodnené
prostredie, poruchy správania, príčiny
porúch správania, prevencia, voľný čas.
V
každej spoločnosti sú jedinci, ktorých
vývin prebieha v rámci normy. Zároveň
sú však aj jedinci, ktorých vývin sa
odchyľuje od všeobecne uznávaných noriem.
V poslednom období rastie počet
detí a mládeže, u ktorých sa vyskytujú
odchýlky od normálneho správania.
Sociálno znevýhodnené prostredie
Každý jedinec žije v istom životnom
priestore, voči ktorému je otvorený. So
svojim sociálnym prostredím vstupuje do
vzájomného pôsobenia a prostredie pôsobí
ako dôležitý vonkajší činiteľ rozvoja
osobnosti. Kvalita sociálneho prostredia
ovplyvňuje sebautváranie osobnosti
dieťaťa v interakcii bio-psycho-sociálnych
vplyvov.
Sociálne znevýhodnené prostredie spôsobuje
socio-kultúrnu depriváciu. Deformuje
intelektuálny, citový a mravný
rozvoj jedinca. Deti a mládež z takéhoto
prostredia nemajú na primeranej úrovni
uspokojované základné potreby. Dôsledkom
tejto psychickej, kultúrnej deprivácie
sa prejavujú v zaostávaní vo vývine
po sociálnej, mentálnej a emocionálnej
úrovni ( Rosinký a kol., 2009).
Podľa Bednaříka a kol. (2004) dieťaťom
zo sociálne znevýhodneného prostredia
sa stáva dieťa, ktorému na dosiahnutie
nejakého preň dôležitého cieľa alebo
splnenie dôležitej úlohy chýbajú určité
prostriedky, schopnosti, zručnosti.
Průcha, Walterová, Mareš (1995, s. 203)
definujú sociálne znevýhodnené dieťa
ako dieťa, ktoré „v dôsledku svojho sociálneho
postavenia má obmedzený prístup
k niektorým spoločenským a materiálnym
statkom. Znakom týchto detí
12
Mosty k rodine • December 2010 - Január 2011
DeTi A MLáDeŽ S POrUCHAMi SPráVAniA -
PríČinY A PreVenCiA
je psychická deprivácia, ktorá sa objavuje
u detí z podnetovo chudobnejšieho
prostredia. Navonok sa prejavuje intelektovou
nevyspelosťou, vývojovou nerovnomernosťou
a poruchami správania.“
Socializácia a poruchy správania
Socializácia môže prebiehať v prostredí
rôznej úrovne a rôznej kvality. Vplyvom
nepriaznivých a nežiaducich podnetov sa
správanie a konanie jedincov môže začať
odchyľovať od uznávaných noriem
(Kraus, 2008).
Podľa Vágnerovej (2004) nedostatočná
alebo neprimeraná socializácia jedinca
sa môže rozvinúť v poruchu správania.
Vtedy jedinec nie je schopný rešpektovať
normy správania na úrovni odpovedajúce
jeho veku ako ani primerane
úrovni rozumových schopností.
V zahraničí odborníci pracujú s Diagnostickým
a štatistickým manuálom duševných
chorôb (DSM-IV) na klasifikáciu
chorôb. U nás odborníci pracujú s diagnostickými
kritériami podľa Medzinárodnej
klasifikácie chorôb, 10. revízia
(MKCH-10). Tá zaraďuje duševné poruchy
a poruchy správania do 11 kategórií.
Jednou z nich je porucha správania
a emócií so začiatkom vzniku poruchy
zväčša v detstve a adolescencii. Táto kategória
sa delí do siedmich subkategórií.
Charakteristickým znakom porúch správania
je „asociálne, agresívne a vzdorovité
konanie“ vychádzajúc z MKCH-10. Nejde
o obyčajné huncútstvo či pubertálnu
rebéliu, ale o porušenie sociálnych
očakávaní primeraných k veku. Správanie
musí pretrvávať dlhšie ako šesť
mesiacov. Zahŕňa záškoláctvo, utekanie
z domu, krádeže, opakované klamanie,
časté výbuchy zlosti a neposlušnosť,
nadmerné bitkárstvo a terorizovanie,
krutosť voči ľuďom a zvieratám, ťažké
poškodzovanie majetku. Porucha sa
môže vyvinúť ako dôsledok nevhodných
rodinných vzťahov a nevhodného rodinného
prostredia, nepriaznivého sociálneho
prostredia a vplyvom partie, neprospievania
v škole.
aktuálne je znižovanie
veku a nárast spoločensky
neprimeraného správania.
na Slovensku je zaužívaný termín porucha
správania, ale v zahraničí sa už
niekoľko rokov používa termín porucha
emocionality a správania (PEa S
– angl. emotional and behavior disorder,
EBaD). Fudaly (2005, s.11) definuje poruchy
emocionality a správania ako „súhrnné
označenie širokej škály prejavov
v oblasti prežívania, adaptability a socializácie,
ktoré sú dôsledkom emocionálneho,
sociálneho a kognitívneho narušenia,
ktorých nositeľ je všeobecne označovaný
ako problémový jedinec, problémové
dieťa“.
V literatúre nachádzame aj termín dissociálne
poruchy správania. Labáth (2009)
hovorí o neprimeranom správaní, kde
dochádza k nerešpektovaniu alebo porušovaniu
noriem, alebo k aktívnemu protispoločenskému
správaniu.
Príčiny porúch správania
V odbornej literatúre sa uvádza viacero
etiologických činiteľov porúch správania.
Z roka na rok rastie počet detí, u ktorých
sa diagnostikuje hyperkinetická porucha
alebo porucha správania. Aktuálna
je otázka znižovania vekovej hranice
a nárast niektorých foriem spoločensky
neprimeraného správania. Dubay (2004)
sa vo svojej práci zaoberal príčinami porúch
správania a dospel k trom faktorom,
ktoré ovplyvnili vznik porúch:
1. Biologické príčiny,
2. vonkajšie príčiny,
3. multifaktoriálny prístup.
1. K biologickým príčinám autori zaraďujú
dedičnosť a vrodenosť (prenatálny,
perinatálny a postnatálny vývin), taktiež
syndróm hyperaktivity. Dedičnosťou jedinec
získava určité znaky a predispozície
z rodičovského pokolenia reagovať istým
spôsobom. Niektoré inštinkty sme získali
po svojich predkoch. Hlavným zdrojom
signálov, ktoré dieťa formujú je jeho
matka a jej prežívanie tehotenstva.
Medzi prenatálne rizikové faktory patria
alkoholizmus a fajčenie matky, choroby,
užívanie liekov, vplyv infekcií na vývoj
plodu, podvýživa matky počas tehotenstva,
škodliviny postihujúce plod (napr.
rtg lúče, rádioaktívne žiarenie).
K perinatálnym faktorom začleňujeme
predčasný pôrod a porôrodné komplikácie,
mechanické poškodenie mozgového
tkaniva tlakom, ťahom, poškodenie spôsobené
hypoxiou (nedostatkom kyslíka).
Postnatálne faktory delíme do dvoch
skupín:
drobné poškodenie mozgu – ADHD, ĽMD,
veľké poškodenie mozgu – detská mozgová
obrna, zápal mozgových blán (meningitída),
zápal mozgu (encefalitída),
mozgové poškodenia vznikajúce na báze