TEST: Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem ...
03.03.2013 • Views
Share Embed Flag

TEST: Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem ...

TEST: Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem ...

TEST: Vreckové počítače - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem ...

SHOW MORE
SHOW LESS
ePAPER READ
DOWNLOAD ePAPER
einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

START NOW

E D I T O R I A L<br />

Nastal èas <strong>na</strong> tradiènú roènú rekapituláciu. Dalo by sa poveda, e po tých 12 rokoch vydávania<br />

PCR u je všetko zabehané, beí to u akosi samo od seba a u niet èo rieši. Opak je však pravda<br />

a osobitne tento rok bol prípravou <strong>na</strong> ve¾ké zmeny, ktoré nás èakajú od januára. K tým <strong>na</strong>jdô−<br />

leitejším patrí oddelenie dvoch ve¾kých tematických okruhov do samostatných médií. Tak ako<br />

sme u ohlásili, bude foto, video a mobily vychádza v rámci DIGI REVUE a informaèné techno−<br />

lógie pre profesionálov zase v INFOWARE. Obidva nové tituly štartujú <strong>na</strong>ostro v novom roku<br />

a budú dostupné aj v novinových stánkoch alebo prostredníctvom predplatného. Predplatitelia<br />

PCR aj s CD však budú ešte tento rok dostáva INFOWARE zadarmo. Upozoròujem <strong>na</strong> informácie<br />

o predplatnom, ktoré vám umonia „<strong>na</strong>mieša“ si taký mix informácií a médií, ktorý <strong>na</strong>jlepšie<br />

uspokojí vaše potreby. Nebolo by toti únosné aj <strong>na</strong>ïalej zastrešova všetky témy v rámci jedného<br />

média. Veï u toto decembrové èíslo, keï ešte INFOWARE nevychádza samostatne, má aj s prílo−<br />

hou okolo 250 strán. A stále za rov<strong>na</strong>kú cenu. To, e èitatelia dostávali PCR aj s prílohou celý rok<br />

za nezmenenú cenu, bol pre èitate¾ov dos hodnotný benefit. Preto n8s prekvapuje, keï sa z èasu<br />

<strong>na</strong> èas objaví kritika, e máme ve¾a reklamy. No keby jej nebolo, èíslo by muselo by podstatne<br />

tenšie alebo drahšie, pretoe ekonomika nepustí... Môem všetkých ubezpeèi, e presne sleduje−<br />

me, ko¾ko máme objed<strong>na</strong>nej reklamy <strong>na</strong> daný mesiac, a ak v lepších mesiacoch jej máme trochu<br />

viac, automaticky sa pridávajú strany, aby pomer reklamy k redakèným stranám zostal zachova−<br />

ný niekde <strong>na</strong> úrovni 20 – 25 %.<br />

Keï u sme pri kritike, pozastavím sa pri doruèovaní PCR predplatite¾om. Je nám ¾úto, e pred−<br />

platitelia dostavajú èasopis niekedy neskôr, ako príde do stánkov, ale distribúcia predplatite¾om<br />

je sluba, <strong>na</strong> ktorú nemáme priamy dosah a nie je monos jej výberu èi zmeny. Nám tlaèiareò<br />

dodá celý náklad koncom mesiaca. Ten okamite ide do expediènej firmy, ktorá vkladá cédeèká,<br />

prílohy a zabalí ho do fólie. To trvá maximálne 1−2 dni. Následne èas nákladu ide do distribuè−<br />

nej firmy, ktorá má pod sebou novinové stánky <strong>na</strong> Slovensku, a v rov<strong>na</strong>kom èase ide druhá èas<br />

Slovenskej pošte (SP), aby výtlaèky doruèila predplatite¾om. Tá by ich mala doruèi v priebehu<br />

2−3 dní, ale zdá sa, e to nie celkom funguje a meškanie býva podstatne dlhšie. Bohuia¾, nemá−<br />

me ve¾a moností, ako ovplyvni rýchlejšie doruèovanie zásielok, keïe SP má <strong>na</strong> poštovú slubu<br />

monopol. Ak má niekto nápad, ako <strong>na</strong> to, radi sa necháme pouèi. Situácia by sa však mohla<br />

zlepši inou cestou, keïe prechádzame <strong>na</strong> novú technológiu tlaèe (CTP), pri ktorej obchádzame<br />

jeden výrobný medzikrok (osvit), a tak sa nám podarí ušetri asi 1−2 dni.<br />

Ak máte obavy o vykrádanie schránok, odporúèame necha si posiela PCR do práce, školy<br />

alebo <strong>na</strong> iné bezpeèné miesto, prípadne sa dohodnú s poštárom, aby vám výtlaèok nechával <strong>na</strong><br />

pošte.<br />

Ïalšou podstatnou zmenou je zme<strong>na</strong> <strong>na</strong> poste šéfredaktora. Tým novým sa stáva kolega Ondrej<br />

Macko, ktorý má moju plnú dôveru a verím, e pod jeho vedením bude PCR ïalej rás. Nikam<br />

neodchádzam, okrem toho, e sa budem venova rozbiehaniu nových projektov, budem stále prí−<br />

tomný aj v PC REVUE (<strong>na</strong>pr. aj prostredníctvom úvodníkov), aj v <strong>na</strong>šich ïalších médiách, ale<br />

hlavnú zodpovednos za PCR u ponesie Ondrej. Tak mu drím palce a elám pevné nervy... ☺<br />

Výroba odborného èasopisu, ako je PCR, je toti pomerne nároèný proces. Na uverejnenie jedi−<br />

ného èíselného výsledku z testu treba necha zbehnú daný test x krát, niektoré testy pritom<br />

trvajú rádovo aj hodiny, niektoré zariadenia podrobujeme viacerým testom a staèí si spoèíta cel−<br />

kovú nároènos, keï sa v teste stretne <strong>na</strong>pr. 10 – 15 zariadení. Tie treba zapoièa, otestova,<br />

<strong>na</strong>foti a v rov<strong>na</strong>kom stave aj vráti. A popritom treba èlánok <strong>na</strong>písa, aby sa stihol termín <strong>na</strong>j−<br />

blišej uzávierky. Okrem toho sú tu konferencie, porady, mítingy, mnostvo èasu stráveného rôz−<br />

nymi èinnosami, ktoré <strong>na</strong> tlaèenom výstupe PCR nie sú priamo vidite¾né, ale ktoré sa v koneè−<br />

nom dôsledku podpisujú <strong>na</strong> celkovom výsledku. Samozrejme, toto všetko sa nedá stíha pri<br />

benom 8−hodinovom pracovnom èase. Preto je u nás úplne bené, keï maily èi IM beia <strong>na</strong> plné<br />

obrátky aj o polnoci èi cez víkend alebo sviatky. Je to, samozrejme, dos ve¾ký „zaberák“, ale to<br />

iste platí pre všetkých, ktorí chcú túto dy<strong>na</strong>mickú a <strong>na</strong>priek mnostvu problémov vzrušujúcu<br />

dobu <strong>na</strong>plno vyui a nezosta v sivom priemere. A to by sme neradi... ☺<br />

Všetko dobré vám elá

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

OBSAH<br />

REVUE<br />

4 Novinky<br />

10 HP: Vstupujeme do segmentu<br />

kopírok / Reportá<br />

12 TOP produkty 2004 / Preh¾ad<br />

46<br />

16 Aký poèítaè kúpi <strong>na</strong> Vianoce?<br />

/ PC REVUE poradca<br />

20 Internet ako zbraò teroristov<br />

24 Športové spravodajstvo<br />

/ Ako <strong>na</strong> to cez internet<br />

28 Fenomén menom RFID<br />

34 Je Google <strong>na</strong>jlepší? / Test<br />

vyh¾adávaèov<br />

40 Zálohovanie DVD filmov<br />

46 <strong>Vreckové</strong> poèítaèe v praxi<br />

/ Cover story<br />

HARDWARE<br />

58 Test: <strong>Vreckové</strong> poèítaèe<br />

64 Test: Datavideoprojektory<br />

72 Test: Wi−Fi – externé prístupové<br />

body<br />

78 Test: USB flash disky<br />

82 Bestsellers 12/2004 / Preh¾ad trhu<br />

84 Porov<strong>na</strong>nie štyroch <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

procesorov <strong>na</strong> trhu<br />

64<br />

<strong>Vreckové</strong> poèítaèe v praxi<br />

V minulosti sme sa venovali hlavne technickým<br />

vlastnostiam PDA, teraz sa <strong>na</strong> ne pozrieme<br />

viac z praktickej stránky.Pozrieme sa aj <strong>na</strong><br />

aktuálne novinky a v rubrike Hardware nájdete<br />

náš redakèný porovnávací test PDA dostup−<br />

ných <strong>na</strong> súèasnom slovenskom trhu.<br />

Datavideoprojektory<br />

Test sme tentoraz poòali v dvoch základných<br />

líniách – projektor ako vianoèný darèek<br />

a projektor ako koncoroèný firemný nákup.<br />

2 PC REVUE 12/2004<br />

88 Formac Disk XTR Platinum<br />

89 Hitachi Microdrive 3K4<br />

90 HP Laserjet 1160 a Laserjet 1320<br />

92 IBM Infoprint 1222 d<br />

93 Logitech Cordless Desktop LX 501<br />

94 Keybola<br />

95 DigiPro AMD<br />

96 LifeView FlyDVB−T Duo CardBus<br />

97 Celeston VistaPix<br />

98 D−Link 5−Port Gigabit Switch<br />

99 D−Link DWL−900AP+<br />

100 Linksys Wireless−G Broadband<br />

Router<br />

100 Dicota Branch 2.0<br />

101 Dicota Gate<br />

102 Dicota BacPac Broker a Pep.Up<br />

103 Notebook Asus W1000<br />

104 Acer TravelMate 3201XCi<br />

104 Dicota Relax<br />

105 Dicota Racer a Dicota Freelance<br />

106 Základné dosky FIC<br />

107 MSI Radeon X800XT PE<br />

108 Základné dosky s èipom Grantsdale<br />

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

78<br />

USB flash disky<br />

USB flash disk (<strong>na</strong>zývaný aj pamäový k¾úè<br />

alebo k¾úè USB) je u pomerne dlho známy.<br />

Pred kúpou takýchto výrobkov však neraz<br />

kupujúci stojí pred dilemou, ktorý výrobok<br />

ponúka <strong>na</strong>jlepší pomer ceny a výkonu.<br />

Vyskúšali sme to za vás.<br />

SOFTWARE<br />

110 Corel DRAW12 CZ/PL<br />

111 ABBYY PDF Transformer<br />

112 Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus<br />

113 QuarkXPress Passport 6.11 CZ Win<br />

114 Šifrovanie dokumentov / Test<br />

a preh¾ad<br />

117 Sharewarové okienko<br />

INTERNET<br />

118 Net & Security news<br />

118 Komentár: /dev/null/040<br />

120 Ako <strong>na</strong> web VIII. – uitoèné programy<br />

123 Nefunkèné linky <strong>na</strong> webe<br />

125 Pracujeme so štýlmi / 9. èas<br />

126 Na potulkách svetom WWW<br />

SERVIS<br />

128 Vírusový radar<br />

130 Tipy a triky pre Windows<br />

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

<strong>TEST</strong>OVALI SME<br />

72<br />

WiFi – externé prístupové body<br />

V predchádzajúcom vydaní PC REVUE sme<br />

testovali karty, ktoré po zasunutí do PC<br />

umoòovali pripojenie k bezdrôtovej sieti. Teraz<br />

sme však pod drobnoh¾ad vzali adaptéry, ktoré<br />

sa k poèítaèu pripájali zvonka a s poèítaèom<br />

sú spojené pomocou eternetového kábla.<br />

131 DVD okienko, Kniné novinky<br />

132 Promo<br />

134 Èo by ste mali vedie o MS Office<br />

2003 Service Pack 1<br />

134 Poradòa<br />

175 Súae, CD, zoz<strong>na</strong>m inzerentov<br />

176 Predplatné, vyhodnotenie súaí<br />

INFOWARE<br />

MAGAZÍN<br />

135 Novinky<br />

138 IT komunita<br />

139 PLM a CATIA verzia 5 – 3D ako<br />

komunikaèný nástroj / Reportá<br />

TECHNOLÓGIE<br />

140 DATAWARE VI. / OLAP a<strong>na</strong>lýza<br />

v prostredí databázy IBM DB2 Stinger<br />

143 Storage riešenia šetria èas,<br />

peniaze a nervy III.<br />

145 Oracle Portal<br />

146 Bezpeènos sieových sluieb II.<br />

PRODUKTY<br />

148 Visual Basic 2005 Express Beta 1<br />

149 Visual Web Developer a technológie<br />

ASP.NET 2.0<br />

LINUXWARE<br />

152 Linux news<br />

153 Linux prakticky ako server aj desktop<br />

/ 16. èas<br />

157 Programujeme hry (nielen) pre Linux<br />

CODEWARE<br />

159 HTML + TIME / Programové<br />

konštrukcie<br />

161 C++ v .NET<br />

163 Java 2 Enterprise Edition pod lupou<br />

166 Konektivita v PHP<br />

167 PHP5: SQLite – od¾ahèená<br />

databáza<br />

170 WildTangent Driver a <strong>na</strong> èo slúi?<br />

172 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II

N O V I N K Y<br />

Mozgovým implantátom mono ovláda poèítaè silou myšlienok<br />

Kvadruplegik, èlovek, ktorý nemôe ovláda svoje konèati−<br />

ny pre poruchu inervácie, má ve¾mi obmedzené monosti<br />

ovládania prístrojov. Pouívajú sa senzory sledujúce pohyb<br />

jeho hlavy, pri <strong>na</strong>jaších prípadoch sa vy−<br />

uíva aj sledovanie pohybu oèí, jediného<br />

funkèného prsta, pery a pod. Zosnímané<br />

pohyby sa interpretujú ako príkazy, ktoré<br />

potom elektronika vykonáva. Vedci sa po−<br />

kúšajú vyvinú lepšie metódy. Medzi ne<br />

patrí snímanie myšlienok a vykonávanie<br />

úkonov <strong>na</strong> základe ich a<strong>na</strong>lýzy. Existujú<br />

neinvazívne metódy, zaloené <strong>na</strong> snímaní<br />

mozgových vån, tie však dávajú globálnejší<br />

poh¾ad <strong>na</strong> funkciu mozgu, a teda z nich<br />

nemono vyextrahova úplne konkretizované príkazy.<br />

Ove¾a lepšie výsledky dávajú invazívne metódy, keï sa do<br />

lebky èloveka implantujú snímaèe. Touto cestou sa vydala<br />

spoloènos Neural sig<strong>na</strong>ls z Atlanty, ktorej implantát je<br />

Za overenie legálnosti systému<br />

ponúka Microsoft softvér<br />

zadarmo<br />

Microsoft ponúka za dobrovo¾né podrobenie sa overeniu<br />

legálnosti systému softvér s výraznou z¾avou alebo dokonca<br />

zadarmo. Pouívatelia operaèného systému Windows XP,<br />

ktorých sa táto akcia týka, si môu legálnos <strong>na</strong>inštalovanej<br />

verzie overi prostredníctvom Microsoft Download centra<br />

v prípade, e sa pokúsia stiahnu niektorý z „Microsoft<br />

Genuine“ programov èi systémových súèastí. Idea on−line<br />

overovania legálnosti <strong>na</strong>inštalovaného OS Windows<br />

pochádza u z minulosti – Microsoft vlani v septembri spus−<br />

til skúšobne slubu s podobnou funkciou. Miesto pôvodne<br />

oèakávaného dopytu 20 000 overení si vtedy túto slubu<br />

vyskúšalo a 800 000 pouívate¾ov. Pravdepodobne tento<br />

úspech povzbudil Microsoft k uvedeniu zlepšeného overo−<br />

vania pravosti inštalovaného operaèného systému, oboha−<br />

teného o „motivaèný faktor“. V tomto prípade Microsoft<br />

ponúka po overení monos zadarmo si stiahnu úplnú ver−<br />

ziu PhotoStory 3 – programu <strong>na</strong> úpravu multimédií. Mic−<br />

rosoft ponúka legálnym vlastníkom OS Windows aj ïalšie<br />

programy a sluby za výrazne zníenú cenu. Právom sa<br />

vynárajú otázky, ako bude Microsoft <strong>na</strong>klada so získanými<br />

informáciami. Microsoft tvrdí, e pouívatelia, ktorí zistia<br />

nelegálne <strong>na</strong>inštalovaný systém <strong>na</strong> svojom PC, nebudú<br />

potrestaní. Údaje získané cez túto slubu <strong>na</strong>vyše nebudú<br />

perso<strong>na</strong>lizované a budú slúi len <strong>na</strong> štatistické úèely. On−<br />

line kontrola pravosti Windows XP prebieha <strong>na</strong> princípe<br />

aktivácie operaèného systému, pri ktorej sa vytvára asociá−<br />

e ste o nich nikdy nepoèuli? Neèudo – k nám sa nedo−<br />

váali a od svojho uvedenia v roku 2001 v podstate ani<br />

ve¾kú dieru do sveta nestihli urobi. V súèasnosti však vý−<br />

robca optických médií Ritek ohlásil opätovný vývoj a zno−<br />

vuuvedenie nástupcov týchto médií s pochopite¾nou s<strong>na</strong>−<br />

hou o masové rozšírenie. Mikrooptické médium DataPlay<br />

má rad výhod, ktoré by sa dali vyui pri mobilných za−<br />

riadeniach, ako sú mobilné telefóny, fotoaparáty èi hu−<br />

dobné prehrávaèe. Okrem ve¾kosti (3 × 4 cm) a hmot−<br />

nosti (len 3 gramy) za pozornos stojí aj ich kapacita,<br />

ktorá v súèasnosti dosahuje 500 MB <strong>na</strong> médium. Ako<br />

mono tušíte, DataPlay médiá fungujú <strong>na</strong> princípe nie<br />

nepodobnom klasickým CD èi DVD médiám, ale s vyššou<br />

hustotou zápisu (4,66 MB <strong>na</strong> mm 2 ). Na rozdiel od iných<br />

optických médií DataPlay sú pevne umiestnené v kazete<br />

a sú podstatne menšie – médium sa dá porov<strong>na</strong> s väèšou<br />

známkou. Pred tromi rokmi, keï bolo médium DataPlay<br />

uvedené <strong>na</strong> trh, išlo o médiá s vysokou energetickou<br />

nároènosou zápisu a relatívne vysokou cenou. V súèas−<br />

4 PC REVUE 12/2004<br />

uloený pod lebeènou kosou, no bez toho, aby sa dotýkal<br />

priamo neurónov, teda buniek mozgu. Najinvazívnejšou<br />

metódou, ktorá dáva <strong>na</strong>jlepšie výsledky, je <strong>na</strong>pojenie<br />

implantátu priamo <strong>na</strong> neuróny. Tento<br />

princíp aplikovala vo svojom zariadení<br />

<strong>na</strong>zvanom BrainGate firma Cyberkinetics<br />

z Foxborough, Massachusetts. Implantát<br />

vo ve¾kosti pilulky disponuje stovkou elek−<br />

tród, ktorými sníma signály priamo z neu−<br />

rónov mozgu. Potenciálne je teda moné<br />

sníma aktivitu mozgu v stovke bodov.<br />

V júni 2004 bol implantát <strong>na</strong>pojený <strong>na</strong><br />

mozog 24−roèného kvadruplegika. V tes−<br />

toch sa ukázalo, e mono vïaka nemu<br />

ovláda prístroje ako televízor alebo poèítaè, hra hry, pre−<br />

èíta e−maily. Staèí myšlienka pouívate¾a a dá sa stíši tele−<br />

vízor, dokonca netreba ani preruši prebiehajúci rozhovor<br />

medzi pouívate¾om a ïalšou osobou.<br />

cia medzi 25−miestnym inštalaèným kódom a hardvérovou<br />

konfiguráciou PC, <strong>na</strong> ktorom je systém <strong>na</strong>inštalovaný. Ak sa<br />

k slube prihlási viacero pouívate¾ov s rôznou hardvérovou<br />

konfiguráciou, ale s operaèným systémom <strong>na</strong>inštalovaným<br />

vdy s rov<strong>na</strong>kým inštalaèným kódom, je tento systém prav−<br />

depodobne <strong>na</strong>inštalovaný nelegálne. Microsoft v takom prí−<br />

pade pouívate¾a <strong>na</strong>smeruje <strong>na</strong> stránku venovanú odha−<br />

¾ovaniu pirátskeho šírenia svojich produktov, kde môu<br />

nájs ïalšie informácie, ako postupova. V západnej Európe<br />

sa však objavili prvé prípady, keï po pokuse o overenie<br />

pravosti došlo miesto zamietnutia monosti stiahnu prog−<br />

ram k zablokovaniu poèítaèa s pirátsky <strong>na</strong>inštalovanými<br />

Windows. Je otázka, èi ide iba o výnimoènú konšteláciu<br />

okolností alebo o systémové opatrenie zo strany Microsoftu.<br />

Bluetooth pre kadý televízor<br />

Nórska firma Spagat skonštruovala modul, ktorý umoòuje<br />

pozera fotografie a správy MMS (Multimedia Messaging<br />

Service) alebo poèúva hudbu <strong>na</strong> televízore po ich prenose<br />

zo zariadení podporujúcich štandard Bluetooth.<br />

Do televízneho prijímaèa, konkrétne<br />

do jeho konektora SCART, staèí<br />

zasunú modul Crabat Multi−<br />

media Mobile Viewer a stla−<br />

èi jedno tlaèidlo. Na ob−<br />

razovke televízora sa ná−<br />

sledne dajú prezera foto−<br />

grafie, uloené <strong>na</strong>príklad v mo−<br />

bilnom telefóne alebo poèítaèi vo<br />

Mikrooptické médiá DataPlay hlásia návrat<br />

nosti sa pracuje práve <strong>na</strong> odstránení týchto dvoch <strong>na</strong>j−<br />

väèších nedostatkov – výrobná ce<strong>na</strong> sa v súèasnosti pohy−<br />

buje <strong>na</strong> úrovni okolo pä dolárov a energetická nároènos<br />

zápisu aj èítania sa zníila <strong>na</strong>to¾ko, e ich je moné poui<br />

aj v prenosných zariadeniach. Zaujímavosou DataPlay<br />

médií je, e sú obojstranné, to z<strong>na</strong>mená, e pri súèasnej<br />

kapacite média maximálne 500 MB sa <strong>na</strong> kadú stranu<br />

zmestí 250 MB. Inováciou výrobných postupov sa však<br />

zvýši aj kapacita médií DataPlay, a to a <strong>na</strong> 1 GB <strong>na</strong><br />

médium. Vyuitie médií DataPlay je aktuálne mizivé – vo<br />

svojom portfóliu ho má nieko¾ko spoloèností zaoberajú−<br />

cich sa výrobou a distribúciou optických médií, s podpo−<br />

rou v prípade prenosných prehrávaèov však prišlo len<br />

nieko¾ko málo spoloèností (Imation, Samsung). Klasické<br />

mechaniky pre PC ako v prípade optických médií pre toto<br />

médium neexistujú, existuje však nieko¾ko hudobných<br />

veí, ktoré podporujú okrem prehrávania aj <strong>na</strong>hrávanie<br />

DataPlay médií. Okrem výhod však má toto optické médi−<br />

um s ambíciou pokori pamäové médiá aj nieko¾ko<br />

formáte JPEG. Podobným spôsobom mono cez TV a jeho<br />

reproduktory prehráva skladby vo formáte MP3. Crabat<br />

s rozmermi 56 × 19 × 80 mm a hmotnosou 150 gramov<br />

stojí v internetovom obchode výrobcu 99 eur.<br />

Majú poèítaèe, ale nepouívajú ich<br />

V mnohých nemeckých domácnostiach hrá poèítaè pri vy−<br />

uívaní vo¾ného èasu ved¾ajšiu úlohu. Pod¾a údajov nemec−<br />

kého Spolkového štatistického úradu (Statistisches Bundes−<br />

amt Deutschland) pribline dve tretiny domácností v Ne−<br />

mecku vlastnia poèítaè. V <strong>na</strong>jnovšej štúdii, ktorú pripravil<br />

inštitút <strong>na</strong> výskum vo¾ného èasu B.A.T. Hamburg, sa uvá−<br />

dza, e iba kadý siedmy Nemec poèítaè doma aj denne<br />

pouíva. Dokonca 53 percent úèastníkov prieskumu sa<br />

vyjadrilo, e PC doma pouívajú „mono raz roène“, „zried−<br />

kavejšie“ alebo „nikdy“. A kadý druhý opýtaný zasa uvie−<br />

dol, e vôbec nepouíva internet. Reprezentatívneho prie−<br />

skumu, zameraného <strong>na</strong> zistenie zvykov v oblasti vo¾ného<br />

èasu a médií, sa zúèastnilo 3000 ¾udí starších ako 14 rokov.<br />

Èo sa médií týka, 97 percent favorizuje televíziu, 91 percent<br />

poèúva rozhlas a 84 percent èíta noviny. Inštitút konštato−<br />

val, e predpovedané zníenie záujmu o televíziu pre<br />

uprednostnenie poèítaèov a internetu sa nekoná a televízia<br />

nestratila niè zo svojej atraktívnosti. Jej sledovanos sa<br />

nemení a nové médiá pribudli <strong>na</strong>vyše. V skupine 14− a 49−<br />

roèných denne sleduje televízne vysielanie 72 percent,<br />

medzi vyše 50−roènými je sledovanos dokonca a 85−per−<br />

centná. Medzi 14− a 49−roènými iba 21 percent vyuíva<br />

<strong>na</strong>vyše aj alebo ako alter<strong>na</strong>tívu poèítaè.<br />

Aby u z myši zápästie nebolelo<br />

Anglická spoloènos pred−<br />

stavila <strong>na</strong>ozaj netradièné<br />

ergonomické zlepšenie<br />

myši. Pod¾a prieskumov<br />

toti vïaka nesprávnej<br />

polohe ruky nejeden po−<br />

uívate¾ trpí bolesami zápästia. Práve tento problém by mal<br />

vyrieši nový výrobok, ktorý mono pripoji k akejko¾vek<br />

poèítaèovej myši. Je to vlastne podloka pod zápästie, kto−<br />

rá sa vïaka spoju pohybuje spolu s myšou. Vyrába sa vo<br />

viacerých kombináciách, a tak môe svoju myšku skrášli<br />

kadý pouívate¾ pod¾a vlastného uváenia.<br />

nevýhod. Ak ho porovnávame s CD−R, vynára sa jed<strong>na</strong><br />

zásadná nevýhoda – médiá DataPlay sú toti typu WORM<br />

èie Write Once, Read Many. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e<br />

súèasné médiá DataPlay môete zapísa len raz a obsah<br />

média u ïalej nemôete prepisova, s vývojom prepiso−<br />

vate¾ných médií sa zatia¾ ani len neuvauje. Kto teda vlast−<br />

ne vyuije médiá DataPlay? Najsvetlejšia budúcnos sa<br />

zatia¾ èrtá v hudobnom priemysle. Svojou ve¾kosou sú<br />

toti médiá DataPlay ideálne <strong>na</strong> predaj hudby. Navyše do<br />

médií mono zabudova rôzne DRM ochrany, ako <strong>na</strong>prí−<br />

klad obmedzenia kopírovania, èasovú platnos média<br />

a podobne. Na presadenie nového štandardu treba<br />

mnostvo <strong>na</strong>dšenia a to práve v prípade tohto média<br />

chýba <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> strane pouívate¾ov. V prípade, e by sa<br />

médium dalo prepisova, bolo by ho moné pouíva ako<br />

záz<strong>na</strong>mové médium pre prenosné multimediálne zaria−<br />

denia. V opaènom prípade je aj tento pokus o nový štan−<br />

dard pravdepodobne odsúdený <strong>na</strong> opätovné zapadnutie<br />

prachom.

Tlaèiareò bude moné identifikova pod¾a<br />

vytlaèeného dokumentu<br />

Mechanické písacie stroje, v minulosti hojne pouívané, trpeli istým neduhom. Kadý z<br />

nich toti ukladal písmenká <strong>na</strong> papier jedineèným spôsobom. To viedlo k ich ¾ahkej<br />

potenciálnej identifikácii. Boli dokonca obdobia, keï sa z kadého vyrobeného písacie−<br />

ho stroja odkladali vzorky <strong>na</strong>písaného textu, aby bolo neskôr moné rýchlejšie daný<br />

písací stroj nájs. Tieto èasy u pominuli a vo väèšine prípadov sa <strong>na</strong> odpoèinok pobra−<br />

li aj mechanické písacie stroje, ktoré <strong>na</strong>hradili poèítaèové tlaèiarne. Predpokladalo sa,<br />

e rozdiely v tlaèi budú v prípade týchto zariadení minimálne a a<strong>na</strong>logická forma ich<br />

identifikácie nebude moná. Zdá sa však, e to nie je celkom tak. Americkým vedcom z<br />

Purdue University pod vedením profesora Edwarda Delpa sa podarilo zisti, e aj kadý<br />

typ laserovej tlaèiarne má svoj osobitý „rukopis“. V testoch bolo moné v 11 z 12 prí−<br />

padov urèi konkrétny typ tlaèiarne. V budúcnosti by sa táto metóda mala rozšíri aj <strong>na</strong><br />

atramentové tlaèiarne a vedci veria, e sa im podarí vypracova postup, ktorým by doká−<br />

zali identifikova nielen typ, ale aj konkrétnu tlaèiareò, ktorá vytlaèila skúmaný doku−<br />

ment. Metóda identifikácie tlaèiarne je zaloená <strong>na</strong> <strong>na</strong>skenovaní òou vytlaèeného doku−<br />

mentu a jeho a<strong>na</strong>lyzovaní softvérom <strong>na</strong> rozpoznávanie vzorov. Rozdiely medzi výstupmi<br />

z rôznych tlaèiarní pritom nemusia by vidite¾né ¾udským okom, <strong>na</strong>priek tomu sú vïaka<br />

matematickým postupom a štatistike dostatoène ve¾ké.<br />

ATI predbehlo nVidiu<br />

Kým súboj o prvenstvo, pokia¾ ide o rýchlos<br />

grafických èipov, medzi výrobcami ATI<br />

a nVidia zatia¾ ešte nebol rozhodnutý, èísla<br />

o predaji hovoria jednoz<strong>na</strong>ène v prospech<br />

ATI. Z informácií inštitútu <strong>na</strong> prieskum trhu<br />

Mercury Research vyplýva, e ATI v oblasti<br />

grafických èipov predaných <strong>na</strong> grafických<br />

kartách urèených pre stolové poèítaèe a no−<br />

tebooky zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l skokový rast o 13 per−<br />

cent a tým celkovo dosiahol trhový podiel 59<br />

percent. Naopak, nVidia stratila 13 percent<br />

a dnes jej v tejto oblasti trhu patrí 37 per−<br />

cent. ATI ovláda viac segment cenovo vý−<br />

hodných kariet, kým nVidia dominuje skôr<br />

v oblasti high−end produktov. V <strong>na</strong>jvýnos−<br />

nejšom sektore trhu kariet strednej triedy sú<br />

sily vyrov<strong>na</strong>né. Najväèším výrobcom grafic−<br />

kých èipov je však stále Intel, ktorému v rám−<br />

ci kompletného trhu patrí 39 percent a prvé<br />

miesto, ATI s 27 percentami (prírastok +4) je<br />

<strong>na</strong> druhom miesto a nVidia s 15 percentami<br />

(−8) <strong>na</strong> tretej pozícii.<br />

Bluetooth v trojnásobnej<br />

rýchlosti je <strong>na</strong> svete<br />

Skupi<strong>na</strong> Bluetooth Special Interest Group<br />

pod¾a plánov zverejnila špecifikácie tech−<br />

nológie Bluetooth 2.0 + Enhanced Data<br />

Rate (EDR). Nové zariadenia s podporou<br />

Bluetooth EDR by mali dokáza oproti<br />

súèasným zariadeniam Bluetooth 1.2 pre−<br />

náša dáta rýchlosou a 3 Mbit/s. Kým<br />

Bluetooth 1.0b, 1.1 a 1.2 prenášali dáta <strong>na</strong><br />

hranici 80 kB/s, mali by EDR−ká dosiahnu<br />

hranicu 240 kB/s. Líder <strong>na</strong> trhu èipov urèe−<br />

ných práve pre túto technológiu, spoloènos<br />

CSR, u má pripravené prvé funkèné èipy<br />

s podporou EDR. Pod¾a oficiálnych odha−<br />

dov by sa tak prvé zariadenia s podporou<br />

novej verzie technológie Bluetooth mali<br />

dosta <strong>na</strong> svetové trhy u zaèiatkom roku<br />

2005. Samozrejme, nová technológia je<br />

spätne kompatibilná so svojimi staršími<br />

„súrodencami“ a jej príchod sa u dlho<br />

oèakáva, pretoe súèasné prenosové rých−<br />

losti sú u dos nízke, <strong>na</strong>jmä vzh¾adom <strong>na</strong><br />

pamäové monosti zariadení, v ktorých sa<br />

Bluetooth integruje. Ak <strong>na</strong>príklad mobilný<br />

telefón disponuje 128 MB flash pamäovou<br />

kartou, jej úplné <strong>na</strong>plnenie dátami trvá tak−<br />

mer 25 ÷ 30 minút, èo je <strong>na</strong>ozaj dlhý èas.<br />

Ako sa dosiahla nová prenosová rýchlos?<br />

Súèasné zariadenia vyuívajú výluène mo−<br />

duláciu GFSK (Gaussian Frequency Shift<br />

Keying), zatia¾ èo nové zariadenia s podpo−<br />

rou EDR dokáu okrem GFSK <strong>na</strong>sadi i ïal−<br />

šie dva varianty modulácie Phase Shift<br />

Keying – pi/4DQPSK pre prenosovú rých−<br />

los 2 Mbit/s a takisto 8DPSK pre prenoso−<br />

vú rýchlos 3 Mbit/s.<br />

Pol terabajtu<br />

<strong>na</strong> optickom disku<br />

Spoloènos Pioneer vyvinula technológiu,<br />

ktorá umoòuje <strong>na</strong> optické médium uloi<br />

500 GB údajov. Pre porov<strong>na</strong>nie pripomeò−<br />

me, e ide o 20× viac údajov, ako mono<br />

uloi <strong>na</strong> disk Blue−ray, ktoré majú <strong>na</strong>hradi<br />

súèasné DVD. Tento výrazný posun sa vývo−<br />

járom spoloènosti Pioneer podarilo dosiah−<br />

nu vïaka <strong>na</strong>sadeniu UV lasera, ktorý<br />

umoòuje <strong>na</strong> povrchu disku vytvára pity<br />

(oblas <strong>na</strong> povrchu CD èi DVD nesúca 1 bit<br />

informácie) s rozstupom 70 nm. Podrob−<br />

nosti o pripravovanom komerènom vyuití<br />

neboli zverejnené.<br />

TDK má ochranu<br />

proti škrabancom<br />

<strong>na</strong> optických médiách<br />

a displejoch<br />

Problémy s poškrabanými displejmi mobil−<br />

ných telefónov èi PDA dokáu pekne zne−<br />

príjemni ivot. Nevraviac u o poškriaba−<br />

ných optických médiách, ktoré prestávajú<br />

by v niektorých prípadoch dokonca èita−<br />

te¾né. Výrobcovia u viac ráz prišli s rieše−<br />

niami, ako ochráni hladké plochy pred<br />

poškriabaním, no väèšinou neuspeli. Pod¾a<br />

amerického èasopisu New Scientist však<br />

spoloènos TDK koneène prišla s koncepè−<br />

ným riešením ochrany optických médií<br />

a displejov mobilných zariadení. Tajomstvo<br />

sa skrýva v novej hmote, ktorá by sa mala<br />

pouíva ako oplášovanie displejov<br />

a optických médií. Aj keï informácií o novej<br />

hmote je zatia¾ len málo, u existujú prvé<br />

vzorky takto upravených médií, ktoré mali<br />

redaktori spomí<strong>na</strong>ného média v reáli „otes−<br />

tova“. Na poškriabanie upraveného CD<br />

média mali redaktori k dispozícii okrem<br />

klasických „prepisovaèiek“ aj kuchynskú<br />

drôtenú pomôcku <strong>na</strong> umývanie riadu. Po−<br />

škriaba médium sa však podarilo a ostrím<br />

švajèiarskeho noa. Takto upravené médiá<br />

12/2004 PC REVUE 5

Trhový podiel formátu MP3 klesá – <strong>na</strong> diskoch<br />

je menej „empétrojok“<br />

Podiel kompresného hudobného formátu MP3 <strong>na</strong> trhu s hudbou klesá. Digitálnej<br />

hudby vo formáte MP3 je <strong>na</strong> diskoch pouívate¾ských poèítaèov èoraz menej. Nejde<br />

síce o zásadný pokles, „empétrojok“ je <strong>na</strong> diskoch stále takmer 75 % z celkového<br />

poètu digitálnej hudby, ale pod¾a všetkého formát MP3 za posledný rok zaèal stráca<br />

dych. Je moné, e by sme sa doèkali postupného zániku tohto formátu? Pod¾a vý−<br />

skumu NPD Group, ktorý sa zameral <strong>na</strong> monitorovanie obsahu pevného disku 40 000<br />

participantov, sa podiel digitálnej hudby vo formáte MP3 zníil za posledný rok o 10<br />

percentuálnych bodov z 82 <strong>na</strong> 72 %. Tento pohyb má <strong>na</strong> svedomí viac faktorov. Jedným<br />

z nich je aj masové pretláèanie vlastného formátu WMA zo strany Microsoftu. Ïalším<br />

faktorom je rozšírenie internetového obchodu s digitálnymi skladbami, ktoré sú v prípa−<br />

de <strong>na</strong>jväèšieho hráèa <strong>na</strong> tomto poli iTunes distribuované vo formáte AAC, ktorý podpo−<br />

ruje aj DRM (Digital Right Ma<strong>na</strong>gement). Na druhej strane paradoxne v prípade pre−<br />

nosných prehrávaèov preíva formát MP3 boom. Pod¾a toho istého prieskumu a dvad−<br />

sa percent opýtaných pouívate¾ov uviedlo, e je pre nich pri výbere prenosného hudob−<br />

ného prehrávaèa dôleitá monos prehráva práve skladby vo formáte MP3. Tomuto<br />

tlaku akoby pod¾ahlo aj Sony, ktoré sa roky bránilo podpori formát MP3 aj vo svojich<br />

prehrávaèoch. Sony nedávno ohlásilo, e jeho digitálne prehrávaèe v blízkej budúcnos−<br />

ti budú podporova aj formát MP3, èím sa majitelia prehrávaèov tejto z<strong>na</strong>èky vyhnú pre−<br />

vádzaniu hudby do dvorného formátu Sony – ATRAC. Aká je teda budúcnos MP3?<br />

Thomson, vlastník patentu <strong>na</strong> tento kompresný formát, sa hrdí, e u v podstate iadne<br />

nové multimediálne zariadenie neobchádza tento formát a èaká ho ešte svetlá budúc−<br />

nos. Pôvodné predpovede, ktoré MP3 dávali šes mesiacov ivota, sa tak nespåòajú u<br />

desa rokov.<br />

dávajú lepšie vyhliadky do budúcnosti <strong>na</strong>j−<br />

mä DVD videopoièovniam, ktoré zápasia<br />

s poškriabanými médiami a následnými<br />

nákladnými nákupmi DVD titulov s licen−<br />

ciou <strong>na</strong> poièiavanie.<br />

Bluetooth aj <strong>na</strong><br />

mobiloch bez Bluetooth?<br />

Hoci technológia Bluetooth sa u stáva<br />

štandardom vo svete mobilov, ve¾a telefó−<br />

nov túto vymoenos nepodporuje. Spoloè−<br />

nos Jabra sa rozhodla vyrobi kompaktný<br />

adaptér s 2,5 mm výstupom jack (kompati−<br />

bilný s väèšinou mobilných telefónov), ktorý<br />

doplní podporu Bluetooth. Slúi <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

spárovanie s ¾ahkými handsfree súpravami,<br />

poskytne 8 hodín hovoru alebo 240 hodín<br />

pohotovostného reimu. Disponuje i dvo−<br />

ma svetelnými diódami a zaujímavosou je<br />

integrovanie štandardu Bluetooth 1.2. Ne−<br />

výhodou však zostáva nutnos nosi ïalšie<br />

drobné zariadenie so sebou. Za cenu 59<br />

USD (pribline 1900 Sk) by sa mala dosta<br />

i <strong>na</strong> <strong>na</strong>še trhy u èoskoro.<br />

Turbínové batérie –<br />

konkurencia pre<br />

palivové èlánky?<br />

Alan Epstein z Massachusetts Institute of<br />

Technology vidí nový smer pre batérie vo<br />

vyuití klasických turbín. Nové prenosné<br />

zariadenia so stále väèšími a jasnejšími dis−<br />

plejmi, podporou Wi−Fi alebo GPS majú stú−<br />

pajúce nároky <strong>na</strong> kapacitu batérií. Jedným z<br />

riešení by mohla by aj turbínová batéria,<br />

ktorá pod¾a originálneho zdroja vyaduje<br />

ako palivo diesel. Samotná turbí<strong>na</strong> s listami<br />

nie je väèšia ako pädesiathaliernik, otoèí sa<br />

viac ako 16 000−krát za sekundu a konce<br />

listov dosahujú <strong>na</strong>dzvukovú rýchlos. Epstein<br />

tvrdí, e tento typ batérií bude priamou<br />

konkurenciou k „palivovým èlánkom“ (fuel<br />

cells), ktoré u zaèí<strong>na</strong>jú prenika <strong>na</strong> trh. Aj<br />

keï turbínové batérie majú nevýhodu vo<br />

vytváraní horúcich výfukových plynov, výho−<br />

dy sú v niších nárokoch <strong>na</strong> palivo ako<br />

v prípade palivových èlánkov. Navyše<br />

zostrojené prototypy dokáu poskyt−<br />

nú u teraz výkon 15 a 20 wattov,<br />

rozmerovo porov<strong>na</strong>te¾né palivové<br />

èlánky poskytnú výkon okolo 2 wat−<br />

tov. Turbínové batérie sa pod¾a plá−<br />

nov majú vyuíva <strong>na</strong>jprv v armáde<br />

a neskôr aj v komerènej sfére.<br />

Dvojvrstvové DVD+R<br />

8× Dual Layer u<br />

budúci rok<br />

Na Slovensku sa ešte len zaèí<strong>na</strong>jú predáva<br />

dvojvrstvové (DL) DVD+R médiá a u bol<br />

ohlásený príchod variantu s certifikovanou<br />

rýchlosou zápisu 8×. Je to v podstate troj−<br />

násobný nárast rýchlosti <strong>na</strong>pa¾ovania opro−<br />

ti súèasným 2,4× DL médiám. Ukonèenie<br />

vývoja tohto média ohlásili spoloène Mit−<br />

subishi Kagaku Media, Philips a Ricoh <strong>na</strong><br />

výstave PC World Expo, ktorá sa skonèila<br />

v sobotu v Japonsku. Napa¾ovaèky umo−<br />

òujúce zápis <strong>na</strong> DL médiá spomí<strong>na</strong>nou<br />

rýchlosou by mali by k dispozícii u zaèiat−<br />

kom budúceho roka, o dostupnosti médií<br />

správa nepíše. Majitelia súèasných DL <strong>na</strong>−<br />

pa¾ovaèiek sa však obáva nemusia, pod¾a<br />

Philipsu <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanie 8× DL médií po−<br />

staèí pri väèšine <strong>na</strong>pa¾ovaèiek aktualizova<br />

firmvér. Ceny 8× DL médií zatia¾ nie sú zná−<br />

me, ale dá sa oèakáva, e budú ešte vyššie<br />

ako v súèasnosti ceny 2,4× DL médií.<br />

3 Gb/s <strong>na</strong> Serial ATA?<br />

Priekopníkom je spoloènos Samsung, kto−<br />

rá oznámila, e vyvíja disk SATA podporu−<br />

júci prenos údajov rýchlosou 3 Gb/s. Jeho

Keï sa vedci s<strong>na</strong>ia <strong>na</strong>uèi robota chodi, pouívajú dva základné<br />

prístupy. Buï <strong>na</strong>programujú algoritmus chodenia klasickým spô−<br />

sobom, príkaz po príkaze v niektorom<br />

z programovacích jazykov, alebo po−<br />

uijú tzv. evoluèné algoritmy a nechajú<br />

správny program „vyvinú sa“. Obidva<br />

prístupy sú však mimoriadne zdåhavé.<br />

Jasuo Kunijoši a Šinsuke Suzuki úspešne<br />

vyskúšali iný postup. Nauèili robota cho−<br />

di pomocou chaosu. Vyuili jednu z<br />

vlastností chaosu, ktorá dokáe aj mini−<br />

málne podnety <strong>na</strong> vstupe chaotickej<br />

funkcie pretransformova do silnej reak−<br />

cie. Dvojica vedcov z Tokijskej univerzity<br />

vytvorila simuláciu robota disponujúceho dvanástimi nohami.<br />

Kadá z nich je ovládaná samostatnou chaotickou funkciou, pri−<br />

èom <strong>na</strong> jej vstupe je dvanás parametrov získavaných zo senzora<br />

základom sa má sta obvod SOC 88i6525 od spoloènosti Mar−<br />

vella. Ak zaèneme poèíta, ¾ahko zistíme, e v Samsungu sa nezro−<br />

dila iad<strong>na</strong> senzácia, to sa iba PR oddelenie pohralo s èíslami, aby<br />

pripútalo pozornos <strong>na</strong> vývoj nových SATA II pevných diskoch. Po<br />

prepoète a odrátaní réie toti spomí<strong>na</strong>ných 3 Gb/s zodpovedá<br />

prenosovej rýchlosti definovanej pre SATA II, ktorá je 300 MB/s.<br />

DVD si prehráme <strong>na</strong> mobile<br />

Spoloènos Makayama sprístupnila program DVD to Mobile, vïaka<br />

ktorému je moné uloi obsah filmového DVD <strong>na</strong> pamäovú kartu<br />

vo formáte MPEG4. Na uloenie celoveèerného filmu pod¾a údajov<br />

výrobcu vystaèíte so 128 MB pamäovou kartou. Tú následne<br />

vloíte do mobilného telefónu so systémom Symbian UIQ a film si<br />

pozriete <strong>na</strong> òom! Spoloènos okrem tohto programu dodáva aj ver−<br />

zie <strong>na</strong> prevod DVD do podoby prehrávate¾nej <strong>na</strong> PDA Palm, Pocket<br />

PC èi <strong>na</strong> smartphonoch. Ako program funguje, si môete pozrie <strong>na</strong><br />

stránke výrobcu. Zdá sa, e budúcnos mobilov je tu. Odteraz si u<br />

cestu vlakom èi mestskou dopravou nebudeme kráti poèúvaním<br />

MP3, ale pozeraním filmov...<br />

Nový fotoaparát <strong>na</strong> mobile presvieti<br />

aj šaty<br />

Japonským vedcom, ktorí vyvíjali prídavný<br />

fotoaparát do mobilných telefónov Voda−<br />

fone, ani <strong>na</strong> um nezišlo, e by toto tech−<br />

nické zariadenie mohlo ma aj ved¾ajšie<br />

úèinky. O to väèšie prekvapenie bolo, keï<br />

zistili, e špeciálny prístroj <strong>na</strong> fotografova−<br />

nie v tme dokáe za istých podmienok pre−<br />

svieti ¾udské obleèenie tak, e <strong>na</strong> fotogra−<br />

fiách je fotený objekt ako <strong>na</strong>hý. Pod¾a<br />

neskorších testovaní sa zistilo, e táto „prí−<br />

davná funkcia“ fotoaparátu funguje <strong>na</strong>j−<br />

lepšie pri tmavých bikinách. Súpravu s fo−<br />

toaparátom vyuívajúcim špeciálny filter<br />

V602−SH je moné kúpi iba v Japonsku.<br />

Hovorkyòa firmy Vodafone vyhlásila, e<br />

spoloènos by nikdy s takýmto zariadením<br />

neobchodovala. Nemá záujem rozširova<br />

a podporova takéto nevhodné fotografie.<br />

Problém voyeurizmu je vraj u aj tak dos<br />

ve¾ký. V Junej Kórei bol tento problém<br />

taký rozšírený, e vláda vydala <strong>na</strong>riade−<br />

nie, pod¾a ktorého musia telefónne foto−<br />

aparáty vdy vyda zvuk pri fotení.<br />

¼udský èiarový kód<br />

ivoty po celom svete by onedlho mohli by zachránené vïaka mik−<br />

roèipu vo ve¾kosti ryového zr<strong>na</strong>, vpichnutého injekciou pod kou.<br />

Tieto mikroèipy sa volajú VeriChips a pracujú ako èiarové kódy<br />

v supermarketoch. Doktori z nich môu zisti zásadné údaje<br />

o pacientovi, aj keï je v bezvedomí. Kadý mikroèip má špecifické<br />

sériové èíslo, ktoré je spojené s databázou, ktorá doktorom pre−<br />

zradí krvnú skupinu èloveka a aj to, <strong>na</strong> èo má alergie. V budúcnosti<br />

Chaos pomohol robotovi chodi<br />

kadej z nôh. Dôleité pre chod robota bolo <strong>na</strong>stavi správne<br />

poèiatoèné hodnoty týchto parametrov. V experimentoch sa<br />

<strong>na</strong>pokon podarilo vyladi ich tak, e<br />

robot zaèal „preš¾apova <strong>na</strong> mieste“.<br />

Pridaním závaia sa im podarilo<br />

usmerni tento pohyb tak, e kráèal<br />

zvoleným smerom. Dokázal sa aj<br />

vyhýba prekákam. Toto komplexné<br />

správanie robota sa vyvinulo ove¾a<br />

rýchlejšie ako pri pouití klasického<br />

programovania a evoluèných algorit−<br />

mov, prièom <strong>na</strong> ovládanie nôh robo−<br />

ta nie je pouitý ani jediný riadok<br />

kódu. Vedci veria, e sa im podarí <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>kom princípe skonštruova fyzicky existujúceho robota, nie−<br />

len jeho simuláciu. Pod¾a ich názoru by chaos mohol stá aj za<br />

mnohými procesmi súvisiacimi s lokomóciou v ivej prírode.<br />

sa bude da z databázy zisti<br />

aj jeho zdravotná história.<br />

Procedúra zavádzania mikro−<br />

èipu trvá 20 minút a stojí<br />

5800 Sk. Vyvinula ho spoloè−<br />

nos Aplikované digitálne rie−<br />

šenia, ktorá má sídlo <strong>na</strong> Flo−<br />

ride. Dúfajú, e o technológiu bude ve¾ký záujem aj vo Ve¾kej Bri−<br />

tánii, informoval denník The Sun.<br />

Mozog vypestovaný v skúmavke<br />

pilotoval stíhaèku<br />

Umelé neurónové siete sú tvorené neurónmi predstavujúcimi mate−<br />

matický model nervových buniek ivých organizmov. Vedci sa po−<br />

mocou nich s<strong>na</strong>ia simulova ivé nervové tkanivo a súèasne po−<br />

chopi, ako funguje. Existuje však aj ïalší prístup k tejto problema−<br />

tike. Èoraz èastejšie sa objavujú správy o tom, e v skúmavkách<br />

boli vypestované ivé nervové tkanivá s komplexnými funkciami.<br />

Vedcom z floridskej univerzity sa podarilo v Petriho miske vypesto−<br />

va neurónovú sie pozostávajúcu z 25 000 potkaních nervových<br />

buniek. Takto vytvorený mozog bol pomocou 60 elektród pripoje−<br />

ný <strong>na</strong> klasické PC a ovládal simulátor lietadla F22. Sie disponova−<br />

la vstupnými nervovými dráhami, ktorými do nej prúdili informácie<br />

o stave lietadla, jeho kurze, vykonávanom manévri a poèasí.<br />

Výstupom zo siete boli informácie o potrebných zmenách v riadení<br />

lietadla. Na zaèiatku celého pokusu vyzerala neurónová sie ako<br />

o nieèo väèšie zrnko piesku. Neskôr sa zaèala zväèšova vïaka roz−<br />

rastajúcim sa spojeniam medzi nervovými bunkami, tak ako sa<br />

postupne uèila svoju funkciu. Cie¾om pokusov je pochopi, ako sa<br />

vytvárajú nervové spojenia poèas uèenia a ako mozog vykonáva<br />

svoju èinnos. Ïalším cie¾om je pochopi dôvody a mechanizmus<br />

vzniku mozgových porúch, ako je epilepsia. Neskôr by sa takéto<br />

neurónové siete mohli vyui pri pilotovaní lietadiel bez ¾udskej<br />

posádky alebo <strong>na</strong> výkon èinností, ktoré sú pre ¾udí príliš nebezpeè−<br />

né. V tejto súvislosti sa zdá, e sa rodí ïalšia téma etického kon−<br />

fliktu. Môe sa toti sta, e umelo vypestované neurónové siete<br />

prerastú v dlhšom èasovom horizonte do takých komplexných sys−<br />

témov, e môu pripomí<strong>na</strong> èloveka. Jednou z moností, ako<br />

výz<strong>na</strong>mne „po¾udšti“ takéto siete, je <strong>na</strong>uèi ich rozpráva, èo je po−<br />

merne zaujímavé <strong>na</strong> vytvorenie rozhrania smerom k operátorom<br />

potenciálnych zariadení obsahujúcich ivé neurónové siete.<br />

Rekordné predaje DVD<br />

DVD si po siedmich rokoch od uvedenia neustále zlepšuje pozíciu.<br />

Dokazuje to aj <strong>na</strong>jnovšia štatistika predaja DVD nosièov. Za prvé tri<br />

štvrroky sa ich celosvetovo predalo 989,9 milió<strong>na</strong>, èo je o necelých<br />

50 miliónov menej ako za celý predchádzajúci rok (1023,3 milió−<br />

<strong>na</strong>)! Pre úplnos dodajme, e od roku 1997 sa u predalo 3,373<br />

miliardy DVD. S oh¾adom <strong>na</strong> to, e tradiène <strong>na</strong>jsilnejším obdobím<br />

z poh¾adu predaja DVD je posledný štvrrok, a zoh¾adòujúc vývoj<br />

v predošlých rokoch, mono predpoklada, e v poslednom kvartá−<br />

li predaje DVD presiahnu magickú hranicu 0,5 miliardy nosièov za<br />

štvrrok.<br />

<br />

12/2004 PC REVUE 9

R E V U E R E P O R T Á <br />

HP: Vstupujeme do<br />

segmentu kopírok<br />

Spoloènos HP od decembra<br />

uvádza <strong>na</strong> trh nové multifunkèné<br />

zariadenie s oz<strong>na</strong>èením<br />

HP LaserJet 4345mfp.<br />

Predstavitelia tejto firmy nový<br />

produkt oz<strong>na</strong>èujú ako revoluèný.<br />

Ide toti o zariadenie, ktoré<br />

úplne <strong>na</strong>hradí kopírovacie<br />

zariadenia <strong>na</strong> masovú produkciu.<br />

Výkonný viceprezident pre Imaging and Printing<br />

Group HP nešetril úsmevom pri praktických skúškach<br />

novej tlaèiarne HP Laserjet 4345mfp – tešila ho<br />

hlavne dohoda so SAP, ktorá pomôe pri presadení<br />

tejto kopírky do väèších podnikov<br />

Je schopné monochromaticky kopírova dokumenty<br />

rýchlosou a 43 kópií za minútu, èo<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e ide o rýchle zariadenie. Na rozdiel<br />

od kopírovacích zariadení ponúkaných konkurenciou<br />

bude HP Laserjet 4345mfp bene dostupný<br />

všade tam, kde sa v súèasnosti predávajú laserové<br />

tlaèiarne z<strong>na</strong>èky HP. Koncový pouívate¾ sa s nimi<br />

stretne <strong>na</strong>pr. u dílerov, ale aj v supermarketoch.<br />

Inými slovami, dostupnos kopírky má by v tomto<br />

segmente zatia¾ nevídaná.<br />

10 PC REVUE 12/2004<br />

Ve¾koformátová tlaèiareò HP Designjet<br />

4000 zaujme <strong>na</strong>pr. architektov<br />

Na inštaláciu HP Laserjet 4345mfp nie sú potrebné<br />

nijaké odborné zruènosti, a teda jeho zostavenie<br />

by pre firmu, ktorá disponuje obsluným personálom,<br />

nemal by problém. Prirodzene, pokia¾ pouívate¾<br />

vyaduje odbornú pomoc pri inštalácii, tieto<br />

sluby sú dostupné u dílerov. HP Laserjet 4345<br />

bude dostupný v štyroch vyhotoveniach a ce<strong>na</strong> sa<br />

bude zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> 91 990 korún bez dane.<br />

Náhrada klasického faxu – HP Digital Sender9200c<br />

dokáe posiela papierové dokumenty aj cez mail<br />

DigitalPen 250 je tenší a lepšie sa drí v ruke<br />

Ovládanie HP Laserjet 4345mfp sa uskutoèòuje<br />

hlavne cez ve¾ký podsvietený displej pomocou piktogramov.<br />

Displej zároveò umoòuje aj autentifikáciu<br />

pouívate¾ov, a tak existuje presná štatistika<br />

o tom, kto, kedy a s akým pokrytím tlaèil. Tieto<br />

údaje sa dajú poui pri výpoète poplatkov <strong>na</strong>pr.<br />

pre ve¾kú firmu, ktorá si rozpoèítava náklady<br />

<strong>na</strong> tlaè po oddeleniach. HP LaserJet<br />

4345mfp je schopný pracova ako bená<br />

A4 laserová tlaèiareò, vybavený je a<strong>na</strong>lógovým<br />

faxom a farebným skenerom.<br />

Zmestí sa <strong>na</strong> pracovný stôl, ale dodáva<br />

sa aj so súpravou vstupných zásobníkov,<br />

ktoré tvoria podstavu zariadenia. Ce<strong>na</strong> za<br />

vytlaèenú stranu alebo kópiu by mala by ve¾mi<br />

podobná ako pri iných laserových tlaèiaròach firmy<br />

HP v tejto kategórii – typicky okolo 40 halierov<br />

bez dane za stranu s pokrytím 5 percent.<br />

Pilotné <strong>na</strong>sadenie nových zariadení sa u uskutoènilo<br />

vo firmách Nestle, Natio<strong>na</strong>l Semiconductor,<br />

Alcatel a HP sa spolieha hlavne <strong>na</strong><br />

strategickú dohodu so SAP.<br />

Ondrej Macko, Frankfurt<br />

Pod¾a viceprezidenta pre tlaèové zariadenia HP<br />

LaserJet 4345mfp demonštruje radikálny nástup do<br />

bonitného kopírovacieho segmentu, ktorý má pod¾a<br />

HP celosvetovo hodnotu 24 miliárd USD. Súèasný<br />

podiel HP <strong>na</strong> tomto segmente je 6 percent, cie¾om je<br />

do konca budúceho roka dosiahnu podiel <strong>na</strong>d 10<br />

percent. Zároveò sa HP chce dosta do povedomia<br />

širokej verejnosti ako výrobca kopírok, konkrétne<br />

boli menované z<strong>na</strong>èky Ricoh, Minolta a Canon.<br />

Okrem tohto zariadenia HP predstavil 13 ïalších<br />

noviniek, ktoré sa týkali tlaèových nástrojov, softvéru<br />

a pomocných nástrojov. Najzaujímavejšie<br />

z nich predstavíme u len heslovito.<br />

HP LaserJet 9040mfp a HP LaserJet 9050mfp predstavujú<br />

riešenia pre ve¾ké pracovné skupiny. Pouívajú<br />

vysoké tlaèové rozlíšenie a tlaèia rýchlosou 40,<br />

resp. 50 str./min. Ce<strong>na</strong> je od 308 990 Sk bez DPH.<br />

HP Color LaserJet 9500mfp je farebné multifunkèné<br />

zariadenie s monosou sieového pripojenia.<br />

Umoòuje tlaè, kopírovanie, skenovanie (aj do<br />

e-mailu), a<strong>na</strong>lógový fax a fi<strong>na</strong>lizáciu dokumentu<br />

(<strong>na</strong>pr. zošitie).<br />

HP Designjet 4000 je atramentová ve¾koformátová<br />

tlaèiareò s monosou tlaèe <strong>na</strong> dokumenty so šírkou<br />

a 42 palcov. Je urèená pre geológov, dizajnérov,<br />

ale aj <strong>na</strong> tvorbu ve¾koformátových prezentácií. Ceny<br />

tejto série sa zaèí<strong>na</strong>jú od 410 000 Sk bez DPH a <strong>na</strong> trh<br />

sa dostanú od februára budúceho roka.<br />

HP 9200c Digital Sender skenuje dokumenty<br />

priamo do e-mailu a zároveò ponúka aj sluby a<strong>na</strong>lógového<br />

faxu. Pouívate¾ jednoducho vloí papierový<br />

dokument a zadá elektronickú adresu úèastníka<br />

alebo jeho faxové èíslo. Naskenované dokumenty<br />

dokáe uklada do sieových adresárov a udrova<br />

ich správu. Ce<strong>na</strong> je 131 990 Sk bez DPH.<br />

Rodi<strong>na</strong> HP Digital Pen a Paper predstavuje trochu<br />

vizionársky produkt. Umoòuje zadávanie z<strong>na</strong>kov<br />

rukou <strong>na</strong> pripravené formuláre, prièom sa zadané<br />

z<strong>na</strong>ky automaticky rozpoznávajú a transformujú do<br />

elektronickej podoby. Do tejto rodiny teraz pribudol<br />

nový èlen, ktorým je HP Digital Pen 250. Je to pero,<br />

ktoré je ove¾a štíhlejšie ako predchádzajúca verzia,<br />

má zlepšenú spo¾ahlivos zadávania informácií a kapacitu<br />

pamäte zväèšenú <strong>na</strong> 200 formulárov.<br />

HP Web Jetadmin 7.8 je softvér s novými funkciami<br />

v oblasti oz<strong>na</strong>èovania alarmov a diagnostiky<br />

problémov konfigurácie tlaèových zariadení z<strong>na</strong>èky<br />

HP a iných výrobcov (v obmedzenej miere).<br />

HP Web Jetadmin Report Generation Plug-in v2.0<br />

predstavuje zásuvný modul, ktorý umoòuje presnejšie<br />

sledova náklady <strong>na</strong> tlaè jednotlivých pouívate-<br />

¾ov a chyby vzniknuté poèas tlaèe. Obe aplikácie sú<br />

vo¾ne stiahnute¾né zo stránky výrobcu.<br />

HP JetDirect 625n je externá sieová karta pre<br />

produkty HP. Nová verzia prináša hlavné zlepšenie<br />

v podpore rýchlosti 1000 Mbit/s.<br />

Nevyhnutné náklady <strong>na</strong> cestu hradila spoloènos HP.

R E V U E P R E H ¼ A D<br />

TOP produkty 2004<br />

Daniel Keder<br />

Je tu koniec roka a my sme<br />

pripravili pre vás krátky<br />

sumár toho, s èím sme sa<br />

mohli stretnú v <strong>na</strong>šej<br />

redakcii za posledné obdobie.<br />

Venova sa budeme<br />

poèítaèom, notebookom, LCD<br />

monitorom, tlaèiaròam, ale aj<br />

myšiam, herným ovládaèom,<br />

MP3 prehrávaèom, ako<br />

i rôznym špecialitám.<br />

VÝKONNÝ POÈÍTAÈ<br />

V <strong>na</strong>šom redakènom teste v októbrovom èísle,<br />

zameranom <strong>na</strong> výkonné poèítaèe, sa stala víazom<br />

testu zostava DigiPro Supra 3200. Zostava mala<br />

<strong>na</strong>sledujúce parametre: procesor Intel Pentium 4E,<br />

taktovaný <strong>na</strong> 3,2 GHz, 1 GB RAM, špièková grafická<br />

karta s èipom od ATI Saphire X800 Pro a DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèka podporujúca dvojvrstvový zápis.<br />

Zostava kombinuje špièkový výkon v kadej oblasti<br />

a všestrannos vyuitia, keïe v jej výbave je<br />

zabudovaná aj èítaèka kariet, port FireWire, DVD<br />

<strong>na</strong>pa¾ovaèka a pod.<br />

Ce<strong>na</strong>: 31 880 Sk (26 790 Sk bez DPH)<br />

VÝKONNÁ GRAFICKÁ KARTA<br />

Ak si chcete urobi upgrade staršieho poèítaèa, asi<br />

<strong>na</strong>jdôleitejšia bude grafická karta. V súèasnosti<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie karty <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu sú karty s èipmi<br />

nVidia GeForce 6800 verzie Ultra. Jej priamym<br />

konkurentom, ktorý pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>na</strong>jnovších testov<br />

túto kartu prekoná vo<br />

väèšine testov, je ATI<br />

s èipom X800 XT PE.<br />

Tieto dve karty<br />

ManLi GeForce<br />

FX 5700<br />

ponúkajú špièkový výkon, no<br />

za pomerne vysokú cenu, zaèí<strong>na</strong>júcu sa od 17 850<br />

Sk.<br />

Naším tipom z oblasti lacných kariet je ManLi<br />

GeForce, ktorej sme udelili v novembrovom èísle<br />

ocenenie Tip redakcie za mimoriadny výkon.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3475 Sk (2920 Sk bez DPH)<br />

12 PC REVUE 12/2004<br />

Toshiba Satellite P30−116<br />

NOTEBOOK<br />

Vo ve¾kom teste v júlovom èísle sme porov<strong>na</strong>li<br />

14 notebookov. Zároveò sme zdôraznili, e<br />

sa nedá jednoz<strong>na</strong>ène urèi „<strong>na</strong>jlepší notebook“.<br />

Notebooky toti spadajú do troch kategórií –<br />

náhrada stolového poèítaèa, prenosné, tenké<br />

notebooky a ultraprenosné notebooky.<br />

Pre pouívate¾ov, ktorí h¾adajú náhradu stolového<br />

poèítaèa s <strong>na</strong>jvyšším výkonom, sme odporúèali<br />

model Toshiba Satellite P20. Tento notebook ponúka<br />

<strong>na</strong>jvyšší výkon nielen vo výpoètovej oblasti (procesor<br />

Intel Pentium 4 s technológiou HT, taktovaný<br />

<strong>na</strong> 3,2 GHz), ale aj v grafickej oblasti (GeForce FX Go<br />

5700). Multimediálne schopnosti notebooku doplòuje<br />

zabudovaná DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka, ktorá podporuje<br />

všetky dostupné formáty. Výkon tohto notebooku je<br />

porov<strong>na</strong>te¾ný aj s výkonnými stolovými poèítaèmi.<br />

Za tento výkon však zaplatíte daò v podobe vyššej<br />

hmotnosti notebooku. Momentálne sa tento<br />

notebook <strong>na</strong>hradzuje novším modelom<br />

Toshiba Satellite P30-116 s vyššími parametrami.<br />

Jeho recenziu pripravujeme.<br />

Ce<strong>na</strong>: 99 948 Sk (83 990 Sk bez DPH)<br />

Pokia¾ h¾adáte prenosný a tenký notebook, odporúèame<br />

vám model Acer 292ELCi. Je dos ¾ahký a tenký<br />

<strong>na</strong> to, aby ste ho mohli èastejšie prenáša, má tichý<br />

chod, vydrí <strong>na</strong> batérie viac ako 2,5 a 3 hodiny<br />

a výkonnostne úplne postaèuje <strong>na</strong> kancelársku prácu.<br />

Poradí si aj s prehrávaním filmov z DVD alebo<br />

inými multimediálnymi úlohami. Srdcom tohto notebooku<br />

je procesor Intel Celeron M, taktovaný <strong>na</strong> 1,3<br />

GHz, a 15-palcová LCD obrazovka. Ve¾kou výhodou je<br />

aj jeho ce<strong>na</strong>, ktorá bez dane nepresahuje hranicu<br />

30-tisíc Sk. To je zaujímavé aj pre firmy a podnikate¾ov,<br />

pretoe túto cenu môu <strong>na</strong>raz uplatni do<br />

nákladov. V súèasnosti sa tento model <strong>na</strong>hrádza podobným<br />

modelom Acer TravelMate 2300.<br />

Ce<strong>na</strong>: 35 688 Sk (29 990 Sk bez DPH)<br />

Acer TravelMate<br />

2300<br />

IBM ThinkPad<br />

X40<br />

Pre cestovate¾ov a tých, ktorí majú <strong>na</strong> notebook vyhradenú<br />

len malú priehradku vo svojej taške, je tu<br />

šampión v kategórii mininotebookov IBM ThinkPad<br />

X40. Hmotnos notebooku je len 1,25 kg, èo je <strong>na</strong>príklad<br />

viac ako triapolkrát menej ako pri Toshibe Satellite<br />

P20. Notebook je výnimoène tenký (2,11 cm),<br />

istým kompromisom je však to, e nemá v tele zabudovanú<br />

vlastnú optickú mechaniku. Tá je súèasou<br />

dokovacej stanice, ktorá sa dodáva spolu s notebookom.<br />

ThinkPad X40 je vyrobený z pevnej magnéziovej<br />

zliatiny, ktorá ho chráni pred mechanickým<br />

poškodením. Vybavený je aj viacerými bezpeènostnými<br />

technológiami chrániacimi pred stratou údajov<br />

alebo ich zneuitím. Výkonnostne si tento notebook<br />

tie zaslúi <strong>na</strong>šu pozornos.<br />

Ce<strong>na</strong>: 77 933 Sk (65 490 Sk bez DPH)<br />

MONITOR<br />

V júnovom a júlovom èísle sme priniesli ve¾ký test<br />

17-palcových LCD monitorov. Vo ve¾kej konkurencii<br />

<strong>na</strong>koniec <strong>na</strong>jlepšie obstál model BenQ FP783,<br />

a to <strong>na</strong>jmä vïaka svojej rýchlosti (jeho latencia je<br />

len 12 ms), ako aj kvalite zobrazovania. Tip <strong>na</strong>šej<br />

redakcie za <strong>na</strong>jlepší obraz dostal monitor NEC<br />

LCD1701.

Ceny: BenQ FP783: 16 648 Sk (13 990 Sk bez DPH),<br />

NEC LCD 1701: 17 493 Sk (14 700 Sk bez DPH)<br />

TLAÈIAREÒ<br />

Vïaka ve¾kej popularite digitálnych fotoaparátov sa<br />

stávajú èoraz ob¾úbenejšími aj domáce digitálne<br />

fotolaby – teda atramentové tlaèiarne, <strong>na</strong> ktorých si<br />

môeme vytlaèi vlastné fotografie. V októbrovom<br />

èísle sme podrobili testu 11 fototlaèiarní a pod<br />

stromèek vám odporúèame tlaèiareò HP Photosmart<br />

8150. Tlaè domácich fotografií je ve¾mi pohodlná<br />

vïaka integrovanej LCD obrazovke a mnostvu<br />

funkcií, ktoré výrazne u¾ahèujú prácu s tlaèiaròou.<br />

Náklady <strong>na</strong> tlaè fotografií sú vcelku prijate¾né.<br />

Okrem toho, e túto tlaèiareò môete vyui ako<br />

domáci fotolab, úplne postaèí aj <strong>na</strong> tlaè kancelárskych<br />

dokumentov (rýchlos 4,3 str./min., resp.<br />

v <strong>na</strong>jrýchlejšom reme tlaèe a 8,3 str./min.).<br />

Komplexným riešením domáceho fotolabu je tlaèiareò<br />

Epson Stylus Photo R300, ktorá ponúka <strong>na</strong>vyše<br />

aj tlaè <strong>na</strong> CD/DVD médiá a podporuje tlaè cez<br />

Bluetooth (<strong>na</strong>príklad tlaè fotografií priamo z mobilného<br />

telefónu).<br />

Ceny: HP Photosmart 8150: 8589 Sk (7218 Sk bez DPH)<br />

Epson Stylus Photo E300: 6414 Sk (5390 Sk bez DPH)<br />

MYŠ<br />

Tento rok <strong>na</strong>jviac zaujala novinka – laserový „hlodavec“<br />

od firmy Logitech – model MX1000 laser. Jeho<br />

recenziu sme zverejnili v októbrovom èísle. Myš <strong>na</strong><br />

sledovanie pohybu pouíva laser, èo zaruèuje presnejší<br />

pohyb a rýchlejšiu reakciu. Tieto funkcie vyuijú<br />

<strong>na</strong>jmä profesionálni grafici a, samozrejme,<br />

hráèi. Myš je ergonomicky vytvarovaná (len pre pravákov)<br />

a nie je limitovaná <strong>na</strong> pouitie len <strong>na</strong> urèitom<br />

type povrchu, ako sú optické alebo staré „gu¾ôèkové“<br />

myši. Jedinou chybièkou krásy je predsa len trochu<br />

privysoká ce<strong>na</strong>.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2368 Sk (1990 Sk bez DPH)<br />

HP Photosmart<br />

8150<br />

Epson Stylus Photo R300<br />

MP3 PREHRÁVAÈ<br />

MP3 prehrávaèe sa za posledných nieko¾ko rokov<br />

stali ve¾kým hitom – sú malé, vydria hra <strong>na</strong> batérie<br />

celé hodiny a do väèšiny z nich sa zmestia hodiny<br />

a hodiny hudby.<br />

Odporúèame vám iPod Mini od spoloènosti Apple,<br />

ktorý sme hodnotili v októbrovom èísle. Vychádza<br />

z koncepcie „starého dobrého“ prehrávaèa iPod. Má<br />

menšie rozmery, o nieèo menšiu pamäovú kapacitu<br />

(4 GB) a zachoval si špièkový dizajn a kvalitu prehrávanej<br />

hudby. Keby vám nestaèila kapacita 4 GB,<br />

odporúèame siahnu po väèšom bratovi iPod. Len<br />

pripomí<strong>na</strong>me, e <strong>na</strong>jnovší model iPod u podporuje<br />

aj zobrazovanie fotografií <strong>na</strong> svojom farebnom displeji.<br />

Ïalej vám odporúèame model iAudio MP3,<br />

ktorý sa stal víazom nášho ve¾kého testu MP3 prehrávaèov<br />

v júlovom èísle. Má vynikajúcu funkènú<br />

výbavu, keïe prehráva súbory OGG, WMA, ASF,<br />

WAV a, samozrejme, aj MP3. Dokáe zaz<strong>na</strong>menáva<br />

hudbu priamo do formátu MP3, má zabudované rádio<br />

a disponuje obrovskou kapacitou – a 40 GB.<br />

V súèasnosti je populárny model iPod Photo, ktorý je<br />

vybavený farebným displejom a <strong>na</strong> òom vie zobrazova<br />

aj fotografie (a 25 fotografií <strong>na</strong>raz). Rov<strong>na</strong>ko<br />

dokáe zobrazova fotografie aj <strong>na</strong> televíznom prijímaèi.<br />

Ceny: 40 GB vyhotovenie: 19 620 Sk bez DPH<br />

60 GB vyhotovenie: 23 550 Sk bez DPH<br />

Ak potrebujete menší prehrávaè, prípadne chcete<br />

viac muziky za menej peòazí, odporúèame vám<br />

víaza nášho májového testu mini MP3 prehrávaèov<br />

Mercury iXA-520i. Je rozmermi pomerne malý,<br />

má integrovaných 128 MB pamäte, a èo je jeho<br />

ve¾kou výhodou, umoòuje pridanie ïalšej pamäte<br />

do vstavaného slotu MMC. Tento miniprehrávaè<br />

dokáe <strong>na</strong>hráva zvuk nielen cez vstavaný mikrofón,<br />

ale aj priamo zo zabudovaného rádia a zvukového<br />

vstupu. Èerešòou <strong>na</strong> torte je dia¾kový ovládaè.<br />

Ceny: Apple iPod Mini: 11 852 Sk (9960 Sk bez DPH)<br />

iAudio: 18 561 Sk (15 598 Sk bez DPH)<br />

Mercury iXA−520i: 3796 Sk (3190 Sk bez DPH)<br />

Logitech MX1000 laser<br />

iPod Photo<br />

12/2004 PC REVUE 13

R E V U E<br />

SOFTVÉR<br />

Na dlhé zimné veèery vám<br />

odporúèame hru Doom III od<br />

ID Software. Je to pod¾a nás<br />

nielen technicky <strong>na</strong>jlepšie prepracovaná<br />

hra, ktorá priniesla<br />

<strong>na</strong>jviac technických inovácií, ale<br />

aj výborná akèná hra. V septembrovom<br />

èísle PC REVUE sme jej<br />

udelili vysoké bodové hodnotenie.<br />

Odporúèame ju kadému<br />

hráèovi, ktorému neprekáajú<br />

strašné príšery, tmavé chodby<br />

a hektolitre krvi.<br />

Pretekársku hru Collin McRae<br />

Rally 2004 sme predstavili v júlovom<br />

èísle. Je to vynikajúci simulátor rely pretekov<br />

v efektnej grafike. Jednoz<strong>na</strong>ène k nej odporúèame<br />

aj volant (test volantov ste si mohli preèíta v júnovom<br />

èísle nášho magazínu).<br />

Ak sú vám hry predsa len cudzie, máme pre vás<br />

iný tip – Zoner Photo Editor 7 Professio<strong>na</strong>l. Ide<br />

o komplexný fotoeditaèný a archivaèný program,<br />

o ktorom ste sa mohli doèíta v novembrovom<br />

èísle. Pomocou tohto programu, predstaveného <strong>na</strong><br />

tohtoroènom Invexe, si môete nielen preh¾adne<br />

zorganizova digitálny fotoalbum, ale môete jednotlivé<br />

fotografie aj dobre digitálne upravi.<br />

Pre tých, ktorí by si chceli pripomenú <strong>na</strong>príklad<br />

horúcu letnú dovolenku, „<strong>na</strong>toèenú <strong>na</strong> kazete“, odporúèame<br />

program Ulead DVD Movie Factory 3<br />

Standard. Pomocou neho si môete vytvori vlastné<br />

DVD, ktoré si potom môete s celou rodinou a priate¾mi<br />

pozrie <strong>na</strong> svojom domácom kine. Ulead DVD<br />

Movie Factory ponúka kvalitný authoringový program<br />

s monosou editovania vlastnej filmovej<br />

tvorby. Program dokáe <strong>na</strong>príklad pridáva titulky,<br />

<strong>na</strong>hra ïalšiu zvukovú stopu (<strong>na</strong>príklad váš komentár<br />

alebo hudobný sprievod) a, samozrejme, umoòuje<br />

vytvorenie ve¾mi efektne zorganizovaného<br />

DVD do jednotlivých kapitol s efektným a preh¾adným<br />

menu. V <strong>na</strong>šej recenzii v júlovom èísle sme<br />

vyzdvihli okrem mnostva funkcií aj uívate¾skú<br />

prívetivos programu. Prácu s programom zvládne<br />

aj menej technicky zdatný video<strong>na</strong>dšenec. Podmienkou<br />

vytvorenia DVD je, samozrejme, DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka<br />

(test ôsmich 8-rýchlostných DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek<br />

sme uviedli v augustovom èísle).<br />

Ceny: Doom III: 1590 Sk<br />

Colin McRae Rally 2004: 1590 Sk<br />

Zoner Photo Editor 7 Professio<strong>na</strong>l: 2399 Sk<br />

Ulead DVD Movie Factory 3 Standard: 2011 Sk<br />

Okrem tradièných a bených produktov zo sveta PC<br />

sme predstavili aj nieko¾ko netradièných výrobkov.<br />

NÁRAMKOVÉ HODINKY<br />

S MP3 PREHRÁVAÈOM<br />

Do hodiniek s priemernými rozmermi „<strong>na</strong>tlaèíte“<br />

a 256 MB dát, ktoré budú neustále s vami. Priam<br />

ideálne riešenie <strong>na</strong> úschovu citlivých dokumentov,<br />

èo poviete? Aby toho nebolo málo, môete si do hodiniek<br />

<strong>na</strong>hra a 2÷3 hodiny kvalitne komprimovanej<br />

hudby vo formáte MP3, ktorú môete poèúva<br />

„za pochodu“. Štyri typy týchto moderných hodiniek<br />

sme vám predstavili v októbrovom vydaní<br />

PC REVUE.<br />

Ceny: 128 MB bez MP3: od 1535 Sk (1290 Sk bez DPH)<br />

256 MB s MP3: 3915 Sk (3290 Sk bez DPH)<br />

14 PC REVUE 12/2004<br />

Nokia Music Stand<br />

RÁDIO PRIAMO<br />

OD NOKIE<br />

Ak chcete obdari niekoho,<br />

kto u vlastne všetko má<br />

(vrátane mobilného telefónu<br />

Nokia podporujúceho<br />

príjem rádiového<br />

signálu), môete váne<br />

zvaova Nokia Music<br />

Stand. O tomto štýlovom<br />

doplnku k mobilným<br />

telefónom Nokia<br />

sme vás informovali v januárovom<br />

èísle. Je to dizajnovo<br />

ve¾mi vydarený stojan pre mobilné<br />

telefóny Nokia, ktorý okrem toho,<br />

e funguje ako <strong>na</strong>bíjaèka, stojan a „aká“<br />

handsfree súprava, prehráva rádio cez vstavané<br />

reproduktory. Ovládanie tohto „hudobného“ stoja<strong>na</strong><br />

je jednoduché a pohodlné a príjem rádiového<br />

signálu je ve¾mi dobrý. Zariadenie podporuje aj<br />

funkciu automatického prijatia hovoru so stíšením<br />

rádia. Tento štýlový výrobok sa môe sta ozdobou<br />

<strong>na</strong> stole, ako aj vítaným spoloèníkom v kancelárii<br />

vrcholového ma<strong>na</strong>éra.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2240 Sk (1882 Sk bez DPH)<br />

PÍSANIE VO VE¼KOM ŠTÝLE<br />

AJ POTME<br />

Ak vás partner ruší v noci ukaním do klávesnice<br />

a zapnutým svetlom, odporúèame vám ve¾mi efektný<br />

darèek. Klávesnica UMAX Lumi EL715, o ktorej sme<br />

písali v júnovom èísle nášho magazínu, zabije tri muchy<br />

jednou ranou – je mimoriadne tichá, podsvietená<br />

(podsvietenie sa dá vypnú) a má efektný dizajn.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2498 Sk (2099 Sk bez DPH)<br />

FILMY DIVX NA CESTÁCH<br />

– AJ BEZ PC!<br />

Zariadenie predstavené v septembrovom èísle PC<br />

REVUE umoní sledova filmy DivX alebo prezera<br />

fotoalbum bez poèítaèa. MBoxer jednoducho pripojí-<br />

MBoxer<br />

te <strong>na</strong>jprv k poèítaèu, <strong>na</strong>hráte si doò a do 80 GB dát<br />

a vydáte sa <strong>na</strong> cestu. Na chate túto malú škatu¾ku<br />

s rozmermi ako káblový modem jednoducho pripojíte<br />

<strong>na</strong> televízor. Filmy si potom môete vybera pomocou<br />

menu, môete ich dokonca sledova aj s titulkami<br />

(samozrejme, ak tieto titulky máte v MBoxe <strong>na</strong>hraté).<br />

Ce<strong>na</strong>: MBoxer 40 GB: 8329 Sk (6999 Sk bez DPH)<br />

Ak máte do vrecka trochu hlbšie, niè to, stále je<br />

z èoho vybera. V ïalšej èasti vás oboznámime<br />

s produktmi, ktoré stoja menej ako 1000 Sk. Tu je<br />

nieko¾ko tipov.<br />

WIRELESS INTELLIMOUSE<br />

OD MICROSOFTU<br />

Okrem toho, e prináša vo¾nos pohybu bez prepojovacej<br />

šnúry, má aj všesmerové koliesko, take nebudete<br />

obmedzení len <strong>na</strong> vertikálny pohyb. Kvalitná,<br />

ergonomická a pekná myš sa môe sta kadodenným<br />

spoloèníkom poèas práce, ale aj pri vo¾ných chví-<br />

¾ach, ktoré strávite pri poèítaèi. Túto myš nebudete<br />

musie nikdy èisti a nebude vám ani prekáa šnúra.<br />

OPTICKÁ MECHANIKA<br />

Ak ten, koho chcete obdarova, nemá DVD mechaniku<br />

a nemá doma stolový DVD prehrávaè, môe<br />

by preòho vhodná mechanika DVD. Bude môc <strong>na</strong><br />

poèítaèi <strong>na</strong>príklad sledova filmy alebo obsah <strong>na</strong>pálených<br />

DVD médií. Ako vhodnú DVD mechaniku<br />

do 1000 Sk sme vybrali model od firmy ASUS. Ide<br />

o dodávku len samotnej mechaniky, pokia¾ by ste<br />

chceli verziu s papierovým obalom a montánymi<br />

prvkami, staèí doplati 100 Sk.<br />

SOFTVÉR<br />

Mandrake Linux je jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jviac uívate¾sky prítulných<br />

distribúcií Linuxu. Pä CD, <strong>na</strong> ktorých je<br />

Mandrake distribuovaný, <strong>na</strong>vyše obsahuje obrovské<br />

mnostvo rôzneho softvéru – viac ako 2000<br />

rôznych programov. Aj v PC REVUE sme sa v seriáli<br />

Linux ako desktop venovali objavovaniu nových<br />

moností linuxového operaèného systému.<br />

HERNÉ ZARIADENIE – JOYSTICK,<br />

JOYPAD ALEBO VOLANT<br />

Joystick Trust QZ 501 Predator sme recenzovali v júnovom<br />

PC REVUE a dostal ocenenie Tip redakcie za pomer<br />

výkon/ce<strong>na</strong>. Je vhodný <strong>na</strong>jmä pre milovníkov<br />

leteckých simulátorov, podporuje funkciu twist.<br />

Joypad Logitech Dual Action Gamepad sa ve¾mi<br />

podobá <strong>na</strong> ovládaè z konzoly Sony Playstation. Za<br />

cenu do 1000 Sk je to pod¾a nás ve¾mi dobrý ovládaè.<br />

Recenzovali sme ho v júnovom èísle PC REVUE.<br />

Ce<strong>na</strong> volantu Genius Speed Wheel 3 nepresahuje<br />

1000 Sk a je vybavený pedálmi. Odporúèame<br />

jeho kúpu pre pouívate¾ov, ktorí sú vyznávaèmi<br />

akèných automobilových hier.<br />

PAMÄOVÉ MÉDIUM<br />

USB flash disk je odolné a ve¾mi praktické médium,<br />

ktoré zvládne prenos relatívne ve¾kého mnostva<br />

dát. Väèši<strong>na</strong> flash diskov je taká malá, e ich môete<br />

nosi <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> k¾úèoch ako prívesok. Podrobný<br />

test USB Flash diskov prinášame v tomto èísle<br />

nášho magazínu, tu sa dozviete aj <strong>na</strong>še konkrétne<br />

odporúèania.<br />

WEBOVÁ KAMERKA<br />

Na základe recenzie 15 webových kamier, ktorú sme<br />

priniesli v máji, vám môeme jednoz<strong>na</strong>ène odporúèa<br />

Netinfo USB Mini Web Cam, ktorý sa stal aj víazom<br />

nášho testu. Jeho ce<strong>na</strong> je momentálne 428 Sk (360 Sk<br />

bez DPH). V <strong>na</strong>šom teste to bola síce <strong>na</strong>jmenšia zo<br />

všetkých testovaných kamier, ale poskytovala kvalitný<br />

obraz a disponovala funkciami, za ktoré sa webová<br />

kamera s takouto cenou vôbec nemusí hanbi.<br />

To¾ko krátky preh¾ad zaujímavých produktov, ktoré<br />

sme predstavili v predošlých vydania PC REVUE.<br />

Podobným preh¾adom sa budeme venova poèas<br />

budúceho roka èastejšie a pravidelne. Veríme, e<br />

niektoré uvedené produkty sa stanú aj vhodným<br />

darèekom pod vianoèný stromèek.

R E V U E<br />

Je u pravidlom,<br />

e v decembrovom<br />

èísle PC REVUE venujeme<br />

pozornos èitate¾om, ktorí si<br />

chcú kúpi pod stromèek nový<br />

poèítaè. Nasledujúci èlánok<br />

preto poskytuje nieko¾ko rád,<br />

ako postupova pri jeho<br />

výbere.<br />

Posledný rok priniesol v IT oblasti ve¾a zmien.<br />

Asi <strong>na</strong>jvidite¾nejšie sa prejavili v pomerne<br />

prudkom zniovaní cien – ešte nikdy neboli<br />

poèítaèe také lacné a výkonné. Dobrý pomer výkonu<br />

a ceny je pritom silný argument <strong>na</strong> kúpu poèítaèa.<br />

Navyše v <strong>na</strong>jblišom období bude tento priaznivý<br />

trend s ve¾kou pravdepodobnosou pokraèova.<br />

Na trhu toti vidie nástup nových procesorov,<br />

prípravu <strong>na</strong> nový štandard základných dosiek<br />

a zdrojov, skutoèné prenikanie rýchlych zberníc<br />

PCI Express, DDR II, Serial ATA II atï. Všetky tieto<br />

technológie s¾ubujú nieko¾konásobný nárast výkonu<br />

oproti súèasnosti. Keï k tomu pripoèítame aj<br />

s<strong>na</strong>hu softvérových spoloèností, ktoré v poslednom<br />

období väèšinou stagnovali, nemono sa èudova<br />

ve¾kým oèakávaniam.<br />

Hoci ceny hardvéru a nezriedka aj softvéru klesajú,<br />

celkové náklady <strong>na</strong> vlastnenie PC sa príliš nezníili.<br />

Nemáme teraz <strong>na</strong> mysli len zvýšenie cien<br />

elektrickej energie a rastúcu spotrebu poèítaèov,<br />

ale zvyšovanie cien a poètu nevyhnutných servisných<br />

zásahov, ako aj vyuívanie nových sluieb<br />

v podobe internetu, školení èi multimédií. Pokia¾ sa<br />

poèítaè <strong>na</strong>pr. ešte pred rokom pri troche opatrnosti<br />

zaobišiel bez antivírusu aj firewallu, dnes ich<br />

absenciu pri niektorých konfiguráciách mono<br />

v podstate poklada za masochizmus.<br />

Na základe predchádzajúcich úvah sa teraz<br />

pokúsime zostavi nieko¾ko odporúèaní, ktoré by<br />

vám mohli pomôc pri rozhodovaní a výbere nového<br />

pomocníka do domácnosti. Z pochopite¾ných<br />

dôvodov nemono obsiahnu všetky faktory a podrobnosti,<br />

mnohé informácie však boli zverejnené<br />

v predchádzajúcich èíslach nášho magazínu a nie-<br />

16 PC REVUE 12/2004<br />

ktoré si, dúfame,<br />

<strong>na</strong> základe <strong>na</strong>šich<br />

podkladov doplníte<br />

sami. Upozoròujeme,<br />

e všetky uvedené príklady<br />

a ceny sú len orientaèné a aktuálne<br />

k 10. novembru 2004.<br />

POÈÍTAÈ DO 15 000 SK<br />

(ASI DO 17 500 SK S DPH)<br />

– PC ŠTANDARD<br />

Vïaka poklesu cien za túto sumu <strong>na</strong>ozaj mono<br />

kúpi plnohodnotný nový poèítaè. Nebude to síce<br />

víaz súèasných výkonnostných testov, ale ešte<br />

pred tromi rokmi by ním v niektorých parametroch<br />

urèite bol. Pouitie nájde nielen v kanceláriách, ale<br />

aj v mnohých domácnostiach, ktoré si kupujú prvý<br />

poèítaè. Ponúka toti plnohodnotnú prácu s kancelárskymi<br />

aplikáciami, multimediálnu zábavu vrátane<br />

menej nároèných hier a pripojenie k internetu.<br />

PC REVUE PORADCA<br />

Aký poèítaè kúpi<br />

<strong>na</strong> Vianoce?<br />

Daniel Sládek<br />

MODELOVÝ PRÍKLAD: PC ŠTANDARD<br />

Komponent Opis Ce<strong>na</strong><br />

Vyhotovenie Miditower ATX + 350 W zdroj<br />

(black dizajn)<br />

1090<br />

Zákl. doska Asrock K7VT400A+ AMD Sempron<br />

ready Hybrid Booster (Save<br />

overclocking), èipová súprava<br />

VIA KT400A, FSB 333 MHz,<br />

2× DDR DIMM 400 MHz, 2× ATA<br />

133, 5× PCI, AGP×8, zvuk CMI9761<br />

6−kanál., 6× USB2.0, integr. LAN, ATX<br />

1221<br />

Procesor Sempron 2200+ BOX 2341<br />

RAM 256 MB DDR 1523<br />

VGA <strong>na</strong> doske<br />

Pevný disk 40 GB Maxtor 7200 ot. 1725<br />

FDD 3,5" Samsung 215<br />

CD ROM Samsung 52× 538<br />

Zvuková karta <strong>na</strong> doske<br />

Chladiè súèas CPU (BOX)<br />

Myš Optická myš OEM PS/2 273<br />

Klávesnica Multimediál<strong>na</strong> klávesnica PS/2 256<br />

Sieová karta <strong>na</strong> doske<br />

Monitor Samtron 17" ST78BDF (Dy<strong>na</strong>Flat),<br />

0,20 mm (H), HF 30 – 85 kHz,<br />

VF 50 – 160 Hz, maximál<strong>na</strong> šírka<br />

pásma 110 MHz, maximálne<br />

rozlíšenie 1600 × 1200/65 Hz,<br />

odporúèané rozlíšenie 1024 ×<br />

768/85 Hz, TCO 03<br />

4334<br />

Modem DeskPorte 56K inter<strong>na</strong>l/L, retail balenie 678<br />

Reproduktory Creative Labs SBS 240, 2+0,<br />

1 W <strong>na</strong> kanál, 80 Hz – 20 kHz<br />

344<br />

Doplnky Antivírus AVG, Lingea Lexicon<br />

a pod. – OEM SW pre OS Microsoft<br />

Windows<br />

Sk bez DPH 14 538<br />

Sk s DPH 17 300<br />

Poèítaè za uvedenú cenu dobre poslúi <strong>na</strong> oboznámenie<br />

sa s IT a poèas <strong>na</strong>jbliších 24 mesiacov<br />

by s ním nemali by iadne problémy. Samozrejme,<br />

ve¾a komponentov má u zenit výkonnosti za sebou,<br />

ale dokúpením <strong>na</strong>pr. výkonnejšej grafickej<br />

karty (asi za 2000 Sk), prípadne aj kombinovanej<br />

mechaniky CD RW/DVD (asi 1500 Sk) môete získa<br />

plnohodnotného pomocníka do kancelárie i domácnosti.<br />

Pritom všetky komponenty sú štandardnej<br />

kvality. V kadom prípade táto zostava umoòuje<br />

èiastoèný upgrade.<br />

Mono niektorých zaskoèí, e sme zvolili u poskladanú<br />

zostavu. V súèasnosti sa u toti hlavne<br />

lacnejšie poèítaèe neoplatí sklada po komponentoch,<br />

ale výhodnejšie je zakúpi hotovú zostavu známej<br />

z<strong>na</strong>èky. Ce<strong>na</strong> je èasto nišia ako pri nákupe<br />

a skladaní z rov<strong>na</strong>kých komponentov a <strong>na</strong>vyše k nej<br />

dostanete aj nieko¾ko bonusov (<strong>na</strong>pr. legálny softvér).<br />

Je to pochopite¾né, trendom je nákup hotových<br />

uniformovaných poèítaèov, ak má niekto záujem<br />

o špecifickú zostavu, bude si musie priplati.<br />

Pristavíme sa ešte pri výbere operaèného systému<br />

a ïalšieho softvérového vybavenia, ktoré môe<br />

cite¾ne zvýši cenu. Vzh¾adom <strong>na</strong> predpoklad, e<br />

podobné zostavy sa budú kupova hlavne do domácností,<br />

ktoré ešte poèítaè nikdy nemali, alebo do<br />

kancelárie <strong>na</strong> spracúvanie dokumentov a e-mailovú<br />

komunikáciu, odporúèame zakúpenie niektorej distribúcie<br />

Linuxu (<strong>na</strong>pr. Mandrake Linux 10.1 so 6 CD<br />

a manuálom asi za 1500 – 2000 Sk vrátane inštalácie).<br />

Spolu s týmto operaèným systémom a daòou<br />

by ste nemali pri tejto zostave prekroèi koneènú<br />

sumu 20 000 Sk.<br />

POÈÍTAÈ DO 35 000 SK (ASI<br />

42 000 SK S DPH) – PC OPTIMUM<br />

V tejto cene sa u dá zakúpi všestranná zostava<br />

s dobrým pomerom ce<strong>na</strong>/výkon. Pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností<br />

sa podobné zostavy <strong>na</strong>jviac kupujú do domácností.<br />

Samozrejme, táto cenová úroveò umoòuje<br />

u vyui širokú ponuku komponentov. Ich<br />

výber èasto závisí od vlastných skúseností a preferencií.<br />

Ale pozor! Je predpoklad, e v tejto cenovej<br />

úrovni sa u èoskoro objavia bené notebooky. Tie<br />

síce nebudú ma výkon porov<strong>na</strong>te¾ný s výkonom<br />

rov<strong>na</strong>ko drahých desktopov, èasto cestujúci ¾udia<br />

(<strong>na</strong>pr. študenti, díleri a pod.) ich však uprednostnia<br />

z praktických dôvodov. Na druhej strane je notebook<br />

svojimi parametrami (hlavne výkon, výdr,<br />

ovládanie, pomerne nákladné opravy) obyèajne nevhodný<br />

<strong>na</strong> hry. Zváte preto, èi v uvedenej cenovej

hladine je výhodnejšie poèka nieko¾ko mesiacov<br />

<strong>na</strong> zníenie súèasných cien notebookov alebo radšej<br />

zakúpi dva lacnejšie PC (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> doma a internát),<br />

USB flash disk a potrebnú prácu si jednoducho<br />

prenáša. Keïe trend smeruje k výkonnému domácemu<br />

poèítaèu a nieko¾kým mobilným zariadeniam,<br />

odporúèame vybra si <strong>na</strong>jskôr všestranný domáci<br />

poèítaè.<br />

MODELOVÝ PRÍKLAD: PC OPTIMUM<br />

Komponent Opis Ce<strong>na</strong><br />

Vyhotovenie MidiTower ATX, teplomer + 350<br />

W zdroj<br />

1500<br />

Zákl. doska ASUS A7V880 AMD Athlon<br />

XP/Sempron, èipová súprava<br />

Via KT880, FSB 400 MHz, 4× DDR<br />

DIMM 400 MHz, ATA133, RAID<br />

0×1 SATA, 5× PCI, AGP×8, integr.<br />

Gigabit LAN Marvell, sound ADI<br />

6−kanál., WIFI slot, 6× USB 2.0, ATX,<br />

Mylogo2, EZ Flash, Q−Fan<br />

2100<br />

Procesor Athlon XP 2500+, FSB 333 MHz,<br />

512 kb cache, Socket A, Barton, box<br />

3300<br />

RAM 512 MB, Dual channel 2× 256MB<br />

PC3200 400 MHz, DDR DIMM 184<br />

pin CL2,5<br />

2900<br />

VGA GeForce FX 5500, 128 MB DDR 5 ns,<br />

TV−out, DVI−I, AGP×8, 128 bit,<br />

DirectX 9.0, OpenGL 1.4<br />

2500<br />

Pevný disk WD 1200, 120 GB, S−ATA, 7200 rpm,<br />

Data Lifeguard, 9,5 ms, cache 8 MB<br />

2800<br />

FDD Disketová mechanika TEAC 3,5"<br />

1,44 MB<br />

230<br />

CD ROM TEAC Combo DW−552G Rewriter/DVD<br />

mechanika, CD 52×/32×/52×/16×,<br />

buffer 2 MB, bulk<br />

1750<br />

Zvuková karta <strong>na</strong> doske<br />

Flash disk 256 MB Twinmos 1100<br />

Myš Genius NetScroll+ EYE, PS/2,<br />

optická s kolieskom<br />

270<br />

Klávesnica Multimediál<strong>na</strong> klávesnica PS/2, Deluxe<br />

Office Keyboard – èierno−strieborná<br />

550<br />

Monitor 17" LCD ACER AL1713, 0,264 mm,<br />

1280 × 1024, kontrast 450:1,<br />

svietivos 300 cd/m<br />

10 500<br />

2 , doba latencie<br />

25 ms, uhol poh¾adu 140° (H) 130°<br />

(V), a<strong>na</strong>log, TCO 99"<br />

Reproduktory Creative Inspire P380 2+1, 2× satelit<br />

6 W RMS, subwoofer 17 W RMS,<br />

frekvenèný rozsah 40 Hz – 20 kHz<br />

1200<br />

Tlaèiareò Multifunkèné zariadenie (<strong>na</strong>pr. HP<br />

OfficeJet 1315, Epson Stylus 5200<br />

a pod.) s farebnou tlaèou, kopírovaním,<br />

skenovaním, pripojením USB, prípadne<br />

aj s èítaèkou pamäových kariet<br />

a/alebo faxom 3 700<br />

Sk bez DPH 34 400<br />

Sk s DPH 40 936<br />

V cenovom limite sme vybrali kompletný poèítaè<br />

vrátane multifunkèného zariadenia. Samozrejme,<br />

je to len jed<strong>na</strong> z moných zostáv a kadý môe<br />

uprednostni iné komponenty. Náš výber vychádza<br />

z <strong>na</strong>sledujúcich úvah.<br />

Skrinka: Pre výkonnú zostavu je poiadavka<br />

minimálne <strong>na</strong> 350 W zdroj a peknú skrinku s dobrým<br />

odvodom tepla, prípadne aj s teplomerom.<br />

V prijate¾nej cenovej hladine je pomerne široká ponuka.<br />

Ak máte radi istotu, kúpte si skrinku bez<br />

zdroja a samostatný zdroj <strong>na</strong>pr. z<strong>na</strong>èky Enermax<br />

(ce<strong>na</strong> je však <strong>na</strong>d 2000 Sk). Tieto zdroje sú mimoriadne<br />

tiché, výkonné a urèite sa za pol roka nepoškodia.<br />

Základná doska: Výber základnej dosky závisí<br />

hlavne od procesora. Dôleitá je aj èipová súprava,<br />

praktické vyhotovenie a obsah všetkých poadova-<br />

ných portov a technológií. Do výkonnejších zostáv<br />

s poiadavkou <strong>na</strong> stabilitu si vyberajte radšej kvalitnejšie<br />

èipové súpravy od firmy Intel (hlavne i865,<br />

i875 a i915P) a Via (KT600 a KT880). Okrem iného<br />

lepšie pracujú aj pod OS Linux.<br />

Procesor (CPU): Vo¾be procesorov je venovaný<br />

samostatný èlánok v tomto vydaní PC REVUE.<br />

Osobne som síce vzh¾adom <strong>na</strong> pomer ce<strong>na</strong>/výkon<br />

viac <strong>na</strong>klonený firme AMD, pri poiadavke <strong>na</strong> nekompromisný<br />

výkon však uznávam aj riešenie od<br />

firmy Intel. Ve¾ká nádej sa vkladá do nových 64bitových<br />

procesorov, ktoré pravdepodobne èaká<br />

skvelá budúcnos. Lene pozor – plný výkon v prípade<br />

Athlonov 64 v prostredí súèasných operaèných<br />

systémov od firmy Microsoft celkom nevyuijete.<br />

Firma toti vydá prispôsobený operaèný<br />

systém a v budúcom roku. A ešte rada pri kúpe –<br />

výkon CPU by mal by vhodne vyladený s celou<br />

zostavou. Obchodníci toti neraz uvádzajú èo <strong>na</strong>jviac<br />

gigahertzov, samozrejme, zvyèajne <strong>na</strong> úkor<br />

ostatných komponentov.<br />

Pamä RAM: Výber jej kapacity by sa mal prispôsobova<br />

predovšetkým typu spúšaných aplikácií.<br />

Len máloktoré však poadujú viac ako 512 MB<br />

a mnohí pouívatelia potom <strong>na</strong>miesto získania výkonu<br />

strácajú peniaze... Pokia¾ vaša základná doska<br />

podporuje technológiu dual channel, správnym<br />

osadením dvoch rov<strong>na</strong>kých modulov môete výkon<br />

zostavy zvýši a do 50 %.<br />

Grafická karta (VGA): Navrhujeme ATI Radeon<br />

9600 alebo nVidia GeForce FX 5500. Všeobecne<br />

sú mierne výkonnejšie VGA od ATI, ktoré však<br />

<strong>na</strong> druhej strane majú zvyèajne horšie ovládaèe,<br />

obzvláš v prostredí OS Linux.<br />

Pevný disk (HDD): Pomaly sa u presadila<br />

technológia Serial ATA, preto do novej zostavy odporúèame<br />

disk s týmto rozhraním. Kapacita závisí<br />

od vašich predstáv, nie je problém disk dokúpi èi<br />

niektoré dáta zálohova. Vhodná vo¾ba je kapacita<br />

120 GB, ktorá postaèuje <strong>na</strong> väèšinu rozumnej prevádzky.<br />

Disketová jednotka (FDD): Tohto zariadenia<br />

sa asi nemono zbavi. Staèí, e ovládaè <strong>na</strong> Serial<br />

ATA sa pre inštaláciu Microsoft Windows musí<br />

dodáva <strong>na</strong> diskete. Linux s novším jadrom (2.4.5<br />

a 2.6.3 a viac) s tým však problém nemá.<br />

Optická mechanika: Aj ce<strong>na</strong> tohto komponentu<br />

výrazne klesla a za mierny príplatok mono<br />

kúpi aj DVD prepisovaciu jednotku. Závisí od vašich<br />

predpokladaných nárokov <strong>na</strong> prácu. V kadom<br />

prípade však vo väèšine domácností postaèí iba<br />

jedno zariadenie – DVD/CD RW alebo DVD RW.<br />

Zvuková karta spolu so sieovou je u štandardnou<br />

súèasou základných dosiek. Takmer nikdy<br />

neprekáajú a sú plne pouite¾né.<br />

Pamäový k¾úè USB: Aj vzh¾adom <strong>na</strong> cenu<br />

a praktické vyuitie sa tento komponent oplatí zakúpi.<br />

Odporúèame kapacitu aspoò 128 MB.<br />

Myš: Z tých lacnejších odporúèame Genius<br />

Net Scroll Eye vo vyhotovení metallic. Tá sa pomerne<br />

dobre osvedèila predovšetkým do stredne ve¾kých<br />

dlaní. Ceny sú však nízke a ponuka široká,<br />

take by nemal by problém vybra si.<br />

Klávesnica: U nás sa u pomerne dobre udomácnili<br />

multimediálne klávesnice. Vyberte si preto<br />

pod¾a vkusu, cenovo je to toti u tie skôr spotrebný<br />

materiál.<br />

12/2004 PC REVUE 17

R E V U E<br />

Monitor: Zo všetkých komponentov asi <strong>na</strong>jvýraznejšie<br />

poklesli ceny LCD panelov. Osobne vyberám<br />

monitory bez reproduktorov. Ak sa vám ce<strong>na</strong><br />

zdá ešte stále vysoká (je tu potenciál ïalšieho poklesu),<br />

môete sa poobzera aj po kvalitnejších klasických<br />

17- a 19-palcových CRT monitoroch; 15-palcové<br />

LCD monitory sú toti u <strong>na</strong> ústupe.<br />

Reproduktory: Pod¾a zvukovej karty, vašich<br />

poiadaviek, priestorových a fi<strong>na</strong>nèných moností<br />

si môete vybra aj reproduktory. Úplne<br />

efektne znejú <strong>na</strong>pr. drevené 5 + 1 s dia¾kovým<br />

ovládaním (<strong>na</strong>pr. Genius 5.1 Home Theatre),<br />

ktoré sa dajú zakúpi do 5000 Sk. Vo väèšine prípadov<br />

však postaèí aj nákup lacnejšej klasickej<br />

zostavy 2 + 1.<br />

Tlaèiareò: V domácnostiach sa u bez tlaèiarne<br />

asi nezaobídete. Multifunkèné zariadenie <strong>na</strong>vyše<br />

šetrí miesto a za prijate¾né peniaze poskytuje<br />

všestranné pouitie. Modelov je <strong>na</strong> trhu viacero,<br />

<strong>na</strong>še testy v PC REVUE sú dobrým návodom <strong>na</strong><br />

výber periférneho tlaèového zariadenia.<br />

Okrem uvedených komponentov by ste pri<br />

všestrannom poèítaèi mali poèíta aj s nákladmi <strong>na</strong><br />

pripojenie do internetu (<strong>na</strong> vysokorýchlostné pripojenie<br />

sa pre tých, ktorí majú takú monos, odporúèa<br />

technológia aDSL) a príslušný softvér. Keï-<br />

e poèítaè je svojimi parametrami urèený skôr <strong>na</strong><br />

hry, odporúèame operaèný systém Microsoft Windows<br />

XP v edícii Home asi za 3000 Sk (ide o tzv.<br />

OEM verziu, teda kupovanú spolu s poèítaèom).<br />

S týmto softvérom a s daòou by ce<strong>na</strong> všestrannej<br />

zostavy nemala prekroèi 45 000 Sk. Ak potrebujete<br />

šetri, odporúèame monos zakúpenia klasického<br />

CRT monitora a pouívanie poèítaèa len v prostredí<br />

OS Linux. Vtedy by ce<strong>na</strong> nemusela prekroèi<br />

sumu 35 000 Sk s DPH.<br />

Ak si teraz porovnáte cenník zhruba spred roka,<br />

podobná zostava by vás stála pribline dvojnásobok<br />

a patrila by takmer medzi to <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong> trhu.<br />

Ktovie, èo bude o rok...<br />

POÈÍTAÈ NAD 50 000 SK (ASI NAD<br />

60 000 SK S DPH) – PC MAXIMUM<br />

Kto uvauje o investícii v podobnej cenovej hladine,<br />

má pred sebou asi <strong>na</strong>jaší výber. Môe si toti<br />

kúpi <strong>na</strong>jvýkonnejší poèítaè, aký sa len dá z dostupných<br />

komponentov zostavi. Alebo si môe zakúpi<br />

kvalitný notebook. My však skúsime upozorni aj<br />

<strong>na</strong> ïalšiu alter<strong>na</strong>tívu.<br />

18 PC REVUE 12/2004<br />

Poèítaèe v tejto cenovej<br />

relácii si kupujú hlavne<br />

majetnejší ¾udia alebo profesionáli.<br />

Ve¾mi dôleitý je pre nich aj dizajn a s<strong>na</strong>ha<br />

odlíši sa. Tu môe svoje poveda u nás<br />

pomerne neznáma z<strong>na</strong>èka Apple, ktorá sa<br />

pokladá za drahšie riešenie ako PC. Tie <strong>na</strong>jvýkonnejšie<br />

pracovné stanice osadené dvoma procesormi<br />

G5 a širokouhlým LCD èi PowerBooky sa toti<br />

cenovo šplhajú <strong>na</strong>d 100 000 Sk Ve¾a? ako poveda.<br />

Fakt je ten, e výkon týchto poèítaèov je vyšší<br />

ako bených PC desktopov (<strong>na</strong>pr. staèí porov<strong>na</strong><br />

poiadavky v hre Doom 3). Takisto ich vyhotovenie<br />

je ove¾a kvalitnejšie – škrabance <strong>na</strong> Power-<br />

Booku asi ani nenájdete, podobne hmotnos a ïalšie<br />

ukazovatele sú prepracované do detailov. Spolu<br />

s hardvérom kupujete aj príslušný softvér, za<br />

ktorý by ste v PC svete zaplatili nieko¾ko desiatok<br />

tisíc korún. No a <strong>na</strong>pokon – PowerBooky èi Power-<br />

Macy (ale aj eMacy, iMacy a iBooky) sú krásne<br />

a jedineèné. Aj preto sa èasto objavujú v reklamách<br />

alebo filmoch.<br />

Hlavným problémom je však ich všeobecne<br />

vyššia ce<strong>na</strong>. Existujú síce rôzne verzie poèítaèov<br />

s logom Apple (s benými PC sa <strong>na</strong>jèastejšie porovnávajú<br />

<strong>na</strong>pr. eMac a iMac, ktoré sa dajú zakúpi u<br />

od 30 000 Sk bez DPH), profesionálom sú však urèené<br />

<strong>na</strong>jvyššie modely. Na druhej strane prudký pokles<br />

cien vo svete PC môe ovplyvni aj ceny v prostredí<br />

Apple.<br />

Ïalším problémom, s ktorým sa pri z<strong>na</strong>èke<br />

Apple môu potenciálni záujemcovia stretnú, je<br />

to, e pre mnohých pouívate¾ov ide o neznámy<br />

operaèný systém a aplikácie. V minulosti sa vyskytoval<br />

aj problém s kompatibilitou, ktorý však<br />

stráca <strong>na</strong> vánosti. Okrem iného preto, e existuje<br />

<strong>na</strong>pr. aj kancelársky balík Microsoft Office pre<br />

operaèný systém Mac OS X. Ostatné pouívané<br />

formáty sú u dávnejšie dostatoène podporované.<br />

Pokia¾ by ste uvaovali aj <strong>na</strong>d alter<strong>na</strong>tívou<br />

Apple, mono vás presvedèí fakt, e výme<strong>na</strong> hardvéru<br />

v prostredí PC je potrebná azda kadé dva<br />

roky, Mac má ivotnos asi dvojnásobnú.<br />

Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, výber poèítaèa v cenovej<br />

úrovni <strong>na</strong>d 50 000 Sk je <strong>na</strong>jaší a maximálne závislý<br />

od poiadaviek a priorít zákazníka. Skúsime si to<br />

však zjednoduši.<br />

Pokia¾ patríte medzi pouívate¾ov tráviacich väèšinu<br />

dòa <strong>na</strong> cestách, pravdepodobne oceníte všestranne<br />

pouite¾ný a kvalitný notebook. V súèasnosti<br />

tejto charakteristike vyhovuje viacero z<strong>na</strong>èiek<br />

a typov, orientaène by preto mohol ma <strong>na</strong>sledujúcu<br />

konfiguráciu:<br />

NOTEBOOK<br />

Komponent Opis Ce<strong>na</strong><br />

Notebook 15,4" WXGA TFT ( 1280 × 800 ),<br />

AMD Athlon 64 3400+, VIA K8N800,<br />

512 MB DDR RAM (2 × 256),<br />

60 GB HDD, DVD/RW Dual,<br />

GeForce FX Go5700 64MB,<br />

Fax/Modem 56Kb, Gigabite LAN,<br />

Wireless LAN 802.11g, zvuková karta,<br />

4×USB 2.0, 1× VGA, TV−Out,<br />

IEEE 1394, 1× Parallel, IrDA,<br />

1× CardBus slot typu III alebo<br />

typu II,4−in−1 Card Reader, Li−ion<br />

batéria, Windows XP Pro<br />

Sk bez DPH 54 000<br />

Sk s DPH 64 260<br />

Uvedený notebook poskytuje asi všetko, èo<br />

mono od súèasných moderných prenosných poèítaèov<br />

poadova. Samozrejme, pri výbere sú ve¾mi<br />

dôleité subjektívne parametre – dizajn, hmotnos,<br />

klávesnica, výdr batérií... Tie dokáu výrazne<br />

ovplyvni výslednú cenu.<br />

Ak ste profesionálnym pouívate¾om (<strong>na</strong>pr. hráèom<br />

☺), ktorý potrebuje predovšetkým výkonný poèítaè,<br />

jednou z moností je aj <strong>na</strong>sledujúca zostava:<br />

MODELOVÝ PRÍKLAD: PC MAXIMUM<br />

Komponent Opis Ce<strong>na</strong><br />

Case: Miditower ATX s teplomerom, venti−<br />

látormi a 350 W zdrojom Enermax<br />

3500<br />

Základná Asus A8V Deluxe/WiFi−g, AMD Athlon 4400<br />

doska 64/Athlon 64FX, èipová súprava VIA<br />

K8T800ORO, FSB HT 1000MHz, 4×<br />

Dual channel DDR 400 MHz, 4× SATA<br />

133 MHz, RAID 0,1,0+1 ATA133 +<br />

SATA, RAID 0,1 SATA, AGP 8×, 5×<br />

PCI, 2× 1394, integr. Gigabit LAN<br />

Marwell, sound Realtek ALC850 – 8 ka−<br />

nál, 8× USB 2.0, ATX, Socket 939,<br />

802.11g 54Mbps Wifi, AI NET, AI Audio,<br />

AI BIOS, EZ Flash, MyLogo2, C.P.R<br />

Procesor AMD Athlon 64 3000+ BOX, Socket 754 6000<br />

Pamä RAM 1 GB, Dual channel 2× 512 MB<br />

PC3200 400 MHz, DDR DIMM 184<br />

pin CL2,5<br />

6100<br />

Grafická Sparkle SP−AG40GPT, nVidia GeForce 15 500<br />

karta FX 6800 GT, 256 MB GDDR3<br />

(2 nsec.) 256 bit, core/memory 325/<br />

700 MHz, TV−out 1024 × 768, DVI−I,<br />

AGP 8×, DirectX 9.0, OpenGL 1.5<br />

Pevný disk 2× WD 1200, 120 GB, S−ATA,<br />

7200 rpm, Data Lifeguard, 9,5 ms,<br />

cache 8 MB<br />

5600<br />

Disketová<br />

jednotka<br />

TEAC 3,5" 1,44 MB 230<br />

Optická ASUS DVD +/−RW 1604P Single Side 2950<br />

jednotka Double Layer, DVDR: +16×/−16×,<br />

DVD RW : +4×/− 4×, DVD−ROM<br />

16×, CD−R/RW/ROM: 32×/24×/<br />

40×, max. 8,5GB DVD kvalita, buffer<br />

2 MB, Black, 8,5 GB, Retail pack<br />

Zvuková karta <strong>na</strong> doske<br />

Flash disk Twinmos Pen drive Mini pevný disk<br />

USB 2.0 Retail pack 512 MB, 2× LED,<br />

ochra<strong>na</strong> heslom, 1000 kB/sek, 100,000<br />

pouití, write protect k¾úè, bootable<br />

1850<br />

Myš + Cordless Desktop MX Bluetooth – plne 4950<br />

klávesnica multimediál<strong>na</strong> bluetoothová klávesnica,<br />

ovládanie internetu + bluetoothová myš<br />

MX900, èierno−strieborná kombinácia,<br />

En, USB/PS2, ovládaèe pre MS Windows<br />

Monitor ACER LCD 19 palcov ACER AL 1921hs, 18 500<br />

1280 × 1024, kontrast: 600:1,<br />

brightness: 250 cd/m2 , 170°/170°,<br />

25 ms, DVI, strieborný<br />

Reproduktory Creative Inspire T5900 5+1, 4× satelit<br />

8W RMS, dvojpásmové predné repro−<br />

duktory, 20W RMS centrálny reproduktor<br />

– horizontálny, 22 W subwoofer, frek−<br />

venèný rozsah 40Hz – 20 kHz<br />

2650<br />

Sk bez DPH s Microsoft Windows XP Pro 77 500<br />

Sk s DPH 92 225

ALTERNATÍVA APPLE<br />

Vyhotovenie Opis<br />

Apple 1,5 GHz PowerPC G4, ATI mobility Radeon 9200<br />

Power so 64 MB Graphics Memory, 512 MB DDR333<br />

Book G4 SDRAM – 2× 256 SO−DIMMs, 80 GB Ultra ATA<br />

drive @ 4200 ot./min., SuperDrive (DVD−R/CD−<br />

RW), Backlit Keyboard/Mac OS, AirPort Extreme<br />

Card, 15,2−palcový TFT displej<br />

Ce<strong>na</strong> 101 220 Sk bez DPH / 120 451 Sk s DPH<br />

Apple Dual 1,8 GHz PowerPC G5, 256 MB DDR400<br />

Power SDRAM (PC3200) – 2× 128, 80 GB Serial ATA –<br />

Mac G5 7200 ot./min., nVidia GeForce FX 5200 Ultra<br />

s 64 MB DDR SDRAM, 56k V.92 inter<strong>na</strong>l<br />

modem, 8× SuperDrive (DVD−R/CD−RW),<br />

Apple Keyboard & Apple Mouse, Mac OS X<br />

Ce<strong>na</strong> 139 200 Sk bez DPH / 165 648 Sk s DPH<br />

Ceny sme zisovali u slovenského zástupcu spoloènosti Apple<br />

<strong>na</strong> Slovensku.<br />

V tomto prípade sa pristavíme pri nieko¾kých komponentoch.<br />

Základom výkonnej zostavy je kvalitná<br />

skrinka a zdroj, <strong>na</strong> ktorých sme <strong>na</strong>ozaj nešetrili. Nasleduje<br />

rozhodnutie o výbere procesora <strong>na</strong> báze P4<br />

alebo Athlonu 64, èo ovplyvní aj výber základnej<br />

dosky. My sme v tomto príklade ostali verní z<strong>na</strong>èke<br />

AMD – má dobrú cenu, porov<strong>na</strong>te¾ný výkon, generuje<br />

menej tepla a je to v podstate novinka. Na základnej<br />

doske sme potom tie nešetrili a vybrali sme dobrú<br />

z<strong>na</strong>èku s overenou èipovou súpravou.<br />

Osobitnú pozornos si asi zaslúi grafická karta<br />

a súprava klávesnica/myš. Výber grafickej karty jednoz<strong>na</strong>ène<br />

ovplyvnili poiadavky <strong>na</strong>jnovších hier. No<br />

keïe poèítaè je urèený pre nároèného hráèa, ako<br />

i profesionálneho grafika, môu sa v tomto smere ich<br />

názory líši. Zvláš keï je bené, e ceny grafických<br />

kariet klesajú <strong>na</strong>jrýchlejšie. Podobne aj vo výbere klávesnice/myšky<br />

– nie vdy je vhodné pouíva bezdrôtové<br />

zariadenia. V prípade hrania hier sa síce vo¾nos<br />

pohybu zíde, pozor však <strong>na</strong> menej kvalitné výrobky<br />

s obèasnými prerušeniami spojenia.<br />

K profesionálnej zostave patrí aj profesionálny<br />

systém. Vzh¾adom <strong>na</strong> zameranie sa zvyèajne zakúpi<br />

Microsoft Windows XP Pro, pod ktorým je k dispozícii<br />

<strong>na</strong>jväèšie mnostvo hier i profesionálnych<br />

aplikácií.<br />

Je zaujímavé, e výkonné poèítaèe, zloené z takmer<br />

<strong>na</strong>jdrahších komponentov, v cenníkoch vychádzajú<br />

kadý rok pribline rov<strong>na</strong>ko. Samozrejme,<br />

zostava sa vyberá<br />

z poh¾adu nároèného<br />

hráèa, ako aj<br />

profesionálnehoprogramátora<br />

èi<br />

dizajné-<br />

ra, mnohí z nás by niektoré komponenty vymenili za<br />

iné. Potom by to však u asi nebola extrémne výkonná<br />

zostava ☺.<br />

Ak máte skutoène dostatok peòazí <strong>na</strong> <strong>na</strong>ozaj profesionálne<br />

riešenie, nebojíte sa èiastoèného experimentu<br />

s novým prostredím, obdivujete a viete oceni detaily,<br />

môete skúsi „alter<strong>na</strong>tívu“. Mimochodom, <strong>na</strong><br />

hardvéri od Apple sa dá pouíva u aj systém Microsoft<br />

Windows, prípadne niektorá z distribúcií Linuxu.<br />

DESATORO SPRÁVNEHO NÁKUPU<br />

Na záver sme si nechali všeobecné odporúèania pri<br />

nákupe poèítaèov. Uvádzame ich v heslovitej forme,<br />

v akomsi desatore, ktoré by vám mohlo slúi<br />

ako pomocník pri výbere. Pokia¾ sa nimi budete riadi,<br />

nemali by ste sa pri kúpe toho správneho poèítaèa<br />

pomýli ☺.<br />

1. V súèasnosti je <strong>na</strong> trhu IT široká ponuka a vybra<br />

si môe <strong>na</strong>ozaj kadý. Pokia¾ nemáte pri orientácii<br />

v cenníkoch istotu, nechajte si poradi. Kadý si<br />

však sám musí ujasni, <strong>na</strong> èo chce poèítaè pouíva,<br />

ko¾ko môe investova a kedy ho u potrebuje.<br />

2. Myslite dopredu, pretoe ako sa budete pri<br />

práci <strong>na</strong> poèítaèi zdoko<strong>na</strong>¾ova, budete ma aj väèšie<br />

nároky a nie vdy je k dispozícii lacný upgrade.<br />

3. Správnym výberom komponentov èi poèítaèa<br />

môete výrazne ovplyvni vaše ïalšie výdavky za<br />

jeho následnú údrbu. Napríklad akciové a príliš<br />

lacné zostavy nemusia obsahova poadovaný softvér,<br />

prípadne ïalšie príslušenstvo. Ich dokúpením,<br />

prípadne servisným zásahom môe ce<strong>na</strong> vzrás aj<br />

o nieko¾ko tisíc korún.<br />

4. Poèítaè pomerne rýchlo stráca <strong>na</strong> hodnote. Ak<br />

ho teda súrne nepotrebujete, je dobré s nákupom<br />

pár mesiacov poèka. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, chystajú<br />

sa výz<strong>na</strong>mné zmeny.<br />

5. Vo vlastnom záujme nepouívajte tradiènú<br />

vetu pri výbere poèítaèa: „Chcem taký lacný poèítaè<br />

do 20-tisíc, len aby sa deti mali <strong>na</strong> èom hra.“<br />

Obchodník toti môe by nebezpeèný ☺. Poèítaèe<br />

urèené <strong>na</strong> zábavu a moderné hry bývajú práve tie<br />

<strong>na</strong>jdrahšie.<br />

6. Nenechávajte si nákup <strong>na</strong> poslednú chví¾u<br />

pred koncom roka – kvalitné veci miznú ako prvé<br />

a dodávky z Ázie kadý deò nechodia. Mnohí sú<br />

potom nútení kúpi to, èo ešte ostalo <strong>na</strong> sklade.<br />

Tento stav je obzvláš bený u dva týdne pred<br />

Vianocami.<br />

7. Vyberte si dôveryhodného dodávate¾a. Aj keï<br />

sa vám zdá o pár sto korún drahší, pri prípadných<br />

problémoch je reklamácia u neho jednoduchšia. Tí<br />

<strong>na</strong>jlacnejší toti èasto kalkulujú s tým, e reklamácie<br />

rieši ani nebudú.<br />

8. Urèite nekupujte poèítaè bez softvéru (operaèný<br />

systém a poadované aplikácie). Poèítaè toti tvorí<br />

súzvuk hardvéru a softvéru, pokia¾ nieèo chýba, nemôe<br />

fungova. Ak sa vám zdá softvér od Microsoftu<br />

drahý alebo nespo¾ahlivý, pokojne môete skúsi aj<br />

vyspelú alter<strong>na</strong>tívu, <strong>na</strong>pr. niektorú distribúciu Linuxu.<br />

Mono aj vás príjemne prekvapí.<br />

9. Nauète sa poèítaè správne obsluhova. Hlavne<br />

zaèí<strong>na</strong>júci pouívatelia by si mali necha<br />

vysvetli zásady benej údrby a pravidelnej<br />

starostlivosti. Podobne ako auto aj poèítaè<br />

sa zvykne kazi v <strong>na</strong>jnevhodnejšej chvíli.<br />

10. Nezabúdajte, e poèítaè môe<br />

nielen zabáva, ale aj vzdeláva a pomáha.<br />

A ešte stále sa dá kedyko¾vek<br />

vypnú...<br />

<br />

12/2004 PC REVUE 19

R E V U E<br />

Internet ako zbraò<br />

teroristov<br />

Branislav Madoš<br />

V minulosti si pod pojmom terorista<br />

mohol kadý z nás predstavi èle<strong>na</strong><br />

teroristickej organizácie Svetlý chodník,<br />

Írskej republikánskej armády IRA,<br />

baskickej separatistickej organizácie<br />

ETA a mnohých ïalších. Známy bol aj<br />

nedolapite¾ný „sólista“ Šakal.<br />

Útoky <strong>na</strong> mrakodrapy Svetového obchodného<br />

centra do z<strong>na</strong>ènej miery obraz teroristu<br />

v oèiach verejnosti zjednotili. Symbolom terorizmu<br />

je dnes Al-Káida a <strong>na</strong>jh¾adanejším teroristom<br />

sveta Bin Ládin. V súèasnosti si teroristu predstavujeme<br />

ako èloveka v arabskom odeve, so samopalom<br />

Kalašnikov AK-47 v ruke, fundamentalistu<br />

s niším vzdelaním a s jediným cie¾om – zabíja.<br />

Tak ako sa tajným slubám darí likvidova niektoré<br />

bunky tejto teroristickej<br />

organizácie, zatýka jej èlenov<br />

a konfiškova ich techniku, poh¾ad<br />

<strong>na</strong> Al-Káidu sa mení. Zisuje<br />

sa, e v jej radoch sú vysoko<br />

vzdelaní èlenovia, zbehlí dokonca<br />

v oblasti informatiky alebo<br />

informaènej bezpeènosti. O tom,<br />

ako Al-Káida vyuíva modernú<br />

techniku, ako aj o kybernetickej<br />

vojne <strong>na</strong> Arabskom polostrove je<br />

tento èlánok.<br />

KOMUNIKÁCIA<br />

Bin Ládin pouíval a do roku<br />

1994 všetky moderné informaèné a komunikaèné<br />

prostriedky, telefóny, mobilné<br />

a satelitné telefóny, faxy, poèítaèe,<br />

notebooky. Zdokumentovaný je <strong>na</strong>príklad<br />

jeden zo spôsobov, akým putovali<br />

správy od špièiek Al-Káidy k ich <strong>na</strong>sledovate¾om.<br />

Egyptský obèan, èlen organizácie,<br />

dlhodobo pôsobil <strong>na</strong> severe Talianska<br />

a vo Švajèiarsku. Vo svojich apartmánoch<br />

mal k dispozícii telefónne linky<br />

a faxy. Rozkazy prijímal telefonicky od<br />

Bin Ládi<strong>na</strong> a vyšších èlenov vedenia<br />

a ïalej ich distribuoval do Amsterdamu,<br />

Frankfurtu, New Yorku a ïalších miest vo Francúzsku,<br />

Španielsku, Dánsku a iných krajinách. Táto<br />

„ústredòa“ bola špionáou odhalená a telefonáty<br />

odpoèúvané a blokované. Neskôr sa Al-Káida rozhodla<br />

zmeni spôsob komunikácie a jej hlavným<br />

prostriedkom sa stal internet.<br />

20 PC REVUE 12/2004<br />

Po útokoch z 11. septembra sa tajné sluby sústredili<br />

<strong>na</strong> vystopovanie a zatknutie Bin Ládi<strong>na</strong>. Na<br />

tento úèel sa vyèlenili obrovské materiálne, fi<strong>na</strong>nèné<br />

a ¾udské zdroje. Najh¾adanejší terorista sveta sa<br />

však odmlèal. Prestal komunikova pomocou modernej<br />

techniky, pretoe aj jediný telefonát prostredníctvom<br />

satelitného telefónu by sa mu mohol<br />

sta osudným. Èasto sa v tejto súvislosti hovorí, e<br />

Bin Ládin sa stiahol do stredoveku. S podriadenými<br />

Ruiny mrakodrapov po útoku <strong>na</strong> World Trade Center<br />

zlokami v súèasnosti komunikuje iba prostredníctvom<br />

poslov. Ïalším dôvodom, preèo sa mu tak<br />

úspešne darí unika, je štruktúra Al-Káidy. Tá je pod¾a<br />

všetkého mimoriadne decentralizovaná a jednotlivé<br />

jej bunky pracujú samostatne. Bin Ládin sa<br />

údajne nesústreïuje <strong>na</strong> vydávanie konkrétnych prí-<br />

kazov, ale pomocou vyhlásení formuje jej ideológiu<br />

a v hrubých èrtách oz<strong>na</strong>èuje ciele, <strong>na</strong> ktoré by sa<br />

mali teroristi sústredi.<br />

I<strong>na</strong>k je to v prípade radových èlenov organizácie,<br />

aktuálne pôsobiacej v 34 krajinách sveta, ktorých<br />

poèet sa odhaduje <strong>na</strong> 3000. Tí sa <strong>na</strong> pouívanie<br />

internetu ako základného prostriedku komunikácie<br />

a šírenia informácií sústredili. Výz<strong>na</strong>mnú<br />

úlohu má v tejto súvislosti kryptografia a steganografia.<br />

KRYPTOGRAFIA<br />

A STEGANOGRAFIA<br />

Kryptografia sa zaoberá transformovaním<br />

správ do tvaru,<br />

ktorý nie je pochopite¾ný nikým<br />

okrem adresáta, ktorý<br />

správu dokáe dešifrova do èitate¾nej<br />

podoby. Dôleité v tejto<br />

súvislosti je, e správu môe<br />

vidie hocikto, pretoe sa verí,<br />

e ju nikto nebude schopný dešifrova,<br />

resp. jej dešifrovanie<br />

bude trva dlhšie ako jej platnos.<br />

Steganografia pouíva odlišný<br />

princíp. Správa nie je šifrovaná, ale je<br />

ukrytá do inej komunikácie alebo <strong>na</strong><br />

takom mieste, kde by ju nikto neèakal.<br />

Vyextrahovanie správy si vyaduje<br />

informáciu o tom, kde sa správa <strong>na</strong>chádza.<br />

Na pouívanie šifrovania Al-Káidou<br />

sú rôzne názory. Na jednej strane sa<br />

berie ako hotový fakt, e teroristi pouívajú<br />

silné šifrovanie. Pod¾a Natio<strong>na</strong>l<br />

Security Agency (NSA) USA je kryptografia<br />

kadodennou pomôckou teroristov<br />

v Afganistane, Albánsku, Británii,<br />

Kašmíre, Kosove, Filipí<strong>na</strong>ch, Sýrii, USA, západnom<br />

brehu Gazy a Jemene. V èase, keï ešte<br />

s tichým súhlasom príslušných vlád existovali výcvikové<br />

tábory Al-Káidy v Afganistane a Sudáne,<br />

patrila výuèba vyuitia šifrovania a steganografie<br />

k základným súèastiam výcviku teroristov.

13. novembra 2001 získali pakistanské<br />

sily dva notebooky patriace<br />

teroristom, ktoré obsahovali súbory<br />

zašifrované pomocou 40-bitového<br />

DES. Benému poèítaèu by trvalo<br />

dešifrovanie súborov takmer rok. Pomocou<br />

výkonných superpoèítaèov<br />

však boli šifry prelomené v priebehu<br />

piatich dní. Keby sa bolo pouilo silné<br />

šifrovanie so 128-bitovým k¾úèom,<br />

bol by <strong>na</strong> jeho prelomenie potrebný<br />

astronomicky dlhý èas. Zástancovia<br />

neobmedzeného pouívania silného<br />

šifrovania však tvrdia, e tieto informácie<br />

sa úèelovo zneuívajú <strong>na</strong> ospravedlnenie<br />

reštrikcií, ktoré zabraòujú<br />

v šifrovaní širokej verejnosti. Súèasne<br />

sa tvrdí, e šifrovaná správa je príliš<br />

nápadná, a preto sa tieto správy ukrývajú<br />

steganograficky.<br />

Správy sú vloené do fotografií,<br />

zvyèajne <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> zaoberajúcich<br />

sa erotikou, a sú aj súèasou benej<br />

Útok Al−Káidy <strong>na</strong> vojenskú loï USS Cole<br />

konverzácie športového chatu. Nie je<br />

jednoduché odhali správy uloené<br />

v obrázkoch, ktorých je <strong>na</strong> internete<br />

pod¾a odhadov 28 miliárd. Správa<br />

môe by ukrytá v ktoromko¾vek<br />

z nich, prièom jej extrahovanie je<br />

podmienené pouitím správneho steganografického<br />

programu a hesla.<br />

Správa môe by ïalej šifrovaná a <strong>na</strong><br />

jej dešifrovanie treba poui správne<br />

heslo. Špioná nedisponuje týmito<br />

informáciami, a preto jej èasto zostáva<br />

poui iba hrubú výpoètovú silu.<br />

Kombinácia steganografie a kryptografie<br />

jej však nedáva ve¾kú šancu,<br />

pretoe proces dešifrovania si vyaduje<br />

pouitie obrovských vládnych<br />

superpoèítaèov a trvá príliš dlho, aj<br />

to len za predpokladu, e sa vôbec<br />

vie, <strong>na</strong> ktorom webe by sa mali podozrivé<br />

informácie <strong>na</strong>chádza. O tom,<br />

e by niekto z radových pouívate¾ov<br />

internetu náhodou objavil správu Al-<br />

Káidy, nemôe by ani reèi.<br />

Jednou z moností, ako zvýši šance<br />

<strong>na</strong> jej nájdenie, je sledova podozrivé<br />

osoby a zachyti okamih, keï<br />

tieto správy do obrázkov ukladajú<br />

alebo ich prijímajú. Zaujímavým spôsobom<br />

sú adresáti informovaní<br />

o tom, e obrázok obsahuje aktualizovanú<br />

správu. Keïe musí ís o informáciu,<br />

ktorá nemôe upozorni <strong>na</strong><br />

konkrétny obrázok, ide o niè nehovoriaci<br />

e-mail, distribuovaný po celom<br />

svete ako spam. Tí, ktorí nie sú jeho<br />

adresátmi, ho pokojne odstránia, pre<br />

skutoèných adresátov je však príz<strong>na</strong>kom,<br />

e konkrétny obrázok obsahuje<br />

nový odkaz a treba si ho vyzdvihnú.<br />

V argóne špionáe existuje výraz<br />

màtva schránka. Pouíva sa <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>-<br />

èenie miesta, zdanlivo úplne obyèajného,<br />

nenápadného, kde si agenti vymieòajú<br />

tajné správy. Internet ako<br />

celok sa v tejto súvislosti <strong>na</strong>zýva ve¾kou<br />

màtvou schránkou a skutoène<br />

tak môe fungova.<br />

E−MAIL<br />

Mohlo by sa zda, e pouitie e-mailu,<br />

zvláš bez šifrovania, by mohlo<br />

by pre teroristov príliš riskantné.<br />

Opak je však pravda, šifrovanie sa<br />

údajne v e-mailoch nepouíva, aby<br />

nevzbudilo pozornos. Èlenovia organizácie<br />

pouívajú <strong>na</strong> ich posielanie<br />

internetové kaviarne. Dôleité pritom<br />

je, e správy sú prijímané a posielané<br />

v rýchlom slede, prièom sa<br />

vyuívajú freemailové sluby a ad<br />

R E V U E<br />

12/2004 PC REVUE 21

R E V U E<br />

22 PC REVUE 12/2004<br />

hoc zakladané nové e-mailové kontá, kadé <strong>na</strong> poslanie<br />

jedinej správy.<br />

WEB<br />

Uvádza sa, e <strong>na</strong> svete je 150 a 200 webových stránok<br />

urèených èlenom Al-Káidy a jej sympatizantom, prinášajúcich<br />

rôzne typy informácií. Niektoré slúia <strong>na</strong> šírenie<br />

myšlienok, iné sú otvorenými agitaènými centrami <strong>na</strong><br />

získavanie nových èlenov organizácie. Mnohé z nich obsahujú<br />

dôleité informácie týkajúce sa výcviku teroristov.<br />

Mono sa tak dozvedie, ako unáša dôleitých ¾udí, pouíva<br />

mobilné telefóny ako detonátory bômb, èo sa<br />

vyuilo <strong>na</strong>príklad pri bombovom útoku v Madride, konštruova<br />

a pouíva raketové granáty a pod. Internetom<br />

bol distribuovaný aj dokument oz<strong>na</strong>èovaný ako Encyklopédia<br />

Dihádu, pozostávajúci z tisícok strán textu.<br />

V súèasnosti toti nemá Al-Káida monos zriadi skutoèné<br />

výcvikové tábory, a tak organizuje virtuálne, <strong>na</strong> internete.<br />

Tu sú publikované aj rôzne databázy, <strong>na</strong>príklad<br />

zoz<strong>na</strong>my obchodov, kde si teroristi môu zakúpi zbrane<br />

a muníciu. Ponúkajú sa takisto z¾avnené letenky, pomoc<br />

pri vybavovaní víz a ïalšie špecifické sluby.<br />

Al-Káida si osvojila aj psychologickú vojnu, prièom jej<br />

hlavnou zlokou je šírenie strachu. Súèasou tejto stratégie<br />

je publikovanie videozáz<strong>na</strong>mov a fotografií z popráv<br />

obèanov iných krajín v Iraku, ako aj pravidelné vyhlásenia<br />

špièiek tejto organizácie vrátane Bin Ládi<strong>na</strong>, s¾ubujúce<br />

tvrdé útoky proti rôznym krajinám a cie¾om. Okrem zastrašovania<br />

nepriate¾a majú tieto mediálne vystúpenia<br />

získava aj nových stúpencov organizácie.<br />

ÈO SA NAŠLO V POÈÍTAÈOCH<br />

V skonfiškovaných poèítaèoch teroristov sa <strong>na</strong>šlo ve¾a<br />

zaujímavých materiálov. FBI má k dispozícii zhruba 2 TB<br />

dát, ktoré èakajú <strong>na</strong> dešifrovanie a spracovanie. Tom<br />

Ridge, minister USA pre vnútornú bezpeènos, v tejto súvislosti<br />

hovorí o miliónoch strán textu. Výz<strong>na</strong>mným zdrojom<br />

informácií sa stal notebook Mohameda Naema Noora<br />

Kha<strong>na</strong>, povaovaného za poèítaèového experta Al-Káidy,<br />

ktorého zatkli pakistanské sily v júli tohto roka. Poèítaè<br />

obsahoval okrem iných informácií aj ve¾ké mnostvá<br />

mien, prièom sa verí, e ide o èlenov tejto organizácie. Objavili<br />

sa dokonca špekulácie, e Khan pracoval proti organizácii,<br />

keï rozposielal jej èlenom správy a následne sa<br />

ich pokúšal takto vystopova.<br />

Okrem klasických softvérových nástrojov, urèených <strong>na</strong><br />

prenikanie do sietí a <strong>na</strong> lámanie hesiel, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

LOphtCrack, sa <strong>na</strong>šli aj dôkazy o výskume Al-Káidy. Jeho<br />

cie¾om bolo zmapovanie územia USA a vyz<strong>na</strong>èenie dôleitých<br />

cie¾ov. Patria medzi ne <strong>na</strong>príklad dôleité dopravné<br />

uzly, zásobníky pohonných hmôt a chemikálií, mosty,<br />

miesta, ktorými vedú dôleité infokomunikaèné vedenia,<br />

a pod. Predpokladá sa, e tento prieskum sa robil <strong>na</strong> dia¾ku,<br />

nebolo treba, aby èlenovia organizácie tieto miesta<br />

osobne <strong>na</strong>vštevovali.<br />

Tento spôsob získavania vojensky dôleitých informácií<br />

prostredníctvom bene dostupných zdrojov <strong>na</strong> internete<br />

<strong>na</strong>zývajú aj kybernetické plánovanie.<br />

Nebezpeèná je v tejto súvislosti <strong>na</strong>jmä systematickos<br />

a húev<strong>na</strong>tos, s akou Al-Káida zbiera, spracúva a triedi<br />

informácie.<br />

PALESTÍNSKO−IZRAELSKÝ KONFLIKT<br />

Najvypuklejším dlhotrvajúcim konfliktom v oblasti Blízkeho<br />

východu je boj medzi Palestíncami a Izraelèanmi.<br />

Palestínski hackeri disponujú v tejto kybernetickej vojne<br />

arzenálom bených nástrojov <strong>na</strong> hackovanie a vírusmi,<br />

ako sú Mellisa, LoveLetter alebo CIH. Existujú webové<br />

stránky obsahujúce tieto programy s kompletným opisom<br />

ich pouitia, zaväzujúce hackerov k ich pouitiu výhradne<br />

proti Izraelu a idovským cie¾om. Útoky Palestíncov sú<br />

dobre organizované a smerujú zhruba proti stovke dôleitých<br />

izraelských webových stránok.<br />

Konflikt sa zaèal presne 6. októbra 2000, keï proizraelsky<br />

orientovaní hackeri vytvorili stránku <strong>na</strong> organizovanie<br />

FloodNet útokov. Odvtedy obidve strany útoèia <strong>na</strong><br />

ivotne dôleitú internetovú infraštruktúru a fi<strong>na</strong>nèné<br />

ustanovizne protivníka. Špeciálne <strong>na</strong> vedenie tohto konfliktu<br />

vznikli niektoré nástroje, <strong>na</strong>príklad EvilPing,<br />

umoòujúci vies znièujúce útoky rozosielaním pingov.<br />

Ïalší nástroj, <strong>na</strong>zvaný QuickFire, dokáe v rýchlom slede<br />

odosla <strong>na</strong> zadanú adresu 32 000 e-mailov. Simultánne<br />

pouitie z viacerých miest proti konkrétnej adrese spôsobí<br />

pád e-mailového servera. Na konflikte sa zúèastòujú<br />

známe skupiny, ako Unity alebo GForce Pakistan, ale aj<br />

mnostvo neorganizovaných hackerov. Niektoré palestínske<br />

skupiny otvorene hlásajú nepriate¾stvo aj voèi americkým<br />

cie¾om. Útoky boli vedené <strong>na</strong>príklad proti spoloènostiam<br />

Lucent alebo CNN.<br />

KYBERNETICKÁ VOJNA PROTI<br />

BIN−LÁDINOVI<br />

Kybernetické útoky sú vedené nielen zo strany Al-Káidy,<br />

ale aj proti nej. Hovorí o tom <strong>na</strong>príklad Ben Venzke, riadite¾<br />

špionáe a špeciálnych projektov organizácie<br />

iDefence. USA tvrdia, e fi<strong>na</strong>nèná a operaèná sie, ktorou<br />

Bin Ládin disponoval v roku 1997, bola zmapovaná CIA<br />

v tajnom dokumente. Následne boli americkí hackeri<br />

<strong>na</strong>smerovaní <strong>na</strong> jej likvidáciu. Dochádzalo k útokom <strong>na</strong><br />

bankové kontá v cudzine, prièom peniaze z týchto kont<br />

boli presmerované <strong>na</strong> „priate¾ské“ kontá v amerických<br />

bankách alebo rozpúšané po malých sumách <strong>na</strong> náhodné<br />

kontá, prípadne úplne vymazané. Hackeri sa sústreïovali<br />

aj <strong>na</strong> blokovanie satelitných a mobilných telefónov.<br />

V tejto súvislosti sa objavila kritika týkajúca sa legálnosti<br />

takýchto aktivít, pretoe organizované prenikanie<br />

do bankových systémov iných krajín nie je ospravedlnite¾né.<br />

Objavili sa aj pochybnosti, èi tieto akcie mali<br />

úspech, pretoe náhle zmeny <strong>na</strong> bankových kontách, <strong>na</strong>jmä<br />

ak išlo o miliónové sumy, nemohli ujs pozornosti informaèných<br />

systémov bánk.<br />

Ïalšou informáciou, ktorej overenie je, samozrejme,<br />

nemoné, je, e Bin-Ládin sa pred týmito útokmi zabezpeèil<br />

konverziou svojich zdrojov do zlata a <strong>na</strong>jmä diamantov.<br />

O tom, e Al-Káida zrejme stále disponuje dostatoènými<br />

zdrojmi, môe nepriamo svedèi <strong>na</strong>príklad aj to, e<br />

internet sa nepouíva <strong>na</strong> získavanie fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov<br />

<strong>na</strong> jej existenciu.<br />

Medzi ïalšie aktivity hackerov patrí <strong>na</strong>príklad vyh¾adávanie<br />

podozrivých mobilných a satelitných telefónov a ich<br />

blokovanie.<br />

ZÁVER<br />

Odborníci <strong>na</strong> kybernetické vojny sa u dlho sporia o základnú<br />

otázku: „Prebieha v súèasnosti kybernetická<br />

voj<strong>na</strong>?“ Je nepochybné, e série útokov z rôznych strán,<br />

vedených elektronickou cestou, majú všetky z<strong>na</strong>ky vojnového<br />

konfliktu, no panuje všeobecná zhoda, e v nich<br />

absentuje klasická zloka, predstavujúca materiálne<br />

škody spôsobované bombami a ¾udské obete. Terorizmus<br />

je zaloený <strong>na</strong> šírení strachu, útoky vedené internetom sú<br />

v tomto oh¾ade málo úèinné. Napáchané škody sú zvyèajne<br />

menšie a po odznení útokov sa situácia ve¾mi rýchlo<br />

normalizuje.

R E V U E A K O N A T O C E Z I N T E R N E T<br />

Téma: Športové spravodajstvo<br />

Ján Géci<br />

Ste športovými fanúšikmi,<br />

máte radi štatistiky,<br />

disponujete <strong>na</strong>vyše aj<br />

poèítaèom a rýchlym<br />

pripojením do internetu? Ak<br />

odpoveï znie áno, potom je tu<br />

monos, aby ste si pozreli<br />

<strong>na</strong>jèerstvejšie výsledky<br />

a <strong>na</strong>jnovšie informácie z tejto<br />

oblasti <strong>na</strong> webe. Existuje však<br />

aj monos sledova športové<br />

spravodajstvo alebo televízne<br />

prenosy z niektorých podujatí<br />

cez internet.<br />

Vtomto èlánku vás chceme oboznámi s televíznym<br />

vysielaním niektorých staníc <strong>na</strong><br />

internete. Ïalej sa pozrieme <strong>na</strong> ponuku športového<br />

spravodajstva vybraných denníkov a zaujímavé<br />

stránky zo športovej oblasti. Inými slovami,<br />

v èlánku nájdete viacero tipov, ako sa dosta k informáciám<br />

o športe <strong>na</strong> internete.<br />

TELEVÍZNE STANICE<br />

Všetky televízie spomí<strong>na</strong>né v tomto èlánku pouívajú<br />

formát WMV, ktorý prehrá program Windows<br />

Media Player, tvoriaci súèas operaèného systému<br />

Microsoft Windows. Èeská verejnopráv<strong>na</strong> ÈT ponúka<br />

<strong>na</strong>vyše aj verziu pre RealPlayer od RealNetworks.<br />

Video pozeráte v malièkom okienku s ve¾kosou<br />

nieko¾kých centimetrov. Kvalita nie je mimoriad<strong>na</strong>,<br />

obraz sa zavše trhá, prípadne sa zastaví,<br />

dá sa však pozera. Rýchlos prehrávania ovplyvòuje<br />

hlavne pomalý prístup do webu, ale niekedy<br />

to môe by aj konkrét<strong>na</strong> situácia <strong>na</strong> trase alebo<br />

priamo v TV. Tento spôsob pozerania televízneho<br />

vysielania nie je <strong>na</strong>jvhodnejší <strong>na</strong> bené sledovanie.<br />

Skôr ponúka monos vráti sa k nieèomu zaujímavému,<br />

èo ste zmeškali, alebo si zo záz<strong>na</strong>mu overi<br />

niektoré konkrétne situácie.<br />

Lepšie je, ak máte rýchly prístup do internetu,<br />

ale ani pri pouití vytáèaného pripojenia nie ste<br />

„stratení“. Na niektorých <strong>stránkach</strong>, <strong>na</strong>príklad ÈT,<br />

máte aj monos výberu videa pod¾a rýchlosti vášho<br />

pripojenia, a to buï rýchly (100 a 400 Kb/s),<br />

alebo pomalý (20 a 100 Kb/s) reim. Tu treba<br />

pamäta <strong>na</strong> skutoènos, e kým v prvom prípade<br />

bude ve¾kos obrazu 320 × 240 obrazových bodov,<br />

pri pomalom reime sa zmenší <strong>na</strong> 192 × 144 bodov.<br />

Záz<strong>na</strong>m si <strong>na</strong>vyše môete prehra hneï alebo<br />

si ho stiahnu <strong>na</strong> svoj poèítaè a pozrie neskôr.<br />

S ïalším rozšírením širokopásmového pripojenia<br />

24 PC REVUE 12/2004<br />

do internetu a súèasným poklesom cien u nás by sa<br />

postupne mali vyrieši aj problémy s vyššou kvalitou<br />

a rýchlosou prenosu streamového videa.<br />

STV.SK<br />

V archíve streamového videa verejnoprávnej televízie<br />

si mono vybera spomedzi ôsmich relácií<br />

a medzi nimi je zaradené aj športové spravodajstvo<br />

(Góly – body – sekundy). Usporiadané je pod¾a dòa<br />

vysielania a staršie záz<strong>na</strong>my sa vyberajú pod¾a jednotlivých<br />

týdòov. ivé vysielanie tu, bohuia¾,<br />

chýba, momentálne je toti zastavené. Záz<strong>na</strong>my vo<br />

videoarchíve sa prehrávajú podobne ako v internetovej<br />

ponuke ostatných televízií v malom okienku<br />

priamo v prehliadaèi. Na webovej stránke STV nenájdete<br />

ani pomoc alebo vysvetlivky k sledovaniu<br />

vysielania cez internet.<br />

Link: <strong>www</strong>.stv.sk/archiv.php<br />

TV.MARKÍZA.SK<br />

V záhlaví menu je poloka Live, po kliknutí <strong>na</strong> òu<br />

prejdete <strong>na</strong> ïalšiu stránku, kde sa priamo dá sledova<br />

ivé vysielanie alebo relácie z aktuálneho dòa,<br />

medzi nimi aj športové spravodajstvo. Do ivého<br />

vysielania sú zaradené iba relácie, <strong>na</strong> ktoré má TV<br />

Markíza autorské práva. O <strong>na</strong>jbliších reláciách informuje<br />

zoz<strong>na</strong>m Nasledujúce ivé vysielanie. Staršie<br />

záz<strong>na</strong>my z archívu nájdete po kliknutí <strong>na</strong> link TV<br />

archív. Zoradené sú abecedne a následne pod¾a<br />

dátumu. Dostupné sú iba nieko¾ko dní, ale keby ste<br />

mali záujem o niektoré staršie, treba do Markízy<br />

posla e-mail s dátumom a názvom programu a reláciu<br />

vám sprístupnia.<br />

Športové noviny majú v archíve samostatnú poloku<br />

a v èase písania tohto èlánku tam bolo zaradených<br />

51 starších záz<strong>na</strong>mov, <strong>na</strong>jstarší bol z prvého<br />

septembra. Šport má ešte samostatný videoarchív<br />

a v òom sme <strong>na</strong>šli štyri záz<strong>na</strong>my venované<br />

majstrovstvám sveta v hokeji. Vysvetlenia a pomoc<br />

pri prehrávaní poskytuje odkaz FAQ – èasto kladené<br />

otázky, väèšinou sa týkajú <strong>na</strong>stavenia prehrávaèa<br />

Windows Media Player.<br />

Link: http://tv.markiza.sk/<br />

TA3.COM<br />

Na webovej ponuke spravodajskej televízie nás<br />

zaujal <strong>na</strong>jmä archív relácií – v rámci neho sa mono<br />

po mesiacoch vraca <strong>na</strong>spä. Na jednej stránke<br />

sú vdy pokope <strong>na</strong>príklad športové spravodajské<br />

relácie za celý mesiac. Vysielanie je vo ve¾mi nízkej<br />

kvalite, <strong>na</strong>vyše sa nedá pohybova medzi jednotlivými<br />

príspevkami, musíte sledova celú reláciu od<br />

zaèiatku do konca. Nemá rady, otázky a odpovede<br />

v súvislosti s webovým sledovaním ani ivé vysielanie<br />

cez internet.<br />

Link: <strong>www</strong>.ta3.com<br />

JOJ.SK

Monosti sú podobné ako pri predchádzajúcich TV staniciach,<br />

neponúka však priame prenosy. V záz<strong>na</strong>moch relácií<br />

sa dá vybra zo šiestich moností, šport však medzi<br />

nimi chýba. Športové spravodajstvo je zaradené v rámci<br />

vysielania veèerných správ (Noviny). V menu sa skrýva<br />

pod Program > TV archív. V uloených záz<strong>na</strong>moch sa<br />

mono vráti o nieko¾ko dní, ale viac ako mesiac staré<br />

relácie u ani neh¾adajte. O vzájomnej väzbe s èeskou televíziou<br />

Nova svedèí link <strong>na</strong> ich stránku s archívom. Za<br />

odkazom Odpovede zasa nájdete vysvetlenia, ako postupova<br />

pri problémoch s príjmom cez internet. Sú to vlastne<br />

Odpovìdi <strong>na</strong> nejèastìjší dotazy, prebraté zo sesterskej<br />

stanice, ibae sú preloené do slovenèiny.<br />

Link: <strong>www</strong>.joj.sk<br />

NOVA.CZ<br />

Aj táto televízia má videoarchív, neponúka však priame<br />

prenosy, ivé vysielanie je momentálne zastavené.<br />

Vybera sa dá zo záz<strong>na</strong>mov 17 relácií, ale športové spravodajstvo<br />

medzi nimi chýba. Aj Nova má uloené záz<strong>na</strong>my<br />

relácií pribline mesiac po odvysielaní. V menu sa<br />

odvysielané relácie skrývajú pod polokou Archiv vysílání.<br />

Výhodná je monos ukrytá za linkom Odpovìdi <strong>na</strong> nejèastìjší<br />

dotazy. Nájdete tu odpovede <strong>na</strong> niektoré problémy,<br />

ktoré sa vyskytujú v súvislosti s pozeraním televíznych<br />

programov vo webe.<br />

Pred kadým videom je zaradená nieko¾kosekundová<br />

reklama, take si ju musíte pozrie, kým sa dostanete<br />

k tomu, èo vás zaujíma. V rámci archívu nechýba odkaz <strong>na</strong><br />

archív slovenskej televízie JOJ.<br />

Link: <strong>www</strong>.nova.cz<br />

CZECH−TV.CZ<br />

Aj èeská verejnopráv<strong>na</strong> stanica má vysielanie cez internet,<br />

sú doò zaradené hlavne spravodajské relácie. Nie však<br />

športové stretnutia, èi u v priamom prenose, alebo<br />

z archívu. ÈT nemá kúpené autorské práva <strong>na</strong> takýto spôsob<br />

šírenia vysielania zo športových podujatí. Súèasou<br />

denných a noèných správ, Reportu a Juhomoravského<br />

veèerníka je aj športové spravodajstvo, ktoré si môete<br />

cez internet pozrie. Jednotlivé záz<strong>na</strong>my sú <strong>na</strong> stránke<br />

k dispozícii maximálne jeden mesiac. Samostatné športové<br />

bloky, ako <strong>na</strong>pr. Branky, body, vteøiny, však nie – opä<br />

pre copyright. ÈT to zdôvodòuje fi<strong>na</strong>nènou situáciou,<br />

musela by dokúpi práva aj <strong>na</strong> šírenie v internete, èo však<br />

presahuje jej monosti. Otázky a odpovede nájdete<br />

v Èasto kladených otázkach > Internetové vysílání.<br />

Link: <strong>www</strong>.ct1.cz, http://<strong>www</strong>.czech-tv.cz/vysilani/<br />

SPRAVODAJSKÉ SERVERY<br />

Výhodou webovej verzie športových èlánkov rôznych<br />

denníkov je monos získa rýchly preh¾ad, ktorý je <strong>na</strong>vyše<br />

v podstate zadarmo. Nemusíte kupova noviny, sadnete<br />

si k poèítaèu a <strong>na</strong>vštívite príslušné internetové stránky.<br />

Aj vyh¾adanie konkrétneho me<strong>na</strong> alebo mustva je v internete<br />

jednoduchšie a rýchlejšie ako v papierovom vydaní.<br />

SME.SK<br />

Denník Sme má v rámci denného vydania odkaz <strong>na</strong> šport<br />

a <strong>na</strong>vyše samostatné linky <strong>na</strong> hokej, futbal. Väèši<strong>na</strong> príspevkov<br />

je však z agentúrnych zdrojov. Ponúka aj aktuálny<br />

program televízií, špecializovaných <strong>na</strong> športové vysielanie<br />

– Eurošport, Galaxie a DSF.<br />

Link: <strong>www</strong>.sme.sk<br />

PRAVDA.SK<br />

Pravda má oproti Sme zaradených viac autorských èlánkov<br />

(od vlastných redaktorov), v rámci športu sú odkazy<br />

<strong>na</strong> jednotlivé športy (spolu 7) a rôzne témy, ako on-line<br />

rozhovory, MS v hokeji, ME vo futbale, debaty, olympiáda.<br />

V porov<strong>na</strong>ní so Sme sa viacej venuje aj iným športom ako<br />

futbal a hokej.<br />

Link: <strong>www</strong>.pravda.sk<br />

12/2004 PC REVUE 25

R E V U E<br />

NARODNAOBRODA.SK<br />

Športová ponuka denníka Národná obroda je <strong>na</strong><br />

internete pomerne chudobná, koncom októbra sme<br />

<strong>na</strong>šli presne desa èlánkov v aktuálnom dni, z ktorých<br />

vyše polovicu <strong>na</strong>písali vlastní redaktori.<br />

Link: <strong>www</strong>.<strong>na</strong>rod<strong>na</strong>obroda.sk<br />

SPORTPRESS.SK<br />

Denník Šport v internete má podstatnú nevýhodu,<br />

pre beného pouívate¾a je iba v podobe súboru<br />

PDF. Ak chcete pouíva webové vydanie, musíte si<br />

ho <strong>na</strong>jprv objed<strong>na</strong>. Za jedno vydanie sa platí 15<br />

korún a do objednávky treba <strong>na</strong>písa základné<br />

údaje, ako meno, priezvisko, adresu, heslo, adresu<br />

elektronickej pošty, pri firmách aj DIÈ a IÈO.<br />

Link: <strong>www</strong>.sportpress.sk<br />

IDNES.CZ<br />

Predstavuje internetovú verziu MF Dnes, ktorá má<br />

športovú èas podelenú pod¾a jednotlivých športov<br />

(37 samostatných odkazov) a archív <strong>na</strong>vyše obsahuje<br />

mimoriadne prílohy, venované MS, ME a OH. Oplatí<br />

sa kliknú <strong>na</strong> odkaz VŠECHNY ÈLÁNKY NA SPORTU.<br />

IDNES.CZ – sú tu èlánky chronologicky zoradené pod¾a<br />

dátumu, v èase písania tohto èlánku ich koncom<br />

októbra bolo spolu 33 818. Zaujímavý a praktický je<br />

aj preh¾ad športových správ 24 HODIN NA SPORTU,<br />

kde si mono vybra 6- a 48-hodinové rozpätie.<br />

Link: http://sport.idnes.cz/<br />

26 PC REVUE 12/2004<br />

LIDOVKY.CENTRUM.CZ<br />

V porov<strong>na</strong>ní s iDnes obsahuje podstatne menej<br />

športového spravodajstva, v menu nemá ani èlenenie<br />

pod¾a jednotlivých športov. Èlánky sú zaradené<br />

pod sebou pod¾a èasu uverejnenia, prièom <strong>na</strong>jnovšie<br />

sú <strong>na</strong>vrchu. Obsahovo sa dos podobá <strong>na</strong><br />

Národnú obrodu, aj keï spravodajstva má viacej.<br />

Link: http://lidovky.centrum.cz/sport/<br />

ZAUJÍMAVÉ STRÁNKY<br />

Do tejto èasti sme zaradili internetové stránky<br />

venované športovej problematike, ktoré nás zaujali<br />

svojou ponukou, odlišujúcou sa od beného obsahu<br />

iných športovo orientovaných stránok.<br />

HOKEJ.SK<br />

Ïalšia monos sledova priame prenosy v internete<br />

– tentoraz zo slovenského hokeja. Obsahuje aj<br />

výsledky, priebehy stretnutí, zostavy mustiev,<br />

jednoducho kompletnú štatistiku zápasu. Nájdete<br />

tu takisto informácie o hokeji v zahranièí s výsledkami,<br />

tabu¾kami a aktualitami.<br />

Hokej sa dá sledova nielen <strong>na</strong>ivo, ale mono sa<br />

vráti aj k minulým stretnutiam, kde sú kompletné<br />

informácie o priebehu stretnutí s podrobnou štatistikou.<br />

Pre skutoèných hokejových fanúšikov<br />

stránka obsahuje dokumenty SZ¼H (Slovenský zväz<br />

¾adového hokeja) vo formátoch doc a xls, monos<br />

tipova a objed<strong>na</strong> si suveníry. Samostatná èas sa<br />

venuje slovenskej reprezentácii.<br />

V záhlaví stránky nájdete odkazy aj <strong>na</strong> iné športy,<br />

<strong>na</strong>príklad Formulu 1 (http://<strong>www</strong>.f1.sk). Neponúka<br />

síce priame televízne prenosy ani nemono<br />

<strong>na</strong>ivo sledova prenášané dáta, ale obsah je informaène<br />

ve¾mi bohatý, s podrobnými údajmi o pretekároch<br />

i tímoch.<br />

Link: <strong>www</strong>.hokej.sk/live<br />

INTERNET.DNES.CZ<br />

Vyh¾adávaè, ktorý pod¾a vloených slov nájde súbory<br />

spåòajúce zadané kritériá. Existuje v òom aj<br />

sekcia video a hudba, kde sa zobrazí výskyt dát<br />

z tejto oblasti. Je tu zmes <strong>na</strong>jrôznejšch tém a aj<br />

kvalita videa má široké rozpätie. Nájdete záz<strong>na</strong>my<br />

od televízneho športového spravodajstva s výsledkami,<br />

komentármi, rozhovormi a rozliènými zaujímavosami<br />

cez reklamu a školské športové akcie a<br />

po amatérske video zachytávajúce turistické výlety,<br />

rely alebo rôzne hobby, ako <strong>na</strong>príklad preteky<br />

automobilových èi leteckých modelov. Niektoré linky<br />

sú však u staršie a neaktívne, take kliknutie<br />

<strong>na</strong> ne sa skonèí chybovým hlásením. Ani videozáz<strong>na</strong>my<br />

nie sú vdy <strong>na</strong>jnovšie.<br />

Link: http://internet.dnes.cz<br />

SPARTA.CZ<br />

Pokrýva všetky oblasti, ktoré môu zaujíma fanúšika<br />

klubu Sparta – od predaja vstupeniek a zoz<strong>na</strong>mu<br />

stretnutí v aktuálnej sezóne cez predaj permanentiek,<br />

predpredaj lístkov <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> Ligu majstrov<br />

po výsledky v lige i európskych súaiach,<br />

tabu¾ky, fotografie z jednotlivých stretnutí.<br />

Fotogaléria obsahuje historické snímky od roku<br />

1896 a dodnes (posledná je z roku 2000). Bohatá je<br />

aj poloka historie, kde sú základné informácie o<br />

klube od zaèiatku a po súèasnos. Dozviete sa, ako<br />

sa menili názvy klubu, vymenúva úspechy v domácej<br />

súai i v zahranièí, obsahuje zoz<strong>na</strong>m všetkých<br />

trénerov a prezidentov v celej histórii klubu. Nechýba<br />

štatistika derby so Sláviou, k dispozícii sú<br />

hymny vo formáte MP3 aj s ich kompletným textom.<br />

V sekcii download sa dajú vybra obrázky <strong>na</strong><br />

pracovnú plochu do poèítaèa. Link Fotogalerie vás<br />

<strong>na</strong>smeruje <strong>na</strong> podstránku, kde sa dajú nájs a stiahnu<br />

snímky z jednotlivých stretnutí.<br />

Na štadióne je on-line kamera (http://<strong>www</strong>.sparta.cz/apl/kamera.asp),<br />

ale pretoe je statická a zaberá<br />

iba èas ihriska, nemono cez òu sledova futbalové<br />

stretnutia.<br />

Link: <strong>www</strong>.sparta.cz

NHL.COM<br />

Ponúka videozáz<strong>na</strong>my <strong>na</strong>príklad z finále Stanleyho<br />

pohára. Dole v Events treba vybra 2004 Stanley Cup<br />

Fi<strong>na</strong>ls, kde je bohatá ponuka streamového videa.<br />

Okrem Stanleyho pohára je <strong>na</strong> výber ïalších 21<br />

moností, nie všetky však obsahujú videozáz<strong>na</strong>my,<br />

zato väèši<strong>na</strong> ponúka fotografie, obsiahle èlánky,<br />

tabu¾ky, preh¾ady draftovaných hráèov a mnostvo<br />

ïalších zaujímavých údajov.<br />

Kliknutím <strong>na</strong> poloku NHL Live! sa dostanete do<br />

èasti s uloenými zvukovými záz<strong>na</strong>mami rozhovorov<br />

s hráèmi. Ak chcete sledova stretnutia NHL<br />

<strong>na</strong>ivo cez internet, sú tri monosti: sledova vo¾ne<br />

prístupné, predplati si pripravené balíèky alebo<br />

vyui spôsob pay-per-view (èie platíte iba za to,<br />

èo si vyberiete). Blišie informácie o registrácii<br />

a platení nájdete <strong>na</strong> adrese http://nhl.com/intheslot/<br />

watch/video/videofaqs.html, pozrie si treba aj poloky<br />

Highlights a Subscriptions.<br />

Stránka NHL ïalej obsahuje kompletné informácie<br />

o jednotlivých mustvách, hráèoch, výsledky,<br />

tabu¾ky, fotografie. Hokejový fanúšik, ktorý ovláda<br />

anglický jazyk, tu nájde vlastne všetky dôleité<br />

údaje o hokeji v USA a Ka<strong>na</strong>de.<br />

Link: http://<strong>www</strong>.nhl.com<br />

FORMULA1.COM<br />

Aj preteky Formuly 1 mono sledova <strong>na</strong> poèítaèi<br />

prostredníctvom internetu, kde sú v reálnom èase<br />

k dispozícii dosiahnuté èasy, maximál<strong>na</strong> rýchlos<br />

v jednotlivých úsekoch trate a zme<strong>na</strong> pozície všetkých<br />

monopostov <strong>na</strong> okruhu. Vzahuje sa to <strong>na</strong> celý<br />

víkend – od prvých tréningov cez kvalifikáciu a<br />

po preteky. Ïalej si mono pozrie teplotu vzduchu<br />

a vozovky, rýchlos vetra, tlak a vlhkos vzduchu.<br />

Tieto údaje sa do internetu posielajú pomocou systému<br />

Live Timing System. Navyše dáta z minulých<br />

pretekov sú uloené v archíve pod polokou Results<br />

Archive, kde si treba vybra okruh a potom Live<br />

Timing Archive. Namiesto priebene sa meniaceho<br />

poradia tu nájdete koneèné výsledky s èasmi<br />

a umiestnením jazdcov.<br />

Okrem toho sú <strong>na</strong> tejto stránke fotografie z pretekov,<br />

vo¾ného i kvalifikaèných tréningov – nájdete<br />

ich po kliknutí <strong>na</strong> poloku Gallery. V obsahovej<br />

ponuke sú takisto zaradené snímky zo všetkých<br />

minulých ve¾kých cien.<br />

Základné informácie o okruhu sú <strong>na</strong> interaktívnej<br />

mape doplnené o blišie podrobnosti – ak kurzor<br />

presuniete <strong>na</strong>d niektorú z farebne odlíšených<br />

ikoniek, získate blišie informácie o kadom vyz<strong>na</strong>èenom<br />

mieste. Navyše si môete pozrie fotografie<br />

niektorých zákrut a úsekov trate.<br />

Fanúšikov urèite potešia podrobné výsledky<br />

všetkých pretekov od roku 1950 a dodnes so štatistikou<br />

pre kadý okruh. Konštruktéri èi výsledky<br />

tímov sú <strong>na</strong> výber iba od roku 1958. Nechýba slovník,<br />

kde sa vysvet¾ujú základné pojmy, ani odpovede<br />

<strong>na</strong> èasto kladené otázky (FAQ) èi zoz<strong>na</strong>m tímov<br />

a jazdcov, prípadne krátke èlánky s vysvetlením<br />

niektorých pouívaných technických riešení a predpisov<br />

a <strong>na</strong>pokon ani športové pravidlá. Kto si chce<br />

kúpi lístky <strong>na</strong> jednotlivé preteky, <strong>na</strong> stránke nájde<br />

kompletný zoz<strong>na</strong>m okruhov s adresami, telefónnymi<br />

èíslami a internetovými odkazmi.<br />

Link: <strong>www</strong>.formula1.com, <strong>www</strong>.f1.com<br />

ZÁVER<br />

Ponuka ivého televízneho vysielania športu v internete<br />

<strong>na</strong> Slovensku nie je práve <strong>na</strong>jlepšia, ako<br />

zvyèajne sú za tým peniaze. Aj tu treba plati za<br />

monos šírenia obsahu a riadi sa zákonmi <strong>na</strong><br />

ochranu autorských práv. Ale nieèo sa predsa len<br />

dá nájs, ako sme sa mali monos sami presvedèi.<br />

O nieèo lepší výber je v športovom spravodajstve,<br />

kde nájdete aj staršie záz<strong>na</strong>my. Mono by to vyriešilo<br />

platenie za prístup k streamovému videu<br />

pod¾a príkladu NHL, obávame sa však, e <strong>na</strong> Slovensku<br />

by bol o takúto formu malý záujem.<br />

Lepšie to vyzerá v oblasti športového spravodajstva<br />

získaného z internetu. Ponuka v slovenèine,<br />

prípadne èeštine je dobrá. Komu to nestaèí a ovláda<br />

angliètinu alebo iný cudzí jazyk, môe v internete<br />

nájs aj ïalšie zdroje informácií.<br />

Internetový športový obsah Sme a Pravdy je<br />

v podstate ve¾mi podobný a <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> nájdete<br />

výsledky stretnutí, komentáre, fotografie, tabu¾ky,<br />

podujatia. Odlišné sú v niektorých detailoch, ale to<br />

podstatné zo spravodajstva je takmer rov<strong>na</strong>ké. Ponuka<br />

Pravdy sa nám však zdala predsa len o nieèo<br />

bohatšia. Národná obroda je v porov<strong>na</strong>ní s prvými<br />

dvoma denníkmi ove¾a skromnejšia, prináša iba nieko¾ko<br />

základných informácií. Denník Šport je kapitola<br />

sama osebe, v internete je vo¾ne k dispozícii iba<br />

tlaèená podoba novín vo formáte PDF.<br />

Pri porov<strong>na</strong>ní obsahu internetového športového<br />

spravodajstva slovenských a èeských denníkov<br />

nám èeská ponuka vychádza ako rozsiahlejšia a podrobnejšia,<br />

<strong>na</strong>jmä èo sa týka výsledkov zo zahranièia,<br />

pretoe domáce športové výsledky sú, prirodzene,<br />

odlišné.<br />

Ak nepoznáte konkrétne adresy so športovým<br />

obsahom, pomôu vám <strong>na</strong>príklad aj linky <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong><br />

<strong>www</strong>.zoz<strong>na</strong>m.sk alebo <strong>www</strong>.szm.sk, kde v èasti<br />

venovanej športu nájdete aj iné monosti, ne spomí<strong>na</strong>me<br />

v tomto èlánku.<br />

<br />

R E V U E<br />

12/2004 PC REVUE 27

R E V U E<br />

Fenomén menom RFID ¼uboslav Lacko<br />

Sprievodným z<strong>na</strong>kom dnešného<br />

sveta je vznik a zavádzanie<br />

ve¾kého mnostva nových<br />

technológií. Ve¾mi perspektívny<br />

osud bude s <strong>na</strong>jväèšou<br />

pravdepodobnosou<br />

predurèený aj pre technológiu<br />

RFID. Podrobnejšie sme ju<br />

u predstavili v èlánku<br />

v PC REVUE è. 1/2004,<br />

no jej prudký rozvoj<br />

a dôleitos si vyaduje<br />

ïalšie informácie.<br />

Tentoraz sa zameriame <strong>na</strong> praktické spôsoby<br />

vyuitia technológie RFID a problémy, ktoré<br />

sú s tým spojené. Uvedieme monosti eliminácie<br />

dlhých radov pri pokladniach supermarketov,<br />

opíšeme monos odstránenia bankových lúpeí<br />

a venova sa budeme aj pokroèilej identifikácii<br />

osôb. Poukáeme <strong>na</strong> mieru implementácie v súèasnosti<br />

a moné rozšírenie do budúcnosti.<br />

28 PC REVUE 12/2004<br />

ZÁKLADNÉ PRINCÍPY<br />

Skratka RFID oz<strong>na</strong>èuje rádiofrekvenènú identifikáciu<br />

(Radio Frequency IDentification). Niekedy sa mô-<br />

eme stretnú aj s pomenovaním SmartTag. Technologické<br />

predpoklady <strong>na</strong> vývoj RFID vznikli v sedemdesiatych<br />

rokoch minulého storoèia.<br />

Základný princíp je pomerne jednoduchý. Entitu<br />

(predmet alebo osobu), ktorú chceme automaticky<br />

bezkontaktne identifikova, je potrebné <strong>na</strong>jskôr vybavi<br />

miniatúrnym zariadením, ktoré v blízkosti<br />

snímacieho zariadenia <strong>na</strong> povel vyšle svoje identifikaèné<br />

údaje. Aktívnym prvkom v tomto procese je<br />

snímaè, ktorý elektromagneticky oiari priestor,<br />

kde sa predpokladá prítomnos identifikovanej entity.<br />

Identifikaèný èip entity sa touto energiou aktivuje<br />

a vyšle svoje identifikaèné údaje. Väèšinou sa<br />

pouívajú pasívne prvky RFID, ktoré nemajú vlastné<br />

<strong>na</strong>pájanie. To umoòuje zmenšenie rozmerov<br />

a ivotnos prvku tak nie je limitovaná ivotnosou<br />

batérie. Zloitejšie systémy pouívajú aj aktívne<br />

prvky so zabudovaným zdrojom energie. Takéto<br />

prvky dokáu údaje zbiera, vyhodnocova a odosiela.<br />

Systémy RFID pracujú vo viacerých frekvenèných<br />

pásmach, poènúc pásmom nízkych frekvencií<br />

(30 kHz a 500 kHz) a po vysokofrekvenèné<br />

systémy v pásmach 850 MHz a 950 MHz a 2,4 GHz<br />

a 2,5 GHz. Nezávisle od konkrétneho konštrukèného<br />

vyhotovenia sa RFID skladá z antény, vysie-<br />

laèa a prijímaèa a rôzne zloitej aplikaènej logiky<br />

èipu. Niektoré èipy RFID obsahujú aj pamä. Rozmery<br />

<strong>na</strong>jmodernejších èipových z<strong>na</strong>èiek spolu s integrovanou<br />

anténou siahajú od nieko¾kých desatín<br />

milimetra a po nieko¾ko milimetrov. Pod¾a zavedených<br />

štandardov vracia kadý èip RFID 96-bitový<br />

unikátny kód EPC, ktorý zabezpeèuje dostatoèné<br />

mnostvo rôznych kombinácií. Na ilustráciu uvedieme,<br />

e umoní 268 miliónom výrobcov, z ktorých<br />

kadý vyrába 16 miliónov druhov výrobkov,<br />

zásobu 68 miliárd sériových èísel pre kadý výrobok.<br />

Na úsporu nákladov sa preto môu pouíva aj<br />

èipy pouívajúce „len“ 64-bitový kód. Kód EPC je<br />

presne definovaný, take z neho dokáeme odvodi<br />

výrobcu aj kategóriu tovaru. Na dekódovanie kódu<br />

EPC sa vyuíva sluba Object Name Service (ONS),<br />

tá ku kadému kódu vráti informácie o výrobku,<br />

<strong>na</strong>jèastejšie vo formáte XML, ktorý je dnes prakticky<br />

nepísaným štandardom <strong>na</strong> výmenu informácií.<br />

RFID AKO NÁSLEDNÍK ÈIAROVÉHO<br />

KÓDU NA OZNAÈOVANIE TOVARU<br />

Ako uvidíme v ïalšej èasti, <strong>na</strong>jnároènejšie – èi u<br />

z h¾adiska technologického, alebo spoloèenského –<br />

sú oz<strong>na</strong>èenie a identifikácia èloveka. Ove¾a jednoduchšia<br />

je situácia pri predmetoch, <strong>na</strong>jèastejšie pri<br />

tovare. V supermarketoch môete kúpi prakticky<br />

èoko¾vek, poènúc zápalkami a konèiac hoci osobným

R E V U E<br />

poèítaèom alebo notebookom. Mono je to paradoxné,<br />

ale z h¾adiska pohybu tovaru v supermarkete<br />

zastupuje škatu¾ka zápaliek alebo jogurt rov<strong>na</strong>kú<br />

mieru informatizácie ako <strong>na</strong>jmodernejší osobný poèítaè.<br />

Jednoducho tovar ako tovar. Momentálne má<br />

v <strong>na</strong>šich obchodoch domi<strong>na</strong>ntné postavenie oz<strong>na</strong>èovanie<br />

tovaru pomocou èiarového kódu. Tento systém<br />

umoòuje síce podstatne zefektívni prácu pri<br />

pokladniach v obchodných domoch, no keï je v rade<br />

pri pokladni pred vami desa ¾udí s preplnenými nákupnými<br />

vozíkmi, urèite sa vám tento systém nezdá<br />

a taký efektívny. Teoreticky je príèi<strong>na</strong> zdrania<br />

jasná, je òou sériový spôsob snímania, keï zákazník<br />

povykladá tovar <strong>na</strong> pokladnièný pás a ten musí kus<br />

po kuse prejs snímaèom. Ideál, <strong>na</strong>opak, predstavuje<br />

systém paralelného snímania, keï kupujúcemu<br />

postaèí jednoducho prejs s plným nákupným košíkom<br />

okolo snímaèa a hodnota tovaru sa automaticky<br />

odèíta z jeho úètu. Pritom práve v obchodných<br />

domoch sa u urèite kadý zákazník s technológiou<br />

RFID stretol. Zatia¾ však nie <strong>na</strong> úèely identifikácie<br />

tovaru, ale <strong>na</strong> jeho ochranu proti odcudze-<br />

30 PC REVUE 12/2004<br />

Pokus s dolárovými bankovkami, údajne vybavenými èipmi<br />

niu. Iste ste si všimli <strong>na</strong>príklad nálepky so špirálovitou<br />

anténou vo forme tlaèeného spoja èi rôzne<br />

skryte <strong>na</strong>lepené telieska v rôznych tovaroch alebo,<br />

<strong>na</strong>opak, vidite¾ne umiestnené prívesky <strong>na</strong> textilnom<br />

tovare, špeciálne puzdrá <strong>na</strong> CD a DVD a rôzne<br />

iné modifikácie. V prípade ochrany tovaru pred<br />

krádeou je situácia ove¾a jednoduchšia, všetky<br />

z<strong>na</strong>èkovacie prvky môu by rov<strong>na</strong>ké a dohliada sa<br />

len <strong>na</strong> to, aby nedeaktivovaná z<strong>na</strong>èka (samozrejme<br />

spolu s príslušným tovarom) neopustila priestory<br />

predajne. Ak sa tak stane, aktivuje sa poplach. Niektoré<br />

typy odnímate¾ných z<strong>na</strong>èiek sa pouívajú<br />

viacnásobne.<br />

OZNAÈOVANIE BANKOVIEK<br />

Z<strong>na</strong>ènú polemiku vyvoláva aj myšlienka oz<strong>na</strong>èova<br />

èipmi RFID bankovky. O s<strong>na</strong>hách oz<strong>na</strong>èova bankovky<br />

eura pomocou technológie RFID sa vedú debaty<br />

u dávnejšie. Momentálne sa uvauje o pouití<br />

technológie od firmy Hitachi. Èip s ve¾kosou<br />

zrnka piesku vrátane antény by bol umiestnený do<br />

kadej bankovky a po vybudení aktívnou èítaèkou<br />

by bankovku identifikoval. Výhody sú nesporné,<br />

bankové lúpee by sa takmer úplne presunuli <strong>na</strong><br />

pôdu historických detektívok. Pod¾a záz<strong>na</strong>mu zo<br />

snímaèa by sa toti dali identifikova bankovky<br />

v danom èase vynášané z banky alebo iného objektu.<br />

Ich èipy RFID by sa dokonca mohli bezkontaktne<br />

znièi a bankovka by bola nepouite¾ná. Zlodejovi<br />

nepomôe ani ochranná fólia, v ktorej by ich<br />

z banky vyniesol popri dverných snímaèoch, pretoe<br />

kódy bankoviek by sa preèítali u pri ich vyberaní<br />

z trezoru. No a skúste potom takéto bankovky<br />

v ére pokroèilého <strong>na</strong>sadenia technológie RFID<br />

a globálnych poèítaèových sietí èo i len nosi pri<br />

sebe, nehovoriac u o ich pouití <strong>na</strong> platenie.<br />

Oz<strong>na</strong>èovanie bankoviek pomocou technológie RFID<br />

by bola cite¾ná ra<strong>na</strong> aj pre rôzne formy èiernej ekonomiky.<br />

Anonymné úèty sú mimo niektorých švajèiarskych<br />

bánk síce u minulosou, no dnešné peniaze<br />

sú doko<strong>na</strong>le anonymné, a tak sa pomocou<br />

nich dajú realizova rôzne nekalé praktiky hlavne<br />

v súvislosti s neplatením daní a èiernou prácou.<br />

Argumentom proti oz<strong>na</strong>èovaniu bankoviek je

R E V U E<br />

Bankovky euro<br />

obava, e obchodník bude u pri vašom vstupe do<br />

obchodu vedie, ko¾ko fi<strong>na</strong>nènej hotovosti máte pri<br />

sebe. Zamyslite sa však <strong>na</strong>d logikou veci. Väèšinou<br />

máme so sebou len pár mincí a zopár bankoviek<br />

v súhrnnej hodnote pár sto korún <strong>na</strong> nákupy v malých<br />

obchodíkoch a stánkoch, kde ešte neberú platobné<br />

karty. Take ani tento argument nie je taký<br />

závaný. Ako protiargumenty zostávajú teda len<br />

strata súkromia a posilnenie pozície štátu vo vzahu<br />

k obèanovi. Nie je dokonca vylúèené, e éra<br />

oz<strong>na</strong>èovania bankoviek sa u zaèala. Pod¾a [1] sa<br />

údajne dvaja Amerièania èudovali, e v niektorých<br />

snímaèoch v obchodných domoch vyvolávajú poplach<br />

aj <strong>na</strong>priek tomu, e niè neukradli a nemali so<br />

sebou ani iadny tovar <strong>na</strong>kúpený inde, kde by zabudli<br />

z<strong>na</strong>èky RFID deaktivova. Jediné, èo okrem<br />

obleèenia pri sebe mali, boli dvadsadolárové bankovky.<br />

Po ich zabalení do tieniacej fólie poplachy<br />

prestali. Aby dokázali, e tieto nové dvadsadolárové<br />

bankovky sú nejako oz<strong>na</strong>èené, vloili ich do mikrovlnnej<br />

rúry, kde po krátkom èase došlo pri všetkých<br />

bankovkách „k malej explózii“, <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong> tom<br />

istom mieste. O dôveryhodnosti tohto zdroja mono<br />

polemizova. Pod¾a fyzikálnych princípov k explózii<br />

dôjde pri prekroèení tlaku plynu (splodín výbuchu)<br />

alebo pary v uzavretom priestore. Pod¾a<br />

internetových blogov sa s odstupom èasu zistilo, e<br />

v bankovkách bol zatavený pliešok, ktorý u¾ahèoval<br />

identifikáciu bankovky v rôznych automatoch<br />

a takisto umoòoval hmatovú identifikáciu bankovky<br />

nevidiacim.<br />

RFID VERZUS ÈLOVEK A JEHO<br />

DOMÁCI MILÁÈIKOVIA<br />

RFID mono vyui <strong>na</strong>pr. pri evidencii dochádzky<br />

v podniku. Po zadaní údajov o dochádzke informaèný<br />

systém eviduje údaje pre jednotlivých zamest-<br />

Implantát<br />

RFID <strong>na</strong><br />

oz<strong>na</strong>èovanie<br />

koní<br />

<strong>na</strong>ncov, môe aj automaticky odovzdáva podklady<br />

<strong>na</strong> mzdové oddelenie, prípadne aj vypracúva súhrny<br />

dochádzky pre niší stupeò ma<strong>na</strong>mentu. Z h¾a-<br />

32 PC REVUE 12/2004<br />

diska RFID je v tomto procese dôleitá prvá fáza –<br />

vstup údajov. Tá sa v súèasnosti rieši rozliène – od<br />

obligátnych „pichacích“ hodín a po bezkontaktné<br />

èipové karty. No v tomto prípade dochádzkový systém<br />

vlastne eviduje evidenèné karty, a nie skutoèný<br />

pohyb ¾udí. Pomocou RFID je<br />

moné evidova aj domáce zvieratá<br />

(pozri <strong>na</strong>príklad pasy Európskej<br />

únie pre psy a maèky). Metóda RFID<br />

sa <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie koní pomocou<br />

mikroèipu reálne pouíva u aj <strong>na</strong><br />

Slovensku (<strong>na</strong>príklad systém IN-<br />

DEXEL).<br />

Implantát z biomedikálneho skla má rozmery<br />

1 cm (dåka) × 2 mm (šírka). Jeho tyèinkový tvar so<br />

zaoblenými hrotmi umoòuje ¾ahkú a nebolestivú<br />

aplikáciu mikroèipu do podkoia oz<strong>na</strong>èovaného<br />

zvieraa pomocou injekènej ihly, ktorá je súèasou<br />

jednorazového aplikátora. Sklený implantát má<br />

pripevnenú polypropylénovú hlavièku Bio-Bond,<br />

ktorá zabraòuje jeho prípadnému premiestòovaniu<br />

v podkoí zvieraa. ivotnos implantátu je mini-<br />

RFID náramok<br />

málne 25 rokov. Tento prepracovaný systém umoòuje,<br />

aby oz<strong>na</strong>èené zviera mohlo by identifikované<br />

kdeko¾vek a kedyko¾vek a aby informácie o òom<br />

boli v prípade potreby pohotovo k dispozícii (výstavy,<br />

športové súae, hranice, vystavenie veterinárnych<br />

osvedèení, poisovníctvo).<br />

Aké sú formy z<strong>na</strong>èkovania ¾udí pomocou RFID?<br />

Mono pri èítaní predchádzajúceho odseku o implantátoch<br />

niektorým slabším povahám <strong>na</strong>skoèila<br />

husia koa. No takéto obavy sú trochu predèasné.<br />

O trvalých implantátoch sa u ¾udí uvauje zatia¾ len<br />

v súvislosti s kreditnými kartami <strong>na</strong> bezpeènú<br />

identifikáciu platite¾a. Na doèasné úèely typu diskoték,<br />

zábavných parkov a iných podujatí sa vyvíjajú<br />

identifikaèné papierové a plastové náramky.<br />

VÝHODY VERZUS OBAVY<br />

Zdalo by sa, e okrem pár malièkostí má technológia<br />

RFID len samé výhody. Sú tu však aj technické<br />

aj etické problémy. Tie technické sa týkajú hlavne<br />

kolízií, èi u viacerých èítacích zariadení, alebo väèšieho<br />

mnostva z<strong>na</strong>èiek. Kolízii èítacích zariadení<br />

mono predís pomocou technológie TDMA, keï<br />

kadá èítaèka vysiela iados o údaje synchronizovane<br />

v inom èasovom úseku. Ani s touto technológiou<br />

sa však problémy nekonèia. Nasledujúca èítaèka<br />

by toti mohla opätovne <strong>na</strong>èíta kód RFID, ktorý<br />

u bol v príslušnej lokalite <strong>na</strong>èítaný inou èítaèkou,<br />

a takýto kód by bol potom zanesený do systému<br />

duplicitne. Preto sú èítaèky vzájomne zosieované<br />

a prípadné duplicity sa kontrolujú. Rov<strong>na</strong>ko môe<br />

dôjs ku kolízii pri väèšom mnostve z<strong>na</strong>èiek RFID,<br />

ktoré v jednej lokalite súèasne odpovedajú <strong>na</strong> výzvu<br />

èítaèiek.<br />

Ïalším z radu problémov technológie RFID je<br />

pohlcovanie signálu RFID kvapali<strong>na</strong>mi a jeho tienenie<br />

kovmi. Pohlcovanie signálu kvapali<strong>na</strong>mi nepredstavuje<br />

praktický problém, pretoe nádoby s nápojmi,<br />

ktorými by sme v nákupnom košíku v budúcnosti<br />

obloili <strong>na</strong>príklad digitálny fotoaparát, ve¾a<br />

signálu neutlmia a ortu medzi bený tovar obchodných<br />

domov nepatrí. No tienenie kovovými<br />

predmetmi a fóliami nemono preko<strong>na</strong> technologicky,<br />

len organizaène, <strong>na</strong>príklad špeciálnym balením<br />

kovových hrncov, aby sa v nich nedal prípadne<br />

prepašova nejaký hodnotný tovar.<br />

Èíta údaje RFID môe prakticky kadý. Preto<br />

hlavným protiargumentom masového <strong>na</strong>sadenia<br />

RFID je potenciál<strong>na</strong> strata súkromia. Nie je jednoz<strong>na</strong>èné<br />

ani to, èi èipy RFID <strong>na</strong> tovare pri prechode<br />

pokladòou deaktivova, alebo nie. Deaktiváciou<br />

èipu sa akceptuje súkromie, no eliminujú sa tak aj<br />

ïalšie pozitívne faktory. Napríklad inteligentná<br />

chladnièka blízkej budúcnosti, prípadne inteligentná<br />

kuchyòa ako celok má v prípade zachovania<br />

z<strong>na</strong>èiek doko<strong>na</strong>lý preh¾ad o zásobách potravín<br />

v domácnosti. V <strong>na</strong>šich<br />

domácnostiach si <strong>na</strong> podobné<br />

vymoenosti ešte<br />

chví¾u poèkáme, no takýto<br />

systém je u realitou<br />

v minibaroch amerických<br />

hotelov. Ak si<br />

hotelový hos z minibaru<br />

èoko¾vek zoberie a do<br />

pätnástich sekúnd to nevráti<br />

<strong>na</strong> svoje miesto, bude<br />

mu táto poloka automaticky<br />

pripoèítaná <strong>na</strong> hotelový úèet.<br />

Obavy zo zneuitia technológie RFID majú aj<br />

obchodníci. V prípade nevhodného konštrukèného<br />

riešenia upevnenia èipu by mohli nepoctiví zákazníci<br />

èipy povymieòa, samozrejme, z lacnejšieho<br />

tovaru <strong>na</strong> drahší. Technicky zdatnejší zákazníci,<br />

vybavení PDA s èítacím a zapisovacím zariadením,<br />

by mohli niektoré údaje v èipoch RFID s flash pamäou<br />

zmodifikova.<br />

A aby to bolo ešte nepreh¾adnejšie, obchodníci<br />

majú aj jasnú predstavu, ako by vedeli èipy RFID<br />

sami zneuíva. Namiesto obrovských investícií do<br />

marketingových prieskumov by mohli lokalizáciou<br />

èipov hoci v zákazníkovom obleèení sledova nielen<br />

to, do akej majetkovej skupiny zákazník pod¾a<br />

z<strong>na</strong>èiek obleèenia patrí, ale pomocou sledovania<br />

údajov z viacerých èítaèiek lokalizova a a<strong>na</strong>lyzova<br />

aj pohyb zákazníka v obchode a tomu prispôsobi<br />

svoju obchodnú stratégiu.<br />

Problémom RFID teda paradoxne nie sú ani tak<br />

technológie, veï niektoré firmy dokáu celý systém<br />

RFID vrátane antény umiestni do objemu menšieho<br />

ne 0,5 × 0,5 milimetra, ale psychologický<br />

a spoloèenský aspekt a obavy z potenciálneho zneuitia.<br />

Zoz<strong>na</strong>m pouitých odkazov<br />

[1] http://<strong>www</strong>.prisonplanet.com/022904rfidtagsexplode.html<br />

[2] http://<strong>www</strong>.wired.com/news/privacy/0,1848,59565-2,00.html<br />

[3] http://<strong>www</strong>.future-store.org/ verzus<br />

http://<strong>www</strong>.spychips.com/metro/scandal-deactivation.html<br />

ISO ( 11784 ) – štruktúra identifikaèného kódu pre zviera<br />

ISO ( 11785 ) – štruktúra technickej koncepcie oz<strong>na</strong>èovania zvierat

R E V U E T E S T<br />

Test vyh¾adávaèov Branislav Madoš<br />

Je Google <strong>na</strong>jlepší?<br />

Internetové vyh¾adávaèe<br />

mono deli pod¾a viacerých<br />

kritérií. Jedným z nich je<br />

<strong>na</strong>príklad geografické<br />

rozdelenie, ktoré vyèleòuje<br />

národné a globálne<br />

(celosvetovo pôsobiace)<br />

vyh¾adávaèe. Ïalším kritériom<br />

môe by špecializácia<br />

vyh¾adávaèa. Pre ušie okruhy<br />

záujmov, ako je <strong>na</strong>príklad<br />

literatúra, medicí<strong>na</strong>,<br />

stavebníctvo, robotika atï.,<br />

je toti lepšie poui<br />

špecializované vyh¾adávaèe.<br />

Inokedy sa hodia všeobecné<br />

vyh¾adávaèe, zaoberajúce sa<br />

všetkými zdrojmi informácií.<br />

Katalógové vyh¾adávaèe<br />

triedia dokumenty pod¾a ich<br />

zamerania do kategórií,<br />

usporiadaných do stromovej<br />

štruktúry, fulltextové<br />

vyh¾adávaèe umoòujú<br />

vyh¾adáva pod¾a zadaných<br />

k¾úèových slov, ich základom<br />

je tzv. index.<br />

Vsúèasnosti existujú doslova tisícky rôznych<br />

špecializovaných alebo všeobecných vyh¾adávaèov.<br />

Jeden z nich sa však vdy pýši všeobecne<br />

akceptovaným postavením absolútnej jednotky.<br />

V minulosti òou bola AltaVista, dnes je to<br />

Google. Kadý pouívate¾ však môe ma svoj ob-<br />

¾úbený vyh¾adávaè, ktorý pouíva <strong>na</strong>jèastejšie. Mohol<br />

ho zauja svojím dizajnom, rýchlosou, relevantnosou<br />

výsledkov alebo tým, e si <strong>na</strong>ò pouívate¾<br />

zvykol, a pod.<br />

V tomto èlánku sme sa rozhodli vybra desa<br />

globálnych fulltextových vyh¾adávaèov so všeobecnou<br />

orientáciou a vyskúša ich náhodne zvolenými<br />

k¾úèovými výrazmi a frázami. Jednotlivé<br />

vyh¾adávaèe <strong>na</strong>jprv predstavíme, potom otestujeme<br />

a <strong>na</strong>koniec odpovieme <strong>na</strong> otázku, ktorý z nich<br />

je <strong>na</strong>jlepší. Bude to Google? Èítajte ïalej a dozviete<br />

sa to.<br />

34 PC REVUE 12/2004<br />

AllTheWeb<br />

Tento vyh¾adávaè patril v minulosti spoloènosti<br />

prevádzkujúcej úspešný vyh¾adávaè Fast. Mal slú-<br />

i ako výkladná skriòa technológií Fast, no stratil<br />

priazeò pouívate¾ov. V roku 2003 ho odkúpila<br />

spoloènos Overture a neskôr prešiel spolu<br />

s òou pod krídla spoloènosti Yahoo!. Na jej katalógu<br />

je dnes tento vyh¾adávaè zaloený a slúi<br />

ako verzia vyh¾adávaèa Yahoo! so zjednodušeným<br />

ovládaním.<br />

AltaVista<br />

„Poh¾ad zhora“, tak by bolo moné preloi názov<br />

tohto vyh¾adávaèa. V súèasnosti má trhový podiel<br />

iba 0,4 % a zdá sa, e je <strong>na</strong> okraji záujmu pouívate¾ov.<br />

Keï však AltaVista v roku 1995 vznikla<br />

v laboratóriách spoloènosti Digital Equipment Corporation,<br />

bola prvým preh¾adávate¾ným indexom<br />

internetu. Pomerne dlhý èas bola <strong>na</strong>job¾úbenejším<br />

vyh¾adávaèom a patria jej aj ïalšie prvenstvá. Ako<br />

prvá predstavila multilingválne vyh¾adávanie<br />

a zvládla aj èínsky, japonský a kórejský jazyk. Prvá<br />

zaviedla vyh¾adávanie v multimédiách a pomocou<br />

nástroja Babel Fish preklady webových stránok do<br />

angliètiny, španielèiny, francúzštiny, nemèiny, portugalèiny,<br />

talianèiny a ruštiny. Na svojom konte<br />

má viac ako 61 patentov týkajúcich sa technológií<br />

vyh¾adávania.<br />

Ask Jeeves<br />

Tento vyh¾adávaè vznikol v roku 1998. Bol výnimoèný<br />

tým, e umoòoval vyh¾adávanie pomocou viet<br />

v prirodzenom jazyku. Technológia však spoèiatku<br />

nebola dostatoène vypracovaná, preto s vyh¾adávaním<br />

pomáhalo viac ako sto ¾udí, ktorí a<strong>na</strong>lyzovali<br />

vety a vyberali z nich k¾úèové výrazy. Tie následne<br />

pouili vo vyh¾adávaní klasickým spôsobom. Dnes je<br />

Ask Jeeves zaloený <strong>na</strong> vlastnom indexovacom<br />

nástroji, pochádzajúcom od spoloènosti Teoma.<br />

Excite<br />

Patrí k vyh¾adávaèom, ktoré písali históriu. V roku<br />

1993 ho s pôvodným názvom Architext zaloili<br />

šiesti študenti Stanfordskej univerzity. V roku 1994<br />

sa pretransformoval <strong>na</strong> Excite. Pre verejnos bol<br />

tento vyh¾adávaè k dispozícii od roku 1995. Nasledovala<br />

vl<strong>na</strong> nákupov iných spoloèností a úspech<br />

v podobe dohôd s Microsoft Network a Netscape.<br />

HotBot

Spoloènos Wired Ventures zaèala HotBot prevádzkova<br />

v roku 1996, neskôr ho odkúpil Lycos. Vyh¾adávaè bol zaloený<br />

<strong>na</strong> databáze spoloènosti Inktomi, ktorá patrí <strong>na</strong><br />

trhu k výz<strong>na</strong>mným hráèom. Neprevádzkuje však svoj<br />

vlastný vyh¾adávaè, poskytuje svoju databázu iným vyh¾adávaèom,<br />

ktoré jej následne za tieto sluby platia.<br />

Google<br />

Papierového favorita nášho testu netreba osobitne predstavova.<br />

Jeho zakladatelia Larry Page a Sergey Brin zaèali <strong>na</strong><br />

technológii s pôvodným názvom BackRub pracova u v roku<br />

1996. Spoloènos Google, prevádzkujúca rovnomenný vyh¾adávaè,<br />

vznikla 7. septembra 1998 v Menlo Park v Kalifornii.<br />

V septembri 1999 prešiel Google z beta testovania do ostrej<br />

prevádzky. Ïalším mí¾nikom <strong>na</strong> jeho ceste za úspechom bola<br />

dohoda podpísaná s vyh¾adávaèom Yahoo!, v rámci ktorej<br />

poskytol tomuto katalógovému vyh¾adávaèu svoje sluby.<br />

Lycos<br />

Patrí k <strong>na</strong>jstarším vyh¾adávaèom <strong>na</strong> trhu, zaloený bol<br />

v roku 1994. Spoloènos Lycos neskôr spojila svoje sily so<br />

spoloènosou Terra Networks a v roku 2000 bol vytvorený<br />

spoloèný podnik TerraLycos. V auguste 2004 bol vyh¾adávaè<br />

predaný za sumu 540 miliónov dolárov juhokórejskej<br />

spoloènosti Daum Communications Corp., prevádzkujúcej<br />

<strong>na</strong>jväèší juhokórejský portál.<br />

Overture<br />

Spoloènos Overture zaloil v roku 1997 Bill Gross. Poskytuje<br />

prevane komerèné zdroje informácií. V roku 2003<br />

spôsobila výz<strong>na</strong>mný posun <strong>na</strong> trhu s vyh¾adávaèmi, keï<br />

odkúpila vyh¾adávaè AltaVista a o nieko¾ko dní vyh¾adávaè<br />

Fast. Zo spoloènosti, ktorá svoje komerèné informácie<br />

vsúva do výsledkov vyh¾adávania iných vyh¾adávaèov, sa<br />

stala spoloènos, ktorá sama prevádzkuje vyh¾adávaèe.<br />

V júli 2003 sa stala súèasou Yahoo!<br />

Teoma<br />

Teoma vznikla v roku 2000 v New Jersey. V septembri<br />

2001 odkúpila tento vyh¾adávaè spoloènos Ask Jeeves.<br />

Teoma sa ve¾kosou indexu nemôe porovnáva s velikánmi,<br />

ako je Google, <strong>na</strong>priek tomu si zasluhuje pozornos<br />

a u od svojho vzniku vyhráva pravidelne mnostvo ocenení.<br />

Tajomstvo jej úspechu je v špecializácii <strong>na</strong> <strong>na</strong>jh¾adanejšie<br />

výrazy a ve¾kej relevantnosti nájdených zdrojov.<br />

V roku 2003 sa <strong>na</strong> trh uviedla verzia Teoma 2.<br />

WebCrawler<br />

Vznikol podobne ako ve¾a iných vyh¾adávaèov ako univerzitný<br />

projekt <strong>na</strong> University of Washington, kde ho vyvíjal<br />

Brian Pinkerton. V roku 1995 ho kúpila AOL a neskôr v roku<br />

1996 Excite, ale WebCrawler je prevádzkovaný ako samostatný<br />

vyh¾adávaè. Je unikátny tým, e ako prvý pouíval<br />

protokol umoòujúci zabráni v indexácii èastí webových<br />

stránok, ak si to ich majitelia neelali.<br />

Skúškam sme podrobili desa vyh¾adávaèov, v abecednom<br />

poradí to boli AllTheWeb, AltaVista, Ask Jeeves, Excite,<br />

Google, HotBot, Lycos, Overture, Teoma, WebCrawler.<br />

Otestovali sme vyh¾adávanie k¾úèových výrazov v textoch<br />

dokumentov, obrázkov a videosekvencií. Špeciálne nás zaujímalo<br />

aj to, ako sa vyh¾adávaèe vyrov<strong>na</strong>jú s výrazmi<br />

zviazanými so slovenským internetom. Nepouívali sme<br />

monosti pokroèilého vyh¾adávania, hoci ich vyh¾adávaèe<br />

ponúkajú, pretoe väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov ich jednoducho<br />

nevyuíva.<br />

Jedným z parametrov, ktoré mono pri teste vyh¾adávaèov<br />

sledova, je rýchlos, s akou dodajú odpoveï <strong>na</strong><br />

12/2004 PC REVUE 35

Tabu¾ka 1<br />

R E V U E<br />

vyh¾adanie konkrétneho k¾úèového výrazu. Tento<br />

parameter však nemono objektívne zhodnoti,<br />

pretoe èas vyh¾adania odpovede, pohybujúci sa<br />

v milisekundách, je rádovo kratší ako èas potrebný<br />

<strong>na</strong> prenesenie výsledkov webom. Niektoré vyh¾adávaèe<br />

<strong>na</strong>vyše svoje rozhranie minimalizovali, tak<br />

je to <strong>na</strong>príklad v prípade Google, ktorý sa zdá <strong>na</strong>jpohotovejším,<br />

iné majú skôr vzh¾ad portálu. Vidite¾ne<br />

<strong>na</strong>jpomalšie reaguje <strong>na</strong> poiadavky vyh¾adávaè<br />

Excite.<br />

WEB<br />

V prvom teste sme sa sústredili <strong>na</strong> výrazy, ktoré<br />

generujú vo vyh¾adávaèoch ve¾ké mnostvo nájdených<br />

dokumentov. Pouili sme výrazy Bush, War,<br />

Money a Car. Kadý z vyh¾adávaèov deklaroval milióny<br />

vyh¾adaných dokumentov pre kadý z daných<br />

výrazov (pozri tab. è. 1). Vdy však bola domi<strong>na</strong>ntná<br />

trojica AllTheWeb, AltaVista a Google. Excite,<br />

Overture a WebCrawler celkový poèet vyh¾adaných<br />

dokumentov neuvádzajú a ostatné ich <strong>na</strong>šli podstatne<br />

menej. Nemono však overi, èi hodnoty<br />

uvádzané vyh¾adávaèmi zodpovedajú realite, a to<br />

nielen pre ich obrovský poèet. Prax je toti taká, e<br />

vyh¾adávaèe udriavajú iba nieko¾ko prvých stoviek<br />

vyh¾adaných záz<strong>na</strong>mov pre kadý k¾úèový vý-<br />

36 PC REVUE 12/2004<br />

Bush War Money Car<br />

Celkovo ** Zobrazite¾ných Celkovo ** Zobrazite¾ných Celkovo ** Zobrazite¾ných Celkovo ** Zobrazite¾ných<br />

AllTheWeb 51 1010 94 1010 184 1010 132 1010<br />

AltaVista 63 1010 143 1010 189 1010 153 1010<br />

Ask Jeeves 18 200 50 200 99 200 85 200<br />

Excite * 99 * 101 * 125 * 112<br />

Google 46 830 102 880 120 840 223 914<br />

HotBot 13 1010 30 1010 41 1010 33 1010<br />

Lycos 13 999 30 999 41 999 33 999<br />

Overture * 1040 * 1040 * 1040 * 1040<br />

Teoma 18 200 50 200 99 200 85 200<br />

WebCrawler * 100 * 100 * 126 * 113<br />

* Nie je k dispozícii, ** V miliónoch<br />

Tabu¾ka 2<br />

Fujitsu H Slovenský zväz Drumb¾a Cimburie<br />

RP−2P záhradkárov<br />

AllTheWeb 37 1 6 0<br />

AltaVista 61 118 63 42<br />

Ask Jeeves 21 4 * 29 0<br />

Excite 42 52 32 23<br />

Google 45 117 60 51<br />

HotBot 31 42 * 26 18<br />

Lycos 31 42 * 28 18<br />

Overture 29 38 * 29 14<br />

Teoma 22 4 * 52 0<br />

Webcrawler 42 52 * 39 23<br />

* Výsledky èiastoène alebo úplne nerelevantné<br />

raz, i<strong>na</strong>k by neúmerne zaaili svoje<br />

servery. Nie je predpoklad, e by<br />

pouívatelia prechádzali „výsledkovú<br />

listinu“ do väèšej håbky, ako<br />

je stovka záz<strong>na</strong>mov. Ako vidno<br />

z tabu¾ky 1, niektoré majú maximálny<br />

poèet udriavaných záz<strong>na</strong>mov<br />

pevne stanovený, prièom od<br />

999 do 1040 záz<strong>na</strong>mov udriavajú<br />

Overture, AllTheWeb, AltaVista,<br />

HotBot a Lycos. Len 200 záz<strong>na</strong>mov<br />

udriava Ask Jeeves a Teoma. Va-<br />

Tabu¾ka 3<br />

Portál elektronickej knihy A Huge Untapped a publikovania It is not possible to appraise Greek<br />

Market – Research: Do Keywords<br />

In URL Influence Your Rank?<br />

Culture as a whole<br />

AllTheWeb nie áno áno<br />

AltaVista áno áno áno<br />

Ask Jeeves nie nie áno<br />

Excite áno * 7 * 2<br />

Google áno áno áno<br />

HotBot áno áno áno<br />

Lycos áno áno áno<br />

Overture áno áno áno<br />

Teoma nie nie áno<br />

WebCrawler áno * 7 * 2<br />

* Pozícia relevantného dokumentu<br />

riabilný poèet vykazuje Google, driaci sa okolo<br />

800 – 900 záz<strong>na</strong>mov, a ïalej Excite a WebCrawler,<br />

ktoré poskytujú <strong>na</strong>d 100 záz<strong>na</strong>mov.<br />

Celkový poèet vyh¾adaných dokumentov teda<br />

posúva dopredu vyh¾adávaèe AllTheWeb, AltaVista<br />

a Google. Pouívatelia by sa však mali postara<br />

o to, aby špecifikovali k¾úèový výraz èo <strong>na</strong>jpresnejšie,<br />

a teda sami obmedzili poèet vyh¾adaných dokumentov<br />

<strong>na</strong> minimum. Preto sme realizovali ïalší<br />

test.<br />

ŠPECIALIZOVANÉ VÝRAZY<br />

Prehliadaèom sme predloili poiadavku <strong>na</strong> vyh¾adanie<br />

dokumentov súvisiacich s výrazom Fujitsu<br />

HRP-2P. Ako vidno z tabu¾ky 2, mimoriadny úspech<br />

dosiahla AltaVista so 61 dokumentmi, <strong>na</strong>sledoval<br />

Google, Excite, WebCrawler a AllTheWeb. V tomto<br />

teste boli menej úspešné Ask Jeeves a Teoma.<br />

Pozreli sme sa aj <strong>na</strong> schopnos vyh¾adávaèov poradi<br />

si so slovenskými výrazmi. Spojenie Slovenský<br />

zväz záhradkárov <strong>na</strong>jlepšie pozná AltaVista<br />

a Google so 118, resp. 117 nájdenými dokumentmi.<br />

Excite a WebCrawler <strong>na</strong>šli o viac ako polovicu menej<br />

dokumentov, presne 52. HotBot a Lycos disponovali<br />

odkazmi <strong>na</strong> 42, Overture <strong>na</strong> 38 relevantných<br />

dokumentov, ostatné ich <strong>na</strong>šli mizivé mnostvo.<br />

Ešte viac zamiešal kartami výraz drumb¾a. Zatia¾ èo<br />

AltaVista a Google <strong>na</strong>šli 63 a 60 záz<strong>na</strong>mov, ostatné<br />

vyh¾adávaèe ich <strong>na</strong>šli podstatne menej alebo boli<br />

ich výsledky v drvivej väèšine prípadov nerelevantné.<br />

Problém je v z<strong>na</strong>koch národnej abecedy, èo si<br />

mono overi <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom slovíèku. Slovo Cimburie<br />

je slovenský výraz, ktorý však neobsahuje<br />

národné z<strong>na</strong>ky. Najlepšie v tomto teste dopadol<br />

Google a po òom AltaVista, ostatné vyh¾adávaèe<br />

dosiahli sotva polovicu poètu nimi vyh¾adaných<br />

dokumentov, Ask Jeeves, AllTheWeb a Teoma<br />

úplne prepadli.<br />

<strong>TEST</strong> RELEVANTNOSTI<br />

V ïalšej skúške sme podmienky trochu otoèili. Neboli<br />

sme zvedaví <strong>na</strong> poèet nájdených dokumentov,<br />

ale kvalitu nájdeného výsledku. Vybrali sme pomerne<br />

dlhú frázu z konkrétnej webovej stránky<br />

a boli sme zvedaví, èi sa vo výsledkoch vyh¾adávania<br />

bude <strong>na</strong>chádza táto originál<strong>na</strong> stránka <strong>na</strong><br />

poprednom mieste výsledkovej listiny. Ukázalo sa,<br />

e túto úlohu vyh¾adávaèe zvládajú pomerne<br />

dobre. Oèakávaný neúspech sa dostavil v prípade<br />

vyh¾adávaèa Ask Jeeves a ani Teoma túto úlohu nezvládala<br />

<strong>na</strong>jlepšie. Excite a WebCrawler <strong>na</strong>šli h¾adané<br />

webové stránky, neumiestnili ich však <strong>na</strong><br />

prvé miesto. Podrobnejšie informácie mono nájs<br />

v tabu¾ke 3.<br />

OBRÁZKY<br />

Vyh¾adávaèe HotBot, Overture a Teoma vyh¾adávanie<br />

obrázkov neumoòujú. Ostatné vyh¾adávaèe<br />

sme podrobili skúške, pri ktorej sme dali vyh¾ada<br />

obrázky súvisiace s k¾úèovými výrazmi HS-81MG<br />

micro servo, Pavol Habera a Browsersizer. Mono<br />

konštatova, e výsledky vyh¾adávania boli celkom<br />

relevantné vo väèšine prípadov. Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jhoršie<br />

však v <strong>na</strong>šom teste dopadol Ask Jeeves,<br />

ktorý nedokázal v dvoch z troch prípadov nájs ani<br />

jeden obrázok. Ostatné vyh¾adávaèe podávali pomerne<br />

vyrov<strong>na</strong>né výkony, prièom <strong>na</strong>jviac obrázkov<br />

dokázal vyh¾ada AllTheWeb, po òom sa umiestnili<br />

Google, WebCrawler, Excite, Lycos a Altavista. Ich<br />

výsledky vyh¾adávania však mono povaova za<br />

vyrov<strong>na</strong>né a nedá sa jednoz<strong>na</strong>ène tvrdi, e pouitie<br />

niektorého z nich by z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo výhodu<br />

alebo nevýhodu. Za zmienku stojí iniciatíva Lycosu,<br />

ktorý pred prvým vyh¾adávaním obrázka iadal<br />

potvrdenie, e máme 18 rokov, a všetky ïalšie náleitosti<br />

súvisiace s prehliadaním „materiálov pre<br />

dospelých“, hoci sme chceli vidie fotografie servomotora.<br />

VIDEO<br />

Rozhodovanie, ktorý vyh¾adávaè je schopný <strong>na</strong>jlepšie<br />

vyh¾adáva videosekvencie, bolo zdanlivo<br />

u¾ahèené tým, e iba tri z desiatich vyh¾adávaèov,<br />

ktoré sme do testu zaradili, ich dokázali vyh¾adáva.<br />

Situácia sa však skomplikovala tým, e ani<br />

jeden z trojice AllTheWeb, AltaVista a Web-<br />

Crawler nebol schopný svojich súperov výrazne<br />

preko<strong>na</strong>. Pozitívne je, e všetky poskytujú relevantné<br />

výsledky vyh¾adávania, take kadý vyh¾adaný<br />

videosúbor súvisel s k¾úèovým slovom,<br />

ktoré bolo kritériom <strong>na</strong> jeho vyh¾adanie. Ich poèet<br />

však nebol vdy zhodný a niekedy dominovala<br />

dvojica AllTheWeb a AltaVista, inokedy Web-<br />

Crawler. WebCrawler je však z<strong>na</strong>ène hendikepo-

R E V U E<br />

38 PC REVUE 12/2004<br />

Tabu¾ka 4<br />

HS−81MG micro servo Pavol Habera Browsersizer<br />

AllTheWeb 10 57 27<br />

AltaVista 7 31 26<br />

Ask Jeeves 0 0 8<br />

Excite 7 45 20<br />

Google 17 39 30<br />

Lycos 10 57 27<br />

WebCrawler 10 40 27<br />

Tabu¾ka 5<br />

Honda Hubble space Britney Dolce Vita Termi<strong>na</strong>tor<br />

Asimo telescope Spears<br />

AllTheWeb 10 93 696 4 195<br />

AltaVista 10 78 392 4 170<br />

WebCrawler 30 59 60 24 59<br />

vaný tým, e nezobrazuje náh¾ady<br />

<strong>na</strong> vyh¾adané videosúbory.<br />

K¾úèový výraz Britney Spears vygeneroval<br />

pod¾a oèakávaní <strong>na</strong>jväèšie<br />

mnostvo výsledkov, Dolce Vita <strong>na</strong>jmenej.<br />

Vo všetkých prípadoch je<br />

však poèet vyh¾adaných súborov<br />

nízky a mono prezrie všetky, preto<br />

bude <strong>na</strong>še rozhodnutie šalamúnske.<br />

Na vyh¾adanie videosekvencií odporúèame<br />

poui všetky tri vyh¾adávaèe<br />

a vybra si z ich výsledkov, ak<br />

vám absencia náh¾adov v prípade<br />

WebCrawlera nebude prekáa. Vyh¾adávanie<br />

videosekvencií neovplyvnilo<br />

<strong>na</strong>še koneèné rozhodnutie o tom,<br />

ktorý z vyh¾adávaèov je <strong>na</strong>jlepší.<br />

ZÁVER<br />

Za k¾úèovú vlastnos <strong>na</strong>jlepšieho<br />

vyh¾adávaèa sme povaovali schopnos<br />

doda pri vyh¾adávaní relevantné<br />

výsledky, ich poèet bol <strong>na</strong> druhom<br />

mieste. Vyh¾adanie multimediálnych<br />

súborov malo v <strong>na</strong>šom teste<br />

len „poradný hlas“. Na základe dosiahnutých<br />

výsledkov sme urèili <strong>na</strong>jvýkonnejšie<br />

a <strong>na</strong>jmenej výkonné vyh¾adávaèe.<br />

Prvé miesto pod¾a oèakávania získal<br />

Google vzh¾adom <strong>na</strong> svoj rozsiahly<br />

index a poèet vyh¾adaných dokumentov.<br />

Poprednú pozíciu si udral aj<br />

vo vyh¾adávaní obrázkov, mono mu<br />

vytknú absenciu vyh¾adávania videosekvencií.<br />

Druhé miesto patrí v minulosti<br />

ve¾mi populárnemu vyh¾adávaèu<br />

AltaVista. Ten úspešne asistuje vyh¾adávaèu<br />

Google, preko<strong>na</strong>l ho <strong>na</strong>príklad<br />

v poète vyh¾adaných dokumentov<br />

a poskytuje aj vyh¾adávanie videosúborov.<br />

Tretie miesto patrí vyh¾adávaèu<br />

AllTheWeb. Jeho index je rozsiahly<br />

a konkuruje prvým dvom vyh¾adávaèom.<br />

Nedokázal sa však vyrov<strong>na</strong><br />

so slovenskými výrazmi. All-<br />

TheWeb je silný predovšetkým vo vyh¾adávaní<br />

multimédií.<br />

V teste sa jasne ukázalo, e Excite<br />

a WebCrawler patria do rov<strong>na</strong>kej<br />

„stajne“. Ich výsledky vo vyh¾adávaní<br />

v texte sú úplne zhodné, rozdiel sa<br />

ukázal pri vyh¾adávaní obrázkov.<br />

Excite <strong>na</strong> rozdiel od WebCrawlera<br />

nedokáe vyh¾adáva videosúbory.<br />

Patria k vyh¾adávaèom, ktoré poskytujú<br />

pouívate¾ovi <strong>na</strong>jkratší výpis<br />

relevantných dokumentov. Web-<br />

Crawler od nás dostáva pozíciu èíslo<br />

4 a Excite èíslo 5.<br />

Poh¾ad do tabuliek ukazuje, e Lycos<br />

a HotBot pracujú s rov<strong>na</strong>kým<br />

indexom. Lycos však dokáe vyh¾adáva<br />

aj obrázky, HotBot nie. Lycos<br />

sa umiestnil <strong>na</strong> 6. mieste, HotBot je<br />

<strong>na</strong> 7. mieste.<br />

Pre Overture zostala len ôsma<br />

prieèka. Nedokáe toti vyh¾adáva<br />

multimédiá a v testoch vyh¾adávania<br />

textu takisto nedáva <strong>na</strong>jlepšie výsledky.<br />

Medzi <strong>na</strong>jmenej výkonné vyh¾adávaèe<br />

v súèasnosti jednoz<strong>na</strong>ène patrí<br />

Ask Jeeves a Teoma. Nemajú rozsiahly<br />

index, nezvládajú slovenské výrazy<br />

ani vyh¾adávanie dlhých fráz.<br />

Poskytujú krátke výsledkové listiny.<br />

Ask Jeeves síce menej úspešne, ale<br />

dokáe vyh¾adáva obrázky, vïaka<br />

èomu získal predposlednú prieèku.<br />

Vyh¾adávaè Teoma multimédiá nevyh¾adáva<br />

a dosiahnuté výsledky ho<br />

odsunuli <strong>na</strong> poslednú prieèku.<br />

Veríme, e výsledky nášho pátrania<br />

vám pomôu zorientova sa vo<br />

vyh¾adávaèoch, a tak budete môc<br />

v konkrétnom prípade poui to <strong>na</strong>jlepšie<br />

riešenie.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcich vydaniach sa budeme<br />

zaobera aj porov<strong>na</strong>ním vyh¾adávaèa<br />

od firmy Microsoft. Ten bol<br />

v dobe písania èlánku k dispozícii len<br />

v beta verzii (beta.search.msn.com)<br />

Zdroje:<br />

/1./ <strong>www</strong>.alltheweb.com<br />

/2./ <strong>www</strong>.altavista.com<br />

/3./ <strong>www</strong>.askjeeves.com<br />

/4./ <strong>www</strong>.excite.com<br />

/5./ <strong>www</strong>.google.com<br />

/6./ <strong>www</strong>.hotbot.com<br />

/7./ <strong>www</strong>.lycos.com<br />

/8./ <strong>www</strong>.overture.com<br />

/9./ <strong>www</strong>.teoma.com<br />

/10./ <strong>www</strong>.webcrawler.com

R E V U E<br />

Zálohovanie<br />

DVD filmov Marek Ondík<br />

Vianoèná téma rezonuje aj<br />

u nás v redakcii. Nákupné<br />

strediská vytiahli svoje zbrane<br />

pre istotu u zaèiatkom<br />

novembra, no väèši<strong>na</strong> ¾udí aj<br />

tak nepod¾ahne a darèeky<br />

kupuje zásadne <strong>na</strong> poslednú<br />

chví¾u. Urèite vhodným tipom<br />

je pekný film <strong>na</strong> DVD.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> jeho cenu je<br />

však dobré pouvaova <strong>na</strong>d<br />

zálonou kópiou pre prípad<br />

poškodenia originálu.<br />

V redakcii sme pre vás<br />

podrobne otestovali osem<br />

dostupných programov<br />

a zamerali sa hlavne <strong>na</strong><br />

kvalitu výslednej kópie.<br />

Napriek tomu, e DVD mechaniky schopné<br />

zapisova <strong>na</strong> dvojvrstvové médiá sú <strong>na</strong> trhu<br />

u pár mesiacov, problémom ostáva dostupnos<br />

a ce<strong>na</strong> týchto médií. Jedno z úsmevných vysvetlení<br />

znie, e celý náklad skupujú hollywoodske<br />

štúdiá a hádu ich <strong>na</strong> dno mora. Toto <strong>na</strong>jskôr nebude<br />

pravda, ale výsledok je rov<strong>na</strong>ký – ak si chcete<br />

zálohova legálne zakúpený DVD film, musíte sa<br />

zatia¾ spo¾ahnú <strong>na</strong> obyèajné jednovrstvové médiá.<br />

V prípade, e ve¾kos pôvodného filmu nepresiahne<br />

kapacitu jednej vrstvy, nemáte problém, ale takýto<br />

film je v súèasnosti skôr výnimka. Na výber sa<br />

ponúkajú v princípe dve monosti.<br />

Prvou z nich je zmenši ve¾kos filmu tak, aby sa<br />

zmestil <strong>na</strong> jednovrstvové DVD médium. To mono<br />

dosiahnu zníením kvality obrazu, vynechaním<br />

nepotrebných zvukových stôp, titulkov, bonusových<br />

materiálov, vystrihnutím koncových titulkov,<br />

prípadne kombináciou týchto postupov. Vyskúšali<br />

sme viacero programov, ktoré umoòujú stlaèi obsah<br />

DVD videa <strong>na</strong> jednovrstvové médium a poskytujú<br />

niektoré zo spomenutých postupov.<br />

Druhá monos, ako zálohova film presahujúci<br />

kapacitu jednovrstvového DVD média, je rozdeli<br />

ho <strong>na</strong> dve takéto médiá.<br />

OCHRANY NA FILMOVÝCH DVD<br />

V špecifikácii formátu DVD si filmové štúdiá vymohli<br />

viacero ochranných mechanizmov, ktoré im<br />

mali umoni lepšiu kontrolu <strong>na</strong>d distribúciou<br />

a ochranu pred kopírovaním.<br />

40 PC REVUE 12/2004<br />

Prvým z nich je technológia RCP (Region Code<br />

Protection) alebo jej novšia verzia RCE (Region Code<br />

Enhancement). Kadý DVD film nesie informáciu<br />

o tom, pre ktoré geografické regióny je urèený.<br />

Rov<strong>na</strong>kú informáciu obsahuje aj DVD prehrávaè.<br />

V prípade, e vloíte do prehrávaèa film urèený pre<br />

iný región, prehrávaè by mal odmietnu spusti<br />

vám ho. Súèasné DVD mechaniky umoòujú zmeni<br />

regionálny kód päkrát, potom sa <strong>na</strong>trvalo <strong>na</strong>staví<br />

posledná hodnota.<br />

Ochra<strong>na</strong> Macrovision má zamedzi kopírovanie<br />

filmov DVD pomocou stolových prehrávaèov <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> VHS videorekordér vytvorením rušivého<br />

signálu. Iným variantom tejto ochrany je zabránenie<br />

prehrávaniu DVD filmov cez výstup TV-Out <strong>na</strong><br />

grafickej karte.<br />

Na to, aby obe tieto technológie fungovali<br />

a spåòali zámer svojich tvorcov, ich však musí podporova<br />

prehrávaè (mechanika). DVD film toti<br />

obsahuje iba príkaz, ktorým mechanike oznámi, e<br />

konkrét<strong>na</strong> èas filmu má by chránená technológiou<br />

Macrovision, a je <strong>na</strong> prehrávaèi, aby generoval<br />

rušivý signál alebo iným spôsobom obmedzil prezeranie<br />

filmu. Prehrávaè však môe tieto príkazy<br />

ignorova.<br />

Tabu¾ka è. 1 Preh¾ad testovaných produktov<br />

Jedinou skutoènou ochranou proti kopírovaniu<br />

je CSS (Content Scrambling System), ktorý kóduje<br />

priamo obsah DVD disku. Na zakódovanie obsahu<br />

disku sa pouívajú tzv. k¾úèe CSS. Takmer všetky<br />

súèasné mechaniky sú vybavené modulom obsahujúcim<br />

dekódovací k¾úè CSS a algoritmy <strong>na</strong> preèítanie<br />

takýchto kódovaných diskov.<br />

PRÁVA ZÁKAZNÍKA VS. PRÁVA<br />

MAJITE¼A AUTORSKÝCH PRÁV<br />

Okolo zálohovania multimédií všeobecne (hlavne<br />

DVD filmov a hudobných CD) sa vo svete vedú ostré<br />

spory. Na jednej strane leí právo zákazníka, ktorému<br />

zákony vo väèšine krajín umoòujú vytvori si<br />

kópiu legálne <strong>na</strong>dobudnutého multimediálneho titulu.<br />

Háèikom býva v tomto prípade dodatok, ktorý<br />

hovorí, e pri vyhotovení takejto rozmnoeniny je<br />

trestné poruši vloené ochranné mechanizmy.<br />

Dodatok sa v prípade kopírovania DVD filmov<br />

týka hlavne ochrany CSS, pretoe <strong>na</strong> preèítanie<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

kódovaného disku treba „prelomi“ túto technológiu.<br />

Na tomto dodatku stroskotala americká spoloènos<br />

321 Studios, tvorca známeho programu<br />

DVDXCopy, ktorý umoòoval kopírova aj tituly<br />

chránené technológiou CSS. Po prehratých sporoch<br />

s filmovým priemyslom vo februári tohto roku musela<br />

presta s distribúciou svojho programu a pravdepodobne<br />

<strong>na</strong>dobro skonèí.<br />

Súd síce potvrdil, e zákazníci majú právo vytvori<br />

si kópiu hocijakého legálne zakúpeného DVD,<br />

ale firma 321 Studios porušila zákon tým, e svojím<br />

programom umonila zákazníkom kopírova chránené<br />

DVD filmy, a tak prelomi ochranu, ktorej<br />

úèelom je zabráni vytváraniu kópií.<br />

Ostatné spoloènosti sa pouèili a skoro všetky<br />

dnes dostupné programy <strong>na</strong> zálohovanie DVD filmov<br />

umoòujú kopírova iba tie, ktoré nie sú chránené<br />

technológiou CSS. V súboji práv zákazníkov<br />

a majite¾ov autorských práv tak v súèasnosti za<br />

kratší koniec ahajú urèite zákazníci. Vzniká paradoxná<br />

situácia – zákazníci síce majú zákonné právo<br />

<strong>na</strong> vytváranie kópií legálne zakúpených filmov,<br />

ale v praxi ho nemôu uplatni, pretoe by sa tým<br />

porušil zákon.<br />

Slovenský zákon o autorskom práve è. 618/2003<br />

Z. z., úèinný od 1. januára 2004, takisto obsahuje<br />

Program Autor Webové stránky Ce<strong>na</strong><br />

CloneDVD Elaborate Bytes http://<strong>www</strong>.elby.ch/products/clone_dvd/ 39 eur<br />

DVD Shrink DVDShrink http://<strong>www</strong>.dvdshrink.org/ frivér<br />

DVD2One Eximius http://<strong>www</strong>.dvd2one.com/ 39,99 eur<br />

InstantCopy Pin<strong>na</strong>cle Sys. http://<strong>www</strong>.pin<strong>na</strong>clesys.com/ 29,99 USD<br />

InterVideo DVDCopy InterVideo http://<strong>www</strong>.intervideo.com/ 79,95 USD<br />

Nero Recode Ahead Software http://<strong>www</strong>.nero.com/ 59,99 USD<br />

PowerDVD Copy Cyberlink http://<strong>www</strong>.gocyberlink.com/ 39,95 USD<br />

ReJig Nic http://nic.dnsalias.com/ReJig.zip open source<br />

tento paradox. Na záver dodáme, e pod¾a slovenských<br />

zákonov zákazník za vytvorenie kópie nie je<br />

povinný plati nijaké poplatky. Tie sú zahrnuté u<br />

v cene zariadenia, ktoré môe vyhotovova takéto<br />

kópie (<strong>na</strong>pa¾ovacia mechanika – 3 %, pevný disk –<br />

0,5 %), a v cene èistého média (6 %). Tieto poplatky<br />

odvádza štátnym orgánom priamo dovozca.<br />

<strong>TEST</strong>OVANÉ PROGRAMY A POUITÉ<br />

NÁSTROJE<br />

Po malej exkurzii do búrlivých vôd autorského práva<br />

prejdeme rovno k testu. Do ušieho kola sa dostalo<br />

osem programov – šes komerèných produktov,<br />

jeden frivér a jeden open source.<br />

Spomedzi platených produktov sme otestovali<br />

programy CloneDVD2, DVD20ne, Pin<strong>na</strong>cle Instant-<br />

Copy 8, Nero Recode 2, InterVideo DVDCopy 2 a PowerDVD<br />

Copy.<br />

Open source tábor predstavuje osamotená utilita<br />

ReJig v aktuálnej verzii 0.5e a rov<strong>na</strong>ko jediným

frivérom v teste je program DVD Shrink vo verzii 3.2. Je<br />

príz<strong>na</strong>èné, e jediný program v teste schopný vytvori<br />

zálonú kópiu chráneného DVD filmu je práve nekomerèný<br />

DVD Shrink.<br />

Všetky testované programy nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

v tomto èísle. V tabu¾ke è. 1 uvádzame aj ceny, ktoré stanovil<br />

výrobca. Okrem toho sme pri testoch vyuili ïalšie<br />

dve utility – program DVD Decrypter <strong>na</strong> vytvorenie kópie<br />

1:1 z DVD filmu <strong>na</strong> pevný disk vo formáte ISO. Druhým<br />

nástrojom bol Daemon Tools, ktorý vytvorí v poèítaèi virtuálnu<br />

DVD mechaniku a umoòuje do nej „vloi“ vytvorenú<br />

ISO kópiu. Týmto krokom sme sa s<strong>na</strong>ili èo <strong>na</strong>jviac<br />

odstráni vplyv rýchlosti èítania mechaniky <strong>na</strong> rýchlos<br />

konverzie filmov.<br />

PRIEBEH <strong>TEST</strong>OV A KRITÉRIÁ<br />

HODNOTENIA<br />

V testoch sme hodnotili dve oblasti. Prvou sú monosti,<br />

aké program ponúka pri kopírovaní DVD – èi dokáe urobi<br />

kópiu celého filmu vrátane <strong>na</strong>vigaèného menu, èi dokáe,<br />

<strong>na</strong>opak, vybra iba samotný film a zvyšný obsah<br />

vylúèi. Ïalej nás zaujímalo, èi umoòuje vylúèi aj nepotrebné<br />

zvukové stopy a titulky, èi ponúka monos <strong>na</strong>stavi<br />

rozsah filmu, ktorý sa bude kopírova, a èi dokáe finálny<br />

projekt <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> èisté DVD.<br />

Druhou hodnotenou oblasou je kvalita výsledného obrazu.<br />

Kvalitu výsledného zvuku nemá zmysel hodnoti,<br />

pretoe všetky testované programy stláèali iba obrazovú<br />

zloku filmu a zvukovú stopu kopírovali bez zmeny obsahu.<br />

Ako testovacie filmy sme pouili tri DVD tituly – Star<br />

Wars Episode II. – Attack Of The Clones, prvý diel Matrix<br />

a Lord Of The Rings – Two Towers Extended Edition Disc<br />

2. Bez muèenia priznávame, e tento výber je rýdzo osobný<br />

a subjektívny. Na vysvetlenie môeme azda doda, e<br />

ide <strong>na</strong>pospol o komerène úspešné tituly.<br />

Aby sme objektívne posúdili kvalitu výsledného obrazu,<br />

z kadého filmu sme vybrali tri pribline polminútové<br />

scény a uloili ich snímku po snímke ako sériu obrázkov<br />

<strong>na</strong> pevný disk. Následne sme kadý obrázok z prekódovanej<br />

série porov<strong>na</strong>li bod po bode (pixel po pixli) s pôvodným<br />

originálnym obrázkom a sèítali absolútny rozdiel<br />

v jednotlivých farebných zlokách. Pre celú sériu obrázkov<br />

sme potom vypoèítali priemernú hodnotu odchýlky<br />

<strong>na</strong> jednu snímku.<br />

<strong>TEST</strong> È. 1 „NECH A SPREVÁDZA SILA...“<br />

Prvý test bol zameraný <strong>na</strong> vytvorenie úplnej kópie DVD<br />

filmu vrátane všetkých <strong>na</strong>vigaèných menu. Vyuili sme<br />

iba bené <strong>na</strong>stavenia a nepouili iadny z ponúkaných<br />

kvalitnejších reimov prekódovania v prípade, e ich program<br />

umoòoval zapnú. Testovaným filmom bol druhá<br />

epizóda Hviezdnych vojen – Voj<strong>na</strong> klonov.<br />

Z tejto disciplíny u <strong>na</strong> zaèiatku vypadol program ReJig,<br />

ktorý umoòuje kopírova iba film bez menu.<br />

Prvou testovanou scénou bol rozhovor hlavných hrdinov<br />

sediacich v tráve, v pozadí sú vodopády. Mnostvo<br />

trávy a kvetov preverilo schopnosti programov zachováva<br />

ostré detaily.<br />

Súboj Obi-Wan Kenobiho s nájomným vrahom <strong>na</strong> štartovacej<br />

plošine zase predvádza rýchle zmeny obrazu a obsahuje<br />

padajúce daïové kvapky.<br />

Poslednou scénou bol útek z továrne <strong>na</strong> výrobu bojových<br />

robotov. Opä dy<strong>na</strong>mická scé<strong>na</strong>, plná kontrastných<br />

farieb a pohybov kamery.<br />

<strong>TEST</strong> È. 2 A, B<br />

„VŠETKO, ÈO PONÚKAM, JE PRAVDA,<br />

NIÈ VIAC...“<br />

V tomto teste sme preverili schopnosti programov vytvori<br />

zálonú kópiu iba filmu bez menu a ostatných materiálov<br />

<strong>na</strong> DVD. Zároveò sme vylúèili všetky titulkové stopy,<br />

take výsledkom bolo DVD obsahujúce iba film s dvoma<br />

zvukovými stopami. Tento test sme vyko<strong>na</strong>li <strong>na</strong> filme<br />

Matrix.<br />

DVD Shrink, Nero Recode a Pin<strong>na</strong>cle InstantCopy umoòujú<br />

zapnú pri zálohovaní reim vyššej kvality. Preto<br />

sme s týmito programami vyko<strong>na</strong>li dva varianty testu.<br />

Vypoèítaním rozdielu medzi všetkými<br />

obrazovými bodmi pôvodnej<br />

snímky a) získanej z originálneho<br />

filmu a snímky b) vyextrahovanej<br />

z vytvorenej zálonej kópie získame<br />

výsledný rozdiel – snímka c)<br />

V prípade testu 2a) sme zvolili rýchle prekódovanie DVD<br />

filmu podobne ako v prípade testu è. 1, pri teste 2b) sme<br />

zapli všetky rozšírené monosti, ktoré program poskytoval.<br />

PowerDVD Copy neumoòuje vytvorenie zálonej kópie<br />

DVD filmu bez menu, <strong>na</strong>priek tomu sme ho do tohto<br />

testu zaradili, usilovali sme sa však maximálne zníi kvalitu<br />

menu, aby zostalo èo <strong>na</strong>jviac miesta <strong>na</strong> film.<br />

Medzi tri testované úseky sme zahrnuli súboj Nea<br />

a Morphea vo virtuálnej realite pre rýchle strihy a prudké<br />

pohyby, ktoré scé<strong>na</strong> obsahuje.<br />

Druhou scénou je známa „e<strong>na</strong> v èervenom“, Neo <strong>na</strong>sleduje<br />

Morphea a prediera sa davom ¾udí. V scéne je<br />

mnostvo pohybujúcich sa objektov a detailov <strong>na</strong> ¾udské<br />

tváre.<br />

Skutoèným orieškom sa však ukázala posledná scé<strong>na</strong>,<br />

pravdepodobne <strong>na</strong>jakènejšia scé<strong>na</strong> filmu, plná rýchlych<br />

a spomalených pohybov, zábleskov, dymu a zvíreného<br />

prachu. Máme <strong>na</strong> mysli záchrannú akciu Nea a Trinity<br />

a ich výstup <strong>na</strong> prízemí mrakodrapu.<br />

12/2004 PC REVUE 41

R E V U E<br />

<strong>TEST</strong> È. 3<br />

„JEDEN PRSTEÒ VLÁDNE<br />

VŠETKÝM...“<br />

Podobne ako v prípade testu è. 2 sme sa rozhodli<br />

vytvori zálohu obsahujúcu iba hlavný film z druhého<br />

disku predåenej verzie DVD Pán prsteòov –<br />

Dve vee. Zo všetkých zvukových stôp sme však<br />

vybrali iba anglický zvuk vo formáte DTS (Digital<br />

Theater System) a reisérsky komentár. Z titulkov<br />

sme zvolili anglické a èeské.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> spomenutý fakt, e PowerDVD Copy<br />

neumoòuje vytvorenie kópie filmu bez menu,<br />

a asi aj preto dosiahol <strong>na</strong>jhorší výsledok v teste è.<br />

2, do tohto testu sme ho u nezaraïovali. Okrem<br />

toho sme vyradili InterVideo DVDCopy, ktorý neumoòuje<br />

vybra iba niektoré zvukové stopy alebo<br />

titulky. Opä sme vybrali tri testovacie scény. Prvou<br />

je súboj Théodenovej druiny so Sarumano-<br />

42 PC REVUE 12/2004<br />

vými jazdcami. Je to rýchla a dy<strong>na</strong>mická scé<strong>na</strong> so<br />

skáèucou kamerou.<br />

Nasleduje upršaný príchod škretov do Helmovho<br />

¾abu. Dáï, blesky a ostré kontrasty v obraze opä<br />

preverili schopnosti programov.<br />

Poslednou scénou je zatopenie elezného pása.<br />

V obraze je mnostvo detailov a prudká spenená<br />

voda.<br />

KAMERA, KLAPKA, IDEME<br />

NAOSTRO!<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> rôzne monosti, ktoré programy ponúkajú,<br />

sme sa rozhodli vytvori špeciálny rebríèek<br />

berúci do úvahy iba kvalitu vytvorenej zálonej<br />

kópie a samostatne hodnoti funkcie, ktoré programy<br />

ponúkajú.<br />

V tabu¾ke è. 2 nájdete výsledky porovnávacích<br />

testov kvality obrazu a pre kadú testovanú scénu<br />

uvádzame priemernú hodnotu odchýlky <strong>na</strong> jednu<br />

snímku. Finálne umiestnenie zoh¾adòujúce výsledky<br />

všetkých troch testov sa <strong>na</strong>chádza v tabu¾ke è. 3.<br />

V prípade, e program umoòoval viac reimov<br />

prekódovania, brali sme do úvahy iba výsledok testu<br />

2b), teda pri <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong>jvyššej kvality. Dåku<br />

práce jednotlivých programov si môete pozrie<br />

v tabu¾ke è. 4.<br />

Tabu¾ka è. 2 Porovanie kvality obrazu vytvorenej zálohy, priemerné hodnoty pre kadú scénu<br />

Tabu¾ka è. 3 Porovanie kvality obrazu vytvorenej zálohy, výsledné sumárne hodnoty<br />

Tabu¾ka è. 4 Doba práce jednotlivých programov<br />

DVD2One<br />

Tento program je skutoèné prekvapenie.<br />

A treba poveda, e<br />

príjemné. Ak nedáte <strong>na</strong> výzor,<br />

kvalita obrazu ktorý evokuje staré doby operaèného<br />

systému Microsoft Windows 3.11, pod<br />

škrupinou objavíte výkonný nástroj. Výsledky porovnávania<br />

kvality obrazu hovoria samy za seba –<br />

program dosiahol suverénne <strong>na</strong>jlepšiu kvalitu výsledného<br />

obrazu a preko<strong>na</strong>l aj favoritov, ako je<br />

Pin<strong>na</strong>cle InstantCopy.<br />

Ovládanie je skutoène jednoduché a uívate¾ má<br />

monos vytvori kópiu celého disku vrátane menu,<br />

prípadne vybra iba hlavný film. Pri kopírovaní<br />

Program Test è.1 – Hviezdne vojny II. Test è. 2a – Matrix Test è. 2b – Matrix Test è. 3 – Pán prsteòov 2<br />

Scé<strong>na</strong> 1 Scé<strong>na</strong> 2 Scé<strong>na</strong> 3 Scé<strong>na</strong> 1 Scé<strong>na</strong> 2 Scé<strong>na</strong> 3 Scé<strong>na</strong> 1 Scé<strong>na</strong> 2 Scé<strong>na</strong> 3 Scé<strong>na</strong> 1 Scé<strong>na</strong> 2 Scé<strong>na</strong> 3<br />

CloneDVD 2,644 1,682 1,624 1,076 1,216 0,776 2,424 3,691 3,896<br />

DVD Shrink 1,647 1,316 1,886 0,368 0,359 0,308 0,268 0,251 0,265 1,152 1,973 2,102<br />

DVD2One 0,779 1,127 0,880 0,274 0,250 0,363 1,818 0,254 1,516<br />

InstantCopy 2,096 1,238 0,845 0,934 0,958 0,779 0,215 0,289 0,809 1,327 1,349 1,449<br />

InterVideo DVDCopy 2,085 1,493 0,850 0,989 1,065 0,742<br />

Nero Recode 1,670 1,302 1,861 0,371 0,359 0,310 0,267 0,250 0,265 1,087 1,952 1,961<br />

PowerDVD Copy 1,937 1,355 1,674 1,135 1,134 0,949<br />

ReJig 0,422 0,445 0,384 1,598 2,753 1,970<br />

Èísla v tabu¾ke sú uvedené v miliónoch (106) a vyjadrujú priemernú hodnotu absolútneho rozdielu oproti originálu <strong>na</strong> jednu snímku v danej scéne<br />

Èísla so zeleným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jlepší výsledok pre danú scénu<br />

Èísla s èerveným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jhorší výsledok pre danú scénu<br />

Program Umiestnenie Test è. 1 Test è. 2 Test è. 3 Výsledný priemer<br />

Hviezdne vojny II. Matrix Pán prsteòov<br />

DVD2One 1 0,844 0,295 1,032 0,724<br />

InstantCopy 2 1,189 0.427* (0.905) 1,242 0,953<br />

Nero Recode 3 1,413 0.262* (0.351) 1,530 1,068<br />

DVD Shrink 4 1,420 0.263* (0.350) 1,597 1,093<br />

InterVideo DVDCopy 5 1,277 0,953 1,115<br />

ReJig 6 0,423 1,938 1,181<br />

PowerDVD Copy 7 1,440 1,089 1,264<br />

CloneDVD 8 1,709 1,049 3,050 1,936<br />

Èísla v tabu¾ke sú uvedené v miliardách (109) a vyjadrujú sumu absolútneho rozdielu oproti originálu pre všetky tri scény v danom teste<br />

a výsledný priemer z týchto hodnôt<br />

* výsledok testu è. 2b (<strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong>jvyššej kvality) v zátvorke uvádzame výsledok testu è. 2a<br />

Èísla so zeleným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jlepší výsledok v danom teste<br />

Èísla s èerveným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jhorší výsledok v danom teste<br />

Program Test è. 1 Hviezdne vojny II. Test è. 2a Matrix Test è. 2b Matrix Test è. 3 Pán prsteòov<br />

CloneDVD 0:31:40 0:28:16 0:24:23<br />

DVD Shrink 0:27:31 0:15:10 1:12:06 1:25:04<br />

DVD2One 0:22:28 0:13:29 0:15:04<br />

InstantCopy 0:34:37 0:30:47 2:04:30 2:13:03<br />

InterVideo DVDCopy 0:24:39 0:23:55<br />

Nero Recode 0:15:22 0:12:27 0:22:24 0:50:31<br />

PowerDVD Copy 0:30:14 0:29:32<br />

ReJig 0:27:37 0:31:14<br />

Èísla so zeleným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jlepší výsledný èas<br />

Èísla s èerveným podkladom oz<strong>na</strong>èujú <strong>na</strong>jhorší výsledný èas<br />

program umoòuje vybra, ktoré zvukové stopy<br />

a titulky sa majú vynecha.<br />

Nevýhodou je fakt, e program výslednú zálohu<br />

nevie <strong>na</strong>páli, iba vytvorí <strong>na</strong> disku adresárovú<br />

štruktúru. Tú síce mono <strong>na</strong>páli ¾ubovo¾ným <strong>na</strong>pa¾ovacím<br />

programom, ale konkurenèné programy<br />

s porov<strong>na</strong>te¾nou cenou <strong>na</strong>pa¾ovanie ponúkajú.<br />

Druhým mínusom je skutoènos, e pri zálohovaní<br />

filmu Matrix nevytvoril správnu kópiu. DVD<br />

Matrixu toti obsahuje monos sledova film<br />

v špeciálnom reime a poèas neho sa v urèitých<br />

scé<strong>na</strong>ch objaví <strong>na</strong> obrazovke biely symbol v tvare<br />

zajaca. Po kliknutí <strong>na</strong> symbol sa objaví skrytý bonusový<br />

materiál. DVD2One, ako jediný z testovaných<br />

programov, mal s touto vlastnosou problém<br />

a výsledkom je kópia, ktorá sa síce prehráva bez<br />

problémov, ale v príslušných scé<strong>na</strong>ch je <strong>na</strong> obrazovke<br />

„miš-maš“. Tento problém trocha zniuje<br />

kvality programu.<br />

Jednou vetou: Najlepšie výsledky v <strong>na</strong>šich testoch<br />

trocha zatieòuje problém pri zálohovaní filmu Matrix<br />

a nemonos priamo <strong>na</strong>páli výsledný projekt.<br />

Pin<strong>na</strong>cle InstantCopy 8<br />

Jeden z favoritov nášho testu je známy vïaka svojej<br />

filozofii „vysoká kvalita <strong>na</strong> úkor èasu“. Dlhý èas

zálohovania sa potvrdil, kvalitou ho však predbehol<br />

DVD2One, a to pri podstatne kratších èasoch.<br />

Pri zálohovaní program ponúka všetky oèakávané monosti<br />

– zálohu 1:1 alebo iba samotný film. Takisto umoòuje<br />

zvoli, ktoré zvukové a titulkové stopy sa vo výslednom<br />

filme zachovajú.<br />

Oproti programu DVD2One však dokáe výsledok svojej<br />

práce aj <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> èisté DVD médium a bez problémov<br />

zálohoval film Matrix. Ïalšou výhodou je nišia ce<strong>na</strong><br />

oproti programu DVD2One.<br />

Jednou vetou: Ide o komplexný program s dobrou kvalitou,<br />

ale dlhým èasom kódovania.<br />

Nero Recode 2<br />

Tento program má trochu špeciálnu pozíciu, pretoe sa<br />

predáva iba ako súèas balíka Nero 6 Reloaded. Porovnáva<br />

cenu preto nemá zmysel, ale funkènosou sa radí<br />

k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu v <strong>na</strong>šom teste.<br />

Èo sa týka zálohovania, umoòuje oèakávané monosti,<br />

ako je vytvorenie kópie 1:1 vrátane <strong>na</strong>vigaèných menu<br />

alebo vytvorenie kópie iba s filmom a zvolenými zvukovými<br />

stopami a titulkami.<br />

Dobrou funkciou je monos jednoducho meni kompresný<br />

pomer jednotlivých èastí DVD a získa tak viac<br />

miesta <strong>na</strong> film, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> úkor menu. Ako súèas balíka<br />

Nero, samozrejme, dokáe výsledný projekt rovno <strong>na</strong>páli.<br />

Nero Recode je bezkonkurenène <strong>na</strong>jrýchlejší program<br />

v <strong>na</strong>šom teste, prièom kvalita je v tesnom závese za programu<br />

Pin<strong>na</strong>cle InstantCopy. Za trochu vyššiu cenu však<br />

dostanete celý <strong>na</strong>pa¾ovací balík Nero 6 Reloaded.<br />

Jednou vetou: Je to skutoèný rýchlik s dobrou kvalitou.<br />

DVD Shrink 3<br />

Ak sa vám zdá, e tento program má<br />

ve¾mi podobné ovládanie ako komerèný<br />

Nero Recode, nemýlite sa. Rozdiel<br />

Najlepšia vo¾ba<br />

<strong>na</strong> zálohovanie<br />

DVD filmov<br />

je azda iba v umiestnení jednotlivých<br />

okienok. Na internete sa u dlhšie špekuluje<br />

o tom, e za oboma programa-<br />

mi stojí tá istá osoba. Takmer <strong>na</strong> chlp rov<strong>na</strong>ké výsledky<br />

oboch programov v <strong>na</strong>šich porovnávacích testoch potvrdzujú<br />

tieto dohady.<br />

DVD Shrink tak poskytuje skoro rov<strong>na</strong>ké monosti zálohovania<br />

ako Nero Recode, rozdiely sú len v detailoch. DVD<br />

Shrink <strong>na</strong>príklad umoòuje <strong>na</strong>hradi konkrétnu filmovú<br />

stopu obrázkom a ešte viac tak ušetri miesto, ktoré mô-<br />

ete vyui <strong>na</strong>príklad film.<br />

Dôleitým rozdielom je fakt, e DVD Shrink nevie výsledný<br />

projekt sám <strong>na</strong>páli. No v prípade, e máte <strong>na</strong>inštalovaný<br />

balík Nero, ponúkne vám DVD Shrink monos<br />

vypálenia priamo cez tento program.<br />

Ak h¾adáte riešenie s nulovými nákladmi, ponúka sa<br />

vám spolupráca s ïalším frivérom, programom DVD Decrypter.<br />

V prípade, e ho máte <strong>na</strong>inštalovaný, DVD Shrink<br />

vám ponúkne monos vypáli výslednú kópiu priamo<br />

pomocou Decryptera.<br />

Dobrou správou pre uívate¾a je, e ako jediný v <strong>na</strong>šom<br />

teste dokáe zálohova DVD filmy chránené technológiu<br />

CSS. Po zváení všetkých funkcií, ktoré program ponúka,<br />

sme sa rozhodli oz<strong>na</strong>èi ho ako <strong>na</strong>jlepšiu vo¾bu <strong>na</strong> zálohovanie<br />

DVD filmov.<br />

Jednou vetou: Kvalitný frivér, ako jediný v <strong>na</strong>šom teste<br />

si poradí aj s technológiou CSS.<br />

InterVideo DVD Copy<br />

Tento program je pod¾a <strong>na</strong>šich testov vzh¾adom <strong>na</strong> svoju<br />

cenu sklamaním a ponúkol iba priemerné výsledky.<br />

Navyše trpí viacerými detskými chorobami, akoby bol šitý<br />

horúcou ihlou. Pri zálohovaní <strong>na</strong>príklad umoòuje vybra<br />

12/2004 PC REVUE 43

zálohu celého disku alebo iba hlavného filmu, ale z nepochopite¾ných<br />

príèin neumoòuje slobodne vybra zvukovú<br />

stopu alebo titulky, ktoré sa majú zachova. Uívate¾<br />

má <strong>na</strong> výber buï všetky zvukové stopy/titulky, alebo iba<br />

jednu konkrétnu. Z tejto príèiny sme ho nemohli zaradi<br />

do testu è. 3. Malým pozitívom ostáva fakt, e program<br />

dokáe priamo <strong>na</strong>páli výsledný projekt.<br />

Jednou vetou: Najdrahší program v <strong>na</strong>šom teste, za<br />

svoje peniaze však dostanete menej ako v prípade frivéru<br />

DVD Shrink.<br />

CloneDVD<br />

Spoloènos Elaborate Bytes je známa <strong>na</strong>jmä vïaka programu<br />

CloneCD. Stavila <strong>na</strong> známe meno a výsledkom je<br />

CloneDVD. Dosiahnuté výsledky v <strong>na</strong>šich porovnávacích<br />

testoch však hovoria jasnou reèou, kvalita obrazu je <strong>na</strong>jhoršia<br />

spomedzi všetkých testovaných programov.<br />

Program sa ovláda intuitívne a ponúka uívate¾om<br />

všetky monosti, ktoré by mohli od zálohovacieho programu<br />

iada – dokáe vytvori kópiu vrátane <strong>na</strong>vigaèného<br />

menu, prípadne iba hlavný film a uívate¾ má monos<br />

slobodne si vybra titulky alebo zvukové stopy.<br />

CloneDVD dokáe bez problémov <strong>na</strong>páli výsledný projekt<br />

a je škoda, e všetky tieto monosti strháva k zemi<br />

kvalita obrazu. V <strong>na</strong>jbliších verziách by mali v Elaborate<br />

Bytes urèite zapracova <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> nej.<br />

Na záver spomenieme príjemné a doslova filmové ovládanie,<br />

ktoré uívate¾a vedie políèko po políèku k výslednému<br />

cie¾u.<br />

Jednou vetou: Bohaté monosti, nápadité ovládanie,<br />

ale tá kvalita obrazu...<br />

ReJig 0.5<br />

Jediný zástupca open source si v teste poèí<strong>na</strong>l celkom<br />

dobre. Kvalitou výslednej kópie sa pohybuje tesne za<br />

programom InterVideo DVDCopy.<br />

Program umoòuje vytvorenie zálonej kópie iba filmu<br />

bez <strong>na</strong>vigaèného menu alebo bonusových materiálov.<br />

Takisto nepodporuje <strong>na</strong>pa¾ovanie <strong>na</strong> DVD mechaniku, ale<br />

vytvorí <strong>na</strong> disku adresárovú štruktúru podobne ako<br />

DVD2One. Ovládanie je jednoduché a sprievodca vás prevedie<br />

vytvorením zálohy v pár krokoch.<br />

Jedinou väèšou výhradou ostáva iba nemonos vytvorenia<br />

kópie 1:1 vrátane menu. Program je však stále v zaèiatoèných<br />

fázach vývoja, take uvidíme, èím nás autor<br />

44 PC REVUE 12/2004<br />

<strong>na</strong>jblišie prekvapí. Ak pri práci s programom vyslovene<br />

nevyadujete jeho zdrojové kódy, lepšou vo¾bou za rov<strong>na</strong>kú<br />

(presnejšie nulovú) cenu bude frivérový program<br />

DVD Shrink.<br />

Jednou vetou: Príjemné open source dielko, trocha<br />

nám však chýba monos zálohova DVD vrátane menu.<br />

PowerDVD Copy<br />

Poslednému testovanému programu v <strong>na</strong>šom teste by<br />

takisto prospelo strávi ešte zopár chví¾ u vývojárov. Ak<br />

pri open source ReJigu môeme primúri oko <strong>na</strong>d faktom,<br />

e program nedokáe vytvori zálohu disku s <strong>na</strong>vigaèným<br />

menu, pri cene komerèného PowerDVD Copy je,<br />

<strong>na</strong>opak, chýbajúca monos vytvorenia kópie bez <strong>na</strong>vigaèného<br />

menu ve¾kým mínusom.<br />

Program dokáe výslednú zálonú kópiu <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> disk<br />

a umoòuje uívate¾ovi vybra zvukové stopy a titulky,<br />

ktoré sa majú zachova. Neschopnos vytvori kópiu bez<br />

<strong>na</strong>vigaèného menu sa však prejavila aj <strong>na</strong> výsledkoch testu<br />

è. 2 a z tohto dôvodu sme ho do testu è. 3 ani nezaradili.<br />

Jednou vetou: Podpriemerný program, škoda stráca<br />

èas.<br />

ZÁVER<br />

Urèi jednoz<strong>na</strong>èného víaza je aké. Z h¾adiska kvality<br />

výslednej kópie jasne vedie program DVD2One. Ako jediný<br />

z komerèných programov v <strong>na</strong>šom teste však nedokáe<br />

<strong>na</strong>páli výslednú zálonú kópiu <strong>na</strong> disk. Takisto<br />

nekorektná kópia filmu Matrix nám bráni oz<strong>na</strong>èi tento<br />

program za víaza nášho testu.<br />

Ak zoberieme do úvahy funkcio<strong>na</strong>litu programu, <strong>na</strong>jlepšie<br />

monosti ponúka frivér DVD Shrink a <strong>na</strong>vyše ako<br />

jediný si poradí s technológiou CSS. A keï spojíte jeho<br />

monosti s ïalším frivérom DVD Decrypter, DVD Shrink<br />

dokáe výsledné zálohy priamo <strong>na</strong>páli. Táto dvojica je<br />

ideálnym riešením, ak chcete vytvára kópie legálne zakúpených<br />

diskov bez ïalších nákladov. Z tohto dôvodu sme<br />

rozhodli urèi ako <strong>na</strong>jlepšiu vo¾bu práve program DVD<br />

Shrink.<br />

Nero 6 Reloaded s nástrojom Recode 2 je vzh¾adom <strong>na</strong><br />

mnostvo ïalšieho softvéru, ktorý sa v balíku <strong>na</strong>chádza,<br />

urèite správ<strong>na</strong> vo¾ba pre všetkých majite¾ov <strong>na</strong>pa¾ovacích<br />

mechaník.<br />

Pin<strong>na</strong>cle InstantCopy netrpí problémami ako<br />

DVD2One, kvalitou je druhý v teste a dokáe výsledné<br />

projekty priamo <strong>na</strong>páli. Poèítajte však s dlhou dobou zálohovania.<br />

Sklamaním boli programy InterVideo DVDCopy a PowerDVD<br />

Copy. V <strong>na</strong>šom predošlom preh¾ade softvérových<br />

DVD prehrávaèov sa toti práve produkty týchto firiem<br />

umiestnili <strong>na</strong> prvých dvoch miestach. Nástroje <strong>na</strong> zálohovanie<br />

DVD filmov od týchto firiem však trpia viacerými<br />

detskými chorobami, ktoré by sme pri komerèných produktoch<br />

neèakali.

R E V U E C O V E R S T O R Y<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

<strong>Vreckové</strong> poèítaèe<br />

v praxi<br />

TYPICKÝ DIZAJN<br />

VRECKOVÉHO<br />

POÈÍTAÈA<br />

Hlavnú èas PDA tvorí displej,<br />

ktorý je pri súèasných typoch<br />

vdy farebný a s monosou<br />

podsvietenia. Jeho rozlíšenie<br />

je menšie ako v prípade bených<br />

PC, v súèasnosti <strong>na</strong>jlepšie<br />

displeje PDA majú rozlíšenie<br />

480 × 640 bodov (teda<br />

VGA). Displej je dotykový, t. j. pomocou prilo-<br />

eného pera môete ovláda jednotlivé prvky<br />

zobrazené <strong>na</strong> òom. Pero je <strong>na</strong> rozdiel od tablet PC<br />

obyèajné, bene sa dodáva výlisok z umelej<br />

hmoty alebo kovové teleskopické pero. V núdzi sa<br />

dá poui aj prst alebo pero, ktorým píšete. Niektoré<br />

firmy dodávajú aj dotykové pero, ktoré zároveò<br />

slúi <strong>na</strong>pr. ako baterka alebo laserové ukazovadlo.<br />

V spodnej èasti vreckového poèítaèa pod displejom<br />

sú tlaèidlá <strong>na</strong> rýchlu vo¾bu vybraných aplikácií<br />

– štandardne je to kalendár, kontakty, doruèená<br />

pošta a úlohy. Výz<strong>na</strong>m týchto tlaèidiel sa dá pouívate¾sky<br />

<strong>na</strong>stavi.<br />

46 PC REVUE 12/2004<br />

Ondrej Macko<br />

OBSAH<br />

Dizajn a trendy<br />

Platformy a operaèné systémy<br />

Urèenie a pouitie<br />

Pokroèilé funkcie<br />

Bezpeènos<br />

Budúce modely<br />

Test a preh¾ad<br />

Spodná èas PDA <strong>na</strong>jèastejšie<br />

obsahuje port <strong>na</strong> pripojenie<br />

k benému poèítaèu alebo<br />

rozširujúcim zariadeniam.<br />

K väèšine PDA sa dodáva synchronizaèná<br />

kolíska, do ktorej<br />

sa vloí PDA. Kolíska tak umoòuje<br />

dranie PDA v optimálnej<br />

polohe <strong>na</strong> èítanie údajov z displeja<br />

a zároveò zaisuje obojstranný<br />

prenos informácií do<br />

osobného poèítaèa. Dnes je preferovaným spôsobom<br />

<strong>na</strong> pripojenie port USB, niektoré poèítaèe sú<br />

vybavené aj monosou pripojenia k sériovému<br />

O vreckových poèítaèoch<br />

(PDA) píšeme v PC REVUE<br />

pravidelne a venujeme im<br />

pozornos hlavne z dôvodu<br />

<strong>na</strong>rastajúceho výz<strong>na</strong>mu týchto<br />

zariadení. V minulosti sme sa<br />

venovali hlavne technickým<br />

vlastnostiam PDA, teraz sa<br />

<strong>na</strong> ne pozrieme viac<br />

z praktickej stránky.<br />

Zameriame sa <strong>na</strong> moné<br />

vyuitie PDA, ukáeme si,<br />

ako PDA poui aj <strong>na</strong> prácu<br />

s elektronickou poštou<br />

a internetom, a to aj<br />

bezdrôtovo, rozoberieme si<br />

ich pouitie pri <strong>na</strong>vigácii<br />

v neznámom teréne a pod.<br />

Pozrieme sa, prirodzene,<br />

aj <strong>na</strong> aktuálne novinky <strong>na</strong><br />

slovenskom a svetovom trhu<br />

a v rubrike Hardware nájdete<br />

aj náš redakèný porovnávací<br />

test PDA dostupných <strong>na</strong><br />

súèasnom slovenskom trhu.<br />

Na CD REVUE potom nájdete<br />

väèšinu softvérových<br />

nástrojov, ktoré opisujeme<br />

v èlánku, prirodzene, v èasovo<br />

obmedzenej verzii.<br />

portu (vhodné len pre skutoène staršie osobné poèítaèe<br />

bez portu USB).<br />

Na cestách je však kolíska trochu nepraktická,<br />

a ak si chcete zabezpeèi synchronizáciu údajov<br />

s poèítaèom v teréne, je lepšie vyui špeciálny synchronizaèný<br />

kábel.<br />

Na hornom paneli býva hlavná èas urèená pre<br />

rozširovacie pamäové karty – štandardom je Secure<br />

Digital Card (SD) a v niektorých prípadoch aj<br />

CompactFlash typu II (CF). Dôleité je, e šachta pre<br />

SD kartu umoòuje aj pripojenie rozširujúcich zariadení<br />

s príslušným konektorom (tzv. SDIO). V podobe<br />

takejto karty sa dodáva <strong>na</strong>pr. Bluetooth èi Wi-<br />

Fi rozhranie, digitálny fotoaparát alebo èítaèka èiarových<br />

kódov. Vyuitie pamäovej karty súvisí<br />

s rozšírením pamäového priestoru v PDA. Keïe<br />

PDA neobsahuje pevný disk, práve pamä-<br />

ová karta je monosou <strong>na</strong> umiestnenie<br />

ve¾kých súborov, <strong>na</strong>pr. hudby, videa alebo<br />

fotografií.<br />

Ïalej sa <strong>na</strong> hornom paneli <strong>na</strong>chádza<br />

port <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel. Tie vám za-<br />

Synchronizaèná kolíska umoòujúca<br />

pripojenie pomocou USB i sériového portu

Synchronizácia pomocou kábla pripojeného <strong>na</strong> port USB<br />

bezpeèia dobrú kvalitu pri poèúvaní hudby. PDA<br />

síce má zabudovaný reproduktor, ale jeho kvalita<br />

zodpovedá rozmerom. Typickou súèasou horného<br />

panela je aj infraèervený port <strong>na</strong> prenos informácií.<br />

Niekedy sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> boènom paneli PDA.<br />

Pravá stra<strong>na</strong> PDA je takmer vdy vyhradená pre<br />

spomí<strong>na</strong>né dotykové pero. ¼avá èas potom typicky<br />

obsahuje tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie hlasovej komunikácie<br />

alebo <strong>na</strong>stavenie hlasitosti. Niekedy je tu<br />

umiestnené aj zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo.<br />

Na zadnej èasti PDA nájdete priestor <strong>na</strong> batériu.<br />

Všetky dnešné PDA pouívajú <strong>na</strong>bíjacie akumulátory,<br />

zvyèajne s technológiou Lithium-Ion a kapacitou<br />

od 1000 do 1800 mAh. Batéria je ve¾mi dôleitá,<br />

keïe umoòuje pouitie PDA v teréne. Na jedno<br />

<strong>na</strong>bitie batérie môete pouíva PDA nepretrite<br />

Nabíjanie<br />

doplnkovej<br />

batérie<br />

v špeciali−<br />

zovanej<br />

<strong>na</strong>bíjaèke<br />

nieko¾ko hodín. Keïe vreckový poèítaè sa typicky<br />

pouíva v teréne len obèas, vydrí vám v takejto<br />

nespojitej prevádzke bený pracovný týdeò.<br />

Pokia¾ pouívate PDA v nepretritej prevádzke,<br />

vydrí zhruba od 3 do 18 hodín. Dôleité je, e<br />

dnešné PDA sú vybavené zálonou batériou.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e aj keï sa vám hlavné batérie vybijú,<br />

neprídete o údaje. Pokia¾ však necháte PDA<br />

Typický horný panel PDA – pripojenie slúchadiel,<br />

šachta pre kartu SD, port IrDA a horná èas<br />

dotykového pera (model Palm Tungsten/C)<br />

lea niekde nieko¾ko mesiacov, môe sa vybi aj<br />

záloná batéria a potom sú vaše dáta nenávratne<br />

preè (okrem tých <strong>na</strong> pamätiach typu flash).<br />

Aby ste si boli istí, e budete môc PDA vyuíva<br />

aj intenzívnejšie, môete poui doplnkovú batériu.<br />

Väèši<strong>na</strong> PDA umoòuje pouívate¾sky vymeni<br />

batériu za novú a spotrebovanú necha opä dobi<br />

externou <strong>na</strong>bíjaèkou alebo pomocou synchronizaènej<br />

kolísky.<br />

Aby ste si mohli <strong>na</strong>bíja batériu v PDA v rôznych<br />

krajinách s odlišnými normami pre elektrické rozvodné<br />

systémy, k niektorým PDA sa dodávajú vy-<br />

Adaptéry pre rôzne<br />

elektrické systémy<br />

umoòujú pouitie<br />

PDA po celom svete<br />

menite¾né koncovky <strong>na</strong>pájacieho adaptéra. Typicky<br />

sú to koncovky pre Európu vrátane Ve¾kej Británie,<br />

Áziu a Severnú Ameriku.<br />

V súèasných PDA sa u bene vyskytujú aj digitálne<br />

fotoaparáty. Zatia¾ ide obyèajne o fotoaparáty<br />

so snímaèom CMOS, ktoré sú schopné vyprodukova<br />

pouite¾né fotografie len za dobrých svetelných<br />

podmienok. Dnešné PDA zatia¾ nemajú podporu<br />

pre blesk, len výnimoèná je monos transfokácie<br />

a aj rozlíšenie je nišie ako pri špecializovaných<br />

prístrojoch. Ved¾a objektívu fotoaparátu je<br />

umiestnené malé kovové zrkadielko, ktoré vyuijete<br />

pri autoportrétoch. Pod objektívom býva optický<br />

snímaè <strong>na</strong> urèenie správnych parametrov snímania<br />

scény. V tejto èasti býva umiestnený aj<br />

reproduktor, v prípade komunikátorov (kombiná-<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> zadnú èas – v tomto prípade je tu<br />

fotoaparát s malým zrkadielkom, optický snímaè<br />

a reproduktor; <strong>na</strong> boènom paneli vidno zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo a tlaèidlo <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m hlasovej konverzácie<br />

(model ASUS MyPAL 730)<br />

R E V U E<br />

12/2004 PC REVUE 47

R E V U E<br />

cia PDA a mobilného telefónu) sa<br />

reproduktor <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> prednom<br />

paneli.<br />

PDA pre úsporu priestoru, hmotnosti<br />

a nišiu cenu obyèajne nie je<br />

vybavené mechanickou klávesnicou.<br />

Z<strong>na</strong>ky sa zadávajú pomocou softvérovej<br />

klávesnice. Z<strong>na</strong>ky <strong>na</strong> klávesnici<br />

sú <strong>na</strong>pr. zobrazené v èasti<br />

displeja a pouívate¾ pomocou dotykového<br />

pera „vyukáva“ jednotlivé<br />

z<strong>na</strong>ky, v súèasnosti aj so slovenskou<br />

diakritikou.<br />

Druhý spôsob je vyuitie dotykového<br />

pera <strong>na</strong> „písanie“ z<strong>na</strong>kov.<br />

V tomto prípade píšete po displeji<br />

z<strong>na</strong>ky a softvér sa ich s<strong>na</strong>í rozpoz<strong>na</strong>.<br />

Na spôsob zadávania z<strong>na</strong>kov<br />

si však musíte zvyknú. Aj tu existujú<br />

programy, ktoré umonia zadávanie<br />

z<strong>na</strong>kov so slovenskou diakritikou.<br />

Vyskúšajte <strong>na</strong>pr. Keyboard<br />

Pro z produkcie slovenskej<br />

firmy Resco (<strong>www</strong>.resco-net.com/<br />

keyboard.asp) alebo InterWrite Pro<br />

od èeskej firmy SunnySoft (<strong>www</strong>.<br />

sunnysoft.com). V obidvoch prípadoch<br />

existuje plnofunkèná skúšobná<br />

verzia, ktorú môete pouíva<br />

nieko¾ko dní bezplatne.<br />

Ïalšia monos je mechanická klávesnica. Tá je<br />

vo výbave niektorých PDA a <strong>na</strong>chádza sa priamo <strong>na</strong><br />

ich tele v spodnej èasti pod displejom. Tieto klávesnice<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> rozmery PDA trpia nedostatkom<br />

priestoru, a teda ich klávesy bývajú dos malé.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e rozsiahle texty s takouto klávesnicou<br />

ne<strong>na</strong>píšete, výhodou sú tieto riešenia <strong>na</strong> písanie<br />

kratších textov, ako sú SMS alebo poznámky,<br />

a vyuívajú sa aj pri zadávaní telefónnych èísel<br />

v prípade komunikátorov. Niektoré klávesnice sú<br />

oddelite¾né a <strong>na</strong>sadzujú sa <strong>na</strong> PDA zospodu <strong>na</strong> synchronizaèný<br />

port.<br />

Elegantné riešenie predstavujú externé klávesnice.<br />

Tie sú obyèajne rozba¾ovacie a v zloenom<br />

stave majú<br />

rozmery podobné<br />

rozmerom PDA. Tie sa<br />

buï pripájajú <strong>na</strong> synchronizaèný port PDA a tvoria<br />

potom aj urèitý driak, alebo modernejšie riešenie<br />

vyuíva port Bluetooth. V minulosti prezentované<br />

riešenie so zobrazením virtuálnej klávesnice <strong>na</strong><br />

pracovnej podloke sa zatia¾ v benej praxi neuchytilo.<br />

Ako „myš“ sa vyuíva dotyková vlastnos displeja.<br />

Pri nových typoch PDA sa však zaviedla dotyko-<br />

48 PC REVUE 12/2004<br />

Lokalizácia do slovenského<br />

jazyka od firmy SunnySoft s<br />

farebne odlíšenou softvérovou<br />

klávesnicou<br />

Vo¾ba telefónneho èísla<br />

pomocou komunikátora (Palm<br />

Treo 600)<br />

vá plocha, tak ako je to v prípade<br />

notebookov (touchpad), ktorá<br />

umoòuje ovláda kurzor iným spôsobom.<br />

Navyše spoloènos Think<br />

Outside uviedla klasickú myš Stowaway<br />

Travel, ktorá sa dá pripoji<br />

k PDA pomocou technológie Bluetooth.<br />

Pod¾a výrobcu by mala by<br />

schopná pracova so všetkými typmi<br />

vreckových poèítaèov s podporou<br />

Bluetooth.<br />

TYPY PDA<br />

V súèasnosti sa odlišujú vreckové<br />

poèítaèe hlavne pod¾a toho, aký<br />

operaèný systém pouívajú. V minulosti<br />

jednoz<strong>na</strong>èný prím hral<br />

operaèný systém Palm OS, ktorý je<br />

doménou spoloènosti palmOne.<br />

Okrem tejto firmy pouíva Palm<br />

OS aj spoloènos Sony vo svojich<br />

modeloch Clié. Ve¾ký rast zaz<strong>na</strong>menáva<br />

platforma, ktorá vyuíva<br />

operaèný systém Microsoft Windows<br />

Mobile 2003. Na tento systém<br />

sa spoliehajú produkty z<strong>na</strong>èky<br />

Acer, ASUS, Dell, HP, Samsung,<br />

ale aj Motorola a iné. Treou pomerne<br />

známou platformou je Sym-<br />

Zobrazenie webových stránok v prípade reimu<br />

krajinka umoòuje pohodlnejšie èítanie<br />

bian. Tú vyuívajú poèítaèe<br />

Psion, ale aj niektoré komunikátory<br />

od spoloèností Nokia,<br />

Siemens, Sony Ericsson,<br />

Motorola atï.<br />

Prístroje, ktoré vyuívajú<br />

operaèný systém Microsoft<br />

Windows Mobile<br />

2003 Second Edition, sa<br />

èasto oz<strong>na</strong>èujú aj ako Pocket<br />

PC alebo Windows CE, èo sú<br />

fragmenty predchádzajúcich verzií tohto operaèného<br />

systému. V Second Edition sa oproti pôvodnej<br />

verzii Windows Mobile 2003 uskutoènili<br />

úpravy zamerané hlavne <strong>na</strong> pohodlné pouívanie<br />

a mono konštatova, e ide o podstatné zlepšenia.<br />

Najviac vidite¾ným zdoko<strong>na</strong>lením je zme<strong>na</strong><br />

reimu Na výšku (portrét) <strong>na</strong> reim Na šírku (krajinka).<br />

Tento reim toti ove¾a lepšie vyhovuje <strong>na</strong><br />

zobrazenie údajov z webových stránok alebo dokumentov.<br />

Reim sa v poèítaèoch, ktoré sme mali<br />

k dispozícii <strong>na</strong> test, prepí<strong>na</strong>l súèasným stlaèením<br />

a draním dvoch krajných tlaèidiel <strong>na</strong> rýchly prístup<br />

k aplikáciám.<br />

Hardvérová klávesnica pre PDA,<br />

ktorá umoòuje zadáva aj dlhšie<br />

texty (model Palm Tungsten<br />

T3)<br />

Second Edition nemá problémy ani s podporou<br />

rozlíšenia VGA nových displejov, je tu lepšia podpora<br />

bezdrôtových technológií, efektnejšie je zobrazená<br />

klávesnica <strong>na</strong> priame zadávanie z<strong>na</strong>kov<br />

a pod. Ïalšie zlepšenie je v rýchlom prístupe k <strong>na</strong>posledy<br />

volaným aplikáciám. V menu Štart je teraz<br />

vyèlenená plocha, kde je zobrazených pä posledných<br />

aplikácií, a pouívate¾ má monos ve¾mi rýchlo<br />

sa k nim vráti.<br />

Problémom aktualizácie operaèného systému je,<br />

e v prípade PDA neplatí taká monos ako pri<br />

bených poèítaèoch. Inými slovami, nemono si zakúpi<br />

škatu¾ovú verziu operaèného systému u nie-<br />

Zobrazenie<br />

<strong>na</strong>posledy<br />

volaných<br />

aplikácií<br />

v prípade<br />

Microsoft<br />

Windows<br />

Mobile<br />

2003<br />

Second<br />

Edition<br />

ktorého z predajcov a <strong>na</strong>inštalova ju. Samostatne<br />

sa toti Microsoft Windows Mobile 2003 SE nepredáva<br />

a závisí od konkrétneho výrobcu PDA, èi takúto<br />

monos vôbec ponúka. Ak chcete pouíva novú<br />

verziu OS, niekedy neostáva niè iné ako zakúpi<br />

nový vreckový poèítaè. Sú však aj výnimky a niekedy<br />

mono získa upgrade od výrobcu buï zadarmo,<br />

alebo za pomerne malý poplatok. V minulosti sme<br />

mali takúto skúsenos s PDA od firmy Toshiba.<br />

V prípade PDA platformy Palm OS má aktuál<strong>na</strong><br />

verzia oz<strong>na</strong>èenie 5.2. V celkovom hodnotení je piata<br />

verzia ove¾a lepšie prispôsobená <strong>na</strong> prácu s multimédiami<br />

a bezdrôtovú komunikáciu. Najväèšie<br />

pokroky v softvérovej výbave sme zistili pri vrec-<br />

Zobrazenie<br />

displeja po<br />

vyklopení<br />

spodnej èasti<br />

Palm Tungsten<br />

T3; v spodnej<br />

èasti vidno<br />

plochu Graffiti 2,<br />

prièom sa<br />

zaz<strong>na</strong>menáva<br />

pohyb<br />

dotykového<br />

pera<br />

kovom poèítaèi Palm Tungsten T3. V tomto prípade<br />

je pouitý informaèný stavový riadok s rýchlymi<br />

monosami <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie stavu PDA a sú tu aj<br />

funkcie <strong>na</strong> zmenu orientácie displeja z portrétu <strong>na</strong><br />

krajinku. Podporované je aj rozlíšenie displeja 320<br />

× 480 bodov.<br />

Palm OS 5.2 zavádza aj nový spôsob zadávania<br />

z<strong>na</strong>kov, ktorý pod¾a výrobcu lepšie zodpovedá

R E V U E<br />

písaniu z<strong>na</strong>kov v benej praxi.<br />

Nazýva sa Graffiti 2 a tradièným<br />

pouívate¾om zariadení s Palm<br />

OS bude asi zo zaèiatku robi<br />

problémy, zvyk je toti elezná<br />

koše¾a. Spoloènos palmOne<br />

tým vyriešila dávny spor o<br />

vlastníctvo patentu <strong>na</strong> Graffiti<br />

so spoloènosou Xerox. V novej<br />

verzii Palm OS existuje aj podpora<br />

pre digitálne fotoaparáty<br />

a snímky realizované pomocou<br />

neho mono priradi aj k údajom<br />

o osobách, ktoré máte zaradené<br />

v kontaktoch.<br />

Okrem typických vreckových<br />

poèítaèov, urèených hlavne <strong>na</strong><br />

prácu a komunikáciu, v poslednom<br />

èase rastie segment špecializovaných<br />

ultramobilných<br />

poèítaèov, ktoré sú urèené <strong>na</strong> zábavu. V podstate<br />

ide o radikálne zmenšenie rozmerov poèítaèa, známeho<br />

ako Media Center PC, a ujal sa preò názov<br />

Portable Media Center. Súèasné výrobky pochádzajú<br />

<strong>na</strong>pr. od firmy Creative, iRiver alebo Samsung.<br />

Na <strong>na</strong>šom trhu sa zatia¾ ešte neobjavili, prvé produkty<br />

oèakávame do polovice budúceho roka.<br />

Operaèné systémy, ktoré sa pouívajú vo vreckových<br />

poèítaèoch, sa objavujú aj v niektorých<br />

typoch mobilných telefónov. Typickým príkladom<br />

je model Motorola MPX200. Aj v <strong>na</strong>šom teste sme<br />

mali nieko¾ko prístrojov, ktoré kombinovali mobilný<br />

poèítaè a telefón GSM a zauívalo sa<br />

pre ne oz<strong>na</strong>èenie komunikátor.<br />

NA ÈO JE VLASTNE<br />

DOBRÝ VRECKOVÝ<br />

POÈÍTAÈ?<br />

Vreckový poèítaè môe by ve¾mi<br />

uitoèný pomocník. Vïaka nemu<br />

si môete so sebou nosi všetky<br />

kontakty, poznámky, dokumenty,<br />

úlohy a termíny, to všetko synchronizované<br />

s údajmi vo vašom<br />

domácom èi pracovnom poèítaèi.<br />

Bený pracovný deò pouívate¾a<br />

PDA potom obyèajne vyzerá tak,<br />

e po príchode do práce vloí svoj<br />

vreckový poèítaè do synchronizaènej<br />

kolísky a prenesie si údaje.<br />

Synchronizova sa dá takmer všetko,<br />

obyèajne sa to týka kontaktov,<br />

kalendára, úloh. Nastavi si však<br />

môete aj prenos došlej pošty,<br />

dokumentov alebo vybraných súborov.<br />

Komunikácia. PDA môete pouíva<br />

<strong>na</strong> vzdialenú synchronizáciu<br />

údajov medzi osobným poèítaèom<br />

doma a v práci. Napríklad<br />

ak doma pracujete s nejakým dokumentom<br />

alebo si pripravujete<br />

termíny èi úlohy <strong>na</strong> budúce obdobie,<br />

PDA vám slúi ako nástroj <strong>na</strong><br />

zaistenie synchronizácie medzi domácim<br />

a kancelárskym poèítaèom.<br />

Navyše máte všetky informácie stále<br />

so sebou. Ak potrebujete odís <strong>na</strong><br />

nejaké stretnutie alebo poradu, mô-<br />

50 PC REVUE 12/2004<br />

Údaje o osobe môu teraz obsahova<br />

aj podobu tváre (Palm Tungsten T3)<br />

Zobrazenie<br />

a editácia<br />

excelovských<br />

dokumentov<br />

(realizované<br />

<strong>na</strong> Palm<br />

Zire 72)<br />

Mobilný telefón s operaèným<br />

systémom Microsoft Windows<br />

Mobile 2003 (Motorola<br />

MPX200)<br />

ete si poèas „vo¾nejších“ chví¾<br />

<strong>na</strong>pr. pozrie došlú poštu a pripravi<br />

odpovede.<br />

V PDA sa èoraz viac zaèí<strong>na</strong><br />

objavova aj bezdrôtová komunikácia<br />

Bluetooth, podobne ako je<br />

to aj v prípade mobilných telefónov.<br />

Môete si bezdrôtovo pripoji<br />

PDA cez GPRS alebo EDGE<br />

a vybavi si elektronickú poštu<br />

v teréne, <strong>na</strong>pr. z auta, autobusu,<br />

porady alebo reštaurácie. Ve¾kou<br />

výhodou je to, e pomocou PDA<br />

si môete <strong>na</strong>jbenejšie typy príloh<br />

(DOC, XLS, PDF, JPG, MP3,<br />

VAW...) nielen prehliadnu, ale aj<br />

editova, vytlaèi, archivova<br />

a posla po úprave opä elektronickou<br />

poštou. Na priamu pod-<br />

poru kancelárskych dokumentov<br />

slúi <strong>na</strong>pr. softvér Documents-<br />

ToGo od firmy DataViz (<strong>www</strong>.<br />

dataviz.com), ktorý pracuje <strong>na</strong><br />

platforme Windows Mobile<br />

i Palm OS.<br />

Pripojenie <strong>na</strong> internet má<br />

v prípade PDA aj ïalšie vyuitie.<br />

Môete pouíva Instant Messaging<br />

(okamité doruèovanie),<br />

prièom IM klient existuje pre<br />

sie MSN aj ICQ. V predošlom<br />

èísle PC REVUE sme predstavili<br />

klienta pre sie Skype, ktorý<br />

umoòuje cez internet zadarmo<br />

hlasovo komunikova s pouívate¾mi<br />

zapojenými v tejto sieti.<br />

Platený prístup potom umoòuje<br />

„telefonova“ aj <strong>na</strong> benú telefónnu<br />

linku alebo do iného mobilného<br />

poèítaèa. Takisto je moné<br />

komunikova <strong>na</strong>vzájom medzi<br />

spárovanými PDA s podporou<br />

Bluetooth (tzv. Bluechat).<br />

Kalendár. Do kalendára v PDA<br />

si môete z<strong>na</strong>èi nielen termíny<br />

stretnutí, ale existuje aj program,<br />

ktorý vám bude automaticky<br />

pripomí<strong>na</strong> <strong>na</strong>rodeniny všetkých<br />

¾udí zo zoz<strong>na</strong>mu kontaktov,<br />

u ktorých máte vyplnený dátum<br />

<strong>na</strong>rodenia. Umoní vám nezabudnú<br />

<strong>na</strong> sviatky a výroèia,<br />

pripomenie termín zaplatenia daní,<br />

návštevu u zubára a pod. Èas<br />

z týchto úloh je riešená štandard-<br />

nou výbavou operaèného systému v PDA, špecializovaný<br />

program <strong>na</strong> pripomí<strong>na</strong>nie sviatkov je <strong>na</strong>pr.<br />

SunnyDays od firmy SunnySoft, a to vrátane podpory<br />

slovenského kalendára pre krstné mená<br />

(<strong>www</strong>.sunnysoft.cz).<br />

Mobilná peòaenka. PDA je typické miesto,<br />

kam si môete zapísa fi<strong>na</strong>nèné údaje. Môete si<br />

zaz<strong>na</strong>menáva, èo ste kedy zaplatili, resp. ako ste<br />

<strong>na</strong> druhej strane k peniazom prišli. Sledova<br />

môete aj termíny splátok, ale zada si môete aj<br />

èísla bankových úètov, PIN kódy platobných kariet,<br />

prístupové kódy a pod. Prirodzenou otázkou je<br />

zaistenie bezpeènosti týchto údajov, ktoré by sa<br />

<strong>na</strong>pr. pri strate PDA mohli dosta do nesprávnych<br />

rúk. V súèasných PDA však existujú prostriedky <strong>na</strong><br />

bezpeèný prístup k týmto dátam.<br />

Väèšinu spomí<strong>na</strong>ných operácií môete realizova<br />

so štandardnou výbavou PDA. Ak sa zaujímate<br />

o špecializovaný softvér pre fi<strong>na</strong>nèný ma<strong>na</strong>ment,<br />

MSN<br />

Messenger<br />

vo vyhotovení<br />

pre vreckové<br />

poèítaèe<br />

Zobrazenie<br />

údajov<br />

o platobnej<br />

karte<br />

v programe<br />

eWallet<br />

odporúèame <strong>na</strong>pr. program eWallet od firmy Illium<br />

Software (<strong>www</strong>.illiumsoft.com) alebo CodeValletPro<br />

od firmy Developer One.<br />

Poznámky. Poznámky v elektronickej podobe <strong>na</strong><br />

mobilnom zariadení stáli pri zrode prvého PDA. Aj<br />

v súèasnosti si tak môete urobi rýchle poznámky<br />

v textovej podobe. Rov<strong>na</strong>ko však PDA umoòujú<br />

realizova zvukové záz<strong>na</strong>my. Z<strong>na</strong>èí to, e si môete<br />

<strong>na</strong>pr. poèas jazdy autom pripravi plán práce, v hlasovej<br />

podobe uschova v teréne telefónne èíslo,<br />

ktoré vám niekto diktuje do mobilu. Takisto si mô-<br />

ete <strong>na</strong>hra priebeh schôdzky. Opä v urèitej miere<br />

vystaèíte aj so zabudovaným softvérom. Existujú<br />

však špecializované riešenia, odporúèame <strong>na</strong>pr.<br />

Audio Recorder od firmy Resco (<strong>www</strong>.resco-net.com/<br />

audiorec.asp). Tento nástroj umoòuje realizova<br />

<strong>na</strong>hrávanie priebehu schôdzky s vypnutým displejom,<br />

<strong>na</strong>stavi si môete aj typ <strong>na</strong>hrávky (rozhovor,<br />

hudba), ako aj citlivos mikrofónu, <strong>na</strong>hrávku reali-

R E V U E<br />

zova len vtedy, ak prebieha hovor,<br />

a pod. Bene vybavené PDA so 64<br />

MB pamäte RAM umoòuje realizova<br />

nieko¾ko hodín záz<strong>na</strong>mu pod¾a<br />

zvoleného formátu a vzorkovacej<br />

periódy. Na kvalitnú <strong>na</strong>hrávku by<br />

ste však mali poui externý mikrofón,<br />

interné riešenia v PDA nebývajú<br />

ve¾mi kvalitné.<br />

Zábava a vo¾ný èas. PDA mô-<br />

e by dobrým spoloèníkom aj pri<br />

zábave. Umoòuje prehráva súbory<br />

MP3, prezera elektronický fotoalbum<br />

a poslúi aj pri premietaní<br />

videa. Výrobcovia softvéru nezabúdajú<br />

ani <strong>na</strong> hry alebo elektronické<br />

knihy.<br />

Na väèšinu multimediálnych èinností<br />

opä postaèí zabudovaný softvér<br />

(pre PDA s OS Windows Mobile<br />

je tu Media Player), ale existujú aj<br />

špecializované riešenia. Na prehrávanie<br />

MP3 a iných hudobných súborov<br />

sa nám celkom pozdával program<br />

RealOne (<strong>www</strong>.real.com).<br />

V prípade elektronických albumov<br />

sa nám osvedèil Photo Viewer<br />

od firmy Resco (<strong>www</strong>.resco-net.com/<br />

PicView.asp), ktorý podporuje skutoène<br />

široké spektrum formátov<br />

vrátane JPEG, TIFF, BMP, ale aj<br />

RAW. Ve¾kou výhodou je zobrazenie<br />

prvotného náh¾adu <strong>na</strong> fotografie,<br />

zobrazenie doplnkových informácií<br />

o snímke (doba expozície, clo<strong>na</strong>,<br />

dátum, typ pouitého fotoaparátu...).<br />

Jednotlivé fotografie môete<br />

editova, <strong>na</strong>pr. vybra z nich len<br />

urèitú èas alebo prida textový<br />

popis. Zostavi sa dá aj prezentácia<br />

z fotografií, prièom si môete definova<br />

prechodové efekty a prida si<br />

môete aj hudobný sprievod MP3.<br />

Tento softvér okrem iného premieta<br />

aj výstup z webovej kamery, <strong>na</strong>stavi<br />

sa dá kontrast a jas fotografií.<br />

Špecialitou je podpora VGA a AV výstupu,<br />

ktorý umoní zobrazenie<br />

snímok, prezentácií alebo videa <strong>na</strong><br />

benom projektore, PC alebo TV.<br />

Základné logické hry sú obyèajne<br />

súèasou štandardnej softvérovej<br />

výbavy. No <strong>na</strong> PDA u boli portované<br />

také populárne hry, ako je <strong>na</strong>pr.<br />

Need for Speed, Tomb Raider alebo<br />

Doom. Pre svet Palm OS je jednou<br />

z <strong>na</strong>jlepších zbierok logických hier<br />

Puzzle Pack od firmy JSmart Technologies<br />

(<strong>www</strong>.jsmart.com). Nájdu sa<br />

tu <strong>na</strong>pr. kríovky, labyrint, hry zamerané<br />

<strong>na</strong> pamä alebo dopåòanie slov.<br />

Na èítanie elektronických kníh<br />

alebo dokumentov v populárnom<br />

formáte PDF mono poui zadarmo<br />

šírený prehliadaè Adobe Reader. Ten<br />

existuje pre platformu Palm OS<br />

i Windows Mobile a <strong>na</strong>ozaj vám<br />

umoní celkom pohodlné èítanie.<br />

Okrem toho jestvuje program Mic-<br />

52 PC REVUE 12/2004<br />

Resco Audio Recorder sa uplatní<br />

<strong>na</strong>pr. pri utajenom <strong>na</strong>hrávaní<br />

s vypnutým displejom<br />

Prehrávanie MP3 v programe<br />

RealOne Player (Palm Zire 72)<br />

Aktív<strong>na</strong> plocha <strong>na</strong> ovládanie<br />

multimediálneho prehrávania,<br />

fotografovanie a fotoalbum<br />

(model HP rx3715)<br />

Infraèervené ovládanie<br />

rôznych domácich spotrebièov<br />

pomocou nástroja Nevo (model<br />

HP rx3715)<br />

Prehrávanie multimédií z PDA <strong>na</strong><br />

domácej elektronike s komuniká−<br />

ciou Wi−Fi<br />

Tlaè z PDA pomocou pripojenia<br />

do poèítaèovej siete (model HP<br />

iPAQ hx4700)<br />

Priebeh zasielania faxu z PDA<br />

pomocou nástroja PhoneTools<br />

4 Fax<br />

Podoba anglicko−slovenského<br />

slovníka Lingea Lexicon 2002<br />

s monosou výuèby<br />

rosoft Reader, umoòujúci èíta hlavne elektronickú<br />

beletriu.<br />

V poslednom èase sa objavujú riešenia, ktoré<br />

umoòujú kompletné ovládanie externých multimediálnych<br />

zariadení v digitálnej obývaèke práve<br />

pomocou PDA. Jedným z takýchto poèítaèov je nový<br />

HP iPAQ rx3715. Obsahuje aktívnu pracovnú<br />

plochu, pomocou ktorej sa pristupuje k multimediálnemu<br />

vybaveniu. Pouívate¾ sa tak ¾ahko dostane<br />

<strong>na</strong>pr. k digitálnemu fotoaparátu, fotoalbumu,<br />

univerzálnemu infraèervenému ovládaèu a priamemu<br />

prehrávaniu multimédií <strong>na</strong> externých zariadeniach,<br />

pripojených k tomuto PDA bezdrôtovo cez<br />

Wi-Fi. Vyskúšali sme si infraèervené ovládanie televízora<br />

z<strong>na</strong>èky OTF, ïalej hifi vee a videorekordéra<br />

z<strong>na</strong>èky Philips. Program Nevo 2.0 <strong>na</strong> ovládanie<br />

týchto zariadení pochádza od firmy UEI (<strong>www</strong>.uei.<br />

com alebo <strong>www</strong>.mynevo.com) a pre TV OTF sme pouili<br />

systém uèenia. Pri tom sa pomocou originálneho<br />

ovládaèa k TV zadávajú povely a Nevo 2.0 ich<br />

zachytáva a zapamätáva. Pre hifi veu a videorekordér<br />

sme <strong>na</strong>šli vopred pripravené <strong>na</strong>stavenia priamo<br />

v programe. V <strong>na</strong>stavení sú však aj ovládaèe <strong>na</strong><br />

riadenie svetelného toku domáceho osvetlenia, otáèok<br />

ventilátora alebo klimatizácie. Program Nevo<br />

sa dá kúpi pre väèšinu PDA s dostatoène výkonným<br />

infraportom, ovládanie domácej elektroniky<br />

tak môete zveri svojmu PDA.<br />

Ak máte doma multimediálne zariadenia, ktoré<br />

dokáu komunikova bezdrôtovo, je program Nevo<br />

2.0 skutoèné centrum ich ovládania. Funguje to<br />

tak, e všetky multimediálne súbory <strong>na</strong> PDA mô-<br />

ete skutoène v plnej sile premieta <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> systéme<br />

domáceho ki<strong>na</strong>. Rov<strong>na</strong>ko je podporované aj kopírovanie<br />

súborov <strong>na</strong> rôzne zariadenia, pokia¾ tomu<br />

nebránia autorské práva.<br />

Tlaè a fax.PDA umoòuje vytlaèenie dokumentov,<br />

ktoré sú <strong>na</strong>pr. v prílohách elektronickej pošty.<br />

Skúšali sme z PDA vytlaèi dokumenty Word i Excel<br />

<strong>na</strong> tlaèiarni, prièom sme vyuili Bluetooth pripojenie<br />

PDA do podnikovej siete cez bezdrôtový hub.<br />

Ešte výhodnejšie je, ak máte tlaèiareò s podporou<br />

Bluetooth alebo infraèerveným portom. Potom mô-<br />

ete <strong>na</strong> tlaèiaròach tlaèi priamo. Výhodou je, e<br />

pri tlaèi je zachované formátovanie dokumentu<br />

a prenos tlaèových údajov je relatívne rýchly. Pri<br />

<strong>na</strong>šich skúškach sme mali monos sledova priebené<br />

plnenie tlaèových úloh.<br />

Ak máte PDA prepojené s mobilným telefónom,<br />

môete pomocou neho prijíma aj posiela faxy. To<br />

sa môe niekedy v teréne hodi, keïe je to urèitá<br />

cesta <strong>na</strong> prenos dokumentov, hoci v trochu staromódnej<br />

podobe. Jeden z <strong>na</strong>jlepších nástrojov <strong>na</strong><br />

faxovanie je pocket PhoneTools 4 Fax od firmy<br />

BVRP Software (<strong>www</strong>.bvrp.com). Ten umoòuje<br />

<strong>na</strong>pr. prida anotácie do prijatých faxov a posiela<br />

ich spä, pri pripravených faxoch máte monos<br />

predbeného náh¾adu alebo <strong>na</strong>plánovanie ich odosielania.<br />

Fax môete okrem mobilného telefónu posiela<br />

aj cez modem, ktorý sa dodáva <strong>na</strong>pr. vo vyhotovení<br />

s konektorom pre kartu SD a umoòuje<br />

komunikova po pevnej linke. Okrem faxu Phone-<br />

Tools 4 poskytuje aj nástroje <strong>na</strong> pokroèilú komunikáciu<br />

pomocou SMS.<br />

Slovníky a výuèba jazykov. PDA je ideálny<br />

nástroj, ktorý pouijete v teréne, ak si potrebujete<br />

preloi nejaké slovo do slovenèiny, prípadne do<br />

cudzieho jazyka. Rov<strong>na</strong>ko je výhodné nosi so sebou<br />

nástroj, ktorý by vás nejakou formou nútil

k výuèbe cudzieho jazyka. V <strong>na</strong>šej<br />

praxi pouívame program Lexicon<br />

2002 od firmy Lingea (<strong>www</strong>.lingea.<br />

sk). Existuje pre obe platformy<br />

PDA a umoòuje <strong>na</strong>inštalova tri<br />

rozlièné ve¾kosti slovníkov. Závisí<br />

od vás, ko¾ko miesta chcete „obetova“<br />

pre slovník a aký podrobný<br />

má by. Pri h¾adaných slovách<br />

vám potom zobrazuje preklad, príbuzné<br />

slová, slová s opaèným<br />

výz<strong>na</strong>mom, k dispozícii sú aj frázy.<br />

Jazyk sa prepí<strong>na</strong> automaticky,<br />

prièom <strong>na</strong>píšete slovo a systém<br />

sám urèí, v akom jazyku je. Oproti<br />

plnohodnotnému slovníku, urèenému<br />

pre osobné poèítaèe, chýba<br />

kompletná hlasová výslovnos.<br />

Pri uèení si vyberáte tému alebo témy, ktoré<br />

chcete prebera. Potom vám program <strong>na</strong>pr. v náhodnom<br />

poradí dáva otázky a èaká <strong>na</strong> váš preklad.<br />

Pokia¾ odpoviete nesprávne, program zobrazí<br />

správne znenie. Na záver vás vyhodnotí, prièom<br />

urèí poèet správnych a nesprávnych odpovedí.<br />

Záloha údajov.Podobne ako pri iných IT èinnostiach<br />

aj pri PDA stále platí to staré známe – zálohova,<br />

zálohova, zálohova. Na tieto èinnosti sú<br />

v súèasných operaèných systémoch pripravené viaceré<br />

nástroje, ktoré zálohujú údaje buï <strong>na</strong> pamä-<br />

ovú kartu, alebo do vnútornej pamäte v PDA (flash<br />

ROM). Máte tak informáciu aj o tom, kde ste <strong>na</strong>posledy<br />

realizovali zálohu a èo presne ste zálohovali.<br />

Tieto nástroje vyuijete aj vtedy, ak prechádzate zo<br />

staršieho PDA <strong>na</strong> nový a migrujete údaje.<br />

Satelitná <strong>na</strong>vigácia. Na satelitnú <strong>na</strong>vigáciu<br />

je PDA priam stvorené. Jed<strong>na</strong>k je to malé zariadenie,<br />

má farebný displej a existujú softvérové nástroje<br />

<strong>na</strong> zobrazenie mapy a vašej aktuálnej pozície.<br />

Inými slovami, GPS zabezpeèí, e sa u nestratíte,<br />

<strong>na</strong> displeji budete stále vidie svoju polohu,<br />

smer pohybu a jeho rýchlos. Územie Slovenska je<br />

satelitmi GPS ve¾mi dobre pokryté, problém nie je<br />

ani v okolitých krajinách.<br />

Z h¾adiska koncového pouívate¾a je podstatnou<br />

èasou GPS samotný prijímaè pre tento systém. Ten<br />

sa dnes vyrába s konektorom pre pamäovú kartu<br />

CF typu II, ale existujú aj vyhotovenia s technológiou<br />

Bluetooth. Prijímaè GPS má by umiestnený<br />

tak, aby priestor <strong>na</strong>d ním nebol prekrytý nejakou<br />

kovovou plochou (<strong>na</strong>pr. strechou v automobile).<br />

Práve preto bývajú prijímaèe GPS konštruované<br />

tak, e sa dajú <strong>na</strong>pr. pomocou magnetu prichyti<br />

<strong>na</strong> strechu automobilu. Takýto prijímaè je potom<br />

len tenkým káblom prepojený s PDA. Ešte väèšiu<br />

výhodu majú majitelia Bluetooth GPS prijímaèov,<br />

keïe tu sa nemusí poui kábel. Prijímaè GPS tak<br />

umiestnite <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> palubnú dosku alebo pod zadné<br />

sklo automobilu.<br />

Pokia¾ máte u pripojený prijímaè k PDA a zachytili<br />

ste signál, môeme pokraèova inštaláciou mapy.<br />

Existuje ve¾a programov <strong>na</strong> zobrazenie máp.<br />

Príkladom je Navigate 2004 Pocket PC od holandskej<br />

firmy Route66 (<strong>www</strong>.66.com) èi Microsoft<br />

AutoRoute 2005. Jeden z <strong>na</strong>jlepších a <strong>na</strong>jznámejších<br />

programov <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu pomocou PDA poskytuje<br />

firma TomTom. Jeho Navigator 3 umoòuje<br />

tzv. <strong>na</strong>vigáciu od domu k domu (zadanie konkrétnej<br />

adresy), a to v 3D zobrazení. Dokonca umoòuje<br />

aj on-line zobrazovanie dopravnej situácie<br />

Realizácia zálohy údajov<br />

s monosou ich obnovenia<br />

(HP iPAQ hx4700)<br />

s upozornením <strong>na</strong> nehodu <strong>na</strong><br />

ceste a <strong>na</strong>vrhne moné obchádzky.<br />

Problémom pri týchto nástrojoch<br />

je však pokrytie územia<br />

Slovenska alebo okolitých krajín<br />

<strong>na</strong> východ od nášho územia.<br />

Ak h¾adáte program so skutoène<br />

dobrou mapou Slovenska, odporúèame<br />

vám PocketKIM alebo<br />

PalmKIM od èeskej firmy Tranis<br />

(<strong>www</strong>.tranis.cz). Je to program,<br />

ktorý podporuje mapu ÈR i SR<br />

a pre väèšie mestá poskytuje <strong>na</strong>vigáciu<br />

<strong>na</strong> úroveò jednotlivých ulíc.<br />

Pre územie ÈR podporuje 140<br />

miest, pre územie SR zase 38<br />

miest, zväèša okresných. Umo-<br />

Navigácia<br />

pomocou 3D<br />

nástroja<br />

TomTom<br />

Navigator 3<br />

spolu<br />

s prijímaèom<br />

GPS<br />

òuje plánovanie ciest, výpoèet a optimalizáciu<br />

trasy. Pre <strong>na</strong>še územie sme tento program vyskúšali<br />

pri ceste Nitra – Bratislava s tým, e <strong>na</strong> výpadovke<br />

v Nitre sme ako cie¾ cesty zadali adresu<br />

<strong>na</strong>šej redakcie v Bratislave. Pouili sme vreckový<br />

poèítaè Yakumo delta 300 GPS, ktorý má systém<br />

GPS integrovaný do vlastnej hardvérovej výbavy<br />

(pozri hardvérový test). Program nás skutoène<br />

presne <strong>na</strong>vigoval a mali sme informáciu, kde sa<br />

práve <strong>na</strong>chádzame a akou rýchlosou sa pohybujeme.<br />

Keï sme sa dva razy zámerne odklonili od<br />

smeru <strong>na</strong>plánovanej cesty, vreckový poèítaè nás<br />

hlasovým a optickým signálom upozornil, e smerujme<br />

mimo vyz<strong>na</strong>èenej trasy, a ukázal správny<br />

R E V U E<br />

smer jazdy. Zobrazenie trasy a <strong>na</strong>vigácie vidíte <strong>na</strong><br />

obrázkoch.<br />

PocketKIM umoòuje aj noèné zobrazenie mapy,<br />

ktoré je u za šera menej rušivé. Pri <strong>na</strong>vigácii<br />

PocketKIM <strong>na</strong>táèa mapu <strong>na</strong> displeji vdy tak, aby<br />

sme postupovali od aktuálnej polohy k cie¾u v smere<br />

zospodu hore. Z<strong>na</strong>mená to, e nie sú dodrané<br />

svetové strany, ale <strong>na</strong>vigácia je takto lepšie interpretovaná.<br />

Ïalšia výbava pre PDA. Dlhodobá skúsenos<br />

so systémami GPS nás <strong>na</strong>uèila tomu, e <strong>na</strong><br />

skutoèné pouitie vám nestaèí len PDA, GPS a príslušný<br />

softvér. Pri <strong>na</strong>pájaní z batérie by ste toti<br />

vydrali len <strong>na</strong> krátke úseky cesty a <strong>na</strong>vyše by<br />

vám mohol vreckový poèítaè prekáa v bezpeènej<br />

jazde. Nevyhnutnou súèasou <strong>na</strong>vigaèného systému<br />

s PDA je preto <strong>na</strong>pájaè do automobilu, ktorý<br />

Nabíjaè do automobilu umoní dlhodobé pouitie<br />

<strong>na</strong>vigácie GPS<br />

sa pripája do zásuvky pre cigaretový zapa¾ovaè.<br />

Existuje nieko¾ko druhov takýchto <strong>na</strong>pájaèov. Dajte<br />

si pozor hlavne <strong>na</strong> to, aby sa <strong>na</strong>pájaè pri jazde<br />

z adaptéra nevysúval, a to ani <strong>na</strong> cestách horšej<br />

kvality.<br />

Driak je trochu komplikovanejšia záleitos.<br />

Problém je v tom, e by mal dobre dra a mal by<br />

by <strong>na</strong>montovate¾ný tak, aby boli informácie <strong>na</strong><br />

displeji dobre vidite¾né. Navyše ak sa má PDA poui<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu GPS, musí driak umoòova <strong>na</strong>sadenie<br />

<strong>na</strong>pájacieho adaptéra. Výhodné by bolo,<br />

keby <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie driaka nebolo treba vàta a skrutkova<br />

do vybavenia automobilu.<br />

Existujú univerzálne driaky pre široké spektrum<br />

prístrojov a špecializované driaky pre konkrétny<br />

modelový rad. Pod¾a <strong>na</strong>šej skúsenosti špecializované<br />

driaky sú ove¾a lepšie <strong>na</strong> pevné dranie<br />

PDA.<br />

Východiskový bod <strong>na</strong> výpadovke v Nitre v noènom zobrazení, príchod do Bratislavy po novom dia¾niènom<br />

privádzaèi a cie¾ <strong>na</strong>šej cesty <strong>na</strong> Kladnianskej ulici v Prievoze – údaj o rýchlosti pohybu bol zhruba o 10 km/h<br />

menší, ako ukazoval tachometer pouitého automobilu<br />

12/2004 PC REVUE 53

R E V U E<br />

Driak PDA od firmy Belkin umoní umiestenie do<br />

priestoru <strong>na</strong> nápoje<br />

Predstavite¾om univerzálneho driaka pre PDA,<br />

ale aj pre mobilný telefón je produkt Keeper I a II<br />

od firmy Dicota (<strong>www</strong>.dicota.sk). Ce<strong>na</strong> vyhotovenia<br />

I je okolo 1500 Sk s DPH a umoòuje <strong>na</strong>sadenie<br />

driaka bez skrutkovania pomocou patentovanej<br />

prísavky. Vyhotovenie II umoòuje dra okrem<br />

PDA aj mobilný telefón a stojí zhruba 2250 Sk.<br />

Pod¾a <strong>na</strong>šich skúšok je tento driak dobrý, <strong>na</strong>jlepšie<br />

však drí <strong>na</strong> prednom skle. Lene tu je príliš<br />

<strong>na</strong> oèiach ostatných ¾udí a <strong>na</strong>vyše si budete musie<br />

nejako predåi kábel od <strong>na</strong>pájacieho adaptéra<br />

a ukry ho vnútri palubnej dosky.<br />

Zaujímavý driak ponúka spoloènos Belkin. Ten<br />

mono vloi do priestoru <strong>na</strong> nápoje v palubnej<br />

doske automobilu. Zatia¾ sme však ne<strong>na</strong>šli dodávate¾a,<br />

ktorý by tento produkt s oz<strong>na</strong>èením Omni-<br />

Dock-L ponúkal <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.<br />

Našli sme však ïalšie driaky, ktoré pochádzajú<br />

od švédskej firmy Brodit (<strong>www</strong>.brodit.se). Existuje<br />

nieko¾ko typov driakov, ktoré sú špecializované<br />

pod¾a typu automobilu a typu PDA. My sme si vyskúšali<br />

pouívanie <strong>na</strong>jpredávanejších výrobkov<br />

u nás – vreckového poèítaèa HP iPAQ a automobilu<br />

Škoda Fabia. Ani v tomto prípade sa nemusí do výbavy<br />

automobilu vôbec vàta a pod¾a <strong>na</strong>šich skúseností<br />

driak v automobile <strong>na</strong>ozaj drí. Na sérii<br />

obrázkov zobrazujeme hlavné kroky postupu mon-<br />

54 PC REVUE 12/2004<br />

táe driaka, ktorý sa vo Fabii umiestòuje do priestoru<br />

<strong>na</strong> vetrací otvor.<br />

Dodaným plastovým otváraèom <strong>na</strong>jprv opatrne<br />

odklopíte priestor medzi palubnou doskou a vetracím<br />

otvorom. Do takto vzniknutého otvoru vloíte<br />

hornú èas nosníka driaka. Nosník potom <strong>na</strong>sadíte<br />

aj <strong>na</strong> spodnú èas palubnej dosky, prièom vyuijete<br />

lepiacu plochu umiestnenú <strong>na</strong> nosníku. Teraz pomocou<br />

dodaných skrutiek <strong>na</strong>montujete hornú èas<br />

driaka, ktorá je prispôsobená pre konkrétne PDA.<br />

Upozoròujeme, e vàtanie sa nevykonáva do palubnej<br />

dosky, ale skrutkové spoje sú medzi telom dr-<br />

iaka a nosníkom. A ostáva u len vloi vreckový<br />

poèítaè do driaka a pripoji <strong>na</strong>pájací adaptér do jeho<br />

spodnej èasti. Celá montá trvá asi 10 minút. V ponuke<br />

firmy Brodit nájdete ponuku skutoène takmer pre<br />

kadý automobil <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu, výhodou je aj<br />

ponuka driakov pre <strong>na</strong>jnovšie<br />

typy PDA.<br />

Druhý driak z produkcie<br />

firmy Brodit, ktorý<br />

sme mali k dispozícii, bol<br />

univerzálnejší. Opä platí<br />

prispôsobenie pre konkrétny<br />

vreckový poèítaè,<br />

ale spektrum podporovaných<br />

automobilov je ove-<br />

¾a širšie. Konkrétne je to<br />

automobil, ktorý je vybavený<br />

stredovým pultom.<br />

Na lepšie vysvetlenie spôsobu<br />

<strong>na</strong>sadenia sme opä<br />

pripravili sériu fotografií.<br />

Zaèneme <strong>na</strong>sadením hornej<br />

èasti univerzálneho nosníka <strong>na</strong> hornú stranu<br />

stredového pultu. Uvo¾níme skrutku umoòujúcu<br />

pohyb spodnej èasti nosníka a tú <strong>na</strong>sadíme <strong>na</strong> spodnú<br />

èas stredového pultu. Skrutku potom dobre pritiahneme<br />

a podobne ako v predchádzajúcom prípade<br />

štyrmi skrutkami pripevníme hornú èas driaka.<br />

V tomto prípade je však PDA v driaku umiestnené<br />

tak, e vodiè sa musí pozrie smerom dole, èo predstavuje<br />

urèité riziko pri šoférovaní.<br />

Montá univerzálneho driaka do stredového pultu – z¾ava: <strong>na</strong>sadenie èasti nosníka, upevnenie jeho spodnej<br />

èasti pomocou skrutky a prichytenie vrchnej èasti driaka pomocou skrutiek<br />

A ešte informácia o cene: spodná èas nosníka<br />

stojí okolo 600 Sk s DPH, za aktívny driak pre HP<br />

iPAQ 5550 s monosou pripojenia <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie<br />

zaplatíte 1800 Sk. Všetky tieto zariadenia sme mali<br />

zapoièané od firmy Eurokomerz.<br />

Prezentácia z PDA. Vreckový poèítaè môete<br />

poui pri prezentácii u zákazníka. Ak nepotrebujete<br />

prezentáciu príliš upravova, PDA je <strong>na</strong> túto<br />

èinnos ideálny prístroj. Na prípravu prezentácie<br />

pouijete bené PC a <strong>na</strong>pr. Microsoft PowerPoint.<br />

Výsledok prenesiete do PDA <strong>na</strong>pr. pomocou nástroja<br />

ClearVue Presentation od firmy Westtek (<strong>www</strong>.<br />

westtek. com). Tento softvér umoòuje <strong>na</strong>vyše aj<br />

pridanie poznámok priamo poèas prezentácie a pomocou<br />

dotykového pera môete zvýrazòova objekty<br />

<strong>na</strong> zobrazenej prezentácii.<br />

PDA je uitoèný pomocník pri prezentáciách, nemusíte so sebou nosi notebook<br />

Existujú hardvérové produkty, ktoré prevádzajú<br />

signál z PDA tak, e ho mono pripoji k TV alebo<br />

projektoru. Spoloènos LifeView ponúka aj Fly-<br />

Presenter, èo je adaptér VGA s vyhotovením pre<br />

konektor CF II. Aj v tomto prípade mono ovláda<br />

prezentáciu pomocou dia¾kového poèítaèa. Špecialistom<br />

<strong>na</strong> mobilné prezentácie je aj spoloènos<br />

Margi (<strong>www</strong>.margi.com), ktorá dodáva kompletné<br />

riešenie <strong>na</strong> tento úèel. Ako novinku ponúka adaptéry<br />

pre VGA aj vo vyhotovení karty SD. S takouto<br />

hardvérovou výbavou mono prís <strong>na</strong> prezentáciu<br />

len s projektorom a malým vreckovým poèítaèom.<br />

Skladové hospodárstvo.Existujú aj èítaèky<br />

èiarových kódov pracujúce s infraèerveným lúèom,<br />

ktoré umoòujú <strong>na</strong>èítanie údajov <strong>na</strong>pr. o tovare<br />

v sklade. Spojením s PDA vzniká mobilné pracovisko,<br />

v ktorom sa pomocou softvérového vybavenia<br />

dajú <strong>na</strong>èítané údaje aj spracova. Pripravujú sa aj<br />

produkty zaloené <strong>na</strong> technológii RFID. Na nároèné<br />

pouitie v drsných podmienkach je výhodné aj<br />

odolné puzdro, ktoré uchráni PDA pred poškode-<br />

Montá driaka od firmy Brodit – z¾ava: otvorenie priestoru medzi palubnou doskou a vetrákom, <strong>na</strong>sadenie èasti nosníka a jeho pripevnenie v spodnej èasti, prichytenie<br />

vrchnej èasti driaka pomocou skrutiek a <strong>na</strong>sadenie PDA spolu s auto<strong>na</strong>pájaèom

Ochranné puzdro zabráni poškodeniu PDA v drsných<br />

podmienkach (Fujitsu Siemens Pocket Loox 700)<br />

ním pri páde alebo vlhkosti. V puzdre môu by<br />

integrované aj spomí<strong>na</strong>né snímaèe.<br />

BEZPEÈNOS INFORMÁCIÍ V PDA<br />

Urèite je vám známy výrok, e <strong>na</strong>jdrahšie <strong>na</strong> vašom<br />

poèítaèi sú práve dáta. O vreckovom poèítaèi to platí<br />

dvojnásobne.<br />

Existuje mnostvo špecializovaných nástrojov,<br />

ktoré zaisujú bezpeènos, a to hlavne zadaním PIN<br />

kódu. Týka sa to buï konkrétnych aplikácií (<strong>na</strong>pr.<br />

mobilná peòaenka), alebo všetkých informácií<br />

v PDA. V poslednom èase sa okrem PIN kódu zaèal<br />

objavova aj biometrický snímaè odtlaèku prsta.<br />

Ten sa uplatòuje <strong>na</strong>pr. vo vreckovom poèítaèi iPAQ<br />

5550 a umoòuje zada odtlaèky viacerých prstov<br />

(pre prípad, e sa <strong>na</strong>pr. poreete). Tieto programy<br />

fungujú tak, e bez zadania hesla nemono ani<br />

synchronizova údaje s pripojeným poèítaèom.<br />

Existujú aj nástroje <strong>na</strong> šifrovanie uloených údajov,<br />

èo zabezpeèuje, e ani pri prístupe k pamäovému<br />

médiu alter<strong>na</strong>tívnymi metódami sa k citlivým<br />

informáciám nedostane nepovolaná osoba.<br />

Príkladom takéhoto nástroja je<br />

NMS for PDA, ktorý podrobnejšie<br />

predstavujeme v èlánku o šifrovaní<br />

údajov v tomto èísle PC REVUE.<br />

V <strong>na</strong>jnovších PDA od firmy HP<br />

sa objavil špecializovaný nástroj<br />

Protect Tools, ktorý je známy aj<br />

z osobných poèítaèov. Ochra<strong>na</strong><br />

údajov ide v tomto prípade skutoène<br />

dos ïaleko, prièom pouívate¾<br />

môe zada pomerne agresívnu<br />

vo¾bu. Konkrétne je tu monos,<br />

e po opakovanom poète ne-<br />

správnych zadaní PIN alebo odtlaèku<br />

prsta sa všetky údaje z PDA nenávratne<br />

vymaú a PDA sa <strong>na</strong>staví<br />

do východiskového stavu. Pravda<br />

je, e ak si pravidelne robíte<br />

zálohy údajov, ¾ahko si ich obnovíte.<br />

Keby však po strate PDA<br />

došlo <strong>na</strong>pr. k prezradeniu prístupových<br />

údajov pre elektronické bankovníctvo,<br />

mohli by ste prís o viac ako len o PDA.<br />

PREH¼AD PRIPRAVOVANÝCH PDA<br />

V <strong>na</strong>sledujúcom teste detailne predstavíme produkty,<br />

ktoré sa u <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu bene predávajú.<br />

Blíiaci sa koniec roka je však obdobie, keï výrobcovia<br />

prichádzajú <strong>na</strong> trh s novými typmi PDA ove¾a<br />

èastejšie ako poèas roka. Máme informáciu o pripravovaných<br />

novinkách a prezradíme vám, èo mô-<br />

Nastavenie nástroja Protect<br />

Tools tak, e po trojnásobnom<br />

nesprávnom zadaní PIN−u sa<br />

všetky údaje vymaú a PDA sa<br />

<strong>na</strong>staví do východiskového stavu<br />

(model HP iPAQ hx4700)<br />

ete od nich oèakáva. Spomenieme aj produkty,<br />

ktoré u sú uvedené <strong>na</strong> svetovom trhu, ale zatia¾ sa<br />

<strong>na</strong> náš trh systematicky nedodávajú. U v januárovom<br />

vydaní èasopisu PC REVUE však budú zverejnené<br />

recenzie minimálne štyroch nových PDA.<br />

Ešte do konca roka sa u nás objaví<br />

komunikátor Palm Treo 650. Ten<br />

má lepší displej (320 × 320 bodov)<br />

a rýchlejší procesor s taktom 312<br />

MHz. Ve¾kou výhodou nového<br />

modelu je pouívate¾sky vymenite¾ná<br />

batéria, èo predåi dobu jeho<br />

pouitia hlavne v teréne. Zlepšený<br />

má by aj dizajn prístroja.<br />

Cenovo sa pre Treo 650 uvauje<br />

hranica 400 a 500 USD, pre Európu<br />

sa poèíta s modelom podporujúcim<br />

GPRS, Bluetooth a EDGE.<br />

Spoloènos palmOne ïalej<br />

predstavila svoju novú vlajkovú<br />

loï s oz<strong>na</strong>èením Palm Tungsten<br />

T5. Dizajn tohto PDA je skutoène<br />

pozoruhodný, úplne nová je aj<br />

synchronizaèná kolíska. Je vybavený<br />

displejom s rozlíšením 320<br />

× 480 bodov s prepí<strong>na</strong>ním re-<br />

imu zobrazenia. Procesor je In-<br />

tel XScale s taktom 416 MHz<br />

a technológiou Bluetooth. Asi<br />

<strong>na</strong>jväèšie zdoko<strong>na</strong>lenie sa však<br />

skrýva v novom operaènom systéme<br />

PalmOS 5.4 s novou apli-<br />

káciou pod oz<strong>na</strong>èením FileTransfer. Tak ako je to<br />

v prípade PDA platformy Windows Mobile, bude<br />

teraz aj pri platforme Palm OS moný prenos<br />

súborov medzi osobným poèítaèom a PDA jednoducho<br />

pomocou myši (drag & drop). Ïalšou novinkou<br />

je vyuitie skutoène ve¾kej pamäte v PDA<br />

(spolu 256 MB, z toho 160 MB pre dáta) ako pamä-<br />

ového k¾úèa USB.<br />

Zriadenie samostatnej kancelárie spoloènosti<br />

Dell u nás je prís¾ubom pre skutoèné rozšírenie<br />

vreckového poèítaèa Axim aj <strong>na</strong> Slovensku. V ponuke<br />

Dellu je momentálne novinka s oz<strong>na</strong>èením X50.<br />

Pouíva Windows Mobile 2003 Second Edition, má<br />

farebný displej s uhloprieèkou 3,7 palca s rozlíšením<br />

480 × 640, podporuje komunikaèné technológie<br />

Bluetooth 1.2 a Wi-Fi 802.11b. Procesor je Intel<br />

Pripravovaný komunikátor Palm<br />

Treo 650 s lepším displejom,<br />

Bluetooth a rýchlejším<br />

procesorom<br />

R E V U E<br />

XScale PXA270 s taktom 624 MHz. Má 64 MB pamäte<br />

RAM a 128 MB pamäte flash (91 MB pre pouívate¾a).<br />

Obsahuje slot pre SD a CF karty. Axim<br />

X50 sa dodáva s 1100 mAh batériou. Ce<strong>na</strong> tohto<br />

<strong>na</strong>jvyššie vybaveného PDA od firmy Dell je zhruba<br />

500 USD.<br />

Ve¾a nových produktov pripravila <strong>na</strong> koniec roka<br />

aj firma HP. Do testu sme dostali model iPAQ<br />

Novinka z dielne palmOne – model<br />

Tungsten T5 môe slúi <strong>na</strong> prenos<br />

informácií medzi rôznymi poèítaèmi<br />

rx3715, šlo však o prototypové<br />

vyhotovenie, ktoré sa môe ešte<br />

svojimi funkciami od skutoène predávaného produktu<br />

mierne líši. Napriek tomu sme pri <strong>na</strong>šom<br />

teste zistili neobyèajne dlhú dobu výdre <strong>na</strong> batérie<br />

– a 15 hodín. Podobne je <strong>na</strong> tom aj výkon grafického<br />

systému. Nie je to samoúèelné, tento poèítaè<br />

je typický multimediálny nástroj, ktorý sa bude<br />

Vlajková loï PDA od firmy Dell –<br />

Axim X50 HP iPAQ rx3175 je zameraný predovšetkým <strong>na</strong><br />

multimediálnych pouívate¾ov<br />

vyuíva aj <strong>na</strong> energeticky nároènú bezdrôtovú<br />

spoluprácu s externými zariadeniami. iPAQ rx3715<br />

je zaloený <strong>na</strong> procesore Samsung s taktom 400<br />

MHz, pre pouívate¾a je dostupných a 152 MB<br />

pamäte. Súèasou dodávky je 1,2-megapixlový fotoaparát,<br />

slúchadlá a softvér <strong>na</strong> Wi-Fi komunikáciu.<br />

Ce<strong>na</strong> je <strong>na</strong> americkom trhu okolo 500 USD.<br />

Zaujímavý je aj modelový rad HP iPAQ 6300. Ide<br />

o komunikátor, take vo výbave je aj štvorpásmo-<br />

12/2004 PC REVUE 55

R E V U E<br />

vý modul GSM/GPRS, ïalej Bluetooth, Wi-Fi, IrDA<br />

a je tu aj priestor <strong>na</strong> kartu SD. Navyše je súèasou<br />

tohto prístroja odnímate¾ná klávesnica <strong>na</strong> pohodlnejšie<br />

zadávanie SMS a MMS. Táto klávesnica je súèasou<br />

štandardnej dodávky a pripája sa k PDA <strong>na</strong><br />

synchronizaèný port. Kapacita vymenite¾nej batérie<br />

je a 1800 mAh, take oèakávame dlhú dobu<br />

výdre <strong>na</strong> batérie. Procesor v tomto prípade pochádza<br />

od firmy Texas Instruments a 3,5-palcový TFT<br />

displej má rozlíšenie 480 × 640 bodov. Keïe<br />

o tento prístroj prejavila záujem skupi<strong>na</strong> operátorov<br />

T-Mobile, stretneme sa s ním asi aj u nás.<br />

Novinku predstavila aj spoloènos Fujitsu Siemens.<br />

Ide o sériu Pocket Loox 700,<br />

ktorý obsahuje integrovaný digitálny<br />

fotoaparát s rozlíšením 1,3<br />

megapixla, podporuje obe bezdrôtové<br />

komunikaèné technológie,<br />

má procesor Intel s taktom 520<br />

MHz a displej s rozlíšením VGA.<br />

Špecialitou je zabudovaný softvér<br />

pre VoIP (prenos hlasu po internete)<br />

a kupón <strong>na</strong> vo¾ný výber plateného<br />

softvéru. Batéria je vymenite¾ná<br />

a má kapacitu 1640 mAh.<br />

Svojou troškou prispela k novým<br />

PDA aj firma Nokia, a to novinkou<br />

s oz<strong>na</strong>èením 7710. Ide o mobil<br />

s dotykovým displejom, rozpoznávaním<br />

písma písaného rukou,<br />

rozlíšením 640 × 320 bodov. Súèasou<br />

nového mobilu je digitálny<br />

fotoaparát s rozlíšením 1152 ×<br />

864 bodov a vnútornou pamäou<br />

s kapacitou 90 MB. Z h¾adiska dá-<br />

56 PC REVUE 12/2004<br />

Fujitsu Siemens Pocket LOOX 720<br />

s 1,3−megapixlovým fotoaparátom<br />

tovej mobilnej komunikácie Nokia<br />

7710 podporuje GPRS i HSCSD a ïalej<br />

Bluetooth. V softvérovej výbave nájdete<br />

mailového klienta, internetový<br />

prehliadaè, prehrávaè pre MP3 a pod.<br />

Hmotnosou 189 gramov však patrí<br />

do vyššej hmotnostnej kategórie.<br />

Nokiu 7710 poháòa 1300 mAh Li-Ion<br />

batéria s deklarovanou dobou pohotovosti<br />

7 a 9 dní.<br />

Na záver ešte nieko¾ko doplòujúcich<br />

správ o niektorých z<strong>na</strong>èkách,<br />

HP iPAQ 6300 je komunikátor s odní−<br />

mate¾nou klávesnicou a objavuje sa<br />

v ponuke operátorov skupiny T−Mobile<br />

ktoré sa v minulosti v <strong>na</strong>šich testoch pravidelne<br />

objavovali. K <strong>na</strong>jlepším PDA tradiène patrili modely<br />

od firmy Toshiba <strong>na</strong> platforme Windows Mobile.<br />

Bohuia¾, táto firma sa rozhodla prechodne zastavi<br />

dodávky <strong>na</strong>jnovších PDA <strong>na</strong> <strong>na</strong>še územie. Azda<br />

sa táto situácia zmení. Novinka s oz<strong>na</strong>èením e830,<br />

kombinujúca komunikáciu Bluetooth i Wi-Fi, je<br />

zatia¾ dostupná len v Nemecku a vo Ve¾kej Británii.<br />

Platí to aj pre PDA od firmy Sony pre platformu<br />

Palm OS. Modelový rad Clié vdy patrili k tradièným<br />

nosite¾om multimediálnych vlastností <strong>na</strong> tejto<br />

platforme a ich displeje nás vdy potešili svojou<br />

kvalitou.<br />

Najnovší mobil 7710 od firmy Nokia dizajnom skôr<br />

pripomí<strong>na</strong> vreckový poèítaè<br />

Ak vás zaujíma konkrét<strong>na</strong> ponuka <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom<br />

trhu v priamom hardvérovom porov<strong>na</strong>ní, potom je<br />

pre vás pripravený náš test.

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

<strong>TEST</strong>: <strong>Vreckové</strong> poèítaèe<br />

Ondrej Macko<br />

Vteste predstavujeme spolu devä vreckových<br />

poèítaèov, ktoré boli v èase realizácie testu<br />

bene dostupné <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Z toho štyri<br />

poèítaèe sú urèené pre platformu Palm OS a pä pre<br />

Windows Mobile 2003. Sú tu dva komunikátory, po<br />

jednom z oboch platforiem. Všetky parametre testovaných<br />

PDA nájdete v tab. 1, rov<strong>na</strong>ko sú tu uvedené<br />

aj predajné ceny. Tie sme zisovali 29. októbra,<br />

keï sme fi<strong>na</strong>lizovali test.<br />

Testovali sme pomocou bených svetových testovacích<br />

programov. Pre platformu Palm OS sme pouili<br />

rokmi overený program <strong>na</strong> meranie výkonu výpoètového<br />

modulu Benchmark 2.0 od firmy Quartus<br />

(<strong>www</strong>.quartus.net). Na meranie multimediálneho výkonu<br />

sme pouili videoprehrávaè Kinoma (<strong>www</strong>.<br />

kinoma.com). Oba testovacie programy mono získa<br />

z internetu zadarmo. Na testy v prehrávaèi Kinoma<br />

sme pouili videá oz<strong>na</strong>èené ako P-51 (low-res)<br />

a Boxer (hi-res), ktoré sú zadarmo stiahnute¾né z<br />

Palm Treo 600<br />

Toto zariadenie predstavuje v <strong>na</strong>šom<br />

teste typický komunikátor<br />

s operaèným systémom Palm OS. Je<br />

vyhotovený v striebornom puzdre<br />

a obsahuje mechanickú klávesnicu<br />

Qwerty. Jeho rozlíšenie je <strong>na</strong>jnišie<br />

v celom teste, ale <strong>na</strong> bené telefonovanie<br />

úplne postaèuje. Na hornom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádzajú dve tlaèidlá<br />

<strong>na</strong> zapnutie a prepnutie<br />

medzi hlasitým a vibraèným zvonením.<br />

Na pravej strane sú tlaèidlá<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hlasitosti hovoru<br />

alebo zvonenia, v spodnej èasti je<br />

prepojovací a <strong>na</strong>pájací konektor.<br />

Súèasou výbavy je aj fotoaparát,<br />

ktorý sa vyuije <strong>na</strong>pr. pri zostavo-<br />

58 PC REVUE 12/2004<br />

webovej stránky výrobcu prehrávaèa. Vyuili sme pri<br />

tom poloku <strong>na</strong> testovanie výkonu a zisovali sme<br />

priemerný poèet zobrazených snímok za sekundu.<br />

Prehrávaè Kinoma sme vyuili aj pri testovaní<br />

doby prevádzky <strong>na</strong> batérie. Najprv sme <strong>na</strong>bili PDA<br />

<strong>na</strong> maximálnu kapacitu a nechali sme cyklicky prehráva<br />

film. Všetky testované prístroje s Palm OS<br />

pracujú tak, e displej musí by pri prevádzke podsvietený.<br />

Aby sme simulovali správanie beného<br />

pouívate¾a, <strong>na</strong>stavili sme menšie podsvietenie<br />

a strednú úroveò hlasitosti. Zároveò sme spustili<br />

stopky a vypli sme ich po úplnom vybití batérie<br />

vreckového poèítaèa. Uznávame, e v tomto prípade<br />

je vyuitie batérie ove¾a intenzívnejšie ako pri<br />

testoch realizovaných v prípade platformy Windows<br />

Mobile. Procesor aj grafický systém sú toti<br />

vyuité <strong>na</strong>plno a dosiahnuté doby prevádzky sú<br />

podstatne kratšie. Bohuia¾, ne<strong>na</strong>šli sme nijaký<br />

špecializovaný test, ktorý by lepšie dokázal simulo-<br />

vaní MMS alebo príloh do<br />

pošty, ïalej slúchadlá s mikrofónom.<br />

Najväèšou výhodou je pod¾a<br />

nášho názoru klávesnica. Napriek<br />

malým rozmerom sa dá<br />

<strong>na</strong> nej relatívne rýchlo písa.<br />

Najdlhšie trvá zvyknú si <strong>na</strong><br />

rôzne kombinácie klávesov.<br />

V teste sa tento vreckový poèítaè<br />

prejavil ako prístroj s niším<br />

výpoètovým výkonom, o to<br />

väèšia je však výdr <strong>na</strong> batériu<br />

– viac ako 9 hodín patrí pri<br />

PDA s trvalým podsvietením<br />

k absolútnemu maximu.<br />

Pri testovaní sme ho pouívali<br />

<strong>na</strong> telefonovanie, ale aj <strong>na</strong> prístup<br />

k internetu. S telefonova-<br />

va pouívanie poèítaèa. Všetky <strong>na</strong>merané hodnoty<br />

pre vreckové poèítaèe s operaèným systémom Palm<br />

OS sme uviedli v tab. 2.<br />

Pre platformu Windows Mobile sme pouili testovaciu<br />

súpravu Spb Benchmark od ruskej firmy<br />

Spb Software House (<strong>www</strong>.spbsoft.com). Tento test<br />

si môete <strong>na</strong> vlastnom PDA pokojne vyskúša, keï-<br />

e sa dá stiahnu výmenou za platnú elektronickú<br />

verziu. Tento program kompletne otestuje procesor,<br />

grafický model, rýchlos pamäovej zbernice,<br />

rýchlos práce s pamäovou kartou, výdr prevádzky<br />

<strong>na</strong> batérie a hodnotí aj rýchlos synchronizácie<br />

medzi PDA a osobným poèítaèom. Výdr pri prevádzke<br />

<strong>na</strong> batériu sme merali tak, e sme simulovali<br />

situáciu, ktorá je pre pouívate¾a <strong>na</strong> dlhej ceste<br />

<strong>na</strong>jpravdepodobnejšia – pracovali sme bez podsvietenia,<br />

aby sme dosiahli èo <strong>na</strong>jvyššiu dobu prevádzky.<br />

Všetky <strong>na</strong>merané údaje pre platformu<br />

Windows Mobile nájdete v tab. 3.<br />

ním sme boli spokojní, vo¾ba èísla pomocou<br />

mechanickej klávesnice bola bez problémov.<br />

Nastavili sme si aj sahovanie elektronickej pošty<br />

a poèas ciest nebol potom problém skontrolova si<br />

došlú poštu a premyslie si odpovede. Treo 600 je<br />

vcelku dobrý komunikátor, <strong>na</strong> ktorý v súèasnosti<br />

platí výhodná cenová akcia.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Mechanická klávesnica<br />

☺ Vyhotovenie<br />

Menšie rozlíšenie displeja a fotoaparátu<br />

Zapoièal: ITM CE<br />

Ce<strong>na</strong>: 29 274 Sk (24 600 Sk bez DPH)

Tab. 1 Opis parametrov testovaných vreckových poèítaèov a ich predajné ceny (platné k 29. 10. 2004)<br />

H A R D W A R E<br />

Typ platformy PLATFORMA PALM OS PLATFORMA MICROSOFT WINDOWS MOBILE 2003<br />

Typ vreckového poèítaèa Palm Palm Palm Palm Acer ASUS HP Qtek Yakumo<br />

Treo600 Tungsten/C Tungsten T3 Zire 72 n30 MyPAL A730 iPAQ hx4700 2060 delta 300 GPS<br />

Typ procesora Texas Intel XScale Intel XScale Intel PXA Samsung Intel Intel Intel Intel<br />

Instruments<br />

OMAP<br />

ARM ARM 270 ARM S3C2410 PXA270 PXA270 PXA263 PXA255<br />

Frekvencia [MHz] 144 400 400 312 266 520 624 400 300<br />

Kapacita RAM [MB] 32 64 64 32 64 64 64 128 64<br />

Pre pouívate¾a 24 52 52 24,5 37,39 45 do 135 (èas<br />

z FlashROM)<br />

N/A N/A<br />

Kapacita ROM [MB] 8 16 16 8 32 64 128 64 32<br />

Flash ROM áno áno áno áno áno áno áno áno nie<br />

Rozlíšenie displeja [body] 160×160 320×320 320×480 320×320 240×320 480×640 480×640 240×320 240×320<br />

Rozmery displeja [mm] 47×47 55×55 55×80 55×55 55×72 56×75 60×80 54×72 55×72<br />

Typ displeja CSTN Transflective Transflective Transflective Transflective Transflective Transflective Transflective Transflective<br />

TFT TFT TFT TFT TFT TFT TFT TFT<br />

Podsvietenie displeja trvalé (zme<strong>na</strong> trvalé (zme<strong>na</strong> trvalé (zme<strong>na</strong> trvalé (zme<strong>na</strong> áno áno áno áno áno<br />

intenzity) intenzity) intenzity) intenzity)<br />

Poèet zobrazite¾ných farieb 4096 65 536 65 536 65 536 65 536 65 536 65 536 65 536 65 536<br />

Zabudovaný modul pre GSM/GPRS áno nie nie nie nie nie nie áno nie<br />

Zabudovaná mechanická klávesnica áno áno nie nie nie nie nie nie nie<br />

Pripojenie USB áno áno áno áno áno áno áno áno áno<br />

Pripojenie sériové volite¾né volite¾né volite¾né nie nie volite¾né nie nie nie<br />

príslušenstvo príslušenstvo príslušenstvo príslušenstvo<br />

Port IrDA áno áno áno áno áno áno áno áno áno<br />

Štandardne zabudovaný Bluetooth nie nie áno áno áno áno áno áno nie<br />

Štandardne zabudované Wi−Fi nie áno nie nie nie nie áno nie nie<br />

Pripojenie externého zdroja priamo <strong>na</strong> prístroj áno nie nie áno áno nie áno áno áno<br />

Rozširujúci port v štandardnej dodávke SD/MMC/SDIO SD/MMC/SDIO SD/MMC/SDIO SD/MMC/SDIO SD/MMC/SDIO SD/MMC, SDIO, SD/MMC, SD/MMC, SD/MMC, SDIO<br />

CF II SDIO, CF II SDIO<br />

Pripojenie slúchadiel áno áno (2,5 mm) áno áno áno áno áno áno áno<br />

Zabudovaný reproduktor áno áno áno áno áno áno áno áno áno<br />

Zabudovaný mikrofón áno áno áno áno áno áno áno áno áno<br />

Batéria typ Li−Ion Li−Ion Polymer Li−Ion Polymer Li−Ion Polymer Li−Polymer Li−Ion Li−Ion Polymer Li−Ion Li−Ion<br />

1600 mAh 1500 mAh 900 mAh 950 mAh 1000 mAh 1100 mAh 1800 mAh 1200 mAh 1350 mAh<br />

Udávaná výdr <strong>na</strong> batérie do 6 hodín hovoru 6 dní 5 dní 5 dní do 8 hodín do 9 hodín do 10 hodín 300 minút hovoru do 12 hodín<br />

Pouívate¾sky vymenite¾ná batéria nie nie nie nie nie áno áno áno áno<br />

Kombinované polohovacie tlaèidlo áno áno áno áno áno áno áno + kurzor<br />

(touchpad)<br />

áno áno<br />

Tlaèidlo <strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie zvuku nie nie áno nie áno nie áno áno áno<br />

Zabudovaný fotoaparát áno nie nie áno nie áno nie áno nie<br />

Rozlíšenie fotoaparátu 480 × 640<br />

(0,3 MPx)<br />

N/A N/A 1,2 Mpixel N/A 1,3 Mpixel N/A 480 × 640 N/A<br />

Operaèný systém Palm OS 5.2.1H Palm OS 5.2.1 Palm OS 5.2.1 Palm OS 5.2.8 Windows Windows Windows Windows Windows<br />

Mobile 2003 SE Mobile 2003 SE Mobile 2003 SE Mobile 2003 Mobile 2003<br />

Rozmery [mm] 112×60×22 122×78×17 108×76×16 116×75×17 118×71×13 117,5×72,5×16,9 131×77×15 130×70×19 112×70×16<br />

Ïalšia softvérová výbava (výber) Blazer Web DocumentsToGo, DocumentsToGo, DocumentsToGo, BackUp, Mapa Taiwanu Pocket Informant, Spb GPRS SmartMaps CZ,<br />

Browser, ArcSoft Palm Photos, RealOnePlayer, Backlight Control, a Hongkongu, BT PhoneMa<strong>na</strong>ger, Monitor, Mail, SunnySoft<br />

VersaMail, Photobase VersaMail, AvantGo, Pocet TV Money Tracer, ClearVue PDF, MMS maker, InterWrite 8.5<br />

Phone, SMS, BlueBoard, AudiblePlayer, Enterprise Edition Presentation DX, ClearVue Presen− výber polyfo− Pro, MP3 player,<br />

MMS, BlueChat, PalmOne (prehrávanie Pocket Painter, tation, DockWare, nických zvonení, eMenu, eBackUp,<br />

ZAP2016! RealOne Player Calulator, MPEG), Engineering ImageZone, MP3 prehrávaè, eViewer<br />

Palm Photos, lokalizácia SK, Calculator MobilePrinting,<br />

VersaMail MSN Nav Point Mode,<br />

BackUp, iPaq<br />

Audio, Asset<br />

Viewer, Protect<br />

Tools<br />

Ïalšia výbava slúchadlá, medzinárodné medzinárodné medzinárodné koený obal koenkový obal, koený obal, koený obal, GPS systém,<br />

koenkový obal, adaptéry, adaptéry, adaptéry, kolíska kolíska, telo slúchadlá, auto<strong>na</strong>pájaè,<br />

adaptér pre UK kolíska kolíska nosné puzdro z magnéziovej<br />

zliatiny<br />

kolíska koenkový obal<br />

Hmotnos 168 178 153 136 130 170 187 185 147<br />

Koncová ce<strong>na</strong> bez DPH 24 600* 14 697 12 490 9490 8790 15 990 18 900 14 277** 14 202<br />

Dodávate¾ ITM CE Konsig<strong>na</strong> SK Konsig<strong>na</strong> SK Konsig<strong>na</strong> SK Acer LIBRA Electronic<br />

Slovakia<br />

HP Slovensko EuroTel ASBIS SK<br />

Záruka 24 24 24 24 24 24 24 24 24<br />

N/A – nepodarilo sa zisti alebo vlastnos nemá zmysel, * – Ce<strong>na</strong> Handspring Treo600 po odovzdaní starého mobilného telefónu, ** – Platí pre programy 100, 200, 400 a 1000Viac<br />

Tab. 2 Namerané hodnoty výkonu a výdre <strong>na</strong> batérie pre PDA<br />

platformy Palm OS<br />

Model/meranie Palm Palm Palm Palm<br />

Treo 600 Tungsten/C Tungsten T3 Zire 72<br />

Kinoma Boxer [fps] 100,9 515,9 415,9 422,4<br />

Kinoma P−51 [fps] 438 827 604,4 656<br />

Benchmark 2.0 [skóre] 244 539 547 428<br />

Výdr batérie [h:m] 9:03 7:57 3:02 3:08<br />

Tab. 3 Namerané hodnoty výkonu, komunikácie s pamäovou kartou a PC, ako i výdre <strong>na</strong> batérie pre<br />

Acer n30 ASUS MyPAL 730 HP iPAQ hx4700 Qtek 2060 Yakumo delta GPS<br />

Spb Benchmark index [skóre] 1335 1408 1607 1348 769,81<br />

CPU Index [skóre] 1328 1946 2370 1840 746,11<br />

FileSystem index [skóre] 1187 1154 1458 1058 863<br />

Graphics index [skóre] 2377 1016 868 1177 1357<br />

Platform index [skóre] 1252 1103 1163 1023 549,5<br />

Storage index SD [skóre] 181 136 119 113 102,73<br />

Storage index CF [skóre] N/A 87 129 N/A N/A<br />

ActiveSync [skóre] 339 426 470 361 263<br />

Battery test [h:m] 7:17 6:18 9:03 11:14 17:53<br />

12/2004 PC REVUE 59

H A R D W A R E<br />

Palm Tungsten/C<br />

Toto je typický vreckový poèítaè,<br />

urèený pre pouívate¾ov<br />

h¾adajúcich dlhú výdr <strong>na</strong> batérie<br />

a bezdrôtový prístup. Na<br />

hornej strane je konektor <strong>na</strong><br />

pripojenie slúchadiel, šachta <strong>na</strong><br />

pamäovú kartu, dotykové pero,<br />

ako aj infraèervený a Wi-Fi port.<br />

Na spodnej èasti je univerzálny<br />

konektor Palm, ktorým sa pripája<br />

ku kolíske. Zapí<strong>na</strong>cie<br />

tlaèidlo je netradiène <strong>na</strong> pravej<br />

strane PDA.<br />

Na spodnej èasti Tungsten/C<br />

je mechanická klávesnica, ktorá<br />

je úplne iná ako v prípade mode-<br />

Palm Tungsten T3<br />

Ide o vreckový poèítaè, ktorý zhruba<br />

pred rokom vzbudil dos ve¾kú<br />

pozornos. Išlo toti o prvý poèítaè<br />

od firmy palmOne, ktorý má vysúvate¾nú<br />

spodnú èas a dokáe tak<br />

meni ve¾kos pracovnej plochy.<br />

Zároveò mono meni aj usporiadanie<br />

pracovnej plochy z<br />

reimu portrét <strong>na</strong> reim krajinka.<br />

Vysúvate¾ná èas displeja<br />

obsahuje buï plochu<br />

<strong>na</strong> písanie z<strong>na</strong>kov (Graffiti<br />

2), alebo pri vybraných<br />

aplikáciách môe slúi<br />

ako rozšírenie benej<br />

grafickej plochy. Pre<br />

pouívate¾a je cenný aj stavo-<br />

za multimediálnu<br />

výbavu<br />

60 PC REVUE 12/2004<br />

Palm Zire<br />

72<br />

Rad poèítaèov Zire je prioritne<br />

urèený pre vyznávaèov digitálnej<br />

zábavy. Vyhotovený je v zaujímavej<br />

modro-sivej kombinácii.<br />

Vonkajšia modrá magnéziová<br />

hmota je ve¾mi príjemná <strong>na</strong><br />

dotyk. Súèasou tohto PDA<br />

je potom aj digitálny fotoaparát<br />

s rozlíšením 1,2<br />

megapixlov. Pod¾a nášho<br />

hodnotenia je celkom<br />

kvalitný, dokázal fotografova<br />

aj v zhoršených<br />

svetlených podmienkach.<br />

lu Treo 600. Viaceré klávesy<br />

majú kombinovaný výz<strong>na</strong>m<br />

a treba si <strong>na</strong> to trochu<br />

dlhšie zvyka. Vyuíva sa<br />

hlavne <strong>na</strong> písanie elektronických<br />

správ, <strong>na</strong> písanie<br />

dlhších textov by bolo<br />

výhodnejšie poui externú<br />

klávesnicu.<br />

Tento poèítaè je urèený<br />

<strong>na</strong>jmä pre pouívate¾a,<br />

ktorý predpokladá, e sa<br />

bude môc èasto pripoji<br />

<strong>na</strong> sie Wi-Fi. Potom<br />

vyuije softvérovú výbavu<br />

<strong>na</strong> posielanie elektronickej<br />

pošty a prehliadanie<br />

internetu.<br />

vý riadok, ktorý sa<br />

v prípade T3 objavil pri<br />

Palm OS po prvýkrát.<br />

Ten umoòuje <strong>na</strong>pr. u<br />

spomenuté prepí<strong>na</strong>nie<br />

reimov, zobrazuje varovania,<br />

upozornenia, èas,<br />

slúi <strong>na</strong> rýchle h¾adanie<br />

informácií a volanie pomocného<br />

menu. Vyhotovenie<br />

v striebornej farbe je odolné,<br />

dotykové pero je teleskopické.<br />

Päsmerový <strong>na</strong>vigaèný prvok má<br />

netradièný dizajn.<br />

Základnú softvérovú výbavu tvoria<br />

nástroje <strong>na</strong> spoluprácu s formátmi<br />

Microsoft Office, jednoduchý<br />

nástroj <strong>na</strong> prehrávanie hudby,<br />

videa a fotografií.<br />

Takisto umoòuje <strong>na</strong>hráva video.<br />

Trochu nás prekvapilo, e<br />

v dodávke chýbajú slúchadlá<br />

dodané výrobcom.<br />

Synchronizácia sa<br />

realizuje priamo pomocou<br />

kábla USB, kolíska nie<br />

je súèasou dodávky.<br />

Dodáva sa však viacero<br />

adaptérov <strong>na</strong> rôzne elektrické<br />

siete.<br />

Kadodenné nosenie umoòuje<br />

aj puzdro s nosným popruhom<br />

<strong>na</strong> ruku. Mobilnej zábave je prispôsobená<br />

aj softvérová výbava –<br />

multimediálny prehrávaè RealOne,<br />

softvér pre elektronické knihy, ïalej<br />

spolupráca s Office dokumentmi<br />

a pokroèilá kalkulaèka. Pod¾a výsledkov<br />

My sme pri teste vyskúšali pripojenie <strong>na</strong><br />

redakènú sie Wi-Fi, zaisované bezdrôtovým<br />

hubom od firmy LinkSys, ktoré fungovalo <strong>na</strong> prvé<br />

spustenie. Pri teste výdre sme potom skúšali<br />

prevádzku so zapojeným a vypojeným modulom<br />

Wi-Fi. Pri vypojenom module Wi-Fi sme <strong>na</strong>merali<br />

dobu prevádzky takmer 8 hodín, so zapojeným<br />

modulom to bolo 3 a trištvrte hodiny. V <strong>na</strong>šom<br />

teste výkonu dosiahol Tungsten/C <strong>na</strong>jlepšie<br />

výsledky v kategórii Palm OS.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Výdr <strong>na</strong> batérie<br />

☺ Komplexnos dodávky <strong>na</strong> komunikáciu Wi-Fi<br />

Trochu komplikovanejšia klávesnica<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 17 490 Sk (14 697 Sk bez DPH)<br />

Vo výbave je Bluetooth, pre cestovate¾ov by<br />

však bolo asi výhodné aj Wi-Fi. Pouívatelia, ktorí<br />

sa zaujímajú o mobilnú zábavu, majú k dispozícii<br />

špeciálne rozšírenia – slúchadlá, konvertor medzi<br />

kartou SD a portom USB <strong>na</strong> pohodlný prenos<br />

hudby z PC <strong>na</strong> PDA a pokroèilý softvér <strong>na</strong> prehrávanie<br />

a vytváranie MP3.<br />

Výkon preukázaný v <strong>na</strong>šom teste je o nieèo<br />

niší ako v prípade modelov Tungsten/C alebo Zire<br />

72, ale aj tak patrí Tungsten T3 k výkonnejším<br />

prístrojom.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Vysúvate¾ná spodná èas<br />

☺ Kompletná softvérová výbava<br />

Chýba zabudovaná podpora Wi-Fi<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 863 Sk (12 490 Sk bez DPH)<br />

nášho merania je tento typ PDA prispôsobený <strong>na</strong><br />

výkon pri prehrávaní videosúborov.<br />

Softvér <strong>na</strong> spoluprácu s mobilnými telefónmi<br />

je prispôsobený pre <strong>na</strong>jbenejšie typy mobilných<br />

telefónov s podporou Bluetooth a umoòuje<br />

<strong>na</strong>pr. pripojenie GPRS <strong>na</strong> internet. V spolupráci<br />

so zabudovaným fotoaparátom sa jednoducho<br />

dajú konštruova MMS. Takisto môete zasiela<br />

zvukové súbory <strong>na</strong>hrané priamo pomocou<br />

Zire 72.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Efektné vyhotovenie<br />

☺ Kvalitný fotoaparát<br />

V dodávke chýbajú slúchadlá<br />

Zapoièal: Konsig<strong>na</strong> SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 11 293 Sk (9490 Sk bez DPH)

Acer n30<br />

Ide o jediného zástupcu<br />

vreckových poèítaèov<br />

v <strong>na</strong>šom teste,<br />

ktorý bol vybavený procesorom<br />

od firmy<br />

Samsung a tvorí tak protiváhu<br />

procesorom od firmy<br />

Intel. Na celkovom výkone<br />

PDA sa to dramaticky neodrazilo.<br />

Procesorový výkon je<br />

však <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong>jniší. Na celkovom<br />

výkone sa toti podpísal<br />

hlavne grafický modul,<br />

ktorý aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie<br />

dosiahol <strong>na</strong>jvyšší výkon zo<br />

všetkých PDA <strong>na</strong> platforme<br />

ASUS MyPAL<br />

A730<br />

Novinka od firmy ASUS <strong>na</strong><br />

prvý poh¾ad zaujme svojím<br />

dizajnom. Je urèená predovšetkým<br />

pre záujemcov<br />

o multimédiá, vo výbave je<br />

MP3 prehrávaè, kvalitný digitálny<br />

fotoaparát a hlavne<br />

displej s rozlíšením VGA (480<br />

× 640 bodov). Základom je<br />

však rýchly procesor a komunikácia<br />

Bluetooth. Na benú<br />

synchronizáciu sa pouíva<br />

kolíska. Pri jej pouívaní nám<br />

trochu prekáalo, e dotykové<br />

pero sa vkladá do PDA zospo-<br />

Windows. Ve¾mi dobre je <strong>na</strong> tom aj<br />

výkon pri prenose údajov <strong>na</strong> pamäovú<br />

kartu SD.<br />

V dodávke sme <strong>na</strong>šli slovenskú<br />

lokalizáciu pre Pocket PC. Výrobca<br />

Acer n30 uvádza pod oz<strong>na</strong>èením<br />

bezdrôtový zázrak, keïe je<br />

vybavený komunikáciou<br />

Bluetooth.<br />

Model n30 je vyhotovený<br />

z lešteného hliníka, v spodnej<br />

èasti sú štyri tlaèidlá <strong>na</strong><br />

rýchle spustenie aplikácií.<br />

Ve¾kou výhodou je hmotnos<br />

tohto PDA, ktorá je<br />

absolútne <strong>na</strong>jnišia<br />

v celom teste. Acer n30<br />

je aj ve¾mi tenký a poho-<br />

du. Ak MyPAL vloíte do<br />

synchronizaènej kolísky,<br />

nemôete pero bez opakovaného<br />

vybratia poui.<br />

Pravda, ASUS dodáva aj<br />

druhé dotykové pero, ktoré<br />

sa dá v týchto prípadoch<br />

poui a má aj driak v kolíske.<br />

V doplnkovej dodávke<br />

je aj synchronizaèný kábel<br />

USB, èo je výhoda hlavne<br />

pri cestách.<br />

Acer n30 je v odolnom<br />

puzdre, vpredu je tmavostrieborný,<br />

vzadu svetlejší.<br />

V spodnej èasti predného<br />

panela sú kovové tlaèidlá<br />

s kombinovaným <strong>na</strong>vigaè-<br />

H A R D W A R E<br />

dlne si ho dáte <strong>na</strong>pr. do vrecka <strong>na</strong> košeli.<br />

Pouívate¾ tu nájde samostatné tlaèidlá pre mäkký<br />

i tvrdý reset.<br />

Softvérová výbava obsahuje aj pouívate¾ské<br />

<strong>na</strong>stavenie displeja, nástroj <strong>na</strong> prehrávanie videa<br />

a zálohovanie údajov. Na záver to <strong>na</strong>jlepšie – ce<strong>na</strong><br />

Acer n30 je len mierne <strong>na</strong>d 10 000 Sk aj s DPH, je<br />

to teda <strong>na</strong>jlacnejšie PDA v <strong>na</strong>šom teste. V celkovom<br />

hodnotení môeme zhrnú, e Acer n30 je<br />

vhodný pre zaèí<strong>na</strong>júceho pouívate¾a, zaujímajúceho<br />

sa o vreckové poèítaèe.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Výkon grafického modulu<br />

☺ Hmotnos a hrúbka<br />

☺ Ce<strong>na</strong><br />

Zapoièal: Acer<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 460 Sk (8790 Sk bez DPH)<br />

ným tlaèidlom. Na zadnej strane sa <strong>na</strong>chádza digitálny<br />

fotoaparát a reproduktor. Na hornom paneli<br />

sú šachty pre pamäové karty SD i CF II.<br />

Doplnková softvérová výbava je orientovaná<br />

pod¾a krajiny pôvodu – <strong>na</strong>pr. mapa Taiwanu<br />

a nieko¾ko programov je aj v èínštine. Ale nájdete<br />

tu aj vedeckú kalkulaèku, nástroj <strong>na</strong> realizáciu prezentácií<br />

a pod.<br />

V celkovom hodnotení je MyPAL A730 vreckový<br />

poèítaè, ktorý má bohatú výbavu a vyznávaèi<br />

multimédií budú urèite spokojní.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Kompletná výbava<br />

☺ Vyhotovenie a softvérová výbava<br />

Nešikovné umiestnenie dotykového pera<br />

Zapoièal: LIBRA Electronic Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 028 Sk (15 990 Sk bez DPH)

H A R D W A R E<br />

62 PC REVUE 12/2004<br />

HP iPAQ<br />

hx4700<br />

Tento poèítaè ukazuje smer vývoja<br />

vreckových poèítaèov v budúcnosti.<br />

Obsahuje nieko¾ko revoluèných<br />

prvkov, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>jvyššiu<br />

taktovaciu frekvenciu procesora,<br />

integrovaný touchpad, obe<br />

bezdrôtové technológie, dve<br />

šachty pre pamäové karty,<br />

magnéziové puzdro, spôsob<br />

vyuívania pamäte flash<br />

ROM, pokroèilú softvérovú<br />

výbavu, rozlíšenie<br />

VGA a pod. Poïme<br />

však po poriadku.<br />

Model hx4700 je vyhoto-<br />

za kombináciu<br />

PDA a GSM/GPRS<br />

Qtek<br />

2060<br />

Toto zariadenie sa predáva v sieti<br />

mobilného operátora a predstavuje<br />

komunikátor s modulom GSM.<br />

Viaceré aplikácie <strong>na</strong> telefonovanie<br />

a komunikáciu sú u <strong>na</strong>inštalované<br />

od výrobcu a neprídete<br />

o ne ani po tvrdom resete.<br />

Tlaèidlá <strong>na</strong> prednom paneli<br />

sú prispôsobené telefonovaniu<br />

– ¾avým sa volá program<br />

<strong>na</strong> vo¾bu telefónneho èísla,<br />

resp. sa prijíma hovor a pravé<br />

slúi <strong>na</strong> ukonèenie alebo zrušenie<br />

prichádzajúceho hovoru. Ïalšie tlaèid-<br />

vený z tmavej zliatiny magnézia.<br />

Na prvý poh¾ad v spodnej<br />

èasti predného panela<br />

chýbajú tradièné tlaèidlá, ako<br />

aj kombinované <strong>na</strong>vigaèné<br />

tlaèidlo. Namiesto toho výrobca<br />

pouil touchpad, ktorý umoòuje<br />

pohyb kurzora pod¾a toho, ako po<br />

òom pouívate¾ pohybuje prstom.<br />

Zistili sme, e je to príjemný spôsob<br />

<strong>na</strong>vigácie, treba si však zvyknú <strong>na</strong><br />

spôsob potvrdzovacieho poklepania.<br />

V hornom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú šachty<br />

pre karty SD i CF, vo výbave je Wi-Fi i<br />

Bluetooth. Èas pamäte flash<br />

ROM (80 MB) je<br />

pouívate¾sky dostupná a dá<br />

sa vyui <strong>na</strong> aplikácie i dáta.<br />

lá sa <strong>na</strong>chádzajú v hornej èasti<br />

predného panela – vyberajú<br />

sa nimi údaje zo zoz<strong>na</strong>mu<br />

kontaktov a vyvoláva sa<br />

kalendár.<br />

Vo výbave je aj digitálny<br />

fotoaparát s rozlíšením VGA,<br />

ktorý môete vyui <strong>na</strong> snímky<br />

zasielané pomocou MMS.<br />

Na tento úèel a aj <strong>na</strong> prijímanie<br />

elektronickej pošty je urèený<br />

špeciálny program. Pri <strong>na</strong>stavení<br />

telefónu sa vyberá z dvadsiatich<br />

druhov polyfonických zvonení,<br />

k dispozícii je aj vibrácia.<br />

Tento komunikátor sme pri <strong>na</strong>šom<br />

teste okrem iného dlhšie pouívali<br />

<strong>na</strong> hlasovú komunikáciu. Zo zaèiatku<br />

sme si museli zvyknú <strong>na</strong> to, e jeho<br />

Z aplikácií nás <strong>na</strong>jviac zaujal HP ProtectTools,<br />

ktorý sa stará o bezpeènos dát. Systém sa dá<br />

<strong>na</strong>stavi aj tak, e po opakovanom nesprávnom<br />

hesle sa vymaú všetky údaje. Ïalej sú tu nástroje<br />

<strong>na</strong> správu PDA, zobrazenie obrázkov, prezentácií,<br />

pokroèilý správca úloh, stretnutí a tlaè <strong>na</strong><br />

tlaèiaròach HP pomocou komunikácie Bluetooth.<br />

V celkovom hodnotení je hx4700 typický nástroj<br />

pre ma<strong>na</strong>éra, ktorý mu pomáha osta v kontakte<br />

aj vtedy, ak je mimo svojej kancelárie.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Komplexná výbava<br />

☺ Inovatívnos a softvérová výbava<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Zapoièal: Hewlett-Packard Slovakia<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 491 Sk (18 900 Sk bez DPH)<br />

rozmery sú väèšie, ako je to v prípade beného<br />

mobilu. Neskôr sme si u ocenili výhody neustáleho<br />

kontaktu s elektronickou poštou a zaz<strong>na</strong>menávania<br />

poznámok po skonèení telefonického hovoru.<br />

Výhodou je dobre konštruované koené puzdro<br />

<strong>na</strong> opasok, ktoré Qtek dobre drí. Ce<strong>na</strong> pre<br />

mesaèné programy 100, 200, 400 a 1000Viac je<br />

16 990 Sk, pre program 55Viac je to 18 990 Sk<br />

s DPH. Štandardná ce<strong>na</strong> Qtek 2060 je a 29 990 Sk<br />

s DPH.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Dobré spojenie PDA a mobilu<br />

☺ Softvérová výbava<br />

Na kadodenné nosenie je trochu aší<br />

Zapoièal: EuroTel Bratislava<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 990 Sk (14 277 Sk bez DPH), platí vybrané<br />

pre mesaèné programy

za integráciu<br />

modulu GPS<br />

Yakumo<br />

delta 300<br />

GPS<br />

V tomto prípade ide o kombináciu<br />

PDA a systému GPS. Yakumo je<br />

zatia¾ u nás menej známa z<strong>na</strong>èka,<br />

zariadenie je však vyhotovené precízne.<br />

Veko pôsobí dojmom vysokolešteného<br />

hliníka a týka sa to celého<br />

puzdra i tlaèidiel. V škatuli<br />

sme <strong>na</strong>šli tri samostatné CD médiá<br />

– klasická výbava synchronizaèným<br />

softvérom pre PC, lokalizácia do slovenèiny<br />

od firmy SunnySoft<br />

a Automapa CR, SmartMaps CZ.<br />

V dodávke sme <strong>na</strong>šli aj<br />

do auta.<br />

VYHODNOTENIE A ZÁVER<br />

Vo všeobecnosti mono konštatova, e PDA sú<br />

oproti minulosti ove¾a viac pripravené <strong>na</strong> benú<br />

kancelársku èinnos, komunikáciu, ale aj zábavu. Je<br />

to uitoèný pomocník pre èloveka, ktorý si potrebuje<br />

organizova a plánova svoju èinnos, rád pracuje<br />

skutoène kdeko¾vek alebo si chce so sebou zobra<br />

ob¾úbené multimédiá. Dobrou správou je, e opä<br />

došlo k poklesu predajných cien PDA. Najlacnejší<br />

model v <strong>na</strong>šom teste teraz len mierne presahuje<br />

hranicu 10-tisíc korún aj s daòou a <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu<br />

existujú aj lacnejšie modely (<strong>na</strong>pr. Palm Zire 21 alebo<br />

Zire 31 v cene od 4300 Sk s DPH).<br />

Ïalšie konštatovanie sa týka zbliovania moností<br />

a funkcií obidvoch platforiem. Keï si to rozoberiete<br />

<strong>na</strong> drobné, môete robi podobné èinnosti<br />

s PDA s Palm OS i Windows Mobile – v obidvoch prípadoch<br />

sa dajú editova kancelárske dokumenty,<br />

prezera fotografie, komunikova bezdrôtovo alebo<br />

pristupova do podnikovej siete. O zbliovaní<br />

Najviac sme ocenili lokalizáciu do<br />

slovenèiny, pretoe Yakumo bolo<br />

originálne dodané v nemeckom<br />

jazyku. Lokalizácia zmenila<br />

takmer všetky hlásenia do<br />

slovenèiny, obèas sa pri<br />

pouívaní objavili dialógové<br />

okná s monými odpoveïami<br />

Ja – Nein. Automapa CR<br />

je pripravená <strong>na</strong> spoluprácu<br />

so zabudovaným systémom<br />

GPS. Ten sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong><br />

zadnej hornej hrane PDA<br />

a je výklopný. Neobsahuje<br />

iadne pripojenia <strong>na</strong> externú<br />

anténu a funguje len vo<br />

vyklopenej polohe. Dokáe<br />

spolupracova s akýmko¾vek<br />

systémom <strong>na</strong> zobrazovanie<br />

aktuálnej polohy, v návode<br />

svedèí aj fakt, e spoloènos palmOne zakúpila<br />

práva <strong>na</strong> synchronizaèný softvér ActiveSync od<br />

firmy Microsoft. Dôvodom je iados pouívate¾ov<br />

komunikátora Treo o synchronizáciu so serverom<br />

Microsoft Exchange.<br />

Pri vyhodnotení sme brali do úvahy výsledky zistené<br />

pri <strong>na</strong>šom testovaní, ïalej osobné skúsenosti<br />

s konkrétnym PDA, kvalitu vyhotovenia a bohatos<br />

dodanej softvérovej výbavy.<br />

Z h¾adiska dosiahnutého výpoètového výkonu,<br />

ale aj výbavy si ocenenie Víaz testu odnáša model<br />

HP iPAQ hx4700. Tento model pod¾a nášho názoru<br />

prináša <strong>na</strong>jviac noviniek, má obidve bezdrôtové<br />

komunikaèné technológie, <strong>na</strong>jvýkonnejší procesor<br />

a dosiahol aj <strong>na</strong>jlepšie výsledky pri synchronizovaní<br />

údajov s PC. Výdr <strong>na</strong> batérie bola celkom dobrá.<br />

Na druhej strane treba zdôrazni, e toto PDA patrí<br />

k <strong>na</strong>jdrahším v <strong>na</strong>šom teste.<br />

Z h¾adiska posúdenia koncovej ceny a multimediálnej<br />

výbavy PDA sme sa rozhodli oceni model<br />

H A R D W A R E<br />

<strong>na</strong> pouitie nájdete konkrétne <strong>na</strong>stavenia. My sme<br />

ho pouívali v spolupráci s programom PocketKIM<br />

a slovenskou mapou, keïe dodaná automapa ÈR<br />

sa pri pohybe <strong>na</strong> Slovensku nedá vyui. Ocenili<br />

sme kvalitu príjmu, keïe sme bez problémov<br />

prijímali satelitný signál <strong>na</strong> prednom paneli<br />

v automobile. Tento priestor bol pritom u èiastoène<br />

zakrytý strechou auta.<br />

Pri <strong>na</strong>šom teste sme boli prekvapení dobou prevádzky<br />

<strong>na</strong> batérie – takmer 18 hodín. Tento test<br />

sme realizovali s vypnutým GPS. Pri zapnutí GPS<br />

sme <strong>na</strong>merali dobu výdre okolo 7 a pol hodiny.<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Doba prevádzky <strong>na</strong> batérie<br />

☺ Integrácia systému GPS<br />

SW pre GPS je urèený iba pre ÈR<br />

Zapoièal: ASBIS SK<br />

Ce<strong>na</strong>: 16 900 Sk (14 202 Sk bez DPH)<br />

Palm Zire 72. Ten dokáe za dobrých svetelných<br />

podmienok realizova dobré fotografie, má fotoalbum,<br />

je vybavený technológiou Bluetooth <strong>na</strong> komunikáciu<br />

<strong>na</strong>pr. s mobilným telefónom. Domnievame<br />

sa, e Palm Zire 72 je dobrá vo¾ba pre zaèí<strong>na</strong>júceho<br />

pouívate¾a, ktorý si chce vyskúša prácu<br />

s vreckovým poèítaèom.<br />

Tretím oceneným produktom je Qtek 2060, ktorý<br />

je jednoz<strong>na</strong>ène urèený pre pouívate¾a h¾adajúceho<br />

spojenie PDA a mobilného telefónu GSM. Má dobrú<br />

dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie a po istom zácviku sa<br />

s ním dá dobre telefonova. Tešíme sa <strong>na</strong> vyhotovenie<br />

s novšou verziou operaèného systému a podporou<br />

komunikácie Wi-Fi.<br />

Špeciálne ešte upozoròujeme <strong>na</strong> model Yakumo<br />

delta 300 GPS. Dá sa toti ve¾mi dobre vyui pri èoraz<br />

populárnejšej satelitnej <strong>na</strong>vigácii a má ohromnú<br />

dobu prevádzky <strong>na</strong> batérie. Chcelo by to však<br />

trochu výkonnejšiu výpoètovú výbavu.<br />

<br />

12/2004 PC REVUE 63

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

Dodávate¾om sme v tomto prípade zadali jediné<br />

kritérium – <strong>na</strong>dobúdaciu cenu projektora.<br />

V prvom prípade mal projektor stá do<br />

60 000 Sk s DPH, v prípade firmy sme do testu priberali<br />

projektory s <strong>na</strong>dobúdacou cenou <strong>na</strong>d 100 000<br />

Sk bez DPH. Ako doplnok sme takpovediac „za behu“<br />

vytvorili kategóriu ultraprenosných projektorov,<br />

obyèajne s hmotnosou okolo jedného kilogramu.<br />

Keïe týchto projektorov <strong>na</strong> trhu nie je ve¾a,<br />

tu sme <strong>na</strong>dobúdaciu cenu ako kritérium neuviedli.<br />

TECHNOLÓGIE V OBLASTI<br />

PROJEKTOROV<br />

Od posledného testu projektorov, ktorý ste si mohli<br />

preèíta v PC REVUE è. 2/2004, sa toho v oblasti<br />

zobrazovacích technológií ve¾a nezmenilo. Vlastne<br />

okrem jednej veci. Intel toti vycúval z produkcie<br />

nádejného zobrazovacieho èipu LCOS. Ten bol predstavený<br />

len zaèiatkom tohto roka a všetci doò vkladali<br />

ve¾ké nádeje. Okrem iného to mal by nástroj<br />

<strong>na</strong> zbrzdenie bezbrehého rozmachu technológie<br />

DLP, ktorú má pod palcom Texas Instruments.<br />

Problémy Intelu s technológiou LCOS boli zjavné u<br />

dlhšie. Nedávno, krátko po ohlásení meškania<br />

tejto pre Intel k¾úèovej technológie,<br />

došlo k úplnému zrušeniu vývoja a dodávok,<br />

údajne pre nízku návratnos vloených<br />

investícií. Kadopádne technológia<br />

ešte nie je celkom màtva, a tak sa pri nej<br />

v technologickom preh¾ade pristavíme.<br />

Tromi základnými technológiami pouívanými<br />

pri výrobe projektorov aj <strong>na</strong>ïalej<br />

ostávajú systém LCD panelov, projektory DLP,<br />

zaloené <strong>na</strong> èipe DMD, a minoritne aj CRT projektory.<br />

Odnoe spomí<strong>na</strong>ných technológií LCOS<br />

a D-ILA spomenieme iba okrajovo.<br />

LCD projektory – v súèasnosti je to technológia<br />

pouívaná vo väèšine predávaných projektorov.<br />

Test datavideoprojektorov vám tentoraz prinášame neobvykle<br />

v predvianoènom èase. Má to svoj dôvod, veï práve koniec<br />

roka je èas, keï sa zvyšuje intenzita nákupov, èi u tých<br />

firemných, alebo vianoèných. Test sme tentoraz poòali<br />

v dvoch základných líniách – projektor ako vianoèný darèek<br />

a projektor ako koncoroèný firemný nákup. Slovenské<br />

domácnosti v poslednom èase prejavujú badate¾ne zvýšený<br />

záujem o datavideoprojektory práve pre výstavbu domáceho<br />

ki<strong>na</strong>. Predsa len je príjemnejšie pozera film <strong>na</strong> celej stene ako<br />

<strong>na</strong> malej obrazovke. V prípade firiem je zasa osoné spoji príjemné<br />

s uitoèným a v rámci koncoroèných<br />

nákupov si zaobstara projektor <strong>na</strong> úrovni.<br />

<strong>TEST</strong>:<br />

Matúš Valter<br />

Datavideoprojektory<br />

64 PC REVUE 12/2004<br />

Jej nespornou výhodou je práve nišia ce<strong>na</strong> oproti<br />

populárnym projektorom DLP. Aj z <strong>na</strong>šich testov<br />

známy princíp fungovania LCD optickej sústavy<br />

v tomto type projektorov u spomenieme len zhruba.<br />

Svetelný lúè emitovaný svetelným zdrojom projektora<br />

sa optickou sústavou delí <strong>na</strong> tri základné<br />

zloky farebného spektra. Tie sa ïalej obohacujú<br />

o dátovú zloku pri prechode tromi príslušnými<br />

LCD displejmi so schopnosou stmavi alebo sprieh¾adni<br />

kadé jedno pole. Toto pole potom predstavuje<br />

jeden pixel výsledného premietaného obrazu.<br />

Svetelné zloky sa pri výstupe z projektora opä<br />

spájajú do jednej zloky a po prechode objektívom<br />

projektora sú premietané <strong>na</strong> premietaciu plochu.<br />

Nevýhodou je postupná degradácia LCD panelov<br />

vplyvom vysokých teplôt v projektore. Èastým<br />

a dlhým pouívaním projektor môe zmeni kvalitatívne<br />

vlastnosti obrazu <strong>na</strong> výstupe.<br />

DLP projektory – základným prvkom je<br />

v tomto prípade èip DMD, umiestnený medzi svetelným<br />

zdrojom a objektívom. Ide o elektronický<br />

prvok posiaty ovládate¾nými mikrozrkadlami. Pr-<br />

CRT projektor Cine 8 z produkcie spoloènosti Barco –<br />

nieko¾ko základných parametrov: svietivos 220 ANSI<br />

lúmenov, kontrast 1:15 000, hluènos max. 32 dBA,<br />

chladenie kvapalinou, hmotnos 67 kg<br />

vok DMD pracuje v súèinnosti s kruhovým farebným<br />

filtrom, ktorý sa skladá minimálne z troch polí<br />

základných farieb. Lúèe zo svetelného zdroja prechádzajú<br />

cez farebný filter <strong>na</strong> prvok DMD, ktorý<br />

môe dopadajúce svetlo odrazi smerom k objektívu.<br />

Drahšie projektory DLP obsahujú tri èipy DMD,<br />

pre kadú farebnú zloku jeden. V tomto prípade<br />

nie je potrebný rotujúci farebný filter – po zlúèení<br />

farebných zloiek v svetelnom hranole sa výsledný<br />

obraz premieta cez objektív priamo <strong>na</strong> projekènú<br />

plochu. Súhrnne sa táto technológia volá DLP (Digital<br />

Light Processing) a pochádza z vývojárskych dielní<br />

spoloènosti Texas Instruments. Nevýhodou jednoèipových<br />

projektorov DLP je takzvaný „dúhový<br />

efekt“, ktorý môe vznika <strong>na</strong>jmä pri projektoroch<br />

s nišou rýchlosou otáèania farebného trojfiltra.<br />

V prípade projektorov s rotujúcim farebným filtrom<br />

je výsledný obraz zaloený <strong>na</strong> zotrvaènosti<br />

¾udského oka. Èlovek toti rýchlo premietané obrazy<br />

vníma ako jeden celok. Pri rýchlejšom presune<br />

poh¾adu po premietanom obraze tak môe vzniknú<br />

efekt dúhy – divák vníma poèas presunu poh¾adu<br />

<strong>na</strong> premietanom obraze farebné pásy. Na<br />

rozdiel od LCD projektorov výrobca<br />

èipov DMD odhaduje rov<strong>na</strong>ké kvalitatívne<br />

vlastnosti obrazu poèas 100 000<br />

hodín (nepretritej) prevádzky.<br />

CRT projektory sa vymykajú benému<br />

pouívaniu, ktoré sa predpokladá<br />

pri predošlých dvoch typoch projektorov.<br />

CRT projektor je toti podstatne<br />

väèší, aší, drahší a v neposlednom rade<br />

zloitejší <strong>na</strong> konfiguráciu. CRT projektor sa skladá<br />

z troch vákuových obrazoviek, prièom kadá prezentuje<br />

jednu zo základných farieb. Obraz sa<br />

potom cez objektív prenáša <strong>na</strong> projekènú plochu.<br />

Výhodou takéhoto projektora je <strong>na</strong>jmä jeho farebná<br />

vernos. Z opisovaných projektorov toti <strong>na</strong>j-

vernejšie reprodukuje farby vrátane èiernej, ktorá je v<br />

tomto prípade <strong>na</strong>ozaj èier<strong>na</strong>. Projektory zaloené <strong>na</strong> technológii<br />

CRT sú projektormi kompromisov. Vzh¾adom <strong>na</strong> ich<br />

nízky svetelný výkon (obyèajne do 200 ANSI lúmenov)<br />

treba upravi premietaciu miestnos. To predstavuje ïalšiu<br />

investíciu do domáceho ki<strong>na</strong>, ktorá v prípade CRT projektora<br />

u i tak predstavuje sumu blíiacu<br />

sa cene jedného menšieho osobného<br />

automobilu. Výrobcovia CRT projektorov<br />

so svetovou pôsobnosou by sa<br />

dali zráta <strong>na</strong> prstoch dvoch rúk.<br />

LCOS a D-ILA – technológia LCOS<br />

(Liquid Crystal on Silicon) je hybridom technológií<br />

LCD a DLP. Obraz je v tomto prípade generovaný odrazom<br />

od èipov LCOS. Princíp tohto èipu spoèíva v odraze farebnej<br />

svetelnej zloky od LCD panela, ktorý je <strong>na</strong>nesený<br />

<strong>na</strong> reflexnú vrstvu. Svetlo rozdelené <strong>na</strong> tri základné svetelné<br />

zloky (RGB) sa podobne ako v prípade technológie<br />

LCD odráa len v tých miestach, kde je LCD panel „otvorený“.<br />

Pri výstupe z projektora sa svetelné zloky zlúèia prechodom<br />

cez svetelné hranoly. Výhody tohto systému si<br />

nevedia vy<strong>na</strong>chváli hlavne filmoví „fajnšmekri“, ktorí<br />

oceòujú <strong>na</strong>jmä vysoké rozlíšenie takýchto projektorov,<br />

verný obraz bez vidite¾ných bodov a hladký obraz, ktorý<br />

vraj nemono dosiahnu ani jednou zo spomí<strong>na</strong>ných technológií.<br />

Èo sa týka rozlíšenia, je pravda, e tieto projektory<br />

dvíhajú latku poriadne vysoko – zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> hranici<br />

<strong>na</strong>tívneho rozlíšenia SXGA (1280 × 1024), èo je èíslo, kde<br />

väèši<strong>na</strong> bených projektorov konèí.<br />

Projektor z<strong>na</strong>èky JVC s integrovanou technológiou D−ILA<br />

Technológia D-ILA je odno pôvodnej idey LCOS z dielne<br />

JVC. Princíp je podobný, ale zatia¾ èo sa plánuje prvky<br />

LCOS vyui skôr <strong>na</strong> výrobu ve¾koplošných obrazoviek s vysokým<br />

rozlíšením, prvok D-ILA sa pouíva <strong>na</strong> výrobu hitech<br />

projektorov. Princíp je ve¾mi podobný ako v prípade<br />

prvku LCOS, ibae ako svetelný zdroj sa pouíva relatívne<br />

drahá xenónová lampa. Medzi výhody patria vynikajúca<br />

farebná vernos, dobrý kontrastný pomer. Projektorom<br />

s technológiou D-ILA bráni v ïalšom rozširovaní <strong>na</strong>jmä ich<br />

vysoká ce<strong>na</strong> a orientácia výrobcu len <strong>na</strong> high-end aplikácie.<br />

VÝHODY<br />

LCD – dobrá vernos farieb, nišia ce<strong>na</strong><br />

DLP – ve¾mi dobrý kontrast, dobrá èitate¾nos premietaného<br />

textu, monos miniaturizácie projektora<br />

CRT – nezávislos od rozlíšenia obrazu <strong>na</strong> vstupe<br />

AKO SME <strong>TEST</strong>OVALI<br />

Testovanie projektorov v redakèných podmienkach sme sa<br />

v rámci moností s<strong>na</strong>ili èo <strong>na</strong>jviac zobjektívni. Naše<br />

poiadavky <strong>na</strong> projektory boli jednoduché – zvolili sme si<br />

dve vzdialenosti, ktoré spadali do moných projekèných<br />

vzdialeností všetkých projektorov. Prvá méta pre projektory<br />

bola monos zaostri <strong>na</strong> plátno vo vzdialenosti 3<br />

metre od hranice objektívu. Vyko<strong>na</strong>li sme základné testy,<br />

v ktorých sme posúdili kvalitu reprodukcie z h¾adiska<br />

geometrie, vernosti farebného podania, èitate¾nosti<br />

textu, ïalej z praktického h¾adiska,<br />

kde rátame <strong>na</strong>jmä komfort ovládania<br />

a pouívania.<br />

LCOS prvok<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> nezvyèajne ve¾ký poèet projektorov,<br />

ktoré sa zišli v tomto teste, sme<br />

ich základné parametre sústredili do ta-<br />

bu¾ky. V <strong>na</strong>sledujúcom zhrnutí potom blišie predstavíme<br />

projektory.<br />

Pri projektoroch sme si všímali tak bené vlastnosti,<br />

ako aj zaujímavé funkcie, nezabudli sme však spomenú<br />

ani nedostatky.<br />

Mobilnú<br />

prezentáciu u¾ahèí<br />

aj flexibilný stolík<br />

pod projektor<br />

s priestorom <strong>na</strong><br />

notebook – <strong>na</strong><br />

obrázku stolík<br />

Projecta Master<br />

Stand 1−A<br />

(dodáva Codum)<br />

1. KATEGÓRIA – DOMÁCI PROJEKTOR<br />

DO 60 000 SK S DPH<br />

V prvej kategórii sme sa zamerali <strong>na</strong> projektory s <strong>na</strong>dobúdacou<br />

cenou, ktorá je akceptovate¾ná pre slovenskú<br />

domácnos. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e projektor stále nie je malá<br />

investícia, v tejto kategórii nechýbajú „obojivelné“ projektory,<br />

ktoré sú primárne urèené do firemného prostredia<br />

<strong>na</strong> prezentácie, ale cez víkend môu tvori základ<br />

domáceho ki<strong>na</strong>.<br />

Vyhotovenie. Vyhotovenie väèšiny projektorov<br />

v prvej kategórii je konzervatívne, obyèajne ide o klasický<br />

Porov<strong>na</strong>nie vlastností technológií pouívaných v projektoroch<br />

NEVÝHODY<br />

LCD – postupná degradácia LCD panelov, vidite¾ná<br />

„mrieka“<br />

DLP – obèasná slabá vernos farieb, a prílišný kontrast<br />

CRT – ve¾kos, hmotnos, ce<strong>na</strong><br />

12/2004 PC REVUE 65

H A R D W A R E<br />

kvádrový projektor. Výnimku tvorí azda len projektor<br />

z<strong>na</strong>èky 3M, pri ktorom si <strong>na</strong> vymodelovanie<br />

tela produktového radu Bravo povolali dizajnérov z<br />

dielní Pininfari<strong>na</strong>. Z radu ešte vyènievajú <strong>na</strong>príklad<br />

projektor IBM E400, ktorý vyniká svojou èiernou<br />

farbou, typickou pre IBM, èi dizajnovo ¾ahko identifikovate¾ný<br />

rad projektorov Benq. Veká väèšiny<br />

projektorov v tejto kategórii sú vyrobené z plastu,<br />

výnimkou sú projektory Benq 8120 a HP vp6111,<br />

vyrobené z horèíkovej zliatiny, lepšie odvádzajúcej<br />

teplo zvnútra projektora. Všetky projektory v spomí<strong>na</strong>nej<br />

kategórii sú bez väèších akostí prenosné.<br />

Ich prenos <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti sa však ešte<br />

z¾ahèuje, ak výrobca k projektoru pribalí tašku, prípadne<br />

projektor prispôsobí <strong>na</strong> prenos. Zatia¾ èo <strong>na</strong><br />

viac èi menej vystuenú tašku k projektoru myslela<br />

väèši<strong>na</strong> výrobcov, <strong>na</strong> skutoèné zjednodušenie<br />

prenosu sa u sem-tam pozabudlo. V tejto oblasti<br />

je príkladom <strong>na</strong>príklad projektor od firmy Epson,<br />

ktorý <strong>na</strong> svoj model S1-H prirobil rúèku ako <strong>na</strong><br />

kufrík. Na prenos projektora <strong>na</strong> kratšie vzdialenos-<br />

KATEGÓRIA:<br />

DOMÁCI PROJEKTOR DO 60 000 SK S DPH<br />

66 PC REVUE 12/2004<br />

ti vám tak staèí jed<strong>na</strong> ruka. Pri výbere projektora<br />

je dobré všíma si <strong>na</strong>príklad aj <strong>na</strong>sávanie vzduchu,<br />

odvod tepla a prispôsobi ho svojim potrebám.<br />

Aj plánujete ma projektor postavený pred<br />

divákmi <strong>na</strong> stole, nie je vhodné, aby projektor vyfukoval<br />

teplý vzduch dozadu a zbytoène ich tak<br />

obaoval. Väèši<strong>na</strong> projektorov však <strong>na</strong>sáva<br />

vzduch bokom a vyfukuje ohriaty vzduch v prednej<br />

èasti alebo <strong>na</strong>opak. Zahrievanie prostredia<br />

v okolí projektora je normálne, treba si zvyknú aj<br />

<strong>na</strong> to, e pri prezentácii v menšej miestnosti projektor<br />

„prikuruje“.<br />

Parametre. V prvej kategórii mali miernu<br />

poèetnú prevahu projektory so zobrazovacím prvkom<br />

DLP. Karty v prvej skupine zamiešala <strong>na</strong>jmä<br />

z<strong>na</strong>èka Benq, ktorej modely sa v súèasnosti u dodávajú<br />

výhradne s týmito zobrazovacími prvkami<br />

a jej úèas v tejto kategórii bola hojná. iadny z projektorov<br />

v prvej kategórii okrem Pa<strong>na</strong>sonic PT-<br />

LB10VE neprekroèil hranicu rozlíšenia 800 × 600<br />

bodov. Výnimku tvoril len projektor 3M H10, ktorý<br />

disponoval neštandardným rozlíšením 854 × 480,<br />

teda <strong>na</strong>tívny pomer strán je 16:9. Rozlíšenie SVGA<br />

(800 × 600) je ešte v prípade dobrého kontrastu<br />

a ostrosti obrazu pouite¾né aj <strong>na</strong> prezentácie.<br />

Z prezentaèného uhla poh¾adu z testu vyšli lepšie<br />

projektory DLP, ktorých vysoký kontrast zaruèuje<br />

dobrú èitate¾nos aj pri menšom texte. Zatia¾ èo pri<br />

bených DLP projektoroch kontrast osciluje okolo<br />

1500:1 a 2000:1, pri LCD projektoroch je to iba<br />

okolo 1000:1. Väèši<strong>na</strong> projektorov DLP v prvej kategórii<br />

disponovala kontrastným pomerom 2000:1.<br />

Z radu vyboèuje a projektor IBM E400.<br />

Ako je pre prezentaèný projektor vyšší kontrast<br />

dôleitý za dòa, tak dokáe by obaujúci v tmavom<br />

domácom kine. Niší kontrastný pomer teda<br />

z<strong>na</strong>mená výhodu pre divákov pri prezentácii, ale<br />

ú<strong>na</strong>vu pre oèi pri sledovaní filmu v zatemnenej<br />

miestnosti. Svietivos, ïalší zo základných parametrov,<br />

nie je v tejto kategórii a taká k¾úèová, ako<br />

by sa <strong>na</strong> prvý poh¾ad mohlo zda. Rozdiel i nieko¾ko<br />

sto ANSI lúmenov je netrénovaným okom pri<br />

3M H10 Benq PB6100 Benq 7110 Benq PB8120 Epson EMP S1−H<br />

ZÁKLADNÉ PARAMETRE<br />

Typ zobrazovaèa 3 × 0,6' Poly−Silicon LCD 1 × 0,6' DLP 1 × 0,6' DLP 1 × 0,7' DLP 3 × 0,5' Poly−Silicon LCD<br />

Kontrast 800:1 2000:1 2000:1 2000:1 500:1<br />

Svetelný výkon (ANSI) / v šetrnom reime 700 / 560 1500 / ? 1800 / ? 1800 / ? 1400 / −<br />

Natívne rozlíšenie 854 × 480 (WVGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA)<br />

Natívny pomer strán 16:9 4:3 4:3 4:3 4:3<br />

Maximálne rozlíšenie s kompresiou 1280 × 1024 (SXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1280 × 1024 (SXGA) ?<br />

Priblíenie (zoom) 1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, digitálny<br />

Vzdialenos projekènej plochy (min. ÷ max. v metroch) 1,1÷9,3 1,2÷9,8 1,2÷9,8 0,8÷10 0,9÷11,3<br />

Uhloprieèka obrazu (min. ÷ max. v centimetroch) 76,2÷762 59,7÷584,2 59,7÷584,2 43,2÷584,2 ?<br />

Vstupy komponentný, komponentný, komponentný, komponentný, kompozitný,<br />

kompozitný, D−SUB 15, D−SUB 15, S−Video kompozitný, D−SUB 15, kompozitný, D−SUB 15, D−SUB 15, audio (RCA)<br />

audio (jack, RCA) audio (jack, RCA) S−Video, audio (jack)<br />

Výstupy − − − D−SUB 15 −<br />

Reproduktor 1 W, mono 1 W, mono 1 W, mono 3 W, mono 1 W, mono<br />

SVETELNÝ ZDROJ<br />

Typ UHB UHP UHP UHP UHE<br />

Výkon [W] 130 200 250 250 132<br />

ivotnos (bená prevádzka / whisper mód) v hodinách<br />

Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom <strong>na</strong><br />

2000 / 3000 3000 / ? 2000 / 3000 2000 / ? 2000 / −<br />

lampu) v benej prevádzke / whisper móde v Sk s DPH 6,90 / 4,60 5,87 / ? 7,43 / 4,95 ? / ? 5,96 / −<br />

FUNKCIE<br />

Digitál<strong>na</strong> korekcia geometrie obrazu (keystone) áno áno áno áno áno<br />

Whisper (šetrný reim) áno áno áno áno nie<br />

PIP nie nie áno áno nie<br />

Zaheslovanie projektora nie nie nie nie nie<br />

FYZIKÁLNE PARAMETRE<br />

Hluènos (bená prevádzka / whisper mód) v dB 32 / 27 34 / ? 34 / 30 34 / ? 33 / −<br />

Spotreba elektrickej energie [W] 220 W 250 W 330 W 330 W ?<br />

Rozmery [mm] 129 × 329 × 245 81 × 259 × 371 81 × 259 × 211 94 × 307 × 241 265 × 370 × 114<br />

Hmotnos [kg] 3,1 2,5 2,7 3,1 3,2<br />

VÝBAVA<br />

Taška áno nie áno áno (koenková)<br />

Dia¾kové ovládanie áno áno, vo ve¾kosti áno, vo ve¾kosti áno, s laserovým ukazo− 1× prezentaèné (funkcia bez−<br />

kreditnej karty kreditnej karty vadlom a funkciou bez− drôtovej myši), 1× DO vo<br />

drôtovej myši ve¾kosti kreditnej karty<br />

Návod v SK/CZ/EN jazyku nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Dodávate¾ 3M Opal Multimedia EuroMedia Agem Computers AP Media<br />

Internetové stránky <strong>www</strong>.3m.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.euromedia.sk <strong>www</strong>.agem.sk <strong>www</strong>.apmedia.sk<br />

Ce<strong>na</strong> náhradnej lampy (Sk s DPH / Sk bez DPH) 13 804 / 11 600 17 612 / 14 800 14 875 / 12 500 14 149 / 11 890 11 935 / 10 030<br />

Ce<strong>na</strong> projektora (Sk s DPH / Sk bez DPH) 45 101 / 37 900 37 508 / 31 520 47 925 / 40 273 41 769 / 35 100 57 953 / 48 700<br />

Záruka projektor / lampa (v mesiacoch)<br />

? − nepodarilo sa zisti , − monos nie je k dispozícii<br />

36 / 12 36 / 6 36 / 3 36 / ? 36 / 6

enej svetlosti prostredia nebadate¾ná. Parameter<br />

svietivosti je dôleitý <strong>na</strong>jmä v prípade prezentácií v<br />

svetlejšom prostredí, pri domácom kine sa ráta s<br />

istým zatemnením miestnosti, v ktorej je kino<br />

umiestnené. V <strong>na</strong>šom teste spodnú hranicu pri<br />

tomto parametri dosiahol zástupca z<strong>na</strong>èky 3M,<br />

model H10, ktorého deficit svietivosti patril za dòa<br />

k tým cite¾nejším, v noci sa však stával dobrým<br />

spoloèníkom v domácom kine. Úroveò svietivosti<br />

sa v prvej hodnotenej kategórii pohybovala v rozmedzí<br />

od 1250 do 1800 ANSI lúmenov. Projektory<br />

so šetrným reimom, <strong>na</strong>zvaným whisper alebo ECO,<br />

umoòovali zníi výkon lampy, èím sa znioval<br />

svetelný výkon projektora a s ním aj opotrebenie<br />

lampy, zahrievanie projektora a s tým spojený hluk.<br />

So svietivosou je relatívne úzko spätý aj parameter<br />

výkonu lampy, a to priamoúmerne. Pre koncového<br />

pouívate¾a však takýto parameter nie je<br />

zvláš zaujímavý, iba ak z h¾adiska spotreby elektrickej<br />

energie, ktorá je v prípade projektora<br />

cite¾ne vyššia ako pri klasickom TV prijímaèi. Ove¾a<br />

zaujímavejší je pre pouívate¾a parameter výdr<br />

lampy, ktorý v podstatnej miere urèuje prevádzkové<br />

náklady projektora.<br />

Optické parametre projektora urèovala <strong>na</strong>jmä<br />

jeho optická sústava, ktorá je nemenej dôleitá ako<br />

celá elektronika projektora. Urèujúcimi parametrami<br />

v tomto prípade sú uhloprieèka premietaného<br />

obrazu, vzdialenos projektora od premietacej plochy<br />

èi zoom. Zatia¾ èo prvé dva parametre sa pri<br />

jednotlivých projektoroch líšili, pre zoom platí vzájomná<br />

zhoda zväèšenia obrazu <strong>na</strong> 1,2-násobok takmer<br />

pri všetkých projektoroch. Výnimku tvoril<br />

opä len projektor IBM E400, ktorý pre pouitú<br />

optiku zvládal priblíenie 1,16×.<br />

Rozmery a hmotnos sú takzvané subjektívne<br />

parametre a je <strong>na</strong> posúdení pouívate¾a, èi potrebuje<br />

ma ¾ahký a malý projektor alebo väèší, ale<br />

lacnejší model.<br />

Výkon. Pri teste sme sa zamerali <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong><br />

spomí<strong>na</strong>nú kvalitu zobrazenia, teda geometriu obrazu,<br />

farebnú vernos a homogenitu základných<br />

H A R D W A R E<br />

parametrov <strong>na</strong> celom premietanom obraze. Geometriu<br />

mali všetky projektory v norme a ani jeden<br />

z nich nebol pre zlú geometriu vyslovene nepouite¾ný.<br />

Nehomogénne geometrické parametre sme<br />

však zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li pri projektoroch IBM E400, Sanyo<br />

PLC-SW30 a Toshiba TDP-S20, ktoré mali zjavne<br />

rov<strong>na</strong>ký problém s optikou. Tá neumoòovala<br />

rovnomerne zaostri <strong>na</strong> celej ploche premietaného<br />

obrazu a po¾avovala s geometriou <strong>na</strong>jmä v rohových<br />

oblastiach premietaného obrazu.<br />

Ïalším výkonnostným parametrom bola farebná<br />

vernos obrazu. Homogenita farieb bola ve¾mi dobrá<br />

pri všetkých projektoroch okrem dvoch u spomí<strong>na</strong>ných<br />

modelov, ktoré trpeli javom corner shading.<br />

Tento jav sa prejavoval v rohoch obrazu<br />

a úzko súvisel práve s kvalitou pouitej optiky. Vernos<br />

premietaných farieb je vo všeobecnosti lepšia<br />

pri projektoroch s pouitím technológie LCD. Tu<br />

treba vyzdvihnú <strong>na</strong>jmä modely Hitachi CP-<br />

S210WT a Pa<strong>na</strong>sonic PT-LB10NVE, ktoré disponovali<br />

<strong>na</strong>jlepším pomerom homogenity farieb <strong>na</strong> zob-<br />

Hitachi CP−S210WT HP vp6111 IBM E400 Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10VE Optoma EP738 Sanyo PLC−SW30 Toshiba TDP−S20<br />

3 × LCD 1 × DLP 1 × 0,6' DLP 3× 0,7' Poly−Silicon LCD 1× 0,55' DLP 3× 0,5' Poly−Silicon LCD 1× 0,6' DLP<br />

300:1 2000:1 1500:1 ? 2000:1 300:1 2000:1<br />

1200 / 960 1500 / ? 1300 / 1000 1600 / ? 1800 / ? 1250 / ? 1400 / ?<br />

800×600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA) 1024 × 768 (XGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA) 800 × 600 (SVGA)<br />

4:3 4:3 4:3 4:3 4:3 4:3 4:3<br />

1600 × 1200 (UXGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1600 × 1200 (UXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1600 × 1200 (UXGA)<br />

1,2 × optický 1,2×, optický 1,16×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický<br />

0,9÷13,9 1,2÷9,8 1,5÷4,4 1,2÷11 ? 1,5÷6,5 1,4÷8,3<br />

80÷750 59,7÷584,2 110÷323,1 84÷762 63÷521 101÷508 91,4÷635<br />

komponentný, kompo− komponentný, kompo− DVI−I, S−Video, D−SUB 15, kompo− D−SUB 15, kompo− D−SUB 15, kompo− D−SUB 15, kompo−<br />

zitný, D−SUB 15, S−Video, zitný, D−SUB 15, komponentný, nentný, S−Video, nentný, S−Video nentný, S−Video nentný, S−Video<br />

audio (jack, RCA) S−Video, audio audio (jack) audio (RCA)<br />

− D−SUB 15 − − − − −<br />

1 W, mono 3 W, mono 1 W, mono 1 W, mono 1 W, mono 0,8 W, mono 1 W, mono<br />

UHB UHP P−VIP UHM SHP UHP ?<br />

130 250 200 155 200 160 160<br />

2000 / 4000 2000 / 3000 2000 / 3000 2000 / 3000 2000 / 3000 2000 / ? 2000 / ?<br />

7,70 Sk / 3,80 Sk 11,29 / 7,53 8,02 / 5,35 7,72 / 5,15 10,63 / 7,01 8,80 / ? 13,03 / ?<br />

áno áno áno áno áno áno áno<br />

áno áno áno áno áno áno áno<br />

nie áno nie nie nie ? nie<br />

áno áno nie áno nie èiastoène (monos<br />

uzamknutia tlaèidiel<br />

<strong>na</strong> projektore)<br />

nie<br />

31 / 27 35 / 32 NA ? / ? ? / ? ? / ? 36 / 33<br />

220 330 W NA 220 W 265 244 230<br />

332 × 92 × 254 114 × 305 × 241 97 × 280 × 205 73 × 297 × 210 ? 79 × 269 × 191 97 × 284 × 254<br />

2,9 3,0 2,1 2,1 2,4 2,1 3,0<br />

áno (mäkká) nie áno, vystuená áno áno (èiastoène vystuená) áno (mäkká) áno (mäkká)<br />

áno áno, vo ve¾kosti áno, funkcia áno áno 1× prezentaèné áno<br />

kreditnej karty bezdrôtovej myši (funkcia bezdrôtovej<br />

myši), 1× klasické<br />

nie / áno / áno nie / áno / áno nie / áno / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno<br />

Codum HP Slovensko IBM Slovensko Pa<strong>na</strong>sonic Opal Multimedia Opal Multimedia Opal Multimedia<br />

<strong>www</strong>.codum.sk <strong>www</strong>.hp.sk <strong>www</strong>.ibm.sk <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk<br />

15 351 / 12 900 22 598 / 18 990 16 053 / 13 490 15 458 / 12 990 21 275 / 18 500 17 612 / 14 800 26 061 / 21 900<br />

41 650 / 35 000 47 588 / 39 990 42 947 / 36 090 82 115 / 69 000 40 947 / 34 410 55 811 / 46 900 47 600 / 40 000<br />

36 / 6 24 / 3 36 / 3 36 / ? 36 / 6 36 / 6 36 / 6<br />

12/2004 PC REVUE 67

H A R D W A R E<br />

razovanej ploche a vernosou podania farieb.<br />

Naopak, pri projektoroch so zobrazovacím<br />

prvkom DLP vernos farieb pokrivkávala.<br />

V prípade projektorov DLP býva vidite¾né<br />

prebíjanie ostatných farieb bielou farbou,<br />

èo je ako odstránite¾ný dôsledok zvýšeného<br />

kontrastu. Najcite¾nejší bol tento jav<br />

pri projektoroch Benq, konkrétne pri modeli<br />

PB8120 bol <strong>na</strong>jbadate¾nejší posun farieb. Naopak,<br />

pri modeli HP vp6111 boli tieto nedostatky vidite¾né<br />

len v obmedzenej miere.<br />

Do sekcie výkon spadal aj test komfortu ovládania.<br />

Ovládanie je v kategórii <strong>na</strong>jlacnejších projektorov<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenie zvládnuté obyèajne ve¾mi<br />

dobre. Ovláda projektor mono vdy prostredníctvom<br />

tlaèidiel <strong>na</strong> projektore alebo dia¾kovo.<br />

Dia¾kové ovládaèe sú v tejto kategórii zväèša jednoduché,<br />

majú ve¾kos platobnej karty. V podstate<br />

všetky menu projektorov spåòali základný atribút<br />

zrozumite¾nosti. V prípade projektora Sanyo PLC-<br />

SW30 však bolo menu predsa len trocha nepreh¾adné<br />

a museli sme sa dlhšie uèi, ako s ním pracova.<br />

Naopak, ovládacie menu projektorov Benq, HP, Hi-<br />

KATEGÓRIA:<br />

FIREMNÉ PROJEKTORY<br />

NAD 100 000 SK BEZ DPH<br />

68 PC REVUE 12/2004<br />

tachi a 3M sú preh¾adné a intuitívne a prinášajú<br />

pouívate¾ovi <strong>na</strong>dpriemerný komfort ovládania.<br />

Výbava. Výbava projektorov cenovo <strong>na</strong>jdostupnejšej<br />

triedy je relatívne podobná. K projektoru<br />

vdy dostanete tlaèený návod, CD s manuálom,<br />

potrebnú kabelá a dia¾kové ovládanie. Taška<br />

k projektoru u nie je <strong>na</strong>to¾ko obvyklá, ale predsa<br />

len rozšírená. Treba <strong>na</strong> òu pamäta <strong>na</strong>jmä v prípa-<br />

de, ak plánujete projektor z èasu <strong>na</strong> èas prenáša.<br />

Samozrejme, nie je taška ako<br />

taška, niektoré z nich chránia projektor<br />

iba pred drobnými škrabancami<br />

a prachom (Sanyo, Toshiba,<br />

Benq, Pa<strong>na</strong>sonic), iné prinášajú aj<br />

základné prvky pasívnej ochrany v podobe<br />

výstue (3M), ktorá ochráni projektor<br />

v prípade drcnutia a pri neopatrnom<br />

zaobchádzaní. Návod k projektorom<br />

sa dodáva takmer výhradne v angliètine a nieko¾kých<br />

svetových reèiach, predsa len však existuje<br />

aj nieko¾ko dodávate¾ov, ktorí sa s<strong>na</strong>ia splni<br />

si zákonnú povinnos a dodávajú ak u nie slovenský,<br />

tak aspoò plnohodnotný èeský návod (<strong>na</strong>pr.<br />

Hitachi CP-S210WT).<br />

Pomer ceny a výkonu. Pri hodnotení tohto<br />

aspektu sme do úvahy brali <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>dobúdaciu<br />

cenu projektora a jeho prevádzkové náklady,<br />

ktoré sú <strong>na</strong>jmä v prípade produktov z „cenovo citlivej<br />

kategórie“ jedným z <strong>na</strong>jdôleitejších parametrov.<br />

Z tohto súboja vyšiel víazne model<br />

Hitachi CP-S210WT, ktorý cenou predstavujúcou<br />

3M X65 3M X70 Eiki LC−X50M Epson EMP−830 Hitachi CP−X1250W<br />

ZÁKLADNÉ PARAMETRE<br />

Typ zobrazovaèa 3× 0,9' Poly−Silicon LCD 3× 1' Poly−Silicon LCD 3× 1,3' Poly−Silicon LCD 3× 0,8' Poly−Silicon LCD 3× 0,99' LCD<br />

Kontrast 350:1 750:1 1100:1 600:1 750:1<br />

Svetelný výkon (ANSI) / v šetrnom reime 2500 / 2000 3500 / 2800 4500 / 3600 3000 / 2200 4500 / ?<br />

Natívne rozlíšenie 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA)<br />

Natívny pomer strán 4:3 4:3 4:3 4:3 4:3<br />

Maximálne rozlíšenie s kompresiou 1280 × 1024 (XGA) 1600 × 1200 (UXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1600 × 1200 (UXGA) 1600 × 1200 (UXGA)<br />

Priblíenie (zoom) 1,3×, optický 1,5×, optický 1,3×, optický 1,65×, optický 1,5×, optický<br />

Vzdialenos projekènej plochy (min. ÷ max. v metroch) 2,1÷8,2 1,8÷15,5 1,4÷14,7 1,4÷9,1 1,2÷23,2<br />

Uhloprieèka obrazu (min. ÷ max. v centimetroch) 101,6÷508 101,6÷1270 ? 76,2÷762 101,6÷1270<br />

Vstupy DVI−I, komponentný, DVI−I, S−Video, D−SUB 15, D−SUB 15, 2× kompo− 2× D−SUB 15, DVI−I, S−Video, D−SUB 15,<br />

2× D−SUB 15, audio komponentný, kompozitný, zitný, 2× audio, komponentný, S−Video BNC, komponentný, kom−<br />

LAN, audio S−Video LAN, audio pozitný, LAN, audio<br />

Výstupy D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15<br />

Reproduktor 1 W + 1 W 1 W + 1 W 5 W + 5 W 5 W, mono 1 W + 1 W<br />

SVETELNÝ ZDROJ<br />

Typ UHB UHB ? UHE UHB<br />

Výkon [W] 250 275 300 200 310<br />

ivotnos (bená prevádzka / whisper mód) v hodinách<br />

Prevádzkové náklady za hodinu premietania (vzh¾adom <strong>na</strong><br />

2000 / 4000 2000 / 4000 2000 / ? 2000 / 3000 2000 / 4000<br />

lampu) v benej prevádzke / whisper móde v Sk s DPH 11,60 / 5,80 11,60 / 5,80 9,14 / ? 10,98 / 7,32 7,49 / 3,74<br />

FUNKCIE<br />

Digitál<strong>na</strong> korekcia geometrie obrazu (keystone) áno áno áno áno áno<br />

Whisper (šetrný reim) áno áno áno áno áno<br />

PIP áno áno áno áno áno<br />

Zaheslovanie projektora nie nie áno nie nie<br />

FYZIKÁLNE PARAMETRE<br />

Hluènos (bená prevádzka / whisper mód) v dB 40 / 36 40 / 36 39 / 35 34 / 28 ? / ?<br />

Spotreba elektrickej energie [W] 410 430 450 300 470<br />

Rozmery [mm] 107 × 361 ×257 160 × 419 × 335 170 × 319 × 420 114 × 279 × 366 150 × 310 × 420<br />

Hmotnos [kg] 4,5 7,7 9,4 4,7 7,7<br />

VÝBAVA<br />

Taška áno áno nie nie nie<br />

Dia¾kové ovládanie áno áno áno áno áno<br />

Návod v SK/CZ/EN jazyku nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / áno / áno<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Rukovä<br />

<strong>na</strong> projektore Epson<br />

S1−H u¾ahèuje jeho prenos <strong>na</strong> krátke vzdialenosti<br />

Dodávate¾ 3M Telegrafia Opal Multimedia AP Media Codum<br />

Internetové stránky <strong>www</strong>.3m.sk <strong>www</strong>.telegrafia.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.apmedia.sk <strong>www</strong>.codum.sk<br />

Ce<strong>na</strong> náhradnej lampy (Sk s DPH / Sk bez DPH) 23 205 / 19 500 23 205 / 19 500 18 285 / 15 900 26 132 / 21 960 14 994 / 12 600<br />

Ce<strong>na</strong> projektora (Sk s DPH / Sk bez DPH) 137 921 / 115 900 254 541 / 213 900 236 691 / 198 800 172 193 / 144 700 284 410 / 239 000<br />

Záruka projektor / lampa (v mesiacoch)<br />

? − nepodarilo sa zisti , − monos nie je k dispozícii<br />

36 / 12 36 / 12 36 / 6 36 / 6 36 / 6

priemer kategórie a prevádzkovými nákladmi patriacimi<br />

k <strong>na</strong>jniším v kategórii poteší nejedného majite¾a. Ce<strong>na</strong><br />

necelé štyri koruny za hodinu premietania v ECO reime<br />

<strong>na</strong>ozaj sprístupòuje èastejšie pozeranie celoveèerných<br />

filmov. Za zmienku však stoja aj cenové trháky Benq<br />

PB6100 s <strong>na</strong>jnišou <strong>na</strong>dobúdacou cenou èi projektory,<br />

ku ktorým v akcii dostanete nieèo <strong>na</strong>vyše. V èase písania<br />

preh¾adu to bol projektor DLP HPvp6111, ku ktorému<br />

ste v cene dostali <strong>na</strong>vyše aj domáce kino.<br />

2. KATEGÓRIA – FIREMNÝ HI−TECH<br />

PROJEKTOR NAD 100 000 SK BEZ DPH<br />

Druhá kategória zahàòa <strong>na</strong> Slovensku zatia¾ nie dostatoène<br />

udomácnené ve¾ké firemné projektory. Na rozdiel<br />

od predošlej kategórie tieto projektory sa nevyz<strong>na</strong>èujú<br />

mobilitou, zato však v mnohých iných parametroch prekvapia.<br />

Medzi prekvapeniami okrem technickej vyspelosti<br />

a vymoeností bola <strong>na</strong>príklad aj hluènos, ktorá sa<br />

pri väèších projektoroch dá efektívne potlaèi. Meradlom<br />

pre druhú kategóriu bola aj ce<strong>na</strong> – v tomto prípade<br />

<strong>na</strong>d 100 000 Sk bez DPH. To je suma, ktorá <strong>na</strong> konci<br />

roka v benej firme môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> stredne ve¾kú investíciu.<br />

Vyhotovenie. V kategórii firemných hi-tech projektorov<br />

sa nedá oèakáva mobilný produkt, ktorý mono<br />

vloi do aktovky a odnies <strong>na</strong> pleci <strong>na</strong> druhú stranu mesta.<br />

V skutoènosti ide vo väèšine prípadov o projektory,<br />

ktoré svojimi rozmermi zaplnia batoinový priestor nejedného<br />

osobného automobilu. Modely v tejto kategórii<br />

by sa dali rozdeli <strong>na</strong> dve základné skupiny – projektory<br />

so základnou mobilitou a statické projektory. Výhodou<br />

ve¾kých projektorov sú lepšie parametre ako v prípade<br />

malých projektorov, ktoré zahàòajú <strong>na</strong>príklad aj zvýšený<br />

svetelný výkon, monos umiestni projektor ïalej od<br />

projekèného plát<strong>na</strong>, väèšie uhloprieèky premietaného obrazu<br />

a podobne. Vyuitie hi-tech projektora <strong>na</strong> väèšie prezentácie<br />

ponúkajú <strong>na</strong>príklad HP pri modeli XP8010 èi projektory<br />

3M v tejto kategórii, ktorých základná výbava zahàòa<br />

aj tašku <strong>na</strong> prenos projektora. Výrobcovia ostatných<br />

projektorov deklarovali statickos projektorov dodaním<br />

obalu v podobe „kúpacej èiapky“, ktorou mono projektor<br />

obali v prípade, e sa nepouíva. V drvivej väèšine prípadov<br />

však mono dokúpi tašku <strong>na</strong> prenos.<br />

Projektory z druhej kategórie sú väèšinou o poz<strong>na</strong>nie<br />

ašie – zaèí<strong>na</strong>júc <strong>na</strong> hmotnostnom dne 2,2 kg pri projektore<br />

Pa<strong>na</strong>sonic PT-LB10NTE a po takmer desa kíl v prípa-<br />

HP XP8010 Optoma EP759 Pa<strong>na</strong>sonic PT−LB10NTE Sanyo PLC−XC10 Toshiba TLP790<br />

1× DLP 1× 0,7' DLP 3× 0,7' Poly−Silicon LCD 3× LCD 3× 1' Poly−Silicon LCD<br />

800:1 2000:1 ? 450:1 400:1<br />

2600 / ? 3500 / ? 2000 / ? 3000 / ? 3000 / −<br />

1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA)<br />

4:3 4:3 4:3 4:3 4:3<br />

1600 × 1200 (UXGA) 1280 × 1024 (SXGA) 1600 × 1200 (UXGA) 1600 × 1200 (UXGA) 1600 × 1200 (UXGA)<br />

1,2×, optický 1,2×, optický 1,2×, optický 1,3×, optický 1,3×, optický<br />

1,5÷14,0 1,5÷10,0 1,2÷11 ? 1,7÷6,8<br />

78,3÷873 78,7÷624 84÷762 75÷762 101,6÷508<br />

DVI−I, D−SUB 15, D−SUB 15, komponentný, D−SUB 15, komponentný, D−SUB 15, komponentný, D−SUB 15, komponentný,<br />

komponentný, kom− kompozitný, S−Video S−Video, audio kompozitný, DVI−I, DVI−I, S−Video, audio<br />

pozitný, LAN, audio S−Video, audio<br />

D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15 D−SUB 15<br />

5 W + 5 W 3 W + 3 W 1 W, mono 1 W, mono 1 W, mono<br />

P−VIP UHP UHM ? UHP<br />

250 300 155 300 250<br />

1500 / ? 2000 / 3000 2000 / 3000 2000 / ? 2000 / −<br />

14 / ? 8,91 / 5,94 7,72 / 5,15 8,80 / ? 10,41 / −<br />

áno áno áno áno áno (horizontál<strong>na</strong><br />

aj vertikál<strong>na</strong>)<br />

áno áno áno áno nie<br />

áno áno áno áno áno<br />

áno nie áno nie nie<br />

34 / 32 32 / 28 ? / ? 38 / ? 38 / −<br />

400 360 220 ? 340<br />

140 × 305 × 442 84 × 277 × 226 73 × 297 × 210 390 × 274 × 112 99 × 338 × 254<br />

6,0 3,4 2,2 5,8 4,2<br />

áno nie áno nie áno<br />

áno áno áno áno áno<br />

nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno<br />

HP Opal Multimedia Pa<strong>na</strong>sonic Opal Multimedia Expert & Partner, Bratislava<br />

<strong>www</strong>.hp.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.pa<strong>na</strong>sonic.sk <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk <strong>www</strong>.expa.sk<br />

20 944 / 17 600 17 825 / 15 500 15 458 / 12 990 17 612 / 14 800 20 825 / 17 500<br />

178 488 / 149 990 125 545 / 105 500 117 810 / 99 000 153 391 / 128 900 170 884 / 143 600<br />

24 / 3 36 / 6 36 / ? 36 / 6 36 / 6<br />

12/2004 PC REVUE 69

H A R D W A R E<br />

Zadný panel datavideoprojektorov z druhej kategórie èasto prekvapí<br />

mnostvom konektorov (<strong>na</strong> obrázku HP−XP8010)<br />

de projektora Eiki. Zatia¾ èo v predošlej kategórii<br />

sme prítomnos rukoväti <strong>na</strong> prenos projektora<br />

vyzdvihli, v tejto kategórii predstavuje samozrejmos,<br />

bez ktorej sa väèší projektor nezaobíde. Pri<br />

ve¾kých projektoroch si niekedy treba zvyknú, e<br />

ostrenie neprebieha manuálne, ale elektronicky prostredníctvom<br />

servomotorov. Spoèiatku pravdepodobne<br />

nebudete ma v takomto ostrení taký cit, ako<br />

by ste mali pri zaostrovaní rukou, ale èasom sa aj <strong>na</strong><br />

tento spôsob dá zvyknú. Motorickým zaostrovaním<br />

a zoomom disponovali <strong>na</strong>príklad modeloví príbuzní<br />

z dielní 3M – modely X65 a X70, projektor Hitachi<br />

CP-X1250W èi Epson EMP-830 a Sanyo PLC-XC10,<br />

ktorý dokonca dokázal zaostri aj bez zásahu pouívate¾a.<br />

Výrobcovia ve¾kých projektorov sa viac<br />

zameriavajú <strong>na</strong> komplexné riešenie prezentaèných<br />

potrieb zákazníka, a tak sa <strong>na</strong>príklad môete doèka<br />

reálne pouite¾nej audiosústavy, zabudovanej do<br />

projektora. Zaujímavosou bol zosilòovaè zabudovaný<br />

do projektora Eiki LC-X50M. Ak nie ste spokojní<br />

so zvukovým výstupom z projektora, jednoducho<br />

pripojíte vlastné reproduktory ku konektorom<br />

umiestneným pod objektívom projektora.<br />

Parametre. Parametre ve¾kých hi-tech projektorov<br />

sú o triedu vyššie ako v prípade bených firemných<br />

projektorov. Pri produktoch, ktoré nezapadali<br />

do radu „ve¾kých a akých“ projektorov, bola<br />

dôvodom úèasti v tejto kategórii<br />

pridaná hodnota v prípade technológie.<br />

Projektor Pa<strong>na</strong>sonic PT-<br />

LB10NTE technologicky vychádza<br />

z modelu PT-LB10NVE, ktorý sa<br />

zmestil do kategórie do 60 000 Sk<br />

s DPH, <strong>na</strong> rozdiel od neho však disponuje<br />

rozhraním bezdrôtového<br />

pripojenia prostredníctvom wi-fi.<br />

Druhý projektor, ktorý <strong>na</strong> prvý po-<br />

h¾ad nezapadal do tejto hmotnostnej<br />

kategórie, bol model Optoma<br />

EP759, ktorý to síce svojimi proporciami<br />

nedával <strong>na</strong>javo, ale poh¾ad<br />

do tabu¾ky parametrov <strong>na</strong>povedá,<br />

e ide o plnohodnotný hi-tech projektor so zvýšeným<br />

svetelným výkonom a <strong>na</strong>tívnym rozlíšením.<br />

Prekvapil nás tichý chod niektorých produktov.<br />

Napríklad pri HP XP8010 by sa s trochou zvelièenia<br />

dalo aj zaspa. Ve¾ké projektory sú tiché <strong>na</strong>jmä vïaka<br />

tomu, e sa pri ich stavbe dajú poui väèšie pomalobené<br />

ventilátory èi tlmenie výduchov. Projektory<br />

vyššej triedy disponujú aj širšími monosami<br />

pripojenia zdrojov signálu. Zaujímavosou bol zosilòovaè<br />

zabudovaný do projektora Eiki LC-X50M.<br />

Zaujímavá je aj funkcia lens shift, ktorá u¾ahèí<br />

umiestòovanie projektora v miestnosti. Umoòuje<br />

pohyb objektívu vo vertikálnom aj horizontálnom<br />

70 PC REVUE 12/2004<br />

Pomocný optický systém<br />

automatického zaostrovania<br />

<strong>na</strong> projektore Epson EMP−830<br />

smere <strong>na</strong> jemné doladenie obrazu<br />

<strong>na</strong> projekènej ploche.<br />

Takúto funkciu okrem projektora<br />

Eiki ponúkal <strong>na</strong>príklad aj<br />

model Hitachi. Pozoruhodná<br />

je aj funkcia autofokus, ktorá<br />

zabezpeèuje automatické zaostrenie<br />

obrazu <strong>na</strong> plátno spôsobom<br />

podobným ako pri fotoaparáte.<br />

Disponoval òou <strong>na</strong>príklad<br />

projektor Sanyo PLC-<br />

XC10, ktorý sa po zapnutí dokázal<br />

automaticky a plnohodnotne<br />

<strong>na</strong>konfigurova vzh¾adom<br />

<strong>na</strong> okolité prostredie a premietaciu plochu.<br />

Výkon. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e sa nám v jednej kategórii<br />

vplyvom zadaných kritérií zišli projektory<br />

vyššej aj nišej triedy, mali sme monos porov<strong>na</strong><br />

výsledky oboch skupín. Zvýšený svetelný výkon sa<br />

stáva badate¾ným a pri slabom zatemnení premietacej<br />

miestnosti. Rozdiel medzi projektorom so svietivosou<br />

2000 ANSI lúmenov a 4500 ANSI lúmenov je<br />

u badate¾ný a oceníte ho <strong>na</strong>príklad v aule, kde je<br />

úplné zatemnenie takmer nemoné. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, e projektory 3M a Hitachi sa vyrábajú v rov<strong>na</strong>kej<br />

továrni, budú sa vám pri prechode medzi z<strong>na</strong>èkami<br />

zda známe. V <strong>na</strong>šom teste to bolo vidie <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> nápadnej podobe projektora Hitachi CP-<br />

X1250W a 3M X70. Ve¾mi familiárne je aj ovládanie<br />

v menu, ktoré je intuitívne, preh¾adné a <strong>na</strong>uèi sa<br />

s ním pracova je záleitos nieko¾kých minút.<br />

Zaujímali nás rozdiely medzi bezdrôtovým pripojením,<br />

ktorým niektoré projektory z kategórie disponovali.<br />

Oba projektory so spomí<strong>na</strong>nou funkciou<br />

HP XP8010 aj Pa<strong>na</strong>sonic PT-LB10NTE sme riadne<br />

prevetrali a otestovali sme stabilitu spojenia a plynulos<br />

dátového toku. Projektory však aj v saených<br />

podmienkach a pri zvýšenom dátovom toku plynule<br />

zvládali prenos a <strong>na</strong> premietaciu plochu. Výrobcovia<br />

nezaváhali pri elektronike ani pri optike a odrazilo<br />

sa to aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>meraných výsledkoch. Aj vïaka<br />

pouitej technológii LCD sme nemali<br />

ani v jednom prípade dôvod<br />

znepokoji sa <strong>na</strong>d výsledkom farebnej<br />

homogenity a s vernosou<br />

farieb môeme vyslovi spokojnos.<br />

V tomto prípade sa dá poveda,<br />

e zákazník sa môe spo¾ahnú,<br />

e dostane to, za èo zaplatil.<br />

Výbava. Výkon projektorov<br />

vyššej triedy je prispôsobený <strong>na</strong><br />

ve¾ké prezentácie. Mono sa s nimi<br />

stretnú <strong>na</strong>príklad v prednáškových<br />

sálach, aulách a podobne.<br />

Svedèia o tom aj parametre, ktoré<br />

poukazujú <strong>na</strong> monos umiestni<br />

niektoré projektory z tejto skupiny aj za hranicu<br />

desiatich metrov, èo bola v prvej skupine skôr výnimka<br />

ako pravidlo. V tomto parametri vedie projektor<br />

Hitachi, ktorým zaostríte <strong>na</strong> projekènú plochu vzdialenú<br />

aj vyše 20 metrov. Uhloprieèka takéhoto obrazu<br />

bude ma úctyhodných 12 metrov. Ak potrebujete<br />

ïaleký dosah projektora, máte vyhliadnutý projektor,<br />

ale jeho základné parametre vám v tomto smere<br />

nevyhovujú, skúste sa informova u predajcu <strong>na</strong> špeciálne<br />

objektívy, ktoré sa k projektorom v tejto kategórii<br />

niekedy dajú dokúpi a doinštalova. V ponukách<br />

k niektorým projektorom sme <strong>na</strong>šli <strong>na</strong>príklad<br />

širokouhlé èi teleskopické šošovky. Vo výbave mono<br />

okrem štandardu (kabeláe, dia¾kového ovládaèa)<br />

nájs <strong>na</strong>príklad aj prípravu <strong>na</strong> bezdrôtovú prezentáciu<br />

(projektor HP XP8010) èi sieové rozhranie, prostredníctvom<br />

ktorého mono projektor <strong>na</strong> dia¾ku<br />

ovláda. Prezentaèné dia¾kové ovládanie v tejto kategórii<br />

predstavuje úplne nový pojem. Okrem klasických<br />

funkcií (ovládanie projektora, funkcia bezdrôtovej<br />

myši) niektoré dia¾kové ovládaèe zvládnu ovláda<br />

aj tri projektory <strong>na</strong>raz (3M X70, Hitachi, CP-X1250W).<br />

Pomer ceny a výkonu. Projektory <strong>na</strong>d<br />

100 000 bez DPH preukázali schopnosti dokazujúce,<br />

e sú hodné svojej ceny. V niektorých prípadoch sa<br />

<strong>na</strong>vyše ich prevádzkové náklady blíia prevádzkovým<br />

nákladom bených domácich projektorov. Bolo to tak<br />

Projektor Eiki funguje aj ako zosilòovaè, ku ktorému<br />

mono pripoji vlastnú reprosústavu<br />

<strong>na</strong>príklad v prípade projektora Hitachi CP-X1250W,<br />

ktorého ce<strong>na</strong> za hodinu prevádzky vïaka priaznivej<br />

cene lampy a jej výdri podliezla latku <strong>na</strong> hranici štyroch<br />

korún pri pouívaní šetrného reimu. Za vyššiu<br />

cenu dostávate vyšší výkon a vyšší komfort ovládania.<br />

Projektory z vyššej triedy tak mono prirov<strong>na</strong><br />

k autám s automatickou prevodovkou, kde za vyššiu<br />

cenu za vás projektor spraví mnostvo práce sám.<br />

3. KATEGÓRIA –<br />

ULTRAPRENOSNÝ PROJEKTOR<br />

V tretej kategórii sa zišli štyri projektory, ktoré spåòali<br />

parameter „ultraprenosnosti“. Vo všetkých prípadoch<br />

išlo o projektory postavené <strong>na</strong> technológii<br />

DLP, ktorá umoòuje miniaturizáciu a <strong>na</strong> takú úroveò,<br />

e projektor mono <strong>na</strong>zva „kabelkovým“. A <strong>na</strong>ozaj,<br />

niektoré dodávané tašky <strong>na</strong>ozaj pripomí<strong>na</strong>li<br />

ve¾kosou skôr kabelky ako tašky <strong>na</strong> projektory. Pri<br />

ultraprenosných modeloch sa obyèajne treba pripravi<br />

<strong>na</strong> kompromisy. Tie sú však nieko¾konásobne preváené<br />

pridanými funkciami. Napríklad zvýšený hluk<br />

èi absencia optického zoomu sú obyèajne kompenzované<br />

pokroèilejšími prezentaènými funkciami, <strong>na</strong>príklad<br />

dia¾kovým ovládaním kombinovaným s funkciou<br />

bezdrôtovej myši. Kadopádne treba podotknú,<br />

e tieto ultraprenosné projektory <strong>na</strong>priek svojej ve¾kosti<br />

a hmotnosti nestrácajú takmer niè z funkcií<br />

projektorov úplnej ve¾kosti a umoòujú realizova<br />

dôstojnú po¾nú prezentáciu prakticky kdeko¾vek.<br />

Vyhotovenie. Projektory s prívlastkom ultrapresnosné<br />

sa môu popýši hmotnosou okolo jedného<br />

kilogramu a rozmermi, ktorými nepresahujú<br />

rozmery papiera formátu A4. V <strong>na</strong>šej kategórii tieto<br />

rozmery presahoval len projektor z<strong>na</strong>èky Benq, aj to<br />

však len o nieko¾ko málo gramov a milimetrov. Naopak,<br />

dva z testovaných projektorov (IBM E400,<br />

Optoma EzPro 725) by vïaka svojim rozmerom nepresahovali<br />

pôdorysom ani rozmery papiera formátu<br />

A5. Kryty malých projektorov sú vyhotovené<br />

z materiálov dobre odvádzajúcich teplo, ide tu<br />

o kompromis medzi hluènosou projektora a odvo-

dom tepla. Ultraprenosné projektory tak obyèajne<br />

pália celým telom a po dokonèení prezentácie potrebujú<br />

ešte chví¾u <strong>na</strong> dochladenie pláša.<br />

Parametre. Všetky projektory v tejto kategórii<br />

nesú parametre klasických projektorov DLP. Práve<br />

táto technológia umoòuje maximálnu miniaturizáciu<br />

projektorov a <strong>na</strong> úroveò vreckového projektora.<br />

To všetko pri zachovaní parametrov projektorov DLP<br />

benej ve¾kosti. Nie je teda zvláštnosou stretnú sa<br />

v tejto kategórii s projektorom s kontrastom 2000:1<br />

a svietivosou 2000 ANSI lúmenov (prípad projektora<br />

Benq 2240). Natívne rozlíšenie <strong>na</strong>priek rozmerom<br />

projektora v troch štvrtinách modelov dosiahlo 1024<br />

× 768 bodov, èo je <strong>na</strong> úrovni kategórie firemných<br />

projektorov a predurèuje tieto zariadenia <strong>na</strong> prezentaèné<br />

úèely. Výnimkou bol len model HP SB21, ktorého<br />

<strong>na</strong>tívne rozlíšenie dosahovalo „len“ SVGA, teda<br />

800 × 600 bodov. Projektor HP SB21 bol ešte ochudobnený<br />

o optický zoom, ostatné projektory v kategórii<br />

disponovali zoomom <strong>na</strong> úrovni 1,16× ÷ 1,2×.<br />

Fyzikálny parameter hmotnos sa tie nesie v z<strong>na</strong>mení<br />

miniaturizácie. Tri zo štyroch projektorov svojou<br />

hmotnosou oscilovali okolo 1 kilogramu, iba<br />

projektor Benq mal hmotnos takmer dva kilogramy.<br />

KATEGÓRIA:<br />

ULTRA MOBILNÉ<br />

PROJEKTORY<br />

Výkon. Pri projektoroch „mušej hmotnosti“<br />

sme <strong>na</strong> prvé miesta pri hodnotení<br />

zaradili èitate¾nos textu, kontrast a geometriu<br />

obrazu. To všetko sú parametre<br />

dôleité pre kvalitné prezentaèné zariadenie.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e projektory<br />

z tejto kategórie boli <strong>na</strong>jmenej problémovými<br />

z celého testu a ich výsledky<br />

boli vyrov<strong>na</strong>né. Aj prevádzka bez problémov<br />

sa skrýva vo vyššej cene, ktorú za<br />

takýto projektor zaplatíte. Vo výbave tak<br />

nájdete prezentaèné dia¾kové ovládania<br />

s integrovanou funkciou laserového ukazovadla,<br />

bezdrôtovej myši èi riadenia prezentácie.<br />

Pri menších projektoroch si treba zvyknú<br />

<strong>na</strong> zvýšenú hladinu hluku, ktorá je<br />

o nieko¾ko decibelov vyššia ako v prípade<br />

bených projektorov. Spôsobujú to<br />

<strong>na</strong>jmä rozmery – do malého projektora<br />

sa zmestia obyèajne len štvorcentimetrové<br />

ventilátory, ktoré, prirodzene, huèia<br />

viac. Stále však nejde o neprimeraný hluk, ktorý<br />

by zásadným spôsobom obaoval obecenstvo<br />

Benq 2240 HP SB21 IBM M400 Optoma EzPro 725<br />

ZÁKLADNÉ PARAMETRE<br />

Typ zobrazovaèa 1 × 0,7' DLP 1 × 0,6' DLP 1 × 0,7' DLP 1 × 0,7' DLP<br />

Kontrast 2000:1 1800:1 1800:1 2000:1<br />

Svetelný výkon (ANSI) / v šetrnom reime 2000 / ? 800 / ? 1100 / ? 1100 / ?<br />

Natívne rozlíšenie 1024 × 768 (XGA) 800 × 600 (SVGA) 1024 × 768 (XGA) 1024 × 768 (XGA)<br />

Natívny pomer strán 4:3 4:3 4:3 4:3<br />

Maximálne rozlíšenie s kompresiou 1280 × 1024 (SXGA) 1024 × 768 (XGA) 1280×1024 (SXGA) 1280 × 1024 (SXGA)<br />

Priblíenie (zoom)<br />

Vzdialenos projekènej plochy<br />

1,2×, optické nie 1,2×, optické 1,16×, optické<br />

(min. ÷ max. v metroch)<br />

Uhloprieèka obrazu<br />

0,8÷10 1÷12 ? 1,2÷10<br />

(min. ÷ max. v centimetroch) 55,9÷762 63,5÷624,8 ? 70,1÷624,8<br />

Vstupy D−SUB 15, kompo− DVI−I DVI−I, audio D−SUB 15, kompo−<br />

nentný, S−Video nentný, S−Video<br />

Výstupy − − − −<br />

Reproduktor 1 W, mono nie 0,5 W, mono ?<br />

SVETELNÝ ZDROJ<br />

Typ ? P−VIP P−VIP P−VIP<br />

Výkon [W]<br />

ivotnos (bená prevádzka / whisper mód)<br />

200 W 120 120 120<br />

v hodinách<br />

Prevádzkové náklady za hodinu premietania<br />

(vzh¾adom <strong>na</strong> lampu) v benej prevádzke /<br />

2000 / 3000 2000 / ? 2000 / 3000 2000 / ?<br />

whisper móde v Sk s DPH ? / ? 11,19 / ? 8,00 / 5,35 7,70 / ?<br />

FUNKCIE<br />

Digitál<strong>na</strong> korekcia geometrie obrazu (keystone) áno áno áno áno<br />

Whisper (šetrný reim) áno áno áno nie<br />

PIP áno áno nie áno<br />

FYZIKÁLNE PARAMETRE<br />

Hluènos (bená prevádzka / whisper<br />

mód) v dB 36 / 34 35 / ? ? / ? 34 / ?<br />

Spotreba elektrickej energie [W] 265 160 250 190<br />

Rozmery [mm] 61 × 239 ×178 58 × 201 × 142 48 × 183 × 163 56 × 198 × 147<br />

Hmotnos [kg] 1,9 1,0 1,1 1,0<br />

VÝBAVA<br />

Taška áno áno áno áno<br />

Dia¾kové ovládanie áno áno, integrovaná funkcia áno, integrovaná funkcia áno<br />

bezdrôtovej myši bezdrôtovej myši<br />

Návod v SK/CZ/EN jazyku nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno nie / nie / áno<br />

OBCHODNÉ INFORMÁCIE<br />

Dodávate¾ Agem Computers HP Slovensko IBM Opal Multimedia<br />

Internetové stránky <strong>www</strong>.agem.sk <strong>www</strong>.hp.sk <strong>www</strong>.ibm.com/sk/ <strong>www</strong>.opalmultimedia.sk<br />

Ce<strong>na</strong> náhradnej lampy (Sk s DPH / bez DPH) 11 769 / 9890 22 386 / 19 190 16 053 / 13 490 15 410 / 13 400<br />

Ce<strong>na</strong> projektora (Sk s DPH / bez DPH) 65 438 / 54 990 67 818 / 56 990 80 075 / 67 290 74 506 / 62 610<br />

Záruka projektor / lampa (v mesiacoch) 36 / ? 24 / 3 36 / 3 36 / 3<br />

? − nepodarilo sa zisti , − monos nie je k dispozícii<br />

H A R D W A R E<br />

Dia¾kové ovládanie k projektoru HP SB21 –<br />

zriedkavo pouívané tlaèidlá mono zakry,<br />

aby sa náhodne nepostláèali<br />

alebo prednášajúceho. Niektoré z projektorov<br />

disponujú aj šetrným (whisper) re-<br />

imom, ktorý za cenu zníenia svetelného<br />

výkonu zníi aj otáèky ventilátora a tým aj<br />

hluènos zariadenia. Výkonom, kvalitou<br />

zobrazenia, geometriou obrazu sa projektory<br />

dos pribliovali. Pri všetkých bolo<br />

moné bada prebíjanie ostatných farieb<br />

bielou farbou, èo je spôsobené vysokým<br />

kontrastom. Pri všetkých ultraprenosných<br />

projektoroch sme zistili jemnú aberáciu –<br />

jav spôsobený kompromismi pri výrobe<br />

optiky. Aberácia však nebola zvláš zjavná<br />

a badate¾ná bola a pri blišom poh¾ade<br />

<strong>na</strong> premietaný obraz.<br />

Výbava. Výbava ultraprenosných<br />

projektorov sa zásadne nelíšila od väèších<br />

kolegov. Bene v nej nájdete kabelá,<br />

návod <strong>na</strong> pouitie, dia¾kové ovládanie a tašku.<br />

Výrobca, ktorý chce zdôrazni maximálnu mobilitu<br />

prístroja, nezabudne pribali okrem náplecnej<br />

tašky ani súpravu adaptérov <strong>na</strong><br />

pouitie projektora v rôznych kútoch<br />

sveta. Kabelá je <strong>na</strong>dmieru dôleitá,<br />

<strong>na</strong>jmä ak je neštandardná ako v prípade<br />

projektora HP SB21. Neštandardne široký<br />

kábel DVI sa smerom k PC rozdvojuje<br />

<strong>na</strong> dva – jeden signálový a druhý USB,<br />

ktorý zabezpeèuje funkcio<strong>na</strong>litu bezdrôtovej<br />

myši.<br />

Pomer ceny a výkonu. Pri projektoroch<br />

tohto typu sa oèakáva, e je<br />

doplnkovou výbavou firemnej prezentaènej<br />

techniky, a preto sa <strong>na</strong> cenu príliš<br />

pri kúpe neh¾adí. Ako primárny projektor<br />

ho však dobre vyuijú aj obchodní<br />

cestujúci èi ¾udia s potrebami prezentova<br />

<strong>na</strong> cestách. Ceny takýchto projektorov<br />

sú síce vyššie ako v prípade bených<br />

projektorov, ale zaèí<strong>na</strong>jú sa <strong>na</strong> úrovni<br />

65 000 Sk s DPH (Benq 2240), èo je len<br />

o málo viac, ako je vrchný strop prvej kategórie.<br />

Pri kúpe ultramobilného projektora<br />

treba ráta s vyššími prevádzkovými<br />

nákladmi ako v prípade bených projektorov,<br />

iarovky toti bývavajú drahšie,<br />

zato so štandardnou výdrou okolo 1500<br />

a 2000 hodín prevádzky.<br />

ZÁVER<br />

Rozmáhajúci sa trh s datavideoprojektormi,<br />

zniovanie cien a prevádzkových<br />

nákladov, zvyšovanie kvality, to všetko<br />

sú pre nás podnety <strong>na</strong> ïalšie sledovanie<br />

tohto segmentu i v budúcnosti. Preto sa<br />

budeme aj <strong>na</strong>ïalej venova tejto problematike<br />

a prináša vám èerstvé novinky<br />

z tejto oblasti. V budúcom roku pripravujeme<br />

okrem priebených recenzií aj<br />

testy, ktoré by vám vniesli viac svetla do<br />

problematiky a v koneènom dôsledku aj<br />

vyšší divácky komfort do vašich prezentaèných<br />

miestností a domácich kín.<br />

<br />

12/2004 PC REVUE 71

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

<strong>TEST</strong>: Wi−Fi – externé<br />

prístupové body<br />

Michal Holeš<br />

V predchádzajúcom vydaní<br />

PC REVUE sme testovali<br />

karty, ktoré po zasunutí do<br />

PC umoòovali pripojenie<br />

k bezdrôtovej sieti. Teraz sme<br />

však pod drobnoh¾ad vzali<br />

adaptéry, ktoré sa k poèítaèu<br />

pripájali zvonka a s poèítaèom<br />

sú spojené pomocou<br />

eternetového kábla.<br />

Klady tohto typu adaptérov<br />

sú jednoz<strong>na</strong>èné. Ich pouívate¾<br />

nemusí inštalova<br />

nijaký ovládací softvér. Vïaka<br />

prenosnosti ich mono ¾ahko zobra<br />

so sebou, a tak sa nimi mono<br />

<strong>na</strong>príklad pripája v práci bezdrôtovo<br />

k lokálnej sieti a po skonèení<br />

pracovného èasu sa s tým<br />

istým adaptérom pripája <strong>na</strong> sie<br />

medzi domami èi internet.<br />

Tomuto typu adaptérov sme<br />

sa venovali u v aprílovom PC<br />

REVUE. Vtedy sme ich testovali ako prístupové<br />

body v budove, èomu bola podriadená aj metodika<br />

testu. Teraz sme ich však vyskúšali v takom prostredí,<br />

v akom sa <strong>na</strong> Slovensku väèšinou pouívajú<br />

– <strong>na</strong> vytváranie roz¾ahlejších sietí medzi budovami<br />

èi <strong>na</strong> pripojenie do internetu.<br />

Opis meracieho postupu:<br />

Vysielacia èas bola<br />

umiestnená pod bratislav−<br />

ským Slavínom, prijímacia<br />

lokalita je zobrazená aj <strong>na</strong><br />

zväèšenom obrázku<br />

IDEÁLNY ADAPTÉR WI−FI<br />

Charakterizova ideálny externý mikrovlnný adaptér<br />

je vcelku jednoduchá úloha. Mal by ponúka<br />

<strong>na</strong>jlepší pomer ceny a výkonu. Mal by by jednoducho<br />

ovládate¾ný a dostatoène citlivý. Tomu sa podriadili<br />

aj podmienky, ktoré sme zaruèili kadému<br />

adaptéru.<br />

AKO SME <strong>TEST</strong>OVALI?<br />

Test bol zameraný <strong>na</strong> problematiku výberu èo <strong>na</strong>jvýhodnejšieho<br />

riešenia ponúkajúceho monos vytvorenia<br />

siete v otvorenom priestore tak z výkonnostného,<br />

ako aj z efektívneho a fi<strong>na</strong>nèného h¾adiska.<br />

Preto sme do testu prijímali zariadenia, ktoré<br />

dokáu pracova v klientskom reime. Mohli sa<br />

v òom teda zúèastni všetky zariadenia, ktoré dokáu<br />

pracova ako prístupové body alebo smero-<br />

vaèe. Takisto výber typu podporovanej<br />

normy sme nechali <strong>na</strong> dodávate¾a. Testovali sme<br />

zariadenia podporujúce pomalšiu normu 802.11b<br />

(rýchlos 11 Mb/s half-duplex), ale aj rýchlejšiu<br />

802.11g (54 Mb/s half-duplex).<br />

Náš záujem sa sústredil hlavne <strong>na</strong> prenosovú<br />

rýchlos a citlivos klientskeho prijímaèa. Priemernú<br />

prenosovú rýchlos sme overovali pomocou<br />

programu Total Commander prenosom súboru<br />

s ve¾kosou 28 MB <strong>na</strong> server i zo servera FTP priamo<br />

pripojeného k vzdialenému prístupovému bo-<br />

du. Pri testoch sme vyuívali poèítaè so<br />

základnou doskou Via Epia MiniITX s procesorom<br />

taktovaným <strong>na</strong> 800 MHz, <strong>na</strong> ktorej<br />

bolo osadených 256 MB RAM, s <strong>na</strong>inštalovaným<br />

Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l<br />

a SP1. Adaptéry sme pripájali k dvom<br />

prístupovým bodom. Prvý, v tabu¾ke<br />

oz<strong>na</strong>èený ako vzdialený, bol umiestnený<br />

vzdušnou èiarou vo vzdialenosti pribline<br />

4,5 km, prièom spoj prechádzal po<strong>na</strong>d bratislavské<br />

centrum. Pri komunikácii sme<br />

v tomto prípade vyuívali <strong>na</strong> klientskej<br />

strane anténu Pacific Wireless PW 19 so ziskom 19<br />

dB a vyarovacím uhlom 17 stupòov. Na strane prístupového<br />

bodu bola umiestnená anté<strong>na</strong> CSAT ISM<br />

22 HP so ziskom 22 dB a vyarovacím uhlom<br />

9 stupòov. Od klientskej antény viedol trojmetrový<br />

kábel s celkovým útlmom <strong>na</strong> kábli 1,6 dB + pigtail<br />

s útlmom 1,5 dB.<br />

Druhý prístupový bod, v tabu¾ke oz<strong>na</strong>èený ako<br />

blízky, bol vzdialený necelých 300 metrov. V tomto<br />

prípade sme <strong>na</strong> obidvoch stranách vyuívali anténu<br />

Micro 8 s priemerom 13 cm, ktorej zisk je 6,9 dB

a vyarovací uhol 40 stupòov. Od antény urèenej<br />

pre tento prístupový bod viedol pämetrový kábel<br />

s útlmom <strong>na</strong> vodièi a <strong>na</strong> koncovkách 3,95 dB. Týmto<br />

testom sme zaruèili komplexné sledovanie latencie,<br />

stratovosti paketov i prenosovej rýchlosti.<br />

Skúmali sme však aj citlivos prijímaèa jednotlivých<br />

adaptérov. Zisovali sme ju vo webovom rozhraní,<br />

kde sme si nechali vypísa všetky nájdené<br />

siete pomocou antény urèenej pre bliší prístupový<br />

bod. Tento typ adaptérov sa však èasto pouíva aj<br />

ako prístupový bod, a preto sme vyskúšali monos<br />

regulácie vysielacieho výkonu.<br />

Poïme sa teraz blišie pozrie <strong>na</strong> jednotlivé zariadenia,<br />

ktoré sme zoradili v abecednom poradí<br />

pod¾a názvu výrobcu.<br />

Compex WPE54G<br />

Toto zariadenie je rozhodne dizajnérsky <strong>na</strong>jpôsobivejšie.<br />

Na jeho vrchnej strane sa <strong>na</strong>chádza dvanás<br />

diód. V spodnom rade sú umiestnené LED sig<strong>na</strong>lizujúce<br />

stav zariadenia a vo vrchnom rade poèet<br />

rozsvietených diód sig<strong>na</strong>lizuje rýchlos, ktorou sa<br />

prenášajú dáta. Pôsobivý je aj ¾avý bok adaptéra,<br />

z ktorého vytàèa zabudovaná PC karta, ktorú však<br />

nemono zo zariadenia vyòa. Adaptér dokáe pracova<br />

v šiestich reimoch – klient AP, Gateway, bezdrôtový<br />

smerovaè, bezdrôtový eternetový adaptér<br />

a bezdrôtový bridge. Adaptér mono vyui aj ako<br />

DHCP server – pri zapnutí tejto vo¾by pridelí všetkým<br />

pripojeným zariadeniam adresu IP v zadanom<br />

rozsahu. Okrem týchto moností sa dá <strong>na</strong>stavi aj<br />

automatická synchronizácia adaptéra so serverom<br />

NTP, èo pomôe pri riešení problémov. Prakticky<br />

samozrejmosou je ma<strong>na</strong>ment pomocou protokolu<br />

SNMP (Simple Network Ma<strong>na</strong>gement Protocol).<br />

Na menej príjemné fakty sme <strong>na</strong>trafili pri testovaní<br />

prenosových rýchlostí i pred ním. Adaptér<br />

nedokázal vyh¾adáva dostupné siete, a tak sme<br />

museli zada názov nášho AP ruène a nemohli sme<br />

skúma citlivos jeho prijímaèa. Pri prenose nebol<br />

Compex WPE54G <strong>na</strong>jpomalší, ale ani <strong>na</strong>jrýchlejší.<br />

Vcelku sa umiestnil <strong>na</strong> piatom mieste.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4730 Sk s DPH (3975 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Netcons<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Monos pouitia adaptéra ako servera DHCP<br />

☺ Monos prenosu pomocou 802.11g<br />

Nemonos zistenia dostupných sietí Wi-Fi<br />

OvisLink WL−5420AP<br />

Na tele tohto adaptéra, ladenom v príjemnej modrej<br />

farbe, je osadených spolu osem diagnostických<br />

diód. Sig<strong>na</strong>lizujú zapnutie zariadenia, stav a typ<br />

eternetového pripojenia i stav mikrovlnnej èasti<br />

prístroja. Prístroj nedokáe automaticky zisti typ<br />

eternetového kábla – v prípade pouitia kríenej<br />

dvojlinky treba poui prepí<strong>na</strong>è umiestnený <strong>na</strong><br />

zadnej strane. Rov<strong>na</strong>ko neštandardné je aj prepí<strong>na</strong>nie<br />

zariadenia medzi reimom Access Point<br />

H A R D W A R E<br />

Tabu¾ka 1 Výsledky testu prenosových rýchlostí<br />

Bliší AP Vzdialený AP<br />

Z<strong>na</strong>èka Typ Èipová Download Upload Download Upload Poèet Celkové Ce<strong>na</strong><br />

súprava (kB/s) (kB/s) (kB/s) (kB/s) nájdených sietí umiestnenie (Sk s DPH)<br />

Compex WP11B+ Hermes 2 471,7 262,7 186,5 135,7 Nebolo moné zisti 5 4 730<br />

Ovislink WL−5420AP Intersil 415 198,2 51,8 12,5 14 8 2 832<br />

Ovislink WL−1120AP Realtek 526,4 304,7 261,7 196,3 7 2 2 368<br />

Planet WAP−1963A Realtek 351,6 234,4 238,3 181,6 9 6 3 320<br />

Planet WAP−4000 TI? 411,1 147,5 169,9 67,4 Nebolo moné zisti 7 4 165<br />

Se<strong>na</strong>o NL−2611CB3Plus Deluxe Intersil 2,5 429,7 243,2 260,7 198,2 6 4 4 106<br />

Wline W−3000D Realtek 571,3 320,3 253,9 169,9 7 1 2 011<br />

Z−COM XI−1500H Intersil 2,5 497,1 291 305,7 141,6 Nebolo moné zisti 3 9 151<br />

Spoj <strong>na</strong> vzdialený prístupový bod meral pribline 4,5 kilometra. Blišie AP bolo od <strong>na</strong>šej antény pribline v 300−metrovej vzdialenosti.<br />

a klientskym módom. Vykonáva sa toti preflashovaním<br />

firmvéru, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> CD dodanom<br />

v škatuli spolu s výrobkom. Pod¾a nášho<br />

názoru to nie je <strong>na</strong>jšastnejšie riešenie. Takéto úkony<br />

by malo vykonáva servisné stredisko, môe sa<br />

toti sta, e adaptér pri nesprávnom postupe<br />

úplne prestane fungova.<br />

Pri rýchlostných testoch po spojení s bliším<br />

AP si adaptér poèí<strong>na</strong>l vcelku dobre. Monos prenosu<br />

len pomocou protokolu 802.11g mu však<br />

vyniesla nelichotivé posledné miesto pri testoch<br />

prenosovej rýchlosti so vzdialeným prístupovým<br />

bodom. Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepšie si poèí<strong>na</strong>l pri zisovaní<br />

poètu bezdrôtových sietí – <strong>na</strong>šiel ich toti<br />

štrnás.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2832 Sk s DPH (2380 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Mark Peterson<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Poèet nájdených bezdrôtových sietí<br />

☺ Monos prenosu pomocou 802.11g<br />

Nevyhnutnos preflashovania firmvéru pri zmene klientskeho<br />

a AP módu

H A R D W A R E<br />

OvisLink WL−1120AP<br />

Miernou nevýhodou tohto zariadenia, vyhotoveného<br />

dizajnérsky rov<strong>na</strong>ko príjemne ako WL-5420AP,<br />

je vcelku dlhý štart Linuxu, ktorý je pouitý <strong>na</strong> jeho<br />

poháòanie. Webové rozhranie, pomocou ktorého<br />

prebieha správa, je toti dostupné pribline po 60<br />

sekundách od pripojenia adaptéra k elektrickej<br />

sieti. To by sa ešte dalo znies, keby zariadenie nebolo<br />

treba rebootova takmer po kadej zmene <strong>na</strong>stavenia.<br />

Všetky ïalšie zistené skutoènosti sú však výluène<br />

pozitívne. Monos <strong>na</strong>stavenia zariadenia ako<br />

bridgeu, access pointu èi klienta je štandardom, bonusom<br />

je však monos vyuitia adaptéra ako<br />

mosta, vïaka ktorému získajú pripojení klienti zo<br />

servera DHCP vlastnú IP. Nadštandardná je aj monos<br />

zapnutia presmerovania poiadaviek <strong>na</strong> webové<br />

stránky – ak sa neautorizovaný pripojený<br />

klient pokúsi zobrazi akúko¾vek webovú stránku,<br />

môe by jeho prehliadaè automaticky presmerovaný<br />

<strong>na</strong> zadanú adresu. Plusom je takisto<br />

jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvyrov<strong>na</strong>nejší výkon pri teste prenosovej<br />

rýchlosti – nebol síce <strong>na</strong>jlepší, ale ani raz<br />

neklesol pod druhú prieèku. Pri odosielaní dát <strong>na</strong><br />

bliší prístupový bod bol dokonca lepší ako rýchlostný<br />

víaz testu.<br />

Adaptér Wline 3000D pochádza z rov<strong>na</strong>kej továrne<br />

ako OvisLink WL-1120AP. Z hardvérovej i softvérovej<br />

stránky sú úplne rov<strong>na</strong>ké. Rozdiely v prenosových<br />

rýchlostiach sú síce malé, no badate¾né. Majú<br />

ich <strong>na</strong> svedomí hlavne vysokofrekvenèné súèiastky,<br />

ktoré sú montované ruène. Práve vïaka tomu sa spomenutý<br />

OvisLink dostal <strong>na</strong> druhú prieèku a Wline<br />

3000D sa s priemernou prenosovou rýchlosou<br />

328,85 kB/s stal víazom rýchlostnej èasti testu.<br />

S <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou sa však budú v limite<br />

udanom zariadením OvisLink WL-1120AP a Wline<br />

3000D pohybova aj rýchlosti zariadení predávaných<br />

pod z<strong>na</strong>èkou D-com WiFi AP-WP102 od firmy Data èi<br />

Abocom WP102 od spoloènosti Mark Peterson – všetky<br />

toti dodáva rov<strong>na</strong>ký výrobca.<br />

Všetky spomenuté zariadenia sa vïaka cene stali<br />

víazmi nielen rýchlostnej èasti testu, ale aj celkovými<br />

víazmi. Za jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jnišiu cenu, ktorá<br />

sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni len málo prevyšujúcej dve<br />

tisícky, toti ponúkajú monos vytvorenia domáceho<br />

prístupového bodu i jednoducho spravovate¾nej<br />

klientskej stanice.<br />

Ce<strong>na</strong> OvisLink WL-1120AP: 2368 Sk s DPH (1990 Sk<br />

bez DPH)<br />

Zapoièal: Mark Peterson<br />

Ce<strong>na</strong> Wline 3000D: 2011 Sk s DPH (1690 Sk bez<br />

DPH)<br />

Zapoièal: Wificentrum.com<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Ve¾mi vyrov<strong>na</strong>ný výkon<br />

☺ Monos <strong>na</strong>stavenia presmerovania webových stránok pri<br />

neautorizovanom prístupe<br />

Ve¾mi dlhý èas štartu a reštartu zariadenia<br />

Planet<br />

WAP−1963A<br />

Aj tento<br />

adaptér patrí<br />

medzi tie, ktoré ponúkajú<br />

širšiu výbavu, ako býva<br />

zvykom. Na futuristicky vyhotovenom tele sú síce<br />

iba tri sig<strong>na</strong>lizaèné diódy (zapnutie, bezdrôtová<br />

a LAN komunikácia) a <strong>na</strong> zadnej strane iba tri konektory<br />

(LAN, Wi-Fi a <strong>na</strong>pájanie), pomocou administraèného<br />

webového rozhrania však mono vybra<br />

z <strong>na</strong>dpriemernej funkènej výbavy. Pripojení<br />

klienti (maximálny poèet je 96) môu by autentifikovaní<br />

pomocou servera Radius. Zapnú mono aj<br />

filtrovanie klientov pod¾a adries MAC alebo server<br />

DHCP. Prenosové rýchlosti pri spojení s bliším prístupovým<br />

bodom však boli z<strong>na</strong>ène podpriemerné.<br />

A tak aj <strong>na</strong>priek faktu, e so vzdialenejším access<br />

pointom komunikoval <strong>na</strong>dpriemernou rýchlosou,<br />

sa zaradil <strong>na</strong> šiestu prieèku. Pochváli môeme<br />

vývojárov softvéru – meni <strong>na</strong>stavenie reimu<br />

z klientskeho <strong>na</strong> access point a <strong>na</strong>opak mono bez<br />

reštartu zariadenia.<br />

Toto zariadenie je typický príklad, ako môe<br />

ce<strong>na</strong> zlepši celkový poh¾ad <strong>na</strong> parametre. V rýchlostnej<br />

èasti testu sa síce zaradil <strong>na</strong> šiestu prieèku,<br />

po zoh¾adnení ceny sa však vyšplhal <strong>na</strong> bronzové<br />

miesto.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3320 Sk s DPH (2790 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: ASM Slovakia<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Monos zapnutia servera DHCP a Radius<br />

☺/ Ce<strong>na</strong><br />

Nízke prenosové rýchlosti s bliším AP<br />

Planet WAP−4000<br />

Dizajnérsky prakticky rov<strong>na</strong>ký, no rozmerovo väèší<br />

adaptér ponúka v budovách monos pripojenia<br />

rýchlosou 108 Mb/s. Tento fakt sa z<strong>na</strong>ène prejavil<br />

pri testovaní. Jeho prijímacia a vysielacia èas je<br />

vyladená <strong>na</strong> vnútorné prostredie, a tak sa v celkovom<br />

hodnotení prenosovej rýchlosti vo vonkajšom<br />

prostredí zaradil <strong>na</strong> predposlednú prieèku. Pri prenose<br />

s bliším prístupovým bodom, keï komunikoval<br />

pomocou malých anténok, sa zaradil dokonca<br />

<strong>na</strong> poslednú prieèku. Aj pri zisovaní poètu nájdených<br />

bezdrôtových sietí sme si overili, e toto za-

iadenie je urèené hlavne <strong>na</strong> pouitie ako prístupový<br />

bod. Nikde sme toti ne<strong>na</strong>šli monos vyh¾adávania<br />

bezdrôtových sietí.<br />

Na druhej strane ponúka dve monosti spravovania.<br />

Prvá je klasická, cez webové rozhranie. Pristupova<br />

k nemu mono aj priamo z prostredia<br />

Microsoft Windows. Na CD dodávanom v škatuli<br />

spolu s výrobkom sa toti <strong>na</strong>chádza aj softvér, ktorým<br />

mono realizova všetky monosti <strong>na</strong>stavenia<br />

vrátane zapnutia servera Radius èi DHCP.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4165 Sk s DPH (3500 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: ASM Slovakia<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Monos zapnutia servera DHCP<br />

☺ Monos zapnutia servera Radius<br />

Ve¾mi nízke rýchlosti prenosu dát<br />

Se<strong>na</strong>o<br />

NL−2611CB3Plus<br />

Deluxe<br />

Tento adaptér s nenápadným dizajnom ponúka prakticky<br />

aj rov<strong>na</strong>ko nenápadné funkcie. Dokáe síce fungova<br />

ako bridge, access point èi klient pripojený<br />

k AP alebo umoni pripojenie iba pre zadané adresy<br />

MAC, nedokáe však niè viac. Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jlepší<br />

bol pri rýchlostnom teste prenosu dát medzi vzdialeným<br />

access pointom. Pre šieste miesto pri testovacom<br />

prenose s bliším AP sa však v teste rýchlosti<br />

umiestnil <strong>na</strong> štvrtej prieèke.<br />

Ovládanie pomocou webového rozhrania je trochu<br />

neštandardné – <strong>na</strong>príklad prepí<strong>na</strong>nie medzi<br />

klientskym reimom a módom access point sme<br />

mohli vyko<strong>na</strong> v menu Admin. Pochváli však mô-<br />

eme podrobné opisy jednotlivých <strong>na</strong>stavení – vïaka<br />

nim sa pouívate¾ môe <strong>na</strong>príklad dozvedie, èo<br />

je to WEP, èi dôvod, preèo sa mu oplatí zapnú nevidite¾nos<br />

názvu AP.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4105 Sk s DPH (3450 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Mark Peterson<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Najlepší výkon pri prenose so vzdialeným prístupovým bodom<br />

☺ Opisy niektorých poloiek v administraènom rozhraní<br />

Rozmiestnenie poloiek v administraènom rozhraní<br />

Z−Com<br />

XI−1500H<br />

Tento dizajnérsky nie<br />

práve <strong>na</strong>jvydarenejší adaptér<br />

nás prekvapil svojou funkcio<strong>na</strong>litou a monosami<br />

ovládania. Na CD dodávanom v škatuli spolu<br />

s výrobkom, manuálom, sieovým káblom a <strong>na</strong>päovým<br />

adaptérom sa toti <strong>na</strong>chádzal softvér<br />

umoòujúci ovládanie priamo, teda bez webového<br />

rozhrania. Túto monos ponúka ešte jeden<br />

úèastník testu. Niektorí konkurenti disponujú aj<br />

monosou zapnutia servera Radius, ktorým<br />

mono zlepši bezpeènos dátového pripojenia èi<br />

obmedzi rýchlosti pre urèité adresy sieových kariet.<br />

Ani k jednému konkurenènému výrobku sme<br />

sa však nemohli pripoji pomocou telnetu. Hlavným<br />

prínosom tejto vlastnosti je rýchlos a univerzálnos<br />

– webový prehliadaè toti nemusí by<br />

prítomný <strong>na</strong> všetkých PC, ktoré sa vyuívajú <strong>na</strong><br />

správu bezdrôtovej siete. Bení pouívatelia však<br />

s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou vyuijú webové<br />

rozhranie, ktorého poloky sú vcelku zrozumite¾ne<br />

i logicky rozdelené do skupín. Nadpriemerná<br />

bola i rýchlos prenosu dát – pri sahovaní súboru<br />

z blišieho prístupového bodu bola dokonca<br />

<strong>na</strong>jvyššia spomedzi všetkých konkurentov. Tieto<br />

všetky faktory sa však prejavili <strong>na</strong> cene zariadenia<br />

– je jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvyššia spomedzi všetkých<br />

testovaných adaptérov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 9151 Sk s DPH (7690 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Ferimex IT<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Ve¾mi široké monosti <strong>na</strong>stavenia pri pouití v reime AP<br />

☺ Monos <strong>na</strong>stavenia pomocou telnetu<br />

Ce<strong>na</strong><br />

H A R D W A R E<br />

BUDÚCNOS<br />

Oèakávame, e tieto prístupové body sa budú v budúcnosti<br />

pouíva hlavne v budovách èi <strong>na</strong> vytváranie<br />

bezdrôtových sietí medzi domami – tak ako je to v súèasnosti<br />

v zahranièí. Slovensko je jed<strong>na</strong> z mála krajín,<br />

kde sa vyuívajú z ve¾kej èasti <strong>na</strong> prístup do internetu.<br />

Takisto sa dá oèakáva búrlivý vývoj v oblasti softvérového<br />

vybavenia týchto adaptérov. V súèasnosti<br />

je situácia taká, e takzvaní OEM výrobcovia vyrábajú<br />

<strong>na</strong>jmarkantnejšiu èas zariadení, v ktorých je<br />

zatia¾ rov<strong>na</strong>ký softvér. V budúcnosti by sa však mali<br />

objavi rôzni výrobcovia firmvéru, ktorí budú dodáva<br />

softvérovú výbavu ušitú <strong>na</strong> mieru urèitým aplikáciám.<br />

Dostupnými sa stávajú <strong>na</strong>príklad prístupové body,<br />

ktoré budú slúi ako firewall, prípadne budú vykonáva<br />

prekladanie adries IP <strong>na</strong> klientskej strane èi rôzne<br />

ïalšie funkcie. Väèši<strong>na</strong> zariadení toti pracuje pod Linuxom,<br />

ktorý ponúka ve¾ké monosti vlastnej úpravy<br />

softvérovej výbavy. V budúcnosti sa takisto dá oèakáva<br />

príchod novej normy 802.11h, ktorá bude pracova<br />

<strong>na</strong> frekvencii 5,5 GHz. Tá vïaka zvýšeniu frekvencie<br />

prinesie vyššiu prenosovú rýchlos, ale aj menší<br />

dosah. Isté však je, e sa zvýši kvalita adaptérov podporujúcich<br />

802.11g a stúpne tak univerzálnos. V budovách<br />

a <strong>na</strong> krátku vzdialenos sa budú vyuíva <strong>na</strong><br />

prenos dát rýchlosou 54 Mbit/s, <strong>na</strong> väèšie vzdialenosti<br />

sa prepnú do pomalšieho reimu 11 Mbit/s.<br />

ZÁVER<br />

V súèasnosti Slováci kupujú rýchlostne èo <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

adaptér, ktorý spåòa normy dané Telekomunikaèným<br />

úradom SR, dokáe rýchlo prenáša dáta pomocou<br />

malej i ve¾kej antény v zarušenom i èistom pásme,<br />

ktorý však zároveò nie je drahý. Presne tieto predpoklady<br />

spåòali Wline 3000D od Wificentrum.com,<br />

OvisLink WL-1120AP èi Planet WAP-1963A – obsadili<br />

toti prvé tri prieèky. Síce <strong>na</strong>jdrahší, no funkène zaujímavý<br />

je aj prístupový bod Z-COM XI-1500H. Ponúka<br />

toti monos vytvorenia prakticky kompletnej bezdrôtovej<br />

sieovej infraštruktúry, v ktorej nemusí by<br />

prakticky nijaký server. Trochu nás zamrzela nemonos<br />

zistenia dostupných bezdrôtových sietí v prípade<br />

zariadení Compex WP11B+, Planet WAP-4000 èi Z-<br />

Com XI-1500H. Táto drobnos nám nezabránila pripoji<br />

sa k prístupovým bodom – museli sme však ruène<br />

vpísa názov AP, s ktorým sme chceli komunikova.<br />

Ak zoh¾adníme poèet otestovaných zariadení<br />

v tejto i predchádzajúcej èasti testu, môeme konštatova,<br />

e <strong>na</strong> Slovensku je v súèasnosti dostupný<br />

ve¾ký poèet kvalitných zariadení, ktoré nielene<br />

umoòujú relatívne rýchly prenos dát, ale ponúkajú<br />

aj dostatok rôznych funkcií, známych skôr<br />

z oblasti sieových serverov.

KONEKTORY<br />

V tabu¾kách s výsledkami testu ste v ståpci Konektor<br />

mohli nájs rôzne oz<strong>na</strong>èenia tejto ne<strong>na</strong>hradite¾nej èasti<br />

celej súpravy Wi-Fi. Na vysvetlenie prinášame preh¾ad<br />

niektorých typov konektorov i nieko¾ko dobrých rád.<br />

Koaxiálne káble a konektory sa u dlhý èas pouívajú<br />

<strong>na</strong> prepájanie rôznych komponentov. Pri pouití<br />

nesprávneho kábla i konektora sa však z<strong>na</strong>ène zvyšuje<br />

útlm sily vysielaného i prijímaného signálu, prípadne<br />

dochádza k vyarovaniu mikrovlnného signálu do okolia.<br />

Práve preto je <strong>na</strong> trhu ve¾ké mnostvo rôznych konektorov<br />

i káblov.<br />

Preèo sa pouívajú rozlièné druhy<br />

konektorov?<br />

Konektory podobne ako iné súèiastky podliehajú neustálemu<br />

vývoju, prièom kadý výrobca sa usiluje o zlepšenie<br />

fyzikálnych i mechanických parametrov. Èoraz menšia<br />

ve¾kos konektora umoòuje prenos signálu s vyššou<br />

frekvenciou.<br />

Pouívanie konektorov<br />

Konektory sú ve¾mi citlivé a chúlostivé mechanické zariadenia.<br />

Preto sa im oplatí venova zvýšenú pozornos.<br />

Èasté rozpájanie a spájanie konektorov zvyšuje útlm<br />

a môe dokonca vies k postupnej deformácii. Výrobcovia<br />

uvádzajú, e udávané parametre platia všeobecne do<br />

100 spojení/rozpojení konektora, ak nie je uvedené i<strong>na</strong>k.<br />

Pri spájaní konektorov treba otáèa len závitom – hlava<br />

konektora by mala osta nehybná. Opatrne sa má postupova<br />

aj pri upevòovaní konektorov – v tomto prípade je<br />

potrebné zabudnú <strong>na</strong> pravidlo „èím viac dotiahnuté,<br />

tým lepšie“. Keby ste ho toti uplatòovali, mohlo by dôjs<br />

k deformácii citlivých èastí a zvýšili by ste útlm. Ešte horšie<br />

je však kýva èi pokúša sa ohýba konektor alebo<br />

bezprostrednú èas kábla, ktorý je k nemu pripojený –<br />

pri takejto manipulácii dochádza prakticky vdy k poškodeniu.<br />

Konektoru sa však oplatí venova špeciálnu starostlivos<br />

aj pri montái vo vonkajšom prostredí. Neprospieva<br />

mu toti vplyv prírodných faktorov, ako je dáï, sneh,<br />

vlhkos. Preto sa oplatí zakúpi pribline za 50 korún<br />

špeciálnu pásku alebo teplom zmrštite¾nú tesniacu pásku,<br />

ktorú bohato <strong>na</strong>motáte <strong>na</strong> konektor pri anténe. Vlhkos<br />

v konektore toti výrazne zvyšuje útlm, takisto mô-<br />

e ïalej postupova po kábli. Výsledkom takejto situácie<br />

zvyèajne býva nestabilita èi pokles prenosovej rýchlosti,<br />

prípadne úplný výpadok signálu.<br />

Druhy a typy konektorov<br />

Podobne ako ¾udia aj konektory majú svoje „pohlavie“.<br />

Oz<strong>na</strong>èenie samica (Female) nesú konektory, ktoré majú<br />

vonkajší závit a dutinku, do ktorej sa zasúva kolík samca,<br />

ktorý má vnútorný závit. Existuje aj obojpohlavný<br />

konektor (Sexless). Takýto hermafrodit však nemono<br />

pripoji ani k samcovi, ani k samici – iba k ïalšiemu<br />

obojpohlavnému. Pohlavie konektora (samec, samica)<br />

sa zvykne uvádza za typ konektora v tvare typ/pohlavie.<br />

Èie <strong>na</strong>príklad konektor N/f je samica konektora<br />

typu N.<br />

Kadý konektor má aj svoje typizované oz<strong>na</strong>èenie. Výrobca<br />

ním udáva typ kábla, pre ktorý je konektor urèený<br />

(profil RG-8,RG-213,RG-58). Konektor však môe ma aj<br />

obrátenú polaritu (reverse polarity). Z<strong>na</strong>mená to len to¾ko,<br />

e konektor SMA a SMArp sú <strong>na</strong>vzájom nekompatibilné.<br />

76 PC REVUE 12/2004<br />

Konektor N<br />

Konektor N s impedanciou 50 ohmov bol vytvorený<br />

v roku 1940 <strong>na</strong> vojenské úèely s frekvenciami do 5 GHz<br />

<strong>na</strong> manuálnu manipuláciu bez špeciálnych nástrojov. Je<br />

vhodný aj pre hrubé nízkostratové káble s profilom RG-<br />

8, ale aj pre tenšie káble s profilom RG58. Oddelenie<br />

jadra a opletu tohto konektora zabezpeèuje dielektrikum<br />

– v prípade kvalitnejších (a drahších) výrobkov z teflónu.<br />

Lacnejšie výrobky pouívajú <strong>na</strong>podobeninu teflónu,<br />

ktorá však má o nieèo horšie dielektrické vlastnosti. Vïaka<br />

vyhotoveniu mono tento konektor poui iba pri prenose<br />

<strong>na</strong> frekvencii do 5 GHz. Tieto konektory sa však ne<strong>na</strong>chádzajú<br />

<strong>na</strong> iadnom zariadení Wi-Fi, pouívajú sa toti<br />

<strong>na</strong> prepojenie pasívnych èastí (anté<strong>na</strong> a káble).<br />

SMA<br />

Konektor SMA (SubMiniature Type<br />

A) je po konektore typu N <strong>na</strong>job¾úbenejší<br />

konektor pouívaný<br />

vo Wi-Fi technike. Vyhotovený je<br />

špeciálne <strong>na</strong> aplikáciu vo vysokofrekvenènej<br />

praxi – bez problémov<br />

zvládne prenos v pásme 15 GHz. Na zariadeniach<br />

Wi-Fi sa však <strong>na</strong>chádzajú výluène konektory rSMA (reverse<br />

SMA) s opaène vyhotoveným zapojením kolíka. Takéto<br />

vyhotovenie bolo nevyhnutné pre certifikáciu FCC – konektory<br />

pre Wi-Fi toti nesmeli by kompatibilné. Pre<br />

malé rozmery konektora však v prípade nutnosti prepojenia<br />

zariadenia s anténou cez nízkostratový kábel treba<br />

poui pigtail. Ten je <strong>na</strong> jednej strane ukonèený konektorom<br />

rSMA a <strong>na</strong> druhej konektorom N. Výrobcovia týchto<br />

konektorov zvyèajne zaruèujú dodranie parametrov<br />

do 100 – 200 spojení/rozpojení.<br />

MC card<br />

Tieto bezzávitové konektory sú<br />

špeciálne vyvinuté pre karty<br />

Orinoco. Kedysi boli ve¾mi drahé<br />

– výrobcovia toti museli plati<br />

spoloènosti Lucent, ktorá vyrába<br />

karty Orinoco, licenèné poplatky.<br />

Dnes sú však ich ceny <strong>na</strong> úrovni iných konektorov.<br />

MMCX<br />

Tieto konektory sa môu poui<br />

vo vyhotovení reverse polarity<br />

i klasické. Pouívajú ich výluène<br />

zariadenia z<strong>na</strong>èky Z-COM. Rov<strong>na</strong>ko<br />

ako MC card sú bezzávitové.<br />

MCX<br />

Montá týchto konektorov je<br />

tie nenároèná <strong>na</strong> prácu –<br />

nemajú toti závit. Vyuívajú sa<br />

hlavne v prístupových bodoch.<br />

TNC<br />

Tieto konektory sa pouívajú výhradne<br />

vo vyhotovení reverse polarity,<br />

a to <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> prepojenie<br />

kariet PC Card, do ktorých sa zasúvajú<br />

bezzávitovým spôsobom.<br />

Na pripojenie k beným koaxiálnym<br />

káblom je však v prípade všetkých štyroch predchádzajúcich<br />

typov konektorov potrebné pre ich minimálne<br />

rozmery vyui pigtail.

H A R D W A R E T E S T O V A L I S M E<br />

<strong>TEST</strong>: USB flash disky<br />

Michal Holeš<br />

USB flash disk (<strong>na</strong>zývaný aj<br />

pamäový k¾úè alebo k¾úè USB)<br />

je u pomerne dlho známy.<br />

Ide o zariadenie ve¾kosti<br />

ceruzkovej batérie, ktoré<br />

umoòuje rýchly a jednoduchý<br />

prenos dát medzi poèítaèmi.<br />

Pred kúpou takýchto výrobkov<br />

však neraz kupujúci stojí pred<br />

dilemou, ktorý výrobok ponúka<br />

<strong>na</strong>jlepší pomer ceny a výkonu.<br />

Vyskúšali sme to za vás.<br />

PREÈO USB FLASH DISK?<br />

Aj v súèasnej dobe internetizácie môe vzniknú<br />

potreba pouitia lacného, spo¾ahlivého a univerzálneho<br />

média, <strong>na</strong> ktoré mono uloi súbory ve¾kosti<br />

nieko¾ko desiatok megabajtov. Práve tieto predpoklady<br />

spåòajú USB flash disky. Aj tieto zariadenia však<br />

majú svoje nevýhody. Ce<strong>na</strong> za jeden megabajt je dos<br />

vysoká, ruové to nie je ani s prenosovou rýchlosou.<br />

V <strong>na</strong>jlepšom prípade sa vyšplhá <strong>na</strong> nieko¾ko megabajtov<br />

za sekundu. Medzi výhody však patrí prakticky<br />

neobmedzený poèet zápisov (konkrétne èíslo sa<br />

pohybuje okolo jedného milió<strong>na</strong>) a jednoduchá obsluha.<br />

V prípade, e máte vo svojom poèítaèi <strong>na</strong>inštalovaný<br />

novší operaèný systém, <strong>na</strong>príklad Microsoft<br />

Windows XP, nemusíte inštalova nijaké ovládaèe –<br />

staèí, ak disk pripojíte do portu USB. Natív<strong>na</strong> podpora<br />

je zabudovaná aj v Linuxe s èíselným oz<strong>na</strong>èením<br />

jadra vyšším ako 2.4.0 i Mac OS X od verzie 8.6. Operaèný<br />

systém nájde vo svojej databáze potrebné ovládaèe<br />

a disk je pripravený <strong>na</strong> pouívanie. V prípade,<br />

e pouívate <strong>na</strong>príklad<br />

78 PC REVUE 12/2004<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

HDTach 3.0.1, tabu¾ky<br />

Windows 98 SE, budete potrebova CD s ovládaèmi.<br />

Tie však budú potrebné iba pri prvom zapojení disku.<br />

Rozmery prakticky všetkých USB flash diskov<br />

zúèastnených v teste boli ve¾mi podobné rozmerom<br />

cigaretového zapa¾ovaèa. Vïaka tomu ich mono<br />

ve¾mi pohodlne nosi v dámskej kabelke alebo vo<br />

vrecku nohavíc. Všetky disky, ktoré sa zúèastnili<br />

v teste, boli vybavené aj pútkom, pomocou ktorého<br />

ich mono zavesi <strong>na</strong> krk alebo <strong>na</strong> zväzok k¾úèov.<br />

V teste sa nevyskytol ani jeden model, ktorý by nemal<br />

kryt <strong>na</strong> konektor USB. Na trhu však prestávajú<br />

by dostupné disky so svorkou, ktorou ich mono<br />

pripevni podobne ako pero v náprsnom vrecku.<br />

Všetky disky obsahovali sig<strong>na</strong>lizaènú diódu, ktorá<br />

poèas prenosu dát blikala. Vïaka tejto vlastnosti je<br />

monos prípadnej straty dát pri odpojení od poèítaèa<br />

minimál<strong>na</strong>. Po prenose toti staèí poèka, kým<br />

dióda prestane blika, a môete si by istí, e všetky<br />

vyrovnávacie pamäte sú prázdne. V súèasnosti je samozrejmá<br />

aj monos ochrany dát <strong>na</strong> disku proti<br />

prepísaniu. Jeden malý prepí<strong>na</strong>è, zvyèajne umiestnený<br />

<strong>na</strong> boènej strane k¾úèa, tak zabezpeèil ochranu<br />

pred nechceným vymazaním alebo prepísaním dát.<br />

V obchodnom balení niektorých diskov bol pribalený<br />

aj predlovací kábel, prípadne kolíska, èo mnohých<br />

pouívate¾ov poteší. Nie kadý majite¾ USB<br />

flash disku má toti jednoduchý prístup k portom<br />

USB <strong>na</strong> poèítaèi. Kladne sme hodnotili pri niektorých<br />

diskoch softvér, ktorý zamkne poèítaè, ak disk nie je<br />

pripojený. Takto zamknutý poèítaè bol nepouite¾ný,<br />

a kým sme disk opä nepripojili, prípadne kým sme<br />

nevyko<strong>na</strong>li reštart operaèného systému. Údaje <strong>na</strong><br />

niektorých diskoch sa dali aj zašifrova. V prípade<br />

pouitia tejto funkcie nebolo moné <strong>na</strong> disk èi jeho<br />

èas zapisova ani èíta z neho, kým sme nezadali<br />

správne heslo. Ak sme disk so zašifrovanými údajmi<br />

pripojili k poèítaèu, <strong>na</strong> ktorom nebol <strong>na</strong>inštalovaný<br />

ovládací softvér, uvideli sme iba súbor, ktorý bolo<br />

treba spusti a zada správne heslo.<br />

AKO SME <strong>TEST</strong>OVALI<br />

Pri USB flash diskoch sa v súèasnosti kladie <strong>na</strong>jväèší<br />

dôraz <strong>na</strong> cenu za megabajt i prenosovú rýchlos.<br />

V prípade prenosu súboru s ve¾kosou nieko¾ko stoviek<br />

megabajtov sa toti málokomu chce èaka, kým<br />

zhasne dióda sig<strong>na</strong>lizujúca prenos dát. Presne tomu<br />

sme podriadili i urèovanie víaza testu a metodiku<br />

testovania. Do testu sa mohli zaradi výluène výrobky<br />

podporujúce prenos dát pod¾a štandardu USB 2.0<br />

Hi-Speed. Aby sme zabezpeèili objektívnos a reprodukovate¾nos<br />

výsledkov, všetky modely sme podrobili<br />

testu zápisu i èítania dát v programe HDTach<br />

Apacer I−Disk I−Disk My Sandisk SanDisk SanDisk SanDisk Transcend Transcend Traxdata TwinMOS Verbatim<br />

Handy Tiny 2.0 Tiny 2.0 Flash Cruzer Cruzer Cruzer Cruzer JetFlash JetFlash EZ Drive USB 2.0 256<br />

Steno Luxury Standard PD2 Micro Mini Mini Titanium 512 TS256 256 MB Mobile<br />

1 GB 2 GB 256 256 MB 512 MB Disk<br />

Skutoèná kapacita (MB) 984 249 249 1980 250 245 487 495 499 244 248 495 243<br />

Priemerná rýchlos èítania (MB/s) 20,2 8,1 8,1 19,3 11,6 8,7 10,7 16,4 8 9,2 10 14,5 21,7<br />

Priemerná rýchlos zápisu (MB/s) 13,5 7,3 7,4 13 8,4 3,4 4,5 14,4 7 7,2 10,3 9,9 9,7<br />

Celková priemerná rýchlos (MB/s) 16,85 7,7 7,75 16,15 10 6,05 7,6 15,4 7,5 8,2 10,15 12,2 15,7<br />

Náhodný prístup (ms) 2,3 0,7 0,6 28,6 40,5 16 12,1 0,9 0,8 0,7 0,6 0,7 0,5<br />

Ce<strong>na</strong> (Sk s DPH) 4 117,4 1 190,0 1 190,0 6 057,1 1 986,1 1 299,5 2 300,3 3 790,2 2 368,1 1 297,1 1 290,0 2 189,6 1 630,3<br />

Ce<strong>na</strong> za MB (Sk bez DPH) 3,516 4,016 4,016 2,570 6,676 4,457 3,969 6,434 3,987 4,467 4,370 3,717 5,637<br />

3.0.1. Takýto test sme vyko<strong>na</strong>li <strong>na</strong> kadom disku dvakrát.<br />

Z merania vyplynuli tri výsledky – rýchlos èítania<br />

i zapisovania súborov a èas náhodného pristupovania<br />

<strong>na</strong> disk. Posledný výsledok však pre pouívate¾ov<br />

nie je a taký podstatný ako rýchlos èítania<br />

a zápisu, a tak sme iba z týchto poloiek vypoèítali<br />

priemernú prenosovú rýchlos konkrétneho modelu.<br />

Aby sme získali objektívne hodnotenie pomeru ceny<br />

a výkonu, vydelili sme tento výsledok cenou za megabajt.<br />

Tú sme vypoèítali jednoducho – vydelením skutoènej<br />

kapacity disku jeho cenou. Disk, ktorý ponúkal<br />

<strong>na</strong>jlepší pomer ceny za megabajt a prenosovej rýchlosti,<br />

sa stal víazom testu. Jednotlivé výsledky testu<br />

prenosových rýchlostí nájdete v tabu¾ke.<br />

Testovali sme s poèítaèom obsahujúcim procesor<br />

AMD Athlon XP 2600+, 512 MB RAM, <strong>na</strong> ktorom be-<br />

al operaèný systém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l.<br />

Poïme si však opísa jednotlivé zariadenia,<br />

ktoré sú zoradené v abecednom poradí pod¾a<br />

názvu výrobcu a typového oz<strong>na</strong>èenia.

Apacer<br />

HandySteno<br />

HT203<br />

Tento kapacitne druhý <strong>na</strong>jväèší disk sa v èiastkovom<br />

hodnotení rýchlosti zápisu i èítania zaradil <strong>na</strong><br />

druhú prieèku, a tak po vypoèítaní priemernej rýchlosti<br />

zápisu i èítania dát sa umiestnil <strong>na</strong> druhom<br />

i−Disk Tiny 2.0<br />

Luxury, Standard<br />

Tieto dva disky sa v celkovom i èiastkovom hodnotení<br />

prenosových rýchlostí síce zastavili takmer <strong>na</strong><br />

konci štartového po¾a, zaslúia si však <strong>na</strong>še ocenenie<br />

za dizajn a rozmery. Tie sa toti blíia rozmerom<br />

štvrtiny zápalkovej škatu¾ky. Verzia Standard, urèená<br />

skôr pre nenejšiu polovicu ¾udstva, je vyhotovená<br />

z bielo-modrého plastu. Kovové telo disku<br />

Luxury je však také malé, e výrobca <strong>na</strong>ò nemohol<br />

umiestni pútko, a preto musí by ukryté v kovovom<br />

My Flash PD2<br />

2 GB<br />

Tento disk nám predviedol, ako sa dá postupne šplha<br />

v umiestnení. V èiastkových výsledkoch sa<br />

umiestnil <strong>na</strong> treom mieste, po vypoèítaní priemernej<br />

prenosovej rýchlosti postúpil <strong>na</strong> druhú prieèku<br />

a v koneènom hodnotení získal ocenenie Víaz tes-<br />

mieste. Vcelku milo nás prekvapila kolíska, ktorá<br />

bola dodaná v obale spolu s HandyStenom i CD so<br />

softvérom. Ten umoòoval zašifrovanie èi skomprimovanie<br />

dát umiestnených <strong>na</strong> disku aj <strong>na</strong>formátovanie<br />

disku a ponúkal i monos vytvorenia bootovacieho<br />

zariadenia. Pri pokuse o vyuitie tejto funkcie<br />

nás však upozornil, e niektoré PC mono nebudú<br />

môc zo zariadenia s kapacitou väèšou ako 512<br />

MB <strong>na</strong>štartova.<br />

Mierne vyššia ce<strong>na</strong> za megabajt sa prejavila v koneènom<br />

hodnotení. Pre òu sa Apacer HandySteno<br />

HT203 umiestnil v koneènom poradí <strong>na</strong> druhej<br />

prieèke.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4118 Sk s DPH (3460 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Agem<br />

☺ Kolíska<br />

☺ Dizajn<br />

H O D N O T E N I E<br />

obale. Na prvý poh¾ad to<br />

môe by nebezpeèné –<br />

disk by toti mohol<br />

z puzdra vypadnú.<br />

Nie je to<br />

však pravda – po<br />

dvojtýdòovom<br />

nosení disku pripevneného<br />

<strong>na</strong> k¾úèoch sme museli<br />

pri vyberaní vyvinú ve¾kú silu.<br />

Vcelku zaujímavá je aj softvérová<br />

výbava disku – pomocou dodatoène <strong>na</strong>inštalovaných<br />

programov mono vytvori bootovací disk, zašifrova<br />

<strong>na</strong> òom dáta èi zamknú ním poèítaè.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1190 Sk s DPH (1000 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Conquest Slovakia<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Dizajn<br />

☺ Softvérová výbava<br />

Niší pomer ceny a výkonu<br />

tu. Vïaka kapacite takmer 2 GB získa pouívate¾<br />

tohto zariadenia jeden megabajt úlonej kapacity<br />

pribline za 2,57 Sk bez DPH.<br />

Trochu horšie to je s èasom náhodného prístupu<br />

– je tretí <strong>na</strong>jhorší spomedzi konkurentov. Softvérová<br />

výbava sa dá charakterizova ako štandardná<br />

– pomocou doplnkového programu mono disk<br />

formátova, rozdeli <strong>na</strong> viacero èastí èi vytvori<br />

z neho záchranný štartovací disk. Trochu nás však<br />

zaskoèila nemonos <strong>na</strong>stavenia prístupu k dátam<br />

<strong>na</strong> disku pomocou hesla bez vytvorenia ïalšej partície.<br />

Ce<strong>na</strong>: 6057 Sk s DPH (5090 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Agem<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Najlepší pomer ceny a výkonu<br />

☺ Najväèšia kapacita úloného priestoru v teste<br />

Nutnos rozdelenia disku pre šifrovanie dát<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 79

H A R D W A R E<br />

Sandisk Cruzer Micro<br />

Tento disk s modrou sig<strong>na</strong>lizaènou<br />

diódou nás zaujal dizajnom.<br />

Jeho telo je pokryté priesvitným<br />

plastom, pod ktorým<br />

je kov s vysokolesklou povrchovou<br />

úpravou a sivým logom výrobcu. V hodnotení<br />

prenosových rýchlostí sa dostal <strong>na</strong> siedmu<br />

prieèku, ce<strong>na</strong> za jeden megabajt úloného priesto-<br />

SanDisk Cruzer Mini<br />

256 MB, 512 MB<br />

Ani pri týchto diskoch nebolo<br />

okrem manuálu a šnúrky<br />

<strong>na</strong> krk pribalené iadne<br />

CD, a tak k nim máme rov<strong>na</strong>kú<br />

výhradu ako k predchádzajúcemu i <strong>na</strong>sledujúcemu<br />

výrobku. Mierne nás však prekvapili<br />

rozdiely v prenosových rýchlostiach. Neoèakávali<br />

sme, e disky rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky budú prenáša<br />

dáta rôznou rýchlosou, predpokladali sme,<br />

SanDisk Cruzer<br />

Titanium<br />

Dizajnérsky zaujímavý disk<br />

nás prekvapil nielen prenosovou<br />

rýchlosou. Po testoch výrobkov<br />

rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky sme toti boli pripravení<br />

<strong>na</strong> podpriemerné výkony. Opak bol však pravdou<br />

– rýchlosou 14,4 MB/s sa v testoch rýchlosti zápisu<br />

jednoz<strong>na</strong>ène umiestnil <strong>na</strong> prvej prieèke. Zapisovanie<br />

dát rýchlosou 16,4 MB/s ho však v hodnote-<br />

Transcend<br />

JetFlash<br />

512 MB, 256 MB<br />

Vyhotovenie týchto zariadení nás udivilo<br />

ešte viac ako nesúmernos výsledkov prenosových<br />

rýchlostí v prípade zariadení Sandisk. Telá obidvoch<br />

diskov boli toti úplne odlišné. Kapacitne menšia<br />

verzia bola väèšia a vyhotovená v oranovo-striebornej<br />

farebnej kombinácii, kým kapacitne väèší disk<br />

bol fyzicky menší a jeho telo bolo vyhotovené v modro-striebornej<br />

kombinácii. Rov<strong>na</strong>ký nesúlad však vládol<br />

aj vo výsledkoch prenosových rýchlostí. Verzia s<br />

ru – viac ako 6,60 Sk bez DPH – ho však umiestnila<br />

v celkovom hodnotení <strong>na</strong> predposlednej pozícii.<br />

V obchodnom balení sa spolu s výrobkom dodáva<br />

aj šnúrka <strong>na</strong> krk a priesvitné puzdro,<br />

ktoré ho bude chráni pred poškriabaním.<br />

Nemilo nás však<br />

prekvapila neprítomnos<br />

CD s ovládaèmi v základnom<br />

balení – pouívate-<br />

¾om operaèného systému<br />

e aspoò rov<strong>na</strong>ké typy výrobkov budú rov<strong>na</strong>ko<br />

rýchle. Naše predpoklady sa nesplnili – Sandisk<br />

Cruzer Mini s kapacitou 256 MB skonèil v hodnotení<br />

rýchlosti <strong>na</strong> poslednom mieste, kým Sandisk<br />

Cruzer Mini 512 MB sa vïaka rýchlosti èítania<br />

o 2 MB/s väèšej ako pri kapacitne<br />

menšom disku umiestnil <strong>na</strong> jedenástej<br />

prieèke. Tento fakt sa<br />

prejavil aj <strong>na</strong> celkovom<br />

hodnotení. Zariadenie<br />

s 256 MB<br />

úloného priestoru<br />

sa vo finálnom hodno-<br />

ní rýchlosti prenosu dát odsunulo <strong>na</strong> štvrté miesto<br />

a v celkovom hodnotení pomeru ceny a výkonu sa<br />

dostal ešte o prieèku nišie. Zaujímavé však<br />

bolo aj telo tohto výrobku – bolo vyhotovené<br />

z kovu (pravdepodobne hliníka)<br />

s matnou povrchovou<br />

úpravou, vïaka ktorému<br />

sme mali pri draní<br />

disku v ruke príjemný<br />

pocit. O nieèo horšie to<br />

však bolo s konektorom.<br />

deklarovanými<br />

512 MB úloného priestoru<br />

skonèila v teste rýchlosti èítania <strong>na</strong> poslednom<br />

mieste, kým jej kapacitne menší kolega sa umiestnil<br />

<strong>na</strong> deviatej prieèke. V koneènom hodnotení po zo-<br />

Èo je to pamä flash a aké sú jej výhody i nevýhody?<br />

Všetky zariadenia, ktoré sa vyskytli v tomto teste,<br />

mali vo svojom tele jeden alebo viac flashových pamäových<br />

èipov. Tieto èipy uzreli svetlo sveta v roku<br />

1988, keï ich predstavila spoloènos Intel. O rok<br />

neskôr uviedli firmy Toshiba a Samsung ich lacnejšiu<br />

a rýchlejšiu verziu. V zásade sú to nástupcovia pamäte<br />

EEPROM. V porov<strong>na</strong>ní s týmto typom pamäte sú<br />

však rýchlejšie, pretoe umoòujú zápis alebo vymazanie<br />

viacerých pamäových miest poèas jednej<br />

80 PC REVUE 12/2004<br />

operácie. Obidva typy pamätí majú výhodu malých<br />

rozmerov èipu i schopnosti dlhodobého skladovania<br />

dát bez potreby <strong>na</strong>pájania. Niektorí výrobcovia<br />

pamäových èipov dokonca zaruèujú nezmenenú<br />

konzistenciu uloených dát poèas pädesiatich<br />

rokov. Ïalšia výhoda spoèíva v odolnosti otrasom –<br />

údaje toti uchovávajú v tranzistoroch.<br />

Flashové pamäte však majú aj nevýhody. Prvou<br />

a <strong>na</strong>jväèšou je ce<strong>na</strong> za megabajt úloného priestoru.<br />

Microsoft Windows 98 to môe spôsobi nemalé<br />

problémy.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1986 Sk s DPH (1669 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Hama Slovakia<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Dizajn<br />

Najdlhší èas náhodného prístupu<br />

Neprítomnos CD s ovládaèmi v základnom balení<br />

tení umiestnilo <strong>na</strong> poslednej prieèke, kým Cruzer Mini<br />

512 MB aj vïaka lepšej cene za megabajt skonèil <strong>na</strong><br />

deviatom mieste.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Cruzer Mini 256: 1300 Sk s DPH (1092 Sk bez DPH)<br />

Cruzer Mini 512: 2300 Sk s DPH (1933 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Westech<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Nadpriemerná rýchlos èítania<br />

Podpriemerná rýchlos zápisu<br />

Neprítomnos CD s ovládaèmi<br />

Ochra<strong>na</strong> tejto èasti pred nepriazòou okolia síce bola<br />

vyriešená zasúvaním do tela zariadenia, pri zasúvaní<br />

èi vysúvaní konektora sme však museli <strong>na</strong> náš vkus<br />

vyvinú prive¾ké úsilie.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3790 Sk s DPH (3185 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Hama<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Najlepšia rýchlos zápisu v teste<br />

Neprítomnos CD s ovládaèmi<br />

Neergonomicky spracované zasúvanie konektora<br />

h¾adnení mierne podpriemernej ceny za megabajt<br />

úloného priestoru sa však umiestnili <strong>na</strong> desiatej<br />

a jedenástej prieèke.<br />

Ce<strong>na</strong>:<br />

Transcend JetFlash 512 MB: 2368 Sk<br />

s DPH (1990 Sk bez DPH)<br />

Transcend JetFlash 256 MB: 1297<br />

Sk s DPH (1090 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Sofos<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Krátke èasy náhodného prístupu<br />

Podpriemerná rýchlos zápisu<br />

V súèasnosti sa síce z<strong>na</strong>ène zníila, no v porov<strong>na</strong>ní s<br />

inými typmi pamätí je aj tak vysoká. Druhou nevýhodou<br />

je obmedzenie poètu zápisov. Výrobcovia<br />

udávajú, e <strong>na</strong> jedno pamäové miesto mono zapísa<br />

údaje maximálne miliónkrát. Preto sú tieto typy<br />

pamätí vhodné <strong>na</strong> obèasné ukladanie, prípadne skladovanie<br />

dát, a nie <strong>na</strong> bené pouitie, podobne ako<br />

<strong>na</strong>príklad klasické pevné disky. Po prekroèení milió<strong>na</strong><br />

zápisov toti môe dochádza k nekorektnému<br />

zapisovaniu dát, a tak sa nemono spo¾ahnú <strong>na</strong><br />

zachovanie ich konzistencie.

Traxdata EZ<br />

Drive 256 MB<br />

Tento disk bol unikátom testu.<br />

Ponúkal toti väèšiu rýchlos zápisu<br />

ako èítania – èítanie vykonával podpriemernou<br />

rýchlosou 10 MB/s, zapisovanie<br />

však realizoval <strong>na</strong>dpriemernými 10,3 MB/s. A tak<br />

sa v teste rýchlosti èítania umiestnil <strong>na</strong> ôsmom<br />

mieste, kým v teste zápisu o štyri prieèky vyššie.<br />

V celkovom hodnotení rýchlosti mu tento fakt vyniesol<br />

šiestu prieèku – rov<strong>na</strong>kú ako po zoh¾adnení<br />

pomeru ceny a výkonu.<br />

Aj tento disk má konektor USB, ktorý sa zasúva do<br />

tela zariadenia. Pri zasunutí èi vysunutí sme však mu-<br />

TwinMOS USB<br />

2.0 Mobile Disk<br />

Vïaka mierne <strong>na</strong>dpriemernejrýchlosti<br />

èítania (14,5<br />

MB/s) i zápisu (9,9 MB/s)<br />

sa umiestnil tento disk v hodnotení<br />

rýchlosti <strong>na</strong> piatej prieèke.<br />

Ce<strong>na</strong> za megabajt úloného priestoru<br />

3,72 Sk ho však vyšvihla v celkovom hodnotení<br />

<strong>na</strong> tretiu prieèku. Zaujímavý je aj fakt, e<br />

výrobca udáva nišiu prenosovú rýchlos, ne je tá,<br />

ktorú sme <strong>na</strong>merali. Na obale disku sa toti <strong>na</strong>chádza<br />

informácia, e jeho pouívate¾ bude môc zapisova<br />

rýchlosou 5 MB/s a èíta 8 MB/s.<br />

Verbatim 256 MB<br />

Tento disk poriadne premiešal<br />

výsledky jednotlivých<br />

testovaných výrobkov. Dokázal<br />

toti èíta dáta bezkonkurenènou<br />

rýchlosou 21,7 MB/s, rýchlos zápisu sa<br />

však aj po opakovaní testov zastavila <strong>na</strong> iba<br />

mierne <strong>na</strong>dpriemerných 9,7 MB/s. V teste èítania sa<br />

teda umiestnil <strong>na</strong> prvom mieste, kým v teste zápisu<br />

o pä prieèok nišie. Nadpriemerná výška ceny<br />

za megabajt – 5,64 Sk – ho však umiestnila v celkovom<br />

hodnotení <strong>na</strong> štvrtú prieèku.<br />

Výhradu máme k umiestneniu ovládacieho softvéru.<br />

Výrobca sa ho rozhodol umiestni priamo <strong>na</strong><br />

flash disk, a tak sme museli programy h¾ada <strong>na</strong><br />

ZHODNOTENIE<br />

Pod¾a výsledkov testu disponuje priemerný USB<br />

flash disk skutoènou kapacitou 512,92 MB, dáta<br />

dokáe èíta rýchlosou 12,81 MB/s a zapisova 8,92<br />

MB/s. Doba náhodného prístupu <strong>na</strong> takýto disk je<br />

8,08 milisekundy a pri kúpe zaò treba zaplati presne<br />

2361 Sk s DPH, teda 4,45 Sk za jeden megabajt<br />

úlonej kapacity. Ideálny disk, ktorý by sa umiestnil<br />

<strong>na</strong> prvom mieste, by dokázal èíta dáta rýchlosou<br />

21,7 MB/s, zapisova by vedel 14,4 megabajtu za<br />

sekundu a jeho majite¾ by za megabajt úloného<br />

priestoru zaplatil 2,57 Sk s DPH. Keïe disk s takýmito<br />

alebo lepšími parametrami sa v teste nevyskytol,<br />

vybrali sme <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong>merané výsledky<br />

z troch zariadení. Konkrétne v èítaní bol <strong>na</strong>jlepší<br />

USB flash disk z<strong>na</strong>èky Verbatim, zapisova dáta dokázal<br />

<strong>na</strong>jrýchlejšie SanDisk Cruzer Titanium a <strong>na</strong>j-<br />

seli vyvinú silu <strong>na</strong> to, aby sa konektor samovo¾ne<br />

nevysúval, ale aby ani nebolo potrebné prive¾ké<br />

vyvíjanie tlaku. Na CD dodávanom s diskom<br />

sa okrem ovládaèov pre Microsoft<br />

Windows 98 a návodu <strong>na</strong> pouitie<br />

v elektronickej forme<br />

<strong>na</strong>chádza iba softvér, ktorý<br />

umoní zašifrova èas disku.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1290 Sk s DPH (1084<br />

Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Euro Media<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Dômyselne spracovaná ochra<strong>na</strong> konektora<br />

☺/ Rýchlos zápisu väèšia ako rýchlos èítania<br />

Malá šírka softvérovej výbavy<br />

Vcelku široká je aj softvérová výbava. Umoòuje<br />

zašifrovanie údajov <strong>na</strong> disku i rozdelenie disku <strong>na</strong><br />

viacero partícií. Zaujímavý je aj dizajn výrobku.<br />

Telo je pokryté tmavomodrým polopriesvitným<br />

plastom, vïaka ktorému vidno usporiadanie jednotlivých<br />

súèiastok disku.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2190 Sk s DPH (1840 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: LIBRA Electronics<br />

Slovakia<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Nadpriemerný pomer ceny a výkonu<br />

☺ Mierne <strong>na</strong>dpriemerná rýchlos èítania i zápisu<br />

internetových <strong>stránkach</strong>. Najprv sme toti vyko<strong>na</strong>li<br />

testy rýchlosti, pri ktorých dochádza k zmazaniu<br />

všetkých dát <strong>na</strong> disku. Po stiahnutí softvéru<br />

sme však mohli disk rozdeli <strong>na</strong> viacero<br />

èastí èi zašifrova dáta <strong>na</strong> niektorej<br />

partícii.<br />

Ce<strong>na</strong>: 1630 Sk s DPH<br />

(1370 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Euro<br />

Media<br />

H O D N O T E N I E<br />

☺ Najlepšia prenosová rýchlos èítania<br />

Umiestnenie ovládacieho softvéru priamo <strong>na</strong> flash disk<br />

Nadpriemerná ce<strong>na</strong> za megabajt<br />

menšiu sumu za megabajt treba zaplati za zariadenie<br />

My Flash PD2 2 GB. Najlepší pomer ceny<br />

a výkonu však ponúka My Flash PD2 2 GB, po ktorom<br />

<strong>na</strong>sleduje Apacer HandySteno ST203 s kapacitou<br />

1 GB. Víaznú trojicu uzatvára TwinMOS USB<br />

2.0 Mobile Disk s deklarovanou kapacitou 512 MB.<br />

ZÁVER<br />

Ak porovnáme výsledky testu, ktorý sme vyko<strong>na</strong>li<br />

takmer pred rokom, a výsledky testu v aktuálnom<br />

vydaní, zistíme, e ceny za megabajt úloného priestoru<br />

klesli pribline <strong>na</strong> poloviènú hodnotu. Z<strong>na</strong>ène<br />

vzrástli prenosové rýchlosti – takmer <strong>na</strong> štvornásobok.<br />

Podobný rast prenosových rýchlostí u nemono<br />

oèakáva, mohol by sa zastavi <strong>na</strong> hodnote<br />

30 – 40 MB/s.<br />

<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 81

Do tohto èísla sme pripravili tabu¾ku<br />

<strong>na</strong>jpredávanejších produktov. Údaje sme<br />

zisovali od hlavných distribútorov pôsobiacich<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Produkty sme rozdelili<br />

<strong>na</strong> hlavné kategórie tak, aby predstavovali<br />

funkèný celok. Zámerne sme nezverejnili<br />

predajnú cenu jednotlivých produktov.<br />

Distribútori predávajú svoje produkty<br />

pre ïalší predaj a štandardne nepredávajú<br />

koncovým pouívate¾om. Tieto koncové<br />

ceny sa môu líši u jednotlivých predajcov<br />

a závisia aj od regiónu. Pokia¾ vás<br />

zaujíma koncová ce<strong>na</strong> konkrétneho<br />

produktu, staèí zájs <strong>na</strong> stránku<br />

distribútora a kontaktova <strong>na</strong>jblišieho<br />

predajcu. Takúto tabu¾ku plánujeme<br />

zverejòova v pravidelných intervaloch.<br />

Ondrej Macko<br />

H A R D W A R E P R E H ¼ A D T R H U<br />

Bestsellers<br />

12/2004<br />

82 PC REVUE 12/2004<br />

KATEGÓRIA<br />

OSOBNÝ POÈÍTAÈ<br />

Opis Názov firmy<br />

Prestigio PC Office Intel Celeron 2.0, 256 MB RAM, 40 GB HDD, CD−RW, klv + myš<br />

+ repr. + AVG<br />

ASBIS SK<br />

HP DX872 2000M Intel Celeron 2,6 GHz, 256 MB RAM,HDD 40 GB/5400, Combo,<br />

Windows XP Pro<br />

BGS Distribution<br />

LIBRA Intelligence 5500 Intel Celeron D 325 (2,53 GHz), Windows XP Home Cz, 256 MB DDRAM,<br />

400 MHz, HDD 80 GB/7200 rpm, 64 MB nVidia GeForce4 MX440,<br />

TV−Out, CD−RW 52/32/52×<br />

LIBRA Electronics Slovakia<br />

PC BRAVE HX 351 2G8 Intel Celeron D 325 (2.8 GHz), DDRAM 256 MB 400 MHz,HDD 80 GB<br />

– 8 MB Cache, DVDW VGA FX5500 128 MB TV−out 64 bit, repro Brave,<br />

Flash disk 128 MB<br />

ProCA Slovakia<br />

DTK Abacus i324 Intel Celeron D 320, RAM 256 MB, HDD 80 GB, VGA Gainward GeForce<br />

FX 5200 128 MB<br />

Sofos<br />

NOTEBOOK<br />

HP Nx9020 HP nx9020 C−M 330 (1.4 GHz) 15" XGA, 256 MB, 30 GB, DVD−CDRW XPH ASBIS SK<br />

HP Nx9020 Intel Celeron−M 330 1,4 GHz, 256 MB 40 GB, 15" XGA, kombo mechanika,<br />

free DOS<br />

BGS Distribution<br />

Toshiba Satellite A50−512 Intel Celeron Mobile 1,4 GHz, 256 MB, 40 GB HDD, grafika Intel 855GME<br />

16−64 UMA<br />

HT Computers<br />

Asus A3509L Intel Celeron−M 330 1,4 GHz, 15" XGA TFT LCD displej, 256 MB DDRAM,<br />

30 GB HDD, CD−RW/DVD, èítaèka kariet 4−in−1<br />

LIBRA Electronics Slovakia<br />

Acer TravelMate 2001LC 15" XGA TFT, Intel Celeron 2,60 GHz, ATI Mobility Radeon 9000 IGP,<br />

256 MB DDRAM, 30 GB HDD, MS Windows XP Home Cz<br />

ProCA Slovakia<br />

Toshiba Satellite A50−512 Intel Celeron Mobile 1,4 GHz, 256 MB, 40 GB HDD, grafika Intel 855GME<br />

16−64 UMA<br />

Sofos<br />

CRT MONITOR<br />

LiteON 1770NS 17−palcový, 1280 × 1024 ASBIS SK<br />

Hansol 730E 17−palcový, 1280 × 1024/60 BGS Distribution<br />

Samsung 793DF/S 17−palcový, 1280 × 1024/65 LIBRA Electronics Slovakia<br />

Maxton 775CA 17−palcový, 1024 × 768/85 ProCA Slovakia<br />

AOC FT700 17−palcový, 1280 × 1024/60 Sofos<br />

LCD MONITOR<br />

Prestigio P157 15−palcový, 1024 × 768 bodov, kontrast 350:1 ASBIS SK<br />

Maxdata Belinea 101555 15−palcový, 1280 × 1024 bodov, kontrast 350:1 BGS Distribution<br />

Samsung 710N 17−palcový, 1280 × 1024 bodov, kontrast 600:1 LIBRA Electronics Slovakia<br />

Yusmart 17“ LCD 178MP 17−palcový, 1280×1024 bodov, kontrast 450:1, audio ProCA Slovakia<br />

NEOVO F417 17−palcový, 1280 × 1024 bodov, kontrast 450:1 Sofos<br />

ATRAMENTOVÁ TLAÈIAREÒ<br />

Lexmark Z612 12 str./min. èb, 7 str./min. color, 4800 × 1200 dpi ASBIS SK<br />

HP Deskjet 3845 18 str./min. èb, 14 str./min. color, 4800 × 1200 dpi, zap. USB BGS Distribution<br />

HP DeskJet 3745 14 str./min. cb, 10 str./min. color, 4800 × 1200 dpi, zap. USB LIBRA Electronics Slovakia<br />

HP DeskJet 3650C 4800 × 1200 dpi vo farbách, zap. USB v.2.0 ProCA Slovakia<br />

Epson Stylus C43SX 12 str./min. èb, 5,5 str./min. color, 2880 × 1200 dpi, zap. LPT Sofos<br />

LASEROVÁ TLAÈIAREÒ<br />

HP LaserJet 1320 21 str./min., 1200 × 1200 dpi ASBIS SK<br />

HP LaserJet 1010 15 str./min., 600 × 600 dpi BGS Distribution<br />

Samsung ML−1710P 16 str./min., 600 × 600 dpi LIBRA Electronics Slovakia<br />

HP LaserJet 1010 15 str./min., 600 × 600 dpi ProCA Slovakia<br />

REPRODUKTORY<br />

Genius Speaker SP−G06s 2+0, 120 W ASBIS SK<br />

Creative Inspire 380 2+1, 6 W RMS <strong>na</strong> kanál, 17 W subwoofer BGS Distribution<br />

Labtec 5+1, 26,5 W RMS LIBRA Electronics Slovakia<br />

Tekuni SP990 Black and Silver 2.0, 2 watt ProCA Slovakia<br />

Creative Inspire 380 2+1, 6 W RMS <strong>na</strong> kanál, 17 W subwoofer Sofos<br />

K¼ÚÈ USB<br />

Canyon Aluminium Kapacita 256 MB, USB2.0, hliník ASBIS SK<br />

PQI USB 2.0 Flash drive Kapacita 128 MB BGS Distribution<br />

Twinmos USB2.0 Pen drive Kapacita 256 MB, 2× LED, ochra<strong>na</strong> heslom LIBRA Electronics Slovakia<br />

Flash drive USB 2.0 Maxton Kapacita 256 MB, celohliníkový ProCA Slovakia<br />

Transcend Kapacita 256 MB Sofos<br />

MP3 PREHRÁVAÈ<br />

Canyon 256 MB ASBIS SK<br />

ASK MP3−INNOIMX100 128 MB BGS Distribution<br />

MP3 Mercury MP 321i MP3/WMA 128 MB, FM rádio, batéria 1xAAA ProCA Slovakia<br />

Creative Muvo TX 256 MB s rádiom a LCD Sofos<br />

DIGITÁLNY FOTOAPARÁT<br />

HP Photosmart M307 3,2 Mpix, 3×opt zoom + 5× digital, 16 MB interná pamä ASBIS SK<br />

Olympus Camedia C−310Zoom 3,4 Mpix, 3×opt. zoom + 3.3× digital BGS Distribution<br />

Samsung Digimax V50 5,1 Mpix, 3×opt. zoom + 5× digital LIBRA Electronics Slovakia<br />

Samsung Digimax 301 3,2 Mpix, 3× digital zoom, 16 MB interná pamä ProCA Slovakia<br />

Canon PowerShot A400 3,2 Mpix, 2,2× opt. zoom + 3.2× digital Sofos<br />

VRECKOVÝ POÈÍTAÈ (PDA)<br />

HP iPAQ rx3715 HP iPAQ rx3715, Samsung 400 MHz, WLAN 802.11b, Bluetooth ASBIS SK<br />

HP iPAQ 2210 Intel XScale 400MHz 64M 3,8" TFT BGS Distribution<br />

Asus MyPal A716 Intel PXA255 400 MHz, 64 MB RAM + 64 MB Flash, 3,5“ LCD,<br />

rozlíšenie 240 × 320,<br />

LIBRA Electronics Slovakia

H A R D W A R E<br />

Porov<strong>na</strong>nie štyroch <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

procesorov <strong>na</strong> trhu<br />

V tomto èlánku vám ponúkame porov<strong>na</strong>nie<br />

štyroch <strong>na</strong>jvýkonnejších procesorov<br />

<strong>na</strong> trhu, ktoré sú urèené pre stolové poèítaèe.<br />

Aby sme boli objektívni, porovnávali<br />

sme dva modely od firmy AMD a dva od<br />

konkurenèného Intelu. Ako prví <strong>na</strong> Slovensku<br />

sme mali monos otestova dlho<br />

oèakávaný, momentálne <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

procesor Athlon FX-55 od AMD (nástupca<br />

procesora Athlon FX-53) a jeho slabšiu verziu<br />

Athlon 64 4000+. V súèasnosti <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

procesor od firmy Intel má oz<strong>na</strong>èenie<br />

Pentium 4 Extreme Edition s pracovnou<br />

frekvenciou 3,46 GHz a s efektívnou<br />

externou frekvenciou (FSB) 1066 MHz.<br />

Druhý procesor v tomto teste od firmy<br />

Intel je Pentium 4 Prescott s frekvenciou<br />

3,4 GHz pracujúci so systémovou zbernicou 800 MHz.<br />

V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch vám ponúkame struèný<br />

preh¾ad parametrov testovaných procesorov.<br />

Preh¾ad parametrov testovaných procesorov<br />

Pentium 4E 3,4 GHz: Ako prvý vám predstavíme<br />

procesor od firmy Intel, ktorý je <strong>na</strong> trhu u dlhšie,<br />

no stále patrí medzi procesory osadzované do vysokovýkonných<br />

poèítaèových zostáv. Na tomto produkte<br />

sa asi <strong>na</strong>jviac odrazilo nedávne rapídne zní-<br />

enie cien procesorov Intel. Do testu sme ho zaradili<br />

<strong>na</strong>jmä preto, aby sme mohli porov<strong>na</strong> prínos<br />

1066 MHz systémovej zbernice oproti 800 MHz,<br />

ktorú pouíva tento procesor. Písmeno E v názve<br />

nám <strong>na</strong>povedá, e ide o procesor Pentium 4 s jadrom<br />

Prescott, vyrábaným 90 nm výrobnou technológiou.<br />

Pentium 4 XE 3,46 GHz: Má pracovnú frekvenciu<br />

3,46 GHz a je urèený pre systémovú zbernicu s efektívnou<br />

frekvenciou 1066 MHz. Procesory z radu<br />

Extreme Edition sa zatia¾ všetky vyrábajú osvedèenou<br />

130 nm technológiou. Jednou z ich výhod je<br />

nišia teplota oproti procesorom s jadrom Prescott.<br />

Athlon 64 4000+: Tento procesor bol uvedený súèasne<br />

s FX-55 a sú si aj ve¾mi podobné. Jeho výkon<br />

je o nieèo niší a je to prakticky druhý <strong>na</strong>jvýkonnejší<br />

procesor od AMD a vedúci model radu Athlon 64. Je<br />

prakticky totoný s procesorom Athlon 64 FX-53,<br />

ktorý bol donedáv<strong>na</strong> vlajkovou loïou AMD. Podobne<br />

ako sa z Athlonu XP stal Sempron, z Athlonu 64<br />

FX-53 sa teraz stáva Athlon 4000+.<br />

Athlon 64 FX-55: Tento procesor k nám do redakcie<br />

dorazil doslova <strong>na</strong> poslednú chví¾u. Pre mnohých je<br />

kandidátom <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejší desktopový procesor<br />

<strong>na</strong> trhu. Tento model sa rov<strong>na</strong>ko ako v súèasnosti<br />

u väèši<strong>na</strong> výkonných procesorov vyrába pre päticu<br />

Socket 939. Od procesora Athlon 64 4000+ sa<br />

líši prakticky len zvýšením taktovacej frekvencie<br />

jadra o 200 MHz.<br />

84 PC REVUE 12/2004<br />

Testované procesory Intel Pentium 4 XE 3,46 GHz,<br />

Athlon 64 4000+ a Athlon 64 FX−55<br />

INTEL VS. AMD. Na túto tému sa vedú siahodlhé<br />

diskusie u nieko¾ko rokov. Väèši<strong>na</strong> pouívate¾ov<br />

sa za ten èas rozdelila <strong>na</strong> dva tábory, iní sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

akoby v strede a s<strong>na</strong>ia sa vyai z oboch<br />

strán. Iste ste u aj vy neraz poèuli „poèítaèových<br />

expertov“ presadzova tú svoju vyvolenú z<strong>na</strong>èku a<br />

tvrdi, e len tá je riešením pre kadý poèítaè. Pravda<br />

je ako obyèajne kdesi uprostred, obe z<strong>na</strong>èky majú<br />

svoje dobré aj zlé stránky. My v tomto èlánku objektívne<br />

a pritom struène poukazujeme <strong>na</strong> minulos,<br />

súèasnos a budúcnos týchto dvoch hlavných<br />

hráèov <strong>na</strong> poli desktopových procesorov.<br />

Zlatým obdobím Intelu boli 90. roky, keï vyrábal<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie procesory a ostatní výrobcovia produkovali<br />

prakticky len ich kópie. Spoloènos AMD v<br />

tých èasoch takisto patrila medzi takéto firmy.<br />

Tvrdú ranu zasadil Intel svojej konkurencii procesorom<br />

Intel Pentium, ktorý ako registrovaná obchodná<br />

z<strong>na</strong>èka z<strong>na</strong>ène skomplikoval všetkým konkurentom<br />

prístup <strong>na</strong> trh. Zaruèil si tým prvenstvo <strong>na</strong><br />

nieko¾ko rokov a situácia vyzerala ve¾mi jednoz<strong>na</strong>ène.<br />

Len èo sa zaèala konkurencia Pentiu výkonnostne<br />

pribliova, Intel uviedol <strong>na</strong> trh Pentium II,<br />

èím znova predåil obdobie svojej <strong>na</strong>dvlády.<br />

Spoloènos AMD zatia¾ preívala ako firma produkujúca<br />

lacnejšie a menej výkonné klony Pentia –<br />

AMD K6. Onedlho však vydala prelomový procesor<br />

K7 (Athlon), ktorý reálne ohrozil Intel, no <strong>na</strong><br />

trh prenikal pomerne ako. AMD sústredilo všetky<br />

sily, aby sa mohlo zúèastni <strong>na</strong> pomyselnej<br />

súai o prelomenie 1 GHz hranice v roku 2000.<br />

Odvtedy a do roku 2003 popularita<br />

procesorov AMD stále <strong>na</strong>rastala a model<br />

Athlon XP sa stal u pouívate¾ov ve¾mi<br />

ob¾úbeným. V <strong>na</strong>šich konèinách mal<br />

ešte väèší úspech, pretoe <strong>na</strong> Slovensku<br />

si zákazníci obzvláš potrpia <strong>na</strong> cenu<br />

a AMD poskytoval lepší pomer ce<strong>na</strong>/<br />

výkon. To však niè nemenilo <strong>na</strong> fakte,<br />

e Intel bol stále v popredí tak v poète<br />

predaných procesorov, ako aj v oblasti<br />

výkonu.<br />

To platilo do roku 2003, keï spoloènos<br />

AMD uviedla <strong>na</strong> trh rad procesorov<br />

s oz<strong>na</strong>èením Athlon 64, èím sa prebojovala<br />

a ku špièke. Implementácia<br />

podpory 64-bitových aplikácií zároveò<br />

s vynikajúcim výkonom v súèasných<br />

32-bitových aplikáciách je silný argument pri ich<br />

prezentácii. To však Intel nenechal len tak a ohlásil<br />

podporu 64-bitových aplikácií aj v desktopových procesoroch.<br />

Takéto procesory by sa mali zaèa objavova<br />

zaèiatkom <strong>na</strong>sledujúceho roka. Na zaèiatku budúceho<br />

roka by Intel mal predstavi aj nový zaujímavý<br />

procesor s oz<strong>na</strong>èením Prescott 2M. Ten bude obsahova<br />

a 2 MB pamäte L2 cache oproti pôvodnému<br />

1 MB, ktorý obsahujú súèasné Prescotty. Na jednej<br />

strane je síce pravda, e dnes ešte prakticky neexistujú<br />

aplikácie, ktoré by reálne vyuívali 64-bitové inštrukcie<br />

procesorov, ale <strong>na</strong> ich vývoji sa pracuje prakticky<br />

vo všetkých softvérových firmách. Microsoft u<br />

dlho chystá 64-bitovú verziu operaèného systému<br />

Windows XP, zrejme však èaká, kým 64-bitové procesory<br />

nevypustí <strong>na</strong> trh aj Intel. Orientaèný termín uvedenia<br />

64-bitovej verzie bude s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou<br />

prvý polrok roku 2005.<br />

My sme v tomto struènom porov<strong>na</strong>ní pouívali<br />

iba programy, ktoré testujú procesory vo výkone v<br />

32-bitových aplikáciách.<br />

Firma AMD sa pri procesoroch Athlon 64 vybrala<br />

trochu iným smerom a rozhodla sa do tohto procesora<br />

priamo integrova pamäový radiè. To je síce riešenie,<br />

ktoré mierne zvýši výkon pamäového systému,<br />

ale obmedzuje slobodu výrobcov základných dosiek a<br />

v koneènom dôsledku aj pouívate¾ov. Pamäový radiè<br />

integrovaný v týchto procesoroch toti podporuje<br />

iba pamäte typu DDR. Nastupujúce pamäte DDR II v<br />

súèasnosti nemono <strong>na</strong> tejto platforme poui. AMD<br />

sa o nich vyjadruje ako o technológii, ktorá prišla <strong>na</strong><br />

trh priskoro a zatia¾ je príliš drahá a menej výkonná<br />

ako klasické pamäte DDR. Preto sa ani s ich integráciou<br />

do pamäového radièa v procesoroch Athlon 64<br />

ve¾mi neponáh¾a. Intel sa vybral opaèným smerom a<br />

pamäte DDR II podporuje u dlhší èas v èipových<br />

súpravách radu i9xx. Tu u pravdepodobne nehrozí<br />

„preklep“ Intelu s plánom poui v stolových poèítaèoch<br />

pamäte Rambus, pretoe pamäte DDR II si sèas-

Najnovšie vyhotovenie chladièa pre procesory Intel pre LGA775<br />

ti nechávajú spätnú kompatibilitu a<br />

táto technológia sa u dlhšie vyuíva<br />

aj v iných zariadeniach, ako<br />

<strong>na</strong>príklad grafické karty. Takéto<br />

správanie sa spoloèností v<br />

oblasti orientácie <strong>na</strong> pamäte RAM<br />

nie je náhodné. Vo všeobecnom povedomí<br />

panuje názor, e procesory Intel vedia<br />

viac vyai z vyššej frekvencie pamäte a<br />

procesorom AMD zase viac vyhovuje nišia latencia<br />

(èasovanie) pamäte.<br />

Ïalším dôleitým bodom v tomto porov<strong>na</strong>ní je prechod<br />

<strong>na</strong> novú 90 nm výrobnú technológiu. V Inteli sa procesory<br />

vyrábané touto technológiou oz<strong>na</strong>èujú ako Pentium 4 s jadrom<br />

Prescott a sú <strong>na</strong> trhu u pomerne dlhý èas, dnes u<br />

takmer vytlaèili klasické Pentium 4 s jadrom Northwood.<br />

AMD zaèalo postupne vypúša <strong>na</strong> trh takéto procesory a<br />

<strong>na</strong> jeseò. Tu musíme poveda, e nástup 90 nm výrobnej<br />

technológie sa viac vydaril firme AMD, a to aj <strong>na</strong>priek<br />

dlhému meškaniu oproti Intelu. Intel mal toti spoèiatku<br />

problémy 90 nm procesory dostatoène chladi, pretoe ich<br />

pracovná teplota je ove¾a vyššia ako pri staršom jadre<br />

Northwood, no AMD s týmto nemá zatia¾ nijaké problémy.<br />

Procesory vyrábané 90 nm technológiou od AMD (s jadrom<br />

Winchester) sú dokonca chladnejšie ako ich predchodcovia.<br />

V iadnom prípade však nemusíte ma z procesorov<br />

Intel Pentium 4E (s jadrom Prescott) obavy. Majú<br />

síce o nieèo vyšší odber a tepelné vyarovanie, no dodávaný<br />

originálny medený chladiè od Intelu ich dostatoène<br />

schladí. Tu treba Intel pochváli za realizáciu novších revízií<br />

chladièa pre Socket T, ktorý je síce nedoko<strong>na</strong>le krytý,<br />

Modelové èísla desktopových procesorov Intelu<br />

ale je ve¾mi tichý oproti chladièom štandardne dodávaným<br />

k procesorom AMD.<br />

Takisto vonkajšia frekvencia procesora má <strong>na</strong> výkon<br />

vplyv, ale to koncový pouívate¾ nemá ve¾a príleitostí<br />

spozorova, pretoe väèši<strong>na</strong> procesorov v súèasnosti pracuje<br />

s takou frekvenciou FSB, aká je preò vhodná. V Inteli<br />

môeme v poslednom èase bada pomalý prechod z 800<br />

MHz <strong>na</strong> 1066 MHz FSB, <strong>na</strong> výkone sa to však zatia¾ príliš<br />

neprejavuje. Zatia¾ existuje iba jed<strong>na</strong> èipová súprava pracujúca<br />

s frekvenciou 1066 MHz, má oz<strong>na</strong>èenie Intel i925XE.<br />

Okrem toho, e táto èipová súprava dokáe pracova s<br />

1066 MHz FSB, líši sa od i925X iba tým, e nepodporuje<br />

pamäte ECC, èo pre cie¾ovú skupinu zákazníkov zrejme nie<br />

je ve¾mi dôleitá funkcia.<br />

Zatia¾ majú základné dosky s touto súpravou<br />

v ponuke firmy Intel, Abit,<br />

Gigabyte, Asus a MSI a postupne<br />

pribúdajú aj ïalší.<br />

Pri procesoroch od AMD je<br />

situácia trochu zloitejšia,<br />

pretoe tu hrá podstatnú<br />

úlohu nielen frekvencia pro-<br />

Prvá základná<br />

doska s podporou<br />

1066 MHz FSB<br />

(Intel i925XE)<br />

cesora pri styku s pamäou<br />

a èipovou súpravou, ale aj<br />

šírka pásma, ktorá sa pri<br />

novších procesoroch z<strong>na</strong>ène<br />

rozrástla.<br />

Ïalším zaujímavým poèinom v oblasti procesorov je<br />

integrácia antivírusovej ochrany do procesorov. V prípade<br />

Intelu sa to týka procesorov, ktorých modelové èíslo je<br />

zakonèené písmenom J a v prípade AMD sú to všetky<br />

Athlony 64 a FX. AMD oz<strong>na</strong>èuje túto technológiu Enhanced<br />

Virus Protection (EVP) a pri procesoroch Intel ju nájdete<br />

pod oz<strong>na</strong>èením XD (eXecution Disable Bit). Tieto ochrany<br />

sú si ve¾mi podobné a ochránia poèítaè pred „istými“<br />

typmi poèítaèových vírusov vyuívajúcich známu chybu<br />

preteèenia zásobníka (buffer overflow). Na to, aby ste mohli<br />

túto technológiu vyuíva, budete potrebova <strong>na</strong> svojom<br />

poèítaèi minimálne operaèný systém Microsoft Windows XP<br />

s SP2. Pre tých, ktorí pouívajú operaèný systém Linux, je táto<br />

technológia dostupná u dlhšie, rov<strong>na</strong>ko aj podpora 64bitových<br />

aplikácií. Samozrejme, tieto funkcie procesora<br />

v iadnom prípade ne<strong>na</strong>hradia antivírusový program. Slú-<br />

ia len ako istý druh poistky pre ve¾mi rozšírený typ vírusov.<br />

Posledná zaujímavá a ve¾mi uitoèná novinka je technológia<br />

Cool-n-Quiet, ktorá umoòuje v reálnom èase upravova<br />

pracovnú frekvenciu a <strong>na</strong>pätie jadra procesora. Plat-<br />

Pracovná Podpora Hyper−<br />

Meno procesora Architektúra Pätica Cache L2 Cache L3 frekvencia FSB −Threading<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm LGA770 512 KB 2 MB 3.73 GHz 1066 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm LGA770 512 KB 2 MB 3.46 GHz 1066 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm LGA770 512 KB 2 MB 3.4 GHz 1066 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm LGA770 512 KB 2 MB 3.4 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm Socket478 512 KB 2 MB 3.4 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 Extreme Edition 130 nm Socket478 2 MB − 3.2 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 570J* 90 nm LGA775 1 MB − 3.8 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 570 90 nm LGA775 1 MB − 3.8 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 560J* 90 nm LGA775 1 MB − 3.6 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 560 90 nm LGA775 1 MB − 3.6 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 550J* 90 nm LGA775 1 MB − 3.4 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 550 90 nm LGA775 1 MB − 3.4 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 540J* 90 nm LGA775 1 MB − 3.2 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 540 90 nm LGA775 1 MB − 3.2 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 530J* 90 nm LGA775 1 MB − 3 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 530 90 nm LGA775 1 MB − 3 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 520J* 90 nm LGA775 1 MB − 2.8 GHz 800 MHz áno<br />

Intel Pentium 4 processor 520 90 nm LGA775 1 MB − 2.8 GHz 800 MHz áno<br />

* písmenko J v názve procesora oz<strong>na</strong>èuje podporu Execute Disable Bit (XD)<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 85

forma mobilných procesorov má u takéto technológie<br />

k dispozícii dlhší èas (Intel – SpeedStep, AMD – Power-<br />

Now!), ale prvýkrát ju vidíme aj v oblasti desktopových<br />

procesorov. Cool-n-Quiet podporujú iba procesory Athlon<br />

64 a Athlon FX. Budete však ešte potrebova aj základnú<br />

dosku, ktorá bude túto technológiu podporova. Pri niektorých<br />

bude staèi upgrade BIOS-u. Intel u dlhšie chystá<br />

odpoveï vo forme Enhanced Speedstep Technology, ale<br />

zatia¾ túto technológiu ešte v nijakom desktopovom procesore<br />

neimplementoval.<br />

Ak sa <strong>na</strong> oboch konkurentov pozrieme z èisto ekonomického<br />

h¾adiska, predovšetkým musíme pripomenú, e<br />

Intel disponuje z<strong>na</strong>ènými fi<strong>na</strong>nènými prostriedkami a ve¾kým<br />

podielom <strong>na</strong> trhu. AMD síce svojím novým procesorom<br />

Athlon 64 môe vzbudi dojem, e šliape Intelu po krku, ale<br />

stále je len menšinovým výrobcom a vánejšie ohrozi Intel<br />

bude pre AMD ve¾mi nároèná a <strong>na</strong>jmä dlhodobá úloha. Krivka<br />

hospodárskych výsledkov AMD je ve¾mi „divoká“ oproti<br />

krivke Intelu, èasto sa pohybuje aj v èervených èíslach.<br />

Intel stabilne vykazuje vysoký zisk kadý mesiac a môe si<br />

dovoli urobi sem-tam aj chybu.<br />

Na záver by sme mohli zhrnú, e obe firmy sa vybrali<br />

iným smerom. Intel má dobré zázemie a kontakty <strong>na</strong>jmä s<br />

ve¾kými výrobcami poèítaèov a darí sa mu udriava si <strong>na</strong><br />

trhu domi<strong>na</strong>nciu. AMD si zasa získalo srdcia mnohých menších<br />

firiem a koncových pouívate¾ov <strong>na</strong>jmä lepším pomerom<br />

výkon/ce<strong>na</strong>. Ako sa situácia vyvinie v budúcnosti, <strong>na</strong><br />

to si treba poèka.<br />

ZNAÈENIE PROCESOROV A PÄTICE. V tejto èasti vám<br />

ponúkame ucelený preh¾ad z<strong>na</strong>èenia procesorov Intel a<br />

AMD strednej a vyššej triedy pre desktopy, ktoré sú v súèasnosti<br />

<strong>na</strong> trhu. Situácia <strong>na</strong> trhu je oproti minulosti<br />

zloitejšia, pretoe existuje ve¾mi ve¾a variantov procesorov,<br />

ktoré sa líšia èasto len malièkosami. Pri procesoroch<br />

AMD sa dá pomerne dobre orientova pod¾a modelových èísel.<br />

V minulosti platilo, e procesor od AMD s urèitým modelovým<br />

èíslom sa výkonom pribline vyrovná procesoru<br />

od Intelu s danou frekvenciou. Dnes u procesory od AMD<br />

sú z<strong>na</strong>èené iným spôsobom, take pod¾a modelových èísel<br />

môeme porovnáva iba procesory AMD medzi sebou.<br />

Intel tento rok zaviedol z<strong>na</strong>èenie procesorov pod¾a modelových<br />

èísel. Tie nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú zodpovedajúci výkon, ale<br />

oz<strong>na</strong>èujú len parametre procesora, ako je zbernica, vyrovnávacia<br />

pamä, pracovná frekvencia a iné funkcie. Keïe<br />

z<strong>na</strong>èenie procesorov modelovými èíslami je pomerne<br />

nové, sú v òom zahrnuté len novšie procesory Prescott a<br />

Celeron D. Procesory Pentium 4 Extreme Edition sa (zatia¾)<br />

modelovým èíslom neoz<strong>na</strong>èujú.<br />

Preh¾ad procesorov AMD urèených pre stolové poèítaèe (všetky s podporou NX bit)<br />

86 PC REVUE 12/2004<br />

Pripravili sme pre vás preh¾ad aktuálnych modelových<br />

èísel procesorov Intel pre stolové poèítaèe. Priaznivcov<br />

Intelu iste poteší, e procesory všetkých kategórií sú postupne<br />

smerované do novej pätice LGA775, ktorá pomaly,<br />

ale isto <strong>na</strong>hrádza Socket 478. Pravdepodobne aj pripravované<br />

dvojjadrové procesory Intel budú urèené pre túto platformu.<br />

V AMD bola situácia v prvej polovici tohto roka ve¾mi<br />

nepreh¾adná, pretoe existovalo <strong>na</strong> trhu ve¾a nových procesorov<br />

urèených pre rôzne pätice, z ktorých sa <strong>na</strong>koniec nie<br />

všetky <strong>na</strong> platforme stolových poèítaèov udrali. Máme <strong>na</strong><br />

mysli <strong>na</strong>príklad päticu Socket 940, ktorá definitívne opustila<br />

oblas stolových poèítaèov a zostala v serverovej oblasti<br />

(procesory Opteron). Jediný procesor vydaný pre túto<br />

päticu bol Athlon FX-51. Bol to akýsi „predskokan“ prichádzajúcich<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejších procesorov od AMD.<br />

Dnes je u situácia jednoduchšia, hoci stále koexistujú tri<br />

rôzne pätice, s ktorými sa poèíta aj do budúcnosti. S päticou<br />

Socket A sa poèíta len do lacných zostáv (Sempron),<br />

pätica Socket 775 sa bude <strong>na</strong>ïalej vyuíva pri všetkých<br />

procesoroch Athlon 64 strednej a nišej triedy. Pre výkonnejšie<br />

procesory Athlon 64 a Athlon 64 FX sa poèíta u len<br />

s päticou Socket 939. Tá umoòuje oproti staršiemu Socket<br />

775 lepší prístup k operaènej pamäti (128-bit. Dual-channel<br />

<strong>na</strong>miesto 64-bit bez Dual-channel).<br />

MERANIA. Pripravili sme pre vás nieko¾ko reprezentatívnych<br />

grafov, ktoré vychádzajú z meraní výkonu v rôznych<br />

aplikáciách v <strong>na</strong>šom teste. Tie vám pomôu urobi si obraz<br />

o výkone procesorov v rôznych oblastiach. Porovnávali sme<br />

<strong>na</strong>jmä dva <strong>na</strong>jvýkonnejšie procesory Athlon FX-55 a Pentium<br />

4 XE 3,46.<br />

V prvom teste CPU-Multimedia, ktorý testuje grafický<br />

výkon procesora, vedie Intel s náskokom pribline 20 %.<br />

Naopak, v teste CPU-Arithmetic sa vedenia ujalo AMD, aj<br />

keï len o 12 %.<br />

V týchto testoch sú výsledky procesorov <strong>na</strong>ozaj tesné.<br />

Rozdiely sa pohybujú takmer <strong>na</strong> úrovni merate¾nosti.<br />

V novšom teste (PC Mark 2004) má ve¾mi mierny náskok<br />

AMD, v teste PC Mark 2002 má <strong>na</strong>vrch Intel. To, e sú<br />

výsledky podobné, však nez<strong>na</strong>mená, e aj výkon procesorov<br />

v týchto testoch je podobný. Test PC Mark toti pozostáva<br />

z mnohých syntetických testov, ktoré testujú procesor<br />

vo viacerých smeroch. Za všetky spomenieme <strong>na</strong>príklad<br />

prácu s videom, kompresiu obrázkov do formátu JPEG,<br />

kompresiu rôznych iných súborov a pod.<br />

Aplikaèným testom prikladáme v <strong>na</strong>šej redakcii zo všetkých<br />

<strong>na</strong>jväèšiu váhu, pretoe testujú výkon v reálnych aplikáciách,<br />

ktoré sa v súèasnosti <strong>na</strong>jviac pouívajú. Sú to <strong>na</strong>-<br />

Meno procesora Architektúra Pätica Cache L2 Pracovná frekvencia<br />

Athlon FX−55 130 nm Socket 939 1 MB 2,6 GHz<br />

Athlon FX−53 130 nm Socket 939 1 MB 2,4 GHz<br />

Athlon FX−53 130 nm Socket 940 1 MB 2,4 GHz<br />

Athlon FX−51 130 nm Socket 940 1 MB 2,2 GHz<br />

Athlon 64 4000+ 130 nm Socket 939 1 MB 2,4 GHz<br />

Athlon 64 3800+ 130 nm Socket 939 512 KB 2,4 GHz<br />

Athlon 64 3700+ 130 nm Socket 754 1 MB 2,4 GHz<br />

Athlon 64 3500+ 90 nm Socket 939 512 KB 2,2 GHz<br />

Athlon 64 3500+ 130 nm Socket 939 512 KB 2,2 GHz<br />

Athlon 64 3400+ 130 nm Socket 754 512 KB 2,4 GHz<br />

Athlon 64 3400+ 130 nm Socket 754 1 MB 2,2 GHz<br />

Athlon 64 3200+ 130 nm Socket 754 512 KB 2,2 GHz<br />

Athlon 64 3200+ 90 nm Socket 939 512 KB 2,0 GHz<br />

Athlon 64 3200+ 130 nm Socket 754 1 MB 2,0 GHz<br />

Athlon 64 3000+ 130 nm Socket 754 512 KB 2,0 GHz<br />

Athlon 64 3000+ 130 nm Socket 754 1 MB 1,8 GHz<br />

Athlon 64 3000+ 90 nm Socket 939 512 KB 1,8 GHz<br />

Athlon 64 2800+ 130 nm Socket 754 512 KB 1,8 GHz

Graf výsledkov testu Sisoft Sandra 2004 sp2<br />

Výsledky procesorov v testoch PC Mark 2002 a 2004<br />

príklad aplikácie z produkcie firiem Microsoft (Office), Adobe<br />

(Premiere, Photoshop...) alebo Macromedia (Dreamweaver,<br />

Director) a ve¾a iných. V tejto oblasti má náskok AMD s rezervou<br />

pribline 20 %.<br />

V tejto oblasti jednoz<strong>na</strong>ène dominoval Intel. Jeho výsledky<br />

boli takmer o 50 % lepšie ako výsledky procesorov AMD.<br />

Program Prime95 slúi <strong>na</strong> h¾adanie prvoèísel, no týmto spôsobom<br />

dokáe otestova aj hrubý výkon procesora. Rov<strong>na</strong>ko<br />

aj v <strong>na</strong>šom redakènom teste práce s viacerými procesmi<br />

(Winrar + Outlook) mal Intel náskok 3 sekundy.<br />

VYHODNOTENIE. Porovnávanie procesorov Intel a AMD<br />

je ve¾mi citlivá téma. Po dôkladnom otestovaní <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

zástupcov oboch týchto firiem musíme skonštatova,<br />

e sily sú pribline vyrov<strong>na</strong>né. Kadá zo spoloèností má<br />

svoje silné aj slabé stránky a kadá má zákazníkom èo ponúknu.<br />

V <strong>na</strong>šich konèinách sa tešia ob¾ube <strong>na</strong>jmä procesory<br />

od AMD, pretoe ponúkajú lepší pomer ce<strong>na</strong>/výkon. Na druhej<br />

strane Intel disponuje väèšími výrobnými kapacitami a<br />

vie svojou ponukou lepšie oslovi <strong>na</strong>jmä firemných zákazníkov.<br />

Pomáha mu v tom aj fakt, e sám je producentom èipových<br />

súprav a základných dosiek. Po nedávnom zníení cien<br />

sa však procesory Pentium 4 stávajú èoraz èastejšie aj vo¾bou<br />

pre bených pouívate¾ov.<br />

Namerané výsledky pri testovaní procesorov<br />

Aplikaèné testovacie programy Winstone<br />

Výsledky testovacieho programu Prime95 a testu Winrar<br />

+ Outlook<br />

Procesory Intel sa javia v operaènom systéme pri práci<br />

s benými aplikáciami pohotovejšie a dosahujú lepšie výsledky<br />

pri práci s multimediálnym obsahom. Na druhej<br />

strane procesory AMD majú lepšie výsledky pri hraní hier<br />

a lepší celkový výkon. Najnovší procesor Athlon 64 FX-55<br />

prekoná Pentium 4 XE s preh¾adom vo väèšine aplikácií,<br />

ktoré pouíva bený pouívate¾. To z neho aj vzh¾adom <strong>na</strong><br />

cenu robí v súèasnosti lepšiu vo¾bu.<br />

Azda <strong>na</strong>jsilnejším argumentom pre AMD je podpora 64bitových<br />

inštrukcií, ktorá prinesie výz<strong>na</strong>mné zmeny v stolových<br />

poèítaèoch vo všeobecnosti. V prípade Intelu je rozdiel<br />

medzi 800 MHz FSB a 1066 MHz ve¾mi malý, no s odstupom<br />

èasu zaène <strong>na</strong>bera <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>me. Nemusíte sa obáva<br />

o monosti rozšírenia svojho poèítaèa, pretoe väèši<strong>na</strong> procesorov<br />

sa bude ešte dlhší èas uvádza len pre 800 MHz FSB.<br />

Vo všeobecnosti panuje trend, e rozdiel vo výkone <strong>na</strong>jslabšieho<br />

a <strong>na</strong>jsilnejšieho procesora sa zmenšuje a, <strong>na</strong>opak,<br />

rozdiel v cene sa zväèšuje. Kupova <strong>na</strong>jvýkonnejšie modely<br />

procesorov sa teda oplatí iba tým pouívate¾om, ktorí<br />

poadujú od poèítaèa maximálny výkon. Budúci rok nás<br />

èaká ve¾a zaujímavých noviniek u oboch producentov procesorov,<br />

take sa máme <strong>na</strong> èo teši.<br />

Samuel Krošlák<br />

Athlon Athlon Pentium 4, 3,46 GHz, Pentium 4, 3,4 GHz,<br />

64 4000+ 64 FX−55 1066 MHz 800 MHz<br />

SiSoft Sandra 2004 – CPU Arithmetic 15 357 16 619 14 584 14 424,33<br />

SiSoft Sandra 2004 – CPU MultiMedia 49 342 53 460 64 701 63 529,67<br />

Prime95 [sekundy] 54,59 50,69 28,57 29,23<br />

PCMark 2004 – Procesor 4655 5051 5246 5153<br />

PCMark 2002 – Procesor 8110 8777 8417 8267<br />

Multimedia Content Creation Winstone 2004 41,2 43,3 34,4 33,7<br />

Business Winstone 2004 32,9 33,8 28,8 28,6<br />

Winrar + Outlook [sekundy] 17,20 17,15 14,12 11,77<br />

vyššie èíslo z<strong>na</strong>mená vyšší výkon, nišií údaj z<strong>na</strong>mená vyšší výkon<br />

12/2004 PC REVUE 87

H A R D W A R E<br />

Externý disk 500 GB/ Formac Disk XTR Platinum<br />

Externý pevný disk s obrovskou kapacitou<br />

sa hodí hlavne pre pouívate¾ov,<br />

ktorí sa zaoberajú profesionálnym<br />

spracovaním obrazu –<br />

fotografií, ale predovšetkým videa.<br />

Ïalej ho mono vyui <strong>na</strong><br />

zálohovanie dát beného PC alebo aj<br />

notebooku. Formac je pritom výrobca<br />

známy svojím prepracovaným dizajnom,<br />

predovšetkým externých<br />

optických mechaník. Zariadenia tohto<br />

výrobcu vyhotovením pripomí<strong>na</strong>jú<br />

modely typické pre platformu<br />

Apple. V prípade produktu Disk XTR<br />

Platinum však došlo k zmene tradièného<br />

bieleho vyhotovenia a tento<br />

externý disk je striebrosivý. Oproti<br />

predchádzajúcemu dizajnu je aj o nieèo<br />

uší.<br />

Formac Disk XTR je v podstate<br />

externý pevný disk s kapacitou 500 GB<br />

a pripojením pomocou portu Fire-<br />

Wire. Podporuje FireWire 400 (400<br />

Mbit/s), ale aj <strong>na</strong>jnovšie FireWire 800<br />

(800 Mbit/s). Poui sa dá spolu s poèítaèom<br />

typu PC, ale, prirodzene, aj<br />

Apple Macintosh. Pripája a odpája<br />

sa dá aj poèas prevádzky pripojeného<br />

poèítaèa. Súèasou dodávky je okrem<br />

disku aj <strong>na</strong>pájací kábel, prepojovací<br />

88 PC REVUE 12/2004<br />

kábel pre FireWire 800 a pouívate¾ský<br />

manuál, bohuia¾ len v angliètine.<br />

Napájanie je externé, <strong>na</strong> zadnom<br />

paneli nájdete len nieko¾ko prvkov –<br />

sieový vypí<strong>na</strong>è a dva porty FireWire.<br />

Na prednom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú<br />

dve sig<strong>na</strong>lizaèné LED – <strong>na</strong>pájanie a zápis/èítanie<br />

údajov <strong>na</strong> disku.<br />

My sme zariadenie skúšali hlavne<br />

pri zapojení k poèítaèu typu PC a s doplnkovou<br />

kartou FireWire 800. Operaèný<br />

systém Microsoft Windows XP pripojený<br />

disk rozpoz<strong>na</strong>l a <strong>na</strong> spoluprácu<br />

pouil svoj interný ovládaè (v dodávke<br />

nie je iadny osobitný ovládaè).<br />

V takomto pripojení sme potrebovali<br />

<strong>na</strong> zápis 200 GB údajov 58 minút<br />

a 51 sekúnd. Zapisovali sme údaje<br />

z interného pevného disku v PC. Pre-<br />

poèítaná rýchlos zápisu je 58 MB/s.<br />

Pri èítaní údajov a ich následnom<br />

zápise <strong>na</strong> interný disk v PC sme <strong>na</strong><br />

rov<strong>na</strong>ký objem dát 200 GB potrebovali<br />

42 minút a 8 sekúnd. Prepoèítaná<br />

rýchlos je teda 81 MB/s. Neskôr sme<br />

vyskúšali aj pripojenie k notebooku<br />

Apple PowerBook s podporou Fire-<br />

Wire 800. Dosiahnuté hodnoty rýchlosti<br />

zápisu a èítania pri manipulácii<br />

s 200 GB balíkom údajov boli zhruba<br />

<strong>na</strong> úrovni hodnôt dosiahnutých pri<br />

pouití s PC s kartou FireWire 800.<br />

Formac Disk XTR Platinum je rýchly<br />

externý disk s pekným dizajnom.<br />

Vyui sa dá <strong>na</strong>pr. v teréne s notebookom<br />

<strong>na</strong> ukladanie videa alebo <strong>na</strong><br />

kompletnú zálohu dát v kancelárii.<br />

Priamo podporuje <strong>na</strong>pr. zálohovací<br />

softvér Retrospect od firmy Dantz.<br />

Výhodou je aj podpora rozlièných poèítaèových<br />

platforiem. Rov<strong>na</strong>ko kladne<br />

sme hodnotili aj odolné vyhotovenie<br />

tohto disku. Je to zárukou, e<br />

dáta ostanú v bezpeèí aj pri drsnejšom<br />

zaobchádzaní so zariadeniami<br />

v teréne.<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 563 Sk (17 280 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Quentin, ÈR<br />

Dodávatelia v SR: Software Partner,<br />

Bratislava; Traco Computers, Piešany<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kompatibilita: Apple Macintosh s konektorom<br />

FireWire, Mac OS 9.2.2 alebo Mac OS X 10.x,<br />

PC s FireWire (IEEE 1394, iLink), Microsoft<br />

Windows 98 SE, 2000, XP<br />

Prepojovací konektor: FireWire 400<br />

a FireWire 800<br />

Kapacita buffera: 2 MB<br />

Prístupová doba: menej ako 10 ms<br />

Napájanie: 12 V<br />

Hmotnos: 1750 gramov<br />

Rozmery: 280 × 210 × 41 mm

Miniatúrny disk / Hitachi Microdrive 3K4<br />

Microdrive predstavuje miniatúrny pevný disk, ktorý má<br />

priemer platne len jeden palec (2,54 cm). Tieto pamäové<br />

zariadenia sú rozmerovo a prepojovacím konektorom<br />

totoné s pamäovou kartou CompactFlash II, èo zvyšuje<br />

monos ich pouitia v rozlièných zariadeniach. Populárne<br />

sú predovšetkým v súvislosti s pouitím vo vreckových<br />

poèítaèoch, digitálnych fotoaparátoch a MP3 prehrávaèoch.<br />

Za ich vývojom v zaèiatku stála spoloènos<br />

IBM a prvý Microdrive, ktorý sa objavil <strong>na</strong> trhu, mal<br />

kapacitu 340 MB. O nieko¾ko mesiacov neskôr sa objavili<br />

vyhotovenia pre 512 MB a ešte o nieèo neskôr aj 1 GB. Od<br />

decembra 2002 zakúpila práva <strong>na</strong> výrobu Microdrive<br />

spoloènos Hitachi, konkrétne divízia Hitachi Global Storage<br />

Technologies. V ponuke tejto spoloènosti sa v súèasnosti<br />

objavili aj zariadenia s kapacitou 4 GB a toto<br />

zariadenie sme dostali <strong>na</strong> recenziu.<br />

Najnovšie pamäové zariadenia majú úplne prepracovaný<br />

dizajn èítacích/zapisovacích hlavièiek. Ich rozmery sú v porov<strong>na</strong>ní<br />

s predchádzajúcou verziou len polovièné. Podstatným<br />

zlepšením však je rýchlejší proces èítania a zápisu<br />

údajov.<br />

Kapacita 4 GB je <strong>na</strong> súèasné pouitie výhodná. Je toti<br />

porov<strong>na</strong>te¾ná s kapacitou jednovrstvového DVD média.<br />

Predstavuje teda priestor zhruba pre 1000 skladieb vo formáte<br />

MP3 (spolu 75 hodín hudby) alebo jeden film v DVD<br />

kvalite. Pre priemerne vyaené pracovné stanice je to<br />

zároveò priestor postaèujúci <strong>na</strong> uloenie dátového súboru<br />

z Microsoft Outlook, ale aj všetkých dokumentov. Ak si<br />

predstavíte, e toto všetko sa zmestí <strong>na</strong> zariadenie, ktoré<br />

pokojne schováte do dlane, zistíte, e Microdrive 3K4 je<br />

skutoène výhodný prostriedok <strong>na</strong> prenos ve¾kého objemu<br />

údajov medzi poèítaèmi.<br />

Microdrive s kapacitou 4 GB pokojne môete schova do dlane<br />

Neodškriepite¾nými výhodami Microdrive sú vysoká<br />

odolnos drsnému zaobchádzaniu a nepriaznivým vplyvom<br />

prostredia a nízka spotreba elektrickej energie.<br />

Pokia¾ ide o kompatibilitu Microdrive 3K4 s digitálnymi<br />

fotoaparátmi, pod¾a výrobcu sú podmienkami podpora súborového<br />

systému FAT-32 a podpora pamäovej kapacity <strong>na</strong>d 2<br />

GB. Konkrétny zoz<strong>na</strong>m podporovaných fotoaparátov je <strong>na</strong><br />

stránke výrobcu, sú tu obsiahnuté z<strong>na</strong>èky ako Canon, Fuji-<br />

Film, Kodak, Minolta, Nikon, Olympus, Pentax, Sony a ïalšie.<br />

V redakcii sme s týmto zariadením realizovali testy pri<br />

zápise a èítaní údajov. Pouili sme èítaèku pamäových<br />

kariet z<strong>na</strong>èky Transcend 6-in-1 Card Reader s podporou<br />

prepojenia pomocou rozhrania USB 2.0. Na zápis sme pripravili<br />

takmer úplnú kapacitu média (konkrétne to bolo 4<br />

082 752 542 bajtov) a údaje sme zapisovali z pripojeného<br />

poèítaèa <strong>na</strong> Microdrive 3k4. Zápis údajov nám trval presne<br />

37 minút a 12 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos zápisu je<br />

Štruktúra Microdrive – ako vidno, ide o skutoèný pevný<br />

disk s platòou, èítacími/zapisovacími hlavièkami<br />

a elektronickou výbavou<br />

tak 1786 kB/s. V prípade èítania údajov Microdrive 3k4 a<br />

zápisu údajov <strong>na</strong> pevný disk poèítaèa sme èakali 21 minút<br />

a 52 sekúnd. Prepoèítaná rýchlos èítania je teda 3039 kB/s.<br />

V PC REVUE è. 4/2003 sme testovali disk IBM Microdrive<br />

s kapacitou 1 GB, teda staršiu generáciu. Vtedy sme dosiahli<br />

pri zapojení pomocou èítaèky prepojenej cez disk USB<br />

2.0 hodnotu 947 kB/s pre zápis a 1271 kB/s pre èítanie.<br />

Tieto merania sú v súlade s tvrdením výrobcu o podstatnom<br />

zrýchlení prenosu údajov.<br />

V celkovom hodnotení je tak Hitachi Microdrive 3K4 zaujímavé,<br />

rýchle zariadenie pre pouívate¾ov, ktorí potrebujú<br />

rýchly prenos údajov. Ïalšiu skupinu potenciálnych<br />

pouívate¾ov budú predstavova profesionáli v digitálnom<br />

fotografovaní a záujemcovia o multimediálne dáta v malom<br />

balení. Ce<strong>na</strong> za uloenie jedného megabajtu predstavuje<br />

3,48 Sk/ MB s DPH, èo je ve¾mi prijate¾ná hodnota, ak<br />

si uvedomíme monos takmer neobmedzeného opakovaného<br />

prepisovania. Okrem štvorgigabajtového vyhotovenia<br />

existuje aj 2 GB verzia.<br />

Ce<strong>na</strong>: 14 268 Sk (11 990 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: ASBIS SK<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Kapacita: 4 GB<br />

Ve¾kos sektora: 512 bajtov<br />

Poèet otáèok: 3200 ot./min.<br />

Stredná prístupová doba: 12 ms<br />

Kapacita buffera: 128 kB<br />

Pracovná teplota: 0 ÷ 70 °C<br />

Povolený pracovný rozsah vlhkosti: 8 ÷ 90 %<br />

Max. spotreba: 385 mA pri <strong>na</strong>pájaní 5 V<br />

Preaenie: 200 G<br />

Hmotnos: 16 gramov<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 89

H A R D W A R E<br />

Laseroví pomocníci / HP Laserjet 1160 a Laserjet 1320<br />

Ide o nové laserové tlaèiarne,<br />

ktoré pre spoloènos HP<br />

predstavujú nielen výz<strong>na</strong>mnejšiu<br />

zmenu dizajnu, ale<br />

hlavne zlepšenie funkènosti.<br />

Model Laserjet 1160 je urèený<br />

predovšetkým <strong>na</strong> osobné<br />

pouitie alebo pre menšiu kanceláriu<br />

a tlaèiareò Laserjet<br />

1320 je zameraná <strong>na</strong> väèšie<br />

prevádzky. Obe tlaèiarne tlaèia<br />

monochromaticky a ich<br />

spotrebný materiál predstavuje<br />

integrovaná kazeta <strong>na</strong> toner<br />

a optický valec.<br />

Laserová tlaèiareò Laserjet 1160<br />

predstavuje relatívne lacné riešenie<br />

s maximálnou rýchlosou tlaèe 20 str./<br />

min. Je vybavená výhradne tlaèovým<br />

jazykom PCL 5e a k poèítaèu sa pripája<br />

pomocou portu USB 2.0 alebo<br />

pomocou paralelného portu.<br />

Dizajn novej tlaèiarne je oproti<br />

minulosti orientovaný tak, aby zaberala<br />

èo <strong>na</strong>jmenej priestoru <strong>na</strong> pracovnom<br />

stole. Vyhotovenie je v klasickej<br />

sivej farbe s dvoma jemnými<br />

odtieòmi. Na ¾ahšie prenášanie sú v<br />

spodnej èasti tlaèiarne vyhotovené<br />

priehlbiny <strong>na</strong> prsty. V štandardnej<br />

výbave sú dva podávaèe – odklápací<br />

manuálny a vysúvate¾ný hromadný.<br />

V hromadnom spodnom zásobníku<br />

je integrovaný aj ukazovate¾ mnostva<br />

ostávajúceho papiera. Na hornej strane<br />

je jednoduchý pouívate¾ský panel,<br />

ktorý slúi <strong>na</strong> posun strany a<br />

prerušenie práve prebiehajúcej tlaèe.<br />

Obidve tlaèidlá majú èiernu far-<br />

bu. Nad nimi je skupi<strong>na</strong> troch informaèných<br />

LED diód. Tie sig<strong>na</strong>lizujú<br />

poruchu alebo príjem dát z tlaèovej<br />

úlohy.<br />

Model Laserjet 1320 je o nieèo<br />

rýchlejší – má 21 str./min. a okrem<br />

PCL 5e podporuje aj PCL 6 a Post-<br />

Script L2. Podstatné však je, e podporuje<br />

automatickú tlaè <strong>na</strong> obidve<br />

strany papiera (duplex). Farebné riešenie<br />

je o nieèo decentnejšie – ide<br />

o kombináciu striebornej a èiernej<br />

farby. Pouívate¾ský panel je rov<strong>na</strong>ký<br />

ako v prípade Laserjet 1160.<br />

Urèitá podobnos je aj pri kapacite<br />

vstupných zásobníkov, no pre Laserjet<br />

1320 je moné rozšírenie o tretí<br />

zásobník s kapacitou 250 listov. Ïal-<br />

HP LaserJet 1160 HP LaserJet 1320<br />

Max. rýchlos tlaèe [strán A4 za minútu] 19 21<br />

Max. rozlíšenie (optické) [dpi] 600 × 600 1200 × 1200<br />

Max. rozšírené rozlíšenie [dpi] 1200 1200<br />

Max. doba tlaèe prvej strany [s] 8,5 8<br />

Tlaèový jazyk PCL 5e PCL 6, 5e, PS2<br />

Kapacita pamäte štandard/max. 16 16/144<br />

Procesor 133 MHz Motorola V4 Coldfire 133 MHz Motorola V4 Coldfire<br />

Mesaèný objem tlaèe [strán] 10 000 10 000<br />

Kapacita vstupného podávaèa [strán] 250 250<br />

Kapacita multifunkèného podávaèa [strán] 1 1<br />

Kapacita výstupného podávaèa hore/dole [strán] 125 125<br />

Povolená gramá médií [g/m2] Tab. 1: Technické parametre a ceny Laserjet 1160 a 1320<br />

60 ÷ 105 60 ÷ 163<br />

Zabudovaný duplex nie áno<br />

Zabudované rozhrania USB 2.0, paralelný USB 2.0, paralelný<br />

Podporovaný operaèný systém Windows 98, Me, 2000, XP, Windows 9x, Me, 2000, XP, Server 2003,<br />

Server 2003, Mac OS X 10.1 Max OS 8.6, Mac OS X 10.3, Linux, Unix, MS−DOS<br />

Rozmery [mm] 350 × 352 × 256 350 × 355 × 256<br />

Hmotnos [kg] 10,4 10,5<br />

Ce<strong>na</strong> tlaèiarne [Sk bez DPH] 12 360 13 990<br />

Ce<strong>na</strong> zásobníka <strong>na</strong> toner/integrovanej kazety [Sk bez DPH] 2280 4150<br />

Kapacita zásobníka <strong>na</strong> toner/integrovanej kazety<br />

[strán pri pokrytí 5 %]<br />

2500 6000<br />

Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej stany [Sk bez DPH pri pokrytí 5 %] 0,91 0,69<br />

90 PC REVUE 12/2004<br />

Tlaèiareò Laserjet 1160 je urèená pre domácnosti<br />

a menšie kancelárie<br />

Tab. 2: Namerané doby tlaèe a prepoèítané rýchlosti pri <strong>na</strong>šom testovaní<br />

Tlaèiareò/Nameraný údaj HP LaserJet 1160 HP LaserJet 1320<br />

1 komplikovaná str. Word [mm:ss] 0:00:13 0:00:22<br />

Rýchlos 4,62 2,73<br />

1 jednoduchá str. Word [mm:ss] 0:00:10 0:00:10<br />

Rýchlos 6,00 6,00<br />

5 strán Excel [mm:ss] 0:00:34 0:00:34<br />

Rýchlos 8,82 8,82<br />

50 strán Word [mm:ss] 0:02:40 0:02:25<br />

Rýchlos opakovanej tlaèe [str./min.] 18,75 20,69<br />

Laserjet 1320 nájde uplatnenie pri masovej<br />

produkcii dokumentov<br />

ším rozdielom je monos rozšírenia<br />

pamäovej kapacity a <strong>na</strong> 144 MB.<br />

Rov<strong>na</strong>ko existujú vyhotovenia so<br />

sieovým portom a <strong>na</strong> výber sú vyhotovenia<br />

s bezdrôtovou komunikáciou<br />

802.11b/g. Skrátka, model 1320 je<br />

urèený skôr do výkonnejšej prevádzky<br />

a oèakáva sa, e tlaèiareò bude<br />

neskôr schopná rás spolu s poiadavkami<br />

pouívate¾ov. Šírka podporovaných<br />

operaèných systémov je<br />

pritom väèšia ne v prípade Laserjet<br />

1160. Ve¾kou výhodou je aj monos<br />

pouitia ve¾kokapacitnej náplne <strong>na</strong><br />

6000 strán (pokrytie 5 %), èo pre<br />

pouívate¾a predstavuje úsporu prevádzkových<br />

nákladov.<br />

Detailné technické parametre obidvoch<br />

tlaèiarní sú uvedené v tab. 1.<br />

Rov<strong>na</strong>ko sa tu <strong>na</strong>chádzajú aj predajné<br />

ceny a náklady <strong>na</strong> tlaè jednej strany<br />

s normovaným pokrytím. Obe tlaèiarne<br />

sme testovali podobne, ako to bolo<br />

pri teste laserových tlaèiarní v predchádzajúcom<br />

vydaní PC REVUE. Všetky<br />

<strong>na</strong>merané a vypoèítané hodnoty sú<br />

uvedené v tab. 2. Ako vidno, Laserjet<br />

1320 je o nieèo rýchlejšia tlaèiareò<br />

hlavne pri masovej tlaèi. Pri tlaèi<br />

jednej komplikovanejšej strany však<br />

bol rýchlejší Laserjet 1160.<br />

V celkovom hodnotení ide o nové<br />

laserové tlaèiarne, ktoré sa uplatnia<br />

v nároènej domácnosti, ale <strong>na</strong>jmä v<br />

benej kancelárskej praxi. Z h¾adiska<br />

deklarovaného mesaèného objemu<br />

tlaèe sa dajú poui aj <strong>na</strong> masovejšiu<br />

produkciu dokumentov. Hodnoty o<br />

rýchlosti opakovanej tlaèi udávané<br />

výrobcom sa v <strong>na</strong>šich testoch v podstate<br />

overili, výhodou je aj nízka<br />

doba tlaèe prvej strany.<br />

Ondrej Macko

H A R D W A R E<br />

Monochromatická laserová tlaèiareò / IBM Infoprint 1222 d<br />

Ide o kompaktnú monochromatickú<br />

laserovú tlaèiareò,<br />

ktorá je urèená<br />

pre pracovné skupiny.<br />

Je vyhotovená<br />

v sivej farbe, v spodnej<br />

èasti je uzatvorený<br />

vstupný podávaè,<br />

vytlaèené médiá<br />

konèia v otvorenom<br />

výstupnom zásobníku.<br />

Okrem toho<br />

sa tu <strong>na</strong>chádza aj manuálny<br />

multifunkèný<br />

podávaè. Pouívate¾ský<br />

panel tvorí šes LED a dve<br />

tlaèidlá. V štandardnej výbave obsahuje<br />

pripojenie <strong>na</strong> paralelný a USB port.<br />

Rozšírená dodávka 1222 dn obsahuje<br />

aj sieové pripojenie. Ve¾kou výhodou<br />

je zabudovaný duplex, ktorý umoòuje<br />

tlaèi <strong>na</strong> obidve strany papiera.<br />

K tlaèiarni sa dodáva ovládací softvér<br />

MarkVision, ktorý sa èasto objavuje<br />

aj v prípade tlaèiarní z<strong>na</strong>èky Lexmark.<br />

Ten umoòuje sieovú správu tlaèiarní<br />

rozlièných z<strong>na</strong>èiek z jedného miesta.<br />

Spotrebný materiál tvorí integrovaná<br />

tlaèová kazeta, ktorá pod¾a výrobcu<br />

umoòuje tlaè <strong>na</strong> 5000 alebo<br />

92 PC REVUE 12/2004<br />

10 000 strán papiera (pri pokrytí 5<br />

percent). Pri dodávke je v tlaèiarni<br />

náplò <strong>na</strong> 5000 výtlaèkov. V <strong>na</strong>stavení<br />

ovládaèa sa dá urèi a 50-percentná<br />

úspora tonera.<br />

Zaujímavým rozlíšením je bezdrôtová<br />

komunikácia, <strong>na</strong>pr. Bluetooth<br />

alebo Wi-Fi. Pritom je moný aj prenos<br />

šifrovaných údajov pre vyššiu<br />

bezpeènos.<br />

Pri testovaní sme skúšali rýchlos<br />

a kvalitu tlaèe. Tlaè 50 strán trvala<br />

2:38 (m:s), z èoho<br />

vyplýva prepoèítaná<br />

rýchlos takmer<br />

19 str./min. To zodpovedá<br />

zhruba tvrdeniu<br />

výrobcu o rýchlosti<br />

tlaèe. Pri tlaèi<br />

<strong>na</strong> obidve strany papiera<br />

sme tlaèili <strong>na</strong><br />

jeden hárok dve strany.<br />

To nám trvalo 25<br />

sekúnd a do priebehu<br />

tlaèového procesu<br />

sme nemuseli nijako zasahova.<br />

Tlaè bola kontrastná<br />

a správne boli zobrazené aj<br />

detaily testovacej ruice.<br />

Infoprint 1222 je v celkovom hodnotení<br />

tlaèiareò pre pracovné skupiny,<br />

ktorá je výhodná pre vysoký objem<br />

tlaèe, menšie rozmery a vysokú<br />

rýchlos. Pouíva sa jednoducho<br />

a existujú monosti <strong>na</strong> jej rozširovanie.<br />

Jediná <strong>na</strong>ša výhrada smeruje k<br />

tlaèidlu Cancel <strong>na</strong> okamité zrušenie<br />

tlaèe. Vyuijete ho vtedy, keï zistíte,<br />

e tlaèová úloha nie je pod¾a vašich<br />

predstáv. V prípade tejto tlaèiarne<br />

však nefunguje okamite – po jeho<br />

stisnutí sa vytlaèí tá èas dát, ktorá<br />

je u v prechodnej pamäti. Pri testovaní<br />

sa nám však páèila kvalita tlaèe.<br />

Ce<strong>na</strong>: 22 600 Sk (18 990 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: IBM Slovensko<br />

Ondrej Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Maximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe: 21 str./min. A4<br />

Doba tlaèe prvej strany: do 10 sekúnd<br />

Odporúèaný mesaèný objem tlaèe: 50 000<br />

strán<br />

Taktovacia frekvencia procesora: 200 MHz<br />

Tlaèové rozlíšenie: 1200 dpi<br />

Kapacita pamäte: 16 MB, rozšírite¾ná<br />

<strong>na</strong> 272 MB<br />

Kapacita vstupného zásobníka: 350 strán,<br />

max. 850 strán<br />

Kapacita výstupného zásobníka: 170 strán<br />

Pripojenia štandardné: paralelné, USB<br />

Pripojenia rozšírite¾né: Ethernet, sériové,<br />

Wi−Fi, Bluetooth<br />

Rozmery: 406 × 424 × 254 mm<br />

Hmotnos: 13,8 kg<br />

Prevádzkové parametre: tlaèová kazeta<br />

vydrí <strong>na</strong> 10 000 strán, jej ce<strong>na</strong> 7225 Sk<br />

bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe jednej strany je 7225/<br />

10000 = 0,72 Sk bez DPH/0,86 Sk s DPH

Bezdrôtová súprava /<br />

Logitech Cordless Desktop LX 501<br />

Ide o bezdrôtovú súpravu pozostávajúcu<br />

z myši, multimediálnej klávesnice<br />

a prijímaèa. Klávesnicu bielej farby,<br />

vyhotovenú z tvrdého plastu, lemuje<br />

svetlosivý, jemne priesvitný materiál<br />

po hranách. Funkèné klávesy sú<br />

modré. V rov<strong>na</strong>kom farebnom vyhotovení<br />

je aj myš. V útrobách myši a<br />

klávesnice sú umiestnené po dva<br />

kusy klasických ceruzkových batérií<br />

typu AA, ktoré sú súèasou štandardného<br />

balenia.<br />

Optická myš s rozlíšením 800 dpi<br />

je ladená skôr konzervatívnym štýlom<br />

a svojím symetrickým spracovaním<br />

je urèená rov<strong>na</strong>ko pre pravákov i<br />

¾avákov. Musíme jej však vytknú trochu<br />

vyššiu hmotnos, ktorú majú <strong>na</strong><br />

svedomí <strong>na</strong>jmä ceruzkové batérie.<br />

Klasické dve tlaèidlá sú obohatené o<br />

drobné tlaèidlo <strong>na</strong> prepí<strong>na</strong>nie okien,<br />

ktoré je však pri práci pomerne ako<br />

<strong>na</strong>hmatate¾né. Rolovacie koliesko je<br />

štvorsmerové a umoòuje tak <strong>na</strong>vigáciu<br />

vo vertikálnom i horizontálnom<br />

smere. Pohyb do bokov sa realizuje<br />

<strong>na</strong>klonením kolieska.<br />

Klávesnica si urèite zaslúi prívlastok<br />

multimediál<strong>na</strong> – týka sa to <strong>na</strong>jmä<br />

mnostva kontextových tlaèidiel,<br />

urèených <strong>na</strong> ovládanie multimediálneho<br />

obsahu. Pre dostupnos všetkých<br />

funkcií treba <strong>na</strong>inštalova dodávaný<br />

softvér Logitech MediaLife, ktorý<br />

zabezpeèuje prehrávanie hudby,<br />

filmov <strong>na</strong> DVD i výmenu obrázkov.<br />

Klávesnica má optimálny zdvih,<br />

v niektorých prípadoch však nešastné<br />

rozloenie klávesov – týka sa to <strong>na</strong>jmä<br />

spätnej lomky, ktorá sa <strong>na</strong>chádza<br />

pri ¾avom Shifte, a rozmiestnenia klávesov<br />

Home, End, PageUp, PageDown,<br />

ktoré sa realizovalo s cie¾om minimalizácie<br />

priestoru. Chýba aj slovenský<br />

popis klávesov.<br />

V ¾avej èasti klávesnice sa <strong>na</strong>chádza<br />

zdruený panel s názvom iNav,<br />

urèený <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> zjednodušenie práce<br />

pri prezeraní internetového obsahu.<br />

V strede iNavu je umiestnená re-<br />

plikácia kolieska myši, ktoré je v tomto<br />

prípade iba dvojsmerové. Okolo tohto<br />

kolieska sú umiestnené ešte klávesy<br />

<strong>na</strong> otvorenie domovskej stránky,<br />

funkcie vyh¾adávania, prepí<strong>na</strong>nia<br />

okien a návratu <strong>na</strong> predchádzajúcu<br />

stránku.<br />

Funkèné klávesy spolu s tlaèidlom<br />

Esc nemajú štvorcový, ale kruhový výrez,<br />

èo spôsobuje pri prvých dotykoch<br />

neisté stlaèenia. Kadý F kláves sa po<br />

podraní tlaèidla F-lock stáva kontex-<br />

tovým klávesom <strong>na</strong> ovládanie rôznych<br />

funkcií – od otvorenia aplikácie Word<br />

èi Excel cez tlaè a ukladanie súboru a<br />

po akcie zadefinované pouívate¾om.<br />

Na vrchných okrajoch klávesnice<br />

vyènievajú klávesy <strong>na</strong> otvorenie adresárov<br />

s filmami, hudbou, obrázkami,<br />

dokumentov a takisto <strong>na</strong> spustenie aplikácií<br />

e-mailu, messengera a webovej<br />

kamery. Tesne <strong>na</strong>d numerickou èas-<br />

ou klávesnice sú šikovne umiestnené<br />

dve tlaèidlá – kalkulaèka a šetriaci re-<br />

im Stand By.<br />

Vo vrchnej èasti v strede je umiestnený<br />

hlavný panel <strong>na</strong> ovládanie multimediálneho<br />

obsahu – otvorenie a prehrávanie<br />

DVD. Ïalej sú tu tlaèidlá <strong>na</strong><br />

(po)zastavenie i posunutie prehrávania.<br />

Dôleité sú i klávesy <strong>na</strong> prispôsobenie<br />

hlasitosti, uloenia èi zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nia<br />

aktuálneho obsahu.<br />

Cordless Dekstop LX 501 sa dodáva<br />

s päroènou zárukou a je urèený <strong>na</strong>jmä<br />

pre ¾udí, ktorí èasto a radi pozerajú<br />

filmy, prezerajú obrázky a neob¾ubujú<br />

káble <strong>na</strong> pracovnom stole.<br />

Ce<strong>na</strong> nie je <strong>na</strong>jnišia, no päroèná záruka<br />

stojí za uváenie.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ovládací panel iNav spolu<br />

s multimediálnym panelom<br />

☺ Dodávany softvér Logitech MediaLife<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 3190 Sk<br />

Zapoièal: Logitech<br />

Jozef Orgonáš<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 93

H A R D W A R E<br />

Wi−Fi lacno, rýchlo, jednoducho / Keybola<br />

O pravdivosti slov uvedených v <strong>na</strong>dpise tohto èlánku<br />

sme mali monos presvedèi sa u nieko¾kokrát.<br />

Nieèo podobné platí aj o zariadení s<br />

tajomným názvom Keybola.<br />

Adaptéry USB bezdrôtových<br />

sietí majú svoje nesporné výhody.<br />

Sú malé, ¾ahké a ich inštalácia<br />

prebieha vo väèšine<br />

prípadov bez problémov. Jed<strong>na</strong><br />

z ich <strong>na</strong>jväèších nevýhod spoèíva<br />

v nemonosti pripojenia k externej anténe<br />

– primárne sú toti urèené <strong>na</strong> pouitie vo vnútorných<br />

priestoroch, v ktorých vyarujú signál<br />

prakticky do celého priestoru. Výrobca Keyboly sa<br />

však rozhodol implementova adaptér USB Wi-Fi<br />

podporujúci normu 802.11b priamo do parabolickej<br />

antény, ktorá usmeròuje tok vyarovaného signálu.<br />

Vïaka tomu dosiahol podobný efekt, aký poznáme<br />

zo stolových lámp – ak rozsvietime iarovku, prúdi<br />

svetlo do celého priestoru. Ak je však vyarované<br />

svetlo usmernené, jeho intenzita je ove¾a väèšia.<br />

Pod¾a technickej špecifikácie je zisk Keyboly rov<strong>na</strong>ký,<br />

aký by bol zisk 19-decibelovej antény.<br />

Toto tvrdenie sme si vyskúšali v redakènom teste.<br />

V prvom rade sme však museli vyko<strong>na</strong> hardvérovú<br />

i softvérovú inštaláciu. Hardvérová èas sa<br />

skladala zo zasunutia k¾úèa USB do zásuvky umiestnenej<br />

v parabolickej anténe a pripevnenia umelohmotného<br />

krytu do závitu v anténe. Ten toti chránil<br />

adaptér USB pred nepriazòou poèasia. Pred testovaním<br />

sme mali trochu obavy, èi kryt <strong>na</strong>ozaj<br />

94 PC REVUE 12/2004<br />

neprepustí vlhkos.<br />

Ani po siedmich dòoch,<br />

keï bola anté<strong>na</strong> pripevnená <strong>na</strong> streche paneláka,<br />

sme však nespozorovali iadnu vlhkos pod krytom<br />

èi obmedzenie funkènosti adaptéra.<br />

Najviac nás zaujímala pravdivos tvrdenia o ziskovosti<br />

zariadenia. Na vzdialenos pribline 500<br />

metrov sme teda vytvorili spoj, <strong>na</strong> ktorého obidvoch<br />

stranách boli adaptéry s celkovým vyarovaným<br />

výkonom 19 decibelov. Na strane access pointu<br />

i <strong>na</strong> klientskej strane, s ktorou sme porovnávali<br />

Keybolu, sme pouili adaptér Wline 3600. Ten sme<br />

<strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> plný výkon a prepojili ho pomocou<br />

5-metrového pigtailu s anténou. K rov<strong>na</strong>kému prístupovému<br />

bodu sme sa pripojili aj pomocou Keyboly<br />

a vyko<strong>na</strong>li sme test prenosovej rýchlosti – sle-<br />

dovali sme kvalitu i rýchlos dátového prenosu. Po<br />

nieko¾kých meraniach sme dospeli k záveru, e prenos<br />

pomocou Keyboly bol o 0,5 Kb/s rýchlejší ako<br />

prenos pomocou spomenutého klientskeho adaptéra<br />

a klasickej parabolickej antény s celkovým<br />

vyarovacím výkonom 19 dB.<br />

Vcelku teda môeme poveda, e Keybola je<br />

skutoène jednoduché riešenie, ktoré za necelých<br />

tisíc korún ponúka pouívate¾om monos<br />

vytvorenia bezdrôtovej siete s parametrami, akoby<br />

pouili ove¾a drahšie zariadenia. K zariadeniu<br />

však máme aj jednu výhradu. Pouitý adaptér USB<br />

toti nebolo moné poui v Linuxe.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos inštalácie<br />

☺ Kvalita spracovania<br />

Nepouite¾nos v Linuxe<br />

Ce<strong>na</strong>: 1180 Sk (990 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Wificentrum.com<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Dåka prívodného kábla USB: 5 metrov<br />

Celkový vyarovaný výkon: pribline 19 dB<br />

Monos <strong>na</strong>stavenia: vertikál<strong>na</strong> a horizontál<strong>na</strong> polarizácia<br />

Podpora operaèného systému: Microsoft Windows<br />

98SE/2000/XP

Poèítaèe / DigiPro AMD<br />

Ako sme u <strong>na</strong> zaèiatku leta informovali,<br />

spoloènos BGS Distribution<br />

prichádza <strong>na</strong> náš trh<br />

s vlastnou z<strong>na</strong>èkou poèítaèov s<br />

oz<strong>na</strong>èením DigiPro. V PC RE-<br />

VUE è. 7/2004 sme predstavili<br />

produktový rad zaloený <strong>na</strong><br />

procesore z<strong>na</strong>èky Intel. Teraz sa<br />

budeme venova modelom zaloeným<br />

<strong>na</strong> procesore AMD. Existujú<br />

štyri takéto modelové rady,<br />

ktoré sa líšia svojím vyhotovením<br />

a, prirodzene, aj cenou. V kadom<br />

prípade sa pouívajú základné<br />

dosky z<strong>na</strong>èky Foxconn.<br />

Súèasou dodávky je poèítaè, myš<br />

a klávesnica. Ïalej tu pouívate¾<br />

nájde zvukovú a sieovú kartu,<br />

ako aj disketovú jednotku. Operaèný<br />

systém netvorí súèas dodávky,<br />

dá sa však dokúpi.<br />

Najlacnejší model je Integra, pri<br />

ktorom je grafická karta integrovaná<br />

<strong>na</strong> základnej doske (S3 UniChrome).<br />

Skrinka poèítaèa je typu desktop. Zá-<br />

kladom testovaného modelu bol procesor<br />

AMD Duron s taktom 1,6 GHz,<br />

128 MB RAM a èipová súprava KT-<br />

400G. Optická mechanika je typu CD-<br />

Namerané hodnoty pri testovaní zostáv DiGiPro s procesorom AMD<br />

Integra Office Multimedia Supra<br />

SYAMark 2002 121 193 204 241<br />

Internet Content Creation 156 266 246 304<br />

Office Productivity 92 140 169 191<br />

3DMark2001 1435 2467 4482 10 751<br />

3DMark2003 89 141 932 2859<br />

PC Mark 2002 CPU 4823 5412 6165 6254<br />

PC Mark 2002 Memory 2345 3671 4187 4943<br />

PC Mark 2004 1993 2566 3052 3398<br />

PC Mark 2004 CPU 2002 2983 3348 3399<br />

PC Mark 2004 Memory 1432 1902 2054 2227<br />

PC Mark 2004 Graphics 342 770 1002 2730<br />

PC Mark 2004 HDD 3673 3729 4371 4146<br />

Sandra CPU 8227 9570 10 880 10 697<br />

Sandra Multimedia 17 987 20 528 23 330 23 115<br />

Sandra Memory 3253 4068 4046 4260<br />

Sandra File 36 775 33 204 33 994 28 395<br />

Business Disk WinMark 3830 6360 5880 5720<br />

HighEnd Disk WinMark 17 500 29 000 22 700 22 530<br />

Business Graphics WinMark 123 440 605 732<br />

HighEnd Graphics WinMark 643 1300 1530 3289<br />

ROM (52-rýchlostná), pevný disk má<br />

kapacitu 40 GB (Western Digital). Klávesnica<br />

je typu Chicony a myš typu<br />

Genius. Cenou i výbavou je táto zostava<br />

urèená pre pouívate¾ov, ktorí<br />

sú citliví <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu.<br />

Testovaný model Office bol zalo-<br />

ený <strong>na</strong> procesore AMD K7 Athlon XP<br />

2500+ Barton s taktom 1,8 GHz a<br />

RAM s kapacitou 256 MB. Grafická<br />

karta je samostatná a ide o typ Ge-<br />

Force2 MX s kapacitou 64 MB video<br />

RAM. Optická mechanika je u typu<br />

DVD (16/48). Klávesnica je multimediál<strong>na</strong>,<br />

s vyhradenými klávesmi <strong>na</strong>pr.<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie hlasitosti a myš je opä<br />

typu Genius. Pevný disk má kapacitu<br />

40 GB s pripojením Ultra ATA/ 100.<br />

Pod¾a parametrov je to zostava, ktorá<br />

je urèená hlavne <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v kancelárskych<br />

aplikáciách.<br />

Edícia Multimedia je urèená pre<br />

nároènejšie multimediálne aplikácie,<br />

<strong>na</strong>pr. hry s 3D grafikou. Skrinka bola<br />

v kombinácii tmavosivej a èiernej farby.<br />

Poèítaè je zaloený <strong>na</strong> procesore<br />

H A R D W A R E<br />

AMD K7 Athlon 2800+ s taktom<br />

2 GHz a 512 MB RAM (v tomto<br />

prípade z<strong>na</strong>èka Kingston v konfigurácii<br />

dual). Grafická karta<br />

bola GeForce FX 5200 so 128 MB<br />

video RAM, zostava podporuje<br />

formát zvuku 5.1. Kapacita pevného<br />

disku je 80 GB, myš je optická<br />

od firmy Logitech. Optická mechanika<br />

je typu kombo (DVD/CD-<br />

RW), take òou môete jed<strong>na</strong>k<br />

prehráva DVD filmy, ale aj <strong>na</strong>pa¾ova<br />

<strong>na</strong> CD médiá.<br />

Najvyšším modelom je zatia¾<br />

vyhotovenie Supra. Vyuíva výkonný<br />

procesor AMD K7 Athlon<br />

64 3000+. Kapacita RAM je rov<strong>na</strong>ká<br />

ako v modeli Multimedia, kapacita<br />

pevného disku sa však rozšírila<br />

<strong>na</strong> 120 GB. Ide o disk s pripojením<br />

Serial ATA. Keïe vo výbave je<br />

zapisovacia DVD mechanika od firmy<br />

LG, je jasné, e s touto zostavou si<br />

môete pripravova kópie DVD médií.<br />

Grafická karta je GeForce FX 5700 so<br />

128 MB video RAM. Okrem šiestich<br />

portov USB 2.0 je tu aj port FireWire.<br />

Súèasou dodávky je bezdrôtová myš<br />

a klávesnica od firmy Logitech.<br />

Výsledky <strong>na</strong>merané pri testovaní<br />

týchto zostáv benými testovacími súpravami<br />

sú uvedené v tabu¾ke. Vcelku<br />

je ponuka zostáv DigiPro orientovaná<br />

tak, aby pokryla èo <strong>na</strong>jširší okruh pouívate¾ov.<br />

K dispozícii sú aj mierne<br />

modifikácie uvedených zostáv.<br />

Ce<strong>na</strong>: Integra AMD 1600: 10 729 Sk<br />

(9016 Sk bez DPH), Office AMD 2500: 15 450 Sk<br />

(12 984 Sk bez DPH), Multimedia AMD 2800:<br />

20 103Sk (16 894 Sk bez DPH), Supra AMD<br />

3000: 33 158 Sk (27 865 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Peter Šurka<br />

12/2004 PC REVUE 95

H A R D W A R E<br />

Televízor v notebooku / LifeView FlyDVB−T Duo CardBus<br />

TV karty u dnes nie sú ve¾ká vzácnos –<br />

existujú externé riešenia, <strong>na</strong>jèastejšie<br />

pripájané cez port USB, ale aj interné<br />

karty <strong>na</strong> zabudovanie do poèítaèa.<br />

Spoloènos LifeView predstavila TV<br />

kartu, ktorú si dáte do notebooku. Inštaluje<br />

sa do slotu PC Card (staršie oz<strong>na</strong>èenie<br />

PCMCIA) a môete si ju ¾ahko<br />

zobra so sebou <strong>na</strong> cesty. Ve¾kou výhodou<br />

je to, e spája v jedinom zariadení<br />

ve¾a funkcií. Okrem príjmu be-<br />

ných TV programov umoòuje aj digitálny príjem.<br />

Ïalej slúi ako zariadenie <strong>na</strong> jednoduché grabovanie<br />

videa a je to aj digitálny videorekordér a prehrávaè.<br />

Súèasou dodávky bude i dia¾kové ovládanie,<br />

take budete môc jednotlivé funkcie ovláda<br />

<strong>na</strong>pr. z postele.<br />

Zariadenie sme dostali priamo od spoloènosti<br />

LifeView a išlo o predpredajnú verziu. Pod¾a nášho<br />

názoru nebolo predovšetkým softvérové vybavenie<br />

celkom odladené, èo sa prejavilo <strong>na</strong> funkcii zariadenia.<br />

Podobne ani dia¾kové ovládanie nebolo ešte<br />

v èase recenzie hotové.<br />

Pri teste sme zariadenie vloili do notebooku a<br />

po jeho rozpoz<strong>na</strong>ní sme vloili CD s ovládaèom.<br />

Celá inštalácia prebehla v poriadku, a ako býva<br />

zvykom, konèila sa poiadavkou <strong>na</strong> reštart. Po<br />

òom sa objavili dva nové programy – LifeView<br />

DVB a Remote. DVB je ústredná aplikácia celého<br />

zariadenia a jej podobu vidíte <strong>na</strong> obrázku. Na pravej<br />

strane sú tlaèidlá umoòujúce prepí<strong>na</strong> jed-<br />

96 PC REVUE 12/2004<br />

Vyhotovenie<br />

DVB−T Duo<br />

notlivé funkcie. Grabovanie externého videa sa<br />

môe realizova z portu AV alebo S-Video. Pouívate¾<br />

si môe zvoli aj obraz v obraze (PiP), prièom<br />

môe v jednom okne sledova TV vysielanie a<br />

v druhom externý videovstup. Bohuia¾, reim PiP<br />

nemono poui <strong>na</strong> sledovanie viacerých TV<br />

programov, keïe v tomto zariadení je len jeden<br />

tuner.<br />

Pred sledovaním TV kanálov musíte zariadenie<br />

<strong>na</strong>ladi, èo sa uskutoèòuje vo¾bou Scan <strong>na</strong>pr. z hlavného<br />

panela. Ako je pri taiwanských TV produktoch<br />

zvykom, pri ladení sme neboli úspešní po výbere<br />

krajiny oz<strong>na</strong>èenej ako Slovak Republic. U tradiène<br />

zabralo <strong>na</strong>stavenie Germany a normy D. Fly DVB-T<br />

sme pripojili <strong>na</strong> rozvod káblovej televízie UPC Slovensko<br />

a podarilo sa nám <strong>na</strong>ladi zhruba 30 TV<br />

programov. Problémom softvérového vybavenia<br />

bolo to, e po urèitom èase (asi 5 minút) sme stratili<br />

zvuk a bolo potrebné prepnú <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> vstup<br />

S-Video a spä <strong>na</strong> TV, aby sa zvuk objavil. Digitálny<br />

terestriálny príjem zatia¾ <strong>na</strong> Slovensku nie je<br />

moné bene vyskúša. Máme však dôveru v tom,<br />

e tento systém sa u nás uplatní a monosti tejto<br />

karty bude moné vyui <strong>na</strong>plno.<br />

Súèasou dodávky je aj drobná TV anté<strong>na</strong> <strong>na</strong> príjem<br />

terestriálneho vysielania, tá je však skôr módnym<br />

doplnkom. Skúšali sme ju v Bratislave s tým,<br />

e v redakcii máme takmer priamu vidite¾nos <strong>na</strong><br />

vysielaè Kamzík, nijaký TV kanál sme však ne<strong>na</strong>ladili.<br />

Po pripojení <strong>na</strong> skutoènú anténu Yagi sme boli<br />

schopní prija signál TV Markíza a STV1 aj mimo<br />

Bratislavy.<br />

Pri spracovaní signálu z portu S-Video sme<br />

nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li nijaké problémy, vyaduje si to<br />

však skutoène výkonný notebook. Platí to aj pre<br />

<strong>na</strong>hrávanie TV signálu, vybra si môete formát<br />

MPEG-1, 2 i 4. S výhodou sa dá vyui funkcia TimeShift,<br />

ktorá vám <strong>na</strong>pr. pomôe zbavi sa reklamy.<br />

Nahrávanie TV programu sa dá <strong>na</strong>plánova, a<br />

pokia¾ bude poèítaè v tom èase zapnutý, program<br />

sa <strong>na</strong>hrá. Ïalšia monos je realizácia statických<br />

Rozhranie LifeView DTV pri pripojení <strong>na</strong> systém<br />

káblovej televízie; zobrazený je kanál HBO<br />

záberov z TV vysielania alebo externého videovstupu.<br />

Mono zhrnú, e DVB-T Duo je vcelku zaujímavý<br />

výrobok, ktorý si urèite aj u nás nájde svojich<br />

pouívate¾ov. Keïe šlo o produkt, ktorý ešte nebol<br />

oficiálne uvedený <strong>na</strong> trh, nemôeme ho kompletne<br />

vyhodnoti. Veríme, e výrobca ešte popracuje <strong>na</strong><br />

softvérovom vybavení a pouívate¾ dostane zariadenie,<br />

ktoré mu bude prináša zábavu.<br />

Ce<strong>na</strong>: 3810 Sk (3200 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: LifeView, Taiwan<br />

Peter Šurka<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozhranie: CardBus<br />

Videovstup: Mini−DIN 7−pin, S−Video, RCA jack<br />

Podpora audia: stereo<br />

Podpora videa: DVB−T Digital, NTSC M/J, PAL BG/DK/I,<br />

PAL M/N, SECAM BG/DK, SECAM LL<br />

Rozmery: 129 × 55 × 24 mm<br />

Hmotnos: 65 gramov<br />

Odporúèaná výbava PC: Intel Pentium 4 /2 GHz, 512 MB<br />

RAM, Microsoft Windows XP SP1 s DirectX 9.0c, 100 MB<br />

<strong>na</strong> inštaláciu

Ïalekoh¾ad s digitálnym fotoaparátom / Celeston VistaPix<br />

Ide o malý binokulárny ïalekoh¾ad,<br />

ktorý vo svojom tele skrýva<br />

aj digitálny fotoaparát. Jeho<br />

optické rozlíšenie je 2 milióny obrazových<br />

bodov.<br />

Po pripojení k PC ho ten<br />

rozpoz<strong>na</strong>l ako zariadenie<br />

Digital Binokular USB a<br />

nebolo potrebné niè konfigurova.<br />

Keï ho pripojíte<br />

k portu USB, fotoaparát<br />

sa automaticky vypne<br />

a poèítaè sa k nemu správa<br />

ako k benému externému<br />

disku USB. Aparát sa<br />

takisto automaticky<br />

vypne po 90 sekundách,<br />

ak s ním<br />

nepracujete, èím šetrí energiu batérií. Dá sa ešte<br />

<strong>na</strong>stavi èas 3, 5, 10, 15 a 30 minút. V menu mono<br />

ïalej vypnú zvukovú sig<strong>na</strong>lizáciu (pípanie), vtedy<br />

však nemáte spätnú kontrolu. LED sig<strong>na</strong>lizujúca<br />

zapnutie aparátu slúi v móde výmenného disku<br />

(fotoaparát pripojený k PC) súèasne ako kontrolka<br />

jeho èinnosti.<br />

Ïalekoh¾ad je trochu malý, èo sauje jeho stabilné<br />

dranie. Treba si dáva pozor, aby fotografie<br />

neboli neostré. Najlepšie je poui statív, pre ktorý<br />

má tento prístroj pripravený závit. Aj 1,5-palcový<br />

displej LCD je malý a pri silnom svetle sa <strong>na</strong> òom<br />

horšie kontroluje výrez snímky alebo pozerajú exponované<br />

zábery. Ostrenie v LCD nie je ¾ahké, lepšie<br />

sa realizuje cez ïalekoh¾ad. Vtedy však zasa neviete<br />

presne odhadnú výrez snímky, v ïalekoh¾ade<br />

vidíte iba kruhový obraz. V uloených obrázkoch sa<br />

dá listova iba postupne po jednom, nemáte monos<br />

skokom prejs <strong>na</strong> zaèiatok alebo <strong>na</strong> koniec,<br />

prípadne prechádza po <strong>stránkach</strong>. Fotoaparát snímky<br />

automaticky èísluje, poèítadlo sa vynuluje a po<br />

sformátovaní pamäte alebo vymazaní všetkých snímok.<br />

Pri záz<strong>na</strong>me videa je takisto aké udra<br />

ïalekoh¾ad v ruke bez pohnutia, opä je<br />

lepšie poui statív. Kvalita záz<strong>na</strong>mu je<br />

vhodná <strong>na</strong> <strong>na</strong>príklad zdokumentovanie<br />

situácie pre po¾ovníka alebo lesníka.<br />

Nevyhovuje však pri<br />

vánejšej práci s<br />

videozáz<strong>na</strong>mom.<br />

Fotografie v <strong>na</strong>jnišom rozlíšení ani nemá zmysel<br />

robi, <strong>na</strong>jlepšie je pracova s 2-megapixlovým formátom<br />

– vtedy pri ve¾kosti vytlaèenej fotografie 9<br />

× 13 centimetrov získate dobrú kvalitu. Ak chcete<br />

fotografova intenzívnejšie, treba VistaPix doplni<br />

o pamäovú kartu. Pri snímaní všetko funguje automaticky,<br />

exponova však mono aj s korekciou (-1,5<br />

Ïalekoh¾ad<br />

Typ: binokulárny, priamy<br />

Formát: 8 × 32 mm (zväèšenie × priemer objektívu)<br />

Hranoly: BAK4<br />

Zorné pole: 5,6 stupòa<br />

Zaostrovanie: od 15 m do nekoneè<strong>na</strong><br />

Fotoaparát<br />

Snímaè: CMOS s rozlíšením 2 megapixle/3 Mpix digitálne<br />

Displej: 1,5" LCD farebný<br />

Transfokácia: 4× digitálne<br />

Samospúš: max. 10 sekúnd<br />

Pamä: vnútorná 32 MB Flash, mono rozšíri do 512 MB kartou SD<br />

Kapacita pamäte: 40 snímok (3 Mpix), 6 – 8 min. video<br />

H A R D W A R E<br />

a 1,5 EV). Nemôete sníma objekty, ktoré sú<br />

blišie ako 15 metrov, pretoe ïalekoh¾ad sa <strong>na</strong><br />

takú malú vzdialenos nedá zaostri.<br />

Po pripojení VistaPixu k televízoru si fotografie a<br />

video môete pozera <strong>na</strong> jeho obrazovke. Priloený<br />

program Thalia Photo Ma<strong>na</strong>ger poslúi pri vytváraní<br />

albumov fotografií a správe obrázkov uloených<br />

v poèítaèi. Snímky v òom mono aj retušova, meni<br />

štandardné parametre ako v iných programoch<br />

<strong>na</strong> úpravu fotografií, ïalej odstraòova škrabance,<br />

prach a fotografie následne vytlaèi alebo posla<br />

elektronickou poštou.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kompaktné riešenie<br />

☺ Monos rozšíri zabudovanú pamä<br />

☺ Pozeranie snímok a videa <strong>na</strong> televízore<br />

Obaná stabilita pri fotografovaní<br />

Nevhodná monos vo¾by výrezu<br />

Ce<strong>na</strong>: 9500 Sk (7983 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Tromf<br />

Ján Géci<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Max. rozlíšenie: foto: 2048 × 1536 (3 Mpix)<br />

video: 320 × 240, 12 obrázkov za sekundu<br />

Formát: foto: JPEG<br />

video: AVI<br />

Zaostrovanie: ruèné zaostrovanie ïalekoh¾adu je prepojené<br />

so zaostrovaním fotoaparátu<br />

Riadenie expozície: automatické s monosou korekcie<br />

(EV od −1,5 do 1,5 po kroku 0,3)<br />

Konektory: USB 1.1, videovýstup (PAL/NTSC)<br />

Napájanie: 4 batérie typu AAA<br />

Podporované operaèné systémy: Microsoft Windows 98,<br />

98 SE, Me, 2000, XP<br />

Rozmery: 156 × 102 × 60 mm (pri zatvorenom LCD)<br />

Hmotnos: 425 g bez batérií<br />

12/2004 PC REVUE 97

H A R D W A R E<br />

Prepí<strong>na</strong>è / D−Link 5−Port Gigabit Switch<br />

Tento prepí<strong>na</strong>è nás vcelku milo prekvapil.<br />

Mysleli sme toti, e oz<strong>na</strong>èenie<br />

Switch bude iba marketingový<br />

ah podobne ako v prípade niektorých<br />

jeho konkurentov, ktorí nezoh¾adòujú<br />

definíciu prepí<strong>na</strong>èa a v skutoènosti<br />

ide o rozboèovaèe. Rozdiel<br />

medzi týmito zariadeniami je markantný<br />

– ve¾mi zjednodušene povedané,<br />

switch posiela pakety iba tej<br />

sieovej karte, ktorej v skutoènosti<br />

patria, kým hub posiela pakety <strong>na</strong><br />

všetky porty okrem tých, z ktorých<br />

prichádzajú. Okrem iného to z<strong>na</strong>mená,<br />

e prevádzka pomocou hubu je<br />

pomalšia ako pri pouití switchu.<br />

To však rozhodne nie je prípad testovaného<br />

zariadenia. Vyskúšali sme<br />

to <strong>na</strong> vlastnej koi (vlastných sieových<br />

portoch) pomocou linuxového<br />

programu Ethereal. K prepí<strong>na</strong>èu sme<br />

pripojili poèítaè s Linuxom a sieovou<br />

kartou uvedenou pomocou Etherealu<br />

do promiskuitného reimu. Ide o re-<br />

im, v akom zachytáva a posiela <strong>na</strong><br />

štandardný výstup všetky dáta, ktoré<br />

prídu <strong>na</strong> jej rozhranie. Nech sme <strong>na</strong><br />

druhom pripojenom poèítaèi vykonávali<br />

akúko¾vek sieovú èinnos, nijaké<br />

dáta, ktoré nepatrili <strong>na</strong>šej sieovej<br />

karte, sme nezachytili.<br />

98 PC REVUE 12/2004<br />

Tento fakt môe z<strong>na</strong>ène pomôc<br />

pri tvorbe menších lokálnych sietí.<br />

Do piatich rozhraní, umiestnených<br />

<strong>na</strong> zadnej strane prepí<strong>na</strong>èa, sa toti<br />

môu jednoducho pripoji poèítaèe,<br />

ktoré môu komunikova gigabitovou<br />

rýchlosou. Mohlo by sa zda, e<br />

vytvorenie takejto siete bude problematické.<br />

Opak je však pravda. Prepí<strong>na</strong>è<br />

staèí zapoji pomocou <strong>na</strong>pä-<br />

ového adaptéra do elektrickej siete<br />

a pripoji k nemu sieové káble vedúce<br />

k poèítaèom. Zistenie adries<br />

MAC pripojených sieových kariet<br />

i zvyšok konfigurácie prepí<strong>na</strong>èa prebehne<br />

úplne automaticky.<br />

Prepí<strong>na</strong>è nie je skúpy ani <strong>na</strong> diagnostické<br />

informácie. Na jeho prednom<br />

paneli sa <strong>na</strong>chádza jedenás<br />

diód, ktoré sig<strong>na</strong>lizujú zapnutie zariadenia,<br />

rýchlos prenosu s pripo-<br />

jeným zariadením (10 a 100 Mbit/<br />

1 Gbit) a stav komunikácie. Takisto<br />

nimi mono diagnostikova chyby<br />

v kábloch – ak sú niektoré vodièe<br />

v kábli skratované, neukonèené<br />

alebo nesprávne ukonèené, dióda<br />

urèená pre konkrétny port zmení<br />

svietivos. Túto monos však nemono<br />

vyui pri zariadeniach s 10alebo<br />

100-megabitovou sieovou<br />

kartou. V tomto prípade mono<br />

zisti iba to, èi je kábel v poriadku,<br />

alebo nie.<br />

Vcelku teda môeme toto zariadenie<br />

charakterizova ako výrobok,<br />

ktorý splní to, èo s¾ubuje. Montá,<br />

zapojenie i uvedenie do prevádzky<br />

zvládne aj úplný sieový zaèiatoèník,<br />

ktorý vïaka tomu môe rýchlo a jed-<br />

noducho vytvori lokálnu gigabitovú<br />

sie.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Jednoduchos montáe a zapojenia<br />

☺ Diagnostika gigabitovej kabeláe<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 3742 Sk (3145 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: BGS Distribution<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Podpora štandardov: IEEE 802.3ab<br />

1000BASE−T, IEEE 802.3u 100BASE−TX, IEEE<br />

802.3 10BASE−T, IEEE 802.3x Flow Control,<br />

protokol CSMA/CD<br />

Rýchlos prenosu dát: 10 Mb/s<br />

(half−duplex), 20 Mb/s (full−duplex), 100 Mb/s<br />

(half−duplex), 200 Mb/s (full−duplex), 2000<br />

Mb/s (full−duplex), pä portov 10/100/1000<br />

BASE−T Gigabit<br />

Napájanie: +5 V/3 A<br />

Maximálny odber: 11 wattov<br />

Rozmery: 235 × 162 × 36 mm<br />

Vyrovnávacia pamä: 1 MB pre zariadenie<br />

Tabu¾ka filtrovania adries: 4000 adries MAC<br />

pre zariadenie

Bezdrôtový prístupový bod / D−Link DWL−900AP+<br />

Toto zariadenie sa dostalo <strong>na</strong> náš<br />

stôl nieko¾ko dní po ukonèení testovania<br />

jeho konkurentov, a tak sme<br />

ho u nemohli zaradi do testu.<br />

Napriek tomu stojí za<br />

povšimnutie.<br />

Adaptér DWL-900AP+<br />

je klasický Wi-Fi prístupový<br />

bod, ktorý umoòuje prenos<br />

dát pomocou normy 802.11b<br />

rýchlosou 11 Mbit/s. V základnom<br />

obchodnom balení sa okrem adaptéra<br />

<strong>na</strong>chádza klasická výbava – stojan,<br />

sieový kábel, tlaèený manuál,<br />

dipólová anté<strong>na</strong>, <strong>na</strong>päový adaptér<br />

a CD, <strong>na</strong> ktorom sú pouívate¾ské príruèky<br />

v elektronickej podobe. Hneï<br />

<strong>na</strong> prvej strane príruèky je informácia,<br />

e z webovej stránky výrobcu<br />

mono stiahnu ovládací softvér,<br />

a tak mono tento access point spra-<br />

vova pomocou špecializovaného<br />

softvéru, ktorý (okrem nieko¾kých odlišností)<br />

disponuje rov<strong>na</strong>kými monosami<br />

ako webové rozhranie. Webové<br />

rozhranie je však univerzálnejšie,<br />

a tak sme sa rozhodli vykonáva<br />

všetky <strong>na</strong>stavenia cez internetový<br />

prehliadaè. No monos pripo-<br />

Webové rozhranie mono oz<strong>na</strong>èi ako zrozumite¾ne usporiadané<br />

jenia pomocou Telnetu sme<br />

márne h¾adali.<br />

Mohlo by sa zda, e<br />

sprievodca <strong>na</strong>stavením,<br />

ktorý je dostupný<br />

výluène vo webovom<br />

rozhraní, pomôe nejednému<br />

neskúsenému pouívate-<br />

¾ovi. Ten si však od nás postupne<br />

vyiadal zmenu hesla, <strong>na</strong>stavenie<br />

me<strong>na</strong> SSID a kanála, opýtal sa, èi<br />

chceme zapnú šifrovanie WEP a –<br />

niè. Nemohli sme s ním <strong>na</strong>stavi ani<br />

reim práce – èi chceme, aby adaptér<br />

pracoval ako prístupový bod<br />

alebo klient, prípadne zapnú iné<br />

funkcie.<br />

Preto sa bude musie aj zaèiatoèník<br />

preklika cez jednotlivé poloky<br />

v menu. Nebude to však pre neho<br />

zloité – ak si vyberie, e sa chce<br />

prostredníctvom DWL-900AP+ pripája<br />

k inému access pointu, môe<br />

kliknú <strong>na</strong> vyh¾adávanie dostupných<br />

sietí. Vybra si však môe aj reim<br />

Repeater, v ktorom pracuje adaptér<br />

ako opakovaè vzdialeného prístupového<br />

bodu, èi reim Bridge, v ktorom<br />

sa vytvorí premostenie so vzdialeným<br />

prístupovým bodom. Obidva<br />

spomenuté reimy vyuijú <strong>na</strong>jmä<br />

pouívatelia, ktorí chcú vytvori<br />

sie Wi-Fi <strong>na</strong> území s väèšou rozlohou,<br />

akú by pokryl jeden prístupový<br />

bod.<br />

Adaptér dokáe pracova aj ako<br />

DHCP server, a tak môu všetci bezdrôtovo<br />

pripojení klienti automaticky<br />

získa vlastnú adresu IP. Pri spojení<br />

so serverom Radius mono<br />

zvýši aj bezpeènos dátového pre-<br />

H A R D W A R E<br />

nosu. Tento server toti dokáe pracova<br />

ako autentifikaèný prostriedok.<br />

Trochu nás zamrzelo, e D-Link<br />

DWL-900AP+ prišiel <strong>na</strong> náš stôl po<br />

ukonèení testu, a preto nevieme poveda,<br />

èi je v rýchlosti dátového prenosu<br />

lepší alebo horší ako jeho konkurenti.<br />

Isté však je, e <strong>na</strong>stavenie<br />

prebiehalo rýchlo – nemuseli sme dlho<br />

èaka, kým sa zabudovaný operaèný<br />

systém reštartoval.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Zrozumite¾nos webového rozhrania<br />

☺ Monos zapnutia DHCP servera<br />

☺/ Rýchlos prenosu pri spojení s iným<br />

zariadením rov<strong>na</strong>kej z<strong>na</strong>èky<br />

Monosti sprievodcu <strong>na</strong>stavením<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 3309 Sk (2781 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: D−Link<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Procesor: ARM9<br />

Podpora: 802.11b (11 Mb/s)<br />

Monos prenosu: rýchlosou 22 Mb/s medzi<br />

produktmi D−Link<br />

Šifrovanie: pomocou WEP 64 – 256 bitov,<br />

Wi−Fi konektor SMArp, jeden konektor LAN,<br />

server DHCP<br />

Reimy práce: Access Point, Wireless Client,<br />

Wireless Bridge, Multi−point Bridge, Repeater<br />

12/2004 PC REVUE 99

H A R D W A R E<br />

Bezdrôtová sie pre SoMo / Linksys Wireless−G Broadband Router<br />

Spoloènos Linksys je jednou z divízií Cisco<br />

Systems, Inc., a produktové riešenia tejto<br />

firmy sa dostávajú i <strong>na</strong> <strong>na</strong>še trhy. Wireless-G<br />

Broadband Router je zariadenie urèené<br />

<strong>na</strong>jmä do domácností, prípadne malých<br />

firiem, kde treba spoji nieko¾ko poèítaèov<br />

do lokálnej siete a zároveò zdie¾a jedno<br />

internetové pripojenie. Tento produkt ponúka<br />

<strong>na</strong>vyše i bezdrôtový prístupový bod,<br />

take pouívate¾ nebude obmedzený iba<br />

eternetovým káblom.<br />

Na zadnej strane Wireless-G Broadband<br />

Routera nájdete štyri 100-megabitové porty<br />

typu RJ-45, urèené <strong>na</strong> pripojenie poèítaèov do<br />

siete, jeden rov<strong>na</strong>ký port urèený <strong>na</strong> pripojenie<br />

k internetu a miesto <strong>na</strong> zapojenie adaptéra. V balení<br />

nájdete aj inštalaèné CD, ktoré však nebudete<br />

vôbec potrebova, pretoe <strong>na</strong>stavenie je ve¾mi jednoduché.<br />

Po oivení prístroja sa rozsvietia <strong>na</strong> prednom<br />

paneli kontrolné diódy, sig<strong>na</strong>lizujúce èinnos<br />

eternetu, internetu i bezdrôtového spojenia.<br />

Na správne <strong>na</strong>stavenie je potrebné <strong>na</strong> jednom<br />

z pripojených poèítaèov zvoli v internetovom prehliadaèi<br />

adresu http://192.168.1.1. Tu sa <strong>na</strong>chádza<br />

webová utilita, ktorá umoní <strong>na</strong>stavenie všetkých<br />

vlastností smerovaèa, prepí<strong>na</strong>èa i bezdrôtového<br />

prístupu. Škoda, e tá je iba v anglickom jazyku.<br />

Všetky <strong>na</strong>stavenia takisto mono <strong>na</strong>stavi pomocou<br />

programu dodávaného <strong>na</strong> CD, záleí <strong>na</strong> vo¾be<br />

pouívate¾a. Na správnu prácu produktu je nevyhnutné<br />

vyko<strong>na</strong> úvodné internetové <strong>na</strong>stavenia –<br />

èi u prideli pevnú adresu IP, alebo zvoli získavanie<br />

adresy z DHCP servera (ak sa <strong>na</strong>chádza v sieti),<br />

ïalej treba zvoli adresu brány a DNS servera v prípade<br />

vo¾by pevnej adresy IP.<br />

Potom mono pripája ostatné poèítaèe (èi u<br />

pevným spojom, alebo bezdrôtovo) a zdie¾a jedno<br />

internetové spojenie. Tu sa však <strong>na</strong>stavenia nekonèia,<br />

<strong>na</strong>opak, len zaèí<strong>na</strong>jú. Na pride¾ovanie<br />

adries IP pripojeným poèítaèom si môete zvoli<br />

dva spôsoby – statický a dy<strong>na</strong>mický. V druhom prípade<br />

môete voli rozsah adries i poèet maximálne<br />

pripojených pouívate¾ov. Bezdrôtové zariadenia<br />

sa môu pripája pod¾a štandardu 802.11b (11 Mb/s)<br />

Rozboèovaè USB / Dicota Branch 2.0<br />

S rastom poètu zariadení pripojite¾ných cez<br />

USB <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu rastú aj poiadavky <strong>na</strong><br />

poèet rozhraní v PC, a tak sa neraz stáva, e<br />

portov USB nie je v poèítaèi dostatok. Tento<br />

problém riešia rozboèovaèe USB, ktorých je<br />

<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu pomerne ve¾a. Na otestovanie<br />

sme však dostali rozboèovaè, ktorý je<br />

pod¾a všetkého rozmerovo <strong>na</strong>jmenší.<br />

K poèítaèu sa pripája pomocou 65-centimetrového<br />

kábla, ktorý je ukonèený konektorom typu<br />

miniUSB. V prípade nutnosti pripojenia zariadení<br />

<strong>na</strong>pájaných výluène cez USB mono rozboèovaè<br />

prepoji aj s <strong>na</strong>pájacím adaptérom, ktorý zabezpeèí<br />

dostatok energie pre nároènejšie periférie. Aj<br />

bez pripojeného <strong>na</strong>pájania rozboèovaè funguje,<br />

nemôete však poèíta s <strong>na</strong>pájaním pripojených<br />

periférií cez port USB.<br />

100 PC REVUE 12/2004<br />

i 802.11g (54 Mb/s) <strong>na</strong> jedenástich rôznych kanáloch<br />

operujúcich <strong>na</strong> frekvenciách 2,412 MHz a<br />

2,472 MHz. Pri pouití oboch štandardov súèasne<br />

je v prípade slabšieho štandardu v porov<strong>na</strong>ní<br />

s ostatnými produktmi slabšia priepustnos dát.<br />

Dosah zariadenia pri práci nijako neprekraèuje<br />

priemer, no pri vhodnom umiestnení v interiéri by<br />

mal pokry celý priestor domácnosti, resp. malej<br />

firmy. Primárne však Wireless-G Broadband Router<br />

nie je urèený do exteriérových podmienok. Ak nebudete<br />

spokojní s dosahom, môete poui anténu<br />

s väèším výkonom, pretoe dodávané antény nie sú<br />

integrované a sú odnímate¾né.<br />

Ak patríte k pouívate¾om s vyššími nárokmi <strong>na</strong><br />

bezpeènos, oceníte 128-bitové šifrovanie algoritmom<br />

WEP, ïalej podporu WPA, filtrovanie prístupu<br />

pod¾a adries MAC i IP. K bezpeènosti prispeje aj<br />

integrovaný firewall, ktorý obsahuje pomerne slušné<br />

monosti <strong>na</strong>stavenia – pod¾a adries MAC i IP<br />

môete definova prístup poèas vybraných hodín i<br />

dní, blokovanie sluieb od HTTP cez PING a po<br />

TELNET, blokovanie stránok pod¾a adresy èi obsiahnutého<br />

slova. Pre hráèov mono zada rozsah portov,<br />

ktoré sa dajú vyuíva i zablokova.<br />

Administrácia sa nemusí vykonáva iba z lokálneho<br />

stroja, ale takisto pomocou vzdialeného chráneného<br />

prístupu HTTPS. Všetky úkony môete ne-<br />

Malé rozmery 4-portového rozboèovaèa ocenia<br />

hlavne pouívatelia notebookov – vïaka miniaturizácii<br />

ho mono vtes<strong>na</strong> prakticky všade – poènúc<br />

vreckom nohavíc a po vo¾ný priestor v notebookovej<br />

taške. Rozdiel v prenosovej rýchlosti externého<br />

pevného disku pripojeného cez rozboèovaè i bez<br />

neho nás neprekvapil – rozboèovaè toti musí<br />

vyhradi prenosové pásmo pre kadé pripojené<br />

zariadenie. Ove¾a viac nás však prekvapila teplota<br />

cha uklada do log súboru. Pozitív<strong>na</strong> je i monos<br />

upgrade obsluného firmvéru produktu. Rov<strong>na</strong>ko je<br />

moné prezera aktuálny stav pripojených pouívate¾ov,<br />

ktorý však mohol by informaène bohatší.<br />

Nájdete tu iba meno poèítaèa, adresu IP,<br />

MAC a èas exspirácie pripojenia.<br />

Wireless-G Broadband Router sme testovali štyri<br />

dni, poèas ktorých sme vyskúšali viacero variantov<br />

pripojenia k internetu – èi u pridelením<br />

statickej, ale i dy<strong>na</strong>mickej adresy IP,<br />

pripájali sme stolové poèítaèe pomocou<br />

eternetových káblov a otestovali sme i<br />

bezdrôtové spojenie. Komunikáciu vzduchom<br />

sme vyskúšali za pomoci karty PCI<br />

umoòujúcej prenos dát pod¾a štandardu 802.11g<br />

a takisto sme pripájali PDA, ktoré podporovalo pomalší<br />

štandard. Otestovali sme povolenie prístupu<br />

iba pod¾a adries MAC a overili sme si aj funkènos<br />

blokovania jednotlivých sluieb a portov. Nevyskúšaným<br />

sme nenechali ani bezpeèný prístup vïaka 128bitovému<br />

šifrovaniu. Poèas týchto štyroch dní sa<br />

nevyskytli nijaké nezrov<strong>na</strong>losti a produkt pracoval<br />

bez problémov. Odporúèame ho <strong>na</strong>jmä pouívate-<br />

¾om, ktorí si chcú vytvori malé lokálne siete, disponova<br />

zároveò bezdrôtovým prístupovým bodom a<br />

nepotrebujú gigabitové pripojenie k sieti.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Smerovaè, prepí<strong>na</strong>è a bezdrôtový prístupový bod v jednom<br />

☺ Jednoduchos inštalácie, monosti konfigurácie<br />

Horšia priepustnos dát pri štandarde 802.11b<br />

Ce<strong>na</strong>: 3808 Sk (3200 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Alef Nula<br />

Jozef Orgonáš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Podpora štandardov: IEEE 802.3, 802.3u, 802.11b a 802.11g,<br />

1× RJ−45 10/100 <strong>na</strong> pripojenie do internetu, 4× RJ−45<br />

10/100 <strong>na</strong> pripojenie intranetu<br />

Rozmery: 186 × 48 × 154 mm<br />

Podpora: PPPoE, PPTP, šifrovacie algoritmy WEP, RADIUS, WPA<br />

pri bezdrôtovom prístupe<br />

Prenosové rýchlosti: od 1 do 54 Mb/s<br />

rozboèovaèa po ukonèení testov, vyšplhala<br />

sa toti <strong>na</strong> 54 °C. Pri teste sme skúšali aj<br />

odolnos jeho konštrukcie – pád z výšky<br />

pribline 1,2 metra <strong>na</strong> koberec preil<br />

Branch 2.0 bez ujmy <strong>na</strong> zdraví a pri zachovaní<br />

úplnej funkènosti.<br />

V celkovom hodnotení je teda Dicota<br />

Branch 2.0 riešenie pre pouívate¾ov, ktorí<br />

potrebujú rozboèovaè s èo <strong>na</strong>jmenšími rozmermi<br />

a neprekáa im zvýšenie teploty zariadenia. -mh-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

4 porty USB 2.0, Plug & Play, rozmery: 82 × 25 × 11 mm<br />

Podporované operaèné systémy: Microsoft Windows 98 SE,<br />

2000 alebo XP<br />

Ce<strong>na</strong>: 1250 Sk (1050 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Entro<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

Pripojte sa kdeko¾vek / Dicota Gate<br />

Urèite sa vám u stalo, e ste si vzali<br />

<strong>na</strong> cesty nejaké zariadenie, ale<br />

prepojovací kábel USB k nemu<br />

ste nedopatrením nechali<br />

doma. A keï sa vám<br />

podarilo zoh<strong>na</strong> kábel, zistili<br />

ste, e vaše zaradenie<br />

má netradiènú koncovku<br />

USB. Jednoducho ste nemali<br />

kábel, ktorým by ste sa spojili s<br />

poèítaèom. Záchranou v takejto<br />

situácii môe by súprava prepojovacích<br />

USB a eternetových káblov<br />

s oz<strong>na</strong>èením Dicota Gate. Pokia¾ ho<br />

budete nosi so sebou, máte ve¾kú<br />

záruku, e sa budete môc pripoji<br />

prakticky kdeko¾vek. Výhodou je, e<br />

sa dodáva v efektnom koenkovom<br />

obale, ktorý je ove¾a skladnejší ako<br />

nespratná guèa káblov v zásuvke.<br />

Dicota Gate obsahuje jeden kábel,<br />

stoèený v zásobníku, a osem samostatných<br />

koncoviek. Maximál<strong>na</strong> dåka<br />

kábla po úplnom vytiahnutí oboch<br />

koncov zo zásobníka je a 1,5 m. Kábel<br />

má <strong>na</strong> oboch koncoch štandardné<br />

koncovky USB. Funguje ako predlovací<br />

kábel USB. Ïalej je v tejto súprave<br />

nieko¾ko koncoviek USB <strong>na</strong> pripojenie<br />

zariadení s rozliènými koncovkami.<br />

Na obrázku je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èená situácia,<br />

keï pouívate¾ pomocou koncoviek<br />

premení kábel USB <strong>na</strong> eternet, ïalšou<br />

monosou je klasický telefónny predlovací<br />

kábel. Trochu nás zamrzelo,<br />

e súprava neobsahuje zásuvku <strong>na</strong><br />

sieový port, ale iba dve zástrèky.<br />

A <strong>na</strong>koniec to <strong>na</strong>jcennejšie – štyri<br />

prípojky USB rozlièných „štandardov“.<br />

Prvou je klasická prípojka, aká sa<br />

pouíva v tlaèiaròach. Potom je tu<br />

Koenkový<br />

obal, v ktorom<br />

nájdete všetko,<br />

èo potrebujete<br />

<strong>na</strong>jbenejší typ tzv. malého portu<br />

USB, ktorý pouíva väèši<strong>na</strong> výrobcov.<br />

Ïalej sa tu <strong>na</strong>chádza prípojka <strong>na</strong><br />

fotoaparáty a kamery, ktorú pouíva<br />

v niektorých prípadoch <strong>na</strong>pr. z<strong>na</strong>èka<br />

Olympus. Tretiu prípojku sme vyuili<br />

<strong>na</strong> pripojenie niektorých zariadení<br />

<strong>na</strong>pr. od firmy Minolta.<br />

A aby sa vám toto mnostvo prípojok<br />

USB nepostrácalo, produkt<br />

Jedno z mnostva vyuití<br />

Dicota Gate – v tomto<br />

prípade ide o sieový kábel.<br />

V strede vidie zásobník,<br />

maximál<strong>na</strong> dåka kabla<br />

je 1,5 metra.<br />

Kompletná súprava<br />

po vybalení z obalu<br />

obsahuje aj puzdro, kde má kadý<br />

konektor svoje miesto. Koenkový<br />

obal je vyrobený kvalitne, take by sa<br />

nemal ani po dlhodobom pouívaní<br />

znièi.<br />

Ak to všetko zhrnieme, Dicota<br />

Gate je skutoèná brá<strong>na</strong> medzi periférnymi<br />

zariadeniami a poèítaèom.<br />

Vyuije sa hlavne pri spolupráci poèítaèa<br />

a digitálneho fotoaparátu, ale<br />

H A R D W A R E<br />

dobre poslúi aj pri <strong>na</strong>hradení sie-<br />

ového alebo telefónneho kábla pre<br />

a<strong>na</strong>lógový modem. Prepojíte pomocou<br />

nej aj MP3 prehrávaè, rôzne typy<br />

externých klávesníc alebo externých<br />

èítaèiek pamäových kariet.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Obsahuje prakticky všetky koncovky portov<br />

USB<br />

☺ Nezaberá ve¾a miesta<br />

Neobsahuje zásuvku <strong>na</strong> sieový a telefónny<br />

kábel<br />

Ce<strong>na</strong>: 1773 Sk (1490 Sk bez DPH)<br />

Výrobca: Dicota, Nemecko<br />

Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.dicota.com<br />

<strong>www</strong>.dicota.sk<br />

Peter Macko<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Rozmery puzdra: 13 × 85 × 30 mm<br />

Hmotnos: 130 gramov<br />

Materiál puzdra: ABS<br />

Dåka prepojovacieho kábla: 150 cm<br />

Typy adaptérov: 2 × RJ−45, 2 × RJ−11,<br />

BM, Mitsumi 4 pin, Mini 5 pin, Hirose 4 pin<br />

12/2004 PC REVUE 101

H A R D W A R E<br />

Plecniaky <strong>na</strong> notebook / Dicota BacPac Broker a Pep.Up<br />

DICOTA BACPAC BROKER<br />

Najväèšiu skupinu ¾udí pouívajúcich notebook<br />

tvoria ma<strong>na</strong>éri, zatia¾ èo cie¾ovou skupinou<br />

pouívate¾ov plecniakov sú predovšetkým mladí,<br />

aktívni ¾udia. A tak by sa mohlo zda, e notebook<br />

do plecniaka nepatrí. O modeli Dicota BacPac<br />

Broker to však rozhodne nemôeme tvrdi. Je toti<br />

vyhotovený z èierneho nylonu, ktorý mu dodáva<br />

luxusný nádych. Pokojne ho teda môu pouíva<br />

bení pouívatelia notebookov bez oh¾adu <strong>na</strong> ich<br />

vek. Vo výbave nájdeme špeciálnu priehradku <strong>na</strong><br />

notebook, ktorú chráni samostatný ochranný<br />

materiál. Ïalej je tu priestor <strong>na</strong> dokumenty a<br />

mobilné príslušenstvo s osobitným miestom <strong>na</strong><br />

102 PC REVUE 12/2004<br />

sieový zdroj notebooku a odnímate¾né puzdro <strong>na</strong><br />

mobilný telefón. V špeciálnej zásuvke v prednej<br />

èasti je priestor vyhradený perám. Podobne ako v<br />

modeloch, o ktorých ste si mohli preèíta v<br />

predchádzajúcich vydaniach PC REVUE, nás<br />

zaujala vypchávka chrbtovej èasti plecniaka.<br />

Tu sa <strong>na</strong>chádzajú plochy vyplnené vzduchom,<br />

ktoré umoòujú pohodlnejšie nosenie aj pri<br />

väèšej celkovej hmotnosti plecniaka. Pri teste sme<br />

zistili, e chrbát nosite¾a vaku ostane suchý, aj keï<br />

sme si zobrali notebook <strong>na</strong> cestu bratislavským<br />

centrom v teplejšom poèasí. Popruhy <strong>na</strong> plecia sa<br />

dajú prispôsobi pod¾a tela pouívate¾a. Na vonkajšej<br />

èasti plecniaka sa <strong>na</strong>chádza spo<strong>na</strong>, ktorá je<br />

urèená <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> uchytenie k¾úèov.<br />

Ce<strong>na</strong>: 4034 Sk (3390 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Entro<br />

DICOTA PEP.UP<br />

V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim modelom je Pep.Up<br />

urèený výluène pre mláde. Vïaka hnedooranovému<br />

dizajnu toti pôsobí športovým dojmom.<br />

V jeho vnútornom priestore sme <strong>na</strong>šli úchytky<br />

<strong>na</strong> drobné mobilné vybavenie (perá, CD, viziky a<br />

pod.), priestor <strong>na</strong> dokumenty a notebookový zdroj.<br />

Do predného a zadného uzatvárate¾ného vrecka<br />

sme mohli da rôzne dokumenty. Vïaka protisklzovej<br />

podloke, umiestnenej <strong>na</strong> popruhu, sme mohli<br />

s týmto plecniakom <strong>na</strong> chrbte dokonca uteka bez<br />

toho, aby nám z pleca samovo¾ne padal.<br />

Ce<strong>na</strong>: 2761 Sk (2320 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Entro<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Dicota BacPac Broker<br />

Materiál: nylon<br />

Vonkajšie rozmery: 340 × 420 × 160 mm<br />

Maximálne rozmery notebooku: 380 × 300 × 55 mm<br />

Hmotnos: 1,2 kg<br />

Záruka: 36 mesiacov<br />

Dicota Pep.Up<br />

Materiál: polyester/nylon<br />

Vonkajšie rozmery: 420 × 350 × 80 mm<br />

Maximálne rozmery notebooku: 400 × 300 × 50 mm<br />

Hmotnos: 0,8 kg<br />

Záruka: 36 mesiacov

Multimediál<strong>na</strong> lahôdka / Notebook Asus W1000<br />

Spoloènos Asus pri dizajne tohto notebooku stavila <strong>na</strong><br />

èistý, takmer strohý vzh¾ad. Prvý dojem evokuje dizajn,<br />

ktorý pri svojich notebookoch pouíva spoloènos Apple.<br />

Kovový obal matnej striebornej farby by mohol <strong>na</strong>vodi<br />

zdanie, e rov<strong>na</strong>ko sparanský bude aj ponúknutý obsah.<br />

Opak je však pravda. K notebooku dostanete mnostvo príslušenstva<br />

vrátane tašky, slúchadiel, myšky a dia¾kového<br />

ovládaèa.<br />

PRVÉ DOJMY. Hneï pri prvom roztvorení notebooku<br />

prekvapí absencia zatváracieho mechanizmu. Obavy z náhodného<br />

otvorenia pri vyberaní z tašky sú však neopodstatnené,<br />

kåb spájajúci displej s telom notebooku je dostatoène<br />

pevný. Výhodu tohto riešenia oceníte u po pár<br />

dòoch práce s notebookom. Ïalším netradièným prvkom<br />

je taška – <strong>na</strong> rozdiel od bených tašiek je v nej uloený<br />

notebook otoèený o 90°, take svojou kratšou stranou<br />

smeruje k zemi. Návrhári k tomuto kroku pristúpili pravdepodobne<br />

pre <strong>na</strong>dpriemernú šírku notebooku, spôsobenú<br />

faktom, e notebook obsahuje širokouhlý displej s pomerom<br />

strán 16:10. Výsledkom tohto otoèenia tašky je<br />

skutoènos, e sedí lepšie pri tele a neprekáa pri chôdzi.<br />

U spomenutá šírka notebooku necháva dos priestoru<br />

<strong>na</strong> klávesnicu, take písanie <strong>na</strong> nej je pohodlné. Touchpad<br />

sa pridàa kovovo-strieborného dizajnu a <strong>na</strong>chádza sa v<br />

jednej rovine s okolitým krytom. Takýmto umiestením sa<br />

èiastoène rieši problém so zachytávaním prachu a èiastoèiek<br />

špiny <strong>na</strong> okrajoch touchpadu.<br />

K dizajnu máme jedinú výhradu – problémom môe<br />

by trochu nešastne zvolená biela farba <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie<br />

rýchlych klávesov, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> boènej strane<br />

notebooku. Biela farba <strong>na</strong> striebornom podklade sa pri<br />

nevhodnom osvetlení niekedy stráca.<br />

„MULTIMEDIÁLNY“ JE OD SLOVA „MNOHO“. Prívlastok<br />

„multimediálny“ si Asus W1000 zaslúi. Základom<br />

Výsledky testov<br />

Ziff Davis WinBench<br />

CPU Mark 193<br />

FPU Mark 8830<br />

DiskMark Business 6920<br />

DiskMark HighEnd 21 800<br />

GraphicsMark Business 860<br />

GraphicsMark HighEnd 1700<br />

Ziff Davis BatteryMark<br />

LifeTest (hod.:min.) 03:20<br />

SysMark 2002<br />

SysMark Rating 223<br />

SysMark ICC 267<br />

SysMark OP 187<br />

multimédií je dobrý obraz a zvuk. Notebook ponúka širokouhlý<br />

displej s rozlíšením 1680 × 1050 obrazových bodov,<br />

grafickú kartu ATI Mobility Radeon 9600 so 64 MB<br />

RAM a zvukovú kartu s podporou štvorkanálového výstupu.<br />

Známou akosou reproduktorov v prenosných poèítaèoch<br />

je prehrávanie hlbokých tónov. Tú vyriešil Asus<br />

elegantne pridaním samostatného basového reproduktora<br />

(subwoofer) <strong>na</strong> spodnú stranu notebooku. Aj vïaka tomu<br />

je kvalita zvukového výstupu dobrá. V prípade, e nechcete<br />

ruši svoje okolie, môete vyui slúchadlá, ktoré<br />

dostanete priamo s notebookom.<br />

Konektory <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel alebo reprosústavy<br />

sú vyvedené z prednej strany notebooku. Miernym problémom<br />

je v tomto prípade pripojenie slúchadiel pri práci<br />

s notebookom <strong>na</strong> kolenách poèas cestovania, pretoe vytàèajúci<br />

káblik trochu prekáa.<br />

Vstavaná DVD mechanika zvládne zápis u aj <strong>na</strong> dvojvrstvové<br />

DVD DL médiá a multimediálne monosti notebooku<br />

ïalej rozširuje televíz<strong>na</strong> karta. Všetky funkcie sa<br />

ovládajú jednotne pomocou programu Mobile Theater,<br />

ktorý slúi <strong>na</strong> prehrávanie DVD, filmov, hudby alebo sledovanie<br />

televízie. Pre pohodlnú prácu ho môete ovláda<br />

aj dodávaným dia¾kovým ovládaèom. Vzh¾adom je Mobile<br />

Theater zladený s kovovým dizajnom notebooku, jeho ovládanie<br />

je príjemné a rýchlo sadne do ruky. Program doslova<br />

vedie uívate¾a za ruku, ale za cenu okresania funkcio<strong>na</strong>lity.<br />

K tej smerujú aj <strong>na</strong>še výhrady. Napríklad pri ladení<br />

TV staníc je jedinou monosou automatické <strong>na</strong>ladenie.<br />

Ïalšiu výhradu máme k prehrávaniu DVD videa, kde Mobile<br />

Theater ponúka iba <strong>na</strong>jzákladnejšie monosti.<br />

Mobile Theater by mohol lepšie vyui potenciál notebooku,<br />

o ktorom jasne hovoria jeho výsledky vo výkonnostných<br />

testoch.<br />

POD KAPOTOU. V notebooku je osadený procesor Intel<br />

Centrino Pentium, taktovaný <strong>na</strong> 1,6 GHz, 512 MB operaènej<br />

pamäte a 60 GB pevný disk. Výkonnostne tak patrí k špièke,<br />

èo potvrdzujú aj výsledky testov SysMark a Ziff Davis<br />

WinBench. V testoch SysMark 2002 dosiahol <strong>na</strong>jvyššie<br />

skóre spomedzi notebookov, ktoré sme tento rok v redakcii<br />

testovali.<br />

Multimediálny charakter podèiarkuje ïalšie vybavenie<br />

– okrem troch portov USB 2.0 obsahuje notebook aj rozhranie<br />

FireWire a èítaèku <strong>na</strong> štyri druhy pamäových<br />

kariet – SD, MMC, MS a MSP. Ide o vhodné rozšírenie pre<br />

majite¾ov digitálnych kamier a fotoaparátov. Všetky rozhrania<br />

sú skryté <strong>na</strong> ¾avej strane notebooku pod výklopným<br />

panelom, ktorý však umoòuje pohodlný prístup k<br />

èítaèke pamäových kariet v otvorenej aj uzavretej polohe.<br />

Multimediálne rozšírenia si zvyknú ukroji svoj diel z<br />

výdre batérie, ale Asus W1000 <strong>na</strong>priek tomu svojou<br />

výdrou presahoval priemer. V testoch Ziff Davis Battery-<br />

Mark dosiahol uspokojivý èas 3 hodiny a 20 minút.<br />

ZÁVER. Multimediálny nástroj s bohatým príslušenstvom<br />

uspokojí aj nároèných a viaceré netradièné prvky<br />

z neho robia príjemného spoloèníka pri práci. Väèšiu funkcio<strong>na</strong>litu<br />

by si zaslúila aplikácia Mobile Theater, ako centrálny<br />

bod <strong>na</strong> správu multimediálnych rozšírení notebooku.<br />

Tento malý nedostatok však nemôe zakry fakt, e ide<br />

o výkonný pracovný nástroj, s ktorým sa rýchlo spriatelíte.<br />

Ce<strong>na</strong>: 86 989 Sk (73 100 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: LIBRA Electronics Slovakia<br />

Marek Ondík<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 103

H A R D W A R E<br />

Notebook / Acer TravelMate 3201XCi<br />

Notebooky tohto radu od firmy Acer sú urèené <strong>na</strong>jmä<br />

cestovate¾om. Poskytujú pomerne slušnú výdr<br />

vzh¾adom <strong>na</strong> výkon a v porov<strong>na</strong>ní s klasickými prenosnými<br />

poèítaèmi sú hmotnostne ¾ahšie. S novým<br />

modelom sme strávili jeden pracovný týdeò, a tak<br />

sme mali dostatok èasu pozrie sa, aké monosti<br />

poskytuje.<br />

KONFIGURÁCIA. Rytmus ivota v tomto stroji<br />

udáva procesor Intel Pentium M 715 Centrino, taktovaný<br />

<strong>na</strong> frekvencii 1,5 GHz. Procesor disponuje<br />

400 MHz zbernicou FSB a vyrovnávacou pamäou<br />

L2 s ve¾kosou 2 MB. V notebooku je 512 MB pamäová<br />

jednotka typu DDR (rozšírite¾ná <strong>na</strong> 2 GB).<br />

Dáta môete uklada <strong>na</strong> 60 GB pevný disk. S LCD<br />

displejom s uhloprieèkou 14,1 palca a maximálnym<br />

rozlíšením XGA kooperuje grafická karta<br />

ATI Mobility Radeon 9700, ktorá vyuíva systémovú<br />

zdie¾anú pamä a do ve¾kosti 64 MB. Optická<br />

mechanika je typu kombo (DVD/CD-RW) a svojou<br />

výškou 9,5 mm patrí k menším. Pre nároèných<br />

pouívate¾ov by sa však hodila DVD prepisovaèka,<br />

ktorá je dostupná v modeli 3201XMi.<br />

Rozhrania (<strong>na</strong>jmä komunikaèné) patria k silným<br />

stránkam testovaného modelu. Disponuje klasickými,<br />

ku ktorým patrí 2× USB 2.0, Firewire, VGA, ECP<br />

printer port, modem a gigabitové sieové rozhranie.<br />

Ako sa v <strong>na</strong>šich testoch ukázalo, portov USB<br />

mohlo by o nieèo viac. Potešila nás však prítomnos<br />

ïalších rozhraní, ako slot pre PC Card, Wireless LAN<br />

štandardu 802.11b/g (podpora WPA), infraèerveného<br />

portu a technológie Bluetooth. Testovaný model<br />

bol vybavený i kombinovanou èítaèkou pamäových<br />

kariet SD/MMC/MS. Model 3201XCi je kompatibilný<br />

takisto s protokolmi Cisco AP a LEAP. Na zlepšenie<br />

výkonu WLAN sa rozhodli dizajnéri zabudova<br />

anténu do zadnej strany displeja.<br />

Predvoleným operaèným systémom je Windows<br />

XP SP2, prièom v základnom balení nájdete mnostvo<br />

dodatoèného softvéru vrátane Acer ePower Ma<strong>na</strong>-<br />

Masá z portu USB / Dicota Relax<br />

Zariadenia, ktoré sa pripájajú k portu USB, sa neobmedzujú<br />

len <strong>na</strong> uitoèný hardvér. Od istého<br />

èasu sa port USB stáva zdrojom <strong>na</strong>pätia pre zábavné<br />

èi skôr nepraktické kúsky hardvéru, ako<br />

<strong>na</strong>príklad elektrické zubné kefky, ohrievaèe kávy<br />

a podobne. No výrobok z dielní Dicota nesúci jednoduchý,<br />

ale výstiný názov Relax medzi neprak-<br />

104 PC REVUE 12/2004<br />

gement. Tento softvér, ako u názov <strong>na</strong>povedá, je<br />

urèený <strong>na</strong> správu výkonu a výdre batérie. Môete<br />

tak ovplyvòova výkon procesora, jas displeja,<br />

prácu disku a ostatných komunikaèných rozhraní.<br />

Keby ste poloili testovaný model <strong>na</strong> váhu, ruèièka<br />

by sa zastavila <strong>na</strong>d hodnotou 2 kg, èo je pomerne<br />

dobrá hmotnos.<br />

DIZAJN. Jemné sivé farby dodávajú notebooku<br />

patriènú eleganciu. Zaujal nás <strong>na</strong>jmä spôsob zatvárania/otvárania<br />

stroja. Nie je riešený klasickými úchytkami,<br />

ktoré pri uzatvorení „zacvaknú“. Riešenie je<br />

skryté v kåbe displeja, ktorý pri sklopení drí tak pevne,<br />

e sa samovo¾ne neotvorí. Väèši<strong>na</strong> informaèných<br />

diód a ovládacích prvkov sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> prednej hrane<br />

spodného panela, kde sú medzi dvoma stereofónnymi<br />

reproduktormi umiestnené dve indikaèné diódy<br />

spolu s infraèerveným portom a dvoma podlhovastými<br />

tlaèidlami <strong>na</strong> ovládanie WLAN a Bluetooth. Stereoreproduktory<br />

produkujú i<strong>na</strong>k ve¾mi kvalitný zvuk.<br />

Tlaèidlo zapnutia a vypnutia je „osamotené“, <strong>na</strong>chádza<br />

sa v¾avo <strong>na</strong>d klávesnicou. Na proti¾ahlej strane<br />

tické kusy hardvéru zaradi nemono. Zjednodušene<br />

povedané, Dicota Relax je masáne vibraèné<br />

vajce, ktoré má za úlohu uvo¾ni a premasírova<br />

krk, šiju a chrbát, stuhnuté dôsledkom dlhodobého<br />

sedenia za poèítaèom èi notebookom. Zdrojom<br />

<strong>na</strong> pohon masáneho vajca je práve spomí<strong>na</strong>ný<br />

port USB. Slúi však iba ako <strong>na</strong>pájanie,<br />

a preto je zariadenie stopercentne Plug&Play kompatibilné.<br />

Pochopite¾ne, k zariadeniu nepotrebujete<br />

nijaké ovládaèe, je systémovo nezávislé, a tak<br />

jedinou systémovou poiadavkou ostáva prítomnos<br />

funkèného portu USB v systéme. Masáne<br />

vajce jednoducho pripojíte k portu USB <strong>na</strong> vašom<br />

PC alebo notebooku, stlaèíte tlaèidlo <strong>na</strong> jeho povrchu<br />

a zariadenie je v prevádzke. Dåka kábla USB<br />

je 1,8 metra, èo staèí v prípade, e vajce pouívate<br />

v spojení s notebookom. Ak ho však pripájate ku<br />

klasickému stolovému PC, pravdepodobne budete<br />

potrebova predlovací kábel.<br />

Nepríjemnosou spojenou s pouívaním je automatické<br />

spustenie po zapnutí PC bez oh¾adu <strong>na</strong><br />

sú umiestnené štyri programovate¾né klávesy.<br />

Klávesnica je ve¾mi tichá a písanie <strong>na</strong> nej je bezproblémové.<br />

Rozmiestnenie tlaèidiel Home, End,<br />

PgUp a PgDown je trocha netradièné, ale tento<br />

neduh nájdeme <strong>na</strong> väèšine „notebookových“ klávesníc.<br />

Dotykový touchpad slúi <strong>na</strong>miesto myšky –<br />

medzi klasickým pravým a ¾avým tlaèidlom je ešte<br />

tlaèidlo <strong>na</strong> ovládanie smerov, praktické <strong>na</strong>jmä pri<br />

prezeraní rozsiahlych stránok a dokumentov.<br />

VÝKON. Pod¾a výsledkov <strong>na</strong>šich testov ide o jeden<br />

z <strong>na</strong>jvýkonnejších modelov od Aceru, ktorý sme v redakcii<br />

testovali. Na prvých prieèkach by skonèili testované<br />

poloky CPU Mark DiskMark HighEnd, zvyšné<br />

<strong>na</strong>merané hodnoty sú tie <strong>na</strong>dpriemerné. Vysoký<br />

a stabilný výkon však ide <strong>na</strong> vrub mierne<br />

slabšej výdri. Keïe sme zvyknutí pri procesoroch<br />

Centrino <strong>na</strong> viac ako 5-hodinové hodnoty,<br />

musel sa tento model mierne uskromni s necelými<br />

štyrmi hodi<strong>na</strong>mi prevádzkového èasu pri profile<br />

MaxBatt – tento profil je urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>jdlhšiu výdr,<br />

jas displeja, rýchlos procesora a všetky ostatné parametre<br />

sú <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> minimálne hodnoty.<br />

ZÁVER. Ak pomerne èasto cestujete a potrebujete<br />

ma so sebou aspoò èiastoènú náhradu desktopu,<br />

môeme vám Acer TravelMate 3201XCi odporúèa.<br />

Má síce mierne kratšiu výdr batérie, ponúka však<br />

bohaté komunikaèné monosti a inovatívny dizajn.<br />

Vïaka vysokému výkonu a ve¾mi tichému chodu sme<br />

boli s jeho prácou spokojní.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Tichý chod<br />

☺ Komunikaèné rozhrania<br />

☺ Dizajn<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 76 505 Sk (64 290 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: Acer<br />

Jozef Orgonáš<br />

to, èi pri vypí<strong>na</strong>ní PC bolo zariadenie zapnuté<br />

alebo vypnuté.<br />

Redakèné osadenstvo malo monos vyskúša<br />

si spomí<strong>na</strong>né zariadenie. O tom, e sme vhodná<br />

vzorka, svedèí aj zameranie èasopisu, ktorý u nás<br />

vzniká. Masáne vajce si pochva¾ovala <strong>na</strong>jmä enská<br />

èas redakcie, muské osadenstvo však k nemu<br />

tie neostalo ¾ahostajné. Pri redakènom testovaní<br />

sme objavili aj netušené monosti zariadenia,<br />

ktoré je vynikajúce <strong>na</strong> premasírovanie ruky<br />

stuhnutej z celodenného pouívania myši aj vïaka<br />

tvaru, ktorý dobre sadne do ruky. -mv-<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Odber: 150 mA<br />

Vstupné <strong>na</strong>pätie: 4,0 – 5,5 V<br />

Intenzita: 3600 otáèok/minúta<br />

Dåka <strong>na</strong>pájacieho kábla: 1,8 m<br />

Ce<strong>na</strong>: 761,50 Sk (640 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Entro<br />

TECHNICKÉ PREDSTAVENIE

Doplnky k notebooku /<br />

Dicota Racer a Dicota Freelance<br />

Notebooky sa stávajú súèasou nášho<br />

kadodenného ivota. Keïe ich rozmery<br />

majú by èo <strong>na</strong>jmenšie, minimalizuje<br />

sa aj klávesnica a polohovacie zariadenie.<br />

Produkty, ktoré sme testovali,<br />

majú kompenzova tieto nedostatky.<br />

DICOTA RACER<br />

Ide o bezdrôtovú optickú myš. Súèas-<br />

ou dodávky je okrem myši aj prijímaè<br />

signálu, ktorý sa pripája cez port<br />

USB, predlovací kábel USB s dåkou<br />

120 cm, štýlové vrecúško, do<br />

ktorého sa bez problémov<br />

zmestí myš, prijímaè a kábel,<br />

ïalej dve 1,5 V batérie<br />

ve¾kosti AAA, CD s<br />

ovládaèmi a struèný,<br />

ale zrozumite¾ný manuál.<br />

Inštalácia zariadenia<br />

Dicota Racer<br />

je preto bezproblémová.<br />

Myš je vcelku malá, má<br />

dåku 8 cm, no po èase sme si zvykli a<br />

jej ve¾kos bola skôr zlepšením ako prí-<br />

aou. Je ergonomicky dobre spracovaná,<br />

<strong>na</strong>vyše má príjemný pogumovaný<br />

povrch. Racer má dve tlaèidlá a<br />

koliesko. Tlaèidlá sú síce drobné, ale<br />

zvyknete si <strong>na</strong> ne. Myš je ve¾mi presná,<br />

jej citlivos je 800 dpi. Funguje <strong>na</strong><br />

Dicota Freelance<br />

kadom povrchu, èie netreba so<br />

sebou nosi podloku. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li,<br />

prijímaè sa pripája cez USB, je<br />

malý a ¾ahký. Maximál<strong>na</strong> vzdialenos<br />

medzi myšou a prijímaèom môe by<br />

75 cm, èo je postaèujúci dosah.<br />

Racer je <strong>na</strong>pájaný dvoma batériami<br />

AAA, má nízku spotrebu, s alkalickými<br />

èlánkami vydral takmer týdeò<br />

benej prevádzky, 24 hodín èistého<br />

èasu. V paneli úloh je zobrazený<br />

aj stav batérií. Myš <strong>na</strong> šetrenie energie<br />

automaticky vypí<strong>na</strong> optický senzor<br />

v prípade, e sa òou dlhšie nehýbe.<br />

Po vybití batérií je ich výme<strong>na</strong> jednoduchá,<br />

stlaèíte tlaèidlo <strong>na</strong> zadnej strane<br />

myši a môete odsunú kryt. Výme<strong>na</strong><br />

nám trvala pribline 20 sekúnd.<br />

DICOTA FREELANCE<br />

Dicota Freelance je balenie kombo,<br />

obsahujúce optickú bezdrôtovú myš<br />

a bezdrôtovú externú numerickú klávesnicu.<br />

Balenie sa skladá z myši, klávesnice,<br />

prijímaèa, podobného vrecúška,<br />

aké obsahuje produkt Racer,<br />

štyroch AAA batérií, predlovacieho<br />

kábla USB, tentoraz s dåkou len 20<br />

cm, manuálu a CD nosièa s ovládaèmi.<br />

Tí, èo pouívajú <strong>na</strong> notebooku<br />

ekonomické aplikácie, numerickú<br />

klávesnicu iste uvítajú, keïe z dôvodu<br />

šetrenia miesta bola táto èas <strong>na</strong><br />

notebookových klávesniciach vynechaná.<br />

Numerická klávesnica<br />

Freelance farebne ladí<br />

s väèšinou notebookov,<br />

má striebristý povrch a èierne<br />

klávesy. Tie sú rov<strong>na</strong>ko<br />

ve¾ké ako klávesy <strong>na</strong> notebooku.<br />

Podobne je koncipovaná<br />

tvrdos a zdvih klávesov. Všetko<br />

je zhotovené z umelej hmoty,<br />

no klávesnica je príjemná <strong>na</strong> dotyk.<br />

Jej dosah je ove¾a väèší ako dosah<br />

myši – vyše dvoch metrov. Myši Racer<br />

a Freelance sú dizajnovo podobné,<br />

no Freelance je i<strong>na</strong>k tvarovaná,<br />

ako sa môete <strong>na</strong> obrázku presvedèi.<br />

Takisto má dve tlaèidlá a koliesko,<br />

tlaèidlá sú však väèšie a s týmto<br />

modelom sa nám lepšie pracovalo.<br />

Inštalácia ovládaèa je aj tu bezproblémová.<br />

Výdrou batérií sú <strong>na</strong><br />

tom obe myši rov<strong>na</strong>-<br />

ko, aj model Freelance má reim šetriaci<br />

energiu, no dlhšie trvá, kým sa<br />

myš „prebudí“. Myš z balenia Freelance<br />

má aj menší dosah ako Racer,<br />

je to pribline len 50 cm. Výme<strong>na</strong><br />

batérií je o nieèo problematickejšia,<br />

ašie sa toti sníma kryt.<br />

Vcelku hodnotíme tieto zariadenia<br />

ako kvalitne spracované, s bezproblémovou<br />

funkènosou. Nadobúdacia<br />

ce<strong>na</strong> sa niekomu môe zda privysoká,<br />

ale pri poh¾ade <strong>na</strong> cenu notebooku<br />

a kvalitu vyhotovenia predstavovaných<br />

doplnkov je pochopite¾ná.<br />

Ceny: Racer: 2356,20 Sk (1980 Sk bez DPH)<br />

Freelance: 3439,10 Sk (2890 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: entro<br />

Juraj Borza<br />

H A R D W A R E<br />

12/2004 PC REVUE 105

H A R D W A R E<br />

nVidia GeForce 6600 GT / Nová grafická karta strednej triedy<br />

nVidia po úspechu série GeForce 6800 uviedla <strong>na</strong><br />

trh od¾ahèené verzie týchto èipov s názvom Ge-<br />

Force 6600 a GeForce 6200. Struèný preh¾ad<br />

novej generácie grafických kariet od<br />

spoloènosti nVidia nájdete<br />

v tabu¾ke 1.<br />

Obaja hlavní producenti<br />

grafických kariet<br />

– ATI aj nVidia – zvolili<br />

pri uvádzaní novej generácie<br />

kariet <strong>na</strong> trh rov<strong>na</strong>ký postup.<br />

Najprv predstavili <strong>na</strong>jvýkonnejšie<br />

modely a potom prišli od¾ahèené<br />

verzie. Vo väèšine prípadov má<br />

od¾ahèená verzia grafickej karty rov<strong>na</strong>kú<br />

architektúru jadra, len menší výkon. Rov<strong>na</strong>ko je<br />

to aj v prípade nVidia GeForce 6600 GT, ktorá sa<br />

líši od GeForce 6800 zníenou pracovnou frekvenciou<br />

komponentov, menším poètom pipelines a<br />

ušou pamäovou zbernicou. Dôsledok pre koncového<br />

pouívate¾a je teda asi v tom, e v 3D aplikáciách<br />

bude kvalita obrazu oboch kariet rov<strong>na</strong>ká,<br />

Tab. 1: Preh¾ad grafických kariet novej generácie<br />

od firmy nVidia<br />

Model Poèet pipelines Šírka pamä. zbernice<br />

6800 Ultra 16 256 bit<br />

6800 GT 16 256 bit<br />

6800 12 256 bit<br />

6800 LE 8 256 bit<br />

6600 GT 8 128 bit<br />

6600 8 128 bit<br />

6200 4 64/128 bit<br />

ale GeForce 6600 bude ma<br />

niší výkon. Výkon je v tomto prípade<br />

myslený ako schopnos grafickej karty vyrenderova<br />

urèité mnostvo obrázkov za sekundu<br />

(údaj FPS). Väèši<strong>na</strong> hier teda pobeí <strong>na</strong> tejto karte<br />

ve¾mi podobne ako <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejších kartách <strong>na</strong><br />

trhu, ale pri <strong>na</strong>jnovších herných tituloch budete<br />

u musie zníi detaily a rozlíšenie.<br />

Na testovanie sme mali k dispozícii referenènú<br />

vzorku priamo od firmy nVidia, take výsledky<br />

konkrétnych grafických kariet sa môu mierne<br />

líši. Z tabu¾ky jasne vidie, e výkon v starších<br />

hrách a testovacích programoch sa podobá<br />

výkonu GeForce 6800. V novších testoch, <strong>na</strong>jmä<br />

v tých, ktoré testujú výkon v DirectX 9, u bada<br />

pokles.<br />

Tento model ponúka azda jeden z <strong>na</strong>jlepších<br />

pomerov ce<strong>na</strong>/výkon spomedzi grafických kariet<br />

z<strong>na</strong>èky nVidia, èo je pre mnohých pouívate¾ov<br />

dôleité pri výbere karty. Navyše bude ma zrejme<br />

aj dobrý potenciál <strong>na</strong> pretaktovanie, èo sme však,<br />

bohuia¾, nemali monos vyskúša. Väèši<strong>na</strong> hlavných<br />

výrobcov grafických kariet u predstavila<br />

Nové základné dosky FIC / P4M−915GD1 a PTM865 (G)<br />

Spoloènos FIC uvádza aj <strong>na</strong> slovenský trh zaujímavé<br />

základné dosky, urèené pre <strong>na</strong>stupujúci rad<br />

procesorov Intel Pentium 4 a Celeron D s päticou<br />

LGA 775 s modelovým oz<strong>na</strong>èením P4M-915GD1 a<br />

PTM865 (G).<br />

Architektúra základnej dosky P4M-915GD1 je<br />

zaloená <strong>na</strong> èipovej súprave Intel 915G. Tá v sebe<br />

integruje nové grafické jadro Intel Graphics Media<br />

Accelerator 900 (GMA) s hardvérovou podporou<br />

DirectX 9.0 a OpenGL 1.4 s monosou zdie¾ania<br />

a 224 MB hlavnej pamäte a osadené štandardnými<br />

pamäovými modulmi DDR1. Ïalej je integrovaná<br />

technológia Intel High Definition Audio<br />

(Azalia) podporujúca osemkanálový zvuk. Prínosom<br />

oboch nových technológií je dvoj- a trojnásobné<br />

zvýšenie výkonnosti v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi<br />

generáciami èipových súprav.<br />

Predovšetkým pre procesory s jadrom Intel<br />

Celeron D s päticou LGA 775 je urèená lacnejšia<br />

základná doska PTM865 (G) s integrovanou technológiou<br />

Intel Extreme Graphics II, ktorá je urèená <strong>na</strong><br />

bené <strong>na</strong>sadenie v domácich a kancelárskych systémoch.<br />

Dvojicu noviniek doplòuje základná doska<br />

P4M-915GD2 s podporou pamäte DDR2.<br />

106 PC REVUE 12/2004<br />

Základná doska P4M−915GD1, zaloená<br />

<strong>na</strong> èipovej súprave Intel 915G<br />

Najrozšírenejšími základnými doskami v prípade<br />

spoloènosti FIC sú však produkty osadené<br />

èipovými súpravami VIA PT800CE alebo PM800, dodávané<br />

pod modelovým oz<strong>na</strong>èením P4M-800T2<br />

alebo P4M-800M. Pritom P4M-800M je integrovaný<br />

grafický engine S3 Graphics Unichrome Pro s mo-<br />

svojich zástupcov s týmto èipom. Priamym konkurentom<br />

by mal by ATI Radeon X700, ktorého recenziu<br />

nájdete v ïalšom èísle PC REVUE.<br />

Orientaèná ce<strong>na</strong>: 6000 Sk bez DPH<br />

Zapoièal: nVidia<br />

Samuel Krošlák<br />

Tab. 2: Výsledky grafickej karty GeForce 6600 GT<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong> [FPS]<br />

640 × 480 × 16 427<br />

1280 × 1024 × 32<br />

3DMark 2001<br />

356<br />

1024 × 768, 32 bitov 18 596<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4 × AA<br />

3DMark 2003<br />

14 348<br />

1024 × 768, 32 bitov 8152<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4× AA<br />

3DMark 2005<br />

4889<br />

1024 × 768, 32 bitov 2673<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4× AA<br />

Aquamark 3 [FPS]<br />

2177<br />

640 × 480 ×32, minimálne detaily 115<br />

640 × 480 ×32, maximálne detaily 64<br />

640 × 480 × 32, maximálne detaily, 4× AA 59<br />

1280 × 1024 × 32, minimálne detaily 99<br />

1280 × 1024 × 32, maximálne detaily 44<br />

1280 × 1024 × 32, maximálne detaily, 4× AA<br />

CodeCreatures Benchmark [FPS]<br />

32<br />

1024 × 768 55<br />

1024 × 768, 4× AA 37<br />

1280 × 1024 46<br />

1280 × 1024, 4× AA 28<br />

Doska PTM865 s integrovanou technológiou Intel<br />

Extreme Graphics II<br />

nosou zdie¾ania a 64 MB hlavnej pamäte systému.<br />

Modely podporujú úplný rad procesorov Intel<br />

Pentium 4 a Celeron s päticou 478 vrátane procesorov<br />

s jadrom 90 nm (Prescott).<br />

Zapoièal: FIC, ïalšie informácie <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.fic.cz

Vlajková loï ATI / MSI Radeon X800XT PE<br />

Dlho oèakávaná grafická karta Radeon X800XT sa<br />

k nám do redakcie <strong>na</strong> testovanie prvýkrát dostala<br />

vo vyhotovení od MSI. Na prvý poh¾ad<br />

sme boli milo prekvapení <strong>na</strong>jmä<br />

kompaktnými rozmermi a tichým<br />

chodom, èo nebýva <strong>na</strong> poli <strong>na</strong>jvýkonnejších<br />

grafických kariet<br />

zvykom. Úplný názov karty je MSI<br />

RX800XT Platinum Edition – VTD256.<br />

Existuje ešte aj verzia pre PCI Express s<br />

oz<strong>na</strong>èením RX800XT – VTD256E, ktorá<br />

<strong>na</strong>vyše obsahuje podporu HDTV. Ve¾kého<br />

rozšírenia tejto technológie sa však v <strong>na</strong>šich konèinách<br />

pravdepodobne tak skoro nedoèkáme. Verzia<br />

pre PCIe sa líši aj o 20 MHz niším taktom jadra<br />

a o 60 MHz niším reálnym taktom pamäte. PCIe<br />

však vïaka osemnásobnej šírke zbernice má lepšiu<br />

priepustnos, ktorá sa u pomaly zaèí<strong>na</strong> prejavova<br />

v <strong>na</strong>jvýkonnejších grafických kartách, medzi ktoré sa<br />

radí aj tento model. Zatia¾ však nemusíte ma obavy,<br />

e by mala verzia pre slot AGP pozorovate¾ne niší<br />

výkon. To, e je urèená pre slot AGP, je výhodné<br />

pre pouívate¾ov, ktorých poèítaèe sú zaloené <strong>na</strong><br />

platforme AMD. Existujú síce u aj základné dosky<br />

pre procesory AMD s podporou PCIe, ale sú zatia¾ len<br />

ve¾mi málo rozšírené. Momentálne je to <strong>na</strong>jvýkonnejšia<br />

grafická karta od firmy MSI.<br />

V tabu¾ke vám rov<strong>na</strong>ko ako pri karte GeForce<br />

6600 GT ponúkame struèný preh¾ad èipov novej generácie<br />

od spoloènosti ATI. Dôvod, preèo sme sa roz-<br />

Preh¾ad novej generácie èipov grafických kariet<br />

od firmy ATI<br />

Model Poèet pipelines Šírka pamä. zbernice<br />

X800XT 16 256 bitov<br />

X800PRO 16 256 bitov<br />

X800 12 256 bitov<br />

X700 8 256 bitov<br />

X600 4 128 bitov<br />

X300 4 64/128 bitov<br />

hodli tieto dve recenzie uverejni oddelene,<br />

je ten, e ide o produkty úplne inej<br />

kategórie, take porovnáva ich <strong>na</strong>vzájom<br />

by nebolo celkom spravodlivé.<br />

Ak si porovnáte výsledky tejto karty s konkurenèným<br />

modelom spoloènosti nVidia GeForce 6800<br />

Ultra, zistíte, e sú si ve¾mi podobné. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />

to, e majú aj podobnú cenu, bude výber konkrétnej<br />

karty pre pouívate¾a nároèný. ATI má v tomto<br />

prípade <strong>na</strong>vrch, pretoe jeho karty sú vo všeobecnosti<br />

menej nároèné <strong>na</strong> spotrebu elektrickej energie<br />

a vyprodukujú menej tepla. Z toho logicky vyplýva,<br />

e nepotrebujú také intenzívne chladenie jadra<br />

a vystaèia si aj s menej výkonným (tichším) chladièom.<br />

Na druhej strane výhodou kariet od spoloènosti<br />

nVidia je, e karty GeForce 6600 GT a vyššie<br />

obsahujú konektor SLI, ktorým môete spoji dve<br />

grafické karty v jednom poèítaèi.<br />

Spoloènosti ATI a nVidia sa vybrali pri vývoji grafických<br />

èipov iným smerom. To z<strong>na</strong>èí, e kartu by<br />

sme mali kupova predovšetkým pod¾a jej urèenia.<br />

V tomto prípade máme <strong>na</strong> mysli konkrétne hry.<br />

Hoci výkon v testoch môe by podobný, v hrách sa<br />

mono bude ve¾mi odlišova. Napríklad <strong>na</strong> grafických<br />

kartách ATI pôjdu rýchlejšie hry ako FarCry,<br />

prípadne Half-Life a grafické karty nVidia podávajú<br />

lepší výkon <strong>na</strong>príklad v hre Doom 3.<br />

Od vlajkovej lode v oblasti grafických kariet sa<br />

oèakáva, e v testoch podá <strong>na</strong>jvyšší výkon. V tomto<br />

H A R D W A R E<br />

smere karta MSI Radeon X800XT PE splnila <strong>na</strong>še<br />

oèakávania. V porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou má nišiu<br />

hluènos a menej sa zahrieva. Bude dobrou<br />

vo¾bou pre pouívate¾a, ktorému nezáleí<br />

<strong>na</strong> cene a oèakáva od svojej poèítaèovej zostavy<br />

vysoký výkon v oblasti hier. Pripomí<strong>na</strong>me,<br />

e uvedená ce<strong>na</strong> karty je urèená pre predajcov<br />

výpoètovej techniky a ce<strong>na</strong> pre koncových<br />

zákazníkov sa môe u rôznych predajcov líši.<br />

V èase fi<strong>na</strong>lizácie testu koncová ce<strong>na</strong> tejto katry nebola<br />

ešte známa.<br />

Ce<strong>na</strong>: 19 742 Sk (16 590 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Agem<br />

Samuel Krošlák<br />

Výsledky grafickej karty MSI Radeon X800XT<br />

Platinum Edition<br />

Quake 3 Are<strong>na</strong> [FPS]<br />

640 × 480 × 16 406<br />

1280 × 1024 × 32 387<br />

3DMark 2001<br />

1024 × 768, 32 bitov 28 398<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4×AA 23 807<br />

3DMark 2003<br />

1024 × 768, 32 bitov 12 781<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4×AA 8795<br />

3DMark 2005<br />

1024 × 768, 32 bitov 4619<br />

1024 × 768, 32 bitov, 4×AA 4231<br />

Aquamark 3 [FPS]<br />

640 × 480 × 32, minimálne detaily 129<br />

640 × 480 × 32, maximálne detaily 74<br />

640 × 480 × 32, maximálne detaily, 4×AA 71<br />

1280 × 1024 × 32, minimálne detaily 114<br />

1280 × 1024 × 32, maximálne detaily 61<br />

1280 × 1024 × 32, maximálne detaily, 4×AA 53<br />

CodeCreatures Benchmark [FPS]<br />

1024 × 768 86<br />

1024 × 768, 4×AA 69<br />

1280 × 1024 77<br />

1280 × 1024, 4×AA 56

H A R D W A R E<br />

Základné dosky s èipom Grantsdale / Epox EP−5EPA+ a EP−5EGA+<br />

V redakcii sme tentoraz testovali dve základné dosky,<br />

urèené pre platformu Intel. Èipová súprava Intel Grantsdale<br />

zuuje výber procesorov pre túto dosku <strong>na</strong> modely<br />

Pentium 4 a Celeron D, ktoré sú urèené pre bezpinovú<br />

päticu Socket T. Sú to zatia¾ aj jediné dve základné<br />

dosky od Epoxu, ktoré disponujú takouto päticou.<br />

Rozdiel medzi nimi je len v tom, e verzia, ktorá<br />

má v názve písmeno P <strong>na</strong>hradené písmenom G, obsahuje<br />

integrovanú grafickú kartu Intel GMA900.<br />

Obe predstavované dosky obsahujú slot PCI Express<br />

x16, take pri výbere vhodnej grafickej karty<br />

budete musie siahnu po karte s takýmto rozhraním.<br />

Dnes u karty s rozhraním PEG pribúdajú <strong>na</strong> trhu<br />

kadým dòom, take výber je ve¾ký. Navyše karty pre<br />

slot PEG sú lepšie <strong>na</strong>pájané elektrickým prúdom, tak-<br />

e len zriedkakedy vyadujú špeciálny <strong>na</strong>pájací kábel<br />

vedúci zo zdroja. Výrobca sa rozhodol pri oboch modeloch<br />

pre podporu pamätí typu DDR, hoci èipová<br />

súprava by umoòovala osadenie pamätí typu DDR II.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> diskutabilný výkonnostný nárast pamätí<br />

DDR II oproti DDR a ich relatívne nízku dostupnos<br />

je to pod¾a nášho názoru dobrý krok. Maximál<strong>na</strong> kapacita<br />

pamäte RAM je 4 GB a samozrejmosou je podpora<br />

Dual-channel reimu pamäte.<br />

Doska obsahuje radiè pre šes zariadení P-ATA100<br />

a štyri konektory pre zariadenia S-ATA. Pre obe rozhrania<br />

ponúka monos tvorby základných variantov<br />

po¾a RAID. Ïalej doska obsahuje štyri sloty PCI<br />

a dva sloty PCI Express x1 <strong>na</strong> pripojenie prídavných<br />

kariet. Integrovaná je zvuková karta Realtek s podporou<br />

výstupu osemkanálového zvuku. Výstup zvuku<br />

sa dá uskutoèni aj cez digitálny výstup SPDIF (koaxiálny<br />

aj optický). Integrovaná je aj sieová karta<br />

Marvell s podporou gigabitového eternetu.<br />

Èipová súprava <strong>na</strong> základnej doske je chladená<br />

pasívne. Ako sme si u pri niektorých základných<br />

doskách Epox zvykli, obsahuje aj táto tzv. POST displej,<br />

ktorý vám v prípade zlyhania štartu PC vypíše<br />

dvojciferný chybový kód. Urèite je to pohodlnejšie<br />

riešenie ako lúšti chybové hlásenia zo zvukových<br />

signálov. Navyše <strong>na</strong> doske zaberá len ve¾mi málo<br />

miesta. I<strong>na</strong>k je vyhotovenie ve¾mi podobné ostatným<br />

doskám v tejto kategórii.<br />

Vybavenie je podobne ako pri ostatných doskách<br />

od Epoxu ve¾mi netradièné v porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou.<br />

K doske sa dodáva 8 miniatúrnych pasívnych<br />

chladièov, skrutkovaè a teplotný senzor. Skrutkovaè<br />

je vo ve¾kosti hrubšieho pera, prièom je <strong>na</strong><br />

jednej strane kríový a <strong>na</strong> druhej plochý. Teplotný<br />

108 PC REVUE 12/2004<br />

senzor sa pripája k základnej doske pomocou špeciálneho<br />

konektora a môete ním mera teplotu rôznych<br />

komponentov. Na zobrazenie snímanej teploty<br />

slúi špeciálny softvér, dodávaný <strong>na</strong> CD. K doskám<br />

sa nedodáva okrem základných ovládaèov a obsluných<br />

programov nijaký softvér.<br />

Obe dosky sú vhodnými kandidátmi <strong>na</strong> základ výkonného<br />

poèítaèa. Verzia EP-5EGA+ obsahuje integrovanú<br />

grafickú kartu, èie bude zrejme vhodnejšia<br />

do zostáv zameraných <strong>na</strong> kancelársku prácu, ale <strong>na</strong><br />

akéko¾vek iné vyuitie odporúèame uprednostni variant<br />

bez integrovanej grafiky (EP-5EPA+) a prikúpi<br />

grafickú kartu osobitne. Samozrejme, aj doska s integrovanou<br />

grafickou kartou sa dá pouíva s grafickou<br />

kartou PCI Express, vtedy však ostáva integrovaná<br />

grafická karta <strong>na</strong> doske nevyuitá.<br />

INTEGROVANÁ GRAFICKÁ KARTA GMA900. Táto<br />

grafická „karta“ obsahuje iba a<strong>na</strong>lógový výstup<br />

VGA a svojím výkonom je urèená len pre kancelárske<br />

aplikácie alebo aplikácie, ktoré nepracujú v 3D<br />

prostredí. Výkonom sa vyrovná pribline samostatným<br />

grafickým kartám, ktoré sa radia medzi <strong>na</strong>jlacnejšie<br />

<strong>na</strong> trhu (<strong>na</strong>pr. ATI Radeon 9200, Radeon X300<br />

alebo nVidia GeForce 5200 a pod.). Intel GMA900 je <strong>na</strong><br />

trhu pomerne nová a okrem OpenGL v1.4 podporuje<br />

aj aplikaèné rozhranie DirectX 9.0 (to z<strong>na</strong>mená<br />

Shader v2.0). Jadro tejto grafiky má pracovnú frekvenciu<br />

slušných 333 MHz a pouíva pri práci operaènú<br />

pamä poèítaèa. V prípade variantu základnej dosky<br />

s takouto integrovanou grafickou kartou by bolo<br />

mono lepšie riešenie podpora aj pamätí DDR II, ktoré<br />

majú lepšiu priepustnos, aj tak však GMA900 poskytuje<br />

solídny výkon za prakticky zlomkovú cenu ekvivalentných<br />

grafických kariet. Táto integrovaná grafika<br />

je a zrejme aj bude jedným z dôvodov, preèo sa<br />

Intelu stále darí <strong>na</strong>jmä v podnikovej sfére. Tam sa<br />

integrované grafické karty uplatnia <strong>na</strong>plno a za cenu<br />

350 Sk bez DPH ako nájdu konkurenciu. Výrobca<br />

tejto grafickej karte nepridal také funkcie, ako je <strong>na</strong>pr.<br />

vyhladzovanie hrán (FSAA), to by však bolo v karte<br />

tejto kategórie pravdepodobne nepouite¾né. Nemalo<br />

by jej však robi problém sprevádzkova väèšinu starších,<br />

ale i novších hier, samozrejme, <strong>na</strong> nišom rozlíšení<br />

a menších detailoch. Samozrejmosou je tentoraz<br />

výstup Dual-head, ktorý je riešený konektorom DVI,<br />

pridaným <strong>na</strong> zadný panel poèítaèa.<br />

Ce<strong>na</strong>: EP−5EPA+: 5177 Sk (4350 Sk bez DPH)<br />

EP−5EGA+: 5593 Sk (4700 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Sofos<br />

Samuel Krošlák<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Èipová súprava: Intel i915P + ICH6R (Grantsdale)/Intel i915G<br />

+ ICH6R (Grantsdale)<br />

Rozmery: ATX (305 × 245 mm)<br />

Pätica procesora: Socket T (LGA775)<br />

Podpora procesorov: Pentium 4/Celeron D LGA775<br />

Front Side Bus (FSB): 533/800 MHz efektívne<br />

Pamä RAM: DDR 2700/3200 (333/400 MHz efektívne)<br />

Poèet slotov RAM: 4<br />

Najvyššia moná kapacita RAM: 4 GB<br />

Podpora Dual−channel: áno<br />

Chladenie èipovej súpravy: pasívne<br />

USB 2.0: 8<br />

Rozhranie ATA: 3× P−ATA100, 4× S−ATA<br />

Podpora P−ATA RAID: RAID 0, 1, 10<br />

Podpora S−ATA RAID: RAID 0, 1<br />

Sloty pre prídavné karty: 4× PCI, 2× PCI−E, 1× PEG<br />

Integrovaná zvuková karta: Realtek, 8 kanálov, SPDIF out<br />

(koaxiálny aj optický)<br />

Integrovaná grafická karta: nie/Intel GMA 900<br />

Integrovaná sieová karta: Marvell Gigabit LAN<br />

1394a FireWire (400 Mb/s): nie<br />

1394b FireWire (800 Mb/s): nie<br />

Výstup <strong>na</strong> Wi−Fi: nie<br />

Gameport: áno<br />

Sériový/paralelný port: 1/1<br />

Dátový kábel P−ATA 66/100: 1<br />

Dátový kábel FDD: 1<br />

Napájací kábel S−ATA: 2<br />

Dátový kábel S−ATA: 2<br />

Softvér: nie<br />

Ostatné: skrutkovaè, pasívne chladièe a teplotný senzor<br />

Záruka: 3 roky

S O F T W A R E<br />

Vektorová grafika v „èechopo¾štine“ / Corel DRAW12 CZ/PL<br />

O grafickom balíku Corel DRAW 12<br />

sme u písali v aprílovom èísle. V súèasnosti<br />

sú však u dostupné aj jeho<br />

lokalizované verzie, èo nám dáva podnet<br />

<strong>na</strong> bliší poh¾ad <strong>na</strong> tento program.<br />

Pravdupovediac, u poh¾ad <strong>na</strong> škatu¾u<br />

produktu bol prekvapujúci –<br />

s èesko-po¾skou verziou Corel DRAW<br />

sme sa ešte nemali monos stretnú.<br />

Grafický balík je okrem distribúcie v<br />

Èechách a Po¾sku urèený aj <strong>na</strong> slovenský<br />

trh. Prezrádza to aj ståpèek Minimálne<br />

systémové poiadavky, písaný<br />

v slovenèine, ktorý sme objavili <strong>na</strong> boènej<br />

strane škatule. So slovenèinou sa<br />

potom u stretnete len v krátkom èlánoèku<br />

v manuáli, ktorý opisuje inštaláciu.<br />

Tá je celá lokalizovaná do jazyka,<br />

ktorý si pri inštalácii vyberiete – <strong>na</strong><br />

110 PC REVUE 12/2004<br />

výber je spomí<strong>na</strong>ná po¾šti<strong>na</strong> a èešti<strong>na</strong>,<br />

vo¾by ostatných jazykov sú neaktívne.<br />

Skúseného pouívate¾a trocha zamrzí<br />

absencia angliètiny.<br />

Najaším a <strong>na</strong>jobjemnejším predmetom<br />

v dodávke tentoraz výnimoène<br />

nie je manuál, ale papierová vzorkovnica<br />

dodávaných fontov, obrázkov,<br />

objektov a klipartov. V škatuli u ïalej<br />

nájdete len manuál, tri inštalaèné CD a<br />

kartu s inštalaèným kódom. Zatia¾ èo v<br />

originálnej anglickej verzii nájdete<br />

štyri inštalaèné médiá, v èesko-po¾skej<br />

verzii sa <strong>na</strong>chádzajú len tri, oproti anglickej<br />

mutácii chýba inštruktáne médium.<br />

SKÚSENOSTI. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e<br />

recenziu anglickej verzie ste si mohli<br />

preèíta u v PC REVUE è. 4/2004, <strong>na</strong><br />

funkcie novej verzie sa pozrieme u len<br />

z rýchlika. Nová verzia grafického balíka<br />

sa niesla v z<strong>na</strong>mení zrýchlenia práce<br />

– pri predstavovaní sa uvádzala èasová<br />

úspora a 50 %. V skutoènosti išlo<br />

o implementáciu nieko¾kých zlepšení a<br />

nástrojov, ktoré však v niektorých prípadoch<br />

prácu skôr saovali, nie u¾ahèovali.<br />

Nástroj Inteligentné kreslenie (v<br />

anglickej verzii Smart Draw), ktorý má<br />

u¾ahèi kreslenie základných tvarov<br />

takpovediac „vo¾nou rukou“, inteligenciou<br />

neprekypuje. Objekty vytvorené<br />

týmto nástrojom budete musie èasto<br />

opravova dlhšie, ne by ste ich vymodelovali<br />

svojpomocne z nieko¾kých kriviek.<br />

Uitoènou novinkou sú dy<strong>na</strong>mické<br />

vodiace linky, ktoré sa v prípade, e<br />

je táto funkcia zapnutá, zjavujú a ma-<br />

ú automaticky, odhadujúc potreby<br />

tvorcu. Medzi uitoèné nástroje sa ešte<br />

dajú zaradi aj funkcie aktívneho pomocníka,<br />

ktoré vyuijete <strong>na</strong>jmä pri<br />

spájaní objektov, èi zdoko<strong>na</strong>lený nástroj<br />

kvapkadlo.<br />

LOKALIZÁCIA. Lokalizácia, teda funkcia,<br />

ktorá je v tomto prípade <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong><br />

oèiach, je zvládnutá a prekvapujúco<br />

dobre. Pochopite¾ne, testovali sme èeskú<br />

jazykovú mutáciu, ktorá pre väèšinu<br />

<strong>na</strong>šincov spåòa podmienku zrozumite¾nosti<br />

ove¾a lepšie ako druhý lokalizaèný<br />

jazyk, teda po¾šti<strong>na</strong>. Na rozdiel<br />

od lokalizovanej jedenástej verzie<br />

Corel DRAW je táto poèeštená, ako sa<br />

hovorí, do špiku kosti. V tejto verzii je<br />

u koneène do èeštiny úplne lokalizovaný<br />

aj pomocník vrátane bublinovej<br />

pomoci. Na rozdiel od predošlej lokalizovanej<br />

verzie v škatuli s aktuálnou<br />

verziou nájdete aj plnohodnotný tlaèený<br />

èeský návod. Naopak, <strong>na</strong> CD u návod<br />

vo verzii PDF nenájdete. Samozrejme,<br />

e sme sa chceli zamera aj <strong>na</strong><br />

lokalizaèné chyby, nijaké sme však<br />

ne<strong>na</strong>šli – precíznos prekladu treba jednoz<strong>na</strong>ène<br />

vyzdvihnú. Pravdae, pouívate¾<br />

zvyknutý <strong>na</strong> anglickú verziu<br />

pravdepodobne <strong>na</strong> èeskú lokalizáciu<br />

neprejde, preklady jednotlivých funkcií<br />

by mu asi spoèiatku robili problémy.<br />

ZÁVER. Zhodnotenie novej funkènej<br />

výbavy Corel DRAW 12 ste si mohli<br />

preèíta u v recenzii <strong>na</strong> základnú anglickú<br />

mutáciu. Èeskej mutácii <strong>na</strong>ozaj<br />

nie je èo vytknú, azda len absenciu aj<br />

slovenskej mutácie, ktorá by takýto<br />

balík Corel DRAW povýšila <strong>na</strong> plnohodnotnú<br />

stredoeurópsku lokalizovanú<br />

verziu.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Precíz<strong>na</strong> lokalizácia do èeštiny<br />

Absencia slovenskej lokalizácie<br />

Ce<strong>na</strong>: 21 693 Sk (18 229 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: AGEM Soft<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows 2000/XP<br />

Procesor: minimálne Intel Pentium II, 200 MHz<br />

Operaèná pamä: 128 MB RAM (odporúèa sa<br />

256 MB a viac)<br />

Miesto <strong>na</strong> pevnom disku: 250 MB<br />

Iné poiadavky: myš alebo tablet, rozlíšenie<br />

monitora aspoò 1024 × 768, CD−ROM<br />

mechanika

Z PDF do (takmer) hocièoho / ABBYY PDF Transformer<br />

Tento program umoòuje transformáciu<br />

súboru PDF do formátov pouite¾ných<br />

v benom ivote.<br />

Formát PDF je ve¾mi rozšírený –<br />

slúi toti ako štandard <strong>na</strong> sahovanie<br />

dokumentov, ako sú broúry, èláky<br />

z èasopisov a návody <strong>na</strong> pouitie.<br />

Vytvori PDF z textu, tabuliek i obrázkov<br />

nie je vôbec problém – umoòuje<br />

to nieko¾ko programov, ktoré sú väèšinou<br />

zadarmo. Spätný krok však ta-<br />

Okno so základnými <strong>na</strong>staveniami<br />

vstupného i výstupného dokumentu<br />

ký jednoduchý nebýva, a ak teda<br />

vlastníte ve¾ké mnostvo spomenutých<br />

publikácií, nemôete v nich <strong>na</strong>príklad<br />

vyh¾adáva èi vytlaèi z nich<br />

iba text alebo obrázky.<br />

ABBYY PDF Transformer dokáe<br />

„èíta“ PDF, ktoré vie previes do formátu<br />

Microsoft Word, Excel, ale aj do<br />

súboru s príponou .txt èi .html. Slovo<br />

„èíta“ sme pouili zámerne – program<br />

toti pri prevode vyuíva technológiu<br />

OCR (Optical Character Recognition<br />

– optické rozpoznávanie<br />

z<strong>na</strong>kov).<br />

Pod¾a výrobcu je program úplne<br />

kompatibilný so všetkými typmi súborov<br />

PDF. Je toti zaloený <strong>na</strong> technológiách<br />

programu ABBYY Fine-<br />

Reader a Adobe PDF Library. Toto tvrdenie<br />

môeme potvrdi – všetkých<br />

pädesiat PDF, ktoré sme stiahli z<br />

rôznych internetových zdrojov, sme<br />

mohli bez problémov previes do<br />

spomí<strong>na</strong>ných formátov.<br />

INŠTALÁCIA. Jazyk pouívate¾ského<br />

rozhrania mono vybra z angliètiny,<br />

nemèiny, francúzštiny, španielèiny,<br />

holandèiny, maïarèiny, po¾štiny,<br />

ruštiny i èeštiny. Zvolili sme èeštinu<br />

– zvyšok inštalaèného procesu<br />

i prostredie programu sa tak stalo<br />

kompletne èeským. Po <strong>na</strong>kopírovaní<br />

súborov, pri ktorom zmizlo z nášho<br />

pevného disku 70 MB, sme mohli zaèa<br />

s prevodmi z formátu PDF.<br />

POUÍVANIE. Prevádza sme mohli<br />

viacerými spôsobmi. Prvým, trochu<br />

zdåhavým spôsobom bolo spustenie<br />

Sprievodcu prevodom cez menu<br />

Štart. Pri výbere tejto monosti sme<br />

toti museli zadáva cestu k zdrojovému<br />

PDF i miesto, <strong>na</strong> ktoré sa má<br />

výstupný súbor uloi. Ove¾a rýchlejšie<br />

však bolo vyuitie Prieskumníka<br />

operaèného systému Microsoft<br />

Windows XP. Program sa dokázal<br />

prida do kontextového menu, ktoré<br />

bolo dostupné po kliknutí pravým<br />

tlaèidlom myši <strong>na</strong> názve súboru PDF.<br />

Odkaz <strong>na</strong> prevod súborov z PDF sme<br />

však <strong>na</strong>šli aj v programoch z balíka<br />

Microsoft Office – konkrétne v Microsoft<br />

Word, Excel a Outlook. Po vyuití<br />

jednej zo spomí<strong>na</strong>ných moností<br />

sme museli <strong>na</strong>stavi formát<br />

výstupného súboru a zvoli jeho<br />

umiestnenie. Ve¾mi dôleitá monos<br />

bola vo¾ba jazyka, v ktorom je vytvorené<br />

vstupné PDF. Pod¾a tohto <strong>na</strong>stavenia<br />

program <strong>na</strong>staví kódovanie<br />

výstupného súboru a prispôsobí rozoznávanie<br />

špeciálnych z<strong>na</strong>kov. Keby<br />

sme toti prevádzali anglický text,<br />

bolo by jasné, e písmeno rozoz<strong>na</strong>né<br />

ako „ä“ nie je správne. Aj <strong>na</strong>priek<br />

<strong>na</strong>staveniu správneho jazyka vstupného<br />

súboru pri prevode dochádzalo<br />

k chybám. Nebolo ich však ve¾ké<br />

mnostvo – <strong>na</strong> kadej prevedenej<br />

strane sme <strong>na</strong>rátali priemerne desa<br />

chýb. Program sa väèšinou „pomýlil“<br />

pri rozpoznávaní písmen s diakritikou<br />

– <strong>na</strong>príklad slovo ïakujem rozpoz<strong>na</strong>l<br />

ako „dákujem“ èi slovo ståpcov<br />

ako „stípcov“. Takisto èasto rozoz<strong>na</strong>l<br />

písmeno „v“ ako „u“ a <strong>na</strong>opak.<br />

Rozoznávanie textu v ståpcoch, tabu¾kách<br />

èi zarov<strong>na</strong>nie obrázkov mu<br />

však prakticky vôbec nerobilo problém,<br />

a tak rozpoz<strong>na</strong>ný text vyzeral<br />

prakticky rov<strong>na</strong>ko ako text v PDF.<br />

Prevádza sme však nemuseli iba celé<br />

dokumenty. Vybra sme mohli rozsahy<br />

i konkrétne èísla strán.<br />

Mono vám práve <strong>na</strong>padla otázka,<br />

ako si program poradí so zamknutými<br />

PDF. Odpoveï je jednoduchá – ak<br />

sme poz<strong>na</strong>li správne heslá, mohli<br />

sme dokumenty bez problémov prevádza.<br />

No v prípade, e sme správne<br />

heslo nezadali, softvér odmietol prevod<br />

a ochránil tak práva tvorcu PDF.<br />

ZÁVER. K pouívaniu programu nemáme<br />

iadne výhrady. Svoju prácu<br />

síce robil trochu zdåhavo (prevod 37stranového<br />

dokumentu obsahujúceho<br />

text, obrázky i tabu¾ky trval <strong>na</strong> PC<br />

s procesorom AMD Athlon XP 1600+<br />

a 256 MB RAM viac ako 21 minút),<br />

bolo však vidie, e kvality OCR sú<br />

postaèujúce. Menšie výhrady máme<br />

k monostiam <strong>na</strong>stavenia. Našu prácu<br />

by z<strong>na</strong>ène urýchlilo, keby sme<br />

pred kadým prevodom nemuseli<br />

vybera umiestnenie èi formát výstupného<br />

súboru, ale v kontextovom<br />

menu by sa <strong>na</strong>chádzala <strong>na</strong>príklad<br />

poloka „automaticky previes do<br />

HTML“. Aj <strong>na</strong>priek tejto drobnej<br />

výhrade však môeme tvrdi, e<br />

program z<strong>na</strong>ène u¾ahèí ivot nejedného<br />

pouívate¾a, ktorý denne zápasí<br />

s nedostatkami PDF.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Kvalita prevodu<br />

☺ Zachovanie formátovania dokumentu<br />

Nemonos automatického prevodu<br />

Ce<strong>na</strong>: 1999 Sk (1680 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: NUPSESO<br />

Michal Holeš<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

trial verzia<br />

Okno informujúce o stave prevádzania<br />

dokumentu<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky: PC s procesorom<br />

taktovaným <strong>na</strong> 200 MHz a viac, operaèný<br />

systém Microsoft Windows 98 SE/2000/NT<br />

4.0/Me/XP, 150 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> disku<br />

<strong>na</strong> inštaláciu a 70 MB <strong>na</strong> pouívanie programu<br />

Podporované vstupné formáty: PDF<br />

1,0 – 1,5 typu iba obrázok, iba text a obrázok,<br />

text <strong>na</strong>d obrázkom strany, text pod obrázkom<br />

stra<strong>na</strong> (vyh¾adávacie PDF)<br />

Podporované jazyky vstupných dokumentov:<br />

anglický, nemecký, francúzsky, španielsky,<br />

holandský, ruský, taliansky, maïarský, po¾ský,<br />

albánsky, bulharský, katalánsky, èeský,<br />

chorvátsky, dánsky, estónsky, fínsky, grécky,<br />

kurdský, latinský, litovský, macedónsky,<br />

maltský, moldavský, nórsky, portugalský,<br />

rumunský, srbský (cyrilika i latinka), slovenský,<br />

švédsky, turecký, ukrajinský<br />

Podporované výstupné formáty: Microsoft<br />

Word 2000/XP/2003, Microsoft Excel<br />

2000/XP/2003, rich text format, plain text,<br />

HTML 4.0 v kódovaní Unicode<br />

12/2004 PC REVUE 111

S O F T W A R E<br />

Koneène aj s druhou stopou / Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus<br />

Predchádzajúcu verziu tohto programu<br />

sme predstavili u v dvoch tohtoroèných<br />

PC REVUE. U vtedy sme<br />

konštatovali, e sa vyz<strong>na</strong>èuje ve¾mi<br />

jednoduchým rozhraním, ktoré umoní<br />

postriha film aj úplnému zaèiatoèníkovi.<br />

Rozšírená verzia však ponúka<br />

niektoré doplnky <strong>na</strong>vyše.<br />

Vlastný program, ktorý je lokalizovaný<br />

aj do èeštiny, sa dodáva <strong>na</strong> jednom<br />

CD médiu. Okrem neho sa v škatuli<br />

<strong>na</strong>chádza aj DVD s bonusovým<br />

obsahom a ïalšie CD, <strong>na</strong> ktorom je v<br />

elektronickej podobe návod <strong>na</strong> pouitie<br />

programu. Hneï po štarte programu<br />

sa spúša pripojenie <strong>na</strong> stránku<br />

výrobcu a prebehne automatická kontrola<br />

<strong>na</strong>jnovšej verzie tohto programu.<br />

Po <strong>na</strong>inštalovaní programu sa nám<br />

ponúkol ilustrovaný sprievodca, ktorý<br />

nás previedol celým procesom spracovania<br />

videa.<br />

Program pracuje v troch základných<br />

krokoch – grabovanie videa, jeho<br />

editácia a vytvorenie výsledného<br />

filmu. Týmto trom krokom zodpovedajú<br />

aj tri záloky v hornej èasti pouívate¾ského<br />

rozhrania.<br />

Program pri svojej inštalácii do operaèného<br />

systému zavádza ovládaèe pre<br />

väèšinu grabovacích kariet od firmy Pin-<br />

112 PC REVUE 12/2004<br />

Hlavné okno programu Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus<br />

<strong>na</strong>cle (vrátane externých s pripojením<br />

pomocou portu USB 2.0). Spolupracova<br />

však môe s ¾ubovo¾ným grabovacím<br />

zariadením, resp. portom FireWire.<br />

Rov<strong>na</strong>ko mono pomocou Pin<strong>na</strong>cle<br />

Studio 9 Plus spracova aj video <strong>na</strong>grabované<br />

v minulosti, ktoré je uschované<br />

<strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> pevnom disku. Po grabovaní<br />

sa dá zapnú automatické rozdelenie<br />

<strong>na</strong> jednotlivé scény, vïaka èomu je<br />

strih filmov jednoduchší. Zachytené<br />

video však môe osta v celku a rozdeli<br />

ho mono ruène.<br />

Najdôleitejšia a <strong>na</strong>jzaujímavejšia<br />

èas práce s programom je sama editácia<br />

videa. V tomto prípade môete poui<br />

strihanie v èasovej osi. Pritom sme<br />

mohli umiestòova jednotlivé scény do<br />

èasovej osi a okamite sme tak mali<br />

preh¾ad o dåke ich trvania a poradí<br />

scén. Medzi uloené scény môete<br />

vloi ïalšiu scénu alebo prechodový<br />

efekt. V porov<strong>na</strong>ní s „neplusovou“ verziou<br />

dokáe Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus pracova<br />

aj s druhou videostopou. Pribudla<br />

aj funkcia obraz v obraze èi k¾úèovanie<br />

<strong>na</strong> farbu, vïaka ktorému mono<br />

umiestni postavu èi predmet do ¾ubovo¾ného<br />

virtuálneho prostredia. Súèasou<br />

balenia Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus je<br />

viac ako pästo prelí<strong>na</strong>èiek a 3D efektov.<br />

Nachádza sa tu však <strong>na</strong>príklad aj<br />

spomalenie alebo zrýchlenie prehrávania<br />

videa. Do èasových osí mono vloi<br />

aj obrázky alebo krátke videá, <strong>na</strong>pr. vo<br />

formáte bmp, avi alebo tif.<br />

Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus dokáe spolupracova<br />

aj s rozširovacími filtrami<br />

èi efektmi vo formáte VST, ktorý vyvinul<br />

Steinberg. Nová verzia prináša aj<br />

efekty zlepšenia scény, <strong>na</strong>pr. automatickú<br />

korekciu farieb, stabilizáciu<br />

obrazu, odstraòovaè šumu z a<strong>na</strong>lógovej<br />

videokamery alebo, <strong>na</strong>opak, prevod<br />

filmu do podoby starého monochromatického<br />

filmu vrátane prieè-<br />

Okno informujúce o dostupnosti<br />

aktualizácie<br />

nych pruhov, f¾akov a šumu. Pri spracovaní<br />

filmu je úplnou novinkou podpora<br />

formátu 16:9.<br />

Zlepšenie èi odšumenie pritom existuje<br />

aj pre zvukový sprievod. Pin<strong>na</strong>cle<br />

Studio 9 Plus umoòuje spracova hudbu<br />

z audio CD alebo súborov MP3. Sprievodný<br />

zvuk sa dá vytvori aj pri strihaní<br />

videa priamo v prostredí videa. Mimoriadne<br />

efektný je nástroj Surround<br />

Mixer, pomocou ktorého vytvoríte<br />

audioefekty vo virtuálnej obývaèke.<br />

Na záver sme mohli prostriedkami<br />

programu vytvori aj úvodné menu a<br />

jednotlivé ponuky filmu <strong>na</strong> DVD. Poui<br />

sme mohli buï automatickú, alebo<br />

manuálnu tvorbu ponuky. Vïaka tomu<br />

sme <strong>na</strong> jedno DVD mohli umiest-<br />

ni viacero filmov a nemuseli sme si<br />

ich prehráva samostatne.<br />

Pri koneènom spracovaní výsledného<br />

videa sme sa však mohli rozhodnú,<br />

v akom formáte ho chceme uloi.<br />

Vybra sme si mohli medzi formátom<br />

AVI, MPEG-2 a DV. Ïalšie parametre<br />

potom zoh¾adòujú formát výsledného<br />

videa – prehrávanie <strong>na</strong> televízore,<br />

zdie¾anie videa <strong>na</strong> webovej stránke a<br />

pod. Priamo z prostredia Pin<strong>na</strong>cle Studio<br />

9 Plus sme mohli vytvorený film<br />

priamo <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD èi DVD médium,<br />

prípadne ho prehra <strong>na</strong> videovýstupe z<br />

poèítaèa a <strong>na</strong>hra ho <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> videorekordér.<br />

Ani v tejto verzii sa však<br />

Pin<strong>na</strong>cle nepochlapil s importom formátu<br />

MPEG4 – formát DivX jednoducho<br />

nemono importova.<br />

Nezmenila sa ani rýchlos spracovania<br />

videa – pri testovaní <strong>na</strong> poèítaèi s<br />

procesorom AMD Athlon XP 2600+<br />

trvalo renderovanie filmu do formátu<br />

MPEG-2 v dåke 80 minút pribline rov<strong>na</strong>ko<br />

dlho, ako bola dåka filmu.<br />

Pin<strong>na</strong>cle Studio 9 Plus <strong>na</strong> nás zapôsobil<br />

hlavne doplnkovou výbavou.<br />

Rýchlos spracovania filmov bola toti<br />

prakticky rov<strong>na</strong>ká ako vo verzii bez prídavného<br />

Plus. A tak je to pod¾a nášho<br />

názoru nástroj hlavne pre poloprofesionálov,<br />

ktorý vïaka rôznym efektom<br />

a monosti pridania ïalšej stopy umoní<br />

ve¾mi elegantné spracovanie videa.<br />

Aj <strong>na</strong>ïalej však platí <strong>na</strong>še elanie, aby<br />

v <strong>na</strong>sledujúcej verzii programu bola zahrnutá<br />

podpora formátu DivX/MPEG-4<br />

a aj Digital Dolby pre hudobný sprievod.<br />

Zlepšenia v porov<strong>na</strong>ní s Pin<strong>na</strong>cle Studio 9:<br />

podpora obrazu v obraze vrátane <strong>na</strong>stavenia<br />

umiestnenia, tieòovania i orámovania, k¾úèovanie<br />

<strong>na</strong> farbu, monos editácie druhej videostopy,<br />

DVD s takmer 500 efektmi a prelí<strong>na</strong>èkami<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Ve¾ké mnostvo doplnkových efektov<br />

☺ Monosti editácie druhej videostopy<br />

Nepodporuje DivX/MPEG−4<br />

Ce<strong>na</strong>: 3722 Sk (3128 Sk bez DPH)<br />

Dodávate¾: BGS Distribution<br />

Michal Holeš<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Minimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: procesor Intel Pentium alebo AMD Athlon taktovaný <strong>na</strong> 800 MHz<br />

a viac (v programe je zahrnutá aj úplná podpora technológie Intel Hyper−Threading), 256 MB RAM<br />

(odporúèaná kapacita je 512 MB), operaèný systém Microsoft Windows 98 SE, Me, 2000 a XP (podpora<br />

MicroMV je zahrnutá iba v Microsoft Windows XP). Grafická karta s podporou DirectX 9 (odporúèa sa ATI<br />

Radeon alebo nVidia GeForce 2), zvuková karta (odporúèa sa Creative Audigy, <strong>na</strong> vytvorenie priestorového<br />

zvuku je potrebná karta s priestorovým výstupom), 500 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> disku <strong>na</strong> inštaláciu<br />

programu, CD−ROM mechanika (odporúèa sa CD alebo DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka).<br />

Monosti zachytávania: z kamier DV, Digital8 a MicroMV alebo videoprehrávaèov (v PC musí by<br />

port DV/FireWire), zachytávanie z a<strong>na</strong>lógových kamier [8 mm, (S−)VHS(−C), Hi8] alebo v prípade<br />

pouitia doplnkového zachytávacieho zariadenia DirectShow z videoprehrávaèov (PAL/SECAM), priame<br />

zachytávanie do formátu DVD z kamier DV a Digital8<br />

Výstupné formáty: výstup <strong>na</strong> DV alebo Digital8 rekordér cez port FireWire, výstup <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógový<br />

videorekordér (potrebná karta kompatibilná s DirectShow alebo grafická karta s TV výstupom), Video<br />

CD (VCD) alebo Super Video CD (SVCD), DVD, MPEG−1, MPEG−2 a MPEG−4, AVI, RealVideo 8,<br />

Windows Media 9, Dolby Digital Audio*<br />

Monosti importu: MPEG−1, MPEG−2, AVI, WAV, MP3, BMP, JPG, PCT, TGA, TIF, WMF

S O F T W A R E<br />

Štandard tlaèovej prípravy v novej verzii / QuarkXPress Passport 6.11 CZ Win<br />

V minulosti sa o aplikácii urèenej <strong>na</strong><br />

tlaèovú prípravu QuarkXPress dalo<br />

pokojne poveda, e je štandardom<br />

v tejto oblasti. Redakcie a vydavatelia<br />

boli ochotní doò investova nemalé<br />

peniaze <strong>na</strong>priek muchám, ktoré<br />

dlho pretrvávali. Legendárnu a dlho<br />

neaktualizovanú verziu QuarkXPress<br />

4.1 <strong>na</strong>sledovala verzia 5, ktorá však<br />

len ako mohla preko<strong>na</strong> oèakávania<br />

grafických oddelení. V tom èase<br />

u QuarkXPress mal dôstojného konkurenta<br />

v podobe programu InDesign<br />

od Adobe. To, èi sa Quarku podarí<br />

odstráni nedostatky, sa pod¾a<br />

viacerých má ukáza práve v šiestej<br />

verzii.<br />

Po novom sú z operaèných systémov<br />

Windows podporované len verzie<br />

XP a 2000. Hardvérové nároky<br />

nového Quarku sú síce benevolentné,<br />

oproti predošlej verzii sa však podstatne<br />

zvýšili. Na inštaláciu vám <strong>na</strong><br />

oboch podporovaných systémoch<br />

postaèí dnešné psychologické minimum<br />

– 128 MB operaènej pamäte. Pochopite¾ne,<br />

<strong>na</strong> aktívnu prácu v Quarku<br />

je vhodné do pamätí investova<br />

viac – práca sa tým cite¾ne zrýchli.<br />

INŠTALÁCIA. Na inštaláciu testovanej<br />

verzie bolo potrebné vyhradi si<br />

dobrú polhodinu – verziu 6.11 s èeským<br />

Passportom budete inštalova z<br />

troch médií. Po zadaní všetkých inštalaèných<br />

kódov, inštalácii opravného<br />

balíèka, ktorý pôvodný Quark-<br />

Xpress 6.1 povýši <strong>na</strong> verziu 6.11, ešte<br />

treba doinštalova takzvaný Passport<br />

– lokalizáciu Quarku pre potreby práce<br />

v stredoeurópskom prostredí. Inštalácia<br />

sa ukonèuje aktiváciou produktu<br />

– buï prostredníctvom telefonického<br />

hovoru, alebo priamo cez<br />

internet. V prípade, e Quark neaktivujete<br />

hneï po inštalácii, máte <strong>na</strong> to<br />

ešte pä dní, poèas ktorých môete<br />

program aktivova. Po piatich dòoch<br />

sa úplná verzia Quarku zmení <strong>na</strong> funkène<br />

z<strong>na</strong>ène oklieštenú demoverziu.<br />

Inštalova QuarkXPress mono bez<br />

reaktivácie v rámci jedného roku <strong>na</strong><br />

jeden poèítaè jednej hardvérovej konfigurácie.<br />

V prípade potreby inštalácie<br />

programu <strong>na</strong> iné PC èi zásadnej<br />

zmene hardvérového vybavenia PC<br />

musíte opätovne reaktivova program.<br />

Výhodou je, e od novej verzie<br />

netreba pouíva pri práci hardvérový<br />

k¾úè. To však iba v prípade, e<br />

jednu licenciu Quarku máte <strong>na</strong>inštalovanú<br />

len <strong>na</strong> jednom PC. Quark však<br />

ponúka aj takzvanú „mobilnú“ licenciu,<br />

teda monos aktivova softvér<br />

<strong>na</strong> dvoch PC (<strong>na</strong>príklad firemné a domáce),<br />

v tom prípade však musíte pouíva<br />

<strong>na</strong> štart programu hardvérový<br />

k¾úè, èím sa má zabráni zneuívaniu<br />

licenènej politiky.<br />

ZÁKLADNÉ ZLEPŠENIA. Grafik, ktorému<br />

sa do rúk dostane nová verzia,<br />

pravdepodobne hneï po prvom spustení<br />

bude pátra po k¾úèovej funkcii,<br />

ktorú si pouívatelia iadajú u roky<br />

– viackrokové návraty spä a vopred<br />

(funkcie Undo a Redo). Pouívatelia sa<br />

koneène doèkali, poèet spätných krokov<br />

mono prostredníctvom konfiguraèného<br />

dialógu <strong>na</strong>stavi a <strong>na</strong> tridsa.<br />

Prvotné prekvapenia sa konèia pri<br />

poh¾ade <strong>na</strong> pracovné prostredie, ktoré<br />

ostalo akoby zakonzervované z predošlých<br />

verzií a nebada pri jeho vývoji<br />

nejaký výraznejší progres. Po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

takzvaného Passportu<br />

pouívate¾ získa èeské pouívate¾ské<br />

rozhranie a niektoré lokalizované stredoeurópske<br />

nástroje. Medzi ne patrí<br />

aj èeský a slovenský korektor, delenie<br />

slov, podpora importu súborov DOC<br />

èi tlaèený èeský manuál. Výraznou<br />

zmenou v novom Quarku je podpo-<br />

ra viacerých synchronizovate¾ných<br />

„layoutov“ v rámci jedného projektu.<br />

V praxi je táto funkcia dobre vyuite¾ná<br />

pri výrobe jazykových mutácií<br />

spracúvanej publikácie. Z ïalších inovácií<br />

stojí za zmienku vstavaná podpora<br />

formátu PDF. Tlaèi do tohto formátu<br />

teraz mono priamo z programu<br />

bez nutnosti ma súèasne <strong>na</strong>inštalovaný<br />

Adobe Distiller. Táto novinka<br />

má však jednu kozmetickú chybièku<br />

krásy. Zatia¾ èo <strong>na</strong> svete je u relatívne<br />

dávno PDF 1.5, z QuarkXPress<br />

dostanete výstup PDF maximálne vo<br />

verzii 1.3.<br />

Grafici, ktorí v QuarkXPress pracujú<br />

aj s tabu¾kami, istotne vedia, aký<br />

problém spôsobuje import tabu¾ky do<br />

prostredia QuarkXPress. Nová verzia<br />

stále <strong>na</strong>tívne nepodporuje import<br />

obsahu tabu¾ky vytvorenej v prostredí<br />

tabu¾kového procesora Excel. Kadopádne<br />

jednoduché tabu¾ky sa nám<br />

podarilo do dokumentov vloi prostredníctvom<br />

schránky, pri väèších<br />

objemoch dát však došlo k zahlteniu<br />

programu. Prácu s tabu¾kami tak mono<br />

oz<strong>na</strong>èi za nedostatoènú, nepohodlnú<br />

a nedoriešenú. Zmenou prešli aj<br />

funkcie tvorby webu, je však otázne,<br />

èi je pri programe s primárnym úèelom<br />

predtlaèovej prípravy nosná prá-<br />

ve táto funkcio<strong>na</strong>lita. Monosti tvorby<br />

webu a jeho výsledná funkcio<strong>na</strong>lita<br />

sú však <strong>na</strong> dobrej úrovni a tvoria<br />

tak zaujímavú pridanú hodnotu.<br />

Quark v prípade novej verzie Quark-<br />

XPress stavil <strong>na</strong> tradíciu. Novú verziu<br />

postavil <strong>na</strong> nieko¾kých dlho poadovaných<br />

funkciách, ale aj zopár novinkách.<br />

Èi mu bude aj do budúcnosti<br />

staèi dych <strong>na</strong> súperenie s konkurentom<br />

Adobe InDesign, ktorý okrem<br />

lepšieho prepojenia medzi grafickými<br />

aplikáciami s Quarkom bojuje aj<br />

ïalšími zbraòami akého kalibru, to<br />

ukáe èas.<br />

Hodnotenie:<br />

☺ Funkcia Undo a Redo<br />

Problematická práca s tabu¾kami<br />

Pomalý vývoj aplikácie<br />

Ce<strong>na</strong><br />

Ce<strong>na</strong>: 75 213 Sk (63 204 Sk bez DPH)<br />

Zapoièal: Quentin, Èeská republika<br />

Matúš Valter<br />

TECHNICKÉ PARAMETRE<br />

Systémové poiadavky:<br />

Operaèný systém: Microsoft Windows XP/2000<br />

Operaèná pamä: minimálne 128 MB<br />

Miesto <strong>na</strong> pevnom disku: minimálne 190 MB<br />

Iné poiadavky: CD−ROM mechanika<br />

12/2004 PC REVUE 113

S O F T W A R E<br />

<strong>TEST</strong> A PREH¼AD: Šifrovanie dokumentov<br />

U v minulosti bolo zabezpeèenie osobných súborov<br />

èasto preberaná téma. Ve¾a programov v súèasnosti<br />

(èi u ide o komprimaèný program, niektorý z<br />

programov Microsoft Office alebo iných kancelárskych<br />

balíkov, èi súbory vytvorené v programe<br />

Adobe Acrobat) obsahuje urèitý stupeò šifrovania.<br />

To neraz staèí <strong>na</strong> bené zabezpeèenie, no objavujú<br />

sa rôzne nástroje <strong>na</strong> prelomenie ochrany a sprístupnenie<br />

obsahu cudzím osobám.<br />

Urèitú ochranu poskytuje aj súborový systém NTFS<br />

v prípade operaèného systému Microsoft Windows.<br />

Problém <strong>na</strong>stane, ak chceme takto zabezpeèené<br />

súbory posla prostredníctvom e-mailu alebo sprístupni<br />

<strong>na</strong> serveri len pre urèité osoby.<br />

A tu sa objavujú programy urèené <strong>na</strong> šifrovanie<br />

súborov, prípadne celých adresárových štruktúr.<br />

Sprievodca poskytuje rozhranie <strong>na</strong> rýchle<br />

a jednoduché šifrovanie<br />

Tieto programy u nepouívajú algoritmy, ktoré<br />

pripravila konkrét<strong>na</strong> firma k svojim programom,<br />

ako to bolo v prípade šifrovania dokumentov Office<br />

vo verziách 2000 a niších, ale obsahujú medzinárodne<br />

uznávané šifrovacie algoritmy. Mnohé z nich<br />

sú všeobecne známe a <strong>na</strong> ich vývoji sa stále pracuje.<br />

V tomto preh¾ade sa pozrieme <strong>na</strong> štyri jednoduchšie<br />

a dve komplexnejšie riešenia.<br />

Z preh¾adu sme po vyskúšaní vylúèili dve aplikácie.<br />

Išlo o Code Master, vylúèený pre neprofesionálny<br />

vzh¾ad a všeobecnú nedopracovanos, a aplikáciu<br />

Folder Guard Pro, ktorá takisto nespåòala<br />

poiadavky <strong>na</strong> kvalitné zabezpeèenie systému a<br />

súborov. Ovládaè, ktorý sa staral o dodriavanie<br />

bezpeènostných opatrení <strong>na</strong>stavených v hlavnej<br />

aplikácii, úplne ignoroval aplikáciu Total Commander.<br />

Tá bez akýchko¾vek problémov a poiadaviek<br />

otvorila adresáre, ktoré boli <strong>na</strong>stavené ako chránené<br />

aplikáciou Folder Guard Pro.<br />

Ceny jednotlivých produktov uvádzame bez DPH.<br />

JEDNODUCHÉ RIEŠENIA. Od týchto nástrojov sme<br />

neoèakávali nijaké zloité funkcie, zamerali sme sa<br />

<strong>na</strong> ich jednoduchos v ovládaní a prístupe k funkciám,<br />

ktoré poskytovali. Ide skôr o jednoúèelové<br />

programy, ktoré neobsahujú niè <strong>na</strong>vyše. Ak sú prispôsobené<br />

<strong>na</strong> tvorbu šifrovaných archívov, neobsahujú<br />

zabezpeèenie internetovej komunikácie a iné<br />

prvky charakteristické pre komplexnejšie riešenia.<br />

Area Guard Notes Offline<br />

Prvým z jednoduchších riešení <strong>na</strong> zabezpeèenie<br />

súborov je èeský program Area Guard Notes Offli-<br />

114 PC REVUE 12/2004<br />

ne. Vhodný je aj pre zaèiatoèníkov, ktorí od programu<br />

neoèakávajú široké monosti <strong>na</strong>stavenia, ale<br />

preferujú jednoduché a preh¾adné prostredie. V <strong>na</strong>šom<br />

prípade tzv. prostredie <strong>na</strong>hrádza sprievodca<br />

šifrovaním a dešifrovaním súborov.<br />

Na jednu zo spomenutých operácií staèí v ma<strong>na</strong>érovi<br />

súborov zvoli z kontextovej ponuky daného<br />

súboru alebo adresára poloku AreaGuard šifrování<br />

a spustí sa spomí<strong>na</strong>ný sprievodca (obr. 1). V<br />

nieko¾kých krokoch <strong>na</strong>stavíte názov šifrovacieho<br />

k¾úèa, ktorý môete uloi aj <strong>na</strong> hardvérové zariadenie<br />

(USB Flash disk, pamäová karta…). Po zadaní<br />

platného hesla pre daný šifrovací k¾úè sprievodca<br />

poskytne <strong>na</strong> výber šes šifrovacích algoritmov.<br />

Po zašifrovaní sa pôvodný súbor prepíše novým<br />

(zašifrovaným). V prípade, e ide o archív, ktorý<br />

potrebuje pouívate¾ posla osobe, ktorá nemá<br />

<strong>na</strong>inštalovaný tento program, mono vytvori<br />

samorozba¾ovací archív SFX.<br />

V prípade programu Area Guard Notes Offline<br />

sme ocenili jednoduchos jeho pouívania vïaka preh¾adnému<br />

sprievodcovi. Absencia klasického prostredia<br />

vôbec neubrala programu <strong>na</strong> jeho funkènosti.<br />

Link: <strong>www</strong>.areaguard.cz<br />

Ce<strong>na</strong>: 1999 Kè (2533 Sk)<br />

Dekart Private Disk Lite<br />

Ïalší program <strong>na</strong> zabezpeèenie súborov má odlišnú<br />

koncepciu ich ochrany. Po zapnutí programu sa<br />

zobrazí hlavné okno, v ktorom mono spravova<br />

virtuálne disky (obr. 2). Pri prvom spustení programu<br />

musíme nejaký vlastný disk vytvori. Nepôjde o<br />

klasický disk, len akúsi virtuálnu podobu. Na disku<br />

vytvoríme a pomenujeme súbor, ktorý ho bude reprezentova.<br />

Ïalej volíme kapacitu nového disku.<br />

Spolu s jeho vytvorením program iada zadanie<br />

hesla <strong>na</strong> prístup. Ako jediný program z nášho preh¾adu<br />

nás upozornil <strong>na</strong> minimálny akceptovate¾ný<br />

poèet z<strong>na</strong>kov pri tvorbe hesla. V tomto prípade treba<br />

zada minimálne heslo s dåkou pä z<strong>na</strong>kov. Po<br />

vytvorení je potrebné ešte disk <strong>na</strong>formátova niektorým<br />

zo súborových systémov FAT, FAT 32 alebo<br />

NTFS.<br />

V hlavnom okne<br />

sa nové virtuálne<br />

disky tvoria<br />

a uvádzajú<br />

do èinnosti<br />

Takýmto spôsobom mono vytvori neobmedzený<br />

poèet diskov. Jediné obmedzenie je vo¾ný priestor<br />

<strong>na</strong> pevnom disku, kam sa vytvorené súbory<br />

(disky) uloia. Výhodou tvorby takýchto diskov je,<br />

e pri práci viacerých pouívate¾ov môe kadý uklada<br />

súbory <strong>na</strong> svoj disk a zostávajú mu tak chránené.<br />

Kadý disk treba pripoji do systému zadaním<br />

hesla. Následne sa zobrazí medzi ostatnými a bude<br />

oz<strong>na</strong>èený ako vymenite¾ný disk. Priamo z programu<br />

sa dajú jednotlivé disky aj odstraòova zo systému.<br />

Na to však treba zada heslo. Tu ide o malú<br />

slabinu programu, resp. o zbytoènú funkciu, keïe<br />

tieto disky mono vymaza ako súbory priamo z niektorého<br />

správcu súborov.<br />

Pre úplnos uvádzame, e disky sú šifrované šifrovacím<br />

algoritmom AES.<br />

Link: <strong>www</strong>.dekart.com<br />

Ce<strong>na</strong>: 0 Sk<br />

TrustPort Archive Encryption<br />

Pracovné prostredie TrustPort Archive Encryption<br />

sa ve¾mi podobá <strong>na</strong> niektorý z kompresných programov.<br />

Podobne sa s ním aj pracuje, ale keïe primárne<br />

nejde o kompresný program, jeho monosti<br />

sú prispôsobené predovšetkým šifrovaniu súborov.<br />

Zabezpeèenie súborov je moné priamo z ok<strong>na</strong> programu<br />

(obr. 3). Vytvorením nového archívu sa zobrazí<br />

okno, v ktorom sa <strong>na</strong>stavuje jed<strong>na</strong> z dvoch<br />

moných šifier, ako aj stupeò kompresie. V prípade,<br />

e by niekomu kompresia prekáala, mono ju<br />

úplne vypnú. Pridanie komentára povaujeme za<br />

štandardnú monos vzh¾adom <strong>na</strong> koncepciu programu.<br />

Bez zadania hesla nie je moné obsah archívu<br />

ani len prezera. Okrem vytvorenia archívu v<br />

<strong>na</strong>tívnom formáte programu mono vytvori aj<br />

samorozba¾ovací archív. Po pridaní súborov do<br />

Podoba s kompresným programom je nevyvrátite¾ná<br />

archívu môe program <strong>na</strong> iados pouívate¾a bezpeène<br />

odstráni nezabezpeèené súbory z disku.<br />

Takýmto spôsobom sa zamedzí obnovenie súborov<br />

prostredníctvom špecializovaných utilít.<br />

Ako sme zistili, program spolupracuje aj so súborovým<br />

ma<strong>na</strong>érom Total Commander. Pri pokuse<br />

o rozbalenie archívu v tomto ma<strong>na</strong>éri súborov<br />

program TrustPort Archive Encryption zobrazí okno<br />

<strong>na</strong> zadanie hesla a v prípade jeho správnosti sprístupní<br />

archív priamo v rozhraní programu Total<br />

Commander.<br />

Link: http://<strong>www</strong>.aec−security.com/<br />

Ce<strong>na</strong>: 930 Kè (1178 Sk)<br />

KOMPLEXNÁ OCHRANA SYSTÉMU. Oproti jednoduchým<br />

a takpovediac jednoúèelovým programom<br />

v tomto preh¾ade majú programy PGP a NMS<br />

z<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>vrch. Obsahujú sofistikovanejšie funkcie<br />

<strong>na</strong> ochranu dát a systému. Samozrejmosou je podpora<br />

špecifických programov <strong>na</strong> komunikáciu prostredníctvom<br />

internetu, tvorba chránených archívov,<br />

ale aj zabezpeèenie systému u pri jeho spustení.<br />

PGP 8.1<br />

Pretty Good Privacy – s týmto názvom sa urèite<br />

stretli mnohí z vás. Ide o program s dlhoroènou<br />

pôsobnosou <strong>na</strong> poli zabezpeèenia súborov. Poskytuje<br />

dva základné spôsoby šifrovania, a to symet-

ické a asymetrické. Základný rozdiel je v pouití<br />

techniky zabezpeèenia súborov. Zatia¾ èo asymetrické<br />

zabezpeèenie pozostáva z dvoch k¾úèov, verejného<br />

a súkromného, symetrické šifrovanie je vlastne<br />

zabezpeèenie prostredníctvom jedného k¾úèa,<br />

podobne ako to bolo pri predchádzajúcich programoch.<br />

Asymetrické šifrovanie vyuijete pri šifrovaní<br />

správ elektronickej pošty, kde si bezpeèným a<br />

dôveryhodným spôsobom vymeníte s adresátmi vaše<br />

verejné k¾úèe a potom správy pre nich budete šifrova<br />

vaším súkromným k¾úèom. Adresát, ktorý<br />

bude chcie správu otvori, bude musie poui váš<br />

Bezpeèné odstránenie súborov ocení nejed<strong>na</strong> firma,<br />

kde dáta majú cenu zlata<br />

verejný k¾úè. Spomenuté šifrovanie mailov sa týkalo<br />

integrácie programu do týchto programov <strong>na</strong><br />

správu elektronickej pošty: Microsoft Outlook, Microsoft<br />

Outlook Express, Qualcomm Eudora a Group-<br />

Wise. Pri pouívaní PGP v týchto e-mailových klientoch<br />

mono jednoduchým spôsobom správy šifrova,<br />

prípadne len digitálne podpisova (pozor,<br />

nejde o digitálny podpis vydaný <strong>na</strong> to urèenou medzinárodnou<br />

certifikaènou autoritou).<br />

V prípade, e pouívate IM komunikáciu, oceníte<br />

integráciu PGP do programu ICQ. Keïe program<br />

poèíta s ve¾kým poètom pouívate¾ov, obsahuje aj<br />

funkcie <strong>na</strong> spravovanie verejných k¾úèov. V zoz<strong>na</strong>-<br />

me sú zobrazené mená pouívate¾ov a ich e-mailové<br />

adresy spolu s typom a silou šifrovacieho k¾úèa.<br />

Preh¾ad umoòuje zobrazenie ïalších podrobností<br />

kadého k¾úèa. Tu sa dozviete informácie o jeho<br />

vzniku, konci platnosti v prípade, e nie je neobmedzený,<br />

takisto je k dispozícii <strong>na</strong> <strong>na</strong>hliadnutie aj<br />

fingerprint (jedineèná z<strong>na</strong>èka vášho súkromného<br />

k¾úèa). Verejné k¾úèe mono prostredníctvom programu<br />

aj vyh¾adáva <strong>na</strong> špecializovaných serveroch.<br />

Na takéto servery sa dá váš k¾úè zasla.<br />

Okrem toho aj PGP obsahuje modul <strong>na</strong> bezpeèné<br />

mazanie súborov a premazanie vo¾ného miesta <strong>na</strong><br />

disku (obr. 4). Na výber máte aj nieko¾ko stupòov pri<br />

èistení disku. Maximálny poèet prepisov je 32, no u<br />

28 sa povauje za vysoko bezpeènú ochranu proti obnoveniu<br />

súborov. Okrem toho si pouívate¾ môe èistenie<br />

vo¾ného miesta <strong>na</strong> disku a odstraòovanie súborov<br />

vopred <strong>na</strong>plánova. Existuje aj bezpeèné odstraòovanie<br />

súborov z koša. Táto vo¾ba sa aplikuje <strong>na</strong><br />

kadý odstránený súbor zo systému. Vzh¾adom <strong>na</strong><br />

inú metódu odstraòovania súborov sa dá <strong>na</strong> pomalších<br />

systémoch oèakáva mierne spomalenie akcie.<br />

Prácu s programom u¾ahèujú aj systémové klávesové<br />

skratky, ktoré sú aktívne aj v prípade, e<br />

nemáte zobrazené nijaké okno programu PGP. Takýmto<br />

spôsobom môete ve¾mi jednoducho vymaza<br />

pouívané heslá, ktoré program drí v pamäti<br />

urèitý èas. Rov<strong>na</strong>ko mono zašifrova obsah textu<br />

daného ok<strong>na</strong>, prípadne text len digitálne podpísa.<br />

Ako príklad môeme uvies prácu v programe<br />

Microsoft Word. Po aktivovaní danej monosti v<br />

okne <strong>na</strong>stavení a tým aj sprístupnení klávesovej<br />

skratky Ctrl + Shift + S sa obsah skopíruje a program<br />

ihneï poiada o zadanie hesla <strong>na</strong> zašifrovanie<br />

obsahu.<br />

Link: <strong>www</strong>.pgp.cz<br />

Ce<strong>na</strong>: 0 Sk<br />

NMS for PC 2.6<br />

Tento program patrí medzi komplexné zabezpeèovacie<br />

programy systému. Pracuje pod operaènými<br />

systémami Windows 98, Me. To ocenia predovšetkým<br />

pouívatelia, ktorí potrebujú ochráni svoje<br />

cenné dáta, ale aj vstup do systémov, ktoré štandardne<br />

nepodporujú iadne zabezpeèenie. Navyše<br />

S O F T W A R E<br />

Monosti <strong>na</strong>stavení sa skrývajú <strong>na</strong> nieko¾kých<br />

zálokách – zobrazená je monos urèenia stupòa<br />

bezpeènosti odstraòovania súborov<br />

ukrátení nebudú ani pouívatelia operaèných systémov<br />

Windows NT, 2000, XP a 2003.<br />

Inštalácia komplexného balíka zahàòa podporu<br />

aj pre prenosné zariadenia PDA (NMS pre PDA pre<br />

poèítaèe s Microsoft Windows Mobile 2002 a 2003).<br />

Kadý produkt existuje v dvoch variantoch – Enterprise<br />

a Professio<strong>na</strong>l. Verzia Enterprise obsahuje<br />

<strong>na</strong>vyše aj ma<strong>na</strong>érske nástroje, medzi ktorými je aj<br />

funkcia <strong>na</strong> vzdialené odblokovanie úètu a iné nástroje<br />

<strong>na</strong> hromadnú distribúciu. My sa v tomto preh¾ade<br />

pozrieme <strong>na</strong> riešenie poskytujúce ochranu<br />

pracovným staniciam PC.<br />

Inštalácia programu NMS for PC prebehla bez<br />

komplikácií. Program u pri inštalácii vygeneruje<br />

password encryption key (PEK), ktorý budete potrebova<br />

aj neskôr poèas pouívania ïalších funkcií<br />

zabezpeèovacieho balíka.<br />

Po inštalácii treba systém reštartova. Po reštarte<br />

systému sa zobrazí prihlasovacie okno patriace<br />

tomuto zabezpeèovaciemu programu. Po úspešnej<br />

autorizácii sa zobrazí ïalšie okno <strong>na</strong> prihlásenie. Teraz<br />

u autorizácia prebieha prostredníctvom operaèného<br />

systému. Táto zme<strong>na</strong> sa týka operaèných<br />

systémov postavených <strong>na</strong> technológii NT, ide teda<br />

o zdvojenú ochranu.<br />

12/2004 PC REVUE 115

S O F T W A R E<br />

Zme<strong>na</strong> sa však dotkne aj spôsobu prihlasovania v<br />

prípade, e je NMS <strong>na</strong>inštalovaný <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

Windows XP a 2003. Program zablokuje monos<br />

rýchleho prepí<strong>na</strong>nia pouívate¾ov, ako aj úvodnú<br />

obrazovku. Tieto úpravy povaujeme viac-menej za<br />

štandardné pri aplikovaní vyššej bezpeènosti, kde je<br />

okrem hesiel potrebné poz<strong>na</strong> aj prihlasovacie meno.<br />

Majitelia operaèných systémov Windows 98, Me<br />

sa budú prihlasova len prostredníctvom prvej autorizácie<br />

(NMS).<br />

Program upozoròuje po autorizácii pri prihlasovaní<br />

aj <strong>na</strong> dátum a èas posledného prihlásenia do<br />

PC. Informácia zahàòa aj neúspešné prihlásenie.<br />

Podrobnejšie <strong>na</strong>stavenia nájde administrátor programu<br />

v ovládacom paneli systému Windows (obr. 5).<br />

V prípade, e existuje <strong>na</strong> jednom poèítaèi nieko¾ko<br />

pouívate¾ských úètov, môe administrátor systému<br />

prida v applete NMS for PC ïalších pouívate¾ov.<br />

Program pouije zoz<strong>na</strong>m operaèného systému. Jednotliví<br />

pouívatelia majú <strong>na</strong>stavené aj prístupové<br />

práva v piatich úrovniach od Normal User, ktorý<br />

môe èíta a zapisova do zašifrovaných súborov, a<br />

po pouívate¾a System Ma<strong>na</strong>ger, ktorý má úplnú kontrolu<br />

<strong>na</strong>d spravovaním aplikácie a zabezpeèených<br />

súborov a diskov. Tu sa vykonávajú aj <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong><br />

prihlasovanie – od kozmetických záleitostí zahàòajúcich<br />

zmenu pozadia prihlasovacej obrazovky a po<br />

blokovanie prístupu po nieko¾konásobnom neúspešnom<br />

zadaní hesla. Takisto je moné zmeni spôsob<br />

prihlasovania do systému.<br />

Na zaèiatku sme spomenuli, e NMS predstavuje<br />

komplexný zabezpeèovací systém. Take nechýbajú<br />

ani funkcie ako zabezpeèenie jednotlivých súborov,<br />

ani bezpeèné skartovanie odstránených súborov.<br />

Skartovanie pod¾a vyuitia poèítaèa mono<br />

<strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> tri úrovne. Okrem manuálneho zabezpeèenia<br />

súboru sa dajú urèi kritériá, ktoré súbory<br />

budú šifrované automaticky. Túto monos vyuijete<br />

pri vymenite¾ných diskoch, ale aj pri pevných<br />

diskoch. Staèí zada masku (<strong>na</strong>príklad *.doc) a<br />

súbory vyhovujúce daným kritériám budú automaticky<br />

zabezpeèené. Zabezpeèené súbory majú v<br />

ikone zobrazenú èiernu bodku. Môete definova aj<br />

výnimky v podobe konkrétnych masiek súborov<br />

alebo adresárov, ktoré nebudú šifrované.<br />

116 PC REVUE 12/2004<br />

Zoz<strong>na</strong>m súborov <strong>na</strong> zašifrovanie<br />

Manuálne šifrovanie a dešifrovanie je ve¾mi jednoduché.<br />

Oz<strong>na</strong>èením adresára (ïalej aj miestne a<br />

sieové disky) a zvolením poloky Encrypt Folder<br />

(Encrypt Drive) mono rýchlo a jednoducho zabezpeèi<br />

celú adresárovú štruktúru. Poèas šifrovania<br />

môe <strong>na</strong>sta udalos, pri ktorej niektoré súbory<br />

neboli zašifrované. To sa môe sta aj vtedy, ak niektorý<br />

zo súborov máme otvorený. Program zobrazí<br />

upozornenie a zoz<strong>na</strong>m súborov, ktoré neboli zašifrované.<br />

Integrácii do systému sa podrobilo aj okno<br />

Vlastnosti adresára, kde sú <strong>na</strong> karte NMS for PC<br />

zobrazené zašifrované súbory v danom adresári.<br />

Udelené ocenenie:<br />

<strong>na</strong>jkomplexnejšie riešenie <strong>na</strong> šifrovanie údajov<br />

Link: <strong>www</strong>.sos007.sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 3299 Sk (verzia Professio<strong>na</strong>l), 3989 Sk (verzia Enterprise)<br />

nCode<br />

K zabezpeèovaciemu systému NMS sa dodáva aj<br />

aplikácia nCode. Tá je urèená <strong>na</strong> šifrovanie súborov,<br />

ktoré sú urèené <strong>na</strong> bezpeènú distribúciu iným<br />

osobám. Pomocou nej sa tvoria zabezpeèené obsahy<br />

ISO CD obrazov a bezpeèné e-mailové prílohy.<br />

Tie môu by vo formáte *.nms alebo vo forme samospustite¾ného<br />

súboru. Odporúèame však vyui<br />

<strong>na</strong>tívny formát programu, pretoe niektoré firewally<br />

alebo e-mailové programy zablokujú e-mail s<br />

prílohou samospustite¾ného súboru EXE. Kompatibilitu<br />

dešifrovania príloh inými pouívate¾mi<br />

vyriešila aplikácia nCode Reader. V prípade výmeny<br />

zabezpeèených diskov CD je u potrebná úplná<br />

verzia tejto aplikácie.<br />

Tab 1: Preh¾ad základných vlastností programov, ako aj podporované šifrovacie algoritmy<br />

Pri pridávaní súborov vyuijete technológiu Drag<br />

and Drop. Bohuia¾, program nepodporuje rekurzívne<br />

pridávanie súborov, a tak kadý súbor treba<br />

oz<strong>na</strong>èi zvláš.<br />

Obsah chráneného archívu mono zabezpeèi tak,<br />

e heslo bude iada program iba pri prvom otvorení<br />

alebo pri kadom.<br />

K balíku sa dodávajú aj ïalšie administrátorské<br />

nástroje, ktoré umoòujú <strong>na</strong>príklad obnovenie zašifrovaných<br />

súborov prostredníctvom spomí<strong>na</strong>ného<br />

kódu PEK. Obnovenie súborov je pouite¾né tak<br />

<strong>na</strong> miestnych, ako aj sieových diskoch.<br />

Link: <strong>www</strong>.sos007.sk<br />

Ce<strong>na</strong>: 1990 Sk<br />

ZHODNOTENIE. Aj v oblasti šifrovania súborov a<br />

zabezpeèenia systému má kadý pouívate¾ iné oèakávania.<br />

Pre pouívate¾ov preferujúcich jednoduché<br />

zabezpeèovanie súborov a ich výmenu je k dispozícii<br />

niektoré z jednoduchých riešení, vzh¾adom <strong>na</strong> preh¾adne<br />

spracované prostredie odporúèame TrustPort<br />

Encryption. Pre tých, ktorým sa zapáèila monos<br />

ma vlastný virtuálny bezpeèný disk, je urèený program<br />

Dekart Private Disk Lite, ktorý je <strong>na</strong>vyše zadarmo.<br />

V prípade, e preferujete ve¾ké monosti v oblasti<br />

podporovaných šifrovacích algoritmov, odporúèame<br />

prvý z program z preh¾adu.<br />

Ak pouívate poèítaè v sieti a èasto komunikujete,<br />

vymieòate a zdie¾ate súbory s inými pouívate¾mi,<br />

odporúèame vyskúša PGP 8.1, a to hlavne pre<br />

jeho integráciu do poštových programov a komunikaèného<br />

programu ICQ.<br />

Ak však patríte medzi pouívate¾ov s operaèným<br />

systémom, ktorý nevyuíva technológiu NT, a teda<br />

neobsahuje nijakú úroveò ochrany, jednoz<strong>na</strong>ène sa<br />

prikláòame k ucelenému riešeniu NMS for PC, pretoe<br />

okrem zabezpeèenia systému obsahuje všetky<br />

funkcie dostupné v predchádzajúcich aplikáciách,<br />

èím sa zaradilo medzi <strong>na</strong>jucelenejšie riešenia <strong>na</strong><br />

zabezpeèenie systému a bezpeènú výmenu súborov<br />

v tomto preh¾ade.<br />

Michal Reiter<br />

Area Guard Dekart Private TrustPort Archive<br />

Názov programu Notes Offline Disk Lite Encryption PGP Freeware 8.1 NMS nCode<br />

Poèet šifrovacích algoritmov 6 1 2 − − −<br />

Typy šifrovacích algoritmov AES (Rijndael 128 a 256 bitov), AES CAST128, Rijndael AES, CAST, TripleDES, − −<br />

3−DES 112 bitov, IDEA 128 bitov, IDEA, Twofish<br />

RC4 128 bitov, RC4 40 bitov<br />

Samorozba¾ovací archív áno nie áno áno nie áno<br />

Typ ochrany tvorba šifrovaných archívov bezpeèný disk tvorba šifrovaných tvorba šifrovaných šifrovanie súborov, tvorba ISO<br />

archívov archívov, bezpeèný disk zabezpeèenie chránených obrazov<br />

vstupu do systému CD<br />

*Na prepoèet ceny programu sme pouili kurz NBS z 5. 11. 2004, ktorý bol 1,267 SK/CZK a 57,395 Sk/GBP

SHAREWAROVÉ OKIENKO<br />

activePDF Maestro v1.0<br />

Opis: nástroj <strong>na</strong> prezeranie, úpravu a tlaè dokumentov<br />

PDF pre Win9x-XP; výrobca dodáva aj aplikáciu<br />

active PDF Composer <strong>na</strong> export tlaèových<br />

výstupov do formátu PDF<br />

Vlastnosti:<br />

program mono integrova s aplikáciou Internet<br />

Explorer a poui ho ako rýchlejšiu náhradu za<br />

vo¾ne šírite¾ný Adobe Reader; pri prezeraní dokumentov<br />

PDF sú pritom k dispozícii štandardné<br />

funkcie vyh¾adávania, zobrazovania záloiek a<br />

náh¾adov <strong>na</strong> stránky, zobrazenie základných informácií<br />

o prezeranom dokumente (dátum vytvorenia,<br />

stupeò ochrany a pod.), funkcia tlaèe s funkciou<br />

preview a pod.<br />

program umoòuje vkladanie poznámok, zvýrazòovanie,<br />

podèiarkovanie a preèiarkovanie<br />

textu; mono pridáva, odstraòova, resp. meni<br />

poradie záloiek dokumentu PDF a meni ich štýl;<br />

ïalšou funkciou programu je vkladanie, vymazávanie<br />

alebo zme<strong>na</strong> poradia stránok dokumentu PDF<br />

a spájanie viacerých dokumentov PDF do jedného;<br />

k dispozícii je aj funkcia otáèania jednotlivých<br />

stránok, do ïalších verzií výrobca plánuje aplikova<br />

aj ïalšie editovacie funkcie; uvedené funkcie sa<br />

dajú vyuíva, len pokia¾ to dovo¾uje príslušný stupeò<br />

ochrany, aplikovaný pri tvorbe dokumentu PDF<br />

k u vytvorenému nechránenému dokumentu<br />

mono prida 40, resp. 128-bitové šifrovanie;<br />

uitoènou funkciou je aj linearizácia dokumentu<br />

PDF, èo je vhodné pri umiestnení dokumentu PDF<br />

<strong>na</strong> webovej stránke<br />

Autor: activePDF, Inc., USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 15 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 39 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.activepdf.com<br />

OfficeFIX v4.06<br />

Opis: balík nástrojov pre Win98-XP <strong>na</strong> opravu<br />

poškodených dokumentov MS Office<br />

Vlastnosti:<br />

inštalácia zahàòa tri nezávislé nástroje <strong>na</strong> opravu<br />

rôznym spôsobom poškodených dokumentov<br />

MS Access (95-2003), MS Excel (všetky verzie) a MS<br />

Word (všetky verzie), ktoré sa nedajú otvori štandardným<br />

spôsobom<br />

oprava v prípade dokumentov MS Word zahàòa<br />

rekonštrukciu textu vrátane formátovania strany,<br />

odsekov, typu písma, tabuliek, odkazov a záloiek,<br />

hlavièiek, obrázkov, kresieb a pod.; separátne<br />

mono uloi všetky rekonštruovate¾né obrázky<br />

nájdené v poškodenom dokumente; rekonštruovaný<br />

dokument sa dá uloi ako dokument MS Word<br />

zvolenej verzie, HTML alebo textový súbor<br />

v prípade dokumentov Excel a Access ich mono<br />

obnovi do podoby, ktorá sa dá otvori materskou<br />

aplikáciou, prièom obnova zahàòa všetky aspekty<br />

formátovania vrátane vloených obrázkov a iných<br />

objektov, vzorcov, <strong>na</strong>stavenia tlaèe a pod.; v prípade<br />

dokumentov MS Access je moné rekonštruovaný<br />

obsah uloi aj vo forme textu CSV<br />

aplikácia vo verzii Enterprise umoòuje aj dávkové<br />

spracovanie dokumentov; viacjazyèná podpora<br />

a podpora práce s dokumentmi písanými<br />

v latinke, arabskom, gréckom aj hebrejskom písme<br />

Autor: Cimaware Software, Španielsko<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná verzia je funkène<br />

obmedzená<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 399 EUR + DPH vo verzii PRO, 499 EUR<br />

vo verzii Enterprise, jednotlivé moduly mono zakúpi aj zvláš<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.cimaware.com<br />

SK Installer v1.24<br />

Opis: nástroj pre Win98-XP <strong>na</strong> tvorbu samoinštalaèných<br />

balíkov<br />

Vlastnosti:<br />

tvorba samoinštalaèného balíka prebieha<br />

v nieko¾kých krokoch, v rámci ktorých sa zadáva<br />

meno programu, názov inštalaèného balíka, zoz<strong>na</strong>m<br />

súborov, resp. celých adresárov zahrnutých do balíka,<br />

cie¾ová cesta <strong>na</strong> rozbalenie súborov, zobrazenie<br />

textu licencie poèas inštalácie, vo¾ba jazyka inštalaèného<br />

dialógu (v súèasnosti je k dispozícii slovenèi<strong>na</strong><br />

a èešti<strong>na</strong>, ïalšie jazyky sú v príprave), výber súborov<br />

do hlavného menu Windows, resp. súborov urèených<br />

<strong>na</strong> umiestnenie <strong>na</strong> pracovnú plochu (<strong>na</strong>pr. iko<strong>na</strong><br />

programu) a vsunutie odinštalátora; zvolené <strong>na</strong>stavenia<br />

sa dajú uloi <strong>na</strong> disk vo forme projektu<br />

program umoòuje vytvori inštalaèný balík bez<br />

kompresie alebo s kompresiou typu LZRW1/KH,<br />

resp. BZIP<br />

S O F T W A R E<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

pri rozba¾ovaní môe program kontrolova<br />

vo¾né miesto <strong>na</strong> cie¾ovom disku; priebeh inštalácie<br />

môe by vizualizovaný ståpcovými grafmi<br />

v príprave je delenie inštalaèného balíka <strong>na</strong><br />

zväzky, skenovanie pouívaných kniníc, zápisy do<br />

registrov Windows, tvorba AutoRun pre CD inštalácie<br />

a ïalšie funkcie<br />

Autor: ARTiSYS, Slovensko<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná verzia zobrazuje<br />

reklamný nápis<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 490 Sk pre súkromné osoby, 990 Sk<br />

pre firmy<br />

Dom. stránka: http://artisys.sk/sw/ic.htm<br />

Solid Converter PDF v2.0<br />

Opis: nástroj pre Win98-XP <strong>na</strong> obojsmernú konverziu<br />

dokumentov PDF do a z formátu MS Word<br />

Vlastnosti:<br />

program umoòuje konverziu dokumentu PDF<br />

(celého alebo len zvolených stránok) do formátu<br />

DOC, RTF alebo do súboru v èistom textovom formáte;<br />

v prvých dvoch prípadoch sa dá úplne zachova<br />

formátovanie textu (vrátane odsekov, ståpcov a tabuliek)<br />

a obrázkov (vrátane vektorových); okrem toho<br />

mono extrahova v dokumente prítomné obrázky<br />

do bitmapových formátov BMP, JPEG, PNG a TIF; aplikácia<br />

pritom rešpektuje <strong>na</strong>stavenie ochrán súborov<br />

PDF proti èítaniu, resp. editovaniu dokumentov a<br />

extrakcii zdrojov a <strong>na</strong> realizáciu príslušných funkcií<br />

vyaduje v prípade chránených dokumentov zadanie<br />

hesla<br />

program sa môe spúša ako samostatná aplikácia,<br />

keï sa proces konverzie realizuje v samostatnom<br />

okne za pomoci sprievodcu; program je<br />

moné integrova s aplikáciou Windows Explorer<br />

alebo vo forme zásuvného modulu aj s prostredím<br />

Adobe Acrobat, resp. MS Word, keï moné otvára<br />

dokumenty PDF priamo z aplikácie MS Word;<br />

poslednou monosou je spúšanie programu<br />

z príkazového riadka s príslušnými prepí<strong>na</strong>èmi<br />

zásuvný modul Create PDF do aplikácie MS<br />

Word umoòuje realizova priamy export vytvorených<br />

dokumentov do formátu PDF<br />

Autor: VoyagerSoft LLC, USA<br />

Štatút programu: shareware, skúšobná doba 15 dní<br />

Ce<strong>na</strong> registrácie: 50 USD + DPH<br />

Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.sk<br />

Dom. stránka: <strong>www</strong>.soliddocuments.com<br />

Peter Hubinský<br />

Registrácia shareware programov<br />

za slovenské koruny <strong>www</strong>.avir.sk AVIR<br />

12/2004 PC REVUE 117

I N T E R N E T<br />

KOMENTÁR: /dev/null/040<br />

Preili sme ako−tak v pohode Halloween a u sa <strong>na</strong> nás<br />

valia v plnej sile Vianoce. Presne tie Vianoce, ktoré sú<br />

vraj sviatkami plnými radosti a pohody. Neviem, ako je<br />

to vo vašom prípade, ale jedinca, ktorý je <strong>na</strong> zaèiatku<br />

21. storoèia schopný vypusti z úst podobnú spros−<br />

tos, by bolo treba pri<strong>na</strong>jmenšom vyvies z jeho drob−<br />

ného omylu. Douglas Adams by to povedal hádam<br />

ešte lepšie – a raz zas bude revolúcia, tak ho postavia<br />

k múru medzi prvými.<br />

Celá vianoèno−pohodová sranda sa síce zvykne<br />

odohráva a tesne pred záverom decembra, no nie−<br />

ktorí jedinci to s Vianocami zaèí<strong>na</strong>jú skúša u v októb−<br />

ri. Aj tí by si za svoju aktivitu zaslúili postavi k múru.<br />

Vianoce sa potom valia <strong>na</strong> èloveka zo všetkých strán –<br />

z poštovej schránky, z televíznej obrazovky a dokonca<br />

aj pri nákupe v miestnom super−, hyper− èi megamar−<br />

kete. Nemôem poveda, e by som tento druh zába−<br />

vy príliš zboòoval. Ale za tie roky to u nepôsobí tak<br />

ako po prvýkrát. Pri onej vianoènej pohode <strong>na</strong> vás<br />

dýcha tá stará známa vianoèná atmosféra...<br />

I<strong>na</strong>k povedané, všade je plno ¾udí, ktorí utrácajú <strong>na</strong><br />

nich pripadajúcu èas há−dé−pé <strong>na</strong> kúpu niekedy po−<br />

trebných, niekedy nepotrebných zbytoèností, teda<br />

darèekov. Rady sú <strong>na</strong> košíky pred vstupom do predaj−<br />

ne, v predajni pri regáloch a dokonca aj pred poklad−<br />

òami. Obchodníci sa radujú a ¾udia panikária. Ako sa<br />

blíi deò odovzdávania darèekov, panika <strong>na</strong>rastá. Zá−<br />

sobovanie zvykne u tradiène a skoro vdy a všade zly−<br />

háva a prísun nových komodít do predajní sa onesko−<br />

ruje. ¼udia <strong>na</strong>vyše otravujú svojich blínych otázkami,<br />

z ktorých jednoz<strong>na</strong>ène plynie, e by im niekto nieèo<br />

rád daroval.<br />

V súèasnej komerène a spotrebne zameranej spo−<br />

loènosti z toho vznikajú pomerne smiešno−prekvapivé<br />

situácie. Najviac srandy si uijete pri deoch. Len tak<br />

od boku som vypálil otázku <strong>na</strong> dvoch chalanov (obaja<br />

vek pod 14) z rodiny. Chcel som vedie, èo by si tí<br />

dvaja gangstri priali <strong>na</strong> Vianoce pod stromèek. Oèa−<br />

kával som, e po skúsenostiach z minulého roku to<br />

vybavím nejakou obligátnou poèítaèovou hrou. Lene<br />

tentoraz som prestrelil. Odpoveï znela toti „televí−<br />

zor“. Televízor som musel trochu rozdýcha, lebo èakal<br />

som v podstate všetko iné, len nie takúto „šajbu“. Šok<br />

nezmiernil ani dôvetok, pod¾a ktorého by „staèil aj<br />

taký malý, do izby....“<br />

Keï u som pri zháòaní darèekov, mám svoju rokmi<br />

osvedèenú stratégiu. Momentálnu inšpiráciu. V pre−<br />

klade to z<strong>na</strong>mená, e èakám do posledného momen−<br />

tu a potom vyrazím do ulíc. Zvyèajne to robím 23.<br />

decembra o pol štvrtej poobede. Viem, e vtedy ešte<br />

urèite uvidím nieèo, èo sa dá poui ako darèek, a ne−<br />

bude to ani taký horor, pretoe <strong>na</strong>jväèší nápor <strong>na</strong>ku−<br />

pujúcej ¾udskej masy je u preè. Dokonca aj vianoèný<br />

stromèek v tom èase dostanete s výraznou z¾avou. Po−<br />

sledné detaily <strong>na</strong> darèekoch dobrusujem ráno 24. de−<br />

cembra. Je to brutálne adre<strong>na</strong>línové a odporúèam to<br />

kadému èloveku „reznutému“ poèítaèom. Aspoò uvi−<br />

díte kus normálneho ivota. No a pre prípad, e by to<br />

s adre<strong>na</strong>línom úplne nevyšlo, niè to, pripravte si alter−<br />

<strong>na</strong>tívne riešenie Vianoc.<br />

Skúste si nieèo objed<strong>na</strong> cez internet tak v polovici<br />

októbra. Pre kadý prípad. Veï ako sa hovorí, <strong>na</strong>jdô−<br />

leitejšie je zálohova... ☺<br />

Ešte flexibilnejšie riešenie môe by virtuálny pre−<br />

sun Vianoc <strong>na</strong> koniec januára, prípadne – ešte lepšie –<br />

<strong>na</strong> august. Tak skutoène nebudete ma stres. A ume−<br />

lému stromèeku to ve¾mi prekáa nebude.<br />

Na záver roka vám prajem šastné a veselé predvia−<br />

noèné <strong>na</strong>kupovanie, šastie pri konzumovaní vianoè−<br />

ného kapra a znesite¾nú posilvestrovskú opicu.<br />

Peter Kováè<br />

118 PC REVUE 12/2004<br />

Net &Security<br />

news<br />

Hackerovi neprekáali ani mree<br />

väznice<br />

Niektorým kriminálnikom nezabráni v ich èinnosti ani vä−<br />

zenie. Dôkazom šikovnosti aj za mreami je prípad istého<br />

väzòa z amerického Colorada, ktorý sa cez vo¾né chvíle<br />

strávené pri väzenskom poèítaèi <strong>na</strong>búral do policajného<br />

systému. Získal tak osobné informácie o oblastnom šerifo−<br />

vi a ïalších skoro tisíc ¾uïoch z miestneho zastupite¾stva.<br />

Šerif John Cooke vyhlásil, e bol touto správou šokovaný.<br />

Firma, ktorá zabezpeèuje prevádzku internetu vo väznici,<br />

zaèala vyšetrovanie. Zatia¾ však nie je známe, ako sa<br />

väzòovi podarilo získa heslo do tohto systému.<br />

Lišiacka myšlienka proti hudobným<br />

pirátom<br />

Ako sa vyrov<strong>na</strong> s hudobným pirátstvom, ukazuje roková<br />

skupi<strong>na</strong> Queen, ktorá <strong>na</strong> internetovej stránke http://<br />

<strong>www</strong>.7digital.com/shops/assets/queen/bootlegs.asp<br />

predáva albumy zostrihov zo ivých koncertov (jeden za<br />

pä libier – necelých 300 korún) aj s monosou stiahnu<br />

a vytlaèi si obal. Zareagovala tak <strong>na</strong> nelegálny predaj<br />

albumov, ktoré sú raritou, pretoe ide o zriedkavé <strong>na</strong>hráv−<br />

ky zo ivých koncertov. Kedysi ich potajomky zhotovili<br />

fanúšikovia skupiny a pre svoju vzácnos sa v okruhu<br />

priaznivcov predávali za ve¾mi vysokú cenu – skupi<strong>na</strong><br />

Queen však z týchto peòazí nevidela ani halier. Roková<br />

skupi<strong>na</strong> <strong>na</strong>miesto právnych krokov zareagovala vlastnou<br />

ponukou, èo by malo postupne podkopa základy ilegál−<br />

neho obchodu. Èlenovia skupiny spoloène so svojimi prí−<br />

vrencami vybrali kvalitatívne a umelecky <strong>na</strong>jlepšie zostri−<br />

hy a 100 z nich sa postupne dostáva do internetovej<br />

ponuky – kadý mesiac to budú tri albumy. Získané penia−<br />

ze chcú èlenovia Queen venova <strong>na</strong>dácii <strong>na</strong> boj proti AIDS.<br />

Ponúkané súbory sú vo formáte WMA a kvalite 192 Kb/s,<br />

záujemca získa licenciu, umoòujúcu prehra kúpené<br />

skladby maximálne <strong>na</strong> troch poèítaèoch. Hudbu však mô−<br />

e <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD alebo uloi do prehrávaèa MP3. Platí sa<br />

kartou VISA alebo Master, vo Ve¾kej Británii <strong>na</strong>vyše fungu−<br />

je aj platba pomocou mobilného telefónu.<br />

Sony vstupuje do P2P biznisu<br />

Hudobný gigant Sony BMG pracuje pod¾a neoficiálnych<br />

informácií <strong>na</strong> P2P projekte s názvom Mashboxx. Spoloèným<br />

partnerom pri vývoji je známy poskytovate¾ P2P Grokster.<br />

Mashboxx by mal umoni bezplatné sahovanie promotion<br />

skladieb, hudobných úryvkov, ale takisto by mal poskytnú<br />

monos stiahnutia plateného obsahu. Jadro kódu by mal<br />

sèasti tvori kód zo SnoCap (<strong>www</strong>.snocap.com), ktorý u<br />

od zaèiatku tohto roka pracuje <strong>na</strong> komerènom P2P projek−<br />

te. Keïe by mal by obsah nového Masboxx èisto legálny,<br />

oèakáva sa, e Sony BMG sa prikloní k pouitiu technológie<br />

DRM (Digital Rights Ma<strong>na</strong>gement). Zatia¾ <strong>na</strong>jrozšírenejší<br />

P2P projekt KaZaA sa v poslednom èase cez svoj partnerský<br />

program Altnet s<strong>na</strong>í takisto sèasti zlegalizova výmenu<br />

obsahu cez túto sie, no úspechy sa akosi nedostavujú.<br />

Sony BMG sa tak otvárajú dvere, všetko však bude závisie<br />

od záujmu pouívate¾ov.<br />

Google: Nechceme by portálom,<br />

nevyvíjame internetový prehliadaè<br />

S rastom ob¾úbenosti stránok Google rastie i poèet špeku−<br />

lácií oh¾adom budúcnosti. Týka sa to <strong>na</strong>jmä dvoch hlavných<br />

faktorov – mnoho a<strong>na</strong>lytikov doteraz predpokladalo vznik<br />

nového portálu, ktorý by mal zastrešova èinnosti Google<br />

pod „jednou strechou“, a taktie nesmieme zabudnú <strong>na</strong><br />

mnohé správy informujúce o vývoji vlastného internetového<br />

prehliadaèa. Šéf spoloènosti Google Eric Schmidt poskytol<br />

rozhovor pre Fi<strong>na</strong>ncial Times, kde vyvrátil všetky špekulácie.<br />

Pod¾a jeho slov je samotný vývoj vyh¾adávaèa ešte v ranej<br />

fáze, a preto Google neplánuje iadne rozširovanie smerom<br />

k monostiam portálu, ako ich poznáme od Microsoftu èi<br />

Yahoo. Pod¾a slov predstavite¾a Google je svetový trh<br />

v oblasti internetového vyh¾adávania <strong>na</strong>to¾ko ve¾ký, e<br />

dobrý biznis môu Google, Yahoo i Microsoft robi súèasne<br />

a nebojova o kadé percento. Dôleitá je pri tom cesta stra−<br />

tégie, ktorou sa kadá spoloènos uberie. I keï Google<br />

ponúka mnostvo èiastkových sluieb <strong>na</strong> kvalitnej úrovni –<br />

Google News, Google Desktop Search a mnoho ïalších,<br />

neplánuje vytvori týmto slubám „strechu“ v podobe por−<br />

tálu. Ïalšou špekuláciou bola výstavba vlastného prehlia−<br />

daèa internetového obsahu, ktorý by mal konkurova domi−<br />

<strong>na</strong>ntnému postaveniu Internet Explorera <strong>na</strong> súèasnom trhu.<br />

Tieto špekulácie podporil aj fakt, e Google povolal do svo−<br />

jich radov i mnohých expertov, ktorí v minulosti pracovali<br />

<strong>na</strong> vývoji prehliadaèa u konkurencie. Tento fakt však nesú−<br />

visel s vývojom vlastného prehliadaèa, ale s rozšírením stra−<br />

tégie spoloènosti, ktorá tak chce ma komplexný preh¾ad <strong>na</strong><br />

poli IT. Jasnými slovami tak Eric Schmidt vyvrátil fakt o bu−<br />

dovaní vlastného internetového prehliadaèa.<br />

Francúzi dostanú 25 Mb/s po ADSL<br />

Len prednedávnom sme priniesli informáciu o tom, e<br />

v Taliansku ponúka Tiscali ADSL pripojenie s prenosovou<br />

rýchlosou 12 Mb/s, a u tu máme ïalšie zrýchlenie, ten−<br />

toraz sa „pochlapili“ Francúzi. Hneï traja poskytovatelia<br />

toti oznámili, e do konca roka zaènú ponúka prístup<br />

ADSL 2+. Tento typ pripojenia prinesie profit hneï<br />

z dvoch poh¾adov. Prvým je zvýšenie prenosovej rých−<br />

losti, prièom maximom pre túto technológiu je 25 Mb/s.<br />

Druhé zlepšenie spoèíva v predåení maximálnej vzdiale−<br />

nosti medzi zákazníkom a ústredòou. Prvým z operáto−<br />

rov, ktorý predstavil svoju ponuku, bol Free. Ten pouí−<br />

vate¾om ponúka za 29,99 eur pripojenie rýchlosou 15<br />

Mbit/s download a 1 Mbit/s upload v takzvanom vnú−<br />

tornom pásme, ktoré by malo by do vzdialenosti 5 km<br />

od ústredne. Pre túto skupinu zákazníkov je v cene zahr−<br />

nutých aj sto kanálov TV vysielania. Skrátka neprídu ani<br />

uívatelia, ktorých od ústredne delí väèšia ako spomí<strong>na</strong>−<br />

ná vzdialenos. Tým spoloènos ponúka ADSL s rých−<br />

losami 2 Mb/s pre download a 128 kb/s pre upload.<br />

Okrem spustenia ADSL 2+, ktoré Free plánuje ponúka<br />

v tisícke francúzskych miest, rozširuje tento operátor<br />

svoje sluby aj o triple play. Táto sluba ponúka po−<br />

uívate¾om prostredníctvom set−top nielen prístup k in−<br />

ternetu (6 Mb/s), ale aj telefónnym hovorom (lokálne<br />

a národné zadarmo) a TV programom (100 kanálov).<br />

Cestovanie v Nemecku<br />

bez cestovného lístka<br />

U nikdy viac èakanie v nekoneènom rade <strong>na</strong> autobu−<br />

sový lístok! To je <strong>na</strong>jnovšia výzva spoloènosti Nokia,<br />

ktorá sa teraz pokúsi o umiestnenie bezdrôtového<br />

tiketového systému do nemeckých autobusov. V prie−<br />

behu budúceho roka by u <strong>na</strong>príklad obyvatelia<br />

Frankfurtu a jeho okolia mali pouíva systém zabu−<br />

dovaný v autobusoch. Ten je skonštruovaný tak, aby<br />

ho dokázali pouíva úplne všetci. Jedinou potrebou<br />

bude mobilný telefón Nokia 3220 a jeho príruèná<br />

súprava, ktorá bude špeciálne uspôsobená <strong>na</strong> túto<br />

èinnos. Telefón jednoducho priloíte k skrinke <strong>na</strong>in−<br />

štalovanej v autobuse, <strong>na</strong>èítavajúcej vaše osobné<br />

dáta, prístroj následne zaregistruje vašu prítomnos,<br />

z kreditu odpoèíta sumu za zvezenie a môete sa<br />

viez. Pouívanie mobilných telefónov <strong>na</strong> tento úèel je<br />

ïalším ve¾kým krokom v oblasti techniky. „Cesto−<br />

vanie bez cestovných lístkov spúšame zaèiatkom<br />

roku 2005. Systém <strong>na</strong>vyše otvára všetky monosti po−<br />

uívate¾om a má zjednoduši plnenie <strong>na</strong>šich povinno−<br />

stí. Zároveò je to o informáciách a o tom, ako získa<br />

práve tie informácie, ktoré potrebujete,“ povedal<br />

vedúci pre sekciu rozvoja spoloènosti Nokia Gerhard<br />

Romen.

Microsoft útoèí, Google odvracia úder<br />

Spoloènos Microsoft si dala za cie¾ do piatich rokov zauja vedúcu pozíciu v oblas−<br />

ti internetových vyh¾adávaèov a odsunú gigantov, ako je Google a Yahoo!, <strong>na</strong><br />

druhú a tretiu prieèku. V súèasnosti je prístupný prototyp vyh¾adávaèa, do konca<br />

roka by sa mala objavi finál<strong>na</strong> verzia. Microsoft si s¾ubuje od svojho vstupu <strong>na</strong> trh<br />

vyh¾adávaèov aj získanie signifikantného podielu <strong>na</strong> trhu s internetovou reklamou.<br />

Microsoft sa chystá do svojho vyh¾adávaèa implementova mnoho funkcií. Výsledky<br />

vyh¾adávania budú zaradené do rôznych kategórií, ako je web, správy, obrázky<br />

atï., prièom medzi výsledkami vyh¾adávania bude moné prepí<strong>na</strong> pomocou<br />

záloiek. K dispozícii bude aj menu umoòujúce redefinova k¾úèové slovo, pod¾a<br />

ktorého sa vyh¾adáva, a aj „grafické ekvalizéry“ ktoré budú podáva informácie<br />

o rôznych charakteristikách zdrojov, ako je ich relevantnos, ob¾úbenos a pod.<br />

Vyh¾adávaè bude vraca aj odpovede vo forme definícií, umoní výpoèty, konverzie<br />

mien a pod. U v týchto dòoch sa Microsoft pokúsil o prvý útok <strong>na</strong> Google, keï<br />

uviedol, e index jeho vyh¾adávaèa pozostáva z informácií získaných z 5 miliárd<br />

dokumentov, a teda disponuje <strong>na</strong>jväèším indexom spomedzi všetkých vyh¾adá−<br />

vaèov. Google, ktorého index je povaovaný za <strong>na</strong>jväèší, toti v minulosti deklaro−<br />

val, e disponuje 4,28 miliardami indexovaných stránok. Google však s preh¾adom<br />

kontroval informáciou, e expandoval svoj index <strong>na</strong> 8 miliárd stránok. Pre Microsoft<br />

bude vyh¾adávaè predstavova ve¾ký hlt. Na jednej strane môe doò investova<br />

ve¾ké fi<strong>na</strong>nèné prostriedky a nebude ma problém s <strong>na</strong>påòaním indexu a jeho rozši−<br />

rovaním. Na druhej strane dôleitejšie bude to, ako zvládne organizáciu indexu<br />

a jeho preh¾adávanie, èo je skutoèné know−how vyh¾adávaèa. Ve¾mi dôleité je aj<br />

to, èi si pouívatelia vyh¾adávaè Microsoftu ob¾úbia. To môe by k¾úèové pre jeho<br />

úspech alebo neúspech.<br />

Nezaspal ani France Telecom, ktorý plá−<br />

nuje spustenie ADSL2+ v Paríi v blízkej<br />

budúcnosti, prièom rozšírenie <strong>na</strong> ïalšie<br />

lokality je v pláne v prvom polroku<br />

budúceho roka. Maximál<strong>na</strong> rýchlos po−<br />

núkaná France Telecom je 18 Mb/s. Do<br />

konca roka chce France Telecom rozšíri<br />

ponuku sluieb aj o internetovú televíziu<br />

TPSL.<br />

Ce<strong>na</strong> DSL klesá, poèet<br />

pouívate¾ov rastie<br />

Poèas jesene predstavilo viacero provide−<br />

rov <strong>na</strong>jlacnejšie programy pripojenia <strong>na</strong><br />

inet cez DSL. Nextra ponúka pripojenie za<br />

189 Sk mesaène, Slovanet za 179 Sk me−<br />

saène a Dial Telecomu len <strong>na</strong> 99 Sk bez<br />

DPH mesaène, <strong>na</strong>vyše bez potreby viaza<br />

sa <strong>na</strong> nejakú dobu. Slubu DSL pod¾a úda−<br />

jov Slovak Telecomu vyuívalo k 15. no−<br />

vembru 2004 u 30 000 zákazníkov. V sú−<br />

èasnosti je DSL prístupné u v 92 mestách<br />

a obciach Slovenska. ST momentálne re−<br />

gistruje viac ako 1300 objednávok tý−<br />

denne.<br />

H¾adáte i vy informácie<br />

o svojej chorobe <strong>na</strong><br />

internete?<br />

Londýska univerzita zverejnila ve¾mi za−<br />

ujímavú štúdiu, vyko<strong>na</strong>nú <strong>na</strong> vzorke<br />

4000 respondentov. Vyplýva z nej, e<br />

chronicky chorí ¾udia, ktorí h¾adajú infor−<br />

mácie o svojej chorobe <strong>na</strong> internete, mu−<br />

sia ráta s neiaducimi úèinkami, prièom<br />

nejde iba o psychické úèinky. Naopak,<br />

¾udia, ktorí takéto informácie vyh¾adá−<br />

vajú, majú priebeh choroby ove¾a zlo−<br />

itejší ako tí, ktorí dbajú iba <strong>na</strong> rady svoj−<br />

ho ošetrujúceho lekára. Olej do ohòa pri−<br />

lievajú i èlenovia internetových skupín,<br />

ktorí sa s<strong>na</strong>ia svoje choroby lieèi sami<br />

alebo pomocou homeopatických príprav−<br />

kov. Internet prináša slobodu informácií,<br />

a tak sa i celková z<strong>na</strong>los o chorobe v nie−<br />

ktorých prípadoch vypláca – platí to <strong>na</strong>j−<br />

mä o astmatikoch a diabetikoch. Vo<br />

väèšine ostatných prípadov má hlbšia<br />

z<strong>na</strong>los problematiky lieèby skôr negatív−<br />

ny úèinok <strong>na</strong> jej priebeh. Èlovek tak strá−<br />

ca strach pred chorobou a je tým menej<br />

motivovaný dra sa pevne rád lekárov.<br />

Tu leí <strong>na</strong>jväèší kameò úrazu – ve¾a pa−<br />

cientov, ktorí si myslia, e svoju chorobu<br />

doko<strong>na</strong>le poz<strong>na</strong>jú, sa sami rozhodujú,<br />

ako budú vo „svojej“ lieèbe pokraèova.<br />

Zaujímavú štúdiu zverejnil i magazín po−<br />

prednej medicínskej organizácie Cochra−<br />

ne Collaboration. Z iného prieskumu z ra−<br />

dov britských vedcov spred nieko¾kých<br />

mesiacov vyplýva, e mnoho informácií<br />

uvedených <strong>na</strong> internete oh¾adom chorôb<br />

je nesprávnych, ak nie priam zavádzajú−<br />

cich. Práve tieto stránky môu by zdro−<br />

jom <strong>na</strong> rozšírenie hypochondrie. A ako<br />

ste <strong>na</strong> tom vy? Takisto h¾adáte informá−<br />

cie o svojej chorobe <strong>na</strong> internete?<br />

Nadmerné chatovanie<br />

môe vyvola psychické<br />

poruchy<br />

Lekári sú presvedèení, e <strong>na</strong>dmerné cha−<br />

tovanie alebo intenzívne pouívanie po−<br />

èítaèových hier môe vies a k psychic−<br />

kým poruchám. Všedný deò sa èoraz via−<br />

cej presúva do digitálnej úrovne a s tým<br />

údajne súvisí nebezpeèenstvo, e ¾udia<br />

stále viac strácajú kontakt s reálnym ivo−<br />

tom. Odborníci z Oddelenia klinickej psy−<br />

chiatrie a psychoterapie Vysokej školy<br />

lekárskej v Hannoveri tvrdia, e ak rozdiel<br />

medzi virtuálnym a reálnym svetom je<br />

prive¾ký, môu vznika depresie. Vzahuje<br />

sa to predovšetkým <strong>na</strong> jedincov, ktorí<br />

sami o sebe majú nízku mienku, ale<br />

v internete alebo v rámci hier sa cítia<br />

hrdi<strong>na</strong>mi. Návrat do reality potom býva<br />

èasto ve¾mi trpký a môe vies k perma−<br />

nentnému sklamaniu a <strong>na</strong>pokon a<br />

k depresii. U niektorých ¾udí sa sklamanie<br />

zasa prejavuje agresivitou, dokonca pre−<br />

rastá do násilia. Vedecky dokáza príèin−<br />

nú súvislos je však aké, tvrdia experti<br />

súèasne. <br />

12/2004 PC REVUE 119

I N T E R N E T<br />

V predošlej èasti seriálu sme sa zaèali zaobera uitoèným<br />

softvérom súvisiacim s prípravou grafiky vo formáte ani−<br />

movaného GIF−u. V tomto pokraèovaní budeme v pred−<br />

stavovaní zaujímavého softvéru pokraèova, <strong>na</strong> rad prídu<br />

ïalšie typy programov. Pri ich výbere sme dbali okrem<br />

funkcio<strong>na</strong>lity aj <strong>na</strong> ich dostupnos. Sústredili sme sa preto<br />

<strong>na</strong> taký softvér, ktorý je prístupný úplne zadarmo, ponú−<br />

ka sa ako shareware alebo ide o plnofunkèné skúšobné<br />

verzie komerèného softvéru. Programy môete nájs aj <strong>na</strong><br />

CD REVUE v tomto èísle nášho magazínu.<br />

ROZLÍŠENIE<br />

Návštevníci webu disponujú rôznymi <strong>na</strong>staveniami zobra−<br />

zovania s rozlíšeniami od 640 × 480 cez 800 × 600<br />

a 1024 ×768, zriedkavejšie aj 1280 ×1024 bodov a vyšší−<br />

mi. Dizajnér preto musí <strong>na</strong>vrhnú stránku tak, aby vyho−<br />

vovala èo <strong>na</strong>jširšiemu spektru <strong>na</strong>stavení. V procese jej<br />

tvorby je preto nevyhnutné viackrát web otestova s rôz−<br />

nymi parametrami zobrazovania. Operaèný systém ich<br />

umoòuje meni a niekedy tento proces u¾ahèujú utility<br />

priamo od výrobcov grafických kariet. Vo všeobecnosti<br />

však nemono tvrdi, e je to rýchly a jednoduchý proces.<br />

Preto vznikli programy, ktoré umoòujú <strong>na</strong>stavenie kon−<br />

krétneho rozlíšenia simulova. Pracujú pritom iba s ve¾−<br />

kosou vybraného ok<strong>na</strong>, ktorého rozmery prispôsobia<br />

poadovanému rozlíšeniu. Rozlíšenie celej obrazovky teda<br />

zostáva konštantné, èo je výhodné aj preto, e nedochá−<br />

dza k prekonfigurovaniu pracovnej plochy.<br />

BrowserSizer 1.5<br />

Program umoòuje vybra<br />

konkrétny prehliadaè, pri−<br />

èom výber je obmedzený <strong>na</strong><br />

Microsoft Internet Explorer,<br />

Netscape Navigator a pre−<br />

hliadaèe zaloené <strong>na</strong> Mo−<br />

zille. Program dokáe <strong>na</strong>sta−<br />

vi jeho okno do jednej z<br />

ve¾kostí, ktorá simuluje roz−<br />

líšenie 640 × 480, 800 ×<br />

600, 1024 × 768 a web TV,<br />

teda rozlíšenia, ktoré má<br />

web pri prezeraní <strong>na</strong> televíz−<br />

nej obrazovke. Do úvahy<br />

mono zobra aj ve¾kos programovej lišty operaèného<br />

systému, ktorá môe by minimalizovaná, horizontál<strong>na</strong><br />

alebo vertikál<strong>na</strong>, a aj pracovnej lišty MS Office, ktorá mô−<br />

e by horizontál<strong>na</strong>, vertikál<strong>na</strong> alebo môe úplne chýba.<br />

Výrobca: ApplyThis Software<br />

Licencia: freeware<br />

Ve¾kos: 675 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie:<br />

http://<strong>www</strong>.applythis.com/browsersizer/default.asp<br />

BrowserMaster 2.5<br />

Od spoloènosti ApplyThis<br />

Software Inc. pochádza aj<br />

druhá utilitka, <strong>na</strong>zvaná<br />

BrowserMaster. Má podob−<br />

nú funkcio<strong>na</strong>litu a minimál−<br />

ne nároky <strong>na</strong> priestor <strong>na</strong><br />

disku. Oproti BrowserSizer<br />

1.5 disponuje monosou<br />

<strong>na</strong>stavova okrem preddefi−<br />

novaných rozlíšení aj vlastné<br />

a simuluje farebné modely<br />

tzv. bezpeèných farieb a<br />

MSWin 256−farebný model.<br />

BrowserMaster však u nie<br />

120 PC REVUE 12/2004<br />

A K O N A W E B<br />

Ako <strong>na</strong> web VIII. – uitoèné programy<br />

je vo¾ne dostupný a po tridsiatich dòoch pouívania ho<br />

treba zaregistrova.<br />

Výrobca: ApplyThis Software<br />

Licencia: shareware<br />

Ve¾kos: 737 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie:<br />

http://<strong>www</strong>.applythis.com/browsermaster/default.asp<br />

WindowSize 2<br />

Utilitku WindowSize netreba inštalova, <strong>na</strong> disku zaberá<br />

iba 63 KB. Napriek tomu disponuje všetkými štandardný−<br />

mi monosami. Ponúka širokú škálu <strong>na</strong>stavite¾ných roz−<br />

líšení od 640 × 480 a do 1600 × 1200 bodov, prièom<br />

mono ve¾mi jednoduchým spôsobom <strong>na</strong>stavova aj ¾u−<br />

bovo¾né vlastné rozlíšenie a po maximálne hodnoty, kto−<br />

ré je daný poèítaè schopný zobrazi. Do úvahy mono<br />

zobra aj <strong>na</strong>stavite¾nú šírku orámovania ok<strong>na</strong> a výšku<br />

programovej lišty, ktorú mono <strong>na</strong>stavova v pixloch<br />

a môe by horizontál<strong>na</strong> alebo vertikál<strong>na</strong>.<br />

Výhodou tohto programu je fakt, e nie je zviazaný<br />

s prehliadaèmi, dokáe toti <strong>na</strong>stavova výšku a šírku<br />

¾ubovo¾ného ok<strong>na</strong>. Mono ho preto poui <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong><br />

testovanie, ako sa bude konkrétny program správa pri<br />

zmene ve¾kosti svojho ok<strong>na</strong>, a pod.<br />

Výrobca/autor: Marcus Welz<br />

Licencia: freeware<br />

Ve¾kos: 21 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.markuswelz.de/freeware/<br />

dImage<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE<br />

Obrázok, ktorý je súèasou webovej stránky, má svoju vlast−<br />

nú, pevne definovanú ve¾kos. Pomocou kódu HTML mu však<br />

mono <strong>na</strong> webe priradi aj inú ve¾kos, zmenši ho alebo<br />

zväèši, prípadne zvoli iný pomer jeho strán. Ak sa fyzická ve¾−<br />

kos obrázka zhoduje s ve¾kosou, ktorú by dizajnéri radi vi−<br />

deli <strong>na</strong> webe, podliehajú dojmu, e netreba informácie o ve¾−<br />

kosti obrázka uvies aj do kódu HTML, a èasto to neurobia.<br />

Nemono však zabúda, e web sa zobrazuje u poèas<br />

jeho <strong>na</strong>èítania, a teda v èase, keï ešte nie sú všetky jeho kom−<br />

ponenty k dispozícii. Ak chýba obrázok, prehliadaè nemôe<br />

web korektne zobrazi, lebo nemá informáciu o jeho rozlíše−<br />

ní. Dôsledkom je preskupovanie stránky tak, ako sa postupne<br />

jej súèasti <strong>na</strong>èítavajú. dImage je program, ktorého úlohou je<br />

automatizova odstránenie tejto chyby. Program prechádza<br />

kód HTML a h¾adá odkazy <strong>na</strong> obrázky, ktoré nemajú defino−<br />

vané svoje rozmery. Ak takéto odkazy nájde, pokúsi sa vyh¾a−<br />

da príslušné obrázky a zistí ich skutoènú ve¾kos, ktorú ná−<br />

sledne do kódu HTML doplní. Program pracuje s formátmi<br />

JPEG, GIF, BMP a PNG. K dispozícii sú verzie pre Windows aj<br />

Linux, ako aj zdrojový kód, verzia spúšaná z povelového riad−<br />

ka aj program s grafickým rozhraním.<br />

Výrobca/autor: Mutant Penguin Software/Mark Carrington<br />

Licencia: freeware<br />

Ve¾kos: 453 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie:<br />

http://<strong>www</strong>.mutantpenguin.co.uk/utils/dimage/<br />

GRAFICKÉ MENU<br />

Menu je integrál<strong>na</strong> súèas kadej webovej stránky. Mono<br />

ho urobi výhradne v textovej forme alebo ako kombiná−<br />

ciu grafiky a textu, prípadne pomocou Java scriptu alebo<br />

flash. Najèastejšie ho však tvoria tlaèidlá v grafickom for−<br />

máte GIF. Existuje viacero nástrojov, ktorých úlohou je<br />

automatizova proces vytvárania grafického menu v tom−<br />

to formáte. Okrem toho, e sú schopné vygenerova sú−<br />

pravu graficky konzistentných tlaèidiel, ich vytváranie je<br />

rýchle a zvládne ho aj èlovek, ktorý nemá skúsenosti<br />

s tvorbou grafiky. Na druhej strane tieto tlaèidlá nemôu<br />

konkurova „ruènej práci“ a vidie <strong>na</strong> nich ve¾ký stupeò<br />

šablónovitosti.<br />

ButtBot 1.0<br />

Filozofia vytvárania tlaèidiel v tomto programe je jedno−<br />

duchá. Kadé z nich sa skladá z troch èastí: ¾avého za−<br />

konèenia, pravého zakonèenia a centrálnej èasti, tvoria−<br />

cej podklad, <strong>na</strong> ktorý sa vpisuje text jednotlivých tlaèi−<br />

diel. Kadá z týchto troch súèastí sa dá osobitne impor−<br />

tova. Nastavi mono aj atribúty textu, ako je typ fontu,<br />

ve¾kos písma, rez, farba, odsadenie textu od ¾avého

a horného okraja. Program <strong>na</strong> poiadanie vygeneruje ukáku<br />

pripravovaného tlaèidla, ktoré je moné generova aj v dáv−<br />

kach. Podkladom <strong>na</strong> vygenerovanie skupiny tlaèidiel je súbor vo<br />

formáte Microsoft Excel, obsahujúci informácie o generova−<br />

ných tlaèidlách. Tie sú usporiadané v dvoch ståpcoch. V prvom<br />

z nich je umiestnený text, ktorý majú jednotlivé tlaèidlá nies,<br />

v druhom ståpci sú názvy súborov, do ktorých sa jednotlivé<br />

tlaèidlá majú uloi.<br />

ButtBot je prístupný zadarmo, ale jeho tvorcovia vyzývajú<br />

pouívate¾ov, aby za jeho pouívanie zaplatili tým, e poskyt−<br />

nú 30 USD alebo ekvivalent v inej mene <strong>na</strong> charitu.<br />

Autor: Peter Kranz<br />

Licencia: charityware<br />

Ve¾kos: 4,1 MB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://medlem.spray.se/buttbot/<br />

DeKnop 4.3.9<br />

Ïalším programom tohto druhu je holandský program DeKnop.<br />

Disponuje bohatými monosami <strong>na</strong>stavenia vytváraných tlaèi−<br />

diel. Detailne mono <strong>na</strong>stavova rozmery tlaèidiel a ich 3D efekty,<br />

farby podkladu tlaèidla, orámovania, text, farebné prechody. Sa−<br />

mozrejmosou je <strong>na</strong>stavovanie atribútov textu, ako je font, ve¾−<br />

kos a rez písma. Tlaèidlá môu by ukladané v rôznych formá−<br />

toch: GIF, JPEG, BMP, PNG, prièom ich mono vytvára dávkovým<br />

spôsobom z textov zadaných priamo do ok<strong>na</strong> programu. Názvy<br />

súborov sú generované z textu <strong>na</strong> tlaèidle, program ich obohacu−<br />

je o prefix a sufix, definovaný pouívate¾om. Tlaèidlá sú genero−<br />

vané tak, aby bolo moné uplatni <strong>na</strong> nich efekt mouseover, no<br />

z grafickej stránky sa nevytvárajú práve <strong>na</strong>jprecíznejšie.<br />

Autor: Sam Francke<br />

Licencia: cardware<br />

Ve¾kos: 919 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie:<br />

http://home.hccnet.nl/s.j.francke/deknop/deknop.htm<br />

DELENIE OBRÁZKOV<br />

Ak máme záujem publikova <strong>na</strong> webe fotografiu v extrémne<br />

ve¾kom rozlíšení, vynára sa problém s ve¾kosou súboru, v kto−<br />

rom je fotografia uloená. Jednou z moností, ako zvýši jej<br />

kompresný pomer a rýchlos <strong>na</strong>èítania, je rozdeli ju <strong>na</strong> menšie<br />

pravouhlé plochy. Kadá z nich sa uloí ako samostatný súbor.<br />

Okrem toho, e mono poui rôzne kompresné pomery pre<br />

kadý súbor, dajú sa dokonca vyui aj rôzne typy grafických<br />

formátov. Internetový prehliadaè má monos <strong>na</strong>raz sahova<br />

viacero súborov, take simultánne <strong>na</strong>èítavanie jednotlivých<br />

zloiek obrázka môe vies k jeho rýchlejšiemu stiahnutiu.<br />

Pôvodný obrázok sa následne <strong>na</strong> internete zloí ako mozaika<br />

pomocou tabuliek. Jedným z jednoduchých freewarových prog−<br />

ramov automatizujúcich túto èinnos je Splitz!.<br />

Splitz!<br />

Program umoòuje otvori fotografie v širokej škále grafických<br />

formátov. Následne ich mono rozdeli pomocou horizontálnych<br />

a vertikálnych línií <strong>na</strong> viacero èastí. Je viac spôsobov definovania<br />

týchto deliacich priamok. Mono <strong>na</strong>príklad vybra, èi chceme<br />

vodorovnú alebo zvislú priamku, a po kliknutí sa tá zobrazí <strong>na</strong><br />

aktuálnej pozícii kurzora. Osový krí zabezpeèí realizáciu tak hori−<br />

zontálnej, ako aj vertikálnej priamky, ktoré ním prechádzajú. Ïal−<br />

šou monosou je definovanie obdånika, program automaticky<br />

zabezpeèí doplnenie štyroch priamok, ktoré ho ohranièujú.<br />

Následne mono definova stupeò kvality/kompresie, prièom<br />

k dispozícii je simultánny náh¾ad <strong>na</strong> originálnu snímku, ako aj<br />

snímku po rozdelení a kompresii. Výstupné súbory môu by vo<br />

formáte JPG, BMP, TIF alebo PNG, program vygeneruje kód HTML<br />

pre tabu¾ku, v ktorej sa pôvodný obrázok z jednotlivých èastí zre−<br />

konštruuje, ako aj podobrázky.<br />

Autor: Bjorn Ischo<br />

Licencia: freeware<br />

Ve¾kos: 356 KB<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.s<strong>na</strong>pfiles.com/get/splitz.html<br />

Web Graphics Optimizer<br />

Tento produkt je komerèným programom, dostupným v edícii<br />

Standard a Professio<strong>na</strong>l. Jeho úlohou je urobi optimalizáciu gra−<br />

fiky v zmysle dosiahnutia èo <strong>na</strong>jvyššieho kompresného pomeru.<br />

Proces prípravy obrázkov pritom podchytáva od úplného poèiat−<br />

ku, snímky mono získa <strong>na</strong>pr. skenovaním priamo v programe.<br />

Program dokáe v prípade formátov GIF a JPEG automaticky vy−<br />

bra <strong>na</strong>jvhodnejšie <strong>na</strong>stavenie ich parametrov, umoòuje však <strong>na</strong>sta−<br />

vova rôzne atribúty obrázkov aj manuálne. Nastavi mono kom−<br />

presný pomer, farebnú håbku, dithering, farebnú paletu a ïalšie<br />

vlastnosti v reálnom èase. Naraz sa dá vytvori a pä skúšobných<br />

verzií a porovnáva ich vizuálnu stránku, ako aj objektívne údaje<br />

o ve¾kosti súboru, nárokoch <strong>na</strong> operaènú pamä, poète bitov <strong>na</strong> ka−<br />

dý pixel obrázka alebo percentuálnu hodnotu kompresie.<br />

Profesionál<strong>na</strong> verzia programu umoòuje vykonáva optima−<br />

lizáciu v dávkach. Mono tak skomprimova celé adresáre obsa−<br />

hujúce obrázky. Program podporuje aj tvorbu náh¾adov. Prv ako<br />

sa optimalizácia spustí, je program schopný vypoèíta, ko¾ko<br />

priestoru mono <strong>na</strong> disku ušetri. Disponuje aj monosou uloi<br />

do súboru fotografiu ¾ubovo¾nej èasti obrazovky. Do grafiky<br />

umoòuje vklada 3D text.<br />

Výrobca: Plenio Software Solutions<br />

Licencia: komerèné šírenie<br />

Ve¾kos: 6,8 MB<br />

Ce<strong>na</strong>: 39 USD za verziu Standard, 99 USD za verziu Professio<strong>na</strong>l<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.webopt.com/<br />

I N T E R N E T<br />

12/2004 PC REVUE 121

I N T E R N E T<br />

122 PC REVUE 12/2004<br />

KLIKATE¼NÉ MAPY<br />

Klikate¾né mapy sú klasické obrázky, zobrazované vo webových<br />

<strong>stránkach</strong>, ktoré však majú špeciálnu vlastnos. Jednotlivé ich<br />

èasti majú funkciu hypertextových odkazov. Mono tak poui<br />

<strong>na</strong>príklad mapu Slovenska a plocha kadého kraja môe odkazo−<br />

va <strong>na</strong> príslušný dokument súvisiaci s daným krajom. Vytvori kli−<br />

kate¾nú mapu „ruène“ <strong>na</strong>programovaním kódu HTML k príslušné−<br />

mu obrázku nie je jednoduché. Preto vznikli špecializované edito−<br />

ry, ktoré túto prácu u¾ahèujú.<br />

MapEdit 3.10<br />

Program umoòuje vytvára klikate¾né mapy, prièom dáva dve<br />

monosti. Ak sa pouívate¾ rozhodne editova iba obrázok, po<br />

vytvorení mapy si musí kód HTML klikate¾nej mapy doplni sám.<br />

Druhou monosou je editova celý dokument HTML. Z h¾adiska<br />

práce v programe MapEdit sa niè nezmení, ale po vytvorení klika−<br />

te¾nej mapy staèí uloi dokument HTML a program zabezpeèí<br />

doplnenie kódu HTML klikate¾nej mapy automaticky.<br />

Upravi mono obrázky vo formáte GIF, JPG a PNG. Poui sa<br />

dá aj formát BMP, ale jeho vyuitie autori programu neodpo−<br />

rúèajú. Editor je vizuálny, umoòuje kresli klikate¾né oblasti <strong>na</strong><br />

obrázok a definova ich atribúty, ako sú adresy URL, <strong>na</strong> ktoré<br />

budú jednotlivé oblasti ukazova, základná adresa, <strong>na</strong> ktorú<br />

budú ukazova èasti obrázka, kde nie sú definované klikate¾né<br />

plochy, alter<strong>na</strong>tívne texty, Java skripty zviazané s oblasami atï.<br />

Definova mono obdånikové, kruhové a polygonálne oblasti.<br />

Niektoré prehliadaèe umoòujú pri prechode myšou po klika−<br />

te¾nej oblasti obrázka zobrazi vysvet¾ujúci text. MapEdit gene−<br />

ruje tento text z alter<strong>na</strong>tívneho textu, zviazaného s danou ob−<br />

lasou. Funkènos klikate¾nej mapy mono priamo v programe<br />

otestova. Program u¾ahèuje oboznámenie s jeho monosami<br />

pomocou zobrazovania pomocných textov. Táto jeho funkcia je<br />

zvládnutá dobre.<br />

Vytvorené klikate¾né oblasti mono modifikova, meni ich ve¾−<br />

kos a umiestnenie, v prípade polygonálnych plôch sa dá editova<br />

umiestnenie kadého vrcholu osobitne a mono pridáva alebo<br />

ubera vrcholy.<br />

Program dokáe generova klikate¾né mapy pre tzv. klientsku<br />

stranu, ale aj tie, ktorých kód je <strong>na</strong> strane servera, èo je staršia<br />

technológia.<br />

Výrobca: Boutell.Com Inc.<br />

Licencia: komerèné šírenie<br />

Ve¾kos: 367 KB<br />

Ce<strong>na</strong>: 10 USD<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.boutell.com/mapedit/<br />

CofeeCup Image Mapper++<br />

Image Mapper++ je shareware. Podobne ako predchádzajúci<br />

program umoòuje editova klikate¾né mapy, prièom mono<br />

vytvára úplne novú mapu <strong>na</strong> základe importovaného obrázka<br />

alebo otvori u existujúcu mapu a upravova ju. K dispozícii sú<br />

obdånikové, kruhové a polygonálne tvary plôch. Editor je úpl−<br />

ne vizuálny, v dolnej èasti ok<strong>na</strong> sa zobrazuje kód HTML, ktorý<br />

treba prida do kódu HTML stránky, aby klikate¾ná mapa ko−<br />

rektne fungovala. Funkènos mapy mono otestova vo webo−<br />

vom prehliadaèi, ktorý je však potrebné vybra pomocou dialó−<br />

gového ok<strong>na</strong>.<br />

Výrobca: CofeeCup Software, Inc.<br />

Licencia: shareware<br />

Ve¾kos: 813 KB<br />

Ce<strong>na</strong>: 20 USD<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://<strong>www</strong>.coffeecup.com<br />

VisiMapperPro<br />

Program je dostupný vo verzii Lite ako freeware a vo verzii share−<br />

ware. Lite verzia má ve¾a obmedzení, ktoré ju robia menej poui−<br />

te¾nou. Z <strong>na</strong>jzávanejších mono spomenú <strong>na</strong>príklad absenciu defi−<br />

novania polygonálnych plôch alebo nemonos <strong>na</strong>èíta celý doku−<br />

ment HTML, prácu iba s jednou mapou súèasne, nemonos edito−<br />

va kód HTML. Verzia Pro je plnofunkèná, umoòuje pracova s via−<br />

cerými dokumentmi a viacerými mapami <strong>na</strong>raz. Mono takisto edi−<br />

tova kód HTML súvisiaci s klikate¾nou mapou, pouíva funkcie<br />

kopírovania máp a ich aplikovania <strong>na</strong> rôzne obrázky a pod.<br />

Výrobca: DSB Associates, Inc.<br />

Licencia: komerèné šírenie<br />

Ve¾kos: 739 KB<br />

Ce<strong>na</strong>: 19,95 USD<br />

Linka <strong>na</strong> stiahnutie: http://members.tripod.com/dsbnj/id34.htm<br />

ZÁVER<br />

Viac u sa do tohto pokraèovania seriálu nezmestilo. V tom <strong>na</strong>sle−<br />

dujúcom sa budeme znova zaobera programovým vybavením,<br />

stredobodom <strong>na</strong>šej pozornosti však u nebude grafický softvér.<br />

Branislav Madoš

Nefunkèné linky <strong>na</strong> webe<br />

Komplexnejšie webové prezentácie stredne ve¾kých a väèších<br />

firiem dnes u mono povaova za nevyhnutnos. Prostred−<br />

níctvom nich sa toti spoloènosti obracajú <strong>na</strong> svojich súèasných<br />

a potenciálnych klientov, zamest<strong>na</strong>ncov a investorov, ako aj ma−<br />

sovokomunikaèné prostriedky. Vzh¾ad a funkènos týchto webov<br />

sú dôleité atribúty udrania pozitívneho vzahu prostredia<br />

k firme. Intranetové riešenia, zaloené <strong>na</strong> zdie¾aní informácií pro−<br />

stredníctvom webu, sú zasa dôleité <strong>na</strong> efektívne a správne fun−<br />

govanie firiem.<br />

V obidvoch prípadoch existuje viacero moností, ako podceni,<br />

resp. nezvládnu tvorbu a údrbu takéhoto rozsiahleho webové−<br />

ho sídla. Jednou z nich sú èasto sa vyskytujúce nefunkèné hyper−<br />

linky. Ich definovaním, princípom vzniku, ako aj riešením tohto<br />

problému sa bude zaobera <strong>na</strong>sledujúci èlánok.<br />

DEFINÍCIA<br />

Definova nefunkèné alebo slepé hypertextové odkazy alebo<br />

hyperlinky (v angliètine broken links alebo dead hyperlinks) je<br />

pomerne jednoduché. Sú to hypertextové odkazy webových strá−<br />

nok odkazujúce <strong>na</strong> neexistujúce dokumenty. Po ich <strong>na</strong>kliknutí <strong>na</strong><br />

pouívate¾a èaká <strong>na</strong>miesto s¾úbeného obsahu iba stránka ohlasu−<br />

júca chybu. Znefunkènenie kedysi fungujúceho hyperlinku sa<br />

oz<strong>na</strong>èuje aj výrazom linkrot (a<strong>na</strong>lógia bankrotu), ktorý <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èu−<br />

je, e hyperlink prestal plni svoju úlohu.<br />

Chybné hyperlinky nemusia by nevyhnutne slepé, môu uka−<br />

zova <strong>na</strong> nesprávny dokument. Táto situácia môe v koneènom<br />

dôsledku pre návštevníka webu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké sklamanie,<br />

dokonca môe spôsobi ešte väèšie škody, pretoe návštevník si<br />

nemusí túto zámenu uvedomi a môe dôjs k jeho zavádzaniu.<br />

Na prvý poh¾ad by sa mohlo zda, e táto problematika sa zby−<br />

toène <strong>na</strong>fukuje, a ak sa nejaký nefunkèný hyperlink aj nájde,<br />

mono ho operatívne odstráni alebo opravi. Situácia však nie je<br />

taká jednoduchá. Poèet màtvych hyperlinkov nie je <strong>na</strong>jmenší,<br />

prièom percento nefungujúcich hypertextových odkazov mono<br />

presne urèi preskenovaním príslušnej èasti internetu. Teoreticky<br />

mono urèi aj absolútny poèet týchto hyperlinkov vyko<strong>na</strong>ním<br />

prieskumu <strong>na</strong> celom internete. Pod¾a výskumu z roku 1998 bol<br />

podiel nefunkèných hyperlinkov zhruba <strong>na</strong> úrovni 6 %, prièom ich<br />

poèet sa medziroène zdvojnásobil. Podiel webov, ktoré s týmto<br />

fenoménom zápasia, je pod¾a výskumov a 28,5 %. Problém pri−<br />

tom povauje za vány a 60 % pouívate¾ov webu.<br />

Aj preskenovanie menších webových stránok vedie k odhale−<br />

niu prekvapujúco ve¾kého poètu nefunkèných odkazov. Nespráv−<br />

ne zacielené hyperlinky nemono urèi takýmito metódami,<br />

a preto sa o ich poète dá iba špekulova.<br />

Urèenie okamitého poètu nefunkèných hyperlinkov mono<br />

chápa ako statickú zloku problému. Vývoj tohto parametra<br />

v èase je dy<strong>na</strong>mická zloka. Vedci <strong>na</strong> University of Nebraska si<br />

v tejto súvislosti poloili otázku, ako rýchlo sa <strong>na</strong> internete stráca<br />

funkènos jednotlivých hypertextových odkazov, prièom sa zame−<br />

rali <strong>na</strong> odkazy týkajúce sa vedeckých dokumentov. V roku 2000<br />

vytvorili uèebné materiály obsahujúce 515 hyperlinkov <strong>na</strong> ïalšie<br />

vedecké dokumenty publikované <strong>na</strong> internete. Odvtedy pravidel−<br />

ne v mesaèných intervaloch zisujú, ko¾ko z nich je u nefunkè−<br />

ných. Trend postupného zanikania hyperlinkov vyjadrili aj pomo−<br />

cou vzorca:<br />

X = X 0 * e ( −0,013 * m ) ,<br />

kde m je poèet mesiacov, ktoré uplynuli od zaèiatku výskumu<br />

X 0 je pôvodný poèet hyperlinkov<br />

X je súèasný poèet funkèných hyperlinkov<br />

Priemernú dobu „ivotnosti“ hypertextového odkazu súvisia−<br />

ceho s vedeckými dátami odhadli <strong>na</strong> 55 mesiacov. Ove¾a dôlei−<br />

tejšie ako urèenie ich presného poètu je pochopenie dôsledkov,<br />

ktoré prinášajú.<br />

DÔSLEDKY<br />

Niektorí sa s<strong>na</strong>ia o eliminovanie nefunkèných hyperlinkov tak−<br />

mer z filozofických dôvodov. Hlavným princípom internetu je<br />

monos prepoji jednotlivé dokumenty odkazmi a vytvori tak<br />

gigantickú bázu dát, prepojenú pavuèinou súvislostí, ktorá z we−<br />

bu urobí jednoliaty celok. No kadý slepý link túto ideu podko−<br />

páva a spôsobuje, e web sa stáva súhrnom izolovaných ostrov−<br />

èekov informácií.<br />

Okrem filozofických dôsledkov však majú nefunkèné odkazy aj<br />

priame dôsledky. Pre kadú webovú stránku predstavujú pomer−<br />

ne ve¾ké riziko, e sa návštevníci po prechode <strong>na</strong> chybovú strán−<br />

ku rozhodnú <strong>na</strong> web u nevráti, prièom okno prehliadaèa uzavrú<br />

alebo zadajú adresu iného webu.<br />

Pre firemný web z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú nefunkèné odkazy potenciálnu<br />

stratu prestíe. Nebezpeèná situácia <strong>na</strong>stáva v prípade, keï hy−<br />

perlinky ukazujú <strong>na</strong> iné dokumenty, ako pôvodne mali. Typickým<br />

príkladom môu by dokumenty publikované <strong>na</strong> iných webových<br />

<strong>stránkach</strong>, ktorých obsah spoloènos sama nekontroluje. Môe sa<br />

sta, e tieto dokumenty zmenia svoj obsah a štýl, dôveryhodné<br />

dokumenty sa zmenia <strong>na</strong> nevhodné. Spoloènosti venujúce sa<br />

problematike chybných hyperlinkov hovoria v tejto súvislosti do−<br />

konca aj o prípadoch, keï takáto situácia váne pošramotila po−<br />

ves firmy a <strong>na</strong>sledoval odliv klientely a pokles obratu.<br />

V prípade intranetových riešení majú nesprávne odkazy za<br />

následok stratu produktivity práce. Môe ís pritom aj o zdanlivo<br />

menej závaný problém, týkajúci sa dokumentov, ktorých plat−<br />

nos vypršala, resp. absencie èerstvých dokumentov. Ak toti prí−<br />

slušný zamest<strong>na</strong>nec spracuje informácie zo staršieho dokumentu,<br />

bude musie svoju prácu vyko<strong>na</strong> znova, absencia aktuálnych do−<br />

kumentov zasa spôsobuje zdrania.<br />

AKO VZNIKAJÚ?<br />

Ak web nie je príliš rozsiahly a je spravovaný jedinou zodpoved−<br />

nou osobou, mono predpoklada, e nefunkèné hyperlinky sa<br />

v rámci tohto webu nebudú vyskytova. Väèšie riziko predstavujú<br />

väèšie webové sídla, <strong>na</strong>jmä v prípade, ak sú spravované viacerými<br />

správcami a <strong>na</strong>vyše viacero ïalších osôb má právomoci zasahova<br />

do ich obsahu. Najväèším problémom sú potom odkazy smerujú−<br />

ce mimo domény príslušného webu.<br />

Web je vo všeobecnosti mimoriadne dy<strong>na</strong>mický, tvorcovia<br />

jednotlivých webových stránok neustále nieèo dopåòajú, menia<br />

a reštrukturalizujú. Dokumenty menia v hierarchii webu svoje<br />

miesto alebo názov, zluèujú sa do väèších celkov alebo èastejšie,<br />

tak ako sa obsah webu rozrastá, rozpadajú sa <strong>na</strong> viacero doku−<br />

mentov. Tvorca obsahu zabezpeèí <strong>na</strong> svojom webe príslušné<br />

zmeny, lene hyperlinky z iných webov, ktoré nemá monos<br />

ovplyvni po kadej zmene názvu súboru, resp. prístupovej cesty<br />

k nemu, zostávajú slepé. S oh¾adom <strong>na</strong> túto skutoènos sa od−<br />

porúèa èo <strong>na</strong>jviac sa vyhýba zmenám v hierarchii dokumentov<br />

a ich názvov. Dokonca je výhodné ponecha <strong>na</strong> pôvodných<br />

miestach kópiu dokumentu, ktorý sa presúva i<strong>na</strong>m alebo sa od−<br />

straòuje. Samozrejme, to len v prípade, ak je jeho obsah <strong>na</strong>ïa−<br />

lej relevantný. Nemá <strong>na</strong>príklad zmysel necháva funkèným hy−<br />

perlink <strong>na</strong> formulár <strong>na</strong> potvrdenie úèasti <strong>na</strong> akcii, ktorá sa u<br />

uskutoènila. Namiesto likvidácie linku tohto dokumentu však<br />

mono zariadi presmerovanie <strong>na</strong> iný príbuzný dokument, <strong>na</strong>−<br />

príklad správu z tejto udalosti. Presmerovanie sa dá povaova<br />

za dobré riešenie aj v prípade, ak meníme umiestnenie prísluš−<br />

ného webového dokumentu.<br />

AKO SA BRÁNI?<br />

Na udranie konzistentného obsahu webu treba nefunkèné hy−<br />

perlinky diagnostikova a opravi.<br />

Vo väèších spoloènostiach je za správu webu zodpovedný<br />

spravidla zamest<strong>na</strong>nec <strong>na</strong> plný úväzok. Najjednoduchšou mo−<br />

nosou sa teda zdá zahrnú do jeho náplne práce periodické pre−<br />

chádzanie firemných webových stránok a vyh¾adávanie nefunkè−<br />

ných odkazov. V prípade rozsiahlejších webov to však rozhodne<br />

nie je jednoduché a ani lacné.<br />

Niektoré firmy tento problém riešia po svojom – <strong>na</strong> túto prácu<br />

vyuijú priamo pouívate¾ov webu. Keïe známu chybovú strán−<br />

ku 404 je moné upravi, dá sa <strong>na</strong> òu vloi formulár, pomocou<br />

ktorého uívatelia budú môc odosiela správcovi webu informá−<br />

cie o nefunkèných hyperlinkoch. Na túto metódu sa však ne−<br />

mono spolieha a predpoklada, e uívatelia promptne zarea−<br />

12/2004 PC REVUE 123

I N T E R N E T<br />

gujú a budú chyby skutoène oz<strong>na</strong>mova.<br />

V praxi je to skôr <strong>na</strong>opak. Táto metóda sa<br />

odporúèa len v prípade, ak je web akýmsi<br />

katalógom odkazov a obsahuje ich obrov−<br />

ské mnostvo.<br />

Vhodným riešením môu by softvérové<br />

nástroje, ktoré dokáu vyh¾adávanie màt−<br />

vych hyperlinkov automatizova. Práve ni−<br />

mi sa budeme ïalej zaobera.<br />

NÁSTROJE<br />

Existuje ve¾a spoloèností ponúkajúcich<br />

softvérové nástroje alebo on−line sluby<br />

spojené s diagnostikovaním slepých hyper−<br />

textových odkazov. Ich produkty sa dajú<br />

deli pod¾a rôznych kritérií.<br />

Ak bude týmto kritériom ce<strong>na</strong>, potom<br />

mono jednoz<strong>na</strong>ène vyèleni nástroje, ktoré<br />

sú dostupné zadarmo, a tie, ktoré sú spo−<br />

platòované. V druhom prípade môe ís<br />

o jednorazovú platbu za <strong>na</strong>dobudnutie prá−<br />

va pouívania softvéru alebo o pravidelné<br />

platby za poskytnuté sluby. Z toho tie<br />

vyplýva, e niektoré produkty sú dostupné<br />

vo forme softvéru <strong>na</strong> lokálnom poèítaèi, iné<br />

prostredníctvom webového rozhrania po−<br />

skytovate¾a sluby. Niektoré programy<br />

umoòujú kontrolu len tých webov, ktoré u<br />

boli publikované <strong>na</strong> internete, iné sú schop−<br />

né vyko<strong>na</strong> tú istú prácu aj <strong>na</strong> lokálnom<br />

disku pouívate¾a <strong>na</strong>d zadaným adresárom.<br />

Ïalšie delenie súvisí s tým, èi je kontro−<br />

la nefunkèných hyperlinkov samostatná<br />

sluba alebo je súèasou väèšieho balíka<br />

sluieb spojených s validáciou webu a kon−<br />

trolou jeho dostupnosti. Tieto sluby zahà−<br />

òajú <strong>na</strong>príklad kontrolu, èi kód HTML zod−<br />

povedá štandardu, èi má kompletnú štruk−<br />

túru, metainformácie, kontrolujú sa pre−<br />

klepy a pravopis, hodnotí sa okamitá do−<br />

stupnos webu a priechodnos linky sme−<br />

rujúcej od servera, kde sa web <strong>na</strong>chádza,<br />

do internetu atï. V takomto prípade môe<br />

by kontrola funkènosti hypertextových<br />

odkazov súèasou validácie kódu HTML.<br />

Pri výbere softvéru alebo sluby je dô−<br />

leité aj to, aká je technická realizácia ske−<br />

novania webu. Mala by toti by rýchla, èo<br />

<strong>na</strong>jmenej zaaova server, <strong>na</strong> ktorom je<br />

124 PC REVUE 12/2004<br />

Písme<strong>na</strong>mi A a B sú oz<strong>na</strong>èené dve webové stránky, pozostávajúce zo samostatných doku−<br />

mentov oz<strong>na</strong>èených malými písme<strong>na</strong>mi. Funkèné hypertextové odkazy predstavujú úseèky<br />

modrej farby, nefunkèné sú <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené èervenou farbou. Obrázok dokumentuje tri<br />

mechanizmy vzniku nefunkèných hyperlinkov. Dokument webu A oz<strong>na</strong>èený písmenom c<br />

bol premenovaný <strong>na</strong> g a zaradený <strong>na</strong> iné miesto v hierarchickej štruktúre webu. Odkaz<br />

v dokumente b <strong>na</strong> dokument g bol vytvorený korektne, ale pôvodný link nebol odstráne−<br />

ný, a tak ukazuje <strong>na</strong> neexistujúci dokument. Na dokument c ukazoval aj web B, ktorého<br />

odkaz zostal takisto nefunkèný. V prípade webu B došlo k rozdeleniu dokumentu e <strong>na</strong><br />

dva, oz<strong>na</strong>èené ako e1 a e2, prièom nebol korektne vytvorený odkaz <strong>na</strong> dokument e2.<br />

web publikovaný, a ideálne by bolo, keby<br />

prebiehala v noci, keï sa predpokladá<br />

menšia návštevnos webovej stránky.<br />

Existujú aj sluby, pri ktorých vyh¾adanie<br />

nefunkèných hyperlinkov je len ved¾ajší efekt<br />

ich hlavnej èinnosti. Sú to niektoré fulltexto−<br />

vé vyh¾adávaèe, ktoré pri indexovaní webu<br />

automaticky generujú správu o nefunkè−<br />

ných hyperlinkoch a zasielajú ju <strong>na</strong> e−mailo−<br />

vú adresu príslušného správcu webu. Tieto<br />

e−maily èasto vyuívajú prevádzkovatelia<br />

vyh¾adávaèov aj ako reklamu <strong>na</strong> svoje<br />

sluby, a preto je otázne, èi v niektorých prí−<br />

padoch nejde o nevyiadanú reklamu.<br />

VO¼NÉ NÁSTROJE<br />

INTERNETU<br />

Na internete mono nájs viacero webových<br />

stránok poskytujúcich sluby zadarmo, k<br />

dispozícii sú aj bezplatné programy. Medzi<br />

stránky poskytujúce validáciu hypertexto−<br />

vých odkazov patrí <strong>na</strong>príklad W3C http://<br />

validator.w3.org/checklink alebo Search<br />

Engine Optimising http://<strong>www</strong>.searchen−<br />

gineoptimising.com/link_checker/index.p<br />

hp. Nevýhodou väèšiny takýchto sluieb je,<br />

e nedokáu skontrolova celé webové sídlo<br />

<strong>na</strong>raz, ale iba jediný dokument, ktorého URL<br />

musí zada uívate¾. To je pri kontrole roz−<br />

siahlejších webov nepraktické. Nástroj Link<br />

Valet <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.htmlhelp.<br />

com/tools/ valet/ umoòuje otestova celé<br />

webové sídlo, obmedzením je limitovaná<br />

håbka zanorenia sa do štruktúry webu.<br />

Bezplatné programy sú dostupné <strong>na</strong>prí−<br />

klad <strong>na</strong> W3C.org, pouite¾ný je aj program<br />

Xenu Link Sleuth.<br />

KOMERÈNÉ SLUBY<br />

Spomedzi komerèných sluieb je zaujíma−<br />

vá <strong>na</strong>príklad ponuka spoloènosti Seventy−<br />

twentyfour (http://<strong>www</strong>. seventytwenty−<br />

four.com). Táto firma nekontroluje iba lin−<br />

ky v rámci webového sídla alebo tie, ktoré<br />

odkazujú <strong>na</strong> dokumenty v externom pro−<br />

stredí, ale aj hypertextové odkazy, ktorými<br />

<strong>na</strong> daný web odkazujú iné webové strán−<br />

ky. Táto zdanlivo nedôleitá èinnos má<br />

ve¾ký výz<strong>na</strong>m. Kadý takýto odkaz, ktorý<br />

dobrovo¾ne zriadili externé weby, je toti<br />

bezplatná reklama. Necha takýto hyper−<br />

link nefunkèným je podobné, ako keby<br />

sme pred potenciálnymi zákazníkmi zavre−<br />

li jeden z vchodov do obchodu.<br />

Ak sa takýto hyperlink objaví, nemôe−<br />

me samostatne ko<strong>na</strong>, môeme však kon−<br />

taktova správcu tohto webu a poiada<br />

ho o vyko<strong>na</strong>nie nápravy. Nemôeme však<br />

riskova, e návštevníci tohto webu <strong>na</strong><br />

základe nefunkèného hyperlinku smerujú−<br />

ceho <strong>na</strong> náš web <strong>na</strong>dobudnú dojem, e<br />

náš web neexistuje. Preto je dobré zriadi<br />

vlastnú stránku 404 a <strong>na</strong> nej poskytnú ta−<br />

kýmto návštevníkom monos prejs náš<br />

server a skúsi poh¾ada poadovaný doku−<br />

ment. Spoloènos Seventytwentyfour si<br />

úètuje za svoje sluby 99 USD roène.<br />

LinkFixerPlus<br />

Reorganizácia servera, ktorej súèasou je<br />

zme<strong>na</strong> jeho názvu, zme<strong>na</strong> názvov a uspo−<br />

riadania adresárov a pod., vedie k nevy−<br />

hnutnosti zmeny hypertextových odkazov<br />

v dokumentoch, z ktorých web pozostáva.<br />

Reorganizova ve¾ké webové sídla preto<br />

nie je jednoduchá záleitos. Pomôc v tej−<br />

to èinnosti má program LinkFixerPlus. Jeho<br />

úlohou je poèas reorganizácie servera<br />

vyh¾ada hypertextové odkazy v dokumen−<br />

toch Microsoft Word, Excel, PowerPoint,<br />

Adobe InDesign, PageMaker, HTML<br />

a mnohých ïalších a upravi ich do takej<br />

podoby, aby sa zachovala ich funkcio<strong>na</strong>li−<br />

ta. Program je súèasne schopný upravi<br />

nefunkèné hyperlinky, ukazujúce <strong>na</strong> ne−<br />

existujúce súbory. Medzi ïalšie funkcie<br />

programu patrí generovanie správy o ne−<br />

funkèných hyperlinkoch, ako aj mapy sú−<br />

borov a hypertextových odkazov, ktoré ob−<br />

sahujú. Ceny programu sa pohybujú v zá−<br />

vislosti od funkcio<strong>na</strong>lity a poètu hyperlin−<br />

kov, ktoré mono upravi v jednej dávke,<br />

od 99 USD a do 3192 USD.<br />

PERIDOT<br />

Vývoj speje k èoraz sofistikovanejším systé−<br />

mom odha¾ovania nefunkèných hyperlin−<br />

kov. Cie¾om je vytvori také programové vy−<br />

bavenie, ktoré by bolo schopné odhali nie−<br />

len úplne slepé hyperlinky, ale aj tie, ktoré sú<br />

zacielené <strong>na</strong> nesprávne dokumenty, a do−<br />

konca automatizova opravu takýchto odka−<br />

zov. Jedným zo zaujímavých projektov je<br />

systém Peridot, <strong>na</strong>zvaný pod¾a zeleného po−<br />

lodrahokamu, ktorý v antických legendách<br />

pomáhal ¾uïom h¾ada stratené veci. Tento<br />

program vyvíjajú študenti vo Ve¾kej Británii<br />

v rámci štúdia vo firme IBM.<br />

Peridot je zaloený <strong>na</strong> neustálom pre−<br />

h¾adávaní webu a jeho archivácii. Súèasnú<br />

verziu webu porovnáva s archívnou a urèuje<br />

zmeny. Dokáe odhali náhlu zmenu v po−<br />

dobe znefunkènenia hyperlinku. Ak k tomu<br />

dôjde, s<strong>na</strong>í sa nájs dokument, <strong>na</strong> ktorý link<br />

v minulosti odkazoval. V prípade úspešného<br />

vyh¾adania potom môe po odsúhlasení<br />

presmerova hypertextový odkaz tak, aby<br />

znova ukazoval <strong>na</strong> poadovaný dokument.<br />

Ak sa jednotlivé dokumenty v rámci webu<br />

menia, mono <strong>na</strong>stavi úroveò zmeny, ktorej<br />

prekroèenie privedie Peridot k tomu, aby<br />

upozornil <strong>na</strong> túto zmenu správcu webu. Tak<br />

sa mono <strong>na</strong>príklad vyhnú neoèakávaným<br />

zmenám obsahu dokumentov <strong>na</strong> cudzích<br />

weboch, <strong>na</strong> ktoré firemný web odkazuje.<br />

Peridot umoòuje podrobnejšie <strong>na</strong>stavenie<br />

poadovaných èinností a úrovne autonómie.<br />

Výsledkom jeho èinnosti sú zmeny webu,<br />

ktoré vykonáva autonómne, a oz<strong>na</strong>m pre<br />

správcu webu, v rámci ktorého okrem pou−<br />

kázania <strong>na</strong> zmeny necháva obsluhu odsúhla−<br />

sova jednotlivé <strong>na</strong>vrhované postupy riešení.<br />

Výsledkom projektu sú u aj dve poda−<br />

né patentové prihlášky. Peridot v rámci<br />

testovania pracoval so 100 000 dokument−<br />

mi publikovanými <strong>na</strong> webe a jeho rozhod−<br />

nutia boli správne, hoci jeho tvorcovia<br />

konštatujú, e ich <strong>na</strong>priek tomu èaká ešte<br />

ve¾a práce.<br />

ZÁVER<br />

Problematika, ktorej sme sa v tomto èlán−<br />

ku venovali, je zaujímavá tak z h¾adiska<br />

globálneho poh¾adu <strong>na</strong> web, ako aj z prak−<br />

tického h¾adiska týkajúceho sa údrby jed−<br />

notlivých webov. Zaujímavé zrejme môe<br />

by aj podnikanie v tejto oblasti, <strong>na</strong>jmä<br />

v spojení s ïalšími poskytovanými sluba−<br />

mi. Ak vás táto téma zaujala a rozhodli ste<br />

sa pre kontrolu hyperlinkov <strong>na</strong> svojom we−<br />

be, rada <strong>na</strong> záver: Ak je web menšieho roz−<br />

sahu, oplatí sa vyuíva sluby interneto−<br />

vých validátorov hypertextových odkazov,<br />

zvyèajne s mesaènou periódou. Pri rozsiah−<br />

lejších weboch je dobré <strong>na</strong>inštalova vali−<br />

dátor priamo <strong>na</strong> server a vypracova har−<br />

monogram jeho pouitia pod¾a intenzity<br />

a frekvencie úprav webu.<br />

Branislav Madoš

Pracujeme so štýlmi / 9. èas<br />

V decembrovom pokraèovaní nášho seriálu budeme po−<br />

kraèova v zaèatej téme – budeme sa zaobera <strong>na</strong>jmä<br />

automatickými poèítadlami a zoz<strong>na</strong>mami.<br />

VLASTNOS CONTENT<br />

content<br />

Hodnota: | | | attr(X)<br />

| open−quote | close−quote | no−open−<br />

quote | no−close−quote<br />

Poèiatoèná: prázdny reazec<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: :before a :after pseudo−elementy<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: všetky<br />

Vlastnos content sa pouíva v spojení s :before a :after<br />

pseudoelementmi <strong>na</strong> generovanie obsahu v dokumente.<br />

Vysvetlenie:<br />

string – textový reazec<br />

uri – reprezentuje odkaz <strong>na</strong> externý zdroj dát. Ak prehlia−<br />

daè daný externý zdroj dát nepodporuje, musí túto hod−<br />

notu ignorova.<br />

counter – poèítadlá môu by špecifikované s dvoma rôz−<br />

nymi funkciami – counter() a counters(). Prvá má dve<br />

moné formy – counter(názov) alebo counter(názov,<br />

štýl). Generovaný text má hodnotu názvu poèítadla a je<br />

formátovaný pod¾a pouitého štýlu.<br />

open−quote a close−quote – hodnoty sú <strong>na</strong>hradené<br />

vhodným textovým reazcom vlastnosti quotes.<br />

no−open−quote and no−close−quote – vloí prázdny tex−<br />

tový reazec, ale inkrementuje alebo dekrementuje stu−<br />

peò vkladaného obsahu<br />

attr(X) – funkcia vracia ako textový reazec hodnotu atri−<br />

bútu X objektu alebo selektora. Ak objekt alebo selektor<br />

nemá atribút X, funkcia vráti prázdny textový reazec.<br />

Príklad:<br />

IMG:before { content: attr(alt) }<br />

V tomto príklade bude pred obrázok vloený textový re−<br />

azec zodpovedajúci opisu obrázka (atribút alt).<br />

VLASTNOS QUOTES<br />

quotes<br />

Hodnota: [ ]+ | none<br />

Poèiatoèná: závislá od prehliadaèa<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy<br />

Zdedená: áno<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: vizuálne<br />

Vlastnos quotes urèuje citovacie z<strong>na</strong>èky pre ¾ubovo¾ný po−<br />

èet vnorených citácií.<br />

Vysvetlenie:<br />

none – hodnoty open−quote a close−quote vlastnosti con−<br />

tent negenerujú iadne citovacie z<strong>na</strong>èky.<br />

[ ]+ – hodnoty open−quote a close−<br />

quote vlastnosti content sú vybrané zo zoz<strong>na</strong>mu. Prvý<br />

pár reprezentuje krajný stupeò citácie, druhý pár prvý<br />

stupeò vnorenia.<br />

AUTOMATICKÉ POÈÍTADLÁ<br />

A ÈÍSLOVANIE<br />

Automatické èíslovanie je v CSS2 kontrolované pomocou<br />

vlastností counter−increment a counter−reset. Poèítadlá<br />

definované týmito vlastnosami sú pouité funkciami<br />

counter() a counters() vlastnosti content.<br />

counter−reset<br />

Hodnota: [ ? ]+ | none<br />

Poèiatoèná: iad<strong>na</strong><br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: všetky<br />

Vlastnos counter−reset obsahuje zoz<strong>na</strong>m jedného alebo<br />

viacerých poèítadiel, kadého volite¾ne <strong>na</strong>sledovaného<br />

hodnotou typu integer, ktorá je priradená poèítadlu pri<br />

kadom výskyte elementu. Predvolená hodnota je 0.<br />

counter−increment<br />

Hodnota: [ ? ]+ | none<br />

Poèiatoèná: iad<strong>na</strong><br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: všetky elementy<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: všetky<br />

Vlastnos counter−increment prijíma názov jedného alebo<br />

viacerých poèítadiel, kadý volite¾ne <strong>na</strong>sledovaný hodno−<br />

tou typu integer, ktorá udáva, o ko¾ko sa poèítadlo zväèší<br />

pri výskyte elementu. Predvolená hodnota je 1, povolená<br />

je aj 0 a záporné hodnoty.<br />

Príklad:<br />

H1:before {<br />

content: "Kapitola " counter(kapitola) ". ";<br />

counter−increment: kapitola; /* pripoèíta 1 ku<br />

kapitole */<br />

counter−reset: podkapitola; /* vynuluje<br />

podkapitolu */<br />

}<br />

H2:before {<br />

content: counter(kapitola) "." counter(podkapitola) " ";<br />

counter−increment: podkapitola;<br />

}<br />

Tento segment kódu ukazuje èíslovanie kapitol a podkapi−<br />

tol.<br />

ZNAÈKOVACIE KONTAJNERY<br />

A ZOZNAMY<br />

Väèši<strong>na</strong> blokových elementov CSS generuje jeden hlavný<br />

blokový kontajner. Okrem tohto kontajnera môe bloko−<br />

vý kontajner generova aj z<strong>na</strong>èkovací kontajner (pre de−<br />

korácie ako obrázky alebo èísla). Z<strong>na</strong>èkovací kontajner<br />

môe by umiestnený vnútri alebo mimo hlavného kon−<br />

tajnera.<br />

Z<strong>na</strong>èkovacie kontajnery sa väèšinou vyuívajú v spojení<br />

s poèítadlami <strong>na</strong> vytváranie zoz<strong>na</strong>mov alebo èíslovanie<br />

poznámok.<br />

Príklad:<br />

<br />

<br />

<br />

Ukáka zoz<strong>na</strong>mu<br />

<br />

LI:before {<br />

display: marker;<br />

content: counter(mycounter, lower−roman) ".";<br />

counter−increment: mycounter;<br />

}<br />

I N T E R N E T<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Prvá poloka<br />

Druhá poloka<br />

Tretia poloka<br />

<br />

<br />

<br />

Výsledok by mal by zoz<strong>na</strong>m oèíslovaný rímskymi èíslami:<br />

i. Prvá poloka<br />

ii. Druhá poloka<br />

iii. Tretia poloka<br />

VLASTNOS MARKER−OFFSET<br />

marker−offset<br />

Hodnota: | auto | none<br />

Poèiatoèná: auto<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: elementy s display: marker<br />

Zdedená: nie<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: vizuálne<br />

Vlastnos marker−offset urèuje vzdialenos medzi <strong>na</strong>jbli−<br />

šími hra<strong>na</strong>mi z<strong>na</strong>èkovacieho kontajnera a hlavného kon−<br />

tajnera.<br />

Vysvetlenie:<br />

– èíselne urèená vzdialenos<br />

auto – automaticky zvolená hodnota<br />

VZH¼AD ÈÍSLOVANÉHO ZOZNAMU<br />

list−style−type<br />

Hodnota: disc | circle | square | decimal |<br />

decimal−leading−zero | lower−roman |<br />

upper−roman | lower−greek |<br />

lower−alpha | lower−latin | upper−alpha<br />

| upper−latin | hebrew | armenian |<br />

georgian | cjk−ideographic | hiraga<strong>na</strong> |<br />

kataka<strong>na</strong> | hiraga<strong>na</strong>−iroha |<br />

kataka<strong>na</strong>−iroha | none |<br />

Poèiatoèná: disc<br />

Vzahuje sa <strong>na</strong>: elementy s display: list−item<br />

Zdedená: áno<br />

Percentá: N/A<br />

Médiá: vizuálne<br />

Táto vlastnos urèuje vzh¾ad èíslovaného zoz<strong>na</strong>mu, ak má<br />

vlastnos list−style−image hodnotu none.<br />

Vysvetlenie:<br />

decimal – èísla desiatkovej sústavy zaèí<strong>na</strong>júce sa 1<br />

decimal−leading−zero – èísla desiatkovej sústavy, pri èís−<br />

lach menších ako 10 je prvá èíslica nula (<strong>na</strong>pr. 01, 02,<br />

03, ..., 98, 99).<br />

lower−roman – rímske èíslovanie malými písme<strong>na</strong>mi (i, ii,<br />

iii, iv, v ... ).<br />

upper−roman – rímske èíslovanie ve¾kými písme<strong>na</strong>mi (I, II,<br />

III, IV, V ... )<br />

hebrew – tradièné hebrejské èíslovanie<br />

georgian – tradièné georgiánske èíslovanie (an, ban, gan,<br />

..., he, tan, in, in−an, ...)<br />

armenian – tradièné arménske èíslovanie<br />

cjk−ideographic – jednoduché ideografické èísla<br />

hiraga<strong>na</strong> – a, i, u, e, o, ka, ki, ...<br />

kataka<strong>na</strong> – A, I, U, E, O, KA, KI, ...<br />

hiraga<strong>na</strong>−iroha – i, ro, ha, ni, ho, he, to, ...<br />

kataka<strong>na</strong>−iroha – I, RO, HA, NI, HO, HE, TO, ...<br />

Igor Kulman<br />

12/2004 PC REVUE 125

I N T E R N E T<br />

Matúš Valter<br />

<strong>www</strong>.zivotbs.sk<br />

Na stránky zivotbs.sk sa nedá poveda jediného krivého<br />

slova. Server s tematikou ivota v Banskej Štiavnici je spra−<br />

cúvaný poctivo, takmer kadodenne pribúda nová správa<br />

z banskoštiavnických aktualít, <strong>na</strong>jmä z oblasti kultúry.<br />

Dobré grafické spracovanie, jednoduchos a preh¾adnos<br />

– to všetko sú prednosti spomí<strong>na</strong>ného servera, ktorý stojí<br />

za návštevu nielen Banskoštiavnièanom.<br />

browsers.evolt.org<br />

Väèšine ¾udí sa pod pojmom internetový prehliadaè alebo<br />

browser vybaví Internet Explorer, Firefox èi Opera. Autori strá−<br />

nok sa podujali zozbiera èo <strong>na</strong>jviac z doposia¾ vydaných in−<br />

ternetových prehliadaèov a da ich k dispozícii širokej pouí−<br />

vate¾skej verejnosti. Jediné, èo sa autorom pri s<strong>na</strong>he udria−<br />

va zoz<strong>na</strong>m vyše 50 prehliadaèov dá vytknú, je absencia trie−<br />

denia pod¾a operaèných systémov, pre ktoré sú prehliadaèe<br />

urèené.<br />

NA POTULKÁCH<br />

<strong>www</strong>.airtoons.com<br />

Ak ste leteli lietadlom, iste ste si všimli kartièku s bezpeènost−<br />

nými pokynmi pre prípad leteckej nehody. Paródiu <strong>na</strong> takéto<br />

bezpeènostné karty prináša server airtoons.com. Originálnym<br />

ilustráciám je priradený nový, „výstinejší“ text, v niektorých<br />

prípadoch sú ilustrácie dotvorené. Ak viete trocha lepšie po<br />

anglicky, <strong>na</strong> niektorých obrázkoch sa dá <strong>na</strong>ozaj schuti za−<br />

smia. Neodporúèame prezera v práci – ak šéfa neznervózni<br />

obsah niektorých ilustrácií, spontánne chichoty urèite áno.<br />

view.samurajdata.se<br />

Stiahli ste si súbor PDF a <strong>na</strong> poèítaèi, kde práve pracujete,<br />

nie je <strong>na</strong>inštalovaný prehliadaè PDF? Alebo sa vám <strong>na</strong> ob−<br />

èasné èítanie textov nechce inštalova Adobe Reader?<br />

Skúste view.samurajdata.se – tento server dokáe jedno−<br />

duchšie súbory typu PDF, PS èi DOC previes do èistého<br />

textu, respektíve obrázka vo formáte JPG v prípade súbo−<br />

rov PS. Stránka je graficky strohá, ale úitok, ktorý pri−<br />

náša, úplne vy<strong>na</strong>hradí tento „deficit“.<br />

<strong>www</strong>.worldometers.info <strong>www</strong>.teagames.com<br />

Štatistiky typu „kadú sekundu <strong>na</strong> svete zomrie jeden èlo−<br />

vek“ asi poznáte. Autor servera ich vyuil <strong>na</strong> vytvorenie<br />

rôznych javaskriptových poèítadiel, ktoré ukazujú realti−<br />

me, ko¾ko bolo tento rok u vloených peòazí do americ−<br />

kej armády, poèet <strong>na</strong>rodených èi zomrelých a ïalších vyše<br />

tridsa údajov v nieko¾kých kategóriách. Údaje sú, samo−<br />

zrejme, len orientaèné, podklady pochádzajú z tohtoroè−<br />

ných alebo vlaòajších štatistík.<br />

126 PC REVUE 12/2004<br />

Solídne spracovaná kolekcia flashových hier. Vïaka dob−<br />

rému grafickému spracovaniu a ovládate¾nosti si tieto hry<br />

rýchlo ob¾úbite. Mojím osobným favoritom je hra BMX<br />

Backflip, v ktorej je vašou úlohou <strong>na</strong>uèi sa stvára rôzne<br />

pestvá <strong>na</strong> bicykli BMX. V hre je dobre zapracovaná aj fyzi−<br />

ka, a tak nie je jednoduché úspešne ju dohra a do<br />

konca. Z ostatných hier spomeòme aspoò golf, 3D biliard<br />

èi test lukostreleckej zdatnosti, všetko vo formáte flash.<br />

<strong>www</strong>.beelinetv.com<br />

Nemáte káblovú televíziu, satelit èi dobrý príjem televíz−<br />

neho signálu? Niè to, ešte stále môete televíziu pozera<br />

cez internet. Server so záhadným názvom prináša odkazy<br />

<strong>na</strong> on−line vysielania televízií, zoradené pod¾a krajiny pô−<br />

vodu. Slovensko zastupuje odkaz <strong>na</strong> ivé vysielanie televí−<br />

zie Markíza, susednú Èeskú republiku zas len vysielanie<br />

hudobnej stanice Óèko. V zoz<strong>na</strong>me sa prekvapujúco <strong>na</strong>−<br />

chádza viacero hudobných staníc.<br />

shakeskin.com/Shakeskin/<br />

Gallery/Shaken/<br />

Zasa raz mal niekto ve¾a èasu a èudný nápad. Tak nejako by<br />

sa dala charakterizova základná idea servera shakeskin.<br />

com. Autor zistil, e ak rýchlo mykáte hlavou zboka <strong>na</strong>bok<br />

a niekto vás pri tejto èinnosti odfotí, vyzeráte... povedzme,<br />

e nesvojprávne ☺. Prostredníctvom spomí<strong>na</strong>ných stránok<br />

vyzýva ¾udí z celého sveta, aby posielali svoje fotografie, <strong>na</strong><br />

ktorých mykajú hlavou. Stojí za pozretie, celkom úsmevné<br />

(v niektorých prípadoch).<br />

<strong>www</strong>.os.ukf.sk<br />

S helpdeskom Centra informatizácie Univerzity Konštan−<br />

tí<strong>na</strong> Filozofa v Nitre ste sa u mono stretli. Ide o solídne<br />

spracovanú IT príruèku <strong>na</strong> rôzne témy súvisiace so svetom<br />

PC (hardvér, OS, databázový, sieový systém). My sme <strong>na</strong>j−<br />

prv <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> OS helpdesk. Nájdete tu základné informá−<br />

cie o všetkých dôleitejších operaèných systémoch. Aj keï<br />

helpdesk nebol dlhšie aktualizovaný, stále je vzácnym zdro−<br />

jom základných, ale aj podrobnejších informácií nielen<br />

pre študentov.

SVETOM WWW<br />

<strong>www</strong>.vianoce.sk<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e listujete vo vianoènom èísle PC<br />

REVUE, rozhodli sme sa èiastoène prenies atmosféru<br />

týchto sviatkov aj do <strong>na</strong>šich potuliek. Kto inštinktívne za−<br />

mieri <strong>na</strong> stránky vianoce.sk, nájde typické základné infor−<br />

mácie o Vianociach, ich slávení, recepty a mnostvo odka−<br />

zov <strong>na</strong> iné stránky. Napriek tomu, e stránka pôsobí dos<br />

nesúrodo, ako východisko pri h¾adaní informácií o Via−<br />

nociach dobre poslúi.<br />

y.20q.net<br />

Veríte, e serverová aplikácia dokáe <strong>na</strong> základe vašich<br />

odpovedí <strong>na</strong> 20 jednoduchých otázok uhádnu, <strong>na</strong> èo<br />

práve myslíte? Staèí si predstavi nie príliš zloitý predmet<br />

a výsledok je takmer zaruèený. Systém nepracuje len s jed−<br />

noduchou pravdivostnou hodnotou, poradí si aj s väèši−<br />

nou nejednoz<strong>na</strong>èných odpovedí (obèas, mono, neviem)<br />

a v prípade nejednoz<strong>na</strong>ènosti ponúkne nieko¾ko pravde−<br />

podobných predmetov. Urèite odporúèame vyskúša.<br />

<strong>www</strong>.rinkworks.com/stupid/<br />

„¼udská hlúpos je nekoneèná,“ hovorieval klasik. Doku−<br />

ment, ktorý vám predkladáme, je svedectvom pracovní−<br />

kov telefonickej systémovej podpory, ktorí o tejto téme<br />

vedia poveda dos. Niektorí i<strong>na</strong>k inteligentní ¾udia sú to−<br />

tálne poèítaèové antitalenty a dokáu technickej podpore<br />

alebo známym spôsobi svojimi problémami s PC riadne<br />

hlboké vrásky <strong>na</strong> èele. Odporúèame pozrie.<br />

<strong>www</strong>.sietovka.sk/vianoce.html<br />

Na slovenskom internete o Vianociach nenájdete ve¾a origi−<br />

nálnych informácií. Chabé pokusy zväèša pochádzajú z ko−<br />

merènej sféry a hlavnými protagonistami takýchto stránok<br />

bývajú produkty sponzora. Na slovenskom internete sme<br />

však <strong>na</strong>šli stránku s odkazmi zväèša <strong>na</strong> zahranièné zdroje. Od−<br />

kaz pochádza zo servera „sieovka“ – on−line obèasníka, ktorý<br />

sa stal <strong>na</strong>to¾ko obèasným, e u nieko¾ko rokov nevyšiel.<br />

superdeluxe.typepad.com/<br />

funk_you/<br />

Túto stránku predkladáme ako zaujímavý príklad hudob−<br />

ného blogu. Autor sa venuje poèúvaniu funkovej a soulovej<br />

hudby a písaniu blogu o nových nálezoch starej hudby. Tak−<br />

mer kadodenne si môete <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> vypoèu skladbu<br />

dòa vo formáte MP3, ktorá sa nikdy nepreslávila, <strong>na</strong> ktorú sa<br />

èasom zabudlo, alebo znovuobjavenú starú skladbu.<br />

<strong>www</strong>.avo<strong>na</strong>ndsomerset.police.<br />

uk/communications/examples_of_<br />

999_calls.asp<br />

Práca <strong>na</strong> operatívnom dispeèingu záchrannej sluby, ha−<br />

sièov èi polície iste nie je zábavné zamest<strong>na</strong>nie. Britská polí−<br />

cia zverejnila nieko¾ko ozajstných príkladov telefonátov,<br />

s ktorými sa pracovníci dispeèingu stretli. Nechýba medzi<br />

nimi iados o zavolanie taxíka èi sanos <strong>na</strong> manelku pre<br />

zanedbanie prípravy veèere. Zaujímavé pre všetkých, kto−<br />

rým sa u niekedy v prípade núdze nepodarilo dovola <strong>na</strong><br />

núdzové èíslo – presvedète sa, kto tie linky blokuje.<br />

I N T E R N E T<br />

Vaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.sk<br />

<strong>www</strong>.irbykennedy.com/<br />

WhiteTrashXmas.html<br />

Poh¾ad <strong>na</strong> Vianoce z tej smiešnejšej stránky. Tento flasho−<br />

vý klip je starý asi rok, ale vtip si zachoval. Animovaný<br />

flashový klip je paródiou <strong>na</strong> <strong>na</strong>jznámejšiu a <strong>na</strong>jspieva−<br />

nejšiu skladbu sveta – White Christmas. Ako po spustení<br />

sami zistíte, v tomto prípade sú hlavnými hrdi<strong>na</strong>mi tak−<br />

zvaní „rednecks“. Klip je dos objemný, aj <strong>na</strong> rýchlejších<br />

linkách trvá jeho stiahnutie dlhšie, ne ste pravdepodob−<br />

ne zvyknutí, za trocha trpezlivosti však stojí.<br />

<strong>www</strong>.whitehouse.gov/barney/<br />

To, e má oficiálnu stránku prezident krajiny, neprekvapí<br />

nikoho. To, e ju má aj prvá dáma krajiny, prekvapí málo−<br />

koho, ale to, e ju má prvý pes USA... Na stránke nájdete<br />

všetko, èo by ste o prvom psovi USA menom Barney chceli<br />

vedie. Fakt zaujímavá je sekcia „otázky a odpovede“ –<br />

Barney <strong>na</strong> všetky otázky detí odpovedá štekaním...<br />

<strong>www</strong>.cite−sciences.fr/english/<br />

ala_cite/expo/explora/image/<br />

mo<strong>na</strong>/sk.php<br />

Poèas pátrania po <strong>stránkach</strong> do tohtomesaèných potuliek<br />

sme <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> zaujímavos – interaktívnu Monu Lisu. Mo<strong>na</strong><br />

Lisa je digitálne upravená tak, aby vyjadrovala nieko¾ko zá−<br />

kladných emócií. To by mono nebolo ani také zaujímavé,<br />

ako je zaujímavý fakt, e sme <strong>na</strong>šli aj slovenskú mutáciu tejto<br />

on−line aplikácie. Za pozornos stojí aj zvyšok stránky cite−<br />

sciences.fr, ktorá u síce v slovenèine nie je, ale poskytuje<br />

zaujímavé informácie zo sveta vedy v zrozumite¾nej forme.<br />

12/2004 PC REVUE 127

S E R V I S<br />

Vírusový radar<br />

Prišiel december, mesiac, v ktorom firmy zúrivo zniujú<br />

daòový základ, pracovníci sa tešia <strong>na</strong> rôzne teambuil−<br />

dingové aktivity a hlavne <strong>na</strong> dni vo¾<strong>na</strong>, v ktorých ko−<br />

neène rodi<strong>na</strong> uvidí, ako ten tatino (prípadne mami<strong>na</strong>)<br />

vlastne v skutoènosti vyzerá. December je aj mesiac,<br />

v ktorom sa okrem zúriacej vianoènej pohody predo−<br />

všetkým bilancujú úspechy z predchádzajúcich mesia−<br />

cov a kadá aktivita bude po zásluhe potrestaná.<br />

Take v Mirovom zastúpení budem trochu bilanco−<br />

va. Opä mono konštatova, e tento rok sa nám da−<br />

rilo. Získali sme všetkých pä moných ocenení Virus<br />

Bulletin 100 Award, ktoré sme získa mohli, take ich<br />

u máme 29 a pripravujeme sa <strong>na</strong> jubilejný tridsiaty.<br />

Okrem týchto šastných udalostí nás postihlo aj drob−<br />

né nešastie. Mono to bola náhoda, mono len slepá<br />

závis, no jedného dòa zaèala vlhnú ste<strong>na</strong>. To vlhnutie<br />

síce nikto nevidel, ale výsledkom bola preme<strong>na</strong> jednej<br />

miestnosti <strong>na</strong> bazén, èo u videl azda kadý. Håbka<br />

vody síce neumonila usporiada Ve¾kú cenu v Bra−<br />

tislavy v plávaní, ale srandy bol kopec. Pár centimetrov<br />

vody poteší. Jediné šastie bolo, e sme do postihnutej<br />

miestnosti ešte nestaèili <strong>na</strong>vláèi poèítaèe... ☺ Na dru−<br />

hej strane pri oschý<strong>na</strong>ní postihnutej oblasti sa šíril po<br />

budove pomerne nepríjemný zápach...<br />

WIN32/BAGLE.AS<br />

Je to èerv, ktorý sa šíri prostredníctvom elektronickej pošty alebo zdie¾aných<br />

adresárov. Jeho ve¾kos je okolo 20 kB. Èerv prestane fungova po 25. 4. 2006<br />

alebo po 20 dòoch po <strong>na</strong>inštalovaní sa <strong>na</strong> konkrétny poèítaè. Po spustení sa sko−<br />

píruje pod <strong>na</strong>sledujúcimi me<strong>na</strong>mi do systémového adresára:<br />

wingo.exe<br />

wingo.exeopen<br />

wingo.exeopenopen<br />

Aby si zabezpeèil automatické spustenie po spustení <strong>na</strong>padnutého poèítaèa, pridá<br />

do systémových registrov <strong>na</strong>sledujúce hodnoty:<br />

[HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run]<br />

"wingo"="C:\WINNT\system32\wingo.exe"<br />

Niektoré hodnoty vzahujúce sa k iným èervom zasa z tohto k¾úèa odstráni. Èerv sa<br />

pokúsi zastavi rôzne antivírusové a firewallové aplikácie. Na šírenie prostredníc−<br />

tvom zdie¾aných adresárov vyh¾adáva adresáre, ktoré obsahujú vo svojom názve<br />

reazec 'shar', a skopíruje sa do nich pod <strong>na</strong>sledujúcimi me<strong>na</strong>mi:<br />

Microsoft Office 2003 Crack, Working!.exe<br />

Microsoft Windows XP, WinXP Crack, working Keygen.exe<br />

Microsoft Office XP working Crack, Keygen.exe<br />

Porno, sex, oral, a<strong>na</strong>l cool, awesome!!.exe<br />

Porno Screensaver.scr<br />

Serials.txt.exe<br />

KAV 5.0<br />

Kaspersky Antivirus 5.0<br />

Porno pics arhive, xxx.exe<br />

Windows Sourcecode update.doc.exe<br />

Ahead Nero 7.exe<br />

Windown Longhorn Beta Leak.exe<br />

Opera 8 New!.exe<br />

XXX hardcore images.exe<br />

WinAmp 6 New!.exe<br />

WinAmp 5 Pro Keygen Crack Update.exe<br />

Adobe Photoshop 9 full.exe<br />

Matrix 3 Revolution English Subtitles.exe<br />

ACDSee 9.exe<br />

Na šírenie prostredníctvom elektronickej pošty h¾adá e−mailové adresy v súboroch<br />

s <strong>na</strong>sledujúcimi extenziami:<br />

.wab, .txt, .msg, .htm, .shtm, .stm, .xml, .dbx, .mbx, .mdx, .eml,<br />

.nch, .mmf, .ods, .cfg, .asp, .php, .pl, .wsh, .adb, .tbb, .sht,<br />

.xls, .oft, .uin, .cgi, .mht, .dhtm, .jsp<br />

128 PC REVUE 12/2004<br />

Nigel bral svoje vystúpenie v televízii ako správ<strong>na</strong> hviezda<br />

– s <strong>na</strong>dh¾adom. To vydanie vo firme pozeral hádam kadý.<br />

Ale nie pre súaiacich....<br />

Ako viete, <strong>na</strong>ša posila z UK Nigel je ve¾mi dobrý hu−<br />

dobník. Tak sa stalo, e prenikol a do prime time jed−<br />

nej televízie. Ach, joj... Ak pozeráte tie pipíšky, èo si<br />

chcú urva milión za úèas vo vyraïovacej súai s ná−<br />

zvom Dievka za milión, vedzte, e jeden diel bol plne<br />

pod Nigelovou kontrolou. Ten, v ktorom jed<strong>na</strong> zo<br />

Adresy obsahujúce reazec z <strong>na</strong>sledujúceho zoz<strong>na</strong>mu sa pritom nepouijú:<br />

@avp., @foo, @hotmail, @ia<strong>na</strong>, @messagelab, @microsoft, @msn, abuse,<br />

admin, anyone@, bsd, bugs@, cafee, certific, contract@, f-secur,<br />

feste, free-av, gold-certs@, google, help@, icrosoft, info@, kasp,<br />

Linux, listserv, local, news, nobody@, noone@, noreply, ntivi, panda,<br />

pgp, postmaster@, rating@, root@, samples, sopho, spam, support,<br />

unix, update, winrar, winzip<br />

Èerv pouíva svoju vlastnú rutinu <strong>na</strong> masové rozposielanie. Správy majú jeden<br />

z <strong>na</strong>sledujúcich predmetov:<br />

Re:<br />

Re: Hello<br />

Re: Thank you!<br />

Re: Thanks :)<br />

Re: Hi<br />

:)<br />

:))<br />

Jedno z <strong>na</strong>sledujúcich tiel:<br />

Meno prílohy je jedno z:<br />

Price<br />

price<br />

Joke<br />

.exe<br />

.scr<br />

.com<br />

.cpl<br />

s niektorou z <strong>na</strong>sledujúcich extenzií:<br />

Èerv pouíva vo svojich výkonných súboroch rôzne ikony. Okrem toho obsahuje<br />

zoz<strong>na</strong>m 145 odkazov, z ktorých sa pokúša stiahnu súbor a hneï ho aj spusti.<br />

V èase písania tohto opisu sú u všetky tieto linky nefunkèné. Win32/Bagle.AS<br />

obsahuje backdoor beiaci <strong>na</strong> TCP porte 81. S hrdosou konštatujem, e NOD32<br />

detegoval Win32/Bagle.AS rozšírenou heuristikou.<br />

Na záver vám všetkým prajem ŠTAVES+ŠNR (v preklade šastné a veselé a šastný<br />

nový rok).... Do vírenia v roku 2005!<br />

Peter Kováè<br />

súaiacich spievala dobre, len chudák Nigel hral<br />

pod¾a porotkyne úplne mimo toho, èo tá blon−<br />

dínka spievala. Nigel je však prive¾ký profík, aby<br />

sa ho také nieèo dotklo. Take všetkým pekne<br />

zamával.<br />

Ak sa mám ohliadnu spä a vyhodnoti tento<br />

rok z h¾adiska vírusov, je to takpovediac dos mo−<br />

notematická záleitos. Staèí mi <strong>na</strong> to pár slov:<br />

èervy, èervy a zas samé èervy. Pokia¾ máte pocit, e<br />

tento rok je to o samých „bágloch“ a „netska−<br />

joch“, máte pravdu. Peklo vojny medzi autormi<br />

týchto dvoch, u nás vo firme „skutoène ob¾úbe−<br />

ných“ infiltrácií síce u pominulo, no ešte stále sa<br />

jednotlivé kúsky z týchto rodín prejavujú pomerne<br />

slušnými epidémiami. Okrem aférok plynúcich zo<br />

zamest<strong>na</strong>nia Bennyho z 29A pri vývoji Zoner anti−<br />

virusu a Sve<strong>na</strong> Jascha<strong>na</strong> v ïalšej bezpeènostnej<br />

firme sa veci zaèali hýba aj v Rusku. Tam toti<br />

klepli po prstoch Jevgenijovi Suchovovi, mimocho−<br />

dom, aj èlenovi 29A <strong>na</strong> mne neznámy úväzok. Za <strong>na</strong>pí−<br />

sanie dvoch vírusov, ktoré sa vôbec nerozšírili, mu <strong>na</strong>−<br />

parili pokutu 3000 rub¾ov.<br />

Poslednú ve¾kú epidémiu vyvolal Win32/Bagle.AS.<br />

Take prinášame jeho opis:

S E R V I S<br />

Tipy a triky pre Windows<br />

PROBLÉMY S WINDOWS<br />

UPDATE (XP)<br />

Mono sa vám u niekedy stalo, e ste <strong>na</strong>vštívili interneto−<br />

vú stránku Windows Update, aby ste si stiahli <strong>na</strong>jnovšie<br />

záplaty <strong>na</strong> svoj systém Windows XP, ale iadne záplaty ste<br />

tam ne<strong>na</strong>šli, hoci tam by mali (<strong>na</strong>príklad po èistej inštalá−<br />

cii Windows). Problém môe by v <strong>na</strong>staveniach jazyka<br />

programu Internet Explorer.<br />

Obr. 1<br />

Spustite Internet Explorer a zvo¾te Nástroje | Monosti<br />

siete internet a <strong>na</strong> záloke Všeobecné kliknite <strong>na</strong> tlaèid−<br />

lo Jazyky. Ak sa v otvorenom dialógovom okne Poradie<br />

jazykov nijaký ne<strong>na</strong>chádza, kliknite <strong>na</strong> Prida a pridajte<br />

jazyk vami pouívanej verzie Windows XP (obr. 1). Re−<br />

štartujte Internet Explorer.<br />

Ak sa vám stiahnuté záplaty nepodarí <strong>na</strong>inštalova, chy−<br />

ba môe by v poškodenom adresári Windows \ Sys−<br />

tem32 \ CatRoot2. Na odstránenie tohto problému staèí<br />

adresár CatRoot2 premenova <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> CatRoot2<br />

OLD. Nepomý¾te si ho však s adresárom Windows \<br />

System32 \ CatRoot.<br />

INŠTALÁCIA WINDOWS XP<br />

Ak ste sa niekedy pokúšali <strong>na</strong>inštalova Windows XP a pri<br />

inštalácii ste chceli vytvori oddiel FAT32 väèší ako 32 GB,<br />

urèite ste <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> problém. V Inštalátore Windows XP<br />

je toti zámerne obmedzené vytváranie oddielov FAT32<br />

väèších ako 32 GB, èím vás Microsoft núti prejs <strong>na</strong> súbo−<br />

rový systém NTFS. Našastie sa toto obmedzenie dá obís.<br />

Najprv si musíte zaobstara bootovaciu disketu systé−<br />

mu Windows 98 obsahujúcu program fdisk. Môete si ju<br />

vytvori <strong>na</strong> poèítaèi s Windows 98 alebo stiahnu z inter−<br />

netu rôzne modifikované verzie. Nabootujte z tejto diske−<br />

ty a programom fdisk rozde¾te disk <strong>na</strong> poadované oddie−<br />

ly. Môete vytvori oddiely FAT32 a do ve¾kosti 120 GB.<br />

Reštartujte poèítaè a <strong>na</strong>formátujte vytvorené oddiely. Te−<br />

raz môete <strong>na</strong>bootova z inštalaèného CD a zaèa inštalá−<br />

ciu. Keï vám inštalátor ponúkne prerozdelenie disku a vy−<br />

tváranie oddielov, vyberte poslednú monos a <strong>na</strong>inštaluj−<br />

te Windows XP <strong>na</strong> existujúci oddiel.<br />

OBMEDZENIA POMOCNÍKA<br />

HTML (XP)<br />

Formát pomocníka HTML nie je a taký bezpeèný, ako by<br />

sa mohol zda, o èom svedèia aj niektoré nájdené bezpeè−<br />

nostné chyby. Pomocou systémovej politiky je však moné<br />

špecifikova, ktoré súbory pomocníka môu spúša exter−<br />

né programy alebo externé súbory s pomocníkom a zvýši<br />

tak aspoò trochu bezpeènos systému. Nastavenie, samo−<br />

zrejme, vyaduje práva administrátora.<br />

130 PC REVUE 12/2004<br />

Povolenie spúšania externých programov v urèitých<br />

umiestneniach<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \<br />

SOFTWARE \ Policies \ Microsoft \ Windows \ System<br />

a vytvorte v nej novú poloku s názvom HelpQualified−<br />

RootDir. Priraïte jej hodnotu %windir%\help; %windir<br />

%\pchealth\helpctr; %program files%, prípadne môete<br />

prida cesty k dôveryhodným adresárom (len <strong>na</strong> lokálnom<br />

poèítaèi), oddelené bodkoèiarkou.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Policies \<br />

Microsoft \ Windows \ System]<br />

Názov: HelpQualifiedRootDir<br />

Typ: REG_SZ (textová poloka)<br />

Hodnota: %windir%\help; %windir%\pchealth\helpctr;<br />

%program files%<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Zakázanie spúšania externých programov pre všetky<br />

súbory pomocníka<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \<br />

SOFTWARE \ Policies \ Microsoft \ Windows \ System a vy−<br />

tvorte v nej novú poloku s názvom HelpQualifiedRoot−<br />

Dir. Priraïte jej prázdnu hodnotu (obr. 2).<br />

Obr. 2<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Policies \<br />

Microsoft \ Windows \ System]<br />

Názov: HelpQualifiedRootDir<br />

Typ: REG_SZ (textová poloka)<br />

Hodnota: (iad<strong>na</strong> hodnota)<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows. Ak sa pouívate¾<br />

pokúsi vyko<strong>na</strong> v súbore s pomocníkom operáciu, ktorá<br />

nie je povolená, operácia sa nevykoná a nezobrazí sa ani<br />

chybové hlásenie.<br />

KONZOLA NA ZOTAVENIE (XP)<br />

Konzola <strong>na</strong> zotavenie (Recovery console) je príkazový ria−<br />

dok (podobný DOS−u), ktorý umoòuje vykonáva viacero<br />

operácií týkajúcich sa opravy a obnovenia systému, ak<br />

nemono <strong>na</strong>bootova Windows XP štandardným spôso−<br />

bom. Ak nie je moné dosta sa ani do núdzového reimu,<br />

pouitie konzoly <strong>na</strong> zotavenie je jediná monos.<br />

Pouitím konzoly <strong>na</strong> zotavenie môete <strong>na</strong>príklad:<br />

kopírova, premiestòova, maza a premenováva systé−<br />

mové súbory a adresáre<br />

opravi boot sector súborového systému a Master Boot<br />

Record (MBR)<br />

aktivova a deaktivova zariadenia spúšané pri štarte<br />

systému<br />

vytvára a formátova oddiely <strong>na</strong> disku<br />

Konzolu <strong>na</strong> zotavenie môete v prípade potreby spúša<br />

z bootovate¾ného inštalaèného média od systému Win−<br />

dows XP, lepšie riešenie je však jej inštalácia a pridanie do<br />

boot menu, èím k nej získate rýchlejší prístup a nebudete<br />

pritom potrebova inštalaèné médium systému Windows XP.<br />

Inštalácia konzoly <strong>na</strong> zotavenie je pomerne jednoduchá a<br />

zaberie asi 7 MB miesta <strong>na</strong> disku. Vlote inštalaèné médium<br />

systému Windows XP do CD−ROM mechaniky a zadajte Štart<br />

| Spusti | X:\I386\winnt32.exe /cmdcons (kde X je oz<strong>na</strong>−<br />

èenie vašej CD−ROM mechaniky) a postupujte pod¾a pokynov<br />

inštalátora. Po reštarte vám pribudne v boot menu poloka<br />

Konzola <strong>na</strong> zotavenie systému Windows XP. Na pouívanie<br />

konzoly <strong>na</strong> zotavenie potrebujete práva administrátora.<br />

VYLÚÈENIE APLIKÁCIE Z PONUKY<br />

ŠTART (XP)<br />

Odkaz <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú aplikáciu môete z ¾avého ståpca Ponuky<br />

štart vo Windows XP, kde sa zobrazujú <strong>na</strong>jèastejšie pouí−<br />

vané aplikácie, odstráni kliknutím pravým tlaèidlom a zvole−<br />

ním Odstráni z tohto zoz<strong>na</strong>mu (obr. 3). No ak budete apli−<br />

káciu aj <strong>na</strong>ïalej pouíva, po istom èase sa vám v Ponuke<br />

štart opä objaví. Jediným riešením je editácia registrov.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \<br />

SOFTWARE \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ Exlo−<br />

rer \ FileAssociation a v nej textovú poloku s názvom Add−<br />

RemoveApps. Editujte túto poloku a k jej hodnote doplòte<br />

názov spustite¾ného súboru aplikácie, ktorá sa má vylúèi<br />

z Ponuky štart. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft<br />

\ Windows \ CurrentVersion \ Explorer \ FileAssociation]<br />

Názov: AddRemoveApps<br />

Typ: REG_SZ (textová poloka)<br />

Hodnota: názov spustite¾ného súboru<br />

OBMEDZENIE ZÁPISU<br />

NA ZARIADENIA USB (XP)<br />

Ak pracovná stanica s Windows XP obsahuje porty USB,<br />

pouívate¾ k nim môe jednoducho pripoji nejaké zaria−<br />

denie USB (k¾úè USB, MP3 prehrávaè) a odnies si neiada−<br />

né súbory, èo predstavuje isté bezpeènostné riziko. No ak<br />

je vo Windows XP <strong>na</strong>inštalovaný Service Pack 2, je moné<br />

editáciou registrov pouívate¾om zabráni v zápise <strong>na</strong> za−<br />

riadenia USB.<br />

V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE<br />

\ SYSTEM \ CurrentControlSet \ Control a v nej k¾úè Sto−<br />

rageDevicePolicies (ak neexistuje, vytvorte ho). Vytvorte<br />

v òom novú poloku DWORD s názvom WriteProtect a pri−<br />

raïte jej hodnotu 1 (decimálne).<br />

Ak budete chcie zápis <strong>na</strong> zariadenia USB opä povoli,<br />

staèí poloku DWORD WriteProtect z registrov vymaza.<br />

Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.<br />

Nastavenie:<br />

Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \<br />

CurrentControlSet \ Contros \ StorageDevicePolicies]<br />

Názov: WriteProtect<br />

Typ: REG_DWORD<br />

Hodnota: 1<br />

Igor Kulman<br />

Obr. 3

DVD okienko<br />

SCREAM 3<br />

FILM: Ïalšia aká ra<strong>na</strong> západným<br />

imperialistom! Scary movie to do−<br />

tiahol podobne ako Terminátor a<br />

do 3. dielu. Cindy Campbell medzi−<br />

tým u skonèila školu a pracuje ako<br />

televíz<strong>na</strong> moderátorka, ktorá sa za−<br />

oberá investigatívnou ur<strong>na</strong>listikou<br />

v jednej nemenovanej, ale o to<br />

chaotickejšej televíznej stanici. Me−<br />

dzitým, akoby mimochodom, sa zú−<br />

èastòuje <strong>na</strong> parodovaní filmov ako<br />

Signs, Matrix, 8th Mile a mnohých<br />

ïalších. Ako je to vo filmových pa−<br />

ródiách zvykom, objaví sa tu aj pár<br />

hviezd, ktoré si sami zo seba boha−<br />

pusto uahujú. Uvidíte dokonca aj<br />

<strong>na</strong>jznámejšiu obe plastickej chirurgie a amerického justièného systému. Pre<br />

kadý prípad vo filme uvidíte aj inváziu mimozemšanov, ktorí nevedia otvára<br />

dvere a majú aj ïalšie zaujímavé vlastnosti. Hoci film nemá nijaké hlboké posol−<br />

stvo, pozor <strong>na</strong> trhliny v bránici. Smiech je zaruèený.<br />

DVD: Bonusov sa <strong>na</strong> disku <strong>na</strong>chádza slušné mnostvo. Okrem trailera sú to<br />

zmazané a pôvodné scény, alter<strong>na</strong>tívny koniec, dokument z <strong>na</strong>táèania, od¾ahèená<br />

verzia dokumentu z <strong>na</strong>táèania, zakoktania a pokazené scény... Skrátka, celá zápla−<br />

va bonusov. Na disku sa <strong>na</strong>chádzajú aj dva trailery. Prvý z nich je <strong>na</strong> film Pre−<br />

zumpcia viny, druhý <strong>na</strong> Chouchou – Miláèik Paría.<br />

Scary movie 3<br />

Rok výroby: USA 2003 Dåka: 84 min., skutoèná 80 min. Réia: David Zucker<br />

Kamera: Mark Irwin Hudba: James L. Ve<strong>na</strong>ble Hrajú: An<strong>na</strong> Fairs, Anthony<br />

Anderson, Leslie Nielsen, Camryn Manheim, Simon Rex, George Carlin, Charlie<br />

Sheen, Queen Latifah a ïalší Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos: 8,3 GB Zvuk:<br />

anglický, èeský a maïarský, Dolby Digital 5.1 Titulky: èeské, slovenské, maïar−<br />

ské a anglické<br />

KAMOŠ<br />

FILM: Kristofer má dvadsaštyri rokov<br />

a pracuje ako lepiè plagátov. Okrem<br />

toho je náruivý amatérsky filmár. Ne−<br />

ustále <strong>na</strong>táèa svoj ivot videokamerou<br />

a vedie si takýmto spôsobom video−<br />

denník. Pri filmovaní skoku kamaráta<br />

z ok<strong>na</strong> televízie <strong>na</strong> úteku pred ochran−<br />

kou stratí nieko¾ko svojich kaziet, ktoré<br />

sa <strong>na</strong>koniec dostanú do rúk producen−<br />

ta. Ten mu <strong>na</strong>vrhne spoluprácu. Kristo−<br />

ferove denníky, jeho osudy a osudy<br />

jeho priate¾ov sa stávajú dôverne zná−<br />

mymi, Kristofer a jeho priatelia sa stá−<br />

vajú celebritami. Tým sa však menia aj<br />

¾udia okolo neho a vzahy s nimi. To dá<br />

Kristoferovi šancu zisti, kto je skutoè−<br />

ným priate¾om.<br />

DVD: Bonusov je tu v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim filmom minimum. Sú to u<br />

tradièné fotografie z filmu, ktorých je 29, a nechýbajú ani trailery – tentoraz <strong>na</strong><br />

filmy It's About Love a Spy Kids 3D.<br />

Buddy<br />

Rok výroby: Nórsko 2003 Dåka: 100 min., skutoèná 101 min. Réia: Morten<br />

Tyldum Scenár: Lars Gutmestad Kamera: Jon Andreas Andresen Hudba: Lars<br />

Lillo−Stenberg Hrajú: Nicolai Cleve Broch, Pia Tjelte, Aksel Hennie, Anders<br />

Baasmo Christiansen, Janne Formoe a ïalší Distribútor: SPI Slovakia Ve¾kos:<br />

4,6 GB Zvuk: nórsky a èeský, Dolby Digital 5.1 Titulky: èeské, slovenské<br />

a maïarské<br />

Peter Kováè<br />

KNINÉ NOVINKY<br />

OPENOFFICE.ORG 1.1<br />

Uívate¾ská príruèka<br />

S E R V I S<br />

OpenOffice.org je plnohodnotný kancelársky balík, v ktorom<br />

môete vytvára texty, tabu¾ky, prezentácie a obrázky a uklada<br />

ich vo formátoch bených v Microsoft Office, aby boli èitate¾né<br />

i pre uívate¾ov tejto zatia¾ <strong>na</strong>jrozšírenejšej platenej elektronic−<br />

kej kancelárie. V tejto publikácii sa OpenOffice.org <strong>na</strong>uèíte in−<br />

štalova v systémoch Linux i Windows (prílohou knihy je CD<br />

s kompletnými inštalaènými súbormi) a zvládnete prácu s jeho<br />

jednotlivými aplikáciami.<br />

Autor: SuSE Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 168 Ce<strong>na</strong> s CD: 249 Sk<br />

MICROSOFT WORD 2003<br />

Podrobná uívate¾ská príruèka<br />

Microsoft Word u dávno nie je len inteligentný písací stroj,<br />

ktorý umoòuje pohodlné opravy textu a dáva pozor <strong>na</strong> prekle−<br />

py. Aby ste mohli pri svojej práci pohodlne vyuíva maximum<br />

jeho moností, vychádzame vám v ústrety knihou skúseného<br />

autora a školite¾a, ktorá sa podrobne venuje nielen základnej<br />

práci s programom, ale i zloitejším úlohám, ako je tvorba rov−<br />

níc a grafov, pouívanie polí alebo import dát z iných aplikácií<br />

(<strong>na</strong>pr. tabuliek a grafov z Excelu).<br />

Autor: Milan Bro Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet strán: 392 Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

MICROSOFT EXCEL 2003<br />

Podrobná uívate¾ská príruèka<br />

Excel je dnes u neodmyslite¾nou výbavou kadého pouívate¾−<br />

ského poèítaèa, podobne ako <strong>na</strong>príklad textový procesor Word.<br />

Podrobná príruèka od jedného z <strong>na</strong>jskúsenejších autorov<br />

príruèiek a sprievodcov ku kancelárskym programom <strong>na</strong> trhu<br />

vás oboznámi so všetkými dôleitými nástrojmi a monosami<br />

Excelu 2003 a <strong>na</strong>uèí vás všetko, èo potrebujete <strong>na</strong> jeho vyuitie<br />

v kadodennej kancelárskej alebo súkromnej praxi.<br />

Autor: Milan Bro Vydavate¾: COMPUTER PRESS Poèet<br />

strán: 384 Ce<strong>na</strong>: 399 Sk<br />

Objednávky: distribucia@cpress.sk<br />

PRAKTICKÝ JAVASCRIPT<br />

Táto kniha je urèená všetkým webovým dizajnérom, ktorí chcú<br />

svoje webové stránky obohati o rôzne dy<strong>na</strong>mické prvky, vytvára−<br />

né pomocou JavaScriptu. V deviatich kapitolách tejto knihy webo−<br />

vý dizajnér nájde vyše 130 uitoèných tipov, ktoré môe ihneï<br />

vloi do svojej webovej stránky. Skripty tu uvedené zahàòajú azda<br />

všetky praktické oblasti pouitia <strong>na</strong> webe.<br />

Autor: Pavel Kout Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Zoner press<br />

Poèet strán: 325 Ce<strong>na</strong>: 318 Sk<br />

LINUX REDHAT (7.3 A 8.0) V KANCELÁØI A DOMA<br />

aneb Operaèní systém a office zdarma a legálnì<br />

Táto kniha chce by vaším pomocníkom pri inštalácii, konfigurá−<br />

cii a pouívaní Linuxu RedHat <strong>na</strong> benej uívate¾skej úrovni hlav−<br />

ne v kancelárskej a domácej praxi. Opisuje, ako si s minimálnymi<br />

fi<strong>na</strong>nènými nákladmi zaobstara a skonfigurova softvérové vyba−<br />

venie <strong>na</strong> úrovni súèasných štandardov. Text je urèený tak pre úpl−<br />

ných zaèiatoèníkov, ako i pre pokroèilých uívate¾ov, ktorí majú<br />

skúsenosti s MS Windows a chcú vyskúša iný operaèný systém.<br />

Autor: Miroslav Milda Distribútor: ANIMA Vydavate¾: Kopp <br />

Poèet strán: 160 Ce<strong>na</strong>: 237 Sk<br />

SÉRIOVÁ KOMUNIKACE VE WIN 32<br />

Pri èítaní knihy urèite väèšinu èitate¾ov <strong>na</strong>padne: Preèo taký zloitý<br />

prístup k ovládaniu modemu? Však <strong>na</strong> vytoèenie èísla úplne postaèí<br />

príkaz ATD a hotovo. Prepnú spôsob vytáèania<br />

èísla <strong>na</strong> tónovú alebo pulzovú vo¾bu mono tie ve¾mi jednoduchým<br />

spôsobom. To všetko je pravda, ale neplatí to pre všetky zariadenia<br />

triedy modem všeobecne, a preto tento prístup nemusí vdy spo−<br />

¾ahlivo fungova pre všetky typy a varianty modemov.<br />

Autor: Václav Vacek Distribútor: ANIMA Vydavate¾: BEN <br />

Poèet strán: 128 Ce<strong>na</strong>: 316 Sk<br />

Objednávky: anima@anima.sk, tel.: 055/6011262<br />

U AJ V SLOVENÈINE!!! U AJ V SLOVENÈINE!!!<br />

12/2004 PC REVUE 131

S E R V I S<br />

Èo by ste mali vedie o MS Office 2003 Service Pack 1<br />

Prvý opravný balík pre Microsoft Office 2003 obsahuje<br />

okrem všetkých záplat uvo¾nených po vydaní balíka prog−<br />

ramov aj viaceré zlepšenia kancelárskeho softvéru.<br />

Zahrnutie opráv chýb a bezpeènostných nedostatkov je<br />

u tradícia. Nezaškodí však zopakova si, ktoré záplaty sú<br />

pouité. Aktualizácia Excel 2003 nesúca oz<strong>na</strong>èenie<br />

KB834691 opravuje chybu, ktorá za urèitých okolností môe<br />

spôsobi vrátenie nesprávnych hodnôt pri pouití funkcií<br />

RAND, RANDBETWEEN, SLOPE, INTERCEPT, FORECAST<br />

a STEYX. Aktualizácia s oz<strong>na</strong>èením KB828041 odstraòuje<br />

PORADÒA<br />

ÈO JE TO FAT?<br />

Q: Nevedeli by ste mi poradi nejaké stránky, kde by<br />

som <strong>na</strong>šiel štruktúrovaný opis FAT? Èo je FAT, z èoho sa<br />

skladá... Mono lepšie by boli stránky, kde sú aj nejaké<br />

source code k FAT 32. Ale ïakujem u dopredu za kadý<br />

link. Ïakujem. Jano Peti<br />

A: Skúste <strong>na</strong>pr. toto: http://<strong>www</strong>.google.sk/search?hl<br />

=sk&q=about+fat32&btnG=Vyh%C4%BEada%C5%<br />

A5+v+Google&meta=<br />

Je toho viac, mono <strong>na</strong> rozbeh postaèia tieto:<br />

http://<strong>www</strong>.on−time.com/index.html?page=rtfiles.htm<br />

http://home.no.net/tkos/info/fat.html<br />

http://freedos−32.sourceforge.net/fat.html#3<br />

LAN A PRIPOJENÉ POÈÍTAÈE<br />

Q: Doma máme sie LAN − 1 pripojenie <strong>na</strong> inet (DSL),<br />

toto rozde¾uje router <strong>na</strong> 7 poèítaèov (kadý má pridele−<br />

nú pevnú IP od routera). Ja by som potreboval <strong>na</strong>miesto<br />

jedného poèítaèa da ïalší router a pripoji <strong>na</strong>ò 2 PC.<br />

Zároveò však potrebujem, aby jeden z týchto poèítaèov<br />

(pod týmto druhým routerom) nebol iadnym spôsobom<br />

vidite¾ný <strong>na</strong> sieti (aby to skrátka vyzeralo, e tam ten<br />

jeden ani nie je, za iadnych okolnosti sa ani nemôe da<br />

identifikova, e je zapojený). Dá sa toto vôbec nejakým<br />

spôsobom urobi? Ak áno, mohli by ste mi <strong>na</strong>písa ako?<br />

(Napr. èi nieèo nejako <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> routeri, èi u firewall,<br />

alebo softvérový firewall priamo <strong>na</strong> tom PC...) Verím, e<br />

mi pomôete, lebo máte urèite väèšie skúsenosti so<br />

sieami ako ja. Ve¾mi pekne ïakujem za radu. S pozdra−<br />

vom Filip.<br />

A: V princípe a teoreticky to všetko moné je. Potre−<br />

bujem však vedie podrobnejšie informácie:<br />

− pouite OS <strong>na</strong> PC<br />

− disponibilné fi<strong>na</strong>ncie <strong>na</strong> firewall<br />

Asi <strong>na</strong>jjednoduchšie je aktivova firewall priamo v OS<br />

(v prípade Windows XP so SP2), <strong>na</strong>stavi pevné IP <strong>na</strong> PC<br />

(iadne pride¾ovanie DHCP serverom, ani vstavaným<br />

v routeri), rozdeli ¾udí do skupín a <strong>na</strong> firewalle <strong>na</strong> prí−<br />

slušnom PC zakáza niektoré sluby (<strong>na</strong>pr. ICMP, vstup<br />

<strong>na</strong> všetky porty a pod.). Ešte lepšie riešenie je poui<br />

samostatný, <strong>na</strong>pr. linuxový firewall, kde sa dá jednodu−<br />

cho <strong>na</strong>stavi zákaz všetkých „poiadaviek“ smerujúcich<br />

„dnu“ <strong>na</strong> príslušnej sieovej karte.<br />

Táto téma je trochu zloitejšia <strong>na</strong> podrobné vysvet¾o−<br />

vanie týmto spôsobom, ostatne existuje aj dostatok lite−<br />

ratúry a k dispozícii sú aj školenia èi špecializované ser−<br />

visy (pomerne drahé riešenie ☺). No pod¾a niektorých<br />

skúseností sa poèítaè úplne „zakry“ nedá – aj chránený<br />

dáva odozvu (iný „ping“ posiela nedostupný a chránený<br />

PC), posiela maily a urèitým spôsobom komunikuje...<br />

Take závisí u len od toho, preèo chcete poèítaè takto<br />

schova...<br />

PÁR PROBLÉMOV A OTÁZOK<br />

Q: Mám pár problémov a otázok:<br />

1. Chcem upgradova svoje CPU <strong>na</strong> poèítaèi. Mám 1,1<br />

GHz Intel Celeron. Aký upgrade by mi šiel? Mám 2× 128<br />

MB RAM, ale neviem, èi <strong>na</strong> tom záleí.<br />

134 PC REVUE 12/2004<br />

problém v aplikáciách Word 2003, Excel 2003 a PowerPoint<br />

2003, ku ktorému dochádza pri otváraní súboru uprave−<br />

ného a uloeného v programe z balíka Office 2000. Pre òu<br />

èasto dochádzalo pri uloení súboru k strate grafických prv−<br />

kov. Záplata KB830000 opravuje moné zmrznutie Word<br />

2003 pri uloení alebo automatickom uloení súboru.<br />

Ïalšie zlepšenia mono nájs pri zaz<strong>na</strong>menávaní jednotli−<br />

vých poloiek v kalendári programu Outlook, pri vytváraní<br />

grafu v Exceli, odosielaní e−mailov vo formáte RTF z Wordu<br />

a ïalšie minoritné zlepšenia v bezpeènosti a stabilite.<br />

2. Môe môj poèítaè ma Win XP a aj Win 98?<br />

3. Tie dve stránky gamesov by vás nezabili.<br />

4. Ste <strong>na</strong>j... èasopis o PC <strong>na</strong> trhu.<br />

5. Posielam do PORADNE, ale neviem èi posielam <strong>na</strong><br />

dobrý e−mail.<br />

6. Uverejnite to. Bolo by príma vidie svoje meno<br />

v takom super èasáku.<br />

7. Pozdravujem. Váš stály èitate¾ Mayo<br />

A: 1. Záleí hlavne <strong>na</strong> vašej MB ☺. Akú máte èipovú súpra−<br />

vu, akú z<strong>na</strong>èku MB a ko¾ko chcete investova? Osobne som<br />

však skeptický, pretoe sa predávajú u len novšie CPU <strong>na</strong><br />

báze P4, ktoré vám urèite vo vašej MB s P III/Celeronom ne−<br />

budú pracova. Mimochodom, viac v manuáli k MB...<br />

2. Áno, a nielen. Teoreticky aj 30 rôznych OS. Otáz−<br />

kou ostáva len dôvod, èo vás vedie k zakúpeniu licencie<br />

<strong>na</strong> Win 98 a aj <strong>na</strong> Win XP?<br />

3. Mòa nie, ale niektorých áno ☺. Ve¾mi chýbajú?<br />

4. Vïaka, to nás teší. Budeme sa s<strong>na</strong>i aj <strong>na</strong>ïalej.<br />

5. Dobrý, keï došlo...<br />

6. ☺ Tak pod stromèek, dobre? Skúsim vybavi...<br />

7. Aj ja.<br />

EZ DRIVE USB 2.0 FASH DISK<br />

512 MB – CHYBNÝ BOOT SEKTOR<br />

Q: Môete mi, prosím, pomôc? Programom (DiskSafe)<br />

dodávaným k disku USB som vytváral èas kapacity chrá−<br />

nenej heslom a odvtedy sa disk nedá <strong>na</strong>formátova <strong>na</strong><br />

495,9 MB, ako to bolo, kým mi nezaèalo ponúka len<br />

987 MB pri formátovaní vo Windows, èo je zjavne chyb−<br />

ná kapacita. Ako, prípadne akým softvérom by som<br />

mohol opravi boot sektor? Pretoe si myslím, e ten<br />

údaj je zapísaný v òom. U si s tým neviem da rady.<br />

Pouívam OS Windows Me. Ïakujem vám za pomoc,<br />

s pozdravom ostáva Miroslav Šoltís<br />

A: Skúste pripoji disk <strong>na</strong> iný OS, konkrétne Linux s jad−<br />

rom 2.4.25 a novším dokáe <strong>na</strong>novo rozdeli príslušný<br />

disk a odstráni aj zašifrovanú oblas. Prípadne pod<br />

WinXP skúste poui novšiu verziu programu, nájdete ju<br />

<strong>na</strong> internete.<br />

Q: Ïakujem, daný k¾uè (EZ Drive USB 2.0 Flash Disk 512<br />

MB) som reklamoval a vymenili mi ho za iný typ (problém<br />

spôsobil dodávaný softvér <strong>na</strong> vytvorenie privacy partície<br />

vo verzii 1.5), ACER Handy Steno HT202 512MB USB2.0<br />

Azda to pomôe iným, ktorí sa stretli s podobným<br />

problémom, <strong>na</strong>priek tomu by som rád vedel, ako sa to<br />

dá rieši. Rád by som sa vás ešte spýtal, preèo poèas zapi−<br />

sovania <strong>na</strong> Acer Handy Steno HT202 akoby prestalo zapi−<br />

sovanie prebieha (okienko s info o kopírovaní je stále <strong>na</strong><br />

ploche, akoby zapisovanie prebiehalo) a asi po minúte sa<br />

to znovu rozbehne (kontrolka <strong>na</strong> USB Flash disku stále<br />

svieti) a tesne pred koncom sa to zopakuje, následne<br />

úspešne dokonèí zapisovanie. Môe to by zapisovaním<br />

do vyrovnávacej pamäte?<br />

Môj PC: AMD K6−2 300 MHz pretaktovaný <strong>na</strong> 350<br />

MHz, MB PC Chips PC−100 (USB1.1), 192 MB SDRAM,<br />

HDD Samsung 10 GB, GeForce4 MX 440 64 MB DDR<br />

(pridobrá pre tento PC ☺), OS: Windows Me. V krátkom<br />

èase plánujem kúpu nového PC s P4. S pozdravom<br />

Miroslav Šoltís<br />

Pre pouívate¾a je však pravdepodobne <strong>na</strong>jdôleitejšie<br />

pridanie filtra nevyiadanej pošty do programu Outlook<br />

2003. V òom sú obsiahnuté základné podmienky <strong>na</strong> odfil−<br />

trovanie spamu. Jednu èas filtra tvoria definície dodané<br />

Microsoftom, potreba „uèi“ filter spamu však ostala aj<br />

<strong>na</strong>ïalej. A tak si kadý pouívate¾ bude musie vyhradi<br />

urèitý èas, po ktorom zaène filter pracova tak, e prepus−<br />

tí iba minimum nevyiadanej pošty.<br />

Michal Holeš<br />

A: Vo vašom prípade je <strong>na</strong> 90 % zodpovedná MB – z<strong>na</strong>è−<br />

ka a typ si vyslovene s novým USB Flash diskom, ia¾,<br />

nerozumejú. Skúste disk zapoji <strong>na</strong> inom PC, mal by pra−<br />

cova správne (ak sa medzitým nepokazil ☺). ia¾, lepšie<br />

vám vo vašej situácii neporadím.<br />

ATX ZDROJ<br />

Q: Potreboval by som s nieèím poradi. Odišiel mi <strong>na</strong><br />

základnej doske systém, ktorý spí<strong>na</strong> ATX zdroj. Po zap−<br />

nutí vypí<strong>na</strong>èa ne<strong>na</strong>behne. Zdroj po manuálnom zapnu−<br />

tí ide, take s tým nie je problém a vypí<strong>na</strong>è je takisto<br />

v poriadku. Chcem sa spýta, èi sa to dá nejakým spô−<br />

sobom opravi alebo aspoò vedie, èo vlastne odišlo.<br />

Vïaka. Robo<br />

A: Uff, s týmto som sa ešte nestretol... Pri ATX zdrojoch<br />

toti neodchádza niè <strong>na</strong> MB, ale samotný zdroj. Ako<br />

viete, e zdroj ide? Ako ho dokáete „manuálne“ zap−<br />

nú? To bolo moné len pri starších AT zdrojoch...<br />

Osobne by som skúsil vymeni zdroj, väèšinou to<br />

pomôe. Ak toti nieèo odišlo <strong>na</strong> MB, jedinou zmyslupl−<br />

nou opravou je iba výme<strong>na</strong> MB.<br />

PROBLÉM PRI SKENOVANÍ<br />

Q: Chcel by som sa vás opýta, preèo mi poèítaè zamà−<br />

za, keï <strong>na</strong>skenujem obrázok s väèším rozlíšením. Keï<br />

skenujem s malým rozlíšením, tak mi nezamàza. Aj som<br />

preinštaloval program a vdy to robí.<br />

Format Wav je audioformát? Ak áno, akú ve¾kos má<br />

jed<strong>na</strong> pieseò v tomto formáte? Je to viac alebo menej<br />

ako MP3? V akom programe by som mohol skonverto−<br />

va MP3 <strong>na</strong> WAV? Pretoe chcel by som nijake tie pes−<br />

nièky ma vo svojom mobile (Siemens CX 65).<br />

Za odpoveï vopred ïakujem<br />

A: 1. Myslím, e k zamàzaniu sme sa u vyjadrovali.<br />

Pod¾a dostupných informácií je chyba:<br />

− v pamäových moduloch (môu by poškodené, ne−<br />

kompatibilné...)<br />

− v ovládaèoch MB a príslušného SW<br />

− v poškodení HW (MB alebo skener)<br />

Riešením je skúsi vymeni RAM, upgrade BIOS−u a in−<br />

štalácia <strong>na</strong>jnovších ovládaèov pre danú MB (hlavne <strong>na</strong><br />

èipovú súpravu), kontrola pouívaného SW (mono <strong>na</strong><br />

<strong>stránkach</strong> výrobcu existuje nejaký patch, ktorý <strong>na</strong>práva<br />

prípadnú chybu v pouívanom SW) a <strong>na</strong>pokon, ak niè<br />

nepomôe, bude chyba v HW – mono pomôe iný ske−<br />

ner alebo iná MB<br />

2. Wav je digitálny audioformát, dokonca bez kom−<br />

presie. To z<strong>na</strong>mená, e hudba v uvedenom formáte je v<br />

<strong>na</strong>jvyššej kvalite (samozrejme, pokia¾ bola grabovaná<br />

priamo z originálneho audio CD) a z toho dôvodu je<br />

ve¾kos príslušných súborov rádovo vyššia ako v MP3 (asi<br />

4−minútová pesnièka môe ma viac ako 80 MB). Na<br />

pouitie do mobilných telefónov sa zvyèajne vyberá len<br />

krátky, pársekundový refrén, ktorý nie je väèší ako 2 MB.<br />

Na konverziu je dostupných ve¾a programov, väèšinou<br />

postaèí <strong>na</strong>pr. cool edit (<strong>na</strong> vyskúšanie zadarmo), ale<br />

odporúèam radšej nájs originálny WAV, pretoe z MP3<br />

<strong>na</strong> WAV je to zvyèajne škoda konvertova.<br />

Daniel Sládek<br />

Nájdete <strong>na</strong> CD REVUE

NEPREDAJNÁ PRÍLOHA – OD JANUÁRA U SAMOSTATNE<br />

IT MAGAZÍN PRE PROFESIONÁLOV technológie & biznis DECEMBER 2004<br />

IBM: „Nechceme, aby boli ¾udia závislí od Microsoftu.“<br />

Spoloènos IBM <strong>na</strong> seminári developerWorks<br />

Live! prezentovala dôvody, preèo investuje<br />

nemalé peniaze do vývoja Linuxu a preèo sa<br />

Mníchov rozhodol prejs <strong>na</strong> Linux. Tomu síce<br />

Microsoft ponúkol cenu za licencie 12 miliónov<br />

USD (pribline 360 miliónov slovenských korún),<br />

kým za Linux musel zaplati 35,7 milió<strong>na</strong> USD<br />

(viac ako jednu miliardu Sk). Mníchovskí radní<br />

páni spolu s a<strong>na</strong>lytikmi však nedokázali predpo-<br />

veda, èi v budúcnosti nebudú musie odvádza<br />

Microsoftu rádovo vyššie poplatky. Z rov<strong>na</strong>kého<br />

dôvodu IBM kooperuje <strong>na</strong> vývoji Linuxu – chcú<br />

toti, aby pouívatelia mali monos výberu a<br />

nemuseli za licencie plati prive¾ké sumy. Ïalším<br />

dôvodom je nezávislos softvérovej výbavy od<br />

platformy – programy od IBM si budú môc<br />

zakúpi pouívatelia pracujúci s platformou Linux<br />

i Microsoft Windows.<br />

Šancou pre Európu má by „digitál<strong>na</strong> revolúcia“<br />

Odborníci predpovedajú Európe dobré vyhliadky<br />

vïaka „digitálnej revolúcii“ a akcelerácii v<br />

oblasti komunikaèných systémov. Dôvodom má<br />

by fakt, e v rámci Európskej únie sú ¾udia,<br />

firmy a inštitúcie u teraz vzájomne tesnejšie<br />

prepojené a lepšie pripravené <strong>na</strong> rozširujúcu sa<br />

globalizáciu. Tvrdí to aj americký vedec Jeremy<br />

Rifkin, venujúci sa výskumu problémov súvisiacich<br />

s budúcnosou. Pod¾a neho rozhodujúcou<br />

úlohou médií je ponúka orientáciu v èoraz<br />

komplexnejšom svete a súèasne dáva k dispozícii<br />

aj priestor <strong>na</strong> reflexiu.<br />

Digitál<strong>na</strong> revolúcia, prejavujúca sa èoraz rýchlejšími<br />

komunikaènými systémami, predstavuje<br />

pre ¾udstvo rov<strong>na</strong>ko výz<strong>na</strong>mný prínos, ako bolo<br />

kedysi vynájdenie písma a kníhtlaèe, zdôrazòuje<br />

Rifkin. Výmenu tovarov vystrieda neustále rastú-<br />

Európske superpoèítaèe sa premenia<br />

<strong>na</strong> jeden klaster<br />

Nový a vcelku zaujímavý projekt vznikol v minulých<br />

týdòoch. Za názvom DEISA (Distributed<br />

European Infrastructure for Supercomputing<br />

Applications) sa skrýva myšlienka spoji<br />

<strong>na</strong>jvýkonnejšie superpoèítaèe, lokalizované <strong>na</strong><br />

území Európy, do jedného klastra. V prvej fáze<br />

projektu budú spojené poèítaèe z výskumného<br />

centra v meste Jülich, výpoètového centra v Garchingu,<br />

poèítaè v inštitúte Maxa Plancka, zameranom<br />

<strong>na</strong> plazmovú fyziku, francúzsky IDRIS/<br />

CNRS (Institut de Développement et des Ressources<br />

en Informatique Scientifique au Centre<br />

Natio<strong>na</strong>l de la Recherche Scientifique) a päticu<br />

uzatvorí talianske Consorzio Interuniversitario<br />

(CINECA). Tu sa však sila nekonèí, do budúcnosti<br />

sa ráta minimálne s ïalšou päticou superpoèítaèov<br />

z Európy. Celkový výpoètový výkon<br />

DEISA by mal dosiahnu 22 teraflops, èím by<br />

sa v súèasnej listine Top 500 zaradil <strong>na</strong> štvrté<br />

ca výme<strong>na</strong> informácií a moností prístupu do jednotnej<br />

celosvetovej siete. Dlhodobý úspech dosiahnu<br />

iba tie spoloènosti, ktoré porozumejú novým<br />

globalizovaným metódam práce. Európska<br />

únia je prvým pokusom v tomto smerovaní a<br />

americký sen o monosti individuálneho úspechu<br />

sa rozpadáva, tvrdí Jeremy Rifkin. V tomto prelomovom<br />

období pripadne médiám mimoriadne<br />

dôleitá úloha. ¼udia toti vo svojej podstate nie<br />

sú pripravení <strong>na</strong> nepretritú záplavu drádiacich<br />

podnetov, impulzov. Neustále sa zvyšujúca akcelerácia<br />

plodí netrpezlivos a stres a súèasne potláèa<br />

súcit, ktorý je ve¾mi, priam elementárne dôleitý<br />

<strong>na</strong> trvalé zlepšovanie ivotných podmienok.<br />

A práve tu musia médiá vytvori deom<br />

priestor a èas <strong>na</strong> rozmýš¾anie, aby sa dokázali<br />

pripravi <strong>na</strong> výzvy budúcnosti<br />

miesto. Cie¾om však nie je láma rekordy, skôr<br />

pomôc výskumu v Európe spravi ïalší krok<br />

vpred. Nový spojený superpoèítaè tak bude<br />

pozostáva z viac ako 4000 procesorov, ktoré si<br />

budú vymieòa informácie cez GPFS (General<br />

Parallel File System) od spoloènosti IBM. Na<br />

správu úloh a rovnomerné rozloenie výkonu<br />

bol urèený špeciálny grid softvér UNICORE.<br />

Keïe systémy sú vzdialené od seba nieko¾ko<br />

stoviek kilometrov, spo¾ahlivá a bezproblémová<br />

výme<strong>na</strong> dát by mala by umonená cez<br />

výskumnú sie GEANT. Aj keï sme spomenuli,<br />

e prvoradým cie¾om nie je lámanie výkonnostných<br />

rekordov, predsa len stojí za zmienku<br />

súèasný stav. Po dlhom kra¾ovaní bol len nedávno<br />

z trónu zosadený Earth Simulator spoloènosti<br />

NEC z Japonska. Najvýkonnejším superpoèítaèom<br />

v súèasnosti je BlueGene/L od IBM<br />

s výpoètovým výkonom 70 Tflops.<br />

KONSOLIDÁCIA IT<br />

Toto v kruhoch IT dnes azda<br />

<strong>na</strong>jfrekventovanejšie a zároveò<br />

<strong>na</strong>jrozporuplnejšie slovo mono nájs<br />

aj v Slovníku cudzích slov z roku<br />

1966. Vysvet¾uje sa ako „zaistenie,<br />

ustálenie, upevnenie, zjednotenie...“<br />

Je to v podstate pravda, konsolidácia<br />

aj v slovníku IT pomenúva rov<strong>na</strong>ký<br />

cie¾ – zjednotenie platforiem<br />

a procesov, zaistenie stability,<br />

vysokej dostupnosti, ustálenie<br />

úrovne kvality sluieb. Èo všetko<br />

sa dá vlastne konsolidova?<br />

DATAWARE VI.<br />

Pokraèovanie <strong>na</strong> str. 143<br />

Po teoretickom úvode k multidi−<br />

menzionálnym databázam a dátovým<br />

skladom v tretej èasti a ukáke<br />

OLAP a<strong>na</strong>lýzy v prostredí databázy<br />

Oracle 10g pokraèujeme tentoraz<br />

horúcou novinkou, ktorou je<br />

databázový server IBM DB2<br />

vo verzii 8.2 Stinger (predstavíme<br />

ho v samostatnej recenzii v januáro−<br />

vom èísle). Táto databáza umoòuje<br />

budovanie dátových skladov<br />

<strong>na</strong> ve¾mi pokroèilej úrovni. V èlánku<br />

tradiène predstavíme technológie,<br />

postupy a nástroje, licenèná<br />

a cenová politika je mimo záberu<br />

seriálu.<br />

Pokraèovanie <strong>na</strong> str. 140

MAGAZÍN<br />

B E Z P E È N O S <br />

<br />

Vyskúšajte si nový spoofing trik<br />

v Internet Exploreri<br />

V prehliadaèi Internet Explorer bola odhalená ïalšia<br />

bezpeènostná chyba, ktorú mono zaradi do<br />

kategórie spoofing trikov. Chyba umoòuje jednoduchým<br />

spôsobom sfalšova adresu URL, zobrazovanú<br />

pri prejdení myškou <strong>na</strong>d linkou, v status<br />

bare v dolnej èasti prehliadaèa. Chyba spoèíva<br />

v zlom spracovaní odkazu linky.<br />

Aj keï sa po kliknutí v riadku s adresou zobrazí<br />

skutoèná stránka, môe dôjs v niektorých<br />

prípadoch k nepozornosti, a ak sa táto chyba<br />

spojí s dobre preparovanou falošnou stránkou,<br />

môe pouívate¾ ¾ahko <strong>na</strong>dobudnú dojem, e<br />

sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> správnej stránke. Takto zmanipulova<br />

sa podarilo všetky prehliadaèe vo verzii<br />

6.0.2800.1106 a nišej, takisto je chyba zneuite¾ná<br />

i v programe Outlook Express. Po <strong>na</strong>inštalovaní<br />

SP2 by sa táto chyba nemala objavova.<br />

Cross−Site−Scripting – Gmail<br />

s bezpeènostnou chybou<br />

Pod¾a správy jedného z izraelských médií je moné<br />

èíta e-mailové správy v slube Gmail bez toho,<br />

aby útoèník poz<strong>na</strong>l pouívate¾ské meno a<br />

heslo. Je tu však jeden háèik – útoèník musí<br />

„prinúti“ svoju koris, aby klikla <strong>na</strong> zmanipulovaný<br />

link, ktorý musí by zaslaný <strong>na</strong> danú<br />

webmailovú slubu. Keïe Gmail nefiltruje<br />

skripty ani linky, spúša ich v rov<strong>na</strong>kej bezpeènostnej<br />

zóne, aká je Gmailu pridelená prehliadaèom.<br />

O bezpeènostnej chybe s oz<strong>na</strong>èením<br />

Cross-Site-Scripting bol u Google informovaný<br />

a pracuje <strong>na</strong> odstránení tohto nedostatku.<br />

Crackeri: Crackujeme Red Hat<br />

a Fedoru<br />

Neznámi crackeri sa rozhodli tentoraz zobra<br />

<strong>na</strong> mušku pouívate¾ov operaèných systémov<br />

Linux Red Hat a Fedora a zvolili si ako svoj postup<br />

ve¾mi zaujímavú taktiku. Falošné e-maily<br />

šírené internetom obsahujú varovanie o zneuite¾nosti<br />

oboch operaèných systémov. Zároveò<br />

obsahujú podrobný návod, ako túto bezpeènostnú<br />

chybu „zapláta“. Pod¾a nepodpísaného<br />

e-mailu sa v príkazoch ls a mkdir <strong>na</strong>chádza<br />

chyba, ktorá umoòuje útoèníkovi spustenie<br />

¾ubovo¾ného kódu <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom systéme.<br />

E-mail zároveò vyzýva <strong>na</strong> <strong>na</strong>inštalovanie opravného<br />

patchu. Presne v tejto podobe sa spomí<strong>na</strong>ná<br />

správa šíri internetom:<br />

Dear RedHat user,<br />

Redhat found a vulnerability in fileutils (ls and<br />

mkdir), that could allow a remote attacker to<br />

execute arbitrary code with root privileges. Some<br />

of the affected linux distributions include RedHat<br />

7.2, RedHat 7.3, RedHat 8.0, RedHat 9.0, Fedora<br />

CORE 1, Fedora CORE 2 and not only. It is<br />

known that *BSD and Solaris platforms are NOT<br />

affected.<br />

136 12/2004<br />

The RedHat Security Team strongly advises you to<br />

immediately apply the fileutils−1.0.6 patch. This is<br />

a critical−critical update that you must make by<br />

following these steps: First download the patch<br />

from the Security RedHat mirror:<br />

wget <strong>www</strong>.fedora−redhat.com/fileutils−<br />

1.0.6.patch.tar.gz Untar the patch: tar zxvf fileu−<br />

tils−1.0.6.patch.tar.gz<br />

cd fileutils−1.0.6.patch<br />

make ./inst<br />

Zdroj patchu, server <strong>www</strong>.fedora-redhat.com,<br />

však nie je registrovaný spoloènosou Red Hat,<br />

ale kontaktné dáta sú uvedené <strong>na</strong> pouívate¾a portálu<br />

Yahoo. Adresa s podozrivým súborom sa<br />

môe meni, vyskytli sa u i e-maily s adresou<br />

univerzity v Standforde <strong>www</strong>.standford.edu).<br />

Pod¾a a<strong>na</strong>lýzy samotnej záplaty sa po vyko<strong>na</strong>ní<br />

posledného príkazu <strong>na</strong>inštalujú <strong>na</strong> server<br />

zadné dvierka, vytvorí sa konto bez hesla a zároveò<br />

sa spustí SSH daemon. Spoloènos Red<br />

Hat upozoròuje, e všetky svoje e-maily rozposiela<br />

výhradne podpísané pomocou GPG/<br />

PGP, rov<strong>na</strong>ko sú podpísané i všetky záplaty.<br />

Verifikaèný k¾úè je moné nájs <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.<br />

redhat.com/security/team/key.html.<br />

Hackeri ukradli osobné údaje<br />

1,4 milió<strong>na</strong> ¾udí<br />

Poèítaèoví piráti prenikli do systému University<br />

of California v Berkeley a ukradli èísla sociálnych<br />

poistiek pribline 1,4 milió<strong>na</strong> ¾udí. Spravodajská<br />

agentúra Reuters informovala, e spomí<strong>na</strong>né<br />

osobné dáta sa do rúk hackerov dostali preto, lebo<br />

výskumný tím univerzity práve pracuje <strong>na</strong><br />

projekte zameranom <strong>na</strong> starostlivos o dôchodcov.<br />

Preto má k dispozícii aj databázu s osobnými<br />

údajmi, ako je adresa, telefónne èíslo, dátum<br />

<strong>na</strong>rodenia. Týmito údajmi univerzita disponuje<br />

so súhlasom kalifornskej vlády, ale bez vedomia<br />

¾udí, o ktorých dáta ide. Piráti mali do poèítaèového<br />

systému údajne preniknú ešte koncom<br />

augusta, ale univerzita o tom informovala nedávno.<br />

Najprv sa vedenie vysokej školy usilovalo<br />

s pomocou FBI vypátra útoèníkov a získa<br />

spä ukradnuté dáta.<br />

Bezpeènostná diera v platforme<br />

J2ME<br />

Softvérová platforma Javy pre mobilné telefóny<br />

obsahuje bezpeènostnú dieru, ktorá umoòuje<br />

spracovanie dát i vyuívanie pripojení mobilného<br />

telefónu poèas spustenia aplikácie. Zákerné<br />

midlety sa môu šíri <strong>na</strong>jmä ako vo¾ne dostupné<br />

Java hry, no po štarte a poèas hrania sa <strong>na</strong> pozadí<br />

môu zatia¾ odosiela e-maily, SMS správy,<br />

vyuíva drahé mobilné sluby a zvyšova tak<br />

úèty majite¾a mobilného telefónu. Preto sa odporúèa,<br />

aby ste inštalovali iba aplikácie, ktorých<br />

pôvod poznáte, prípadne sú podpísané vierohodným<br />

certifikátom.

MAGAZÍN<br />

Párty A<strong>na</strong>softu<br />

v z<strong>na</strong>mení ovocia<br />

Na záver roka A<strong>na</strong>soft<br />

APR oslávil so svojimi<br />

zákazníkmi a partnermi<br />

<strong>na</strong>rodeniny v priestoroch<br />

klubu Babylon.<br />

Driac sa sloganu<br />

„Podporujeme Vašu individualitu“<br />

– spoloènis<br />

pripravila pre všetkých<br />

úèastníkov paletu rôznorodých<br />

hier, aktivít<br />

a zábavy. Uvo¾nenú<br />

atmosféru neformálneho<br />

stretnutia <strong>na</strong>vodila Ja<strong>na</strong><br />

Kirschner, umocnili ju<br />

skvelé pochúky kombinované<br />

s ovocím<br />

a hudobné pozadie<br />

brilantne zvládnuté<br />

zoskupením Con Spirito.<br />

SOFTEC v z<strong>na</strong>mení chrobákov<br />

Zaèiatkom októbra sa ko<strong>na</strong>lo u tradièné<br />

jesenné stretnutie so zákazníkmi pri<br />

príleitosti štrnásteho roku pôsobenia firmy<br />

Softec <strong>na</strong> trhu IT. Tentoraz si zvolili za miesto<br />

ko<strong>na</strong>nia Hotel Carlton. Hlavným bodom<br />

kultúrneho programu bola známa slovenská<br />

skupi<strong>na</strong> The Backwards, ktorá získala<br />

mnohé zahranièné ocenenia. Patrí medzi<br />

<strong>na</strong>jlepších imitátorov legendárnych The<br />

Beatles <strong>na</strong> svete. Mono aj tento príalivý<br />

program bol dôvodom, preèo sa tentoraz <strong>na</strong><br />

jesennom stretnutí zúèastnil rekordný poèet<br />

zákazníkov, partnerov, zamest<strong>na</strong>ncov a<br />

priate¾ov firmy - okolo 260 ¾udí. Okrem u<br />

spomí<strong>na</strong>ného programu dopåòal pohodovú<br />

atmosféru po celý veèer ivou dezovou<br />

hudbou aj Peter Lipa ml. so sprievodom.<br />

Foto: RNDr. Aleš Mièovský – riadite¾, Softec<br />

a Ing. Michal Fabrici, Tatrabanka<br />

138 12/2004<br />

IT KOMUNITA<br />

IT KOMUNITA<br />

Citrix Solutions Semi<strong>na</strong>r 2004<br />

Vo štvrtok 21. októbra sa ko<strong>na</strong>l<br />

v hoteli Radisson SAS Carlton<br />

v Bratislave Citrix Solutions Semi<strong>na</strong>r<br />

2004, venovaný problematike spo¾ahlivej<br />

a efektívnej IT infraštruktúry. O svoje<br />

skúsenosti s riešením IT infraštruktúry<br />

pomocou technológií firiem Citrix<br />

Systems, Microsoft a Hewlett-Packard sa<br />

s úèastníkmi konferencie podelila firma<br />

Allianz – Slovenská poisovòa, a. s.<br />

Foto: Boris Grešák/Microsoft<br />

TRONET NON−STOP 80 ' S PARTY<br />

11. novembra sa v bratislavskom Demar klube ko<strong>na</strong>la „non-stop<br />

80's party“, organizovaná firmou Tronet. Akcia bola plná športových<br />

aktivít (bowling, šípky) a neviazanej zábavy v štýle 80. rokov,<br />

svoje umenie predviedol majster SR v biliarde a prišiel aj kúzelník.<br />

Foto: Generálny riadite¾ spoloènoti Tronet, a.s. – Ing. Vladimír Šikura<br />

a výhercovia jednej zo športových súaí

REPORTÁ<br />

PLM a CATIA verzia 5<br />

3D ako komunikaèný nástroj<br />

Pod skratkou PLM (Product lifecycle ma<strong>na</strong>gement =<br />

riadenie ivotného cyklu výrobkov) sa skrýva súprava<br />

softvérových nástrojov, ktoré sprevádzajú ivotný<br />

cyklus výrobku nezávisle od toho, èi ide <strong>na</strong>príklad o<br />

zloitý výrobok z oblasti automobilového priemyslu<br />

alebo o jednoduchý výrobok z oblasti spotrebného<br />

priemyslu, ako je sklená f¾aša, prípadne o výrobok,<br />

ktorý nemá geometrický tvar, ako <strong>na</strong>príklad benzín.<br />

Všetky tieto výrobky majú nieèo spoloèné: treba pre<br />

ne <strong>na</strong>jprv nájs trh, potom ich vhodne <strong>na</strong>vrhnú, otestova,<br />

pripravi do hromadnej výroby, <strong>na</strong>plánova<br />

výrobu a dodávku materiálu do výroby, <strong>na</strong>pokon<br />

výrobky vyrobi, preda, poskytnú servis a <strong>na</strong>pokon<br />

ich v súlade s platnými normami zlikvidova. Celý<br />

tento proces sa volá ivotný cyklus výrobku a v ideál-<br />

Pouívate¾ské rozhranie CATIA pri návrhu hlavice<br />

golfovej palice spolu so zobrazením menu<br />

nom prípade sa realizuje za podpory produktov PLM.<br />

Medzi ne patrí aj produkt CATIA V5, teda nástroj<br />

CAD/CAM/CAE, a aj produkty typu PDM (Product Data<br />

Ma<strong>na</strong>gement = riadenie dát vzahujúcich sa k výrobku).<br />

Hlavným cie¾om nástrojov PDM je ïalšie spracovanie<br />

dát vznikajúcich v procese návrhu, ich integrácia<br />

do iných podnikových aplikácií, ako aj zabezpeèenie<br />

spolupráce všetkých subjektov podie¾ajúcich <strong>na</strong><br />

zloitom návrhu.<br />

Systém CATIA poz<strong>na</strong>jú predovšetkým konštruktéri.<br />

Ide o nástroj, ktorý umoòuje profesionálny návrh,<br />

testovanie a sprevádza výrobok a po jeho výrobu.<br />

Vyuíva sa predovšetkým v automobilovom a leteckom<br />

priemysle, ïalej pri stavbe lodí, v strojárskom<br />

priemysle, elektrotechnike a aj v ostatných odvetviach<br />

hospodárstva. Za týmto produktom stojí fran-<br />

cúzska firma Dassault Systemes `<br />

(<strong>www</strong>.3ds.com), ktorá<br />

sa od roku 1981 zaoberá jeho vývojom. Predaj, marketing<br />

a technickú podporu systému CATIA, ako aj<br />

iných nástrojov má však <strong>na</strong> starosti firma IBM, s ktorou<br />

spoloènos Dassault Systemes uzavrela exkluzívnu<br />

zmluvu. Pod¾a jej údajov sa vo svete momentálne<br />

roène vyrobí vyše 2 miliónov zariadení <strong>na</strong>vrhnutých<br />

pomocou systému CATIA. Medzi <strong>na</strong>jnovších pouívate¾ov<br />

patrí firma Volvo IT, Toyota (konštrukcia automobilov<br />

aj lodí), ïalej Scheider Electric (elektroinštalaèný<br />

materiál) alebo Siemens ICM (mobilné telefóny).<br />

Funkcio<strong>na</strong>litu CATIA a ostatných nástrojov PLM od<br />

IBM/DS bude vyuíva aj spoloènos Microsoft (mimochodom,<br />

je jedným z hlavných sponzorov konferencie<br />

European CATIA Forum) vo svojom pripravovanom<br />

podnikovom riešení.<br />

Idea systému CATIA je iná, ne je to <strong>na</strong>pr. pri konkurenèných<br />

nástrojoch, hlavne od firmy Autodesk.<br />

Dizajn v systéme CATIA sa od zaèiatku realizuje v 3D.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e 2D kreslenie vôbec neexistuje a dizajnér<br />

má v kadom okamihu informáciu o priestorovej<br />

podobe vytváraného diela. Pritom má k dispozícii<br />

funkcie <strong>na</strong> rotovanie, úpravu rozmerov, spájanie objektov<br />

a pod.<br />

Novinka <strong>na</strong>jnovšej verzie CATIA V5R14 má <strong>na</strong> prvý<br />

poh¾ad krkolomnú skratku 3D XML for PLM (Extensible<br />

Markup Language for Product LifeCycle Ma<strong>na</strong>gement).<br />

Z h¾adiska pouívate¾a ide o podstatné zlepšenie<br />

v tom, e výsledky svojej práce môe ¾ahko prezentova<br />

klientom a ïalším pouívate¾om <strong>na</strong>príklad<br />

prostredníctvom webu s cie¾om získa ich pripomienky.<br />

Z<strong>na</strong>mená to, e pomocou systému CATIA sa vytvorí<br />

produkt a cez 3D XML sa tento výsledok môe<br />

umiestni do iného dokumentu. Jedinou poiadavkou<br />

<strong>na</strong> aplikáciu <strong>na</strong> zobrazenie výsledku je štandardná<br />

podpora formátu XML. Na prezentácii bol konkrétne<br />

predstavený spôsob umiestnenia výsledného produktu<br />

v textovom editore Microsoft Word.<br />

V tejto aplikácii má cie¾ový pouívate¾ ïalšie monosti<br />

manipulácie s objektom <strong>na</strong>priek tomu, e <strong>na</strong><br />

svojom poèítaèi nemá <strong>na</strong>inštalovaný systém CATIA.<br />

Môe však <strong>na</strong>vrhovaný produkt v priestore otáèa,<br />

pribliova/vzïa¾ova, sústredi sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jjemnejšie<br />

detaily návrhu atï. Spolu s návrhom je potom zobrazená<br />

aj tabu¾ka jednotlivých dielov zariadenia. Pouívate¾<br />

kliknutím <strong>na</strong> príslušný diel v návrhu získa<br />

informáciu <strong>na</strong>pr. o type materiálu. Inými slovami, CA-<br />

TIA umoòuje otvorenos výstupného návrhu pre iné<br />

aplikácie. Výhodou 3D for XML oproti iným formátom<br />

je pod¾a firmy Dassault Systemes ` predovšetkým podstatne<br />

menšia ve¾kos a vysoká rýchlos zobrazenia.<br />

Prezident spoloènosti Dassault Systemes ` charakteri-<br />

Ber<strong>na</strong>rd Charles, ` prezident Dassault Systemes:<br />

„CATIA V4R15 je o 3D komunikácii medzi ¾uïmi.<br />

Produkty mono okamite posiela <strong>na</strong> pripomienkovanie<br />

klientom. Zároveò je to nástroj <strong>na</strong> okamitú<br />

spoluprácu vývojárov rôznych oblastí <strong>na</strong> jednom<br />

produkte bez oh¾adu <strong>na</strong> ich geografickú lokalitu.“<br />

MAGAZÍN<br />

Záver tlaèovej konferencie – pre zrakmi novinárov<br />

dizajnér <strong>na</strong>vrhol kompletnú podobu plachetnice<br />

pod¾a poiadaviek z plé<strong>na</strong><br />

zoval novú verziu ako komunikaèný nástroj. Pod¾a<br />

neho tieto monosti jednoz<strong>na</strong>ène umoòujú lepšie<br />

znázorni pripravovaný produkt.<br />

Výz<strong>na</strong>mnou zmenou oproti predchádzajúcim verziám<br />

je istá obdoba okamitého doruèovania správ z<br />

3D návrhu. Predstavme si situáciu, e dizajnér nového<br />

produktu má kanceláriu v Nemecku, vývoj produktu<br />

prebieha v USA a výroba je umiestnená v Èíne.<br />

V novej verzii potom existuje monos zdie¾ania jednotlivých<br />

etáp návrhu. Pod¾a dizajnéra v novej verzii<br />

mení vývojár umiestnenie súèiastok, resp. èínska výroba<br />

pripravuje detailnú výrobnú dokumentáciu.<br />

Ïalšou zmenou v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi<br />

verziami je prepojenie s existujúcimi softvérovými<br />

nástrojmi od firmy IBM, konkrétne s databázou DB2,<br />

WebSphere, Lotus, Tivoli alebo Ratio<strong>na</strong>l. Výsledkom<br />

je tesnejšia väzba <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> systém objednávok materiálu,<br />

plánovanie pracovných síl, údaje <strong>na</strong> odhad trhu<br />

a pod.<br />

Keïe CATIA je zameraná <strong>na</strong> špecifické oblasti dizajnérstva,<br />

IBM vytvorila globálne kompetenèné centrá<br />

<strong>na</strong> podporu implementácie riešení. Pre automobily<br />

sa takéto centrum <strong>na</strong>chádza v Detroite, pre konštrukciu<br />

lodí v Hamburgu, lietadiel v Dallase a podpora<br />

ïalších priemyselných aplikácií je sústredená v<br />

Böblingene. IBM ïalej posilòuje aj spoluprácu so svetovými<br />

univerzitami, kde študenti poèas vyuèovania<br />

systém CATIA pouívajú. Novinkou sú e-learningové<br />

sluby pre firmy i univerzity.<br />

Na záver tlaèovej konferencie predstavitelia Dassault<br />

Systemes ` predstavili rýchlos návrhu v 3D, ako<br />

aj jednoduchos pouívania nástroja CATIA v skutoènej<br />

praxi. Konkrétne to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, e pracovník firmy<br />

priamo poèas prezentácie predviedol návrh plachetnice,<br />

a to od úplného poèiatku. Merali sme dobu<br />

návrhu dizajnu, po 17 minútach bola <strong>na</strong> obrazovke<br />

plachetnica osobitých tvarov. Inými slovami, skúsený<br />

pouívate¾ môe pomocou CATIA nielen efektívne<br />

<strong>na</strong>vrhova nové produkty, ale hlavne robi rýchlo<br />

zmeny <strong>na</strong> existujúcom návrhu, èím sa výrazne skracuje<br />

èas <strong>na</strong>vrhovania.<br />

Medzi <strong>na</strong>jväèších zákazníkov CATIA <strong>na</strong> Slovensku<br />

patria automobilky a dodávatelia automobilovému<br />

priemyslu, kde sa systém CATIA stal štandardom<br />

(<strong>na</strong>pr. Volkswagen). Ve¾a si firma s¾ubuje od nových<br />

závodov PSA-Citroën a KIA.<br />

Ondrej Macko, Francúzsko<br />

12/2004 139

TECHNOLÓGIE<br />

DATAWARE VI.<br />

OLAP a<strong>na</strong>lýza v prostredí databázy IBM DB2 Stinger<br />

Po teoretickom úvode k multidimenzionálnym<br />

databázam a dátovým skladom v tretej èasti<br />

a ukáke OLAP a<strong>na</strong>lýzy v prostredí databázy<br />

Oracle 10g pokraèujeme tentoraz horúcou<br />

novinkou, ktorou je databázový server IBM<br />

DB2 vo verzii 8.2 Stinger (predstavíme ho<br />

v samostatnej recenzii v januárovom èísle).<br />

Táto databáza umoòuje budovanie dátových<br />

skladov <strong>na</strong> ve¾mi pokroèilej úrovni. V èlánku<br />

tradiène predstavíme technológie, postupy<br />

a nástroje, licenèná a cenová politika je<br />

mimo záberu seriálu.<br />

OLAP príkazy jazyka SQL<br />

Skôr ne sa prepracujeme k vytváraniu a a<strong>na</strong>lýze multidimenzionálnych údajov,<br />

predstavíme monosti OLAP príkazov jazyka SQL implementovaných v<br />

databáze DB2. Príkazy RANK a DENSE RANK slúia <strong>na</strong> vyjadrenie ohodnotenia<br />

jednotlivých záz<strong>na</strong>mov pod¾a urèených kritérií. Pouitie ukáeme <strong>na</strong> jednoduchej<br />

tabu¾ke zamest<strong>na</strong>ncov STAFF z cviènej databázy SAMPLE. Najskôr polo-<br />

íme jednoduchý dopyt SQL, aby sme si urobili predstavu o štruktúre tejto<br />

databázovej tabu¾ky (podmienku výberu sme postavili tak, aby výpis obsahoval<br />

len nieko¾ko záz<strong>na</strong>mov z celkového poètu 35).<br />

SELECT * FROM staff WHERE id < 100 ORDER BY id;<br />

ID NAME DEPT JOB YEARS SALARY COMM<br />

−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−<br />

10 Sanders 20 Mgr 7 18357,50 −<br />

20 Per<strong>na</strong>l 20 Sales 8 18171,25 612,45<br />

30 Marenghi 38 Mgr 5 17506,75 −<br />

40 O'Brien 38 Sales 6 18006,00 846,55<br />

50 Hanes 15 Mgr 10 20659,80 −<br />

60 Quigley 38 Sales − 16808,30 650,25<br />

70 Rothman 15 Sales 7 16502,83 1152,00<br />

80 James 20 Clerk − 13504,60 128,20<br />

90 Koonitz 42 Sales 6 18001,75 1386,70<br />

Takáto tabu¾ka ve¾a moností <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu neposkytuje, no OLAP príkazy RANK<br />

a DENSE_RANK môeme poui <strong>na</strong> ohodnotenie odpracovaných rokov od <strong>na</strong>jmenšieho<br />

poètu po <strong>na</strong>jväèší. Názorne vidíme rozdiel medzi obidvoma príkazmi, DENSE_<br />

RANK neinkrementuje poèítadlo ohodnotenia pri viacerých rov<strong>na</strong>kých hodnotách.<br />

SELECT id, years ,salary,<br />

RANK() OVER(ORDER BY years) AS rank#<br />

,DENSE_RANK() OVER(ORDER BY years) AS dense#<br />

,ROW_NUMBER() OVER(ORDER BY years) AS row#<br />

FROM staff WHERE id < 100 AND years IS NOT NULL<br />

ORDER BY years;<br />

ID NAME YEARS SALARY RANK# DENSE# ROW#<br />

−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−<br />

30 Marenghi 5 17506,75 1 1 1<br />

40 O'Brien 6 18006,00 2 2 2<br />

90 Koonitz 6 18001,75 2 2 3<br />

10 Sanders 7 18357,50 4 3 4<br />

70 Rothman 7 16502,83 4 3 5<br />

20 Per<strong>na</strong>l 8 18171,25 6 4 6<br />

50 Hanes 10 20659,80 7 5 7<br />

140 12/2004<br />

Po krátkej exkurzii do a<strong>na</strong>lytických moností jazyka SQL prejdeme k nástrojom<br />

<strong>na</strong> vizuálny návrh dátových skladov a multidimenzionálnych štruktúr OLAP.<br />

Data Warehouse Center<br />

Súèasou inštalácie databázy IBM DB2 je nástroj <strong>na</strong> vytváranie dátových skladov<br />

Data Warehouse Center, ktorý umoòuje definova dátové toky z transakèných<br />

databáz do dátového skladu. V jednotlivých krokoch a etapách fázy<br />

ETL postupne prebieha definovanie zdrojov a procesov <strong>na</strong> extrakciu, transformáciu<br />

a vynesenie metadát. Postup je rozèlenený do deviatich krokov, cez<br />

ktoré nás prevedú dobre okomentované a grafickými schémami procesov<br />

oivené dialógy sprievodcu.<br />

Data Warehouse Center<br />

– grafický sprievodca<br />

návrhom procesu ETL<br />

Na prvé pokusy môeme poui buï nejakú jednoduchú vlastnú databázu,<br />

alebo cvièné databázy DWCTBC èi DWCTRLD.<br />

DB2 Cube Views<br />

Na návrh, prácu a OLAP a<strong>na</strong>lýzy <strong>na</strong>d multidimenzionálnymi databázami a takisto<br />

<strong>na</strong> prezeranie výsledkov je k dispozícii samostatný produkt DB2 Cube<br />

Views. Produkt pozostáva z OLAP centra, multidimenzionálnych sluieb a<br />

ukákovej OLAP databázy DWCTBC. Pozitívnou skutoènosou je èeská lokalizácia<br />

pouívate¾ského prostredia. Po prvom spustením aplikácie OLAP Center a zadaní<br />

údajov <strong>na</strong> pripojenie sa k cviènej databáze prebehne krátka konfigurácia pre<br />

pripojenie k vybranej databáze<br />

V poèiatoènej fáze návrhu sa vytvára model kocky OLAP <strong>na</strong>d údajmi z tabuliek<br />

relaèných databáz. Model môeme vytvára pomocou návrhových dialógov<br />

alebo pomocou sprievodcu Quick Start Wizard.<br />

Schéma pouitia DB2 Cube Views

Príklad OLAP a<strong>na</strong>lýzy<br />

Zachováme tradíciu seriálu a podobne ako pri platforme Oracle 10g ukáeme<br />

praktický príklad vytvorenia kocky OLAP. Vyuijeme jednoduchý cvièný príklad,<br />

ktorý nájdeme pri implicitnej inštalácii v adresári<br />

c:\Program Files\IBM\SQLLIB\samples\olap\cvsample\.<br />

Údaje, ktoré budú <strong>na</strong>plnené do jednotlivých tabuliek, sú v textových súboroch<br />

s názvami FAMILY, LINE, LOCATION, PRODUCT SALESFACT STORE TIME<br />

s príponou TXT, jednotlivé atribúty sú oddelené èiarkou a kadý záz<strong>na</strong>m je v samostatnom<br />

riadku. Námetom cviènej aplikácie je predaj nápojov.<br />

Tabu¾ky dimenzií:<br />

Èasová dimenzia bude vytvorená <strong>na</strong>d tabu¾kou, ktorá vznikne zo súboru<br />

TIME.TXT<br />

1,1,1,2,Tuesday,Y,Y,1,2002,1,7,January,1,3,2002,2002<br />

2,2,2,3,Wednesday,N,Y,1,2002,1,7,January,1,3,2002,2002<br />

3,3,3,4,Thursday,N,Y,1,2002,1,7,January,1,3,2002,2002<br />

...<br />

Aby sme ukázali, ako budú neskôr uloené údaje v databázovej tabu¾ke, ktorá<br />

bude vytvorená z jednotlivých atribútov textového flat súboru, oddelených<br />

èiarkou, ukáeme jej návrhovú štruktúru.<br />

CREATE TABLE CVSAMPLE.TIME<br />

(<br />

TIMEID INTEGER NOT NULL,<br />

DAY_OF_YEAR SMALLINT NOT NULL,<br />

DAY_OF_MONTH SMALLINT NOT NULL,<br />

DAY_OF_WEEK SMALLINT NOT NULL,<br />

DAY_NAME VARCHAR(10) NOT NULL,<br />

HOLIDAY CHAR(1) NOT NULL,<br />

WEEKDAY CHAR(1) NOT NULL,<br />

WEEK_OF_YEAR SMALLINT NOT NULL,<br />

WEEK_YEAR SMALLINT NOT NULL,<br />

MONTH_NUMBER SMALLINT NOT NULL,<br />

FISCAL_MONTH_NUMBER SMALLINT NOT NULL,<br />

MONTH_NAME VARCHAR(10) NOT NULL,<br />

QUARTER_NUMBER SMALLINT NOT NULL,<br />

FISCAL_QUARTER_NUMBER SMALLINT NOT NULL,<br />

YEAR SMALLINT NOT NULL,<br />

FISCAL_YEAR SMALLINT NOT NULL<br />

);<br />

Tabu¾ka obsahuje èasovú mierku, jej obsah je typický – <strong>na</strong> kadý deò jeden<br />

záz<strong>na</strong>m. Typickým príkladom jednoduchej hierarchie èasovej dimenzie, vytvorenej<br />

<strong>na</strong>d touto mnoinou záz<strong>na</strong>mov, by mohla by schéma<br />

YEAR<br />

QUARTER<br />

MONTH<br />

OLAP Center – tabu¾ky faktov a dimenzií<br />

DAY<br />

TECHNOLÓGIE<br />

OLAP Center –<br />

import údajov<br />

PRODUCTS – produktová dimenzia bude vytvorená <strong>na</strong> základe údajov z dvoch<br />

textových súborov<br />

FAMILY.TXT<br />

1,Juices,Healthy Juices<br />

2,Coffee,Caffei<strong>na</strong>ted and non−Caffei<strong>na</strong>ted beverages<br />

3,Fruit Soft Drinks,Fruit juices with gas<br />

4,Chocolate Mix,Non_Caffei<strong>na</strong>ted beverages<br />

5,Colas,Soda Beverages<br />

a<br />

PRODUCT.TXT<br />

1,1,Orange Juice with Pulp,Concentrate Orange Juice with Pulp,21,N<br />

2,1,Orange Juice no Pulp,Concentrate Orange Juice no Pulp,21,N<br />

3,1,Sour Orange Juice,Sour Concentrate Orange Juice,21,N<br />

Príkladom hierarchie produktovej dimenzie, vytvorenej <strong>na</strong>d tabu¾kami vzniknutými<br />

importom údajov z uvedených súborov, by mohla by schéma<br />

12/2004 141

TECHNOLÓGIE<br />

OLAP Center – štruktúra kocky General Sales<br />

Excel – Cube Import Wizard<br />

FAMILY<br />

LINE<br />

PRODUCT<br />

MARKET – tabu¾ky vytvorené <strong>na</strong>d údajmi zo súborov<br />

LOCATION.TXT<br />

1,91124,East,Craig Benson,Maryland,Robert Riley,5458137,an<strong>na</strong>polis,360196<br />

2,91130,East,Craig Benson,Maryland,Robert Riley,5458137,Baltimore,638614<br />

3,91135,East,Craig Benson,New York,Janet Napolitano,19157532,Bedford<br />

Hill,5236710<br />

STORE.TXT<br />

1,1,You and Me Beverages,6682,176 Sun Blossom Dr.<br />

2,1,Payless Beverages,6913,2220 Folsom Ave.<br />

3,2,Paymore Beverages,6045,3452 Mountainview Ave.<br />

4,2,Cool Ca<strong>na</strong>dian,6070,123 Mari<strong>na</strong> St.<br />

umonia vytvára dimenzie pod¾a územnej lokalizácie marketu. Príkladom hierarchie<br />

geografickej dimenzie je <strong>na</strong>príklad<br />

REGION<br />

STATE<br />

CITY<br />

POSTAL<br />

STORE<br />

Tabu¾ka faktov – fakty, t. j. numerické merné jednotky obchodovania, sú uloené<br />

v súbore SALESFACT.TXT<br />

1,1,4,796.54,332.65,81.02<br />

1,1,12,852.11,371.63,186.75<br />

1,1,44,167.66,34.67,45.53<br />

1,1,45,30.3,9.27,4.05<br />

Ako prípravnú fázu a<strong>na</strong>lýzy treba v niektorej databáze (<strong>na</strong>príklad DWCTBC<br />

alebo DWCTRLDB) vytvori štruktúry tabuliek, do ktorých budú zavedené údaje<br />

z flat súborov. Skripty <strong>na</strong> tento úèel sú v súbore CVSampleTables.sql. Údaje v<br />

cviènej databáze majú ve¾mi zrozumite¾nú štruktúru, take sa môeme v prostredí<br />

nástroja OLAP Center rovno pusti do návrhu kocky OLAP, poènúc definovaním<br />

dimenzií cez návrh hierarchie ich úrovní a po definovanie tabuliek<br />

faktov a prípadných agregaèných operácií s nimi. Výsledok návrhu sa vo forme<br />

metadát ukladá ako dokument XML. Takto uloené metadáta môeme kedyko¾vek<br />

importova do prostredia OLAP Center pomocou sprievodcu Import Wizard.<br />

V adresári cvièného príkladu je v súbore CVSampleMetadata.xml hotový<br />

príklad návrhu dvoch jednoduchých kociek General Sales a Daily Sales.<br />

142 12/2004<br />

Excel – Project Ma<strong>na</strong>ger<br />

OLAP Center má podobne ako ostatné vizuálne<br />

návrhové prostredia iných databáz štandardne usporiadanú<br />

pracovnú obrazovku, kde v ¾avej èasti je hierarchicky<br />

usporiadaný zoz<strong>na</strong>m objektov (tabu¾ky, materializované<br />

poh¾ady, fakty, atribúty, hierarchie). V prvej<br />

èasti mono zobrazi obsah alebo vlastnosti objektu. V<br />

prípade, ak sme v ¾avom okne vybrali niektorú kocku,<br />

teda <strong>na</strong>jvyššiu úroveò hierarchie stromovej štruktúry, v<br />

pravom okne sa zobrazí preh¾adná star alebo snowflake<br />

schéma usporiadania tabu¾ky faktov a tabuliek<br />

dimenzií.<br />

Napríklad kocka OLAP General Sales pozostáva z<br />

tabu¾ky faktov SALES FACTS a z troch tabuliek dimenzií PRODUCT (produktová<br />

dimenzia), TIME (èasová dimenzia) a MARKET (geografická dimenzia). Keïe<br />

dimenzie sú uloené v jednoduchých tabu¾kách bez relaèných väzieb, ide o<br />

hviezdicovú (star) schému. Návrh kocky OLAP môeme v prostredí OLAP Centra<br />

rôzne upravova, zlepšova, prispôsobova dimenzie a podobne.<br />

Excel ako klient a<strong>na</strong>lytických sluieb databázového<br />

servera IBM DB2 v8.2 Stinger<br />

Kancelársky tabu¾kový program Excel vïaka podpore kontingenèných tabuliek<br />

a grafov a v neposlednom rade pre svoje masové rozšírenie (asi ani netreba pripomí<strong>na</strong>,<br />

e Excel je integrálnou súèasou balíka MS Office) je ve¾mi ob¾úbený<br />

klientsky nástroj <strong>na</strong> prístup k výsledkom a<strong>na</strong>lýz. Pomocou doplnku IBM Office<br />

Connect mono zobrazova výsledky a<strong>na</strong>lýz v tabu¾kovej alebo grafickej forme.<br />

Samozrejme, údaje získané ako výsledky a<strong>na</strong>lýz môeme ïalej spracova pomocou<br />

funkcií programu Excel. Excelovské tabu¾ky a grafy sa dajú jednoducho vyuíva<br />

aj v ostatných aplikáciách balíka Office. Spolu s doplnkom IBM Office<br />

Connect sa <strong>na</strong>inštaluje aj jednoduchý tutoriál, ktorý mono ani nie je nevyhnutný,<br />

pretoe pouitie doplnku je ve¾mi intuitívne. V prvom kroku sa pomocou<br />

sprievodcu Cube Import Wizard pripojíme k a<strong>na</strong>lytickej databáze, v <strong>na</strong>šom prípade<br />

ku kocke General Sales.<br />

Jadrom IBM Office Connect je program Project Ma<strong>na</strong>ger, v ktorom si z vybranej<br />

a<strong>na</strong>lytickej databázy vyberáme fakty a dimenzie, ktoré chceme vo výstupnom<br />

excelovskom zošite zobrazi. Pre interakciu Projekt Ma<strong>na</strong>gera s Excelom<br />

platí jednoduché pravidlo „presuò a pus (drag-and-drop)“, keï grafické symboly<br />

objektov Project Ma<strong>na</strong>gera umiestòujeme <strong>na</strong> plochu excelovského hárka.<br />

Výsledkom je kontingenèná tabu¾ka, s ktorou môeme ïalej pracova.<br />

Pod¾a nášho odhadu kompletná realizácia cvièného príkladu zaberie pribline<br />

jednu hodinu. Potom budú ma záujemcovia o ïalšie vyuitie tejto technológie<br />

otestované funkcie všetkých logických blokov od zavedenia údajov z<br />

nehomogénneho prostredia do relaènej databázy cez návrh multidimenzionálnej<br />

kocky OLAP a po prezeranie agregovaných výsledkov a<strong>na</strong>lýzy cez klientsku<br />

aplikáciu – v tomto prípade program Excel.<br />

(Nabudúce budeme pokraèova príkladom OLAP a<strong>na</strong>lýzy v prostredí nového<br />

databázového servera Microsoft SQL Server 2005.)<br />

¼uboslav Lacko<br />

Excel – zobrazenie kocky OLAP pomocou<br />

kontingenènej tabu¾ky

STORAGE RIEŠENIA<br />

šetria èas, peniaze a nervy III.<br />

Èo je to konsolidácia?<br />

Toto v kruhoch IT dnes azda <strong>na</strong>jfrekventovanejšie<br />

a zároveò <strong>na</strong>jrozporuplnejšie slovo mono nájs aj v<br />

Slovníku cudzích slov z roku 1966. Vysvet¾uje sa ako<br />

„zaistenie, ustálenie, upevnenie, zjednotenie...“ Je to<br />

v podstate pravda, konsolidácia aj v slovníku IT pomenúva<br />

rov<strong>na</strong>ký cie¾ – zjednotenie platforiem a procesov,<br />

zaistenie stability, vysokej dostupnosti, ustálenie<br />

úrovne kvality sluieb. Èo všetko sa dá vlastne<br />

konsolidova? Tento seriál je síce predovšetkým o storage<br />

systémoch, ale netreba zabudnú, e ide o storage<br />

systémy, ktoré sú súèasou zloitého komplexu IT<br />

infraštruktúry. Keby sme mali definova štandardný<br />

zoz<strong>na</strong>m oblastí, ktoré môu by predmetom konsolidácie,<br />

urèite by vyzeral takto:<br />

1. Platformy<br />

Do tejto oblasti patria hardvérové a softvérové platformy<br />

poskytujúce základ slubám a aplikáciám.<br />

V rámci platforiem konsolidujeme<br />

Storage<br />

Servery<br />

Server Based Computing (SBC)<br />

Siete<br />

Open source<br />

2. Aplikácie<br />

Pokladajú sa za jednu z <strong>na</strong>jdôleitejších súèastí funkènej<br />

IT architektúry. Sú základom pre beh business<br />

procesov a komunikáciu korporácií s vonkajším svetom.<br />

Sú nástrojom <strong>na</strong> spracovanie dát a ich a<strong>na</strong>lýzu.<br />

Bez aplikácií by boli údaje, teda to <strong>na</strong>jcennejšie, èo kadá<br />

firma vlastní, len kopou èísel a reazcov bez súvislostí<br />

a výpovednej hodnoty. Ako príklad mono uvies<br />

CRM a ERP systémy (<strong>na</strong>pr. SAP R/3, Siebel...)<br />

Nástroje <strong>na</strong> reporting<br />

Portálové riešenia<br />

Aplikácie e-Government<br />

3. Informácie<br />

Majú ve¾a foriem a moností pouitia, èo sa týka<br />

typu prístupov, poiadaviek <strong>na</strong> formu uloenia a<br />

dobu reakcie, rozsah pouitia, bezpeènos a pod.<br />

Mono ich „zaškatu¾kova“ do týchto skupín:<br />

Databázy<br />

Tlaèové sluby a výstupy/súbory<br />

Dávkové spracovanie<br />

Bezpeènos<br />

Dátové sklady<br />

WEB Services<br />

Backup/recovery<br />

4. IT procesy<br />

Opisujú metódy a procesy zaisujúce prevádzku,<br />

ktorej kvalita a rozsah je definovaná v SLA (Service<br />

Level Agreement).<br />

Konsolidácia storage<br />

Súèasný stav<br />

Konsolidácia storage je výz<strong>na</strong>mná kapitola v rámci<br />

konsolidácie komplexu sluieb a komponentov. Hlavne<br />

v dnešnej dobe, keï sa <strong>na</strong> trhu objavujú médiá<br />

TECHNOLÓGIE<br />

s èoraz väèšími kapacitami, sa storage stáva paradoxne<br />

<strong>na</strong>jproblémovejším miestom. Zásadne platí,<br />

ko¾ko miesta uívate¾om poskytnete, to¾ko ho potrebujú<br />

a aj vyuijú. Priestor sa vyuíva neefektívne<br />

a nezriedka vzniká a nieko¾konásobná redundancia<br />

dát. To všetko sa deje hlavne v prostredí s<br />

<strong>na</strong>sadenými systémami DAS, teda úloiskom dát<br />

priamo <strong>na</strong> serveroch alebo maximálne <strong>na</strong> diskových<br />

poliach pripojených priamo k jednému z nich.<br />

Štatistiky hovoria, e priemerná utilizácia DAS je<br />

okolo 30 %, v tom <strong>na</strong>jpriaznivejšom prípade je to<br />

okolo 50 %. Naproti tomu utilizácia konsolidovaného<br />

storage systému sa pohybuje <strong>na</strong> úrovni 80 %.<br />

Preèo je to tak? Jednoducho preto, e DAS sa vyuíva<br />

jednoúèelovo, kapacita nie je prerozdelená<br />

medzi viac aplikácií a je tu aj „limit“ v podobe kapacít<br />

pevných diskov. Ak <strong>na</strong>príklad váš server vyuíva<br />

momentálne urèitú kapacitu a potrebujete ju<br />

rozšíri povedzme o 80 GB, akú máte monos? No<br />

predsa kúpi disk s kapacitou pribliujúcou sa èo<br />

<strong>na</strong>jviac poadovanému rozšíreniu – v prípade diskov<br />

SCSI alebo FC je to 146 GB. Nevyuitá kapacita<br />

v tomto prípade je vyše 60 GB. Poskytuje to síce<br />

urèitú rezervu do budúcnosti, ale v okamihu, keï ju<br />

budete skutoène potrebova, bude vzh¾adom <strong>na</strong><br />

klesajúce ceny diskov ce<strong>na</strong> tohto rozšírenia podstatne<br />

nišia! To bol len príklad <strong>na</strong> úrovni „smiešnych“<br />

kapacít. Ale èo ak zaèneme hovori o nieko¾ko<br />

100 GB alebo TB databázach a dátových skladoch<br />

èi archívoch?<br />

Hlavné dôvody konsolidácie<br />

Jedným z hlavých dôvodov konsolidácie storage je<br />

práve uvedený fenomén, ktorý neprináša len spomenutý<br />

problém neefektívneho vyuitia kapacity<br />

12/2004 143

TECHNOLÓGIE<br />

èi redundancie dát, ale aj zvýšenie investièných<br />

nákladov, nákladov <strong>na</strong><br />

správu a monitorovanie systému a<br />

ich zloitos a, samozrejme, bezpeènos<br />

dát a ich dostupnos. Poviete si,<br />

ako môu by dáta sústredené <strong>na</strong> jednom<br />

ve¾kom storage systéme bezpeènejšie<br />

ako v distribuovanom? Pozor!<br />

Konsolidácia sa nerovná centralizácii,<br />

aj keï centralizácia je jedným<br />

z prvkov konsolidácie. Áno, „ve¾ký“<br />

storage systém zhromaïujúci všetky<br />

podnikové dáta by bol skutoène<br />

ve¾kým rizikom, keby... Keby nebol<br />

vhodne doplnený a zabezpeèený u<br />

spomí<strong>na</strong>nými prvkami zabezpeèujúcimi<br />

<strong>na</strong>pr. replikáciu dát <strong>na</strong> ve¾ké èi<br />

menšie vzdialenosti, vnútrosystémovú<br />

replikáciu, on-line zálohovanie<br />

pod. Takto <strong>na</strong>vrhnutý systém podstatne<br />

a dostatoène minimalizuje riziko<br />

straty dát vplyvom zlyhania centrálneho<br />

systému. A výhod konsolidovaného<br />

storage oproti serverovým<br />

„ostrovom“ a DAS je, samozrejme,<br />

ove¾a viac. Uvedieme tie hlavné:<br />

Škálovate¾nos a ma<strong>na</strong>ovate¾nos<br />

vo¾nej kapacity<br />

Transparentnos vyuitia zdrojov<br />

Monos rýchlej dostupnosti<br />

vo¾nej kapacity formou sluby<br />

storage-on-demand<br />

Nízke náklady <strong>na</strong> správu<br />

a prevádzku<br />

Konektivita heterogénneho<br />

prostredia<br />

Podpora inovatívnych funkcií<br />

pre Backup a Restore<br />

Zvláštnu pozornos budeme venova<br />

práve spomenutej konektivite<br />

heterogénneho prostredia. V dnešnej<br />

dobe je skutoèným problémom<br />

nájs v malých, stredných èi ve¾kých<br />

firmách jednotnú softvérovú alebo<br />

hardvérovú platformu. Prostredie IT<br />

infraštruktúry je silne heterogénne,<br />

a teda potenciálny zdie¾aný storage<br />

systém musí by do takéhoto prostredia<br />

integrovate¾ný. V prípade NAS<br />

144 12/2004<br />

Výsledkom konsolidovaného storage systému je riešenie postavené nielen<br />

<strong>na</strong> kvalitných hardvérových a softvérových produktoch a ich vzájomnej symbióze,<br />

ale predovšetkým riešenie s jasne definovanými procesmi a prevádzkovou<br />

politikou (quota ma<strong>na</strong>gement, system monitoring, predikcia rastu dát, pravidlá<br />

ukladania a archivovania a pod.). Na úspešné udranie storage, ale i celého<br />

systémového komplexu v konsolidovanom stave je nevyhnutné zabezpeèi<br />

kvalitný backup/restore plán a správu systému. O tom však <strong>na</strong>budúce...<br />

(Network Attached Storage) je to<br />

o nieèo jednoduchšie, keïe pracuje<br />

<strong>na</strong> súborovej úrovni a FS (File System)<br />

si spravuje „sám“. Zariadenie<br />

NAS s kapacitou pokrývajúcou potreby<br />

sa jednoducho pripojí do existujúcej<br />

LAN a beí... Èo však v prípade,<br />

keï treba poui riešenie SAN<br />

(Storage Area Network)? Aj <strong>na</strong> tomto<br />

poli výrobcovia, èo sa týka moností<br />

pripojenia v heterogénnom prostredí,<br />

„vyhrali“. Špièkové produkty<br />

<strong>na</strong> trhu u disponujú príslušným<br />

poètom takzvaných virtuálnych FC<br />

portov. V praxi to z<strong>na</strong>mená asi to¾ko,<br />

e prostredníctvom jediného FC<br />

front-end rozhrania môe by <strong>na</strong><br />

storage systém pripojených a nieko¾ko<br />

desiatok serverov rôznej platformy.<br />

Predpokladom, samozrejme,<br />

je, e servery sú pripojené cez prepí<strong>na</strong>è<br />

FC. Disková kapacita jednej<br />

alebo viacerých skupín RAID tak<br />

môe by vhodne a bezpeène prerozdelená<br />

medzi rôzne aplikácie bez<br />

oh¾adu <strong>na</strong> to, <strong>na</strong> akom type HW<br />

alebo OS beia. Touto funkcio<strong>na</strong>litou<br />

sa nieko¾konásobne zvýši moný poèet<br />

pripojených serverov k storage.<br />

A to má opä priamy vplyv <strong>na</strong> výšku<br />

investícií – rozrastajúca sa spoloènos<br />

nemusí hneï investova do storage<br />

systému s ve¾kým poètom fyzických<br />

FC portov, ktoré sú v dnešnej<br />

dobe drahé. A (aj) od nich sa<br />

odvíja ce<strong>na</strong> celého zariadenia. Èo sa<br />

týka pripojite¾ných OS platforiem,<br />

pri väèšine produktov je samozrejmá<br />

monos pripojenia všetkých OS<br />

dostupných <strong>na</strong> trhu – poènúc Windows<br />

cez Linux rôznych distribúcií<br />

a po komerèné UNIX OS rôznych<br />

výrobcov a dodávate¾ov. Pri highend<br />

riešeniach nechýba ani monos<br />

pripojenia mainframov.<br />

Cie¾ je stanovený jasne, keïe v<br />

dnešnej ekonomicky nároènej situácii<br />

sa všetko toèí okolo peòazí: èo <strong>na</strong>jnišie<br />

investície a TCO a pritom vysoká<br />

úroveò sluieb.<br />

Ako konsolidova<br />

U je teda jasné, preèo konsolidova,<br />

ostáva však nezodpovedaná otázka,<br />

ako konsolidova. Proces konsolidácie<br />

a hlavne jeho implementácia je v mnohých<br />

prípadoch nieko¾komesaèná<br />

záleitos. Ide toti spravidla o zloitý<br />

proces, vyadujúci maximálnu monú<br />

kvalitu prípravy, stanovenie cie¾ov a<br />

zaistenie merate¾nosti výsledkov. Procedúra<br />

konsolidácie storage pozostáva<br />

zo štyroch základných fáz.<br />

1. Inicializaèný workshop<br />

A<strong>na</strong>lyzuje sa súèasný stav systému,<br />

jeho slabé èlánky, definujú sa poiadavky<br />

<strong>na</strong> nový systém, stanovia sa ciele<br />

a stratégia, zváia sa moné alter<strong>na</strong>tívy<br />

riešenia a architektúry systému.<br />

Výsledkom tohto workshopu by<br />

mali by výstupy v podobe draftu zoz<strong>na</strong>mu<br />

nevyhnutných opatrení, porov<strong>na</strong>nie<br />

súèasného systému s <strong>na</strong>vrhovaným,<br />

návrh SLA a transparentný<br />

zoz<strong>na</strong>m poiadaviek a ich plnenia,<br />

a<strong>na</strong>lýza moných rizík.<br />

2. Návrh riešenia<br />

Detailný návrh koncepcie riešenia a<br />

projektová dokumentácia, definícia<br />

procesov, tvorba migraèného plánu,<br />

ktorý opisuje prechod <strong>na</strong> novú platformu<br />

a presun existujúcich dát.<br />

3. Implementácia a testovanie<br />

Implementácia <strong>na</strong>vrhnutého riešenia,<br />

odsúhlaseného zákazníkom, transformácia<br />

<strong>na</strong> novú platformu, uvedenie<br />

do prevádzky, intenzívne monitorovanie<br />

a testovanie poèas skúšobnej<br />

prevádzky a následné vyhodnotenie<br />

splnenia poiadaviek a prínosov.<br />

4. Prevádzka a podpora<br />

Uvedenie riešenia do ostrej prevádzky,<br />

proaktívne sledovanie úrovne slu-<br />

ieb a zabezpeèenie jej udrate¾nosti,<br />

prevádzková podpora a údrba systému,<br />

servis podporený kvalitnou servisnou<br />

zmluvou (SLA).<br />

Andrej Gurský<br />

Storage Specialist Siemens Business Services<br />

Autor sa zaoberá tvorbou systémovej architektúry,<br />

<strong>na</strong>vrhovaním storage riešení pre oblas business<br />

critical computing, unixovými systémami,<br />

supportom a konzultáciami

PORTÁLOVÉ RIEŠENIA III.:<br />

Oracle Portal<br />

Po pilotnom èlánku, v ktorom sme sa zaoberali princípmi a kategorizáciou podnikových<br />

portálov, postupne predstavujeme vlajkové portálové produkty ve¾kých<br />

hráèov <strong>na</strong> poli podnikového softvéru. Toto pokraèovanie sa bude venova<br />

portálovým riešeniam firmy Oracle. Nosnou myšlienkou týchto riešení je integrácia<br />

jednotlivých podnikových systémov a procesov. Firma Oracle bola<br />

známa predovšetkým svojím databázovým softvérom, v súèasnosti si Oracle<br />

pozíciu <strong>na</strong>jväèšieho svetového dodávate¾a podnikového softvéru udriava hlavne<br />

dvoma vlajkovými produktmi: databázou Oracle 10g a aplikaèným serverom<br />

Oracle AS10g. Obidva produkty <strong>na</strong>vzájom súvisia, pretoe kadý aplikaèný server<br />

potrebuje nejaké úloisko údajov. Súèasou aplikaèného servera je aj Oracle<br />

Oracle Portal<br />

Portal. Tento produkt umoòuje kompletné riešenie <strong>na</strong> budovanie, <strong>na</strong>sadenie<br />

a riadenie samoobsluných podnikových portálov. Okrem štandardného prístupu<br />

k aplikáciám a dy<strong>na</strong>mickým údajom umoòuje aj perso<strong>na</strong>lizáciu, teda<br />

monos prispôsobenia si portálových stránok. Oracle Portal umoòuje efektívnu<br />

a spo¾ahlivú komunikáciu zamest<strong>na</strong>ncov, obchodných partnerov a dodávate¾ov,<br />

prièom kadá z týchto skupín presne definovaným a cieleným spôsobom<br />

pristupuje k rov<strong>na</strong>kému zdroju údajov. Oracle Portal funguje v rámci procesov<br />

databázy Oracle, èím plní poiadavky <strong>na</strong> spo¾ahlivos, vysokú dostupnos<br />

a škálovate¾nos. Konsolidácia údajov, obsahu a aplikácií <strong>na</strong> jednom mieste<br />

v spo¾ahlivej databáze je výhodná pri údrbe celého systému. Napríklad vytvorením<br />

zálohy databázy je automaticky vytvorená záloha celého podnikového<br />

portálu aj s obsahom. Podobne sa zlepšenie výkonnosti databázy automaticky<br />

aplikuje aj <strong>na</strong> výkon portálu.<br />

Otvorená architektúra a podpora štandardov<br />

Oracle Portál ako webové riešenie podporuje štandardy HTTP, HTML, XML <strong>na</strong><br />

prenos a zobrazenie dát, SSL poskytuje bezpeèný prenos informácií, integrácia<br />

<strong>na</strong> IMAP umoòuje prepojenie so systémom elektronickej pošty, LDAP prináša<br />

adresárové sluby, podpora Javy a J2EE umoòuje dobudova èas aplikaènej<br />

logiky priamo <strong>na</strong> mieru pre konkrétne riešenie. Na tento úèel je zverejnené<br />

aplikaèné rozhranie Oracle Portal Framework, pomocou ktorého môe vývojár<br />

vytvori aplikáciu alebo slubu vo forme portletu. Portlet je serverom generovaná<br />

oblas s obsahom HTML alebo XML/XSL. Na vývoj portletov je urèený Portal<br />

Developer Kit (Java a PL/SQL) alebo integrované sluby dostupné priamo z<br />

webového prehliadaèa.<br />

Pomocou PDK je moné nielen portlet vytvori, ale aj prekonvertova u<br />

existujúcu webovú aplikáciu do portletového formátu a tým ju integrova do<br />

Oracle Portalu. Na vývoj aplikácií pre Oracle Portal môeme vyui Javu, XML,<br />

Perl, PL/SQL, C/C++, Oracle Forms J2EE kontajner s certifikáciou J2EE 1.3 a<br />

TECHNOLÓGIE<br />

podporou JSP 1.2, Servlet 2.3, EJB 2.0. Najkomfortnejší vývoj poskytuje integrovaný<br />

IDE nástroj Oracle JDeveloper 10g. Okrem vlastného vývoja môeme<br />

poui aj hotové portlety od rôznych firiem. Na strane klienta, èi u ide o koncových<br />

pouívate¾ov, vývojárov, alebo administrátorov, je potrebný len prehliadaè<br />

webových stránok. Otvorená architektúra aplikaèného servera Oracle,<br />

zaloená <strong>na</strong> štandardoch, má adaptéry pre rôzne databázy (<strong>na</strong>pr. Oracle, MSSQL,<br />

DB2, Sybase), komplexné podnikové aplikácie (<strong>na</strong>pr. SAP R/3 a R/4, PeopleSoft,<br />

JD Edwards, Oracle), messaging (<strong>na</strong>pr. MQSeries, MSMQ, SwiftMQ), sluby B2B<br />

– HTTP/S, SMTP, FTP, SOAP, ebXML, RosettaNet, EDI, CORBA/IIOP a COM/COM+.<br />

Podpora webových sluieb<br />

Mnostvo dnešných podnikových aplikácií podporuje SOA (Service Oriented<br />

Architecture), teda architektúru zaloenú <strong>na</strong> webových slubách. Preto je OAS<br />

zaloený <strong>na</strong> otvorených štandardoch SOAP 1.1, WSDL 1.1, UDDI 1.0, samozrejmosou<br />

je podpora komunikácie cez SOAP. Vývoj webových sluieb <strong>na</strong> platforme<br />

Oracle umoòuje vývojové prostredie Oracle JDeveloper v Jave a PL/SQL. K<br />

dokumentom mono pristupova cez HTTP/S, WebDAV, FTP, NFS, AFP, SMTP,<br />

IMAP a SMB (v princípe ide o sieový disk).<br />

Jednotná autentifikácia<br />

Oracle Portal vyuíva <strong>na</strong> autentifikáciu pouívate¾ov login server. Takáto zjednotená<br />

architektúra umoòuje pouívate¾om jednotnú identifikáciu a autorizáciu<br />

do všetkých aplikácií. Prístupové údaje pouívate¾ov sú uloené buï v<br />

systémovej tabu¾ke, alebo <strong>na</strong> LDAP serveri. Administrátor aplikaèného servera<br />

môe v rámci prostredia Oracle Portal <strong>na</strong>stavi podporu single sign-on <strong>na</strong> prístup<br />

ku všetkým aplikáciám publikovaným ako portlety.<br />

Samoobsluné publikovanie obsahu<br />

Jednou z hlavných úloh podnikového portálu je tímová príprava a publikovanie<br />

dokumentov. Oracle Portal umoòuje pouívate¾om <strong>na</strong> základe definovaných<br />

prístupových práv a privilégií zdie¾a dokumenty a pracova <strong>na</strong> ich obsahu,<br />

a to v celom ivotnom cykle dokumentu, konèiac jeho schválením a publikovaním.<br />

Publikované dokumenty sú uloené ako poloky v Portal repository.<br />

Správca dokumentu pri jeho vkladaní definuje jeho vlastnosti, kategórie a prípadné<br />

perspektívy dokumentu, prístupové práva pre jednotlivých pouívate¾ov<br />

alebo skupiny pouívate¾ov. Jednou z dôleitých vlastností kadého podnikového<br />

portálu je unifikovaný dizajn zahàòajúci štýly, farby, fonty a obrázky.<br />

Tento dizajn aj pri urèitej rôznorodosti dokumentov u¾ahèuje pouívate¾om<br />

orientáciu v portáli ako celku a takisto aj v jednotlivých zlokách dokumentov,<br />

ku ktorým cez portál budeme pristupova. Na druhej strane si kadý pouívate¾<br />

pri zachovaní urèitej uniformity charakterizujúcej firmu môe portál prispôsobi<br />

svojim zvyklostiam a potrebám. Cez webové rozhranie si môe pomocou interaktívnych<br />

sprievodcov upravi vzh¾ad a umiestnenie jednotlivých komponentov.<br />

Kadý komponent alebo aplikácia môu by zadefinované ako portlet a<br />

Architektúra Oracle Application Server<br />

12/2004 145

TECHNOLÓGIE<br />

uloené tak <strong>na</strong> portálovú stránku. Administrátori<br />

môu <strong>na</strong>stavi portál tak, aby riadil<br />

špeciálne aplikácie a zdroje informácií,<br />

ako aj rôzne skupiny pouívate¾ov s rozdielnou<br />

konfiguráciou.<br />

Business Intelligence<br />

V úvodnej èasti seriálu sme portál zadefinovali<br />

ako bránu k informáciám. Doslovná<br />

interpretácia výz<strong>na</strong>mu slova portál by<br />

znela: vznešená brá<strong>na</strong> k informáciám. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e cez podnikový portál by sa<br />

poverení pracovníci firmy mali dosta<br />

skutoène ku kvalitným informáciám. Do<br />

tejto skupiny nesporne patria informácie<br />

<strong>na</strong> podporu rozhodovania, získané a<strong>na</strong>lýzou<br />

údajov zhromadených v databázach a<br />

dátových skladoch. Pretoe firma Oracle<br />

vybavila svoju databázu silnými monosami<br />

v oblasti OLAP a<strong>na</strong>lýz a dataminingu,<br />

nemusíme ich vyuíva len izolovane,<br />

ale dokáeme efektívne sprístupòova<br />

výsledky a<strong>na</strong>lýz cez portálové rozhranie,<br />

ktoré je v prípade Oracle Portalu interaktívne,<br />

take okrem prístupu k údajom v rôznych<br />

dátových úloiskách a formátoch,<br />

prístupu k agregovaným údajom a výsledkom<br />

a<strong>na</strong>lýz dokáeme <strong>na</strong>vrhova vlastné<br />

a<strong>na</strong>lytické poh¾ady, teda tabu¾ky a grafy,<br />

<strong>na</strong> aké sme zvyknutí z programov Oracle<br />

Discoverer alebo Oracle Reports. Dochádza<br />

k integrácii podnikových procesov aj<br />

<strong>na</strong> úrovni a<strong>na</strong>lytických sluieb. Tieto sluby<br />

môeme vyui prakticky v celej oblasti<br />

podnikovej informatiky, nielen tradiène <strong>na</strong><br />

získanie podkladov <strong>na</strong> podporu rozhodovania,<br />

ale aj v oblasti náboru a profesijného<br />

rastu ¾udských zdrojov (HR – Human<br />

Resources), kde môeme spresòova metodiky<br />

recruitmentu <strong>na</strong> základe výsledkov<br />

a<strong>na</strong>lýz predchádzajúcich náborov, prièom<br />

máme u aj poz<strong>na</strong>tky o uplatnení sa prijatých<br />

pracovníkov. A<strong>na</strong>lyzova môeme aj<br />

údaje spojené s riadením kvality. Prostredníctvom<br />

portálového rozhrania môeme<br />

vytvára ad hoc reporty <strong>na</strong>d databázou<br />

Oracle, realizované priamo z webového<br />

prehliadaèa, a tieto reporty distribuova v<br />

rôznych formátoch (web, e-mail, tlaèiareò,<br />

súbor...). No a<strong>na</strong>lyzova môeme nielen<br />

údaje z podnikových databáz, ale aj správanie<br />

sa klientov, ktorí k portálu pristupujú,<br />

a <strong>na</strong> základe ich doterajšieho správania<br />

môeme k nim pristupova perso<strong>na</strong>lizovane.<br />

Oracle Portal, ako súèas aplikaèného servera<br />

Oracle 10g, predstavuje integrovanú<br />

platformu <strong>na</strong> fungovanie podnikových<br />

aplikácií, portálov a webových stránok.<br />

Jeho otvorená architektúra, podpora zdie-<br />

¾aných aplikácií J2EE, webových sluieb,<br />

spolupráca s reportovacími a a<strong>na</strong>lytickými<br />

slubami predstavujú kvalitný middleware,<br />

<strong>na</strong>vyše s podporou technologického<br />

hitu Oracle – Grid computingu.<br />

¼uboslav Lacko<br />

146 12/2004<br />

Bezpeènos sieových sluieb II.<br />

Zatia¾ èo predchádzajúca èas seriálu o zabezpeèení<br />

sieových sluieb sa týkala opatrení zabezpeèujúcich<br />

poskytované sluby proti monému zneuitiu, toto<br />

pokraèovanie sa týka opatrení minimalizujúcich monos<br />

spôsobenia škôd v systéme po zneuití niektorej<br />

sluby alebo monos spôsobenia škôd lokálnymi pouívate¾mi.<br />

Zatia¾ èo predošlá èas sa týkala prístupov<br />

viac èi menej spoloèných pre všetky operaèné systémy<br />

unixového typu, táto èas bude špecifická pre operaèný<br />

systém FreeBSD.<br />

Mechanizmy <strong>na</strong> obmedzovanie lokálnych pouívate-<br />

¾ov a zabránenie škodám pri zneuití niektorej z poskytovaných<br />

sluieb sú príbuzné. Ak toti dôjde k zneuitiu<br />

poskytovanej sluby, <strong>na</strong>príklad pre neošetrenú chybu v<br />

ftp alebo webovom serveri, prvým krokom útoèníka je<br />

získanie oprávnení administrátora alebo pouívate¾a <strong>na</strong><br />

<strong>na</strong>padnutom systéme. A potom si v rámci moností poskytnutých<br />

<strong>na</strong>padnutým systémom môe zaèa inštalova<br />

spätné vrátka, trójske kone alebo ohrozi ïalšie<br />

beiace sluby. Operaèný systém FreeBSD má nieko¾ko<br />

dômyselných spôsobov <strong>na</strong> minimalizáciu moností poskytnutých<br />

útoèníkovi.<br />

Jail<br />

Anglický výraz jail z<strong>na</strong>mená alár, ale v kontexte, v ktorom<br />

sa bude ïalej pouíva, sa nezvykne preklada.<br />

Tento názov je ve¾mi výstiný: umoòuje proces alebo<br />

skupinu procesov uzavrie vcelku do komfortného<br />

alára. Komfortného preto, lebo poskytuje procesom<br />

vo svojom vnútri takmer všetko, èo by im poskytoval<br />

aj sám operaèný systém FreeBSD, okrem toho, e procesy<br />

nemôu zo alára vykåznu, ale musia v òom zosta<br />

uväznené, nech by sa u vnútri robilo èoko¾vek.<br />

Jail je do krajnosti dotiahnutý princíp zmeny koreòového<br />

adresára pre nejaký proces, známy ako chroot (z<br />

anglického change root). Do krajnosti je tento princíp<br />

dotiahnutý tým, e vnútri hostite¾ského systému je<br />

vytvorená ïalšia inštancia operaèného systému, ktorej<br />

pôsobnos je obmedzená <strong>na</strong> vlastný domovský adresár,<br />

má vlastné inštalované programy, vlastné pripojenie<br />

<strong>na</strong> sie aj vlastnú konfiguráciu a vlastné všetky pouívate¾ské<br />

procesy. Naproti tomu všetky procesy beiace<br />

<strong>na</strong> úrovni jadra operaèného systému beia len v hostite¾skom<br />

systéme, ktorý tak spravuje všetky procesy –<br />

svoje aj procesy všetkých jailov beiacich v òom.<br />

Priestor jailu <strong>na</strong> pevnom disku bude obmedzený <strong>na</strong><br />

vyhradený adresár a jeho podadresáre. Vhodné je <strong>na</strong><br />

jail vyhradi samostatnú partíciu, aby procesy v jaile<br />

nemohli <strong>na</strong>plni disk hostite¾ského systému. Existujú<br />

síce aj iné spôsoby, ako sa tomu dá zabráni, ale vyhradenie<br />

vlastnej partície pre jail sa môe ukáza ako výhodné<br />

aj z iných dôvodov. Okrem toho, e sa zabráni<br />

akejko¾vek interferencii s hostite¾ským systémom, mono<br />

<strong>na</strong>príklad pripoji partíciu jailu s inými parametrami<br />

ako ostatné partície v hostite¾skom systéme.<br />

Oddelenie procesov v jaile od procesov hostite¾ského<br />

systému a procesov v iných jailoch zabezpeèí<br />

jadro operaèného systému. Keïe však nemono vytvori<br />

pre kadý jail oddelený pamäový priestor<br />

(bolo by to jed<strong>na</strong>k nároèné a zároveò by to viedlo k<br />

ve¾mi neefektívnemu vyuívaniu pamäte, <strong>na</strong>jmä pri<br />

prevádzke viacerých jailov <strong>na</strong> jednom hostite¾skom<br />

systéme), neodporúèa sa pouíva v jaile zdie¾anú<br />

pamä (shared memory), pretoe práve prostredníctvom<br />

zdie¾anej pamäte by mohli pamäové priestory<br />

jailov a/alebo hostite¾ského systému interferova. Štandardne<br />

je preto pouitie zdie¾anej pamäte vnútri jailov<br />

znemonené; povoli ho mono <strong>na</strong>stavením sysctl premennej<br />

jail.sysvipc_allowed <strong>na</strong> hodnotu 1.<br />

Oddelenie jailu zo sieovej stránky vyaduje pre<br />

kadý jail jedineènú adresu IP, ku ktorej má jail vyhradený<br />

prístup. Hostite¾ský systém musí ma prístup ku<br />

všetkým adresám IP, pretoe len cez jadro hostite¾ského<br />

operaèného systému mono obsluhova sie, ale hostite¾ský<br />

systém sám nemôe <strong>na</strong> úrovni aplikácií pouíva<br />

adresu IP pridelenú jailu (hostite¾ský systém bude ma<br />

okrem svojej adresy IP priradené aj adresy IP všetkých<br />

jailov vo svojom vnútri pomocou direktívy ifconfig__alias v súbore /etc/rc.conf). V praxi to<br />

z<strong>na</strong>mená, e v hostite¾skom systéme musia všetky jeho<br />

programy pouíva iba adresu IP hostite¾ského systému<br />

a iadne nesmú pouíva adresu IP vyhradenú pre jail.<br />

Niektoré sieové sluby sú štandardne <strong>na</strong>konfigurované<br />

tak, e prijímajú poiadavky <strong>na</strong> všetkých adresách IP,<br />

ktoré sú v systéme <strong>na</strong>konfigurované. Väèšinu sluieb<br />

mono <strong>na</strong>konfigurova tak, aby pouívali iba vyhradené<br />

adresy IP, a to buï parametrom príkazového riadka,<br />

alebo úpravou konfiguraèného súboru. Pre sshd je to<br />

direktíva ListenAddress v konfiguraènom súbore /etc/ssh/<br />

sshd_config, pre webový server Apache je to povinná<br />

direktíva Listen v konfiguraènom súbore httpd.conf, pre<br />

inetd a ftpd parameter príkazového riadka −a. Problém<br />

môe <strong>na</strong>sta <strong>na</strong>príklad pri slube ntpd, ktorá vdy<br />

pouíva všetky dostupné adresy IP. Existujú však alter<strong>na</strong>tívne<br />

implementácie tejto sluby, ktoré umoòujú<br />

selektívne pouívanie dostupných adries IP.<br />

Štandardne môu procesy vnútri jailu komunikova<br />

iba prostredníctvom Unixu a IPv4 soketov. Nastavením<br />

sysctl premennej jail.socket_unixiproute_only <strong>na</strong> hodnotu<br />

0 mono procesom v jaile umoni komunikáciu aj<br />

inými protokolmi. Poslednou sysctl premennou priamo<br />

sa vzahujúcou k jailu je premenná jail.set_host<strong>na</strong>me_<br />

allowed s predvolenou hodnotou 1. Nastavením tejto<br />

hodnoty <strong>na</strong> 0 mono zabráni zmene me<strong>na</strong> poèítaèa<br />

vnútri jailu. Meno virtuálneho poèítaèa vnútri jailu sa<br />

<strong>na</strong>stavuje pri jeho spustení a zvyèajne nie je dôvod <strong>na</strong><br />

to, aby sa menilo.<br />

Zostavenie jailu je ekvivalentné zostaveniu operaèného<br />

systému FreeBSD zo zdrojových kódov s tým rozdielom,<br />

e celý systém sa zostaví do adresára, v ktorom<br />

má by jail umiestnený. Predpokladajme, e <strong>na</strong> umiestnenie<br />

jailu sme vytvorili adresár /JAIL/. Zdrojové kódy<br />

<strong>na</strong> zostavenie jailu musia by totoné so zdrojovými<br />

kódmi, z ktorých je zostavený hostite¾ský operaèný systém.<br />

Na zostavenie jailu do vyhradeného adresára sú<br />

potrebné dva príkazy spustené v adresári /usr/src/:<br />

# make world DESTDIR=/JAIL<br />

# make installworld DESTDIR=/JAIL<br />

V adresári /JAIL/ sa tým vytvorí adresárový strom,<br />

ktorý sa len nepatrne líši od adresárového stromu operaèného<br />

systému FreeBSD po jeho inštalácii. Tento adresárový<br />

strom zaberá pribline 130 MB (merané pod<br />

FreeBSD 4.10-RELEASE-p2).<br />

Kadý jail má vlastný strom /etc/. Skopírovanie<br />

adresárového stromu /etc/ prislúchajúceho k zdrojovým<br />

kódom, z ktorých je jail zostavený, zabezpeèí<br />

vyko<strong>na</strong>nie príkazu<br />

# make distribution DESTDIR=/JAIL<br />

NO_MAKEDEV_RUN=yes

v adresári /usr/src/etc/. Po vytvorení adresára /etc/ treba<br />

vytvori uzly zariadení. Pretoe jail nevyaduje<br />

existenciu všetkých uzlov zariadení, ktoré sú prítomné<br />

v kompletnom systéme FreeBSD, má skript MAKE−<br />

DEV <strong>na</strong> túto akciu vyhradený argument jail. Uzly<br />

zariadení v jaile sa vytvoria, keï sa v adresári /JAIL/<br />

dev/ spustí príkaz<br />

# sh MAKEDEV jail<br />

Dôleitá vec, ktorá zatia¾ v jaile chýba, je proc<br />

filesystem. Na patrièné miesto vnútri jailu ho mono<br />

pripoji príkazom<br />

# mount −t procfs proc /JAIL/proc<br />

a prípadne mono príslušný riadok prida do súboru<br />

/etc/fstab hostite¾ského systému, aby sa pripojil do<br />

jailu aj po reštarte poèítaèa. Nakoniec zostáva vytvori<br />

v adresári /JAIL/etc/ prázdny súbor /etc/fstab a<br />

pripravený jail je takmer ekvivalentný novej inštalácii<br />

operaèného systému FreeBSD. Preto aj vnútri jailu<br />

treba urobi patrièné poinštalaèné úpravy, <strong>na</strong>jmä<br />

upravi súbor /JAIL/etc/rc. conf, povoli, respektíve zakáza<br />

príslušné sluby a <strong>na</strong>konfigurova ich.<br />

Jail sa spúša príkazom jail(8), ktorý má <strong>na</strong>sledujúcu<br />

syntax:<br />

jail <br />

Na konfiguráciu vnútri jailu (<strong>na</strong>príklad pridávanie<br />

pouívate¾ov) mono poui príkaz<br />

jail /JAIL jail.example.org 192.168.0.2 /bin/tcsh<br />

èím sa spustí shell vnútri vytvoreného jailu. Tento<br />

reim je ve¾mi podobný jednopouívate¾skému re-<br />

imu operaèného systému FreeBSD, no s tým rozdielom,<br />

e u je spustená sie. Keïe spustený shell je<br />

jediný proces v jaile, po jeho ukonèení sa ukonèí aj<br />

jail. V reálnej prevádzke je situácia o trochu komplikovanejšia:<br />

jail sa odporúèa spúša príkazom<br />

jail /bin/sh /etc/rc<br />

Pri takomto štarte sa v jaile urobí pribline to, èo<br />

sa urobí v reálnom operaènom systéme FreeBSD po<br />

prechode do viacpouívate¾ského reimu. Zvyèajne sa<br />

zobrazí nieko¾ko chybových hlásení; obvykle súvisia s<br />

<strong>na</strong>stavovaním systémových parametrov (<strong>na</strong>príklad<br />

sysctl premenných), ktoré nemono z vnútra jailu<br />

meni. Do takto spusteného jailu sa potom mono<br />

prihlási cez ssh, inštalova v òom programy, konfigurova<br />

ich a pouíva.<br />

Programy ako shutdown(8) alebo reboot(8) sú<br />

vnútri jailu <strong>na</strong> jeho zastavenie nepouite¾né. Ak<br />

vnútri jailu beia nejaké sluby, treba ich ukonèi<br />

<strong>na</strong> to urèenými skriptami. Keï sú sluby ukonèené,<br />

<strong>na</strong> zastavenie jailu treba u len posla hlavnému<br />

procesu jailu signál <strong>na</strong> ukonèenie:<br />

# kill −15 −1<br />

Toto treba urobi vnútri beiaceho jailu, nie v<br />

hostite¾skom systéme; tam by to malo pravdepodobne<br />

ve¾mi neiaduce úèinky.<br />

Bezpeènostné úrovne behu systému<br />

Bezpeènostné úrovne behu operaèného systému<br />

FreeBSD (anglicky securelevels) nie sú totoné s úrovòami<br />

behu systému (anglicky runlevels), ktoré sú<br />

známe z unixových operaèných systémov, ktoré ich<br />

zdedili z Unixu System V; úrovne behu systému v<br />

zmysle System V sa v rodine operaèných systémov<br />

BSD ne<strong>na</strong>chádzajú.<br />

Bezpeènostné úrovne predstavujú <strong>na</strong>stavenia<br />

jadra operaèného systému FreeBSD, ktoré menia jeho<br />

správanie sa tým spôsobom, e znemoòujú vyko<strong>na</strong>nie<br />

niektorých operácií, a to tak beným pouívate¾om,<br />

ako aj administrátorovi. Hneï <strong>na</strong> zaèiatku<br />

treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e bezpeènostné úrovne behu<br />

systému sú dvojseèná zbraò – <strong>na</strong> jednej strane z<strong>na</strong>ène<br />

obmedzujú monosti prípadného útoèníka alebo<br />

lokálneho pouívate¾a škodi v systéme, <strong>na</strong> druhej<br />

strane komplikujú administráciu systému, pretoe<br />

obmedzenia spojené s bezpeènostnými úrovòami sa<br />

vzahujú aj <strong>na</strong> administrátora.<br />

Bezpeènostných úrovní operaèného systému<br />

FreeBSD je spolu pä a oz<strong>na</strong>èujú sa èíslami -1, 0, 1,<br />

2 a 3. Vyššie èíslo z<strong>na</strong>mená väèšie obmedzenia v systéme<br />

s úrovòou behu <strong>na</strong>stavenou <strong>na</strong> príslušnú úroveò.<br />

Štandardne sa úrovne behu systému nepouívajú.<br />

Zapnú ich mono uvedením hodnoty kern_<br />

securelevel_e<strong>na</strong>ble="YES" v súbore /etc/rc.conf. Hodnota<br />

bezpeènostnej úrovne behu systému sa zvolí<br />

ïalšou hodnotou v /etc/rc.conf, a to kern_securele−<br />

vel="2". Bezpeènostné úrovne mono zvyšova kedyko¾vek<br />

poèas behu systému <strong>na</strong>stavovaním sysctl premennej<br />

kern.securelevel <strong>na</strong> príslušné hodnoty. Zníi<br />

bezpeènostnú úroveò behu systému mono iba v jednopouívate¾skom<br />

reime; keby bolo moné zníi<br />

bezpeènostnú úroveò v normálnom viacpouívate¾skom<br />

reime, mohol by to urobi aj útoèník.<br />

Securelevel -1 – východisková hodnota bezpeènostnej<br />

úrovne behu operaèného systému<br />

FreeBSD, ktorá vypí<strong>na</strong> všetky obmedzenia spojené<br />

s bezpeènostnými úrovòami.<br />

Securelevel 0 – táto bezpeènostná úroveò sa<br />

pouíva pri zavádzaní systému, ktorý má zapnuté<br />

pouívanie bezpeènostných úrovní. Po prechode<br />

systému do viacpouívate¾ského reimu sa táto<br />

úroveò automaticky zvýši <strong>na</strong> 1. Nie je iadny<br />

dôvod ju pouíva explicitne.<br />

Securelevel 1 – nemono <strong>na</strong>èítava ani odobera<br />

moduly jadra operaèného systému. Programy<br />

nemôu zapisova priamo do systémovej pamäte<br />

prostredníctvom zariadení /dev/mem a /dev/kmem.<br />

Nemono pristupova priamo k pripojeným diskom,<br />

súbory mono zapisova iba cez štandardné<br />

rozhranie jadra, a teda nemono <strong>na</strong>pr. formátova<br />

disky. Nemono spusti X Windows systém.<br />

Nemono meni niektoré príz<strong>na</strong>ky súborov <strong>na</strong><br />

súborovom systéme UFS (pozri ïalej).<br />

Securelevel 2 – všetky obmedzenia predchádzajúcej<br />

úrovne zostávajú v platnosti. Navyše<br />

nemono priamo zapisova do pripojených ani<br />

nepripojených súborových systémov a nedá sa<br />

upravi systémový èas o viac ako<br />

o jednu sekundu <strong>na</strong>raz.<br />

Securelevel 3 – všetky obmedzenia predchádzajúcej<br />

úrovne zostávajú v platnosti. Navyše<br />

nemono meni pravidlá paketových filtrov IPF<br />

a IPFW. Preto sa táto úroveò behu systému volá aj<br />

zabezpeèený sieový reim.<br />

Príz<strong>na</strong>ky súborov<br />

Okrem prístupových práv, ktoré sú zhodné <strong>na</strong> väèšine<br />

unixových súborových systémov, má súborový<br />

systém UFS pouívaný <strong>na</strong> operaènom systéme<br />

FreeBSD ešte tzv. príz<strong>na</strong>ky súborov, ktoré môu hra<br />

dôleitú úlohu pri zabezpeèovaní súborov práve v<br />

kombinácii s u spomí<strong>na</strong>nými bezpeènostnými úrovòami<br />

behu systému. Príz<strong>na</strong>ky súborov toti urèujú,<br />

akými spôsobmi je alebo nie je moné so súbormi<br />

<strong>na</strong>rába, a pri bezpeènostnej úrovni behu vyššej ako<br />

TECHNOLÓGIE<br />

1 nemono niektoré z týchto príz<strong>na</strong>kov meni. Zoz<strong>na</strong>m<br />

všetkých príz<strong>na</strong>kov súborov, ktoré sa dajú <strong>na</strong>stavova,<br />

je <strong>na</strong> manuálovej stránke programu<br />

chflags(1), ktorým mono príz<strong>na</strong>ky <strong>na</strong>stavova alebo<br />

ruši. Priamo bezpeènostné funkcie môu ma <strong>na</strong>sledujúce<br />

z nich:<br />

schg – systémový príz<strong>na</strong>k pre nemenite¾ný<br />

súbor. Tento príz<strong>na</strong>k môe meni iba administrátor.<br />

Príz<strong>na</strong>k nemono meni, ak systém beí v<br />

bezpeènostnej úrovni 1 alebo vyššej. Súbor, ktorý<br />

má <strong>na</strong>stavený tento príz<strong>na</strong>k, nemono nijakým<br />

spôsobom meni, pridáva k nemu údaje ani ho<br />

zmaza. Štandardne je týmto príz<strong>na</strong>kom chránené<br />

jadro operaèného systému FreeBSD.<br />

sappnd – systémový príz<strong>na</strong>k pre súbor, ku ktorému<br />

je moné údaje iba pridáva. Tento príz<strong>na</strong>k<br />

môe meni iba administrátor. Príz<strong>na</strong>k nemono<br />

meni, ak systém beí v bezpeènostnej úrovni 1<br />

alebo vyššej. Jeho rozumné pouitie je <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong> logovacie súbory.<br />

sunlnk – systémový príz<strong>na</strong>k pre súbory, ktoré<br />

nemono zmaza. Tento príz<strong>na</strong>k môe meni iba<br />

administrátor. Príz<strong>na</strong>k nemono meni, ak systém<br />

beí v bezpeènostnej úrovni 1 alebo vyššej. Tento<br />

príz<strong>na</strong>k zabráni iba vymazaniu súboru, nezabráni<br />

jeho prepísaniu.<br />

uchg – pouívate¾ský príz<strong>na</strong>k pre nemenite¾ný<br />

súbor. Tento príz<strong>na</strong>k môe <strong>na</strong>stavova administrátor<br />

alebo vlastník súboru. Príz<strong>na</strong>k je moné meni kedyko¾vek.<br />

Nastavenie tohto príz<strong>na</strong>ku má za úlohu<br />

ochráni pouívate¾a pred nechcenými chybami.<br />

uappnd – pouívate¾ský príz<strong>na</strong>k pre súbor, ku<br />

ktorému mono údaje iba pridáva. Tento príz<strong>na</strong>k<br />

môe <strong>na</strong>stavova administrátor alebo vlastník<br />

súboru. Príz<strong>na</strong>k je moné meni kedyko¾vek.<br />

Pouíva sa <strong>na</strong> ochranu súborov so záz<strong>na</strong>mami<br />

behu pouívate¾ských aplikácií.<br />

uunlnk – pouívate¾ský príz<strong>na</strong>k pre súbor,<br />

ktorý pouívate¾ nemôe zmaza. Tento príz<strong>na</strong>k<br />

môe <strong>na</strong>stavova iba administrátor. Rov<strong>na</strong>ko<br />

administrátor môe týmto príz<strong>na</strong>kom oz<strong>na</strong>èený<br />

súbor zmaza. Príz<strong>na</strong>k mono <strong>na</strong>stavova kedyko¾vek.<br />

Tento príz<strong>na</strong>k sa dá pouíva <strong>na</strong> zabránenie<br />

neúmyselným chybám pouívate¾ov.<br />

Príz<strong>na</strong>ky súborov si mono zobrazi vo výpise<br />

programu ls vo¾bou −o:<br />

# /bin/ls −lo /kernel<br />

−r−xr−xr−x 1 root wheel schg 1697600 Sep 22<br />

06:44 /kernel<br />

Z uvedeného výpisu vidie, e súbor s jadrom<br />

operaèného systému má <strong>na</strong>stavený príz<strong>na</strong>k schg.<br />

Pre súbory, ktoré nemajú <strong>na</strong>stavený iadny z príz<strong>na</strong>kov,<br />

je <strong>na</strong> danom mieste pomlèka:<br />

# /bin/ls −lo /kernel.GENERIC<br />

−r−xr−xr−x 1 root wheel − 4343925 May 26 00:47<br />

/kernel.GENERIC<br />

Záver<br />

Všetky èlánky o operaènom systéme FreeBSD uverejnené<br />

v rámci tohto seriálu poèas uplynulého roku<br />

sa vzahovali <strong>na</strong> FreeBSD verzie 4, pokia¾ nebolo<br />

vyslovene uvedené i<strong>na</strong>k. Keïe v èase písania<br />

tohto èlánku je takpovediac „<strong>na</strong> spadnutie“ vydanie<br />

operaèného systému FreeBSD 5.3, ktorý má by<br />

ako prvý z vetvy 5 urèený aj <strong>na</strong> produkèné <strong>na</strong>sadenie,<br />

ïalšie èlánky sa budú vzahova práve <strong>na</strong> túto<br />

novú vetvu operaèného systému FreeBSD, ktorá<br />

prináša ve¾ké mnostvo zmien.<br />

<br />

12/2004 147

PRODUKTY<br />

Visual Basic 2005 Express Beta 1<br />

Okrem mohutného programovacieho<br />

komplexu Microsoft Visual Studio<br />

výrobca uvádza <strong>na</strong> trh od¾ahèený rad<br />

softvérových produktov, oz<strong>na</strong>èených<br />

nápisom Express. Iniciatíva Microsoft<br />

Express zdruuje <strong>na</strong>sledujúce vývojárske<br />

nástroje: Visual Basic 2005<br />

Express, Visual C# 2005 Express, Visual<br />

C++ 2005 Express a Visual Web<br />

Developer 2005 Express. V tomto èlánku<br />

sa budeme venova nástroju Visual<br />

Basic 2005 Express.<br />

Charakteristika produktu<br />

Visual Basic 2005 Express<br />

Visual Basic 2005 Express je urèený<br />

pre zaèiatoèníkov, študentov aj poèítaèových<br />

<strong>na</strong>dšencov. Pre tieto segmenty<br />

pouívate¾ov nie sú rozhodujúce<br />

ani tak pokroèilé vlastnosti podporných<br />

editorov èi prítomnos ïalších<br />

profesionálnych nástrojov <strong>na</strong> vývoj<br />

softvéru, ako prívetivé pouívate¾ské<br />

prostredie, výuèbové postupy<br />

s prepracovaným systémom elektronickej<br />

pomoci a vopred pripravené<br />

modelové verzie aplikácií, ktoré mono<br />

poui pri rýchlom vývoji vlastného<br />

riešenia (tzv. Starter Kits). ahúòom<br />

tohto pracovného modelu je práve<br />

Visual Basic, pretoe ide o jeden z<br />

<strong>na</strong>jpouívanejších programovacích<br />

jazykov <strong>na</strong> tvorbu malých a stredne<br />

nároèných projektov <strong>na</strong> platforme<br />

.NET Framework. Keïe spoloènos<br />

Microsoft predstavila produkty Express,<br />

môeme predpoklada, e tento<br />

produktový rad <strong>na</strong>hradí doteraz<br />

existujúce nástroje radu Standard. To<br />

z<strong>na</strong>mená, e Visual Basic 2005 Express<br />

by mohol by v budúcnosti dostupný<br />

pre všetkých vývojárov, ktorí<br />

nemajú profesionálne ambície, no<br />

radi by sa oboznámili s trendmi modernej<br />

tvorby .NET aplikácií.<br />

Visual Basic 2005 Express plne spolupracuje<br />

s novou verziou platformy<br />

.NET Framework, a èo je dôleité,<br />

umoòuje programátorom úplný prístup<br />

k všetkým typom bázovej kninice<br />

tried tejto platformy. Vývojári<br />

tak môu vyui nieko¾ko tisíc typov<br />

<strong>na</strong> realizáciu poadovaných programových<br />

operácií. V tomto smere sa<br />

Visual Basic 2005 Express vyrovná i<br />

svojmu „skúsenejšiemu braèekovi“.<br />

Jazykové inovácie vo Visual<br />

Basicu 2005 Express<br />

Visual Basic 2005 Express prináša<br />

ve¾a inovácií, ktoré podstatne zvyšujú<br />

produktivitu práce jed<strong>na</strong>k s integ-<br />

148 12/2004<br />

Pracovné prostredie programovacieho nástroja Visual Basic 2005 Express Beta 1<br />

rovaným vývojovým prostredím, ako<br />

aj s programovacím jazykom. Architektúra<br />

jazyka bola skutoène zásadne<br />

prepracovaná a ponúka ve¾a nových<br />

prvkov, spomeòme aspoò niektoré<br />

z nich.<br />

1. Príkaz Continue: ak pouijete<br />

tento príkaz v tele cyklov For, Do<br />

a While, bude okamite spustená<br />

ïalšia iterácia cyklu. Charakter príkazu<br />

Continue je dobre známy programátorom<br />

pracujúcim v jazykoch<br />

C# a C++.<br />

2. Priamy prístup k formulárom: táto<br />

vlastnos bola dostupná u vo Visual<br />

Basicu 6, ale v edíciách .NET absentovala.<br />

Keï budete chcie vo Visual<br />

Basicu 2005 Express zobrazi formulár,<br />

u nebudete musie vytvára<br />

novú inštanciu triedy Form1, ale<br />

môete poui jednoduchší zápis<br />

Form1.Show().<br />

3. Príkaz Using: dovo¾uje programátorom<br />

implicitne uvo¾ni alokované<br />

systémové zdroje.<br />

4. Nez<strong>na</strong>mienkové dátové typy:<br />

koneène môeme i vo Visual Basicu<br />

nájs nez<strong>na</strong>mienkové dátové typy,<br />

teda typy, ktoré dokáu pracova len<br />

s kladnými prirodzenými celoèíselnými<br />

hodnotami (a nulou). Ide o typy<br />

UShort, UInt a ULong. Okrem nich<br />

však pribudol i z<strong>na</strong>mienkový typ<br />

SByte (interval hodnôt).<br />

Zaradenie nez<strong>na</strong>mienkových typov<br />

je urèite prospešné, pretoe <strong>na</strong>pomáha<br />

lepšiu optimalizáciu kódu a<br />

vzájomnú interoperabilitu s funkciami<br />

Win32 API.<br />

Okrem u spomenutých programových<br />

èàt sa môete v prostredí Visual<br />

Basicu 2005 Express stretnú i s pre-<br />

aovaním operátorov, generickými<br />

typmi a pouívate¾skými udalosami.<br />

Zlepšený bol aj kompilátor, ktorý<br />

dokáe kontrolova, èi pouité programové<br />

typy vyhovujú štandardom<br />

spoloènej jazykovej špecifikácie (CLS),<br />

a upozorní vás i <strong>na</strong> premenné, ktoré<br />

neboli explicitne inicializované.<br />

Visual Basic 2005 Express<br />

vs. Visual Basic 2005<br />

Od „profesionálneho“ Visual Basicu<br />

2005 sa produkt radu Express líši v<br />

nieko¾kých zásadných smeroch.<br />

1. Niší poèet projektových šablón:<br />

prostredníctvom Visual Basicu 2005<br />

Express môu vývojári pripravova<br />

iba nieko¾ko typov aplikácií. Ide predovšetkým<br />

o štandardné aplikácie<br />

pre systém Windows, konzolové<br />

aplikácie a kninice tried, resp. ovládacích<br />

prvkov. Do budúcnosti mono<br />

poèíta i s ukákovými modelovými<br />

šabló<strong>na</strong>mi, v testovacej verzii bola<br />

prítomná šabló<strong>na</strong> DVD Collection<br />

Starter Kit. Pouívatelia môu túto<br />

šablónu poui pri tvorbe aplikácie<br />

slúiacej <strong>na</strong> archiváciu domácich<br />

DVD nosièov. Ïalšie šablóny bude<br />

moné získa aj z externých zdrojov,<br />

no vo verzii Beta 1 nebol tento prvok<br />

ešte implementovaný. Visual Basic<br />

2005 Express však nemono poui<br />

<strong>na</strong> vývoj webových aplikácií a<br />

sluieb èi sluieb systému Windows.<br />

2. Absencia nástrojov Class Designer<br />

a Object Test Bench: v Express edícii<br />

nie je prítomný vizuálny návrhár<br />

tried (Class Designer) ani nástroj<br />

Object Test Bench, ktorý dovo¾uje<br />

pracova s objektmi v graficky prívetivom<br />

prostredí. Object Test Bench<br />

sa však ne<strong>na</strong>chádza ani vo „ve¾kom“<br />

Visual Basicu, je dostupný len v<br />

rámci programovacích nástrojov<br />

Visual C# 2005 a Visual J# 2005.<br />

3. Jednoduchší štýl elektronickej<br />

dokumentácie: dokumentácia k produktu<br />

Visual Basic 2005 Express je<br />

vo verzii Beta 1 neúplná, take<br />

chýba mnostvo tém, ktoré však<br />

budú v budúcnosti (mono u vo<br />

verzii Beta 2) doplnené. Napriek<br />

tomu treba pripomenú, e dokumentácia<br />

k produktom Express<br />

nebude pokrýva všetky moné<br />

aspekty programovania.<br />

4. Visual Basic 2005 Express neobsahuje<br />

editor Class View, pomocou<br />

ktorého mono ¾ahko prehliada i<br />

zloité sústavy tried, kolekcií a<br />

typov, a takisto nie sú v tomto prostredí<br />

prítomné pokroèilé pomôcky<br />

<strong>na</strong> ladenie .NET aplikácií (ako sú<br />

<strong>na</strong>príklad dialógy Autos, Threads,<br />

Modules èi Processes).<br />

5. Visual Basic 2005 Express neponúka<br />

vývojárom vytváranie distribuèných<br />

jednotiek aplikácií pomocou<br />

technológie ClickOnce. Je však,<br />

samozrejme, moné realizova rozmiestnenie<br />

.NET aplikácií pod¾a<br />

modelu XCOPY (v tomto prípade<br />

však treba, aby boli exekuèné súbory<br />

platformy .NET Framework 2.0 prítomné<br />

<strong>na</strong> cie¾ovej poèítaèovej stanici).<br />

Záver<br />

Programovací nástroj Visual Basic<br />

2005 Express vo verzii Beta 1 úplne<br />

vyhovuje poiadavkám a potrebám<br />

pouívate¾ov, pre ktorých sa vyvíja.<br />

Neobsahuje síce pokroèilé podporné<br />

nástroje èi pomôcky, no táto skutoènos<br />

nepredstavuje vzh¾adom <strong>na</strong> cie-<br />

¾ové spektrum finálnych pouívate-<br />

¾ov nijakú nevýhodu. Napriek tomu<br />

dokáe nový Visual Basic ove¾a viac<br />

ako jeho takmer o dva roky starší kolega<br />

Visual Basic .NET 2003 Standard.<br />

Ak vezmeme do úvahy skutoènos, e<br />

ide ešte len o prvú beta verziu produktu,<br />

môeme sa u teraz teši <strong>na</strong><br />

ostrú verziu, ktorej príchod je predbene<br />

<strong>na</strong>plánovaný <strong>na</strong> prvú polovicu<br />

roka 2005.<br />

Ján Hanák<br />

Ján Hanák sa zaoberá<br />

vývojom a programovaním<br />

poèítaèových<br />

aplikácií pre vývojovoexekuènú<br />

platformu .NET.

Visual Web Developer a technológie ASP.NET 2.0<br />

V jednom z èlánkov venovaných podnikovým portálom sme uviedli doslovný preklad<br />

slova portál ako „vznešená brá<strong>na</strong>“ <strong>na</strong> prístup k informáciám. Vývojové prostredie<br />

Visual Web Developer je vo verzii Express urèené skôr <strong>na</strong> vývoj aplikácie<br />

typu „hobby“. Bez rozdielu oblasti <strong>na</strong>sadenia je úlohou portálov u¾ahèi prístup k<br />

informáciám. Ak si všimnete väèšinu portálov <strong>na</strong> webe, zistíte, e ich zobrazovacia<br />

plocha je rozdelená <strong>na</strong> viacero èastí – modulov. Tieto moduly môeme premiestòova,<br />

meni ich rozmery. V ponuke portálu je niekedy k dispozícii viac modulov,<br />

ne je zobrazených, take pouívate¾ si môe vybra, o ktoré moduly (správy, predpovede<br />

poèasia, bankové kurzy, erotický obrázok dòa...) má záujem.<br />

Príklad rozèlenenia portálu <strong>na</strong> moduly<br />

Cie¾om èlánku je predstavi monosti budovania webových portálov pomocou<br />

technológie ASP.NET 2.0. Špeciálne <strong>na</strong> tento úèel je k dispozícii súbor<br />

vizuálnych aj nevizuálnych komponentov pod názvom Web Parts. V tomto<br />

èlánku uprednostòujeme praktickú ukáku portálového riešenia a teraz uvedieme<br />

len krátky preh¾ad týchto komponentov, prièom ich výz<strong>na</strong>m a funkcia<br />

v mozaike riešenia sa nám objasní v ukákovom príklade.<br />

Princíp rozèlenenia portálu <strong>na</strong> zóny a umiestnenie prvkov<br />

WebPartMa<strong>na</strong>ger – slúi <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie všetkých prvkov WebParts <strong>na</strong><br />

stránke, prièom dokáe uvies jednotlivé zóny stránky do stavov Normal,<br />

Design, Edit, Catalog, Connect.<br />

WebPartZone – kontajnerový komponent, ktorý zapuzdruje prvky WebParts,<br />

prièom tie <strong>na</strong>dobúdajú niektoré spoloèné èrty. Stránka môe obsahova jednu<br />

alebo viacero zón.<br />

CatalogWebPart – zoz<strong>na</strong>m dostupných prvkov WebPart, ktoré mono prida<br />

<strong>na</strong> stránku.<br />

PRODUKTY<br />

CatalogZone – kontajner pre moduly StaticCatalog a PageCatalog.<br />

EditorPart – pouívate¾ské rozhranie umoòujúce <strong>na</strong>stavovanie parametrov<br />

pre vybraný prvok WebPart. EditorPart obsahuje prvky AppearanceEditorPart,<br />

LayoutEditorPart, BehaviorEditorPart a PropertyGridEditorPart.<br />

EditorZone – kontajner pre prvky EditorPart.<br />

Ikony pre vizuálny návrh portálového riešenia pomocou týchto komponentov<br />

sú v Toolboxe v zloke WebParts.<br />

V úvodnej fáze jednoduchého ukákového projektu vytvoríme novú aplikáciu<br />

typu Empty Web Site. Do prázdneho projektu pridáme (kontextové menu<br />

Add New Item) webový formulár s názvom povedzme WebParts.aspx, prièom<br />

zaškrtneme vo¾bu <strong>na</strong> umiestnenie programového kódu v separátnom súbore.<br />

Ako prvý umiestnime <strong>na</strong> plochu aplikácie prvok WebPartMa<strong>na</strong>ger, a to do hornej<br />

èasti. Následne budeme potrebova rozèleni stránku <strong>na</strong> èasti, to z<strong>na</strong>mená fixova<br />

polohu jednotlivých zón. Na tento úèel slúi <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> HTML tabu¾ka. Pomocou<br />

menu (Layout, Insert Table) vloíme <strong>na</strong> stránku tabu¾ku, ktorá bude ma<br />

jeden riadok a štyri ståpce. Vychádzame z plánu, e v ¾avej èasti bude prihlasovací<br />

dialóg, potom budú <strong>na</strong>sledova dve informaèné zóny a úplne vpravo bude editaèná<br />

zó<strong>na</strong>. Do druhého a tretieho po¾a tabu¾ky následne vloíme prvky.<br />

Na umiestnenie prvkov dovnútra zón máme dve monosti. Ak sa nám to hodí,<br />

môeme do ich vnútra presúva prvky z Toolboxu. Dovnútra elementu Sidebar-<br />

Zone takto môeme presunú z Toolboxu prvok Calendar. Druhá monos je vytvori<br />

si vlastný prvok. Túto monos pouijeme pre zónu v strednom poli tabu¾ky<br />

(MainZone). Najskôr pomocou kontextového menu Add New Item pridáme do projektu<br />

Web User Control. Po tomto úkone pribudne do projektu súbor WebUser-<br />

Control.ascx. Výslednú podobu pre tento prvok <strong>na</strong>stavíme v návrhovom móde.<br />

V <strong>na</strong>šom prípade sme vytvorili odkazy <strong>na</strong> spriatelené stránky.<br />

Umiestnenie prvkov WebPartZone<br />

do buniek tabu¾ky<br />

Návrh Web User Control<br />

Kód v súbore WebUserControl.ascx pri takto <strong>na</strong>vrhnutom dizajne prvku bude<br />

<br />

<strong>Vitajte</strong> <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej stránke<br />

Odkazy <strong>na</strong> spriatelené stránky<br />

<br />

MSDN<br />

<br />

GotDotNet<br />

<br />

<br />

Google<br />

ä<br />

Ako u bolo avizované, tento WebUserControl umiestnime do zóny v poli<br />

tabu¾ky MainZone. Realizácia tejto myšlienky je <strong>na</strong><strong>na</strong>jvýš jednoduchá, staèí<br />

presunú ikonu súboru WebUserControl.ascx z ok<strong>na</strong> Solution Explorer <strong>na</strong> plochu<br />

MainZone. Situáciu znázoròuje priloený obrázok. Po týchto úpravách<br />

mono projekt po prvýkrát spusti a prezrie si výsledky doterajšieho úsilia.<br />

Zatia¾ sme nedosiahli niè, iadnu pridanú hodnotu ani funkcio<strong>na</strong>litu, ktorú<br />

by sme neboli dokázali vytvori pomocou vizuálneho návrhu jednoduchej<br />

aplikácie. K funkcio<strong>na</strong>lite portálu alebo portálového segmentu to má pomerne<br />

ïaleko.<br />

12/2004 149

PRODUKTY<br />

Umiestnenie prvkov Calendar a Web User Control do WebPartZone<br />

Porov<strong>na</strong>nie perso<strong>na</strong>lizovaného vizuálu portálu pre dvoch rôznych pouívate¾ov<br />

Prvé výhody WebParts sa však zaènú èrta po pridaní prvku WebPartPageMenu.<br />

Tento prvok sme v <strong>na</strong>šej aplikácii umiestnili pod prvok WebPartMa<strong>na</strong>ger<br />

a vizuálne sa javí ako Drop Down List s preddefinovanými monosami<br />

Modify This Page<br />

Browse This Page<br />

Design Page Layout<br />

Pridaním prvku WebPartPageMenu sme sa posunuli o ve¾ký kus vpred, vyskúšajte<br />

si jej fungovanie opakovaným spustením.<br />

Po prepnutí WebPartMa<strong>na</strong>gera do módu Design Page Layout môeme prispôsobi<br />

stránku alebo jej èas svojim predstavám a <strong>na</strong>príklad metódou drag<br />

and drop presúva prvky medzi jednotlivými zó<strong>na</strong>mi. Samozrejme, so vzrastajúcim<br />

poètom zón a prvkov <strong>na</strong> skutoèných portáloch vzrastá aj poèet kombi<strong>na</strong>torických<br />

moností. Takýmto spôsobom si môe kadý prispôsobi vizuál<br />

portálu svojim poiadavkám. Perso<strong>na</strong>lizácia, samozrejme, nie je moná bez<br />

autentifikácie. Veï preèo by sme sa trápili s prispôsobením vizuálu portálu,<br />

<strong>na</strong> ktorý èasto chodíme, keby <strong>na</strong>še zmeny neboli zapamätané a viazané práve<br />

<strong>na</strong> osobné prihlásenie.<br />

Z toolboxu zo sekcie Login pridáme <strong>na</strong> plochu aplikácie komponent Login-<br />

View. Môeme ho umiestni niekam do záhlavia <strong>na</strong> vidite¾né miesto, <strong>na</strong>príklad<br />

<strong>na</strong>d tabu¾ku. V menu Common Tasks treba zvoli <strong>na</strong>jskôr Anonymous Template<br />

a <strong>na</strong> plochu komponentu doplni <strong>na</strong>príklad text: „Nie ste prihlásený k aplikácii.“<br />

Potom prepneme <strong>na</strong> LoggedIn Template a <strong>na</strong> plochu komponentu umiestnime<br />

povedzme text „<strong>Vitajte</strong> <strong>na</strong> portáli“.<br />

Do zatia¾ vo¾ného miesta v¾avo umiestnime prvok WebPartZone a do jeho<br />

vnútra komponent Login.<br />

Nezabudnime v súbore Web.Config zmeni spôsob autentifikácie z <strong>na</strong> .<br />

Prístupové parametre <strong>na</strong>definujeme pomocou administrátorského nástroja,<br />

ktorý aktivujeme buï v komponente LoginView pomocou Common Tasks menu<br />

(poloka Administrate website), alebo v projekte prostredníctvom menu<br />

Website – ASP.NET Configuration. V tomto nástroji môeme <strong>na</strong> demonštráciu<br />

moností perso<strong>na</strong>lizácie vytvori dvoch pouívate¾ov. Následný test je jednoduchý.<br />

Najskôr sa prihlásime ako prvý pouívate¾ a upravíme vizuál portálu.<br />

Potom sa prihlásime ako druhý pouívate¾ a urobíme iné zmeny. Od tohto okamihu<br />

si kadý z pouívate¾ov pri ïalšom prihlásení nájde portál v takom stave,<br />

ako si ho prispôsobil. Pre internetové portály je zaujímavá aj skutoènos, e<br />

ASP.NET poskytuje aj monos identifikácie pomocou automaticky vydaného<br />

150 12/2004<br />

Pridanie komponentu EditorZone<br />

Aktivovanie komponentu EditorZone<br />

cookie. V takomto prípade je moná perso<strong>na</strong>lizácia aj bez priamej autentifikácie<br />

pomocou me<strong>na</strong> a hesla.<br />

V doterajšej èasti príkladu sme ukázali len zlomok moností perso<strong>na</strong>lizácie.<br />

Nastal èas poui štvrtú, dosia¾ prázdnu bunku tabu¾ky úplne vpravo. Do nej presunieme<br />

prvok EditorZone. V jeho Common Task menu zaškrtneme monos<br />

View in Edit Mode. Do vnútra zóny umiestnime prvok AppearanceEditorPart.<br />

Po spustení aplikácie sa nijaké zmeny súvisiace s pridaním editaènej zóny neprejavia,<br />

a pokia¾ sa k portálu neprihlásime, ani metódou pokus – omyl neprídeme <strong>na</strong><br />

spôsob aktivovania editaènej zóny <strong>na</strong> perso<strong>na</strong>lizáciu niektorého komponentu<br />

WebParts. V podstate to ani netreba. Perso<strong>na</strong>lizácia má predsa výz<strong>na</strong>m len po<br />

autentifikácii. Aby sme sa priblíili k cie¾u, môeme porov<strong>na</strong> monosti ponúkané<br />

v comboboxe prvku WebPartPageMenu. Pokia¾ nie sme k portálu prihlásení, máme<br />

k dispozícii tie isté monosti, ktoré boli opísané v predchádzajúcom odseku:<br />

Modify This Page<br />

Browse This Page<br />

Design Page Layout<br />

Po prihlásení sa ako ¾ubovo¾ný z <strong>na</strong>definovaných pouívate¾ov k týmto trom<br />

polokám pribudne ïalšia – Modify the Web Part Settings. Ak ju aktivujeme,<br />

ved¾a názvu zóny sa zobrazí malý trojuholník smerujúci <strong>na</strong>dol, ktorý nám sprístupní<br />

poloku menu Edit. Keï sa <strong>na</strong>d tým zamyslíme, je to logický a prepracovaný<br />

postup.<br />

V takejto podobe editaènej zóny s jedným prvkom typu EditorPart dokáeme<br />

príslušnú zónu perso<strong>na</strong>lizova len èiastoène. Prvky typu Editor Part sú však<br />

a tri<br />

AppearanceEditorPart<br />

BehaviorEditorPart<br />

LayoutEditorPart<br />

a pri správnej kombinácii u ponúkajú slušnú paletu moností.<br />

Schovávanie a zobrazovanie èastí portálu<br />

Urèite ste si všimli, e v modifikaènom móde je v kadej zóne aj link Close. Po jeho<br />

aktivovaní zó<strong>na</strong> z obrazovky portálu jednoducho zmizla. Toto kúzlo bolo dosia¾<br />

nevratné, presnejšie povedané, trvalo a do ïalšieho spustenia aplikácie alebo prihlásenia<br />

sa nového pouívate¾a. Asi tušíte, e bude k dispozícii nejaký kontajner, v<br />

ktorom sú nezobrazené zóny uloené a z tohto kontajnera ich mono vybra a zobrazi.<br />

Na tento úèel slúi CatalogZone. Postup pri pridávaní katalógovej zóny bude<br />

ve¾mi podobný doterajším postupom. Zónu umiestnime <strong>na</strong>príklad do priestoru

<strong>na</strong>d tabu¾ku. V jej Common Tasks menu oz<strong>na</strong>èíme<br />

vo¾bu View in Catalog menu. Po tomto<br />

úkone sa vytvorí priestor <strong>na</strong> vloenie komponentu<br />

PageCatalogPart.<br />

Po spustení aplikácie a prihlásení sa k portálu<br />

sa k¾úè k vyuitiu novo pridanej zóny<br />

skrýva v comboboxe prvku WebPartPageMenu.<br />

Pribudla tam monos Add Web Parts to<br />

this Page. Prv ako ju aktivujeme, môeme<br />

niektoré zóny pozatvára. Tie sa objavia v<br />

ponuke katalógu a odtia¾ ich môeme opä<br />

zobrazi. Po predstavení niektorých moností<br />

WebParts si teraz u urèite dokáeme predstavi,<br />

akým spôsobom by sme ich vedeli vyui pri tvorbe perso<strong>na</strong>lizovanej<br />

portálovej aplikácie.<br />

Pridávaním ïalších zón a <strong>na</strong>vrhovaním ich obsahu postupne dotvoríme celý<br />

portál. No keï sa <strong>na</strong> spustenú aplikáciu pozrieme z h¾adiska vkusu a estetiky,<br />

portál v takejto podobe by zaujal mono len spolok askétov, prípadne technologicky<br />

orientovaných scientológov. Aj keï vo funkènosti je urèitý druh krásy,<br />

v takejto podobe by portál svojou estetikou nezaujal. Skutoènos, e sme sa dosia¾<br />

estetikou jednotlivých prvkov príliš nezaoberali, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e sa to bude<br />

da kedyko¾vek jednoducho <strong>na</strong>pravi.<br />

Všimnime si prvý riadok v súbore WebParts.aspx<br />

<br />

do tohto riadka pridáme definíciu štýlu<br />

<br />

alebo<br />

<br />

Obr. 8 CatalogZone Obr. 9 Prispôsobenie vzh¾adu portálu<br />

PRODUKTY<br />

Toto je však len prvý krok, pouitie témy. Keby sme sa v tomto okamihu<br />

pokúsili projekt preloi a zostavi, nepodarilo by sa nám to. Poadovanú tému<br />

musíme do projektu <strong>na</strong>jskôr prida. Najjednoduchšia cesta, ako získa dve témy,<br />

je niekde pomimo vytvori nový projekt typu Perso<strong>na</strong>l Web Site a z adresára<br />

tohto projektu prekopírova do adresára projektu portálu podadresár Themes,<br />

v ktorom sú dve jednoduché témy White a Black. Tieto témy môeme<br />

neskôr (samozrejme, so z<strong>na</strong>losou veci a hlavne kaskádových štýlov) modifikova,<br />

prípadne nejaké témy stiahneme z iných cvièných projektov z webu. Pomerne<br />

rozšírená je <strong>na</strong>príklad téma BasicBlue.<br />

Po spustení vidíme, e <strong>na</strong>stal výz<strong>na</strong>mný krok k zlepšeniu vzh¾adu aplikácie.<br />

Samozrejme, záleí aj <strong>na</strong> grafickom cítení návrhára, aby výsledný dizajn portálu<br />

bol úèelný a estetický.<br />

Ukáku pouitia WebParts nájdeme aj v šablóne pre typ aplikácie Perso<strong>na</strong>l<br />

Web Site Starter Kit. Táto prototypová aplikácia je preh¾adne rozèlenená do<br />

sekcií <strong>na</strong> administráciu a prihlasovanie sa pouívate¾ov, publikovanie textových<br />

a obrazových informácií, prácu s albumom fotografií a záleí u len <strong>na</strong><br />

modifikácii, ako monosti tejto šablóny vyuijeme vo vlastnej aplikácii.<br />

¼uboslav Lacko<br />

12/2004 151

LINUXWARE<br />

152 12/2004<br />

&<br />

Linux news<br />

Pod¾a internetového spravodajského servera ZDNet (http://news.zdnet.co.uk/<br />

internet/security/0,39020375,39173517,00.htm) ovládaèe <strong>na</strong> tlaèiarne Lexmark<br />

„volajú domov“. To z<strong>na</strong>mená, e sa cez internet pokúšajú <strong>na</strong>poji <strong>na</strong> stránku<br />

<strong>www</strong>.lxkccl.com. Táto domé<strong>na</strong> patrí firme Lexmark. V èase písania týchto riadkov<br />

ešte nebolo jasné, èo presne sa posiela, ale budú to pravdepodobne štatistiky<br />

tlaèe (<strong>na</strong> celé dokumenty je dát málo). Aj <strong>na</strong>priek tomu je to však zásah do<br />

súkromia, o ktorom sa nepíše v iadnom z dokumentov, s ktorými ovládaè prichádza.<br />

Znova ma to presvedèilo o tom, e proprietárny softvér jednoducho<br />

nemôe by bezpeènejší ako open source, minimálne pre takéto veci.<br />

V novembrovom èísle PC REVUE som písal o sieach peer-to-peer. Na èlánok<br />

som dostal pomerne ve¾a ohlasov, ktoré ma potešili, a tak som sa rozhodol, e<br />

vám <strong>na</strong> týchto riadkoch prinesiem informácie o nových s¾ubných projektoch,<br />

ktoré súvisia s danou tematikou. Ve¾mi ma zaujal projekt Peercast (http://<br />

<strong>www</strong>.peercast.org/), ktorý je zaloený <strong>na</strong> myšlienke Bittorrentu a pouíva protokoly<br />

peer-to-peer systému Gnutella. Ide o streamovací softvér podobný icecastu,<br />

umoòujúci streamova audio a video. Na rozdiel od bených streamovacích<br />

serverov, ktoré sú pomerne nároèné <strong>na</strong> prenosové pásmo (10 poslucháèov<br />

poèúvajúcich 128 Kb/s stream spraví vyše megabitovú záa), v systéme<br />

Peercast sa poslucháèi podie¾ajú <strong>na</strong> distribúcii. To z<strong>na</strong>mená, e v ideálnom<br />

prípade je potrebný zo servera len jeden stream, v praxi ich ide nieko¾ko. S<br />

<strong>na</strong>rastajúcim poètom uívate¾ov však záa <strong>na</strong> serveri nestúpa. Okrem toho<br />

mono zaisti èiastoènú anonymitu tým, e sie nemusí „prezradi“, od koho sa<br />

streamuje. Všetko je, samozrejme, open source, kompatibilné so servermi icecast2<br />

a pomerne jednoduché <strong>na</strong> pouitie.<br />

Písal som aj o „open“ licenciách pre neprogramátorské diela (knihy, dokumentácia,<br />

zvuk, obraz...). Na stránke http://<strong>www</strong>.creativecommons.org/ sa <strong>na</strong>chádza<br />

ïalší súbor licencií, pekne rozlíšených ikonkami, aké pouitie povo¾ujú.<br />

Písal ich <strong>na</strong>slovovzatý odborník – právnik Lawrence Lessig. Na http://<strong>www</strong>.<br />

archive.org/ sa <strong>na</strong>chádza mnostvo materiálov vydaných pod týmito licenciami.<br />

Tie je moné vo¾ne pouíva v závislosti od danej creative commons licencie.<br />

Po mnohých mesiacoch vývoja a testovania vyšiel Solaris 10. Medzi novinky<br />

patrí nový súborový systém ZFS, dy<strong>na</strong>mické traceovanie (dá sa ve¾mi ¾ahko poui<br />

<strong>na</strong> odhalenie akýchko¾vek problémov so systémom pomocou špecializovaných<br />

nástrojov), Solaris Containers (rôzne inštancie Solarisu beiace <strong>na</strong> tej istej mašine,<br />

ale v podstate oddelene – s rôznymi root súborovými systémami), Linux Application<br />

Environment (pomocou ktorého mono spúša pod Solarisom nemodifikované<br />

linuxové binárky), prediktív<strong>na</strong> samolieèba (Solaris deteguje niektoré situácie,<br />

ktoré môu ma nepríjemný dosah, a informuje o nich administrátora e-mailom).<br />

Nová verzia je momentálne dostupná <strong>na</strong> stiahnutie zadarmo pre architektúry<br />

Sparc a Intel, neskôr bude pod¾a vyjadrení firmy Sun dostupná táto verzia pod<br />

licenciou open source. Zatia¾ sa však nezmienili, o akú licenciu pôjde a èi bude všeobecne<br />

dostupná open source verzia obsahova všetky súèasti.<br />

MySQL 4.1.7 je momentálne produkèná verzia známej open source databázy<br />

MySQL. Obsahuje podporu pre vnorené selecty, MySQL klaster, lepšiu podporu<br />

lokalizácie, nový binárny protokol a vopred pripravené výrazy. Je to <strong>na</strong>jlepšia<br />

momentálne dostupná verzia MySQL. Potešila ma hlavne funkcio<strong>na</strong>lita<br />

klastra...<br />

Tento mesiac ma takisto zaujal návod <strong>na</strong> pouitie Bochsu pod freebsd <strong>na</strong><br />

pouívanie FreeBSD: http://sig9.com/articles/freebsd-on-bochs. Urèite ho odporúèam<br />

komuko¾vek, kto sa zaujíma buï o FreeBSD, alebo Bochs.<br />

Pri FreeBSD ostaneme – 6. novembra vyšla dlho oèakávaná produkèná verzia<br />

5.3. Ide o podstatný upgrade oproti súprave 4.x, ktorá bola za produkènú<br />

oz<strong>na</strong>èovaná doteraz. Súprava 5.x obsahuje lepšiu podporu viacerých procesorov,<br />

nový súborový systém UFS2, podporu windowsových ovládaèov cez ndiswrapper,<br />

podporu štyroch nových architektúr, nový framework <strong>na</strong> správu diskov<br />

GEOM (šifrované disky, softvérový raid...), podporu TCP SACK, packet filtra<br />

pf z OpenBSD a ALTQ packet queuing systém. Samozrejmosou je podpora<br />

ve¾kého mnostva nového hardvéru. Zo základného systému bol vyhodený Perl<br />

a pár iných súèastí, ktoré sú momentálne spravované cez kolekciu portov, èím<br />

sa jednoduchšie upgradujú a spravujú.<br />

Prajem príjemný zvyšok mesiaca.<br />

Juraj Bednár

Linux prakticky ako server aj ako desktop<br />

V predošlých èastiach sme sa venovali prekladu jadra a vytvoreniu tenkého klienta.<br />

Boli to zaujímavé témy, ale ešte èastejšie sa pouívate¾ovi stáva, e potrebuje<br />

vykonáva urèitú èinnos v urèitom èase. No a keïe posadi sa s hodinkami v ruke<br />

za klávesnicu poèítaèa a v daný okamih, <strong>na</strong>pr. o pol jednej v noci <strong>na</strong> Vianoce, spusti<br />

iadaný príkaz je <strong>na</strong>ozaj ve¾mi nelinuxové, v systéme Linuxu existujú dva nástroje<br />

<strong>na</strong> èasové spúšanie úloh. A tentoraz sa budeme venova týmto nástrojom.<br />

Rozdelenie nástrojov<br />

Aby sme správne pochopili, ako sa <strong>na</strong>rába so spomí<strong>na</strong>nými nástrojmi, rozdelíme<br />

si ich pod¾a spôsobu èinnosti.<br />

Aj z beného ivota vieme, e urèitú èinnos môeme vyko<strong>na</strong> iba raz v ivote<br />

alebo môeme chcie, aby sa táto èinnos vykonávala opakovane a pravidelne.<br />

Takisto je to aj v Linuxe. Na opakované spúšanie danej úlohy slúi program<br />

cron, <strong>na</strong> jednorazové spustenie konkrétnej úlohy slúi program at.<br />

Cron<br />

Cron je ve¾mi mocný nástroj, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v kadej linuxovej distribúcii a je<br />

aktívny pri kadom štarte systému. Môeme teda poveda, e je to sluba.<br />

Zaèiatoèníci si ani poriadne neuvedomujú prítomnos cronu, ale ten v systéme je a<br />

poctivo vykonáva stanovené úlohy. Nezáleí <strong>na</strong> tom, èi ide o server alebo desktop.<br />

U z inštalácie je cron <strong>na</strong>stavený tak, e vykonáva údrbu operaèného systému,<br />

mae nepotrebné doèasné súbory a podobne. Z pouívate¾ského h¾adiska<br />

môeme cron vyuíva <strong>na</strong> automatické vykonávanie záloh dát, odosielanie a<br />

prijímanie pošty, odosielanie SMS-iek o stave servera alebo jednoducho odoslanie<br />

upozornenia, e máme ís <strong>na</strong> poradu.<br />

Podstata èinnosti programu cron<br />

Pravidelne kadú minútu si program cron pozrie súbory s úlohami, a ak sa v niektorom<br />

z nich <strong>na</strong>chádza zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ný èasový údaj zodpovedajúci skutoènému<br />

èasu, definovanú úlohu, priradenú èasovému údaju, vykoná.<br />

Súbory programu cron<br />

Povedali sme si, e program cron je v podstate sluba. Túto slubu zabezpeèuje<br />

démon crond. Tak ako kadú inú slubu aj túto môeme ovláda príkazom service<br />

crond s príslušným parametrom.<br />

Èo a kedy má cron vyko<strong>na</strong>, to sa <strong>na</strong>chádza v súboroch s úlohami, ktorým<br />

môeme hovori aj definièné súbory.<br />

Definièné súbory môu by takéhoto typu:<br />

systémový súbor<br />

pouívate¾ský súbor<br />

systémové adresáre<br />

Systémový súbor sa volá crontab a je uloený v adresári /etc/.<br />

Pouívate¾ské súbory majú názov pod¾a me<strong>na</strong> pouívate¾a, ktorý ich vytvoril.<br />

Meno je také, ako je zadefinované v súbore /etc/passwd. Ich uloenie nie je<br />

v kadej distribúcii rov<strong>na</strong>ké, <strong>na</strong>pr. v distre Red Hat/Fedora je to súbor /var/<br />

spool/cron/, v SuSE je to /etc/cron/tabs/<br />

a v Slackware zasa /var/spool/cron/ crontabs/.<br />

Predstavme si pouívate¾a menom mior, pracujúceho <strong>na</strong> distribúcii Fedora<br />

Core. Jeho definièný súbor pre program cron bude /var/spool/cron/mior. Èasto (a<br />

nesprávne) sa týmto súborom hovorieva pouívate¾ské crontab súbory. Aby<br />

sme si ich nemýlili so skutoèným súborom /etc/crontab, budeme pouívate¾ské<br />

súbory <strong>na</strong>zýva pouívate¾ské cron tabu¾ky.<br />

Dôleité je, e systémový /etc/crontab aj pouívate¾ská cron tabu¾ka, <strong>na</strong>príklad<br />

/var/spool/cron/mior, majú rov<strong>na</strong>kú štruktúru.<br />

Štruktúra cron tabuliek<br />

Pozrime sa <strong>na</strong> súbor /etc/crontab. Vo výpise è. 1 je jeho obsah:<br />

SHELL=/bin/bash<br />

PATH=/sbin:/bin:/usr/sbin:/usr/bin<br />

MAILTO=root<br />

HOME=/<br />

# run−parts<br />

01 * * * * root run−parts /etc/cron.hourly<br />

02 4 * * * root run−parts /etc/cron.daily<br />

22 4 * * 0 root run−parts /etc/cron.weekly<br />

42 4 1 * * root run−parts /etc/cron.monthly<br />

LINUXWARE<br />

Súbor je rozdelený do dvoch èastí:<br />

Prvá èas skriptu opisuje všeobecné <strong>na</strong>stavenia. Premenná SHELL urèuje pouitie<br />

príkazového interpretera, v <strong>na</strong>šom prípade je to bash.<br />

PATH je cesta pre program cron, aby vedel, kde sa <strong>na</strong>chádzajú jeho pomocné<br />

programy.<br />

MAILTO odkazuje <strong>na</strong> pouívate¾a, ktorému má zasiela e-maily. Obsahom týchto<br />

e-mailov je výstup programu, ktorý bude cronom spustený. Jednoduchšie povedané,<br />

ak program alebo príkaz spustený cronom v danom èase pouíva štandardný<br />

výstup (<strong>na</strong> obrazovku), obsah tohto výstupu bude poslaný do e-mailovej<br />

schránky pouívate¾a, v tomto prípade roota.<br />

HOME oz<strong>na</strong>èuje domovský adresár, v tomto prípade koreò celého adresárového<br />

stromu.<br />

Druhá èas súboru obsahuje definície èasu a poadovanej úlohy. Skladá sa zo<br />

siedmich poloiek a jednotlivé poloky sú oddelené medzerou:<br />

Minúta Hodi<strong>na</strong> Deò v mesiaci Mesiac Deò v týdni Pouívate¾ Príkaz (úloha)<br />

Poloka Minúta (angl. minute) môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 do 59 a opisuje,<br />

v ktorej minúte bude príkaz (úloha) spustený.<br />

Poloka Hodi<strong>na</strong> (angl. hour) môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 do 23 a opisuje,<br />

v ktorej hodine bude príkaz (úloha) spustený. Uvedomme si, e ide o 24-hodinový<br />

formát a 0 (nula) symbolizuje polnoc!<br />

Poloka Deò v mesiaci (angl. day of month – dom) môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty<br />

od 1 do 31 (pod¾a mesiaca) a opisuje, v ktorom dni mesiaca bude príkaz (úloha)<br />

spustený.<br />

Poloka Mesiac (angl. month) môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 1 do 12 a opisuje,<br />

v ktorom mesiaci bude príkaz (úloha) spustený.<br />

Poloka Deò v týdni (angl. day of week – dow) môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty od<br />

0 do 7 a opisuje, v ktorom dni v týdni hodine bude príkaz (úloha) spustený.<br />

Hodnote 0 (nula) a hodnote 7 zodpovedá nede¾a, hodnote 1 zodpovedá pondelok<br />

a tak ïalej, hodnote 6 zodpovedá sobota.<br />

Poloka Pouívate¾ (angl. user) obsahuje meno pouívate¾a, pod ktorého právami<br />

sa bude príkaz (úloha) vykonáva. Táto poloka nie je povinná a môe by<br />

(a aj v pouívate¾ských cron tabu¾kách <strong>na</strong>ozaj je) vynechaná.<br />

Poloka Príkaz (angl. command) obsahuje názov príkazu, programu alebo<br />

skriptu, ktorý sa bude v daný èasový okamih spúša.<br />

Malý príklad<br />

Predstavme si, e chceme práve v piatok 24. decembra o 17. hodine a 25. minúte<br />

spusti skript s názvom zaloha, <strong>na</strong>chádzajúci sa v adresári /usr/bin/, ktorý s<br />

právami roota vykoná archiváciu všetkých konfiguraèných súborov v <strong>na</strong>šom<br />

systéme (obsah tohto skriptu teraz nie je podstatný).<br />

Potom by zápis v súbore /etc/crontab vyzeral takto:<br />

25 17 24 12 5 root /usr/bin/zaloha<br />

Upravený súbor uloíme a môeme si spokojne sadnú k štedroveèernému<br />

stolu, lebo zálohy sa vyko<strong>na</strong>jú aj bez <strong>na</strong>šej prítomnosti.<br />

Musíme si však uvedomi nieko¾ko skutoèností:<br />

cron je periodický program, take neberie do úvahy rok. Všimnime si, e<br />

v definíciách èasu nie je rok uvedený. To z<strong>na</strong>mená, e sa všetko vykoná s roènou<br />

periódou.<br />

Všetky èasové podmienky musia by súèasne splnené! To z<strong>na</strong>mená, e sa<br />

program zaloha síce v tomto roku <strong>na</strong>ozaj vykoná, lebo 24. decembra pripadne<br />

<strong>na</strong> piatok, ale keïe <strong>na</strong>sledujúci rok 24. decembra (2005) pripadne <strong>na</strong> sobotu,<br />

príkaz zaloha sa nevykoná, lebo nie je splnená podmienka dòa v týdni! (To<br />

bude splnené a v roku 2010, keï 24. december zase pripadne <strong>na</strong> piatok – ak<br />

neveríte, pozrite sa do kalendára.)<br />

Prvých pä èasových poloiek môe okrem èíselného údaja obsahova nieko¾ko<br />

zvláštnych z<strong>na</strong>kov – modifikátorov, ktoré si postupne vysvetlíme.<br />

Modifikátor *<br />

Najdôleitejším modifikátorom je z<strong>na</strong>k * (hviezdièka), ktorý symbolizuje akúko¾vek<br />

hodnotu. Pod slovom „akúko¾vek“ môeme v tomto prípade rozumie<br />

„kadú“ hodnotu.<br />

12/2004 153

LINUXWARE<br />

Ako by sme teda upravili spomí<strong>na</strong>ný príklad tak, aby sa vyko<strong>na</strong>l kadoroène?<br />

Staèí, ak kritickú poloku deò v týdni <strong>na</strong>hradíme hviezdièkou:<br />

25 17 24 12 * root /usr/bin/zaloha<br />

To z<strong>na</strong>mená, e nech 24. december ¾ubovo¾ného roku pripadne <strong>na</strong> akýko¾vek<br />

deò v týdni, príkaz /usr/bin/zaloha sa v daný èas vykoná!<br />

Mono si povieme, e vykonáva zálohy raz roène je pri<strong>na</strong>jmenšom trestuhodné,<br />

a tak to budeme chcie vykonáva raz mesaène, a to vdy 24. deò v mesiaci.<br />

Niè jednoduchšie! Poloku mesiac takisto <strong>na</strong>hradíme hviezdièkou:<br />

25 17 24 * * root /usr/bin/zaloha<br />

Ale robi zálohy raz za mesiac tie nie je to pravé orechové... Preto odporúèame<br />

vykonávanie raz do týdòa, <strong>na</strong>príklad v stredu. Potom upravíme zápis<br />

takto:<br />

25 17 * * 3 root /usr/bin/zaloha<br />

Vymenili sme poloku deò v mesiaci za hviezdièku, lebo streda v týdni môe<br />

pripadnú <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný dátum. A <strong>na</strong>miesto dòa v týdni sme vloili trojku, ktorá<br />

predstavuje stredu.<br />

No ale èo ak máme citlivé dáta a tie chceme archivova kadý deò o 17.25<br />

hodine? Potom bude zápis vyzera takto:<br />

25 17 * * * root /usr/bin/zaloha<br />

Poloky deò v mesiaci, mesiac a deò v týdni <strong>na</strong>hradíme hviezdièkou, zostane<br />

iba minúta a hodi<strong>na</strong>.<br />

Ostatné modifikátory<br />

Môe sa sta (a aj sa ve¾mi èasto stáva), e v <strong>na</strong>šom systéme potrebujeme urèité<br />

úlohy plni èastejšie ako raz za deò. Takým extrémom môe by pravidelné<br />

sahovanie pošty kadú minútu. Nech sa skript <strong>na</strong> sahovanie pošty <strong>na</strong>zýva<br />

/usr/bin/posta, potom zápis bude takýto:<br />

* * * * * root /usr/bin/posta<br />

Preloené do <strong>na</strong>šej reèi: kadú minútu kadej hodiny kadého dòa kadého<br />

mesiaca v kadý deò v týdni sa vykoná stanovený príkaz.<br />

Ak sme však pripojení do internetu pomocou modemu, potom je ekonomickejšie<br />

sahova poštu len kadé dve hodiny. Zápis pre túto èinnos bude<br />

* */2 * * * root /usr/bin/posta<br />

Modifikátor / (lomka) udáva krok a z<strong>na</strong>èí „kadý (èasový úsek)“, teda zápis<br />

*/2 v poloke hodi<strong>na</strong> z<strong>na</strong>mená kadé dve hodiny.<br />

Mono nám bude staèi, aby sa pošta sahovala iba cez deò, v noci to nie je<br />

potrebné. Vtedy upravíme zápis takto:<br />

* 6-18/2 * * * root /usr/bin/posta<br />

Zápis hovorí, e úloha sa spustí kadé dve hodiny v èase od 6. hodiny rannej<br />

do 18. hodiny veèernej. Modifikátor – z<strong>na</strong>èí od – do.<br />

Predsa by len bolo dobre, keby sme stiahli poštu aj v noci, <strong>na</strong>príklad o 22.<br />

hodine pre noèného vrátnika. Zápis upravíme takto:<br />

* 6-18/2,22 * * * root /usr/bin/posta<br />

Poloka hodi<strong>na</strong> v tvare 6-18/2,22 z<strong>na</strong>mená kadé dve hodiny v èase od 6.<br />

hodiny rannej do 18. hodiny veèernej a ešte aj o 22. hodine. Modifikátor , zluèuje<br />

viac hodnôt.<br />

Pozor!<br />

Pri tomto zápise nesmieme poui medzeru! Tá slúi ako odde¾ovaè jednotlivých<br />

poloiek!<br />

Vytváranie cron tabuliek<br />

U sme uviedli, e kadý pouívate¾ si môe pre cron vytvori svoju vlastnú<br />

tabu¾ku. Tá je uloená <strong>na</strong> špecifickom mieste, <strong>na</strong>príklad /var/spool/cron/mior.<br />

Aby ju nebolo potrebné vytvori a potom uloi <strong>na</strong> príslušné miesto ruène,<br />

môeme poui program crontab.<br />

Pozor!<br />

Nezmý¾me si program crontab so súborom crontab, to nie je to isté!<br />

V Linuxe je bené (hovorím bené, nie normálne!), e sa programy aj súbory<br />

<strong>na</strong>zývajú rov<strong>na</strong>ko.<br />

Program crontab slúi <strong>na</strong> správu cron tabuliek. Má tieto parametre:<br />

-e – editovanie súboru<br />

-l – výpis súboru<br />

-r – zmazanie súboru<br />

Program crontab volá externý editor textu, ktorý je v systéme zadefinovaný<br />

v premennej EDITOR. Spravidla to býva program vi alebo jeho obdoba vim.<br />

154 12/2004<br />

Predstavme si, e sme pouívate¾ mior a chceme vytvori svoju cron tabu¾ku,<br />

aby sme <strong>na</strong>definovali sahovanie pošty spomí<strong>na</strong>ného príkladu.<br />

Na príkazovom riadku zadáme:<br />

[mior@doma mior] $ crontab −e<br />

(Všimnime si rozdiel v z<strong>na</strong>ku promptu. Z<strong>na</strong>k # symbolizuje konzolu roota,<br />

z<strong>na</strong>k $ predstavuje konzolu ostatných pouívate¾ov Linuxu.)<br />

Po zadaní uvedeného príkazu sa spustí editor vi. Èoe?! Vy neviete pouíva<br />

editor vi? Ale to je chyba...<br />

Mikrokurz editora vi<br />

Editor vi je <strong>na</strong>jpouívanejší editor v unixových systémoch a v Linuxe. Niekedy sa tradovalo,<br />

e kto nevie vi (slangovo pomenované víèko), ten si nesmie za Unix (Linux)<br />

ani sadnú. Dnes to u nie je pravda...<br />

V poslednom èase sa pouíva modernejší variant s názvom vim. Spúša sa však<br />

rov<strong>na</strong>ko ako jeho historický predchodca, jednoducho príkazom vi.<br />

Zobrazí sa okno editora, ako je <strong>na</strong> obrázku è. 1.<br />

Obr. 1<br />

Tento editor nemá iadne menu, iadne makrá ani nijaké iné vymoenosti klasického<br />

editora. Ovláda sa pomocou klávesov. Ak chceme po spustení editora vi zaèa<br />

písa, musíme stlaèi kláves INSERT. Nachádza sa <strong>na</strong>d kurzorovými šípkami. U názov<br />

insert (angl. vlo) z<strong>na</strong>èí vkladanie, v <strong>na</strong>šom prípade textu. Objaví sa kurzor a my <strong>na</strong>píšeme<br />

iadaný text. Po ukonèení vkladania textu stlaèíme kláves Esc. Tým opustíme<br />

editaèný reim a prejdeme do príkazového reimu. Zadáme : (dvojbodku), ktorá sa<br />

objaví v ¾avom dolnom rohu ok<strong>na</strong>. Za dvojbodku môeme zada tieto príkazy:<br />

qa! – <strong>na</strong> opustenie editora bez uloenia textu a zmien<br />

wq – uloenie <strong>na</strong>písaného textu<br />

help – <strong>na</strong> výpis helpu o editore vi<br />

Ak chceme v editore vi editova konkrétny súbor, zadáme príkaz vi meno_súboru.<br />

Ešte jednoduchšie!<br />

Mono je odo mòa kruté chcie od vás ovládanie editora vi, keï dnes existujú<br />

aj jednoduchšie editory. Ja <strong>na</strong>príklad ve¾mi èasto pouívam editor, ktorý je<br />

súèasou Midnight Commandera. Ten sa spustí po stlaèení klávesu F4 v prostredí<br />

mc. Volá sa mcedit. (Ak to niekomu pripomí<strong>na</strong> editor ncedit, ktorý je súèasou<br />

Norton Commandera, tak má pravdu – nostalgia sa nezaprie.) Poznám ho<br />

dobre, a preto by som ho chcel pouíva všade v Linuxe, kde sa volá externý<br />

editor. (Ak vy máte ob¾úbený iný editor, niè to, uvedený postup platí všeobecne).<br />

Ako však donúti program crontab, aby pouíval editor mcedit?<br />

U sme spomenuli, e typ editora je <strong>na</strong>definovaný v premennej systému s<br />

názvom EDITOR. Najprv sa presvedèíme, aký editor je <strong>na</strong>definovaný. V príkazovom<br />

riadku zadáme príkaz<br />

[mior@doma mior] $ echo $EDITOR<br />

Príkaz echo vypíše obsah premennej EDITOR. Ak je táto premenná prázd<strong>na</strong>,<br />

je štandardne <strong>na</strong>volený editor vi, i<strong>na</strong>k sa vypíše meno editora.<br />

Teraz pretypujeme premennú EDITOR <strong>na</strong> hodnotu mcedit:<br />

[mior@doma mior] $ export EDITOR=mcedit<br />

To, e sa tak <strong>na</strong>ozaj stalo, si môeme overi u spomí<strong>na</strong>ným príkazom echo.<br />

Odteraz, keï spustíme program crontab, <strong>na</strong> jeho editáciu sa spustí editor mcedit.<br />

No a v tom sa pracuje podstatne príjemnejšie.<br />

Poznámka:<br />

Pretypovanie premennej z príkazového riadka je iba doèasné – do vypnutia systému.<br />

Ak chceme, aby sa premenná pretypovala pri kadom štarte systému, musíme<br />

uloi daný príkaz do štartovacích súborov. My u vieme, kde a ako!

Vráme sa však k vytvoreniu cron tabu¾ky pouívate¾a mior. Po zadaní príkazu<br />

crontab -e sa spustí náš ob¾úbený editor, ktorý vytvorí súbor mior. Teraz<br />

môeme do súboru vklada príkazy pre cron.<br />

V pouívate¾ských tabu¾kách netreba zadáva prvú èas súboru, ako je PATH,<br />

MAILTO a HOME, prejdeme rovno <strong>na</strong> èasové údaje:<br />

* 6−18/2,22 * * * root /usr/bin/posta<br />

Ukonèíme editáciu a súbor uloíme. Takto sme vytvorili <strong>na</strong>šu cron tabu¾ku.<br />

Nesmieme zabudnú, e k súboru posta musíme ma prístupové práva, teda práva<br />

pouívate¾a mior, i<strong>na</strong>k cron zistí, e má èosi vyko<strong>na</strong>, ale to nevykoná, lebo nemá<br />

príslušné práva. Toto je ve¾mi èastá chyba zaèiatoèníkov (ale aj guru...).<br />

Ak chceme len vypísa obsah cron tabu¾ky daného pouívate¾a, zadáme príkaz<br />

crontab -l. V prípade, e chceme existujúci súbor zmaza, zadáme príkaz<br />

crontab -r.<br />

Systémové cron adresáre<br />

Všimnime si ešte raz obsah súboru /etc/crontab <strong>na</strong> výpise è. 1 a pozrime sa<br />

blišie <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> 1. èasový riadok:<br />

01 * * * * root run−parts /etc/cron.hourly<br />

Povedzme si pozorne, èo tento zápis z<strong>na</strong>mená. V prvú minútu kadej hodiny<br />

kadého dòa sa pod právami roota spustí príkaz run-parts s parametrom<br />

/etc/cron.hourly. Èo to z<strong>na</strong>mená?<br />

Cron má okrem súboru /etc/crontab a pouívate¾ských cron tabuliek ešte aj<br />

špeciálne 4 podadresáre v adresári /etc/: cron.hourly, cron.daily, cron.weekly a<br />

cron.monthly. Sú to špeciálne adresáre, do ktorých v daný èas, urèený v súbore<br />

/etc/crontab, <strong>na</strong>zrie program run-parts, a ak nájde v danom adresári nejaký<br />

súbor (skript), vykoná ho.<br />

Pozrime sa pre ilustráciu <strong>na</strong> adresár /etc/cron.daily. Medziiným obsahuje aj<br />

súbor logrotate. Jeho obsah je <strong>na</strong> výpise è. 3:<br />

#!/bin/sh<br />

/usr/sbin/logrotate /etc/logrotate.conf<br />

Vidíme, e ide o spustite¾ný skript, ktorého úlohou je následne spusti príkaz<br />

/usr/sbin/logrotate s parametrom /etc/logrotate.conf. Všimnime si, e vo všetkých<br />

štyroch podadresároch sa <strong>na</strong>chádzajú skripty, ktoré majú do èinenia so systémom.<br />

A všimnime si, e èasové údaje pri jednotlivých odkazoch <strong>na</strong> príslušné<br />

podadresáre <strong>na</strong>ozaj zodpovedajú vhodným názvom adresárov – kadú hodinu,<br />

denne, týdenne a mesaène. To však nez<strong>na</strong>mená, e ich nemôeme poui <strong>na</strong> <strong>na</strong>še<br />

úèely. Staèí, ak do príslušného adresára vloíme skript s volaním iadanej úlohy.<br />

Obmedzovanie tvorby cron tabuliek<br />

Cron má v sebe zabudovanú funkciu, e môe pomocou špeciálnych súborov<br />

rozhodnú, kto môe a kto nemôe vytvára cron tabu¾ky. Tie špeciálne súbory<br />

sú /etc/cron.deny a /etc/cron.allow. Plnia tú istú úlohu ako súbory allow-deny<br />

iných démonov, <strong>na</strong>príklad hosts. Princíp èinnosti je tento: Ak chceme niekomu<br />

zakáza pouívanie cronu, jeho meno zapíšeme do súboru /etc/cron.deny.<br />

Ostatní neuvedení pouívatelia systému budú ma povolenie cron pouíva!<br />

A <strong>na</strong>opak: Ak chceme niekomu povoli pouívanie cronu, uvedieme jeho<br />

logovacie meno do súboru /etc/cron.allow. Ostatní neuvedení pouívatelia systému<br />

nebudú ma povolenie cron pouíva!<br />

Pouijeme iba ten súbor, ktorý je pre nás jednoduchší, teda ten, kde sa<br />

menej píše. Nepouívajme obidva súbory <strong>na</strong>raz – nemá to zmysel! Ak tieto súbory<br />

vôbec neexistujú, neuplatòuje sa nijaké obmedzenie.<br />

Výstup z démo<strong>na</strong> cron<br />

My môeme vyui cron aj <strong>na</strong> odosielanie mailových správ. V princípe vyuijeme<br />

schopnos cronu posla svoj výstup do iného programu, štandardne do<br />

mailového programu. Zápis vo všeobecnosti bude vyzera takto:<br />

príkaz_pre_cron|mail mejlová_adresa<br />

Takisto môeme výstup presmerova do súboru, <strong>na</strong>pr. cron.log takto:<br />

príkaz_pre_cron>>/var/log/cron.log<br />

Vezmime si tento ilustraèný príklad. Nech máme takúto cron tabu¾ku:<br />

15 7 3 5 * echo Mama ma <strong>na</strong>rodeniny|mail mior@doma.sk<br />

20 7 13 2 * echo Manzelka ma <strong>na</strong>rodeniny |mail mior@mobil.sk<br />

25 17 * * * /usr/bin/zaloha>>/var/log/zaloha.log<br />

20 21 * * * /usr/bin/kontrola>>/dev/null<br />

Preèítajme si, èo táto tabu¾ka z<strong>na</strong>mená:<br />

12/2004 154

LINUXWARE<br />

Prvý riadok hovorí:<br />

Kadý rok 3. mája o 7.15 hodine mi <strong>na</strong> adresu mior@doma.sk príde mail, ktorý<br />

bude obsahova vetu „Mama ma <strong>na</strong>rodeniny“. Ja si tento mail preèítam a<br />

mame zavolám. A keïe moja dobrá mama býva ïaleko a je u <strong>na</strong> dôchodku,<br />

je jedno, kedy si mail preèítam, èi hneï ráno alebo poobede.<br />

Druhý riadok hovorí:<br />

Kadý rok 13. februára o 7.20 hodine cron odošle <strong>na</strong> adresu mior@mobil.sk mail,<br />

ktorý bude obsahova text „Manzelka ma <strong>na</strong>rodeniny“. Tento mail je však schránka<br />

u operátora mobilných telefónov a je to taká sluba, e len èo príde správa <strong>na</strong><br />

túto adresu, obsah správy mi daný operátor prepošle ako SMS správu <strong>na</strong> môj<br />

mobilný telefón. Nie som závislý od toho, kedy si mail preèítam, lebo mobil mávam<br />

(spravidla) so sebou a po prijatí SMS správy okamite kupujem obrovskú kyticu<br />

ruí a diamantový náhrdelník a odchádzam za svojou milovanou polovièkou.<br />

Tretí riadok:<br />

Tento riadok u poznáme. Kadý deò o 17.25 hodine sa vykoná skript s názvom<br />

záloha a jeho výstupné hlásenia sa uloia do súboru /var/log/zaloha.log. Tam<br />

si ich nájdem a vo vhodnú chví¾u preštudujem, èi všetko prebehlo v poriadku.<br />

Štvrtý riadok:<br />

Kadý deò o 21.20 hodine sa spustí skript /usr/bin/kontrola a jeho textové výstupy<br />

sa pošlú <strong>na</strong> zariadenie /dev/null. Toto je špeciálne zariadenie v Linuxe a mô-<br />

eme si pod ním predstavi bezodný odpadkový kôš. Všetko, èo pošleme <strong>na</strong> toto<br />

zariadenie, sa <strong>na</strong>vdy zahodí (a nemono to obnovi!).<br />

Program at<br />

Program at je podstatne jednoduchší ako príkaz cron. Nemá ani konfiguraèné<br />

súbory ani nijaké tabu¾ky, všetko sa zadáva z príkazového riadka. Jeho úlohou<br />

je spusti konkrétnu èinnos v zadanom èase. Keï sa daná úloha splní, príkaz<br />

at sa ukonèí. Všeobecné zadanie príkazu at je takéto:<br />

at èasový_údaj<br />

Hodnoty pre program at<br />

Èasový údaj je parametrom programu at a môe dosahova tieto hodnoty:<br />

špecifikácia èasu vo forme HH:MM<br />

špecifikácia dátumu vo forme<br />

– MMDDRR<br />

– MM/DD/RR<br />

– DD.MM.RR<br />

èasová jednotka v tvare at èas + èasová_jednotka vo forme<br />

– minutes<br />

– hours<br />

– days<br />

– weeks<br />

– tomorrow<br />

– today<br />

presný èas vo forme<br />

– noon<br />

– midnight<br />

– teatime (t. j. o 16.00 hod.)<br />

– now<br />

<strong>na</strong>príklad at 15:00 + 5 days z<strong>na</strong>èí, e sa daná úloha vykoná o 5 dní o tretej<br />

poobede.<br />

Ak pridávame aj dátum, dávame ho zásadne za èasový údaj, <strong>na</strong>pr. at 17:30<br />

122404, èo bude <strong>na</strong> Štedrý deò o pol šiestej veèer.<br />

Ale kde zadáme príkaz, ktorý chceme vyko<strong>na</strong>?<br />

Po zadaní príkazu at s daným èasom sa <strong>na</strong> obrazovke objaví nový prompt so<br />

z<strong>na</strong>kom zobáèika >. Na riadok s týmto promptom zadávame príkazy, ktoré sa<br />

majú vyko<strong>na</strong> v danom èase. Po zadaní posledného príkazu a potvrdení klávesom<br />

Enter stlaèíme kombináciu klávesov Ctrl – D. Tým sa uzatvorí editovanie<br />

programu at a iadané príkazy sa ako úloha uloia do frontu a èakajú <strong>na</strong> ten<br />

správny èas, keï sa vyko<strong>na</strong>jú.<br />

Ovládanie frontu at<br />

Na ovládanie frontu úloh, ktoré èakajú <strong>na</strong> spustenie, existujú tieto príkazy:<br />

atq<br />

at -c<br />

atrm<br />

Príkaz atq vypíše existujúce úlohy, èakajúce vo fronte <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie. Zadáme<br />

príkaz<br />

156 12/2004<br />

[root@doma root] # atq<br />

a <strong>na</strong> obrazovke sa zobrazí <strong>na</strong>pr.:<br />

1 2004−11−10 14:51 a root<br />

Vypíše sa identifikaèné èíslo úlohy, dátum a èas vyko<strong>na</strong>nia, typ úlohy a vlastníka<br />

úlohy.<br />

Typy úlohy sú:<br />

a je štandardný typ<br />

b je pre úlohu patriacu príkazu batch (nebudeme teraz prebera)<br />

Ak chceme vidie obsah úlohy, ktorá sa v urèitý èas vykoná, pouijeme príkaz<br />

at -c identifikaèné_èíslo_úlohy,<br />

<strong>na</strong>príklad<br />

[root@doma root] # at −c 1<br />

a <strong>na</strong> obrazovke sa objaví výpis príkazov, tak ako sme ho pre danú úlohu zadali.<br />

Príkaz atrm odstráni danú úlohu z frontu. Syntax príkazu je atrm identifikaèné_èíslo_úlohy.<br />

Tak ako cron aj program at môe disponova súbormi at.allow alebo at.deny<br />

v adreári /etc/. Ak má ma uívate¾ monos pouíva program at, musí by uvedený<br />

v súbore /etc/at.allow, resp. nesmie sa <strong>na</strong>chádza v súbore /etc/at.deny.<br />

Pokia¾ neexistuje ani jeden z týchto súborov, nikto okrem roota nemá monos<br />

disponova programom at. Ak existuje len /etc/at.deny a je prázdny, potom<br />

môe s at pracova kadý.<br />

Vizuálne nástroje<br />

Aby sme potešili aj desktopistov, ktorí nemajú príkazový riadok ve¾mi v láske,<br />

existuje dostatoèné mnostvo vizuálnych nástrojov <strong>na</strong> správu programov cron<br />

a at v grafickom prostredí. Jeden z nich je aj program vcron Francúza Daniela<br />

Rochého, ktorý získame <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.linux-kheops.com/pub/vcron/<br />

vcronGB.html.<br />

Screenshot <strong>na</strong>dstavby vcron je <strong>na</strong> obrázku è. 2.<br />

Záver<br />

Touto spoloènou èasou pre serveristov aj desktopistov sa s desktopistami èiastoène<br />

lúèim. V sekcii desktop sme prebrali (skoro) všetko, èo by mal desktopista<br />

v podstate vedie. Hovorím èiastoène, lebo keï sa v desktope objaví nieèo<br />

nové (a to sa isto objaví...), povieme si o tom pár slov. A v prípade, e by mali<br />

desktopisti pocit, e sme sa ešte ne<strong>na</strong>uèili to èi ono, môu mi posla mail <strong>na</strong><br />

mior@psg.sk a zase sa v sekcii desktopu s konkrétnou témou stretneme.<br />

Desktopisti však nemusia by smutní, e ich opúšame. Niekde v týchto<br />

miestach sa zaèí<strong>na</strong> nový seriál o OpenGL pod Linuxom (èo je o grafike) od môjho<br />

kolegu Mareka Sopka.<br />

A my serveristi sa <strong>na</strong>ïalej budeme venova serverom, tu nás èaká ešte poriadny<br />

kus práce. Okrem iného (aj serveristi, aj desktopisti) sa pustíme do nového,<br />

u avizovaného a mnohými oèakávaného seriálu Linux extra, kde budeme<br />

k Linuxu pripája rôzne zariadenia. Zaèneme jednoduchými svetelnými diódami,<br />

tlaèidlami, prejdeme <strong>na</strong> rôzne reléové spí<strong>na</strong>èe a budeme sa zaobera aj<br />

viacriadkovými LCD displejmi.<br />

Èo to poèujem? e to nie je vôbec pre desktopistov? Omyl, páni... Ešte som<br />

nevidel desktopistu, ktorý by nechcel ma k svojmu poèítaèu pripojený mobil!<br />

Miroslav Oravec<br />

Obr. 2

Programujeme hry (nielen) pre Linux<br />

Pouívatelia poèítaèov sa bene stretávajú s rôznymi<br />

hrami. Niektoré sú zaujímavé, iné zase nudné.<br />

Tí pouívatelia, ktorí vedia programova, sa<br />

pustia aj do tvorby hier. Na zaèiatku sú to rôzne<br />

jednoduché hry, ako piškvorky alebo hádaj èíslo<br />

od jeden do desa.<br />

Problém <strong>na</strong>stáva pri tvorbe zloitejších hier, ktoré<br />

vyadujú <strong>na</strong>príklad väèšie mnostvo farieb ne 256,<br />

prípadne v nich treba prehráva nejaké audio. S týmto<br />

problémom sa dá pomerne elegantne vyrov<strong>na</strong><br />

pouívaním vhodných kniníc, ktoré obsahujú funkcie<br />

<strong>na</strong> prehrávanie zvuku alebo videa. Kninica v kontexte<br />

programovania je súbor funkcií, ktoré môe<br />

programátor vo svojom programe zavola a pritom sa<br />

nemusí stara o to, ako sú <strong>na</strong>programované.<br />

Ïalším pomerne podstatným problémom je portabilita<br />

hier medzi operaènými systémami. Programátori,<br />

ktorí robili hry pre DOS, môu potvrdi,<br />

e tieto hry nebeia pod novšími operaènými systémami.<br />

Ideálne by bolo ma k dispozícii nástroje,<br />

pomocou ktorých mono vytvori hru nezávislú<br />

od operaèného systému. Pouívaním takýchto nástrojov<br />

bude ma programátor zabezpeèený prenos<br />

hry medzi systémami ako Linux, BSD, Mac OS<br />

X alebo Windows XP. Riešením je pouitie kniníc,<br />

ktoré odbremenia programátora od detailov<br />

fungovania operaèného systému.<br />

Najkomplexnejšie kninice spåòajúce tieto poiadavky<br />

sú Allegro, SDL a Clanlib. Programy vyuívajúce<br />

funkcie týchto kniníc sú jednoducho portabilné<br />

medzi operaènými systémami. Navyše k týmto<br />

kniniciam existujú <strong>na</strong>dstavby pre vyššie programovacie<br />

jazyky, ako je Python, Perl èi Java.<br />

Allegro<br />

Ako prvú vám predstavíme kninicu Allegro, ktorá<br />

je pre zaèí<strong>na</strong>júcich programátorov hier <strong>na</strong>jzrozumite¾nejšia.<br />

Názov Allegro je skratkou pre Allegro<br />

Low Level Routines. Táto kninica pôvodne vznikla<br />

<strong>na</strong> Atari ST. Po nástupe poèítaèov PC ju autori prepísali<br />

pre systém DOS, prièom <strong>na</strong> preklad sa pouívali<br />

GNU prekladaèe jazyka C pre DOS, oz<strong>na</strong>èované<br />

ako DJGPP. S nástupom systému Windows<br />

bola doplnená o nové prvky a podporu DirectX. Súèasne<br />

bola upravená aj pre operaèný systém Linux.<br />

Po pomerne búrlivom vývoji sa stabilizovala. Momentálne<br />

poskytuje kvalitné rozhranie <strong>na</strong> písanie<br />

hier a programov. Domovská stránka projektu Allegro<br />

je http://alleg.sf.net.<br />

Allegro je kninica <strong>na</strong>programovaná v jazyku C.<br />

Obsahuje jednoduché funkcie <strong>na</strong> spracovanie vstupov<br />

(klávesnica, myš, joystick). Nechýba ani podpora<br />

obrazu a zvuku.<br />

Nad Allegrom sú postavené ïalšie kninice,<br />

ktoré rozširujú monosti vyuitia. Ide <strong>na</strong>príklad o<br />

kninicu AllegTTF, ktorá umoòuje vypisovanie<br />

textu s vyuitím fontov True Type. Na tvorbu 3D<br />

hier je vhodné poui pomocnú kninicu AllegGL,<br />

ktorá rozširuje Allegro o funkcie <strong>na</strong> spracovanie<br />

3D obrazu. Ani prehrávanie audia z rôznych formátov,<br />

ako OGG èi MP3, sa neopomenulo. Na<br />

tento úèel slúi kninica DUMB.<br />

Ve¾mi zaujímavý portál venovaný Allegru je<br />

Allegro.cc (http://<strong>www</strong>.allegro.cc). Tu mono nájs<br />

mnostvo hier a programov, ktoré boli vytvorené<br />

za pouitia kninice Allegro. Pre zaèí<strong>na</strong>júcich, ale<br />

aj pokroèilých vývojárov je k dispozícii diskusné<br />

fórum.<br />

SDL<br />

SDL alebo Simple DirectMedia Layer je komplexnejšia<br />

kninica ne Allegro, ale je aj nároènejšia <strong>na</strong><br />

porozumenie. Základy tejto kninice spoèívajú priamo<br />

<strong>na</strong> Linuxe a vzh¾adom <strong>na</strong> ve¾ký úspech, s akým<br />

sa stretla, bola prenesená aj <strong>na</strong> ïalšie operaèné systémy,<br />

ako Mac OS, BSD èi Windows.<br />

Oproti Allegru obsahuje <strong>na</strong>vyše zloitejšie<br />

funkcie <strong>na</strong> spracovanie obrazu, ktoré umoòujú<br />

vyuitie grafických akcelerátorov. SDL obsahuje aj<br />

podporu pre vlák<strong>na</strong>, take programy, ktoré sú <strong>na</strong>d<br />

òou postavené, dokáu efektívnejšie bea aj <strong>na</strong><br />

viacprocesorových poèítaèoch. Kninica SDL je<br />

<strong>na</strong>písaná v jazyku C.<br />

SDL je sama osebe nízkoúrovòová kninica, a<br />

preto sa pri programovaní programov a hier<br />

vyuívajú rozširujúce kninice (tých je momentálne<br />

k dispozícii viac ne sto). Kninicou <strong>na</strong> spracovanie<br />

obrazu je SDL_image, <strong>na</strong> spracovanie audia<br />

slúi SDL_ mixer. Podpora sieovania je zahrnutá<br />

v kninici SDL_net.<br />

Vzh¾adom <strong>na</strong> mnostvo pomocných kniníc a<br />

podporu grafických akcelerátorov je SDL ve¾mi<br />

vhodné <strong>na</strong> tvorbu zloitejších projektov. Navyše<br />

SDL v súèasnosti obsahuje podporu aj pre vreckové<br />

poèítaèe.<br />

SDL dokáe spolupracova s rôznymi jazykmi,<br />

ako sú Ada, Eiffel, Java, Lua, Perl, PHP, Pike, Python<br />

a Ruby. Je teda <strong>na</strong>príklad moné kninicu SDL vyui<br />

aj pri tvorbe dy<strong>na</strong>mických stránok tvorených<br />

pomocou jazyka PHP.<br />

Domovským portálom kninice SDL je http:/<br />

/<strong>www</strong>.libsdl.org. Pekné hry <strong>na</strong>písané s vyuitím kninice<br />

SDL nájdete <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.lgames.org.<br />

Clanlib<br />

Na to, aby bolo moné vyuíva rozumne kninice<br />

Allegro a SDL, treba ma okrem samotnej kninice<br />

k dispozícii aj podporné kninice rozširujúce funkcie.<br />

Tento problém sa pokúsili vyrieši autori kninice<br />

Clanlib. Vytvorili obrovskú kninicu, obsahujúcu<br />

funkcie úplne <strong>na</strong> všetko, èo by bený program<br />

mohol vyuíva – od vykres¾ovania obrazov cez sie-<br />

ovanie a po podporu multiplayer.<br />

Clanlib je ve¾mi komplexná kninica, je kompletne<br />

<strong>na</strong>programovaná objektovo v jazyku C++. Objektové<br />

pojatie kninice prináša mnostvo výhod, èo<br />

sa týka monosti rozširovania a znovupouite¾nosti<br />

kódu. Daòou za tieto výhody je ve¾kos kninice.<br />

Pre zaèí<strong>na</strong>júceho programátora hier je pomerne<br />

zloitá, ale ak sa dokáe prehrýz cez aké zaèiatky,<br />

odmenou bude ve¾mi jednoduchý spôsob tvorby<br />

programov.<br />

Clanlib obsahuje aj podporu pre GUI (grafické<br />

pouívate¾ské rozhranie). Nastavenie GUI je mo-<br />

LINUXWARE<br />

né priamo za behu meni alebo <strong>na</strong>èítava zo súboru.<br />

Tak je moné tvori aplikácie, ktoré sa prispôsobia<br />

aktuálnej situácii (<strong>na</strong>príklad zobrazením tlaèidiel<br />

alebo textu).<br />

Domovským portálom kninice Clanlib je http://<br />

<strong>www</strong>.clanlib.org.<br />

Inštalácia kniníc<br />

SDL, Allegro aj Clanlib sa <strong>na</strong>chádzajú vo forme balíèkov<br />

vo väèšine linuxových distribúcií. Keby ste<br />

vo svojej distribúcii ne<strong>na</strong>šli balíèek pre tieto kninice,<br />

môete si stiahnu zdrojový kód priamo zo<br />

stránok projektov a preloi ho. Všetky uvedené<br />

kninice sú k dispozícii aj <strong>na</strong> portáli Games for Linux<br />

(http:// games.linux.sk).<br />

Ak ste sa rozhodli pre stiahnutie kninice v zdrojovej<br />

podobe a následný preklad, potom sa vám mô-<br />

e hodi <strong>na</strong>sledujúci postup.<br />

Rozbalenie tarballu s príponou .gz alebo .tgz (súboru,<br />

v ktorom je kninica zabalená):<br />

tar xvzf balík.tar.gz<br />

Rozbalenie tarballu s príponou .bz2:<br />

tar xvjf balík.tar.bz2<br />

Výz<strong>na</strong>m prepí<strong>na</strong>èov programu tar je <strong>na</strong>sledujúci:<br />

x – rozba¾ (extract), v – vypisuj, èo robíš (verbose),<br />

z – <strong>na</strong> dekompresiu poui zip (zipped), j –<br />

<strong>na</strong> dekompresiu poui program bzip2 (bzipped), v<br />

niektorých distribúciách sa <strong>na</strong>miesto prepí<strong>na</strong>èa j<br />

pouíva prepí<strong>na</strong>è y, f – poui uvedený súbor (file).<br />

Po rozbalení je k dispozícii adresár so zdrojovými<br />

kódmi kninice. Vojdite do tohto adresára (<strong>na</strong> to<br />

slúi príkaz cd).<br />

Následne treba spusti skript configure, ktorý<br />

zistí prítomnos prekladaèa a <strong>na</strong>stavenia poèítaèa,<br />

ktoré kninica vyuíva.<br />

./configure<br />

Ak nemáte <strong>na</strong> poèítaèi rootovské oprávnenia,<br />

môete si kninicu preloi do domovského adresára.<br />

To mono vyko<strong>na</strong> tak, e skriptu configure<br />

sa dá parameter prefix, ktorý obsahuje cestu do<br />

adresára, kde má by kninica umiestnená:<br />

./configure −−prefix=/home/MOJADRESAR<br />

Pokia¾ konfiguraèný skript zbehne bez problémov,<br />

mono pristúpi k prekladu a inštalácii kninice. Tento<br />

krok sa uskutoèní pomocou dvoch príkazov:<br />

make<br />

make install<br />

Preklad programov<br />

Na preklad kniníc Allegro, SDL a Clanlib sa dajú<br />

vyui GNU prekladaèe jazykov C a C++. Priamo<br />

pre Linux je teda moné vyui programy gcc<br />

a g++. Priamo <strong>na</strong> Linuxe sa dajú vytvori programy<br />

preloené pre BSD alebo Windows. Na tento<br />

úèel slúia cross kompilátory. Na preklad pre<br />

platformu Windows sa pouíva MinGW (http://<br />

<strong>www</strong>.mingw.org).<br />

Preklad programov je moné realizova <strong>na</strong>sledujúcim<br />

spôsobom (predpokladajme, e prekladáme<br />

program hra.c do spustite¾ného programu).<br />

12/2004 157

LINUXWARE<br />

Preklad s vyuitím kninice Allegro (apostrofy,<br />

ktoré sú uvedené v príklade prekladu programu, sú<br />

opaèné):<br />

gcc test.c −o test `allegro−config −−libs`<br />

Preklad programu s vyuitím kninice SDL:<br />

gcc test.c −o test `sdl−config −−libs`<br />

Preklad programu s vyuitím kninice Clanlib:<br />

g++ test.cc −o test −LclanApp<br />

Hello World pre Allegro<br />

Asi <strong>na</strong>jfamóznejší program, ktorý vytvorí programátor,<br />

keï zaèí<strong>na</strong> pracova s novým jazykom alebo<br />

kninicou, je program vypisujúci Hello World<br />

(prípadne Ahoj svet! alebo Kuk). Preto uvádzam<br />

krátky príklad takéhoto programu pre kninicu<br />

Allegro.<br />

Do súboru hello.c zapíšeme <strong>na</strong>sledujúci text:<br />

#include "allegro.h"<br />

int main(void)<br />

{<br />

allegro_init();<br />

install_keyboard();<br />

if (set_gfx_mode(GFX_SAFE, 320, 200, 0, 0) !=<br />

0) {<br />

set_gfx_mode(GFX_TEXT, 0, 0, 0, 0);<br />

allegro_message("Nie je k dispozicii graficky<br />

mod\n%s\n", allegro_error);<br />

return 1;<br />

}<br />

set_palette(desktop_palette);<br />

clear_to_color(screen, makecol(255, 255, 255));<br />

text_mode(−1);<br />

textout_centre(screen, font, "Hello, world!", SCRE−<br />

EN_W/2, SCREEN_H/2, makecol(0,0,0));<br />

readkey();<br />

return 0;<br />

}<br />

END_OF_MAIN();<br />

Nasleduje preklad a spustenie:<br />

gcc hello.c −o hello `allegro−config −−libs`<br />

./hello<br />

Games for Linux<br />

Games for Linux (http://games.linux.sk) je jedným z<br />

portálov, ktoré zhromaïujú hry a kninice pre<br />

operaèný systém Linux. Na tomto portáli mono<br />

nájs všetky kninice spomí<strong>na</strong>né v tomto èlánku<br />

spolu s podpornými kninicami. Hlavnú èas portálu<br />

tvoria hry chránené licenciou GNU/GPL. Pouívatelia<br />

si môu tieto hry vo¾ne sahova, upravova,<br />

prípadne posiela pripomienky autorom. Väèši<strong>na</strong><br />

158 12/2004<br />

hier umiestnených <strong>na</strong> tomto portáli má svoju verziu<br />

aj pre iné operaèné systémy, ako BeOS, QNX,<br />

Mac OS X, BSD a Windows.<br />

Pre zaèí<strong>na</strong>júcich programátorov môu by<br />

menšie hry s vo¾ne dostupným zdrojovým kódom<br />

inšpiráciou a zdrojom informácií.<br />

Ak objavíte chybu v hre, prípadne máte nápad,<br />

ako hru zlepši, môete kontaktova autorov hier.<br />

Pri projektoch, <strong>na</strong> ktorých súèasne spolupracuje<br />

viac ¾udí, si môete by istí, e ak je vaša pripomienka<br />

dobrá, v priebehu dvoch dní ju autori zanesú<br />

do svojho projektu.<br />

Výber zaujímavých hier pre Linux<br />

Zdrojové kódy týchto hier nájdete <strong>na</strong> CD. Blišie<br />

informácie sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> portáli Games for<br />

Linux (http://games.linux.sk).<br />

Atomic Tanks (http://atanks.sf.net) – ahová hra<br />

pre viacerých hráèov. Hráè ovláda tank a jeho úlohou<br />

je znièi nepriate¾ské tanky, rozmiestnené po<br />

okolitých kopcoch.<br />

BZFlag (http://<strong>www</strong>.bzflag.org) – opä hra, kde<br />

hráè ovláda tank. Tentoraz sa tanky pohybujú v<br />

3D priestore. Hra je urèená pre viacerých hráèov.<br />

Hráèi sa môu spoji do tímov a bojova proti<br />

nepriate¾skému tímu.<br />

Cube (http://wouter.fov120.com/cube/) – 3D akèná<br />

hra <strong>na</strong> štýl Quake.<br />

Egoboo (http://egoboo.sourceforge.net) – realtime<br />

RPG hra s peknou grafikou. Hráèi môu prechádza<br />

cez rôzne scenáre a levely. Je k dispozícii<br />

nieko¾ko postavièiek, ktoré majú rôzne vlastnosti<br />

a schopnosti.<br />

Foobillard (http://foobillard.sunsite.dk/) – pre<br />

fanúšikov biliardu je tu 3D simulátor biliardu.<br />

Freedroid (http://freedroid.sf.net) – remake starej<br />

hry. Hráè sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> nepriate¾skej vesmírnej<br />

lodi, ovládanej nepriate¾skými robotmi. Jeho úlohou<br />

je zneškodni celú posádku.<br />

FreedroidRPG (http://freedroid.sf.net) – kvalitne<br />

spracovaná RPG hra. Dej hry vychádza z podobnej<br />

myšlienky ako pri Freedroid. Odohráva sa však <strong>na</strong><br />

Zemi a úlohou hráèov je oslobodi Zem od <strong>na</strong>dvlády<br />

robotov.<br />

Globulation (http://<strong>www</strong>.ysagoon.com/glob2) –<br />

zaujímavý druh realtime stratégie. Autori oz<strong>na</strong>èujú<br />

hru za stratégiu, ktorá sa poèas hry sama vyvíja.<br />

Postavièky v hre nemono priamo kontrolova<br />

a dáva im príkazy, ale len akési odporúèania, èo<br />

by mali robi. Postavièky sa potom správajú pod¾a<br />

svojich skúseností.<br />

Kraptor (http://kraptor.sourceforge.net/) – klon<br />

klasicky známej hry Raptor, kde hráè ovláda ves-<br />

Atomic Tanks<br />

mírnu loï alebo vrtu¾ník. Na hráèa útoèia doslova<br />

húfy nepriate¾ov, ktorých musí postupne likvidova.<br />

LBreakout2 (http://<strong>www</strong>.lgames.org) – klon hry<br />

Arkanoid. Odráaním loptièky musí hráè zlikvidova<br />

tehly <strong>na</strong> hracej ploche. Hra podporuje aj sieovú<br />

hru dvoch hráèov.<br />

LTris (http://<strong>www</strong>.lgames.org) – pekný klon tetrisu.<br />

Freedroid<br />

Stratagus (http://stratagus.sf.net/) – realtime stratégia<br />

<strong>na</strong> štýl Command and Conquer. Má podporu<br />

pre multiplayer.<br />

Tuxracer (http://tuxracer.sourceforge.net) – 3D<br />

preteky s tuèniakom.<br />

Wesnoth (http://<strong>www</strong>.wesnoth.org) – ahová stratégia<br />

<strong>na</strong> štýl hry Heroes of Might and Magic.<br />

Michálek

HTML+TIME: Programové konštrukcie<br />

Široké uplatnenie HTML v celosvetovom rozsahu umonila jednoduchos tohto<br />

z<strong>na</strong>èkovacieho jazyka. Poèiatoèná a koncová z<strong>na</strong>èka jednoz<strong>na</strong>ène ohranièuje<br />

obsah prvku a hodnotami atribútov sa dajú urèi jeho vlastnosti. Toto je základné<br />

pravidlo. Zopár ïalších pravidiel stanovuje, aké prvky môu by v obsahu<br />

daného prvku. Tak <strong>na</strong>príklad sa dá vyjadri, e tabu¾ka bude ma riadky a v<br />

riadkoch budú dáta vytvára ståpce. Takéto jednoduché pravidlá dávajú monos<br />

vytvára stránky HTML aj väzby medzi nimi. To bol základ „celosvetového<br />

hypertextu“. S postupom èasu prichádzali rozšírenia HTML. Kaskádové štýly umoòujú<br />

stanovi formu zobrazenia, <strong>na</strong>pr. pre jednotlivé prvky èi triedy prvkov<br />

mono urèi ve¾kos, farbu a tvar písma. Rôzne dy<strong>na</strong>mické efekty <strong>na</strong> stránke<br />

umoòujú vytvori špecializované skriptovacie jazyky, <strong>na</strong>pr. JavaScript. A tak<br />

pôvodne jednoduchá koncepcia z<strong>na</strong>èkovacieho jazyka sa stáva zloitejšou.<br />

Nielene treba vedie <strong>na</strong>rába s kaskádovými štýlmi, ale sú potrebné schopnosti<br />

vedúce ku skåbeniu z<strong>na</strong>èkovacieho a procedurálneho jazyka. Obsluhu<br />

udalostí, ako je pohyb myši, klepnutie <strong>na</strong> tlaèidlo myši, zadanie údaja a iné,<br />

èasto treba programovo ošetri. Môu <strong>na</strong> to poslúi <strong>na</strong>príklad skripty <strong>na</strong>písané<br />

v jazyku JavaScript. Existujú však aj iné monosti. To ponúka rozšírenie<br />

HTML, ktoré v prehliadaèi Internet Explorer firmy Microsoft je oz<strong>na</strong>èované<br />

skratkou TIME – Timed Interactive Multimedia Extensions. Je ním realizovaná<br />

podmnoi<strong>na</strong> odporúèania W3C nesúceho pomenovanie SMIL – Synchronized<br />

Multimedia Integration Language. Prostredníctvom rozšírenia TIME mono<br />

jednoducho dosiahnu také efekty, ktoré sa neraz zloito a komplikovane pred-<br />

Obr. 1 Zme<strong>na</strong> šírky prvku div<br />

pisovali pomocou skriptov. Prostredníctvom z<strong>na</strong>èkovacieho jazyka sa dajú<br />

zmeni vlastnosti prvkov predpísané hodnotou ich atribútov. Je moné urèi<br />

postupnos – sekvenciu urèitých úkonov, ako aj ich paralelné vyko<strong>na</strong>nie. Dá sa<br />

predpísa vykonávanie cyklov aj <strong>na</strong>štartovanie obsluhy udalostí. To všetko bez<br />

potreby skriptov – iba prostriedkami z<strong>na</strong>èkovacieho jazyka. V tomto èlánku<br />

ukáeme, ako to dosiahnu.<br />

Zme<strong>na</strong> vlastností prvku<br />

Z programovacích jazykov sme zvyknutí <strong>na</strong> monos zmeni vlastnos objektu<br />

pouitím zápisu:<br />

x.y = a;<br />

Máme tu objekt x, ktorého vlastnosti y prisudzujeme novú hodnotu a. V z<strong>na</strong>èkovacom<br />

jazyku máme do èinenia s prvkami a ich atribútmi, <strong>na</strong>pr.:<br />

Obsah prvku<br />

Prvok x má hodnotou z priradenou atribútu y definovanú vlastnos, ktorá sa<br />

môe prejavi <strong>na</strong>príklad v spôsobe zobrazenia obsahu prvku. V urèitých situáciách<br />

môeme poadova zmeni túto vlastnos <strong>na</strong> hodnotu a. V HTML+TIME<br />

to umoòuje prvok t:set. Aby to však bolo moné, treba priradi prvku x jednoz<strong>na</strong>èný<br />

identifikátor – hodnotu atribútu id. Riešenie je potom <strong>na</strong>sledujúce:<br />

Obsah prvku<br />

<br />

V prvku t:set je atribútmi urèené:<br />

targetElement – o ktorý prvok ide – je to hodnota atribútu id cie¾ového<br />

prvku, v uvedenom príklade je to prvok x, èo môe by niektorý<br />

zo štandardných prvkov HTML, <strong>na</strong>pr. div, p, span, td a podobne,<br />

attributeName – ktorý atribút cie¾ového prvku treba zmeni,<br />

to – akú hodnotu má atribút <strong>na</strong>dobudnú,<br />

Výpis 1: Zme<strong>na</strong> šírky prvku div po dvoch sekundách <strong>na</strong> pä sekúnd<br />

1<br />

2<br />

3<br />

4<br />

5<br />

6<br />

7<br />

8<br />

9<br />

10<br />

11<br />

12<br />

13<br />

14<br />

15<br />

16<br />

17<br />

18<br />

19<br />

CODEWARE<br />

<br />

<br />

Provok t:set<br />

CODEWARE<br />

Zaèiatok zmien je definovaný hodnotou atribútu begin prvku t:seq po<br />

prvej sekunde od zobrazenia stránky. Hodnotou hold atribútu fill je predpísané<br />

udra dosiahnutý stav. Prvým z prvkov t:set je prvku div zmenená<br />

šírka. Táto zme<strong>na</strong> sa má udra – predpisuje to hodnota hold atribútu fill<br />

tohto prvku. Po dvoch sekundách sa dostane k slovu druhý z prvkov t:set.<br />

Ním je predpísaná zme<strong>na</strong> farby pozadia cie¾ového prvku <strong>na</strong> ltú. Doba trvania<br />

tejto zmeny je 3 sekundy. Po jej uplynutí prvok div <strong>na</strong>dobudne pôvodnú<br />

farbu pozadia. Takýto stav – zmenená šírka a pôvodná farba – bude udraný<br />

prvkom t:seq.<br />

Paralelná zme<strong>na</strong> vlastností prvku<br />

Tak ako prvok t:seq umoòuje postupné vykonávanie vloených prvkov t:set,<br />

prvkom t:par je moné predpísa ich paralelné vyko<strong>na</strong>nie. Ukazuje to <strong>na</strong>sledujúci<br />

príklad.<br />

<br />

Zme<strong>na</strong> šírky a farby !<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

V tomto príklade zaèiatok vykonávania prvku t:par jeho atribútom begin="indefinite"<br />

je stanovený <strong>na</strong> neurèito. Je vyvolaný v obsluhe udalosti onclick<br />

prvku body. Doba trvania aktivity prvku t:par je atribútom dur urèená <strong>na</strong><br />

tri sekundy. Súèasne sa zmení šírka aj farba pozadia cie¾ového prvku div, èo je<br />

definované prvkami t:set.<br />

Definovaním zaèiatku vykonávania, aktivity prvkov t:set a predpísaním doby<br />

ich trvania je moné dosiahnu rôzne efekty. Tak sa <strong>na</strong>príklad dá <strong>na</strong>jskôr<br />

zmeni jed<strong>na</strong> vlastnos a po urèitom èase iná vlastnos prvku. Ukazuje to <strong>na</strong>sledujúci<br />

príklad.<br />

<br />

Zme<strong>na</strong> šírky a farby!<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Na rozdiel od predošlého príkladu tu nie je definovaná doba trvania aktivity<br />

– plynutia èasu prvku t:par. Tá bude odvodená od <strong>na</strong>jdlhšej doby aktivity obsiahnutých<br />

prvkov t:set. V <strong>na</strong>šom príklade je to pä sekúnd trvania prvého prvku<br />

t:set, ktorým sa mení šírka prvku div. Druhý prvok t:set, ktorým sa mení<br />

farba pozadia, má zaèiatok aktivity stanovený atribútom begin po uplynutí jednej<br />

sekundy a doba trvania aktivity tohto prvku bude tri sekundy. Zme<strong>na</strong> sa<br />

teda bude odvíja v tejto postupnosti:<br />

1. Zobrazenie stránky.<br />

2. Klepnutie myšou spôsobí odštartovanie zaèiatku aktivity prvku t:par. Tým<br />

je odštartovaná èinnos aj detských prvkov t:set – okamite sa zmení šírka<br />

prvku div.<br />

3. Po uplynutí jednej sekundy od klepnutia myšou sa zmení farba pozadia<br />

prvku div. Táto zme<strong>na</strong> bude trva tri sekundy.<br />

4. Po uplynutí piatich sekúnd od klepnutia myšou sa skonèí plynutie èasu<br />

prvého z prvkov t:set, a teda aj plynutie èasu prvku t:par.<br />

Prípadným opakovaným klepnutím myšou sa uvedená postupnos zopakuje<br />

od bodu 2.<br />

Cyklus<br />

Jednou z ve¾mi èasto pouívaných konštrukcií v programovacích jazykoch sú<br />

cykly – predpisy <strong>na</strong> opakované uskutoènenie urèitej postupnosti príkazov.<br />

Napríklad v jazyku JavaScript mono predpísa cyklus zápisom:<br />

for (i=0; i

Ve¾mi jednoducho sa to dá dosiahnu vyuitím<br />

prvku t:seq a prvkami img:<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e prvky img sú zaradené do<br />

triedy prvkov T, pre ktorú je predpísané správanie<br />

v súlade s rozšírením TIME rov<strong>na</strong>ko ako vo výpise<br />

2 – riadok 6. To vytvára monos urèi èas zobrazenia<br />

prvku atribútom dur. Pretoe prvok t:seq má<br />

repeatcount="indefinite", pôjde o nekoneèný cyklus.<br />

Na sprievodnom CD nájdete opísané riešenie prezentácie<br />

obrázkov v súbore SlideShow1.htm. V súbore<br />

SlideShow2.htm je modifikácia prezentácie<br />

obrázkov, v ktorej je k obrázku pridaný text. Pouitie<br />

filtrov <strong>na</strong> dosiahnutie zaujímavých efektov<br />

otvárania obrázkov nájdete v súbore SlideShow3.<br />

htm. Namiesto štandardného prvku img, zaradeného<br />

do triedy T, je tam pouitý prvok t:img, ktorý<br />

je definovaný v rozšírení TIME.<br />

C++ v .NET<br />

Vo štvrtej èasti seriálu vás oboznámime so základnou<br />

aplikáciou vstavaného odkazového dátového typu<br />

bázovej kninice tried platformy .NET Framework s<br />

názvom System::String. Okrem základnej charakteristiky<br />

vám predstavíme nieko¾ko uitoèných operácií<br />

s textovými reazcami. Nauèíte sa, ako získa prístup<br />

k ¾ubovo¾nému z<strong>na</strong>ku v reazci, ako poui reazec<br />

s nulovou dåkou, ako vhodne a<strong>na</strong>lyzova poèet<br />

z<strong>na</strong>kov v cie¾ovom textovom reazci. Bokom však<br />

nezostane ani problematika reazenia textových re-<br />

azcov a vytvárania inštancií triedy System::Text::<br />

StringBuilder, ktoré prácu s textovými reazcami<br />

v mnohých smeroch zefektívòujú. Záver bude patri<br />

komparácii textových reazcov. elám vám príjemné<br />

èítanie decembrového èísla a úspešný vstup<br />

do nového roka 2005.<br />

Charakteristika vstavaného odkazového<br />

dátového typu System::String<br />

Programovací jazyk C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions<br />

ponúka programátorom mohutný aparát <strong>na</strong> prácu<br />

s textovými reazcami. Bázová kninica tried platformy<br />

.NET Framework definuje triedu String umiestnenú<br />

v koreòovom mennom priestore System, ktorej<br />

inštancie môu uchováva reazce textových<br />

z<strong>na</strong>kov súpravy Unicode. Pravdupovediac, pri práci<br />

v riadenom C++ sa budete stretáva iba so z<strong>na</strong>kovou<br />

súpravou Unicode, take nemusíte ma obavy<br />

o dostupnú paletu textových z<strong>na</strong>kov, a to tak regulárnych,<br />

ako aj špeciálnych. Kadý textový reazec,<br />

ktorý vytvoríte, je uloený do vopred pripravenej<br />

inštancie triedy System::String. Keby sme sa rozhodli<br />

preskúma textový reazec v prostredí .NET<br />

pod drobnoh¾adom, zistili by sme, e táto entita<br />

je v skutoènosti kolekcia objektov triedy System::<br />

Char. Je teda zrejmé, e medzi inštanciami tried<br />

System:: Char a System::String je ve¾mi úzky vzájomný<br />

vzah.<br />

Obr. 2 Automatické striedanie obrázkov<br />

Záver<br />

V desiatich vo¾ne <strong>na</strong>dväzujúcich èlánkoch sme<br />

predstavili HTML+TIME – zaujímavé, ale málo<br />

známe rozšírenie HTML, ktoré je súèasou prehliadaèa<br />

Internet Explorer firmy Microsoft. Ako sme<br />

spomenuli v úvode, základom tohto rozšírenia je<br />

podmnoi<strong>na</strong> SMIL. Mali sme sa tak monos oboznámi<br />

s princípmi, ktoré sú v SMIL pouité. Je to<br />

Keïe kadý textový reazec je uchovaný v inštancii<br />

triedy System::String, pre proces vytvárania<br />

inštancií tohto typu platia všetky pravidlá,<br />

s ktorými sa môete stretnú pri akomko¾vek inom<br />

odkazovom dátovom type. To z<strong>na</strong>mená, e inštancia<br />

triedy System::String je v priebehu svojej inštantácie<br />

umiestnená do nultej generácie riadenej<br />

hromady a vzápätí je inicializovaná kolekciou inštancií<br />

triedy System::Char, ktoré formujú poadovaný<br />

textový reazec. Odkaz <strong>na</strong> vytvorenú inštanciu<br />

triedy System::String je uloený do pripravenej<br />

odkazovej premennej typu System::String*<br />

(__gc ukazovate¾ <strong>na</strong> riadenú inštanciu triedy<br />

System:: String). Jazyk C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions<br />

dovo¾uje programátorom aplikova ve¾a variantov<br />

inštantácie triedy System::String. Niektoré z nich<br />

pribliuje <strong>na</strong>sledujúci výpis programového kódu.<br />

//Priame vytvorenie inštancie triedy System::String.<br />

System::String * str1 = S"Textový reazec";<br />

//Vytvorenie inštancie triedy System::String<br />

pomocou operátora new.<br />

System::String __gc * str2 = new<br />

System::String(S"Textový reazec");<br />

//Vytvorenie inštancie triedy System::String<br />

pomocou preaeného<br />

//konštruktora, ktorému je poskytnutý ukazovate¾ <strong>na</strong><br />

textový z<strong>na</strong>k typu<br />

//__wchar_t.<br />

__wchar_t wch1 = 'A';<br />

const __wchar_t * cp_wch1 = &wch1;<br />

System::String __gc * str3 = __gc new<br />

System::String(cp_wch1);<br />

V prvom prípade je inštancia triedy System::<br />

String vytvorená priamo. Do premennej str1 typu<br />

System::String* je uloený odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy<br />

System::String, ktorá obsahuje textový reazec<br />

špecifikovaný <strong>na</strong>¾avo od operátora priradenia. Všetky<br />

textové reazce musia by zapísané v dvojitých<br />

úvodzovkách. Táto poiadavka vás urèite nepre-<br />

CODEWARE<br />

vhodné aj preto, lebo <strong>na</strong> pôde W3C existujú aktivity,<br />

ktoré smerujú k presadeniu pouitia SMIL aj v<br />

iných z<strong>na</strong>èkovacích jazykoch. Jedným z nich je SVG<br />

– jazyk <strong>na</strong> zápis vektorovej grafiky, ktorému sa<br />

budeme venova v <strong>na</strong>sledujúcich èlánkoch.<br />

Imrich Buranský<br />

kvapí, ale novinkou pre vás môe by pouitie textového<br />

prefixu S. Ak sa pred textovým reazcom<br />

<strong>na</strong>chádza tento prefix, je generovaný riadený textový<br />

reazec. V skutoènosti by ste mali v spojení s<br />

textovými reazcami prefix S pouíva vdy, pretoe<br />

realizácia operácií s riadenými reazcami je <strong>na</strong><br />

platforme .NET efektívnejšia.<br />

Druhý inštantaèný príkaz pouíva operátor new,<br />

prièom explicitne odovzdáva konštruktoru triedy<br />

System::String riadený textový reazec. Všimnite<br />

si, e typom odkazovej premennej str2 je System::<br />

String __gc*, ktorý výslovne poukazuje <strong>na</strong> skutoènos,<br />

e pracujeme s riadeným ukazovate¾om <strong>na</strong>smerovaným<br />

<strong>na</strong> inštanciu riadeného odkazového<br />

dátového typu.<br />

Konštruktor triedy System::String disponuje<br />

nieko¾kými preaenými variantmi. Tretí spôsob<br />

inštantácie triedy System::String pracuje s jedným<br />

variantom preaeného konštruktora, ktorý v podobe<br />

argumentu prijíma ukazovate¾ <strong>na</strong> hodnotu<br />

typu const char (modifikátor const znemoòuje<br />

zmenu hodnoty typu __wchar_t, <strong>na</strong> ktorú je ukazovate¾<br />

<strong>na</strong>smerovaný, take <strong>na</strong>príklad po zadaní<br />

príkazu *cp_wch1 = 'B'; by kompilátor jazyka<br />

C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions vygeneroval chybové<br />

hlásenie). Táto ukáka je zaujímavá ešte aj z iného<br />

poh¾adu, pretoe explicitne pouíva operátor __gc<br />

new, ktorý vizuálne <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e dochádza k tvorbe<br />

riadenej inštancie riadenej triedy.<br />

Poznámka: Ak je do projektu zaèlenený odkaz <strong>na</strong> menný<br />

priestor System, èo je štandardné <strong>na</strong>stavenie, môete<br />

názov tohto menného priestoru pri deklarácii odkazových<br />

premenných typu System::String* vynecha. Potom<br />

budete pracova s typom String*.<br />

Realizácia operácií s textovými<br />

reazcami<br />

V momente, keï je inštancia triedy System::String<br />

správne vytvorená, môeme vola jej vlastnosti a<br />

metódy. Ïalej uvádzame zopár programových<br />

ukáok, ktoré demonštrujú robustnos inštancií<br />

triedy System::String.<br />

12/2004 161

CODEWARE<br />

Ukáka è. 1: Získanie ¾ubovo¾ného z<strong>na</strong>ku v textovom reazci<br />

Textový reazec je v podstate istá postupnos textových z<strong>na</strong>kov, a preto by<br />

nemal by problém získa reprezentáciu ktoréhoko¾vek z<strong>na</strong>ku z textového re-<br />

azca. S touto úlohou nám pomôe vlastnos Chars inštancie, ku ktorej bloku<br />

get sa dostaneme pomocou metódy get_Chars. Ak metóde get_Chars ponúkneme<br />

index, resp. pozíciu textového z<strong>na</strong>ku v reazci, ktorý chceme získa,<br />

metóda nám tento z<strong>na</strong>k poskytne v podobe hodnoty typu __wchar_t. Pozícia<br />

z<strong>na</strong>kov v textovom reazci sa poèíta od nuly, èo z<strong>na</strong>mená, e prvý z<strong>na</strong>k disponuje<br />

indexom 0, druhý indexom 1, tretí indexom 2 atï., prièom index posledného<br />

z<strong>na</strong>ku je o jednotku menší ako dåka textového reazca.<br />

System::String __gc * str1 = S"Textový reazec";<br />

//Zobrazenie štvrtého z<strong>na</strong>ku textového reazca pomocou metódy get_Chars.<br />

System::Char Z<strong>na</strong>k = str1−>get_Chars(3);<br />

MessageBox::Show(Z<strong>na</strong>k.ToString());<br />

Tip: Keïe vlastnos Chars inštancie triedy System::String je indexovaná, nie<br />

je bezpodmieneène nevyhnutné, aby sme volali metódu get_Chars, pretoe<br />

rov<strong>na</strong>ký cie¾ dosiahneme aj vtedy, keï èíselnú pozíciu textového z<strong>na</strong>ku v re-<br />

azci umiestnime do hra<strong>na</strong>tých zátvoriek a tento „komplet“ zapíšeme za názov<br />

vlastnosti Chars:<br />

//Pouitie indexovanej vlastnosti Chars.<br />

System::Char Z<strong>na</strong>k = str1−>Chars[3];<br />

Týmto spôsobom môeme s vlastnosou Chars pracova ako s po¾om, ktorého<br />

elementy vystupujú v úlohách textových z<strong>na</strong>kov.<br />

Výsledkom èinnosti uvedeného fragmentu programového kódu bude zobrazenie<br />

štvrtého z<strong>na</strong>ku (t) v okne so správou.<br />

Ukáka è. 2: Pouitie textového reazca s nulovou dåkou<br />

Textový reazec s nulovou dåkou predstavuje tzv. prázdny reazec, ktorý môe<br />

slúi <strong>na</strong>príklad ako indikátor východiskového stavu. Akúko¾vek inštanciu triedy<br />

System::String môete inicializova reazcom s nulovou dåkou pomocou<br />

statickej vlastnosti Empty tejto triedy:<br />

System::String __gc * str1 = S"Textový reazec";<br />

//Inštancia triedy System::String, <strong>na</strong> ktorú ukazuje odkazová premenná<br />

//str1, je inicializovaná reazcom s nulovou dåkou.<br />

str1−>Empty;<br />

MessageBox::Show(str1);<br />

Ukáka è. 3: A<strong>na</strong>lýza poètu z<strong>na</strong>kov v textovom reazci<br />

Zistenie poètu z<strong>na</strong>kov v textovom reazci nie je a taká jednoduchá úloha, ako<br />

by sa mohlo <strong>na</strong> prvý poh¾ad zda. Mono si myslíte, e by sme mohli poui verejne<br />

prístupnú vlastnos Length inštancie triedy System::String, no tento postup by<br />

nemusel by správny. Dôvodom je skutoènos, e návratovou hodnotou vlastnosti<br />

Length je èíselná hodnota vyjadrujúca poèet inštancií triedy System::Char, z<br />

ktorých je zloený skúmaný textový reazec. Vlastnos Length však neposkytuje<br />

informácie o poète z<strong>na</strong>kov súpravy Unicode, z ktorých sa a<strong>na</strong>lyzovaný textový<br />

reazec skutoène skladá. Aj keï vlastnos Length mono poui vo viacerých prípadoch,<br />

správnos jej pracovného postupu nemusí by vdy stopercentná, pretoe<br />

jeden z<strong>na</strong>k súpravy Unicode môe by reprezentovaný viacerými inštanciami<br />

triedy System::Char. Keïe chceme <strong>na</strong>šu a<strong>na</strong>lýzu uskutoèòova <strong>na</strong> úrovni jednotlivých<br />

textových z<strong>na</strong>kov súpravy Unicode, pouijeme inštanciu triedy String-<br />

Info z menného priestoru System::Globalization.<br />

System::String __gc * str1 = S"Textový reazec";<br />

System::Globalization::TextElementEnumerator * txtEnumerator =<br />

System::Globalization::StringInfo::GetTextElementEnumerator(str1);<br />

System::Int32 PocetZ<strong>na</strong>kov = 0;<br />

162 12/2004<br />

while(txtEnumerator−>MoveNext())<br />

{<br />

PocetZ<strong>na</strong>kov++;<br />

}<br />

MessageBox::Show(PocetZ<strong>na</strong>kov.ToString());<br />

Postupujeme pod¾a <strong>na</strong>sledujúceho algoritmu:<br />

1. Vytvoríme odkazovú premennú txtEnumerator, ktorá bude môc uchováva<br />

referenciu <strong>na</strong> inštanciu triedy TextElementEnumerator z menného priestoru<br />

System::Globalization. Inštancia tejto triedy vystupuje v úlohe enumerátora,<br />

pomocou ktorého mono a<strong>na</strong>lyzova všetky textové z<strong>na</strong>ky reazca.<br />

2. Aktivujeme statickú metódu GetTextElementEnumerator triedy StringInfo<br />

z menného priestoru System::Globalization, ktorej odovzdáme textový<br />

reazec urèený <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu. Metóda nám vráti textový enumerátor, presnejšie<br />

inštanciu triedy TextElementEnumerator, prièom odkaz <strong>na</strong> túto inštanciu<br />

bude uloený do vopred pripravenej odkazovej premennej txtEnumerator.<br />

3. Deklarujeme hodnotovú premennú PocetZ<strong>na</strong>kov typu System::Int32 a<br />

explicitne ju inicializujeme nulovou hodnotou. Budúca hodnota tejto premennej<br />

bude odzrkad¾ova poèet textových z<strong>na</strong>kov, ktoré a<strong>na</strong>lyzoval textový enumerátor.<br />

4. Definujeme cyklus while, ktorého iterácie budú prebieha tak dlho, kým<br />

bude inštanèná metóda MoveNext textového enumerátora (txtEnumerator)<br />

<strong>na</strong>vraca pravdivostnú hodnotu true. Metóda MoveNext vracia hodnotu true<br />

vdy, ak textový enumerátor úspešne ukonèil a<strong>na</strong>lýzu jedného textového<br />

z<strong>na</strong>ku a presunul sa <strong>na</strong> iný z<strong>na</strong>k. Ak textový enumerátor uskutoèní prieskum<br />

všetkých dostupných z<strong>na</strong>kov, metóda MoveNext vráti hodnotu false.<br />

5. Pri kadej iterácii cyklu je hodnotová premenná PocetZ<strong>na</strong>kov inkrementovaná<br />

o hodnotu 1.<br />

A<strong>na</strong>lyzovaný textový reazec je tvorený kolekciou 15 textových z<strong>na</strong>kov a<br />

práve táto hodnota bude zobrazená v okne so správou.<br />

Ukáka è. 4: Reazenie textových reazcov<br />

Pri práci s textovými reazcami <strong>na</strong>stáva ve¾mi èasto situácia, keï treba spoji<br />

viacero textových reazcov do jedného, monolitného textového reazca. Tento<br />

proces spájania textových reazcov sa oz<strong>na</strong>èuje ako reazenie. Bohuia¾, <strong>na</strong> rozdiel<br />

od jazyka C# v prostredí jazyka C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions neexistuje<br />

iad<strong>na</strong> preaená verzia operátora +, ktorá by bola schopná uskutoèòova<br />

reazenie textových reazcov. Preto musíme siahnu po statickej metóde<br />

Concat triedy System::String, ktorá nám dovo¾uje spoji nieko¾ko reazcov do<br />

jedného celku.<br />

System::String __gc * str1 = S"C++";<br />

System::String __gc * str2 = S" v .NET";<br />

//Statická metóda Concat triedy System::String si poradí so zreazením<br />

//viacerých textových reazcov.<br />

MessageBox::Show(System::String::Concat(str1, str2));<br />

Výstupným produktom statickej metódy String::Concat bude textový re-<br />

azec „C++ v .NET“. Metóda existuje vo viacerých preaených variantoch, ktoré<br />

vám môu poda pomocnú ruku pri vytváraní textových reazcov z rozlièných<br />

typov dátových štruktúr. Ïalej uvádzaný výpis kódu <strong>na</strong>príklad demonštruje<br />

flexibilitu statickej metódy String::Concat pri spájaní reazcov umiestnených v<br />

riadenom poli.<br />

//Inštantácia riadeného po¾a, ktoré je explicitne inicializované<br />

//textovými reazcami.<br />

System::String __gc * pole __gc[] =<br />

{S"Práve je ", DateTime::Now.Hour.ToString(), S" hodín."};<br />

//Aktivácia statickej metódy Concat triedy System::String<br />

//uskutoèòuje zreazenie všetkých elementov riadeného po¾a.<br />

MessageBox::Show(System::String::Concat(pole), S"Informácia o èase",<br />

MessageBoxButtons::OK,<br />

MessageBoxIcon::Information);<br />

Interakcia s inštanciami triedy System::Text::StringBuilder<br />

Kadá zrodená inštancia triedy System::String je nemenná, prièom obsahuje<br />

práve ten textový reazec, ktorý bol do nej uloený v procese inštantácie. Pôvodný<br />

textový reazec preto nie je moné akýmko¾vek spôsobom upravova èi<br />

i<strong>na</strong>k modifikova. Aj keï pouijete niektoré metódy inštancie triedy System::<br />

String, ktoré operujú s textovým reazcom, spoloèné behové prostredie zabezpeèí<br />

vygenerovanie novej inštancie triedy System::String s upravenou podobou<br />

pôvodného textového reazca. Iste uznáte, e tento pracovný model nie<br />

je ve¾mi efektívny, pretoe pri kadom pokuse o zmenu textového reazca je

vytvorená nová inštancia triedy System::String, do ktorej je uloená upravená<br />

podoba textového reazca. Uvedené obmedzenie inštancií triedy System::String<br />

môete eliminova pouitím triedy StringBuilder z menného priestoru System::<br />

Text.<br />

System::Text::StringBuilder __gc * strb1 =<br />

new System::Text::StringBuilder(S"Prvý textový reazec");<br />

strb1−>Append(S", druhý textový reazec.");<br />

MessageBox::Show(strb1−>ToString());<br />

Inštancia triedy System::Text::StringBuilder disponuje viacerými metódami,<br />

pomocou ktorých mono modifikova obsah tejto inštancie. Prv uvedený<br />

fragment kódu pouíva metódu Append <strong>na</strong> pripojenie dodatoèného textového<br />

reazca k reazcu, ktorý je u uloený v inštancii. Pri tejto operácii nedochádza<br />

k tvorbe novej inštancie triedy System::Text::StringBuilder, jednoducho je upravený<br />

obsah pôvodne vytvorenej inštancie. Ak budete chcie odstráni z inštancie<br />

triedy System::Text::StringBuilder nieko¾ko z<strong>na</strong>kov, môete aktivova metódu<br />

Remove.<br />

System::Text::StringBuilder __gc * strb2 =<br />

new System::Text::StringBuilder(S"Procesor");<br />

//Inštanèná metóda Remove odstraòuje 4 textové z<strong>na</strong>ky, prièom<br />

//s odstraòovacím procesom zaèí<strong>na</strong> od štvrtého textového z<strong>na</strong>ku.<br />

strb2−>Remove(4, 4);<br />

System::String __gc * Pole __gc[] = {S"Upravený reazec: ",<br />

strb2−>ToString(), Environment::NewLine,<br />

S"Dåka reazca: ", strb2−>Length.ToString()};<br />

MessageBox::Show(String::Concat(Pole), S"Informácie o textovom reazci",<br />

MessageBoxButtons::OK,<br />

MessageBoxIcon::Information);<br />

Komparácia textových reazcov<br />

Vzájomné porovnávanie textových reazcov je v jazyku C++ s Ma<strong>na</strong>ged<br />

Extensions o poz<strong>na</strong>nie nároènejšie ako v iných .NET kompatibilných jazykoch.<br />

Toto tvrdenie je podloené odlišným štýlom práce porovnávacieho operátora<br />

(==). Na rozdiel od jazyka C#, kde operátor == uskutoèòuje porov<strong>na</strong>nie referencií<br />

i obsahov inštancií triedy System.String, v jazyku C++ s Ma<strong>na</strong>ged<br />

Extensions sa porovnávací operátor sústreïuje iba <strong>na</strong> komparáciu riadených<br />

referencií, ktoré sú uloené v príslušných odkazových premenných. Ak teda<br />

dve odkazové premenné typu System::String* obsahujú referencie <strong>na</strong> rôzne<br />

CODEWARE<br />

inštancie triedy System::String, operátor == vráti hodnotu false. Naopak, ak<br />

budú referencie odkazových premenných <strong>na</strong>smerované <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kú inštanciu,<br />

návratovou hodnotou porovnávacieho operátora bude hodnota true.<br />

__wchar_t PoleZ<strong>na</strong>kov1 __gc[] = {'T','E','X','T'};<br />

__wchar_t PoleZ<strong>na</strong>kov2 __gc[] = {'T','E','X','T'};<br />

System::String __gc * str1 =<br />

new System::String(PoleZ<strong>na</strong>kov1);<br />

System::String __gc * str2 =<br />

new System::String(PoleZ<strong>na</strong>kov2);<br />

if (str2 == str1)<br />

MessageBox::Show(S"Referencie sú zhodné.");<br />

else<br />

MessageBox::Show(S"Referencie nie sú zhodné.");<br />

Výsledkom práce tohto kódu bude zobrazenie informácie o nezhodnosti<br />

referencií. Ako vidíte, operátor == testuje iba referencie <strong>na</strong> inštancie triedy<br />

System::String, a nie obsah týchto inštancií. Pri poiadavke <strong>na</strong> realizáciu testu<br />

obsahu inštancií môeme aktivova statickú metódu Equals triedy System::<br />

String, ktorá porovnáva obsahy inštancií triedy System::String <strong>na</strong> základe<br />

„ve¾kosti textových z<strong>na</strong>kov“ (ide teda o „case-sensitive“ porovnávací test).<br />

__wchar_t PoleZ<strong>na</strong>kov1 __gc[] = {'T','E','X','T'};<br />

__wchar_t PoleZ<strong>na</strong>kov2 __gc[] = {'T','E','X','T'};<br />

System::String __gc * str1 =<br />

new System::String(PoleZ<strong>na</strong>kov1);<br />

System::String __gc * str2 =<br />

new System::String(PoleZ<strong>na</strong>kov2);<br />

if (System::String::Equals(str2,str1))<br />

MessageBox::Show(S"Textové reazce sú zhodné.");<br />

else<br />

MessageBox::Show(S"Textové reazce nie sú zhodné.");<br />

Prostredníctvom statickej metódy System::String::Equals zistíme, e obe<br />

inštancie triedy System::String disponujú rov<strong>na</strong>kým obsahom, a síce textovým<br />

reazcom „Text“, ktorý vznikol agregáciou elementov typu __wchar_t, zoskupených<br />

vo vopred pripravených z<strong>na</strong>kových poliach.<br />

Ján Hanák<br />

Java 2 Enterprise Edition pod lupou<br />

S posledným tohtoroèným èíslom PC REVUE k vám prichádza šieste pokraèovanie<br />

seriálu o programovaní v J2EE. Budeme sa v òom <strong>na</strong>ïalej venova servletom,<br />

ktorým sme sa venovali aj v predchádzajúcich èastiach. Hlavnou témou<br />

tejto èasti bude servletový kontext.<br />

Servletový kontext<br />

V aplikaènom rozhraní servletov je servletový kontext definovaný a ponímaný<br />

ako poh¾ad servletu <strong>na</strong> webovú aplikáciu a poskytuje mu prístup k zdrojom,<br />

prostriedkom a nástrojom spoloèným pre všetky servlety v aplikácii. Na rozdiel<br />

od session, ktorá je špecifická pre kadého klienta, servletový kontext je špecifický<br />

pre kadú webovú aplikáciu beiacu v JVM. To z<strong>na</strong>mená, e ku kadej<br />

webovej aplikácii v kontajneri je priradený práve jeden servletový kontext.<br />

Servletový kontext je ïalší uitoèný koncept poskytovaný aplikaèným rozhraním<br />

servletov. V predošlej èasti sme sa venovali session, ktoré slúili <strong>na</strong><br />

uchovávanie stavu aplikácie vo vzahu ku konkrétnemu klientovi. Servletový<br />

kontext oproti tomu slúi <strong>na</strong> uchovávanie stavu <strong>na</strong> úrovni aplikácie, teda spoloèný<br />

stav aplikácie vzh¾adom <strong>na</strong> všetky jej servlety a klientov. Servletový kontext<br />

takisto umoòuje komunikáciu servletu s jeho kontajnerom.<br />

V J2EE je servletový kontext reprezentovaný rozhraním ServletContext, ktoré<br />

poskytuje prístup k zdrojom zdie¾aným skupinou servletov. Do verzie J2EE servletov<br />

2.0 bolo rozhranie ServletContext dos chudobné a obsahovalo len metódy <strong>na</strong><br />

získavanie informácií o prostredí a <strong>na</strong> logovanie. Od verzie 2.1 u fungujú nástroje<br />

<strong>na</strong> prístup k zdie¾aným atribútom všetkých servletov vo webovej aplikácii.<br />

Kadý servletový kontext je pridruený k nejakej konkrétnej ceste <strong>na</strong> webovom<br />

serveri. V príkladoch, ktoré sme doteraz uvádzali, ste definovali koreòový<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

kontext webovej aplikácie (context root), ktorý vlastne predstavuje takúto<br />

cestu <strong>na</strong> webovom serveri, a k nej pridruený servletový kontext. Servlety,<br />

ktoré budú ma priradený rov<strong>na</strong>ký koreòový kontext, budú zdie¾a jeden servletový<br />

kontext, a teda spoloèné prostriedky a zdroje.<br />

Rozhranie ServletContext<br />

Rozhranie ServletContext je definované v balíèku javax.servlet. Toto rozhranie zapuzdruje<br />

u spomí<strong>na</strong>né prostriedky <strong>na</strong> spoluprácu a zdie¾anie prostriedkov servletmi<br />

patriacimi do jednej webovej aplikácie. Objekt triedy implementujúcej toto<br />

rozhranie môete získa pomocou metódy getServletContext() triedy HttpServlet.<br />

Dôleitou súèasou tohto rozhrania sú metódy umoòujúce pridruovanie objektov<br />

ku kontextu a ich následné získavanie z kontextu, pretoe práve vïaka<br />

tomu je umonené uchovávanie stavu webovej aplikácie v kontexte k servletom.<br />

O ktoré metódy ide, to sa dozviete v opise rozhrania ïalej v tejto kapitole.<br />

Implementáciu metód rozhrania ServletContext poskytuje webový kontajner,<br />

prièom ide <strong>na</strong>jmä o <strong>na</strong>sledujúce metódy:<br />

getAttribute() – vráti atribút pridruený ku kontextu pod názvom, ktorý<br />

metóde odovzdáte ako parameter. Pokia¾ atribút s daným názvom v kontexte<br />

neexistuje, bude vrátená hodnota null. Takýmto spôsobom môete prostredníctvom<br />

kontextu zdie¾a akéko¾vek údaje èi objekty medzi servletmi patriacimi<br />

k jednému kontextu, take v podstate ide o princíp podobný tomu, ktorý<br />

je pouitý v sessions, kde objekt pridruený k jednej session je zdie¾aný a prístupný<br />

jednotlivým poiadavkám, ktoré sú identifikované danou session;<br />

getAttributeNames() – vráti zoz<strong>na</strong>m mien všetkých atribútov pridruených<br />

k danému kontextu ako objekt typu Enumeration;<br />

12/2004 163

CODEWARE<br />

getContext() – umoòuje získa servletový kontext <strong>na</strong> základe URI. Táto<br />

metóda je vyuite¾ná v prípade, e budete pouíva viacero štruktúrovaných<br />

servletových kontextov, medzi ktorými budete chcie prepí<strong>na</strong>;<br />

getInitParameter() – umoòuje získa inicializaèný parameter s názvom definovaným<br />

prvým parametrom tejto metódy. Inicializaèné parametre sú definované<br />

v súbore deskriptora, ktorému sa budeme venova ešte neskôr.<br />

Hodnotou parametra je vdy nejaký reazec, ktorý táto metóda vracia;<br />

getInitParameterNames() – vráti zoz<strong>na</strong>m mien všetkých inicializaèných parametrov<br />

ako objekt typu Enumeration;<br />

getMimeType() – táto metóda preberá ako parameter názov súboru (resp.<br />

cestu k nemu) a jej návratovou hodnotou je reazec obsahujúci MIME typ<br />

tohto súboru alebo hodnota null, pokia¾ MIME typ súboru je neznámy;<br />

getNamedDispatcher() – umoòuje získa objekt dispeèera, ktorý bude v sebe<br />

zapuzdrova servlet špecifikovaný menom zadaným ako parameter (dispeèerom<br />

sa budeme venova neskôr v <strong>na</strong>sledujúcej èasti seriálu);<br />

getRequestDispatcher() – umoòuje získa objekt dispeèera, ktorý bude v<br />

sebe zapuzdrova zdroj špecifikovaný cestou, ktorú tejto metóde odovzdáte<br />

ako parameter. Táto cesta sa musí zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kom „/“ a je interpretovaná<br />

relatívne vzh¾adom <strong>na</strong> aktuálny koreòový kontext,<br />

getResource() – vráti cestu k zdroju ako inštanciu triedy URL. Tá môe by<br />

následne pouitá <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie obsahu zdroja alebo <strong>na</strong> zápis doò. Ako parameter<br />

musíte odovzda tejto metóde reazec obsahujúci cestu k zdroju, ktorá sa opä<br />

musí zaèí<strong>na</strong> z<strong>na</strong>kom „/“ a je chápaná ako relatív<strong>na</strong> vzh¾adom <strong>na</strong> aktuálny koreòový<br />

kontext. Zdrojom môe by <strong>na</strong>príklad statická stránka HTML alebo obrázok;<br />

getServerInfo() – metóda vráti názov a verziu webového kontajnera, v ktorom<br />

servlet beí;<br />

getServletContextName() – vráti názov webovej aplikácie pridruenej k danému<br />

kontextu, špecifikovaný v deskriptore webovej aplikácie;<br />

log() – táto metóda slúi <strong>na</strong> logovanie správ do logovacieho súboru servletu,<br />

ktorý je urèený <strong>na</strong> tento úèel. Volaním metódy log() môete explicitne zapísa<br />

do logovacieho súboru správu, ktorú jej odovzdáte ako parameter.<br />

Preaená verzia tejto metódy prijíma ešte ïalší parameter, a to objekt typu<br />

Throwable. Pouíva sa pri logovaní chýb, ktorých výpis zásobníka je zapísaný<br />

do logovacieho súboru spolu so správou definovanou uívate¾om;<br />

removeAttribute() – táto metóda odstráni z kontextu atribút, ktorého názov<br />

jej odovzdáte ako parameter,<br />

setAttribute() – vloí objekt do kontextu. Ako prvý parameter odovzdáte<br />

tejto metóde názov atribútu a ako druhý parameter objekt, ktorý chcete s<br />

kontextom asociova. Pokia¾ atribút s daným názvom v kontexte u existuje,<br />

bude pôvodná hodnota <strong>na</strong>hradená novou hodnotou. V prípade, e ako hodnotu<br />

(druhý parameter) odovzdáte prázdny ukazovate¾ null, bude ma volanie<br />

metódy setAttribute() rov<strong>na</strong>ký efekt ako volanie removeAttribute().<br />

Teraz u máte predstavu, ako servletový kontext funguje a <strong>na</strong> aké úèely<br />

slúi. Ako jeden z príkladov pouitia vám mono <strong>na</strong>padne poèítadlo prístupov.<br />

Do servletového kontextu by sa uloil objekt zvyšujúci pri kadom prístupe ku<br />

ktorémuko¾vek servletu ktorýmko¾vek uívate¾om nejaký vnútorný atribút,<br />

slúiaci ako poèítadlo. Tento koncept by bol, samozrejme, správny a do okamihu<br />

reštartu webovej aplikácie alebo webového servera, pretoe vtedy by<br />

došlo k opätovnej inicializácii okrem iného aj servletového kontextu, a teda<br />

objekt poèítadla aj s údajom o poète prístupov by sa stratil. V praxi však existuje<br />

ve¾a iných situácií, keï vám koncept servletového kontextu pomôe.<br />

Poslucháèi servletového kontextu<br />

V súvislosti so servletovým kontextom poznáme dva typy poslucháèov. Ide o<br />

rozhrania ServletContextAttributeListener a ServletContextListener. Rozhranie<br />

ServletContextListener predstavuje rozhranie poslucháèa zameraného <strong>na</strong> ivotný<br />

cyklus servletového kontextu. Deklaruje len dve metódy, a to contextInitialized()<br />

a contextDestroyed(). Ako u ich názov hovorí, prvá z nich je volaná ihneï po<br />

inicializácii servletového kontextu a ešte pred inicializáciou akéhoko¾vek filtra<br />

alebo servletu v príslušnej webovej aplikácii. Metóda contextDestroyed() je<br />

volaná pred zrušením servletového kontextu a po zrušení všetkých servletov<br />

náleiacich do danej webovej aplikácie. Obom metódam je odovzdaná ako parameter<br />

inštancia triedy ServletContextEvent, prostredníctvom ktorej môete<br />

získa odkaz <strong>na</strong> relevantný servletový kontext volaním metódy getServletContext().<br />

Poslucháè ServletContextAttributeListener je urèený <strong>na</strong> pouitie v súvislosti s<br />

vkladaním, odoberaním a <strong>na</strong>hradzovaním atribútov v servletovom kontexte.<br />

Na tento úèel deklaruje toto rozhranie tri metódy – attributeAdded(), attribute−<br />

Removed() a attributeReplaced(). Metóda attributeAdded() je volaná po tom, èo<br />

bol do kontextu vloený nový objekt ako atribút. Podobne metóda attribute−<br />

164 12/2004<br />

Removed() je volaná po tom, ako bol atribút z kontextu odobraný. Nakoniec<br />

metóda attributeReplaced() je volaná bezprostredne po tom, èo bola hodnota<br />

atribútu <strong>na</strong>hradená novou hodnotou. Kadej z týchto metód je odovzdaná ako<br />

parameter inštancia triedy ServletContextAttributeEvent, prostredníctvom ktorej<br />

môete získa podrobnejšie informácie o atribúte, v súvislosti s ktorým prebehla<br />

daná udalos. Jej metódy getName() a getValue() umoòujú získa názov<br />

a hodnotu tohto atribútu. Keïe ide o potomka triedy udalosti ServletContext−<br />

Event, máte monos v prípade potreby získa odkaz <strong>na</strong> servletový kontext<br />

metódou getServletContext().<br />

Podotýkam, e pokia¾ budete chcie pouíva niektorého z poslucháèov<br />

servletového kontextu, budete musie nielen vytvori triedu implementujúcu<br />

príslušné rozhranie, ale zároveò aj webovému kontajneru „oznámi“, e chcete<br />

takéhoto poslucháèa (teda túto svoju implementovanú triedu) poui. To<br />

mono uskutoèni pomocou súboru deskriptora webovej aplikácie, a to pridaním<br />

<strong>na</strong>sledujúcich riadkov:<br />

<br />

SpecialContextListener<br />

<br />

kde SpecialContextListener je názov vašej triedy implementujúcej rozhranie poslucháèa.<br />

Príklad aplikácie typu diskusné fórum<br />

Myslím, e po dávke teórie by ste pravdepodobne opä uvítali aj nejaký ukákový<br />

príklad. Naprogramujeme si v òom aplikáciu podobnú jednoduchému diskusnému<br />

fóru, do ktorého budú môc uívatelia zasiela svoje príspevky a èíta<br />

príspevky ostatných uívate¾ov.<br />

Prvým komponentom, ktorý do <strong>na</strong>šej aplikácie pridáme, bude statická uvítacia<br />

stránka HTML, ktorá vyzve uívate¾a, aby prostredníctvom formulára zadal svoje<br />

meno. Jej kód je zhodný s kódom HTML rov<strong>na</strong>kej stránky z predošlej èasti, a preto<br />

ho tu nebudeme opakova. Rov<strong>na</strong>ko je to aj s kódom servletu WelcomeServlet,<br />

ktorý je rov<strong>na</strong>ký ako v predchádzajúcej èasti, ibae s malým rozdielom: stránkou,<br />

<strong>na</strong> ktorú odkazuje – tentoraz má servlet, <strong>na</strong> ktorý odkazuje, alias „chat“:<br />

import javax.servlet.*;<br />

import javax.servlet.http.*;<br />

import java.io.*;<br />

public class WelcomeServlet extends HttpServlet {<br />

protected void doPost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse respon−<br />

se) throws ServletException, IOException {<br />

String <strong>na</strong>me = request.getParameter("meno");<br />

PrintWriter out = response.getWriter();<br />

out.println("Prihlásenie");<br />

if ((<strong>na</strong>me == null) || <strong>na</strong>me.equals("")) {<br />

out.println("Nebolo zadané meno!");<br />

}<br />

else {<br />

HttpSession session = request.getSession();<br />

session.setAttribute("<strong>na</strong>me", <strong>na</strong>me);<br />

out.println("Ahoj " + <strong>na</strong>me + ".Pokraèuj kliknutím sem.");<br />

}<br />

out.println("");<br />

out.close();<br />

}<br />

protected void doGet (HttpServletRequest request, HttpServletResponse respon−<br />

se) throws ServletException, IOException {<br />

doPost(request, response);<br />

}<br />

}<br />

Servlet ChatServlet, ktorý je v tomto príklade nosite¾om aliasu „chat“, má za<br />

úlohu zobrazi uívate¾ovi formulár, do ktorého môe zada svoju správu.<br />

Následne zobrazí meno uívate¾a a poèet správ, ktoré sa vo fóre <strong>na</strong>chádzajú.<br />

Potom u <strong>na</strong>sleduje výpis všetkých správ, ktoré sa vo fóre <strong>na</strong>chádzajú. Zdrojový<br />

kód takéhoto servletu by mohol vyzera takto:<br />

import javax.servlet.*;<br />

import javax.servlet.http.*;<br />

import java.io.*;<br />

import java.util.ArrayList;<br />

import java.util.Iterator;

public class ChatServlet extends HttpServlet {<br />

protected void doPost (HttpServletRequest request, HttpServletResponse respon−<br />

se) throws ServletException, IOException {<br />

HttpSession session = request.getSession();<br />

String <strong>na</strong>me = (String) session.getAttribute("<strong>na</strong>me");<br />

PrintWriter out = response.getWriter();<br />

out.println("Diskusné fórum");<br />

if ((<strong>na</strong>me == null) || <strong>na</strong>me.equals("")) {<br />

out.println("Nebolo zadané meno!");<br />

}<br />

else {<br />

ServletContext context = this.getServletContext();<br />

ArrayList messages = (ArrayList) context.getAttribute("messages");<br />

String text = request.getParameter("text");<br />

if ((text != null) && !text.equals("")) {<br />

Message message = new Message(<strong>na</strong>me, text);<br />

messages.add(message);<br />

}<br />

out.println("");<br />

out.println("");<br />

out.println("");<br />

out.println("");<br />

out.println(<strong>na</strong>me + ", poèet správ vo fóre je: " + messages.size() +<br />

"");<br />

Iterator i = messages.iterator();<br />

while (i.hasNext()) {<br />

Message message = (Message) i.next();<br />

out.println(message.toHtmlString());<br />

}<br />

}<br />

out.println("");<br />

out.close();<br />

}<br />

protected void doGet (HttpServletRequest request, HttpServletResponse respon−<br />

se) throws ServletException, IOException {<br />

doPost(request, response);<br />

}<br />

}<br />

Ako vidíte, servlet <strong>na</strong>jprv skontroluje, èi sa v session <strong>na</strong>chádza<br />

atribút s menom uívate¾a, a následne skontroluje, èi bol odoslaný<br />

neprázdny text správy. Pokia¾ áno, vytvorí nový objekt Message a<br />

pridá ho do zoz<strong>na</strong>mu správ v kontexte. Tie sú v kontexte udriavané<br />

ako objekt typu ArrayList v atribúte s názvom messages.<br />

Nasleduje výpis formulára pre správu, výpis celkového poètu správ<br />

a následne výpis všetkých správ. V tejto èasti by mohol by kód<br />

trošku zoptimalizovaný vïaka novým èrtám jazyka Java vo verzii<br />

1.5.0 (od jeho vydania oz<strong>na</strong>èovaného u ako 5.0), a to konkrétne<br />

parametrizovaným typom (v tomto prípade by sme mohli ArrayList<br />

parametrizova typom Message) a cyklom for s podporou iterátorov.<br />

Predpokladám však, e nie všetci èitatelia disponujú <strong>na</strong>jnovšou verziou<br />

JDK, a preto som pouil kód fungujúci aj <strong>na</strong> starších verziách.<br />

Správa nášho diskusného fóra je reprezentovaná objektom typu<br />

Message. Kód tejto triedy je <strong>na</strong>sledujúci:<br />

import java.util.Date;<br />

public class Message {<br />

String <strong>na</strong>me, text;<br />

Date date;<br />

public Message(String <strong>na</strong>me_, String text_) {<br />

super();<br />

<strong>na</strong>me = <strong>na</strong>me_;<br />

text = text_;<br />

date = new Date();<br />

}<br />

public String toHtmlString() {<br />

return "" + <strong>na</strong>me + "&nbsp;&nbsp;" + date +<br />

"" + text + "";<br />

}<br />

}<br />

Obr. 1<br />

Táto jednoduchá trieda slúi len <strong>na</strong> uchovanie informácií o správe – meno<br />

uívate¾a, obsah správy a dátum. Jedinou metódou okrem konštruktora je<br />

CODEWARE<br />

metóda toHtmlString(), ktorá má za úlohu sformátova údaje o správe do kódu<br />

HTML, ktorý následne pri výpise pouíva ChatServlet.<br />

Poslednou vecou, <strong>na</strong> ktorú nesmieme zabudnú, je inicializácia objektu ArrayList,<br />

ktorý pouívame <strong>na</strong> ukladanie správ. Tento objekt musí by vytvorený prv, ne sa<br />

ho ChatServlet pokúsi prvýkrát poui. Jednou monosou je vytvára ho priamo v<br />

servlete ChatServlet a zakadým testova, èi tento objekt v kontexte existuje.<br />

Elegantnejším riešením je však poui poslucháèa kontextu ServletContextListener,<br />

o ktorom ste sa mali monos doèíta v tomto èlánku. Zdrojový kód vyzerá takto:<br />

import javax.servlet.*;<br />

import javax.servlet.http.*;<br />

import java.util.ArrayList;<br />

public class MyServletContextListener implements ServletContextListener {<br />

public void contextDestroyed(ServletContextEvent sce) {<br />

}<br />

public void contextInitialized(ServletContextEvent sce) {<br />

ArrayList messages = new ArrayList();<br />

sce.getServletContext().setAttribute("messages", messages);<br />

}<br />

}<br />

Všetky zdrojové kódy budú k dispozícii <strong>na</strong> webe PC REVUE.<br />

Vytvorenie aplikácie a umiestnenie <strong>na</strong> server<br />

Pri vytváraní tejto aplikácie postupujeme štandardne, rov<strong>na</strong>ko ako v predchádzajúcich<br />

prípadoch. Do aplikácie pridáme dva servlety – ChatServlet s aliasom „chat“<br />

a WelcomeServlet s aliasom „welcome“. Spolu s nimi pridáme triedu poslucháèa<br />

kontextu MyServletContextListener a statickú stránku start.html, ktorú <strong>na</strong>stavíme<br />

ako uvítaciu. Ak chceme poui vlastného poslucháèa servletového kontextu, musíme<br />

to špecifikova v súbore deskriptora webovej aplikácie. Prostredníctvom nástroja<br />

Deploytool to môeme urobi <strong>na</strong> záloke Event Listeners, tak ako to vidíte<br />

<strong>na</strong> obrázku 1. Takisto nesmiete zabudnú do aplikácie prida triedu Message, ktorú<br />

však musíte prida ako No Component. Túto monos vyberiete <strong>na</strong> obrazovke<br />

Choose Component Type vo wizardovi <strong>na</strong> pridávanie komponentu do aplikácie<br />

(teda v podstate ide o rov<strong>na</strong>ký spôsob, akým sa pridávajú servlety, iba sa <strong>na</strong>staví<br />

iný typ komponentu). Nakoniec vašej webovej aplikácii <strong>na</strong>stavte názov kontextu<br />

Obr. 2<br />

(<strong>na</strong>pr. „chat“) a potom ju ulote a umiestnite <strong>na</strong> webový server – spôsob, ako toto<br />

všetko urobi prostredníctvom nástroja Deploytool, nájdete v predošlých èastiach<br />

tohto seriálu.<br />

Po umiestnení aplikácie <strong>na</strong> server sa k nej môu uívatelia prihlasova a<br />

zasiela svoje príspevky. Výsledok môete vidie <strong>na</strong> obrázku 2.<br />

V tomto príklade sme si ukázali, ako pracova so servletovým kontextom i sessions.<br />

Nejde, samozrejme, o úplne správny spôsob ukladania správ, pretoe za normálnych<br />

okolností by sme ich ukladali do databázy. Na náš úèel to však postaèilo<br />

a v rámci domácej úlohy môete skúsi do tejto aplikácie prida stránkovanie správ.<br />

Záver<br />

V tejto èasti sme sa venovali servletovému kontextu, ktorý hrá spoloène so sessions<br />

výraznú úlohu pri zabezpeèení zachovania stavu aplikácie. V <strong>na</strong>sledujúcej<br />

èasti seriálu sa budeme venova zreazeniam a dispeèerom, a pokia¾ zostane<br />

priestor, tak aj filtrom. Dovtedy dovidenia.<br />

Andrej Chu<br />

12/2004 165

CODEWARE<br />

Konektivita v PHP<br />

V tejto èasti seriálu sa budeme zaobera monosami<br />

sieových funkcií v PHP. Vytvoríme si klientsky skript<br />

a pouijeme vopred deklarované funkcie <strong>na</strong> prístup k<br />

webovému serveru. Ukáeme si aj pouitie protokolu<br />

TCP/IP. Väèši<strong>na</strong> sieových aplikácií sa skladá z dvoch<br />

èastí, a to z klienta a servera. Takýchto aplikácií je v<br />

u zauívanej poèítaèovej praxi nespoèetné mnostvo.<br />

Jasným príkladom je aj FTP (File Transfer Protocol).<br />

Klient FTP si berie súbor zo servera FTP alebo<br />

klient Telnet pouíva <strong>na</strong> prihlásenie k vzdialenému<br />

systému telnetový server...<br />

TCP<br />

Transmission Control Protocol, v preklade protokol<br />

<strong>na</strong> riadenie prenosu, je definovaný v RFC 905. Protokol<br />

je zaloený <strong>na</strong> dátových prúdoch. Komunikácia<br />

prebieha bez straty dát a s automatickou opravou<br />

chýb. Tá je potrebná pri pouívaní nespo¾ahlivého<br />

komunikaèného protokolu, zaloeného <strong>na</strong> datagramoch<br />

(Internet Protocol). Môete tak prenáša<br />

dáta medzi koncovými bodmi (socketmi), ktoré sú<br />

umiestnené <strong>na</strong> dvoch rôznych hostite¾och. Sockety<br />

musia by prepojené cez komunikaèné spojenie. Na<br />

pouitie TCP vo svojej aplikácii musíte poz<strong>na</strong> adresu<br />

IP, ako aj èíslo portu sluby, ku ktorej sa chcete<br />

pripoji. Túto adresu vloíte do funkcie fsockopen(),<br />

ktorá vytvára sockety a pokúša sa pripoji miestny<br />

socket <strong>na</strong> vzdialenú slubu. Ak funkcia prebehne<br />

úspešne, respektíve pripojí sa <strong>na</strong> vzdialenú slubu,<br />

vracia ukazovate¾ <strong>na</strong> súbor, ktorý mono poui so<br />

štandardnými vstupno-výstupnými funkciami.<br />

<br />

Uvedený príklad predpokladá, e názov hostite¾a<br />

bude mail.yahoo.com. SMTP pouíva predvolené èíslo<br />

portu (25). Funkciou fsockopen sme vytvorili socket<br />

ako jeden z koncových bodov. V uvedenom príklade<br />

sa po pripojení k SMTP serveru s<strong>na</strong>íme preèíta hlavièku<br />

pripojenia SMTP. Ak ju získame, ukonèíme spojenie<br />

pomocou direktívy QUIT. Hodnotu 512 funkcie<br />

fgets pouívame preto, e štandard SMTP hovorí o<br />

maximálnej dåke riadka, ktorej hranièná hodnota<br />

nemôe presahova 512 z<strong>na</strong>kov (B).<br />

Whois<br />

Je to databázová sluba, ktorá poskytuje informácie<br />

o názvoch domén v internete èi v sieach. Servery<br />

Whois má väèši<strong>na</strong> NIC (Network Information<br />

Centers). Väèši<strong>na</strong> NIC poskytuje webové rozhranie<br />

k ich databázam whois. Niektoré databázy whois<br />

obmedzujú pouitie dát, ktoré obsahujú. Napíšeme<br />

si funkciu, ktorá sa pripojí k serveru whois, odošle<br />

poiadavku a vráti dáta, ktoré prijme zo servera.<br />

<br />

Prvý parameter <strong>na</strong>mi vytvorenej funkcie $server<br />

je názov hostite¾a, respektíve adresa IP servera whois,<br />

ku ktorému sa chceme pripoji. Druhý je parameter<br />

dopyt, ktorý prezentuje textový reazec odosielaný <strong>na</strong><br />

server. Obsah premennej data vraciame vdy, take je<br />

rozumné <strong>na</strong>stavi implicitnú hodnotu. Funkcia vytvára<br />

spojenie cez TCP k danému serveru. Port 43 patrí<br />

odjakiva slube whois. Ak je funkcia fsockopen úspešne<br />

vyko<strong>na</strong>ná, odošle pomocou fputs dopyt <strong>na</strong> server<br />

\r\n. Nasledujúci cyklus èíta všetky dostupné dáta zo<br />

socketu dovtedy, dokia¾ tam sú. Tento stav môete<br />

zisova pomocou funkcie feof(), ktorá vracia hodnotu<br />

true, pokia¾ nedôjde <strong>na</strong> koniec súboru. V cykle pouívame<br />

funkciu èítajúcu dáta zo socketu v paketoch po<br />

1000 B. PHP potom pripája preèítaný reazec k výstupnej<br />

premennej data. Ak u nie sú dostupné iadne<br />

dáta, vykoná sa funkcia fclose(). Tá zavrie socket a uvo¾ní<br />

všetky s ním asociované prostriedky. Nami vytvorená<br />

funkcia whois_rq() vracia informácie o nieèom, èo<br />

je uloené v databáze whois.<br />

Dostupnos domén<br />

Vyuitie whois je v dnešnej dobe dostatoène populárne<br />

aj vïaka tomu, e èoraz väèší poèet potenciálnych<br />

zákazníkov má záujem overi si, èi je nimi<br />

iadaná domé<strong>na</strong> ešte vo¾ná. Teraz si vytvoríme<br />

skript, ktorý práve takéto overenie umoní. Pouijeme<br />

funkciu, ktorú sme si prednedávnom vytvorili<br />

(whois_rq()). Vytvorená funkcia zisuje od daného servera<br />

informácie, ktoré vracia bez úpravy. Staèí ju teda<br />

doplni o logiku, ktorá by vykonávala a<strong>na</strong>lýzu dát a<br />

produkovala ïalej aplikovate¾ný výstup. Cie¾ nášho<br />

návrhu je jednoduchý: Uívate¾ zadá názov domény a<br />

my zistíme, èi je daná domé<strong>na</strong> ešte vo¾ná. Na zlepšenie<br />

nášho skriptu umoníme uívate¾om odosiela<br />

dopyty <strong>na</strong> rôzne TLD (Top Level Domains) – domény<br />

vyššej úrovne, ako <strong>na</strong>príklad COM, NET, ORG atï. Na<br />

realizáciu potrebujeme rozlíši, èo je domé<strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššej<br />

úrovne.<br />

<br />

Táto funkcia vracia TLD domény, ktorú sme jej<br />

dali ako vstupný parameter $dome<strong>na</strong>. Na zistenie<br />

poslednej èasti v názve domény (nájdeme ju za<br />

poslednou bodkou v doménovom mene) pouívame<br />

regulárny výraz (\.([^\.]+)$). TLD pouívame preto,<br />

aby sme zistili, <strong>na</strong> ktorý server whois máme posla<br />

dopyt. Aby táto akcia trvala èo <strong>na</strong>jkratšie, pouijeme<br />

asociatívne pole s TLD, ktoré budú v podobe indexov.<br />

Pre kadú TLD uloíme názov hostite¾a whois a odpoveï,<br />

ktorú oèakávame, ak záz<strong>na</strong>m neexistuje.<br />

<br />

Viacero TLD môete podporova tým, e do asociatívneho<br />

po¾a pridáte viacero moností. Potrebné<br />

údaje zhromaïuje IANA (Internet Assigned Numbers<br />

Authority). Tá spravuje databázu kontaktných<br />

informácií pre všetky krajiny. Prevádzkovanie whois<br />

servera nie je povinné, je dobrovo¾né! Posledná<br />

funkcia nám len spojí dve predošlé a vráti hodnotu<br />

true alebo false.<br />

<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

zdrojové kódy<br />

Webový klient<br />

Internetové pripojenie bolo zaloené <strong>na</strong> jednom<br />

sieovom protokole HTTP (Hypertext Transfer<br />

Protocol). HTTP je protokol vyuívaný <strong>na</strong> prístup k<br />

webovým sídlam. V tejto èasti si ukáeme transparentný<br />

prístup k prostriedkom cez HTTP, no budeme<br />

potrebova proxy HTTP. Proxy je sluba, ktorú väèši<strong>na</strong><br />

ISP (Internet Service Provider) má. Slúi <strong>na</strong> relatívne<br />

urýchlenie prístupu a zníenie zaaenia siete prostredníctvom<br />

ukladania dát do medzipamäte. Servery<br />

proxy sú závislé od protokolu (existujú aj pre iné<br />

sluby). Topologicky je proxy server umiestnený medzi<br />

klientskym, webovým prehliadaèom a serverom.<br />

Klient odosiela poiadavky proxy serveru, ktorý iadané<br />

dáta odosiela ako kópiu uloenú v medzipamäti,<br />

respektíve vyšle webovému serveru poiadavku <strong>na</strong><br />

aktuálnu verziu iadaných dát.<br />

<br />

V PHP môeme pouíva webové prostriedky ako<br />

miestne súbory. Takzvané obálky fopen umoòujú

pouívanie štandardných vstupno-výstupných funkcií<br />

(fread; fclose), ako keby boli súbory umiestnené <strong>na</strong><br />

miestnom súborovom systéme. Ak chceme, aby bola<br />

definovaná trieda èo <strong>na</strong>jjednoduchšia, definujeme ju<br />

tak, aby bola klientom HTTP/1.0, ktorý aplikuje iba<br />

poiadavky GET. V <strong>na</strong>sledujúcom príklade pouívame<br />

triedu pomenovanú http. Tá obsahuje dve premenné,<br />

ktoré sa <strong>na</strong>zývajú proxy_host a proxy_port. Do nich<br />

môete vloi príslušné hodnoty, ktoré sú platné vo<br />

vašom prostredí. Trieda pouije proxy, keï sú tieto<br />

premenné <strong>na</strong>stavené. V opaènom prípade prístup k<br />

serveru HTTP vytvára priamo. Pri poiadavke <strong>na</strong> prostriedok<br />

náš skript PHP otvára spojenie TCP s webovým<br />

serverom alebo s proxy http, odosiela poiadavku<br />

HTTP, preèíta odpoveï a uzatvára spojenie. Táto<br />

implementácia je len pre HTTP/1.0, take pri HTTP/1.1<br />

môe by riešenie v tomto smere o nieèo zloitejšie.<br />

<br />

Naša funkcia http_fopen má dva parametre a tretí<br />

je volite¾ný. Prvým je názov hostite¾a alebo adresa IP<br />

servera, z ktorého sa majú získa dáta. Druhým parametrom<br />

je adresa URL súboru (prostriedku) <strong>na</strong> serveri.<br />

Volite¾ným tretím parametrom je èíslo portu TCP.<br />

Beným èíslom portu pre HTTP je vopred <strong>na</strong>stavená<br />

hodnota 80. Ïalším krokom je zistenie, èi uívate¾<br />

<strong>na</strong>stavil premenné proxy. Zisujeme, èi je premenná<br />

proxy_host prázd<strong>na</strong>, a <strong>na</strong> základe testu <strong>na</strong>stavujeme<br />

dve premenné. Prvým identifikátorom je názov hostite¾a<br />

servera, ku ktorému sa pripájame. Conn_port je<br />

èíslo jeho portu. Ak je premenná proxy_host prázd<strong>na</strong>,<br />

priradíme premenným názov hostite¾a a èíslo portu<br />

webového servera. V opaènom prípade priraïujeme<br />

<strong>na</strong>stavený názov proxy a port proxy. Premenná<br />

conn_url je <strong>na</strong>stavená tak, aby obsahovala názov protokolu,<br />

názov hostite¾a alebo adresu IP servera, èíslo<br />

jeho portu a cestu k súboru. Medzi èíslom portu a cestou<br />

nie je nijaký odde¾ovaè, pretoe cesta by sa mala<br />

zaèí<strong>na</strong> „/“. Poiadavku HTTP vytvárame uvedením<br />

PHP5: SQLite – od¾ahèená databáza<br />

Pouitie skriptovacieho stroja vo webových aplikáciách<br />

má opodstatnenie <strong>na</strong>jmä v prípadoch, keï je<br />

potrebné dy<strong>na</strong>micky vytvára obsah stránky. Údaje,<br />

ktoré sú <strong>na</strong> to pouité, sa èasto získavajú z databáz.<br />

Nie zriedka sa vyuíva kombinácia skriptovacieho<br />

stroja PHP a databázy MySQL. Sú to dva produkty.<br />

Nová verzia skriptovacieho stroja PHP prináša nové<br />

monosti. Súèasou jadra skriptovacieho stroja je<br />

„od¾ahèená“ databáza SQLite. Tak ako <strong>na</strong> prácu s<br />

MySQL sú v PHP k dispozícii funkcie mysql_*, <strong>na</strong> prácu<br />

s SQLite sú urèené funkcie sqlite_*. Piata verzia<br />

PHP je charakteristická výrazným posilnením moností<br />

objektovo orientovaného programovania. A tak<br />

popri monosti vyuitia funkcií <strong>na</strong> prácu s databázou<br />

SQLite sú k dispozícii aj objekty. Základom je<br />

objekt SQLiteDatabase. Problém je však v tom, e<br />

kým k funkciám sqlite_* je dokumentácia v PHP<br />

manuáli, o objekte SQLiteDatabase sa tam zatia¾ niè<br />

nedozviete. V tomto èlánku ponúkame výsledky<br />

experimentov, ktorých cie¾om bolo overi monosti<br />

pouitia nielen objektu SQLiteDatabase, ale aj SQLiteResult<br />

a SQLiteException.<br />

Metódy SQLiteDatabase<br />

Vytvorme nový objekt SQLiteDatabase. Funkciu<br />

get_class_methods vyuijeme <strong>na</strong> získanie metód<br />

získaného objektu. Funkciu print_r potom môeme<br />

poui <strong>na</strong> ich vytlaèenie. Základom opísaného experimentu<br />

sú tieto dva riadky kódu:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

print_r( get_class_methods( $db ) );<br />

Získame takýto výsledok:<br />

Array<br />

(<br />

[0] => __construct<br />

[1] => query<br />

[2] => queryExec<br />

[3] => arrayQuery<br />

[4] => singleQuery<br />

[5] => unbufferedQuery<br />

[6] => lastInsertRowid<br />

[7] => changes<br />

[8] => createAggregate<br />

[9] => createFunction<br />

[10] => busyTimeout<br />

[11] => lastError<br />

[12] => fetchColumnTypes<br />

)<br />

Okrem konštruktora objektu máme k dispozícii<br />

dvanás metód. Viaceré z nich podrobíme podrobnejšej<br />

previerke v <strong>na</strong>sledujúcich príkladoch. Predtým<br />

sa však pozrime do prieèinku, v ktorom bol<br />

umiestnený skript s <strong>na</strong>ším pokusným kódom. Objavíme<br />

tam súbor kuk.sqlite. Bude nulovej dåky.<br />

Nám to však umoní uisti sa o tom, e databáza<br />

SQLite je súborovo orientovaná. No máme aj inú<br />

monos – vytvori doèasnú databázu v pamäti.<br />

Dosiahneme to tak, e <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> súboru<br />

konštruktoru SQLiteDatabase odovzdáme textový<br />

reazec ":memory:".<br />

Vytvorenie tabu¾ky databázy<br />

Základným predpokladom <strong>na</strong> prácu s databázou je<br />

vytvorenie tabuliek, zápis údajov a ich viacnásobné<br />

CODEWARE<br />

metódy GET. Pridáme hlavièku host. Hlavièka oz<strong>na</strong>èuje<br />

názov hostite¾a, ku ktorému sa chceme pripoji.<br />

Ve¾a HTTP serverov nemá vlastnú adresu IP. Spoliehajú<br />

sa <strong>na</strong> klientov, ktorí vysielajú názov servera<br />

(softvér servera musí rozoz<strong>na</strong> virtuálneho hostite¾a,<br />

ktorého práve obsluhuje). Virtuálny hostite¾ vyzerá<br />

ako pravý, ale server jeho prítomnos v skutoènosti<br />

len simuluje. Nakoniec uvedieme v hlavièke svoje<br />

meno. Koniec poiadavky je oz<strong>na</strong>èený prázdnym riadkom<br />

(CRLF (0x13 a 0x10), èo v PHP zapíšeme ako \r\n).<br />

Po vytvorení <strong>na</strong>šej poiadavky vytvárame spojenie<br />

TCP so serverom. Ak sa pokus o spojenie nepodarí,<br />

bude vrátená hodnota false. Zopár ïalších riadkov<br />

zdrojového textu èíta hlavièku, ktorá sa nespracúva,<br />

pretoe a keï <strong>na</strong>razíme <strong>na</strong> prázdny riadok, máme<br />

z<strong>na</strong>menie, e a tam sa zaèí<strong>na</strong> telo odpovede HTTP.<br />

Práve telo obsahuje dáta, ktoré klient iada.<br />

Záver<br />

Táto èas nám otvorila nové monosti vyuitia PHP<br />

aj v smere konektivity. Verím, e tento èlánok niektorým<br />

nezasväteným pomohol pochopi tok informácií<br />

v internete. Nabudúce sa budeme venova<br />

problematike odosielania e-mailu prostredníctvom<br />

PHP, vysvetlíme si pojem MIME a <strong>na</strong>uèíme sa pracova<br />

z hlavièkou e-mailu, jeho telom v rôznych<br />

formách (text aj HTML), ako aj so súborovou prílohou.<br />

U teraz sa teším sa ïalšie stretnutie s vami.<br />

Jozef KOZÁK ml.<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

èítanie. Našou <strong>na</strong>sledujúcou úlohou preto bude vytvori<br />

tabu¾ku databázy a urobi do nej zopár záz<strong>na</strong>mov.<br />

Informácie, ktoré mono o SQLite získa, hovoria<br />

o tom, e je v nej implementovaná podmnoi<strong>na</strong><br />

štandardu SQL 92. Ak vieme zostavi príkazy v jazyku<br />

SQL, potom zrejme budeme schopní vytvori tabu¾ku<br />

databázy a dokáeme aj zapísa do nej údaje.<br />

Vyui sa <strong>na</strong> to dá metóda query objektu typu<br />

SQLiteDatabase, ako to ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$db−>query("BEGIN;<br />

CREATE TABLE cisla<br />

(id INTEGER PRIMARY KEY, meno CHAR(20),<br />

telefon CHAR(20));<br />

INSERT INTO cisla (meno, telefon )<br />

VALUES('Kuko Krátky', '+421905123456');<br />

INSERT INTO cisla (meno, telefon )<br />

VALUES('Hamo Veselý', '+421903654321');<br />

INSERT INTO cisla (meno, telefon )<br />

VALUES('Buro Smutný', '+421907890123');<br />

COMMIT;");<br />

Metóde query vytvoreného objektu $db je odovzdaný<br />

textový reazec, ktorý obsahuje príkazy v<br />

jazyku SQL. Prvý príkaz BEGIN a posledný COMMIT<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, e SQLite podporuje transakcie. Príkazom<br />

CREATE TABLE je vytvorená tabu¾ka "cisla" a<br />

<strong>na</strong>sledujúcimi tromi príkazmi INSERT sú do tejto<br />

tabu¾ky zapísané tri záz<strong>na</strong>my. Pri vkladaní údajov<br />

do databázy sme zadali hodnoty pre ståpec meno a<br />

telefón. Priradenie hodnoty identifikátora id sme<br />

ponechali pre databázový stroj.<br />

12/2004 167

CODEWARE<br />

Obr. 1 Obsah súboru databázy<br />

Ak sa pozrieme <strong>na</strong> súbor kuk.sqlite po vyko<strong>na</strong>ní<br />

skriptu s uvedenými príkazmi, nebude u nulovej<br />

dåky. Zistíme v òom „stopy“ po realizovaných príkazoch<br />

SQL – po vytvorení tabu¾ky aj po zapísaných<br />

záz<strong>na</strong>moch. Vidie to <strong>na</strong> obr. 1.<br />

Výsledok dopytu<br />

Vo webových aplikáciách sa obyèajne raz zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né<br />

údaje ve¾akrát èítajú, aby boli pouívate-<br />

¾ovi ponúknuté v rôznych zobrazeniach. V <strong>na</strong>sledujúcom<br />

pokuse nás bude zaujíma, aký výsledok získame<br />

metódou query, ktorej odovzdáme textový<br />

reazec obsahujúci SQL príkaz SELECT predpisujúci<br />

výber údajov z databázy. Našu zvedavos sa pokúsime<br />

uspokoji takýmto kódom:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$dopyt = $db−>query( "SELECT * FROM cisla" );<br />

echo "Metódy triedy ".get_class( $dopyt<br />

)."\n\n";<br />

print_r( get_class_methods( $dopyt ) );<br />

Získame výsledok:<br />

Metódy triedy SQLiteResult<br />

Array<br />

(<br />

[0] => fetch<br />

[1] => fetchObject<br />

[2] => fetchSingle<br />

[3] => fetchAll<br />

[4] => column<br />

[5] => numFields<br />

[6] => fieldName<br />

[7] => current<br />

[8] => next<br />

[9] => valid<br />

[10] => rewind<br />

[11] => prev<br />

[12] => hasPrev<br />

[13] => numRows<br />

[14] => seek<br />

)<br />

Zistili sme, e výsledkom je objekt triedy SQLiteResult,<br />

ktorý má pätnás metód. Výz<strong>na</strong>m väèšiny<br />

z nich je zrejmý z ich názvov, niektoré si vyadujú<br />

podrobnejšie vyskúšanie. Urobíme tak v <strong>na</strong>sledujúcich<br />

príkladoch.<br />

Práca s aktuálnym záz<strong>na</strong>mom<br />

Výsledkom dopytu je obyèajne mnoi<strong>na</strong> záz<strong>na</strong>mov<br />

– riadkov. Ich poèet mono získa metódou num-<br />

Rows. Aktuálny záz<strong>na</strong>m získame metódou current.<br />

Posunutie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci záz<strong>na</strong>m umoòuje metóda<br />

next. Informáciu o tom, èi máme k dispozícii<br />

168 12/2004<br />

záz<strong>na</strong>m, umoòuje metóda valid. Pouitie uvedených<br />

metód ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$dopyt = $db−>query( "SELECT * FROM cisla" );<br />

echo "Poèet riadkov = ".$dopyt−>numRows()."\n";<br />

while ($dopyt−>valid())<br />

{<br />

echo "\n"; // pre lepšiu ètate¾nos výsledku<br />

$aktual = $dopyt−>current(); // získam aktuál−<br />

ny riadok<br />

print_r($aktual);<br />

$dopyt−>next(); // posunutie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci ria−<br />

dok výsledku dopytu<br />

}<br />

Výsledkom bude:<br />

Poèet riadkov = 3<br />

Array<br />

(<br />

[0] => 1<br />

[id] => 1<br />

[1] => Kuko Krátky<br />

[meno] => Kuko Krátky<br />

[2] => +421905123456<br />

[telefon] => +421905123456<br />

)<br />

Array<br />

(<br />

[0] => 2<br />

[id] => 2<br />

[1] => Hamo Veselý<br />

[meno] => Hamo Veselý<br />

[2] => +421903654321<br />

[telefon] => +421903654321<br />

)<br />

Array<br />

(<br />

[0] => 3<br />

[id] => 3<br />

[1] => Buro Smutný<br />

[meno] => Buro Smutný<br />

[2] => +421907890123<br />

[telefon] => +421907890123<br />

)<br />

Vidíme, e aktuálny záz<strong>na</strong>m dostávame v podobe<br />

po¾a, ku ktorého polokám sa môeme dosta<br />

prostredníctvom indexov, ale aj s uvedením názvu<br />

– me<strong>na</strong> ståpca tabu¾ky.<br />

Získanie názvov ståpcov<br />

Nasledujúci príklad ukazuje spôsob získania názvov<br />

ståpcov tabu¾ky databázy:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$dopyt = $db−>query( "SELECT * FROM cisla" );<br />

echo "\n";<br />

$nf = $dopyt−>numFields();<br />

echo "Poèet ståpcov: $nf\n";<br />

echo "−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−\n";<br />

for ($i=0; $ifieldName($i)."\n";<br />

echo "−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−\n";<br />

Poèet ståpcov poskytuje metóda numFields. Vlastné<br />

názvy ståpcov dáva metóda fieldName. Uvedeným<br />

kódom získame výsledok:<br />

Poèet ståpcov: 3<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

0 – id<br />

1 – meno<br />

2 – telefon<br />

−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

Vyvolanie údajov<br />

Na vyvolanie údajov získaných ako výsledok dopytu<br />

SQL slúi metóda fetch. Tejto metóde mono pred-<br />

písa, aké údaje si eláme získa. Môeme predpísa<br />

poiadavku <strong>na</strong> získanie po¾a s èíselnými indexmi,<br />

môe to by asociatívne pole, prípadne kombinované<br />

pole – s èíselnými aj asociatívnymi indexmi.<br />

Ukazuje to <strong>na</strong>sledujúci kód:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$dopyt = $db−>query( "SELECT * FROM cisla<br />

ORDER BY meno" );<br />

echo "\nSQLITE_NUM";<br />

$riadok = $dopyt−>fetch(SQLITE_NUM);<br />

print_r($riadok);<br />

echo $riadok[1]."\n";<br />

echo "\nSQLITE_ASSOC";<br />

$riadok = $dopyt−>fetch(SQLITE_ASSOC);<br />

print_r($riadok);<br />

echo $riadok['meno']."\n";<br />

echo "\nSQLITE_BOTH ";<br />

$riadok = $dopyt−>fetch();<br />

print_r($riadok);<br />

echo $riadok[1]."\n";<br />

echo $riadok['meno']."\n";<br />

Kadé vyvolanie metódy fetch spôsobí posunutie<br />

výsledku <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci záz<strong>na</strong>m. Preto uvedeným<br />

kódom získame údaje o všetkých troch záz<strong>na</strong>moch<br />

tabu¾ky <strong>na</strong>šej databázy. Tieto údaje sú usporiadané<br />

pod¾a ståpca meno. V kóde príkladu je ukázaný<br />

spôsob prístupu k polokám získaného po¾a.<br />

Uvedený kód vydá takýto výsledok:<br />

SQLITE_NUM<br />

Array<br />

(<br />

[0] => 3<br />

[1] => Buro Smutný<br />

[2] => +421907890123<br />

)<br />

Buro Smutný<br />

SQLITE_ASSOC<br />

Array<br />

(<br />

[id] => 2<br />

[meno] => Hamo Veselý<br />

[telefon] => +421903654321<br />

)<br />

Hamo Veselý<br />

SQLITE_BOTH<br />

Array<br />

(<br />

[0] => 1<br />

[id] => 1<br />

[1] => Kuko Krátky<br />

[meno] => Kuko Krátky<br />

[2] => +421905123456<br />

[telefon] => +421905123456<br />

)<br />

Kuko Krátky<br />

Kuko Krátky<br />

Posledné z uvedených volaní metódy fetch je uvedené<br />

<strong>na</strong>dpisom SQLITE_BOTH, ale nie je jej odovzdaná<br />

iad<strong>na</strong> hodnota. Aj v takom prípade dostaneme<br />

výsledok v poli s èíselnými aj asociatívnymi indexmi.<br />

Okrem metódy fetch objekt SQLiteDatabase<br />

ponúka aj metódy:<br />

fetchSingle – získame hodnotu prvého ståpca,<br />

v <strong>na</strong>šom príklade hodnotu id,<br />

fetchObject – získame objekt, ktorého vlastnosti<br />

zodpovedajú jednotlivým ståpcom tabu¾ky,<br />

fetchAll – získame pole, ktorého prvkami budú<br />

polia zodpovedajúcich riadkov tabu¾ky.<br />

Získanie výsledku v poli<br />

Posledný z uvedených príkazov z „rodiny“ fetch<br />

umoòuje získa výsledok dopytu v podobe po¾a

polí. Volaniu metódy fetchAll však musí predchádza<br />

volanie metódy query. Takéto „dvojfázové“<br />

získanie výsledku má aj „jednofázovú“, údajne efektívnejšiu<br />

alter<strong>na</strong>tívu. Ponúka ju metóda array-<br />

Query. Jej pouitie ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad:<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$pole = $db−>arrayQuery( 'SELECT * FROM cisla<br />

ORDER BY meno' );<br />

print_r($pole);<br />

Uvedeným kódom získame výsledok:<br />

Array<br />

(<br />

[0] => Array<br />

(<br />

[0] => 3<br />

[id] => 3<br />

[1] => Buro Smutný<br />

[meno] => Buro Smutný<br />

[2] => +421907890123<br />

[telefon] => +421907890123<br />

)<br />

)<br />

[1] => Array<br />

(<br />

[0] => 2<br />

[id] => 2<br />

[1] => Hamo Veselý<br />

[meno] => Hamo Veselý<br />

[2] => +421903654321<br />

[telefon] => +421903654321<br />

)<br />

[2] => Array<br />

(<br />

[0] => 1<br />

[id] => 1<br />

[1] => Kuko Krátky<br />

[meno] => Kuko Krátky<br />

[2] => +421905123456<br />

[telefon] => +421905123456<br />

)<br />

Pouívate¾ské funkcie<br />

Zaujímavá je monos vytvorenia takých funkcií<br />

v jazyku PHP, ktorých volanie mono predpísa<br />

v dopyte SQL. Vyuíva sa <strong>na</strong> to metóda create-<br />

Function objektu SQLiteDatabase. Podstatu uvedenej<br />

monosti ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad.<br />

function FunkciaPHP($db_str, $user_str)<br />

{<br />

return similar_text($db_str, $user_str);<br />

}<br />

$db = new SQLiteDatabase ("kuk.sqlite");<br />

$db−>createFunction("FunkciaDB",<br />

"FunkciaPHP", 2);<br />

$vysledok = $db−>arrayQuery(<br />

"SELECT meno, FunkciaDB(meno, 'Kuk') as<br />

PodobaNa_Kuk FROM cisla",<br />

SQLITE_ASSOC );<br />

print_r($vysledok);<br />

Je tu definovaná pouívate¾ská funkcia Funkcia-<br />

PHP. Preberá hodnotu dvoch argumentov. Odovzdá<br />

ich kniniènej funkcii similar_text, ktorá vypoèíta<br />

mieru podobnosti dvoch textových reazcov. Získaný<br />

výsledok je návratovou hodnotou <strong>na</strong>šej pouívate¾skej<br />

funkcie. Zrejme netreba pripomí<strong>na</strong>, e<br />

v reálnej pouívate¾skej funkcii mono nielen sprostredkova<br />

volanie jednej kniniènej funkcie, ako je<br />

to v <strong>na</strong>šom príklade, ale sa dajú vytvori aj zloitejšie<br />

predpisy <strong>na</strong> spracovanie hodnôt argumentov.<br />

Metóda createFunction preberá hodnoty troch<br />

argumentov:<br />

1. "FunkciaDB" – meno funkcie, ktoré sa bude<br />

pouíva v dopytoch SQL,<br />

2. "FunkciaPHP" – meno pouívate¾skej funkcie<br />

definovanej v jazyku PHP,<br />

3. 2 – poèet argumentov, ktoré pouívate¾ská<br />

funkcia preberá.<br />

Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e v <strong>na</strong>šom príklade sme pouili<br />

rôzne názvy – iný pre funkciu vytvorenú v jazyku<br />

PHP a iný pre jej pouitie v dopyte SQL. Niè<br />

však nebráni tomu, aby to boli rov<strong>na</strong>ké názvy.<br />

Vlastné pouitie definovanej funkcie v dopyte SQL<br />

je súèasou príkazu SELECT. Metóde arrayQuery<br />

v <strong>na</strong>šom príklade odovzdávame nielen textový re-<br />

azec dopytu SQL, ale aj spresnenie, o aký druh po-<br />

¾a máme záujem – v <strong>na</strong>šom príklade konštantou<br />

SQLITE_ASSOC prejavujeme záujem o získanie asociatívneho<br />

po¾a. Opísaným kódom získame takýto<br />

výsledok:<br />

Array<br />

(<br />

[0] => Array<br />

(<br />

[meno] => Kuko Krátky<br />

[PodobaNa_Kuk] => 3<br />

)<br />

[1] => Array<br />

(<br />

[meno] => Hamo Veselý<br />

[PodobaNa_Kuk] => 0<br />

)<br />

[2] => Array<br />

(<br />

[meno] => Buro Smutný<br />

[PodobaNa_Kuk] => 1<br />

)<br />

)<br />

Obsluha výnimiek<br />

Práca s databázou prináša rôznorodé úskalia, z<br />

ktorých východisko sa zvyèajne h¾adá v obsluhe<br />

výnimiek. Existencia objektu SQLiteException<br />

vzbudzuje nádej, e by sme to mohli vyui aj pri<br />

práci s SQLite. Nasledujúci pokusný príklad <strong>na</strong>šu<br />

nádej posilnil:<br />

try<br />

{<br />

$db = new SQLiteDatabase();<br />

}<br />

catch (SQLiteException $chyba)<br />

{<br />

print_r( get_class_methods( $chyba ) );<br />

echo "\n";<br />

echo "Správa: ".$chyba−>getMessage()."\n";<br />

echo "Súbor: ".$chyba−>getFile()."\n";<br />

echo "Riadok: ".$chyba−>getLine()."\n";<br />

}<br />

V bloku try je nesprávne pouitý konštruktor –<br />

nie je zadaný súbor databázy. To vedie k výnimoènej<br />

situácii. Získame takýto výsledok:<br />

Array<br />

(<br />

[0] => __clone<br />

[1] => __construct<br />

[2] => getMessage<br />

[3] => getCode<br />

[4] => getFile<br />

[5] => getLine<br />

[6] => getTrace<br />

[7] => getTraceAsString<br />

[8] => __toString<br />

)<br />

Správa: SQLiteDatabase::__construct() expects at<br />

least 1 parameter, 0 given<br />

CODEWARE<br />

Súbor: C:\!IB\!<br />

Publikacie\!PC_Revue\PHP5\Priklady\08\KukSQLite_1<br />

2.php<br />

Riadok: 14<br />

Je to svedectvo toho, e v bloku catch bol zachytený<br />

objekt výnimky. Dokázali sme získa zoz<strong>na</strong>m<br />

jeho metód a niektoré z nich vyui <strong>na</strong> výpis informácie<br />

o chybe. Povzbudení takýmto výsledkom,<br />

urobili sme pokus so zlým dopytom SQL.<br />

Try<br />

{<br />

$db = new SQLiteDatabase("kuk.sqlite");<br />

$dopyt = $db−>query("ZLY SQL DOPYT");<br />

if ($dopyt) echo "Všetko je OK";<br />

else echo "Vznikla chyba";<br />

}<br />

catch (SQLiteException $chyba)<br />

{<br />

echo "Správa: ".$chyba−>getMessage()."\n";<br />

}<br />

Výsledkom bolo rozèarovanie. Dostali sme takýto<br />

výsledok:<br />

Vznikla chyba<br />

PHP Warning: SQLiteDatabase::query()<br />

[function.query]: near "ZLY": syntax error in C:\!IB\!<br />

Publikacie\!PC_Revue\PHP5\Priklady\08\KukSQLite<br />

_13.php on line 15<br />

Je to dôkazom toho, e v metóde query nebola<br />

vyhodená výnimka. Testovaním výsledku dopytu<br />

sme však dokázali rozpoz<strong>na</strong>, e vznikla chyba. Pri<br />

zapnutom výpise všetkých chybových hlásení, t. j.<br />

pri <strong>na</strong>stavení error_reporting = E_ALL v php.ini,<br />

sme získali výpis varovania so spresnením podstaty<br />

aj miesta výskytu problému.<br />

Záver<br />

Opísanými experimentmi s objektmi <strong>na</strong> prístup k<br />

databáze SQLite sme <strong>na</strong>dobudli presvedèenie, e jej<br />

zaèlenenie do jadra skriptovacieho stroja bude urèite<br />

prínosom. Spolu s PHP 5 bude vdy dostupná a pouite¾ná<br />

databáza. Samozrejme, bude zaujímavé<br />

poz<strong>na</strong> úroveò jej bezpeènosti. Tá nie je vytváraná<br />

špeciálnymi bezpeènostnými mechanizmami skriptovacieho<br />

stroja, ale sú vyuité bezpeènostné mechanizmy<br />

<strong>na</strong> ochranu súborového systému. Zaujímavé<br />

budú aj otázky týkajúce sa výkonnosti. Zaèlenenie<br />

obsluhy databázy do jadra skriptovacieho<br />

stroja vytvára predpoklady <strong>na</strong> optimistické oèakávania<br />

aj v tomto smere. Skutoènos, e ide o súborovo<br />

orientovanú databázu, však zrejme povedie k<br />

tomu, e riešenie prípadných konfliktov pri súèasnom<br />

prístupe k databáze bude riešené zamykaním<br />

celej databázy, a nie iba jej èastí. S postupom èasu<br />

sa urèite doèkáme aj kvalitnej dokumentácie a nebudeme<br />

odkázaní <strong>na</strong> „experimentálne programovanie“,<br />

ku ktorému sme sa odhodlali v tomto èlánku.<br />

Keby sme sa doèkali aj dôslednejšej práce s výnimoènými<br />

situáciami v implementácii objektov <strong>na</strong><br />

prácu s SQLite, výsledné riešenia by mohli by<br />

odbremenené od potreby testovania výsledkov dopytov.<br />

Imrich Buranský<br />

12/2004 169

CODEWARE<br />

WildTangent Driver a <strong>na</strong> èo slúi?<br />

Po prvých dvoch èastiach seriálu vieme vytvori jednoduchú 3D scénu v prostredí<br />

WildTangent, umiestni kameru, svetlo aj textúrovaný objekt. Ukázali<br />

sme si výhody zoskupovania objektov v rámci kontajnerov alebo skupín. Takisto<br />

poznáme monosti prostredia pri spracúvaní externých súborov a oboznámili<br />

sme sa s jednoduchým nástrojom WildCompress, ktorý je nevyhnutný pri<br />

práci s týmito externými médiami.<br />

Najlepším spôsobom, ako sa <strong>na</strong>uèi nejaký programovací jazyk, pracova vo<br />

vývojovom prostredí èi so súborom funkcií API, je zaèa v nich tvori programy.<br />

Preto sa aj my v ïalších èastiach seriálu budeme postupne hlbšie oboz<strong>na</strong>mova<br />

s metódami API Web Driver pri vývoji demonštraènej multimediálnej aplikácie.<br />

Pôjde o jednoduchú 3D hru, <strong>na</strong> ktorej si ukáeme základné postupy pri zostavovaní<br />

3D scény, obsluhu udalostí, jednoduché algoritmy detekcie kolízií, animácie<br />

a ve¾a ïalšieho. Aplikácia bude <strong>na</strong> spôsob klasickej hry, v ktorej sa gu¾ou<br />

s<strong>na</strong>íme rozbi všetky tehly umiestnené <strong>na</strong> hracej ploche. Èie pôjde o akýsi<br />

Arkanoid, Krakout alebo Batty (èi pod akým názvom hru poznáte ešte z osembitových<br />

poèítaèov). No tentoraz pôjde o jej 3D verziu.<br />

V tomto tzv. how to budeme pracova s JavaScriptom. To z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong>ša<br />

3D hra bude kompletne <strong>na</strong>písaná prostredníctvom JavaScriptu a bude spustite¾ná<br />

v prehliadaèoch Internet Explorer a Netscape Navigator. Preto sa hodí ma<br />

aspoò základné z<strong>na</strong>losti z tvorby skriptov v tomto jazyku. Ale ak ich nemáte,<br />

nemusíte zúfa, v priebehu seriálu ich <strong>na</strong>dobudnete. Väèšinu metód, ktoré budeme<br />

pouíva, nemusí toti poz<strong>na</strong> ani JavaScript guru, pokia¾ predtým nepracoval<br />

s API WildTangent.<br />

Nieèo málo o JavaScripte<br />

Väèši<strong>na</strong> vývojárov internetových hier vyuíva Javu. Je rýchlejšia a pri práci s<br />

API WildTangent predstavuje výhodu v podobe menších problémoch s kompatibilitou.<br />

No my vytvoríme <strong>na</strong>šu prvú 3D hru pomocou JavaScriptu. Je jednoduchší,<br />

pri písaní kódu nám postaèí jednoduchý textový editor a výsledný kód<br />

nebude treba kompilova. Takisto kód JavaScriptu sa ¾ahšie píše aj èíta pre<br />

zaèiatoèníkov, pri práci s premennými je ove¾a jednoduchší a postaèí <strong>na</strong> objasnenie<br />

funkènosti WildTangentu. To z<strong>na</strong>mená, e výsledná aplikácia bude pozostáva<br />

z jedného dokumentu HTML, pre preh¾adnos z nieko¾kých textových<br />

súborov obsahujúcich skripty a zopár externých mediálnych súborov obsahujúcich<br />

textúry a zvuky.<br />

Referenciu k JavaScriptu nájdete <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Nescape:<br />

http://wp.netscape.com/eng/mozilla/3.0/handbook/javascript/<br />

alebo k JScriptu <strong>na</strong> <strong>stránkach</strong> Microsoftu:<br />

http://msdn.microsoft.com/library/<br />

Zaèí<strong>na</strong>me<br />

Tu je šabló<strong>na</strong> webového dokumentu, ktorým zaèneme. Vytvorte textový súbor<br />

s názvom start.html a vlote doò <strong>na</strong>sledujúci kód HTML.<br />

WT_JS #03: start.html<br />

<br />

Moja prvá WildTangent 3d hra.<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

<br />

Dokument start.html bude spúša aplikáciu. Obsahuje objekt WildTangent<br />

a referenciu <strong>na</strong> hlavný skript aplikácie game.js.<br />

170 12/2004<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

zdrojové kódy<br />

Vytvorte ïalší textový dokument a pomenujte ho game.js. Doò vlote <strong>na</strong>sledujúce<br />

riadky:<br />

WT_JS #04: game.js<br />

// −−−−−−−−−−−−−−−<br />

// game.js<br />

// −−−−−−−−−−−−−−−<br />

// zaèneme funkciou on_load() po <strong>na</strong>èítaní stránky<br />

window.onload = on_load;<br />

// zistenie typu browsera<br />

var ie = (document.all) ? true : false;<br />

var ns = (document.layers) ? true : false;<br />

// globálne premenné<br />

// −−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

// funkcia: on_load<br />

// −−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

function on_load()<br />

{<br />

}<br />

WildTangent objekt je umiestnený pomocou tagu aj pre<br />

funkènos v oboch typoch webových prehliadaèov. Všimnite si, e objekt je<br />

<strong>na</strong>zvaný WTScene. Skript je umiestnený v dokumente game.js a budeme doò<br />

postupne vklada ïalšie funkcie, pokia¾ nebude aplikácia hotová. Hlavný skript<br />

zatia¾ obsahuje len volanie funkcie on_load() a azda <strong>na</strong>jjednoduchšiu identifikáciu<br />

typu browsera, akú mono <strong>na</strong>písa. Poz<strong>na</strong>, o aký typ webového prehliadaèa<br />

ide, potrebujeme pre malé odlišnosti v skripte <strong>na</strong> obsluhu udalostí, ako je<br />

<strong>na</strong>pr. obsluha klávesnice alebo myši.<br />

Take zaènime s vývojom <strong>na</strong>šej prvej WildTangent 3D hry. Najprv potrebujeme<br />

získa referenciu <strong>na</strong> scénu, teda <strong>na</strong> WildTangent WebDriver objekt umiestnený<br />

vo webovom dokumente. Ten sme v parametri <strong>na</strong>me tagov a <br />

<strong>na</strong>zvali WTScene. V skripte <strong>na</strong>ò budeme odkazova názvom wt. Preto do oddielu<br />

//globalne premenne skriptu hneï <strong>na</strong> jeho zaèiatok vlote deklaráciu premenných<br />

wt a stage. Tým dosiahneme, e referencie budú globálne, a teda budeme<br />

ich môc poui vo všetkých funkciách skriptu.<br />

var wt, stage;<br />

Referenciu vytvoríme <strong>na</strong>sledujúcim riadkom, ktorý vloíme <strong>na</strong> zaèiatok tela<br />

funkcie on_load().<br />

wt = document.WTScene;<br />

V <strong>na</strong>šej aplikácii budeme chcie vyuíva metódy detekcie kolízií objektov,<br />

ktoré sú dostupné od verzie 2.0 Web Drivera, preto musíme túto vlastnos zapnú<br />

<strong>na</strong>sledujúcim riadkom:<br />

wt.designedForVersion( "2.0" );<br />

U z predchádzajúcich èastí seriálu vieme, e ak chceme vklada <strong>na</strong> scénu 3D<br />

objekty, potrebujeme vytvori objekt WTStage, ktorý predstavuje skutoèný 3D<br />

priestor, v ktorom sa budeme pohybova. Preto vlote ïalší riadok kódu<br />

scene = wt.createStage();<br />

Keï máme vytvorený 3D priestor, môeme ho zaèa zapåòa objektmi. Od<br />

verzie 2.0 Web Drivera mono celú scénu kompletne vytvori vo WTStudiu a<br />

potom ju jednoducho poui v ¾ubovo¾nej aplikácii. My sa však chceme èo <strong>na</strong>jpodrobnejšie<br />

oboznámi s Web Driverom, a preto zostavíme scénu ruène.<br />

Hraciu plochu si predstavíme ako rovinu s tromi kolmými ste<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> západe,<br />

severe a východe.<br />

Vytvorme rovinu, ktorú <strong>na</strong>zveme ground, s rozmermi 100 × 100 jednotiek.<br />

V podstate je jedno, aká ve¾ká bude hracia plocha, pretoe ve¾kos objektov je<br />

len relatív<strong>na</strong>. Na obrázku je súradnicový systém pootoèený. Obyèajne os Z smeruje<br />

od nás, a nie dohora. V tomto prípade však vyuívame východiskové otoèenie<br />

roviny, tak ako je vloená <strong>na</strong> scénu. Preto os Z smeruje dohora. V podstate je jedno,<br />

èi otoèíme rovinu alebo neskôr kameru a s òou i súradnicový systém.<br />

Celú èas kódu <strong>na</strong> vytvorenie hracej plochy môeme umiestni do samostatnej<br />

funkcie buildAre<strong>na</strong>() hneï za funkciou on_load(), do ktorej tela potom nezabudneme<br />

vloi riadok buildAre<strong>na</strong>(); <strong>na</strong> zavolanie tejto funkcie.<br />

// −−−−−−−−−−−−−−−−−−−<br />

// funkcia: buildAre<strong>na</strong><br />

// −−−−−−−−−−−−−−−−−−−

Obr. 1 Hracia plocha<br />

function buildAre<strong>na</strong>()<br />

{<br />

// spod<strong>na</strong> rovi<strong>na</strong><br />

ground = createPlane( 100, 100);<br />

Umiestnime rovinu <strong>na</strong> scénu. Vieme, e model treba <strong>na</strong>jprv vloi do kontajnera<br />

(object Container alebo object Group). Preto vytvoríme <strong>na</strong>jprv kontajner<br />

s názvom groundContainer, do ktorého model následne vloíme. Aby bola hracia<br />

plocha pestrejšia, priradíme rovinnému objektu, ako aj ostatným stenám<br />

farbu. Všetky pouité metódy poznáme u z predchádzajúcich èastí seriálu.<br />

groundContainer = wt.createGroup();<br />

groundContainer.attach( ground );<br />

ground.setColor( 164,186,218 );<br />

Takto budeme postupova aj pri ostatných troch stenách, s tým rozdielom,<br />

e nepôjde o objekt roviny (plane), ale kvádra (box). Rozmery a polohu stien zvolíme<br />

tak, aby sme dosiahli hraciu plochu v takom tvare, aký je <strong>na</strong> obrázku è. 1.<br />

// sever<strong>na</strong> ste<strong>na</strong><br />

north = wt.createBox(1, 100, 6);<br />

north.setColor( 164,186,218 )<br />

northContainer = wt.createGroup();<br />

northContainer.setAbsolutePosition( 50, 0, 3 );<br />

northContainer.attach( north );<br />

// zapad<strong>na</strong> ste<strong>na</strong><br />

west = wt.createBox(100, 1, 6);<br />

west.setColor( 164,186,218 )<br />

westContainer = wt.createGroup();<br />

westContainer.setAbsolutePosition( 0, −50, 3 );<br />

westContainer.attach( west );<br />

// vychod<strong>na</strong> ste<strong>na</strong><br />

east = wt.createBox(100, 1, 6);<br />

east.setColor( 164,186,218 )<br />

eastContainer = wt.createGroup();<br />

eastContainer.setAbsolutePosition( 0, 50, 3 );<br />

eastContainer.attach( east );<br />

Obr. 2 Forward a up vektory<br />

Nakoniec vytvoríme kontajner are<strong>na</strong>Container, do ktorého umiestnime všetky<br />

štyri kontajnery obsahujúce modely stien. Výsledný kontajner umiestnime <strong>na</strong><br />

scénu.<br />

are<strong>na</strong>Container = wt.createGroup();<br />

are<strong>na</strong>Container.addObject (groundContainer);<br />

are<strong>na</strong>Container.addObject (northContainer);<br />

are<strong>na</strong>Container.addObject (westContainer);<br />

are<strong>na</strong>Container.addObject (eastContainer);<br />

stage.addObject( are<strong>na</strong>Container );<br />

Chceme <strong>na</strong> scéne nieèo vidie, a preto musíme vytvori svetlá. Správne osvetli<br />

scénu rozhodne nie je jednoduché a vyaduje si to z<strong>na</strong>èné skúsenosti. My vytvoríme<br />

štyri jednoduché bodové svetlá (typ 1), ktoré umiestnime presne <strong>na</strong>d<br />

hracou plochou, aby sme dosiahli aspoò jednoduché tieòové efekty. Aby neosvetlené<br />

èasti neboli príliš èierne, vloíme <strong>na</strong> scénu aj všeobecné svetlo (typ 0).<br />

Osvetlením sme sa takisto u zaoberali v predchádzajúcich èastiach, take metódy<br />

blišie opisova nebudeme.<br />

light1 = wt.createLight( 1 ); // bodove svetlo<br />

light2 = wt.createLight( 1 );<br />

light3 = wt.createLight( 1 );<br />

light4 = wt.createLight( 1 );<br />

light1.setColor( 100, 100, 100 );<br />

light2.setColor( 100, 100, 100 );<br />

light3.setColor( 100, 100, 100 );<br />

light4.setColor( 100, 100, 100 );<br />

lightContainer = wt.createGroup();<br />

lightContainer.addObject( light1);<br />

lightContainer.addObject( light2);<br />

lightContainer.addObject( light3);<br />

lightContainer.addObject( light4);<br />

stage.addObject( lightContainer );<br />

light1.setAbsolutePosition( −30, −30, 20 );<br />

light2.setAbsolutePosition( −30, 30, 20 );<br />

light3.setAbsolutePosition( 30, −30, 20 );<br />

light4.setAbsolutePosition( 30, 30, 20 );<br />

CODEWARE<br />

light = wt.createLight( 0 ); // vseobecne svetlo<br />

light.setColor( 80, 80, 80 );<br />

stage.addObject( light );<br />

Aby sme mohli s týmito svetlami manipulova aj neskôr <strong>na</strong> dosiahnutie rôznych<br />

svetelných efektov poèas behu hry, deklarujeme ich referencie ako globálne.<br />

Èie do oddielu globálnych premenných vloíme riadok<br />

var light, light1, light2, light3, light4, lightContainer;<br />

Poslednou dôleitou èasou (chceme sa koneène pozera <strong>na</strong> scénu) je vytvorenie<br />

objektu kamery. Kameru umiestnime pod¾a obrázka è. 2. To z<strong>na</strong>mená<br />

posunutie v smere osi Z <strong>na</strong>hor a otoèenie. Túto polohu dosiahneme volaním<br />

metódy camera.setAbsolutePosition( x, y, z ) a <strong>na</strong>toèenie metódou camera.<br />

setAbsoluteOrientationVector(forwardX, forwardY, forwardZ, upX, upY, upZ ). Pri<br />

tejto metóde sa <strong>na</strong>toèenie okolo osí x, y a z riadi dvoma <strong>na</strong>vzájom kolmými<br />

vektormi, tzv. forward a up vektorom. Predvolený smer vektorov [0,0,1] a [0,1,0] je<br />

znázornený <strong>na</strong> obrázku è. 2.<br />

Obr. 3 Umiestnenie kamery<br />

Obr. 4 Objekt Batty<br />

Rotova objekty však môeme aj<br />

jednoduchšie. V predchádzajúcej èasti<br />

sme pouili metódu WTGroup.set-<br />

AbsoluteOrientation( x, y, z, angle ),<br />

kde x, z, a z predstavujú súradnice<br />

vektora, okolo ktorého budeme objekt<br />

rotova o hodnotu angle.<br />

Keï sa pozriete <strong>na</strong> referenciu API<br />

WildTangent, uvidíte, e metódy <strong>na</strong><br />

zmenu polohy a <strong>na</strong>toèenia objektu<br />

sú v dvoch variantoch. Napríklad Obr. 5 Priebený výsledok<br />

existuje metóda WTGroup.setAbsolutePosition()<br />

a metóda WTGroup.setPosition(). Metódy vykonávajú to isté, <strong>na</strong>stavujú<br />

polohu kontajnera WTGroup. Rozdiel je v tom, k akému súradnicovému systému<br />

je poloha relatív<strong>na</strong>. V prvom prípade sa súradnice vzahujú k súradnicovému systému<br />

3D priestoru a v druhom prípade k súradnicovému systému <strong>na</strong>driadeného<br />

kontajnera.<br />

// <strong>na</strong>stavenie kamery<br />

camera = stage.createCamera();<br />

camera.setAbsolutePosition( −65, 0, 115 );<br />

camera.setAbsoluteOrientationVector( 0.5, 0, −1, 0, 0, 1 );<br />

}<br />

Bude vhodné ma referenciu <strong>na</strong> kameru stále k dispozícii, preto vloíme do<br />

oddielu pre globálne premenné riadok:<br />

var camera;<br />

Teraz môeme spusti vykres¾ovanie scény. Na koniec funkcie on_load() vloíme<br />

riadok<br />

wt.start(); // start vykreslovania<br />

12/2004 171

CODEWARE<br />

Napísali sme zopár riadkov kódu a spustili vykres¾ovanie<br />

scény. Výsledná scé<strong>na</strong> zatia¾ nie je zvláš zaujímavá.<br />

Mali by sme vidie hraciu plochu z poh¾adu kamery<br />

zobrazenej <strong>na</strong> obrázku è. 3.<br />

Modelujeme objekty<br />

Vieme, e chceme vytvori hru, v ktorej loptièkou rozbíjame<br />

tehly. Loptièka však nesmie opusti hraciu plochu,<br />

èo dosiahneme tým, e sa ju s<strong>na</strong>íme odrazi nejakou<br />

pálkou, odráaèom alebo èímko¾vek. V starej hre<br />

arkanoid to bola tuším vesmír<strong>na</strong> loï. My sa pokúsime<br />

nieèo podobné, ale ove¾a jednoduchšie vymodelova. Mali<br />

by sme ma k dispozícii nejaký modelovací program,<br />

ktorý dokáe výsledné modely uklada vo formáte pre<br />

Direct3D (.x). Pokia¾ nemáte aspoò trial verzie programov<br />

ako 3D StudioMax alebo Cinema 4D, ktoré boli dokonca<br />

aj <strong>na</strong> CD prílohe k PC REVUE, <strong>na</strong> internete môete<br />

nájs jednoduchšie nástroje, ako <strong>na</strong>príklad Anim8r<br />

alebo DoGa-L1. Posledný menovaný stiahnete z <strong>www</strong>.doga.<br />

co.jp/english/. Na <strong>stránkach</strong> je k dispozícii aj dokumentácia<br />

k tomuto produktu, take <strong>na</strong>uèi sa vymodelova<br />

jednoduchý 3D objekt by nemal by problém. Pokúste<br />

sa teda vymodelova objekt pod¾a vlastnej fantázie,<br />

ktorý by bol vhodný do <strong>na</strong>šej hry. Jednoduchý príklad je<br />

<strong>na</strong> obrázku è. 4.<br />

Na vytvorenie tohto objektu som pouil program Cinema<br />

4D R6. Jednoduchú kocku som pomocou nástroja<br />

Extrude „vytiahol“ do tvaru, aký vidíte <strong>na</strong> obrázku. Ak máte<br />

objekt vymodelovaný, ulote ho vo formáte Direct3D (.x).<br />

Následne pouite nástroj WildCompress <strong>na</strong> jeho kompresiu<br />

a konverziu do formátu pre WildTangent. V zloke, kde<br />

máte uloený poèiatoèný súbor start.html, vytvorte zloku<br />

s názvom <strong>na</strong>pr. actors a sem ulote skomprimovaný<br />

model, <strong>na</strong>príklad pod názvom batty.wt.<br />

Na <strong>na</strong>èítanie modelu <strong>na</strong> scénu pouijeme metódu<br />

wt.createModel( file<strong>na</strong>me), kde file<strong>na</strong>me je názov a cesta<br />

k súboru obsahujúci model. Ïalej môeme zmeni farbu<br />

modelu a <strong>na</strong>koniec ho správne orientovaný a v správnej<br />

ve¾kosti vloíme do spodnej èasti hracej plochy. Na<br />

koniec funkcie buildAre<strong>na</strong>() vloíme <strong>na</strong>sledujúce riadky<br />

kódu:<br />

// zostavenie objektu batty<br />

batty = wt.createModel( "actors/batty1.wt" );<br />

batty.setColor( 115,180,90 );<br />

battyContainer = wt.createGroup();<br />

battyContainer.attach( batty );<br />

battyContainer.setAbsolutePosition( −45, 0, 5 );<br />

battyContainer.setAbsoluteOrientationVector( 0, 1, 0, 0,<br />

0, 1 );<br />

battyContainer.setAbsoluteScale( 0.5, 0.3, 0.7 );<br />

stage.addObject( battyContainer );<br />

Keïe s objektom budeme manipulova aj neskôr, vlo-<br />

íme do oddielu pre globálne premenné riadok:<br />

var batty, battyContainer;<br />

Pokia¾ ide o orientáciu a ve¾kos modelu, tá sa u vás<br />

môe líši. Závisí to od pouitého modelovacieho programu,<br />

relatívnej ve¾kosti modelu a pod. Takisto sa mô-<br />

ete stretnú s problémom, keï sa niektoré polygóny<br />

nezobrazia alebo sú vidite¾né z druhej strany a pod. V<br />

tomto prípade sa pokúste v programe <strong>na</strong> modelovanie<br />

prevráti normály týchto polygónov (reverse normals).<br />

Ak teraz spustíme scénu (start.html), mali by sme vidie<br />

hraciu plochu s objektom batty v jej spodnej èasti, tak<br />

ako je to <strong>na</strong> obrázku è. 5.<br />

Nabudúce budeme pokraèova vo vývoji <strong>na</strong>šej prvej<br />

WildTangent 3D hry. Pozrieme sa <strong>na</strong> obsluhu udalostí a<br />

animáciu. Pre úplnos uvádzam kompletný výpis skriptu<br />

game.js, ktorý nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.<br />

Andrej Luchava<br />

172 12/2004<br />

Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET II.<br />

Na CD REVUE nájdete:<br />

príklady<br />

U siedmou èasou pokraèuje náš seriál pre programátorov<br />

– experimentátorov v jazyku Visual<br />

Basic .NET. V ponuke nájdete dva experimenty.<br />

Prvý z nich sa venuje charakteristike pouitia<br />

preaených konštruktorov, zatia¾ èo druhý sa<br />

sústreïuje <strong>na</strong> preskúmanie procesu synchrónnej<br />

aktivácie cie¾ovej metódy pomocou delegáta.<br />

Experimenty u tradiène sprevádza mnostvo<br />

praktických programových ukáok, ktoré<br />

môete tentoraz nájs aj <strong>na</strong> CD prílohe magazínu<br />

PC REVUE.<br />

Experiment è. 12: Pouívanie preaených konštruktorov<br />

Urèite niet pochýb o tom, e kadý moderný<br />

programátor, pracujúci èi u individuálne,<br />

alebo v tímovom prostredí, vyvíja svoje aplikácie,<br />

prípadne aplikaèné moduly pomocou techník<br />

objektovo orientovaného programovania.<br />

Pravdupovediac, v minulosti boli programátori<br />

pouívajúci jazyk Visual Basic ochudobnení o<br />

úplnú softvérovú podporu OOP. S príchodom<br />

verzie .NET sa však situácia radikálne zmenila,<br />

pretoe do jazykovej špecifikácie Visual Basicu<br />

boli zapracované všetky podstatné objektovo<br />

orientované programové èrty, medzi ktoré patria<br />

predovšetkým jednoduchá dediènos, prekrývanie<br />

a preaovanie metód, vytváranie a<br />

implementovanie rozhraní a mnoho ïalších.<br />

Jednoduchá dediènos dovo¾uje vývojárom<br />

odvodzova od jednej bázovej triedy mnostvo<br />

podtried, ktoré môu implicitne pracova so<br />

všetkými metódami a vlastnosami materskej<br />

triedy. Okrem toho môu pôvodnú implementáciu<br />

rozšíri o nové dátové èleny, prièom k dispozícii<br />

je aj uitoèná technika prekrývania<br />

metód a vlastností, pomocou ktorej mono<br />

vytvori novú funkcio<strong>na</strong>litu pri zachovaní existujúceho<br />

rozhrania. V tomto experimente si<br />

<strong>na</strong>jskôr ukáeme, ako vytvori preaený konštruktor,<br />

a potom sa zameriame <strong>na</strong> aktiváciu<br />

preaeného konštruktora bázovej triedy z podtriedy.<br />

Ukáka è. 1: Tvorba preaeného<br />

konštruktora<br />

Konštruktor predstavuje metódu, ktorá slúi <strong>na</strong><br />

inicializáciu dátových poloiek objektu. Konštruktor<br />

je volaný spoloèným behovým prostredím<br />

v okamihu, keï bol objekt úspešne alokovaný<br />

v nultej generácii riadenej hromady.<br />

Úèel konštruktora môe by rôzny. Spravidla sa<br />

v tele konštruktora <strong>na</strong>chádza programový kód,<br />

ktorý uvádza dátové poloky objektu (ktoré majú<br />

zvyèajne privátny charakter) do východiskového,<br />

resp. elate¾ného stavu. Konštruktor však<br />

môe vykonáva ¾ubovo¾né mnostvo programových<br />

operácií, prièom rozhodnutie o tom,<br />

ktoré z nich budú umiestnené do tela konštruktora,<br />

leí len <strong>na</strong> pleciach vývojára. Ak vytvoríte<br />

triedu, no v jej tele neuskutoèníte definíciu konštruktora,<br />

Visual Basic .NET zabezpeèí vygenerovanie<br />

implicitného verejne prístupného<br />

konštruktora. Napriek tomu, e v iných programovacích<br />

jazykoch platformy Microsoft .NET,<br />

ako je <strong>na</strong>príklad C# èi C++ s Ma<strong>na</strong>ged Extensions,<br />

je konštruktor reprezentovaný metódou<br />

s rov<strong>na</strong>kým názvom, ako je názov triedy, vo<br />

Visual Basicu .NET je konštruktor prestrojený<br />

za procedúru Sub s názvom New. Táto proce-<br />

Vedomostná nároènos: Urèené pre pokroèilých pouívate¾ov<br />

Èasová nároènos: Experiment je stredne èasovo nároèný<br />

dúra nemá v implicitnej podobe iadne parametre,<br />

a preto konštruktor, ktorý zostrojí Visual<br />

Basic .NET, <strong>na</strong>zývame bezparametrickým<br />

konštruktorom. Konštruktor dokáe pracova<br />

aj s parametrami, dokonca môeme vytvára<br />

viaceré obmeny konštruktora, ktoré sa budú<br />

líši poètom a dátovými typmi pouitých parametrov.<br />

Ak sa v triede <strong>na</strong>chádza variantný poèet<br />

konštruktorov, ktoré spåòajú uvedené podmienky,<br />

vravíme, e trieda disponuje preaeným<br />

konštruktorom. Keï si preštudujete kód<br />

<strong>na</strong>sledujúcej programovej ukáky, zistíte, e<br />

trieda A pracuje s tromi verziami konštruktora:<br />

ide o jeden bezparametrický a dva parametrické<br />

konštruktory.<br />

'Definícia triedy A.<br />

Public Class A<br />

'Deklarácia privátnych dátových èlenov triedy.<br />

Dim Pole() As Double<br />

Dim PriemerHodnôtPo¾a As Double<br />

'Konštruktor è. 1: Bezparametrický konštruktor.<br />

Sub New()<br />

ReDim Pole(9)<br />

For x As Integer = 0 To 9<br />

Pole(x) = x<br />

Next<br />

PriemerHodnôtPo¾a = ZistiPriemer(Pole)<br />

End Sub<br />

'Konštruktor è. 2: Parametrický konštruktor<br />

Sub New(ByVal HornáHranicaPo¾a As Integer)<br />

ReDim Pole(HornáHranicaPo¾a)<br />

For x As Integer = 0 To<br />

Pole.GetUpperBound(0)<br />

Pole(x) = x<br />

Next<br />

PriemerHodnôtPo¾a = ZistiPriemer(Pole)<br />

End Sub<br />

'Konštruktor è. 3: Parametrický konštruktor<br />

Sub New(ByRef P() As Double)<br />

ReDim Pole(P.GetUpperBound(0))<br />

For x As Integer = 0 To<br />

P.GetUpperBound(0)<br />

Pole(x) = P(x)<br />

Next<br />

PriemerHodnôtPo¾a = ZistiPriemer(Pole)<br />

End Sub

'Verejne prístupná metóda zisujúca<br />

'jednoduchý aritmetický priemer hodnôt jednotlivých elementov po¾a.<br />

Public Function ZistiPriemer(ByRef P() As Double) As Double<br />

Dim SúèetHodnôtPo¾a As Double<br />

Dim RozsahPo¾a As Integer = P.GetUpperBound(0) + 1<br />

For x As Integer = 0 To P.GetUpperBound(0)<br />

SúèetHodnôtPo¾a += Pole(x)<br />

Next<br />

Return SúèetHodnôtPo¾a / RozsahPo¾a<br />

End Function<br />

'Verejne prístupná vlastnos, urèená len <strong>na</strong> zistenie hodnoty<br />

'jednoduchého aritmetického priemeru hodnôt prvkov po¾a.<br />

Public ReadOnly Property Priemer() As String<br />

Get<br />

Return Format(PriemerHodnôtPo¾a, "0.00")<br />

End Get<br />

End Property<br />

End Class<br />

Inštancie triedy A môeme poui pri zisovaní jednoduchého aritmetického<br />

priemeru hodnôt prvkov po¾a. V tele triedy sú deklarované dve premenné:<br />

Odkazová premenná Pole, ktorá je schopná uchováva referenciu <strong>na</strong> pole hodnôt<br />

typu Double, a hodnotová premenná PriemerHodnôtPo¾a typu Double, do<br />

ktorej bude uloená vypoèítaná priemerná hodnota. Ako si môete všimnú,<br />

ve¾kos po¾a nie je explicitne zadaná, pretoe túto hodnotu budeme poz<strong>na</strong> a<br />

v kóde konštruktora. Trieda A pracuje s preaeným konštruktorom, prièom<br />

definované sú tri obmeny tohto konštruktora. Prvý konštruktor je bezparametrický<br />

– v jeho tele dochádza k vytvoreniu po¾a s desiatimi prvkami, ktoré sú<br />

vzápätí inicializované celoèíselnými hodnotami z intervalu . Ak programátor<br />

nepouije jeden z parametrických konštruktorov, bude aktivovaný<br />

práve ten, èo z<strong>na</strong>mená, e priemer bude poèítaný z uvedeného spektra hodnôt.<br />

'Inštantácia triedy A, ktorá je sprevádzaná aktiváciou<br />

'bezparametrického konštruktora.<br />

Dim obj_A As New A<br />

'V okne so správou bude zobrazený priemer hodnôt z intervalu .<br />

MessageBox.Show("Priemer hodnôt po¾a je " & obj_A.Priemer & ".", _<br />

"Informácia o stave objektu", MessageBoxButtons.OK, _<br />

MessageBoxIcon.Information)<br />

Iste uznáte, e pouite¾nos bezparametrického konštruktora nie je ve¾mi<br />

široká, pretoe tento konštruktor operuje iba s vopred pevne stanovenou<br />

dåkou po¾a. Z tohto poh¾adu je <strong>na</strong> tom ove¾a lepšie druhý, parametrický konštruktor,<br />

ktorého parametrom je horná hranica po¾a v podobe typu Integer.<br />

Môeme teda urèi ¾ubovo¾nú hornú hranicu po¾a, ktorá sa <strong>na</strong>chádza v kladnej<br />

èasti definièného oboru hodnôt typu Integer. Príklad pouitia parametrického<br />

konštruktora môe ma túto podobu:<br />

'Pomocou preaeného konštruktora môeme priamo urèi<br />

'hodnotu hornej hranice po¾a.<br />

Dim obj_A As New A(19)<br />

'V okne so správou bude zobrazený priemer hodnôt z intervalu .<br />

'Hodnota priemeru je 9,50.<br />

MessageBox.Show("Priemer hodnôt po¾a je " & obj_A.Priemer & ".", _<br />

"Informácia o stave objektu", MessageBoxButtons.OK, _<br />

MessageBoxIcon.Information)<br />

Urèite <strong>na</strong>jzaujímavejší je však a tretí variant preaeného konštruktora,<br />

ktorý ako parameter prijíma odkaz <strong>na</strong> pole hodnôt typu Double. To z<strong>na</strong>mená,<br />

e v spojitosti s týmto konštruktorom môeme poui akéko¾vek vhodné pole,<br />

ktoré sme u vytvorili. Konštruktor získa odkaz <strong>na</strong> toto pole, èo je z h¾adiska<br />

efektívnosti výhodnejšie, ako keby dochádzalo k odovzdaniu po¾a hodnotou<br />

(ByVal). V tele konštruktora zistíme rozsah získaného po¾a pomocou inštanènej<br />

metódy GetUpperBound a následne realizujeme kopírovanie hodnôt zdrojového<br />

po¾a do cie¾ového po¾a. Len èo je cie¾ové pole (<strong>na</strong> ktoré smeruje referencia<br />

uloená v premennej Pole) inicializované poadovanými hodnotami,<br />

môeme zavola metódu <strong>na</strong> výpoèet aritmetického priemeru. Tretiu obmenu<br />

preaeného konštruktora v akcii pribliuje <strong>na</strong>sledujúci fragment kódu:<br />

'Deklarácia odkazovej premennej, ktorá obsahuje odkaz<br />

'<strong>na</strong> pole s hodnotami typu Double.<br />

Dim ZdrojovéPole() As Double = _<br />

{0.0, 1.0, 2.0, 3.0, 4.0, 5.0, 6.0, 7.0, 8.0, 9.0, 10.0}<br />

'Tretí variant preaeného konštruktora pracuje s referenciou<br />

'<strong>na</strong> existujúce pole.<br />

Dim obj_A As New A(ZdrojovéPole)<br />

'V okne so správou bude zobrazený priemer hodnôt zdrojového po¾a.<br />

'Hodnota priemeru je 5,00.<br />

MessageBox.Show("Priemer hodnôt po¾a je " & obj_A.Priemer & ".", _<br />

"Informácia o stave objektu", MessageBoxButtons.OK, _<br />

MessageBoxIcon.Information)<br />

CODEWARE<br />

Technika vytvárania preaených konštruktorov je uitoèná v mnohých prípadoch,<br />

ale predovšetkým vtedy, ak:<br />

treba objekt triedy po jeho vytvorení inicializova jedným z rôznych potenciálnych<br />

typov dát<br />

je po vytvorení objektu potrebné realizova poadovanú programovú<br />

operáciu v závislosti od typu prijatých dát; táto operácia nemusí bezprostredne<br />

súvisie s inicializaènou èinnosou konštruktora; konštruktor môe <strong>na</strong>príklad<br />

uskutoèni inicializáciu privátnych dátových èlenov objektu a ïalej<br />

pokraèova spustením aplikácie, ktorej názov získa v podobe argumentu<br />

klientsky programový kód vyaduje prítomnos preaeného konštruktora<br />

Ukáka è. 2: Pouitie preaeného konštruktora bázovej<br />

triedy z podtriedy<br />

Preaený konštruktor bázovej triedy mono aktivova aj vtedy, ak od tejto<br />

triedy odvodíme novú triedu. Musíme však pritom pamäta <strong>na</strong> nieko¾ko skutoèností.<br />

Ako je známe, podtrieda dedí všetky charakteristiky bázovej triedy,<br />

ale vzájomná interakcia konštruktorov v hierarchii dediènosti u taká známa<br />

nie je, a preto ju vysvetlíme <strong>na</strong> ukáke. Povedzme, e od triedy A odvodíme<br />

podtriedu B prostredníctvom príkazu Inherits A. Ak ponecháme telo podtriedy<br />

B prázdne a vytvoríme nový objekt tejto podtriedy pomocou príkazu Dim<br />

obj_B = new B, kód sa úspešne skompiluje, prièom po spustení bude zobrazená<br />

správa s vypoèítaným priemerom 4,50. Preèo je však zobrazená práve táto<br />

hodnota? Odpoveï musíme h¾ada v štýle práce spoloèného behového prostredia.<br />

Keïe v tele podtriedy B sa ne<strong>na</strong>chádza programový kód iadneho konštruktora,<br />

Visual Basic .NET pri preklade kódu vygeneruje implicitný verejne<br />

prístupný konštruktor, teda procedúru so sig<strong>na</strong>túrou Public Sub New(). V procese<br />

inštantácie podtriedy B sa spoloèné behové prostredie bude s<strong>na</strong>i aktivova<br />

implicitný verejne prístupný konštruktor tejto podtriedy, ktorý vzápätí<br />

explicitne volá bezparametrickú verejne prístupnú procedúru Sub New() bázovej<br />

triedy, teda triedy A. Bezparametrický konštruktor triedy A je preaený,<br />

ale táto skutoènos v tomto okamihu nezohráva nijakú úlohu. Spoloèné behové<br />

prostredie aktivuje ten konštruktor, ktorý nedisponuje iadnym parametrom<br />

a ktorý je verejne prístupný. Bezparametrický konštruktor triedy A pracuje<br />

s po¾om s desiatimi prvkami z intervalu , a preto je hodnota vypoèítaného<br />

aritmetického priemeru rovná 4,50. Z uvedeného je zrejmé, e pri inštantácii<br />

podtriedy B je <strong>na</strong>koniec aktivovaný bezparametrický verejne prístupný<br />

konštruktor bázovej triedy A.<br />

Aby sme mohli i z podtriedy vola jednotlivé varianty preaeného konštruktora<br />

bázovej triedy, musíme kód tejto podtriedy upravi pod¾a tohto vzoru:<br />

'Definícia podtriedy B.<br />

Public Class B<br />

Inherits A<br />

'Bezparametrický verejne prístupný preaený konštruktor podtriedy.<br />

'Tento konštruktor aktivuje bezparametrický verejne prístupný<br />

'konštruktor bázovej triedy.<br />

12/2004 173

CODEWARE<br />

Sub New()<br />

MyBase.New()<br />

End Sub<br />

'Prvý variant parametrického preaeného konštruktora podtriedy.<br />

'Tento konštruktor aktivuje zodpovedajúci variant preaeného<br />

'konštruktora bázovej triedy.<br />

Sub New(ByVal HornáHranicaPo¾a As Integer)<br />

MyBase.New(HornáHranicaPo¾a)<br />

End Sub<br />

'Druhý variant parametrického preaeného konštruktora podtriedy.<br />

'Tento konštruktor aktivuje zodpovedajúci variant preaeného<br />

'konštruktora bázovej triedy.<br />

Sub New(ByRef P() As Double)<br />

MyBase.New(P)<br />

End Sub<br />

End Class<br />

Za predpokladu, e pracujeme s modifikovanou verziou podtriedy B, môeme<br />

poui <strong>na</strong>sledujúce programové príkazy:<br />

'Tu je aktivovaný bezparametrický preaený<br />

'konštruktor bázovej triedy.<br />

Dim obj_B1 As New B<br />

'Tu je aktivovaný prvý parametrický preaený<br />

'konštruktor bázovej triedy.<br />

Dim obj_B2 As New B(19)<br />

'Tu je aktivovaný druhý parametrický preaený<br />

'konštruktor bázovej triedy.<br />

Dim obj_B3 As New B(ZdrojovéPole)<br />

Programovací jazyk Visual Basic .NET spoloène s vývojovo-exekuènou platformou<br />

.NET Framework ponúkajú programátorom nový spôsob aktivácie poadovaných<br />

cie¾ových metód prostredníctvom delegátov. Delegáti predstavujú samostatné<br />

objekty, presnejšie inštancie triedy System.MulticastDelegate, ktoré zapuzdrujú<br />

ukazovate¾ <strong>na</strong> cie¾ovú metódu (môe ís tak o inštanènú, ako aj zdie¾anú metódu).<br />

Kadá inštancia delegáta disponuje metódou Invoke, ktorá realizuje synchrónnu<br />

aktiváciu cie¾ovej metódy. Pri synchrónnej aktivácii metódy je kód cie¾ovej<br />

174 12/2004<br />

Experiment è. 13: Synchrón<strong>na</strong> aktivácia metód pomocou delegátov<br />

Vedomostná nároènos: Urèené pre pokroèilých pouívate¾ov<br />

Èasová nároènos: Experiment nie je èasovo nároèný<br />

metódy spustený <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom programovom vlákne, èo z<strong>na</strong>mená, e beh programu<br />

je pozastavený a do okamihu skonèenia vykonávania kódu danej metódy.<br />

Poznámka: Opakom synchrónnej aktivácie metód je asynchrónny aktivaèný model,<br />

pomocou ktorého mono realizova exekúciu programového kódu metódy asynchrónne,<br />

teda <strong>na</strong> samostatnom programovom vlákne. Ak budete chcie zavola urèitú<br />

metódu asynchrónne, môete poui inštanèné metódy BeginInvoke a EndInvoke<br />

delegáta.<br />

Predpokladajme, e budeme chcie pomocou delegáta aktivova <strong>na</strong>sledujúcu<br />

metódu:<br />

Private Sub MinimalizovaFormulár()<br />

Me.WindowState = FormWindowState.Minimized<br />

Application.DoEvents()<br />

Threading.Thread.Sleep(2000)<br />

Me.WindowState = FormWindowState.Normal<br />

End Sub<br />

Ide o inštanènú metódu, ktorá je umiestnená v tele triedy formulára. Metóda<br />

MinimalizovaFormulár dokáe jednoduchou zmenou hodnoty vlastnosti<br />

WindowState uvies formulár do minimalizovaného stavu. V tomto stave formulár<br />

zotrvá dve sekundy, po ktorých uplynutí je uvedený do pôvodnej podoby,<br />

v akej sa <strong>na</strong>chádzal pred svojou minimalizáciou.<br />

Aby sme mohli uvedenú metódu aktivova pomocou delegáta, musíme <strong>na</strong>jskôr<br />

uskutoèni jeho deklaráciu a inštantáciu. Delegáta deklarujeme pomocou<br />

príkazu s k¾úèovým slovom Delegate:<br />

'Deklarácia delegáta.<br />

Private Delegate Sub Delegát()<br />

V okamihu, keï je delegát náleite deklarovaný, môeme prikroèi k jeho<br />

inštantácii:<br />

'Inštantácia delegáta pomocou operátora AddressOf.<br />

Dim MôjDelegát As Delegát = New Delegát(AddressOf MinimalizovaFormulár)<br />

Proces inštantácie delegáta je ve¾mi podobný zrodu inštancie akejko¾vek inej<br />

triedy, ale s tým rozdielom, e pri inštantácii delegáta pracujeme s operátorom<br />

AddressOf. V skutoènosti je to práve tento operátor, ktorý je zodpovedný za<br />

vytvorenie inštancie delegáta. Zrodený delegát obsahuje odkaz <strong>na</strong> cie¾ovú<br />

metódu, ktorej názov je uvedený za operátorom AddressOf. Ak ide o inštanènú<br />

metódu, ako je to v <strong>na</strong>šom prípade, delegát obsahuje okrem odkazu <strong>na</strong> inštanènú<br />

metódu aj referenciu <strong>na</strong> inštanciu.<br />

Synchrónnu aktiváciu cie¾ovej metódy MinimalizovaFormulár uskutoèníme<br />

zavolaním inštanènej metódy Invoke vytvoreného delegáta:<br />

'Synchrón<strong>na</strong> aktivácia cie¾ovej metódy za asistencie inštanènej metódy<br />

'Invoke zostrojeného delegáta.<br />

MôjDelegát.Invoke()<br />

Po spracovaní tohto príkazu bude okno formulára minimalizované a po uplynutí<br />

dvoch sekúnd maximalizované do svojej pôvodnej ve¾kosti.<br />

Poznámka: Synchrónnu aktiváciu cie¾ovej metódy prostredníctvom delegáta<br />

môete realizova aj pomocou jednoduchšieho syntaktického zápisu, ktorý má<br />

<strong>na</strong>sledujúcu podobu:<br />

'Jednoduchší syntaktický zápis synchrónnej aktivácie cie¾ovej metódy<br />

'prostredníctvom delegáta.<br />

MôjDelegát()<br />

Hoci aj tento príkaz volá metódu Invoke delegáta, táto skutoènos nie je vizuálne<br />

<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èená. Keïe príkaz neobsahuje zápis bodkového operátora (.) a metódy<br />

Invoke, je moné, e viacerí programátori si ho pre jeho jednoduchos a rýchlos<br />

ob¾úbia. Za názvom delegáta však musia bezpodmieneène stá zátvorky, v ktorých<br />

môu by uvedené argumenty (v prípade, ak cie¾ová metóda deklaruje zodpovedajúce<br />

parametre <strong>na</strong> ich úschovu).<br />

Ján Hanák

Toto CD REVUE obsahuje <strong>na</strong>jmä programy, ktorých<br />

opis nájdete v <strong>na</strong>šom magazíne. K testu PDA sú tu<br />

<strong>na</strong>pr. programy <strong>na</strong> lokalizáciu operaèného systému èi<br />

prehliadaèe obrázkov. Môete si vyskúša prácu<br />

s elektronickou peòaenkou, ale aj meranie objemu<br />

prenesených údajov, ak ste cez PDA pripojení k inter−<br />

netu. Všetky programy sú v testovacej verzii a obyèaj−<br />

ne ich môete pouíva 14 dní s neobmedzenou fun−<br />

kènou výbavou. V úplnej verzii sú <strong>na</strong> CD programy<br />

urèené <strong>na</strong> testovanie výkonu PDA, ktoré pouívame aj<br />

pri <strong>na</strong>šom teste. Samostatnú kapitolu tvoria progra−<br />

my urèené <strong>na</strong> prístup k internetu. Nájdete tu progra−<br />

SÚA 1<br />

V spolupráci so spoloènosami<br />

Creative Labs a Sofos, distribútorom<br />

produktov Creative Labs <strong>na</strong><br />

Slovensku, sme pre vás opä pripravili<br />

súa. Vyplòte anketu a odpovedzte<br />

<strong>na</strong> otázky, ktoré nájdete <strong>na</strong><br />

<strong>www</strong>.itnews.sk, a budete zaradení<br />

do rebovania.<br />

SÚA 2<br />

my <strong>na</strong> zmenu rozlíšenia, fa−<br />

rebného <strong>na</strong>stavenia, prida−<br />

nie pomocných líšt s doplòu−<br />

júcimi nástrojmi, úpravu kódu<br />

HTML a vytvorenie grafického<br />

menu. Ak vás zaujíma problema−<br />

tika <strong>na</strong>pa¾ovania filmov <strong>na</strong> DVD<br />

médiá, <strong>na</strong> CD REVUE nájdete viacero<br />

nástrojov v testovacej verzii. Program<br />

DVD Shrink sa dodáva ako frivér a môete<br />

ho tak plnohodnotne poui. Vhodné budú aj<br />

opravné balíky pre balík kancelárskych aplikácií<br />

Microsoft Office 2003 – uvádzame ich pre anglickú,<br />

slovenskú i èeskú verziu. Ve¾kou výhodou je to, e <strong>na</strong><br />

CD médiu nájdete aj kompletné príruèky pre celý balík<br />

Office, a to v èeskom jazyku. Navyše tu nájdete aj<br />

programy, ktoré slúia <strong>na</strong> transformáciu textu z Wor−<br />

du alebo elektronickej pošty do hlasového výstupu<br />

s lokalizáciou do slovenèiny. Vhodný môe by aj<br />

nástroj PDF Transformer, ktorým sa transformuje<br />

dokument PDF do formátu HTML alebo Office. Pri−<br />

rodzene, <strong>na</strong> CD médiu nájdete PDF verziu PC REVUE<br />

è. 11/2004.<br />

Ondrej Macko<br />

Web Cam<br />

NX ULTRA<br />

Na december sme pre vás spoloène s firmou<br />

Intel pripravili súa o základ pre výkonný<br />

poèítaè. Do súae budú zaradení všetci<br />

èitatelia, ktorí správne odpovedia <strong>na</strong> súané<br />

otázky, ktoré nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk.<br />

Odpovede posielajte <strong>na</strong> sutaz@pcrevue.sk.<br />

Víaz súae získa <strong>na</strong>sledujúce komponenty:<br />

Mikroprocesor Intel Pentium 4, 540−3,2G, LGA775, 800, 1M<br />

Základnú dosku Intel BLKD915GEVLK<br />

Dva pamäové moduly DDR2 533 MHz s kapacitou 256 MB<br />

Inspire<br />

T3000<br />

2+1<br />

tweeter,<br />

retail<br />

CD REVUE 12/2004<br />

Creative MuVo<br />

MP3 player, 256<br />

MB USB 2.0<br />

Kontrolný kód:<br />

6791345802<br />

Redakcia mesaèníka QUARK h¾adá redaktora.<br />

PODMIENKY: vysokoškolské vzdelanie technického alebo prírodovedného smeru<br />

aspoò 5 rokov praxe<br />

dobrá z<strong>na</strong>los slovenèiny<br />

kreativita, dobrá pracovná aktivita<br />

iadosti so ivotopisom posielajte <strong>na</strong> adresu sekretariat@perfekt.sk<br />

ZOZNAM INZERENTOV<br />

Firma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo<br />

1. .elisio.com 113, 152 02/4363 3331<br />

2. 100PRO PLUS 122 033/535 4400<br />

4. A&V SLOVAKIA 119 02/4552 0109<br />

5. ACER 39<br />

6. AGORA PLUS DiGi – 6, 7, 22 – 24 02/6381 3873<br />

7. AKTIS 115 02/4342 0946<br />

8. AP MEDIA 101 02/6020 2111<br />

9. ASBIS SK 22, 28, 56, 98, 121 02/4487 1589<br />

10. ASM SLOVAKIA 62 02/4446 2308<br />

11. ASTRA 15<br />

12. AV DIGITAL 152 02/6828 6660<br />

13. BGS−DISTRIBUTION 30 02/4910 1525<br />

14. BSP SOFTWAREDISTRIBUTION 95, 144 02/5443 0017<br />

15. CANON SLOVAKIA 23, 27, 31, 57 02/5262 6431<br />

16. CIT 123 02/5564 2902<br />

17. CÍGLER SOFTWARE 61, 107 02/4446 2746<br />

18. CODUM 116, 152, 162 02/6353 2921<br />

19. COLUMBEX INTERNATIONAL 21, 38, 99 02/6827 7777<br />

20. CONQUEST SLOVAKIA 5, 7, 9 02/4488 2145<br />

21. DATA 109, 143, 174 02/4487 3656<br />

22. DIAL TELECOM 151 02/5825 2111<br />

23. ED' SYSTEM SLOVAKIA 93, 105 02/555 63 070<br />

24. ESET 129 02/5930 5311<br />

25. EURO MEDIA 3. obálka, 44 041/5116 111<br />

26. EUROTEL 63<br />

27. EXPERT&PARTNER 79, 81 02/4924 1315<br />

28. FAST PLUS DiGi – 14–21<br />

29. FINCOM 25, 86 02/4445 3572<br />

30. FREE SOFT 143<br />

31. FUJI FILM DiGi – 9 02/4445 3572<br />

32. GTS 8 02/5778 1111<br />

33. HAMA SLOVAKIA 136 033/6481 184<br />

34. HDS 103 043/5864 382<br />

35. HEWLETT−PACKARD 2. obálka, 11, 77 02/5020 5611<br />

36. HT COMPUTERS 3 02/5026 9111<br />

37. IMAGE SUPPLIES 87 02/4487 2052<br />

38. INCA 152 02/6353 4481<br />

39. IT NETS 116<br />

40. JOYCE 155 +420/5/4323 6740<br />

41. K+K 4. obálka 041/5114 300<br />

42. KERIO TECHNOLOGIES 92<br />

43. KONSIGNA 17, 19 02/4488 4680<br />

44. KORACELL DiGi – 57<br />

45. KROS 111 041/7071 011<br />

46. LEXMARK 33 02/5263 7226<br />

47. LIBRA 51 02/6381 0688<br />

48. MEDIA TECH 69 02/5556 7766<br />

49. MICROSOFT 37<br />

50. MINOLTA 83, DiGi – 13 02/6828 2575<br />

51. MIRACLE NETWORK 13 037/6542 262<br />

52. NETCONS 65, 84, 125 02/6544 0610<br />

53. NOKIA DiGi – 66<br />

54. NOMATICA 173, DiGi – 70<br />

55. OKI 94, 102 0903/701 454<br />

56. OLYMPUS DiGi – 2. obálka 02/4445 7933<br />

57. OPAL MULTIMEDIA 144, 158 051/7734 332<br />

58. P.E.S. CONSULTING 124 031/780 3419<br />

59. PANASONIC DiGi – 4. obálka 02/5292 1423<br />

60. PC BUSINESS 43 02/4342 5000<br />

61. PHILIPS 45<br />

62. PRONETIX 152 02/4445 5702<br />

63. Q−PRODUCTS 119 02/4525 7568<br />

64. QUENTIN 110 +420/2/3335 5585<br />

65. RADIOCOM 72, 73, 74, 75, 76 02/5262 6633<br />

66. SAP 137 02/5825 6111<br />

67. SK−NIKON DiGi – 3 02/4363 5662<br />

68. SLOVAK TELECOM 29 0800/123 456<br />

69. SOFOS 47, 49, 85, 89, 97 02/5477 3980<br />

70. SONY DiGi – 39 02/5920 3111<br />

71. STORMWARE 112 02/6478 0293<br />

72. SUNTEQ 108 046/5430 754<br />

73. SWS DISTRIBUTION 35, DiGi – 5 02/4342 6811<br />

74. SYNTEX 158 02/4552 5471<br />

75. TECOMPRINT 41 02/4425 5777<br />

76. TECPROM 113 02/4341 0472<br />

77. TELEGRAFIA 88 055/6230 802<br />

78. TEOS 96 032/7436 104<br />

79. UNICORN 141 02/4341 1940<br />

80. VERBATIM 91<br />

81. WEBGLOBE 152 02/5363 4961<br />

82. XEROX 6 02/5941 8380

Èíslo 12 december 2004 XII. roèník PREDPLATNÉ<br />

ŠÉFREDAKTOR:<br />

Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −md<br />

ZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:<br />

Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −om<br />

SENIOR EDITOR:<br />

Peter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −po<br />

ODBORNÁ REDAKCIA:<br />

Matúš Valter (mvalter@pcrevue.sk) −mv<br />

Samuel Krošlák (skroslak@pcrevue.sk) −sk<br />

Michal Holeš (mholes@pcrevue.sk) −mh<br />

Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pk<br />

Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bm<br />

Daniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −ds<br />

¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −ll<br />

Daniel Keder (dkeder@pcrevue.sk) −dk<br />

Roman Kanich (rkanich@pcrevue.sk) −rk<br />

Ján Géci (jgeci@pcrevue.sk) −jg<br />

HLAVNÝ SEKRETÁR:<br />

Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.sk)<br />

ODBYT:<br />

Viera Škanderová (vskanderova@pcrevue.sk)<br />

DOKUMENTAÈNÉ ODDELENIE:<br />

Alexander Letkovský (aletkovsky@pcrevue.sk)<br />

ADMINISTRATÍVA:<br />

Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)<br />

TECHNICKÝ SERVIS:<br />

Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)<br />

DTP:<br />

Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)<br />

Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)<br />

JAZYKOVÁ REDAKTORKA:<br />

Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)<br />

INZERCIA:<br />

¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)<br />

tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621<br />

STÁLI SPOLUPRACOVNÍCI:<br />

Andrej Luchava (aluchava@pcrevue.sk)<br />

Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)<br />

Igor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ik<br />

Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)<br />

Ján Hanák (jha<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)<br />

Juraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.sk) −jb<br />

Lukáš Staòa (lsta<strong>na</strong>@pcrevue.sk)<br />

Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −mo<br />

Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mt<br />

Peter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −ph<br />

Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pg<br />

Oto Komiòák (okomi<strong>na</strong>k@pcrevue.sk)<br />

Vladimír Luchava (vluchava@pcrevue.sk) −vl<br />

ADRESA REDAKCIE:<br />

Redakcia èasopisu PC REVUE,<br />

Kladnianska 60, 821 05 Bratislava<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

fax: +421 2 4342 0958<br />

e−mail: redakcia@pcrevue.sk<br />

http: <strong>www</strong>.itnews.sk, <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

PREDPLATNÉ: e−mail: predplatne@pcrevue.sk<br />

tel.: +421 2 4342 0956, +421 2 4342 0957<br />

Poèas roka vyjde 12 èísel Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku s CD<br />

je 119 Sk Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia <br />

Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených<br />

príspevkov <strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autorských<br />

práv Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.<br />

Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia<br />

reprodukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.<br />

Vydáva Digital Visions, s. r. o. a PERFEKT, a. s. Registrácia<br />

MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z dodaných repro−<br />

dukèných materiálov Rozširuje Mediaprint−Kapa, Ares a drob−<br />

ní distribútori. Objednávky <strong>na</strong> predplatné prijíma kadá pošta a<br />

doruèovate¾ Slovenskej pošty. Objednávky do zahranièia vyba−<br />

vuje Slovenská pošta, š.p., Úèelové stredisko predplatite¾ských<br />

sluieb tlaèe, Námestie slobody 27, 810 05 Bratislava 15.<br />

Monosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE<br />

pošta: zaslaním objednávkového formulára<br />

z PC REVUE<br />

internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovej<br />

stránke <strong>www</strong>.pcrevue.sk<br />

e−mail: zaslaním objednávky<br />

<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.sk<br />

SMS: prostredníctvom SMS objednávky<br />

<strong>na</strong> è. 0903 223 820<br />

TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7<br />

FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958<br />

Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−<br />

te¾ské èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong><br />

uhradenie.<br />

Ceny predplatného <strong>na</strong> rok 2005<br />

PC REVUE<br />

bez CD s CD s CD<br />

roèné polroèné roèné<br />

normálne 804 Sk 630 Sk 1224 Sk ušetríte 204 korún<br />

z¾avnené 750 Sk 546 Sk 1068 Sk ušetríte 360 korún<br />

DiGi REVUE<br />

normálne<br />

roèné<br />

539 Sk ušetríte 110 korún<br />

z¾avnené 495 Sk ušetríte 154 korún<br />

INFOWARE<br />

normálne<br />

roèné<br />

378 Sk ušetríte 90 korún<br />

z¾avnené 348 Sk ušetríte 120 korún<br />

MEGAPREDPLATNÉ (PC REVUE, CD REVUE, DiGi REVUE a INFOWARE)<br />

roèné<br />

normálne 1763 Sk ušetríte 314 korún<br />

z¾avnené 1431 Sk ušetríte 514 korún<br />

Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE<br />

pošta: zaplatením poštovej poukáky<br />

internet: prostredníctvom internet bankingu<br />

banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra banke<br />

è. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179<br />

Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilný<br />

symbol uvies vaše predplatite¾ské èíslo, i<strong>na</strong>k nebudeme<br />

vedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<br />

skontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme. Èasopis<br />

je moné odobera aj <strong>na</strong> inú adresu, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> pracovisko.<br />

Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,<br />

alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenu<br />

pod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,<br />

z¾avnené atï.)<br />

Predplatitelia PC REVUE s CD<br />

získajú zadarmo aj predplatné<br />

INFOWARE<br />

Sociálne predplatné: v osobitných prípadoch redakcia poskytuje aj špeciálny typ predplatného. iadatelia o jeho<br />

poskytnutie musia redakcii doruèi všetku potrebnú dokumentáciu, ktorá ich kvalifikuje <strong>na</strong> priz<strong>na</strong>nie takéhoto štatútu.<br />

Kadá iados bude posudzovaná individuálne.<br />

Vyhodnotenie súae z októbrového èísla PC REVUE<br />

Hodinky LAKS memory MUSIC<br />

Výherca: Katarí<strong>na</strong> Chomová, Liptovský Hrádok<br />

Srdeène blahoeláme! Výsledky súaí sú zverejnené aj<br />

<strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.sk.<br />

Nájdete v januárovom èísle

logo

products

Resources

Company

Terms of service
Privacy policy
Cookie policy
Cookie settings
Imprint
Change language
Made with love in Switzerland
© 2024 Yumpu.com all rights reserved

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!