Prenos vízií do reality bolí. - Vitajte na stránkach www.einsty ...

80 Symantec Client Security 1.0.181 Pinnacle Instant CD/DVD 7.082 Sharewarové okienkoINTERNET86 Net & Security news86 Komentár: /dev/null/02388 Na potulkách svetom WWW90 Správa webového obsahu III. / Buxus 5.0.192 Vytvárame WWW stránky II. / 8. èasINFOWARE26REVUEDigitálna fotografia od A po Z4 Novinky14 Spoloèenská rubrika: IT komunita & Lifestyle16 Ako Nokia vyrába mobily v Maïarsku / Reportá18 Vývoj 3G telefónov v Rumunsku / Reportá20 IBM Software Symposium 2003 / Reportá22 Infokomunikaèný trh v SR v roku 2002 / Prieskum26 Digitálna fotografia od A po Z / Seriál30 Najpouívanejšie spôsoby pripojenia do internetu/ Preh¾ad36 Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos?38 SPAM: globálna hrozba internetového sveta40 Èo dokáe PDF v novej verzii?42 Televízia v poèítaèi od A po ZHARDWARE50 Testovali sme: 8× 19" CRT monitor pre kanceláriua domácnos58 Nokia 680058 Maxtor DiamondMax PLUS8 / Technické predstavenie59 Inovované notebooky od Apple60 3× notebooky62 XScale Development Kit64 Nový Apple iPod65 Rimax CD Organizer66 Domáci DVD rekordér Sony RDR−GX767 Dreambox DM 7000−S68 Canyon CN−9V2M−L / Technické predstavenie69 Avision DS610CF69 5 GB disk v module PC Card / Technické predstavenie70 Canon i85070 Hama Power Inverter 150 / Technické predstavenie71 Canon i470D72 Samsung 172W72 Juice 70 / Technické predstavenie73 Toshiba e−Studio 16074 Space XP 320074 Epson EMP−735 /Technické predstavenie75 ZERO ZZ4×476 Toshiba Pocket PC e75076 Tašky na notebooky / Technické predstavenie77 Dell Axim X5 AdvancedSOFTWARE78 Macromedia Dreamwear MX93 Technológie & biznis news96 MSIE pre profesionálne podnikové aplikácie / 2. èas99 Preh¾ad štandardov ebXML100 Vírusový radarLINUXWARE102 Zaèíname s Linuxom / 14. èas105 Linux FAQ/4106 Zábava s Linuxom / 1. èas: Hry pre Linux108 LinuxNews109 Utilitky a nástroje pre LinuxPROGRAMUJEME110 Programujeme v jazyku C# / 10. èas111 Ako na nápoveï / 14. èas112 Grafika cez OpenGL / 13. èas: Motion blurring, heightmapping 1.114 Delphi v praxi / 28. èas: Otázky a odpovede II.116 DirectAnimation / 6. èas: Nereaktívne objekty118 Windows API / 4. èas: Basic Elements119 Ako na Visual Basic .NET / 4. èas121 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 8. èas: .NET CFdatabázová aplikácia123 Programujeme v Jave / 7. èas: Komponenty JTable a JTreeSERVIS42125 Hardvér pod lupou / 6. èas: Ve¾kokapacitné mechaniky127 Tipy a triky pre Windows128 Poradòa129 Media klub130 DVD okienkoTelevízia v poèítaèi od A po Z2 PC REVUE 7/2003

N O V I N K YVÝBER z www.itnews.sk Intelovské èipy pre handheldy pod vlastnýmbrandom. Spoloènos Intel uvauje nad uvedenímvlastnej znaèky pre èipy urèené na nasadeniev mobilných zariadeniach. Brand by mal plati preprocesory zaloené na technológii XScale, a aj keïIntel nikdy nepovedal konkrétneho kandidáta nameno, objavili sa špekulácie oh¾adom slova Lumir,ktoré si Intel v roku 2002 registroval. Prvé èipy GDDR 3 sú na svete. Spoloènos Micronpredstavila prvé èipy DDR SDRAM tretej generácie.Takéto pamäte, oznaèované ako GDDR 3, sú a je−denapolnásobne rýchlejšie v porovnaní s ich pred−chodcami GDDR 2, na druhej strane je však ich ener−getická spotreba polovièná, nepresahuje 2 W. Prvévzorky èipov, ktoré sa vyrábajú 0,11−mikrónovou tech−nológiou, boli odoslané na testovanie do spoloènostíATI a nVidia, Micron si od nich s¾ubuje znaèný úspech. Bluetooth tretej generácie. BlueCore sa volá tre−tia generácia technológie Bluetooth, ktorú predstavilaspoloènos Cambridge Silicon Radio (CSR). Na roz−diel od svojich predchodcov táto zvládne prácu so16−bitovým kodekom a obsahuje programovate¾nýDPS procesor. Takáto verzia technológie Bluetooth jepod¾a spoloènosti CSR ideálna napríklad pre bezdrô−tové slúchadlá, urèené na poèúvanie hudby. Ohrozí Microsoft antivírusové firmy? SpoloènosMicrosoft oznámila, e chce kúpi technológiurumunskej antivírusovej spoloènosti GeCADSoftware. Natíska sa teda dos logická obava, ktorácelkom isto zišla na um nejednej softvérovej firmezaoberajúcej sa vývojom antivírusových programov.Keby toti Microsoft do novej verzie Windows zahrnulpodporu ochrany proti vírusom, môu dopadnú zrej−me rovnako ako Netscape... Memory Stick lacnejší. Pod¾a oznámenia spoloè−nosti Sony klesnú v najblišom èase ceny pamäovýchkariet Memory Stick. Pod¾a nového cenníka za 128 MBMemory Stick zaplatíme 76 eur, 256 MB verzia násvyjde na 135 eur a 512 MB model na 335 eur. ModelMemory Stick Duo s kapacitou 64 MB bude stá 64eur a Memory Stick Pro s kapacitou 1 GB 670 eur. Našiel sa kupec pre Corel? Zdá sa, e do kanad−skej firmy Corel, ktorej nechýba ve¾a k bankrotu,príde nový kapitál. Ten by mal by smerovaný zospoloènosti Vector Capital. Táto spoloènos sa uv minulosti zaujímala o akcie Corelu, keï odMicrosoftu kúpila 24 miliónov akcií Corelu, ktoréspoloènos predávala so stratou 100 miliónov USD. Ceny LCD: 15−ky stagnujú, 17−ky klesajú. Pod¾ainformácií od taiwanských producentov LCD panelovsa zdá, e ceny 15" LCD monitorov sa blíia k najni−šej monej hranici. U tretí mesiac po sebe toti pro−ducenti LCD panelov nezmenili ceny týchto najdôlei−tejších komponentov pre konštrukciu LCD displejovv kategórii 15" produktov. Iná je situácia pri 17" pane−loch, tu ceny aj naïalej klesajú a minulý mesiac ozná−mili výrobcovia panelov ïalší pokles na úrovni 3 a 5 %. Palm a Handspring sa spájajú. S cie¾om vytvorinovú spoloènos, ktorá bude na poli PDA zariadeníešte silnejšia, sa spoloènos Palm rozhodla pohltiniekdajšieho konkurenta Handspring. V novom spo−loènom podniku, ktorý však bude nezávislý odPalmSource, bude ma Handspring 32,2−percentnýpodiel, Palmu ostane 67,8 percenta podielu. Sun zakladá herné oddelenie. GameTechnologies Group sa volá nové oddelenie spoloè−nosti Sun Microsystems, ktoré má za cie¾ presadi Javuako programovací jazyk pre hry. Tie však nemajú byurèené len pre mobilné telefóny, ale rovnako by samali objavi aj na klasických PC èi handheldoch. Galileo namiesto GPS. Európska vesmírna agen−túra European Space Agency (ESA) oznámila, e podohode s Európskou úniou zaèala pracova nanovom navigaènom systéme. Galileo, ako sa tentosystém volá, sa tak stane jedinou konkurenciou ame−rického GPS (Global Positioning System).Budeme Windows ovláda gestami?Pod¾a predstavite¾ov spoloènosti Microsoft ich vývojári pra−cujú na projektoch budúcich verzií operaèného systémuWindows. Ten by mal by viac prispôsobený benému ivotu¾udí. Okrem toho, e Windows bude moné ovláda s roz−poznávaním hovorenej reèi, bude existova systém na roz−poznávanie gestikulácie. Ide o projekt s názvomGWindows, prièom u existujú spôsoby, ako rozpoznávapohybov rúk. Nasledova má sledovanie ¾udskej tvárea pohyby oèí. Otázkou ostáva, ako by systém Windowsreprodukoval niektoré gestá, ktoré sa pri jeho pouívanívyskytujú pomerne èasto ☺.Ïalší inovaèný prvok má by globálne riešenie ochranypred nevyiadanou poštou – spamom. Pritom odoslaniekadého mailu by malo by spojené s autentifikaèným vý−poètom, ktorý by mal trva rádovo sekundy. Táto doba v pod−state nijako neovplyvní bených pouívate¾ov, ktorí pošlú zadeò menej ako 100 mailov. Pre odosielate¾ov spamov, ktorívygenerujú tisíce mailov denne, to však u bude problém.Autorizaèný výpoèet by sa mal vykonáva s vyuitím poèítaèo−vých prostriedkov odosielate¾a a mail bez jeho ukonèeniavôbec nebude doruèený prijímate¾ovi. Povinná autorizácia bysa pritom nemala vykonáva v tých prípadoch, ak sa adresaodosielate¾a nachádza v adresári prijímate¾a.Ïalšie plány smerujú k zvýšeniu efektivity vyh¾adávaniainformácií na webových stránkach. Technológia PageTunerby mala dokáza odlíši stránky, ktorých obsah sa neustálemení. Tieto informácie by mali vyui vyh¾adávacie servery,ktorých databázy budú obsahova s jeho vyuitím aktuálneinformácie. Pod¾a predstavite¾ov Microsoftu len 7 % webo−vých stránok mení svoj obsah èastejšie ako raz do týdòa.Je to notebook alebo PC?Japonská firma Sotec (www.sotec.co.jp) zaèala predávastolné poèítaèe ve¾mi nezvyèajného tvaru. Na poh¾ad totivyzerajú skôr ako notebooky, èomu zodpovedá aj ich vnú−torné vybavenie. Základom je procesor Athlon XP−M firmyAMD s taktom 1533 MHz, 256 MB RAM, 80 GB pevný disk,optická mechanika DVD/CR−RW a LCD panel s uhloprieè−kou 12,1 palca. Poèítaè s názvom Afina AS7108AV je dopl−nený o slot pre pamäovú kartu Memory Stick a štyri portyUSB 2.0 na pripojenie externých zariadení. Na druhej stra−ne však nie je moné sklopi displej a súèasou výbavy nieje ani akumulátor. Programové vybavenie pod¾a výrobcuumoòuje automatickú konfiguráciu pri pripojení do poèí−taèovej siete Ethernet. Cena je 120 000 jenov (okolo35 700 Sk bez DPH) vrátane operaèného systému MicrosoftWindows a balíka kancelárskych aplikácií od firmy IBM/Lotus. Existujú aj modely so slabšou výbavou, pre domác−nosti sa plánuje model s televíznym tunerom. Firma plánu−je mesaène dodáva na japonský trh 5000 kusov poèítaèovradu Afina, od zaèiatku budúceho roka poèíta s prienikomna trhy Severnej Ameriky a Európy.Hlavné nasadenie má by v podniko−vej sfére, výhodou má by ve¾mi vyso−ká mobilita tohto riešenia.Èítaèky pamätí aj v CD/DVDmechanikách?So zaujímavým skåbením CD, DVDalebo DVD napa¾ovaèiek s èítaèkoupamäových kariet prichádza spoloè−nos BTC (Behavior Tech Computer Corp.), ktorá na svojichstránkach predstavila koncept nového typu optických me−chaník. Tie by na rozdiel od súèasných CD a DVD mecha−ník mali ma implementovanú aj èítaèku pamäových kariet.Konkrétne ide o èítaèky pamäových kariet CompactFlash,Memory Stick, MultiMediaCard, Secure Digital a Smart−Media. Takto vybavené CD a DVD mechaniky oznaèujeBTC skratkou DDS, teda Dual Digital Storage. Blišie infor−mácie (cenu, konkrétne modely a dátum uvedenia na trh)zatia¾ BTC neuvo¾nilo.Myšlienka je to však zaujímavá, èi sa presadí, to sa dnesnedá odhadnú. Podobné zariadenie sme toti u videlipred èasom v produkcii Sony. Išlo o CD−RW mechanikuCRX175M/A1. Tá sa na trhu výraznejšie nepresadila a ibaako poveda, èi to bolo spôsobené tým, e mala integro−vaný iba slot pre Memory Stick.Najdrahšie dia¾kové ovládanie s prístupomna internet?Spoloènos Philips sa rozhodla pre netradiènú konštrukciudia¾kového ovládaèa. Je pomerne ve¾ký a obsahuje aj vlast−ný farebný LCD monitor. Jeho uhloprieèka je 6 palcova rozlíšenie 640 × 640 bodov. Stojí a 1700 USD (asi60 000 Sk bez DPH). Dôvodom takejto vysokej ceny je jehovýbava. Pod¾a výrobcu podporuje „tisícky“ zariadení, ktorésú vybavené systémom na dia¾kové ovládanie, a to vrátaneneznaèkových produktov. Okrem toho sa dokáe jednotlivépovely nauèi; staèí potlaèi tlaèidlo na ovládaní a prija hopomocou dia¾kového ovládaèa iPronto.Na ovládanie pouíva Philips iPronto dotykový displej, naktorom sú zobrazené virtuálne tlaèidlá. Naraz dokáe iProntospolupracova so štyrmi zariadeniami, medzi nimi sa vyberápomocou mechanických tlaèidiel na spodnom paneli.Zaujímavou funkciou je monos priameho prístupu na inter−net pomocou tohto dia¾kového ovládaèa. Je toti vybavenýrozhraním Wi−Fi a umoòuje bezdrôtové pripojenie.Notebook u nebude zohrieva kolenáVe¾mi netradiènú pomôcku pre pouívate¾ov notebookovpredstavila spoloènos LapWorks (www.lapworksinc.com).Ide o skladaciu podloku s oznaèením Laptop Desk(www.laptopdesk.net). Jej úèelom je spríjemni pouívanienotebooku na cestách.Urèite kadý pouívate¾ notebooku u pocítil ohrev nôhpri jeho pouívaní. Najmä v takých horúèavách, ako súteraz, to nie je niè príjemné. Laptop Desk 2.0 má všakvyuitie aj na pracovnom stole – zabezpeèí toti správneprúdenie vzduchu pre vetranie notebooku.4 PC REVUE 7/2003

N O V I N K Y HP vedie v predaji notebookov. Za prvý kvartálroku 2003 sa spoloènosti Hewlett−Packard opäpodarilo dosta sa na špièku medzi výrobcami note−bookov so 16−percentným podielom na trhu. Pod¾aanalytickej spoloènosti IDC sa tak HP podarilo zaprvé tri mesiace preda 1,37 milióna prístrojov, Dellako dvojka predal 1,28 milióna notebookov, tretiaToshiba predala len o stotisíc notebookov menej. MSI a LG budú vyrába notebooky. SpoloènosMSI vytvorila spoloèný podnik so spoloènosou LG,ktorý sa má zaobera produkciou notebookov. MSImá v novom podniku 49 % podiel, LG 51 %. Pod¾apredbených informácií bude nový závod produkova50 a 100−tisíc notebookov mesaène! 512 MB xD PictureCard. Spolutvorcovia štandardupamäových kariet xD PictureCard spoloènosti FUJI−FILM a Olympus v rovnaký deò ohlásili dostupnoskariet s kapacitou 512 MB. Pamäové karty xDPictureCard nahrádzajú v ponuke spomenutých spo−loèností doteraz pouívané karty SmartMedia, ktorýchmaximálna kapacita ostala na úrovni 128 MB, pretoprestali by konkurencieschopné. Seico Epson uvedie dataprojektor s cenou pod40 000 Sk. Spoloènos Seico Epson oznámila, e2. júna sa na pultoch japonských predajní objavíprojektor s cenou pod 1000 USD. Je to a o 40 %menej, ako je to v prípade predchádzajúceho mode−lu tejto firmy. Názov projektora bude EMP−S1, jehorozlíšenie bude 800 × 600 bodov a udávaný svetel−ný výkon 1200 (ANSI) lúmenov. USB pamäový k¾úè s kapacitou 2 GB.Pamäový k¾úè s kapacitou 2 GB uviedla spoloènosKanguru, prièom prepojovacím konektorom je USB2.0. Cena k¾úèa je však zatia¾ ve¾mi vysoká – a1300 USD. Disk obsahuje dve èasti na ukladanieúdajov – chránenú a tzv. benú. Prístup do chránenejèasti je obmedzený heslom. Súèasou k¾úèa je ajalgoritmus na komprimovanie údajov. Chcete notebook zadarmo? Zalote si úèet! Ta−kýto darèek ponúka Universal Savings Bank pre klien−tov, ktorí si zaloia úèet s vkladom minimálne 5000USD a súèasne si zaloia VISA kartu. K tomu dostanúzadarmo notebook Compaq Evo N1015v od firmy HP. Intel: S RDRAM konèíme. Z Intelu prenikla infor−mácia, e spoloènos po uvedení èipovej súpravySpringdale ukonèí produkciu èipových súprav i850Ea i860, ktoré boli urèené na konštrukciu vysokový−konných osobných poèítaèov a pracovných staníc,ktoré mali vyuíva pamäte Rambus DRAM. Intel tedapo rokoch spolupráce s Rambusom definitívne pre−chádza do tábora DDR, prièom si ve¾a s¾ubuje odimplementácie DDR II. DVD s kapacitou jedného TB sú na ceste!Spoloènosti Hitachi a Maxwell ohlásili, e pracujú naDVD disku, ktorého kapacita sa bude pohybovarádovo a na hranici jedného terabajtu. Údajne totechnologicky nie je nijaký problém. Dnešné DVDpracujú maximálne s dvoma vrstvami, ktoré pojmú5 GB, ich návrh vïaka pouitiu polyméru dokáepracova s 200 vrstvami. Walt Disney bude testova autodeštrukènéDVD. Spoloènos Walt Disney sa rozhodla, e budeprvá na svete, ktorá od jesene tohto roku do svojejponuky zapoièiavania DVD diskov uvedie tzv. auto−deštrukèné DVD. Tie sa po zapoièaní aktivujú a pouplynutí 48 hodín sa ich obsah znehodnotí nato¾ko,e budú nepouite¾né. EuroTel: máme najrýchlejší mobilný prístupna Slovensku! Spoloènos EuroTel Bratislava, a. s.,spustila do pilotnej prevádzky novú slubu EuroTelHotSpot, zaloenú na technológii WiFi, ktoráumoòuje v porovnaní s GPRS a pädesiatnásobnerýchlejšie mobilné pripojenie do siete internetu a jetakmer tridsakrát rýchlejšia ako ISDN. Poèas pilot−ného testovania bude sluba EuroTel HotSpot do−stupná záujemcom a do konca júla 2003 bezplatne.Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvoïalších nájdete denne na itnews.skPodloka je vyhotovená z pevného nylonového materiá−lu, spodná èas je vyhotovená tak, aby sa podloka nešmý−kala. Navyše je moné nastavi uhol sklonu podloky. Cenatohto zariadenia je 30 USD (asi 1100 Sk bez DPH), objed−návka je moná aj cez internet.Ceny DVD médií sa meni nebudú…Dopyt po DVD médiách neustále rastie, ich výrobcoviapostupne rozširujú kapacity, a tak logicky oèakávame ïalšípokles cien tejto dnes èoraz iadanejšej komodity. CenyDVD médií však pod¾a ich producentov tak skoro neklesnú.To aspoò v spoloènom vyhlásení tvrdia taiwanské spo−loènosti CMC Magnetics (CMC), Ritek a Prodisc. Všetky totijednohlasne tvrdia, e rátajú s výrazným (viac ako dvojná−sobným) zvýšením produkcie DVD médií ešte do koncatohto roka, na druhej strane však tvrdia, e aj vïaka vyso−kému dopytu po tomto type médií nebudú do konca rokamusie siahnu po zniovaní cien, aby zaistili odbyt pre svojeprodukty. Okrem nárastu produkcie, ktorý je podrobnejšievyjadrený v tabu¾ke, výrobcovia predpokladajú aj zavedenieprodukcie 8× DVD médií. K nemu by malo prís v treomštvrroku.Zaujímavá je aj ïalšia informácia, ktorú priniesli taiwan−ské médiá. Pod¾a ich tvrdenia je v súèasnosti výroba DVDmédií vysoko ziskovou záleitosou a z ceny 1,2 a 1,5 USDza médium, ktoré si v súèasnosti výrobcovia úètujú za 4×médiá, tvorí 40 a 50 % zisk!Tabu¾ka: Výrobné kapacity DVD médií na Taiwane (produkciav miliónoch kusov za mesiac)Výrobca 2Q 2003 4Q 2003Ritek 10 20CMC 6 10Prodisc 2,5 10Fossil PalmOS – PDA v hodinkáchPre väèšinu z nás pravdepodobne neznáma spoloènosFossil, ktorá sa zaoberá výrobou náramkových hodín, vèerazaèala príjem objednávok na svoj najnovší produkt.Náramkové hodinky s integrovaným PDA na báze PalmOS!Hodinky (alebo PDA?) sú k dispozícii v troch vyhotoveniach,celokovovom, s koeným remienkom a vo verzii šport. Cenybudú asi to, èo vás bude zaujíma akoprvé. Treba prizna, e nie sú nija−ko nízke. Prvé dve vyhotoveniastoja 295 USD, vyhotoveniešport je o 20 USD lacnejšie.Fossil zaèal produkty dodáva30. 6. 2003.Ak vás zaujíma „konfigurá−cia“ a ïalšie technické parametrestroja, ktorý vývojári vtesnali do puz−dra hodiniek, tu sú: mikroprocesor Mo−torola DragonBall VZ pracujúci na frekvencii33 MHz, 2 MB pamäte RAM, 2 MB pamäte flash, na dotykcitlivý displej s uhloprieèkou 1,4" (podporované rozlíšenie je160 × 160 bodov, 16 odtieòov sivej). S okolím hodinkykomunikujú prostredníctvom rozhraní USB a IrDA. V re−mienku prístroja je ukryté pero na jeho ovládanie. Displejmá zabudované podsvietenie.V hodinkách je obsiahnutý operaèný systém Palm OS4.1 a k dispozícii sú doò zabudované základné funkcie, takako ich poznáme z klasických PDA. Pouívate¾ tu nájde apli−kácie na spravovanie èasu, manaovanie schôdzok, adries,poznámok a ïalšie aplikácie Palm OS. Programové vyba−venie je, samozrejme, moné dopåòa o ïalšie aplikáciedostupné pre platformu Palm OS.Okrem ceny sú azda najbo¾avejšími parametrami hodi−niek ich rozmery (35 × 51 × 12 mm), hmotnos (150 gra−mov) a pravdepodobne aj výdr zabudovanej LiIon batérie.Výrobca na svojich stránkach udáva, e batéria udrí prístrojv chode po dobu štyroch dní, dodáva však, e v prípade, ePDA nebude pouívané v priebehu jedného dòa po dobu 30minút, a to bez aktivovaného podsvietenia displeja.O produkte spoloènosti Fossil sa u èo−to popísalo, veïpráve zaò spoloènos minulý rok na Comdexe získala oce−nenie Best of Comdex 2002 (http://www.fossil.com/tech/TechPDAPalmInfo.asp?Tier1=Tech&ID=tech)Spojte si IP telefón s vreckovým poèítaèomSpoloènos Mitel uviedla na trh netradièný produkt. Je to5230 IP Appliance, ktorý kombinuje IP telefóniu (telefono−vanie s vyuitím internetu) a vreckový poèítaè. Táto kombi−nácia prináša vyšší stupeò riadenia telefónu a rozšíreniekomfortu telefonovania. Vreckový poèítaè je v zariadeníumiestnený tak, e sa dá zasunú do kolísky. Po tom, akozasuniete PDA do kolísky, prenesú sa do telefónu všetkykontakty i preferencie a takisto sa synchronizujú údajev PDA s údajmi v podnikovej poèítaèovej sieti. Znamená to,e PDA môete zasunú do ktoréhoko¾vek telefónnehoprístroja v podniku a následne ho môete pouíva tak, akokeby šlo o telefón na vašom pracovnom stole. Do pamätePDA sa navyše ukladajú všetky údaje o realizovaných hovo−roch – dátum volania, telefónne èíslo/meno volanéhoa doba trvania telefonátu. Takisto si do pamäte PDAmôete necha uloi zvukový záznam telefonického hovoru.Pamä v dnešných PDA je schopná po urèitej kompresiiuloi minimálne hodinu telefonického hovoru. Prirodzene,existuje aj funkcia telefonického záznamníka, prièom si po−uívate¾ môe odkazy vybera pomocou dátumu ich zázna−mu. Pokia¾ navzájom telefonujú dvaja pouívatelia 5230 IPAppliance, je moné priamo poèas hovoru prenáša súborymedzi vreckovými poèítaèmi.Vreckové poèítaèe budú prenáša hlascez bezdrôtovú sieSpoloènos Palm oznámila, e pre jej najnovší produktTungsten C pripravuje technológiu zameranú na telefono−vanie s vyuitím siete Wi−Fi. Pod¾a názoru predstavite¾ovPalmu je práve táto aplikácia pre pouívate¾a dôleitáa oèakávajú od nej dramatický nárast predaja.Zatia¾ Palm h¾adá strategických partnerov, existuje však usoftvérová aplikácia s oznaèením Gphone od firmy VL Inc.(http://www.vliusa.com). Táto aplikácia sa mala dosta natrh u poèas júna prá−ve pre Tungsten C.S ïalšími spoloè−nosami, ako jenapr. Wayport aleboWiFinder, sa pripra−vuje aplikácia na vy−h¾adanie hotspotov apripojenie sa na inter−net. WiFinder má vo svo−jej databáze uloené adresyokolo 5500 hotspotov navšetkých kontinentoch.Jedna z ïalších aktivít firmyPalm je globálna dohoda s poskytovate¾om Orange o pre−daji organizéra Tungsten W. Na rozdiel od Tungsten Ctento podporuje GPRS/GSM a integruje v sebe aj mecha−nickú klávesnicu. Je tak urèený hlavne na komunikáciupomocou elektronickej pošty.6 PC REVUE 7/2003

N O V I N K YSymbian OS bude nadSmartPhone dominovaDo roku 2007 bude celosvetovo preda−ných 100 miliónov mobilných telefónovbeiacich na operaènom systéme Sym−bian. Naproti tomu pre platformau Micro−soft, systém SmartPhone, bude 22 milió−nov predaných prístrojov. To¾ko hovorianajnovšie analýzy spoloènosti Ovum(http://www. ovum.com).Pod¾a nich sa konzorcium spoloènostíSymbian, ktoré vyvíja rovnomenný operaè−ný systém pre mobilné telefóny, stalo jas−ným víazom nad Microsoftom a jeho OSSmartPhone. Na druhej strane sa všakanalytici zhodujú, e Microsoft nie je anitak chápaný ako konkurencia pre Symbiana e podstatná je skôr otázka, kam saSymbian bude ubera.Myšlienka vytvorenia jednotného systé−mu pre mobilné zariadenia je toti skvelá,otázka však je, ako dlhodobo ju dokáuakceptova jednotliví výrobcovia. Tí sa totiso svojimi produktmi budú snai vdyodlíši od konkurencie, a tak je tu reálnahrozba, e sa Symbian rozpadne nanieko¾ko èastí. Aspoò taká je prognostikazo strany spoloènosti Ovum. Práve z tohtofaktu by mohol so svojím systémom profi−tova Microsoft, avšak odhaduje sa, e bysa to týkalo len skupín, tzv. power userov.Philips: CRT monitory konèiaPod¾a Philipsu sa u v roku 2006 doèkámevýraznej dominancie LCD displejov aj v TVprijímaèoch. Pod¾a tejto spoloènosti bypoèet predaných kusov mal v spomenutomroku dosiahnu 189 miliónov kusov, èo jev porovnaní s 1,4 miliónom predanýchLCD TV v minulom roku slušný nárast.Philips dokonca tvrdí, e postupné zlepšo−vanie kvality a zniovanie cien LCD pane−lov bude po roku 2010 vies k úplnémuodklonu výrobcov od klasických CRTmonitorov a ich odchodu na smetiskodejín!Zlodeji poèítaèov to budú ma ašiePoèítaèe sa kradnú pomerne èasto. Samot−ná strata poèítaèa mono nie je a takýproblém, najhoršie je, e do nepovolanýchrúk sa môu dosta citlivé dáta. Èastým cie−¾om krádee sú predovšetkým notebooky.Jeden zo spôsobov, ako sai kradnutie po−èítaèov, predstavili spoloène firmy Softexa Phoenix Technologies. Produkt sa nazývaTheftGuard. Ide o softvérové riešenie a skla−dá sa z dvoch èasti: prvá je uloená pevnev BIOS−e poèítaèa, druhá je utilita v operaè−nom systéme Windows, prièom je uloená vchránenej èasti pevného disku. Obidve èastinavzájom komunikujú, a pokia¾ dôjde napr.k výmene pevného disku, poèítaè sa vlastneani nerozbehne. Podobne dáta z disku nainom poèítaèi vôbec nepreèítate.Pokia¾ poèítaè po ukradnutí nahlásitedo centrálnej databázy poèítaèov firmySoftex (www.softexinc.com), potom sa poprvom pripojení na internet zistí jehoaktuálna IP adresa. Následne dôjde k za−blokovaniu poèítaèa a zmazaniu všetkýchúdajov na pevnom disku (pokia¾ si to maji−te¾ poèítaèa praje).Obidve spoloènosti ponúkli svoj pro−dukt svetovým výrobcom poèítaèov, a takje moné, e sa s ním stretneme aj u nás.TheftGuard pracuje pod operaèným systé−mom Windows 98, Me, NT, 2000 a XP.Spoloènosti pracujú na podobnomprincípe na stráenie mobilných telefónova vreckových poèítaèov. Ako však u vyplý−va z princípu èinnosti, nevyhnutnou pod−mienkou na získanie aktuálnej IP adresy jepripojenie poèítaèa do internetu. Takisto jeotázne, èi zo znalosti IP adresy by ste na−ozaj svoj poèítaè našli.Batérie budúcnosti: ¾ahké, tenkéa ohybné!Tak aspoò vyzerá vízia spoloènosti Volta−Flex. Táto spoloènos toti vyvíja batérieThin Film Batteries pre mobilné zariade−nia, ako sú mobilné telefóny, PDA a ïal−šie. Technológia vyvinutá vývojármi spo−loènosti VoltaFlex je zaloená na podob−nom princípe ako súèasné LiIon batérie,na rozdiel od nich však poskytuje viac akoštvornásobnú energetickú hustotu. Právezvýšenie tohto parametra umoòuje vy−robi tenké batérie. O tom, e batérieThin Film si svojeoznaèenie plnezaslúia svedèífakt, e ich hrúb−ka má by pod¾aúdajov spoloè−nosti VoltaFlexporovnate¾ná shrúbkou papieravyššej gramáe.Okrem nasade−nie v u spomenutých zariadeniach siVoltaFlex ve¾a s¾ubuje aj od kombináciesolárnych panelov a èlánkov Thin FilmBatteries a od nasadenia v automobilo−vom priemysle.Bohuia¾, ani na stránke spoloènosti(http://www.voltaflex.com) zatia¾ nie súpodrobnejšie informácie o samotnej tech−nológii.Externý disk s bezdrôtovýmpripojenímSpoloènos Toshiba ohlásila nový typ pev−ného disku HOPBIT, ktorý obsahuje aj bez−drôtové prepojenie Bluetooth a batériu.Znamená to, e údaje do tohto pevnéhodisku si budete môc uloi èi preèíta ajvtedy, ak budete ma odloený pevný disknapr. v aktovke. HOPBIT sa vyrába vo vyho−tovení s 5 GB pevným diskom. Jeho vyhoto−venie odoláva otrasom a vplyvu vonkajšie−ho prostredia.Rozmery puzdra tohto pevného diskusú 110 × 70 × 22 mm a hmotnos 180gramov. Na jedno nabitie by mali batérievystaèi na 5 hodín prevádzky s prenosomúdajov. Doba pripravenosti na prenosúdajov je a 200 hodín.Okrem bezdrôtového prepojenia jemoný aj káblový prenos pomocou portuUSB 1.1. Ten sa vyuije napr. vtedy, akpoèítaè nie je vybavený portom Bluetooth.Cena tohto zariadenia ešte nebola urèená.MirrorTV – LCD v zrkadleV rámci projektu HomeLab predstavilaspoloènos Philips skutoène ve¾mi zaujíma−vý produkt, ktorý by sa u èoskoro moholdosta do výroby. Ide o MirrorTV, zrkadlo8 PC REVUE 7/2003

so zabudovaným 30−palcovým LCD disple−jom. Takýto produkt môe slúi nielen nasvoj pôvodný úèel, ale súèasne aj ako tele−vízia èi externý monitor pre notebooky.Pod¾a Philipsu by mohol nájs uplatnenienapríklad v hoteloch a podobných zariade−niach.Umelohmotné klávesnicepre rozlievaèov kávyStalo sa vám, e ste prevrhli šálku kávyalebo koly na klávesnicu? Ak áno, tak po−tom viete, e o zábavu máte postarané.Klávesnicu by ste mali rozobra, dôslednepoutiera a vysuši. Keïe takéto udalosti sastávajú práve vtedy, keï sa najviac po−náh¾ate, poriadne vás takýto úkon zdrí.Na trhu sa objavili nové klávesnice vytvo−rené zo silikónu. Takúto klávesnicu môetepokojne ponori do vody a stále s òou mô−ete pracova. Vyrába ich spoloènos B and Pinformatics a existujú dve vyhotovenia: jednopre bený poèítaè a druhé pre notebook.Notebooková verzia nemáèas numerickej klávesnicea je o nieèo menšia i ¾ahšia.Obe klávesnice sa dajú skrú−ti a zobra si ich môete sosebou napr. v kufríku.Zaujímavá je aj predajnácena, ktorá je pod¾a prepoè−tu menšia ako 600 Sk bezDPH.Súboj LCD a PDP –zvíazí pouívate¾Analytická spoloènos iSupplizverejnila materiál, pod¾aktorého sa práve teraz zaèí−na najtvrdší boj medzi LCDa PDP na poli ve¾korozmer−ných zobrazovacích jedno−tiek.LCD a plazmové obra−zovky tak stoja bok po bokua obom technológiám ideo ve¾a. Analytici vidia naj−väèší potenciál pri 31 a viac−palcových plochých TV obra−zovkách, kde je medziroènýnárast predaja na úrovni 118 % v najbli−ších štyroch rokoch. V roku 2007 tak tentosegment trhu bude predstavova 16,1 milió−na predaných jednotiek.iSuppli tvrdí, e je jedno, ktorá technoló−gia sa nakoniec presadí ako favorit, víazombude pouívate¾, ktorý pocíti súboj najmä naklesajúcich cenách. Napriek tomu sa analyti−ci zhodujú v tom, e LCD postupne vytlaèítechnológiu PDP, na druhej strane je všakotázne, ako to bude pri LCD pri výrobe dis−plejov s 50 a viacpalcovou uhloprieèkou.Práve tu by sa toti mohol vyskytnú probléms dodávkami dostatoèného mnostva jedno−tiek za prijate¾nú cenu. V segmente pod 50palcov je však technológia LCD povaovanáza jednoznaèného víaza.PlayStation 2: platformaneobmedzených monostíTo, èo vidíte na obrázku, je najnovšia verziahernej konzoly Sony PlayStation 2. Štýlovovyzerajúca skrinka však ukrýva aj TV tunera DVD rekordér a je tak viac ako horúcimkandidátom na základ domáceho centra zá−bavy. Prvé kusy sa dostanú na trh ako obvyk−le v Japonsku (ešte v tomto roku), nasledovabude Amerika a Európa.Výskumníci z NCSA (National Center forSupercomputing Applications) na univerziteIllinois sa rozhodli postavi superpoèítaèz herných konzol Sony PlayStation 2. Za 50tisíc USD ich nakúpili 100 kusov, prièom do„finálneho produktu“, ktorý umiestnili doštandardného 19" racku, ich zapracovali 70.Pod¾a tvorcov servera vyuívajú ako operaè−ný systém Linux 2.2.1, teda portáciu Linuxupre Emotion Engine CPU (mikroprocesorpouitý v PlayStation 2), ktorá vychádza z RedHat Linuxu pre bené PC. Vý−kon systému má pod¾a tvor−cov postaèova na to, aby saním tento klaster dostal doprestíneho rebríèka super−poèítaèov TOP 500.Ak si chcete hernú konzoluPlayStation 2 premeni namultimediálne centrum, do−káete to s novou verziou soft−véru GameShark MediaPlayer od firmy Mad Catz. Po−mocou tohto softvéru doká−ete na PS2 prehráva firmy voformátoch MPEG−1, 2 a 4,DivX 3 a 5, poèúva hudbuv MP3 èi Ogg alebo prezeraobrázky v súboroch JPEGa PNG.Ïalšou zaujímavou alter−natívou hernej konzoly Play−station je jej mobilný variant.Ten bude ma oznaèeniePlaystation Portable a predá−va sa zaène v roku 2004.Zariadenie bude disponova4,5−palcovým TFT displejoma konektorom pre port USB 2.0. VývojáriSony chcú v oblasti prenosných hernýchzariadení prekona legendu Game Boy spo−loènosti Nintendo. Playstation Portable byho tak pod¾a vyjadrenia Sony malanieko¾konásobne prekona, èo sa týka výko−nu a technického vybavenia. V prvom radesa v spoloènosti údajne usilovne pracuje naúplne novom grafickom èipe, ktorý by malposkytova zariadeniu výkon nepoznanýchrozmerov. Ïalšou novinkou bude nový for−mát ukladacieho média, ktoré na poloviènejve¾kosti dnešného DVD disku ponesie maxi−málne 1,8 GB dát. Informácie od Sony sústruèné, iadne blišie technické údaje sazatia¾ verejnosti neposkytli. Pod¾a slov kom−petentných však bude Portable Playstationminimálne takým prevratom, ako bol kedy−si prvý volkmen.No a aby sme dali priestor aj „druhejstrane“, prinášame informáciu o novej ini−ciatíve Microsoftu. Xbox by toti po novommal s novým softvérovým vybavením bezproblémov prehráva hudbu, video a zobra−zova fotografie. Celý softvérový balík bymal stá 40 amerických dolárov.Robot – stránik s palivovýmièlánkamiJaponská spoloènos zameraná na zaisteniebezpeènosti v podnikoch plánuje netradiènýkrok. Súèasou jej stránej hliadky sa másta robot. Ten v prípade nebezpeènej situá−cie bude vydáva hlasitý zvukový alarm,blika svetlami a nahráva okolitý zvuk.Zaujímavosou plánovaného robota je to,e je poháòaný palivovými èlánkami.Pouité palivové èlánky generujú energiuako produkt chemickej reakcie, v ktorej sazluèuje vodík a kyslík. Prevádzka takýchtobatérií je úplne ekologická, ved¾ajším pro−duktom je toti èistá voda. Na jedno nabitievydrí plánovaný robot pracova v nepretri−tom nasadení a jeden pracovný týdeò.Doterajšie roboty s batériovými èlánkami,ktoré skúšala táto firma, dokázali pracovalen 2 a pol hodiny pri plnom nabití batérií.K nasadeniu tohto robota by malo prísdo konca roka 2005. Okrem stránej slubyfirma zvauje nasadenie tohto robota ajv podobe vrátnika. O pár rokov vás monou neprekvapí, e pri vašej návšteve vás bu−de sprevádza do zasadaèky robot.Auto budúcnosti vám u nedovolíurobi „myšièku“To, èo v moderných lietadlách u dlho patrík štandardnému vybaveniu, má èoskororevoluène zmeni bezpeènos aj na cestách.V lietadle je pilot automaticky varovaný, eje v kolíznom kurze s iným lietadlom. Vodi−èa v aute treba upozorni na to, èo moholv premávke prehliadnu. K najèastejšímpríèinám nehôd patrí zmena jazdnéhopruhu, keï vodiè nezbadá iného úèastníkacestnej premávky alebo zle odhadne rých−los a vzdialenos. Onedlho budú vozidlávybavené radarovými senzormi a videosen−zormi napojenými na palubný poèítaèa budú neustále analyzova priestor okolovozidla. Systém potom môe ¾ahkým proti−tlakom na volant varova vodièa, e zmenajazdného pruhu by mohla by nebezpeèná.Súèasne by mal vodièovi zamedzi, aby vosvojom jazdnom pruhu, napríklad pre krát−

Na internete sa dozviete, èi vám hrozí srdcový infarktOèi nie sú iba zrkadlom duše. Môu upo−zorni aj na riziko srdcového infarktualebo mozgovej poráky. Potvrdila toteraz rozsiahla pilotná štúdia t@lkingeyesspoloènosti Siemens, realizovaná v spolu−práci s Univerzitou Erlangen – Norimberg.Projekt iniciovala podniková nemocenskápokladòa Siemens Betriebskasse (SBK).Vyšetrenie je bezbolestné a trvá ibanieko¾ko minút. Poèas neho sa špeciálnoukamerou sníma oèné pozadie. Snímkyposkytujú informácie o cievnych rizikách.Výsledky pilotnej štúdie hovoria samy zaseba: U 20 percent z vyše 7000 doterazvyšetrených rozpoznali špecialisti výraznezvýšené riziko mozgovej poráky preobdobie budúcich troch rokoch. Je monévèas urobi potrebné protiopatrenia.S pribline 200 000 úmrtiami za rokpredstavujú srdcový infarkt a mozgováporáka nielen najèastejšiu príèinu smrti,ale sú aj najèastejšou príèinou telesnéhoa duševného postihnutia v dospelosti s ná−sledkami doivotného ošetrovania. Pomo−cou t@lkingeyes – a v tom sa všetci sto−toòujú – mono tieto èísla s minimálnyminákladmi výrazne zníi.Vlastný screening trvá v pravom zmys−le slova iba okamih. Prenosnou špeciál−nou kamerou bez pouitia prostriedkov narozširovanie zreníc sa vyhotoví snímkaoèného pozadia. Nasledujúca t@lking−eyes analýza pacienta vôbec nezaauje.Pod¾a hesla „nech nebehá pacient, alesnímky“ sa snímky zakódovaným dátovýmspojením dostanú na univerzitu v Erlan−gene. Tu sa poèítaèovým programoma špeciálne vyškolenými oènými lekármivyhodnotia. Snímky poskytujú informácienielen o cievnych rizikách, ktoré môuvies k srdcovému infarktu alebo mozgo−vej poráke, ale aj o prípadných anomá−liách, ktoré môu poukazova na cukrovkualebo sivý zákal.Pacienti si za nieko¾ko dní môu nainternete alebo u svojho oèného lekárazisti svoj osobný „rizikový profil“. Údajesú na internete uloené anonymne (kadýmá svoj PIN kód), èím je zabezpeèenáoptimálna ochrana údajov.Po úspešnom ukonèení pilotného pro−jektu v Erlangene sa od apríla tohto rokuvyšetrenia t@lkingeyes zaèali robi ajv Berlíne, Mníchove, Paderborne a Re−gensburgu. Poèet miest sa bude ïalejrozširova. Na vyšetrenie sa môu prihlásicez internet všetci mui a eny nad 30rokov. Screening vrátane vyhodnoteniastojí 69 eur. Na nákladoch sa podie¾ajúSBK a niektorí zamestnávatelia.ku nesústredenos, nepredvídate¾ne zmenilsmer. Kamery a radarové senzory pretopriebene sledujú dopravné znaèenie, a topri akýchko¾vek poveternostných podmien−kach.Pri odboèovaní v meste upozoròuje sys−tém na nebezpeèenstvo, ktoré môe prís zozlopovestného „màtveho uhla“. Práve tuvidno, ako zloito varovný systém pracuje.Nezameriava sa len na pevné objekty, aleaj na pohybujúce sa a zároveò analyzujeich rýchlos a smer.Technológie tohto druhu sa budú po−uíva hneï, ako sa stanú zrelými na sério−vú výrobu. Podobne to bolo i s airbagom,ktorý dnes patrí k štandardnej výbave ka−dého osobného vozidla. Práve v uplynulýchdòoch vyrobil Siemens VDO Automotive50−miliónty airbagový senzor, ktorý za pármilisekúnd rozpozná nehodu a aktivujepotrebné airbagy.Robotický potkanHybrot je robot ve¾ký asi ako kávová šálka,pohybujúci sa na troch kolesách maximál−nou rýchlosou 1 m/s. Vyvíjal ho prof. StevePotter a jeho tím na Georgia Institute ofTechnology od roku 1993. Pohyby robotariadi neurónová sie.To, èím je tento robot viac ako zaujíma−vý, je, e neurónová sie nie je umelá, aleide o skutoènú ivú neurónovú sie, zosta−venú z mozgových buniek potkana. Bunkyboli umelo kultivované a nieko¾ko tisícokz nich bolo nanesených na kontaktné polepozostávajúce zo 60 elektród napojenýchna zosilòovaèe. Elektrické signály, ktoré sibunky navzájom vymieòajú, odchytávajúelektródy a po zosilnení ich posielajú poèí−taèu. Tam sú následne analyzované a inter−pretované ako príkazy pre pohybový aparátrobota, ktorý ich vykonáva. Disponuje ajinfraèervenými senzormi, ktoré posielajúúdaje o okolí do neurónovej siete.Bolo zistené, e na základe informácií zís−kaných zo senzorov niektoré neuróny meniasvoje odpovede na podnety a dokáu sizachova túto schopnos po dobu nieko¾kýchdní. To znamená, e sa adaptujú a snaia sanauèi sa urèitú formu správania.Prof. Potter získal grant 1,2 mil. USD navýskum spojenia ivých neurónových sietís poèítaèmi. Po prvýkrát v histórii sa to po−darilo, a to nielen smerom zo siete do kre−míka, ale aj naopak. Prof. Potter verí, ev budúcnosti bude jeho tím schopný zosta−vi také zariadenie obsahujúce umelú neu−rónovú sie, ktoré bude schopné uèi sapodobne ako ¾udský mozog.Polovica predaných notebookovs CentrinomZdá sa, e Centrino si podmanilo svet note−bookov pomerne rýchlo. U dnes, necelé trimesiace po uvedení novej platformy, pred−stavujú dodávky notebookov zaloených nanej 20 a 30 % celkového objemu dodávoknotebookov.To aspoò tvrdia ich poprední dodávate−lia, spoloènosti Acer, Asus, Dell Computera IBM. Nu a magickú hranicu 50 % podie−lu na trhu by centrinové notebooky pod¾apredpokladov spomenutých producentovmali dosiahnu u v treom štvrroku. Ak savám spomenuté konštatovanie nezdá a tvr−díte, e Centrino je drahé, máte pravdu.Takpovediac za dverami je však uvedenielacnejších modelov na báze tejto technoló−gie, a to nielen od menších producentov (usme písali o plánoch QDI Legend a BenQ),ale aj od producentov ako Acer, Asus, Della IBM. Práve tieto spoloènosti toti hodlajúv priebehu budúceho štvrroka zaèa do−dávky notebookov s cenami na úrovni1099 a 1599 USD!Zlacòovanie procesorov26. mája sa zniovali ceny mikroprocesorovspoloènosti AMD, išlo o modely Athlon XP2100+ a Athlon XP 3000+, teda spoluo osem modelov. Pokles cien bol v rozmedzíod 6,3 % do 31,8 %, prièom najvýraznejšíbol pri mikroprocesore Athlon XP 2600+.O viac ako 20 % klesli aj ceny modelovAthlon XP 2500+, 2700+ a 2800+.V rovnaký deò sa zlacòovalo aj v Inteli.Tu boli predmetom zlacnenia mikroproce−sory Celeron. Všetky mikroprocesory tejtorodiny majú teda od 26. mája ceny podúrovòou 90 USD. Rozpätie zlacnenia sa po−hybuje od 6,3 do 18,4 % a dotklo sa Cele−ronov s pracovnými frekvenciami nad2 GHz. Momentálne najrýchlejší Celerons frekvenciou 2,4 GHz stojí 84 USD (oprotipôvodným 103 USD), 2,3 GHz verzia stojí79 USD (89 USD), 2,2 GHz a 2,1 GHzstoja rovnako – 74 USD (predtým 83, res−pektíve 79 USD).3. júna Intel oficiálne uviedol na trh ïalšietri verzie mikroprocesora PentiumM, ktorý jezákladom architektúry Centrino (uvedená natrh 12. 3. 2003). Uvedené boli rýchlejšievarianty vo všetkých troch modifikáciách mik−roprocesora PentiumM. V základnom samaximálna pracovná frekvencia zvyšuje na1,7 GHz (z 1,6 GHz), vo verzii LV (Low Vol−tage) na 1,2 GHz (z 1,1 GHz) a vo verzii ULV(Ultra Low Voltage) na 1 GHz (z 900 MHz).Ceny nových mikroprocesorov boli sta−novené pri odbere tisíc kusov takto: 1,7GHz PentiumM stojí vrátane èipovej súpra−vy a WLAN adaptéra 694 USD (mikropro−cesor 637 USD), 1,2 GHz verzia LV za rov−nakých podmienok 341 USD (mikroproce−sor 284 USD) a verzia 1 GHz ULV 319 USD

(mikroprocesor 262 USD). Spoloène s uve−dením nových mikroprocesorov PentiumMdošlo k redukcii cien doteraz ponúkanýchmodelov. Zlacnenie to bolo pomernemasívne (od 18 do 34 %), jediným mode−lom, ktorý sa dodáva za pôvodnú cenu, je1,3 GHz PentiumM.Ïalšie rozširovanie rodiny i pokles cien jev pláne u v októbri tohto roka, keï sa mána trh dosta 1,8 GHz verzia PentiaM, z po−nuky Intelu sa stratí 1,3 GHz PentiumM.Po zlacnení mikroprocesorov PentiumM prišli 10. júna na rad aj ich starší kole−govia – mobilné verzie mikroprocesorovPentium 4 a Celeron. Aj v týchto kategó−riách bolo zlacòovanie masívne – priMobile Pentium 4 od 18 do 38 % (zlacòo−vali sa iba modely 2,2, 2,3 a 2,4 GHz)a pri Celerone od 10 do 16 % (zlacòovalisa všetky okrem 1,7 GHz verzie). Zo zlac−nenia sa dá vytuši, e napriek predpokla−dom zo zaèiatku tohto roka zásadnú zme−nu cenovej politiky v tomto segmente mik−roprocesorov Intel nechystá. Ceny najlac−nejších modelov sa toti nemenili a vyzeráto tak, e Intel si iba „robí priestor“ prenové modely.Mobil ako ovládaè pre hraèku?!Prostredníctvom mobilných telefónov NECmova N504iS a J−Phone J−N51 sa teraz ichmajitelia nielen dovolajú svojim blízkym, alemôu sa aj „pohra“ s miniatúrnymi model−mi autíèok.Spomenuté dva modely mobilných tele−fónov toti obsahujú dia¾kové ovládanie,s ktorým je moné riadi modely áutMICROiR vyrábané spoloènosou Konami.Pre úplnos dodajme, e komunikáciamobilu s modelom auta prebieha prostred−níctvom infraèervených lúèov.Nechce sa vám chodi na porady?Kúpte si robota!Zdá sa, e s robotmi sa v poslednom èaseroztrhlo vrece. Ïalším z výrobcov bude spo−loènos HP, ktorá vo svojich laboratóriáchpripravuje humanoidného robota urèenéhonapr. na zastupovanie na poradách.Hlava tohto robota je vybavená nieko¾−kými LCD panelmi. Na nich sa zobrazujehlava osoby, ktorá je prítomná na porade nadia¾ku. Rovnako sú na hlave aj kamery, ktorésnímajú scénu porady z poh¾adu robota.Okrem obojsmerného prenosu videa je, pri−rodzene podporovaný aj prenos zvuku.HP zatia¾ nemá komerèný plán na uve−denie tohto robota do predaja. Zatia¾ sa vielen to¾ko, e je zaloený na piatich poèí−taèoch na platforme Wintel a je vybavenýpiatimi videokamerami. Základom komuni−kácie so vzdialeným pracovníkom je inter−net a prepojenie cez 802.11b.HP k jeho vývoju motivovali problémys cestovaním po 11. septembri 2001 a šíre−nie choroby SARS. Vyuíva by sa mal nie−len na zastupovanie na poradách, ale aj naoperáciách riadených na dia¾ku, špeciál−nych prácach a pod.Libra: vèera, dnes a zajtraSpoloènos Libra Electronics Slovakia, a. s.,na svojej tlaèovej konferencii zo zaèiatkujúna zhodnotila rok 2002 a zverejnila ajniektoré výsledky Q1/2003. Zároveò boloznámený zaèiatok distribúcie spotrebnejelektroniky Samsung naSlovensku. Týmto krokomspoloènos splnila svoj zámerpodnika v tzv. 3C segmente.To znamená sta sa distribú−torom výpoètovej, komuni−kaènej a spotrebnej techniky.Pilotným projektom spo−loènosti je výroba a predajpoèítaèov LIBRA. V uplynu−lom roku Libra predala7521 poèítaèov, èo predsta−vuje medziroèný nárast75 %. Tento rok plánuje Libra preda naSlovensku 12 000 poèítaèov, prièom zaprvý kvartál ich u predala 2800 ks. Od 1.júla plánuje Libra spusti novú slubu„bezstarostný servis“, vïaka ktorej budúmôc zákazníci rieši svoje prípadné tech−nické problémy s hotline centrom pro−stredníctvom bezplatného, tzv. zelenéhoèísla. V prípade potreby zabezpeèí a za−platí Libra odvoz a dovoz zariadenia v zá−ruke, ktorého problém sa nepodarilo vy−rieši po telefóne.Libra na tlaèovej konferencii predstavilaaj technologické novinky na platforme Intel.Dva poèítaèe LIBRA, na prvý poh¾ad iden−tické, s jediným rozdielom, e jeden z nichpodporoval technológiu hyper−threading,s novým procesorom s FSB 800 MHz a èi−povou súpravou 865 G. Na reálnych apli−káciách poèítaè s touto technológiou dosia−hol 10 a 15−percentný nárast vo výkone.Pôsobivé bolo predvedenie poèítaèa s mo−mentálne najrýchlejším procesorom IntelPentium 4 3,0 GHz FSB 800 MHz na plat−forme Intel 875P s novinkami ako dualchannel pamäte, disky serial ATA, techno−lógia PAT.Nájdete na CD REVUEAdobe Reader 6 je tu!Spoloènos Adobe vydalanový Reader a v jeho názveprekvapujúco chýba oznaèenie Acrobat,èíslovanie produktov však ostalo zachova−né, a tak má nový teraz u Adobe Readerporadové èíslo 6.V novej verzii nedošlo iba k zmene ná−zvu, ale aj k ïalším zmenám. Prvá sa týka„obsahu“ programu. Ten netvorí iba Ado−be Acrobat Reader, ale aj Adobe AcrobateBook Reader. Ïalšou významnou zme−nou, ktorú nový Reader prináša, je pod−pora novej verzie formátu PDF (v 1.5). Nastránkach spoloènosti sú k dispozícii dvainštalaèné balíky – verzia Basic (má 8,69MB) a verzia Full (má 15,3 MB). Tak akoje v Adobe zvykom, pri downloade simáte monos vybra presne tú vašu plat−formu a výber je naozaj pestrý. Pokia¾ ideo rozdiely, verzia Full v porovnaní s Basicponúka pouívate¾ovi monos zobrazo−va, tlaèi a extrahova obrázky z formátuPhotoshop Albums; prehráva videá, ani−mácie a zvuky vloené do PDF, umoòujesprávu eBooks a vyh¾adávanie PDF súbo−rov.V ponuke Adobe sa, samozrejme, obja−vil aj nástroj na tvorbu dokumentov PDFv novom formáte, ten nesie oznaèenie Ado−be Acrobat 6 a ako je tradíciou, zaò musí−te zaplati. Zaujímavá je však aj monosvytvori PDF dokumenty on−line, ktorú tienájdete na stránkach Adobe.Nájdete na CD REVUENOD32 verzia 2.0v predajiSpoloènos Eset uvádza natrh oèakávanú u štvrtú generáciu antivíru−sového systému NOD32 verzia 2.0. Pro−dukt si zachoval všetky dobré vlastnostiznáme z predchádzajúcej generácie.NOD32 sa stal drite¾om významných oce−není pre svoju výnimoènú detekciu, rýchlosa nízku spotrebu systémových zdrojov, me−dziiným i rekordného poètu (22) cien VirusBulletin 100 % Award.Nová verzia pre všetky platformy Micro−soft Windows obsahuje rôzne novinkya zlepšenia. Na prvý poh¾ad je zrejmá no−vá grafika a reorganizácia. Inštaláciaponúka tri úrovne namáhavosti. Pri naj−¾ahšej nie je prakticky potrebné niè konfigu−rova. Všetky moduly sú integrované podNOD32 Control Center. Vyznaèujú sa ¾ah−kou a preh¾adnou manipuláciou. MAPI aPOP3 mail scanner sú nahradené EMON−om a IMON−om, ktoré chránia všetky naj−rozšírenejšie softvéry, pouívané na saho−vanie e−mailov. Dôleitá je implementáciarozšírenej heuristiky, zameranej na lepšiudetekciu (v súèasnosti najrozšírenejších)Win32 èervov, ale i trójanov. Medzi ïalšienovinky patrí plne integrovaný plánovaèúloh a karanténa infiltrovaných objektov.Administrátori ocenia monos dia¾kovéhoinštalovania a manaovania programua parametrov v sieti. Existujúci zákaznícimajú k dispozícii novú verziu bez dodatoè−ných poplatkov.

R E V U EROZHOVOR Ako si sa dostal ku kybernetike?Èo a inšpirovalo? V mojom prípadetoti rozhodla kniha Dvere do leta odRoberta Heinleina a, samozrejme,Isaac Asimov...Hmm, Heinlein, Asimov – na chví¾u mámpocit, e som malý chlapec. Ale Pavlov fun−guje – prakticky okamite mi napadáAsimov a jeho tri zákony robotiky. A eštejeho Dvestoroèný èlovek – na niektoré vecisa asi naozaj nedá zabudnú. Tuším somna konci tejto poviedky vdy plakal. U somju dlho neèítal, musím znovu vyskúša, èi toešte stále funguje ☺.No a preèo kybernetika? Pamätám si, eu len ten názov ma kedysi fascinoval, ajkeï som pomerne dlho identifikoval, èo tovlastne je. No a keïe som sa niekedy nagymnáziu rozhodol, e nebudem „èistýmteoretikom“, ale aj „praktikom“ (to sa netý−ka domácnosti), všetky klasické vedy, akomatematika a fyzika a pod., dostali èerve−nú a ja som zvolil interdisciplinárnu kyber−netiku s vedomím, e jej súèasou na EFSVŠT je odbor robotika. Mama bola rada,videla to prakticky – chcela len robota naehlenie, prípadne nejaké ïalšie nudnédomáce práce. Prepáè, mama, aj ja, ajostatní „kybernetici“ ti zostali ve¾a dlní. Baví a robi v IT biznise, mana−ova iných ¾udí atï.? Nemáš niekedychu vráti sa radšej do výskumu?Stav po 12 rokoch – baví s výhradami. U sidovo¾ujem h¾ada nieèo na okorenenie.Biznis nie je jednoduchý a doba je samé„zmenové konanie“. Na jednej strane je todobré, nedovolí to po¾avi, na druhej stranev princípe je to o tom istom. Kadopádnesom si zvykol na dynamiku, ktorá by asi vovýskume bola naniè, a na široké spektrumspracúvaných informácií, èo je v priamomprotiklade s výskumnou špecializáciou.Pravda je, e niekedy po tom návrate túim– je to však skôr také synonymum pokoja naprácu, ktorú chceš urobi naozaj poriadne.¼udia sú špeciálna kapitola. Dobre ma−naova ¾udí sa dá, keï sa s nimi dostatoè−ne ve¾a rozprávaš. U nie som taký komu−nikatívny, ako som bol, a niekedy ma pre−kvapuje, ako pomaly iní chápu moje myš−lienky. Mám za úlohu sem−tam trochu vi−zionárèi, ale ten prenos do reality bolí (asiobidve strany). Ko¾ko hodín denne stráviš za poèí−taèom, na poradách, obchodnýchstretnutiach? Ko¾ko èasu stráviš nasluobných cestách týdenne èi me−saène? A èo na to rodina?Ja to mám zoradené pod¾a priorít. Tie sagenerujú neustále – doma, pri športe,v posteli. Take keï ráno nastúpim, viem, èosú najdôleitejšie veci, ktoré by som chcelspravi. Je jedno, èi ide o poradu, obchodnéstretnutie, napísanie materiálu – všetko máv podvedomí nejakú prioritu, prièom sa,samozrejme, snaím obdobné aktivity gru−pova. K tomu pristúpi x neodkladných vecíad hoc, a tak je èo min. od 9.00 do 18.00robi. K tomu pristupuje kopec veèerných ob−„Prenos vízií do reality bolí.“Štefan PetergáèPredseda predstavenstva Datalan, a. s.Štúdium na FEI STU, odbor technická kybernetika, doktorandské štúdium na KAR FEISTU, téma poèítaèové videnie, v r. 1988 prechod na pedagogickú pozíciu odborný asis−tent, zaloil Datalan spolu s ïalšími 4 asistentmi z fakulty, výrazný podiel na profiláciifirmy ako systémového integrátora.chodných a spoloèenských stretnutí a peknýrok je za nami. Èo povaujem za svoju ve¾kú„rodinnú“ prednos, je úmyselné vyhýbaniesa sluobným cestám. Ak naozaj nemusím,nejdem. Našastie mám dostatok kolegov,ktorí vedia, e je potrebné ís, a obchodnéveci zvládnu naozaj na úrovni. Ko¾ko mailov denne dostávaša ko¾ko z nich stíhaš vybavi? Robíšaj doma? Vieš si predstavi, e by siv budúcnosti iba „teleworkoval“?Rátam to na obrazovky, ale len keï sompár dní preè. Inak je to zvládnute¾né, pre−toe väèšina z nich je odignorovate¾ná(v zmysle nejaký ponukový spam, staèí pre−posla správnemu èloveku a pod.). Je to,samozrejme, aj tým, e som vo firme poziè−ne mimo klasických výkonných štruktúr.Moje interné hodnotenie „mailovej“ záaeje pod¾a toho, ko¾ko dní som pozadus mailmi, ktoré by som za normálnychokolností (myslím tým dostatok èasu) vyba−vil hneï. Pohybuje sa to od jednotiek dní dotýdòa, pri niektorých výnimkách, ku kto−rým som pri preèítaní nenadobudol kladnývzah, to môe by aj viac.S prácou doma sú to také periódy –mám obdobia, keï doma intenzívne pracu−jem (dokonca aj na poèítaèi ☺), ale sú ajobdobia, keï by sme ten poèítaè kvôli mnevôbec nemuseli ma. Kadopádne by mimaximálne vyhovovalo, keby som moholten−ktorý zámer èi biznis pripravi doma,odovzda informácie a plány na nejakýchkrátkych mítingoch vo firme a vráti sa opädo rodného hniezda alebo na iné civilnémiesto a kontrolova priebeh napr. pro−stredníctvom emailovej alebo telefonickejkomunikácie. Má to jeden háèik, na druhejstrane (ako prijímate¾ informácií a plánova následný šéfrealizátor) by som musel byopä ja. Nájs ¾udí, ktorí majú èas a schop−nos aspoò na 80 percent pochopi a zrea−lizova vaše plány, je naozaj ve¾mi aké. Ako bojuješ so stresom?Po prvé – nesmieš si „to“ a tak pripúša. Aleak si „to“ a tak nepripúšaš, nie si a takýdobrý hráè, lebo ti chýba kus motivácie.Po druhé – pode¾ sa o stres. Nechci bystresovaný sám, dopraj aj iným v tíme.Po tretie – musíš ma rozohraný dosta−toèný poèet hier. Stres je paradoxne týmmenší, èím viac potenciálne úspešných hiermáš rozohraných (platí len pre normálnefungujúcu štatistiku – ak sa zblázni aj tá,verejne vyhlasujem, e sa nebudem hlásik autorstvu tohto bodu).Po štvrté – kadý máme v ivote k dispo−zícii ešte kopec iných vecí, ktoré tvoj obrov−ský stres zníia na zanedbate¾nú úroveò (tunech si kadý uvedomí sám, èo by to takmohlo by).Po piate – prevetraj si hlavu (niektorí siju resetujú) – napr. šport, slovenský športa pod. Èo povauješ za svoj ivotnýúspech?LIfesTyleivotný úspech je len jeden – aj keï sa pre−javuje dvojmo, a to Syncekom Stevkom(pozor – bude ma osemnás) a DcerenkouIvankou (smeruje k trinástke – trasie to òoua aj nami). Takto ich mám v mobile.Obrovský podiel (neviem, èi nie väèší akoja) na tomto úspechu má moja ena Iveta. Ako si udriavaš preh¾ad o dianív IT? Chodíš na školenia, odbornékonferencie, stíhaš èíta odborné èa−sopisy, knihy? Sleduješ dianie naspravodajských serveroch?Zo všetkého trošku, ale najviac sa mi páèi,keï si s niekým naozaj dobrým sadnema dotyèný ma informuje (a poúèa), niekedypekne do håbky, o tom èi inom novodobomzázraku alebo projekte. No a takýchto ¾udímáme v skupine habadej. Okrem toho somneustále zapojený do práce v rámci ve¾kýchprojektov a èasto hovorím s naozaj múdry−mi zákazníkmi, bol by v tom èert, aby sa namòa nieèo nenalepilo. Akým športom si nièíš telo?10. júla minulého roku som zaèal opä be−ha. Zaèiatkom septembra toho istého rokusom mal o 10 kíl menej (staèí beha 4 a 5−krát do týdòa – buï hodinovku, alebo 8 kmna èas). Poskytnutie tohto návodu nebudespoplatnené ☺. Behával som vcelku po−loprofesionálne na niších školách, potom23 rokov nie, take na tento nový zaèiatoksom hrdý. Okrem toho je to MTB (kadý rokskúšam nový bike – teraz full suspensionSpecialized), rád zjazdujem dostatoène rých−lo, nosím prilbu a niekedy rozmýš¾am, èi bypomohla pri tej pädesiatke medzi stromami.Tento rok som vyhlásil verejne za Rok dosky.V januári som sa raz postavil na snowboarda teraz tvrdím, e u mi to celkom ide a ochví¾u zaèínam s windsurfingom (po 17rokoch). Skrátka inovujem svoje športy, veïinovácia je základom úspechu nielen v IT. Akú hudbu máš rád, aká kniha av poslednom èase zaujala?Ja mám rád rytmiku – akúko¾vek, ale rytmi−ku. Èo sa týka výrazu skladby, moje pocitya v duchu preferovaný ivotný štýl najlepšiev poslednom èase vystihli èuèoriedky zoSugababes (to ma trochu fascinuje) a ichRound, round...S knihami sa to v poslednom èase hod−ne zlepšilo – chodí k nám sem−tam mamaa tá je nejaký knihomo¾, take Iveta vdynakúpi novú sériu kníh na zhltnutie. Zve−ziem sa aj ja, len mám menej èasu. Ale cel−kom ma zaujala séria príbehov CliveCusslera s Dirkom Pittom (aj keï tie posled−né u boli také... také predikovate¾né). To jevšak typická literatúra na vo¾ný èas. Mojímjednoznaèným favoritom zostáva dobré sci−fi a knihou kníh Hviezdy môj osud odAlfreda Bestera (môc si tak zajauntova!?). Na akej najlepšej dovolenke si do−teraz bol a ako vyzerá tvoja predsta−va o ideálnej dovolenke?Priznám sa, e najlepšie „dovolenky“ sús ¾uïmi blízkej krvnej skupiny – a to je asi aj14 PC REVUE 7/2003

R E V U EIT komunITaSM☺TÁNKAodpoveï na ideálnu dovolenku. Skutoèneje aké poveda, ktorá bola najlepšia, alev pamäti asi viac utkvejú také bláznivejšie.Aj keï ja napr. zboòujem také dni na do−volenke, keï doslova niè nerobím, len sapova¾ujem.Akurát som pocítil urèitý „stereotyp“ v ná−plni dovoleniek, a preto som sa aj rozhodolzaèa s inováciou športov. A okrem toho,keï to zvládnu moje deti, musím aj ja. Máš svoje preferované znaèky, po−trpíš si na ne (auto, obleèenie, soft−drink, spotrebná elektronika, mobil,letecká spoloènos...)?Mám jedinú preferovanú znaèku – športováobuv ADIDAS. To u je skoro historická zá−leitos – niekedy pred 7–8 rokmi sme sachví¾ku pobavili o teniskách a skonèilo sa tonezmierite¾ným rozdelením na ADIDASa NIKE. Patria k tomu reèòovanky (väèšinounereprodukovate¾né) a neustále slovné sú−boje, èo je lepšie. Má to aj dobré stránky –na rozdiel od iných sa v tej športovej obuvinaozaj vyznám, len predavaèi sú z toho ne−šastní. Len na priblíenie, keï som chcelspravi kolegovi z druhého tábora minulýrok rados (mal väèšiu oslavu) a u ma nièprogresívne nenapadlo, rozhodol som sa,e si kúpim NIKE a obujem si ich. Kúpil somsi prenikavo èervené tenisky a predstavte si,ten kolega si to za celý veèer nevšimol, ajkeï som mu ich otàèal a pred nos. Bol sompekne vytoèený. Potom mu to niekto pove−dal štýlom, e Petergáè mal obuté NIKE,a ja som tri dni na lyovaèke v Talianskuneustále vysvet¾oval svojim verným z klubuADIDAS, e som nezradil, e kolega ich ne−chutne zavádza, veï som si ich kúpil ibapreto, aby mal rados. No katastrofa... A na záver tri „biznis“ témy.1. Myslíš si, e sa po našom vstupe doEÚ ešte zvýši odchod ¾udí s kvalifiká−ciou z IT za lepšími zárobkami zahranice? Máš riešenie, ako tomu za−bráni?Všeobecne by som sa ve¾mi èudoval, keby sanezvýšili poèty kvalifikovaných ¾udí odchá−dzajúcich za hranice. V princípe sú dve zá−kladné obmedzenia – ak tie formálne padnúalebo budú postupne odbúravané, potomostane u len jedno – a to je „kvalita“ samot−nej kvalifikácie (ako napr. znalos jazykaa pod.) Miera uvedomenia si týchto skutoè−ností rastie, a preto bude èoraz viac kvalifi−kovaných ¾udí pripravených na uplatneniev zahranièí. Najmä od mladej generácie bysom priam oèakával, e to pôjde minimálneskúsi. Mnohí sa urèite vrátia a vznikne priro−dzený kolobeh „kvalifikácie a know−how“medzi Slovenskom a EÚ, prípadne ïalšímikrajinami. Je to však prirodzený dôsledokglobalizovanej ekonomiky a nášho zapoje−nia sa do nej. Preto aj otázku, èi mám rieše−nie, ako tomu zabráni, chápem skôr akonaráku na katastrofický scenár, kde by tenprirodzený kolobeh nefungoval (bol by viac−menej jednostranný). No a aby katastrofickýscenár nenastal, je potrebné príslušnú kvali−fikáciu aj na Slovensku patriène ohodnoti,najlepšie benými štandardnými prostried−kami (je jedno, èi ide o IT alebo zdravotníc−tvo, alebo vedu a pod.). Ve¾mi nízke ohod−notenie, prípadne dosiahnutie nejakejakceptovate¾nej úrovne ohodnotenia s vy−uitím neštandardných prostriedkov budetoti naozaj výrazne deformova ekonomic−ko−sociálnu akceptáciu a uplatnenie tej−kto−rej kvalifikovanej skupiny ¾udí a bude nevy−hnutne vies k tvrdým riešeniam vrátaneodchodov. 2. Èo by si odporúèal „mládení−kom“ (stredo/vysokoškolákom), ktorísa rozhodujú, èo so ivotom, a h¾a−dajú návod na úspech?Po prvé: toto je naozaj „silná“ otázka a somsi úplne istý, e nechcem by v pozícii uni−verzálneho radcu na úspech v ivote. Ne−myslím si, e by som mal na to kvalifikáciu –úspech dnes je diverzifikovaná vec a môešho nájs na to¾kých miestach! A okrem tohomnohí z tých mládeníkov dosiahli viac akoja (merané cez prizmu súèasnej spoloènosti).Kadopádne pouívam pár trikov, ktoré po−môu a neuškodia:– zvládnu do 21. roku plynule dva cudziesvetové jazyky,– èím skôr sa cie¾avedome informovaa rozhodova, napr. rozhodi èo najskôrvlastnú informaènú sie o monostiach štú−dia a následnom uplatnení tak na Slo−vensku, ako aj v zahranièí (internet, študen−ti, ktorí tam u boli, rodina, škola, infor−maèné fondy a pod.); urèite to súvisí ajs mierou „definitívneho“ rozhodnutia, èochcem robi – èím presnejšie viem, èochcem, tým ¾ahšie sa h¾adá,– èo najskôr zaèa intenzívne spoloèenskyi (alebo inak, drsnejšie povedané, zaèasa „predáva“); kontakty, napojenie sa nasprávnu osobu v kombinácii so správnymiinformáciami môu by dobrým štartom –ak o vás nikto nevie, máte hendikep,– asi najdôleitejšie – snai sa robi aspoònieèo naozaj poriadne alebo ma o nejakúoblas reálny záujem; bez záujmu a aspoònejakých výsledkov to budete ma aké. 3. Ako je moné, e ste sa v Data−lane doteraz vdy dokázali dohodnúna ïalšom smerovaní firmy, napeniazoch atï.? Slovenské firmy totiväèšinou vznikajú delením....Asi sme menší mamonári ako inde ☺. Alereálne, túto otázku dostávam èasto, prièomodpoveï nie je jednoduchá, veï to by stemuseli vidie za oponu, ako to naozaj fun−guje. Kadopádne sú ¾udia, ktorí výrazneovplyvòujú fungovanie firmy, a sú ¾udia, ktorího ovplyvòujú menej (a nie je to v ma−jite¾ských podieloch, ale v myšlienkacha výsledkoch). Èo je zaujímavé, ak sa na zá−klade prirodzeného vývoja takéto skupinyvytvoria, je skoro nemoné napriek všetkýmpozitívnym snahám daný status zmeni.Zatia¾ sa vdy podarilo nájs akceptovate¾númieru kompromisu. A ideme ïalej... Ïakujem za rozhovor.Martin DrobnýOrange & Apocalyptica12. jún 2003, Divadlo Aréna, BratislavaKadoroèné neformálne stretnutie spoloènosti Orange Slovensko s hosami a partnermi satento rok uskutoènilo v bratislavskom divadle Aréna. U pri vstupe vítali hostí fantastickémasky na chodú¾och a letnými farbami hý−riace taneènice.Prítomní zaili pozitívny šok, keï moderátorpo pôsobivom úvodnom scénickom progra−me uviedol na pódium fínsku superstar – trioApocalyptica. Program sa zaèal kreatívnouuv−show a prvým vystúpením skupiny Apo−calyptica, ktorá pricestovala na Slovenskovýluène na túto akciu. V druhom vystúpenífínskych hviezd, ktoré trvalo vyše 45 minút,sa k triu pripojil aj bubeník Dave Lombardoz trashmetalovej formácie Slayer.Keïe po vystúpení ostávalo trojici Fínovešte 5 hodín do odletu domov, nasledovalaïalšia vlna fotenia, teraz u s úplne odvia−zanými a osmelenými hosami, a priate¾skérozhovory a do svitania. Na fotografii generálny riadite¾ spoloènosti Orange SlovenskoPavol Lanèariè s èlenmi skupiny Apocalyptica.7/2003 PC REVUE 15

R E V U EREPORTÁAko Nokia vyrába mobily v Maïarsku?Na pozvanie slovenského zastúpeniaspoloènosti Nokia sme nakonci mája navštívili jedenz troch európskych závodov namontá mobilných telefónov, ktorýje ako prvý umiestnený vo východnejEurópe. Ve¾ké výrobné závodyfirmy Nokia sú aj v Èíne a Junej Kórei,ïalšie tri závody sú v SevernejAmerike. Výrobný závod v maïarskomKomárome je pod¾a zástupcovfirmy Nokia najmodernejšie vybavený,vyrábajú sa tu modely Nokia3310, 3410, 3510i, ïalej 2100 a terazaj 7250. Plánuje sa posilnenie výrobymobilov pre najnároènejších zákazníkov.Závod v Komárome sídli v bezcolnejzóne, všetky súèiastky sa dová-ajú zo zahranièia a všetky zmontovanémobily sa vyváajú mimo Maïarska.Zaujímavé je, e technologickýpark v Komárome sídli na území,kde boli „doèasne“ umiestnené sovietskevojská. Rozhodnutie o jehozaloení padlo u v roku 1998, soskutoènou stavbou závodu sa zaèalov roku 1999. Výber mesta záviselhlavne od strategickej polohy (hodinacesty do Budapešti i Viedne) a prístupumestského zastúpenia k výstavbetakéhoto ve¾kého závodu. O 8mesiacov a tri dni bol vyrobený prvýmobil, na zaèiatku apríla roku 2000bol vyrobený mobil s výrobným èíslom100 000.Na èele závodu je riadite¾ z fínskehoústredia, väèšina ostatných vedúcichpracovníkov pochádza z lokálnehoprostredia. Pracuje sa v tímovomprostredí, organizácia práce je skôrvo¾nejšia a je zaloená na morálnomprístupe zamestnanca.V súèasnosti má závod v Komáromeasi 1600 zamestnancov (mestomá asi 30 000 obyvate¾ov), starostlivosNokie o zamestnancov je príkladná.Zárobky pracovníkov sú asio 20 % vyššie, ako je priemerný zárobokv tejto lokalite. K tomu trebapripoèíta dvakrát denne stravu zadarmo,závodného lekára, bezplatnépracovné ošatenie, dopravu do zamestnania,šálku kávy v prepoète za2 Sk a pod. Napriek tomu je fluktuáciapracovníkov dos vysoká – mesaènesa vymení asi 40 zamestnancov.Dôvodom je rýchly rast inýchpodnikov v tomto teritóriu. Odzaloenia podniku klesla nezamestnanosv regióne z 15 na 4 percentá.V súèasnosti podnik zamestnáva 50osôb zo Slovenska, no plánuje satento poèet po vstupe našej krajinydo EÚ podstatne zvýši. Pracuje sana 12-hodinové pracovné zmeny,vdy tri pracovné zmeny za sebou,nasledované tromi vo¾nými dòami.V závode sa pracuje v reime 24 ×7, noèné zmeny zamestnancov sapravidelne striedajú s dennými. Doroka sú len dve pravidelné 12-hodinovéodstávky, ktoré sú nevyhnutnéna údrbu zariadení. Výstavba závodustála v prepoète 125 miliónoveur.Mobilný telefón v etape montáe. Pri práci sa vyaduje vysoká presnos a kvalita, pracovnéprostredie je mimoriadne èisté.Testovaniu hotových mobilov sa venuje najvyššia pozornos, kadá reklamácia sa prejavuje nahodnotení zamestnancov.Vstupná brána do výrobného závodu, ktorý leí asi 5 km od mesta Komárom. Pri vstupemusíte odovzda telefóny s integrovaným fotoaparátom, kontrole sa podrobujú aj ostatnéelektronické zariadenia.Poïme však k výrobe mobilov.V podstate sa celý závod delí na dveèasti – výrobu elektronického základumobilu a výrobu krytov. Podnikv Komárome je schopný vyrobi krytmobilu pod¾a elania zákazníka naobjednávku do 24 hodín, a to aj v prípadeobjednávky menšieho poètukusov. Takáto krátka lehota je monáz dôvodu umiestnenia dôleitýchpartnerov firmy Nokia priamo v lokalitepriemyselného parku v Komárome.Kadá pracovná linka je schopnávyrobi celý sortiment mobilnýchtelefónov. V podstate ide len o osadzovanieplošného spoja integrovanýmiobvodmi, ich prispájkovaniea hlavne testovanie. Výstupná kontrolasa realizuje po zmontovanízákladu mobilu a po jeho skompletovaní.Na montá sa vyuíva technológiaSMD, výrobné priestory súúzkostlivo udrované v èistote. Kadývyrobený mobil má svoj identifikaènýkód, pod¾a ktorého sa dá zisticelý postup jeho výroby.Èo doda na záver? Takýto výrobnýpodnik pokojne mohol stá aj nanašom území. Miesta s podobnoustrategickou polohou sú aj u nás. Výrobnézruènosti a mentalita ¾udív Maïarsku a na Slovensku sa a takve¾mi nelíšia. Pravdepodobne bol,resp. je problém v prístupe politikova mestských zastupite¾stiev k takýmtoprojektom. Ale zdá sa, e sa blýskana lepšie èasy aj u nás...Ondrej Macko, Komárom, Maïarsko16 PC REVUE 7/2003

R E V U EREPORTÁVývoj 3G telefónov v RumunskuPripravovaný telefón MotorolaA830 s technológiami vyvinutýmina pracovisku v RumunskuTelefón V.600 pre siete2.5G s prenosom obrazuVýskumné stredisko spoloènosti Motorola v Bukurešti, Dacia je stále najob¾úbenejším automU v PC REVUE è. 10/2002 sme zverejnilireportá o vývojovýchstrediskách spoloènosti Motorolav Krakove a Petrohrade. Tento roksme sa zúèastnili na prezentácii v ïalšomvýchodoeurópskom stredisku,ktoré sa nachádza v hlavnom mesteRumunska – v Bukurešti.Motorola v Rumunsku zamestnávaokolo 60 ¾udí, väèšinou ide o ininierovz oblasti elektrotechniky a informatiky.Stredisko je vo všeobecnostizamerané na digitálne spracovanieanalógového signálu (DSP – digital signalprocessing). Realizuje vývoj predovšetkýmv softvérovej oblasti a ve¾miúzko spolupracuje s podobným pracoviskomv americkom Austine.DSP pouíva Motorola hlavnes pripravovanými prostriedkami presiete 3G. Ide teda o prenos hlasu, obrazu,ale rumunskí ininieri pracujúaj na detekcii pohybu, transporte informáciío tlaku, teplote èi chemickomzloení látok pomocou mobilnýchsietí.Z h¾adiska prenosu obrazu a hlasuje pozornos venovaná zabezpeèeniukvality prenášaných informácií prisúèasnom zníení objemu prenášanýchúdajov. Na konci roka sa na svetovýtrh dostane mobilný telefón soznaèením Motorola A830, ktorý mázabudované výsledky práce tohto výskumnéhostrediska. Pôjde o mobilnýtelefón urèený pre siete 3G. Bude obsahovaaj zabudovaný digitálny fotoaparát,zachytený obraz sa spracúvazabudovanými algoritmami.Obraz sa komprimuje a automatickykoriguje, prièom sa vykonáva interpoláciafarieb a vyváenie farebnýchzloiek v obraze. Pomocou pouitejJPEG kompresie sa dá dosiahnuoproti benému postupu asi 8-násobnézmenšenie výslednýchdát. Zariadenie na spracovanieobrazu pritom spracúvaúdaje ve¾mi rýchlo –asi 7,5 milióna pixelov zasekundu. Znaèí to, e spracovanúfotografiu uvidítena displeji za menej akojednu sekundu. Zároveò toznamená podstatné predå-enie doby ivotnosti batérie.Tento systém bude obsahovaaj mobilný telefónMotorola V.600, ktorý jeurèený pre siete dvaapoltejgenerácie.Vývojové stredisko v Bukureštivyvíja pre uvedenýproces testovacie a ladiacenástroje. Ako testovacienástroje sa pouívajú špecializovanéelektronickékarty, zaloené na procesorePowerPC. Ako vidnoMotorola A830 v etape vývoja a analýzyaj na priloenom obrázku, tieto kartysú rozmerovo podstatne väèšie akovýsledný obrazový a hlasový èip,zabudovaný do mobilného telefónu.To umoòuje jednoduchšie pripojeniekariet na analyzaèné a testovaciezariadenia.Programové vybavenie sa vytvárav jazyku C, prièom niektoré modulysú naprogramované priamo v assembleri.Na optimalizáciu výslednéhoprogramu sa poyuíva nástroj CodeWarrior, ktorý sa tie vyvíja na pracoviskuv Rumunsku.Okrem èipov pre koncové mobilnézariadenia výskumné pracovisko v Rumunskuvyvíja aj riešenia pre poskytovate¾ovmobilnej komunikácie.Pri vývoji softvéru spolupracuje vývojovéstredisko s poprednými univerzitamiv Rumunsku. Napríkladtechnická univerzita v Brašove mázriadené tri laboratóriá s podporouspoloènosti Motorola, ktoré sú zameranéna mobilnú komunikáciu. V súèasnostipre výskumné pracoviskoMotoroly pracuje okolo 20 rumunskýchštudentov, prièom výsledky ichpráce sú publikované formou diplomovýchprác.O zamestnanie vo vývojom strediskufirmy Motorola je v Rumunskueminentný záujem. Významnou motiváciousú aj platové podmienky.Pod¾a našich informácií je oficiálnypriemerný plat v Bukurešti okolo 200USD (asi 7200 Sk). Vo vývojom pracoviskuvšak bene dosahuje 800 a1000 USD. K tomu pristupujú ïalšievýhody v podobe sociálneho zabezpeèeniazamestnanca. Na tamojšiepodmienky to znamená z materiálnejstránky ivot bez väèších problémov.Motorola si však zamestnancov dôslednevyberá – poiadavky sa kladúna dosiahnutý prospech na vysokejškole a schopnos práce v tíme. Skúšobnádoba pre nového zamestnancaje celý rok.Ondrej Macko, Bukureš, Rumunsko18 PC REVUE 7/2003

R E V U EREPORTÁIBM Software Symposium2003Od 19. do 23. mája rozloilasoftvérová divízia spoloènostiIBM svoj hlavný stanv Mníchove. V priestorochtamojšieho medzinárodnéhovýstavného a kongresovéhocentra sa stretli vývojária pouívatelia z Európy,Blízkeho východu a Afriky,ktorí kadodenne vyuívajúprodukty IBM pri svojej práci.Softvérová divízia spoloènosti IBM vyuila tútopríleitos, aby svoje plány a úspechy prezentovalaaj novinárom zo starého kontinentu. Základnátéma konferencie, ktorá sa tiahla ako spojovaciani celým podujatím, bola vyjadrená mottom„Business Acceleration“. Pod¾a predstavite¾ov IBMje v súèasnej tvrdej konkurencii, nehovoriac o budúcnosti,základným predpokladom úspešnostifirmy rýchlos. Práve táto vlastnos toti umonilavedúcim firmám v jednotlivých odboroch dosiahnuúspech. Rýchlos dnes rozhoduje doslova naprieècelým podnikaním – od myšlienky cez vývoj,výrobu, sluby a po starostlivos o zákazníka.V kadej z týchto fáz je práve rýchlos nevyhnutnoupodmienkou na zhodnotenie potenciálu firmya jeho pretavenie do ekonomického úspechu. Rýchlossa vyaduje nielen vo vzahu k vývoju produktova starostlivosti o zákazníka, ale aj vo flexibilitespoloèností. Práve takéto univerzálne poòatie rýchlostiumoòuje firmám pôsobiacim v globálnychekonomických podmienkach dosiahnu úspech.Odborníci zo softvérovej divízie IBM o tom vediasvoje, veï ich divízia je druhou najväèšou softvérovoufirmou na svete. V minulom roku dosiahli jejtrby 13,1 miliardy USD (celá IBM 81,2 miliardy USD).IBM sa v oblasti softvéru dlhšie snaí spája svojemeno s riešeniami pre elektronický obchod. Práve¾udia z tejto firmy vlastne pojem e-business doIT priniesli. Odvtedy u, samozrejme, prešlo nieko¾korokov, internetová bublina sp¾asla a mnohýmspoloènostiam priniesla aké precitnutie doreality. Koncept e-business, tak ako ho definovaliv IBM, ostal a úspešne sa rozvíja. Dnes má IBM vosvojom portfóliu všetky moné nástroje, ktoré súpotrebné na vytvorenie úspešného e-business riešenia.Jednou zo súèasných iniciatív IBM v oblastie-business je presadzovanie konceptu e-businesson demand. V priebehu spomenutého týdòaodborníci z IBM prezentovali svojim partneroma zákazníkom všetky novinky, ktoré pre nich v tejtooblasti pripravili.Ten je vlastne rozšírením klasického e-businessriešenia o monos pruného prenájmu technickýcha softvérových prostriedkov pre e-business.Spoloènos IBM dáva týmto spôsobom k dispozíciimonos implementova e-business riešenie, ktoréje moné flexibilne prispôsobova momentálnympoiadavkám zákazníka. Práve táto vlastnos mápod¾a IBM umoni prístup k nasadeniu e-businessriešení aj v menších spoloènostiach.Softvérová divízia IBM má momentálne pä základnýchsoftvérových produktov, ktoré oznaèujeza „piliere“ svojho podnikania. Ide o databázovýsystém DB2, Lotus, Tivoli, WebSphere a Rational.V Mníchove boli prezentované novinky z kadej zospomínaných oblastí.DB2 Information Integrator je nový produktspoloènosti IBM vychádzajúci z databázy DB2. InformationIntegrator bol vytvorený pre potrebypouívate¾ov, ktorí chcú zvýši efektívnos nakladanias údajmi, ktoré sú v prostredí spoloènostik dispozícii. Toto riešenie umoòuje aplikova celoplošnédatabázové spracovanie na všetky údaje(e-maily, text, obrazy, fotografie, video a audio).Kým konkurenèné produkty na tento úèel nasadzujúcentralizované riešenia, pri ktorých je nevyhnutnévšetky spracúvané údaje previes do homogénnehoprostredia, DB2 Information Integrator umoòujenasadenie v heterogénnom prostredí. Zjednodušeneby sa dalo poveda, e pouívatelia aplikáciupridajú k svojim doterajším. Výhodou riešeniaje aj skutoènos, e umoòuje okrem neštruktúrovanýchúdajov aj napojenie na najèastejšie pouívanédatabázy vo firemnom prostredí.K ïalším produktom, ktoré softvérová divízia IBMv Mníchove predstavila, patria produkty Lotusu.Program dostal názov Lotus Workplace Messaging.Ide o komplexné riešenie problematiky presunuinformácií v organizácii k pracovníkom. Špecifickyumoòuje tento produkt prístup k informáciám prezamestnancov, ktorí na svojom pracovnom miestenedisponujú vlastným poèítaèom. Ide najmä o pracovníkov,ktorí pracujú priamo vo výrobe èi v teréne.V porovnaní s klasickými profesiami, pre ktoré jednes e-mail neoddelite¾nou súèasou pracovnejkomunikácie, tieto profesie nevyadujú takú intenzívnukomunikáciu. Z èasu na èas však aj týmtozamestnancom treba èo najefektívnejším spôsobomposkytnú potrebné informácie, prípadne monospoda informácie o aktuálnej situácii. Spomínanéskupiny zamestnancov na vnútrofiremnú komunikáciumôu vyuíva zdie¾ané informaèné kiosky,pracovné stanice alebo prostriedky bezdrôtovej komunikácie.Práve takéto prípady sa rozhodli v IBMvyrieši. Lotus Workplace Messaging umoòuje20 PC REVUE 6/2003

R E V U ETom Francese, viceprezident IBM SoftwareGroup, EMEA: „Naše nové produkty súrovnako dobre aplikovate¾né vo ve¾kýchnadnárodných spoloènostiach ako v stred−ných a menších podnikoch, práve ony môupomôc ekonomikám v menších štátochnaštartova rast.“vytvori komunikaèné prostredie naceloplošné nasadenie v ¾ubovo¾nomtype podniku, poèínajúc slubamia konèiac výrobnými podnikmi. Atraktivitutohto riešenia ïalej zvyšuje jehocenová nenároènos. V èase, keï budeteèíta tieto riadky, bude u LotusWorkplace Messaging k dispozícii nareálne nasadenie, prièom ho monoaplikova tak do prostredia Windows2000, ako aj IBM AIX. Dodávka zahàòaIBM WebSphere, Application Server,IBM DB2 Universal Database a IBMLDAP Directory. Cena za trojroènú licenciuvychádza na 29 USD za pouívate¾a,teda menej ako 1 USD na pouívate¾aa mesiac.Ïalším významným prvkom v mozaikeon-demand riešení od IBM súriešenia na báze Tivoli. Práve tietoprodukty umoòujú sledovanie poiadaviekna zdroje, zaistenie ich bezpeènosti,správy, diagnostiky prostriedkovIT. Vïaka akvizícii spoloènosti Think Dynamics (IBM oznámila jej odkúpenie14. 5. 2003) sa rozšírili monosti správy prostriedkov IT v heterogénnomprostredí. Riešenia od Tivoli a Think Dynamics sa stávajú integrálnou súèasouviacerých produktov IBM, spomenú môeme riešenia TotalStorage alebo GlobalServices.Produktom, ktorý prináša spoloènosti IBM v oblasti e-business najväèšiu vidite¾nos,je WebSphere. V èase konania konferencie spoloènos IBM oznámila, emomentálne ponúka WebSphere Integration Solutions v 48 verziách, ktoré unašli nasadenie v jedenástich priemyselných odvetviach. IBM spoloène so svojimipartnermi však pracuje na ïalších implementáciách, šitých na mieru ichzákazníkov, a tak je predpoklad, e spomenuté èísla budú naïalej rás.Najnovším prírastkom v ponuke IBM Software Group sú produkty Rational.Tú IBM odkúpila vo februári tohto roka a práve Softvérové sympózium bolopríleitosou, pri ktorej sa IBM rozhodla uvies na trh prvú generáciu novýchproduktov Rational u pod krídlami IBM. Rational je pojem v oblasti vývojárskycha testovacích nástrojov. V Mníchove boli predstavené hneï dva produktyz produkcie Rational, prvým bol ARAD, teda Architected Rapid ApplicationDevelopment. Ide vlastne o komplex nástrojov, ktoré umoòujú vo ve¾kejmiere automatizovaný vývoj nových aplikácií na platforme J2EE (Java 2Enterprise Edition). ARAD poskytuje vývojárom moderné grafické vývojárskeprostredie. Ide o ideálny nástroj na vytváranie aplikácií, ktoré majú doplni èirozšíri schopnosti softvéru u nasadeného v korporátnom prostredí. ProduktRational XDE Developer bol rozšírený a momentálne podporuje vývoj aplikáciípre platformy IBM WebSphere Studio, Eclipse a Microsoft Visual Studio .NET.Vývojár pritom pracuje pre všetky spomenuté platformy v jednotnom prostredíIDE a nástroje podporujúce automatizovaný vývoj umoòujú aj jednoduchýprenos aplikácií medzi spomínanými platformami. Produkt je dostupnýv nieko¾kých verziách.Ïalším prírastkom pre vývojárov je prostredie Rational XDE Tester, ktoréumoòuje efektívne automatizované testovanie aplikácií vyvíjaných v RationalXDE.Záver. Stretnutia s odborníkmi IBM Software Division v priebehu dvoch dníiba potvrdili slová ich šéfa Toma Francesa, viceprezidenta IBM Software Group,pri otvorení sympózia: „Nedostatoèné vyuitie prostriedkov IT a v nich ulo-ených informácií môe spomali, v niektorých prípadoch dokonca ohrozi ktorúko¾vekmodernú spoloènos. Spomedzi tisícok spoloèností v súèasnosti ibanieko¾ko vyuíva v plnej miere monosti ich IT. IBM prostredníctvom novýchproduktov ponúka zákazníkom monos zefektívni ich fungovanie prostredníctvomintegrácie procesov.“Na sympóziu predstavené nové produkty IBM – DB2 Information Integrator,Lotus Workplace Messaging, WebSphere Integration Solutions, Rational RapidApplication Development Solution a Rational Extended Development Experience– majú ambíciu sta sa k¾úèom k splneniu vízie e-business on demand. Doakej miery sa im to podarí, to ukáe èas.Peter Orviský, Mníchov7/2003 PC REVUE 21

R E V U EPRIESKUMInfokomunikaèný trh v SR v roku 2002JOZEF ANDACKÝ, MARTIN DROBNÝKadý rok priebene v PC REVUE uverejòujemevýsledky našich prieskumov v rôznych produktovýchsegmentoch: PC, notebooky, servery,PDA, monitory, PC komponenty, tlaèiarne, digitálnefotoaparáty èi mobily.Na slovenskom trhu infokomunikaèných technológiívšak pôsobia aj firmy, ktorých hlavnounáplòou nie je len predaj produktov, ale aj slu-ieb, riešení, èi také, ktoré sa zaoberajú vývojomèi výrobou vlastných produktov. Na posúdenie ichaktivít v príslušnom roku však treba poui inéhodnotové kritériá, prièom najlepším riešením jeoprie sa o hospodárske výsledky. Pri bilancii hospodáreniaslovenských firiem v minulom rokusme vychádzali z údajov v roèenke týdenníkaTrend. Pri spracúvaní údajov sme však pouilimierne modifikovaný prístup. Oproti Trendu smez dôvodu lepšej preh¾adnosti zoradili všetky firmy– aj telekomunikaèné, aj èisto IT firmy – do jednejspoloènej tabu¾ky. Druhým dôvodom je spájanieoboch svetov, samotné telekomunikaèné firmy totiu nieko¾ko rokov aj na Slovensku poskytujúdátové sluby èi sú ISP. Naopak, IT firmy predávajúzariadenia èi sluby pre telekomunikaènýsektor alebo zákazníkom, ktorí poadujú integrovanéhlasové a dátové riešenia. Oddeli a vyhodnotihospodárske výsledky firiem spojené ibas príslušným sektorom, by bolo ve¾mi aké, akvôbec moné. Preto sú firmy uvádzané s prevaujúcimpredmetom èinnosti.Druhým rozdielom je skutoènos, e sme firmyv našom rebríèku zoradili iba pod¾a celkových trieb.Nie všetky firmy majú toti rovnakú monos navytváranie pridanej hodnoty, s inou mierou pracujedistribuèná firma a s inou vývojárska firma. Existujúaj iné kritériá, ktoré by lepšie vystihovali efektívnoshospodárenia firiem, jednotlivé parametre by všakmuseli by váhované tak, aby brali do úvahy ajpredmet èinnosti firiem, èo by však vnášalo urèitýprvok subjektivity. Pre lepšiu predstavu o hospodárenífiriem však uvádzame aj ukazovate¾ miery pridanejhodnoty a poèet zamestnancov.Rebríèek firiem pôsobiacich v priemysle infokomunikaèných technológií (individuálne údaje)Pridaná hodnota Priemerný poèetTrby (tis. Sk) Zmena (%) (tis. Sk) zamestnancov Hlavný predmet èinnosti 12002 2001 2002/2001 2002 20021. Slovenské telekomunikácie, a. s., Bratislava 18 910 128 20 219 988 −6,5 12 699 358 9 804 Telekom, sluby2. Orange Slovensko, a. s., Bratislava 2, 3 13 424 697 10 183 145 31,8 5 501 268 1 082 Telekom, sluby3. EuroTel Bratislava, a. s., Bratislava 3 9 143 559 7 988 790 14,5 3 845 083 1 091 Telekom, sluby4. BGS Distribution, a. s., Bratislava 5 150 682 4 596 952 12,0 145 671 58 IT, distribúcia HW5. Compaq Computer Slovakia, s. r. o., Bratislava 4, 5 3 052 000 2 926 000 4,3 n 80 IT, distribúcia HW, sluby6. Alcatel Slovakia, a. s., Liptovský Hrádok 2 877 993 2 366 914 21,6 487 905 495 IT, distribúcia TT, sluby7. IBM Slovensko, s. r. o., Bratislava 4 2 388 000 2 388 000 0,0 n 282 IT, distribúcia HW, sluby8. Hewlett−Packard Slovensko, s. r. o., Bratislava 4, 6 2 338 000 1 430 000 63,5 n 25 IT, distribúcia HW9. Agem Computers, s. r. o., Bratislava 7 1 829 066 − − 74 509 19 distribúcia HW10. Damovo Slovakia, s. r. o., Bratislava 4 1 200 000 786 789 52,5 n 49 predaj HW, TT, sluby11. Panasonic Slovakia, s. r. o., Bratislava 1 190 835 1 002 157 18,8 110 047 31 distribúcia HW, TT12. HT Computers, a. s., Bratislava 1 149 808 1 140 525 0,8 182 299 158 predaj HW13. Logica Slovakia, s. r. o., Bratislava 4 1 080 000 n n n n IT sluby14. Datalan, a. s., Bratislava 8, 9 937 862 569 648 64,6 60 401 105 predaj HW15. Libra Electronics Slovakia, a. s., Bratislava 10 862 355 866 711 −0,5 40 258 78 distribúcia HW16. Columbex International, a. s., Bratislava 770 225 529 932 45,3 38 211 42 predaj HW17. Expert & Partner, s. r. o., Bratislava 723 533 667 415 8,4 36 159 16 distribúcia HW18. Siemens Program and System Engineering, s. r. o., Bratislava 11 717 238 700 577 2,4 431 592 544 vlastný SW19. K+K, a. s., ilina 12 696 584 633 186 10,0 104 549 111 predaj HW, TT20. ProCa Slovakia, s. r. o., Trnava 635 000 410 000 54,9 n n distribúcia HW21. SAP Slovensko, s. r. o., Bratislava 13 629 249 615 708 2,2 n 42 distribúcia SW, sluby22. S&T Slovakia, s. r. o., Bratislava 598 241 789 994 −24,3 75 830 65 predaj HW23. Telenor Slovakia, s. r. o., Bratislava 584 093 914 631 −36,1 155 329 55 Telekom24. Tronet, a. s., Bratislava 580 711 562 284 3,3 74 369 71 predaj HW, sluby25. Oracle Slovensko, s. r. o., Bratislava 4 560 000 570 000 −1,8 n 65 distribúcia SW, sluby26. PosAm Bratislava, s. r. o., Bratislava 548 103 626 203 −12,5 130 523 131 predaj HW, vlastný SW27. Euro Media, f. o., ilina 536 844 n n n 30 distribúcia HW28. NextiraOne Slovakia, s. r. o., Bratislava 14 511 640 460 079 11,2 n 47 predaj TT, sluby29. DNS Slovakia, s. r. o., Bratislava 500 264 315 566 58,5 31 934 14 distribúcia HW30. Business Global Systems, a. s., Bratislava 494 247 510 882 −3,3 78 932 41 predaj TT, HW31. Minolta Slovakia, s. r. o., Bratislava 475 145 448 642 5,9 76 496 116 predaj HW32. FaxCopy, a. s., Bratislava 472 004 485 854 −2,9 102 126 243 predaj HW, sluby33. Asset Soft, a. s., Bratislava 409 845 312 499 31,2 130 590 201 vlastný SW, sluby34. Elas, s. r. o., Prievidza 359 831 137 129 162,4 92 349 87 sluby, predaj HW35. Tempest, s. r. o., Bratislava 9 353 375 314 293 12,4 75 711 65 predaj HW, sluby36. Gratex International, a. s., Bratislava 337 559 473 382 −28,7 155 938 208 sluby, predaj HW37. Delta Electronic Services, a. s., Bratislava 324 963 193 255 68,2 125 358 91 predaj SW, HW38. Wincor Nixdorf, s. r. o., Bratislava 308 199 247 129 24,7 41 533 11 predaj HW39. Gamo, a. s., Banská Bystrica 294 600 280 456 5,0 43 380 80 predaj HW, sluby40. Siemens Business Services, s. r. o., Bratislava 293 715 186 808 57,2 102 334 121 sluby, predaj HW41. Aiten, a. s., Trnava 280 189 143 102 95,8 53 444 38 sluby, predaj SW42. Softip, a. s., Banská Bystrica 279 255 356 429 −21,7 149 585 328 vlastný SW, predaj HW43. Getronics (Slovakia), s. r. o., Bratislava 255 717 169 050 51,3 19 382 19 distribúcia HW44. Unit, s. r. o., Bratislava 255 138 230 103 10,9 25 451 20 sluby, predaj HW22 PC REVUE 7/2003

R E V U EPridaná hodnota Priemerný poèetTrby (tis. Sk) Zmena (%) (tis. Sk) zamestnancov Hlavný predmet èinnosti 12002 2001 2002/2001 2002 200245. Nextra, s. r. o., Bratislava 239 902 198 659 20,8 59 979 84 Telekom46. Telegrafia, s. r. o., Košice 228 255 273 906 −16,7 35 969 72 predaj HW, TT, SW47. GTS Slovakia, s. r. o., Bratislava 9 225 158 266 998 −15,7 45 335 30 Telekom48. Varias, a. s., ilina 208 642 189 880 9,9 115 666 72 sluby49. Axa, a. s., Bratislava 198 550 185 672 6,9 112 403 144 vlastný SW, sluby50. eTel Slovensko, s. r. o., Bratislava 192 965 95 933 101,1 n 35 Telekom51. Lamda Modra, s. r. o., Modra 192 015 205 210 −6,4 40 314 104 výroba spotr. materiálu52. ViaPVT, a. s., Bratislava 15 186 350 138 217 34,8 40 937 44 Telekom53. Slovanet, a. s., Trenèín 16 155 147 130 604 18,8 38 077 48 Telekom54. Energotel, a. s., Bratislava 147 532 60 518 143,8 42 465 25 Telekom55. ttc, s. r. o., Nitra 142 664 223 235 −36,1 53 670 73 predaj HW, sluby56. Euro Media, s. r. o., Bratislava 141 665 n n n 11 distribúcia HW57. Novitech, a. s., Košice 126 102 100 520 25,4 47 574 53 vlastný SW58. EuroWeb Slovakia, a. s., Bratislava 124 598 120 215 3,6 43 230 50 Telekom59. European Peripherals, s. r. o., Bratislava 124 518 111 949 11,2 6 743 16 distribúcia HW60. Data System Soft, s. r. o., Bratislava 124 184 121 477 2,2 24 490 38 predaj SW, HW, sluby61. GiTy – Slovensko, a. s., Martin 121 069 148 362 −18,4 33 476 46 TS, predaj HW62. Softec, s. r. o., Bratislava 120 511 176 733 −31,8 100 295 102 vlastný SW, sluby63. CSC Computer Sciences, s. r. o., Bratislava 120 274 111 870 7,5 43 072 30 sluby64. Datalock, a. s., Bratislava 114 103 86 872 31,3 56 826 95 vlastný SW, sluby65. Euro Media Košice, s. r. o. 112 371 n n n 8 distribúcia HW66. Core Computer, s. r. o., Bratislava 112 101 49 168 128,0 25 331 19 predaj HW, sluby67. Softline Services, s. r. o., Bratislava 111 735 39 273 184,5 4 789 15 predaj HW68. Dial Telecom, a. s., Bratislava 105 500 56 000 88,4 19 700 24 Telekom69. Trade center Datalan, s. r. o., Bratislava 9 104 711 100 905 3,8 11 289 5 distribúcia HW70. IDS Scheer Slovakia, s. r. o., Bratislava 99 336 80 071 24,1 57 944 40 sluby71. Softip−East, s. r. o., Prešov 95 977 94 116 2,0 33 414 74 vlastný SW, predaj HW72. TTC Telecom, s. r. o., Košice 89 104 101 458 −12,2 19 386 20 predaj TT73. Login, a. s., Stupava 89 046 65 573 35,8 18 606 30 sluby, predaj SW74. Anect, a. s., Bratislava 4 78 000 n n n n poskytovate¾ IT sluieb75. Data, s. r. o., Bratislava 75 294 106 222 −29,1 9 081 15 distribúcia HW76. Anasoft APR, s. r. o., Bratislava 65 738 58 965 11,5 25 445 41 predaj HW, vlastný SW77. I.S.D.D. plus, s. r. o., Bratislava 59 201 34 398 72,1 15 598 35 sluby, vlastný SW78. PosTel, a. s., Bratislava 58 425 65 397 −10,7 9 477 20 Telekom79. Softip Sever, a. s., ilina 56 716 71 950 −21,2 16 682 40 sluby, predaj HW80. Prosoft, s. r. o., ilina 48 833 20 757 135,3 9 324 n sluby81. Sféra, a. s., Bratislava 45 121 40 711 10,8 37 528 52 sluby82. Nové technológie a sluby, s. r. o., Košice 45 000 40 000 12,5 n n predaj HW, SW, sluby83. Kros, s. r. o., ilina 44 891 30 615 46,6 23 946 33 vlastný SW84. Eset, s. r. o., Bratislava 44 448 32 513 36,7 20 924 16 distribúcia a predaj vlastného SW85. InsData, s. r. o., Nitra 41 218 41 102 0,3 26 356 44 vlastný SW86. BSC Line, s. r. o., Dubnica nad Váhom 39 000 20 000 95,0 1 077 6 predaj HW, sluby87. Hour, s. r. o., ilina 36 805 26 717 37,8 27 731 46 sluby, vlastný SW88. Telenor Networks, a. s., Bratislava 33 156 949 3 393,8 −14 565 17 Telekom89. Pixelpark Slovakia, s. r. o., Bratislava 31 274 10 800 189,6 n 20 vlastný SW90. Rasax Alfa, s. r. o, Košice 25 779 13 336 93,3 n 19 vlastný SW, sluby91. S&H Ware, s. r. o., Trenèín 25 432 25 875 −1,7 18 147 n predaj SW, sluby92. Swan, a. s., Bratislava 24 904 5 585 345,9 3 933 28 Telekom93. Ipesoft, s. r. o., ilina 20 237 13 920 45,4 14 672 18 sluby, vlastný SW94. Visicom, s. r. o., Bratislava 19 720 7 667 157,2 n 22 vlastný SW, predaj HW95. Cígler Software Slovakia, a. s., Bratislava 9 18 083 15 390 17,5 6 295 16 predaj a distribúcia SW96. Istroconstruct, s. r. o., Bratislava 18 041 14 074 28,2 5 421 15 sluby, predaj SW97. InterWay, s. r. o., Bratislava 18 010 21 493 −16,2 4 742 17 sluby98. Ininierske grafické systémy, s. r. o., Bratislava 17 16 033 1 148 1296,6 3 406 8 predaj SW, vlastný SW, sluby99. Erudis, s. r. o., Bratislava 18 14 643 9 458 54,8 5 735 16 vlastný SW, predaj HW100. Compeko CS, s. r. o., Bratislava 13 729 12 146 13,0 4 714 11 vlastný SW, sluby101. Ness Central&Eastern Europe Slovakia, s. r. o., Bratislava 19 13 430 11 732 14,5 6 665 11 sluby102. Aliatel Slovakia, s. r. o., Bratislava 20 13 340 − − 3 395 2 Telekom103. ETC, s. r. o., ilina 13 046 18 408 −29,1 8 403 11 vlastný HW, SW104. London Logic Bratislava, s. r. o., Bratislava 4 11 671 n n n n105. Poèítaèe a programovanie, s. r. o., ilina 10 983 8 401 30,7 3 316 13 predaj HW, vlastný SW106. Compeko Brezno, s. r. o., Brezno 7 173 6 516 10,1 1 511 5 predaj HW, SW107. Inver, s. r. o., Košice 6 751 7 709 −12,4 2 650 5 sluby, predaj HW, vlastný SW108. Aston ITM, s. r. o., Bratislava 5 831 3 549 64,3 3 167 8 vlastný softvéru109. Forma, s. r. o., Bratislava 5 420 3 356 61,5 1 512 5 vlastný SW110. Inforce Bratislava, s. r. o., Bratislava 2 378 2 415 −1,5 1 393 4 vlastný SW1 Distribúcia = ve¾koobchod; predaj = predaj koncovému zákazníkovi; sluby = sluby vrátane systémovej integrácie, servisu a konzultácií; HW = hardvér vrátane komponentov a sietí; SW = softvér;TT = telekomunikaèná technika; TS = telekomunikaèné sluby vrátane prístupu do internetu; vlastný SW = vývoj a predaj vlastného softvéru, 2 Do 26. marca 2002 Globtel, a. s., Bratislava, 3 Údaje pod¾aIAS, 4 Údaje sú odhad TRENDU, 5 Spoloènos sa v júni 2002 zlúèila s firmou Hewlett−Packard Slovensko, s. r. o., Bratislava, 6 Spoloènos sa v júni 2002 zlúèila s firmou Compaq Computer Slovakia, s. r. o.,Bratislava, 7 Spoloènos zaèala obchodova od februára 2002 ako nástupnícka firma Agemu, s. r. o., Bratislava, 8 Do 1. mája 2001 Datalan, s. r. o., Bratislava, 9 Údaje za rok 2002 sú predbené, 10 Do 29.augusta 2002 I.M. Computer, a.s., Bratislava, 11 Do 9. januára 2003 SWH, s.r.o., Bratislava , 12 Do 15. januára 2001 K+K, kancelárska technika, s. r. o., ilina, 13 Trby sú uvedené pod¾a US−GAAP štandar−dov, 14 Do 16. septembra 2002 Alcatel e−business Distribution, s. r. o., Bratislava, 15 Od 1. januára 2003 zlúèená so Slovanetom, a. s., Trenèín do spoloènosti Slovanet, a. s., Bratislava, 16 Od 1. januára2003 zlúèená s ViaPVT, a. s., Bratislava do spoloènosti Slovanet, a. s., Bratislava, 17 Spoloènos zaèala èinnos v októbri 2001, 18 Do 17. marca 2003 Intelsoft Medik, s. r. o., Bratislava, 19 Do polovice roka2002 APP Slovakia, s. r. o., Bratislava, 20 Spoloènos vznikla 28. novembra 2001, n – nedostupný údaj (not available), Ak nie je uvedené inak, údaje vychádzajú zo slovenských úètovných štandardovZDROJ: údaje poskytnuté spoloènosami, odhady TRENDU, zostavila dokumentácia TRENDU7/2003 PC REVUE 23

R E V U EVýdavky na infokomunikaèné produkty a sluby na Slovensku (mil. EUR)Zmena Zmena2002/2001 2003/20022001 2002 2003 1 (%) (%)Poèítaèový hardvér 261 283 300 8,4 6,0Serverové systémy 92 98 108 6,5 10,2Pracovné stanice 1 1 1 0 0,0Osobné poèítaèe 123 136 141 10,6 3,7Príslušenstvo 45 47 50 4,4 6,4Kancelárska technika 27 30 34 11,1 13,3Kopírky 12 14 16 16,7 14,3Ostatné 15 16 18 6,7 12,5Koncové komunikaèné zariadenia 142 137 108 −3,5 −21,2Mobilné telefóny 112 107 76 −4,5 −29,0Ostatné 29 30 32 3,4 6,7Dátové a sieové zariadenia 352 423 467 20,2 10,4Lokálne siete 32 35 38 9,4 8,6Telefónne ústredne 10 96 86 −4,0 −10,4Mobilné siete 145 207 250 42,8 20,8Prepínaèe a smerovaèe 25 29 34 16,0 17,2Ostatné 50 56 60 12,0 7,1Infokomunikaèné zariadenie celkovo 2 781 873 909 11,8 4,1Softvér 114 127 143 11,4 12,6Systémový softvér 53 58 65 9,4 12,1Aplikaèný softvér 60 69 78 15,0 13,0IT sluby 169 197 228 16,6 15,7Sluby operátorov 864 1 100 1 292 27,3 17,5Pevné telefónne sluby 3 318 367 422 15,4 15,0Mobilné telefónne sluby 430 601 720 39,8 19,8Dátové sluby a prenájom vedení 56 63 73 12,5 15,9Sluby káblovej TV 60 68 76 13,3 11,8Trh infokomunikaèných technológií a sluieb celkovo 1 928 2 296 2 571 19,1 12,0Trh informaèných technológií a sluieb celkovo 652 729 806 11,8 10,6Trh telekomunikaèných technológií a sluieb 1 276 1 568 1 765 22,9 12,61 Prognóza, 2 Zahàòa poèítaèový hardvér, kancelársku techniku a koncové komunikaèné zariadenia, 3 Vrátane internetových sluiebZDROJ: EITO, Trendvodného HP s firmou Compaq Computer. Keïe savšak firmy z právnej stránky zlúèili a zaèiatkomtohto roka, v rebríèku vystupujú samostatne.Najväèšou IT firmou z poh¾adu pridanej hodnoty,pôsobiacou na slovenskom trhu, je Alcatel Slovakia.Prevanú èas trieb síce dosahuje z predaja telekomunikaènejtechniky, je však zároveò najväèším softvérovýmdomom na Slovensku. Druhým najväèšímhráèom slovenského IT trhu z h¾adiska pridanej hodnotyje Siemens Program and System Engineering(donedávna SWH). Firma sa zmenila z dodávate¾asoftvéru na poskytovate¾a komplexných riešení,v ktorých hrá pôvodný softvér k¾úèovú úlohu. Doprvej päky najväèších dodávate¾ov IT na Slovenskusa pod¾a vytvorenej pridanej hodnoty dostali ajGraTex International, ktorý sa iví predovšetkýmpredajom sluieb, a Softip, slovenský výrobca pôvodnéhopodnikového softvéru.V porovnaní výrobcov softvéru a poskytovate¾ovIT sluieb bol najväèším výrobcom softvéru naSlovensku Alcatel Slovakia, nasledovaný firmouAsset Soft, zaoberajúcou sa vývojom aplikácií prebankovníctvo. Tretiu prieèku s odstupom 150miliónov korún obsadil PosAm Bratislava, ktorýprodukuje predovšetkým aplikácie na báze systémuLotus Notes. Len pä firiem malo vlani z predajavlastného softvéru trby vyššie ako sto miliónovkorún.Tridsa najväèších slovenských vývojárskychspoloèností vlani predalo pôvodný softvér za 1,5miliardy korún, prièom na ich celkových trbách sapodie¾al len 15 percentami. Pre väèšinu firiem jeteda vývoj a predaj vlastného softvéru len doplnkovýmpredmetom podnikania. Na druhej strane jena Slovensku viacero spoloèností zameranýchvýhradne na tvorbu poèítaèových programov. NapríkladNovitech a Kros vyrábajú podnikový softvér,Eset antivírusové programy, InsData aplikáciepre poisovníctvo.V rebríèku poskytovate¾ov IT sluieb sa na èeleumiestnili Logica Slovakia a Siemens PSE, za ktorýmivïaka štruktúre a výške celkových trieb nasledujeslovenský Alcatel. Dvadsapä najväèšíchposkytovate¾ov vlani predalo IT sluby za 5,3 miliardykorún, èo predstavovalo 40 percent z ich celkovýchtrieb.NAJRÝCHLEJŠIE RASTÚVÝVOJÁRSKE FIRMYNajrýchlejšie rastúcou slovenskou IT firmou je systémovýintegrátor Delta Electronic Services keïv rokoch 2000 a 2002 zaznamenala najvyšší absolútnynárast pridanej hodnoty.V prvej desiatke najrýchlejšie rastúcich slovenskýchIT firiem dominujú výrobcovia pôvodnýchsoftvérových aplikácií. Viacerí z nich sa zároveòzaoberajú ich implementáciou u zákazníka a integrácious jeho ostatnými systémami. Axa sa špecializujena bankovníctvo. Softec, Datalock, AnasoftAPR a Kros sa zaoberajú tvorbou a implementácioupodnikových a ekonomických informaènýchsystémov. Hour sa koncentruje na personalistikua riadenie ¾udských zdrojov, Eset vyvíja antivírusovéprogramy. Plejádu softvérových producentovdopåòajú poskytovatelia implementaèných a konzultaènýchsluieb Sféra a GraTex International.VEDIE TELEKOMUNIKAÈNÝ SEKTORPrvé tri miesta rebríèka obsadili Slovenské telekomunikácie,Orange Slovensko a EuroTel Bratislava.Z 22,5 miliardy korún pridanej hodnoty, ktorúvlani vytvorilo štrnás telekomunikaèných firiem,na ne pripadlo 98 percent.Devädesiatštyri firiem pôsobiacich na slovenskomtrhu informaèných technológií a sluieb (IT)zaznamenalo vlani trby 41 miliárd korún, èo jeo štvrtinu viac ako v roku 2001. Tieto údaje všakv podstate o ve¾kosti slovenského IT trhu nevypovedajú.Predaj toho istého poèítaèa alebo poèítaèovéhoprogramu môe by toti zarátanýv trbách dvoch i troch spoloèností – distribútora,predajcu i poskytovate¾a komplexných riešení.Lepším ukazovate¾om je pridaná hodnota, ktorávystihuje schopnos generova zdroje pouite¾néna ïalší rozvoj. Len z vytvorenej pridanej hodnotytoti môe firma investova do vývoja novýchproduktov èi do školení zamestnancov, budúcichkonzultantov a expertov na špièkové sluby. SedemdesiatšesIT firiem, ktoré poskytli príslušnéúdaje, vytvorilo vlani pridanú hodnotu 4,4 miliardykorún, èo oproti roku 2001 predstavuje nárasto 12 percent.Na èele najväèších slovenských IT firiem, zoradenýchpod¾a dosiahnutých trieb, sa tradiènedria distribútori výpoètovej techniky a lokálnezastúpenia zahranièných gigantov. Najviac produktovinformaèných technológií vlani predalaspoloènos BGS Distribution. Ešte vyššie trby dosiaholtakzvaný nový Hewlett-Packard (HP), ktorývznikol v polovici uplynulého roka spojením pô-TRH IT NA SLOVENSKU POD¼A EITOTrochu iný poh¾ad na trh IT na Slovensku poskytujeEuropean Information Technology Observatory(EITO), pod¾a ktorého sa vlani na Slovenskupredali infokomunikaèné produkty a sluby vhodnote 2,3 mld. EUR (94 miliárd korún). Predstavujeto 3,4 percenta hrubého domáceho produktu,èo korešponduje s úrovòou IT investíciía spotreby ostatných stredo- a východoeurópskychkrajín. Oproti roku 2001 výdavky do IT a telekomunikáciístúpli takmer o dvadsa percent.V raste má slovenský trh pokraèova aj v tomtoroku, no pomalším tempom.Najväèší kus z koláèa infokomunikaèného trhu siodhryzli telekomunikaèní operátori – 47,9 percenta.Ve¾ká koncentrácia operátorov, najmä mobilných,je typická pre celú strednú a východnúEurópu. Na Západe je podiel telekomunikaènýchsluieb na celkovom trhu niší. V Európskej úniidosahuje 42,2 percenta a v USA len 36,3 percenta.Pokia¾ ide o trh informaèných technológií (bez telekomunikaènýchsluieb), Slovensko je stále výrazneorientované na nákup hardvéru. Analytici EITOoèakávajú, e situácia by sa mala pomaly meni,pretoe mnohé firmy si u vybudovali základnúinfraštruktúru a zaèínajú sa zaujíma aj o slubys pridanou hodnotou a softvérové riešenia. V najblišíchdvoch rokoch však táto zmena ešte ve¾mizrete¾ná nebude.Jozef Andacký je vedúci redaktor týdenníka Trend24 PC REVUE 7/2003

R E V U ESERIÁLDigitálna fotografia od A po ZDIGITÁLALEBO KLASIKA?PETER ORVISKÝNázov seriálu Digitálna fotografia od A po Z smezvolili zámerne, našou ambíciou je ponúknuvám komplexný materiál, v ktorom by sme váspostupne oboznámili so všetkým, èo sa vám pripráci s digitálnou fotografiou môe zís. V rámciseriálu sa teda budeme postupne venova nasledujúcimokruhom tém: èo sú digitálne fotoaparáty,ako sa èlenia a ako sa odlišujú od filmových predchodcov,budeme sa venova základným konštrukènýmprvkom digitálnych fotoaparátov a prezradímeèosi o ich vplyve na kvalitu prístroja, predstavímevám jednotlivé typy pamäových kariet, pozriemesa aj na funkcie digitálnych fotoaparátov,v rámci „rýchlokurzu“ vám dáme návod, ako správnefotografova s digitálom, pozrieme sa na monostispolupráce digitálnych fotoaparátov s inýmiIsté zlepšenia sa síce objavujú kadý rok, no nie súto revoluèné zmeny, skôr ide o posun hraníc medzikategóriami a drobné zlepšovanie komponentov.Na to, aby ste si dnes spravili kvalitné farebnéfotografie, nepotrebujete výnimoèné vybavenieani vedomosti. Elektronika prevzala kontrolu nadexpozíciou, štandardom sa stal zabudovaný elektronickýblesk. A pri automatoch je bené pouitiešpeciálnych filmových kaziet, ktoré umoòujúautomatické nastavenie citlivosti s vylúèenímchýb.DIGITÁLNY FOTOAPARÁTDigitálny fotoaparát sa èasto od klasického navonokve¾mi neodlišuje. Skutoèné rozdiely sú ukrytévnútri prístrojov, v ich princípoch a spôsobe práce.Prvým vidite¾ným rozdielom, ktorý vari nik neprehliadne,je integrácia LCD displeja. Ten je v súèasnostina rozdiel od poèiatkov digitálnej fotografie súèas-ou väèšiny prístrojov. Je však skôr dôsledkom akopríèinou digitálnej technológie. Displej v digitálnychprístrojoch zvyèajne plní dve funkcie. Jednak umoòujeprezeranie exponovaných fotografií, jednaksprostredkúva funkciu elektronického h¾adáèika, ktoráje v súèasnosti podporovaná na väèšine prístrojov.Najzásadnejšie rozdiely sa skrývajú vnútri prístroja.Kým klasické prístroje realizujú záznam nafilm, digitálne prístroje pouívajú snímaè CCD èieprvok reagujúci na intenzitu dopadajúceho svetla,ktorý je spojený s pamäovým systémom. Odpadáteda celá mechanika, spojená s vedením filmu.Èasto sú digitálne prístroje konštruované aj bezmechanickej uzávierky.Pri klasickom fotoaparáte je po exponovaní všetkýchpolíèok filmu potrebné vymeni kazetu s filmom,exponovaný film vyvola a z pouite¾nýchsnímok vyrobi fotografie. Pri digitálnom prístrojije to trocha inak. Kapacita pamäového média jesíce tie obmedzená, ale po zaplnení celej kapacityju nemusíme vymieòa (samozrejme, aj takýto prístupje moný), staèí pripoji fotoaparát k poèítaèua údaje z neho prehra do poèítaèa.Prakticky bez zmeny by mohla by optika. Nie jeto však úplná pravda. Plocha prvkov CCD je odlišnáod plochy filmového políèka, z èoho vyplývajúúpravy objektívu. Nezmenené však ostávajú clona,expozimeter, meraè vzdialenosti, blesk a iba èiastoènéúpravy vyaduje riadiaca elektronika.V porovnaní s klasickým fotoaparátom ten digitálnyponúka väèší komfort. Napríklad vo väèšineprístrojov sa spolu so snímkou ukladá aj dátumPrierez klasickým fotoaparátom (Nikon)Prierez digitálnym kompaktom (Sony)zariadeniami, prezradíme vám, ako sa dostanetek „papierovým“ fotografiám, a budeme sa zaoberaaj monosami archivácie, ïalšieho spracovaniaa prezentácie digitálnych fotografií.VÍAZSTVO DIGITÁLOV SA BLÍIVyslovi takéto tvrdenie pred pár rokmi bolo odváne.Dnes je situácia podstatne odlišná, a tak sao definitívnom „odchode“ klasických prístrojov, vyuívajúcichzáznam na film, hovorí èoraz èastejšie.Z poh¾adu niektorých výrobcov došlo k zlomu uv minulom roku. Príjmy z predaja digitálov totiu niektorých výrobcov prekonali príjmy z predajaklasických prístrojov. Digitály tak dosiahli prvústrategickú métu. Na moment, keï sa stanú preva-ujúcimi fotoaparátmi na trhu, si však ešte budememusie poèka.Klasika. Klasické fotoaparáty sú dnes takmeridentické s tým, èo bolo na trhu pred pár rokmi.a èas, keï bola zhotovená. Pri najnovších prístrojochsa môeme stretnú aj s monosou vytvárasi k snímkam opisy vkladaním zvukového záznamu.Väèšina prístrojov dnes podporuje aj záznamvidea spoloène so zvukom. To je však vo ve¾mi malomrozlíšení a èasto aj v obmedzenej dåke.Okrem klasického fotografovania nové prístrojezvládnu aj vytváranie série záberov nasledujúcichv krátkom èasovom slede. Niektoré prístroje je dokoncamoné poui v spojení s poèítaèom, TV prijímaèomalebo videom ako videokameru, pochopite¾ne,s niším rozlíšením a snímkovou frekvenciou.DIGITÁL PRE VŠETKÝCHZdá sa, e výrobcovia i predajcovia digitálov pochopili,ako je moné tieto prístroje spopularizovamedzi širšími vrstvami pouívate¾ov. Pravdou všakostáva, e rezervy v tejto oblasti sú a zrejme eštenejaký èas potrvá, kým sa ponuka digitálov stane26 PC REVUE 7/2003

zrozumite¾nou úplne obyèajným ¾uïom. Pre tých totiešte vdy pojmy ako snímaè CCD, rozlíšenie, MB, pamä,pamäová karta, kompresia, USB a mnoho ïalších znamenajúprvú – psychologickú – prekáku!Vybra digitálny fotoaparát úplne bez znalosti spomenutýchtermínov nie je moné, teda aspoò zatia¾. Èastovšak staèí zmena prístupu predávajúcich. Oddávna totiplatí, e lepšie ako dlho rozpráva je raz ukáza! A verte,prezentácia digitálneho fotoaparátu v praxi je skutoènenajlepším argumentom, ktorý o jeho schopnostiach presvedèí.Nezriedka sa stretávame s argumentmi typu „ja by somsi ten digitál aj kúpil, ale keï z toho môem ma fotky ibav poèítaèi a tomu ja nerozumiem“. Nu, toto je ïalší z mýtov,ktorých sila sa postupne stráca. Na jednej strane ichoslabuje penetrácia poèítaèov, na druhej strane výrobcoviadigitálnych prístrojov sa snaia ponúknu pouívate¾omalternatívne spôsoby spracovania a archivácie digitálnychsnímok. Na trhu sú jednak špecializované fototlaèiarne,ktoré umoòujú získa fotografie bez pouitiapoèítaèa, jednak rôzne zariadenia na uchovanie digitálnychfotografií.K popularizácii digitálnych fotoaparátov prispieva ajmonos získa „papierové“ fotografie v digitálnych fotolaboch.Ich dostupnos sa koneène zaèína rozširova a pomalysa objavujú aj v menších mestách. Alternatívnoumonosou je vyui sluby niektorých fotozberní. Tuvšak treba ráta s tým, e svoje fotografie nedostanete dohodiny, ale a o pár dní.Prierez digitálnou zrkadlovkou (Olympus)Ïalšou vecou, ktorá hovorí pri porovnávaní digitálnejfotografie s klasickou v prospech tej prvej, je monosspracovania fotografií. Vybavení poèítaèom a základnýmprogramovým vybavením, ktoré je súèasou dodávky kadéhofotoaparátu, sa toti môete sta fotografom s vlastnýmlaboratóriom. Na rozdiel od klasickej fotografie mátek dispozícii kompletnú súpravu nástrojov na spracovaniefotografií. Na rozdiel od klasiky sa s fotografiami môetepohra podobne, ako sme to pred pár rokmi robievalis èiernobielou fotografiou vo fotokomore. Škála dostupnýchfunkcií je dokonca podstatne širšia. Navyše svojevýtvory môete zdie¾a s priate¾mi èi rodinou, „rozlezenými“po celom svete, a to všetko s rýchlosou, ku ktorej byste sa s klasickou fotografiou ani len nepriblíili.VÝHODY A NEVÝHODY DIGITÁLNEJFOTOGRAFIEV poèiatkoch digitálnej fotografie sa výhody tejto technológiea príliš preceòovali. Tento prístup digitálnej fotografiipríliš nepomohol, a tak prišlo vytriezvenie a zvo¾nenietempa. Dnes u je všetkým viac-menej jasné, v èomsú výhody tejto technológie. Isto však v takomto materiálinezaškodí ich aspoò spomenú.Medzi výhody digitálnej fotografie isto patrí skutoènos,e nemusíme vymieòa filmy, stara sa o ich vyvolanie,snímky sú k dispozícii okamite po exponovaní. V prípade,e bola expozícia chybná, môeme snímku exponovaznovu (teda ak nejde o momentky). Ïalšie spracovaniesnímok v grafických èi DTP programoch je ove¾a prunejšiea rýchlejšie ako pri klasických fotografiách, ktorétreba skenova.Spomedzi nevýhod digitálnej fotografie sa mnohé upodarilo odstráni. Stálicou však ostáva vyššia energetickánároènos a nišia rýchlos.ÈLENENIE DIGITÁLNYCH FOTOAPARÁTOVDigitálne fotoaparáty mono èleni pod¾a viacerých charakteristickýchznakov èi technických parametrov a èlenenieje ve¾mi subjektívne. Aj preto sa èasto u niektorýchvýrobcov stretneme s nie príliš správnym porovnávaním„konkurenèných“ prístrojov. Rovnako ani publicisti a odbornícinie sú v tejto problematike úplne jednotní. Spo-¾ahlivé je len èlenenie z poh¾adu konštrukcie prístrojov.To by sme však ostali iba pri troch kategóriách: digitálne kompakty, digitálne zrkadlovky, digitálne steny.Keïe posledná kategória je urèená výsadne profesionálomna štúdiovú tvorbu, v ïalšom opise ju vynecháme.Naopak, prvá kategória by pri tomto hrubomèlenení ostala ve¾mi široká, patrilo by do nejasi 80 % produkcie digitálov. Preto som sa rozhodolpre potreby nášho seriálu vytvori trochajemnejšie èlenenie. To vychádza z mojich dlhoroènýchskúseností s digitálnou fotografiou a jetakéto: digitálne hraèky, kompakty pre nenároèných, kompakty strednej triedy, kompakty vyššej triedy, digitálne zrkadlovky, profesionálne zrkadlovky.Digitálne hraèky. Tvoria kategóriu digitálov,ktoré sú vybavené snímaèmi s nízkym rozlíšením(do 1,3 megapixela). Tieto prístroje sa èastovyskytujú v akèných ponukách èi ako „bonusy“pri kúpach iných zariadení. Ide skôr o obrazovézáznamníky, ktoré sú schopné urobi kvalitnúfotografiu iba za ideálnych podmienok a na kvalitnépapierové fotografie s nimi pokojne môete zabudnú.Okrem minimálnych funkcií je hendikepom týchtoprístrojov aj absencia blesku. Rovnako sem patria aj rôznewebové kamerky, ktoré je moné poui aj ako digitálnefotoaparáty. Osobne by som do tejto kategórie zaradil ajsúèasnú generáciu digitálnych fotoaparátov, ktoré súintegrované v mobiloch. S výnimkou poslednej kategórieje cena takýchto „zázrakov“ na úrovni pár tisíc, maximálnedo 3000 korún. Pre koho sú tieto prístroje urèené?Pravdupovediac neviem, osobne by som ich neodporúèalnikomu.Kompakty pre nenároèných tvoria skupinu prístrojovurèených pre pouívate¾ov, ktorí s digitálnou fotografiouzaèínajú. Ide v podstate o kompakty vybavenésnímaèmi s menším rozlíšením, ktorých funkèná výbavaje znaène obmedzená. Na druhej strane ponúkajú výbornúcenu. Najbenejší predstavitelia tejto kategórie disponujúdvojmegapixelovými snímaèmi. Výnimoène sasíce nájde v ponuke aj „trojmegáè“, èasto sa však pri

R E V U Epodrobnejšom štúdiu parametrov dozviete, espomenuté rozlíšenie je dosiahnuté softvérovo.Objektív týchto prístrojov má pevnú ohniskovúvzdialenos a k dispozícii máte iba digitálnyzoom, èo s oh¾adom na rozlíšenie snímaèov môeby problém. Samozrejmosou v tejto kategórii jezabudovaný automatický blesk. Pokia¾ ide o kvalitusnímok, v ideálnych svetelných podmienkachdosahujú celkom slušné výsledky, pri horšomsvetle je to slabšie aj s kvalitou. Pokia¾ ide o monoszíska papierové fotografie, tá tu je, vo formáte9 × 13 cm uspejete skoro so všetkým, prechodna formát 10 × 15 cm však „znesú“ iba kvalitnejšiezábery.Z poh¾adu pouívate¾a sú tieto prístroje príjemné,majú toti ve¾mi jednoduché ovládanie a máloovládacích prvkov. Na druhej strane chýbajú takmerakéko¾vek monosti nastavenia, výnimkou jeiba korekcia expozície, ktorú majú aj niektorélepšie prístroje tejto kategórie. Vo výnimoènýchprípadoch je moné aj s týmito prístrojmi realizovazáznam videa, prípadne sekvenèné snímanie.Ceny takýchto digitálnych fotoaparátov sa pohybujúpod hranicou 8000 korún.Kompakty strednej triedy predstavujú v súèasnostinajširšiu èas ponuky. Rozlíšenie snímaèa sapohybuje od troch do piatich megapixelov. Prístrojesú vybavené objektívom s optickýmzoomom a disponujú aj viacerými funkciami a monosaminastavenia. Optika týchto prístrojov jepodstatne kvalitnejšia ne pri predchádzajúcichkategóriách. Pokia¾ ide o funkènú výbavu, tá savýznamne líši v závislosti od konkrétneho modelua èasto má výrobca v ponuke ve¾mi podobnémodely, ktoré sa odlišujú práve iba implementovanýmifunkciami. Pokia¾ ide o kvalitu snímok, távyhovuje na tlaè fotografií 10 × 15 cm a èasto savám z lepšieho záberu podarí aj zväèšenina do formátuA4. Pomerne široké je spektrum cien prístrojovz tejto kategórie. Pohybuje v rozmedzí od 8-do 30-tisíc korún.Kompakty vyššej triedy. U sa dostávamek prístrojom, ktoré ocení nejeden fotoamatér.Tieto modely v súèasnosti vyuívajú snímaèes rozlíšením 4 a 6 megapixelov, ale vo výpredajièi akciách ešte mono narazi aj na trojmegapixelovéprístroje, ktoré sem svojou koncepcioupatria. Prístroje tejto triedy disponujú najkvalitnejšímiobjektívmi s optickým zoomom a mnostvomfunkcií vrátane úplne manuálnych reimov.Pokia¾ ide o doplnkové funkcie, aj ich poèetje úctyhodný. K dispozícii je napríklad bracketing,histogram, rôzne reimy merania expozície.Samozrejmosou je i podpora externých bleskovèi monos vyuitia optických konvertorova predsádok. Kvalita fotografií je viac ako postaèujúca,a to nielen pri bených fotografickýchformátoch, ale aj pri zväèšeninách. Cenová hladinasa pri prístrojoch tejto triedy pohybuje od 28-tisíc vyššie, prièom v súèasnosti je maximom 50-tisíc.Digitálne zrkadlovky sa kvalitou, cenami afunkciami takmer zhodujú s predchádzajúcoukategóriou digitálov. Podstatný rozdiel je všakv ich konštrukcii, presnejšie v konštrukcii h¾adáèika.Ten toti nie je prieh¾adový, ako je to privšetkých kompaktoch, ale elektronický (EVF –Electronic View Finder). H¾adáèik je tvorený LCDdisplejom, ktorý je vloený do priestoru h¾adáèika.EVF nám teda ukazuje presne to, èo vidí snímaè.I keï je tento typ h¾adáèika zaujímavý a niektoréfirmy v òom vidia ve¾kú budúcnos, v súèasnostimá isté limity. Ide najmä o to, e EVFdisponuje ve¾mi malým rozlíšením, ktoré saujemanuálne ostrenie. Rovnako sa ako negatívnavlastnos uvádzajú problémy s kontrastom a reakciouna zmenu scény. Ceny digitálnych zrkadlovieksa v súèasnosti pohybujú na úrovni 50-tisíc korún.Profesionálne zrkadlovky sú krá¾ovskou triedoudigitálnej fotografie. Spoznáte to hneï priprvom kontakte, staèí poh¾ad na podporovanéfunkcie, spôsob ovládania alebo aj na cenu takéhotoprístroja! Èasto sa v odborných diskusiáchoznaèujú aj pojmom pravé zrkadlovky, ich konštrukciaje toti úplne rovnaká ako pri klasickýchzrkadlovkách. Obsahujú optický systém klasickejkonštrukcie, teda so zrkadlom, matnicou a pentagonálnymhranolom. V porovnaní s klasikou jejedinou úpravou prispôsobenie optiky implementovanémusnímaciemu èipu a úprava plochy h¾adáèika.Najnovšie profesionálne zrkadlovky firiemCanon a Kodak však vyuívajú klasickú optiku,pretoe majú snímaèe s rozmermi, ktoré súidentické s rozmermi políèka kinofilmu. Profesionálnezrkadlovky súèasnosti sú dvoch typov,všetko v jednom, teda telo je napevno spojenés objektívom (tento koncept vyuíva iba Olympus).Druhým typom sú digitálne telá, ktoré disponujúmonosou vyuíva optiku pre klasickékinofilmové prístroje. Tu je ponuka podstatne širšia:Canon, Fujifilm, Nikon a Olympus (ten prístrojtejto kategórie iba predstavil). Funkèná výbavaje prispôsobená potrebám profesionálnychfotografov, a tak sú tu prioritou manuálne reimy.Rovnako je prispôsobené aj ovládanie a nezvyèajneširoká je ponuka príslušenstva. Rozlíšeniesnímaèov sa v tejto kategórii prístrojov pohybujev rozmedzí od 6 do 14 megapixelov. Cenyprístrojov v tejto kategórii sa pohybujú od 70-tisícvyššie.ZÁVERMáme za sebou prvú èas seriálu, ktorý vám mápomôc preniknú do tajov digitálnej fotografie.Vieme èo-to o rozdieloch medzi klasickými a digitálnymifotoaparátmi, poznáme èlenenie digitálnychfotoaparátov a zmienili sme sa aj o základochkonštrukcie digitálov a poznáme ich výhodya nevýhody. V nasledujúcom èísle sa vydáme nacestu „do hlbín“ digitálu, aby sme sa dozvedelinieèo o základných konštrukèných prvkoch a princípochich fungovania.V ïalších èastiach seriálu sa budeme venova nasledujúcimtémam:TémaPC REVUEDigitálny fotoaparát „zvnútra“ 8/2003Fotografujeme digitálom 9/2003Archivácia a prezentácia fotografií 10/2003Ako dosta digitálne fotografie na papier 11/2003Vyberáme digitálny fotoaparát 12/2003Doplnky k digitálnym fotoaparátom 1/200428 PC REVUE 7/2003

R E V U EPREH¼ADNajpouívanejšiespôsoby pripojeniado internetu v SRVposlednom èase ste urèite mnohíz vás zaregistrovali zvýšenú aktivituposkytovate¾ov internetua Slovenských telekomunikácií. Portálysa pretekajú, kto zverejní väèšiureklamu na ADSL, a v èitate¾ských fórachje skloòované ADSL, Chello,„mikrovlnka“ alebo internet vo všetkýchpádoch. Väèšina èlánkov sa všakvenuje osobitne len jednému spôsobupripojenia. V tomto príspevku nájdetepreh¾ad viacerých najpouívanejšíchspôsobov pripojenia do internetu premalé a stredné firmy, ako aj pre domácnosti.V èlánku nájdete informácieo týchto typoch pripojenia: DIAL-UP – analógový modem ISDN ADSLDIAL−UPPoplatok poskytovate¾oviPoplatok za impulzySpôsob pripojeniaRýchlos pripojeniaVýhodyNevýhodyOd 100 Sk do 500 Sk Mikrovlnné pripojenie pripojenie cez káblovú TV ïalšie alternatívyDIAL−UPStále najpouívanejším pripojením jemodemové analógové pripojenie(dial-up). Platí to nielen na Slovensku,ale aj v takých vyspelých internetovýchkrajinách, ako je USA, Nemeckoèi Ve¾ká Británia. Je to najlacnejší spôsobpripojenia a oplatí sa tým, ktorí sana internet pripájajú menej èastoa vyuívajú tie jednoduchšie slubyinternetu, ako je posielanie a prijímanieelektronickej pošty a surfovaniepo internete v menšom rozsahu. Súèasnýmtrendom však je neustálezmenšovanie podielu pouívate¾ov0,80 Sk silná prevádzka, 0,40 Sk slabá (ceny bez DPH) – volania nazvýhodnené èísla 19xxdoèasné; platíte za èas strávený na interneteMax. 56 kb/s, pod¾a stability vašej linky; väèšina domácností/firiem je upripojená na digitálne ústredne, take rýchlos pripojenia sa blíi k maximuMalé zriaïovacie náklady– zavedenie tel. linky: 990 bez DPH,– cena modemových prístrojov od 400 do 3000 Sk (bez DPH)Lacná alternatíva v prípade, e sa pripájate na internet len minimálne (nie viac akonieko¾ko minút denne)Dostupné takmer vo všetkých lokalitách SlovenskaDrahé pripojenie v tom prípade, ak ste pripojení viac ako nieko¾ko hodín denne (5 hodínpripojenia denne bude stá firmu asi 4800 – 5000 Sk bez DPH mesaène)Pomalá prenosová rýchlos – 10 MB súbor budete sahova minimálne 30 minút;surfovanie je pomalé, monosti vyuitia internetu na iné úèely okrem vyh¾adávania informáciía posielania/prijímania e−mailov sú prakticky vylúèenéPrerušované pripojenie do internetu – vyplývajúce zo samotnej podstaty dial−up; vdy, keïchcete ís na internet, musíte najprv vytoèi vzdialené èíslo, po ukonèení práce s internetomsa treba opä odpojiPozn. Ten, kto sa chce pripoji do internetu len sporadicky na nieko¾ko minút denne, si vyberiepráve toto pripojenie. Je ideálne pre toho, kto vyuíva napr. len elektronickú poštu, kde dobapripojenia nepresiahne 1−5 hodín za mesiac. Vaše mesaèné náklady môu by od 130 do300 Sk mesaène spolu s poplatkom poskytovate¾ovi pripojenia.Tipy Poplatok poskytovate¾ovi môete zníi napr. tak, e si s niekým podelíte tieto nákladya budete vyuíva obaja/viacerí rovnaké prihlasovacie meno a heslo do internetu. Pri príleitosti akcie ST „Neplatíte po 3. minúte“ sa teoreticky dá pripoji do internetu cezgeografické èíslo (ktoré má kadý poskytovate¾ dial−up pripojenia), a tak po 3. minútesurfova „zadarmo“ celú hodinu* – cez víkendy a štátne sviatky. Urèite si nainštalujte program na sledovanie èasu pripojenia do internetu, aby ste si bolivedomí, ko¾ko ste „preinternetovali“. V prípade, e budete rozmýš¾a nad inou alternatívoupripojenia do internetu, vám tieto údaje významne pomôu pri vašom rozhodovaní.Najpouívanejší program je ConMet (www.conmet.cz – èeský softvér) alebo napr. DialMonitor (nie po slovensky) http://www.dialmonitor.ro/ a mnoho ïalších. Malé firmy (2 – 5poèítaèov) sa môu o konektivitu podeli, a tak nieko¾ko poèítaèov môe by súèasnepripojených na internet s tým, e sa platia impulzy len za jedno pripojenie. Pripojenie je vhodné najmä pre domácnosti, ktoré sa nepripájajú na internet viac ako na1 hodinu denne.* Do akcie nepatrí volanie na èísla vo formáte 019XY. Ak však pouívate¾ volá na bené (geografické) èíslo,je z¾ava uplatnená aj na pripojenie do internetu.pripájajúcich sa cez modem, a tov prospech vysokorýchlostných spôsobovpripojenia.Ceny u našich západných susedovsú ve¾mi podobné. Hodina pripojeniastojí 51 Kè v špièke, 18 Kè mimo nej,10 minút stojí 14, resp. 5,50 Kè.V Èechách však do konca roka(pod¾a prís¾ubu rezortného ministra)majú zavies internet za paušál. Samozrejme,táto iniciatíva nevychádzaod Èeského Telecomu, ale z iniciatívymnohých pouívate¾ov internetua aktivity Èeského telekomunikaènéhoúradu. Doèkáme sa aj my dial-uppripojenia za rozumný paušál?ISDNMasívna kampaò nám u nieko¾ko rokovpredstavuje technológiu ISDN ako„superrýchlu“ alternatívu analógovéhodial-up pripojenia. Zaujímavé jeto, e ešte aj dnes sme bombardovaníreklamami zdôrazòujúcimi rýchlosISDN. Je to skutoène tak? ISDN 128 je v porovnaní s analógovýmdial-up pripojením rýchlejšietakmer 2,3-násobne Cez ISDN sa pripojíte do internetudo 3 sekúnd (cez analógový dialupto trvá pribline 20 sekúnd)ISDNPoplatok poskytovate¾oviPoplatok za impulzySpôsob pripojenia ADSL je 6-násobne rýchlejšie akoISDN 128Treba však poznamena, e rýchlos128 kb/s pri ISDN dosiahnemevtedy, ak sa pripojíme aj cez druhýkanál (teda výsledná rýchlos je 64kb/s × 2). Samozrejme, mesaèný poplatokza takýto spôsob pripojeniaje vyšší a rovnako aj za impulzy platítedvojnásobne. Hodina pripojeniabude teda stá 96 Sk bez DPH a vášpoplatok za pripojenie bude asi o 50– 60 % vyšší ako pri štandardnom64 kb/s pripojení.ADSLŠtyri magické písmenká, ktoré majúurobi dieru do mikrosveta slovenskéhointernetu – ADSL. Je to jednaz technológií xDSL, ktoré slúia na vysokorýchlostnýprenos dát, prièomvyuíva u existujúce káble telefónnejsiete. Pôvodne však bolo vyvíjané nadistribúciu televízneho signálu a preslubu video on demand, t. j. video napoiadanie.A – asymetrickáD – digitálnaS – subscriber (úèastnícka)L – linkaOd 250 Sk do 900 Sk bez DPH poskytovate¾ovi pripojenia do internetu600 Sk bez DPH za prenájom ISDN linky pre ST0,80 Sk silná prevádzka, 0,40 Sk slabá (ceny bez DPH) – volania nazvýhodnené èísla 19xxDoèasné; platíte za èas strávený na internete; èas pripájania je nieko¾kosekúnd (asi 3 – 5 s oproti èasu na analógové pripájanie 20 – 25 sekúnd)Rýchlos pripojenia Max. 64 kb/s, resp. 128 kb/s, ak si aktivujete druhý kanálVýhody Môete naraz telefonova aj by pripojení na internet – samozrejme, poplatkyza pripojenie platíte dvojmoV prípade, e si zaplatíte ISDN 128, môete pristupova na internet 128 kb/s – teoretickydvojnásobnou rýchlosou ako bený dial−up; platíte, akoby ste volali internet dvakrát, a ajvyššie sadzby poskytovate¾ovi internetového pripojenia (asi 50 – 60 %)Nevýhody Drahé pripojenie do internetu, poskytujúce málo zlepšení oproti dial−up, a to zanieko¾konásobnú cenuTechnológia pripojenia do internetu – vyplývajúca zo samotnej podstaty dial−up; vdy, keïchcete ís na internet, musíte najprv vytoèi vzdialené èíslo, po ukonèení práce s internetomsa treba opä odpojiTechnológia ISDN je pomerne zastaraná a v súèasnosti prekonaná technológiou ADSLMesaèné náklady bez toho, aby ste sa pripojili èo len jediný raz na internet, sú minimálne900 Sk bez DPH mesaène; samozrejme, platíte aj impulzy.Tipy Vyuite monos vola na geografické èísla a by tak cez víkendy a po preèerpaní vo¾nýchminút pripojený na internet za 3 Sk / hodinu Pripojenie je vhodné pre domácnosti s poiadavkou na vyššiu prenosovú rýchlos30 PC REVUE 7/2003

R E V U EADSL rozde¾uje signál na dva kanály,kde jeden je vyhradený na hlasovúkomunikáciu a druhý na dátovéprenosy. Vyuíva frekvenèné rozpätie,ktoré sa nevyuíva na hlasovúkomunikáciu.ADSL je zatia¾ dostupné v Bratislave,Košiciach a Banskej Bystrici. Dokonca roka 2003 to budú postupne ajïalšie mestá – Prešov, Trenèín, Trnava,ilina a Nitra. V nasledujúcich rokochsa bude pokrytie rozširova ajna ïalšie slovenské mestá. V Èecháchje napríklad technicky moné zriadiADSL a u viac ako 90 % úèastníkovtelefónnej siete. U nás to bude pravdepodobnepodobné èíslo. Je, samozrejme,otázne, èi ST pristúpia aj naupgrade telefónnych ústrední, naktoré je pripojený len malý poèetzákazníkov, resp. takých, ktorí internetaj doteraz vyuívali menej.Teoretické maximum prenosovejrýchlosti je asi 6 Mb/s, èo by umonilo10 MB súbor stianu pribline za17 sekúnd.Na Slovensku zatia¾ môeme disponovaprenosovou rýchlosou ADSL768 kb/s downstream, resp. 128 kb/supstream a spomínaný 10 MB súborstiahnete pri tejto rýchlosti priblineza 140 sekúnd. Problémom však mô-Sklamanie – obmedzenýprenos dátIskru nádeje v nás vykresal ešte v apríliSlovanet, ktorý pre prvých 300záujemcov pripravil uvádzaciu akciuna 6 mesiacov pripojenia, a to zapaušál 1699 Sk bez DPH bez obmedzeniadát. Tento poplatok zahàòalu aj poplatok ST vo výške 1099 Skbez DPH. Mnohí z nás teda dúfali, eobjem dát predsa len nebude obmedzený,no mýlili sme sa...Všetci poskytovatelia ADSL pripojeniado internetu zatia¾ zverejnilisvoje ponuky s obmedzeným prenosomdát. Tieto obmedzenia urèite niesú zamerané na zabránenie zneuívaniuinternetu „notorickými sahovaèmi“,kde by bolo vhodné obmedzenienapr. na 5 – 15 GB. Tieto obmedzeniadoslova odporujú zmysluvysokorýchlostného pripojenia nainternet. Naèo nám je vysokorýchlostnépripojenie do internetu, ak honemôeme naplno vyui? Teda pardon– môeme, ale draho... Ak napríkladpoèúvate rádio cez internet (128kb/s), denne prenesiete pribline 350MB, ak navyše pošlete aj nieko¾koe-mailov a pozriete si nieko¾ko stránok...Poèúvanie rádia je teda praktickyvylúèené, iba ak ste ochotníObr. 1 Porovnanie rýchlosti prenosu pri analógovom, ISDN a DSL modemee by tzv. overbooking, èo znamená,e pásmo bude rozdelené medzi viacerýchuívate¾ov. Garantovanú mátetoti len maximálnu prenosovú rýchlos,nie minimálnu.Keïe ešte nie sú známe podrobnéinformácie, povaujte ïalej uvedenýtext za informatívny. Overbookingnie je zdie¾anie prístupovej linky, aledátovej linky u operátora. V Èeskejrepublike je to napr. pre domácnosti1:50 a pre firmy 1:20. Pod¾a informáciíposkytovate¾ov internetového pripojeniav Èechách v prípade vysokéhovyaenia tejto linky by rýchlosmohla poklesnú o 20 %. Keby toplatilo aj na Slovensku, overbooking,resp. stupeò agregácie by nepredstavovalväèší problém, ani keï savašich 50 susedov naraz pripojí nasiete P2P. ST majú pod¾a viacerýchzdrojov dostatoènú kapacitu a navyšeobmedzenie dátových prenosovzabráni problémom s prípadnýmpoklesom rýchlosti.plati pribline 18 Sk za hodinu (pribenom programe) po tom, èo preèerpátelimit. Podobne to funguje ajs videom, o sahovaní väèších objemovdát ani nehovoriac. Nedá mi neprirovnato k situácii, e si kúpitenové Porsche, no jazdi smiete len poBratislave, a to maximálnou rýchlos-ou 60 km/h.Bený uívate¾ – hlavu hore! Nabené prezeranie internetu bez vyuívaniaaplikácií nároèných na prenosdát úplne staèia 2 – 3 GB prenosu.Osobne som pracoval v inštitúcii,kde bolo pribline 20 poèítaèov pripojenýchna internet a mesaène smepreniesli od 1,5 do 2 GB dát.Moné úskaliaRýchlos pripojenia ADSL je závisláod kvality linky a vzdialenosti odústredne. Informácie o maximálnejvzdialenosti sa líšia, èasto sa uvádzavzdialenos od 2 km do 5,3 km.Osobne si však myslím, e ak ST7/2003 PC REVUE 31

R E V U EADSLPoplatok pre STPoplatok za programSpôsob pripojenia1100 Sk ST DSLpotvrdia, e je moné na konkrétnulinku zavies ADSL, nebudete matento problém. Ak nie ste z Bratislavy,Banskej Bystrice a Košíc alebovaša prípojka do VTS je viac ako 4 – 5km od ústredne, je takmer isté, ez ADSL sa teši nebudete. Na stránkewww.telecom.sk si však môete overi,èi sa vo vašej lokalite dá zaviesADSL pripojenie.Vyberte siKtorý poskytovate¾ je najvýhodnejší?Ktorý má najlepšie podmienky? Ponukyneustále pribúdajú, no rozdielv cene nie je ve¾ký – okolo 10 %.Všetky ponuky majú spoloèné to, edostanete dve faktúry. Jedna je odposkytovate¾a pripojenia na interneta druhá faktúra bude od ST za ADSLprístup – tzv. ST DSL. Prvá faktúra jezávislá od toho, aký program si zvolíte,a aj od toho, ko¾ko dát prenesietenavyše. Druhú faktúru dostanúvšetci rovnakú – 1099 Sk bez DPH.Poplatok ST za zavedenie ADSL je3999 Sk bez DPH.333 Sk (1 GB) a X tis. Sk – pod¾a objemu prenesených dátCez ADSL modem do sieovej (NIC) karty poèítaèa; pripojeniepermanentnéRýchlos pripojenia 768/128 kb/sVýhody Permanentné pripojenieUmoòuje simultánne pripojenia, t. j. telefonova a surfova v tom istom èase na tej istejlinke (t. j. nemusíte ukonèi hovor pre pripojenie k internetu alebo pre iný dátový prenos)Môete sa pripoji k internetu takmer 14−krát rýchlejšie ako cez analógový modem a 6−krátrýchlejšie ako ISDN modem, ktorý vyuíva dva B kanályMáte monos v budúcnosti objedna rýchlos pripojenia a do teoretickej rýchlostipribline 6 MbitBezpeènosNevýhody Obmedzenie vzdialenosti uívate¾a od telefónnej ústredne. Udáva sa vzdialenosod 2 do 3 km.Nutný nákup, zapoièanie alebo prenájom relatívne drahého ADSL modemuOverbooking, zdie¾anie kapacity – predpoklad je a 1/50 alebo v lepšom prípade 1/20(Èeská republika)Vysoké inštalaèné náklady (3999 Sk)Mesaène platíte minimálne 1433 SkST DSL nadväzuje na program minimálne ST Standard (249 Sk bez DPH). ST DSL sa nedáaktivova pre program ST MiniTipy Dôkladne si analyzujte svoje doterajšie komunikaèné potreby, najmä èas strávený nainternete, objemy prenesených dát, a pokúste sa predvída vaše potreby do budúcnosti, abyste si vedeli vybra správny program; na sledovanie informácií o pripojení skúste pouiprogram ConMet (www.conmet.cz) alebo iný program na sledovanie prenosov dát alebonákladov pripojenia Podmienkou efektívneho vyuívania ADSL vo firme je existujúca lokálna sie Pripojenie je vhodné najmä pre firmy alebo pre domácnosti ochotné zaplati min. 1433 Sk(bez DPH) mesaèneKeïe sú všetky ponuky ADSL dospodobné, nebudeme ich podrobnerozobera, miesto toho si pozrite grafzobrazujúci ceny (nezobrazuje programynad 10 GB).Najlacnejší paušál (1 GB) dostanetev Nextre, najlacnejšia je asi ponukafirmy FAYN. Ako vidíte aj z grafu, jedôleité správne odhadnú objem dát,ktorý pravdepodobne prenesiete.Euroweb predstavil ve¾mi zaujímavúponuku. V prípade tohto poskytovate¾aneplatíte nijaký paušál,uívate¾ ADSL platí len za skutoèneprenesené dáta. Ponuka Eurowebu jezaujímavá hlavne pre uívate¾a, ktorýsi chce vyskúša spôsob komunikáciecez ADSL. Pokia¾ toti neprekroèíte objem4 GB prenesených údajov za 3mesiace neplatíte iadne poplatky. Jedináplatba je poplatok za linku STDSL a platba za ADSL modem 1 Sk zamesiac. Prekroèenie objemu 4 GB za 3mesiace je však spoplatòované pod¾askutoène prenesených dát.Vybavovanie ADSL pripojenia mô-e by zdåhavejší proces, a to pre ve¾kýpoèet záujemcov. Lehoty, ako ichuvádzajú poskytovatelia, sa pohybujúv rozmedzí od 20 do 30 dní. Odporúèampozorne preštudova stránkyposkytovate¾ov, aby ste našli splnenievšetkých poiadaviek.Ako je to vo svete?Slovensko sa zaradilo medzi krajinys najmenej výhodným pripojením navysokorýchlostný internet. Obmedzenieobjemu prenesených dát jetoti len na Slovensku a v Chorvátsku.Pozrime sa na jednotlivé krajinypodrobnejšie.Èesko. Èeská internetová komunitasa neuspokojila s pôvodne zverejnenýmicenami a podmienkami ADSLa prinútila Telekomunikaèný úradÈeskej republiky kona. Viac si preèítatenapr. na www.ctu.cz. Za zriadenieADSL zaplatí èeský zákazník 1680 Kè.Mesaèný poplatok sa pohybuje od1390 do 1600 Kè. V porovnaní so Slovenskomvšak èeský uívate¾ surfujenišou rýchlosou. Pre domácnos jeto 192/64 kb/s za 1300 Kè, 320/128kb/s za 2200 Kè. Pre firmy je to 256/64kb/s za 3100 Kè, 512/128 kb/s za 5600Kè a 1024/256 kb/s za 10 600 Kè, nonie je tu nijaké obmedzenie objemudát. Agregácia je 1:50 pre domácnostia 1:20 pre firmy.Slovinsko. Uívate¾ dostane ADSLs rýchlosou 1024/256 kb/s v prepoèteza 1439 Sk. Študenti majú z¾avu –rovnaký balík získajú v prepoète za1053 Sk. Pripojenie nie je obmedzenéobjemom prenesených dát.Chorvátsko. Miestny operátor obmedzujelimit dát na 1 GB a za cenuv prepoète 1115 Sk mesaène poskytujerýchlos 384/64 kb/s. Za zriadenievšak zaplatia Chorváti v prepoète a7560 Sk.Po¾sko. ADSL rýchlosou 512/128kb/s za 1829 Sk mesaène. Poplatokza zriadenie sa pohybuje v prepoèteod 1532 Sk do 8187 Sk.Maïarsko. Zriadenie ADSL stojípribline 5150 Sk, v súèasnej akcii jeinštalaèný poplatok v prepoète len850 Sk. Mesaèný poplatok za slubuADSL Hobby je 1706 Sk, v cene jeneobmedzené pripojenie s rýchlosou384/64 kb/s.Francúzsko. 1 Mbit/128 kb/s za42,64 EUR (1750 Sk), 512/128 kb/s predomácnosti za 21 EUR (860 Sk).MIKROVLNNÉPRIPOJENIEMikrovlnné pripojenie (MW) v nelicencovanompásme 2,4 GHz je nacelom Slovensku pomerne rozšírené.Nájdete mnostvo firiem a dokoncaaj podnikavých jednotlivcov, ktorívás ochotne a relatívne lacno pripoja.Staèí len h¾ada.Keïe ide o pripojenie do internetubezdrôtovou technológiou, teoretickyvám staèí anténa a bezdrôtová, tzv.WiFi karta, prípadne LAN karta podporujúca802.11b. To je všetko, samozrejme,okrem prístupu do siete poskytovate¾apripojenia do internetu.Bezdrôtový prenos dát na 2,4 MHzje súèasne silnou, ale aj slabou stránkouMW pripojenia. Silnou preto, lebonetreba klás nijaké káble (finanènemimoriadne nároèné), no slabou preto,lebo je potrebná priama vidite¾nostzv. prístupového bodu. Vo ve¾kýchmestách nijaký problém, v malýchmestách, najmä pri èlenitom teréne,ve¾ký problém. Vo ve¾kých mestáchvšak poskytovatelia MW pripojenianaráajú na ïalší problém – rušenie.Keïe pásmo 2,4 GHz je nelicencované,je ve¾mi široko pouívané. Na2,4 GHz si môete „naladi“ èoko¾vek– od mikrovlnky v kuchyni cez Bluetoothzariadenia, ochranné systémybudov a po bezdrôtové telefóny. Ïalšímproblémom, s ktorým sa však musiavyrovna predovšetkým väèšie inštitúcie,je bezpeènos. Ak nie sú prenášanédáta kryptované (a to veru niesú), pásmo 2,4 GHz môe „odpoèúva“doslova kadý...V poslednom èase sa však objavilisprávy o tom, e pre poskytovate¾ov32 PC REVUE 7/2003

R E V U EMikrovlnné pripojeniePoplatok poskytovate¾ovi Ve¾mi rôzne v závislosti od vašej lokality: od 600 Sk za 64 – 128 kb/s do8000 Sk; pre vyššie rýchlosti ve¾mi individuálneSpôsob pripojenianeobmedzene, mikrovlnnou anténouRýchlos pripojenia Rôzna – od 32 kb/s a do 11 Mb/sVýhody Èasovo neobmedzené bezdrôtové permanentné pripojenieDostupnosVysoká konkurencia v odvetvíPrenosové rýchlosti a do 11 MbitMonos zdie¾a konektivitu s viacerými uívate¾miNevýhody Technické obmedzenia (rušenie, nutná priama vidite¾nos)Pomalšie ako ADSL/CHELLO pripojenie (zatia¾); technicky je však architektúranajpouívanejšieho pripojenia 802.11b schopná prenáša a okolo 11 Mb/s; technológia802.11a so s¾ubnou budúcnosou (resp. 802.11g) je schopná prenáša a 55 – 110 Mb/sRelatívne vysoké náklady na zriadenie – od 5000 Sk (karta a anténa)V prípade nezabezpeèenia prenosu dát kryptovaním je bezpeènos prenosu ve¾mi nízkaTipy Urobte si dôkladný prieskum trhu vo vašej lokalite a rozhodnite sa, èi chcete ISP poskytu−júceho záruky a profesionálny prístup, alebo vám staèí, aby ste boli pripojení za nízku cenuale bez garancie kvality èi bezpeènosti iadajte od vášho poskytovate¾a istú formu kryptovania posielaných a prijímaných dát;v opaènom prípade ktoko¾vek v rámci pokrytia môe odchytáva tieto dáta (napr. ajzadávané heslá!) Pripojenie je vhodné aj pre domácnosti; ak sa vám podarí s poskytovate¾om vyriešiotázku bezpeènosti, aj pre firmyinternetových sluieb v bezlicenènompásme sa zavedú urèité poplatky.Zatia¾ sa však konkrétne krokyv tomto smere neuskutoènili.Ko¾ko a èoPoskytovate¾ov MW pripojenia je ve¾a.V zásade ich môeme rozdeli na dveskupiny – malé firmy a jednotlivci,ktorí pôsobia lokálne a úroveò ich slu-ieb je ve¾mi kolísavá a s malými zárukami,a všeobecne známe firmy, ktorésíce garantujú istú kvalitu, no ich cenysú èasto nieko¾konásobne vyššie.(Ne)Firmy. Nedávno som bol zaskoèenýtvrdením mojich priate¾ov,e sa práve piati pripojili do internetu(nebývajú dokonca ani v tomistom paneláku) rýchlosou a 512kb/s. Cez akú firmu? Nijakú. Dávajúkamošovi peniaze... a on zas svojmu„tajnému zdroju“. Všetko však vrajide bez väèších problémov. Jediné obmedzenie– nikto nesmie sahova.Ak si chcete z internetu stiahnuväèší súbor, je potrebné zavolakamošovi a on vám to stiahne... akmá èas. Ko¾ko platia? Kadý po 500Sk za permanentné pripojenie dointernetu zdie¾anou rýchlosou 512kb/s. Ako sa hovorí, „i tak še da...“Takéto pripojenie nefunguje len v bratislavskejPetralke, ale aj inde naSlovensku. A v zásade je to sympatickéa s puncom free...V Bratislave je zaujímavý napríkladprojekt www.blavanet.sk. Skupinanadšencov poskytuje pripojenieza 999 Sk za 64 kb/s nezdie¾anú linku,resp. 1999 Sk za 128 kb/s. Vyššieprenosové rýchlosti sú na vyiadanie.Na stránke je uvedené èíslo namobilný telefón, prís¾ub kvalitnýchsluieb a ve¾kého nadšenia menšejskupiny. Aktivaèné poplatky sú 0 Sk,potrebujete len anténu a bezdrôtovúkartu, ktoré si musíte kúpi vo vlastnejréii. Cena oboch zariadení bynemala presiahnu 5000 Sk s DPH.Osobne si myslím, e je to výbornýnápad, hoci bez serióznych zárukoperatívnosti èi bezpeèia prenášanýchúdajov. Ide tu viac o nadšenie,nie o peniaze... a to je sympatické.Ceny sa pri väèšine týchto (ne)firiempohybujú od 500 Sk do 2000 Skmesaène za pripojenia 64 ÷ 128 kb/s.Podobné projekty nájdete aj na:http://www.vnet.sk/http://www.sinet.sk/kontakt.htmhttp://www.times.sk/internet.php...a ve¾a ïalších po celom Slovensku.Títo nadšenci, resp. firmy sú zväèšamimoriadne ochotní, a preto sa nanich môete obráti s ¾ubovo¾nýmiotázkami.Firmy. Takmer kadý ISP na Slovenskuposkytuje aj pripojenie do internetucez MW pripojenie. Ak chcetegarancie kvality pripojenia a profesionálnyprístup, obráte sa na niektoréhozo známych ISP.Platí však nepísané pravidlo, epripoji sa do internetu cez „serióznu“firmu je nieko¾konásobne drahšie.Najmä aktivaèné poplatky sú relatívnevysoké.Ceny za pripojenie do internetuv nelicencovanom 2,4 GHz pásme sapohybujú od 1800 Sk za 32 kb/s,3500 Sk za 64 kb/s, 6000 Sk za 128kb/s a po pribline 20 000 Sk za 512kb/s pripojenie. Ceny sa však ve¾miodlišujú v závislosti od toho, ktoréhoprovidera máte vo svojomokolí. Takisto je ve¾mi pravdepodobné,e tieto ceny budú v blízkej budúcnostivýrazne klesa a na úroveòpribline 500 – 700 Sk za pripojenie64 kb/s.Vysoké sú najmä poplatky na zriadenie.Tie sa pohybujú od 12 000 Ska do 25 000 Sk.Zaujímavú alternatívu prinášav súèasnosti EuroTel a v týchtodòoch aj ST. Budú to tzv. hotspoty,teda akési ostrovèeky internetovéhoivota, kde sa budete môc pripojido internetu. V súèasnosti nájdemetakéto hotspoty napr. na letisku M. R.Štefánika v Bratislave, v jednej z reštauráciív nákupnom centre Polus,v hoteli Danube, Forum, v budovespoloènosti HTC, a. s., na Dobrovièovejulici a vo výstavnom centreIncheba – všetko zatia¾ len v Bratislave.V budúcnosti pravdepodobne mô-eme oèakáva nárast poètu týchtomiest, najmä v tých lokalitách, kde sazdruje viac ¾udí – teda nákupné centrá,stanice, hotely a pod.Nie je však celkom jasné, èi ve¾kíoperátori, ako napríklad EuroTel aleboST, budú ma výraznejší záujemrozširova poèet hotspotov, keïez ich poh¾adu nejde o komerène a takzaujímavú aktivitu.Investícia na zriadenie takéhotohotspotu, ktorý by dokázal obsiahnunapr. Hlavné námestie v centre Bratislavy,by však pritom nemala presiahnu50 000 Sk a mesaèné nákladyna údrbu a prevádzku 5- a 10-tisícSk. Monoe by bolo zaujímavejšiepre návštevníkov Bratislavy, ako ajpre jej obèanov, keby miesto laserav centre Bratislavy bolo viacero hotspotovs prístupom na internet zadarmo.Bolo by to nieko¾konásobne lacnejšieako spomínaný zelený laser a nepochybneaj modernejšie.Zaujímavá alternatíva je vyui ajtechnológiu 802.11a, a teda šíri,resp. pripája sa signálom v nelicencovanompásme 5 GHz. Táto technológiaposkytuje vyššie prenosovérýchlosti (a 54 Mb, resp. po vyladenía 108 Mb). Najväèšou výhodou jefakt, e pásmo 5 GHz sa zatia¾ takmervôbec nevyuíva, a teda nedochádzak takému silnému rušeniu ako v prípadevyuívania pásma 2,4 GHz. Pod-¾a zákonov fyziky však signál v pásme5 GHz je absorbovaný rôznymiprekákami vo väèšej miere ako v pásme2,4 GHz.Okrem bezdrôtového pripojeniana internet v bezlicenènom pásmeexistuje aj licencované pásmo. Nákladypre záujemcu, ktorý by chcelšíri pokrytie v tomto pásme, sú všakrelatívne vysoké. Pohybujú sa od250 000 Sk a do nieko¾kých miliónovSk, prièom vyuívajú pásmo 26 GHz.Výhodami vyuívania licencovanéhopásma sú, samozrejme, všetky výhodybezdrôtovej komunikácie a ïalejabsencia rušivých zdrojov a vyššiabezpeènos. Nevýhodami sú cena takéhotopripojenia, a to nielen za sluby,ale aj cena za zariadenia. Zariadeniapracujúce v bezlicencovanompásme 2,4 GHz vïaka masovej výrobemôu stá nieko¾konásobne menejako zariadenia pre licencovanépásmo.7/2003 PC REVUE 33

R E V U ECHELLOPoplatok poskytovate¾oviSpôsob pripojenia1699 Sk s DPH mesaèneKÁBLOVÁ TVCHELLO je pod¾a mnohých najväèšímkonkurentom ADSL v Bratislave. Cenaza 392 kb/s downstream a 128kb/s upstream je 1699 Sk mesaène,1999 Sk aktivácia a 2500 Sk záloha zamodem (všetko vrátane DPH). Roèneza CHELLO zaplatíte 24 886 Sk (u sozapoèítanou DPH) v prípade, e si ponechátemodem a pokraèujete v pouívanísluby. Najväèšou výhodouoproti ADSL je neobmedzený objemprenesených dát a, samozrejme, cena.Chello vïaka neobmedzenémuobjemu stiahnutých dát poskytuješiršie monosti vyui rýchle pripojeniedo internetu napr. na multimediálneaplikácie a pod.Chello má ïalej svoje špecifiká,miestami skutoène originálne, prezentovanév zmluve o pripojení: napríkladinternet môete sprístupnilen „blízkym osobám (ako sú definovanév § 116 Obch. zákonníka)“. Najpodstatnejšímobmedzením je to, epripojenie nie je moné v súlades pravidlami zdie¾a medzi viacerýmipoèítaèmi, a teda nie je výhodné prefirmy. V prípade, e by ste chceli pripojiešte jeden poèítaè, musíte sislubu CHELLO aktivova ešte raz.Internet cez kábel je ve¾mi zaujímavériešenie vysokorýchlostnéhopripojenia do internetu. Výhodou jenajmä to, e poskytovate¾ káblovýchsluieb nemusí klás nijaké ïalšiekáble, staèí len existujúcu sie rozšíri.V USA je napríklad „káblovka“ zavedenáa v 90 % domácností (u náspribline v 360-tisíc domácnostiach),a teda internet cez kábel sa tam tešímimoriadnej ob¾ube. Je rozšírenejšíako ADSL a tempo rastu v poslednýchrokoch je rovnako vyššie pre internetcez kábel ako cez xDSL. Nám ostávalen dúfa, e aj slovenskí poskytovateliakáblovej televízie vyuijú tútomonos. Zatia¾ sa z internetu cezkábel môu teši len obyvatelia StaréhoMesta v Bratislave, v nasledujúcichtýdòoch aj obyvatelia Petralky(Dvory VI), Dlhých dielov a do koncaroka 2004 aj ostatné èasti Bratislavy.Ostatné mestá Slovenska vraj príduna rad najskôr v roku 2005. ObyvateliaKošíc, konkrétne sídliska ahanovce,takisto majú monos vyuiinternet cez rozvody káblovej televízie– 1968 Sk za neobmedzený prístuprýchlosou 64 kb/s alebo programys obmedzeným objemom prenesenýchúdajov 100 ÷ 400 MB za 300 ÷999 Sk pri rýchlosti 64 kb/s a 492 Sk÷ 1999 Sk pri rýchlosti 128 kb/s.Košická firma nie je platcom DPH,teda ceny sú koneèné a nie je monéuplatni si odpoèet DPH.MOBILNÝ INTERNETVe¾mi zaujímavú alternatívu najmäpre uívate¾ov, ktorí potrebujú mobilitu,predstavuje pripojenie GPRSdo internetu prostredníctvom našichdvoch mobilných operátorov.Na to, aby ste sa pripojili, vám staèíNeobmedzene, cez rozvody káblovej TVRýchlos pripojenia max. 392 kb/s downstream, 128 kb/s upstreamVýhody Èasovo neobmedzené permanentné pripojenieVysoká prenosová rýchlos 392/128 kb/sNeobmedzený objem dátCenovo najvýhodnejšia komerèná ponuka vysokorýchlostného internetu so stálympripojenímNevýhody Nemôete zdie¾a pripojenie s inými poèítaèmiDostupné zatia¾ len v Starom Meste v Bratislave, do konca roka aj v niektorých inýchèastiach Bratislavy; iné mestá Slovenska najskôr v roku 2005Nie je garantovaná minimálna prenosová rýchlosNie je známy stupeò agregácie (overbooking)Bezpeènos prenášaných dát je nízka, lebo káblové rozvody nie sú chránenéNutnos zapoièa si káblový modem (vratná záloha 2500 Sk)Tipy Pripojenie nie je vhodné pre firmy, ktoré majú viac ako 1–2 poèítaèe, lebo je potrebné prekadý poèítaè aktivova slubu (pripravuje sa však u aj alternatívny program pre firmy);pripojenie je vhodné pre domácnosti; firmy tie musia rieši otázku nízkej bezpeènostiprenášaných dát, danú technológiou káblového prenosumobilný telefón podporujúci prenosydát cez GPRS, notebook (aj stolovéPC) alebo PDA a, samozrejme,prepojenie mobilného telefónu s notebookomalebo PC. Toto prepojeniemôete zrealizova dátovým káblom,infrapripojením alebo najpohodlnejšoucestou – pomocou Bluetooth.Ceny pripojenia majú obaja operátoripodobné. Cena v Orange je 35 Skbez DPH za 1 MB prenesených dát.Aktivácia tejto sluby stojí 450 Sk,mesaène sa platí 299 Sk za monosvyuíva túto slubu. EuroTel zvolilinú cestu a v mesaènom paušálemáte zapoèítaných 5 MB dát. Paušálje 590 Sk mesaène a za aktiváciu tejtosluby zaplatíte 500 Sk. 1 MB prenesenýnavyše stojí 39 Sk. (Všetky cenysú bez DPH.)Pôvodne sa predpokladalo, eGPRS bude dosahova rýchlos a 115kb/s. Táto predstava sa však nesplnilaz technických príèin. V súèasnostije maximálna rýchlos, ktorú môetedosiahnu, okolo 56 kb/s. Dosiahnutietejto rýchlosti závisí nielen od stavusiete, vašej polohy, ale je aj technickypodmienené typom vášho telefónu.Je dôleité, ko¾ko tzv. timeslotovváš GPRS telefón podporuje. V súèasnostivýrobcovia ponúkajú MTs monosou vyuitia 4 kanálov z 8v oboch smeroch, èo zodpovedá rýchlostido 56 kb/s. Prenosová rýchlosvšak nemôe by garantovaná a praktickéskúsenosti sú také, e prenosovérýchlosti sú výrazne nišie akoteoretické maximum. Pohybujú saokolo 20 kb/s.Zaujímavú alternatívu predstavilèeský mobilný operátor, ktorý ponúkolpripojenie GPRS do internetu zapaušál 1000 Kè (bez DPH). Je moné,e je len otázkou èasu, kedy predstaviapodobný produkt aj naši mobilníoperátori.Iná alternatíva je vyuíva pripojenieHSCDS, ktoré poskytuje lenEuroTel. Platíte však za èas strávenýna internete, nie za prenesené dáta.Rýchlos pripojenia je asi 48 kb/s.Výhodné je pouívanie tejto slubyhlavne cez víkend.SATELITExistujú dve monosti pripojenia sana internet cez satelit. Zaujímaváa lacná alternatíva je, ak satelit vyuívatelen jedným smerom – k vám.Problémom však je, e informáciemusíte nielen dostáva, ale aj odosiela(musíte toti aspoò posla informáciu,èo si chcete pozrie, èo sa vámmá do poèítaèa nahra). A v tomtoprípade potrebujete vyui na šíreniesignálu inú cestu – najèastejšie modem.Rýchlos smerom k pouívate-¾ovi je v prípade satelitného pripojeniaa 2 Mb/s. Kto nieèo podobné vyuije?Najmä tí, ktorí chcú sahovave¾ké súbory.Ako to funguje? Kúpite si kartus prístupom na internet a satelitnú34 PC REVUE 7/2003

R E V U Emoné prenosové rýchlosti, nízkalatencia a vysoká spo¾ahlivos a bezpeènos.parabolu s potrebnými rozmermi. Pripojítesa do internetu modemom (aleboiným pripojením) a zadáte, èochcete nahra. Odpojíte sa z internetua v priebehu nieko¾ko minút, hodínalebo dní vám do poèítaèa „nateèú“dáta, ktoré ste si „objednali“.Takéto karty si môete zakúpiv rôznych poèítaèových obchodochspolu s roèným predplatným sluby.Najznámejšou slubou je EuropeOnline. Karta stojí pribline 5000 Skaj s DPH a po roku ïalší prístup nasluby (ktoré vám umonia sahovasúbory cez internet) stojí tie pribline5000 Sk s DPH. Europe Onlinenedávno odkúpila iná firma a viacerézdroje poukazovali na diskutabilnúefektivitu a budúcnos tejto sluby.Existujú však aj iné firmy, ktoré poskytujúpodobné sluby. V kadomprípade však musíte zvái, èi chceteriskova, e po roku bude vaša kartanepouite¾ná.Nepochybne zaujímavejším riešenímje pripojenie „obojsmerným“ satelitom,teda takým, ktorý dokáe informácienielen „aha“, ale aj vysiela.Rýchlos pripojenia cez takýtosatelit je a do 2 Mb/s downstreama 128 kb/s upstream. V priebehu roku2003 sa má táto rýchlos zvýši na256 kb/s.Ceny sú pribline 6000 Sk za pripojenie512/64 kb/s, 7500 Sk za640/64 kb/s a 14 ÷ 20 000 Sk za1024/64 kb/s. Kameòom úrazu jevšak zariadenie, ktoré stojí od 70 000Sk a do 140 000 Sk. Uvedené orientaènéceny sú bez DPH.Nespornou výhodou takéhoto pripojeniaje dostupnos takmer všadena území Slovenska. Ïalšou výhodouje neobmedzený objem prenesenýchdát. Najväèšia nevýhoda je nepochybnevysoká cena za pripojeniea najmä astronomické náklady nakúpu zariadenia, ktoré musíte ma,aby ste mohli túto slubu vyuíva.Ïalšou podstatnou nevýhodou jevysoká latencia (doba ohlasu), ktoráznemoní vyuíva niektoré slubyinternetu – napríklad IP telefóniu,konferencie alebo on-line hry. HodnotyPING sa pohybujú okolo 800 –3000 ms.Nadšenci z SKFREE.NETAk máte hlboko do vrecka alebo steve¾kými nadšencami, môete sa skúsizapoji do projektu SKFREE.NET.Je to mimoriadne zaujímavý neziskovýprojekt s cie¾om vytvori vysokorýchlostnúbroadband sie naúzemí celého Slovenska. Teoretickysa môete dohodnú potom s kýmko¾vekz tejto siete (najlepšie, samozrejme,s tým, kto je k vám najblišie),e si podelíte náklady na pripojeniedo internetu. Spolu si napríkladkúpite ADSL a mesaèné náklady sirozdelíte na polovicu. Môete sainformova vo fóre, èi niekto pripojeniechce zdie¾a. Musíte si však uvedomi,e na takéto pripojenie nedostaneteiadne záruky kvality a uvôbec nie bezpeènosti.Pevná linkaNajdrahší a v súèasnosti pre domácnostinajmenej výhodný spôsob, akosa pripoji, je pevná linka. Cena sapod¾a rýchlosti pripojenia pohybujerádovo v desiatkach a stovkách tisícovkorún. Výhodou sú najvyššieNieko¾ko tipovAk váne uvaujete o prechode k permanentnémupripojeniu do celosvetovejsiete internet, vaším prvým krokomby malo by reálne odhadnutievašich poiadaviek. Pozrite si dobresvoje telefónne úèty za internet za obdobieaspoò 3 mesiacov dozadu azhodnote, èi sa vám tento prechodoplatí, alebo nie. Rovnako by bolodobré (zvláš pre tých, ktorí chcetepouíva ADSL) skontrolova objemprenesených údajov, aby ste si vedelivybra ten správny program. Poslednéodporúèanie sa týka bezpeènosti –permanentné pripojenie vyadujevyššiu formu zabezpeèenia vášho poèítaèanapr. firewallovým programom.Váš poèítaè v prípade permanentnéhopripojenia je toti ove¾a zranite¾nejšíútokmi z internetu ako poèítaèpripájajúci sa cez dial-up. Pre menšiea stredné firmy platí, e postupnesa ADSL stane štandardom pripojeniado internetu. Internet môe významnepomôc vašej firme nielen zvidite¾nisa v celosvetovej sieti, no môeaj zefektívni prácu a rozšíri monostipôsobenia firmy.ZáverTento rok je vïaka ponuke CHELLOa ADSL pre slovenský internet taktrochu prelomový. Malé firmy a domácnostis vyššími príjmami môuteraz koneène oceni výhody a monostipermanentného vysokorýchlostnéhopripojenia do internetu, takako ich u nieko¾ko rokov vyuívajú¾udia vo vyspelých krajinách.Daniel Keder7/2003 PC REVUE 35

R E V U EOutsourcing:móda alebo nevyhnutnos?Univerzálnym a èorazob¾úbenejším riešenímmnohých vrcholovýchmanaérov pri diskusiácho efektívnejšom riadenípodniku v období ekonomickejrecesie, globalizáciea zvyšujúcej sa konkurencie natrhu býva magické zaklínadlo:„Tak na to vyuimeoutsourcing!“Vyuívanie sluieb externých poskytovate¾ovs vyhliadkou zniovania reijných a mzdovýchnákladov a celkového zefektívnenia vnútropodnikovýchprocesov je ve¾mi lákavá predstava.Rovnako aj monos koncentrácie na k¾úèové otázkypodnikania èi zvýšenie efektívnosti vyuívaniasluieb IT. Na druhej strane existuje mnostvodôvodov, ktoré firmám aspoò zatia¾ bránia rozhodnúsa pre outsourcing, èi u sú to nevyhnutnézásahy do organizaènej štruktúry, alebo obavypred únikom citlivých informácií. Výhod, ale ajúskalí, moností èi spôsobov, ako vyui outsourcingna skvalitnenie podnikových procesov, jemnoho a budeme sa im podrobnejšie venova v samostatnomseriáli, ktorý pripravujeme. V tomtoúvodnom príspevku sa pozrieme na vyhliadky outsourcingu,tak ako ho vnímajú analytici, a pozriemesa aj na pozíciu jedného z jeho poskytovate¾ov.ROZHOVORPaul A. Stodden, prezident spoloènosti Siemens BusinessServicesPrvé kontrakty na outsourcing uzatvárali najmäspoloènosti snaiace sa zlepši svoj aktuálny nedostatoènýtok hotovosti alebo tie, ktoré potrebovaliakútne zníi vysoké prevádzkové náklady. Pod¾a odhadovviacerých analytických spoloèností by všakv budúcnosti malo by najèastejším dôvodom outsourcinguúsilie lepšie sa pripravi na budúcnos: zvýšiúroveò sluieb zákazníkom, sústredi sa na k¾úèovéotázky podnikania a získa konkurenèné výhody.Typickými oblasami outsourcingu bývajú slubyv oblasti kompletnej správy IT oddelení (HW,SW, siete, správa dát, odborný IT personál), ale ajobchodných procesov (vedenie úètovníctva èi dopravy).V prípade outsourcingu sluieb IT došlov posledných rokoch k zmene poradia v rebríèkudôvodov, keï faktor úspor nákladov bol nahradenýoèakávanými prínosmi v podobe inovácií, zvýšeniaefektívnosti vyuívania sluieb IT a ochrany predmonými rizikami v budúcnosti. Nezanedbate¾nýmfaktorom je monos sústredi sa na k¾úèové oblastipodnikania, pretoe väèšina manaérov eštestále povauje IT za nevyhnutnos, ktorá im všakneprináša konkurenènú výhodu. A preto je pod¾anich lepšie prenaja si sluby IT u tretej strany.A tu sú zistenia niektorých popredných analytickýchspoloèností:MetaGroup: Pracovníci strávia tretinu svojhoèasu vyh¾adávaním potrebných informácií namiestotoho, aby pracovali na strategických projektoch.Gartner: Takmer 90 % globálnych spoloènostíuvádza, e ich konkurenènú schopnos negatívneovplyvòujú problémy súvisiace so spracovaníminformácií.Je to otázkakompetentnosti! PCR: Myslíte si, e je teraz ten správny èas na outsourcing? Stodden: Absolútne. Keï sa pozrieme na trendy vIT, outsourcing bol významným prvkom v rámciSpojených štátov u v polovici 90. rokov a koncom90. rokov sa postupne presadil aj vo Ve¾kej Británii.V kontinentálnej Európe sa presadil poèas 2-3posledných rokov, dokonca aj v konzervatívnychodvetviach.Pod¾a mòa a aj mnohých analytikov zotrvajú tietotrendy v Európe dlhšie, pretoe väèšina zákazníkovu chápe, e IT nie je hlavnou aktivitou ich podnikania,tou sú bankové sluby alebo výroba, ale nie IT.MIT: V roku 2010 sa objem dostupných informáciíbude zdvojnásobova kadých 11 hodín.IDC: Spoloènosti Fortune 500 v roku 2003 stratia31,5 miliardy USD v dôsledku neschopnosti rýchlonájs potrebné znalostné zdroje.Outsourcing Research Council: Typickýmanaér bude vynaklada jednu tretinu svojho rozpoètupráve na aktivity zabezpeèované pomocououtsourcingu.Gartner: Viac ako 75 % opýtaných spoloènostímá záujem o outsourcing niektorých svojich aktivít,ale len 21 % z nich má vypracovanú reálnustratégiu, ako tento cie¾ dosiahnu.Dun&Bradstreet: Globálny trh outsourcingudosiahne u èoskoro hodnotu jedného bilióna USD.Gartner: Tempo rastu celosvetového trhuoutsourcingu sa v nadchádzajúcich rokoch odhadujena 19 % roène.IDC: Celkový trh outsourcingu na Slovensku v roku2001 dosiahol hodnotu 2,95 milióna USD, èopredstavuje 2 % zo všetkých IT sluieb. Poèasnasledujúcich 5 rokov by mal trh outsourcingumedziroène rás o 14,7 %.O názor na súèasné trendy a monosti outsourcingusme poiadali prezidenta spoloènosti SiemensBusiness Services Paula A. Stoddena.Komplexnos IT je dnes výzvou pre poskytovate¾ovsluieb, ako je Siemens Business Services. PCR: Ve¾a zákazníkov má strach poskytnú, dak dispozícii svoju infraštruktúru a dáta tretím stranám.Myslíte, e existuje spôsob, ako prekona tietoich obavy? Stodden: Je to nieèo také ako všeobecná evolúcia.Myslím, e v minulosti sa ¾udia báli ís do holièstvanecha si oholi bradu. Chceli, aby ich radšej oholilniekto z rodiny, pretoe to bolo pre nich ove¾a bezpeènejšieako ma na krku nô od niekoho cudzieho,no dnes je návšteva holièa u bená záleitosa myslím si, e s obavami spojenými s IT je to nieèopodobné. V dnešných èasoch je IT ve¾mi komplexnáa rozsiahla záleitos, ak si vezmete do úvahy prostrediezákazníka, musíte by schopní manipulovas rôznorodými hardvérovými systémami, tak klientskymi,ako aj serverovými, centrálnymi poèítaèmia sieami. Všetky tieto jednotlivé èasti pochádzajú36 PC REVUE 7/2003

R E V U Eod rozlièných poskytovate¾ov, a keï sa pozrieteblišie na aplikáciu riešenia, klienti èasto u majúpredstavu o tom, èo chcú. Èasom sa rozhodli, echcú SAP alebo nieèo podobné, môu pouíva Siebel,v rámci front end a back end existuje aj monosvo¾by, špeciálne aplikácie sú nasadzované na stranedodávate¾ského reazca… Ako poskytovate¾ sluiebmáme ove¾a viac moností, pretoe pokrývame širokýrozsah aktivít, sme kompetentní poskytovasluby profesionálnejšie ako poskytovatelia softvérualebo poskytovatelia hardvéru, spájame obe tietozloky a udriavame kompetencie v rámci našej spoloènosti.Keï sa pozrieme na vec zo strany ¾udí,èasto sa stáva, e majú strach z e-bankingu a podobnýchsluieb a len po nejakom èase uznajú, e to boldobrý krok, pretoe v súèasnosti sa nachádzajú vovysoko konkurenènom prostredí, ale zároveò ajv prostredí, ktoré im umoòuje vyššie formy vzdelania,školení a skúseností. No na zaèiatku sa stálestretávame s rôznymi výhradami. PCR: Môete nám poskytnú konkrétne údaje aleboèísla z vašich outsourcingových projektov? Stodden: Nie je ve¾a zákazníkov, ktorí sú ochotníhovori o presných, konkrétnych èíslach, ale mô-ete usudzova, e absolútnym minimom zavedeniaoutsourcingu je zníenie nákladov o 10 %. Niktoby sa nepustil do outsourcingu, keby nedosiaholminimálne 10-percentné zníenie nákladov. Väèšinouzákazníci oèakávajú so zavedením outsourcingudo ich spoloènosti 20 alebo viacpercentné úsporynákladov na vnútornú prevádzku. PCR: Èo sú pod¾a vás okrem zníenia nákladov ïalšievýhody outsourcingu IT? Stodden: Dôleitý je aj manament aktív – niektoréspoloènosti nechcú vies aktíva vo svojich knihách,take ich presúvajú na poskytovate¾ov sluiebalebo na inú bankovú alebo lízingovú spoloènos.Ïalšou výhodou sú aspekty kvality, ak poskytujeteoutsourcing v IT, musíte èeli mnohým aktivitám, povinnostiam,rôznorodým hardvérovým a softvérovýmplatformám, starým a novým aplikáciám. Vy-aduje si to ve¾a expertov na strane vašej spoloènostia je ve¾mi nároèné udriava celý proces a aktualizovaho, implementova všetky inovácie, najmodernejšietechnológie. Poskytovatelia sluieb, ktorí súviac spôsobilí na tieto aktivity, majú ove¾a väèšiemonosti by najlepšími v tejto oblasti a udriavatúto úroveò komplexnosti. Výsledkom toho sú aspektykvality a aj udriavanie kroku s inováciami. Jevylúèené, aby vaša spoloènos zaostala za vývojom. PCR: Zákazníci však oèakávajú aj ïalšie výhodyspojené s outsourcingom… Stodden: Áno, to je normálne. Zákazníci beneoèakávajú jasné dôkazy, e prostredníctvom outsourcingubudú môc zvyšova produktivitu postupnepo podpísaní kontraktu. Vypracovanie správnehokontraktu je pre poskytovate¾a sluieb ve¾mi nároènéa dôleité, pretoe je ním viazaný a musí garantovatak funkènos, ako aj finanèné otázky riešenia. PCR: V niektorých prípadoch sa stáva, e zmluvanie je dobre pripravená, a teda váš model nákladovejštruktúry je pre zákazníka zlý a po ukonèení projektusú náklady vyššie… Stodden: Samozrejme, niekedy sa to stáva, nanešastiesa aj u nás vyskytol prípad, keï sme sazaviazali k projektu, ktorý bol neziskový, a to je prenás dos nešastná situácia, keïe pred projektominvestujeme znaèné prostriedky do projektovéhomanamentu. Súèasne však neustále zlepšujememanament kontraktov, ako aj manament rizík apred podpísaním kadého kontraktu prebiehajú vrámci našej spoloènosti urèité procesy zamerané natechnickú kontrolu a kontrolu kontraktu a na stranezákazníka prebiehajú v zásade tie isté procesy. Privytváraní zmlúv o kontrakte sú súèasou nášho tímukonzultanti, èi u naši interní konzultanti, aleboexterní konzultanti z partnerskej alebo sprostredkovate¾skejspoloènosti. PCR: Finanèné inštitúcie sú potenciálnym zákazníkompre outsourcing, ale èasto majú ve¾ké obavy zozneuitia informácií. Niektoré napríklad poadujú,aby ich dátové centrá boli aj naïalej prevádzkovanév rámci ich vlastných priestorov, aby dáta takpovediac„nešli von z baraku“. Stodden: Ak uvaujete o outsourcingu, nemusí tonevyhnutne znamena, e musíte presunú všetkysvoje dáta, celé dátové centrá zo súèasného miesta.Môete presunú dátové centrum na poskytovate¾a,ale môete si ho necha aj v priestoroch banky.Deutsche Bank urobila to isté. Na zaèiatku maliv pláne uvo¾ni ho poskytovate¾ovi sluieb s cie¾omzíska maximum výhod, ale neskôr sa rozhodli, e siho ponechajú u seba. Závisí to od individuálnehorozhodnutia. Môete ho ma v rámci svojich priestorov,môete ho ma premiestnené – ale stálev rámci krajiny. Napríklad nebude dovolené, abyposkytovatelia prevzali poèítaèe s údajmi rozliènýchvládnych aktivít, najmä nie mimo krajiny.Pre nás je to len otázka nieko¾kých milisekúndv rámci siete, take nie je to nijaká technická prekáka,ale skôr otázka princípu a výhrad, e nechcete,aby sa vaše dáta nachádzali mimo vašejkrajiny, mimo vašej spoloènosti. Ide o to, e sa necítitepríjemne... Chcem, aby ma oholila moja man-elka, pretoe je to jediná osoba, ktorej dôverujem. PCR: Ko¾ko outsourcingových centier máte momentálnepo celom svete? Stodden: V súèasnosti prevádzkujeme viac ako20, mono a 30 dátových centier po celom svete,èo je ve¾mi ve¾ké èíslo a momentálne sa ho snaímevýrazne zníi. Kapacity našej spoloènosti nie súnaplno vyuité, take máme viac pracovníkov, akomomentálne vyuívame. Ale je to momentálne rozšírenýfaktor v rámci priemyslu na celom svete,take nie sú nadbytoèní. Ak teda máte nejaké projekty,ktoré by sme mohli pre vás vypracova, prosím,dajte mi vedie...☺ PCR: Ako ovplyvòuje outsourcing iné aktivity firiem? Stodden: Èo vidíme, ak sa obzrieme na momentálnusituáciu na trhu, to je zniovanie nákladov a konsolidácie.Spoloènosti menia svoje zvyky a trendomje, e ¾udia nepresúvajú smerom von len svoje IT, aleaj procesy ako HR alebo úètovníctvo. Zo strednejEurópy a Ameriky do offshore krajín, èo a tak neovplyvòujeriešenia, pretoe sme sa zamerali aj nainsourcing a poistili sme sa v tejto oblasti. Spoloènostipresúvajú svoje aktivity na poskytovate¾ov sluieb,chcú, aby za nich robili HR, úètovníctvo, administratívneprocesy alebo dokonca aj èas co-procesov, abyrozvíjali ich aktivity v Èíne, Indii, Ázii alebo Rusku. PCR: Ïakujeme za rozhovor.Martin Drobný7/2003 PC REVUE 37

R E V U ESPAM: globálna hrozbainternetového svetaSpam èie nevyiadaná hromadná pošta je èastoprirovnávaná k reklamným letákom vhadzovanýmdo poštových schránok. V porovnanís tým, aké je jednoduché uzamknú vchod vedúcik schránkam obyvate¾ov domu, sa boj s elektronickýmspamom zaplavujúcim naše emailové kontázdá nekoneèný a len ako ukonèite¾ný.Tak ako razantný nástup internetu v poslednýchpiatich rokoch znamenal otvorenie dverí pre autorovvírusov a èervov, je aj pre spammerov rastúcipoèet pouívate¾ov internetu na celom svete ve¾kýmlákadlom. Odosielanie spamu je toti ve¾midobrý biznis, v ktorom sa toèia nemalé sumy.Emailové adresy je moné zbiera kdeko¾vek pointernete (ak sa, samozrejme, spammer nedostanerovno k hotovejdatabáze...), staèílen chví¾ku h¾adaa nájdete softvér,ktorý vám automatickydoslovapreèeše stránkya vytiahne znich emailovéadresy. Potomto u chce lenrýchle pripojeniedo internetu,softvér naautomatickéodosielaniespráv (ajten je kdeko¾vek vo¾ne stiahnute¾ný)a obaovanie sa môe zaèa.Nepríjemností, ktoré so sebou spam prináša, jehneï nieko¾ko a všetky sú pomerne závané. Zaènimeod zbytoèného zahlcovania emailovej schránky.Namiesto sahovania vám urèenej a dôleitej poštysa na vás chrlí len mnostvo ponúk všetkých monýchzbytoèností. Najmä na pomalšom pripojenía po dlhšej prestávke v sahovaní pošty môe byefekt vyvolaný prítomnosou spamu ve¾mi nepríjemný.Ïalší aspekt je legálnos obsahu, ktorý satakouto formou zasiela. Neraz je v texte spamu pouitáklamlivá ponuka, ktorej cie¾om je získa odpríjemcu správy a potenciálnej obetefinanèné prostriedky vo vierev dobrý obchod. O fatálnychnásledkoch,akom vymáhanípeòazí èi tovaru a problémoch,ktoré z toho vyplynú pre dôverèivéobete, azda netreba hovori.Tretí a nemenej významnýefekt spamu je pôsobenie na psychikupouívate¾ov. Tí pod¾a výskumovve¾mi zle znášajú prílev nevyiadanejhromadnej pošty. Aj tá toti umocòujeich pocit neistoty na internete, kde sabezpeène cíti len kadý štvrtý pouívate¾.Najhorší vplyv má potom pocit narušeniasúkromia, keï spam zaène prúdi do privátnejschránky.O tom, aké rozmery nadobudol problém nevy-iadanej hromadnej pošty, svedèí nieko¾ko nasledujúcichèísel. Odhaduje sa, e kadý tretí e-mail dnesje spamom, tento poèet by sa mal v priebehu dvochrokov zvýši a na jednu polovicu a to u je skutoènealarmujúce èíslo. Denne by tak internetom malapretiec jedna miliarda e-mailov obsahujúcich spam,èo je a nepredstavite¾né mnostvo, spôsobujúceemailovým serverom nemalú záa. U dnes sa mnohíprovideri saujú, e nával spamu ich stojí prive¾apeòazí a benevolencia kompetentných úradov pripostupe proti spammerom škodí v koneènom dôsledkuvšetkým. Na priloenom obrázku ve¾mi peknevidie intenzitu toku spamu po internete.Nájdu sa, samozrejme, svetlé výnimky v podobeštátov, ktoré proti spamu zakroèili alebo práve aktívnekonajú. Dobrým príkladom je štát Virginia. Tamojšízákonodarcovia rozhodli, e obèania tohtoštátu, ktorí spamujú, alebo iné osoby, ktoré posielajúspam obyvate¾om Virginie, môu poèíta s jednýma piatimi rokmi väzenia. Zisk, ktorý rozposielanímhromadnej pošty dosiahli, takisto pripadneštátu. Ešte tvrdšie kroky podniknú proti odhalenémuspammerovi v Èíne. Okrem trestu, ktorý mu hrozí,sa mu bude odosielaný spam automaticky vraca,a to a dovtedy, kým „si to neodnesie“ jeho emailovýserver. Vynára sa však otázka, èo robi, ak spammerodosiela svoje maily cez cudziu adresu, prípadneje umiestnený na cudzom serveri. Vtedy dôjdek odstaveniu inej, takpovediac nevinnej sluby.Ve¾mi dôleitým zlomom pre spammerov bol ajmoment, keï sa prvýkrát podrobne a presne definovalo,èo je moné povaova za spam. Tento krok takistoako prvý podnikol americký štát Virginia, v ktoromzákon definuje spam ako: e-mail hromadne odosielaný so sfalšovanouhlavièkou, e-mail, ktorý je odoslaný vo viac ako 100-tisíc kópiách v priebehu 30 dní, správu, vïaka ktorej spammer zarobil viacako 1000 amerických dolárov.Na Slovensku, aj keï sa to nezdá, takisto mámezákon, ktorý sa dá proti spammerom pouia ktorý spam zakazuje. Ide o zákon è. 147/2001 Z. z.o reklame, presnejšie § 3 ods. 6 tohto zákona:„Reklama sa nesmiešíri automatickýmtelefonickým volacím systémom,telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúcehosúhlasu ich uívate¾a, ktorý je príjemcomreklamy.“ Z tejto vety jasne vyplýva, espam je u nás nelegálny a e jeho odosielateliamusia poèíta s primeraným postihom. Na druhejstrane si neviem predstavi, ako by sa na Slovenskus prípadnou alobou takéhoto druhu zaobchádzalo,èi by sa brala váne a bola vybavená na spokojnospostihnutej obete.Ak sa u nemôeme úplne spo¾ahnú na legislatívu,je dobré aspoò vedie, ako sa pred spammermi èonajúèinnejšie chráni. Nechcem tu menova všetkypostupy, dnes existujú pomerne vysoko úspešné spamovéfiltre, ktoré vedia pracova nad poštovým klientoma poradia si s ve¾kým percentom prichádzajúcehospamu tak, e ten k vám ani nedorazí. Stále jetu však nieko¾ko pravidiel, ktoré vám u¾ahèia preh¾adv doruèenej pošte bez toho, aby vás strašil spam: Nezverejòujte svoju emailovú adresu na internete!Ak u tak musí by, nepíšte ju v tvaremeno@domena.sk, pretoe takto ju odchytí akýko¾vekrobot. Skúste poui formát meno (at) domena.sk,ktorý je pre èloveka èitate¾ný a pochopite¾ný,pre robota však nie. Ak chcete vytvori na svojich stránkach aktívnulinku na svoj mail, aj to sa dá rieši tak, aby vásrobot nevystopoval. Emailovú adresu staèí napísav kóde HTML, na stránke je pekne èitate¾ná, alev zdrojovom kóde sa nedá nájs. Neodpovedajte na spam! Aj keï to mono robítes úmyslom, aby ste dotyènej osobe vynadali,nemá to zmysel. V mnohých prípadoch takto lenpotvrdíte, e vaša adresa je aktívna, a mnostvospamu sa znásobí. Ak to u ináè nejde, zriaïte si aj druhú emailovúadresu na tzv. public úèely, v ktorej znesietedennú spàšku èerstvého spamu z celého sveta.Spam sa stáva globálnou hrozbou pre celý internet.U nejde len o to, e vám dorazí zopár nevyiadanýchspráv, spam èoraz viac preauje internetovúprevádzku, stáva sa agresívnejším, h¾adá èorazúèinnejšie metódy, ako ¾udí zasiahnu. Tak akov iných oblastiach aj tu je potrebné na globálnyproblém h¾ada globálne riešenie, pretoe miera,akou spam narastá, je a hrozivá.Martin Turoò38 PC REVUE 7/2003

R E V U EÈo dokáe PDF v novej verzii? Nájdetena CD REVUESpoloènos Adobe na sklonkumája predstavila rad novýchproduktov, ktoré umoòujúvytváranie a prehliadaniedokumentov vo formáte PDF.Ich hlavnou spoloènou èrtou jepodpora novej verzie tohtoformátu. Èo nám nová verziaPDF ponúka?Náš èlánok nemá ambíciu nahradi kompletnýopis nového formátu, ten má ostatne 1107strán a my vám ho v úplnej verzii ponúkamena našej CD prílohe. Naším zámerom je zhrnú najvýznamnejšienové èrty, ktoré formát PDF vo verzii1.5 prináša: práca s vrstvami, zabezpeèenie dokumentova elektronický podpis, podpora formátuJPEG2000, podpora multimédií, optimalizácia údajovéhotoku, práca s poznámkami a formulármia štruktúrovaný text.Práca s vrstvami je prvou významnou novinkou,ktorú PDF 1.5 prináša. I keï nejde o vrstvy,ako ich poznáme z grafických programov, aleo zdruené skupiny objektov, najpriliehavejšieoznaèenie vyplývajúce z ich mechanizmu spracovaniaje vrstvy. Nová verzia PDF toti umoòujezluèova objekty v dokumente na úèel ich súèasnéhospracovania. Pritom pod pojmom spracovaniesa chápe monos ich zobrazenia alebo, naopak,ukrytia. Podpora tejto funkcie bola do PDFpod¾a jeho tvorcov zapracovaná pre potreby technickejgrafiky (AutoCAD), dá sa však predpoklada,e vyuitie nájde aj v príprave tlaèových podkladov,kartografii èi špeciálnych kancelárskychaplikáciách.Zaujímavé je pritom moné vyuitie v naposledyzmienenej oblasti. Tam aplikácia vrstiev umoníprenos viacerých verzií dokumentu v jedinomsúbore. V praxi by sme tak mohli v jednom súborema viaceré jazykové mutácie dokumentu, prípadnejeho pôvodný návrh, jednotlivé fázy korektúra finálnu verziu.Práca s poznámkami a formulármi bola tievýznamne rozšírená. Aparát vytvárania anotácií jepodstatne bohatší ako v predošlých verziách. K dispozíciisú nielen poznámky nepravidelného tvaru,ale aj poznámky umoòujúce prehranie multimediálnehoobsahu. Pokia¾ ide o formuláre, pri týchbola doplnená monos formátovania údajov pomocoutextových reazcov, ktoré poskytujú rovnakémonosti ako technológia kaskádových štýlov,alebo ak chcete, štandard XHTML.Zabezpeèenie dokumentov. V tejto oblasti došlok podstatnému rozšíreniu moností zabezpeèeniadokumentov. Pouívate¾ vytvárajúci dokumenttoti v novej verzii môe uzamknú nielen celýdokument, ako to bolo doposia¾, ale aj jeho èasti!Pritom je moné ís a na úroveò jednotlivých objektov.Elektronický podpis je súèasou PDF u dlhšie,jeho aplikácia v novej verzii však bola rozšírenátak, aby umoòovala sledova zmeny vykonanés jednotlivými objektmi v dokumente. Ak je PDFdokument „podpísaný“, môe by otvorený kadýmpouívate¾om, ktorého elektronický podpisspåòa preddefinované pravidlá, alebo iba definovanýmipouívate¾mi. Nastavenie „prístupovýchpráv“ je, samozrejme, na tvorcovi dokumentu.Podpora formátu JPEG2000. Vïaka podporetohto formátu získavajú pouívatelia, ktorí budúvytvára dokumenty vo formáte PDF 1.5, monosvyuíva efektívnejšiu stratovú i bezstratovú kompresiuobrazových údajov. Okrem toho je monévyuíva ïalšie vlastnosti formátu JPEG2000, ako jepostupné naèítanie informácií (nájde uplatneniepri práci s dokumentmi na webe), vyuitie profilovICC èi vyuívanie kanálov.Podpora multimédií došla v PDF 1.5 tak ïaleko,e jeho tvorcovia ho oznaèujú za formát, s ktorýmbez obáv môete vytvára mimoriadne komplexnémultimediálne albumy a prezentácie. Do formátuPDF je pod¾a najnovšej špecifikácie moné vkladaako objekty súbory MP3 a klipy vo formáte Quick-Time. Podobne ako pri ostatných objektoch vlo-ených do PDF aj pre tieto multimediálne objektymono definova spôsob spracovania. Tvorca dokumentuteda môe definova implicitný a alternatívnyprehrávaè ním vloených multimédií, ako ajspôsob, akým majú by prehraté (v okne, samostatne,v definovanej oblasti...). Na spracovaniemultimediálnych objektov je moné vyuíva ajJavaScript.Optimalizácia údajového toku. Z rozšíreniaschopností o multimédiá i monosti ukladaniaviacerých verzií dokumentu v jednom dokumentevyplynula pre tvorcov formátu ïalšia poiadavka:optimalizova – èi skôr minimalizova – údajovétoky. Túto nároènú úlohu vyriešili jednak organizáciouúdajov vnútri dokumentu PDF, jednakaplikáciou rôznych kompresných metód. Tie sa totivolia v závislosti od údajov, na ktoré majú byaplikované (iná pre text, iná pre èiarovú grafiku,iná pre bitmapy). Navyše PDF 1.5 v porovnanís predchádzajúcou špecifikáciou vyuíva monoszoskupovania rovnakého typu objektov a ich spoloènúkompresiu.Štruktúrovaný text. Poslednou novinkou jerozšírenie moností vytvárania znaèiek, respektíveštruktúrovaného textu. Novo boli okrem u zmienenýchnoviniek súvisiacich s podporou opisu vrstieva anotácií do formátu PDF implementovanémodely na opis rozloenia stránky a tabuliek. Rozšírenábola aj monos špecifikácie informácií spojenýchs typmi písma.Záver. Nová verzia azda najrozšírenejšieho formátuna výmenu elektronických dokumentov jeteda na svete. Ako rýchlo a do akej miery sa všakuplatní v praxi, to sa ukáe a èasom. Nie všetkymonosti nového formátu je toti moné vyuívau teraz, mnostvo z nich si vyiada zmeny v programochurèených na vytváranie dokumentov voformáte PDF, a to èi u v podobe uvedenia novýchverzií, alebo vo forme nových rozširujúcich modulov.O formáte PDF 1.5 si teda budete celkom istona našich stránkach môc preèíta ïalšie informácieaj v rámci recenzií nových produktov.Peter Orviský40 PC REVUE 7/2003

R E V U ETelevízia v poèítaèiod A poZ ONDREJRadi by ste si popri prácis poèítaèom pozreli na tomistom monitore v samo−statnom okne TV správy aleboob¾úbený seriál? Nemáte eštevideorekordér, ale chcete siobèas nahra niektoré televízneprogramy alebo uloi záberyz videokamery? Chcete mapríjem satelitných programov,ale do satelitného prijímaèa uneplánujete investova? Ak stena niektorú z týchto otázokodpovedali kladne, potomnasledujúci èlánok je urèenýpre vás.MACKODozviete sa v òom všetko o televíznych kartách,ktoré sa montujú do poèítaèa, budeme sa venovakartám na príjem satelitných programov,opíšeme externé televízne tunery, pripájané k poèítaèuzvonka, a spomenieme aj televízne kartykombinované s grafickými kartami. V èlánku nájdetekomplexný preh¾ad slovenského trhu v tejtooblasti vrátane cien produktov a ich dodávate¾ov.Všetky karty sme testovali v redakcii a podelímesa s vami o dojmy, ktoré sme poèas tohto testovanianadobudli. Uvedieme aj rady, ako si vybra spomedzikariet, èím sa navzájom odlišujú a èo majú,naopak, spoloèné. Na testy sme mali zapoièaných27 produktov, ich parametre nájdete v preh¾adnejforme v tabu¾ke.Vo všeobecnosti mono konštatova, e premenupoèítaèa na televízor si môe dovoli kadý.Oproti minulosti, keï sa cena televíznych kariettakmer blíila k cene televízora, sú toti dnes podstatnelacnejšie. V preh¾ade nájdete karty, ktorézakúpite za menej ako 2000 Sk vrátane DPH. Cenyuvádzané v tabu¾ke sú platné k 6. júnu 2003, keïsme finalizovali všetky informácie. Ide o koncovéceny, za ktoré si môe zakúpi produkt benýpouívate¾.ÈO JE TO TELEVÍZNA KARTA?Zaèneme benými televíznymi kartami, pretoeponuka v tejto oblasti je najširšia. Televízna karta jedoplnkové zariadenie k poèítaèu, ktoré vám umonípretransformova TV signál do digitálnej podobya následne ho zobrazi na obrazovke poèítaèa. Väèšinousú televízne karty interné – teda montujú sado poèítaèa. Všetky interné karty sú vybavenémonosami na príjem televízneho signálu z klasickejantény (terestriálne vysielanie), ale aj zo systémukáblovej televízie. Pomocou ladenia si vyberietez prichádzajúceho signálu zvolený televízny kanál.Ten sa dekodérom digitalizuje, v tejto forme sa pomocouštandardizovaného rozhrania DirectDraw prenášado grafickej karty a následne sa zobrazuje namonitore poèítaèa. Spracovanie TV obrazu sa tedarealizuje priamo v karte pripojenej na vnútornú zbernicuPCI 2.1 (a následne AGP). Znamená to, e priprenose TV signálu sa procesor zaauje len minimálne,aisko je v poèítaèovej zbernici a jej radièi.Tab. 1 Parametre a ceny testovaných zariadení na riešenie príjmu televízneho signálu v poèítaèiPodpora Podpora Dia¾kové Picture−in− Nahrávanie videaOznaèenie karty TimeShift Teletextu ovládanie Picture Stereozvuk Videosúprava FM Radio do formátu Videovstup VideovýstupINTERNÉ TV KARTYAver TV Go bez DO F M F F M 878A F MPEG−1/2 RCA FAver TV Go F M M F M 878A F MPEG−1/2 RCA FAver TV Go FM F M M F M 878A M MPEG−1/2 RCA FAver TV M M M F M 878A F AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FAver TV Studio203 M M M F M 878A M AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FAver TV Studio303 M M M F M 878A M AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FDART TV Radio Live F M M F F SAA7134HL M AVI, MPEG−1 RCA, S−video FHercules Smart TV Stereo M M M F M 878A F MPEG−1/2 RCA, S−video FJetWay PCI TV M M M F M 878A M AVI RCA, S−video FLeadTeck TV2000 Deluxe M M M M M 878A M AVI, MPEG−1/2/4 RCA, S−video FLifeView FlyVideo 2000 FM M M M F F SAA7134HL M AVI, MPEG−1 RCA, S−video FLifeView FlyVideo 3000 FM M M M F M SAA7134HL M AVI, MPEG−1 RCA, S−video FManLi TV Tuner F F M F M SAA7134HL M AVI, MPEG−1 RCA, S−video FPinnacle PCTV rave F SW F F F 878A F SW RCA, S−video FPinnacle PCTV M M M F F 878A F AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FPinnacle PCTV Pro M M M F M 878A M AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FKARTY NA PRÍJEM SATELITNÉHO SIGNÁLUAver TV DBV−S 203 M F M F M 878A F MPEG−2 RCA, S−video FPinnacle PCTV Sat M M M F M 878A F MPEG−1/2 RCA, S−video FKiss SatDem S F M M F M 878A F MPEG−2/4 F FEXTERNÉ TV KARTYAverTV USB F F F F F N/A F AVI RCA, S−videoPinnacle PCTV Deluxe M M M F M N/A F AVI, MPEG−1/2 RCA, S−video FEXTERNÉ TV BOXYAver TV Box3 F M M F F N/A F F RCA, S−video RCA, VGALifeView FlyBox EZ F F M F F N/A F F S−Video, VGA VGALifeView FlyBox F F M M F N/A M F S−Video, VGA VGAHercules Smart TV OnScreen F F M F M N/A F F RCA, S−video, VGA RCA, VGATV KARTY KOMBINOVANÉ S GRAFICKOU KARTOUHercules 3D Prophet 9000 Pro 64 F M M M M N/A F MPEG−2 RCA, S−video RCA, S−videoSaphire All−In−Wonder 9700 128MB F M M M M N/A F MPEG−2 RCA, S−video RCA, S−video42 PC REVUE 7/2003

R E V U EZvuk sa spracúva osobitne a budete ho poèuz reproduktorov pripojených k zvukovej karte poèítaèa.Staèí však pomocou dodávaného kábla prepojizvukový (audio) výstup z televíznej kartys audiovstupom zvukovej karty.INŠTALÁCIA INTERNEJ TV KARTYKonkrétny príklad zapojenia internej TV karty vidítena obrázku. Ide o kartu s FM tunerom, tedaumoòuje aj príjem rozhlasového vysielania v pásmeVKV. Na obrázku tie vidíte prepojenie audiovýstupuso zvukovou kartou a pripojenie modulusnímaèa infraèerveného signálu z dia¾kového ovládaèa.Nezapojený ostal konektor videovstupu typuS-Video a audiovstupu typu Jack.Spôsob pripojenia internej TV karty – sprava do¾ava je topripojenie antény FM rádia, televízora, S−Video na pripojenievonkajšieho videozdroja, audiovstup jack (oba nezapojené),audiovýstup a pripojenie dia¾kového ovládaniaVnútorné prepojenie zvukového kanála (karta PinnaclePCTV Pro)Pokia¾ pripojíte reproduktory alebo slúchadlápriamo na audiovýstup zvukovej karty, budete sícepoèu zvuk, ale pri nahrávaní filmu sa audioèasnenahrá – nemá ju toti èo nahra. Získate tak obrazbez zvuku. Niektoré karty však umoòujú aj vnútornéprepojenie zvuku pomocou vnútorného audiovýstupuna TV karte a audiovstupu na zvukovej karte.Toto riešenie povaujeme za elegantnejšie, keïeprepojovací kábel nie je umiestnený zvonka.Po hardvérovej inštalácii karty nasleduje softvérováèas. Po naštartovaní si operaèný systémvypýta ovládaè karty. Operaèný systém Windowsoznaèí TV kartu ako multimediálne zariadenie.Keby pri inštalácii ovládaèa boli problémy, skontrolujtesi nastavenie v manaéri hardvérových zariadeníoperaèného systému.Potom sa inštaluje vlastný program na príjema zobrazovanie televízneho a rozhlasového vysielania,resp. doplnkové programy. Nezabudnite nastaršom operaènom systéme nainštalova aj ovládaèDirectX 8.1. Ten je na správnu prevádzku TVkarty nevyhnutný, ovládaè je súèasou softvérovejdodávky.Po prvom spustení programu sa obyèajne automatickyspustí h¾adanie staníc, prièom ešte predtýmtreba na karte nastavi reim káblového rozvodualebo klasickej antény. Realizuje sa to v nastavenísystému ladenia, kde sú napr. zaškrtávacievo¾by oznaèené ako Antenna a Cable. Ak nenastavítesprávnu vo¾bu, mohli by ste ma napr. problémyso zvukom, prípadne by ste nemuseli naladi všetkyprogramy, ktoré by ste inak mohli ma k dispozícii.V tomto istom okne sa vyberá aj krajina. Tátovo¾ba urèuje konkrétnu normu kódovania obrazu.Všetky TV karty predávané na Slovensku sú prispôsobenénorme kódovania farieb platnej pre nášregión, ako i frekvenènému odstupu obrazu a zvuku(PAL B/G a D/K). Slovensko bolo v testovanýchkartách obyèajne uvedené medzi podporovanýmikrajinami, stalo sa nám však, e konkrétna normanebola pre našu krajinu správna. Ak sa vám tedastane, e naladený obraz napriek overenej kvaliteSpôsob ladenia televíznych kanálov po inštalácii TV kartyINTERNÉ TV KARTYKoncová cena Koncová cenaAudiovstup Audiovýstup Doplnkový softvér Ïalšie funkcie Zapoièal Sk bez DPH Sk s DPHAver TV Go bez DO M M WebText, WinDVR Opal Multimedia 1420 1704Aver TV Go M M WebText, WinDVR Opal Multimedia 2000 2400Aver TV Go FM F M WebText, WinDVR Opal Multimedia 2200 2640Aver TV M M i−record, plánovaè rodièovský zámok Opal Multimedia 2610 3132Aver TV Studio203 M M i−record, plánovaè rodièovský zámok Opal Multimedia 3020 3624Aver TV Studio303 M M plánovaè nahrávanie zvuku do MP3 Libra 3020 3624DART TV Radio Live M M editácia videa AGEM 1950 2340Hercules Smart TV Stereo M M TV program i−net editácia videa SWS Distribution 2759 3311JetWay PCI TV F M plánovaè Asbis 2400 2880LeadTeck TV2000 Deluxe M M Ulead VideoStudio6, Cool 3D Sofos 2150 2580LifeView FlyVideo 2000 FM M M LifeViewSuite editácia videa Opal Muiltimedia 1740 2088LifeView FlyVideo 3000 FM M M LifeViewSuite editácia videa Libra/Opal Multimedia 1850 2220ManLi TV Tuner M M galéria 16 kanálov AGEM 1390 1668Pinnacle PCTV rave F M len ovládaèe len ovládaèe, nie SW Konsigna 2290 2748Pinnacle PCTV F M Studio7 Slovak galéria Konsigna 2560 3072Pinnacle PCTV Pro interný M Studio7 Slovak galéria Konsigna 4400 5280KARTY NA PRÍJEM SATELITNÉHO SIGNÁLUAver TV DBV−S 203 F F F Opal Multimedia 4030 4836Pinnacle PCTV Sat F F T−Rex, SAT−Finder výstup SAT sig., galéria, Konsigna 5600 6720pripojenie na i−netKiss SatDem S F F F dekódovacia karta PC Card Sofos 4200 5040EXTERNÉ TV KARTYAverTV USB F M Microsoft NetMeeting 16−kanál. galéria, rodièovský Libra/Opal Multimedia 3060 3672zámok, USB powerPinnacle PCTV Deluxe M F Studio8 Slovak hardvérová kompresia MPEG−II Konsigna 9800 11 760EXTERNÉ TV BOXYAver TV Box3 M M F OSD, budík, sleep Opal Multimedia 4750 5700LifeView FlyBox EZ M M F ovládací panel Opal Multimedia 3330 3996LifeView FlyBox M M F ovládací panel Opal Multimedia 3840 4608Hercules Smart TV OnScreen M M F bohatý predný panelSWS Distribution 4866 5839TV KARTY KOMBINOVANÉ S GRAFICKOU KARTOUHercules 3D Prophet 9000 Pro 64 M M Ulead VideoStudio galéria, blend, rodièovský zámok BGS Distribution 7500 9000Saphire All−In−Wonder 9700 128MB M M Ulead VideoStudio navyše výkonná gr. karta BGS Distribution 15 500 18 6007/2003 PC REVUE 43

R E V U ETab. 2 Porovnanie parametrov obrazu v prípade monitora poèítaèa a televízoraRozboèovaè osadený do anténne−ho prívodu umoní pripojisúèasne klasický televízori televízor v poèítaèisignálu je len monochromatický, skúste inú krajinu– napr. Rakúsko, Èeskú republiku alebo Nemecko.Ve¾mi èasto sa pouíva aj vo¾ba FineTune – tá urèuje,èi sa majú naladi všetky kanály alebo len kanálys urèitou kvalitou. Niekedy však budeme musiepristúpi k manuálnemu ladeniu.Nezabudnite pred h¾adaním televíznych kanálovpripoji anténny vstup. Ak u máte doma alebov práci urobený rozvod televízneho signálu, postaèujezakúpi anténny rozboèovaè, ktorý umonísúèasný prívod ku klasickému televízoru rozdelia pripoji aj k TV karte. Cena takéhoto rozboèovaèaje okolo 45 Sk s DPH.Otvorene povedané, tuner v televíznej karte nieje a nato¾ko kvalitný, ako je to v prípade skutoènýchtelevízorov. Celková stratégia interných TVkariet je toti orientovaná skôr na ich nišiu cenu.Pripravte sa teda na to, e kvalita televízneho obrazubude o nieèo nišia ne pri benom televízore.Prejaví sa to napr. pri sledovaní televízneho vysielaniazblízka (menej ako jeden meter od monitora)a hlavne pri zobrazení obrazu na celej ploche obrazovky(teda nie v menšom okne).Okrem kvality tunera je nišia kvalita TV obrazuna monitore poèítaèa spôsobená aj ïalšími faktormi.Obrazovka televízora je konštruovaná inýmspôsobom ne monitor poèítaèa. Má ove¾a dlhšídosvit (zotrvaènos), a preto vytvorený obraz pôsobíucelenejším a kompaktnejším dojmom. Znamenáto, e prípadné krátke rušenia èi chyby v obrazesú pri sledovaní na benom televízore takmernepozorovate¾né. Naopak, monitor poèítaèa zobrazujeobraz po bodoch a ove¾a presnejšie. Preto sa ajchyby v obraze prejavia výraznejšie.Ïalší vplyv na kvalitu má fakt, e rozlíšenie benéhotelevízora a rozlíšenie monitora poèítaèa niesú rovnaké – obrazovka TV zobrazuje rádovo 250 a350 riadkov na jeden polsnímok, zatia¾ èo monitordokáe bene zobrazi 768 riadkov (momentálnev najpouívanejšom rozlíšení XGA). Pri zobrazeníobrazu na celej ploche monitora sa obraz prepoèítava,a tak vznikajú nedokonalosti v obraze. Ïalšímfaktorom zniujúcim kvalitu obrazu v prípade TVkariet je rušenie pochádzajúce z vnútorného vybaveniapoèítaèa. Rozdiely medzi zobrazovaním v televízorea poèítaèi sme zhrnuli v tab. 2.Takisto je takmer pravidlom, e aj na výkonnejšompoèítaèi sa prejavuje zaostávanie zvuku zaobrazom. To sa prejaví predovšetkým pri televíznychdebatách alebo správach, pri filmoch to a takneprekáa. Je to dané tým, e obraz sa presúva pozbernici PCI priamo do grafickej karty, ale zvuk saspracúva prostriedkami poèítaèa. Konkrétne pomerypri presune obrazu po PCI zbernici závisia od jejmomentálnej vyaenosti. Èasto sa môe sta, eniektoré èasti obrazu sa nezobrazia (obraz poskoèí).Pokia¾ však výpoètový výkon pridelený na spracovaniezvukovej èasti nestaèí na jej spracovanie,vznikne spomínané oneskorenie zvuku za obrazom.Pri testovaní sa nám však podarilo nastavi ajRozlíšenie obrazu Poèet zobrazovaných riadkov Obnovovacia frekvenciaPC monitor (XGA) 1024 × 768 768 nastavite¾ná, obyèajne nad 75 HzTV obrazovka 720 × 576 250 a 350 riadkov pod¾a kvality 25 polsnímok za sekundutelevízorasituáciu, e obraz zaostával za zvukom. Ve¾a závisíod konkrétneho ovládaèa televíznej karty a jehospolupráce s DirectX 8.1 èi novším a DirectDraw.Zobrazenie televízneho vysielania na poèítaèi (v okne).Pouívate¾ské rozhranie je obyèajne ve¾mi jednoduché, dôrazsa kladie na kvalitu zobrazenia obrazuSPOLOÈNÉ A ODLIŠNÉ ÈRTYTV KARIETPod¾a našich zistení umoòuje väèšina televíznychkariet ve¾mi podobnú kvalitu televízneho obrazu.Je to spôsobené tým, e väèšina najdôleitejších súèastíje v televíznych kartách rovnaká. Platí tov prípade dekodéra televízneho obrazu – najèastejšieje to Conexant Fusion 878A, resp. konkurenènýèip Philips SAA7134HL. Dekodér má na starostikonverziu prijatého TV signálu do digitálnej podoby.Ïalej je dôleitou súèasou karty vlastný televíznytuner – èasto od firmy Philips alebo od rôznychtaiwanských spoloèností.Hlavné odlišnosti medzi kartami sú v ïalšej výbavea v doplnkových funkciách. Ide predovšetkýmo softvérovú výbavu, ktorá poskytuje rozlièný komfortpouívania. Softvér urèuje, ako jednoduchovyh¾adáte televízne kanály pri ladení TV karty, ako¾ahko sa prepína medzi kanálmi, èi sa dajú nastavidetaily obrazu a zvuku. Ve¾ké rozdiely sú aj v spôsobeplánovania nahrávania televízneho programu.Konkrétne ide o to, èi sa napr. po nahratí naplánovanéhoprogramu môe poèítaè aj automatickyvypnú, èi je podporovaný signál VPS (zaèiatoka koniec nahrávania je daný signálom o zaèatíprogramu), ako dlho dopredu sa dá nastavi nahrávaniea pod. Súèasou softvérovej výbavy býva ajmonos napa¾ovania nagrabovaného videa na CDalebo DVD médiá. Niekedy sa pridáva aj jednoduchýnástroj na editáciu videosúborov.Program na premietanie televízneho signálu bývana prvý poh¾ad dos jednoduchý – podstatné je,aby ste dobre videli obraz. Okno, v ktorom sa zobrazujeobraz, je moné ve¾kosou prispôsobova.Na sledovanie televízneho vysielania býva ob¾úbenépráve zobrazenie na celú plochu obrazovky, keïsa obraz programovo „dopoèíta“ na plné rozlíšeniemonitora poèítaèa.Pripomeòme, e najlacnejšie karty sa dodávajúbez softvéru a je na pouívate¾ovi, ako si programna zobrazenie televízneho vysielania získa. Takýtoprogram sa toti dá zakúpi aj osobitne. Ako príkladuveïme spoloènos Borg Technology (www.borgtech.org), ponúkajúcu softvér s oznaèením bTV,ktorý patrí medzi najkvalitnejšie. Jeho cena je nainternete okolo 25 USD (okolo 900 Sk bez DPH),skúšobná verzia na dobu 30 dní je však zadarmo.Z pokroèilých funkcií tohto programu spomeòmenapr. individuálne nastavenie kontrastu a jasu prekadý kanál oddelene, opakovaciu frekvenciu obrazu50 Hz s vyuitím buffera a pod.Ïalším dobrým zdrojom softvéru môe by špecializovanýserver www.tvfreak.cz. Tu sa nachádzajúrôzne ovládaèe, návody a programy pre televíznekarty.Keïe základné súèiastky TV kariet sú dos podobnéa rozdiely v softvérovej výbave sú znaèné,ich výrobcovia obyèajne vyadujú pri inštalácii dodávanéhosoftvéru zadanie kódu alebo výrobnéhoèísla karty.TV karty sa ïalej odlišujú tým, èi je súèasou dodávkydia¾kové ovládanie, èi podporujú stereofónnyprenos zvuku, èi disponujú modulom FM rádia, akésú monosti prepojenia karty s ïalšími zariadeniamiPouívate¾ské rozhranie FM rádia – je moné vybera nala−dené kanály, názov stanice sa zobrazuje na displeji; zároveòje moné prepnutie do prehrávania CD médiía pod. V prípade FM rádia je karta vybavená ïalšímsoftvérovým vybavením, ktoré umoòuje naladirozhlasové stanice. Rovnako je oddelený aj anténnyvstup pre FM rádio. Anténa na príjem FM rádia voforme dipólu býva súèasou dodávky.Dia¾kové ovládanie TV karty umoòuje ešte komfortnejšiepouitie televízora alebo FM rádia. Nadia¾ku tak ovládate napr. prepínanie kanálov, nastaveniehlasitosti, ale aj kontrast a jas èi jemné ladenietelevízneho kanála. Dia¾kové ovládanie TV kariet sapríliš nelíši od ovládaèov bených televízorov. Abydia¾kové ovládanie fungovalo, do karty, resp. na inývstup poèítaèa sa pripojí snímaè infraèerveného signáluz dia¾kového ovládaèa.Dia¾kové ovládanie k poèítaèovým riešeniamna príjem televízneho programu –infraèervený prijímaè sa pripája naTV kartu alebo na sériovýport poèítaèa44 PC REVUE 7/2003

R E V U EPoh¾ad na zadný panel TV karty: zhora jeto vstup pre televíznu anténu, audiovýstuptypu jack, videovstup typu RCA, celkomdole videovstup typu S−VideoAko sme spomenuli, kadá z predstavovanýchTV kariet umoòuje istým spôsobom nahráva prijímanýtelevízny signál. Znamená to, e TV kartamôe pre vás slúi aj ako videorekordér. TV kartysa potom líšia aj v kvalite nahrávky. Niektoré totiumoòujú nahrávanie len do formátu AVI, iné podporujúaj formát MPEG-1 alebo MPEG-2. Pokia¾ tokarta umoòuje, odporúèame vám nahráva videodo formátu MPEG-2.Pripomíname, e pri nahrávaní sa u v ove¾a vyššejmiere ako pri samotnom príjme vyuíva výpoètovásila poèítaèa. TV karty toti zatia¾ nemajú zabudovanúvnútornú hardvérovú kompresiu obrazu.Interné karty z nášho preh¾adu vyuívajú nakompresiu obrazu softvérové riešenie. Znamená to,e na kvalite zaznamenaného obrazu a aj na rýchlostispracovania sa podpíše aj hardvérová výbavapoèítaèa. Problémy môete ma so starším poèítaèom,hlavne ak je pouitý procesor menej výkonný,ako je Intel Pentium 200 MHz, a pamä RAMmenšia ne 32 MB.Kadá z TV kariet umoòuje takisto grabovanieexterného analógového videosignálu a jeho nahrávaniedo poèítaèa. Väèšina kariet je na tento úèelvybavená dvoma portmi – RCA (pre konektory typuCinch) a S-Video. Znamená to, e pomocou televíznejkarty si budete môc nahra do poèítaèa obraznapr. z videokamery a neskôr ho pomocou poèítaèaprehráva. Ani tu však neèakajte profesionálnukvalitu nahrávky – je to riešenie skôr na domácepouitie.Na obrázku je znázornený typický zadný panelTV karty. Pri poh¾ade zhora na paneli karty nájdemekonektor na pripojenie rozhlasovej a televíznejantény, pripojenie dia¾kového ovládania a nasledujevideovstup vo forme konektora RCA a celkomdole je videovstup S-Video.TV karta sa dá vyui napr. aj na videokonferenciepo internete, práve preto výrobcovia k nim niekedyprikladajú aj program Microsoft NetMeeting.DOPLNKOVÉ FUNKCIEJedna zo zaujímavých funkcií v súvislosti s TV kartamiv poèítaèi je tzv. TimeShift. V podstate ideo monos súèasného nahrávania aktuálneho televíznehoprogramu a sledovania práve nahrávanéhoprogramu s urèitým èasovým oneskorením. Ideteda vlastne o akýsi èasový posun. Na èo je to dobré?Predstavme si situáciu, e sledujete nejaký programa práve vás nieèo vyruší – zazvoní telefón,príde krátka návšteva alebo nieèo musíte práveurobi. Pred tým ešte aktivujete funkciu TimeShifta program sa zaène nahráva. Keï sa po chvíli opävrátite k televízoru, môete sa pomocou funkcieTimeShift vráti presne do bodu, kde ste programprestali sledova. Pritom sa vám aktuálny programstále nahráva a vy môete sledova iný èasovýúsek. Ak ide o vysielanie, ktoré je napr. prerušovanéreklamami, môete tieto èasti preskoèi a monoaj dobehnete aktuálne vysielanie.TimeShift sa dá vyui aj vtedy, ak si chcete niektorézábery pozrie opakovane – napr. pri športovýchpodujatiach. Jednoducho TimeShift je ve¾midobrá funkcia, ale jej pouitie v poèítaèi sa opä viaek dostatoène silnému hardvérovému vybaveniu. Prijej vyuití poèítajte s poèítaèom s procesorom s taktovacoufrekvenciou nad 1 GHz. Ešte pripomeòme,e niekedy sa táto funkcia oznaèuje aj ako Freeze.K zaujímavým vlastnostiam patrí aj tvorba tzv.galérie, prièom táto funkcia sa niekedy oznaèujeako multikanálový náh¾ad (tzv. multichannel preview).Znamená to, e na obrazovke sa zobraziasnímky z naladených programov a tie sa cyklickyobnovujú. Upozoròujeme, e ide naozaj o snímky,v galérii neuvidíte pohyblivé vysielanie z viacerýchtelevíznych kanálov. Z galérie si pouívate¾ potompomocou myši vyberá ten program, ktorý ho z obrazovejstránky najviac zaujme.Pokroèilou funkciou je Picture-in-Picture (PIP)alebo obraz v obraze. V prípade TV kariet fungujetáto funkcia tak, e napr. umoní sledova televíznysignál vo väèšom okne a v menšom okne signálz iného zdroja – napr. z nahraného videa, videokamery.Teda naraz môete sledova signál z dvochzdrojov. Ani jedna z kariet z nášho preh¾adu všakneumoòovala naraz sledova v reime PIP ivé7/2003 PC REVUE 45

R E V U ESéria AVer TV Studio– konkrétne s monosounahrávania zvuku v reime MP3Zobrazenie snímok z viacerých (v tomto prípade 16) televíznych kanálov; pouívate¾ si ïalej vyberá pomocou myšiÏalšia skupina kariet predstavuje rodinu AVerTV a AVer TV Studio. Sú to karty, ktoré vychádzajúz radu AVer TV Go, doplnené sú však o novéfunkcie. Predovšetkým je to ove¾a lepší efekt stereofónnehozvuku, kódovanie do formátu MPEG-2 jezabezpeèené priamo v ovládacom softvéri. Pribudolaj port S-Video pri grabovaní videosignálu. Aver TVStudio je vybavené o nieèo lepším tunerom, ktorýumoòuje prijíma televízny signál aj na izbovúanténu. Jeho súèasou je aj FM rádio. Model s oznaèenímAVer TV Studio 303 umoòuje priamenahrávanie zvuku do formátu MP3.Na ve¾mi podobnom základe ako karta AVer TVpracuje aj JetWay PCI TV. Na rozdiel od nejjej však chýba audiovstup, zato je táto karta lacnejšia.Vyhotovenie karty je ve¾mi podobné akov prípade AVer TV, nie je však totoné.Jedna z najlepšie vybavených kariet je Hercu−les Smart TV Stereo. Umoòuje toti všetkydoplnkové funkcie TV kariet a pozdával sa nám ajovládací program pod názvom PowerVCR II vo verzii3.0. V nahratom zázname sa dajú vystrihnúniektoré neelané zábery – napr. reklama. Doplnkovávýbava umoòuje napr. priame vyh¾adávanieReim Picture−in−Picture – vo väèšom okne je zobrazenéaktuálne televízne vysielanie a v menšom premietanienahraného videavysielanie z dvoch rôznych televíznych kanálov –jednoducho tuner je na TV karte len jeden.Vhod príde aj funkcia na zobrazenie teletextu. Jeto urèite obohatenie moností karty, keïe sa tudozviete napr. televízny program a ïalšie informácie.Firmy ponúkajú monos zobrazenia teletextupomocou vlastných špecializovaných programov,vyskytujú sa aj riešenia s pouitím internetovéhoprehliadaèa. Èísla jednotlivých teletextových stránoksa zadávajú napr. pomocou dia¾kového ovládaèaalebo s vyuitím klávesnice poèítaèa. Príjemteletextu sa dá vyrieši aj inou ako výrobcom dodávanousoftvérovou výbavou. Keïe príjem TV signálua zobrazenie teletextu sa realizuje v samostatnýchoknách, nemôete celkom vyui také výhody,ako je napr. zobrazenie skrytých titulkov.KONKRÉTNE TV KARTYPonuka interných TV kariet je dnes naozaj širokáa vyberie si urèite kadý. V našom preh¾ade nájdetea 16 kariet, pozrime sa teda na ne podrobnejšie.Pripomeòme, e karty sme testovali po pripojení nasystém káblovej televízie UPC Bratislava a preverovalisme aj príjem terestriálneho signálu na provizórnuanténu (v podstate kus drôtu). Pouitý poèítaèZobrazenie teletextových stránok pomocou internetovéhoprehliadaèa pouíva firma Pinnaclebol vybavený procesorom AMD Athlon XP 2200+s frekvenciou 1800 MHz, 256 MB RAM, grafickou kartouATI Radeon 9500 s 64 MB video RAM a operaènýmsystémom Microsoft Windows XP Professional.Pod¾a abecedného poradia tvoria prvú skupinukarty s oznaèením AVer TV Go. Najlacnejšív tejto skupine je variant bez dia¾kového ovládania,najvyššiu skupinu tvorí karta AVer TV Go FM,ktorá v sebe integruje aj FM rádio. Na ovládacomsoftvéri sa nám páèil spôsob ladenia programov, nadruhej strane kódovanie do formátu MPEG-1/2 jeriešené cez externú aplikáciu WinDVR. V prípadepripojenia na káblovú televíziu budete s kvalitouobrazu spokojní. Zvuk z týchto kariet je síce oznaèenýako stereofónny, ale tento efekt nie je evidentný.Séria AVer TV Go, v tomtoprípade vo vyhotovenís dia¾kovým ovládaníma FM rádiomINTERNÉ TV KARTYHercules Smart TV Stereo s funkciou Instant TV Replaytelevíznych programov na internete. Ve¾mi sa námpáèila aj funkcia Instant TV Replay, ktorá umoòujeopakovane si pozrie zo záznamu televízne vysielanieo pár minút dozadu (konkrétna hodnota závisíod nastavenia programu, u nás to bolo 10 minút).Tieto súbory sa priebene nahrávajú do prechodnýchsúborov. Funkcia Instant TV Replay však vy-aduje silnejší poèítaè.Karta DART TV Radio Live je vlastne leniným balením karty LifeView FlyVideo 2000FM. Rad LifeView FlyVideo sú karty postavené naèipovej súprave SAA7134HL a tuneri od spoloènostiPhilips. S kvalitou obrazu sme boli ve¾mi spokojní,tuner je naozaj dostatoène citlivý. LifeViewFlyVideo 3000 FM je stereofónna verzia predchádzajúcichkariet. Pri týchto kartách nás zaujaloaj preh¾adné dia¾kové ovládanie, ktoré má rozmerykreditnej karty. Škoda, e výrobca nepodporuje aj46 PC REVUE 7/2003

R E V U ESéria LifeViewFlyVideos monosou príjmu FM rádia a stereofónneho príjmu zvukupriame nahrávanie do formátu MPEG-2. Existujú ajlacnejšie varianty týchto kariet bez FM rádia.Ve¾mi zaujímavé softvérové riešenie sme našliv prípade modelu LeadTeck TV2000 De−luxe. Karta umoòuje napr. nahrávanie do formátuMPEG-4 (DivX), takisto je podporovaný formátWMA a v prípade zvuku aj MP3. Softvér umoòujeTV karta LeadTeck TV2000s ve¾mi prepracovanýmsoftvérom – má monosnahrávania videa do DivX i zvukudo MP3aj digitálne zlepšenie premietaného obrazu. Spokojnísme boli aj s funkciou Picture-in-Picture. Systémautomatického h¾adania televíznych signálovpod¾a nášho názoru nepatrí medzi najprepracovanejšie,lepšie je poui manuálne h¾adanie. Súèas-ou dodávky je preh¾adné dia¾kové ovládanie.Karta ManLi TV Tuner FM je najlacnejšiaTV karta z nášho preh¾adu. Obraz je celkom dobrý,v prípade zvuku výrobca udáva, e ide o stereofónnezariadenie. V skutoènosti ním však napriek signalizáciina informaènom paneli dosiahnete lenmonofónny zvuk. Ovládací softvér umoòuje lenzákladné funkcie. Keby sa táto karta doplnila o skutoènedobré softvérové vybavenie, predstavovalaKarta od firmy ManLi jenajlacnejším riešením TV v poèítaèiby pre priemerného pouívate¾a ve¾mi zaujímavériešenie, ako sa za málo peòazí dosta k televízoruv poèítaèi.Nasleduje skupina kariet od firmy Pinnacle. Tiemajú u na našom trhu dlhú tradíciu a ponuka tejtofirmy je asi najpestrejšia. Všetky TV karty znaèkyPinnacle sú osadené èipom 878A s doplòujúcimfiremným videoèipom. Ponuka sa zaèína kartouPinnacle PCTV rave, ktorá je najlacnejšia.Dôvodom nišej ceny je to, e súèasou dodávkynie je ovládací softvér, ale len ovládaèe. Je potomna pouívate¾ovi, kde si tento softvér zoenie. Nasledujekarta Pinnacle PCTV, ktorej súèasouje u aj softvérové vybavenie. A to skutoène stojí zato. Umoòuje TimeShift, zobrazenie teletextu v internetovomprehliadaèi, nahrávanie do MPEG-2,zobrazenie galérie naladených kanálov s priamymvýberom a pod. Najvyššou kartou je PinnaclePCTV Pro, ktorá podporuje stereozvuk i FM rádio.Zaujímavosou týchto kariet je to, e dia¾kovéovládanie sa pripája na sériový vstup. Vo všetkýchSéria internýchTV kariet od firmyPinnacle; konkrétneje zobrazený najvyššímodel s FM rádiom –Pinnacle PCTV Proostatných prípadoch sa toti dia¾kové ovládaniepripája na špeciálny port priamo na karte.Satelitná kartaPinnacle PCTV Satumoòuje ajjednosmernépripojenie na internetcez satelitKARTY NA PRÍJEM SATELITNÉHOSIGNÁLUTieto karty majú podobné vlastnosti ako benételevízne karty. Na rozdiel od nich sa však pripájajúna výstup z antény na príjem satelitného signálu(tzv. taniera) a nahradzujú tak vlastne satelitnýprijímaè. Skúšali sme ich v pripojení na satelitnúanténu namierenú na satelit Astra. V našompreh¾ade zastupujú karty na príjem satelitného signálutri produkty.Prvým je AVerTV DVB−S, karta predstavujúcajednoduché riešenie na príjem signálu zo satelituv benom rozsahu 950 a 2150 MHz. Medzi doplnkovýmifunkciami nechýba TimeShift, galéria zo 16kanálov a nahrávanie do formátu MPEG-2.Karta Pinnacle PCTV Sat predstavuje zaujímavériešenie v tom, e s pomocou doplnkovéhovybavenia ju môete vyui aj na pripojenie nainternet cez satelit. PCTV Sat sa potom tvári akovirtuálna sieová karta a potrebujete u len dohodus niektorým poskytovate¾om, aby mohli smeromk vám prúdi informácie z internetu. Okremtoho táto karta umoòuje aj výstup satelitného signálunapr. do iného satelitného prijímaèa.Kiss SatDem S je naproti tomu TV karta napríjem kódovaného satelitného signálu. Obsahujetoti priestor na PC card, ktoré umoòujú takétodekódovanie. Karta umoòuje nahrávanie videa doformátu MPEG-4, podporuje teletext, zapínanie ti-7/2003 PC REVUE 47

R E V U ESatelitná karta Kiss SatDems monosou dekódovaniaobrazu pomocouPC kartytulkov vo filme. Ovládací program vyh¾adáva programypod¾a ich ánru – napr. hudba alebo šport.Karta je pripravená aj na sledovanie platenýchprogramov a umoòuje aj vyuitie satelitného spojeniana rýchly prenos dát smerom k pouívate¾ovi(odosielanie poiadaviek na internetové stránkystále ostáva napr. na dial-up spojení).EXTERNÉ TV ZARIADENIATieto zariadenia sú zaujímavé tým, e sa dajúpripoji k poèítaèu bez jeho rozoberania. Keïeport USB vo verzii 2.0 umoòuje aj ve¾mi rýchlyprenos videa, je práve tento spôsob dnes pri externýchTV zariadeniach preferovaný. Externé TVzariadenie je zatia¾ jediný u nás dostupný spôsob,ako zabezpeèi pouitie notebooku (bez dokovacejstanice) vo funkcii televízora. Zatia¾ sme sa nestretlis tým, e by niektorý predajca na Slovenskuponúkal TV v podobe zásuvnej minikarty vo formátePC Card (bývalé PCMCIA). Objavili sa všaksprávy z vývojových laboratórií, e sa pripravujúTV vo formáte pamäovej karty ve¾kosti Compact-Zapojenie externej karty pomocou portu USB – spravado¾ava pripojenie USB, napájací adaptér a televízna anténaFlash èi dokonca SecureDigital. Kartu vo formátePC Card však predstavil na tohtoroènej výstaveCeBIT práve Philips.V preh¾ade uvádzame dve externé TV zariadenia,obe s pripojením pomocou portu USB. AVerTV USB je menšie zariadenie vyhotovené z bielejumelej hmoty. Na hornom paneli sa nachádzatlaèidlo, ktoré slúi na zaznamenanie fotografieaktuálne naladeného vysielania. Ve¾ká výhoda jev tom, e zariadenie je moné napája pomocouportu USB – teda nijaký externý napájaè a h¾adanieelektrickej zásuvky. Prevádzku signalizuje LED nahornom paneli. AVer TV USB je teda naozaj riešenie,ktoré sa uplatní v teréne. V súvislosti s pouitímna notebooku môete urèitý èas sledova svojeob¾úbené vysielanie aj bez externého napájania.Externá karta AVer TVUSB má výhodu v tom,e napájanie sa preberáz portu USBPríjem televízneho signálu je celkom dobrý, ale lenv prípade silnejšieho signálu.Druhým externým zariadením v našom preh¾adeje Pinnacle PCTV Deluxe. Na rozdiel odpredchádzajúceho prípadu toto zariadenie vyadujevonkajšie napájanie. Signalizaèné prvky sú sústredenéna prednom paneli – signalizuje sa napájaniekarty, nahrávanie videosignálu a pod. Zaujímavosouje stereofónny vstup audiosignálu, riešenýpomocou dvoch konektorov RCA. V prípade tejtokarty sa nám pri pripojení na systém káblovejtelevízie nepodarilo automaticky naladi kanálHBO (bol rušený vysielaním miestneho okruhu). Primanuálnom ladení sa nám podarilo naladi tentokanál, ale len v èiernobielom reime.Príjem televízneho signálu je v prípade kariet pripojenýchpomocou portu USB oproti obrazu a zvukuEXTERNÉ TV KARTYKarta Pinnacle PCTV Deluxe so zaujímavým dizajnoma monosami spracovania externého videosignáluna paralelne pripojenom televízore oneskorený o dvesekundy. Je to dané tým, e celý signál sa v tomto prípadespracúva v externom zariadení, a nie priamo vovýkonnom osobnom poèítaèi. Obraz a zvuk sa vdykonvertuje do formátu MPEG-2 a z neho sa potompremieta. Znamená to, e aj „ivé“ vysielanie jev tomto prípade zo záznamu, aj keï oneskorenéholen o pár sekúnd. Ve¾kou výhodou v prípade kartyPinnacle PCTV Deluxe je potom synchronizácia obrazua zvuku – idú naozaj súbene. Pokia¾ však tútokartu pripojíte na port USB 1.1, bude signál oprotiklasickému televízoru oneskorený a o pä sekúnda objaví sa aj mierne zaostávanie obrazu za zvukom.Monosti zapojenia externého TV boxu – vyui sa dá repro−duktorová sústava, videokamera, herná konzola i poèítaèEXTERNÉ TV BOXYExterné TV boxy predstavujú ucelené zariadenia,ktoré obsahujú vlastný napájací zdroj, tuner, pouívate¾skýpanel a aj efektne riešenú skrinku. Z poèítaèovejvýbavy teda vyuívajú len monitor vo formeobrazovky, prípadne aj zvukovú kartu, pokia¾ satá pouíva na zosilnenie audiosignálu. Externé TVboxy teda nevyuívajú výpoètovú silu poèítaèa. Ichposlanie je trochu iné ako v prípade TV kariet aleboexterných TV zariadení. V oboch spomenutých prípadochsa toti poèíta s tým, e TV vysielanie sa budenajèastejšie sledova v malom okne a bude tvorilen akúsi kulisu pri práci na poèítaèi. Preto ani neprekáanišia kvalita obrazu.Spojenie externého TV boxu a CRT monitora jevšak reálnou alternatívou TV. Vo všeobecnosti totiposkytujú externé TV boxy lepší obraz ne TV karty.Je to spôsobené vyššou kvalitou tunera a lepšímodstránením rušenia z poèítaèa. Navyše v tomto prípadenedochádza k digitalizácii obrazu v takej formeako v prípade TV kariet.Medzi nevýhody tohto riešenia patrí hlavne nemonoszobrazenia televízneho obrazu v samostatnomokne. Znamená to, e nemôete súèasnepracova a sledova televízne vysielanie. S týmitozariadeniami tie nebudete môc poui funkciuTimeShift, nedajú sa ani nahráva televízne programyèi uklada snímky.Keïe externé TV boxy disponujú aj funkciouspracovania iného zdroja video- a audiosignálu,dajú sa poui dos univerzálne. Príklad spôsobuzapojenia TV boxu je znázornený na obrázku.V našom preh¾ade sa zišli štyri externé TV boxy.Tie sme skúšali opä v zapojení na káblový systémUPC Bratislava a karty sme pripojili na LCD monitorod firmy Philips.Pod¾a abecedného poradia je prvým zariadenímz nášho preh¾adu AVer TV Box3. Celá elektronikaje zaloená na súèiastkach od firmy Philipsa na získanom obraze to aj vidno. Je naozaj ve¾midobrý a jeho maximálne rozlíšenie je 1024 × 768bodov. Pokia¾ si napr. zariaïujete domácnos, totozariadenie spolu s dobrým monitorom nahradí televízorv obývaèke. Páèil sa nám aj strieborný dizajnprístroja. Ovládanie je realizované vo formeOSD (on-screen display) a dia¾kovým ovládaním.Pomocou neho sa dajú nastavi niektoré doplnkovéfunkcie, ako je budík alebo uspávanie po stanovenomèase. K dispozícii je aj teletext a automatické„surfovanie“ po naladených televíznych kanáloch.Tretia generácia externéhoTV boxu AVer TV Box3zaujme hlavne dizajnoma odklápacím vekom naprednom paneliAk ste napr. majite¾mi videokamery, dá sa pomocoutohto zariadenia aj prehráva video z kameryna obrazovke monitora. Audio- a videovstupy súumiestnené na prednom paneli. Doplnkový vstuppre poèítaèový monitor umoòuje pouíva TVBox3 aj bez nutnosti výmeny káblov. Jedinou chyboukrásy tohto zariadenia je monofónny zvuk.Ïalej nasledujú boxy od firmy LifeView. Obrazovérozlíšenie týchto kariet je podobné ako v predchádzajúcomprípade, pod¾a našich skúšok je všakobraz takmer rovnako kvalitný ako pri AVer TV48 PC REVUE 7/2003

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E8x 19" CRT MONITORpre kanceláriu a domácnosPETER ORVISKÝCeny klasických CRTmonitorov v ostatnom rokutak výrazne poklesli,e dnes za peniaze, ktoréste pred rokom museliinvestova do priemerného17" monitora, pokojnekúpite kvalitnejší models uhloprieèkou 19".Spomenutý trend sa dal vytuši u v minulomroku a potvrdila ho aj nami spracovaná štatistikapredaja monitorov na slovenskomtrhu v roku 2002 (PC REVUE è. 4/2003). Príklonpouívate¾ov k monitorom s väèšou uhloprieèkoua cenový pokles akosi automaticky ponúkajúpredpoklad, e 19" CRT monitory by sa v tomtoroku koneène mohli sta ahúòom na trhu s monitormi.Nie je to však pravda. Kým prechod pouívate¾ovod 15" k 17" monitorom bol pomernerýchly a doslova automatický, prechod od 17"k 19" monitorom sa zrejme ani neuskutoèní!Dôvodov je viacero. Cenový rozdiel medzi 17"a 19" CRT monitorom je dos výrazný, teda akporovnávame rovnakú kategóriu. Veï pokým cenysedemnástok sa pohybujú v rozpätí od necelých5000 do 9000, ceny devätnástok sa zaèínajúnad 7000 a v závislosti od výbavy sa konèia naviac ako 14 000. Potenciálny pouívate¾ pomerneintenzívne premýš¾a o tom, èi mu investícia prinesiedostatok výhod na to, aby ju obhájil. Kebysme sa na 19" CRT monitory pozerali iba prostredníctvomceny, dostanú sa do radov ichpotenciálnych konkurentov aj 17" LCD monitory.Cena je celkom isto najvýznamnejším parametrom,ktorý pri nákupe hovorí v neprospech 19"CRT monitorov. Za rovnakú sumu toti dneskúpite kvalitnejší 15" a v niektorých prípadochTab. 1 Technické parametreAOC Hansol Hyundai LG LiteOn Philips RoverScan Samtron9Klr 920D ImageQuest StudioWorks A1996NST 109S40 119GS 96PQ910 Silver F900BTyp obrazovky Bodová maska, INVAR, FST FT mask, dyna− FS FS FS FSTFlat DynaFlat mické ostreniePovrchová úprava NonGlare NonGlare, Anti−Reflection, W−ARAS Anti−Glare, anti−glare, Non−Glare MultilayerAnti−Reflection, Anti−Static Anti−Reflection, anti−static,Anti−Static Anti−Static anti reflectionVidete¾ná uhloprieèka 18" 18" 18" 18" 18" 18" 18" 18"Vidite¾ná plocha odporúèaná [mm] 346 × 260 366 × 275 352 × 264 366 × 275 350 × 262 355 × 265 352 × 264 352 × 264Vidite¾ná plocha maximálna [mm] − 366 × 275 368 × 274 366 × 275 350 × 262 365 × 70 368 × 274 366 × 275Vzdialenos bodov [mm] 0,25 0,25 / 0,20 0,25 / 0,20 0,24 0,26 0,27 / 0,23 0,21 0,22Vychy¾ovací uhol 90 90 90 90 90 90 90 90Odporúèané rozlíšenie 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024Maximálne rozlíšenie 1600 × 1200 1600 × 1200 1600 × 1200 1600 × 1200 1600 × 1200 1920 × 1440 1920 × 1440 1920 × 1440Horizontálna frekvencia [kHz] 30K÷95 30÷96 30÷110 30÷96 30÷96 30÷92 30÷96 30÷96Vertikálna frekvencia [Hz] 50÷160 50÷160 50÷150 50÷160 50÷150 50÷160 50÷160 50÷160Šírka pásma [MHz] 200 230 261 203 202 158 135 205Konektory VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−Sub VGA D−SubIné príslušenstvo − − − USB hub 4 porty − LightFrame 3, IceAdjust − −TCO99 M M M M M M M MMPRII M M M M M M M MEnergyStar M M M M M M M MSpotreba [W] 130 110 110 108 120 83 135 120Rozmery [mm] 483 × 446 × 445 407 × 466,5 × 466 436 × 431 × 456 467 × 473 × 473 452 × 460 × 467 440 × 447 × 441 452 × 453 × 422 440 × 455 × 454Hmotnos [kg] 20 21,5 20 23,5 20 19,4 17,8 20Záruka [rokov] 3 3 3 3 3 3 3 3Dodávate¾ Sofos Westech Autocont SK ProCA Slovakia ProCA Slovakia Trade Center Asbis SK Libra ElectronicsDATALANCena bez DPH 7254 7238 8690 8314 6322 8325 6479 6767Cena vrátane DPH 8705 8685 10428 9977 7586 9990 7775 8120Legenda: − výrobca neudávaTab. 2 Namerané hodnotyAOC Hansol Hyundai LG LiteOn Philips RoverScan Samtron9Klr 920D ImageQuest StudioWorks A1996NST 109S40 119GS 96PObnovovacie frekvencie Q910 Silver F900B1024 × 768 [Hz] 120 118 136 121 120 114 117 120 +1280 × 1024 [Hz] 90 89 91 102 90 86 88 91 +1600 × 1200 [Hz] 75 76 87 78 77 75 76 78 +* Stabilita farieb [%] 23,43 12,25 10,46 33,56 12,35 10,59 22,24 23,05 −* Homogenita farieb [%] 17,05 22,21 12,96 32,96 26,64 15,24 26,89 14,93 −* Teplota farieb [%] 198,16 177,57 193,88 172,34 195,44 189,26 198,36 193,52 −* Bliší popis spôsobu výpoètu je uvedený v PC REVUE è. 3/200150 PC REVUE 6/2003

aj 17" LCD monitor. To je síce pre mnohých pouívate¾ovlákavá predstava, na druhej strane námvšak 19" CRT monitor ponúka podporu vyšších rozlíšení.Veï kým pre 17" LCD je rozlíšenie 1280 ×1024 maximom, pre 19" CRT je to iba odporúèanérozlíšenie a prakticky všetky monitory tejto triedydnes bez problémov a v ergonomickom nastavenízvládnu aj rozlíšenie 1600 × 1200. Najvýznamnejšídistribútori monitorov na tento rok síce predpokladajúrast predaja 19" CRT modelov, unisonovšak tvrdia, e vyššia dynamika trhu je pri LCDmonitoroch. Pod¾a ich predpokladov dosiahnepodiel 19" CRT monitorov na celkovom objemetrhu v tomto roku nanajvýš 9 a 10 %. To je sícev porovnaní s rokom 2001 (5,37 % trhu) èi vlaòajškom(6,97 %) významný nárast, na druhej stranetempo rastu predaja LCD monitorov je podstatnevyššie. Odhady distribútorov naznaèujú, e po 15"LCD, ktoré predajmi prekonali 19" CRT modely uvlani, sa to isté tento rok podarí aj 17" LCD monitorom.Reèi distribútorov celkom dobre rozumieme.Istee, LCD monitory idú na draèku, ich ceny súvýborné a budú naïalej klesa. Ak však potrebujetemonitor na prácu vo vysokom rozlíšení za rozumnúcenu, je vo¾ba 19" CRT monitora v súèasnosti ideálnymriešením. A práve tu niekde pramení naše rozhodnutieotestova 19" CRT monitory, ktoré by bolivhodné na nasadenie v kancelárii i domácnosti.Navyše odvtedy, èo sme naposledy testovali 19"CRT monitory, u uplynulo ve¾a èasu.Tentoraz sme distribútorov oslovili so iadosou,aby nám dodali 19" CRT monitory s nadobúdacoucenou do 12 000 Sk vrátane DPH.S ODSTUPOM ROKOV…Keï som sa zadíval na predchádzajúci test 19" CRTmonitorov, ktorý sme v PC REVUE uverejnili takmerpred piatimi rokmi, rýchlo som si uvedomil,aký kus cesty sme ušli. Nie, teraz nemám na myslimetodiku testovania èi naše vybavenie, moje konštatovaniesmeruje k technickým parametroma najmä cenám testovaných monitorov. Netradiènesa najskôr vyjadrím k cenám. Za peniaze, zaktoré sa dal pred piatimi rokmi kúpi podpriemerný19" monitor, dnes kúpite podstatne kvalitnejšiehonasledovníka a ešte si k nemu môete necha„posklada“ kancelárske péceèko! Tomu poviemvýrazný posun.Takmer rovnaké konštatovanie platí aj pri letmomporovnaní technických parametrov. Pred piatimirokmi sme písali o monitoroch s obrazovkou svyšším vychy¾ovacím uhlom ako o nastupujúcomtrende, dnes je to samozrejmos, rovnako ako plocháobrazovka èi podstatne väèší dôraz na certifikáciumonitorov z poh¾adu ich zdravotnej èi ekologickejneškodnosti.AKO SME TESTOVALIV porovnaní s predchádzajúcimi testami sa miernezmenila testovacia platforma. Tentoraz sme na testovanievyuili zostavu s grafickou kartou ManLi(s èipom GeForce MX 440), 10-kanálový VGA rozboèovaè,kolorimeter Spyder a programové vybavenieOptiCal 3.5 od spoloènosti Color Vision. Ide síceo jednoduchšie zariadenie ako Gretagmacbeth EyeOne Pro, rozdiel v jeho nasadení je však iba v nišomkomforte testovania (prenos nameraných údajovje moný iba manuálne). Z programového vybaveniasme opä siahli po overených utilitách, testovacejsúprave DisplayMate a Utilite PowerStrip.Prvú sme pouili na zahorenie monitorov a overenieich vlastností v oblasti geometrie zobrazenia,druhú na zistenie maximálnych obnovovacích frekvenciív jednotlivých rozlíšeniach.Príprava monitorov. Podobne ako v minuloroènomteste aj tentoraz sme na prípravu monitorovna test vyuili nepretritú prevádzku, podobnúzahorovaniu priamo u výrobcu. V nej boli monitorypripojené k testovaciemu poèítaèu prostredníctvomrozboèovaèa VGA signálu Splitter. V jej priebehumonitory pracovali v odporúèanom rozlíšení1024 × 768 bodov a boli na nich zobrazovanéobrazce z testovacieho programu DisplayMate.Prevádzka monitorov v spomenutých podmienkachtrvala 24 hodín. Po jej ukonèení boli monitoryvypnuté na 8 hodín, opätovne zapnuté na dobu16 hodín. Po ukonèení tohto cyklu boli monitoryvypnuté na 8 hodín a po ich uplynutí sme zaèalitestovanie. Rovnaký program sme pouili aj pritestovaní kvality zobrazenia. Pouívate¾om poskytujebohaté monosti sledovania vlastností monitoraprostredníctvom širokej palety testovacíchobrazcov.Test obnovovacej frekvencie. Prvým z testov,ktorým monitory prešli v priebehu nastavovania,bolo zistenie maximálneho podporovaného rozlíšeniaa overenie maximálnych obnovovacích frekvenciív jednotlivých rozlíšeniach podporovaných monitorom.Odporúèané rozlíšenie 1280 × 1024 bodovi maximálne rozlíšenie 1600 × 1200 bodovzvládli všetky monitory. Obnovovaciu frekvenciusme merali prostredníctvom utility PowerStripa v tabu¾ke s výsledkami nájdete jej hodnoty nielenpre dve spomínané rozlíšenia, ale aj pre rozlíšenie1024 × 768 bodov.Nastavenie geometrie. Po zahorení monitorovsme vo fáze prípravy monitorov na testovanie kvalityzobrazenia vykonali nastavenie geometrickýchparametrov. V prípade potreby sme realizovali korekciukonvergencie a moiré. S oh¾adom na skutoènos,e ani jeden z testovaných monitorov v tejtooblasti nevykazoval problémy, napokon sme hodnoteniegeometrie, konvergencie a moiré z celkovéhohodnotenia vynechali. Spomínané parametresme pritom na monitoroch kontrolovali spolu päkrát.Merania kvality zobrazenia sa toti opakovalitrikrát v rozlíšení 1280 × 1024 bodov a po jednommeraní sme realizovali aj v rozlíšeniach 1024 × 768a 1600 × 1200 bodov.Test kvality zobrazenia sme sa tentoraz rozhodlirealizova iba prostredníctvom testov, ktorémajú objektívny výsledok, teda v podobe testovstability a homogenity, prièom sme ich realizovalitak so zameraním na interpretáciu teploty bielej,ako aj so zameraním na interpretáciu základnýchfarieb matice RGB. Na všetky tieto merania smevyuili kolorimeter s dodaným programovým vybavením.Testy stability. Ich realizácia bola rovnaká premerania teploty bielej a meranie jednotlivých farebnýchzloiek. V oboch prípadoch boli meraniarealizované súbene a vdy iba v strede obrazovky.Tu sme realizovali obe základné merania (desaminút po zapnutí monitora). Aby sme mohlivyhodnoti èasovú závislos, rozhodli sme sa realizovaštyri opakované merania s odstupom 60minút, teda po 70, 130, 190 a 250 minútach pre-

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EKolorimeter „v akcii“. Takto vyzerá kolorimeter pripevnený na CRT monitor (na obrázku je meranie v strede monitora),na pozadí je okno obsluného programu, v ktorom je moné definova farbu, ktorej hodnoty chceme mera (zadáva sa voformáte RGB), výsledok merania je k dispozícii vo viacerých formátoch (CIE XYZ, CIE xyz a CIE Luv), ktoré bene slúia navytvorenie ICC profilu monitora. My ich vyuívame na zistenie stability monitora. Pre zníenie poètu meraní sme overovaliiba základné farby RGB a bielu, prièom meranie bielej sme zároveò vyuili na overenie nastavenia teploty farieb.rokom sme sa opä rozhodli pre redukciu testov,ktoré vnášajú do výsledkov subjektívne hodnotenie(nájdete ho iba v textovej èasti), a tak sú tentorazcelkové výsledky po prvý raz v histórii testumonitorov závislé iba od objektívneho hodnotenia,zostaveného na základe exaktných a najmäopakovate¾ných meraní.Celkové hodnotenie výkonu monitora sa skladáz hodnotenia testu obnovovacej frekvencie, farebnejstability, homogenity farieb a teploty bielej.Hodnotenie obnovovacej frekvencie – vypoèítalisme ho z hodnôt maximálnych obnovovacíchfrekvencií pri rozlíšeniach 1024 × 768, 1280 ×1024 a 1600 × 1200 bodov.Hodnotenie farebnej stability – výsledky tohtotestu sme získali sumarizovaním výsledkovtestov stability jednotlivých základných fariebv èase. Do tohto hodnotenia boli zahrnuté iba meraniav strede obrazovky.Hodnotenie homogenity farieb – je podobnýmtestom ako predchádzajúci, na rozdiel odèasovej stability sa však sústreïuje na priestorovúhomogenitu.Hodnotenie teploty bielej – toto hodnotenieje zloené z dvoch èiastkových hodnotení,prvým je èasová stabilita, druhým priestorováhomogenita interpretácie teploty bielej farby.Pri ich hodnotení sme zvolili teplotu bielej 9300K, pretoe tá poskytuje najvyšší potenciál na odhalenieodchýlok.Hlavné okno programu OptiCAL poskytuje prístupk záklaným nastaveniam programu, ako sú výber meracejsondy, typu monitora a prístup ku kalibrácii. Ïalšie funkcieprogramu vrátane nami pouívaného merania sú prístupnéprostredníctvom vo¾by Tools.vádzky. Pri všetkých meraniach bolo vyuiténastavenie teploty bielej na hodnotu 9300 Ka odporúèané rozlíšenie (1280 × 1024). Meraniesme opakovali dvakrát.Testy homogenity. Ïalšiu dvojicu testov, v ktorejsme vyuili sluby kolorimetra, tvorili testyhomogenity. Aj v tomto prípade sme sa sústredilina merania teploty bielej a jednotlivých základnýchfarebných zloiek. Rozdiel v porovnanís predchádzajúcim testom spoèíval v skutoènosti,V okne Preferences sa nastavujú podrobnosti nakalibráciu monitorae meranie sme vykonali po hodine od zapnutiamonitora a vdy bolo realizované v strede obrazovkya vo všetkých štyroch rohoch. Toto meraniesme opakovali dva razy s nastavením teplotybielej na hodnotu 9300 K a pri rozlíšeniach 1024× 768 a 1280 × 1024.AKO SME HODNOTILICelkové výsledky testu pozostávajú z viacerýchèiastkových hodnotení. V porovnaní s minulýmŠTARTOVÉ POLEDo testu sme dostali osem 19" monitorov, ktoréspåòajú definované poiadavky. Ponuka na trhu jesíce širšia, viacerí dodávatelia však svoje produktydo testu nedodali, a tak v òom niektoré znaèkybudete h¾ada márne. Z tradièných úèastníkov našichmonitorových testov chýbajú znaèky Belinea,iiYama, Nec a Relisys. Aj bez nich bol však súbojdostatoène zaujímavý. V teste sme mali dokoncatrojicu nových znaèiek: Hyundai, LG a RoverScan,prièom raritou je naposledy menovaná znaèka.Stojí toti za òou ruská spoloènos Rover, ktorá siuvedomila potenciál domáceho trhu a v poslednomèase sa snaí expandova aj do Európy.Spoloènos aktuálne ponúka viacero produktovz oblasti IT. Okrem monitorov sú to notebooky,skenery i digitálne fotoaparáty.52 PC REVUE 6/2003

AOC 9KlrModel 9Klr sa dodáva vo vyhotovení s pevným signálovýmkáblom na pripojenie ku grafickej karte,napájacím káblom, návodom na inštaláciu a certifikátomTCO99. Príruèka pouívate¾a sa nachádza nadisku CD-ROM.Ovládanie monitora je riešené prostredníctvommenu OSD, ktoré obsahuje dvadsa poloiek a je riešenéako jednoúrovòové (s výnimkou korekcie moiré,to je v druhej úrovni). Jednoúrovòové menu umoòujepouívate¾ovi rýchle nastavenie poadovaného parametra,ten sa v menu nastaví na piktogram danej funkciea po stlaèení tlaèidla nastavuje jej hodnotu. Pohybv menu a potvrdzovanie volieb sa realizuje univerzálnymovládaèom, ktorý zdruuje funkcie otoèného prvkua tlaèidla. Prvé slúi na pohyb v menu a nastavovanie,druhé na potvrdzovanie volieb. Je to jednoduchéa efektné riešenie. Sadne do ruky najmä menej skúsenýmpouívate¾om. V menu nájdeme štandardné funkciena nastavenie jasu, kontrastu, nástroje na korekciugeometrie, nastavenie teploty farieb (9300K, 6500 K a pouívate¾ské nastavenie), demagnetizáciua korekciu moiré (vertikálne i horizontálne).Výsledky testov. V oblasti stability a homogenityfarieb podal monitor vyrovnané výsledky, ktoré smev podstate oèakávali. Výborne si monitor poèínalv oblasti stability a homogenity teploty bielej, v testochzameraných na túto oblas bol druhý najlepší.Horší výsledok dosiahol v testoch obnovovacej frekvencie.Práve horšie výsledky v tejto skupine testovho napokon stáli lepšie celkové hodnotenie.Kvalita zobrazenia je na tomto monitore výbornátak pri pouívaní v kancelárskych aplikáciách,ako aj pri hrách a videu.Záver. Monitory AOC patria na našom trhu k ob-¾úbeným znaèkám najmä pre priaznivý pomer cenya výkonu. Model 9Klr, ktorý sme testovali, toto postaveniepotvrdil. AOC 9Klr je vhodný na nasadeniev domácnosti alebo kancelárii, kde nebudete potrebovapouíva maximálne rozlíšenie s vysokou obnovovacoufrekvenciou.Dodávate¾: SofosCena: 8705 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOOGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOGGGGHomogenita farieb:OOOOOOOOOGTeplota farieb:OOOOOOOOOOCelkovo:OOOOOOOOGGHansol 920DPodobne ako predchádzajúci monitor aj tento jevybavený pevným signálovým káblom, zakonèenýmkonektorom VGA. V dodávke je sieový kábel,tlaèená príruèka pouívate¾a a disketa. Na disketesa nachádza program, ktorého spustením je dosystému (Windows 95, 98, Me, 2000 a XP) nainštalovanýmonitor. Inštalácia spoèíva v zapísaní súboruINF a farebného profilu ICM.Obrazovka monitora je plochá, typu DynaFlats povrchovou úpravou zabraòujúcou vzniku odrazova statického náboja.Ovládanie monitora je pre Hansol riešené typickyštvoricou tlaèidiel a viacúrovòovým menu.Priamo je moné ovláda nastavenie kontrastu a jasu.Nastavenie rozmeru obrazu, jeho umiestnenia,korekcie moiré, umiestnenia menu, teploty farieba demagnetizácie sú prístupné v druhej úrovnimenu. Do tretej sa musíte vybra, ak chcete korigovageometriu zobrazenia a zmeni jazyk menu.Vcelku je práca s menu pohodlná a škála ponúkanýchfunkcií a nastavení je na štandardnej úrovni.Výsledky testov. Z testov sa tomuto monitorunajviac darilo v testoch èasovej stability zobrazenia.Priemerný bol výsledok v testoch obnovovacej frekvencie.Horšie boli výsledky v testoch zameraných nahomogenitu zobrazenia a teplotu farieb, kde Hansolza najlepšími zaostal. Rozdiel však nie je dramatický.Záver. Monitory Hansol patria na našom trhuk stáliciam vïaka vyváenému pomeru medzi ichvýkonom, cenou, parametrami a pouívate¾skouhodnotou. Tento model síce nedosiahol na najvyššieprieèky, no s oh¾adom na výsledky testov i benúprácu s týmto monitorom mono poveda, e jehonasadenie je vhodné v kancelárskych aplikáciácha pri prehrávaní videa. Práve v tomto segmente siteda tento monitor nájde svojich pouívate¾ov.Dodávate¾: WestechCena: 8685 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOOGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOOOOOHomogenita farieb:OOOOOOOGGGTeplota farieb:OOOOOOOGGGCelkovo:OOOOOOOOGG

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EHyundai ImageQuestQ910 SilverModel s extrémne dlhým názvom isto upúta pouívate¾ana prvý poh¾ad. Môe za to atraktívne vyhotovenie a plocháobrazovka. Monitor sa dodáva s pevne pripojenýmkáblom VGA, sieovým káblom, návodom na inštaláciua diskom CD-ROM. Na òom sa nachádza elektronická verziapríruèky pouívate¾a, súbor INF a profil ICC.Ovládanie monitora je riešené prostredníctvom štvoricetlaèidiel a jednoúrovòového menu. To umoòuje priamyprístup k nastaveniu elaného parametra monitora, soh¾adom na poèet dostupných funkcií (24) však hrozí, esa „uklikáte“. Našastie konštruktéri zoradili jednotlivévo¾by do troch radov, vïaka èomu môete na prechodmedzi nimi vyui aj posun vo vertikálnom smere. Vïakatejto finte sa ku kadej funkcii dostanete dostatoène rýchlo.Nastavenie jasu a kontrastu je moné realizova aj beznutnosti vstupu do menu, priamo z panela poèítaèa.Výsledky testov. Absolutórium, teda takmer, to jeazda najvýstinejšie zhodnotenie toho, èo nám monitorpredviedol v jednotlivých testoch. U úvod v teste obnovovacíchfrekvencií bol impozantný. ImageQuest v òomtoti získal výrazný náskok, ten sa však dal oèakáva upri poh¾ade na technické parametre. Rovnako suverénnesi monitor poèínal v testoch èasovej stability i homogenityzobrazenia. Jediným testom, kde nezískal absolútnehodnotenie, bol test zameraný na overenie nastaveniateploty farieb, ich stability a homogenity. To je jedinémiesto, kde majú vývojári tohto zariadenia priestor nazlepšovanie.Záver. Nestáva sa èasto, aby v teste dominovalo jednozariadenie, a ešte zriedkavejšie sa stane, e je ním najdrahšiezariadenie v teste! Tentoraz sa tak stalo. Cenatohto monitora je však plne vyváená hodnotou, ktorúpouívate¾ získa. Plochá obrazovka, výborná stabilitaa homogenita farieb, excelentné obnovovacie frekvencie,to je vizitka hodná víaza.Dodávate¾: AutocontCena: 10 428 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia:OOOOOOOOOOÈasová stabilita farieb:OOOOOOOOOOHomogenita farieb:OOOOOOOOOOTeplota farieb:OOOOOOOOOGCelkovo:OOOOOOOOOOLG StudioWorks F900BMonitor od LG sme ešte u nás v redakcii netestovali.S oh¾adom na to, e je vybavený plochou obrazovkou s dynamickýmzaostrovaním typu Flatron, boli sme naò ve¾mizvedaví. Dodávka monitora obsahuje sieový kábel, pouívate¾skúpríruèku, kábel USB a CD-ROM. Ten obsahujeokrem kompletnej verzie príruèky pouívate¾a aj softvérColorfic. Zvláštnosou tohto monitora je skutoènos, e mázabudovaný 4-portový rozboèovaè USB.Ovládanie monitora je riešené prostredníctvom šesticetlaèidiel (menu, select a štvorica na pohyb v menu).Štvorica tlaèidiel urèená na pohyb v menu umoòuje priameovládanie jasu a kontrastu. Menu monitora je riešenéako dvoj-, pri niektorých vo¾bách a trojúrovòové. Prvámonos sa vyuíva na nastavovanie jasu, kontrastu,polohy obrazu a jeho ve¾kosti. Trojúrovòové menu jek dispozícii na nastavovanie geometrie obrazu, teplotyfarieb, parametrov menu a špeciálne nastavenia. Do naposledymenovanej skupiny sú zahrnuté funkcie ako korekciamoiré, demagnetizácia a korekcia konvergencie.Výsledky testov. V oblasti obnovovacej frekvencie monitorsplnil naše oèakávania a podal dobrý výkon. Slabšievýsledky dosiahol v testoch èasovej stability a homogenityzobrazenia, èo nás prekvapilo. Priemerný bol aj výsledokmonitora v testoch teploty farieb.Záver. Výsledky dosiahnuté týmto monitorom nás prekvapili,oèakávali sme trocha viac. Pritom pri benompouívaní sa monitor javil ako ve¾mi dobrý, a to prizobrazení kancelárskych aplikácií, poèítaèovej grafikyi videa. Obrazovka typu Flatron poskytuje z poh¾adu pouívate¾ave¾mi dobré zobrazenie. Škoda, e v exaktnýchtestoch mal monitor problémy s èasovou stabilitou i homogenitou.Tie ho napokon radia do roly kancelárskehomonitora.Dodávate¾: ProCA SlovakiaCena: 9977 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia:OOOOOOOOOGÈasová stabilita farieb:OOOOOGGGGGHomogenita farieb:OOOOOGGGGGTeplota farieb:OOOOOOOGGGCelkovo:OOOOOOOGGG54 PC REVUE 6/2003

LiteOnA1996NSTCENA / VÝKONÏalší predstavite¾ znaèky, ktorá je na našom trhudobre známa najmä vïaka agresívnym cenám, disponovalvstupom VGA pripojeným napevno. V jehododávke bol iba sieový kábel a manuál. Monitor jevyhotovený v „okatej“ farebnej kombinácii tmavosiveja striebornej, èo zvyšuje jeho atraktivitu.Ovládanie monitora je riešené klasickými štyrmitlaèidlami a menu OSD. Menu je riešené ako dvojúrovòové(zvolíte funkciu a meníte jej nastavenie)a disponuje spolu sedemnástimi funkciami, medziktorými nechýbajú funkcie na nastavenie polohya ve¾kosti obrazu, nástroje na korekciu geometrickýchchýb, moiré, demagnetizácie, vlastností menu ateploty farieb (v tomto bode je menu trojúrovòové).Ovládanie jasu a kontrastu je moné tak prostredníctvommenu, ako aj priamo prostredníctvom tlaèidiel.Výsledky testov. V prípade testov obnovovacejfrekvencie dosiahol monitor predpokladaný priemernývýsledok, ktorý úplne zodpovedá jeho technickýmparametrom. Prekvapenie nám pripravilv teste èasovej stability, kde sa prebojoval a našpièku štartového po¾a, rovnako ako v testoch zameranýchna teplotu farieb. Škoda, e takéto výsledkynedosiahol aj v teste homogenity zobrazenia.Tam sa mu nedarilo a v koneènom dôsledku hopráve tieto testy pripravili o lepšie umiestnenie.Záver. Najlacnejší monitor v teste neohúril bohatoudodávkou èi nadštandardnými funkciami. Ponúkavšak atraktívny dizajn a ani v oblasti výsledkov testovsa nemusí hanbi. Dokázal, e aj za málo peòazí si mô-ete dopria pomerne kvalitný produkt. Samozrejme,optimalizácia na cenu v tomto prípade priniesla kompromisy,ktoré sa v niektorých testoch prejavili, a takna špièkové monitory v tomto teste predsa len strácal.Pri porovnaní z poh¾adu pomeru cena/výkon sa všaknapokon ukázal ako najlepší z celého štartového po¾a.Dodávate¾: ProCA SlovakiaCena: 7586 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOOGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOOOOOHomogenita farieb:OOOOOOGGGGTeplota farieb:OOOOOOOOOOCelkovo:OOOOOOOOGGPhilips 109S40Aj vo Philipse pri lacnejších modeloch stavili nanerozoberate¾né pripojenie signálového kábla. V dodávkemonitora je okrem sieového kábla príruèkaopisujúca inštaláciu a základné nastavenie monitoraa CD-ROM. Na òom pouívate¾ nájde kompletnú verziupouívate¾skej príruèky vrátane technickej špecifikáciemonitora. Okrem toho je na CD aj ovládaèa dvojica programov IceAdjust a LightFrame 3.Ovládanie monitora je riešené prostredníctvompiatich tlaèidiel a pre Philips klasického menu OSD,ktoré je dvoj- a trojúrovòové. Èlenenie menu jelogické a ovládanie jednotlivých funkcií monitorapohodlné. Konštruktéri toti pri návrhu menu priradilinajèastejšie meneným parametrom „najkratšiucestu“. Typickým príkladom je priame nastavovaniekontrastu a jasu èi presunutie menej èastýchnastavení do tretej úrovne. Zvláštnosou je podporatroch preddefinovaných nastavení teploty farieb,implementácia reimu sRGB a LightFrame.Výsledky testov ukázali, e aj pri renomovanýchznaèkách je moné zostavi za prijate¾nú cenu výbornúkombináciu parametrov a výkonu. Philips zaostaliba v úvodnom teste obnovovacích frekvencií, èo všaknaznaèovali u technické parametre. V testoch èasovejstability a homogenity zobrazenia sa dostal našpièku štartového po¾a. V testoch teploty farieb zaòou iba tesne zaostal. V celkovom hodnotení však bezproblémov dokázal, kam táto znaèka právom patrí.Záver. Philips patrí na tomto segmente trhu k stáliciama zdá sa, e tento producent má dostatok skúseností,aby aj v lacnom modeli ponúkol pouívate-¾om vysokú kvalitu a nadštandardné funkcie. Prvétvrdenie dokumentuje druhá prieèka monitora v celkovomhodnotení, druhé zasa implementácia funkcieLightFrame 3, podpora štandardu sRGB èi doplnkovéprogramové vybavenie, ktoré je súèasou dodávky.Dodávate¾: DatalanCena: 9990 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOGGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOOOOOHomogenita farieb:OOOOOOOOOOTeplota farieb:OOOOOOOOOGCelkovo:OOOOOOOOOG

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ERoverScan 119GSNováèik nielen v našom teste, ale aj na slovenskomtrhu zail krst ohòom. Monitor je vybavenýklasickou obrazovkou, disponuje napevno pripojenýmkáblovým vstupom VGA. V dodávke je ibasieový kábel a príruèka pouívate¾a. Vyhotoveniemonitora je klasické.Ovládanie monitora je vyriešené prostredníctvomtrojice tlaèidiel a menu OSD. Koncepciou jemenu tohto prístroja podobné menu monitorovAOC, jeho obsah a štruktúra sa však mierne líšia.Monitor RoverScan disponuje šestnástimi funkciami,prièom všetky s výnimkou nastavenia teplotybielej sú dostupné priamo (jas, kontrast, ve¾kos,umiestnenie, geometria, moiré, obnovenie nastavenia).Okrem bených nastavení hodnoty teplotyfarieb (9300 K a 6500 K) disponuje monitor ajmonosou nastavi túto hodnotu na 5000 K, èo jezriedkavé.Výsledky testov. V testoch obnovovacej frekvencienepochodil RoverScan najlepšie, to všaknaznaèovali u jeho technické parametre. Rovnakomono hovori o výsledkoch, ktoré dosiaholv testoch èasovej stability zobrazenia a homogenityzobrazenia. Prekvapenie nám však pripravilv testoch zameraných na teplotu farieb, kde dominovalspoloène s monitormi AOC a LiteOn.Záver. RoverScan mono bez obáv a zniovaniahodnoty oznaèi za typického predstavite¾a rodinylacných monitorov. Disponuje základnými funkciami,jeho vlastnosti sú vyváené a ponúka pouívate¾omvýbornú cenu (druhá najnišia v teste). Kombináciaspomenutých vlastností z tohto monitorarobí ideálneho kandidáta na monitor urèený kukancelárskemu poèítaèu. O tom, e monitor ponúkanaozaj zaujímavú alternatívu, svedèí aj fakt, e dosiaholdruhé najvyššie hodnotenie v oblasti porovnaniapomeru cena/výkon. A to je parameter, ktorýmu dáva šancu uspie na našom trhu.Dodávate¾: Asbis SlovakiaCena: 7775 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOGGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOOGGGHomogenita farieb:OOOOOOGGGGTeplota farieb:OOOOOOOOOOCelkovo:OOOOOOOGGGSamtron 96PPod znaèkou Samtron sa dodávajú produkty známehoproducenta monitorov, spoloènosti Samsung.Dodávka nami testovaného modelu obsahovalamanuál, záruèný list, sieový kábel a CD-ROM,na ktorom sú ovládaèe pre systémy Windowsa príruèka pouívate¾a.Ovládanie monitora je riešené prostredníctvomšiestich tlaèidiel, ktoré umoòujú priame ovládaniejasu a kontrastu. Menu OSD je celé riešené akotrojúrovòové. Prvá úroveò rozde¾uje funkcie došiestich skupín: nastavenie ve¾kosti a umiestneniaobrazu, nastavenie geometrie, nastavenie farieb,moiré a ostrenie (v oboch prípadoch oddelene prekadý roh), rozšírené funkcie a nastavenie menu.Spolu je v menu obsiahnutých dvadsadva funkciína nastavenia.Výsledky testov. V testoch obnovovacích frekvenciídosiahol monitor priemerný výsledok zodpovedajúcijeho technickým parametrom. Horšie natom bol z poh¾adu èasovej stability farieb. V testehomogenity farieb patril zasa k absolútnej špièke(Hyundai a Philips). V teste stability a homogénnostiteploty farieb dosiahol priemerné výsledky.Záver. Samtron 96P èestne hájil farby Samsungu.Jeho pomerne vyrovnané výsledky (s výnimkoustability farieb v èase) mu napokon vynieslipeknú tretiu prieèku. To všetko pri ve¾mi dobrejcene. Dôkazom toho, e monitor poskytuje vyváenýpomer cena/výkon, je fakt, e pri vyhodnocovanítohto parametra sa mu podarilo obsadirovnakú prieèku ako pri hodnotení výkonu. Parametremonitora, ako aj naše skúsenosti s ním hopredurèujú na nasadenie v kancelárii, bez problémovvšak zvládne aj prácu s multimédiami.Dodávate¾: Libra ElectronicsCena: 8120 Sk vrátane DPHH O D N O T E N I EObnovovacia frekvencia: OOOOOOOOGGÈasová stabilita farieb: OOOOOOGGGGHomogenita farieb:OOOOOOOOOOTeplota farieb:OOOOOOOOOGCelkovo:OOOOOOOOGG56 PC REVUE 6/2003

H A R D W A R EVE¼KÉ FINÁLESkôr ako si zrekapitulujeme výsledky, pozrime sa na test trocha z poh¾adu štatistiky.Hneï na úvod treba poveda, e všetci dodávatelia sa snaili s výraznourezervou vtesna do cenového obmedzenia, ktoré sme pri tomto teste definovali.Cenové rozpätie všetkých testovaných monitorov bolo necelých tritisíckorún (presne 2848 Sk), prièom najlacnejším monitorom v teste bol LiteOnA1996NST za 7586 Sk a najdrahším Hyundai ImageQuest Q900 Silver za 10 428Sk. Priemerná cena testovaných monitorov bola 8908 korún. Potešujúca je skutoènos,e aj napriek prijate¾ným cenám ide o kvalitné prístroje.Výsledky testu sú striktne orientované na vlastnosti monitorov z poh¾adumerate¾ných velièín. Keby sme brali do úvahy ïalšie vplyvy, ako ovládanieprístroja, jeho ideálne nasadenie èi výbavu, mohli by sme dospie k inýmvýsledkom. Tie by však niesli bremeno subjektívneho hodnotenia a to si môena základe nami poskytnutých informácií a prípadnej návštevy u predajcuurobi kadý potenciálny záujemca sám, prièom vezme do úvahy ním preferovanévlastnosti. Tak máte monos vybra si ideálny monitor presne pod¾avašich poiadaviek.Jedným z kritérií rozhodujúcich pri výbere môe by napríklad aj doplnkovávýbava. Ak si myslíte, e na spodnom konci cenového spektra o nej nemonohovori, mýlite sa! Aj napriek cenovej kategórii ponúkajú toti niektorémodely celkom zaujímavé monosti. Sem patrí nielen Hyundai, ktorýdostal do vienka ve¾mi kvalitnú obrazovku, ale aj Philips podporujúci Light-Frame 3 èi dizajnovo vydarený LG StudioWorks so štvorportovým rozboèovaèomUSB a dynamickým ostrením. Ïalšou zaujímavosou je fakt, ez ôsmich testovaných modelov disponovala polovica plochou obrazovkou(AOC, Hansol, Hyundai a LG) a polovica klasickou (LiteOn, Philips, RoverScana Samtron). Najkvalitnejšou implementáciou plochej obrazovky sa spomedzištvorice testovaných modelov mohol pochváli monitor LG, ktorý disponujeobrazovkou FLATRON.Poïme však k výsledkom testov. V nich si najlepšie poèínal najdrahší z testovanýchmonitorov – Hyundai ImageQuest Q900 Silver, ktorý dokázal s preh¾adomzvíazi v troch zo štvorice èiastkových testov. Základom úspechu tohtomonitora je kvalitná obrazovka, doplnená výbornou elektronikou, ktorá mudala do vienka nielen najvyššie obnovovacie frekvencie, ale aj výborné vlastnostiv oblasti stability a homogenity zobrazenia. Rezervu majú konštruktériv stabilite a homogenite podania teploty farieb.Na druhej prieèke skonèil monitor Philips 109S40, ktorý dokázal, e kvalitanie je vlastnosou iba drahých modelov tejto znaèky. Navyše u pouívate¾ov,ktorí èasto pracujú s fotografiami èi sledujú na poèítaèi video, bude vysoko hodnotenáaj podpora funkcie LightFrame 3.Tretiu prieèku napokon vïaka vyrovnaným výsledkom v jednotlivých testochobsadil produkt Samsungu – monitor Samtron 96P, ktorému konkurenciariadne šliapala na päty. Vcelku mono poveda, e rozdiely v kvalite zobrazeniaboli medzi testovanými monitormi dos malé. Navyše niektoré monitory dominovaliv stabilite, iné v homogenite, a tak sa výsledky vyrovnávali. Pri u spomenutommalom rozptyle cien monitorov sme boli ve¾mi zvedaví aj na to, akodopadne súperenie z poh¾adu hodnotenia pomeru cena/výkon. V tejto oblastisa napokon ako najlepšie riešenie ukázal monitor LiteOn A1996NST. Aj poradiev tejto kategórii bolo tesné, keï v rozpätí jediného bodu skonèili ešte dva monitory– zástupca debutujúcej znaèky RoverScan a opä Samtron.Èo doda? Víazi sú známi, ocenenia rozdané. S ve¾kou pravdepodobnosoumôeme poveda, e to bol posledný test CRT monitorov na našich stránkach.Ak sa potvrdia odhady distribútorov monitorov a objem predaja LCD sa prehupnecez 25 %, budeme sa na budúci rok v porovnávacích testoch venovavýhradne LCD-èkám. Nemusíte sa však obáva, na LCD-èká sa pozrieme eštetento rok a okrem mnostva recenzií (aj v tomto èísle) je u na jeseò v pláneve¾ký test LCD monitorov, v ktorom sa po dvoch zápoleniach 15" modelov poprvý raz pozrieme trocha vyššie, na 17" modely.Predchádzajúce testy monitorov v PC REVUE:Test 15" LCD monitorov (PCR 10/2002)Test 17" CRT monitorov (PCR 7/2002)Test 21" a 22" CRT monitorov (PCR 3/2001)Test 15" LCD monitorov (PCR 11/2000)Test 17" CRT monitorov (PCR 11/1999)Test 19" CRT monitorov (PCR 12/1998)6/2003 PC REVUE 57

H A R D W A R ENokia 6800K¾úèovou vlastnosou Nokie6800 je schopnos získa plnohodnotnúklávesnicu, s ktorouje písanie SMS èi e-mailov aj na mobilenaozaj hraèkou. Ak otoèíte telefóndo horizontálnej polohy a otvoríteho, máte k dispozícii klávesnicu spodobným rozloením tlaèidiel ako naPC. Hoci špeciálne znaky sú umiestnenétrochu inak, ve¾mi rýchlo si napísanie na takejto klávesnici zvyknetea len ako sa vám bude vraca ku klasike...☹Zdá sa mi, e by sa tento konceptvkladania textu mohol presadi ajna iných modeloch èi u iných výrobcov(teda ak im to Nokia dovolí ☺).Je pravda, e telefón sa otvára pomerneako a plastikové výènelky, ktoréfixujú otvorený kryt, nepôsobia prílišdôveryhodne. Na druhej strane protiuvo¾neniu v prípade ich vyšúchaniapôsobí prítlaèná pruina v posúvate¾nejosi otáèania. Po èase sa aj pôvodnétuhé otváranie krytu asi odstráni,a to práve vyšúchaním spomenutýchvýènelkov. Pri prvom odklopeníklávesnice budete pochybova, èiju otvárate správne, èi netreba stlaèinejaké uvo¾òovacie tlaèidlo. Pravda je,e zo zaèiatku budete musie pouíva(ale s mierou) hrubú silu. Keïe všakzavretá Nokia 6800 v ruke vás pobádaneustále ju otvára a zatvára, po krátkomèase si ju „vyjazdíte“…☺Nokia 6800 celkom dobre sadne doruky, je príjemná na dotyk a klávesysa dobre, hoci pomerne tuho stláèajú.Písa správu môete zaèa pri zatvorenomtelefóne a pokraèova pri otvorenom.Obrázok displeja pri otvorenízmení svoju orientáciu o 90 stupòovtak, aby kopíroval horizontálne usporiadanieklávesnice. Pre nadšencov písaniaspráv je aj funkcia posielaniareazových správ (a 3000 znakov),ktorá dáva priestor na ove¾a dlhšiesprávy ako doteraz. Funkcia distribuènéhozoznamu zasa umoòuje poslajednu správu naraz viacerým adresátom.Textové správy je moné rozšírio grafiku a posla ich ako multimediálnusprávu (MMS). Nokia 6800 sícenemá zabudovanú kameru, ale je rozšírite¾náo kompatibilný Nokia CameraHeadset.Atraktívnos telefónu dopåòajú polyfonickévyzváòacie tóny a integrovanéstereo FM rádio. Integrovaný reproduktorposkytuje výhody výbavy handsfree,t. j. telefonovanie bez drania telefónu,uskutoèòovanie konferenènéhohovoru alebo skupinové poèúvanie FMrádia, èo je naozaj ojedinelá výhoda.Reproduktor je výborný, prekvapujúcohlasitý a verný. Ak vám to však nestaèí,na dosiahnutie kvalitnejšej reprodukciezvuku alebo ochrany súkromia predodpoèúvaním v blízkom okolí je monézapoji dodávané slúchadlá. Tie súèasneslúia ako anténa, aj keï poèúvateFM rádio cez zabudovaný reproduktor.Kompatibilita so SyncML umoòujesynchronizova osobné údaje akokalendár a kontakty v telefónnom zoznamecez sie na dia¾ku. Nokia 6800podporuje aplikáciu mobilnej peòa-enky – on-line nakupovanie cez WAP.Bezpeènostný modul Wireless IdentityModule (WIM) umoòuje pouívate¾omelektronicky podpisova ichHmotnos: 122 g (vrátane batérie)Rozmery: 119 × 55 × 23 mm (max.),105 cm 3Displej: farebný s pasívnou matricou, 4096farieb, 128 × 128 pixelov, 8 riadkovpri písaní správ, nastavite¾nos jasu displejaZdie¾aná pamä 4 MB: MMS (30 MMSspráv – max. 45 KB na MMS)Textové správy: reazové SMS správy, posielaniea príjem správ s 459 znakmi v jednej správeMMSMobilný e−mail na rozsiahle správyMobile Chattransakcie a zahàòa takisto podporuWPKI (Wireless Public Key Infrastructure).Nokia tento mobil oznaèuje ako nástrojpre profesionálov v oblasti messagingu,èo je pomerne široké oznaèenie,pretoe zahàòa aj teenagerov, ktorímajú tlaèidlá ošúchané od neustálehoesemeskovania. A zahàòa aj manaérov,hoci do klasického manaérskehotelefónu chýba Nokii 6800 napr. Bluetooth,pokroèilejší organizér, hlasovýzáznamník èi podobné funkcie. Cenovouúrovòou však smeruje skôr k tejdruhej skupine, ale zaujme kadého,kto ocení monos plnohodnotnéhovkladania textu, èi tých, ktorí si potrpiana odlišnos, prípadne sa òou radi pochváliapred svojím okolím...☺Cena: 19 355 Sk bez DPH/23 226 Sk s DPHZapoièala: Nokia SlovakiaDistribútor: Agora PlusMartin DrobnýTECHNICKÉ PARAMETRESyncMLGPRS 3+1, HSCSDWAP 1.2.1 Browser (cez GPRS alebo CSD)WIM (Wireless Identity Module)Stereo FM rádioHandsfree speakerPolyfonické vyzváòacie tónyMonosti pripojenia: IR, kábelVyzváòacie tóny: 35 polyfonických a 10monofonických tónovPrevádzka v duálnych sieach EGSM900/1800 v Európe, Afrike a ÁziiMaxtor DiamondMax PLUS8TECHNICKÉ PREDSTAVENIEPevný disk Maxtor DiamondMax PLUS8 jevhodný hlavne na nasadenie na pracovnýchstaniciach. Poskytuje dostatoènývýkon a nie je hluèný. Jednotlivémodely línie DiamondMaxPLUS8 súprvými pevnýmidiskami, ktoré sú kdispozícii v jednoplatòovomvyhotovenís jednohlavovým systémom.Rýchlos otáèania platneje 7200 otáèok za minútu. Na pripojeniek hostujúcemu systému sa vyuívarozhranie ATA133.Dynamike prístupu a vyrovnávaniu dátových tokovefektívne pomáha integrovaný subsystém cache,ktorý dosahuje optimalizovanú kapacitu 2 MB.Pri fyzickej ve¾kosti alokaènej jednotky (sektora) 512bajtov je moné v medzipamäti registrova a 4096adresných jednotiek. Výhodou je prepracovanériadenie obsahu medzipamätes vyuitím špecializovanýchalgoritmov sledujúcichcharakter vstupno-výstupnýchpoiadaviek.Priemerná prístupovádoba je stlaèená pod hranicu10 ms, priemerná doba latencie dosahujehodnoty nišie ako 4,17 ms.Zaujímavý postoj zaujali konštruktéri i kvýberu pohonného motorického systému. Nízkahluènos bola dosiahnutá motormi s plynovým obloenímnahradzujúcim štandardné loiskové konštrukcie,èo zabezpeèuje tak dlhšiu bezporuchovú ivotnos,ako aj minimalizáciu vibrácií a ich prenosuna telo disku.K bezpeènosti uloených dát a spo¾ahlivosti systémuprispieva okrem monitorovacieho rozšíreniaS.M.A.R.T i dvojica systémov nesúcich oznaèenia SPS(Shock Protection System) a DPS (Data ProtectionSystem). Ide o dvojicu systémov, ktoré konštrukènýmriešením a prediktívnou analýzou umoòujúpredchádza náhodnému zlyhaniu pri èítaní dát, èoje jednou z hlavných úloh sprievodných systémov.Pevné disky tejto línie sú k dispozícii vo vyhotovenís kapacitami 20, 30 a 40 GB. Rozmery diskovýchjednotiek predstavujú 15,5 × 101,6 × 146,1mm, èo je pri týchto vlastnostiach skutoène nízkoprofilovýdizajn. Hmotnos dosahuje 510 g. Ak sateda práve rozhliadate po vhodnom adeptovi na pozíciupevného disku vašej pracovnej stanice èi prvkupo¾a RAID, DiamondMax PLUS8 môe by pre vásvhodným riešením.-mg-Orientaèná cena: 30 GB: 2520 Sk s DPH/2100 Sk bez DPH40 GB: 3000 Sk s DPH/2500 Sk bez DPHZapoièal: ASBIS SKZáruka: 24 mesiacov58 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R EInovované notebooky od firmy AppleAko sme u pred èasom informovali,spoloènos Apple na zaèiatku roka predstavilanové notebooky pre operaènýsystém Macintosh, ktoré sú u v predajiaj u nás a dorazili i do našej redakcie.Našu pozornos okamite zaujal17-palcový PowerBook. Spôsobila tonajmä netradièná ve¾kos displeja,ktorý má pomer strán 16:10 a dosahujemaximálne rozlíšenie 1440 × 900bodov, take poskytuje skutoène ve¾midobrý obraz. Prejaví sa to hlavnepri premietaní filmu z DVD média.Upútala nás aj hrúbka prístroja, ktoráje len 26 mm. Mimoriadne tenký jepredovšetkým displej. Ten je k základnejèasti pridriavaný západkou. Po jejuvo¾není sa displej sám pootvorí, takesa dá pohodlne otvori. Rovnako je príjemnáaj hmotnos notebooku, keïelen o málo presahuje tri kilogramy.Celé puzdro je vyhotovené z magnéziaa overili sme si, e je dostatoèneodolné. Pod displejom sú umiestnenéreproduktory. V ¾avom reproduktore sanachádza aj zapínacie tlaèidlo, v pravomje zabudovaný mikrofón. Okremtoho sú v priestore s reproduktormi ajsnímaèe vonkajšieho osvetlenia. Pod¾aich signálu sa môe automaticky nastavovajas displeja a podsvietenie klávesnice.Takáto podsvietená klávesnica jepre notebooky zatia¾ dos netradiènáfunkcia, ktorá zaujme hlavne pouívate¾ovpracujúcich zhoršených svetelnýchpodmienkach. V skutoènosti súpresvetlené znaky na klávesoch a hranyklávesov, a to zelenkastým svetlom.Poïme však k výbave. Základom 17-palcového PowerBooku je procesorPowerPC G4 s taktom 1 GHz a 512 MBRAM. Výbava portov naznaèuje pouitiev najnároènejších podmienkach.Nájdete tu 2× USB, 2× FireWire (je tuaj nový typ s rýchlosou prenosu údajov800 Mb/s), výstup DVI na externýLCD monitor a aj podporu pre karty PCCard. Ak si k tomu pridáte dodávanývýstupný konvertor S-Video, je jasné,Porovnanie ve¾kosti obidvochPowerBookov17−palcový PowerBookupúta hlavne ve¾kýmmonitorom s pomeromstrán 16:10, zapisovacouDVD−R mechanikou,podsvietenou klávesnicoua kompletnou výbavouvstupno−výstupnýchportov.CHARAKTERISTIKAe tento PowerBook je urèený na strihanievidea a zvládne aj pretváraniehotového filmu.Všetky porty sú umiestnené po bokochnotebooku. Ich umiestnenie nazadný panel by toti zväèšilo hrúbkuprístroja. Na prednom paneli je umiestnenálen optická mechanika s priamymzasúvaním média. V recenzovanom prístrojito bola jednotka SuperDrive, ktoráumoòuje napa¾ovanie aj na médiáDVD-R.Azda ešte dôleitejšia je tá výbavaPowerBooku, ktorá je pred zrakmipouívate¾a skrytá. Je to pripojenieBluetooth 1.1 a tzv. AirPort (iný názovpre 802.11b – WiFi s maximálnourýchlosou 56 Mb/s). Znamená to, es týmto notebookom môete okam-ite komunikova so zariadeniamiBluetooth (PDA, mobily, tlaèiarne)alebo by pripojení na internet.V spodnej èasti je vyberate¾ná batéria,ktorá je vybavená ukazovate-¾om stavu nabitia (5 LED diód, svietiapo stlaèení tlaèidla). Všetky údaje oPowerBooku nájdete v priestore pod batériou.Tu sa nachádza aj rámèek, podktorým je priestor na doplnkové pamäovémoduly. Pod¾a výrobcu batériavydrí na 4,5 hodiny prevádzky. Prinašich testovaniach sme boli schopnína batérie premieta video z DVD médiapresne dve hodiny a dvadsa minút.Nabitá batéria nám tie vydrala asi natri a pol hodiny pri spracovaní videa zdigitálnej videokamery a jeho strihaní.PowerBook je vybavený operaènýmsystémom Max OS X 10.2, v testovanomnotebooku sme našli aj viaceroaplikácií. Najzaujímavejší bol profesionálnynástroj na zalamovanievidea – FinalCute Pro. Ten však netvoríštandardnú súèas softvérovéhovybavenia a treba ho zakúpi zvláš. Stýmto programom sme mohli pripravivideo a vyskúšali sme aj súèasnúprácu na dvoch monitoroch – internoma pripojenom externom.Mladší brat opisovaného notebookuje 12-palcový PowerBook. Jelacnejší, ¾ahší, vydrí dlhšie pracovana batériu (pod¾a výrobcu a 5 hodín),a tak je urèený hlavne pre pouívate¾ovna cesty. Model, ktorý smemali zapoièaný, mal procesor PowerPCs taktom 867 MHz a pamä RAMs kapacitou 256 MB. Grafická karta jeRadeon 9000 s 32 MB RAM a optickámechanika nepodporovala zápis namédiá DVD-R. Takýto PowerBook jevšak takmer o 75-tisíc Sk bez DPH lacnejšíoproti 17-palcovému modelu.V celkovom hodnotení ide o štýlovénotebooky, ktoré oslovia hlavne12−palcový PowerBook zaujme najmäcestovate¾ov. Vydrí pracova na batériea 5 hodín a jeho hmotnos je 2,1 kg.C H A R A K T E R I S T I K Askupinu najnároènejších pouívate¾ov.Spoloènos Apple pri týchto produktochznovu potvrdila, e stojí na špicitechnologického pokroku.Cena: 17−palcový PowerBook:162 720 Sk bez DPH/195 264 Sk s DPH 12−palcový PowerBook s mechanikou Combo:88 300 Sk bez DPH/105 960 Sk s DPHDodávate¾: Apcom, BratislavaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: 1 GHz PowerPC G4, Velocity EnginePamä: 512 MB PC2700 (333 MHz)DDR RAM, max. 1 GBDisk: 60 GB, Ultra ATA/100, 4200 ot./min.Optická mechanika: SuperDrive (DVD−R/CD−RW), 2× DVD−R, 6× DVD, 8× CD−R,4× CD−RW, 24× CDDisplej: diagonála 17 palcov, 1440 × 900pixelovGrafika: nVidia GeForce4 440 Go, 64 MB DDRKomunikácia: sie Ethernet10/100/1000BASE−T, model 56 kb/s V.92,Bluetooth 1.1, AirPort ExtremePorty: 2× USB 1.1, 1× FireWire 400,1× FireWire 800, PC CardBatéria: 55 W, výdr 4,5 hodinyRozmery: 392 × 259 × 26 mmHmotnos: 3,1 kgZáruka: 12 mesiacov7/2003 PC REVUE 59

H A R D W A R E3x notebookyMICROBOOK 950M CINEMAIba v predošlom èísle sme vám predstavili prvýnotebook so širokouhlým displejom a u je tu ïalší.Po dizajnérskej lahôdke od Apple prichádza porovnate¾nýkúsok aj na platforme PC, tentoraz podznaèkou MicroBook.Zdá sa, e stojíme pri zrode ïalšej kategórie notebookov.Ich jednoznaèným odlišovacím znamenímbudú displeje navrhnuté na širokouhlé zobrazenie.O tom, e skôr ako o „úlet“ dizajnérov ide otrend, svedèí fakt, e rovnaké displeje u vo svojichproduktoch ponúkajú aj také renomované znaèkyako Dell a HP. Prvenstvo na našom trhu však patríMicroBooku.KONFIGURÁCIA. Za základ notebooku, ktorý mápouívate¾ovi poskytnú dostatok výkonu, vybralimikroprocesor Pentium 4-M s pracovnou frekvenciou2 GHz. Ten je doplnený 512 MB pamäte, grafikouod spoloènosti nVidia, pevným diskom s kapacitou60 GB. K pýcham tohto modelu patrí u spomenutýdisplej s uhloprieèkou 15,4", pomerom strán15:10 a podporovaným natívnym rozlíšením 1280× 854 bodov, ako aj DVD napa¾ovaèka. Na nej stojíza povšimnutie, e podporuje napa¾ovanie DVD-R aDVD-RW médií, ako aj fakt, e ide o prvú mechanikuštrbinového vyhotovenia (z tela notebooku sanevysúvajú dvierka, ale médium zasúvate do telacez štrbinu) v notebooku platformy PC!Aj z poh¾adu vybavenia rozhraniami je najnovšíMicroBook vybavený viac ako postaèujúco. Disponujedvojicou rozhraní USB (samozrejme vo verzii2.0), jedným FireWire, paralelným portom, portomIrDA, výstupom VGA, výstupom S-Video, 56K modemom,klasickou LAN i WLAN. K raritám patrí ajdigitálny výstup zvuku SPDIF (ten sme doposia¾videli iba na niektorých modeloch Toshiby). Rozmerynotebooku sú vïaka displeju trocha netradièné:352 × 260 × 31 mm, hmotnos je 2,9 kg.Napájanie notebooku zabezpeèuje LiIon batérias kapacitou 6000 mAh, ktorá ho má pod¾a údajovvýrobcu udra v chode 3,5 hodiny.DIZAJN. To, e sa výrobca pri tomto modeli nechalinšpirova dizajnom a vyhotovením notebookuApple, je vidite¾né. Zmenená je prakticky iba farba amateriál, z ktorého je puzdro vyrobené. Mechanickévyhotovenie je ve¾mi podobné. Dokumentuje to ajpouitie na platforme PC doposia¾ nevyuívanej štrbinovejmechaniky kombo. Niektoré drobnosti všakdizajnéri z platformy Apple „neodpozerali“, márneby ste toti na tomto modeli h¾adali podsvietenie klávesnice.Notebook je vybavený aj piatimi tlaèidlamina priame ovládanie CD, respektíve DVD.VÝKON. S oh¾adom na komponenty, ktoré tentonotebook tvoria, mono poveda, e ide o prístrojposkytujúci dostatok výkonu na prevádzku tak sklasickými kancelárskymi aplikáciami, ako aj na nasadeniev multimédiách vrátane vyuitia v úlohedomáceho kina. Aj v oblasti práce na batériu poskytujenotebook slušné výsledky a pokojne si sním môete trúfnu aj na sledovaniefilmu z DVD.ZÁVER. Je paradoxné, e notebookyso širokouhlým displejom sa na trhuobjavujú podstatne skôr a vo väèšom poèteako LCD displeje urèené na pouitie s klasickýmdesktopom. Pravdupovediac, na notebooky s týmtotypom displeja som sa pozeral s riadnou dávkouskepsy. Rozmery displeja toti diktujú väèšie rozmerynotebooku a èiastoène aj jeho hmotnos (veïak u je priestor, konštruktéri ho hravo „vyplnia“).Navyše takýto typ displeja akosi automaticky evokujevyuitie pri prehrávaní videa. Je, samozrejme,pravda, e tu je displej vyuitý najprirodzenejšie,ale nemusíte sa obáva, vyuijete ho aj pri práci vkancelárskych aplikáciách, kde sa vám vïaka jehorozlíšeniu pokojne zmestia na displej súèasne dvadokumenty, prípadne tabu¾ky gigantických rozmerov.Okrem displeja však treba vyzdvihnú aj celkovúvyváenos konfigurácie a implementáciu DVDnapa¾ovaèky. S oh¾adom na netradièné riešenie, konfiguráciua celkové vlastnosti mono za príjemnúoznaèi aj cenu prístroja. Isto budem ma pravdu,ak si na záver dovolím tvrdi, e tento typ notebookovv najblišom roku èi dvoch nebude patri60 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R Ek najpredávanejším, svoju skupinu pouívate¾ovsi však iste nájde.Hodnotenie:☺ Dizajn☺ Cena/výkonCena: 69 990 Sk bez DPH/83 988 Sk s DPHS Windows XP Home: 75 990 Sk bez DPH/91 188 Sk s DPH)S Windows XP Proffesional: 79 990 Sk bez DPH/95 988 Sk s DPH)Dodávate¾: KonsignaMICROBOOK 844TU (N35BS1)Druhý z testovaných notebookov znaèky Micro-Book je takpovediac z iného súdka, ide o klasickéhoreprezentanta notebooku, pri ktorého konštrukciibola základným kritériom nízka cena.Microbook 844TU je citlivo vyváený notebook,ktorý má pouívate¾ovi za rozumnú cenu poskytnúpostaèujúci výkon i dobu práce na batérie.KONFIGURÁCIA. Základom systému je mikroprocesorIntel Celeron, pracujúci na frekvencii 2 GHz,„vloený“ do èipovej súpravy SiS, ktorej súèasou jeintegrovaný grafický adaptér (SiS 650) s podporou preMPEG2. Notebook disponuje 256 MB pamäte DDR333,pevným diskom s kapacitou 30 GB, mechanikou typukombo a disketovou jednotkou. Displej má uhloprieèku15,1", podporuje rozlíšenie 1024 × 768. Audio jekompatibilné so Sound Blaster Pro.Spomedzi rozhraní disponuje notebook dvojicouportov USB 2.0, jedným FireWire, paralelným portom,portom IrDA, výstupom VGA, výstupom S-Video,56K modemom a adaptérom 10/100 Ethernet.K dispozícii je aj jeden rozširujúci slot PC Card.Napájanie notebooku zaisuje LiIon batéria s kapacitou5850 mAh. Rozmery prístroja sú 325 × 275× 41 mm, hmotnos 2,9 kg.DIZAJN. Na rozdiel odpredchádzajúceho modelutu neh¾adajte niè netradièné.VÝKON. Je daný konfiguráciou,a tak niet èo dodáva.Na Pentium M èi Pentium 4systém nemá, jeho výkonnosvám však na nasadenie s klasickýmikancelárskymi balíkmipostaèí. To isté mono povedao výdri notebooku pri práci nabatérie. Tu je notebook schopnývydra v prevádzke iba o máloviac ako hodinu, prièom vïakatomu, e Intel do Celeronov SpeedStep neimplementoval,rozdiely medzi intenzívnym a menejintenzívnym pouitím prakticky nemono postrehnú.ZÁVER. MicroBook 844TU je klasickým predstavite¾omlacného notebooku súèasnosti. Poskytujedostatoèný výkon na prácu s kancelárskymi aplikáciami,mechaniku kombo, ktorá vám umoníprácu s DVD i napa¾ovanie CD médií. Ak k tomupridáme slušné výsledky v oblasti výdre notebookupri práci na batérie, je jasné, e vo svojejcenovej kategórii pouívate¾ov osloví.Hodnotenie:☺ Výbava☺ Cena/výkonCena: 46 990 Sk bez DPH/56 388 Sk s DPHs Windows XP Home Edition: 49 990 Sk bez DPH/59 988 Sk s DPHDodávate¾: KonsignaUMAX VISIONBOOK 630SXPosledným notebookom, ktorý vám v tomto èíslepredstavíme, je zástupca kategórie najvýkonnejšíchnotebookov, v súèasnosti oznaèovaných názvomdesktop replacement.Notebooky spomenutej kategórie bývajú zalo-ené na desktopových mikroprocesoroch, èo dávamonos dosiahnu vysoký výkon. VisionBook 630SXspomenutú monos vyuíva dokonale.KONFIGURÁCIA. VisionBook, ktorý sme testovali,disponoval desktopovým mikroprocesorom IntelPentium 4 s pracovnou frekvenciou 2,4 GHz a systémovouzbernicou pracujúcou na frekvencii 533 MHz.Mikroprocesor je vloený do èipovej súpravy SiSM650 s integrovanou grafikou, ktorá vyuíva zdie-¾anú oblas systémovej pamäte (maximálne 64 MB),podporuje DirectX 8 a na externom monitore rozlíšenie2048 × 1536 bodov. Zobrazenie zaisuje 15"TFT displej s natívnym rozlíšením 1400 × 1050 bodov(SXGA). Testovaný systém bol vybavený 256 MBT E C H N I C K É P A R A M E T R EZnaèka MicroBook MicroBook UMAXModel 950M Cinema 844TU VisionBook 630SXCPUmark 129 69,8 154FPUmark 7140 6330 8300Business Disk WM 3700 3090 3870HighEnd Disk WM 10 900 10 400 12 900Business Grapgics WM 601 198 627High End Grapgics WM 14 400 724 1590Battery Mark – Conditioning Run 2:18 0:55 0:58Battery Mark – Life Test 3:15 1:34 1:25pamäte DDR333 (mono osadi maximálne1 GB a aj typ DDR266). Pevnýdisk mal kapacitu 30 GB a dopåòalaho mechanika typu kombo a disketovámechanika. Èas audio je riešenáklasicky adaptérom kompatibilnýmso Sound Blaster Pro,zvláštnosou je implementáciavýstupu SPDIF.Z rozhraní je notebook vybavený klasikou v podobeparalelného portu, sériového portu, portu IrDAa rozhrania PS/2, ako aj modernými rozhraniami,ktoré sú reprezentované trojicou USB (vo verzii 2.0)a jedným FireWire. Notebook disponuje aj jednoupozíciou pre rozširujúce karty PC Card. Z komunikaènýchrozhraní je k dispozícii 56K modem, 10/100 Ethernet a volite¾ne Bluetooth a WLAN (testovanýnotebook mal oboje). Zvláštnosou modelu jeimplementácia videokamery do hornej hrany displeja.Napájanie notebooku zaisuje LiIon batéria s kapacitou4400 mAh a pod¾a údajov výrobcu by malavystaèi na 2,5 hodiny prevádzky. Notebook mározmery 329 × 275 × 36 mm a hmotnos 3 kg.DIZAJN. Aj v tomto prípade výrobca stavil na klasickéusporiadanie, jedinou zvláštnosou je integráciavideokamery do hornej hrany displeja.VÝKON. Desktopový mikroprocesor a rýchla pamäDDR60 dávajú znaèný potenciál, škoda, e ho trochazniuje grafika na báze integrovaného riešeniaso zdie¾anou systémovou pamäou. Keby výrobcasiahol po Radeone, boli by výsledky ešte lepšie. Itak je však VisionBook výborné riešenie pre tých,ktorí poadujú najmä výkonný notebook.Tradiène slabým miestom notebookov tohtokonceptu je výdr na batérie. Aj v tejto oblasti testovanýmodel ostal verný tradícii, keï sme v testochnamerali výdr iba o málo vyššiu ako jedna hodina.Nie je to vány problém, skôr mrzí fakt, e v špecifikáciivýrobcu je dvojnásobok.ZÁVER. VisionBook 630SX je ideálnym riešenímpre pouívate¾ov, ktorí chcú notebook s vysokýmvýkonom za prijate¾nú cenu. Iste sú na tomto riešeníbadate¾né kompromisy v podobe integrovanejgrafiky èi výdre pri práci na batérie. Na druhejstrane pouívate¾ dostáva bohato vybavený notebooks dvojroènou zárukou.Hodnotenie:☺ Výkon☹ Výdr na batérieCena:s Windows XP Professional Edition: 61 000 Sk bez DPH/73 200 Sk s DPHDodávate¾: Conquest SlovakiaPeter Orviský7/2003 PC REVUE 61

H A R D W A R EXScale Development KitPlatforma Intel XScale je atraktívnapre mnostvo vývojárov. Intel juuviedol na trh iba pred trochuviac ako rokom a u si našlacestu do mnohých prenosnýchzariadení. Nielen pod-¾a Intelu je predpoklad, epoèet zariadení, ktoré ju budúvyuíva, sa bude naïalej rozrasta. Na to, abysa predpoklady premenili na realitu, je všakokrem dobrých parametrov spomenutej architektúrya jej cenovej dostupnosti potrebný ešte jedenèlánok – dobrá podpora vývojárov. Medzi párfiriem, ktoré sa zaoberajú vývojom a dodávkamisystémov pre vývojárov prenosných poèítaèov, sazaradila aj slovenská spoloènos ETC, ktorej riešenieje unikátne.V jej ponuke sa objavil XScale Development Kit,èo je vlastne súbor produktov spoloènosti ETC. Jehozákladom je modul WEP (Wireless Embedded Platform),ktorý je dodaný pod oznaèením WEB EP250.Ïalšou èasou je vývojárska doska EA250, ktoráumoòuje vývojárom jednoduchší prístup k rozhraniam,pridáva niektoré vlastné rozhrania a doplnky.Poslednými štandardne dodávanými súèasamiXScale Development Kit sú jeden z podporovanýchtypov displejov, súprava prepojovacích káblov,napájací zdroj, základná verzia dokumentácie aprogramové vybavenie (obe naposledy menovanéna CD). Po registrácii produktu získava zákazníkbezplatnú podporu pri vývoji.ÈO JE TO WEP? Skratkou WEP sa oznaèuje jednodoskovýpoèítaè, zaloený na mikroprocesore IntelPXA255 z rodiny XScale. Zariadenie bolo vyvinuté sdôrazom na malé rozmery, maximálnu funkcionalitua modularitu. Samozrejme, to všetko pri zachovaníèo najmenších rozmerov a èo najväèšej variabilityzo strany vývojárov.Rozmery modulu EP250 sú 72 × 110 mm. Tentomodul obsahuje osadený mikroprocesor IntelPXA 255 (PXA 250 alebo PXA 255), 32 alebo 64 MBsynchrónnej pamäte Intel StrataFlash a 32 alebo64 MB pamäte SDRAM. Ïalej je na doske štandardneosadený zvukový kodek Philips UCB1400 a tripozície pre konektory umoòujúce pripojenie displeja,z ktorých je štandardne osadený iba konektorAFAIK.Na prvý poh¾ad to môe vyzera skromne, trebasi však uvedomi, e mikroprocesor Intel XScaleobsahuje radiè pamäte Flash i SDRAM, rozhraniena komunikáciu s pamäovými kartami SecureDigitala CompactFlash, rozhranie USB, trojicu sériovýchportov a port IrDA. Ich pridanie je tedaiba otázkou implementácie príslušných konektorov.Na doske je k dispozícii aj 60-pinový systémovýkonektor (WEP ho vyuíva na komunikácius vývojovou doskou), ktorý umoòuje pripojenieïalších modulov a ktorý je moné prispôsobi potrebámpouívate¾a.WEP umoòuje aj integráciu ïalších modulov.V prvom rade je moné na dosku osadi GSM/GPRSmodem Siemens MC35 s driakom pre SIM kartu,ktorý podporuje komunikáciu v pásmach GSM 900Srdcom XDK je modul WEP, ktorý je hotovým PDA, staèípripoji displej a umiestni ho do škatu¾ky. Práve totousporiadanie robí XDK netradièným.C H A R A K T E R I S T I K Aa 1800 MHz. Okrem hlasovej komunikácie je k dispozíciiaj podpora SMS a e-mailov. Vïaka podporeGPRS je moné bezdrôtové pripojenie do internetu.Druhým volite¾ne inštalovaným modulom jeµ-blok TIM GPS, ktorého implementáciou je monéWEP doplni o funkcie na báze GPS. Poslednýmmodulom, ktorým mono rozšíri aplikaèné nasadenieprístrojov vyvíjaných na báze WEP, je SymbolSE 923, ktorý je snímaèom èiarových kódov.Na to, aby mohol WEP vykonáva túto funkciu, tedastaèí doplni iba modul vysielajúci a prijímajúcisnímací lúè.Vráme sa k zobrazovaciemu zariadeniu. V úlohedispleja podporuje WEP pouitie LCD displejovod spoloènosti Hitachi. Ak vás prekvapil poèetkonektorov (tri), ten je spôsobený skutoènosou,e vývojári z ETC chceli ponecha dostatoènú flexibilitusvojim kolegom, ktorí na WEP budú vyvíjavlastné zariadenia. WEP teda podporuje pripojeniefarebných displejov QVGA (320 × 240),HVGA (640 × 240) a VGA (640 × 480). Podporadotykových displejov je samozrejmosou.NA ÈO JE WEP VHODNÝ? U z výpoètu volite¾nedodávaných modulov a poètu podporovanýchtypov displejov je zrejmé, e WEP ponúka vývojáromširokú a variabilnú základòu na vytváranieïalších aplikácií architektúry Intel XScale.Univerzálny dizajn WEP poskytuje dostatokpriestoru na ïalší vývoj a s trochou zvelièenia bysa dalo poveda, e na òom mono postavi všetko,èo si len viete predstavi. Nebudem však namáhavašu predstavivos a ponúknem vám„ukákový“ zoznam moných aplikácií, ktoré sadajú s pouitím WEP vytvori, tak ako ho ponúkavýrobca: poèítaèe typu handheld, PDA, embeddedpoèítaèe, terminály na zber údajov vyuívajúcespojenie prostredníctvom modemu GSM/GPRS, terminálys GPS, terminály na zber údajov prostredníctvomsnímaèov èiarového kódu, pracovné stanice,servery, herné konzoly, systémy automatickejnavigácie, komunikaèné systémy, set top boxy,platobné terminály, lekárske prístroje, priemyselnékontrolné zariadenia a zariadenia pre VoIPtelefóniu. Dos široká ponuka, však?WEP A SOFTVÉR. V základnej verzii sa zariadeniedodáva s operaèným systémom Windows CE62 PC REVUE 7/2003

.NET tak, ako ho poznáme z komerèných produktov.Navyše je k dispozícii BSP (BoardSupport Package), ktoré obsahuje ovládaèe prejednotlivé zariadenia obsiahnuté vo WEP [LCD,touchpad, Audio, CompactFlash, Serial port,USB, IrDA, Audio, Battery, Intel PersistentStorage Manager (IPSM) a Input/ Output(GPIO)]. BSP obsahuje OAL (OEM AdaptationLayer), ktorým zaisuje jednoduchšie zostaveniejadra operaèného systému tak, aby zodpovedaloaktuálne vyuívaným modulom vo WEP.Spoloènos ETC disponuje dlhodobými skúsenosamis viacerými platformami Windows, atak poskytuje vývojárom aj konzultácie, prípadnepomoc pri tvorbe ovládaèov pre nimivytvorené doplnkové moduly. BSP je navyšešírený pod licenciou GNU/GPL. O skúsenostiachvývojárov z ETC a ich úzkej spolupráci s Microsoftomsvedèí aj fakt, e boli úplne prvým dodávate¾omvývojárskeho kitu, ktorý svojim zákazníkomponúka aj verziu s WindowsCE.NET 4.2.O tom, e ETC poskytuje skutoène široké monostivýberu a uspokojí aj nároèných vývojárov,svedèí aj fakt, e ani v otázke operaèného systémusa neobmedzuje iba na jednu platformu aokrem operaèného systému Microsoftu je prevývojárov k dispozícii aj Linux.XSCALE DEVELOPMENT BOARD. Vývojárskadoska umoòuje jednoduchý prístup vývojárov kjednotlivým rozhraniam. Sú na nej umiestnenédva štandardné konektory rozhrania RS-232,pätica LED diód, ktoré sú ovládané prostredníctvomGPIO, pätica tlaèidiel, ktorých stav jemonitorovaný prostredníctvom GPIO, konektorrozhrania USB, konektor na pripojenie batérie,konektor na pripojenie sieového zdroja, vypínaè,systémový konektor na pripojenie moduluWEP a univerzálny driak, ktorý umoòujeuchytenie všetkých troch typov displeja, podporovanýchzariadením.ÏALŠIA PODPORA A DOPLNKY. Vývoj zariadenínie je jednoduchá vec, a tak je v tejto oblastisamozrejmosou intenzívna podpora zo stranyvýrobcu vývojárskych nástrojov. ETC sa vtomto smere môe pokojne porovnáva so špièkovýmizahraniènými firmami. U základná verziapodpory, ktorá je k dispozícii bezplatne,vyhovie väèšine vývojárov. No ak vývojový tímpracuje v èasovej tiesni, ponúka ETC dve verzieplatenej podpory, ktorá má obmedzené èasovétrvanie a zaisuje zákazníkom prioritné riešenienimi definovaných problémov v dohodnutomtermíne (do 2, respektíve 1 pracovného dòa).Okrem doplnkovej podpory ponúka spoloènosETC pre zákazníkov, ktorí vyvinú na bázeWEP nové zariadenie, kompletnú výrobnú dokumentáciu,teda schému modulu, podklady prevýrobu a osadenie plošného spoja, ako aj kódyna programovanie CPLD Xilinx.WEP V PRAXI. S WEP sme mali monos pracovaviac ako mesiac. Za ten èas sme si mohlioveri, e jeho najväèšou výhodou je modularitaa flexibilnos tohto zariadenia.Doslova prevratné v tejto kategórii zariadeníje, e všetky vyuite¾né moduly sú vo WEP integrovanéna jedinej doske. Je iba na vývojárovi,èo konkrétne potrebuje a nechá na doskuosadi. Keï mu príde vývojársky kit, môe sasústredi na dopracovanie detailov a najmä prispôsobenieWEP podmienkam definovanýmpoiadavkami zákazníka. Pod¾a môjho názorunejde ani tak o vývojársky kit, ako o ve¾mi kvalitnýa prepracovaný polotovar. Po prispôsobeníhardvérovej a softvérovej výbavy máte novézariadenie hotové!Keï s vývojom skonèíte, vyberiete dosku zvývojového kitu, osadíte ju do obalu a máte kdispozícii finálny produkt. Pri konkurenènýchvývojárskych platformách nasleduje tvorbalayoutu pre finálne zariadenie, výroba plošnéhospoja, jeho osadenie a odladenie finálnehoproduktu. To všetko s WEP odpadá a vývojovýcyklus sa tak významne skracuje. Toto riešenieje výhodné nielen na rýchly vývoj novýchzariadení, ale aj na vývoj jednoúèelových prístrojov,ktoré sa budú vyrába malosériovo alebodokonca v jedinom exemplári!S pomocou neho je teda moné efektívnevyvíja aj produkty, pri ktorých je aké predpokladamasovú výrobu. S WEP si dokonca mô-ete trúfnu na vývoj jediného zariadenia. Vývojártoti od poèiatku pracuje s hotovým zariadením,ktoré upravuje iba zo softvérovej stránky.ZÁVER. O ilinskej spoloènosti ETC sme u v PCREVUE písali. Spomenú si na to však skôr pamätníci,bolo to toti u pred peknými pár rokmi.Vtedy sme mali monos otestova jej produktyz radu meracích prístrojov, urèené na meranieprostredníctvom osobného poèítaèa. Tie,mimochodom, spoloènos produkuje dodnes ak jej odberate¾om patrí aj mnostvo ázijskýchvýrobcov spotrebnej elektroniky a komponentovvýpoètovej techniky. Vývojom zariadení nabáze architektúry XScale sa ETC zaoberá praktickyod uvedenia tejto platformy. Dôkaz, eETC je pre Intel dobrým partnerom, prišiel vmáji tohto roka, keï bola spoloènos pozvanána IDF (Intel Developer Forum) do Berlína,ktoré je špecializované na bezdrôtovú komunikáciu.Tu mali vývojári z ETC monos predstavisvoje riešenie vývojárom a potenciálnymzákazníkom z celého sveta. WEP je vo svojejkategórii jedineèný produkt. Je škoda, e vnašich podmienkach sa zatia¾ nenašiel nik, ktoby jeho potenciál vyuil a zhodnotil v podobeuvedenia vlastných produktov. Zdá sa, e ¾udí srovnakými ambíciami, ako majú tí z ETC, u násnie je ve¾a... Alebo e by predsa? Uvidíme, monosa èasom niekto odhodlá a vyuije monosti,ktoré WEP ponúka, skôr, ako tak spraviatigre z Ázie...Ceny: WEP (v závislosti od konfigurácie): 1197 ÷ 1547 eurXDK (v závislosti od konfigurácie): 1641 ÷ 2041 eurDodávate¾: ETC, spol. s r. o.Peter Orviský

H A R D W A R ENový Apple iPodPo uvedení novej sluby predajahudobných skladieb cez internet zaèalaspoloènos Apple predáva aj novúgeneráciu prehrávaèa iPod. Zdása, e tomuto prehrávaèu sa najmä vzahranièí naozaj darí. Najnovší prehrávaèje oproti svojmu predchodcovitenší, ¾ahší a má aj inovovanú výbavu.Èo sa teda zmenilo? Nové je predovšetkýmusporiadanie tlaèidiel naprednom paneli a pribudla nová funkciana podsvietenie displeja i tlaèidiel.Dobrou správou je, e softvérová výbavateraz umoòuje naraz podporovaplatformu Microsoft Windows i AppleMac. Komunikaèný port ostal FireWire,ale za príplatok je moné dokúpi ajadaptér pre port USB 2.0. Napájaniebatérie prehrávaèa cez port USB všakzatia¾ nefunguje. Úplnou novinkou jekolíska, ktorá slúi na nabíjanie batérií,synchronizáciu údajov a prepojenieprehrávaèa s externým zosilòovaèom –má zabudovaný výstup Line-Out.Novinkou softvérového vybaveniaje zaraïovanie vybraných skladieb došpeciálneho playlistu s oznaèenímOn-the-Go. Na rozdiel od minulostitak môete vytvori playlist aj bez poèítaèa.Súèasou softvérového vybaveniaiPodu je zvukový budík, synchronizáciatextových poznámok alebonaplánovaných udalostí na jednotlivédni (kalendár). Znamená to, e iPoddobre vyuijete aj na cestách. Okremformátov MP3 a WAV podporuje ajhudobný formát AAC, ktorý zatia¾preferuje firma Apple.Slúchadlá sú doplnené dia¾kovýmovládaním, take môete nastavovahlasitos alebo meni poradie prehrávaniaskladieb bez toho, aby ste sadotkli prehrávaèa.Koncept iPodu ostal zachovaný –je to v podstate externý pevný disk,ktorý sa pouíva ako médium pre hudobnésúbory. Okrem toho sa dá vyuiaj ako pamäové médium na prenosbených poèítaèových údajov.Nový iPod obsahuje aj nieko¾ko hier(napr. Solitaire). iPod sa vyrába vo vyhotoveniachs kapacitou 10, 15 alebo30 GB.Na vyskúšanie sme mali k dispozícii15 GB vyhotovenie. Keïe staršíiPod sme tie mali v redakcii, mohlisme dobre porovna rozdiely –ten nový je jednoznaène elegantnejšía tenší. Výrobca ostal vernýprincípu práce bez mechanickýchèastí – tlaèidlá i ïalšie ovládacieprvky sú ovládané dotykovo.Jedinou pohyblivou èasouv tomto prehrávaèi je prepínaè Holdv hornej èasti prístroja.Na podsvietenie tlaèidiel èervenoufarbou sme si však chví¾u zvykali –pôsobilo to na nás trochu rušivo. Prirodzene,detaily podsvietenia je monénastavi v prístroji. Na druhej straneje výhodné, e podsvietenie iPodusa zapína a vypína plynulo.Ocenili sme aj monos úpravy systémumenu tak, e do najvyššej úrovnesi dáte pre vás najdôleitejšie poloky.Kolíska pre prehrávaè je pozitívne zlepšenie– nemusíte h¾ada ten správnykábel, prehrávaè má v nej v byte alebokancelárii svoje miesto a zároveò sa ajnabíja. Aj výstup Line-out príde vhod.Priloené CD médium obsahuje programApple iTunes pre Mac OS X a MU-SICMATCH Jukebox Plus 7.5.V celkovom hodnotení je novýiPod jeden z najvybavenejších prehrávaèov.Zároveò obsahuje aj funkcie,ktoré vyuijete na cestách. Vybaveniuvšak zodpovedá aj predajná cena tohtoprístroja.Cena: 19 400 Sk bez DPH/23 280 Sk s DPHDodávate¾: APCOM BratislavaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREKapacita pevného disku: 15 GB (existujú ajmodely s 10 a 30 GB)Batérie: nabíjate¾ná, 630 mAh, prehrávaniedo 8 hodín, pohotovos do 2 týdòov, dobanabíjania 3 hodiny, 80 % kapacity do jednejhodinyKapacita buffera: 25 minútDisplej: monochromatický, podsvietený,diagonála displeja 2 palcePodpora audio pre Mac: AAC (16 to 320 kb/s),MP3 (32 to 320 kb/s), MP3 VBR, AIFF, WAVPodpora audio pre Windows: MP3(32 to 320 kb/s), MP3 VBR, WAVSlúchadlá: neodýmové magnety,20 Hz ÷ 20 kHz, 32 ohmovHmotnos: 158 gramovRozmery: 104 × 60,9 × 18,5 mm64 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R ERimax CD OrganizerPoznáte to asi z kadodenného ivota– cédeèká sú obyèajne porozhadzovanépo pracovnom stole, v rôznychprieèinkoch, v lepšom prípade vzásuvkách. Ak ste si aj kúpili špeciálnyzásobník na CD médiá, vyh¾adaten správny nosiè nejakú chví¾u potrvá.Zaujímavé riešenie tohto problémuponúka spoloènos Rimax.Ide o CD Organizer, ktorý uschovávaCD médiá a spolu s programovýmvybavením vedie ich evidenciu. Je tozariadenie, ktoré v podstate predstavujeCD veu a zmestí sa doò a 75médií. Pripája sa na port USB poèítaèaa na jeden poèítaè je moné pripoji127 CD Organizerov. Spolu tedamôete uskladòova 9525 médií a udr-iava v nich poriadok. Pomocou prepojeniacez port USB sa potom z poèítaèaovláda otváranie konkrétnehozásobníka.Okrem programového otváraniasa dá vyui aj manuálny prístup.Horný panel zariadenia je toti vybavený11 tlaèidlami, pomocou ktorýchsa vyberá príslušný zásobník a zadávapovel na jeho otvorenie. Ak všakpráve nemáte k dispozícii elektrickénapájanie, zásuvky s médiami ani neotvoríte.Ako to celé vlastne pracuje? Jednoducho– ak chcete vloi do zásobníkanové CD, ovládací softvér vysunieCD mechaniku v poèítaèi a preèítasi celý obsah CD. Následne sa vámna poèítaèi zobrazí adresárová štruktúramédia, jeho názov a môete zadaaj jeho opis. Okrem toho sa médiádelia pod¾a kategórií na dátové,audio, hry a DVD – to si zisuje programsám. Následne vyberáte èíslozásuvky v CD Organizeri, resp. prenechátevýber na softvérové vybavenie.Cédeèko na záver vyberiete z mechanikyv poèítaèi a vloíte do zásobníka.Ïalej môete pokraèova uloenímïalšieho média.Ak neskôr h¾adáte napr. nejaký konkrétnysúbor na CD médiu, v programovomprostredí zadáte h¾adanú informáciu.Program následne preh¾adádatabázu médií, urèí vám, kde sa príslušnémédium nachádza, a vysunie ho.H¾ada v databáze pritom môete pod-¾a mena média, opisu alebo pod¾a menasúboru. Bohuia¾, nie je moné h¾adaniepod¾a konkrétneho obsahu súboru.Ïalšou zaujímavou funkciou jepoièiavanie CD média zo zásobníka.Ak chcete médium niekomu poièa,zapíšete si meno osoby a dátum vráteniamédia. Po vypršaní tohto termínuvám program sám oznamuje, emédium malo by vrátené, a to vrátanemena príslušnej osoby.CD Organizer vyaduje napájaniez externého napájaèa, v hornej èastije umiestnené dradlo na jeho pohodlnéprenášanie.Myslíme si, e toto zariadenie jedobrou myšlienkou na udranie poriadkuv CD médiách. Zároveò sú médiáchránené pred prachom. Privítaliby sme však, keby bol pomocou portuUSB moný dátový prístup ku všetkýmmédiám v organizátore. Takistoby bolo vhodné ponúka aj verziu schráneným prístupom, aby nemoholhocikto otvori zásuvku s médiompomocou klávesnice. Azda v budúcejverzii...Cena: 4000 Sk bez DPH/4800 Sk s DPHDodávate¾: DiskusOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREMaximálny poèet médií v jednotke: 75CD/DVDRozhranie: USB 1.1Doba na vysunutie média: 1,8 sekundyManuálne vysúvanie: pomocou klávesniceNapájací zdroj: 12 V js, 2 APodporované operaèné systémy: Windows98, 2000, ME, NT, XPJazyková výbava ovládacieho programu:angliètina a španielèinaPodporované médiá: DVD, CD, Audio CD,Video CD, CD−ROM, MP3 CDRozmery: 185 × 270 × 500 mmHmotnos: 8 kgZáruka: 1 rok7/2003 PC REVUE 65

H A R D W A R EDREAMBOX DM 7000−SVLK V OVÈEJ KOI? V poslednýchmesiacoch najdiskutovanejšoutémou v internetovýchdiskusných skupináchbol Dreambox, oficiálne známyaj ako DM 7000-S. Niektoré z jehoschopností boli oèividné u naprvý poh¾ad, ale èo sa skrýva vnútri,to bolo a doteraz dobre stráeným tajomstvom.Známe bolo iba to, e tentoprijímaè bude pracova pod operaènýmsystémom Linux. A práve toprilialo olej do ohòa chýrov, ktoré sazaèali šíri. Bude schopný pracovas MPEG 4:2:2 alebo pôjde ešte ïalej abude schopný sám vyh¾adáva prenosovérýchlosti signálov SCPC?Pokia¾ je DM 7000-S vypnutý, v nièomsa neodlišuje od iných benýchdigitálnych satelitných prijímaèov.No po tom, èo sa zapne... Hneï v prvomokamihu vás upúta jantárovo-ltý, asi 5 × 3 cm ve¾ký displej z tekutýchkryštálov (LCD) na pravej stranepredného panela prijímaèa. Zobrazujebuï údaje o práve naladenomkanáli so všetkými podstatnými doplòujúcimiúdajmi, alebo vybrané menu.Okolo displeja sú aj dve tlaèidlá naprepínanie kanálov a jedno na zapnutieprístroja. Ove¾a vzrušujúcejší jepoh¾ad pod odklápate¾ný kryt naprednom paneli. Jedna pozícia preDVB CI modul podmieneného prístupu(common interface) je štandardom.Dve ïalšie èítaèky kariet sú typu Smart-Card. Obidve èítaèky pracujú pod systémomDreamCrypt, èo je samoprogramovate¾nýdekódovací systém. Majiteliadigitálnych fotoaparátov urèiterozpoznajú ïalší slot, èítaèku pamäovýchkariet CompactFlash. Totozariadenie vám umoní prehliada sifotografie na TV prijímaèi alebo ichuloi na pevný disk, ktorým môeby tento satelitný prijímaè vybavený.V prípade, e prejavíte záujem opevný disk, predajca vám ho môedoinštalova.Operaèný systém satelitného prijímaèapodporuje akýko¾vek pevnýdisk s kapacitou do 200 GB. Výrobcaprijímaèa DM 7000-S, Dream MultimediaTV GmbH, ponúka inštalaènúsúpravu (rozhranie IDE, napájanie ainštalaèný hardvér) pribline za 20 eur.Samozrejme, môete si disk nainštalovajednoducho aj sami, ale týmtozásahom sa vám ruší garancia na prijímaè.Keï sa pozriete na zadný panelprijímaèa, nájdete tam dva porty:jeden na sieové pripojenie Ethernet(100Mbit, full duplex) a druhý USB.Po prvé vám to umoní pripojenie dosiete alebo k internetu, ale takistovám to umoní pripoji rôzne externézariadenia, ako napr. klávesnicu,myš alebo webovú kameru. MinizásuvkaDIN môe slúi na pripojenieexterného ovládaèa otáèania satelitnejantény. Samozrejme, prijímaètejto kategórie má aj digitálny audiovýstup(AC-3/DTS) na pripojenie systémuDolby Surround. Dve zásuvkyScart sú softvérovo riadené a sériovérozhranie môe slúi nielen na prepa¾ovaniesoftvéru z poèítaèa, ale vofinálnej verzii (v skutoènosti takýtoprojekt na báze Linuxu nie je nikdyukonèený) bude slúi aj na downloadSatco DX údajov. To znamená,e u v blízkej budúcnosti nebudepotrebné zadáva údaje o jednotlivýchtranspondéroch manuálne.Pre oblasti, kde treba ešte stálepouíva modulátor, budú potrebnévývody doplnené v ïalších verziáchprijímaèa. Elegantné dia¾kové ovládanies 29 tlaèidlami a èíselnou klávesnicouumoòuje ovláda prijímaè,pevný disk a TV. A ak sa vám niekedystane (èo nepredpokladáme), eneviete, ako ïalej, staèí stisnú tlaèidloHelp.ÈO JE VNÚTRI? Prijímaè je vybavenýprocesorom PowerPC 250 MHz odfirmy IBM a 64 MB pamäte RAM. Softvérpracuje na platforme LINUX opensource – väèšinou pod GPL – a podporuještandardné linuxové API (Direct-FB,Linux-FB a LIRC). Myšlienkoutvorcov bolo vytvori hardvérovú platformuDreamboxu a ovládanie jeho„vnútorností“ vo¾ne prístupné pouívate¾ovi.Takto môu programátorizavádza vlastné modifikácie, novénápady a aplikácie.7/2003 PC REVUE 67

H A R D W A R EVšetky myšlienky a nápady, ktoréboli uskutoènite¾né a legálne, boli zaloenédo štandardného programovéhovybavenia prijímaèa. A aby celé totoúsilie o nový prijímaè bolo ešte vygradované,najlepšie nápady boli odmenenécenami. Majitelia prijímaèaDM 7000-S si môu najnovšie verziesoftvéru stiahnu z internetovej stránkywww.dream-multimedia-tv.de. A v blízkejbudúcnosti budú nové verzie k dispozíciiaj zo satelitu ASTRA na 19. stupnivýchodne a HOT BIRD na 13. stupnivýchodne.Po spustení Dreamboxu je pouívate¾oviposkytnuté ovládacie menuv piatich rozlièných úrovniach. Taktosi môe vybra spôsob ovládania, ktorýmu najlepšie vyhovuje. Tí skúsenejšísi urèite zvolia monos ruènéholadenia prijímaèa s èo najväèšímpoètom nastavite¾ných parametrov.Naopak, zaèiatoèníci si zvolia jednoduchúmonos sledova satelitnévysielanie bez toho, aby sa museliprehrabáva kopou nekoneèných menu.Dreambox urèite uspokojí všetkýchzáujemcov o satelitné vysielanie.Prijímaè komunikuje po nemecky,anglicky, arabsky, francúzsky, taliansky,španielsky a okrem inéhoslovensky a èesky. Ale to je iba zaèiatok.Ïalšie jazyky pribudnú v rýchlomslede.Skôr ako zaènete ladi programy,je potrebné zada parametre vášho anténnehosystému.Modely zvládajú DiSEqC 1.2 a ve¾mipraktický USUALS protokol presystémy s motorickým natáèaním antény.V najjednoduchšom prípade sapouije automatické ladenie programov.Dreamboxu trvalo iba 6 minút,kým naladil všetky aktívne programy(aj také, kde sa signály SCPC zaèínalina hodnote 1,8 Ms/sec.) z 80 transpondérova rozdelil ich do kategóriíTV, Radio a Data. Pre skúsených pouívate¾ovnie je problém ruène zadávaaj parametre na naladenie NetworkSearch – Origin Network InformationTable (ONIT) a Bouquet AssociationTable (BAT). Prepínanie medzijednotlivými programami je takmerokamité, bez akéhoko¾vek rušenia. Doplòujúceinformácie o vysielaní sa dajúzíska zo zabudovaného elektronickéhoprogramového sprievodcu (EPG). Teletextby mal by k dispozícii v modeloch,ktoré prichádzajú do predaja.Doplòujúce menu na ovládanieUSB, Ethernetu, CAM (dekódovaciemoduly) a kariet CompactFlash (nahrávanieobrázkov z digitálnych fotoaparátov)sú takisto ve¾mi zaujímavé.Predávané modely by mali ma zabudovanýMP3 prehrávaè a štyri videohry.Ale teraz prichádzame k dvomnajèastejšie kladeným otázkam o tomtoprijímaèi. Dokáe prijímaè spracovanormu MPEG 4:2:2?Odpoveï znie: Momentálnym softvérovýmvybavením nie, ale pod¾avýrobcu je dostupná vhodná èipovásúprava a v budúcnosti sa môu pokúsiaj o softvérové riešenie. Teraz kdruhej otázke: môe prístroj automatickyrozpozna prenosové rýchlosti(symbol rates)? Odpoveï: nie, preto-e táto operácia vyaduje skenovanieprenosových rýchlostí, èo by zabralonekoneèné mnostvo èasu.Na vyváenie tohto problému budeprístroj SATCO DX kompatibilný,èo znamená, e si budete môc stiahnudenne nastavenia pre jednotlivétranspondéry zo stránok SatcoDX doprijímaèa.Kapacita programov je vïaka 64 MBpamäte, do ktorej urèite môete uloiúdaje o programoch, ktoré dokáetenaladi z vidite¾ného rozsahu satelituokolo 150 stupòov, dostaèujúca. Av prípade, e by sa táto situácia niekedyv budúcnosti zmenila, je k dispozíciipevný disk, ktorého kapacitamusí uspokoji kadého. Ïalšie softvérovéverzie urèite umonia, aby sadal prijímaè ovláda cez poèítaè.V krátkom èase môeme oèakávadoplòujúce aktualizácie programovéhovybavenia, ktoré budú obsahovae-mail a webový prehliadaè cez sie,USB analógový alebo ISDN modem,ako aj bezdrôtovú klávesnicu (IR). Takistobude moné pripoji webovú kameru.DOPLÒUJÚCE APLIKÁCIE A MO−NOSTI. Linuxová platforma otvára dveremnohým fanúšikom programovania.Toto riešenie urèite prinesie zaujímavéaplikácie. Napríklad internetovéMP3 súbory a filmy sa dajú ukladana pevný disk.Bez pochýb niekto príde s myšlienkounaprogramova DM 7000-S natakzvané zdie¾anie dekódovacích kariet(SmartCard sharing).Linuxové emulátory umoòujú hranievideohier (Gameboy, Atari...).ZÁVER. Otvorená linuxová platformaumoòuje programátorom premenitento prijímaè na prijímaè snov, odtia¾meno Dreambox. Dreambox mátaké funkcie a úitkové vlastnosti, ktoréby ste v iných prijímaèoch márneh¾adali.Ve¾ké zmeny dosiahnete len jednoduchouaktualizáciou softvéru, èourèite vyvái vyššie poèiatoèné nákladyna kúpu prijímaèa. Okrem satelitnejverzie prijímaèa DM 7000-S budúcnosprinesie aj terestriálnu a káblovúverziu. A v prípade, e nepotrebujetea taký hit, výrobca ponúkaod¾ahèenú verziu DM 5600-S (2 × CI,1 × SmartCard, Linux).Cena: 16 242 Sk bez DPH/19 490 Sk s DPHDistribútor: AB−COM, spol. s. r. o.Canyon CN−9V2M−LTECHNICKÉ PREDSTAVENIEPonuka základných dosiek je vïaka širokému spektruproducentov viac ako bohatá. Neraz však medzijednotlivými ponúkanými modelmi prekvapia konštruktérizaujímavými kompozíciami, ktoré priamopredurèujú jednotlivé modely na príslušné nasadenie.Zaujímavým príkladom môe by i prednedávnomuvedená základná doska Canyon CN-9V2M-L,ktorá je adeptom na nasadenie na poli pracovnýchstaníc, kde je úplná integrácia do jediného celku kritériompre výber. Pozrime sa teda na tento zaujímavýprodukt blišie.Základným konštrukèným prvkom tejto prepracovanejdosky je èipová súprava VIA ProSavage DDRP4M266A, ktorá vïaka technologickej aktuálnostiposkytuje operaèný priestor pre súèasné periférie astavebné súèasti. Systém je urèený na osadenie súèasnýmiprocesormi Intel Pentium 4 a Intel Celeronvo vyhotovení Socket 478, prièom je moné vyuitak procesory taktované na FSB 400 MHz, ako aj ichnásledníkov s pracovnou frekvenciou FSB 533 MHz.Prístupovú bránu k operaènej pamäti tvorí dvojica184-pinových DIMM slotov, urèených pre SDRAMDDR moduly štandardov PC1600 a PC2100, ktoréumoòujú prístup k uloeným dátam pri taktovaníprístupovej zbernice na 133 MHz. Keïe kadý zoslotov je moné osadi modulom s maximálnou kapacitou1 GB, celkový adresovate¾ný priestor predstavuje2 GB.Èipová súprava integruje i grafický subsystém,ktorý hravo spåòa súèasné poiadavky kancelárskychpracovných staníc. O grafický výstup sa stará GPUS3 Graphics ProSavage8.Pripojite¾nos diskových a ATAPI zariadení zaisujedvojkanálový host adaptér štandardu ATA133umoòujúci pripoji štvoricu zariadení tejto špecifikácie,podpora niších štandardov je samozrejmosou.Základná doska navyše integruje zvukové rozhraniekompatibilné so štandardom AC'97, ktoré jeplne podporované širokou škálou operaèných systémov,pripojenie k lokálnej sieti èi k internetu zabezpeèísieové rozhranie štandardu 10/100BaseT, reprezentovanékonektorom RJ-45 na zadnom paneli.Èo sa týka pripojenia periférií, nájdeme tu všetkybené rozhrania. Systém disponuje štvoricou rozhraníUSB 1.1, dvojicou rozhraní USB 2.0, jednýmsériovým rozhraním, jedným paralelným ECP/EPP,nechýba však ani dvojkombinácia PS/2 na pripojenieklávesnice a myši. Ak sa vám zdá, e v systémeabsentuje modem alebo niektoré iné interné zariadenie,k dispozícii je na úèely rozšírenia trojica rozhraníPCI v 32-bitovom 33 MHz vyhotovení.O ivotné funkcie systému sa stará Award BIOS,ktorý v plnej miere implementuje rozšírenie ACPI soširokou škálou reimov umoòujúcich zapnutie aprebudenie systému. Základná doska vyadujúca napájanieštandardu ATX12V dosahuje rozmery 24,3 ×22 cm, èo umoòuje skutoène jednoduchú montádo ¾ubovo¾nej skrinky. Ak by sme chceli v krátkosticharakterizova túto základnú dosku, môeme poveda,e ide o prepracované riešenie all-in-one, driacekrok so súèasnými technologickými trendmi. -mg-Cena: 2290 Sk bez DPH/2748 Sk s DPHZapoièal: ASBIS68 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R EAvision DS610CFToto zariadenie je urèenéako doplnok k tlaèiaròam,prièom umoòujeich pouitie akosamostatne fungujúcehokopírovacieho zariadenia.Znamená to,e Avision DS610CF jevlastne skenovacia jednotka,ktorá dokáe autonómne spracovaúdaje a zasiela ich priamo dotlaèiarne. Pouívate¾ pri kopírovaní dokumentovteda nemusí vôbec zapína poèítaèa celý proces spracovania údajov sa realizuje medzitlaèiaròou a skenerom.K tlaèiarni sa skener Avision DS610CF pripája pomocouparalelného rozhrania. Na jeho prednomDetail pouívate¾ského rozhraniapaneli sa nachádzajú tlaèidlá na nastavenie parametrovkopírovania. Ide hlavne o urèenie poètu kópiía nastavenie reimu kopírovania – mono/color.Takisto sa dá zada mierka pri kopírovaní dokumentov,spresni kontrast a jas, ale aj kvalita kopírovania.V podrobnejšom nastavení nájdete aj nastaveniedoby automatického prechodu do stavušetriaceho elektrickú energiu alebo nastavenie formátuskenovanej predlohy (A4 alebo Letter).Avision DS610CF sa dá doplni o automatickýpodávaè vo¾ných listov. Znamená to, e pri kopírovanítakýchto dokumentov ich nemusíte vymieòamanuálne. Jeho kapacita je 25 listov, podávaè sainštaluje namiesto horného veka skenera.Avision DS610CF sme skúšali v spolupráci s farebnoutlaèiaròou Xerox Phaser 8200B. Tlaèiareòsme pritom prepojili so skenerom pomocou dodávanéhokábla a skener sme pripojili na paralelnýport poèítaèa. Pri inštalácii ovládacieho softvérusme mali monos rozhodnú sa, èi budeme zariadeniepouíva ako kopírovacie zariadenie aleboako skener. V prípade, e sa rozhodnete pre skener,Avision DS610CF spolupracuje so skenovacím softvéromMGI PhotoSuite SE. Pomocou skenera takprenášate predlohy v digitálnom formáte do poèítaèa.K dispozícii tak máte prostredie na editáciunaskenovaných dokumentov i na prevod do textovejpodoby (OCR).V prípade, e budete pouíva Avision DS610CFako kopírovacie zariadenie, spoluprácu s poèítaèompotrebujete len pri nastavení skenera. Pod¾apouitej tlaèiarne sa toti do skenera nahrávajú tzv.farebné tabu¾ky. Tie zaisujú, e realizované farebnékópie sa budú èo najviac podoba originálu.Pri testoch sme skúšali viaceré reimy práce.Overili sme si, e kvalitné kópie získate predovšetkýmpri nastavení Quality mode (600 × 600 dpi).Skenovanie dokumentu formátu A4 v tomto reimetrvalo 54 sekúnd. Pri èiernobielom skenovaní smenamerali dobu 45 sekúnd. Reim Normal (300 ×300 dpi) sa hodí skôr na rýchlu realizáciu kópií.Farebné skenovanie v tomto reime sa skonèilo za38 sekúnd, èiernobiele u za 12 sekúnd. Rozdielv kvalite kópie medzi obidvoma re-imami je predovšetkým na farebnýchprechodoch. Pri kopírovanítextového dokumentu jekvalitatívny rozdiel medzireimami zanedbate¾ný.V celkovom hodnoteníide o zaujímavé zariadenie,ktoré sa uplatní predovšetkýmv kancelárskom prostredís poiadavkou na kopírovanie dokumentov.Jeho výhodou je jednoduchos prácea samostatná èinnos bez pouitia poèítaèa. ZariadenieAvision DS610CF sa predáva na Slovenskuvýhradne spolu s vybranými tlaèiaròami Xeroxradu Phaser 8200 (vosková tlaèiareò, 16 str./min., 1200 DPI, záa 65 000 strán mesaène) a 6200(farebná laserová tlaèiareò, 16 str./min., 600 dpi,záa 60 000 strán mesaène). Takisto je monérozšírenie existujúcich tlaèiarní znaèky Xerox.Cena (platí na miesiac júl):dodávka Xerox Phaser 8200B: 77 643 Sk bez DPH/97 171 Sk s DPH,dodávka Xerox Phaser 6200B: 111 744 Sk bez DPH/134 092 Sk s DPH. Rozšírenie existujúcej tlaèiarne znaèky Xerox18 999 Sk bez DPH/22 799 Sk s DPHDodávate¾: PS ProductsOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREOptické rozlíšenie: max. 600 × 600 dpiSpôsob pripojenia: paralelné (prepojovací kábel je súèasdodávky)Funkcie: Zoom 25 ÷ 400 %, Auto Zoom, kontrast, jas, poèetkópiíSpotreba: 15 WRozmery: 476 × 356 × 91 mmHmotnos: 4,3 kgVolite¾ný doplnok: automatický podávaè dokumentovZáruka: 12 mesiacov5 GB disk v module PC CardToshiba sa u nás dostala do povedomia najmä vïakanotebookom, niektorí ju mono poznajú aj ako producentaoptických mechaník a zrejme iba zopárpouívate¾ov vie, e táto firma produkuje aj pevnédisky. Presnejšie povedané, pevné disky prenotebooky.Práve jeden špeciálny produkt z naposledy spomenutejkategórie by sme vám radi predstavili. Toshibatoti okrem výroby klasických 2,5" pevnýchdiskov, ktoré, ako sme u uviedli, nachádzajú uplatneniev notebookoch, produkuje aj menšie 1,8" modely.Tie sú navrhnuté pre rozhranie PCMCIA èipod¾a novšieho oznaèenia PC Card. Do tejto kategóriepevných diskov patrí aj ten, ktorý vám predstavíme.Nesie oznaèenie Toshiba MK5002MPL, jehokapacita je 5 GB, rýchlos otáèania 3990 otáèok zaminútu, priemerná prístupová doba je 15 milisekúnd.Disk podporuje komunikáciu prostredníctvom re-imov ATA-2 a ATA-6 narozhraní PC Card. Pre úplnosdoplòme informácie o rozmeroch a hmotnosti: 85,6× 54 × 5 mm, 55 gramov.Vyhotovenie disku celkom jasne definuje jehopredpokladané nasadenie. Disk vyuijú pouívatelianotebookov, ktorým ponúka široké monosti: od jednoduchéhorozšírenia kapacity pevného disku zabudovanéhov notebooku cez jednoduchú monoszdie¾ania notebooku viacerými pracovníkmi, ktorí sina „svojom“ disku prenášajú do systému vlastnéúdaje, a po elegantné riešenie zálohovania údajovz notebooku. Naposledy menované riešenieocenia najmä pouívatelia starších notebookovbez mechaník CD-RW, ktorí by inak na zálohovaniemuseli vyuíva prostredie firemnej siete, kamvšak napríklad na cestách prístup nemajú.S oh¾adom na rozmery a technické parametre diskuje zrejmé, e v porovnaní so súèasnými 2,5" diskamiposkytuje niší výkon, na úèely, na ktoré jeurèený, však úplne vyhovuje. Ostatne ešte prednedávnomboli 4000-otáèkové disky aj v kategórii2,5" diskov tým najlepším, èo ste v notebookumohli ma.-po-Cena: 9450 Sk bez DPH/11 340 Sk s DPHDodávate¾: ServodataTECHNICKÉ PREDSTAVENIE7/2003 PC REVUE 69

H A R D W A R ECanon i850Táto tlaèiareò od firmy Canonnás zaujala okamite svojím vyhotovením.Jej veko je vytvorenéz odolnej umelej hmoty v kombináciitmavosivej a striebornej farby.Vrchný panel obsahuje aj priesvitnúèas, cez ktorú je moné sledovapohyb tlaèovej hlavy poèastlaèe. Pouívate¾ský panel tvoriadve tlaèidlá a jedna signalizaèná dióda.Pomocou tlaèidiel sa tlaèiareò zapína,prerušuje práve prebiehajúcatlaè, prípade vysúva papier. Canon i850sa pripája k poèítaèu pomocou USBalebo paralelného portu.Canon i850 je svojou konštrukciouprispôsobená na tlaè kvalitných fotografií.Pouité rozlíšenie je toti 4800× 1200 dpi a ve¾kos kvapiek sa menípod¾a tlaèeného tvaru od 2 do 5 pikolitrov.Tlaèový zásobník tvorí vyberate¾nátlaèová hlava s doivotnou zárukoua oddelené zásobníky na atrament.Tlaèový systém je štvorfarebný, zásobníkna èiernu farbu má najväèšiukapacitu. Celý tlaèový systém disponujea 1600 dýzami, ktoré sú schopnégenerova 19 miliónov kvapiek zasekundu. Pod¾a výrobcu je tak fotografiave¾kosti 10 × 15 cm vytlaèená za 32sekúnd. Pokia¾ sa tlaèí na znaèkovompapieri od firmy Canon, výrobca garantujea 25-roènú stálos farieb. Pre rozmery10 × 15 cm, ale aj formát A4 je kdispozícii tlaè bez okrajov.V najrýchlejšom reime dokáetlaèiareò pod¾a výrobcu tlaèi za minútu22 strán pri èiernom reime a14 strán pri farebnom reime. To súna atramentovú tlaèiareò skutoèneve¾mi dobré hodnoty. Takúto vysokúrýchlos výrobca dosiahol zlepšenímpodávacieho mechanizmu, zdokonalenímriadenia pohybu vozíka s tlaèovouhlavou a zmenou konštrukcie tlaèovejhlavy. Pri tlaèi je naozaj zaujímavésledova, ako tlaèiareò naahujenovú stranu u v èase, keï právekonèí tlaè na predchádzajúcu stranu.Súèasou softvérovej výbavy sú programyna tlaè dokumentov z webovýchstránok (bez orezania), tlaè fotografiís vyuitím doplnkových informácií ospôsobe ich realizácie fotografie (Exif2.2) a tvorbu elektronických albumov.Poïme teraz ku konkrétnym výsledkomnášho testovania. Poèas testovaniasme tlaèili bené kancelárskedokumenty i fotografie. Keïe ide otlaèiareò, ktorá sa uplatní hlavne pritlaèi kvalitných fotografií, rozhodlisme sa v tomto prípade aj pre masívnejšítest. V rámci neho sme tlaèili 30fotografií ve¾kosti 10 × 15 cm v najlepšejkvalite na hrubší papier. Celátlaè nám trvala 23 minút a 31 sekúnd.Znamená to, e na jednu fotografiu vnajlepšej kvalite sme potrebovalimenej ako 50 sekúnd a to je naozajdobrá hodnota. Na tlaè sme ïalejpouili aj špeciálne fotografické papierePR-101 a GP-301N. Tlaè jednej stranyso štyrmi fotografiami 9 × 13 cm trvaladve a pol minúty. Pripomeòme, eMaximálne rozlíšenie: 4800 × 1200 dpiMinimálny objem kvapky atramentu: 2 plSpráva farieb: ICM v2.0, ColorSync 2.5, ExifPrint 2.2Rýchlos tlaèe: mono max. 22 str./min.,štandardne 13 str./min., farebne text a grafikamaximálne 14 str./min., štandardne9 str./min., plná stránka A4 štandardne2,5 str./min.Hmotnos média: 64 a 105 g/m 2 , špeciálnemédiá do 270 g/m 2Kapacita vstupného podávaèa: 150 hárkovSvetlostálos: 25 rokovPodporovaný operaèný systém: Windows XP,2000, Me, 98, NT 4.0, 95, Mac OS 8.6−9.xalebo Mac OS X v10.1ide o ve¾mi kvalitné papiere a vovýsledku získate výtlaèok, ktorý nerozoznáteod fotografií z fotolabu.Ïalej sme tlaèili aj jednoduchšiestrany v najrýchlejšom reime. Pri tlaèitextového dokumentu bola prvá stranahotová za 12 sekúnd a 50 kópií tejtostrany za štyri a pol minúty. Prepoètomzískame rýchlos tlaèe okolo11 strán za minútu (namerané od poveluna tlaè po jej skutoèné ukonèenie).Pre zmiešaný dokument s textoma farebnými obrázkami v celkovej dåke50 strán bola tlaè v štandardnej kvaliteukonèená v dobe 11:32. Prepoèítanárýchlos tlaèe je 4,33 strany za minútu.Pri testoch nás prekvapila aj nízkahluènos poèas tlaèe, pri práci tútotlaèiareò takmer nepoèu. Ešte ïalšiezníenie hluènosti je moné pomocounastavenia v ovládaèi (na úkorzníenia rýchlosti tlaèe).Cena: 9492 Sk bez DPH/11 390 Sk s DPHDodávate¾: Canon SlovakiaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPC rozhranie: paralelné a USBSpotreba energie: 0,7 W v pohotovostnomstave, 24 W pri tlaèiRozmery: 418 × 274 × 159 mmHmotnos: 4,8 kgPrevádzkové náklady: výdr zásobníkana èiernu farbu 330 strán pri pokrytí 5 %,cena èiernej náplne – 433 Sk bez DPH, výdrkadého z farebných zásobníkov 460 stránpri pokrytí 5 %, cena kadej z náplní 350 Skbez DPH. Cena tlaèe èierneho dokumentu433/330 = 1,31 Sk bez DPH/1,57 Sks DPH, cena tlaèe farebného dokumentu 3 ×350/460 = 2,28 Sk bez DPH/2,74 Sk s DPHZáruka: 12 mesiacovHama Power Inverter 150TECHNICKÉ PREDSTAVENIENemálo ¾udí dnes pri svojej prácipouíva notebook. Tí, ktorísa v rámci sluobných povinnostípresúvajú autom,èasto riešia problém, akopripoji svoj notebook kpalubnej sieti v automobile.Veï poèas presunuby sa batéria notebookumohla dobíja, nie?Riešením ich problému môe bydokúpenie špeciálneho príslušenstvaod dodávate¾a notebooku. Autoadaptér,ako sa toto zariadenie volá, je všakobyèajne pomerne drahé a navyše jednoúèelovézariadenie, ktorého pouitieje obmedzené na jednu znaèku, prípadnerad notebookov. Ak sa pouívate¾rozhodne pre takéto riešenie poèase (napríklad po upgrade notebooku),je nútený investova opä. V takomtomomente èlovek zvyèajne zaène h¾adaalternatívne a najmä univerzálnejšieriešenie.To ponúka spoloènos Hama prostredníctvomproduktu Power Inverter150. V podstate ide o jednoduchézariadenie, ktorého jadrom je meniènapätia. Ten sa stará o prevod jednosmernéhonapájacieho napätia zpalubnej siete automobilu (12 V) nastriedavé napätie, bené v klasickejelektrorozvodnej sieti (220 V/50 Hz).K takémuto univerzálnemu zdroju jemoné pripoji klasický napájací zdrojnotebooku. S oh¾adom na to, e navýstupe zariadenia je klasické sieovénapätie, môete k nemu pripoji aj inézariadenia, ktoré pri svojej práci pouívajúbatériu – videokameru, CD prehrávaè,prenosný TV prijímaè alebouniverzálnu nabíjaèku akumulátorov.Takéto zariadenie je teda ove¾a univerzálnejšieako klasické autoadaptéry.Jeho pouitie je jednoduché, staèího prostredníctvom konektora, ktorýsa vkladá do prípojky pre autozapa-¾ovaè, pripoji napájané zariadenie azapnú meniè. Èinnos menièa je indikovanáprostredníctvom LED diódy,ktorá sa nachádza na rovnakom paneliako výstupné svorky a vypínaè. -po-TECHNICKÉ PARAMETREVstupné napätie: 8,5 ÷ 15 VOdber: 15 AVýstupné napätie: 230 V/50 HzTolerancia napätia: ± 10 %Tolerancia frekvencie: ± 5 %Výstupný/špièkový výkon: 150 VA/450 VAPracovná teplota: 60 °CRozmery: 155 × 73 × 45 mmHmotnos: 500 gramovCena: 3244 Sk bez DPH/3890 Sk s DPHDodávate¾: Hama Slovakia70 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R ECanon i470DNovinkou v sortimente tlaèiarníznaèky Canon je aj model i470D.Obsahuje zabudovaný displej,samostatné ovládacie tlaèidlá,èítaèku pamäových kariet avlastné pripojenie na fotoaparát.Okrem tohto je, prirodzene,moné túto tlaèiareò pripojiaj na poèítaè a bene òoutlaèi. Na poèítaè sa i470D pripojujepomocou portu USB.Tvar tejto tlaèiarne sa trochulíši od modelu i850. Canoni470D je vyšší a uší, farebne jetlaèiareò ladená skôr do svetlosivejfarby. Panel s displejom a tlaèidlamije vyhotovený v tmavej farbe. Na panelisa zobrazujú údaje o poète obrázkovna pripojenej pamäovej karte,tlaèidlami sa vyberá typ vloenéhopapiera, formát fotografie, poèetkópií a ïalšie vlastnosti tlaèenej fotografie(napr. tlaè bez okrajov, umiestneniedátumu realizácie fotografie dovýtlaèku a pod.). Okrem toho sa nadispleji zobrazuje v grafickej podobeobsah ostávajúceho atramentu v zásobníkoch.Pokia¾ ide o tlaèovú technológiu,i470D opä pouíva menite¾ný objemkvapky s minimálnym objemom 2 pl.Tlaèové hlavy sú však len dve – èiernaa integrovaná farebná. Pod¾a výrobcudosahuje tlaèiareò maximálnurýchlos 18 str./min. pre èiernu a 12str./min. pre farebnú stranu.Slot pre pamäové karty podporujekarty typu CompactFlash, SmartMedia,Memory Stick a SecureDigital. Priamepripojenie fotoaparátu alebo videokameryna túto tlaèiareò je tiepodporované, ale len pre zariadeniaznaèky Canon.Softvérové vybavenie je v podstaterovnaké ako v prípade modelu i850.Softvér Easy-PhotoPrint umoòuje vyuidoplnkové informácie o spôsoberealizácie fotografie a zabezpeèuje jejautomatické zlepšenie (Exif 2.2). Easy-WebPrint zjednodušuje a spreh¾adòujetlaè internetových stránok tak, egarantuje vytlaèenie všetkých informáciízo stránky bez orezania. Navyšeje tu aj program PhotoViewer, pomocouktorého si môete pozriepodobu tlaèených obrázkov v pamä-ovej karte na monitore poèítaèa. Displejv tlaèiarni toti podobu obrázkovnezobrazuje.Naše testovanie sme najprv zameralina priamu tlaè fotografií z pamä-ovej karty. Bezokrajová tlaè jednejfotografie vo formáte A4 na fotografickýpapier trvala pä minút a 48sekúnd. V zapojení s poèítaèom smeopä tlaèili 50 zmiešaných strán vštandardnej kvalite (doba tlaèe 15:48)a 50 kópií jednoduchej èiernej stranyv najrýchlejšom reime (doba tlaèe6:31). Prepoèítaním zistíme rýchlostlaèe okolo 9 str./ min. pre èiernu tlaèv najrýchlejšom reime a 3,2 str./min. pre farebnú tlaè v štandardnomMaximálne rozlíšenie: 4800 × 1200 dpiSpráva farieb: ICM v2.0, ColorSync 2.5èi novší, Exif PrintRýchlos tlaèe: mono max. 18 str./min.,štandardne 11,8 str./min., farebne texta grafika maximálne 12 str./min., štandardne4,9 str./min., plná stránka A4 štandardne0,8 str./min.Kapacita vstupného podávaèa: 100 hárkovPripojenie k PC: USBPriama tlaè z fotoaparátu: kompatibilita Exif2.2, podpora DPOF, rozlíšenie 1200 × 600 dpiSpotreba energie: 3 W v pohotovostnomreime, 16 W pri tlaèireime. Tlaè jednej fotografie s rozmermi10 × 15 cm v štandardnomreime trvala 32 sekúnd. Zo stránkykvality dosahuje i470D ve¾mi dobrévýsledky hlavne v tlaèi obchodnejgrafiky. Ak porovnáme fotografickévýstupy, výstup z modelu Canon i850je o nieèo kvalitnejší.Existuje aj vyhotovenie s oznaèenímCanon i450; ide vlastne o predstavovanýmodel bez èítaèiek pamäovýchkariet, displeja a ovládacíchtlaèidiel. Priama tlaèz digitálneho fotoaparátualebo videorekordéra znaèkyCanon je však zachovaná.Všetky ostatné parametre i450sú rovnaké ako v prípade predstavovanéhomodelu i470D. Rovnaké èasysme dosiahli aj pri testovaní tejto tlaèiarne.Cena: 9158 Sk bez DPH/10 990 Sk s DPHDodávate¾: Canon SlovakiaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREÚrovne akustického hluku: 45 dB (A)Rozmery: 393 × 258 × 218 mmHmotnos: 4,0 kgPrevádzkové náklady: výdr zásobníkana èiernu farbu 130 strán pri pokrytí 5 %,cena èiernej náplne – 267 Sk bez DPH, výdrfarebného zásobníka 160 strán pri pokrytí15 %, cena kadej z náplní 575 Sk bez DPH.Cena tlaèe èierneho dokumentu 2,05 Skbez DPH/2,46 Sk s DPH, cena tlaèefarebného dokumentu 3,59 Sk bez DPH/4,31 Sk s DPHZáruka: 12 mesiacov7/2003 PC REVUE 71

H A R D W A R ESamsung 172WSamsung je v LCDèoraz vidite¾nejšia znaèka.Tentoraz zabodoval široko−uhlým 17" modelom, ktorý uspokojíz kadej stránky aj nároèného pouívate¾a.C H A R A K T E R I S T I K AS rastom popularity LCD monitorovsa na trhu objavili televízne prijímaèevyuívajúce LCD panely. V tejto recenziisi však predstavíme inú novinku– „širokouhlý“ LCD displej.U z úvodu je jasná pointa tejtonovinky. Na trh sa dostáva nová kategóriaLCD monitorov, ktoré natívnepodporujú širokouhlé zobrazenie.Samsung je vôbec prvým producentom,ktorý takéto LCD predstavil, arovnakú pozíciu si udral aj z poh¾adunástupu na náš trh.Novinka Samsungu upúta rozlíšením1280 × 768, ktoré zodpovedá pomerustrán 15:9. Výborne vyzerá 172-ka aj z poh¾adu ïalších technickýchparametrov, kontrastný pomer 400:1je naozaj skvelý a ešte lepšie monohodnoti svietivos (400 cd/m 2 ). Troškaslabšie sú uhly vidite¾nosti a latencia,ktorá je v súèasnosti na priemernejúrovni (25 ms).Aj to však monitoru pohodlne staèína to, aby ste si s ním mohli vychutna3D hry, sledovanie televíznehovysielania alebo filmov na DVD. Z poh¾adunašich testov (meranie stabilitya homogenity farieb) patrí monitor kšpièke. Ponúka však ešte nieèo navyše– prídavkom je funkcia MagicBright.Tá pouívate¾ovi umoòuje jednoduchozvoli optimálne nastavenie jasu,kontrastu a farieb v závislosti od aplikácie,ktorú momentálne pouívate.MagicBright momentálne podporujetri nastavenia: text, internet a zábava.Ktoré kedy vyuijete, asi nemusímopisova. Dodám, e vo¾ba konkrétnejhodnoty sa realizuje jedinýmtlaèidlom a rozdiely sú naozaj vidite¾né.To, e monitor natívne podporujerozlíšenie HDTV, asi u nás nevyuijeme,ove¾a viac sa zíde podpora farebnéhopriestoru sRGB, implementáciadvoch vstupov (VGA i DVI-D) aleboskutoènos, e okrem klasického umiestneniana stole je moné monitor upevnina stenu, montána súprava je totisúèasou dodávky. Testovaný monitornedisponoval reproduktormi, výrobcavšak ponúka aj takto vybavenývariant, ktorý má zabudované 21-wattovéreproduktory v podstavci.ZÁVER. Samsung 172W je kvalitnýLCD monitor s výbornou svietivosouVýrobca: SamsungTyp: 172WUhloprieèka: 17"Natívne rozlíšenie: 1280 × 768Vzdialenos bodov: 0,289 mmPoèet farieb: 16,2 miliónaHorizontálna frekvencia [kHz]: 30÷81Vertikálna frekvencia [Hz]: 56÷75Šírka pásma (maximálna) [MHz]: 240Pozorovací uhol (L,P;H,D): 70/70/60/60Kontrast: 400:1Svietivos: 450 cd/m 2Latencia celkom (tr, tf) [ms]: 25Teplota farieb: nastavite¾náa slušnými technickými parametrami.To, èo ho robí výnimoèným, jefakt, e disponuje zobrazovacou plochous pomerom strán 15:9. Vïakanemu by bol ideálny na zobrazenieHDTV, ale aj sledovanie širokouhlýchfilmov na tomto monitore je záitkom.Zabudnú netreba ani na fakt,e monitor vám výborne poslúi ajpri práci s kancelárskymi aplikáciami,bez obmedzovania naò toti ved¾aseba dostanete dva dokumenty formátuA4 alebo rozsiahlu tabu¾ku.Hodnotenie:☺ Technické parametre☺ Nezvyèajný pomer strán☹ CenaCena: 26 200 Sk bez DPH/31 944 Sk s DPHZapoièal: Libra ElectronicsPeter OrviskýTECHNICKÉ PARAMETREVstupy: D−Sub / DVI−DSpotreba [W]: 42Napájacie napätie [V]: 100÷240Hmotnos [kg]: 4,8Rozmery [mm]: 431 × 371 × 216Reproduktory: Volite¾neUSB: NieMonos upevnenia na stene: ÁnoSwivel: NieOn Screen menu: ÁnoPodpora i−Key: ÁnoZodpovedá: TCO'99Port Kensington: NieJuice 70 – univerzálny napájací zdroj na cestyTECHNICKÉ PREDSTAVENIESpoloènos Dicota uviedla na trh univerzálny napájacízdroj. Jeho hlavné urèenie je zabezpeèiexternú energiu pre notebooky najdôleitejšíchznaèiek. S doplòujúcim príslušenstvom však mátemonos nabíja aj vreckový poèítaè alebo mobilnýtelefón. Znamená to, e pri cestách si dokufra dáte len jeden zdroj a ním dobíjate batérienapr. v troch zariadeniach.Zariadenie sa oznaèuje Juice 70. Jeho veko jevyhotovené z èiastoène priesvitnej umelej hmoty,tak ako to býva v prípade produktov od firmyApple. V dodávke dostávate napájaciu šnúrupre Európu, ïalej napájaciu šnúru so zapojenímdo cigaretového zapa¾ovaèa v napr. automobilocha špeciálny adaptér, ktorý sa vyskytuje v niektorýchtypoch lietadiel. Tento kábel však nie je prílišdlhý – má len okolo jedného metra. Spomínanýmkáblom napájate univerzálny zdroj, na ktorý sa pripájajúrôzne koncovky.V základnej výbave, ktorú sme mali k dispozícii,to boli notebooky znaèky Compaq/HP, IBM, Toshiba,Apple, Fujitsu-Siemens a Dell. Takúto univerzálnospouitia zabezpeèovalo sedem koncoviek.Existuje aj vyhotovenie pre ïalšie notebooky –Panasonic, Sharp, Winbook a Gateway.Spomínané koncovky pre konkrétny typ notebookusa pripájajú na kábel, ktorý je u dlhší – máokolo dvoch metrov. Zaujímavé je, e nikde nauniverzálnom zdroji nie sú nijaké nastavovacieprvky na nastavenie ve¾kosti vstupného èi výstupnéhonapätia. Zariadenie všetko zabezpeèí samo aautomaticky. Znamená to, e nevolíte ve¾kosvstupného napätia (12 V jednosmerne, 110 alebo230 V striedavo) a ani polaritu èi ve¾kos výstupnéhonapätia. Na telese univerzálneho napájaèa jelen jediná dióda, ktorá efektne svieti modrýmsvetlom. Maximálny odber pripojeného notebookuje 70 W.Asi 20 cm pred ukonèením napájacieho káblasa nachádza odboèka, do ktorej je moné pripojiïalší kábel, napr. na napájanie vreckovéhopoèítaèa alebo mobilného telefónu. Príkon tohtozariadenia je však u menší, maximálne je to 7,5W. Súèasou dodávky univerzálneho zdroja je ajtransportné puzdro z umelej hmoty so zipsom.Univerzálny zdroj sme skúšali s notebookomHP Omnibook 6100 a bez problémov sme mohlinotebook pomocou neho nabíja. Bolo však trebadostatoène pritlaèi výstupný adaptér zdroja k telesunotebooku. Páèila sa nám univerzálnos i kvalitavyhotovenia zdroja. Pre cestovate¾ov by smevšak privítali aj napájací kábel napr. pre USA. Taktotreba nosi so sebou aj adaptér pre rôzne elektrickésiete.-om-Cena: 5890 Sk bez DPH/7068 Sk s DPHDodávate¾: entro, BratislavaZáruka: 12 mesiacov72 PC REVUE 7/2003

Toshiba e−Studio 160Toto zariadenie je typické riešeniepre kanceláriu alebo väèšípodnik. Dokáete pomocou nehokopírova i tlaèi dokumentyod formátu A5 po A3. Takisto sadá pomocou neho skenova, v rozšírenejvýbave obsahuje aj modulna faxovanie. Pod¾a výrobcudosahuje rýchlos 16 strán, resp.kópií za minútu a dá sa rozširovao rôzne doplnky. Medzi nimisú napr. doplnkové zásobníky napapier rôznych formátov, triedièkaa zošívaèka dokumentov,jednotka na obojstrannú tlaè,podstavec s kolieskami a pod.Jednoducho, môete si poskladafunkcie, tak ako ich potrebujete.Špecialitou je monos priamehopripojenia na internet a zasielaniee-mailov, resp. lacnejšiefaxovanie cez internet. Pri skenovanído e-mailu sa dokumentyvloia do podávaèa a na ovládacompaneli faxovej karty sazadá elektronická adresa. Následnesa dokument odošle ako priloený súbor vo formátetypu tif. Ako odosielate¾ figuruje emailová adresa zariadenia.Zariadenie dokáe spracova aj prichádzajúci e-mail.Textovú správu i prílohu vo formáte .tif vytlaèí automaticky.Dizajn prístroja zodpovedá kancelárskemu zariadeniu.Na centrálnom ovládacom pulte dominuje ve¾ký LCD displej.Informácie na displeji môu by zobrazené aj v slovenèine.Kontrast kopírovania sa dá nastavi v siedmichkrokoch, je tu monos úpravy mierky dokumentu a poètukópií. Pri kopírovaní sa dá nastavi aj optimalizácia reprodukcie– na výber je text, fotografia alebo zmiešaný dokument.Výber zásobníka je automatický pod¾a elanéhoformátu výstupu.Pri tlaèi postupuje papier zo spodného zásobníka a umiestòujesa vo výstupom zásobníku pod skenovacou plochou.Vo veku skenovacej èasti je umiestnený aj automatickýpodávaè vo¾ných dokumentov.Pri pouití e-Studio 160 vo funkcii tlaèiarne máte k dispozíciinastavenie okraja na viazanie dokumentov, tlaè voforme broúrky, nastavenie mierky (napr. A4 tlaèi na formátA3) a vo¾by na triedenie viacnásobných kópií. Ïalej simôete vybra tlaè vodoznaku (napr. dôverné, tajné)alebo tlaè aktuálneho dátumu.Pokia¾ je vo výbave aj faxovacia èas, potom je prednýpanel doplnený o špeciálne zariadenie na výber zo 75 faxovacíchèísel. Zo zoznamu si vyberáte pomocou tlaèidlaz predného panela. Na tomto paneli sa nachádza aj klávesnicana zadávanie emailových adries.Zariadenie sme testovali predovšetkým z h¾adiskarýchlosti a kvality tlaèe, resp. kopírovania dokumentov.Pri tlaèi jednoduchého textového dokumentu sme maliprvú stranu hotovú do 13 sekúnd (merané vdy od poveluna operácie po okamih ukonèenia práce). Pri 50 textovýchstranách sme na ukonèenie èakali 3 minúty a 14sekúnd. Prepoèítaná rýchlos práce je 15,5 str./min., èozodpovedá tvrdeniu výrobcu. Kopírovanie týchto 50 stráns vyuitím automatického podávaèa trvalo 4 a pol minúty,prepoèítaná rýchlos kopírovania je okolo 11 str./min.Skúšali sme ïalej tlaèi zmiešaný dokuments obrázkami a tabu¾kami a 50takýchto strán bolo vytlaèených za 3minúty a 50 sekúnd. Kvalita tlaèe zodpovedározlíšeniu 600 × 600 dpi – textje vytlaèený jasne a do ve¾kosti 3 bodov.Rovnako aj ruica bola vytlaèenásprávne, na farebných prechodoch smezaznamnali slabé pruhy.Toshiba e-Studio 160 je jednoznaènevýkonný stroj, ktorý sa uplatní tam,kde je potrebné tlaèi a kopírova dokumentydo formátu A3. V našich podnikochje ešte zvykom zasiela faxovédokumenty a na tento úèel môe by e-Studio 160 nadštandardne vybavené.Zaujímavé môe by aj zasielanie dokumentovvo forme elektronických správ.Pri podnikovom nasadení prídevhod aj monos pouitia prístupovýchkódov pre rozlièné oddelenia. Pri vyhodnotenínákladov na pouívanie sapotom dá vytlaèi výsledná správa oskutoènom pouití zariadenia na tlaè ikopírovanie v konkrétnych oddeleniach.Výhodou sú ve¾mi nízke prevádzkovénáklady – len 0,32 Sk bez DPHza stranu s 5-percentným pokrytímCena: základný model (GDI tlaèiareò, bez faxu, automatického podá−vaèa, sieovej karty a duplexnej jednotky) 49 990 Sk bez DPH/59 990 Sks DPH, cena testovaného modelu 164 800 Sk bez DPHDodávate¾: Expert & PartnerOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREKopírovací proces: jednolúèový laserovýRozlíšenie: 600 × 600 dpiMaximálny formát originálu: A3Formáty kopírovania: A5 a A3Štandardná kapacita zásobníka: 550 listovAutomatický podávaè: kapacita 50 listov A4, rýchlos 16 str./min.Mesaèné zaaenie: do 20 000 stránTlaèový jazyk: GDI, s doplnkovou výbavou PCL6, PostScript 2Rýchlos kopírovania/tlaèe: 16 str./min. pre A4, 10 str./min. pre A3Kapacita buffera: 32 MB, max. 160 MBPoèet kópií: nastavite¾ný od 1 do 999Doba tlaèe prvej kópie: menej ako 8 sekúndNastavenie kontrastu: 7 krokovPodporované operaèné systémy: Windows 95, 98, Me, 2000, NT, XP,Mac PPDSpôsob pripojenia: paralelný a Ethernet 10/100 Base TFaxovací modul: jednotlaèidlový, rýchlos prenosu 33,6 kb/sÏalšie funkcie faxu: odloené zasielanie, polling, upozornenie na pri−jatý fax, faxovací softvér pre skupinu pouívate¾ov, reverzné farby,monos zasielania dokumentu formátu A3Rozmery: 530 × 600 × 554 mmHmotnos: 50 kgPrevádzkové náklady: toner s kapacitou 5000 strán v cene1030 Sk bez DPH, developer na 81 000 strán v cene 2160 Sk bez DPH,obrazový valec pre 27 000 strán v cene 2380 Sk bez DPH. Cena tlaèejednej strany pri pokrytí 5 % – 0,32 Sk bez DPH/0,384 Sk s DPHZáruka: 12 mesiacov

H A R D W A R ESpace XP 3200Do redakcie sme dostali poèítaè, ktorýmomentálne predstavuje jeden znajvýkonnejších PC. Space XP 3200 jezaloený na procesore AMD AthlonXP 3200+ s taktom 2,21 GHz a 512 MBRAM. Ve¾mi výkonná bola aj grafickákarta ATI Radeon 9800 Pro so 128 MBvideo RAM. Základná doska je od firmyMSI a èipová súprava bola nVidianForce2. Na doske boli štyri vo¾né pozíciepre rozširujúce karty PCI. Kartavšak obsahuje všetky najdôleitejšiemoduly vrátane sieovej karty, štyrochportov USB vo verzii 2.0 a zvukovejkarty. Celý poèítaè bol dodaný v skrinketmavého dizajnu s dvoma portamiUSB vyvedenými naprednom paneli. Nechýbaani logo dodávate¾a, ktorév minulosti èasto chýbalo.Jedným z najdôleitejšíchparametrov, ktorý bolv tomto prípade dôvodom vysokéhovýkonu, bol spôsob komunikáciena systémovej zbernici(FSB) – 2 × 200 MHz. Pevný diskbol od firmy Maxtor a jeho kapacitabola 120 GB. Pevný disk bol pripojenýpomocou zbernice ATA. Súèasouskrinky boli štyri ventilátory – na procesore,èipovej súprave, v napájacomzdroji a doplnkový ventilátor bol nazadnom paneli.Dodávate¾ pouil operaèný systémMicrosoft Windows XP Professional.V príslušenstve sme našli klávesnicu amyš, obe boli k poèítaèu pripojené rádiovýmspojením. Klávesnica obsahovalarýchle klávesy na spustenie niektorýchaplikácií (kalkulaèka, poštový programa ovládanie multimédií). Rovnako tuboli klávesy na kopírovanie a prenosinformácií pomocou schránky operaènéhosystému. Vo výbave bola aj podlokana dlane. Myš však bola na našeprekvapenie vybavená klasickou gu-¾ôèkou.No a poïme k tomu najdôleitejšiemu– k testovaniu. Poèítaè smetestovali pomocou súpravy testovacíchprogramov, tak ako to bolo priposlednom komplexnom teste poèítaèov,zverejnenom v PC REVUE è.6/2003. Space XP 3200 sme pritomporovnávali s najvýkonnejšími poèítaèmiz tohto testu. Pripomeòme, ev tesnom závese boli najvýkonnejšiezostavy Space XP (AMD Athlon XP2600+, 256 MB RAM, nVidia GeForce4Ti4200/64, FSB 2×133 MHz) aZion Fire (Intel Pentium 4, 2,4 GHz,512 MB RAM, nVidia GeForce4 Ti4200/128, FSB 4×133 MHz). Výsledky porovnanianameraných výsledkov poèítaèaSpace XP 3200 a uvedených zostáv nájdetev tabu¾ke.Z porovnania nameraných výsledkovvyplýva, e táto zostava dosahujeskutoène ve¾mi vysoký výkon. Vidieto predovšetkým v oblasti grafickéhovýkonu a tie v oblasti výkonusamotného procesora. Space XP3200 je poèítaè, ktorý sa uplatní v najnároènejšíchgrafických a CAD programoch.Výhodou je aj monos bezdrôtovejkomunikácie medzi poèítaèoma klávesnicou na ve¾kú vzdialenos.Cena: 52 000 Sk bez DPH/62 400 Sk s DPHDodávate¾: AGEM Computers, s. r. o.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRE Space XP 3200Procesor: AMD Athlon XP 3200+Pamä: 512 MB RAM DDRGrafická karta: ATI Radeon 9800 Pro/128 DDRPevný disk: Maxtor, 120 GBOperaèný systém: Microsoft Windows XPProfessionalÏalšia výbava: klávesnica, myšZáruka: 12 mesiacov ZERO ZZ4×4Procesor: Intel Pentium 4 Hyper−Threading,3 GHzKapacita RAM: 512 MBKapacita pevného disku: 120 GB, pripojeniepomocou Serial ATAZákladná doska: Intel D865GLCÈipová súprava: Intel 2570Frekvencia zbernice: 4 × 200 MHzGrafická karta: Gigabyte Maya Radeon9000 Pro/64 MBZvuková karta: Creative Audigy 2 PlatinumOptická mechanika: napa¾ovacia Sony 500AXDual DVD−RW compatibleÏalšia výbava: èítaèka pamäových karietApacer pre formáty CF, MMC/SD, MS, SM,externý USB modem MicrocomZáruka: 36 mesiacovEpson EMP−735TECHNICKÉ PREDSTAVENIEZdá sa, e na trhu sa zaèína presadzovanový trend funkènej výbavyprojektorov. Do týchto zariadenísa toti zaèínajú integrovabezdrôtové technológie. Toumoòuje vyui projektor naprezentáciu s kadým poèítaèom/notebookom/vreckovým poèítaèoms podporou bezdrôtovej technológie.Príkladom tohto trendu je projektor EpsonEMP-735. Výrobca pri òom pouil na bezdrôtovúkomunikáciu systém Wi-Fi (802.11b). Tútokomunikáciu zabezpeèuje karta s rozhraním PCCard, ktorá je súèasou dodávky. Pokia¾ máte k dispozíciiPC karty ako adaptéry pre pamäové karty(napr. SecureDigital alebo CompactFlash), môeterealizova prezentáciu aj z takéhoto média. Softvérovévybavenie v projektore je pritom schopné zobrazisúbory z programu PowerPoint, obrázky JPG,filmy AVI a MOV a zvukové súbory WAV. Takistoexistuje spôsob, ako v súboroch PowerPoint meniporadie obrázkov, resp. niektoré fólie úplne vynecha.Prezentácia na pamäovej karte sa teda do urèitejmiery dá zmeni aj v poslednej chvíli. Vlastne toznamená, e prezentáciu môete s týmto projektoromrealizova aj bez poèítaèa.Model EMP-735 disponuje ïalej zariadením naautomatickú korekciu lichobeníka (dá sa však nastaviaj manuálne). Na hornom paneli nájdete ajtlaèidlá na posun v prezentácii typu PowerPoint/Excel/Word o stranu dopredu/dozadu. Pri našichskúškach dokázal tento projektor generova silnýobraz aj za beného denného svetla. Pozdával sanám aj odkladací priestor na dia¾kové ovládanie vzadnej èasti projektora. Dia¾kový ovládaè má rozmerykreditnej karty.V nastavení projektora nájdete šes nastavenýchprofilov – napr. Normálny (vyváenie jasu/farieb),Prezentácia (jemné farby pre tmavšie miestnosti)alebo Meeting (kontrastné texty a tabu¾ky). Konkrétnyreim dá sa aj pouívate¾sky nastavova.Na zadnom paneli nájdete infraèervený port,pripojenie výstupu grafickej karty z poèítaèa,vstup S-Video i RCA, audiovstup a port USB napripojenie myši. Súèasou dodávky je aj transportnátaška a prepojovacie káble pre všetky pouitékonektory.-om-TECHNICKÉ PARAMETRETechnológia: projekèný systém RGB s LCDPoèet zobrazovaných bodov: 1024 × 768 (XGA)Jas: 2000 ANSI lúmenovKontrastný pomer: 400 : 1Farebná håbka: 16,7 mil. fariebPomer strán: 4:3iarovka: 150 W, ivotnos 1500 hodínVe¾kos premietacej plochy/premietacia vzdialenos: 0,77 ÷7,62 m/1,0 ÷ 11,7 mAutomatická korekcia lichobeníka: ± 15°Hluènos ventilátora: 39 dBARozmery: 276 × 70 × 190 mmHmotnos: 1,9 kgZáruka: 3 rokyCena: 160 400 Sk bez DPH/192 480 Sk s DPHDodávate¾: APMedia74 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R EZERO ZZ4×4U dlhší èas sa prejavuje voblasti konštrukcie poèítaèovtrend zbliovania so spotrebnouelektronikou. Konkrétnympotvrdením tohto trendu je ajzostava Zero ZZ4×4, ktorú smedostali do testu od spoloènosti Zero.Pravdupovediac, na prvý poh¾ad asihneï nespoznáte, e naozaj ide o poèítaè. Boltoti dodaný v uzatvorenej celohliníkovejskrinke CoolerMaster s podstavcami, podobneako to býva v prípade hi-fi vee. Na prednompaneli skrinky nájdete dva odklápacie kryty. Poich otvorení je u jasné, e ide o poèítaè. V hornejèasti sme našli napa¾ovaciu DVD mechaniku Sony smonosou napa¾ovania na médiá DVD-R, DVD-RWi DVD+RW a ovládacie prvky zvukovej karty CreativeAudigy 2 Platinum. Do spodnej èasti prednéhopanela dodávate¾ zabudoval kombinovanú èítaèkupamäových kariet, doplnenú o port USB 2.0. V takejtoèasti sú vyvedené aj ïalšie vstupno-výstupnéporty z poèítaèa. Konkrétne dva porty USB 2.0 a jedenFireWire.Namerané výsledky poèítaèov Zero ZZ4×4 a Space XP 3200 a najvýkonnejších poèítaèov z testu z PC REVUE è. 6/2003Zero ZZ4×4 Space XP 3200 Space XP Zion FireSysMark 2002 227 273 207 226SysMark Office 199 226 173 168Business Winstone 68,5 83,3 70,1 64,9SysMark Internet Creation 255 330 248 304Sandra Multimedia 35 769 25 247 23 555 21 772Sandra CPU 14 808 11 561 10 803 9415PCMark 2002 CPU 7349 6805 6060 58913D Mark 2001 7622 16 937 10 812 11 0643D Mark 2003 1018 5669 1233 1506Business Graphics WinMark 528 1100 758 684HighEnd Graphics WinMark 1170 1930 1550 1510Sandra Memory 8261 5498 4278 3973PCMark 2002 Memory 7371 6158 3908 5109Sandra File System 32 106 33 693 31 942 26 926PC Mark 2002 HDD 1161 1444 831 1028Business Disk WinMark 7270 19 100 10 400 9590HighEnd Disk WinMark 25 700 46 800 43 300 26 800Poèítaè Zero ZZ4×4 bol vybavený aj televíznoukartou Pinnacle PCTV Pro. Jej zvukový výstup bolprepojený so vstupom zvukovej karty pomocouinterného prepojenia. Na zadnom paneli poèítaèanájdete porty zo zvukovej karty Creative Audigy 2Platinum (audiovýstup v reime 5.1, vstup pre mikrofón,digitálny výstup zvuku a port FireWire), grafickejkarty Radeon 9000 Pro/64 MB a ïalšie portyzo základnej karty. Ak spoèítame všetky porty, v tomtopoèítaèi nájdeme spolu štyri porty FireWire a asedem portov USB 2.0! O prepojenie poèítaèa s externýmizariadeniami tak nemusíte ma staros.Za pozornos stojí aj efektné modré podsvieteniezapínacieho tlaèidla,regulátor otáèokventilátora v napájacomzdroji, ako ibezdrôtová myš aklávesnica znaèky Logitech.V doplnkovej výbave nájdeteaj externý modem od firmy Microcom,dve prázdne médiá DVD-R a nieko¾ko hier.Aj vlastná poèítaèová výbava je zaujímavá. Centromje procesor Intel Pentium 4 s taktom 3 GHzHyper-Threading, 512 MB RAM a pevný disk s kapacitou120 GB. Je teda jasné, e tento model je urèenýna spracovanie multimédií, uplatní sa napr. pristrihu videa a profesionálnom spracovaní hudby.Aj tento poèítaè sme testovali pomocou našich tradiènýchtestovacích programov. Výsledky zostavy ZeroZZ4×4 sme aj v tomto prípade porovnali s výsledkaminajlepších poèítaèov z testu z PC REVUE è.6/2003. Èo ukazujú výsledky testov? Zero ZZ4×4 dosiaholnajlepšie výsledky hlavne z h¾adiska vlastnéhopoèítaèového výkonu. Na tom sa podpisuje výkonnýprocesor a aj vysoká frekvencia systémovej zbernice.V poriadku sú aj výsledky pevného disku. Aby poèítaèZero ZZ4×4 dosiahol na najvyššie prieèky z h¾adiskacelkového výkonu, bolo by potrebné poui ešte výkonnejšiugrafickú kartu. Výrobca zvolil túto grafickúkartu z dôvodu zníenia hluènosti. Pouitá karta satoti uspokojí len s pasívnym chladièom, a teda negenerujehluk. Pokia¾ potrebujete vyšší grafický výkon,staèí si napr. vybra niektorú z kariet vybavených väèšoukapacitou pamäte.V celkovom hodnotení ide o zaujímavý poèítaè,ktorý naznaèuje smer vývoja v tejto oblasti v budúcnosti:efektná skrinka, nadštandardná multimediálnavýbava a minimálny hluk. Výhodou je aj dlhádoba záruky.Cena: 70 990 Sk bez DPH/85 188 Sk s DPHDodávate¾: ZERO7/2003 PC REVUE 75

H A R D W A R EToshiba Pocket PC e750Firma Toshiba sa pri svojom novomvreckovom poèítaèi zamerala na maximálnuvybavenos funkciami a najvyššívýkon. Súèasou tohto PDA je ajintegrovaná komunikácia Wi-Fi, tak-e pomocou nej budete môc by onlinena rôznych miestach pokrytýchsignálom– našastie u aj na Slovensku.Srdcom tohto poèítaèa je procesorIntel PXA255 s taktom 400 MHz a pamäs kapacitou 64 MB RAM. K tomupridajte grafický èip od firmy ATI,ve¾ký farebný displej a elegantné vyhotovenie.Toshiba e750 obsahuješachty pre karty SecureDigital i CompactFlasha pouívate¾sky vymenite¾núbatériu. Veko tohto PDA je vyhotovenéz hliníkového puzdra, je relatívnetenké, obsahuje štyri tlaèidlá ajedno kombinované navigaèné tlaèidlo.Na pravej strane je rotaèné koliesko(jog-dial). Súèasou výbavy je reproduktori mikrofón, toto PDA tedamôe slúi aj ako diktafón. Tlaèidlona jeho spúšanie je tie na pravejstrane. K hornému panelu sa dajú pripojiaj slúchadlá a toto PDA sa tak dávyui aj ako hudobný prehrávaè.V dolnej èasti prístroja sa nachádzajúdva prepínaèe – tvrdý reset (akpotlaèíte navyše jedno z tlaèidiel zpredného panela, tak aj s vymazanímvšetkých údajov) a vypínaè komunikáciepomocou Wi-Fi (po vypnutí sašetrí energia batérie). Zároveò je tupripojenie pre napájací adaptér a synchronizaènúkolísku. Kolíska sa k poèítaèupripája pomocou portu USB.Zaujímavé je programové vybavenie.Prekvapilo nás, e lokalizaèný softvéraj pre slovenský jazyk dostávate vtomto prípade priamo od výrobcu. Jeto síce len tzv. malá lokalizácia a obèassa stane, e nieèo nie je dotiahnutédo konca, ale aj tak vítame spôsoblokalizácie priamo v „škatuli“.Zaujal nás aj program na zálohovanieúdajov. Dáta sa zálohujú naniektorú z pamäových kariet, a ak junemáte, môete vdy zálohova navnútorný FlashROM disk. Realizovazálohovanie údajov s dodávaným programovýmvybavením je len otázka sekúnd.Špecialitou tohto poèítaèa je polokaoznaèená ako Home. Je to vlastneprostredie, do ktorého si sami vkladátenajpouívanejšie programy. Zároveòmáte preh¾ad o spustených programoch.Volanie systému Home jeod výrobcu nastavené na stlaèeniejedného z tlaèidiel na prednom paneli.Páèil sa nám aj systém nastaveniasiete Wi-Fi. Máte preh¾ad o intenzitesignálu, názve zariadení, na ktoré samôete pripoji, a pod. Komunikáciipomocou Wi-Fi je venovaná aj jednazo signalizaèných diód na prednompaneli. Na tento komunikaèný systémpotom nadväzuje aj podpora pre VoIP– prenos hlasu cez internet. S jehovyuitím máte monos hlasovej komunikáciecez internetový protokol.Dojmy z testovania? Toshiba e750je vreckový poèítaè pre najnároènejšíchpouívate¾ov. Pod¾a nášho názorukonkuruje modelu HP iPaq 5450.Na to, aby pokryl všetky dnes nasadzovanétechnológie, mu síce chýbaBluetooth, ale návrhári v Toshibe tovyriešili pomocou doplnkovej kartySecureDigital. Okrem toho mámeinformácie o tom, e sa bude vyrábaaj model so zabudovanou technológiouBluetooth (ale zase bez Wi-Fi).Skúšali sme spúša aj nieko¾ko testovacíchprogramov. Pod¾a ich výsledkovvyniká tento poèítaè oproti staršímmodelom hlavne výkonom procesoraa dobou výdre na batérie. Zariadeniesme pouívali asi týdeò apri intenzívnejšej prevádzke vydraltento vreckový poèítaè prácu na batériepo dobu troch pracovných dní.Pod¾a nášho názoru by však koenépuzdro na tento poèítaè mohlo byvyriešené aj šikovnejšie. Zbytoène totirozširuje rozmery PDA a mohlo byby aj prepracovanejšie. Za príplatok simôete vybra aj ove¾a krajšie puzdro.V rámci rozširovacieho príslušenstvaje moné objedna napr. rozširujúciport na pripojenie k projektorualebo monitoru. Takto je moné realizovanapr. prezentácie bez nosenianotebooku. V ponuke je aj externáklávesnica, externá nabíjaèka batérií,port USB na pripojenie benej poèítaèovejklávesnice a pamäové karty.Hodnotenie:☺ Zabudovaný systém Wi−Fi so softvérovouvýbavou☺ Kvalita vyhotovenia a monosti zálohovania☺ Lokalizácia od výrobcu☹ Nešikovné puzdro, mierny lesk displejaCena: 24 490 Sk bez DPH/29 388 Sk s DPHDodávate¾: HT Computers, a. s.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel PXA255, 400 MHzDisplej: aktívny, farebný LCD, diagonálaobrazovky 94 mm, 240 × 320 bodov,rozmery 57,5 × 76,5 mm, 65 536 fariebGrafický èip: ATI Imageon 100, 384 KBinternej videopamäteZabudované šachty pre pamäové karty:SecureDigital a CompactFlashKapacita pamäte: 64 MB RAM, 32 MBFlashROM Disk, 32 MB NAND FlashROMZabudovaná komunikácia: Wi−Fi (802.11b),infraèervený port, port USB (cez kolísku)Batéria: nabíjate¾ná, vymenite¾ná, AdvancedLithium−Ion, 1000 mAh, výdr 8 hodínHmotnos: 197 gramovRozmery: 80 × 125 × 16 mmOperaèný systém: Microsoft Pocket PC 2002Záruka: 24 mesiacovTašky na notebooky (nielen) pre dámyTECHNICKÉ PREDSTAVENIENotebooky sa stali beným vybavenímv úspešných firmách. Ich výhodouje hlavne mobilita. Na ich prenášanievšak treba aj dobrú tašku.Pokia¾ ide o dámy, jedným z dôleitýchkritérií výberu tašky je aj jejvzh¾ad ako módneho doplnku. SpoloènosDicota u vyrába tašky pre notebooky,špeciálne urèené pre dámy.Zaujímavé je, e nápad s ich výrobouvyšiel práve od slovenského zastúpeniafirma Dicota (www.dicota.sk).V ponuke sú zatia¾ tri modely. Asinajprepracovanejšia je taška s oznaèenímLadyCareer v cene 3750 Skbez DPH. Je celá vyhotovená z kvalitnejjemnej koenky, súèasou je ajnosný popruh na plece. Povrch je èierny,okraje tašky sú prešité hnedouniou. Vo vnútornom vybavení nájdeteokrem dvoch vnútorných priehradiekaj špeciálnu vyberaciu taštièkuna make-up, priestor na zrkadielko(alebo vizitky), perá, sponuna k¾úèe a mobil. V zadnej èastitašky je vonkajšia priehradkanapr. na èasopisy. Na striebornézatváranie tašky si rýchlo zvyknete,je dostatoène efektné a moderné.Maximálne rozmery notebookupre túto tašku sú 330 × 55× 290 mm, hmotnos tašky je 1,3 kg.Ïalší model má oznaèenie Lady-Spirit. Pod¾a výrobcu má evokovadojem vo¾nosti a nezáväznosti. Spodnáèas tašky je vyhotovená z koenky,vrchná z nylonu. Zvonka sú po obidvochstranách priehradky, uzatváranépomocou suchého zipsu. Oproti predchádzajúcemumodelu má o nieèoväèšie rukoviatky, ich prostredná èasje vyhotovená zo svetlohnedej látky.Taška LadySuccessTaška je urèená pre notebooky do rozmeru330 × 55 × 290 mm, hmotnostašky je 1 kg. Vnútorné vyhotovenieje rovnaké ako vpredchádzajúcom prípade –nechýba teda ani špeciálnataštièka na make-up a zrkadielko.Cena tejto tašky je3280 Sk bez DPH.Zatia¾ posledný model jeLadySuccess. Ten je vyhotovený ztmavej koenky a rozmery notebooku ivnútorné vyhotovenie sú rovnaké akov predchádzajúcich prípadoch. Máspevnené dno a oproti predchádzajúcimmodelom ešte väèšie dradlo –pravdepodobne je táto taška urèenána nosenie na pleci. Keby ste ju nosiliv rukách, asi by bola dos nízko. Cenatašky LadySuccess je 3700 Sk bez DPH.-om-76 PC REVUE 7/2003

H A R D W A R EDell Axim X5 AdvancedDell Axim X5 zaujme nielen cenoupod 22-tisíc korún vrátane dane, aleaj svojimi parametrami.Základom Axim X5 Advanced jeprocesor Intel XScale s taktom 400 MHz,64 MB SDRAM a 48 MB Intel Strata-Flash ROM. Operaèný systém je PocketPC 2002 s doplnkovými aplikáciami– Pocket Word, Excel, kalendár,kontakty, zvukový záznamník a pod.Dell Axim X5 má zabudované šachtypre karty CompactFlash i SecureDigital/MMC.Moderné komunikaèné technológie,ako je Bluetooth alebo Wi-Fi,nie sú do tohto poèítaèa zabudované.Dell zatia¾ ostáva skôr pri minimalizáciiceny, urèite sa však objavia ajmodely so zabudovanou bezdrôtovoukomunikáciou. Niší model Axim X5Basic je pritom vybavený procesoroms taktom 300 MHz, 32 MB SDRAM a32 MB ROM. Jeho súèasou nie je synchronizaènákolíska.Zaujala nás pomerne ve¾ká obrazovkas diagonálou 3,5 palca. Jej kontrastje ve¾mi dobrý a informácie z nehomôete preèíta v miestnosti i vonku.Preferovali by sme azda aj menšídisplej, èo by sa zase odrazilo na zmenšenícelkových rozmerov poèítaèa. Toje však otázka vkusu a preferencií.Na ¾avej strane je navigaèná páèkaScroll Dial (nie je to teda koliesko, akobýva zvykom), je tu aj tlaèidlo Reset,ktoré sa dá zatlaèi napr. perom.Vyaduje sa však znaèný tlak na tototlaèidlo, aby sa reset naozaj vykonal.Obidva okraje poèítaèa sú pogumované,èo u¾ahèuje dranie. Netradiènýje aj tvar dotykového pera, ktoré jesploštené a vyrobené z hliníka. Perosa dá do odkladacieho priestoru vlo-i aj opaène, ale v tomto prípade sanedá celkom zatlaèi a ostáva miernevysunuté.Pod displejom sú štyri tlaèidlá narýchle spúšanie aplikácií a centrálnenavigaèné tlaèidlo. Toto tlaèidlo všakfunguje dos nespo¾ahlivo a treba sina jeho funkciu zvyknú. Osobne navigaènétlaèidlo vyuívam len zriedkavo,dá sa toti nahradi páèkou na¾avom boku, ale jeho konštrukcia bymala by precíznejšia.Súèasou dodávky je aj jednoduchékoenkové ochranné puzdro, za príplatoksú k dispozícii externé klávesnice,koený obal, cestovné káble a ïalšiepríslušenstvo.Ve¾kým pozitívom Aximu X5 jeodoberate¾ná nabíjate¾ná batéria. Navyšebatériu je moné nabíja v nabíjaèke-kolískeaj samostatne. Znamenáto, e ak máte dve batérie, môete naraznabíja obidve – jednu v poèítaèia jednu samostatne. V doplnkovej výbaveje aj batéria s väèším výkonom.Axim má okrem toho aj menšiu zálonúbatériu, ktorá chráni pred stratouúdajov.Kolíska je opä trochu netradièná.Je vyrobená z leštenej umelej hmotya pri zapojení do elektrickej sieteefektne svieti znak výrobcu modroufarbou. K stolnému poèítaèu sa AximX5 pripája pomocou portu USB. Nabíjaniebatérie je signalizované èervenýmsvetlom v okolí zapínacieho tlaèidlana poèítaèi. Batériu je moné nabíjaaj bez kolísky, priamym prepojenímzdroja a poèítaèa, èo je vhodnéna cesty.Zo stránky softvérovej výbavy saAxim X5 od beného štandardu odlišujeprogramom SwitcherBar. Tenslúi na rýchle spustenie najdôleitejšíchprogramov a dáva vám prístupk práve spusteným programom.Ïalšou špeciálnou polokou je Home,kde sú umiestnené bublinové ikonyviacerých programov. SwitcherBarsme nedokázali pouívate¾sky upravi,zatia¾ èo poloku Home áno. Nieko¾kobonusových programov sa nachádzaaj na priloenom CD médiu –zaujímavý je prehliadaè súborov PowerPointa prehliadaè obrázkov od firmyResco.Skúšali sme aj výkonnos v niektorýchnároènejších programoch. Ukázalosa, e Axim X5 nemá problém s kancelárskymiprogramami, skôr pri premietanívidea sa vyskytujú urèitéoneskorenia. To je však problém väèšinydnešných vreckových poèítaèovs platformou Pocket PC.Pod¾a výrobcu Axim X5 vydrí nabatérie 8 a 10 hodín prevádzky. Prinašom teste kontinuálneho premietaniavidea sme namerali dobu prevádzky6 a pol hodiny. Pri benom pouívaní(kontakty, poznámky) môete najedno nabitie tento poèítaè pouívatri a štyri pracovné dni.Vcelku ide o zaujímavý poèítaè snadpriemerným pomerom výkon/cena,dlhou prevádzkovou dobou nabatérie. Je jasné, e Dell svojou cenovoupolitikou prinúti k poklesu cienvreckových poèítaèov aj iných výrobcov.Hodnotenie:☺ Cena/výkon☺ Výdr na batérie + vyberate¾ná batéria☺ Dizajn kolísky s monosou nabíjania dvochbatérií☺ Kvalita displeja☹ Funkcia centrálneho navigaèného tlaèidlaCena: 18 088 Sk bez DPH/21 706 Sk s DPHDodávate¾: ZeroOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel XScale, 400 MHzFlashROM: 48 MBKapacita RAM: 64 MBDisplej: diagonála 3,5 palca, 240 × 320pixelov, 65 536 fariebŠachty pre pamäové karty: CF II, SD/MMCAudio: AC−97, èip WM9705, zabudovanýmikrofón i reproduktor, konektor na slúchadláBatéria: 1440 mAh, Lithium−Ion,nabíjate¾ná, vyberate¾ná (doplnková batérias kapacitou 3400 mAh, cena je okolo5000 Sk bez DPH)Operaèný systém: Pocket PC 2002 PremiumRozmery: 128 × 81,5 × 18 mmHmotnos: 196 gramovZáruka: 12 mesiacov7/2003 PC REVUE 77

S O F T W A R EMacromedia Dreamweaver MXKeï sa mi do rúk dostal balík Macromedia Studio MX,náramne som sa potešil. Hoci som oèakával masívnya aký kváder, podobný škatuliam, v akých sa kedysidodávali produkty firmy Corel, nebol som obsahomzásielky vôbec sklamaný. Bez zbytoèného preháòaniadodávam, e rovnako na tom budú aj tí, ktorí sitento produkt zakúpia.Obsah balíka Macromedia Studio MX tvoria nasledujúceaplikácie: HTML editor Dreamweaver, notorickyznámy animaèný „supernástroj“ Flash MX, grafickýeditor Fireworks MX, vektorový kresliaci programFreehand MX a napokon vývojárska verzia serveraColdFusion MX. V tejto recenzii sa budeme zaoberaDreamweaverom.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Proces inštalácie závisípredovšetkým od toho, èi inštalujete celé Studio MXalebo iba niektoré programy z balíka (na CD sa skrývaaj HomeSite+, len ho treba poh¾ada). Monosnainštalova všetko „na jeden šup“ je síce lákavá, prinášavšak aj urèité úskalia. Tak napríklad Dreamweaversa automaticky, bez akéhoko¾vek opýtaniaasociuje s mnostvom prípon, okrem iného napr. PHP.Rovnako je na tom Fireworks, ten si pre zmenu„uzurpuje“ asociácie s grafickými súbormi. Je trochunepríjemné, keï sa pri pokuse o prezeranie malièkéhosúboru GIF otvorí miesto malého rýchleho Irfanuobrovský kolos Fireworks. Keï však inštalujete programyjednotlivo, Dreamweaver sa poslušne opýta,s ktorými príponami sa môe asociova (predpokladám,e Fireworks sa správa rovnako, hoci som si toneoveroval). Èo sa týka objemu, Dreamweaver MX vámz disku odkrojí pribline 94 MB.Menší šok som zail, keï som spustil inštaláciu celéhobalíka s tým, e Dreamweaver som predtým nainštalovalruène. Inštalaèný program jeho prítomnosnebol schopný zisti a znovu ho otrocky nainštaloval.Pri vysoko profesionálnych programoch je takéto správaniedos prekvapujúce.Okrem inštalaèného CD obsahuje škatu¾a aj 388-stranovú príruèku s názvom Exploring MacromediaStudio MX. Je prakticky orientovaná a urèená prevšetky skupiny pouívate¾ov – od úplných zaèiatoèníkova po profesionálov. Na jej zaèiatku sú dokoncavysvetlené také základné pojmy ako HTML, webovýserver èi JavaScript. Kadému produktu je venovanásamostatná kapitola, ktorej obsah tvorí základnýopis aplikácie spolu s mnostvom príkladov. Jednýmdychom však treba doda, e hoci spomenutá knikaje ve¾mi dobrý úvod do problematiky, ani zïaleka junemono povaova za jediný zdroj informácií. V praxito teda znamená, e skôr èi neskôr budete musiesiahnu po elektronickej dokumentácii.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Páni (a dámy) z Macromedieuvádzajú ako minimum 300 MHz Pentium so128 MB RAM, prièom odporúèaná ve¾kos operaènejpamäte je 256 MB. Program som testoval na 1,8 GHzPentiu 4 s 256 MB RAM a Windows 2000 CZ SP3. Nauvedenej konfigurácii sa dá bez problémov pracovas menšími projektmi, pri väèších prácach však u badacite¾né, hoci ešte znesite¾né spomalenie. Ak máte512 MB RAM, urèite to neuškodí.PROSTREDIE PROGRAMU. Pri prvom spustení aplikáciedostane pouívate¾ na výber spomedzi trochdruhov pouívate¾ského rozhrania: Designer, Home-Site/Coder alebo Version 4. Designer je jednotný názovpre prostredie pouívané aj v programoch FlashMX a Fireworks MX, zatia¾ èo Homesite/Coder predstavujev podstate takmer rovnaké usporiadanieokien ako v predchádzajúcom prípade. Version 4 máza následok rozdelenie pracovnej plochy do nieko¾kýchneve¾mi preh¾adne usporiadaných okien. Pokia¾ste s Dreamweaverom predtým nepracovali a nenavyklisi na iné ako implicitné nastavenie, nie je najmenšídôvod èoko¾vek meni.Po prispôsobení vzh¾adu pracovnej plochy si pouívate¾môe nastavi reim práce. Na výber sú trimonosti: reim Code view, pri ktorom pouívate¾ vidíiba èistý kód HTML, resp. kód skriptu, reim DesignView, ktorý zobrazuje iba výsledný vzh¾ad stránky,a napokon reim Code and Design Views, ktorý jekombináciou oboch spomenutých reimov. V hornejèasti okna sa nachádza panel Insert s obrovskýmmnostvom komponentov pouite¾ných pri návrhustránky, resp. pri programovaní skriptov.Okrem štandardných elementov, ako tabu¾ky,formuláre èi zaškrtávacie polia, sa na stránku dajúumiestni aj animácie z programov Flash MX èi objektyskriptovacieho jazyka. Výhodou je, e Dreamweaverpod¾a prípony súboru rozpozná, v akomjazyku píšeme, a automaticky sa tomu prispôsobí.Ak napríklad pracujete na projekte v PHP a otvorítesúbor ASP, karta PHP z panela Insert okamitezmizne a nahradí ju ASP. Následne je potom monévklada príkazy skriptovacieho jazyka, v prípadeASP spomeòme napr. If èi Response.Write. V spodnejèasti okna sídli panel Properties, prostredníctvomktorého je moné meni vlastnosti elementovstránky vloených pomocou panela Insert – na-78 PC REVUE 7/2003

S O F T W A R EHlavnou devízou programu Dreamweaver MX je komfortné dvojcestné vývojové prostrediepríklad poèet ståpcov v tabu¾ke, rozmery obrázka, ve¾kosfontu atï.V pravej èasti pracovnej plochy sa nachádzajú dokovate¾néokienka zdruujúce tematicky príbuzné nástroje. Oknábývajú zväèša rozdelené do nieko¾kých kariet, prostredníctvomktorých sú spomenuté nástroje prístupné. Pole ichpôsobnosti je rôzne, od rýchleho prístupu k dokumentáciiprostredníctvom nástroja Answers cez aplikovanie kaskádovitýchštýlov v okienku Design a po zobrazovanie a editáciuvlastností jednotlivých tagov na karte Code. Karty jemoné presúva do iných okienok, no nie prostredníctvomdrag and drop. Zaujímavosou je, e pokia¾ sa o to predsalen pokúsite, program vám šetrne oznámi, e takto sa tonedá, radšej hodno poui príkaz Group with z kontextovejponuky.Jednou z k¾úèových èàt Dreamweavera je podpora DHTMLprostredníctvom nástrojov Layers, Styles, Timelines a Behaviors.Pomocou funkcie Layers, ktorá úzko spolupracujes èasovou osou Timelines, sa dajú pomerne ¾ahkovytvára jednoduché animácie bez nutnosti ruènéhopísania JavaScriptu. Èo sa týka monosti aplikácie kaskádovýchštýlov, tá je vyriešená ve¾mi preh¾adne: štýlysa zobrazujú v okienku Design na karte CSS Styles, prièomstaèí oznaèi cie¾ový text a následne príslušný štýl,ktorý si eláme aplikova.Ve¾mi silný nástroj je Behaviors, ktorý do stránky umoòujezakomponova zvuky, animácie a rôzne iné efekty.Okrem iného sa pomocou neho dá v priebehu nieko¾kých sekúndvytvori notoricky známy efekt zmeny obrázka pri prechodemyšou.PRÁCA S PROGRAMOM. Prácu v Dreamweaveri odštartujepríkaz New Site z ponuky Site. Objaví sa sprievodca, pomocouktorého je moné ve¾mi jednoducho nadefinova parametreprojektu. Azda najdôleitejším rozhodnutím v tomtoprocese je výber typu stránky. Inými slovami, pouívate¾sa musí rozhodnú, èi bude jeho stránka statická alebodynamická. V prípade dynamickej stránky musíme tie poskytnúcestu k webovému serveru. Èo sa týka serverovýchtechnológií, na výber máme z nasledujúcich moností: ASP/JavaScript. ASP/VBScript, ASP.NET C#, ASP.NET VB, Cold-Fusion, JSP a napokon PHP/MySQL.Realizáciu kadého väèšieho projektu nevyhnutne predchádzafáza návrhu, keï treba schematicky znázorni obsahcelého webu. Pokia¾ vlastníte balík Studio MX, nemáte problém– všetko pomerne ¾ahkonakreslíte pomocou programuMacromedia Freehand 10. Okreminého sa v òom dajú vytvára ajcelkom slušné animácie, samozrejmosouje bezproblémovýexport do programu Flash MX.Po ukonèení návrhu prichádzana rad fáza samotnej realizácie.Podobne ako mnohé iné vývojovéprostredia aj Dreamweaverumoòuje pouívate¾ovi výberz mnostva preddefinovanýchšablón (ak neskôr zmeníte šablónu,zmenia sa aj všetky od nejodvodené súbory). Navrhnú rozmiestneniezákladných komponentovstránky, ako napríklad navigaènétlaèidlá, je ve¾mi jednoduché:zapnutím špeciálneho re-imu s názvom Layout View (kartaLayout) si všetko doslova nakreslíte.Program tento návrhautomaticky prevedie na tabu¾ky, do ktorých potom mô-ete zaèa rozmiestòova komponenty. Všetky produktyMacromedia navzájom úzkou spolupracujú, take okrembených prvkov, ako obrázky èi formuláre, nebude problémdo stránky zakomponova napríklad animáciu z programuFlash MX èi efektný obrázok z Fireworks MX. Komfortné jenielen rozmiestòovanie komponentov, ale aj písanie kódu:vymoenosti ako farebné zvýrazòovanie syntaxe a doplòovanieidentifikátorov sú samozrejmosou.Zavàšenie všetkých prác na stránke èi aplikácii ešte nemusíznamena, e je všetko hotové. Pokojne sa toti môesta, e stránka bude v prehliadaèoch iných ako MS IE vyzeraúplne odlišne. Dreamweaver preto dovo¾uje vytvori zoznamprehliadaèov, s ktorými má by naša stránka kompatibilná.Internet Explorer je rozpoznaný automaticky, ostatnéprehliadaèe treba nadefinova ruène.Úplne poslednou fázou vývoja je upload projektu na príslušnýserver. Na tento úkon nebude potrebný externý program– Dreamweaver toti obsahuje vlastného FTP klienta,ktorý sa o všetko postará.ZÁVER. Dreamweaver je výborný program. Vysoko výkonnýWYSIWYG editor, integrácia s ostatnými produktmi triedyMX, ako aj podpora DHTML a databáz z neho robia robustnýnástroj pre profesionálov, ktorý sa v konkurenciirozhodne nestratí. Ku cti mu slúi aj fakt, e poèas testovaniaani raz nezamrzol, hoci obèas mal k tomu sklony. Ak sazaoberáte návrhom WWW stránok èi vývojom internetovýchaplikácií, niet nad èím váha.Trial verziu programu Macromedia Dreamweaver MXnájdete na CD REVUE 3/2003.Hodnotenie:☺ WYSIWYG editor☺ Pomocné nástroje☺ Stabilita☹ InštaláciaCena:Balík Macromedia Studio MX: 41 140 Sk bez DPH/49 368 Sk s DPHDreamweaver MX: 20 980 Sk bez DPH/25 176 Sk s DPH(cenník firmy Opal Multimedia)Zapoièal: Macromedia Inc, USAIvan Zernovác ml.7/2003 PC REVUE 79

S O F T W A R ESymantec Client Security 1.0.1Hlavné okno antivírusuFirewall s novým pouívate¾ským rozhranímSpoloènos Symantec, ktorá je známa svojimi produktmiz oblasti poèítaèovej bezpeènosti, prináša riešeniepre beného pouívate¾a s prístupom na internet.V jednom balení dodáva antivírus (Symantec Antivirus8.00) a firewall (Symantec Client Firewall 5.0)s integrovaným detektorom prieniku do systému.Program je primárne urèený pre podnikové prostredie,o èom vypovedá jednak prívlastok antivírusu „corporateedition“, jednak rozdelenie na klientsku a serverovúèas. Kým aplikácia urèená pre klientske stanicedisponuje u spomenutými nástrojmi, súpravaaplikácií urèená pre server umoòuje administrátorovikonfigurova klientske aplikácie na dia¾ku, rozposielaaktualizácie a podobne.INŠTALÁCIA. Inštalácia prebehla bezproblémovo, napriektomu ju sprevádzalo zopár zaujímavých javov.Prvým bol fakt, e pri inštalácii nie je moné vybrakomponenty, ktoré chcete nainštalova. Po nej sa všakantivírus a firewall správajú ako nezávislé programy aodinštalova sa dajú jednotlivo. Ak si teda chcete vybrapovedzme len firewall, musíte prejs celou procedúrouinštalácie a potom odinštalova antivírus, èorozhodne èas nešetrí. Ïalším zaujímavým javom bolaèiastoèná konfigurácia ešte poèas inštalácie. Východiskovéhodnoty sú však prednastavené tak, aby sa programydali spusti i bez zmeny v týchto nastaveniach.PRVÉ SPUSTENIE. Po inštalácii si program vypýtaobligátny reboot. Po reštartovaní systému vás v stavovomriadku privítajú dve nové ikonky a navyše eštei ikona zemegule v strede pravého okraja obrazovky.Tá upozoròuje na pokusy o prienik do systému. Pravdupovediac,mne táto ikona trocha prekáala, našastieju nie je problém vypnú alebo ju premiestniniekam inam.Pri poh¾ade na hlavné okná oboch programov maprekvapila vo¾ba rozhraní, ktorú Symantec pri jednotlivýchprogramoch zvolil. Zatia¾ èo firewall u mánové, pre Symantec typické pouívate¾ské rozhranie(graficky zlepšené a orientované na štýl user-friendly),antivírus ešte stále disponuje starými sivými oknami.SKÚSENOSTI. Èo sa týka testovania programov, ichstability a spo¾ahlivosti, v tomto smere sa im nedá nièvytknú – oba programy boli maximálne stabilné anekonfliktné. Preskenovanie 36 GB dát (viac ako 200-tisíc súborov) trvalo vyše štyridsa minút, prièomtreba podotknú, e som poèítaè „zaaoval“ len písanímtejto recenzie ☺. Zaujímavou funkciou je monoszvýšenia priority skenovania súborov v èase, keïsa na poèítaèi nepracuje. Takto je moné pokojne pracovana poèítaèi a antivírus vás nebude spoma¾ova.Na druhej strane, keï na poèítaèi nikto nerobí, antivírus„zaradí vyššiu rýchlos“.Aby mal antivírus pri h¾adaní vírusov èo najvyššiuúèinnos, treba aktualizova jeho definièné súboryešte pred prvým skenovaním. Toto je v produktoch odSymantecu vyriešené naozaj ve¾mi dobre – všetkyaktualizácie sú toti zabezpeèené aplikáciou Live-Update. Tá v podstate celú aktualizáciu spraví za pouívate¾a.Keïe definièné súbory èerstvo nainštalovanéhoantivírusu sa zhodujú pribline s dátumomjeho uvedenia na trh, treba sa pripravi na sahovanievyše 5 MB dát, v nasledujúcich aktualizáciách sa sahujeasi 300 – 500 KB týdenne. Systém aktualizáciesa blíi k dokonalosti v prípade, e firma má server spripojením na internet a nainštalovanými administrátorskýminástrojmi pre tento produkt. V tomto prípadeaktualizácia prebieha v rámci celej firemnej siete.Navyše aktualizácia sa nemusí sahova pre kadústanicu osobitne, server ju rozpošle na kadú stanicuautomaticky. Okrem skenovania súborov v pozadí jesamozrejmou súèasou antivírusu i monos vytvoreniasi vlastných skenovacích profilov alebo aj tzv.startup scanu, ktorý sa spustí vdy pri štarte systému.V Symantecu pamätali i na pouívate¾ov, ktorí zanedbávajúvytváranie antivírusových záchranných diskiet.V prípade, e dôjde k havárii systému, staèí nabootovapoèítaè priamo z inštalaèného CD, ktoré obsahujediagnostické nástroje i pre takéto situácie. Keïu hovoríme o disketách: ak náhodou pri vypínanísystému zabudnete na disketu v disketovej mechanike(ak také nieèo vôbec ešte máte... ☺), antivírus nepovolívypnutie poèítaèa, pokým ju nevyberiete.Ako som u spomínal, firewall je vybavený ove¾aprívetivejším pouívate¾ským rozhraním. Opä je všetkoprednastavené tak, aby neboli potrebné iadne inicializaènézásahy zo strany pouívate¾a. Na druhejstrane obsahuje mnostvo nastavení, ktorými potešínajmä tých pokroèilejších pouívate¾ov.Medzi funkcie, ktoré Symantec Client Firewallponúka, patrí v podstate klasická zbierka nástrojov,„okorenená“ kvalitnou štatistikou. Medzi základnénástroje patria: klasický firewall, monos povolenia/zakázania prístupov na internet pre jednotlivé programy(tieto programy dokáe na pokyn sám vyh¾ada),ochrana súkromných informácií (èísla kreditnýchkariet, adresy...). Po zvolení rozumného kompromisumedzi bezpeènosou a komfortom nebolnijaký problém so surfovaním po internete, chatovanímani hraním niektorých hier cez internet. Daòouza pocit bezpeèia pri najvyššej miere zabezpeèenia jeruèné odsúhlasenie takmer kadej cookie, prvkuActiveX alebo Java appletu. Nastavi sa dá i to, do akejmiery má firewall informova o vykonaných akciách,prièom prísun informácií je zabezpeèený spomenutouikonou zemegule. Firewallu nemôem naozaj nièvyèíta, azda len mierne spoma¾ovanie poèítaèa v prípadejeho intenzívnejšej aktivity.ZÁVER. Symantec Client Security je dobrá vo¾ba preadministrátora, ktorý si chce ušetri èas, ale nemal byòou pohrdnú ani domáci pouívate¾ s viacerýmipoèítaèmi, kde aktualizácia typu „od poèítaèa k poèítaèu“sa stáva èasovo nároènou. Jeho plusom je, eAntivírus sa snaí...poèas celej doby testovania som na òom nenašiel nièzásadne negatívne. Jediné moje výhrady boli len èistoestetického charakteru, ale ako sa vraví, „ko¾ko ¾udí,to¾ko chutí“.Cena:Symantec Client Security 1.0.1 – small business edition 5 pack:20 750 Sk bez DPH/24 900 Sk s DPH, small business edition 10pack: 41 000 Sk bez DPH/49 200 Sk s DPHSymantec Client Security 1.1 – small business edition 5 pack:17 000 Sk bez DPH/20 400 Sk s DPH, small business edition 10pack: 34 000 Sk bez DPH/40 800 Sk s DPHDodávate¾: Symantec PrahaMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel Pentium 150Kapacita RAM: 64 MBOperaèný systém: Windows 98/98SE/Me/NT 4.0/2000/XPÏalšie poiadavky: 115 MB miestana pevnom disku, Internet Explorer 580 PC REVUE 7/2003

S O F T W A R EPinnacle Instant CD/DVD 7.0Program Instant CD/DVD nie je na trhuiadnym nováèikom a celkom istosa s ním vo verzii dodávanej spoloènes napa¾ovaèkou stretol nejeden pouívate¾.Prednedávnom sa na trhu objavilaverzia 7.0, ktorú vám predstavíme.Instant CD/DVD je univerzálny nástrojna kopírovanie èi vytváranie novýchCD a DVD diskov. Ide o ve¾mikomplexnú zostavu utilít a nástrojov,ktoré sú „zabalené“ do spoloèného grafickéhovyhotovenia a navzájom vhodneprepojené.INŠTALÁCIA. Program, èi skôr balíksa dodáva na jedinom CD-ROM médius príruèkou pouívate¾a. Nároky nasystém, na ktorom chcete programpouíva, sú priemerné. Minimálnesíce vystaèíte s mikroprocesorom spracovnou frekvenciou 500 MHz, výrobcavšak odporúèa 1,2 GHz, 64 MBoperaènej pamäte (odporúèaných je128 MB), mechanika CD-R, ešte lepšieDVD napa¾ovaèka, operaèný systémWindows (98 SE, Me, 2000 alebo XP) a40 MB priestoru na pevnom disku (tiezaberie inštalácia). Ak je v poèítaèi ibajedna CD/DVD mechanika, treba rátaaj s väèším priestorom na disku na odkladanieobsahu kopírovaných médií.Inštalácia programu je spustená automatickypo vloení média do mechanikya úplne zodpovedá aktuálnym štandardom.Staèí, ak nastavíte poadovanújazykovú mutáciu a vykonáte párinteraktívnych nastavení. Po ukonèeníinštalácie nasleduje reštart poèítaèa amôete zaèa s pouívaním.ÈO VŠETKO ZVLÁDNE? Instant CD/DVD je univerzálny program, presnejšiepovedané, ide o balík zostavený zSúèasou Pinnacle Instant CD/DVD je aplikácia, z ktorej pomocou jednoducho a rýchlovytvoríte zálohu ¾ubovo¾ných údajov z vášho poèítaèaviacerých nástrojov. K dispozícii súnástroje umoòujúce vytváranie nosièovCD a DVD s rôznym obsahom(audio, video, foto, údaje), nástroje navytváranie kópií všetkých druhovnosièov CD a DVD, vytváranie zálohúdajov uloených na poèítaèi (a rovnakoaj ich obnovu). Okrem spomenutýchmoností sú tu ešte nástrojeInstant Write (CD, DVD mechanika jepouívaná ako disketa), Virtual Drive(obsah CD alebo DVD uloíte na pevnýdisk a odtia¾ pouívate obsah akovirtuálnu jednotku CD alebo DVD),Compose Music (je plnohodnotný nástrojna vytváranie elektronickej hudby).Instant Copy je základnou aplikácioucelého balíka. Práve tá umoòujejednoduché kopírovanie obsahu nechránenýchCD a DVD a vytváranieich záloh. Zaujímavá monos je vytváraniekópií DVD na VCD aleboSVCD. Program vyniká škálou podporovanýchformátov CD a DVD, ako ajširokými monosami nastavenia,ktoré sú však ukryté v menu a vyuijeich iba nároènejší pouívate¾.Instant Backup, druhá z aplikácií zpôvodnej rodiny VOB, v nièom nezaostávaza predchádzajúcou. Disponujerovnako širokou paletou nastavenía nástrojov, líši sa však tým, e jeurèená na vytváranie záloh. Jej prostredníctvomaj laik jednoducho vytvorízálohu údajov zo svojho PC. Príjemnéje, e zálohy môete vytvárana disky CD i DVD. Súèasou programuje, samozrejme, aj prostredie naobnovenie údajov zo zálohy.Instant Drive je ïalšia z aplikáciízdedených od VOB. Príde vhod, ak potrebujetema na poèítaèi k dispozíciinieko¾ko CD (DVD), ale máte iba jednumechaniku. Vloíte poadovanýdisk do mechaniky, prostredníctvomprogramu Instant Disc vytvoríte jeho„obraz“ na pevnom disku a namapujeteho ako ïalšiu mechaniku CD/DVD.Na pevnom disku môete ma uloenýchviacero obrazov, ktoré sa dajúpod¾a potreby sprístupòova. Výbornýnástroj!Instant Write, posledná aplikáciav balíku pochádzajúca od VOB, umoòujepouívate¾om vyuíva CD aleboDVD disky ako klasické diskety. Jej pouitieje jednoduché a úèinné. Oceníteho najmä vtedy, ak nepotrebujetevytvára komplexné zálohy, ale ibaskopírova pár súborov.Instant Music je aplikácia na vytváraniepoèítaèovej hudby. Je tovlastne premenovaný produkt PinnacleSystems, ktorý sme poznali pod názvomCompose Music. Ocenia ho najmäpouívatelia, ktorí pre svoje filmovédielka chcú vytvori aj vlastné zvuky.Pinnacle Expression je aplikácia,ktorá vám umoní vytvára vlastnévideo DVD, SVCD, VCD. Práca s aplikáciouje ve¾mi jednoduchá. Z ponukyvyberiete niektorú zo šablón, naimportujetezdrojové súbory (okremvidea to môu by aj digitálne fotografie),vytvoríte úvodné menu a hotovédielo vypálite na CD alebo DVDdisk. Jednotlivými krokmi vás prevediesama aplikácia, a ak nechcete, nemusítesa stara o nastavenie nijakýchdetailov, všetko je nastavenéautomaticky. Pre tých, ktorí majú radivšetko pod kontrolou, však aplikáciaponúka aj monos nastavi niektoréparametre.Okrem spomínaných aplikácií je kdispozícii aj editor na vytváranie obalovna CD a DVD.OVLÁDANIE. Pouívate¾ má k dispozíciidva spôsoby práce s balíkomInstant CD/DVD: buï vyuije ovládanieprostredníctvom hlavného panelaprogramu, ktorý sprostredkúva prístupk jednotlivým nástrojom balíka,alebo pouije monos spusti konkrétnynástroj jeho priamym spustením(prostredníctvom ponuky štart).Pre väèšinu pouívate¾ov bude zrejmeideálnym spôsobom prístup cezspoloèné menu, kde si jednoduchopod¾a aktuálnej potreby vyberú reimpráce. Pokia¾ ide o ovládanie aplikácií,to je jednoduché a preh¾adné a pouívateliav òom nájdu všetko potrebné.V oblasti grafického riešenia jednotlivýchaplikácií je vidite¾ná rôznorodos,ktorá vyplýva zo skutoènosti, ekým aplikácie umoòujúce zápis bolivytvárané v réii vývojárov z VOB, aplikáciena prácu s videom a hlavnýpanel pochádzajú od Pinnacle. Z tohovyplývajú aj drobné odlišnosti vovládaní, ide však skôr o kozmetickúchybu.ZÁVER. Po tom, èo minulý rok na jeseòodkúpila spoloènos PinnacleSystems firmu VOB, boli sme zvedaví,ako sa to dotkne produktov ponúkanýchtouto spoloènosou. Po otestovaníprvej verzie programu InstantCD/DVD, ktorá vyšla u pod krídlamiPinnacle Systems, môeme poveda,e netreba ma iadne obavy. Produkttoti zachováva to najlepšie, èosme poznali pod starou znaèkou, a navyšepridáva nové funkcie, èi skôraplikácie. Pridanie produktov InstantMusic èi Pinnacle Expression výraznerozširuje monosti nasadenia tohtobalíka. Zabudnú nemono ani narozšírenie moností práce s MP3 a zálohovaniaDVD. Jednoducho InstantCopy pod krídlami Pinnacle ïalejzmohutnel. S oh¾adom na poskytovanéfunkcie je prijate¾ná aj cena tohtoproduktu.Hodnotenie:☺ Široká škála nástrojov☺ Jednoduché ovládanie☹ Nekonzistentnos prostrediaCena: 2400 Sk bez DPH/2880 Sk s DPHDodávate¾: Conquest SlovakiaPeter Orviský7/2003 PC REVUE 81

S O F T W A R ESharewarové okienko nájdetena CD REVUESystemhound v3.1Opis: program urèený na inventarizáciu softvéru a hardvéru poèítaèov typuPC pripojených na lokálnej sieti; serverová èas aplikácie pracuje pod operaènýmsystémom WinNT/2000/XP a klientska èas pod ¾ubovo¾ným operaènýmsystémom Win95-XPVlastnosti: klientska èas programového balíka umoòuje získava informácie o typepoèítaèa, verzii operaèného systému, verzii BIOS-u, type procesora, ve¾kostipamäte RAM a pevných diskov, parametroch grafickej a zvukovej karty,staníc aktívne pripojených k lokálnej sieti je moné realizova ruène, resp.so zvolenou periodicitou automaticky získané údaje je moné exportova do súboru vo formáte CSV na ïalšiepouitie v aplikáciách typu Excel-ph-Autor: Software Innovations UK Ltd., Ve¾ká BritániaŠtatút programu: shareware, skúšobná doba 30 dníCena licencie pre 75 poèítaèov: 300 USD + DPHRegistrácia v SR: www.avir.skDom. stránka: www.systemhound.comRandom Wallpapers v1.8 XPOpis: program na realizáciu pravidelnej výmeny pozadí pracovnej plochypre Win95-XPVlastnosti: program umoòuje zmenu pozadia pracovnej plochy vo zvolených èasovýchokamihoch – kadú hodinu, denne vo zvolený èas, týdenne, mesaène,jednorazovo, resp. vdy pri spúšaní operaèného systému; sú podporovanénastavení sieového adaptéra a mnoho ïalších údajov; umoòuje tie získapoznatky o všetkých inštalovaných programových aplikáciách vrátane èíslaich verzie (aktualizácie), licenèného èísla a pod. serverová èas balíka umoòuje tieto informácie zhromaïova, filtrova,triedi pod¾a rôznych kritérií a vytvára rôzne typy zoznamov poskytujúcichpoadované informácie; tieto údaje je moné sprístupni vo forme intranetovejdomovskej stránky prostredníctvom IIS, resp. zdie¾ania príslušného adresáraprostredníctvom siete Microsoft; výpisy vytvárané programom je takmoné prezera benými typmi internetových prehliadaèov program umoòuje zobrazova aj históriu zmien (upgrade) hardvérovýcha softvérových komponentov; aktualizáciu údajov získaných zo všetkýchnasledujúce grafické formáty: BMP, JPG, GIF, PNG, TIF, EMF/WMF a mnostvoïalších (spolu 18 formátov s 35 rôznymi príponami) poradie zobrazovaných pozadí je moné realizova náhodným výberomz definovaného prieèinka, resp. je moné definova vlastné poradie výmeny;pri zmene pozadia je moné prispôsobi ve¾kos obrázka ploche a zachovapritom pomer strán program sa môe spúša pri štarte Windows alebo ruène, pri zmene pozadiapracovnej plochy je moné zobrazova informaèné okno-ph-Autor: Martin Šefèík, MŠ SOFTware, SlovenskoŠtatút programu: freeware vyadujúci registráciu na domovskej stránkeDom. stránka: www.mssoft.host.sk82 PC REVUE 7/2003

Image Styles v3.8Opis: nástroj pre Win95-XP na tvorbu bezšvových tapiet,textúr a ïalších typov obrázkových súborov; niektoréfunkcie programu sú dostupné v rámci jednoduchšiehoprogramu Seamless Factory z produkcie tej istej firmyVlastnosti: program podporuje tvorbu obrázkov do max. rozmeru30 000 × 30 000 obrazových bodov; základ obrázka sabuï importuje z externého grafického bitmapovéhosúboru, alebo sa vytvára pomocou dostupných generátorovobrazových prvkov rôznych typov: èiary, body,kruhy, obdåniky, rôzne typy kriviek, šum, plazma,šachovnica a pod., prièom je moné nastavovamnostvo parametrov ovplyvòujúcich výsledný vzh¾adobrázka; obrázok je moné dotvori, resp. od základunanovo vytvori aj pomocou vstavaného grafickéhoeditora so štandardnými kresliacimi nástrojmi na takto vytvorený obrázok je moné aplikovamnostvo rôznych grafických filtrov – rôzne typygeometrických deformácií, zmenu ve¾kosti, rotáciua naklápanie obrázka, funkcie ovplyvòujúce farebnosobrázka a pod.; jednou z funkcií je aj príprava obrázkana jeho bezšvovú aplikáciu v rámci väèšieho obrázka,zloeného z matice elementárnych obrázkov; je moné ajprekrývanie viacerých obrázkov, ktoré sú buï generovanéz rôznych zdrojov, resp. môe ís o obrázok pred a potransformácii príslušným typom filtra; pri manipuláciis obrázkami je moné vyui 3 vlastné pamäové schránkya pri kombinovaní aktuálneho obrázka s obrázkamiuloenými v pamäových schránkach je moné pouirôzne funkcie prekrývania a nastavi mieru prekrytiastarého obrázka novým, resp. aj vzájomné posunutieoboch obrázkov postup aplikácie jednotlivých generátorov, filtrova operácií s pamäovými schránkami spolu s príslušnýmiparametrami je moné formalizova vo forme skriptu,ktorý sa dá uloi do súboru vo vlastnom formáte s rozšírenímISF na jeho neskoršie pouitie na individuálnesúbory, resp. na hromadné spracovanie viacerýchsúborov naraz vytvorený obrázok je moné uloi do súboruvo formáte BMP, GIF, PNG, TIF a JPG, resp. skopírovado pamäovej schránky; zo série obrázkov v jednotlivýchfázach ich tvorby je moné vytvori animáciu vo formáteAVI-ph-Autor: Paurex, RuskoŠtatút programu: sharewareCena registrácie: 50 USDDom. stránka: www.paurex.comHair Pro v8.01 (Light)Opis: program pre Win95-XP na návrh enských úèesovVlastnosti: práca s programom sa zaèína získaním fotografiezákazníèky prostredníctvom importu hotového bitmapovéhoobrázka zo súboru alebo cez pamäovú schránku,prípadne jeho získaním z pripojeného TWAIN kompatibilnéhodigitálneho fotoaparátu èi skenera; zobrazeniefotografie na obrazovke je moné zväèšova a zmenšovafunkciou Zoom; následne sa zvolí vhodný typ úèesuz dostupnej kninice úèesov (enské krátke, stredne dlhéa dlhé úèesy, resp. aj úèesy pre muov); v úplnej verzii jedostupná kolekcia 1508 úèesov, ako aj editor vlastnýchúèesov úèes je potrebné vhodne umiestni na obrázok hlavyzákazníèky, prièom sú dostupné funkcie plynulej zmenyve¾kosti úèesu a jeho polohy vzh¾adom na tvár vo zvislomaj vodorovnom smere; úèes je moné zobrazi ajv zrkadlovo preklopenom tvare následne je moné upravi farbu navrhnutého úèesu,prièom je k dispozícii 24 štandardných farieb vlasov,ktoré je moné ïalej upravova (jas, kontrast, sýtos,resp. nezávislé ovládanie èervenej, zelenej a modrejfarebnej zloky); je dostupná aj funkcia zmeny farbypôvodného úèesu zákazníèky, resp. ¾ubovo¾nej inej èastiobrázka (farba oèí, pier a pod.) obrázok s navrhnutým úèesom je moné retušovapomocou viacerých nástrojov; farbu ceruzky je monénastavi v súlade so zvoleným obrazovým bodom (pôvodnáèi nová farba úèesu); sú dostupné aj nástroje na vyhladzovanieostrých farebných prechodov; program vyadujenastavenie grafiky v reime High Color (16-bit.) výsledný obrázok je moné uloi do súboru s podporouformátov BMP, GIF, JPG, PCX, TIFF a PNG, resp. uloi dopamäovej schránky na prenos do inej aplikácie; vytvorenýnávrh je moné vytlaèi vo forme sólo obrázka, resp. sérieviacerých obrázkov s rôznymi variantmi návrhu -ph-Autor: Visual Music Software, BrazíliaŠtatút programu: shareware, light verzia má funkèné obmedzeniaCena registrácie: 60 USD (elektronická dodávka úplnej verzies kninicami úèesov)Domovská stránka: www.visualmusic.comGallery 2.0.2Opis: program na tvorbu zmenšenín v prostredí W95-XPVlastnosti: pomocou pouívate¾ského rozhrania podobnéhoWindows Exploreru preh¾adáva pamäové médiá v PCa vyh¾adáva obrázky JPEG a umoòuje ich prezeraniea modifikovanie upravuje obrázky pomocou rôznych filtrov, efektov,vyznaèuje a orezáva obrázky na elané rozmery, otáèaa prevracia ich ¾ubovo¾ným smerom

S O F T W A R E preberá obrázky zo skenera a ukladá ich preveruje obrázky pred vytvorením galériezmenšenín premieòa formáty*.bmp;*.rle;*.dib;*.tif;*.tiff;*.fax;*.bw;*.rgb;*.rgba;*.sgi;*.cel;*.pic; *.tga;*.vst;*.icb;*.vda;*.win;*.pcx;*.pcc;*.scr;*.pcd;*.ppm;*.pgm;*.pbm;*.cut;*.pal;*.rla; *.rpf;*.psd;*.pdd;*.psp;*.png;*.emf;*.wmf na JPEG pod¾a rozhodnutia pouívate¾a programpri štarte otvorí poadovaný prieèinok, vytvoríprieèinok s ob¾úbenými obrázkami, dokumentHTML, umoní vytvorenie zmenšenín rôznychrozmerov, rôznej farby pri pohybe v prieèinku umoòuje prezeranieobrázkov pomocou prehliadaèa zmenšenín a ichvytlaèenie alebo uloenie ako súbor JPEG po vytvorení galérie spustí automatické prehliadanie vytvára pozadie pre plochu-vl-Autor: Mino StudioŠtatút programu: freewareDomovská stránka: http://www.minostudio.com/Vlastnosti súboru: .exe 2,88 MBCompuPic Pro v.6.2Opis: CompuPic Pro 6.2 je najrýchlejšívýkonný správca digitálnychobrázkových súborov.Program umoòuje prechádzaprieèinky na poèítaèi, prehliada,editova, zdie¾a a pouívadigitálne obrázky.Vlastnosti: do obrázkov pridáva ve¾mikvalitné rámèeky a doplòuje ich rôznymiefektmi napríklad mozaika, zvlnenie,priehlbinky atï. Vlastné obrázkysa dajú zverejni na webovýchstránkach s pouitím nastavenýchalebo vlastných šablón. Aplikáciavytvára obrázkové CD Photodex vrátanepotrebného softvéru na ich prezeranie.Konverzie formátov, autokorekcie, orezávanie,zmena ve¾kosti, pridanie textu, vodotlaèe aïalšie funkcie sú samozrejmosou. Úpravy monorobi na jednom obrázku alebo naraz na viacerých.Pomocou Web Site Scanner je umonenérýchlejšie stiahnutie obrázkových a mediálnychsúborov z internetu a pouitím Web Page Colormono robi výber a zmenu farieb u obrázkov. program má výkonný nástroj na prehliadanieprieèinkov s ve¾kým mnostvom súborov. Narazsa dá vybra a oznaèi viacero prieèinkov a pouipä rôznych spôsobov prehliadania. Pomocouintegrovanej lišty s funkciami Back/Next a Recentmono jednoduchšie navigova medzi prieèinkami.Prehliadanie ZIP archívov je také isté ako prehliadanieprieèinkov. Vytváranie zmenšenínobrázkov, videosúborov, fontov, clip-artov, textovýchsúborov je automatické alebo manuálne. Jezabudovaná podpora pre viac ako 100 rôznychformátov súborov na ich preèítanie a viac ako20 pre výstupné operácie. v porovnaní s Windows Explorerom je kopírovanie,premiestòovanie, zdvojenie, premenovanie amazanie súborov rýchlejšie. Takisto mono nakonfigurovaotváranie súborov, kopírovanie obrázkov84 PC REVUE 7/2003

S O F T W A R Ena pouitie v rôznych aplikáciách. Program preberáobrázky z digitálneho fotoaparátu alebo skenera. prehliadanie obrázkov je buï v celoobrazovkovomreime, alebo v oknách. Zväèšovanie obrázkov je bezujmy na ich kvalite. Navigácia medzi obrázkami je zjednodušenápouitím myši alebo klávesnice. viac ako 100 rôznych efektov zlepšuje tvorbu diaprehliadaèky.Na pozadí mono nastavi rôzne zvuky ahudbu. Funkcia Maxi Show zobrazuje viacero obrázkovnaraz. sú dostupné rôzne nástroje na autokorekciu obrázkov,nastavenie jasu, kontrastu, farieb,orezávanie, pridanie okrajov, potlaèenie efektu èervenýchoèí, zmenu ve¾kosti, otáèanie, pridanie textu v rôznychformách. integrovaný e-mail umoní jednoduché posielaniesúborov a digitálnych poh¾adníc. program vytlaèí obrázky akejko¾vek ve¾kostia vytvorí indexovaný zoznam. V dávkovom reimemono premenova, zmeni formát viacerých súborov.Takisto sa dá vytvori šetriè obrazovkya pozadie na plochu. výrobca programu ponúka dve ïalšie modifikácie, ato CompuPic a CompuPic Express, ktoré sa líšia cenou amenšími monosami.-vl-Autor: Photodex CorporationŠtatút programu: free plnofunkèný 15−dòový trialCena programu: 79,95 USDDomovská stránka: http://www.photodex.com/Vlastnosti súboru: .exe 5,98 MBUlead Photo Explorer 8.0Program je urèený na spravovanie, úpravy, zdie¾anie aposielanie digitálnych fotografií a audio- a videosúborovv prostredí W95-XP. Je to komplexný nástroj pre majite¾ovdigitálnych a webových kamier, DVD prehrávaèov,skenerov a pre kadého, kto sa snaí o efektívne vyuitiedigitálnych médií.Otvorenie mediálnych súborov. Program má zabudovanúdetekciu pamäových kariet a automatickyzaène prenáša údaje pri vloení média do èítaèkypamäových kariet a pomocou sprievodcu u¾ahèí získanieobrázkov. Prepracovaný proces skenovania automatizujerozdelenie viacerých obrázkov do jednotlivýchsnímok. Strihy na ivom videu sú nastavite¾né v stanovenýchèasových intervaloch. Pri získavaní obrázkov zinternetu sa nastaví skenovanie webových stránok tak,aby stiahnutie obrázkov bolo plynulým procesom a eliminovalosa samostatné ukladanie kadého obrázka.Organizovanie a prezeranie. Program má výkonnýnástroj na ve¾mi rýchle prezeranie ve¾kého mnostvaobrázkov a videosúborov v ob¾úbených formátoch.Podrobne sa dá fotografia prezrie v celoobrazovkovomreime. Je zabudovaná podpora EXIF 2.2, a preto zobrazeniedátumu, èasu a uzávierky vyhotovenia fotografie jesamozrejmosou. Pomocou funkcií triedenia kvality snímoksa klasifikujú obrázky do kategórií A, B, C. Programvyh¾adáva mediálne súbory pod¾a názvu, ve¾kosti, dátumuvytvorenia, opisu alebo výsledkov hodnotenia kvalitya výsledok zobrazí v oddelenom prieèinku na ïalšiepouitie. Prechádzanie adresárov so súbormi je podobnéako vo Windows Exploreri, prièom sa generujú zmenšeniny,ktoré mono presúva medzi prieèinkami myšou.Prezeranie, spravovanie a práca so súbormi zip je taká¾ahká ako práca s normálnymi prieèinkami. Program vytvárakatalóg CD jeho skenovaním a generovaním zmenšenín.Listovanie v katalógu je umonené aj po vybratímédia z mechaniky. Nástrojové lišty sa dajú ¾ahko prispôsobivlastným potrebám. Funkcia na automaticképremenovanie zmení názvy v skupine oznaèených súborovpod¾a nových pravidiel.Úpravy obrázkov. Otáèanie obrázkov formátu JPEG sauskutoèòuje bez zníenia ich kvality. Naraz monopoui otáèanie alebo efekty na viacero obrázkov v tomistom èase. Pouitie funkcií orezania obrázka, farebnévyváenie, odstránenie efektu èervených oèí, nastaveniejasu a kontrastu, rôznych filtrov a pod. sú samozrejmosou.Dostupné sú aj špeciálne efekty na tvorbu mozaiky,vodoma¾by, zvlnenia a ïalšie. Sprievodné zvuky sa dajúprida k obrázku alebo ako samostatný súbor. Je umonenýdávkový reim pri premene viacerých súborov doob¾úbeného formátu, zvolených vlastností alebo orezávacíchpomerov. Videoklipy sa dajú striha na poadovanúdåku alebo zmeni na iný formát. Sériu obrázkov monozmeni na videoklip.Zdie¾anie obrázkov. Jednou z monostíje tlaè fotografií v skutoènej ve¾kosti, ichzmenšenín alebo vytvorenie pozdravov,kalendárov v rôznych ve¾kostiach a pozadiach.Postupné èasovo nastavite¾né prezeraniesnímok sa dá vytvori z fotografií,videa, hudby, ozvuèenia a rôznych efektova potom napáli na CD pre PC alebo VideoCDpre TVP. Tieto snímky sa dajú poui ako šetrièeobrazovky alebo publikova na webe èiposiela cez e-mail po predchádzajúcej optimalizácii.Program vyaduje PC s Intel PentiumIII, 64 MB RAM, DirectX 8.1. Podporuje formáty001, BMP, CLP, CUR, DCS, EPS, FAX,FPX, GIF, ICO, IFF, IMG, JP2, JPC, JPG, LZW,MAC, MSP, PCD, PCT, PCX, PIC, PNG, PPM,PSD, PSP, PXR, RAS, SCT, SHG, TGA, TIF, UFO, UPI, WMF,GIF animácie, AVI, QVT, WAV, AVA, MID, MP3, MPEG,MPEG2.-vl-Domovská stránka: www.ulead.co.ukŠtatút programu: 30−dòový free trialCena: 29,95 USDVlastnosti súboru: 21,5 MBPeter Hubinský, Vladimír LuchavaAVIRRegistrácia shareware programovza slovenské koruny www.avir.sk7/2003 PC REVUE 85

I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/023Prázdniny sa utešene rozbehli, a tak sa do bu−dov, v ktorých sídlia rozlièné spoloènosti, pomaly,ale isto zakráda dovolenková pohoda. Dejú sasamé pozitívne veci – miznú šéfovia a pre pod−riadených nastáva ten pravý raj. Zároveò nastá−va aj uhorková sezóna pre novinárov, take tí sazvyknú chyti kadej aspoò ako−tak zaujímavejsprávièky.Ako na potvoru – aspoò v júni – smola akobysa priam valila na Slovenské telekomunikácie.Najprv nastala známa aférka s hacknutím sietea následnou verejnou diskusiou, kde sa teleko−munikácie bohorovne tvárili, e sa niè nestalo.Pretoe nepríjemnosti nikdy nechodia jednotli−vo, o pár dní neskôr nasledovalo repete. Druhánepríjemná príhoda súvisela s pripojením dointernetu – so slubou ST Online. 15. júna, èobola nede¾a, nebol práve deò ako stvorený nasurfovanie. Proti sa postavili azda všetky bo−stvá. ST Online bol off−line na celom západnoma strednom Slovensku vrátane Bratislavy. Neja−kým zázrakom fungovalo pripojenie do netu lenna východnom Slovensku. Porucha bola akásizvláštna – po vytoèení linky sa nepodarilo overiheslo a spojenie sa prerušilo. Inak povedané,impulzy beali a internet nehrozil. Takáto situá−cia trvala nieko¾ko hodín. Urèite sa pár ¾udíspravodlivo nahnevalo....Dos bolo afér, radšej zmeòme tému. Na scé−ne a v parlamente sa objavila ïalšia snaha o no−velizovanie nešastného telekomunikaèného zá−kona. Koneène. Lene keï novela prešla parla−mentom, opätovne zasiahol osvietený obyvate¾Domu pionierov a zahral si ob¾úbenú hru navracanie. Vrátil zákon schválený parlamentomna opätovné prerokovanie, lebo sa mu na òompár vecièiek nepozdávalo. Prvou z nich je úpra−va odpoèúvania. Pod¾a toho, èo schválil parla−ment, by techniku na to mal doda príslušnýštátny orgán, ale to by bolo drahé. Take maloby to by tak, e to urobí príslušný operátor. A to−mu to zaplatíme v koneènom dôsledku my po−uívatelia. Ïalšie dve veci sú také okrajové –umonenie portabilnosti èísla medzi alternatív−nymi operátormi a ukladanie pokuty v jednomšpecifickom prípade. Vracanie je síce niekedypekné, ale v tomto prípade má pre pospolitý ¾udjednu dos podstatnú chybu – výrazne oddialiloprístup ïalších telekomunikaèných operátorovk takzvanej poslednej míli, teda k miestnym ve−deniam. V praxi to má za následok predåeniefaktického dominantného postavenia Sloven−ských telekomunikácií.Neviem, ako vy, ale ja sa na uvo¾nenie miest−nych vedení z nejakého tajomného dôvodu dosteším. No pri spôsobe, akým to funguje v par−lamente (e na schválenie zákona, ktorý vrátili zDomu pionierov, je potrebný väèší poèet hla−sov), mám obavu. Obavu, e sa nenájde dos hla−sujúcich, ktorí by zákon opätovne podporili. Nato ich toti bude potrebných najmenej 76. Ne−zostáva niè iné, len dúfa, e tých pár dobrýchduší sa v parlamente nájde a e nik nebude v èa−se hlasovania práve v bufete.Peter KováèNet&Security news Formát GIF èoskoro bez patentu? Presne 20. júna2003 prestane celosvetovo plati patent s èíslom 4,558,302,ktorý od roku 1987 chráni formát GIF, resp. kompresný algo−ritmus LZW, ktorý je v òom pouitý. Ak by o tento patent spo−loènos Unisys skutoène prišla, mohol by to by zaujímavývývoj pre tento grafický formát, pretoe napríklad v opensource komunite je práve pre jeho uzavretos odtláèaný doúzadia formátom PNG. Irak bude opä on−line. Zdá sa, e èoskoro bude on−line ïalšia krajina, a to Irak. 24 miliónov obyvate¾ov by one−dlho malo ma monos pripoji sa k celosvetovej sieti. Ajminulý reim povo¾oval pripojenie do internetu, to však bolodostupné len v štátom kontrolovaných on−line kaviaròach,domáce pripojenia boli obmedzené na celkový poèet 25−tisícpre celý štát, a tak sa niet èo èudova, e Iraku staèila jednajediná 10 Mb linka na komunikáciu. A aj keï je snaha o pre−chod do on−line reimu enormná, panuje tu znaèná nejed−notnos oh¾adom správy top level domény .iq. Praktické skú−senosti z Afganistanu ukázali, e bude trva asi šes mesiacov,ne sa obyvatelia Iraku doèkajú fungujúceho pripojenia dointernetu, tak ako ho poznáme my. Lesk a bieda agentov CIA. Scény z filmov vyobrazujúagentov CIA ako supervybavených jedincov s najnovšími tech−nologickými hraèkami. Bývalý spolupracovník CIA Bruce Ber−kowitz však vo svojej štúdii tento imid CIA dementuje a vy−nára na svetlo realitu, aká v tejto inštitúcii – aspoò èo sa týkatechniky – panuje.V srdci Central Intelligence Agency (CIA) tak pod¾a slovBerkowitza panuje absolútna skepsa k akýmko¾vek technolo−gickým novinkám, pretoe pod¾a zmýš¾ania vo vnútri by tiemohli predstavova riziko oslabenia utajenia. A tak má typic−ký pracovník CIA na stole dva poèítaèe. Jeden mu slúi nakomunikáciu v rámci intranetu a druhý výhradne na prácu nainternete. Na prepínanie sa medzi nimi disponujú pracovníciKVM switchmi, ktoré prehodia ovládanie myši, klávesnice amonitora na zvolený systém. Priama komunikácia medzi tými−to dvoma PC však údajne neexistuje. Rovnako fungujú v CIAaj telefóny – kadý disponuje z bezpeènostných dôvodovdvoma – prísne utajovaným interným a potom jedným, ktorýslúi na komunikáciu smerom von.Obaným sa stane napríklad u odosielanie e−mailov. V rám−ci CIA sa toti pouíva vlastný adresovací systém, ktorý všaknapríklad neobsahuje nijaký vyh¾adávací algoritmus, a tak je¾ahko predstavite¾né, ako efektívne sa s ním pracuje. Napríkladešte v minulom roku mohli síce zamestnanci cez Secret InternetProtocol Router Network (SIPRNET) prijíma emailové správy zministerstva obrany, odpoveï však nebolo moné odosla, natakýto úkon bolo potrebné poui špeciálne SIPRNET terminály.Berkowitz vo svojej práci ïalej poukazuje na to, e podob−né problémy sú v CIA na kadom kroku. Rovnaká situáciaúdajne panuje aj v Interlinku – tajnom internete, urèenom pretajné sluby, èi vo vnútornej databáze CIRAS (CorporateInformation Retrieval and Storage System). Tá sa v porovnanís komerènými databázovými systémami javí ako maximálneneefektívna, a tak pracovníci namiesto práce s òou radšej za−volajú kolegom a informácie si vyiadajú priamo od nich.Pomerne šokujúce informácie o stave vnútri CIA pod¾a Ber−kowitza vystihujú dennodennú realitu v tejto organizácii. Na−priek zvýšeniu dotácií z rozpoètu chýbajú na vývoj lepšiehosoftvéru potrebné prostriedky. A navyše je tu absolútna skep−sa, ktorá panuje voèi všetkým technologickým novinkám. Ber−kowitz sa dokonca domnieva, e hrozí stav, keï CIA stratí vi−nou svojho postoja preh¾ad o vývoji vo svete. Informácie – zdroj stresu? Nie je dobré vedie vdyo všetkom. To tvrdia vedci z Queensland University of Tech−nology (QUT) v austrálskom Brisbane. Prebytok informácií takmôe spôsobova nielen stres a nerozhodnos, ale v extrém−nych prípadoch dokonca aj niektoré choroby. Prebytok infor−mácií, a to najmä vïaka rozvoju internetu, nám spôsobuje èo−raz viac problémov. Napríklad a polovica austrálskych ma−naérov uviedla, e vïaka prive¾kému kvantu informácií trpiaproblémom vedie sa rýchlo rozhodnú. Windows Server 2003 má prvý patch. Len necelédva mesiace po uvedení na trh zverejnil Microsoft prvý patchpre serverový operaèný systém Windows Server 2003. Chyba,ktorá je spojená s Internet Explorerom dodávaným v tejto ver−zii systému, umoòuje spúšanie kódu, ktorý by mohol po−škodi server. Microsoft však neoznaèuje chybu za kritickú,pretoe je aplikovate¾ná len pri odstavení niektorých bezpeè−nostných nastavení, ktoré sú však defaultne zapnuté. Ošetre−nie chyby, ktorá je na všetkých iných OS okrem Windows Ser−ver 2003 oznaèovaná ako kritická, zabezpeèuje kumulatívnypatch pre Internet Explorer. Tvorca WinAMP−u odchádza... Na prvý poh¾ad fádnainformácia o tom, e èlovek, ktorý stál v pozadí zrodu popu−lárneho prehrávaèa MP3 skladieb – WinAMP−u – odchádza zfirmy Nullsoft, v sebe skrýva zaujímavú zápletku a òou sú dô−vody, pre ktoré sa Justin Frankel rozhodol „zdvihnú kotvy“.Nie je iadnym tajomstvom, e po úspechoch, ktoré Null−soft slávil, ho v roku 1997 kúpil jeden z najväèších americkýchkoncernov AOL. A práve tu niekde sa zaèal príbeh, ktorý sadnes konèí odchodom otca WinAMP−u. Ten zverejnil informá−ciu, e od èias, èo AOL odkúpila Nullsoft, postupne èoraz inten−zívnejšie zasahovala do tvorby nových programov, prièomnajmä v poslednom období sa nesústreïovala iba na ideovériadenie, ale doslova aj na kontrolu celého procesu vývojaprogramov.Pravdepodobne poslednou kvapkou, ktorá Justina donúti−la k odchodu, bolo stiahnutie z distribúcie jeho poslednéhoproduktu programu WASTE, ktorý mal ve¾kú nádej sta sa mi−nimálne takým úspešným produktom, ako je WinAMP ani nie24 hodín po tom, ako ho Nullsoft umiestnil na svoje stránky.AOL však tvrdí, e Nullsoft tento program „vypustil“ bezautorizácie a tak musel by stiahnutý.WASTE bol klient, ktorý okrem samotnej monosti zdie−¾ania súborov toti obsahoval podporu pre šifrovanie, nástrojpre instant messaging a skupinový chat! Nu, a to je viac akozaujímavá kombinácia, nie? Zaujímavosou tie je, e prog−ram bol vytvorený na vytváranie menších virtuálnych sietí dopädesiat pouívate¾ov a jeho distribúcia obsahovala aj zdro−jové kódy! Ak vás zaujíma celá kauza a plány Justina do bu−dúcnosti, pozrite sa na http://www.1014.org. Autodeštrukèné video realitou. V snahe zvýši po−uívanie on line sluieb na predaj filmov prišla spoloènosSony s ïalšou zaujímavou inováciou – chystá sa poskytovaautodeštrukèné videosúbory.Princíp fungovania celého nápadu je ve¾mi jednoduchý –zaplatíte si za film, stiahnete si ho na pevný disk a môete siho pozrie. Súbor však obsahuje systém ochrany DRM, a taksa po stanovenom èase automaticky stane nepouite¾ným avám neostane niè iné ne ho z pevného disku vymaza.Spoloènos Sony si od tejto novej sluby s¾ubuje zvýšenie do−pytu po on−line poskytovaní videa. Na rozdiel od iných streamo−vacích sluieb táto toti nebude limitovaná šírkou pripojenia, atak bude moné pracova s vyššou kvalitou obrazu. K stiahnuté−mu filmu, ktorý bude rozdelený do nieko¾kých súborov, sa budedodáva špeciálny prehrávaè, ktorý zabezpeèí bezchybnú repro−dukciu. Po stanovenom èase sa potom film stane nepouite¾ným.Dcérska spoloènos Sony, provider So−net, zaène túto slu−bu ako prvá ponúka v Japonsku. Ide o pomerne významnýkrok, keïe namiesto streamingu si pouívatelia stiahnu sú−bor na disk a nie sú tak limitovaní kvalitou svojho pripojenia.Otázne však je, ako dlho bude trva, kým sa na internete obja−via návody, ako systém ochrany obís. Flatrate na SMS? V Nemecku sa objavila zaujímavásluba flatrate na odosielanie SMS. Pre tých, ktorí radi ve¾a86 PC REVUE 7/2003

I N T E R N E Tesemeskujú, je tu sluba sms3000.de, ktorá im ponúka neobme−dzený poèet odoslaných SMS správ za paušálny poplatok 15 eurmesaène. V cene je vlastné telefónne èíslo, monos odosielaniaštandardných 160−znakových správ, podporované sú však aj 800 adokonca aj 1000−znakové SMS, nechýba sluba potvrdzovaniadoruèenia a ako bonus je pribalená 25 MB emailová schránka. Akoje moné garantova takú nízku cenu sluby? Prevádzkovatelia tovysvetlili jednoducho – odosielané správy majú nišiu priorituv sieti, a tak ich doruèenie trvá maximálne do 10 minút, reálne savšak dosahujú èasy na úrovni 3−4 minút na správu. Microsoft chce do dvoch rokov eliminova spam! Ta−kéto odváne plány spoloènosti prezentoval Ryan Hamlin, hovor−ca Antispam Technology Group Microsoftu. Tá údajne pracuje nanových filtroch, ktoré spam odstavia ešte skôr, ne preaí serveralebo dokonca mailovú schránku pouívate¾a. Hovorca sa takistonechal poèu, e spammerovi bude záplava mailov opätovaná, akým sa jeho server nepoloí pod nátlakom prichádzajúcich správ.Otázna je však legalita takéhoto riešenia a najmä reakcia provide−ra, ktorý hosuje spammera. Je však jasné, e jedine takéto dras−tické riešenia nás v budúcnosti ochránia pred záplavou nevyiada−nej pošty. Microsoft zaplatí AOL 750 miliónov USD, je to koniecNetscape? Spoloènos Microsoft sa vyplatením sumy 750 mi−liónov amerických dolárov vyhne hrozbe antitrustovej aloby odspoloènosti AOL Time Warner. AOL navyše získa bezplatnú sedem−roènú licenciu na pouívanie prehliadaèa Internet Explorer vo svo−jich slubách a Microsoft takisto poskytne svoju licenciu pre di−gitálne médiá. Po takomto kroku je moné definitívne pochovaprehliadaè Netscape, ktorý kedysi hrdo dominoval internetovýmprehliadaèom... Internet Explorer u nebude dostupný ako samo−statný program. Internet Explorer 6 SP1 tak bude poslednousamostatne stojacou inštaláciou tohto prehliadaèa. Samozrejme,e vývoj naïalej bude pokraèova, ale IE u bude dostupný len akosúèas operaèného systému. Microsoft to zdôvodòuje tým, e pre−hliadaè sám osebe dosiahol taký stupeò vývoja, e ïalšie inovácieu bude potrebné robi aj v OS, preto osobitne stojaca inštalácianemá význam a IE 6 SP1 je tak poslednou takouto verziou. V bu−dúcnosti sa vývoj bude zameriava najmä na zvýšenie bezpeènos−ti softvéru. Výpoveï cez SMS? Britská spoloènos The Accident Groupsa postarala o rozhorèenie svojich 2500 zamestnancov. Tým po−slala SMS správu s textom, aby zavolali na uvedené èíslo. Po jehovytoèení sa im prehral odkaz, ktorý ich informoval o okamitejvýpovedi a informoval ich, e nie je dostatok financií na vyplate−nie miezd za mesiac máj. Firma svoje kroky odôvodnila vysokýminákladmi za písanú podobu výpovede, ako aj nedostatkom èasuna osobné rokovanie. Zamestnanci takúto formu však nezobralis humorom a svoje výplaty si odniesli v naturáliách – v podobevybavenia svojich bývalých kancelárií. Otázkou nakoniec ešte ostá−va, èi je takúto formu výpovede moné povaova za právoplatnú. WLAN od ST zadarmo v dvoch lokalitách! Bezdrôtovépripojenie na internet rýchlosou a do 11 MB technológiou WLANsi záujemcovia môu u v najbliších dòoch vyskúša v Café Mayera v hoteli Devín v Bratislave. Projekt Slovenských telekomunikácií,a. s., ST WLAN Pilot umoòuje zasieovanie verejných priestorovtam, kde sa oèakáva, e by zákazníci mohli vyui svoj èas na sur−fovanie po internete, prenos dát z alebo do firemných sietí a pod.V súèasnosti je projekt v pilotnej prevádzke, a preto je posky−tovaný zadarmo. V budúcnosti má však ambície komerèného vy−uitia. Wi−Fi v amerických nemocniciach. V èoraz viac americ−kých nemocniciach dochádza k nasadeniu bezdrôtovej technoló−gie Wi−Fi. Personál, ktorý sa tak ve¾a pohybuje po priestoroch, jevybavený prístrojmi, ktoré umoòujú telefonovanie pomocou toh−to štandardu. Wi−Fi sa rovnako nasadzuje na rýchly a bezproblé−mových prenos údajov o pacientoch v priestoroch nemocníc. Rozvod cez internet? Niè jednoduchšie! Americké zá−kony umoòujú naozaj rozlièné monosti. V poslednom èase sastal populárnym rozvod cez internet. Výhodou sú hlavne nízkeceny a relatívne jednoduché vybavovanie. Cena takéhoto rozvoduje od 50 do 300 USD (2000 a 12 000 Sk) pod¾a zloitosti prípa−du. Je to len malá èas poplatkov, ktoré sa za klasický rozvod pla−tia benému právnikovi. Populárne sú servery CompleteCase.coma LegalZoom.com, ktoré za posledné tri roky „obslúili“ 20 000klientov. Najväèší záujem klientov je z Kalifornie. Všetky potrebnédokumenty sa dajú zasla cez internet a klient sa obyèajne nemusídostavi pred súd. Rizikový deò pre WWW stránky. Viete, e pondelky súpre WWW stránky vo Ve¾kej Británii najnebezpeènejšími dòami vtýdni? Ani nie pre zvýšenú aktivitu hackerov èi vírusov. Najväèšímrizikom sú paradoxne samotní vývojári, ktorí sa v pondelok púša−jú do implementácie nápadov a zlepšení. A tie èasto vedú k odsta−veniu stránky. KaZaA zlomila všetky rekordy! Zatia¾ èo doteraz bol zanajsahovanejší program povaovaný ICQ, po tomto víkende saním zrejme definitívne stala KaZaA. Tento P2P klient napriek mno−hým útokom na jeho legálnos bol z internetu stiahnutý u takmer230 miliónov ráz a stal sa tak najsahovanejším programom všet−kých dôb. Len na porovnanie, KaZaA je denne stiahnutá 366−tisícráz, zatia¾ èo ICQ, doterajší krá¾, „len“ 55−tisíc ráz... WLAN namiesto telefónnej linky v New Yorku. Mest−ské zastupite¾stvo New Yorku sa rozhodlo, e sa chce zbavi tele−fónnych úètov vo výške 130 miliónov dolárov, ktoré sa naò kadýrok valia. A keïe uprostred dotcom ošia¾u bolo mesto doslovapresieované a táto prenosová kapacita je teraz nevyuitá, padlorozhodnutie práve týmto smerom. Telefónne úèty sa zníia nasa−dením WLAN, 2200 hot spotov bude rozostavených po celommeste, prenosovú kapacitu im dodá u existujúca infraštruktúra.A tak sa všetky verejné organizácie, úrady a podobne budú na in−ternet pripája práve cez WLAN, rovnako bude riešené aj telefo−novanie. Tomu sa hovorí pokrok, staèí len dúfa, e èosi podobnésa dostane aj k nám. Gartner varuje pred Passportom. Analytici spoloènostiGartner varujú firmy pred pouívaním autentifikaènej technoló−gie Microsoftu Passport. Vinou objavenej fatálnej chyby je tátosluba pod¾a nedávno zverejnenej štúdie príliš nebezpeèná. Ajkeï sa Microsoft poponáh¾al, aby dieru ošetril, firmy by terazpod¾a Gartnera mali minimálne šes mesiacov na Passport zane−vrie, a dovtedy, kým Microsoft nebude za jeho bezpeènosruèi. Firmy, ktoré u Passport implementovali, by tak mali dosa−di ešte jedno dodatoèné autentifikaèné riešenie, aby sa poistiliproti prípadnému ohrozenie bezpeènosti. Po zverejnení týchtoslov sa Microsoft takisto vyjadril k problému a pod¾a jeho hovor−cu sú slová spoloènosti Gartner vzdialené od reality, Passport jeopä bezpeèný, na druhej strane nikdy neexistuje tisícpercentnábezpeènos. 25 bezplatných skladieb pri novej hudobnej slube.Tá sa volá Puretunes a situovaná je v Španielsku. Jej prevádzkova−telia s¾ubujú poskytovanie kvalitných MP3 skladieb bez obmedze−ní Digital Rights Managementu (DRM). Navyše noví pouívateliazískajú ako štartovací bonus 25 MP3 skladieb zadarmo. Prevádz−kovatelia deklarujú, e v ponuke majú a 3400 albumov, cenyèlenstva sa pritom zaèínajú na 3,70 EUR za hodinu, poèas ktorejmôete stiahnu to¾ko hudby, ko¾ko len chcete. DSL posilní download legálnej hudby. Také sú výsledkyprieskumu spoloènosti Forrester. Tie potvrdili, e broadband inter−net, konkrétne technológia DSL, ve¾mi silno podporí downloadlegálnej hudby. Forrester vo svojich odhadoch zašiel a do èísla1,3 miliardy eur obratu v Európe v roku 2007. Len na porovnanieuvedieme aj èíslo odhadovaného obratu na rok 2003 pre celúEurópu, kde sa poèíta s obratom na hranici 24 miliónov eur. USA e−Commerce znaène posilòuje. Za prvý kvartál roku2003 dosiahli v USA obraty v oblasti e−Commerce úctyhodnýnárast vo výške 26 percent v porovnaní s rovnakým obdobím vroku 2002. Obrat tak dosiahol takmer 12 miliárd USD a to ajnapriek tomu, e on−line predaj v porovnaní so štvrtým kvartálomroku 2002 zaznamenal pokles a o 13,8 percenta. Napriek takým−to výsledkom mnohí analytici pochybujú o ïalšom raste v oblastie−Commerce.7/2003 PC REVUE 87

I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y www.whenharrymetlloyd.com www.ksc.nasa.gov/elvnew/mera/vlcc.htm www.geae.com/education/engines101/Film Dumb & Dumber asi poznáte, na tejto adrese všaknájdete ve¾mi podarenú prezentáciu jeho pokraèovania,ktoré nesie podtitul When Harry met Lloyd. Web je skvelezhotovený a graficky prispôsobený obsahu, na jeho podo−be sa ve¾mi dobre pobavíte. Uvidíme, aký bude film. www.youguysarestupid.comÈo by ste povedali na virtuálnu prehliadku John F. Kenne−dy Space Center? Vïaka internetu je to moné, a tak nie jeproblém pozrie sa, ako vyzerá riadiaca centrála èi iné sú−èasti komplexu. Staèí trošku lepšia znalos angliètiny a mô−ete sa dozvedie plno zaujímavých vecí. ask.yahoo.com/ask/20030530.htmlPrúdový motor je tu u nieko¾ko desaroèí, napriek tomuje na òom stále èo zlepšova. Na tejto perfektne graficky vy−pracovanej stránke nájdete ve¾mi preh¾adne spracovanývizuál toho, ako prúdový motor funguje, na akom princí−pe sa v òom vytvára kinetická energia. Minimálne pre di−zajn odporúèam navštívi. www.bugwatch.infoAk si niekto povie, e prejde nieko¾ko tisíc kilometrov medzidvoma americkými mestami, ve¾a ¾udí ho vyhlási za blázna.A ak sa nájde hneï trojica, ktorá je ochotná poduja sa nato, nájde sa aj vysvetlenie pre názov tejto domény. Ak vászaujíma priebeh krátkej prechádzky troch Amerièanov, sle−dujte z pohodlia svojho kresla tento web. www.nationmaster.comNieko¾ko struèných rád, ktoré by asi prospeli mnohýmnašim spoluobèanom. Jednoducho, struène a hlavne vý−stine je tu vysvetlená etika, ktorá by sa mala dodriavapri telefonovaní z mobilného telefónu na verejnosti. www.mfa.org/egypt/amarna/Hmyzu sa väèšina z nás bojí, a to aj napriek tomu, e jednot−livé druhy ani trochu nepoznáme. Skúste prekona odpor astrach, pozrite si tento web, a keï u niè iné, aspoò si preèí−tajte viac informácií o hmyze, ktorý vás zaujíma. www.mnh.si.edu/earth/Tak tento web ma svojím obsahom dostal! Skutoène ve¾mizhutnené informácie o kadom štáte, iadne prebytoènéúdaje, struèný a ve¾mi presný zoznam faktov, jasné opisyhlavných èinite¾ov. Ak si potrebujete narýchlo zisti základ−né fakty o ktoromko¾vek štáte, prípadne potrebujete po−rovnáva, urèite sem namierte.V starovekom Egypte boli traja „faraóni slnka“. Boli nimiAchnaton, Nefertiti a Tutanchamon. Vidie ich expozíciunaivo je asi pre väèšinu z nás problém, aj tu nám však in−ternet pomáha. Táto stránka vám prinesie všetky dostupnéinformácie o období ich vlády, o súvekej kultúre a ïalšíchzaujímavých aspektoch danej doby.Doba, keï sa formovala naša Zem, je u dávno za nami,napriek tomu vedci majú pomerne jasný preh¾ad o jej prie−behu. Ak vás táto téma zaujíma a sami si chcete prejsobdobie prvopoèiatkov ivota na našej planéte, nájdete tudobrú bázu informácií – opä vám bude staèi angliètinaa pripojenie na internet.88 PC REVUE 7/2003

I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y www.zlatnik.sk www.poistovne.sk www.bmx.skZlato a šperky všeobecne pôsobili na ¾udí vdy akousi ma−gickou príalivosou. Niet sa ani èo èudova, veï kto byodolal drahému luxusu?! Ak vás oblas šperkovníctvazaujíma, na tejto stránke nájdete nielen dostatok infor−mácií a odkazov, ale nechýba ani fórum, kde nájdete spriaz−nené duše. foto15.host.skPoistenie a jeho výber je dnes vec, ktorú nie kadý opti−málne zvládne bez pomoci. Mnoho výrazov, ako pocho−pite¾né právne klauzuly... Jednoducho odborná pomoc savdy zíde. Na tomto serveri vám ochotne poradia, nájdetetu praktické rady, ako aj preh¾ad ponuky, rozhodujúcichkritérií a akési neoficiálne TOP10 v tomto segmente. www.sachy.skBikros na Slovensku akosi ustúpil do pozadia, urèite všaknevymrel, o èom svedèí aj táto ve¾mi podarená webovástránka. Jej obsah vám poskytne dostatoèný preh¾ad o tom,ako sa vyvíja bikrosová scéna u nás, aké podujatia nás èa−kajú, nechýba tu ani predstavenie súaiacich èi organizaènéinformácie. www.skonline.skOn−line sluieb urèených na hodnotenie fotografií je aj naslovenskom internete skutoène dostatok. No táto slubasa od ostatných líši jedným podstatným detailom – do hla−sovania je moné pridáva len fotografie detí vo veku do15 rokov. Ak ste teda zvedaví, ako sa umiestni vaše diea,môete skúsi práve tento server.Tento šachový server sa mi pozdával pre jeho myšlienku.Vïaka nemu si môete zahra kvalitnú šachovú partiu s¾udským súperom, nehráte so strojom. A na druhej stranenemusíte by stále on−line, hra sa dá aj postupne. Ak sanecítite na tvrdý „súboj“, vdy je tu monos prejs si tré−ningové lekcie, ktoré tu tie nájdete.Po tom, èo som prvýkrát videl tento server, som sa roz−hodol, e ho budem odporúèa kadému, kto sa budechcie o Slovensku dozvedie èo najviac. Keï ho sami uvi−díte, pochopíte, o èom hovorím. Najmä cudzinci tu nájduve¾mi pekne spracovaný a expresne podaný obraz o ka−dom aspekte Slovenska. www.lietadla.sk bankovky.host.sk permonik.host.skPriaznivcov letectva a modelárstva by táto stránka mohlazaujíma. Nájdu tu nielen updatovaný zoznam „leteckých“stránok, nechýba tu ani pekná fotogaléria lietadiel, návo−dy pre zaèínajúcich a nádejných modelárov, dostatok pries−toru sa venuje aj technickým detailom o jednotlivých lie−tadlách.Zberatelia bankoviek urèite ocenia fakt, e niektorí ich ko−legovia sa rozhodli podeli sa o svoje hobby aj on−line. Ajkeï ponúkaná virtuálna galéria jednotlivých platidiel nie jea taká bohatá a komplexná ako na podobne zameranýchstránkach v zahranièí, napriek tomu je to pekná ukáka asúèasne atrakcia pre záujemcov.Minerály Slovenska, taký je podtitulok tohto webu. Viacazda ani netreba poveda, nájdete tu skutoène hodnotnéinformácie z oblasti mineralógie u nás. Okrem základnýchúdajov je tu aj pomerne kompletný zoznam vhodných lo−kalít, nechýbajú ani praktické rady a pre tých náruivejšíchje tu aj monos burzy minerálov.Viete o zaujímavých slovenských alebo zahranièných weboch? Napíšte mi na mturon@pcrevue.sk, rád sa na ne pozriem a zverejním ich.Martin Turoò7/2003 PC REVUE 89

I N T E R N E TSpráva webového obsahu III. / Buxus 5.0.1Systém Buxus je ïalším zo skupiny redakèných alebo pub−likaèných systémov, definovaných aj ako WCM, ktorý bymal umoòova publikova webové stránky beným uíva−te¾om bez nutnosti ovláda jazyk HTML. Funguje ako we−bová aplikácia inštalovaná na serveri, take na jeho pouí−vanie staèí akýko¾vek poèítaè s internetovým prehliadaèoma pripojením na internet. V tomto teste sa primárne zame−riavame na prínos nasadenia systému Buxus z poh¾adubeného uívate¾a.HW/SW POIADAVKY. Na prevádzkovanie systé−mu Buxus je potrebný server s OS Linux alebo Windows,webový server Apache s podporou jazyka PHP a databázyMySQL. Na strane klienta si pouitie vyaduje internetovýprehliadaè, a keïe ten je prevane štandardnou súèasouoperaèného systému, nie je potrebné inštalova nijaký doda−toèný softvér. Funkcionalita HTML editora je podporovanálen v prehliadaèi MS Internet Explorer verzie 5.0 a vyššej.Test bol uskutoènený na OS Windows 2000 Server a swebovým serverom Apache s podporou PHP a MySQL s po−uitím prehliadaèa MS Internet Explorer 6.0 SP1 na klient−skej strane.ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA. Systém Bu−xus sme testovali vo verzii 5.0.1, ktorá bola predstavenácia, Autor, Komentár, v prípade šablón napr. HTML Hla−vièka, Menu, Vzh¾ad, Obsah, Pätièka a pod. Táto èrta sys−tému je skutoène ve¾mi výhodná, pretoe nám umoòujevytvori si také èlenenie, aké je pre daný typ nasadeniaoptimálne. Na druhej strane je však pre uívate¾ov, ktorí sisystém zakúpili a radi by ho sami okamite pouívali, limi−tujúcim faktorom, lebo najskôr je potrebné systém pocho−pi, vytvori štruktúru stránok a šablón a a potom zaèanapåòa. Samozrejmou vlastnosou systému Buxus je sprá−va uívate¾ov s priraïovaním práv pod¾a typu stránoka pod¾a typu èinnosti (vkladanie èlánkov, ich editovanie apod.), prístupov k jednotlivým modulom (anketa, formu−láre, distribuèný zoznam, e−obchod atï.), upload obráz−kov a dokumentov na server bez potreby pouitia FTP kli−enta, monos pouívania systému aj pre ¾udí bez znalostiHTML a ïalšie. K dispozícii je mnostvo rozširujúcich mo−dulov, ktoré pokrývajú všetky bené prvky typického mo−derného webu (ankety, diskusné skupiny, vyh¾adávanie,autentifikácia návštevníkov webu ankety, e−obchod a iné).Buxus je lokalizovaný do slovenského, èeského a anglic−kého jazyka.BUXUS Z POH¼ADU UÍVATE¼A. Bený uí−vate¾ – redaktor – má k dispozícii v navigaènom menu v ¾a−poloky v Buxuse sa mu zobrazí poadovaná stránka. Ten−to spôsob je ve¾mi pohodlný pri editovaní existujúcich strá−nok, èi u pri zmene obsahu, alebo pri pridávaní novýchèlánkov do príslušnej sekcie alebo k rubrikám. Navigátorzobrazí štruktúru stránok v preh¾adnom hierarchickomstrome a zároveò umoòuje ve¾mi praktické vyh¾adávaniepod¾a názvu stránok, èo môe ve¾mi u¾ahèi navigáciu vprípade portálov s ve¾kým poètom stránok.Primárna úloha „redaktora“ je však pridávanie a edito−vanie èlánkov a celého obsahu. Text èlánku môe by vy−tvorený priamo v jazyku HTML v externom systéme aleboprostredníctvom editora HTML systému Buxus. Editor HTMLumoòuje vytvorenie a editovanie èlánku formou nástro−jovej lišty s ikonami, ktoré korešpondujú s bene pouíva−nými kancelárskymi editormi, prípadne môe vyuipomoc zobrazením popisného textu po podraní myši nadikonou. Druhou monosou vytvorenia èlánku je prekopí−rovanie hotového textu z MS Wordu cez schránku. V tom−to prípade je však potrebné vyèisti všetky zbytoèné znaè−ky HTML pomocou na to urèenej funkcie Word HTML –Vyèisti kód. Ve¾mi pohodlné je vkladanie a spravovanie od−kazov, èi u na iné èasti webu, externé dokumenty, alebocudzie lokality. Pri vkladaní sa toti po oznaèení textu,len pred nieko¾kými týdòami. V porovnaní s predchádza−júcimi verziami je na prvý poh¾ad charakteristická výraz−nou zmenou dizajnu a navigácie.Základným princípom celého systému je oddelená sprá−va grafického vzh¾adu a funkcionality stránok od obsahuwebu. Dizajn a funkcionalita je definovaná v šablónach,ktoré sú rovnako ako stránky, ktoré reprezentujú publiko−vaný obsah, uloené v databáze na webovom serveri. V Bu−xuse je aj šablóna stránkou, ale triedy šablóna. V ïalšomtexte budem preto pouíva názov stránka pre stránkutriedy webová stránka a šablóna pre stránku triedy šablóna.Kadá šablóna alebo webová stránka má definovanýtyp stránky, ktorý urèuje jej pouitie v rámci systému. Tým−to spôsobom je moné ve¾mi jednoducho definova všet−ky parametre a správanie sa šablóny alebo stránky, napr.ktorý objekt je nadradeným typom, triedu stránky, t. j. èiide o webovú stránku, šablónu, systémovú vo¾bu alebo po−loku, ako aj urèi nadradený typ stránky, pod ktorý je mo−né vklada aktuálne vytváraný typ. Tento princíp umoòujevytvori akúko¾vek štruktúru webu s ¾ubovo¾nou håbkouvnorenia sekcií, rubrík, podrubrík, èlánkov a iných doku−mentov. Keïe typy stránok a ich vlastnosti si uívate¾ de−finuje sám, je moné vytvorenie nielen štruktúry, ale ajnázvoslovia, aké uívate¾ potrebuje. Stránka kadého typumá okrem základných parametrov monos definova roz−šírené vlastnosti, ktorými môeme rozdeli stránku do ¾u−bovo¾ného poètu logických èastí, napr. Názov, Text, Anotá−vej èasti typy stránok a moduly na základe oprávnení defi−novaných administrátorom systému. Navigácia po jednot−livých èastiach systému je moná dvoma spôsobmi, a tobuï prostredníctvom ID stránky, alebo tzv. navigátora. IDje èíselným identifikátorom stránky, ktorý si uívate¾ môepozrie priamo v URL webu a po jeho zadaní do príslušnejObr. 1Editovanie obsahu stránok v Buxusektorý bude odkazom, a kliknutí na príslušnú ikonu zobrazíu opisovaný Navigátor vrátane funkcie vyh¾adávania. Sa−mozrejmá je monos vkladania obrázkov do textu. Vlast−nosti vloeného obrázka je moné editova vrátane roz−merov a zarovnávania aj pri neskoršej úprave. Jediné, èo jemoné tejto èasti editora HTML vytknú, je chýbajúca mo−nos prehliadania obrázkov uloených na serveriv prípade, e obrázok bude pouitý aj v inej èastiwebu. Je toti nepraktické opätovne vyh¾adávaobrázok umiestnený lokálne alebo si pamäta jehonázov. Uitoèné sú ikony na vkladanie HTML znaèiek, , , a pouitie CSS, re−daktor však musí pozna ich význam, aby ich vedelpoui. V editore však, bohuia¾, nie je monosvytvára a editova tabu¾ky inou formou ako HTMLkódovaním v zobrazení zdrojového kódu. To všakbený uívate¾ neovláda, a preto jedinou monos−ou je napísanie textu v aplikácii MS Word vrátanekompletného formátovania v tabu¾ke a jej vloeniedo editora HTML. Problém však vzniká pri nesko−ršom editovaní textu, keï uívate¾ potrebuje napr.vloi ïalší ståpec alebo riadok. Opä má k dispozí−cii iba u spomínané riešenie pomocou MS Wordualebo zmenu zdrojového kódu. Samozrejme, úpra−va textu na webe formou tabuliek je samostatnoukapitolou a oprávnenos jej pouitia je v niektorýchprípadoch minimálne sporná, keïe rovnaký výsle−90 PC REVUE 4/2003

I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 8. èasPamätáte sa ešte na našu jednoduchú anketu v PHP z ja−nuárového PC REVUE? Tentoraz si napíšeme anketu v PHPv spojení s MySQL, ktorá bude obsahova aj formulár najednoduché pridávanie anketových otázok. Princíp prepoèí−tavania hlasov a grafického vyhodnotenia nebudem opako−va, nájdete ho v spomínanom januárovom èísle.ANKETA V PHP+MYSQLPrvým krokom je vytvorenie tabu¾ky:CREATE TABLE anketa (id int(11) NOT NULL auto_increment,text text,odpoved1 text,odpoved2 text,jedna int(11) default NULL,dva int(11) default NULL,PRIMARY KEY (id))Obr. 1Vizuálny návrhanketyAko vidíme, tabu¾ka sa bude vola anketa. Kadá anketo−vá otázka bude ma svoje ID typu integer. Anketová otázkabude uloená v ståpci text, moné odpovede v ståpcoch od−poved1 a odpoved2, všetko typu text. Odpovede budú v ståp−coch jedna a dva typu integer. Ako primárny k¾úè zvolíme ID.Vizuálny návrh zostáva rovnaký (obr. 1).Kód ankety však bude obsahova jednu podstatnúzmenu. Otázka a odpovede na òu nebudú v ankete „na−pevno“, ale budú sa naèítava z databázy. Takisto na hla−sovanie nebudeme pouíva premennú $id, ale $hlas. Jeto preto, aby sa nám to neplietlo s primárnym k¾úèom an−kiet. Kód vizuálneho návrhu vrátane výpoètu hlasov súbo−ru anketa.php môe vyzera napríklad takto:

Technológie&biznis newsPentium M v serveroch?! A preèo nie?Pod¾a niektorých zdrojov pripravuje spoloènos Intel nasadenie mikro−procesorov Pentium M, ktoré sú základom platformy Centrino, aj v ser−veroch. Na prvý poh¾ad šokujúca informácia, je však pravdivá. Mobilnéprocesory sú toti urèené pre kategóriu takzvaných Blade serverov.Konkrétne má ís o nedávno uvedené mikroprocesory Pentium M LV(1,3 GHz) a ULV (1,1 GHz). Spomínané mikroprocesory by mali bynasadené v serveroch zaloených na èipových súpravách Intel E7501,teda rovnakých, ktoré vyuívajú „serverové“ mikroprocesory Pentium 4.Ak stále nemôete nájs logiku tohto rozhodnutia Intelu, pood−ha¾me problematiku Blade serverov. Tie sú toti zväèša zaloené namikroprocesoroch Pentium III LV a ULV a tie, ako vieme, Intel posielado výsluby. Keïe Pentium 4 sa takéhoto vyhotovenia nedoèkalo,padla vo¾ba celkom logicky na mikroprocesory Pentium M. Tie ponú−kajú konštruktérom serverov nielen nišiu spotrebu a produkciu tepla,ale aj vyššiu kapacitu L2 cache (1 MB) a svojou zbernicou sú kompa−tibilné s mikroprocesormi Pentium 4. Niektorí analytici sa dokoncadomnievajú, e najväèšie nasadenie mikroprocesorov z rodinyPentium M v Blade serveroch príde a po uvedení novšej generácietohto mikroprocesora, vyvíjanej pod kódovým menom Dothan.Trh s mobilnými telefónmi za prvý štvrrok 2003Svetová jednotka vo výrobe mobilných telefónov Nokia zaznamenalapod¾a štúdie spoloènosti Gartner Dataquest v prvom štvrroku poklessvojho trhového podielu na svetovom trhu s mobilnými telefónmi na35 % z 36,2 % v poslednom kvartáli 2002. Fínska spoloènos má všakstále dostatoèný náskok pred druhou Motorolou, ktorej klesol trhovýpodiel na 14,7 % zo 16,9 %. Nokia sama tvrdí, e má zhruba 38−per−centný podiel a chce ho zvýši na 40 %.Juhokórejský Samsung Electronics je tretí na svete s 10,5 % opro−ti predchádzajúcim 9,3 %. Skupina uviedla, e sa jej v prvomštvrroku podarilo preda 113 miliónov mobilov, èo predstavujemedziroèný nárast o 18,2 %. Odbyt sa po dvoch rokoch miernehoslabnutia výrazne zvýšil vïaka nezvyèajne nízkym cenám prístrojovvybavených vyzváòacími melódiami a inými ob¾úbenými funkciami.Päticu najväèších svetových výrobcov mobilných telefónov uzatvá−rajú firmy Siemens a Sony Ericsson. Obe spoloènosti si pohoršili.Japonsko−švédsky Sony Ericsson si však udral náskok pred juhokó−rejským konkurentom LG. Strategy Analytics, ktorá tie robí prieskumtrhu s mobilnými telefónmi, pred dvoma týdòami uviedla, e LGvytlaèila Sony Ericsson z prvej päky. Gartner nezapoèítava mobily,ktoré LG vyrába pre Legend, Eastcom a ïalšie èínske spoloènosti.Zahrnuje len tie, ktoré sa predávajú pod znaèkou LG. Trhový podielLG stúpol na 4,5 % z 3,1 % v predchádzajúcom štvrroku.Budú euro bankovky obsahova RFID èipy?Ochranných prvkov na bankovkách nájdeme dostatok. Èo ak savšak jedným z nich stane poèítaèový èip? Nie je to len fikcia, po na−šom vstupe do EÚ mono aj u nás budú takéto bankovky v obehu...Pod¾a rôznych správ v médiách sa Európska centrálna banka(EZB) rozhodla pre nasadenie tzv. RFID tagov v euro bankovkách.Dôvodom je údajne zvýšená obava z narastajúceho poètu nájde−ných falzifikátov a následná snaha tento jav eliminova.EZB tak údajnerokuje so spoloènos−ou Hitachi, ktorá jeschopná poskytnúdostatoène úèinné rie−šenie tohto problému.Je ním RFID èip, ktorýsi vystaèí bez napája−nia a pri urèitých frek−venciách prenesie IDkód, ktorý má naprogramovaný. RFID èipy sú dostatoène kom−paktné, uhloprieèka toho najmenšieho je pod¾a spoloènostiHitachi len 0,3 mm. Èip dokáe v sebe uloi èíslo s dåkou 128bitov a to je moné zmeni len pri výrobe, potom u je akáko¾vekeditácia nemoná.RFID èipy však nepomôu len pri eliminácii falzifikátov, ichnasadenie môe by ove¾a všestrannejšie. Vïaka nim je napríkladmoné ve¾mi jednoducho odsledova, pri ktorých platbách bola tá−ktorá bankovka pouitá, EZB takisto tvrdí, e ich nasadenie znaè−ne zjednoduší niektoré platobné úkony. Na obrázku je EU−chip odHitachi.SAP spolupracuje s vývojármi MySQLNemecká spoloènos SAP a švédska firma MySQL oznámili svojuvzájomnú kooperáciu pri vývoji nového databázového produktu,ktorý má poskytnú open source alternatívu k mnohým komerènýmproduktom. A aj keï obe spoloènosti u majú vlastné produkty,ktoré sú takmer identické, ich spolupráca by mala prinies úplnenový produkt, ktorý bude urèený najmä stredne ve¾kým firmám, naktorých nároky bude uspôsobený najlepšie.Vyhliadky èlenstva v EÚ posilòujú IT sektorv strednej EurópePod¾a prieskumov skupiny IDC minuli jednotlivci, spoloènosti a vlá−dy v ÈR, Maïarsku, Po¾sku a na Slovensku vlani na IT technológiespolu 7,4 mld. USD, èo predstavuje oproti roku 2001 nárast o6,6 %. V ÈR sa v minulom roku zvýšili výdavky na IT technológieo 10 %, èo bol najvýraznejší vzostup, kým v Po¾sku vzrástli najme−nej, o 4 %. Odborníci veria, e stredoeurópsky región bude stá naèele zotavenia v globálnom sektore informaèných technológií, keïoèakávajú nárast výdavkov na nový hardvér, softvér a slubyv tomto aj budúcom roku. Pod¾a odhadov IDC sa za rok 2003 zvýšitrh IT technológií v 4 kandidátskych krajinách o 11 %.Polícia bude pouíva videorekordérySpoloènos IBM vyvinula systém na natáèanie videa a audia pri poli−cajných zásahoch. Tento systém bol u aj pouitý v reálnom nasa−dení, a to v jednom americkom štáte. Tu bolo novým videosysté−mom vybavených 32 posádok.Policajná hliadka je pritom vybavená zariadením, ktoré nahrávavideo a audio z digitálnej videokamery na prenosný pevný disk.Hliadka môe natáèa scény mimo i vnútri svojho vozidla. Nakamere je umiestnených hneï nieko¾ko mikrofónov, aby bol dobrerozpoznate¾ný zvuk zo všetkých smerov. Po tom, èo sa posádka vrátiz výjazdu na stanicu, prehrá sa obsah pevného disku do centrálne−ho servera. Pamäový priestor tohto servera je a 3,5 terabajtua teoreticky by sa naò zmestilo a 800 000 hodinových filmov. Cenacelého systému je dos vysoká – je to a 463 000 USD.Obèiansky preukaz a platobná karta v jednomSpoloènosti Philips a Visa International uzavreli dohodu o vývojibezkontaktných platobných kariet. Znamenalo by to, e platobnékarty s magnetickým prúkom alebo èipom by postupne prestaliexistova. Pripravovaná technológia má názov Mifare, ktorej adresaje http://www.mifare.net a pracuje vo frekvenènom pásme 13,56GHz. Takáto karta by potom mala fungova zo vzdialenosti okolo10 cm od prijímaèa.Keïe celý systém spracovania informácií o platbe je elektronic−ký, nehrozí tu problém so zneuitím informácií z karty (napr. odpí−sanie èísla karty). Ako informovali predstavitelia obidvoch spoloè−ností, takáto technológia sa dá vyui aj na evidenciu osoby a kartaby sa tak dala pouíva aj na preukázanie totonosti.Štúdia: IT u nemá strategický charakterV najnovšom èísle magazínu Harvard Business Review sa objavilazaujímavá štúdia venovaná strategickému významu IT priemyslu.Ten má pod¾a nej svoje pionierske roky u za sebou a z IT sa stalabená komodita, ako napríklad elektrina èi telefón. A manaéri pra−cujúci v tejto oblasti by k tomu mali aj rovnako pristupova. Všetkopotrebné u podniky v tomto smere majú, netreba robi iadnepokusy, staèí len udriava existujúci systém a zabezpeèi jeho bez−problémový chod.

I N F O W A R EF. Soltis v Bratislave: Zostanú len dve technológiepre servery – bude to IBM a IntelFrank Soltis, ktorýpracuje ako hlavnýarchitekt IBM eSer−ver iSeries, navštívilBratislavu. Pracujezároveò ako profe−sor na americkejuniverzite a je pova−ovaný za význam−ného vedca v oblas−ti poèítaèov. V rámcisvojej prezentácieuviedol aj nieko¾kozaujímavých skutoè−ností o budúcnosti ITFrank Soltis, hlavný architekt IBMv oblasti serverov.eServer iSeriesPredovšetkýmpod¾a neho sa spoloènos IBM za posledných šes rokovvýrazne zmenila. Thomas Watson senior, zakladate¾ IBM, malideu o tom, e základom vývoja kadej spoloènosti je vnútor−ná konkurencia. Preto aj IBM pred niektorými rokmi mala nakadú oblas minimálne dve vývojové laboratóriá, ktoré vzá−jomne súaili. Vo výsledku to však znamenalo, e výslednéprodukty neboli vzájomne kompatibilné a vlastne predstavo−vali úplne izolované svety. Tak to bolo aj v oblasti serverov,prièom IBM mala rad serverov AS/400, RS−4000, Netfinityatï. Jediné, èo tieto poèítaèe pod¾a Franka Soltisa spájalo,bol napájací adaptér na elektrickú sie. „Ani jeden riadokprogramu nebol pre tieto systémy rovnaký. Nemohli smevyuíva u raz pouitú technológiu z iného systému.“V septembri roku 1997 došlo k zmene stratégie v IBM,jej cie¾om bola integrácia. Spoloèný názov rodiny serverovje eSeries, prièom jednotlivé platformy sa nazývajú iSeries,pSeries a zSeries. Znamenalo to, e všetky serverové systé−my sú u vyvíjané vo vzájomnej spolupráci. Vo výsledku byteda mal by na kadej platforme pouite¾ný aj rovnaký soft−vér. Je to zámer – platforma Websphere a DB/2 je pre IBMk¾úèová a bude sa pouíva pre všetky servery.„Myslím si, e èoskoro vo svete serverov budú existovalen dve platformy – IBM a Intel,“ vyhlásil Frank Soltis natlaèovej konferencii v Bratislave. Nepriamo tým naznaèil, eon osobne napr. s technológiou firmy Sun Microsystemsv oblasti serverov do budúcnosti nepoèíta.Z technologického h¾adiska naznaèil F. Soltis za smer ïal−šieho vývoja serverov prenajímanie výkonu. Ide o technológiuv IBM oznaèenú ako On−Off. Znamená to, e k svojmu serve−ru si budete môc v urèitých chví¾ach pripoji viac procesorov,ne je to v benej prevádzke. Napríklad v predvianoènomobdobí si prenajmete výkon – teda procesorovú silu servera –od distribútora. „Znamená to, e za poèítaèový výkon budeteplati podobne ako za elektrinu alebo vodu – pod¾a toho,ko¾ko potrebujete a naozaj spotrebujete,“ dodal F. Soltis.Zaujímavé informácie uviedol Soltis aj o licencovanítechnológie PowerPC. Zatia¾ nebola licencia udelená iad−nej spoloènosti. Spoloènos IBM však na túto tému u roku−je s firmami Sony a Toshiba. „Jedného dòa mono uvidímebea operaèný systém OS/400 na Sony Playstation,“ za−konèil svojmu prezentáciu Frank Soltis.Prechod na 64 bitov za pár dní?64−bitové architektúry sú na svete u dlhší èas. Mnostvoprogramov, ktoré sú pre ne dostupné, je však pomerneobmedzené a zatia¾ výhradne ide o serverové aplikácie.Zásadným problémom je toti prevod aplikácií z 32−bito−vého sveta do 64−bitového. Ostatne pred podobným prob−lémom stál svet poèítaèov u pred rokmi, keï 16−bitovéaplikácie ustupovali 32−bitovým. Vtedy prechod trval tak−mer desaroèie a veru aj dnes sa najmä v podnikovej sférenájde nemálo 16−bitových aplikácií. Dôvod je jednoduchý,prevod aplikácií je zdåhavá a pomerne nároèná vec, navy−še niekto tento „špás“ musí zaplati. A ten niekto, t. j. zákaz−ník, zvauje, èi sa mu to oplatí.Zdá sa však, e v prípade prechodu z 32 na 64 bitov bymohla by situácia diametrálne odlišná! Pochopite¾ne, nejdeo konštatovanie, ktoré by platilo „celoplošne“, teda prevšetky 64−bitové architektúry. Mono u tušíte, e architek−túrou, ktorá má prinies jednoduchší prevod aplikácií, jeAMD x86−64. Ostatne AMD od poèiatku jej vývoja s¾ubova−lo dve veci: vyrovnaný výkon mikroprocesorov v 32 i 64−bitových aplikáciách a vytvorenie platformy pre jednoduchýprevod aplikácií na 64 bitov.Zdá sa, e zámer AMD prinies na svet platformu na jed−noduchý prevod aplikácií vyšiel na sto percent. Tak to aspoòvyzerá po tom, èo sa na svetlo dostali informácie o prevo−de dvoch 32−bitových aplikácií, konkrétne ide o databázo−vý systém IBM DB2 a hru Unreal Tournament 2003.V prvom prípade potreboval tím pracovníkov IBM (škoda,e nebol zverejnený ich poèet) neskutoèné dva dni na to,aby spomenutú aplikáciu portovali na platformu x86−64!V prípade hry Unreal Tournament 2003 sa o prevod posta−ral jediný programátor a celú úpravu zvládol za jeden deò!Pracovníci AMD sa k spomenutým výsledkom vyjadrili akok oèakávaným, dodali však, e pre objektívnos treba spo−menú, e ove¾a komplikovanejšia je situácia v oblasti ope−raèných systémov, ich prevod je toti ove¾a nároènejší. PreAMD a úspech x86−64 bude zrejme rozhodujúce, èo všetko(z aplikácií) bude k dispozícii v èase, keï sa objavia 64−bito−vé Windows.Zaujímavá bude isto aj odpoveï zo strany Intelu, ktorýsíce zanovito popiera existenciu porovnate¾nej architektúryvo svojom vývoji, pod¾a viacerých analýz však štruktúra pri−pravovaného mikroprocesora Prescott nasvedèuje, e bymohol podobnú technológiu podporova.IBM dodala najvýkonnejší transakèný servers databázouSpoloènos IBM oznámila dosiahnutie nového svetového re−kordu v rýchlosti spracovania transakcií. Nový systém eServerpSeries a DB2 Universal Database majú len polovièný poèetprocesorov, no porazili systém HP Superdome s procesormiItanium 2 a systémom Microsoft Windows Server 2003.Vo výkonnostnom teste TPC−C dosiahol eServer p690 s 32procesormi POWER4+, operaèným systémom AIX UNIXa databázou DB2 Universal Database výkon 680 613,12transakcií za minútu (tpm/C) pri cene 11,13 USD/tpmC. StrojIBM tak z prvej prieèky vytlaèil systém s dvojnásobným poè−tom procesorov Itanium 2 a operaèným systémom Windows.PeopleSoft kupuje J. D. Edwards, Oracle chce kúpiPeopleSoftZaèiatkom júna oznámila softvérová spoloènos PeopleSoftrozhodnutie kúpi svojho rivala J. D. Edwards za 1,7 mld.USD v akciách. Spojením oboch firiem by sa tak stala sve−tovou dvojkou v podnikových ERP systémoch za nemeckýmSAP−om. JDE sa orientuje skôr na stredne ve¾ké výrobnépodniky, PeopleSoft zase na najväèšie podniky triedyEnterprise. Analytici oznaèujú fúziu za zmysluplnú.PeopleSoft toti pod¾a nich potrebuje nové oblasti pre vlast−Konferencia: ICETA 2003a „e−learning v praxi“11. – 13. september 2003, KošiceV rámci konferencie ICETA 2003 bol vyhlásený 1. roèníksúae „e−learning v praxi“. Cie¾om uvedenej súae je: Podpori rozšírenie dištanèného vzdelávania na Slov−ensku o formy vyuívajúce internet. Zhodnoti úroveò aktivít v tejto oblasti a napomôczvýšenie kvality vzdelávacieho procesu. Otvori vzájomnú komunikáciu a diskusiu medzi jed−notlivými vzdelávacími inštitúciami a verejnosou o mo−nostiach, ktoré prinášajú tieto formy dištanèného vzde−lávania. Evokova produkciu e−learningových vzdelávacích ma−teriálov.Súa bola vyhlásená v troch kategóriách:1. Online kurz2. Podporný materiál pre online vzdelávanie3. Komplexný online vzdelávací systémÏalšie informácie:http://www.elfa.sk/ICETA−2003/en/index.htmlProjekty môu do súae prihlási školy, inštitúcie, firmya fyzické osoby zaoberajúce sa dištanèným vzdelávaním.ný rast a JDE musí èeli ve¾kému tlaku spoloèností Oracle aSAP, ktoré sa tlaèia do jeho segmentu.Následne o 4 dní neskôr spoloènos Oracle, ktorá bolapo SAP doteraz svetovou dvojkou, predloila konkurenènejspoloènosti PeopleSoft ponuku na ich odkúpenie v celkovejhodnote 5,1 miliardy USD. PeopleSoft ostro odmietol ponu−ku na prevzatie. „Ponuka je cirkusovým èíslom, aby sa uško−dilo PeopleSoft a zabránilo plánovanému prevzatiu J.D.Edwards. Neexistuje iadna kombinácia podmienok, zaktorých by bol PeopleSoft predaný Oracle,“ uviedol šéfPeopleSoft Craig Conway.Podiel na trhu podnikových ERP riešení za rok 2002SAP 35%Oracle 13%PeopleSoft 10%J. D. Edwards 5%ostatní 37%zdroj: Financial TimesÈeský Telecom úplne ovládne EurotelÈeský Telecom, ktorý vlastní 51 % najväèšieho mobilnéhooperátora v krajine, potvrdil, e dokonèil rokovanie s ame−rickými partnermi o kúpe ich menšinového podielu vEuroteli. Firma po rokovaní predstavenstva uviedla, ezaplatí konzorciu firiem Verizon Communications a AT&TWireless za ich 49 % akcií 1,05 mld. USD. Pod¾a dohodyvšak Eurotel pred uzatvorením transakcie vyplatí vlastníkomdividendu vo výške 10,98 mld. CZK.Najstarší a najväèší èeský operátor Eurotel má momen−tálne viac ako 3,95 mil. zákazníkov a v roku 2002 dosiaholèistý zisk 6,27 mld. CZK. Plné ovládnutie najväèšiehomobilného operátora v krajine by mohlo Telecomu nahra−di slabšie príjmy z pevných liniek.Funkcie generálneho riadite¾a a predsedu predstaven−stva Èeského Telecomu sa ujme Gabriel Berdár a po val−nom zhromadení. Doèasný šéf spoloènosti Ondøej Felix bymal by vymenovaný do èela dozornej rady.Parkovanie snov sa vïaka IT stalo realitouZaparkova auto v centre miest býva èoraz väèší problém.Ve¾ké mestá riešia túto situáciu rozlièným spôsobom. Pozi−tívnym príkladom môe by nemecký Kolín, kde predstaviteliamesta spustili špecializovaný informaèný systém. Miesto naparkovanie èo najblišie k cie¾u cesty sa dá h¾ada na inter−nete http://www.stadtinfokoeln.de alebo v aute cez slubuWAP na mobilnom telefóne. Na tejto stránke sa vodiè dozvie,kde sa najblišie vo¾né parkovacie miesto nachádza, ako savolá. Takisto sa zobrazí prognóza nájdenia vo¾ného miestana konkrétnom mieste. Tá sa poèíta pod¾a poètu áut, ktoré94 PC REVUE 6/2003

prichádzajú a odchádzajú z parkovacieho domu. Systém poskytuje ajïalšie informácie o parkovaní – napr. èi sa niekde nablízku právenekoná futbalový zápas a nájs vo¾né miesto bude nemoné. Vodièmá tie k dispozícii cenník parkovacích poplatkov a otváraciu dobu(pokia¾ je obmedzená). Ak je potrebné na dopravu medzi miestomparkovania a cie¾om cesty poui napr. mestskú hromadnú dopravu,zobrazia sa aj informácie o konkrétnom spojení.Ak je auto vybavené navigaèným systémom, ten navedie vodièapomocou satelitov a k cie¾u cesty. Všetky zistené informácie sa da−jú napr. pomocou Bluetooth prenosu uloi aj do vreckového poèí−taèa. Teda informácie o pohybe od auta do konkrétneho cie¾a mátevo vrecku. Rovnako svoje auto ¾ahko nájdete aj na preplnenomparkovisku a pritom budete preh¾adáva viaceré poschodia.Predstavitelia mesta pripravujú aj systém, ktorý dokáe rezervovapríslušné parkovacie miesto. Vodiè tak bude ma istotu, e ak dorazína parkovisko, nájde nad rezervovaným miestom svieti poznávaciuznaèku svojho auta. Parkovanie bude spoplatnené minútovou tarifi−káciou. Táto suma bude pritom automaticky odèítaná z jeho banko−vého úètu, vodiè nebude obaovaný platením v hotovosti.Kolín u má aj prvé výsledky zavedenia nového parkovaciehosystému. Ukázalo sa, e tí vodièi, ktorí vyuili systém elektronickéhoh¾adania parkovacieho miesta, ušetrili v priemere 40 sekúnd a ichcesta sa skrátila o 117 metrov. Na prvý poh¾ad sa teda zdá, evlastne niè neušetrili. Je to dané infraštruktúrou mesta Kolín, ktorápatrí medzi najprepracovanejšie v Nemecku.Parkovacie domy sú rozmiestnené po celom meste rovnomernea poèet miest na parkovanie zodpovedá poètu automobilovv meste. V inom meste by boli výsledky ove¾a lepšie. Treba ïalejuvaova s tým, e pokia¾ by všetci vodièi v Kolíne vyuívali elektro−nický systém, potom by sa s jeho vyuitím kadý deò ušetrilo a1380 hodín a pohyb áut v meste by sa skrátil o 14 500 km.V ÈR je pribline 8,77 mil. uívate¾ov mobilných telefónovZhruba 8,77 milióna uívate¾ov mobilných telefónov, teda takmer86 % populácie, bolo v Èeskej republike registrovaných ku koncuKonferencia: FutureBIZ 200318. júna 2003 sa v budove Správy úèelových zariadení (SÚZA)konala najväèšia partnerská konferencia spoloèností MicrosoftSlovakia, Hewlett−Packard Slovensko, Orange Slovensko a CitrixSystems – FutureBIZ 2003.Bola urèená pre partnerov týchto spoloèností a zúèastnilo sana nej vyše 120 úèastníkov. Prezentované boli najnovšie systé−my a technológie od spoloènosti HP, Microsoft, CITRIX, Orangea Microsoft Business Solutions. Konferencia mala dve èasti –hlavné prednášky a tzv. HANDS−ON labs, kde si mohli úèastní−ci vyskúša technológie na vlastnej koi. Konferencia bolaukonèená slávnostnou recepciou s tombolou, ktorú rebovalamiss Slovenskej republiky Adriana Pospíšilová.Na fotografii Boris Grešák zo spoloènosti Microsoft prezentu−je novinky v nedávno uvedenom Windows Server 2003 od spo−loènosti Microsoft.prvého štvrroku tohto roka. Za prvý štvrrok sa poèet uívate¾ovzvýšil o 190−tisíc. Vyplýva to z informácií operátorov. Pod¾a odbor−níkov má však najmenej 10 a 15 % uívate¾ov viac ako jednu SIMkartu. Uvedený poèet uívate¾ov je preto vyšší ako skutoèný poèetobyvate¾ov, ktorí vlastnia mobilný telefón.Najstarší èeský operátor Eurotel v prvom štvrroku zvýšil poèetuívate¾ov pribline o 59−tisíc na viac ako 3,95 milióna. Eurotelposkytuje sluby od roku 1991 a v sieti GSM a od roku 1996.Konkurenèný T−Mobile zaznamenal v prvom štvrroku nárast poètuzákazníkov siete T−Mobile o zhruba 40−tisíc na 3,55 mil. zákazníkov.Firma zaèala prevádzku v roku 1996. Najmladší operátor ÈeskýMobil v prvých troch mesiacoch tohto roka zvýšil poèet klientov svo−jej siete Oskar o 90,8 tis. na viac ako 1,27 milióna. Èeský Mobilzaèal komerènú prevádzku siete Oskar 1. marca 2000.SCO aluje, Microsoft kupuje kód SCOPo tom, èo spoloènos SCO obvinila giganta IBM a následne roz−poslala 1500 spoloènostiam list, v ktorom ich upozornila na to, eporušujú jej práva, keï pouívajú èasti jej zdrojového kódu vo svo−jich distribúciách, je tu ïalší súper. Je ním spoloènos Novell.SCO prvotne zaalovala spoloènos IBM za to, e svojou distri−búciou Linuxu porušuje jej práva, pretoe tento produkt obsahujemnohé èasti z Unixu, na ktorý má autorské práva zakúpené SCO.IBM tieto tvrdenia, samozrejme, dementovala, a tak sa SCO roz−hodla pre ïalší krok, rozposlala 1500 ve¾kým spoloènostiam list,v ktorom ich upozornila, e porušujú jej autorské práva, èo bymohlo ma súdnu dohru. Na druhej strane sa však SCO vyjadrila,e by nemala niè proti finanènému vyrovnaniu zo strany IBM.Do celého pomerne zamotaného sporu však teraz vstúpila spo−loènos Novell, ktorá varovala SCO, e aj napriek odkúpeniuUnixware v roku 1995 nemá autorské práva, tie stále patria spoloè−nosti Novell. Právni experti, ktorí nahliadli do zmluvy, hovoria o tom,e tá necháva ve¾mi ve¾a otázok otvorených, na druhej strane sú v nejklauzuly, ktoré môu SCO oprávòova aj na autorské práva na Unix.Vo svojej zúfalej snahe dokáza svoje práva na Linux spoloènosSCO zašla skutoène do krajností, pripravuje alobu na LinusaTorvaldsa, otca Linuxu. Pod¾a spoloènosti je moné túto alobu zvrá−ti jedine tak, e ve¾ké firmy si budú svoje produkty licencova v SCO.CEO spoloènosti SCO Darl McBride (mimochodom, v minulostipracovník Novellu) poznamenal, e SCO predloí dôkazy, ktorépotvrdia jeho obvinenia. Tri nezávislé tímy špecialistov údajnedôkladne preskúmali jadro Linuxu a našli mnoho prvkov, ktoré vypo−vedajú o kopírovaní zdrojového kódu. Tieto dôkazy chce SCO,samozrejme, zverejni, avšak opä je tu podmienka, e náh¾ad dosta−nú len vybrané osoby. Z reakcií osôb, ktoré k takýmto informáciámdostali prístup, vyberieme len vyjadrenia dvoch. Bill Claybrook,Research Director pre Linux a Open−Source−Software v AberdeenGroup, svoje dojmy zhrnul tak, e „ak je všetko to, èo mi dnes v SCOukázali, pravda, tak by si linuxová komunita mala zaèa robi ve¾késtarosti“. Laura DiDio, analytièka Yankee Group, svoje dojmy vyjad−rila slovami: „Je zrejmé, e niektoré bloky kódu sú kopírované, a todokonca aj s pôvodnými poznámkami programátorov.“Analytická spoloènos Gartner varuje, aby firmy nebrali problémna ¾ahkú váhu. Monos, e SCO uskutoèní svoje varovania, je vrajvzdialená, ale moná. Preto Gartner odporúèa minimalizovapouívanie Linuxu v komplexných a mission−critical systémoch,dokia¾ sa všetko nevyjasní, zaisti si kontraktom podporu, inštaláciua certifikáciu od nejakého ve¾kého dodávate¾a Linuxu, ako je HP,IBM, Sun èi Dell, pri adopcii nového unixového, linuxového èi opensource softvéru skontrolova, odkia¾ softvér pochádza a ako bolvytvorený. Analytici rovnako upozoròujú, e pokia¾ sa SCO nedo−hodne s IBM, nebude kúpená èi nezvíazí pri súde, bude v obanejpozícii, pretoe stávka na Unix oproti Linuxu bola chyba.Na druhej strane prekvapivo znie správa z Redmondu, pod¾a kto−rej spoloènos Microsoft prejavila záujem o odkúpenie autorskýchpráv zdrojových kódov spoloènosti SCO. Pod¾a slov hovorcov chcetýmto krokom Microsoft preukáza svoj rešpekt pred duševným vlast−níctvom a súèasne chce ponúka riešenia pre Linux, ako ajzlepši spoluprácu svojich produktov s týmto OS. Windows Services3.0 pozostávajú z komponentov zaplòujúcich medzeru medzi plat−formami Windows a Unix v rámci jednej siete. Ide o nástroje nazdie¾anie súborov, vzdialený prístup a administráciu, synchronizáciuhesiel, správu adresárov a ïalšie pomôcky. Microsoft u pritom razUnix licencoval – od spoloènosti AT&T, ktorá Unix pôvodne vyvinula.Zmluva s Microsoftom je pre SCO jednou z dvoch uzavretých v 2.štvrroku. Ich celková hodnota predstavovala 10 miliónov dolárov.

I N F O W A R EMSIE pre profesionálnepodnikové aplikácie / 2. èasV predošlom èísle PC REVUE som vysvetlil, preèo sa práve MSIE stáva –a vlastne u stal – vhodnou platformou pre klientov moderných podnikovýchèi iných profesionálnych aplikácií. Tentoraz vám chcem ukáza nieko¾ko jehovlastností a vstavaných èi externých objektov, ktoré je moné pri vytváraníaplikácií vyui.VB Script a ActiveX controlsZaènime vlastnosami, ktoré nie sú u nové, jednako však majú pre profesionálnevyuitie MSIE ve¾ký význam. Ide o vyuitie skriptovacieho jazyka VBScripta o podporu špeciálne napísaných aplikácií Windows – komponentov ActiveXcontrols. Samozrejme, e internetoví znalci ihneï zaènú namieta, e s bezpeènosoutýchto prvkov na webových stránkach nie je všetko pod¾a ich predstáv.Dovo¾te mi však pripomenú, e v podnikovom prostredí síce technologicky ideo webové stránky, ale prostredie podnikovej siete má svoje špecifiká, ktorýmtieto bezpeènostné „nedostatky“ neprekáajú. Za firewallom toti a takénebezpeèenstvo nehrozí. A výhody ich pouitia obyèajne preváia ich nedostatky.V profesionálnych aplikáciách typu CRM, ERM, ERP, Billing èi rôzne odvetvovémoduly je najèastejšie na obrazovkách formulár, prípadne zoznam s bohatoufunkcionalitou, ktorú len ako mono dosiahnu iba vyuitím HTMLa DHTML. A práve komponenty ActiveX (prípadne Java applety – ale tie sú výraznepomalšie) sú prvkami, ktoré môu aj „browser based“ aplikácii da vlastnosti,na ktoré si u pouívate¾ dávno na klasickom GUI zvykol. Ide napríklado rôzne pomôcky, ako malá kalkulaèka na èíselných poliach, kalendár na dátumovýchpoliach, rôzne grafické menu, ale aj business prepoèty, kanvasy pre grafickyorientované výstupy a pod. Nevyhnutnými sa ActiveX controls stanú v prípadepotreby prida klientskemu poèítaèu aj nejakú hardvérovo viazanú vlastnos.Príkladom môu by rôzne ovládaèe a konektory. Bezpeènos týchto prvkovje obyèajne zaisovaná digitálnym podpisom výrobcu na danom softvérovomkomponente. Takto chápaná bezpeènos je úplne postaèujúca v prípadedobre (jednotne v celom podniku) nastavených bezpeènostných pravidielInternet Explorera. Aj keï sa to nezdá, to môe by vo väèšom podniku trochuproblém. Snahou systémových oddelení je pokia¾ mono dosiahnu nulovénáklady na administráciu klientov. A zdalo sa, e pouitie browsera ako aplikaènejplatformy to môe zabezpeèi. No ak u druhým dychom povieme, ebrowser musí by konkrétnej verzie (s konkrétnym servisným balíèkom), nastavenýpod¾a presných pravidiel, celkom nulová administrácia sa u nedá dosiahnu.Vdy sa nájdu v podniku aj „výmyselníci“, ktorí èosi nastavujú, inštalujúa urèite nechtiac prestavia aj bezpeènos MSIE. No na druhej strane, ak je správnenasetované rozoznávanie intranetovej bezpeènostnej zóny, je pravdepodobné,e úvodné nastavenie pre intranetovú zónu pouívatelia prestavova nebudú,keïe väèšinou sa experimentuje pri práci s internetom èi rôznymi CDz poèítaèových èasopisov.Èo sa týka VB Scriptu, jeho výhoda je, e je subsetom VBA (Visual Basic forApplications), ktorý sa bene pouíva v aplikáciách typu office. Podniky si zvyèajnetieto aplikácie èi u vlastnými silami, alebo dodávate¾sky nechávajú prispôsobova.Èasto sa potom stáva, e takýto kód je bez akejko¾vek zmenypouite¾ný aj v rámci podnikovej webovej aplikácie. Samozrejme, odporúèampovolenie VB Scriptu len v lokálnej intranetovej zóne, pretoe je to síce jednoduchopouite¾ný, ale ve¾mi silný prostriedok. Pomocou VB Scriptu je monépostavi akýko¾vek objekt z OLE Automation a COM+ rozhrania. Aby smedemonštrovali silu VB Scriptu, ponúkam malé rozptýlenie z tohto teoretickéhomentorovania, taký neškodný artík, ktorý vám ukáe, kde v PC máte vstavanúpodloku pod kávu.Podlozka pod kavu − zdarma= 1 thenFor i = 0 to colCDROMs.Count − 196 PC REVUE 6/2003

I N F O W A R EcolCDROMs.Item(i).EjectNext ' cdromEnd If−−>¦¦ Podlozka pod kavu − zdarma !¦¦.Rozšírený objektový model webového dokumentu (DOM)DHTML je nástroj, ktorý kedysi revoluèným spôsobom zmenil výzor a aj urèenieinternetu. Pre nás je to aj nástroj na zabezpeèenie štandardného správania stránok.Štandardného v tom zmysle, e by sa èo najviac malo podoba správaniu„tuènej“ (Windows) GUI aplikácie. Samozrejme, e organizácia W3C sa snailazareagova na rýchly vývoj v oblasti internetových prehliadaèov a vydala dokument(http:// ...), v ktorom normalizuje tzv. DOM – document object model –internetového prehliadaèa. Keïe však rýchlos a prunos tejto organizácie celkomnezodpovedá predstavám projektových manaérov Microsoftu, tí s kadounovou verziou MSIE (revoluènou v tejto oblasti bola v.4.0) pridávajú normalizovanémuDOM-u ïalšie objekty, prípadne existujúcim objektom pridávajú novéatribúty, metódy a udalosti. Ak chceme písa profesionálnu aplikáciu urèenú preMSIE, treba pracova s MSDN (Microsoft Developer Network) Library, a to buï voforme pravidelne aktualizovaných médií (objedna si msdn subscription), alebozadarmo, on-line na internetovej adrese http://msdn.microsoft.com/library. DOM jetu opísaný ve¾mi podrobne a kadý objekt, jeho atribút èi metóda obsahuje ajmaticu platnosti. V nej sú údaje, pre ktoré platformy MSIE (MSIE existuje vo verziáchpre Win32, Win16, WinCE, Mac, Unix) a od ktorej verzie je daný objektsúèasou DOM-u. Keïe DOM je ve¾mi rozsiahly a v tomto krátkom èlánku nie jemoné ukáza ani len reprezentatívny výrez tých najdôleitejších vlastností, rozhodolsom sa, e zdôrazním aspoò tie, ktoré ma najviac zaujali.Nové okná objektu window – MSIE má v objekte window na výber nieko¾ko metódna otvorenie nového okna, èo sa pre profesionálne aplikácie (je jedno, èi webovéalebo klasické) ve¾mi hodí. Ide o tieto metódy (presnú syntax nájdete v MSDN):window.open – otvorí nové okno MSIE, ktoré zdie¾a tú istú session a s òouvšetky globálne premenné (myslí sa pri pouití server skriptingu)window.showModalDialog (od MSIE 4.0) – otvorí modálne okno (ostatnéokná nemôu dosta fokus a po ukonèení modálneho) nad aktuálnym oknomwindow.showModelessDialog (od MSIE 5.0) otvorí nemodálny dialóg nadaktuálnym oknom (je moné da fokus aj do pôvodného okna)window.showHelp (od MSIE 4.0) – otvorí okno, ktoré je schopné zobraziHTML, CHM a HLP dokumentwindow.createPopup (od MSIE 5.5) – otvorí okno (nie typu explorer), ktorésa zatvorí hneï po kliknutí mimo neho (najèastejšie sa pouíva na pravotlaèidlovékontextové menu alebo rôzne vystúpivšie objektyID – ïalšou vlastnosou DOM-u MSIE je, e kadý objekt (kadý tag v dokumenteHTML) je v DOM objektom a je adresovate¾ný pomocou ID (malo by byjednoznaèné v celom dokumente, ale je moné ich adresova – aj pomocoupo¾a –, aj keï nie je zachovaná unikátnos).Eventy Onmousewheel a wheelDelta (od MSIE 6.0) a atribúty elementov: Zoom– umoòujú namapova udalos otáèania kolieska na myši a zoom umoòujezväèšovanie a zmenšovanie vizuálnych objektov percentuálnym spôsobom.Príklad:var count = 10;function Picture(){count = Counting(count);Resize(count);return false;}function Counting(count){if (event.wheelDelta >= 120)count++;else if (event.wheelDelta

I N F O W A R Eobject.execCommand – spúša nad objektom jeden z preddefinovaných príkazov(pozri MSDN) onmoveend + onmovestart – dovo¾ujú mapova udalostisúvisiace s pohybom objektu.Nasledujúci príklad ukáe aplikáciu Drag&Drop v MSIE (od v. 5.5).Udalosti onmoveend a onmovestart // Zapína polohovanie objektov v dokumentedocument.execCommand("2D−position",false,true);// spúša sa na onmovestart udalosfunction fnHandleMoveStart() {var oDiv = event.srcElementoDiv.style.backgroundColor = "green";oDiv.innerText = "Zaèal sa presun";}// spúša sa na onmoveend udalosfunction fnHandleMoveEnd() {var oDiv = event.srcElementoDiv.style.backgroundColor = "red";oDiv.innerText = "Zastavil sa presun";}My DIVVlastnos VisibilityPríklad ukáe schovávanie obrázka po nabehnutí kurzorom nad text.....function schovat(){oGula.style.visibility="hidden";}function zobrazit(){oGula.style.visibility="visible";}Choï kurzorom nadtento textaby si videl ako sa gu¾a schová.....Zaujímavou vlastnosou je aj monos napísania tzv. HTML aplikácií. Ideo špeciálne stránky HTML, ktoré sú urèené nie na verejné pouitie, ale ako aplikáciev uzavretom prostredí. Ich výhodou je, e ignorujú niektoré príliš obmedzujúcevlastnosti browsera, ako napríklad nastavenie bezpeènostných obmedzenív skriptovaní, pri práci s objektmi frameset, frame, iframe a iné. Ïalej saotvárajú do okna Windows s komponentom web browser, nie do klasickéhobrowsera s toolbarmi atï. Postup vytvárania je ve¾mi jednoduchý. Do klasickynapísaného tela stránky urobíme tieto úpravy: Ulote stránku s koncovkou .hta a pridajte do hlavièky stránky tag:Ostatné podrobnosti nájdete znova v MSDN. Ïalšou ve¾mi zaujímavou vlastnosou,ktorá prišla s vydaním MSIE 5.0, je tzv. DHTM Behavior. Ide o monoszabali urèitú funkcionalitu klientskej èasti aplikácie do akýchsi skriptletova sprístupni ich v súboroch html èi hta. Daná funkcionalita je ukladaná dosúborov s koncovkou .htc, ktorých typická skladba je nasledujúca:var normalColor;function Hilite(){if (event.srcElement == element){normalColor = style.color;runtimeStyle.color = "red";runtimeStyle.cursor = "hand";}}function Restore(){if (event.srcElement == element){runtimeStyle.color = normalColor;runtimeStyle.cursor = "";}}a pouitie v stránke napríklad takéto:HTML AuthoringS kadým vydaním MSIE vychádza aj súprava default behaviors a aj v MSDNje mnostvo pouite¾ných príkladov súborov HTC (HTML Component), ktorémôete – èi u priamo, alebo po potrebných úpravách – poui vo svojich aplikáciách.Z tých významnejších, ktoré doteraz vyšli, môem spomenú napríkladmask na èíselné alebo dátumové maskovanie editboxov, kalendár, ale ajWebService na prístup k webovým slubám pomocou klientskeho skriptingu.Je toho ove¾a viac, èo by sa ešte dalo ukáza z oblasti vyuitia vlastnostiDOM, ale to by sme prekroèili úèel a zameranie tohto miniseriálu. Celú nasledujúcuèas budem venova pouitiu technológií XML / XSL v MSIE.(Príklady, ktoré som tu uviedol, pochádzajú aj z dokumentácie Microsoft DeveloperNetwork, vo¾ne prístupnej na http://msdn.microsoft.com.)Róbert Kuchár98 PC REVUE 6/2003

I N F O W A R EPreh¾ad štandardov ebXMLPrvá èas názvu ebXML, skratka eb,pochádza z anglického electronic business,teda elektronické obchodovanie.Skratka vyjadruje cie¾ovú oblas, elektronickéobchodovanie, pre ktorú súštandardy urèené. Druhá èas nesienázov dnes u všadeprítomnej technológieXML, ktorú štandard ebXMLplne vyuíva. Pretoe technológiaXML je pre štandard ebXML k¾úèová,je uvedená aj v jej názve.Na domovskej stránke štandarduhttp://www.ebXML.org je uvedená formálnadefinícia, pod¾a ktorej ebXMLje „mnoina špecifikácií, ktoré podporujúmodulárny framework pre elektronickéobchodovanie. Cie¾om ebXMLje umoni vytvori všeobecný elektronickýtrh, kde podniky rôznej ve¾kostia v rôznej geografickej lokáciimôu vzájomne obchodova prostredníctvomvýmeny správ postavenýchna štandarde XML“.Práce na štandarde ebXML zaèaliv roku 1999 konzorcium OASIS aUN/CEFACT (orgánom OSN). KonzorciumOASIS (Organization for the Advancementof Structured InformationStandards) bolo zaloené v roku 1993pod názvom SGML Open. V roku 1998bolo premenované na OASIS. V súèasnostizdruuje viac ako 600 spoloènostía individuálnych èlenov. Základnýmcie¾om konzorcia je riadenievývoja, presadzovanie a schva¾ovanieštandardov v oblasti elektronickéhoobchodovania. UN/CEFACT (UnitedNations Centre for Trade Facilitationand Electronic Business) je orgán OSN.Jedným z jeho cie¾ov je podpora elektronickéhoobchodu a štandardovv oblasti elektronického obchodovania.Úèelom štandardov ebXML je vytvorielektronické prostredie, v ktoromje moné:a) elektronicky vyh¾ada svojichpotenciálnych obchodných partnerov,b) obchodova so svojimi obchodnýmipartnermi prostredníctvom vymieòaniaelektronických správ.Na dosiahnutie automatizácie uvedenýchcie¾ov je potrebné zaviesštandardy, v ktorých je definované,s kým, ako a o èom zainteresovanéstrany komunikujú.Na nasledujúcom modeli je uvedenýscenár aktivít vyuívajúci štandardyebXML.Kroky scenára: Uloenie informáciípre potenciálnych obchodných partnerov:1. Profesijné zdruenie spoloènostivytvorí obchodnú špecifikáciu, v ktorejje všeobecne definované obchodnéprostredie pre oblas, v ktorej profesijnézdruenie pôsobí. Obchodná špecifikáciaje zaslaná do ebXML registra,kde je uloená a spravovaná.2. Spoloènos A má záujem o elektronickéobchodovanie so svojimi obchodnýmipartnermi. Spoloènos vy-iada obchodnú špecifikáciu z ebXMLregistra pre oblas, v ktorej chce zavieselektronické obchodovanie.3. ebXML register zasiela vyiadanúobchodnú špecifikáciu.Scenár aktivít vyuívajúcištandardy ebXML4. Spoloènos A na základe obchodnejšpecifikácie vytvorí dokument Profilspolupráce, v ktorej spoloènos uvediemonosti a obmedzenia firmy.5. Spoloènos A poiada o zaregistrovaniesvojho profilu spolupráce doebXML registra.Vyh¾adanie obchodného partneraa uzatvorenie transakcií:6. Spoloènos B h¾adá potenciálnychobchodných partnerov. Zašleiados o profily spolupráce, o ktorémá záujem, do ebXML registra.7. ebXML register vráti profil spolupráce,ktorý spåòal podmienky iadosti.8. Medzi spoloènosou A a spoloènosouB je vytvorený dokument Protokoldohody, ako prienik obmedzenía moností profilov spolupráce spoloènostiA a B.9. Na základe protokolu dohody medzispoloènosami je moné vytváraobchodné transakcie medzi spoloènosami.Obchodná 1 špecifikácia (Business Specification)opisuje obchodné prostrediepre odvetvie alebo oblas podnikania.Definuje partnerské spoloènosti, vzahymedzi nimi, procesy a ich postupnos,vymieòané dokumenty a iné charakteristikyobchodného prostredia.Obchodnú špecifikáciu vytvára spravidlaprofesijné zdruenie spoloènostípôsobiace v danej oblasti. Tak akoostatné štandardy ebXML aj obchodnášpecifikácia je opísaná jazykom XML,konkrétne XML schémou alebo DTD.Profil spolupráce (Collaboration ProtocolProfile) si spoloènos vytvorí nazáklade obchodnej špecifikácie pre oblas,v ktorej chce zavies elektronickétransakcie. Profil spolupráce obsahujeprocesy, ktoré firma vykonáva, monostia obmedzenia, za akých je schopnáprocesy vykonáva (napr. typ podporovanýchprenosov, stupeò bezpeènosti,dostupnos a iné). Profil spolupráceodkazuje na procesy uvedenév obchodnej špecifikácii. Profil spoluprácespoloènos publikuje na ebXMLregistri vo forme dokumentu XML, kdeje k dispozícii iným spoloènostiam.Protokol dohody (Collaboration ProtocolAgreement) je dokument XMLtvoriaci dohodu medzi spoloènosami,ktoré plánujú uzatvára medzi sebouelektronické transakcie. Protokolšpecifikuje formu komunikácie, formátspráv, ktoré vyhovujú spoloènostiamuzatvárajúcim protokol dohody.Obchodné transakcie prebiehajúvýmenou správ štandardu SOAP (SimpleObject Access Protocol). SOAP správysú textové správy jazyka XML. Pretoesú v textovom formáte, sú ¾ahkoimplementovate¾né na rôznych platformách.Vymieòané správy podporujúbezpeènos a spo¾ahlivos.ebXML register prijíma, spravujea poskytuje informácie medzi potenciálnymiobchodnými partnermi. Prostredníctvomregistra sa vymieòajúobchodné špecifikácie, profily spolupráce.Objekty v ebXML registri môunadobúda nasledujúce stavy: Vloený a následne schválený.Objekty v týchto stavoch môu byvo¾ne pouívané. Zavrhnutý (Deprecated). Objektje zastaraný a bude vymazaný alebonahradený novým. Staré referenciena zavrhnutý objekt sú funkèné, novéreferencie na objekt nie je dovolenépridáva. Vymazaný. Objekt je trvalo zmazanýz registra.Na trhu prítomné frameworky typuB2B nie sú dostatoènou alternatívou kštandardom ebXML na podporu elektronickéhoobchodovania. FrameworkEDI (Electronic Data Interchange) bol vytvorenýpred vyše 20 rokmi a pre svojuzastaranú architektúru je ako implementovate¾nýa málo prispôsobivý. Biz-Talk je framework typu B2B od firmyMicrosoft. Nevýhodou frameworkuBizTalk je jeho proprietárnos: od jednéhovýrobcu a pre jednu platformu.Pouitá literatúra:1. Domovská stránka ebXMLhttp://www.ebXML.org2. Prednáška Sang Shin: ebXML Overviewhttp://developer.java.sun.com/developer/onlineTraining/webcasts/20plus/sshin2.html3. David Mertz, Ph.D.: Understanding ebXMLhttp://www-106.ibm.com/developerworks/library/x-ebxml/index.htmlPeter Po¾anský (polansky@euba.sk)1 Anglické slovo business má širší význam, vyjadrujúci aj záleitos, oblas a pod. Preklad slova businessako obchodný nie je preto úplný, ale pre potreby èlánku postaèujúci.6/2003 PC REVUE 99

I N F O W A R EVírusový radarMinule sme trošku pohovorili o Európe. Zhodouokolností som sa ocitol v Po¾sku poèas referendovéhovíkendu. Bol som na slávnostnom otvorení novejbudovy nášho po¾ského distribútora, firmy Dagma.Musím prizna, e po¾ský softvérový trh zaznamenalve¾ký rozmach a obraty firiem poskytujúcich antivírusovériešenia sú slušné aj na pomery vyspelých"západných" krajín. Je to skrátka ve¾ký trh. Okremtoho sa mi zdá, e ve¾a Poliakov má skúsenosti zozahranièia a na manamente mnohých firiem tovidie. Ve¾mi zaujímavá bola pre mòa aj miestnasituácia na trhu pracovných síl. Viem toti z vlastnejskúsenosti, ako ako sa zháòajú vhodní zamestnanci.Gregorz Sikorski, riadite¾ softvérového oddeleniafirmy Dagma, mi hovoril, e na bený inzerát v tlaèidostanú a 300 iadostí o zamestnanie. To je potomz èoho vybera. To niè, my na Slovensku mnostvoprebijeme kvalitou, však?W97M/Ekiam.AW97M/Ekiam.A je makrovírus fungujúci v prostredíprogramu Microsoft Word 97. Napáda aktívne dokumentya globálnu šablónu normal.dot. Pozostávaz dvoch modulov s názvami Maike a Love.Po otvorení napadnutého dokumentu W97M/Ekiam.A nastaví najniší stupeò ochrany Wordu, zakáezobrazovanie výstraných okien a povolíautomakrá. Zároveò vypne vstavanú ochranu Worduproti makrovírusom a potlaèí zobrazovanie dialóguiadajúceho potvrdenie zápisu do globálnej šablóny.Poznámka: V ïalšom texte je namiesto mena adresára, v ktorom jenainštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾nýchdôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolickýzápis %windir%. Pre systémový podadresár adresára s operaènýmsystémom je pouitý symbolický zápis %system%.W97M/Ekiam.A svoj kód vyexportuje do súboru%system%\Maike.sys, prièom pri napádaní dokumentova globálnej šablóny svoj kód z tohto súborunaimportuje. Dokumenty vírus napáda pri ich otváraní,zatváraní a ukladaní. Na saenie svojho odhaleniavírus znefunkèní v menu Wordu poloky menuNástroje/Makro (v anglickej verzii Tools/Macro)a Nástroje/Šablóny a doplnky (v anglickej verzii Tools/Templates and Add-inns).Vírus obsahuje aktivaènú rutinu, ktorá v 1., 14.a 28. deò mesiaca mení pomocou registra systémunastavenie Windows uloené vo vetve HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion.Poloku RegisteredOwner nastaví na hodnotu Maikeyou are, poloku RegisteredOrganization nastaví nathe most beautiful a poloku ProductId nastaví na girlin the world.V tele vírusu sa ako poznámka nachádza text:' This stupid Macro is coded from Vampir and manygrezz to my friends and Maike the little good lookinggirl' VIRIINAME: MAIKEWin32/Refoav.AÏalšie názvy: W32.Refoav@mm, I-Worm.RefoavWin32/Refoav.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Èerv má dåku 49 152bajtov a je naprogramovaný vo Visual Basicu. Èervnapáda poèítaèe s operaèným systémom Windows95/98/Me/NT/2000 a XP.Win32/Refoav.A prichádza so správou, ktorejpredmet je No esta registrado el usuario aleboFw:Impresionante. Prílohu správy tvorí súborFOAVRE.exe s dåkou 49 152 bajtov.Po spustení súboru v prílohe sa èerv skopíruje dokoreòového adresára disku C: ako súbor c:\FOA-VRE.exe. V rovnakom adresári vytvorí súbory C:\vbseli.vbs a C:\Datospc.dat. V registri systému vytvorívo vetve HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run poloku Load s hodnotouc:\\vbseli.vbs, ktorá zabezpeèí spustenie súboruC:\vbseli.vbs po reštarte operaèného systému.Win32/Refoav.A sa šíri prostredníctvom poštovéhoklienta Microsoft Outlook na adresy, ktoré získaz adresára Outlooku. Adresy, na ktoré odoslal svojukópiu, ukladá do súboru C:\Datospc.dat. Tento súborèerv odosiela na niektorú z nasledujúcich adries:adresy defecto@hotmail.comFOAVRE@hotmail.comfoavre@interlap.com.arPo tejto akcii èerv súbor C:\Datospc.dat zmae. Poreštarte poèítaèa sa spustí skript zo súboru C:\vbseli.vbs.Ten zobrazí postupne nasledujúcich 5 okien:Potom budú zmazané súbory C:\vbseli.vbs ac:\FOAVRE.exe spolu s vytvoreným k¾úèom v registrisystému. Tým zmiznú všetky stopy po napadnutíèervom Win32/Refoav.AWin32/Bugbear.BÏalší názov: I-Worm.Tanatos.BWin32/Bugbear.B je èerv fungujúci v prostredí operaènýchsystémov Windows a je ve¾mi podobný svojmuprechádzajúcemu variantu – èervu Bugbear.A.Šíri sa ako súbor v prílohe správ elektronickej pošty.Jeho telo je zakódované polymorfným enkryptoroma navonok ešte spakované programom UPX. Jehodåka je 72 192 bajtov. Pouíva známy trik s dvomapríponami v názve súboru. Tento trik vyuíva skutoènos,e operaèný systém Windows zobrazí prvúpríponu, no druhá – skutoèná – u zobrazená nie je.Èerv má aj komponent Win32/Bugbear.B a schopnosšíri sa po lokálnej sieti.Po spustení súboru v prílohe vytvorí èerv v adresári%windir%/System s náhodne vygenerovanýmmenom tzv. keylogger – dynamickú kninicu zaznamenávajúcuklávesy stláèané pouívate¾om. Samotnételo èerva sa skopíruje opä pod náhodnýmmenom (napr. sqxp.exe) do adresára Start Menu\Programs\Startup.Èerv deaktivuje v pamäti procesy, ktoré majú názovzhodný so zoznamom v tele èerva. Tieto názvyzodpovedajú rozlièným antivírusovým rezidentnýmprogramom, firewallom a bezpeènostným utilitám.Tento zoznam je ve¾mi rozsiahly.Pre svoje šírenie vyh¾adáva adresy elektronickejpošty v súboroch s príponami .ODS, .MMF, .NCH,.MBX, .EML, .TBB a .DBX. Tieto adresy vyuíva nielenna svoje šírenie, ale aj ako adresy odosielate¾a. Èervsa vyznaèuje schopnosou pripája sa k reálnyme-mailom – rozpošle sa ako príloha „preposlaním“existujúcich správ. Okrem toho správa, ktorú odosiela,môe ma jeden z nasledujúcich predmetov:unsolicitedbegin pgppostmaster notifywarning: could notreturned mailndeliverablesubscribewormpornfree=?Return−PathReceivedContent−TypeDateSubjectCCCcReply−ToToFrommajordomtickettalklistlocaldomainlocalhostnobody@root@postmaster@mailer−daemontrojanviruslyrisnoreplyrecipientsundisclosedspamremoveHello!updatehmm..Payment noticesJust a reminderCorrection of errorshistory screenK tejto správe je pripojená kópia èerva, ktorá mávdy dve prípony. Prvou z nich je jedna z nasledujúcich:reginibathdiztxtcppcDruhou príponou súboru obsahujúceho èerva jepif, scr alebo exe. Èerv disponuje aj schopnosou infikovaexe súbory z nasledujúceho zoznamu:winzip\winzip32.exekazaa\kazaa.exeICQ\Icq.exeDAP\DAP.exeWinamp\winamp.exeAIM95\aim.exeLavasoft\Ad−aware 6\Ad−aware.exeTrillian\Trillian.exeZone Labs\ZoneAlarm\ZoneAlarm.exeStreamCast\Morpheus\Morpheus.exeQuickTime\QuickTimePlayer.exeWS_FTP\WS_FTP95.exeMSN Messenger\msnmsgr.exeACDSee32\ACDSee32.exeAdobe\Acrobat 4.0\Reader\AcroRd32.exeTo je nateraz všetko. Do vírenia o mesiac.Miroslav Trnka a Peter KováèAnnouncementvariousIntroductionInteresting...I need help aboutscript!!!StatsPlease Help...ReportMembershipConfirmationGet a FREE gift!Today Only New ContestsLost & Foundbad newswow!fantasticclick on this!Market Update Reportempty accountMy eBay adsCows25 merchants and risingCALL FOR INFORMA−TION!new readingSponsors neededSCAM alert!!!Warning!its easyfree shipping!NewsDaily Email ReminderTools For Your OnlineBusinessNew bonus in your cashaccountYour GiftRe:$150 FREE Bonus!Your News AlertHi!Get 8 FREE issues –no risk!Greets!htmlhtmjpegjpggifcplbmpCuteFTP\cutftp32.exeFar\Far.exeOutlook Express\msimn.exeReal\RealPlayer\realplay.exeWindows MediaPlayer\mplayer2.exeWinRAR\WinRAR.exeadobe\acrobat 5.0\reader\acrord32.exeInternet Explorer\iexplore.exewinhelp.exenotepad.exehh.exemplayer.exeregedit.exescandskw.exe100 PC REVUE 6/2003

L I N U X W A R EZaèíname s Linuxom / 14. èasPôvodne som chcel prebera Linux trochu viac do håbky, no ale asi by sa námnechcelo trápi si hlavièky v horúcom lete. Preto si tentoraz dáme také – u tradièné– letné oddychové intermezzo. Zafilozofujeme si o otázke, o ktorej sav poslednom èase asi najèastejšie diskutuje: Linux ako desktop – áno èi nie?ZAÈIATKY LINUXUU sme si èo-to povedali o histórii Linuxu, a tak vieme, e v jeho poèiatkoch bolskôr stavaný ako serverový systém. Nedostatok vhodných pouívate¾skýchaplikácií nedovo¾oval masívne nasadenie Linuxu na desktopy. Po prvé – ubolo nieko¾ko desktopových systémov na trhu (Microsoft DOS, MS Windows,Apple, OS/2), po druhé – Linux bol naozaj iba v plienkach.Odvtedy však utieklo ve¾a vody. (No, vieme ko¾ko? Predsa 10 rokov!) A môemepoveda, e Linux prešiel ráznymi zmenami, ktoré mu dali šancu sta sa plnohodnotnýmoperaèným systémom pod¾a dnešného ponímania, teda vrátanedesktopových aplikácií.Je na rade otázka, èo je to vlastne desktop? Nenašiel som nikde presnú definíciu,preto skúsme spoloène vyjadri rozdiel medzi serverom a desktopom:Server (z latinského servo – sluha) je poèítaè, ktorý naozaj slúi ostatnýmpoèítaèom v sieti. Poskytuje im rôzne svoje technické prostriedky, ako sútlaèiarne, diskový priestor, CD ROM-ky a iné, alebo rozlièné sluby, ako poštu,prístup na internet, intranet, zdie¾anie súborov, dáta z databáz, synchronizáciuèasu a podobne. Pokia¾ sa na serveri tieto funkcie riadne nastavia, pracujesám, teda bez obsluhy, len za asistencie svojho správcu, ktorý ho udrujev chode, sleduje logy a vylaïuje nastavenia.Desktop (z angl. pracovná plocha – pracovisko) je poèítaè, na ktorom pracujepouívate¾ a pouíva na òom také programy a aplikácie, ktoré svojimi výstupmipracujú v prospech pouívate¾a. Medzi najpouívanejšie aplikácie patriarôzne textové editory, grafické editory, poštoví klienti a podobne.Keï si to zhrnieme, desktop slúi pouívate¾ovi, server slúi desktopu.Mnoho ¾udí si pojem desktop zamieòa za pojem grafické prostredie. To všaknie je úplne to isté. Desktopové aplikácie a programy, ¾udovo nazývané jednoduchodesktopy, delíme na: znakové semigrafické grafickéZnaková (nazývaná aj textová) aplikácia je taká aplikácia, ktorej výstup naobrazovku alebo tlaèiareò sa skladá výhradne z textových znakov. Dnes sa utaké aplikácie pouívajú málo, ale príkladom môe by systém na objednávanieleteniek v USA, ktorý funguje na staruèkých termináloch zo 70. rokov dodnes.Semigrafická aplikácia je taká aplikácia, ktorej výstup na obrazovku a tlaèiareòsa skladá z textových znakov a zo znakov semigrafiky. Semigrafické znakysú také textové znaky, ktoré svojím tvarom pripomínajú grafické symboly. Ichpospájaním môeme vytvori rôzne rámiky, vytvárajúce ilúziu akýchsi okien,a podobne. Asi najlepším a najznámejším príkladom semigrafickej aplikácie jeNorton Commander alebo Midnight Commander. Alebo ako ïalší príklad námve¾mi dobre poslúia rôzne úètovné programy, ktoré dodnes beia pod DOS-oma ich pouívatelia vôbec neuvaujú o prechode na plne grafické programy.Grafická aplikácia je taká, ktorej výstup je tvorený skutoène jednotlivýmibodmi grafiky, èi u na obrazovku, alebo na tlaèiareò. Na beh takejto aplikácieje spravidla nevyhnutné poui urèité grafické pouívate¾ské rozhranie –Graphical User Interface – GUI. Najznámejšie z nich sú MS Windows, Apple, OS/2alebo X-Window. Grafickým aplikáciám prischol aj slangový výraz „oknoidné“aplikácie.A práve masívne rozšírenie GUI v posledných rokoch spôsobilo, e mladšiagenerácia si zamieòa desktop s grafickým prostredím. Je to akési krajšie,modernejšie a isto aj efektnejšie a efektívnejšie, ale my skôr narodení nostalgickyspomíname na pouívanie a programovanie semigrafických aplikácií,beiacich na textovej konzole. (Spomínate si na môj seriál Stretnutie s Pascalomv tomto èasopise? To boli èasy...) Ale vráme sa k našej otázke – Linux akodesktop – áno èi nie? Linux má u desa rokov, a tak je schopný plni úlohy serveraaj desktopu. Neveríte? Poïme si to rozmeni na drobné.MALÁ ÚVAHAPredstavme si, e si chceme zakúpi poèítaè a teraz nezávisle od typu operaènéhosystému stanovíme poiadavky, ktoré má poèítaè splni:Tab. è. 1 Internetové prehliadaèeMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaOpera http://www.opera.comNetscape http://channels.netscape.comMozilla http://www.czilla.org/index.php?f=lokalPhoenix http://www.mozilla.org/projects/phoenix/phoenix−release−notes.htmlInternet Explorer Konqueror http://www.konqueror.org/konq−browser.htmlGaleon http://galeon.sourceforge.net/Dillo http://dillo.cipsga.org.br/download.htmlSkipstone http://www.muhri.net/skipstone/page.php3?node=downloadArachne http://arachne.browser.org/Lynx http://lynx.browser.org/Links http://atrey.karlin.mff.cuni.cz/~clock/twibright/links/index_cz.htmlElinks http://elinks.or.cz/Tab. è. 2 Poštoví klientiMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaOutLook EudoraPegasus Mail The Bat! Mozilla Mail http://www.czilla.org/index.php?f=lokalNetscape Mail http://channels.netscape.com/ns/browsers/download.jsEvolution http://ximian.com/products/evolution/Balsa http://balsa.gnome.org/download.htmlCronos II http://cronosii.org/site/download.phpKmail http://kmail.kde.org/Kmail Cool http://kmailcool.org/Aethera http://www.thekompany.com/projects/aethera/gtkmail http://gtkmail.sourceforge.net/downloads.htmlPronto! http://muhri.net/pronto/page.php3?node=downloadLiamail http://www.liamail.org/index.php?page=intro&lang=enSylpheed http://sylpheed.good−day.net/Mutt http://www.mutt.org/Pine http://www.washington.edu/pine/Tab. è. 3 Správcovia súborovMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaWindows Commander PrieskumníkWinNCNorton Commander M602Krusander http://krusader.sourceforge.net/Gnome Commander http://www.nongnu.org/gcmd/index.htmlX Northern Captain http://www.xnc.dubna.su/emelFM http://emelfm.sourceforge.net/gentoo http://www.obsession.se/gentoo/FileRunner http://www.cd.chalmers.se/~hch/filerunner.htmlTkDesk http://tkdesk.sourceforge.net/Xfe http://sourceforge.net/projects/xfe/Midnight Commander http://www.ibiblio.org/mc/Konqueror http://www.konqueror.org/konq−filemanager.htmlNautilus http://www.gnome.org/projects/nautilus/Tab. è. 4 Kancelárske balíkyMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaMS Office602Pro PC Suite WordPerfect Office http://linux.corel.com/products/wpo2000_linux/index.htmOpenOffice.org http://oo−cs.sourceforge.net/KOffice http://koffice.kde.org/Gnome Office http://gnome.org/gnome−office/Hancom Office http://en.hancom.com/StarOffice 6.0 http://wwws.sun.com/software/star/staroffice/6.0/102 PC REVUE 7/2003

L I N U X W A R ETab. è. 5 Grafické programyMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaPain Shop ProAdobe PhotoShop Adobe Illustrator Corel PhotoPaint http://linux.corel.com/products/pp9/download.htmCorel Draw http://linux.corel.com/products/draw/The GIMP http://www.gimp.org/Hancom Painter http://en.hancom.com/products/hancompainter.htmlPanorama Tools http://www.path.unimelb.edu.au/~dersch/OpenOffice.org Draw http://oo−cs.sourceforge.net/Sketch http://sketch.sourceforge.net/SodiPodi http://sodipodi.sourceforge.net/index.php3Figurine http://figurine.sourceforge.net/POV−Ray http://www.povray.org/Blender http://www.blender3d.org/BlenderProducts/Radiance http://radsite.lbl.gov/radiance/HOME.htmlGiram http://www.giram.org/Innovation 3D http://innovation3d.sourceforge.net/Behemot http://www.behemot.com/Tab. è. 6 Prezeraèe obrázkovMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaIrfanView ACDSee ShowImg http://www.jalix.org/projects/showimg/Gwenview http://gwenview.sourceforge.net/home/Kuickshow http://kuickshow.sourceforge.net/PixiePlus http://www.mosfet.org/pixie/Gqview http://gqview.sourceforge.net/XnView http://www.xnview.com/ImageMagic http://www.imagemagick.org/XPix http://www.mosfet.org/xpix/index.htmlTab. è. 7 Multimediálne prehliadaèeMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaWinAmpWindows Media Player RealPlayer http://scopes.real.com/real/player/unix/unix.htmlWinDVDPowerDVDXMMS http://www.xmms.org/Noatun http://noatun.kde.org/AlsaPlayer http://www.alsaplayer.org/Zinf http://www.zinf.org/mpg123 http://www.mpg123.org/mpg321 http://mpg321.sourceforge.net/mp3blaster http://www.stack.nl/~brama/mp3blaster.htmlMplayer http://www.mplayerhq.hu/homepage/VideoLAN Client http://www.videolan.org/vlc/Xine http://xinehq.de/Ogle http://www.dtek.chalmers.se/groups/dvd/aKtion! http://www.geocities.com/SiliconValley/Haven/3864/aktion.htmlTab. è. 8 Hudobné náèinieMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaCoolEdit GoldWave Ecasound http://www.wakkanet.fi/~kaiv/ecasound/welcome.htmlEcawave http://www.wakkanet.fi/~kaiv/ecawave/Audacity http://audacity.sourceforge.net/Kwave http://kwave.sourceforge.net/GLAME http://glame.sourceforge.net/index.varAglaophone http://www.tam.cornell.edu/~sdh4/aglaophone/Beast http://beast.gtk.org/DAP http://www.cee.hw.ac.uk/~richardk/JAZZ++ http://www.jazzware.com/cgi−bin/Zope.cgi/jazzware/Anthem http://anthem.sourceforge.net/MidiMoutain http://www.midimountain.com/Melys http://www.parabola.demon.co.uk/melys/MusE http://muse.seh.de/MidiToy http://miditoy.sourceforge.net/LilyPond http://lilypond.org/stable/MusiXTeX http://icking−music−archive.sunsite.dk/Notedit http://rnvs.informatik.tu−chemnitz.de/~jan/noteedit/noteedit.htmlRosegarden http://www.all−day−breakfast.com/rosegarden/index.htmlXGMC http://mitglied.lycos.de/gsohler/linux/xgmc/index.htmlKguitar http://kguitar.sourceforge.net/Tab. è. 9 Vypa¾ovacie nástrojeMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaNeroEasy CD Creator CDRWin FireBurner DiscJuggler cdrtools http://www.fokus.gmd.decdrdao http://cdrdao.sourceforge.net/arson http://arson.sourceforge.net/k3b http://www.k3b.org/CD Bake Oven http://cdbakeoven.sourceforge.net/Gnome Toaster http://gnometoaster.rulez.org/download.htmlCoaster http://coaster.sourceforge.net/XCDRoast http://www.xcdroast.org/ECLiPt Roaster http://eclipt.uni−klu.ac.at/eroaster.phpTab. è. 10 HTML editory a univerzálne textové editoryMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaHotDogDreamWeaverGoLiveQuanta http://quanta.sourceforge.net/Screem http://www.screem.org/Mozilla Composer http://www.czilla.org/index.php?f=lokalBlueFish http://bluefish.openoffice.nl/CoffeeCup http://www.coffeecup.com/linux/ASHE http://www.cs.rpi.edu/~puninj/TALK/head.htmlNedit http://www.nedit.org/jEdit http://www.jedit.org/Je zrejmé, e tieto poiadavky sa budú líši pod¾a zámeru, na ktorý chcemepoèítaè pouíva, ale urèité poiadavky budú spoloèné, èi u bude stá v kancelárii,alebo v študentskej izbe.No asi najèastejšie budeme chcie na poèítaèi spracúva úradnú agendu, takebudeme potrebova nejaký textový editor, tabu¾kový editor èi prezentaèný program,ktoré v poslednom èase nazývame jednotným názvom kancelársky balíkalebo struènejšie Office. Takisto budeme chcie pracova s grafikou, take by sahodil nejaký grafický program a, samozrejme, nejaký dobrý prezeraè obrázkov. Tovšetko sú súbory, a tak nesmieme zabudnú ani na správcu súborov.Dnes svetu vládne internet, a tak budeme potrebova internetový prehliadaè– browser, poštového klienta, prípadne ešte nieèo na instant messaging. Pri internetenesmieme zabudnú ani na siete peer-to-peer na výmenu a zdie¾anie rôznychsúborov. Ten, kto internet nielen vyuíva, ale aj trochu tvorí, bude potrebovaaj HTML editor. Aha, a nesmieme zabudnú na multimediálne aplikácie, akosú rôzne prehrávaèe, èi u hudobné, alebo filmové, ale aj rôzne hudobné náèiniena tvorbu skladieb alebo na zápis nôt, audioeditory, MIDI sequencery a iné.A keï to celé budeme chcie archivova, potrebujeme aj niektorý z vypa¾ovacíchprogramov. To by tak bola asi celá paleta programov, ktoré potrebujeme na to,aby sme mohli poveda, e ten a ten poèítaè slúi ako desktop.Spomeòme si na zaèiatoèné vety tejto úvahy – nezávisle od operaèného systému.To znaèí, e sme iba špecifikovali kategórie programov s danými vlastnosami.Je skoro isté, e všetky kategórie spomenutých programov sú dostupnépre operaèný systém MS Windows.ALE AKO JE TO S LINUXOM?Práve najväèší odporcovia Linuxu hovoria, e nedostatok programov v niektorejkategórii fauluje Linux z pozície desktopu a e svoje miesto bude eštedlho h¾ada. Nie je to pravda! Sú to len výkriky neprajníkov, ktorí sa boja, eLinux vytlaèí ich milovaný operaèný systém z doterajších pozícií. Boja sa právom.Aby som vás presvedèil, e je dostatok programov pre Linux v kadej7/2003 PC REVUE 103

L I N U X W A R ETab. è. 11 Instant MessagingMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaICQJabberMSNAIMYahooIRCKopete http://kopete.kde.org/Everybuddy http://www.everybuddy.com/en/index.phpGaim http://gaim.sourceforge.net/CenterICQ http://konst.org.ua/eng/software/centericq/info.htmlGnomeICU http://gnomeicu.sourceforge.net/index.phpharbinger http://harbinger.sourceforge.net/Kmerlin http://kmerlin.olsd.de/Kmess http://kmess.sourceforge.net/en/index1.htmlMsn4Lin http://msn4lin.sourceforge.net/index.php3Psi http://psi.affinix.com/Gabber http://gabber.sourceforge.net/Iruka http://www.nongnu.org/iruka/Tkabber http://www.jabber.ru/projects/tkabber/index_en.htmlJabberX http://jabberx.jabberstudio.org/IMCom http://imcom.floobin.cx/KVIrc http://www.kvirc.de/KMyIRC http://kmyirc.sourceforge.net/Xchat http://xchat.org/LostIRC http://lostirc.sourceforge.net/BitchX http://www.bitchx.com/Kadu http://kadu.net/AIM for Linux http://www.aim.com/get_aim/linux/latest_linux.adpYahoo! for Linux http://messenger.yahoo.com/messenger/download/unix.htmlTab. è. 12 Siete peer−to−peerMS Windows/DOSKDEGnomeX − WindowTextCZ−SKKomerciaNázovLinkaGnutella Direct Connect eDonkey KazaaGtk−Gnutella http://gtk−gnutella.sourceforge.net/LimeWire http://www.limewire.com/Phex http://phex.kouk.de/Qtella http://www.qtella.net/Mutella http://mutella.sourceforge.net/DC−Gui http://dc.ketelhot.de/QuickDC http://quickdc.sourceforge.net/index.phpDCTC http://ac2i.tzo.com/dctc/LDCC http://pa223.lodz−zubardz.sdi.tpnet.pl/ldcc/download.phpmldonkey http://nongnu.org/mldonkey/eDonkey for Linux http://www.edonkey2000.com/downloads.htmlPySoulSeek http://www.sensi.org/~ak/pyslsk/giFT http://gift.sourceforge.net/spomenutej kategórii, prikladám nieko¾ko tabuliek. A ako vidíme, je z èohovybera.OPIS TABULIEKKadá tabu¾ka opisuje jednu kategóriu programov a aplikácií. Prvý ståpec je názovprogramu, znaèka v ïalších oznaèuje, pre ktorý operaèný systém danýprogram je. Niektoré programy od toho istého autora èi firmy môu existovapre viac operaèných systémov. Tabu¾ka opisuje dostupnos len medzi dvomaoperaènými systémami – MS Windows a Linux. Sekcia Linuxu je rozdelená nanieko¾ko ståpcov, a to pod¾a toho, èi je program pre prostredie KDE, Gnomealebo všeobecne pre X-Window, alebo pre textovú konzolu. Niektoré programysú v ståpci CZ-SK oznaèené a znamenajú, e daný program je aj v èeskej aleboslovenskej jazykovej mutácii. Ide hlavne o programy pre textovú konzolu a systémX-Window. Programy urèené pre KDE alebo Gnome sú u dnes okremmalých výnimiek lokalizované, preto pri nich oznaèenie jazykovej mutácie nieje. Aj keï pre Linux je drvivá väèšina programov bezplatných, treba si uvedomi,e existujú preò aj komerèné, teda platené programy. Tie sú oznaèenév ståpci Komercia. V poslednom ståpci je uvedená linka, kde je moné danýprogram pre Linux získa.Poznámka: Obsah uvedených tabuliek vôbec nie je kompletný! Je to len malý výsekmoností, ktoré sa na internete nachádzajú. Takisto sa o niektorom programe nedápresne poveda, do ktorej kategórie patrí. Kadý pouívate¾ si bude háji ten svojob¾úbený a na ostatné pozerá cez prsty. Nech sú tieto tabu¾ky pre vás urèitou inšpiráciou.FLAME? NIE!Nemono si nevšimnú, e som si z celej problematiky Linux ako desktopvybral iba jeden jediný aspekt – dostatok programov a aplikácií v jednotlivýchkategóriách. Nezameral som sa na kvalitu jednotlivých programov ani na ichspo¾ahlivos èi efektivitu, jednoduchos ovládania a podobne. Okolo tejto problematikyje ešte nieko¾ko ïalších viac èi menej zloitých a dôleitých aspektov,ktoré treba prediskutova. Ale to by mohlo vyvola záplavu neiaducich ohlasov,a tak si to necháme na inokedy.Ale nemôem si odpusti závereènú odpoveï na otázku Linux ako desktop– áno èi nie? A aká je? Predsa áno!Miroslav OravecSlovník linuxového guru (LILO, GRUB, SMTP, POP, HTTP) LILOZ angl. LInux LOader (linuxový zavádzaè) – program,ktorý leí na zaèiatku disku a jeho úlohou jezavies operaèný systém Linux. Ale dokáe ešteviac – môe zavies aj iné operaèné systémy, akleia na inej partícii (oddiele) disku. Na jednomhard disku môeme ma nieko¾ko operaèných systémov,napr. Linux, MS Windows 95 a MS Windows2000. Pri štarte systému sa zobrazí tabu¾ka,z ktorej môeme vybra ten operaèný systém,ktorý práve chceme zavies. Konfigurácia LILO jeve¾mi jednoduchá. Ovláda sa konfiguraèným súboromlilo.conf a môe ma nieko¾ko rôznych parametrova nastavení. GRUBZ angl. GRand Unified Bootloader (ve¾ký unifikovanýzavádzaè) – program podobný LILO. Nainštalujesa do MBR hard disku a jeho konfiguraènýsúbor je grub.conf. Aj keï je jeho úloha rovnakáako pri LILO, teda zavádza rôzne operaèné systémy,je modernejší a teraz ho pouívajú všetkyve¾ké linuxové distribúcie. SMTPSimple Mail Transfer Protocol – norma pre prenospošty po internete. Kadý, kto chce po interneteposiela poštu, musí podporova tento protokol.SMTP je nezávislý od operaèného systému a z laickéhopoh¾adu SMTP server je ten server, pomocouktorého odosielame poštu od nás von – do internetu. POPAby sme si mohli poštu z internetu stiahnu alebopreèíta, musíme poui POP (Post Office Protocol).Z laického poh¾adu POP server je ten server, z ktoréhosi poštu sahujeme. POP protokol nedokáepoštu odosiela, na to je SMTP. Aj POP je platformovonezávislý, preto je moné prijíma v MS Windowspoštu, ktorá bola odoslaná napr. z Linuxu. HTTPHyperText Transfer Protocol je významnou súèasouinternetu a program Apache je implementácioutohto protokolu. Jeho úlohou je, aby po prijatípoiadavku od klienta pokia¾ mono splnila poslal naspä poadovanú webovú stránku. Jeto jednoduché – na jednej strane je HTTP servera na druhej strane zase webový prehliadaè. A mámeinternet!Miroslav Oravec104 PC REVUE 7/2003

L I N U X W A R ELinux FAQ/4 Rád by som sa spýtal, èi vo výpise è. 4 v PC REVUE è. 4/2003 na strane 115 bynemala by v poslednom riadku v smerovacej tabu¾ke pre „default“, kde je ako gatewayadresa „192.168.10.254“, nastavená maska „255.255.255.0“ namiesto uvádzanej„0.0.0.0“?Pozrime sa na uvedenú tabu¾ku znova:Kernel IP routing tableDestination Gateway Genmask Flags Metric Ref Use Iface192.168.10.0 * 255.255.255.0 U 0 0 0 eth0127.0.0.0 * 255.0.0.0 U 0 0 0 lodefault 192.168.10.254 0.0.0.0 UG 0 0 0 eth0Vieme, e sa prechádza postupne odvrchu potia¾, kým sa nenájde najvyhovujúcejšízáznam. Posledný riadok hovorí: ak sa nenájde iadna vyhovujúca cestapre daný paket v predchádzajúcich riadkoch, default ho nasmeruje tam a tam.Je to taká poistka, aby sa iadny paket nestratil.Preèítajme si posledný riadok ešte raz:„Všetko, èo nenašlo v predchádzajúcich riadkoch svoj smer, pošli na bránu von(gateway) s adresou 192.168.10.254 cez interface eth0.“Ståpec Genmask sa neviae k ståpcu Gateway, ako by sme sa mohli mylnedomnieva, ale k prvému ståpcu Destination. No a keïe tu je napísané default– všetko – všeobecne, tak aj maska cie¾a musí by všeobecná, neviazaná naiadnu triedu siete. Preto tie štyri nuly. Ako sa dá v Linuxe urobi zosnímanie obrazovky – screenshot?Zosnímanie obrazovky – screenshot – je moné v Linuxe urobi viacerými spôsobmi:a) Asi najjednoduchší spôsob je poui program GIMP:Spustíme program GIMP (v X Window). Klikneme na menu Súbor – Získa (obr.è. 1). Vyberieme poloku Screen Shot... (obr. è. 2).Tu zvolíme, èi chceme zachyti ibajedno okno alebo celú obrazovku. Odporúèamnastavi èas, po ktorom nastanezachytenie obrazovky (okna), na nieko¾kosekúnd. Klikneme na OK. Presuniemesa nad okno, ktoré chceme zachyti,a klikneme naò. Po stanovenom èase poèítaèzapípa a iadané okno zachytí.Výsledok vidíme hneï v ïalšom okneprogramu GIMP.Obr. 1Obr. 2 Obr. 3b) V prostredí Gnome môeme poui Screen Shooter.Spustíme Gnome. Klikneme na „labku“ a v hlavnommenu prejdeme na poloku Aplety – Nástroje – Zachytenieobrazovky. Kliknutím spustíme zachytávaè.Ten sa zobrazí na dolnej lište úplne v¾avo akodve obrazovky nad sebou – obr. è. 3.Kliknutím na hornú obrazovku môeme zachytáva výrez, ktorý si nadefinujeme.Spodnou obrazovkou sa zachytáva celá plocha. Kliknutím pravým tlaèidlommyši môeme zmeni rôzne nastavenia Screen Shootera. Ako nastavím linuxový router, aby smeroval IP pakety?Ak chceme pouíva Linux ako router (smerovaè), musíme ma v òom vloené,nastavené a nakonfigurované aspoò dve sieové karty (alebo iné sieové zariadenia,napr. kartu a modem a pod.).Systém však musí vedie prenies IP pakety z jedného zariadenia na druhéa naopak. Tomuto sa hovorí IP Forwarding.Nie vdy je IP Forwarding (routovanie) pri inštalácii Linuxu správne nastavený.Preto vykonáme tieto príkazy:a) ak chceme routovanie nastavi iba doèasne, spustíme tento príkaz (ako root):[root@jantar etc] cat 1 > /proc/sys/net/ipv4/ip_forwardZápisom cat 0 sa routovanie vypne. Toto nastavenie bude efektívne iba donajblišieho resetu alebo znovuzavedenia systému Linux.b) Ak chceme, aby sa nastavenie zachovaloaj po reštarte systému, musímeupravi patrièné konfiguraèné súbory.V súbore /etc/sysconfig/network nastavímepoloku FORWARD_IPV4=yes.V niektorých novších distribúciách,napr. v Red Hat 7.3, sa toto nastavenievykoná v súbore /etc/sysctl.conf. Vyh¾adámesekciu Controls IP packet forwardinga nastavíme net.ipv4.ip_forward= 0. Ako sa pripojím z poèítaèa so systémomMS Windows 9x na Linux tak, abysom mohol pouíva aplikácie v X Window?Aby sme mohli v prostredí MS Windowsnarába s aplikáciami beiacimipod X Window, musíme ma (v zmysleteórie o X systéme) v prostredí MSWindows nainštalovaný a spustenýnejaký X server.Tých je pre prostredie MS Windowsnieko¾ko:a) cygwin je variant Xfree86 pre MSWindows. WWW adresa je www.cygwin.com/xfree. Je ve¾mi vhodný, lebo je nekomerèný.b) MI/X (komerèné). Adresa je www.microimages.com/mix.c) X-Win32 (komerèné). Adresa je www.starnet.com.d) X-WinPro (komerèné). Adresa je www.labf.com.e) Exceedw (komerèné). Niektorí tvrdia, e je to najlepší X server pre MSWindows. Adresa je www.hummingbird.com.f) Xmanager (komerèné). Dokáe pouíva fonty zo vzdialeného XFS (ajiso8859-2). Adresa je www.netsarang.com/products/xmanager.html.g) Wiredx je X server napísaný v Jave (komerèné). Adresa je www.jcraft.com/wiredx/index.html.h) Weirdx je obdoba predchádzajúceho, ale pod licenciou GPL. Adresa jewww.jcraft.com/weirdx.i) V najhoršom prípade môeme poui aj VNC. Nie je to síce X server, alefunguje to. Adresa je www.uk.research.att.com/vnc/ Existuje v Linuxe nieèo ako undelete? Zmazal som si niektoré súbory, ale potrebovalby som ich obnovi.V Linuxe klasické undelete, tak ako ho poznáme z DOS-u, neexistuje. Predsavšak existuje urèitá monos niektoré súbory obnovi. Ak pracujeme s MidnightCommanderom a v òom sme dané súbory zmazali, môeme priamo napríkazovom riadku mc spusti príkaz cd /#undel:hdax (x znaèí èíslo partície).V mc sa objaví okno s názvom /#undel:hdax, kde sa budú nachádza zmazanésúbory. Prípadne v menu Príkaz spustíme poloku Obnovi súbory (v angl.verzii Command/Undelete files) a zadáme disk, kde by sa mali zmazané súborynachádza.Ešte existuje program lde (Linux Disk Editor), ktorý funguje obdobne.Adresa je http://www.geocities.com/CapeCanaveral/Lab/7731/lde.html. Mám MS DOS/Windows 95/98/NT a chcem pristupova na ext2fs partíciu. Je tomoné?Existuje program fsdext2, ktorý umoní namountova ext2fs pod Windows95/98.Adresa je http://www.yipton.demon.co.ukV prostredí MS DOS-u môeme pouihttp://students.ceid.upatras.gr/~gef/fs/ext2tool.zipalebo http://students.ceid.upatras.gr/~gef/fs/lread10.zip,alebo http://www.it.fht-esslingen.de/~zimmerma/software/ltools.html.Ak pouívame MS Windows NT, je tu ext2fs explorer (funguje aj pod Win95/98),adresa je http://uranus.it.swin.edu.au/~jn/linux/explore2fs.htm,alebo program ext2fnt na adrese http://www.chat.ru/~ashedel/ext2fsnt/.Miroslav Oravec7/2003 PC REVUE 105

L I N U X W A R EZábava s Linuxom / 1. èas: Hry pre LinuxNielen programovaním je èlovek ivý, a takobèas kadý rád siahne aj po nejakej zábave.Samozrejme, hovorím o hrách. Tentoraz sapozrieme na nieko¾ko skutoène zaujímavýchkúskov, ktoré boli vytvorené pre operaènýsystém Linux. Èím sú tieto hry zaujímavé?Vynikajúca grafika, zvuk a ešte lepšiahrate¾nos ich predurèujú do rebríèka TOP 10v kategórii free.ROLL´M UPVýborný zvuk, výborná grafika, výborný nápad –tak mono struène charakterizova hru Roll'm Up.Roll'm Up je rýchla pinballová hra, spustite¾ná naviacerých platformách. Lost Boys media lab pouilna jej vytvorenie špeciálnu, od platformy nezávislúkninicu Lost Platform, mimochodom, napísanúv C++. Lost Boys media lab vytvoril hru akoukáku moností spomínanej kninice. Hra nie jeteda dostupná v zdrojových kódoch, èo je na jednejstrane mono aj výhoda, pretoe vás nebudemnúti niè kompilova. To ocenia hlavne zaèínajúcipouívatelia operaèného systému Linux. Hra existujelen v binárnej podobe, a to pre platformy MSWindows, Macintosh, BeOS a Linux. Hru na CD nájdetevo formáte Rollemup.tar.gz, t. j. staèí, akvykonáte nasledujúcu postupnos príkazov amôete si pinball zahra.tar xvfz Rollemup.tar.gzcd /Rollemup./Rollemup &Princíp hry je ve¾mi jednoduchý: odráanímgu¾ôèky pomocou ¾avej a pravej páky nahra èo najviacbodov. Aby ste to však nemali také jednoduché,poèas hry sa na pravej strane graficky i textovozobrazí úloha, ktorú máte rieši, napríklad trafipiano, trampolínu alebo niektorý iný prvok nachádzajúcisa na hracom stole. Po vyriešení niektorejzúloh môete dokonca získa ïalšiu gu¾ôèku dohry a zvýši tak šancu na získanie ešte väèšiehopoètu bodov. Za najzaujímavejší efekt v hre monopovaova horiacu gu¾ôèku, ktorú správnym zásahoma nasmerovaním na správnu dráhu môeteposla schladi do pohára piva. Ak sa vám to podarí,budete odmenení štedrým bonusom.Po spustení hry máte k dispozícii 6 gu¾ôèok, poktorých strate sa hra konèí. Ak ste boli ve¾mi úspešní,zapíšete sa do tabu¾ky najlepších hráèov.Menu hry ponúka nasledujúce monosti: v prvejsekcii sa nachádzajú poloky ako nová hra, tabu¾kanajlepších hráèov a ovládanie hry. Hru mono ovládapomocou nasledujúceho zoznamu klávesov: ¾avápáka – kláves [Z], pravá páka – kláves [/], vystreleniegu¾ôèky – kláves [ENTER], úder do stola – kláves[SPACE], spustenie novej hry – kláves [N], pozastaveniehry – kláves [P], ukonèenie hry – kláves[Esc], ukonèenie programu – kláves [Q]. Hru môehra jeden alebo viacerí hráèi (player 1 a 4). Ïalšiasekcia v menu sa týka zvuku. Môete zapnú alebovypnú zvukové efekty a hudbu, ktorá vás sprevádzahrou. Predposledná sekcia menu obsahujeRoll'm Up demo a demo, ktoré vám predvedie hru.Obidve demonštraèné ukáky odporúèam pozrie,pretoe sú ve¾mi pekne spracované. V poslednejsekcii nájdete poloku QUIT, ktorá hru ukonèí.Za nevýhodu mono povaova azda len nemonospredefinovania ovládacích klávesov. Upozoròujemna to preto, e v hre je pre pohyb ¾avej pákynadefinovaný kláves [Z], èo pri nevhodnom rozloeníklávesnice môe spôsobi problémy. Vyriešito môete prepnutím klávesnice do módu English(United States) alebo do módu Slovak (QWERTY).Hra napriek tomu, e je free, je skutoène ve¾mi kvalitnespracovaná a neostáva my niè iné, len vám juodporuèi. Kým vyriešite všetky úlohy, ktoré pinballskrýva, urèite prejde ve¾a èasu. Take poïmezdoláva nástrahy pinballu! Keïe hra je k dispozíciipre viacej systémov, na CD nájdete okrem verziepre Linux aj verziu pre operaèný systém Windows.LBREAKOUT IIPo vcelku úspešnej hre LBreakOut naprogramovalMichael Speck jej druhé pokraèovanie. Mono siteraz myslíte, e u nie je èo ponúknu, ale to sahlboko mýlite. Autor dokázal, e aj druhé pokraèovaniemôe hráèov pritiahnu. Èo je teda v tejtoèasti hlavným lákadlom? Nájdete tu napríklad grafickýeditor levelov, úplne novú grafiku (pozri obrázok),rozšírené monosti nastavenia a ïalšie veci,o ktorých sa v nasledujúcom odseku dozviete viac.Celkom sa mi páèila funkcia Return Balls, ktorázabezpeèí vrátenie loptièky na dosku v prípade, eniekde uviazne alebo len tak monotónne skáèe.Existuje aj variant tejto hry pre Windows, a to vïakamultiplatformovej kninici SDL, ktorá je k dispozíciiaj pre tento operaèný systém. Hra LBREAK-OUT II je momentálne dostupná vo verzii 2.4.1a úplnou novinkou je monos hra hru po sieti. NaCD nájdete verziu pre operaèný systém Linuxi Windows.V úvodnom menu nájdete nasledujúce vo¾by:LOCAL GAME (hra na lokálnom poèítaèi), NET-WORK GAME (hra po sieti, ia¾, táto monos jedostupná len pre linuxovú verziu hry), QUICK HELP(rýchly návod), CONTROLS (nastavenie ovládania),GRAPHICS (nastavenia týkajúce sa grafiky), AUDIO(nastavenie zvuku), ADVANCED OPTIONS (rozšírenénastavenia), EDITOR (editovanie a vytváranielevelov) a QUIT (ukonèenie programu). Menumono ovláda z klávesnice ([] šípka hore, []šípka dolu, [ENTER] – aktivovane vo¾by) alebopomocou myši.Keïe hra je postavená na kninici SDL, predpokladomje inštalácia nasledujúcich kniníc: libSDL,SDL_image, SDL-mixer. Všetky mono získa naadrese http://www.libsdl.org/ alebo http://www.libsdl.org/projects/. Simple DirectMedia Layer obsahujevšeobecné API, ktoré poskytuje low level prístuppre audio, keyboard, mouse, joystick, 3D hardvércez OpenGL, a 2D framebuffer. Kninice sú napísanév jazyku C a aktuálne sú podporované nasledujúceplatformy: Linux, Windows, BeOS, MacOS,MacOS X, FreeBSD, Solaris a IRIX.Kninica SDL_image (http://www.libsdl.org/projects/SDL_image/)zase slúi na prácu s obrázkamivo formáte BMP, PNM (PPM/PGM/PBM), XPM, LBM,PCX, GIF, JPEG, PNG, TGA, a TIFF.Kninica SDL-mixer (http://www.libsdl.org/projects/SDL_mixer/)predstavuje jednoduchý viackanálovýaudiomixér. Podporovaných je 8 kanálov(16-bitové stereo audio), jeden kanál je vyhradenýpre hudbu zmiešanú pomocou ob¾úbených Mik-Mod MOD, Timidity MIDI, Ogg Vorbis a SMPEG MP3kniníc.Skôr ako zaènete kninice kompilova, musíteich pomocou príkazu tar (s parametrami xvfz meno_súboru,kde meno_súboru je názov príslušnejkninice) uvo¾ni z archívu. Všetky kninice skompilujetepomocou nasledujúcej postupnosti príkazov(samozrejme, predpokladá sa, e sa nachádzatev príslušnom adresári):./configuremakemake installAk nemáte prístup k internetu, kninice SDLurèite nájdete aj na inštalaèných CD, napríklad distribúcieRedHat 8.0, prípadne iných. Dokonca benebývajú tieto kninice k dispozícii hneï po nainštalovanísystému, take netreba vôbec niè kompilovaa inštalova. Trochu sme však odboèili, vrámesa k hre LBREAKOUT2.Hru mono skompilova pomocou postupnostinasledujúcich príkazov:tar xvfz lbreakout2−2.4.1.tar.gzcd /lbreakout2−2.4.1./configuremakemake installLOCAL GAME obsahuje tieto vo¾by: START GAME – spustí hru s nadefinovaným poètomhráèov. Hru môe hra jeden a štyria hráèi,ktorí sa striedajú. LEVELSET – tu si môete nastavi skupinu levelov,ktorú chcete hra. Máte na výber priblinezo 42 skupín, v ktorých je nadefinovaných neuverite¾ných796 levelov. Úctyhodné èíslo, však? Samozrejme,ïalšie si môete vyrobi, resp. stiahnuz domovskej stránky (http://lgames.sourceforge.net/).Celý balík levelov nájdete aj na CD. Takto získanénové skupiny levelov treba nainštalova do vášho106 PC REVUE 7/2003

DISPLAY (window, full screen) – spustí hru v oknealebo v celoobrazovkovom móde; táto vo¾ba sa aktivujebezprostredne po jej výbere FRAME RATE (no limit, 100 FPS) – parameter no limit jeodporúèaný pre lepší výkon, ale pokia¾ poèas hry procesorspracúva aj iné úlohy, nastavte túto vo¾bu na 100 FPS(Frames Per Second) SELECT THEME – tu môete vybra inú tému preLBREAKOUT2domovského adresára, napr. /root/.lgames/lbreakout2-levels. Ak vytvoríte novú skupinu levelov, pošlite ju spolus èíslom verzie a krátkym opisom na emailovú adresu kulkanie@gmx.net. DIFFICULTY – stupeò obanosti môe by easy, mediumalebo hard. Jednotlivé stupne sú charakterizované takto:EASY: LIVES: 6 (max. 10)PADDLE SIZE: 72 (max. 180)BALL SPEED: 240 a 400 pixels/secBONUS: -20 %MEDIUM: LIVES: 5 (max. 7)PADDLE SIZE: 72 (max. 144)BALL SPEED: 270 a 430 pixels/secHARD: LIVES: 4 (max. 5)PADDLE SIZE: 54 (max. 108)BALL SPEED: 300 a 450 pixels/secBONUS: +30 %NETWORK GAME obsahuje tieto vo¾by: SERVER – adresa IP vzdialeného poèítaèa PORT – port, na ktorom je spustený LBreakout2 server NAME – váš identifikátor: meno, priezvisko alebo prezývka CONNECT – tlaèidlo, ktorým sa pripojíte na serverCONTROLS obsahuje nasledujúce vo¾by (tu si môete nadefinovavlastné ovládanie, ktoré vám vyhovuje): LEFT, RIGHT, TURBO – klávesy na presun dosky; klávesTurbo slúi na zdvojnásobenie rýchlosti LEFT FIRE, RIGHT FIRE – dva klávesy na vystrelenie loptièky RETURN – kláves na návrat loptièky na dosku, pokia¾ tániekde uviazla; ak však nastavíte v Advanced Optionsvo¾bu Return Balls na Auto, nemusíte sa o túto záleitosviac stara – loptièka sa vráti automaticky GRAB MOUSE (on/off) – uzamkne kurzor myši v okne;platí iba pre prípad, ak je hra spustená v okne RELATIVE MOTION (on/off) – povolí, resp. zakáepouívanie nasledujúcich dvoch volieb: Motion Modifier aInvert Motion MOTION MODIFIER (rozsah 40 a 160) – spomalí alebourýchli pohyb myšky MOTION INVERT (on/off) – invertuje pohyb doskyGRAPHICS obsahuje tieto vo¾by: ANIMATIONS (off, low, medium, high) – úroveò animáciejednotlivých objektov v danom leveli; zakázaním alebozníením tejto úrovne zvýšite obnovovaciu frekvenciu,oznaèovanú ako FPS (Frames Per Second) SHADOW (on/off) – zapne/vypne tieò pre rám, tehly, loptièkya dosku BONUS INFO (on/off) – zapne/vypne informáciu o aktivovanýchbonusoch; táto informácia sa bene zobrazuje napravej strane; odporúèam necha nastavené na on, pretoeinak nebudete vedie, kedy sa úèinok daného bonusu konèí,èo môe ma negatívny dosah na poèet vašich ivotovAUDIO obsahuje tieto vo¾by: SOUND (on/off) – zapne/vypne podporu zvukových efektovv hre SPEECH (on/off) – zakáe alebo povolí hovorenie vzorky;ako hovorí autor, „táto vo¾ba vás môe pripravi o nervy,a tak som pridal monos zakáza toto nastavenie“ VOLUME (rozsah 1 a 8) – hlasitos zvukovADVANCED OPTIONS obsahuje tieto vo¾by: CONVEX PADDLE (on/off) – táto vo¾ba ovplyvòuje to, akosa bude loptièka od dosky odráa; ak je toto nastaveniezablokované, pouijú sa originálne fyzikálne vlastnostidosky BALLS (Below Bonuses, Above Bonuses) – ak pre ve¾apadajúcich prémií (bonusov) nevidíte loptièku, nastavtetúto vo¾bu na Below Balls DEBRIS (Below Balls, Above Balls) – ak pre ve¾a padajúcichúlomkov nevidíte loptièku, nastavte túto vo¾bu naAbove Bonuses KEY SPEED (rozsah 40 a 100 s inkrementáciou 5) – rýchlos,s akou bude moné presunú dosku, keï stlaèíte klávesna klávesnici RETURN BALLS (auto, by click) – vo¾ba zabezpeèí vrátenieloptièky na dosku v prípade, e niekde uviazne alebolen tak monotónne skáèe; ak je pouitý parameter auto,loptièka sa vráti automaticky, v opaènom prípade po nadefinovaníklávesu vo vo¾be CONTROLS/RETURN USE HINTS (on/off) – zakáe alebo povolí zobrazovanierýchlych návodov WARP LIMIT (rozsah 0 a 100) – táto vo¾ba urèuje, ko¾kopercent tehál treba v kadom leveli znièi, aby ste mohlibez dokonèenia levelu postúpi ïalej; len èo splníte tútopercentuálnu kvótu, v pravom dolnom rohu sa zobrazítakáto ikona ; ak teraz stlaèíte kláves [W], postúpite doïalšieho leveluEDITOR obsahuje tieto vo¾by: SET – výber skupiny levelov; tie sa nachádzajú vo vašomdomovskom adresári (samozrejme, iba v prípade, e ste unejaké vytvorili) .lgames/lbreakout2 -levels, teda napríkladroot/.lgames/lbreakout2-levels; ak idete skupinuvytvára po prvýkrát, musíte zvoli parameter (teda vytvori skupinu) EDIT SET – edituje alebo vytvorí zadanú skupinu; akdaná skupina neexistuje, je potrebné zada jej meno DELETE SET – zmae zadanú skupinuAko iste viete, v hrách tohto typu môe znièená tehlauvo¾ni tzv. prémiu, ktorá pomaly postupuje dolu a aktivujesa hneï, ako ju chytíte pomocou dosky. Tieto prémie sarozde¾ujú na tri základné skupiny: Bonuses (prémie),Maluses (nieèo zlé) a Neutral Power-Ups (neutrálne prémie).Okrem toho tu nájdete aj tzv. special bricks (špeciálnetehly). Niektoré prémie majú platnos v sekundách, poèasktorých sú aktivované. Tento èas sa zobrazuje na pravejstrane hracej plochy. POZOR! Táto vo¾ba môe by aj vypnutá.V prípade, e nevidíte na obrazovke èasové údaje o prémiách,pozrite nastavenie v sekcii GRAPHICS/BONUS INFO.Peter Gašparoviè

L I N U X W A R E&Linux news Po dlhých prípravách sa firme Ximian koneènepodarilo predstavi dlho oèakávaný Ximian EnterpriseDesktop 2. Ide o špeciálnu distribúciu desktopovéhoprostredia GNOME, ktorá má by vyladenáa jednoducho pouite¾ná. Súèasou Desktopu odXimianu je mierne upravená verzia kancelárskehobalíka OpenOffice.org, ktorá teraz jednak ladí s okolitýmprostredím, obsahuje však aj niektoré funkènézlepšenia, prevane v oblasti tlaèe. Ximian tiepribalil k svojmu produktu nový free font BitstreamVera, v profesionálnej verzii (ktorá však u nie jezadarmo) sa nachádzajú aj písma od firmy AGFA(bohuia¾, tieto písma takisto ako Bitstream Veraneobsahujú znaky s diakritikou). V profesionálnejverzii sa nachádzajú azda všetky pluginy, ktoré súpotrebné na browsovanie (flash, java a podobne).Nová verzia tie umoòuje pomerne jednoduchýprístup na windowsovú sie. Viac informácií nájdetena stránke firmy Ximian (http://www.ximian.com/products/desktop/features.html). Firma Trolltech oznámila, e 23. júna uvo¾nípod GPL Qt/Mac, port multiplatformovej grafickejkninice Qt (v ktorej je naprogramované aj prostredieKDE) na poèítaèe Apple Macintosh. SamoviMagnusonovi z tejto firmy sa u dokonca podarilov testovacích verziách portova pod Mac OS X ajniektoré aplikácie prostredia KDE, napríklad kancelárskybalík Koffice alebo prehliadaè WWW stránokKonqueror (obr.). Systém Mac OS X sa v poslednomèase stáva èoraz zaujímavejšou alternatívou MSWindows, hlavne z toho dôvodu, e natívne podporujekancelársky balík MS Office. „Dušou“ je to všakUnix, ktorý obsahuje terminál, shell a mnostvopotrebných nástrojov z unixového sveta. Tu trebaspomenú aj posledné oznámenie firmy Microsoft,e nebude ïalej vyvíja Internet Explorer pre Mac OSX. Jeden z dôvodov je, e chce Explorer zaèleni dosystému nato¾ko, e u nebude existova ako oficiálnybalík. Oficiálnym dôvodom však je prítomnosprehliadaèa Safari priamo od Apple, ktorý jezaloený práve na Konquerore z KDE. Ide o ve¾mischopný a ve¾mi rýchly prehliadaè WWW stránok.Trošku prekvapivé je aj tvrdenie Microsoftu, eApple má na platforme OS X výhodu v tom, epozná jadro a správanie systému, a preto môevytvori lepší prehliadaè pre túto platformu akosamotný Microsoft. Keï u sme pri Microsofte, spomeòme MicrosoftWindows Services for UNIX. Nová verzia (3.0) máhomepage http://www.microsoft.com/windows/sfu/default.asp. Services for UNIX je balík aplikácií,ktorý má údajne u¾ahèi migráciu z unixových systémovna Windows. Ide o také veci, ako je napr.podpora protokolu NFS a podobne. Môe sa niekedyhodi aj v prípade, e sa Unixov nechcete zbavi. Tohtomesaènou novinkou je aj nová verzia prehliadaèaMozilla, tentoraz s èíslom 1.4rc2. Nájdeteju na stránke http://mozilla.org/releases/mozilla1.4rc2/. Okrem mnostva opráv sa v novej verzii nachádzaaj zlepšený filter ochraòujúci pred spamom,lepšie blokovanie vyskakovacích reklám a podobne.Odporúèam všetkým, nech u robíte na ktoromko¾vekoperaènom systéme, pouíva prehliadaè, ktorýnepodporuje taby, je predsa utrpenie. Nový feature plán a zoznam predbených termínovna vydanie novej verzie desktopového prostrediaKDE sa nachádza na adrese http://developer.kde.org/development-versions/kde-3.2-features.html.Novej verzie KDE by sme sa mali doèka koncom tohtoalebo zaèiatkom nasledujúceho roka. Medzi u známenovinky patria instant messaging klient Kopetea frontend k programu Gnu Privacy Guard kgpg. Licencia operaèného systému Plan9 bolaschválená OSI (drite¾om znaèky Open Source) akoopen source licencia. Teda Plan9 je oficiálne opensourceovýoperaèný systém. Treba pripomenú, eto neznamená, e je to aj free systém, keïe danálicencia nie je kompatibilná s GPL. Kadopádnevám prajem ve¾a zábavy, Plan9 je moné stiahnuna stránke http://www.cs. bell-labs.com/plan9dist/. Na svete je aj nová verzia jadra s èíslom 2.4.21.Okrem pomerne ve¾kého poètu opráv by sa malovládaè IDE správa optimálne pri väèšej záai.Toto bude pravdepodobne jeden z posledných kernelovradu 2.4, pomaly sa chystá stabilizovanieradu 2.5 a otvorenie radu 2.6.Novú verziu jadra nájdete aj na aktuálnomCD REVUE.Juraj Bednár108 PC REVUE 7/2003

L I N U X W A R EUtilitky a nástroje Nájdetena CD REVUEeXtraceeXtrace je program na vizuálnu analýzu zvuku. Ako audiozdroj vyuíva ESDaudio démona. Obsahuje rozlièné Fourierove transformácie v reálnom èase.hovorí improved version!☺ Samozrejme, hra jepod GNU GPL a okremLinuxu funguje aj podMac OS X a pod Windows.Okrem toho existujeaj nieko¾ko zlepšení(add-ons), napríklad Moviepack vás prenesie dosveta filmu... Ak máte poèítaè,ktorý má rýchlejšiepripojenie, a chceli by steho vyui na vytvorenie servera, nemusíte na òom hneï štartova X-ká! Staèíspusti serverovú verziu... Samozrejme, ak si na danom poèítaèi chcete aj zahra,server je zabudovaný aj v grafickej verzii.Web: http://armagetron.sourceforge.net/Easy FunktionEasy Funktion je program nemeckého pôvodu, urèený na kreslenie a riešeniematematických rovníc. Má GUI v štýle kancelárskych programov (napr.Výsledok môe zobrazi ako 3D mapu, a 256-kanálový ekvalizér alebo ako jedenz ïalších zaujímavých druhov vizualizácie. Samozrejme, poh¾ad môete ovládasami (uhol poh¾adu i rýchlos). Rovnako si môete prispôsobi aj farebnos.Web: http://extace.sourceforge.net/My CalendarNiekedy sa zíde monos poznamena si nieèo tak, aby ste to mali kdeko¾veka kedyko¾vek poruke. Lístoèky s poznámkami sa tratia rýchlosou blíiacou saWord...). Okrem toho obsahuje editor rovníc s automatickou úpravou a kalkulaèkus podporou komplexných èísel. Urèite je uitoèná aj podpora exportovaniagrafov do tabu¾kového editora.Web: http://home.t-online.de/home/mgreither/eflinux. htmrýchlosti svetla, Murphyho zákony fungujú lepšie, ako by mali... ostáva náminternet. Webový kalendár je prístupný z celého sveta (ak sa vám tam podarí pripojik sieti) a nestratíte ho (pokia¾ vám niekto nejde po serveri...☺). My Calendarje jednoduchý a malý webový kalendár, napísaný v Perle. Ak chcete, môe vámkadý deò e-mailom pripomína udalosti. A ak idete niekam, kde internet jednoduchonie je, môete si pomocou priloeného skriptu kalendár vytlaèi.Web: http://www.fuzzymonkey.org/newfuzzy/software/perl/GTranslatorAk ste prekladate¾mi alebo èlenmi nejakého lokalizaèného tímu, tento programby vás takisto mohol poteši. Pohodlne a preh¾adne v òom môete editovarôzne formáty prekladových súborov s rôznymi zaujímavými a uitoènýmiWeb: http://www.gimp.org/GimpAsi nemá prive¾ký zmyselpredstavova vámtento program. Gnu ImageManipulation Program(teda GIMP) má práveïalšiu stabilnú verziu(1.2.5), ktorú nájdete nanašom CD.ArmagetronAsi poznáte staruèkú hru, v ktorej sa naháòajú „hadíky“ a svojimi chvostmi sanavzájom blokujú (multiplayer verzia háïatka, ktoré sa nachádza aj na mobiloch...).Toto je jej trojrozmerné vyhotovenie. Ale to nie je všetko! Okrem peknejgrafiky a zvukov je k dispozícii monos zahra si na jednom stroji a štyriahráèi, alebo si zahra proti poèítaèu. Najlepším zdokonalením sa mi zdá hrapo sieti (LAN, ale aj internet) – maximálne a sedemnás strojov! Tomu safunkciami, napríklad vyh¾adávanie a nahradzovanie, farebné odlíšenie prelo-ených textov a pod.Web: http://www.gtranslator.org/Okrem týchto programov nájdete na CD aj najnovší stabilný linuxový kernel2.4.21 (ftp://ftp.kernel.org/), ktorý vyšiel zhruba po polroènej (!) odmlke.Oto Komiòák7/2003 PC REVUE 109

P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C# / 10. èasV desiatej èasti seriálu o programovaní v jazyku C# sa bu−deme venova základným syntaktickým èrtám jazyka, akosú kontrolné štruktúry a operátory.PREPÍNAÈ SWITCH. Prepínaè switch umoòuje vetve−nie programu na základe podmienky podobne ako if s týmrozdielom, e umoòuje porovnanie s viacerými hodnota−mi naraz. Ide teda v podstate o zloený if. Jeho všeobec−nú syntax by sme mohli zapísa takto:switch (výraz) {case konštanta1: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta2: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta3: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;default: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;}Riadiaca hodnota výrazu v zátvorkách je vyhodnotenáiba raz – hneï pri vstupe do tela prepínaèa. Nasleduje skokna to návestie case, ktorého uvedená konštanta sa zhodu−je s hodnotou výrazu. V prípade, e také návestie neexis−tuje, je riadenie programu odovzdané vetve default. Poskoku sú vykonávané postupne príkazy a dovtedy, kým sanevyskytne príkaz break. Ten zabezpeèí ukonèenie èinnos−ti prepínaèa a pokraèovanie programu za jeho telom.Oproti iným programovacím jazykom je tu jedna maláodlišnos – za kadým blokom príkazov pre dané návestiemusí nasledova príkaz break. Tým sa zabránilo monémuzabudnutiu na príkaz break a nechcenému vykonaniuïalších príkazov, ktoré u k danému návestiu nepatria. Dô−sledkom je však aj fakt, e nie je moné zdruova viaceronávestí case spolu, teda napríklad takto:switch (výraz) {case konštanta1:case konštanta2: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;case konštanta3: príkaz1;príkaz2;...príkazN;break;}V prípade, e na príkaz break zabudnete, upozorní vásna to u prekladaè. Blok príkazov default, ktorý sa vykonáv prípade, e nie je nájdené nijaké vyhovujúce návestie, jenepovinný. Ako riadiaci výraz prepínaèa switch a konštan−ty v návestiach case je moné poui iba primitívne dátovétypy (pozri predchádzajúcu èas).Ïalej sa budeme venova iteraèným kontrolným štruk−túram.CYKLUS WHILE. Tento cyklus je moné oznaèi aj akocyklus s podmienkou na zaèiatku. Jeho syntax je nasledu−júca:while (výraz) {príkazy;}Výraz v zátvorkách musí by logický, teda jeho vyhod−notením musí by hodnota true alebo false. Príkazy v telecyklu sú vykonávané tak dlho, kým je riadiaci výraz vyhod−notený ako true. Výraz je vyhodnocovaný vdy pred ka−dou iteráciou, z èoho vyplýva, e príkazy v tele cyklu ne−musia by vykonané ani raz (v prípade, e hneï pred prvouiteráciou je riadiaci výraz vyhodnotený ako false). Je po−trebné zabezpeèi, aby po urèitom poète iterácií vrátil ria−diaci výraz hodnotu false, teda aby sa cyklus niekedy skon−èil. Niekedy programátori cyklus úmyselne zacyklia, aby hoprerušili príkazom break v jeho tele:while (true) {príkazy;if (podmienka) break;príkazy;}CYKLUS DO..WHILE. Tento cyklus je v podstate obrá−tením cyklu while. Má podmienku na konci a má nasledu−júcu syntax:do {príkazy;} while (výraz);Opä platí, e výraz v zátvorkách musí by logický. Telotohto cyklu je vykonávané tak dlho, kým je riadiaci výrazna konci kadej iterácie vyhodnotený ako true. Z tohovyplýva, e telo tohto cyklu je vykonané vdy aspoò raz,pretoe k prvému vyhodnoteniu výrazu dôjde a po prvejiterácii. Tento cyklus je moné takisto zacykli, prípadnekedyko¾vek preruši jeho beh a súèasnú iteráciu príkazombreak.ZLOENÉ OPERÁTORY. Prv ne sa budeme venovaïalšiemu typu cyklu, uvedieme si niektoré aritmetickéoperátory, ktoré by mohli by pre tento cyklus uitoèné.Operátory inkrementácie a dekrementácie majú nasledu−júci tvar:i++i−−Tieto zápisy sú ekvivalentné zápisomi = i + 1i = i − 1Pouitie operátorov inkrementácie a dekrementácie jerýchlejšie ako ich obdobný zápis. Tieto operátory existujúv prefixovej i postfixovej podobe. My sme uviedli postfixo−vú (operátor je uvedený za premennou). Prefixový tvar jeteda nasledujúci:++i−−iRozdiel medzi postfixovou a prefixovou verziou spoèívav pouití vo výrazoch. Pokia¾ pouijete postfixový operá−tor, je vo výraze najprv vrátená hodnota premennej a apotom je inkrementovaná. Na objasnenie uvádzam nasle−dujúci príklad:int i;i = 10;Console.WriteLine(i++);i = 10;Console.WriteLine(++i);Výstupom na konzole by boli postupne hodnoty1011z èoho vyplýva, e v prvom prípade bola najprv vrátenáhodnota 10 a a potom bola hodnota premennej inkre−mentovaná, zatia¾ èo v druhom prípade bolo toto poradieopaèné.Na koniec tejto sekcie si ešte povieme nieèo o zloenýchoperátoroch priradenia. Majme nasledujúci zápis:i = i + 10;Ten je moné nahradi takto:i += 10;Opä ide o kratší a rýchlejší zápis. Zloený operátor pri−radenia je moné kombinova so všetkými aritmetickýmioperátormi:Operátor Dlhý zápis Skrátený zápis Význam+ i = i + hodnota i += hodnota prièítanie hodnoty− i = i − hodnota i −= hodnota odèítanie hodnoty* i = i * hodnota i *= hodnota vynásobeniehodnotou/ i = i / hodnota i /= hodnota vydelenie hodnotou% i = i % hodnota i %= hodnota zvyšok po deleníhodnotouCYKLUS FOR. Cyklus for patrí medzi komplexnejšie cyklya umoòuje zápis ve¾mi jednoduchého kódu, pokia¾ je jehojadrom práve iterovanie polokami. Jeho syntax je podob−ná syntaxi v jazyku C alebo Java:for (inicializácia; logický výraz; iteraèný výraz) {príkazy;}Pred samotným spustením cyklu for je vdy vykonanáinicializaèná èas. Tá môe obsahova napríklad príkazypriradenia a deklarácie (èo vo väèšine prípadov aj obsahu−je). Druhý výraz v zátvorkách je logický a jeho splneniepodmieòuje ukonèenie cyklu. Ide teda o riadiaci výraz a jevyhodnocovaný pred kadou iteráciou. Pokia¾ nadobudnehodnotu true, je vykonaná ïalšia iterácia, v opaènom prí−pade je beh celého cyklu ukonèený.Tretí výraz je vyhodnotený pred kadou iteráciou a jehohodnota je vyhodnotená a platná pre celú iteráciu. V prí−pade, e pouijete napr. prefixový operátor inkrementácieo 1, bude najprv príslušná premenná inkrementovaná anásledne bude vrátená hodnota tejto premennej. Ak všakpouijete postfixový operátor, bude vrátená hodnota pre−mennej a a potom bude táto premenná inkrementovaná.Pre iteráciu však bude plati pôvodná hodnota premennej.Syntax cyklu for umoòuje vynechanie ktorejko¾vek ztroch menovaných èastí. Je moné dokonca poui zápisfor (;;) {príkazy;}Tento zápis je ekvivalentný s nekoneèným cyklom, a pre−to by sa v tele tohto cyklu mal nachádza príkaz break.Ako bený príklad pouitia cyklu for uvádzam:for (int i = 0; i < 10; i++) {Console.WriteLine("Riadok c. " + i);}Tento cyklus vypíše 10 riadkov (èíslovaných od 0 po 9).Pokia¾ telo cyklu pozostáva iba z jedného príkazu èi volaniametódy (ako v tomto prípade), je moné ho skombinova siteraèným výrazom. Nasledujúci kód bude ma teda rovnakýefekt, ale bude o nieèo rýchlejší, keïe neobsahuje nijaké telo:for (int i = 0; i < 10; Console.WriteLine("Riadok c. " + i++));V cykle for je však moné vykonáva rôzne zloité kon−štrukcie, napríklad:for (int i = 0, j = 0; i < 10 && j < 5; ++i, j++) {príkazy;}Ako vidíte, monosti vyuitia cyklu for sú naozaj ve¾kéa v koneènom dôsledku môe dobrý zápis tohto cykluzlepši váš program èo do rýchlosti alebo preh¾adnosti.Iteraèný výraz nemusí vdy obsahova aktualizáciu ria−diacej premennej. Môe obsahova akýko¾vek výraz, pri−èom aktualizova riadiacu premennú je moné aj v samot−nom tele cyklu.PRÍKAZ CONTINUE. Príkaz continue patrí spolu s príka−zom break medzi príkazy na explicitné riadenie cyklu. No za−tia¾ èo príkaz break beh cyklu preruší, príkaz continue prerušíiba práve prebiehajúcu iteráciu. Týmto príkazom teda reali−zujete skok na zaèiatok cyklu a spustenie novej iterácie s tým,e sú opä vyhodnotené všetky riadiace a v prípade cyklu foraj iteraèné výrazy. Pokia¾ ide o cyklus do..while (s podmienkouna konci), je príkazom continue realizovaný skok na konieccyklu a takisto opätovné vyhodnotenie riadiaceho výrazu.ZÁVER. V tejto èasti sme ukonèili rozprávanie o kon−trolných štruktúrach jazyka C# a povedali sme si aj nieèoo zloených aritmetických a priraïovacích operátoroch.V nasledujúcom pokraèovaní sa budeme venova pouíva−te¾sky definovaným typom – záznamom a zoznamom.Andrej Chu110 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M EAko na nápoveï / 14. èasPo predošlej úvodnej výprave do sveta HTML nápovede uviete, ako zostavi jednoduchý súbor s komprimovanou ná−poveïou v štýle HTML. V štrnástej èasti seriálu sa spoloè−ne pozrieme na to, ako by ste mohli vašu jednoduchú HTMLnápoveï obohati o ïalšie prvky, ktoré jej pridajú na flexi−bilite a atraktívnosti. Dozviete sa, ako prida do nápovedezáloky na archiváciu ob¾úbených poloiek a pokroèilé vy−h¾adávanie k¾úèových slov. Rovnako si ukáeme, aké ïalšiekonfiguraèné monosti vám ponúka záloka NavigationPane dialógového okna Window Types. Prajem vám prí−jemné èítanie.PRIDANIE ZÁLOKY PRE OB¼ÚBENÉ POLO−KY. Kompilátor nápovede HTML pod názvom HTML HelpWorkshop vám dovo¾uje zaradi do nápovede aj zálokypre ob¾úbené poloky a pokroèilé vyh¾adávanie k¾úèovýchslov. Záloka s ob¾úbenými polokami poskytuje pouíva−te¾ovi monos vytvori si zoznam ob¾úbených nápoved−ných tém. Zoznam s ob¾úbenými témami sa automatickyukladá, take po opätovnom spustení nápovedného systé−mu je moné aktivova predtým definovanú ob¾úbenú té−mu, ktorá sa následne automaticky zobrazí v aktívnej plo−che informaèného panela nápovede HTML. Pretoe väèši−na pouívate¾ov rada pracuje s ob¾úbenými polokami, imple−mentácia záloky s rovnakou funkciou je vhodným spôso−bom na to, ako urobi nápovedný systém pouívate¾skyprívetivejším. Aby ste mohli vytvori záloku pre ob¾úbenétémy, postupujte pod¾a nasledujúcich inštrukcií:1. Otvorte váš projektový súbor nápovede HTML.2. Klepnite na tlaèidlo Add/Modify window definitions.V dialógovom okne Window Types klepnite na zálokuNavigation Pane.3. V sekcii Tabs aktivujte vo¾bu Favorites tab (obr. 1).4. Aktivujte tlaèidlo OK a skompilujte projekts nápoveïou HTML.Ak spustíte komprimovaný súbor s nápoveïou HTML,môete si všimnú, e navigaèný panel obsahuje aj zálokuna uchovávanie ob¾úbených poloiek (Favorites). Predpo−kladajme, e ste v obsahovej štruktúre nápovede klepli na¾ubovo¾nú tému, ktorej obsah je zobrazený v informaènompaneli. Ïalej budete chcie prida práve zobrazenú témunápovede do zoznamu ob¾úbených poloiek nápovede. Pre−to klepnite na záloku Favorites a kliknite na tlaèidlo Add.V prípade, ak tlaèidlo Add nevidíte, je moné, e budete musiezväèši okraje hlavného okna nápovede HTML.Názov práve zobrazenej témy nápovede, ktorý sa štan−dardne zobrazuje v textovom poli s názvom Current to−pic, sa pridá do zoznamu ob¾úbených tém (zoznam s náz−vom Topics). Rovnako sa aktivujú tlaèidlá Remove (na od−stránenie témy zo zoznamu ob¾úbených tém) a Display(na zobrazenie vybratej témy). Ukákovú podobu nápove−de HTML s aktivovanou zálokou Favorites môete vidiena obr. 2.Vdy, keï poklepete na názov ob¾úbenej témy v zozna−me, táto téma sa zobrazí v okne informaèného panela ná−povede. Ako som u spomenul, zoznam ob¾úbených témsa ukladá, a preto ho môete poui kedyko¾vek po opä−tovnom otvorení súboru s nápoveïou HTML.PRIDANIE ZÁLOKY NA POKROÈILÉ PREH¼A−DÁVANIE SYSTÉMU NÁPOVEDE NA ZÁKLADEFULLTEXTOVEJ TECHNOLÓGIE. Záloka NavigationPane dialógového okna Window Types ukrýva mnohouitoèných funkcií. Jednou z nich je aj vo¾ba na pridaniezáloky s technológiou pokroèilého preh¾adávania systé−mu nápovede HTML na základe zadaných k¾úèových slov.Opä teda zamerajte svoju pozornos na sekciu Tabs a tuaktivujte vo¾bu Search tab. Ihneï po zapnutí tejto vo¾bysa sprístupní aj kontextovo viazaná vo¾ba s názvom Advan−ced. Keïe chceme implementova pokroèilé vyh¾adáva−nie, zaškrtneme aj poloku Advanced (obr. 3).Po klepnutí na tlaèidlo OK sa zobrazí okno so sprievod−com. V druhom kroku sprievodcu sa uistite, e je zaškrt−nutá vo¾ba Search tab. Pokraèujte aktiváciou vo¾by Com−pile full−text Information, ktorá sa nachádza v rámèekuProject Option. Nasledujte sprievodcu a do konca proce−dúry. Skompilujte projektový súbor nápovede a spustitevygenerovaný platný súbor nápovede HTML. Pri poh¾adena navigaèný panel si môete všimnú, e mnoina zobra−zených záloiek sa opä rozšírila, tentoraz o záloku Search.S vyuitím fulltextového vyh¾adávania je moné preh¾adavšetky témy nápovede HTML a nájs tú, resp. tie, ktorévyhovujú zadaným kritériám (teda tie, ktoré obsahujú h¾a−dané k¾úèové slovo, resp. k¾úèové slová). Keby sme naprí−klad chceli vyh¾ada témy, ktoré obsahujú textový reazec„strana“, do vyh¾adávacieho po¾a zapíšeme spomínanýreazec a stlaèíme kláves Enter (volite¾ne môeme takistoaktiváciu klávesu Enter substituova klepnutím na tlaèidloObr. 1Obr. 2Obr. 3Obr. 4Aktivácia vo¾by Favorites tab v okneWindow TypesZáloka s ob¾úbenou témou nápovede HTMLv praxiAktivácia volieb na pridanie zálokypokroèilého preh¾adávania systémunápovede HTMLUkáka fulltextového preh¾adávanianápovedného systémuList Topics, ktoré je umiestnené pod textovým po¾om nazadanie vyh¾adávacieho reazca). V nasledujúcich okami−hoch bude preh¾adaný celý nápovedný systém a budúvybraté tie témy, ktoré obsahujú zadaný textový reazec(obr. 4).Názvy nápovedných tém, ktoré spåòajú špecifikovanékritériá, budú zobrazené v príslušnom zozname. Okremståpca Title s názvami vyh¾adaných tém si môete všimnúaj urèenie ich pozície (ståpec Location) a stupnicu poradia(ståpec Rank).Technológia pokroèilého preh¾adávania tém nápovedena základe pouitia k¾úèových slov vám dovo¾uje aj apliká−ciu logických operátorov AND, OR, NEAR a NOT. Zoznamtýchto logických operátorov sa zobrazí v kontextovej po−nuke po klepnutí na tlaèidlo so šípkou, ktoré sa nachádzanapravo od textového po¾a na zadávanie k¾úèových slov.V nasledujúcich riadkoch si vysvetlíme pouitie logic−kých operátorov pri vyh¾adávaní najskôr z teoretickej strán−ky, potom sa pozrieme aj na praktickú ukáku. Aby bol vý−klad jednotný, predpokladajme, e budeme pracova ibas dvoma textovými reazcami, resp. k¾úèovými slovami: „po−èítaè“ a „procesor“.Ak budeme chcie vyh¾ada všetky nápovedné témy,ktoré obsahujú k¾úèové slovo „poèítaè“ a súèasne k¾úèovéslovo „procesor“, pouijeme logický operátor AND v takej−to podobe: poèítaè AND procesor. Matematicky poveda−né, ide o vyh¾adanie mnoiny nápovedných tém, ktorátvorí prienik medzi dvoma mnoinami: mnoinou tém,ktoré obsahujú len k¾úèové slovo „poèítaè“, a mnoinoutém, ktoré obsahujú len k¾úèové slovo „procesor“. Logickýoperátor OR nám poslúi v prípade, ak budeme chcievyh¾ada tie témy, ktoré obsahujú buï jedno k¾úèové slovo(„poèítaè“), druhé k¾úèové slovo („procesor“), alebo obek¾úèové slová („poèítaè“ a „procesor“). Zápis bude v tomtoprípade nasledujúci: poèítaè OR procesor. Je pochopite¾né,e koneèná mnoina vyhovujúcich tém bude urèite poèet−nejšia ako pri pouití operátora AND. Pouitím operátora ORzískame takú mnoinu nápovedných tém, ktorá predstavujezjednotenie tých mnoín, ktoré obsahujú len k¾úèové slovo„poèítaè“ alebo len k¾úèové slovo „procesor“. Ak si budeteela získa zoznam tých tém, ktoré síce obsahujú k¾úèovéslovo „poèítaè“, ale neobsahujú k¾úèové slovo „procesor“,pouite logický operátor NOT v tejto podobe: poèítaè NOTprocesor. Súbor nájdených tém bude predstavova mnoinu,ktorá vznikne, ak od zjednotenia oboch mnoín tém odpoèí−tame zjednotenie mnoín, z ktorých jednu tvoria témy obsa−hujúce iba k¾úèové slovo „procesor“ a druhú témy, ktoréobsahujú súèasne obe k¾úèové slová („poèítaè“ a „procesor“).Posledným logickým operátorom je operátor NEAR. Pouívasa vtedy, ak je potrebné vyh¾ada tie témy, ktoré obsahujúobe k¾úèové slová v tesnej blízkosti. Podoba zápisu je: poèí−taè NEAR procesor. Vyh¾adaná mnoina tém predstavujeprienik oboch mnoín (teda mnoiny, ktorá obsahuje lenk¾úèové slovo „poèítaè“, a mnoiny, ktorá obsahuje lenk¾úèové slovo „procesor“). Grafické znázornenie pouitia uve−dených logických operátorov môete vidie na obr. 5.V nápovedných systémoch môete vyh¾adáva aj témy, ktoré obsa−hujú vami poadovanú frázu. Frázou sa rozumie k¾úèové slovo, prí−padne súbor k¾úèových slov, ktorý je umiestnený v dvojitých úvo−dzovkách. Keby ste do vyh¾adávacieho textového po¾a zadali frázu„poèítaèový procesor“ (i s úvodzovkami), vyh¾adali by sa všetky té−my, ktoré obsahujú práve túto frázu.Ak budete chcie vyh¾ada k¾úèové slová s pouitím lo−gického operátora, môete postupova dvoma spôsobmi:1. Celý výraz (napr. poèítaè AND procesor) zapíštepriamo do vyh¾adávacieho textového po¾a.2. Zadajte prvé k¾úèové slovo výrazu (poèítaè), klepnite natlaèidlo so šípkou a vyberte elaný typ operátora.Následne dopíšte druhé k¾úèové slovo.Okrem doposia¾ uvedených nastavení ponúka zálokaSearch ešte tri zaškrtávacie polia (Search previous re−sults, Match similar words a Search titles only), pro−stredníctvom ktorých môete ešte precíznejšie vytýèi cha−rakter procesu preh¾adávania nápovedných tém. Vo¾baSearch previous results urèuje, aby sa nový proces vyh¾a−dávania aplikoval na u nájdené témy. Vo¾ba Match simi−lar words umoòuje vyh¾adáva odvodené k¾úèové slová.Odvodené k¾úèové slovo je také k¾úèové slovo, ktoré márovnaký slovný kmeò ako originálne k¾úèové slovo, napr.slovo „poèítaè“ môe predstavova originálne k¾úèové slo−vo, ale slovo „poèítaèový“ je odvodené k¾úèové slovo (má7/2003 PC REVUE 111

P R O G R A M U J E M EGrafika cez OpenGL13. èas: Motion blurring, height mapping 1.však rovnaký kmeò „poèítaè“). Posledná vo¾ba nesie názovSearch titles only, a ak ju aktivujete, budú sa preh¾adávaiba názvy jednotlivých nápovedných tém.Technológia fulltextového preh¾adávania tém je v nápovedi HTML,bohuia¾, o nieèo menej vyspelá ako jej predchodkyòa v systémeWinHelp 4.0. WinHelp 4.0 poskytoval monos okamitého pre−h¾adávania tém u po zadaní nieko¾kých prvých písmen k¾úèovéhoslova. V praxi teda staèilo, aby pouívate¾ zadal iba pár zaèiatoè−ných písmen k¾úèového slova a systém WinHelp 4.0 ihneï posky−tol zoznam vyhovujúcich tém. V nápovedi HTML je potrebné zapí−sa celú podobu k¾úèového slova a následne klepnú na tlaèidloList Topics, prípadne stlaèi kláves Enter.ŠPECIFIKÁCIA ŠTANDARDNE ZOBRAZOVANEJZÁLOKY NAVIGAÈNÉHO PANELA NÁPOVEDEHTML. Ak budete chcie, aby bola po spustení systémunápovede štandardne zobrazená iná záloka ako záloka sobsahovou štruktúrou nápovede (Contents), môete takurobi na záloke Navigation Pane v dialógovom okneWindow Types. Tu v rámèeku Tabs klepnite na šípku otvá−racieho zoznamu Default tab a vyberte typ záloky, ktorása bude v navigaènom paneli štandardne zobrazova ihneïpo otvorení súboru s nápoveïou (obr. 6).Priame urèenie štandardne zobrazovanej záloky navigaèného pa−nela nápovede by ste mali uskutoèòova iba v odôvodnených prí−padoch. Väèšina pouívate¾ov je toti zvyknutá na to, e sa im poštarte nápovede ihneï zobrazí stromová štruktúra obsahu nápo−vedného systému. Ak títo pouívatelia uvidia zobrazenú inú zá−loku, môu sa dosta do problémov.ÏALŠIE MONOSTI ZÁLOKY NAVIGATION PA−NE. Ponuka záloky Navigation Pane dialógového oknaWindow Types je skutoène bohatá. Najskôr sa zameriamena sekciu Properties, ktorá ukrýva tri vo¾by:1. Open with navigation pane closedZapnutie vo¾by spôsobí deaktiváciu zobrazenia navigaè−ného panela nápovede HTML po otvorení súboru s ná−poveïou HTML.2. Automatically show/hide navigation paneAk zaèiarknete túto vo¾bu, navigaèný panel nápovedeHTML sa bude automaticky zobrazova, resp. skrýva v zá−vislosti od toho, èi primárne okno nápovede disponujezameraním (focusom), alebo nie.3. Auto SyncO vo¾be Auto Sync sme si u nieèo povedali. Jej zapnu−tie vraví kompilátoru, aby do kódu komprimovaného sú−boru s nápoveïou HTML pridal inštrukcie na automatickúsynchronizáciu jednotlivých nápovedných tém s obsaho−vou stromovou štruktúrou.Ak budete potrebova explicitne urèi šírku navigaè−ného panela nápovede HTML, môete poui textové poles titulkom Navigation pane width. Implicitne toto poleneobsahuje nijakú konkrétnu hodnotu, pretoe šírka navi−gaèného panela je urèovaná dynamicky.Ján HanákObr. 5Názorná ilustráciaaplikácie logickýchoperátorovna vyh¾adávaniecie¾ovej skupinynápovedných témObr. 6Výber štandardnezobrazovanej zálokyv navigaènom panelinápovedeAko ten èas letí... Mono si spomínate, ako ste pred ro−kom otvorili èerstvé vydanie PC REVUE a v sekcii Progra−mujeme ste zbadali nový seriál o programovaní grafikycez OpenGL. Jeden rok je za nami a seriál o tomto fasci−nujúcom grafickom rozhraní pokraèuje. Vitajte pri ïalšejèasti Grafiky cez OpenGL, priatelia. Nastal teda èas namalé bilancovanie. Za rok ste zvládli inicializáciu OpenGL,potom sme prešli na trojuholníèky, kocky, nasledovali tex−túry, blending, display listy, fonty, jpeg textúry, masking,multitexturing, rendering do textúry atï. Znamená to, esme zvládli základy OpenGL, s ktorými sa môeme pustido zloitejších vecí, ako je napríklad aj téma tejto èasti:motion blurring a height mapping.MOTION BLURRING. Tak ako vdy aj tentoraz zaè−neme tému jej definíciou. Èo teda je motion blurring?Iste ste si všimli, e objekty v OpenGL sú také ostré, akobyneskutoèné. Pri ich pohybe ani nehovorím. Èo tak trochuich pri tom pohybe rozmaza, aby vyzerali krajšie? Sa−mozrejme, e sa to dá a je to pomerne ¾ahké. Keby to bo−lo aké, nepísal by som tu o tom. V èom spoèíva princíp?Ide o to, e vyrenderujeme objekt, ktorý chceme rozma−za, a skopírujeme ho do textúry. Zapneme blending askopírovanú textúru nanesieme na celú obrazovku. Po−tom túto obrazovku skopírujeme do textúry a textúru na−nesieme tým istým spôsobom na obrazovku. Tak sa námvytvorí efekt, ktorý však má dva menšie problémy. Prvýmz nich je, e stopa za objektom nám nebude pomaly miz−nú, ale ostane tam navdy. Toto odstránime ¾ahko tak,e zníime hodnotu jasu textúry (alfa kanál) o 10 % astopa nám pomaly zmizne. Druhý problém závisí od hard−vérového vybavenia poèítaèa. Toti keby sme ten istý prog−ram spustili na nejakom slabšom i silnejšom poèítaèi,výsledok by bol iný. Preèo? Na slabšom poèítaèi dochá−dza k zniovaniu FPS (frames per second – snímky zasekundu) a tým sa obrazovka kopíruje do textúry menejráz ako na tom silnejšom. Aj tento problém sa však dáodstráni. Jednoducho si vypoèítame, kedy máme a kedynemáme motion blur vykres¾ova. To si ukáeme neskôr.Ešte spomeniem, e námet na tento èlánok a zdrojovýkód som èerpal zo stránky www.gametutorials.com. Vy−chádzame zo základného zdrojového kódu, doplnenéhoo monos textúrovania a renderingu do textúry (pozriPCR è. 6/2003). Vytvoríme si dve funkcie, ktoré nám budúmeni perspektívny mód a ortografický mód. Len spome−niem, e perspektívny mód je, polopatisticky povedané, 3Da ortografický mód je 2D, èie nám nepodáva informáciu,aký je objekt vysoký, hlboký a široký v skutoènom svete.Všetky funkcie budú uloené v súbore s kresliacou funkciou.void Orto(void){Ako prvé si zvolíme projekènú maticu, ktorú si uloímedo zásobníka pre prípad, e chceme ortografický mód vyp−nú.glMatrixMode(GL_PROJECTION);glPushMatrix();Teraz túto maticu „resetujeme“ na jednotkovú maticu.glLoadIdentity();Zavoláme funkciu glOrtho, ktorá nastaví ortografickýmód na nami poadovanú ve¾kos.glOrtho( 0, 0, 800, 600, 0, 1 ); //¾avý horný a pravý dolný rohAby sme mohli v ortografickom móde kresli, musímesa prepnú do MODELVIEW matice, ktorú tie resetujeme.glMatrixMode(GL_MODELVIEW);glLoadIdentity();}My však nechceme zosta v ortografickom móde nave−ky, niekedy je potrebné vráti sa na perspektívny mód. Nato slúi funkcia Perspectiv.void Perspectiv(void){Cesta spä je o nieèo kratšia. Vyuijeme to, e sme sipri prepínaní sa do ortografického módu uloili projekè−nú maticu do zásobníka. Teraz ju staèí vybra, nastavimodelview maticu a sme zase v 3D.glMatrixMode(GL_PROJECTION);glPopMatrix();glMatrxMode(GL_MODELVIEW);}Vytvoríme si funkciu, ktorá vracia hodnou TRUE, keïmáme vyrenderova motion blur. Jej jediným paramet−rom je èíslo, ktoré udáva, ko¾kokrát ho máme za sekunduvyrenderova. Dajme tomu, e ju nazveme Casovac.bool Casovac(mb_za_sekundu){Aby sme mohli vypoèíta, èi môeme vyrenderova mo−tion blur, musíme si definova pomocné premenné navypoèítanie èasu. Konkrétne to budú premenné posled−ny_cas, uplynuly_cas a aktualny_cas.static float posledny_cas=0.0f;float uplynuly_cas=0.0f;float aktualny_cas=GetTickCount() * 0.001f; //aktualny casv sekundachVypoèítame si u uplynulý èas, a to tak, e od aktuál−neho èasu odpoèítame posledný èas, keï sme motion blurvykres¾ovali.uplynuly_cas=aktualny_cas – posledny_cas;Teraz musíme otestova, èi u uplynulo dos èasu nato, aby sme opä vykreslili motion blur. Bude to vtedy, akuplynulý èas bude väèší ako prevrátená hodnota premen−nej mb_za_sekundu, ktorá udáva poèet vykreslení motionblur za sekundu.if(uplynuly_cas > (1.0f/mb_za_sekundu)){Ak sa tak naozaj stalo, do premennej posledny_cas siuloíme aktuálny èas a funkcia vráti TRUE, èo znaèí, e jeèas na vykreslenie motion blur.posledny_cas=aktualny_cas;return TRUE;}No ak sa tak nestalo, musíme ešte poèka a funkcia vrá−ti FALSE.return FALSE;}Aby sme si ušetrili èas, vytvoríme si funkciu, ktorá bu−de renderova motion blur. Síce ju voláme len dvakrát,ale aj tak je to menšia úspora èasu.void motion_blur(void){Aby sme mali taký výsledok, aký chceme, musíme siuloi maticu, aby nemala konflikty s aktuálnou maticou.Potom musíme vypnú håbkový test a zapneme blending,prièom nastavíme aj blendovaciu rovnicu.glPushMatrix();glDisable(GL_DEPTH_TEST);glBlendFunc(GL_SRC_ALPHA,GL_ONE); //alpha blendingglEnable(GL_BLEND);Bindujeme textúru, do ktorej sme skopírovali obsahobrazovky (pozri PCR è. 6/2003). Ako som povedal, musí−me jej zníi jas, aby sa nám stopa strácala.glBindTexture(GL_TEXTURE_2D, texture[0]);glColor4f(1.0f,1.0f,1.0f,0.9f);Prípravné úkony máme za sebou, u sa len musímeprepnú do ortografického módu a otextúrova touto112 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M Etextúrou celú obrazovku. Tu nám staèí poui dvojparametrový variant funkcie glVertex,pretoe sme v ortografickom móde. Nakoniec sa prepneme naspä do perspektívneho mó−du, zapneme håbkový test, vypneme blending a obnovíme maticu, ktorú sme si na zaèiat−ku uloili.Orto();glBegin(GL_QUADS);glTexCoord2f(0.0f,1.0f); glVertex2f(0.0f,0.0f);glTexCoord2f(0.0f,0.0f); glVertex2f(0.0f,800.0f);glTexCoord2f(1.0f,0.0f); glVertex2f(800.0f,600.0f);glTexCoord2f(1.0f,1.0f); glVertex2f(800.0f,0.0f);glEnd();Perspectiv();glEnable(GL_DEPTH_TEST);glDisable(GL_BLEND);glPopMatrix();glEnd();}Výborne, aj toto máme za sebou. Hor' sa do kresliacej funkcie! Dajme tomu, e chce−me ma rozmazaný rotaèný pohyb kocky. U viete, ako objekty rotova. Takisto viete vy−kresli kocku, take tam, kam má ís kocka, pôjde komentár /*SEM POJDE KOCKA*/.void DrawGLScene(void){... //poèiatoèné nastavenia môeme preskoèiPomocou funkcie Casovac zistíme, èi máme vyrenderovanú kocku skopírova do textú−ry a vyrenderova aj motion blur.if(Casovac(60)){Najprv zmeníme ve¾kos viewportu na štvorec so stranou ve¾kosti 512 (aby sa námvmestil do textúry). Potom zavoláme funkciu motion_blur, ktorá vyrenderuje motion blur.Napokon vykreslíme kocku, bindujeme textúru, do ktorej sa má obrazovka skopírova, apomocou glCopyTexImage2D ju skopírujeme. Nakoniec vyèistíme color buffer aj depthbuffer a nastavíme viewport na pôvodnú hodnotu.glViewPort(0,0,512,512);motion_blur();/*SEM POJDE KOCKA*/glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,texture[0]); //textúra, do ktorej sa skopíruje obrazovkaglCopyTexImage2D(GL_TEXTURE_2D,0,GL_RGB,0,0,512,512,0); //skopíruj obrazovku do tex−túry – PCR è. 6/2003glClear(GL_COLOR_BUFFER_BIT | GL_DEPTH_BUFFER_BIT);glViewPort(0,0,800,600);}Ale ak ešte nemáme vykresli motion blur, lebo na to nie je èas, staèí nám vykresli nor−málnu kocku, ktorá je u v skopírovanej textúre. Èie opä zavoláme funkciu motion_blura nakreslíme kocku.motion_blur();/*SEM POJDE KOCKA*/} //koniec DrawGLSceneA je to! Teraz staèí spusti program a uvidíte rotujúcu kocku, ktorá sa otáèa a za òouje „šmuha“. Skúste sa pohra s èíslami, dostanete iný výsledok. Tento efekt sa pouívamálokedy, ale je východiskom pre radial blur, o ktorom si niekedy povieme. Len spome−niem, e radial blur je priestorové rozmazanie, èie objekt vyzerá, akoby iaril. Ale ajmotion blur nájde svoje uplatnenie v hre (napríklad ak je hlavný hrdina mierne pripitý, ulen musíte vyrieši, ako objekty zobrazova dvojmo ☺).HEIGHT MAPPING. U máte dos prechádzok po miestnostiach, budovách a podob−ných uzavretých priestoroch? Chceli by ste prevetra OpenGL aj na èerstvom vzduchu nie−kde v prírode? Presne tak. Našou druhou témou bude height mapping alebo, povedanénašou ¾ubozvuènou slovenèinou, terén. Táto téma zahàòa naèítanie terénu zo súboru,jeho vykreslenie a následne aj pohyb po òom. Teraz si ukáeme najjednoduchší spôsob,ako zobrazi terén v jednej farbe, a nabudúce si povieme nieèo o textúrovaní terénu.Terén bude uloený v súbore typu raw, èo nie je niè iné ako samotné dáta v binárnomformáte. Mapa v grafickom prehliadaèi vyzerá ako biele mraky na èiernej oblohe, prièomplatí, e èím belší pixel, tým je to miesto vyššie. Ako však vytvori takúto mapu? Existujena to program, ktorý som mal, ale musel som formátova hard disk a u neviem, skadesom ho stiahol. Ak si však spomeniem, dám vám to ihneï vedie. Tento program je šíre−ný aj so zdrojovými kódmi a ponúka hneï nieko¾ko algoritmov na vytvorenie terénu.Problém je len v tom, e výškovú mapu ukladá vo formáte tga, ale nie je problém ho sko−pírova do nami pouívaného formátu raw. Ale dos bolo teórie, poïme na prax.Ako vdy aj tentoraz vychádzame zo základného zdrojového kódu s kamerou na pre−sun po teréne a svetlom. Textúrovanie zatia¾ nepotrebujeme. Do projektu pridajte novýsúbor a pomenujte ho hoci teren.cpp. Tento súbor bude obsahova funkcie na naèítaniea vykreslenie terénu. V programe budeme pracova s mapou ve¾kosti 1024 × 1024 pixe−lov. Prvou funkciou bude funkcia, ktorej zadáme súradnice bodu na mape, smerník napole mapy a tá vráti jeho výšku.#include #incldue #include #include #include int Vyska(BYTE *mapa, int X, int Y){Aby sme vylúèili monos, e zadáme súradnice mimo mapy, urobíme malú fintu. Èís−lami, ktoré sme zadali, podelíme èíslo 1024, èo je ve¾kos mapy. Nepodelíme ich však nor−málnym delením, ale delením typu modul (zaujímavé slovo). Toto delenie vracia zvyšokpo celoèíselnom delení, a tak aj keby sme zadali hodnoty správne, vrátená výška by zod−povedala výške na mape. Takto získané èísla uloíme do premenných mapax a mapay.int mapax=X%1024;int mapay=Y%1024;Takisto sa musíme uisti, èi pole, z ktorého máme èíta údaje, existuje. Ak nie, funkciuukonèíme návratovou hodnotou 0.if(!mapa) return 0;Keïe pole mapa je jednorozmerné, musíme nájs správne miesto v pamäti. Bolo by¾ahšie ako údaje naèítava hodnoty z dvojrozmerného po¾a, ale bolo by obané doò hod−noty zapisova zo súboru.return mapa[mapax+(y*1024)];}Druhou funkciou v tomto súbore bude vyrenderovanie mapy. Funkcia bude ma názovRenderMap a bude ma jeden parameter, a to pole, z ktorého bude èíta údaje. Taktomôeme narába s viacerými mapami súèasne, pravdae, aj nároky na pamä budú väèšie(napríklad jedna mapa s rozmermi 1024*1024 pixelov zaberá v pamäti 1 MB, èo je dos).Na zaèiatok si definujeme zopár premenných na uloenie aktuálnej pozície na mape asúradníc vrcholu.void RenderMap(BYTE VyskovaMapa[]){int mx,my=0; //pozícia na mapeint x,y,z; //súradnice vrcholuAj tu otestujeme, èi existuje pole s mapou, a ak áno, môeme zaèa vykres¾ova mapupo štvorcoch.if(!VyskovaMapa) return;glBegin(GL_QUADS);Cez dva vnorené cykly for prejdeme postupne celú mapu. Lene bolo by to nároèné navýpoètový výkon a aj zobrazovanie by bolo nároèné. Preto budeme naèítava kadý 16.bod mapy. Výzor sa ve¾mi nezmení a poèítaèu to urýchli prácu.for(mx=0;mx

P R O G R A M U J E M EFILE *subor=NULL;subor=fopen(cesta,"rb");if(subor==NULL){PostQuitMessage(0);}Ak sme zadali správnu cestu a súbor sa nám podarilo otvori, môeme dáta naèíta dopo¾a, ktoré sme funkcii zadali. Ak sme hotoví, súbor môeme zavrie.fread(mapa,1,velkost,subor);fclose(subor);}Súbor teren.cpp teraz môeme uloi a zavrie. Do súboru init.cpp si pridáme definíciufunkcie LoadRAW, pretoe ju linker z externého súboru nerozpozná. Takisto si definuje−me pole typu byte s rozmermi 1024 × 1024 bajtov, spolu teda 1 MB.BYTE mapa[1024*1024];void LoadRAW(LPSTR cesta, int velkost, BYTE* mapa);Do funkcie InitGL si pridáme volanie funkcie LoadRaw, ktorou naèítame údaje o mapedo po¾a.LoadRAW(„dat/mapa.raw“,1024*1024,mapa);Ešte treba zmeni posledný parameter volania funkcie gluPerspective z ResizeGLSceneaspoò na hodnotu 3000.0f, pretoe mapa je ve¾ká a pri pôvodnom nastavení by sme junevideli celú. Ak ste to zmenili, presuòte sa do funkcie s kresliacou funkciou, kde si defi−nujte pole mapa ako externú premennú a pridajte aj definíciu funkcie RenderMap. Potomstaèí zavola z kresliacej funkcie:RenderMap(mapa);A je to hotové. Po skompilovaní by sa vám mal objavi poh¾ad na prekrásnu krajinu, aak máte v projekte aj kameru, môete sa po nej aj poprechádza. No nie je to nádhera?ZÁVER. Touto èasou sme opä pokroèili o krok do tajov OpenGL. Ak máte nejaké pri−pomienky, návrhy alebo vám nieèo nejde, napíšte mi, teším sa na vaše e−maily (ale aknemusíte, tak zbytoène nepíšte ☺). Nabudúce si preberieme textúrovanie vyrenderovanejkrajiny, a ak zvýši priestor, aj detekciu kolízie medzi kamerou a terénom. Take máte sana èo teši. Prajem pekný zvyšok júla.Lukáš StaòaDelphi v praxi / 28. èas: Otázky a odpovede II.Témy, ktoré som si naplánoval ako obsah týchto èastí, som trošku posunul, a to z jedi−ného dôvodu. Pokladám za potrebné uvies isté rutiny, ktoré sa priam pýtali na svetlo sve−ta práve prostredníctvom vás. Verím, e sa mi podarilo odpoveda všetkým, ktorí sa namòa obrátili s prosbou o pomoc v programovaní. Z týchto prosieb som vybral tie, ktorésom aj ja musel h¾ada vo svojom „programátorskom svete“ a ktoré sa vám pridajú priprogramovaní akejko¾vek aplikácie. Nebudú ma síce najelementárnejší charakter progra−mu, ale myslím, e zamútite hlavu nie jednému programátorovi, ktorý uvidí isté novátor−ské riešenia vo vašom programe.MONO VLOI CUDZIU APLIKÁCIU DO NAŠEJ? Odpoveï na túto pomernejednoducho znejúcu otázku som po dlhom pátraní našiel. Jedinou praktickou monosouje nastavi formulár ako rodièovské okno. Druhý krok pozostával z následného presunutiaexternej aplikácie funkciou MoveWindow do rodièovského formulára, nastavenia jehopozície a rozmerov. Posledný riadok je len nastavenie prekrytia, teda priority okna. Naotvorenie externého programu sme pouili príkaz WinExec, kde prvým parametrom jecesta k programu a druhým spôsob otvorenia. Aplikácie, ktoré tvoria jadro systému, res−pektíve sú umiestnené v koreni operaèného systému Windows alebo v jeho systéme,môeme vola priamo bez uvedenia celej cesty k súboru (v príklade uvedený „notepad“ –poznámkový blok).procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);var wnd:HWND;beginWinExec('notepad',SW_SHOW);wnd:=FindWindow('notepad',nil);if Wnd0 then beginWindows.SetParent(Wnd, Handle);MoveWindow(Wnd, 0, 0, ClientWidth, ClientHeight, false);SetForegroundWindow(Wnd);end;end;EXISTUJE DIALÓG NA VYH¼ADANIE ADRESÁRA? V záloke dialógov, ia¾,takýto komponent nenájdeme. Ale pomocou direktívy kninice FileCtrl môeme vyvolaštandardný dialóg bez akéhoko¾vek vytvárania vlastných rutín a formulárov. Radšej si šet−rime sily a sústreïujme ich na zloitejšie algoritmy. Pre úplnú funkènos dopíšte do klau−Obr. 1zuly uses kninicu FileCtrl (bez nej by externé vyvolanie nebolo moné). Funkcia Select−Directory zavolá dialóg, ktorého ukonèením, resp. potvrdením sa do premennej path uloícesta k vybranému adresáru. Na skúšku som v príklade pouil príkaz ShowMessage, ktorýna demonštraèné úèely postaèuje. Prostredníctvom neho uvidíme vybranú cestu.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var path:string;beginif FileCtrl.SelectDirectory(path, [sdAllowCreate, sdPerformCreate,sdPrompt], 0) then ShowMessage(path);end;AKO ZMENI TITULOK DIALÓGU? Tentoraz hovoríme o štandardných dialógo−vých oknách, ktoré nám ponúka záloka Dialogs. Niektoré dialógy majú staticky defino−vaný titulok okna, prièom jeho zmena podlieha zaslaniu správy SendMessage komponen−tu. V našom prípade zmeníme titulok na komponente PrintDialog. Aj keï z praktickéhoh¾adiska takáto monos neplní nijakú dôleitú úlohu, je dobré si rozšíri monosti Send−Message. Parameter WM_SETTEXT je, samozrejme, zo skupiny Windows Message.procedure TForm1.PrintDialog1Show(Sender: TObject);beginSendMessage(PrintDialog1.Handle,WM_SETTEXT, 0, LPARAM(PChar('nový text akéhoko¾vekdialógu')));end;NEŠTANDARDNÝ DIALÓG „OTVORI ÈÍM“. Keïe sme zaèali dialógmi, môe−me pri nich ešte chví¾ku zosta. Pri pouívaní operaèného systému Windows ste sa urèitestretli s príponami súborov. Tie majú rozliènú štruktúru, preto na prácu s nimi vyuívamerozlièné programy. Na u¾ahèenie práce s produktmi programov sa zaèala vyuíva inicia−lizácia príslušného programu práve pod¾a koncovky. To zabezpeèuje operaèný systém.V prípade, ak k poadovanej koncovke nie je priradený nijaký program, operaèný systémnám ponúkne interný dialóg „otvori èím“. V òom vyberieme príslušný program, ktorýmchceme súbor otvori alebo priradi mu jeden program, v ktorom sa bude otvára vdy.Tento dialóg je súèasou dynamickej kninice Shell32.dll patriacej k systému. Aj keï cezrozhranie Delphi môeme vola dynamické kninice priamo, nebudeme si komplikovaivot zisovaním názvov funkcií a premenných, ktoré poskytuje spomínaná kninica.Pouijeme radšej internú kninicu ShellAPI, ktorá je súèasou Delphi. Tú treba dopísa doklauzuly uses. Vytvorili sme si funkciu OpenAs, ktorej vstupným parametrom je cesta k sú−boru. Výstup má skôr kontrolný charakter, preto nám postaèuje typ boolean. Všetko ostatnéje prácou ShellAPI s premennou TShellExecuteInfo, ktoré vyvolá spomínaný dialóg v súvis−losti so súborom, ktorého cestu sme zadali ako vstup...Function OpenAs(Filen: String):Boolean;var Info:TShellExecuteInfo;Param:String;beginParam:=Format('Shell32.dll,OpenAs_RunDLL %s',[Filen]);ZeroMemory(@Info, SizeOf(Info));info.cbSize:=SizeOf(Info);info.lpFile:='Rundll32.exe';info.lpVerb:='Open';info.nShow:=SW_SHOWNORMAL;info.Wnd:=GetDesktopWindow;info.lpParameters:=PChar(Param);OpenAs:=ShellExecuteEx(@Info);end;POLOKA V MENU UMIESTNENÁ VPRAVO. Komponent TMainMenu nachádza−júci sa v záloke Standard je asi to, èo pouíva kadý programátor snaiaci sa naprogra−mova preh¾adný program. Samozrejme, e pouívanie poloiek menu je ve¾mi jednodu−ché, pokia¾ nechcete umiestni poloku do pravého rohu vášho programu. Takúto otázkusom dostal od èitate¾a, ktorý prive¾mi experimentuje a napadlo mu nieèo, èo som dopo−114 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M Esia¾ nepotreboval anepouíval. Prob−lém sme vyriešiliObr. 2spoloène pomocoujednej rutiny z inter−netu. Jej funkèný výòatok vám trochu opíšem. Èinné sú dve funkcie: GetMenuItemInfo aSetMenuItemInfo. Pouitím prvej sme dokázali naplni prázdnu premennú Item typuTMenuItemInfo, ktorej fType parameter nadobudol hodnotu MFT_RIGHTJUSTIFY. Druháfunkcia nastavila komponent MainMenu1, respektíve jeho poloku Help1 tak, e po vy−kreslení príkazom DrawMenuBar bude zobrazovaná v pravom rohu.procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);Var Item:TMenuItemInfo;Buff:Array[0..100] of char;beginZeroMemory(@Item, SizeOf(Item));Item.cbSize:=44;Item.fMask:=MIIM_TYPE;Item.dwTypeData:=Buff;Item.cch:=SizeOf(Buff);if GetMenuItemInfo(MainMenu1.Handle, Help1.MenuIndex, True, Item) then BeginItem.fType:=Item.fType or MFT_RIGHTJUSTIFY;if SetMenuItemInfo(MainMenu1.Handle, Help1.MenuIndex, True, Item) thenDrawMenuBar(MainMenu1.WindowHandle);end;end;Upozoròujem, e uvedený zdrojový kód presunie len tú poloku menu, ktorá je nosi−te¾om názvu Help1. Preto v prípade, ak chcete presunú akúko¾vek inú poloku, môetetak urobi, ale a po zmene druhého parametra funkcií GetMenuItemInfo a SetMenu−ItemInfo. Takisto sa predpokladá, e menu bude pomenované MainMenu1.DYNAMICKÉ PRIDANIE POLOKY DO MENU. Aj keï tento problém v minu−losti rozoberal kolega z Delfinária, opíšeme si ho len v rozsahu potrebnom na pochope−nie. Dynamické pridanie poloky do menu by nebolo pre nikoho problémom, keby taktovytvorená poloka mohla podlieha udalosti. Takto znel problém. Jeho riešenie je celkomjednoduché. Vytvorili sme si procedúru, ktorú musíme zadefinova do bloku public. Naobsluhu udalosti vyuijeme vlastnos OnClick premennej NewItem. Obsluha je totoná spolokami Items kadého druhu, take pridanie nie je nièím výnimoèné ani nièím nové....public{ Public declarations }procedure AddItem(text:String);end;...procedure TForm1.AddItem(text:String);var NewItem:TMenuItem;beginNewItem:=TMenuItem.Create(MainMenu1);NewItem.Caption:=text;// NewItem.OnClick vyuijeme na obsluhu udalostiMainMenu1.Items.Insert(MainMenu1.Items.Count, NewItem);end;end;inheritedend;procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);beginSysMenu:=GetSystemMenu(Form1.Handle, False);AppendMenu(SysMenu, MF_SEPARATOR, 0, '');AppendMenu(SysMenu, MF_STRING, idSys, '&info');end;Posledným, ale aj najfunkènejším krokom je pridanie poloky do menu, ktoré vykoná−vame príkazom AppendMenu. Ten potrebuje príslušné nasmerovanie, ktoré mu dávaGetSystemMenu (odkazuje ho na handle pre Form1). Mono ste si všimli parameter MF_SEPARATOR. Ten vytvára odde¾ovací pruh. Take je len estetickým doplnkom alebo dopln−kom preh¾adnosti. Na priloenom obrázku vidíme uspokojivý výsledok.NIE JE ENTER AKO ENTER. Na klávesnici máme dva klávesy s rovnakým oznaèe−ním (enter). Zrejme len málokomu by napadlo, e môu by programom rozlišovanéako úplne odlišné klávesy. Kto by bol povedal, e enter nie je poèítaèom chápaný akojediný? Ani nie tak poèítaèom, ale presnejšie softvérovou výbavou, ktorú zhodou náhodtvoríme práve my programátori. Take opä ostáva na nás programátoroch, aby sme siaj s týmto nejako poradili. Budeme vyuíva Windows Message (WM). Vytvoríme si pro−cedúru, ktorú musíme definova v bloku private. Jej telo bude prijíma správy a v prí−pade, ak stlaèený kláves bude zodpoveda klávesu enter, vtedy poloíme podmienku,ktorá rozozná, èi bol enter stlaèený na numerickej èasti klávesnice, alebo nie. Na de−monštráciu opä pouívam ob¾úbený príkaz ShowMessage, ale verím, e všetci vidíte ajiné vyuitie.procedure TForm1.WMKeyDown(var message:TWMKeyDown);begininherited;with message doif CharCode=VK_RETURN thenif KeyData and (1 shl 24)=0 then ShowMessage('Enter') elseShowMessage('Num Enter');end;To bol posledný problém, ktorý sme si v tejto èasti rozobrali. Nabudúce budeme po−kraèova v otázkach a odpovediach, take nezúfajte, pekne si uívajte a neprehrejte sa(ani procesory ☺). Teším sa na ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.Jozef KOZÁK ml.OBOHATENIE SYSTÉMOVÉHO MENU.Kadý program vytvorený v akomko¾vek objek−tovom programovacom jazyku získa vlastnosti,ktoré sú neovplyvnite¾né, teda sú produktomoperaèného systému. K nim bezpochyby patrísystémové menu, ktoré je dané typom a verziouOS. Operaèný systém Windows má v systémo−vom menu nieko¾ko poloiek: presunú, upravive¾kos, minimalizova, maximalizova, zavrie.Tieto poloky sú nemenné a navonok je totoObr. 3menu statické, ešte raz pripomínam – dané sys−témom. Sèasti je to pravda, ale po pouití nasledujúcej rutiny si ho môeme jemne pri−spôsobi, respektíve prida nejakú poloku. Prv ne zaèneme, musíme si zadefinova kon−štantu. A aj dopísa procedúru do bloku public.constidSys=10;varSysMenu:HMenu;public{ Public declarations }procedure WMSysCommand(var Message:TMessage); message wm_SysCommand;end;...Procedúra spadajúca pod TForm1 len kontroluje, èi bola splnená podmienka (kliknutiena poloku). Ak áno, môeme dotvori udalos, ktorá sa má vykona po kliknutí na dodat−kovú poloku v systémovom menu.Procedure TForm1.WMSysCommand(var Message:TMessage);beginif Message.WParam=idSys then begin// volanie èinnej funkcie alebo procedúry7/2003 PC REVUE 115

P R O G R A M U J E M EDirect Animation6. èas: Nereaktívne objektyDoteraz pri práci s DirectAnimation sme vytvárali objekty rôznych tried, ktoré predstavo−vali 2D grafiku, transformáciu polohy èi tvaru objektu, farbu a pod. Tieto objekty, tzv.objekty správania sa (behaviors), boli buï konštantné, alebo premenlivé v èase. Ak si tedapredstavíme napr. objekt triedy DATransform2, ktorý pre nás uchovával hodnotu o polo−he iného zobrazovaného objektu triedy DAImage, potom tento zobrazovaný objekt bolpo celý èas behu animácie na jednom mieste alebo sa pohyboval urèitou rýchlosou vzávislosti od toho, èi spomínaný objekt transformácie bol konštantný (constant behavior)alebo premenlivý v èase (time−varying behavior). Pozrime sa na nasledujúce dva zápisy. Vprvom je objekt triedy DAImage konštantný, v druhom sa mení – otáèa urèitou rýchlosou(hodnota argumentu násobená hodnotou LocalTime).image1 = image1.Transform(lib.Rotate2Degrees(10));// objekt konštantný;image1 = image1.Transform(lib.Rotate2RateDegrees(10));// objekt premenlivý v èase;V oboch prípadoch však ide o tzv. nereaktívne objekty (non−reactive behaviors),ktoré nereagujú na iadne vyvolávané udalosti (events). Vyvolanou udalosou rozumie−me napr. stlaèenie konkrétneho tlaèidla klávesnice alebo tlaèidla myši, uplynutie neja−kého èasového intervalu a pod. Druhou skupinou sú reaktívne objekty (reactive beha−viors), ktoré, naopak, na vyvolané udalosti reagujú. Vytváranie práve takýchto reaktív−nych objektov a k nim príslušných udalostí pridáva našej animácii prvky interaktivity.Jedným z objektov povaovaných za èasovo závislé je aj objekt známej triedyDAPoint2, ktorý vracia jedna z relevantných vlastností k tejto triede, a to vlastnoslib.MousePosition. Vrátený objekt predstavuje aktuálnu polohu ukazovate¾a myši. Keïtúto hodnotu pouijeme ako parameter pre transformáciu, ktorú následne aplikujemena ¾ubovo¾ný zobrazovaný 2D objekt, dosiahneme, e tento objekt bude kopírovapolohu ukazovate¾a myši. Tento objekt teda bude ma prvky interaktivity, aj keï nie jepovaovaný za reaktívny. Takúto transformáciu vytvoríme napr. nasledujúcim zápisom:image1 = image1.Transform(lib.Translate2Point(lib.MousePosition));REAKTÍVNE OBJEKTY. Ako sme u uviedli, reaktívne objekty ako protiklad k nere−aktívnym sa menia v závislosti od vyvolávaných udalostí a predstavujú pre nás základ−ný prvok pri tvorbe interaktívnych animácií. Vyvolávanú udalos v prostredí Direct−Animation predstavuje objekt triedy DAEvent. Skôr ne zaèneme vytvára reaktívneobjekty reagujúce na konkrétnu vyvolanú udalos, musíme vedie, ako túto udaloszadefinova. Preto sa najprv blišie pozrieme na triedu DAEvent. Pre zaèiatok si všakpredstavíme len funkcie z triedy DAStatics relevantné k triede DAEvent, ktoré námumonia objekty triedy DAEvent vytvára. K ostatným funkciám, teda k funkciám z trie−dy DAEvent, sa vrátime a nakoniec, keï sa oboznámime s jednotlivými druhmi vyvo−lávaných udalostí a ich obsluhou.TRIEDA DAEVENT – FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDEDAEVENT. Vytvorením objektu triedy DAEvent definujeme udalos, ktorá predstavujeurèitý stav, prípadne urèitú akciu od pouívate¾a. Táto udalos potom hovorí, kedy mádôjs k zmene alebo reakcii. Urèite k najèastejšie vyvolávaným udalostiam patrí udalosvyvolaná kliknutím na ¾avé alebo pravé tlaèidlo myši. Takéto udalosti, resp objekty trie−dy DAEvent vytvoríme pomocou týchto relevantných vlastností z triedy DAStatics:lib.LeftButtonDown,lib.RightButtonDown.Ide o read−only vlastnosti predstavujúce udalosti, ku ktorým dôjde v momente stlaèe−nia ¾avého, resp. pravého tlaèidla myši.Vo všeobecnosti kadá udalos (objekt triedy DAEvent), ku ktorej dôjde, vracia urèitédáta. Tieto dáta pre nás môu, ale nemusia ma nejaký význam. Napríklad objekt triedyDAEvent vrátený vlastnosami lib.LeftButtonDown a lib.RightButtonDown neobsahuje ni−jaké pre nás uitoèné údaje. Je len nosite¾om informácií o zmene stavu, v tomto prípadestlaèení jedného z tlaèidiel myši. Naproti tomu iné objekty triedy DAEvent vrátené niektorý−mi inými funkciami, ako napr. lib.AndEvent(ev1, ev2,), obsahujú ïalšie potrebné údaje.Ïalšie vlastnostilib.LeftButtonUp,lib.RightButtonUppredstavujú udalosti, ktoré sú vyvolané v momente uvo¾nenia stlaèených tlaèidiel myši.Jednotlivé prvky animácie ïalej môu reagova aj na stlaèenie klávesu. Funkcielib.KeyDown(KeyCode),lib.KeyUp(KeyCode)vracajú objekt triedy DAEvent, ktorý nastane v momente stlaèenia, resp. uvo¾nenia kláve−su definovaného parametrom KeyCode. Parameter KeyCode je èíselná premenná typulong. Identifikátory klávesov sú odvodené od tzv. scan code, pouívaných funkciamiWin32 API.Hexadecimálne hodnoty parametra KeyCode pre jednotlivé špeciálne klávesy sú vede−né v nasledujúcej tabu¾ke.Tab. è. 1 Hexadecimálne hodnoty parametra KeyCode pre špeciálne klávesykláves keycode kláves keycode kláves keycode kláves keycodePGUP 10021 NUMPAD2 10062 SEPARATOR 1006C F7 10076PGDN 10022 NUMPAD3 10063 SUBTRACT 1006D F8 10077END 10023 NUMPAD4 10064 DECIMAL 1006E F9 10078HOME 10024 NUMPAD5 10065 DIVIDE 1006F F10 10079LEFT 10025 NUMPAD6 10066 F1 10070 F11 1007AUP 10026 NUMPAD7 10067 F2 10071 F12 1007BRIGHT 10027 NUMPAD8 10068 F3 10072 INSERT 1002DDOWN 10028 NUMPAD9 10069 F4 10073 DELETE 1002ENUMPAD0 10060 MULTIPLY 1006A F5 10074NUMPAD1 10061 ADD 1006B F6 10075Udalos vyvolanú napr. stlaèením klávesu PGUP vytvoríme týmto zápisom:keyEvent = lib.KeyDown(0x10021);Pre ostatné klávesy môete poui aj ich ANSI hodnotu. Napríklad znakom a – z zod−povedá decimálna ANSI hodnota 97 – 122.Potom udalos vyvolanú napr. stlaèením klávesu a vytvoríme týmto zápisom:keyEvent = lib.KeyDown(97);Všetky hodnoty Win32 Scan codes, ako aj hodnoty ANSI nájdete napr. na www.msdn.comv èasti Library pod k¾úèovým slovom „scan code“.Úplne inou kategóriou sú udalosti vyvolané po uplynutí stanoveného èasu od spuste−nia animácie. Práve tie budeme èasto vyuíva, aby sme dosiahli urèitú èasovú následnosjednotlivých prvkov animácie. Funkcielib.TimerAnim(timeout),lib.Timer(timeout)vracajú objekt triedy DAEvent, ktorý je spustený po uplynutí èasu stanoveného paramet−rom timeout. Ako zvyèajne v anim variante funkcie je parameter animované èíslo typuDANumber.Pomocou tejto funkcie teda môeme naèasova spustenie konkrétnych animovanýchsekvencií. Pre riadenie a spúšanie jednotlivých sekvencií tie môeme poui ïalšiu za−ujímavú a urèite uitoènú funkciu, a to:lib.ThenEvent(e1, e2).Funkcia vracia objekt triedy DAEvent èie udalos (totonú s udalosou e2), ktorá jevyvolaná, len èo dôjde k vyvolaniu udalosti e1.Posledná skupina funkcií definuje udalosti vyvolávané na základe zmeny stavov výro−kov (predicate) alebo inak tzv. booleovských premenných (v DirectAnimation ide o objek−ty triedy DABoolean) vracajúcich hodnotu True alebo False. Patria sem aj funkcie definu−júce udalosti vyvolávané na základe výsledku základných logických operácií (AND, OR,NOT) nad udalosami. Funkcialib.Predicate(bool)vracia objekt triedy DAEvent, ktorý je vyvolaný v momente zmeny parametra bool (objekttriedy DABoolean) z hodnoty False na hodnotu True.Funkcielib.AndEvent(first, second),lib.OrEvent(first, second),lib.NotEvent(event),definujú udalosti vyvolávané na základe výsledku základných logických operácií (AND, OR, NOT)nad udalosami. Funkcia logického súèinu (AndEvent) definuje udalos, ktorá nastane práve vmomente, keï dôjde k vyvolaniu oboch udalostí first a second súèasne. Funkcia logického súètu(OrEvent) definuje udalos, ktorá nastane práve v momente, keï dôjde k vyvolaniu aspoò jed−nej z udalostí first a second. Nakoniec funkcia negácie (NotEvent) definuje udalos, ktorá jevyvolaná, práve keï udalos event je neaktívna, resp. pokia¾ nedošlo k jej vyvolaniu.Nakoniec ešte dve vlastnosti z funkcie DAStatics, a to:lib.Never,lib.Always.116 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M EPrvá z vlastností predstavuje udalos, ku ktorej nikdy nedôjde, a druhá obsahuje uda−los, ktorá je vyvolávaná neustále.Toto teda boli základné funkcie a vlastnosti z triedy DAStatics, ktoré budeme pouíva nadefinovanie rôznych druhov vyvolávaných udalostí. Samozrejme, pre úplný preh¾ad a monosvyuívania funkcie lib.Predicate(bool) sa budeme venova aj triede DABoolean. Následne saešte raz pozrieme na tzv. Picking (definovanie a obsluha udalostí súvisiacich s výberom, resp.kliknutím na objekt), ktorý sme si priblíili v jednej z predchádzajúcich èastí.Ešte predtým si však zatrieïme predchádzajúce funkcie pod¾a toho, aký druh udalostidefinujú.1. Výroky (Predicates). Sú to èasovo závislé logické vyjadrenia (v prostredí DirectAni−mation ide o objekty DABoolean) konvertované na udalos. Tieto udalosti sú vyvolané vmomente zmeny logického vyjadrenia z hodnoty FALSE na hodnotu TRUE. Na definova−nie takýchto udalostí budeme pouíva práve funkciu lib.Predicate(bool). Jednoduchúudalos zadefinujeme napr. takto:booleanVar = lib.LT(hodnota1, hodnota2);udalost1 = lib.Predicate(booleanVar);Pouitá funkcia lib.LT() je jedna z funkcií triedy DAStatics relevantných k triedeDANumber, ktorá u bola ve¾akrát spomínaná, ale doposia¾ sme sa jej nevenovali. Tátofunkcia vracia hodnotu typu DABoolean. Vrátená hodnota je TRUE, pokia¾ platí vzahhodnota1 < hodnota2. V opaènom prípade bude vrátená hodnota, a teda naša premen−ná booleanVar obsahova FALSE. Na základe druhého riadka zápisu, pokia¾ bude tentovzah plati, dôjde k udalosti udalos1.2. Vstavané udalosti (Built−in Events). Ide o udalosti vyvolané pouívate¾om, ako klik−nutie, stlaèenie tlaèidla a výber objektu (Picking). Udalos vyvolanú kliknutím tlaèidla mô−eme definova napríklad aj nasledujúcim zápisom:udalost2 = lib.LeftButtonDown;Existuje aj iný spôsob definovania tejto udalosti, ktorú si ukáeme pri opise triedyDABoolean.3. Èasové udalosti, ktoré sú vyvolané po uplynutí stanoveného èasu. Ak chceme, abydošlo k vyvolaniu udalosti napr. po desiatich sekundách, pouijeme tento zápis:udalost3 = lib.Timer(10);4. Zloené udalosti. Vo všeobecnosti ide o udalosti pozostávajúce, resp. zloené ziných udalostí. Napríklad pomocou funkcií lib.AndEvent(), lib.OrEvent a lib.NotEvent()jednoducho vytvoríme konjunkciu, disjunkciu a negáciu z pôvodných udalostí.Zápisomudalost4 = lib.OrEvent(udalost1, udalost3);zadefinujeme novú udalos udalos4, ktorá nastane v prípade, e nastala aspoò jedna zudalostí udalos1, udalos3.TRIEDA DABOOLEAN. Objekty triedy DABoolean obsahujú logickú (booleovskú) hod−notu TRUE alebo FALSE. Jediná funkcia z tejto triedy je funkcia:DABooleanObj.Extract,ktorá „vytiahne“ hodnotu z objektu triedy DABoolean a vráti hodnotu typu boolean. V tomtoprípade však objekt DABoolean musí by statický, teda jeho hodnota sa nesmie meni.FUNKCIE A VLASTNOSTI RELEVANTNÉ K TRIEDE DABOOLEAN. K základ−ným vlastnostiam z triedy DAStatics patria:lib.DAFalse,lib.DATrue.Ide o read−only vlastnosti vracajúce objekt triedy DABoolean s hodnotou FALSE, resp.TRUE.Vlastnostilib.LeftButtonState,lib.RightButtonStatevracajú hodnotu TRUE, pokia¾ je stlaèené ¾avé, resp. pravé tlaèidlo na myši. V opaènomprípade vracajú hodnotu FALSE (resp. objekt triedy DABoolean s hodnotou FALSE).Tieto vlastnosti môeme poui napr. na definovanie udalostí vyvolaných pouívate−¾om takto:udalost1 = lib.Predicate(lib.LeftButtonState);Tento spôsob je však zloitejší oproti pouitiu vlastnosti relevantnej k triede DAEventlib.LeftButtonDown.Podobne môeme zisova stlaèenie niektorého z klávesov. Pouijeme na to funkciulib.KeyState(KeyCode).Funkcia vráti objekt triedy DABoolean s hodnotou TRUE, ak bol stlaèený príslušný klá−ves pod¾a KeyCode. Hodnoty KeyCode boli uvedené pri opise triedy DAEvent. Udalos vy−volanú v momente stlaèenia klávesu ESC zadefinujeme nasledujúcim zápisom v JScripte:udalost2 = lib.Predicate(lib.KeyState(27));Ak budeme chcie konvertova hodnotu typu boolean z funkcie JScriptu, resp. proce−dúry VBScriptu na zodpovedajúci objekt typu DABoolean, máme k dispozícii funkciulib.DABoolean(bool).Parameter bool je premenná typu boolean pouívaná spomínanými skriptovacími ja−zykmi. S logickými hodnotami typu DABoolean môeme vykonáva základné logické operá−cie ako s jej ekvivalentmi typu boolean. Ide o funkcie:lib.And(b1, b2),lib.Or(b1, b2),lib.Not(b).Sú to známe funkcie logickej konjunkcie, disjunkcie a negácie. Parametre b, b1 a b2sú objekty triedy DABoolean.OBSLUHA UDALOSTÍ. Teraz u poznáme triedy DAEvent a DABoolean, a teda doká−eme definova celý rad udalostí vyvolaných pouívate¾om v závislosti od èasu alebo stavuobjektu DABoolean.Definovanie udalostí je jedna vec, ich obsluha druhá vec. Na zaèiatku tejto èasti, keïsom hovoril o reaktívnych a nereaktívnych objektoch, spomenul som, e ide o tzv. objek−ty správania sa (behaviors). Akýko¾vek objekt, ktorý vytvoríme, èi u ide o objekt DAImage,DAString, DATransform2, DAColor, DABoolean, alebo iné, je objektom správania sa (be−havior). Predstavme si nejakú triedu, ktorá je na vrchole hierarchie a z nej sú potom odvode−né a rozšírené ostatné triedy. Tá trieda na vrchole je trieda DABehavior a ostatné triedy, akoDAImage, DAString a iné, sú potom triedy odvodené od triedy DABehavior. Samozrejme, preprogramátorov v objektovo orientovaných jazykoch, ako C++ a Java, je jasné, e ide o základ−nú vlastnos týchto jazykov, ktorou je dediènos, a e k týmto objektom môeme pristupovaako k objektom príslušnej odvodenej triedy i ako k objektom rodièovskej triedy DABehavior.Pre tých ostatných postaèí, ak si zapamätajú, e funkcie a vlastnosti triedy DABehavior savzahujú aj na objekty ostatných odvodených tried, ako DAImage, DAString, DATransform2 ainé, a e ak je parametrom nejakej funkcie objekt triedy DABehavior, znamená to, e nímmôe by aj objekt ostatných menovaných odvodených tried.Základom pre obsluhu udalostí sú funkcie relevantné k triede DABehavior, a to kon−krétne funkcie lib.Until(a, e, b) a lib.UntilEx(a, e).Tieto funkcie budeme pouíva na vytváranie reaktívnych objektov. Funkcia lib.Until()vracia objekt (behavior) pod¾a parametra a dovtedy, kým nenastane udalos pod¾a para−metra e. Po vyvolaní udalosti e funkcia vracia behavior uvedený ako parameter b.Ukáeme si, ako vytvoríme reaktívny behavior triedy DAImage, ktorý zmení farbu zcolor1 na color2, ak nastane udalos, ktorou bude uplynutie t sekúnd.behavior1 = lib.SolidColorImage(color1);behavior2 = lib.SolidColorImage(color2);tEvent = lib.Timer(t);reactBehavior = lib.Until(behavior1, tEvent, behavior2);V tomto zápise sme vytvorili dva objekty triedy DAImage, behavior1 a behavior2. Reaktívnyobjekt triedy DABehavior, resp. triedy DAImage postupne predstavoval jeden z týchto objek−tov. Samozrejme, týmto sme nedosiahli presne to, èo sme chceli, teda objekt triedy DAImagenemenil farbu, ale menil sa jeden objekt za druhý. Pozrime sa na tento zápis.tEvent = lib.Timer(t);reactBehavior = lib.Until(color1, tEvent, color2);behavior1 = lib.SolidColorImage(reactBehavior);Teraz je všetko, ako má by. Behavior1 je objekt triedy DAImage, ktorý mení farbu zcolor1 na color2. Týmto som chcel ukáza hlavne tým, ktorým pojem dediènos tried ve¾anehovorí, e za objekt triedy DABehavior (v našom prípade reactBehavior) sa povauje ajakýko¾vek objekt odvodenej triedy.Teraz by vás asi zaujímalo, ktoré triedy, ktorými sme sa zaoberali doteraz, sú odvode−né od triedy DABehavior. Tu je ich kompletný zoznam aj s tými, ktoré ešte nepoznáte.Tab. è. 2 Triedy odvodené od triedy DABehaviorDAArray DABox2 DABox3 DABooleanDACamera DAColor DADashStyle DAEndStyleDAGeometry DAImage DAJoinStyle DALineStyleDAMatte DAMicrophone DAMontage DANumberDAPath2 DAPoint2 DAPoint3 DASoundDAString DATransform2 DATransform3 DATupleDAUserData DAVector2 DAVector3Nabudúce budeme s reaktívnymi objektmi pokraèova. Ukáeme si zopár jednodu−chých príkladov s jednotlivými druhmi vyvolávaných udalostí. Takisto sa blišie pozriemena triedu DABehavior.Andrej Luchava7/2003 PC REVUE 117

P R O G R A M U J E M EWindows API / 4. èas: Basic ElementsV tejto èasti sa pozrieme na základné elementy vo WTL, s ktorými sa v oblasti GUI bude−te stretáva zrejme najèastejšie. Ide o commandbar, toolbar, rebar a statusbar. Keïedo predošlej èasti sa mi u nezmestil praktický príklad, nájdete ho na nasledujúcichriadkoch. Zdrojové kódy k tejto èasti nájdete na stránke www.pcrevue.sk v sekcii Prog−ramujeme.MINMAX WINDOW. Niekedy je potrebné obmedzi minimálne a maximálne zväèšu−júcu sa ve¾kos okna a aj pozíciu a ve¾kos maximalizovaného okna. Riešenie je pomernejednoduché a mono ho zrealizova spracovaním správy WM_GETMINMAXINFO a zme−nou štruktúry MINMAXINFO.Správa WM_GETMINMAXINFO je poslaná oknu, keï sa zmení jeho ve¾kos alebo pozí−cia. Aplikácia môe poui túto správu na anulovanie štandardnej maximalizovanej ve¾−kosti a pozície okna alebo štandardnej, minimálne a maximálne sa zväèšujúcej ve¾kosti okna.WM_GETMINMAXINFOlpmmi = (LPMINMAXINFO) lParam; // address of structurelpmmi – hodnota lParam. Ukazovate¾ na štruktúru MINMAXINFO, ktorá obsahuje štan−dardnú maximálnu pozíciu a rozmery a štandardnú minimálne a maximálne zväèšujúcusa ve¾kos okna. Aplikácia môe anulova štandardné nastavenia èlenov tejto štruktúry.typedef struct tagMINMAXINFO { // mmiPOINT ptReserved;POINT ptMaxSize;POINT ptMaxPosition;POINT ptMinTrackSize;POINT ptMaxTrackSize;} MINMAXINFO;ptReserved – rezervované; nepouíva sa.ptMaxSize – urèuje maximálnu šírku (point.x) a maximálnu výšku (point.y) okna.ptMaxPosition – urèuje pozíciu ¾avej strany maximalizovaného okna (point.x) a pozíciuvrchnej èasti maximalizovaného okna (point.y).ptMinTrackSize – urèuje minimálnu, zmenšujúcu sa šírku (point.x) a minimálnu,zmenšujúcu sa výšku (point.y) okna.ptMaxTrackSize – urèuje maximálnu, zväèšujúcu sa šírku (point.x) a maximálnu, zväèšu−júcu sa výšku (point.y) okna.V našom príklade spracujeme správu WM_GETMINMAXINFO takto:LRESULT CMainFrame::OnMinMaxWindow(UINT uMsg, WPARAM wParam, LPARAMlParam, BOOL& bHandled){ LPMINMAXINFO minmax;switch ( uMsg ){case WM_GETMINMAXINFO:minmax = (LPMINMAXINFO) lParam;minmax−>ptMaxSize.x = 500;minmax−>ptMaxSize.y = 500;minmax−>ptMaxPosition.x = 200;minmax−>ptMaxPosition.y = 200;minmax−>ptMaxTrackSize.x = 500;minmax−>ptMaxTrackSize.y = 500;minmax−>ptMinTrackSize.x = 310;minmax−>ptMinTrackSize.y = 220;break;}if (IsWindowVisible()) {RECT r;GetWindowRect(&r);CString str;str.Format("position.x=%i, position.y=%i, width=%i,height=%i",r.left, r.top, r.right−r.left, r.bottom−r.top);m_wndStatusBar.SetPaneText(ID_DEFAULT_PANE, str);}return DefWindowProc(uMsg, wParam, lParam);}Obr. 1 Spracovanie správyWM_GETMINMAXINFONa obrázku 1 môete vidie spraco−vanie správy WM_GETMINMAXINFO.Minimálna ve¾kos okna je ve¾kos, zaktorú u nie je moné dané okno zmen−ši (pozri ptMinTrackSize.x a ptMinTrack−Size.y). Naopak, maximálna ve¾kos oknaje ve¾kos, za ktorú u nie je monédané okno zväèši (pozri ptMaxTrackSi−ze.x a ptMaxTrackSize.y). Do tohto prí−kladu som zapracoval aj zobrazovaniepozície a ve¾kosti okna. Tieto informá−cie sa vypisujú do tzv. stavového riad−ka aplikácie (angl. StatusBar). Keïeo òom budeme hovori v nie−ktorej z nasledujúcich èastí,nebudem to tu teraz zvláš vy−svet¾ova. Samozrejme, niè vámnebráni preskúma kód týkajúcisa vypisovania údajov o oknedo tohto ovládacieho prvku. Kódpre výpis údajov som umiestnildo funkcie na spracovanie sprá−vy WM_GETMINMAXINFO z to−ho dôvodu, e táto funkcia saObr. 2 Základné elementy WTLvykoná vdy, keï okno zmenísvoju pozíciu alebo ve¾kos. Musíme však myslie na to, e informácie o pozícii a ve¾kostiokna sa môu zobrazi, a keï je okno vidite¾né. To dosiahneme pomocou funkcieIsWindowVisible(). Keby sme tak neurobili, dôjde k chybe.BASIC ELEMENTS. Ako som u v úvode spomenul, základnými GUI prvkami vo WTLsú CommandBar, ToolBar, ReBar a StatusBar (pozri obrázok 2). Všetky tieto prvky sa dajúpomocou ATL/WTL AppWizarda prida do vašej aplikácie (pozri prvú èas – PCR è. 4/2003– obrázok 4). CommandBar vyzerá rovnako ako menu Windows s bitmapovými obrázka−mi pri jednotlivých polokách. Pouitie triedy CCommandBarCtrl vo vašom WM_CREATEmôe by takéto:LRESULT CMainFrame::OnCreate(UINT, WPARAM, LPARAM, BOOL&){// m_CmdBar is of type CCommandBarCtrl, defined in AtlCtrlw.hHWND hWndCmdBar = m_CmdBar.Create(m_hWnd, rcDefault,0, ATL_SIMPLE_CMDBAR_PANE_STYLE);// Let command bar replace the current menum_CmdBar.AttachMenu(GetMenu());m_CmdBar.LoadImages(IDR_MAINFRAME);SetMenu(NULL);// First create a simple toolbarHWND hWndToolBar = CreateSimpleToolBarCtrl(m_hWnd,IDR_MAINFRAME,FALSE,ATL_SIMPLE_TOOLBAR_PANE_STYLE);// Set m_hWndToolBar memberCreateSimpleReBar(ATL_SIMPLE_REBAR_NOBORDER_STYLE);// Add a band to the rebar represented by m_hWndToolBarAddSimpleReBarBand(hWndCmdBar);// Add another band to the m_hWndToolBar rebarAddSimpleReBarBand(hWndToolBar, NULL, TRUE);// Create the usual statusbarCreateSimpleStatusBar();return 0;}CCommandBarCtrl je trieda WTL, ktorá zapuzdruje funkcionalitu komponentu Com−mandBar. Trieda CCommandBarCtrl dedí z nadradenej triedy CCommandBarCtrlImpl. K dis−pozícii máte nasledujúci zoznam metód:CCOMMANDBARCTRLIMPL METHODSpublic:CCommandBarCtrlImpl() //constructor~CCommandBarCtrlImpl() //destructor AtribútyDWORD GetCommandBarExtendedStyle() constDWORD SetCommandBarExtendedStyle(DWORD dwExtendedStyle, DWORD dwMask = 0)CMenuHandle GetMenu() constCOLORREF GetImageMaskColor() constCOLORREF SetImageMaskColor(COLORREF clrMask)bool GetImagesVisible() constbool SetImagesVisible(bool bVisible)void GetImageSize(SIZE& size) constbool SetImageSize(SIZE& size)HWND GetCmdBar() const MetódyHWND Create(HWND hWndParent, RECT& rcPos, LPCTSTR szWindowName = NULL,DWORD dwStyle = 0, DWORD dwExStyle = 0,UINT nID = 0, LPVOID lpCreateParam = NULL)BOOL AttachToWindow(HWND hWnd)BOOL LoadMenu(_U_STRINGorID menu)BOOL AttachMenu(HMENU hMenu)BOOL LoadImages(_U_STRINGorID image)BOOL LoadMappedImages(UINT nIDImage, UINT nFlags = 0, LPCOLORMAP lpColorMap =NULL, int nMapSize = 0)BOOL _LoadImagesHelper(_U_STRINGorID image, bool bMapped, UINT nFlags = 0, LPCO−LORMAP lpColorMap = NULL, int nMapSize = 0)BOOL AddBitmap(_U_STRINGorID bitmap, int nCommandID)BOOL AddBitmap(HBITMAP hBitmap, UINT nCommandID)BOOL AddIcon(HICON hIcon, UINT nCommandID)BOOL ReplaceBitmap(_U_STRINGorID bitmap, int nCommandID)118 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M EObr. 3 Prípad 1 Obr. 4 Prípad 2 Obr. 5 Prípad 3 Obr. 6 Prípad 4Obr. 7 Vlastné Menu aj ToolBarBOOL ReplaceBitmap(HBITMAP hBitmap, UINT nCommandID)BOOL ReplaceIcon(HICON hIcon, UINT nCommandID)BOOL RemoveImage(int nCommandID)BOOL RemoveAllImages()BOOL TrackPopupMenu(HMENU hMenu, UINT uFlags, int x, int y, LPTPMPARAMSlpParams = NULL)// Poznámka: Obmedzená podpora pre MDI – iadne ikony alebo tlaèidlá min/max/close.BOOL SetMDIClient(HWND hWndMDIClient) Implementácia – ownerdraw metódvoid DrawItem(LPDRAWITEMSTRUCT lpDrawItemStruct)void DrawMenuText(CDCHandle& dc, RECT& rc, LPCTSTR lpstrText, COLORREF color)void DrawBitmapDisabled(CDCHandle& dc, int nImage, POINT point)BOOL Draw3DCheckmark(CDCHandle& dc, const RECT& rc, BOOL bSelected,BOOL bDisabled, BOOL bRadio, HBITMAP hBmpCheck)void MeasureItem(LPMEASUREITEMSTRUCT lpMeasureItemStruct) Implementácia – hook procsstatic LRESULT CALLBACK CreateHookProc(int nCode, WPARAM wParam, LPARAMlParam)static LRESULT CALLBACK MessageHookProc(int nCode, WPARAM wParam, LPARAMlParam) Implementácia – menuvoid DoPopupMenu(int nIndex, bool bAnimate)BOOL DoTrackPopupMenu(HMENU hMenu, UINT uFlags, int x, int y, LPTPMPARAMSlpParams = NULL)int GetPreviousMenuItem() constint GetNextMenuItem() constvoid GetSystemSettings() Implementácia – alternatívnej podpory focus móduvoid TakeFocus()void GiveFocusBack() Implementácia – interných pomocných správstatic UINT GetAutoPopupMessage()static UINT GetGetBarMessage()Na obrázkoch 3, 4, 5 a 6 môete vidie štyri z moných stavov komponentu ReBar. Prvýprípad – Rebar1 – obsahuje štandardné Windows Menu, ReBar2 obsahuje rozdielne me−nu. Obidva komponenty ReBar sú umiestnené na jednom riadku. Druhý prípad – kompo−nent Rebar môeme pomocou drag&drop presunú na samostatný riadok a opaène. Tretíprípad nastane, keï v súbore stdafx.h urobíte nasledujúce zmeny:...// Change these values to use different versions#define WINVER 0×0400//#define _WIN32_WINNT 0×0400#define _WIN32_IE 0×0400#define _RICHEDIT_VER 0×0100...Po úprave hodnôt WINVER a _WIN32_IE sa zobrazí znak "o" (pozri príklad 3). Tentoznak sa zobrazí vdy, keï prekryjete jeden ReBar druhým. Po kliknutí na tento znak sazobrazí pop−up menu skrytej èasti komponetu ReBar. Štvrtý prípad ukazuje, e na ReBarmono umiestni aj ToolBar (pozri obrázok 7) a, samozrejme, aj iné prvky (o tom však nie−kedy nabudúce)....// Change these values to use different versions#define WINVER 0×0500#define _WIN32_IE 0×0501#define _RICHEDIT_VER 0×0100#define _WIN32_WINNT 0×0500...Peter GašparovièAko na Visual Basic .NET / 4. èasPre programátorov, ktorí boli doposia¾ zvyknutí na prácu vo Visual Basicu 6, môe by pre−chod na novú .NET verziu tohto programovacieho jazyka zo zaèiatku znaène komplikova−ný. Je pravda, e Visual Basic .NET je v porovnaní so svojím predchodcom predsa lenrobustnejší a aj mnohí profesionálni programátori, ktorí poznali všetky „tajomné“ zákutiaVB 6, zostanú po prvých skúsenostiach s novou platformou na pochybách. Keïe jednýmz hlavných cie¾ov tohto seriálu je maximálne vám u¾ahèi prechod na novú verziu VisualBasicu, budeme vdy, keï to bude moné, aplikova filozofiu „známych skutoèností“. Toznamená, e najskôr budeme vychádza z tých skutoèností a faktov, ktoré sú vám, akostredne pokroèilým programátorom vo VB 6, známe, a následne poukáeme na nové po−òatie skúmanej problematiky z poh¾adu jazyka VB .NET.PREMENNÉ VO SVETE .NET. Základnou stavebnou jednotkou kadého programu sú(popri iných programových entitách) premenné. Premenné sú schopné uklada rôzne typy úda−jov v závislosti od špeciálnej charakteristiky, ktorú im priraïuje deklaraèný príkaz so špecifiká−ciou platného dátového typu. Visual Basic 6 vám umoòoval deklarova premenné znaènéhomnostva dátových typov. VB .NET ïalej modifikuje mnoinu vstavaných dátových typov, takesa pravdepodobne stretnete i so zástupcami dátových typov, s ktorými ste ešte nepracovali.Nové dátové typy môeme rozdeli do troch základných kategórií: Dátové typy na ukladanie celých èísel (Byte, Short, Integer, Long) Dátové typy na ukladanie èísel s pohyblivou desatinnou èiarkou (Single, Double,Decimal) Ostatné dátové typy (Boolean, Char, String a Object)Aby sme mohli vyui monosti príslušného dátového typu, musíme najskôr deklarovapremennú tohto dátového typu. Deklarácia premennej sa uskutoèní podobne ako vo VB 6pouitím deklaraèného príkazu Dim:Dim premenná As IntegerZa príkazom Dim nasleduje meno premennej, k¾úèové slovo As a názov platného dáto−vého typu (v našom prípade typ Integer). V reime behu aplikácie deklaraèný príkaz za−bezpeèí alokáciu dostatoène ve¾kého pamäového miesta na to, aby sa do neho mohlaneskôr uloi urèitá hodnota, ktorá spåòa poiadavky týkajúce sa rozsahu pouitého dáto−vého typu. Deklaraèný príkaz teda sprístupòuje dostatoène ve¾ký pamäový priestor, alezatia¾ tento priestor ponecháva prázdny. Na to, aby bolo moné vytvorený pamäovýpriestor vyplni, je potrebné premennú inicializova. Pod pojmom inicializácia premennejsa rozumie priradenie istej hodnoty do tejto premennej pomocou priraïovacieho príkazus pouitím operátora na priradenie. Keby sme teda chceli deklarovanú premennú iniciali−zova, napísali by sme tento riadok programového kódu:premenná = 10000V tomto okamihu je numerická hodnota 10000 priradená do premennej. Takisto mô−eme poveda, e spomínané vytvorené pamäové miesto je zaplnené priradenou hodno−tou. Keïe hodnota 10000 spåòa rozsah dátového typu Integer, je všetko v poriadku a pri−raïovací príkaz úspešne realizuje svoju èinnos.Ak ste vo VB 6 chceli deklarova a následne inicializova premenné, postupovali ste vdyv uvedených dvoch krokoch. VB .NET však prichádza s novinkou, ktorá vám umoní spojioba procesy (deklaráciu a inicializáciu premennej) do jedného príkazu:Dim premenná As Integer = 10000Programová konštrukcia deklaraèno−inicializaèného príkazu je výhodnejšia, a pokia¾ tobude moné, mali by ste ju vdy vyuíva. Samozrejme, nie vo všetkých prípadoch je mo−né premennú pri deklarácii okamite inicializova (jednoducho nemusíme vdy pozna po−trebnú inicializaènú hodnotu). Pokia¾ vo vašej aplikácii pouívate mnostvo globálnychpremenných, je moné, e najskôr deklarujete všetky verejné premenné a potom ich v prí−pade potreby inicializujete.Ak nebudete priamo inicializova premenné jednotlivých dátových typov, VB .NET im implicitne prira−dí tzv. štandardné inicializaèné hodnoty. Tak sú premenné všetkých èíselných dátových typov inicia−lizované na nulovú hodnotu, premenné dátového typu Boolean zasa na hodnotu False a premennédátového typu Date na 12. hodinu 1. januára roku 1. Štandardnú inicializaènú hodnotu dátových typovString a Object (ako aj iných referenèných dátových typov) tvorí špeciálna hodnota Nothing.CHARAKTERISTIKA CELOÈÍSELNÝCH DÁTOVÝCH TYPOV. Premenné týchtodátových typov sú schopné uchováva celoèíselnú hodnotu. Ich technický opis môetenájs v tab. 1.Tab. 1Názov dátového typu Opis Rozsah .NET ekvivalentByte 8−bitové èíslo bez znamienka System.ByteShort 16−bitové èíslo so znamienkom System.Int16Integer 32−bitové èíslo so znamienkom System.Int32Long 64−bitové èíslo so znamienkom System.Int647/2003 PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M ERozsah kadého celoèíselného dátového typu je uvádzaný v bitoch. Bit, ako základnájednotka informácie, môe disponova iba dvoma monými hodnotami, a to nulou alebojednotkou. Postupnos zvyèajne ôsmich po sebe idúcich bitov je oznaèovaná ako jedenbajt (byte). Bajt predstavuje základnú jednotku kapacity. Rozsah dátového typu je monécharakterizova aj ako definièný obor tohto dátového typu. Ide teda o mnoinu prípust−ných hodnôt, ktoré môu by priradené do premennej daného dátového typu. Všetky dá−tové typy (okrem typu Byte), ktoré sú uvedené v tab. 1, môu uchováva èísla so znamien−kom. Znamená to, e pouitím priraïovacieho príkazu je moné do premenných týchtodátových typov uloi okrem kladných aj záporné èíselné hodnoty (opä v závislosti odplatne definovaného rozsahu príslušného dátového typu). Celoèíselné dátové typy (alenielen tie) majú svoje .NET ekvivalenty, èo je názov systémových dátových typov, ktoré sapouívajú v exekuènom prostredí .NET Frameworku.Pretoe kadá .NET aplikácia je pred reimom exekúcie preloená do MSIL, sú všetky pouité dátovétypy nahradené ich .NET ekvivalentmi. Tak sa napríklad z dátového typu Integer stáva System.Int32.Pouitie .NET ekvivalentov dátových typov umoòuje zabezpeèi úplnú typovú kompatibilitu (tú má nastarosti Common Type System). Z tohto dôvodu je moné prenáša údaje medzi komponentmi a prog−ramovými súèasami, ktoré boli vytvorené v rozlièných jazykoch platformy .NET (napr. vo VB .NET a VisualC# .NET). Proces bezproblémového prenosu dát je jedným zo základných prvkov interoperability prog−ramovacích jazykov podporujúcich štandard .NET.Pri poh¾ade na rozsah celoèíselných dátových typov si iste všimnete, e v porovnaní spredchádzajúcou verziou Visual Basicu bola táto pri mnohých typoch znaène rozšírená.Vezmime si napríklad typického zástupcu celoèíselných dátových typov, ktorým je dátovýtyp Integer. Vo VB 6 bol jeho rozsah ove¾a menší, presnejšie bol porovnate¾ný s rozsahomdátového typu Short vo VB .NET. Pri podrobnejšom štúdiu by sme mohli prís na ïalšiuzaujímavos: Rozsah dátového typu Long vo VB 6 je totoný s rozsahom dátového typuInteger vo VB .NET.Skutoènos, e definièný obor dátových typov je vo Visual Basicu .NET iný, ako to bolopri VB 6, by ste mali ma odteraz vdy na pamäti. Najmä ak budete chcie vola z VB .NETnatívne funkcie API operaèného systému Windows, je ve¾mi pravdepodobné, e budetemusie poui špecifikáciu iných dátových typov parametrov funkcií a ich potenciálnychnávratových hodnôt.CHARAKTERISTIKA DÁTOVÝCH TYPOV PRE UKLADANIE ÈÍSEL S POHYB−LIVOU DESATINNOU ÈIARKOU. Ak budete chcie vo vašom programovom kódeuskutoèòova matematické operácie s poadovanou presnosou, urèite vám prídu vhoddátové typy, ktoré sú schopné pracova s èíslami s pohyblivou desatinnou èiarkou. Analy−tický poh¾ad na tento segment dátových typov poskytuje tab. 2 a tab. 3.Tab. 2Názov dátového typu Opis Presnos .NET ekvivalentSingle 32−bitové èíslo s pohyblivou 7 desatinných miest System.Singledesatinnou èiarkouDouble 64−bitové èíslo s pohyblivou 15 – 16 desatinných miest System.Doubledesatinnou èiarkouDecimal 128−bitové èíslo s pohyblivou 28 desatinných miest System.Decimaldesatinnou èiarkouTab. 3Názov dátového typuRozsahSingle Double Decimal Kadý zástupca predstavenej mnoiny dátových typov je schopný pracova so skutoè−ne obrovskými èíselnými hodnotami. Pre dátové typy na uchovávanie èísel s pohyblivoudesatinnou èiarkou však nie je determinujúcim parametrom ani tak samotný rozsah prí−slušného dátového typu, ale presnos daného dátového typu. Termín presnos je vyjadre−ný poètom signifikantných miest za desatinnou èiarkou èísel, ktoré Visual Basic berie doúvahy pri matematických operáciách.Hoci je dátový typ Single charakteristický najmenšou presnosou, môete ho výhodnepoui vo chví¾ach, keï budete potrebova pracova s desatinnými èíslami, ale presnosuskutoèòovaných operácií nebude pre vás hra hlavnú úlohu. Maximalizáciu presnostidosiahnete pouitím dátového typu Decimal. Je to nový dátový typ, ktorý istým spôsobomnahrádza dátový typ Currency z VB 6 (dátový typ Currency sa pouíval najèastejšie priuskutoèòovaní peòaných kalkulácií). Na druhej strane, ak vaša práca nebude vyadovazloité finanèné operácie, pravdepodobne nebudete ma prive¾a moností na to, aby stepremenné dátového typu Decimal vo svojej aplikácii pouívali. Tretím kandidátom je dá−tový typ Double, ponúkajúci svojich 64 bitov na uloenie èísel s pohyblivou desatinnouèiarkou. V prípade, keï budete optimalizova svoj zdrojový kód z h¾adiska poadovanejrýchlosti a dostupnej presnosti, je moné, e práve dátový typ Double sa stane vaším ob−¾úbencom.CHARAKTERISTIKA OSTATNÝCH DÁTOVÝCH TYPOV. Hoci som zostávajúcedátové typy zaradil do kolónky „ostatné“, v iadnom prípade nejde o dátové typy, ktoréby ste vyuívali len príleitostne alebo vôbec nie. Práve naopak. V ïalšom texte sa obo−známime s mnostvom zaujímavých dátových typov a nájdu sa aj novinky, s ktorými smeešte nemali tú èes stretnú sa pri programovaní v jazyku Visual Basic. Dátový typ Boolean (.NET ekvivalent: System.Boolean)Podobne ako vo VB 6 i vo VB .NET sa dátový typ Boolean pouíva pri deklaráciách pre−menných, ktorých hodnoty reprezentujú dva pravdivostné stavy: True (Pravda) a False (Ne−pravda). Vo všeobecnosti môeme poveda, e premenné tohto dátového typu vdy pra−cujú s práve špecifikovanými pravdivostnými hodnotami (aj keï je do premennej typuBoolean priradená numerická hodnota, automaticky sa konvertuje na jednu z monýchpravdivostných hodnôt). So zástupcami premenných dátového typu Boolean sa môetestretnú najèastejšie pri cykloch alebo rozhodovacích programových konštrukciách (napr.kód cyklus sa opakuje dovtedy, kým je pravdivostná hodnota riadiacej premennej True, apod.). Na záver treba doda, e premenné dátového typu Boolean sú interne ukladanéako 16−bitové èísla. Dátový typ Char (.NET ekvivalent: System.Char)Prostredníctvom dátového typu Char je moné pracova so symbolmi Unicode v roz−sahu . Premenné tohto dátové typu je moné poui na uchovanie jedinéhosymbolu, resp. znaku. Keby sme napríklad chceli deklarova premennú písmeno typuChar a následne do tejto premennej priradi znak „M“, postupovali by sme takto:Dim písmeno As Charpísmeno = „M“cAko si môete všimnú, písmeno M je v priraïovacom príkaze umiestnené do dvojitýchúvodzoviek, za ktorými sa nachádza sufix v podobe písmena c. Prítomnos sufixu vravíVisual Basicu .NET, aby na text v úvodzovkách nahliadal ako na symbol dátového typuChar. Pouitie tohto sufixu je povinné vtedy, ak pri programovaní pouívate vo¾bu OptionStrict nastavenú na hodnotu On.Vo¾ba Option Strict je vo Visual Basicu .NET nová. Jej aktivácia zamedzuje priamu realizáciu konverziíhodnôt dátových typov, ak by pri týchto konverziách mohlo dôjs k strate dát. Štandardne je táto vo¾bavypnutá (teda Option Strict Off), a to z dôvodu spätnej kompatibility s VB 6. Ak ju budete chciezapnú, musíte zada riadok kódu s príkazom Option Strict On ešte pred programový kód triedy for−mulára (štandardne Form1). Ako sme si u povedali, hlavným zmyslom zavedenia tejto vo¾by je snahao zachytenie neelate¾ného výskytu chýb pri automaticky uskutoèòovaných konverziách hodnôt dáto−vých typov. So zapnutou vo¾bou bude zakázaná taká konverzia, ktorá by mohla spôsobi stratu úda−jov, ale konverzie, ktoré neohrozia stratu údajov, budú i naïalej uskutoèòované implicitne. Ak všakbudete chcie výslovne nariadi uskutoènenie konverzie medzi hodnotami rozlièných dátových typov,pri ktorej by mohlo dôjs k strate dát, budete musie poui funkciu CType.Ïalšou uitoènou vo¾bou je Option Explicit. Tá vám je pravdepodobne známa z predchádzajúcejverzie jazyka Visual Basic. Ak je táto vo¾ba aktivovaná (Option Explicit On), budete musie vo vašomprogramovom kóde deklarova všetky pouívané premenné. Zápis vo¾by Option Explicit sa musí na−chádza podobne ako zápis vo¾by Option Strict pred akýmko¾vek iným programovým kódom. Dátový typ String (.NET ekvivalent: System.String)Vo chví¾ach, keï budete potrebova pracova s textovými reazcami, vám VB .NET podápomocnú ruku v podobe tohto dátového typu. Textový reazec, ktorý budete chcie pri−radi do premennej dátového typu String, musí by uzatvorený do dvojitých úvodzoviek.Premenné tohto dátového typu si môete predstavi aj ako postupnos 16−bitových èíselbez znamienka z intervalu . Kadé èíslo si ïalej môete predstavi ako sym−bol znakovej súpravy Unicode. Na základe týchto indícií môeme napokon dôjs k pozna−niu, e dátový typ String je sekvenciou inštancií dátového typu Char. Dátový typ Date (.NET ekvivalent: System.DateTime)Premenné dátového typu Date disponujú schopnosou uklada dátum v rozsahu od1. januára roku 1 a do 31. decembra roku 9999. Zaujímavosou je, e do premennýchtohto dátového typu môete uloi aj èas, a to od polnoci (0:00:00) a do konca celéhodòa (23:59:59). Dátový typ Object (.NET ekvivalent: System.Object)Nový dátový typ Object nahrádza vo VB .NET dátový typ Variant, ktorý poznáte z VB6. Tak ako premenné dátového typu Variant vo VB 6 i premenné nového dátového typuObject môu obsahova hodnoty ktoréhoko¾vek iného dátového typu.Formulácia, e premenné dátového typu Object môu obsahova hodnoty akéhoko¾vek dátového ty−pu, nie je z technického h¾adiska celkom presná. Objektové premenné v skutoènosti obsahujú lenodkaz, resp. ukazovate¾ na miesto, na ktorom sa nachádzajú hodnoty iných dátových typov. Z tohto dô−vodu sú premenné dátového typu Object ukladané ako 32−bitové èísla, ktoré reprezentujú adresyobjektov, na ktoré ukazujú.Starý typ Variant u nie je podporovaný, aj keï textový reazec „Variant“ je stále rezer−vovaným slovom Visual Basicu .NET.Keby ste sa náhodou zmýlili a deklarovali by ste premennú dátového typu Variant vo VB .NET, VisualBasic .NET by okamite zmenil názov zapísaného dátového typu (Variant) na názov nového ekviva−lentu (Object).POUÍVATE¼SKY DEFINOVANÉ DÁTOVÉ TYPY. Okrem toho, e môete pouimnostvo implementovaných dátových typov, vám Visual Basic .NET poskytuje monosvytvori si vlastné, pouívate¾sky definované dátové typy. Samozrejme, nepôjde o tvor−bu ekvivalentných natívnych dátových typov, ako je napríklad Integer alebo Decimal. Po−mocou príkazu Structure si však napriek tomu môete vytvori svoj vlastný dátový typ, ato jednoduchou kombináciou u vstavaných dátových typov.Príkaz Structure vytvára štruktúru, v ktorej tele musia by deklarované èleny štruktúryso špecifikáciou dátových typov všetkých pouitých èlenov. Keby sme napríklad chcelivytvori nový dátový typ Automobil, pouijeme príkaz Structure s nasledujúcim zápisom:Structure AutomobilDim VýkonMotora As ShortDim PoèetDverí As ByteEnd StructureProgramový kód pouívate¾sky definovaného dátového typu, teda kód s príkazom Structure musí byumiestnený na úrovni modulu alebo triedy. Ak je kód pouívate¾sky definovaného dátového typu120 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M Eumiestnený v module, je moné deklarova premenné tohto typu v ktorejko¾vek èasti projektu, resp.riešenia. Ak sa však príkaz Structure nachádza v triede (napríklad v triede formulára Form1), je monédeklarova premenné pouívate¾sky definovaného dátového typu iba v rámci tejto triedy, resp. v odvo−dených triedach z danej triedy.Predpokladajme, e kód s príkazom Structure ste umiestnili do programového kódutriedy formulára (Form1). Vlote na formulár inštanciu ovládacieho prvku Button a doudalostnej procedúry tejto inštancie vlote tento programový kód:Dim MojeAuto As AutomobilTým ste deklarovali premennú pouívate¾sky definovaného dátového typu Automobils názvom MojeAuto.Ak budete chcie nastavi hodnotu pre výkon motora nášho fiktívneho automobilu,zadáte názov premennej, za ktorým bude nasledova bodkový (.) operátor (obr. 1).Technológia IntelliSense vám ihneï poskytne kontextový zoznam metód a vlastností,ktoré môete poui. Vyberte zo zoznamu vlastnos VýkonMotora a priraïte jej ¾ubovo¾núhodnotu. Podobným spôsobom môete inicializova aj druhú implementovanú vlastnos(PoèetDverí). Nastavovanie hodnôt dátových èlenov pouívate¾sky definovaných dátovýchtypov sa azda najviac ponáša na nastavovanie vlastností ovládacích prvkov a komponentov.ZMENA PRI DEKLARÁCII VIACERÝCH PREMENNÝCH POMOCOU JED−NÉHO DEKLARAÈNÉHO PRÍKAZU. Prv ako budete chcie deklarova viacero pre−menných v rámci jedného deklaraèného príkazu, mali by ste vedie, e tento mechanizmussa vo VB .NET zásadným spôsobom zmenil. Pre lepšiu ilustráciu si najskôr ukáme, ako smemohli deklarova nieko¾ko premenných pomocou jedného deklaraèného príkazu vo VisualBasicu 6:Dim èíslo1, èíslo2 As Integer, èíslo3 As LongUvedený deklaraèný príkaz zabezpeèuje deklaráciu troch premenných: premennej èíslo1 dátového typu Variant, premennej èíslo2 dátového typu Integer, premennej èíslo3 dátového typu Long.Obr. 1Ak pouijeme rovnaký deklaraèný príkaz vo Visual Basic .NET, opä budú deklarovanétri premenné, ale s takýmto zloením: premenné èíslo1 a èíslo2 dátového typu Integer, premenná èíslo3 dátového typu Long.Bude dobré, keï budete pamäta na uvedené nové ponímanie deklarácie viacerých pre−menných v rámci jedného deklaraèného príkazu pri písaní programového kódu vašich apli−kácií.Ján HanákUkáka aplikácie pouívate¾sky definovaného dátového typuVývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 8. èas: .NET CF databázová aplikáciaTémou prvej èasti tohto pokraèovania bude databázová aplikácia pre mobilné zariadenia,konkrétne aplikácia, ktorá bude vyuíva SqlClient managed provider. V druhej èasti ukáe−me prístup .NET CF aplikácie k údajom v databáze prostredníctvom webovej sluby.SQLCLIENT MANAGED PROVIDER. Aplikácia tohto typu vyuíva skutoènosti, e vrst−va Compact Framework má integrovaný komponent SqlClient managed provider. Pomocoutohto komponentu je moné pristupova k údajom pod správou databázových serverovMicrosoft SQL Server 2000, prípadne staršej verzie MS SQL Server 7.0. Na základe uvede−ného poznatku vytvoríme jednoduchú klientsku databázovú aplikáciu, ktorá bude vyuívaSqlClient managed provider. Podmienkou na èinnos takejto aplikácie je, pochopite¾ne, trvaléspojenie mobilného zariadenia na databázový server SQL Server 2000.Nami vytvorená aplikácia bude pristupova k údajom v tabu¾ke AUTHORS v cviènej data−báze SQL servera 2000 s názvom PUBS. Databáza aj tabu¾ka sa vytvorí a naplní pri inštalá−cii databázového servera. Pre zaujímavos si pomocou konzolovej aplikácie môeme pre−zrie údaje, s ktorými budeme pracova.SELECT au_lname, au_fname,address, city from authors;au_lname au_fname address city−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−−− −−−−−−−−−−−−−−−White Johnson 10932 Bigge Rd. Menlo ParkGreen Marjorie 309 63rd St. #411 OaklandCarson Cheryl 589 Darwin Ln. Berkeley......Ringer Albert 67 Seventh Av. Salt Lake City(23 row(s) affected)Na vytvorenie projektu pouijeme vývojové prostredie Visual Studio .NET 2003, prípad−ne staršiu verziu tohto vývojového prostredia, doplnenú o balík SDE.Vytvoríme nový projekt typu Smart Device Application v jazyku Visual C#. Projekt nazve−me napríklad KlientSQL. Projekt bude typu Windows Application pre platformu Pocket PC.Aby sme mohli pristupova k údajom v databáze, v okne Solution explorer pomocou vo¾byAdd Reference pridáme referencie na komponenty System.Data.SqlClient a System.Data.Common.Ak nemáme vytvorené prepojenie na SQL Server, musíme si ho vytvori. ¼avé okno vývo−jového prostredia s názvom Toolbox prepneme do reimu Server Explorer a vytvorímenové pripojenie v zloke Data Connections (pravé tlaèidlo, vo¾ba Add Connection). Po vy−tvorení prepojenia presunieme jeho ikonu na pracovnú plochu aplikácie pod aplikaèný for−mulár. Na zaèiatok zdrojového súboru Form1.cs pridáme kódusing System.Data.SqlClient;using System.Data.Common;Vytvorenie referencií na System.Data.SQLClient a System.Data.CommonNávrh aplikaèného formulára je v tomto prípade ve¾mijednoduchý a pozostáva len z dvoch komponentov. Vstaršej verzii Visual Studia sme nemali k dispozícii DataGrid,preto bolo na výpis údajov z databázovej tabu¾ky potrebnépoui komponent ListView.Celé dejstvo sa potom bude odohráva v obslunej pro−cedúre tlaèidla btSQL_Click.private DataTable dtEmp;private void btSQL_Click(object sender, System.EventArgs e){string strSQL = " SELECT au_lname, au_fname,address,city from authors ";SqlDataAdapter da = new SqlDataAdapter(strSQL,sqlConnection1);DataSet ds = new DataSet();da.Fill(ds, "Employees");dtEmp = ds.Tables["Employees"];Návrh aplikaènéhoformulára7/2003 PC REVUE 121

P R O G R A M U J E M EListViewItem polozka;lvVysledok.Clear();lvVysledok.Columns.Add("LastName",(lvVysledok.Width/3), HorizontalAlignment.Left);lvVysledok.Columns.Add("FirstName", (lvVysledok.Width/3),HorizontalAlignment.Right);lvVysledok.Columns.Add("Title", (lvVysledok.Width/3),HorizontalAlignment.Right);lvVysledok.View = View.Details;}foreach(DataRow row in dtEmp.Rows){polozka = new ListViewItem(row["ContactName"].ToString());polozka.SubItems.Add(row["Address"].ToString());lvVysledok.Items.Add(polozka);}Všimnime si, e pri prvom zavádzaní tohto typu aplikácie sa do mobilného zariadeniainštaluje Microsoft SQL Klient.V novšej verzii Visual Studia.NET 2003 môeme poui na zobrazenie obsahu databá−zovej tabu¾ky komponent DataGrid.Návrh aplikaènéhoformuláraNávrh aplikaènéhoformulára s vyuitímkomponentu DataGridObsluha udalosti zatlaèenia tlaèidla v tomto prípade bude:Vytvorenie webovej slubyvo vývojovom prostredí VisualStudio.NETprivate void btNajdi_Click(object sender, System.EventArgs e){//Vytvorenie SqlConnectionSqlConnection conSQL2000 = new SqlConnection();conSQL2000.ConnectionString = "workstation id=\"LLEVO\";packetsize=4096;integrated security=SSPI;data source=\"LLEVO\";persist security info=False;in−itial catalog=pubs";conSQL2000.Open();//Vytvorenie SqlDataAdapteraSqlDataAdapter daPubs = new SqlDataAdapter();daPubs.SelectCommand = new SqlCommand("SELECT au_lname, au_fname,address,city from authors", conSQL2000);//Vytvorenie DataSetuDataSet dsAutori = new DataSet();//Naplnenie datasetu cez DataAdapterdaPubs.Fill(dsAutori,"authors");dgAutori.DataSource = dsAutori;}DATABÁZOVÁ APLIKÁCIA S VYUITÍM WEBOVÝCH SLUIEB. Vzh¾adomna urèité špecifiká platformy Pocket PC 2002, ktorá urèite nie je urèená ani na uschová−vanie údajov v databázach rádu stoviek megabajtov, nehovoriac u o gigabajtových èiterabajtových databázach, pracujeme s takýmito databázami pomocou aplikácií, ktoré vy−stupujú ako klient voèi databázovému serveru. V tomto prípade vyuijeme údaje posky−tované webovou slubou vo formáte XML. Úlohou aplikácie, ktorú o chví¾u vytvoríme,bude na základe zadaného názvu mesta vypísa z neho všetkých autorov.VYTVORENIE WEBOVEJ SLUBY. Webová sluba nie je pre èitate¾ov rubriky Prog−ramovanie iadnou novinkou, v seriáli ASP.NET sme uviedli nieko¾ko príkladov na vytvore−nie webovej sluby, take len v skratke pripomenieme struèný postup.Pomocou menu File | New | Project vytvoríme nový projekt typu ASP.NET Web Service.Projekt vytvoríme v zloke Visual C# Projects. Projekt pomenujeme napríklad wsAutori.Webová sluba bude prístupná cez adresu http://localhost/wsAutori a štandardne budev adresári c:\inetpub\wwwroot\wsAutori. Ako sa programuje najjednoduchšia webová slu−ba, teda presnejšie metóda webovej sluby, to zistíme, ak vo vytvorenom projekte odstrá−nime komentáre z metódy HelloWorld.// WEB SERVICE EXAMPLE// The HelloWorld() example service returns the string Hello World// To build, uncomment the following lines then save and build the project// To test this web service, press F5[WebMethod]public string HelloWorld(){return "Hello World";}V princípe je webová sluba zvláštny prípad aplikácie ASP.NET, take pre webovú slu−bu, ktorá bude pristupova k databáze, je potrebné vytvori objekt sqlConnection. ¼avéTest webovej slubyokno Toolboxu prepneme do reimu Server Explorer a vytvoríme nové pripojenie v zlokeData Connections (pravé tlaèidlo, vo¾ba Add Connection). Po nastavení parametrov pri−pojenia prenesieme komponent na pracovnú plochu vývojového prostredia. Vtedy sa dozdrojového kódu pridá riadokprivate System.Data.SqlClient.SqlConnection sqlConnection1;Najskôr pridáme na zaèiatok súboru kódusing System.Data.SqlClient;a na koniec súboru metódu DajAutora[WebMethod]public DataSet DajAutora(string city){string strSQL = "SELECT au_lname, au_fname, city FROM Authors WHERECity= '" + city +"'";SqlDataAdapter da = new SqlDataAdapter(strSQL, sqlConnection1);DataSet ds = new DataSet();da.Fill(ds, "Authors");sqlConnection1.Close();return ds;}Pomocou poloky Debug môeme webovú slubu vyskúša (obr. 6) a po zadaní para−metra, napríklad mesta Oakland, môeme skontrolova údaje poskytnuté webovou slu−bou vo formáte XML− − GreenMarjorieOakland−StraightDeanOakland− StringerDirkOakland− MacFeatherStearnsOakland− KarsenLiviaOaklandNávrh formulára aplikácieVYTVORENIE APLIKÁCIE TYPU SMART DEVI−CE APPLICATION, VYUÍVAJÚCEJ WEBOVÚSLUBU. Vráme sa k cvièeniu. Vytvoríme nový projekt snázvom AutoriSDA typu Smart Device Application vzloke Visual C# Projects. Navrhneme dialóg aplikácie.Bude obsahova komponent Label s textom „Mesto“, kom−ponent TextBox s názvom tbMesto a tlaèidlo btDaj s tex−tom „Daj“. Dominantným komponentom aplikaèného for−mulára bude komponent ListView s názvom lvAutori.V nasledujúcom kroku zaregistrujeme webovú slubuXML. Klikneme pravým tlaèidlom myši na poloku Refe−rences v okne Solution Explorer a v zobrazenom menuklikneme na poloku Add Web Reference. V dialógu, kto−rý sa následne otvorí, zadáme referenciu na webovú slu−122 PC REVUE 7/2003

P R O G R A M U J E M EPridanie referencie na webovú slububu, v našom prípade adresu http://LLEVO/wsAutori/Service1.asmx. Tlaèidlom Add Referencepridáme do projektu referenciu na webovú slubu.Referenciu v pravom okne vývojového prostredia premenujeme na wsAutori. Ak sa po−zrieme do adresára nášho projektu, nájdeme tam podadresár Web References | wsAutori,ktorý obsahuje nieko¾ko súborov obsahujúcich proxy triedy a interakcie SOAP.Na zaèiatok zdrojového súboru Form1.cs pridáme referenciuusing System.Net;a inštancie proxy tried webovej slubyprivate DataSet dsAutori;private DataTable dtAuthors;private wsAutori.Service1 ws = new wsAutori.Service1();Jadro kódu bude v procedúre btDaj_Click. Všimnime si, e v praktickej aplikácii je dob−rým zvykom poisti sa proti vzniku chýb a výnimiek (programová konštrukcie try – catch).private void btDaj_Click(object sender, System.EventArgs e){try{dsAutori = ws.DajAutora(tbMesto.Text);dtAuthors = dsAutori.Tables["Authors"];PridajDataDoListView();}catch (WebException we){MessageBox.Show("Nemozem sa pripojit. Chyba: " + we.Message,}}"Connection Failed");Jednotlivé záznamy zapuzdrené v datasete pridáme do komponentu ListView pomocounovovytvorenej metódy PridajDataDoListView().Kód v tele procedúry je pomerne jednoduchý, ide o pridanie obsahu dvoch ståpcov da−tasetu do komponentu ListView.private void PridajDataDoListView(){ListViewItem polozka;lvAutori.Clear();lvAutori.Columns.Add("ContactName",(lvAutori.Width/2),HorizontalAlignment.Left);lvAutori.Columns.Add("Address",(lvAutori.Width/2),HorizontalAlignment.Right);lvAutori.View = View.Details;foreach(DataRow row in dtAuthors.Rows){polozka = new ListViewItem(row["au_lname"].ToString());polozka.SubItems.Add(row["au_fname"].ToString());lvAutori.Items.Add(polozka);}}Výsledok v okne emulátora na náš testovací dopytsvedèí o jeho správnosti.U v závere predchádzajúceho príkladu sme na−znaèili, e riešenie s vyuitím webovej sluby je ove¾aèistejšie z h¾adiska pouitej architektúry. Formátovékonverzie údajov môu nepatrne zníi výkon, aletáto drobná nevýhoda je vyváená jednoduchosouklientskej aplikácie, ale hlavne menšou frekvenciounutnosti upgrade u klienta. Vo väèšine príkladov po−staèí úprava webovej sluby a takto inovovaná apli−kaèná logika je bez nutnosti akýchko¾vek zásahov uklienta ihneï k dispozícii. Výhody z h¾adiska jedno−duchosti a èistoty oddelenia jednotlivých architekto−nických vrstiev aplikácie sú takisto neoddiskutovate¾−né. K webovej slube môeme cez protokol HTTP pri−stupova prakticky odkia¾ko¾vek a môeme ju vyuívaaj z iných typov aplikácií (pozri úvodné èasti seriálu,venované MMIT).Test aplikácieV budúcom pokraèovaní sa budeme venova SQLServeru CE, teda databázovému serveru, ktorý beípriamo na mobilnom zariadení.¼uboslav LackoProgramujeme v Jave7. èas: Komponenty JTable a JTreenájdete na CD REVUEAj keï sa nám rok prehupol do druhej polovice a vonku zúria leto a prázdniny, mono stesi našli chví¾ku èasu na to, aby ste zasadli za svoj poèítaè a venovali sa ïalšiemu pokraèo−vaniu nášho seriálu o praktickom programovaní v Jave. Verím, e vás zaujme, pretoe sabudeme venova ve¾mi praktickej téme, a to komponentom JTable (podporné triedy súumiestnené v balíku javax.swing.table) a JTree (javax.swing.tree), ktoré sú súèasou kniniceSwing. Ako podklad na prácu s nimi nám poslúi predchádzajúca èas, v ktorej sme sa obo−známili s dátovými modelmi a architektúrou MVC. Pokia¾ ste teda z nejakého dôvodu eštepredošlú èas nepreštudovali, odporúèam vám tak spravi ešte prv, ne sa zaènete venovatej dnešnej.JTABLE. Komponent JTable predstavuje ve¾mi komplexný poh¾ad na tabu¾ku. Aby stesprávne pochopili termín poh¾ad, spomeòte si na predchádzajúcu èas a architektúru MVC(model/view/controller) – komponent JTable je moné chápa z aspektu tejto architektúryako písmeno V, alebo ak chcete, View, teda po slovensky poh¾ad. U v predošlom pokraèo−vaní ste mali monos oboznámi sa s komponentmi, ktoré predstavujú iba urèitý poh¾adna dáta, prièom tieto dáta sú v skutoènosti poskytované inými, nevizuálnymi komponent−mi. Preto na prácu s nimi je potrebné pouíva viacero podporných tried. My zaèneme roz−právanie o triede JTable jednoduchšími príkladmi a postupne sa prepracujeme k zloitejšímèrtám jej architektúry MVC.Komponent JTable je moné skonštruova viacerými spôsobmi. Najjednoduchšie je po−ui konštruktor preberajúci ako celoèíselné parametre poèet riadkov a poèet ståpcov ta−bu¾ky:// skonštruujeme tabu¾ku 5x4JTable table = new JTable(5, 4);Pokia¾ by ste chceli hneï v konštruktore inicializova bunky tabu¾ky nejakými východis−kovými hodnotami, môete poui konštruktor prijímajúci dvojrozmerné pole objektov typuObject a pole objektov opisujúcich jednotlivé ståpce:// vytvoríme maticu dátString[][] data = {{"1", "2", "3"},{"4", "5", "6"},{"7", "8", "9"}};// vytvoríme pole s opisom ståpcovString[] names = {"Prvý", "Druhý", "Tretí"};// skonštruujeme tabu¾kuJTable table = new JTable(data, names);S komponentom JTable budete najèastejšie pouíva aj komponent JScrollPane, pretoev prípade, e tabu¾ku nezapuzdríte do JScrollPane a umiestnite ju do kontajnera priamo,nebudú zobrazované záhlavia ståpcov:JScrollPane jsp = new JScrollPane(table);getContentPane()add(jsp);DÁTOVÝ MODEL KOMPONENTU JTABLE. Trieda, ktorú chcete poui ako dáto−vý model pre JTable, musí implementova rozhranie TableModel, definované v balíku javax.swing.table. Toto rozhranie obsahuje nasledujúce metódy:addTableModelListener() – metóda slúiaca na pridanie poslucháèa typuTableModelListener, ktorého metóda tableChanged() je volaná pri kadej zmene dát.Väèšinou je poslucháèom samotná tabu¾ka, aby mohla prekresli svoj obsah pri zmene dát.removeTableModelListener() – odregistruje poslucháèa typu TableModelListenerzo zoznamu poslucháèov.getColumnClass() – metóda vracia objekt typu Class, ktorý opisuje typ dát uloenýchv ståpci s indexom daným ako parametrom.7/2003 PC REVUE 123

P R O G R A M U J E M EgetColumnCount() – metóda vracajúca poèet ståpcov tabu¾ky.getColumnName() – metóda vráti názov ståpca s indexom daným ako parameter.getRowCount() – metóda vracajúca poèet riadkov v tabu¾ke (vynímajúc záhlavie).getValueAt() – metóda vráti hodnotu v riadku a ståpci, zadanými ako parametre, hod−nota je vrátená ako objekt typu Object.setValueAt() – metóda slúiaca na nastavenie hodnoty v riadku a ståpci, zadanými akoparametre, hodnota je odovzdávaná ako prvý parameter, ako objekt typu Object.isCellEditable() – metóda vráti logickú hodnotu true alebo false na základe toho, èi jealebo nie je moné editova bunku v riadku a ståpci danými ako parametre.Implementácia všetkých metód môe by niekedy zdåhavá a hlavne zbytoèná záleitos,keïe existujú u preddefinované triedy ako AbstractTableModel a DefaultTableModel, ktorénám implementáciu vlastného dátového modelu znaène u¾ahèujú.Trieda AbstractTableModel je abstraktná a poskytuje základnú funkènos dátového mo−delu tabu¾ky implementáciou väèšiny metód rozhrania TableModel. Jedinými tromi me−tódami, ktorých implementácia sa ponecháva na aplikaènom programátorovi, sú metódygetRowCount(), getColumnCount() a getValueAt(). Pri vytváraní konkrétnej triedy rozširu−júcej triedu AbstractTableModel sa musíte teda postara iba o správne urèenie poètu ståp−cov a riadkov a správne urèenie hodnoty uloenej na danej pozícii. Pozrime sa, ako môetaká ukáková implementácia triedy odvodenej od AbstractTableModel vyzera:class MyTableModel extends AbstractTableModel {private Object[][] values;public MyTableModel(Object[][] values) {this.values = values;}public int getRowCount() {return values.length;}public int getColumnCount() {return values[0].length;}public Object getValueAt(int row, int column) {return values[row][column];}}Ako vidíte, pri inštanciácii objektu nášho dátového modelu treba odovzda konštruk−toru odkaz na maticu hodnôt typu Object, ktoré budú zobrazované v jednotlivých bun−kách tabu¾ky. Poèet riadkov je urèený poètom polí, ktoré premenná values obsahuje (pre−menná values je matica, teda pole polí). Poèet ståpcov je determinovaný poètom prvkovprvého po¾a matice. Keï si zobrazovací komponent (v našom prípade komponent JTable)vyiada hodnotu konkrétnej bunky v tabu¾ke, je mu jednoducho odovzdaný odkaz naobjekt s príslušnými hodnotami riadkového a ståpcového indexu. Náš novovytvorený dáto−vý model môe by pouitý napr. takto:Object[][] values = {{"1", "2", "3"}, {"4", "5", "6"}, {"7", "8", "9"}};getContentPane().add(new JTable(new MyTableModel(values)));Takto vytvorená tabu¾ka bude obsahova tri riadky a tri ståpce s postupne vypísanýmihodnotami od 1 po 9.DEFAULTTABLEMODEL. Trieda DefaultTableModel sa pouíva vdy, keï pri konštrukciikomponentu JTable nepouijete konštruktor preberajúci ako jeden z parametrov inštan−ciu dátového modelu, reprezentovanú ako odkaz na triedu implementujúcu rozhranieTableModel. Ide teda o analógiu s komponentmi preberanými v predošlej èasti, pretoe vprípade pouitia konštruktora preberajúceho dáta v inej podobe ne zapuzdrené v dáto−vom modeli alebo v prípade pouitia bezparametrického konštruktora bude pouitý de−faultný dátový model DefaultTableModel, do ktorého budú získané dáta importované.Trieda DefaultTableModel je konkrétnou implementáciou rozhrania TableModel a je odvo−dená od AbstractTableModel. K tomu pridáva nieko¾ko metód, ktoré znaène u¾ahèujú mani−puláciu so zapuzdrenými dátami. Pomocou metód addRow(), insertRow() a addColumn()môete pridáva riadky a ståpce hodnôt, pomocou metód removeRow() a moveRow() riad−ky maza alebo premiestòova. Môete takisto nastavi konkrétnu hodnotu jedinej bunkyprostredníctvom metódy setValueAt(). Na presnú špecifikáciu a zoznam parametrov tých−to metód staèí nahliadnu do dokumentácie k API.Ako vidíte, vïaka triede DefaultTableModel èasto nebudete nútení implementova vlast−nú triedu s rozhraním TableModel. V nasledujúcom príklade nadviaeme na predchádza−júcu ukáku, tentoraz však vo verzii s pouitím DefaultTableModel. Pridáme aj zapuzdreniezobrazovacieho komponentu JTable do komponentu JScrollPane. To nám umoní vidieaj záhlavia ståpcov (ak ste si predchádzajúci príklad testovali, urèite ste si všimli, e záhla−via ståpcov nie sú vidite¾né). Pre úsporu miesta uvádzame len metódu init():public void init() {DefaultTableModel tableModel = new DefaultTableModel(3, 3);int value = 0;for (int i = 0; i < 3; i++)for (int j = 0; j < 3; j++)tableModel.setValueAt(String.valueOf(++value), i, j);JTable table = new JTable(tableModel);getContentPane().add(new JScrollPane(table));}Istee je moné naplni dátový model viacerými spôsobmi, tu som vám predstavil tennajjednoduchší – nastavenie hodnoty kadej bunky osobitne v cykle. Podstatnejší tu všakje fakt, e sme nemuseli implementova vlastnú triedu dátového modelu.Výsledok máte monos vidie na obrázku 1.JTREE. Ïalším zaujímavým komponentom, ktorý prinies−la kninica Swing, je komponent JTree. Ako u jeho názovnapovedá, ide o komponent, ktorý vykreslí údaje štruktúro−vané do stromu, aký máte monos vidie napr. aj v apliká−cii Prieskumník, ktorý v strome zobrazuje adresárovú štruk−túru.Zloitejšie pouitie komponentu JTree vyaduje znalosObr. 1viacerých tried definovaných v balíèku javax.swing.tree, alezáklady, ako vytvorenie jednoduchého stromu s nieko¾kýmivetvami, si môeme demonštrova na príklade. Vyuijeme vòom konštruktor JTree preberajúci ako parameter poleobjektov typu Object, ktoré reprezentujú hodnoty v strome.Kadý strom má práve jeden uzol na najvyššej úrovni,nazývaný aj koreòový uzol alebo skrátene koreò. Zobrazo−vanie tohto koreòového uzla je implicitne vypnuté. Zmenutohto nastavenia je moné vykona volaním metódy setRoot−Visible().Poïme u na s¾úbený príklad:import javax.swing.*;Obr. 2import javax.swing.tree.*;import java.awt.*;public class JTreeExample extends JApplet {public void init() {Object[] data = {"Paul", "John", "George", "Ringo"};JTree tree = new JTree(data);tree.setRootVisible(true);getContentPane().add(tree);}}Výsledok máte monos vidie na obrázku 2.Iste vás u napadla otázka, èo robi v prípade, e chceme vloi do stromu uzly, ktoréobsahujú ïalšie poduzly. Riešením je definova danú poloku po¾a, ktorým komponentJTree inicializujeme, ako pole alebo objekt typu Vector. Lepšie je pouitie triedy Vector,pretoe takýto prístup nám umoní prekry metódu toString(), ktorej návratová hodnotaje pouitá ako názov tohto uzla. Poloky vloené do tejto triedy potom reprezentujú jejdcérske uzly. Na objasnenie uvádzam nasledujúci príklad (metóda init()):public void init() {Object[] data = {"", "Help!", "Revolver", "Abbey road", "Let it be"};Vector ff = new Vector() {public String toString() {return "Fab Four";}};ff.add("Paul");ff.add("John");ff.add("George");ff.add("Ringo");data[0] = ff;JTree tree = new JTree(data);tree.setRootVisible(true);getContentPane().add(tree);}Výsledok po rozbalení vetvy "Fab Four" máte monosvidie na obrázku 3.Myslím, e teraz by vám u mal by základný spôsobpouitia triedy JTree jasný. Viete vytvori tento vizuálnykomponent, ako aj naplni ho dátami do ¾ubovo¾nej úrov−ne (aj keï mono trošku akopádne).DÁTOVÝ MODEL KOMPONENTU JTREE. Je naèa−se, aby sme si povedali, akým spôsobom sú uloené dáta,ktoré sú zobrazené komponentom JTree. Podobne akoostatné komponenty, s ktorými ste sa oboznámili v tomtoseriáli, pouíva tento komponent svoj dátový model,ktorý je reprezentovaný objektom triedy implementujúcejrozhranie TreeModel, definované v triede javax.swing.tree.Toto rozhranie deklaruje metódy na pridávanie a odobe−ranie poslucháèov udalostí súvisiacich so zmenami v dáto− Obr. 3vom modeli, ktorými sú addTreeModelListener() a remove−TreeModelListener().Metóda getChild() vráti objekt reprezentujúci dcérsky uzol objektu, ktorý jej odovzdá−te ako parameter. Takisto musíte špecifikova index dcérskeho uzla, ktorého odkaz chce−te získa, prièom tieto uzly sú indexované od 0 v poradí, v akom boli k uzlu pridané. Me−tóda getChildCount() vráti poèet dcérskych uzlov uzla zadaného ako parameter. Na ziste−nie indexu umiestnenia v rodièovskom uzle dcérskeho uzla vyuijete metódu getIndex−OfChild().Rozhranie ïalej deklaruje metódu getRoot(), ktorá vráti objekt reprezentujúci koreòo−vý uzol stromu. Metóda isLeaf() signalizuje, èi uzol zadaný ako parameter je listom stro−mu, alebo nie. Listom stromu je taký uzol, ktorý nemá alebo nemôe ma nijaké dcérskeuzly.124 PC REVUE 7/2003

S E R V I SPoslednou metódou deklarovanou rozhraním TreeModel je valueForPathChanged(),ktorá je volaná pri kadej zmene hodnoty uzla.Urèite vás poteší, e opä existuje konkrétna implementácia tohto rozhrania snázvom DefaultTreeModel, ktorej inštancie sú pri vytváraní stromov pouívané naj−èastejšie. Dá sa teda predpoklada, e si pri tvorbe aplikácií vystaèíte s touto triedouaj vy.UZLY STROMU. Kadý uzol stromu je reprezentovaný ako objekt triedy imple−mentujúcej rozhranie TreeNode. Toto rozhranie deklaruje metódy, na ktoré sú ma−pované volania metód dátového modelu TreeModel. Jednotlivé metódy tu nebude−me rozobera, pokia¾ by vás zaujímali, pozrite si dokumentáciu k API. RozhranieMutableTreeNode rozširuje rozhranie TreeNode o metódy umoòujúce zmenu hod−noty uzla. Jeho metódami sa tu tie nebudeme zaobera, pretoe triedou, ktorá nászaujíma, je DefaultMutableTreeNode. Táto trieda implementuje spomínané rozhraniaa pridáva ïalšie uitoèné metódy na prácu s uzlom (napr. na získavanie informáciío súrodeneckých uzloch a pod.). Táto trieda umoòuje zapuzdrenie pouívate¾ské−ho objektu, ktorý má by pridruený k danému uzlu, èo je práve to, èo potrebuje−me. Jednoduchým spôsobom môete preto tvori akéko¾vek zloité hierarchie, pri−pája a odobera uzly. Jeden z týchto uzlov vopred vyberieme ako koreòový a po−tom môeme tento uzol nastavi ako koreòový v dátovom modeli stromu. Pred−pokladám, e teórie u máte viac ne dos, preto uvádzam nasledujúci príklad, kto−rý je obmenou toho predchádzajúceho s pouitím dátového modelu (uvádzam ibametódu init()):public void init() {DefaultMutableTreeNode root = new DefaultMutableTreeNode("root");DefaultMutableTreeNode ff = new DefaultMutableTreeNode("Fab Four");DefaultMutableTreeNode child = new DefaultMutableTreeNode("Paul");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("John");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("George");ff.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Ringo");ff.add(child);root.add(ff);child = new DefaultMutableTreeNode("Help!");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Revolver");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Abbey road");root.add(child);child = new DefaultMutableTreeNode("Let it be");root.add(child);DefaultTreeModel model = new DefaultTreeModel(root);JTree tree = new JTree(model);tree.setRootVisible(true);getContentPane().add(tree);}Výsledok bude rovnaký ako v predchádzajúcom príklade.V tomto príklade je najprv vytvorený koreòový uzol identifikovaný ako root.Potom je vytvorený uzol "Fab Four", ku ktorému sú následne pridané ïalšie štyriuzly. Následne je uzol "Fab Four" pridaný ako dcérsky uzol koreòového uzla. K tomusú potom pridané ešte ïalšie štyri dcérske uzly, ktoré sú listami.Reazce uvedené v konštruktoroch predstavujú zapuzdrené pouívate¾ské hod−noty, pridruené k daným uzlom. Na získanie týchto pouívate¾ských objektov (vtomto prípade reazcov) slúi metóda getUserObject(), ktorú definuje trieda Default−MutableTreeNode. Tá dokáe, samozrejme, zapuzdri akýko¾vek objekt, nielen rea−zec. Text vypísaný pri konkrétnom uzle je získaný metódou toString() zapuzdrenéhopouívate¾ského objektu, take môete jednoducho do stromu vklada akéko¾vekobjekty a ich textovú reprezentáciu riadi prekrytím tejto metódy. Pridrui objektuzlu je moné buï odovzdaním odkazu naò konštruktoru triedy DefaultMutable−TreeNode, alebo pomocou metódy setUserObject(), definovanej v tejto triede.Po vytvorení hierarchie uzlov je vytvorený dátový model DefaultTreeModel, ktoré−mu je pomocou konštruktora odovzdaný odkaz na koreòový uzol tejto hierarchie.Potom sa u len vytvorí poh¾ad na tento dátový model, ktorý je reprezentovanývizuálnym komponentom JTree, prièom dátový model je odovzdaný jeho konštruk−toru. Pridaním tohto komponentu do kontajnera appletu sa celý proces konèí.ZÁVER. Tentoraz sme sa venovali komponentom JTable a JTree a ich dátovýmmodelom, prièom šlo o poh¾ad naozaj len z rýchlika, hlavne èo sa týka komponen−tu JTree. Komplexnos týchto komponentov mi neumoòuje venova sa im tu dohåbky, preto vám len odporúèam preštudova API špecifikácie, prípadne knihuProfessional Java Programming od Bretta Spella, vydanú vo Wrox Press, ktorá vyšlaaj v èeskom preklade pod názvom Java – programujeme profesionálnì. V nej sa mô−ete dozvedie naozaj ve¾a o týchto dvoch komponentoch.V nasledujúcej èasti sa ešte trošku vrátime, pretoe sa budeme venova udalost−nému modelu komponentu JTree. Dovtedy dovidenia.Andrej ChuHardvér pod lupou6. èas: Ve¾kokapacitné mechanikyVýraz ve¾kokapacitné médium je relatívny. Môeme tvrdi, e v súèasnosti nie je na trhu nija−ké cenovo dostupné a kapacitne vyhovujúce prenosné médium. Vodu trošku zamútil cenovýpokles mechaník DVD, ktoré sú ove¾a efektívnejšou monosou archivácie. Opä však stojímepri závanej otázke nahrávania vlastných dát na DVD! Zapisovacie mechaniky sa na trh dosta−li prednedávnom, a preto aj ich cena je pomerne vysoká. A tak sa nájde len malé percentotých, ktorí vyuívajú túto „revoluènú“ technológiu naplno. Nezúfajte! Svetlou stránkou archi−vácie dát je neuverite¾ný pokles cien kapacitne trošku menších mechaník CD−RW, ktoré sa udávno stali benou súèasou novej PC zostavy. Aj keï nie som kompetentná osoba, ktorá bymohla hovori o ïalšom vývoji, aj tak vám prezentujem môj subjektívny názor: Je takmer isté,e onedlho sa CD−ROM mechaniky úplne prestanú vyrába. Tým sa zvýši dopyt po „napa−¾ovaèkách“, ktorých ceny dosiahnu historické minimum. Technológia a miniaturizácia pokroèiatak,e onedlho budeme uvádza nové štandardy s novými úctyhodnými kapacitami. Po istejfuturistickej vízii vidím poèítaè ako biologickú, ivú štruktúru, kde kvapka geneticky uprave−ného roztoku bude nosite¾om nepredstavite¾nej kapacity dát... Skonèím radšej so „snívaním“a vrátim sa do skutoèného ivota s reálnymi mechanicko−elektrickými èasami.CD−ROM. Po nástupe magnetického záznamu a zistení, e je nedostaèujúci z h¾adiska kapa−city, prístupovej doby a spo¾ahlivosti, sa na trhu urèenom pre „bených smrte¾níkov“ èoskoroobjavili produkty prv vyvíjané na vojenské úèely. Komerène boli pomenované ako CD−ROM(Compact Disk – ROM = Pamä iba na èítanie). Táto revoluèná technológia dokázala uloi450−krát viac dát na CD ako na disketu. Pritom médium CD malo len o èosi väèší priemer (dis−keta 8,5 cm a CD 12 cm). Takisto bola ohromujúca prenosová rýchlos, ale aj spo¾ahlivos.Rýchlos dosahovala „neuveri−te¾ných“ 150 KB/s. Jednotky sin−gle speed mali základ postave−ný na 170 KB/s. Novšie jednotkyu vyuívali násobok základnejhodnoty a rýchlos sa zaèalaoznaèova ako násobok základ−nej prenosovej rýchlosti vynáso−benej oznaèením CD−ROM. Akopríklad uvedieme CD−ROM 52×−> 150 × 52 = 7800 KB/s. Sa−mozrejme, túto hodnotu nemô−Obr. 1eme bra úplne váne, pretoemeranie rýchlosti sa vykonávalov ideálnych laboratórnych podmienkach, ktoré sa od skutoèných líšia nielen v kvalite médií rôz−nych znaèiek... Samozrejme, aj pri CD−ROM sa stretávame s pojmom prístupová doba, od ktorejzávisí celková rýchlos zariadenia. Pri CD−ROM je prístupová doba minimálne desakrát väèšia akopri pevných diskoch. Dôvodom je vplyv zotrvaènosti, zmeny rýchlosti CD a aj èas potrebný na pre−súvanie èítacej hlavy. Aby sme správne pochopili, ako CD−ROM funguje, musíme si opä uvieszopár nových pojmov.Nosiè CD môe by vytvorený dvoma základnými metódami. Lisovanie sa vyuíva hlavnepri sériovej produkcii CD. V skratke ide o výlisok na polykarbonátový povrch, ktorý je násled−ne potiahnutý tenkou vrstvou reflexného hliníka. Z h¾adiska fyzickej realizácie dátovej stopyide o jamky so šírkou 0,5 mikró−nu (pit). Tie sú špirálovo uspo−riadané od stredu CD nosièa. Sní−manie sa vykonáva diódovým la−serom s krátkou vlnovou dåkou(790 nm). Laser je upevnený naèítacej hlave, ktorá sa pohybujeod stredu CD k jeho okrajoma naopak. Obrázok znázoròujecelý èinný mechanizmus CD−ROM bez elektroniky. Hlavaspolu s optikou diódového lase−ra (1) sa pohybuje po ko¾ajniè−kách (3). Bod (2) si opíšeme pri Obr. 2jedinej monej oprave CD−ROM.Celý princíp èítania je jednoduchý. Hlava sa presunie po ko¾ajnièkách na poadovanú stoputak, aby potrebné dáta boli priamo nad optikou lasera. V prípade, ak lúè lasera narazí najamku, lúè sa rozptýli a nevráti sa do fotoelektrického snímaèa. Ak lúè narazí na hliníkovúfóliu, odrazí sa priamo do fotoelektrického prvku, èím sa zaznamená opaèný stav. Urèite sivšetci teraz myslíte, e nosite¾om informácie je stav fotoelektrického snímaèa. Paradoxom je,e nosièom informácie nie je ani jeden z dvoch stavov, ale zmena stavu. Môeme si tedazadefinova normálny stav CD, kde dochádza k permanentnej pravidelnej zmene. Take ibaodchýlku od tohto stavu elektronika vyhodnotí ako stav log 1. Organizácia uloených dát sazakladá na tom, e rovnomerné striedanie jamiek a rovných plôch je interpretované ako séria7/2003 PC REVUE 125

S E R V I Snúl. Z toho vyplýva, e medzi viacerými jednotkami musílea istý poèet núl. Tak u pre 1 B nestaèí 8 b, ale 14 b.Tento spôsob kódovania sa nazýva EFM (eight / fourteenmodulation) modulácia z 8 do 14. Rýchlos otáèania CDnie je konštantná. Uhlová rýchlos sa musí meni tak, abyobvodová rýchlos ostala konštantná. Metóda konštant−ného snímania rýchlosti sa nazýva CLV (Constant LinearVelocity).CD−R−RW. Pri CD−ROM mechanikách sme si povedalinieèo o lisovaných CD. Druhá monos uloenia dát na CDspoèíva v ich napálení. Organizácia je totoná s lisovanýmiCD. Rozdiel je v štruktúre CD−R média. Na rozdiel od liso−vaných CD má CD−R médium dve vrstvy. Prvá laserový lúèodráa do fotoelektrického èlena a druhá lúè z ve¾kej èastipohlcuje. Pri zázname dát na médium CD−R sa pouívalaserový lúè so silnejšou intenzitou, ktorý prepa¾uje otvorydo pohlcujúcej vrstvy. CD−RW disky okrem èítania a zápisuObr. 3dovo¾ujú aj mazanie, alebo ak chcete, prepis. Ve¾kou ne−známou však ostáva, ako je moné, e CD môeme vyma−za a opä prepáli. Všetko je to len v pouití vrstvy, ktorádokáe meni svoju štruktúru z kryštalickej (pohlcujúcejlúè) na amorfnú (odráajúcu lúè) a spä. Táto technológiapri zápise nepoškodí vrstvu natrvalo, len tepelnými pod−mienkami upraví jej štruktúru. Ak sa rozhodneme disk CD−RW vymaza, pouijeme lúè s menšou intenzitou, ktorýopä vráti vrstvu (Ag−In−Sb−Te) na kryštalickú. Organizáciadát je v podstate taká istá ako pri CD−R médiách. Poui−te¾nos CD−RW média a jeho flexibilnej vrstvy je obme−dzená poètom prepálení, ktoré zväèša ani nedosiahnemepreto, lebo skôr sa poškodí (poškriabe) povrch CD.DVD. Ako iste všetci viete, médium DVD (Digital Versatiledisk) je fyzickou ve¾kosou zhodné s klasickým CD. Skladása z dvoch dosiek s hrúbkou 0,6 mm. Obe tieto doskymôu by nosite¾om dát (obojstranný záznam). Navyšezáznam môe by dvojvrstvový! Rozdiel je v hustote zapí−saných dát. Zvýšená hustota záznamu je dosiahnutá zmen−šením rozmerov pitov nesúcich informáciu. Aby bolo mo−né ich spo¾ahlivé èítanie, musela by upravená aj vlnovádåka laseru pouívaného na èítanie. Zmeny sú aj v optike,ktorá musí by schopná zaisti èítanie z oboch vrstiev mé−dia. Tejto technológii sa hovorí Focus Jump Pickup. Najèas−tejšie sa DVD vyuíva vo filmovom priemysle, kde sú súbo−ry filmu uloené a patriène indexované v rôznych jazyko−vých mutáciách, pri prehrávaní s monosou titulkov apodobne. Médiá DVD−Video majú kapacitu 4,7, alebo 9,4GB v závislosti od toho, èi ide o jednovrstvé, alebo dvoj−vrstvé prevedenie. Pri zrode DVD sa síce uvaovalo aj oobojstranných DVD médiách (maximálna kapacita by tedabola 18,8 GB), tie sa však napokon masovo nerozšírili (pô−vodná kapacita DVD−video na jednu záznamovú vrstvu bo−la iba 2,6 GB). Aj DVD mechaniky sa doèkali verzií umo−òujúcich záznam. Prvým formátom bol DVD−RAM spoloè−nosti Panasonic, s kapacitou 2,6 GB na jednu stranu, ktorýbol neskôr nahradený 4,7 GB formátom DVD−RAM. Obajestvujú aj vo verzii s obojstrannými médiami s dvojnásob−nou kapacitou. O nieèo neskôr sa objavil formát DVD−R aDVD−RW, ktorý vyuíva disky s kapacitou 4,7 GB a rovna−kú kapacitu pouíva aj najmladší DVD formát DVD+R/RW.INŠTALÁCIA. Inštalácia kadého zo spomenutých ve¾−kokapacitných zariadení je rovnaká. Pripájame ho na kábelIDE samostatne alebo s iným zariadením IDE. Nezabúdaj−me pri tom na pravidlo, e èervený vodiè kábla IDE (3) mu−sí smerova k napájaniu. Aj keï takmer všetky nové kábleIDE majú výènelok, ktorý zabraòuje jeho opaènému otoèe−niu [èerveným vodièom k audiovýstupu (1)], je táto kon−trola uitoèná. Nastavenie pomocou jumpera predchádzakontrole, èi na danom kábli IDE máme nejaké zariadenie. Akmáme, nastavíme ho na master s tým, e pripájanú CD èiDVD mechaniku prepneme na slave. Samozrejme, pripojímeaj konektor zdroja elektrickej energie (4). Zapnutie poèítaèaObr. 4musí by sprevádzané automatickým detegovaním novéhozariadenia BIOS−om. Operaèný systém by sa s takouto zme−nou mal vyrovna bez väèšieho zásahu pouívate¾a.ÚDRBA A NAJÈASTEJŠIE PORUCHY. Ide o jed−nu z mála mechanických èastí poèítaèa, ktorá je otvorenánepriaznivým vplyvom vonkajšieho prostredia. Taká je správ−na definícia týchto zariadení. Ich údrba z h¾adiska po−uívate¾a by mala pozostáva z týchto bodov: otvára a zatvára mechaniku iba spôsobom na tourèeným (stlaèením tlaèidla), vklada vdy CD médium a po jeho oèistení od pra−chu, mastnoty a iných neèistôt, do CD−ROM nepatrí prasknuté médium; vzh¾adom nato, e dosahuje vyššie otáèky, mohlo by sa poškodi vply−vom odstredivej sily pri vyšších rýchlostiach, vèas poui èistiace CD (èi u namokro, alebo nasucho).Aj napriek správnej starostlivosti o CD mechaniku sa mô−e vyskytnú viacero porúch. Ve¾kou bariérou hlavne pristarších typoch CD−ROM bola porucha nárazového spínaèa,ktorý nesignalizoval, e sú zavreté dvierka CD mechaniky.Druhá najèastejšia porucha sa týka zneèistenia optiky, ktorejopravu môeme vykona aj bez zbytoèného rozoberania. Tre−Obr. 5tia moná opravite¾ná porucha vzniká pri èastom pouívanímechaniky. Laser sa unaví a jeho lúè je rozptýlený, èo sa pre−javí tak, e CD mechanika èíta pomaly alebo neèíta vôbec. Doskupiny neopravite¾ných porúch spadá poškodenie elektroni−ky, èo je zvyèajne tá najfatálnejšia z porúch vôbec.OPRAVA A DIAGNOSTIKA. Pred zaèatím opravy jenevyhnutná diagnostika chyby. Tá má zopár pravidiel, kto−rými sa môete riadi. V koneènom dôsledku môu nastatri základné stavy: úplná nefunkènos poèítaèa, nedetegovanie BIOS−om, mechanika èíta pomaly, mechanika neèíta vôbec.To, e nemôeme zapnú poèítaè, respektíve zapnemeho, ale sa okamite vypne, môe ma na svedomí aj nie−ktoré zo zariadení IDE. Samozrejme, e takáto porucha jeviac−menej vzácnosou a svojím spôsobom je aj výnimoè−ná. Vplyvom prepätia s ostrou nábenou hranou môedôjs k poškodeniu mechaniky tak, e sa vytvára skrat roz−vodu elektrickej energie poèítaèa zvedením do zeme. Zdrojpoèítaèa je vybavený aj proti takémuto stavu, a tak odpá−ja prívod elektrickej energie ku všetkým zariadeniam vrá−tane matiènej dosky v zlomku sekundy. Poèítaè sa zdánefunkèný. V takýchto prípadoch sa pokúsime poèítaè spus−ti iba s procesorom, RAM a grafickou kartou. Ostatnézariadenia odpojíme od príslušného rozhrania, ako aj odnapájacieho napätia. V prípade, ak CD mechaniku nedete−guje BIOS, nemusí by problém v CD mechanike. Môe tozapríèini aj nesprávne zapojenie kábla IDE. Po uistení sa osprávnosti zapojenia h¾adáme príèinu v mechanike.Najèastejšie ide o poruchu elektroniky, ktorú, bohuia¾, ne−opravujeme, a to hlavne pre jej zloitú integrovanú štruk−túru. Keïe existujú aj poruchy, ktoré mono odstráni,povieme si nieèo o nich. Vtedy sa mechanika správa „iv−šie“. Buï èíta aspoò pomaly, alebo neèíta vôbec. V obochprípadoch môeme vyskúša oèistenie optiky pomocouèistiaceho CD. V prípade, ak tento pokus zlyhal, musímemechaniku demontova z poèítaèovej sústavy a rozobraju. Na obrázku vidíme mechaniku CD−ROM spredu. Bod 1nám vyznaèuje miesto, pomocou ktorého otvoríme dvier−ka mechaniky aj vo vypnutom stave. Do tohto otvoru vlo−íme tenký a zároveò tvrdý materiál (najlepšie väèšia ihla)a zatlaèením sa odomknú dvierka mechaniky. Opatrnýmahom v smere šípky (2) odstránime predný kryt dvierokmechaniky. Následne môeme z mechaniky odstráni ajpevný plastový kryt. Po demontái masky mechaniky po−mocou kríového skrutkovaèa (odskrutkujeme 4 skrutky)sa nám uvo¾ní plechový vrch mechaniky. Potom sa námkoneène naskytne poh¾ad na vnútro, respektíve na celúmechanickú èas, ktorú vidíte aj na fotografii. Uistíme sa,Obr. 6èi je optika CD mechaniky èistá. V prípade, ak je zneèiste−ná aj napriek tomu, e ste ju èistili, na odstránenie neèis−tôt pouite denaturovaný lieh (iadne organické rozpú−šadlá). Ak je optika èistá a fyzicky nepoškodená, je moné,e došlo dlhším pouívaním k „únave“ lasera, ktorého bodmá iné vlastnosti, èo má za následok ve¾a chýb pri èítaní. Jehonastavenie vykonávame pomocou riadiaceho èlena [kapacit−ný trimer (2)]. Jeho jemným potoèením bez priameho tlakuzmeníme vlastnosti optiky, èím priostríme alebo ešte viac roz−ladíme laser. V prípade neúspechu bazírujeme medzi opti−málnou a predvolene nastavenou hodnotou. Vzh¾adom nato, e dielektrikum tvorí vzduch, je moné, e laser sa neuna−vil, ale medzi platne kondenzátora vnikol cudzí predmet(prach alebo iná neèistota), èo malo za následok zmenu vlast−ností kondenzátora a tým aj jeho kapacity (aj keï nepatrne).Obrázok, na ktorom vidíte optiku a kapacitný trimer, bolvyhotovený a po odpojení viacilového plochého kábla prelepší prístup k riadiacemu èlenu. Take ak ho hneï neuvidíte,staèí sa pozrie pod kábel. Ak sme mechanickú èas nastavili,skontrolujeme aj to, èi sa hlava s optikou pohybuje vo¾ne poko¾ajnièkách. V prípade, ak sa „zadrháva“, pouijeme vazelí−nu (redšiu) a nanesieme na ko¾ajnièky tenuèkú vrstvu. Na zá−ver vás vyzývam, aby ste takéto opravy nevykonávali na zaria−deniach, ktoré sú v záruke. Pri porušení ochrannej nálepky jezáruka neplatná a nijaké priame èi nepriame zásahy nie sútolerované pri jej uplatnení. Ak sa teda jeden z problémovvyskytol poèas doby uvedenej výrobcom a predajcom, uplat−nite si záruku u predajcu a v prípade, ak bude vaša reklamá−cia opodstatnená, isto dostanete novú CD mechaniku. Keïeotvori CD−ROM nemôete, poradím vám pouíva diagnos−tický program, ktorý je súèasou úplnej inštalácie softvéru nanapa¾ovanie Ahead Nero (Nero Toolkit/CDSpeed). Na obráz−ku vidíte graf mechaniky znaèky TEAC, ktorá je v poriadku.Chybná mechanika, ktorá èíta, by mala graf s nie konštant−nou a ani rastúcou rýchlosou. Skôr to bude vyzera akonepravidelná sínusoida (raz hore, raz dole ☺).NABUDÚCE. Napíšem vám nieèo o záznamových mé−diách a o formách záznamu na iné „ve¾kokapacitné“ médiá.Spomenieme si klasickú disketovú mechaniku, ktorá síce ka−pacitné poiadavky pouívate¾a neuspokojuje, no predsa jeešte v súèasnosti neodmyslite¾ným komponentom kadéhonového poèítaèa. V skratke si prejdeme aj alternatívne formyuchovávania a zálohovania dát. Teším sa na ïalšie stretnu−tie, o mesiac doèítania.Jozef KOZÁK ml.126 PC REVUE 7/2003

S E R V I STipy a triky pre Windows VYPNUTIE FUNKCIE AUTORUN VO WINDOWS XPAk ste niekedy skúšali vypnú automatické ozna−movanie CD (autorun) vo Windows XP, urèitevás napadol postup známy z Windows 9x, tedapomocou správcu zariadení. V správcovi zariade−ní Windows XP automatické oznamovanie CDnevypnete, máte však dve iné monosti.Prvou monosou je otvori Tento poèítaè,kliknú pravým tlaèidlom na CD−ROM mechanikua zvoli Vlastnosti. Na záloke Prehra auto−maticky nastavte kadému typu CD Nevyko−náva iadnu akciu (obr. 1).Druhou monosou je vyh¾adanie vetvyHKEY_ LOCAL_MACHINE\SYSTEM\Current−ControlSet\ Services\Cdrom v registroch a vy−tvorenie novej poloky DWORD s názvom Auto−run a hodnotou 0.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Services\Cdrom]Názov: AutorunHodnota: 0 VYHLADZOVANIE PÍSMA NA UVÍTACEJ OBRAZOVKE (XP)Vo Windows XP sa o vyhladzo−vanie písma stará funkcianazvaná Clear Type. Jej úlo−hou je prispôsobi písmo tak,aby bolo lepšie èitate¾né namonitoroch s niším rozlíše−ním a na LCD monitoroch.Windows XP štandardne ne−vyhladzujú písmo na uvítacejobrazovke (obr. 2). Vyhladzo−vanie písma na uvítacej obra−Obr. 2 Uvítacia obrazovka Windows XPzovke však môete jednodu−cho zapnú.Staèí v registroch vyh¾ada vetvu HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\ Desktop a vy−tvori novú textovú poloku FontSmoothing a novú poloku DWORD FontSmoothing−Type. Obidvom priraïte hodnotu 2. Ak budete chcie vyhladzovanie písma na uvítacej ob−razovke vypnú, staèí zmeni túto hodnotu na 0. Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\Desktop]Názov: FontSmoothing, FontSmoothingTypeHodnota: 2 – zapnuté, 0 – vypnuté PRIORITA TLAÈOVÝCH ÚLOH (2000/XP)Obr. 1 Vypnutie automatickéhospúšania CDŠtandardne majú tlaèové úlohy rovnakú priority ako ostatné procesy v systéme. Ak všaktlaèíte èasto vo ve¾kom mnostve, príde vám vhod zvýšenie priority tlaèových úloh alebov opaènom prípade zníenie priority.V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Control\Print a vytvorte v nej novú poloku DWORD, nazvanú SpoolerPriority. Priraïte jejjednu z nasledujúcich hodnôt:0 – normálna priorita1 – vysoká priorita0xFFFFFFFF – tlaè v dobe neèinnostiZmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\SYSTEM\CurrentControlSet\Control\Print]Názov: SpoolerPriorityHodnota: pod¾a potrebyPowerCfg a zmeòte v nej hodnotu textovej poloky CurrentPowerPolicy na 0.Zmeny sa prejavia po reštarte Windows.Nastavenie:Vetva: [HKEY_USERS\.DEFAULT\Control Panel\Desktop]Názov: PowerOffActiveHodnota: 1Názov: ScreenSaveActiveHodnota: 1Názov: SCRNSAVE.EXEHodnota: (prázdna)Vetva: [HKEY_USERS\.DEFAULT\Control Panel\PowerCfg]Názov: CurrentPowerPolicyHodnota: 0 INTERNET EXPLORERInternet Explorer obsahuje funkciu, ktorá sa pokúša zisti, v akom programe bol dokumentHTML vytvorený a pod¾a toho modifikova monos Upravi. Ak bol napríklad dokumentHTML vytvorený v programe Word, Internet Explorer to zistí a zmení ikonku Upravi na ikon−ku programu Word. Takisto sa po kliknutí na monos Upravi otvorí dokument HTML v prog−rame Word. Túto funkciu je však moné vypnú. Po jej vypnutí sa budú dokumenty HTML pokliknutí na tlaèidlo Upravi otvára vdy v predvolenom editore HTML.Na vypnutie tejto funkcie vyh¾adajte v registroch vetvu HKEY_CURRENT_USER\Soft−ware\Microsoft\Internet Explorer\ Main a vytvorte v nej novú textovú poloku s názvomCheckDocumentForProgID. Na vypnutie tejto funkcie jej priraïte hodnotu no, na zapnu−tie hodnotu yes.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Internet Explorer\Main]Názov: CheckDocumentForProgIDHodnota: no – vypnutie funkcie, yes – zapnutie funkcie WINDOWS MEDIA PLAYER (XP)Ak chcete vo Windows XP vyui vstavaný napa¾ovací program na napálenie dátovýchsúborov na CD médium, nie je to problém. Ak však chcete tento program poui na vy−pálenie hudobných CD, musíte poui Windows Media Player (wmplayer.exe).Spuste teda Windows Media Player a z menu Zobrazi zvo¾te Hlavný panel |Kninica médií. Do kninice médií môete prida ¾ubovo¾né audiosúbory (MP3, WAV,WMA...) pomocou Drag and Drop. Ak u máte všetky poadované audiosúbory v tejtokninici, zvo¾te Zobrazi | Hlavný panel | Kopírova na disk CD alebo do zariadenia.Audiosúbory pripravené na zápis sú na ¾avej strane, audiosúbory na pravej strane sa una CD médiu nachádzajú (obr. 3). Audiosúbory môete pred napálením ešte usporiadapomocou volieb Posunú hore a Posunú dole v kontextovom menu. CD je pripravené,teraz u iba staèí stlaèi tlaèidlo Kopírova hudbu a CD sa napáli.Igor KulmanObr. 3Napa¾ovanieCD pomocouWindowsMedia Player PRIHLASOVACIA OBRAZOVKA (VŠETKY VERZIE)Pomocou tohto triku môete nastavi, aby Windows vypli monitor pri prihlasovacej obra−zovke. Znamená to, e ak systém èaká na prihlásenie (práve sa nepouíva), monitor, ktorýnie je momentálne potrebný, sa vypne.Na aktivovanie tohto nastavenia vyh¾adajte v registroch vetvu HKEY_USERS\.DEFAULT\Control Panel\Desktop. Tu zmeòte hodnotu textovej poloky PowerOffActive na 1,hodnotu textovej poloky ScreenSaveActive na 1 a hodnotu textovej poloky SCRNSA−VE.EXE na prázdnu. Teraz ešte vyh¾adajte vetvu HKEY_USERS\.DEFAULT\Control Panel\7/2003 PC REVUE 127

S E R V I SPoradòa: Questions & Answers (Q&A)I845 A JEHO MONOSTIQ: Prosím Vás o odpoveï na moje technické otázky:1. Vlastním základnú dosku Canyon CN−9BD2AS−E i845D a procesor Intel Celeron1,70 GHz. Môem si nainštalova Media Player 9?2. Dajú sa sem nejakým spôsobom prida porty USB?3. Môem si v budúcnosti vymeni procesor za výkonnejší? A aký najvýkonnejší?4. Aký je rozdiel medzi nVidia Geforce2 64 MB a nVidia Geforce4 64 MB? Peter HladkýA: 1. Áno, je to moné, závisí však od pouitého OS, nako¾ko to bude aj stabilné...2. Áno, pokia¾ nie sú vyvedené priamo (prípadne nie je priloený port, ktorý by sa dallen zapoji do MB), je moné do kadej MB dokúpi samostatnú kartu PCI, zvyèajneso 4 „vývodmi“ USB pribline za 800 Sk. No kadý nový PC má štandardne aspoò 4porty USB.3. Áno, je moné CPU vymeni za väèší, napr. P4. Maximálna hodnota závisí od podpo−rovaného násobièa, min. však do 3 GHz.4. Ve¾ký ☺. Závisí však od toho, èi ide o verziu MX alebo o úplnú verziu. V kadom prí−pade je rozdiel min. dve generácie (a s tým súvisiaca podpora príslušných DirectX). Aleèo sa týka výkonu, je to aj viac ako 2× vyššia hodnota pri verziách Ti, pri MX asi 1,5×viac. Závisí od aplikácie a testu.-ds-TESTOVANIE CHYBNÝCH KOMPONENTOVQ: Poraïte mi, prosím. Èasto sme dnes svedkami, ako nás pri najmenšej chybe na neja−kom zariadení servisný pracovník informuje, e sa to neopravuje, e nie sú súèiastky atï.Ja si však myslím, e také zloité zariadenia, ako sú súèasti PC, by sa nemali hneï vyha−dzova. V poslednom èase som menil zdroj, základnú dosku, CD−ROM, dokonca ajmodem. Samozrejme, e v servise som dostal jednoduchú odpoveï. Zariadenia sú poka−zené. Jediná cesta je ich vymeni celé.Poraïte mne aj Vašim èitate¾om, èi existuje nejaká monos otestova, ale hlavne zisti,ktorý konkrétny komponent je chybný. Èi existuje firma alebo niekto, kto dokáe takéto zlésúèiastky nájs a, samozrejme, opravi, vymeni. Beïatš Tibor (bedatsova@stonline.sk)A: 1. Je pravda, e niektoré zariadenia je lepšie vymeni ako opravova.2. Je pravda, e niektorí technici uprednostòujú rýchlejšiu, pohodlnejšiu a ziskovejšiucestu výmeny komponentu pred opravou (a ešte èastejšie pred samotným zistenímpríèiny chyby – sú takí, ktorí pri poh¾ade na „modrú“ obrazovku Windows odporúèajúvýmenu celého PC...).Situácia je taká, e PC je stavaný na jednotlivých komponentoch, ktoré sú v podstateplošným spojom z nieko¾kých odporov, kondenzátorov, tranzistorov... A tie sa v princípedajú vymeni. Ale samotný výrobca komponentu (modem, grafika...) neodporúèa a ne−podporuje uvedené opravy – jednoducho pri zloitejších súèiastkach (napr. VGA, mo−dem...) je na doske umiestnený èip, ktorý sa vymeni nedá (nedosta také súèiastky, resp.nie je moné získa podrobný rozpis zapojenia). Navyše vývoj smeruje k ešte väèšej inte−grácii a èoskoro budeme mono vymieòa celý PC, nielen urèitý komponent. Ako príkladsi staèí pozrie myš (v podstate jednoduché zariadenie) – keï sa pokazí, kúpi sa nová.Èasovo a finanène je to ove¾a výhodnejšie ako h¾ada problém a nápravu. U som bolsvedkom asi hodinovej opravy, spoèívajúcej v odletovaní zlého („vyklikaného“) tlaèidla,získaní nového z druhej pokazenej myši (no musela by rovnaká), jeho priletovaní a pre−skúšaní. Z dvoch pokazených myší sa získala jedna dobrá. Keby si však technik za takútoopravu naúètoval asi 400 Sk (bená servisná hodina), asi by to nikoho nepotešilo a radšejby si šiel kúpi novú myš zhruba za 100 Sk.Na druhej strane sú súèiastky, ktoré sú drahé a urèitá oprava by bola výhodnejšia.Medzi takéto mono radi napr. CD−ROM, kde sa zvykne „zapráši“ èítacie oèko, ktoré sadá po rozobratí mechaniky vyèisti.Ale ak má mechanika viac ako 2 – 3 roky, neraz u funkène nie je úplne v poriadku(napr. zadierajúci sa motorèek...), prípadne morálne zastarala, a hoci oprava stojí napr.300 Sk a nová CD−ROM 800 Sk, potom je pod¾a mòa výhodnejšie kúpi novú. Podobne jeto so zdrojom, kde zvykne „odís“ ventilátor (nový ventilátor asi 150 + oprava asi 200,nový zdroj pribline 1000), no ak bol zdroj u starý, napr. AT alebo mal len 200 W, je zaselepšie kúpi nový.No a napokon zistenie problému... Toto je téma na dlhšiu diskusiu. Sú toti ve¾mi kva−litné servisy, ktoré dokáu zisti a opravi chybu aj tam, kde iné u dávno konèia. Èastomôu ušetri kúpu novej MB (a s òou neraz aj CPU, RAM) zistením skutoènej chyby, keïpostaèí napr. zmeni nastavenie, vymeni urèitý komponent a pod. Taká práca však nesto−jí 400 Sk, ale èasto aj viac ako 1000 Sk... Jednotlivé zariadenia toti prejdú mnostvomtestov, porovnávaní, ve¾a práce je s montáou a demontáou, navyše takých servisov jemálo. Nie kadý má takisto prístup k potrebným diagnostickým nástrojom a hlavne dosta−toèné skúsenosti (len niektorí sú ochotní venova problémom hodiny èasu v nádeji, epodobný sa ešte niekde vyskytne a ten èas bude aj niekedy zaplatený).¼udia toti postupujú zvyèajne takto: Kúpia PC èo najlacnejšie (v poslednom èase je v móde kupova v hypermarketoch),najlepšie PC s cenou pod 20 000 Sk, a pouívajú ho na nároènú prácu. Uvedený PC sa zvykne pokazi presne po uplynutí záruènej doby (mnohé obchodytoti beia práve na neustálom konzume – lacno kúpi, jednorazovo poui, kúpi nové– napr. hypermarkety sú stále plné, no tam sú odborníci len na predaj, ako tamdostanete radu pri nákupe, o servise u ani nehovorím). Keï sa nieèo pokazí, skúšajú to opravova vlastnými silami, potom pomocou kamará−ta, keï ani to nepomôe, obrátia sa na firmu, kde to kúpili, a tá, èo predáva predovšet−kým lacný tovar, ako prvé odporuèí kúpu nového komponentu. Na 90 % to zvyèajnetoti problém odstráni, keï to nepomôe, odporuèí výmenu aj ïalšieho komponentu,a problém jednoducho po „utrafení“ správneho kusa pominie. Tých „kusov“ toti niea tak ve¾a. Predáva PC dnes môe pomaly kadý, ale ia¾, nie kadý vie, ako to vôbecfunguje, a ¾udia reagujú predovšetkým na cenu. Keby si èlovek spoèítal (no aj èas, nielen skutoèné peniaze), èo ho stál „výhodný“nákup akciového PC, následná oprava a aké problémy ho ešte èakajú, zistil by, e kúpildraho. No medzi nami spotrebite¾mi vie hlbšie uvaova len málokto (a netýka sa to lenPC...).Aby som to zhrnul: Súhlasím s vami, e súèiastky v PC by sa mali opravova, a nie hneïvymieòa, osobne sa tak snaím vdy postupova. Ste však ochotný èaka a plati za otvo−renie PC alebo radšej za nový komponent?Väèšina servisných firiem a zákazníkov zvolí radšej druhú monos, najmä ak si uve−domia, e je to „istejšie“ a sú neustále tlaèení reklamami (nový = lepší komponent). Zmôjho poh¾adu, z poh¾adu kvalitných servisov a z poh¾adu ivotného prostredia je lepšiaprvá cesta. ako však poveda, èo je naozaj lepšie...Vo vašom prípade (pokia¾ PC nezasiahol poriadny blesk alebo ináè nezhorel) ste prav−depodobne trafili firmu, ktorá zvolila radšej riešenie postupnej výmeny ako riešenie tes−tov. Mono ste napokon ušetrili, u som raz dostal za úlohu opravi PC 386 s hodnotouasi 1000 Sk. Oprava však stála 2000 Sk, v uvedenom prípade však mali cenu zachránenédáta. No je pravdepodobné, e niektoré pôvodné komponenty boli ešte dobré a dajú sav bazári preda. Vo vašom prípade, pokia¾ ste nespokojný, skúste poh¾ada firmu, ktorámá záujem pracova hlavne „v malom“ (iadna a. s., èasto ani s. r. o. nie je ochotná „bavisa“ s pokazeným domácim PC v hodnote 20 000 Sk, kde nie je šanca na zárobok, potreb−ný na beh podobnej firmy, a je predpoklad noci strávenej s PC), ale disponuje dostatoè−nými skúsenosami. Tam zvyèajne berú opravy takmer ako poslanie a radšej vás pošlúinde, ako by mali niekoho násilím presviedèa o kúpe iného komponentu, ako ste sivybrali vy, prípadne aký ste ochotný zaplati. Nedokáu toti odporúèa a preda nieèo,o èom vedia, e je to zlé, prípadne èo nemajú dostatoène odskúšané. No a budete samusie zmieri s tým, e èas z toho, èo mono ušetríte nákupom nového komponentu,zaplatíte za servis. Dobrý servis však vie u po zapnutí PC odhadnú, èo treba vymeni,ko¾ko to bude trva a ko¾ko stá.Napokon u len dodatok z poh¾adu ivotného prostredia: Pokazené (èiastoène poka−zené) komponenty/súèiastky je vhodné darova, prípadne preda (napr. 20 Sk/kus) elek−troamatérom, ktorí z nich dokáu ešte nieèo urobi (napr. zosilòovaè je moné urobi znieko¾kých vyradených komponentov), prípadne v rámci vo¾ného èasu sa zo záujmupohrajú a skúsia napr. nájs chybný odpor a vymeni ho.-ds-Mastering Delphi 7Skalní prívrenci vývojového nástroja Delphi bezpochyby po−znajú knihy zo série Mastering Delphi. Nedávno sa mi dosta−la do ruky najnovšia z nich, Mastering Delphi 7 (v angliètine).Struène vám priblíim jej obsah, podrobnejšiu recenziu náj−dete na webovej stránke PC REVUE v sekcii Programujeme >Delfinárium.Kniha je rozdelená na štyri èasti. Prvá z nich s názvomFoundations èitate¾a oboznámi s novými funkciami Del−phi 7, ako aj s kninicami VCL a RTL. Druhá èas, nazvanáDelphi Object−Oriented Architectures, pojednáva o tvorbekomponentov, balíèkov, ako aj o vyuití technológie COM+. Tretia èas, Delphi Database−Oriented Architectures, podrobne rozoberá problematiku vývoja databázových aplikáciívrátane práce s dbExpress, InterBase, ADO a DataSnap. Štvrtá èas, nazvaná Delphi, theInternet, and a .NET Preview, objasòuje prácu so socketmi TCP/IP, kninicou Indy a aj prá−cu s technológiami Web−Broker, WebSnap, IntraWeb a XML.Ak patríte do skupiny profesionálnych vývojárov, knihu si urèite zaobstarajte, nebude−te ¾utova (jediným prekvapením je, e s knihou sa tentoraz nedodáva CD, všetko si musí−te stiahnu zo stránky Sybexu, prípadne z www.marcocantu.com).Autor: Macro Cantú Vydal: Sybex Poèet strán: 1040 Cena: 45,99 GBPIvan Zernovác ml.128 PC REVUE 7/2003

S E R V I SMEDIA KLUB / VÝBER Z PONUKYCD TITULYKNIHYPOSEL SMRTITajomná smr starého otca pri−núti š¾achtica Samuela Gordonavráti sa na panstvo BlackMirror. Miestny detektív je pre−svedèený, e šlo o samovradu.Ale Gordonovi neunikne radnezrovnalostí a púša sa dopátrania.Cena: 1299 SkObjednávkový kód: CD72003−212FLASH MX ACTIONSCRIPT– oficiální výukový kurz + CDKniha ukáe èitate¾ommnostvo spôsobov a techníkpri vytváraní projektov FlashActionScript vrátane poèítaèo−vých hier, webových stránoka ve¾a ïalších moností. Všetkyprojekty nájdete aj na prilo−enom CD−ROM. Na CD−ROMtie nájdete projekty na rôznom stupni rozpraco−vanosti.Autor: Franklin, Derek, Makar Jobe Vydal: SoftPress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 672Cena: 1005 SkObjednávkový kód: 561K72003ANNEMECKY EFEKTÍVNE 2003 +NEMECKÁ GRAMATIKACena: 999 SkObjednávkový kód:Komplexný multimediálnykurz na 8 CD zahrnujúciozvuèené multimediálnefotopríbehy, prekladovécvièenia, testy, multime−diálny výklad gramatikypomocou animácií.PHP A MYSQL – vytváøíme dynamickéwebové stránky + CDKniha zahàòa spracovanie formu−lárov, odovzdávanie informáciímedzi formulármi, nahrávaniesúborov na webové servery,cookies a iné. Nauèíte sa, akonainštalova a nakonfigurovalinuxový server, zvládnete základyPHP programovania, ako aj prácus procesmi, základy databáz MySQL atï. Súèasou kni−hy je CD, na ktorom sú všetky programy a zdrojové kódy.Autor: Tansley David Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 480Cena: 760 SkObjednávkový kód:HUGO: HONBA ZA ÈIERNYMDIAMANTOMBosorka Scylla sa znovu vrátila,ale tentoraz prichádza s recep−tom na najvyššie zlo. Na jehovýrobu potrebuje vzácne èiernediamanty, ktoré sa nachádzajúlen na Ostrove dunglí, kde ijúKikuovia. Hugo sa im vydáva napomoc!Cena: 699 SkObjednávkový kód:Cena: 499 SkCD72003−213 CD72003−214 Objednávkový kód: CD72003−215ZAÈÍNÁME S… WINDOWS XPKniha vás ¾ahko nauèí základompráce s Windows XP, ako efek−tívne vyui monosti prieskum−níka, nastavenie pracovnej plo−chy a konfiguráciu vášho systé−mu, objavíte nové monostioperaèného systému Windows,dozviete sa, èo je nové v posled−nej hlavnej inovácii tohto systému, ako sa prihlási dopoèítaèa a iné.Autor: Kotecha Harshad Vydal: SoftPress Dodávate¾: ANIMA Košice Poèet strán: 192Cena: 286 SkObjednávkový kód:MP3Chcete poèúva najnovšiu hudbualebo si sahova z internetuhudobné nahrávky, a to v skvelejkvalite? Potom je zvukový formátMP3 pre vás to pravé! S cédeè−kom MP3 sa staòte pravýmidiskdokejmi.FLASH MX– oficiální výukový kurz + CDKniha je spracovaná ako ve¾mipodrobný návod na vytvoreniekomplexného projektu Flash MX.V priebehu jednotlivých lekciítak od prvej prezentácie postup−ne pridáte grafiku, animácie,zvuky, ActionScript, interaktívnetlaèidlá, tlaèite¾nú mapu a ve¾ainého. Na priloenom CD nájdete všetky súbory, ktorév priebehu èítania knihy vytvoríte.Autor: Rey, Chrissy Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 512Cena: 836 SkObjednávkový kód:562K72003AN 563K72003AN 564K72003ANPOÈÍTAÈOVÁ GRAFIKA PRO ÚPLNÉZAÈÁTEÈNÍKYTáto kniha je urèená tým, ktorísa radi hrajú s poèítaèovou grafi−kou. Poèítaèová grafika je ve¾mirozsiahla oblas a tu si jej svettrochu zmapujeme. Vysvetlímesi, ako jednotlivé druhy progra−mov fungujú, na èo slúia a akémajú monosti. Skúsime sinakresli obrázok, naskenova fotografiu a upravi si juv poèítaèi, prípadne rovno vyui digitálny fotoaparát.Autor: Pavel Roubal Vydal: Computer Press Poèet strán: 171Cena: 254 SkObjednávkový kód: 558K62003CASP .NET A ADO .NET– Tvorba dynamických webových stránekKniha zahrnuje rôzne aspektytvorby zloitejších webovýchaplikácií. Nasleduje podrobnývýklad problematiky ovládaciehoprvku DataGrid vrátane vlast−ného stránkovania, šablón naprispôsobenie obsahu ståpcov amoností editácie dát priamo vmrieke. Ïalšie témy: opakované pouitie kódu v strán−kach ASP.NET, adaptácia kódu ADO na nové prostredieADO.NET, programovanie webových sluieb a pod.Autor: Dino Exposito Vydala: Grada Poèet strán: 352Cena: 565 SkObjednávkový kód: 560K62003G333 TIPÙ A TRIKÙPRO VYPALOVÁNÍ CD A DVDVypa¾ovacie mechaniky, alebo akchcete, vypa¾ovaèky, sa stalibenou súèasou osobných poèí−taèov. Kniha vám pomôe pririešení problémov i zefektívnenívašej práce pri vypa¾ovaní takdátových, ako i hudobných CD.Nájdete tu ve¾a rád, tipov, trikova postrehov, písaných presne na mieru, podanýchjasnou a názornou formou.Autor: Petr Broa Vydal: Computer Press Poèet strán: 156Cena: 194 SkObjednávkový kód: 565K72003CDATABÁZE V ACCESSUV REKORDNÍM ÈASEPublikácia ponúka struènýa preh¾adný úvod do problematikydatabáz vytváraných v programeMS Access 2002. Èitate¾ sa obo−známi so základnými pojmami aprincípmi, nauèí sa vytvára relácie,pracova s tabu¾kami, formulármi,dopytmi, filtrami a zostavami.Výklad dopåòa celý rad názornýchpríkladov a farebných obrázkov.Autor: Slavoj Písek Vydala: Grada Poèet strán: 88Cena: 129 SkObjednávkový kód: 568K72003GPØECHÁZÍME NA LINUXPredstavuje textový reim prepouívate¾a „okenného“ prostre−dia nejaký oriešok a líši sa vôbecgrafické prostredie Linuxu odWindows? Kniha prináša odpo−vede na tieto a ve¾a ïalšíchotázok, otvára bránu do svetafree softvéru. Umoní vámodhodi rad obáv, ktoré sú pre skúseného poèítaèo−vého pouívate¾a zbytoèné.Autor: Martin Kysela Vydal: Computer Press Poèet strán: 192Cena: 284 SkObjednávkový kód: 566K72003CHTML A XHTML(Zaèínáme programovat)Vynikajúca príruèka z pera skúse−ného autora vás uvedie do svetaprogramovania WWW stránok.Oboznámi vás so základami jazy−ka HTML a prevedie vás úskalímtvorby profesionálnych interneto−vých stránok. Bokom toti nezo−stávajú ani jazyky DHTMLa XHTML, s pomocou ktorých sa stane ostrie¾anýmtvorcom webu i zaèínajúci pouívate¾.Autor: Slavoj Písek Vydala: Grada Poèet strán: 256Cena: 363 SkObjednávkový kód:569K72003GKNIHA SO Z¼AVOUPRE PREDPLATITE¼OVAutor: kolektív autorov Vydal:COMPUTER PRESS Poèet strán: 1016Objednávkový kód: 567K72003CCena: 1335 SkLINUX – DOKUMENTAÈNÍ PROJEKT3. aktualizované vydáníAby aj rozvinutá tuzemská komunita mala monosvyuíva cenné informácie a návody v materskom ja−zyku a v praktickejších podobách, ako je pletenec pô−vodných webových dokumentov, prišiel ComputerPress u v roku 1998 s jeho prvým prekladom. Rov−nako ako medzitým prešiel kus cesty sám operaènýsystém, ktorý teraz beí okolo inovovaného jadra sozdokonalenými a novými aplikáciami, podstatnýmizmenami prešla aj prevaná èas jeho dokumentácie.Tretie vydanie zachytáva stav dokumentácie v apríli2003. Je to utriedený výber toho najpodstatnejšieho,najaktuálnejšieho a najzaujímavejšieho, èo je moné voriginálnej dokumentácii nájs. Výber má èo najširšízáber – na svoje si príde zaèiatoèník i profesionál, sys−témový správca, programátor i samostatný domácipouívate¾.Pozor: pre predplatite¾ov z¾ava 20 % z ceny knihy!(staèí, ak pri objednávke uvediete svoj nárok naz¾avu a dopíšete svoje predplatite¾ské èíslo)NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENAAnglicko – slovenský, slovensko – anglický CD82000−66 699 Skmultimediálny slovníkAnother War CD112002−185 999 SkAutoškola CD72002−174 499 SkÈeské kliparty 2 CD22001−92B 592 SkDomácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 SkDomácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 SkDomáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 SkLanguage Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 SkNHL 2003 CD112002−184 1699 SkPC Elektro 2 CD42000−59 399 SkPC na maximum CD72001−134 399 SkAnglicky efektivnì CD102000−76 999 SkNìmèina efektivnì CD102000−76B 999 SkCelá rodina milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 SkCelá rodina milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 SkCommandos 2 CD102001−144 1599 SkEurotran 2000 – prekladaè ang. internetových stránok CD699−19 1169 SkKilometrovník Európy CD42001−106 1399 SkMultimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 SkOperation Flashpoint CD72001−131 999 SkTime Machine + Devil Inside – Game 4U Special CD92002−179 399 SkToca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 SkTS detský kútik II CD62002−173 699 SkWarcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 SkJames Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 SkThe Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 SkSIM CITY 4 CD32003−196 1799 SkUvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objedna prostredníctvom vloeného objednávkového lístka.7/2003 PC REVUE 129

S E R V I SDVD okienkoFANTÓM PARÍA (VIDOCQ)Hodnotenie:FILM:DVD:FILM: Parí 1830. V podzemí hutníckej diel−ne na parískom predmestí sa stretli pre−nasledovate¾ a prenasledovaný. Na jednejstrane (zákona) stojí vyšetrovate¾ Vidocq.Na druhej strane však tróni Alchymista (? –jeho identita je predsa k¾úèom vo finále fil−mu), jeho obávaný a prenasledovaný pro−tivník, ktorý vradí...DVD: Magic Box prináša jedno zo svojichnajlepších DVD. Samotný film vás svojímvyhotovením poteší, pripravte sa na for−mát 1,85 (ve¾mi dobre zvolený, hoci na ve¾−kofilmy sa pouíva skôr 2,35) a grandióznezvukové vyhotovenie. Magic Box toti pre−konal bariéry, a hoci jeho èeskému dabin−gu (Dolby Digital 5.1, 448 kb/s) mono vy−tknú klasický posun dabovanej èasti predoriginálom, surroundu a výberu hlasov unemono odola. Originálna francúzskaverzia je v Dolby Digital 5.1 s ve¾mi dras−tickým surroundom a jedným z najlepšíchfrancúzskych zvukov, resp. magické a pod−manivé DTS v kompresii 768 kb/s. Surround,subwoofer, všetko skvele namixované.Bonusy: Máme tu štandardne uvádzanýkinotrailer (vo vyhotovení Dolby Digital 2.0Surround). V rámci bonusov si musímenajprv pripomenú prítomnos dvoch fil−mov – Making of, ktorý trvá slušných 23minút a dozviete sa v òom mnostvo infor−mácií prakticky o kadom aspekte filmu odreiséra, hercov a po prvotnú francúzskupostprodukciu digitálneho filmu. Ïalej tumáme dva kratšie bonusy – interview s her−cami a tvorcami a výroba masky Alchymistu(trikový sedemminútový dokument s post−producentmi). Zvyšok tvorí ve¾mi agresívny(ale dobre poèúvate¾ný) videoklip a minú−tový bonus o trikoch, ktorý vám predvedieskladanie vrstiev filmu vo finálnom výsled−ku. Na disku nechýba ani pár statických do−kumentov – informácie o natáèaní, o her−coch a tvorcoch a galéria. Apropo, DVD ajeho bonusy sú vybavené èeskými titulkami.Vidocq (Francúzsko, 2001, 100 min.)Réia: Pitof. Scenár: Pitof, Jean−ChristopheGrangé. Kamera: Jean−Pierre Sauvaire,Jean−Claude Thibault. Hudba: BrunoCoulais. Hrajú: Gérard Depardieu,Guillaume Canet, Edith ScobDOBERMANHodnotenie:FILM:DVD:FILM: Malý chlapèek na jednom z francúz−skych predmestí objavil v detskom koèíkupišto¾ s dlhou hlavòou... a napoèudovaniemu v rukách ostala a do súèasnosti... V zlo−èineckých i policajných kruhoch mu neho−voria inak ako Doberman a so svojou hlu−chonemou priate¾kou Nat tvoria zaujímavýpárik, ktorému iadny poštový truck jed−noducho neodolá.DVD: Film prichádza v širokouhlom formá−te 2,35. Kompresia filmu je dobrá, na dru−hej strane pri dåke filmu (99 minút) a prí−slušnom formáte nie je problém vybavi hodobrou kompresiou aj na menšom pries−tore (asi 5 GB). Zvukové vyhotovenie jedvojaké. Originál i èeská verzia sú vybave−né šiestimi kanálmi, Dolby Digital 5.1 vkompresii 448 kb/s. Originál je bezproblé−mový, akèné scény sú hluèné a surroundmá èo robi. No urèite si nenechajte ujszávereèné titulky, v ktorých je finálny songvypracovaný do päkanálového surroundmaxima. OK, èo z toho èeská verzia nemá?Prirodzené hlasy dabingu a hlasitos sur−roundu. Ostáva však solídny priestor, hocitlmený niektorými dialógmi.Poïme na bonusy. Prekvapivo ich nie jeprive¾a. Máme tu dva teasery, jeden trailer aMaking of (22−minútová verzia, èeské titulkysú k dispozícii). Making of je však nudný, trvápridlho a vôbec z neho neprýšti dynamikaako z polovice filmu. Vrcholom je tzv. trailerna film o filme. Ide o doposia¾ nevídaný bo−nus, keï u aj doplnok na DVD potrebuje svojtrailer. Ehm!Dobermann (Francúzsko, 1997, 103 min.)Réia: Jan Kounen. Scenár: Joël Houssin.Kamera: Michel Amathieu. Hudba:Schyzomaniac. Hrajú: Tchéky Karyo,Vincent Cassel, Monica BellucciMichal Korec, redaktor www.kinema.skAko to bolo s hackerským prienikom do siete ST?V piatok 6. 6. 2003 sa na stránke http://hysteria.sk/prielom/oznam.html objaviloznam o prieniku do siete Slovenských te−lekomunikácií (ST).Pod¾a hackera vystupujúceho pod pre−zývkou tr1uh0rka mala skupina hackerov kdispozícii prostriedky na prístup do sieteST zhruba v období od augusta 2002 a dokonca marca 2003. V rámci ich aktivít saim podarilo dosta sa k internej korešpon−dencii ST, ale i k menám a heslám na dial−up prístup k internetu niektorých zákazní−kov ST. Na spomínanej stránke sa dokoncauvádza podrobný návod, ako sa im poda−rilo preniknú do siete ST.Chronológia vývoja celej kauzy je nasle−dujúca. Hackeri získali prístup k routerom vauguste 2002. Vyuili na to fakt, e nastave−nie umoòovalo prístup do siete zvonka. Nakonci minulého roka si „sprístupnili“ nie−ko¾ko unixových serverov. Cie¾om prienikovboli predovšetkým servery škôl zaradených vprojekte Infovek a hackeri uvádzajú ich skrá−tený výpis. V marci 2003 sami upozornili STna nedostatky v zabezpeèení ich siete. Nazáklade ich upozornenia zaèali ST s obranný−mi opatreniami a zhruba v máji stratili hac−keri prístup do siete ST. Hackeri uvádzajú, epoèas ich aktivít neboli zmenené ani zmaza−né iadne údaje. Ich cie¾om toti nebolo spô−sobi škodu, ale poukáza na nedostatky vzabezpeèení siete. Ako vyplýva z ich vyjadre−nia, v minulosti mali všetky prostriedky na to,aby internet v sieti ST nefungoval nieko¾kodní. Pod¾a ich odhadu mohli vymazanímúdajov, ku ktorým mali vtedy prístup, vyradiST Online na 3 a 4 dni. V tejto súvislosti jezaujímavý aj zverejnený výpis mailu jednéhozo zamestnancov ST, ktorý podal výpoveïpráve z dôvodu nedostatoèného zabezpeèe−nia siete.V nede¾u ST vydali tlaèovú správu akoreakciu na zverejnené informácie. Pod¾a nejST nezaznamenali ten víkend iadne vniknu−tie do svojej internetovej siete. Zverejnenéinformácie – technické parametre siete STvrátane IP adries niektorých routerov – bolipod¾a ST získané nezákonným vniknutím dointernetovej siete spoloènosti asi pred dvo−ma mesiacmi. Pod¾a viceprezidenta pre kor−porátnu komunikáciu Jána Kondáša ST vtedyprijali okamité opatrenia, zamedzili aktívneprístupy do emailových schránok a zaviedliobmedzenia na prihlasovanie z externéhoprostredia.Reakcia hackerov na túto tlaèovú správunedala na seba dlho èaka. Z ich oznámeniavyplýva, e nebolo ich cie¾om modifikovaúdaje – a urèite nie tento víkend. Keby takchceli, mohli to urobi kedyko¾vek v obdobíod augusta 2002 a do marca 2003.Na záver uvádzame prepis vyjadreniaadministrátora ST, vystupujúceho pod pre−zývkou Andrej, tak ako ho poskytol rádiuTwist, keï odpovedal na otázky jeho mo−derátora Tomáša Novotného (TN). TN: Ako by ste komentovali udalostiz posledných dní? Andrej: Nazval by som to ako mediálnuvojnu, snahu zdiskreditova ST. Nejakýtakzvaný hacker získal informácie o konfigu−ráciách z našich zariadení, našich routerov.Tieto konfigurácie boli získané zhruba z feb−ruára, okamite sme zistili tento jeho útok avšetky prístupy na tieto routery boli zmene−né. Pokia¾ mám dobré informácie a v pod−state Bratislavu a celé západné Slovenskosom prešiel, heslá boli zmenené, prístupyboli obmedzené a v podstate nebol tam nija−ký potenciálny útok, ktorý by mohol ohroziSlovenské telekomunikácie. Jedine, e moholniekto zakáza prístupy nejakým ¾uïomalebo zákazníkom do internetu. Èo sa týkaprístupov na všetky zákaznícke siete, tie súchránené zákazníkmi a taktie aj našimiaccess listami, take sa taktie nemohol do−sta k iadnemu zákazníkovi.Útok bol iba na jeden server, ktorý sanám podarilo zabezpeèi. Tento server boldoèasne spustený na testovanie. Neslúilna zákaznícku databázu ani pre zákazní−kov, ale len na interné potreby, na internúkomunikáciu administrátorov. Z tohodôvodu hacker získal len tieto informácie onás – administrátoroch. Ïalej èo získal, bo−li zakryptované heslá prístupov zákazníkov.Podotýkam zakryptované, dekryptovaheslo je dos zloitý proces, take tie nevi−dím iadne potenciálne riziko zneuitiatýchto informácií. Naozaj ide len o prístupna internet, take hacker mohol zavola naprístupové èísla, ktoré sú na prístupy na in−ternet, napr. 01919 pre Slovenské teleko−munikácie, a prihlási sa ako nejaký zákaz−ník. Ale to je jediné, èo by asi mohol...Keby dekryptoval heslo, bolo by to nie−èo iné. No proces dekryptovania môe tr−va strašne dlho a navyše aj tak by moholzíska len dial−up prístupy. TN: Èo to znamená strašne dlho? Andrej: Pod¾a toho, aké zloité sú tie hes−lá. Keï má naozaj niekto napr. prihlasova−cie meno Janko a heslo Janko123, tak de−kryptovanie môe trva asi týdeò. TN: To znamená, e zákazníci Slo−venských telekomunikácií sa nemusianièoho momentálne obáva? Andrej: Nie, nie, nemusia sa nièoho obá−va, naozaj. TN: To znamená, e aj tie zakrypto−vané heslá sa budú preventívne meni? Andrej: Áno, neviem síce, v akej blízkejdobe, ale vo ve¾mi blízkej dobe by maloprís upozornenie zákazníkom Slovenskýchtelekomunikácií, aby si heslá na prístupcez dial−up zmenili vo vlastnom záujme.Èo to všetko znamená? Zdá sa, e STnaozaj zaili hackerský útok, aj keï asi niepoèas spomínaného víkendu. Rozhodujúceje to, e systém zabezpeèenia poskytovate¾ainternetu s najväèším poètom dial−up po−uívate¾ov nepracoval na sto percent a tátosituácia trvala trištvrte roka. e pritom ne−nastali iadne väèšie škody a skupine hac−kerov sa podarilo dosta len k èasti infor−mácií, to nie je a také dôleité. -om-130 PC REVUE 7/2003

FEJTÓN:Toto je tajný denník, písaný na výstrahu. Zaznamenám doòvšetky rozhodujúce udalosti, tak ako sa skutoène stali. Dú−fam, e iadne slovko z neho sa nikdy nedostane do cudzíchrúk, a ak by sa tak náhodou stalo, verím, e zvyšok u budenerecyklovate¾ne znièený skôr, ako ho ktoko¾vek bude môcpoui. V kadom prípade tak uèiní na vlastnú zodpovednosa nebezpeèenstvo, a keïe vtedy u súèasnos bude dávnaminulos, akáko¾vek podobnos je èisto náhodná... Pre veènúBSA dodávam, e všetky pouité pojmy, skratky, programy èiiné drahé záleitosti sú zvyèajne vlastníctvom americkýchspoloèností, ktoré takisto za niè neruèia.Zem, y2k + 3Èas 1: Na èo sú dobré diskety...7:00 Zdá sa, e sa mám vráti z Matrixu, pretoe Neo unepotrebuje moju pomoc a ïalej to zvládne sám. Nechcelsom ich však so Smithom necha samých a radšej sa eštechví¾u aspoò prizerám a povzbudzujem.7:05 Zavolali znova a ja som nútený zdvihnú slúchadlo.Zobúdzam sa do pondelkového rána a uvedomujem si, emobil mi ešte stále zvoní. Kto si dovo¾uje budi pracujúce−ho èloveka hneï zavèas rána?!!! Ááaano? Dobrý deò, tu firma Chevut. Máte na sklade ve¾ké dis−kety? Tie najväèšie?Neviem preèo, ale mal som silné tušenie, e volá neja−ká blondínka. Asi pod¾a karamelového hlasu. Myslíte päaštvrpalcové? Tie sa však u dávnonepouívajú a... Áno, áno, výborne, e ich máte. Ak sú väèšie ako tie, èomáme v škatu¾ke, potom ich kúpime. Ale pre istotu nech naškatu¾ke majú iný nápis ako Verbatim, lebo tie sú všetky ma−lé. A doneste ich, prosím, èo najskôr, ve¾mi ich potrebujeme...Zdá sa, e neviem telefonova. Uvedomil som si tohneï, ako zloila. Ja mám zohna nieko¾ko nových ve¾kýchdiskiet? A èo najskôr ich doviez? A kde? Odkia¾? A za èo?To bude zas týdeò...9:25 Po polhodine chodenia som našiel sídlo tej firmy.Aspoò som si to cestou premyslel – mám tri staré diskety,èo mi ostali ešte zo štúdia, a budem za ne fakturovaaspoò trojcifernú sumu. Tak, cestovná priráka. Aspoò manabudúce nebudú zavèasu budi. Pre istotu som sa všakzásobil aj klasickým servisným náradím.9:30 Ve¾mi som sa nemýlil. Na vrátnicu si po mòa prišlaodfarbená blondínka v stredných rokoch. Nikdy nepocho−pím, preèo všetky firmy zamestnávajú hlavne blondínky. Vy ste ten technik?Áno a vy ste tá blondínka – napadlo ma ako prvé, alezdral som sa. Pochopil som, e si ma predstavovala ináè azjavne sa jej nepáèim. Nu, fakt je ten, e som malý, pleša−tý a v èase sezóny mám èervené oèi, ale poèítaèom tozatia¾ nikdy neprekáalo. Tie však nemajú dlhé nohy na vy−sokých podpätkoch a nevrtia zadkom. Dobrý deò, volali ste mi, e potrebujete pomôc s dis−ketami, nu som prišiel hneï, ako sa dalo. A keïenemám auto, trochu to trvalo...Pod¾a výrazu jej tváre som pochopil, e som tu asi omy−lom. Keby ma skôr poznala, ešte som mohol spa. Poïte teda, tu je ten poèítaè. Urobím vám kávu? Ko¾komáte tých diskiet?Zdá sa, e ju moja prítomnos predsa len trochu teší.Asi rieši naozaj dôleitú vec. Ïakujem, kávu nepijem. Diskety mám tri, ale...VÝZVA IT FIRMÁM:ZÁPISNÍK SERVISNÉHO TECHNIKARegister slovenských IT firiem 2003Firmy, ktoré si ešte neaktualizovali svoje údaje v data−báze Register slovenských IT firiem, môu tak urobinajneskôr do 19. júna 2003. Súèasný stav vášho zázna−mu si môete skontrolova na webovej stránke:www.itregister.sk. Registrácia firiem je bezplatná,staèí vyplni registraènú kartu priamo na stránke Hádam to bude staèi, hlavne e sú väèšie. Keï chcemskopírova tento súbor, píše, aby som vloila väèšiu dis−ketu. Ešte to nikdy neurobil a my iné diskety nemáme.Navyše na tie tabu¾ky u týdeò èakajú v... ... vy aj tak nemáte patriènú mechaniku a toto vámnepomôe. Ten súbor je ve¾ký, má tri mega a to je viacako dve diskety...V jej oèiach som zazrel sklamanie. Ako môem by ataký bezcitný? Chví¾u som si ju veselo prezeral a rozmýš¾al,ako rád by som si vzájomne vymenil problémy. ...ale...Tú chví¾u si treba poriadne vychutna... ...je to moné zmesti len na jednu...Èakal som, e ma vyobjíma, ale tentoraz som sa sklamal ja. A viete to aj vy urobi? ...no, skúsim... Máte tu nejaký ZIP? Prosím?!? Èi tu máte nainštalovaný ZIP, prípadne iný program,ktorý tie tabu¾ky vo Worde príslušne spakuje...Musel som sa òu nevdojak pozrie. S hrôzou h¾adela namòa, èo od nej chcem. Musíme to ma? Veï sme poèítaè len nedávno kupova−li, bol dos drahý a o takom nám niè nehovorili. Môemeto ešte reklamova...?Nezvyknem sa vyjadrova k iným firmám, myslím si o tomsvoje. Hlavne o tom, ako sa získavajú ve¾ké zákazky a akodošiel PC v hodnote 35 000 Sk k cene 65 000 Sk... Zaèalo mijej by ¾úto. Isto sa snaí urobi maximum na tom, èo jej dajú. Viete èo, ja vám to nainštalujem... A na ktorú disketumám potom uloi súbor?Chví¾u som inštaloval starý dobrý Power archiver, súborzabalil a uloil na podanú disketu. Ešte na nej ostali vo¾nédve tretiny. Zvláštne, ko¾ko ten Word dokáe nafúknu.Hoci uznávam, e na tabu¾ky je vhodnejší iný program, naten sa však radšej nebudem pýta. Navyše èas u pokroèil. Nu, tu to máte. Namiesto .doc to má .zip. Programvám tu nechávam, aby ste mohli aj naïalej bali a rozba−¾ova podobné súbory. Ak bude treba a nepomôe help,niekedy vám prídem vysvetli jeho pouívanie... Ako sa vám podarilo dosta to na jednu disketu? Veïja som to skúšala na kadú z tých, èo sme mali v balíku,a ani na jednu sa to nezmestilo...Zdá sa, e nejaké vysvetlenie budem nútený poveda.Ináè mi neuverí, e to na tej diskete skutoène aj je. Viete, ten program funguje pribline tak, e sa všetky nulya jednotky za sebou napíšu len ako ich poèet a následne sapri rozba¾ovaní pod¾a toho doplnia, a tak súbor...Nevdojak som sa otoèil, ale nik za mnou nebol. Zdalosa mi, e h¾adí na mimozemšanov...12:33 Koneène som sa unavený a hladný, ale celý šastnýdostal von. Zabudol som pýta aj peniaze. Ko¾ko by somúètoval? Štandardne za hodinu? Alebo ako za školenie?Bolo by mi aké pýta za spakovanie jedného súboru èo ilen 10 korún, a ko¾ko by som potreboval, to¾ko by mi ne−dali. Radšej teda nechcem niè, len nech sa tam nemusímvráti... ia¾, ako som neskôr zistil, nebolo mi tak súdené.Keï som toti odchádzal, blondínka nešetrila úsmevmi, èoje pri blondínkach vdy zlé znamenie...Hneï v prvom novinovom stánku som si kúpil nejakýinzertný èasopis. Radšej budem policajtom.Daniel SládekZAKTUALIZUJTE SI ÚDAJE O VAŠEJ FIRME!www.itregister.sk. Všetky potrebné informácie, ako ajiadosti o pridelenie prístupového kódu vám poskytne−me na adrese it−register@pcrevue.sk. Elektronickúverziu Registra (formát *.xls) si bude moné objednaa po aktualizácii na adrese redakcie. V priebehu roka2003 pripravíme aj vydanie tlaèenej verzie registra.ZOZNAM INZERENTOVFirma Strana Tel. èíslo1. AGEM 78 (02/6381 0049)2. AGORA PLUS 20, 108 (02/6381 3873)3. AP MEDIA 75 (02/6541 1168)4. ASBIS SK 60, 65, 67 (02/4487 1589)5. ASM SLOVAKIA 82 (02/4446 2308)6. AV DIGITAL 96 (02/6828 6660)7. BSP 33 (02/5443 0017)8. CANON 17, 579. CASABLANCA 115 (02/5825 2131)10. CASPER 28 (02/4445 0574)11. CENTRON 96 (02/6478 0767)12. CÍGLER SOFTWARE 3, 47 (02/4446 2746)13. CODUM 73 (02/6353 2921)14. COLUMBEX 12, 62 (02/6827 7777)15. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)16. DATA 56, 77 (02/4487 3656)17. DIAL TELECOM 34 (02/5825 2111)18. EMSONIC 85 (02/4923 4700)19. ESET 101 (02/5930 5311)20. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)21. EUROTEL 2122. FERIMEX 49 (02/4564 1701)23. GTS SLOVAKIA 10 (02/5778 1111)24. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA., 31 (02/5020 5611)25. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)26. IMAGE SUPPLIES 59 (02/4487 2052)27. INCA 96 (02/6353 4481)28. JOYCE 3529. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)30. KONSIGNA 51, 53, 55 (02/5249 1491)31. KROS 79 (041/7071 011)32. LAMA PLUS 54 (041/4361 302)33. LIBRA 97 (02/6381 0688)34. METROLOGIE 83 (02/5556 3070)35. MICROSOFT 39, 4536. NIKON 63 (02/4488 0785)37. OKI 64, 84 (0903/788 847)38. OLYMPUS 37 (02/4445 7933)39. OPAL MULTIMEDIA 66 (051/7734 332)40. P.E.S. CONSULTING 105 (031/780 3419)41. PANASONIC 2542. PC BUSINESS 107 (02/4342 5000)43. PORSCHE SLOVAKIA 90−9144. PROCA 19 (033/5922 111)45. Q−PRODUCTS 93 (02/4525 7568)46. S&H WARE 98 (032/7443 836)47. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 7, 29 (0800/123 456)48. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)49. SOFTIP 4150. SOFOS 71 (02/5477 3980)51. STORMWARE 81 (02/5479 3647)52. SUNTEQ 52 (046/5430 754)53. SWS DISTRIBUTION 27 (02/4342 6811)54. SYNTEX 127 (02/4552 5471)55. SZARAZ MULTIMEDIA 96 (0905/839 796)56. TEAM SOFT 95 (032/6400 362)57. TECOMPRINT 87 (02/4425 5777)58. WEBGLOBE 96 (02/5363 4961)59. XENON 96, 130 (0904/401 088)7/2003 PC REVUE 131

Šéfredaktor:Zástupca šéfredaktora:Odborná redakcia:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Rediguje:Inzercia:Osvit:Tlaè:Internet pripojenie:Adresa redakcie:E−mail:Http:Predplatné:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −mdOndrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −omPeter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −poLucia Marková (lmarkova@pcrevue.sk)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)Zuzana Javorská (zjavorska@pcrevue.sk)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −dsIgor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.sk) −jaJán Hanák (jhanak@pcrevue.sk)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)Juraj Bednár (jbedznar@pcrevue.sk) −jbJuraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.sk)Lukáš Staòa (lstana@pcrevue.sk)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −llMarek Šamaj (msamaj@pcrevue.sk)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.sk) −mkMartin Turoò (mturon@pcrevue.sk) −mtMartin Uák (muzak@pcrevue.sk)Milan Gigel (mgigel@pcrevue.sk)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mtPeter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pgPeter Koneèný (pkonecny@pcrevue.sk)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pkPeter Palúch (ppaluch@pcrevue.sk) −ppOto Komiòák (okominak@pcrevue.sk)Thomas Ulej (tulej@pcrevue.sk)Martina Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621eM·Ha PREPRESSTlaèiareò Telem K & MDial Telecom, EuroTel, GTS SlovakiaRedakcia èasopisu PC REVUE,Kladnianska 60, 821 05 Bratislavatel.: +421 2 4342 0956+421 2 4342 0957fax: +421 2 4342 0958redakcia@pcrevue.skwww.itnews.sk, www.itregister.sk,www.itstore.sk, www.pcrevue.ske−mail: predplatne@pcrevue.sktel.: +421 2 4342 0956+421 2 4342 0957PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003Pokia¾ sa chcete sta naším predplatite¾om, môetepoui jeden z nasledujúcich postupov: pošlite nám objednávku, na základe ktorej vámpošleme predtlaèenú poštovú poukáku s pridelenýmVS, resp. zálohovú faktúru, uhradíte poštovú poukáku typu A na náš úèet:2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,Kladnianska 60, 821 05 Bratislava bankovým prevodom na úèet 2620081584/1100,Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom na základetelefonickej alebo emailovej objednávky. Pokia¾ nebu−de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−kova!Všetci, ktorí majú predplatené PCR a chcú pokra−èova v odbere aj ïalší rok, si poštovú poukáku/zálohovú faktúru nájdu vloenú v èasopise 2 mesia−ce pred ukonèením predplatného. Po uhradení zálo−hovej faktúry bude firmám zaslaná ostrá faktúra.PRIPRAVUJEME: PCR è. 8/2003 Mobilná komunikácia na Slovensku Digitálne fotoaparáty „zvnútra“ Test: notebooky s Centrinom Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objednali PCREVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené6× CD REVUE. V tomto roku bude vychádza CDREVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak mátezáujem, môete si ostatné CD doobjedna. Naprí−klad ak máte objednané PC REVUE od è. 10/2002do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla 4/2003,t. j. 5 ks CD si budete musie doobjedna. Cena jed−ného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, pre predplati−te¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných je cenaCD 60 Sk. Na predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenupod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD,bez CD, z¾avnené atï.). Ceny predplatného nájdetev tabu¾ke na objednávkovom lístku vo vnútri èasopi−su, prípadne na www.pcrevue.sk. Staganografia PC tuning Ako si zriadi vlastnú webovú stránku Ako sa bráni proti spamuVYHODNOTENIE SUAE: O PANDA ANTIVIRUS PLATINUM 7.0V májovom PC REVUE sme vyhlásili súa o najnov−šiu verziu antivírusového systému Panda AntivirusPlatinum 7.0, ktorej sponzorom bola spoloènosproNETIX.Tu sú správne odpovede:1. Panda Antivirus Platinum predstavujekombináciu firewallu a antivírusu2. Edícia s oznaèením Panda Titanium je jedno−duchšia verzia ako Platinum3. Súèasou edície Platinum je aj antidialerVYHODNOTENIE SUAE:Do súae o operaèný systém Microsoft WindowsXP Professional a rozširujúci balík Microsoft Plus!Digital Media Edition, ktorú sponzorovala spoloè−nos Microsoft Slovakia, ste sa mohli zapoji lenprostredníctvom internetu do 13. júna 2003.Tu sú správne odpovede:1. Ko¾ko samostatných aplikácií zastrešuje balíkMicrosoft Plus! Digital Media Edition?FÓRWARE4. Pod¾a rebríèka desiatich najfrekventovanejšíchvírusov detegovaných pomocou Panda ActiveScanv apríli sa najfrekventovanejším stal W32/Klez5. Ko¾kokrát ste za posledný rok zaili antivírusovýútok? ani raz 32,4 % raz 31 % viac ako trikrát 36,6 %Z došlých 312 anketových lístkov boli vyrebovaní:Ing. Juraj Lušèiak, Prešov; Ján Cisár, Lipt.Mikuláš; Daniel Novotný, PrešovO MICROSOFT PLUS! DIGITAL MEDIA EDITIONc) viac ako 72. Aká je úloha aplikácie PhotoStory?b) vytvori z fotografií film3. Aplikácia Sync&Go slúi na synchronizáciu:a) multimediálneho obsahu medzi PC a PDAs Pocket PCZ došlých 217 správnych odpovedí bola vyrebo−vaná: Darina Kuklová, LuèenecVýhercom blahoeláme a prosíme, aby sa skontaktovali s redakciou oh¾adom prevzatia výhry.Èíslo 7 júl 2003 XI. roèníkPoèas roka vyjde 12 èísel Cena jedného výtlaèku s CDje 119 Sk Neobjednané rukopisy redakcia nevracia Redakcia si vyhradzuje právo na publikovanie uverejne−ných príspevkov na internete a CD pri zachovaní autor−ských právVydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. Registrá−cia MK SR è. 818/93, ISSN: 1335−0226 Tlaè: z doda−ných reprodukèných materiálov Rozširuje PONS, a. s.,Mediaprint−Kapa, Ares a drobní distribútori. Objednávkyna predplatné prijíma PONS, a. s., kadá pošta a doruèo−vate¾ Slovenskej pošty, resp. PONS, a. s. Objednávky dozahranièia vybavuje PONS, a. s., Záhradnícka 151,821 08 Bratislava.Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia repro−dukcia èlánkov moná len so súhlasom redakcie.Najlepší pracovník mesiaca