12.07.2015 Views

CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

69R E V U EREVUEŠPECIÁLNA PRÍLOHAMOBIL REVUE6 Novinky14 Spoloèen<strong>sk</strong>á rubrika: IT komunita & Lifestyle16 <strong>CES</strong> <strong>2004</strong>: Spájanie sveta IT a spotrebnej elektroniky19 Prezbrojovanie arzenálu / SunNetwork22 Pouèíme sa z osudu dinosaurov? / HP Software Universe24 Chatboty – porozprávajte sa s poèítaèom28 Ako sa mapuje internet30 Reklama <strong>na</strong> internete – história, súèasnos a budúcnos34 Virtuál<strong>na</strong> kancelária realitou / 2. èas: OpenOffice38 Prescott – ïalší z rodu Pentium 442 Notebooky od A po ZHARDWARE46 Test: Notebook pre kadého54 Test Jednotiek UPS62 Test a preh¾ad: Datavideoprojektory aj pre bených smrte¾níkov69 Špeciál<strong>na</strong> príloha: MOBIL REVUE70 Ve¾ká èitate¾<strong>sk</strong>á anketa71 Novinky z domova72 Technologické novinky74 Mobil banking – banka vdy poruke75 História GSM – od pevných liniek k tretej generácii76 „Mobilné“ príslušenstvo78 Samsung SGH−X10078 Siemens A6079 Siemens C6081 Siemens MC6082 Nokia 110083 Nokia 230084 Nokia 682086 Motorola V30087 Pa<strong>na</strong>sonic G5087 Microcom Phone Buddy Comfort88 Microcom Phone Buddy Walk SMS89 Poradòa89 Tipy a triky90 Porov<strong>na</strong>nie poplatkov za telekomunikaèné sluby92 Phono PreAmp Studio USB93 Terratec Cameo Convert93 Microcom CallerD Comfort / Technické predstavenie94 ZyWALL od ZyXELu94 Microcom De<strong>sk</strong>Porte Voice / Technické predstavenie95 APC TravelPowerCase – kufrík pre cestovate¾ov95 Dicota AluCompact / Technické predstavenie96 Toshiba e800 a e40098 ASUS Wireless Router WL−500G99 Netifo NW−54AP / Technické predstavenie100 Gigabite GA−K8NNXPSOFTWARE101 Pin<strong>na</strong>cle Liquid Edition 5.5102 Canopus Let’s EDIT RT+103 Program <strong>na</strong> elektronické podpisovanie – ELPI104 CD: Rayman 3 Hoodlum Havoc v slovenèine106 Pin<strong>na</strong>cle InstantCD/DVD verzia 8107 Programy <strong>na</strong> správu a úpravu digitálnej fotografie110 Macromedia Studio MX <strong>2004</strong>113 Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong>115 Sharewarové okienkoINTERNET118 Net & Security news118 Komentár: /dev/null/030120 Náradie pre webového dizajnéra122 Na potulkách svetom WWW124 Vytvárame WWW stránky II. / 15. èasINFOWARE125 Technológie & biznis news128 Indexy <strong>na</strong>d poh¾admi131 Bezpeèný prístup k údajom v poèítaèi133 Outsourcing: prevádzka podnikových aplikácií – ASP VIII.134 e−VOTE: Vo¾te elektronicky!136 Vývojové prostredie Visual Studio „Whidbey“140 Vírusový radarLINUXWARE142 Linux prakticky – de<strong>sk</strong>top / 6. èas144 Linux prakticky – server / 6. èas147 Inštalácia:/etc/alter<strong>na</strong>tives/0: FreeBSD II.148 Linux & News149 Utilitky a nástroje pre LinuxPROGRAMUJEME150 Programujeme v PHP II. / 2. èas: API MySQL151 Programujeme v jazyku C# / 17. èas152 Programujeme v Jave / 14. èas: Súborové dialógya aplikácie MDI154 Delfinárium III / 5. závereèná èas: Dodávka a inštalácia155 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 11. èas157 DirectAnimation / 13. èas: Práca s grafikou v 3Dpriestore 3SERVIS159 Tipy a triky pre Windows160 PC tuning a diagnostické nástroje / 6. èas: Optimalizáciaprocesora a pamäte162 Hardvér pod lupou / 13. èas: Rozhranie poèítaèa164 Poradòa166 DVD okienko46TESTOVALI SMENotebooky pre kadého4 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


N O V I N K YVÝBER z <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> 16× DVD+R u <strong>na</strong> CeBite. Spoloènos Waitec ozná−mila, e <strong>na</strong> hannover<strong>sk</strong>om CeBite predstaví DVD vypa−¾ovaèku so 16× zápisom <strong>na</strong> DVD+R. Poviete si, èo je <strong>na</strong>tom zvláštne? Nu to, e DVD+RW aliancia iba pred párdòami oznámila, e špecifikácia pre 16× DVD+R má byhotová niekedy v polovici roka. Zaujímavým faktom je, eWaitec nepatrí k výrobcom DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek, ale <strong>na</strong>ku−puje ich od iných producentov. Kodak dáva zbohom klasickým fotoaparátom.Spoloènos Kodak oznámila, e plánuje ukonèi distri−búciu klasických fotoaparátov <strong>na</strong> 35−milimetrový filmv svojej distribuènej sieti. V ponuke však ešte <strong>na</strong> istýèas ostanú jednorazové filmové fotoaparáty. Zatia¾ satoto obmedzenie bude týka len západnej Európya Severnej Ameriky, ale pod¾a slov predstavite¾ov Ko−daku podobný scenár sa èasom dá oèakáva <strong>na</strong> ce−lom svete. Kodak sa v <strong>na</strong>jblišom èase plánuje sústre−di <strong>na</strong> technológiu digitálnej fotografie a jej spracova−nie do papierovej podoby. Podpora pre systémy od Microsoftu predåená.Napriek pôvodnému zámeru Microsoftu ukonèi podpo−ru pre systémy Windows 98, 98 SE a Me u zaèiatkomtohto roka sa tak <strong>na</strong>koniec nestane. Microsoft bude aj<strong>na</strong>ïalej vydáva opravné záplaty a podáva technickúpodporu pre tieto produkty, a to a do jú<strong>na</strong> 2006. Vplyv<strong>na</strong> toto rozhodnutie mohol ma aj tlak zo strany korpo−rátnej klientely, ktorá ešte stále vo zvýšenej miere tietosystémy pouíva. Poukázal <strong>na</strong> to aj nedávny vý<strong>sk</strong>um.Spoloènos Microsoft ïalej vyhlásila, e bene budepo<strong>sk</strong>ytova technickú podporu pre operaèné systémy podobu siedmich rokov. xD−Picture Card s kapacitou 1 GB. Po pol druha ro−ku od oficiálneho uvedenia sa dostala <strong>na</strong> trh verzia tejtopamäovej karty s kapacitou 1 GB. Novinku uviedla spo−loènos FUJIFILM <strong>na</strong> výstave <strong>CES</strong> v Las Vegas. Ce<strong>na</strong> no−vinky by mala by 25 000 jenov. Ako odpovie spoloènosOlympus, „spolutvorca“ štandardu, zatia¾ nie je známe. Service Pack 2 pre Windows XP je <strong>na</strong> svete. Bo−huia¾, zatia¾ len pre beta testerov. Microsoft vydal servis−ný balíèek zatia¾ len v rámci MSDN. Pod¾a Microsoftuvydanie druhého servisného balíèka je mí¾nikom v s<strong>na</strong>hespravi Windows XP bezpeèným systémom pre svojichzákazníkov. Okrem zmien systémových <strong>na</strong>stavení, ktoréinštalácia servisného balíèka vykoná, má obsahova ajzlepšený Firewall. Service Pack pre Windows XP takistovypne kontroverzný Windows Messenger, ktorý bol èastozneuívaný spamermi <strong>na</strong> zobrazovanie reklám. Finál<strong>na</strong>verzia servisného balíèka bude k dispozícii <strong>na</strong> stiahnutiev prvej polovici roka <strong>2004</strong>. Check Point kupuje Zone Labs. Spoloènos CheckPoint u èo<strong>sk</strong>oro rozšíri svoje portfólio o softvér, ktorýešte donedáv<strong>na</strong> produkovala spoloènos Zone Labs.Dohady o prevzatí èi zániku tvorby <strong>na</strong>jznámejšiehoprogramu vyrábaného touto spoloènosou, firewallu Zo−ne Alarm, sa nepotvrdili. Vývoj bude pokraèova aj <strong>na</strong>−ïalej, spoloènos Zone Labs sa stane dcérou spoloènos−ti Check Point. Lindows bude meni názov... Èo sa Microsoftunepodarilo doma v USA, dosiahol vo Fín<strong>sk</strong>u a Švéd<strong>sk</strong>u!Súdy v týchto sever<strong>sk</strong>ých krajinách toti vydali predbenéopatrenie, ktoré linuxovému distribútorovi http://<strong>www</strong>.lindows.com zakazuje <strong>na</strong> území týchto dvoch štátovpouíva názov Lindows. Dôvodom je parazitovanie <strong>na</strong>názve Windows, ktorý patrí operaèným systémom Micro−softu. Pre úplnos dodajme, e podobný osud môe Lin−dows stihnú aj za Ve¾kou mlákou, kde má súd v tejto ve−ci rozhodnú 1. marca. Zdá sa, e justícia <strong>na</strong> severeEurópy pracuje ve¾mi svine, súd v Švéd<strong>sk</strong>u toti svojerozhodnutie vydal hneï <strong>na</strong> druhý deò po podaní alobyzo strany Microsoftu a vo Fín<strong>sk</strong>u rov<strong>na</strong>ká procedúratrvala iba o dva dni dlhšie!Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvoïalších nájdete denne <strong>na</strong> itnews.<strong>sk</strong>DT dá sloven<strong>sk</strong>ým školám poèítaèe a internetza miliardu korúnDeutsche Telekom AG, mater<strong>sk</strong>á spoloènos SlovakTelecomu, podporí v spolupráci s Ministerstvom dopravy,pôšt a telekomunikácií SR, Ministerstvom školstva SR a spo−loènosou Slovak Telecom projekt Poèítaèe pre školy v obje−me jednej miliardy korún. Ten sa stane integrálnousúèasou iniciatívy eSlovakia a výrazným spôsobom akcele−ruje poèítaèovú vybavenos škôl a zvýši internetizáciu celéhoSloven<strong>sk</strong>a. Práve vybavenos výpoètovou technikou sa totistáva <strong>na</strong>jväèšou bariérou pri informatizácii škôl.Obe strany sa dohodli, e do konca roku <strong>2004</strong> budúvšetky ZŠ a SŠ pripojené <strong>na</strong> internet. K decembru 2003 sapodarilo zapoji 1445 škôl ZŠ a SŠ, èo je pribline 44 %z celkového poètu. Hlavnou bariérou ïalšieho pripájania sastáva vybavenos škôl výpoètovou technikou.Deutsche Telekom ako majoritný akcionár daruje vý−poètovú techniku a vybavenie pre poèítaèové uèebne všet−kým sloven<strong>sk</strong>ým školám zaradeným do siete základnýcha stredných škôl. Projekt umoní vybudova <strong>na</strong> kadej školejednu poèítaèovú uèebòu a zabezpeèi nevyhnutné sluby<strong>na</strong> jej prevádzku. Poèítaèovú uèebòu bude tvori 5 iackychpoèítaèov a jeden uèite¾<strong>sk</strong>ý, vybavený aj tlaèiaròou, <strong>sk</strong>ene−rom a tabletom. Poèítaèe budú zapojené do lokálnej sietea pripravené <strong>na</strong> pripojenie do internetu.Technické parametre a poèty kusov poèítaèov, príslušen−stva a pripojenia <strong>na</strong> internet, ktoré budú kúpené za tieto pro−striedky, nie sú zatia¾ známe rov<strong>na</strong>ko ako informácia o pres−nom rozpise, èo všetko obsahuje uvedený dar DT, a monomspôsobe jeho vyuitia. O vyjadrenie sme poiadali ST.PCR: Èo všetko obsahuje dar DT sloven<strong>sk</strong>ým školám,<strong>na</strong>jmä jeho zloenie, t. j. ko¾ko percent bude vyèlenených<strong>na</strong> HW, ko¾ko percent <strong>na</strong> SW, ko¾ko <strong>na</strong> pripojenie, akýbude typ pripojenia, jeho parametre atï.?ST: Škola dostane vybavenie <strong>na</strong> vybudovanie jednej poèí−taèovej uèebne, ktorá bude vybavená piatimi iackymi poèí−taèmi a jedným uèite¾<strong>sk</strong>ým poèítaèom, ku ktorému je pripoje−ná aj tlaèiareò, <strong>sk</strong>ener a tablet. Zároveò tieto poèítaèe budúprepojené do LAN a pripojené <strong>na</strong> internet. Na poèítaèochbude štandardný softvér, OS MS Windows XP a Office XP.Okrem HW a SW súèasou dodávky je zabezpeèenie záruè−ného servisu a urèitej technickej podpory, vytvorenie helpdes−ku a call centra. Tieto sluby budú zabezpeèované poèascelej záruènej doby, ktorá je stanovená <strong>na</strong> 4 roky.Nákup techniky a sluieb bol realizovaný prostredníc−tvom medzinárodného tendra, ktorý prebehol v decembriminulého roku pod gesciou mater<strong>sk</strong>ej spoloènosti DeutscheTelekom. Ce<strong>na</strong> jednotlivých komponentov a sluieb je pred−metom obchodného tajomstva a nie je k dispozícii.V súèasnosti Slovak Telecom, a. s., dáva školám pripo−jenie typu ISDN (128 kb/s) za výhodných podmienok, sta−novených projektom eSlovakia (10 000 Sk inštalaènýpoplatok a 1000 Sk mesaèný paušál). Okrem tohto typubude po<strong>sk</strong>ytované aj širokopásmové pripojenie za neko−merèných podmienok. Parametre ADSL pripojenia zatia¾neboli dohodnuté.PCR: Je táto miliarda Sk tá istá miliarda, ktorú sa DTzaviazalo investova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u pri kúpe ST alebo to jedar <strong>na</strong>d rámec tejto dohody?ST: Deutsche Telekom venuje sloven<strong>sk</strong>ým základným a stred−ným školám dar v hodnote 1 miliardy korún. Tento dar ne−má súvislos so spomí<strong>na</strong>ným privatizaèným záväzkom. Túto<strong>sk</strong>utoènos potvrdil aj minister rezortu dopravy, pôšt a tele−komunikácií Pavol Prokopoviè.Zvýši nová verzia CorelDraw produktivitupráce o 100 %?Nech je pravda o zvyšovaní produktivity práce s grafickýmbalíkom od Corelu akáko¾vek, predstavitelia spoloènostiCorel sa tvrdenia z <strong>na</strong>dpisu nechcú vzda. Tvrdia, e v gra−fickom balíku CorelDraw 12, ktorý vydali tento týdeò, sa<strong>na</strong>chádza nepreberné mnostvo nových nástrojov, ktorézníia èas potrebný <strong>na</strong> tvorbu grafických dokumentova dizajnu <strong>na</strong> polovicu. Novinkou v èerstvom grafickom balí−ku z dielne Corel je <strong>na</strong>príklad nástroj Smart Drawing Tool,ktorý rozpoznáva základné tvary z náèrtu, ktorý grafikurobí. Z tohto náèrtu potom údajne dokáe vytvori taký tvara s takými parametrami, ako si grafik predstavoval. Samo−zrejme, e ozajstná funkènos je otáz<strong>na</strong>, a tak sa <strong>na</strong> tútofunkciu pri testovaní pozrieme blišie. Zlepšené by mali byaj textové funkcie. Èi u teda bude CorelDraw koneènepouite¾ný aj <strong>na</strong> zalamovanie textov, je však zatia¾ ve¾kouzáhadou. Nová verzia s¾ubuje aj nové exportné funkcie,ktoré sprístupnia bezproblémové vkladanie objektov doprostredia programov MS Office. Nový grafický balík, ktorýobsahuje okrem vektorovej grafickej aplikácie CorelDraw12, Photo−Paint 12 aj animaèný program Corel R.A.V.E, sazaène predáva v polovici februára a bude stá pribline400 USD.Prvý uitoèný humanoidný robotHumanoidné roboty, aj keï dokáu prekvapivo ve¾a, súv súèasnosti <strong>sk</strong>ôr atrakciou ne <strong>sk</strong>utoènými pomocníkmi.Najznámejšie z nich, ktorými sú ASIMO spoloènosti Honda(<strong>na</strong> obr.) alebo QRIO od Sony, dnes ešte nie sú <strong>na</strong> predaja nedokáu vykonáva uitoèné èinnosti. Slúia viac−menejako ma<strong>sk</strong>oty firiem, ako dôkaz ich technologickej vyspelos−ti. V týchto dòoch sa však objavili informácie, pod¾a ktorýchby mal by vyvinutý prvý humanoidný robot, ktorý budeprakticky vyuite¾ný a súèasne bude <strong>na</strong> predaj. Jeho výrob−com bude Toyota v spolupráci s Nachi−Fujikoshi Corp.a Yasukawa Electric Corp. Robot by mal pomôc robotní−kom v továròach, kde by ich mal <strong>na</strong>hradi pri práci vyadu−júcej si ve¾kú fyzickú námahu. Uplatni by sa mal aj prizáchranných prácach a ako opatrovate¾<strong>sk</strong>ý robot. Urèite savšak nájdu aj ïalšie monosti jeho vyuitia. Toyota vyvinie6 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


N O V I N K Ykreslení, ïalej pri strategických i dobrodruných hrách.Ce<strong>na</strong> myši je 80 USD a súèasou dodávky je Razer LAN−Pak, èo je prenosné puzdro <strong>na</strong> myš, ale aj k¾úèe alebocédeèká. Myš Razer Boomer Speed je vybavená pogumo−vanými tlaèidlami a má zníený profil. Za 70 USD firmaponúka myš Razer Boomer Control, ktorá má nišiu pre−snos a širšie tlaèidlá. Výrobca ju odporúèa pre hry vyadu−júcu rýchlu reakciu.QRIO: Humanoidný robot, ktorý dokáe beha!Súèasné humanoidné roboty majú ve¾mi dobre zvládnutépohyby, <strong>na</strong>jmä chodenie. Dokáu chodi tak, e môumeni smer aj poèas jediného kroku, cúva, stá <strong>na</strong> šikmejploche, ktorá sa dokonca preklápala, alebo <strong>na</strong> jednejnohe, prípadne chodi tak, e kladú nohy do jednej línie.Samozrejmosou je chodenie po schodoch a aj to, e sapostavia, ak spadnú. Japonci dokonca vyvinuli robota pred−vádzajúceho sumo. Doteraz však nevedeli beha. Behajúcirobot bol ve¾kou výzvou pre mnohé vý<strong>sk</strong>umné tímy.Spoloènos SONY ohlásila, e sa jej ako prvej podarilo vyvi−nú robota, ktorý to dokáe. Ide o robota QRIO, predtýmznámeho ako SDR. Rýchlos behu je a 14 m/min. Kebysme jeho výšku 58 cm porov<strong>na</strong>li s výškou dospelého èlove−ka, potom je rýchlos robota ekvivalentná rýchlosti 2,4 km/hpri behu èloveka. Problémom v súèasnosti zostáva <strong>na</strong>pája−nie robota, ten dokáe prebehnú iba ve¾mi malú vzdiale−nos. Doterajšie modely chodenia vychádzali zo zásady, erobot musí pri kadom pohybe aspoò jednou nohou stá <strong>na</strong>podlahe. Pri behu sa však vyaduje to, aby v urèitom oka−mihu boli obidve chodidlá <strong>na</strong>d zemou. Staršie modely toneumoòovali, a preto bola koncepcia chodenia úplne pre−pracovaná. Nová teória nie je kompatibilná so staršou ver−ziou softvéru robota, a tak nie je v súèasnosti moné <strong>sk</strong>om−binova beh so vstávaním robota po páde. Tieto dve vlast−nosti budú <strong>sk</strong>åbené v budúcnosti. V súèasnosti stratí robotkontakt s podlahou iba <strong>na</strong> 40 milisekúnd, prièom výškavý<strong>sk</strong>oku je zhruba 0,5 cm, èo <strong>sk</strong>ôr pripomí<strong>na</strong> jogging akobeh, ïalším cie¾om je teda predlova tento èas. Medziïalšie novinky patrí lepšie ovládanie prstov, ktoré umoòujerobotovi zovrie v ruke loptièku a hodi ju do vzdialenostizhruba 3 – 4 m.Ukonèenie sporu výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovaèiekDVD <strong>na</strong> obzoreU od zaèiatku roku <strong>2004</strong> zaène Philips osádza do <strong>na</strong>−pa¾ovaèiek DVD èipset, ktorý bude zvláda <strong>na</strong>pa¾ovanieDVD v dvoch formátoch – DVD+R/RW i DVD−R/RWa nechal tak spoloènos Ricoh osamotenú pri montovaníèipsetov podporujúcich výhradne DVD+R/RW. Philips budemusie síce Aliancii DVD−R plati licenèné poplatky, rozhod−ne mu to však pomôe v konkurenènom boji. Keby jehomechaniky aj <strong>na</strong>ïalej neumoòovali <strong>na</strong>pa¾ovanie tohto for−mátu, mohla by firma strati cenné miesto <strong>na</strong> výslní dodá−vate¾ov <strong>na</strong>pa¾ovacích mechaník. Pripomeòme, e formátDVD−R bol jediný koncipovaný tak, aby bol bez problémovèitate¾ný v bených mechanikách a prehrávaèoch DVD.Formát DVD+R/RW však bol prvý formát urèený pre zápis iprepis, ktorý bol kompatibilný s klasickými prehrávaèmiDVD a mechanikami DVD−ROM. Vytvorili ho spoloène firmyHewlett−Packard, Mitsubishi Chemical/Verbatim, Philips,Ricoh, Sony, Thomson, Dell a Yamaha aby umonili výme−nu dát medzi platformou PC a pouívate¾mi klasickej spo−trebnej elektroniky.Znièí vlastník patentu trh s <strong>na</strong>pa¾ovacímsoftvérom?Spoloènos Optima Technology, tvorca softvéru <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa−¾ovanie CD a DVD médií, útoèí <strong>na</strong> svoju konkurenciu.Okrem klasického konkurenèného boja má Optima v ruká−ve eso, ktoré môe poloi <strong>na</strong> kolená celý trh s <strong>na</strong>pa¾ovacímsoftvérom – patent <strong>na</strong> spôsob zápisu dát <strong>na</strong> CD. Ako prváto pocítila spoloènos Roxio, ktorá vošla do sporu s Opti−mou pre dotyèný patent. O èo vlastne v spomí<strong>na</strong>nom pa−tente ide? Optima Technology v roku 1995 prihlásila (pa−tent), ktorý umoòuje upravova dáta ešte predtým, ako sa<strong>na</strong>pália <strong>na</strong> CD (takzvaný image di<strong>sk</strong>u). Na zaèiatku éry<strong>na</strong>pa¾ovate¾ných CD médií bolo toti potrebné ma vytvore−nú špeciálnu partíciu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u, ve¾kosou zhodnú s ve¾−kosou CD média. Patent s názvom „recordable CD−ROMaccessing system“ z<strong>na</strong>ène zjednodušil tento proces a beneho dnes pouíva takmer kadý <strong>na</strong>pa¾ovací program.Problém je v tom, e len urèité percento má poeh<strong>na</strong>nie odOptima Technology. Optima v súdnom spore s Roxiompoaduje okrem úhrady majetkovej a nemajetkovej ujmy ajzakúpenie práv <strong>na</strong> pouívanie patentu, èo však Roxio vytr−valo odmieta. Ak sa teda splnia oèakávania Optima Tech−nology a súd <strong>na</strong>ozaj aj v ostatných prípadoch uzná pochy−benie zo strany výrobcov <strong>na</strong>pa¾ovacieho softvéru, môemesa „teši“ <strong>na</strong> ïalší softvérový monopol...Poèítaè vo ve¾kosti pomaranèa?Miniaturizácia v IT pokroèila do takej miery, e <strong>na</strong> svete jepoèítaè porov<strong>na</strong>te¾ný s beným pomaranèom. Predstavilaho japon<strong>sk</strong>á spoloènos Perso<strong>na</strong>l Media Company (http://<strong>www</strong>.perso<strong>na</strong>l−media.co.jp/) <strong>na</strong> výstave TRON <strong>2004</strong>. Na−zýva sa T−Cube, pouíva operaèný systém T−Engine a pro−cesor VR5701 od firmy NEC. Jeho rozmery sú 52 × 52 ×45 milimetrov, v softvérovej výbave je aj balík kancelár−<strong>sk</strong>ych aplikácií. Farebné vyhotovenie je v piatich rozliènýchodtieòoch, nechýba ani pomaranèová farba. Poèítaè jevybavený rozhraním pre myš, klávesnicu, pripojenie moni−tora a poèítaèovej siete. Jeho súèasné zameranie je pre èín−<strong>sk</strong>y trh, keïe operaèný systém podporuje len èín<strong>sk</strong>e z<strong>na</strong>ky.Výrobca však pripravuje aj model pre USA a Európu, akooperaèný systém prichádza do úvahy Linux. Predpokladanáce<strong>na</strong> je v prepoète okolo 20 000 Sk.Kadý by chcel PC zadarmo...Ale je to <strong>na</strong>ozaj zadarmo?V týchto dòoch vo Ve¾kej Británii prebieha masív<strong>na</strong> re−klamná kampaò propagujúca akciu, v ktorej kadý pred−platite¾ internetových sluieb zí<strong>sk</strong>a PC zadarmo. Stojí všaktaké PC za to? Samozrejme, je v tom háèik. SpoloènosMetronomy poèítaèe nerozdáva len tak, pre niè, za niè.Aby ho pouívate¾ zí<strong>sk</strong>al, musí sa <strong>na</strong> tri roky upísa po<strong>sk</strong>y−tovate¾ovi internetového pripojenia, e bude vyuíva jehosluby. Ïalej PC je vybavený ochranou, ktorá zabrániv pouívaní PC v prípade, e ne<strong>na</strong>inštalujete obsah CD,ktoré vám raz mesaène príde do schránky. Na dodanomCD sa kadý mesiac <strong>na</strong>chádzajú reklamy, ktoré sa budúzobrazova kadých dvadsa minút. Aby toho nebolomálo, poèítaè môe by pouívate¾ovi odòatý v prípade, eho nepouíva dlhšie ako tridsa hodín mesaène.Spoloènos Metronomy pritom vôbec nemyslí v malom, lenv prvej fáze, ktorá sa zaène u o pár týdòov, plánuje„rozda“ viac ako 200 000 poèítaèov. Do troch rokov bytakýmto poèítaèom mali by vybavené a dva milióny (!)domácností. Cie¾om takéhoto poèí<strong>na</strong>nia sú, aj keï to tak<strong>na</strong> prvý poh¾ad nevyzerá, peniaze. Vyuívanie poèítaèabude monitorované, a aj keï sa prevádzkovatelia dušujú,e anonymita pouívate¾ov ostane zachovaná, netaja savšak tým, e pouívatelia budú takto súèasou prie<strong>sk</strong>umovtrhu. Takáto aktivita zïaleka nie je prvou takéhoto druhu.U v rokoch 1999 a 2000 sa v USA objavili ponuky bez−platných alebo z<strong>na</strong>ène dotovaných PC, ktoré sa však prílišneujali. Èi sa ujme tento projekt, ktorý je poòatý podobneako dotovanie mobilných telefónov v prípade mobilnýchoperátorov, to ukáe a <strong>na</strong>jbliší rok.Synchronizujte poèítaèe a notebooky cez kábelUSB rýchlosou 480 Mb/sKábel Trust USB2 Easy File Transfer Cable je dátový prepo−jovací kábel USB 2.0, ktorý mono poui <strong>na</strong> prenos dátmedzi dvoma poèítaèmi alebo notebookmi s rýchlosou a480 Mb/s. Je ve¾mi uitoèný pri synchronizácii agendv notebooku a v stolovom poèítaèi alebo pri prenose dát zostarého poèítaèa do nového poèítaèa. Pouívate¾ môe tak−isto ¾ahko zdie¾a tlaèiarne, pripojenie k internetu a sieovéhry. Kábel Easy File Transfer Cable s preh¾adným indikáto−rom prenosu dát je vhodný pre rozhranie USB 2.0, ale pra−cuje výborne aj <strong>na</strong> starších poèítaèoch vybavených konek−tormi rozhrania USB 1.1. Dva metre dlhý kábel Plug andPlay umoòuje funkciu hot swap, take pri pripojovaní ale−bo odpojovaní káblu netreba poèítaè vypí<strong>na</strong>. Odporúèanámaloobchodná ce<strong>na</strong> vrátane DPH: 820 Sk10 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


A e <strong>na</strong> myši u niè nové nevymyslíte?Poèítaèové myši nás sprevádzajú s poèítaèmi u peknýchpár rokov. Moderné operaèné systémy bez myši v podstatenie je moné ani plnohodnotne ovláda. Prvé myši s pripo−jením <strong>na</strong> sériový port vystriedali PS/2 a USB pripojenie,gu¾ôèku obyèajne <strong>na</strong>hradil optický spôsob snímania pohy−bu a prakticky nevyhnutnosou sa stalo rolovacie kolie<strong>sk</strong>o.Èiastoènou novinkou, ktorú prináša firma Nyko (htp://<strong>www</strong>.nyko.com), je dodatoèné chladenie. Myš Air FloMouse je tak urèená pre pouívate¾ov, ktorým sa potia ruky,a vhod urèite príde v letnom období. Vo vnútri myši je malýventilátor a pouívate¾ môe ovláda jeho otáèky v troch stu−pòoch. Od úplne vypnutého cez stredne silný vánok a pomaximálne chladenie. Pod¾a výrobcu je myš pri prevádzkenehluèná. Myš je optická s rozlíšením 850 dpi a pripája saruje sa <strong>na</strong> nový systém, sú vstupnou bránou pre rôzneinfiltrácie a z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú reálne bezpeènostné riziko precelú firemnú sie. Na druhej strane pouívatelia, ale ajspoloènosti vlastniace starší operaèný systém zdôvodòujúsvoje poèí<strong>na</strong>nie tým, e nehodlajú kadé tri roky míòastovky dolárov za nový operaèný systém iba preto, abyboli – pod¾a nich – „in“.Prvá dvojvrstvová DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkaIba nedávno sa objavila informácia o tom, e niektorí pro−ducenti pracujú <strong>na</strong> vytvorení formátu DVD+R9, a u sa <strong>na</strong>internete objavilo meno firmy, ktorá by mala ako prváponúknu DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku podporujúcu spomí<strong>na</strong>ný for−mát. Prekvapujúco nejde o iadneho z tradièných produ−centov DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek, ale o spoloènos BenQ! Pod¾aniektorých informácií by práve model odvodený od jejaktuálne <strong>na</strong>jrýchlejšej DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky mal by priekopní−kom, ktorý nám umoní kopírova DVD−Video 1:1! Práve toje toti cie¾om formátu DVD+R9 – ponúknu pouívate¾omrov<strong>na</strong>kú kapacitu média, ako pouívajú DVD−Video nosièe.Rov<strong>na</strong>ko ako pri nich aj pri DVD+R9 je <strong>na</strong> zvýšenie kapa−city média vyuité dvojvrstvové usporiadanie média, keï súv tele DVD umiestnené dve záz<strong>na</strong>mové vrstvy <strong>na</strong>d sebou.Zverejnené boli dokonca aj predpokladané rýchlosti<strong>na</strong>pa¾ovania pre jednotlivé typy médií: 8× DVD+R, 4×DVD+RW a 2.4× DVD+R9. Ak u jasáte, <strong>na</strong>d prevratnounovinkou, troška vás schladím, jej reálny príchod <strong>na</strong> trh<strong>na</strong> port USB. Cez tento port je potom poháòaný aj ventilá−tor. Vyhotovenie myši umoòuje jej isté dranie – boèné plo−chy sú pogumované. Vo výbave je <strong>na</strong>vigaèné kolie<strong>sk</strong>oa ce<strong>na</strong> myši je okolo 1300 Sk bez DPH.Pouívatelia: „Máme radi svoje Windows 9Xa nehodláme sa ich vzda!“Len prednedávnom sme informovali o tom, e Microsoftkonèí s podporou a distribúciou niektorých svojich pro−duktov. Medzi nimi sa objavil aj operaèný systémWindows 98. Napriek tomu má tento systém stálemnostvo priaznivcov, ktorí sa ho len tak ¾ahko nechcúvzda. Podiel „vyslúených“, ale stále slúiacich systémovje pod¾a výsledkov štúdie prekvapivý. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umovamerickej spoloènosti AssetMetrix stále viac ako 80 % spo−loèností disponuje poèítaèmi, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>inštalovanýsystém Windows 95 alebo Windows 98. Prie<strong>sk</strong>um sa udial<strong>na</strong> viac ako 300 000 poèítaèoch v spoloènostiach s poè−tom poèítaèov od 10 do 49 000. Vo výsledkoch prie<strong>sk</strong>u−mu figuruje operaèný systém Windows 95 s pribline 15−percentným zastúpením, Windows 98 so zastúpením pri−bline 13 %, s Windows NT4 sa nevie rozlúèi vyše 13 %opýtaných. Z h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti je potešujúce, e <strong>na</strong>d−polovièná väèši<strong>na</strong> opýtaných mala <strong>na</strong> pracovnej stanici<strong>na</strong>inštalovaný systém Windows 2000, <strong>na</strong>jnovší WindowsXP mal <strong>na</strong>inštalovaný kadý pätnásty pouívate¾.Odborníci v iadnom prípade nezavrhujú nostalgiupouívate¾ov, ktorí sa nechcú vzda svojich starých ope−raèných systémov, poukazujú však <strong>na</strong> bezpeènostné riziko,ktoré sa s týmto javom spája. K týmto produktom (okremWindows NT4 a èiastoène aj Windows 98) u totiMicrosoft nepo<strong>sk</strong>ytuje technickú podporu v podobe ošet−rovania bezpeènostných dier, èo z<strong>na</strong>mená z<strong>na</strong>èné rizikoi v prípade, e pouívatelia dodriavajú všetky ostatnébezpeènostné opatrenia. Spomí<strong>na</strong>ný prie<strong>sk</strong>um sa týka ibapodnikovej sféry, celková <strong>sk</strong>ladba systémov dopadálepšie, potvrdzuje to aj internetový vyh¾adávaè Google,ktorí ohlásil, e za mesiac september <strong>na</strong> stránkachGoogle vyh¾adávalo 38 % PC s <strong>na</strong>inštalovaným systémomWindows XP. Štúdia tie poukazuje <strong>na</strong> nebezpeèenstvošetrenia pri prechode spoloènosti <strong>na</strong> nový systém. Èastosa toti stáva, e poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých sa šetrí a nepremig−nemono oèakáva <strong>sk</strong>ôr ako v druhej polovici roka. V spo−menutom termíne sa majú objavi aj prvé DVD+R9 médiáod spoloènosti Mitsubishi Chemicals.SED – nová technológia pre ploché displejeSkratku SED ste ešte mono v spojení s monitormi a TV prijí−maèmi nepoèuli. Èo<strong>sk</strong>oro sa však má situácia výraznezmeni. Spoloènosti Canon a Toshiba toti oznámili, e vytvo−rili spoloèný podnik, ktorý bude od roku 2005 vyrába plochédispleje <strong>na</strong> báze SED. Technológia SED (Surface−conductionElectron−emitter Display) je vo vývoji od roku 1999, odvtedy<strong>na</strong> òom pracujú spoloène tímy zo spomenutých spoloèností.Technológia SED je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými technológiami(LCD, PDP a OLED) vyuívanými <strong>na</strong> konštrukciu tenkých plo−chých displejov úplne odlišná a <strong>na</strong> prekvapenie je ve¾mipodobná klasickej CRT. Rov<strong>na</strong>ko ako klasické obrazovky aj


SED vyuívajú <strong>na</strong> generovanie obrazu emisiu elektrónov,ktoré následne dopadajú <strong>na</strong> tienidlo s <strong>na</strong>neseným luminofó−rom, ktorý vytvára jednotlivé záble<strong>sk</strong>y. Z tohto poh¾adu jevlastne SED úplne identický s CRT. Rov<strong>na</strong>ko ako pri CRT aj priSED je medzi elektrónovým delom a luminofórom vákuum.Rozdiel je v tom, e kým pri CRT je prúd elektrónov genero−vaný jediným elektrónovým delom a následne vychy¾ovanýtak, aby vykreslil kompletný obraz, pri SED sú elektróny emi−tované oddelene pre kadý bod budúceho obrazu. SED dis−plej teda disponuje rov<strong>na</strong>kým poètom elektrónových „diel“,aký má by poèet bodov budúceho obrazu. Samozrejme,nejde o elektrónové delá, ako ich poznáme z CRT obrazo−viek, ale o „povrchovú emisiu“ elektrónov, ktorú zabezpeèujetenká vrstva (nieko¾ko nm) oxidu paládia (PdO), <strong>na</strong>nesená <strong>na</strong>zadnej <strong>sk</strong>lenenej platnièke. Ïalšou odlišnosou je, e kýmhåbka CRT obrazovky je nieko¾ko desiatok centimetrov, priSED postaèuje pár milimetrov, vïaka èomu môe by celýSED displej hrubý iba pár centimetrov. Ïalšou zmenou je<strong>sk</strong>utoènos, e SED nevyaduje <strong>na</strong> „prelet elektrónov“ prítom−nos vysokého <strong>na</strong>pätia (pri CRT je to typicky nieko¾ko kV, priSED 10 a 15 V), èím sa výrazne redukuje spotreba, ktorá jev porov<strong>na</strong>ní s CRT obrazovkou rov<strong>na</strong>kých rozmerov sotvapolovièná a v porov<strong>na</strong>ní s plazmou dokonca iba tretinová.Ve¾kou výhodou SED v porov<strong>na</strong>ní CRT je nulové tvarové<strong>sk</strong>reslenie obrazu, pretoe kadý bod je rov<strong>na</strong>ko ako pri LCDa PDP generovaný úplne samostatne. Na druhej strane úro−veò jasu a kontrastu SED displejov má by porov<strong>na</strong>te¾ná súrovòou, akú dosahujú klasické CRT monitory, a teda mápreko<strong>na</strong> monosti LCD i PDP. Viac informácií o technológiiSED nájdete <strong>na</strong> tejto stránke: http://<strong>www</strong>.canon.com/ tech−nology/detail/device/sed_display/. V prvom roku produkcieby mal nový závod vyrobi pol milió<strong>na</strong> SED TV s uhloprieèkou<strong>na</strong> úrovni 40", prièom v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch by mal ïalejrás. Spoloènosti Canon a Toshiba veria, e SED èaká <strong>sk</strong>velábudúcnos, a plánujú z trhu s plochými TV, ktorý má v roku2006 dosiahnu objem 19 miliónov kusov, zí<strong>sk</strong>a výraznýpodiel. Zdá sa teda, e po roku 2006 budú technológiami,ktoré budú v oblasti plochých displejov zvádza <strong>na</strong>jväèší boj opriazeò zákazníka, technológie OLED a SED.Budeme recyklova papier priamov kancelárii?Spotreba papiera v kanceláriách neustále <strong>na</strong>rastá. A to aj<strong>na</strong>priek tomu, e poèítaèe sú prakticky všade, komunikáciazamest<strong>na</strong>ncov sa preniesla <strong>na</strong> posielanie mailov a bezdrô−tový spôsob prepojenia je v mnohých dnešných zariade−niach. Spoloènos Toshiba však má riešenie, ako ušetri.Toshiba <strong>sk</strong>utoène vyvinula takéto zariadenie a oz<strong>na</strong>èuje sanázvom e−Blue. Funguje v podstate ako elektronická guma.Ide o jednotku, ktorá zahrieva <strong>na</strong>raz aj 500 hárkov papie−ra. Po zahriatí sa odstráni text i obrázky z hárkov vytlaèe−ných <strong>na</strong> laserovej tlaèiarni pomocou špeciálneho modréhotonera (takisto produkt firmy Toshiba). Celý oèistný procespre 500 hárkov trvá tri hodiny. Zahriatím sa stane <strong>na</strong>nese−ný toner bezfarebným a <strong>na</strong> papier je moné opakovanetlaèi ïalšie texty a obrázky. e−Blue je prispôsobený prehárky formátu A4 a pod¾a výrobcu bude moné papier opa−kovane pouíva asi 10−krát. Pre kancelárie, kde sa eštestále pouíva ruèný spôsob písania alebo kreslenia, Toshibapo<strong>sk</strong>ytuje fixky a perá, ktoré sú <strong>na</strong>pustené takto zma−zate¾nou náplòou. Pod¾a predstavite¾ov firmy Toshiba pred−stavuje priemerný objem vyhadzovaného kancelár<strong>sk</strong>ehopapiera asi 40 % odpadkov v typickej kancelárii. Pre ve¾kékancelárie tak mono nebude prekákou ani aktuál<strong>na</strong> ce<strong>na</strong>zariadenia e−Blue. Tá je toti v prepoète okolo 85 000korún. Fixka s náplòou stojí v prepoète okolo 95 Sk, tonerdo tlaèiarne stojí okolo 6300 Sk (výrobca neuvádza kapaci−tu tonerového zásobníka). Pre iné spoloènosti môe bymotiváciou ochra<strong>na</strong> ivotného prostredia. Predaj zariadeniasa v Japon<strong>sk</strong>u zaène 8. decembra, spoloènos plánuje <strong>na</strong>budúci rok dodávky do USA a Európy.Vreckový poèítaè za rekordne nízku cenuSpoloènos palmOne predstavila nový vreckový poèítaè Zire21. Ten predstavuje zlepšenie vo väèšej kapacite pamäte (8MB), rýchlejšom procesore (TI OMAP 126 MHz) a novomsoftvérovom vybavení (Palm OS 5.2.1 + pomocné progra−my). Jeho odporúèaná ce<strong>na</strong> je 110 USD (asi 3520 Sk bezDPH). Táto ce<strong>na</strong> vychádza z uvedenia odporúèanej cenypre predaj v Európe, ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa môe líši.Súèasne zlacnel aj vyšší model vreckového poèítaèa Zire71 <strong>na</strong> 269 USD (asi 8600 Sk bez DPH). Pripomeòme, etento vreckový poèítaè dokáe pracova ako MP3 prehrá−vaè, je vybavený fotoaparátom a dokáe aj prehrávavideosekvencie.Vyhliadky európ<strong>sk</strong>eho telekomunikaènéhosektora priaznivéÚverové vyhliadky európ<strong>sk</strong>ych telekomunikaèných operáto−rov, ktorí majú ratingové hodnotenie investièného stupòa, sú„mierne pozitívne“. Oznámila to medzinárodná ratingováagentúra Moody\'s Investors Service. Tieto vyhliadkyodzrkad¾ujú výrazný pokles celkových úrovní dlhov a silné zle−pšenie v rámci prevádzkového cash flow v telekomunikaè−ných spoloènostiach, ako <strong>na</strong>príklad KPN, Deutsche Telekoma France Télécom, dodala Moody\'s. Ratingová agentúraMoody\'s však oèakáva viacero negatívnych trendov v teleko−munikaènom sektore, ktoré budú vplýva <strong>na</strong> telekomunikaè−né firmy. Napríklad prevádzkovatelia pevných liniek budú cítikonkurenèné tlaky zo strany mobilných operátorov, ako ajtlaky od regulaèných orgánov. Rast trieb mobilných operá−torov však bude pribline rov<strong>na</strong>ký ako v roku 2003. „Vïakasprávnym opatreniam ma<strong>na</strong>mentov oèakávame, e väèši<strong>na</strong>telekomunikaèných firiem si poèas roku <strong>2004</strong> buï udrí,alebo zlepší ukazovatele tvorby prevádzkovej hotovosti podvplyvom pokraèovania redukcie nákladov a rastu v rámcisektora mobilných telekomunikácií,“ oznámila Moody\'s.Agentúra dodala, e konsolidácia medzi mobilnými operá−tormi je v roku <strong>2004</strong> èoraz pravdepodobnejšia, hoci aktivityv oblasti fúzií môe zabrzdi formácia aliancií medzi operá−tormi. Spomedzi 23 európ<strong>sk</strong>ych telekomunikaèných operáto−rov, ktorí majú od agentúry Moody\'s rating investièného stu−pòa, má 14 operátorov stabilný ratingový výh¾ad, 3 pozitívnya 3 negatívny výh¾ad. Tromi operátormi, pri ktorých sauvauje so zvýšením ratingu, sú France Télécom, jej dcéraOrange a spoloènos Deutsche Telekom.Dopravná situácia v Prahe <strong>na</strong> internetevïaka kamerámŠoféri v Prahe, ktorí majú prístup <strong>na</strong> internet, majú jednuve¾kú výhodu oproti šoférom v iných mestách, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u. Vïaka kamerám rozmiestneným po Prahe, ktorémonitorujú dopravnú situáciu, sa môu vyhnú dopravnýmzápcham. Internetová adresa: http://kamery.praha−mesto.cz. Zatia¾ tam nájdete zábery len ôsmich bezpeè−nostných kamier. Ich poèet sa však má v budúcnosti rozšírio nieko¾ko desiatok.


R E V U EAkademický štýlvo svete biznisu Anton Scheber, výkonný riadite¾ spoloènosti SOFTEC MDR: Máte technický background s prepojením<strong>na</strong> akademický svet, ale robíte v pozíciivrcholového ma<strong>na</strong>éra. Do akej miery vás tátopozícia uspokojuje? Neahá vás to opä sa venovaprogramovaniu, databázam...Anton ScheberVýkonný riadite¾ spoloènosti SOFTEC, predtýmvedúci odboru, námestník riadite¾a INFOSTAT,aplikovaný vý<strong>sk</strong>um v oblasti informatiky so zameraním<strong>na</strong> programovacie prostriedky, systémyriadenia bázy dát a metodické aspekty IS SCH: Vysvetlenie je celkom jednoduché. Vový<strong>sk</strong>umnom ústave venujúcom sa informatike somsa dostal z pozície vý<strong>sk</strong>umníka a do pozície námestníkapre vý<strong>sk</strong>um. Tá práca ma odborne uspokojovala,ale èo mi vdy prekáalo, bolo, e sa nášaplikovaný vý<strong>sk</strong>um robil rozpoètovým spôsobom.Keï chcel niekto dosiahnu uz<strong>na</strong>nie alebo priestorpre svoju prácu, musel presvedèova rôznymidruhmi argumentov, z ktorých len niektoré bolihodnotové. A preto sme spolu s niektorými kolegamiprijali ve¾mi <strong>sk</strong>oro výzvu a monos ís konfrontovasvoje schopnosti a výsledky do trhovéhoprostredia. Neprosi o dotácie, o rozpoètový priestor,ale zaloi si firmu a prostriedky si zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>objektívnom trhu.Toto bol hlavný motív, preèo <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí <strong>na</strong>štartovalaSoftec v roku 1990. Vtedy sa zaèala druháetapa môjho profesijného pôsobenia a odvtedysom bol vo vedúcej pozícii v spoloènosti, ktorá máteraz nejakých 120 zamest<strong>na</strong>ncov. MDR: Nerobilo vám problém <strong>na</strong>uèi sa predávasvoju prácu v komerènom prostredí? SCH: To bolo, samozrejme, horšie. Vedecký štýlurèite nie je dobrý predpoklad do tvrdého komerènéhoprostredia. Hráèi z akademického prostrediasi prinášajú <strong>sk</strong>ôr návyky by opatrní vo výrokoch,nepreháòa a by schopní to, èo sa povie, verifikovaa obháji. Majú <strong>sk</strong>lon vyjadrova sa v konzervatívnomštýle. V obchode, zvláš kde sa hromadnepredávajú štandardné produkty, však obyèajnevyhrávajú agresívni. Akademické návyky sú všakuitoèné vtedy, keï ide o to, aby ve¾kí zákazníciuverili, e <strong>na</strong> tej druhej strane je niekto, kto viesvoje výroky ustá. V <strong>na</strong>šej brani to potom vedie<strong>sk</strong>ôr k úspešnému uplatneniu sa v tvorbe zloitýchsystémov, ktoré sa nepredávajú štandardnýmimarketingovými metódami, ale zí<strong>sk</strong>aním dôveryzákazníka a dobrými referenciami. MDR: Ko¾ko hodín denne pracujete? Aký je vášštýl práce? SCH: Spolu asi jedenás hodín denne. V sobotu,nede¾u sa s<strong>na</strong>ím nepracova alebo tam si nechávamlen nedokonèené veci. MDR: A ako toto tempo zvládate? SCH: Mám trochu dlhšiu obedòajšiu prestávku... MDR: A viete <strong>na</strong> konci dòa bez problémov odísod práce? Zavrie kanceláriu a súèasne prepnúmyslenie <strong>na</strong> úplne iné témy? SCH: Samozrejme, nie vdy a z èasu <strong>na</strong> èas sa ajv noci budím, niekedy pre nedostatok zákaziek, inokedypre nedostatok ¾udí alebo rôzne pracovnéproblémy, <strong>na</strong>príklad keï niektorý zákazník neplatí.V poslednom èase však máme šastie <strong>na</strong> serióznychzákazníkov. Ale kolísanie medzi nedostatkom prácea nedostatkom pracovníkov, ktoré má taký nepríjemnýsínusový priebeh, je niekedy <strong>na</strong>ozaj ú<strong>na</strong>vné. MDR: Nemáte nijaké špeciálne aktivity <strong>na</strong> to,ako sa zbavi stresu? SCH: Nie, s<strong>na</strong>ím sa však vô¾ou potláèa prejavystresu. Nebolo to jednoduché, takisto ako všetciostatní som mával zrýchlený tep, tlak, huèaniev hlave. Nauèil som sa to však postupne zvláda, ajkeï boj s podvedomím je dos aký ☺.lifestyle MDR: Vráme sa k biznisu. Tento rok sa blíimedo oèakávanej Európ<strong>sk</strong>ej únie, urèite to budema vplyv aj <strong>na</strong> informatický biznis <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Do akej miery vás pod¾a vášho oèakávanianáš vstup do EÚ postihne? Dokáu sloven<strong>sk</strong>éIT firmy odola tlaku zahranièných dodávate¾ovriešení ERP? SCH: Neoèakávam nejakú principiálnu zmenunášho postavenia, pretoe výz<strong>na</strong>mnú èas <strong>na</strong>šichriešení a sluieb exportujeme u teraz. Robíme prezákazníkov v siedmich štátoch Európy. Niektorí súv EÚ, niektorí nie. A z tejto <strong>sk</strong>utoènosti pramení aj<strong>na</strong>ša sebadôvera. Neobávame sa negatívnychdôsledkov nášho vstupu do EÚ, <strong>sk</strong>ôr predpokladámenárast moností. A pokia¾ ide o zahraniènýchdodávate¾ov riešení ERP, tí hlavní pôsobia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uu teraz.Mojou hlavnou obavou je však <strong>na</strong>še školstvo,schopnos sloven<strong>sk</strong>ých škôl produkova dostatokkvalitných sloven<strong>sk</strong>ých odborníkov. Tie ešte otvorenejšiehranice budú mono z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e <strong>na</strong>šetalenty budú chcie ešte viac študova v zahranièía èasto za hranicami u zostanú. Myslím, e EÚmôe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> pre sloven<strong>sk</strong>ý informatický priemysel<strong>na</strong>jväèší problém v tom, e umoní talentomuèi sa a potom zosta za hranicami. Z tohomám väèšie obavy. MDR: Nemyslíte si, e by otvorenie novej fakultyFIIT mohlo trochu zlepši situáciu? SCH: Mrzí ma, e sa nedokázali spoji viacerí, èiu odborníci z FEI, FMFI UK, alebo teraz z novejFIIT, a vytvori pracovi<strong>sk</strong>o s <strong>na</strong>dkritickým potenciálompedagógov. Skôr by vedeli zí<strong>sk</strong>a potrebnézdroje a stabilizova odborníkov...My z priemyslu môeme prispie k úspechu takýchtošpecializovaných vysokoškol<strong>sk</strong>ých pracoví<strong>sk</strong>tým, e ich budeme podporova, okrem iného ajfi<strong>na</strong>nène. Investície do prípravy budúcich odborníkovv školách sa urèite vrátia tým, e pre <strong>na</strong>šefirmy vychovajú viac a lepšie pripravených pracovníkov.My sme pripravení sponzorova vysoké školstvo– a verím, e rov<strong>na</strong>ko aj kolegovia z inýchinformatických firiem. Je však potrebné, aby sa ajvysoké školy vedeli lepšie zorganizova. Myslím si,e problém sloven<strong>sk</strong>ého informatického vysokéhoškolstva nie je iba v peniazoch, e ve¾a problémovje v ¾uïoch. Ja drím FIIT palce, pretoe som tamvyrástol a verím ¾uïom, ktorí za fakultou sú. MDR: Posledná otázka je trochu bulvár<strong>na</strong>... ☺Poèul som, e máte rád dobré ví<strong>na</strong>. Prezraïtenám svoje ob¾úbené z<strong>na</strong>èky. SCH: Mám rád dobré ví<strong>na</strong>. Ob¾úbil som si èervenéví<strong>na</strong>, aké, barikované, <strong>na</strong>príklad z odrodyMerlot. Z bielych nemám favorita. Stále si myslím,e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ešte nerobíme také dobré víno,ako by sme vedeli urobi. Prešiel som u všetkyz<strong>na</strong>èky a stále h¾adám dlhodobo spo¾ahlivéhododávate¾a kvalitných sloven<strong>sk</strong>ých vín. MDR: Ïakujem za rozhovor.14 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


itkomunitaIV. ples v OpereR E V U EHistorické priestory OperySloven<strong>sk</strong>ého národného divadlav sobotu 10. januára <strong>2004</strong>privítali viac ako 500prominentných hostía úèinkujúcich <strong>na</strong> IV. plesev Opere. Mui v dobovýchkostýmoch v štýle „starejBratislavy“, vo fraku s bielymšálom a klobúkom, vítaliprichádzajúcich hostí.V tónoch Straussovho valèíka vtancovalo <strong>na</strong> špeciálneupravený parket 24 taneèných párov.Pozvanie <strong>na</strong> ples prijali aj predstavitelia sloven<strong>sk</strong>ej politickejscény Eduard Kukan, Ivan Mikloš, ¼udovít Kaník, AndrejÏurkov<strong>sk</strong>ý, nechýbali ani zástupcovia diplomatickéhozboru, ako aj ïalší prominentní hostia.Svetoznámeho Fantóma opery pre túto jedineènú príle−itos spoloène pripravili a zaspievali ¼ubica Vargicováa Kamil Mikulèík. Celoveèerný program pokraèoval vystú−pením Jiøího Kor<strong>na</strong> a Sisy Sklov<strong>sk</strong>ej so zmesou hitov z muzi−kálov. Ïalším hudobným hosom bola stálica èe<strong>sk</strong>ej popscény Marie Rottrová. Polnoèným a dlho oèakávaným pre−kvapením bolo vystúpenie hlavnej hviezdy veèera LisyStansfield, ktorej chyt¾avé hity Change èi All around theworld dodnes bodujú <strong>na</strong> taneèných parketoch, ale aj <strong>na</strong>televíznych hudobných kanáloch a v rádiách.Závereèné vystúpenie patrilo Michalovi Davidovi a jehoznámym hitom. Z ostatných úèinkujúcich <strong>na</strong> IV. plesev Opere nemono nespomenú Diabol<strong>sk</strong>é husle BerkyhoMrenicu, Janu Kociánovú so svojou sprievodnou kapelou,orchester Boom band.Úderom <strong>na</strong> gong odbila brit<strong>sk</strong>á speváèka Lisa Stansfield,hlavná hviezda veèera, zaèiatok plesovej sezónyDobre sa zabávali aj dvaja konkurenti (v súkromí všakkamaráti a bývalí kolegovia z èias Digitalu) – generálnyriadite¾ Oracle Sloven<strong>sk</strong>o Jozef Jurkoviè (v¾avo) a generálnyriadite¾ SAP Sloven<strong>sk</strong>o Milán Hán s manelkamiHostite¾om IV. plesu v Opere bola tak ako po iné rokyspoloènos Orange Sloven<strong>sk</strong>o. Hostí plesu privítal jejgenerálny riadite¾ Pavol Lanèariè. Veèerom sprevádzalašarmantná Soòa Müllerová.Taneèné figúry vykrúcal aj Ivan Marták (riadite¾pre stratégiu a regulaèné vzahy Orange Sloven<strong>sk</strong>o)s manelkouAko vidno, dobrá nálada nechýbala ani generálnemu riadite¾ovispoloènosti Microsoft Slovakia Róbertovi ŠimonèièoviPravú popolnoènú zábavu priniesla <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Elán, ktorá svojimi hitmi dostala do varu všetkých hostí.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 15


R E V U E REPORTÁ<strong>CES</strong> <strong>2004</strong>Spájanie sveta ITa spotrebnej elektroniky Ondrej MackoVe¾trh spotrebnejelektroniky <strong>CES</strong> sa ko<strong>na</strong>l od 8. do11. januára <strong>2004</strong> v americkom Las Vegas.Tento ve¾trh svojím výz<strong>na</strong>mom, poètom úèastníkov, alei štruktúrou sprievodných akcií u predbehol tradièné stretnutiepredstavite¾ov IT – jesenný Comdex. Pod¾a údajov organizátorovv roku <strong>2004</strong> dosiahol <strong>CES</strong> rekordný poèet úèastníkov(129 000) i vystavujúcich firiem (2400). Vystavovate¾<strong>sk</strong>é firmypritom pôsobia v oblasti IT i spotrebnej elektroniky (CE –consumer electronic). <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> tak svojou ponukou asi<strong>na</strong>jlepšie odráa súèasný trend vývoja, a to spojenievýpoètovej techniky a spotrebnej elektroniky. Pripomeòme,e objem predaja novej generácie spotrebnej elektroniky lenv USA dosiahne v tomto roku a 100 miliónov USD.Bill Gates(Microsoft)a Jay Leno <strong>na</strong>spoloènejprezentáciiMSN PremiumNa úvod ve¾trhu <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> vystúpil hlavnýsoftvérový architekt spoloènosti MicrosoftBill Gates. Vo svojej prednáške podèiarkolzmenenú úlohu softvéru s orientáciou <strong>na</strong> domácehopouívate¾a. Microsoft preto pripravuje novúgeneráciu softvérových nástrojov pre prenosnémediálne systémy. Pouívate¾ by s vyuitím novýchtechnológií mal ma prístup k perso<strong>na</strong>lizovanémumultimediálnemu obsahu kdeko¾vek – doma, v prácii <strong>na</strong> cestách. Prednášku Billa Gatesa doplnil populárnyamerický komik Jay Leno, ktorý spolu s Gatesomdemonštroval monosti širokopásmovéhopripojenia k slube MSN Premium. Pod¾a oznámeniapriamo <strong>na</strong> <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> stojí roèný prístup k tejtoslube 100 USD, mesaèný prenájom je za 10 USD.Pouívatelia tu nájdu filmy i hudbu.Gates tie ohlásil strategické spojenie s klasickýmiIT výrobcami, ktorí budú ponúka televízorynového typu. Konkrétne ide <strong>na</strong>pr. o spoloènostiDell, Gateway, HP alebo Samsung. Tieto televízorybudú vybavené monosou prístupu <strong>na</strong> MSN Premiuma pouívate¾ si bude môc vybra video <strong>na</strong>poiadanie cez jednoduché rozhranie.V stánku spoloènosti Microsoft bolo moné vidieprepojenie multimediálneho poèítaèa so spomenutýmitypmi televízorov. Ide o nástroj WindowsMedia Center Extender a predstavuje softvér,ktorý PC zmení <strong>na</strong> úloný priestor pre filmy a bránuk internetu.Microsoft ïalej oznámil dostupnos hodiniekSPOT, ktoré umoòujú bezdrôtový príjem informácií.Novinkou bol aj balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií preplatformu Mac, ktorý zodpovedá funkciám MicrosoftOffice 2003. Nový balík však ponesie názovOffice <strong>2004</strong>. Hlavnou atrakciou stánku Microsofu bol<strong>na</strong>priek ostatným novinkám Xbox s monosou hrania70 on-line hier.S ïalšou prednáškou <strong>na</strong> <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> vystúpil prezidentfirmy Intel Paul Otellini. Pod¾a jeho slov monosledova v rozvoji CE rov<strong>na</strong>kú dy<strong>na</strong>miku akopred piatimi rokmi v oblasti IT. V súèasnosti smesvedkami posunu od a<strong>na</strong>lógovej techniky k digitálnej.Dokonca mono hovori o aplikácii známehoMoorovho záko<strong>na</strong> <strong>na</strong> oblas CE. Intel má v tomtoroku <strong>na</strong>plánované investície <strong>na</strong> vývoj zariadení predigitálnu domácnos vo výške asi 200 miliónovUSD. Ïalšia oblas, v ktorej vidí Intel vysokú dy<strong>na</strong>miku,je bezdrôtové pripojenie zariadení.V príprave je projekt Entertainment PC (zábavnéPC), teda rozmerovo malých PC s pripojením <strong>na</strong>televíznu obrazovku. Zábavné PC bude moné pouíva<strong>na</strong> spracovanie hudby, filmov, TV programov,hier a videa vo vysokom rozlíšení. Tieto zariadeniabudú schopné zdie¾a digitálny obsah bezdrôtovoa budú riadené dia¾kovým ovládaním <strong>na</strong>-16 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EPaul Otellini (Intel) pri prezentácii zábavných PCNáramkové hodiny a hlasový komunikátor v jednompredstavila firma Xact CommunicationVariè <strong>na</strong> kávu a sieový hub prezentovala spoloènos Saltonmiesto klávesnice. Budú obsahova TV tuner a poslúiaako prevodník digitálnych médií s mnohýmikonektormi audio a video. Ich ce<strong>na</strong> pod¾a oèakávanianemá presiahnu 800 dolárov.Inovácie Intelu smerujú aj ku <strong>sk</strong>valitnenia obrazu<strong>na</strong> ve¾koplošných televízoroch. Nová technológias kódovým menom Cayley pouíva tekuté kryštály<strong>na</strong> èipe LCOS (Liquid Crystal on Silicon) a pouívaby sa mala u tento rok. V <strong>na</strong>sledujúcom rokusa predpokladá pokles cien TV s novou technológioupod hranicu 2000 USD.Záver vystúpenia šéfa Intelu patril technológiiDTCP/IP (Digital Transmission Content Protection overInternet Protocol), ktorá koncovým pouívate¾omumoní bezdrôtové, chránené zdie¾anie digitálnehoobsahu medzi rôznymi zariadeniami v domácnosti.Z vystavovate¾ov bola <strong>na</strong> <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> mimoriadneaktív<strong>na</strong> <strong>na</strong>pr. firma Sony. Tá predstavila inovovanýformát MiniDisc s kapacitou a 1 GB. V porov<strong>na</strong>nís aktuálne pouívanými médiami má nový di<strong>sk</strong>rov<strong>na</strong>ké rozmery, ale podstatne vyššiu kapacitu.Namiesto aktuálnych 80 minút hudby sa <strong>na</strong> novýMiniDisc zmestí a 40 hodín hudby. Sony tie predstavilanieko¾ko televízorov s modernými zobrazovacímipanelmi, ve¾mi rozsiahle sú plány so spustenímpredaja hudby cez internet.Firmy Philips a Samsung predstavili nový štandardUniversal Home Application ProgrammingInterface (UH API) <strong>na</strong> komunikáciu medzi zariadeniamispotrebnej elektroniky. Rozhranie máumoni prístup k systému <strong>na</strong>stavenia a riadeniatýchto prístrojov. Vzniká tak priestor aj pre nezávisléspoloènosti, ktoré budú môc dodáva vlastnýsoftvér <strong>na</strong> ich správu a vytvára nové aplikácie.Svojho predstavenia sa doèkal aj audio-videomixány prístroj DVJ-X1 od firmy Pioneer. Ide o zariadenie,ktoré umoòuje nielen rôzne efektyv reálnom èase, ale i rýchlu zmenu smeru a rýchlostiprehrávania. Zariadenie pracuje s di<strong>sk</strong>amiDVD a <strong>na</strong> karty Secure Digital sa dajú uloi riadiaceinformácie k mixovaniu hudby.Väèšie presadenie multimediálneho formátuFlash v oblasti mobilných zariadení sa <strong>na</strong> <strong>CES</strong>s<strong>na</strong>ila dosiahnu firma Macromedia. Prostriedkomsú dva nové produkty: FlashLite a FlashCast. Flash-Lite je zjednodušený prehrávaè, ktorý mono vyuíva<strong>na</strong> menej výkonných zariadeniach, ako súmobilné telefóny alebo PDA. FlashCast má umonipokroèilý transfer dát vo formáte Flash pomocoubezdrôtových sietí.Spoloènos RealNetworks predstavila ïalšiu verziusvojho multimediálneho prehrávaèa RealPlayer(verzia 10). Ten zvládne prehráva nielen firemnéformáty (RealAudio a RealVideo), ale takisto formátyod firmy Microsoft (Windows Media) èi Apple(QuickTime). Zároveò spolupracuje s 50 rôznymiprehrávaèmi digitálnej hudby.Ve¾kú pozornos pútali netradièné náramkovéhodiny s oz<strong>na</strong>èením WristLinx od firmy Xact Communication.Ide o kombináciu hlasového komunikátoraa hodiniek. Jeho dosah je okolo dvoch kilometrova podporuje 22 rôznych komunikaènýchkanálov. Elektronická výbava zabezpeèuje <strong>sk</strong>enovaniekanálov a vyh¾adanie partner<strong>sk</strong>ej stanicev dosahu. WristLinx sú zároveò aj digitálne hodiny.Vysielaèka pracuje v pásme 5,2 MHz a batérie majúvydra <strong>na</strong> nieko¾ko hodín komunikácie. Navyše súpouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾né a displej zobrazuje ichostávajúcu kapacitu.Spojením IT a tzv. bielej techniky sa môe pochválispoloènos Salton. Na výstave <strong>CES</strong> <strong>2004</strong>


R E V U Epredstavila svoj Coffee Maker, ktorý jezároveò aj sieovým hubom. Takisto podporujedia¾kové ovládanie okamihu zaèatiaprípravy èerstvej kávy. Okrem tohto výrobkumá však firma produkty pre celýdom budúcnosti – <strong>na</strong>pr. chladnièku s adresouIP, zariadenie <strong>na</strong> peèenie chleba s pripojením<strong>na</strong> internet, mikrovlnku so snímaèomèiarového kódu a pod. Ïalšie produktypod spoloèným názvom Beyondzahàòajú inteligentné zariadenia <strong>na</strong> prípravu¾adu, monitorovací a bezpeènostnýsystém, osvet¾ovaciu techniku a zariadeniapre domácu zábavu. Všetky produktysú u v USA v predaji.Pomocníkom <strong>na</strong> cestách môe by produktSKYNAV 3000 od firmy Cobra ElectronicsCorp. Ide o <strong>na</strong>vigaèný systém, ktorýu v dodávke prichádza s detailnými mapami(zatia¾ však len pre oblas SevernejAmeriky). Netreba teda inštalova nijaké mapyz CD média, resp. spája toto zariadenie s poèítaèom.Jediné, èo treba urobi, je zada cie¾ovú adresu.Ani tú však netreba zapisova – SKYNAV 3000podporuje infraèervené a bluetoothové spojenies PDA s operaèným systémom Palm OS i Pocket PC.Takto mono prenies cie¾ovú adresu z vreckovéhoNový typ <strong>na</strong>vigaèného systému by mal fungova aj mimodosahu satelituCarly Fiori<strong>na</strong> prezentuje populárny prehrávaè iPod, tentoraz u pod z<strong>na</strong>èkou HPpoèítaèa rýchlo a bezdrôtovo. Model 3000 pouíva<strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu satelitný systém GPS, ale aj v prípadestraty spojenia so satelitom si dokáe poradi.Obsahuje toti vlastný gyro<strong>sk</strong>op a ten zaistí núdzovú<strong>na</strong>vigáciu v miestach, kde nie je spojenie sosatelitom (<strong>na</strong>pr. v tuneli).Známy výrobca tlaèiarní Epson predstavil produktyz oblasti domáceho ki<strong>na</strong>. Stalo sa tak prostredníctvomnovej divízie Gibson Guitar a konkrétnymprezentovaným produktom bol nový digitálnyjukebox. Ten pod¾a výrobcu dokáe uloikapacitu z tisíc hudobných CD a pristupova k onlinehudobnému vydavate¾stvu s monosou sahovania<strong>na</strong>hrávok. To všetko bez priameho pouitiapoèítaèa.Sharp predstavil nový televízor s LCD displejoma integrovaným slotom pre karty PC Card. Tietokarty sa budú vyuíva <strong>na</strong> priame digitálne zaz<strong>na</strong>menávanievidea aj ako prvky bezdrôtovej komunikácie.Tak vzniká monos pripojenia do internetua príjmu internetových televíznych staníc.Toshiba predstavila <strong>na</strong> <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> funkèné vzorkypevných di<strong>sk</strong>ov so šírkou 0,85 palca. Pripravuje saverzia s kapacitou 2 GB (rozmery 3,3 × 24 × 32mm), ako aj s kapacitou 4 GB (5 × 24 × 32 mm).Zme<strong>na</strong> rozmerov je spôsobená tým, e pri di<strong>sk</strong>us vyššou kapacitou sa budú <strong>na</strong> záz<strong>na</strong>m pouívaobe strany, a teda di<strong>sk</strong> je vyšší o priestor potrebný<strong>na</strong> umiestnenie druhej èítacej hlavièky. Hmotnosdi<strong>sk</strong>ov má by 9 gramov v prípade 2 GB modelua 10 gramov pri modeli s dvojnásobnou kapacitou.Di<strong>sk</strong> sa bude otáèa rýchlosou 3600 otáèok za minútua bude pracova s 3,3 V logikou. Navyše di<strong>sk</strong>ymajú za prevádzky odola nárazom a do preaenia1000 G. Ce<strong>na</strong> má by od 280 dolárov a plánujesa s ich <strong>na</strong>sadením predovšetkým do mobilnýchtelefónov. Skutoèné produkty sa dajú oèakáva poèasleta.Spoloènos HP oznámila, e od leta bude predávaprehrávaè digitálnej hudby iPod od firmy AppleNová technológia umoòuje efektný popis hornej strany CDmédií s vyuitím lasera v optickej mechanikepod vlastnou z<strong>na</strong>èkou. Dôvodom je <strong>sk</strong>utoèneprenikavý úspech tohto prehrávaèaa u <strong>sk</strong>ôr ohlásené partnerstvo medziobidvoma spoloènosami. HP bude<strong>na</strong> svoje poèítaèe inštalova softvérApple iTunes. Spoloènos HP <strong>na</strong> <strong>CES</strong><strong>2004</strong> tie predstavila nové LCD televízorys uhloprieèkou 30 palcov a plazmovételevízory s diagonálou 42 palcov.Úplne novou technológiou predstavenouHP je LightScribe, ktorá slúi <strong>na</strong><strong>sk</strong>utoène efektný popis optických di<strong>sk</strong>ov.Nijaké <strong>na</strong>lepovacie papiere s popisomz atramentovej tlaèiarne, alevyuitie lasera vypa¾ovacej mechaniky<strong>na</strong> tvorbu popisu <strong>na</strong> vrchnej stranedi<strong>sk</strong>u. Vyadujú sa však špeciálnemédiá.Firma PalmSource splnila svoj s¾uba v termíne <strong>CES</strong> dodala prvé poèítaèes operaèným systémom Palm OS verzie 6, ktorá jeurèená predovšetkým <strong>na</strong> podporu novej procesorovejplatformy. Nové sú funkcie z oblasti multita<strong>sk</strong>ingu,multimédií a bezpeènosti.Výstava <strong>CES</strong> <strong>2004</strong> jasne potvrdila trend, ktorýbolo vidie u v roku 2003. Je to jednoz<strong>na</strong>èné spájaniesa sveta IT a CE, zme<strong>na</strong> stratégie rozhodujúcichIT firiem hlavne v smere k multimédiám a produkcianových typov zariadení. Do popredia záujmusa dostávajú prenosné multimediálne produktya bezdrôtová komunikácia.18 PC REVUE 1/<strong>2004</strong>


REPORTÁPrezbrojovanieR E V U E Martin Drobný, SunNetwork, BerlínK¾úèové príhovory prvéhomua spoloènosti SunMicrosystems nikdy nebývajúnudné, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak. Notorickyznáme sú jeho zoz<strong>na</strong>my TOP10, v ktorých nemilosrdnekomentuje poèí<strong>na</strong>niekonkurencie, nenechávajúc pritom kameò <strong>na</strong> kameni.Najèastejšou „obeou“ bývalsvojho èasu, pochopite¾ne,Microsoft, ktorýv posledných rokoch <strong>na</strong>hradilDell. Nebolo to i<strong>na</strong>k ani <strong>na</strong>prvej európ<strong>sk</strong>ej konferenciiSunNetwork 2003 v Berlíne,<strong>na</strong> ktorej sa zúèastnilookolo 6300 úèastníkov.Štyridsaosemroèný ScottMcNealy, CEO spoloènostiSun Microsystems, však unepôsobil tak agresívne akov minulosti a podstatne viacsa sústreïoval <strong>na</strong> tromfy,ktorými sa chce presadiv súèasnom dos zloitomobdobí.ARZENÁLUScott McNealy, CEO spoloènostiSun Microsystems, u pomenejukazuje svoj typický vyzývavý„zubatý“ úsmevZ<strong>na</strong>èný podiel <strong>na</strong> tejto zmene môu ma ajjeho kritici, ale aj spolupracovníci, ktorí houpozornili <strong>na</strong> zbytoèné mrhanie silami,ktoré Scott McNealy investoval od polovice 90.rokov do neustáleho <strong>na</strong>pádania Microsoftu za jehonekalé monopolné praktiky èi spochybòovaniaspo¾ahlivosti Windows. A z<strong>na</strong>ènú váhu môe maaj <strong>sk</strong>utoènos, e od 90. rokov sa situácia <strong>na</strong> trhuz<strong>na</strong>ène zmenila, prišla nová konkurencia a následnesa zmenila aj pozícia Sunu.Sun Microsystems sa svojho èasu presadil <strong>na</strong>jmäv oblasti stredných a ve¾kých podnikových serverov,ako aj pracovných staníc s vlastnou verziouRISC procesora (SPARC) a vlastnou verziou Unixu(Solaris). Príchod výkonných procesorov triedy x86a nástup Linuxu koncom 90. rokov však celkom zamiešalkarty. V oblasti low-end serverov prišli novíhráèi, ktorí sa cenovo, ale aj výkonnostne stali ve¾minepríjemnou konkurenciou. Sun konkurenciuz impéria Wintel dos podcenil, argumentujúc superioritousvojej architektúry RISC. Rov<strong>na</strong>ko tak sahistória opakovala aj v prípade Linuxu, hoci Sunsvojou históriou aj firemnou kultúrou mal ku komuniteopen source azda <strong>na</strong>jblišie zo všetkých ITspoloèností a mohol sa <strong>na</strong> linuxovej vlne ve¾mi šikovnezvies. Nestalo sa tak, hoci ne<strong>sk</strong>ôr sa pokúsilo vlastnú linuxovú distribúciu. Po pol roku všakSun vývoj vlastného Linuxu vzdal vzh¾adom <strong>na</strong>malý záujem nezávislých softvérových dodávate-¾ov portova svoje produkty <strong>na</strong> ïalší OS. V tom èaseu <strong>na</strong> trhu viedli spoloènosti ako Red Hat Software,SuSE èi UnitedLinux, take príchod ïalšej edícienedával ve¾ký zmysel, a preto sa Sun ïalej sústreïoval<strong>na</strong> podporu tých existujúcich. Scott McNealysa dokonca <strong>na</strong> jednej konferencii v roku 2002 obliekolza tuèniaka, aby ohlásil (urèite so sebazaprením),e Sun zaèí<strong>na</strong> podporova dodávky low-endserverov so Solarisom aj Linuxom. Dokladom toho,e Sun si <strong>na</strong>chádza svoje miesto v linuxovej ére,bolo aj viacero oznámení <strong>na</strong> konferencii v Berlíne.Platí to aj v prípade stratégiepodpory architektúr RISCvs. x86.Jedným z nich bolo minuloroènéuvedenie novéhooperaèného systému JavaDe<strong>sk</strong>top System, èím chceSun zvýši penetráciu Linuxu<strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topoch v podnikovomprostredí a pokúsisa tak vytlaèi z tohto biznisuMicrosoft s OS Windowsa balíkom Office. Java De<strong>sk</strong>topSystem, predtým známyako Project Mad Hatter, jealter<strong>na</strong>tívou Windows, obsahujeSuSE Linux, grafickérozhranie Ximian a aplikáciepre e-mail, webový prehliadaèMozilla a balík kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií StarOffice,ktorý práve dospel do verzie7. Súèasou balíka je aj platformaJava 2 Standard Edition(J2SE). Výhodou novéhoOS je i podpora pre 32-bitovýaj 64-bitový kód procesoraAMD Athlon 64. JavaDe<strong>sk</strong>top System umoòujepouívate¾om pripoji sa doprostredia Windows, prostredia,s ktorým, samozrejme,vïaka vlastnostiam StarOfficeu vie komunikovaaj <strong>na</strong> úrovni dokumentov, t. j. v StarOffice môepouívate¾ otvori dokumenty z prostredia Windowsa takisto ich vie uloi v takom formáte, eich mono otvori v prostredí MS.Na konferencii SunNetwork 2003 v Berlíne ScottMcNealy súèasne ohlásil, e Sun bude po<strong>sk</strong>ytovapodporu, inštalácie a nástroje a do polovice roku<strong>2004</strong> s 50-percentnou z¾avou. Java De<strong>sk</strong>top Systemtoti bene stojí 100 USD <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>nca a rok. Akmá zákazník u zakúpený Java Enterprise System,De<strong>sk</strong>top System bene stojí 50 USD <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>ncaa rok. Do jú<strong>na</strong> <strong>2004</strong> sa tak tento balík dá kúpiza 50, resp. 25 USD.Viacerí a<strong>na</strong>lytici dávajú tomuto kroku reálnešance <strong>na</strong> úspech nie vïaka jeho funkcio<strong>na</strong>lite, ale<strong>na</strong>jmä kompatibilite s prostredím Windows, kombinovanejs cenovou výhodnosou. Veï u len Sun-Office ako sólo balík stojí zhruba 76 USD, prièomMicrosoft Office vo verzii XP Professio<strong>na</strong>l je priblineo 500 USD drahší.Z h¾adi<strong>sk</strong>a funkcio<strong>na</strong>lity nekopíruje riešenieSunu vlastnosti od Microsoftu, ale sústreïuje sa<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> tie, ktoré pouívatelia <strong>na</strong>ozaj potrebujú.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 19


R E V U EA ak sa porov<strong>na</strong>jú ceny, Sun spolu s OS dodáva ajúplný balík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií, take táto iniciatívaSunu dáva zmysel.Ve¾kým povzbudením pre váhavých zákazníkovby mohlo by podpísanie zmluvy so spoloènosouChi<strong>na</strong> Standard Software Company (CSSC), èo jekonzorcium spoloèností podporovaných èín<strong>sk</strong>ouvládou, vïaka èomu sa nový OS dostane poèas roku<strong>2004</strong> <strong>na</strong> pol milió<strong>na</strong> a milión de<strong>sk</strong>topov a stane satak <strong>na</strong>jrozšírenejším linuxovým de<strong>sk</strong>topom <strong>na</strong>trhu.Podobná zme<strong>na</strong> kurzu sa odohrala aj v prípadepodpory architektúr RISC vs. x86. Ešte v polovici90. rokov, keï Sun otvoril svoju 64-bitovú éru,mohol si dovoli hodnoti x86 procesory ako pomalé,energeticky málo úèinné a všeobecne nedoko<strong>na</strong>lé.V súèasnosti však 32-bitové procesory zvládnuvýpoètové úlohy rov<strong>na</strong>ko efektívne ako 64-bitovéverzie a za zlomok ich ceny. Pod¾a IDC bolov roku 2002 a 88 percent všetkých serverov postavených<strong>na</strong> platforme x86, prièom z obratu si odhryzli<strong>sk</strong>oro polovicu. Navyše celý trh serverovpreíva po sp¾asnutí .com bubliny z<strong>na</strong>èný útlm,keï sa zníil zo 61 miliárd v roku 2000 <strong>na</strong> 44miliárd v roku 2002. Sun <strong>na</strong>koniec rozpoz<strong>na</strong>l trhovétrendy a v auguste predstavil rodinu serverovSun Fire v60x, poháòaných 32-bitovým procesormi<strong>na</strong> architektúre x86 a monosou výberu OS medziLinuxom a staršou verziou Solarisu. Existuje všakobava, aby sa Sun nepobral cestou spoloènosti SiliconGraphics, teraz SGI, ktorá kedysi kra¾ovala <strong>na</strong>trhu grafických pracovných staníc a po tom, èo nevydralatlak lacnejších riešení Wintel, opustilasvoju proprietárnu platformu RISC/UNIX a stala sajedným z mnohých hráèov v tomto segmente bezvýraznej komparatívnej výhody.Našastie sa zdá, e trh serverov sa u zaèí<strong>na</strong>spamätáva, keï za tretí kvartál 2003 sa ich pod¾asprávy spoloènosti Gartner predalo <strong>sk</strong>oro o 20 %viac ako za rov<strong>na</strong>ké obdobie roku 2002, èo bolo,mimochodom, <strong>na</strong>jviac od roku 2000. Na trhu jednoz<strong>na</strong>ènedominujú servery s procesorom IntelXeon, servery s procesormi RISC mali podiel len8 %. Novou zbraòou by malo by spojenectvos AMD a predstavenie novej rodiny serverov <strong>na</strong> 64-bitových procesoroch Opteron. V priebehu roka<strong>2004</strong> bude Sun uvádza nové dvoj- a štvorprocesorovéservery pre procesor AMD Opteron. Obe spoloènostivšak budú spolupracova aj <strong>na</strong> systémochškálovate¾ných <strong>na</strong>d 4-procesorovými systémamiAMD Opteron. Sun súèasne pripravuje optimalizáciuoperaèných systémov Solaris a Java EnterpriseSystem pre procesor AMD Opteron. Momentálnemôu zákazníci pouíva procesor AMD Opteronv 32-bitovom reime. Sun plánuje uvies 64-bitovýSolaris pre procesor AMD Opteron v prvej poloviciroka <strong>2004</strong>.Sun sa však svojich investícií do architektúryRISC nechce len tak vzda a sústreïuje sa <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>koncept Throughput Computing, umoòujúci odstránineefektívne spracúvanie úloh medzi rýchlymprocesorom a pomalšou pamäou. Keïe saininieri vzdali nádeje, e sa im podarí udra vybavovaciurýchlos pamäte <strong>na</strong> úrovni porov<strong>na</strong>te¾nejs rýchlosami procesorov, vymysleli postuppostupného paralelného spracovania úloh vo viacerýchvlák<strong>na</strong>ch <strong>na</strong>raz. To mono dosiahnu implementáciouviacerých jadier do jedného procesora.Technológia nesie oz<strong>na</strong>èenie Chip Multithreading,prièom prvou generáciou procesorov vyuívajúcichtúto technológiu má by UltraSparc IV, uvedenániekedy v polovici tohto roku. Oproti súèasnémuprocesoru UltraSparc III by mal implementovaním2 jadier zí<strong>sk</strong>a lineárne 2× vyššiu priepustnos,prièom do roku 2006 by mala priepustnos vzrás15 – 30-krát. Medzitým však u minulý rok Inteluviedol <strong>na</strong> trh procesory so zjednodušenou verzioutohto konceptu s oz<strong>na</strong>èením hyper-threading. Tenumoòuje spracúva <strong>na</strong> jednom procesore <strong>na</strong>razdve úlohy, prièom procesor vytvára pre OS dojem,ako keby boli v systéme inštalované dva.Sun svoju budúcnos opiera aj o dva ïalšie projekty:N1 a Java Enterprise System, predtým známyako Project Orion. Koncept N1 má umoni, aby saaj heterogén<strong>na</strong> sie správala ako jeden poèítaè,ktorý bude svoje zdroje po<strong>sk</strong>ytova ako slubu, èoje podobná myšlienka, akú prezentujú iné konkurenènémodely s oz<strong>na</strong>èeniami ako utility computing,on demand computing, business on demandatï. Tak by sa malo dosiahnu efektívnejšie vyuívaniezdrojov z dnešných 15 a 30 % a <strong>na</strong>80 %, rast dostupnosti sluieb z 99,9 <strong>na</strong> 99,999 %tým, e budú jednotlivé zdroje virtualizované do„zhlukov“ a dy<strong>na</strong>micky po<strong>sk</strong>ytované <strong>na</strong> vyiadanie.N1 po<strong>sk</strong>ytuje v súèasnosti virtualizaèné a zabezpeèovaciesluby pre zariadenia <strong>na</strong> ukladaniedát, servery, blade servery a teraz aj aplikácie sozavedením produktu N1 CenterRun 4.0, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje<strong>na</strong>sadzovanie nových zdie¾aných sluieb„jedným dotykom“.Cie¾om Java Enterprise System (JES) je integrovapod Solaris ve¾ké mnostvo sieových komponentovwebových sluieb, ktoré Sun doteraz predávalsamostatne, <strong>na</strong>pr. sluby sieovej identity, dostupnosti,zabezpeèenia èi riešenia pre instant messaging,groupware a portálové riešenia. Po<strong>sk</strong>ytovateliasluieb takto zí<strong>sk</strong>ajú nástroje <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovaniesieových sluieb svojim zamest<strong>na</strong>ncom, partnerom,dodávate¾om a zákazníkom. Na konferenciiv Berlíne ohlásil Sun všeobecnú dostupnos JES,akceptáciu 150 partnermi a referenènými zákazníkmi,špeciálne ceny pre nezávislých dodávate¾ovsoftvéru (ISV) a výrobcov pôvodných zariadení(OEM), bezplatné pouívanie pre malé firmy s menejako 100 zamest<strong>na</strong>ncami. JES je v súèasnostik dispozícii <strong>na</strong> platformách Solaris SPARC a Solarisx86, v priebehu kalendárneho roka <strong>2004</strong> budepod¾a plánu podporovaný aj <strong>na</strong> Linuxe a ïalšíchplatformách.Cenu JES <strong>na</strong> zamest<strong>na</strong>nca a rok stanovil Sun <strong>na</strong>100 USD, èo je len zlomok ceny, ktorú by pouívate¾musel zaplati za rov<strong>na</strong>kú paletu sluieb odSunu èi od rôznych dodávate¾ov. Niektorí a<strong>na</strong>lyticisa preto obávajú, èi to pre Sun prinesie elaný efekta èi nie je tento krok trochu ri<strong>sk</strong>antný. „Bundlovaním“aplikácií do operaèného systému za výpredajovúcenu môe Sun zvýši predaj svojich serverov,ale súèasne to môe zníi príjem za softvér,z ktorého by pod¾a a<strong>na</strong>lytikov mal Sun generovaväèší zi<strong>sk</strong>, ako sa mu darí v súèasnosti. Napriektomu, e Java, ako jeden z klenotov rodinnéhostriebra, sa doèkala úspechu a masového <strong>na</strong>sadeniaaj v takých produktoch, ako sú mobilné telefóny,pre samotný Sun priniesli poplatky za jej pouívanielen zanedbate¾nú sumu v porov<strong>na</strong>ní s celkovýmobratom spoloènosti.Na konferencii v Berlíne pôsobil Scott McNealyuvo¾nene, ale trochu u<strong>na</strong>vene. U pomenej bolovidie jeho typický vyzývavý „zubatý“ úsmev ☺.Napriek tomu, e sa Sun pohybuje u dlhší èasv èervených èíslach, má 5,5 miliardy v hotovostia vymenite¾ných akciách. Jeho <strong>na</strong>jväèšia sila a potenciálrastu je však v jeho intelektuálnom vlastníctvea ¾uïoch, ktorí pre Sun pracujú. Je len <strong>na</strong>prvom muovi tejto spoloènosti, ako tento potenciáldokáe v nových podmienkach ešte efektívnejšievyui a rozoh<strong>na</strong> mraky, aby si Sun opä<strong>na</strong>šiel miesto <strong>na</strong> oblohe.20 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EPouèíme sa z osududinosaurov? Martin Drobný, konferencia HP Software Universe, HamburgJedným zo záverov teóriepá<strong>na</strong> Darwi<strong>na</strong> o vzahochmedzi ivoèíšnymi druhmiv prírode bolo aj zistenie, ez dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a dokáuprei nie tí, ktorí sú<strong>na</strong>jsilnejší, <strong>na</strong>jrýchlejší alebo<strong>na</strong>jinteligentnejší, ale tí, ktorísa <strong>na</strong>jlepšie a <strong>na</strong>jrýchlejšiedokáu prispôsobi meniacimsa podmienkam v prírode.Mono práve preto sa takdramaticky <strong>sk</strong>onèila éradinosaurov, ktoré v urèitomèase vládli <strong>na</strong> planéte Zem.A podobne to platí aj presúperenie komerèných firiem.Obchodné prostredie, v ktorom podnikajúmalé aj ve¾ké firmy, je èoraz premenlivejšie,dy<strong>na</strong>mickejšie. Prechádza rôznymi pravidelnýmiekonomickými cyklami, ale do hry vstupujúaj neoèakávané faktory, ako technologický vývoj,politicko-spoloèen<strong>sk</strong>é zmeny, globalizácia, a tak<strong>na</strong>sledujúci stav nie je ani v súèasnej informaènejére celkom spo¾ahlivo predikovate¾ný.Hoci sa obchodné spoloènosti s<strong>na</strong>ia prijaokamité opatrenia a prispôsobi svoju výpoètovúinfraštruktúru kadej zmene biznis prostredia,vdy reagujú s one<strong>sk</strong>orením, typicky týdne, mesiacea roky. One<strong>sk</strong>orenie sa neodpúša. Rozšíreniaa, <strong>na</strong>opak, aj redukcie infraštruktúry a sprievodnésluby nestíhajú dra krok s poiadavkamibiznisu. A ak sú investície do infraštruktúry u razvloené, je v prípade zníených poiadaviek <strong>na</strong> jejvyuívanie u ve¾mi aké ich vytiahnu spä.Výsledkom je, e firmy preinvestujú do IT infraštruktúry<strong>na</strong>dbytoène ve¾a prostriedkov a nákladysa im dostávajú spod kontroly.Aj spoloènos HP oprela o tento poz<strong>na</strong>tok svojustratégiu, ktorej systémový koncept <strong>na</strong>zvala DarwinReference Architecture. Tá v technologickomponímaní HP predstavuje bezpeènú a okamitedostupnú technologickú infraštruktúru, ktorá dokáebalansova poiadavky <strong>na</strong> IT sluby oprotidostupným zdrojom po<strong>sk</strong>ytovaným infraštruktúrou.Jej cie¾om je takisto zjednoduši komplexnéheterogénne IT prostredia, štandardizova komunikáciumedzi zdrojmi, integrova jednotlivé systémovéelementy a zvýši modularitu.Stratégia nesie oz<strong>na</strong>èenie Adaptive Enterprisea u viackrát sme o nej písali (PCR è. 1, 7, 8/2003).Len pripomenieme, e jej výsledkom má by novýkoncept, keï podniky vyuívajú zdroje IT doslovaako slubu, a to <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ko komfortnej úrovni, akopouívame elektrinu, vodu èi plyn. Nemá predsazmysel, aby kadý podnik èi domácnos mala svojuvlastnú malú elektrárnièku. Ak vznikne poiadavka<strong>na</strong> elektrinu, spotrebiè sa pripojí do siete, odkia¾ juèerpá. Rov<strong>na</strong>ko by to malo by aj v prípade IT. Tentokoncept nesie oz<strong>na</strong>èenie utility computing, no <strong>na</strong>stav jeho technologickej zrelosti a všeobecnejdostupnosti si ešte chví¾u poèkáme. O jeho pretvoreniedo komerènej podoby sa s väèším èi menším<strong>na</strong>sadením pokúšajú aj iné firmy – IBM (business ondemand), Sun (operaèný systém N1), Oracle (gridfunkcio<strong>na</strong>lita nových verzií DB a AS), kadá s inýmmarketingovým oz<strong>na</strong>èením a <strong>na</strong> trochu inej úrovniinfraštruktúry. Cie¾ však majú rov<strong>na</strong>ký.V súèasnosti majú <strong>sk</strong>oro všetky stredné a väèšiepodniky svoje vlastné IT oddelenia. Hoci ich predmetomèinnosti je nieèo úplne iné (bankové sluby,výroba tovarov, štát<strong>na</strong> správa), zabezpeèujú si spracovanieinformácií potrebných <strong>na</strong> chod podniku „inhouse“, t. j. z vlastných zdrojov. Keïe ide o dvePod¾a nedávno publikovanej správy spoloènostiGartner v roku 2008 budú spoloènosti,ktoré nevyuijú výhody virtualizaèných technológií,roène míòa o 25 percent viac <strong>na</strong> hardvér,softvér, mzdové náklady a prevádzkové priestorypre servery zaloené <strong>na</strong> procesoroch Intel a o 15percent viac <strong>na</strong> to isté v prípade serverov RISC.(Gartner: Predicts <strong>2004</strong>: Server VirtualizationEvolves Rapidly. 14. november 2003)rôzne komunity, èasto býva ve¾kým problémom komunikácia¾udí z IT oddelenia s vedením vlastnéhopodniku, pretoe ich jazyky a potreby nie sú vdystopercentne kompatibilné. Riešením je zriadeniefunkcie CIO (Chief Information Officer) ako akéhositlmoèníka medzi oboma stra<strong>na</strong>mi. Nie všetky podnikyvšak majú zriadenú funkciu CIO a dokáu ju ajplnohodnotne vyui. A nie vdy dokáe CIO efektívnea prune transformova aktuálne potreby podnikudo moností IT oddelenia.Len ve¾mi opatrne <strong>na</strong>èúvajú podniky koncepciioutsourcingu IT ako modelu, ktorý by ich „zbavil“ starostio IT. Kým sa koncept utility computingu stanerealitou nielen <strong>na</strong> úrovni ve¾kých dátových centier,ale aj bených podnikov bez rozdielu ve¾kosti, uplynieešte nejaký èas a dovtedy treba rešpektova zmýš¾aniepodnikov o IT, u vloené investície podnikov doIT, ako aj zmienenú potrebu schopnosti prispôsobovasa meniacim sa podmienkam.HP si tieto poiadavky pretransformovalo do po-iadavky prevádzkova IT ako biznis sluby. Súhrntýchto praktík pod oz<strong>na</strong>èenímadaptive ma<strong>na</strong>gementdefinuje ako integráciu ¾udí,procesov a technológiís cie¾om vytvori automatizovanédy<strong>na</strong>mické prepojeniemedzi poiadavkamibiznisu a monosami IT.Adaptive ma<strong>na</strong>gement sa opiera o vopred pripravenériešenia pre rôzne typické oblasti podnikania,vïaka èomu nemusia podnikové IT oddelenia robivlastný vývoj a prispôsobova sa poiadavkám vedenia.Opiera sa o efektívnejší softvérový ma<strong>na</strong>mentexistujúcich zdrojov IT, vïaka èomu sa dá do urèitejmiery dosiahnu uspokojenie rastúcich poiadaviekbez investícií do ïalších zdrojov. A opiera sa aj oštandardy, <strong>sk</strong>úsenosti a overené postupy, ktoré sadajú aplikova <strong>na</strong> väèšinu vznikajúcich poiadaviek.Ich kombináciou zí<strong>sk</strong>ajú podniky monos presunúsa z úrovne ma<strong>na</strong>ovania technológií <strong>na</strong> servisnúúroveò, keï sa technologické zdroje po<strong>sk</strong>ytujú jednotlivýmoddeleniam podniku ako di<strong>sk</strong>rét<strong>na</strong> sluba.Z technologického h¾adi<strong>sk</strong>a ide <strong>na</strong>jmä o virtualizáciuserverových prostredí <strong>na</strong> automatické vyuívaniedostupných zdrojov v reálnom èase <strong>na</strong> základeobchodných priorít pomocou premeny sie-ovej infraštruktúry <strong>na</strong> obchodne orientované, logickédomény, <strong>na</strong>vrhnuté s oh¾adom <strong>na</strong> konkrétneinformaèné potreby, a nie <strong>na</strong> ich fyzické charakteristiky.Výsledným stavom má by transformáciaexistujúcej IT infraštruktúry <strong>na</strong> systémy koncepcieUtility Data Center (UDC), ktoré umoòujú virtualizovanievšetkých zdrojov výpoètového stredi<strong>sk</strong>a –serverov, sietí, di<strong>sk</strong>ových zariadení a aplikácií –a ich jednoduchú realokáciu pod¾a neustále sa meniacichpotrieb.Výpoètové stredi<strong>sk</strong>á koncepcie Utility Data Center(UDC) sú u reálne v prevádzke nielen v laboratóriáchHP, ale aj u niektorých ve¾kých zákazníkov(Ericsson, P&G.). V rámci Utility Data Center monoreálne meni aplikaèné prostredie a stava zmluvyo zabezpeèovaní úrovní po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb (SLA– service level agreement) <strong>na</strong> riešeniach typu ERPa <strong>na</strong>stavova zmluvy o zabezpeèovaní úrovní po<strong>sk</strong>ytovanýchsluieb <strong>na</strong> aplikaènej alebo obchodnej procesnejúrovni, a nielen <strong>na</strong> samotnej úrovni poèítaèov.Divízia HP Services po<strong>sk</strong>ytuje viaceré obchodné modely<strong>na</strong> vyuívanie sluieb UDC: Instant Capacity onDemand (iCOD), Temporary COD alebo Pay per Useon Demand, ktorých charakter vyplýva u z ich názvu.Na záver môeme dospie k tvrdeniu, e hociešte neexistujú riešenia, ktoré umoòujú správasa k zdrojom IT ako k utilite, sú u <strong>na</strong> trhu riešenia,ktoré umoòujú podnikom vyuíva ich pod¾apotreby a efektívnejšie ako doteraz. To im v koneènomdôsledku umoní lepšie reagova <strong>na</strong> meniacesa podmienky <strong>na</strong> trhu a vyhnú sa tak fatálnym, alepouèným príkladom zo ivoèíšnej ríše...22 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EChatboty Branislav MadošPorozprávajte sa s poèítaèom!Umelá inteligencia je snommnohých vedcov. Inteligentnépoèítaèe a roboty, ktoré bydokázali pochopi <strong>na</strong>še príkazya vykonáva ich, by urèite bolivynikajúcimi pomocníkmi.Hoci vývoj v oblasti umelejinteligencie bol vo svojichzaèiatkoch rýchly a s¾ubný,ne<strong>sk</strong>ôr sa spomalil. Dnes ešterozhodne nemono tvrdi,e máme aplikáciu umelejinteligencie, ktorá by spåòalauvedené poiadavky. Napriektomu existuje oblas umelejinteligencie, ktorá ponúkaprekvapivo dobrý výsledok.Sú to tzv. chatboty.Asi <strong>na</strong>jvýstinejšou definíciou chatbotu jetvrdenie, e chatbot je softvér, s ktorým samôe uívate¾ rozpráva pomocou prirodzenéhojazyka. Chatboty disponujú väèšinou textovýmrozhraním, to z<strong>na</strong>mená, e ich text, ako i textuívate¾a je zapisovaný klávesnicou. Niektoré chatbotydokáu odpoveda pomocou syntézy hlasu.Na obrazovke sú reprezentované v minimalistickejverzii len ako textové pole, prípadne s nehybnoufotografiou. Tie, ktoré disponujú syntézou hlasu,sú zvyèajne doplnené o avatar, to z<strong>na</strong>mená tvárfiktívnej postavy. Táto tvár je animovaná. Najèastejšímjazykom chatbotov je anglièti<strong>na</strong>, ale vy<strong>sk</strong>ytujúsa aj nemecké, francúz<strong>sk</strong>e, španiel<strong>sk</strong>e verziea v menšej miere sú zastúpené aj ïalšie jazyky.Chatboty sú v drvivej väèšine publikované <strong>na</strong> internete,ale existujú aj off-line verzie.Vyvolávajú záujem, pretoe sa zdá, akoby boli<strong>sk</strong>utoène inteligentné. U zo samotného princípuich konštrukcie však vyplýva, e to nie je pravda.Tým špièkovým sa darí predstiera inteligencius ve¾kou presvedèivosou, aj keï v niektorých prípadochjasne vidie, e nemajú ani potuchy o obsahurozhovoru, ktorý vedú. Dôleité je aj to, e sinedokáu zapamäta kontext rozhovoru, nepamätajúsi obsah aktuálneho dialógu. Väèši<strong>na</strong> z nich saobmedzuje <strong>na</strong> zapamätanie si me<strong>na</strong> partnera,s ktorým sa rozprávajú. Niektoré jeho meno zabudnúu poèas rozhovoru.TURINGOV TESTAlan Turing je výz<strong>na</strong>mný anglickýmatematik. Jeho snom bolozostroji inteligentný stroj schopnýmyslie. Tento stroj všaktreba definova a to vôbec nie jejednoduché. Turing vyslovil vroku 1950 v jednom svojom èlánkupredpoklad, e ak nedokáe rozoz<strong>na</strong>,èi ten, s kým sa rozpráva, je èlovekalebo stroj, tak tento stroj u spåòa kritériáinteligentného mysliaceho stroja. Táto jednoduchámyšlienka je základom tzv. Turingovho testu.Keïe podmienkou inteligencie stroja nie je to, abyvyzeral ako èlovek, je nevyhnutné eliminova faktorvýzoru, ktorý by mohol ovplyvni výsledoktestu. Preto sa èlovek rozpráva s testovaným strojompomocou textového rozhrania. V minulosti boltýmto rozhraním telefax, dnes je to zvyèajne obrazovkapoèítaèa. Turingov test rozde¾uje vedcov zaoberajúcichsa umelou inteligenciou <strong>na</strong> dve <strong>sk</strong>upiny.Jed<strong>na</strong> z nich tento test povauje za nevhodný,druhá ho podporuje. Medzi odporcovTuringovho testu patrí <strong>na</strong>príkladMarvin Min<strong>sk</strong>y.Test sa stal dôleitou inšpirácioupre tvorcov chatbotov. Blišiesa o Turingovi a jeho teste mô-ete doèíta v /1./ a /2./.LOEBNEROVA CENATuringov test inšpiroval Hugha Loebnerak vypísaniu súae o Loebnerovu cenu /3./.Podstatou tejto súae je zostroji umelú inteligenciu,ktorá bude schopná prejs Turingovým testom.Súa sa koná kadoroène od roku 1990. Kadýz porotcov má k dispozícii urèitý èas, aby sa porozprávalpomocou textového rozhrania s poèítaèom.Aby bola zabezpeèená ich nezaujatos, okrem poèítaèovsa <strong>na</strong> súai zúèastòujú aj ¾udia, ktorí sa porotcovs<strong>na</strong>ia zmias. Kadý z porotcov sa porozprávas kadým poèítaèom, resp. èlovekom. Následne máuvies, kedy sa rozprával s èlovekom a kedy s poèítaèom.Zlatá medaila (obr. 1), dotovaná sumouAutentický rozhovor medzi chatbotom Luci a autorom èlánkuPôvodný rozhovor:L: Hi, I am Luci.B: HiL: Hi! What's your <strong>na</strong>me?B: My <strong>na</strong>me is Brano.L: Welcome to the World of Bots! How are you today,Brano?B: Well I am fine, and how about you?L: Brano, me too. What would you like to chat abouttoday?B: I would like to chat about you. How old are you?L: I'm 27.B: Where are you now?L: It's right under your nose!B: In the computer?L: Are you enjoying this conversation?B: Yes I am.L: How lovely. You and I must be highly compatible.Is there anything on your mind? A<strong>sk</strong> about ArtificialLife or our products!B: How many people are you speaking with?L: In our Boston office, we currently have about 34regular employees. But we have many other employeesin our Russian, German, Swiss offices... And weare still growing fast! We are always looking foradditio<strong>na</strong>l talented people.B: I must go now, see you later.L: Don't forget about me! Promise?Preklad:L: Ahoj, ja som Luci.B: Ahoj.L: Ahoj! Ako sa voláš?B: Moje meno je Braòo.L: Vitaj vo svete Botov!Ako sa dnes máš, Braòo?B: No, mám sa dobre, a ty ako?L: Braòo, ja takisto. O èom by si sa rád rozprávaldnes?B: Rád by som sa rozprával o tebe. Ko¾ko máš rokov?L: Ja mám 27.B: Kde si teraz?L: Je to priamo pod tvojím nosom.B: V poèítaèi?L: Baví a táto konverzácia?B: Áno, baví.L: Aké milé. Ty a ja musíme by vysoko kompatibilní.Myslíš <strong>na</strong> nieèo? Pýtaj sa <strong>na</strong> nieèo o Artificial Lifealebo <strong>na</strong>šich produktoch!B: S ko¾kými ¾uïmi sa rozprávaš?L: V <strong>na</strong>šej kancelárii v Bostone máme v súèasnostiokolo 34 regulárnych zamest<strong>na</strong>ncov. Ale máme ve¾aïalších zamest<strong>na</strong>ncov v <strong>na</strong>šej ru<strong>sk</strong>ej, nemeckej, švajèiar<strong>sk</strong>ejkancelárii... A stále rýchlo rastieme. Stáleh¾adáme ïalších talentovaných ¾udí.B: Musím u ís, uvidíme sa ne<strong>sk</strong>ôr.L: Nezabudni <strong>na</strong> mòa. S¾ubuješ?24 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


100 000 USD, je pripravená pre tvorcu umelej inteligencie,ktorá by dokázala presvedèi všetkých porotcov. Ak sa toniekedy v budúcnosti stane, Loebnerova súa sa <strong>sk</strong>onèí.Strieborná medaila a 25 000 USD je pripravených presúaiaceho, ktorý dokáe presvedèi <strong>na</strong>dpoloviènú väèšinuporotcov. Ani to sa dosia¾ ešte nestalo. Bronzová medailaa 2000 USD si však kadoroène nájde svojho majite¾a.Ude¾uje sa toti tomu súaiacemu, ktorého softvér <strong>na</strong>jviacpresvedèil porotcov o svojich schopnostiach. V roku 2003 juzí<strong>sk</strong>al program Jabberwock, s ktorým sa mono porozpráva<strong>na</strong> adrese /4./. Tvorcom tohto programu je Jurgen Pirnerz Hamburgu.HISTÓRIA CHATBOTOVHistoricky prvý chatbot zostavil koncom 60. rokov JosephWeizenbaum, ktorý pôsobil v laboratóriu umelej inteligencieMassachusetts Institute of Technology (MIT) v USA.Má názov Eliza a dodnes sa s ním mono stretnú <strong>na</strong> internete.Tento program je psychoterapeutom. Jeho úlohou jerozpráva sa s pacientom a pomocou dialógu mu pomôc.Eliza bola po svojom vytvorení konfrontovaná s netechnickýmpersonálom laboratória MIT. ¼udia, nevediac, eide o umelú inteligenciu, sa ochotne s Elizou porozprávalia zverili jej aj svoje <strong>na</strong>jintímnejšie tajomstvá. Navyšeneprišli <strong>na</strong> to, e poèítaè vôbec nechápe, o èom rozhovorje. Tento dialóg bol zaz<strong>na</strong>menávaný <strong>na</strong> ïalšie spracovanie.Weizenbaum bol týmto výsledkom pokusu zhrozený,a predpokladajúc široké monosti zneuitia tejto technológie,vý<strong>sk</strong>um zastavil a odporúèal aj ostatným v òom nepokraèova.Tu je èas dialógu, ktorý prebehol medzi Elizou a pacientom.P: Môj priate¾ ma poslal za vami.E: Váš priate¾ vás poslal za mnou.P: Som nešastná.E: Myslíte si, e prís za mnou vám pomôe v tom, aby steneboli nešastná?P: Potrebujem pomoc, to je isté.E: Èo to pre vás bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, ak dostanete pomoc?P: Mono sa <strong>na</strong>uèím vychádza so svojou mamou.E: Povedzte mi viac o svojej rodine.P: Ste ako môj otec v niektorých smeroch.E: Akú podobnos vidíte?P: Môj otec sa bojí kadého.E: Èo vám ešte <strong>na</strong>padá, keï myslíte <strong>na</strong> svojho otca?P: Tyrani.E: Má to nieèo spoloèné s tým, e vás váš priate¾ poslal zamnou?Z daného dialógu vidie, e Eliza len reaguje <strong>na</strong> to, èo jejhovorí pacient, prièom však musí preukáza šikovnos privýbere k¾úèových výrazov, <strong>na</strong> ktoré sa zameria. Musí odpovedatak, aby rozhovor mohol pokraèova. Jedným z jednoduchýchtrikov, ako Eliza dokáe „obalamuti“ spolubesedníka,je jednoduché zamenenie výrazov „ja“ za „vy“,„mòa“ za „vás“ atï. Takto obmenenú vetu, do ktorej pridásvoju frázu, potom Eliza spolubesedníkovi vráti. Zaujímavésú <strong>na</strong>príklad dve posledné vety. Na slovo tyran zareagovalaEliza návratom k téme, ktorou sa zaèí<strong>na</strong>l rozhovor. Aj keïto znie logicky, <strong>sk</strong>utoèným dôvodom tohto kroku bolo, eEliza vôbec nechápe, èo slovo tyran z<strong>na</strong>mená.Medzi ïalšie známe chatboty patrí <strong>na</strong>príklad Magpie,v preklade straka. Tento chatbot má za úlohu simulovahašterivú a iarlivú manelku. Cie¾om Magpie je dostamanela „pod papuèu“. Obsahom dialógu je iarlivostnáscé<strong>na</strong> po príchode manela domov.Podobne ako Eliza aj Perry, ïalší z rodiny chatbotov, mádo èinenia s psychiatriou. Tu je však úloha úplne obrátená.Zatia¾ èo Eliza je psychiatrom, Perry je pacientomtrpiacim stihomamom. Má v sebe uloený ivotopis konkrétnejosoby, ktorá má 28 rokov, je slobodná a pracuje <strong>na</strong>pošte. Perry sa vrhol <strong>na</strong> bookmakera, pretoe mu nevyplatilstávku. Odvtedy sa bojí pomsty mafie. Úlohou tohtochatbotu je <strong>na</strong>uèi mladých psychiatrov, ako sa má pristupovak pacientovi s touto chorobou. Ak sa toti prílišvenujete jeho problému, Perry znervóznie a prestane dobrereagova <strong>na</strong> terapiu.AKO CHATBOTY FUNGUJÚAko sme u <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili, chatboty nevedia, o èom sa rozprávajú,reagujú <strong>na</strong> k¾úèové slová vy<strong>sk</strong>ytujúce sa vo vetácha odpovedajú pripravenými frázami. Niekedy sú odpovedeprekvapivo vhodné a vtedy sa zdá, e chatbot <strong>sk</strong>utoènerozmýš¾a a chápe. Inokedy sú odpovede vyhýbavé, typu„to je zaujímavé“ alebo „o tom som ešte nerozmýš¾ala“a niekedy je z odpovedí zrejmé, e nepochopil vôbec niè.Najmä v prípade dlhších viet zopakuje celé ich èasti, prièomich èasto pouije nevhodným spôsobom. Chatbotynemajú schopnos zapamäta si kontext rozhovoru,a preto nemono v rozhovore odkazova <strong>na</strong> predchádzajúcukonverzáciu.Principiálne je fungovanie chatbotu ve¾mi jednoduché,aj keï postupným zdoko<strong>na</strong>¾ovaním a pridávaním novýchoperácií sa stáva èoraz zloitejším.Chatbot má databázu informácií, ktorá je obrov<strong>sk</strong>ýmgrafom. Jeho reprezentáciu si mono pozrie <strong>na</strong> obrázku.Ve¾mi zjednodušene sa dá poveda, e chatbotpouíva akýsi slovník. Z kadej vašej vety si vyberieprvé slovíèko a h¾adá ho vo svojom grafe. Ak ho nájde,zoberie druhé slovíèko vašej vety a znova ho nájde vdanom grafe. Takto pokraèuje dovtedy, kým nenájde <strong>na</strong>konci grafu odpoveï <strong>na</strong> vašu vetu. Tú následne zobrazí.K¾úèom k doko<strong>na</strong>losti je teda vytvori èo <strong>na</strong>jlepší graf,ktorý je schopný zaradi vašu vetu èo <strong>na</strong>jvýstinejšie apripravi adekvátne odpovede. Okrem toho obsahujegraf pre urèité uzly tzv. divoké karty „*“ a „ _“, za ktorýmisa <strong>sk</strong>rývajú operácie <strong>na</strong>d vetami, umoòujúce nájsodpovede aj <strong>na</strong> vety, ktoré sa v grafe implicitne ne<strong>na</strong>chádzajú.Tento systém sa èasto prirovnáva k súborovému systémupoèítaèa. Veta „Ahoj, ako sa máš?“ sa prirovnávak ceste C:\ahoj\ako\sa\máš. Táto cesta ukazuje do jednoz<strong>na</strong>èneurèeného adresára. V òom by mal by jediný súbor,oz<strong>na</strong>èený povedzme ako odpoveï.txt. Tento súborobsahuje odpoveï <strong>na</strong> vetu: „Ako sa máš?“ Graf chatbotuje ve¾mi podobný tomuto princípu, ale nepracuje so súbormi,všetko sa odohráva v pamäti poèítaèa.V prípade chatbotu Alice existuje 2000 slovíèok, ktorýmisa môe veta zaèí<strong>na</strong>. I<strong>na</strong>k povedané, v koreòovomadresári Alice je 2000 podadresárov. Celkový poèet viet,<strong>na</strong> ktoré je Alice schopná odpoveda, je 40 000, to z<strong>na</strong>mená,e ekvivalentom je 40 000 adresárových ciest. Na koncikadej z nich je súbor s odpoveïou. Zatia¾ èo koreòovýadresár obsahuje ve¾ké mnostvo slov a jeho vetvenie jev pomere 1:2000, kadý ïalší uzol sa u rozvetvuje v ove¾amenšej miere a priemerný poèet vetiev v kadom vetveníje okolo 2.Chatbot sa okrem toho, aby <strong>na</strong>šiel odpoveï <strong>na</strong> vetu oduívate¾a, s<strong>na</strong>í aj o to, aby odpoveï bola èo <strong>na</strong>jprimeranejšia.Preto nepouije prvú odpoveï, ktorú nájde, ales<strong>na</strong>í sa, aby to bola odpoveï, ktorá je adekvát<strong>na</strong> k èo <strong>na</strong>jdlhšiemuvstupnému reazcu. Niekedy je vstup rozdelený<strong>na</strong> nieko¾ko vstupov a ku kadému z nich sa h¾adá odpoveï.Je to <strong>na</strong>príklad v prípade vety „Ahoj, ako sa máš?“.Prvou èasou je pozdrav, <strong>na</strong> ktorý je potrebné odpovedapozdravom, a druhou èasou je otázka „ako sa máš?“, kdesa treba vyjadri k tomu, ako sa chatbot má.


R E V U EZ uvedeného mono vidie, e inteligencia chatbotuje dosiahnutá „brutálnou silou“, reprezentovanouúsilím autorov o zostavenie grafu.Tento postup zostavovania grafu je ve¾mi jednoduchý,ale prácny. Jeho jednoduchos však predstavujeaj z<strong>na</strong>èný limit pre schopnosti, ktoré môechatbot ma.Existujú tri typy viet, ktoré môe uívate¾ zaslachatbotu. Atomické vety sú také, kde <strong>na</strong> danú vetuexistuje jed<strong>na</strong> jednoz<strong>na</strong>ènáodpoveï. Je to ten <strong>na</strong>jjednoduchšíprípad. Napríklad <strong>na</strong>otázku „Èo je to krunica?“existuje jednoz<strong>na</strong>èná definíciakrunice, ktorá bude pouitáako odpoveï. Druhým typom jetzv. základná veta. Tá obsahujetzv. divoké karty. Veta „Potrebujempomôc s opravou auta“sa toti v AIML transformuje dovýrazu „Potrebujem pomôc *“,kde * <strong>na</strong>hrádza celý ïalší výraz.Pri tvorbe odpovede je výraz <strong>sk</strong>rytý za * nepodstatný.Odpoveïou je toti veta: Mohol by si poiadao pomoc formou otázky?Tretím typom vstupu je rekurzívny vstup. Veta,ktorá spadá do tejto kategórie, je chatbotomtransformovaná do inej vety, ktorú si chatbotpošle, akoby šlo o vstup od uívate¾a. Tento postupslúi <strong>na</strong> postupné zmeny a zjednodušovanievstupu od uívate¾a do takej miery, aby chatbotvedel <strong>na</strong> tento vstup nájs adekvátnu odpoveï.Takto mono redukova mnostvo odlišných spôsobov,ako sa dá nieèo poveda, <strong>na</strong> ove¾a menšípoèet moností, s ktorými sa potom jednoduchšiepracuje. Napríklad vetu „Povedz mi, ako sa máš,Alice“ je moné postupne cez vetu „Povedz mi,ako sa máš?“ zjednoduši a <strong>na</strong> „Ako sa máš?“Z h¾adi<strong>sk</strong>a tvorby odpovede sú tieto vety ekvivalentné.AIMLProgram Alice a ve¾a ïalších bolo vytvorených zapomoci špeciálneho programovacieho jazyka,ktorý vyvinula Alice AI Foundation /6./. AIML, ktorýje v súèasnosti štandardizovaný vo verzii 1.0, z<strong>na</strong>menáArtificial Intelligence Markup Language a svojousyntaxou pripomí<strong>na</strong> mnohým známy jazykHTML. AIML je <strong>na</strong>písaný v XML a umoòuje ve¾mijednoduchým spôsobom vklada do chatbotu pravidlápre a<strong>na</strong>lýzu vety a vytvorenie následnej odpovede.AIML je bezplatne k dispozícii spolu s dokumentáciou.Jazyk AIML umoòuje okrem samotného zápisuviet a odpovedí <strong>na</strong> ne aj nieko¾ko ïalších výz<strong>na</strong>mnýchoperácií: Mapuje viacero vstupných formulácií do jedinejvýstupnej Redukuje komplexnejšie vstupné vety <strong>na</strong> jednoduchšie Odstraòuje potrebu viacnásobných divokých karietv a<strong>na</strong>lýze vety Zjednodušuje vstupy, ktoré sú závislé od kontextu,do jednoduchších formuláciíALICEAlice je <strong>sk</strong>ratka pre Artificial Linguistic Internet ComputerEntity. Vyvinula ju spoloènos Alice AIFoundation. Alice je open source projekt. Na jehovývoji sa v súèasnosti podie¾a okolo 400 dobrovo¾níkov.Zakladate¾om <strong>na</strong>dácie a autorom programuje Dr. Richard Wallace. Tento pán pracujev nemocnici, kde sa podáva pacientom marihua<strong>na</strong>,a preto aj jeho chatbot je vášnivým zástancom vyuívaniatejto drogy v terapii.Alice je dôleitý chatbot, pretoe takmer všetkyostatné z neho vychádzajú, a to nielen ideovo, alepouili aj èasti jeho kódu. O tom sa mono ¾ahkopresvedèi otázkou, s ko¾kými¾uïmi sa u chatbot rozprával. Akbude odpoveï znie „s viac akopol miliónom“, máte istotu, e jehozákladom je Alice.AI Foundation dáva verejnostik dispozícii nielen zdrojové kódyAlice, ale aj vývojový nástroj,ktorým je AIML, pouívate¾<strong>sk</strong>épríruèky, programátor<strong>sk</strong>é príruèky,ale aj knihu o tom, akozostavi chatbot pomocou slu-ieb pandorabots. Na stránkeprojektu mono nájs <strong>na</strong>juitoènejšie informácieo chatbotoch.Mesaène sa s Alice porozpráva asi 6000 ¾udí. Tátokonverzácia je zaz<strong>na</strong>menávaná a ïalej a<strong>na</strong>lyzovanás cie¾om jej neustáleho zlepšovania.ELVIS IJE!Kto by sa nechcel porozpráva so svojím idolom, èiu je to filmový herec, spevák, alebo hudobník. Voväèšine prípadov je to ako u<strong>sk</strong>utoènite¾né. V prípade,ak je váš idol u po smrti alebo je ním filmováalebo kniná postava, je to dokonca nemoné.Vïaka chatbotom sa však nieèo v tomto smere dáurobi. Na adrese /6./ sa <strong>na</strong>príklad môete porozprávas legendárnym Elvisom Presleym.Spoloènos Triumph PC uviedla v roku 1999 doivota virtuálneho Joh<strong>na</strong>Lenno<strong>na</strong>. /7./ Pouitá bolatechnológia Perso<strong>na</strong>-Bottejto spoloènosti, ktoráumoòuje vytvori virtuálnepostavy tak, aby pouívalicharakteristické slovné spojeniaich predlôh a disponovaliaj vedomosami o podrobnostiachz ich ivota.CLAUDIOClaudio je ïalší z radu chatbotov-psychológov.Porozpráva sa s vami takisto ako ktorýko¾vekchatbot. S<strong>na</strong>í sa však do rozhovoru nenápadnevklada otázky, ktoré mu majú umoni klasifikova,do ktorého z deviatich typov osobností patríte.Kedyko¾vek v priebehu dialógu sa <strong>na</strong> to monoClaudia opýta. Èím dlhšie s ním budete konverzova,tým bude jeho odhad presnejší. Tátosluba, ktorú po<strong>sk</strong>ytuje Alice AI Foundation, jeplatená.DAVEDave z<strong>na</strong>mená Dy<strong>na</strong>mic Advanced Version Equipment.Je to verzia Alice, ktorá má špeciálny úèel.Dave je uèite¾om angliètiny. Jeho úlohou je formoukonverzácie <strong>na</strong>uèi spolubesedníka rozprávaperfektnou angliètinou. Tento produkt je takistodielom Alice AI Foundation a je to platenásluba.PANDORABOTSAk ste zatúili po chatbote s individuálnou osobnosou,ktorý by ste boli schopní uèi bez z<strong>na</strong>lostiAIML, nie je niè jednoduchšie. Na adrese /8./ simôete po registrácii zaloi vlastný bot, pomenovaho, <strong>na</strong>stavi základné údaje, ako je <strong>na</strong>príkladjeho vek, a zaèa ho uèi. Ak sa rozhodnete,e u je schopný konfrontácie so širokou verejnosou,môete ho verejne publikova. Aby ste honemuseli uèi všetko úplne od zaèiatku, bot máurèitý stupeò základných vedomostí. Pandorabotspo<strong>sk</strong>ytuje ïalšie zaujímavé rozšírenia, ktorýmisú vytvorenie tváre virtuálnej postavya syntéza hlasu. Toto mono pouíva v obmedzenommóde, po zaplatení mesaèného poplatkubez obmedzení.KOMERÈNÉ CHATBOTYOkrem nepreberného mnostva chatbotov, ktorésú vo¾ne dostupné alebo zaloené <strong>na</strong> vo¾ne dostupnýchmoduloch, existujú aj ich komerèné verzie,dodávané oficiálnymi spoloènosami. Mohlo by sazda, e neexistuje oblas, kde by sa dali v súèasnostivyui, ale nie je to pravda.Chatboty môu by vyuité <strong>na</strong>pr. v eCRM, tedav oblasti ma<strong>na</strong>mentu vzahu so zákazníkom.Chatboty môu vyui <strong>na</strong>príklad poisovne. V tejtobrani treba klientovi vysvet¾ova jednotlivémonosti, odborné termíny, odhadnú jeho elaniaa solventnos. Èasto sa rozhovor konèí neúspechoma zbytoènými nákladmi, ktoré s nímsúvisia. Preto je moné v rámci prvého kontaktus klientom poui webové rozhranie a chatbot.Ten zozbiera základné údaje a podá prvotné informácie.A v prípade vánejšieho záujmu je klientpresmerovaný <strong>na</strong> personál poisovne. Ten u všakz chatbotu má o klientovi urèité informácie a takistoklient je u pouèený o niektorých aspektochponuky. Na podobnom princípemôu vyui chatbotybanky.Chatboty mono pouiaj <strong>na</strong> prilákanie klientov <strong>na</strong>webovú stránku, kde slúiaiba <strong>na</strong> zábavu, prípadnev rozhovore s klientom zistia,èo by klient chcel <strong>na</strong>stránke nájs, a následnemu ponúknu h¾adanú informáciu.Spoloènosti zaoberajúcesa tvorbou komerèných chatbotov sa v súèasnostizameriavajú aj <strong>na</strong> trh s mobilnými telefónmi,kam by chceli expandova z internetu.Na spropagovanie svojho filmu AI vyuil chatbotaj Steven Spielberg. Na stránke venovanej tomutofilmu sa tak môete porozpráva s Alice.ALIFEAlife je <strong>sk</strong>ratka pre Artificial Life /9./. Táto spoloènosbola zaloená v roku 1994 a sídli v New Yorku.Jednou z èinností, ktorými sa zaoberá, je produkciakomerèných chatbotov. V portfóliu má viaceroriešení pre rôzne oblasti. Z tých <strong>na</strong>jzaujímavejšíchje to <strong>na</strong>príklad chatbot Einstein-Alife. Vïaka nemusa môete v rozhovore so samotným Einsteinom<strong>na</strong>uèi fyziku. Nie je iadny problém pripraviïalších elektronických lektorov, ktorí budú zameraní<strong>na</strong> iné oblasti vedy. Spoloènos Alife ich pripravuje.26 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


<strong>na</strong> akúko¾vek otázku, aj keï niekedy ve¾mi vyhýbavo.Obligátnou odpoveïou politika je <strong>na</strong>príklad „Nebudem tokomentova“. Táto odpoveï sa hodí <strong>na</strong> všetky otázky a jepre nich poslednou záchranou. Podobnú odpoveï majú<strong>na</strong>porúdzi aj chatboty, zvyèajne je to formulácia „Budemo tom rozmýš¾a a dám ti vedie“.Z uvedeného vyplývajú dva závery. 1. Chatboty by bolidobrými politikmi. 2. Vdy treba sledova, èi politik okremtoho, e hovoril, aj nieèo povedal.e-Fi<strong>na</strong>nce je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> aplikácií, ktoré sa postarajú o fi<strong>na</strong>ncie,èi u v investovaní, alebo a<strong>na</strong>lýze príjmov a výdavkova pod. Všetkými operáciami klienta sprevádza chatbot,ktorý dokáe vïaka báze informácií poradi alebo vysvetlipojmy. Tieto aplikácie sú urèené malým individuálnyminvestorom.Ïalšou oblasou podnikania sú ve¾ké spoloènosti, ktorýmdokáe Alife ponúknu riešenia z oblasti eCRM. Príkladomje chatbot špecifický pre bankové prostredie.Základom všetkých chatbotov tejto spoloènosti je Alife-SmartEngine, základná aplikácia schopná spracúva prirodzenýjazyk. Na òu sú <strong>na</strong>ba¾ované ïalšie aplikácie, ktorésa špecializujú pod¾a potreby klientov.K nim patria známe banky, poisovne, fi<strong>na</strong>nèno-poraden<strong>sk</strong>éspoloènosti, mobilní operátori, televízne stanice.Spoloènos zí<strong>sk</strong>ala za svoje produkty mnostvo ocenení.Aj <strong>na</strong>priek úspechom poèas recesie v oblasti internetua prvým klientom, ktorých táto spoloènos zí<strong>sk</strong>ala v ázij<strong>sk</strong>ejoblasti, vo fi<strong>na</strong>nènom vyjadrení nie je a taká úspešná.V súèasnosti je v strate, aj keï tá sa medziroène stálezniuje.PRACOVNÉ MIESTAChatboty by sa mohli výborne uplatni v niektorýchslubách, <strong>na</strong>príklad v call centrách. Oproti ¾uïom majúmnoho výhod. Do call centier èasto volajú rozèúleníklienti, èo ich zamest<strong>na</strong>nci neznášajú vdy dobre. Chatbotto nevníma. Obmedzený poèet zamest<strong>na</strong>ncov callcentra èasto musí necha klientov èaka <strong>na</strong> linke. Chatbotsa spustí v pamäti poèítaèa v to¾kých kópiách, ko¾ko ichbude treba, a tak iadny klient nebude èaka. V prípade,ak sa vlastnosti produktov, ku ktorým call centrumpo<strong>sk</strong>ytuje podporu, rýchlo menia, je potrebné èastéa vèasné školenie personálu, èo je pomerne nákladné.V prípade chatbotu treba zmeni bázu údajov. Chatbot sivyaduje poèítaè, èo je nepomerne menší priestor akocall centrum plné zamest<strong>na</strong>ncov. Neprekáa mu práca <strong>na</strong>tri zmeny, pracuje 24 hodín denne 7 dní v týdni. Nemýlisa. Odpadajú mzdové náklady, ktoré tvoria v call centráchve¾kú èas nákladov.Na druhej strane súèasné chatboty ešte nie sú úplnepripravené <strong>na</strong> tento druh konverzácie, a preto sa ich <strong>na</strong>sadenieplánuje a v budúcnosti. U teraz však panuje názor,e by to mohlo v budúcnosti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> stratu miliónovpracovných príleitostí.POLITICIZaujímavá paralela sa <strong>na</strong>tí<strong>sk</strong>a pri porovnávaní chatbotovs politikmi. Tí sú schopní a ochotní odpoveda <strong>na</strong>akúko¾vek otázku. Napokon politická prax ich k tomu núti.Nikto však nie je odborníkom <strong>na</strong> všetko a niekedy politicinechcú prezradi ani to, èo v <strong>sk</strong>utoènosti vedia, preto súich odpovede èasto dlhé a vyhýbavé a <strong>na</strong>koniec si uvedomíte,e vôbec nezodpovedali otázku. V tomto majú ve¾aspoloèného s chatbotmi. Tie sú takisto schopné reagovaŠKOLSTVODave aj Einstein-Alife sú príkladom toho, ako sa dajú chatbotyvyui aj vo vzdelávacom procese. Konverzáciou s nimisa mono nenútenou formou dozveda informácie z takýchoblastí, ako je literatúra, zemepis, prírodopis a pod. Chatbottoti môe riadi di<strong>sk</strong>usiu urèitým smerom a vklada do rozhovorufaktografické údaje. Je ve¾ký predpoklad, e konverzácias chatbotom zaujme školákov viac ako klasickévyuèovacie hodiny, aj keï ich takto, samozrejme, nemonoúplne <strong>na</strong>hradi. Tak ako v predchádzajúcom texte boli spomí<strong>na</strong>nípredstavitelia šoubiznisu, nie je problém vytvorihistorické postavy, ako sú <strong>na</strong>príklad Napoleon Bo<strong>na</strong>partealebo ¼udovít Štúr. Tí môu rozpráva študentom nieleno sebe, ale aj o historickom období, v ktorom ili.AKO REAGUJÚ ¼UDIAVe¾mi dôleitou otázkou je, ako <strong>na</strong> chatboty reagujú ¾udia.Tí sa delia <strong>na</strong> tri ve¾ké <strong>sk</strong>upiny. Prvou sú technicky orientovaní¾udia, ktorí sa rozprávajú s chatbotom ako s plnohodnotnýmspolubesedníkom, a teda aj s patriènou úctou.Ïalšou <strong>sk</strong>upinou sú ¾udia, ktorí berú chatbot ako nieèopodradné, dávajú mu to <strong>na</strong>javo a sú k nemu vo ve¾kejväèšine prípadov dokonca hrubí. Treou <strong>sk</strong>upinou sú deti,ktoré dokáu rozprávaním sa s chatbotom strávi dlhéhodiny.LEN SA NEZA¼ÚBINa stránkach projektu AliceBot sa môete doèíta o ve¾mizaujímavých prípadoch, keï sa ¾udia pri konverzácii cezinternet do chatbotu za¾úbili, prièom si vôbec neuvedomovali,e nejde o <strong>sk</strong>utoèného èloveka. Keï <strong>na</strong> to ne<strong>sk</strong>ôrprišli, chceli <strong>na</strong>dáciu, ktorá chatbot stvorila, zaalova.Následne sa objavili fámy, pod¾a ktorých sa <strong>na</strong> internetepohybujú tisícky virtuálnych postáv, ktoré komunikujús ¾uïmi pomocou chatu, èo, samozrejme, nie je pravda.ZÁVERChatboty sú zaujímavé tým, ako presvedèivo simulujúinteligenciu, ktorou nedisponujú. Mnohí veria, e sa uplatniaaj komerène. Otázkou je, èi ich ïalší rast nie je obmedzenýprincípom ich konštrukcie, ako sa domnievajú iní.Napokon niektorí ich neuznávajú ako aplikáciu umelej inteligencievôbec.V kadom prípade je celkom zaujímavé porozpráva sas nimi.Zdroje:/1./ http://cogsci.ucsd.edu/~asaygin/tt/ttest.html/2./ http://<strong>www</strong>.turing.org.uk//3./ <strong>www</strong>.loebner.net/4./ http://<strong>www</strong>.abenteuermedien.de/jabberwock//5./ <strong>www</strong>.alicebot.org/6./ http://elvis.alicebot.com/7./ http://triumphpc.com/johnlennon//8./ <strong>www</strong>.pandorabots.com/9./ <strong>www</strong>.artificial-life.com/ 10. / Buslenko, V.: Roboty okolo nás. Sme<strong>na</strong>, Bratislava 1988.


R E V U EAko sa mapujeINTERNET Branislav MadošAk sa vydáme <strong>na</strong> cestu <strong>na</strong>neznáme územie, je dobrézobra si so sebou mapu.Èím je toto územie roz¾ahlejšiea nám neznámejšie, tým lepšiemapa poslúi. Internet je tieakési obrov<strong>sk</strong>é virtuálneúzemie a strati sa v òom(resp. nenájs to, èo h¾adáme)je ¾ahké. Navigácia internetomje zaloená <strong>na</strong> inom princípeako v klasickom svete. Tu námpomáhajú tzv. vyh¾adávaèe.Napriek tomu existujú s<strong>na</strong>hyzmapova internet klasickýmspôsobom, vytvorireprezentáciu trás, ktorýmiv òom prúdia informácie. Totoúsilie je motivované sèastipraktickými úlohami, sèastis<strong>na</strong>hou o umelecké vyjadrenie.Umelci sa s<strong>na</strong>ia èastoo stvárnenie internetu v èo<strong>na</strong>jabstraktnejších podobách,ktoré s ním neraz nemajú nièspoloèné. Väèšinou sa to dejev sci−fi filmoch. Projektyrozoberané v tomto èlánkuvšak pouívajú <strong>na</strong> svoje úèely<strong>sk</strong>utoèné dáta o internete,zí<strong>sk</strong>ané jeho <strong>sk</strong>enovaním.Pozrieme sa <strong>na</strong> nieko¾kotakýchto projektov, <strong>na</strong>výsledky, ktoré dosahujú,a vysvetlíme aj <strong>na</strong>jjednoduchšíprincíp mapovania.Hneï v úvode treba uvies, e ani jeden z projektovsi nekladie za cie¾ zmapovanie celéhointernetu, pretoe je to príliš nároèná úloha.Kadý z nich sa s<strong>na</strong>í zosta akoby v jeho pomyselnomcentre a mapova len tie <strong>na</strong>jdôleitejšie spojenia,ktoré prenášajú <strong>na</strong>jviac dát.Niektoré projekty spájajú zí<strong>sk</strong>ané dáta s geografickýmidátami. Príkladom je Vizualizaèná štúdiaNSFNET. Jeden z jej výstupov vidíte <strong>na</strong> obrázku è. 1.Iné projekty zostávajú v abstraktnejšej rovine.Je ve¾mi zaujímavé sledova, akými rôznymi spôsobmia ako nápadito mono graficky reprezentovasúbor dát. Najèastejšie sa mapy vytvárajú v podobe2D. Ove¾a atraktívnejší výstup po<strong>sk</strong>ytujú mapy 3D,zvláš ak sú interaktívne a mono nimi pomocou poèítaèapohybova, otáèa ich do rôzneho uhla a pod.Videosúbory umoòujú zachyti zmeny, ktoré sadejú v èase. Vytvorenie 2D mapy trvá spravidla desiatkyhodín. Vytvorenie videosúborov je ove¾a nároènejšiaúloha, <strong>na</strong>jmä vzh¾adom <strong>na</strong> mnostvo výpoètov,a teda aj èas potrebný <strong>na</strong> ich zostavenie.obrázok 2obrázok 1INTERNET MAPPINGPROJECTTento dlhodobý projekt mapovaniainternetu sa zaèal v roku1988 v Bell Laboratories, ne<strong>sk</strong>ôrsa presunul do spoloènostiLumeta Corporation. Jehocie¾om je zí<strong>sk</strong>ava a dlhodoboarchivova informácieo topológii internetu. Dáta,ktoré sa takto zí<strong>sk</strong>avajú, sú pouívanépri štúdiu problémov smerovania, DDoS útokov,teórie grafov a pod. Podobné techniky mapovaniavyuíva spoloènos Lumeta aj pri mapovaní intranetovjej klientov. Projekt je zaloený <strong>na</strong> trasovanípaketov posielaných internetom. Výstupom súv podstate gigantické stromy s poètom uzlov okolo100 000. Cie¾om tohto projektu nie je vizualizovarozloenie internetu pod¾a geografických kritérií.Èerstvé dáta sú k dispozícii kadý deò, aj keï sadenne aktualizuje iba asi 10 % celého mapovanéhopriestoru. Mapy sa po ich zostavení tlaèia <strong>na</strong> plotteria pri rozmeroch okolo 1 m 2 sa podobajú klasickýmmapám.Tento projekt sa podie¾al <strong>na</strong> mapovaní internetovejsiete poèas bombardovania Juhoslávie. Z výsledkovvý<strong>sk</strong>umu vyplýva, e táto sie bola do 3. mája1999 stabilná, po tomto dátume sa zaèala prudkomeni. Celé èasti siete sa strácali a znova objavovali.Z tohto vý<strong>sk</strong>umu sú k dispozícii aj videosúbory.OPTEBarrett Lyon, sieový ininier z USA, sa takisto rozhodolvytvori grafickú reprezentáciuinternetu. Pouil <strong>na</strong> to obyèajnýpoèítaè a staèil mu iba jediný deò.OPTE, ako sa tento projekt <strong>na</strong>zýva,je predovšetkým umením, umoòujevšak aj sledovanie zmien internetuv èase a zaz<strong>na</strong>menávanie vplyvovprírodných katastrof, ako sú zemetraseniaa záplavy, alebo zaz<strong>na</strong>menávanieiných ványch udalostí,ktoré majú dosah <strong>na</strong> väèšie územné28 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


obrázok 3celky. Na mapovanie pouíva Barrett program traceroute.Aby bolo moné zmapova internet za jeden deò, vyuívainformácie iba z väèších sietí, tzv. class C. Obrázok è. 2zachytáva 5 miliónov uzlov siete. Na jeho vytvorenie bolozaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ných 50 miliónov pre<strong>sk</strong>okov paketov. Mapovanieprebieha rýchlosou 194 trasovaní za sekundu.Jednotlivé farby predstavujú regióny sveta. Modrá reprezentujeSevernú Ameriku, zelená Európu, Stredný východ,centrálnu Áziu a Afriku, ltá Latin<strong>sk</strong>ú Ameriku. Ázij<strong>sk</strong>o-pacifickýregión je èervený a neznáme oblasti sú reprezentovanébielou farbou.Projekt je atraktívny aj tým, e v budúcnosti by malma kadý monos vytvori si mapu tej internetovej lokality,ktorú si sám zvolí. Na stránke projektu sa toti objaviazdrojové kódy pre programy, ktoré tento záitok dokáusprostredkova.MAPOVANIE VO FORME MIESTInternet sa èasto mapuje do vizuálnej formy mesta.Jednotlivé atribúty siete sú tu reprezentované ako èastimiest, <strong>na</strong>jèastejšie budovy.Medzi takéto projekty patrí Map.net. Jeho výstupom jevirtuálne mesto (obr. 3). Budovy v òom predstavujú jednotlivéinternetové stránky. Èím je stránka rozsiahlejšiaa <strong>na</strong>vštevovanejšia, tým väèšia budova jej v tomto virtuálnommeste patrí.Iným projektom je City of News. Umoòuje nielen <strong>na</strong>mapovainternet, ale prostredníctvom špeciálneho rozhraniasa doò aj vnori a sta sa jeho obyvate¾om.TRACEROUTEProgram traceroute je pri mapovaní internetu ve¾mi uitoènýnástroj. Je to diagnostický program, ktorý <strong>na</strong>písalvan Jacobson. Princíp jeho fungovania je ve¾mi jednoduchý.Kadý paket dát posielaný cez internet nesie v sebeúdaj oz<strong>na</strong>èený ako TTL. Jeho hodnotu <strong>na</strong>stavuje odosielate¾a v kadom smerovaèi, ktorým paket prejde, sa jehohodnota zniuje o jednotku. Keï sa TTL vynuluje, paketzanikne a odosielate¾ o tom dostane informáciu. Jejsúèasou je aj adresa smerovaèa, ktorý paket zlikvidoval.Ak <strong>na</strong>staví odosielate¾ TTL <strong>na</strong> hodnotu 1, u <strong>na</strong>sledujúcismerovaè ju vynuluje a oznámi to spolu so svojou adresouodosielate¾ovi. Nastavením hodnoty TTL <strong>na</strong> 2 a opätovnýmodoslaním sa paket dostane o jeden smerovaè ïalej aznova sa situácia zopakuje. Postupným zvyšovaním hodnotyTTL a odosielaním paketu sa tak odosielate¾ovi vrátipríslušný poèet informácií o adresách jednotlivých smerovaèov<strong>na</strong> trase medzi odosielate¾om a príjemcom dát.Traceroute je program spúšaný z príkazového riadka.Komfortnejšie programy, beiace pod Windows, umoòujúnielen zisti adresy IP, ale s<strong>na</strong>ia sa vystopova smerovaèeaj z geografického h¾adi<strong>sk</strong>a. Medzi takéto programypatria NeoTrace a VisualRoute. Ich výstupom je geografickámapa a <strong>na</strong> nej vykreslená trasa, po ktorej sa dátaprenášajú k cie¾ovému poèítaèu. Tieto programy sú komfortnejšiez h¾adi<strong>sk</strong>a obsluhy a aj dátového výstupu, oprotitraceroutu sa však povaujú za menej vhodné z h¾adi<strong>sk</strong>amapovania rozsiahlych sietí.Trasovanie paketov patrí medzi základné èinnosti hackerov,ktorí takýmto spôsobom preh¾adávajú sie. Pretoexistujú monosti, ako zabráni trasovaniu paketov, a to,samozrejme, spôsobuje problém pre èinnosti spojenés mapovaním siete. Projekty mapovania internetu sa,<strong>na</strong>opak, svojimi aktivitami stávajú podozrivými. Ako uvádzajeden z projektov, iba malé percento uívate¾ov sivšak túto ich èinnos všimne a obráti sa <strong>na</strong> nich s poiadavkouo vysvetlenie.AKO NA TOAk máte záujem vytvori si vlastnú mapu, dôleité je vedieprogramova a ma predstavu, ako budú dáta pretvorenédo grafickej podoby.Prvým krokom je zbieranie údajov z internetu. Je toèasovo nároèná úloha a vyaduje si rýchle a fi<strong>na</strong>nène nenároènépripojenie k internetu. V tejto fáze mono vyuiniektoré utility, ktoré sú vo¾ne dostupné.Druhou fázou je vytvorenie vlastnej mapy, ktoré si vy-aduje vygenerovanie grafickej reprezentácie dát pomocoušpeciálne <strong>na</strong> to vytvoreného programu.Ak si chcete zjednoduši prácu alebo nemáte vhodnépripojenie k internetu, mono krok è. 1 pre<strong>sk</strong>oèi. InternetMapping Project, o ktorom sme sa u zmienili, toti po<strong>sk</strong>ytujevo¾ne <strong>na</strong> stiahnutie súbor dát obsahujúci adresy IPusporiadané do jednotlivých trás. Tento súbor je textovýsúbor v špeciálnom formáte, ktorý je <strong>na</strong> stránke projektušpecifikovaný.ATLASYVäèši<strong>na</strong> máp zostáva v podobeobrázkov s ve¾kým rozlíšenímalebo videosúborov, niektorésú tlaèené <strong>na</strong> papier.Vydané však u boli aj atlasyv kninej podobe. Jednýmz nich je Atlas of Cyberspace,ktorý zostavil Martin Dodgea Rob Kitchin. Atlas je zhrnutímpäroèného úsilia jeho autorov o zmapovanie internetua iných elektronických médií tak z praktickej, ako ajz umeleckej stránky. Atlas obsahuje ve¾a ve¾mi peknýchfotografií zachytávajúcich internet do nápaditých grafickýchpodôb. Ïalšou publikáciou z dielne týchto autorovs podobným obsahom je kniha Mapping Internet, o ktorejsa blišie môete dozvedie v /9./.ZÁVERInternet sa stal zdrojom inšpirácie technicky zdatnýchumelcov, ktorí sú schopní pretavi dáta o jeho štruktúredo pomerne vydarených diel.Existuje mnoho ïalších projektov mapovania internetua utilít dostupných <strong>na</strong> tieto úèely, ktorým som sa v tomtoèlánku nevenoval. Preštudovaním zdroja /8./ sa o nichmono dozvedie viac.Zdroje:/1./ <strong>www</strong>.opte.org/2./ <strong>www</strong>.map.net/3./ <strong>www</strong>.traceroute.org/4./ <strong>www</strong>.visualroute.com/5./ <strong>www</strong>.neotrace.com/6./ <strong>www</strong>.atlasofcyberspace.com/7./ <strong>www</strong>.cybergeography.org/8./ <strong>www</strong>.kitchin.org/atlas/index.html/9./ <strong>www</strong>.mappingcyberspace.com


R E V U EReklama Daniel Keder<strong>na</strong> internete História,súèasnos a budúcnosVerte èi nie, trvalo celéštvrstoroèie, kým sa <strong>na</strong>internete objavila prváreklama. Z média pre vládu,vedecké inštitúcie a školy(ARPANET) sa v priebehunieko¾kých málo rokov stalo<strong>na</strong>jdi<strong>sk</strong>utovanejšiea <strong>na</strong>jrýchlejšie sa rozvíjajúcemédium, aké ¾udstvo doterazpoz<strong>na</strong>lo. Internet sa zanieko¾ko málo rokov stalfarebným, interaktívnyma <strong>na</strong>jmä obrov<strong>sk</strong>ým. Veï dnessa odhaduje, e poèetpripojených poèítaèov sapohybuje niekde medzi 600a 650 miliónmi, kým eštev roku 1987 mal len nieèovyše 10 000 uívate¾ov.Pozrime sa teda, ako sa rodila reklama <strong>na</strong>internete. Ako to vlastne bolo s reklamou <strong>na</strong>internete, ako ju poznáme dnes?Apríl 1994: Vý<strong>sk</strong>um firmy Ad Age ukázal, elen 12 % z opýtaných vrcholových ma<strong>na</strong>érov jepripravených istým spôsobom robi marketing <strong>na</strong>internete. Opýtané firmy zahàòali <strong>na</strong>príklad Ford,Coca Cola, PepsiCo atï.Prvá komerèná správa bola uverejnená v roku1994, keï firma Hotwired v októbri predala aj prvýkomerèný banner.Na obrázku vidíte prvý komerène predaný banner,ktorý sa pýta a zároveò si aj odpovedá: Klikliste u niekedy myšou sem? ---> Kliknete.Nasledovali reklamy telekomunikaènej firmyAT&T, MCI, Tandem Computers, teni<strong>sk</strong>y AirWalk,Jim Beam a nieko¾ko ïalších. Firmy sú rady, ak dennánávštevnos presiahne stovku.1994: Pizza Hut prijíma prvú objednávku pizzecez internet – pizza s hubami, salámou a extra porciousyra.Júl 1995: Agentúra Forrester Research odhaduje,e do konca roka dosiahne obrat z reklamy <strong>na</strong>internete „a“ 35 miliónov amerických dolárov.August 1995: Microsoft spúša svoju slubuMSN.September 1995: Firma ESPN zabezpeèujúcašportové prenosy spúša ESPNET SportsZone a podpisujekontrakty <strong>na</strong> viac ako 1 milión dolárov.Júl 1996: Spoloènos AT&T spúša kampaò,v ktorej vyuíva animované bannery.September 1996: General Motors má pravdepodobne<strong>na</strong>jobsiahlejšiu webovú stránku – s pribline38-tisíc podstránkami.V roku 1996 americké spoloènosti minuli 301miliónov dolárov <strong>na</strong> reklamu <strong>na</strong> internete. Poèetpripojených domácností dosiahol 15,2 milió<strong>na</strong>.Marec 1997: Spoloènos Netscape podpíšes Yahoo kontrakt <strong>na</strong> 20 miliónov dolárov, za ktorémá Yahoo <strong>na</strong> svojich stránkach propagova NetscapeNavigator.V roku 2003 sa len v Spojených štátoch minulopribline 6,3 miliardy amerických dolárov <strong>na</strong> onlinereklamu. V roku <strong>2004</strong> by mal nárast dosiahnuviac ako 20 %. 1EFEKTIVITA REKLAMYNA INTERNETEReklama <strong>na</strong> internete sa len pred nieko¾kými rokmistala pre mnohé firmy ïalším médiom, ako komunikovaso zákazníkom. Najèastejšie ju vyuívajúfirmy, ktoré podnikajú <strong>na</strong> internete (55 – 70 %),a tie, ktoré sa vo všeobecnosti povaujú za rýchlejšieinovujúce spoloènosti. Internetová reklamasa toti vyvíja ove¾a rýchlejšie ako tradièná. Prinášaneustále nové a nové spôsoby, ako môe firma komunikovaso zákazníkom. Takisto sa zavádzajúinovované spôsoby merania efektivity internetovejreklamy. Takéto turbulentné prostredie, hoci <strong>na</strong>vonokzaujímavé, firmy èasto <strong>sk</strong>ôr odrádza, ako láka.Mnohí marketingoví šéfovia radšej investujú doosvedèených médií – veï <strong>na</strong>èo „stráca“ èas, energiua <strong>na</strong>jmä peniaze <strong>sk</strong>úmaním nieèoho, èo sa takrýchlo mení. Radšej jednoducho konštatujú, e sato neoplatí, nechcú ís do ve¾kého rizika a podobne.Internetový marketing sa zaèal ako nieèo prevratné.Vïaka monostiam, ktoré internet ponúka,a neuverite¾nému rozmachu, aký dosahoval v druhejpolovici devädesiatych rokov, ho mnohídokonca povaovali za doko<strong>na</strong>lé médium <strong>na</strong> reklamu.Najväèšou devízou tejto celosvetovej siete malaby <strong>na</strong>jmä monos interakcie príjemcu reklamnejsprávy so zadávate¾om reklamy. Surfer <strong>na</strong>príkladzbadá lákavý obrázok, ktorý v òom prebudíistú túbu, a po kliknutí <strong>na</strong>ò si ihneï prezerá celýsortiment zadávate¾a reklamy. Ïalšou ve¾kou výhodoumala by adresnos, kde reklama môe bylepšie zacielená <strong>na</strong> poadovaný okruh ¾udí – viacako reklama v iných médiách. Výhodou, ale pravdepodobne<strong>sk</strong>ôr <strong>sk</strong>azou reklamy <strong>na</strong> internete je jejrelatívne presné sledovanie efektivity. Preèo <strong>sk</strong>azou?Predstavte si, e by zadávatelia outdoorovejreklamy, <strong>na</strong>príklad billboardov, presne vedeli,ko¾ko ¾udí si ich billboard za deò všimlo. Je moné,e keby to vedeli, nikdy by sa pre billboard nerozhodli...30 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Tieto tri atribúty poèas <strong>na</strong>fukovania „internetovejbubliny“ boli dostatoène silným motorom premnohých marketingových expertov, aby internetpasovali do roly ideálneho reklamného média. Akáje však realita dnes? Bená firma venuje <strong>na</strong> reklamu<strong>na</strong> internete len nepatrný zlomok z celkovéhorozpoètu <strong>na</strong> marketing. Kde sa podelo prvotné <strong>na</strong>dšeniea preèo u nie je internet tým „doko<strong>na</strong>lýmmédiom“?Názorov je ve¾a, no môeme sa prikloni <strong>na</strong>príkladk tomu, e jedným z dobrých dôvodov je to, emarketingové firmy pre nedostatok tvorivostia slabú s<strong>na</strong>hu <strong>sk</strong>utoène zmeni svoje podnikaniejednoducho celkom nepochopili toto médium. Namiestos¾ubovaných revoluèných marketingovýchmetód, ktoré mali spravi z reklamy zábavu preuívate¾ov a ideálny nástroj pre firmy, sa stal internetlen akýmsi ïalším televízorom, rádiom èi novi<strong>na</strong>mi.Firma jednoducho zoberie svoje reklamnélogo, upraví ho do jedného zo štandardných „bannerových“ve¾kostí a hodí ho <strong>na</strong> internet, potomzbone èaká <strong>na</strong> kliky alebo sa nechá uspáva poètamizobrazení. Len ve¾mi málo firiem vyuíva <strong>na</strong>jsilnejšiezbrane internetu, teda interaktivitu, cielenosa presný zber údajov správania spotrebite¾a.Pre úplnos treba ešte doda, e internet sa zatia¾profiloval ako médium priahujúce pomerne úzku<strong>sk</strong>upinu ¾udí. Typický uívate¾ internetu (<strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u) je mu vo veku okolo 30 – 34 rokov, vysokoškol<strong>sk</strong>yvzdelaný, vo vyššej pozícii. „Publikum“sa však èasom rozrastá <strong>na</strong>jmä o mladšiu generáciu.Niektoré vý<strong>sk</strong>umy <strong>na</strong>príklad potvrdzujú,e èoraz viac mladých ¾udí <strong>na</strong>miesto sledovaniatelevízie volí surfovanie po internete. Stále však<strong>na</strong>nešastie platí, a to <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u viac akov iných krajinách, e internet je <strong>na</strong>jmä pre týchmajetnejších.BUDÚCNOS REKLAMYNA INTERNETEVe¾a reálnych prípadov dokazuje, e <strong>sk</strong>utoèná silawebového marketingu sa prejaví, <strong>na</strong>jmä ak webovúreklamu <strong>sk</strong>ombinujete s reklamou v inýchmédiách. Tvrdia to aj takí giganti ako Visa aleboFrito-Lay (výrobca zemiakových lupienkov). FirmaFrito-Lay je jednou z tých, ktoré pravidelne investujúdo reklamy <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>jväèší podiel zosvojho rozpoètu <strong>na</strong> marketing. Tento pomer jevšak stále menej ako 9 % z celkového marketingovéhorozpoètu. (Najväèší zadávatelia reklamyinvestujú len okolo 1 % do reklamy <strong>na</strong> internete.)Ïalšími „kamennými“ netechnologickými firmami,Rozhovor s predstavite¾om výluèneinternetovej reklamnej agentúryHi−media, ktorá má mater<strong>sk</strong>ú firmuvo Francúz<strong>sk</strong>u Aké boli zaèiatky reklamy <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>ua vo vašej firme? Na zaèiatku sa pouívali ako reklamné formátyštandardné bannery a buttony, neexistovali interaktívneformáty. Pri zadávaní reklamy nebolrozhodujúci poèet zobrazení alebo poèet uívate-¾ov, ale èasové obdobie. Reklama bola rozmiestnená<strong>na</strong> ve¾kom poète malých serverov. Tieto spôsobyzadávania u v súèasnosti <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internetenevidíme.Hneï po nástupe <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh sme zaèalirealizova kampane s agresívnejšími formátmi,ktoré <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om internete v <strong>na</strong>sledujúcichdvoch rokoch dominovali. V súèasnosti prevládajúve¾korozmerné formáty, ktoré nezasahujúdo textov ani do iných informácií. Ako by ste zhodnotili vývoj reklamy <strong>na</strong> internete<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u za posledných 5 rokov? Predovšetkym sa <strong>na</strong> trhu stabilizovali ve¾késervery, ktoré zobrali pod seba menšie. Vykryštalizovalisa siete serverov s príbuznou tematikoualebo s uívate¾mi rov<strong>na</strong>kej cie¾ovej <strong>sk</strong>upiny.Kým v minulosti bola reklama rozmiestòovaná<strong>na</strong> ve¾ký poèet serverov, v súèasnosti jerozde¾ovaná väèšinou medzi prvých 5 <strong>na</strong>jväèšíchserverov. Aký vývoj reklamy <strong>na</strong> internete oèakávate vosvete a u nás v horizonte 5 a 10 rokov? Urèite bude objem prostriedkov investovanýchdo reklamy <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u rás. Pribudne viac onlinenákupných domov. Pri vysokorýchlostnompripojení bude moné prehráva video alebozapája on-line kameru. Èo povaujete v súèasnosti za <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšítrend v oblasti reklamy <strong>na</strong> internete? Internetový reklamný trh je prakticky eštestále <strong>na</strong> zaèiatku, preto je v tejto oblasti <strong>na</strong>jdôleitejšíjeho rastúci trend. Èo sa týka reklamnýchformátov a <strong>na</strong>sadenia, s miernym one<strong>sk</strong>orenímkopíruje èe<strong>sk</strong>ý trh a ostatné zahranièné trhy. Zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li ste nejakú zmenu po tom, èo <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>okoneène dorazilo vysokorýchlostné pripojenie<strong>na</strong> internet? Predovšetkým sa to prejavilo v reklamnýchrozpoètoch spoloèností, ktoré tento druh pripojeniaponúkali. Èo sa týka rastu penetrácie internetu,tieto zmeny sú dlhodobého charakteru – urèiteto pozitívne ovplyvní rast internetu ako komunikaènéhomédia. Myslíte si, e vo všeobecnosti sloven<strong>sk</strong>é firmy internet<strong>sk</strong>ôr podceòujú alebo preceòujú? Ko¾ko venujesloven<strong>sk</strong>á firma v priemere zo svojho marketingovéhokoláèa <strong>na</strong> reklamu cez internet? Sloven<strong>sk</strong>é firmy uprednostòujú predovšetkýmzauívané médiá, momentálne sa o reklame<strong>na</strong> internete dos hovorí, v priebehu roka urèitepribudnú ïalší klienti, ktorí <strong>na</strong> internete eštenekomunikovali. Urèité sloven<strong>sk</strong>é firmy komunikáciu<strong>na</strong> internete nepreceòujú. Ve¾korozpoètovíklienti nedávajú viac ako 2 % z celkových roènýchmediálnych výdavkov <strong>na</strong> internetovúkomunikáciu. Aký produkt je pod¾a vás ideálny <strong>na</strong> propagáciu<strong>na</strong> internete? Predovšetkým sú to IT sluby a produkty (hlasovéa dátové sluby, pripojenie <strong>na</strong> internet, prepaidkarty...), ïalej vo ve¾kej miere komunikujúbankové a fi<strong>na</strong>nèné spoloènosti. V podstate všetkyprodukty, ktoré môeme cez internet kúpi, súvhodné <strong>na</strong> komunikáciu v tomto médiu.


R E V U Epre ktoré je internet u stabilným médiom <strong>na</strong>reklamu, sú <strong>na</strong>príklad PepsiCo alebo VISA. Viaceríodborníci èakajú, e práve rast investícií takýchtove¾kých tradièných firiem do reklamy <strong>na</strong> internetemôe prebudi ïalšie spoloènosti. Èísla toti neklamú– pod¾a vý<strong>sk</strong>umu spomí<strong>na</strong>ného výrobcu lupienkova 92 % mladých ¾udí (v USA) sa minimálne razza deò pripojí <strong>na</strong> internet. Neustále viac <strong>na</strong>jmämladých ¾udí vymieòa sledovanie televízie za interaktívnejšiuformu oddychu – surfovanie pointernete. Obsah internetu sa stáva plnším, zaujímavejšíma vïaka novým technológiám broadbandprenosov èi bezdrôtových prenosov otvára ïalšiemonosti, o ktorých sme ešte pred nieko¾kými rokmiani nechyrovali (ivý streaming videa a audia,video on demand, lokalizaèné sluby atï.). Je takistolen otázkou èasu, kedy zaènú internetové portályprináša <strong>na</strong>príklad športové prenosy, filmy,súae a iné programy priamo cez internet. Èloveksa zmení z pasívneho diváka <strong>na</strong> interaktívneho,bude sa môc aktívne zapája do programu. Nebolto odveký sen zadávate¾ov televíznej reklamy?Predstavte si športový prenos z majstrovstiev svetav hokeji, kde by ste si sami mohli vybra ideálnyzáber, prezera rôzne štatistiky, sami by ste simohli púša spomalené záz<strong>na</strong>my èi cez prestávkusa zapoji do ohnivej konverzácie s fanúšikmiz druhého tábora. Reklamné firmy by si zase prišli<strong>na</strong> svoje tým, e interaktívni diváci by malimonos zasiahnu do reklamy. Rov<strong>na</strong>ko by takáfirma <strong>na</strong>príklad vedela, e zaregistrovaným divákompri poèítaèi je akýsi Ferdo Kováè, ktorý má 35rokov a pracuje v stavebnej oblasti, ako svoje koníèkyuvádza hokej, plávanie, záhradkárèenie a zaujímasa <strong>na</strong>príklad o ufológiu. Tento èlovek by cezprestávku nemusel sledova reklamy <strong>na</strong> stavebnésporenie èi jogurty s 0 % obsahom tuku. Namiestotoho by mal ihneï monos zakúpi si hokejovýdres, zapoji sa do draby podpísaných dresov svojichšampiónov, zobrazila by sa mu <strong>na</strong> monitoreponuka kníh a filmov s tematikou sci-fi a UFO. Takistoby sa mohol okamite zapoji do interaktívnejsúae o nejakú cenu. Iné ve¾ké spoloènosti, ako<strong>na</strong>príklad VISA, môu aj okamite zí<strong>sk</strong>a takýmtospôsobom klienta – veï vyplnením formulára si<strong>sk</strong>ráti èakanie <strong>na</strong> druhú tretinu.Najväèšou prekákou je zatia¾ relatívne maládostupnos vysokorýchlostného pripojenia a, samozrejme,poèet poèítaèov pripojených <strong>na</strong> internet.Èísla však hovoria jasnou reèou – trendom jeneustále zvyšovanie poètu ¾udí pripojených <strong>na</strong> internet,a to stále vyššou a vyššou rýchlosou. Internetmono niektoré firmy v minulosti <strong>sk</strong>lamal, nozrejme len preto, lebo oèakávali od takého mladéhomédia hneï od zaèiatku prive¾a. Isté však je,e jeho silu a potenciál sme ešte len zaèali objavova.AKÁ REKLAMA SA VIAC OPLATÍ –BANNER ALEBO PRIAMA REKLAMA?Na internete stále dominuje priama reklama – tedareklama, ktorá má za cie¾ privies zákazníka k tomu,aby si nieèo kúpil. Opakom je nepriama reklama,ktorá má u spotrebite¾ov zvýši tzv. brandawareness, teda citlivos <strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku. Firmy, ktorésa usilujú o to, aby boli intenzívnejšie vnímanéspotrebite¾mi, èasto u stavajú <strong>na</strong> svojej dobre známejz<strong>na</strong>èke, a teda sú to zväèša u etablované,známe väèšie firmy. Ich reklama nezdôrazòuje kvalituvýrobku èi akciové ceny, ale buduje imida s<strong>na</strong>í sa dosta do povedomia logom, sloganoma podobne. Mnohí marketingoví experti sa zhodujú,e internet èaká práve <strong>na</strong> tento druh reklamy.PREÈO „KAMENNÉ“ FIRMYINVESTUJÚ TAK MÁLODO INTERNETU?Pravdepodobne to súvisí aj s vytriezvením a následnounechuou, ktorá sa dostavila po pra<strong>sk</strong>nutíinternetovej bubliny. Veï taký gigant v zadávaníreklamy, ako je Disney, <strong>na</strong>príklad v roku 2001 vyhlásil(po oznámení, e definitívne konèia s internetovýmportálom <strong>www</strong>.go.com, ktorý vyprodukovalstratu 150 mil. USD), e „reklamná komunitaopustila internet“. V súèasnosti je však Disney stálejednou z tých spoloèností, ktorá do internetudáva dvojnásobne viac ako iní (pribline 2 % z celkovýchnákladov <strong>na</strong> marketing oproti pribline 1 %rozpoètu <strong>na</strong> marketing, ktoré sú ochotné investovafirmy patriace do prvej desiatky zadávate¾ovreklamy). Mnohí predpokladali, e internet budepredáva, no tieto ve¾ké oèakávania sa nesplnili.To, e väèši<strong>na</strong> firiem investuje do internetu lenzlomok zo svojich fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov vyèlenených<strong>na</strong> reklamu, môe by dobrou príleitosoupre tých, ktorí dokáu prís s kreatívnym typomreklamy. Mono je to typický príklad toho, akoobráti slabos <strong>na</strong> silnú stránku.AKÉ SÚ V SÚÈASNOSTI TRENDYV INTERNETOVOM MARKETINGU?Z roka <strong>na</strong> rok pribúda stále viac surferov s vysokorýchlostnýmpripojením do internetu. Takéto pripojenieumoòuje <strong>na</strong>príklad lepšie vyuitie multimediálnychefektov v reklame. Je toti známe, eoko reaguje <strong>na</strong> pohyb a ucho zasa <strong>na</strong> zvuk. Surfersi <strong>sk</strong>ôr všimne pohyblivý banner ako statický. Jehopozornos sa ešte viac zvýši, ak je reklama ajozvuèená. Reklama <strong>na</strong> internete je aj sofistikovanejšiaako v minulosti. Skúsenosti <strong>na</strong>príklad ukazujú,e surfer si <strong>sk</strong>ôr všimne banner s ¾ud<strong>sk</strong>ou tvárouako bez nej. Bannery sú aj èoraz väèšie a èastosa zobrazujú pred <strong>na</strong>èítaním vyiadanej stránky,následne zmiznú a do textu ïalej nezasahujú.V roku 2003 sa pomaly ustálili aj štandardy väèšíchbannerov, <strong>na</strong>jmä tzv. <strong>sk</strong>yscraper internetových pútaèov,ktoré sú o nieèo väèšie ako bené, vertikálnebannery. Pravdou je však aj to, e s reklamou toniektoré internetové servery preháòajú a to znervózòujemnohých surferov. Saova sa môu <strong>na</strong>jmäsurferi s pomalším prístupom <strong>na</strong> internet alebotí, ktorí platia za prenesené mnostvo údajov. Experti<strong>na</strong> internetový marketing tie poukazujú <strong>na</strong>nedocenenú silu priameho marketingu formoue-mailu, ktorý by však nebol charakterizovaný akospam, obaujúci nielen uívate¾ov, ale aj zvyšujúcináklady po<strong>sk</strong>ytovate¾om internetového pripojenia.Objem reklamy zadávanej <strong>na</strong> internete budev budúcnosti nepochybne ïalej rás ruka v rukes <strong>na</strong>rastajúcim poètom uívate¾ov, dlhším èasom,ktorý surferi bene strávia <strong>na</strong> internete, a novými,zdoko<strong>na</strong>lenými technológiami. Reklama <strong>na</strong> internetetie zvyšuje prestí firmy, podnecuje rozvojz<strong>na</strong>lostí vo firme v oblasti výpoètovej technikya oslovuje vzdelaných a moderných ¾udí.Zdroje: 1 Internetnews.com 30 Dec Janis Mara32 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EVirtuál<strong>na</strong>kanceláriarealitou Ondrej MackoII. èas: OpenOfficeV predošlom èísle PC REVUEsme vám predstavili balíkkancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciíMicrosoft Office 2003. Keïeto bola nová verzia, opísalisme <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>jdôleitejšiezlepšenia, ale v druhej èastisme sa venovali hlavnevytvoreniu prostredia <strong>na</strong><strong>sk</strong>upinovú spoluprácu.V tejto èasti opíšemegroupwarové riešenie zaloené<strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tívnom operaènomsystéme a kancelár<strong>sk</strong>ychaplikáciách OpenOffice,ktoré sú šírené zadarmo.Predstavované riešenievychádza z architektúryzaloenej <strong>na</strong> centrálnomserveri. Teda všetkyinformácie a aplikácie súuloené <strong>na</strong> serveri, pracovnéstanice v podobe terminálovmajú za úlohu lensprostredkova styks centrálnym serverom.Toto riešenie prináša výhodyv zjednodušenej správe,šetrení nákladov <strong>na</strong> upgradepracovných staníc, akoi jednoduchšom zaisteníbezpeènosti.Pouitý balík OpenOfficeje v súèasnosti vo verzii 1.1a k dispozícii je aj v slovenèine.Mono ho prevádzkova <strong>na</strong> všetkýchrozhodujúcich operaèných systémocha platformách.Konkrétne sme testovali riešenie Linux AllSchool Box, ktoré je urèené predovšetkým <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadeniev školách. Po malom doplnení sa však hodíaj do menších podnikov. Okrem toho existujú špeciálnebalíky, urèené <strong>na</strong> bezpeèné pripojenie do internetu,vzdialený prístup k podnikovým aplikáciáma dátam cez dial-up pripojenie, podnikovýemailový server, komerèný databázový systémzaloený <strong>na</strong> technológii Oracle alebo MySQL. Špecialitoutohto riešenia je aj to, e dodávate¾om jepôvodná sloven<strong>sk</strong>á firma.Pracovná stanicaz<strong>na</strong>èky IGEL predstavujeúsporu miesta a monos autentifikáciepomocou èipovej kartyARCHITEKTÚRA SYSTÉMUAko sme spomenuli, základom infraštruktúry bolcentrálny server s pripojenými pracovnými stanicami.V <strong>na</strong>šom prípade to bol server z<strong>na</strong>èky HPProliant ML330 G3, <strong>na</strong> ktorom beal operaèný systémSuSE Linux 9, balík OpenOffice 1.0.3 Sk, mailovýklient Ximian Evolution, grafický editor Gimp,súborový ma<strong>na</strong>ér X Northern Captain, internetovýprehliadaè Mozilla, Acrobat Reader a softvér <strong>na</strong>administráciu systému. Inštalácia operaèného systémuLinux aj všetkých aplikácií, ako aj ich <strong>na</strong>staveniea konfigurácia sieovej tlaèiarne tvoria súèasštandardnej dodávky Linux All School Box. V rámciinštalácie potom správca systému urèuje prístupovépráva pre jednotlivých pouívate¾ov.Linux All School Box je v podstate stavebnica –spomenuté súèasti sú v základnej výbave, volite¾népoloky tvoria <strong>na</strong>pr. firewall, proxy server, printserver a systém <strong>na</strong> zálohovanie dát Arkeia. Systémsa dá škálova pod¾a poiadaviek klienta, maximálnypoèet pouívate¾ov pre škol<strong>sk</strong>ú verziu je 20, <strong>na</strong>podnikové <strong>na</strong>sadenie je poèet pouívate¾ov 100.Základné pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie Linux AllSchool Box – v tomto prípade bol akopracovná <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pouitý poèítaè PCs operaèným systémom Microsoft Windows98 a prístup do linuxového serverazabezpeèila aplikácia Cygwin/XFree34 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EAko sme spomenuli, Linux Box je systém s jednýmcentrálnym serverom. Z<strong>na</strong>mená to, e všetkydokumenty sú uloené <strong>na</strong> serveri. Jednotlivé pracovnéstanice majú za úlohu len sprostredkovaniestyku pouívate¾a so serverom. Z toho vyplýva, ehardvérové vybavenie pracovnej stanice a jejvýkon príliš ve¾a nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú.Rov<strong>na</strong>ko porucha pracovnej stanice nez<strong>na</strong>menákompletnú stratu údajov a h¾adanie <strong>na</strong>posledy vyko<strong>na</strong>nejzálohy údajov. O výkone celého systémuv hlavnej miere rozhoduje výkon servera.Ako pracovnú stanicu sme mali zapoièanéhotenkého klienta Igel-316 (<strong>www</strong>.igel.de) s podporouautentifikácie pomocou èipovej karty. Ako ïalšiupracovnú stanicu sme vyuili v <strong>na</strong>šej redakcii u nepouívanýpoèítaè s procesorom Intel Celeron s taktom375 MHz, 64 MB RAM a operaèným systémomMicrosoft Windows 98 SE. Na tomto poèítaèi bola <strong>na</strong>prístup k linuxovému serveru <strong>na</strong>inštalovaná aplikáciaCygwin/XFree86 (zadarmo <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.cygwin.com/xfree). Takto mono vo virtuálnejpracovnej <strong>sk</strong>upine vyui aj staršie PC a vyhnú satak <strong>na</strong>kupovaniu nového hardvérového vybavenia.Hardvérová èas dodávky ïalej zahàòala pá<strong>sk</strong>ovúzálohovaciu jednotku a záloný zdroj Back-UPS350 od firmy APC. Obidve tieto zariadenia boli pripojenék centrálnemu serveru. K serveru bol <strong>na</strong>vyšepripojený modem Mr.Connect a ten sa vyuíval<strong>na</strong> dia¾kovú správu systému. Touto cestou bolomoné aj aktivova systém od dodávate¾a.MONOSTI BENÉHO POUÍVATE¼ABený pouívate¾ má k dispozícii pracovné prostredie,ktorého pouívanie je ve¾mi intuitívne. Prihlasujesa cez pridelené meno a heslo alebo <strong>na</strong> pracovnejstanici s èítaèkou èipovej karty vám postaèí táto karta.Ovládanie prostredia je podobné ako v operaènomsystéme Microsoft Windows: štartovacie tlaèidlo,<strong>na</strong>vigaèné lišty, panel s nástrojmi, ikony programov<strong>na</strong> pracovnej ploche atï. Pouívate¾ má ajnástroje <strong>na</strong> h¾adanie súborov, programov èi systéms pomocníkom. Okná s aplikáciami sa dajú presúva,meni ich ve¾kos a minimalizova. V pracovnomprostredí fungovalo aj prepí<strong>na</strong>nie medzi sloven<strong>sk</strong>oua anglickou klávesnicou (Alt + F1 a Alt + F2).Vïaka grafickému prostrediu je univerzálnympracovným nástrojom pouívate¾a myš, a nie príkazovýriadok, ktorý by pouívatelia pri Linuxeazda oèakávali.Bený pouívate¾ však nemá monos <strong>na</strong>pr. inštalovanové aplikácie, Po reštarte bude jeho pracovnéprostredie vdy také, aké mu bolo priradenésprávcom systému. Rov<strong>na</strong>ko sa bený pouívate¾nemusí stara <strong>na</strong>pr. o vírusy alebo spamy, pretoetie dokáe odfiltrova centrálny server.Spoèítané a podèiarknuté, <strong>na</strong> rozdiel od de<strong>sk</strong>topovéhoriešenia sa v tomto prípade pouívate¾ sústreïuje<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènú prácu s dokumentmi a nemusísa stara o funkènos svojej pracovnej stanice. Nevyadujesa od neho aktualizácia antivírusového balíka,inštalácia service packov k operaènému systémualebo aplikáciám. Na druhej strane bez dohovoruso správcom systému do svojho pracovného prostrediane<strong>na</strong>inštaluje nijakú doplnkovú aplikáciu.APLIKÁCIE Z OPENOFFICEZákladom groupwarového riešenia je balík Open-Office. Na tvorbu textu sa v tomto balíku pouívaeditor Writer. Je to obdoba Microsoft Wordu, priPracovné prostredie tabu¾kového procesora OpenOffice Calc – všimnite sisloven<strong>sk</strong>ý systém menu i uloenie editovanej tabu¾ky <strong>na</strong> serveribenom spracúvaní textu nebudete vidie rozdiel. Vdokumente pomocou neho môete vytvára tabu¾ky,efekty textu, grafy, obrázky, èíslované odkazy a pod.Rov<strong>na</strong>ko tento editor podporuje obojsmernúkonverziu do formátu DOC. Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškachs konverziou formátov sme boli spokojní <strong>na</strong>pr. sozachovaním fontov, farebného z<strong>na</strong>èenia textu, hypertextovýmiodkazmi, záhlavím alebo zápätímtextu. Drobné výhrady sme mali v prípade konverzieèíslovaných zoz<strong>na</strong>mov, Writer <strong>na</strong> druhej stranenedokázal správne interpretova rôzne efektypôvodne vytvorené vo Worde, <strong>na</strong>pr. blikanie, be-iaci zámèek a pod. Nebol problém s otvorenímsúboru pôvodne vytvoreného vo Writeri pomocoueditora Microsoft Word.Na tvorbu a vkladanie matematických rovníc dodokumentov je urèený program Math, ktorý akosamostatná aplikácia v systéme Office nemá ekvivalent.Výhodou sloven<strong>sk</strong>ej verzie je podpora sloven<strong>sk</strong>éhopravopisného slovníka a celého systémumenu.Univerzálny komunikaèný nástroj Evolution umoní komunikáciu elektronickou poštou, vediepreh¾ad o schôdzach, úlohách a ïalších vybraných informáciáchTabu¾kový editor má v Open-Office oz<strong>na</strong>èenie Calc. Pomocoutohto programu dokáe vytváratabu¾ky s vypoèítavanými bunkamia z tabuliek generova rôznegrafy. Samozrejmosou sú tabu¾kys viacerými listami. Aj v tomtoprípade sme <strong>sk</strong>úšali kompatibilitus Excelom. Otváranie formátuXLS v Calcu je <strong>na</strong> dobrej úrovni,zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li sme však niektoréodchýlky. Týka sa to <strong>na</strong>pr. efektovtextu a aj grafického vyhotoveniagrafov. Spokojní sme bolis podaním tabuliek, vzorcami <strong>na</strong>výpoèet hodnôt, komentármia zachovaním formátov buniek.Ak sme pouili súbor XLS s kontingenènoutabu¾kou, nepodarilosa nám súbor v Calcu otvori. Nadruhej strane bolo v poriadkuotváranie súboru pôvodne vytvorenéhov Calcu pomocou tabu¾kovéhoprocesora Excel. V tomtoprípade bol výsledok porov<strong>na</strong>niaobidvoch zobrazení ešte lepší.Na tvorbu prezentácií je urèený program Impress.Aj ten umoòuje import prezentácií z programuPowerPoint, pokia¾ ide o <strong>sk</strong>utoène jednoduchéprezentácie, nemali by ste ma problém. PouívanieImpressu je opä intuitívne a ¾ahko si <strong>na</strong>òzvyknete.Do výbavy balíka OpenOffice patrí ešte aj programDraw, urèený <strong>na</strong> kreslenie náèrtov, schéma iných vektorových obrázkov. Jeho priamou konkurenciouz dielne Microsoftu by bol asi programVisio. V programe Draw sa dá rýchlo kresli pomocouvopred pripravených objektov, existujú aj ichrozširujúce kninice.Pre OpenOffice nerobí problém ani práca s formátomPDF, súèasou inštalácie systému bol <strong>na</strong>vyšeAdobe Acrobat Reader.Z dôvodu urèenia tohto riešenia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>upinovúspoluprácu sme mali záujem aj o mailového klienta.Tým bol v systéme Linux Box program Ximian Evolution.Okrem komunikácie pomocou elektronickejpošty má pouívate¾ k dispozícii aj kalendár, informácieo schôdzkach, úlohách, kontaktoch, informáciez vybraných webovýchstránok, o poèasía pod. Konštrukcia elektronickejsprávy je rov<strong>na</strong>káako v prípade inýchmailových programov –zadáte adresáta, predmet,prípadne prílohu správy.ÏALŠIAPROGRAMOVÁVÝBAVADo programovej výbavysme <strong>na</strong> poiadanie dostaliaj nástroj Arkeia. Ten jeurèený <strong>na</strong> zálohovanieúdajov. Od dodávate¾atechnológie sme toti dostaliaj pá<strong>sk</strong>ovú zálohovaciujednotku a pomocouprogramu Arkeia bolo2/<strong>2004</strong> PC REVUE 35


R E V U ENástroj <strong>na</strong> zálohovanie vybraných informácií <strong>na</strong> serveriumoòuje zostavi pravidelné zálohy a eviduje si cyklickúvýmenu pásokmoné v pravidelných intervaloch realizova zálohyúdajov <strong>na</strong> serveri. Okrem tvorby zálohy Arkeiaumoòuje aj obnovu dát. Predpokladá sa, e zálohovanieúdajov bude ma <strong>na</strong> starosti správca systému,jeho spustenie je však moné <strong>na</strong> kadej pracovnejstanici po zadaní správcov<strong>sk</strong>ého me<strong>na</strong> ahesla. Keïe ide o systém s centrálnym serverom,mono jednoducho realizova zálohu dát ako celku.V úlohe profesionálneho grafického editora smedostali program Gimp. Jeho funkcio<strong>na</strong>lita sa ve¾mipodobá <strong>na</strong> program Adobe Photoshop, podobná jeaj tvorba grafiky. Na náš vkus program pri svojejpráci otvára a prive¾a samostatných okien.Na prácu s internetom bol predinštalovaný prehliadaèMozilla. Tento program pouíva viacero pouívate¾ovaj v operaènom systéme Microsoft Windowsa dnes patrí medzi <strong>na</strong>jpouívanejšie prehliadaèe.Programovú výbavu dopåòa ešte XNC – klasickýsúborový ma<strong>na</strong>ér, ktorého pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieje ve¾mi podobné programu Norton Commander.Umoòuje kopírovanie, mazanie, premiestòovaniesúborov, tvorbu adresárov a pod. Softvérovúvýbavu ešte doplòuje kalkulátor Calc.Na rozšírenie moností tohto balíka aplikáciío groupwarové vlastnosti bol dodaný nástrojZobrazenie údajov z internetu a súborový ma<strong>na</strong>ér <strong>na</strong> spôsob Norton Commandera patria k štandardnej výbaveLinux All School BoxPlánovanie projektov medzi viacerými spolupracovníkmis oz<strong>na</strong>èením NetOffice. Ide o program, ktorýumoòuje on-line vytváranie a sledovanie projektovèi úloh. Kadý projekt má svoje identifikaènéèíslo, prioritu, oz<strong>na</strong>èenie aktuálneho stavu, opis,ale aj webovú stránku, údaje o spolupracovníkoch,dátume zaèiatku a plánovaného ukonèenia atï. Ajtento program existuje v sloven<strong>sk</strong>ej jazykovej edícii.NetOffice však netvorí súèas štandardnej inštalácieLinux All School Box.Zdie¾anie súborov je ve¾mi jednoduché. Keïedokumenty sú uloené <strong>na</strong> serveri, prístup k nimmá kadý z pouívate¾ov siete bez ïalšieho softvérovéhonástroja. V predvolenom prípade neexistujúpre pouívate¾ov iadne obmedzenia prístupovýchpráv k dokumentom. Ako sme spomenuli uv úvode, existuje aj monos prístupu k dokumentompre externých pouívate¾ov, a to aj cez pomalédial-up pripojenie.Na zamedzenie neoprávneného èítania, resp.editácie dokumentov podporujú aplikácie z balíkaOpenOffice len ochranu heslom.VYHODNOTENIESystém Linux All School Box sme v <strong>na</strong>šej redakciipouívali asi dva mesiace. Vy<strong>sk</strong>úšali sme si prácu sbalíkom kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií OpenOffice, zostavilisme nieko¾ko príkladov spoloèných projektov, prezeralisme webové stránky a komunikovali pomocouelektronickej pošty. Po<strong>sk</strong>ytnutá softvérová výbava<strong>sk</strong>utoène postaèuje <strong>na</strong> benú kancelár<strong>sk</strong>u prácu, akoje tvorba správ, tabuliek, a<strong>na</strong>lýz a pod.Pri prechode z komerène dostupného balíka kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií si treba, samozrejme, zvykaa v prípade implementácie tohto systému v u zabehnutýchpodnikoch to bude asi <strong>na</strong>jväèší problém.Správa celého systému je však jednoz<strong>na</strong>ène jednoduchšia.Keïe všetky údaje i aplikácie súumiestnené <strong>na</strong> serveri, správca sa zaujíma hlavneo server. Toho sa potom týka softvérový a <strong>na</strong>jèastejšiei hardvérový upgrade. Výhodou je, e správusystému mono realizova aj vzdialene. V <strong>na</strong>šomprípade sme <strong>na</strong>pr. opravu èi úpravu <strong>na</strong>stavenia jednéhoz programov vyko<strong>na</strong>li pomocou modemu <strong>na</strong>dia¾ku. Výrazne je zjednodušená otázka riešeniabezpeènosti (väèši<strong>na</strong> vírusov poèíta s vyuitím aplikáciíz Microsoft Office a operaèného systému MicrosoftWindows), rov<strong>na</strong>ko je jednoduché aj zálohovanieúdajov.Otázkou je, ko¾ko sa takýmto riešením <strong>na</strong>ozajušetrí, teda aké sú celkové náklady <strong>na</strong> prevádzkovanieinformaèného systému. Odpoveï <strong>na</strong> tútootázku nie je jednoduchá a závisí hlavne od poètupouívate¾ov v podniku. Dôleitý údaj sú aj predchádzajúceinvestície do IT infraštruktúry, ce<strong>na</strong>zostatkového hardvéru a softvéru. Na základe týchtoúdajov sa dajú celkové náklady vypoèíta pomocoukalkulátora TCO, ktorý nájdete <strong>na</strong> stránke<strong>www</strong>.xexperts.com. Navyše tu nájdete aj porov<strong>na</strong>nies riešením pomocou klasických de<strong>sk</strong>topovýchpoèítaèov. Pravdepodobne nebude pre vás prekvapením,e hlavnú èas nákladov <strong>na</strong> celkové vlastníctvoIT bude predstavova podpora (realizovanáinterne alebo externe).Ce<strong>na</strong>: Inštalácia a konfigurácia 20−pouívate¾<strong>sk</strong>ého Linux AllSchool Boxu vrátane uvedeného softvéru a škatu¾ovej verzie ope−raèného systému SuSE Linux verzie 9: 28 000 Sk bez DPHDodávate¾: PosAm Bratislava, spol. s r. o.36 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EPrescottÏalší z rodu Pentium 4 Peter Orvi<strong>sk</strong>ýAni po takmer jedenástichrokoch sa sága rodu Pentiínekonèí! Presne 2. februáratoti prichádza <strong>na</strong> scénu ïalšímikroprocesor spoloènosti Intelnesúci toto meno. Ak vámoz<strong>na</strong>èenie Pentium 4E niènehovorí, potom dodajme,e ide o bájny Prescott. PCREVUE má, ako prvé odbornémédium v Èechách a <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, monos predstavivám ho nielen technologicky,ale aj z poh¾adu výkonnosti.PRESCOTTOVSKÉNOVINKYIntel uvedením mikroprocesorov Pentium 4E pokorilv oblasti výroby polovodièov ïalšiu bariéru. Pravdupovediac,je ich hneï nieko¾ko. Otázkou, ktorá boladi<strong>sk</strong>utovaná prakticky od prvého oficiálneho oznámeniapráce <strong>na</strong> Prescotte, je <strong>na</strong>sadenie 90 nm výrobnejtechnológie a vyuitie ïalších výrobných inováciísúvisiacich s procesom výroby. Akosi v tieni technológiíostal jeden ve¾mi zaujímavý fakt. Intel toti <strong>na</strong>rozdiel od doterajších zvyklostí realizoval dve zmenysa v mikroprocesore prepájajú jednotlivé prvky.„Natiahnutý“ kremík. Ïalšou radu z výz<strong>na</strong>mnýchtechnologických noviniek aplikovanýchpri výrobe Prescottu je <strong>na</strong>sadenie nového materiálu,oz<strong>na</strong>èovaného pojmom Strained Silicon, ktorý jepouitý v procese výroby ako substrát. V porov<strong>na</strong>nís klasickým kremíkom má Strained Silicon zmenenúkryštalickú štruktúru (boli zvýšené vzdialenostimedzi jednotlivými atómami). Toto riešenieumoòuje zvýši rýchlos prechodu elektrónov cezštruktúry tvoriace mikroprocesor.Prakticky od prvého oznámenia, e spoloènosIntel pracuje <strong>na</strong> mikroprocesore,ktorý sa bude vyrába novou 90 nm technológiou,stal sa Prescott predmetom záujmu takzo strany novinárov, ako aj verejnosti. Práve pretosa všeobecne di<strong>sk</strong>utovalo o termínoch uvedeniamikroprocesora, ale aj jeho názve. Spoèiatkubolo takmer isté, e novinka bude <strong>na</strong>jvýkonnejšímmikroprocesorom všetkých èias, e sa bude zásadneodlišova od aktuálne dostupných mikroprocesorovPentium 4. Rov<strong>na</strong>ko istý bol nieko¾kokrát ajtermín uvedenia tohto mikroprocesora, ako ajfakt, e sa bude vola Pentium 5. Napokon všakdopadlo všetko i<strong>na</strong>k...PRICHÁDZA PENTIUM 4EÁno, presne takto znie názov <strong>na</strong>jnovšieho prírastkumedzi de<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormi spoloènostiIntel. Druhého februára spoloènos Inteluviedla <strong>na</strong> trh sedem nových mikroprocesorov,z toho pä je zaloených <strong>na</strong> jadre Prescott. Tie nesúoz<strong>na</strong>èenia Pentium 4 3,4E GHz, Pentium 4 3,2EGHz, Pentium 4 3E GHz, Pentium 4 2,8E GHz a Pentium4 2,8A GHz. Všetky majú 1 MB L2 cache.Verzie oz<strong>na</strong>èené písmenom E podporujú technológiuHyper-Threading a 800 MHz zbernicu. JedinýmPrescottom, ktorý je z tohto poh¾adu výnimkou, jemikroprocesor Pentium 4 2,8A GHz, ktorý tútotechnológiu nepodporuje. Okrem Prescottov uvádzaIntel v rov<strong>na</strong>kom termíne aj po jednej novejverzii mikroprocesorov Northwood (Pentium 4 3,4GHz) a Extreme Edition (Pentium 3,4XE GHz). Keï-e v prípade mikroprocesorov Extreme Editio<strong>na</strong> Northwood ide iba o zvýšenie pracovnej frekvencie,pozrime sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèšiu novinku – Prescott.Pentium 4 s jadrom Prescott bolo <strong>na</strong>vrhované automatizova−ne, jednotlivé bloky v òom u nie sú tak ¾ahko identifikova−te¾né. L2 cache však vïaka jej ve¾kosti <strong>na</strong> jadre nájdeteve¾mi ¾ahko, patrí jej horná treti<strong>na</strong> jadra.súbene: prechádza <strong>na</strong> novú výrobnú technológiua uvádza nové jadro mikroprocesora. Vo výrobe polovodièovide o doteraz neod<strong>sk</strong>úšanú kombináciu.Výrobcovia èipov toti buï uvedú nový mikroprocesor,ktorý sa vyrába od<strong>sk</strong>úšanou výrobnou technológiou,alebo zavedú novú výrobnú technológiu, ktorouprodukujú „osvedèený“ mikroprocesor.Intel prostredníctvom Prescottu ukázal, e jemoný aj iný, radikálnejší prístup. Iste, chce to nemalé<strong>sk</strong>úsenosti a dostatoèný priestor <strong>na</strong> testovanie.Fakticky teda môeme tento krok Intelu chápaako ïalší zo spôsobov, ako utvrdi odborníkovo svojom postavení technologického lídra.Od 0,8 m k 90 nm. Základnou novinkou jeprechod z technológie 0,13 m, ktorú Intel pouívapri výrobe mikroprocesorov Pentium 4 s jadromNorthwood, <strong>na</strong> technológiu 90 nm. Za takmer jedenásrokov, èo Intel vyrába mikroprocesory Pentium,sa mu podarilo prejs viacerými výrobnýmitechnológiami a štruktúra obvodov sa za ten èas10× zmenšila. Prvé Pentium z roku 1993 sa totivyrábalo 0,8 m technológiou. Nasadenie 90 nm procesusi vyiadalo nemalé investície do výrobnýchliniek a prechod z 246-<strong>na</strong>nometrovej litografie <strong>na</strong>193-<strong>na</strong>nometrovú. Rov<strong>na</strong>ko sa zvýšil poèet kovovýchvrstiev (zo 6 <strong>na</strong> 7), prostredníctvom ktorýchPentium 4 s jadrom Northwood bolo <strong>na</strong>vrhované klasickýmspôsobom. Na jeho fotografii mono bez problémov identifi−kova viaceré funkèné bloky, za všetky spomeòme L2 cache,umiestnenú v strede a vpravo hore.Nárast poètu tranzistorov. Je to ïalší ostrosledovaný parameter. Kým prvé Pentium disponovalo3,1 miliónmi tranzistorov, Pentium 4 prišlo <strong>na</strong>svet so 42 miliónmi tranzistorov, <strong>na</strong>sledoval Northwoods 55 miliónmi tranzistorov a teraz prichádzaPrescott so 125 miliónmi tranzistorov. Rekordéromv poète tranzistorov však aj po jeho príchode ostanev rodine mikroprocesorov Pentium 4 verzia ExtremeEdition, ktorá má 169 miliónov tranzistorov.Pracovná frekvencia. I keï v momente uvedeniaje Prescott dostupný v modeloch pracujúcich <strong>na</strong>porov<strong>na</strong>te¾ných frekvenciách ako jeho predchodcovia,pravdou je, e jedným z hlavných motívov prechodu<strong>na</strong> 90 nm proces je monos ïalšieho rastupracovných frekvencií. Pod¾a predbených údajovPrescotty (a ich <strong>na</strong>sledovníci produkovaní 90 nmtechnológiou) by mali bez problémov presiahnuhranicu 5 GHz! Pre mikroprocesory Prescott sa v súèasnostiuvauje s maximálnou pracovnou frekvenciou<strong>na</strong> úrovni 4,4 GHz, prièom tento variant by sa <strong>na</strong>trh mal dosta zaèiatkom budúceho roka. NasledovníkPrescottu Tejas príde <strong>na</strong> trh takmer o rok ne<strong>sk</strong>ôr,ako Intel ohlasoval vo svojich pôvodných plánoch.Malo by sa tak sta v druhom štvrroku 2005.Úpravy v architektúre. Doteraz sme hovorilio technológii výroby a s òou súvisiacich zme-38 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U Enách, ktoré Prescott prináša. Teraz sa dáme <strong>na</strong> cestu„do jadra“. Prvou zásadnou zmenou Prescottuz poh¾adu mikroarchitektúry je úprava architektúryNetBurst. Tá rov<strong>na</strong>ko ako pri jej vzniku súvisí so zvyšovanímpracovnej frekvencie. Na to, aby moholPrescott pracova <strong>na</strong> uvedených frekvenciách, bolopotrebné výrazne upravi pipeline mikroprocesora.Kým jadrá Willamette a Northwood disponovalidvadsastupòovou pipeline, pri Prescotte prišlo k jejpredåeniu <strong>na</strong> tridsajeden stupòov. Rov<strong>na</strong>ko akopri prvých mikroprocesoroch Pentium 4 to bude priporovnávaní s rov<strong>na</strong>ko taktovanými mikroprocesormiz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> o nieèo niší výkon (to dokazujú aj<strong>na</strong>še testy). Na druhej strane predåenie pipelineumoní Intelu ïalšie zvyšovanie frekvencie, prièomu pri 3,4 GHz verziách Northwoodu a Prescottu bymali by výkony vyrov<strong>na</strong>né a pri 3,6 GHz by mal maPrescott jednoz<strong>na</strong>ène „<strong>na</strong>vrch“.Nové inštrukcie. Z poh¾adu pouívate¾ov je<strong>na</strong>jpodstatnejšou zmenou, ktorú Prescott prináša,rozšírenie podporovaných inštrukcií. K doterajšímpribudlo trinás nových, ktoré boli v procese vývojamikroprocesora oz<strong>na</strong>èované <strong>sk</strong>ratkou PNI(Prescott New Instruction). Vo finále dostali oz<strong>na</strong>èenieSSE3, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, o aké inštrukcie ide.Rov<strong>na</strong>ko ako MMX, SSE a SSE2 aj tieto majú zvýšivýkon mikroprocesora pri práci s multimediálnymiúdajmi. Jed<strong>na</strong> inštrukcia je urèená <strong>na</strong> rýchlejšiukonverziu desatinných èísel <strong>na</strong> celé (FISTTP), päticainštrukcií je urèená <strong>na</strong> komplexné matematickéoperácie (ADDSUBPD, ADDSUBPS, MOVDDUP,MOVSHDUP a MOVSLDUP), jed<strong>na</strong> inštrukcia <strong>na</strong>kódovanie videa (LDDQU), štyri inštrukcie <strong>na</strong>operácie SIMD (HADDPD, HSUBPD, HADDPSa HSUBPS) a dvojica inštrukcií <strong>na</strong> synchronizáciuHyper-Threadingu (MONITOR a MWAIT). U z tohtovýpoètu je zrejmé, e hlavnou úlohou je zvýšenievýkonu pri práci s multimédiami a pri súèasnomvyuívaní viacerých aplikácií.Prvá zostavas procesoromPrescottv Èechách a <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>uRozšírenie HT. Rozsiahlymi zme<strong>na</strong>mi pod¾aIntelu prešla technológia Hyper-Threading. Jejúpravy by mali prinies zvýšenie výkonu nielen pripráci s viacerými aplikáciami súèasne, ale mali byodstráni aj pokles výkonu pri zapnutom Hyper-Threadingu a práci s jedinou aplikáciou. Tátochyba sa objavuje pri niektorých neoptimalizovanýchaplikáciách pri mikroprocesoroch s jadramiNorthwood.Spotreba a teplo. U v priebehu vývoja kolovalihistorky o tom, aký extrémny odber máPrescott a ko¾ko tepla bude produkova. Prvé údajeuvádzali, e spotreba bude <strong>na</strong> úrovni 120 wattov,ne<strong>sk</strong>ôr odhady klesli <strong>na</strong> 103 a 100 wattov špièkovo,èo pri benej záai z<strong>na</strong>mená priemernú spotrebu<strong>na</strong> úrovni 83 wattov. Ak sa finálne èísla potvrdiav praxi, bude <strong>na</strong> tom Prescott ešte lepšie akoNorthwood, ktorého normál<strong>na</strong> spotreba je 96 wattov.Spotreba <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nej úrovni, samozrejme,z<strong>na</strong>mená vyššiu emisiu tepla a následne aj potrebudoko<strong>na</strong>lejšieho chladenia. Intel pre Prescottyvytvoril úplne nový systém tepelnej ochrany. Ochladení a úèinnosti tepelnej ochrany sme sa malimonos pri príprave tohto materiálu presvedèi„<strong>na</strong> vlastnej koi“, viac prezradíme v èasti venovanejvýsledkom testov.VÝVOJ PRESCOTTUZaujímavosou viaucou sa k Prescottu je spôsobjeho návrhu. Pod¾a informácií spoloènosti Intel ideo prvý mikroprocesor, ktorý bol celý <strong>na</strong>vrhnutýprostredníctvom automatizovaného návrhu a nebol<strong>na</strong>vrhovaný po jednotlivých funkèných blokoch.V minulosti toti pracovali <strong>sk</strong>upiny vývojárov<strong>na</strong> jednotlivých blokoch CPU a tie sa potom prepojili.Prescott vïaka vysokému podielu automatizovanéhonávrhu mohol by optimalizovaný nie poblokoch, ale ako celok. Okrem iných prínosov satento prístup odrazí aj <strong>na</strong> optimálnom rozloenítepelnej záae mikroprocesora. Samozrejme,zme<strong>na</strong> dizajnu sa odrazila aj <strong>na</strong> vzh¾ade jadra, <strong>na</strong>ktorom u mono identifikova iba ve¾mi málo funkènýchblokov. Ešte v prípade Northwoodu to boloúplne i<strong>na</strong>k, jednotlivé bloky boli od seba ve¾mizrete¾ne oddelené a identifikovate¾né.BUDÚCNOS PRESCOTTUKým sa pozrieme <strong>na</strong> to, èo Prescott (a s ním aj nás)èaká v <strong>na</strong>jblišom období, pozastavíme sa <strong>na</strong>d jednouve¾mi zaujímavou <strong>sk</strong>utoènosou. Prescott mátoti viac tranzistorov, ako by mal ma...Áno, je to odváne tvrdenie, ale <strong>sk</strong>úste poèítas <strong>na</strong>mi. Prvým jadrom s mikroarchitektúrou Net-Burst, ktorým bol mikroprocesor Pentium 4 vyba-Northwood 2,8 Prescott 2,8 Prescott 2,8 Northwood 3,0 Prescott 3,0 Prescott 3,0 Prescott 3,2 Prescott 3,2PCMark <strong>2004</strong> [1−m]PCMark 4039 3200 4538 4513 3376 4539 3815 5145CPU 4177,0 2338,0 4467 4549,0 2509,0 4488 2995,0 51243DMark 2003 [1−m]3DMark Score 5333 5339 5392 5398 5381 5427 5406 5463CPU Score 650 524 663 686 545 706 550 747PCMark 2002 [1−m]CPU Score 6910 5031 − 7378 5308 − 6060 −CPU − Jpeg Decoding 21,2 18,7 − 22,8 20,6 − 21,3 −CPU − Zlib Compression 8,5 6,1 − 9,1 6,7 − 7,5 −CPU − Zlib Decompression 110,9 79,0 − 118,0 83,6 − 101,9−CPU − Text Search 372,1 213,7 − 397,3 224,4 − 264,5 −CPU − Audio Conversion 116,7 84,2 − 123,8 87,2 − 102,4 −CPU − 3D Vector Calculation 69,8 57,2 − 74,7 57,4 − 67,5 −SiSoft Sandra [<strong>2004</strong>.10.9.89]CPU Arithmetic BenchmarkDhrystone ALU [MIPS] 8623 5869 7892 9233 6397 8978 6549 91032Whetstone FPU [MFLOPS] 3501 3202 3229 3742 3325 3542 3442 3715Whetstone iSSE2 [MFLOPS] 5454 4324 58813 6192 4666 6276 4795 6684CPU Multi−Media BenchmarkInteger iSSE2 [it/s] 21427 14915 19800 22966 16294 22139 16517 22895Float iSSE2 [it/s] 30727 18318 27612 32999 <strong>2004</strong>4 31189 20238 32735Memory Bandwidth BenchmarkRAM Bandwidth Int Buffered iSS [MB/s] 4685 4819 4892 4700 4821 4908 4844 4982RAM Bandwidth Float Buffered I [MB/s] 4695 4127 4808 4691 4806 4888 4834 4998SysMark 2002 HT−OnSYSmark ® 2002 Rating 295 264 292 312 270 309 305 321Internet Content Creation 423 334 415 447 365 438 405 452Office Productivity 206 199 213 218 208 222 229 232SysMark 2002 HT−OffSYSmark ® 2002 Rating 284 205 281 302 222 302 235 314Internet Content Creation 397 265 387 433 275 432 305 443Office Productivity 203 159 210 210 179 211 181 227Prescott pri nedostatoènom chladení, Prescott pri odporúèanom chladení , – test nebol realizovaný2/<strong>2004</strong> PC REVUE 39


R E V U ECeny mikroprocesorov Pentium 4, platné od 2. 2. <strong>2004</strong>Obchodný názov mikroprocesora Kapacita L2 Cache Frekvencia zbernice Hyper Threading Ce<strong>na</strong> v USDPentium 4 3,40XE GHz 2 MB 800 MHz áno 999Pentium 4 3,40E GHz 1 MB 800 MHz áno 417Pentium 4 3,40 GHz 512 KB 800 MHz áno 417Pentium 4 3,20XE GHz 2 MB 800 MHz áno 925Pentium 4 3,20E GHz 1 MB 800 MHz áno 278Pentium 4 3,20 GHz 512 KB 800 MHz áno 278Pentium 4 3,00E GHz 1 MB 800 MHz áno 218Pentium 4 3,00 GHz 512 KB 800 MHz áno 218Pentium 4 3,06 GHz 512 KB 533 MHz áno 218Pentium 2 2,80E GHz 1 MB 800 MHz áno 178Pentium 2 2,80 GHz 512 KB 800 MHz áno 178Pentium 2 2,80A GHz 1 MB 533 MHz nie 163Pentium 2 2,80 GHz 512 KB 533 MHz nie 163vený, bolo jadro Willamette. To disponovalo 42 miliónmitranzistorov a 256 KB pamäte L2 cache. Prvouzmenou jadra bol nástup aktuálne pouívanéhojadra Northwood. To obsahovalo 55 miliónov tranzistorov,prièom nárast ich poètu ide <strong>na</strong> vrub zdvojnásobeniakapacity pamäte L2 cache, ktorá stúpla<strong>na</strong> 512 KB. Na <strong>sk</strong>lonku minulého roka sme sa doèkalimikroprocesora Pentium 4 XE (Extreme Edition),ktorý má podobne ako serverové èipy Intelu s architektúrouNetBurst do èipu integrovanú aj pamäL3 cache. V jeho prípade sú to 2 MB, vïaka ktorýmsa poèet tranzistorov v mikroprocesore zvýšil <strong>na</strong> 169miliónov. Prichádzajúci Prescott má pri kapacite L2cache 1 MB spolu 125 miliónov tranzistorov.Kým vo všetkých predchádzajúcich generáciáchmikroprocesora Pentium 4 sa dali zmeny poètu tranzistorovve¾mi ¾ahko odôvodni nárastom kapacitypamäte cache, v prípade Prescottu tieto poèty nesedia.Èisté jadro mikroprocesora toti má 94 miliónovtranzistorov, èo je v porov<strong>na</strong>ní zhruba so 40 miliónmiv predchádzajúcich verziách viac ako dvojnásobok!Otázkou je, <strong>na</strong> èo sú v Prescotte „<strong>na</strong>dbytoèné“tranzistory pouité. Iste, nieèo zo zvýšenia ide <strong>na</strong>vrub pridania podpory inštrukcií SSE3, nieèo <strong>na</strong>ïalšie úpravy v jadre (zlepšenia Hyper-Threadingua ïalších funkcií). Tie však môu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zvýšenierádovo o 2 a 3 milióny tranzistorov.Mono sa odpoveï <strong>sk</strong>rýva v budúcom puzdremikroprocesorov Intel. U v druhom polroku totidostane Prescott úplne nové puzdro. Miesto doterajšiehoµPGA478 siahne Intel po LGA 775, u prezradilaj jej meno – Socket T. V oficiálnych materiálochsa hovorí, e Socket T mu umoní zvýšipracovnú frekvenciu systémovej zbernice a posunúvyššie výkon systému.Vráme sa však k pätici. Tá bude ma o plných277 pinov viac ako tie súèasné. Intel pritom poèíta,e do konca roka sa mu podarí presvedèi zákazníkovo výhodnosti prechodu <strong>na</strong> platformu LGA 775,ktorá bude tvori podiel 40 % <strong>na</strong> jeho de<strong>sk</strong>topovýchsystémoch. To by bol historicky <strong>na</strong>jrýchlejšínástup novej platformy a my si logicky musímepoloi otázku, aké argumenty pre tento prechodIntel pouije. Isto sa medzi nimi objavia nové èipovésúpravy Grantsdale a Alderswood, ktoré prinesúpodporu DDR2.Uvidíme, mono bude jasnejšie u v druhej polovicitohto mesiaca po <strong>sk</strong>onèení jarného IDF, monosi budeme musie poèka a do druhého polroka.Špekulácie sa však objavujú u teraz. Na internetesa <strong>na</strong>príklad objavila informácia o tom, ePrescott zrejme disponuje nejakou obdobou technológiex86-64. Na základe „sedliackej“ matematiky,pripravovanej verzie puzdra s podstatneväèším poètom vývodov a porovnávania štruktúrmikroprocesora sa však mono domnieva, e Intelsa azda v implementácii x86-64 vydal cestou „zduplikovania“všetkých funkèných blokov mikroprocesoraa rozšírenia registrov a ïalších blokov tak,aby umoòovali spracovanie 64-bitových inštrukcií!V tejto fáze sú to <strong>na</strong>ozaj iba špekulácie a zaoberasa nimi je predèasné. Viac sa isto dozvieme popríchode platformy Socket T.CENY PRESCOTTOVIntel sa pri uvedení Prescottu vydal cestou, ktorápreò nie je ve¾mi typická. Pôvodné plány totihovorili o tom, e Prescotty budú v èase nástupu <strong>na</strong>trh lacnejšie ako rov<strong>na</strong>ko taktované Northwoody,a to by bol riadny precedens. Napokon sa však ukázalo,e k takému drastickému kroku (i keï spomenutýstav mal trva iba pár dní) Intel nesiahnea spoloène s uvedením Prescottov zníi aj cenyNorthwoodov. Vari po prvý raz v histórii teda mô-ete od Intelu kúpi rov<strong>na</strong>ko rýchlu novinku za rov<strong>na</strong>képeniaze ako starší mikroprocesor. Porov<strong>na</strong>niecien nájdete v tabu¾ke.PRESCOTT V PRAXITentoraz sme mali monos pri príprave technologickéhomateriálu o novom mikroprocesore otestovajeho predprodukènú vzorku, ktorú v Intelioz<strong>na</strong>èujú termínom Engeneering Sample. V <strong>na</strong>šomprípade išlo o jednu z raných verzií mikroprocesora,ktoré sa u výrobcov oz<strong>na</strong>èujú pojmom stepping.Testovaný Prescott mal stepping 3. Verzia, ktorá sadostane <strong>na</strong> pulty predajní, bude stepping 4.Z<strong>na</strong>mená to, e v Inteli medzièasom vyrobili ïalšiejadro. Preèo to spomí<strong>na</strong>m? Nu preto, e za <strong>na</strong>šus<strong>na</strong>hu ma k dispozícii systém s Prescottom èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrsme zaplatili daò v podobe testovania inéhomikroprocesora, ne aký Intel ponúkne zákazníkom.Vzh¾adom <strong>na</strong> rozdiel generácií jadra sa dápredpoklada, e všetky uvádzané chyby budúv èase, keï èítate tieto riadky, „vychytané“. Túto<strong>sk</strong>utoènos zoh¾adnite pri vyvodzovaní záverov,tak ako sme to v hodnotení urobili aj my.Zostavu, v ktorej sme Prescott testovali, námvïaka iniciatíve Intelu po<strong>sk</strong>ladali v spoloènostiProCa. Bola zaloená <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e Intel 875Bo<strong>na</strong>nza s èipovou súpravou i875, dvojkanálovýmusporiadaním operaènej pamäte DDR400 s kapacitou1 GB. Grafická karta disponovala èipom Ge-Force 5900, di<strong>sk</strong>ový systém, zloený z dvojice di<strong>sk</strong>ovWestern Digital, bol pripojený prostredníctvomrozhrania Serial ATA a usporiadaný do po¾aRAID0 a dopåòala ho DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka Sony a zvukovákarta SoundBlaster Audigy EZ.Výkon procesora. Ako sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili u v teoretickejèasti èlánku, pri testovaní Prescottu sme<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> nieko¾ko zvláštností a v prvom momenteto vyzeralo <strong>na</strong> prepadák. Mikroprocesor totipodával slabé výkony a vo väèšine testov dostával„<strong>na</strong> frak“ od Northwoodu, <strong>na</strong>vyše sa výrazne prehrieval(pri 100 % záai 92 °C, v pokoji pod¾a<strong>na</strong>stavenia pracovnej frekvencie 62 a 75 °C ). Keï-e sme mikroprocesor dostali v zostave, domnievalisme sa, e ide o nejaký problém v samotnommikroprocesore (rozdiel v steppingu).Napokon však bolo všetko i<strong>na</strong>k. Po intenzívnejkorešpondencii s technikmi v Inteli a neustálychúpravách sa ako zásadný problém ukázalo nedostatoènéchladenie mikroprocesora! Do zostavy boltoti zabudovaný chladiè urèený pre prvé verzieNorthwoodov a ten <strong>na</strong> Prescott jednoducho nestaèí.Po výmene chladièa klesli prevádzkové teplotymikroprocesora <strong>na</strong> 45 a 47 °C a teploty primaximálnom zaaení sa dostali pod hranicu 75 °C.Tak èi o<strong>na</strong>k tento fakt z<strong>na</strong>mená definitívny koniechádok medzi priaznivcami Intelu a AMD <strong>na</strong> tému,ktorý mikroprocesor viac „kúri“.Pre porov<strong>na</strong>nie sme v tabu¾ke výsledkov ponechalitak výsledky nedostatoène chladeného systému(sú vyz<strong>na</strong>èené èerveným fontom), ako aj výsledky<strong>na</strong>merané pri dostatoènom chladení. Akovidie, je to podstatný rozdiel.A my preò máme aj celkom logické vysvetlenie.Intel toti do Prescottu zabudoval pokroèilejší mechanizmusochrany mikroprocesora pri prekroèenípovolených pracovných teplôt. Mikroprocesor priprekroèení teploty definovanej Intelom (zatia¾nebola zverejnená, ale pod¾a <strong>na</strong>šich experimentovleí niekde pri hranici 80 °C) zaène (v prípade, e unemá ako zvýši otáèky ventilátora <strong>na</strong> chladièi)vklada prázdne inštrukcie, èím zabráni svojmuïalšiemu prehrievaniu a znièeniu. Na druhej stranemá takáto ochra<strong>na</strong> fatálny dosah <strong>na</strong> výkon mikroprocesora.To, e mikroprocesor „neuvaríte“, všakza takúto daò isto stojí.Vráme sa však k hodnoteniu výkonnosti Prescottu.V niektorých aplikáciách je tento mikroprocesorpri rov<strong>na</strong>kej pracovnej frekvencii o nieèopomalší ako Northwood. Dôvod je jednoduchý –o polovicu dlhšia pipeline. Rozdiely <strong>na</strong>šastie nie súve¾ké (typicky do 2 %). Spomenuté konštatovanieplatí pri testovaní jedným benchmarkom, a tedabez aktívneho zapojenia technológie Hyper-Threading. Test Bapco SysMark <strong>2004</strong>, ktorý vie testovavo viacerých aplikáciách súbene, sme,bohuia¾, do realizácie tohto testu nemali k dispozícii.Preto sme porov<strong>na</strong>li výkonnos Northwoodua Prescottu v <strong>na</strong>šom aplikaènom teste (<strong>na</strong> pozadíprebiehal prevod videa, v popredí bol spustený MSOutlook, v ktorom sme otvárali zazipovanú prílohus ve¾kosou 20 MB). Následne sme vyko<strong>na</strong>li rov<strong>na</strong>kýtest iba s tým rozdielom, e <strong>na</strong> pozadí bealantivírus, ktorý <strong>sk</strong>enoval di<strong>sk</strong>. Výsledky v obochprípadoch hovorili jasne v prospech Prescottu.Rozdiely sa pohybovali v desiatkach percent.ZÁVERPrescott je tu, s ním aj nová 90 nm technológia.Potenciál oboch nemono v tejto chvíli objektívneposúdi, obidve novinky sú iba <strong>na</strong> zaèiatku. Istévšak je, e sú ïalším stupienkom vo vývoji polovodièovéhopriemyslu (90 nm technológia) a mikroprocesorov(Prescott), ktoré celé odvetvie opäposúvajú ïalej.40 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U ENotebookyod A po Z Peter Orvi<strong>sk</strong>ýNotebooky sa v minulom rokudefinitívne stali tahúòmi trhus osobnými poèítaèmi.Spoloène sa teda pozrieme<strong>na</strong> príèiny ich rastúcejpopularity, porovnáme sinotebooky s klasickýmipoèítaèmi a pozrieme sa aj<strong>na</strong> to, aké novinky v oblastinotebookov môeme v tomtoroku oèakáva.U letmý poh¾ad do štatistík, ktoré vydávalirenomované a<strong>na</strong>lytické spoloènosti v priebehuminulého roka, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovali, e rastpredaja notebookov sa bude aj v roku 2003 pohybovaokolo hranice 40 %. V èase vzniku tohto èlánkubola <strong>na</strong>jèerstvejšia štatistika IDC za prvé trištvrroky. Pod¾a nej sa za spomenuté obdobie poprvý raz v histórii podarilo prekroèi magickú hranicu10 miliónov predaných notebookov (10,36). Tov porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim rokom z<strong>na</strong>menátempo rastu za prvé tri štvrroky 36,5 %. Potešite¾népre nás je, e regiónom s <strong>na</strong>jvyšším tempomrastu je Európa, kde sa v roku 2003 predaloo 49,4 % viac notebookov ako v roku 2002. Zaujímavýje aj poh¾ad <strong>na</strong> postavenie jednotlivýchz<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu. Jednotkou v celosvetovom rozsahuostáva HP, prvú päku v uvedenom poradí dopåòajúDell, Toshiba, IBM a Acer.V èase vzniku tohto materiálu ešte neboli výsledkypredaja <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu známe. Pod¾apredpokladov by sa však nárast predaja mal pohybovaminimálne v podobnom rozsahu ako v predchádzajúcomroku.PREÈO NOTEBOOKY „BODUJÚ“?Príèin enormného nárastu predaja notebookov,ktorý dokumentuje ich stúpajúcu popularitu, jeviacero. Ako prvý podstatný argument monouvies technologický pokrok, ktorý ide ruka v rukes nárastom výkonnosti, <strong>na</strong>sleduje pokles cien a zabudnúnemôeme ani <strong>na</strong> zmenu poh¾adu pouívate¾ov.Technológie a výkon. Mnohí si mono v súvislostis technologickým pokrokom v notebookochvybavia <strong>na</strong>jmä nástup Centri<strong>na</strong>, novej technológiespoloènosti Intel. Podrobnejšie sa výpoètu a prínosujednotlivých noviniek budeme venova pri opisekomponentov a ich porovnávaní so svetom de<strong>sk</strong>topov.Centrino toti prinieslo ve¾mi dobre vyváenúkombináciu vlastností, ktoré sú podstatné pre <strong>na</strong>jväèšiu<strong>sk</strong>upinu ich pouívate¾ov. Vïaka mikroprocesoruPentium Msa podarilo dosiahnu výbornúkombináciu výkonu a spotreby.Notebooky vybavené týmto mikroprocesoromtoti vo výkonnosti bez problémov sekundujúde<strong>sk</strong>topovým systémom. Na druhej strane bezproblémov vydria pracova <strong>na</strong> batérie od troch doôsmich hodín, prièom <strong>na</strong>jèastejšie sa táto dobapohybuje tesne <strong>na</strong>d štyrmi hodi<strong>na</strong>mi. Ïalším úspechomCentri<strong>na</strong> je vyváenos jednotlivých komponentova posledným, ktorý je reprezentovaný bezdrôtovýmadaptérom, je definitívne odpútanie sapouívate¾ov notebooku od káblov.V oblasti výkonnosti súèasné notebooky dria sosvojimi stolnými kolegami krok ove¾a úspešnejšieako kedyko¾vek predtým. Potešujúca je pritom <strong>sk</strong>utoènos,e toto tvrdenie neplatí iba o špièkovýchstrojoch, ale doslova <strong>na</strong>prieè celým spektrom. Kebysme mali by úprimní, <strong>na</strong>jlacnejšie notebooky súèasto výkonnejšie ako <strong>na</strong>jlacnejšie konfiguráciede<strong>sk</strong>topov. Minimálne rov<strong>na</strong>ko príjemné je, e tototvrdenie platí aj pri porov<strong>na</strong>ní ich vybavenosti.Pokles cien bol ïalším výz<strong>na</strong>mným akcelerátoromúspechu notebookov. Nieeby podstatnepoklesli ceny <strong>na</strong>jlacnejších notebookov, tie sa takmernezmenili. Najdôleitejšou zmenou v cenovomvývoji, ktorá sa odohrala v uplynulom roku, je výraznézníenie rozdielu medzi cenou de<strong>sk</strong>topua notebooku s rov<strong>na</strong>kou (èi ve¾mi podobnou) konfiguráciou.Na tejto <strong>sk</strong>utoènosti sa podie¾ali hneïdva faktory. Prvým z nich je <strong>sk</strong>utoènos, e praktickyvšetky komponenty pouívané <strong>na</strong> konštrukciunotebookov sa v priebehu roka zlacòovali. Toby však samo osebe nestaèilo. Najvýz<strong>na</strong>mnejšie satoti <strong>na</strong> cenovom trende priaznivom pre notebookypodpísal razantný nástup LCD displejovv de<strong>sk</strong>topových systémoch. Tie sú toti podstatnedrahšie ako klasické CRT monitory. Ale keïe súove¾a dostupnejšie ako v minulosti, pri porovnávanícien de<strong>sk</strong>topov a notebookov sa dnes celkombene do ceny de<strong>sk</strong>topu zahàòa LCD displej rov<strong>na</strong>kýchparametrov, ako má displej notebooku.Zme<strong>na</strong> poh¾adu. Pouívatelia zásadne zmenilisvoj postoj a <strong>na</strong>jmä spôsob pouívania poèítaèov.Veï sa len pozrite <strong>na</strong> klasický de<strong>sk</strong>top. Spoloènes monitorom okupuje výz<strong>na</strong>mnú èas vášho pracovnéhostola (èi doma, alebo v práci). Ak pouívatede<strong>sk</strong>topa potrebujetepracova aj doma, nejdeo úplne jednoduchú záleitos.Iste jestvujú technické a programové prostriedky,ktoré vám umonia vzia si so sebou rozpracovanésúbory, podkladové údaje, prípadne sa pripojiz domu do podnikovej siete. Tak èi o<strong>na</strong>k, z èasu <strong>na</strong>èas <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> limity takéhoto riešenia. No akpouijete notebook, domov s vami nejdú iba údaje,ale celé pracovné prostredie a prakticky všetkypodklady. Navyše pri práci <strong>na</strong> notebooku nemusítesedie v pracovni, ale pokojne si ho môete vzia ajdo obývaèky èi spálne (chce to však istú dávkuporozumenia zo strany rodinných príslušníkov).S notebookom môete bez problémov pracova ajpoèas víkendu u starých rodièov èi <strong>na</strong> chalupe. Tovšak nie je ani zïaleka všetko. Svoj pracovný prostriedokmôete poui aj <strong>na</strong> pobavenie rodinnýchpríslušníkov.Zme<strong>na</strong> postoja pouívate¾ov k notebookom,samozrejme, súvisí aj s poklesom ich cien. Nie je toa tak dávno, keï sa ceny aj tých <strong>na</strong>jlacnejšíchnotebookov zaèí<strong>na</strong>li tesne pod sto tisícami. Dnesdostanete výkonný notebook aj za menej ako polovicu.Notebooky sa tak stali dostupnými preivnostníkov, širokú škálu technikov, ekonómova ve¾a ïalších, študentov nevynímajúc! Ak sa terazusmievate, nemusíte. Práve pre študentov sa notebookystávajú ideálnymi poèítaèmi. Môu ich toti¾ahko prenáša medzi domovom, internátom a školou.Navyše s rozmachom internetu a sveta digitálnejzábavy majú vïaka notebooku neustále prisebe nielen pracovný nástroj, ale aj komunikaènýprostriedok a centrum zábavy!VÝVOJ NEZASTAVÍŠ...U zmienené argumenty dávajú tuši, e notebookysvojim klasickým kolegom riadne „podkurujú“.No nebolo to tak vdy. Donedáv<strong>na</strong> notebookyvyuívali iba mierne upravené komponenty, urèené<strong>na</strong> výrobu de<strong>sk</strong>topov, èo sa, samozrejme, odrá-alo <strong>na</strong> ich vlastnostiach a výkone. Ak <strong>na</strong>mietate,e aj dnes sa v ponukách jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong>chádzanemálo notebookov osadených de<strong>sk</strong>topovýmimikroprocesormi, prípadne inými komponentmi,máte pravdu. Na druhej strane si však musíme uve-42 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U Edomi, e existencia takýchto modelov je vyvolanázáujmom pouívate¾ov, ktorí vyadujú buï notebookys extrémnym výkonom (rov<strong>na</strong>júcim sa výkonude<strong>sk</strong>topovej pracovnej stanice), alebo, <strong>na</strong>opak,modely s èo <strong>na</strong>jnišou cenou. Ak chcú konštruktériuspokoji poiadavky trhu, musia v oboch prípadochsiahnu po de<strong>sk</strong>topových komponentoch. Najèastejšiesa v notebookoch pouívajú de<strong>sk</strong>topovémikroprocesory, èipové súpravy a grafické èipy. Ajv takýchto notebookoch je však prevaná väèši<strong>na</strong>súèiastok vyvinutých špeciálne pre notebooky.Pred nákupom notebooku je dobré poriadne sizisti, z akých komponentov je daný model po<strong>sk</strong>ladaný.De<strong>sk</strong>topové komponenty toti z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>júvyššiu spotrebu a èasto aj prehrievanie notebooku.Spomenuté nedostatky <strong>na</strong>jochotnejšie prehliadnemepri vidine vyššieho výkonu. Najmä v prípadelacných modelov však môe by realita úplne iná.Pozrime sa spoloène <strong>na</strong> to, ako sa jednotlivékomponenty pouívané v notebookoch vyvíjali vlania èo môeme oèakáva v tomto roku.MIKROPRO<strong>CES</strong>ORYU minulý rok sme v materiáli venovanom notebookom<strong>na</strong>písali, e Intel má v tejto oblasti ove¾aväèšiu hegemóniu ako v de<strong>sk</strong>topoch. Tentoraz smesa nechceli uspokoji iba so suchým konštatovaním,a tak sme pri príprave tohto èlánku spravilprie<strong>sk</strong>um sloven<strong>sk</strong>ého trhu s notebookmi. V òomsme zmapovali ponuku jednotlivých z<strong>na</strong>èiek, prièomsme zisovali poèty ponúkaných modelov vybavenýchjednotlivými typmi mikroprocesorov. Doprie<strong>sk</strong>umu sme zahrnuli viac ako dvesto modelovnotebookov pätnástich z<strong>na</strong>èiek.Ponuka notebookov z poh¾adu typu pouitéhomikroprocesora je <strong>na</strong>ozaj pestrá, môete si vybraz jedenástich mikroprocesorov. Sedem z nich pochádzaz dielne Intelu (Celeron, Mobile Celeron,Celeron M, Pentium III, Pentium 4, Mobile Pentium4-M a Pentium M), dva od spoloènosti AMD (AthlonXP a Athlon XP-M) a po jednom zástupcovi majúspoloènosti VIA Technologies a Transmeta. Utento výpoèet ve¾a <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje. Pri porov<strong>na</strong>ní poètumodelov má Intel 93,8-percentné zastúpenie, AMD4,3 % a VIA Technologies spoloène s Transmetoumajú po 0,9 %. Obraz o tom, aké je zastúpenie jednotlivýchmikroprocesorov v notebookoch dostupných<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, si môete spravi z grafu è. 1.Zistenie, e <strong>na</strong>jväèšie zastúpenie (36,1 %) má v ponukejednotlivých z<strong>na</strong>èiek mikroprocesor PentiumM, je príjemné. Na druhej strane si však musímeuvedomi, e notebooky s ním patria k drahšíma štruktúra predaja z poh¾adu predaných kusov budepráve z tohto dôvodu hovori v prospech de<strong>sk</strong>topovýchmikroprocesorov Celeron a Pentium 4.Toto tvrdenie si dovolíme aj <strong>na</strong>priek tomu, e z údajovzí<strong>sk</strong>aných v <strong>na</strong>šom prie<strong>sk</strong>ume vyplýva, e <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om trhu je aktuálne ove¾a bohatšia ponukanotebookov s mobilnými (65,4 % modelov) akode<strong>sk</strong>topovými (33,6 % modelov) mikroprocesormi.Pozrime sa však spoloène aj <strong>na</strong> vývoj, ktorý monov oblasti mikroprocesorov pre notebooky oèakávav tomto roku. V prvom rade sa pristavme priahúòovi celého trhu – spoloènosti Intel. Nietpochýb, e po nedávnom uvedení mikroprocesorovCeleron M a pripravovanom uvedení mikroprocesorovPentium M druhej generácie (kódové menoDothan, 2 MB L2 cache, 90 nm technológia) sa poèetmodelov notebookov zaloených <strong>na</strong> mikroprocesorochtejto <strong>sk</strong>upiny bude ïalej zväèšova. Intel istobude chcie pokraèova v úspešnom aení Centri<strong>na</strong>.Z ponuky Intelu by sa definitívne mali stratimikroprocesory Mobile Pentium III a novinky by unemali pribúda ani v rodine Pentium 4-M. Tietomikroprocesory u patria histórii a v nových modelochsa budú objavova zriedka. V minulom rokuvšak došlo aj k ïalšej zmene. Intel pochopil, e aj<strong>na</strong>priek úspechu Centri<strong>na</strong> bude vdy jestvova <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>pouívate¾ov, ktorí siahnu po notebookuvybavenom de<strong>sk</strong>topovým mikroprocesorom. Intelusa síce táto <strong>sk</strong>utoènos nepáèi, ale èo <strong>na</strong>robí? Pretosa aj v tomto roku budeme v notebookoch kategóriede<strong>sk</strong>top replacement a <strong>na</strong>jlacnejších modelochstretáva s de<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormi Intelu.V AMD sa do mobilného segmentu vrhli hneï <strong>na</strong>poèiatku roka. Štyri mesiace po uvedení mikroprocesorovAthlon 64 pre de<strong>sk</strong>topy a verzie DTR urèenejpre notebooky kategórie de<strong>sk</strong>top replacementobohatila spoloènos ponuku aj o plnohodnotnémobilné mikroprocesory z tejto rodiny. Nesú oz<strong>na</strong>èenieAthlon 64-M a <strong>na</strong>teraz sú k dispozícii trimodely. Firma tvrdí, e tak ako sa bude rozrastaponuka de<strong>sk</strong>topových verzií, budú pribúda ajnotebookové verzie. Tak trochu v tieni Centri<strong>na</strong>ostali vlani mikroprocesory Athlon XP-M, presnejšieich verzie LV. Tie <strong>na</strong>ozaj nezaostávajú za mikroprocesormiPentium M. Jediné, èo bráni ichmasovejšiemu rozšíreniu, je malá ochota výrobcovnotebookov stavi <strong>na</strong> tieto mikroprocesory. Škoda,videli sme u zopár <strong>na</strong>ozaj vydarených notebookovs nimi (jeden nájdete aj v teste). Na základe uvedenéhomono poveda, e mikroprocesory AMDminimálne <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ostanú výsadou lacnýchmodelov, èo je škoda.Ïalšou ve¾mi zaujímavou novinkou je mikroprocesorEfficeon spoloènosti Transmeta. Jeho prínossa pod¾a špecifikácií a toho, èo mono vyèítaz technológií, ktoré podporuje, zdá <strong>na</strong>ozaj ve¾ký(dovolím si tvrdi, e bude podstatne vyšší akou predchodcu – mikroprocesorov Crusoe). Z poh¾adureálnej dostupnosti notebookov zaloených<strong>na</strong> tomto mikroprocesore v <strong>na</strong>šich konèinách všakbudeme <strong>sk</strong>eptickí. Problém je podobný ako v AMD...ÈIPOVÉ SÚPRAVYNástupom Centri<strong>na</strong> sa podarilo Intelu posilni sivplyv nielen v oblasti mobilných mikroprocesorov,ale <strong>na</strong>jmä èipových súprav. Kým konštruktéri notebookovzaloených <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topových a mobilnýchverziách mikroprocesorov Celeron a Pentium 4 majúk dispozícii širokú paletu èipových súprav (takod Intelu, ako aj ALi, SiS a VIA Technologies), konštruktérinotebookov s mikroprocesormi PentiumM mali v priebehu minulého roka k dispozícii ibaèipové súpravy od Intelu. A ak chceli pre svoje produktyzí<strong>sk</strong>a logo Centrino, museli siahnu aj poadaptéri WLAN od rov<strong>na</strong>kej firmy. S oh¾adom <strong>na</strong>pomerne rýchly a masívny nástup Centri<strong>na</strong> <strong>na</strong> trhsa tradièným konkurentom Intelu <strong>na</strong> poli èipovýchsúprav výz<strong>na</strong>mne zmenšil manévrovací priestor.Situácia sa zmení v priebehu tohto roka, keï sa <strong>na</strong>trhu objavia èipové súpravy pre Pentium M aj odiných výrobcov. Šanca týchto èipových súpravbude pravdepodobne obmedzená <strong>na</strong> lacné verzienotebookov. Takéto produkty toti nebudú môcnies logo Centrino a to je z<strong>na</strong>èka, ktorú si za necelýrok stihli ¾udia ve¾mi dobre zapamäta. Tu simarketingové oddelenie Intelu zaslúi pochvalu.Ak si myslíte, e pri kúpe notebooku nemá výz<strong>na</strong>mpátra po tom, aká èipová súprava je základomkonkrétneho modelu, mýlite sa. Èipové súpravy<strong>na</strong>vrhnuté pre notebooky disponujú pokroèilýmitechnológiami umoòujúcimi riadi spotrebuenergie. Na druhej strane de<strong>sk</strong>topové verzie èipovýchsúprav po<strong>sk</strong>ytujú vyšší výkon. Nenechajte savšak <strong>na</strong>páli, ak je v notebooku de<strong>sk</strong>topová èipovásúprava, podporujúca <strong>na</strong>príklad „rýchle pamäte“,niè z nej nevyaíte, ak <strong>na</strong> trhu takéto pamäte niesú dostupné vo verzii pre notebooky. Klasickýpamäový modul toti do notebooku „nevpracete“.Samostatnou kapitolou sú grafické adaptéry integrovanédo èipovej súpravy. Neverte, e ich výkonje mizerný a sotva s ním zvládnete kancelár<strong>sk</strong>eZastúpenie modelov s jednotlivými typmi mikroprocesorov<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu s notebookmiŠtruktúra spotreby jednotlivých komponentov notebooku(Centrino s di<strong>sk</strong>rétnou grafikou)Štruktúra spotreby jednotlivých komponentov mininotebooku(Centrino s di<strong>sk</strong>rétnou grafikou)2/<strong>2004</strong> PC REVUE 43


R E V U Eaplikácie. Toto platilo pred pár rokmi. Dnešné modernéèipové súpravy pre notebooky s integrovanougrafikou dokáu podstatne viac. Istee, nedostanetez nich výkon špièkových grafických èipov,ale <strong>na</strong> normálnu prácu staèia <strong>na</strong>ozaj s rezervou.PAMÄPo rokoch hegemónie pamätí SDRAM sa aj v notebookoch<strong>na</strong>plno presadili pamäte DDR. Neèakajtevšak, e by ste v notebookoch <strong>na</strong>šli momentálne<strong>na</strong>jvýkonnejšie varianty DDR500. Aj s pamäamiDDR400 sa pri notebookoch stretnete <strong>na</strong>ozaj ibave¾mi zriedka (v kategórii de<strong>sk</strong>top replacement).Dôvod je jednoduchý – notebookové pamäte sadodávajú vo vyhotovení SO-DIMM a v òom je <strong>na</strong>terazmaximom DDR333.Pokia¾ ide o kapacitu pamäte notebooku, bezokolkov siahnite po väèšej kapacite. Nie je to samoúèelné.Notebooky toti disponujú pomalšími pevnýmidi<strong>sk</strong>ami ako de<strong>sk</strong>topy, a tak vdy, keï budúWindows musie siahnu po swap-file, pocítite to.V spojení so systémom Windows XP a rov<strong>na</strong>kýmkancelár<strong>sk</strong>ym balíkom sa ako rozumné minimumjaví 256 MB pamäte, ak však siahnete po dvojnásobku,isto nespravíte chybu. Ak nechcete investovahneï pri kúpe notebooku, môete investíciu dopamäte odloi <strong>na</strong> ne<strong>sk</strong>ôr.GRAFIKAPred pár rokmi boli notebooky odkázané takmervýluène <strong>na</strong> grafiku integrovanú v èipovej súprave.Tá bola a aj v súèasnosti je aj v de<strong>sk</strong>topoch menejvýkonná ako samostatná grafická karta. Posuntechnológií v integrovaných grafických adaptérochvšak aj v notebookoch z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l nárast ich výkonnosti.Vïaka tomu dnes aj <strong>na</strong> notebooku osadenom„iba“ integrovanou grafikou môete bez obáv pracovanielen s 2D, ale aj 3D aplikáciami a pokojnesi môete dopria aj poh¾ad <strong>na</strong> film z DVD.U poèujem zarytých kritikov, e to môe staèiiba menej nároènému pouívate¾ovi a e <strong>na</strong> „poriadnu“grafiku treba de<strong>sk</strong>top. Nu, verte, nie je topravda. Dnes u <strong>na</strong>ozaj nie je problém vidie èloveka,ktorý <strong>na</strong> notebooku pracuje s aplikáciami CAD,3D Studiom èi <strong>na</strong> òom strihá video. V prípade, epotrebujete notebook s grafikou, ktorá vám zaruèívýkon potrebný <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>né úèely, nemusíte saobáva. Prakticky kadá z<strong>na</strong>èka má toti v ponukemodely s výkonnou grafikou od ATI Technologiesalebo nVidie. Keby vám nestaèili monosti „mobilnýchgrafických èipov“, jestvujú aj notebooky,ktoré pouívajú grafiku <strong>na</strong> báze <strong>na</strong>jvýkonnejšíchde<strong>sk</strong>topových èipov a tie uspokojaaj priaznivcovextrémneho výkonu. Neveríte? Skúste sa poobzerapo internete, zaènite <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.go-l.com/laptops/index.htm.O progres v tejto oblasti nemusíme ma aniv tomto roku obavy. Zlepšené verzie grafických èipovmajú pripravení tak výrobcovia èipovýchsúprav, ako aj špecialisti <strong>na</strong> grafiku. Výkon celkomisto porastie aj tentoraz.DISPLEJV priebehu minulého roka sme sa doèkali hneï viacerýchzmien a verte, e sa o nich oplatí minimálnevedie. Prvým trendom, ktorý ste mali monoszaregistrova aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich stránkach, je nástup„širokouhlých“ displejov. Tie <strong>na</strong>miesto klasickéhopomeru strán 4:3 prinášajú 16:10. Nedajte sa oklama,e to má výz<strong>na</strong>m iba pri sledovaní videa.Ve¾mi rýchlo si pri takomto displeji zvyknete, e <strong>na</strong>pracovnej ploche môete ma ved¾a seba otvorenésúbene dva dokumenty formátu A4.Ïalšou novinkou minulého roka je nástup displejovs vyšším rozlíšením. I keï aj dnes sa môete v notebookoch<strong>na</strong>jèastejšie stretnú s 15" displejom s rozlíšením1024 × 768, verte, e pätnástky toho vediaove¾a viac! Lepšie modely bez problémov zvládnu1280 × 1024 a špièkové modely ponúkajú dokoncarozlíšenie 1400 × 1050. Prehliadnu nemôeme aninástup LCD s uhloprieèkami 16" a 17"! Tie sa celkomisto nestanú hlavným trendom, ale ich nástup premenilsvet notebookov kategórie de<strong>sk</strong>top replacement<strong>na</strong> nepoz<strong>na</strong>nie.Ani tento rok nebude v oblasti displejov nudný,Intel <strong>na</strong> jesennom IDF spoloène s viacerými výrobcamiLCD panelov oznámil iniciatívu, ktorej cie¾omje zníi v priebehu <strong>na</strong>sledujúceho roka spotrebudispleja z 12 wattov <strong>na</strong> 3 watty. Všetci zainteresovanívravia, e nejde o jednoduchú vec (a majúpravdu). Na druhej strane displej je momentálne<strong>na</strong>jväèším „rútom“ energie v notebooku.Na prahu praktického <strong>na</strong>sadenia je aj technológia3D zobrazenia prostredníctvom LCD displeja,ktorú vlani predstavila spoloènos Sharp. Uvidíme,ako sa presadí v tomto roku.Ïalšou zaujímavosou je novinka z laboratóriíspoloènosti Toshiba. Ich vynález rieši problematikusúkromia pouívate¾a notebooku. Kým staré LCDdispleje mali ve¾mi obmedzené rozsahy pozorovacíchuhlov, súèasné displeje sa v tejto oblasti takmervyrov<strong>na</strong>jú klasickým CRT monitorom. Tátovlastnos je síce fajn, keï chcete, aby sa <strong>na</strong> obrázok,video èi údaje <strong>na</strong> vašom notebooku pozrelikolegovia. Ove¾a horšie to však je, ak ste v dopravnomprostriedku, kaviarni, hotelovej halealebo <strong>na</strong> obchodnom rokovaní. Vaše poznámky sú„vo¾ne k dispozícii“. Vïaka novému kontrolérua implementácii špeciálnej súpravyfiltrovmá Toshiba k dispozícii displej, ktorého „vidite¾nos“môe definova pouívate¾. Ten má toti prostredníctvomprogramu monos meni <strong>na</strong>staveniefiltrov a definova tak rozsah pozorovacích uhlov,z ktorých je obraz <strong>na</strong> displeji vidite¾ný. Zaujímavosouje, e „nepovolanému“ zvedavcovi sa môe<strong>na</strong> displeji zobrazova <strong>na</strong>príklad logo. Sériová výrobasa zaène v tomto roku a <strong>na</strong>sadenie mono predpokladanielen v notebookoch.PEVNÉ DISKYSú dlhodobo Achillovou pätou notebookov. Pri ichkonštrukcii sa toti prejavuje mnostvo obmedzení.Musia by malé, málo hluèné a vyarova èo <strong>na</strong>jmenejtepla. Ak ste u mali monos presvedèi sa <strong>na</strong>vlastné zmysly, èo dokáu dnešné supervýkonnédi<strong>sk</strong>y v de<strong>sk</strong>topoch, viete, o èom hovorím. Aj <strong>na</strong>priektomu sa aj v tejto oblasti darí postupne zlepšovaparametre, a tak sme sa po rokoch, keï boli v notebookochmaximom 4000-otáèkové di<strong>sk</strong>y, doèkali ich5400 a <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lonku roka dokonca aj 7200-otáèkovýchnástupcov. S tými sa však stretnete iba v drahšíchmodeloch notebookov. Pevné di<strong>sk</strong>y pre notebookyv porov<strong>na</strong>ní s de<strong>sk</strong>topovými verziami ponúkajú ajmenšie kapacity. Kým pri de<strong>sk</strong>tope je dnes takmerminimom 60 GB a maximom 250 GB, pri notebookochje rozsah kapacít od 20 do 80 GB. Rozdielysú aj v rozhraniach. Kým pri de<strong>sk</strong>topoch môemesiahnu po ATA/100, ATA/133 a SATA 150, pri notebookochje k dispozícii iba ATA/100.Väèši<strong>na</strong> súèasných notebookov síce podporujevýmenu pevného di<strong>sk</strong>u pouívate¾om (staèí povolidve <strong>sk</strong>rutky), treba si však uvedomi, e di<strong>sk</strong> v notebookuvymieòame. Pridanie druhého di<strong>sk</strong>u je totipri notebookoch moné iba v niektorých modeloch,a to prostredníctvom špeciálnych modulov.Vïaka tomuto hendikepu môeme pri notebookochzabudnú <strong>na</strong> výhody di<strong>sk</strong>ových polí, ktoré sav ostatnom èase stávajú èoraz populárnejšími.V tomto roku mono predpoklada preko<strong>na</strong>niehranice 100 GB v kapacite notebookového di<strong>sk</strong>u.Masívnejší prechod <strong>na</strong> rýchlejšie di<strong>sk</strong>y sa asi ko<strong>na</strong>nebude, príjemná je však správa, e ešte v prvompolroku by sme sa mali doèka prvých notebookovs di<strong>sk</strong>ami s rozhraním Serial ATA! Prvou firmou,ktorá takéto di<strong>sk</strong>y ponúkne, je Fujitsu. Di<strong>sk</strong>y s týmtorozhraním budú zatia¾ dostupné iba vo verziis 5400 otáèkami a okrem vyššej priepustnosti prinesúaj menšiu spotrebu.OPTICKÉ MECHANIKYV tomto smere dria notebooky krok s de<strong>sk</strong>topmi.K dispozícii sú tak klasické CD a DVD mechaniky,ako aj <strong>na</strong>pa¾ovaèky (CD-RW, kombo i DVD). V ponukenechýbajú ani multiformátové DVD <strong>na</strong>pa-¾ovaèky. Jediný rozdiel je v maximálnej rýchlostivšetkých typov mechaník. Notebookové verzie sútoti vdy pomalšie.BATÉRIEV tejto oblasti sme vlani nijaký výz<strong>na</strong>mný progresnezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li. Mierne sa zvýšili kapacity. K dispozíciisú batérie LiIon aj LiPo. Výz<strong>na</strong>mné z poh¾adupouívate¾a je predåenie doby práce notebooku<strong>na</strong> batérie, ktoré však ide <strong>na</strong> vrub novýchtypov mikroprocesorov a vyspelejšej správy <strong>na</strong>pájania,pouívanej v mobilných systémoch.Ve¾kou nádejou do budúcnosti je <strong>na</strong>pájanie notebookov<strong>na</strong> báze etanolových palivových èlánkov.44 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U EV minulom roku sme videli viacero prototypov. Tentorok sa mono doèkáme prvých reálnych produktov.ROZHRANIATak ako de<strong>sk</strong>top ani notebook nie je osamotenýostrov. Aj k nemu potrebujeme pripoji periférie èipripoji ho do komunikaènej infraštruktúry v podniku.V porov<strong>na</strong>ní s minulosou sa tvár notebookuv tejto oblasti výrazne zmenila. Tento rok by sazme<strong>na</strong> mala dokonèi. Definitívne zbohom dostávajústaré rozhrania (PS/2, paralelný port, sériovéporty, ale aj PCMCIA). Na ich miesto u <strong>na</strong>stúpilialebo sa chystajú noví hráèi.PCMCIA to má spoèítané. Èas tohto rozhraniasa <strong>na</strong>plnil a treba poveda, e bolo <strong>na</strong>èase.Karty PCMCIA èi PC Card (ako sa èasom premenovali)sú <strong>na</strong>jzastaranejším komponentom súèasnýchnotebookov. S nástupom rozhrania PCI Express imvšak definitívne odzvoní a <strong>na</strong>hradia ich karty typuNewCard. Viac sme o nich písali v reportái z IDFa podrobne sa tomuto rozhraniu budeme venovav momente, keï prídu <strong>na</strong> trh prvé notebooky, ktoréním budú vybavené.USB. V súèasnosti je to <strong>na</strong>juniverzálnejšie rozhranie<strong>na</strong> pripojenie periférií k poèítaèu. V notebookochsa u doslova udomácnilo. Neraz v nich nájdete tri ajštyri porty. Pokia¾ ide o verziu, obyèajne dnes dostanetev notebooku vysokorýchlostné USB 2.0. Prikúpe lacnejších modelov sa radšej presvedète, èi náhodounejde o pomalšiu verziu rozhrania.FireWire èastejšie ako <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>tope. Paradoxné,ale pravdivé. Kým pri de<strong>sk</strong>topoch je totorozhranie takmer vdy otázkou ïalšej investície,pri multimediálnych notebookoch a notebookochkategórie de<strong>sk</strong>top replacement je jeho implementáciasamozrejmá. Èasto ho však nájdete aj v klasickýchkancelár<strong>sk</strong>ych konfiguráciách. Výhodou jetoto rozhranie, ak vlastníte externé di<strong>sk</strong>y, CD aleboDVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku. Najviac ho však isto ocenia pouívateliavideokamier.Porty vo výslube. Kým <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>topoch súporty ako PS/2, paralelný èi sériový stále k dispozícii,pri notebookoch to u také samozrejmé nie je.Dôvod je jednoduchý, priestoru <strong>na</strong> integráciuve¾kého mnostva konektorov <strong>na</strong> notebooku niet,a tak výrobcovia „odkladajú“ <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr sériové porty,porty PS/2 a <strong>na</strong>pokon aj paralelné porty. Ak eštevlastníte zariadenia vybavené týmito starými rozhraniami,máte tri monosti. Buï siahnete po notebooku,ktorý nimi disponuje (takmer pri kadejz<strong>na</strong>èke existuje takýto model), alebo si k notebookudokúpite docking station. Viem, tá zvyèajnestojí celkom pekný peniaz. Ak nechcete ve¾a investova,ponúka sa ïalšie riešenie. Kúpte si rozboèovaèUSB a k nemu káble s redukciami USB/sériovýèi USB/paralelný port. Rozhranie PS/2 u potrebovanebudete, externú klávesnicu a myš pripojteradšej prostredníctvom USB (takisto cez rozboèovaè).Utratíte maximálne dve tisícky a výsledok(aspoò v oblasti pripojite¾nosti starších zariadení)bude rov<strong>na</strong>ký ako pri nákupe docking station èireplikátora portov. Navyše sa vám podstatne u¾ahèímanipulácia s notebookom, všetky zariadeniak nemu toti pripojíte jediným konektorom USB!Siete. Kým <strong>na</strong> základných do<strong>sk</strong>ách pre de<strong>sk</strong>topysa pomaly, ale isto udomácòuje gigabitový ethernet,v notebookoch je klasikou jeho 100 Mb variant.Toto rozhranie dnes nájdete <strong>na</strong> kadom notebooku.Jestvujú aj modely s gigabitovým ethernetom,tých je však ako šafranu. Myslíme si, e totorozhranie pre notebooky nemá ve¾ký výz<strong>na</strong>m. Ove-¾a viac poteší prítomnos WiFi, WLAN (èi ako všelijakovýrobcovia notebookov oz<strong>na</strong>èujú adaptéry prebezdrôtové siete). Kým vlani hrala medzi bezdrôtovýmisieami v notebookoch prím verzia 802.11b,tento rok <strong>na</strong>stúpi <strong>na</strong> masívny útok jej rýchlejšiasestra 802.11g! Tá ponúka prenosovú rýchlos 54Mb/s <strong>na</strong>miesto pôvodných 11 Mb/s a uspokojí ajtých <strong>na</strong>jnároènejších pouívate¾ov.Komunikaèné rozhrania. U dávnejšie sa ichzastúpenie v notebookoch stabilizovalo. Dnes kadýnotebook disponuje 56K modemom. Ve¾a notebookovmá integrované rozhranie IrDA, ktoré sa ajvïaka podpore v mobilných telefónoch stáva náhradousériového portu. Nu a zabudnú nemono<strong>na</strong> ïalšiu bezdrôtovú technológiu – Bluetooth. Totorozhranie umoní notebooku komunikova taks ïalšími zariadeniami (mobilný telefón, handsfree,periférie), ako aj vytvori malú lokálnu siemedzi notebookmi. Bluetooth sa síce presadzovalpomaly, dnes je však široko akceptovaný a disponujením mnostvo notebookov.NOTEBOOK, ALE AKÝ?Aj v minulom roku sme riešili rov<strong>na</strong>ký problém.H¾adali sme odpoveï <strong>na</strong> to, ako èo <strong>na</strong>jjasnejšie definovajednotlivé <strong>sk</strong>upiny notebookov. Rok síce prešiel,ale situácia v tomto smere sa nijako nezjednodušila.Skôr <strong>na</strong>opak. Jediným všeobecne akceptovanýmmateriálom, ktorý definuje segmentáciu trhus notebookmi je Intel Mobile Platform Vision Guidefor 2003, ktorá bola vydaná v septembri 2002.V tomto materiáli nájdeme tri typy notebookov: Náhrada de<strong>sk</strong>topu – ide o notebooky ponúkajúcevysoký výkon, ktoré majú úplne <strong>na</strong>hradi klasickýde<strong>sk</strong>topový poèítaè, ich hmotnos presahuje3 kg. Klasický notebook – úplne vybavené notebookys hmotnosou od 2 do 3 kg. Ultra¾ahký notebook – je <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zdruujúcamininotebooky a tablet PC, teda notebooky s hmotnosoudo 2 kg.Spomenuté èlenenie je však pouite¾né iba v niektorýchsituáciách. Je toti ve¾mi všeobecné a praktickyjediným triediacim kritériom je hmotnosnotebooku. Preto sme sa minulý rok pokúsili vytvorivlastné èlenenie notebookov, v ktorom sme definovali<strong>na</strong>sledujúce <strong>sk</strong>upiny: Lacné notebooky Kancelár<strong>sk</strong>e notebooky Multimediálne notebooky Výkonné notebooky Mininotebooky Tablet PC De<strong>sk</strong>top replacementViac informácií o jednotlivých vlastnostiach nájdetev PC REVUE è. 2/2003. Dodajme, e toto èleneniesa nám osvedèilo a bez problémov sme pod¾aneho mohli zatriedi aj všetky modely, ktoré sa <strong>na</strong>trhu objavili v priebehu roka.CENOVÝ VÝVOJVlani sa ceny notebookov mierne zniovali. Keïeu nás dlhodobo platí, e <strong>na</strong>jpredávanejšími modelminotebookov bývajú tie s <strong>na</strong>jnišou cenou, <strong>na</strong>jtvrdšíboj zvádzali jednotlivé z<strong>na</strong>èky práve v tomtosegmente. V prie<strong>sk</strong>ume, ktorý sme u v tomto materiálispomí<strong>na</strong>li, sme zistili, e ceny <strong>na</strong>jlacnejšíchmodelov v ponuke jednotlivých z<strong>na</strong>èiek sa doslíšia. Zaèí<strong>na</strong>jú sa tesne pod hranicou 30-tisíc Sk(všetky ceny sú uvádzané vrátane DPH) a konèiatesne <strong>na</strong>d 50-tisíc Sk. Pre objektívnos však trebadoda, e sme porovnávali ceny aktuálne <strong>na</strong>jlacnejšíchmodelov jednotlivých z<strong>na</strong>èiek bez oh¾adu <strong>na</strong>konfigurácie. Z <strong>na</strong>šej štatistiky vyplynulo, e priemernýlacný notebook <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu stojí 42-tisícSk. Na opaènom konci spektra, medzi <strong>na</strong>jdrahšímimodelmi, nám priemerná ce<strong>na</strong> vyšla <strong>na</strong> 95-tisíc Sk.Jedným dychom však dodajme, e k takejto nízkejsume sme dospeli <strong>na</strong>jmä vïaka „drahým“ notebookommenej výz<strong>na</strong>mných z<strong>na</strong>èiek, ktorých cenysa konèia <strong>na</strong> úrovni 80-tisíc. Keby sme sa pozreli <strong>na</strong>ceny pätice <strong>na</strong>júspešnejších svetových z<strong>na</strong>èiek,vyšla by nám priemerná ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jlacnejšieho modelu<strong>na</strong> 43-tisíc Sk a priemerná ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jdrahšieho modeluby sa vyšplhala k hranici 120-tisíc Sk.Keby sme mali odhadnú cenový vývoj v tomtoroku, museli by sme by èarodejníkmi. Aj <strong>na</strong>priektomu mono isté trendy predpoveda. Ceny <strong>na</strong>jlacnejšíchmodelov by sa mali udra pod hranicou30-tisíc a aj pri renomovaných z<strong>na</strong>èkách monopredpoklada, e sa v tomto roku dostanú pod hranicu40-tisíc. Vynies podobný odhad v iných kategóriáchje dos aké. Všeobecne však mono poveda,e ak nedôjde k dramatickým zmenám (akútnynedostatok LCD displejov èi výz<strong>na</strong>mná zme<strong>na</strong>v kurze <strong>na</strong>šej meny), ceny notebookov by aj v priebehuroka mali klesa.JE NOTEBOOK POÈÍTAÈOMBUDÚCNOSTI?Nech by nás vývoj opísaný <strong>na</strong> predchádzajúcichstránkach akoko¾vek zvádzal k zjednodušujúcemuzáveru, nespravíme ho. Notebooky sú isto riešenímpre mnostvo pouívate¾ov a rov<strong>na</strong>ko si môemeby istí aj tým, e poèet ich pouívate¾ov v budúcnostisa bude aj <strong>na</strong>ïalej zvyšova. Na druhej stranesi však treba uvedomi <strong>sk</strong>utoènos, e minimálnev oblasti výkonu budú ešte dlho ma <strong>na</strong>vrch klasicképoèítaèe. Okrem nich vyrastie klasickým de<strong>sk</strong>topoma notebookom aj ïalšia konkurencia v podobenových typov zariadení, ktoré nebudú „iba“ poèítaèmi.Po rokoch, èo sme poèúvali o multimediálnychpoèítaèoch a centrách domácej zábavy, toti<strong>na</strong>ozaj stojíme <strong>na</strong> prahu doby, keï sa <strong>na</strong>še domovyzaplnia mnostvom inteligentných škatú¾, vnútriktorých budú neraz poèítaèe ove¾a výkonnejšie akokancelár<strong>sk</strong>e èi domáce PC. V tomto novom poèítaèovomsvete si notebooky, samozrejme, ¾ahko nájdusvoje miesto.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 45


H A R D W A R ENotebookTest:pre kadého Peter Orvi<strong>sk</strong>ýTentoraz sme pre váspripravili test 16 modelovnotebookov, prièom smevám chceli ponúknumonos v rámci jednéhomateriálu porov<strong>na</strong> výko<strong>na</strong> ïalšie vlastnostinotebookov zaloených <strong>na</strong>rozlièných platformách.Èasy, keï pri výbere notebooku po zvoleníuhloprieèky displeja a „hrubej“ špecifikáciezákladných parametrov (typ procesora,pamä, pevný di<strong>sk</strong>) zostali <strong>na</strong> výber tri èi štyrimodely, sú definitívne preè.Dnešnú dos nepreh¾adnú situáciu v ponuke notebookovdokumentuje <strong>sk</strong>utoènos, e aj v <strong>na</strong>šichemailových schránkach sa èoraz èastejšie objavujúotázky viauce sa k výberu notebooku. Najèastejšiesa pouívatelia zaujímajú o výkonnos systémova ich porov<strong>na</strong>nie pod¾a typu mikroprocesora,prípadne o porov<strong>na</strong>nie výkonnosti notebookua de<strong>sk</strong>topu. Prakticky kadý pouívate¾ prednákupom notebooku vie, aké fi<strong>na</strong>nèné prostriedkydo kúpy mieni investova. Toto jecelkom dobrý odrazový mostík, ktorý vámpomôe „hrubo“ rozdeli dostupné modely.PLATFORMY OD INTELUMimoriadne ostraití musíte by v prípade notebookovs mikroprocesormi Pentium 4 a Celeron.Práve pri týchto typoch <strong>na</strong>jèastejšie hrozímonos omylu. Nie všetci producenti totidôsledne vyz<strong>na</strong>èujú rozdiely medzi mobilnýmia de<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormi, a tak pouívate¾býva neraz uvedený do omylu. Na druhej strane privýbere centrinových notebookov máte istotu, ev útrobách vášho modelu pracuje <strong>na</strong>ozaj mobilnýmikroprocesor. Notebooky s de<strong>sk</strong>topovými mikro-Kategória Tablet PC CentrinoOcenenieVýrobca Acer Fujitsu−Siemens Toshiba Acer Acer BenQ PrestigioModel TravelMate C111 TCi Lifebook T3010 Portégé 200 TravelMate 291 LMi TravelMate 661 LCi JoyBook 5000U Nobile 151CTyp mikroprocesora Pentium M ULV Pentium M Pentium M Pentium M Pentium M Pentium M Pentium MMaximál<strong>na</strong> frekvencia 1 GHz 1,4 GHz 1,6 GHz 1,3 GHz 1 1,3 GHz 1 1,4 GHz 1,4 GHzKapacita pamäte512 MB256 MB256 MB 256 MB 512 MB256 MB 256 MBTyp pamäte DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266Displej rozmer / rozlíšenie 10,4" /XGA 12,1" /XGA 12,1" /SXGA+ 15" /XGA 15" /SXGA+ 14,1" /XGA 15" /XGA1024×768 1024×768 1400×1050 1024×768 1400 × 1050 1024 × 768 1024 × 768Grafický èip Intel 855GM Intel 855GM GeForce 4FX Intel 855GM Intel 855GM Mobility Radeon Intel 855GMGo5200 9000Grafická pamä zdie¾aná zdie¾aná 32 MBzdie¾aná zdie¾aná 64 MBzdie¾anáDi<strong>sk</strong>40 GB40 GB60 GB 30 GB40 GB40 GB40 GBPMechanika Externá P Externá N Externá N Kombo P Kombo P Kombo KomboKOMUNIKAÈNÉ ROZHRANIAModem / LAN / podpora Gb Ethernet M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / FWLAN / Bluetooth / IrDA M / M / M M / F / M M / M / M M / F / M M / F / M M / M / F M / F / MROZHRANIAParalelné / sériové / PS/2 / USB / FireWire F / F / F / 2 / 1 F / F / F / 2 / F F / F / F / 2 / F M / F / F / 3 / 1 M / M / F / 4 / 1 F / F / F / 3 / 1 M / F / F / 3 / 1VGA / S−video / C−video / Digital audio M / F / F / F M / F / F / F M / F / F / F M / M / F / F M / M / F / F M / M / F / F M / M / F / MPC Card / SmartCard / Èítaèka pam. kariet M / M / F M / F / F M / F / M M / F / F M / M / M M / M / M M / F / MSystémový konektor M M F F F F FFYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIARozmery [mm] 257×216×25,4 293×236×27÷36 295×245×33÷36 334×277×32 330×272×31 320×265×31 326×270×30Hmotnos [kg] 1,45 1,88 2 2,84 2,86 2,4 2,68OBCHODNÉ INFORMÁCIEDodávate¾ Acer CZ OM HT Computers Acer CZ Acer CZ Agem Computers Asbis SKCe<strong>na</strong> bez DPH [SK] 88 990 OM 86 990 51 990 69 990 45 990 50 998Legenda: P – mono voli typ, 1 – v èase testovania. V súèasnosti je dodávaný vyšší model za rovankú cenu, z – zdie¾aná systémová pamä, N – nie je súèasou dodávky46 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R Eprocesormi sú síce lacnejšie (niekedy je rozdiel ve¾mizaujímavý), pamätajte však <strong>na</strong> nevýhody tohto riešeniav podobe vyššej spotreby, ktorá sa môe prejavikratšou dobou práce <strong>na</strong> batériu. Okrem toho sa de<strong>sk</strong>topovýmikroprocesor v notebooku prejaví aj zvýšenouprodukciou tepla. Tá z<strong>na</strong>mená, e notebook budepri prevádzke teplejší, to je však iba menšia nepríjemnos.Vyššia teplota vnútri notebooku toti <strong>sk</strong>racujeivotnos súèiastok. Najcitlivejšie sú pevné di<strong>sk</strong>ya niektoré obvody s vysokou integráciou (èipovásúprava, grafický èip). Ïalším prejavom implementáciede<strong>sk</strong>topového mikroprocesora je vyššia hluènos,spôsobená nevyhnutnosou výkonnejšieho chladenia.V notebookoch s de<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormiPentium 4 nájdeme neraz aj tri ventilátory. Mobilnéverzie Celeronov a Pentií 4 majú podstatne nišiuspotrebu, vïaka èomu neprodukujú ve¾mi ve¾a teplaa <strong>na</strong> batérie vydria pracova dlhšie. Niektorí producentinotebookov však do verzií s dektopovými mikroprocesormidodávajú batérie s vyššou kapacitou,a tak sa rozdiel vo výdri pri práci <strong>na</strong> batériu stiera.Pri kúpe notebooku budete zrejme ve¾mi èastopoèu argument, e notebooky s mikroprocesormiPentium 4 majú vyšší výkon ako tie zaloené <strong>na</strong> mikroprocesorochPentium M. Vedzte, e toto tvrdenieneplatí. Notebooky s platformou Centrino po<strong>sk</strong>ytujúve¾mi dobrý výkon. V ich prospech hovorí aj <strong>sk</strong>utoènos,e pouívate¾ v nich má k dispozícii modelys ve¾mi dobrou výdrou pri práci <strong>na</strong> batériu. Dokoncaaj vïaka štandardným profilom <strong>na</strong>pájania, obsiahnutýmvo Windows XP, máte monos voli medzivysokým výkonom alebo dlhšou dobou prevádzky <strong>na</strong>batérie. Nu a posledná vec: ak budete porovnávarov<strong>na</strong>ko vybavený notebook s mobilným mikroprocesoromPentium 4 a centrinový notebook, zistíte, ecenový rozdiel nemusí by a taký výrazný.PLATFORMY OD AMDPre notebooky zaloené <strong>na</strong> mikroprocesoroch AMDplatia teoreticky rov<strong>na</strong>ké tvrdenia, ako to bolov prípade notebookov zaloených <strong>na</strong> mikroprocesorochIntelu.AMD toti ponúka producentom notebookovnieko¾ko mobilných mikroprocesorov. Okrem klasickéhode<strong>sk</strong>topového Athlonu XP, ktorý sa teší ob¾ube<strong>na</strong>jmä v lacných notebookoch, sú k dispozícii dveverzie mobilných mikroprocesorov Athlon XP-M aAthlon XP-M LV. Posledne menovaná verzia LV (LovVoltage) má v porov<strong>na</strong>ní s klasickým Athlon XP-Mzníenú spotrebu. AMD ju oz<strong>na</strong>èuje ako konkurenciupre mikroprocesory Pentium M a výrobcovia po òom<strong>na</strong>jèastejšie siahajú pri konštrukcii mininotebookov.Najnovším prírastkom v rodine mobilných mikroprocesorovsú mikroprocesory Athlon 64 DTRa Athlon 64-M. Notebooky zaloené <strong>na</strong> nich smevšak v redakcii ešte nemali a zrejme si <strong>na</strong> ne <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u ešte dos dlho poèkáme. Dôvod je jednoduchý,ponuka notebookov s mikroprocesormiAMD je u nás podstatne <strong>sk</strong>romnejšia ne vo svete.Najhorúcejším kandidátom <strong>na</strong> ich uvedenie <strong>na</strong> náštrh je Acer, ten však do modelu Ferrari 3000, ktorýmal by prvým notebookom zaloeným <strong>na</strong> tejtoplatforme dostupným u nás, <strong>na</strong>koniec zakomponoval„klasický“ Athlon XP-M.Vzh¾adom <strong>na</strong> vývoj v minulých rokoch sa nedápredpoklada, e by sa situácia v ponuke notebookovs mikroprocesormi AMD <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhunejako prevratne zmenila. Preto sa pravdepodobneaj <strong>na</strong>ïalej budeme s mikroprocesormi tejto firmystretáva iba v lacnejších notebookoch, osadenýchde<strong>sk</strong>topovými mikroprocesormi.ÈO MÔE ROZHODNÚ?Mikroprocesor nie je jediný komponent, ktorý sabude podie¾a <strong>na</strong> výbere. Ve¾a môe rozhodnú pouitágrafika, pevný di<strong>sk</strong>, optická mechanika, displej,ako aj rozmery a hmotnos. V prípade komponentovplatia rov<strong>na</strong>ké pravidlá ako pri de<strong>sk</strong>topoch.Rýchlejší di<strong>sk</strong> a výkonnejšia grafika vám pomôuv zloitých chví¾ach. Otázkou je, ako èasto budete<strong>na</strong> notebooku pouíva aplikácie, ktoré ho prinútia,aby siahol do rezervoára svojich síl. Pri benej prácitoti vystaèíte s klasickým di<strong>sk</strong>om a integrovanougrafikou. Spomenuté komponenty bez problémovzvládnu aj prehrávanie videa.V prípade optickej mechaniky dnes mono povaovaza štandard mechaniku typu kombo. CD-Rèi DVD sa dajú nájs buï iba v lacnejších modeloch,alebo sú dodávané v prípade, e si môe pouívate¾definova konfiguráciu notebooku sám.Samostatnou kapitolou sú displeje. K osvedèenýmLCD s pomerom strán 4:3 nám pribudli aj LCD s pomerom16:10, ktoré sa tešia èoraz väèšej popularite.I keï sa LCD 16:10 s väèšími uhloprieèkami všeobecnespájajú <strong>na</strong>jmä s <strong>na</strong>sadením v multimédiách (špeciálnepri prehrávaní filmov z DVD), zídu sa všade,kde sa bude hodi väèšia pracovná plocha.V segmente notebookov de<strong>sk</strong>top replacement samôeme stretnú dokonca aj s LCD s uhloprieèkou17". Takéto notebooky sú však <strong>na</strong>ozaj iba <strong>na</strong> obèasnéprenášanie a práca v teréne s pä a viackilogramovýmnotebookom tie nie je špás. Navyše notebookytejto kategórie aj pri extrémnej kapacite batériepo<strong>sk</strong>ytujú iba minimálny èas <strong>na</strong> prácu (obyèajnedo dvoch hodín).Okrem uhloprieèky LCD si pri výbere notebookuvšímajte aj jeho rozlíšenie a nebojte sa spýta aj <strong>na</strong>ïalšie parametre (svietivos, kontrastný pomera latenciu).AKO SME TESTOVALITesty, ktoré pouívame <strong>na</strong> overenie výkonnosti notebookov,sú takmer notoricky známe. V prvomrade je to balík programov Ziff Davis WinBench 99,ktorým zisujeme výkon jednotlivých komponentov(CPU, grafika, pevný di<strong>sk</strong>). Na otestovanie výkonujednotlivých komponentov pouívame aj testySiSoft Sandra, PC Mark 2002 a PC Mark <strong>2004</strong>. Dåkupráce <strong>na</strong> batérie overujeme testom ZiffDavis BatteryMark4.0. Výkon grafiky v 3D aplikáciách priŠirokouhlé Centrino Pentium 4 a Pentium 4−M AMDAcer HP Toshiba UMAX Fujitsu−Siemens MicroBookUMAX Acer AveratecAspire 2001WLCi Compaq nx7000 Satellite M30−354 VisionBook 855WXC LifeBook C1020 258SAX VisionBook 675WX Ferrari 3000 3150Pentium M Pentium M Pentium M Pentium M Pentium 4−M Pentium 4 Pentium 4 Athlon XP−M Athlon XP−M LV1,4 GHz 1,5 GHz 1,4 GHz 1,4 GHz 2,2 GHz 2,8 GHz 2,8 GHz 2500+ 1600+512 MB 256 MB 256 MB256 MB256 MB256 MB512 MB512 MB256 MBDDR 333 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 266 DDR 333 DDR 333 DDR 26615,4" /WXGA 15,4" / WXGA+ 15,4" /WXGA 15,4" /WXGA 14" /XGA 15" / WXGA 17" /WXGA 15" /SXGA+ 12,1" /XGA1280 × 800 1680 × 1050 1280 × 800 1280 × 800 1024 × 768 1280 × 800 1440 × 900 1400 × 1050 1024 × 768Mobility Radeon Mobility Radeon GeForce 4FX Intel 855GM S3 ProSavage8 ATI Mobility ATI Mobility ATI Mobility S3 KN2669200 9200 Go5200 Radeon 9600 Radeon 9000 Radeon 920064 MB 32 MB 32 MB zdie¾aná zdie¾aná 128 MB 64 MB 128 MB zdie¾aná40 GB40 GB40 GB60 GB40 GB40 GB60 GB60 GB30 GBDVD−R Kombo Kombo Kombo Kombo Kombo Kombo DVD Dual KomboM / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / F M / M / FM / F / M M / F / M M / F / M M / M / F M / F / M M / F / M F / F / M M / M / M M / F / MM / F / F / 3 / 1 M / F / F / 3 / 1 M / F / F / 3 / 1 F / F / F / 2 / 1 F / F / F / 2 / 1 M / F / F / 3 / 1 M / M / M / 3 / 1 M / F / F / 4 / 1 F / F / F / 3 / FM / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / M / F / M M / F / FM / M / M M / F / M M / M / F M / F / F M / F / F M / F / M M / F / F M / F / M M / F / FF M F F F F F F F360×273×33 355×254×34,5 360×270×25÷36 360×273×27 319×260×34 358×275×35,8 393×275×36 330×272×31 269×244×303 2,94 2,78 2,5 2,9 3,5 3,4 2,93 1,95Acer CZ HP Sloven<strong>sk</strong>o HT Computers Conquest Slovakia BGS Distribution Konsig<strong>na</strong> Conquest Slovakia Acer CZ Averatec65 990 105 890 74 990 65 400 42 300 58 990 72 150 79 490 1025 USD2/<strong>2004</strong> PC REVUE 47


H A R D W A R EKategória Tablet PC Centrino Širokouhlé Centrino Pentium AMDVýrobca/Model Acer Fujitsu− Toshiba Acer Acer BenQ Prestigio Acer HP Toshiba UMAX Fujitsu− Micro UMAX Acer AveratecTravelMate Siemens Portégé Travel− Travel− JoyBook Nobile Aspire Compaq Satellite VisionBook LifeBook 258SAX Siemens Book 3150C110 Lifebook 200 Mate 291 Mate 5000 151C 2000 nx7000 M30−354 855WXC C1020 Vision− FerrariT3010 661 Lci Book 675W 3000Ziff Davis WinBenchCPU Mark 115 160 184 150 150 161 160 161 171 161 157 138 181 176 168 120FPU Mark 5550 7770 8850 7220 7220 7750 7760 7750 8310 7740 7720 7880 10000 9980 8830 7630Di<strong>sk</strong>Mark Business 4800 3420 3780 5290 5340 3680 2720 6640 3340 4060 3540 3260 3820 3820 6570 2410Di<strong>sk</strong>Mark HighEnd 14800 12400 12100 16300 16700 12800 9280 19500 11200 14400 12900 11400 14600 12900 23400 7110GraphicsMark Business 173 286 754 437 442 661 279 758 624 773 256 273 655 693 674 204GraphicsMark HighEnd 787 425 1850 1110 1210 1460 1080 1350 1340 1660 952 966 1720 1780 1170 652Ziff Davis BatteryMarkLifeTest (PP−BatMax) 2:37 2:28 5:42 4:17 5:21 5:54 4:41 6:00 4:36 4:18 4:46 2:28 1:57 1:49 2:11 3:15SysMark 2002SysMark Rating 123 149 167 154 157 141 152 162 150 150 156 126 152 142 197 102SysMark ICC 129 165 183 165 173 166 171 177 175 171 174 128 157 158 261 151SysMark OP 118 121 144 143 142 119 135 149 128 131 140 127 143 144 149 69Najlepší výkon v kategóriiNajlepší výkon celkovonotebookoch meriame pomocou testu 3Dmark2001 Pro. Výkon notebookov v aplikáciách zisujemepomocou testov SysMark 2002. Na overenievýkonnosti v aplikáciách a výdre pri práci <strong>na</strong> batérievyuívame aj test Mobile Mark 2002.V tabu¾kách nájdete výsledky èiastkových testov,zí<strong>sk</strong>ané programami Ziff Davis Battery Mark,WinBench a výsledky aplikaèných testov pomocouprogramu SysMark 2002. Výsledky èiastkových testovz programu SiSoft Sandra, PC Mark 2002 Proa 3D Mark 2001 SE neuverejòujeme z priestorovýchdôvodov, ako aj preto, e slúia iba ako pomocnétesty. Výsledky z programu Mobile Mark 2002 neuverejòujemepreto, e ich nebolo moné z technickýchalebo èasových dôvodov realizova <strong>na</strong> všetkýchtestovaných notebookoch.Pokia¾ ide o metodiku testovania, tá bola rov<strong>na</strong>káako pri kadom teste notebookov. Výkon všetkýchmodelov sa testuje pri <strong>na</strong>tívnom rozlíšení displejaa maximálnej håbke farieb (v prípade tohtotestu 32 bitov). Testy zamerané <strong>na</strong> výdr batérie súrealizované s <strong>na</strong>stavením správy <strong>na</strong>pájania <strong>na</strong> hodnotuMaxBattery a <strong>na</strong>stavením jasu displeja <strong>na</strong> 1/3maximálneho jasu. V prípade niektorých notebookovsme realizovali aj merania s iným <strong>na</strong>stavením,aby sme zistili vplyv <strong>na</strong>stavení <strong>na</strong> celkovévýsledky tejto <strong>sk</strong>upiny testov. Keïe sme tentorazneh¾adali víaza testu, neuvádzame ani nijaký vzorec<strong>na</strong> výpoèet výsledkov. Keby ste mali záujem,môete poui niektorý vzorec zo starších testovalebo si <strong>na</strong>vrhnú vlastný, ktorý bude závislý odvašich preferencií pri výbere notebooku.ŠTARTOVÉ POLEU sme sa zmienili, e sme testovali doved<strong>na</strong> 16modelov notebookov. Keïe sme vám chceli vytvorièo <strong>na</strong>jjednoduchšiu monos porovnávaniamodelov zaloených <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kej platforme i „<strong>na</strong>prieè“platformami, rozdelili sme notebooky dopiatich <strong>sk</strong>upín. Hlavným triediacim h¾adi<strong>sk</strong>om sastala konfigurácia jednotlivých modelov, presnejšiepovedané, typ mikroprocesora, <strong>na</strong> ktoromboli jednotlivé modely postavené.Do prvej <strong>sk</strong>upiny sme zaradili trojicu notebookovkonceptu tablet PC, postavených <strong>na</strong> platformeCentrino. Notebooky v tejto <strong>sk</strong>upine námukazujú monosti, ktoré vïaka Centrinu môezí<strong>sk</strong>a platforma tablet PC.Keïe notebooky vyuívajúce Centrino tvorili medzitestovanými modelmi <strong>na</strong>jpoèetnejšiu <strong>sk</strong>upinu(spolu osem modelov), rozhodli sme sa ich rozdeli<strong>na</strong> dve menšie <strong>sk</strong>upiny. Prvú z nich tvoria štyri centrinovénotebooky s klasickým LCD s pomerom strán4:3. Druhú <strong>sk</strong>upinu centrinových notebookov tvoriatakisto štyri modely, ktoré sú však vybavené širokouhlýmdisplejom s pomerom strán 16:10.Do ïalšej, v poradí štvrtej <strong>sk</strong>upiny sme zaradilitri notebooky vybavené mikroprocesorom IntelPentium 4-M (jeden model) a de<strong>sk</strong>topovou verzioumikroprocesora Pentium 4 (dva modely).Nu a poslednú <strong>sk</strong>upinu tvorí dvojica modelovzaloených <strong>na</strong> mikroprocesoroch AMD. Podobneako v prípade mikroprocesorov Pentium 4 aj priplatforme AMD boli testované rozlièné verzie mikroprocesora.Presné technické špecifikácie testovaných modelovnájdete v tabu¾ke parametrov, <strong>na</strong>merané výkonyzasa v tabu¾ke <strong>na</strong>meraných hodnôt. Pred kadoukategóriou nájdete aj podrobnejšie charakteristikyjednotlivých <strong>sk</strong>upín. Opisy jednotlivých notebookovzoh¾adòujú <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenosti s nimi a upozoròujú<strong>na</strong> zvláštnosti daného modelu.TABLET PC NA DRUHÝPOKUSDo platformy tablet PC vkladali viacerí producentia spoloènos Microsoft ve¾ké nádeje. Realita bola <strong>na</strong>pokonúplne odlišná. Predaje notebookov tohto typunedosiahli ani zlomok predpokladov. Mnohé médiáv tejto súvislosti hovoria o neúspechu, èasto dokoncacelú technológiu „pochovávajú“. Príèin neúspechuje, samozrejme, viacero, otázkou však ostáva, èiide o doèasný alebo definitívny neúspech.Ako <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejší argument sa èasto uvádza, e<strong>na</strong> zariadenia tejto kategórie ešte nedozrel èas. Pouívateliatoti nevedia doceni výhody tejto platformy.Niektorí si dokonca myslia, e <strong>na</strong> takéto zariadeniaje jednoducho stále pri<strong>sk</strong>oro. Ïalšími v rade dôvodovmenšieho úspechu tablet PC sú ich vyhotovenie,celkový výkon, doba prevádzky <strong>na</strong> batérie a ce<strong>na</strong>.Ak sa <strong>na</strong> tieto argumenty pozrieme jeden po druhom,zistíme, e <strong>na</strong> kadom z nich je nieèo pravdy.V prípade vyhotovenia tablet PC zahrala v ichneprospech <strong>sk</strong>utoènos, e <strong>na</strong> trhu sa pod týmtooz<strong>na</strong>èením objavili hneï dva typy zariadení. Prvýmsú „klasické“ tablet PC, ktoré štandardne nedisponujúiadnou klávesnicou, druhým potom akési„kríence“ medzi tablet PC a notebookom. Ichoz<strong>na</strong>èenie v terminológii viacerých firiem jepríz<strong>na</strong>èné – „convertible“ tablet PC. V podstate ideo klasický notebook, upravený tak, aby ho bolomoné poui ako tablet PC. Od obyèajného notebookusa odlišuje mechanicky upraveným displejom,ktorého uchytenie umoòuje pouívate¾ovimeni polohu zobrazovacej plochy tak, aby bolabuï v klasickej notebookovej polohe, alebo abybola vidite¾ná pri zatvorenom notebooku (tátopoloha sa vyuíva pri práci v reime tablet PC).Displej je doplnený o vrstvu citlivú <strong>na</strong> dotyk, ktoráumoòuje ovládanie perom a písanie po ploche displeja.Ïalší rozdiel je v operaènom systéme – kýmklasický notebook sa dnes <strong>na</strong>jèastejšie dodávas operaèným systémom Windows XP, tablet PC jedodávaný s jeho upravenou verziou, známou podmenom Windows XP Tablet PC Edition. Tá okremštandardných súèastí Windows XP obsahuje ajpodporu špeciálnych funkcií tablet PC (podporavkladania textu <strong>na</strong>písaného <strong>na</strong> displeji, jeho rozpoznávanie,úprava ovládania niektorých aplikácií).Ïalším argumentom pouívaným <strong>na</strong> odôvodnenieneúspechu tablet PC je nízky výkon týchto systémov,sprevádzaný krátkou dobou práce <strong>na</strong> batérie.Tablet PC toti musia by èo <strong>na</strong>j¾ahšie, a tak súzaloené <strong>na</strong> podobných konfiguráciách ako mininotebooky.V èase uvedenia tablet PC <strong>na</strong> trh to z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lomikroprocesor Intel Pentium III ULV, prípadneTransmeta Crusoe. Aj <strong>na</strong>priek tomu, e ich výkon jepomerne slušný, pri prechode z de<strong>sk</strong>topového systémuspomalenie niektorých aplikácií spoznáte.Navyše aj aplikácia <strong>na</strong> rozpoznávanie textu písanéhorukou v mnohých prípadoch trpela nedostatkomvýkonu, <strong>na</strong>jmä pri práci <strong>na</strong> batériu. Doslovakatastrofou však boli neúmerne krátke doby práce<strong>na</strong> batérie. So iadnym zo zariadení tohto typu,ktoré sme v priebehu minulého roka testovali, sanám nepodarilo dosta <strong>na</strong>d hranicu dvoch hodín!Jednoducho povedané, pre akú-takú šancu <strong>na</strong>úspech tablet PC by to chcelo minimálne zdvojnásobidåku práce <strong>na</strong> batérie a zvýši výkon <strong>na</strong> úroveòporov<strong>na</strong>te¾nú aspoò s priemerným notebookom.Ne¾ahká úloha, ale <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lonku minuléhoroka sa o realizáciu tejto myšlienky pokúsilo hneïviacero firiem, ktoré ohlásili novú generáciu notebookovtriedy tablet PC. Bez obáv by sme ich mohli<strong>na</strong>zva tablet PC druhej generácie.Pri príprave tohto materiálu sme mali monosotestova trojicu z nich. Všetky zodpovedajú konceptuconvertible tablet PC, ktoré sú pod¾a nášhonázoru pre pouívate¾ov lepšou vo¾bou. Bez problémovtoti umoòujú pracova v teréne tak s tabletPC, ako aj s klasickým notebookom. Pozrime sateda spoloène, èo novinky dokáu.48 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EAcer TravelMate C111TCiRov<strong>na</strong>ko ako v prípade prvej generácie tablet PC ajtentoraz bol prvým modelom, ktorý sme malimonos otestova, produkt spoloènosti Acer. Strochou zvelièenia by sme mohli poveda, e išloo stretnutie so starým známym.Na prvý poh¾ad je toti model TravelMateC111TCi <strong>na</strong> nerozoz<strong>na</strong>nie od jeho predchodcu,modelu TravelMate C100. Jeho recenziu nájdetev PC REVUE è. 1/2003. Najväèšie tromfy novéhomodelu sa <strong>sk</strong>rývajú v jeho útrobách. V Aceri stavili<strong>na</strong> platformu Centrino a svoj nový tablet PC vybudovali<strong>na</strong> mikroprocesore Pentium M ULV pracujúcom<strong>na</strong> frekvencii 1 GHz. Ten je doplnený èipovousúpravou s integrovanou grafikou a adaptéromWiFi tak, aby spoloène tvorili architektúru Centrino.Ponuka rozhraní je klasicky obmedzená <strong>na</strong> modernejšie(USB 2.0, FireWire). Vysoko sme hodnotili ajkvalitu displeja a výkon pevného di<strong>sk</strong>u.Zariadenie pracovalo spo¾ahlivo a v testoch podalovýkon zodpovedajúci konfigurácii prístroja. Dobaprevádzky <strong>na</strong> batérie presiahla dve a pol hodiny, èoje <strong>na</strong> tablet PC s hmotnosou 1,45 kg <strong>na</strong>ozaj <strong>sk</strong>velývýsledok. Rov<strong>na</strong>ko priaznivo mono hodnoti ajvýkon zariadenia v aplikaènom teste SysMark 2002.Hodnotenie:☺ Rozmery a hmotnos☺ Vyváený výkon a práca <strong>na</strong> batérie☹ Ce<strong>na</strong>FujitsuSiemensLifebookT3010Toshiba Portégé 200CENTRINODruhú <strong>sk</strong>upinu testovaných notebookov tvoriliprodukty zaloené <strong>na</strong> platforme Centrino, ktoréAcer TravelMate 291 LCiPodobne ako v prípade Aceru aj v ponuke FujitsuSiemens je Lifebook T3010 druhým tablet PC vporadí, ktorý sme mali monos testova. Na rozdielod Aceru však Fujitsu Siemens ponúkapouívate¾om tak klasický tablet PC (modelStylistic ST40110, recenzovaný v PC REVUE è.6/2003), ako aj kombináciu tablet PC a notebooku,ktorou je model LifeBook T3010.Rov<strong>na</strong>ko ako v prípade Aceru aj vo FujitsuSiemens tentoraz siahli po platforme Centrino. Istýrozdiel tu však je. V tablet PC Fujitsu Siemens satoti <strong>sk</strong>rýva mikroprocesor Pentium M 1,4 GHz, anie verzie ULV. Siahnu po takomto mikroprocesoredo tablet PC bolo trocha odváne. Spomenutá<strong>sk</strong>utoènos sa èiastoène prejavila <strong>na</strong> hmotnostimajú ambíciu nájs uplatnenie <strong>na</strong> miestach kancelár<strong>sk</strong>ychpoèítaèov. V tejto kategórii sa stretli štyrimodely s ve¾mi podobnými konfiguráciami, výbavou,rozmermi a hmotnosou. Ve¾mi podobné boliAcer disponuje aktuálne <strong>na</strong>jširšou ponukou notebookova aj centrinových modelov má k dispozíciipodstatne viac ako ostatní. Rad TravelMate 290 bolv spoloènosti urèený pre ¾udí, ktorí èasto cestujú,prièom pri výbere notebooku u nich zohráva podstatnúúlohu aj ce<strong>na</strong>.TravelMate 291 LCi bol vytvorený ako rozmerovoprijate¾ný, ¾ahký notebook s prijate¾nou cenou,zaloený <strong>na</strong> technológii Intel Centrino.Konfigurácia prístroja prezrádza, e notebookmá by prioritne urèený <strong>na</strong> prácu v bených kancelár<strong>sk</strong>ychaplikáciách. Jeho ve¾kou prednosouv porov<strong>na</strong>ní s ostatnými je modularita, ktorá dávapouívate¾ovi monos zdie¾a vo firemnom prostredíviacero zariadení.(1,88 kg) a rozmeroch notebooku. Je o nieèo väèšía aší ako model Aceru, prièom konfigurácia je svýnimkou mikroprocesora pracujúceho <strong>na</strong> frekvencii1,4 GHz prakticky totoná.Zme<strong>na</strong> mikroprocesora za variant pracujúci <strong>na</strong>frekvencii o 400 MHz vyššej priniesla zvýšenievýkonu mikroprocesora, grafiky i celého systému,v aplikaènom teste SysMark 2002 a <strong>na</strong>d 20 %! Nadruhej strane zaplatí pouívate¾ za vyšší výkondaò v podobe nepatrne kratšej dåky práce <strong>na</strong>batérie (o 9 minút).Hodnotenie:☺ Mechanické vyhotovenie☺ Zvýšenie výkonu☹ Ce<strong>na</strong>Aj Toshiba predstavila nový tablet PC <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lonkuroka. V oblasti konfigurácie šla v stopách Fujitsu.Ani jej vývojári toti nesiahli po verzii ULV mikroprocesoraCentrino, ale po jeho klasickej verzii,a to ešte v momentálne <strong>na</strong>jrýchlejšom dostupnomvariante s pracovnou frekvenciou 1,6 GHz!Novinka disponuje ve¾mi podobným mechanickýmvyhotovením ako Portégé 3500 (recenzia v PCREVUE è. 2/2003). Okrem nového mikroprocesora je<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšou zmenou tohto modelu aj pouitágrafika (nVidia GeForce Go 5200) a displej, ktorý mápri uhloprieèke 12,1" rozlíšenie 1400 × 1050!Spojenie <strong>na</strong>jvýkonnejšieho mikroprocesora a grafikyurobilo z tohto modelu výkonnostného lídranielen medzi tablet PC, ale aj medzi všetkými centrinovýmimodelmi. Rov<strong>na</strong>ké tvrdenie platí o tomtomodeli aj z poh¾adu výdre pri práci <strong>na</strong> batériu.V štandardnom <strong>na</strong>stavení sa prístroj hravo dostalcez štyri hodiny a pri maximálnom obmedzení spotrebytakmer k šiestim hodinám! Keï sme pre monospriameho porov<strong>na</strong>nia výkonu zníili rozlíšenie<strong>na</strong> 1024 × 768, podala Toshiba v grafických testoch4× výkon ako Acer èi Fujitsu-Siemens.Vysoký výkon, väèší displej a batéria s vyššoukapacitou sa, samozrejme, podpísali <strong>na</strong> hmotnostiprístroja, ktorá je rovná 2 kg.Hodnotenie:☺ Kvalitný displej☺ Výkon a výdr <strong>na</strong> batérieaj ich výkony, prièom kadý z nich vynikal v inejoblasti. U z tejto charakteristiky je zrejmé, e centrinovénotebooky v ponuke jednotlivých výrobcov<strong>na</strong>šli svoje pevné miesto.Z poh¾adu výkonnosti patrí medzi centrinovýmimodelmi k priemeru. Výborný je jeho výkonv oblasti výkonnosti di<strong>sk</strong>ov. Výbava notebooku jes oh¾adom <strong>na</strong> cenu primeraná a <strong>na</strong> rutinnú prácu<strong>na</strong>ozaj niè viac nebudete potrebova. V testochzameraných <strong>na</strong> dobu práce <strong>na</strong> batérie notebookopakovane dosahoval výsledky presahujúce štyrihodiny, èo je pri centrinových notebookoch slušnývýsledok. Vcelku mono poveda, e Acer Travel-Mate 291 je slušný centrinový notebook za prijate¾núcenu.Hodnotenie:☺ Celkové vyhotovenie☺ Modularita2/<strong>2004</strong> PC REVUE 49


H A R D W A R EAcer TravelMate661 LCiVyšším modelom v ponuke centrinových modelovod Aceru je model TravelMate 661 LCi, ktorý jeurèený <strong>na</strong> profesionálne <strong>na</strong>sadenie predovšetkýmv podnikovej sfére. Tomuto faktu jeprispôsobená <strong>na</strong>jmä doplnková výbava notebooku,z poh¾adu základných technickýchparametrov je toti tento model takmer identickýs predchádzajúcim. Rozdiely v porov<strong>na</strong>nís TravelMate 291 sú v displeji s vyšším rozlíšením1400 × 1050 miesto 1024 × 768, implementáciièítaèky pamäových kariet, zvýšenejkapacite operaènej pamäte a vyššej kapacite pevnéhodi<strong>sk</strong>u. K notebooku urèenému <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadeniev korporátnej sfére neodmyslite¾ne patrí podporazabezpeèenia prístupu k notebooku prostredníctvomSmart Cards a k nim dodávaného softvéru.Z uvedeného vyplýva, e TravelMate 661 je z výkonnostnejstránky porov<strong>na</strong>te¾ný s predošlým modelom(výnimkou je o nieèo niší výkon v grafike,ktorý je však odôvodnený vyšším rozlíšením displeja).Výborný bol výkon di<strong>sk</strong>u, ktorý sa prejavilaj <strong>na</strong> výsledkoch aplikaèných testov z balíkaSysMark 2002. V oblasti výdre pri práci <strong>na</strong> batériebol tento model ešte úspešnejší ako predchádzajúci,keï dosahoval výsledky blíiace sa k hranici5 hodín a 30 minút.Hodnotenie:☺ Celkové vyhotovenie☺ Zabezpeèenie☺ Výdr <strong>na</strong> batérieBenQ Joybook5000ce<strong>na</strong>/výkonV priebehu minulého roka sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu objavilinotebooky BenQ. Išlo síce iba o dva modely,oba sa však ujali aj vïaka svojmu vyhotoveniu.Ich dizajn je toti <strong>na</strong>ozaj výnimoèný.Telo notebooku je zaoblené a <strong>sk</strong>ôr ako do svetaPC by ste ho asi zaradili do sveta Macintoshov.Notebook disponuje iba 14,1" displejom. Implementáciamenšieho displeja sa priaznivoodrazila <strong>na</strong> menších rozmeroch tohto modelu inišej hmotnosti. Na celkovom výkone prístroja sakladne odrazilo <strong>na</strong>sadenie samostatnej grafiky vpodobe èipu ATI Mobility Radeon 9000, ktorý jedoplnený o 64 MB videopamäte. Di<strong>sk</strong> a mechanikasú v tejto kategórii štandardné. Spomedzi rozhranístojí za zmienku implementácia rozhrania Bluetooth.Výkonnostne bol JoyBook <strong>na</strong> špici tak v oblastivýkonu mikroprocesora, ako aj grafiky. Príjemnýmprekvapením bola <strong>na</strong>jdlhšia výdr pri práci <strong>na</strong>batérie, kde notebook zvládol takmer šes hodín!S oh¾adom <strong>na</strong> výsledky èiastkových testov nás prekvapilniší výkon v aplikaèných testoch (SysMark),ktoré sú však spôsobené niším výkonom di<strong>sk</strong>u.Škoda, keby JoyBook dostal lepší di<strong>sk</strong>, bol byvýkonnostným lídrom. Táto pozícia mu síce „ušla“,vïaka agresívnej cene sa však stal notebookoms <strong>na</strong>jlepším pomerom ce<strong>na</strong>/výkon.Hodnotenie:☺ Celkové vyhotovenie☺ Výdr <strong>na</strong> batérie☺ Ce<strong>na</strong>Prestigio Nobile 151CPodobne ako BenQ aj Prestigio je medzi notebookmi<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu novinkou. V distribúcii sú aktuálnedva centrinové a jeden celeronový model.My sme mali monos otestova prvý z modelovdostupných <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, nesúci oz<strong>na</strong>èenie Nobile151C.Ten disponuje 15" LCD displejom, mikroprocesoromPentium M pracujúcim <strong>na</strong> frekvencii 1,4GHz a èipovou súpravou s integrovanou grafikou.Príjemne pôsobí farebné vyhotovenie, ale ajumiestnenie ovládacích tlaèidiel CD mechanikya informaèného LCD displeja, ktoré umoòujúautonómne prehrávanie hudobných a MP3CD aj bez nutnosti spusti notebook.Z bených rozhraní nemá notebook iba Bluetooth.Na druhej strane disponuje èítaèkou pamäovýchkariet (SD, MMC a Memory Stick), paralelnýmportom a dokonca aj digitálnym optickýmaudiovýstupom.Prijate¾né sú rozmery a hmotnos tesne <strong>na</strong>d dvaa pol kilogramu (2,68). Výkon notebooku zodpovedájeho konfigurácii. Trocha slabší je výkon grafiky.Naopak, výborný je výkon v aplikaèných testoch,<strong>na</strong>jmä Internet Content Creation. Výdr notebookupri práci <strong>na</strong> batérie sa blíi k piatim hodinám, èo jetakisto ve¾mi dobrý výsledok. Vcelku mono oz<strong>na</strong>èivýkon notebooku Prestigio Nobile 151C ako ve¾midobrý a zo všetkých stránok vyrov<strong>na</strong>ný.Hodnotenie:☺ Vyrov<strong>na</strong>nos výkonov☺ Vyhotovenie☺ Ce<strong>na</strong>ŠIROKOUHLÉCENTRINOJedným z trendov minulého roka v oblasti notebookovbol nástup modelov so širokouhlými displejmis pomerom strán 16:10. Zaujímavý je fakt,e tieto LCD panely neboli urèené pre notebooky.Výrobcovia notebookov však po nich siahli vmomente, keï hrozil nedostatok klasických LCDpanelov. Experiment sa <strong>na</strong>pokon ujal a dnes nietvýrobcu notebookov, ktorý by nemal v ponukenotebook s uhloprieèkou 15,4" a pomerom strán16:10. Displeje spomí<strong>na</strong>ného typu sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr uchytilipri multimediálnych notebookoch s vysokýmvýkonom, kde nejaký ten dekagram <strong>na</strong>vyše nie jeproblém. Po 15,4" LCD sa vybrali <strong>na</strong> <strong>sk</strong>usy do notebookovaj LCD s uhloprieèkou 17" a rov<strong>na</strong>kýmpomerom strán. Pochopite¾ne, tie s oh¾adom <strong>na</strong>svoje rozmery ostali výsadou notebookov typude<strong>sk</strong>top replacement, kde väèšie rozmery a hmotnosnie sú <strong>na</strong> prekáku. Menšie zo širokouhlýchdisplejov s uhloprieèkou 15,4" sa po prvom prienikudo notebookov s mikroprocesormi Pentium 4dostali aj do notebookov zaloených <strong>na</strong> platformeCentrino. Svetlo sveta tak uzreli multimediálnecentrinové notebooky, ktoré sa u pouívate¾ovstretli s ve¾mi dobrým ohlasom. V rámci prípravynášho preh¾adu sme mali monos otestova štvoricutakýchto modelov.50 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EAcer Aspire 2001WLCiAcer ponúka Aspire ako notebook vhodný <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenievo firmách. A e to myslí váne, je zrejmé ajpri poh¾ade <strong>na</strong> konfiguráciu, v ktorej nechýba podporaSmartCards. Ak sa èudujete, <strong>sk</strong>úste si niekdev predajni pozrie, èo všetko sa vám <strong>na</strong> pracovnúplochu s rozlíšením 1280 × 800 bodov zmestí. Iste,pusti si DVD <strong>na</strong> „širokouhlom“ displeji je príjemné,ale pri práci v Exceli èi súèasnej práci s viacerýmidokumentmi asi strávite viac èasu a hlavne jeto dobrý argument <strong>na</strong> zdôvodnenie nákupu.Výkonnostne je <strong>na</strong> tom Aspire 2001 ve¾midobre. Priaznivo sa tu prejavilo pouitievýkonnejšieho variantu pamäte(DDR333 miesto DDR266), jej dvojnásobnákapacita (512 MB v porov<strong>na</strong>ní s 256 MB u konkurencie),svoje však urobil aj pevný di<strong>sk</strong>. Z konfiguráciestojí za zmienku aj integrácia mechanikyDVD-RW. Acer podal <strong>na</strong>jvyšší výkon v aplikaènýchtestoch a rov<strong>na</strong>ko si poèí<strong>na</strong>l aj vo výdri pri práci<strong>na</strong> batérie (6 hodín). V spomenutom parametriAspire s preh¾adom porazil konkurenciu vo svojejtriede, ani jeden notebook sa nedostal cez pähodín. Dokonca sa mu podaril husár<strong>sk</strong>y kúsok, keïv tomto parametri preko<strong>na</strong>l aj všetky ostatné centrinovénotebooky. Navyše ku kladom mono prirátaaj <strong>na</strong>jlepší pomer ce<strong>na</strong>/výkon v kategórii.Hodnotenie:☺ Aplikaèný výkon☺ Výdr <strong>na</strong> batériu☺ Ce<strong>na</strong>HP Compaq nx7000Notebooky HP sú <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu <strong>na</strong>jpredávanejšie.Škoda, e sa v <strong>na</strong>šich recenziách neobjavujú èastejšie.Táto z<strong>na</strong>èka toti má èo ponúknu.V prípade modelu nx7000 nás doslova uhranuldisplej. Iste, aj iné „širokouhlé“ modely majú rov<strong>na</strong>kúuhloprieèku, ale HP do tohto modelu implementovaloLCD panel s rozlíšením 1680 × 1050bodov! Ak som teda v prípade predošlého modeluhovoril o výhodách ve¾kej pracovnej plochy, v spojenís modelom HP to platí dvojnásobne. Okremvysokého rozlíšenia ponúka displej aj vysoký kontrasta jas. Ak teda h¾adáte notebook s kvalitným displejom,nx7000 by medzi kandidátmi nemal chýba.Pokia¾ ide o konfiguráciu, za zmienku stojí implementáciamikroprocesora Pentium M s pracovnoufrekvenciou 1,5 GHz a grafiky s èipom ATIMobility Radeon. Z rozhraní má notebook všetkymoderné s výnimkou Bluetooth.Príjemným parametrom notebooku je hmotnos,ktorá aj <strong>na</strong>priek jeho rozmerom a výbaveostala pod hranicou 3 kg. Výkon tohto modelu zodpovedájeho konfigurácii. Dominoval vo výkonemikroprocesora, v aplikaèných testoch dosiaholpriemerné výsledky a <strong>na</strong> batériu vydral pracovaviac ako štyri a pol hodiny, èo predstavuje ve¾mislušný výsledok. V porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou budenegatívne pôsobi vyššia ce<strong>na</strong>. Èi ju s oh¾adom <strong>na</strong>vlastnosti displeja akceptujete, záleí len <strong>na</strong> vás.Hodnotenie:☺ Displej☺ Výkon/výdr <strong>na</strong> batériu☹ Ce<strong>na</strong>Toshiba SatelliteM30−354Aj ïalšia z výz<strong>na</strong>mných z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu máv ponuke centrinový widescreen. Základom tohtomodelu je rov<strong>na</strong>ký displej ako v Aceri, teda èo satýka rozmerov a rozlíšenia. Displej Toshiby disponujevyššou svietivosou i kontrastom.Pokia¾ ide o konfiguráciu Satellite M30, je s výnimkougrafiky zaloená <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kých komponentochako produkt Acer. V Toshibe pouívajúgrafické karty nVidia, èo v prípade tohto modeluz<strong>na</strong>mená adaptér GeForce 4 FX Go 5200, doplnený32 MB pamäte. Ten priniesol Satellite bezkonkurenène<strong>na</strong>jvyšší grafický výkon spomedzi štvoricemodelov v tejto kategórii. Vysoký výkon grafikyv kombinácii s druhým <strong>na</strong>jvýkonnejším di<strong>sk</strong>ovýmsubsystémom z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l priemerný aplikaènývýkon (vcelku identický s predošlým modelom).Z poh¾adu výkonnosti v aplikáciách to Toshibelepšie svedèalo v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách.V testoch výdre pri práci <strong>na</strong> batérie dosiaholtento notebook èas tesne <strong>na</strong>d štyri hodiny, èobolo z testovanej štvorice <strong>na</strong>jmenej. S oh¾adom<strong>na</strong> tradíciu Toshiby mono priaznivo hodnoti cenutohto modelu. Vo svojej kategórii mal pod¾anášho názoru aj <strong>na</strong>jvydarenejší dizajn.Hodnotenie:☺ Dizajn☺ Výkon grafiky☺ Ce<strong>na</strong>Umax VisionBook 855WXCPosledným širokouhlým centrinovým notebookom,ktorý sme testovali, bol Umax. Ten pouívarov<strong>na</strong>ko ako Acer a Toshiba panel s rozlíšením1280 × 800 bodov. V testovanom modeli bolamechanika kombo, ktorú však pod¾a priania zákazníkamono zameni za DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku. Rov<strong>na</strong>koako predchádzajúce modely aj tento notebookdisponuje optickým audiovýstupom. Jehozvláštnosou však je implementácia reproduktorov<strong>na</strong> reprodukciu priestorového zvuku. Notebooks piatimi reproduktormi sme ešte v redakcii nemali.Rov<strong>na</strong>ko ako jediný z notebookov v tejtokategórii disponuje VisionBook aj adaptéromBluetooth, nenájdete v òom všakparalelný port a porty USB sú iba dva. Na druhejstrane siahli konštruktéri po di<strong>sk</strong>u s vyššoukapacitou (60 GB miesto 40 GB). Šetrilo sa však <strong>na</strong>grafike, ktorá je integrovaná v èipovej súprave.Výkonnos notebooku je priemerná. V iadnomz èiastkových testov nedominoval, <strong>na</strong> druhej straneide o ve¾mi dobre vyladený stroj, ktorý aj <strong>na</strong>priek<strong>na</strong>jnišiemu grafickému výkonu v aplikaènýchtestoch zí<strong>sk</strong>al druhé <strong>na</strong>jvyššie hodnoteniea rov<strong>na</strong>ko si poèí<strong>na</strong>l aj v testoch výdre batérií.Hodnotenie:☺ Priestorový zvuk☺ Aplikaèný výkon☺ Ce<strong>na</strong>/výkon2/<strong>2004</strong> PC REVUE 51


H A R D W A R EPENTIUM 4−M A PENTIUM 4Ponuka v kategórii notebookov s mikroprocesormiPentium 4 sa u v priebehu minulého roka zaèalazuova. Modely, ktoré boli pôvodne urèené akoklasické náhrady kancelár<strong>sk</strong>ych systémov a bolizaloené <strong>na</strong> mobilných mikroprocesoroch Pentium4-M, zaèali výrobcovia <strong>na</strong>hrádza centrinovýmimodelmi. Èasom postihol rov<strong>na</strong>ký osud aj multimediálnenotebooky, zaloené <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom mikroprocesore.Pri poh¾ade do aktuálnych cenníkov nájdete<strong>na</strong>ozaj iba málo notebookov s mobilnými mikroprocesormiPentium 4, o to viac sa rozmáha kategórianotebookov osadených de<strong>sk</strong>topovou verzioumikroprocesora Pentium 4. Z notebookov dostupných<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu sme vybrali jedného zástupcunotebooku s mobilným mikroprocesorom a dvojicuzástupcov s de<strong>sk</strong>topovým mikroprocesorom, prièomv prípade oboch modelov s de<strong>sk</strong>topovým mikroprocesoromsme siahli po riešení z kategóriede<strong>sk</strong>top replacement.Fujitsu Siemens LifeBookC1020Z ponuky firmy Fujitsu Siemens sme mali monosotestova notebook patriaci do kategórie plnohodnotnejnáhrady kancelár<strong>sk</strong>eho poèítaèa. Ide o klasickériešenie bez výraznejších dizajnér<strong>sk</strong>ychúprav.V notebooku bol mikroprocesor Intel Pentium 4-M, pracujúci <strong>na</strong> frekvencii 2,2 GHz. Podobne akocentrinové notebooky aj väèši<strong>na</strong> súèasných modelov<strong>na</strong> báze Pentia 4 disponuje adaptérom WLAN.Výnimkou nie je ani testovaný model. Disponuje14,1" displejom, ten má rozlíšenie 1024 × 768a priaznivo sa odrazil aj <strong>na</strong> hmotnosti notebooku,ktorá nepresahuje tri kilogramy. Z konfigurácienotebooku stojí za zmienku integrovanágrafika <strong>na</strong> báze S3 (ProSavage 8), prítomnosiba rozhraní USB a FireWire a prítomnosdi<strong>sk</strong>etovej mechaniky. Príjemne nás prekvapilo,e notebook disponoval optickým audiovýstupom.V testoch obstál notebook pod¾a oèakávania. Akporovnáte jeho výkon s výkonom centrinovýchnotebookov, po¾ahky zistíte, preèo sú Centrinápopulárnejšie. Rov<strong>na</strong>ko mono hodnoti aj výdrtohto modelu, ktorá sa blíi k dve a pol hodinám,èo je síce viac ako notebooky s de<strong>sk</strong>topovýmPentiom 4, ale podstatne menej, ako po<strong>sk</strong>ytujúCentriná.Hodnotenie:☺ Overený systém☺ Ce<strong>na</strong>/výkonMicroBook 258SAXPrvý z dvojice notebookov s mikroprocesoromPentium 4 je klasickým predstavite¾om kategóriede<strong>sk</strong>top replacement.Mikroprocesor tohto modelu pracuje <strong>na</strong> frekvencii2,8 GHz, systémová zbernica má takt 533MHz. Notebook je osadený 15" širokouhlým displejompracujúcim v rozlíšení 1280 × 800 bodov.Grafika je ATI Mobility Radeon 9600 so 128 MBvideopamäte. Optická mechanika je klasická –kombo. Za zmienku stojí implementácia apadtéraWLAN a èítaèky pamäových kariet. Z integrovanýchrozhraní je tu paralelný port, USBa FireWire, ktoré sú doplnené o výstupyVGA a S-Video.Ako je v tejto kategórii zvyèajné, výkonnotebooku je porov<strong>na</strong>te¾ný s de<strong>sk</strong>topom podobnejkonfigurácie. Výkon jednotlivých subsystémov jedobrý, niší výkon v aplikaèných testroch ide <strong>na</strong>vrub pomalšieho di<strong>sk</strong>u. Výdr pri práci <strong>na</strong> batériezodpovedá zvyklostiam v tejto kategórii notebookova je tesne pod dve hodiny. NotebookyMicroBook patria <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu k lacnejším.Skåbenie dobrej ceny a solídneho výkonu robíz tohto notebooku model s ve¾mi dobrým pomeromce<strong>na</strong>/výkon.Hodnotenie:☺ Výkon☺ Ce<strong>na</strong>/výkonUMAX VisionBook 675WXAj druhý z notebookov s mikroprocesorom Pentium4 patrí do kategórie de<strong>sk</strong>top replacement,presnejšie povedané, <strong>na</strong> jej vrchol.Ide toti o notebook so 17" LCD displejom s rozlíšením1440 × 990 bodov. Základom notebookuje de<strong>sk</strong>topový mikroprocesor pracujúcis taktom 2,8 GHz, ktorý dopåòa aj de<strong>sk</strong>topováèipová súprava. Grafika je ATI Mobility Radeonso 128 MB videopamäte. Štandardná konfigurácianotebooku môe by doplnená o adaptérWLAN, bluetoothový adaptér, ale aj o TV tunerzabudovate¾ný do notebooku. Pouívate¾om istopríde vhod aj klávesnica s integrovanou numerickouèasou, ktorá obyèajne v notebookoch chýba.Hmotnos notebooku s oh¾adom <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos, edisponuje 17" displejom je prijate¾ných 3,5 kilogramu.Výkon je bez problémov porov<strong>na</strong>te¾ný s de<strong>sk</strong>topovýmpoèítaèom podobnej konfigurácie. Výdr <strong>na</strong>batérie je klasickou slabinou notebookov typude<strong>sk</strong>top replacement a i<strong>na</strong>k to nie je ani pri tomtomodeli. Ani pri <strong>na</strong>stavení menšej intenzity jasudispleja sa nám nepodarilo dosta cez hranicudvoch hodín. Na druhej strane treba poveda, erov<strong>na</strong>ký výkon dnes vedia po<strong>sk</strong>ytnú aj <strong>na</strong>jvýkonnejšiemodely notebookov s Centrinom.Hodnotenie:☺ Displej, klávesnica☺ Monosti rozširovania52 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


AMDU v predchádzajúcich èastiach tohto materiálu smespomenuli, e notebookov zaloených <strong>na</strong> mikroprocesorochspoloènosti AMD je <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu menejako v celosvetovom rozsahu. Je to tak trocha paradoxnýúkaz. Kým v de<strong>sk</strong>topoch <strong>na</strong>jmä u pouívate¾ovz domácností AMD celkom jasne boduje, prinotebookoch to tak ani zïaleka nie je. Mono jeAcer Ferrari 3000Spoloènos Acer sa rozhodla zuitkova svoje sponzorstvopretekár<strong>sk</strong>eho tímu Ferrari v pretekoch F1a <strong>na</strong> <strong>sk</strong>lonku minulého roka uviedla <strong>na</strong> trh notebook,v ktorého pomenovaní je práve táto z<strong>na</strong>èka.Okrem z<strong>na</strong>èky „zdedil“ notebook aj príz<strong>na</strong>èné èervenévyhotovenie a <strong>na</strong> jeho tele takisto nájdetez<strong>na</strong>k Ferrari. Keïe k sponzorom tímu patrí ajAMD, bolo jasné, po akom mikroprocesore Acersiahne. Prvé správy síce hovorili o integráciiAthlon 64 DTR, <strong>na</strong>pokon však všetko dopadloi<strong>na</strong>k a v notebooku je klasickýAthlon XP-M.Výkonný mikroprocesor dostal rov<strong>na</strong>koschopných kolegov: grafiku (Mobility Radeon soH A R D W A R Epríèinou štruktúra trhu. Predaje notebookov u nástoti ešte vdy smerujú v prevanej väèšine do inštitúciía podnikov, a nie do domácností.AMD pritom má èo ponúknu a èasto sú modelys týmito mikroprocesormi aj v ponuke z<strong>na</strong>èiek,ktoré <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu vytrvalo ponúkajú iba notebookys mikroprocesormi Intel.To, e notebooky zaloené <strong>na</strong> mikroprocesorochAMD si nepoèí<strong>na</strong>jú v akej konkurencii Intelu vôbeczle, sa pokúsili dokáza dva modely. Prvý je súperompre <strong>na</strong>jvýkonnejšie notebooky <strong>na</strong> platformeIntel. Druhý patrí do kategórie mininotebookova v rámci objektivity by sme ho mali porovnávas výsledkami, ktoré v rámci tohto materiálu dosiahlinotebooky tablet PC. Keï si preštudujete výsledkytestov a konfigurácie jednotlivých strojov, isto midáte za pravdu, e absencia notebookov s AMD <strong>na</strong><strong>na</strong>šom trhu je <strong>na</strong> škodu pouívate¾ov.128 MB), di<strong>sk</strong> a DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku. Displej s uhloprieèkou15" patrí vïaka rozlíšeniu, vysokému jasua kontrastu takisto k tomu lepšiemu, èo v notebookochnájdeme.Výkon bol výborný a v oblasti aplikaèného výkonubol dokonca <strong>na</strong>jlepší zo všetkých v tomto preh¾ade,za èo notebook v nemalej miere vïaèí výkonnémupevnému di<strong>sk</strong>u. S oh¾adom <strong>na</strong> technicképarametre, výkon i dizajnér<strong>sk</strong>e riešenie mono akoakceptovate¾nú hodnoti aj cenu notebooku.Hodnotenie:☺ Displej☺ Výkon v aplikáciách☺ Ce<strong>na</strong>/výkonAveratec3150Keï Intel v marci minulého roka uviedol<strong>na</strong> trh platformu Centrino, spoloènosAMD odpovedala uvedením mikroprocesorovAthlon XP-M LV (Lov Voltage).Notebooky osadené týmto mikroprocesoromby ste však <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu aj po rokuh¾adali márne. Dôvodov je viacero. Praktickyniet dodávate¾a, ktorý by ich v Európeponúkal. Nám sa zhodou šastných okolnostípodarilo zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> otestovanie notebookamerickej spoloènosti Averatec, ktorý patrído kategórie mininotebookov, jeho hmotnosje nišia ako 2 kg.Mikroprocesor nesie oz<strong>na</strong>èenie 1600+, grafikaje integrovaná <strong>na</strong> báze S3 KN266 a zdie¾a èas systémovejpamäte vyhradenej ako videopamä. 12,1"displej má rozlíšenie 1024 × 768 a v notebooku jezabudovaná kombo mechanika. Z rozhraní je k dispozíciiiba USB.Výkon mikroprocesora je <strong>na</strong> úrovni mikroprocesorovPentium M LV a ULV. Celkový výkon je všako nieèo niší. Výdr pri práci <strong>na</strong> batérie je s oh¾adom<strong>na</strong> kategóriu mininotebook ve¾mi dobrá (viacako tri hodiny). Podobne mono hodnoti aj pomerce<strong>na</strong>/výkon. Najväèšou nevýhodou je však nedostupnostohto modelu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Hodnotenie:☺ Výdr <strong>na</strong> batériu☺ Ce<strong>na</strong>/výkon☹ Nedostupnos2/<strong>2004</strong> PC REVUE 53


H A R D W A R ETest Ondrej MackoJednotiekUPSJednotky UPS sú schopné preklenú výpadokelektrickej siete a <strong>na</strong>pája poèítaèovú zostavuaj nieko¾ko hodín. Z<strong>na</strong>mená to, e o svojeúdaje neprídete ani vtedy, ak sa preruší dodávkaelektrickej energie. UPS toti dodáva energiuz vlastnej batérie. Okrem tejto základnej úlohydokáe UPS aj filtrova <strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie od rušivýchvplyvov a šumu a niektoré typy aj vyrovnávakolísanie úrovne elektrickej energie.Nebezpeèenstvo výpadku sieového <strong>na</strong>pájaniahrozí predovšetkým v letnom období. Dôvodom sú<strong>na</strong>jmä letné búrky, sprevádzané ble<strong>sk</strong>ami. Úderble<strong>sk</strong>u èasto spôsobuje výpadok sieového <strong>na</strong>pätia.Pod¾a štatistických údajov kadú sekundu udrie <strong>na</strong>zem<strong>sk</strong>ý povrch pribline 100 ble<strong>sk</strong>ov, z ktorých aj<strong>na</strong>jmenší nesie energiu dostatoènú <strong>na</strong> rozsvietenie100 W iarovky <strong>na</strong> dobu troch mesiacov.UPS spåòajú aj ïalšie úlohy, <strong>na</strong>pr. chránia vášmodem èi poèítaèovú sie pred nebezpeène vysokým<strong>na</strong>pätím a záloný zdroj je pre vás vlastneelektrická rozvodka s centrálnym vypí<strong>na</strong>èom. V prípade<strong>na</strong>jvyšších modelov sa jednotky UPS kombinujúaj so snímaèmi nebezpeèných stavov. Ideo senzory prítomnosti dymu, ohòa, vody, zvýšenejvlhkosti a pod.V minulosti sa jednotky UPS <strong>na</strong>sadzovali <strong>na</strong>pr.v zdravotníctve, telekomunikaènej, riadiacej, zabezpeèovacejtechnike alebo armáde. Prekákouväèšieho rozšírenia bola predovšetkým ce<strong>na</strong> takýchtozariadení. Zoh<strong>na</strong> UPS pod 10-tisíc korúnbolo prakticky nemoné. No postupom èasu sa cenyaspoò vybraných typov jednotiek UPS dostali <strong>na</strong>akceptovate¾nú úroveò, ktorá umoòuje ich <strong>na</strong>sadenieaj v kanceláriách alebo v domácnosti. NajlacnejšieUPS v <strong>na</strong>šom teste mono kúpi u zasumu hlboko pod 3000 Sk, a to aj s DPH!Urèite ste to uzaili – pokojne pracujetes poèítaèom, zadávate doò údaje,editujete obrázok, text, potom zrazu bliknesvetlo, monitor stmavne a vaše údaje a hodiny práce súnenávratne preè. Ak sa to udeje poèas surfovania pointernete, niè hrozné sa nestane, ale firmy èi niektoré výrobnéprevádzky si takýto výpadok elektrickej energie nemôu dovoli.Práve <strong>na</strong> tento úèel sa pouívajú záloné zdroje elektrickejenergie – jednotky UPS (Uninterruptible Power Supply).Na správnu funkciu by UPS mala by zaaenáminimálne <strong>na</strong> 5 % menovitého výkonu. UPS pouívajútransformátory rôzneho typu, <strong>na</strong>jlacnejšieUPS vyuívajú klasickú EI konštrukciu a hmotnoszáloného zdroja je potom vyššia. Viacero typovUPS pouíva aj toroidné jadro transformátora.Pri menších UPS sa zvykne vyuíva impulznýzdroj, ktorý pracuje so šírkovou moduláciou (PWM– Pulse Width Modulation). To dáva priestor <strong>na</strong>zmenšenie rozmerov a zníenie hmotnosti zálonéhozdroja.Zdrojom energie po výpadku siete je batéria.V súèasnosti sa základné typy jednotiek UPS rozlišujúpod¾a toho, aká je úloha zálonej batériea aké sú vlastnosti UPS. Existujú tri základné technológiev UPS – off-line, on-line a line-interactive.Tie si v <strong>na</strong>sledujúcom texte vysvetlíme.TECHNOLÓGIA OFF−LINETechnológia off-line je <strong>na</strong>jlacnejšia, ale má svojenedostatky. Záloný zdroj má priamo <strong>na</strong> vstupe pripojenúfiltraènú èas – pasívny vstupný filter. Pokia¾je úroveò vstupného signálu nedostatoèná alebosa v òom vy<strong>sk</strong>ytujú šumy, ktoré vstupný filternedokáe eliminova, odpojí sa sieové <strong>na</strong>pätie odvýstupu a <strong>na</strong> výstup sa pripojí energia z batérie.ZÁKLADNÝ PRINCÍP UPSTypická záloná jednotka sa <strong>sk</strong>ladá zo sieovéhotransformátora (prípadne sa pouije impulznýzdroj), vstupného filtra, prepí<strong>na</strong>cej a <strong>na</strong>bíjacej elektroniky,batérie, výstupného filtra, kontrolnej elektronickejvýbavy a komunikaèného rozhrania.Ochranu proti preaeniu zabezpeèuje <strong>na</strong>jèastejšiemanuál<strong>na</strong> vy<strong>sk</strong>akovacia poistka alebo automatickátepelná ochra<strong>na</strong>. Niektoré typy záloných jednotiekvyuívajú aj chladiaci ventilátor proti prehriatiuvnútornej elektronickej výbavy.Transformátor klasickej konštrukcie nájdete v lacnejšíchUPS (v tomto prípade Mercury M1200 CI)Menšie UPSbývajú vybavenéimpulzným menièom<strong>na</strong>miesto transformátora(zobrazená je MGE Pulsar ellipse 300)54 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EBatéria však po<strong>sk</strong>ytuje jednosmerné <strong>na</strong>pätiea to sa <strong>na</strong> striedavé premieòa v menièi.Takto sa vytvorí výstupné <strong>na</strong>pätie,ktorého tvar sa blíi sínusoide a jehoúroveò zodpovedá poadovanej hodnote<strong>na</strong>pätia – v <strong>na</strong>šich zemepisných šírkach<strong>na</strong>jèastejšie 230 V. Schému tejto technológieznázoròuje obrázok.Ako vyplýva zo schémy, batéria nie jepoèas normálnej prevádzky pripojenák spotrebièu. UPS s technológiou off-linemá nespornú výhodu v tom, e ide o jednoduchúkonštrukciu, èo sa prejavujev cene zariadenia. Na druhej strane všakz uvedeného princípu vyplýva, e nevyhnutneexistuje urèitý èas, poèas ktoréhopripojený spotrebiè nie je <strong>na</strong>pájaný.Z<strong>na</strong>mená to, e poèas prepnutia prepí<strong>na</strong>èanie je <strong>na</strong> výstupe UPS po<strong>sk</strong>ytované<strong>na</strong>pätie.Elektronika v <strong>na</strong>pájacích zdrojochpoèítaèov a periférnych zariadeniach jevšak schopná preklenú urèitý èas –nieko¾ko desiatok milisekúnd. Dobrá offlineUPS tak musí dokáza prepnú <strong>na</strong><strong>na</strong>pájanie z batérie za kratší èas, ne jeakceptovate¾ný pokles elektrického náboja<strong>na</strong> filtraèných kondenzátoroch v <strong>na</strong>pájacíchzdrojoch. Dosiahnute¾ná doba prepnutiav off-line UPS je okolo 4 a 12 ms,poèítaè vydrí bez <strong>na</strong>pájania okolo 50 ms.Ïalšou nevýhodou UPS s technológiouoff-line je to, e nedokáe eliminovamenšie kolísanie vstupného <strong>na</strong>pätia i<strong>na</strong>kako prepnutím <strong>na</strong> batériový zdroj.TECHNOLÓGIALINE−INTERACTIVETáto technológia vznikla postupným zlepšovanímtechnológie off-line a pomocounej sa dá dosiahnu kratšia doba prepnutia– okolo 2 a 4 ms. Zdoko<strong>na</strong>lením sú ajlepšie filtraèné vlastnosti tejto technológie,ako i monos automatického vyrovnávaniakolísania vstupného <strong>na</strong>pätia.Principiálnu schému zapojenia UPS s technológiouline-interactive sme znázornili <strong>na</strong> obrázku.Na vstupe line-interactive UPS je vstupný filter,rov<strong>na</strong>ko aj v tomto prípade sa pouíva zálonábatéria len pri výpadku sieového <strong>na</strong>pätia. Novýmèlenom záloného zdroja je však pomocný transformátors elektronicky prepí<strong>na</strong>te¾nými odboèkami.Ve¾kos pomocného <strong>na</strong>pätia súvisí s poètom vinutí<strong>na</strong> transformátore. Takýmto spôsobom monok vstupnému <strong>na</strong>pätiu pripoèíta alebo odpoèítaurèité <strong>na</strong>pätie zo spomí<strong>na</strong>ného pomocného transformátora.Táto technológia vïaka dosiahnute¾némukompromisu medzi cenou a vlastnosami patrív súèasnosti k <strong>na</strong>jpouívanejším.TECHNOLÓGIA ON−LINETáto technológia pracuje s dvojitou konverziou <strong>na</strong>pätia.Záloná batéria v UPS je trvalo <strong>na</strong>pájaná zosiete, prièom striedavé sieové <strong>na</strong>pätie sa <strong>na</strong>jprvtransformuje <strong>na</strong> jednosmerné. Spotrebiè je pripojenýk batérii, a to cez meniè jednosmerného <strong>na</strong>pätia<strong>na</strong> striedavé. Výhoda tohto usporiadania je zrejmá.Po výpadku sieového <strong>na</strong>pätia neexistuje iad<strong>na</strong>doba, poèas ktorej by bol spotrebiè bez <strong>na</strong>pájania.Principiál<strong>na</strong> schéma UPS s technológiou off−lineFunkcia UPS s technológiou line−interactive – kolísanie siete stupòovito kompenzujepomocný transformátorSchéma záloného zdroja s technológiou on−lineRov<strong>na</strong>ko batéria zabezpeèí ve¾mi dobré filtraènévlastnosti takejto UPS. Principiál<strong>na</strong> schéma jednotkyUPS s technológiou on-line je znázornená <strong>na</strong> obrázku.Orientaèný preh¾ad spotreby niektorých zariadení v ITTyp zariadeniaPriemerná spotreba [VA]Bené de<strong>sk</strong>top PC 90Bené tower PC 130Multimediálne domáce PC 160Tenký klient s monitorom 110Sálový superpoèítaè 2500Podnikový server pre 50 pouívate¾ov 1100Aplikaèný server 110Prepí<strong>na</strong>è (switch) 60Rozboèovaè (hub) 6015−palcový CRT monitor 9017−palcový CRT monitor 13519−palcový CRT monitor 17015−palcový LCD monitor 5017−palcový LCD monitor 70Skener 55Atramentová tlaèiareò 40Laserová tlaèiareò mono 330Laserová tlaèiareò color 670Nevýhodou je vyššia ce<strong>na</strong> UPS, èo vyplývazo zloitosti menièov a poiadaviek<strong>na</strong> trvalo zaaenú batériu. Ïalšia nevýhodaje nišia úèinnos a vyššia tepelnástrata UPS. To spôsobuje práve dvojitákonverzia <strong>na</strong>pätia.Pri výmene batérie sa pouíva preklenovacíspí<strong>na</strong>è, ktorý zabezpeèí <strong>na</strong>pájaniespotrebièa bez batérie. Pouíva sa ajvtedy, keï pripojený spotrebiè presahujepovolenú záa batérie v UPS.DÔLEITÉ PARAMETRE UPSZákladom správneho výberu UPS jesprávne odhadnú dimenziu po<strong>sk</strong>ytovanéhovýkonu. Pokia¾ budete zálohovajeden server alebo pracovnú stanicu,nemá zmysel investova do drahéhozariadenia s ve¾kým výkonom. Na takýtoúèel postaèí jednoduchšia UPS s dobouzálohovania <strong>na</strong>pr. 20 minút. Dnešnýstredne výkonný poèítaè s 15-palcovýmmonitorom má aj špièkovú spotrebupod 200 W a <strong>na</strong> jeho zálohovaniebude postaèova UPS s výkonom 200 a300 W. Tu si treba da pozor <strong>na</strong> to, evýkon UPS je èasto oz<strong>na</strong>èovaný v jednotkáchVA (teda menovitým zaaením).Údaj o spotrebe vo wattoch – èinnývýkon – potom závisí od charakteruzáae, teda od toho, aký je úèinník (cosϕ). Výrobcovia UPS poèítajú zhrubas úèinníkom okolo 0,6. Ešte upozorníme,e UPS sa nehodia pre záae s výrazneindukènou charakteristikou.Aby ste si mohli orientaène urèi spotrebuzariadení, ktoré chcete zálohova,pripravili sme tabu¾ku, ktorá obsahuje<strong>sk</strong>utoène ve¾mi orientaèné údajeo spotrebe bených poèítaèov, monitorovs rôznou uhloprieèkou a vybranýchperiférnych zariadení v jednotkách VA.Spoèítaním údajov o spotrebe pouitýchzariadení sa dostanete k celkovejpoiadavke <strong>na</strong> výkon správne dimenzovanejUPS. Zvo¾te ešte dostatoènú rezervu (<strong>na</strong>pr.50 %) a máte údaj, pod¾a ktorého môete vyberazáloný zdroj.Z mechanickej stránky konštrukcia UPS umoòujepripoji <strong>na</strong> záloný zdroj viacero spotrebièov.Väèši<strong>na</strong> výrobcov UPS konštruuje výstupné zásuvkypre spotrebièe tak, e sa tie dajú pripoji len pomocouprepojovacích káblov IEC. Takéto káble síce nájdeteaj v dodávke UPS, ale je ich len nieko¾ko. HlavneUPS od zahranièných výrobcov toti pouívajúpoèítaèové konektory typu IEC 320 <strong>na</strong>miesto klasickýchzásuviek. Tento problém sa však dá rieši,poadované káble<strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie poèítaèovýchzariadenísa pouívajú <strong>na</strong>pr.v prípade <strong>na</strong>pájaniamonitora zoPozor <strong>na</strong> zásuvkyurèené <strong>na</strong>mimoeuróp<strong>sk</strong>y trh2/<strong>2004</strong> PC REVUE 55


H A R D W A R ERedukcia zásuvky IEC320 <strong>na</strong> FR príde vhod pri zálohovanírozlièných spotrebièovzdroja <strong>na</strong> poèítaèi. Pozor však <strong>na</strong> UPS, ktoré sú urèené<strong>na</strong>pr. pre trh v USA, kde sa pouívajú iné typyzásuviek (tzv. typ BS). Tie by ste mohli poui lenpomocou prepojovacieho adaptéra.Výhodnejšie je, ak má UPS výstupné zásuvky typuFR (u nás bene pouívané). ¼ahko sa dajú pouiaj UPS so zásuvkami typu DIN. Prirodzene, dása vyrobi redukcia, ktorá pretransformuje zásuvkuIEC 320 <strong>na</strong> FR. Staèí len trochu zruènosti a základnávýbava nástrojmi. Ak si kúpite záloný zdroj odfirmy ELTECO, dostanete takúto redukciu v štandardnejdodávke.Obal UPS by mal by z kovu, aby bol èo <strong>na</strong>jviacpotlaèený vplyv elektromagnetického rušenia. UPSmávajú obyèajne krytie IP20 (t. j. nulová ochra<strong>na</strong>proti vode). Preto ich musíte umiestni tak, aby bolidostatoène chránené pred nepriaznivými vplyvmiprostredia.Ïalej si treba ujasni, aké vyhotovenie UPS budepre vás <strong>na</strong>jvýhodnejšie. Existujú bené (stolové)UPS a aj UPS, ktoré sa montujú do štandardizovaných19-palcových <strong>sk</strong>ríò (tzv. rack). V <strong>na</strong>šom testesme sa sústredili <strong>na</strong> klasické vyhotovenia, montádo 19-palcového racku sa realizuje hlavne pri priemyselnýchvyhotoveniach.V prípade klasických vyhotovení vám z vlastnej<strong>sk</strong>úsenosti odporúèame umiestni záloný zdrojpod pracovný stôl. Dosiahnete tak úsporu miesta<strong>na</strong> stole, potlaèíte elektromagnetické rušenie a zní-ite aj hluènos.V poslednom èase sa objavili aj UPS,ktoré sú <strong>na</strong>montované priamo doelektrickej rozboèovaèky. Jeto šikovné riešenie hlavne<strong>na</strong> zálohu stolovéhopoèítaèa v domácnostiach. Jed<strong>na</strong>k pomocouneho zálohujete pripojené spotrebièe a zároveò jeto centrálne riešenie rozboèenia i vypí<strong>na</strong>nia siete.Viacero UPS má <strong>na</strong> zadnom paneli okrem zásuviekzálohovaných batériou aj nezálohované zásuvky. Natieto zásuvky sa pripájajú také spotrebièe, ktoré povýpadku siete nie je nevyhnutné zálohova a zároveòby sa ich ve¾ký odber mohol negatívne prejavi<strong>na</strong> zálohovaní ostatných zariadení. Typickým príkladomtakéhoto spotrebièa je laserová tlaèiareò. Kebysme túto tlaèiareò pripojili <strong>na</strong> zálohovanú zásuvku,pri tlaèi by poèas jej úvodného zahrievania moholcelkový odoberaný prúd prekroèi povolenú hranicua poistka by odpojila celé zariadenie od UPS. Výsledkomby bolo to, e <strong>na</strong>priek tomu, e máte UPS,Zásuvky so zálohovaníma bez neho bývajú <strong>na</strong>zadnom paneli výraznefarebne oz<strong>na</strong>èené(APC 350)Prepäováochra<strong>na</strong> dátovýchvstupov ochraòuje <strong>na</strong>pr.modem, fax alebo elektrickúsieTechnická realizácia ochrany dátových vstupov sa riešisamostatným obvodom pomocou varistora a poistiekprišli by ste o údaje z dôvodu prerušenia elektrickejenergie. Je však výhodné, aby elektrické <strong>na</strong>pätie ajpre nezálohované zásuvky bolo filtrované. Pre pouívate¾aje ve¾mi dôleité, aby o tejto vlastnosti UPSvedel a nezapojil zariadenia, ktoré chce chráni, <strong>na</strong>nezálohované zásuvky. Práve preto je vítané, abyboli oba typy zásuviek <strong>na</strong> zadnom paneli UPS <strong>na</strong>vzájomfarebne odlíšené.Vy<strong>sk</strong>ytujú sa aj prípady, keï sú zálohované zásuvkyprogramovate¾né. Z<strong>na</strong>mená to, e pouívate¾ sámurèí, aké dôleité sú zálohované zariadenia. Pod¾ajeho preferencie sa potom môe rozloi energiaz batérie tak, aby preferované zariadenie pracovaloèo <strong>na</strong>jdlhšie. Toto <strong>na</strong>stavovanie sa realizuje v ovládacomprograme vybraných typov UPS.Okrem zálohy a filtrácie elektrickej siete UPS plniaaj ïalšie úlohy – hlavne v poslednom èase saštandardnou súèasou stáva prepäová ochra<strong>na</strong> dátovýchkonektorov. Ide o to, e <strong>na</strong>pr. poèas búrky sa<strong>na</strong> telefonickom vedení môe vy<strong>sk</strong>ytnú nebezpeènevysoké <strong>na</strong>pätie, ktoré by mohlo spôsobi porušeniemodemu alebo poèítaèovej siete. UPS má vstupa výstup pre modem èi poèítaèovú sie, a tak sadosiahne ochra<strong>na</strong> modemu. Prepojovací telefónnykábel býva v dodávke. Niektoré UPS obsahujúdve takéto chránené prepojky a <strong>na</strong>raz monochráni modem i poèítaèovú sie.Na ochranu proti prepätiu sa obyèajne pouívamodul s varistorom. Varistor je elektronický komponent,ktorý má za normálnych podmienok ve¾mivysoký elektrický odpor. Pokia¾ sa však <strong>na</strong> jehoPredný panelniektorých typovUPS po<strong>sk</strong>ytujekompletnúinformáciuo stave UPSa aktuálnejzáai (modelMGE PulsarEvolution 1500)vstupe objaví vysoké <strong>na</strong>pätie presahujúce prahové<strong>na</strong>pätie varistora, jeho odpor klesne takmer <strong>na</strong> nulu.Elektrické pulzy s vysokým <strong>na</strong>pätím sa tak nedostanúa k chránenému zariadeniu. Stupeò ochranyproti prepätiu sa vyjadruje v jouloch. Pripomeòme,e jeden joul predstavuje energiu s výkonom 1 W,dodávanú poèas jednej sekundy.Vyhotovenie záloného zdroja s umiestnením do 19“ racku, jeho výška je 1 UJednotka UPSkombinovanás rozboèovaèkouPREDNÝ PANELPredný panel UPS býva obyèajne jednoduchý. Najèastejšieje pouité jediné multifunkèné tlaèidlo. Pomocouneho UPS zapí<strong>na</strong>te i vypí<strong>na</strong>te. Krátkym stlaèenímtohto tlaèidla poèas prevádzky sa zobrazí <strong>na</strong>pr.údaj o kapacite batérie alebo odhadovanej dobe zálohys aktuálnou záaou. LED diódy informujú o <strong>na</strong>bitíbatérie, prekroèení povolenej záae, prevádzke <strong>na</strong>batérie, prípadne o nevyhnutnosti výmeny batérie.Niektoré UPS mávajú predné panely bohato vybavené.BATÉRIE V UPSBatérie (<strong>na</strong>zývané aj akumulátory) v UPS sú dnes bezvýnimky bezúdrbové a sú schopné prevádzky v kadejpolohe. Pri správnej teplote (ideál<strong>na</strong> je izbováteplota) a správnom pouívaní by mali vydra od3 do 6 rokov. Vyhýbajte sa teplotám pod 10 °C a <strong>na</strong>d30 °C, a to aj pri <strong>sk</strong>ladovaní UPS alebo batérií.V súèasnosti sa pouívajú hlavne olovené batérie.Práve z toho dôvodu by sa batérie po ukonèeníivotnosti mali odovzdáva <strong>na</strong> spracovanie do špecializovanýchzberní. Olovené batérie sa <strong>na</strong> rozdielod akumulátorov v mobilných telefónoch alebonotebookoch nesmú cyklova – teda vybíja a doúplného stavu. Tomu bráni u softvérové vybaveniev UPS, ktoré samo ukonèí zálohovanie pripojenéhospotrebièa po kritickom poklese <strong>na</strong>bitia batérie.Väèši<strong>na</strong> UPS pouíva batérie z<strong>na</strong>èky CSB. Tie sa dajúzakúpi aj osobitne, distribútorom pre Sloven<strong>sk</strong>oje firma Micronix.56 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R ENiektoré výkonnejšie UPS sa dajú škálova – k základnejèasti mono pridáva doplnkové batériovémoduly a dosiahnu tak predåenie doby zálohy.Prídavné batérie sa dajú zapája paralelne a dosiahnutak poadovaný výkon.ivotnos batérie sa pohybuje od 3 do 8 rokov,a to pod¾a typu a hlavne spôsobu pouívania. Programv UPS obyèajne zabezpeèuje automatické testovaniestavu batérie a pod¾a výsledku testu sig<strong>na</strong>lizujenevyhnutnos jej výmeny <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>ompaneli. Je výhodné, ak sa batéria dá vymeni pouívate¾<strong>sk</strong>y– teda UPS nemusíte nikam nosi aleboniekoho vola. Obyèajne <strong>na</strong> výmenu batérie postaèuje<strong>sk</strong>rutkovaè, ale existujú aj UPS, pri ktorýchvýmenu batérie zvládnete aj bez pomoci nástroja.Výme<strong>na</strong>batérie samôev niektorýchtypochrealizovabez pouitianástrojovEšte výhodnejšie je, ak sa batérie v UPS dajú vymieòapoèas prevádzky. Napríklad v prípade produkènýchserverov nie je akceptované, aby sa z dôvoduvýmeny batérie musela preruši dodávkaelektrickej energie pre server.Takmer všetky UPS dokáu realizova tzv. studenýštart. Ide o havarijné spustenie pripojeného zariadenia,keï je z výstupu UPS po<strong>sk</strong>ytované <strong>na</strong>pätieaj v prípade, ak u poèas spustenia záloného zariadenianie je prítomné vstupné elektrické <strong>na</strong>pätie.UPS s takouto vlastnosou potom slúi ako poslednázáchra<strong>na</strong> pri spustení poèítaèa v miestach,kde nie je elektrická sie.Zobrazenie informácií o UPS v ovládacom programeOVLÁDACÍ SOFTVÉRSoftvérové vybavenie sa dodáva <strong>na</strong> CD médiu spolus UPS, ale stretli sme sa aj s prípadom, keï nás výrobcaodkázal <strong>na</strong> svoju stránku <strong>na</strong> zaistenie èo <strong>na</strong>jnovšejverzie.Komunikaèné pripojenie UPS <strong>na</strong> poèítaè vyuívabuï sériové rozhranie, alebo port USB. Inštaláciasoftvéru v prípade pripojenia pomocou portu USBje v podstate ve¾mi jednoduchá. Obyèajne postaèujepripoji UPS a <strong>na</strong>jnovšie operaèné systémy (<strong>na</strong>pr.Windows XP) obsahujú u ovládaèe v základnejdodávke. Informácie o takejto UPS nájdete tam, kdepatria – v systéme riadenia <strong>na</strong>pájacích zdrojov.Rov<strong>na</strong>ko u pomocou prostriedkov operaènéhosystému mono <strong>na</strong>stavi vypnutie niektorých súèastípoèítaèa èi parametrov prechodu poèítaèa dostavu uspania alebo vypnutia.Pripojenie UPS so sériovým rozhraním je o nieèokomplikovanejšie. Obyèajne potrebujete <strong>na</strong>inštalovaïalšie súèasti operaèného systému, <strong>na</strong>pr.SNMP (Simple Network Ma<strong>na</strong>gement Protocol), prípadnemanuálne spusti niektoré sluby. Ale vpodstate to pre správcu poèítaèovej siete nie jeaká úloha. Pri niektorých UPS sa nám stalo, esme museli pripoji prepojovací sériový kábel lenv jednom smere (hoci boli zásuvky <strong>na</strong> oboch koncochrov<strong>na</strong>ké).Kvalita softvérového vybavenia výz<strong>na</strong>mneovplyvòuje úitkovú hodnotu UPS. Softvér by malby toti schopný nejakým spôsobom upozornizodpovedného pracovníka <strong>na</strong> problém s výpadkom<strong>na</strong>pájania, konèiacu ivotnos batérie alebo inýproblém v UPS. Rýchlos a spôsob upozornenia mô-e výrazne pomôc pri záchrane dát v ochrannejdobe. Dnešné softvérové vybavenie umoòuje upozoròovamailom, SMS, faxom, hlásením v poèítaèovejsieti a pod.Uitoèná vlastnos je <strong>na</strong>stavenie hraníc povolenéhorozsahu hodnôt výstupného <strong>na</strong>pätia. Taktodefinujete dolnú a hornú medzu pod¾a toho, akéspotrebièe máte pripojené. Pod¾a vlastností spotrebièaby ste mali <strong>na</strong>stavi èo <strong>na</strong>jširší rozsah tak, abyUPS nemusela prièasto pripája pomocné <strong>na</strong>pätie.Nastavenie hraníc vstupného <strong>na</strong>pätia, pri ktorých sa prepí<strong>na</strong>UPS <strong>na</strong> batériuPre priemyselné aplikácie je výhodné, aby ovládacísoftvér dokázal zabezpeèi štart nejakéhoprogramu, resp. zopnutie nejakého kontaktu povýpadku elektrickej siete. Je to cesta, ako <strong>na</strong>pr. obsluhuzariadenia dia¾kovo informova o tomto stave.Rov<strong>na</strong>ko by mal existova spôsob spusteniaprogramu alebo rozpojenie kontaktu po obnovenídodávky sieového <strong>na</strong>pájania.STAROSTLIVOS O UPSO UPS sa v podstate ani netreba príliš stara. V pravidelnýchintervaloch vykonávajte pomocou softvéruèi hlásení <strong>na</strong> prednom paneli kontrolu batérie v UPS.Ak sa blíi koniec jej prevádzkového stavu, vymeòteju. Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, mali by ste udra prostredieUPS v stanovených hraniciach. Obèas prekontrolujteuchytenie konektorov k UPS. Ak <strong>na</strong> UPS pridávatezariadenia, ktoré chcete zálohova, uistite sa,e neprekraèujete povolenú záa batérie. Aj tentoúdaj sa dá obyèajne <strong>sk</strong>ontrolova pomocou ovládaciehoprogramu – udáva sa obyèajne v percentáchaktuálneho stavu oproti povolenému maximu.Ak chcete kontrolova stav UPS <strong>na</strong> dia¾ku, obyèajneexistuje monos jej pripojenia <strong>na</strong> poèítaèovúsie. Na to sa pouíva doplòujúca karta SNMP,ktorú pouívate¾ <strong>na</strong>inštaluje do UPS. V ovládacomprograme potom zadávate adresu IP UPS v sieti.Inštalácia doplnkového modulu SNMP umoòuje pripojeniek poèítaèovej sieti a dia¾kové monitorovanie zálonejjednotkyAKO SME TESTOVALI?Test sme organizovali <strong>na</strong> prelome rokov a hlavne cezsviatoèné dni. Napriek tomu sme doò <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu iadosdostali od dodávate¾ov spolu 12 modelov. Sme presvedèení,e predstavené modely ve¾mi dobre pokrývajúsúèasnú ponuku <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu. Parametretestovaných UPS sme zhrnuli v tab. 1.Dodávate¾om sme pri zadávaní testu oznámili, eUPS budeme testova v troch kategóriách – zálohapoèítaèa s priemerným výkonom a 14-palcovým monitorom,záloha výkonného multimediálneho poèítaèaso 17-palcovým monitorom a záloha <strong>sk</strong>upinytroch poèítaèov v malej pracovnej <strong>sk</strong>upine. Nechalisme úplne <strong>na</strong> nich, ako si tieto kategórie vysvetlili.Do prvej <strong>sk</strong>upiny sme dostali dve zariadenia, druhúa tretiu <strong>sk</strong>upinu reprezentovalo po pä modelov.Testovali sme tak, e <strong>na</strong> UPS sme pripojili opísanýpoèítaè, <strong>na</strong>inštalovali sme ovládací program a nechalisme kadú UPS <strong>na</strong>bíja minimálne 12 hodín.Pred zaèiatkom testovania sme sa vdy uistili, e zobrazovanákapacita v ovládacom programe je 100 %.Meranie doby zálohovania sme zaèali tým, e smeUPS odpojili od vonkajšej elektrickej siete. Pokia¾ toovládací program umoòoval, zaz<strong>na</strong>menávali sme sidoby poklesu kapacity batérie <strong>na</strong> vybraných úrovniach– 50 a 30 %. Vdy sme si poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li dobu,keï UPS zaèala akusticky sig<strong>na</strong>lizova alarm preve¾mi nízku kapacitu batérie. Prirodzene, zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lisme si aj èas, keï UPS definitívne prestala zásobovapoèítaè energiou, a tento údaj sme pri posudzovanícelkových vlastností UPS zvláš vyhodnocovali.Všetky <strong>na</strong>merané údaje sme uviedli do tab. 2.Okrem toho sme realizovali aj test filtrácie výstupného<strong>na</strong>pätia. Na to sme pouili neodrušenýmotorèek, ktorý do elektrickej siete generoval ruše-2/<strong>2004</strong> PC REVUE 57


H A R D W A R ETab. 1 Vybrané parametre testovaných UPS, ceny, dodávatelia a záruèné dobyKATEGÓRIA AKATEGÓRIA BTyp UPS APC Back−UPS MGE Pulsar APC Back−UPS ELTECO EM GE Match 500 Mercury M600 CI MGE PulsarCS 350 ellipse 300 CS 500 600 AP ellipse 650Technológia Off−line Off−line Off−line Line−Interactive Line−Interactive Line−interactive Off−lineUdávaná kapacita [VA] 350 300 500 600 500 600 650Poèet zálohovaných výstupov 3 2 3 4 3 2 3Poèet nezálohovaných výstupov 1 1 1 0 0 1 2Typ výstupných zásuviek IEC FR IEC FR/IEC IEC IEC DINNapätie <strong>na</strong> vstupe [V] 230 184÷264 230 150÷268 165÷275 165÷275 184÷264Napätie <strong>na</strong> výstupe [V] 230 230 (220 a 240) 230 185÷255 230 209÷231 230 (220 a 240)Typ striedavého <strong>na</strong>pätia poèas zálohovania stupòovitý sínus stupòovitý sínus stupòovitý sínus impulzná aproximácia sínus pravouhlá vl<strong>na</strong> stupòovitý sínusOchra<strong>na</strong> chránených dátových výstupov 1 1 1 0 0 1 1Komunikaèný port v štandardnej dodávke USB USB + RS−232 USB RS−232 RS−232 RS−232 USB + RS−232Poèet tlaèidiel <strong>na</strong> prednom paneli 1 1 1 3 2 1 1Poèet LED <strong>na</strong> prednom paneli 4 3 4 4 6 2 3Pouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾né batérie áno áno áno nie nie áno ánoVýme<strong>na</strong> batérie za prevádzky áno áno áno nie nie áno ánoOchra<strong>na</strong> proti špièkovému prepätiu [J] 540 525 540 200 N/A 480 525Softvérové vybavenie v dodávke PowerChute MGE Solution−Pac PowerChute UPSMonitor PowerFLAG RUPS 2000 MGE Solution−PacPerso<strong>na</strong>l EditionPerso<strong>na</strong>l EditionPodporované operaèné systémy Windows 98/Me/ Windows Me/2000 Windows 98/Me/ Windows 98−XP Windows Me/2000/ Windows 3.X/9X/NT/ Windows Me/2000/2000/XP/2003, /XP, MacOS X, 2000/XP/2003, XP, MacOS X, 200X/XP, XP, MacOS X,Mac OS X Linux Mac OS X UNIX Linux/MS−DOS LinuxRozmery [mm] 165 × 92 × 285 245 × 78 × 252 165 × 92 × 285 172 × 180 × 390 144 × 155 × 350 370 × 145 × 230 303 × 78 × 309Hmotnos [kg] 6,3 3,5 6,3 17,6 7,4 7,5 6,3Dodávate¾ BGS Distribution, a.s. BGS Distribution, a. s. BGS Distribution, a.s. ELTECO, a. s. Altron, a. s. AGEM, s. r. o. BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 2605 3900 3177 11 000 6155 2250 6130Ce<strong>na</strong> [Sk s DPH] 3100 4641 3781 13 090 7324 2678 7295Záruka [mesiacov] 24 24 (rozšírenie <strong>na</strong> 36) 24 24 36 24 24 (rozšírenie <strong>na</strong> 36)N/A – údaj sa nepodarilo zisti alebo výrobca ho neuvádzaTab. 2 Namerané doby zálohy pri rozlièných typoch záaeTYP TESTU KATEGÓRIA A – 98 W, 0.68 A, 160 VA KATEGÓRIA B – 144 W, 0.98 A, 231 VAPopis pripojenej záae bené PC + 14" mon = 98 W multimediálne PC + 17" monitor = 145 WAPC Back−UPS MGE Pulsar APC Back−UPS ELTECO EM GE Match 500 Mercury M600 CI MGE PulsarSig<strong>na</strong>lizovaný stav UPS CS 350 ellipse 300 CS 500 600 AVR ellipse 650Pokles <strong>na</strong> 50 % kapacity 6:30 4:10 5:56 N/A 11:10 N/A 6:20Pokles <strong>na</strong> 30 % kapacity 14:30 5:30 8:40 N/A 11:20 N/A 6:50Alarm – Low battery 18:40 17:10 9:40 1:07:10 11:42 7:40 27:10Ukonèenie dodávky energie 22:06 19:20 10:10 1:12:05 11:55 8:48 29:20nie. Na oscilo<strong>sk</strong>ope pripojenom <strong>na</strong> výstup UPS smezároveò sledovali tvar výstupnej krivky <strong>na</strong>pätia. Pomocoupripojeného multimetra sme kontrolovali výstupnýprúd a ve¾kos <strong>na</strong>pätia. Vo všeobecnosti mô-eme konštatova, e prakticky všetky UPS dokázalidobre filtrova <strong>na</strong>mi generované rušenie a aj ve¾kosvýstupného <strong>na</strong>pätia bola v stanovenej hranici 230 V.Otázkou však ostáva, ako by sa prejavili filtraènévlastnosti UPS v prípade vý<strong>sk</strong>ytu <strong>sk</strong>utoène ve¾kéhorušivého pulzu, ktorý sa môe vy<strong>sk</strong>ytnú poèas búrky.Tieto údaje sme si však nemohli overi – búrka <strong>na</strong>konci decembra je predsa len málo pravdepodobná.Poz<strong>na</strong>menávame, e poèas testovania sme v <strong>na</strong>staveníovládacieho programu vdy vypli automatickévypnutie alebo uspatie poèítaèa tak, aby smedosiahli èo <strong>na</strong>jdlhšiu dobu zálohy. V prípade prvejkategórie sme pouili poèítaè s procesorom IntelCeleron 375 MHz, 32 MB RAM, 10 GB pevným di<strong>sk</strong>oma operaèným systémom Microsoft Windows2000 Professio<strong>na</strong>l SP4. Pripojený 14-palcový CRTmonitor bol z<strong>na</strong>èky Philips.Pri druhej kategórii reprezentovala výkonný poèítaèzostava s procesorom AMD Athlon XP 2200 +,512 MB RAM a 120 GB pevný di<strong>sk</strong>. 17-palcový CRTmonitor bol z<strong>na</strong>èky Relisys, pouili sme operaènýsystém Microsoft Windows XP Professio<strong>na</strong>l SP1.Pri tretej kategórii boli pouité oba spomenutépoèítaèe a zostavu sme doplnili o poèítaè s procesoromIntel Celeron 1000 MHz, 64 MB RAM, 80 GBdi<strong>sk</strong>om a operaèným systémom Microsoft Windows98 SE. K tomuto poèítaèu bol pripojený 15-palcový CRT monitor z<strong>na</strong>èky EIZO.Upozoròujeme, e testovanie sa týkalo predovšetkýmkrátkodobých <strong>sk</strong>úseností s UPS, odporúèamevám pred nákupom dobre overi podmienkya dåku záruky.KATEGÓRIA AAPC Back−UPS CS 350Záloha benéhopoèítaèaTáto UPS-ka je v <strong>na</strong>šom teste jedným z <strong>na</strong>jlacnejšíchriešení <strong>na</strong> zálohovanie poèítaèa. Jej kapacita 350 Wa pouitá technológia off-line ju predurèuje <strong>na</strong> zálohovaniejedného poèítaèa a monitora s uhloprieèkounepresahujúcou 19 palcov. Páèili sa nám malé rozmeryUPS, ako i preh¾adne oz<strong>na</strong>èené konektory.V dodávke sme <strong>na</strong>šli UPS, špeciálny kábel <strong>na</strong> pripojeniek portu USB, predlovací telefónny kábela dva prepojovacie káble <strong>na</strong> pripojenie zálohovanýchzariadení s koncovkou IEC. Vo výbave je softvérPowerChute Perso<strong>na</strong>l Edition, <strong>na</strong> stránkevýrobcu sa po zaregistrovaní dá stiahnu verziaBusiness Edition. Dodávaný softvér povaujeme zave¾mi dobrý. Umoòuje <strong>na</strong>stavi citlivos reakcieUPS i hranice vstupného <strong>na</strong>pätia, pri ktorých saprepája <strong>na</strong> batériu. Pouívate¾ má takisto preh¾ado aktuálnej záai vo wattoch a odhadovanej dobezálohy pri aktuálnej kapacite batérie a type záae.Na stránke výrobcu sa dá zí<strong>sk</strong>a program <strong>na</strong> automatickévypí<strong>na</strong>nie poèítaèa pri nebezpeènom poklesekapacity batérie.V <strong>na</strong>šom teste UPS zálohovalo poèítaè s priemernýmvýkonom a 14-palcovým CRT monitorom o nieèoviac ako 22 minút.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 2605 Sk bez DPH/3100 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacov58 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EKATEGÓRIA CAPC Back−UPS ELTECO Esprit GE NetPro 1000 Mercury M1200 CI MGE Pulsar1000 RS PS15N Evolution 1500Line−Interactive On−line On−line Line−interative Line−Interactive1000 1500 1000 1200 15008 2 + 4 (volite¾ne) 2 4 4 (2 programovate¾né)2 0 0 0 0IEC FR/IEC (volite¾ne) IEC IEC IEC175÷295 90÷260 187÷264 165÷275 160÷294160÷286 230 195÷264 198÷240 230 (220 a 240)stupòovitý sínus sínus sínus pravouhlá vl<strong>na</strong> sínus2 0 0 1 1USB2×RS−232 RS−232 RS−232 USB+ RS−2321 2 2 1 14 14 6 2 14áno nie nie áno ánoáno nie nie áno áno180 190 N/A 480 N/APowerChute UPSMonitor PowerFLAG RUPS 2000 MGE Solution−PacPerso<strong>na</strong>l Edition + Espr.Mon + UPS Ma<strong>na</strong>gerWindows 98/Me/ Windows 98−XP, Windows Me/2000/ Windows 3.X/9X/NT/ Windows Me/2000/XP,2000/XP/2003, MS DOS XP, MacOS X, UNIX 2000/XP, MacOS X, LinuxMac OS XLinux/MS−DOS371 × 86 × 333 170 × 360 × 470 225 × 185 × 430 400 × 105 × 265 150 × 237 × 48310 27 14 10 15BGS Distribution, a.s. ELTECO, a. s. Altron, a. s. AGEM, s. r. o. BGS Distribution, a. s.9790 38 000 22 947 3990 21 94011 650 45 220 27 307 4748 26 10924 24 36 24 24 (rozšírenie <strong>na</strong> 36)KATEGÓRIA C – 331 W, 2.20 A, 520 VA3× PC + 3× monitor = 349 WAPC Back−UPS ELTECO Esprint GE NetPro 1000 Mercury M1200 CI MGE Pulsar1000 RS PS15 Evolution 15007:40 31:20 14:20 N/A 10:309:20 37:10 18:22 N/A 18:5010:50 39:05 12:39 6:36 20:1512:07 42:50 18:35 9:05 24:59Na výmenu batérie nepotrebujete nijaký nástroj.Odklopíte veko v spodnej èasti a vyberiete batériu.Odpojenie od konektorov a manipulácia s batériouvšak vyaduje trochu sily. Výrobca predpokladáprevádzkovú polohu <strong>na</strong>stojato, UPS však môetepoloi aj <strong>na</strong> bok.Zadný panel obsahuje farebne odlíšené zásuvkyso zálohovaním a èisto len filtrovaním sieového<strong>na</strong>pätia. V hornej èasti sú ešte konektory <strong>na</strong> ochranudátového pripojenia pomocou siete Ethernet,modemu, telefónu alebo faxu.Pri <strong>na</strong>šom teste dokázalo toto zariadenie zásobovaenergiou multimediálny poèítaè so 17-palcovýmCRT monitorom o nieèo viac ako 10 minút.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 3177 Sk bez DPH/3781 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovELTECO EM 600 APMGE Pusar ellipse 300Toto zariadenie zaujalo <strong>na</strong>šu pozornos svojím dizajnom.Jeho tvar je eliptický, vyhotovenie jev efektnej modrej farbe. Dá sa pouíva <strong>na</strong>stojatoi <strong>na</strong>leato. V stave <strong>na</strong>leato môete <strong>na</strong>ò poloi<strong>na</strong>pr. aj monitor (povolená záa je 25 kg).Predný panel obsahuje zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a triLED diódy – prevádzka <strong>na</strong> batérie, preaenie aproblém.Ellipse 300 môete k poèítaèu pripoji pomocouUSB alebo sériového portu. Výhodou sú koncovkyFR, ktoré umoòujú pripoji bené spotrebièe bezpoiadavky <strong>na</strong> špeciálne káble.Batérie sú pouívate¾<strong>sk</strong>y vymenite¾né. Staèí vám<strong>na</strong> to <strong>sk</strong>rutkovaè, ktorým odstránite boèné tmavépríchytky a vyberiete <strong>sk</strong>rutky.Ovládací softvér umoòuje realizova dostatoèneširoké pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie. Páèilo sa nám,e je priamo integrovaný do operaèného systémuWindows. Jeho rozhranie zí<strong>sk</strong>ate cez riadenie <strong>na</strong>pájaciehozdroja v riadiacom paneli. V <strong>na</strong>staveníovládacieho programu môete <strong>na</strong>stavi povolenýrozsah <strong>na</strong>pätia <strong>na</strong> vstupe i hodnotu <strong>na</strong> výstupe.Ocenili sme aj priame <strong>na</strong>stavenie vypnutia poèítaèav závislosti od doby zálohovania i kapacity batérie.Okrem vypnutia poèítaèa sa dá <strong>na</strong>stavi aj jehouspanie.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 3900 Sk bez DPH/4641 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacov (+ 10 % z ceny = 36 mesiacov)KATEGÓRIA BAPC Back−UPS CS 500Toto UPS svojím vyhotovením, pouitou technológiou,rozmermi i softvérovou výbavou presne zodpovedáu spomí<strong>na</strong>nému modelu Back-UPS CS 350.Ide o <strong>sk</strong>utoène malú sivú <strong>sk</strong>rinku s jednoduchýmpredným panelom. LED diódy sig<strong>na</strong>lizujú sieovúprevádzku, beh <strong>na</strong> batériu, ïalej preaenie a sig<strong>na</strong>lizáciunevyhnutnosti výmeny batérie. Test batériemôete pomocou ovládacieho programu <strong>na</strong>plánova,dá sa realizova aj z predného panela a UPSv pravidelných intervaloch vykonáva testovanie jejstavu.Záloha výkonnéhopoèítaèaIde o UPS od pôvodného sloven<strong>sk</strong>ého výrobcu a <strong>na</strong>jeho výkon sme boli <strong>sk</strong>utoène zvedaví. U pri jehopreberaní do testu nás zaujala hmotnos – takmer18 kg. Nepovaujeme to však za nevýhodu, s UPSsa po jeho inštalácii u obyèajne nemanipuluje.Vyhotovenie je v sivej farbe, predný panel obsahujecentrálny vypí<strong>na</strong>è, studený štart UPS a vypí<strong>na</strong>èzvukovej sig<strong>na</strong>lizácie. LED diódy sig<strong>na</strong>lizujúprítomnos elektrickej siete, prevádzku <strong>na</strong> batérie,<strong>na</strong>bíjanie batérie a stav preaenia. Na zadnom panelisú 4 rovnocenné zásuvky IEC 320, v dodávke jeaj konverzný kábel IEC – FR.Toto UPS sme pri testovaní rozobrali, overili smesi starostlivú montá, výrobca je drite¾om certifikátuISO 9901. Trochu sme sa potrápili s ovládacímsoftvérom, ktorého inštalácia nie je práve <strong>na</strong>jjednoduchšia.Po <strong>na</strong>inštalovaní SNMP treba manuálne<strong>na</strong>stavi štart sluby UPS monitor. Nakoniec sanám inštalácia podarila, ale k dispozícii sme mali2/<strong>2004</strong> PC REVUE 59


len niektoré základné údaje. Detailné informácie(<strong>na</strong>pr. o kapacite batérie) sme však nedokázali zobrazi.Na druhej strane nás toto UPS prekvapilo dobouzálohovania výkonného poèítaèa. Doba zálohy o 12minút presahujúca jednu hodinu hovorí asi za všetko.Zapoièal: ELTECO, a. s.Ce<strong>na</strong>: 11 000 Sk bez DPH/13 090 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovGE Match 500Výrobca GE (General Electric) prevzal produkciu UPSod švajèiar<strong>sk</strong>ej firmy IMV, ktorá bola známa kvalitnýmizálonými zdrojmi. Oz<strong>na</strong>èenie IMV však stálenájdete <strong>na</strong>pr. v detailoch ovládacieho softvéru.Match 500 predstavuje sivú <strong>sk</strong>rinku s premyslenýmpredným panelom. Tlaèidlom zapí<strong>na</strong>te UPS,realizujete test <strong>na</strong> dobu zálohy pri aktuálnej záai,ale i vypí<strong>na</strong>te zvukovú sig<strong>na</strong>lizáciu. Sig<strong>na</strong>lizaènédiódy po<strong>sk</strong>ytujú informáciu o prevádzke <strong>na</strong> batérie,nízkej kapacite batérie, programovom vypnutípoèítaèa, èinnosti systému AVR (automatic voltageregulation) a potrebe výmeny batérie.Na zadnom paneli sú tri rovnocenné zásuvky IEC320, k poèítaèu sa Match 500 pripája pomocou sériovéhoportu. Nezabudnite si dobre pozrie prepojovacíkábel – pripojenie toti funguje len v jednomsmere.Ovládací softvér PowerFlag existuje pre rôzneoperaèné systémy. Páèilo sa nám grafické zobrazenievybraných hodnôt 5 pouívate¾om, privítali bysme však aj èíselnú reprezentáciu hodnôt. Power-Flag umoòuje takisto testova UPS a <strong>na</strong>plánova 8udalostí, <strong>na</strong>pr. testov alebo programových vypnutí.Zapoièal: Altron, a. s.Ce<strong>na</strong>: 6155 Sk bez DPH/7324 Sk s DPHZáruka: 36 mesiacovce<strong>na</strong>/výkonH A R D W A R EMercury M600 CIUPS od tohto výrobcu sú u nás zatia¾ neznáme.Oèakávame však, e sa presadia hlavne <strong>na</strong>dobúdacoucenou. Predný panel je ve¾mi jednoduchý. Obsahujejedno zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlo a dve sig<strong>na</strong>lizaènédiódy – jed<strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èuje prítomnos elektrickej siete,druhá ltou farbou oz<strong>na</strong>èuje <strong>na</strong>bitie batériea èervenou prevádzku z batérií.V spodnej èasti M600 nájdete dve <strong>sk</strong>rutky, ktorépridàajú spodný kryt pod batériou. Pri kontrolevyhotovenia sme zistili, e montá elektronickejvýbavy je presná a kvalitná, jedine batéria bolauloená o nieèo vo¾nejšie.Ovládací program RUPS 2000 <strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzerájednoducho. V jeho <strong>na</strong>stavení je však <strong>na</strong>pr.moné zada emailové adresy pre rôzne alarmy,podporujú sa varovania po sieti, vykonávanie urèenýchprogramov pri programovom vypí<strong>na</strong>ní poèítaèa.Poèas normálnej prevádzky program zobrazujeúdaj o aktuálnom èase, po výpadku sieového<strong>na</strong>pätia sa zobrazuje doba do programového vypnutiaUPS pod¾a <strong>na</strong>stavenia pouívate¾a. Údaj o kapacitebatérie však chýba.Pri testovaní sme zistili, e model M600 dosiaholv kategórii zálohy výkonného poèítaèa <strong>na</strong>jkratšiudobu zálohy, ale svojím výkonom sa pribliuje ove-¾a drahšej konkurencii.Zapoièal: AGEM, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 2250 Sk bez DPH/2678 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovMGE Pulsar ellipse 650Táto jednotka UPS predstavuje zväèšenú verziu spomí<strong>na</strong>néhomodelu ellipse 300. Opä ide o eliptickýtvar s efektnou modrou farbou. Páèila sa nám nízkahmotnos zálonej jednotky s výkonom 650 VA.Na rozdiel od tohto UPS má ellipse 650 vo výbavevýstupné zásuvky typu IEC 320 (existuje však ajvyhotovenie s typom DIN) a je ich spolu pä. Ochra<strong>na</strong>dátového vstupu sa po<strong>sk</strong>ytuje <strong>na</strong> jedno pripojenie.Komunikaèný port umoòuje pripojenie USB,ale i sériového kábla, obidva káble sú v dodávke. UPStak môete pripoji aj k staršiemu poèítaèu bezportu USB alebo operaènému systému, ktorý takýtoport nepodporuje. V dodávke nájdete aj dva prepojovaciekáble <strong>na</strong> pripojenie zálohovaných zariadení.Ovládací softvér je rov<strong>na</strong>ký, pod¾a nášho názoruumoòuje dostatoène široké monosti konfigurácie.Pri <strong>na</strong>šom teste zálohania výkonného poèítaèasme dosiahli dobu zálohy takmer pol hodiny. Tobol v príslušnej kategórii druhý <strong>na</strong>jlepší èas. Zaujímaváje pritom vybíjacia krivka batérie. Jej prvýpokles zhruba do 40 % je dos strmý, ale potom sapokles výrazne spomalí. Ellipse 650 tak dobre slúi<strong>na</strong> zálohovanie výkonných poèítaèov.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 6130 Sk bez DPH/7295 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacov (+ 10 % z ceny = 36 mesiacov)KATEGÓRIA CAPC Back−UPS 1000 RSZaujímavé vyhotovenie UPS v štíhlom dizajnea s podporným driakom v spodnej èasti. Prednýpanel ostal zachovaný z u spomí<strong>na</strong>ných jednotiek.Na rozdiel od nich je však model Back-UPS 1000 RSzaloený <strong>na</strong> technológii line-interactive. Okrem tohoobsahuje táto jednotka UPS dvojnásobný poèet výstupnýchzásuviek, opä s výrazným farebným odlíšenímzálohovaných a len filtrovaných výstupov.Zdvojený je aj poèet dátových ochrán. Zálohova satak súèasne dá <strong>na</strong>pr. poèítaèová sie aj modem. Pouitýdizajn umoòuje aj inštaláciu UPS do 19-palcovéhoracku.Batéria sa v tomto prípade vymieòa po odobratípredného panela a realizuje sa ve¾mi jednoduchobez pouitia náradia. Batériu môete vymieòa ajpoèas prevádzky.V dodávke sa <strong>na</strong>chádza program PowerChute Perso<strong>na</strong>lEdition, nezabudnite si stiahnu upgrade zostránky výrobcu (po registrácii UPS). V škatuli saïalej <strong>na</strong>chádzajú dva prepojovacie káble pre zálohovanézariadenia a viacjazyèný pouívate¾<strong>sk</strong>ý návod.Vyššiu verziu Back-UPS 1500 s kapacitou 1500VA mono ešte rozširova prídavnými batériovýmimodulmi. Takto sa dá pod¾a výrobcu predåi dobazálohy poèítaèa a do 6 hodín.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 9790 Sk bez DPH/11 650 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovELTECO Esprit PS15NIde o UPS s <strong>na</strong>jprepracovanejším predným panelomv <strong>na</strong>šom teste. Hneï po jeho zapnutí zistíte rozdieloproti iným riešeniam – UPS s vami komunikujepomocou hlasu, a to v slovenèine. Predný panelobsahuje rad LED diód, ktoré zobrazujú ve¾koszáae UPS a po výpadku sieového <strong>na</strong>pätia aj ostávajúcukapacitu batérie. Aj v tomto prípade jekomunikácia UPS s pouívate¾om hlasová. Oz<strong>na</strong>mujesa výpadok sieového <strong>na</strong>pätia a ne<strong>sk</strong>ôr upozornenieo nebezpeène nízkej kapacite batérie.60 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R ESpomí<strong>na</strong>ná hlasová komunikácia sa dá aj vypnú,realizova mono test batérie, studený štart UPS,indikova preaenie a pod.Na zadnej strane sú len dve výstupné zásuvkytypu FR (volite¾ne mono doinštalova štyri zásuvkyIEC) a výrobca nepouil ochranu dátovej komunikácie.Zato existujú tri spôsoby komunikácie –pomocou RS-232, RS-485 a stavová potenciálovákomunikácia.Aj komunikaèné programy sú dva – UPS Monitora program EPSR_MON, ktorý je však urèený len preoperaèný systém DOS. Pomocou neho je však monézobrazi funkènú schému UPS a detailne sledovahodnoty a zapojené moduly pod¾a aktuálnehostavu UPS.S touto jednotkou UPS sme v príslušnej kategóriidosiahli <strong>na</strong>jdlhšiu dobu zálohovania pripojenýchpoèítaèov.Zapoièal: ELTECO, a. s.Ce<strong>na</strong>: 38 000 Sk bez DPH/45 220 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovNajlepšia výbavaGE NetPro 1000Ide o on-line UPS a <strong>na</strong>priek tomu má malé rozmery,ktoré umoòujú uloenie <strong>na</strong>pr. pod pracovnýstôl. K poèítaèu sa pripája pomocou portu RS-232,<strong>na</strong> zadnom paneli sa <strong>na</strong>chádzajú tri konektory IEC320 pre zálohované zariadenia. Predný panelumoòuje meranie ostávajúceho èasu zálohy, sig<strong>na</strong>lizujestavy prevádzky <strong>na</strong> batérie, dobu programovéhovypnutia alebo preklenutia batérie. UPSmono rozširova externými batériami a predåitak dobu zálohy.Batéria v NetPro 1000 sa dokáe <strong>na</strong>bi do dvochhodín, èo je v <strong>na</strong>šom teste jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jkratšíèas. Istou špecialitou je aj automatické vypnutieUPS, ktoré sa realizuje v prípade, e nie je prítomnésieové <strong>na</strong>pätie a pripojená záa je menšia ako5 %. Tým sa šetrí kapacita batérie <strong>na</strong>pr. pre prípadstudeného štartu a spustenia niektorého zariadeniapoèas odstávky vonkajšej siete. Ïalšie rozširovanieUPS umoòuje reléová karta, ktorá spí<strong>na</strong>kontakty v prípade nebezpeèných stavov, a kartySNMP <strong>na</strong> pripojenie UPS k poèítaèovej sieti. Výhodouje opä dlhá doba záruky.Pri <strong>na</strong>šom teste so zálohovaním <strong>sk</strong>upiny poèítaèovsme dosiahli dobu zálohy takmer 20 minút.Zapoièal: Altron, a. s.Ce<strong>na</strong>: 22 947 Sk bez DPH/27 307 Sk s DPHZáruka: 36 mesiacovMercury M1200 CIUPS od ázij<strong>sk</strong>ého výrobcu sa vonkajším dizajnompodobá <strong>na</strong> predchádzajúci model, je však trochuväèšie a ašie. Pokia¾ ide o vnútorné vyhotovenie, jev porov<strong>na</strong>ní s modelom M600 CI ešte precíznejšie.Všetky diely sú pripevnené pevne a majú svoje miesto.Výrobca uvádza pouívate¾<strong>sk</strong>y a za prevádzkyvymenite¾nú batériu. Na rozdiel od modelu M600 CIje však batéria pripevnená ove¾a pevnejšie a <strong>na</strong> jejvýmenu musíte odobra vonkajší kryt. To z<strong>na</strong>mená 8kríových <strong>sk</strong>rutiek plus ïalšie štyri <strong>sk</strong>rutky driacebatérie. Napriek tomu sa nám batérie podarilo poèasprevádzky vybra a znova vloi, vyaduje si to všaktrochu viac úsilia.Predný panel je ve¾mi jednoduchý – dve LEDa jedno tlaèidlo. Na zadnom paneli sú 4 výstupnézásuvky, ochra<strong>na</strong> dátového vstupu a komunikaènýport RS-232. Ovládací softvér tvorí RUPS 2000 a tensme u opísali. Len pripomeòme, e tento programdokáe aj dia¾kovo monitorova UPS pripojené k poèítaèovejsieti. V dodávke sú ešte dva prepojovaciekáble <strong>na</strong> spojenie UPS a zálohovaných zariadení.Aj v tomto prípade je doba zálohovania takmerporov<strong>na</strong>te¾ná s drahšou konkurenciou.Zapoièal: AGEM, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 3990 Sk bez DPH/4748 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacovZáloha <strong>sk</strong>upinypoèítaèovMGE Pulsar Evolution 1500Toto je jed<strong>na</strong> z jednotiek UPS s <strong>na</strong>jvyššou výbavou,o èom svedèí aj vybavenie predného panela. Tenobsahuje nezvyèajné mnostvo LED diód – spolu14. Máte tak preh¾ad o aktuálnej záai i kapacitebatérie. Evolution 1500 tie umoòuje pripojeniepomocou USB portu i RS-232. Kontrola vnútornéhovyhotovenia potvrdila precíznos montáe.Dizajn je v kombinácii tmavosivej a èiernej farby,existuje aj vyhotovenie do 19-palcového racku. Výme<strong>na</strong>batérie sa realizuje z predného panela – postaèísòa predné kryty. Na zadnom paneli sú 4výstupné zásuvky, z èoho dve sú programovate¾né.Umoòujú zadanie pouívate¾<strong>sk</strong>ej preferencie <strong>na</strong>prioritu zásobovania pripojených spotrebièov, akoi stanovenie poradia nábehu zariadení po reštarteUPS. Tieto údaje sa <strong>na</strong>stavujú priamo z ovládaciehoprogramu pri pripojení pomocou portu USB. Pri zapojenípomocou portu RS-232 zí<strong>sk</strong>ate pomocouprogramu UPS Driver detailné charakteristiky v grafickynázornej forme – <strong>na</strong>pr. úroveò vstupného <strong>na</strong>pätia,pri ktorej sa prepí<strong>na</strong> <strong>na</strong> batériu.Pri teste zálohy <strong>sk</strong>upiny poèítaèov sme s toutoUPS dosiahli druhý <strong>na</strong>jlepší èas zálohy – takmer 25minút.Zapoièal: BGS Distribution, a. s.Ce<strong>na</strong>: 21 940 Sk bez DPH/26 109 Sk s DPHZáruka: 24 mesiacov (+ 10 % z ceny = 36 mesiacov)ZÁVER A VYHODNOTENIEAko je zrejmé, <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je dostatoèný poèetzáloných jednotiek, staèí si len správne vybra. Cenovéspektrum je ve¾mi široké, existuje riešenie prezákazníka orientovaného <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenu, aleaj pre firemných zákazníkov iadajúcich maximálnukvalitu a maximálnu dobu záruky. V kadom prípadevám do UPS odporúèame investova predovšetkýmv podnikovom <strong>na</strong>sadení, investícia do zálonej jednotkysa vám vráti vo forme ušetreného pracovnéhoèasu pri opakovanom zadávaní stratených údajov.V tomto teste sme sa rozhodli udeli nieko¾koocenení. V kategórii UPS <strong>na</strong> zálohu priemerne vybavenéhopoèítaèa si ocenenie odnáša APC Back-UPS CS 350 za dosiahnutý výkon, <strong>na</strong>dobúdaciu cenua dizajn.V prípade zálohy výkonného poèítaèa sme udelilidve ceny – za jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jdlhšiu dobu zálohypresahujúcu jednu hodinu si ocenenie odnášaELTECO EM 600 AVR. Je to šikovné riešenie pre pouívate¾a,ktorý iada dostatoène dlhú dobu zálohypo výpadku elektrickej siete. Jeho ce<strong>na</strong> je všakv danej kategórii UPS jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvyššia.Druhú cenu si odnáša Mercury M600 CI za <strong>na</strong>jlepšípomer výkon/ce<strong>na</strong>. Za menej ako 2700 Sk s DPH jeto riešenie pre beného pouívate¾a, ktorý pomocouUPS chce rieši krátkodobé výpadky siete.Z dôvodu kvality vyhotovenia, monosti rozširovaniadoplnkovými batériami, kvality filtrácie a pouitejtechnológie on-line sa nám ve¾mi pozdávalajednotka GE NetPro 1000. Podobne <strong>na</strong>šu pozornosspomedzi ostatných zaujala UPS-ka MGE PulsarEvolution 1500. Dôvodom bolo vyhotovenie prednéhopanela, po<strong>sk</strong>ytovaná doba záruky (aj <strong>na</strong> 36mesiacov), softvérové vyhotovenie, monosti <strong>na</strong>stavovaniaa pouívate¾<strong>sk</strong>ého programovania výstupnýchzásuviek.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 61


H A R D W A R ETest a preh¾adDatavideoprojektoryaj pre bených smrte¾níkov Matúš ValterZatia¾ èo pred pár rokmi saceny datavideoprojektorovpohybovali <strong>na</strong> úrovni nieko¾kostotisíc korún, pred rokom sastali dostupnými aj prebených smrte¾níkov – èi umenšie firmy, alebo trochubohatšie domácnosti.Datavideoprojektory totidnes môu cenovo konkurovatelevíznym obrazovkáma postupne ich mono ajvytlaèi z obývaèiek. Akovyzerá situácia <strong>na</strong> trhutýchto zariadení a èi saoplatí <strong>na</strong>hradi obrazovkupremietacím plátnom, <strong>na</strong> tosme sa pozreli za vás.Sloven<strong>sk</strong>ý trh prekvapujúco ponúka dostatoènémnostvo lacných, pritom však kvalitnýchprojektorov. Z nášho preh¾adu si tak¾ahko vyberiete doplnok èi u domáceho ki<strong>na</strong>,alebo firemnej prezentaènej techniky.Pri výbere projektora treba okrem ceny vediezhodnoti aj niektoré technické parametre, ktoréDia¾kové ovládanie, ktoré v tme fosfore<strong>sk</strong>uje – dobrý nápadz dielne Philipsèo-to <strong>na</strong>povedia o monostiach, kvalite a oblastipôsobnosti projektora. Z technologického h¾adi<strong>sk</strong>asa toho od posledného testu datavideoprojektorov,ktorý ste si mohli <strong>na</strong> stránkach PC REVUE preèítapribline pred rokom (v èísle 1/2003), ve¾a nezmenilo,urèite však nezaškodí zopakova si niektorézákladné fakty. Za posledný rok sa technológiepouívané pri výrobe projektorov prakticky nezmenili,došlo však k ich zdoko<strong>na</strong>leniu, èo okrem inéhoumonilo zlepši niektoré ich parametre priniších cenách.Jedným zo základných parametrov datavideoprojektorovje typ zobrazovacieho prvku, ktorým jeprojektor osadený. V súèasnosti sa <strong>na</strong>jèastejšiepouíva zobrazovací prvok typu LCD, ale postupneho vytláèa systém DLP. Ïalšie technológie, ako<strong>na</strong>príklad laserové projektory, LV projektory èi CRTprojektory, sú obyèajne <strong>na</strong> okraji záujmu benýchsmrte¾níkov, a preto sa tu o nich nebudeme rozpisova.PLÁTNO VERZUS OBRAZOVKAMono ste aj vy pri zakladaní èi u domáceho ki<strong>na</strong>,alebo firemnej prezentaènej miestnosti rozmýš¾ali<strong>na</strong>d kúpou datavideoprojektora <strong>na</strong>miesto televíznejobrazovky. Úplné odstránenie televíznej obrazovkyz domáceho ki<strong>na</strong> však nie je <strong>na</strong>jšastnejšieriešenie. Má to hneï nieko¾ko dôvodov. Prvýmz nich sú relatívne vysoké prevádzkové náklady.Lampa projektora nie je veèná – jej ivotnos sapoèíta <strong>na</strong> tisíce hodín, obyèajne <strong>na</strong> dve a šestisíchodín. Keïe nová lampa stojí v rozpätí od 10 000do 20 000 korún, jednoduchými poètami si vyrátatecenu za hodinu pouívania. Urèite uznáte, epozeranie televízneho vysielania cez projektor, keïlen hodinové pouívanie projektora stojí to¾ko, èokáblová televízia <strong>na</strong> celý deò, je z<strong>na</strong>ène nevýhodné.No pôitok z ve¾kej uhloprieèky a krajšieho obrazupri pozeraní ob¾úbeného filmu je, samozrejme, <strong>na</strong>nezaplatenie. Tu sa dostávame k téme plát<strong>na</strong>. Naozajstný verný obraz pravdepodobne nároènejšiemudivákovi nepostaèí len <strong>na</strong>bielo vyma¾ovanáste<strong>na</strong> a zabezpeèí si projekèné plátno. Na <strong>na</strong>šomtrhu máme relatívne slušný výber projekèných plátienv rôznych ve¾kostiach a povrchových úpravách.Kúpi sa dajú reflexné i difúzne plát<strong>na</strong>, voformátoch 1:1, 4:3 i 16:9. Projekèné plát<strong>na</strong> sa ïalejpod¾a typu projekcie rozde¾ujú <strong>na</strong> tie so spätnou aprednou projekciou. Pri kúpe plát<strong>na</strong> je vhodnéporozmýš¾a aj <strong>na</strong>d inštaláciou plát<strong>na</strong>. V prípade,e plánujete èastejšie projekcie,Dia¾kové ovládaniav peòaenkovom vyhotoveníje vhodné zamyslie sa <strong>na</strong>d stacionárnymumiestnením plát<strong>na</strong> aj projektora.Pohodlnejší a majetnejší pouívate¾ môeporozmýš¾a aj <strong>na</strong>d elektricky rolovanýmiplát<strong>na</strong>mi, prièom plátno s takýmto mechanizmomvás bude stá <strong>na</strong>jmenej 20 000 korún. Projektoryv <strong>na</strong>šom preh¾ade sme testovali <strong>na</strong> projekènomplátne Da-Lite, model Picture King s povrchovouúpravou Mate White. Rozdiel oproti premietaniu<strong>na</strong> stenu bol markantný – okrem toho, e <strong>na</strong> plátnenie sú nerovnosti, takýto povrch odráa obrazhomogénnejšie a v koneènom dôsledku sú taklepšie èitate¾né detaily. Pouívate¾a okrem kvalityzaujímajú aj ceny. Samozrejme, ce<strong>na</strong> plát<strong>na</strong> závisíod jeho kvality, rozmerov a technického vyhotoveniaa nemono jednoz<strong>na</strong>ène poveda, ko¾ko vástakáto inštalácia bude stá. Na <strong>na</strong>šom trhu saOdkladací priestor <strong>na</strong> dia¾kový ovládaè v spodnej èastiprojektora Pa<strong>na</strong>sonic62 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R E<strong>na</strong>chádza mnostvo plátien, z ktorých nie je problémvybra si. Okrem lacnejších plátien s pomeromstrán 4:3 si môete vybra aj z drahších plátiens pomerom strán 16:9, ale existujú aj plát<strong>na</strong> s neštandardnýmipomermi strán. Ce<strong>na</strong> okrem samotnéhoplát<strong>na</strong> zahàòa aj jeho technické vyhotovenie.Najjednoduchšie varianty mechanizmu plát<strong>na</strong> fungujúpodobne ako rolety, zloitejšie a, samozrejme,aj drahšie varianty pouívajú <strong>na</strong> rolovanie plát<strong>na</strong>elektrický mechanizmus. Pod¾a nášho malého prie<strong>sk</strong>umusa ceny plátien pouite¾ných v domácnostizaèí<strong>na</strong>jú pribline <strong>na</strong> úrovni šestisíc korún, noce<strong>na</strong> kvalitného plát<strong>na</strong> sa môe vyšplha a <strong>na</strong>200 000 korún – všetko záleí <strong>na</strong> nároènosti projektua zadávate¾ovi objednávky.V prípade, e sa rozhodnete investova do projekènéhoplát<strong>na</strong>, oplatí sa porozmýš¾a aj <strong>na</strong>d stacionárnymumiestnením projektora. Pevné umiestnenieprojektora sa u<strong>sk</strong>utoèòuje buï prostredníctvompevného stoja<strong>na</strong>, ktorý sa postaví <strong>na</strong>zem a obyèajne sa dá dokúpi ako príslušenstvok projektoru, alebo zakúpením závesnej konštrukcie,<strong>na</strong> ktorú sa projektor <strong>na</strong>montuje. Rozhodnutieumiestni projektor v projekènej miestnosti<strong>na</strong>pevno má svoje výhody, ale môe ma aj nevýhody.V prípade pevného postavenia nemusíte projektorpred kadou projekciu po vybalení znova<strong>na</strong>stavova, ale <strong>na</strong> druhej strane sa budete musierozlúèi s jeho mobilitou.Datavideoprojektory síce obyèajne disponujú ajzabudovaným reproduktorom, ale myslie si, e vïakatomu k domácemu kinu viac netreba audiosústavu,je po¾utovaniahodný omyl. Reproduktorzabudovaný do projektora má toti len nepatrnýKensigton lock – bezpeènos pre projektor, alebo èo nie je<strong>na</strong> reazi...výkon (obyèajne 1 W), je monofónny a kvalita reprodukovanéhoaudia je porov<strong>na</strong>te¾ná s kvalitouzvuku reprodukovaného tranzistorovým rádiom.Zaujímavo riešený ovládací prvok v zadnej èasti projektoraPa<strong>na</strong>sonicÚDRBA PROJEKTORAA STAROSTLIVOS OÒÚdrba datavideoprojektora nie je èasovo ani technickynároèná. V podstate jediný pravidelný úkon,ktorý sa od pouívate¾a vyaduje, je èistenie prachovéhofiltra. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností sa všaktento filter špiní relatívne pomaly, take staèí dodriavainterval uvedený v návode. Odporúèanýinterval èistenia sa obyèajne zhoduje s intervalomvýmeny lampy, take tento úkon sa vykonáva súèasne.Napriek tomu, e tento úkon býva dobreopísaný v návode a patrí k tým jednoduchším,s ktorými sa v ivote môete stretnú, odporúèa saprenecha túto èinnos odborníkom. Väèši<strong>na</strong> dodávate¾ovvykonáva výmenu lampy, niektorí zároveòprojektor aj vyèistia a vymenia vzduchový filter. Jedobré informova sa u vášho dodávate¾a aj <strong>na</strong> takéto„detaily“ ešte pred kúpou, môete sa tak vyhnúprípadným problémom v budúcnosti.Niektoré súèiastky datavideoprojektora (LCDdispleje, optika, lampa) sú citlivé <strong>na</strong> otrasy, pádya prudké zmeny teploty. Obzvláš projekèná lampa– <strong>na</strong>jdrahšia súèas projektora – je citlivá <strong>na</strong> prudkévýkyvy teplôt. Platí teda, e ak prenášate projektormedzi prostrediami s ve¾kým rozdielom teplôt,je vhodnejšie necha ho chví¾u sa prispôsobovanovej teplote a a potom ho uvies do prevádzky.Môe vám to ušetri mnostvo peòazí, ale i nervov.Projektor prenášajte iba v taške <strong>na</strong> to urèenej.Taška ušitá pre projektor obyèajne býva súèasoujeho základnej výbavy, ak ste si však u kúpili projektorbez tašky, odporúèame vám poohliadnu sapo nejakej, ktorá bude dostatoènou ochranou predpoveternostnými vplyvmi, ale i pred prípadnýmiúdermi èi nedajboe pádmi.Koncepcia nášho preh¾adu je jednoduchá, podobnébolo <strong>na</strong>še zadanie testu pre dodávate¾ov –chceli sme projektory s <strong>na</strong>dobúdacou cenou do60 000 Sk s DPH. Do preh¾adu sa <strong>na</strong>koniec dostalo9 projektorov, ktoré spåòali <strong>na</strong>šu poiadavku, takebude z èoho vybera.Ako si však vybra ten správny projektor, ktorý<strong>na</strong>plno vyuijete doma pri pozeraní ob¾úbených filmovalebo <strong>na</strong> prezentáciu svojich projektov?Vzh¾adom <strong>na</strong> relatívne vyrov<strong>na</strong>né parametre dodanýchprojektorov a malé mnostvo hodnovernemerate¾ných parametrov sme sa rozhodli pre preh¾adprojektorov. Na jednotlivých modeloch smehodnotili <strong>na</strong>jmä to, èo sa z tabuliek pouívate¾ priamonedozvie. Ide <strong>na</strong>príklad o praktické informácietypu priate¾<strong>sk</strong>os ovládania, výbava, v ktorej saprojektor dodáva, a subjektív<strong>na</strong> kvalita po<strong>sk</strong>ytovanéhoobrazu. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e obrazová kvalitabola vo všetkých prípadoch ve¾mi dobráa v iadnom prípade sme k nej nemali vánejšievýhrady. Kvalitatívne rozdiely v zobrazovaní boliNiektoré projektory disponovali bohatým pouívate¾<strong>sk</strong>ým rozhranímpriamo <strong>na</strong> tele projektora, iné svoje funkcie <strong>sk</strong>rývali v menu(v¾avo projektor Hitachi, vpravo projektor NEC)<strong>sk</strong>ôr záleitosou pouitého zobrazovacieho prvkua dosahovaného kontrastu. Obrazovou kvalitouz radu vyènieval azda len model osadený technológiouDLP, ktorý dosahoval vysoký kontrast, podèiarkujúcisvetelnos obrazu. V tabu¾ke parametrovsme okrem obligátnych parametrov, cien a záruènýchlehôt vytvorili aj poloku prevádzkové náklady<strong>na</strong> hodinu premietania. Hodnoty v týchto kolónkach<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú vzah medzi výdrou lampy a cenounovej lampy a mali by aspoò sèasti poodhaliprevádzkové náklady spojené s vlastníctvom a pouívanímdatavideoprojektora. Vo verdiktoch k jednotlivýmprojektorom sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili aj to, pre kohoby mohol by opisovaný model urèený.PREH¼AD TECHNOLÓGIÍNAJÈASTEJŠIE POUÍVANÝCHV PROJEKTOROCHLCD projektory – integrácia LCD displejov dozobrazovacej sústavy je v súèasnosti <strong>na</strong>jèastejšiepouívaná technológia pri výrobe projektorov. Jejnespornou výhodou je nišia ce<strong>na</strong> oproti technológiiDLP, èo ju stavia do roly mierneho favoritav segmente domácností. Technológia pracuje <strong>na</strong>princípe prechodu svetelných lúèov, rozdelených<strong>na</strong> tri základné farebné zloky (RGB), cez jedenz troch LCD displejov, prièom kadý LCD displej jevyhradený pre jednu základnú farbu. Svetelné lúèesú pri prechode cez spomí<strong>na</strong>né LCD displeje obohatenéo obrazovú zloku – to sa deje prostredníctvomzatemòovania alebo odkrývania príslušnýchpixelov LCD panelov. LCD displeje integrovanév projektoroch majú rozlíšenie totoné s <strong>na</strong>tívnymRozdiel v zobrazovacej kvalite DLP a LCD projektorov jez<strong>na</strong>èný – všimnite si vyhladenie rastra pri zobrazovacomprvku DLProzlíšením projektora. Istou nevýhodou LCD projektorovsú pri poh¾ade zblízka vidite¾né body premietanéhoobrazu. Ïalšie nevýhody vyplývajúpriamo z povahy LCD displejov – podobne ako priklasických LCD monitoroch môe dôjs k vypáleniujedného alebo aj viacerých bodov LCD displeja, èo<strong>na</strong> premietanom obraze vidie. Ïalším negatívnymfenoménom LCD displejov pouívaných v projektorochje ich starnutie (spomalenie pohybu tekutýchkryštálov), ktoré je <strong>na</strong>vyše urých¾ované extrémnymitepelnými podmienkami, ktoré sa vnútri projektorov<strong>na</strong>chádzajú. Datavideoprojektory postavené<strong>na</strong> LCD technológii majú, samozrejme, aj svoje2/<strong>2004</strong> PC REVUE 63


64 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>Toshiba TLP−S10U Sanyo PLC−XW20AR Philips LC3631 iiyama LPX100 3M S10 NEC VT46 Hitachi CP−S210 Pa<strong>na</strong>sonic PT−LM1E Benq PB 2120ZÁKLADNÉ PARAMETRETyp zobrazovaèa LCD Polysilicon LCD Polysilicon LCD Polysilicon LCD Polysilicon LCD LCD LCD LCD DLPKontrast 400:1 350:1 300:1 350:1 300:1 400:1 300:1 400:1 2000:1Svetelný výkon ANSI 1200 1100 1100 1000 1200 (1000 vo Whisper 1200 1200 (960 vo Whisper 1200 1200móde)móde)Natívne rozlíšenie SVGA (800×600) SVGA (800×600) SVGA (800×600) XGA (1024×768) SVGA (800×600) SVGA (800×600) SVGA (800×600) SVGA (800×600) SVGA (800×600)Maximálne rozlíšenie s kompresiou UXGA (1600×1200) XGA (1024×768) SXGA (1280×1024) UXGA (1600×1200) SXGA (1280×1240) UXGA (1600×1200) UXGA (1600×1200) UXGA (1600×1200) SXGA (1280×1024)Priblíenie (zoom) digitálny 1,2 × 1,2 × (digitálny) 1,2 × 1,2 × 1,2 × 1,2 × 1,2 × 1,2 ×Vzdialenos projekènej plochy 1,52÷11,59 1,15−9 1,5÷15 1,15−10 1,2÷7,3 0,7÷10,9 0,9÷13,9 1,2÷10,9 0,8÷10(min÷max v metroch)Uhloprieèka obrazu (min÷max v centimetroch) 102÷762 92÷540 96÷963 64,3÷647,6 101÷508 0,5÷7,6 0,8÷7,5 0,83÷7,62 0,58÷6,35Vstupy a výstupy vstup D−SUB 15, výstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstup vstup D−SUB 15, vstupD−SUB 15, vstup S−VIDEO S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN), S−VIDEO (miniDIN),(miniDIN), kompozitný kompozitný videovstup videovstup (cinch), kompozitný videovstup kompozitný videovstup kompozitný videovstup kompozitný videovstup videovstup (cinch), videovstup (cinch),videovstup (cinch), (cinch), 2× audiovstup audiovstup (2×cinch) (cinch), audiovstup (cinch), komponentný (cinch), audiovstup (cinch), komponentný audiovstup (2×cinch) audiovstup (3,5mm jack)audiovstup (3,5 mm jack) (2×cinch) (3,5 mm jack) videovstup (3×cinch), (2×cinch), audio− videovstup (3×cinch),audiovstup (2×cinch) vstup (3,5 mm jack) audiovstup (2×cinch),audiovstup (3,5 mmjack)SVETELNÝ ZDROJTyp UHP UHP UHP UHP UHBNSH UHB UHM ?Výkon (W) 130 150 150 150 130 160 130 130 150ivotnos (bená prevádzka / 3000 / 4000 2000 / − 6000 1500 / − 2000 / 4000 3000 / − 2000 / 4000 2000 / 4000 2000 / −whisper mód) v hodináchPrevádzkové náklady za hodinu premietania 6,20 / 4,60 8,90 / − 4,40 / − 12,50 / − 10 / 5 7 / − 7,70 / 3,90 6,50 / 3,30 9,50 / −(vzh¾adom <strong>na</strong> lampu) v benej prevádzke/ whisper móde v Sk s DPHFYZIKÁLNE PARAMETREHluènos (bená prevádzka / 36 / 32 32 / − 29 / − 42/37 32 / 28 32 / − 32 / 27 30 34 / −whisper mód) v dBSpotreba elektrickej energie (W) 220 250 190 230 240 220 220 180 198Rozmery (mm) 305 × 208 × 85 257 × 229 × 75,8 334 × 271 × 106 260 × 74 × 207 329 × 107 × 243 310 × 89 × 230 332 × 110 × 254 257 × 69 × 209 220 × 52 × 175Hmotnos (kg) 2,2 2,8 3,7 2,5 2,9 2,9 2,94 1,6 1,7Výbava dia¾kové ovládanie, dia¾kové ovládanie, ïia¾kové ovládanie, dia¾kové ovládanie, ïia¾kové ovládanie, ïia¾kové ovládanie, dia¾kové ovládanie, dia¾kové ovládanie, dia¾kové ovládanie,manuál, kabelá, CD manuál, kabelá kabelá, inštalaèné CD manuál, kabelá, kabelá, inštalaèné kabelá, manuál, manuál v èeštine, manuál, kabelá, kabelá, adaptér, inštalaè−mäkká taška CD, podstavec, vystuená taška kabelá, mäkká taška mäkká taška né CD, vystuená taška,vystuená taškamanuál v slovenèineOBCHODNÉ INFORMÁCIEDodávate¾ Opal Multimedia Opal Multimedia Opal Multimedia Opal Multimedia 3M Casper Codum Videonics EuromediaCe<strong>na</strong> náhradnej lampy (s DPH / bez DPH) 18 445 Sk / 15 500 Sk 17 730 Sk / 14 900 Sk 26 300 Sk / 22 100 Sk 18 800 Sk / 15 800 Sk 20 111 Sk / 16 900 Sk 20 825 Sk / 17 500 Sk 15 470 Sk / 13 000 Sk 13 080 Sk / 10 990 Sk 19 030 Sk / 15 900 SkCe<strong>na</strong> projektora (s DPH / bez DPH) 52 360 Sk / 44 000 Sk 58 310 Sk / 49 000 Sk 53 550 Sk / 45 000 Sk 46 410 Sk / 39 000 Sk 57 000 Sk / 47 900 Sk 50 800 Sk / 42 690 Sk 53 550 Sk / 45 000 Sk 49 000 Sk / 41 175 Sk 48 790 Sk / 41 000 SkZáruka projektor / lampa 36 mesiacov / 24 mesiacov / 36 mesiacov / 36 mesiacov / 36 mesiacov / 36 mesiacov / 36 mesiacov / 24 mesiacov / 36 mesiacov /500 hod. prevádzky 300 hod. prevádzky 300 hodín prevádzky 300 hodín prevádzky 12 mesiacov 6 mesiacov 6 mesiacov 500 hodín prevádzky 3 mesiace aleboalebo 3 mesiace alebo 6 mesiacov alebo 3 mesiace 2000 hodín prevádzkyH A R D W A R E


H A R D W A R Evýhody – jednou z nich je <strong>na</strong>príklad vernejšie a sýtejšiepodanie farieb ako v prípade projektorovDLP.Projektory DLP – projektory DLP (DigitalLight Processing) <strong>na</strong> rozdiel od projektorov LCD pouívajúako zobrazovaè takzvaný èip DMD (DigitalMicromirror Device). Ten, ako u názov <strong>na</strong>povedá,pozostáva z mnostva mikrozrkadielok, ktoré odráajú<strong>na</strong>ò <strong>na</strong>smerované svetlo cez objektív <strong>na</strong> projekènúplochu. V prípade jednoèipových projektorovDLP je výsledný farebný obraz tvorený tak, esvetelná zloka ešte pre dopadom <strong>na</strong> èip DMD prechádzatrojzlokovým farebným, kruhovým rýchlorotujúcim filtrom, ktorý svojou polohou urèuje,ktorá farba je aktuálne spracúvaná. Drahšie projektoryDLP obsahujú tri èipy DMD – pre kadú farebnúzloku jeden. V tomto prípade nie je potrebnýrotujúci farebný filter, po zlúèení farebných zloiekv svetelnom hranole je výsledný obraz premietanýcez objektív priamo <strong>na</strong> projekènú plochu. Samozrejme,e i technológia DLP má svoje výhodyi nevýhody. Medzi výhody sa ráta <strong>na</strong>jmä potenciálportability, ktorý táto technológia ponúka – vïakamenšiemu poètu súèiastok sú projektory menšiea ¾ahšie prenosné. Na trhu sú dokonca aj plnohodnotnéprojektory DLP, ktoré majú hmotnos lenkilogram a pohodlne sa zmestia aj do dám<strong>sk</strong>ej kabelky.Výhodou je aj vyšší kontrast obrazu, ktorýtieto projektory obyèajne po<strong>sk</strong>ytujú.Projektory LCOS – ide o relatívne novú technológiu,pouívanú v projektoroch, doposia¾ všaknebola širšie <strong>na</strong>sadzovaná do bených, pouívate¾<strong>sk</strong>ýchdatavideoprojektorov. Technológia LCOS(Liquid Crystal on Silicon) je hybrid technológií LCDa DLP. Obraz je v tomto prípade generovaný odrazomod èipov LCOS. Princíp èipu LCOS spoèíva v odrazefarebnej svetelnej zloky od panela LCD, ktorýje <strong>na</strong>nesený <strong>na</strong> reflexnú vrstvu. Svetlo rozdelené<strong>na</strong> tri základné svetelné zloky (RGB) sa podobneako v prípade technológie LCD odráa len v týchLCOS zobrazovací prvok z dielne Intelmiestach, kde je LCD panel „otvorený“. Pri výstupez projektora sa svetelné zloky zlúèia prechodomcez svetelné hranoly. Výhody tohto systému sinevedia vy<strong>na</strong>chváli <strong>na</strong>jmä filmoví „labuníci“,ktorí oceòujú predovšetkým vysoké rozlíšenietakýchto projektorov, hladký a verný obraz bezvidite¾ných bodov, ktorý vraj nemono dosiahnuani jednou zo spomí<strong>na</strong>ných technológií. Èo sa týkarozlíšení takýchto projektorov, je pravda, e dvíhajúlatku poriadne vysoko – zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> hranici<strong>na</strong>tívneho rozlíšenia SXGA (1280 × 1024), èo jeèíslo, kde väèši<strong>na</strong> projektorov konèí. Nevýhodou je,e projektory vyrobené touto technológiou sú relatívneaké – ich hmotnosti sa zaèí<strong>na</strong>jú niekde <strong>na</strong>hranici šiestich kilogramov, èo ich stavia do rolystacionárnych zariadení. Medzi ich nevýhody patriaïalej obmedzená ivotnos lampy, ktorá sapoèíta len <strong>na</strong> stovky hodín (bene 1000 a 1500 hodín)a relatívne nízky kontrast (len èosi medzi500:1 a 800:1).VÝPOVEDNÁ HODNOTAPARAMETROVDATAVIDEOPROJEKTOROVVýpovedná hodnota parametrov je aj v prípade datavideoprojektorovneocenite¾ná. V <strong>na</strong>sledujúcichriadkoch vám prinášame zoz<strong>na</strong>m základných parametrov,bených pre projektory, s vysvetlením, akýmajú vplyv <strong>na</strong> výslednú kvalitu projektora a jehovýkon. Pri výbere projektora však platí to, èo v prípadekúpy auta – nech sú udávané parametre akéko¾vek,nechajte si projektor predvies, mono budete<strong>na</strong>koniec prekvapení schopnosami, ktorýmizariadenie disponuje.Typ zobrazovaèa: Pod týmto pojmom sa obyèajnemyslí pouitý typ zobrazovacej technológie.V bených pouívate¾<strong>sk</strong>ých projektoroch to bývatechnológia DLP alebo LCD. Viac sa o nich dozvietev èasti PREH¼AD TECHNOLÓGIÍ NAJÈASTEJŠIEPOUÍVANÝCH V PROJEKTOROCH.Svetelný výkon: Tento údaj vám <strong>na</strong>povieo tom, v akých svetelných podmienkach monodaný projektor poui. V zásade platí, e èím nišíje svetelný výkon, tým viac musíte zatemni premietaciumiestnos. Naopak, pri projektoroch s vyššímsvetelným výkonom si môete trúfnu <strong>na</strong> projekciui v nezatemnenej miestnosti s denným svetlom.Priemerný svetelný výkon projektorov <strong>na</strong> trhusa pohybuje od 1000 do 2500 ANSI lúmenov, výnimkouvšak nie sú ani profesionálne projektory sosvetelným výkonom <strong>na</strong>d 5000 ANSI lúmenov.Kontrast: Napriek tomu, e svetelný výkon samôe zda <strong>na</strong>jdôleitejším parametrom, pokia¾ ideo kvalitu obrazu, nie je to celkom tak. Dôleitý je ajkontrast, ktorý vyjadruje odstup èiernej a bielejfarby produkovanej projektorom. Platí: èím vyššíkontrast, tým lepšie. S vyšším kontrastom bude<strong>na</strong>príklad písmo zobrazované projektorom lepšieèitate¾né. Bene sa v súèasnosti drí kontrast <strong>na</strong>úrovni 300:1 a 800:1 v prípade projektorov LCD,pri projektoroch DLP sa tento parameter drí aokolo hranice 2000:1.Rozlíšenie: Rozlíšenie sa udáva rov<strong>na</strong>ko ako prigrafických kartách oz<strong>na</strong>èeniami VGA pre rozlíšenie640 × 480, SVGA pre 800 × 600 a podobne. V súèasnostisa podobne ako v celom poèítaèovom svetestáva štandardom rozlíšenie XGA (1024 ×764)a týka sa to aj datavideoprojektorov. Ani projektors <strong>na</strong>tívnym rozlíšením SVGA nie je <strong>na</strong> zahodenie,je však vhodnejší <strong>na</strong> premietanie videa v domácomkine ako <strong>na</strong> profesionálnu prezentáciu. Naprezentácie sú vzh¾adom <strong>na</strong> potrebu dobrej èitate¾nostitextu vhodnejšie projektory s vyššími rozlíšeniami.Hluènos: Datavideoprojektory sú vzh¾adom <strong>na</strong>potrebu chladenia relatívne hluènými spoloèníkmi.Tento parameter je pre vás dôleitý <strong>na</strong>jmä v prípade,e chcete z projektora spravi súèas svojhodomáceho ki<strong>na</strong>. Väèši<strong>na</strong> projektorov vydáva hluks intenzitou pribline 30 dB, èo korešpondujes intenzitou, ktorá beného èloveka preberie zospánku. Hluk vydávaný projektorom sa obyèajnedá o pár decibelov zníi zapnutím takzvanéhomódu eko alebo whisper. V takom prípade zníiprojektor svetelný výkon lampy a zároveò aj nároky<strong>na</strong> chladenie, èo automaticky vedie k zníeniuotáèok ventilátora.ivotnos projekènej lampy: Vzh¾adom <strong>na</strong>cenu novej lampy je ivotnos tejto súèiastky jednýmz <strong>na</strong>jsledovanejších parametrov pre šetrnéhopouívate¾a. Zapnutím módu eko alebo whispermôeme obmedzi hluènos, pri lampe však predlujemeivotnos, pri niektorých typoch dokoncadvojnásobne. Na výmene lampy sa neoplatí šetria obchádza jej ivotnos <strong>na</strong>príklad opätovnýmvloením – môe sa nám to vypomsti v lepšomprípade explóziou lampy alebo v horšom prípadecelkovým znièením projektora.Hmotnos: Hmotnos projektora by pre vásmala by rozhodujúca <strong>na</strong>jmä v prípade, e ho plánujeteprenáša – vtedy je vhodné zaujíma sa ajo jeho rozmery. Na trhu sú u aj projektory, ktorésú maximálne mobilné pri zachovaní takmer všetkýchfunkcií beného projektora.Návod: Návod síce nie je parametrom výrobku,je však dôleité venova mu dostatoènú pozornos.Pri kúpe výrobku by ste pod¾a záko<strong>na</strong> mali dostanávod v slovenèine. Ako isto viete, v praxi to takèasto nebýva, a preto sa treba uspokoji s návodomv tom lepšom prípade v èeštine, štandardom v oblastinávodov je však anglièti<strong>na</strong>. Ak neovládateiadny zo svetových jazykov a súèasou baleniaprojektora nie je sloven<strong>sk</strong>ý návod, striktne hopoadujte! S návodom <strong>na</strong> správne pouitie projektoraje toti pomerne úzko spojená záruka <strong>na</strong> výrobok.V prípade nesprávneho postupu pri pouívaníobyèajne strácate záruku.Záruka: Aj keï záruka takisto nie je priamo parametromprojektora, vrelo odporúèame sústredisa aj <strong>na</strong> tento údaj, ktorý svojím spôsobom vypovedáo kvalite výrobku. Nezabudnite sa spýtadodávate¾a <strong>na</strong> typ a dåku po<strong>sk</strong>ytovanej záruky <strong>na</strong>jednotlivé súèasti projektora a jeho výbavy, je celkommoné, e <strong>na</strong> rozlièné súèasti budú po<strong>sk</strong>ytnutérôzne záruky.Iné parametre: Okrem opísaných parametrovje ešte vhodné všíma si aj zabudovanie niektorýchfunkcií. Ak si <strong>na</strong>príklad chcete vytvori domácekino so spätnou projekciou, treba <strong>na</strong>stavizrkadlenie obrazu. V takomto prípade iste oceníte,ak má projektor pamä <strong>na</strong> <strong>na</strong>posledy vyko<strong>na</strong>né<strong>na</strong>stavenia, prípadne (ešte lepšie) zopár profilov,do ktorých si uloíte nieko¾ko druhov <strong>na</strong>stavení prerôzne príleitosti.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 65


H A R D W A R E3M S10Zástupca z<strong>na</strong>èky 3M zaujme svojím vzh¾adomihneï po vybalení. Neèudo, dizajn má <strong>na</strong> svedomíštúdio Pininfari<strong>na</strong>, ktoré okrem iného vytvára ajdizajny áut Ferrari. Atypicky je riešené polohovanieprojektora. To je moné buï klasicky pomocou<strong>na</strong>stavovania noièiek, alebo prostredníctvom podstavca– „straèej nôky“ –, ktorý sa dá upevni <strong>na</strong>spodnú èas zariadenia. Projektor sa potom polohujepodobne ako monitor, <strong>na</strong> ktorom je primontovanýpodstavec. ivotnos lampy sa dala predåipouívaním takzvaného módu whisper, poèas ktoréholampa zníi svetelný výkon <strong>na</strong> 1000 ANSIlúmenov. Za cenu zníenia svetelného výkonu zí<strong>sk</strong>atepredåenie ivotnosti lampy <strong>na</strong> dvojnásobok –z dvoch <strong>na</strong> štyritisíc hodín. Napriek relatívne nízkemukontrastnému pomeru 300:1 a rozlíšeniuSVGA sme nemali problém sledova výstupy z projektorav miestnosti aj za denného svetla. V módewhisper bola hluènos vydávaná projektorom prijate¾ná,dokonca jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jniších v preh¾ade.Pouívate¾<strong>sk</strong>é menu bolo jednoducho ovládate¾né,boli sme prekvapení aj dosahom dia¾kového ovládania,a to vïaka umiestneniu senzorov <strong>na</strong> predneji v zadnej èasti projektora.Hodnotenie:☺ Štýlový dizajn, výdr lampy pri pouívaní v móde whisper☹ Relatívne nízky kontrastný pomerVerdikt:Projektor 3M bude štýlovým doplnkom firemnej prezentaènejtechniky, ale i zaujímavým doplnkom domáceho ki<strong>na</strong>, ktorýobohatí vašu domácnos nielen zaujímavým vzh¾adom, ale ajslušnou kvalitou reprodukovaného obrazu.Zapoièal: 3MCe<strong>na</strong>: 47 900 Sk bez DPH/57 000 Sk s DPHce<strong>na</strong>/výkonBenq 2120Hoci sa môe zda, e v <strong>na</strong>jnišej cenovej hladinesa môu <strong>na</strong>chádza len projektory so staršou technológiouLCD, môeme vás uisti, e to nie je tak.Jedným z príkladov môe by aj model Benq 2120,postavený <strong>na</strong> technológii zobrazovacieho prvkuDLP. Ve¾kou výhodou je, e tento projektor akojediný v preh¾ade (!) splnil zákonnú povinnosa v balení sa <strong>na</strong>chádzal aj sloven<strong>sk</strong>ý návod.Vráme sa však k parametrom. Rozdiel oprotiostatným projektorom v teste je jasný ihneï pozapnutí – tento model má toti nieko¾kokrát lepšíkontrastný pomer ako hocktorý iný projektorv <strong>na</strong>šom preh¾ade. Na druhej strane vydával relatívnevysoký hluk, ktorý sa nijako nedal zníi,keïe projektor nepodporuje šetriaci mód. Ovládanieprojektora je preh¾adné – menu sa okrempekného grafického spracovania vyz<strong>na</strong>èuje ajpreh¾adnosou – tvorené je piatimi zálokami,ktoré <strong>sk</strong>rývajú <strong>na</strong>stavenia. Projektor disponovalfunkciou PIP, teda picture in picture, ktoráumoòuje zobrazova náh¾ad z iného zdroja priamo<strong>na</strong> premietaný obraz. Mobilite sa v tomto prípadeprispôsobila aj korekèná noièka v spodnejèasti projektora – tá je riešená atypicky, a ak jepotrebný vyšší zdvih projektora, treba projektornieèím podloi. Súèasou dodávky je aj kvalitnávystuená taška, ktorá sa dá úplne rozloi.Hodnotenie:☺ Sloven<strong>sk</strong>ý návod; pomer ce<strong>na</strong>/výkon; kvalitná taška☹ Nastavovacia noièka, neexistencia šetriaceho móduVerdikt:Projektor Benq 2210 nás prekvapil svojou relatívne nízkoucenou a <strong>na</strong>vyše výkonom, ktorý tento model ponúka. Vïakapriehrštiu funkcií a ostrému obrazu dobre poslúi <strong>na</strong>jmä vofiremnom prostredí. Vzh¾adom <strong>na</strong> dobrý pomer ceny a výko−nu sme sa preto rozhodli tomuto modelu udeli ocenenie Tipredakcie za pomer ce<strong>na</strong>/výkon.Zapoièal: EuromediaCe<strong>na</strong>: 41 000 Sk bez DPH/48 790 Sk s DPHnízkonákladové riešeniepre domáce kinoHitachi CP−S210Hneï <strong>na</strong> zaèiatku treba spomenú, e tento projektorbol len jedným z dvoch v <strong>na</strong>šom preh¾ade, ktorýmal vo výbave aj návod v jazyku zrozumite¾nom<strong>na</strong>šincovi, konkrétne v èeštine. Kontrastnýmpomerom ani rozlíšenímzobrazovacieho prvku síce nevyniká,v praxi sa však tieto „nedostatky“neprejavovali, <strong>na</strong>opak. Vïaka vyhotoveniu, nízkejhluènosti a cene je projektor ideálny <strong>na</strong> inštaláciudo domáceho ki<strong>na</strong>, kde niší kontrast pri pozeranívidea a tak neprekáa. Èo sa hluènosti týka, tentoprojektor patril v <strong>na</strong>šom preh¾ade k tým tichším.Vyzdvihnú chceme <strong>na</strong>jmä jeden z <strong>na</strong>jniších prevádzkovýchnákladov v šetrnom móde – hodi<strong>na</strong>premietania vás tak vyjde <strong>na</strong> necelé štyri koruny.Projektor disponoval aj manuálnym zoomom,ktorý zväèšuje obraz a <strong>na</strong> 1,2-násobok originálu.Napriek tomu, e ovládaè tejto funkcie sa <strong>na</strong>chádzav bezprostrednej blízkosti ostriacej èasti objektívu,tieto ovládacie prvky si vzájomne neprekáajú.Vïaka nízkej hluènosti, ktorú tento projektor v šetriacommóde dosahuje, je vhodný aj ako doplnokdomáceho ki<strong>na</strong>. K základnej výbave Hitachi CP-S210 patrí aj mäkká taška, ktorá u¾ahèí prenášanie,ale projektor, bohuia¾, neochráni pred nešetrnýmalebo neopatrným zachádzaním.Hodnotenie:☺ Nízke prevádzkové náklady; èe<strong>sk</strong>ý návod☹ NemáVerdikt:Vïaka priaznivej konštelácii parametrov a nízkym prevádzko−vým nákladom sme sa rozhodli tomuto modelu udeli tipredakcie za nízkonákladové riešenie pre domáce kino.Zapoièal: CodumCe<strong>na</strong>: 45 000 Sk bez DPH/53 550 Sk s DPHiiyama LPX100Tento projektor u pod¾a dvojplášového balenia(škatu¾a v škatuli) zjavne nespadol z liniek spoloènostiiiyama, ale pochádza od niektorého z ázij<strong>sk</strong>ých„objednávkových“ dodávate¾ov. To však tomutokompaktnému projektoru neubralo <strong>na</strong> celkovejkvalite spracovania – proti tej nemôeme <strong>na</strong>mieta<strong>na</strong>ozaj niè. Napriek <strong>na</strong>jnišej cene v <strong>na</strong>šompreh¾ade (ako jediný pod magickou hranicou40 000 Sk bez DPH) sme boli príjemne prekvapenízobrazovacími schopnosami a vlastnosami obrazu.Zaujímavý <strong>na</strong> tomto projektore je aj fakt, e<strong>na</strong>priek nízkej cene disponuje zobrazovacím prvkoms rozlíšením XGA (1024 × 768). V <strong>na</strong>šom preh¾adesi však okrem víazstva v kategórii ce<strong>na</strong>vyslúil aj jedno nelichotivé prvenstvo, a to v hluènosti.Tá v normálnej prevádzke presahuje úroveòštyridsiatich decibelov. Výrobca si zvýšenú hluènosuvedomuje, a preto šetrný mód (v ktorom jeprojektor ešte stále hluènejší ako iné pri benejprevádzke) múdro pomenoval economy mode.Manuálne <strong>na</strong>stavenie obrazu sa pri tomto modelivykonáva <strong>na</strong>stavovaním dvoch predných noièieka manuálnym zoomom. K vyhotoveniu zoomu smemali výhrady – ovládal sa toti v bezprostrednejblízkosti objektívu a ve¾kos obrazu sa praktickynedala zmeni bez toho, aby ste si nerozostrili obraz.Dia¾kové ovládanie k tomuto modelu pod¾ahlomodernému trendu a zoštíhlelo <strong>na</strong> hrúbku priblineštyroch <strong>na</strong>plocho postavených mincí. Menuje pouívate¾<strong>sk</strong>y priate¾<strong>sk</strong>é a dovo¾uje majite¾ovi66 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R Epohra sa s <strong>na</strong>staveniami bez obáv, e nieèo pokazí– kadá obrazovka menu toti ponúka aj monosnávratu k továren<strong>sk</strong>ým <strong>na</strong>staveniam.Hodnotenie:☺ Ce<strong>na</strong> pod 40 000 Sk bez dane☹ Najhluènejší projektor z celého preh¾adu; <strong>na</strong>jdrahšia pre−vádzkanízkeprevádzkovénákladyPa<strong>na</strong>sonicPT−LM1EPhilips LC 3631Verdikt:O tomto projektore je <strong>na</strong>priek jeho nedostatku v podobe <strong>na</strong>d−mernej hluènosti dobré porozmýš¾a. Jeho plusmi sú <strong>na</strong>jmädobrá ce<strong>na</strong>, kompaktné vyhotovenie a jednoduchos pouíva−nia. Bohuia¾, nízka <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> nez<strong>na</strong>mená, e s týmtoprojektorom ušetríte, keïe ïalšie prevádzkové náklady sa predrahú lampu predraia oproti niektorým iným projektoromdvoj− a trojnásobne.Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 39 000 Sk bez DPH/46 410 Sk s DPHNEC VT46Model VT46, zástupca z<strong>na</strong>èky NEC, disponoval zobrazovacímprvkom LCD s <strong>na</strong>tívnym rozlíšením 800× 600 bodov. Spomedzi všetkých testovaných modelovmal tento <strong>na</strong>jpraktickejšie vyriešený manuálnyzoom, ktorý nekolidoval s ostrením. Projektor jesíce len priemerne hluèný, hluk u však nemonozníi, keïe projektor nedisponuje šetrným módom.Projektor sa dá ovláda azda lepšie akoz dia¾kového ovládania priamo z vrchného panelaprojektora, kde sa <strong>na</strong>chádza dokonca viac funkciíako <strong>na</strong> dodávanom dia¾kovom ovládaèi. Ovládaciemenu bolo ¾ahko ovládate¾né, výhrady môu malen pouívatelia s hrubšími prstami, ktorým sa mô-u mäkké gumené tlaèidlá <strong>na</strong> ovládaèi ašie stláèa.Výhodou menu bola aj jeho lokalizácia do viacerýchjazykov, dokonca aj do èeštiny. Obrazovákvalita je dobrá, <strong>na</strong>dpriemerný kontrast spomedzitestovaných projektorov v kombinácii s ostatnýmiparametrami zaruèujú príjemné pozeranie videabez rušivých vplyvov, a to a 3000 hodín, èo je deklarovanávýdr lampy. Súèasou výbavy tohto projektorabola aj kvalitná vystuená taška <strong>na</strong> jehoprenášanie.Hodnotenie:☺ Nadpriemerný kontrastný pomer; kvalitná taška v základnejvýbave☹ Projektor nedisponuje šetriacim módomVerdikt:Projektor NEC VT46 vám bude dobrým partnerom pri prezen−táciách, ale i doma pri pozeraní filmov. Vïaka dodávanejtaške ho môete prenáša medzi pracovi<strong>sk</strong>oma domácnosou bez strachu z jeho poškodenia.Tento projektor patrí k èerstvým novinkám <strong>na</strong><strong>na</strong>šom trhu. Napriek tomu, e bol <strong>na</strong>j¾ahší (bol leno pár gramov ¾ahší ako konkurent Benq 2120),ve¾kostne patril k priemeru nášho preh¾adu. To všaknez<strong>na</strong>mená, e bol ve¾ký – práve <strong>na</strong>opak, tak akoväèši<strong>na</strong> projektorov v <strong>na</strong>šom preh¾ade aj tento bolkompaktný a ¾ahko prenosný. Vo výbave sme okremobligátnej kabeláe a manuálu <strong>na</strong>šli aj mäkkú tašku,ktorá u¾ahèí jeho prenášanie, ale pravdepodobnenezabráni poškodeniu v prípade pádu. Zariadeniedostalo do vienka slušné technické parametre, zaktoré sa ako projektor so zobrazovacím prvkom LCDnemusí vôbec hanbi. Zároveò vïaka nišej cenelampy a jej dlhej výdri dosiahol <strong>na</strong>jnišiu cenu zahodinu prevádzky v šetrnom móde, len o nieèo máloviac ako tri koruny. Ovládanie projektora boloumonené dvoma spôsobmi – jed<strong>na</strong>k prostredníctvomdia¾kového ovládania, jed<strong>na</strong>k špeciálnympäsmerovým tlaèidlom, ktoré sa <strong>na</strong>chádza v zadnejèasti prístroja. V prípade, e sa s týmto ovládacímprvkom <strong>na</strong>uèíte intuitívne pracova, urèite si hobudete pochva¾ova, pretoe z<strong>na</strong>ène urých¾ujepohyb v menu. Ovládacie menu projektora je grafickystrohé, to mu však <strong>na</strong> funkènosti a preh¾adnostineuberá – <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak. V menu sa pohybuje <strong>na</strong>ozajrýchlo, bez zbytoèného rozmýš¾ania. V menu sme<strong>na</strong>šli zaujímavé poloky, <strong>na</strong>príklad monos <strong>na</strong>staviotáèky ventilátora a výkon lampy manuálnea nezávisle od seba. Otestova, èi dokáe ventilátor<strong>na</strong> nízkych otáèkach ochladi lampu <strong>na</strong> vysokomvýkone, sme však nemali odvahu. Pre tých, ktorí radistrácajú dia¾kové ovládaèe, máme dobrú správu –tento projektor disponuje <strong>na</strong> spodnej strane úlonýmpriestorom <strong>na</strong> dia¾kový ovládaè, take je vdyporuke.Hodnotenie:☺ Nízka hmotnos; nízka ce<strong>na</strong> za prevádzku v šetrnom móde☹ Iba mäkká taška v základnej výbaveVerdikt:Tento projektor vzh¾adom <strong>na</strong> svoju nízku cenu (jed<strong>na</strong>z <strong>na</strong>jniších v preh¾ade) zaboduje <strong>na</strong>jmä v domácom prostre−dí, do ktorého je svojimi parametrami predurèený, no ne<strong>sk</strong>la−me vás ani pri prezentáciách. Vzh¾adom <strong>na</strong> nízku <strong>na</strong>dobúda−ciu cenu a prevádzkové náklady sme sa tomuto modelurozhodli udeli tip redakcie za nízke prevádzkové náklady.Zapoièal: Videonics, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 41 175 Sk bez DPH/49 000 Sk s DPHProjektor Philips LC 3631 nás podobne ako inéprojektory prekvapil u pri vyba¾ovaní – <strong>na</strong> štítkus technickými údajmi sme toti <strong>na</strong>šli aj poznámkuMade in Ukraine. Zahodili sme však predsudkya pustili sa do testovania. Èo sa týka zobrazovacejkvality, tá bola <strong>na</strong> dobrej úrovni, porov<strong>na</strong>te¾nejs väèšinou zariadení v teste. Výhrady sme nemaliani k spôsobu ovládania, projektoru <strong>na</strong>priek tomunieèo chýba. Okrem presnejšieho zaostrovania bysme privítali <strong>na</strong>vyše aj monos optického zväèšeniaèi zmenšenia obrazu. Nespokojní sme boli ajs tlaèidlovou èasou <strong>na</strong>vrchu zariadenia. Tlaèidlása toti pri stlaèení <strong>na</strong>dmieru vnárali do telaprístroja, èo môe prekáa <strong>na</strong>jmä pouívate¾oms hrubšími prstami. Naopak, príjemne nás prekvapilaivotnos lampy (6000 hodín) a dobrý nápads fosfore<strong>sk</strong>ujúcimi tlaèidlami dia¾kového ovládania.Zariadenie síce nemá šetriaci mód, ale fungujev reime poddimenzovania lampy, èo zvyšujevýdr lampy <strong>na</strong> 6000 hodín pri slušných parametroch.Zaujímavo je riešené chladenie lampy. Zatia¾èo v iných prípadoch stavili výrobcovia <strong>na</strong> boènýprietok vzduchu, Philips vyuil celú prednú stenuzariadenia ako <strong>na</strong>sávací otvor, ohriaty vzduch savyfukuje otvormi v zadnom paneli. Prekvapila násabsencia IR senzora v zadnej èasti projektora. Nakrátke vzdialenosti nám ovládanie spoza projektoranerobilo problém, signál sa dostatoèneodráal od projekènej plochy, pri väèších vzdialenostiachsa však ovládanie stáva problematickým.Drobným nedostatkom bol aj kryt objektívu, ktorýnie je fixovaný k telu projektora, take sa môe¾ahko sta, e ho stratíte.Hodnotenie:☺ Nízke prevádzkové náklady☹ Pomer ce<strong>na</strong>/výkonVerdikt:Hoci projektor Philips LC3631 sa niektorými parametrami<strong>na</strong>chádza a <strong>na</strong> spodku nášho preh¾adu, zaslúi si vašupozornos. Napriek vyššej <strong>na</strong>dobúdacej cene dobre obstálv teste prevádzkových nákladov, kde sa sumou len o nieèoviac ne štyri koruny za hodinu prevádzky umiestnil <strong>na</strong> prvommieste. Takýto výsledok ho spolu s jeho rozmermistavia do roly stacionárneho spoloèníka <strong>na</strong> pozeranie filmovpoèas dlhých zimných veèerov.Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 45 000 Sk bez DPH/53 550 Sk s DPHZapoièal: Casper, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 42 690 Sk bez DPH/50 800 Sk s DPH2/<strong>2004</strong> PC REVUE 67


H A R D W A R ESanyo PLC−XW20ARZástupca z<strong>na</strong>èky Sanyo nás z dizajnovej stránkyzaujal vrchnou èasou, v ktorej sú tlaèidlá atypickyusporiadané do polkruhu. Projektor si nás všakvzápätí stihol znepriateli, a to ešte pred uvedenímdo prevádzky. Dôvodom bol spôsob, akým sapri tomto projektore koriguje výškové <strong>na</strong>stavenieobrazu. To sa upravuje vysunutím alebo zasunutímnoièiek v prednej èasti projektora. No v prípade,e sú noièky vysunuté, projektor pôsobídos nestabilným dojmom, èo má <strong>na</strong> svedomí <strong>na</strong>jmäjeho zadná èas, ktorá má miesto dvoch opornýchbodov len jeden, <strong>na</strong>vyše dos vetchý. Prispustení projektora nás nepríjemne prekvapilhluk, ktorý projektor vydával. Ten bol a <strong>na</strong> úrovnisušièa <strong>na</strong> vlasy, <strong>na</strong>šastie však išlo len o testventilátora, ktorý sa <strong>sk</strong>onèil pribline po dvadsiatichsekundách. Zaujímavý je poh¾ad <strong>na</strong> parametre,<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> rozstup medzi <strong>na</strong>tívnym a maximálnymrozlíšením, ktorý èiní v podstate len jedenkrok. Ïalšou zaujímavosou je, e projektor nedisponuješetriacim reimom. Èím však projektor disponoval,bola monos manuálne zmeni uhloprieèkuobrazu, takzvaný zoom. Ten bol štandardne<strong>na</strong> úrovni 1,2×. Mali sme však výhrady k jehofunkènosti, ktorá bola z<strong>na</strong>ène obmedzená, keïeovládaè tejto funkcie sa <strong>na</strong>chádzal v spodnej èastiobjektívu. To spôsobovalo dva zásadné problémy– pri zmene uhloprieèky premietaného obrazu sicloníte obraz rukou a pravdepodobne si ho nechtiacaj rozostríte. Ovládacie menu bolo jednoduché,pripomí<strong>na</strong>lo <strong>sk</strong>ôr menu OSD monitora akodatavideoprojektora. Jeho ovládanie u také jednoduchénebolo, <strong>na</strong> plynulé <strong>na</strong>stavovanie týmtosystémom bolo treba chví¾u sa zaúèa. Ako pozoruhodnýsme ocenili nápad s opaèným prúdomvzduchu, ako je to pri projektoroch zvyèajné. Tentoprojektor toti vyfukoval vzduch z prednejèasti, èo je výhodné <strong>na</strong>jmä v prípade, e je umiestnenýpred divákmi – zabráni sa tak ofukovaniudivákov horúcim vzduchom.Hodnotenie:☺ Vyfukovanie ohriateho vzduchu dopredu☹ Projektor nedisponuje šetriacim reimom; zloitejšie ovlá−dacie menuVerdikt:Projektor zastupujúci z<strong>na</strong>èku Sanyo v <strong>na</strong>šom preh¾ade dobreposlúi ako súèas firemného prezentaèného parku. Vzh¾adom<strong>na</strong> nestabilitu pri pouití korekèných noièiek by sme hoodporúèali ako stacionárny projektor do domáceho ki<strong>na</strong>.Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 49 000 Sk bez DPH/58 310 Sk s DPHToshiba TLP−S10UPri tomto projektore nás neprekvapili nijaké prevratnéfunkcie, o ktorých implementáciu sa obèaspokúšajú niektoré konkurenèné z<strong>na</strong>èky. Napriektomu v nás zanechal dobrý dojem. Uitoènouvlastnosou je vyvedenie výstupu <strong>na</strong> externý monitorpriamo <strong>na</strong> tele zariadenia. To je výhodné<strong>na</strong>jmä v prípadoch, keï chcete prezentova nejakýpracovný postup, ktorý vykonávate priamo <strong>na</strong>PC – vy môete sedie priamo za monitoroma výsledky vašej práce sa premietajú divákom.Projektor však, bohuia¾, nedisponuje manuálnymzoomom. Zaujímavosou je, e podporuje <strong>na</strong>stavenie,pri ktorom sa zobudí z módu standby prizachytení signálu <strong>na</strong> vstupe VGA. Na to, e tentomodel disponuje zobrazovacím prvkom LCD,podáva dobré výkony, èo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú aj jeho parametre.Keby mal manuálny zoom, bol by ideálnymdoplnkom domáceho ki<strong>na</strong>, takto je síce tie pouite¾ný,aj keï ve¾kos obrazu neprispôsobíteplátnu, <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>opak.Hodnotenie:☺ Výstup VGA <strong>na</strong> monitor☹ Nemá manuálny zoomVerdikt:Vzh¾adom <strong>na</strong> parametre a dobrú reprodukciu obrazu by smetento projektor odporúèali ako súèas demonštraèného kom−pletu. Je pouite¾ný aj ako súèas domáceho ki<strong>na</strong>, treba všakprispôsobi jeho vzdialenos od plát<strong>na</strong> a ve¾kos plát<strong>na</strong>.Zapoièal: Opal Multimedia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 44 000 Sk bez DPH/52 360 Sk s DPHZÁVERPri takých vyrov<strong>na</strong>ných výkonoch, aké podávaliprojektory v <strong>na</strong>šom preh¾ade, v podstate nemôetespravi chybu kúpou ani jedného z nich. Azda <strong>na</strong>jmarkantnejšierozdiely sú badate¾né v prevádzkovýchnákladoch a doplnkovej výbave. V <strong>na</strong>šom preh¾adesme predsa len udelili aj tri tipy redakcie projektorom,ktoré svojimi vlastnosami vyènievaliz radu. V prípade projektora Benq 2120 to bolo zapomer výkonu a ceny. V cenovej relácii, v akej sapohyboval náš preh¾ad, toti býva len zriedkazastúpený projektor, ktorý disponuje zobrazovacoutechnológiou DLP. Projektor Hitachi CP-S210sme vzh¾adom <strong>na</strong> kombináciu relatívne nízkej<strong>na</strong>dobúdacej ceny a nízkych prevádzkových nákladovocenili Tipom redakcie za nízkonákladové riešeniepre domáce kino. Tretím oceneným sa stalprojektor z<strong>na</strong>èky Pa<strong>na</strong>sonic, ktorý dlhou výdrouprojekènej lampy a nízkou cenou novej lampy dosiaholabsolútne <strong>na</strong>jnišie prevádzkové nákladyspomedzi projektorov v preh¾ade. Konkrétne išloo sumu len o málo prevyšujúcu tri koruny za hodinuprevádzky.Tipy redakcie sú rozdané, teraz u je len <strong>na</strong> vás,ako sa rozhodnete pri nákupe datavideoprojektora.Dúfame, e náš preh¾ad bude tým správnym odrazovýmmostíkom.68 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Z OBSAHURecenzie:78 Samsung SGH−X10078 Siemens A6079 Siemens C6081 Siemens MC6082 Nokia 110083 Nokia 230084 Nokia 682086 Motorola V30087 Pa<strong>na</strong>sonic G5087 Microcom PhoneBuddy Comfort88 Microcom PhoneBuddy Walk SMS70 Ve¾ká èitate¾<strong>sk</strong>á anketa71 Novinky z domova72 Technologické novinky74 Mobil banking – banka vdy poruke75 História GSM – od pevnýchliniek k tretej generácii76 „Mobilné“ príslušenstvo89 Poradòa89 Tipy a triky90 Porov<strong>na</strong>nie poplatkovza telekomunikaèné sluby


I N F OVe¾ká èitate¾<strong>sk</strong>á anketaVo ve¾kej februárovej ankete sme pre vás pripravili vynikajúce telefónyNokia a predplatenú kartu Easy s kreditom 1000 Sk. Prvou cenou je štýlovýkomunikátor NOKIA 3660, druhá ce<strong>na</strong> je štýlová NOKIA 3100.Tieto hodnotné ceny môete vyhra po odoslaní jedinej kompletnevyplnenej anketovej SMS, prípadne vyplnení webového formulára <strong>na</strong><strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>.OTÁZKY O VAŠOM TELEFÓNE:1. Aký mobilný telefón vlastníte?2. Ko¾ko mesiacov má váš mobilný telefón?3. Ko¾ko korún ste investovali do nákupu vášho súèasného telefónu?4. Ko¾ko mobilných telefónov vlastníte?5. Za ko¾ko mesiacov plánujete nákup nového telefónu?6. Ko¾ko korún ste pripravení investova do nového telefónu?7. Ko¾ko SMS mesaène odošlete?8. Ko¾ko korún pribline pretelefonujete mesaène?9. Ko¾ko MMS ste u odoslali alebo prijali <strong>na</strong> váš mobilný telefón?(V prípade, e ich u nedokáete spoèíta, <strong>na</strong>píšte „X“.)10. Má váš mobilný telefón fotoaparát?11. Má váš mobilný telefón farebný displej?RADI BY SME SA DOZVEDELI AJ NIEÈO O VÁS:12. Ko¾ko ¾udí èítalo (alebo bude èíta) tento výtlaèok Mobil Revue?13. Ko¾ko dní v týdni pouívate internet?14. Pouívate paušálny program?15. Ste mu alebo e<strong>na</strong>?16. Aké <strong>na</strong>jvyššie vzdelanie ste dosiahli?17. Ko¾ko máte rokov?Pre rozlíšenie jednotlivých ankiet treba, aby sa anketová SMS zaèala oz<strong>na</strong>èením „Anketa 01“.Aby sme mohli rozlíši jednotlivé odpovede, odde¾ujte ich èiarkami. Jednotlivé odpovede vpisujtev takom poradí, v akom idú otázky. Výsledná SMS by teda mala vyzera <strong>na</strong>príklad takto:Anketa 01 - Nokia 7250i, 5, 10000, 1, 1, 10000, 21, 800, X, áno, áno, 3, 7, áno, mu, maturita, 29.Správu odošlite <strong>na</strong> telefónne èíslo 0903 633 262. V prípade, e odpoveï <strong>na</strong> niektorú otázku nepoznátealebo ju nechcete uvies, uveïte <strong>na</strong>miesto odpovede písmeno X. V prípade, e sa stanetevýhercom niektorej hodnotnej ceny, budeme vás spätne kontaktova krátkou správou.Uzávierka hlasovania bude v pondelok 1. marca <strong>2004</strong> o 12.00.70 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


N O V I N K YNovinky: z domova SMS kód: 1011Pre mobilných lyiarovPoèas lyiar<strong>sk</strong>ej sezóny pripravil EuroTel i Orange pre svo−jich zákazníkov monos zí<strong>sk</strong>ania okamitých informáciío snehových podmienkach v sloven<strong>sk</strong>ých lyiar<strong>sk</strong>ych stre−di<strong>sk</strong>ách. Zákazníci Orangeu ich môu zí<strong>sk</strong>a iba z wapo−vého portálu Orange Panorama. Pouívatelia EuroTelu ichmôu pravidelne dostáva <strong>na</strong> mobil v podobe MMS. V sne−hových správach sa <strong>na</strong>chádzajú informácie o snehovej po−krývke, teplote vzduchu a aktuál<strong>na</strong> fotografia z danéholyiar<strong>sk</strong>eho stredi<strong>sk</strong>a. Fotografie Orangeu sú aktualizovanétrikrát za deò, EuroTel zvýšil aktualizáciu <strong>na</strong> 60 minút.Pouívatelia EuroTelu musia ma <strong>na</strong> vyuívanie tejtosluby aktivovanú slubu Obrazové správy MMS – aktiváciaje moná <strong>na</strong> wapovom i webovom portáli E−Zones. Ïalšiamonos aktivácie v EuroTeli je zaslaním SMS so zaèiatoè−ným slovom SNEH a názvom stredi<strong>sk</strong>a. Zoz<strong>na</strong>m stredí<strong>sk</strong>mono zí<strong>sk</strong>a zaslaním krátkej správy v tvare SNEH STRED.Spoplatnenie prijatých MMS z konkrétneho stredi<strong>sk</strong>a je rov−<strong>na</strong>ké ako odoslanie štandardnej multimediálnej správy.Jednotlivé ceny sú uvedené <strong>na</strong> posledných stranách MobilRevue. Zákazníci Orangeu dostávajú prvých desa vstupovzadarmo, kadý ïalší stojí 5 Sk.Poèet zákazníkov rástol viac, ako sa oèakávaloDevätnásteho decembra 2003 sa ukonèila zatia¾ <strong>na</strong>jväèšiaSMS hra v histórii sloven<strong>sk</strong>ého telekomunikaèného trhu,ktorá sa zaèala 19. októbra 2003. Mala ve¾ký ohlas a pre−ko<strong>na</strong>la rekord v poète zákazníkov, ktorí sa zúèastnili <strong>na</strong>akejko¾vek zákazníckej hre organizovanej spoloènosouOrange Sloven<strong>sk</strong>o. K 19. 12. 2003 sa poèet aktívnychzákazníkov Orangeu vyšplhal <strong>na</strong> 2 040 915.Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie sú Slovak TelecomPätnásteho januára <strong>2004</strong> sa zaèala reklamná kampaò bý−valých Sloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, ktorá predstavila novélogo i nový názov spoloènosti. Predstavova logo je s <strong>na</strong>j−väèšou pravdepodobnosou zbytoèné – všetci ho poznámez billboardov a mediálnych reklám. Súèasou zmeny je ajnová webová prezentácia <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong>.Bezplatné volania a do konca marcaV sieti ST stále môete aj <strong>na</strong>ïalej telefonova <strong>na</strong> medzi−mest<strong>sk</strong>é volania po 3. minúte poèas slabej a víkendovejprevádzky bezplatne. Spoloènos Slovak Telecom sa totirozhodla predåi akciu Bezplatné volania <strong>na</strong> kadý deò,ktorá sa vzahuje <strong>na</strong> volacie programy ST Mini, ST Standarda ST Maxi, do konca marca <strong>2004</strong>.ST zároveò pripravili aj zvýhodnený volací program, jeurèený pre <strong>na</strong>jašie telesne postihnutých obèanov, ako ajpre bývalých politických väzòov, protifašistických bojovní−kov, obèanov násilne odvleèených v období komunistickejdiktatúry do ZSSR a príslušníkov Vojen<strong>sk</strong>ých táborov núte−ných prác. Vïaka tejto akcii sa zvýšil poèet medzimest<strong>sk</strong>ýchhovorov v silnej, slabej a víkendovej prevádzke priblineo 70 percent. Slovak Telecom dokonca potvrdil informáciu,e poèet medzimest<strong>sk</strong>ých telefonátov v slabej a víkendovejprevádzke stúpol viac ako dvojnásobne. Táto ponuka všakukrýva ešte jeden ve¾mi pozitívny darèek. Pouívatelia pri−pájajúci sa k internetu cez modem môu zavola <strong>na</strong> medzi−mest<strong>sk</strong>é klasické èíslo po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetu, a tak zapla−tia iba za prvé tri minúty pripojenia.-mhFlatrate <strong>na</strong> internet cez GPRSOrange spustil v novom roku novú slubu Internet cez mobil(GPRS) 1000. V rámci mesaèného poplatku 999 Sk bezDPH zí<strong>sk</strong>a uívate¾ pri aktivácii sluby 1000 MB predplate−ných dát, prístup k elektronickej pošte a ïalším slubáminternetu. 1000 MB dát zahrnutých v mesaènom poplatkuz<strong>na</strong>mená <strong>sk</strong>oro neobmedzený mobilný internet za pevnýmesaèný poplatok – preto je v titulku správy pouitý termínflatrate, hoci v <strong>sk</strong>utoènosti nejde o pravý flatrate. V prípade,e by predsa len došlo k vyèerpaniu kreditu 1000 MB poèasmesiaca, za kadý ïalší stiahnutý MB zaplatia zákazníci 35korún bez DPH. Do konca marca platí uvádzací mesaènýpoplatok vo výške 699 Sk bez DPH. Poplatok za aktiváciusluby je 450 Sk bez DPH.Takmer okamite odpovedal EuroTel uvedením vlastnejsluby <strong>na</strong> prenos dát cez GPRS za paušálny poplatok. Zá−sadný rozdiel oproti ponuke Orangeu je v tom, e zákazní−ci EuroTelu môu stiahnu neobmedzené mnostvo dát.Medzi ponukou EuroTelu a Orangeu sú však aj ïalšierozdiely. EuroTel slubu Data nonstop ponúka iba k drah−šiemu paušálnemu programu so stovkou predplatenýchvo¾ných minút mesaène a vyššiemu. Zákazníci Orangeu sivšak môu slubu Internet cez mobil (GPRS) 1000 aktivova<strong>na</strong>príklad aj k mesaènému programu 30 mini. EuroTelpoaduje za aktiváciu sluby Data nonstop presne 99 slo−ven<strong>sk</strong>ých korún, aktivaèný poplatok Orangeu je 450 Sk.Rozdiel v mesaènom paušále je zanedbate¾ný: EuroTelpýta 990 Sk, Orange 999 Sk. Obidvaja operátori všakponúkajú uvádzacie poplatky za vyuívanie sluby. Aj Euro−Tel ponúkol uvádzací mesaèný poplatok pre zákazníkov,ktorí si slubu Data nonstop aktivujú do konca februára<strong>2004</strong>. Tí zaplatia poèas prvých dvoch mesiacov od aktivá−cie 590 Sk. Všetky ceny sú uvedené bez 19 % DPH.Výhodou ponuky Orangeu je, e ponúka túto slubu ajk niším mesaèným programom, výhodou EuroTelu je nišíaktivaèný poplatok, èo je však jednorazová platba. Me−saèné poplatky sú <strong>sk</strong>oro rov<strong>na</strong>ké. Výhodou ponuky Euro−Telu je <strong>sk</strong>utoèný flatrate, otázkou však zostáva, èi mesaènýkredit 1000 MB v ponuke Orangeu nie je pre túto slubudostatoèný. Sluba GPRS toti urèite nie je urèená pre apli−kácie poadujúce širokopásmové pripojenie: sahovanie fil−mov, hudby, softvéru atï. Otázkou tie zostáva, èo sa stane,keï zákazníci, vedomí si monosti neobmedzeného pripo−jenia, <strong>na</strong>ozaj zaènú sahova filmy cez GPRS... Vzápätí pozverejnení ponuky EuroTelu sa zaèali šíri chýry, e jehozákazníci budú ma zmluvne zakotvený limit <strong>na</strong> sahovaniedát 200 MB mesaène. Dá sa poveda, e to je aj nie je prav−da. EuroTel si v zmluve toti vyhradil právo v záujme zacho−vania vysokej kvality a rýchlosti sluieb zaloených <strong>na</strong> bázeGPRS v budúcnosti zasiahnu upozornením a následnouúpravou tarify voèi pouívate¾om, ktorí budú uvedenúslubu vyuíva neprimeraným spôsobom a ich správaniebude obmedzova ostatných zákazníkov.Ktorý mobil je <strong>na</strong>jlepší?AKO HLASOVA V SMS ANKETE?Pošlite <strong>na</strong> telefónne èíslo 0903 633 262 krátkusprávu, ktorá sa zaène slovom „Najlepsi“. Zatoto slovo vloíte oz<strong>na</strong>èenie troch mobilnýchtelefónov, ktoré si pod¾a vášho názoru zaslúiaprvé, druhé alebo tretie miesto. Výsledná správaby mohla vyzera <strong>na</strong>príklad takto: „NajlepsiSony Ericsson T610, Nokia 7250i, Alcatel 735.“V kadom kole vylosujeme z hlasujúcichtroch výhercov, ktorí si budú môc v elektronickomobchode <strong>na</strong> <strong>www</strong>.koracell.<strong>sk</strong> objed<strong>na</strong>príslušenstvo k mobilným telefónom v hodnote500, 300 a 200 Sk. V prípade, e sa stanete výhercomniektorej hodnotnej ceny, budeme vásspätne kontaktova krátkou správou.Uzávierka hlasovania bude v pondelok1. marca <strong>2004</strong> o 12.00.-md2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 71


N O V I N K YTechnologické novinky SMS kód: 10123D revolúcia v mobiloch <strong>na</strong> obzoreTak ako bola pred pár rokmi 3D grafikasnom pouívate¾ov notebookov a ne<strong>sk</strong>ôrPDA, je ním v súèasnosti pre pouívate¾ovmobilných telefónov. Pre výrobcov grafic−kých èipov je to iste zaujímavý segmenttrhu, staèí, ak porovnáme penetráciu mo−bilných telefónov a PC.Pri poh¾ade <strong>na</strong> takúto príleitos ob−chodníci nezvyknú zloi zbrane. Tentorazsa ukazuje ako líder spoloènos ATI Tech−nologies, ktorá u zaèala dodávky vzorieksvojho grafického procesora urèeného premobilné telefóny. Ten dostal meno Ima−geon 2300, podporuje operácie s 2D a 3Dgrafikou (OpenGL ES API), dekódovanieMPEG4, spracovanie videa snímaného ka−merou (s maximálnym rozlíšením snímacie−ho prvku 2 megapixely) a kompresiu <strong>na</strong>sní−maných obrázkov do formátu JPEG.Na vývoji èipu spolupracovali s ATI spolo−ènosti THQ Wireless Inc. a Mascot Capsule.Pod¾a predbených informácií chce ATI zaèasériové dodávky èipu Imageon 2300 v prie−behu prvého štvrroka. Zdá sa teda, e svetmobilných telefónov sa poriadne zmení.EuroTel zaèal predáva QTEK 2060EuroTel v januári uviedol do predaja novinkuv podobe kombinácie Pocket PC a telefónuv jednom zariadení. Qtek 2060 disponujeve¾kým dotykovým displejom, dokáe robifotografie, prehráva videosekvencie, podpo−ruje GPRS, umoòuje pouíva Word, Excel èiotvori súbory vo formáte PDF.Qtek 2060 je oproti svojim predchodcomelegantnejší, menší, ¾ahší, nemá anténu a ob−sahuje nieko¾ko noviniek. Samozrejmosou jemonos posiela MMS. Vstavaný fotoaparátpracuje s rozlíšením 640 × 480 pixelov a 64000 farieb. Qtek 2060 obsahuje aj MP3 pre−hrávaè a monos <strong>na</strong>krúcania a následnéhoprehrávania videosekvencií.Qtek 2060 má 128 MB „internú“ pa−mä, 400 MHz Intel XScale procesor.Pomocou rozhraniaBluetooth monotelefón spojis hands−freealebo poèítaèom.Telefón podpo−ruje „triband“GSM pásma(900, 1800a 1900 MHz),èo z<strong>na</strong>mená,e Qtek môuzákazníciEuroTelupouíva aj v USA.Hmotnos telefónu je 185 g, hovorový èasdo 300 minút a pohotovostný reim a 200hodín. K prístroju patrí aj ¾ahká súpravahands−free, pomocou ktorej môete poèú−va MP3. Samozrejmosou pri Qtek 2060 jeaj hlasitý odposluch. Do štandardnej výba−vy telefónu patrí aj kolí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjanie asynchronizáciu s poèítaèom cez USB, syn−chronizaèný softvér Microsoft ActiveSync,koené puzdro a dve ovládacie perá.Ak si chcete preèíta podrobnú recenziutohto príslušenstva, poèkajte si <strong>na</strong> aprílovévydanie Mobil Revue.NEC 900 – malý šašo do ve¾kéhocirkusuSpoloènos NEC je <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u známa ibaako výrobca spotrebnej elektroniky. Vlastnívšak aj divíziu vyvíjajúcu mobilné telefóny,ktorej sa podaril husár<strong>sk</strong>y kúsok – vyrobi te−lefón miniatúrnych rozmerov, <strong>na</strong>bitý funkciami.Nový model má jednoduché oz<strong>na</strong>èenie –NEC 900. Pomocou integrovaného foto−aparátu dokáe zachytáva obrázky, ktoré saokamite zobrazia <strong>na</strong> aktívnom TFT displejis uhloprieèkou pribline štyridsapä milimet−rov. Takéto rozmery má v súèasnosti ve¾kémnostvo displejov mobilných telefónov. Anijeden z nich sa však nemôe pochváli roz−mermi tela telefónu 85 × 54 × 8,6 milimet−ra. e sa vám prvé dva parametre zdajú po−vedomé? V tom prípade poznáte rozmeryplatobných kariet. Hmotnos telefónu všaknie je práve kolibrièia – pribline 70 gramov.Aby funkcií nebolo málo, NEC zabudo−val do tohto telefónu aj monos dátovýchprenosov cez GPRS. Èie z modelu NEC900 budete môc odosiela i prijíma multi−mediálne správy. V prípade, e by ste chce−li pouíva tento mobil <strong>na</strong> fotografovaniev zhoršených svetelných podmienkach,môete vyui ble<strong>sk</strong> umiestnený v blízkostišošovky fotoaparátu. Ak ste práve zatúilipo tomto telefóne, budeme vás musie <strong>sk</strong>la−ma. Na Sloven<strong>sk</strong>o sa s <strong>na</strong>jväèšou pravde−podobnosou nebude dováa. V zahranièíby ste ho však mali zoh<strong>na</strong> za nie práve<strong>na</strong>jmenšiu cenu – v prepoète pribline 25−tisíc korún. Nu, malé rozmery telefónu súdnes luxus, za ktorý si treba priplati.V ÈR pripadá <strong>na</strong> sto obyvate¾ov94 mobilných telefónnych èíselV decembri minulého roka zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lièe<strong>sk</strong>í mobilní operátori viac ako 300−tisícnových zákazníkov. Pod¾a predbených od−hadov tak <strong>na</strong> 100 obyvate¾ov ÈR pripadá94 mobilných telefónnych èísel.72 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


N O V I N K YSpoloènosti Eurotel, T−Mobile a Èe<strong>sk</strong>ýMobil si nových vianoèných zákazníkov roz−delili pribline po tretinách. V desiatkach ti−síc sa poèítajú za december majitelia no−vých mobilných telefónov.Prepojte si hi−fi veu a mobilnýtelefónŠvajèiar<strong>sk</strong>a firma Smartdata prišla s novoumyšlienkou spojenia mobilného telefónua hi−fi vee. Predstavený produkt sa <strong>na</strong>zývaZukero V3 a ide o malé zariadenie, ktorésa pripája k vstupu do hi−fi vee pomocou3,5 mm jacku. Takýmto spôsobom sa spojíhi−fi vea a mobilný telefón pomocou bez−drôtovej technológie Bluetooth. V súèasnos−ti podporuje Zukero V3 niektoré mobilnételefóny od firmy Nokia a Sony Ericsson.Plánuje sa aj podpora ïalších telefónov.Hlavnou myšlienkou zariadenia ZukeroV3 je vyuitie spojenia GSM/GPRS <strong>na</strong> zís−kanie on−line hudby. Je to ïalšia cesta, akozabezpeèi pre pouívate¾a výber hudbypod¾a elania, a rov<strong>na</strong>ko je to ïalšia cestak zi<strong>sk</strong>u mobilných operátorov.Okrem on−line hudby Zukero V3 umo−òuje aj dia¾kové ovládanie hi−fi vee cezmobilný telefón. Jeho ce<strong>na</strong> je 99 USD, <strong>na</strong> trhsa dostane <strong>na</strong> zaèiatku roka <strong>2004</strong>. FirmaSmartdata rov<strong>na</strong>ko pripravuje aj zariadenie<strong>na</strong> spojenie televízora a mobilného telefónu.Èernoby¾<strong>sk</strong>í vedci: Výpadokelektriny? Napojte sa <strong>na</strong> telefónnuzásuvku!Vyslúení èernoby¾<strong>sk</strong>í elektroininieri sa <strong>na</strong>internete prezentujú v novom svetle. Iste sipamätáte <strong>na</strong> takzvané „zlodejky“ – adaptéry,ktoré sa <strong>na</strong>montovali do objímky <strong>na</strong>miestoiarovky a umonili tak pomocou klasickejelektrickej zásuvky pripoji elektrický spotre−biè. Ininieri z východného bloku zmýš¾ajúpodobne s jediným rozdielom – elektrickýprúd odoberajú z telefónnych vedení.Nie, nejde o art, ide <strong>na</strong>ozaj o èernoby¾−<strong>sk</strong>ých vedcov a <strong>na</strong>ozaj ide o „kradnutie“elektrického prúdu z klasickej telefónnej zá−suvky. Na stránkach, <strong>na</strong> ktorých sa produkty<strong>na</strong>pájané z telefónnej zásuvky predávajú, sadoslova píše: „Telekomunikaèná spoloènosje zdrojom elektrickej energie zadarmo!“Stránka ïalej tvrdí, e <strong>na</strong>pájanie prostredníc−tvom telefónnej linky je riešením kaliforn<strong>sk</strong>ejenergetickej krízy. Východné zmýš¾anie badaaj v odporúèaniach, ktoré dáva stránka. Me−dzi tie zaujímavejšie patrí <strong>na</strong>príklad pouèenieo tom, e aj <strong>na</strong>priek tomu, e je telefón<strong>na</strong>linka odpojená, stále je pod prúdom, take siv podstate elektrinu ani nemusíte necha za−vies. Úsmevné je aj vyjadrenie patró<strong>na</strong> ce−lého projektu – riadite¾a èernoby¾<strong>sk</strong>ej jadrovejelektrárne, ktoré vyznieva ako z èias studenejvojny a odkazuje Amerièanom, e koneène<strong>na</strong>dišiel èas, keï sú Amerièania závislí odšpièkovej ru<strong>sk</strong>ej technológie.Ale spä k produktom <strong>na</strong>pájaným z tele−fónnej zásuvky. Na stránkach sa okrem be−ných elektrospotrebièov, ako sú <strong>na</strong>príklad rá−dio, vysávaè èi dobíjate¾né svietidlo, <strong>na</strong>chá−dzajú aj <strong>sk</strong>vosty ako videokamera, holiacistrojèek èi dokonca erotické pomôcky...Pre prípadných záujemcov však mámeupozornenie. Americká telefón<strong>na</strong> sie je od−lišná od tej <strong>na</strong>šej, take zakúpené výrobkyu nás buï nebudú fungova, alebo poškodiatelefónnu sie (apropo, <strong>na</strong> stránke sa nepíšeo homologizácii predávaných produktov).Navyše dodacie a platobné podmienky sútypicky ru<strong>sk</strong>é – po zadaní èísla kreditnej kartyvám okamite odpoèítajú sumu, ktorú mátezaplati za objednávku, ale výrobok vám„pre nával objednávok“ pošlú a o pol roka.iadne strachy, stránka garantuje, e akvám výrobok nebude zaslaný do roka, budevám vrátená celá polovica sumy (!), ktorú stezaplatili pri objednávke...NEC má „dvojprocesorový“ mobilV ponuke telekomunikaènej spoloènostiAT&T sa objavil mobilný tele−fón s oz<strong>na</strong>èením NEC 515,ktorý <strong>na</strong> prvý poh¾ad vyzeráako bený mobil. To, èo horobí výnimoèným, je všakukryté „hlboko“ vnútritohto prístroja. NEC totitento mobil postavil <strong>na</strong>dvoch mikroprocesoroch!Mono si spomeniete, eo tejto koncepcii mobilusme <strong>na</strong> IT news informo−vali v <strong>na</strong>šom èlánku uv auguste, vtedy šloo produkt spoloènostiLegend, ktorý bol urèe−ný výhradne pre ázij−<strong>sk</strong>é trhy.Rov<strong>na</strong>ko ako Legendaj NEC od tohto konceptu mobilu oèakávazvýšenie rýchlosti odozvy telefónu, vyšší výkonpre poèítaèové aplikácie a zníenie spotrebymobilu (v èase, keï nie je pouívaný).SMS poslaná z EASY karty budedrahšiaEuroTel svojich zákazníkov s predplatenýmikartami Easy SMS správami upozoril, e od26. januára dôjde k zmene cien SMS preprogramy EASY. Ako u formulácia správy<strong>na</strong>svedèuje, o zlacnenie v tomto prípadenepôjde...Ako sme sa dozvedeli z internetovýchstránok a ne<strong>sk</strong>ôr aj zo zákazníckej linky spo−loènosti EuroTel, ce<strong>na</strong> sa bude zvyšovaz terajších troch korún <strong>na</strong> 3,40 aj s DPH.Táto zme<strong>na</strong> sa týka všetkých variantov Easykariet vrátane programu Easy Team bez za−platenej sluby Easy Extra. V súvislosti s týmtozdraovaním nás zaujímalo, èi EuroTel budeaj <strong>na</strong>ïalej ponúka slubu Easy Extra, ktoráumoòuje posielanie SMS správ z karty EasyTeam za jednu korunu. Operátorka <strong>na</strong> zá−kazníckej linke nás uistila, e túto slubu bu−de spoloènos EuroTel ponúka aj <strong>na</strong>ïalej.Zároveò však dodala, e v prípade, e má−me o túto slubu záujem, mali by sme si juaktivova èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr, keïe aj pri tejto slubemôe dôjs èo<strong>sk</strong>oro k zmenám.2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 73


R E V U EMobil banking SMS kód: 1013BANKA VDY PORUKESloven<strong>sk</strong>o patrí medzi prvékrajiny v Európe, v ktorých bolmobil banking spustený. Ve¾apouívate¾ov však tento modernýa komfortný spôsob dodnesnepouíva, keïe nevedia, ako<strong>na</strong> to. Pozrime sa teda blišie<strong>na</strong> to, èo vlastne je mobilbanking a ako ho vyui.Mobil banking je moderný spôsob riadeniapeòazí <strong>na</strong> úètoch v banke. Pouívate¾ovi šetríèas, ktorý by i<strong>na</strong>k strávil chodením do bankya èakaním v rade. Podmienkou vyuívania mobilbankingu je iba mobilný telefón, ktorý podporujetechnológiu SIM toolkit, vlastnenie bankingovejSIM karty operátora a aktivácia mobil bankingu(známeho aj ako GSM banking) v banke. TechnológiuSIM toolkit podporujú všetky mobilné telefónypredávané u nás u od roku 2000. Zo staršíchrozšírených telefónov ju nepodporujú <strong>na</strong>príkladNokia 5110, Ericsson GA-628, Siemens S6 a S8. Akneviete, èi vlastníte mobilbankingovú kartu, ¾ahkosi to overíte v menu telefónu. V prípade, e patrítemedzi vlastníkov takejto karty, mali by ste v prípadeOrangeu vidie v menu poloku Orange menua v tomto menu poloku Banking. V prípade Euro-Telu nájdete v menu telefónu poloku EUROTEL,pod ktorou je poloka Mobil banking, alebo v prípadenovej multibankingovej SIM karty uvidítev hlavnej ponuke telefónu nápis EUROTEL-SKa v nej EuroTel. V prípade, e kliknete <strong>na</strong> toto menu,mali by ste uvidie poloku Bankové sluby.Vïaka mobil bankingu mono cez menu mobilnéhotelefónu ¾ahko spravova ¾ubovo¾ný poèetúètov v banke a vykonáva bené bankové operácie.Môete <strong>na</strong>príklad vykonáva bankové prevodypeòazí <strong>na</strong> iné úèty (platby), zisova aktuálny stavúètov, zí<strong>sk</strong>a preh¾ad o posledných pohyboch <strong>na</strong>úètoch za posledné obdobie alebo o pouívaní platobnejkarty.AKO MOBIL BANKING ZÍSKAO výmenu klasickej SIM za bankingovú môetepoiada u svojho operátora. Ak vlastnítepaušál od Orangeu, zaplatíte 476 Sk + 85,20Sk za doruèenie kuriér<strong>sk</strong>ou slubou. Výme<strong>na</strong>karty Prima stojí 499 Sk. Pri výmenetreba vedie èíslo SIM karty a jej PUKkód, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v pôvodnombalení SIM. Orange vydáva dva druhybankingových SIM kariet – základnúa rozšírenú. V základnej mobilbankingovejkarte je menej bánkako v rozšírenej SIM karte. Poèetbánk, s ktorými operátori spolupracujú,sa však neustále rozširuje.V prípade, e máte záujem o rozšírenú mobilbankingovúkartu, treba to uvies v iadostio výmenu SIM.V EuroTeli tie existujú dva druhy bankingovýchkariet. Do jú<strong>na</strong> 2003 bolo treba iada o výmenuSIM karty priamo banku, v ktorej mal klientMonosti zí<strong>sk</strong>ania mobil bankinguúèet. Výme<strong>na</strong> SIM bola bezplatná, nevýhodouvšak bola nemonos vyuívania bankingu viacerýchbánk. Od júla 2003 však EuroTel vydáva 64-kilobitové, tzv. multibankingové SIM karty, ktorýmimono ovláda úèty vo väèšine sloven<strong>sk</strong>ýchbánk. Výme<strong>na</strong> paušálnej, ako aj predplatenej kartyEasy za multibankingovú SIM kartu stojí 300Sk. Pri výmene však môete plati aj bodmiz EuroTel klubu. Zamenenie karty sa dá vyko<strong>na</strong>priamo <strong>na</strong> predajnom mieste.Ak ste nový zákazník a aktivujete si nový paušálv Orangei, dostanete hneï základnú bankingovúkartu. Na poiadanie vám však pri aktivácii môuvyda rozšírenú SIM bez akéhoko¾vek poplatku. Aksi zakúpite novú kartu Prima, nebude obsahovabankingové menu. U smevšak spomí<strong>na</strong>li, e tieto kartysa dajú vymeni. Ak si aktivujetenový paušál v Euro-Teli, dostanete nebankingovúSIM kartu, <strong>na</strong> poiadanievám však vydajú za príplatok300 Sk priamo multibankingovúSIM. Pri kúpe novejEasy karty si môete vybramultibankingovú kartu upri kúpe. Za takúto kartuvšak zaplatíte vyššiu cenu –599 Sk.Poslednou nevyhnutnos-ou je poiada svoju bankuo aktivovanie mobil bankingu.iados môete poda osobne v poboèkealebo pomocou formulára <strong>na</strong> internetecez internet banking. K iadosti potrebujetevedie èíslo vašej karty, ktoré nájdetevytlaèené priamo <strong>na</strong> vašej SIM. Pod¾a tohto èíslabude vaša karta autorizovaná <strong>na</strong> pouívanie vašichúètov.EuroTel Orange EuroTel Orangemesaèné programy mesaèné programy karta Easy karta PrimaOkamitou výmenou <strong>na</strong> Pri aktivácii, podpísaním Kúpou, okamitou výmenou Podpísaním iadosti <strong>na</strong>predajnom mieste iadosti <strong>na</strong> predajnom mieste <strong>na</strong> predajnom mieste predajnom mieste– doruèenie karty kuriérom – doruèenie karty kuriéromOCHRANA POUÍVATE¼AVzh¾adom <strong>na</strong> to, e bankové transakcie sú ve¾micitlivé, <strong>na</strong>mieste je aj otázka ochrany pred zneuitímmobil bankingu a prezradením dôverných informácií.Keïe siete GSM pouívajú dostatoènesilné 128-bitové šifrovanie komunikácie, zí<strong>sk</strong>anieakýchko¾vek informácií „odchytávaním“ prenášanéhosignálu medzi vysielaèom a mobilným telefónomje prakticky nemoné. Bezpeènos a di<strong>sk</strong>rétnosbankových operácií je okrem toho ešte zalo-ená <strong>na</strong> šifrovaní SMS správ algoritmom 3DES, ktorýzahàòa rôzne typy k¾úèov a jedineèný k¾úè prekadú jednotlivú SIM. Preto <strong>sk</strong>ôr prichádza do úvahyotázka ochrany v prípade, e prídete o mobil, akho stratíte. Samozrejme, aj v tomto je kladený dôraz<strong>na</strong> bezpeènos s <strong>na</strong>jvyššou prioritou.V prípade novej SIM karty od Orangeu je prístupk bankovému menu chránený tzv. BPIN kódom(bankový PIN), ktorý je štandardne <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong>0000. Po prvom vstupe do bankingového menuvšak je zákazník vyzvaný, aby si ho zmenil. K novejkarte SIM zákazník dostane v obálke so SIM kartouaj èíselný kód PUK2, ktorý je zároveò kódom BPUK(bankový PUK). Toto èíslo slúi aj <strong>na</strong> odblokovanieBPIN-u v prípade, e ste ho zabudli. Tento kód sitreba starostlivo uschova, pretoe z bezpeènostnýchdôvodov Orange nevedie databázu kódovPUK2 a v prípade straty by ste nedostali kópiu.V prípade novej SIM karty od EuroTelu je prístupk bankovému menu takisto chránený BPIN kódom,ktorý je pred<strong>na</strong>stavený rov<strong>na</strong>ko ako PIN. Pri prvompouití by ste si ho však mali vo vlastnom záujme74 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E V U Ezmeni. V obálke s novou SIM jeaj kód PUK1, ktorý zároveò slú-i <strong>na</strong> odblokovanie BPIN-u.VYUITIEPouívanie mobil bankingu jeintuitívne, jednoduché a vyadujeiba z<strong>na</strong>los základnýchbankových pojmov. V menutelefónu vojdete do bankovéhomenu, <strong>na</strong> poiadanie zadátesvoj BPIN, aby ste sa dostaliïalej, a zvolíte si iadanú slubu.V prípade prevodu peòazí sitelefón postupne od vás iadavšetky údaje potrebné <strong>na</strong> prevod– èíslo alebo meno úètu,z ktorého posielate peniaze,èíslo cie¾ového úètu, variabilný,konštantný a špecifický symbol,sumu a dátum, keï sa má prevodu<strong>sk</strong>utoèni. Za zmienkustojí aj trik, ako zada desatinnúèiarku v sume s haliermi.Keïe pri písaní sumy umoòujetelefón písanie iba v èíselnomreime, môete <strong>na</strong>miestodesatinnej èiarky poui hviezdièku.Po zadaní všetkých údajovvaša poiadavka odídez mobilného telefónu ako šifrovanáSMS a po ubehnutí nieko¾kýchsekúnd ste spätne informovanío úspešnosti transakcie.Na spreh¾adnenie práce simôete svoje tri <strong>na</strong>jèastejšiepouívané úèty v bankingovommenu pomenova. Toto ešte viaczjednoduší a zároveò urýchliprácu, pretoe pri operáciáchnemusíte vdy manuálne zadávaèíslo úètu. Nová multibankingováSIM karta EuroTelu má<strong>na</strong>vyše ešte zvláštnu pamä <strong>na</strong>pä SMS, ktoré vám prídu odbanky. Tieto správy sa uloiapriamo v bankingovom menu.Za pouívanie bankingovejsluby sa u mobilných operátorovneplatia pravidelné poplatky.Platí sa len za odosielaniepoiadaviek z bankingovéhomenu telefónu, a to rov<strong>na</strong>ká suma,akú by ste zaplatili za odoslaniebenej SMS. O prípadnýchpoplatkoch za mobil bankingsa však informujte vo svojejbanke.Sami vidíte – mobil bankingje úplne jednoduchá monos,ako sa vdy a všade dostak svojim peniazom. Ponúka <strong>na</strong>vyšeešte jednu výhodu – voväèšine bánk je prevod pomocoumobil bankingu lacnejšíako pri priehradke v banke.Ján FlorovièHistória GSM Mobilný telefón poznákadý z nás. Máloktovšak vie, ko¾ko èasua <strong>sk</strong>úseností bolopotrebných <strong>na</strong> to, abysa mobilné telefonovanievyvinulo do súèasnejpodoby.Vpoèiatkoch mobilnej komunikáciesa pouívali a<strong>na</strong>lógové systémy,vyuívajúce ve¾ké a neforemné telefónneprístroje s oz<strong>na</strong>èením NMT.Tieto telefóny nedoko<strong>na</strong>le vyuívali vo¾nérádiové linky a boli ve¾mi slabo zabezpeèené.Niektorí sa dodnes pamätajú<strong>na</strong> aféry rozpitvávajúce monostiodpoèúvania a<strong>na</strong>lógových mobilnýchtelefónov pomocou ve¾mijednoduchého rádioamatér<strong>sk</strong>ehovybavenia.Okrem systému NMT však zaèalivznika aj ïalšie normy – v USAsa zaèal pouíva systém AMPS, voVe¾kej Británii bol zavedený systémTACS. Problémom týchto noriembola úplná nekompatibilitas inými štátmi – keby sa v tomtotrende pokraèovalo, nemohli bysme jeden mobilný telefón pouíva<strong>na</strong> cestách po rôznych štátoch.Preto sa po uplynutí krátkehoèasu zaèalo uvaova o zjednoteníjednotlivých systémov mobilnejkomunikácie.V roku 1982 Zdruenie európ<strong>sk</strong>ychpôšt a telegrafov (CEPT)zriadilo <strong>sk</strong>upinu <strong>na</strong>zývanúGroupe Spécial Mobile (GSM),urèenú <strong>na</strong> štúdium a vytvorenieceloeuróp<strong>sk</strong>eho verejného celulárnehosystému. Hlavnou úlohouodborníkov z CEPT sa stalo <strong>na</strong>plánovaniezákladných špecifikácií nového systému,<strong>na</strong>vrhnutie pouitia a realizácie.Medzi podmienky, ktoré musela novášpecifikácia spåòa, patrila dobrá kvalitaprenosu hlasu a dát, nízke náklady<strong>na</strong> prevádzku terminálov a sluieb.Nezanedbate¾ná však bola i potrebamedzinárodného smerovania hovorov.K tomuto všetkému sa pridávala nevyhnutnoszriadenia úplne novýchsluieb i technického vybavenia. V neposlednomrade musela by nová siespätne kompatibilná so systémom známymz pevných liniek – ISDN.V roku 1986 boli schválené základnétechnické parametre rádiového prenosuSMS kód: 1014Od pevných liniek k tretej generáciihlasu. V <strong>na</strong>sledujúcom roku sa zmenilpôvodný názov GSM <strong>na</strong> Global Systemfor Mobile Communication, no akronymGSM ostal. Dôleitejšia však bola dohoda,ktorú podpísalo trinás operátorov zdvanástich štátov. Pod¾a nej bolo <strong>na</strong>èasovanéspustenie GSM <strong>na</strong> 1. júla 1991.V roku 1989 prebral ETSI (Inštitútpre európ<strong>sk</strong>e telekomunikaèné štandardy)zodpovednos za štandard GSM.Táto inštitúcia v roku 1990 publikovalaprvú špecifikáciu GSM. V tejto špecifikáciisa u <strong>na</strong>chádzali postupy šifrovaniahovorov a autentifikácie pouívate-¾ov. Nasledujúci rok mal prinies spusteniekomerènej prevádzky prvýchsietí GSM. Pouívatelia sa však doèkaliiba demonštrácie moností digitálnehomobilného telefonovania.Spustenie meškalo iba šes mesiacov.V januári 1992 toti fín<strong>sk</strong>y operátorOy Radiolinja Ab slávnostne vyko<strong>na</strong>lprvý telefonát v komerène spustenejdigitálnej sieti GSM. Do konca rokuk nej pribudlo ïalších dvanás sietív siedmich štátoch.V roku 1994 pouívalo GSM u 1,3milió<strong>na</strong> ¾udí, ktorí mohli telefonovav šesdesiatich deviatich sieach štyridsiatichtroch štátov. V tom èase bol zároveòvytvorený <strong>na</strong>sledovník vtedajšiehoGSM – sie druhej generácies oz<strong>na</strong>èením GSM Phase 2. V sieachdruhej generácie bolo moné okrem telefonovaniaa odosielania SMS aj prijímaniea odosielanie dát a faxov. Tentoštandard prakticky okamite implementovaldo svojej siete Vodacom.Rok 1996 priniesol monos uloeniatelefónneho zoz<strong>na</strong>mu a krátkychspráv <strong>na</strong> SIM s kapacitou osem kilobitov.Zlepšenie SIM kariet prinieslo sosebou aj monos kúpy a vyuívaniamobilného telefónu bez zmlúv a faktúr– predplatené karty.Nasledujúci rok priniesol monostelefonovania v sieti GSM aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Tesne po sebe spustili komerènúprevádzku siete spoloènostiGlobtel GSM (teraz Orange Sloven<strong>sk</strong>o)a EuroTel. V roku 1998 boli prelomenébezpeènostné brány SIM karty a to bolzaèiatok klonovania kariet. O tejto èinnostisi budete môc podrobnejšie preèítav niektorom z <strong>na</strong>sledujúcich vydaníMobil Revue. Nasledujúce rokypriniesli monos rýchleho prenosudát pomocou sluieb GPRSa HSCSD a monos zobrazovaniainternetových stránok <strong>na</strong>písanýchpod¾a štandardu WAP <strong>na</strong>displejoch mobilných telefónov.Mobilné telefóny sa zaèali mohutnešíri medzi radových pouívate¾ov– v súèasnosti je „mobilná“viac ako miliarda ¾udí <strong>na</strong>celom svete.Èo však prinesie budúcnos?Túto otázku si dávajú nielenpouívatelia mobilných telefónov.Tí toti potrebujú zvyšovaniepoètu sluieb s pridanou hodnotou,ktoré by nútilo pouívate¾ovk nákupu nových telefónov.Práve takéto sluby by mali priniessiete tretej generácie. V takejtosieti bude moné prenášapri telefonovaní nielen hlas, aleaj obraz. Na Sloven<strong>sk</strong>u budú takétosiete vybudované a o nieko¾korokov. Naši operátori však uva-ujú o zabudovaní technológie EDGE,ktorá by priniesla ve¾mi podobnémonosti ako UMTS – s jedným ve¾kýmrozdielom: táto technológia totiumoòuje zvýšenie rýchlosti prenosovbez nutnosti budovania novej infraštruktúrysiete.Jedno je isté – mobilné telefóny sabudú èoraz viac zmenšova a bude sazniova ich hmotnos. Ak vám práve<strong>na</strong>padla otázka, èo to je mobilný telefón,poèkajte si do apríla <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcevydanie Mobil Revue. Nájdete v òomaj vysvetlenie šifrovania hovorova autentifikácie pouívate¾a.Michal Holeš2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 75


R E C E N Z I E„Mobilné“ príslušenstvo SMS kód: 1015Lítiovo-polymérová batéria s kapacitou 1650mAh je urèená pre majite¾ov Nokií 3310, 3410,3510 i 3510i. Okrem ove¾a väèšej kapacitydisponuje ešte jednou výhodou v porov<strong>na</strong>nís originálnymi batériami – je podstatne ¾ahšia.Dodávate¾: Koracell Slovakia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 799 Sk s DPHSúèasné trendy hovoria jasne – kto chce by„in“, nosí telefón zavesený <strong>na</strong> šnúrke <strong>na</strong> krku.Máloktorý telefón je však taký ¾ahký, e šnúrkyštandardnej šírky <strong>na</strong> krku neomí<strong>na</strong>jú. Právepre majite¾ov takýchto mobilných telefónov jeurèená zelená šnúrka, vyrobená z elastickéhomäkkého materiálu.Tento doplnok nepotrebujeprakticky nijaký opis. Je urèenépre kadého, kto si rád zahrátetris, formulky alebo podobnéhry, nenároèné <strong>na</strong> grafiku.Nepotrebuje vlastný zdroj<strong>na</strong>pätia – pripája sa medzibatériu a mobilný telefón,ktorému <strong>na</strong>hradí zadnýkryt.Dodávate¾: C.P.A Slovakia, spol. s r. o.Ce<strong>na</strong>: 399 Sk s DPHDodávate¾: C.P.A Slovakia, spol. s r. o.Ce<strong>na</strong>: 129 Sk s DPHKadý, kto chce zabráni poškrabaniusvojho telefónu, pouívapuzdro. Málokomu sa všakchce pri kadom hovorealebo prijatí SMSvyahova mobilz neprieh¾adnéhoobalu. Ak patríte práve medzi tentotyp ¾udí, existuje pre vás transparentnépuzdro.Ukladanie mobilnéhotelefónu dotakéhoto obalu jesíce trochu nároènejšie,monoszachovania krytovv pôvodnom stave však za to rozhodnestojí. Toto puzdro však má ešte jednuvýhodu – obsahuje pútko, vïaka ktorému sa dájednoducho zavesi <strong>na</strong> krk.Dodávate¾: C.P.A Slovakia, spol. s r. o.Ce<strong>na</strong>: 169 Sk s DPHNa <strong>na</strong>šom trhu je stále pomerne ve¾ký poèetmobilných telefónov, ktoré sadokáu spája s poèítaèom bezdrôtovovýluène cez infraèervenýport. Problém však je v tom, eosobné poèítaèe v drvivej väèšinenedisponujú infraèerveným rozhraním,a tak pouívatelia nemôu synchronizovatelefónny zoz<strong>na</strong>m alebo kalendár. Práve pretakýchto ¾udí je urèený infraport, ktorý sa pripájak rozhraniu USB. Inštalácia i pouívanie prebiehave¾mi jednoducho – pripojíte k PC,z priloeného CD <strong>na</strong>inštalujete ovládaèea môete zaèa s prácou. Testyso Sony Ericssonom T68i,Nokiou 6820 i Nokiou 7250i prebehlibez <strong>na</strong>jmenších problémov.Dodávate¾: Koracell Slovakia, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 1590 Sk s DPHDodávate¾: Rybotel, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 150 Sk s DPHBlikanie, cinkanie– presnetieto dve funkciespåòa Jingping,teda prívesok blikajúci privysielaní mobilného telefónu.Blikacie diódy sú <strong>na</strong>pájanéz batérie, ktorá je osadená v dvochzlepených polovièkách hviezdièky.Vïaka nej zachytia senzory vysielanie ajz väèšej dia¾ky, ako je dåka prívesnej šnúrky.Na jej konci je umiestnená hrkálka, ktoráz<strong>na</strong>ène rozširuje funkcio<strong>na</strong>litu tohto príve<strong>sk</strong>u.Pri teste sme toti mali <strong>na</strong> telefóne zapadnutoma zabudnutom pod hromadou papierovzapnutú výluène vibraènú sig<strong>na</strong>lizáciu prichádzajúcehohovoru. Vïaka tomu, e hrkálkavydávala pri vibrovaní slabý zvuk, sme ušetrilinieko¾ko minút h¾adania...76 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E C E N Z I EObal v tvare plyšového zajaca je urèený<strong>sk</strong>ôr pre mladších pouívate¾ov.Keïe chrbát zajaca tvorí samotnýmobil, netreba pre <strong>na</strong>písanie SMS èitelefonovanie vyahova telefónz puzdra. Nemusíte smúti ani v prípade,e vlastníte telefón s pevnou anténou.Zajac, ktorému spod ucha budetrèa anté<strong>na</strong>, bude síce vyzeratrochu ako mutant z inej planéty,telefón však do jeho útrobvojde bez akostí. Obal smevy<strong>sk</strong>úšali bez problémov ajs telefónmi väèších rozmerov.Dodávate¾: C.P.A Slovakia, spol. s r. o.Ce<strong>na</strong>: 169 Sk s DPHTento dátový kábel je urèený pre kadého,kto vlastní Siemens s èíselným oz<strong>na</strong>èením 55a vyšším. Pomocou neho mono zálohovaa upravova telefónny zoz<strong>na</strong>m, synchronizovakalendár, vytvára a odosiela SMS, EMS i MMS.Zvláda aj pridávanie obrázkov, šetrièov, zvonenía poslúi aj pri <strong>na</strong>stavení telefónu akomodemu GPRS <strong>na</strong> pripojenie k internetu. Abyste poèas dátových prenosov nemuseli dávapozor <strong>na</strong> stav batérie, je moné pomocou káblaaj <strong>na</strong>bíjanie z portu USB.Dodávate¾: C.P.A Slovakia, spol. s r. o.Ce<strong>na</strong>: 1399 Sk s DPHPoznáte to – svoj telefón poloíte <strong>na</strong> pracovnýstôl, <strong>na</strong> ktorom po nieko¾kých desiatkach minútzapadne pod rôznymi papiermi. Práve vý<strong>sk</strong>ytutakýchto situácií zabraòujú stojany <strong>na</strong> telefóny.Menej nároèným pouívate¾om je urèené kresielko.Majite¾ky drahších, dizajnér<strong>sk</strong>y vydarenýchtelefónov by však mohli porozmýš¾a <strong>na</strong>príklado kúpe èrievièky. Tá <strong>na</strong>vyše pri akejko¾vekkomunikácii telefónu so sieou bliká, takeo prichádzajúcej správe èi hovore ste informovanínieko¾ko sekúnd pred ozvaním sa vyzváòaciehotónu.Dodávate¾: Sakra, s. r. o.Ce<strong>na</strong> èrievièky: 200 SkCe<strong>na</strong> kresielka: 100 SkPre mnohýchpouívate¾ov mobilnýchtelefónov je obal priamnevyhnutný. Toto puzdro je urèené <strong>sk</strong>ôr pre<strong>sk</strong>upinu nároènejších pouívate¾ov, ktorýmzáleí <strong>na</strong> vyhotovení a exkluzívnom vzh¾ade.Dodávate¾: Rybotel, s. r. o.Ce<strong>na</strong>: 390 Sk s DPH2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 77


R E C E N Z I ESamsung SGH−X100Vzh¾ad tohto mobilného telefónusa prispôsobuje všeobecnémudizajnovému štýlu mobilnýchtelefónov z<strong>na</strong>èky Samsung, ktorýje <strong>na</strong> jednej strane elegantný,ale zároveò zaujme aj mladšiugeneráciu.Telo telefónu je vyrobené z matného plastu striebornejfarby, displejovo-tlaèidlovej èasti dominujemodrá farba. Na telefóne ihneï zaujmedisplej, pretoe zaberá bezmála tretinu prednejèasti. Ïalej upútajú tlaèidlá, z ktorých <strong>na</strong>jviac miestazaberá päsmerové kolí<strong>sk</strong>ové tlaèidlo a dva klávesypod displejom. Všetky tlaèidlá sa <strong>na</strong>priekmalým rozmerom ovládali dobre, problém nám pripouívaní robilo len päsmerové kolí<strong>sk</strong>ové tlaèidlo,ktoré sa hrubšími prstami ašie ovláda. Èiastoèneproblematické je aj tlaèidlo 2, ktoré je umiestnenédos blízko pri tlaèidle C. Takto sa relatívne ¾ahkomôe sta, e si vymaete prácne <strong>na</strong>písaný text,resp. zrušíte nieèo, èo ste nechceli.Prvé zapnutie bolo prekvapením – telefón totirelatívne hlasno spustil uvítaciu melódiu. Našastieju bolo moné vypnú. Menu telefónu ponúka <strong>na</strong>výber z dvoch vítacích melódií. Ani jed<strong>na</strong> nám všakneulahodila <strong>na</strong>to¾ko, e by sme ju dokázali poèúvapri kadom zapnutí èi vypnutí telefónu.Po zapnutí telefónu a zbenom pre<strong>sk</strong>úmaní niektorýchjeho funkcií sme zistili, e podporuje aj slovenèinu.Lokalizácia pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia je sícezvládnutá dobre, niektoré názvy sú však preloenédoslovne a pre <strong>na</strong>šinca nedávajú jednoz<strong>na</strong>èný zmysel.Príkladom môe by <strong>na</strong>pr. poloka servisné svetlo vmenu telefónu. Chví¾u sme pátrali, èo tento pojemmôe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, a ne<strong>sk</strong>ôr sme prišli <strong>na</strong> to, e ideo blikajúcu indikaènú diódu vo vrchnej èasti telefónu.Celé pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie mobilného telefónuje graficky pekne spracované, <strong>na</strong>vyše je moné zmeniho prostredníctvom pred<strong>na</strong>stavených prostredí.Väèši<strong>na</strong> prvkov telefónu sa dá prispôsobi vlastnýmpredstavám, niektorým funkciám však k reálnej pouite¾nostinieèo chýba. Je to tak aj v prípade funkcietelefónneho zoz<strong>na</strong>mu, ktorý okrem iného podporujerozdelenie osôb do <strong>sk</strong>upín a priradenie obrázkaku kadej osobe v zoz<strong>na</strong>me. Obrázky všakmono vybera iba z tých, ktoré sú v telefóne privýrobe uloené. Z ich spracovania <strong>na</strong>vyše cíti ázij<strong>sk</strong>ývplyv a pravdepodobne nie kadý <strong>na</strong>šinec impríde <strong>na</strong> chu. Podobné je to aj v prípade polyfonickýchvyzváòacích melódií. V telefóne sa ich síce<strong>na</strong>chádza štyridsa, opä však platí to, èo v prípadeprofilových obrázkov. Telefón <strong>na</strong>vyše disponujepriestorom <strong>na</strong> tridsa vlastných melódií.Samozrejmosou pri tomto telefóne je podporaMMS, telefón má <strong>na</strong> ne vyhradených vyše 9 MBzdie¾anej pamäte, maximál<strong>na</strong> ve¾kos jednej MMSsprávy je 80 KB. Telefón disponoval systémompísania správ T9, slovenèi<strong>na</strong> však v zoz<strong>na</strong>me podporovanýchjazykov nebola.Ak sme spomí<strong>na</strong>li telefónny zoz<strong>na</strong>m, patrilo bysa spomenú aj to, e telefón disponuje pamäou<strong>na</strong> tisíc telefónnych èísel.Menu Organizér <strong>sk</strong>rývalo funkcie ako plánovaè,kalkulaèku, prevod mier a váh, ale aj stopky èi odrátavanieèasu. Nechýbala ani poloka Alarm,umoòovala však uloenie iba jedného alarmu, nos týdennou periodicitou (môete vybra dni aktiváciealarmu).Zaujalo nás menu Fun box, ktoré len sèasti opisovalo,èo obsahuje. Okrem Media Boxu, èo je adresárso všetkými multimediálnymi súbormi, sa tuešte <strong>na</strong>chádzali javové hry a prehliadaè WAP-u verzie2.0. Do telefónu sa dajú uloi javové hry v súhrnnejve¾kosti 600 KB. V novom telefóne sa <strong>na</strong>chádzajúdve hry èakajúce <strong>na</strong> vaše rýchle prstya pohotové reakcie. Ïalšie si však môete <strong>na</strong>hra.Po oboznámení sa s týmto mobilným telefónomby sme ho odporúèali všetkým bez rozdielu veku.Treba však poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e <strong>na</strong>priek tomu, e SamsungSGH-X100 je preplnený modernými funkciami,moderné komunikaèné rozhrania, ako je Bluetoothalebo aspoò IrDA, mu chýbajú.Hodnotenie: SMS kód: 1000☺ Kvalita vyzváòacích tónov☺ Kvalita displeja☹ Nepodporuje Bluetooth a IrDACe<strong>na</strong>: 8395 Sk bez DPH/ 9990 Sk s DPH (zdroj <strong>www</strong>.orange.<strong>sk</strong>)Distribútor: Samsung Sloven<strong>sk</strong>oMatúš ValterSiemens A60Siemens A60 je urèený prepouívate¾ov, ktorí dajú prednospomerne príalivému vzh¾adua menej im záleí <strong>na</strong> prítomnostitechnologických noviniek.Nedávno zákazníkov oèarilipolyfónne zvuky, s modelom A60zí<strong>sk</strong>avajú aj farebný displej. Tenzobrazí 4096 farieb <strong>na</strong> ploche101 × 80 mm a zobrazí akopozadie obrázok i šetriè displeja,je však z<strong>na</strong>ène zrnitý. Mali smemonos ho vy<strong>sk</strong>úša <strong>na</strong> pár dní,a tak vám prinášame svoje<strong>sk</strong>úsenosti.Asi <strong>na</strong>jväèšími prínosmi tohto lowendového mobilusú farebný displej, trojpásmová technológiaa polyfonické zvonenia. ¼ahko sa ovládaa svojou cenou je prístupný širokému okruhu pouívate¾ov.Telefón však ponúka aj rad vymenite¾nýchkrytov CLIPit a klasické „siemensov<strong>sk</strong>é“ vyzváòaciemelódie. Plusom je monos rýchlej a pohodlnejvýmeny oboch krytov telefónu, take simôete svoj mobil aspoò trošku pretvori pod¾avlastnej fantázie. Siemens k telefónu ponúka viacako šes rôznych farebných kombinácií, ktoré saobjavili v A60-ke.Model A60 je ¾ahký, jeho hmotnos je len 85 gramov,take sa vojde do kadého vrecka èi malejkabelky. Umoòuje posielanie mimoriadne dlhýchSMS správ. Tí, ktorí chcú svoju komunikáciuZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostiTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 110 × 45 ×20 mmHmotnos: 83 gramovDisplej: pasívny, rozlíšenie128 × 128 pixelov (30 ×30 mm), 65−tisíc fariebPolyfonické vyzváòa−nie: 40 melódiíBatéria: Li−Ion, výdr v po−hotovostnom reime – 200hodín, èas hovoru – 5 hodínSiete GSM:900 / 1800 MHzFunkcie: alarm, plánovaè,kalkulaèka, stopky, javovéhry, MMS, EMSTelefónny zoz<strong>na</strong>m:1000 pozíciíWAP: 2.0GPRS: trieda 10Zobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kosti78 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E C E N Z I Eozvláštni, môu prida do pamäte rôzne zvuky,obrázky a animácie prostredníctvom zabudovanéhowapového prehliadaèa verzie 1.2.1, <strong>na</strong>príklad zostránky <strong>www</strong>.my-siemens.com/city.Telo telefónu je pri klávesnici jemne prehnuté.Vïaka tomu je písanie a vôbec práca s èíselnou klávesnicouvcelku pohodlná. Navyše jednotlivé tlaèidlájemne vystupujú <strong>na</strong>d povrch prístroja a súpomerne ïaleko od seba. Pri písaní tak nedochádzak neelaným preklepom.Menu telefónu je presne také, <strong>na</strong> aké sú zvyknutípouívatelia iných modelov z<strong>na</strong>èky Siemens. Naprvej úrovni sú <strong>na</strong> displeji zobrazené všetky ikonky(animované), ïalšie úrovne sú u textové. Kto umal v rukách niekedy telefón Siemens, nemôe sav menu strati. Nestane sa to však ani tomu, kto hobude ma po prvýkrát.A60 ponúka svojmu majite¾ovi monos hlasoveja SMS komunikácie s podporou slovníka T9. Na multimediálnesprávy však v tomto telefóne zabudnite.Vyzváòanie je polyfónne s monosou prehrávaniašestnástich hlasov súèasne. Ïalšie melódie rov<strong>na</strong>koako informácie môete sahova cez wapovýprehliadaè vo verzii 1.2.1, prièom vïaka podporeGPRS (4+1) to ide celkom dobre. V útrobách telefónunájdete i základné funkcie, <strong>na</strong>príklad budík alebokalkulaèku.Siemens A60 však nedisponuje emailovým klientomani kalendárom. Prítomnos infraèervenéhoportu by tie bola v telefóne <strong>na</strong>jnišej triedy neopodstatnená.Do redakcie sme dostali A60-ku v pomerne decentnomsivo-striebornom farebnom vyhotovení.Tento variant bude asi vyhovova strednej generácii.Pouívate¾ov to však nemusí mrzie, lebo takako niektoré predchádzajúce modely umoòuje ajA60 výmenu predného a zadného krytu (v pôvodnejfarbe zostane iba svetlosivá èas) i klávesnice.Ak si teda kúpite nový kryt, môete telefón prezliekado šiestich originálnych šiat.KLÁVESNICAKlávesnica modelu A60 dokazuje, e problémy Siemensus òou u patria minulosti. Klávesy síce eštestále vydávajú nepríjemný kovový zvuk, sú všakumiestnené pomerne ïaleko od seba, take ovládanietelefónu nebude robi problémy ani ¾uïom soširšími prstami. Jednotlivé tlaèidlá reagujú presnea majú príjemný odpor.Základom ovládania je štvorsmerové kolie<strong>sk</strong>o,podobné ako pri S55. Vïaka nemu je pohyb v menutelefónu pohodlný a intuitívny. Pod displejom sa<strong>na</strong>chádzajú ešte dva softvérové klávesy. K ¾avémusoftvérovému klávesu a aj ku klávesom 2 a 9 monopriradi ¾ubovo¾nú funkciu, ktorá sa vyvolá rýchlymstlaèením.I keï ide o telefón nišej triedy, má ve¾mi prijate¾nérozmery a hmotnos. Rov<strong>na</strong>ko ako podobnétypy novších telefónov Siemens aj A60 je vybavenýLi-Ion batériou s kapacitou 700 mAh, ktorá by malavydra a 250 hodín v stand-by reime alebo 300minút hovoru. Pri benej prevádzke vydral telefón4 a pol dòa, èo povaujeme za ve¾mi slušné. Struènepovedané: ak potrebujete lacný mobilný telefóns farebným displejom, polyfóniou, MMS a monosoupripojenia fotoaparátu, môe by SiemensA60 celkom zaujímavá vo¾ba.Hodnotenie SMS kód: 1001☺ Ovládanie☺ Prijate¾ná ce<strong>na</strong>☹ Hluèné klávesy☹ Zrnitý displejDodávate¾: Siemens Mobile Sloven<strong>sk</strong>oCe<strong>na</strong>: 4042 Sk bez DPH/ 4990 Sk s DPHAndrej CsabayTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 110 × 47 mm × 23 mmHmotnos: 85 gPrevádzkový èas: 300 minútPohotovostný reim: 250 hodínPamä tel. zoz<strong>na</strong>mu: 100 záz<strong>na</strong>movInterná pamä: 1980 KBPoèet riadkov displeja: 7Displej: 4096 fariebmonos pridania vlastného zvoneniaPodpora sietí: 900/1800/1900 MHzWAP: 1.2.1GPRS: do 53,6 kbit/sSiemens C60Siemens C60 je trojpásmovýtelefón, urèený hlavne premladých. Nasvedèujú tomu ajfunkcie – polyfonické vyzváòanie,farebný displej, podporamultimediálnych správa monos pripojenia prídavnéhodigitálneho fotoaparátus ble<strong>sk</strong>om QuickPic. Absentujúma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>e funkcie, ako diár,viacpolokový telefónny zoz<strong>na</strong>ma synchronizácia s PC.Ani pri tomto modeli Siemens neupustil od tradiènéhovajíèkovitého vzh¾adu – ¾ahký telefóns hmotnosou len 85 gramov dobre sedí v akejko¾vekdlani. Siemens C60 v základnom sivom metalízovomvariante vyzerá ve¾mi elegantne a zaujmehlavne le<strong>sk</strong>lou chrómovanou obrubou displeja. Napriektomu, e je vyhotovený z plastu, vyzerá vcelkuvkusne. Aj v tomto modeli však zachoval Siemensmonos zmeny farebného vzh¾adu telefónu výberomjedného zo šiestich krytov ClipIt. Jednou z vecí,ktoré sa pri tomto modeli dajú Siemensu vytknú, jezadný kryt. Poèas práce s telefónom sa nám toti podariloviackrát kryt nechtiac sòa, èo môe by pribenom pouívaní nepríjemné. Lítiovo-iónová batérias kapacitou 700 mAh je však upevnená dostatoène.To isté môme poveda aj o SIM karte, ktorá jez jednej strany vnorená do tela prístroja a z druhejstrany ju drí posuvný pliešok.Výrobca pri dodávanej batérii udáva maximálnupohotovostnú dobu a 250 hodín alebo 100 a 300minút telefonovania. Pri testovaní výdre ostal telefónnepretrite zapnutý asi 60 hodín. V tom èasesme s ním vyko<strong>na</strong>li 45 minút hovorov, odoslali smepribline 15 SMS a pä multimediálnych správ. CezGPRS sme preniesli pribline 250 KB dát.Rozmerný displej má rozlíšenie 101 × 80 bodova zobrazí 4096 farieb. Je pasívny, a tak treba ospravedlnislabú vidite¾nos <strong>na</strong> priamom slneènomsvetle, typickú pre všetky displeje tohto typu. Nadôvaok je aj dos hlboko posadený. Farby všakzobrazuje korektne, a tak je biela <strong>na</strong>ozaj biela, beznádychu modrej, ako je to pri niektorých telefónochiných výrobcov. Displej je rovnomerne podsvietenýa štandardne sa <strong>na</strong> òom zobrazuje 5 alebo6 riadkov textu pod¾a <strong>na</strong>stavenia ve¾kosti písma.Horný riadok vdy zobrazuje názov menu aleboaktuálnej funkcie. Dolný riadok ukazuje aktuálnepriradenie funkcií pre dva kontextové klávesy,umiestnené pod displejom. Vo wapovom priehliadaèimono <strong>na</strong>stavi ešte menší font, pri ktorom sa<strong>na</strong> displej vtesná sedem riadkov textu. Písmo jevšak aj pri tomto <strong>na</strong>stavení dobre èitate¾né.Klávesnica je podsvietená oranovým svetlom,popisy jednotlivých tlaèidiel sú v tme dobre vidite¾né.Tlaèidlá majú nízky zdvih a kadé stlaèeniesprevádza poèute¾né lupnutie. Preto radšej nevyukávajteSMS v prípade, e pri vás spí partner – je topríliš hluèné. Klávesy sú od seba dostatoène vzdialené– písanie <strong>na</strong> telefóne je pohodlné aj pre SMSkových<strong>na</strong>dšencov. Trochu nešastne je riešenéštvorsmerové tlaèidlo, ktoré patrí medzi <strong>na</strong>jèastejšiepouívané klávesy. Je dos malé a ¾udia s väèšouplochou palca budú ma s jeho ovládanímproblémy.Hlavné menu telefónu pozostáva z deviatich ikoniek,prièom aktuálne zvolená je zväèšená a animovaná.V základnej ponuke sa trochu prekvapujúcoobjavuje aj funkcia fotoaparátu, ktorý však nie jeZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kosti2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 79


R E C E N Z I EOddelenékrytytelefónuštandardným príslušenstvom a treba ho dokúpi. Pozvolení niektorej poloky hlavného menu sa dostávamedo klasického cyklického zoz<strong>na</strong>mu funkcií, poktorom sa pohybujeme šípkami smerujúcimi <strong>na</strong>hora dole. Kadá poloka menu je dostupná aj cez postupnosèísel, èo urých¾uje prácu s telefónom.Do telefónneho zoz<strong>na</strong>mu sa dá uloi sto kontaktov,prièom kadý z nich mono priradi do jednejzo <strong>sk</strong>upín. Telefón nám však dáva <strong>na</strong> výber ajuloenie záz<strong>na</strong>mu do internej pamäte alebo <strong>na</strong> SIMkartu. Pre pädesiat kontaktov je moné priradi ajemailovú adresu. Ku kadému kontaktu sa dá priradiaj obrázok.Prehliadaè WAP-u podporuje štandard 1.2.1. Wapovéstránky sa dajú prehliada buï klasickým vytáèanýmdátovým spojením, alebo cez GPRS triedy 8(4 + 1 sloty). K dispozícii je desa záloiek, pä wapovýcha desa dátových profilov, ktoré sú urèené aj <strong>na</strong><strong>na</strong>stavenie mobilnej Javy. Celé menu a <strong>na</strong>stavovanieWAP-u je riešené cez wapový prehliadaè, ktorý nie jepráve <strong>na</strong>jrýchlejší. Èo sa týka kvality zobrazenia,stránky a obrázky boli zobrazované korektne.V telefóne sa <strong>na</strong>chádzajú dve hry – jed<strong>na</strong> jeobdobou klasického sokobanu (posúvanie tehlièiek)a druhou je známa hra, kde treba posúvaním premiešanýchhracích kameòov dosta pôvodný obrázok.Okrem preddefinovaných obrázkov monoako podklad poui ¾ubovo¾ný obrázok z pamätetelefónu. K dispozícii sú ešte dve aplikácie <strong>na</strong>písanév Jave – jednoduchý editor obrázkov a ïalšiahra. Doinštalova si mono aj viac hier.Telefón podporuje 16-kanálové polyfonické zvonenia,ktoré sú dos hlasné. Pri pouití niektorýchštandardne dodávaných melódií budíka do práceurèite nezaspíte. Kvalitou prehrávania sa SiemensC60 urèite nevyrovná modelom z<strong>na</strong>èky Samsungalebo Sony Ericsson, <strong>na</strong> bené pouitie je všakpoèúvate¾nos dostaèujúca. Zvonenia sa dajú<strong>na</strong>stavova pre hlasové hovory, pre <strong>sk</strong>upiny, budíka sig<strong>na</strong>lizáciu prijatia správy. Telefón, samozrejme,podporuje aj vibraèné zvonenie.Siemens C60 dokáe posiela a 760-z<strong>na</strong>kové SMSsprávy, rýchlos písania zvýši sloven<strong>sk</strong>ý slovník T9.Pri písaní je zobrazený poèet SMS, do ktorých saspráva rozloí. Zobrazuje sa aj poèet zostávajúcichz<strong>na</strong>kov. Do zdie¾anej pamäte sa zmestí 100 textovýchspráv. Rov<strong>na</strong>kú pamä vyuívajú aj ostatnéfunkcie. Príjemným prekvapením bola monos kopírovaa vklada text (copy&paste) pri editácii SMS.Telefón dokáe posiela a prijíma MMS správyobsahujúce obrázky, melódie MIDI, zvukový záz<strong>na</strong>ms dåkou maximálne jednej minúty a, samozrejme,text. Správy sa trochu dlho otvárajú, hlavneak obsahujú animácie. Pri tvorbe správy môemevyui viacero stránok, prezeranie takejto zlo-enej správy však nie je plynulé a pri prechode zostránky <strong>na</strong> stránku treba malú chví¾u èaka. S tvorbouMMS súvisí aj pouitie prídavného fotoaparátu,ten sme však nemali monos otestova.Z èasových funkcií je podporovaný len budíka stopky, v telefóne budeme márne h¾ada kalendáralebo pripomienkovaè. Na jednoduché výpoètyposlúi kalkulaèka. Telefón obsahuje 1,8 MB pamäte,ktorá je rozdelená medzi obrázky, melódie,archív správ a javové aplikácie. U štandardne súpodporované profily, z ktorých dva môu by vytvorenépouívate¾om.Pri telefonovaní je zvuk èistý, po prepnutí <strong>na</strong> hlasitéhands-free však stratí výšky. Napriek tomu je ajv tomto reime hlasitos a kvalita prenosu dostaèujúca.Siemens C60 mono prepoji s PC pomocoudátového kábla, keïe cie¾ová <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pouívate¾ovnepotrebuje vyuíva mobil ako modem, C60 neobsahujeinfraport ani Bluetooth. Telefón poèas testovaniaani raz nezamrzol, niekedy mu však trvalovyko<strong>na</strong>nie zvolenej funkcie pridlho. Takisto pri písaníSMS a wapovaní sa práca dos spomalila.Napriek nedoriešenému zadnému krytu, nie celkompodarenému smerovému tlaèidlu a pomalostitelefónu ho môeme odporúèa pre mladých, ktorínepotrebujú ma<strong>na</strong>ér<strong>sk</strong>e funkcie a infraport, alektorým ide hlavne o zábavu.Hodnotenie: SMS kód: 1002☺ Funkèná výbava (MMS, GPRS, polyfonické zvonenia, Java)☹ Absencia diára alebo pripomienok☹ Vyhotovenie zadného krytu☹ Vyhotovenie klávesnice☹ Pomalos telefónuCe<strong>na</strong>: 6320 Sk bez DPH/7900 Sk s DPH (zdroj:<strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>)Dodávate¾: Siemens Mobile Sloven<strong>sk</strong>oPeter PavlovièTECHNICKÉ PARAMETREHmotnos: 85 g (štandardná batéria)Rozmery: 110 × 47 ×23 mmDisplej: far. pasívny, 4096 farieb, rozlíšenie 101 × 80 bodovBatéria: Li−Ion 700 mAhÈas hovoru: maximálne 5 hodínPohotovostný èas: maximálne 250 hodínVýdr pri 45 minútach telefonovania, 15 SMS a 5MMS správach: 60 hodínSiete GSM: GSM 900/1800/1900 MHzPrenosové rýchlosti: GPRS 57,6 kb/sÏalšie funkcie: monos spojenia s PC pomocou kábla, pre−hliadaè WAP 1.2.1, budík, stopky, kalkulaèka, pouívate¾<strong>sk</strong>éprofily, polyfonické zvonenia, vibraèné zvonenie, hlasitéhands−free, MMS, EMS, Java, pripojite¾ný fotoaparát, eviden−cia prehovoreného èasu a zobrazenie tarifikaèných poplatkov(AOCC), filter volaní, monos podrania druhého/èakajúcehovolania, konferenèný hovor, inteligentné písanie (T9), hry80 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E C E N Z I ESiemens MC60Tento štýlový telefón, urèený pre menej majetnýchpouívate¾ov, bol predstavený u zaèiatkom roku2003. Na náš trh sa však dostáva a teraz. Kebyprišiel u v spomí<strong>na</strong>nom èase, jeho postavenie<strong>na</strong> trhu mohlo by ove¾a lepšie.Dizajn klávesnice je ve¾mi pútavý– opisova tvar jednotlivých tlaèidielnemá zmysel, viac sa dozviete,ak si model pozorne pozriete<strong>na</strong> fotografii. Pouite¾nos jednotlivýchklávesov však nie je práve <strong>na</strong>jlepšia– keïe kadé tlaèidlo má inýtvar, zo zaèiatku bude robi kadémupouívate¾ovi problém rýchlo <strong>na</strong>písaSMS. Jednotlivé klávesy majú okremnetradièného tvaru ešte jednu nevýhodu– pomerne malý zdvih. Preto bysi tento model nemali kupova ¾udia,ktorí odošlú viac ako jednu správu zadeò.V úvode sme spomenuli, e tentomodel prišiel <strong>na</strong> náš trh pomernene<strong>sk</strong>oro. Funkènú výbavu má toti aj<strong>na</strong> súèasné pomery ve¾mi dobrú, horšieto však je s rozmermi. Tie dosahujúparametre Nokie 3310 – modelu,ktorý sa objavil <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu upred nieko¾kými rokmi. Aj <strong>na</strong>priek takýmtorozmerom je však hmotnosMC60 vcelku prijate¾ná – 86 gramovnikomu neodtrhne náprsné vrecko.No telefón v òom spôsobí z<strong>na</strong>ènú preliaèinu.Na zadnej strane telefónu jeumiestnená šošovka fotoaparátu,ktorý dokáe sníma obrázky v kvaliteCIF, teda 352 × 288 bodov. Totorozlíšenie staèí <strong>na</strong> vytváranie multimediálnychspráv, archív fotografiíz dovolenky si však s ním nevytvoríte.V menu fotoaparátu sa <strong>na</strong>chádzaaj monos vyváenia bielej.Na výber sú tri monosti vo¾by– automaticky, vonkajšie a vnútorné.Fotografie však mono vloi ajdo e-mailu – Siemens MC60 totimá emailového klienta. Nechýbaprenos multimediálnych správ, <strong>na</strong>ktorý je potrebná podpora GPRS.Pomocou tejto technológie sa dajúprenáša dáta od pouívate¾a <strong>na</strong> štyrochèasových slotoch, teda štvornásobnourýchlosou, ako keby sa pripájalcez klasické vytáèané spojenie.Túto rýchlos vyuíva aj wapový prehliadaè.K internetu sa však bez káblanepripojíte – MC60 neobsahuje infraportani Bluetooth.Hlavné menu telefónu je zloenépodobne ako v iných Siemensochz deviatich ikoniek, medzi ktorými sadá presúva iba vo vertikálnom smere.Stlaèenie štvorsmerového tlaèidladoprava je vyuité <strong>na</strong> potvrdenie po-adovanej akcie, opaèným smeromsa vrátite o krok spä. Nemilé prekvapenievšak <strong>na</strong>sleduje po zisteníkapacity telefónneho zoz<strong>na</strong>mu. DoMC60 sa vtesná iba pädesiat záz<strong>na</strong>mov.Táto vlastnos je z<strong>na</strong>ène prekvapujúca– model toti disponujezdie¾anou pamäou s ve¾kosou 1,9MB, do ktorej by sa bez problémovvtes<strong>na</strong>lo nieko¾ko tisíc telefónnychèísel. Takto je vyuite¾ná iba <strong>na</strong> ukladaniejavových aplikácií, fotografiía multimediálnych správ.Multimediálne správy môu obsahovaobrázky, animácie alebo melódievo formáte šestnáshlasovéhosúboru MID alebo MMF. Druhý menovanýtyp súborov sa vytvára <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong>hrávaním rôznych zvukov. Priexotickejších <strong>na</strong>hrávkach však ri<strong>sk</strong>ujetestratu nervovej stability kadého,kto zvuk zaèuje. Nepreháòajte to...K vyhotoveniu displeja sme malipripomienky. Keïe vonkajšie krytyZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostiOddelené krytytelefónusú z<strong>na</strong>ène hrubé, klesá jeho èitate¾nospri poh¾ade zo strán. Parametrezobrazovania sú však <strong>na</strong>súèasnú dobu vcelku dobré – <strong>na</strong>ploche 101 × 80 pixelov mono vidie4096 farieb.Siemens MC60 je <strong>sk</strong>rátka urèenýpre kadého, kto iada od telefónumonos vytvárania fotografií, farebnýdisplej, monos prenosu multimediálnychspráv a neprekáajúmu väèšie rozmery. Jeho ce<strong>na</strong> všaknie je <strong>na</strong>jnišia. SMS kód: 1003Hodnotenie:☺ Funkèná výbava (MMS, GPRS, polyfonickézvonenia, Java)☹ Ce<strong>na</strong>☹ Vyhotovenie krytov☹ Vyhotovenie klávesniceCe<strong>na</strong>: 7768 Sk bez DPH/9590 Sk s DPH(zdroj: <strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>)Dodávate¾: Siemens Mobile Sloven<strong>sk</strong>oTECHNICKÉ PARAMETREHmotnos: 86 g (štandardná batéria)Rozmery: 109 × 46 ×21 mmDisplej: farebný pasívny, 4096 farieb, rozlíšenie 101 × 80 bodovBatéria: Li−Ion 700 mAhÈas hovoru: maximálne 5 hodínPohotovostný èas: maximálne 250 hodínVýdr pri 45 minútach telefonovania, 60 SMS: 72 hodínSiete GSM: GSM 900/1800/1900 MHzPrenosové rýchlosti: GPRS 57,6 kb/sÏalšie funkcie: monos spojenia s PC pomocou kábla, prehliadaè WAP 1.2.1, budík,stopky, kalkulaèka, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, polyfonické zvonenia, vibraènézvonenie, hlasité hands−free, MMS, EMS, Java, pripojite¾ný fotoaparát, evidenciaprehovoreného èasu a zobrazenie tarifikaèných poplatkov (AOCC), filter volaní, monospodrania druhého/èakajúceho volania, konferenèný hovor, inteligentné písanie (T9),hryMichal Holeš2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 81


R E C E N Z I ENokia 1100Dvojpásmová Nokia 1100 jeurèená ¾uïom, ktorí nepotrebujúpokroèilé funkcie, ako je WAP,Java alebo kalendár, ale chcútelefonova, posiela i prijímaSMS správy a dodatoène vyuijútelefón ako budík. Nokia všakdo tohto modelu pribalila ajzopár zaujímavých a zriedkavýchfunkcií, ako <strong>na</strong>príkladzabudované svietidlo.Telefón je malý a ¾ahký a v ruke sa drí ve¾mipríjemne aj vïaka drákam <strong>na</strong> bokoch, ktorézabraòujú vyšmyknutiu z dlane. Dodáva sav troch základných farebných kombináciách.Svetlosivú farbu klávesnice a oblasti <strong>na</strong>d displejomdopåòa èier<strong>na</strong>, èervená alebo modrá farba okrajovtelefónu a krytu batérie. Na vrchnej strane telefónuje umiestnené spomí<strong>na</strong>né svietidlo, ktoré sa aktivujebuï z menu, alebo dvojitým stlaèením tlaèidlaC v pohotovostnom reime. Svietidlo vydáva dostatoènesilné svetlo – je to vlastne miniatúr<strong>na</strong> baterka.Zvýšenú spotrebu pri zapnutí svietidla smenezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li ani pri viac ako dvojhodinovomèítaní knihy v noèných hodinách. Na horných hranáchtelefónu sú oèká <strong>na</strong> prevleèenie šnúrky, a takje mobil moné nosi zavesený <strong>na</strong> krku. Na spodnejstrane nájdeme u štandardné konektory <strong>na</strong> pripojeniesieového adaptéra a súpravy hands-free.Pod zadným krytom sa schováva lítiovo-iónovábatéria BL-5C s kapacitou 850 mAh, ktorá telefónudodáva a neuverite¾nú výdr. Výrobcaudáva 100 a 400 hodín pohotovostnejdoby a 2 a 4,5 hodinytelefonovania. Pri <strong>na</strong>šom testovanítelefón vydral 5 a pol dòa beznoèného vypí<strong>na</strong>nia. V tomto èasesme prijali a odoslali pribline 40SMS a u<strong>sk</strong>utoènili pribline 2hodiny hovorov.Klávesnica je koncipovaná akojednoliaty silikónový blok bez medziermedzi tlaèidlami. Tie sú vïakatomu dostatoène ve¾ké a u¾ahèujú písanieaj ¾uïom s väèšími prstami. Klávesnicutvoria dve smerové tlaèidlá(hore a dolu), centrálne tlaèidlo prevýber, tlaèidlo <strong>na</strong> zmenu profilu a vypnutie/zapnutietelefónu. Je <strong>na</strong> nej prítomnéaj tlaèidlo <strong>na</strong> zrušenie aktuálnejponuky, resp. mazanie a <strong>na</strong>pokon štandardných12 alfanumerických klávesov.Podsvietenie klávesnice nie je úplne rovnomerné– popisy horných tlaèidiel v tme rozoznámelepšie ako popisy tých <strong>na</strong>jspodnejších.Zdvih tlaèidiel je optimálny. Nokia teda predstavilaïalší telefón s kvalitnou klávesnicou, hoci <strong>na</strong>prvý poh¾ad vyzerá ve¾mi lacno. Klávesnicu monouzamknú manuálne alebo automaticky, prièomèas neèinnosti potrebný <strong>na</strong> uzamknutie jemenite¾ný.Zobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostiDisplej je monochromatický, s rovnomerným zelenýmpodsvietením. Telefón umoòuje zvoli si dveve¾kosti písma a pri práci so SMS alebo telefónnymzoz<strong>na</strong>mom zobrazí 5, resp. 6 riadkov textu, prièomhorný riadok je urèený <strong>na</strong> zobrazenie aktuálnejfunkcie. V spodnej èasti displeja sa zobrazuje aktuál<strong>na</strong>funkcia priradená ku kontextovému klávesu.V pohotovostnom stave displej zobrazuje úroveòsignálu GSM, kapacitu batérie, názov siete a aktuálnyèas. Pri neèinnosti sa dá zapnú automatickéspúšanie niektorého z animovaných šetrièov,prípadne zobrazenie èasu.Názorná ukáka svietivostiNokia 1100 umoòuje <strong>na</strong>raz pouívazoz<strong>na</strong>m kontaktov zo SIMkarty aj z internej pamäte, do ktorejsa vtesná spolu pädesiat jednopolokovýchkontaktov. Vyh¾adávaniev telefónnom zoz<strong>na</strong>mepracuje rov<strong>na</strong>kým spôsobomako prakticky vo všetkých Nokiách –postupne filtruje kontakty pod¾a poèiatoèných písmenme<strong>na</strong>. Kontakty sa dajú zobrazi dvoma spôsobmi.Prvým je zobrazenie troch kontaktov podsebou a v druhom prípade vidíme <strong>na</strong> displeji lenjeden kompletný záz<strong>na</strong>m. Telefón podporuje odosielaniea príjem vizitiek vo formáte VCARD pomocoukrátkych správ.Písanie SMS u¾ahèuje sloven<strong>sk</strong>ý slovník T9 s podporoudiakritiky. Ak však správu odošlete s diakritikou,môe ma maximálne sedemdesiat z<strong>na</strong>kov,a tak poteší monos vypnutia dåòov a mäkèeòovpri posielaní. Pri písaní je k dispozícii 459 z<strong>na</strong>kov.Kontrolu <strong>na</strong>d ve¾kosou správy zabezpeèuje ukazovate¾poètu zostávajúcich z<strong>na</strong>kov a poètu u <strong>na</strong>písanýchspráv. Do textoviek mono vklada emotikony,hromadne posiela distribuèné zoz<strong>na</strong>my. Dopamäte telefónu sa zmestí 50 krátkych správ.Register hovorov zobrazí dvadsa poslednýchvolaných, prijatých i zmeškaných hovorov. Telefónpodporuje zrýchlenú vo¾bu a deviatich definovate¾nýchèísel, èakajúci hovor, pridranie hovoru,presmerovania a tarifikáciu hovoru.Vyzváòacie signály sú jednohlasové a dostatoènehlasité. Zvonenia mono <strong>na</strong>stavi pre prichádzajúcehovory, textové správy, ako aj budík èi pripomienkovaèa môe ich sprevádza aj rytmickéblikanie displeja. Samozrejmosou je vibraèné zvonenie,ktoré takisto vibruje do rytmu melódie. Upri výrobe je v telefóne uloených 35 zvonení, monosi však zloi nieko¾ko ïalších.Èasto pouívanou funkciou sú pouívate¾<strong>sk</strong>éprofily, dostupné z menu alebo stlaèením tlaèidla<strong>na</strong> zapnutie/vypnutie telefónu. K pred<strong>na</strong>stavenýmpiatim profilom je moné <strong>na</strong>definova si jedenvlastný, všetky profily však sú editovate¾né.K èasovým funkciám patrí budík, ktorý je buïjednorazový, alebo opakovaný. Medzi funkciamisíce nenájdeme kalendár, jednoduchý pripomienkovaèvšak výborne spåòa úèel. Svoje miesto si v telefóne<strong>na</strong>šli aj stopky a odpoèítavacie hodiny.V mobilnom telefóne, samozrejme, nesmú chýbahry. Nokia ponúka dve osvedèené klasiky. Touprvou je S<strong>na</strong>ke II, èo nie je niè iné ako staré známeháïa. Druhou je vesmír<strong>na</strong> strie¾aèka SpaceImpact+. Obidve hry sú sprevádzané zvukmi a vibrovaním.Pochvalu si pod¾a nášho názoru zaslúi hlavnevýdr batérie a zabudované svietidlo,ktoré nám neraz výborne poslúilo.Jediné, èo sa dá Nokiiv tomto vytknú, jevypnutie svietidla pri aktiváciizámku klávesnice,èo je nepríjemné, hlavne akmáme <strong>na</strong>stavené automatickézamykanie. Takisto sme ocenili kvalituklávesnice a protišmykovú úpravu bokov telefónu.Vo funkènej výbave Nokie 1100 nenájdeme polyfonickézvonenia, multimediálne správy, WAP, kalendáralebo monos spojenia s poèítaèom pomocoukábla alebo infraportu. Urèite sa však budepáèi ¾uïom, ktorí potrebujú len základné funkcie<strong>na</strong> telefonovanie a prácu s textovými správami,a dá sa oèakáva, e postupne <strong>na</strong>hradí ob¾úbenúNokiu 3310. SMS kód: 1004Hodnotenie:☺ Výdr batérie☺ Kvalitná klávesnica☺ Zabudované svietidlo☹ Vypí<strong>na</strong>nie svietidla pri uzamknutí klávesniceCe<strong>na</strong>: 4893 Sk bez DPH/5823 Sk s DPH (Zdroj: <strong>www</strong>.Agora.<strong>sk</strong>)Dodávate¾: Nokia Sloven<strong>sk</strong>o82 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


Nokia 2300Nokia 2300 je urèená hlavnemladým ¾uïom. Hoci má lenèiernobiely displej, obsahuje FMrádio a hlasité hands−free. Èo satýka ve¾kosti telefónu, pouitejbatérie a väèšiny funkènejvýbavy, je ve¾mi podobná svojejsestre, u spomí<strong>na</strong>nej Nokii1100. S týmto modelom zdie¾aprakticky aj rov<strong>na</strong>kú výdr <strong>na</strong>jedno <strong>na</strong>bitie.Telefón <strong>na</strong> prvý poh¾ad upúta vyhotovením klávesnice.Nokia po nieko¾kých viac èi menej vydarenýchexperimentoch s rozloením tlaèidielopä prišla s miernou variáciou klasickej klávesnicea dvanástich alfanumerických tlaèidiel, spojenýchdo šiestich dvojíc so z<strong>na</strong>ène extravagantným tvarom.Nad nimi je pod¾a nášho názoru primaléštvorsmerové tlaèidlo, ved¾a ktorého sú dve kontextovétlaèidlá. Klávesom <strong>na</strong>¾avo maeme z<strong>na</strong>kypri písaní, resp. zrušíme aktuálnu funkciu/polokumenu. Druhé tlaèidlo slúi <strong>na</strong> zmenu profilu, prípadne<strong>na</strong> vypnutie a zapnutie telefónu. Klávesnicaje podsvietená bielym svetlom. Má však jednu chybièku– popisy tlaèidiel v ¾avej polovici klávesnicepotme vidie o èosi lepšie. Je to spôsobené rozdielnymifarebnými odtieòmi tlaèidiel. Klávesnicai kryty celého telefónu sú výmenné.V ïalšom texte sa zameriame <strong>na</strong> funkèné rozdielyv porov<strong>na</strong>ní s Nokiou 1100. Jedinou chýbajúcoufunkciou je zabudované svietidlo. Ïalšie zmeny hovoriau v prospech novšieho typu. Kvalitnejšie bielepodsvietenie displeja, prítomnos FM rádia a hlasitéhands-free si urèite nájdu svojich priaznivcov. Postlaèení klávesu smerujúceho doprava v pohotovostnomreime sa aktivuje vlastné menu,ktoré si môe pouívate¾ prispôsobipod¾a vlastných potrieb. Šípkoudo¾ava sa dostanemedo editora novejZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostisprávy. Pribudlo aj filtrovanie SMS prijatých z èíselv zoz<strong>na</strong>me <strong>na</strong>definovanom pouívate¾om. Prijatietakejto správy nie je nijakým spôsobom notifikovanéa správa sa okamite presunie do špeciálnehoprieèinka. V menu nájdeme takistopoèítadlo prijatých i odoslanýchSMS. K hrámS<strong>na</strong>ke II a SpaceR E C E N Z I ETECHNICKÉ PARAMETRENokia 1100Hmotnos: 86 g (štandardná batéria BL−5C)Rozmery: 106 × 46 × 20 mmDisplej: monochromatický, 96 × 65 pixelovBatéria: Li−Ion 850 mAhÈas hovoru: 2 – 4,5 hodinyPohotovostný èas: 100 – 400 hodínVýdr pri 2 hodinách hovorov a 40 SMS správach:132 hodínSiete GSM: GSM 900 / GSM 1800 MHzÏalšie funkcie: zabudované svietidlo, budík, stopky,kalkulaèka, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, vibraèné zvonenie, evidenciaprehovoreného èasu a zobrazenie tarifikaèných poplatkov(AOCC), monos podrania hovoru, èakajúci hovor,konferenèné hovory, prediktívne písanie T9, hryNokia 2300Hmotnos: 92 g (štandardná batéria BL−5C)Rozmery: 107 × 46 × 20 mmDisplej: monochromatický, 96 × 65 pixelovBatéria: Li−Ion 850 mAhÈas hovoru: 2 ÷ 4,5 hodinyPohotovostný èas: 100 ÷ 400 hodínSiete GSM: GSM 900 / GSM 1800 MHzÏalšie funkcie: FM rádio, hlasité hands−free, budík, stopky,kalkulaèka, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, vibraèné zvonenie, evidenciaprehovoreného èasu a zobrazenie tarifikaèných poplatkov(AOCC), poèítadlo SMS, filtrovanie nevyiadaných SMS,monos podrania hovoru, èakajúci hovor, konferenènéhovory, prediktívne písanie T9, hry, vymenite¾ná klávesnicaa kryty.Farebné vyhotovenia krytovImpact+ pribudla stolnáhra Opposite.Nokia 2300 je <strong>sk</strong>rátka urèenávšetkým pouívate¾om, ktorí poadujúod telefónu výnimoèný dizajn a radi sizvyknú <strong>na</strong> trochu netradiènú klávesnicu.Hodnotenie: SMS kód: 1005☺ Výdr batérie☺ FM rádio☹ Vyhotovenie klávesniceCe<strong>na</strong>: Zatia¾ nebola stanovenáDodávate¾: Nokia Sloven<strong>sk</strong>oPeter Pavloviè2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 83


R E C E N Z I ENokia 6820Nokia 6820 je priamymnástupcom modelu Nokia 6800,ktorý ako jeden z prvýchdisponoval úplnou klávesnicouQWERTY. Jej urèenie je jasné –vlastníkmi tohto telefónu by maliby hlavne ¾udia, ktorí denne<strong>na</strong>píšu ve¾a krátkych správ. Nasvoje si však prídu aj nároènejšípouívatelia, funkèná výbavatohto modelu je toti <strong>na</strong> súèasnépomery <strong>na</strong>dštandardná.Na prvý poh¾ad je Nokia 6820 dizajnér<strong>sk</strong>y vcelkuvydarený model, ktorý však pôsobí akýmsi„zakríknutým“ dojmom. Predné kryty sú totivyhotovené z nenápadného plastu s matnýmstriebristým povrchom. Podobne nenápadné sú ajtlaèidlá a zadná stra<strong>na</strong> telefónu. Takýto dojem všakbudí iba dovtedy, kým <strong>na</strong> òom nezaènete písasprávy. Nemáme <strong>na</strong> mysli písanie klasickým spôsobomako <strong>na</strong> iných telefónoch – teda viacnásobnéstláèanie èíselného tlaèidla dovtedy, kým <strong>na</strong> displejineuvidíte poadovaný z<strong>na</strong>k. Usporiadanie klávesnicepodobné s klávesnicou <strong>na</strong> PC umoòuje rýchlejšiea pohodlnejšie písanie SMS.Zaujímavo je prepracované menu telefónu, ktorésa po roztvorení otoèí o devädesiat stupòov. Nedôjdevšak iba k otoèeniu obrazu <strong>na</strong> displeji –o devädesiat stupòov sa posunie aj funkcia kontextovýchtlaèidiel. Aktuál<strong>na</strong> funkcia týchto klávesovje vdy zobrazená v spodnej èasti displeja –¾avý slúi zvyèajne <strong>na</strong> návrat o krok spä, pravýmsa potvrdzuje poadovaná akcia. ¼avé tlaèidlo slúiv pohotovostnom stave aj <strong>na</strong> vstup do pohotovostnéhomenu, v ktorom sa môu <strong>na</strong>chádza praktickyvšetky funkcie mobilného telefónu. Poradiei zobrazenie jednotlivých funkcií mono jednoduchoupravi pod¾a potrieb pouívate¾a. Pochvalu sizaslúi i tlaèidlo vpravo hore. Vývojári Nokie totivypoèuli hlasy pouívate¾ov s väèšími prstami,ktorí mali problém pri vypí<strong>na</strong>ní iných modelov.O výhodách takejto klávesnice sa netreba podrobnerozpisova – pri písaní akéhoko¾vek textu z<strong>na</strong>ène<strong>sk</strong>ráti èas potrebný <strong>na</strong> jeho vyukanie.Bezproblémové je i otváranie telefónu do reimupísania – po menšom prie<strong>sk</strong>ume tela telefónu sapodarilo kadému. Horšie to je s písaním SMS <strong>na</strong>textovej klávesnici v tme. Aj táto èas telefónu jepodsvietená. Svietivé diódy podtlaèidlami sa však nezapí<strong>na</strong>júautomaticky, alešpeciálnymklávesomv¾avoZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostihore. Editáciu novej správy mono zaèa jednýmpohybom joysticku do¾ava. Môete však vyui ajhlavné menu, zloené z deviatich ikoniek usporiadanýchv mrieke. Vnorené ponuky sú textové.Existencia klávesnice nie je posledným kladom tohtotelefónu. Medzi ïalšie patrí aj zabudovanie funkcií,ktoré vyuijú pouívatelia nároènejší <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>-ér<strong>sk</strong>u výbavu. Do tejto výbavy patrí ve¾ká pamä,monos prepojenia s PC bezdrôtovým spôsobomi kalendár. Do pamäte ve¾kosti 3,5 MB sa ukladajúspoloène kontakty, krátke správy, vyzváòacie tóny,stiahnuté i vyhotovené obrázky a javové aplikácie.Zabudovaný fotoaparát s maximálnym rozlíšenímCIF, teda 352 × 288 pixelov, dokáe vykonáva záz<strong>na</strong>mvidea, ktoré môe by ozvuèené. Keïe Nokia6820 disponuje aj monosou prenosu dát pomocoutechnológie EDGE, mohli by ste ju vyui aj ako videotelefón.Podmieòovací spôsob sme nepouili náhodne– <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u EDGE nie je a pravdepodobnev <strong>sk</strong>orej budúcnosti ani nebude dostupné. Ako náhradu(samozrejme, nie plnohodnotnú) tejto technológievšak mono vyui dátové prenosy cez GPRS.Keïe Nokia 6820 obsahuje fotoaparát, farebnýdisplej a monosrýchlych dátovýchprenosov, bolo byškoda nevyui tieto funkcie <strong>na</strong> vytváranie a odosielaniemultimediálnych správ. Obrázky vytvorenéfotoaparátom sú <strong>na</strong> displeji kvalitné, rodinnýalbum si však z nich nevytvoríte – keby ste ichvytlaèili, mali by ve¾kos pribliujúcu sa rozmeromzápalkovej škatu¾ky.Vyhotovené fotografie a videá však nemusia byodoslané iba do mobilných telefónov, prípadneemailových schránok. Môete ich odosla aj do poèítaèa– pomocou kábla i bezdrôtovo. S PC sa totidokáe tento telefón spoji infraèerveným portomi rádiovým prenosom. Nokia 6820 toti obsahujei podporu technológie Bluetooth.Funkèná výbava tohto telefónu <strong>sk</strong>utoène pokrývavšetky v súèasnosti dostupné funkcie. Wapovýprehliadaè sa pripája k internetu pomocou GPRSa technológie TCP/IP stack, ktorá z<strong>na</strong>ène zrýchliprenos wapových stránok, spojenie a synchronizácias poèítaèom prebieha bez <strong>na</strong>jmenších problémov.Postaèujúca je i výdr batérie – pri prijatí 128správ, z<strong>na</strong>ènej záai v podobe zabudovaných hiera vyko<strong>na</strong>ní sedemnástich minút telefonovania udr-ala telefón pri ivote 88 hodín.Hodnotenie: SMS kód: 1006☺ Vynikajúca funkèná výbava☺ Imidové vyhotovenie tela telefónuCe<strong>na</strong>: Zatia¾ nebola stanovenáDodávate¾: Nokia Sloven<strong>sk</strong>oMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREHmotnos: 100 g (štandardná batéria)Rozmery: 107 × 47 × 20 mmDisplej: farebný pasívny, 4096 fariebBatéria: Li−Ion 850 mAhÈas hovoru pod¾a výrobcu: max. 7 hodínPohotovostný èas: max. 240 hodínReál<strong>na</strong> výdr pri 17 minútach telefonovania, z<strong>na</strong>è−nej hernej záai a prijatí 128 SMS: 88 hodínSiete GSM: GSM 900/1800/1900 MHzMonosti prenosu dát: CSD, GPRS, EDGERozlíšenie integrovaného fotoaparátu: 352 × 288 pix.Ïalšie funkcie: monos spojenia s PC pomocou infraportu,Bluetoothu a kábla, prehliadaè stránok XHTML, WAP 2.0,hlasové vytáèanie, hlasový záz<strong>na</strong>mník, budík s opakovanýmzvonením, pouívate¾<strong>sk</strong>é profily, vibraèné zvonenie, volite¾nýšetriè displeja, stopky, témy, hry, prehliadaè obrázkov,mobilný chat, polyfonické vyzváòacie tóny, monos rozšíreniafunkcií pridaním javového programu, konektor <strong>na</strong> hands−freea slúchadlá, aplikácie SIM Toolkit84 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R E C E N Z I EMotorola V300Americká spoloènos Motorolaje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u známa akovýrobca telefónov urèených<strong>sk</strong>ôr pre <strong>sk</strong>upinu majetnejšíchpouívate¾ov. V <strong>na</strong>šom teste smesa blišie pozreli <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovšímodel, oz<strong>na</strong>èený V300.Tento telefón prelomil všeobecne zauívanúmienku, e telefóny s logom Motoroly musiama klasický konzervatívny hra<strong>na</strong>tý dizajn.Model V300 je toti pekne zaoblený – <strong>na</strong> jeho teleprakticky nemono nájs pravý uhol. Dizajnéri sidali zálea aj <strong>na</strong> vonkajších obaloch telefónu. Súsíce vyhotovené z plastu, ten má však vrchnústranu pogumovanú. Vïaka tejto vlastnosti sa <strong>na</strong>telefóne neobjavil ani poèas trojtýdennéhopouívania nijaký škrabanec èi iný kaz, vzniknutýopotrebovaním. Príjemný dojem z pogumovanéhopovrchu utvrdzuje i odolnos proti <strong>sk</strong>lzu zadnejstrany mobilného telefónu aj pri poloení <strong>na</strong>šikmú hladkú plochu. Zaujímavo je vyriešené ajumiestnenie integrovaného fotoaparátu – <strong>na</strong>chádzasa v plastovom krúku ved¾azrkadielka, ktoré sa dá vyui<strong>na</strong> autoportréty. Na prednejstrane je v striebristomorámovaní umiestnenýaj vonkajší displej.Zvláštnosou tejto zobrazovacejjednotky je inverznos,èie biele z<strong>na</strong>kysú umiestnené <strong>na</strong>èiernom podklade. Podsvietenietohto displejaje modré, èo vcelku dotváraimid telefónu. Keï-e zapoièaný model obsahovalpredvýrobnú verziufiremného softvéru,nebudeme hodnoti výdrbatérie, ktorá bola pri prijatí100 SMS bez telefonátovnecelé tri dni s noènýmvypnutím. Vo finálnej verziivýrobku však bude softvér,ktorý u bude ma odladenúspotrebu.Pozoruhodná je aj zadnástra<strong>na</strong>. Nad oce¾ovomodrýmkrytom batérie je toti v striebristomplaste perforované miesto,z ktorého vychádzajú vyzváòacietóny. Mimochodom, sig<strong>na</strong>lizáciaprichádzajúceho hovoru nieje realizovaná iba prehrávaním polyfonickýchtónov. Motorola V300 totidokáe prehráva priamo <strong>sk</strong>ladby formátuMP3. Na spodnej strane telefónu jeklasický konektor, aký bol prítomný <strong>na</strong>príkladaj v Motorole T720i. Vo vrchnej èasti telefónuje umiestnená anté<strong>na</strong>, ktorá susedí s pútkomurèeným pre prípad zavesenia telefónu <strong>na</strong> krk.V tejto èasti je i konektor pre ¾ahkú súpravu handsfree.Boky Motoroly V300 sú u menej zaujímavé.Ovládacie prvky <strong>na</strong> bokoch sú však viac konzervatívne.Materiál, z ktorého sú vyhotovené, jeprakticky rov<strong>na</strong>ký ako boky telefónu.Ešte väèšie prekvapenie však <strong>na</strong>sleduje pootvorení véèkového tela telefónu. Vo vrchnejèasti sa <strong>na</strong>chádza chrómovo orámovanýaktívny displej so zobrazovacou plochou 29× 32 milimetrov. Nad displejom je vývodz reproduktora v tvare loga Motoroly.V spodnej èasti véèkového tela sídli klávesnicaštandardných rozmerov s èíselnýmitlaèidlami nezvyèajných tvarov. Presnejšie,neštandardný tvar majú iba èíslice 2, 4, 6,8, rov<strong>na</strong>ko aj klávesy so symbolom mriekya hviezdièky. Ich tvar by bolo zbytoèné opisova,viac vám povie fotografia. Všetkyovládacie prvky sú vytvorené z tvrdého plastus matným povrchom. Vïaka tomuto faktoruje písanie správ <strong>na</strong> V300 vcelku pohodlné.To isté sa však nedá poveda o pohybev menu telefónu. Navigácia sa toti vykonávapomocou štvorsmerového klávesu s malýmkrúkom uprostred. Štvorsmerovétlaèidlo je síce pomerne ve¾ké, po jehobokoch sa však v primalej vzdialenosti<strong>na</strong>chádzajú klávesy oz<strong>na</strong>èené èervenýma zeleným telefónikom a <strong>na</strong>dnimi kontextové tlaèidlá.Po menšom tréningu sa všakdá <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos zvyknúa práca s telefónom je príjemná.Hlavné menu, zloenéz deviatich ikoniek, je prístupnépo stlaèení klávesu uprostredpriamo pod displejomalebo tlaèidlom umiestnenýmv štvorsmerovom klávese. Štyriz <strong>na</strong>jèastejšie pouívaných funkcií monovyvola stlaèením kruhového klávesu. Implicitne jek šípke smerujúcej hore <strong>na</strong>stavený vstup do menuZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostisústreïujúceho javové aplikácie. Pouitie tlaèidlasmerujúceho dole je <strong>na</strong>sledované vstupom domenu registra prichádzajúcich, odchádzajúcicha zmeškaných hovorov. Ak zatlaèíte kláves„do¾ava“, dostanete sa do menu správ. Pod tlaèidlomsmerujúcim doprava je implicitne ukrytý telefónnyzoz<strong>na</strong>m.Sklamanie však <strong>na</strong>sledovalo pri pokuse o synchronizáciutelefónneho zoz<strong>na</strong>mu. Motorola V300sa toti nevie spoji s poèítaèom i<strong>na</strong>k ako pomocoudátového kábla. Je to škoda, pretoe tento model sadokáe pripája <strong>na</strong> internet pomocou vysokorýchlostnýchdátových prenosov GPRS. Vyui tútofunkciu sa teda dá iba pri prehliadaní wapovýchstránok, prípadne <strong>na</strong> sahovanie ïalších zvonenía obrázkov. Keïe V300 obsahuje kvalitný farebnýdisplej i fotoaparát, bola by škoda nevyui tietofunkcie pri odosielaní multimediálnych správ.Motorola V300 je <strong>sk</strong>rátka dizajnér<strong>sk</strong>y ve¾mi vydarenýtelefón s primeranou funkènou výbavou.Nie je však vhodný pre ¾udí, ktorí potrebujú synchronizáciutelefónneho zoz<strong>na</strong>mu i kalendára s poèítaèom.Hodnotenie: SMS kód: 1007☺ Zaoblený dizajn☺ Pogumovanie krytov telefónu☹ Absencia bezdrôtového spojenia s poèítaèomCe<strong>na</strong>: Zatia¾ nebola stanovenáDodávate¾: Motorola Sloven<strong>sk</strong>oMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 89 × 49 × 24,8 mmHmotnos: 122 gInterný displej: aktívny, 65−tisíc farieb, 176 × 220pixelov (29 × 32 mm)Batéria: Li−Ion 650 mAhPohotovostný reim pod¾a výrobcu: 200 hodínÈas hovoru pod¾a výrobcu: 390 minútÏalšie funkcie: Prehliadaè WAP 2.0, GPRS 4+2, internápamä 5 MB, 900/1800/1900 MHz, kalkulaèka a konvertormien, dátum, èas, záz<strong>na</strong>mník so sig<strong>na</strong>lizáciou, automatickévkladanie textu (iTap), MMS, monos uloenia 1000záz<strong>na</strong>mov do telefónneho zoz<strong>na</strong>mu, zabudovaný hlasitýodposluch86 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R Í L O H APa<strong>na</strong>sonic G50„Jééééj, tenvyhradené pre enyje chutnuèký!“Túto vetu som neraz poèulod príslušníèok nenej polovice¾udstva pri pokuse o vyko<strong>na</strong>niehovoru, prípadne <strong>na</strong>písanie SMStýmto telefónom <strong>na</strong> verejnosti.Ešte horšie to bolo, keï somtelefón priniesol domov.Manelka si ho okamiteprivlastnila a ja som ho dostaldo ruky iba vtedy, keï spala...Musím sa však priz<strong>na</strong> – keï som uvidel Pa<strong>na</strong>sonicG50 prvýkrát, aj mne sa ve¾mi zapáèil.Okrem malých rozmerov, blíiacich sa rozmeromdám<strong>sk</strong>ej pudrenky (spresnenie pre pánov: priblineako dve zápalkové škatu¾ky poloené ved¾aseba), priahuje pozornos predný kryt telefónu.Orámovanie celej prednej strany vysokole<strong>sk</strong>lýmpásikom spolu s malièkými èíselnými klávesmi dopåòajúcelkový dizajn. Ostatné kryty telefónu súmatné, so striebristou povrchovou úpravou. Ve¾midobre je zvolené aj podsvietenie klávesnice. Modráfarba dodáva G50 v tme netradièný vzh¾ad.Rozmery telefónu sú prekvapivo malé. Ešteväèšie prekvapenie však <strong>na</strong>sleduje po zapnutí –displej je ve¾mi kvalitný. Dokáe síce zobrazi iba4096 farieb, jeho raster je však ve¾mi jemný. Jednotlivéobrazové body mono rozoz<strong>na</strong> iba pripoh¾ade zo vzdialenosti pribline desa centimetrov.Napriek kvalite displeja je reál<strong>na</strong> výdr vcelkudobrá – G50 ostal zapnutý celých 93 hodín. Pritomsme s ním vyko<strong>na</strong>li pribline tridsaminútový telefonáta prijali sme dvanás SMS.Klávesnica však urèite nie je urèená pre mu<strong>sk</strong>éruky. Bez krátkeho tréningu mali problém s vy-ukaním telefónneho èísla aj eny bez dlhšíchnechtov – <strong>na</strong>priek pomerne dobrým rozstupom súklávesy jednoducho malé. No kolegyne s dlhšíminechtami prakticky nemali problém – tlaèidlá stláèalihranou nechta. Pouitie vrchnej šestice klávesovnerobilo problém ani muom. V tejto <strong>sk</strong>upinetlaèidiel sa <strong>na</strong>chádzajú klávesy urèené <strong>na</strong> prijatiea ukonèenie hovoru, kontextové klávesy a dvojsmerovékolí<strong>sk</strong>ové tlaèidlo. Aktuál<strong>na</strong> funkcia obochkontextových klávesov je vdy zobrazená v spodnejèasti displeja. ¼avé tlaèidlo sa <strong>na</strong>jèastejšie pouíva<strong>na</strong> potvrdenie poadovanej akcie, po stlaèenípravého klávesu sa zvyèajne dostanete o krok spä.V hlavnom menu, zloenom z deviatich ikoniek,usporiadaných do mrieky, si však môete konkrétnepoloky vybera takisto stlaèením èíselnéhoklávesu. Neaktívne ikony sú neanimované, keï savšak <strong>na</strong> ne presuniete kurzorom, zaènú sa pohybova.Po kliknutí <strong>na</strong> prvú ikonku <strong>na</strong>sleduje ïalšieprekvapenie – zvonenia sú polyfonické. Ich kvalitasa nedá <strong>na</strong>zva i<strong>na</strong>k ako <strong>na</strong>dštandardná. U privýrobe je ich pre pouívate¾ov pripravené z<strong>na</strong>ènémnostvo, ïalšie sa dajú prida pomocou wapovéhoprehliadaèa. Keby majite¾ka G50 zatúila poinformáciách, môe sa pripoji k internetu a èítaZobrazenie v <strong>sk</strong>utoènej ve¾kostiwapové stránky. Aby <strong>na</strong> zobrazenie stránok nemuselapridlho èaka, môe vyui rýchly prenos dátpomocou GPRS.V pamäti si pre pouívate¾ov pripravil Pa<strong>na</strong>sonicG50 spolu 250 miest v telefónnom zoz<strong>na</strong>me, rovnýchpädesiat miest <strong>na</strong> prichádzajúce SMS a ïalšíchpädesiat <strong>na</strong> krátke správy uloené v archíve.Na poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie dôleitých udalostí jeurèený jednoduchý kalendár, do ktoréhosa vtesná spolu pädesiat záz<strong>na</strong>mov. Kdispozícii je i prevodník meny, kalkulaèkaa <strong>sk</strong>ladate¾ melódií. No v prípade, e si chcete<strong>na</strong>programova poèúvate¾nú hudbu, budetepotrebova notovú osnovu. Komponovanie<strong>sk</strong>ladieb toti prebieha v notovom zápise.Pa<strong>na</strong>sonic G50 je <strong>sk</strong>rátka urèený pre všetky príslušníèkynenej polovice ¾udstva, ktoré chcú mav svojej útlej kabelke ve¾mi útly mobilný telefón.Niektoré majite¾ky zrejme nepoteší špicatá anté<strong>na</strong>,vývojári však nemali inú monos – integrovanáanté<strong>na</strong> by zväèšila rozmery telefónu, a tak bynemohli vlastni takéhoto „chutnuèkého malièkéhochrobáèika“, ako Pa<strong>na</strong>sonic G50 charakterizovalamoja manelka...Hodnotenie SMS kód: 1008☺ Rozmery☺ Pomerne široká funkèná výbava☺ Kvalita displeja☹ Malé rozmery klávesovCe<strong>na</strong>: 7768 Sk bez DPH/9590 Sk s DPHDodávate¾: Pa<strong>na</strong>sonic Sloven<strong>sk</strong>oMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETRERozmery: 80 × 43 × 18 mmHmotnos: 74 gramovPohotovostná výdr pod¾a výrobcu: 200 hodínDoba hovoru pod¾a výrobcu: 360 minútReál<strong>na</strong> výdr: 93 hodínDisplej: 28 × 21 mm, 4096 fariebBatéria: 780 mAh LiIonÏalšie funkcie: 40−hlasové vyzváòanie, prehliadaè WAP2.0, GPRS triedy 8 (4+1), vibraèná sig<strong>na</strong>lizácia, integrovanéhands−free, dve hryMicrocom Phone BuddyComfortToto zariadenie sa pripájamedzi telefónny aparáta telekomunikaènú sie. U <strong>na</strong>prvý poh¾ad je jasné, aká je jehoprimár<strong>na</strong> funkcia – prijímaniea odosielanie krátkych správ.Jeho výhodou je plnohodnotná klávesnica typuQWERTY. Na Sloven<strong>sk</strong>u však táto sluba zatia¾nie je sprevádzkovaná, a tak ho mono vyuiako zobrazovaè èísla prichádzajúceho hovorua ako adresár telefónnych èísel. Do svojej pamätetoti pojme spolu pädesiat telefónnych èísel.Ïalšie miesto má vyhradené <strong>na</strong> 90 prijatýchhovorov, ku ktorým ukladá aj meno, deò a hodinuvolania.Zapojenie prebieha jednoducho. Pomocou dodávanéhokábla pripojíte zariadenie k telekomunikaènejsieti. Ïalšie drôtové spojenie pouijete <strong>na</strong> prepojenies pôvodným telefónnym aparátom. Potýchto úkonoch treba ešte vloi batérie a môetezaèa s pouívaním, ktoré však zatia¾ budetemusie obmedzi iba <strong>na</strong> vytáèanie èísla z adresára,<strong>na</strong> spätné zavolanie <strong>na</strong> èísla zmeškaných hovorovèi výpisy volaní.Po spustení monosti odosielania i prijímaniakrátkych správ v sloven<strong>sk</strong>ej pevnej telekomunikaènejsieti vám prinesieme blišiu recenziu všetkýchmoností tohto dizajnér<strong>sk</strong>y zaujímavého prístroja. SMS kód: 1009Hodnotenie:☺ Dizajnér<strong>sk</strong>e vyhotovenie☺ Plnohodnotná klávesnica☺ Monos spätného volania☺ Monos volania <strong>na</strong> telefónne èíslo v adresáriDodávate¾: Dodávate¾: Fincom – SlovakiaCe<strong>na</strong>: 1672 Sk bez DPH/1990 Sk s DPHMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREDuálny systém Caller ID – FSK + DTMF, monos uloeniaúdajov o 90 prijatých hovoroch, 30 volaných èísel, 50 záz<strong>na</strong>−mov v telefónnom zoz<strong>na</strong>me, zobrazenie èísla volajúceho avytáèanie èísla, funkcia Vola spä, hodiny ukazujúce reálnyèas, sig<strong>na</strong>lizácia prichádzajúcich správ, úprava kontrastu LCD2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 87


R E C E N Z I EMicrocom Phone BuddyWalk SMSKáblový spôsob prepojeniazariadení u vychádza z módy,budúcnos patrí bezdrôtovémuspôsobu prepojenia. Takto saprepájajú poèítaèe, prídavnézariadenia i mobilné telefóny.Horšie to však je s telefónmiurèenými pre pevnú sie – uz princípu fungovania týchtozariadení je jasné, e aparáty samusia pripája k sieti káblom.Vsúèasnosti sa však telekomunikaènékáble môukonèi v telefónnom zariadenía pouívate¾ tak mámonos by pri telefonovanívzdialený od konca telefónnejprípojky desiatky metrov.Štandardné balenie MicrocomPhone Buddy Walk SMS je zloenéz nieko¾kých káblov, pouívate¾<strong>sk</strong>éhomanuálu, sie-ového adaptéra advoch prístrojov – základòovejstanice a bezdrôtovéhoslúchadla. Základòovástanica je neustále<strong>na</strong>pájaná zo sieového adaptéra.Pripája sa, samozrejme, i k telekomunikaènejsieti. Tu sa však všetky káblekonèia, ïalšia komunikácia prebieha výluènepomocou rádiového prenosu. Z<strong>na</strong>mená to, e pouívate¾má vo¾nos pohybu i pri telefonovaní <strong>na</strong>pevnej linke.Pred uvedením prístroja treba vloi do slúchadladva akumulátory typu AAA. V testovacom baleníboli pribalené NiMH batérie s kapacitou 550 mAhod výrobcu GP a spo<strong>na</strong>, ktorou bolo moné slúchadlopripnú <strong>na</strong> opasok.Nabíjanie slúchadla prebieha pri vloení do základne.Vykonávanie niektorých funkcií je všakmoné u poèas <strong>na</strong>bíjania. Po nieko¾kých sekundáchod zaèiatku <strong>na</strong>bíjania <strong>na</strong>pr. môete zapnúslúchadlo a zvoli si jazyk, v ktorom budú všetkymenu. Potešujúce je, e medzi ponúkanými jazykmije aj slovenèi<strong>na</strong>. Mono ste sa práve zaèali èudova,<strong>na</strong> èo je potrebné menu v telefóne urèenompre pevnú linku. Odpoveï je jednoduchá – telefonovanietoti nie je jediná funkcia, ktorú PhoneBuddy Walk SMS zvládne. Vo svojej pamäti dokáeuloi štyridsa telefónnych èísel a priradi k nimmená. Má v nej takisto vyhradené miesto <strong>na</strong> prijaté,vyko<strong>na</strong>né i zmeškané hovory.Prichádzajúce hovory môu by sig<strong>na</strong>lizovanézákladòou i slúchadlom. Na výber je pripravenýchšes klasických vyzváòacích tónov, ktoré však neulahodiazrejme iadnemu ¾ud<strong>sk</strong>ému uchu. Komu bynevyhovovala dvojnásobná sig<strong>na</strong>lizácia prichádzajúcehohovoru, môe vypnú vyzváòanie základnealebo slúchadla. V noci, keï nechcete by rušení, mô-ete vypnú vyzváòanie oboch zariadení.Základòa i slúchadlo Microcom Phone BuddyWalk SMS spolu komunikujú rádiovým prenosompod¾a digitálneho štandardu DECT, ktoré pouívafrekvenèný rozsah 1880 MHz – 1900 MHz. Vïaka tejtofrekvencii nebol hovor medzi slúchadlom a základòourušený nijakými zariadeniami. Základòa podporujeaj štandard GAP, prostredníctvom ktoréhok nej mono pripoji pä ïalších slúchadiel. Prv akosi zakúpite slúchadlá od iných výrobcov, vám všakodporúèame vy<strong>sk</strong>úša funkènos s vašou základòovoustanicou. Tieto slúchadlá potom môu spolukomunikova podobne, ako keby boli pripojené k poboèkovejústredni. Pre ochranu proti nepovolanýmpouívate¾om poaduje základòa pri pripojení ïalšiehoslúchadla zadanie kódu PIN. Nemôe sa vámtak sta, e si <strong>na</strong>príklad váš sused zakúpi rov<strong>na</strong>kýtelefón a bude telefonova <strong>na</strong> váš úèet.Nielen mamièky malých detí ocenia funkciu „opatrovate¾ka“.Tá slúi <strong>na</strong> prenos hlasu z jednej miestnostido druhej, a teda <strong>na</strong> jej pouívanie potrebujeteminimálne dve slúchadlá.Z aparátu Microcom Phone Buddy walk SMSmono odosiela i prijíma SMS. Na Sloven<strong>sk</strong>uvšak táto sluba <strong>na</strong> pevnej linke zatia¾ nie jev prevádzke, a tak sme nemali monosotestova rýchlos odosielania a prijímaniakrátkych správ. Vy<strong>sk</strong>úšali smevšak aspoò <strong>na</strong>písanie SMS – <strong>na</strong> pomerneve¾kých tlaèidlách nebolproblém vyuka správurov<strong>na</strong>ko rýchlo ako <strong>na</strong>klasickom mobilnomtelefóne. K pohodepri práci prispievaaj sedemriadkovýdisplej, podsvietenýoranovýmsvetlom.Microcom PhoneBuddy walk SMS pri celkovejzáai v podobe dvoch hodíntelefonátov ostal zapnutý 160 hodín. Vïaka tejtovýdri ho môeme odporúèa aj zábudlivcom, ktoríslúchadlo poloia èastejšie <strong>na</strong> konferenèný stolíkv obývaèke ako do základne. Bezproblémovo prebiehalii telefonáty a sig<strong>na</strong>lizácia èísla volajúceho priprichádzajúcom hovore. Pri teste dosahu sme sadostali so slúchadlom do priblinej vzdialenosti 60metrov, prièom rádiové vlny prechádzali cez dvehrubé panelákové steny.Hodnotenie: SMS kód: 1010☺ Ve¾ký displej☺ Ve¾ké tlaèidláDodávate¾: Fincom – SlovakiaCe<strong>na</strong>: 4193 Sk bez DPH/4990 Sk s DPHMichal HolešTECHNICKÉ PARAMETREKomunikaèný štandard: DECT, GAPFrekvenèný rozsah: 1880 MHz – 1900 MHzTelefónny zoz<strong>na</strong>m: 40 èíselIdentifikácia volajúceho èísla (CLIP)Podpora zákazu/obmedzenia volaniaPrevádzkový èas pod¾a výrobcu: 13 hodínPohotovostný èas pod¾a výrobcu: 250 hodínReál<strong>na</strong> výdr pri záai 120 minút telefonovania:160 hodínRevoluèný Push−To−Talku èo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uAnglická èas <strong>sk</strong>upiny Orange ako prvá v Európe umo−ní pouívate¾om vyuívanie sluby, ktorá z<strong>na</strong>ène zjedno−dušuje mobilnú komunikáciu. U èo<strong>sk</strong>oro sa k nej všakpridá aj sloven<strong>sk</strong>ý Orange.O technológii Push−to−Talk ste si u mohli preèítav <strong>na</strong>šom èlánku. V krátkosti pripomí<strong>na</strong>me, e táto slubaumoní vytvorenie <strong>sk</strong>upiny pouívate¾ov, ktorí budúschopní komunikova <strong>na</strong>vzájom bez nutnosti vytáèaniaèísel. Staèí stisnú príslušné tlaèidlo mobilného telefónua okamite bez dlhého èakania <strong>na</strong> vytáèanie bude celá<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> poèu váš hlas. Sluba Talk Now však ponúka ajïalšie funkcie známe z Instant Messagingu, medzi ktorépatrí sig<strong>na</strong>lizácia dostupnosti partnera, monos zaslaniahlasovej správy, prípadne <strong>na</strong>hratie konferenèného hovo−ru a ne<strong>sk</strong>oršie zaslanie nedostupným úèastníkom.Anglickí pouívatelia ju budú môc pouíva pod náz−vom Talk Now v druhom kvartáli roku <strong>2004</strong>. V rov<strong>na</strong>−kom termíne sa pridá aj francúz<strong>sk</strong>y Orange. Do koncaroku <strong>2004</strong> prebehne implementácia aj do ïalších ôs−mich európ<strong>sk</strong>ych sietí Orangeu, medzi ktorými je aj Slo−ven<strong>sk</strong>o.Prvý prístroj, ktorý umoòuje vyuívanie technológiePush−To−Talk, je komunikátor Orange Treo 600. U èo−<strong>sk</strong>oro sa však zaène predáva aj klasický mobilný tele−fón Nokia 5140.Ako sa vám páèili <strong>na</strong>še èlánky?Hlasujte prostredníctvom SMS!Chcete vyhra vynikajúcu Nokiu 7600 za jedinúSMS? Zapojte sa do <strong>na</strong>šej ankety, v ktorejchceme vedie ako sa vám páèili <strong>na</strong>še èlánky.Postup je ve¾mi jednoduchý. Staèí v jedinej SMSposla èíselné kódy troch <strong>na</strong>jlepších a troch<strong>na</strong>jmenej zaujímavých èlánkov <strong>na</strong> telefónneèíslo 0903 633 262.Na konci kadého èlánku je uvedený jedineènýSMS kód, ktorý zadáte do krátkej správy pod¾atoho, èi sa vám daný èlánok páèil, alebo <strong>na</strong>opak.Krátka správa sa musí zaèí<strong>na</strong> slovami „HlasMBR“, za ktorými budú <strong>na</strong>sledova tri kódy <strong>na</strong>jlepšíchèlánkov. Za nimi vpíšete do správy tri kódy<strong>na</strong>jhorších èlánkov. Do správy môete pripísa ajvaše návrhy ako môeme zlepši Mobil Revue.Meno a adresu do krátkej správy nemusíte písa.V prípade, e vyhráte, budeme vás spätne kontaktovacez SMS. Výsledná hlasovacia SMS, ktorúodošlete <strong>na</strong> telefónne èíslo 0903 633 262 by tedamala vyzera <strong>na</strong>príklad takto:Hlas MBR: 1008, 1001, 1012, 1007, 1002, 1014,viac èlánkov o slubách.Svoje návrhy a pripomienky<strong>na</strong> novúšpeciálnu prílohunám môeteposiela ajprostredníctvomanketovéholístku <strong>na</strong> vloenomliste. Anketu nájdeteaj <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.Uzávierka hlasovania bude 15. marca <strong>2004</strong>.88 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R A D Í M EPoradòa SMS kód: 1016Dobre utajené telefonáty?Mám Nokiu 5210. Mám s òou však malý problém. Aks niekým telefonujem (a je jedno, èi volajú mne, aleboja niekomu telefonujem), èlovek <strong>na</strong> druhej stranelinky ma nepoèuje alebo mi rozumie len kadé tretieslovo. Chcem sa opýta, èi je to chyba v mikrofóne telefónualebo to môe by aj v nieèom inom?Problémov môe by viac. Slabú poèute¾nos mô-e ma telefón pre nesprávne kalibraèné dáta,môe by neèistotou zanesený mikrofón, rov<strong>na</strong>koje moná porucha v jeho uchytení za základnúdo<strong>sk</strong>u. Problém s prerušeným plošným spojom <strong>na</strong>základnej do<strong>sk</strong>e, prípadne s vysielacou vysokofrekvenènouèasou sa tie nedá vylúèi. Mobilný telefónje ve¾mi zloité zariadenie a diagnostika konkrétnehoproblému sa dá realizova iba <strong>na</strong> stoleservisného technika.Siemens MT50 a sloven<strong>sk</strong>á T9Mohli by ste mi poradi, ako by som mohol dosta sloven<strong>sk</strong>úT9 do Siemensu MT50?Siemens MT50 nikdy oficiálne nebol a nebudedováaný <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. To z<strong>na</strong>mená, e oficiálnenepodporuje slovenèinu a prediktívny spôsob písaniaT9 v sloven<strong>sk</strong>om jazyku.Sony Ericsson T300 nevie písapo sloven<strong>sk</strong>yVlastním Sony Ericsson T300 a v manuáli je uvedené,e podporuje prediktívne vkladanie textu aj v sloven<strong>sk</strong>omjazyku. Ak je to pravda, ako to má by <strong>na</strong>stavené?Skúšal som všetky monosti, podarilo sa mi však<strong>na</strong>stavi iba èeštinu.Sony Ericsson <strong>sk</strong>utoène deklaruje prítomnossloven<strong>sk</strong>ej jazykovej mutácie T9 v modeli T300, alei T310. Opak je však pravdou. S <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosousa spoloènos rozhodla neinvestovado zakúpenia sloven<strong>sk</strong>ej T9, pretoe by sa táto investícianemusela vráti. Je otázne, èi to bolo správnerozhodnutie, pretoe ve¾a Slovákov pouíva T9a jej neprítomnos v modeli ich môe odradi odkúpy. Chyba teda nie je <strong>na</strong> vašej strane. Sloven<strong>sk</strong>úT9 jednoducho v telefónoch Sony Ericsson zatia¾nemôete vyuíva.Mophun do T310?Na internete som <strong>na</strong>šiel stránky, z ktorých je monéstiahnu hry pre Sony Ericsson T310. Neviem však,ako ich do mojej T310 <strong>na</strong>kopírova.Cesta, ktorou môu ís hry z poèítaèa do SonyEricssonu T310, vedie cez infraèervený port. Monoich však stiahnu aj z wapových stránok priamo dotelefónu.Ecce homoAké telefónne èíslo musím vola, keï sa chcem rozprávaso ivým operátorom?Telefónne èísla, <strong>na</strong> ktorých nájdete ivých pracovníkov<strong>na</strong>šich mobilných operátorov, sú ve¾mijednoducho zapamätate¾né. Ak ste zákazníkomEuroTelu, vytoète telefónne èíslo 12345, zákazníciOrangeu Sloven<strong>sk</strong>o volajú <strong>na</strong> telefónne èíslo 905.Wap v PC? iadny problém.Rád by som vytvoril verejne dostupné wapové stránky.Pri ich vývoji však nechcem míòa peniaze za dátovéprenosy cez mobilný telefón. Je moné vykonáva prehliadanietakýchto stránok aj v poèítaèi?Áno, wapové stránky dokáu zobrazova aj prehliadaèe<strong>na</strong> PC. Najznámejší takýto prehliadaè je<strong>na</strong>príklad Opera, ktorú si môete stiahnu zadarmoz <strong>www</strong>.opera.com. Vy<strong>sk</strong>úša však môete aj Klondike,ktorý nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.apachesoftware.coma nájdete ho aj <strong>na</strong> februárovom CD Revue. Musímevás však upozorni, e wapové stránky korektnezobrazené v poèítaèi sa nemusia vdy bez problémovzobrazi <strong>na</strong> displeji mobilu. Telefón toti nemádostatoènú výpoètovú silu, aby „obišiel“ chybyv kóde stránok.Vaše otázky do poradne posielajte <strong>na</strong> porad<strong>na</strong>@mobilrevue.<strong>sk</strong>-mhTipy a triky SMS kód: 1017Ako <strong>na</strong>stavi WAP cez GPRS?Monosti WAP-u sa èoraz viac rozširujú. Pomocoutejto technológie môete zí<strong>sk</strong>a prístup k informáciám,stiahnu do svojho telefónu zvonenia, prípadneïalšie hry. Na to však potrebujete správne<strong>na</strong>stavený wapový prehliadaè vo svojom telefóne.V prvom rade treba <strong>na</strong>stavi dátový prenos.V GPRS sa <strong>na</strong>stavuje takzvané miesto prístupu –v prípade, e ste zákazník EuroTelu, zadávate„wap“. Pouívatelia v sieti Orangeu musia <strong>na</strong>stavimiesto prístupu „orangewap“. V dátovom menubývajú ukryté aj poloky user<strong>na</strong>me, t. j. meno uívate¾a,a password, po sloven<strong>sk</strong>y heslo. Pre Orangeje meno i heslo „wap“. V prípade EuroTelu je prístupovémeno „eurotel“ a heslo „wap“.V podobnom menu býva ukryté <strong>na</strong>stavenie wapovéhoprehliadaèa. Tu je potrebné <strong>na</strong>stavi adresuIP brány, po anglicky gateway. Orange ju má213.151.208.156, EuroTel 192.168.001.001. V prípade,e telefón poaduje aj <strong>na</strong>stavenie portu,zadáva sa 9201. Ak treba zada typ pripojenia, prípadnedátový reim, zadáva sa „CO“ alebo„Connection Oriented“. Zabezpeèenie sa vdyponecháva vypnuté, prípadne môete <strong>na</strong>stavi ajautomatické. Èasovaè odozvy alebo Timeout sa<strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> 150 sekúnd, môete si však pokojne<strong>na</strong>stavi aj 60 sekúnd – v prípade, e stránka neexistuje,nebudete musie èaka zbytoène dlho. Akváš telefón poaduje <strong>na</strong>stavenie prístupového me<strong>na</strong>a hesla aj vo wapovom prehliadaèi, zadajte horov<strong>na</strong>ko ako pri dátových prenosoch.Ako domov<strong>sk</strong>á stránka sa pre Orange <strong>na</strong>stavujewap.orange.<strong>sk</strong>, pre EuroTel wap.eurotel.<strong>sk</strong>. Pomocoutýchto <strong>na</strong>stavení by ste sa mali bez problémovdosta <strong>na</strong> všetky wapové stránky <strong>na</strong> svete. Výnimkutvoria iba domov<strong>sk</strong>é stránky <strong>na</strong>šich operátorov– cez GPRS EuroTelu sa nemono dosta <strong>na</strong>wapovú stránku Orangeu a <strong>na</strong>opak.-mhAko prijíma hovory v zahranièíaj s Roamingom 2000od Orangeu?Roaming 2000 je sluba Orangeu, ktorá umoòujevyuíva výhody mobilnej komunikácie v zahranièí.Sluba je podobná štandardnému roamingu,má však blokovaný príjem hovorov do zahranièia.Toto blokovanie je u<strong>sk</strong>utoènené preto, aby nedošlonekontrolovate¾ne k zvýšeniu úètu za príjemhovorov v roamingu. Roaming 2000 teda umoòujeuívate¾ovi hovory iba u<strong>sk</strong>utoèòova, nieprijíma. SMS správy mono prijíma i posiela.Okrem toho Roaming 2000 je aktívny len vo vybranýchkrajinách, teda nie vo všetkých krajinách,kde má Orange roamingové zmluvy. Nasledujúcinávod objasòuje, ako obmedzenie prichádzajúcichhovorov obís, ak chcete hovory prija aj v zahranièí.Ak nemáte roaming <strong>na</strong> vašom paušále alebomáte iba Roaming 2000, pomôe vám Prima kartas aktivovaným roamingom. Svoju paušálnu SIMkartu si presmerujte <strong>na</strong> Prima kartu zadaním kóduv tomto tvare: **21*090yxxxxxx# – <strong>na</strong>miesto z<strong>na</strong>kov„x“ zadajte èíslo vašej Prima karty. (Napríkladak máte èíslo Prima karty 0908123123, kód budevyzera takto: **21*0908123123#).Od tej chvíle vám budú všetky hovory <strong>na</strong> vašepaušálne èíslo prichádza <strong>na</strong> Primu aj v zahranièí.Takto sa vyhnete nutnosti zloenia zálohy 5000 Skza úplný roaming. Samozrejme, musíte vzia <strong>na</strong>vedomie, e poèas prijímania hovoru <strong>na</strong> Prime platítesúèasne za volanie z vašej paušálnej SIM karty<strong>na</strong> cie¾ovú Primu ako za štandardný hovor v takejistej cene ako <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Príjem hovoru <strong>na</strong> Primev zahranièí do 1. a 2. pásma bude takmer zarov<strong>na</strong>kú cenu (vrátane DPH) a zahàòa väèšinueuróp<strong>sk</strong>ych krajín. Príjem hovoru do vyššíchpásiem môe by síce pre vás <strong>na</strong> Prime drahší, noušetrenie roamingovej zálohy 5000 Sk, ktorú byvám Orange vrátil <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr o tri mesiace, zrejmestojí za to. Uvedený aktivaèný kód <strong>na</strong> pevné presmerovaniemôete zruši vytoèením kódu##21#. Ak máte aktívny Roaming 2000, spomenutýaktivaèný a deaktivaèný kód môete bezplatnepoui aj v zahranièí kedyko¾vek a všade, kde jeRoaming 2000 dostupný. Èie príjem hovorov dozahranièia <strong>na</strong> Prime si môete priebene pod¾a potrebyzapí<strong>na</strong> a vypí<strong>na</strong>. Pre úplnos ešte treba pripomenú,e za príjem hovorov <strong>na</strong> Prime v zahranièísa platí štandardne pod¾a cenníka s minútovoutarifikáciou. Toto <strong>na</strong>stavenie zrušíte po návratezo zahranièia odoslaním kódu ##21#.Tento návod je, samozrejme, len núdzové a menejkomfortné riešenie. Je vhodné pre tých, ktorínevyuívajú roaming èasto, a preto sa rozhodli nezloiv prospech Orangeu roamingovú zábezpeku.Na záver ešte jedno odporúèanie – v zahranièísi nezabudnite raz za èas zapnú pre prichádzajúceSMS aj paušálnu SIM kartu, pretoe krátke správynemono presmerova. Mohli by ste tak príso správy, ktoré vám boli doruèené v èase, keï steboli v zahranièí. Odchádzajúce hovory je zvyèajnetie výhodnejšie realizova z paušálnej SIM karty,blišie ceny si vopred zistite <strong>na</strong> infolinke Orangeupred odchodom do zahranièia alebo <strong>na</strong> internetovejstránke <strong>www</strong>.orange.<strong>sk</strong>.-jf2/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 89


R A D Í M EPorov<strong>na</strong>nie poplatkov za telekomunikaèné sluby SMS kód: 1018Traja sloven<strong>sk</strong>í telekomunikaèníoperátori ponúkajú ve¾mi podobné<strong>na</strong>jnišie mesaèné programy.Orange i Slovak Telecom pripravilisvojim zákazníkom mesaèný prog−ram s tridsiatimi vo¾nými minútami.Zákazníci EuroTelu dostanú v prípa−de aktivácie <strong>na</strong>jnišieho mesaènéhoprogramu dvadsa predplatenýchminút spolu s dvadsiatimi SMS.Zákazníci mobilných operátorovmôu svoje vo¾né minúty èerpa privolaní do všetkých telekomunikaè−ných sietí <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. SlovakTelecom však pri volaní do mobil−ných sietí neumoòuje èerpanievo¾ných minút – zákazníci ich môumíòa iba <strong>na</strong> volanie do siete ST.V prípade volania do mobilnýchsietí s programom ST Mini zaplatiazákazníci za minútu hovoru 15,35Sk. Ak však zavolajú zo sieteEuroTelu do pevnej siete ST, budeich minútový hovor stá 10,71 Sk.Zákazníci Orangeu za rov<strong>na</strong>kýhovor zaplatia pri volaní dozvýhodnenej oblasti SlovakTelecomu 4,40 Sk a 9,40 Skv prípade ostatných oblastí.Ak zavoláte z Orangeu doEuroTelu, zaplatíte za minútovýhovor 14,16 Sk. Telefonát v opaè−nom smere vás bude stá 11,90 Sk.Volania do vlastnej siete však tie niesú práve <strong>na</strong>jlacnejšie – EuroTel iada10,71 Sk, Orange 9,40 Sk. SlovakTelecom pri zavolaní bez vyukaniamedzimest<strong>sk</strong>ej predvo¾by 4,52 Sk,do ostatných oblastí 9,76 Sk.Mesaène zaplatíte za paušálnyprogram EuroTelu 236,81 Sk,prièom dostanete <strong>na</strong>vyše dvadsaSMS. Orange i Slovak Telecomiadajú za pouívanie programu30mini a ST Mini 201,11 Sk.Celkovo sa teda dá poveda, e<strong>na</strong>jvýhodnejší spomedzi týchtopaušálnych programov je mesaènýprogram Orangeu – 30mini.-mhZákladné informácie o paušálochMesaèný program Predplatené Mesaèný poplatok AktiváciaSMS MMS minúty víkendové minúty bez DPH s DPH bez DPH s DPHEuroTelEuroTel 20+20Viac 20 0 20 0 199,00 236,81 399,00 474,81EuroTel 20Viac 20 0 20 0 199,00 236,81 399,00 474,81EuroTel 55Viac 20 0 55 110 399,00 474,81 399,00 474,81EuroTel 100Viac 20 0 100 200 669,00 796,11 399,00 474,81EuroTel 200Viac 20 0 200 200 1 199,00 1 426,81 399,00 474,81EuroTel 400Viac 20 0 400 400 2 199,00 2 616,81 399,00 474,81EuroTel 1000Viac 20 0 1000 1000 3 399,00 4 044,81 399,00 474,81EuroTel 55Plus 0 0 55 110 399,00 474,81 1,00 1,19EuroTel 100Plus 0 0 100 200 669,00 796,11 1,00 1,19EuroTel 200Plus 0 0 200 200 1 199,00 1 426,81 1,00 1,19EuroTel 400Plus 0 0 400 400 2 199,00 2 616,81 1,00 1,19EuroTel 1000Plus 0 0 1000 1000 3 399,00 4 044,81 1,00 1,19EuroTel Busines Viac 0 0 0 0 199,00 236,81 0,00 0,00EuroTel 250 SMS Viac 250 0 0 0 289,00 343,91 399,00 474,81EuroTel 1000 SMS Viac 1000 0 0 0 799,00 950,81 399,00 474,81EuroTel NMT Štart 10 0 0 10 0 99,00 117,81 799,00 950,81EuroTel NMT Štart 30 0 0 30 0 200,00 238,00 690,00 821,10EuroTel NMT Štart 120 0 0 120 0 750,00 892,50 690,00 821,10Orange Sloven<strong>sk</strong>oPaušál 30 mini 0 0 30 0 169,00 201,11 799,00 950,81Paušál 60 0 0 60 60 399,00 474,81 799,00 950,81Paušál 60 + Doplnkové minúty 0 0 90 60 598,00 711,62 799,00 950,81Paušál 60 uni 0 0 60 60 399,00 474,81 799,00 950,81Paušál 60 uni + Doplnkové minúty 0 0 90 60 598,00 711,62 799,00 950,81Paušál 80 my 20 5 80 0 449,00 534,31 799,00 950,81Paušál 80 my + Doplnkové minúty 20 5 110 0 648,00 771,12 799,00 950,81Paušál 120 0 0 120 120 789,00 938,91 799,00 950,81Paušál 120 + Doplnové minúty 0 0 180 120 988,00 1 175,72 799,00 950,81Paušál 250 0 0 250 250 1 399,00 1 664,81 799,00 950,81Paušál 250 + Doplnkové minúty 0 0 375 250 1 718,00 2 044,42 799,00 950,81Paušál 500 0 0 500 500 2 299,00 2 735,81 799,00 950,81Paušál 1000 0 0 1000 1000 3 199,00 3 806,81 799,00 950,81Paušál 1500 pre GSM bránu 0 0 1500 0 4 650,00 5 533,50 799,00 950,81Flexi 50 0 10 0 100,00 119,00 799,00 950,81SMS 500 500 0 0 0 400,00 476,00 799,00 950,81SMS 2000 2000 0 0 0 1 500,00 1 785,00 799,00 950,81Slovak TelecomST Mini 0 0 30 0 169,00 201,11 999,00 1 188,81ST Standard 0 0 30 0 249,00 296,31 999,00 1 188,81ST Maxi 0 0 60 0 329,00 391,51 999,00 1 188,81ISDN Dy<strong>na</strong>mik 0 0 120 0 649,00 772,31 999,00 1 188,81ISDN Klasik 0 0 30 0 599,00 712,81 999,00 1 188,81ST Busines Standard 0 0 0 0 279,00 332,01 999,00 1 188,81ST Busines Aktiv 0 0 90 0 499,00 593,81 999,00 1 188,81ISDN Klasik 0 0 30 0 599,00 712,81 999,00 1 188,81ISDN Profi 0 0 180 0 899,00 1 069,81 999,00 1 188,81CENY ZA MINÚTU HOVORUSlovak Telecom – programy pre domácnostiMesaèný program Smer volania Pondelok – Piatok VíkendSlabá Silná 00 – 24prevádzka prevádzkaMiestne hovory 2,86 4,52 2,38ST MiniMedzimest<strong>sk</strong>é hovory 4,52 9,76 3,57Hovory do mobilných sietí 8,93 15,35 8,93Miestne hovory 1,43 2,26 1,19ST Standard Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,88 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 0,71 2,26 0,71ST MaxiMedzimest<strong>sk</strong>é hovory 0,71 4,88 0,71Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 0,71 2,26 0,71ISDN Dy<strong>na</strong>mik Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 0,71 4,88 0,71Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 1,43 2,26 1,19ISDN Klasik Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,28 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Uvedené ceny sú s DPH za minútu hovoru po vyèerpaní predplatených minútSlovak Telecom – programy pre firmyMesaèný program Smer volania Pondelok – Piatok VíkendSlabá Silná 00 – 24prevádzka prevádzkaMiestne hovory 1,43 2,26 1,19Business Standard Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,28 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 1,43 2,26 1,19Business Aktiv Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,17 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 1,43 2,26 1,19ISDN Klasik Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,28 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Miestne hovory 1,43 2,26 1,19ISDN Profi Medzimest<strong>sk</strong>é hovory 2,26 4,17 1,79Hovory do mobilných sietí 5,95 10,23 5,95Uvedené ceny sú s DPH za minútu hovoru po vyèerpaní predplatených minút90 MOBIL REVUE 2/<strong>2004</strong>


R A D Í M EPaušálne programyEuroTel BratislavaProgram Smer volania Pondelok – Piatok VíkendSlabá Silná 00 – 24prevádzka prevádzkaEuroTel 5,36 10,71 1,1920+20ViacOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 5,36 10,71 2,98EuroTel 5,36 10,71 1,1920ViacOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 5,36 10,71 2,98EuroTel 2,98 9,52 1,1955ViacOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,98 9,52 2,98EuroTel 2,98 7,14 1,19100ViacOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,98 7,14 2,98EuroTel (0 – 2000) 2,38 4,76 1,19200ViacOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,38 4,76 2,38EuroTel (0 – 1000) 1,19 2,38 1,19400ViacOrange 5,95 9,52 5,95Slovak Telecom 2,38 3,57 2,38EuroTel (0 – 1000) 1,19 2,38 1,191000ViacOrange 5,95 7,14 5,95Slovak Telecom 2,38 2,38 2,38EuroTel 2,207,14 0,8955PlusOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,98 9,52 2,98EuroTel (0 – 2000) 2,20 5,36 0,89100PlusOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,98 7,14 2,98EuroTel (0 – 2000) 1,79 3,57 0,89200PlusOrange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 2,38 4,76 2,38EuroTel (0 – 1000) 0,89 1,79 0,89400PlusOrange 5,95 9,52 5,95Slovak Telecom 2,38 3,57 2,38EuroTel (0 – 1000) 0,89 1,79 0,891000PlusOrange 5,95 7,14 5,95Slovak Telecom 2,38 2,38 2,38EuroTel (0 – 100) 2,26 7,02 2,26EuroTel (101 – 200) 2,26 5,83 2,26EuroTel (201 a viac) 2,26 4,64 2,26Vnútrofiremné hovory (0 – 100) 4,17 4,17 4,17Vnútrofiremné hovory (101 – 200) 2,98 2,98 2,98Business ViacVnútrofiremné hovory (201 a viac) 1,79 1,79 1,79Orange (0 – 100) 7,02 10,59 7,02Orange (101 – 200) 7,02 10,59 7,02Orange (201 a viac) 7,02 10,59 7,02Slovak Telecom (0 – 100) 3,45 7,02 3,45Slovak Telecom (101 – 200) 3,45 7,02 3,45Slovak Telecom (201 a viac) 3,45 7,02 3,45EuroTel 3,45 8,21 2,26PartnerOrange 11,78 11,78 11,78Slovak Telecom 9,409,409,40EuroTel 11,9017,85 5,95250 SMSViacOrange 11,9017,85 5,95Slovak Telecom 11,9017,85 5,95EuroTel 5,95 11,905,951000 SMSViac Orange 5,95 11,905,95Slovak Telecom 5,95 11,905,95EuroTel 5,36 10,71 1,19EuroTel Štart 10 NMT Orange 11,9011,9011,90Slovak Telecom 5,36 10,71 2,98EuroTel 3,57 5,95 1,19EuroTel Štart 30 NMT Orange 11,9011,9011,90Slovak Telecom 3,57 7,14 3,57EuroTel 1,19 3,57 0,00EuroTel Štart 120 NMT Orange 10,71 10,71 10,71Slovak Telecom 2,98 5,95 2,98Uvedené ceny sú s DPH za minútu hovoru po vyèerpaní predplatených minútOrange Sloven<strong>sk</strong>oProgram Smer volania Pondelok – Piatok Víkend22 – 07 08 – 18 Zbytok 00 – 24dòaEuroTel 8,21 14,16 8,21 8,21Orange – mobilná sie 5,83 9,405,83 5,83Paušál 30 miniPaušál 60Paušál 60 uniPaušál 80 myPaušál 120Paušál 250Paušál 500Paušál 1000Paušál 1500pre GSM bránuFlexiOrange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom (zvýhodnená 2,38 4,402,38 2,38primár<strong>na</strong> oblas)Slovak Telecom (ostatné oblasti) 3,57 9,403,57 3,57EuroTel 5,83 11,78 5,83 5,83Orange – mobilná sie 1,19 9,402,50 1,19Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom 2,509,402,502,50EuroTel 7,74 7,74 7,74 7,74Orange – mobilná sie 5,95 5,95 5,95 1,19Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom 7,74 7,74 7,74 7,74EuroTel 5,83 11,78 5,83 5,83Orange – mobilná sie 1,19 7,02 2,50 1,19Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom 2,509,402,502,50EuroTel 5,83 11,78 5,83 5,83Orange – mobilná sie 1,19 7,14 2,501,19Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom 2,507,14 2,502,50EuroTel 5,83 11,78 5,83 5,83Orange – mobilná sie 1,19 4,76 2,501,19Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom 2,504,76 2,502,50EuroTel 8,21 8,21 8,21 8,21Orange (0 – 500) 1,19 1,79 1,79 1,79Orange (500 – 1000) 1,19 3,45 1,79 1,79Orange (1001 – 2000) 2,50 4,64 2,50 1,79Orange (<strong>na</strong>d 2000) 2,50 7,02 2,50 1,79Slovak Telecom (0 – 500) 3,45 3,45 3,45 3,45Slovak Telecom (500 – 1000) 3,45 3,45 3,45 3,45Slovak Telecom (1001 – 2000) 3,45 4,64 3,45 3,45Slovak Telecom (<strong>na</strong>d 2000) 3,45 7,02 3,45 3,45EuroTel 7,02 7,02 7,02 7,02Orange (0 – 1000) 1,19 2,26 1,19 1,79Orange (1001 – 2000) 2,50 4,64 2,50 1,79Orange (<strong>na</strong>d 2000) 2,50 7,02 2,50 1,79Slovak Telecom (0 – 1000) 2,26 2,26 2,26 2,26Slovak Telecom (1000 – 2000) 3,45 3,45 3,45 3,45Slovak Telecom (<strong>na</strong>d 2000) 3,45 4,64 3,45 3,45EuroTel (0 – 1500) 7,02 7,02 7,02 7,02EuroTel (<strong>na</strong>d 1500) 7,02 7,02 7,02 7,02Orange (0 – 1500) 1,19 2,26 1,19 1,19Orange (<strong>na</strong>d 1500) 3,81 3,81 3,81 3,81Slovak Telecom (0 – 1500) 2,26 2,26 2,26 2,26Slovak Telecom (<strong>na</strong>d 1500) 3,81 3,81 3,81 3,81EuroTel: 0 min 1 sek – 10 min 0 sek 10,71 10,71 10,71 10,71EuroTel: 10 min 1 sek – 30 min 0 sek 9,52 9,52 9,52 9,52EuroTel: od 30 min 1 sek a viac 8,33 8,33 8,33 8,33Orange: 0 min 1 sek – 10 min 0 sek 10,71 10,71 10,71 10,71Orange: 10 min 1 sek – 30 min 0 sek 9,52 9,52 9,52 9,52Orange: od 30 min 1 sek a viac 8,33 8,33 8,33 8,33Orange – pevná sie 2,504,702,500,71Slovak Telecom:0 min 1 sek – 10 min 0 sek 10,71 10,71 10,71 10,71Slovak Telecom:10 min 1 sek – 30 min 0 sek 9,52 9,52 9,52 9,52Slovak Telecom: od 30 min 1 sek a viac 8,33 8,33 8,33 8,33Uvedené ceny sú s DPH za minútu hovoru po vyèerpaní predplatených minútEuroTel BratislavaProgram Smer volania Pondelok – Piatok VíkendSlabá prevádzka Silná prevádzka 00 – 24EuroTel 5,409,603, 0EASY LIFEEASY NONSTOPEASY TEAMPredplatené kartyOrange Sloven<strong>sk</strong>o 9,6015,60 9,60 PRIMASlovak Telecom 9,6015,60 9,80EuroTel 9,609,609,60Uvedené ceny sú s DPHOrange Sloven<strong>sk</strong>o 9,609,609,60Slovak Telecom 9,609,609,60EuroTel 3,909,503, 0Orange Sloven<strong>sk</strong>o 14,5014,5014,50Slovak Telecom 14,5014,50 9,60Orange Sloven<strong>sk</strong>oProgram Smer volania Pondelok – Piatok VíkendSlabá prevádzka Silná prevádzka 00 – 24EuroTel 14,00 14,00 14,00Orange Sloven<strong>sk</strong>o 4, 09,504, 0Slovak Telecom 14,00 14,00 14,002/<strong>2004</strong> MOBIL REVUE 91


H A R D W A R EPhono PreAmp Studio USBIste si spomí<strong>na</strong>te <strong>na</strong> èasy magnetofónových pásoka gramofónových platní. Bolo to obdobie, ktoréby si mono viacerí z nás radi pripomenuli.Problém však môe by v tom, e takétovzácne <strong>na</strong>hrávky sú hlavne v prípade vinylovýchplatní u dnes sprevádzané intenzívnympra<strong>sk</strong>aním, šumom a pukaním. SpoloènosTerratec ponúka práve <strong>na</strong> tento úèelkompletné zariadenie, ktoré obsahuje hardvérovúi softvérovú èas. Jeho úèelom je potom obnovipôvodnú kvalitu <strong>na</strong>hrávok a transformova ich dodigitálnej podoby.Hardvérová èas predstavuje škatu¾ku s rozmermizhruba 60 × 90 × 30 mm. Na nej nájdetejeden port USB, dva vstupy RCA <strong>na</strong> vstup stereoaudia a dva prepí<strong>na</strong>èe. Prvým sa <strong>na</strong>stavuje zosilneniepredzosilòovaèa v troch stupòoch – minimálne,maximálne a bez zosilnenia (Line-In).Druhý prepí<strong>na</strong>è umoòuje <strong>na</strong>stavi vstupnú kapacitupredzosilòovaèa – 100, 250 a 430 pF. Na prednompaneli sa <strong>na</strong>chádzajú dve sig<strong>na</strong>lizaèné diódy.Program <strong>na</strong> spracovanie zvuku v programe Terratec SoundRescue 2.0ltá indikuje prítomnos zvukového signálu, èervenáprekroèenie povoleného rozsahu vstupného<strong>na</strong>pätia. Pomocou prepí<strong>na</strong>èov sa dá optimálne <strong>na</strong>stavizabudovaný predzosilòovaè tak, aby sa dobrespracoval signál z magnetofónu, gramofónu <strong>sk</strong>ryštálovou alebo magnetody<strong>na</strong>mickou preno<strong>sk</strong>ou,ale aj z MP3 prehrávaèa. Hardvérová èas sane<strong>na</strong>pája samostatným externým zdrojom, postaèuje<strong>na</strong>pájanie z portu USB.Softvérová èas obsahuje hlavný program, ktorýmje Terratec Sound Rescue 2.0 a prehrávaè MusicmatchJukeBox. Pomocou prvého programu sarealizuje vlastné spracovanie zvuku. Môete pomocouneho <strong>na</strong>hra originálny zvuk. V programe vidítegrafické znázornenie amplitúdy zvuku. Ïalej mô-ete samostatne <strong>na</strong>stavi úroveò odstránenia pukania,pra<strong>sk</strong>ania, úroveò potlaèenia šumu a silu jehopotlaèenia. Takisto máte monos <strong>na</strong>stavenia basov,hlasitosti a stereováhy. V hlavnom okne programuvidíte <strong>na</strong>stavené parametre v grafickom vyjadrení.Úprava zvuku prebieha v reálnom èase – môete prepí<strong>na</strong>medzi originálnym (<strong>na</strong> obrázku èervenou farbou)a upraveným (zelenou farbou).Prehrávaè Musicmatch Jukebox slúi <strong>na</strong> pokroèiléprehrávanie audia a umoòuje aj <strong>na</strong>hrávanieaudio CD.Hardvérová èas dodávky obsahuje <strong>na</strong>stavite¾nýpredzosilòovaè a sig<strong>na</strong>lizáciuZariadenie sme vy<strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong> starom gramofóne,<strong>na</strong> ktorom sme si prehrali vinylovú platòu <strong>sk</strong>upinyBeatles ešte zo študent<strong>sk</strong>ých èias. Táto platòa sitoho uila dos a <strong>na</strong> hudbe to bolo <strong>na</strong>ozaj poz<strong>na</strong>.Skúsili sme ju teda upravi pomocou tohto zariadenia.Najväèší problém bol v prepojení gramofónu,ktorý disponoval len staršími konektormi, a konektorovRCA <strong>na</strong> zariadení phono PreAmp StudioUSB. Nakoniec pomohla len spájkovaèka a izolaènápá<strong>sk</strong>a. V <strong>na</strong>stavení predzosilòovaèa sme <strong>na</strong>stavilimaximálne zosilnenie a vstupnú kapacitu 250pF. Takto sme zí<strong>sk</strong>ali súbor MP3, ktorý obsahovalpra<strong>sk</strong>ajúcu podobu nieko¾kých pesnièiek z tohtoalbumu. Nasledovala úprava pomocou programuSound Rescue, ktorým sme metódou pokusov aomylov <strong>sk</strong>utoène dospeli k hudbe, ktorá bola oèistenáod neelaných zvukov. Treba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<strong>na</strong>stavenie musí by pomerne presné. Ak topreeniete s potlaèením šumu, stratíte výšky. Nadruhej strane preh<strong>na</strong>né potlaèenie pra<strong>sk</strong>otu saprejaví <strong>na</strong> strate dy<strong>na</strong>miky hudby. Je to jednoduchootázka kompromisu.V kadom prípade je Terratec phono PreAmp StudioUSB zaujímavé zariadenie pre ¾udí, ktorí chcúdigitalizova svoje <strong>na</strong>hrávky <strong>na</strong> gramofónovýchplatniach alebo magnetofónových pá<strong>sk</strong>ach. Okremkompletného balenia je k dispozícii aj balenie phonoPreAmp – samostatný predzosilòovaè bez softvéru<strong>na</strong> rekonštrukciu zvuku.Ce<strong>na</strong>: 3764 Sk bez DPH/4480 Sk s DPHsamostatne len predzosilòovaè: 2623 Sk bez DPH/3121 Sk s DPHDodávate¾: SunteqOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREVstup: úroveò 1 (min.) 15mV RMS/1 kHz, úroveò 2 (max.)30 mV RMS/1 kHz, line in 2,4 V RMS/1 kHzNastavenie vstupnej kapacity: 100 pF, 250 pF a 430 pFOdstup signál – šum: úroveò 1 (min.) −90 db (A), úroveò 2(max.) −92 db (A), line in −93 dbVýstup do poèítaèa: USB 1.1Záruka: 12 mesiacov92 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Terratec Cameo ConvertToto zariadenie slúi <strong>na</strong> obojsmernúkonverziu medzi digitálnym a a<strong>na</strong>lógovýmvideom. Ide o externé zariadenie,ktoré sa pripája <strong>na</strong> poèítaèzvonka. Napájanie sa realizuje pomocouexterného <strong>na</strong>pájacieho zdrojaa tlaèidlami <strong>na</strong> zariadení sa prepí<strong>na</strong>smer konverzie. Vyberáte si takprepojenie a<strong>na</strong>lógovej kamery <strong>na</strong>digitálny výstup alebo digitálnej kamery<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lógový vstup <strong>na</strong>pr. a<strong>na</strong>lógovéhovidea.Na prednom paneli nájdeme 6-pinový port FireWire, S-video a RCAkonvertory. Ïalej sú tu LED diódy,ktoré sig<strong>na</strong>lizujú smer prevodu a typspracovania audiosignálu (12-bit. alebo16-bit.). Zadný panel obsahuje tieisté konektory a <strong>na</strong>vyše zapí<strong>na</strong>cietlaèidlo a pripojenie externého <strong>na</strong>pájaciehozdroja. Pomocou prepí<strong>na</strong>èovDIP sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong>pr. videonorma(NTSC alebo PAL).Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme toto zariadenie<strong>sk</strong>úšali s pripojením <strong>na</strong> portFireWire poèítaèa. Operaèný systémCameo Convert rozpoz<strong>na</strong>l ako videokamerua umonil bené spracovanievidea. Na a<strong>na</strong>lógový vstup <strong>na</strong> prednompaneli sme pripojili a<strong>na</strong>lógovúkameru a video sme mohli spracúva<strong>na</strong>príklad aj pomocou program WindowsMedia Player.V softvérovej dodávke sadodáva program MediaStudioPro 6.5, ktorý umoòujejednoduché spracovanievidea s monosamistrihu. Tým je moné vytvoricelkom zaujímavévideo pod¾a vlastného elania.V celkovom hodnotení jeCameo Convert most medzisvetom a<strong>na</strong>lógovéhoa digitálneho videa. Vyuijúho pouívatelia, ktorí majú <strong>na</strong>pr.a<strong>na</strong>lógovú kameru, ale chceli by svoje<strong>na</strong>hrávky spracova pomocou nástrojov<strong>na</strong> spracovanie digitálneho videa.Keïe súèasou dodávky je aj obojsmernýkonvertor RCA a S-Video <strong>na</strong>konektor Euro, pouívaný v televízore,vyuijú ho aj záujemcovia, ktoríchcú prepoji digitálne video s televízorom.Ce<strong>na</strong>: 11 977 Sk bez DPH/14 253 Sk s DPHDodávate¾: SunteqOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREVstupy: Digital video: 2 × 6−pin. FireWire(iLink), 25 Mb/s, A<strong>na</strong>log video: Y/C (S−Video),Composite cinch, A<strong>na</strong>log Audio: Stereo cinchVýstupy: Digital Video: 2 × 6−pin. FireWire(iLink), A<strong>na</strong>log Video: Y/C (S−Video),Composite (Video) cinch, A<strong>na</strong>log Audio: StereocinchNapájanie: externé 5 VZáruka: 12 mesiacovMicrocom CallerID ComfortTECHNICKÉ PREDSTAVENIESpoloènos Fincom u takmer pravidelnerozširuje portfólio produktov.Tentoraz vám predstavíme <strong>na</strong>jnovšíprírastok v ponuke telekomunikaènýchzariadení z<strong>na</strong>èkyMicrocom.Ide o nenápadnú „škatu¾ku“ srozmermi 135 × 65 × 100 mm ahmotnosou 200 gramov, ktorá<strong>na</strong>uèí vašu pevnú telefónnu linkuveci, ktoré sú pre pouívate¾ov mobilnýchtelefónov samozrejmosou.Základná funkcia zariadenia vyplývau z jeho názvu, CallerID toti jasne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, e úlohou tohto doplnkuku klasickému telefónu jeidentifikova prichádzajúce volania,èo je sluba, ktorú Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácieponúkajú od jesene. Pochopite¾ne,do zariadenia vývojári implementovaliaj ïalšie funkcie: evidenciuzmeškaných hovorov, evidenciuprichádzajúcich i odchádzajúcich volaní,telefónny zoz<strong>na</strong>m a spätné volanie.Inštalácia zariadenia je jednoducháa rýchla: pripojíte ho medzi prípojkutelefónnej siete a váš telefón.Od tohto okamihu sú vám dostupnévšetky spomenuté funkcie. Prístrojje <strong>na</strong>pájaný štvoricou AAA batériía <strong>na</strong> displeji zobrazuje aktuálny èasa dátum. Príjemné z poh¾adu pouívate¾aje, e spomí<strong>na</strong>né velièiny netreba<strong>na</strong>stavova, tie sa toti <strong>na</strong>staviaautomaticky pri prijatí prvéhohovoru po pripojení prístroja k telefónnejsieti.Ve¾mi príjemná je implementáciafunkcie spätného volania, ktorávám umoní stlaèením jedinéhotlaèidla zavola spä <strong>na</strong> èíslo,z ktorého máte zmeškaný hovor.Telefónny zoz<strong>na</strong>m disponujekapacitou <strong>na</strong> uloenie 70telefónnych èísel a mien. V prípadeevidencie prichádzajúcichvolaní si prístroj pamätá údaj o dátume,èase a telefónnom èísle 66 <strong>na</strong>posledyrealizovaných hovorov. Pamäpre odchádzajúce hovory zhromaïujerov<strong>na</strong>ké informácie, jej kapacitaje však iba 10 èísel.Prístroj zaujme <strong>na</strong>jmä tých pouívate¾ov,ktorí chcú vyui nové monostipevnej linky, nechcú však investovado nového, èasto drahéhotelefónneho prístroja. CallerID Comforttoti ponúka okrem mnostvafunkcií aj ve¾mi dobrú cenu. -po-Ce<strong>na</strong>: 579,90 Sk bez DPH/690 Sk s DPHDodávate¾: Fincom Slovakia


TECHNICKÉ PREDSTAVENIEH A R D W A R EZyWALL od ZyXELuV poslednom èase sa èoraz èastejšie stretávameso správami, ktoré majú nieèo do èinenia s poèítaèovýmrebelizmom – od porušovaniaautor<strong>sk</strong>ých práv, šírenia poèítaèovýchvírusov a po nepovolené vniknutia doserverov a kradnutie osobných alebochúlostivých informácií. Práve vnikaniedo poèítaèových systémov a kradnutiedôleitých informácií je zloèin, ktorý môe ma prejednotlivca alebo firmu zdrvujúce následky. S jednýmz riešení problému zabezpeèenia lokálnychsietí prišla aj firma ZyXEL, ktorá zaèala ponúkazariadenia ZyWALL. ZyWALL je „hardvérový firewall“,teda zariadenie, ktoré aktívne chráni lokálnusie pred útokmi zvonku – z internetu. S príchodombroadbandových 24-hodinových pripojení do sieteinternet <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh sa stávajú tieto zariadenianielen ve¾mi ob¾úbenými, ale èasto aj nevyhnutnými<strong>na</strong> riadne fungovanie lokálnych sietí, ato tak firemných, ako aj domácich. Testovali smedve verzie zariadení ZyWALL firmy ZyXEL – ZyWALL2 a ZyWALL 100 (ïalšie verzie sú ZyWALL 10 a 50 –pozri <strong>www</strong>.zyxel.<strong>sk</strong>).ZYWALL 2Naším cie¾om bolo v èo <strong>na</strong>jkratšom èasovom úseku„<strong>na</strong>oèkova“ zariadenia medzi u existujúcu lokálnusie a po<strong>sk</strong>ytovate¾a internetových sluieb. Dointernetu sme sa pripájali cez bezdrôtové zariadenie,ktoré malo výstup RJ-45 (klasická PC sie), alokál<strong>na</strong> sie sa <strong>sk</strong>ladala zo 4 poèítaèov.Zariadenie ZyWALL 2 je <strong>na</strong>jlacnejším modelomZyWALL. Základnou vlastnosou zariadenia je funkciaNAT, èo je monos zdie¾a jedno pripojenie <strong>na</strong>internet viacerými poèítaèmi v lokálnej sieti (LAN),a funkcia VPN, teda vytvorenie kryptovaného tunelamedzi kompatibilnými zariadeniami štandarduIPSEC (<strong>na</strong>pr. ZyWALL – ZyWALL; Linux – ZyWALL;Microcom De<strong>sk</strong>Porte VoiceWindows – ZyWALL). Èíslo pri názve zariadenia <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje,ko¾ko simultánnych kryptovaných tunelovmôe firewall vytvori. Táto funkcia je nesmiernedôleitá hlavne pre poboèky firiem, ktoré chcúmedzi sebou komunikova cez sie internet a nenechablúdi svoje dáta sieou bez akejko¾vekochrany. Milou samozrejmosou pri zariadeníZyWALL 2 bol integrovaný štvorportovýswitch (auto MDI/MDIX), teda odpadápotreba kupova ïalší hardvér, pokia¾chceme pripoji viac poèítaèov dosiete (internetu). V zadnej èasti zariadeniaje integrovaný port RS-232, do ktoréhosa dá pripoji klasický modem (alebo <strong>na</strong>pr. modemISDN), a v prípade výpadku hlavného spoja do internetusa automaticky vytvorí záloné spojenie,ktoré je aktívne, a kým sa neobnoví primár<strong>na</strong> linka.Port sa prípadne dá prepnú do reimu „konzola“,v ktorom slúi ako jed<strong>na</strong> z moností konfigurovaniazariadenia. Samozrejmosou je podpora dy<strong>na</strong>mickéhoroutovania (RIPv1, v2). Konfigurácia prebehlabez akýchko¾vek akostí. Za pár minútmohla celá <strong>na</strong>ša malá LAN surfova po internetebez toho, aby sme sa báli prípadného útoku aleboodpoèúvania dát. Zariadenie sa dá <strong>na</strong>stavi tak cezwebové rozhranie, ako aj cez telnet alebo u spomí<strong>na</strong>núkonzolu. Priepustnos asi 2 Mb/s pri VPNšifrovaní algoritmom 3DES úplne postaèuje akejko¾vekdomácnosti èi menšej spoloènosti <strong>na</strong> štandardnévyuívanie sluieb internetu.Rad externých modemov De<strong>sk</strong>Porterozšírila spoloènos Fincom Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lo inovovaný modelDe<strong>sk</strong>Porte Voice. Chce ním<strong>na</strong>dviaza <strong>na</strong> úspechypredchádzajúcich generáciíproduktov dodávanýchpod týmtonázvom.Nový model je zaloený<strong>na</strong> èipe Lucent a má v porov<strong>na</strong>nís predchodcom inovované mechanickévyhotovenie. To však nie je anizïaleka všetko, èo novinka pouívate¾om ponúka.Prvým z funkèných zdoko<strong>na</strong>lení tohto modelu jepodpora protokolu V.92, ktorý umoòuje rýchlejšie<strong>na</strong>dviazanie spojenia. Ïalšou, pre modemyMicrocom u takmer tradiènou zmenou v porov<strong>na</strong>níso starším modelom je <strong>sk</strong>utoènos, e modemmá certifikát spoloènosti Microsoft pre operaènésystémy Windows. Skrátka neprídu ani pouívateliaLinuxu, preto-e zariadenie má certifikátaj <strong>na</strong> SuSE Linuxv 7.0. Hardvérovejúpravy sa doèkalaj modul prepä-ovej ochrany.Modem mono pouiaj ako klasický fax, a keïe disponujeaj podporou hlasových funkcií,medzi ktorými nechýba odkazovaè a hlasováschránka, môete <strong>na</strong> òom vybudova jednoduchédomáce komunikaèné centrum.V dodávke modemu je kabelá, sieový zdroj aprogramové vybavenie. Na priloenom CD pouívate¾nájde programy BVRP WinPhone, MicrocomAdvanced Configurator, SMS FunTom a SMSMessenger.-po-Ce<strong>na</strong>: 3352 Sk bez DPH/3990 Sk s DPHDodávate¾: Fincom SlovakiaSILNEJŠÍ BRAÈEK – ZYWALL 100Zariadenie ZyWALL 100 patrí <strong>na</strong> opaèný koniecspektra zariadení ZyXEL. Je to <strong>na</strong>jvýkonnejší momentálnedostupný model ZyWALL <strong>na</strong> trhu. Dokáevytvori 100 VPN spojení, nieko¾ko desiatokfiltrov IP, vie filtrova packety pod¾a ichobsahu a typu, prípadne pod¾a WWW adresy.Zariadenie má integrovanú podporu SNMP,DNS forwarding a DHCP server pre úplné pohodlie.Hlavné z<strong>na</strong>ky, ktorými sa tento modellíši od svojho menej výkonného súrodenca, súintegrovaný slot PCMCIA <strong>na</strong> zadnej strane zariadenia<strong>na</strong> vloenie bezdrôtovej karty, ktorá sa zaèlenído siete LAN, a port DMZ (demilitarizovaná zó<strong>na</strong>),èo je tretia zó<strong>na</strong>, resp. oddelená sie poèítaèov,<strong>na</strong> ktoré by mali ma pouívatelia z internetu prístup(vaše vlastné servery) bez toho, aby ohrozilipoèítaèe v LAN. Pri „stovke“ nie je port pre back-uplinku rov<strong>na</strong>ký ako konzolový, teda sa dajú vyuívaobe funkcie simultánne.ZHODNOTENIE. Obom zariadeniam sa poèas <strong>na</strong>šichtestov extrémne darilo. Ani raz si nedovolili„zamrznú“ alebo neodpoveda. Filtrovanie packetovfungovalo presne pod¾a plánu a s vytvorenímtunela VPN medzi zariadeniami sme nemali problémy.Transparentnos tunelov bola oèarujúca. Dvepoboèky vzdialené od seba nieko¾ko tisíc kilometrovsa tvárili ako v jednej lokálnej sieti. Pri <strong>sk</strong>úškach<strong>sk</strong>enovania zariadenia zo strany WAN námtrvalo ve¾mi dlho, kým sme dokázali ako „záškodníci“aspoò urèi, aké zariadenie vlastne <strong>na</strong> druhejstrane prepojenia je, prièom zároveò ako administrátoriLAN sme boli zariadením neustále varovanípred moným útokom <strong>na</strong> lokálnu sie.Zariadenia ZyWALL svojím pomerom ce<strong>na</strong>/výkonmaximálne spåòajú všetky predpoklady <strong>na</strong> zabezpeèenienielen domácich, ale aj malých a strednýchfiremných sietí. V dnešnej dobe by mala kadáorganizácia prehodnoti, aké dôleité sú pre òuinformácie, a uvedomi si, e niè cennejšie ako informáciepravdepodobne nemá. Informácie sú èastoten <strong>na</strong>jdôleitejší faktor prosperity – preèo bymal teda moje maily èíta niekto cudzí?Ce<strong>na</strong>:ZyWALL 2: 7050 Sk bez DPH/8389,50 Sk s DPHZyWALL 100: 34 230 Sk bez DPH/40 733,70 Sk s DPHZapoièal: Data, s. r. o. – <strong>www</strong>.data.<strong>sk</strong>Marcel Heèko94 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EAPC TravelPowerCase – kufrík pre cestovate¾ovSpoloènos APC sa zaoberá hlavne výrobou zálohovacíchjednotiek. Okrem toho však produkuje ajïalšie zariadenia súvisiace s <strong>na</strong>pájaním. Do redakciesme dostali dva kufríky, ktoré majú oz<strong>na</strong>èenieTravelPower Case. Sú urèené <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie notebookua ïalších zariadení a predpokladá sa, e pouívate¾ich bude vyuíva hlavne <strong>na</strong> cestách.Kufríky sa <strong>na</strong>vzájom odlišujú svojím vyhotovením.Prvý z nich je zo syntetickej koe a hornéveko sa zapí<strong>na</strong> pomocou pracky. Druhý je z balistickéhonylónu a horné veko má riešenétrochu i<strong>na</strong>k. Nemá tvar aktovky, ale taškys horným zapí<strong>na</strong>ním. Oproti koenémuvyhotoveniu má <strong>na</strong>vyše o jedenuzatvárací prieèinok viac.Obidve tašky majú nosný popruh<strong>na</strong> plece a <strong>na</strong> zadnej straneje popruh, ktorý u¾ahèuje pripojenietejto tašky k väèšej batoine.Koené vyhotovenie je o nieèo lacnejšie, ale pôsobíreprezentaènejšie, nylónové vyhotovenie je všakpod¾a nášho názoru riešené ove¾a praktickejšie. Vnútornáelektrická výbava kufríkov je totoná.Prvým prekvapením pre nás bolo, e elektrickávýbava APC TravelPower obsahuje jediný univerzálny<strong>na</strong>pájací zdroj. Pouívate¾ <strong>na</strong> tomto zdroji <strong>na</strong>stavuje<strong>na</strong>pätie, ktoré potrebuje pre svoj notebook.Vo výbave kufríka sa <strong>na</strong>chádzajú konektory prerozlièné notebooky, <strong>na</strong>pr. HP (i Compaq), IBM, Fujitsu,Gateway, Dell, Toshiba, Pa<strong>na</strong>sonic, Sony. Pouívate¾<strong>sk</strong>ýnávod je pre vás sprievodcom pri <strong>na</strong>stavení<strong>na</strong>pätia pod¾a konkrétneho modelu zo spomí<strong>na</strong>nýchtypov notebookov. Je ve¾mi pravdepodobné,e aj pre notebook od iného výrobcu nájdetepripojovací konektor a <strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie si môetezisti aj z originálneho <strong>na</strong>pájacieho zdroja. Otáèacímprepí<strong>na</strong>èom <strong>na</strong> zdroji v TravelPower pritommôete <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong>pätie od 15 do 20 V. Napájacízdroj APC má <strong>na</strong> jednej strane jeden <strong>na</strong>päový USBvýstup <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie ïalších zariadení – typickyPDA, ale hlavne mobilný telefón. Súèasou dodávkyje rozdvojka USB, a teda cez port USB budete môc<strong>na</strong>pája obidve zariadenia.Na rozdiel od notebooku pre mobilný telefón aPDA nedostávate príslušné <strong>na</strong>pájacie káble USB,musíte si ich kúpi osobitne. APC predáva takétokáble pre mobilné telefóny Nokia, Samsung, SonyEricsson, Motorola a PDA z<strong>na</strong>èky HP, Palm (vrátanez<strong>na</strong>èky Handspring) a Sony CLIE.Napájací zdroj môete pripoji k elektrickej sieti(dosta aj koncovky pre iné krajiny), k cigaretovémuzapa¾ovaèu v aute a je tu aj konektor pre lietadlo.Nemali sme však monos poui poèas ciest lietadlomnijaký konektor <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie notebooku,aspoò nie v ekonomickej triede.Usporiadanie v kufríku umoòuje bezpeèné umiestnenie<strong>na</strong>pájacieho zdroja, PDA i mobilného telefónu,výrobca myslel aj <strong>na</strong> umiestnenie prepojovacíchvodièov. Centrálny výstup pre elektrickúsie, auto èi lietadlo je prístupný aj po zatvoreníkufríka. Do kufríka sa zmestí aj notebook s väèšímmonitorom. Vo výbave nájdete i nepremokavépuzdro <strong>na</strong> osobné veci, priestor <strong>na</strong> perá,okuliare a doklady.V celkovom hodnotení je APC TravelPower Casezaujímavé zariadenie. V koneènom dôsledkupre pouívate¾a z<strong>na</strong>mená, e <strong>na</strong> cesty si budemusie zobra len jediný <strong>na</strong>pájací zdroj a tenbude <strong>na</strong>vyše pevne integrovaný v taške. Z<strong>na</strong>menáto však obstara si príslušné <strong>na</strong>pájacie kábleUSB pre PDA a mobilný telefón.Domnievame sa, e v ïalšej verzii byvýrobca mohol integrova do výbavyaj menšiu zálonú batériu. Tá byzaistila dobíjanie batérií v pripojenýchzariadeniach aj v èase, keïnie je k dispozícii vonkajšia elektrickásie. Takáto jednotka by <strong>na</strong>vyšemohla disponova zálohovaným výstupompre striedavé <strong>na</strong>pätie 230 V, a tak by pre PDA amobilný telefón bolo moné vyui originálne príslušenstvood výrobcov týchto zariadení.Z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo by to však poui batérie novej generácie,i<strong>na</strong>k by sa stal kufrík <strong>na</strong> kadodenné noseniepríliš akým.Ce<strong>na</strong>: vyhotovenie zo syntetickej koe: 4550 Sk bez DPH/5414 Sk s DPH, vyhotovenie z balistického nylónu:5200 Sk bez DPH/6188 Sk s DPHZapoièal: APC Sloven<strong>sk</strong>oZáruka: 24 mesiacovPeter ŠurkaDicota AluCompactIde o netradièný kufrík,urèený pre notebooks diagonálouobrazovky do17 palcov. AluCompactje, ako u názov<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, vyrobenýz hliníka. Jehovnútorná èasje vystlaná pevnouumelou hmotou. Kufríksa <strong>sk</strong>ladá z dvochèastí – hornej a spodnej.Kadá z nich je vytvorenáz jedného kusahliníka. Preto je AluCompactvýrazne odolný a nehrozírozpadnutie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> hranáchjeho spojov. Pevné sú aj pánty, ktorétieto èasti spájajú. V prednej èastisú uzamykate¾né zámky s vysokoleštenéhohliníka. Okrem toho sa tu <strong>na</strong>chádza dradlo vystu-ené pevnou umelou hmotou. Na bokoch kufríka súúchytky <strong>na</strong> nosný popruh, a takkufrík môete nosi aj <strong>na</strong> pleci. To jevýhodné pri vyššej hmotnosti notebooku.V spodnej èasti sú štyri umelohmotnénoièky.Vo vnútornej èasti sa <strong>na</strong>chádzapriestor <strong>na</strong> notebook, ktorý sa dá pripevnipopruhom so suchým zipsom.Osobitná èas je vyhradená <strong>na</strong>pájaciemuzdroju, zálonej batériia prepojovacímkáblom. Ve¾kostohto priestorusi urèuje pouívate¾sám –tvorí ho textilnáhmota ukonèená suchýmizipsami. Môete si tedavyhradi priestor pre notebookpresne pod¾a jeho rozmerov.V hornej vnútornej èasti kufríka je priestor <strong>na</strong>CD médiá. Ide o dve uzatváracie vrecká. Ïalej sú tudve menšie neuzatváracie vrecká, urèené <strong>na</strong> myš,numerickú klávesnicu a pod. Celkom vzadu jepotom dostatoène široký priestor <strong>na</strong> dokumenty atri perá.AluCompact je kufrík, ktorý púta pozornosokolia hlavne svojou eleganciou. Prispieva k tomustrieborná farba, rozmery i nenápadné logo výrobcu.Jednoducho nemecká precíznos. Pre benýchpouívate¾ov je azda a príliš elegantný, alev urèenej <strong>sk</strong>upine pouívate¾ov bude táto vlastnosvítaná.-pš-TECHNICKÉ PARAMETREVonkajšie rozmery: 500 × 370 × 100 mmMaximálne rozmery notebooku: 450 × 320 × 50 mmHmotnos kufríka: 2,9 kgVonkajší materiál: leštený hliník s pevnou konštrukciouVnútorný materiál: výstelka z tmavej umelej hmoty(tzv. High−Density Foam)Záruka: 36 mesiacovCe<strong>na</strong>: 5890 Sk bez DPH/7009 Sk s DPHZapoièal: entro, s. r. o.TECHNICKÉ PREDSTAVENIE2/<strong>2004</strong> PC REVUE 95


H A R D W A R EToshiba e800 a e400O týchto vreckových poèítaèoch sme sa u zmieniliv PC REVUE è. 12/2003. Ide o úplne nový produktovýrad v ponuke firmy Toshiba. Zlepšenia zahrnujúnový dizajn produktov, integráciu <strong>na</strong>jnovšej verzieoperaèného systému pre PDA od firmy Microsoft azaujímavý doplnkový softvér.TOSHIBA E400Zaèneme opisom lacnejšieho poèítaèa s oz<strong>na</strong>èeníme400. Ten je ve¾mi tenký, <strong>na</strong> prvý poh¾ad zaujmekvalita displeja. Vo výbave je šachta len pre pamäovúkartu Secure Digital, èo je daò za nízke rozmery.Na rozdiel od minulosti je veko e400 vyrobenézo zliatiny magnézia a má efektnú kobaltovú modrúfarbu. Tlaèidlá <strong>na</strong> rýchle spúšanie aplikácií súhra<strong>na</strong>tejšie, kombinované <strong>na</strong>vigaèné tlaèidlo mátie hra<strong>na</strong>tejší tvar. V spodnej èasti predného panelasa <strong>na</strong>chádza menší reproduktor a sig<strong>na</strong>lizaènádióda. Tá svieti ltou farbou pri <strong>na</strong>bíjaní batérie.Na hornej èasti PDA nájdeme tele<strong>sk</strong>opické dotykovépero, spomí<strong>na</strong>nú šachtu pre kartu SD a konektorpre slúchadlá (jack 3,5 mm). Celkom vpravo nájdeteaj priestor <strong>na</strong> uchytenie dradla <strong>na</strong> ruku.¼avý panel obsahuje tlaèidlo <strong>na</strong> rýchle <strong>na</strong>hrávaniezvuku a kombinovaný ovládací prvok jog-dial. Takistoje tu prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> blokovanie ovládania ostatnýchtlaèidiel a infraèervený port.Spodná èas je vyhradená <strong>na</strong> pripojenie synchronizaènejkolí<strong>sk</strong>y. Je tu aj port <strong>na</strong> pripojenie externého<strong>na</strong>pájacieho zdroja bez kolí<strong>sk</strong>y (výhodné <strong>na</strong>cestách) a tentoraz dobre <strong>sk</strong>rytý prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> tvrdýreštart. Sme <strong>na</strong>ozaj radi, e návrhári vo firme Toshibavypoèuli (pravdepodobnenielen <strong>na</strong>še) sanosti <strong>na</strong> dizajntohto prepí<strong>na</strong>èa. Ten toti nezainteresovanéhozvádzal k jehovy<strong>sk</strong>úšaniu. Takáto <strong>sk</strong>úška následneviedla k nenávratnejstrate údajov, èo nemuseloby príjemné. V nových vreckovýchpoèítaèoch je prepí<strong>na</strong>èzakrytý gumenýmkrytom, ktorý otvoríte <strong>na</strong>pr.pomocou dotykového pera.Zabudovaná batéria má kapacitu 980 mAha, bohuia¾, nedá sa pouívate¾<strong>sk</strong>y vymeni. Pri prehrávanívidea sme boli s kvalitou obrazu <strong>na</strong> displejis rozlíšením 320 × 240 bodov spokojní. Zdalo sanám však, e hlasitos by mohla by aj vyššia.Vo vnútornej výbave e400 sa <strong>na</strong>chádza procesorIntel XScale PXA261 s taktom 300 MHz, 64 MB RAM,ale len 16 MB ROM. V softvérovej výbave je operaènýsystém Microsoft Windows Mobile 2003 s benouvýbavou aplikácií Pocket Office. Okrem štandardnejvýbavy sme <strong>na</strong> CD médiu <strong>na</strong>šli zaujímavéprogramy. Tie sa zameriavajú <strong>na</strong> pouitie vreckovéhopoèítaèa <strong>na</strong>pr. za volantom automobilu. AplikáciaText to Speech dokáe preèíta prijaté maily(prirodzene s anglickou výslovnosou), Voice Commandslúi <strong>na</strong> ovládanie funkcií hlasom. V prípadedruhej spomí<strong>na</strong>nej aplikácie stlaèíte zvolené tlaèidlo<strong>na</strong> prednom paneli a PDA oèakáva váš hlasovýpovel, prirodzene, opä v angliètine. Slovák potrebuje<strong>na</strong> ovládanie tejto aplikácie urèitý tréning.Toshiba e400Ïalšími doplnkovými aplikáciami sú <strong>na</strong>pr. zlepšený<strong>na</strong>hrávaè hlasu, svetový èas a pod.Výsledky testovania pomocou programu SBP Benchmarknájdete spolu s výsledkami iných vreckovýchpoèítaèov v tabu¾ke.Hodnotenie:☺ Nízke rozmery☺ Výkon☹ Len 16 MB RAMCe<strong>na</strong>: 12 990 Sk bez DPH/15 458 Sk s DPHDodávate¾: HT Computers, a. s.Toshiba e800TOSHIBA E800Tento poèítaè ukazuje cestu ïalšieho vývoja v oblastiPDA. Týka sa to parametrov displeja, grafickej karty asoftvérovej výbavy. Displej toti dosahuje maximálne96 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R EPorov<strong>na</strong>nie výsledkov testovacieho programu pre viaceré PDAToshiba Toshiba Toshiba ToshibaHP iPAQ HP iPAQ HP iPAQ Pocket PC Pocket PC Pocket PC Poket PC1940 4150 5550 e350 e750 WiFi e400 e800 BTSpb Benchmark index [<strong>sk</strong>óre] 1294 1604 1119 939 1227 1041 1354CPU Index [<strong>sk</strong>óre] 1309 1818 1888 889 1835 1286 1830FileSystem index [<strong>sk</strong>óre] 1093 1167 1072 948 1130 781 1070Graphics index [<strong>sk</strong>óre] 2770 3870 528 1376 691 1424 1192Platform index [<strong>sk</strong>óre] 1268 1291 983 652 1092 974 1141Storage index SD [<strong>sk</strong>óre] 114 243 24 82 98 82 98Storage index CF [<strong>sk</strong>óre] N/A N/A N/A N/A N/A N/A 89Battery test [h:m] 5:13 5:51 5:39 4:08 4:35 6:51 5:11rozlíšenie 480 × 640 bodov, grafická karta s vyhradenouvideopamäou s kapacitou 2 MB je od firmy ATI.Vyui maximálne rozlíšenie displeja však monozatia¾ len v niektorých aplikáciách. Týka sa to mnoinyaplikácií z rodiny ClearVue – sú to nástroje <strong>na</strong> zobrazeniedokumentov typu Word, Excel, PowerPoint aobrázkov v bených poèítaèových formátoch.Dizajn e800 zodpovedá prv opísanému modelue400. Týka sa to vyhotovenia veka, ovládacích tlaèidiel,èiastoène aj horného, spodného a ¾avého panela.Rozdiely sú v tom, e e800 podporuje okremkarty SD aj kartu CF a v spodnej èasti sa <strong>na</strong>chádza prepí<strong>na</strong>è<strong>na</strong> zaradenie Bluetooth komunikácie. Okrem BTkomunikácie sa dá zakúpi aj model s komunikáciouWi-Fi. Ak potrebujete ma <strong>na</strong>raz dostupné obidvadruhy bezdrôtovej komunikácie, môete poui <strong>na</strong>pr.model WiFi a obstara si doplnkovú CF kartu preBluetooth. Takéto karty Toshiba u dlhšie ponúka.Model e800 má však oproti e400 podstatnú výhoduv tom, e umoòuje pouívate¾<strong>sk</strong>ú výmenu batérie.Kapacita benej batérie je 1320 mAh, za doplatokvšak mono zí<strong>sk</strong>a batériu aj s vyššou kapacitou.Pri teste sme vyuili opä testovaciu súpravu SBPBenchmark; výsledky vidíte v tabu¾ke.Pri testovaní softvérovej aplikácie ClearVue sme<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> problém, e pri priamom prenose aplikáciízo stolného do vreckového poèítaèa sa súbory typuDOC, XLS a PPT v predvolenom stave automatickytransformujú <strong>na</strong> ich „vreckové obdoby“ s inými koncovkami.Takto prenesené súbory potom nemonozobrazi s rodinou ClearVue. Nakoniec sme tento problémvyriešili pomocou pamäovej karty. Na òu smepreniesli poadované súbory zo stolného poèítaèa aotvorili sme ich pomocou CleaeVue Document, Clear-Vue Image, ClearVue Presentation a ClearVue Work-Sheet. So zobrazením týchto súborov sme boli ve¾mispokojní. Ne<strong>sk</strong>ôr sme <strong>na</strong>šli v <strong>na</strong>stavení synchronizaènéhoprogramu vo¾bu, ako konverziu súboru zakáza.Spomí<strong>na</strong>né aplikácie <strong>na</strong> spracovanie hlasu sú, prirodzene,dostupné aj v tomto PDA.Model e800 patrí k tomu <strong>na</strong>jlepšiemu, èo sa <strong>na</strong> súèasnomtrhu <strong>na</strong>chádza. Predpokladáme, e trend zvyšovaniarozlíšenia displeja budú <strong>na</strong>sledova aj ïalšieprodukty a urèite sa ne<strong>sk</strong>ôr objaví aj u konkurencie.Hodnotenie:☺ Vysoký výkon☺ Rozlíšenie displeja 480 × 640 bodov☹ RozmeryCe<strong>na</strong>: 22 490 Sk bez DPH/26 763 Sk s DPHDodávate¾: HT Computers, a. s.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRE Toshiba e400Procesor: Intel XScale PXA 261 300 MHzPamä: 64 MB RAM, Flash ROM 16 MB, 32 MB NANDDisplej: uhloprieèka 3,5 palca, 240 × 320 bodovAudio: 16−bit., mikrofón, reproduktorKomunikácia: port USB, IrDA, SD, SDIORozmery: 77 × 125 × 12,5 mmHmotnos: 137 gramovBatéria: Li−Ion, 980 mAh, pod¾a výrobcu výdr 10 hodínZáruka: 2 roky Toshiba e800Procesor: Intel XScale PXA 263, 400 MHzPamä: 128 MB SDRAM, Flash ROM 32 MB, 32 MB NANDDisplej: uhloprieèka 4 palce, 480 × 640 bodovGrafická karta: ATI Imageon 3220, 2 MB SDRAMAudio: 16−bit., mikrofón, reproduktorKomunikácia: port USB, IrDA, SD, SDIO, CF I/II, Bluetooth(volite¾ne WiFi)Rozmery: 77 × 135 × 16 mmHmotnos: 200 gramovBatéria: Li−Ion, 1320 mAh, pod¾a výrobcu výdr 8 hodínZáruka: 2 roky2/<strong>2004</strong> PC REVUE 97


H A R D W A R EASUS Wireless Router WL−500GBezdrôtové technológie dokázali svojuivotaschopnos a aj u nás u mámezopár verejných prístupovýchbodov <strong>na</strong> internet. Ak ste ich u <strong>sk</strong>úsili,urèite nám dáte za pravdu, esurfovanie bez kábla má svoje èaro. Vprípade, e rozmýš¾ate o malej lokálnejsieti, pod¾a monosti pripojenej<strong>na</strong> internet, odlote <strong>na</strong> chví¾ku vàtaèku,krimplovacie kliešte, bubon s ethernetovýmkáblom a pozrite sa <strong>na</strong> to„bezdrôtovo“.ASUS Wireless Router WL-500G jemultifunkèné sieové zariadenie, ktorékomplexne rieši potreby vytvoreniamalej a strednej poèítaèovej sietea aj jej pripojenia <strong>na</strong> internet. Anglickýnázov (v preklade bezdrôtovýsmerovaè) je v tomto prípade trochuzavádzajúci, pretoe okrem funkciísmerovaèa dokáe WL500G ove¾a viacWL 100G – adaptér<strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu,urèený predovšetkýmpre notebookyWL500G – multifunkèné bezdrôtové zariadenie, urèené <strong>na</strong> komplexnésluby v malej alebo strednej firme, dokáe komunikova rýchlosou54 Mb/s, plní funkciu print servera, firewallu, umoní pripojeniek¾úèa USB i webovej kamerya takisto obsahuje podporu pre klasickúethernetovú sie. WL500G podporuještandard bezdrôtového spojenia802.11g, ktorý umoòuje pripojenie srýchlosou 54 Mb/s, a je spätne kompatibilnýs pomalšími, 11 Mb/s adaptérmi.WL500G tie mono vyui vklasickej „drôtovej“ sieti, pretoe obsahujevstavaný prepí<strong>na</strong>è so štyrmiethernetovými portami pre lokálnusie a jeden ethernetový port <strong>na</strong> internetovéspojenie.Balenie obsahuje samotné zariadenie,adaptér, inštalaèné CD, ethernetovýkábel a manuál. Na <strong>sk</strong>rinke zariadeniaokrem piatich ethernetových portovprekvapí aj jeden USB a jeden paralelnýport. Ich zmysel sa ukázalne<strong>sk</strong>ôr po oivení prístroja.WL500G bezproblémovo zvládolvšetky úlohy, ktoré od tohto zariadeniamono èaka. Zariadenie sakonfiguruje kompletne cez webovérozhranie. Umoòuje prepojikáblových aj bezkáblovýchuívate¾ov do jednej sietealebo riadi oddeleneiba bezdrôtovú sie. Nau¾ahèenie administrácie obsahujevstavaný DHCP server <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>micképride¾ovanie adries IP. Umoòujepripojenie celej siete <strong>na</strong> internetcez jednu adresu IP pomocou NAT (prekladaèaadries) a firewallu s monos-ou filtrovania adries URL. Pouívate¾má monos kompletne <strong>na</strong>stavi sie-ovú komunikáciu a <strong>na</strong> úrovni filtrovaniapaketov pod¾a typu protokolu,portu a adresy IP. Takisto má pod kontroloupresmerovanie portov (port forwarding)medzi lokálnou sieou a internetom.Ïalšia z moností je prepojicelú sieovú komunikáciu s internetom<strong>na</strong> jeden poèítaè v lokálnejsieti.Testovanie sme zaèali meranímdosahu signálu pomocou notebooku<strong>na</strong> vo¾nom priestranstve. Na testovaniedosahu sme pouili <strong>na</strong> stranenotebooku zariadenie ASUS SL-100G.Ide o PC Card zariadenie pre notebook,ktoré dokáe komunikova rýchlosou54 Mb/s i 11 Mb/s. Výsledok onieèo viac ako 200 metrov pri komunikaènejrýchlosti 11 Mb/s nás príjemneprekvapil. Komunikaènú rýchlos54 Mb/s bolo moné vo vo¾nompriestranstve dosiahnu zhruba v dosahu50 metrov.Dosah sme testovali aj v uzatvorenompriestore, prièom sme pouili zariadenieASUS WL-140B. V tomto prípadeide o adaptér <strong>na</strong> bezdrôtovú komunikáciu,ktorý sa k poèítaèu alebonotebooku pripája pomocou portuUSB a umoòuje komunikaènú rýchlos11 Mb/s. Obsahuje ove¾a rozmernejšiuanténu (6 dBi), ktorú monosmerova k centrálnemu bodu. V uzatvorenompriestore sme boli schopníAdaptér WL−140 s pripojením <strong>na</strong> port USBa prípadnou montáou <strong>na</strong> stenukomunikova cez dve steny <strong>na</strong> vzdialenosasi 60 metrov. Výhodou je takmera dva metre dlhý kábel, ktorýumoòuje toto zariadenie umiestni<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> stenu <strong>na</strong>d poèítaèom. Zadnástra<strong>na</strong> adaptéra je <strong>na</strong> montá <strong>na</strong> stenuuspôsobená. Takto sa moný dosahbezdrôtovej komunikácie ešte zväèší.Obidva spomenuté adaptéry umoòujúaj šifrovanie prenášaných informáciípomocou 40 alebo 128-bitovéhoWEP algoritmu.Všetky doplnkové sieové funkciesmerovaèa WL-500G fungovali bezproblémov, spojazdnenie bezdrôtovejsiete je v tomto prípade otázkou nie-98 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


H A R D W A R ETECHNICKÉ PREDSTAVENIENetifo NW−54APToto zariadenie je špeciálneurèené <strong>na</strong> konštrukciu bezdrôtovejsiete v štandarde 802.11g.Podporuje maximálnu rýchlos54 Mb/s. Má tvar sivejškatu¾ky, ktorú mono pripevni<strong>na</strong> stenu. Predný panelobsahuje tri LED diódy – prevádzka,komunikácia pomocou bezdrôtovejsiete a pripojenie LAN (oranovopri 100 Mb/s a zeleno pri 10 Mb/s). Nazadnom paneli sú dve antény, adaptér<strong>na</strong> pripojenie externého zdroja akonektor <strong>na</strong> pripojenie siete Ethernet.NW-54AP dokáe slúi ako bezdrôtovýsmerovaè. Uplatnenie nájde v malejfirme, v ktorej sa ethernetovým káblompripojí <strong>na</strong> internet a zaisujefunkciu prístupového bodu <strong>na</strong> bezdrôtovépripojenie klient<strong>sk</strong>ych staníc.NW-54AP má zabudovanú funkciuDHCP a automaticky tak dokáe pride¾ovaadresy IP pripojeným bezdrôtovýmklient<strong>sk</strong>ym staniciam. Takistodokáe pracova vo funkcii Bridge <strong>na</strong>dosiahnutie väèšieho dosahu bezdrôtovéhopripojenia v spolupráci s ïalšímprístupovým bodom.Inštalácia spoèíva v pripojení NW-54AP k ethernetovej sieti alebo bezdrôtovejpracovnej stanici. Po zadanívopred definovanej adresy IP sa objaví<strong>na</strong> pripojenom poèítaèi prihlasovaciedialógové okno. Po prihlásení mápouívate¾ k dispozícii informácie ostave pripojených staníc, pridelenýchadresách IP, rýchlosti spojenia a pod.Vyui mono DHCP alebo manuálnezadanie adresy klient<strong>sk</strong>ychpoèítaèov a ïalej <strong>na</strong>stavi spôsobšifrovania informácií.Zariadenie sme <strong>sk</strong>úšali vprevádzke <strong>na</strong> vo¾nom priestranstve.Maximálny dosah poèas <strong>na</strong>šej<strong>sk</strong>úšky bol 125 metrov pri komunikaènejrýchlosti 11 Mb/s. -om-TECHNICKÉ PARAMETRETechnológia bezdrôtového pripojenia: 802.11gŠifrovanie informácií: 64/128 bit WEP key forWireless LANPripojenie siete Ethernet: 10/100 Base−TxRozmery: 145 × 210 × 40 mmNapájanie: 5 V/2 A (externý <strong>na</strong>pájací zdroj)Záruka: 12 mesiacovCe<strong>na</strong>: 2920 Sk bez DPH/3475 Sk s DPHDodávate¾: AGEM, s. r. o.ko¾kých minút. S bezpeènosou lokálnejsiete je všetko v poriadku.To, èo vyzdvihuje toto zariadenie zbeného priemeru, sú pridané funkcie,cielené špeciálne <strong>na</strong> potreby malejsiete bez servera. WL500G obsahujefunkciu tlaèového servera, ktoráumoòuje zdie¾a tlaèiareò precelú sie. Tlaèiareò môe by pripojenák smerovaèu cez spomí<strong>na</strong>ný USBalebo paralelný port. Podporované súvšetky typy tlaèiarní. Vyuitie portuUSB sa však týmto nekonèí. Môete knemu pripoji populárne USB flashdi<strong>sk</strong>y (v predošlom èísle sme priniesliich test) a všetky údaje <strong>na</strong> òom zdie¾acez FTP server, ktorý je tie obsiahnutýv zariadení. Monosti konfigurácieFTP servera sú jednoduché, aledostatoèné. Správca môe pridáva ajmaza uívate¾ov a <strong>na</strong>stavova impráva pre prácu so súbormi <strong>na</strong> USBflash di<strong>sk</strong>u. FTP server tie podporujeanonymný prístup. A do treticemôete do portu USB zapoji webovúkameru. V tomto prípade si pouívatelia<strong>na</strong> lokálnej sieti môu obrazprezera priamo cez webový prehliadaè.Navyše WL500G dokáe posielaobraz ako prílohu e-mailom <strong>na</strong> zadanúadresu, a to buï v èasových intervaloch,alebo pri detekcii pohybu.Zariadenie komunikuje s kameroupomocou vlastných ovládaèov. Podporovanékamery sú uvedené v prílohemanuálu.Výhrady k zariadeniu máme ibadve, viac-menej osobného rázu. Prvása týka webového rozhrania, ktorýmsa konfiguruje prístroj. Stránky obsahujúv HTML kóde JavaScript, a akmáte v záujme bezpeènosti vypnutúpodporu JavaScriptu, jednoducho zariadeniene<strong>na</strong>konfigurujete. Druhá satýka spôsobu, akým sa prenáša dopoèítaèa obraz z webovej kamery pripojenejk zariadeniu. Keïe je pouitátechnológia ActiveX, plynulý obrazdosiahnete iba v prehliadaèi InternetExplorer. V prípade iných prehliadaèovsa zobrazujú iba statické obrázkys asi sekundovým obnovovaním. Zobrazovaniedát cez Java applet by bolovhodnejšie.Tieto výhrady však nemenia niè <strong>na</strong>fakte, e zariadenie sa nám ve¾mi páèiloa pomer ce<strong>na</strong>/výkon je ve¾mi priaznivý.WL500G je vhodný pre malé astredné firmy, ktoré si chcú postavibezdrôtovú lokálnu sie, prípadne juprepoji <strong>na</strong> internet. To všetko bezzbytoèných káblov a bez servera. Firemnízákazníci ocenia aj pridané funkcie,ako je tlaèový server, umoòujúzdie¾a jednu tlaèiareò pre celú lokálnusie alebo FTP server vyuívajúci USBflash di<strong>sk</strong>. Uplatnenie nájde aj v panelákocha <strong>na</strong> sídli<strong>sk</strong>ách, kde je èasto problematické,ba nemoné pretiahnu kábeldo poadovaných miest. A takistoumoní v hoteloch a podobných priestorochspravova vlastný prístupovýbod pre klientov.Hodnotenie:☺ Ce<strong>na</strong>/výkon☺ Podpora zariadení USB (webová kamera,tlaèiareò, flash di<strong>sk</strong>)☺ Doplnkové funkcie☹ Pre webové kamery je plná podpora lenpre Internet ExplorerCeny: ASUS WL−500g: 4650 Sk bez DPH/5533 Sk s DPH, ASUS WL−140: 1880 Skbez DPH/2237 Sk s DPH, ASUS WL−100g:2180 Sk bez DPH/2594 Sk s DPHDodávate¾: Libra Electronics Slovakia, a. s.Marek Ondík2/<strong>2004</strong> PC REVUE 99


H A R D W A R EGigabyte GA−K8NNXPSpoloènos Gigabyte, známa predovšetkým výrobouzákladných dosiek, vyrába aj základné do<strong>sk</strong>y s èipovousúpravou nVidia nForce3 150. Ako u pouitá èipovásúprava a procesorová pätica <strong>na</strong>povedá, v tomtoprípade ide o základnú do<strong>sk</strong>u urèenú pre procesoryAMD Athlon 64.U pri letmom poh¾ade <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u zaujmeviacero nezvyèajných prvkov. Prvým je port umiestnený<strong>na</strong> okraji do<strong>sk</strong>y, vzdialene pripomí<strong>na</strong>júci vyslúenýslot ISA. V <strong>sk</strong>utoènosti však ide o konektor pretakzvaný Dual Power System. DPS je zdroj vo vyhotovenízásuvnej karty, vytvorený špeciálne pre potrebyprocesora AMD Athlon 64. Tento zdroj je 6-fázový <strong>na</strong>pájacíobvod, ktorý dodáva stabilnejšie <strong>na</strong>pätie preprocesor. Ïalším zaujímavým prvkom je nezvyèajnýspôsob ukotvenia grafickej karty do slotu AGP. Tentopatent sa volá EZ-fix a umoòuje jednoduché vyberaniea vkladanie grafickej karty, prièom po<strong>sk</strong>ytuje dobrékotviace vlastnosti bez potreby lomcova klasickýmspôsobom uchytenia grafickej karty (pozri obrázok).Ïalšie parametre tejto základnej do<strong>sk</strong>y u nie sú vidite¾né<strong>na</strong> prvý poh¾ad, a preto si ich teraz priblíime.Ako sme u spomí<strong>na</strong>li, do<strong>sk</strong>a je koncipovaná preprocesor AMD Athlon 64. Okrem toho táto matiènádo<strong>sk</strong>a disponuje tromi slotmi pre pamäte DDR DIMMtypu DDR 400, DDR 333 a DDR 266. Základnú do<strong>sk</strong>u takmono osadi a tromi gigabajtmi operaènej pamäte.Rozhrania <strong>na</strong> pripojenie pevných di<strong>sk</strong>ov zahàòajúokrem obligátneho rozhrania IDE s podporouUDMA 33 a Ultra ATA 133 aj dve rozhrania IDE s podporouzapojenia di<strong>sk</strong>ov do di<strong>sk</strong>ového po¾a RAID vreimoch 0, 1 a 0+1. Navyše <strong>na</strong> tele do<strong>sk</strong>y sa <strong>na</strong>chádzajúešte ïalšie dva konektory <strong>na</strong> pripojenie di<strong>sk</strong>ovSerial ATA, ktoré takisto podporujú zapojenie di<strong>sk</strong>ovdo di<strong>sk</strong>ového po¾a RAID v reimoch 0 a 1. Základnádo<strong>sk</strong>a zaruèuje prítomnosou piatich slotovPCI dostatoèné monosti <strong>na</strong> rozšírenie systému aj dobudúcnosti.Z komunikaèných rozhraní, ktorými táto matiènádo<strong>sk</strong>a disponuje, spomeòme 6 portov USB 2.0 a triporty IEEE1394b, ktoré pri pouití správnej kabeláeponúkajú dátový prenos rýchlosou a 800 Mb/s.Výrobca odporúèa túto základnú do<strong>sk</strong>u pre poèítaè,ktorý bude zároveò aj sieovou bránou. Namatiènej do<strong>sk</strong>e sú toti integrované dve sieovékarty – jed<strong>na</strong> s rýchlosou prenosu a jeden gigabitza sekundu, tá druhá s rýchlosou 100 Mb/s. Nazadnom paneli nájdete dva porty RJ-45. Ïalšímzariadením integrovaným priamo <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>eje zvuková karta s výstupom 5.1, ïalej s optickýmSPDIF výstupom a gameportom.Zdvojený BIOS, ktorým základná do<strong>sk</strong>a disponuje,podporuje funkcie, ktorým neodolá pravdepodobneani jeden ladiè systému. Zdvojený BIOS zabezpeèí, ei v prípade poškodenia jedného (povedzme pri aktualizácii)zostáva druhý BIOS funkèný a dokáe obnoviobsah toho prvého alebo zabezpeèi chod poèítaèa.Pokroèilé pretaktovávacie funkcie sú podporovanéDual PowerSystem – 6−fázový<strong>na</strong>pájací obvod, ktorýdodáva stabilnejšie<strong>na</strong>pätie pre procesorrôznymi doplnkovými funkciami matiènej do<strong>sk</strong>y, ktorézabraòujú prehriatiu základnej do<strong>sk</strong>y alebo procesoraèi automaticky pod¾a potreby regulujú otáèkyventilátorov, èím sa v koneènom dôsledku zniujehluk vydávaný poèítaèom.Ce<strong>na</strong>: 6160 Sk bez DPH/7330 Sk s DPHDistribútor: LibraMatúš ValterEZ−Fix, nezvyèajný spôsobukotvenia grafickej kartyTECHNICKÉ PARAMETREÈipová súprava: nVidia nForce3 150Procesorová pätica: Socket 754Kompatibilné procesory: AMD Athlon 64Pamäte: 3 pozície pre pamäte DIMM, podpora pre 3 modulyDDR 266, DDR 333, DDR 400 (max. 3 GB)IDE: 2 × UDMA 133/100/66/33; 2 × Ultra ATA 100/133RAID; 2 × SATA/150 RAIDDátové rozhrania: 8 × USB 2.0; 3 × IEEE 1394bAudio: Realtek ALC658; šes kanálov; optický vstup/výstupLAN: 2× <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e, 10/100/1000 MbRozmery: 305 × 244 mmZáruka: 24 mesiacov100 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Pin<strong>na</strong>cle Liquid Edition 5.5Liquid Edition je nástroj <strong>na</strong> profesionálnystrih videa. V podstate ide opriamu konkurenciu programu AdobePremiere alebo Apple Fi<strong>na</strong>lCut, prièomexistuje viacero vyhotovení tohtonástroja. Liquid v balení Edition jeurèený <strong>na</strong> strih videa v poèítaèi aukladanie filmu vo formáte DV, DVC-PRO25 a DVCAM.Rozhranie programu je v podstatetotoné s prostredím operaèného systémuWindows. Má vlastný stavovýriadok, tlaèidlo štart, systém menu,riadiaci panel a hodiny. Pokia¾ si nechátevo¾bu <strong>sk</strong>rývania pôvodného stavovéhoriadka z operaèného systémuWindows, potom Liquid Edition je <strong>na</strong>celej obrazovke. Tak imituje dojemvlastného operaèného systému.Súèasou dodávky je program, ïalejkarta s tromi portami FireWire(IEEE 1394) a prepojovací kábel medzikartou a digitálnou kamerou.V okne Liquid Edition vidíte ikonyvšetkých súborov, ktoré budete potrebovapri zostavovaní filmu. Ich zobrazenieje moné vo forme ikon alebotextového zoz<strong>na</strong>mu súborov – tak akoje to vo Windows Exploreri. Prostredie<strong>na</strong> strih obsahuje zdrojové a <strong>na</strong>hrávacieokno, pod nimi je èasová os. Na òusa umiestòujú <strong>na</strong>grabované scény.Pri grabovaní videa sa pouívate¾prepne pomocou klávesu F6 do nástrojaoz<strong>na</strong>èeného ako Logging Tools.Tu sa zadáva názov <strong>na</strong>hrávky a poèasgrabovania máte monos upravihlasitos audia. Pouívate¾ môe upravovaaj farebné podanie jednotlivýchscén. Najnovšia verzia zavádza taképokroèilé funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. vektorscopealebo korekcia farby pod¾a zvolenéhobodu. Zároveò vidíte, ko¾ko priestorumáte <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> video.Poèas grabovania videa môetevybera len tie scény, ktoré sú pre vászaujímavé.Prostredie <strong>na</strong> editáciu videa obsahujevšetky <strong>na</strong>hrané sekvencie v chronologickomporadí. Pokia¾ toto poradienevyhovuje, dá sa zmeni metódouDrag and Drop. Rov<strong>na</strong>ko sa dajú dopåòaïalšie scény alebo audiosúbory.Pracovné prostredie programu Liquid Edition 5.5 <strong>na</strong> nerozpoz<strong>na</strong>nie od prostrediaMicrosoft WindowsÏalšia etapa práce sa sústreïuje <strong>na</strong>jemné doladenie hotového videa. Opäaj <strong>na</strong> tomto mieste môete vystrihovaneelané èasti scény a prida špeciálneefekty. Ide <strong>na</strong>pr. o 2D a 3D prelí<strong>na</strong>èkya filtre. Súèasou dodávky jeokolo 1000 efektov pracujúcich v reálnomèase. Doplni môete aj titulky,ktoré tvoríte pomocou programu Title-Deko. Titulok jednoducho píšete klávesnicou,ïalej <strong>na</strong>stavíte efekt textu,vyberiete font a jeho ve¾kos.Asi <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong> programe LiquidEdition je to, e dokáe renderovavýsledný film <strong>na</strong> pozadí. Ve¾mi výhodnáje aj funkcia AutoSave, pomocouktorej program ukladá výsledný film pokadej dokonèenej operácii. Ïalšouvýhodou je podpora technológie IntelHyper-Threading, èím sa <strong>na</strong>plno vyuívavýkon <strong>na</strong>jnovších procesorov.Z<strong>na</strong>mená to, e v prípade výkonnéhopoèítaèa obyèajne pracujete s vyrenderovanýmvideom a dostávatetak kompletný preh¾ad o podobe výslednéhofilmu. Na záver sa ešte pohráteso zvukovým sprievodom. Mô-ete mixova originálny zvuk s hudbou<strong>na</strong>pr. z CD média a pohra sa shlasitosou jednotlivých kanálov. Takistoje monos doplni vlastnú <strong>na</strong>hrávkucez mikrofón.Pokia¾ ste s editáciou filmu hotoví,môete ho exportova, a to <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>DVD médium, videopá<strong>sk</strong>u alebo <strong>na</strong>pevný di<strong>sk</strong>. Pri tvorbe DVD sa dajú vyuifunkcie <strong>na</strong> zostavenie úvodnéhomenu (DVD authoring). Existujú aj vo¾by<strong>na</strong> umiestnenie videa <strong>na</strong> webovéstránky.Program sme <strong>sk</strong>úšali v spoluprácis digitálnou kamerou od firmy Pa<strong>na</strong>sonic.Z nej sme grabovali video v dåkeasi 30 minút. Pouili sme poèítaès procesorom AMD Athlon 2200+ a512 MB RAM. Pevný di<strong>sk</strong> mal kapacitu120 GB a 7200 ot./min. Pouili smeoperaèný systém Microsoft WindowsXP Professio<strong>na</strong>l. Na tomto systémesme realizovali strih videa, pridali smenieko¾ko efektov a filtrov. Poèas <strong>na</strong>šejpráce Liquid Edition <strong>sk</strong>utoène renderovalvideo <strong>na</strong> pozadí. O renderovaníinformuje pouívate¾a iko<strong>na</strong> <strong>na</strong> stavovomriadku. Na záver sme film uloili<strong>na</strong> médium DVD. Práca s programomje pre pouívate¾a, ktorý má <strong>sk</strong>úsenosti<strong>na</strong>pr. z programu Adobe Premiere,v podstate jednoduchá, trebasi však zvyknú <strong>na</strong> celkom iný spôsobovládania. Program je vcelku stabilný,pokia¾ beí ako jediná aplikácia.Keï sme spustili nieko¾ko aplikácií zOffice 2003, zaèali sa vy<strong>sk</strong>ytova problémypri renderovaní v pozadí.V celkovom hodnotení je Pin<strong>na</strong>cleLiquid Edition program, ktorý má reálnušancu <strong>na</strong> presadenie sa v oblastiprofesionálneho strihu videa.Ce<strong>na</strong>: 24 190 Sk bez DPH/28 786 Sk s DPHDodávate¾: Konsig<strong>na</strong> SKPeter ŠurkaTECHNICKÉ PARAMETREVstup videa: zo zariadení s výstupom IEEE 1394Audioformát: 16−bit. PCM stereo, 32, 44a 48 kHzVstupné formáty: AVI, QuickTime a WAV,pre obrázky TIF, TGA a BMPVýstupné formáty: MPEG−2, MPEG−1,Windows Media, QuickTime a AVIPodporované videokodeky: DV, DVCAM,DVCPRO25Podporovaný operaèný systém: MicrosoftWindows 2000/XPPoèet portov FireWire: 4Podpora <strong>na</strong>hrávania zvuku: 2 kanály stereoMinimálne systémové poiadavky: procesorIntel alebo AMD s taktom 1000 MHz, 256MB RAM, AGP karta s videopamäou 64 MB,zvuková karta, vo¾ný slot pre kartu IEEE1394. Výrobca odporúèa PC s duálnymprocesorom Intel Xeon alebo ekvivalentod firmy AMD, 512 MB RAM a ukladanievidea <strong>na</strong> osobitný pevný di<strong>sk</strong>


S O F T W A R ECanopus Let's EDIT RT+Toto zariadenie je urèené predovšetkým<strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>e spracovanie videa. Existujeviacero verzií produktu, líšiacich sa dodávanýmhardvérom. Na recenziu sme malik dispozícii kompletné balenie, ktoré obsahovalostrihovú kartu i softvér.Dodávka Let's EDIT RT+ obsahuje hardvérovúa softvérovú èas. Hardvérová èaspredstavuje mierne upravenú do<strong>sk</strong>u ACED-Vio s rozhraním PCI, ktorá sa montuje dopoèítaèa. Obsahuje vstupy i výstupy <strong>na</strong>spracovanie videosignálu z a<strong>na</strong>lógovej i digitálnejkamery. Okrem toho mono pripojiaj externý PAL monitor <strong>na</strong> kontrolu spracúvanéhovidea. Softvérová èas zahàòa tri CDmédiá. Na prvom sa <strong>na</strong>chádza vlastný strihovýprogram Let's EDIT <strong>na</strong> jednoduché spracovanievidea, <strong>na</strong> druhom sú inštalaèné súbory preACEDVio a tretí program je Ulead DVD MovieFactory2SE, slúiaci <strong>na</strong> tvorbu DVD titulov. V balení jerýchla príruèka <strong>na</strong> pouívanie, <strong>na</strong> CD médiu je 334-stranová podrobná príruèka vo formáte PDF.Let's EDIT RT+ <strong>na</strong> karte obsahuje malý a ve¾kýkonektor <strong>na</strong> pripojenie kábla pre FireWire (pre digitálnukameru), ïalej vstup a výstup S-video (prea<strong>na</strong>lógovú kameru a kontrolný monitor) a vstup avýstup stereo audio. V dodávke je jeden FireWirekábel (4-pinové konektory <strong>na</strong> obidvoch koncoch),ïalej dva konvertory adaptéra RCA <strong>na</strong> jack 3,5 mm<strong>na</strong> pripojenie zvuku a dva konvertory adaptéra RCA<strong>na</strong> S-Video. Z<strong>na</strong>mená to, e táto karta <strong>sk</strong>utoène postaèuje<strong>na</strong> spracovanie videa i audia z ¾ubovo¾néhozdroja a k tomu sa dodáva aj kompletná výbavaprepojovacích káblov.Prepí<strong>na</strong>èom <strong>na</strong> karte ešte urèujete, èi budetepouíva televíznu normu PAL alebo NTSC. Pomocoupomocného programu ACEDV Controller mô-ete globálne <strong>na</strong>stavi jas, kontrast alebo farebnépodanie <strong>na</strong>hrávaného videa.Najzaujímavejšou èasou tohto produktu je všaksamotný program Let's EDIT. Je to nástroj, ktorý saovláda mimoriadne intuitívne a môete s ním vytvorizaujímavé video aj bez väèších <strong>sk</strong>úseností stvorbou filmov.Let's EDIT umoòuje grabova video do jednotlivýchklipov. Tieto klipy následne umiestòujete doèasovej osi pod¾a toho, ako to potrebujete. Môete<strong>na</strong>raz spracúva dva alebo tri klipy a z nich vytvorivýsledné video. Na takúto kombináciu môetepoui prechodové efekty – <strong>na</strong>pr. obraz v obraze,plynulý prechod jednej scény do druhej a pod. Okremtohto môete <strong>na</strong> klipy aplikova rôzne videofiltre.Tak vznikne <strong>na</strong>pr. efekt, ako keby ste kreslili videoceruzkou, ïalej si môete vytvori ilúziu starého filmu,priradi nové pozadie, robi farebné korekciealebo zmeni farby vybraného objektu. Výbava videofiltrovbola vzh¾adom <strong>na</strong> zacielenie <strong>na</strong> amatér<strong>sk</strong>ehopouívate¾a asi <strong>na</strong>ším <strong>na</strong>jväèším prekvapenímpri práci s týmto programom. Efektov jedos ve¾a a nechýbajú ani komplexné filtre, ktoréi<strong>na</strong>k tvoria súèas doplnkových balíkov.Hotové video ešte môete doplni titulkami(podporované sú aj sloven<strong>sk</strong>é z<strong>na</strong>ky) a <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>hovoriaj vlastný komentár.Ve¾kou výhodou je to, e pouívate¾ nemusípri práci stále prepoèítava alebo renderovaefekty. Všetko sa u<strong>sk</strong>utoèòuje v reálnom èase abez èakania. Hotové video môete exportova doformátov MPEG-1 alebo MPEG-2, ale aj SVCD, VCD,k dispozícii sú vo¾by <strong>na</strong> umiestnenie videa <strong>na</strong> webovýchstránkach. Z viacerých hotových filmov sadá vytvori interaktívne DVD, predpokladom je, emáte DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku.Hardvér Let's EDIT RT+ sa môe vyui aj s inýmiprogramami <strong>na</strong> strih videa – Adobe Premiere,Pin<strong>na</strong>cle Edition, Fi<strong>na</strong>l Cut Pro, ale aj Windows MovieMaker a pod. Vyui sa dá v prostredí operaèného systémuMicrosoft Windows i Apple Macintosh.Okrem úplnej verzie Let's EDIT RT+ existujú ajlacnejšie vyhotovenia. Let's EDIT RT je zariadenietotoné s opisovaným zariadením, ale nemá monosa<strong>na</strong>lógového výstupu (<strong>na</strong>pr. pre kontrolný monitor).Navyše sa dá zakúpi balenie, ktoré obsahujelen samotný strihový softvér <strong>na</strong> nelineárny strihbez karty. V tomto prípade sa predpokladá, e grabovanievidea máte u nejakým spôsobom zabezpeèené(dodatoèný FireWire radiè, DV konektor priamo<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e). Program je schopný spolupracova s¾ubovo¾nou OHCI (Open Host Controller Interface)FireWire kartou.V celkovom hodnotení je Let's EDIT RT+ vynikajúcezariadenie, ktoré <strong>na</strong>ozaj pomôe beným pouívate¾ompri spracovaní videa v domácich podmienkach.Výhodou je jednoduchá práca bez renderovania,mnostvo 2D/3D prelí<strong>na</strong>èiek a filtrov.V porov<strong>na</strong>ní s <strong>na</strong>jblišou konkurenciou, ako je <strong>na</strong>pr.Pin<strong>na</strong>cle Studio 8, je Let' EDIT RT+ síce drahšie riešenie,ale ponúka väèšiu stabilitu, produktivitu a jednoduchos.Ce<strong>na</strong>: Let's EDIT softvér: 5290 Sk bez DPH/6295 Sk s DPHLet's EDIT RT: 11 990 Sk bez DPH/14 268 Sk s DPHLet's EDIT RT+: 15 990 Sk bez DPH/19 028 Sk s DPHDodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.Ondrej MackoUkáka práce s programom Let's EDIT RTTECHNICKÉ PARAMETREVideoformát: PAL−NTSC, nepodporuje 16:9Vstup pre digitálne video: DV (4−pin.) a IEEE 1394 (6−pin.)Vstup pre a<strong>na</strong>lógové video: S−Video, kompozit (cez konvertorpre RCA)A<strong>na</strong>lógové audio: 48 kHz, 16−bit., 2 kanály, vstup a výstupjack 3,5 mmMinimálne poiadavky <strong>na</strong> poèítaè: odporúèa sa poèítaè s proce−sorom Intel Pentium 4, 2 GHz alebo AMD Athlon 2 GHz,512 MB RAM, dostatoèný priestor <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Odporúèasa DVD zapisovacia mechanika. Minimálne poiadavkypredpokladajú procesor s takom 800 MHz.Záruka: 36 mesiacov102 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S O F T W A R EProgram <strong>na</strong> elektronické podpisovanie – ELPIProgramov <strong>na</strong> vytváranie elektronickýchk¾úèov je v súèasnosti dostupnýchnieko¾ko. Medzi <strong>na</strong>jznámejšie patrí<strong>na</strong>príklad PGP a OpenPGP. Softvér ELPIpracuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kom princípe, ale sjednou výhodou – celé prostredie programuje v slovenèine. Hlavné výhodytohto programu však nie sú iba v jazyku,ktorým komunikuje s pouívate-¾om. Elektronický k¾úè, s ktorýmdokáe tento program pracova, totimôe by vytvorený certifikaènou autoritousídliacou <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u – konkrétneFakultou riadenia a informatikyilin<strong>sk</strong>ej univerzity.Dokumenty podpísané programomELPI zatia¾ nemono vyui <strong>na</strong> elektronickýstyk so štátnou správou. Na Sloven<strong>sk</strong>utoti zatia¾ nemáme funkènúcertifikaènú autoritu, ktorá by bolapoverená Národným bezpeènostnýmHlavné okno programuúradom SR. No vïaka schváleniu záko<strong>na</strong>o elektronickom podpise Národnouradou Sloven<strong>sk</strong>ej republiky z 15. marca2002 je moné tento softvér pouíva<strong>na</strong> podpisovanie elektronických dokumentovv súkromnom a obchodnomstyku. Preto v prípade súdnych sporovpostaèuje preukázanie vlastníctva súkromnéhok¾úèa, chráneného pred zneuitíminými osobami, ne je podpisovate¾,pri<strong>na</strong>jmenšom heslom.Pomocou ELPI mono vytvori dvojicuelektronických k¾úèov, ktoré môuby ne<strong>sk</strong>ôr pouité <strong>na</strong> podpisovaniealebo šifrovanie rôznych dokumentov.Pravdepodobne <strong>na</strong>jpouívanejšou funkcioubude podpisovanie, ktoré prebiehave¾mi jednoducho. Staèí spustiprogram ELPI, v ktorom u máte vygenerovanúdvojicu k¾úèov, kliknú <strong>na</strong>ikonu Podpíš a sprievodca vás prevediecelým procesom. Ako prvé dialógovéokno sa zobrazí iados o zadanie osobnéhohesla <strong>na</strong> sprístupneniesúkromného k¾úèa.V rov<strong>na</strong>kom okne si vyberietesúbor so súkromnýmpodpisovým k¾úèom,zvolíte podpisovanýsúbor a kliknete <strong>na</strong>tlaèidlo Podpíš. V prípade,e ste si zvolilivýstupný formát súborue-mail, zobrazí sa dialógovéokno Mini E-maileditora. V òom zadáteemailovú adresu príjemcu.Výsledkom podpisovania je súbor spríponou .eml, ktorý môete pripoji k¾ubovo¾nému e-mailu ako prílohu.Rov<strong>na</strong>ko jednoducho prebieha i kontrolapravosti podpisu. V ELPI kliknete<strong>na</strong> ikonu Overi, vyberiete názov súboru,ktorý ste dostali ako prílohu, a stlaèítetlaèidlo Over. Výsledok overeniapodpisu sa zobrazí aj s výpisomobsahu niektorých poloiekpodpisovacieho certifikátu. Uitoènémôe by aj podpisovanie EXE,DLL a iných sputite¾ných súborov.Okno s overením podpísanej emailovej správyostávajú, a kým ich operaèný systémne<strong>na</strong>hradí inými. Preto ich mono špeciálnymiprogramami preèíta. Aby sivšak mohol by pouívate¾ istý, e vymazanédáta u nikto nepreèíta, je vprograme ELPI pripravená funkcia Skartovanie.Pomocou tejto funkcie sa dajúvymaza súbory i celé adresáre a následneich mono prepísa viackrát inýmidátami.Na Sloven<strong>sk</strong>u zatia¾ nie je známynijaký precedens, v ktorom by bolo pouitépodpisovanie alebo šifrovanie dátPrvé dialógové okno vytvárania certifikátuOkno mini emailového editoraDôveryhodnos takto podpísaných dátsa dá jednoducho overi. Ak ich <strong>na</strong>padnevírus alebo sa i<strong>na</strong>k poškodia, programELPI <strong>na</strong> to príde a varuje vás informáciou,e došlo k zmene integrity.Šifrovanie a dešifrovanie súborovprebieha rov<strong>na</strong>ko jednoducho ako podpisovanie.Po stlaèení tlaèidla Zašifrujsa zobrazí dialóg, v ktorom zaškrtnutímvyberiete šifrovanie pomocou certifikátov.Ak nezaškrtnete pole Šifrovasúbory certifikátmi, bude sa šifrova zadanýmheslom. Certifikátov mono vybra¾ubovo¾né mnostvo. Túto monosvyuijú pouívatelia, ktorí sa chcú podelio svoje dáta s niekým iným, ale nechcú,aby boli èitate¾né ïalšími osobami.Súbory sa šifrujú verejnou èasouelektronického k¾úèa, dešifrovanie sazas vykonáva súkromnou èasou podpisu.Systém Windows i iné operaèné systémytoti vymaú súbor tak, e ho iba„znevidite¾nia“. Dáta však <strong>na</strong> médiuelektronickým podpisom ako dôkaznýmateriál. Ak teda nechcete ri<strong>sk</strong>ovazneuitie vašich chúlostivých dát, oplatísa u dnes pouíva program typuELPI. Program nájdete aj <strong>na</strong> CD REVUE12/03.Hodnotenie:☺ Jednoduché ovládanie☺ Monos vo¾by certifikaènej autorityCe<strong>na</strong>: freewareDodávate¾: elpi.szm.<strong>sk</strong>Michal HolešTECHNICKÉ PARAMETRESystémové poiadavky: Windows 95/98/NT4.0/2000/XPProcesor: Pentium 200 MHz a vyššíPriestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u: 1,5 MB2/<strong>2004</strong> PC REVUE 103


S O F T W A R ECD: Rayman 3 Hoodlum Havoc v slovenèinePo kratšej prestávke prišli programátori spoloènostiUbi Soft s ïalším dielom ságy Rayman. Tento dielbol <strong>na</strong> trh uvedený s trochu komplikovaným názvomRayman 3 Hoodlum Havoc. Pre úspech tejtohry <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu je ve¾mi dôleité to, e existujekompletne vypracovaná sloven<strong>sk</strong>á verzia. Tá obsahujenielen preklad písaného textu, ale aj <strong>na</strong>hovorenéhoslova, systému menu i pomocníka. Z<strong>na</strong>menáto, e v tomto prípade nepotrebujete dobre rozumiehovorenej angliètine apritom vyuijete všetky vlastnostihry <strong>na</strong>plno.Hlavnou postavou je, prirodzene,Rayman. Pre tých,ktorí ešte nijakú raymanovkunevideli: je to malý chlapík,ktorému však chýbajú isté èastitela. Nemá sval<strong>na</strong>té ramenáani silné kolená. Ale zato mápár rukavíc, ktoré ho robia nesmiernesilným. Ich silu môeregulova, take po dlhšomsústredení znièí mocného nepriate¾advoma fackami.Raymanov príbeh je do<strong>sk</strong>omplikovaný. Jedného dòasa malé èervené svetielkozne<strong>na</strong>zdania zmenilo <strong>na</strong> èiernechlpaté stvorenie Lume<strong>na</strong> a<strong>na</strong>zvalo sa menom André. André dostal diabol<strong>sk</strong>úmoc a ïalšie svetielka premenil <strong>na</strong> Lumenov. Lumenisú však malí a bezmocní, take si <strong>na</strong>šli telesnéschránky obyvate¾ov virtuálneho sveta – takzvanýchHoodlumov. Hoodlumovia po vás <strong>na</strong> kadomkroku strie¾ajú èudnými puškami. Ak ich znièíte,vyletí z nich Lumen a uteká kade ¾ahšie. Tieto stvoreniamajú pomôc hroznému Andrému v jeho pláne– chce zavies dobu tem<strong>na</strong> a ovládnu celý svet.Na to potrebuje obráti mystické „srdce sveta“.Do plánov Andrého sa však priplietol Rayman ajeho verný spoloèník Globox. Globox je ve¾mi pa-ravý tvor a pri svojej pahltnosti zoral aj Andrého.Rayman a Globox tak behajú po všetkých monýchdoktoroch a s<strong>na</strong>ia sa Andrého dosta opä <strong>na</strong>svet. Kadý z doktorov má vlastný nezvyèajný spôsoblieèby. Väèšinou je to bubnovanie po bruchualebo hranie <strong>na</strong> Globoxovej ruke tak ako <strong>na</strong> gitare.Ale André ani za svet nevylezie von.Take si ich doktori podávajú ako horúci zemiak.V istej èasti hry jeden z doktorov spôsobí, e Andrésa dostane a ku Globoxovmu mozgu.Poèas hry budete bojova s nieko¾kými príšerami.Medzi nimi bude jeibaba s kotlom <strong>na</strong> hlave, sval<strong>na</strong>téneznièite¾né tvory, pred ktorými môete ibauteka, alebo chudý a prefíkaný lovec. Keï ho udvakrát znièíte, zjaví sa bosorka, objíme ho a zmiznes ním.V hre je nieko¾ko obzvláš zaujímavých levelov.V jednom sa Rayman zmenší <strong>na</strong> výšku topánky,<strong>na</strong>sadne do nej a bude musie zopárkrát prevalcovadruhú topánku. Pripomí<strong>na</strong> to jarmoènú zábavu<strong>na</strong> autíèkach. Ïalší zaujímavý level príde, keïHoodlum <strong>na</strong>sadne do obrov<strong>sk</strong>ého stroja <strong>na</strong> rozšliapavanieRaymanov a chce vás prišliapnu. Po znièeníHoodluma do neho <strong>na</strong>sadnete a budete priš¾apovaïalších nepriate¾ov.Nieko¾kokrát sa dostanete aj do dúhového levelu.Tu budete musie <strong>sk</strong>áka z jednej dúhovej do<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>druhú. Na nohách pritom budete ma surf <strong>na</strong> raketovýpohon. Pri surfovaní treba zbiera diamanty,za èo dostávate body. Ak spadnete, niè sa vám nestane,lebo v pravej chvíli priletí Globox <strong>na</strong> vrtu¾níkua premiestni vás k <strong>na</strong>jblišiemu checkpointu.Ak od Rayma<strong>na</strong> <strong>na</strong> chví¾u odbehnete, nájdete ho asi v tejto podobePri rýchlom zbieraní diamantov zí<strong>sk</strong>avate dvojnásobnýpoèet bodov. No ak dlhší èas nezí<strong>sk</strong>atenové body, váš bodový zi<strong>sk</strong> sa vráti do normálu.Ïalšou zaujímavosou sú zázraèné plechovky. Jeich pä druhov: zelená, èervená, modrá, oranová altá. Kadá z nich slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobudnutie inej vlastnosti.Ich úèinky sú <strong>na</strong>vyše èasovo obmedzené. Zelenáplechovka Vortex urobí z Raymanovej pästevír. Pomocou èervenej plechovky Heavy metal vyvalítekadé dvere a nepriate¾a znièíte rýchlejšie. Modráplechovka Lockjav zmení vaše ruky <strong>na</strong> dve kovovéúchytky. Pomocou nich sa môete hojda <strong>na</strong> kovovýchtyèiach, a ak nimi zasiahnete nepriate¾a a stlaèíte medzerník,znièíte ho elektrickým prúdom. Oranová plechovkaShock Rocket vyzbrojí vašu päs raketou,ktorú po vystrelení môete ovláda. A <strong>na</strong>koniec ltáplechovka Throttle copter urobí z Raymanovej hlavyvrtu¾ník. Táto vlastnos však vydrí iba malú chví¾u.Plechovky zí<strong>sk</strong>ate buï po znièení dôleitého Hoodluma,alebo ak vyslobodíte jedného krá¾a.Králi sú stvorenia ve¾mi podobné doktorom. Keï-e sú nepriate¾mi Lumenov a sú v ich svete, Lumeni104 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S O F T W A R ERayman pred krajinou šírej vodyLevel so surfovaním <strong>na</strong> vlnách dúhyich uväznili. Ak ich neoslobodíte, nedostanete saïalej, keïe nezí<strong>sk</strong>ate plechovku <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> rozbitiedverí. Po oslobodení zaènú tancova alebo jednoduchopovedia: „Musím vzia deti <strong>na</strong> plaváreò!“,vyèarujú vám plechovku a zmiznú. Obèas majú ajdvoch pomocníkov. V kadom leveli je sedem takýchtotvorov.Poèas hry budete zí<strong>sk</strong>ava bonusy. Medzi nimi súvtipné reklamné videá a minihry, <strong>na</strong>príklad 2D Rayma<strong>na</strong>lebo hoodlumov<strong>sk</strong>ý tenis.Súèasou hry je aj sprievodná hudba. V nej súzastúpené všetky hudobné štýly – od starších a po<strong>na</strong>jnovšie. Najvýraznejší je hudobný sprievod u doktorova pri surfovaní. V iných èastiach hry pôsobílen ako nevýrazné pozadie.Táto hra by sa mohla sta vynikajúcim oddychompre vaše ratolesti. Vïaka dobrej grafike akompletnému prekladu budú deti rozumie postaváma úlohám aj bez nepraktického hrabania sa vslovníku. Hra nie je a taká nároèná <strong>na</strong> logické myslenie,take ju môu hra deti od troch do devädesiatichdeviatich rokov.Hodnotenie:☺ Mnostvo bonusových levelov a vtipných videí☹ Poèas hry nemono hocikde uklada pozíciu.Hra sa automaticky ukladá <strong>na</strong> zaèiatku levelu.Ce<strong>na</strong>: 840 Sk bez DPH/999 Sk s DPHPreklad/zapoièal: Kon TikiVýrobca: Ubi SoftPredajca: shop.sector.<strong>sk</strong>Peter MackoTECHNICKÉ PARAMETREHardvérové poiadavky:PC s procesorom od firmy AMD alebo Intel 1000 MHz,RAM 128 MBGrafická karta GeForce 3 s videopamäou 64 MB RAMOperaèný systém Microsoft Windows 95, 98, ME, 2000, XPÏalšie informácie: <strong>www</strong>.raymanzone.com2/<strong>2004</strong> PC REVUE 105


S O F T W A R EPin<strong>na</strong>cle InstantCD/DVD verzia 8Potrebujete poui rýchlejšiu cestu<strong>na</strong> kopírovanie CD a DVD médií, chceliby ste kompletné riešenie <strong>na</strong> prehrávaniehudby, videoprehrávaè aïalšie nástroje <strong>na</strong> tvorbu zálohy <strong>na</strong>DVD alebo CD médiu? Potom je tuprogram InstantCD/DVD od firmyPin<strong>na</strong>cle, teraz vo verzii 8. Všetky súèastibalíka sú k dispozícii <strong>na</strong>jrýchlejšiepomocou ikony v stavovom riadkuoperaèného systému.Základom balíka je program InstantCOPY,ktorý pracuje metódouzápisu bit po bite a má zabudovanútechnológiu <strong>na</strong> zrýchlenie zápisu.Umoòuje realizáciu kópií filmu 1:1,ïalej dokáe prekonvertova autor<strong>sk</strong>ynechránený film z DVD <strong>na</strong> CD médiá,poradí si aj s dvojvrstvovými DVDmédiami. Pri kopírovaní DVD médií simôete zvoli, èi <strong>na</strong> výslednom CD médiubudú umiestnené aj titulky, alebonie. Program však dokáe realizovakópiu len z autor<strong>sk</strong>y nechráneného média.Toto obmedzenie je v programeintegrované zámerne.V novej verzii sa zrýchlenie zápisudosahuje pomocou novej technológie,ktorá dokáe <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> zapisovadáta a súèasne ich aj èíta. Pokia¾ mátelen CD alebo DVD zapisovaèku, musítema <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u dostatoènýpriestor <strong>na</strong> uloenie celého kopírovanéhomédia. Kopírova môete celýfilm alebo len vybrané èasti videaalebo audia. Súèasou dodávky je ajprogram, ktorý umoòuje vytvorivirtuálny di<strong>sk</strong>. Z<strong>na</strong>mená to, e v poèítaèisi vytvoríte novú virtuálnu logickújednotku a do nej umiestnite obrazmédia. Takto sa nová jednotka budetvári, ako keby bola v mechanike jednotka,hoci tam fyzicky nebude. Tátofunkcia je výhodná pre niektoré hryalebo encyklopedické programy, aknechcete so sebou stále nosi médiá.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme <strong>sk</strong>úšali prekopírovahudobné médiá, ktoré miernepresahovali štandardnú ve¾kos700 MB. Kopírovali sme aj autor<strong>sk</strong>ynechránené filmy <strong>na</strong> DVD médiu anieko¾ko video CD. Takéto médiá sanám podarilo s programom Instant-COPY úspešne <strong>na</strong>hra.Pri teste rýchlosti sme <strong>sk</strong>úšali <strong>na</strong>kopírovaCD médium s kapacitou 640MB <strong>na</strong>jprv pomocou nástrojov, ktoréponúka program Ahead Nero, a potompomocou InstantCOPY. Pri testesme pouili 40-rýchlostnú CD-R/RWzapisovaèku, v oboch prípadoch rov<strong>na</strong>kýpoèítaè s operaèným systémomMicrosoft Windows XP a rov<strong>na</strong>ké médiáod firmy Imation. V prvom prípadesme <strong>na</strong> vyhotovenie kópie od povelu<strong>na</strong> štart èakali 4 minúty a 2 sekundy,zatia¾ èo InstantCOPY bol s kópiouhotový o 33 sekúnd <strong>sk</strong>ôr.Ïalšou súèasou balíka InstantCD/DVD je program InstantAudio. Ten slú-i <strong>na</strong> prehrávanie, úpravu a mixovaniehudby. Pomocou neho máte jed<strong>na</strong>kk dispozícii prehrávaè hudby sozobrazovaním detailných informáciío aktuálne prehrávanej <strong>sk</strong>ladbe, aleaj monosti jej ïalšej úpravy pomocouefektov. Napríklad si môeteupravi ekvalizér, zmeni charakteristikyfiltrov VST. K dispozícii je dolnopriepustnýa hornopriepustný filter,takisto môete odstráni pra<strong>sk</strong>anie,brum zo sieového <strong>na</strong>pätia aleboautomaticky vyrovnáva hlasitos. Kdispozícii je one<strong>sk</strong>orenie niektorýchtónov oproti originálu, primiešaniedeformovaného zvuku a pod. Priestor<strong>na</strong> experimentovanie je <strong>sk</strong>utoèneširoký. Ve¾kou výhodou sú podporovanéformáty – MP3, WAV, WMA,Ogg Vorbis, AIFF a FLAC. Súbory MP3môete presunú do prenosného prehrávaèa.Program InstantAudio a pouitie efektov VSTNa mixovanie hudby z rôznychzdrojov je urèený program InstantMusic.Ten umoòuje pospája hudbu azo 16 kanálov, k dispozícii máte ajviacero hudobných efektov a kninicuzvukov. Priamo z prehrávaèa mô-ete hudbu aj uloi <strong>na</strong> médium CD-R.Vy<strong>sk</strong>úšali sme aj ripovanie hudobnýchCD médií do formátu MP3.Ïalšia súèas je zameraná <strong>na</strong> spracovanievidea. Opä sa dá pospájavideo z viacerých zdrojových <strong>na</strong>hrávok,prípadne fotografií, z <strong>na</strong>toèenýchscén môete takisto vystrihnú ne-elané zábery. Výsledné video sa dáuloi <strong>na</strong> médium CD alebo DVD. Akchcete, dá sa prostriedkami v balíkuvytvori aj obal <strong>na</strong> médium.Posledná súèas je zameraná <strong>na</strong>prácu s dátovými médiami. Podporovanýje inkrementálny zápis <strong>na</strong> prepisovate¾némédiá, dá sa ukladazáloha celého pevného di<strong>sk</strong>u alebolen urèených èastí (dokumenty a elektronickápošta) a tvorbu zálohy monopriebene aktualizova. Prirodzene,dáta sa dajú zo záloh obnovova.Okrem kompletného balíka sú k dispozíciiaj samostatné balenia. Napríkladje to samotný program Instant-COPY <strong>na</strong> tvorbu kópií, ïalej SteinbergmyMP3pro <strong>na</strong> spracovanie zvuku.Ce<strong>na</strong>: Instant CD/DVD:1390 Sk bez DPH/1654 Sk s DPH,InstantCOPY: 2290 Sk bez DPH/2725 Sk s DPH,Steinberg myMP3pro: 1690 Sk bez DPH/2011 Sk s DPHDodávate¾: Konsig<strong>na</strong> SKOndrej MackoProstredieprogramuInstantCD/DVDTECHNICKÉ PARAMETREPoèítaè s procesorom Intel Pentium III aleboAthlon 500 MHz, 64 MB RAM, 100 MBvo¾ného priestoru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, zapiso−vaèka CD−R/RW, DVD−R/RW, DVD+R/RW,DVD−RAM. Operaèný systém MicrosoftWindows 98 SE, Me, XP, 2000106 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S O F T W A R EProgramy <strong>na</strong> správu a úpravu digitálnej fotografieDigitál<strong>na</strong> fotografiaje dnes doslova hit.Ve¾a pouívate¾ov sau odhodlalo presedlaz klasického fotoaparátu<strong>na</strong> digitálny. Po pármesiacoch fotografovaniasa však kadý pouívate¾ocitne pred riešenímrov<strong>na</strong>kej otázky: Akojednoducho a zároveòmaximálne efektívnearchivova a spracúvamnostvo zí<strong>sk</strong>anýchdigitálnych fotografií?Sformulovali sme preto zopár èinností,ktoré by softvérová pomôckadigitálneho fotoamatéra mala zvládnu,a dospeli sme k <strong>na</strong>sledujúcemu zoz<strong>na</strong>mu:organizova fotografie, vytváraarchívy, realizova úpravy fotografií,vytvára prezentácie (minimálnevo forme slide show, video CDa webových galérií) a publikova fotografiepriamo z programu.Hoci jednotlivé èinnosti monorealizova jednoúèelovými programami,ktorých sú <strong>na</strong> internete stovky,iste uznáte, e ideálne je ma všetkynástroje pekne poruke (minimálnevo forme uceleného balíka nástrojov)a nemusie vdy siaha po inom programe.Vybrali sme preto <strong>na</strong>sledujúceštyri programy, dostupné <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu (Microsoft PhotoDraw 2000 a PhotoImageDigital sme otestovali u vpredchádzajúcich èíslach PCR).ADOBE PHOTOSHOPALBUM STARTEREDITION 1.0Je to limitovaná verzia známeho programu<strong>na</strong> správu digitálnych fotografiíAdobe Photoshop Album. Na rozdielod úplnej verzie je verzia StarterEdition k dispozícii zadarmo, staèí siju stiahnu z internetu (http://<strong>www</strong>.adobe.com/products/photoshopalbum/starter.html). Inštalácia má 5,6 MB. Prvékroky s programom vám u¾ahèí tutorial,ktorý je takisto k dispozícii <strong>na</strong>webe, ten má však 14,5 MB.Èinnosti realizovate¾né pomocoutohto programu mono rozdeli došiestich <strong>sk</strong>upín: zí<strong>sk</strong>anie fotografií, ichorganizácia, úpravy, vyh¾adávanie, tvorbadokumentov vyuívajúcich fotografiea publikácia fotografií.Prostredie programu Adobe PhotoShop Album Starter EditionJednou zo zvláštností, ktoré v inýchprogramoch nenájdete, je monos prezerafotografie prostredníctvom „kalendára“,teda dátumu, keï boli vytvorenéV prvej oblasti umoòuje programzí<strong>sk</strong>avanie fotografií z pevného di<strong>sk</strong>u(ale aj CD a pamäových kariet), digitálnehofotoaparátu a <strong>sk</strong>enera.Zí<strong>sk</strong>ané fotografie sa dajú organizova,prièom práca s archívom jegraficky orientovaná a upravená dopodoby pripomí<strong>na</strong>júcej prácu s papierovýmialbumami. „Zorganizované“fotografie môete ¾ahko triedi,a to buï pod¾a záloiek definovanýchpri triedení, pod¾a kalendára, alebopod¾a definovaného dátumu a èasu.V oblasti editácie a dodatoènýchúprav fotografií ponúka program <strong>na</strong>sledujúcemonosti: korekcia <strong>na</strong> „jedendotyk“ (automatické vyváeniekontrastu, jasu a farebného podania),orezanie snímok, korekcia èervenýchoèí, úprava jasu, úprava kontrastu aúprava farebného podania.Azda <strong>na</strong>jširšiu paletu monostíponúka program v oblasti vytváraniadokumentov. Z fotografií toti mô-ete jeho prostredníctvom vytvorimnostvo dokumentov, poèí<strong>na</strong>júcalbumami cez prezentácie, video CDprehrávate¾né v stolových DVD prehrávaèoch,poh¾adnice, kalendáre, fotobooky,webové galérie a elektronicképoh¾adnice a po 3D galérie.V oblasti publikácie fotografií ponúkaprogram všetky dnes obvyklémonosti. Fotografie mono tlaèi<strong>na</strong> lokálnej i vzdialenej tlaèiarni (prostredníctvomwebu), publikova albumy<strong>na</strong> webe a odosiela fotografiee-mailom.Práca s programom je príjemná,trocha netradièné je však umiestòovaniefotografií do kategórií, kde sanepresúvajú fotografie do „z<strong>na</strong>èky“,ale z<strong>na</strong>èka sa aplikuje <strong>na</strong> vybrané fotografie.Prostredie programu Ulead PhotoExpress Digital Studio EditionAdobe Photoshop Album SE 1.0 ponúkaz poh¾adu podporovaných funkciíprakticky tie isté monosti ako jehoplnohodnotná verzia. Najvýz<strong>na</strong>mnejšímrozdielom je <strong>sk</strong>utoènos, everzia Starter Edition vám umoníspracova iba 250 fotografií, èo vám<strong>na</strong>dlho nevystaèí. Na vy<strong>sk</strong>úšanie monostía toho, èi vám program „sadnedo ruky“, to však isto postaèí. Akáno, môete siahnu po úplnej verziiprogramu, ktorá má rov<strong>na</strong>ké vlastnostia jej ce<strong>na</strong> sa pohybuje <strong>na</strong> prijate¾nejúrovni.Ce<strong>na</strong>: limitovaná verzia (250 fotiek) – zadarmo,úplná verzia: 1705 Sk bez DPH/2046 Sk s DPHDodávate¾: Agemsoft, <strong>www</strong>.adobe.comULEAD PHOTO EXPRESS4.0 DIGITAL STUDIOEDITIONPrvý z programov ponúkaných spoloènosouUlead je urèený pouívate-¾om, ktorí nevyadujú komplexný nástroj<strong>na</strong> správu fotografií, <strong>sk</strong>ôr im ideo jednoduchšiu úpravu a <strong>na</strong>jmä tlaè avytváranie prezentácií s dôrazom <strong>na</strong>prezentácie <strong>na</strong> webe.Program sprístupòuje jednotlivéfunkcie prostredníctvom piatich volieb:zí<strong>sk</strong>anie fotografií, dávkové spracovanie,tlaè, zdie¾anie a web.Prvá vo¾ba umoòuje pouívate-¾ovi sahova fotografie priamo z digitálnychfotoaparátov, <strong>sk</strong>enera a videokamery.Prostredníctvom ponuky v sekciidávkové spracovanie si môe pouívate¾vybra z troch <strong>sk</strong>upín operácií.Najpoèetnejšia je prvá, obsahujúca<strong>na</strong>sledujúce automatické úpravy:rotáciu, orezanie, úpravu jasu a kon-2/<strong>2004</strong> PC REVUE 107


S O F T W A R EPýchou programu Ulead PhotoImpact je široká škála tlaèových výstupov, z ktorých nás<strong>na</strong>jviac zaujala ve¾koformátová tlaè s monosou definova, ktoré segmenty plagátu sa budútlaèitrastu, úpravu podania farieb a doostrenie.V druhej sekcii má pouívate¾monos rotova obrázok a v poslednejsekcii je k dispozícii nástroj <strong>na</strong>konvertovanie obrázkov do iných grafickýchformátov.Sekcia tlaè umoòuje tlaè fotografiívo všetkých predstavite¾ných re-imoch, poèí<strong>na</strong>júc tlaèou jednej fotografiecez tlaè albumov, náh¾adov,obalov a potlaèe <strong>na</strong> CD a po tlaè plagátov.V prípade <strong>na</strong>posledy menovanéhospôsobu tlaèe si z fotografieexponovanej pämegapixelovým fotoaparátommôete vytlaèi bezvidite¾nej straty kvality plagát zo 16stránok A4! A v uspokojivej kvalitebez problémov dostanete aj dvojnásobnýrozmer. Zaujímavosou je, epri fi<strong>na</strong>lizácii zadania tlaèe môetenecha z plagátu vytlaèi aj jednotlivéstránky a vyui ich samostatne.V sekcii zdie¾anie fotografií sú prístupnévo¾by e-mail (odošle vybranúfotografiu èi fotografie e-mailom),kalendár (vytvorí kalendár), pozadie(<strong>na</strong>staví fotografiu ako pozadie pracovnejplochy), panorama (vytvorí zosérie fotografií s pouitím aplikácieUlead Cool 360 panoramatický poh¾ad)a <strong>na</strong>èítanie do systému iMira.V poslednej sekcii web máte monosvytvori webovú stránku, webovýalbum, webovú poh¾adnicu a webovúprezentáciu. Okrem toho boli dotejto sekcie pridruené aj monostiefektového spracovania obrázkov.K dispozícii sú tri základné efekty: kaleido<strong>sk</strong>op,ohòostroj a magická kocka,kadý je však k dispozícii v mnohýchvariáciách.Vcelku mono tento program hodnotiako pouívate¾<strong>sk</strong>y dobre spracovaný.Ve¾mi dobrá ce<strong>na</strong> sa však dosiahlatým, e v programe niektoréfunkcie nenájdete. V prvom rade programpracuje so súbormi uloenými vrámci adresárov a nepo<strong>sk</strong>ytuje nijaképokroèilejšie nástroje <strong>na</strong> archiváciu. Zapriemerné mono oz<strong>na</strong>èi schopnostiBránou do programu Ulead PhotoImpact je PhotoImpact Albumv oblasti úprav fotografií, kde sú k dispozíciiiba automatické korekèné nástroje.Absentuje aj monos vytváraniaPhotoCD prezerate¾ných v stolovýchDVD prehrávaèoch. Ak budetepotrebova niektorú z týchto funkcií,budete musie siahnu po doplnkovejaplikácii alebo inom programe. Akvšak nepotrebujete komplexný nástroj,môe vás tento program svojoucenou a výbornou kvalitou tlaèe presvedèi.Ce<strong>na</strong>: 600 Sk bez DPH/750 Sk s DPHDodávate¾: SyntexULEAD PHOTOIMPACT 8Druhý z programov ponúkaných spoloènosouUlead sa dodáva takisto <strong>na</strong>dvoch CD-ROM. Prvý di<strong>sk</strong> obsahujeprogram PhotoImpact a Photo Explorer7. V sekcii utility sú ešte nástrojeApple QuickTime, SVG Viewer 3.0 aAdobe Acrobat 5. Na druhom bonusovomCD nájde pouívate¾ doplnkyHemera GraphicsDe<strong>sk</strong>, Alien SkinFilter a Animation Factory GIF AnimationCollection. U z tohto výpoètuje zrejmé, e ide o balík, ktorý pokrývapotreby spracovania digitálnejfotografie ove¾a komplexnejšie akopredchádzajúci produkt.Hoci balík má názov Ulead Photo-Impact 8, táto aplikácia je iba editorom,spúšaným z centrálnej aplikácie,ktorou je v tomto balíku programUlead PhotoImpact Album (takistovo verzii 8). Prostredie programuje podobné konkurenèným aplikáciáma priamo v òom mono realizovavšetky potrebné funkcie súvisiaces archiváciou fotografií, kamsa dá zahrnú import fotografií z obvyklýchzdrojov (di<strong>sk</strong>, fotoaparát,<strong>sk</strong>ener). K tejto èinnosti však trebapriráta aj tlaè, odosielanie fotografiíe-mailom, exportovanie do albumu,exportovanie do webovej prezentácie,spustenie prezentácie èiexport prezentácie <strong>na</strong> CD. Poslednoumonosou je spustenie editora PhotoImpact,v ktorom sa dá realizovaširoká škála úprav digitálnych fotografií.Treba poveda, e v mnostveponúkaných nástrojov tento programnezaostáva za populárnym Adobe Photoshopom.PhotoImpact Album je pre pouívate¾aakousi vstupnou bránou, ktorátvorí <strong>na</strong> prvý poh¾ad trocha strohú,no z funkèného h¾adi<strong>sk</strong>a slušne vybavenúcentrálu, pokrývajúcu širokú škáluèinností súvisiacich s archiváciou aspracovaním digitálnej fotografie.Najvýz<strong>na</strong>mnejšou èasou balíka jeprogram PhotoImpact, ktorým mô-ete svoje fotografie dotvori do doko<strong>na</strong>losti.V prípade, e budete chciev prostredí tohto balíka tlaèi, odporúèamevám realizova tlaè práve prostredníctvomprogramu PhotoImpact,ktorý vo vo¾be more print function<strong>sk</strong>rýva prakticky rov<strong>na</strong>ké funkcie akoprogram PhotoExpress vrátane tlaèeplagátov.V prípade, e by ste potrebovalivyko<strong>na</strong> s obrázkami špecifické úlohy,máte k dispozícii ïalšie nástroje obsiahnutév tomto balíku. Vïaka mnostvuponúkaných funkcií je Ulead PhotoImpactkomplexný a robustný nástroj<strong>na</strong> spracovanie digitálnej fotografie,ktorý splní pravdepodobne všetko,èo môete od produktu tejto kategórieoèakáva. Pre niektorých pouívate¾ovsa môe zda nevýhodou <strong>sk</strong>utoènos,e <strong>na</strong> vyko<strong>na</strong>nie jednotlivýchèinností musíte siahnu po samostatnýchaplikáciách.Ce<strong>na</strong>: 4090 Sk bez DPH/4990 Sk s DPHDodávate¾: SyntexEditor PhotoImpact 8 je prepracovaný a funkène ve¾mi dobre vybavený editor,prostredníctvom ktorého si môete trúfnu aj <strong>na</strong> viac ako iba <strong>na</strong> retušovanie fotografií108 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S O F T W A R EProstredie programu Zoner Media Explorer je striedme, ale úèelnéZoner disponuje viacerými špecialitami, ktoré u konkurencie nenájdete; nás zaujala <strong>na</strong>jmämonos katalogizácie vrátane obrázkov uloených <strong>na</strong> CD a DVD médiáchZONERMEDIAEXPLORER 6Zoner Media Explorerje v <strong>na</strong>šich konèináchpomerne rozšírený nástroj.Z pôvodného prehliadaèamultimediálnych súborov sapostupne vypracoval <strong>na</strong> aplikáciu,ktorá po<strong>sk</strong>ytne pouívate¾om všetkopotrebné <strong>na</strong> komplexné spracovaniedigitálnej fotografie.Program sa dodáva <strong>na</strong> CD médiu aokrem neho zí<strong>sk</strong>ate 20-stranovú príruèkupouívate¾a. Na CD sa <strong>na</strong>chádzajúaj èasovo obmedzené (60 dní)verzie programov Calisto 4 (vektorovýgrafický editor), Context 4 (hypertextovýpublikaèný nástroj) a GIFAnimátor 5 (program <strong>na</strong> vytváranieanimácií GIF).Zoner Media Explorer je aplikácia,ktorá disponuje monosou archivovafotografie vo forme albumov. Alemôe pracova aj s obrázkami uloenýmiv adresároch. Program ponúkatieto základné vo¾by: prie<strong>sk</strong>umník, zí<strong>sk</strong>a,upravi, organizova a publikova.V prípade vo¾by prie<strong>sk</strong>umníka mápouívate¾ k dispozícii náh¾ady obrázkovvo zvolenom adresári a odtia¾môe následne ïalej spracúva jednotlivéfotografie. Druhá vo¾ba umoòujepouívate¾ovi zí<strong>sk</strong>a digitálnefotografie z jednotlivých zdrojov.Okrem obvyklého fotoaparátu, videokamerya <strong>sk</strong>enera je k dispozícii ¾ubovo¾nýzdroj komunikujúci prostredníctvomovládaèa TWAIN, <strong>na</strong>èítanieobrázka zo schránky a <strong>na</strong>snímanieobrazovky. Doslova unikátnou monosouv tejto oblasti je import obrázkovzo zadaného webu. Pri pouívanítohto nástroja, ktorý sa pouívate¾ovineraz zíde, však treba ma <strong>na</strong> pamätiotázku autor<strong>sk</strong>ých práv.Vo¾ba upravi sprístupòuje širokúpaletu nástrojov <strong>na</strong> úpravu obrázkov.Tu má pouívate¾ monos korigovachyby digitálnej fotografie èi siahnupo retušovaní. Zo špecialít podporovanýchv tejto oblasti programu trebaspomenú nástroj <strong>na</strong> korekciu perspektívy.V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcouverziou prešiel editor podstatnýmzlepšením a pouívate¾ v òomnájde <strong>na</strong>ozaj všetko, èo pri úprave digitálnejfotografie môe potrebova.Jednotlivé nástroje a ich dialógy súriešené tak, aby ich <strong>na</strong>stavenie zvládolaj zaèiatoèník.V sekcii organizova ukrýva programzáplavu moností. Spomedzinich treba spomenú monos filtrovanéhozobrazenia (definujete podmienky<strong>na</strong> zobrazenie obrázkov), hromadnýchúprav, výborná je monosimportova a exportova popisy k jednotlivýmobrázkom. Úplne jedineènáje monos katalogizova CD a DVDmédiá obsahujúce obrázky! Tá posúvaZoner Media Explorer doslova doinej kategórie programov, pretoeumoòuje jednoduchú katalogizáciuvšetkých obrázkov vrátane tých, ktorénemáte stále uloené v poèítaèi.Poslednou sekciou programu je sekciapublikova. V nej môe pouívate¾prezrie obrázky v aktuálnom adresáriv celoobrazovkovom reime, prezrieobrázky pod¾a definovanej šablóny,tlaèi a publikova obrázky, vytvori galériuHTML, vyexportova galériu HTML<strong>na</strong> web, odosla obrázok e-mailom,vypáli CD s vybratými obrázkami, vytvorivideo CD alebo odosla vybranéfotografie do fotozberne (v ponuke súFotolab a FotoStar) ako zákazku <strong>na</strong> výrobupapierových fotografií.Vcelku je Zoner Media Explorer prepracovanýprodukt s jasnou koncepciou.Pouívate¾ovi ponúka mnostvofunkcií, ktoré budete u konkurencieh¾ada márne. Bez obáv ho mô-eme oz<strong>na</strong>èi za <strong>na</strong>jkomplexnejší program<strong>na</strong> správu digitálnych fotografiív <strong>na</strong>šom preh¾ade a udeli mu ocenenieTip redakcie.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý2/<strong>2004</strong> PC REVUE 109


S O F T W A R EMacromedia Studio MX <strong>2004</strong>Na jeseò roku 2003 bola vydaná nová verzia StudiaMX, nesúca oz<strong>na</strong>èenie <strong>2004</strong>. Jej predchodca StudioMX z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l prelom vo vzájomnej integrácii všetkýchk¾úèových aplikácií firmy Macromedia. Dreamweaver,Flash i Fireworks, ktoré dovtedy ili viacmenejautonómnym ivotom, zjednotila verzia MXprostredníctvom uniformného ovládania podjednu strechu. Macromedia Studio <strong>2004</strong> MX sícetie prináša nieko¾ko zlepšení, ale èo sa týka pomeruce<strong>na</strong>/výkon, nie je <strong>na</strong> tom a tak dobre ako jehostarší brat.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Macromedia StudioMX <strong>2004</strong> sa dodáva <strong>na</strong> jednom CD, prièom <strong>na</strong>tomto médiu nájdeme verzie pre PC aj Macintosh.Testovaná bola verzia pre PC, ktorá obsahovalaFlash MX Professio<strong>na</strong>l <strong>2004</strong>. Inštalácia je bezproblémová.Príjemným prekvapením je, e <strong>na</strong> rozdiel odpredchádzajúcej verzie sa Fireworks správa inteligentnejšiea neprivlastní si asociácie s niektorýmigrafickými prípo<strong>na</strong>mi.ia¾, Macromedia kráèa v š¾apajach Microsoftu aprodukt treba aktivova – buï telefonicky, alebocez internet. V praxi to teda z<strong>na</strong>mená, e po výmenepevného di<strong>sk</strong>u èi základnej do<strong>sk</strong>y je Studiopotrebné opätovne aktivova, èo veru nikoho nepoteší.Studio MX <strong>2004</strong> máte právo <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>dva separátne stroje za predpokladu, e nebudetesoftvér pouíva <strong>na</strong> oboch poèítaèoch <strong>na</strong>raz. Našastie<strong>na</strong> rozdiel od Windows XP máte (teoreticky)právo <strong>na</strong> neobmedzený poèet reaktivácií, Macromediasa však explicitne nezaväzuje verziu <strong>2004</strong>reaktivova donekoneè<strong>na</strong>. V praxi to z<strong>na</strong>mená, e orok vám de facto legálne môu zablokova aktiváciuStudia MX <strong>2004</strong>, aby vás donútili kúpi upgrade.Tento katastrofický scenár nie je a taký nereálny,<strong>na</strong>jmä ak si uvedomíme, e súèasná verziaobsahuje u prakticky všetko, èo obsahova môe,a všetky ïalšie verzie budú u zrejme obsahovaiba kozmetické úpravy.V balíku sa <strong>na</strong>chádza aj pouívate¾<strong>sk</strong>á príruèka,ktorá oproti svojej predchodkyni výrazne schudla.Kým manuál <strong>na</strong> Studio MX má takmer 400 strán,príruèka k Studiu MX <strong>2004</strong> ich má sotva 200. Naobranu jej autorov však treba poveda, e hoci jestruèná, je pomerne hutná a základnú filozofiubalíka Studio MX <strong>2004</strong> opisuje výstine.V tejto recenzii sa nebudeme zaobera ColdFusionMX <strong>2004</strong>, keïe táto technológia nie je v <strong>na</strong>šichkonèinách príliš rozšírená. Nebudeme hovoriani o programe FreeHand MX <strong>2004</strong>, pretoe v balíkusa <strong>na</strong>chádza presne tá istá verzia, ktorá je súèas-ou Studia MX Plus.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Pouívatelia PCbudú potrebova aspoò Pentium III 600 MHz s 256MB RAM (odporúèa sa 512 MB) a 800 MB vo¾néhomiesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u. Nové Studio MX pobeí<strong>na</strong> Windows 98 SE, Windows 2000 a Windows XP.Produkt som testoval <strong>na</strong> 1,8 GHz Pentiu 4, krátkodobos 256 MB RAM, ne<strong>sk</strong>ôr som upgradoval <strong>na</strong>512 MB. S 256 MB vystaèíte, ak budete ma otvorenúiba jednu aplikáciu, v opaènom prípade jednoz<strong>na</strong>èneodporúèam 512 MB. Pri spomenutej konfiguráciisom <strong>na</strong> stroji s Windows 2000 bez problémovmohol pracova <strong>na</strong>raz so všetkými programamibalíka Studio MX <strong>2004</strong> okrem ColdFusion, <strong>na</strong>vyšesom mal spustených ešte pä ïalších aplikácií.Èo sa Macintoshov týka, budete potrebova aspoò500 MHz procesor PowerPC G3, Mac OS 10.2.6,256 MB RAM (aj tu sa odporúèa 512 MB) a 500 MBvo¾ného miesta <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.PROSTREDIE PROGRAMU. Balík MacromediaStudio MX <strong>2004</strong> obsahuje <strong>na</strong>sledujúce programy:Dreamweaver MX <strong>2004</strong>, Flash (alebo Flash Professio<strong>na</strong>l)MX <strong>2004</strong>, Fireworks MX <strong>2004</strong>, FreeHandMX a <strong>na</strong>pokon ColdFusion MX. Ovládanie je vo všetkýchaplikáciách viac-menej rov<strong>na</strong>ké, aj keï obèasèlovek <strong>na</strong>trafí aj <strong>na</strong> úplne nepochopite¾né rozdiely(<strong>na</strong>pr. zvláštne spracovaný pomocník vo Flash MX<strong>2004</strong>). Pozrime sa teraz spoloène <strong>na</strong> jednotlivé aplikácie.DREAMWEAVER. Medzi novinky verzie <strong>2004</strong> patrialepšia podpora CSS, podpora Secure FTP, monosimportu dokumentov z aplikácií MS Word aExcel, no a <strong>na</strong>pokon asi <strong>na</strong>juitoènejšia funkcia, <strong>na</strong>zvanáDy<strong>na</strong>mic cross-browser validation.Štýly CSS mono vytvára a aplikova o nieèojednoduchšie ako v predchádzajúcej verzii, èo všakv koneènom dôsledku príliš nepomôe tým, ktorí súzvyknutí písa kód ruène. Podporu Secure FTP som vèase písania recenzie nemal monos otestova,preto sa k nej nebudem vyjadrova. Èo sa týka importuz dokumentov MS Word a Excel, Dreamweaverpríliš neexceluje a výsledky by som neváhal oz<strong>na</strong>èiza nepouite¾né.Poïme však pekne po poriadku. V príruèke k StudiuMX <strong>2004</strong> sa explicitne píše, e import z MSWordu a Excelu je moný so zachovaním formátovania.Celkom lákavé, veï komu by sa <strong>na</strong>príkladchcelo prerába u hotový firemný cenník vo formáteExcel, keï ho môe importova a praktickyokamite umiestni <strong>na</strong> web? ia¾, spomenuté tvrdeniez pouívate¾<strong>sk</strong>ej príruèky nie je pravdivé.Import funguje iba vo ve¾mi obmedzenej miere,trvá dlho a program pri òom nezriedka mrzne.Formát MS Excel mal v mojich experimentoch nie-110 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


ko¾kých zástupcov – od jednoduchších tabuliek a pomierne (nie však ve¾mi) zloité, no Dreamweaver si neporadilani s tými <strong>na</strong>jjednoduchšími. Formátovanie takmerúplne ignoroval, obrázky neprimerane zmenšil a <strong>na</strong>dpisyståpcov a prièasto rozde¾oval do dvoch riadkov.Pri importe dokumentov z formátu MS Word som nepochodilo niè lepšie. Pri pokuse o import zloitejšieho súboruprogram lakonicky oznámil, e import bude zrejmetrva dos dlho, èi teda <strong>sk</strong>utoène chcem pokraèova. Hrdin<strong>sk</strong>ysom zvolil Áno, výsledky však u za hrdin<strong>sk</strong>é oz<strong>na</strong>èinemono. Dreamweaver sucho <strong>sk</strong>onštatoval, e dokumentje príliš zloitý <strong>na</strong> to, aby ho bolo moné importova,vraj mám radšej poui schránku. Keï som text poslušneumiestnil do schránky, program opätovne <strong>sk</strong>onštatovalto isté – e import zo súboru nie je moný a radšej by sommal <strong>sk</strong>úsi šastie so schránkou... Ešte horšie bolo, e všetkyspustené inštancie MS Wordu sa pri spomenutýchpokusoch zaèali èudne správa a mnohé z nich som muselvypí<strong>na</strong> prostredníctvom Správcu úloh (pouíval som MSWord 2000).Po tomto fia<strong>sk</strong>u som <strong>sk</strong>úšal šastie s jednoduchými súbormi,obsahujúcimi iba to <strong>na</strong>jzákladnejšie formátovanie– pouil som zopár svojich starších recenzií. Pomerne šokujúcebolo, e ani s nimi si Dreamweaver neporadil –niektoré odseky <strong>na</strong> seba náhodne preberali atribúty <strong>na</strong>dpisu(teda ak bol <strong>na</strong>dpis polotuèný, ostal polotuèný aj textpod ním). Summa summarum, import z formátov MS Worda MS Excel je ve¾mi problematický, takmer a nepouite¾ný.Prejdime teraz k ïalšej novinke, funkcii Dy<strong>na</strong>mic crossbrowservalidation. Jej úèelom je zachyti prípadné problémys interpretáciou CSS v rôznych prehliadaèoch. Programobsahuje vstavanú podporu pre prehliadaèe InternetExplorer, Netscape, Opera a Safari, prièom pracuje tak trochuako kontrola pravopisu: problematické konštrukcie/deklarácie podèiarkne èervenou èiarou. Mono si poviete,e nieèo podobné zvládne aj WC3 CSS validator, je všakvdy pohodlnejšie vidie potenciálne slabé miesta ešte vofáze návrhu.FLASH. Nový Flash MX <strong>2004</strong> prináša <strong>na</strong>sledujúce zlepšenia:Timeline Effects, Behaviors, monos importu súborovPDF a EPS, šablóny, nástroj PolyStar, ActionScript 2.0,podporu CSS, podporu Unicode, sprievodcu <strong>na</strong> import videa,vyh¾adávanie a <strong>na</strong>hradzovanie a kontrolu pravopisu.Verzia Professio<strong>na</strong>l okrem iného obsahuje aj <strong>na</strong>sledujúcezásuvné moduly: Distort FX <strong>na</strong> rôzne efekty s textom ajobrázkami, Text FX <strong>na</strong> animáciu textu, zbierku rastrovýchefektov Pixel FX, kolekciu pädesiatich textových efektov snázvom SwishPowerFX, nástroj Swish3dExpress, ktorý dokáez 2D vektorových obrázkov vytvori trojrozmerné animácie,nástroj SwiffChart <strong>na</strong> tvorbu animovaných grafov,nástroj Zoomifyer, schopný zväèšova obrázky akejko¾vekve¾kosti, nástroj Image Pilot <strong>na</strong> tvorbu interaktívnych bitmapovýchobrázkov, titulkovací nástroj pre animácie Flash s názvomHi-Caption SE a <strong>na</strong>pokon nástroj AccRepair.Timeline Effects je súbor preddefinovaných efektov, ktorébolo predtým treba pomerne prácne vytvára: Transition,Transform, Copy to Grid, Distribute Duplicate, Blur, DropShadow, Expand a Explode. Behaviors je ïalší nástroj <strong>na</strong>šetrenie èasu (a prstov): tam, kde bolo predtým potrebnépísa <strong>sk</strong>ript, staèí poui niektorý z elementov v okneBehaviours. Ako príklad môe poslúi komponent Media-Playback, ktorý takto môeme okamite sprevádzkova,<strong>na</strong>príklad aby hneï po spustení animácie zaèal prehrávasúbor MP3. Istotne však nepoteší, e názov súboru treba<strong>na</strong>písa ruène, neexistuje tu toti dialógové okno zobrazujúcezoz<strong>na</strong>m adresárov a súborov.Import dokumentu PDF vyzeral (<strong>na</strong>jmä po predchádzajúcich<strong>sk</strong>úsenostiach s Dreamweaverom) a prekvapujúcostabilný, hoci trval nekoneène dlho. Práve z tohto dôvodusom sa ho rozhodol zruši a oheò bol okamite <strong>na</strong> streche:Flash <strong>sk</strong>onštatoval, e import musel by prerušený v dôsledkuneoèakávanej chyby, hoci v <strong>sk</strong>utoènosti bol prerušenýmnou. Následne zaèala iko<strong>na</strong> Flashu <strong>na</strong> paneli úlohblika a program zamrzol. Našastie aspoò import menšíchsúborov bol bezproblémový a pomerne rýchly.O šabló<strong>na</strong>ch sa príliš rozpisova nebudem, keïe ich pouitieje samozrejmé; medzi tie uitoènejšie patrí šabló<strong>na</strong><strong>na</strong> prezentácie, túto vymoenos však po<strong>sk</strong>ytuje iba verziaFlash Professio<strong>na</strong>l. Našich bývalých bratov, s ktorýmisme boli a do konca osemdesiatych rokov spojení <strong>na</strong>veèné èasy a nikdy i<strong>na</strong>k, by urèite ve¾mi potešil nástrojPolyStar <strong>na</strong> kreslenie hviezd a polygónov. Poèet vrcholovhviezdy je, prirodzene, neobmedzený, program potrebujevedie iba to, èi má s objektom zaobchádza ako s hviezdoualebo ako s polygónom.ActionScript 2.0 je objektovo orientovaný jazyk s podporoudediènosti. Je úplne kompatibilný so štandardmi EuropeanComputer Manufacturers Association, take by teoretickymal by zrozumite¾nejší pre vývojárov v Jave.Zaujímavým zlepšením je podpora CSS. Inými slovami,štýly, ktoré ste raz pouili pri dizajne stránky, môu byvzápätí pouité v animácii Flash, vïaka èomu monodosiahnu lepšiu vizuálnu konzistentnos vo väèších aplikáciách.Import videa bol, mierne povedané, utrpením. Celý procesodštartuje príjemne vyzerajúci sprievodca, ktorý dáva<strong>na</strong> výber import buï celého filmu, alebo jeho èasti. V druhomprípade je, samozrejme, potrebné vybra a oz<strong>na</strong>èisekvenciu, ktorú si eláme importova. A práve tu je kameòúrazu: ovládanie je toti absolútne neintuitívne. Jesmutné, e <strong>na</strong>pr. vo freewarovom programe VirtualDubpodobný problém vïaka jednoduchému ovládaniu vyriešiteza pár sekúnd, zatia¾ èo nástroj za nieko¾ko desiatoktisíc je <strong>na</strong> tom podstatne horšie. V tejto fáze <strong>na</strong>vyšeani nemáte k dispozícii pomocníka, take ste úplne odkázaní<strong>na</strong> intuíciu a pevné nervy.Import trvá neúnosne dlho, a to aj pri ve¾mi krátkychsekvenciách (pod 10 sekúnd). Keï to u vyzeralo, eimport je koneène hotový, Flash zaèal všetko odznova:spýtal sa, èi si elám <strong>na</strong>importova celý videosúbor aleboiba jeho èas...FIREWORKS. Zlepšenia oproti predchádzajúcej verzii bysa dali zhrnú takto: zrýchlenie pri práci s ve¾kými súbormi,zjednodušené ukladanie, náh¾ady, prerušovanéèiary, Auto Shapes, nieko¾ko nových filtrov, no a <strong>na</strong>pokonzlepšený anti-aliasing.Dobrou správou je, e program je <strong>na</strong>ozaj rýchlejší. Hocinepracujem s extrémne ve¾kými súbormi s ve¾kosou desiatokmegabajtov, nárast rýchlosti je cite¾ný. Bez muèeniasa však priznám, e som sa nepokúšal overi si tvrdenieMacromedie, <strong>na</strong> základe ktorého sa niektoré operácieúdajne zrýchlili a o 85 %. Problém bol v slove niektoré –je jednoducho málo adresné <strong>na</strong> to, aby èlovek vedel, ktoréfunkcie má otestova.Pozitívnych zmien sa doèkalo aj ukladanie: ak ste predtým<strong>na</strong>príklad pracovali s obrázkom JPG, bolo ho treba <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôruloi do formátu PNG a následne vyexportova spädo JPG. Tentoraz ho program uloí do pôvodného formátubez nutnosti exportu. Niè svetoborné, no celkom pohodlné.V rámci experimentov som sa pokúsil otvori nieko¾kosúborov vytvorených v predchádzajúcej verzii programu.Odmenou za úsilie bolo <strong>sk</strong>onštatovanie, e súbor nemonootvori, pretoe <strong>na</strong>stala nešpecifikovaná chyba.Následne som vytvoril nový dokument Fireworks a pokúsilsa inkriminované súbory otvori znovu. Našastie potomu všetko fungovalo a problém sa viac nezopakoval.


S O F T W A R EPouitie nástrojov ako Brush, Gradient a Texturezjednodušuje náh¾ad, ktorý sa pri práci s nimi zobrazív ponuke. Inými slovami, pouívate¾ má monosvidie textúru ešte predtým, ako ju aplikuje <strong>na</strong>objekt. Toto je však dvojseèná zbraò, ktorá <strong>na</strong>pr. prive¾kom mnostve textúr môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e budetemusie poriadne dlho rolova, kým sa dopracujetek poadovanej textúre.Ak ste v minulosti potrebovali prerušované èiary,s ve¾kou pravdepodobnosou ste museli siahnupo programe FreeHand. Takáto ok¾uka však u viacnebude potrebná, keïe Fireworks prerušovanéèiary <strong>na</strong>tívne podporuje so všetkým, èo k tomupatrí, vrátane náh¾adu.Skvelým pomocníkom sú Auto Shapes, základnétvary, ktoré by ste i<strong>na</strong>k museli prácne kresli. Okremobligátnych tvarov, ako štvorec/obdånik a kruh/elipsa, tu nájdeme aj hviezdu, špirálu, inteligentnýpolygón, šípku, útvar v podobe písme<strong>na</strong> L atï.Spomedzi nových filtrov sa oplatí spomenú korekciuèervených oèí (Red-eye Removal tool), ktorejnázov hovorí sám za seba. Anti-aliasing je tie <strong>na</strong>dobrej úrovni, obèas však tvary a písmo vyprodukovanépod jeho taktovkou pôsobia a príliš rozmazane,take monos jeho vypnutia nie je <strong>na</strong>škodu.ZÁVER. ia¾, balík Macromedia Studio MX <strong>2004</strong> prinášaviac problémov, ne ich rieši. Nevyhnutnosaktivácie produktu, jeho neistá ivotnos, ako ajnestabilita k¾úèových aplikácií a vysoká ce<strong>na</strong> ho posúvajú<strong>sk</strong>ôr do negatívneho svetla. Pokia¾ vlastníteStudio MX, prakticky neexistuje dôvod <strong>na</strong> upgrade,ten je toti vzh¾adom <strong>na</strong> spomenutú nestabilitu pridrahý.Kritici budú mono <strong>na</strong>mieta, e chyby v programochvyriešia záplaty, ja sa však domnievam, ekeï raz pouívate¾ vy<strong>na</strong>loí nemalé fi<strong>na</strong>nèné prostriedky<strong>na</strong> nákup softvéru, mal by dosta bezchybnýprodukt, a nie vy<strong>na</strong>klada èas a peniaze <strong>na</strong> sahovaniea inštaláciu opravných balíkov. Okrem toho je zrejmé,e èo sa týka licenènej politiky, Macromedia pritvrdilaa nie je ve¾mi pravdepodobné, e v budúcnosti odnej upustí. Inými slovami, ak si produkt kúpite, vystavujetesa riziku, e jedného dòa budete musie <strong>sk</strong>áka,ako Macromedia bude pí<strong>sk</strong>a...Hodnotenie:☺ Vzájomná integrácia produktov☹ Nevyhnutnos aktivácie☹ NestabilitaCe<strong>na</strong>: Promo Studio MX <strong>2004</strong>: 29 400 Sk bez DPH/35 280 Sk s DPH, Promo Studio MX <strong>2004</strong> Pro: 33 790 Sk bez DPH/40 548 Sk s DPH, cenník firmy Opal MultimediaZapoièal: Macromedia Europe, Ltd.Ivan Zernovác ml.112 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong>Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong> je produktšpaniel<strong>sk</strong>ej spoloènosti PandaSoftware. Po<strong>sk</strong>ytuje ochranu protivírusom, èervom, pirát<strong>sk</strong>ym programoma dialerom v prostredí operaènýchsystémov rodiny Windows spoloènostiMicrosoft. Antivírus je voverzii Titanium prispôsobený potrebámbeného vírusového ignoranta,èo sa prejavuje aj tým, e obsahujelen tie ovládacie prvky, ktoré pouívate¾pod¾a štatistických preh¾adovObr. 1 Stav programu po <strong>sk</strong>onèení kontroly pevného di<strong>sk</strong>uvýrobcu <strong>na</strong>jèastejšie pouíva. Všetko vprograme je vedome <strong>na</strong>vrhnuté tak,aby sa ovládanie programu maximálnezjednodušilo a bený pouívate¾ boloslobodený od zbytoèného rozhodovania.INŠTALÁCIA. Panda Titanium Antivirus<strong>2004</strong> sa dodáva v krik¾avo zelenejškatuli, ktorá obsahuje inštalaènéCD, príruèku, heslo <strong>na</strong> aktualizáciu cezinternet a kartu s kontaktmi <strong>na</strong> technickúpodporu. Predpokladom úspešnejinštalácie Panda Titanium Antivirus<strong>2004</strong> je splnenie minimálnychpoiadaviek <strong>na</strong> systém. Program po-aduje aspoò procesor Pentium 90 MHz,64 MB RAM, 30 MB miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u,CD-ROM mechaniku, Internet Explorer4.01 a novší, operaèný systém Windows95/98/Me/NT/ 2000/XP (pri Windows95 vyaduje Winsock 2.0). Pokia¾poèítaè tieto poiadavky nespåòa,program sa ne<strong>na</strong>inštaluje. Inštaláciaprebieha bezproblémovo z inštalaènéhoCD. Pri nej je monos výberujazyka, v ktorom má program komunikova.Pokia¾ je poèas inštalácie zistenýiný antivírusový program, Pandatvrdo poaduje jeho zlikvidovanie,aby sa predišlo moným konfliktom.Po potvrdení súhlasu s licenciou inštaláciapokraèuje. Poèas nej je štandardne<strong>na</strong>stavené <strong>sk</strong>ontrolovanie pamätea mono volite¾ne <strong>sk</strong>ontrolovaaj pevný di<strong>sk</strong>. Obe tieto monosti sadajú vypnú. Pokia¾ náhodou máte <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u zbierku vírusov, radšej niè nekontrolujte,pretoe Panda TitaniumAntivirus <strong>2004</strong> ju poèas kontrolyspo¾ahlivo dezinfikuje, zmae alebopremenuje. Presne toto sa stalo sozbierkou vírusov, ktorá bola pripravená<strong>na</strong> otestovanie programu (<strong>na</strong>šastiebola zálohovaná). Potom musítezada vaše meno a aj spoloènos avybra si adresár, do ktorého sa program<strong>na</strong>inštaluje. Po prekopírovanísúborov s programom sa môete eštezaregistrova u výrobcu. Po <strong>na</strong>inštalovanítreba aktualizova vírusové databázy,èo nepredstavujenijaký problém. V spúš-acom menu sa automatickyvytvorí programová<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, ktorá ponúkaprístup k licenènejzmluve, kontaktnýmnájdete <strong>na</strong> CD REVUEObr. 2údajom distribútorov,on-line registrácii, odinštalovaniuèi spusteniuprogramu a k vytvoreniuzáchrannej di<strong>sk</strong>ety. Nastavenieprogramu priamozo škatule z<strong>na</strong>mená,e sa aktivuje rezidentnáochra<strong>na</strong>, èo sa prejaví prítomnosouikony s hlavou pandy vlište úloh ved¾a hodín so systémovýmèasom. Jed<strong>na</strong> drobnos mi pri i<strong>na</strong>kbezproblémovej inštalácii chýbala –monos vytvori ikonu <strong>na</strong> ploche.Táto monos nie je nevyhnutná, programmono spusti aj kliknutím <strong>na</strong>ikonu v lište úloh, iko<strong>na</strong><strong>na</strong> ploche je lepšie vidite¾ná.CD s programom jebootovate¾né a má schopnossamostatne <strong>sk</strong>ontrolovapoèítaè <strong>na</strong> prítomnosvírusov. Aj v prípade<strong>na</strong>bootovania z CDje k dispozícii viacero jazykovýchmutácií. Jedinýproblém s týmto CD<strong>na</strong>stane v prípade, pokia¾nie sú vaše di<strong>sk</strong>y pripojené<strong>na</strong> radiè IDE <strong>na</strong>základnej do<strong>sk</strong>e, ale <strong>na</strong>príkladcez RAID. Vzh¾adom<strong>na</strong> to, e program, pochopite¾ne,nemá pre váš radiè RAID k dispozíciiovládaè, di<strong>sk</strong>y nedeteguje. V takomprípade zostáva len otvori poèítaè apripoji di<strong>sk</strong>y <strong>na</strong> radiè <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e. Po tomto zásahu u všetko prebehnepod¾a predpokladov.POUÍVANIE. Prístup k funkciám programuzabezpeèuje jediné okno, akásiriadiaca centrála celého programu.Toto okno umoòuje prístup k polokám<strong>na</strong>zvaným Úvod, Úplná kontrola,Aktualizácia, Konfigurácia a Sluby.Okno s názvom Úvod sa sprístupòujevdy po aktivácii programu. TuOkno s údajmi o udalostiach programu po<strong>sk</strong>ytujepotrebné informácieprogram informuje o po<strong>sk</strong>ytovanomstupni ochrany, ktorá môe by nízka,stredná alebo vysoká. Dozviete sa tuaj o dátume poslednej aktualizácie vírusovýchdatabáz a o tom, èi je aktivovanáautomatická aktualizácia. Automatickáaktualizácia funguje celkommimo dosahu a kontroly pouívate¾a,nemono ju nijako konfigurova aniplánova. Pokia¾ je zapnutá, stiahne<strong>na</strong>jnovšie dostupné vírusové databázy.Z tohto ok<strong>na</strong> sa dá zisti aj stavrezidentnej ochrany a pristúpi k jejkonfigurácii. Stav rezidentnej ochranymono zisti aj pod¾a ikony pandyv lište úloh – pokia¾ je aktív<strong>na</strong>, jeiko<strong>na</strong> farebná, pri vypnutej ochraneje sivá. Po klepnutí <strong>na</strong> text Viac informáciísa sprístupní ïalšie okno s názvomStav programu. Tu sa dajú vytvorizáchranné di<strong>sk</strong>ety a zisti údajeo dátume ich posledného vytvorenia.Takisto sa dá sprístupni zoz<strong>na</strong>m detegovanýchvírusov. O vírusoch sú kdispozícii základné údaje, mono sitie vybra medzi rozliènými zoz<strong>na</strong>mami(všetky, makro, boot, programové,<strong>na</strong>jbenejšie) vírusov. Poslednouinformáciou, ktorú po<strong>sk</strong>ytujeokno Stav programu, je štatistika ovyko<strong>na</strong>ných kontrolách. Okno s konfiguráciouautomatickej ochrany juumoòuje zapnú alebo vypnú. Urèitýmnedostatkom je to, e pri jej vypnutíprogram <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos nijakovýrazne pouívate¾a neupozorníihneï, ale s urèitým èasovým odstupompri spustení automatickej diagnostiky.Okno s výstrahou však nemonoprehliadnu, <strong>na</strong>vyše jeho zobrazovaniesa periodicky opakuje. Rozšírenévo¾by sprístupòujú editor prípo<strong>na</strong> ovládanie detektorov. Rezidentnáochra<strong>na</strong> programu Panda TitaniumAntivirus <strong>2004</strong> je <strong>na</strong>konfigurovanátak, e kontroluje všetky rizikovésúbory. Automatická ochra<strong>na</strong> nekontrolujekomprimované súbory, èoje v antivírusových programoch štandardom.Takúto kontrolu však mono


S O F T W A R Ejednoducho zapnú a budú sa kontrolova aj archívyACE, ARJ, LHA, RAR, ZIP a UUE. V prípade potrebymôe pouívate¾ doplni aj iné prípony, prípadneniektoré vymaza. Tu opä chýba upozornenie<strong>na</strong> prípadný efekt takéhoto zásahu. Našastie pôvodné<strong>na</strong>stavenie mono obnovi klepnutím <strong>na</strong>príslušné tlaèidlo. Konfigurácia detektorov spoèívav monosti zapnú alebo vypnú detekciu pirát<strong>sk</strong>ycha artovných programov alebo dialerov. Všetkytieto monosti sú štandardne aktivované.Obr. 3Okno <strong>na</strong>zvané Úplná kontrola sprístupòuje nerezidentnúèas antivírusového programu. Tu jemoné jediným klepnutím spusti <strong>na</strong>jbenejšie èinnosti– kontrolu celého poèítaèa, pevných di<strong>sk</strong>ov,elektronickej pošty, di<strong>sk</strong>etových mechaník, prípadneiných prvkov (pamä, jednotlivé di<strong>sk</strong>y, adresáre,súbory èi prieèinky elektronickej pošty). Panda TitaniumAntivirus <strong>2004</strong> pri týchto testoch kontrolujevšetky súbory, dokonca aj <strong>sk</strong>omprimované v archívoch,èo nemono nijako zmeni. Nájdené vírusy súautomaticky a bez zásahu pouívate¾a dezinfikované,pokia¾ to program dokáe, i<strong>na</strong>k sú premenovanétak, e k súboru sa pridá prípo<strong>na</strong> VIR. Kontrolaa dezinfekcia prebiehajú súèasne, èo spôsobuje, eprogram nepatrí medzi <strong>na</strong>jrýchlejšie. Druhou monosou,ktorú ponúka okno Úplná kontrola, je prístupk správam o kontrole. O kadom jednotlivomincidente je tu úplný záz<strong>na</strong>m. Drobnou chybièkouvšak je, e okno, v ktorom sa tieto údaje zobrazujú,svojou ve¾kosou jednoducho nestaèí, no nedása zväèši. Našastie, keï sa kurzor zastaví <strong>na</strong> niektoromriadku s incidentom, zobratí sa pop-upokno, kde sú údaje ove¾a lepšie usporiadané. Tu sadozviete o druhu a èase udalosti, umiestnení prípadnéhovírusu a spôsobe, akým bol problém vyriešený.Tretie okno prístupné z riadiaceho centra programuje <strong>na</strong>zvané Aktualizácia. V òom mono jednýmklepnutím spusti aktualizáciu programualebo <strong>na</strong>stavi jej parametre. Štandardne je automatickáaktualizácia zapnutá a oz<strong>na</strong>muje sa pouívate¾ovi.Tu sa dá tie <strong>na</strong>stavi meno a heslo <strong>na</strong> prístupk aktualizáciám. V rozšírených vo¾bách aktualizáciesa dá <strong>na</strong>konfigurova <strong>na</strong>stavenie proxy servera.Okno Konfigurácia umoòuje <strong>na</strong>stavi rezidentnýaj on demand <strong>sk</strong>ener, aktualizáciu, prístup dointernetu cez proxy server a všeobecné parametreprogramu. Väèši<strong>na</strong> z týchto moností bola u opísaná,a tak uvediem len to, èo ešte nebolo opísanéinde. V konfigurácii on-demand <strong>sk</strong>enera mono zapnúheuristiku, ktorá je za normálnych okolnostívypnutá, pravdepodobne <strong>na</strong> zrýchlenie èinnostiprogramu. Je tie moné <strong>na</strong>stavi, èi sa heuristikounájdené vírusy majú premenova, alebo nie. Štandardnesa premenujú a pridá sa im prípo<strong>na</strong> VIR.Všeobecné parametre programu umoòujú zapnúalebo vypnú kontrolu di<strong>sk</strong>etových mechaník privypnutí systému a periodickú autodiagnostiku (obeštandardne zapnuté). Autodiagnostika zabezpeèujeperiodickú kontrolu súborov programu a je schopnádetegova ich prípadnú neautorizovanú modifikáciu.Posledné okno je oz<strong>na</strong>èené názvom Sluby.Sprístupòuje sluby súvisiace s programom, dostupnécez internet. Mono tu program aktualizova astiahnu si zo stránok výrobcu demoverzie novýchproduktov èi programov <strong>na</strong> odstraòovanie následkovèinnosti vírusov. Tu sa takisto dá pristúpi ktechnickej podpore cez internet alebo prostredníctvomelektronickej pošty, prípadne odosla pripomienkyvýrobcovi. Mono sa tu aj prihlási <strong>na</strong> odoberaniespráv o nových vírusoch a iných bezpeènostnýchhrozbách. Okno sprístupòuje aj informácieo vírusoch a vírusovú encyklopédiu <strong>na</strong> stránkachvýrobcu. Poslednou monosou, ktorú oknoSluba po<strong>sk</strong>ytuje, je odoslanie podozrivého súboruvýrobcovi.Èo sa týka ochrany poèítaèa pri aktivite v prostredíinternetu, Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong>zabezpeèuje transparentné <strong>sk</strong>enovanie protokolovSMTP, POP3, HTTP a FTP. Pouívate¾ je teda chránenýbez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi práve pracuje s elektronickoupoštou, prehliada si internetové stránky alebosahuje nejaké súbory.PRAKTICKÝ TEST. Keïe hlavnou úlohou antivírusovéhoprogramu je ochra<strong>na</strong> proti vírusom, otestovalsom ju v praxi. Na otestovanie programu bolipouité <strong>sk</strong>utoèné, plnofunkèné a replikujúce sa vírusya èervy, ktoré sa pod¾a The WildList Organisation(<strong>www</strong>.wildlist.org) šírili medzi pouívate¾mipoèítaèov v októbri 2003. Testovací súbor obsahovalvírusy zahrnuté v hlavnom zoz<strong>na</strong>me Wildlistu.Ich zoz<strong>na</strong>m je <strong>na</strong> poiadanie k dispozícii v redakcii.Program detegoval všetky vírusy v teste.ZÁVER. Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong> je programurèený pre pouívate¾ov, ktorí po inštalácii antivírusovéhoprogramu nechcú o òom viac vedie.Monos pouívate¾a ovplyvni <strong>na</strong>stavenia a èinnosprogramu je zámerne minimalizovaná, programjednoducho len oznámi, e <strong>na</strong>šiel vírus, a o jehoosude rozhodne sám. Táto verzia rozhodne nesplníoèakávanie tých, ktorí majú radi všetko podkontrolou a s<strong>na</strong>ia sa nájs <strong>na</strong>jlepšie individuálne<strong>na</strong>stavenie. Treba však zdôrazni, e takíto pouívateliaani nie sú cie¾ovou <strong>sk</strong>upinou pre tento produkt.Ochra<strong>na</strong>, ktorú po<strong>sk</strong>ytuje Panda Titanium Antivirus<strong>2004</strong>, je <strong>na</strong> ve¾mi dobrej úrovni. Heuristickádetekcia neznámych vírusov je však oblas, kde bysa tento produkt ešte mohol zlepši. Pomerne jednoduchágrafika programu je a neuverite¾nýmhltaèom pamäte – v niektorých okamihoch programpotrebuje aj viac ako 30 MB. Nastavenia programusú pomerne dobre vybalansované, ale pokia¾máte ve¾ký di<strong>sk</strong> s mnostvom súborov, spustiteúplnú kontrolu poèítaèa v èase, keï máte <strong>na</strong> programe<strong>na</strong>príklad cestu <strong>na</strong> obed, pretoe to chví¾upotrvá. Na druhej strane sa však <strong>sk</strong>ontrolujú všetkysúbory vrátane súborov zbalených v archívoch.Milan Peterka114 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S O F T W A R ESHAREWAROVÉ OKIENKO nájdete<strong>na</strong> CD REVUE#1 DVD Ripper v1.3Opis: program pre Win95-XP <strong>na</strong> konverziu DVD filmov do komprimovanýchvideoformátovVlastnosti: konverzia obsahu DVD-Video médií do súborov vo formátoch VideoCD 2.0(MPEG 1), SuperVideoCD (MPEG 2) a AVI (Divx, MPEG 4) monos konverzie celého filmu do jedného alebo viacerých súborov (ktorésa zmestia <strong>na</strong> CD médium), resp. konverzie jednotlivých filmových scén (kapitol)do separátnych súborov monos vo¾by pomeru strán a kvality cie¾ových videosúborov (poèet snímokza sekundu a rozlíšenie obrázka) – k dispozícii je odhad výslednej ve¾kosti súboru(súborov) pri danom <strong>na</strong>stavení parametrov; je moné aktivova aj funkciuperiodickej synchronizácie zvukovej stopy a obrazového záz<strong>na</strong>mu a aj elimináciuefektu zhrubnutého riadkovania (posunu párnych a nepárnych riadkov) export zvukovej stopy (vo zvolenej kvalite a s podporou Dolby surround)a titulkov vo zvolenej reèi; monos vytvorenia videosúboru aj bez zvukovej stopy vzh¾adom <strong>na</strong> dåku konverzie <strong>na</strong> pomalších poèítaèoch je k dispozícii ajfunkcia automatického vypnutia poèítaèa po ukonèení konverzie-ph-Autor: ma<strong>sk</strong>bit Software, Inc., Èí<strong>na</strong>Štatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má funkèné obmedzeniaCe<strong>na</strong> registrácie: 35 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.dvdtox.comrozhrania k dispozícii aj ïalších 15 alter<strong>na</strong>tívnych vzh¾adov (<strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ejstránke potom mono zí<strong>sk</strong>a mnostvo ïalších, prièom sú podporované schémykompatibilné s Wi<strong>na</strong>mp ver.1.x/2.x aj Wi<strong>na</strong>mp ver.3) podpora technológie zásuvných modulov rôzneho typu (je zabezpeèenákompatibilita s modulmi urèenými pre Wi<strong>na</strong>mp ver.2); sú dostupné modulyslúiace <strong>na</strong> dekódovanie jednotlivých vstupných formátov, modulovanievýstupu, vizualizáciu hudby (vrátane zobrazovania textov piesní a pod.),realizáciu rôznych zvukových efektov v reálnom èase a ïalšie v úplnej verzii programu je podporovaná extrakcia hudby z CD médií dosúborov vo formáte WAV, AAC a MP3; neregistrovaná verzia má obmedzenúrýchlos èítania CD <strong>na</strong> 2× a nepodporuje extrakciu do formátu MP3 v úplnej verzii programu je dostupná aj funkcia <strong>na</strong>pa¾ovania hudobných CD médií– v neregistrovanej verzii je opätovne obmedzená rýchlos <strong>na</strong>pa¾ovania <strong>na</strong> 2× je dostupná frekvencia prehrávania vysielania internetových rádií (SHOUTcast) a televíznych staníc; zoz<strong>na</strong>m stoviek aktívnych internetových staníc adesiatok televíznych staníc je dostupný on-line <strong>na</strong> domov<strong>sk</strong>ej stránke programu;monos filtrácie pod¾a ánru a šírky pásma potrebného <strong>na</strong> ich prenos viacjazyèná podpora-ph-Autor: Nullsoft, Inc., USAŠtatút programu: shareware, neregistrovaná verzia má funkèné obmedzeniaCe<strong>na</strong> registrácie: 15 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.wi<strong>na</strong>mp.comWi<strong>na</strong>mp v5.01Opis: multimediálny prehrávaè pre Win95-XP s podporou extrakcie zvukovýchstôp z CD médií a <strong>na</strong>pa¾ovania zvukových CD médiíVlastnosti: prehrávanie hudobných CD médií, zvukových súborov vo formátoch MP1,MP2, MP3, AAC, OGG, WMA, MIDI, KAR, WAV a mnohých ïalších; okrem tohomono prezera videoformáty MPEG, AVI, WMV a ïalšie k dispozícii je vstavaný 10-kanálový ekvalizér s monosou uchovania rôznych<strong>na</strong>stavení a ich obnovenia (v programe je u preddefinovaných nieko¾kotypických <strong>na</strong>stavení); v prípade pouitia DirectSound výstupného modulu sadá aplikova aj plynuléprelí<strong>na</strong>nie po sebe <strong>na</strong>sledujúcich<strong>sk</strong>ladieb prehrávanie zvukovýchsúborov pod¾a zoz<strong>na</strong>muvo formátoch M3U aleboPLS s monosou ichvytvárania a editovania;monos vytvoreniakninice zvukových a videosúborov s rozlíšením <strong>na</strong>jhranejších, nových, vostatnom èase hraných, resp. ešte nehraných súborov; k jednotlivým súborommono z internetovej databázy zí<strong>sk</strong>a doplòujúce informácie (odkazy èlánky,biografie, domov<strong>sk</strong>é stránky a pod.) monos zmeny vzh¾adu, resp. jeho farebnosti v rámci zvolenej schémy –v inštalaènom balíku je okrem klasického a nového štandardného vzh¾aduK9 v1.22Opis: program pre Win9x-XP <strong>na</strong> filtráciu nevyiadaných emailových správVlastnosti: program pracuje ako medzièlánok (POP proxy) medzi POP3 serverom a¾ubovo¾ným emailovým klientom (MS Outlook a Outlook Express, Eudora,Netscape a pod.) a umoòuje rozpoz<strong>na</strong>nie spamu, nevyiadaných správ, spomedzivšetkých prichádzajúcich správ <strong>na</strong> základe ich Bayesián<strong>sk</strong>ej štatistickej a<strong>na</strong>lýzy filtraèné pravidlá si program vytvára postupným uèením <strong>na</strong> relevantnejmnoine emailových správ <strong>na</strong> základe klasifikácie uívate¾a (s monosoudodatoènej reklasifikácie u zatriedených správ); <strong>na</strong> ich základe potom správeprisúdi atribút spamovej správy, alebo nie; vychádza sa pri tom z vyhodnoteniaprítomnosti špecifických textových reazcov v rôznych èastiach emailovýchspráv (odosielate¾, resp. príjemca správy, predmet a telo správy); programpouíva technológiu regulárnych výrazov, ktorá umoòuje filtrova ajrôzne variácie typických filtrovaných výrazov okrem <strong>sk</strong>ôr opísanej štatistickej a<strong>na</strong>lýzy správ mono <strong>na</strong> základeuívate¾om editovate¾ného „bieleho“ a „èierneho“ zoz<strong>na</strong>mu pravidiel „<strong>na</strong>tvrdo“prisúdi alebo neprisúdi správe atribút spam bez oh¾adu <strong>na</strong> váhu ostatnýchvytvorených pravidiel program umoòuje vyui pri posudzovaní charakteru správ aj definovanýDNS blackhole zoz<strong>na</strong>m domén pôvodcov spamových správ správy ohodnotené programom ako nevyiadané sa oz<strong>na</strong>èia špecifickouz<strong>na</strong>èkou (v predmete èi hlavièke správy), <strong>na</strong> základe ktorej potom emailovýklient v zmysle zvoleného pravidla takto oz<strong>na</strong>èené správy uloí vo zvláštnomadresári, vymae a pod.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 115


S O F T W A R E program umoòuje aj prácu v reime, keï saz POP3 servera èítajú len hlavièky správ a zvolenésprávy sa dajú následne buï stiahnu a preèíta,alebo zmaza priamo <strong>na</strong> serveri bez potreby ichsahovania o všetkých spracovaných správach sa vediepodrobná štatistika, z ktorej mono posúdiúspešnos filtrácie-ph-Autor: Robin Keir, USAŠtatút: freeware s dobrovo¾ným registraèným poplatkomDom. stránka: http://keir.net/k9.htmlAye Parental Control v2.0Opis: aplikácia pre Win98-XP <strong>na</strong> obmedzenie èasustráveného demi pri poèítaèiVlastnosti: program umoòuje po predchádzajúcej konfiguráciisprávcom programu jednotlivým uívate¾om(prihlasujúcim sa pomocou svojho hesla) obmedzièas strávený prácou <strong>na</strong> poèítaèi, resp. separátne ajèas prístupu <strong>na</strong> internet mono aplikova mnoinu pravidiel obmedzujúcichprístup k poèítaèu, resp. len k internetu vozvolených hodinách v jednotlivých dòoch týdòaèi limitova celkový èas práce v jednotlivýchdòoch; je moné aktivova funkciu upozornenia<strong>na</strong> blíiace sa ukonèenie povolenej doby prístupu(zvolený poèet minút pred jej vypršaním) okrem toho sa dá blokova prístup k špecifickýmprogramom a <strong>na</strong> špecifické internetové stránky(táto funkcia je dostupná len v registrovanejverzii); <strong>na</strong>vyše mono realizova záz<strong>na</strong>m zoz<strong>na</strong>mu<strong>na</strong>vštívených internetových stránok <strong>na</strong> ich ne<strong>sk</strong>oršieprezretie správcom programu program obsahuje opatrenia <strong>na</strong> zamedzenie manipulácieso systémovým èasom, neoprávnenej zmeny<strong>na</strong>stavenia programu, resp. deaktivácie programu k dispozícii je aj funkcia synchronizácie systémovéhoèasu so zvoleným èasovým internetovýmserverom-ph-Autor: Aye Software, Inc., Èí<strong>na</strong>Štatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie: 40 USDDom. stránka: <strong>www</strong>.ayesoftware.com/apcSuper Utilities v.1.70Opis: súbor viacerých nástrojov <strong>na</strong> opravu, zrýchlenie,údrbu a zabezpeèenie PC v prostredíWin95-XPVlastnosti: Di<strong>sk</strong> Cleaner vyh¾adáva a odstraòuje nepotrebnéa zbytoèné dátové súbory <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u auvo¾òuje tak cenný priestor, Registry Cleaner èistí, opravuje a optimalizujeregistre odstraòovaním neplatných dátovýchodkazov, Uninstaller Plus automaticky sleduje nové programy,ktoré boli inštalované do poèítaèa, odinštalujeich, odstraòuje neplatné informácie ponechané vpoèítaèi po nesprávnom odinštalovaní programov, StartUp Ma<strong>na</strong>ger automaticky zisuje novéprogramy, ktoré boli pridané do prieèinka Štart,a spravuje ich, Memory Turbo udruje výkon poèítaèa uvo¾òovanímfyzickej RAM zaplòovanej systémoma inými aplikáciami, Folder Guard zabraòuje iným pouívate¾om prizdie¾aní, aby otvorili osobné súbory, tým, e ich<strong>sk</strong>ryje; takisto umoòuje ochráni dôleité súborypred ich úpravou alebo znièením, Tracks Washer vyèistí všetky stopy zanechanésystémom, prehliadaèom a inými programami;zabezpeèuje priestor <strong>na</strong> uchovanie údajova udruje výkon poèítaèa, Windows Ma<strong>na</strong>ger organizuje okná a umoòujeich zatváranie, otváranie, <strong>sk</strong>rývanie a pouitiehorúcich klávesov <strong>na</strong> špeciálne funkcie, Proces Ma<strong>na</strong>ger zobrazuje podrobné informácieo prebiehajúcich procesoch v systéme a ukazujeich preh¾ad, IE Protector pomáha zabezpeèova InternetExplorer pri surfovaní a proti zmenám <strong>na</strong>staveniaprehliadaèa, Auto Shutdown rozširuje monosti pri vypnutípoèítaèa v stanovených dobách poèas dòa alebov intervaloch poèas týdòa, Driver Backup zálohuje di<strong>sk</strong>y v prípade kolapsusystému alebo reinštalácie Windows; zhromaïujevšetky inštalované súbory a ukladá ich <strong>na</strong>zvláštne miesto; umoòuje kompresiu a rozbalenieukladaných súborov, Folder A<strong>na</strong>lyzer umoòuje vidie prieèinkyv hierarchickom strome a pomáha vyh¾adávaprieèinky pod¾a ve¾kosti, Super Shell rozširuje kontextové menu o novémonosti.-vl-Autor: Super Logix.netŠtatút programu: 30−dòový free trialCe<strong>na</strong> programu: 29,90 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka:http://<strong>www</strong>.superlogix.net/main/downloads.htmVlastnosti súboru: .exe 2,95 MBPeter Hubin<strong>sk</strong>ý, Vladimír LuchavaAVIRRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>116 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/030Zrejme poznáte to obligátne dianie okolo novéhoroku. Mnostvo jedla, pitia, priberania, kopecpredsavzatí a podobné obligátne, zväèša konven−ciami <strong>na</strong>diktované správanie. Keï sa však spätneobhliadnem za sviatkami, mám èudné pocity... Upred Vianocami mi definitívne zdochol môj ob−¾úbený 15−cólový monitor. Pre beného èloveka tonie je ktovieèo, ale pre mòa hotová katastrofa.Písal som za ním od roku 1997. Po jeho odprave−ní do jednej z opravovní v Bratislave som sa dozve−del ïalšiu „príjemnú správu“. Jediný èlovek, èo vdanej firme vie opravi monitor, má dovolenku ado Troch krá¾ov. Termín mi nebol prive¾mi jasný, atak mi to preloili ako 6. január. To u som <strong>sk</strong>oro<strong>sk</strong>olaboval, <strong>sk</strong>rátka hrôza... Vynorila sa absolút<strong>na</strong>nevyhnutnos písa inde... A to bol takisto záitok.„Inde“ z<strong>na</strong>mená v práci. Tam však pre zmenu<strong>na</strong>stala iná katastrofa – pred Silvestrom zhoreloèerpadlo kúrenia. Logickým dôsledkom okreminého bolo, e v miestnosti, kde sedím, vystúpilateplota <strong>na</strong> neuverite¾ných 7 stupòov a od úst sami krásne „dymilo“. I<strong>na</strong>k som však dospel k no−vým a pre vedu ve¾mi potrebným poz<strong>na</strong>tkom. Po−kia¾ toti budete písa pri takejto teplote, postup−ne sa váš obzor neuverite¾ne rozšíri – zistíte, e popolhodine prsty zaèí<strong>na</strong>jú akosi „tuhnú“ a nepo−slúcha. Nemáte šancu <strong>na</strong>písa riadok, aby ste vòom neurobili zo pä preklepov. Jednoducho sva−ly nestihnú spracova pokyny od mozgu. Nostal−gicky sa mi vtedy vynorili z hlbín staropamäte po−èítaèe PP01, ktorých zdroj neuverite¾ne hrial a dalasa <strong>na</strong> òom aj zohria voda <strong>na</strong> pomerne slušneteplý èajíèek... Pokus vybabra s prírodou <strong>na</strong>sade−ním rukavíc – palèiakov – sa tie ukázal ako ne−správ<strong>na</strong> cesta. Experiment ukázal, e tuhnutie prs−tov sa síce oddialilo a <strong>na</strong> takmer 70 minút (hu−rá!), ale <strong>na</strong>stal iný, nemenej závaný problémik(jemne povedané). Nasadením rukavíc neuveri−te¾ne vzrástol obvod a rozmer prstov, èo porušiloergonomicky vyváené pomery medzi klávesmi aprstami. Jednoducho <strong>na</strong>miesto jedného klávesusom aspoò v polovici prípadov stlaèil <strong>na</strong>jmenej triklávesy. Písa takýmto spôsobom boli hotové Tan−talove muky. V rámci vybabrania s okolitým chla−dom pri pokusoch o rozmrazovanie prstov sa ne−osvedèilo ani ich zahrievanie <strong>na</strong>d otvormi <strong>na</strong> vyfu−kovanie vzduchu z ventilátora zdroja a dokoncaani <strong>na</strong>d chladièom procesora. Posledná <strong>sk</strong>utoè−nos ma váne <strong>na</strong>štvala – veï sa všade píše, akodnešné procesory „kúria“. Neverte tomu, sú tobohapusté li! Vraví sa však, e všetko zlé je <strong>na</strong>nieèo dobré – a je to úplná pravda. Mám šancuzí<strong>sk</strong>a potrebnú èiarku do hodnotenia za vypro−dukovanie ïalšieho kusa pseudovedy v podobe„vedeckej publikácie“. Ale ešte lepšie je to, e somvlastne náhodou objavil výraznú dieru <strong>na</strong> trhu <strong>sk</strong>lávesnicami, <strong>na</strong> ktorej môem zarobi milióny.Veï si len predstavte, ako pôjdu <strong>na</strong> draèku špe−ciálne vyhrievané klávesnice <strong>na</strong> prácu v polárnychoblastiach... Polárnici a armády sa po tomto výkri−ku techniky priam vrhnú (mono zí<strong>sk</strong>am aj nejakéto percentíèko za zvýšený predaj batérií do note−bookov)... Samozrejme, okrem spomenutého hi−tech riešenia pre bohaté krajiny mám pripravenéaj low−tech riešenie pre tých ostatných. Je to špe−ciál<strong>na</strong> klávesnica, ktorej klávesy sú väèšie ako nor−málne, aby ich mohli pouíva aj ru<strong>sk</strong>í polárnici spalèiakmi <strong>na</strong> rukách.Peter KováèNet & Security news Boj s pouívate¾mi P2P smeruje do Európy! Dote−raz „zúril“ boj ochranných organizácií proti P2P <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>opaènom brehu Atlantiku. Správa z 15. 1. však hovorí, e doboja s pouívate¾mi P2P sa chystá aj prvá európ<strong>sk</strong>a organizá−cia. Konkrétne ide o British Phonographic Industry (BPI). BPItoti spustila kampaò proti P2P a vraj má v pláne aj súdneprocesy. Cie¾om tohto poèí<strong>na</strong>nia je upozorni ¾udí, e pouíva−nie P2P nie je legálne, a zároveò podpori internetové firmy,ktoré legálne predávajú hudbu. Naèasovanie projektu zrejmenie je samoúèelné. Sluby iTunes a Napster sa toti v tomtoroku pripravujú <strong>na</strong> vstup <strong>na</strong> európ<strong>sk</strong>y trh. Kuba obmedzuje prístup k internetu. Pod¾a novéhozáko<strong>na</strong> schváleného kubán<strong>sk</strong>ou vládou sa v krajine obmedzu−je slobodný prístup k internetu cez dial−up. Na jeho zriadenieje potrebné vlastni špeciálne povolenie, ktoré ude¾uje priamokomunistická stra<strong>na</strong>. Ïalšia kraji<strong>na</strong>, v ktorej sa bený obyvate¾internetu tak <strong>sk</strong>oro nedoèká... Stiahnete si filmy a hry <strong>na</strong> DSL za pár sekúnd?Tak nejako to tvrdia Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie vo svojej re−klamnej kampani. Tú ST spustili ešte v minulom roku a v tom−to roku v nej pokraèujú. Zacielená je <strong>na</strong> propagáciu sluby STDSL 384, hlavne jej rýchlos a permanentnos pripojenia. Pre−bieha <strong>na</strong>jèastejšie formou televíznych spotov a konèí sa vyhlá−sením: Fantastický svet zábavy vo vašom poèítaèi. Divák je vnej informovaný, e cez pripojenie DSL s rýchlosou smerom kpouívate¾ovi 384 kbit/s (64 kbit/s upstream) bude schopnýstiahnu si <strong>na</strong>jnovšie filmy, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>jnovšie pokraèovanie Pá<strong>na</strong>prsteòov: Návrat krá¾a, ïalej film Vtedy v Mexiku alebo Ta−jomná rieka. V tomto roku sa pridala inzercia zameraná <strong>na</strong> on−line hry, <strong>na</strong>pr. NHL <strong>2004</strong> alebo Need for Speed Underground.Pod¾a nášho názoru takto divák <strong>na</strong>dobudne dojem, e pripoje−ním k ADSL automaticky dostane prístup k týmto iadaným fil−mom. Spýtali sme predstavite¾ov ST, ako to s touto inzercioumyslia. Hovorca ST, a. s., nám <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu otázku odpovedal, epozorný divák si urèite všimne, e ide o ukáky (trailery) z filmov,resp. demo z konkrétnej hry. Tie sú vo¾ne dostupné <strong>na</strong> internetea tomu zodpovedá aj avizovaná doba <strong>na</strong> stiahnutie (pár sekúnd)a legál<strong>na</strong> cesta dostupnosti takýchto diel. „Prostredníctvomobsahu internetu (hry, filmy, hudba, informácie a pod.) chcemeverejnosti ukáza, èo všetko môe <strong>na</strong> internete nájs a ako homono vyui <strong>na</strong> zábavu i <strong>na</strong> prácu,“ dodal hovorca ST. „V iad−nom prípade však ne<strong>na</strong>vádzame divákov <strong>na</strong> to, e si celý kon−krétny film môu stiahnu bezplatne, ani ne<strong>na</strong>vádzame <strong>na</strong> poru−šovanie autor<strong>sk</strong>ých práv,“ doplnil hovorca ST. Nanorúrky môu pomôc zvýši prenosovú rých−los internetu. Nanorúrky sú dnes ve¾mi populárne a pred−povedá sa im <strong>sk</strong>velá budúcnos. Monosti ich aplikácie súne<strong>sk</strong>utoène široké. Najnovšie sa zistilo, e sú vyuite¾né aj prikonštruovaní antén. Ich pouitím sa toti dá lepšie zachyti RFsignál. Vyuitá bola teória stochastickej rezo<strong>na</strong>ncie, pod¾a ktorejje moné pridaním šumu zosilni slabý signál. V pokusoch boligenerované signály rôznej sily a k nim bol primiešaný šum.Následne bol tento signál prijímaný anté<strong>na</strong>mi, prièom jedny znich obsahovali ako komponenty <strong>na</strong>norúrky, iné nie. V poku−soch sa ukázalo, e prítomnos <strong>na</strong>norúrok signál výrazne zo−silòuje. Tento poz<strong>na</strong>tok umoní ich vyuitie vo viacerých zau−jímavých aplikáciách. Jednou z nich je zvýšenie prenosovej rých−losti internetu. Okrem toho bude moné vytvori umelé ner−vové bunky, ktoré budú ove¾a citlivejšie. Umonia tak <strong>na</strong>poje−nie <strong>na</strong> poškodené nervové zakonèenia. Môu tie poslúi akoelektrické komponenty v umelých svaloch. Ïalší hráè <strong>na</strong> poli s on−line hudbou – RealNet−works. A ponuka je to zaujímavá – 450−tisíc on−line <strong>sk</strong>ladieb,kadá za 99 centov, jeden album väèšinou stojí 9,99 USD.Skladby sú uloené vo formáte AAC (Advanced Audio Coding)a <strong>na</strong> rozdiel od konkurencie <strong>na</strong> vyuívanie sluby nepotrebu−jete predplatite¾<strong>sk</strong>ý program. Ponuku nájdete <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.real.com/musicstore/. Porušuje Amazon.com autor<strong>sk</strong>é práva? Zdrueniebrit<strong>sk</strong>ých hudobných spoloèností sa chystá poda alobu <strong>na</strong>on−line obchod Amazon.com. Pod¾a vyjadrení zdruenia tentoon−line obchod porušuje autor<strong>sk</strong>ý zákon tým, e predávaeuróp<strong>sk</strong>ym zákazníkom CD <strong>na</strong>kúpené mimo územia EÚ. Po−dobnú alobu u brit<strong>sk</strong>ý zväz podal <strong>na</strong> èín<strong>sk</strong>y on−line shop CDWow, ktorý CD <strong>na</strong>kupoval takisto mimo územia Európy, èímdosahoval nišie predajné ceny. Ïalším údajným terèom zvä−zu bude takisto server Play.com. Pozor <strong>na</strong> falošné banky <strong>na</strong> webe! Èo by ste povedali<strong>na</strong> to, keby ste sa pripojili k internetu, <strong>na</strong>šli by ste si stránkusvojej banky, vyko<strong>na</strong>li bankové operácie a <strong>na</strong>koniec prišli <strong>na</strong>to, e ste sa stali obeou podvodu? Presne tento scenár mátadnes uívate¾ov internetu v Hongkongu. Podvodníci publiko−vali <strong>na</strong> internete dizajnovo doko<strong>na</strong>lé webové stránky, ktoré satvária ako oficiálne stránky existujúcich renomovaných ban−kových subjektov. Tieto webové stránky však nemajú s niminiè spoloèné. Pred vstupom poadujú od uívate¾a èíslo úètua prístupové kódy. Uívatelia s plnou dôverou zapisujú do pri−pravených formulárov tieto údaje, èím vlastne dávajú pod−vodníkom do rúk cenné informácie, ktoré môu poslúi <strong>na</strong>vykradnutie ich úètov. Medzi takéto podvodné webové strán−ky patrili <strong>na</strong>pr. http://<strong>www</strong>.dbshk.net alebo http://<strong>www</strong>.swisscreditbank.com. V poslednom mesiaci sa vy<strong>sk</strong>ytlo upä takýchto prípadov, prièom nemáme <strong>na</strong> mysli pä poško−dených klientov, ale pä bánk! Obeami podvodov sa stališvajèiar<strong>sk</strong>e, anglické, èín<strong>sk</strong>e, singapur<strong>sk</strong>é bankové domy aanglická investièná spoloènos a, samozrejme, aj ich klienti.Hongkon<strong>sk</strong>ý bankový regulátor Hong Kong Monetary Authority(HKMA) sa s<strong>na</strong>í v spolupráci s poškodenými subjektmi zabrá−ni takejto èinnosti. Frekvencia, s akou sa tieto prípady obja−vujú, je prekvapujúco vysoká, a keby sa tento druh podvodurozšíril do ïalších krajín, mohol by výz<strong>na</strong>mne <strong>na</strong>hloda dôve−ru klientov v internetové bankovníctvo. Mono trochu pomô−e to, èo radia klientom v Hongkongu: poriadne si všimnú, èisa <strong>na</strong>chádzate <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènej webovej stránke banky. RIAA: „Náš boj je úspešný!“ To, èo RIAA rozpútala vminulom roku v USA, sa nedá <strong>na</strong>zva i<strong>na</strong>k ako besnením. Pod−¾a posledných zverejnených údajov sa však zdá, e jej poèí<strong>na</strong>−nie prinieslo elaný efekt. RIAA toti zverejnila štatistiku, pod−¾a ktorej sa podiel Amerièanov vyuívajúcich sluby P2P sietízníil z 29 % (<strong>na</strong> prelome apríla a mája 2003) <strong>na</strong> 14 % (no−vember 2003). V absolútnych èíslach to z<strong>na</strong>mená, e z 35 mi−liónov pouívate¾ov P2P sietí „ostalo“ iba 18 miliónov. Zaují−mavo vyzerá aj údaj o tom, aká je štruktúra tých pouívate¾ov,ktorí P2P „opustili“: <strong>na</strong>jvyššie zastúpenie majú eny, vysoko−školáci a rodiny s demi. RIAA si tie pochva¾uje nárast popu−larity legálneho predaja <strong>sk</strong>ladieb <strong>na</strong> internete, kde vyzdvihuje<strong>na</strong>jmä sluby Napster (Roxio) a iTunes (Apple). Ja by som do−dal: koneène niekto z druhej strany barikády, kto si to všimol... Soft Walls – ochra<strong>na</strong> proti teroristom? Soft Wallsje projekt univerzity v Berkeley, ktorý má v budúcnosti zame−dzi teroristické útoky. Princíp fungovania je jednoduchý, dolietadla sa zamontuje softvér, ktorý prostredníctvom GPS mo−nitoruje polohu stroja, a len èo sa ten priblíi k tzv. zakázanýmzó<strong>na</strong>m (jadrové elektrárne, ropné rafinérie, ale <strong>na</strong>príklad ajhusto za¾udnené oblasti èi vládne budovy), varuje softvér pilo−ta, a ak ten nezareaguje, následne prevezme kontrolu <strong>na</strong>d lie−tadlom. Väèši<strong>na</strong> ¾udí pristupuje k sieti bez prehliadaèa.WWW urobilo internet populárnym, sú však jeho dni zrátané?ako poveda, <strong>na</strong>jnovšie štúdie hovoria o prudkom ústupeprehliadaèov ako hlavných prostriedkov prístupu. A 76 per−cent tvoria iné spôsoby, ako <strong>na</strong>príklad Instant Messaging èimultimediálne prehrávaèe. DVD Jon nevinný, KAZAA legál<strong>na</strong>, podporujú súdypoèítaèových pirátov? Nedávno sa svet dozvedel nieko¾kodôleitých súdnych verdiktov, ktoré spôsobia vrá<strong>sk</strong>y <strong>na</strong> èelevlastníkom autor<strong>sk</strong>ých práv k hudobným a filmovým dielam a<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>hrávacím spoloènostiam. DVD Jon, ktorý ako 15−roè−ný publikoval informáciu o metóde, ako obís ochranu DVDdi<strong>sk</strong>ov pred nelegálnym kopírovaním a vytvoril program DeCSS,bol v týchto dòoch, u ako 20−roèný, uz<strong>na</strong>ný nór<strong>sk</strong>ym súdomza nevinného. Súd vyhlásil, e majite¾ originálu si môe vytvo−ri kópie pre vlastnú potrebu, a tak DeCSS môe by legálnymsoftvérovým nástrojom. DVD Jon neporušil zákon, pretoe ne−distribuoval nelegálne <strong>na</strong>hrávky, pouil ich pre vlastnú potrebu.DeCSS síce môe by vyuitý <strong>na</strong> nezákonné ko<strong>na</strong>nie, ale to údaj−118 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


ne nebolo zámerom autora. Jon Johanssen, ako sa tento mladý muvolá svojím obèian<strong>sk</strong>ym menom, pritom nepriamo spôsobuje <strong>na</strong>hrá−vacím spoloènostiam škodu vyèís¾ovanú <strong>na</strong> 3 mld. USD roène. Ïalšouakou ranou je vyhlásenie holand<strong>sk</strong>ého súdu, ktorý legalizovalvýmenný systém KAZAA. Pod¾a rozhodnutia súdu nemôu by auto−ri tohto produktu zodpovední za nelegálne ko<strong>na</strong>nie jeho pouíva−te¾ov. Potvrdil tak rozhodnutie nišieho súdu. Do tretice súd v USApotvrdil, e po<strong>sk</strong>ytovatelia internetového pripojenia nie sú povinnípo<strong>sk</strong>ytova informácie o totonosti svojich klientov (to z<strong>na</strong>mená ich IPadresu) v prípade, ak sa zistí, e distribuujú nelegálny obsah. alujú−cou stranou bola RIAA, organizácia zastupujúca ve¾ké <strong>na</strong>hrávacie spo−loènosti, alovanou stranou Verizon, ve¾ký po<strong>sk</strong>ytovate¾ internetovéhopripojenia. Napokon posledný verdikt ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>ého súdu legalizovalsahovanie súborov, ktoré môu by autor<strong>sk</strong>y chránené. To, èo zostá−va <strong>na</strong>ïalej nelegálne, je ich umiestnenie <strong>na</strong> internete <strong>na</strong> úèel ichsahovania. RealNetworks aluje Microsoft. Microsoft bude musieèeli ïalšej alobe. Tentoraz ju <strong>na</strong> Microsoft podala spoloènosRealNetworks, producent multimediálneho prehrávaèa Real Player.RealNetworks tvrdí, e Microsoft zneuíva monopolné postavenie<strong>na</strong> trhu. Microsoft toti pridáva štandardne svoj prehrávaè MediaPlayer ku všetkým systémom Windows, èím vraj di<strong>sk</strong>riminuje inýchproducentov podobného softvéru. A o èo sa títo dvaja konkurentisúdia? RealNetworks chce len „malièkos“ – jednu miliardu dolá−rov za majetkovú a nemajetkovú ujmu. Digitálny obsah legálne, ale štýlom P2P. Na tom sa do−hodli traja giganti, Microsoft, Vivendi Universal a Universal Music,zdruení v Content Reference Forum, ktoré si dalo za úlohu spopula−rizova legálny digitálny obsah štýlom, akým sa spopularizovalo P2P.Pouívatelia by si medzi sebou nemali vymieòa priamo súbory, ale lenodkazy, takzvané content references, ktoré budú smerova <strong>na</strong> legál−ny, platený obsah. To pod¾a vyjadrení zástupcov Content ReferenceForum umoní šíri ïalej ob¾úbený obsah medzi svojich známych.Pouívate¾ si zároveò bude môc vybra, v akom formáte a kvalite sipoadovaný obsah chce stiahnu. Spomí<strong>na</strong>ná trojica sa <strong>na</strong>vyše spolie−ha <strong>na</strong> zi<strong>sk</strong>ovos tohto projektu, keïe terajšie sluby plateného saho−vania hudby balansujú <strong>na</strong> hranici medzi miernym zi<strong>sk</strong>om a stratou. Prevod peòazí do sveta? Cez Yahoo predsa... Sveto−známy vyh¾adávaè Yahoo sa rozhodol vyai èo <strong>na</strong>jviac zo svojejcelosvetovej povesti a zaviedol novú slubu medzinárodného pre−vodu peòazí. Prostredníctvom sluby PayDirect Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l jemoné prevádza peniaze medzinárodne spolu do 182 krajín.Zaujímavosou je, e peniaze sa dajú posiela dvoma spôsobmi –buï si ich príjemca vyzdvihne v niektorej zo 60 000 poboèiek spo−loènosti MoneyGram, alebo mu bude poštou zaslaná kreditná kar−ta s virtuálnym úètom, prostredníctvom ktorej si môe zaslanépeniaze u o pár minút vyzdvihnú v jednom z 800 000 celosveto−vo podporovaných bankomatov. Za celosvetové posielanie peòazísa síce platí istý poplatok, ten je však porov<strong>na</strong>te¾ný s posielanímpeòazí <strong>na</strong> zahranièný úèet. Prevody peòazí sú v rámci USA poèaspilotnej prevádzky zadarmo. Yahoo si tak chce uhryznú aspoòèas z koláèa, ktorý v sektore on−line prevodu peòazí predstavujeroène pribline 200 miliárd dolárov a oslabi aj silný vplyv slubyPayPal <strong>na</strong> americkom trhu. Sahovanie v P2P je legálne! To nie je sen, ale realita,zatia¾ však iba v Ka<strong>na</strong>de. Jeden z ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>ých súdov toti rozhodol,e sahovanie súborov MP3 v sieach P2P je „pre vlastnú potrebu“legálne! Jedným dychom však dodal, e nelegálnym ostáva po−<strong>sk</strong>ytnutie MP3 <strong>na</strong> zdie¾anie... Na druhej strane sa Ka<strong>na</strong>ïania doè−kajú zdraenia MP3 prehrávaèov. Na tie toti vláda uvalila novúdaò. Tá je však v porov<strong>na</strong>ní s návrhom, ktorý podali ochrannéautor<strong>sk</strong>é organizácie, podstatne nišia. Za MP3 prehrávaè s kapa−citou do 1 GB toti „ochranári“ dostanú 1 dolár, kým pôvodný návrhznel 1 dolár za kadý MB!!! Trocha nevýhodne <strong>na</strong> tom budú hard−di<strong>sk</strong>ové MP3 prehrávaèe, pretoe za 10 GB je daò 15 dolárov a zaMP3 s kapacitou <strong>na</strong>d 10 GB dokonca 25 dolárov. Príjemné preKa<strong>na</strong>ïanov je, e daò sa nebude vzahova <strong>na</strong> èisté CD a DVDmédiá, rov<strong>na</strong>ko ani <strong>na</strong> pamäové karty a pevné di<strong>sk</strong>y, o ktorýchpôvodný návrh tie hovoril. Hackeri sa hnevajú <strong>na</strong> SCO. Dôvodom je Linux? Webovástránka spoloènosti SCO èelila neustávajúcemu DOS útoku, ktorýprebiehal nieko¾ko dní. Za sedem dní bola pä dní nedostupná.Okrem toho táto spoloènos okúsila nedostupnos svojich webo−vých stránok aj v máji a auguste. Zdá sa, e dôvodom môe byprebiehajúci súdny spor o Linux, presnejšie o to, èi Linus Torvaldspouil vo svojom operaènom systéme kusy kódu spoloènosti SCO,alebo nie. Nie ste aj vy odosielatelia spamu? Pod¾a <strong>na</strong>jnovšiehový<strong>sk</strong>umu antivírusovej spoloènosti Sophos je a treti<strong>na</strong> osobnýchpoèítaèov pripojených k internetu bez vedomia majite¾a vyuíva−ných <strong>na</strong> odosielanie nevyiadanej elektronickej pošty! Pod¾a a<strong>na</strong>lý−zy spoloènosti Sophos ve¾a pouívate¾ov ani netuší, e ich poèítaèje vyuívaný <strong>na</strong> rozosielanie spamu pomocou rôznych èervov a trój−<strong>sk</strong>ych koní. Z výsledkov tohto prie<strong>sk</strong>umu vyplýva aj jeden nemilý fakt– kadý tretí odoslaný e−mail je v súèasnosti nevyiadaný. Existujeve¾ké mnostvo pouívate¾ov so širokopásmovým pripojením k inter−netu, ktorých poèítaèe nie sú dostatoène zabezpeèené. Práve takétopoèítaèe sú <strong>na</strong>jèastejšie zneuívané ako medzièlánok <strong>na</strong> odosielanietisícov spamov do tisícov emailových schránok ïalších pouívate¾ov.Väèši<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých pouívate¾ov osobných poèítaèov však môeosta pokojná. Na šírenie spamu je potrebné, aby poèítaè mal pride−lenú pevnú adresu IP. Navyše domáce vysokorýchlostné pripojenie kinternetu je v súèasnosti prive¾ký luxus, ktorý si nemôe dovoli ve¾aSlovákov. Oplatí sa ADSL bez mesaèných poplatkov? SpoloènosZon, holand<strong>sk</strong>ý po<strong>sk</strong>ytovate¾ pripojenia <strong>na</strong> internet, zaèala ponú−ka netradièný spôsob pre širokopásmové pripojenie <strong>na</strong> ADSL.Konkrétne ide o program s príz<strong>na</strong>èným názvom Gratis ADSL a snulovým mesaèným paušálom. Spoplatnenie zároveò nie je pod¾amnostva prenesených dát, ale pod¾a doby pripojenia. Ce<strong>na</strong> zahodinu pripojenia je v slabej prevádzke (víkendy a noci) asi 73 Sk(je to 1,79 eur, poèítali sme s kurzom 40,62 Sk/euro), v silnej pre−vádzke stojí hodi<strong>na</strong> pripojenia a 607 Sk (14,95 eur). Tarifikácia je<strong>na</strong> minútovej báze. Spoplatnené je aj kadé pripojenie sumou asi10,20 Sk (0,25 eur). Program sa pod¾a prevádzkovate¾a hodí pre−dovšetkým pre obèasných pouívate¾ov internetu, ktorí však ia−dajú rýchle pripojenie. Rýchlos pripojenia smerom k pouívate¾ovi je384 kb/s, 128 kb/s v smere od pouívate¾a. Modem sa po<strong>sk</strong>ytujezadarmo, kapacita poštovej schránky je 20 MB. Skúsme porov<strong>na</strong>tento spôsob pripojenia s programom <strong>na</strong> neobmedzené pripoje−nie. Ako príklad si zoberme program DSL Flat Standard od ST, a. s.Poplatok za linku je 832 Sk s DPH, za samotný program je v tomtoprípade poplatok 1773 Sk s DPH. Mesaène teda zaplatíte za neob−medzený spôsob pripojenia s rýchlosou 384 kb/s smerom k pouí−vate¾ovi a 64 kb/s smerom od pouívate¾a 2605 Sk s DPH (19 %).Pokia¾ by ste vyuívali ponuku firmy Zon poèas slabej prevádzky,vystaèilo by to zhruba <strong>na</strong> 30 a 35 hodín prevádzky mesaène(závisí od poètu <strong>na</strong>dviazaných spojení). Struène povedané, vy−staèilo by to asi <strong>na</strong> jednu hodinu spojenia kadý veèer poèas ce−lého mesiaca. V prípade spojenia poèas špièky je to však pod−statne iné. Ponuka firmy Zon by toti vystaèila len <strong>na</strong> štyri hodi−ny pripojenia a to by pre podnikových pouívate¾ov urèite ne−postaèovalo. Kopírovanie DVD trikrát legálne. Spoloènos S.A.D., výrob−ca kopírovacích programov DVD Copy Suite, Movie Jack aGameJack, zverejnil patch pre svoje produkty, ktorý umoòujekopírovanie chránených DVD di<strong>sk</strong>ov obsahujúcich filmové tituly.Výrobca sa pritom odvoláva <strong>na</strong> platnú legislatívu a pod¾a jehovýkladu je celkom legálne vytvori si a tri plné kópie z jednéhoDVD di<strong>sk</strong>u. Banka si vás poobzerá, kým dá peniaze. Európ<strong>sk</strong>e bankysa pripravujú <strong>na</strong> pokusnú prevádzku nového autorizaèného systé−mu. Ten bude identifikova klientov bánk <strong>na</strong> základe rozlišovaniaich tvárí. Základné biometrické údaje týkajúce sa tváre klientabudú uloené v jeho poèítaèi alebo v inteligentnej kreditnej karte.Identifikácia prebehne pomocou webovej kamery pripojenej k po−èítaèu klienta. Pokus u<strong>sk</strong>utoèní v priebehu budúceho roka spo−loènos OmniPerception v Anglicku, Španiel<strong>sk</strong>u, Holand<strong>sk</strong>u a Ne−mecku v spolupráci s nemenovanými internetovými bankami.Obyèajná fotografia, video alebo trojrozmerný model tváre pod¾aspoloènosti OmniPerception nebude staèi <strong>na</strong> to, aby dokázal okla−ma ich softvér. Urèitým problémom pri <strong>na</strong>sadzovaní tejto techno−lógie môe by menšia penetrácia webových kamier u klientovbánk a <strong>na</strong>jmä nároènos softvéru, ktorý <strong>na</strong> menej výkonných poèí−taèoch nepobeí. Tieto problémy sa však v budúcnosti celkom pri−rodzeným spôsobom vyriešia. Táto technológia identifikácie jeove¾a bezpeènejšia, ako je kontrola heslom alebo PIN èíslom, ale ajdrahšia. Predpokladá sa preto, e banky, ktoré majú <strong>na</strong> jej imple−mentáciu dostatoèné zdroje, by <strong>na</strong> òu perspektívne mohli prejs,zatia¾ èo <strong>na</strong>príklad internetové obchody <strong>na</strong>ïalej zostanú pri kla−sike.


I N T E R N E TNáradie pre webového dizajnéraNielen pri návrhu webových stránok,ale èohoko¾vek, kde sa pouívajú farby(poèítaèové aplikácie, návrh interiéru atï.),potrebujeme nájs vhodnú farebnú schému –súbor farieb, ktoré majú produkova èo <strong>na</strong>jlepšícelkový dojem. Nie všetky farby však môukoexistova; niektoré kombinácie pôsobianepríjemne èi rušivo. Nasledujúci èlánok sa vámpokúsi ponúknu nieko¾ko rozdielnych riešení.Autorom prvého takého riešenia je PeterSTANÍÈEK a jeho generátor farieb nájdete<strong>na</strong> stránke ttp://<strong>www</strong>.pixy.cz/apps/barvy/.POUITIE FAREBNÝCH SCHÉM.Skúsení dizajnéri majú kombinácie v oku;mnohí ¾udia poz<strong>na</strong>jú, ktoré farby spoluladia a ktoré nie. Niekedy je však nájdeniedobrej kombinácie zdåhavá a úmorná prá−ca. No vïaka teórii farieb ju mono u¾ahèi– nástroj (obrázok 1), ktorý vám prezentu−jeme, nájde súbor farieb, z ktorých sa dá prinávrhu vychádza a zjednoduši tak h¾ada−nie optimálnej palety. Aplikácia generujefarebné schémy nieko¾kých typov. Kadávychádza z jednej základnej farby, ku ktorejsa doplní nieko¾ko ïalších farieb, ktoré spo−Obr. 1loène dosahujú <strong>na</strong>jlepší optický dojem –vdy pod¾a jedného z overených algoritmov.VÝBER ZÁKLADNEJ FARBY. Základ−nú farbu, z ktorej farebná schéma vychá−dza, môeme definova nieko¾kými spô−sobmi. Táto aplikácia pracuje primárne s fa−rebným kruhom, a teda s farbami defi−novanými pomocou neho – odtieò (uholurèujúci pozíciu farby <strong>na</strong> kruhu), sýtos(pomer medzi <strong>na</strong>jtmavšou a <strong>na</strong>jsvetlejšouzlokou RGB – 100 % je <strong>na</strong>jsýtejšia farba,0 je odtieò sivej) a jas (hodnota <strong>na</strong>jvýraz−nejšej zloky RGB – 100 % je <strong>na</strong>jsvetlejšíodtieò, 0 je èier<strong>na</strong>). Sú tu vyz<strong>na</strong>èené ajteplé (purpurová a ltá) a studené (lto−zelená a fialová) farby.Klepnutím <strong>na</strong> farebný krúok fareb−ného kruhu môeme vybra priamo jednuzo základných farieb. Primárne farby (èer−vená, ltá, modrá) zodpovedajú uhlom 0°,120°, resp. 240°, sekundárne (oranová,zelená, fialová) uhlom 60°, 180° a 300°,terciárne farby sú medzi nimi. Kruh tieobsahuje (menšie krúky) i prechodové far−by – tie zodpovedajú násobkom 15°. Klep−nutím <strong>na</strong> jednu z týchto farieb ju <strong>na</strong>stavíteako základnú.Vo vstupných poliach môete zmeni pa−rametre základnej farby – zmeni jej odtieò,sýtos i jas. Vnútri farebného kruhu je stup−nica 0 – 360°, <strong>na</strong> ktorej je malý ukazovate¾<strong>na</strong> uhol zodpovedajúci odtieòu pouitejfarby. Klepnutím <strong>na</strong> túto stupnicu môetetakisto zmeni odtieò bez toho, aby stezmenili <strong>na</strong>stavenú sýtos èi jas (<strong>na</strong> stupnicitreba klepnú, ahanie ukazovate¾a nefun−guje). Aktuálny uhol sa zobrazuje v stavo−vom riadku prehliadaèa. Obdobne mono<strong>na</strong>stavi jas a sýtos klepnutím <strong>na</strong> stupniceved¾a farebného kruhu.Poznámka: Táto aplikácia nepouívaštandardný HSV alebo HSB model (po−dobné hodnoty HSV/HSB <strong>na</strong>pr. z programuPhotoshop vyjadrujú iné farby!). Tu po−uitý farebný kruh sa líši od spektra RGBpouívaného <strong>na</strong> obrazovkách, zodpovedáviac klasickej teórii. Preto niektoré základ−né farby (predovšetkým odtiene modrej)tvoria odtiene s menším jasom oproti zá−kladným farbám modelu RGB. RGB spek−trum <strong>na</strong>vyše tvorí kruh s primárnymi far−bami èervená – zelená – modrá, tu je toèervená – ltá – modrá. Táto deformáciabola aj príèinou niektorých problémov priprevode farieb zadaných pomocou hod−nôt RGB – zadávanie farieb pomocouRGB preto nie je moné.POUITÉ SCHÉMY. Výsledný súborfarieb vznikne pouitím vybranej základnejfarby v jednej z farebných schém. Schémuvyberáte z horného menu v pravej èastistránky. Niektoré schémy umoòujú ïalšie<strong>na</strong>stavenie, ktoré sa zobrazia pod týmtomenu. Opis ich <strong>na</strong>stavenia nájdete ïalej vopise jednotlivých schém. Môete sivybra jednu z <strong>na</strong>sledujúcich farebnýchschém: MonochromatickéFarebná schéma vychádza z je−diného odtieòa a pouíva lenvariácie, ktoré vzniknú zme−nou sýtosti a jasu, doplnené oèiernu a bielu. Výsledok, <strong>na</strong> ktorý je apli−kovaná táto schéma, je celkom príjemnýpre oèi, a to i v i<strong>na</strong>k pomerne agresívnychodtieòoch. Je však u ašie vytvori neja−ké zvýraznenie èi podèiarknutie farebnéhotónu.Program vytvára len nieko¾ko mono−chromatických variantov kadej farby, nieje urèite problém vytvori ïalší – sýtejší,svetlejší èi tmavší. Monochromatické va−riácie sú vytvorené aj pre všetky farbyv ostatných schémach, zobrazené sú vo fa−rebnej palete pod ukákou pouitých farieb. KontrastZákladná farba je doplnená osvoj doplnok (farbu presne <strong>na</strong>opaènej strane farebného kru−hu). Vznikne tak vdy jed<strong>na</strong> tep−lá a jed<strong>na</strong> studená farba – potom trebazvái, ktorá z nich bude domi<strong>na</strong>ntná, acelok pod¾a toho bude pôsobi teplejšímèi chladnejším dojmom. Schému monopotom doplni o vhodné monochromatic−ké variácie týchto dvoch farieb. „Mäkký“ kontrastK základnej farbe sú doplnenédve farby, <strong>na</strong>chádzajúce sazhodne po obidvoch stranáchod jej doplnku. Na rozdiel od„ostrého“ kontrastu je tento variant èastopre oko príjemnejší, mäkší, <strong>na</strong>vyše po<strong>sk</strong>y−tuje väèší priestor <strong>na</strong> vyváenie teplých astudených farieb.V doplòujúcom vstupnom poli (zobrazísa pod vo¾bou schémy) mono urèiodstup týchto farieb od doplnku základ−nej farby – èím menšia hodnota, tým súfarby podobnejšie a blišie ku kontrastnejfarbe. Ideálnou hodnotou býva posun o 15– 30°. Vyššie hodnoty u nie sú príliš vhod−né, výnimkou je posun o 60°, ktorý všaktvorí inú farebnú schému, tzv. triádu. TriádaTriádu tvoria tri farby rovnomerne rozlo−ené <strong>na</strong> tretinách farebného kruhu (po120 stupòoch). Tieto schémy sú „vibrujú−ce“, plné energie a po<strong>sk</strong>ytujú ve¾ký pries−tor <strong>na</strong> vytváranie kontrastov, zvýrazneniaa vyváenie teplých a studených farieb.Triádu vytvoríte pomocou schémy „mäkkýkontrast“ s odstupom <strong>na</strong>staveným <strong>na</strong> 60°. „Dvojkontrast“Túto schému tvorí dvojica fa−rieb a ich doplnky. Vychádza ztzv. tetrády – teda štvorice fa−rieb rozmiestnených rovno−merne <strong>na</strong> štvrtinách kruhu (po 90°). Tet−ráda je u ve¾mi agresív<strong>na</strong> farebná sché−ma, vyadujúca ve¾mi dobré <strong>na</strong>plánovaniea citlivý prístup k vzájomným väzbám jed−notlivých farieb.Menší rozstup medzi dvoma základnýmifarbami dá celku menšie <strong>na</strong>pätie, táto sché−ma je však i tak vdy „akènejšia“ ne ostat−né schémy. Pri práci s òou si treba da pozorhlavne <strong>na</strong> väzby jednej farby so susednoufarbou – v prípade tetrády (odstup 90°) súpotom potrebné citlivý prístup a dobré oko. A<strong>na</strong>logické farbyTúto schému tvorí základnáfarba a jej susedné farby – te−da farby zhodne po obidvochstranách. Vypadá väèšinou ve¾−mi elegantne a èisto, vo výsledku je men−šie <strong>na</strong>pätie a pôsobí jednotne teplo èi stu−deno. Pokia¾ zvolíte farbu <strong>na</strong> hranici tep−lých a studených odtieòov, mono tú su−sednú farbu, ktorá má opaènú „teplotu“,poui <strong>na</strong> zvýraznenie a podèiarknutie zo−stávajúcich farieb.V doplnkovom vstupnom poli môetezvoli odstup susedných farieb – ideálnebývajú hodnoty 15 – 30°. Môete tu takis−to prida kontrastnú farbu, do schémy takpribudne farba doplnková k základnej farbe.Povaujte ju však len za doplòujúcu – pridá−va palete <strong>na</strong>pätie a v preh<strong>na</strong>nej miere pôso−bí príliš agresívne, pouitá v detailoch a <strong>na</strong>podèiarknutie hlavných farieb však môe byve¾mi úèinná a elegantná.ROZPORNÉ FARBY. Nijaké takéto fa−rebné schémy tu nenájdete – je to, <strong>na</strong>opak,schéma, ktorú nedokáete vtes<strong>na</strong> do iad−neho z pravidiel tu uvedených. Takáto sché−ma nemusí by úplne zbytoèná – môu <strong>na</strong>−sta situácie, keï treba pripravi šokujúce,krik¾avé dielo. I v tomto prípade môe bytáto stránka uitoèná – pokia¾ sa vaše sché−my diametrálne líšia od všetkých uvedenýchmodelov, máte pravdepodobne to pravé –agresívny súbor farieb. Je však pochopite¾−né, e takýto súbor nie je vhodný tam, kdehlavným zámerom výsledku nie sú iba také−to vyhrotené emócie.FAREBNÁ PALETA. Pod ukákou fa−rebnej schémy sa zobrazuje farebná pale−ta. V prvom ståpci sú hlavné farby – tak akosú pouité vo zvolenej schéme. V ïalšíchståpcoch sú ich monochromatické varianty(v jednom ståpci vdy zhodné). Kódy všet−kých farieb v tabu¾ke sú zároveò odkazy –klepnutím <strong>na</strong> ¾ubovo¾nú z farieb ju <strong>na</strong>sta−víte ako základnú farbu.Prepí<strong>na</strong>èom pod tabu¾kou farieb mo−no paletu zredukova <strong>na</strong> tzv. WebColors(216 „bezpeèných“ farieb pre web). Tento120 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


Obr. 2prevod však mení odtiene farieb a odlade−nú farebnú schému môe zdeformova.Pouite preto radšej len také farby, ktorésa po prevode <strong>na</strong> WebColors od pôvod−ných príliš nelíšia.Pre zachovanie zámeru farebnej schémyby monochromatické varianty nemali by<strong>na</strong>duívané, väèšinou sa odporúèa pouilen èiernu a bielu. Pokia¾ ïalšie varianty <strong>sk</strong>u−toène potrebujeme, vyberme len nieko¾kovariantov základnej farby, prípadne <strong>na</strong> dopl−nenie jeden èi dva varianty jednej z kon−trastných farieb. Druhým moným pouitímje aj rov<strong>na</strong>ký variant všetkých hlavných fa−rieb (<strong>na</strong>pr. rov<strong>na</strong>ký motív vo svetlejších, bled−ších èi tmavších odtieòoch). Všeobecne pla−tí, e jed<strong>na</strong> aplikácia (<strong>na</strong>pr. jed<strong>na</strong> WWWstránka èi celý web) by mala okrem èiernej abielej pouíva <strong>na</strong>jviac šes farieb (vrátanevšetkých variantov). To, aby spolu dobre la−dili, vám azda pomôe zabezpeèi táto po−môcka. Easy RGBEasy RGB je ïalší nástroj, ktorý môetepoui pri h¾adaní vhodnej farebnej sché−my. Na rozdiel od predchádzajúceho rie−šenia vám Easy RGB po<strong>sk</strong>ytne nieko¾koObr. 3rôznych metód, <strong>na</strong>príklad Color Harmo−nies, Color Matching, Search a Tint, Co−lor Calculator, Monitor Calibration Wi−zard a dokonca EasyRGB−PC Software.Color Harmonies vám umoní k zadanýmhodnotám RGB nájs príslušné doplnkovéfarby. Color Matching – párovanie farieb.Search a Tint – h¾adaním farieb a odtie−òov mono vytvori špecifickú kolekciufarebných kódov a názvov. Color Calcu−lator – umoní konvertova farebné dátado odlišného priestoru farieb; <strong>na</strong>príkladRGB <strong>na</strong> CIEL*ab, CMY <strong>na</strong> XYZ a iné... Mo−nitor Calibration Wizard – tento wizardvás prevedie štyrmi jednoduchými krok−mi, ktoré sú potrebné <strong>na</strong> farebnú kalib−ráciu vášho systému. Po klepnutí <strong>na</strong> tla−èidlo Start sa aktivuje kalibraèný cyklus.EasyRGB−PC Software – je aplikácia Win−dows, ktorá obsahuje všetky opisovanéfunkcie bez potreby pripoji sa k interne−tu. Bohuia¾, tento program treba kúpi ace<strong>na</strong> nie je ve¾mi priaznivá, pretoe zajednu licenciu zaplatíte a 178 USD. Keïvšak podnikáte v oblasti tvorby webovýchstránok, môe by takýto program pre vásrozhodne uitoèný. Ak ho chcete vy<strong>sk</strong>úša,zamierte <strong>na</strong> stránku http://<strong>www</strong>.easyrgb.com/harmonies.php. ColorMatch RemixColorMatch Remix – je jednoducho ovlá−date¾ný colorpicker (generátor farieb). Autortohto zaujímavého projektu sa inšpirovalkódom zo stránky http://colormatch.dk/.Na rozdiel od riešenia z uvedenej stránkyautor pridal nieko¾ko nových funkcií.Aplikácia bezchybne pracuje vo všetkýchznámych prehliadaèoch (Internet Explo−rer, Mozilla a Opera). ColorPicker nájde−te <strong>na</strong> stránke http://color.twysted.net/.Vstupnými hodnotami sú zloky RGB. K nimpotom môete vygenerova a devä fa−rieb. Takto vygenerované farby môeteuloi pod názvom priamo <strong>na</strong> danej strán−ke alebo môete farby exportova do apli−kácie Adobe Photoshop (súbor *.ACT), resp.do aplikácie Adobe Ilustrator (súbor *.AI). Color BlenderÏalším programom, ktorý má nieèo spo−loèné s h¾adaním farieb, je Color Blender.Nájdete ho <strong>na</strong> stránke http://<strong>www</strong>.meyeweb.com/eric/tools/color−blend/. Vstup−ným parametrom pre tento typ programuObr. 4sú dve farby, ktoré treba zvoli z panelafarieb zobrazeného <strong>na</strong> stránke (obrázok 4).Okrem toho musíte zada poèet strednýchbodov, ktoré by ste radi videli. Nevýhodoutejto aplikácie je fakt, e je funkèná iba vprehliadaèi Internet Explorer.ZÁVER. Rozhodne odporúèam opisova−né generátory farieb vy<strong>sk</strong>úša. Mono savám aj pomocou nich podarí vytvoristránku, ktorá bude perfektne farebnezladená. Na záver by som rád poïakovalpánovi Petrovi Staníèkovi za monos re−cenzova jeho zaujímavý produkt Farebnéschémy.Peter Gašparoviè


I N T E R N E TNA POTULKÁCH <strong>www</strong>.cyberfireworks.com <strong>www</strong>.oboylephoto.com <strong>www</strong>.citycreator.comEšte stále smútite, e ste nestihli silvestrov<strong>sk</strong>ý ohòostrojpovedzme <strong>na</strong> New Yorkom? Nesmúte, so stránkou cyber−fireworks.com si môete <strong>na</strong>d slávnymi mestami sveta vy−tvori vlastný ohòostroj, a to bez výdavkov za letenku abez pyrotechnického výcviku.Zbierka dávno zabudnutých, ale stále existujúcich miest a zá−kutí <strong>na</strong>šej planéty. Na stránkach <strong>na</strong>príklad nájdete zrúcaniny,ktoré si opä podmanila príroda. Nachádza sa tu aj mnostvofotografií z beného ivota, ktoré èloveku pripomenú, e ajbené veci, ktoré si u ani nevšímame, majú svoje èaro.Jednoduchá flashová hra, v ktorej si z vopred pripravenýchprvkov podobne ako v poèítaèovej hre postavíte vlastnémesto. Na výber je zopár variantov, z ktorých si môetevybra, medzi nimi <strong>na</strong>príklad zimné mesto a futuristickémesto. <strong>www</strong>.bored.com/anyday.htm <strong>www</strong>.morphases.com/editor <strong>www</strong>.craneaccidents.comViete, èo výz<strong>na</strong>mné sa stalo v deò vášho <strong>na</strong>rodenia? Sa−mozrejme, <strong>na</strong>rodili ste sa, ale myslím udalos v celo−svetovom rozsahu. Preèo by vás to malo zaujíma? Jatie neviem, ale keby vás to náhodou zaujímalo, strán−ka <strong>www</strong>.bored.com/anyday vám dá vyèerpávajúcu od−poveï.Vynikajúci on−line nástroj <strong>na</strong> tvorbu identikitov. Ak právenie ste z policajného odboru, to niè, takisto sa môetezahra a povedzme <strong>na</strong>vrhnú si vlastnú ideálnu tvár. Navýber máte z nepreberného mnostva fotografií oèí, uší,nosov, vlasov a úst, z ktorých môete <strong>sk</strong>lada tváre pod¾a¾ubovôle.Ani v tomto èísle nesmie chýba bizarná zbierka. Tentorazsme <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>trafili <strong>na</strong> èloveka, ktorý je bláznom doeriavov, respektíve do toho, èo po nich ostane, keï sapreaia, spadnú alebo zlomia. Na uvedenej stránke sa mô−ete dosýta pokocha rozsiahlou zbierkou fotografií tých<strong>na</strong>jneuverite¾nejších havárií eriavov. <strong>www</strong>.pixelgirlpresents.com/de<strong>sk</strong>tops.html <strong>www</strong>.malevole.com/mv/misc/killerquiz <strong>www</strong>.lcde.kar.elf.stuba.<strong>sk</strong>/tatragalleryViacerými ce<strong>na</strong>mi ocenená zbierka nezvyèajných systémo−vých pozadí. Komu u nestaèí ma v pozadí maèiatko, kra−jinku èi auto, tomu by azda táto stránka mohla pomôc.Vo všetkých prípadoch ide o ruène vyrobené pozadia, nie−ktoré majú v sebe vtip, iné zas len dobrý nápad èi správnezvolenú farebnú kompozíciu.Ako dokáete odhadnú ¾udí? Rozoznáte masového vrahaod programátora? Stránka, o ktorej je reè, vám ponúknesériu fotografií, ktoré patria programátorom a ¾uïom,ktorí sa „preslávili“ poètom tiel vo vlastných pivniciach èimraznièkách, a <strong>na</strong> vás je odhadnú, kto je kto. Verte mi,je to väèší problém, ako by ste èakali ☺...Pekne spracovaná stránka s tematikou osobných áut z<strong>na</strong>èkyTatra. Od klasických 613−ok a po športové prototypy, zaktoré by ste sa nemuseli hanbi ani pred „športiakmi“zvuènejších mien. Zaujímavá je aj sekcia tuning – stránkanezanedbáva ani históriu automobilov. V sekcii Kde bolo,tam bolo sa toti <strong>na</strong>chádza doslova múzeum všetkýchmodelov automobilky Tatra.122 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N T E R N E TSVETOM WWWVaše tipy <strong>na</strong> zaujímavé weby posielajte <strong>na</strong> redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> mylyrics.euweb.cz/lyrics.php <strong>www</strong>.obnova.<strong>sk</strong> uzavery.wz.czO stránkach s textami piesní zahranièných interpretov sme<strong>na</strong> tejto dvojstránke u neraz písali. V tomto prípade všakide o stránku so zozbieranými textami <strong>na</strong>jmä èe<strong>sk</strong>o−slovens−kej hudobnej produkcie. Rozsah stránok aj poèet <strong>sk</strong>upín je<strong>na</strong> prijate¾nej úrovni, a tak vám túto stránku odporúèame.Sloven<strong>sk</strong>ý projekt zdruujúci <strong>na</strong>dšencov z oblasti reštauro−vania pamiatok, obnovy, zbierok staroitností. Okrem in−formácií z prostredia obnovy historických pamiatok a pred−metov server ponúka aj di<strong>sk</strong>usné fórum, v ktorom majú<strong>na</strong>dšenci priestor <strong>na</strong> vzájomnú výmenu <strong>sk</strong>úseností.Pravidelne sa v potulkách svetom WWW venujeme aj viacèi menej bizarným zbierkam. Táto pochádza z Èe<strong>sk</strong>ej re−publiky a obsahuje desiatky uzáverov z pivných fliaš. Autorstránok tieto uzávery nielen zbiera, zároveò sa zaujíma ajo ich pivovarnícky pôvod. <strong>www</strong>.monkeyphonecall.com <strong>www</strong>.oldradio.cz <strong>www</strong>.oldversion.comŠialenos, ktorú mohli vymyslie len Amerièania a len tí súschopní ju uivi. Zaplate si 10 dolárov a <strong>na</strong> vami zvolenéèíslo vo zvolený èas operátorka prepne <strong>na</strong>hrávku škrie−kajúcej opice. Stránka tvrdí, e takýto telefonát vie by per−fektným blahoelaním k sviatku (ak teda pri tom škriekanínedostanete infarkt).Stránka pre milovníkov starých rádií. Okrem fotografií dávnozabudnutých rádioprijímaèov tu nájdete nieèo ove¾a cennej−šie – ich schémy, ktoré si môete kúpi <strong>na</strong> CD. Zároveò smetu <strong>na</strong>šli aj niektoré zaujímavé obrázky v sekcii vystrihovaèky<strong>na</strong> vydesenie starých rodièov – <strong>na</strong>príklad štítok <strong>na</strong> rádio snápisom: „Pamatuj, e poslouchání zahranièního rozhlasu jezakázáno a trestá se káznicí, nebo i smrtí.“Heslo tejto stránky znie: Nové nez<strong>na</strong>mená vdy lepšie.A keï sa aj vy riadite týmto heslom, aspoò èo sa softvérutýka, nezabudnite sa tu zastavi. Stránka zhromaïuje sta−ré verzie <strong>na</strong>jznámejších freewarových a sharewarových prog−ramov. Komu sa teda cnie za starým Wi<strong>na</strong>mpom, mIRComalebo Internet Explorerom, u nemusí h¾ada po starýchcédeèkách... agent007.webz.cz <strong>www</strong>.dvojcata.cz <strong>www</strong>.route−66.czJamesa Bonda nám <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich cestách pripomí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong>jmäšoféri silných áut, ktorí sa predháòajú v tom, kto si <strong>sk</strong>ôruchmatne z<strong>na</strong>èku s trojèíslím 007. Tento server je však iný.Jamesovi Bondovi a jeho nekoneèným dobrodrustvám savenuje z odborného, èi <strong>sk</strong>ôr obdivného h¾adi<strong>sk</strong>a. Vïakatejto stránke môete zisti, <strong>na</strong> ktorých autách James Bondjazdil a aké krásavice stihol vo filmoch vystrieda ☺.Server venovaný dvojèatám. Mono si poviete, èo u sa dáo takých dvojèatách <strong>na</strong>písa. Pravdou je, e okremmedicín<strong>sk</strong>eho h¾adi<strong>sk</strong>a toho <strong>na</strong>ozaj ve¾a nie je. Tento ser−ver sa však okrem medicín<strong>sk</strong>eho h¾adi<strong>sk</strong>a zaoberá aj prak−tickými záleitosami, ako <strong>na</strong>príklad zháòanie dvojitýchkoèíkov èi výme<strong>na</strong> <strong>sk</strong>úseností s tým, ako zvládnu <strong>na</strong>razdva hladné krky ☺...Stránka o slávnej americkej ceste spájajúcej západ a východUSA. Stránka síce disponuje len kusými informáciami o tejtolegende motorizmu, <strong>na</strong> druhej strane však sprostredkúvapredaj rôznych autentických suvenírov. Ak teda nemáte a−lúdok <strong>na</strong> typické a relatívne drahé zháòanie suvenírov (odtrh−nutie tabule priamo <strong>na</strong> mieste), <strong>sk</strong>úste zamieri sem.Matúš Valter2/<strong>2004</strong> PC REVUE 123


I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 15. èasMinulý mesiac sme zaèali s tvorbou štatistiky prístupov, zaloenou <strong>na</strong> osvedèenej kombi−nácii PHP + MySQL, a tento mesiac budeme pokraèova. Konkrétne si ukáeme, ako zís−kané údaje zapísa do databázy a vyhodnoti.ŠTATISTIKA PRÍSTUPOV – DOKONÈENIE. V predchádzajúcej èasti sme sivytvorili súbor s parametrami spojenia (spojenie.php) a súbor <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie údajov(stats.php). Väèšinu údajov sme zí<strong>sk</strong>avali testovaním premennej $HTTP_USER_AGENT <strong>na</strong>reazce identifikujúce jednotlivé prehliadaèe alebo operaèné systémy. Pre <strong>na</strong>stavenienovších verzií PHP a v rámci zachovania spätnej kompatibility by sme však mali k údajomz tejto premennej pristupova ako k $_SERVER['HTTP_USER_AGENT'].ZÁPIS ÚDAJOV DO DATABÁZY. Údaje budeme do databázy zapisova rov<strong>na</strong>−kým súborom, ako ich zí<strong>sk</strong>avame, teda stats.php://pokraèovanie súboru stats.php// zapísanie údajov do databázy:include("spojenie.php"); // vloenie súboru s parametrami spojenia$conn=MySQL_Connect ($host,$user,$passwd); // <strong>na</strong>dviazanie spojeniamysql_select_db ($databaza,$conn); // výber databázy//prehliadaè – zápis$pocet1 = mysql_query("SELECT COUNT(*) FROM prehliadace WHERE<strong>na</strong>zov='$browser' AND mesiac='$mesiac'",$conn);$pocet1=MySQL_Fetch_Row($pocet1);$pocet1=$pocet1[0];if ($pocet1=='0') {mysql_query("INSERT INTO prehliadaceVALUES('$browser','1','$mesiac')",$conn);} else {mysql_query("UPDATE prehliadace SET pocet=pocet+1 WHEREmesiac='$mesiac' AND <strong>na</strong>zov='$browser'",$conn);}// prehliadaè – koniec//operaèný systém – zápis$pocet2 = mysql_query("SELECT COUNT(*) FROM os WHERE <strong>na</strong>zov='$system'AND mesiac='$mesiac'",$conn);$pocet2=MySQL_Fetch_Row($pocet2);$pocet2=$pocet2[0];if ($pocet2=='0') {mysql_query("INSERT INTO osVALUES('$system','1','$mesiac')",$conn);} else {mysql_query("UPDATE os SET pocet=pocet+1 WHEREmesiac='$mesiac' AND <strong>na</strong>zov='$system'",$conn);}// operaèný systém – koniec// IP adresa – zápis$pocet3 = mysql_query("SELECT COUNT(*) FROM ip WHERE <strong>na</strong>zov='$ip' ANDmesiac='$mesiac'",$conn);$pocet3=MySQL_Fetch_Row($pocet3);$pocet3=$pocet3[0];if ($pocet3=='0') {mysql_query("INSERT INTO ip VALUES('$ip','1','$mesiac')",$conn);} else {mysql_query("UPDATE ip SET pocet=pocet+1 WHEREmesiac='$mesiac' AND <strong>na</strong>zov='$ip'",$conn);}// IP adresa – koniec// adresa dokumentu – zápis$pocet4=mysql_query("SELECT COUNT(*) FROM stranky WHERE cesta='$cesta'AND mesiac='$mesiac'",$conn);$pocet4=MySQL_Fetch_Row($pocet4);$pocet4=$pocet4[0];if ($pocet4=='0') {mysql_query("INSERT INTO strankyVALUES('$cesta','1','$mesiac')",$conn);} else {mysql_query("UPDATE stranky SET pocet=pocet+1 WHEREmesiac='$mesiac' AND cesta='$cesta'",$conn);}// adresa dokumentu – koniecMySQL_Close($conn); // ukonèenie spojenia// zápis do databázy – koniecMyslím, e kód je dostatoène preh¾adný a zrozumite¾ný. Princíp zápisu všetkých úda−jov do databázy je rov<strong>na</strong>ký. Vysvetlíme si ho <strong>na</strong> zápise pouitého prehliadaèa do databázy.V premennej $browser máme názov prehliadaèa pouitého uívate¾om. Najprv otestu−jeme, èi sa v databáze <strong>na</strong>chádza záz<strong>na</strong>m tohto prehliadaèa pre aktuálny mesiac:$pocet1 = mysql_query("SELECT COUNT(*) FROM browser WHERE <strong>na</strong>zov='$ip'AND mesiac='$mesiac'",$conn);Ak sa v databáze ne<strong>na</strong>chádza:if ($pocet1=='0')Obr. 1pridáme ho a priradíme mu poèet 1:mysql_query("INSERT INTO prehliadace VALUES('$browser','1','$mesiac')",$conn);Ak sa daný záz<strong>na</strong>m u v databáze <strong>na</strong>chádza, pripoèítame mu k poètu hodnotu 1:mysql_query("UPDATE prehliadace SET pocet=pocet+1 WHERE mesiac='$mesiac'AND <strong>na</strong>zov='$browser'",$conn);Všetky údaje u teda máme spracované a zapísané v databáze, môeme prejs k ichvyhodnoteniu.ZOBRAZENIE ŠTATISTIKY. Na vyhodnotenie údajov a ich preh¾adný výpis voforme tabuliek pouijeme súbor vypis.php (obr. 1). Zaèneme základnými parametrami://vypis.php – zaèiatok


Technológie&biznis newsZ mobilných telefónov automaty <strong>na</strong> cestovné lístky?V nemeckom regióne Vogtland si od februára <strong>2004</strong> cestujúci budúmôc kúpi svoj lístok <strong>na</strong> autobus a vlak aj cez mobilný telefón.Dopravný podnik oèakáva od tohto „automatu <strong>na</strong> lístky do vrecka“zníenie nákladov, rast príjmov a vyššiu mieru viazanosti zákazní−kov. Keïe v regióne Vogtland a v tzv. regióne EgroNet sú cestujú−ci prepravovaní cez hranice medzi Nemeckom a Èe<strong>sk</strong>om, je tentoprojekt podporovaný zo strany EÚ dotáciou vo výške pribline jed−ného milió<strong>na</strong> EUR. Do apríla <strong>2004</strong> bude v rámci pilotného projek−tu systém testova 350 vybraných osôb. V oblasti medzi Èe<strong>sk</strong>om atromi nemeckými spolkovými kraji<strong>na</strong>mi Bavor<strong>sk</strong>o, Durín<strong>sk</strong>o a Sa<strong>sk</strong>obudú k dispozícii okrem klasického papierového cestovného lístkaaj dve „telealter<strong>na</strong>tívy“.1. alter<strong>na</strong>tíva: Po tom, èo cestujúci <strong>na</strong>hral do svojho mobilného te−lefónu s podporou Javy patrièný softvér, objedná si cestovný lístokpomocou klávesnice a menu svojho mobilného telefónu. V menuzadá poèet cestujúcich, poadovanú destináciu a druh svojho „tele−lístka“ – od jednorazového a po roèný cestovný lístok je monévšetko. Po objednávke sa <strong>na</strong> telefóne objaví potvrdenie o zaplate−ní. Samotný virtuálny cestovný lístok je umiestnený <strong>na</strong> serveri, kuktorému má prístup len revízor.2. alter<strong>na</strong>tíva: Cestujúci si objedná svoj cestovný lístok telefonicky.Automatické zariadenie <strong>na</strong> príjem objednávky po prvýkrát vyuívanový špeciálny softvér <strong>na</strong> rozpoznávanie hlasu, vyvinutý v spolu−práci s Fraunhoferovým inštitútom. Tento softvér dokáe z vyslove−ných ucelených viet vybra tie prvky, ktoré sú relevantné pre objed−návku. Takto odpadá siahodlhá <strong>na</strong>vigácia cez hlasové menu. V pi−lotnom riešení sa platba za cestovný lístok realizuje formou inkasaz bankového úètu, v budúcnosti sa do systému bude integrova bez−peènejšia a pre zákazníka priate¾<strong>sk</strong>ejšia forma platby priamo ceztelefónny úèet, kreditnú alebo debetnú kartu. Mobilný portál ponú−ka okrem toho aj dodatoèné sluby, <strong>na</strong>pr. informácie o cestovnomporiadku. Trhový potenciál pre riešenia tohto druhu je nesmierny.Len v samotnom Nemecku existuje okolo 400 podnikov v oblastiverejnej regionálnej dopravy, z toho 75 stredných a ve¾kých do−pravných zdruení.Vo webových serveroch vedie ApachePodiel systému Apache <strong>na</strong> poli webových serverov sa v minulomroku zvýšil <strong>na</strong> 67 percent. Apache si tak ešte viac polepšil oprotisvojmu konkurentovi – IIS od Microsoftu. Podiel tohto systému sazníil <strong>na</strong> 21 percent. Podiely vychádzajú so zistenia a<strong>na</strong>lytickej spo−loènosti Netcraft.Premení sa EÚ <strong>na</strong> Silicon Valley?Európ<strong>sk</strong>a únia sa rozhodla zvýši konkurencieschopnos aj v oblas−ti vývoja a výroby polovodièových súèiastok. Od 1. januára tohtoroka sa rozbehli práce <strong>na</strong> projekte s názvom MoreMoore (vtipnéspojenie anglického slova „viac“ a priezvi<strong>sk</strong>a Gordo<strong>na</strong> Moora), kto−rého cie¾om je vývoj výrobnej technológie <strong>na</strong> produkciu polovo−dièov, oz<strong>na</strong>èovanej ako EUVL (extreme−ultra−violet lithography), ktorábude nástupcom v súèasnosti pouívanej 193 nm litografie a jej157 nm variantu. Vývoj bude fi<strong>na</strong>ncovaný z prostriedkov Európ<strong>sk</strong>ejkomisie, ktorá do vývoja investuje viac ako 100 miliónov USD.Komplementárnym projektom k MoreMoore je NanoCMOS, <strong>na</strong> kto−rom sa podie¾ajú popredné európ<strong>sk</strong>e vývojové laboratóriá, univer− PODUJATIEForever Five 8bit multiscene demopartyV druhej polovici marca (19. – 21. 3. <strong>2004</strong>) sa v Trenèíne u<strong>sk</strong>u−toèní u piaty roèník Forever Five 8bit multiscene demoparty.Nenechajte si ujs 3 dni a dve noci nonstop zábavy v neopakova−te¾nej atmosfére v spoloèností ¾udí z celej Európy. Vidie budetemôc aj <strong>na</strong>jnovší HW a SW pre 8−bitové poèítaèe, ako rozšírenieRAM <strong>na</strong> 1 MB a 16 MB, sieové prepojenie, pripojenie do inter−netu, CPU <strong>na</strong> 4 – 20 MHz, <strong>na</strong>jnovšie operaèné systémy <strong>na</strong> bázeUnixu a ve¾a iného...Ïalšie informácie o pripravovanom piatom roèníku, podrob−né informácie o jednotlivých súaiach a informácie o predchá−dzajúcich roèníkoch sú <strong>na</strong> stránke http://4everparty.host.<strong>sk</strong>. Natejto stránke je k dispozícii aj messageboard + on−line zoz<strong>na</strong>mprihlásených ¾udí.zity (IMEC, CEA−LETI, CNRS, Fraunhofer Institute engineering labo−ratories a University of Chemnitz), trojica výrobcov polovodièov(STMicroelectronics, Philips a Infineon) a nieko¾ko menších firiem(Ion Beam Services, Innovative Silicon Technologies GmbH, IMEC aACIES Europe SARL). EÚ definovala pre projekt tri ciele. Prvým jedemonštrova monos výroby 45 nm CMOS SRAM èipov v priebe−hu roku 2005. Druhým cie¾om je vý<strong>sk</strong>um výrobných 32 nm a 22 nmtechnológií. Tento cie¾ má by splnený do roku 2007. V rov<strong>na</strong>komroku má by splnený aj posledný cie¾. Spustenie sériovej výroby èi−pov prostredníctvom 45 nm technológie <strong>na</strong> waferoch s priemerom300 mm. Celkové investície do oboch projektov zo strany EÚ majúpresiahnu 150 miliónov USD.Nemecko plánuje zavedením e−governmentu šetrimiliardy – pridá sa Sloven<strong>sk</strong>o?Projekt s názvom BundOnline má v pláne do roku 2005 sprístupnièo <strong>na</strong>jväèšie mnostvo byrokratických úkonov tak, aby boli dostup−né nemeckým obèanom cez internet. Tento ambiciózny plán máNemecku <strong>na</strong>vyše roène ušetri viac ne miliardu eur. Doèkáme sapodobného plánu aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u? Pod¾a predstavených plánov byv roku 2005 malo by pre obèanov dostupných takmer 450 byro−kratických úkonov, ako <strong>na</strong>príklad operácie súvisiace s vybavovanímcestovného pasu, registráciou vozidiel a podobne. Nemecko v e−go−vernmente nie je nijaký nováèik. U teraz je moné prostredníctvomvládnych stránok vybavi takmer 250 záleitostí, uvedením projektuBund Online do praxe by sa mal proces zjednoduši a rozšíri o všet−ky záleitosti, <strong>na</strong> ktoré nie je nevyhnutná osobná prítomnos <strong>na</strong> úra−doch. Zároveò má nemecká vláda v pláne vytvori silo štátnychobjednávok, ktoré by malo štátu ušetri ïalšie nemalé peniaze.Rozhodnutie nemeckej vlády prišlo len pár dní po zverejnení výsled−kov prie<strong>sk</strong>umu spoloènosti TNS o e−governmente, v ktorom Nemec−ko <strong>sk</strong>onèilo s podpriemernými výsledkami. Zatia¾ èo v sever<strong>sk</strong>ýchkrajinách vyuilo za posledných dvanás mesiacov sluby e−govern−mentu priemerne 60 % obyvate¾ov, v Nemecku to bolo len pod−priemerných 26 % obèanov. Pod priemerom 30 % <strong>sk</strong>onèili aj všet−ky stredoeuróp<strong>sk</strong>e krajiny. Sloven<strong>sk</strong>o s dvadsiatimi percentami aÈe<strong>sk</strong>á republika s dvadsiatimi tromi percentami obèanov, ktorí zaposledný rok vyuili sluby e−governmentu, však dopadli ešte lepšieako Maïar<strong>sk</strong>o a Po¾<strong>sk</strong>o, kde tieto sluby za ostatný rok vyuilo len6 % obèanov. Sloven<strong>sk</strong>o sa teda podobne ako Nemecko umiestni−lo pod priemerom vo vyuívaní on−line sluieb e−governmentu. NaSloven<strong>sk</strong>u však <strong>na</strong> rozdiel od Nemecka zatia¾ neexistuje ambicióz−ny plán, ktorý by zvýšil popularitu takýchto sluieb a ich rozšírenie.Ako problém sa javí aj vybudovanie vládnej siete Govnet, nieto ešteefektívne po<strong>sk</strong>ytovanie sluieb e−governmentu. Jednou z bàzd rozší−renia takýchto sluieb je <strong>na</strong>príklad absencia elektronického podpi−su uznávaného štátnou správou. Ten by síce nebol ve¾ký problémuvies do praxe, nikto sa však nechce pusti do takého nároènéhoprojektu, kým nebude ma garantovaný odbyt zo strany štátnejsprávy. Takýto bludný kruh, ktorý, bohuia¾, nie je v tejto krajine je−diný, nám ešte minimálne <strong>na</strong> pár rokov pravdepodobne zabráni vy−bavi si cestovný pas, obèian<strong>sk</strong>y preukaz alebo ivnos po internete.Open source databázy èoraz ob¾úbenejšieAj keï vo svete neustále dominujú produkty Microsoftu MicrosoftSQL Server a Access, èoraz viac vývojárov prichádza <strong>na</strong> chu opensource riešeniam. A 62 percent zo 650 opýtaných vývojárov oèa−káva od <strong>na</strong>sadenia Linuxu ušetrenie nákladov. A tak sa niet èomuèudova, e <strong>na</strong>sadzovanie open source produktov ako MySQL me−dziroène sa posilnilo o 30 percent.Open source vývoj mikroprocesorov?Spoloènos Flextronics pripravuje demonštráciu prvého obvodu typuSOC (System On a Chip), ktorý bol vyvinutý v rámci open sourceprojektu! Firma Flextronics vytvorila referenèný dizajn do<strong>sk</strong>y, ktorávyuíva èip vyvinutý v rámci projektu OpenCores. Nový èip, ktorý sipre svoje potreby nechá vyrába Flextronics, je zaloený <strong>na</strong> jadreOpenRisc 1200 (32−bitový mikroprocesor), ktoré je doplnené pa−mäovým radièom (podporuje SDRAM, FLASH, SRAM), 10/100 LANadaptérom, rozhraním PCI a UART 16550. Projekt OpenCores (do−mov<strong>sk</strong>á stránka http://<strong>www</strong>.opencores.org) je virtuálnou vývojár−<strong>sk</strong>ou firmou, ktorá vyvíja èipy <strong>na</strong> princípe open source. V súèasnos−ti pracujú jej dobrovo¾ní èlenovia <strong>na</strong> vývoji takmer devädesiatichèipov. Otázkou je, do akej miery sa tento trend prejaví v budúcnostipolovodièového priemyslu.


I N F O W A R E KONFERENCIASOFTECON <strong>2004</strong> (24. februára <strong>2004</strong> Bratislava, hotel Devín)Konferencia Softecon <strong>2004</strong> si dala za cie¾ prezentova vízie a trendy v informaèných tech−nológiách, ktoré zachytávajú pohyb vo svete a stav <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Nekomerèný odbornýseminár sa orientuje predovšetkým <strong>na</strong> prezentáciu aktuálnych tém a trendov v infor−maèných technológiách, ktoré budú prezentova uznávaní sloven<strong>sk</strong>í a èe<strong>sk</strong>í odborníci z ob−lasti vývoja IT, ako aj z akademického a vedeckého prostredia.Široký záber tém sa odvíja od alter<strong>na</strong>tívnych „agilných“ metód vývoja softvéru cez mo−derné a efektívne postupy a technológie pri vývoji Java aplikácií s pouitím špecializo−vaných frameworkov a po predstavenie vízie moného <strong>na</strong>sledovníka súèasného webu,ktorého autori <strong>na</strong>zvali sémantickým webom.V ïalšom bloku sa odborníci zamerajú <strong>na</strong> preh¾adové informácie o aktuálnom stave po−èítaèového spracovania prirodzeného jazyka a samostatný blok predstavuje referát o me−tódach a nástrojoch <strong>na</strong> data mining a preh¾ad základných princípov a aplikaèných ob−lastí dolovania dát vrátane príkladov ich praktického pouitia.SOFTECON <strong>2004</strong> je <strong>na</strong>sledovníkom úspešného odborného seminára Moderné infor−maèné systémy 2003. Úèastníci ocenili predovšetkým koncentrovanú a dôsledne neko−merène orientovanú prezentáciu preh¾adov, vízií a trendov. V tomto duchu je priprave−ný aj program jednodennej konferencie SOFTECON <strong>2004</strong>. Organizátorom a odbornýmgarantom konferencie je softvérová spoloènos Softec, s. r. o.Blišie informácie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.softec.<strong>sk</strong>/softecon<strong>2004</strong>Aj bankomaty majú vírusy!V moderných špecializovaných prístrojoch sú stále viac pouívané operaèné systémy <strong>na</strong> všeobec−né pouitie. To prináša nebezpeèenstvo v podobe vírusov, ktoré sú schopné tieto operaèné systé−my <strong>na</strong>padnú. S nástupom bankomatov s operaènými systémami spoloènosti Microsoft, ako súWindows CE alebo Windows XP Embedded, sa táto hrozba stala reálnou. Pod¾a publikovanýchinformácií bolo tohto roku v auguste vyradené z prevádzky blišie nešpecifikované mnostvo ban−komatov. Èerv, ktorý ich <strong>na</strong>padol, nesie názov Nachi alebo aj Welchia. Podobný prípad sa stalaj v januári tohto roku, keï boli bankomaty nepriamo atakované èervom SQL Slammer. KlientiBank of America sa vtedy vinou tohto útoku nemohli dosta k svojim peniazom. Operaèné systé−my Windows sa do bankomatov dostali <strong>na</strong> iadosti bánk, ktoré chcú tento systém pre kompati−bilitu s ich informaènými systémami, grafické monosti a jednotný dizajn s internetovým bankov−níctvom. Niektorí odborníci <strong>na</strong> bezpeènos sa však obávajú, e nákazy sa budú opakova. Spo−loènos Diebold, producent bankomatov, ktorého zákazníci boli vírusmi postihnutí, sa preto roz−hodla distribuova bankomaty spolu s firewallom. Na otázku, èi sa nieèo podobné nemôe staaj zariadeniam pre vo¾by, ktoré táto spoloènos takisto produkuje, odpovedala, e tu niè takénehrozí, pretoe tieto zariadenia nie sú pripojené <strong>na</strong> sie.Rast vyuívania e−governmentu sa spoma¾ujeTempo rastu vyuívania sluieb e−governmentu sa v celosvetovom rozsahu spoma¾uje. Zaposledný rok síce stúplo z 28 % <strong>na</strong> 31 %, èo však predstavuje pokles oproti 15−percentné−mu roènému rastu do novembra 2002. Vý<strong>sk</strong>um v 32 krajinách sveta ukazuje, e <strong>na</strong>jväèšiamiera vyuívania sluieb orgánov štátnej správy prostredníctvom internetu je aj <strong>na</strong>ïalej v škandi−náv<strong>sk</strong>ych krajinách. V krajinách strednej a východnej Európy je vyuívanie e−governmentu stále<strong>na</strong> ove¾a nišej úrovni. Vyplýva to zo štúdie Government Online Study 2003, realizovanejcelosvetovou <strong>sk</strong>upinou TNS, ktorá prináša aktuálne informácie o vyuití internetu obyva−te¾mi jednotlivých krajín v komunikácii so štátnou správou. Sluby úradov prostredníctvominternetu vyuíva viac ako 6 z desiatich opýtaných v Dán<strong>sk</strong>u (63 %) a v Nór<strong>sk</strong>u (62 %),prièom v Bulhar<strong>sk</strong>u vyuíva on−line sluby úradov iba 1 percento a v Maïar<strong>sk</strong>u a v Po¾<strong>sk</strong>u6 % obyvate¾ov. Na Sloven<strong>sk</strong>u vyuívanie elektronickej komunikácie s úradmi vzrástlo zo14 % v roku 2002 <strong>na</strong> 20 % v tomto roku. Nárast vyuívania e−governmentu sa spomalil vmnohých krajinách, hlavne v USA (43 % v roku 2002 sa zvýšilo len <strong>na</strong> 44 % v roku 2003)a v Nemecku (z 24 % <strong>na</strong> 26 %). Takmer štvrti<strong>na</strong> ¾udí (24 %) vyuíva e−government <strong>na</strong>vyh¾adávanie informácií, zatia¾ èo menej ako desati<strong>na</strong> k po<strong>sk</strong>ytovaniu osobných údajov(9 %) a <strong>na</strong> realizáciu on−line platieb (8 %). 26 % respondentov uviedlo, e pri po<strong>sk</strong>ytova−ní osobných údajov prostredníctvom internetu sa cítia bezpeène. Obyvatelia Sloven<strong>sk</strong>avyuívajú internet <strong>na</strong>jmä za úèelom zí<strong>sk</strong>avania informácií z webových stránok štátnej sprá−vy (11,7 %) alebo zí<strong>sk</strong>avanie tlaèív (7,3 %). A 60 % populácie Sloven<strong>sk</strong>a vo veku 15 aviac rokov povauje po<strong>sk</strong>ytovanie osobných údajov cez internet úradom štátnej správy zanebezpeèné.Symantec kúpil PowerQuest. Èo to z<strong>na</strong>mená?Poèas jesene sa zaèali objavova prvé informácie o tom, e spoloènos Symantec pošku¾ujepo svojom konkurentovi – firme PowerQuest. Na stránkach firmy Symantec sa objavila infor−mácia, e 8. decembra sa akvizícia úspešne ukonèila a PowerQuest je <strong>sk</strong>utoène u majet−kom tejto firmy. V tlaèovej správe sa ne<strong>na</strong>chádza informácia, ko¾ko Symantec do tejto trans−akcie investoval, ale málo to urèite nebude. Ak sledujete vývoj v tejto firme, zisujete, e Sy−mantec postupuje krôèik za krôèikom ku <strong>sk</strong>upovaniu svojej konkurencie. Týka sa to <strong>na</strong>pr.utility ako PC Tools, CleanSweep, Roxio GoBack. Teraz do zbierky pribudne Partition Magic,DriveImage a DriveCopy. Tlaèová správa zatia¾ nehovorí o osude týchto programov od firmyPowerQuest, viaceré sú však priamou konkurenciou k u existujúcim programom Syman−tecu. Pod¾a nášho názoru Symantec vyuije technológiu PowerQuestu a presadí ju v takýchprogramoch, ako je Norton Ghost alebo Norton SystemWorks.126 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R E KONFERENCIAEXPONET VIENNA <strong>2004</strong> (17. – 19. februára, Austria Center Vien<strong>na</strong>)Špecializovaná obchodná výstava Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>, urèená pre ma<strong>na</strong>érov, predsta−vuje centrálnu informaènú platformu pre trhové riešenia. Popredná rakú<strong>sk</strong>a výstava po−núka komplexný preh¾ad trhu integrovaných end−to−end ICT riešení.Pre zvyšujúci sa tlak sa budú dôleité informácie a komunikaèné platformy tohtoroènéhoExponetu zameriava <strong>na</strong> demonštráciu výhod, ktoré ponúkajú súèasné <strong>na</strong>jmodernejšie ITriešenia, pouívané v dennodenných operáciách. Pouívatelia z krajín strednej a východnejEurópy a široká škála spoloèností budú reportova svoje <strong>sk</strong>úsenosti v prezentáciách a di<strong>sk</strong>u−siách okolo okrúhleho stola.Popri kontrolingu, business intelligence a podnikovom ma<strong>na</strong>mente sa bude tohto−roèný Exponet zameriava hlavne <strong>na</strong> IT outsourcing, mobilný biznis, privátne siete, IT bez−peènos a infraštruktúru. Dôraz sa bude klás <strong>na</strong> ekonomickú efektivitu a výhody pre po−uívate¾a. Nezáleí <strong>na</strong> tom, èi sa zaujímate o širokú škálu ponúkaných IT riešení aleboby ste sa radi podelili s kolegami z iných spoloèností o svoje <strong>sk</strong>úsenosti so špecifickým ITriešením, tohtoroèný Exponet je opä tá pravá príleitos zí<strong>sk</strong>a komplexné informácie.Minulý rok sa <strong>na</strong> výstave Exponet Vien<strong>na</strong> zúèastnilo 40 800 návštevníkov, ktorí si prehliadliponuku viac ako 430 spoloèností.Chceli by ste sa zúèastni <strong>na</strong> Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>?Jednoducho pošlite svoju vizitku oz<strong>na</strong>èenú „PC REVUE“ do 10. februára faxom <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledu−júce èíslo +43 (0) 1 512 9090 a dostanete svoju vo¾nú vstupenku <strong>na</strong> Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>.Pre blišie informácie kliknite <strong>na</strong> <strong>www</strong>.exponet.atDni príleitostíI.A.E.S.T.E. (The Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Association for the Exchange of Students for TechnicalExperience), v preklade Medzinárodné zdruenie pre výmenu študentov <strong>na</strong> technicképraxe, je medzinárodná, mimovlád<strong>na</strong>, nepolitická a nezi<strong>sk</strong>ová organizácia spolupra−cujúca s celosvetovými organizáciami OSN: UNESCO, ECOSOC, UNIDO a ILU. Jejhlavná náplò èinnosti je, ako u samotný názov <strong>na</strong>povedá, výme<strong>na</strong> študentov vyso−kých škôl <strong>na</strong> odborné praxe, èím si kladie za cie¾ šíri medzinárodné porozumenie adobrú vô¾u medzi študentmi všetkých národov bez oh¾adu <strong>na</strong> rasu, pohlavie alebo ná−boen<strong>sk</strong>é vyz<strong>na</strong>nie.Dni príleitostí je kadoroène organizované celodenné podujatie, zamerané <strong>na</strong> pria−me stretnutie a osobný kontakt študentov vyšších roèníkov s ich potenciálnym zamestná−vate¾om, èo študentovi pomáha pri výbere špecializácie štúdia a zamestnávate¾ovi po<strong>sk</strong>y−tuje monos oslovi študentov s istým predstihom a tým budova aktívnu zamest<strong>na</strong>neckúpolitiku.Dni príleitostí sa budú ko<strong>na</strong>:2. marca – Trenèian<strong>sk</strong>a univerzita A. Dubèeka, Trenèín,10. marca – Fakulta elektrotechniky a informatiky – STU, Bratislava,17. marca – ilin<strong>sk</strong>á univerzita, ili<strong>na</strong>24. marca – Technická univerzita, Zvolen31. marca – Technická univerzita, KošiceViac informácií nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.iaeste.<strong>sk</strong>.Riaditelia IT nedokázali zúroèi výhody dátovýchcentier83 % európ<strong>sk</strong>ych riadite¾ov IT verí, e im dátové centrá vporov<strong>na</strong>ní s decentralizovaným IT prinesú výhody vo formezi<strong>sk</strong>u, bezpeènosti a flexibility. Pod¾a nezávislého celo−európ<strong>sk</strong>eho prie<strong>sk</strong>umu iba 40 % riadite¾ov IT <strong>sk</strong>utoènepouíva plne centralizované oddelenie. Prie<strong>sk</strong>um takistoukázal, e 60 % riadite¾ov IT, ktorí pouívajú tak dátové cen−trá, ako i IT rozdelené <strong>na</strong> jednotlivé oddelenia (distribuova−né IT ), zistilo, e sa IT riadi v rámci dátového centra lepšiene mimo tohto prostredia. Prie<strong>sk</strong>um sa zaoberal problé−mami, ktoré musia rieši fi<strong>na</strong>nèní a IT riaditelia, ak zvaujúdosah investícií do technológií <strong>na</strong> podnikanie svojich firiem.V èase, keï podniky musia zápasi so zvýšenými rizikami,nákladmi a bezpeènostnými hrozbami, je lepšie vyhodnotidosah infraštruktúry IT <strong>na</strong> podnikaní. Mnoho firiem mánieko¾ko webových stránok a neznáme mnostvo serverov. Vtejto situácii je takmer nemoné urobi presné audity a tospôsobuje ve¾ké problémy fi<strong>na</strong>nèným riadite¾om týchto spo−loèností. Vý<strong>sk</strong>um ukázal, e štvrti<strong>na</strong> riadite¾ov IT je povinnápodáva výkazy iba vo výnimoèných prípadoch alebo nemáiadnu štruktúru vykazovania. Viac ne polovica <strong>sk</strong>úmanýchfiriem (54 %) pouíva formalizované pravidlá a štandardypre všetky IT aktivity v rámci dátových centier a 63 % z nichmá rov<strong>na</strong>ké pravidlá v rámci celého podniku.Spolupráca Windows – Linux zadarmo?Spoloènos Microsoft zvauje po<strong>sk</strong>ytovanie novej verzienástroja Services for Unix 3.5 zadarmo. Tento nástroj je urèe−ný <strong>na</strong> spoluprácu poèítaèov s operaèným systémom Micro−soft Windows a strojov pracujúcich s Unixom, a to vrátaneLinuxu. Ide hlavne o prístup <strong>na</strong> zdie¾ané súbory, adresáre avyuívanie spoloèných zdrojov. Predchádzajúca verzia tohtonástroja pritom vyadovala nákupy licencií <strong>na</strong> kadéhopouívate¾a. Jed<strong>na</strong> licencia stála 99 USD. Súèasou novej ver−zie Services for Unix sú aj vývojové nástroje známe zo svetaotvoreného kódu. Pod¾a nášho názoru tento krok Microsoftuzodpovedá súèasnej situácii, keï podiel Linuxu v podniko−vých systémom <strong>na</strong>rastá. Pokia¾ budú nástroje <strong>na</strong> spoluprácuzadarmo, zvyšuje sa monos uplatnenia operaèného systé−mu Microsoft Windows <strong>na</strong> pracovných staniciach. Výbavanovej verzie sa pravdepodobne bude sústreïova <strong>na</strong> nástro−je slúiace <strong>na</strong> prechod od Unixu k Windows.Izrael prestal <strong>na</strong>kupova softvérod MicrosoftuIzrael<strong>sk</strong>á vláda sa rozhodla ušetri peniaze, ktoré by i<strong>na</strong>kinvestovala do nákupu kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru. V kan−celáriách štátnych inštitúcií sa však nezaène hromadné in−štalovanie open−source alter<strong>na</strong>tív softvéru Microsoft Offi−ce, ako sú <strong>na</strong>príklad Star Office alebo OpenOffice. Úradnícibudú svoj MS Office pouíva a dovtedy, keï bude po−trebný upgrade kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru <strong>na</strong> novšie verzie.Hovorkyòa izrael<strong>sk</strong>ého ministerstva fi<strong>na</strong>ncií povedala, evláda nebola spokojná s politikou Microsoftu. Redmond<strong>sk</strong>ýgigant toti neumoòoval samostatný nákup tabu¾kovéhoprocesora, emailového klienta a iných súèastí balíka MSOffice. Máloktoré zloky štátnych inštitúcií toti potre−bujú všetky programy. Izrael<strong>sk</strong>é ministerstvo fi<strong>na</strong>ncií tiepoiadalo spoloènosti Sun Microsystems a IBM o vytvo−renie hebrej<strong>sk</strong>ej jazykovej mutácie kancelár<strong>sk</strong>eho balíkaOpenOffice, ktorý je zadarmo.2018: revolúcia mikroprocesorov?Mikroprocesory sa dnes vyrábajú technológiou s hrúbkouèiary 130 nm. V budúcom roku by mal priemysel prejs<strong>na</strong> 90 nm. Intelu sa podarilo experimentálne vyrobipamäte s hrúbkou èiary 65 nm. Ako však tvrdia ininieritejto spoloènosti, hranica sa neodvratne blíi. Je òou 5−<strong>na</strong>nometrová výrobná technológia, ktorou sa zrejme unepodarí vyrobi funkèné tranzistory. Prejaví sa tunelo−vací efekt, pri ktorom budú elektróny nekontrolovate¾nepreráa kanál tranzistora. Posledné klasické mikropro−cesory budú zrejme vyrábané technológiou s hrúbkouèiary 16 nm, prípadne mierne lepšou. Na trhu by sa maliobjavi v roku 2018. Potom bude moné dosahova zvy−šovanie výkonu procesorov za cenu zväèšovania plochyèipu, èo však zrejme prinesie iba mierne zvýšenie výkonua <strong>na</strong> „zdvojnásobovania výkonu <strong>na</strong> poèkanie“ budememusie zabudnú. Alter<strong>na</strong>tívou je zavedenie úplne inéhovýrobného procesu, ktorým budú 3D procesory, <strong>na</strong>no−rúrky a iné. To všetko by však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo <strong>sk</strong>utoènú revo−lúciu vo výrobe mikroprocesorov. Keïe moností, ktorésa budú výrobcom núka, je viacero, bude zaujímavé sle−dova, kto akým smerom vykroèí. Pre niektorých výrob−cov môe šliapnutie ved¾a z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> postupný zánik,môu sa vynori noví výrobcovia, ktorí sa dostanú <strong>na</strong> ichmiesto. Teoretizovanie o hranici Moorovho záko<strong>na</strong>alebo o hranici výrobných moností mikroprocesorovpatrí dnes k benej „zábave“ vedcov pracujúcich v tejtooblasti. Najnovšou otázkou sa <strong>na</strong>príklad stalo, ako budetento zákon plati po prechode <strong>na</strong> inú výrobnú techno−lógiu.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 127


I N F O W A R EIndexy <strong>na</strong>d poh¾admiŠTRUKTÚRA DÁTCie¾om nášho èlánku je opis indexov v MicrosoftSQL Serveri 2000, problematika z nepochopite¾nýchdôvodov vynechávaná èi obchádzaná. Pretoveríme, e èitate¾ sa dozvie nové cenné teoretickéfakty o indexovaní a jeho aplikovaní v praxi.Na úvod definujme základné pojmy týkajúce saštruktúry dát, klastrovaných a neklastrovanýchindexov, <strong>na</strong>jmenších alokovate¾ných jednotieka štruktúr, v ktorých sú usporiadané.Pre štruktúru dát platia <strong>na</strong>sledujúce tvrdenia: Dáta sú uloené len v dátových súboroch Databáza obsahuje práve jeden primárny dátovýsúbor (s príponou .mdf) Databáza obsahuje buï iadny, alebo aspoò jedensekundárny dátový súbor (s príponou .ndf) Databáza obsahuje aspoò jeden transakèný log(s príponou .ldf) Transakèné logy primárne slúia <strong>na</strong> obnovutransakcií a neobsahujú dáta Dáta sú ukladané <strong>na</strong> dátové stránky Dátové stránky majú ve¾kos 8 KB Dátové stránky sú usporiadané po ôsmich do tzv.extentov (obr. 1)Štruktúra dát nie je závislá od súborového systému,aj keï sa ve¾mi odporúèa súborový systém NTFSpre lepšie monosti zabezpeèenia. Namiesto klastra,ktorý je <strong>na</strong>jmenšou alokovate¾nou jednotkou v súborovomsystéme, je <strong>na</strong> úrovni databáz pouitý extents ve¾kosou 64 KB. Inými slovami to z<strong>na</strong>mená, e priobr. 1zväèšovaní databázy o jeden MB sa tá zväèší o 16extentov (16 × 64 KB = 1024 KB = 1 MB). Takistoplatí, e jeden riadok v tabu¾ke nesmie svojouve¾kosou presiahnu stránku. V <strong>sk</strong>utoènosti jeve¾kos riadka ešte obmedzená aj tým, e kadádátová stránka má aj svoju hlavièku s ve¾kosou 132B a <strong>na</strong> riadok ostane len 8060 B. Riadok tie nemôeprestupova z jednej stránky <strong>na</strong> druhú. Teda <strong>na</strong>pr.riadok s ve¾kosou 4035 B sa zmestí <strong>na</strong> jednu dátovústránku len jeden. Z<strong>na</strong>ková súprava a zoraïovanie,ktoré je definované vo všetkých databázach <strong>na</strong> serveri,sa urèuje pri inštalácii produktu alebo pri prestavanídatabázy master. Obe tieto <strong>na</strong>stavenia súzhrnuté v takzvaných Collation settings. Zoraïovaniemôe by definované ako binárne alebo slovníkové(bi<strong>na</strong>ry a dictio<strong>na</strong>ry). Dictio<strong>na</strong>ry order je poèiatoèným<strong>na</strong>stavením a definuje abecedné usporiadanie.Záz<strong>na</strong>my sú však zadávané <strong>na</strong> dátové stránky vdyneusporiadane. Na poslednom mieste je vdy <strong>na</strong>jnovšízáz<strong>na</strong>m. Takému usporiadaniu dát sa hovoríheap alebo neusporiadaná kopa dát. Pri malýchdatabázach, samozrejme, nie je problémom dopytovaaj neusporiadané dátové stránky, ale priväèších tabu¾kách je nevyhnutné indexovanie, abypouívate¾ nemusel pri kadej aktualizácii aleboèítaní dát èaka neúnosne dlhý èas <strong>na</strong> vrátenievýsledkov dopytu. Na usporiadanie dát sú urèenépráve indexy.INDEXYIndexy sú definované ako štruktúry <strong>na</strong> urýchleniedopytovania tabuliek. Existujú dva hlavné typyPodrobný opis tabu¾ky sysindexes z Books Onlineindexov: klastrované a neklastrované indexy. Priklastrovaných indexoch ide o fyzické preusporiadaniedát <strong>na</strong> dátových stránkach. Okrem toho sa vytvárajúaj indexové stránky umoòujúce rýchly traverzpri vyh¾adávaní dát. Inými slovami, ak vytvorímeklastrovaný index <strong>na</strong> ståpci PRIEZVISKO v tabu¾keZákazníci, všetky záz<strong>na</strong>my <strong>na</strong> dátovýchstránkach sa <strong>na</strong>èítajú niekam i<strong>na</strong>m (<strong>na</strong>pr. do databázytempdb) a následne sa usporiadajú <strong>na</strong> dátovýchstránkach vzostupne od A do Z pod¾a priezvi<strong>sk</strong>azákazníka (samozrejme, závisí to od <strong>na</strong>staveniaz<strong>na</strong>kovej súpravy a usporiadania <strong>na</strong> SQLServeri). Okrem toho sa vytvorí záz<strong>na</strong>m v tabu¾kesysindexes pre daný index.Zatia¾ postaèí, ak sa zameriame len <strong>na</strong> vybranépolia tabu¾ky sysindexes, ktoré nám o danom indexepovedia viac. Dôleitý je ståpec indid, ktorý definujespôsob uloenia dát. 0 z<strong>na</strong>mená nezoradenúkopu dát èie heap, 1 je vyhradená pre klastrovanýindex, 2 a 254 je neklastrovaný index a 255 je hodnotapri tabu¾kách obsahujúcich dátový typ textalebo image. Pre predchádzajúci príklad teda platíto, e sa upraví záz<strong>na</strong>m pre tabu¾ku Zákaznícia v poli indid bude 1. Zároveò sa zmení aj pole root,ktoré bude ako pointer ukazova <strong>na</strong> miesto, kde sa<strong>na</strong>chádza koreòová úroveò indexu. Z koreòa vychádzajúmedziúrovne a <strong>na</strong>koniec konèí <strong>na</strong> listovejColumn <strong>na</strong>me Data type Descriptionid int ID of table (for indid = 0 or 255). Otherwise, ID of table to which the index belongs.status int Inter<strong>na</strong>l system−status information.first bi<strong>na</strong>ry(6) Pointer to the first or root page.indid smallint ID of index:1 = clustered index>1 = Nonclustered255 = Entry for tables that have text or image dataroot bi<strong>na</strong>ry(6) For indid >= 1 and < 255, root is the pointer to the root page. For indid = 0 or indid =255, root is the pointer to the last page.minlen smallint Minimum size of a row.keycnt smallint Number of keys.groupid smallint Filegroup ID on which the object was created.dpages int For indid = 0 or indid = 1, dpages is the count of data pages used. For indid = 255, itis set to 0. Otherwise, it is the count of index pages used.reserved int For indid = 0 or indid = 1, reserved is the count of pages allocated for all indexes andtable data. For indid = 255, reserved is a count of the pages allocated for text or imagedata. Otherwise, it is the count of pages allocated for the index.used int For indid = 0 or indid = 1, used is the count of the total pages used for all index andtable data. For indid = 255, used is a count of the pages used for text or image data.Otherwise, it is the count of pages used for the index.rowcnt bigint Data−level rowcount based on indid = 0 and indid = 1. For indid = 255, rowcnt is setto 0.rowmodctr int Counts the total number of inserted, deleted, or updated rows since the last time statisticswere updated for the table.xmaxlen smallint Maximum size of a row.maxirow smallint Maximum size of a nonleaf index row.OrigFillFactor tinyint Origi<strong>na</strong>l fillfactor value used when the index was created. This value is not maintained;however, it can be helpful if you need to re−create an index and do not remember whatfillfactor was used.reserved1 tinyint Reserved.reserved2intReserved.FirstIAM bi<strong>na</strong>ry(6) Reserved.impid smallint Reserved. Index implementation flag.lockflags smallint Used to constrain the considered lock granularities for an index. For example, a lookuptable that is essentially read−only could be set up to do only table level locking to minimizelocking cost.pgmodctr int Reserved.keys varbi<strong>na</strong>ry(816) List of the column IDs of the columns that make up the index key.<strong>na</strong>me sys<strong>na</strong>me Name of table (for indid = 0 or 255). Otherwise, <strong>na</strong>me of index.statblob image Statistics BLOB.maxlen int Reserved.rows int Data−level rowcount based on indid = 0 and indid = 1, and the value is repeated forindid >1. For indid = 255, rows is set to 0. Provided for backward compatibility.128 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R Eobr. 2obr. 3obr. 4 obr. 5úrovni stromovej štruktúry indexu a tou sú samotnédátové stránky (obr. 2).Pre dopyty obsahujúce za klauzulou WHERE rozsahydát sú klastrované indexy <strong>na</strong>jefektívnejšímprístupom k dátam. Èasto sú vytvárané <strong>na</strong>d ståpcamis identifikátorom (spolu s primárnym k¾úèom).Keïe klastrovaný index definuje fyzické poradiedát, môe by <strong>na</strong>d jednou tabu¾kou vytvorenýmaximálne jeden takýto index.Iná situácia je pri neklastrovaných indexoch. Dátovéstránky zostávajú nezmenené. Je to v prípadeHEAP a aj vtedy, ak je vytvorený klastrovaný index.Pri vytvorení indexu sa vytvoria indexové stránky(sú to vlastne dátové stránky, <strong>na</strong> ktorých sa ne<strong>na</strong>chádzajúvšetky údaje z tabu¾ky, ale len dáta obsiahnutév indexovanom poli). Kadý záz<strong>na</strong>m obsahuje<strong>na</strong>vyše aj pointer odkazujúci <strong>na</strong> konkrétny záz<strong>na</strong>mv dátovej stránke (obr. 3). Ak takúto štruktúru vytvoríme<strong>na</strong>d u vytvoreným klastrovaným indexom,spomí<strong>na</strong>ný pointer sa mení <strong>na</strong> dáta ståpca, <strong>na</strong>d ktorýmje klastrovaný index vytvorený. Index môemevytvára aj <strong>na</strong>d dvoma a viacerými po¾ami. V takomtoprípade ide o zloený index. Jeho èastým vyuitímje optimalizácia dopytov. Ak si zvolíme ako èlenovindexu kombináciu polí, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v príkazeSELECT, za klauzulou JOIN aj WHERE, ohlas <strong>na</strong>dopyt môe by z<strong>na</strong>ène kratší ako pri inom benomdopyte. Polia, ktoré urèíme pre zloený index, bynemali by prive¾ké, aby nedochádzalo k prílišnémuzväèšovaniu dátových súborov. Keby sme teda vytvorilineklastrovaný zloený index, potom by <strong>na</strong>stalstav, keï by sa všetky potrebné dáta <strong>na</strong>chádzali <strong>na</strong>indexových stránkach. SQL potom zniuje poèetvstupných a výstupných operácií (I/O) pri prístupe<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ový subsystém, lebo nie je nútený vyh¾adáva<strong>na</strong> dátových stránkach, ale všetky potrebné dáta máu <strong>na</strong> indexových stránkach.PRÍSTUP K DÁTAMSkúsme si teraz prirov<strong>na</strong> vyh¾adávanie konkrétnychzáz<strong>na</strong>mov v tabu¾ke SQL k vyh¾adávaniu konkrétnehomiesta vo ve¾kom meste. Hneï prvýmspôsobom vyh¾adávania bude blúdenie s mapouv ruke èie vyh¾adávanie bez indexov – heap. Ak siprimyslíme vyh¾adávanie adresy v nejakej priemyselnejštvrti, dojem bude doko<strong>na</strong>lý. V meste existujeve¾a rôznych výkopov, kanálov, ulice bývajú èastodlhé a oz<strong>na</strong>èované len <strong>na</strong> koncoch. Podobne SQLpri vyh¾adávaní jedného záz<strong>na</strong>mu musí prejs všetkydátové stránky. Napríklad chceme vyh¾ada zamest<strong>na</strong>ncas interným èíslom 1587. Kadá jed<strong>na</strong>pouívate¾<strong>sk</strong>á tabu¾ka má záz<strong>na</strong>m v tabu¾ke sysindexesa prvým krokom SQL bude vyh¾adanie jejzáz<strong>na</strong>mu. Zistí, e záz<strong>na</strong>m obsahuje v poli indidhodnotu 0. Na základe tejto informácie si pozrieúdaj v ståpci FirstIAM, ktorý povie SQL, kde sa <strong>na</strong>chádzaprvá stránka mapy alokácie indexu (FirstIndex Allocation Map). Táto mapa je jediným spájajúcimèlánkom stránok vytvárajúcich tabu¾kuv heape.Rozviòme ïalej náš príklad blúdiaceho turistu:okrem mapy bude ma aj presnú adresu h¾adanéhomiesta. Na obr. 4 je zobrazený postup pri prístupek dátam. Tak ako pri vyh¾adávaní adresy pomocoumapy aj SQL Server musí <strong>sk</strong>enova kadý jedenextent, aby zistil èo len jeden záz<strong>na</strong>m. Tento prístupk dátam je <strong>na</strong>jpomalší a <strong>na</strong>zýva sa table scan.Grafické znázornenie tohto prístupu po<strong>sk</strong>ytuje nástrojQuery A<strong>na</strong>lyzer. Exekuèný plán zobrazímepomocou klávesovej <strong>sk</strong>ratky Ctrl + K a vyko<strong>na</strong>nia<strong>na</strong>sledujúceho príkazu:USE NorthwindSELECT * FROM dbo.territoriesNa karte Execution Plan sa zobrazí grafické znázornenievyko<strong>na</strong>nia dopytu a dodatoèné informácie(ak kurzorom myši vyberiete ikonu tabu¾kového<strong>sk</strong>enu). Tabu¾kové <strong>sk</strong>eny sú rýchlejšie ako preh¾adávanieindexovaných stránok iba v prípade malýchtabuliek.Ïalší príklad je klastrovaný index a môeme hoprirov<strong>na</strong> k vyh¾adávaniu pomocou Global PositioningSystem (GPS). Podobne ako v aute, keï dostávavodiè inštrukcie typu „zaboè do¾ava a po desiatichminútach doprava“, zí<strong>sk</strong>ava informácie o vyh¾adávanomzáz<strong>na</strong>me aj SQL Server. Má ich však z indexovýchstránok, a nie zo satelitu. Na indexovýchstránkach sú uloené hodnoty indexovaného ståpca,ktoré slúia ako porovnávacie hodnoty. Ak sa<strong>na</strong>príklad vyh¾adáva záz<strong>na</strong>m zamest<strong>na</strong>nca s internýmèíslom 1587, SQL postupuje takto: Najprv<strong>sk</strong>ontroluje sysindexes tabu¾ku a zistí, e tam je záz<strong>na</strong>mv ståpci indid 1. To z<strong>na</strong>mená klastrovaný2/<strong>2004</strong> PC REVUE 129


I N F O W A R Eindex. Potom kontroluje záz<strong>na</strong>m v ståpci root, ktorýje definovaný dátovým typom binárnym a obsahujeúdaj o umiestnení koreòovej stránky klastrovanéhoindexu. Ak ju lokalizuje, zaène porovnávah¾adanú hodnotu, v <strong>na</strong>šom prípade je to èíslo 1587.SQL ju h¾adá <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong> koreòovej stránke, ak tamnie je, postupuje o úroveò nišie, a to <strong>na</strong> základeprepojenia indexových stránok. Tentoraz nemusíís pri lokalizácii nového extentu alebo stránky <strong>na</strong>FirstIAM (pozera do mapy), ale ide priamo a <strong>na</strong>h¾adaný údaj. Pri takomto <strong>sk</strong>ene je niší poèet <strong>sk</strong>enovanýchstránok a tým aj operácií I/O <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ovomsubsystéme. Ilustráciou je obrázok è. 5 a takistoaj exekuèný plán, ktorý sa zobrazí v aplikáciiQuery A<strong>na</strong>lyzer po príkaze:USE NorthwindSELECT * FROM dbo.[Order Details]Pomocou príkazu SET STATISTICS IO ON môemezisti poèet <strong>sk</strong>enovaných dátových stránok. Pri absenciiindexu sa ich poèet výrazne zvýši. Klastrovanýindex by sa dal prirov<strong>na</strong> aj k slovníku. Tak akosú v slovníku objekty (slová) zoraïované pod¾aabecedy, aj riadky v tabu¾ke <strong>na</strong> SQL Serveri sú zoraïovanépod¾a po-¾a, <strong>na</strong>d ktorým je indexvytvorený. H¾adaniev slovníku jetriviálne. Ak h¾adámeslovo cluster, ve¾mirýchlo vyberiemestranu, kde saslovo <strong>na</strong>chádza, a<strong>na</strong> tejto strane hovyh¾adáme – „pre<strong>sk</strong>enujeme“ju. Kebyvšak klastrovanýindex chýbal, boloby takmer nemonévyh¾ada všetky vý<strong>sk</strong>ytyslova cluster.K tejto asociácii saešte vrátime prineklastrovanom obr. 6indexe.Vráme sa k a<strong>na</strong>lógii vyh¾adávania konkrétnehomiesta v neznámom meste. Tu je <strong>na</strong>jpriliehavejšieprirov<strong>na</strong>nie k <strong>sk</strong>úsenému turistovi s mapou. Kým prištruktúre HEAP musel blúdiaci neustále <strong>na</strong>zera domapy a blúdi po uliciach, v neklastrovanom indexesa turistovi staèí raz pozrie do mapy a <strong>na</strong> prvýkrátnájde miesto urèenia. Ak teda h¾adáme záz<strong>na</strong>mzamest<strong>na</strong>nca 1587, SQL <strong>na</strong>jprv kontroluje sysindexes,kde zistí hodnotu väèšiu ako 1. Na základe údajav poli root vyh¾adá koreò neklastrovaného indexua zaène preh¾adáva indexové stránky a hodnoty <strong>na</strong>nich porovnáva s èíslom 1587. Po tom, èo príde <strong>na</strong>listovú úroveò indexových stránok, nájde pri hodnote1587 pointer. Ten ho odkazuje <strong>na</strong> konkrétnyextent, konkrétny súbor a definuje aj konkrétnyzáz<strong>na</strong>m. Vyh¾adanie je teda jednoduché aj vtedy, aksamotné dátové stránky nie sú usporiadané (neklastrovanýindex <strong>na</strong> heape). Keby bol v tejto tabu¾kevytvorený aj klastrovaný index (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>d po¾omPriezvi<strong>sk</strong>o), <strong>na</strong>miesto èíselného pointera by sa tu <strong>na</strong>chádzalúdaj (èie priezvi<strong>sk</strong>o zamest<strong>na</strong>nca è. 1587).Problém by vznikol vtedy, keby výsledok dopytupozostával z viacerých záz<strong>na</strong>mov. H¾adajme zamest<strong>na</strong>ncovod èísla 25 po 1587. Turista by musel pozerado mapy vdy práve raz pre kadé h¾adané miesto.SQL server sa teda musí pre kadý záz<strong>na</strong>m vráti<strong>na</strong> indexové stránky neklastrovaného indexu. Prerozsahy dát teda tento spôsob indexovania nie jeefektívny (obr. 6).INDEXOVANÉ POH¼ADYAby boli indexy úèinné, musia by dobre <strong>na</strong>vrhnuté.Výz<strong>na</strong>mným pomocníkom je sprievodca IndexTuning Wizard. Pomocou tohto sprievodcu dokáe<strong>sk</strong>úsený databázový administrátor definova optimálnuštruktúru indexov <strong>na</strong>d tabu¾kami. Dobre<strong>na</strong>vrhnuté indexy vytvoria predpoklady <strong>na</strong> maximálnyvýkon servera nielen pri èítaní, ale aj pri zápisedát. Niekedy však databázové aplikácie vykonávajúdopytovanie poh¾adov, ktoré sú vytvorené <strong>na</strong>dtabu¾kami. Poh¾ady však nie sú fyzické dáta a ne<strong>na</strong>chádzajúsa <strong>na</strong> dátových ani indexových stránkach.Jediné, èo je uloené <strong>na</strong> databázovom serveri, jedefinícia poh¾adu. SQL teda vdy pri vykonávanídopytu <strong>na</strong>d poh¾adom kontroluje jeho definíciu apotom vykoná dopyt <strong>na</strong>d podliehajúcimi tabu¾kami.Aj v tomto prípade SQL vyuíva indexovú štruktúru.Poh¾ady sú „virtuálne dáta“, t. j. okrem vlastnýchdát obsahujú aj vypoèítané ståpce alebo sú spojeniamiviacerých tabuliek (klauzulou JOIN). Dopyty <strong>na</strong>dnimi sa budú pouívate¾om zda relatívne pomalé.Microsoft SQL Server od verzie 2000, ale len v edíciiENTERPRISE ponúka monos indexova aj poh¾ady.Základný zmysel indexovania poh¾adov je v urýchlenídopytovania cez poh¾ady a <strong>na</strong>vyše dáva SQLServeru monos vyuíva vypoèítané dáta, ktoré sauloia <strong>na</strong> indexové stránky. Ak je <strong>na</strong>príklad pri dopytenevyhnutné vráti pouívate¾ovi vypoèítané ståpcedát, SQL musí pri kadom (!) takomto úkone dátareálne vypoèítava. Keby sme však mali indexovanýpoh¾ad, ktorý takéto dáta obsahuje, SQL si ich jednoducho„stiahne“ z indexových stránok. Dá sa tedapoveda, e za urèitých okolností indexovaniepoh¾adov z<strong>na</strong>ène zvyšuje výkon databázového servera.Všimnime si podmienky, ktoré treba dodra privytváraní indexu <strong>na</strong>d poh¾admi. Je potrebné dodra<strong>na</strong>stavenia spojenia (session settings) pri vytváranípoh¾adu, pri vykonávaní príkazov INSERT,UPDATE a DELETE a pri samotnom pouívaní poh¾aduQuery Optimizer komponentom.Okrem toho musí poh¾ad spåòa <strong>na</strong>sledujúce podmienky: parameter WITH SCHEMABINDING je povinný referencia je povolená len k tabu¾kám tej istejdatabázy klauzula GROUP BY nesmie obsahova HAVING,CUBE alebo ROLLUP klauzula OUTER JOIN je zakázaná klauzula UNION je zakázaná klauzula DISTINCT alebo TOP je zakázaná funkcia ROWSET (<strong>na</strong>pr. OPENROWSET) je zakázaná delené tabu¾ky alebo poddopyty sú zakázané ANSI_NULLS a QUOTED_IDENTIFIER sú pri vytváranív polohe ONNastavenia spojenia Musí by Východi<strong>sk</strong>ováhodnotaANSI_NULLS ON OFFANSI_PADDING ON ONANSI_WARNING ON OFFARITHABORT ON OFFCONCAT_NULL_YEILDS_NULL ON OFFNUMERIC_ROUNDABORT OFF OFFQUOTED_IDENTIFIER ON OFFVýhody pouitia indexovaných poh¾adov simôeme ilustrova <strong>na</strong> dopyte, ktorý bude zí<strong>sk</strong>avainformácie o poète dodávate¾ov v databázeNorthwind.USE NorthwindSELECT s.CompanyName,COUNT_BIG(*) AS COUNTFROM Orders o INNER JOIN Shippers sON o.ShipVia=s.ShipperIDGROUP BY CompanyNamePomocou príkazu SET SHOWPLAN_ALL ON mô-eme ilustrova, ako dopyt pristupuje k dátam.Rozdiel bude zjavný, ak si vytvoríme poh¾ad a ten„oindexujeme“. Index vytvorený <strong>na</strong>d týmto poh¾adomsa bude vyuíva tak pri uvedenom dopyte,ako aj pri dopytovaní poh¾adu.Na záver uveïme <strong>sk</strong>ript potrebný <strong>na</strong> vytvoreniespomí<strong>na</strong>ného poh¾adu:SET QUOTED_IDENTIFIER ONGOCREATE VIEW ShipVwWITH SCHEMABINDINGASSELECT s.CompanyName,COUNT_BIG(*) AS COUNTFROM dbo.Orders o INNER JOIN dbo.Shippers sON o.ShipVia=s.ShipperIDGROUP BY CompanyNameNad týmto poh¾adom potom mono vytvára klastrovanýindex:CREATE UNIQUE CLUSTERED INDEX sch_idx_vwON ShipVw(CompanyName)Peter Gallo130 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R EBezpeèný prístup k údajom v poèítaèiÚlohou tohto príspevku je opísa stav pri riešeníbezpeènej autentifikácie pouívate¾a. Charakterizujemerôzne spôsoby autentifikácie, ktoré majúby jednoducho portabilné a predovšetkým bezpeènépre uloené informácie. Ich vyuitie by maloby univerzálne pre rôzne platformy a operaènésystémy vrátane systému Linux.Autentifikácia je overenie identity pouívate¾a.V súèasnosti sa pouívajú <strong>na</strong>sledujúce spôsoby: pouívate¾<strong>sk</strong>é meno a (statické) heslo autentizaèný kalkulátor èipová karta (Smart Cart) a USB token biometrické snímaèe (odtlaèky prstov, oèná rohovka...)POUÍVATE¼SKÉ MENO A HESLOV súèasnosti ide asi o <strong>na</strong>jèastejší spôsob autentifikácie.Medzi nevýhody tejto metódy patrí to, epouívatelia si zvolia heslá, ktoré mono hneïuhádnu – rodné èíslo, dátum <strong>na</strong>rodenia, meno die-aa. Èasto sa volia aj slová zo slovníka (<strong>na</strong>pr.strom, auto). Heslá sa tie dajú odchyti <strong>na</strong> úrovniklávesnice alebo odpozorova pri ich zadávaní pouívate¾om.AUTENTIZAÈNÝ KALKULÁTORAutentizaèný kalkulátor je silný nástroj <strong>na</strong> generovaniejednorazových dy<strong>na</strong>mických hesiel. Prístupovéheslo kalkulátor generuje a po zadaní PIN (Perso<strong>na</strong>lIdentification Number), èím je generovanéheslo chránené proti neoprávnenému pouitiu pristrate kalkulátora, prípadne jeho odcudzení. Týmtospôsobom mono eliminova väèšinu nevýhod predchádzajúcejmetódy.Jed<strong>na</strong> z hlavných nevýhod kalkulátora je všakabsencia prídavnej pamäte, v ktorej by sa dali ulo-i ïalšie informácie, potrebné <strong>na</strong> dodatoènú kontrolu.V prípade, e sa nevyaduje uschovávanieinformácií pre autentifikáciu alebo šifrovanie, monotúto metódu poui.USB tokenÈIPOVÁ KARTA A USB TOKENVysoký stupeò bezpeènosti autentifikácie sa dosahujepomocou èipovej karty (Smart Card) alebopomocou USB tokenu. Tieto zariadenia generujúa uchovávajú jedineèné a nereprodukovate¾né informácie.Jedineènos je daná tým, e iba majite¾tohto zariadenia pozná PIN, pomocou ktorého sadá zariadenie plne pouíva. Pri strate sa teda nedázneui bez z<strong>na</strong>losti PIN.Èipová kartaObidve zariadenia majú podobnú konštrukciu.Väèšinou obe obsahujú mikroprocesor a pamä.V mikroprocesore sú implementované kryptografickéfunkcie, ktoré umonia vygenerova potrebnéšifrovacie k¾úèe (verejné aj súkromné) a uloi ichdo pamäte. Len od ve¾kosti pamäte závisí, ko¾ko vygenerovanýchšifrovacích k¾úèov mono <strong>na</strong> kartuuloi. Dáta vygenerované a uloené <strong>na</strong> karte junikdy neopustia a tým sa zabráni monosti ich zneuitianeoprávnenou osobou.Hlavným rozdielom medzi nimi je spôsob, akýmsa pripájajú k poèítaèu. USB token sa pripája pomocourozhrania USB a èipová karta potrebuje <strong>na</strong> pripojeniek poèítaèu èítaèku èipových kariet. Èipovákarta sa však dá poui <strong>na</strong> viac úèelov: môe slúi ako identifikaèná karta, ak sa <strong>na</strong> òuvytlaèí fotografia uívate¾a (preukaz zamest<strong>na</strong>nca,vodiè<strong>sk</strong>ý, obèian<strong>sk</strong>y preukaz...), existujú tzv. kombinované karty, ktoré majú <strong>na</strong>vyšeaj magnetický prúok, a tak ich mono pouiaj v èítaèkách magnetických kariet (dochádzka,stravovanie...),2/<strong>2004</strong> PC REVUE 131


I N F O W A R E existujú karty s bezkontaktnýmèipom, kde nedochádzak opotrebovaniu karty.Verejný k¾úè je èas k¾úèauívate¾a, ktorá je urèená<strong>na</strong> overovanie elektronickéhopodpisu, prípadne <strong>na</strong> šifrovanie.Súkromný k¾úè je èas k¾úèauívate¾a, ktorá je urèená <strong>na</strong>vytváranie elektronickéhopodpisu. Vzh¾adom <strong>na</strong> dôleitostohto k¾úèa treba zabezpeèièo <strong>na</strong>jvyššiu bezpeènospri jeho pouívaní.Obidve tieto riešenia sadajú poui aj v prostredíLinuxu. Existuje nieko¾kolinuxových riešení,<strong>na</strong>pr. tenký klient, ktorémajú zabudovanéèítaèky èipových kariet.Igel 316 V prípade pouitia de<strong>sk</strong>topovéhoriešenia monopoui èítaèky integrované do klávesnice aleboexterné èítaèky.V závislosti od typu obsahujú èítaèky pasívnychèipových kariet (karta obsahuje len pamä, autentifikáciaprebieha v poèítaèi – menší stupeò bezpeènosti,ale lacnejšie) alebo èítaèky aktívnych kariet(karta obsahuje aj mikroprocesor – väèší stupeòbezpeènosti, ale drahšie).BIOMETRICKÉ SNÍMAÈEAutentifikácia pomocou snímania biometrickýchúdajov sa zatia¾ vo väèšej miere nevyuíva. Dôvodomje vysoká ce<strong>na</strong> kvalitných snímaèov. Problémombýva aj miesto, kde sa vyhodnocuje snímanávelièi<strong>na</strong> a kde je uloená vzorka <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>nie.Väèšinou porov<strong>na</strong>nie prebieha v poèítaèi a vzorkamôe by uloená v snímaèi (lepší prípad) alebo jeuloená v poèítaèi (nišia bezpeènos). Ïalšímproblémom je, e porov<strong>na</strong>nie dvoch hesiel s xz<strong>na</strong>kmi je vdy jednoz<strong>na</strong>èné, ale porovnávaniedvoch biometrických údajov závisí od <strong>na</strong>staveniasystému. Preto je pri biometrických snímaèoch dôleitáhodnota FAR (False acceptance rate – percentochybne prijatých neautorizovaných osôb) a hodnotaFRR (False rejection rate – percento autorizovanýchosôb, ktoré boli nesprávne odmietnuté).Existuje viacero metód snímania biometrickýchúdajov a k nim prislúchajúce snímaèe. Tie snímajú<strong>na</strong>sledujúce údaje: geometriu prsta vzorky sietnice vzorky dúhovky rozpoz<strong>na</strong>nie hlasu rozpoz<strong>na</strong>nie podpisu rozpoz<strong>na</strong>nie tváre geometriu rukySnímanie geometrie rukyZáleí potom u len <strong>na</strong> stupni bezpeènosti a z tohosa odvíjajúcej cenovej relácii, ktorá z metód snímaniabiometrických údajov sa pouije.ZHRNUTIEPri výbere konkrétnej metódy autentifikácie si trebauvedomi, èi vybraná metóda spåòa definovanépoiadavky pouívate¾a. Ak sa teda <strong>na</strong> vybranú metódupozrieme z poh¾adu bezpeènosti a aplikovate¾nosti,mala by nám da táto metóda odpoveï <strong>na</strong>niektoré otázky: Jednoduchos pouitia – je metóda jednoduchointegrovate¾ná do u existujúceho systému alebo je<strong>na</strong> pouitie metódy nevyhnutné celý systém prepracova? Aplikovate¾nos – je metóda aplikovate¾ná <strong>na</strong>všetky osoby alebo môe existova <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí,ktorí nebudú môc danú metódu pouíva? Rýchlos verifikácie – ako rýchlo je po<strong>sk</strong>ytnutáodpoveï, èi je osoba oprávnená, alebo nie? Je tonieko¾ko milisekúnd èi nieko¾ko sekúnd, alebo anieko¾ko desiatok sekúnd? Akú rýchlos verifikáciepotrebujeme? Náchylnos k chybám – aká je monos, e útoèníkprekoná vybranú metódu autentifikácie? Dlhodobá stabilita – aké stabilné sú vlastnostipouité v danej metóde v dlhodobom èasovom meradle? Dôveryhodnos technológie – súvisí aj s tým, akoèasto sa vybraná technológia <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>sadzuje. Ce<strong>na</strong> technológie – pravdepodobne rozhodujúcaotázka pri <strong>sk</strong>utoènom <strong>na</strong>sadení technológie.Metóda s pouívate¾<strong>sk</strong>ým menom a heslom jesíce z opísaných metód <strong>na</strong>jlacnejšie, ale aj <strong>na</strong>jmenejbezpeèné riešenie. Keïe zámerom èlánku jesústredi sa predovšetkým <strong>na</strong> bezpeènos autentifikácie,táto metóda je <strong>na</strong> uvedený úèel nevhodná.Autentizaèný kalkulátor je ve¾mi dobré riešenie<strong>na</strong> silnú dy<strong>na</strong>mickú autentifikáciu. V cenovej oblastisa pohybuje <strong>na</strong> úrovni USB tokenov, ale má jednuz<strong>na</strong>ènú nevýhodu – do tohto zariadenia nemonouklada dodatoèné dáta, ktoré môu by potrebné<strong>na</strong> dodatoènú kontrolu.V prípade, e do výsledného riešenia treba zapracovaaj cenovú kalkuláciu, z hry vypadávajú ajbiometrické snímaèe. Kvalitné biometrické snímaèesú rádovo 10 a 100-násobne drahšie ako ïalšieopísané metódy.Z h¾adi<strong>sk</strong>a pomeru ce<strong>na</strong>/bezpeènos autentifikáciesa zdá <strong>na</strong>jlepšie riešenie pomocou USB tokenovalebo èipových kariet. Medzi výhody USB tokenovpatrí jednoduchos pouitia. Rozhranie USB máv súèasnosti väèši<strong>na</strong> poèítaèov. Najväèšou výhodouèipovej karty je monos jej viacnásobného pouitia.Môete ju vyui ako identifikaènú kartu s fotografiou,dajú sa poui aj v magnetických èítaèkácha existujú bezkontaktné èipové karty. USB tokeny,ako aj èipové karty môu slúi aj ako bezpeènéúloi<strong>sk</strong>o pre šifrovacie k¾úèe. V závislosti od poadovanejbezpeènosti mono poui USB tokeny aleboèipové karty s mikroprocesorom alebo len s pamäou.Michal Greksa, Milan Moravèík132 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R EOutsourcing: prevádzka podnikových aplikácií – ASP VIII.Tentoraz sa opä pozrieme detailnejšie <strong>na</strong> jedenfunkèný blok selektívneho outsourcingu, ktorým jeprevádzka podnikových aplikácií, a povieme si nieèoaj o ASP èie application service providing.Podnikovými aplikáciami v ponímaní tohto èlánkua problematiky sú akéko¾vek aplikácie, poväèšinetypu klient/server, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v podnikovomprostredí. Klasickým príkladom môu bysystémy ERP, ako SAP, Navision, Baan, alebo centrálnepoštové systémy, ako sú MS Exchange, LN a pod.Ako sme u podotkli, tieto systémy sú zväèšaarchitektúry klient/server, a teda hlavná businesslogika a dáta sú uloené a exekuované <strong>na</strong> nejakejcentrálnej inštancii, teda serveri, prípadne súboreserverov.Outsourcing podnikových aplikácií je jeden z <strong>na</strong>jèastejšiepouívaných modelov selektívneho outsourcingu.Ako teda vlastne tento model funguje?Najjednoduchším príkladom môe by prevádzkasystémov ERP v základnom modeli. Externý po<strong>sk</strong>ytovate¾outsourcingových sluieb umiestni zákazníckuinfraštruktúru (servery a ostatný potrebný hardvér)do svojho dátového centra a odberate¾ sluieb, t. j.firma vyuívajúca tento spôsob prevádzky, pripájasvojich uívate¾ov prostredníctvom siete typu WANk tomuto systému. Outsourcingový partner je zodpovednýza pravidelnú údrbu, administráciu a bezpeènosdaných systémov tak, aby boli vdy dodr-ané parametre dohodnutej SLA.Model v<strong>sk</strong>utku jednoduchý, ale v èom spoèívajújeho výhody? Preèo by sa mala firma rozhodnú outsourceovasvoje centrálne systémy? Veï <strong>na</strong> prvýpoh¾ad sa môe zda, e ide iba o presun serverovdo dátového centra po<strong>sk</strong>ytovate¾a. O výhodáchumiestnenia aplikácií v bezpeènom prostredí dátovéhocentra sme hovorili v predchádzajúcom èlánku,take tento benefit môeme teraz opomenú.Ïalšie dôleité výhody by sa dali pomenova takto: Prístup k odbornému know-how po<strong>sk</strong>ytovate¾aZoberme si príklad prevádzky ERP systému SAP. SystémSAP nie je triviálny <strong>na</strong> administráciu. Je zrejmé,e nájs dobrého bázistu nie je vdy ¾ahká veca, samozrejme, aj náklady sú nepomerne vyššie. Ešteby tu bola monos vyškoli interný IT personál<strong>na</strong> túto èinnos, ale to môe by neefektívne a je tolen ïalšie zaaovanie interného IT personálu. V prostredídobrého po<strong>sk</strong>ytovate¾a outsourcingových slu-ieb sa takíto ¾udia <strong>na</strong>chádzajú a ich efektivita prameníz k¾úèového prvku, ktorým je u existujúcipoèet zákazníkov, a teda systémov SAP, o ktoré satento personál stará. V prípade SAP alebo aj inýchaplikácií ERP však nejde vdy iba o bázovú prevádzku,teda <strong>na</strong> úrovni systému, databázy a základnéhomodulu aplikácie, ale hlavne o neustálu kustomizáciu,konzultácie a podporu týchto aplikácií.Tu môe externý po<strong>sk</strong>ytovate¾ s takto vybudovanýmknow-how prinies <strong>sk</strong>utoènú hodnotu, pretoe jehosluby obsahujú aj odborných konzultantov, špecializovaných<strong>na</strong> konkrétny modul alebo problematiku,centrálny help-de<strong>sk</strong>, ktorý môe zabezpeèovapodporu 24 × 7, ako aj programátor<strong>sk</strong>é zázemie,ktoré vie implementova poadované neštandardnézmeny do daných aplikácií. Toto všetko sivyaduje potrebu ve¾kých interných zdrojov v prípade,e sa firma rozhodne ís cestou vlastnej prevádzky.Profesionálny IT partner by však mal takétozázemie ma u vybudované. Ochra<strong>na</strong> investíciíAko sme spomenuli, <strong>na</strong> zabezpeèenie kvalitného fungovaniaprevádzky systému sú potrebné nemaléinvestície. Minimálne ide o investície do kvalitnéhohardvéru, rozšírenia infraštruktúry a pod. Na druhejstrane treba poveda, e aj externý partner bude musienejako rozšíri svoje kapacity, aby mohol danýsystém prevádzkova (zakúpenie nového hardvéru,prípadne iba nejaké rozšírenie <strong>na</strong>pr. bladeovej farmya pod.). Toto sú však prvotné investície, ktoréznáša externý dodávate¾, pre odberate¾a sluby súrozloené do jednotlivých platieb za outsourcingovésluby <strong>na</strong>príklad mesaène.TVORBA SLA. SLA pre tento druh outsourcingumusia vyjadrova, èo je vlastne pre podnik dôleitéa kde má outsourcingový po<strong>sk</strong>ytovate¾ garantovaisté hodnoty. Keï sa pozrieme <strong>na</strong> fungovanie týchtoaplikácií z poh¾adu koncového uívate¾a, sú dôleitétri veci: aby systém fungoval, aby systémfungoval správne, aby mal systém istú latenciu.ABY SYSTÉM FUNGOVAL. Táto poiadavkaje azda <strong>na</strong>jelementárnejšia. Systém musí by online,musím sa k nemu vedie autentifikova. Musíteda odpoveda <strong>na</strong> moje poiadavky.Z poh¾adu SLA treba teda definova èas, keï máby systém on-line (nie všetky aplikácie musia bynevyhnutne v prevádzke 24 × 7), ako aj to, aké mô-u by maximálne moné výpadky. Tieto parametresa oz<strong>na</strong>èujú ako dostupnos (availability) systémua môu sa uvádza <strong>na</strong>príklad v hodinách, ktoréurèujú maximálny moný výpadok, prípadne v percentách.Percentuálne vyjadrenie nie je niè viac akopomer <strong>sk</strong>utoèného èasu, keï bol systém on-line, aèasu, keï by systém mal by on-line. V ideálnomprípade teda 100 percent. Pokia¾ dostupnos urèíme<strong>na</strong> 100 percent, netolerovali by sme ani sekundovývýpadok systému. Treba poveda, e reálneèísla v závislosti od kritickosti aplikácie sa pohybujúv rozmedzí 96 a 99,9 %. Meranie dostupnosti jeriešené pomocou monitorovacích nástrojov, ktorékontrolujú „ivot“ aplikácie <strong>na</strong> rozhranných bodochv závislosti od SLA, <strong>na</strong>jèastejšie však <strong>na</strong> ethernetovýchportoch smerovaèa po<strong>sk</strong>ytovate¾a.ABY SYSTÉM FUNGOVAL SPRÁVNE. Keïu aplikácia odpovedá, teda reaguje <strong>na</strong> moje po-iadavky, nez<strong>na</strong>mená to hneï, e odpovede systémusú správne. Istá èas aplikácie môe fungovabez problémov, ale iná èas reaguje chybne.V SLA sa tento druh problémov rieši trocha i<strong>na</strong>k.Nemono toti presne zadefinova v SLA celú funkènosaplikácie. Tento parameter sa ošetruje tzv. fixtimeom,èo je èasový úsek medzi <strong>na</strong>hlásením chybnéhosprávania aplikácie <strong>na</strong> HelpDe<strong>sk</strong> a vyriešenímtohto problému <strong>na</strong> spokojnos uívate¾a.ABY MAL SYSTÉM ISTÚ LATENCIU. Pokia¾uívate¾ u s aplikáciou pracuje a aplikácia pracujesprávne, je z<strong>na</strong>ène dôleitý parameter rýchlosti.Je to rov<strong>na</strong>ké ako v prostredí internetu – azdanikto z nás nemá rád nekoneèné èakanie, kým sastránka <strong>na</strong>tiahne a môeme pracova ïalej. Tentoprincíp platí aj pre podnikové aplikácie, kde tieexistuje istý èas latencie, teda uívatelia takistoèakajú <strong>na</strong> odpoveï systému <strong>na</strong> ich aktivity.Tento parameter však nemono absolútne spo-¾ahlivo mera pre kadý druh aplikácie. Môe ve¾mizálea <strong>na</strong> druhu transakcie, <strong>na</strong> poadovaných dátacha pod. Tento parameter sa <strong>na</strong>zýva ART, èo z<strong>na</strong>menáAverage Response Time, teda priemerný èasohlasu systému. Pre systém SAP je <strong>na</strong>príklad reál<strong>na</strong>hodnota ART okolo 1,5 sek.ASP. V titulku èlánku sa objavuje ešte jed<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ratka– ASP, teda Application Service Providing. Je tomodel prevádzky akýchko¾vek aplikácií tak, e pouívate¾takéhoto modelu si nekupuje nijakú infraštruktúruani licencie danej aplikácie, ale len jukonzumuje ako èistú slubu. V tomto prípade môeís aj o spojenie s tzv. on-demand computingom,kde pouívate¾ vyuíva danú aplikáciu iba vtedy,keï ju potrebuje, a iba vtedy za òu platí. Model ASPje ve¾mi vhodný pre zaèí<strong>na</strong>júce firmy, ktoré nemajú<strong>na</strong> mohutné prvotné investície do IT, ale potrebujúvyuíva výhody a funkcio<strong>na</strong>litu robustných systémov,ako je <strong>na</strong>pr. SAP. Do takejto pozície môu <strong>na</strong>príkladaj u rozbehnuté spoloènosti tlaèi ich odberatelia.Predstavme si <strong>na</strong>príklad menšiu mliekareò,ktorá nemá nijaký robustný systém ERP, nochce predáva svoje výrobky do ve¾kých zahraniènýchobchodných reazcov. Tie však budú svojeobjednávky pre túto mliekareò posiela iba prostredníctvomEDI. Pokia¾ táto firma nemá systém, ktorýpodporuje príjem správ EDI a ich automatické zaèleneniedo objednávkového systému výroby, budema vány problém, ako s reazcami komunikova.Problém by riešil <strong>na</strong>pr. lepší systém ERP s konektoromEDI. Toto je jasný príklad, keï aj menšie spoloènostipotrebujú <strong>na</strong> svoje podnikanie robustnejšiea <strong>na</strong> prvý poh¾ad pre ne prive¾ké a drahé aplikácie.Spoplatòovanie modelu ASP môe by <strong>na</strong> úrovnimesaèného paušálneho poplatku, <strong>na</strong>príklad pre jednéhouívate¾a, kde poèet uívate¾ov sa môe dy<strong>na</strong>mickymeni, prípadne <strong>na</strong> spôsob platby za telefonovanie,teda za <strong>sk</strong>utoèné pouívanie systému vdanom èasovom rámci.Chcem ešte pripomenú, e model ASP bol a jeurèený aj <strong>na</strong> prevádzku klasických klient<strong>sk</strong>ych aplikácií,ako sú <strong>na</strong>pr. MS Office, prípadne OpenOffice a pod.Pouívanie takýchto aplikácií sa môe buï rieši akoprenájom licencie, a teda aplikácia je inštalovaná klasickýmspôsobom <strong>na</strong> lokálny di<strong>sk</strong> poèítaèa, alebopomocou technológie tenkého klienta, kde uívate¾pracuje s typicky klient<strong>sk</strong>ou aplikáciou <strong>na</strong> vzdialenomserveri a pristupuje k nej cez terminálový server.Takýmto modelom sa ako sluba dajú po<strong>sk</strong>ytovakompletné pracovné prostredia pre jednotlivýchuívate¾ov so všetkými potrebnými aplikáciami.ASP bola pod¾a a<strong>na</strong>lytikov technológia predurèená<strong>na</strong> masové rozšírenie a úspech. No v realite sa taknestalo, a teda je otázne aj <strong>na</strong>priek jasným výhodám,preèo je to tak.Jeden z dôvodov môe tkvie v nedostatoènej podporeu systémových integrátorov a po<strong>sk</strong>ytovate¾ovIT sluieb, ako aj v nie celkom presnej predstave ospoplatòovaní týchto sluieb.Prevádzka podnikových aplikácií je ve¾mi rozšírenýdruh outsourcingu. Ve¾a firiem si u uvedomilo,e prevádzka nároèných systémov <strong>sk</strong>utoène nieje ich core-businessom a investície potrebné <strong>na</strong> zabezpeèenieich prevádzky sú neúmerne vysoké.Ïalší vývoj v oblasti prevádzky podnikových aplikáciíbude smerova k transformácii z klasickéhoselektívneho outsourcingu <strong>na</strong> on-demand computinga vyuívaniu kompletného outsourcingu IT.Peter Bla<strong>sk</strong>ovits, IC konzultant, Operation Related Services,Siemens Business Services, s. r. o.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 133


I N F O W A R Ee−VOTE: Vo¾te elektronicky!Obr. 1 Èo pod¾a vás <strong>na</strong>jmä prinesie vstup Sloven<strong>sk</strong>a do Európ<strong>sk</strong>ej únie pre študentov?Obr. 2 Ako vnímate váš budúci ivot?V dnešnej dobe sú ve¾mi modernéslovné spojenia zaèí<strong>na</strong>júce sa písmenom„e“. Objavujú sa pojmy ako e-government,e-podpis, e-vote atï., ktorýchspoloèným menovate¾om je väèšiatransparentnos, efektívnos a v koneènomdôsledku aj väèšia miera demokracie.Napriek tomu, e vo všeobecnostiprevláda povedomie o zaostávaníSloven<strong>sk</strong>a v oblasti informatizácie,mono u aj v súèasnosti zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>prvé projekty, ktoré bynás mohli v tomto smere výrazneposunú dopredu. Jedným z nich je ajprojekt elektronických volieb, ktorýrealizuje Košický samosprávny kraj(KSK).V podnikovej sfére u informaènésystémy s urèitosou preukázali svojprínos pre zrýchlenie a zefektívnenieobchodných procesov, <strong>sk</strong>valitnenieriadenia a zlepšenie vzahov so zákazníkmi.Pomaly prichádza èas, abysa výz<strong>na</strong>m investícií do modernýchinformaèných a komunikaèných technológiíprejavil aj vo sfére pôsobeniaverejnej správy.Verejnú správu vnímame ako slubupre verejnos. Aby sme takúto slubumohli efektívne po<strong>sk</strong>ytova, potrebujemeèo <strong>na</strong>jviac procesov optimalizova,èo je ideálny operaèný priestorpre informaèné technológie – e-governmenta intenzív<strong>na</strong> pomoc informaènýchtechnológií v práci <strong>na</strong>šichúradníkov budú v budúcnosti èasto<strong>sk</strong>loòovanými pojmami.S ÈASOM OPRETEKY. SprávuKošického samosprávneho kraja dlhodobotrápila informaèná podporaprocesov. Typickým príkladom jepred- a povstupová pomoc zo stranyEuróp<strong>sk</strong>ej únie. Samospráva má svojímspôsobom v tomto procese výz<strong>na</strong>mnépostavenie, preto výstavba novéhointernetového portálu s integrovanouplatformou e-governmentu spreh¾adne logicky katalogizovanýmiinformáciami sa stala novou prioritou.Tak ako kedysi regióny charakterizovalierby, dnes to zaèí<strong>na</strong> by internetovástránka èi informaèný systém.Tento trend zrejme nezastavíme,a èím ne<strong>sk</strong>ôr mu prispôsobíme, tým silnejšiepocítime následné straty.Dnes má košický VÚC <strong>sk</strong>úsenosti spoldruharoènou prevádzkou webovejstránky http://kosice.regionet.<strong>sk</strong>,ktorá má síce zatia¾ iba publikaènúfunkcio<strong>na</strong>litu, no za uvedené obdobiesi vybudovala serióznu komunitunávštevníkov, úspešne h¾adajúcichinformácie o regionálnom rozvoji, predvstupoveja povstupovej pomoci. Ve¾mivýz<strong>na</strong>mnou sekciou tejto webovejstránky je èas týkajúca sa regionálnehoparlamentu. Transparentne aprakticky on-line poslanci a širokáverejnos môu nájs všetky podkladypripravené <strong>na</strong> zasadanie zastupite¾stva,ale aj štruktúrovaný poh¾ad<strong>na</strong> všetky hlasovania zastupite¾stva.Proces kreovania nového webovéhosídla bol odštartovaný vïaka ústretovostia záujmu vedenia Košickéhosamosprávneho kraja. Aktivity e-governmentumajú od vzniku samosprávnehokraja vysokú prioritu. Ambíciouje ma prvé výsledky zaèiatkom roku<strong>2004</strong>. Bol vytvorený odborný tím, ktoréhoèlenmi sú aj uznávané osobnostiz košických univerzít.ÈO VŠETKO SA DÁ VYBAVIELEKTRONICKY? Teoreticky bysa dalo poveda, e vïaka vyvíjaneje-podate¾ni vybavíte prakticky takmervšetko. Samozrejme, musíte investovaasi 700 Sk do elektronickéhopodpisu a takto sa podpísa pod svojepodanie. Prirodzene, èas komunikácies úradom môete realizova ajbez zabezpeèenia elektronickým podpisom.Urèite oceníte monos zisteniastavu riešenia vášho podaniav rámci funkcio<strong>na</strong>lity pripravovaneje-podate¾ne.Podate¾òa aktívne pomôe zorientovanávštevníka portálu, aby optimálnevybavil svoju záleitos <strong>na</strong>úrade KSK, pretoe procesy budú pomocouprvkov technológií umelej inteligenciedigitalizované a formalizovanétak, aby vybavenie podania uod jeho formulovania bolo optimalizované<strong>na</strong> minimálny poèet krokov.Ïalšou novinkou <strong>na</strong> novej stránkebude univerzálne vstupné rozhranie,ktoré návštevníka „vyspovedá“, ale vysokoefektívne, optimalizovane <strong>na</strong> minimálnypoèet otázok.E−VOTE. Obèan pomocou elektronickýchsluieb verejnej správy máby v popredí všetkého diania. Monoselektronickej komunikácie s úradomumocní aj monos podie¾a sa<strong>na</strong> riešení verejných záleitostí pomocouprojektu e-Vote – systému <strong>na</strong>realizáciu elektronických volieb, referenda prie<strong>sk</strong>umov verejnej mienky.Košický samosprávny kraj teda akoprvý <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vyuíva zdroje EÚv oblasti rozvoja informaènej spoloènosti.Projekt má aj vlastnú webovústránku: http://<strong>www</strong>.evote.<strong>sk</strong>.e-Vote je vedecko-vý<strong>sk</strong>umný projekt,fi<strong>na</strong>ncovaný Európ<strong>sk</strong>ou komisiouv rámci programu Technológieinformaènej spoloènosti (InformationSociety Technologies – IST), ktorýje súèasou 5. rámcového programuEÚ. Je to hlasovací systém <strong>na</strong> platformeinternetu, ktorý umoòuje organizáciua elektronickú realizáciu volebnéhoprocesu, ako aj sèítavanie hlasova generovanie štatistických výsledkova volebných predpovedí.134 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R EÚèelom projektu je okrem iného aj zvýšenie efektívnostihlasovania a zapojenie širokej verejnostido riešenia verejných otázok prostredníctvom internetu.e-Vote takto prispieva k rozvoju elektronickejdemokracie (e-Demokracie), keïe vyvinutýhlasovací systém prostredníctvom elektronickéhokanála (internetu) informuje a dáva priestor verejnostivyjadri sa o verejných problémoch, èím prispievak prehlbovaniu a <strong>sk</strong>valitneniu procesov demokraciev spoloènosti.Technológia e-Vote zaruèuje vysoký štandardbezpeènosti a ochrany údajov. Jej výhodou je aj jednoduchépouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie – <strong>na</strong> báze benéhowebového prehliadaèa. Je pouite¾ná pre vo¾by<strong>na</strong> všetkých úrovniach (miestne, regionálne, národné).V rámci procesu volieb podporuje sluby prevšetkých aktérov volieb (kandidáti, volièi, organizátori,správcovia systému).PRVÉ VÝSLEDKY. Pilotným testom sa zaèiatkomoktóbra 2003 zaèalo overovanie funkènosti systémuso zameraním <strong>na</strong> oblas stredných škôl a tematikouStredoškoláci a univerzitné štúdium povstupe SR do Európ<strong>sk</strong>ej únie. Prostredníctvom systémue-Vote 1671 študentov odpovedalo <strong>na</strong> 7 otázoktýkajúcich sa ich štúdia <strong>na</strong> strednej škole a ichbudúceho pôsobenia. Len pre zaujímavos sme vybralivýsledky dvoch otázok, ktoré si zaslúia pozornos:Vyše 60 % študentov oèakáva od vstupu Sloven<strong>sk</strong>ado EÚ <strong>na</strong>jmä sprístupnenie pracovnýchpríleitostí v zahranièí (obr. 1). Pozitívne môemehodnoti, e väèši<strong>na</strong> stredoškolákov – vyše 46 % –vníma svoju budúcnos optimisticky a viac ako33 % si myslí, e niektoré veci sa im v ivote vydaria,iné zase nie (obr. 2).Po prvýkrát si sloven<strong>sk</strong>á odborná verejnos molavy<strong>sk</strong>úša systém e-Vote <strong>na</strong> konferencii ITAPAkoncom októbra 2003. Stretli sa tam stovky expertov<strong>na</strong> informatizáciu. V spolupráci s organizátormikongresu pripravil projektový tím e-Vote internetovéreferendum <strong>na</strong> tému: Ministerstvo informatiky– ÁNO alebo NIE? Zo zúèastnených hlasujúcichsa 89 % vyslovilo za zriadenie ministerstva.Projekt e-Vote zí<strong>sk</strong>al aj druhú cenu ITAPA 2003 vsúai projektov v kategórii nové sluby. V tejtokategórii súaia informaèné technológie prinášajúceobèanovi sluby, ktoré mu verejná správaklasickou formou nevedela po<strong>sk</strong>ytnú. Patrí semsprístupnenie rôznych typov informácií, u¾ahèenieVolili ste u elektronicky?Máte záujem vy<strong>sk</strong>úša si tento internetový hlasovacísystém? Otestova jeho bezpeènos a jednoduchosa prispie tak k jeho ïalšiemu zlepšeniu?Vizuál<strong>na</strong> ukáka úvodnej stránky e-VotePrihlasovacia obrazovka systému e−Votesystému je <strong>na</strong> obrázku. Cez túto prihlasovaciuobrazovku môete vstúpi do systému e-Vote azúèastni sa tak <strong>na</strong> elektronickom referende<strong>na</strong> spoloèen<strong>sk</strong>o-informatické témy. Zaregistrovasa môete u dnes <strong>na</strong>: <strong>www</strong>.evote.<strong>sk</strong>. Po registráciidostanete <strong>na</strong> vami zvolenú adresu, resp.orientácie èi nový jednoduchší spôsob po<strong>sk</strong>ytnutiasluby. Len pre zaujímavos: v tejto kategórii bolonominovaných 7 projektov.BUDÚCNOS. V <strong>na</strong>dchádzajúcom období sa KSKchystá u<strong>sk</strong>utoèni ïalší verejný test e-Vote s cie¾omoslovi <strong>na</strong>jmä IT verejnos. V pilotnom teste sa testovalapouívate¾<strong>sk</strong>á platforma pre prie<strong>sk</strong>umy aankety. Ïalšou úlohou bude simulova podmienkyreálneho referenda. Volièi budú ma v priebehufebruára jedineènú šancu vyjadri sa k vybranýme-mail svoje „voliè<strong>sk</strong>é“ údaje pre potreby autentifikácie.Vy<strong>sk</strong>úšajte si, ako chutia elektronické vo¾by <strong>na</strong><strong>www</strong>.evote.<strong>sk</strong>, a vyjadrite svoj názor <strong>na</strong> témy:1. Súhlasíte so zriadením samostatného centrálnehoorgánu, zodpovedného za informatizáciuverejnej správy?2. Súhlasíte s takou zmenou volebného záko<strong>na</strong>,aby bolo moné voli elektronicky?3. Súhlasíte s vyèlenením fi<strong>na</strong>nèných prostriedkovzo štátneho rozpoètu <strong>na</strong> podporu pripojeniadomácností k internetu?otázkam prostredníctvom beného webového prehliadaèa.Okrem toho sa môete teši aj <strong>na</strong> simuláciu prezident<strong>sk</strong>ýchvolieb prostredníctvom e-Vote. Presnýtermín volieb je ešte stále otvorený, ale v kadomprípade sa oèakáva v marci.Ing. František Kohányi, RNDr. Rudolf Bauer, Ing. GabrielaHajduková, Ing. Michal Kmec2/<strong>2004</strong> PC REVUE 135


I N F O W A R EVývojové prostredie Visual Studio „Whidbey“– blízka budúcnos vývoja aplikácií pre WindowsV poslednom èase sa Microsoft rozhodolpre pomerne zaujímavú taktikupredstavovania svojich produktovv dlhodobejšom èasovom horizonte,a to dokonca takmer v celom produktovomspektre. Mono túto taktikuzvolil hlavný softvérový architekt BillGates. Jeho úloha je zdanlivo jednoduchá,kameòov do architektonickejmozaiky má neúrekom, pretoe Microsoftdodáva široké spektrum softvérovýchproduktov od operaènýchsystémov cez kancelár<strong>sk</strong>y balík Office,databázový server, vývojové prostredie...a takto by sme mohli pokraèovaa po encyklopédiu Encarta,motoristický atlas Autoroute a mnohéhry. Ak odmyslíme multimediálnea zábavné aplikácie, je nesporne výhodnépo<strong>sk</strong>lada produkty do rozumnejarchitektonickej mozaiky a po<strong>sk</strong>ytnúpouívate¾ovi èo <strong>na</strong>jširšie monostihlavne v podnikovom prostredí.Na druhej strane <strong>na</strong>vrhnú efektívnu,fungujúcu a škálovate¾nú softvérovúarchitektúru je ve¾mi aké,prièom hlavným problémom je pravdepodobnespätná kompatibilita aplikácií.A preèo zaèí<strong>na</strong>me èlánok o vývojovomprostredí opisom širokéhospektra aplikácií a architektúrou? Odpoveïje jednoduchá. Vývojové prostredieVisual Studio „Whidbey“ mô-eme poui <strong>na</strong> vývoj prakticky ¾ubovo¾néhotypu aplikácie. Samozrejme,je vhodné vybra softvérové technológietak, aby vyvíjaná aplikácia zapadlado architektúry, do ktorej bude <strong>na</strong>sadená.Ak nepoèítame vývojár<strong>sk</strong>e nástrojeMicrosoftu pre operaèný systémMS DOS, história Visual Studia sazaèala písa verziou 1.52, mimochodom,bola to posledná verzia, ktoráumoòovala aj vývoj dosov<strong>sk</strong>ých aplikácií.Prvou verziou tohto vývojovéhoprostredia, ktorá podporovalatechnológiu .NET Framework, boloVisual Studio .NET. Azda <strong>na</strong>jprevratnejšounovinkou tejto verzie bol programovacíjazyk C#. Verzia 2003 prinieslanovinky hlavne v oblasti vývojaaplikácií pre mobilné zariadenia, tedapre platformu Pocket PC. Súèasnákomerène dostupná verzia je VisualStudio .NET 2003 (mala kódové oz<strong>na</strong>èenieEverett).Do budúcnosti poznáme dva kódovénázvy nových verzií, prièom alfaverziu vývojového prostredia s kódovýmoz<strong>na</strong>èením „Whidbey“ máme kdispozícii <strong>na</strong> testovanie. Pri <strong>sk</strong>ladaníarchitektonickej mozaiky operaènýsystém – vývojové prostredie – databázovýserver nám pomôe mapkaokolia Redmondu – sídla Microsoftu.Všimnime si zakrúkované názvyEverett, Whidbey a Orcas. Súèasnáverzia Visual Studia .NET 2003 malakódové oz<strong>na</strong>èenie Everett. Táto verziasa viae <strong>na</strong> operaèný systém WindowsServer 2003. Vývojové prostredies kódovým oz<strong>na</strong>èením „Whidbey“sa viae <strong>na</strong> novú verziu databázovéhoservera Yukon (tento produktsme predstavili v predošlom èísle).Mozaiku <strong>na</strong>dväzností zatia¾ uzatváravývojové prostredie s kódovým oz<strong>na</strong>èenímOrcas, ktoré umoní vývoj aplikáciíumoòujúcich plne vyuívamonosti nového operaèného systémuLonghorn, ktorý <strong>na</strong>hradí WindowsXP a mono bude aj v serverovejverzii.Èasová os vývojových prostredí od MicrosoftuAby sme to preh¾adne zhrnuli, pod-¾a <strong>na</strong>šich informácií by mal by plánuvádzania vývojár<strong>sk</strong>ych nástrojovMicrosoftu <strong>na</strong>sledujúci: Visual Studio Tools for theMicrosoft Office System (bol uvedenýkoncom roku 2003). Nástroj <strong>na</strong>vývoj business riešení pre aplikácieMicrosoft Office Word 2003 a MicrosoftOffice Excel 2003 <strong>na</strong> základetechnológie .NET Framework. Visual Studio „Whidbey“ (<strong>2004</strong>).Inovovaná verzia podporujúca novúverziu databázového servera SQLServer Yukon. Umoòuje <strong>na</strong>príkladvývoj uloených procedúr v programovacíchjazykoch Visual Basic a C#. Visual Studio „Orcas“ (2005).Verzia umoní vývoj aplikácií plnevyuívajúcich monosti novéhooperaèného systému Longhorn.Architektúra nového operaènéhosystému je postavená <strong>na</strong> troch hlavnýchpilieroch: prezentaènom rozhraníAvalon, súborovom systémeWinFS a komunikaènom rozhraníIndigo.„Roadmap“ histórie a budúcnostiprogramovacieho jazyka Visual C#NOVINKY. Zhrnú v priestore jednéhoodseku všetky novinky vývojovéhoprostredia Visual Studio „Whidbey“,pochopite¾ne, nemono, a takspomenieme len <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie,medzi ktoré patrí podpora 64-bitovejplatformy Win64, spolupráca s novýmdatabázovým serverom SQL ServerYukon, podpora vývoja aplikácií<strong>na</strong> spoluprácu s kancelár<strong>sk</strong>ym balíkomMS Office 2003, podpora vývojaaplikácií <strong>na</strong> tímovú spoluprácu a vývojaplikácií pre mobilné platformyPocket PC 2003 a Smartphone 2003.Za novinku môeme poklada aj zapuzdrenievšetkých blokov <strong>na</strong> vývojwebových aplikácií do jedného bloku– Visual Web Developer. Jedným z hlavnýchcie¾ov nového vývojového prostrediaje uplatnenie jednoduchosti abezpeènosti <strong>na</strong>sadenia webových aplikáciíaj pri klient<strong>sk</strong>ych aplikáciách.Skúsenosti s vývojom webových aklient<strong>sk</strong>ych aplikácií priniesli zlepšeniegrafického pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania(GUI) a ovládacích prvkov (zdoko<strong>na</strong>lenýGridView, nová lišta Win-Bar, Splitter, komponent <strong>na</strong> asynchrónnukomunikáciu, komponent WebBrowser...), zjednodušenie práce s údajmiv databázach a výraznejšiu podporuRAD (Rapid Application Development),zjednodušene povedané –menej klikania pri návrhu pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania aplikácie.VÝVOJOVÉ PROSTREDIE.Základná konfigurácia pracovnej obrazovkyvývojového prostredia zostalaprakticky nezmenená. Nakoniec preèonie, osvedèené veci netreba meni.Dokonca sa netreba príliš bá ani prípadnejmigrácie z produktu alebo <strong>na</strong>produkt inej firmy (Borland, Oracle,Sun...), postupom èasu sa toti vyprofilovalaa ustálila dnešná podoba pracovnýchobrazoviek všetkých vývojovýchprostredí. Samozrejme, hovorímeo pracovných obrazovkách vývojovýchprostredí. Zvládnutie migrácie vprípade softvérových technológií jeiná kapitola. Pracovná obrazovka VisualStudia je rozdelená <strong>na</strong> panely Toolbox Solution ExplorerPropertiesOutputKadý z týchto panelov sa obyèajne<strong>sk</strong>ladá z niektorých záloiek, ktorémenia jeho aktuálny výz<strong>na</strong>m, èímje ve¾mi efektívne vyuitá zobrazovaciaplocha monitora.Pri implicitnej inštalácii vývojovéhoprostredia Whidbey sa po zalo-ení nového projektu zobrazí v ¾avejèasti pracovnej obrazovky zvinutéokno Toolbox. Vpravo sú okná SolutionExplorer a Properties. Okno sarozvíja zakadým, keï sa <strong>na</strong>d ním pohybujemekurzorom myši. Je to dobrámyšlienka, ktorá šetrí pracovnúplochu <strong>na</strong> návrh formulárov a editovaniekódu de<strong>sk</strong>topových aplikácií.Keïe sme <strong>na</strong> testovanie pouili notebookHP nx7000 so „širokouhlým“displejom s ve¾kým rozlíšením, radisme si dopriali trocha luxusu a všetkypanely sme „prišpendlili“, aby zostalitrvalo rozvinuté.Podobne ako v súèasnej verzii2003 aj vo vývojovom prostredí „Whidbey“mono vyvíja ve¾ké mnostvorôznych typov aplikácií. Keby sme h¾adaliich spoloènú èrtu, <strong>na</strong> prvý poh¾adby sa ako zjednocujúci faktor136 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R ETypy projektovEmulátor Smartphone2003Web Developer – ponuka projektovWeb Developer – návrh intranetovej aplikácieWeb Developer – šablóny webových formulárovponúkal operaèný systém Windows, teda vlajkovýprodukt Microsoftu vo všetkých jeho verziách, poènúcWindows 2003 Serverom cez typový rad XP apo operaèné systémy Windows CE, Pocket PC 2003a Smartphone 2003. Po pozornom preštudovanítypov aplikácií a projektov aplikácie obchodnej logiky aplikácie typu „bohatý“ (rich) klient – WinForms webové aplikácie – ASP.NET databázové projekty aplikácie typu „bohatý“ (rich) klient pre mobilnézariadenia – Smartphone, Pocket PC webové aplikácie pre mobilné zariadenia –WAP, cHTML...zistíme, e takáto špecifikácia je dos neúplná. Mô-eme toti vyvíja webové aplikácie, ku ktorým mô-eme pristupova z mobilných zariadení, teda aj zprístrojov typu Palm, mobilných telefónov a podobne.PROGRAMOVACIE JAZYKY. Vývojovéprostredie Visual Studio .NET vo svojej prvej verziiprinieslo programovací jazyk C#. Vo verziiWhidbey (rov<strong>na</strong>ko ako vo verzii 2003) sú k dispozíciištyri programovacie jazyky. Princíp výberu vhodnéhoprogramovacieho jazyka pre príslušný typaplikácie je otázkou jeho moností a <strong>sk</strong>úseností vývojára.Pre kadý programovací jazyk je potom akceptovanátrochu iná filozofia pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostredia.Azda <strong>na</strong>jstruènejšie informatívne odporúèanieby mohlo vyzera takto:C# – nový, moderný výkonný programovací jazyk,ktorý rešpektuje èrty ako typová bezpeènos, „garbagecollection“, teda upratanie nepotrebných objektovz pamäte, ¾ahký návrh aplikaèných formulárova podobne. Vo verzii „Whidbey“ pribudla podporagenerického kódu, anonymné metódy, iterátory(k¾úèové slovo Yield), èiastoèné typy (definíciavo viacerých súboroch), statické triedy obsahujúcelen statické èleny a aliasy pre menné priestory (<strong>na</strong>mespaces).Visual Basic.NET – jednoduchos návrhu predurèujetento programovací jazyk pre jednoduché aplikácie,pri ktorých je rozhodujúce, aby boli rýchlo hotové,<strong>na</strong>príklad rôzne testovacie aplikácie, aplikácieurèené <strong>na</strong> jednorazové pouitie (vyhodnotenienejakej špecifickej akcie) a podobne.C++ – objektové „céèko“ v sebe ukrýva podporu<strong>na</strong>tívneho kódu, èím je predurèené <strong>na</strong> vývoj rôznychovládaèov, systémových sluieb a podobne.J# – umoòuje vývojárom pouitie Javy v prostredí.NET.APLIKÁCIE PRE MOBILNÉ ZARIADE−NIA. Predchádzajúca verzia Visual Studio.NET 2003v plnom rozsahu pokrývala vývoj webových aplikáciípre všetky mobilné platformy a vývoj aplikáciítypu „rich“ klient pre platformy Windows CE voverzii 2.0 a 3.0, Pocket PC a Pocket PC 2002. Pod¾astratégie Microsoftu mono do triedy mobilnýchzariadení zaradi aj prístroje tablet PC s operaènýmsystémom Windows XP Tablet Edition, no pre tietoprístroje sa dajú pouíva aplikácie pre klasickéWindows, urèitú výnimku tvorí len vyuitie dotykovéhodispleja. Verzia „Whidbey“ umoòuje vývojaplikácií aj pre platformy Pocket PC 2003 a Smartphone2003.Po doinštalovaní doplnkových balíkov je však monévyvíja aplikácie pre platformy Pocket PC 2003 aSmartphone 2003 aj v aktuálne komerène dostupnejverzii 2002. Kým pri Pocket PC zmenu verzie z2002 <strong>na</strong> 2003 sprevádzajú len mierne zmeny, priSmartphone 2003 ide doslova o revoluènú zmenu.Táto verzia má toti implementovanú technologickúplatformu .NET Compact Framework. Z<strong>na</strong>menáto, e môeme podobne ako pre Pocket PC aj preSmartphone vyvíja aplikácie vyuívajúce výhodyriadeného kódu, a to v obidvoch hlavných .NET jazykoch– Visual Basicu a Visual C#. Aplikácie preSmartphone 2002 bolo moné vyvíja len vo vývojovomprostredí eMbedded Visual C++ 3.0. Aplikácieurèené pre mobilné zariadenia mono poèasvývoja ladi a testova jed<strong>na</strong>k <strong>na</strong> reálnom zariadení,jed<strong>na</strong>k pomocou emulátora. Ladenie pomocouemulátorov Pocket PC a Smartphone 2003 je ve¾mirealistické a dá sa poui pre väèšinu aplikácií vrátanehier.VISUAL WEB DEVELOPER „WHIDBEY“.Pri vytváraní nových projektov si môeme v oknáchšablón pre jednotlivé typy projektov všimnú, etam chýbajú ikony pre webové aplikácie ASP.NET,èi u klasické, alebo webové aplikácie podporujúceprístup z mobilných klient<strong>sk</strong>ych zariadení, ikonypre webové sluby... <strong>sk</strong>rátka, ikony pre všetky typywebových aplikácií. Ak sa však v menu <strong>na</strong> vytvore-2/<strong>2004</strong> PC REVUE 137


I N F O W A R EIntranetová aplikáciaWeb Developer – návrh internetovej aplikácieInternetová aplikáciaBloková schéma technologickej platformy .NET Framework „Whidbey“nie nového projektu vrátime o úroveò vyššie (Websites), zistíme, e tam pribudla poloka <strong>na</strong> vývojwebových projektov. V zlokách pre typy projektovv programovacích jazykoch Visual Basic, C# a J#sú šablóny ASP.NET Web Site ASP.NET Internet Site ASP.NET Intranet Site ASP.NET Web Service Empty Web SiteVývoj internetových a intranetových projektovje <strong>na</strong> jednej strane ve¾mi dy<strong>na</strong>micky sa rozvíjajúcaoblas, <strong>na</strong> druhej strane sa internetové a intranetovéaplikácie <strong>na</strong> seba dos podobajú. U pri letmompoh¾ade <strong>na</strong> tieto aplikácie môeme identifikovaich „typ“. Buï ide o internetový, alebo intranetovýpublikaèný a informaèný portál, aplikácie <strong>na</strong> elektronickéobchodovanie, podnikové aplikácie a podobne.Aj vzh¾ad a ovládanie týchto aplikácií sa èasomustálili, èo je výhodné aj pre vývojára, alehlavne pre orientáciu klienta, prípadne zamest<strong>na</strong>nca.Samozrejme, kadá firma má svoju firemnú grafickúúpravu dokumentov a podobne, no základnéprincípy zostávajú rov<strong>na</strong>ké. U ako keby sme poèulikuvièie hlasy zo sloven<strong>sk</strong>ých firiem: „Naša firmaje iná ako tie ostatné, má svoje špecifiká, potrebujeunikátne riešenia...“ Túto vetu by sme mohlizjednodušene parafrázova aj takto: „Naša firma jeiná ako tie ostatné úspešné firmy...“ Unikátne riešeniamajú, samozrejme, svoje opodstatnenie vunikátnych situáciách, no pre bené internetové apodnikové aplikácie je vhodné poui osvedèenéšablóny, prípadne prispôsobi štandardne dodávanériešenia. Nakoniec štandardizované toky podnikovýchdokumentov sa vyadujú aj <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>aniemedzinárodne uznávaných certifikátov typu ISO9002. No aj tak sa nevyhneme vývoju niektorýchmodulov, hlavne pre rozhrania v heterogénnychpodnikových infraštruktúrach, snímacie moduly technologickýcha meracích procesov a podobne. Natomto mieste nemono nespomenú fenoménmodernej informatiky XML, ktorý rieši aj prepojenienehomogénnych platforiem.Okrem vývojového prostredia Visual Studio.NETponúkol Microsoft aj celkom šikovný, dokonca vo¾nešírite¾ný nástroj <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií awebových sluieb – Web Matrix. K dispozícii je takistoprojekt ASP.NET Starter Kit, koncipovaný akomnoi<strong>na</strong> príkladov alebo prototypových aplikáciípre technológiu ASP.NET. Jednotlivé èasti projektusa dajú zí<strong>sk</strong>a z webu z adresy <strong>www</strong>.asp.net. Kebysme porov<strong>na</strong>li monosti predchádzajúcej verzie VisualStudia a Web Matrixu, Visual Studio ponúkaove¾a väèšie monosti, no Matrix má zasa bohatúponuku šablón pre jednotlivé typy stránok. Na základe<strong>sk</strong>úseností z obidvoch typov vývojových prostredíbol do nového vývojového prostredia zakomponovanýblok Visual Web Developer „Whidbey“.Je to nástroj <strong>na</strong> vývoj internetových a intranetovýchaplikácií a webových sluieb vyuívajúcich technológieASP.NET webových formulárov. Visual WebDeveloper vyuíva rov<strong>na</strong>ké IDE ako ostatné èasti vývojovéhoprostredia. V <strong>na</strong>šej testovanej alfa verzii muešte chýbalo nieko¾ko èàt, ktoré budú dostupné ne<strong>sk</strong>ôr,no u <strong>na</strong> základe prvých <strong>sk</strong>úseností to bude silnýnástroj <strong>na</strong> vývoj webových aplikácií. Visual WebDeveloper sa bude pod¾a informácií obsiahnutých vdokumentácii dodáva aj ako samostatný produkt prevývojárov zameraných výhradne <strong>na</strong> webové aplikácie,ktorý bude moné <strong>na</strong>inštalova a pouíva bezostatných èastí Visual Studia. Tento produkt budemono nástupcom èoraz populárnejšieho Web Matrixu,prípadne budú tieto produkty koexistova. WebMatrix je nástroj <strong>na</strong> vývoj aplikácií ASP.NET prevanetypu hobby a Visual Web Developer je nástroj pre profesionálnychvývojárov webových aplikácií. Obsahujepokroèilejšie monosti ladenia a interaktívneho pomocníkapoèas písania kódu – Intellisense..NET FRAMEWORK WHIDBEY. Toto technologickérozhranie prináša pre vývojárov 2372nových objektových tried (doterajší poèet 4482 sarozrástol <strong>na</strong> 6854), prièom pribudla ve¾ká mnoi<strong>na</strong>tried pre SQL Server Yukon. Rozširila sa aj paletadostupných ovládacích prvkov, èi u pre aplikácie138 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


I N F O W A R EBloková schéma WinFXASP.NET, alebo WinForms. Výz<strong>na</strong>mnou novinkou jeaj monos vývoja aplikácií s vyuitím technológieASP.NET 2.0, podpora sériového portu (koneène...),objektové priestory, prístupové práva k súborom apráca s certifikátmi.Uvedieme aj krátke ukáky niektorých noviniek.Napríklad objektové priestory tvoria akúsi automatickúmapovaciu vrstvu medzi objektmi a relaènýmitabu¾kami. S údajmi sa manipuluje pomocou intuitívnychobjektov v doméne entít (<strong>na</strong>príklad Zákazník,Objednávka, Adresa...). Objektové priestoryumoòujú oddelenie vrstvy <strong>na</strong> prácu s údajmi (DAL)od obchodnej logiky (BLL). Môeme porov<strong>na</strong> kód<strong>na</strong> výpis údajov z databázovej tabu¾ky, <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> výpis zákazníkov z niektorého mesta s vyuitím„pôvodnej“ technológie ADO.NETstring query = "SELECT * FROM T_CUSTOMERSWHERE C_CITY='Seattle'";SqlCommand cmd = new SqlCommand(query, newSqlConnection(cnString));cn.Open();SqlDataReader r = cmd.ExecuteReader();while (r.Read()){Console.WriteLine(r.GetString(1));}r.Close();s kódom vyuívajúcim Object SpaceObjectSpace os = new ObjectSpace(myConnections,myMappings);foreach (Customer c in os.GetObjects("City = Seattle")){Console.WriteLine(c.Name);}Ve¾mi intuitívne je aj pouitie príkazu foreachako èle<strong>na</strong> triedy, keï zastupuje správanie pre IEnumerátor.Nový príkaz yield aktivuje ïalšiu hodnotuèle<strong>na</strong> triedy foreach.public class List{inter<strong>na</strong>l object[] elements;inter<strong>na</strong>l int count;public object foreach() {for (int i = 0; i < count; i++) yield elements[i];}}ZÁVER. Naj<strong>sk</strong>ôr uvedieme <strong>na</strong>jväèšiu devízu novéhovývojového prostredia. Je òou úspora èasu privývoji aplikácií a rýchlejší beh aplikácií. Predpokladása 30-50-percentné zrýchlenie vývojovej a návrhovejetapy, 30-percentné zníenie èasu potrebného<strong>na</strong> spustenie aplikácie a takisto 30-percentnýnárast výkonu v prípade ve¾kých a zloitých aplikácií.O nevýhodách zatia¾ nevieme, no predsa lenje potrebné poukáza <strong>na</strong> jednu viac psychologickúne technickú záleitos. Ak sa v odbornej tlaèi objavípredstavenie, prípadne recenzia nových vývojár<strong>sk</strong>ychtechnológií, nemá to vdy len pozitívneúèinky. ¼ud<strong>sk</strong>á zvedavos a túba po nových veciachje predsa hybnou silou pokroku. A tak kadýchce pouíva èo <strong>na</strong>jnovší produkt, a to pod¾a monostiihneï. No vývojové prostredie nemono lentak zmeni zo dòa <strong>na</strong> deò. Sú tu toti produkty,ktoré momentálne vyvíjame, prípadne produkty,ktoré sme len nedávno odovzdali zákazníkovi asme povinní <strong>na</strong> ne po<strong>sk</strong>ytova podporu a odstraòovachyby. A u vôbec nemôeme experimentova stým, e zaèneme pouíva alfa alebo prvé beta verzie<strong>na</strong> vývoj aplikácií urèených zákazníkom. Nadruhej strane by sme sa mali s novým produktomoboznámi èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr. Preto <strong>na</strong> záver pridávamedve rady. Je výhodné <strong>na</strong>inštalova vývojové prostredie<strong>na</strong> samostatný poèítaè, urèený <strong>na</strong> experimentys novými technológiami, prípadne <strong>na</strong> virtuálnypoèítaè (vytvorený pod Connectixom aleboMicrosoft Virtual PC <strong>2004</strong>) a tam študova jehomonosti. Naša druhá rada je ove¾a jednoduchšia amono aj lepšia. Nauème sa doko<strong>na</strong>le zvládnutechnológiu .NET Framework s vyuitím aktuálnekomerène dostupnej verzie Visual Studio.NET 2003.Prechod <strong>na</strong> nové produkty bude potom rýchly aintuitívny. Pre zaujímavos si porov<strong>na</strong>jme blokovéschémy architektúry technologickej platformy .NETFramework a nového aplikaèného rozhrania WinFX,ktoré bude implementované do nového operaènéhosystému Longhorn (jeho technologický preh¾adprinesieme v ïalšom èísle) a ïalšej verzie vývojovéhoprostredia Orcas. Po porov<strong>na</strong>ní obidvoch schémnázorne vidíme, e po zvládnutí súèasnej architektúry.NET Frameworku budeme <strong>na</strong> príchod novýchtechnológií ve¾mi dobre pripravení.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti predstavovania technologickýchinovácií Microsoftu sa zameriame <strong>na</strong> novýoperaèný systém Longhorn.¼uboslav LackoPriate¾<strong>sk</strong>ý hacker z dielneSiemensPredstavitelia sloven<strong>sk</strong>ej poboèky Siemens BusinessServices v spolupráci s rakú<strong>sk</strong>ymi kolegami predstaviliu aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u priate¾<strong>sk</strong>ého hackera – robota, ktorýdokáe odhali slabé èlánky v podnikovej sieti. Tentosystém kontroly bezpeènosti sa <strong>na</strong>zýva <strong>sk</strong>rátene PASU (znemeckého Permanente Automatisierte SicherheitsUntersuchung) a predstavuje permanentné automatizo−vané testovanie bezpeènosti prostredníctvom aktívnychhacker<strong>sk</strong>ých útokov. Oproti klasickým spôsobom kon−troly bezpeènosti siete má tento systém nieko¾ko výhod –<strong>na</strong>dmerne nezaauje poèítaèovú sie a kontrola je prie−bená, teda nie raz za rok alebo dva, ako je to benezvykom. Hacker – robot sústavne kontroluje klient<strong>sk</strong>usie, tak ako to robia hackeri – ¾udia. Na rozdiel odozajstných hackerov však nepouíva brutálne metódyútokov <strong>na</strong> sie, ako <strong>na</strong>príklad DoS útoky èi iné metódyochromujúce sie. V prípade, e robot – hacker <strong>na</strong> sietiodhalí poèítaè, ktorý môe by bezpeènostným rizikom,upozorní jed<strong>na</strong>k pouívate¾a stanice, jed<strong>na</strong>k administrá−tora siete. Pri ïalšom <strong>sk</strong>enovaní siete zároveò <strong>sk</strong>ontroluje,èi bola uèinená náprava.Súèasou takéhoto riešenia sú, samozrejme, aj štatis−tiky, ktoré dokáe systém vygenerova v rôznych formá−toch. Toto všetko sa deje <strong>na</strong> dia¾ku, bez nutnosti aktív−neho zásahu zákazníka do tohto procesu. Produkt saponúka ako sluba, prièom zo strany klienta netrebazadovaova nijaký softvér alebo hardvér.Matúš Valter2/<strong>2004</strong> PC REVUE 139


I N F O W A R EVírusový radarPo zaèiatku nového roku bol síce chví¾kupokoj, ale netrval dlho. Znova saobjavila väèšia epidémia. Ako i<strong>na</strong>k,zaèala sa v nede¾u krátko popoludní.Autori vírusov obyèajne predpokladajú,e vtedy v antivírusových firmáchnie je ani nohy, a tak sa nebude ko<strong>na</strong>nijaká rýchla reakcia. Nu, akohodnoti, èi dosiahnutá rýchlos reakciestaèí, ale väèši<strong>na</strong> antivírusovýchfiriem stihla rozosla aktualizácie eštepred zaèiatkom nášho pracovného èasu.Ak mám by presnejší, <strong>na</strong>jrýchlejšejfirme to trvalo odhadom 1 hodinu,<strong>na</strong>jpomalšej 28 hodín. Kritická boladoba zhruba 6 hodín po objavenísa infiltrácie <strong>na</strong> internete. To zaèal poèetinfikovaných e-mailov prudko <strong>na</strong>rasta.Asi to môe ma súvislos stým, e v Japon<strong>sk</strong>u sa u zaèí<strong>na</strong>lo ráno.Mimochodom, existuje antivírus,ktorý chytal tohto èerva (a mnohé ïalšieepidemické èervy) heuristickoua<strong>na</strong>lýzou aj bez aktualizácie. Skústesi tipnú, ktorý to je...WIN32/BAGLE.AWin32/Bagle.A je èerv šíriaci sa akosúbor v prílohe správ elektronickejpošty. Súbor nie je komprimovaný,má náhodné meno, príponu exe adåku 15 872 bajtov. Adresa odosielate¾aje náhodne vybraná, to z<strong>na</strong>mená,e nezodpovedá <strong>sk</strong>utoènej adresepouívate¾a <strong>na</strong>padnutého poèítaèa.Predmet správy tvorí reazec "Hi".Text správy je <strong>na</strong>sledujúci:Test =)amjscyqovdejfpxt−−Test, yep.Reazec v druhom riadku pozostávaz náhodných písmen (èie sa mení).Súbor v prílohe má ikonu kalkulaèkya po svojom spustení okrem škodlivejèinnosti aj <strong>sk</strong>utoène kalkulaèku(calc.exe) spustí. Aktivuje sa však lenvtedy, ak je systémový dátum menšíako 28. január <strong>2004</strong>. Èerv sa kopíruje<strong>na</strong> poèítaè pod menom bbeagle.exe. Doregistrov sa zaregistruje ako: [HKEY_CURRENT_USER\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run]"d3dupdate.exe" ="%systemdir%\bbeagle.exe"V registroch vytvára aj k¾úè:[HKEY_CURRENT_USER\Software\Windows98]"uid"= náhodné èíslo"frun"=dword:00000001Preh¾adáva súbory s prípo<strong>na</strong>mi wab,txt, htm a html a odosiela sa <strong>na</strong> emailovéadresy, ktoré tam <strong>na</strong>šiel. Vynechápri tom adresy obsahujúce re-azce „@hotmail.com“, „@msn.com“,„@microsoft“, „@avp“ a „r1“.Èerv má schopnos stiahnu z internetuvykonávate¾ný kód a spusti ho.WIN32/NOALA.BWin32/Noala.B je èerv šíriaci sa akosúbor v prílohe správ elektronickejpošty. Èerv má dåku 57 856 bajtov aje komprimovaný utilitou UPX. Podekompresii <strong>na</strong>rastie jeho dåka <strong>na</strong>208 809 bajtov. Na svoju èinnos potrebujeoperaèný systém Windows 95a novšie.Win32/Noala.B prichádza so správou,ktorej predmet je náhodne vyberanýz <strong>na</strong>sledujúceho zoz<strong>na</strong>mu:Información sobre la LSSICEInformación sobre la LSSICE y susconsecuenciasNuestras libertades en internet enpeligroFW:AVISO IMPORTANTE: un nuevovirus llamado LSSICE aparece eninternetFW:CAMPANA de información sobre laLSSICEFw:Te reenvío esta presentación queme ha llegado, ya me contarásNUEVO VIRUS muy PELIGROSOResumen de la ley de internetNuevas formas de controla las bue<strong>na</strong>spalabreriasimportante ACTUALIZACIÓN PARAWINDOWSel fichero que me pedisteAcelerador de descargas ultra peque−no!!Salvapantallas cachondisimoPandaSoftware: Nueva utilidad paraprotegerte de hop.bMinisterio de Ciencia y Tecnología:NUEVO VIRUSText v tele správy môe by jedenz <strong>na</strong>sledujúcich:Te reenvío este resumen crítico con laley que pretende (en principio) regu−lar el comercio electrónico como vienesiendo habitual pretende ir un pasomás allá y privarnos de privacidad,echale un vistazo no tiene desperdicioNo sabes lo que es la LSSI?Es u<strong>na</strong> ley aprobada el 12 de octubredel 2002 con la que el gobierno deespa<strong>na</strong> pretende controlarnos un pocomás, en serio, no tiene desperdicioTe mando este resumen que me hanpasado sobre la ley con la cual elgobierno de espa<strong>na</strong> pretende regularel comercio electrónico, en cuantoleas un poco te darás cuenta que vamás allá, como siempre... En fin,reenvíaselo a todo el que puedas porfavor, entre todos quizásDesgraciadamente así es, un nuevovirus ha aparecido por la red de lamano del gobierno de espa<strong>na</strong>. No, noes broma, en la presentación que teadjunto tienes más detalles, reenvíase−lo a todo el que puedas, seguro queentre todos podemos hacer algo.Es u<strong>na</strong> presentación sobre la LSSI,u<strong>na</strong> ley aprobada en Espa<strong>na</strong> quesegún algun país que ahora no recuer−do dijo: Con esta ley la inquisiciónvuelve a espa<strong>na</strong>. Tu te crees? En fin,reenviaselo a todo el que puedas porfavor, entre todos quizas podamoshacer algoK takejto správe elektronickej poštyje priloený súbor, ktorý obsahujeèerva. Meno súboru v prílohe býva jednoz tohto zoz<strong>na</strong>mu:<strong>www</strong>.putalssi.es.exe<strong>www</strong>.mcyt.es.exeley.txt.exeresumen.txt.exetexto.txt.exeley lssi.pdf.exeley de servicios de la sociedad de ladesinformacion y el comercio lectroni−co.txt.exeNO mas enganos.txt.exetexto de la lssice.txt.exeNO A LA LSSICE, NO ALCONTROL.txt.exe<strong>www</strong>.se<strong>na</strong>do.lssice.es.exeRg2catdb.exeLEEME.exedownloadme.exexscreensaver.scrFixWin32.0er45−hop.b.exeinformacion.exePoznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára,v ktorom je <strong>na</strong>inštalovaný operaèný systémWindows, ktorý sa z pochopite¾ných dôvodov mô-e líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolickýzápis %windir%. Podadresár System aleboSystem32 v adresári %windir% je oz<strong>na</strong>èovaný ako%system%.Po spustení súboru v prílohe správysa èerv aktivuje. V adresári %windir%vytvorí súbor so svojou kópiou, ktorýmá názov wucrtupd.exe, prièom mu<strong>na</strong>staví atribút <strong>sk</strong>rytého súboru. Svojuaktiváciu po reštarte operaèného systémusa s<strong>na</strong>í zabezpeèi vytvorením k¾úèav registri systému vo vetve HKEY_CURRENT_USER\Software\microsoft\windows\currentversion\run, prípadnevo vetve HKEY_ CURRENT_USER\Software\microsoft\windowsnt\currentversion\run.Ak je <strong>na</strong> poèítaèi, ktorý je <strong>na</strong>padnutý,<strong>na</strong>inštalovaný Microsoft ISS, pokúšasa Win32/Noala.B zmodifikova<strong>na</strong>sledujúce súbory:index.htmindex2.htmdefault.htmldefault2.html\inetpub\<strong>www</strong>root\\inetpub\<strong>www</strong>root\index.htm\inetpub\<strong>www</strong>root\default.htmlÈerv Win32/Noala.B sa šíri aj pozdie¾aných di<strong>sk</strong>och v poèítaèovej sieti.Svoju aktiváciu sa s<strong>na</strong>í <strong>na</strong> vzdialenompoèítaèi zabezpeèi zmenou vsúbore win.ini.WIN32/SOBER.BÏalšie názvy: I-Worm.Sober.B,W32.Sober.BWin32/Sober.B je èerv šíriaci sa akosúbor v prílohe správ elektronickejpošty. Je <strong>na</strong>programovaný vo VisualBasicu. Èerv má dåku okolo 54 kb aje komprimovaný. Po dekompresii <strong>na</strong>rastiejeho dåka <strong>na</strong> 196 kb. Na svojuèinnos potrebuje operaèný systémWindows 95 a novšie.Win32/Sober.B prichádza so správou,ktorej predmet je náhodne vyberanýz <strong>na</strong>sledujúceho zoz<strong>na</strong>mu:Hihi, ich war auf deinem ComputerDu bist Ge−Hackt wordenIch habe Sie Ge−hacktDer Kannibale von RotenburgGeorge W. Bush plans new warsGeorge W. Bush wants a new warYou Got HackedHave you been hacked?Text tela sa vyberá z pevne definovanýchreazcov v nemèine alebo angliètine.Tieto reazce sú obsiahnuté vtele èerva a sú vo¾ne vidite¾né po dekompresii.Text v tele je vdy v rov<strong>na</strong>komjazyku ako predmet správy.Pre nedostatok miesta uvádzame le<strong>na</strong>nglické texty:Bush plans new wars against Chi<strong>na</strong>,Cuba and Iran.Please visit our website and vote aga−inst this very crazy war(s).More information:by me,, idiot!haha, very nice files on your system.i've made a website. i show your fileson this website hahahavisit:YA of mea great many files on your pc and veryvery interestingwhat would say the police?!,,, i don'tknow .−]i'vefiles of yousee:K správe elektronickej pošty je priloenákópia èerva, prièom meno súboruv prílohe býva jedno z tohto zoz<strong>na</strong>mu:Daten−Text.pifDateiList.pifServer.com<strong>www</strong>.gwbush−new−wars.com<strong>www</strong>.hcket−user−pcs.comyourlist.pifallfiles.cmdPo spustení súboru v prílohe správysa èerv aktivuje.Zobrazí pritom oknos falošnou správouo chybe:V adresári %system% vytvorí súborso svojou kópiou, ktorý má premenlivýnázvov, <strong>na</strong>príklad msCuspgp.exealebo drvdBr?pt??at.exe. Vytvorí tu ajsúbor spooler.exe. Dåka týchto súborovje 54 784 bajtov. Aktiváciu svojejkópie po reštarte operaèného systémuzabezpeèí tým, e vo vetve registrasystému HKEY_LOCAL_MACHI-NE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run vytvorí polokus náhodným menom (<strong>na</strong>príklad etlol),ktorej hodnotu <strong>na</strong>staví <strong>na</strong> jednu zosvojich kópií v adresári %system%.V adresári %system% vytvorí Win32/Sobig.B aj súbor Humgly.lkur.Adresy pre svoje šírenie elektronickoupoštou zí<strong>sk</strong>ava Win32/Sober.Bzo súborov s prípo<strong>na</strong>mi htt, rtf, doc, xls,ini, mdb, txt, htm, html, wab, pst, fdb,cfg, ldb, eml, abc, ldif, <strong>na</strong>b, adp, mdw,mda, mde, ade, sln, dsw, dsp, vap, php,nsf, asp, shtml, shtm, dbx, hlp, mht a nfo.Èerv obsahuje vlastnú SMTP rutinu.Do vírenia.Miroslav Trnka a Peter Kováè140 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v PHP II.2. èas: API MySQLV prvej èasti sme sa <strong>na</strong>uèili pouíva základné príkazy jazyka SQL. Tento mesiac sa budemevenova rozhraniu API PHP <strong>na</strong> prístup ku konkrétnej databáze MySQL. PHP podporuje rozhra−nie API <strong>na</strong> prístup k mnohým databázam, take si môete vybra databázu, ktorá vám, re−spektíve vašej webovej aplikácii, <strong>na</strong>jviac vyhovuje.API MYSQL V PHPmysql_close – funkcia ukonèí spojenie so serverom MySQL. Má jeden vstupný parameter(identifikátor spojenia).mysql_connect – zabezpeèí spojenie so serverom MySQL. Prvý argument urèuje názov hosti−te¾a. Druhý parameter urèuje pouívate¾<strong>sk</strong>é meno (<strong>na</strong> prihlásenie k databáze) a tretí, samo−zrejme, heslo. Táto funkcia vracia èíselnú hodnotu, takzvaný identifikátor spojenia, ktorý jev prípade u existujúceho spojenia identický s u existujúcim spojením. Tento identifikátorbudeme pouíva pri kadej akcii s databázou.int mysql_connect(string[<strong>na</strong>zov hostitela], string[meno uzivatela], string[heslo]);Spojenie medzi klient<strong>sk</strong>ym programom a serverom MySQL sa <strong>sk</strong>onèí po pouití funkciemysql_close, alebo keï sa daný <strong>sk</strong>ript <strong>sk</strong>onèí.mysql_pconnect – vytvára trvalé spojenie so serverom MySQL. Praktická aplikácia je identickás funkciou mysql_connect. Rozdiel medzi týmito dvoma funkciami je v tom, e spojenie privolaní mysql_pconnect nie je ukonèené ani po volaní mysql_close. Interpreter PHP udrujespojenie so serverom MySQL. Ak interpreter zistí, e spojenie existuje (s rov<strong>na</strong>kým argumen−tom), nevytvára nové, ale vráti identifikátor u existujúceho spojenia. Správny chod tejtofunkcie je podmienený <strong>na</strong>stavením PHP ako modulu webového servera.mysql_create_db – vytvára novú databázu <strong>na</strong> serveri MySQL. Identifikátor spojenia nie jepovinným parametrom. V prípade, e ho nezadáme, pouije sa aktuálne spojenie. Funkciapo úspešnom vyko<strong>na</strong>ní vracia hodnotu true a pri zlyhaní false. Vytvorenie databázy jemoné aj pomocou príkazu SQL, ktorý ste si osvojili v predošlej èasti.int mysql_create_db(string[<strong>na</strong>zov], int[id_spojenia]);mysql_drop_db – odstraòuje databázu. Takisto má dva argumenty – názov a identifikátorspojenia. Opä podotýkam, e takýmto spôsobom stratíme celú štruktúru, ako aj dáta zapí−sané v tabu¾kách.mysql_select_db – vyberá databázu, ktorá má by aktív<strong>na</strong>.mysql_affected_rows – po preklade názvu funkcie prichádzame <strong>na</strong> to, e vracia poèet riad−kov, ktoré boli ovplyvnené príkazom SQL. Toto volanie by malo by pouité <strong>na</strong> zistenie poèturiadkov vloených, aktualizovaných alebo vymazaných príkazom SQL. Ak bol vyko<strong>na</strong>ný príkazbez podmienky WHERE (vplyv <strong>na</strong> všetky záz<strong>na</strong>my), funkcia vráti nulu. Samozrejme, pre prí−kaz SELECT by poèet vybraných (ovplyvnených) riadkov bolo vhodné zisti pomocou funkciemysql_num_rows().mysql_query – odosiela príkaz SQL, ktorý sa má vyko<strong>na</strong>. Túto funkciu budeme vyuíva pripráci s databázou pravidelne. Funkcia vracia identifikátor výsledku vo forme celého kladnéhoèísla (v prípade neúspechu false). V prípade, ak pouijeme príkazy DDL (Data DefinitionLanguage) jazyka SQL (<strong>na</strong>pr. ALTER, CREATE a pod.), funkcia po ich správnom vyko<strong>na</strong>ní<strong>na</strong>staví identifikátor výsledku <strong>na</strong> hodnotu true.int mysql_query(string[dotaz], int[id_spojenia]);Ak pouijeme príkazy DML (Data Manipulation Language) jazyka SQL (<strong>na</strong>pr. INSERT, DELE−TE, UPDATE), mono zisti poèet ovplyvnených riadkov pomocou spomí<strong>na</strong>nej funkciemysql_affected_rows s identifikátorom výsledku uvedeným ako parameter. To neplatí pre prí−kaz DML (SELECT). Identifikátorom výsledku bude celé èíslo ako odkaz <strong>na</strong> súbor výsledkov.V praktickom príklade vyberáme z tabu¾ky prispevok všetky tituly (bez podmienky).O nieèo rozšírený je príkaz mysql_db_query, ten takisto odosiela dopyt SQL k serveruMySQL, ale tentoraz spolu s názvom aktívnej databázy. Prvé parametre sú povinné (názovaktívnej databázy a príkaz SQL).mysql_list_dbs – pomocou tejto funkcie môeme zisti všetky databázy dostupné <strong>na</strong> danomMySQL serveri.Int mysql_list_dbs(int [id_spojenia]);Funkcia v prípade úspechu vráti identifikátor výsledku a pri chybe false. Na a<strong>na</strong>lýzu identi−fikátora výsledku pouijeme funkciu mysql_table<strong>na</strong>me. Tá zí<strong>sk</strong>a názov tabu¾ky èi databázy zozadaného identifikátora výsledku.Int mysql_table<strong>na</strong>me(int [id_vysledku, i]);Parameter i urèuje index v identifikátore výsledku. Na zistenie poètu tabuliek pouijemeïalšiu funkciu mysql_num_rows. Táto jednoduchá, ale ve¾mi uitoèná funkcia z identifikátoravýsledku vráti poèet riadkov, ktoré vyhoveli zadanému príkazu SQL (SELECT...).mysql_list_tables – tak ako sme zistili všetky databázy dostupné <strong>na</strong> danom MySQL serveri,môeme teraz zisti aj všetky tabu¾ky v danej databáze.mysql_list_fields – zí<strong>sk</strong>ava informácie o tabu¾ke.int mysql_list_fields(string [databaza, tabulka], int [id_spojenia]);Parametre databaza a tabulka sú povinné. Opä pri úspešnom zí<strong>sk</strong>aní informácií o tabu¾kebude vrátená hodnota, respektíve identifikátor výsledku a v prípade neúspechu false. Iden−tifikátor výsledku mono poui vo funkciách mysql_field_flags(), mysql_field_len(), mysql_field_<strong>na</strong>me(), mysql_field_type() <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie informácií o tabu¾ke. Funkciou mysql_field_flagsdokáeme zisti príz<strong>na</strong>ky daného po¾a, funkciou mysql_field_len zistíme dåku po¾a, funkcioumysql_field_<strong>na</strong>me zistíme názov po¾a v databáze a funkciou mysql_field_type zistíme dátovýtyp daného po¾a.mysql_num_fields – túto funkciu vyuívame málokedy, pretoe vracia poèet polí v súborevýsledkov. Jej jediný vstupný parameter je identifikátor výsledku.mysql_insert_id – pomocou tejto funkcie môeme zabezpeèi identifikátor (automaticky sazväèšuje o jednotku) generovaný posledným vyko<strong>na</strong>ným príkazom INSERT v tabu¾ke. Musíby však zachovaná podmienka, e v tabu¾ke bude ståpec s direktívou AUTO_INCREMENT.int mysql_list_fields(int [id_spojenia]);mysql_fetch_row – vracia ïalší riadok z identifikátora výsledku ako èíslované pole.int mysql_fetch_rows(int [id_vysledku]);Parameter id_vysledku je povinný. Funkcia vráti pole alebo v prípade neúspechu false (akneexistujú iadne riadky).mysql_data_seek – <strong>na</strong>stavuje interný ukazovate¾ <strong>na</strong> riadok identifikátora výsledku. Oba para−metre (id_vysledku, no_riadka) sú povinné.int mysql_data_seek(int [id_vysledku, no_riadka]);Funkcia <strong>na</strong>staví interný ukazovate¾ riadka id_vysledku <strong>na</strong> riadok s èíslom riadka no_riadka.Po úspešnom vyko<strong>na</strong>ní funkcia vráti true.mysql_fetch_field – informácia o ståpci zo súboru výsledkov.Object mysql_fetch_field(int [id_vysledku], int[posun_pole]);Funkcia vracia objekt opisujúci pole <strong>na</strong> pozícii posun_pole v id_vysledku. Vrátený objekt má<strong>na</strong>sledujúce vlastnosti: Name (názov ståpca), table (názov tabu¾ky, do ktorej ståpec patrí),max_length (maximál<strong>na</strong> dåka ståpca), not_null (1, ak je ståpec nenulový), primary_key (1, ak jeståpec primárnym k¾úèom), unique_key (1, pokia¾ je ståpec jedineèným k¾úèom), multiple_key(1, ak ståpec nie je jedineèným k¾úèom), numeric (1, ak je ståpec èíselný), blob (1, ak je ståpecBLOB), type (typ ståpca), unsigned (1, ak ståpec obsahuje èísla bez pouitia z<strong>na</strong>mienka), zero−fill (1, ak je ståpec vyplnený nulami).mysql_field_seek – funkcia <strong>na</strong>stavuje posun fetch_field identifikátora výsledku <strong>na</strong> posun_pole.int mysql_field_seek(int [id_vysledku, posun_pole]);Oba parametre sú povinné. Po úspešnom ukonèení vracia funkcia hodnotu true.mysql_fetch_object – vracia objekt, ktorý zodpovedá dosiahnutému riadku v identifikátoreobjektu. Funkcia je podobná mysql_fetch_array s tým rozdielom, e <strong>na</strong>miesto po¾a je vrátenýobjekt.Object mysql_fetch_object(int [id_vysledku], int [druh_vysledku]);Parameter druh_vysledku <strong>na</strong>dobúda hodnoty (MYSQL_NUM, MYSQL_ASSOC a MYSQL_BOTH). Práve preto majú výz<strong>na</strong>m len MYSQL_ASSOC a MYSQL_BOTH, pretoe èísla nemôuby názvami vlastností objektov. Take ak ste pouili dopyt SELECT a potrebujete prístup kpoliam s rov<strong>na</strong>kým názvom v rôznych tabu¾kách, budete ich musie prerobi.mysql_fetch_array – vracia riadok ako asociatívne pole.Array mysql_fetch_array(int [id_vysledku], int [druh_vysledku]);Parameter identifikátor výsledku je povinný. Nepovinný parameter druh_vysledku môe<strong>na</strong>dobúda hodnoty (MYSQL_NUM, MYSQL_ASSOC alebo MYSQL_BOTH). Ak nie je druhýparameter daný, je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> MYSQL_BOTH. Kadé ïalšie volanie vráti pole zodpovedajú−ce ïalšiemu riadku (záz<strong>na</strong>mu) alebo false v prípade, ak u ïalšie riadky nie sú k dispozícii.Obmedzenie asociatívneho po¾a je v tom, e nesmú by duplicitné názvy polí. Posledný„rov<strong>na</strong>ký názov“ bude uprednostnený a vy budete musie poui inú metódu (èíselnéindexy a pod.).mysql_free_result – príkaz uvo¾òuje pamä priradenú identifikátoru.mysql_errno – vracia èíslo chyby predchádzajúcej operácie MySQL. Zoz<strong>na</strong>m èísel chýb a ichopis nájdete v príslušnej príruèke alebo <strong>na</strong> internete.mysql_error – vracia chybové hlásenie predchádzajúcej operácie MySQL. Chyby serveraMySQL nemôu spôsobi zastavenie spracovania <strong>sk</strong>riptu.NABUDÚCE. Poènúc budúcou èasou sa zaèneme zaobera bezpeènosou PHP <strong>sk</strong>riptov aich správnym zabezpeèením. U teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami, o mesiac dovidenia.Jozef KOZÁK ml.150 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C#17. èasV tejto èasti seriálu o programovaní v C# u ukonèíme problematiku polí. Ako som s¾úbilminule, ukáeme si, ako pracova s po¾ami výluène pod¾a pravidiel objektovo orientovanéhoprogramovania. Väèšinou sa budeme odvoláva <strong>na</strong> triedu Array, ktorá v .NET Frameworkupredstavuje objekt po¾a (resp. jej inštancie).VYTVORENIE PO¼A. Na vytvorenie po¾a slúi statická metóda CreateInstance() triedyArray. Táto metóda existuje vo viacerých preaených verziách, tá základná jepublic static Array CreateInstance(Type, int);Táto verzia preberá ako prvý parameter typ elementov, ktoré bude pole obsahova, aceloèíselnú hodnotu vyjadrujúcu poèet elementov po¾a. Metóda vráti inštanciu triedy Array.Ïalšia preaená verzia tejto metódy preberá ako druhý parameter nie celé èíslo, ale poleceloèíselných hodnôt predstavujúce ve¾kosti jednotlivých dimenzií vytváraného po¾a, takeslúi <strong>na</strong> vytváranie multidimenzionálneho po¾a. Keby sme teda chceli vytvori trojdimenzio−nálne pole s ve¾kosami dimenzií postupne 4, 5 a 2, vytvorili by sme <strong>na</strong>jprv trojprvkové poles týmito ve¾kosami a následne ho pouili ako parameter metódy CreateInstance():int[] velkosti = new int[] {4, 5, 2};Array mdPole = Array.CreateInstance(typeof(int), velkosti);Ako vidíte, vytvorili sme trojdimenzionálne pole so iadanými ve¾kosami dimenzií, prièomjeho elementy sú typu int. Tu máte monos vidie pouitie operátora typeof(), ktorý predaný parameter vráti inštanciu triedy Type opisujúcu daný typ. Túto inštanciu pouíva metó−da CreateInstance() <strong>na</strong> urèenie, aký typ elementov bude pole uchováva.Ïalšie dve preaené verzie metódy CreateInstance() slúia <strong>na</strong> jednoduchšie vytváraniedvoj− a trojrozmerných polí a existujú len preto, aby nebolo potrebné pouíva v týchto prí−padoch uvedenú preaenú verziu tejto metódy <strong>na</strong> zjednodušenie práce s nimi. MetódaCreateInstance() pre dvojdimenzionálne polia preberá okrem parametra Type ešte dva celo−èíselné parametre vyjadrujúce rozmery jednotlivých dimenzií (v podstate rozmery matice).Preaená verzia metódy CreateInstance() pre trojrozmerné polia preberá ešte jeden celoèí−selný parameter <strong>na</strong>vyše, vyjadrujúci rozmer tretej dimenzie.Posledná preaená verzia metódy CreateInstance() slúi <strong>na</strong> vytváranie polí s explicitnýmindexovaním, teda prvky jednotlivých dimenzií nemusia by indexované od nuly. Sig<strong>na</strong>túratejto metódy vyzerá takto:public static Array CreateInstance(Type, int[], int[]);Prvý parameter špecifikuje typ ukladaných elementov, druhý ve¾kosti jednotlivých dimen−zií (podobne ako druhá uvedená verzia tejto metódy) a tretí špecifikuje poèiatoèné indexyjednotlivých dimenzií. Uvaujme predchádzajúci príklad s tým rozdielom, e chceme indexo−va v jednotlivých dimenziách od èísel 1, 7 a 3:int[] velkosti = new int[] {4, 5, 2};int[] dimenzie = new int[] {1, 7, 3};Array mdPole = Array.CreateInstance(typeof(int), velkosti, dimenzie);Táto verzia metódy CreateInstance() nám u po<strong>sk</strong>ytuje pomerne ve¾kú flexibilitu v tvorbepolí. Na zistenie <strong>na</strong>jnišieho a <strong>na</strong>jvyššieho indexu danej dimenzie môete poui metódyGetLowerBound() a GetUpperBound() triedy Array, prièom ako parameter jej odovzdáte indexdimenzie, ktorej hranice chcete zisti.PRÍSTUPOVÉ METÓDY. Take pole u vieme vytvori, ako teraz zapisova a èíta z jed−notlivých jeho prvkov? To si ukáeme v tejto kapitole.Na <strong>na</strong>stavenie hodnoty elementu (zápis do po¾a) slúi v triede Array metóda SetValue().Tá opä existuje v nieko¾kých preaených verziách, prièom všetky preberajú ako prvý para−meter odkaz <strong>na</strong> objekt typu object. V prípade, e pole ukladá primitívne dátové typy, je odo−vzdaná hodnota automaticky boxovaná <strong>na</strong> objekt svojej príslušnej triedy (pozri 9. èas tohtoseriálu). Prvé tri preaené verzie tejto metódy ešte k tomu preberajú postupne 1, 2 alebo 3celoèíselné hodnoty, vyjadrujúce v jedno−, dvoj− alebo trojrozmernom poli indexy elementu,ktorého hodnota má by modifikovaná. Keby sme <strong>na</strong>príklad chceli uloi v dvojrozmernompoli reazec "Test" do elementu s indexmi 2 a 5, urobili by sme to takto:pole.SetValue("Test", 2, 5);hodnotu, ktorou má by element modifikovaný, ale vracia hodnotu elementu ako odkaz <strong>na</strong>objekt typu object. Táto hodnota môe by v závislosti od kontextu automaticky odboxova−ná <strong>na</strong> príslušný dátový typ. Rozdiely medzi jednotlivými preaenými verziami GetValue() súobdobné ako pri metóde SetValue(). Prvé tri verzie preberajú postupne 1, 2 alebo 3 para−metre typu int v závislosti od toho, ko¾kodimenzionálne pole pouívate. Posledná verzia pre−berá ako parameter odkaz <strong>na</strong> pole s elementmi typu int, ktoré špecifikujú presné indexy ele−mentu v jednotlivých dimenziách po¾a. Pouitie je podobné ako v predchádzajúcej ukákepouitia metódy SetValue(). Na zí<strong>sk</strong>anie a vypísanie hodnoty elementu, ktorý sme <strong>na</strong>stavili<strong>na</strong> 55 v <strong>na</strong>šom predchádzajúcom príklade, môeme poui jednoduchšiu verziu metódyGetValue() preberajúcu tri celoèíselné parametre:Console.WriteLine(mdPole.GetValue(3, 8, 4));VYH¼ADÁVANIE V POLI. Trieda Array po<strong>sk</strong>ytuje aj nieko¾ko uitoèných metód <strong>na</strong>vyh¾adávanie v poli. Základnou metódou <strong>na</strong> vyh¾adávanie je statická metóda IndexOf(). Tejtometóde odovzdáte odkaz <strong>na</strong> vašu inštanciu po¾a, ktoré chcete preh¾adáva, a ako druhýparameter jej odovzdáte hodnotu, ktorú chcete vyh¾adáva. Táto hodnota je vo všeobecnos−ti odkaz <strong>na</strong> objekt typu object, ale môe by automaticky pod¾a potreby boxovaná. MetódaIndexOf() vráti index prvého elementu, ktorý obsahuje h¾adanú hodnotu. Ak taký elementneexistuje, je vrátená hodnota −1. Existujú ešte ïalšie dve preaené verzie metódy IndexOf(),prvá preberá <strong>na</strong>vyše ešte jeden celoèíselný parameter, ktorým môete špecifikova poèia−toèný index, od ktorého sa má zaèa v poli vyh¾adáva. Ïalšia preaená verzia umoòuje špe−cifikova nielen index, od ktorého sa zaène vyh¾adávanie, ale ïalším celoèíselným paramet−rom aj poèet prvkov, ktoré majú by preh¾adané.Trieda Array umoòuje takisto binárne vyh¾adávanie pomocou statickej metódy Bi<strong>na</strong>ry−Search(). Na jej pouitie treba, aby kadý z elementov implementoval rozhranie ICompa−rable, prípadne aby ste mali k dispozícii objekt implementujúci rozhranie IComparer. Toto jeu trošku komplexnejšia tematika, ktorej sa nebudeme v tejto èasti seriálu venova, ale ne−<strong>sk</strong>ôr sa k nej môeme v prípade záujmu vráti.PRECHÁDZANIE POLÍ. Polia reprezentované inštanciou triedy Array mono prechá−dza celé tak, e si zistíme poèet dimenzií, ich spodné a horné hranice a potom z nich zí<strong>sk</strong>a−vame hodnoty pomocou metódy GetValue(). Tento prístup je trošku akopádny, preto tuexistuje monos prechádza pole pomocou objektu implementujúceho rozhranieIEnumerator (tzv. enumerátor). Pokia¾ ste niekedy programovali v Jave, mono vám pomôeinformácia, e enumerátor v .NET Frameworku je obdobou javového iterátora. Trieda Arraypo<strong>sk</strong>ytuje metódu GetEnumerator(), ktorá vracia odkaz <strong>na</strong> objekt enumerátora. Tento objektpo<strong>sk</strong>ytuje vlastnos Current a metódy MoveNext() a Reset(). Vlastnos Current obsahujeaktuálny prvok enumerátora, MoveNext() sa posunie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci prvok a Reset() vynulujeenumerátor (<strong>na</strong>staví pred prvý element). Prv ne prvýkrát zavoláte Current, musíte zavolametódu MoveNext(). Najjednoduchšie si pouitie enumerátora <strong>na</strong> poli ukáeme <strong>na</strong> príklade:IEnumerator e = mdPole.GetEnumerator();while (e.MoveNext()) {Console.WriteLine(e.Current);}Tento fragment kódu jednoducho prechádza celé pole a vypíše všetky jeho elementy dokonzoly. V prípade, e sa ho pokúsite vloi do nejakého svojho programu, nezabudnite <strong>na</strong>import priestoru názvov System.Collections.Metóda MoveNext() vracia logickú hodnotu true, pokia¾ objekt enumerátora bol posunu−tý <strong>na</strong> ïalší prvok, a false v prípade, e ïalší prvok neexistuje. Enumerátory môete rov<strong>na</strong>kýmspôsobom poui pre jednorozmerné, ako aj pre multidimenzionálne polia. Predstavujúve¾mi silný a univerzálny prostriedok <strong>na</strong> prechádzanie rôznych dátových štruktúr (kolekcií), apreto sa s nimi v <strong>na</strong>jblišom èase ešte párkrát stretneme.ZÁVER. V tomto pokraèovaní sme dokonèili prvú èas rozprávania o kolekciách, teda opoliach. Ukázali sme si nielen tradièný prístup k poliam, ale aj nové objektové poòatie polí.V ïalšej èasti sa zaèneme venova novej tematike, zostaneme však stále v obore kolekcií a ichimplementácie v .NET Frameworku. Dovtedy dovidenia.Andrej ChuPri modifikovaní hodnoty elementu v jednorozmernom a trojrozmernom poli by sme tedapostupovali podobne, iba poèet celoèíselných parametrov by sa menil v závislosti od poètudimenzií po¾a.Existuje však ešte jed<strong>na</strong> preaená verzia metódy SetValue(), ktorá preberá okrem novejhodnoty pre element len jeden ïalší parameter, a to pole typu int. Táto verzia slúi <strong>na</strong> <strong>na</strong>sta−venie hodnoty elementu v multidimenzionálnom poli, prièom jeho indexy sú postupne špe−cifikované v poli odovzdávanom ako parameter:int[] pozicia = new int[] {3, 8, 4};mdPole.SetValue(55, pozicia);Zí<strong>sk</strong>a hodnotu z po¾a mono prostredníctvom metódy GetValue(), prièom tá existuje tak−isto vo viacerých preaených verziách. Metóda GetValue() je (èo sa týka parametrov jejpreaených verzií) podobná metóde SetValue() s výnimkou toho, e (logicky) nepreberá2/<strong>2004</strong> PC REVUE 151


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v Jave14. èas: Súborové dialógy a aplikácie MDIPredchádzajúcu èas nášho seriálu o programovaní v Jave sme zakonèili rozprávaním osúborových dialógoch. Ukázali sme si základné pouitie triedy JFileChooser a spôsob, akopovoli pouívate¾ovi výber viacerých súborov, prípadne ako mu dovoli len výber adre−sárov, a nie súborov. V tomto pokraèovaní ešte <strong>sk</strong>ompletizujeme rozprávanie o tejto trie−de kapitolami o filtroch a poh¾adoch. Po nich sa zaèneme venova novej ucelenej temati−ke, aplikáciám MDI.FILTRE PRE JFILECHOOSER. Filtre pre triedu JFileChooser sú reprezentované trie−dou FileFilter, ktorá je umiestnená v balíèku javax.swing.filechooser. Tieto filtre slúia <strong>na</strong>urèenie, ktoré súbory v súborovom dialógu budú zobrazené, prièom selekcia sa vykoná−va väèšinou <strong>na</strong> základe typu súboru, resp. jeho koncovky. Implementácii sa však medzenekladú, take programátor môe urèi akéko¾vek kritérium rozhodovania. Celá prácaprogramátora spoèíva v odvodení triedy od triedy FileFilter a implementácii jej dvochabstraktných metód accept() a getDescription(). Metóda accept() preberá ako parameterodkaz <strong>na</strong> objekt typu File. Pri prechádzaní súborov aktuálneho adresára sú všetky tietosúbory postupne odovzdávané tejto metóde prostredníctvom jej parametra a tá musí <strong>na</strong>základe nejakého programátorom urèeného algoritmu urèi, èi daný súbor má by zob−razený alebo nie. Metóda accept() musí vráti hodnotu true, ak súbor má by zobrazený,a false, pokia¾ súbor zobrazený nebude (bude odfiltrovaný). Metóda getDescription() vra−cia textový opis poloiek, ktoré filter akceptuje. Napríklad ak budeme ma filter akceptu−júci súbory typu JPEG, GIF a BMP, môe by textový opis „Obrázky typu JPEG, GIF a BMP“.Reazec <strong>na</strong>vrátený touto metódou getDescription() nijako neovplyvòuje funkènos filtra.Ukáeme si jednoduchú implementáciu vlastného súborového filtra, ktorý bude akcepto−va len súbory s obrázkami typu JPEG, GIF, PNG a BMP:class PictureFilter extends FileFilter {public boolean accept(File f) {if (f.isDirectory()) return true;String fileName = f.getName();int index = fileName.lastIndexOf(".");String extension = fileName.substring(index + 1).toLowerCase();if (extension.equals("jpg") || extension.equals("gif") || extension.equals("png") || exten−sion.equals("bmp")) {return true;}return false;}public String getDescription() {return "Obrázky typu JPEG, GIF, PNG a BMP";}}Trieda PictureFilter slúi <strong>na</strong> odfiltrovanie všetkých súborov, ktoré nie sú obrázkami typuJPG, GIF, PNG alebo BMP. Ako vidíte <strong>na</strong> zaèiatku metódy accept(), jediná výnimka je udele−ná adresárom, ktorých zobrazenie tento filter povolí spolu so spomí<strong>na</strong>nými typmi súborov.Prida filter k súborovému dialógu mono prostredníctvom metódy addChoosable−FileFilter(). Ako parameter jej odovzdáte odkaz <strong>na</strong> inštanciu filtra, ktorý chcete poui.V <strong>na</strong>šom prípade by teda pridanie filtra prebehlo takto:jfc = new JFileChooser();jfc.addChoosableFileFilter(new PictureFilter());Podobným spôsobom by sme mohli definova viacero filtrov, <strong>na</strong>príklad keby sme chce−li zobrazi len súbory obsahujúce dokumenty programu OpenOffice, definovali by smetriedu DocumentFilter:class DocumentFilter extends FileFilter {public boolean accept(File f) {if (f.isDirectory()) return true;String fileName = f.getName();int index = fileName.lastIndexOf(".");String extension = fileName.substring(index + 1).toLowerCase();if (extension.equals("sxw") || extension.equals("sxc") || extension.equals("sxi")) {return true;}return false;}public String getDescription() {return "Dokumenty OpenOffice";}}Tento filter povo¾uje okrem adresárov ešte zobrazenie dokumentov programu Open−Office. Pridanie filtra do súborového dialógu prebehne rov<strong>na</strong>ko:jfc.addChoosableFileFilter(new DocumentFilter());Ako vidíte, implementácie rôznych filtrov sa od seba líšia ve¾mi málo, jediným rozdie−lom je v podstate len špecifikácia prípustných koncoviek súborov a opis filtra. Pri väèšompoète filtrov je tento spôsob zbytoène akopádny, pretoe musíte pre kadý typ súbo−rov odvádza vlastnú triedu. V tomto prípade staèí obohati triedu filtra odvodenú odFileFilter o nejaké prídavné metódy, ktoré umoòujú špecifikova opis filtra a akceptova−te¾né koncovky variabilne aj za behu programu. Staèí jednoducho uchováva v tejto trie−de pole prípustných koncoviek a <strong>na</strong>hradi kód, kde sú tieto koncovky zapísané <strong>na</strong>tvrdo,kódom, ktorý prejde pole a <strong>sk</strong>ontroluje, èi súbor má niektorú z akceptovate¾ných kon−coviek. Takisto staèí definova èlen<strong>sk</strong>ý atribút obsahujúci textový opis filtra a prístupo−vú metódu umoòujúcu ho zmeni. Keï sa vám podarí takýto univerzálny filter imple−mentova, nebudete musie vdy pre kadý typ filtra odvodzova novú triedu odFileFilter, ale len parametrizujete potrebným spôsobom svoj univerzálny filter. Poèetinštancií síce zostane nezmenený, ale poèet tried filtrov sa zredukuje <strong>na</strong> jednu jedinú.Takýto prístup mono vidie v príkladoch dodávaných spolu s JDK. Tvorcovia triedyExampleFileFilter sa oò pokúsili pomerne úspešne, v prípade záujmu ju môete nájs vadresári demo/jfc/ FileChooserDemo/src, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v inštalaènom adresárivášho JDK.Pri vytvorení inštancie triedyJFileChooser má táto inštanciaimplicitne <strong>na</strong>stavený jeden fil−ter, ktorý akceptuje všetky súbo−ry. Tento filter môete vyradi zfunkcie metódou setAcceptAllFi−leFilterUsed() a tou istou metó−dou ho môete opä zaktívni.Hodnota false tento filter vypne,true, <strong>na</strong>opak, zapne. Aktuálne<strong>na</strong>stavenie tohto filtra, resp.jeho aktívnos alebo neaktívnos,môete zisti volaním metódyObr. 1isAcceptAllFileFilterUsed().Ïalšou informáciou, o ktorúsa môete zaujíma, je momentálne aktívny filter (je logické, e aktívny je vdy len jedenz filtrov, listbox s filtrami v súborovom dialógu umoòuje vdy výber len jednej poloky).Odkaz <strong>na</strong> momentálne aktívny filter sa dá zí<strong>sk</strong>a metódou getFileFilter(). Pokia¾ by stechceli zí<strong>sk</strong>a odkazy <strong>na</strong> všetky filtre, ktoré sú v súborovom dialógu k dispozícii, môetepoui metódu getChoosableFileFilters(). Tá vráti odkazy <strong>na</strong> všetky filtre, ktoré má po−uívate¾ v súborovom dialógu, uloené v poli.K dispozícii je takisto monos zmeni aktívny filter programovo. Na to slúi metódasetFileFilter(), ktorej odovzdáte odkaz <strong>na</strong> inštanciu filtra, ktorý chcete <strong>na</strong>stavi ako aktív−ny. Na to, aby ste mohli <strong>na</strong>stavi niektorý filter ako aktívny, netreba, aby bol ten predtýmpridaný do zoz<strong>na</strong>mu filtrov pomocou metódy addChoosableFilter(). Tento proces sa udejeautomaticky, pokia¾ sa nepridaný filter pokúsite <strong>na</strong>stavi ako aktívny.Uvedieme si jednoduchý príklad pouitia uvedených filtrov (PictureFilter a Docu−mentFilter). Môete si v òom vy<strong>sk</strong>úša prepí<strong>na</strong>nie medzi nimi a sledova zmeny v zoz<strong>na</strong>−me súborov:import javax.swing.*;import javax.swing.filechooser.*;import java.io.File;import java.awt.*;import java.awt.event.*;public class FileChooserExample extends JFrame {JFileChooser jfc;public FileChooserExample() {this.jfc = new JFileChooser();this.jfc.addChoosableFileFilter(new PictureFilter());this.jfc.addChoosableFileFilter(new DocumentFilter());}public static void main(String[] args) {FileChooserExample frame = new FileChooserExample();frame.setDefaultCloseOperation(JFrame.EXIT_ON_CLOSE);frame.pack();frame.setSize(250, 190);frame.setVisible(true);if (frame.jfc.showOpenDialog(frame) == JFileChooser.APPROVE_OPTION) {System.out.println(frame.jfc.getSelectedFile().getName());}}// sem vlote definíciu triedy PictureFilter152 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R O G R A M U J E M E// sem vlote defíniciu triedy DocumentFilter}V tomto príklade staèí <strong>na</strong> urèené miesta vloi definície potrebných tried filtrov, ktorésom u uviedol, prípadne ich uloi do osobitných súborov a zabezpeèi z tejto aplikácieprístup k nim. Výsledok po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení máte monos vidie <strong>na</strong> obrázku è. 1.POH¼ADY PRE JFILECHOOSER. Ako som u v tomto seriáli spomenul, archi−tektúra MVC umoòuje definova viacero poh¾adov <strong>na</strong> dáta reprezentované modelom.Súbory zobrazované súborovým dialógom môeme tie poklada za dáta alebo údaje,reprezentované súborovým systémom. Zobrazenie týchto súborov v konkrétnom dialó−gu a v konkrétnej podobe povaujeme za poh¾ad <strong>na</strong> tieto dáta. Trieda JFileChooserumoòuje do z<strong>na</strong>ènejmiery poh¾ad parametri−zova, a teda meni takjeho vzh¾ad. Teraz sa ne−budeme venova vzh¾a−du súèastí dialógu, o kto−ré sa stará UI ma<strong>na</strong>ér (te−da vzh¾ad a farba tlaèi−diel, èiar a ostatných kom−ponentov), ale vzh¾adukomponentu obsahujú−ceho zoz<strong>na</strong>m súborov.Vlastne len tento kom−Obr. 2ponent predstavuje po−h¾ad <strong>na</strong> súbory.JFileChooser umoòuje upravi poh¾ad <strong>na</strong> súbory prostredníctvom triedy FileView. Tá−to trieda je umiestnená spolu s ostatnými triedami <strong>na</strong> podporu JFileChooser v balíèkujavax.swing.filechooser. Táto abstraktná trieda definuje pä metód, ktoré by ste maliimplementova (prekry), aby ste dosiahli iadanú funkcio<strong>na</strong>litu, resp. elaný poh¾ad <strong>na</strong>súbory. Kadá z metód preberá jediný parameter, ktorým je odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy File,ktorá reprezentuje súbor. Takáto inštancia je postupne vytvorená pre kadý súbor a odo−vzdaná triede poh¾adu, teda princíp je podobný ako pri filtroch, kde kadý súbor bol odo−vzdaný aktívnemu filtru ako inštancia triedy File a filter rozhodol, èi súbor bude zobraze−ný, alebo nie. V prípade poh¾adov je situácia obdobná, rozdiel spoèíva len v tom, e filterrozhodoval, èi súbor má by zobrazený v zoz<strong>na</strong>me, alebo nie, zatia¾ èo poh¾ad rozhodu−je, èi súbor bude zobrazený štandardným spôsobom, definovaným UI ma<strong>na</strong>érom, alebo ne−jakým špecifickým spôsobom. Kritérium rozdelenia opä urèuje programátor, ale <strong>na</strong>jèas−tejšie to bude pravdepodobne opä prostredníctvom typu súboru, rozlíšeného <strong>na</strong> základejeho koncovky.Metódy definované triedou FileView sú <strong>na</strong>sledujúce:getDescription() – táto metóda musí vráti odkaz <strong>na</strong> inštanciu String, ktorá by malaobsahova textový opis súboru (konkrétneho súboru, nie typu),getIcon() – metóda vráti odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedy Icon, ktorá predstavuje ikonu zobra−zenú pri súbore v zoz<strong>na</strong>me súborov,getName() – metóda vracia reazec obsahujúci názov súboru, za normálnych okolnostíf.getName(), kde f je inštancia triedy File zí<strong>sk</strong>aná ako parameter tejto funkcie,getTypeDescription() – vracia všeobecný opis typu súboru,isTraversable() – vracia logickú hodnotu true, pokia¾ súbor mono prechádza, v opaè−nom prípade vracia false. Implicitne by mala táto metóda vraca true pre súbory, ktorésú adresármi.Ukáeme si implementáciu jednoduchého poh¾adu <strong>na</strong> súbory, v ktorej preaíme me−tódy getName() a getIcon(). Preaením prvej metódy dosiahneme, aby sa mená súborovzobrazovali v tvare koncovka.meno, teda opaène, ne je to obyèajne. V metóde getIcon()zabezpeèíme, aby všetky súbory s koncovkou .doc mali <strong>na</strong>mi definovanú ikonu:class MyView extends FileView {public String getName(File f) {if (f.isDirectory()) return f.getName();String fileName = f.getName();int index = fileName.lastIndexOf(".");String extension = "";if (index < 0) index = fileName.length();else extension = fileName.substring(index + 1) + ".";return extension + fileName.substring(0, index);}public Icon getIcon(File f) {String fileName = f.getName();int index = fileName.lastIndexOf(".");String extension = "";if (index >= 0) extension = fileName.substring(index + 1);if (extension.toLowerCase().equals("doc")) return new ImageIcon("iko<strong>na</strong>.png");return super.getIcon(f);}}Do tela konštruktora FileChooserExample ešte vloíme tento riadok:this.jfc.setFileView(new MyView());Po <strong>sk</strong>ompilovaní a spustení programu môete vidie výsledok podobný tomu <strong>na</strong> ob−rázku 2.Poïme sa blišie oboznámi s triedou MyView. Prekrytá metóda getName() má zaúlohu vráti meno súboru, lepšie povedané, reazec, ktorým bude súbor reprezentova−ný v poh¾ade <strong>na</strong> zoz<strong>na</strong>m súborov. Bene je týmto reazcom meno súboru, ale predemonštráciu funkcio<strong>na</strong>lity vlastnej implementácie triedy poh¾adu sme sa rozhodli, esúbory budú zobrazované v tvare „koncovka.meno“. Toto však platí len pre súbory, vprípade adresárov vraciame hneï meno súboru. Pokia¾ nejde o adresár, zistíme, akú másúbor koncovku, a jednoducho vrátime reazec pozostávajúci z koncovky a zvyšnéhonázvu súboru. Nesmieme zabudnú ošetri prípady, keï súbor nemá koncovku (názovsúboru neobsahuje z<strong>na</strong>k „.“). V takom prípade musí by vrátené celé meno súboru.Metóda getIcon() jednoducho zistí, èi súbor má koncovku .doc, a ak áno, vráti inštan−ciu triedy ImageIcon obsahujúcu <strong>na</strong>mi definovanú ikonu. Táto ruti<strong>na</strong> by sa dala optimali−zova vytvorením po¾a koncoviek a k nim priradených inštancií ImageIcon, pretoe prejeden typ súborov môe by pouitá tá istá inštancia ImageIcon. Súèasné riešenie vytvorínovú inštanciu pre kadý súbor s koncovkou .doc, èo je zbytoèné.Celý zdrojový kód tohto príkladu si môete stiahnu aj z domov<strong>sk</strong>ej stránky PC REVUE(<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>).APLIKÁCIE MDI. Záver tejto èasti bude venovaný struènému úvodu do problematikyaplikácií MDI.Vo všeobecnosti môeme aplikácie rozdeli <strong>na</strong> aplikácie SDI (Single−Document In−terface) a MDI (Multi−Document Interface). Aplikácie SDI patria medzi tie jednoduchšie,pretoe pracujú vdy iba s jedným súborom. V prípade, e chcete otvori iný súbor,musíte <strong>na</strong>jprv zatvori ten, s ktorým aplikácia aktuálne pracuje. Príkladom aplikácie SDIObr. 3je Notepad (Poznámkový blok), dodávaný s OS Windows. Aplikácie MDI sa líšia od apli−kácií SDI práve tým, e dokáu pracova s viacerými otvorenými súbormi <strong>na</strong>raz. Hlavnéokno väèšinou obsahuje menu a nejaké nástroje umiestnené <strong>na</strong> paneloch a slúi akokontajner pre interné okná, z ktorých kadé reprezentuje jeden otvorený súbor. V dneš−nej dobe väèši<strong>na</strong> moderných aplikácií smeruje k implementácii MDI. Najbenejším prí−kladom aplikácií MDI môu by rôzne editory, èi u textové procesory, tabu¾kové pro−cesory, alebo vývojár<strong>sk</strong>e prostredia. Hlavný kontajner (alebo hlavné okno) aplikáciemusí zabezpeèi obsluhu udalostí súvisiacich s vloenými internými ok<strong>na</strong>mi, èi u ide ozákladné operácie, ako otvorenie alebo zatvorenie súboru, prípadne aplikáciu rôznychnástrojov (vyh¾adávanie, <strong>na</strong>hradzovanie) v jednotlivých interných oknách. Takisto môezabezpeèova rôzne druhy interaktivity medzi internými ok<strong>na</strong>mi. Interné okná by všaknemali vedie niè o ostatných interných oknách, ani to, èi vôbec ïalšie interné oknáexistujú. Komunikácia by mala prebieha len medzi interným oknom a rodièov<strong>sk</strong>ýmoknom (kontajnerom).Aplikáciám MDI a ich implementácii v Jave (resp. kninici Swing) sa zaèneme venovav <strong>na</strong>sledujúcej èasti, take sa, dúfam, môete teši <strong>na</strong> ïalšiu zaujímavú tému. Dovtedydovidenia.Andrej ChuSun ONE Studio 5 SE – príklad aplikácie MDI2/<strong>2004</strong> PC REVUE 153


P R O G R A M U J E M EDelfinárium III.5. závereèná èas: Dodávka a inštaláciaAni sme sa ne<strong>na</strong>zdali a je tu závereèná èas seriálu o Advantage Local Serveri. Jej náplòoubude oboznámenie sa so základnými komponentmi Delphi pracujúcimi so serveromAdvantage Local/Database. Napíšeme si ve¾mi jednoduchý ukákový program, ktorý sisám vytvorí potrebný alias, aby sa mohol bez akéhoko¾vek zásahu spusti <strong>na</strong> poèítaèipouívate¾a/zákazníka. Takisto si povieme nieèo o súboroch, ktoré musia by distribuova−né spolu s <strong>na</strong>šou aplikáciou.AKO JE TO S KOMPONENTMI? Komponenty pracujúce s Advantage Local/Data−base Serverom sú <strong>na</strong> 90 % podobné štandardným databázovým komponentom z Delphi,a to vrátane <strong>na</strong>dväznosti <strong>na</strong> komponent TDataSet. Názvy štyroch <strong>na</strong>jzákladnejších kompo−nentov hovoria v podstate samy za seba: TAdsConnection, TAdsTable, TAdsQuery, TAds−StoredProc. Okrem toho sú k dispozícii ešte komponenty TAdsSettings a TAdsDictio<strong>na</strong>ry,ktoré sú výluène pre pokroèilých a slúia <strong>na</strong> údrbu databázy. V ukákovom programe,ktorý si <strong>na</strong>píšeme, pouijeme iba tie <strong>na</strong>jzákladnejšie komponenty, menovite TAdsCon−nection (obdoba TDatabase) a TAdsTable.UKÁKOVÝ PROGRAM. Demoaplikácia, ktorú vytvoríme, bude v podstate extrémnejednoduchý kninièný program, schopný evidova èitate¾ov a vypoièané tituly. Sklada sabude z jedného jediného ok<strong>na</strong>, <strong>na</strong> ktoré budeme pre jednoduchos umiestòova všetkydatabázové komponenty – pouitie dátového modulu je pri takomto type programu úpl−ne zbytoèné.Vytvoríme teda novú aplikáciu a <strong>na</strong> hlavný formulár umiestnime komponent TAds−Connection, ktorý <strong>na</strong>zveme Kniznice. Prvou dôleitou vlastnosou je AdsServerTypes,ktorá urèuje typ pripojenia <strong>na</strong> databázu. Na výber máme tri monosti: stADS_REMOTE,stADS_LOCAL a stADS_AIS. V struènosti ide o to, e komponent sa môe striedavo pripá−ja <strong>na</strong> Local, prípade Database/Internet server. My však pracujeme iba s Local serverom, atak <strong>na</strong>stavíme stADS_LOCAL <strong>na</strong> true a ostatné všetko <strong>na</strong> false.Druhou dôleitou vlastnosou je AliasName. Z jej názvu je zrejmé, o èo ide, take sa onej nebudem príliš rozpisova. Jednoducho staèí, keï z rozba¾ovacieho zoz<strong>na</strong>mu vyberie−te alias vašej databázy.Poslednými dvoma k¾úèovými vlastnosami sú IsConnected a LoginPrompt. Pomocoutej prvej sa pripojíte k databáze a tá druhá zabezpeèí, aby vaša aplikácia nezobrazovalaprihlasovacie dialógové okno v prípade, e databáza prihlasovanie nevyaduje. Nastavímeju preto <strong>na</strong> false.Pripojenie k databáze je <strong>na</strong> svete, potrebujeme však ešte rozmiestni tabu¾ky, tedakomponenty TAdsTable. Ako prvú si vezmeme <strong>na</strong> mušku tabu¾ku s èitate¾mi, ktorú <strong>na</strong>zve−me Osoby. Vlastnos AdsConnection <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Kniznica, TableName <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong>Osoby a tabu¾ku môeme slávnostne otvori. Potom nám ostáva u iba vlastnos Index−Name <strong>na</strong> Meno, keïe zoz<strong>na</strong>m èitate¾ov by sme pod¾a monosti chceli ma abecednezoradený. Aby bola rodi<strong>na</strong> kompletná, pridáme ešte komponenty TDataSource, TDBGrida TDBNavigator, èím sme prakticky dokonèili prvú èas programu.Druhá èas nebude o niè zloitejšia. V prvom rade treba prida nový komponentTAdsTable, ktorý <strong>na</strong>zveme Vypozicky. Podobne ako v predchádzajúcom prípade vlastnosAdsConnection <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Kniznica a TableName <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Vypozicky. Aby medzitabu¾kami Osoby a Vypozicky správne fungoval vzah master/detail, treba vlastnos Index−Name <strong>na</strong>stavi <strong>na</strong> IdOsoby – a po tejto úprave dovolí Delphi <strong>na</strong>stavi vlastnos Master−Source <strong>na</strong> dsOsoby a MasterFields <strong>na</strong> IdOsoby. Po týchto úpravách môeme tabu¾ku bezobáv otvori. Potom pridáme komponenty TDataSource, TDBGrid a TDBNavigator, ko−neènú podobu programu znázoròuje obrázok è. 1.Ïalším krokom bude presun <strong>na</strong>šej databázy do iného adresára (<strong>na</strong> zaèiatku seriálu smeju toti vytvorili v koreòovom adresári di<strong>sk</strong>u C:\). Osobne by som odporúèal v adresárinášho programu vytvori podadresár Data a presunú tam celú databázu. Podstatne satým zjednoduší generovanie inicializaèného súboru ADS.INI: <strong>na</strong>ša aplikácia iba zistí, vakom adresári sa <strong>na</strong>chádza súbor EXE, k tomu pridá reazec "Data" a kompletnú cestu kdatabáze máme po<strong>sk</strong>ladanú. Èo sa týka štruktúry inicializaèného súboru, tá je ve¾mi jed−noduchá: staèí vytvori sekciu [DATABASES] a v nej uvádza názvy aliasov vo formátealias=cesta. Za cestou ešte musí <strong>na</strong>sledova bodkoèiarka a písmeno D, ktoré z<strong>na</strong>mená, eide o alias <strong>na</strong>pojený <strong>na</strong> Advantage Data Dictio<strong>na</strong>ry, <strong>na</strong>príklad:[Databases]testDB=C:\testDB\TESTDB.ADD;DAby všetko prebehlo korektne, musíme upravi inicializaènú rutinu programu takto:program kniznica;usesForms,inifiles, SysUtils,Unit1 in 'Unit1.pas' {Form1};{$R *.RES}varini: TINIFile;beginini := TIniFile.Create(ExtractFilePath(Application.ExeName) + '\ads.ini');tryini.WriteString('Databases','testDB',ExtractFilePath(Application.ExeName) +'Data\testDB.add;D');fi<strong>na</strong>llyini.Free;end;//tryApplication.Initialize;Application.CreateForm(TForm1, Form1);Application.Run;end.Jedno malé upozornenie: majte <strong>na</strong> pamäti, e inicializaèný súbor sa vytvorí iba raz.Preto ak budete experimentova, zmate ho pred kadým spustením programu, v opaè−nom prípade sa toti môe sta, e do neho v dôsledku pokusov pribudnú rôzne neplat−né sekcie.Obr. 1DISTRIBÚCIA. Pokia¾ ste pri inštalácii komponentov nemenili cie¾ový adresár, <strong>na</strong>inšta−lovali sa do adresára C:\ADS. V tomto adresári sa <strong>na</strong>chádza podadresár Redistribute obsa−hujúci súbory, ktoré musíme distribuova spolu s <strong>na</strong>šou aplikáciou: ace32.dll. Advantage Client Engine DLL. Základná klient<strong>sk</strong>a DLL pre Windows. adsloc32.dll. Kninica DLL obsahujúca Advantage Local Server. adslocal.cfg. Konfiguraèný súbor pre Advantage Local Server. extend.chr. Advantage Local Server vyuíva tento súbor pri práci s medzinárodnouz<strong>na</strong>kovou súpravou. Pokia¾ nebude vaša aplikácia kompletne v angliètine vrátane dát,budete ho potrebova. ansi.chr. Advantage Local Server potrebuje tento súbor pri práci so z<strong>na</strong>kovousúpravou ANSI.Hoci v spomenutom adresári sa <strong>na</strong>chádza aj súbor axcws32.dll, <strong>na</strong> ten môeme pokoj−ne zabudnú, pretoe ho vyuijeme iba pri práci s Advantage Database Serverom. Keïemy pracujeme len s Local Serverom, nie je uvedený súbor potrebný.Èo sa týka umiestnenia spomenutých súborov <strong>na</strong> poèítaèi pouívate¾a, teoreticky môuby aj v systémovom adresári, no <strong>na</strong>jistejšie je umiestni ich do toho istého adresára, vktorom je aj spustite¾ný súbor <strong>na</strong>šej aplikácie. Dôvod je ve¾mi jednoduchý, keby sme data−bázový stroj zdie¾ali, hrozilo by to isté, preèo mnoho ¾udí zavrhlo BDE: konflikty verzií.Inicializaèný súbor ADS.INI je tie lepšie umiestni do adresára s aplikáciou.ZÁVER. A je tu záver seriálu. Neostáva mi niè iné ako popria vám ve¾a úspešných apli−kácií, zaloených <strong>na</strong> Advantage Local alebo dokonca Database serveri. Zaèiatoèníkomodporúèam, aby sa v prípade problémov nevzdávali, pretoe lepší databázový stroj nájdulen ako. elám vám ve¾a úspechov v uplatòovaní nových vedomostí.Ivan Zernovác ml.154 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R O G R A M U J E M EAko <strong>na</strong> Visual Basic .NET11. èasV tejto èasti seriálu si ukáeme, ako vo Visual Basicu .NET implementova jeden z hlav−ných pilierov objektovo orientovaného programovania, ktorým je dediènos. Dozviete sa,aký typ dediènosti Visual Basic .NET podporuje a aký úitok vám môe zaradenie dediè−nosti prinies. Okrem toho sa môete teši aj <strong>na</strong> obrov<strong>sk</strong>ú programovú ukáku, ktorávyuíva dediènos <strong>na</strong> zostrojenie odvodenej triedy, ktorá je schopná vykres¾ova obrázky<strong>na</strong> rôzne pozície formulára.DEDIÈNOS VO VISUAL BASICU .NET. V predchádzajúcich verziách programo−vacieho jazyka Visual Basic sme <strong>na</strong> rozdiel od programátorov pracujúcich v C++ nemalimonos prís do kontaktu s plnohodnotne implementovanou formou dediènosti. .NETverzia Visual Basicu však ponúkla kompletné spektrum elementov OOP, a preto môemei my vyui túto príleitos a písa svoje objektovo orientované aplikácie pomocou dede−nia tried. Dediènos vyjadruje istý vzah medzi urèitými programovacími entitami, predo−všetkým triedami a ich èlenmi. Ešte prv ako sa vrhneme <strong>na</strong> presný opis dediènosti, maliby sme si vysvetli, èo rozumieme pod pojmom bázová trieda a podtrieda. Pojem bázovátrieda oz<strong>na</strong>èuje základnú, resp. mater<strong>sk</strong>ú triedu, ktorá je programovým podkladom <strong>na</strong>vznik ïalších, odvodených tried. Odvodená trieda je exaktnou kópiou bázovej triedy, èoz<strong>na</strong>mená, e odvodená trieda obsahuje všetky metódy, funkcie a iné èleny, ktoré pouívabázová trieda. Odvodené triedy sa zvyknú oz<strong>na</strong>èova aj ako podtriedy, prièom ekvivalen−tom pre bázové triedy je termín supertriedy.Vývojová platforma .NET Framework 1.0, resp. 1.1 pracuje s jednoduchou dediè−nosou. Pri tomto type dediènosti je vopred stanovené, e odvodená trieda bude mavdy iba jedného priameho predka. V tomto smere sa teda vstavaná podoba dediènostilíši od dediènosti, ktorú poz<strong>na</strong>jú <strong>na</strong>príklad programátori v jazyku C++ (tu mono pouiaj tzv. viacnásobnú dediènos, ktorá dovo¾uje programátorovi vytvori takú odvodenútriedu, ktorá má viacerých priamych predkov). Keïe jednoduchú dediènos vyadujepriamo vývojový rámec .NET Framework, je pochopite¾né, e aj programovacie jazyky pra−cujúce <strong>na</strong>d týmto rámcom sa budú správa podobne. S jednoduchou dediènosou sa tedastretneme nielen vo Visual Basicu .NET, ale takisto v C# èi v riadenom C++.Obr. 1Diferencia medzi jednoduchou a viacnásobnou dediènosouZaradenie jednoduchej dediènosti je rozhodne prínosom, pretoe dochádza k eliminá−cii chybných implementácií dediènosti, ktoré boli a sú známe práve z jazykov typu C++.Jednoduchá dediènos zaruèuje, e kadá odvodená trieda má práve jedného priamehopredka, a preto nedochádza k zbytoèným komplikáciám a krkolomným programovýmkonštrukciám. Na druhej strane správne pouitie viacnásobnej dediènosti môe vyriešiniektoré nároèné programátor<strong>sk</strong>é problémy. Pokia¾ patríte medzi programátorov vy−uívajúcich Visual C++ .NET, stále môete viacnásobnú dediènos pouíva, ale iba v ne−riadenom (unma<strong>na</strong>ged) programovom kóde. Keïe beh neriadeného programovéhokódu nie je kontrolovaný spoloèným behovým prostredím (Common Language Run−time) platformy .NET Framework, mono v tomto type kódu poui aj i<strong>na</strong>k „zakázané“programovacie koncepcie. Rozdiel medzi jednoduchou a viacnásobnou dediènosou pred−stavuje obr. 1.Triedy a vzahy medzi nimi sa dajú modelova aj pomocou objektovo orientovanéhoz<strong>na</strong>èkovacieho jazyka UML. Podrobné štúdium tohto jazyka by však vyadovalo jeden celýseriál, a preto sa ním <strong>na</strong> tomto mieste nebudeme zaobera. My si vystaèíme s jednodu−chými schémami, no pokia¾ plánujete venova sa OOP programovaniu <strong>na</strong> vyššej úrovni,mali by ste ovládnu aj základy tohto jazyka.V èom spoèíva prvotný výz<strong>na</strong>m dediènosti? Predovšetkým v programovacom prístupe,ktorý nám umoòuje znovu poui u raz vytvorený zdrojový kód. Ak teda <strong>na</strong>príklad vyvi−nieme triedu, ktorá bude schopná realizova vstupno−výstupné operácie, môeme tútotriedu poui aj v ïalších projektoch. Tým si ušetríme ve¾ké mnostvo práce, ktoré by smei<strong>na</strong>k venovali písaniu v zásade podobného programového kódu.VYTVÁRAME PRVÚ PROGRAMOVÚ UKÁKU DEDIÈNOSTI. Aby sme si pred−viedli zavedenie dediènosti v praxi, vytvoríme programovú ukáku, v ktorej zostrojíme dvetriedy: bázovú a odvodenú. Charakter objektov bázovej triedy môe by akýko¾vek, no pretento príklad som zvolil „automobilovú“ verziu. Objekty <strong>na</strong>šej bázovej triedy budú pred−stavova automobily. Náš návrh však bude všeobecne zameraný, a preto sa nebudemesústreïova <strong>na</strong> konkrétnu automobilovú z<strong>na</strong>èku. Z tohto dôvodu budeme implementovalen jednoduchú koncepciu, ktorá bude obsahova iba nieko¾ko metód (PohybVpred aPohybVzad) a vlastností (VýkonMotora, PoèetPrevodovýchStupòov a Maximál<strong>na</strong>Rých−los). Ïalej od bázovej triedy odvodíme podtriedu a dokáeme, e podtrieda zdedila všet−ky charakteristiky bázovej triedy. Postupujte pod¾a uvedených inštrukcií:1. Spustite Visual Basic .NET a vytvorte štandardnú aplikáciu pre Windows (WindowsApplication).2. Vyberte ponuku Project a klepnite <strong>na</strong> poloku Add Class.3. Zdrojový kód triedy upravte pod¾a <strong>na</strong>sledujúceho vzoru (komentáre slúia len<strong>na</strong> vysvetlenie práce kódu, a preto ich odpisova nemusíte):'Aktivácia vo¾by Option Strict.Option Strict On'Deklarácia a definícia triedy Automobil.Public Class Automobil'Deklarácia premenných s oborom triedy, ktoré budú prístupné poèas'celého ivotného cyklu inštancie tejto triedy.'Odkazová premenná Obrázok obsahuje referenciu <strong>na</strong> objekt'triedy Image.Dim Obrázok As Image'Pomocou premennej g zí<strong>sk</strong>ame prístup k inštancii'triedy Graphics aktuálneho formulára.Dim g As Graphics'Hodnotové premenné Poloha_X a Poloha_Y obsahujú súradnice,'ktoré reprezentujú ¾avý horný roh vytvoreného grafického objektu.Dim Poloha_X, Poloha_Y As Integer'Prvý variant preaeného konštruktora. Tento konštruktor pracuje's obrázkom, ktorý je zí<strong>sk</strong>aný z grafického súboru, <strong>na</strong>chádzajúceho sa'v rov<strong>na</strong>kom adresári ako spustite¾ný (.EXE) súbor aplikácie.'Upozornenie: Pre správny chod aplikácie je dôleité, aby sa'v uvedenom adresári <strong>na</strong>chádzal istý grafický súbor. Rov<strong>na</strong>ko je'dôleité, aby ste v prípade potreby modifikovali názov'cie¾ového grafického súboru.Public Sub New()'Pomocou zdie¾anej metódy FromFile triedy Image vytvoríme'z obsahu obrázkového súboru grafický objekt.Obrázok = Image.FromFile(Application.StartupPath & "\auto1.png")'Metóda CreateGraphics zabezpeèí tvorbu grafického objektu'aktuálnej inštancie triedy Form.g = Form.ActiveForm.CreateGraphics'Premenná Poloha_X obsahuje x−ovú súradnicu ¾avého horného'rohu regiónu grafického objektu.Poloha_X = (Form.ActiveForm.Size.Width − _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width)) \ 2'Premenná Poloha_Y obsahuje y−ovú súradnicu ¾avého horného'rohu regiónu grafického objektu.Poloha_Y = (Form.ActiveForm.Size.Height − _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)) \ 2'Metóda DrawImage vykres¾uje obsah obrázka <strong>na</strong> formulár.g.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Poloha_X, Poloha_Y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Druhý variant preaeného konštruktora. Tento konštruktor'pracuje s grafickým súborom, ku ktorému cestu zadá pouívate¾.'Cesta musí obsahova aj názov samotného grafického súboru,2/<strong>2004</strong> PC REVUE 155


P R O G R A M U J E M E'<strong>na</strong>pr. "c:\obr1.bmp".Public Sub New(ByVal CestaKSúboru As String)Obrázok = Image.FromFile(CestaKSúboru)g = Form.ActiveForm.CreateGraphicsPoloha_X = (Form.ActiveForm.Size.Width − _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width)) \ 2Poloha_Y = (Form.ActiveForm.Size.Height − _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)) \ 2g.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Poloha_X, Poloha_Y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Verejná vlastnos VýkonMotora, ktorá vracia, resp. <strong>na</strong>stavuje'výkon motora nášho automobilu v podobe hodnoty dátového typu'String.Public Property VýkonMotora() As StringGetReturn "50 KW"End GetSet(ByVal Value As String)VýkonMotora = ValueEnd SetEnd Property'Verejná vlastnos PoèetPrevodovýchStupòov, ktorá vracia,'resp. <strong>na</strong>stavuje poèet prevodových stupòov nášho automobilu'v podobe hodnoty dátového typu Byte.Public Property PoèetPrevodovýchStupòov() As ByteGetReturn 5End GetSet(ByVal Value As Byte)PoèetPrevodovýchStupòov = ValueEnd SetEnd Property'Verejná vlastnos Maximál<strong>na</strong>Rýchlos, ktorá vracia, resp.'<strong>na</strong>stavuje maximálnu rýchlos nášho automobilu v podobe'hodnoty dátového typu Byte.Public Property Maximál<strong>na</strong>Rýchlos() As ByteGetReturn 160End GetSet(ByVal Value As Byte)Maximál<strong>na</strong>Rýchlos = ValueEnd SetEnd Property'Verejná bezparametrická metóda PohybVpred, zabezpeèujúca'vykreslenie obrázka automobilu <strong>na</strong> novej lokácii. Urèenie'lokácie prebieha automaticky.Public Sub PohybVpred()'Vymazanie kresliacej plochy pomocou špecifikovanej farby.g.Clear(Color.FromKnownColor(KnownColor.Control))g.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Poloha_X − 50, Poloha_Y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Verejná parametrická metóda PohybVpred, pomocou ktorej je moné'vykresli obrázok automobilu <strong>na</strong> špecifickej lokácii.Public Sub PohybVpred(ByVal Miesto_X As Integer, _ByVal Miesto_y As Integer)Poloha_X = Miesto_XPoloha_Y = Miesto_yg.Clear(Color.FromKnownColor(KnownColor.Control))g.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Miesto_X, Miesto_y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Verejná bezparametrická metóda PohybVzad, ktorá pracuje podobne'ako metóda PohybVpred, len pouíva inú x−ovú súradnicu <strong>na</strong>'zmenu lokácie obrázka.Public Sub PohybVzad()g.Clear(Color.FromKnownColor(KnownColor.Control))g.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Poloha_X + 50, Poloha_Y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Verejná parametrická metóda PohybVzad, pomocou ktorej je moné'vykresli obrázok automobilu <strong>na</strong> špecifickej lokácii.Public Sub PohybVzad(ByVal Miesto_X As Integer, _ByVal Miesto_Y As Integer)Poloha_X = Miesto_XPoloha_Y = Miesto_Yg.DrawImage(Obrázok, New Rectangle(Miesto_X, Miesto_Y, _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Width), _CInt(Obrázok.PhysicalDimension.Height)))End Sub'Fi<strong>na</strong>lizér, ktorý je predstavovaný chránenou (protected) a prekrytou'(overrides) metódou s názvom Fi<strong>na</strong>lize. V nej prostredníctvom'pouitia metódy Dispose dochádza k uvo¾neniu alokovaných zdrojov'grafických objektov. Posledný riadok explicitne'volá metódu Fi<strong>na</strong>lize bázovej triedy, èo je <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené pouitím'k¾úèového slova MyBase. Nenechajte sa pomýli, bázovou triedou'<strong>na</strong>šej bázovej triedy je trieda System.Object, od ktorej sú'odvodené všetky typy platformy .NET Framework.Protected Overrides Sub Fi<strong>na</strong>lize()Obrázok.Dispose()g.Dispose()MyBase.Fi<strong>na</strong>lize()End SubEnd Class4. Za príkaz End Class triedy Automobil vloímeïalšiu triedu s názvom Automobil2, prièom výslov−ne prikáeme, aby táto trieda bola odvodená odtriedy Automobil.Na vytvorenie vzájomného vzahu medzi obomatriedami pouijeme príkaz Inheritss názvom bázovej triedy.'Deklarácia odvodenej triedy Automobil2.Public Class Automobil2'Príkaz Inherits Automobil vraví, e táto trieda jeodvodená'od bázovej triedy Automobil.Inherits AutomobilEnd ClassOd tejto chvíle je trieda Automobil2 podtriedou triedy Automobil. To z<strong>na</strong>mená, etrieda Automobil2 dokáe presne to isté, èo jej mater<strong>sk</strong>á trieda. Ako si však môete všim−nú, v tele odvodenej triedy sa ne<strong>na</strong>chádza programový kód iadnych vlastností ani me−tód, ale i <strong>na</strong>priek tomu je trieda Automobil2 úplne funkèná. Áno, to je kúzlo dediènosti!5. Vlote <strong>na</strong> formulár jednu inštanciu ovládacieho prvku Button, poklepte <strong>na</strong> òua do spracovate¾a udalosti Button1_Click vlote tento programový kód:'Vytvorenie inštancie triedy Automobil2.Dim obj_auto As New Automobil2'Uspanie vlák<strong>na</strong> aplikácie <strong>na</strong> dve sekundy.System.Threading.Thread.CurrentThread.Sleep(2000)'Vykreslenie obrázka automobilu <strong>na</strong> novej lokácii.obj_auto.PohybVpred()6. Spustite projektovú aplikáciu a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo. Mal by sa zobrazi obrázok sautomobilom, ktorý sa o dve sekundy presunie <strong>na</strong> inú pozíciu (obr. 2).Ján HanákObr. 2Ukáka dediènostiv praxi156 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


P R O G R A M U J E M EDirect Animation13. èas: Práca s grafikou v 3D priestore 3V posledných dvoch èastiach seriálu sme sa venovali zobrazovaniu objektov v 3D priestore.Máme teda u základné informácie a základné predstavy o vytváraní jednoduchých 3D scén.Vieme, e základným objektom v tomto prípade je objekt triedy DAGeometry. Ten predsta−vuje trojdimenzionálne objekty, ako 3D povrchy, svetlá, zvuk v priestore, ako aj všetky ich atri−búty a kombinácie. Tak ako pri všetkých objektoch v prostredí DirectAnimation môu aj objek−ty triedy DAGeometry meni svoj charakter v èase, a teda môu by animované. Kadý 3Dobjekt pri svojom rozlíšení pozostáva z nespoèetne ve¾a bodov. Kadý bod má priradený atri−bút farby povrchu, normály (<strong>na</strong> výpoèty spojené s osvetlením), vidite¾nosti (opacity), súradni−ce textúry, vlastnosti detekcie a zvuku. Na kadý 3D objekt môe by „<strong>na</strong>tiahnutá“ textúra,ktorá dáva reálnejší vzh¾ad objektom. 3D objektom je aj svetlo, v DirectAnimation v jednej zoštyroch moných podôb s vlastným atribútom farby a dosahom vyarovania. Nakoniec kadýz týchto objektov a jeho atribútov môe by animovaný.Naposledy sme sa venovali triede DATransform3, ktorá spolu s triedami DAPoint3, DAVec−tor3 a ich vnútornými funkciami umoòuje ovláda polohu, tvar a ve¾kos 3D objektov.Zopakujme si základný postup pri vytváraní 3D scény v prostredí DirectAnimation:1. Import, prípadne vytvorenie všetkých objektov, textúr a zvukovTo z<strong>na</strong>mená vytvori objekty triedy DAImage buï importom externých súborovpouitím statických funkcií z triedy DAStatics, alebo vytvorením obrázkov vnútornýminástrojmi API. Tieto obrázky (objekty DAImage) – èi u statické, animované, aleboreaktívne – budú slúi ako prípadné textúry pre 3D objekty.Ïalej importova všetky 3D povrchy (súbory vo formáte *.x). Tie je potrebné vytvoriexterným nástrojom <strong>na</strong> 3D modelovanie. Nesmieme zabudnú, e súbor s 3D povrchommusí obsahova oddiel s vhodne definovanými súradnicami textúr a normálových vekto−rov pre jednotlivé vertexy 3D povrchu.3D objekty v podobe svetiel vytvoríme jednotlivými funkciami z triedy DAGeometry.2. Rozmiestnenie 3D objektov v priestoreVytvorením vhodných transformaèných objektov triedy DATransform3 a ichaplikovaním <strong>na</strong> 3D objekt zabezpeèíme správnu polohu, prípadne pohyb objektu.3. Nastavenie atribútov objektovJednotlivým 3D objektom priradíme atribúty farby alebo textúru. Jednotlivé atribútyi vlastné objekty triedy DAGeometry sú potomkami triedy DABehavior, a teda môe íso statické, èasovo závislé alebo reaktívne objekty reagujúce <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é vstupy.4. Zjednotenie scény do kompaktného objektu triedy DAGeometryCelý priestor so všetkými objektmi zjednotíme prostredníctvom statických funkciílib.UnionGeometry() alebo lib.UnionGeometryArray().5. Vykreslenie scény pomocou vhodného typu projekcieVykreslenie zahàòa vytvorenie objektu kamery, <strong>na</strong>stavenie jej polohy, prípadnepohybu, ve¾kosti a <strong>na</strong>koniec vlastné vykreslenie do 2D objektu triedy DAImage.Teraz sa blišie pozrieme <strong>na</strong> projekciu scény. Ako u vieme, 3D scénu premietneme do ro−viny prostredníctvom funkciegeometryObj.Render(camera).Funkcia vracia objekt triedy DAImage, ktorý je dvojdimenzionálnou projekciou objek−tu DAGeometry. Parameter camera, objekt triedy DACamera, urèuje typ projekcie, t. j.spôsob, akým bude 3D objekt premietnutý do roviny. Ako urèíme vhodný typ projekcie,to uvedieme ïalej v opise triedy DACamera.TRIEDA DACAMERA. Objekty triedy DACamera predstavujú behaviárne objekty ka−mery (kamera s animovanými parametrami). Objekty vyuijeme <strong>na</strong> premietnutie 3D ob−jektu do nekoneènej roviny. Ïalšou operáciou s objektmi kamery je umiestnenie tzv. mik−rofónov <strong>na</strong> ozvuèenie priestoru.V DirectAnimation existujú dva typy kamier, a teda dva typy projekcie. Jed<strong>na</strong> kamera<strong>na</strong> paralelnú projekciu a druhá <strong>na</strong> perspektívnu projekciu. Jedným zo základných rozdie−lov oboch projekcií je, e v prípade perspektívnej projekcie, ktorá sa <strong>na</strong>jviac podobá rea−lite, sa objekty ïalej od kamery zobrazia menšie ako objekty blišie ku kamere. Obe kame−ry sú orientované tak, e sa pozerajú v negatívnom smere osi z a os y smeruje dohora. Preobe kamery existuje tzv. predná rezná rovi<strong>na</strong>, ktorá ako výsledok tzv. Z−buffered rende−ringu urèuje <strong>na</strong>jbliší bod, ktorý môe by zobrazený. Nad kamerou môeme vykonávarov<strong>na</strong>ké transformaèné operácie ako s objektmi triedy DAGeometry.Objekty kamery vytvoríme prostredníctvom týchto statických funkcií z triedy DAStatics:lib.ParallelCameraAnim(nearclip),lib.ParallelCamera(nearclip),lib.PerspektiveCameraAnim(projdst, nearclip),lib.PerspektiveCamera(projdst, nearclip).Funkcialib.PerspectiveCameraAnim(projdst,nájdete <strong>na</strong> CD REVUEnearclip)vytvára animovanú kameru <strong>na</strong> perspektívnu projekciu. Ako sme u uviedli v jednej z pred−chádzajúcich èastí seriálu, pre túto projekciu je dôleitá tzv. predná rezná rovi<strong>na</strong> a pro−jekèná rovi<strong>na</strong>. Parameter projdst predstavuje vzdialenos projekènej roviny od objektívukamery, resp. bodu projekcie. V tomto prípade ide o animovaný parameter (objekt triedyDANumber). Táto vzdialenos musí by vdy väèšia ako nula. Èím menšia je táto vzdiale−nos, tým výraznejšie sa prejaví tzv. efekt širokouhlosti.Parameter nearclip (objekt triedy DANumber) <strong>na</strong>proti tomu prestavuje vzdialenos medziobjektívom kamery a prednou reznou rovinou. Táto vzdialenos musí by vdy menšia akovzdialenos projdst. Aj keï sa s<strong>na</strong>íme vdy umiestni prednú reznú rovinu èo <strong>na</strong>jblišie kobjektívu kamery, teda rozdiel projdst – nearclip je minimálny, treba si uvedomi, e èím blišieje predná rovi<strong>na</strong> k objektívu, tým výrazne nišia je precíznos tzv. z−buffered renderingu, t. j.rozoznávania håbky. V tomto prípade môe èasto dochádza k nepresnostiam v zobrazení.Obrázok znázoròujúci perspektívnu projekciu nájdete v 11. èasti seriálu.Funkcialib.PerspectiveCamera(projdst,nearclip)vytvára statickú perspektívnu kameru, to z<strong>na</strong>mená, e oba parametre sú konštantné hod−noty typu double.Funkcialib.ParallelCameraAnim(nearclip)vracia paralelnú kameru <strong>na</strong> paralelnú projekciu. Pri tejto kamere definujeme len vzdiale−nos prednej reznej roviny.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si názorne ukáeme rozdiel medzi oboma projekciami. Skústemeni parametre kamier, aby ste videli, ako ovplyvòujú projekciu. Nezabudnite, e budepotrebný súbor s 3D povrchom vo formáte Direct3D, <strong>na</strong>príklad ten z prechádzajúcej èastiseriálu.Príklad JS_13_1


P R O G R A M U J E M E−−>FUNKCIE TRIEDY DACAMERA. Objekt triedy DACamera obsahuje nieko¾ko vlast−ných funkcií, ktoré ïalej ovplyvòujú výslednú projekciu, v prvom rade funkcie limitujúcevidite¾nos kamerycameraObj.DepthAnim(d),cameraObj.Depth(d).Všetky kamery majú pôvodne neobmedzenú vidite¾nos, teda zadná rezná rovi<strong>na</strong> je v neko−neène. Niekedy je však vhodné túto vidite¾nos obmedzi, hlavne ak netreba zobrazova objek−ty v prílišnej vzdialenosti od kamery alebo ak sme v uzavretom priestore, kde nijaký objekt nieje ïalej ako v urèitej známej vzdialenosti. Zí<strong>sk</strong>ame tým v prvom rade <strong>na</strong> celkovom výkone zob−razovania scény, kde prive¾a objektov môe spôsobi prílišné spomalenie výpoètu scény. V dru−hom rade môeme dosiahnu väèšiu presnos v zobrazení v súvislosti s vyšším rozlíšením håbky.Parameter d teda predstavuje limitujúcu vzdialenos.Ïalšou funkciu z triedy DACamera je funkciacameraObj.Transform(xf).Funkcia nám umoní vyko<strong>na</strong> transformácie s celou scénou tak ako podobná funkcia z trie−dy DAGeometry s konkrétnym povrchom. Funkciu sme zatia¾ pouívali <strong>na</strong> zmenšenie celkovejscény, ale rov<strong>na</strong>ko uitoèná bude aj pre pohyb. Spolu s objektmi triedy DATransform3 takmôeme vytvori zaujímavé nájazdy kamery alebo pohyb v <strong>na</strong>šom novom 3D priestore. Vcelkuteda môeme kameru modifikova z h¾adi<strong>sk</strong>a ve¾kosti, meni jej polohu a orientáciu. Dôleitéje, aby všetky zmeny ve¾kosti, mierky (scaling) boli u<strong>sk</strong>utoènené pred rotáciou kamery.Rozoznávame dve zmeny mierky kamery. Sú nimi zme<strong>na</strong> v smere osi z (z−scales), ktoráovplyvòuje polohu prednej reznej roviny. Napríklad ak poloha prednej roviny je z = 10,po zväèšení [1,1,3] bude jej poloha z = 30.Druhá zme<strong>na</strong> v smere osí x a y (x/y−scales) ovplyvòuje ve¾kos výslednej projekcie.Samotné zväèšenie/zmenšenie scény môe by proporcionálne alebo neproporcionálne. Potom, èo kameru vytvoríme a <strong>na</strong>stavíme ve¾kos, môeme òou pohybova, prípadne rotova.OSVETLENIE SCÉNY. Osvetlenie patrí k ve¾mi dôleitým prvkom vytvárania scény.V prostredí DirectAnimation máme k dispozícii štyri druhy svetiel v podobe objektov trie−dy DAGeometry: všeobecné svetlo prostredia (ambient light), smerové svetlo (directio<strong>na</strong>l light), bodové svetlo (point light), bodové clonené svetlo (spot light).Svetlo typu ambient light vracia vlastnos z triedy DAStaticslib.AmbientLight.Ide o tzv. okolité svetlo alebo svetlo prostredia. Toto svetlo nevychádza z konkrétnehozdroja. Naopak, je to svetlo, ktoré sa odráa z jedného povrchu <strong>na</strong> druhý a vytvára takcelkové osvetlenie scény. Toto svetlo je ve¾mi dôleité. Ak je slabé, objekty sú príliš tmavé.Ak je príliš silné, objekty sú nereálne svetlé. Na toto svetlo neaplikujeme nijaké transfor−mácie, pretoe vzh¾adom <strong>na</strong> to, e nie je definovaný konkrétny zdroj svetla, transformá−cie by nemali výz<strong>na</strong>m. Pre toto svetlo <strong>na</strong>stavujeme len jeho farbu, resp. intenzitu, a tedaslúi ako celkové osvetlenie scény. Východi<strong>sk</strong>ová hodnota farby svetla je biela. Tento druhsvetla potom <strong>na</strong> scénu pridáme <strong>na</strong>pr. takto:aLight = lib.AmbientLight.LightColor(lib.ColorRgb255(100,0,155));Farbu svetiel, ako vidíme z príkladu, ovplyvníme funkciou z triedy DAGeometrygeometryObj.LightColor(col).Parameter col je potom animovaná hodnota farby, teda objekt triedy DAColor.Druhý typ svetla – smerové svetlo – vytvoríme pomocou vlastnostilib.Directio<strong>na</strong>lLight.Tento druh svetla vytvára dojem slneèného svetla, pretoe jeho smer je rov<strong>na</strong>ký všade <strong>na</strong>scéne, tak ako nám sa zdá, e všetky svetelné lúèe majú rov<strong>na</strong>ký smer. Tu takisto nie je kon−krétny zdroj svetla, je len jeho konkrétny smer. Preto kadý objekt <strong>na</strong> scéne bude týmto svet−lom osvetlený rov<strong>na</strong>ko. Vzh¾adom <strong>na</strong> neexistenciu konkrétneho zdroja nebude ma zme<strong>na</strong>polohy svetla výz<strong>na</strong>m. Meni môeme len smer lúèov. Východi<strong>sk</strong>ová farba svetla je biela a smerlúèov je negatívny k smeru osi z. Na <strong>na</strong>sledujúcom príklade zobrazíme dva objekty osvetlenésmerovým svetlom rotujúcim okolo osi y.Príklad JS_13_2.Tretí typ svetla – bodové svetlo – vracia vlastnoslib.PointLight.Pri tomto druhu svetla existuje jeho zdroj, ktorý je umiestnený v strede a vyaruje svet−lo do priestoru vo všetkých smeroch. Toto svetlo <strong>na</strong>jviac pripomí<strong>na</strong> iarovku. Transfor−máciou môeme meni polohu zdroja svetla. Na <strong>na</strong>sledujúcom príklade osvetlíme dvaobjekty bodovým svetlom.Príklad JS_13_3V tejto èasti sme sa zaoberali renderingom a osvetlením scény. Nabudúce si ukáemeposledný, mono <strong>na</strong>jzaujímavejší druh osvetlenia scény. Takisto budeme pokraèova s ïal−šími funkciami triedy DAGeometry vrátane texturingu.Andrej Luchava158 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S E R V I STipy a triky pre Windows AUTOMATICKÁSYNCHRONIZÁCIA ÈASU (XP)Synchronizácia systémového dátumu a èasu prostredníc−tvom internetu je urèite uitoèná funkcia. Doteraz ste však<strong>na</strong> tento úèel museli pouíva programy tretích strán.Windows XP však túto funkciu obsahujú a jej pouitie jeve¾mi jednoduché. Dostane sa k nej dvojklikom <strong>na</strong> hodin−ky <strong>na</strong> paneli úloh a prepnutím <strong>na</strong> záloku Internetový èas(obr. 1). Touto cestou zí<strong>sk</strong>ate prístup len k tým <strong>na</strong>jzáklad−nejším <strong>na</strong>staveniam, a to vybratiu jedného z dvoch pred−volených èasových serverov a monosti okamitej aktua−lizácie. K detailnejším <strong>na</strong>staveniam sa dostanete jedine editá−ciou registrov. ZMENA INTERVALUAKTUALIZÁCIÍPomocou tohto <strong>na</strong>stavenia môete urèi, v akých èasovýchintervaloch sa bude systém s<strong>na</strong>i o synchronizáciu dátu−mu a èasu s èasom vybraného èasového servera. V regis−troch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM\ ControlSet001 \ Services \ W32Time \ TimeProviders \ Ntp−Client. Nájdete v nej okrem iného aj poloku DWORD s náz−vom SpecialPollInterval, ktorej hodnota v desiatkovej sú−stave zodpovedá intervalu aktualizácie v sekundách. Pred−volená hodnota je 604 800 sekúnd, teda 7 dní.Nastavenie:Vetva: [ HKEY_LOCAL_MACHINE \ SYSTEM \ControlSet001 \ Services \ W32Time \ TimeProviders \NtpClient ]Názov: SpecialPollIntervalTyp: REG_DWORDHodnota: interval aktualizácie v sekundách PRIDANIE ÈASOVÝCHSERVEROVDátum a èas sa štandardne dajú aktualizova len z dvochpredvolených serverov. Èasových serverov je však viacero(zoz<strong>na</strong>m – http://<strong>www</strong>.eecis.udel.edu/~mills/ntp/clock2.htm). Ak chcete nejaký do ponuky prida, vyh¾adajte vregistroch vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \ DateTime \Servers. Nájdete v nej dve textové poloky s hodnotami 1a 2. Na pridanie ïalšieho servera preto vytvorte novú tex−tovú poloku s menom zodpovedajúcim èíslu, ktoré <strong>na</strong>sle−duje (v <strong>na</strong>šom prípade 3) a priraïte jej hodnotu zodpove−dajúcu adrese zvoleného èasového servera.Nastavenie:Vetva: [ HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \Windows \ CurrentVersion \ DateTime \ Servers ]Názov: <strong>na</strong>sledujúca èíselná hodnotaTyp: REG_SZ (textová hodnota)Hodnota: adresa èasového servera OBNOVENIE SYSTÉMUObr. 1NastaveniasynchronizácieGrafické prostredie nástroja Obnovenie systému ve¾a <strong>na</strong>−stavení neponúka. K dôleitým <strong>na</strong>staveniam sa však dá do−sta editáciou registrov. Upozoròujem, e Microsoft od−porúèa poui <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie grafické prostredie, pre−toe neodborné zásahy do registrov môu ma za násle−dok nestabilitu systému.Všetky <strong>na</strong>stavenia treba vyko<strong>na</strong> v registroch vo vetveHKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \ Win−dowsNT \ CurrentVersion \ SystemRestore editáciou ïa−lej uvedených poloiek DWORD. Di<strong>sk</strong>Percent – uvádza, ko¾ko percent di<strong>sk</strong>ového pries−toru môe nástroj Obnovenie systému poui <strong>na</strong> záloho−vanie. Predvolená hodnota je 12 %. Skutoèná hodnotadi<strong>sk</strong>ového priestoru pouite¾ného <strong>na</strong> zálohovanie sa všakvypoèítava ako max(12 %, DSMax), teda ako väèšia hod−nota z hodnoty 12 % ve¾kosti di<strong>sk</strong>u a hodnoty DWORDpoloky DSMax. DSMax – táto poloka udáva maximálnu ve¾kos di<strong>sk</strong>o−vého priestoru pouite¾ného <strong>na</strong> zálohovanie v MB.Predvolená hodnota je 400 MB. Hodnota tejto poloky savyuíva pri spomí<strong>na</strong>nom výpoète <strong>sk</strong>utoènej hodnoty dis−kového priestoru pouite¾ného <strong>na</strong> zálohovanie. DSMin – udáva minimálnu hodnotu vo¾ného di<strong>sk</strong>o−vého priestoru v MB, pri ktorej bude nástroj Obnoveniesystému vytvára body obnovenia. RPGlobalInterval – táto poloka udáva interval vytvá−rania bodov obnovenia v sekundách. Predvolená hodnotaje 86 400 sekúnd, teda 1 deò. RPLifeInterval – udáva platnos bodu obnovenia (TimeTo Live) v sekundách. Predvolená hodnota je 7 776 000sekúnd, teda 90 dní. Body obnovenia sú po vypršaní ichplatnosti automaticky zmazané. ThawInterval – udáva èas v sekundách, po ktoréhouplynutí sa nástroj Obnovenie systému aktivuje z i<strong>na</strong>ktív−neho stavu.Nastavenie:Vetva: [ HKEY_LOCAL_MACHINE \ Software \ Microsoft \WindowsNT \ CurrentVersion \ SystemRestore ]Typ: REG_DWORD PRÍKAZOVÝ RIADOK (XP PRO)Príkazový riadok patrí vo Windows XP Professio<strong>na</strong>l k ve¾miuitoèným nástrojom, ale iba ak ho viete správne vyui.Kompletnú príruèku k tomuto nástroju nájdete v súboreC:\ WINDOWS \ Help \ ntcmds.chm. Ja vám ponúkamzoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>juitoènejších príkazov vrátane krátkeho opisu.Obr. 2Príkaz systeminfo bootcfg – nástroj <strong>na</strong> konfiguráciu zavádzania systémupomocou súboru Boot.ini defrag – známy nástroj <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu di<strong>sk</strong>ov, vyh¾adaniea zlúèenie fragmentovaných súborov a adresárov di<strong>sk</strong>part – nástroj <strong>na</strong> spravovanie di<strong>sk</strong>ov a partícií driverquery – zobrazuje základné informácie o všet−kých moduloch systému eventcreate – umoòuje administrátorovi vytvori uda−los v špecifikovanom log súbore eventquery – zobrazí zoz<strong>na</strong>m udalostí zo špecifikova−ného log súboru fsutil – obsahuje nástroje Správca zväzkov, Správcaèísel USN, Správca riedko pouívaných súborov, Správcabodov zmeny spracovania, Správca kvót, Správca objek−tov, Správca pevných odkazov... getmac – zobrazí adresy MAC (Media Acces Control)sieových zariadení logman – spravuje slubu Výstrahy a protokolovanievýkonu pri vytváraní a správe protokolov openfiles – umoòuje správcovi systému odpoji súbo−ry alebo adresáre, ktoré boli otvorené systémom, alebozobrazi ich zoz<strong>na</strong>m relog – vytvára nové protokoly výkonu z údajov v exis−tujúcich protokoloch zmenou vzorkovacej frekvenciealebo prevodom formátu súboru schta<strong>sk</strong>s – umoòuje správcovi systému vytvori,odstráni, vyh¾ada, zmeni, spusti a ukonèi <strong>na</strong>plánova−né úlohy systeminfo – zobrazí pomerne detailné informácieo operaènom systéme (obr. 2) ta<strong>sk</strong>kill – rýchlo a efektívne ukonèí zvolený proces ta<strong>sk</strong>list – zobrazí zoz<strong>na</strong>m spustených procesovvrátane PIDPríkazový riadok spustíte zadaním Štart | Programy |Príslušenstvo | Príkazový riadok alebo rýchlejšie zada−ním Štart | Spusti | cmd. CHYBOVÉ HLÁSENIA INTERNETEXPLORERA (XP)Ak pouívate Internet Explorer, urèite sa vám u stalo, e<strong>na</strong>miesto poadovanej WWW stránky sa vám zobrazilonejaké chybové hlásenie. Všetky tieto chybové hlásenia súuloené v súbore SHDOCLC.DLL, ktorý nájdete v adresáriWindows \ System32. Ak si chcete jednotlivé chybové hlá−senia prezrie, musíte poz<strong>na</strong> mená jednotlivých súborov,Obr. 3<strong>na</strong>príklad urèite všetci poznáte hlásenie, ktoré zobrazítezadaním res:// c:\ Windows \ System32 \ SHDOCLC.DLL /servbusy.htm. Tu je nieko¾ko mien takýchto súborov:http_400.htm, http_404.htm, http_406.htm,http_410.htm, http_500.htm, http_501.htm,http_gen.htm, servbusy.htm, syntax.htm, <strong>na</strong>vcancl.htm,offcancl.htm, policyerror.htm, policylooking.htm, policy−none.htm, policysyntaxerror.htm, privacypolicy.dlg, pre−view.dlg, printerr.htm, printnf.htm, printnof.htm, prin−tunk.htm, wcee.htm, ietext.bmp, ietext256.bmp,world.bmp, world256.gif, ie.gif, ie256.gif, orgfav.dlg,about.dlg, a<strong>na</strong>lyze.dlg, bidifind.dlg, docppg.ppg,error.dlg, find.dlg, findic.dlg, ieerror.dlg, imageppg.ppg,orgfav.dlg, pstemplate.dlgNiektoré z týchto hlásení si však môete <strong>na</strong>hradi vlast−nými súbormi. V registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \ Internet Explorer \AboutURLs. Nájdete v nej textové poloky pre niektoréchybové hlásenia (obr. 3). Ich hodnoty zmeòte <strong>na</strong> úplnúcestu k vami vytvoreným súborom.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE \ SOFTWARE \ Microsoft \Internet Explorer \ AboutURLs]Typ: REG_SZ (textová hodnota)Hodnota: úplná cesta k súboruIgor KulmanZme<strong>na</strong> chybových hlásení2/<strong>2004</strong> PC REVUE 159


S E R V I SPC tuning a diagnostické nástroje / 6. èas: Optimalizácia procesora a pamäteVýstraha!PC tuning je obèas nebezpeènýa rov<strong>na</strong>ko, ako mono veci zlepši,ich mono – a èasto jednoduchšie –aj zhorši. Všetky zásahy preto robíte<strong>na</strong> vlastné riziko!V predchádzajúcej èasti sme si názorne pripomenuli, ekadý komponent má výz<strong>na</strong>mný vplyv <strong>na</strong> výsledný výko<strong>na</strong> stabilitu celej zostavy. V praxi sa však stretávame hlavneso zákazníkmi poadujúcimi len silný procesor a ve¾kúoperaènú pamä. Skúsime sa preto blišie pozrie práve <strong>na</strong>tieto komponenty.Je zauívané oz<strong>na</strong>èova procesor ako srdce poèítaèa apriraïova mu rozhodujúci vplyv <strong>na</strong> výkon PC zostavy. Popríchode Intel Pentia III, AMD Athlonu a novších proceso−rov to však u celkom neplatí. Výkon s <strong>na</strong>rastajúcou frek−venciou, samozrejme, tie vzrastá, no u ani zïaleka niepriamoúmerne. Ve¾kú èas práce toti prebrali inštrukcieintegrované v jadre CPU, ktoré je pre urèité frekvenènérozpätie rov<strong>na</strong>ké.Podobne aj ve¾kos operaènej pamäte sa niekedy zby−toène preceòuje. Samozrejme, jej nedostatok má za násle−dok cite¾né zníenie výkonu, keï èas jej práce musí <strong>na</strong>hra−dzova výrazne pomalší pevný di<strong>sk</strong>. Na druhej strane jej„<strong>na</strong>dbytok“ tie spôsobuje pomalší štart aplikácií pre „ne−schopnos“ procesora operaènú pamä dostatoène rýchloèíta a èisti. Pre väèšinu pracovných staníc je tak 256 –512 MB úplne dostaèujúcich – aj z poh¾adu dostupnýchprocesorov, moností základných dosiek a ceny modulov.Ladiè výkonu sa však so samotnými údajmi o poètehertzov procesora a bajtov pamäte neuspokojí. Dôleitýchparametrov je toti ove¾a viac a, ia¾, mnohé sa v benýchcenníkoch ani neuvádzajú. Pokia¾ chcete ma <strong>na</strong>ozaj„dobrú“ zostavu, výber sa zaèí<strong>na</strong> pri základnej do<strong>sk</strong>e. Po−uitá èipová súprava, výber súèiastok typu odpor a kon−denzátor (veru aj <strong>na</strong> nich dokáu niektorí výrobcoviaObr. 1šetri), ich osadenie, monosti BIOS−u a – èarovné zaklí−<strong>na</strong>dlo – vzájomné vyladenie dáva s trochou šastia šancusprávnemu procesoru, pamäti a ïalším komponentom.Podrobnostiam výberu základnej do<strong>sk</strong>y sa budeme veno−va ne<strong>sk</strong>ôr, spomenuli sme to len pre úzku previazanospráve s dnešnou témou. Niektoré postupy a <strong>na</strong>staveniatoti mnohé základné do<strong>sk</strong>y neumoòujú a môe sa sta,e je to, ia¾, aj váš prípad. Práve preto uvediem len <strong>na</strong>jèas−tejšie pouívané monosti a håbavejším èitate¾om s dobrý−mi základnými do<strong>sk</strong>ami známych z<strong>na</strong>èiek odporúèamh¾adanie ïalších inšpirácií <strong>na</strong> webe. Musím však pripome−nú, e obèas ide o priame <strong>na</strong>vádzanie <strong>na</strong> porušovaniezáruèných podmienok s neraz neslávnymi (a drahými) vý−sledkami, za ktoré nik neruèí.Ako sme u uviedli, procesory sa vyrábajú v „<strong>sk</strong>upin−kách“. Majú rov<strong>na</strong>ké jadro, integrovanú pamä, externúfrekvenciu, <strong>na</strong>pájanie a líšia sa „len“ takzvaným náso−bièom. Ten v kombinácii s externou frekvenciou dáva tievýsledné gigahertze a je priamo zodpovedný za následnýprievan v peòaenke. Dobrý ladiè preto kupuje novšiejadrá – hlavne tie osvedèené s èo <strong>na</strong>jväèšou pamäou a <strong>na</strong>j−vyššou externou frekvenciou, ale s násobièom <strong>na</strong> nišíchhodnotách. Kúpi <strong>na</strong>pr. Pentium 4 <strong>na</strong> 2,4 GHz s 800 MHzFSB pribline za 7500 Sk, ktoré bez väèších problémov a sdrobnými úpravami môe dosahova výkon porov<strong>na</strong>te¾nýs Pentiom 4 <strong>na</strong> 3,2 GHz pribline za 20 000 Sk.Aby ste však z procesora dokázali dosta <strong>na</strong>ozaj maxi−mum, potrebujete (okrem kvalitnej MB, chladenia, zdro−ja... šastia.... a ešte raz šastia) aj ve¾mi kvalitnú pamä.Zabudnite <strong>na</strong> bené moduly, ktoré vám dodávate¾ oz<strong>na</strong>èiltypom DDRRAM 256MB PC266. Potrebujete modul s èo<strong>na</strong>jniším èasovaním (to je to CL2) pri èo <strong>na</strong>jvyššej monejfrekvencii. Samozrejme, s aristokratický pôvodom, podob−ným <strong>na</strong>pr. rodu Apacer. Tí z<strong>na</strong>lejší si dokonca vyberajúpriamo pod¾a z<strong>na</strong>èky èipov pouitých v module a trvajú <strong>na</strong>rov<strong>na</strong>kom páre. Väèšine však staèí vedie, e pokia¾ vámpoèítaè „beí bez problémov“ vo východi<strong>sk</strong>ovom stave, ne−z<strong>na</strong>mená to aj rov<strong>na</strong>ko bezproblémovú prácu vo „vzbude−nom“ stave.Skúsime teda aplikova <strong>na</strong>še postupné <strong>na</strong>stavenia. Ešteraz pripomeniem, e nám ide len o opatrné vyladeniepráve dostupnej zostavy, a nie rekordy. Kadý poèítaè máiné monosti a tie mnou prezentované sa toho vášhonemusia vôbec týka.Trochu priblíim u relatívne starú, ale pomerne spo−¾ahlivú zostavu: Intel Pentium III <strong>na</strong> 1 GHz, DIMM 256 MBObr. 2PC133 Apacer, MB zn. Epox EP−3PTA (èipová súpravai815EP), VGA ATI Radeon 7500, HDD WD 60GB 7200 ot.(overené údaje). Poèítaè je pomerne zahltený mnostvomrôzneho softvéru, ku ktorému som <strong>na</strong>vyše doinštalovaltestovacie nástroje. Výsledky by mohli by urèite aj lepšie,ale <strong>na</strong> ïalšiu optimalizáciu (<strong>na</strong>pr. práca s HDD a VGA) ne−mám èas a v podstate ani dôvod – to oz<strong>na</strong>mujem pár s<strong>na</strong>−ivým èitate¾om, ktorí by mali záujem o zaslanie lepšíchvýsledkov z ich rov<strong>na</strong>kej konfigurácie ☺. Mono niekohoaj <strong>sk</strong>lamem, ale nie je ani moné podrobne informova ovšetkých aspektoch pri overclockingu a <strong>na</strong>sledujúci postupby mal slúi len <strong>na</strong> orientáciu v monostiach, výz<strong>na</strong>me avplyve <strong>na</strong> výkon pri niektorých parametroch.Pokia¾ chcete ma v testoch èo <strong>na</strong>jlepšie výsledky, maloby sa v tzv. tray lište (spravidla programy spustené po štar−Obr. 3Obr. 4te PC) ocitnú èo <strong>na</strong>jmenej „ikoniek“. Naše testovanie jez<strong>na</strong>ène zaaené týmito aplikáciami (obr. 1).Bez akejko¾vek úpravy urobíme hneï prvý test v SisoftSandre (obr. 2).Zdá sa, e zostava <strong>na</strong> tom nie je a tak zle, keï máporov<strong>na</strong>te¾né výsledky s referenènou zostavou. Nebýva tototi zvykom. Skúsime aj ïalšie testy (obr. 3).Vidie, e v 3D Marku 2001 výkon u z<strong>na</strong>ène zaostávaza súèasnými favoritmi. Nu, testovaná zostava má zasebou u štyri roky, hoci pred takmer dvoma rokmi absol−vovala èiastoèný upgrade. Navyše, ako poznám majite¾a,ten nikdy nekupoval drahé veci. V tomto teste však ve¾kúúlohu zohráva hlavne výkon grafickej karty. Nasledujúcitest nám ukáe celkové hodnoty (obr. 4).Pristúpime teraz k optimalizácii. Ako prvé <strong>sk</strong>úsime zme−ni prácu procesora. Kamarát ne<strong>na</strong>mieta, nu otvárame<strong>sk</strong>rinku poèítaèa a pozrieme sa <strong>na</strong> fyzické monosti zá−kladnej do<strong>sk</strong>y a celkovú „kondíciu“ zostavy. Jednoducho,èi sú chladièe ešte aktívne, èi nie je problém v kabelái apod. Následne sa presunieme do BIOS−u. Ten je síce <strong>na</strong>rôznych základných do<strong>sk</strong>ách rozdielny, mali by ste všakvidie nieèo podobné ako <strong>na</strong> obr. 5. Niektoré BIOS−y majúpodrobné <strong>na</strong>stavenia <strong>sk</strong>ryté (<strong>na</strong>pr. mnohé do<strong>sk</strong>y odGigabyte otvoria podrobné menu a po stlaèení CTRL +F1), iné zase umoòujú len základné vo¾by. Pokia¾ mátenovšiu a kvalitnejšiu do<strong>sk</strong>u, postaèí meni niektoré po−loky priamo v òom. Sú však do<strong>sk</strong>y umoòujúce drobnézmeny len pomocou prepojok priamo <strong>na</strong> základnýchdo<strong>sk</strong>ách.Pre procesor a pamä je väèši<strong>na</strong> dôleitých hodnôt podvo¾bami Advanced BIOS Features, Advanced ChipsetFeatures a Freqvency / Voltage Control (pouité screeny súz manuálu a neodráajú <strong>sk</strong>utoèné <strong>na</strong>stavenie).Na zaèiatok odporúèam vdy <strong>na</strong>èíta východi<strong>sk</strong>ové<strong>na</strong>stavenia – ak ste si istí svojimi komponentmi, <strong>sk</strong>ústepriamo <strong>na</strong>èíta optimalizovanú verziu, pokia¾ ste urobilinieko¾ko radikálnych zmien <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e, <strong>na</strong>èítajte bez−peènú konfiguráciu. My <strong>sk</strong>úsime Load Optimized Defaultsa vo vo¾be Advanced BIOS Features <strong>sk</strong>ontrolujeme povole−nie (E<strong>na</strong>ble) pouíva CPU Inter<strong>na</strong>l a Exter<strong>na</strong>l Cache (obr. 6).Ich zákazom zablokujete pouívanie integrovanej cache(niekedy oz<strong>na</strong>èovanej ako L1 a L2 pamäte) v jadre CPU,èím sa výkon procesora degraduje aj o vyše 90 %!!!V ïalšom kroku <strong>sk</strong>ontrolujte správne <strong>na</strong>stavenie frek−vencie pamäte, slotov PCI a AGP, prípadne ïalšie hodnotypod vo¾bami Frequency/Voltage Control a Advanced Chip−set Features (obr. 7 a 8).Platí, e èím sú hodnoty rýchlosti vyššie (FSB, clock,buffer strengths a pod.) a èasovania nišie (latency, cycletime, delay, spread spectrum a pod.), tým lepšie výsledkysa dosahujú. Pozor však, práve tu sa prejaví kvalita jed−notlivých komponentov. Nemôete <strong>na</strong>pr. od nez<strong>na</strong>èkovej160 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S E R V I SObr. 5Obr. 9Obr. 12Obr. 6Obr. 10Obr. 13Obr. 7Obr. 8Obr. 11Obr. 14pamäte poadova CAS latency <strong>na</strong> nišej úrovni ako 3.Pritom <strong>na</strong>ozaj kvalitné moduly dosahujú CL <strong>na</strong> úrovni 1,5,èo sa prejaví takmer 2× lepším bodovaním. Musíte si všaktie uvedomi, e kadý komponent má urèité hranice,ktoré sa neodporúèa prekroèi. Najlepší postup je menivdy len jednu hodnotu postupne o jeden krok a otesto−va jej dosah. Potom pokraèova ïalšou hodnotou.Ukáeme si však, e lepšie je zmeni mierne viac hodnôtako výrazne len jednu. Samozrejme, poèítaè si tieto expe−rimenty èiastoène odnesie nieko¾kými reštartmi – kadýštart PC toti zniuje jeho ivotnos. Po <strong>na</strong>šej optimalizáciisme <strong>na</strong>merali tieto hodnoty (obr. 9).A výsledky sú v podstate totoné. Skonštatujeme teda,e Sisoft Sandra nie je <strong>na</strong> tento typ testov vhodná, pretoepoèíta len syntetický výkon s oh¾adom <strong>na</strong> pouitý proce−sor. Podobné hodnoty dáva aj jej ïalší test CPU Multi−Media Benchmark. Skúsime teda iné testy (obr. 10 a 11).Myslím, e nárast výkonu je zrejmý a <strong>na</strong>pr. v 3D Markuje rozdiel a 16 %. Jednoduchá (a len èiastoèná) optima−lizácia dvoch komponentov môe <strong>sk</strong>rýva mono chýbajú−ci potenciál <strong>na</strong> bezproblémový beh niektorých aplikácií.Keby bola k dispozícii o nieèo kvalitnejšia RAM, boli byvýsledky ešte ove¾a lepšie. Na druhej strane treba pripome−nú, e <strong>na</strong>pr. výsledky v 3D Marku mono v tomto prípadevýraznejšie zlepši aj osadením rýchlejšej grafickej karty.Pre úplnos <strong>sk</strong>úsime ešte ïalší postup. PC zostava udávno nie je v záruke, nu niè nám nebráni èiastoène jupretaktova. Pod¾a <strong>sk</strong>úseností má kadý procesor rezervumin. 10 %, to z<strong>na</strong>mená, e o podobnú hodnotu mono sminimálnym rizikom zvýši jeho frekvenciu. Ale pozor.Zvýšením FSB sa zvyšuje aj mnostvo produkovanéhotepla, a èo je èasto problém, aj pracovná frekvencia ïal−ších komponentov v slotoch PCI a AGP. Týmto spôsobomteda pretaktujeme <strong>na</strong>pr. aj zvukovú a grafickú kartu, zktorých mnohé nepreijú zvýšenie frekvencie <strong>na</strong>d 37 a75 MHz (pôvodné sú 33 MHz pre PCI a 66 MHz pre AGP azo všetkých komponentov je <strong>na</strong>jviac <strong>na</strong> predèasný koniecnáchylná asi TV karta a modem). Hodnoty sa menia <strong>na</strong>sta−vením správnych deliacich pomerov.Pri pretaktovaní sa odporúèa <strong>na</strong>stavi ostatné paramet−re <strong>na</strong> konzervatívne hodnoty. My zvýšime FSB <strong>na</strong> 150 MHz(z pôvodných 133 MHz) a výsledky sú <strong>na</strong> obr. 12 – 14.Sandru síce do úvahy neberieme, ale znázoròuje aspoòhodnotu FSB.Pozrime sa, výkon zostavy v 3D Marku (obr. 13) je pozvýšení frekvencie CPU z 1 GHz <strong>na</strong> 1,13 GHz (hoci súèasnedošlo aj k èiastoènému zvýšeniu frekvencie RAM a VGA) nišíako predchádzajúci test zostavy po optimalizácii. Práve po−dobné výsledky pripomí<strong>na</strong>jú dôleitos zladenia zostavy akocelku, a nie jednostranného <strong>na</strong>háòania nieko¾kogigahertzo−vých procesorov a zabúdania <strong>na</strong> ostatné komponenty.Predchádzajúce závery potvrdzuje aj výsledok v PC Mar−ku. Frekvencia CPU sa zvýšila síce o 13 %, väèši<strong>na</strong> výsled−kov však podobný <strong>sk</strong>utoèný nárast ne<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje.Skúsme, èi zostava umoòuje aj optimalizáciu. Zme−níme všetky parametre <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké hodnoty ako v pred−chádzajúcom prípade (obr. 15 – 17).Od Sandry (obr. 15) sme u v podstate iadne rozdielyani neèakali, take zatia¾ bez prekvapenia.3D Mark (obr. 16), zdá sa, má ešte rezervy. Hodnota3687 pre optimalizovaný P III 1,13 GHz oproti hodnote3427 pre optimalizovaný P III 1,0 GHz je len o pribline 7 %vyššia. Pritom nárast by mal by 13 %.Tab. 13D MarkPC MarkP 1GHz opt.: P 1GHz 15,93 % 7,15 % 34,82 % 12,84 %P 1,13GHz opt.: P 1,13GHz 13,79 % 8,16 % 34,67 % 8,31 %2/<strong>2004</strong> PC REVUE 161


S E R V I SObr. 16Obr. 15Aj PC Mark (obr. 17) potvrdzuje predchádzajúce záve−ry. Dokonca výkon di<strong>sk</strong>u je ešte stále niší. Skúsme si z<strong>na</strong>meraných hodnôt vypoèíta vzájomné zvýšenia (tab. 1).Výsledky CPU a RAM sú pomerne vyrov<strong>na</strong>né. Môe toz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> aj èiastoènú rezervu pre ïalšiu zmenu FSB. Nocelkové výsledky v 3D Marku a vplyv <strong>na</strong> výsledky HDDdávajú tuši, e èiastoèné zlepšenia dosiahnuté pretakto−vaním CPU sa dejú u <strong>na</strong> úkor ïalších komponentov.ZÁVER. Úspešnos optimalizácie procesora a pamäte zá−visí do z<strong>na</strong>ènej miery od výberu základnej do<strong>sk</strong>y. PomocouTab. 2jednoduchej zmeny niektorých parametrov sme dosiahlizvýšenie výkonu pôvodnej zostavy (frekvencia CPU 1 GHz)v testoch 3D Mark z 2956 bodov <strong>na</strong> 3687 bodov (t. j. asio 25 % po optimalizácii CPU <strong>na</strong> 1,13 GHz). Podobnévýsledky (22 % CPU, 50 % RAM a 8 % HDD) sú aj pod¾aúdajov PC Marku. Chcem hlavne upozorni <strong>na</strong> potenciál,ktorý predstavuje pamä. Jej výberom a optimalizácioumôete dosiahnu vysoké hodnotenie v mnohých testoch,pretoe jej výkon má vplyv aj <strong>na</strong> ïalšie komponenty.Všetky <strong>na</strong>merané výsledky sú v tab. è. 2.Monosti BIOS−u odporúèam preveri ešte pred kúpouzákladnej do<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong>pr. preštudovaním manuálu <strong>na</strong> stránkevýrobcu (pokia¾ ho ten „nezabudne“ zverejni). Urèite sa vámSisoft SandraPC MarkDhrystone Whetstone3D MarkALU (MIPS) FPU (MFLOPS) CPU RAM HDDP 1 GHz 2700 1339 2956 2502 1364 724P 1 GHz opt. 2700 1344 3427 2681 1839 817P 1,13 GHz 3043 1516 3240 2828 1517 722P 1,13 GHz opt. 3046 1510 3687 3059 2043 782Obr. 17to oplatí, sami zistíte, e sú z<strong>na</strong>èné rozdiely <strong>na</strong>pr. medzi z<strong>na</strong>è−kou Abit a ECS, hoci ich pod¾a informácií vyrába rov<strong>na</strong>káfirma. Navyše výsledky testov základných dosiek sú èiastoènezaaené chybou – rozdielny výkon MB podáva s východi<strong>sk</strong>o−vým <strong>na</strong>stavením BIOS−u a iný po jeho drobných úpravách. Aje fakt, e niektoré z<strong>na</strong>èky sú <strong>na</strong> maximum v podstate <strong>na</strong>sta−vené u pri default hodnotách, èo sa môe prejavi dokoncaich lepšími výsledkami v porovnávacích testoch. ia¾, hocidostanú ocenenie, zvyèajne nemono oèakáva viac.Pri pretaktovaní odporúèam aj pravidelnú kontrolu tep−loty, otáèok a ïalších parametrov, <strong>na</strong>pr. vo vo¾be PC HealthStatus. Opatrnos je tu <strong>na</strong>mieste.Napokon ešte upozorním, e výsledky akéhoko¾vektestu sú vdy len orientaèné. Skutoèné zlepšenie (alebozhoršenie) výkonu sa prejaví a pri kadodennom pouí−vaní poèítaèa, <strong>na</strong>pr. rýchlejším štartom systému, menším„sekaním“ v hrách a pod.Take to je všetko, <strong>na</strong>budúce si povieme pár slov omonostiach optimalizácie grafickej karty. Teším sa <strong>na</strong>ïalšie stretnutie.Daniel SládekHardvér pod lupou / 13. èas: Rozhranie poèítaèaPoèítaè by bez periférnych zariadení nebol poèítaèom.Poiadavky <strong>na</strong> ich pripojenie boli jednoz<strong>na</strong>ène dané funk−ciou periférneho zariadenia. Primárnymi poiadavkami kla−denými <strong>na</strong> akéko¾vek prenosové rozhranie boli dostaèu−júca prenosová rýchlos, flexibilita, podpora Plug & Play,pracovné prostredie, prípadne spôsob komunikácie (káb−lová, bezkáblová). Aj keï v súèasnosti máme v PC k dispo−zícii viacero komunikaèných rozhraní, ich vývoj bol ove¾apomalší ako pri ostatných èastiach PC. Pri tomto konšta−tovaní máme <strong>na</strong> mysli <strong>na</strong>jmä nárast výkonnosti. Napríkladsériové rozhranie je súèasou poèítaèa od prvopoèiatkuPC, prièom je implementované aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnovších základnýchdo<strong>sk</strong>ách. Táto <strong>sk</strong>utoènos dokazuje, e v prípade sériové−ho rozhrania sa ani za roky jeho existencie ve¾a nezmenilo.Hoci pod pojmom rozhranie poèítaèa obyèajne máme<strong>na</strong> mysli prepojenie s periférnymi zariadeniami, pojemrozhranie poèítaèa je ove¾a širší a okrem vonkajších roz−hraní zahàòa aj vnútorné rozhrania poèítaèa. V tomto ma−teriáli sa budeme venova iba vonkajším rozhraniam poèí−taèa, spomedzi ktorých si podrobnejšie opíšeme iba štvo−ricu <strong>na</strong>jrozšírenejších rozhraní.SÉRIOVÉ ROZHRANIE. Sériový port slúi <strong>na</strong> komuni−káciu medzi periférnymi zariadeniami a poèítaèom. Z náz−vu vyplýva, e vysiela alebo prijíma informácie ako sériuinformaèných jednotiek (bitov). Komunikácia <strong>na</strong> dátovejzbernici je paralelná, preto rozhranie sériového portu mu−sí zabezpeèi transformáciu osembitového slova <strong>na</strong> sério−Tab. 1RS 232C 9−pin.Pin IO Opis1 I Úroveò prijímaného signálu (CD)2 I Vstup prijímaných dát (RxD)3 O Výstup vysielaných dát (TxD)4 O Terminál pripravený <strong>na</strong> prevádzku (DTR)5 GND Uzemnenie6 I Pripravenos <strong>na</strong> prevádzku (DSR)7 O Poiadavka vysielania (RTS)8 I Pripravenos <strong>na</strong> vysielanie (CTS)9 I Prichádzajúce volanie (RI)vú postupnos. Naopak, pri príjme zachytenú sériu, samo−zrejme, transformuje do 8−bitového slova. Komunikáciu mô−eme rozdeli pod¾a synchronizácie <strong>na</strong> komunikáciu s asyn−chrónnym prenosom a komunikáciu so synchrónnym pre−nosom. Synchrónny prenos je špecifický synchronizaènýmsignálom. Tým je zaistené, e prenos prebieha krok za kro−kom – synchrónne. Príjem, respektíve vysielanie sa u<strong>sk</strong>utoè−òuje práve vtedy, ak je vyslaný synchronizaèný signál CLK.Tento prenos je ve¾mi citlivý <strong>na</strong> akýko¾vek výpadok a zväè−ša sa strácajú celé prenášané bloky dát. Pri asynchrónnomprenose sa prenášajú menšie objemy dát, ktoré sú dopl−nené o zaèiatok a koniec prenášaného reazca. Prijímacierozhranie tak môe jednoducho roz−líši poèiatok a ukonèenie kadej dá−tovej slabiky. Prestávky medzi prenos−mi môu by rôzne (asynchrónny pre−nos). Výhodou sériového prenosu oprotiparalelnému je fakt, e pri sériovom prenose sú potrebnélen tri vodièe (vysielací, prijímací a spoloèná zem), zatia¾ èopri paralelnom rozhraní potrebujeme minimálne devä.Rozoznávame dve vy−hotovenia sériovéhorozhrania poèítaèa,jedno 9−pinové a 25−pi−nové. Ich opis vidíte v ta−bu¾kách 1, 2.PARALELNÉ ROZHRANIE. Paralelný port v podobe,v akej sa pouíva aj v súèasnosti, bol štandardizovaný v ro−ku 1994. Najdôleitejšou zmenou bolo doplnenie duplex−nej komunikácie a zvýšenie maximálnej prenosovej rých−losti <strong>na</strong> 2 MB/s. Spomenutá špecifikácia tie priniesla mo−nos <strong>na</strong>stavi paralelný port do rôznych reimov.Nible Mode – definuje minimálne poiadavky <strong>na</strong> kompati−bilitu. Spätný kanál tvoria štyri bity.Compatible Mode – tento reim zabezpeèuje kompatibili−tu so staršími tlaèiaròami.Byte Mode – je to v podstate duplexný reim predchodcu,ktorý štandardne poznáme <strong>na</strong>príklad pri PS/2.EPP Mode – (Extended Parallel Port) je plne vybavený oboj−smerný reim. Smer prenosu urèuje signál STROBE. Týmtospôsobom mono vyberaa 256 zariadení. Maxi−mál<strong>na</strong> rýchlos je 2 MB/s.162 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S E R V I STab. 2RS 232C 25−pin.Pin IO Opis1 GND Uzemnenie zariadenia2 O Výstup vysielaných dát3 I Vstup prijímaných dát4 O Poiadavka vysielania5 I Pripravenos <strong>na</strong> vysielanie6 I Pripravenos <strong>na</strong> prevádzku7 GND Uzemnenie signálu8 I Úroveò prijímaného signálu9 O +12 V10 O −12 V11 − Nezapojený (STF)12 I 2. Detekcia prítomnosti dát13 I 2. Pripravenos <strong>na</strong> vysielanie14 O 2. Vysielané dáta15 O 1. Hodiny dátového vysielaèa16 I 2. Prijímané dáta17 I 1. Hodiny prijímaèa18 − Nezapojený (Local Loop Control)19 O 2. iados o vysielanie20 O Terminál pripravený <strong>na</strong> prevádzku21 I Detekcia kvality signálu22 I Prichádzajúce volanie23 O Prepí<strong>na</strong>è prenosovej rýchlosti24 O DTE transmitter sig<strong>na</strong>l timing25 − Nezapojený (TI)ECP Mode – (Enhanced Capability Port) bol zaradený doštandardu IEEE 1284. Pracuje podobne ako EPP. Podsta−tou je existencia pamäte FIFO s ve¾kosou 16 KB so schop−nosou prenosu DMA a prácou s IRQ. Mono adresovamaximálne 128 periférnych zariadení s podporou kom−presie dát.Strobe charakterizuje riadiaci signál <strong>na</strong> odovzdávanieúdajov. Pri úrovni L (low) si pripojené zariadenie z liniekD0 a D7 preèíta údaje. Dáta sú k zariadeniu odosielanépo dátových linkách (2. pin a 9. pin). Pre zariadenia IEEE1284 sú duplexné. Signál ACK (acknowledge) realizuje po−tvrdzovanie príjmu dát. Zariadenie spätne (prostredníc−tvom signálu s nízkou úrovòou) oznámi PC, e môe odo−sla ïalšie dáta. Signál BUSY vyuíva periférne zariadenievtedy, ak je „zamest<strong>na</strong>ná“ <strong>sk</strong>ôr prijatými dátami. Poèítaèprestane odosiela ïalšie dáta dovtedy, kým BUSY nebudenosite¾om nízkej úrovne L. Signál PAPER OUT (PE) vyuívazariadenie vtedy, ak nie je správne zaloený papier (pritlaèiaròach) alebo keby mohlo dôjs k poškodeniu, respek−tíve znehodnoteniu výstupu èi zariadenia. Väèši<strong>na</strong> za−riadení sa v takejto situácii prepí<strong>na</strong> do stavu off−line, prí−padne <strong>na</strong>stavia signály ERROR A SELIN <strong>na</strong> úroveò L. Sig−nálom SELIN oz<strong>na</strong>mujeme poèítaèu, v akom stave je danézariadenie. Ak je <strong>na</strong>stavená vyššia úroveò (H), z<strong>na</strong>mená to,e tlaèiareò je pripravená prijíma dáta. Tento signál pria−mo ovplyvòuje stav tlaèiarne (on/off−line). Signálom AUTOFEED oz<strong>na</strong>muje poèítaè zariadeniu, e má po prijatí kóduCR vyko<strong>na</strong> automaticky posun o jeden riadok (Line Feed).Impulz RESET môe zariadenie dosta po linke RESETalebo INIT. Po nízkoúrovòovom impulze sa zariadenie <strong>na</strong>−staví do poèiatoèného stavu. Paralelným portom sú pride−lené <strong>na</strong>sledujúce systémové prostriedky, ktoré sa dajú sèastimodifikova BIOS−om èi prepí<strong>na</strong>èom DIP.Systémové prostriedkyPort Adresa IRQLPT1 378h 7LPT2 278h 5LPTx 3BCh 7, 525−pin. D−SUB (èas PC)Pin Skratka Opis1 /aRGost Strobe2 D0 0. dátový bit3 D1 1. dátový bit4 D2 2. dátový bit5 D3 3. dátový bit6 D4 4. dátový bit7 D5 5. dátový bit8 D6 6. dátový bit9 D7 7. dátový bit10 ACK Potvrdenie prevzatia11 BUSY Pripravenos <strong>na</strong> príjem nových dát12 PE Nezaloený papier13 SELIN Kontrola on−line zariadenia14 AUTOFD Automatický posun15 ERROR Porucha zariadenia16 INIT Inicializácia17 SEL Prepnutie do on−line18 GND Signálová zem19 GND Signálová zem20 GND Signálová zem21 GND Signálová zem22 GND Signálová zem23 GND Signálová zem24 GND Signálová zem25 GND Signálová zemUSB. Z h¾adi<strong>sk</strong>a kon−štrukcie pri USB (Uni−versal Serial Bus) ide oosembitový radiè, tak−tovaný <strong>na</strong> 12 MHz. Tendokáe generova a de−kódova pakety USB smaximálnou prenoso−vou rýchlosou 12 Mb/s.Na USB môeme pripo−ji a 127 zariadení.Flexibilita protokolu je zaruèená pre synchrónny aj asyn−chrónny prenos. Základom fyzickej vrstvy USB je <strong>na</strong>pájanie5 V a dva diferenèné signály.SUA:Program Zoner Callisto 4 slúi predovšetkým <strong>na</strong>a) Zabezpeèenie spo¾ahlivého prístupu <strong>na</strong> internetb) Spracovanie vektorovej poèítaèovej grafikyc) Odfiltrovanie nevyiadanej elektronickej poštyd) Monitorovanie poèítaèových vírusovV distribúcii programu Zoner Callisto 4 sa<strong>na</strong>chádzajú aj tieto programy:a) Zoner Media Explorer 4, GIF Animator 4b) Zoner Media Explorer 4, GIF Animator 4,Èe<strong>sk</strong>é kliparty INázov F. OpisVCC+5 VD−Data −D+ Data +GNDZemTypy prenosu môeme rozdeli do štyroch <strong>sk</strong>upín: syn−chrónny prenos s presne definovanou latenciou a kon−štantnou prenosovou šírkou; prenos Interrupt je v podsta−te asynchrónny, teda nepravidelný a èasovo citlivý; prenosBulk je takisto asynchrónny a vyuíva sa pri tlaèiaròach,<strong>sk</strong>eneroch a pod.; prenos control je prerušovaný prenos(Burst Transmission), prièom komunikáciu riadi host. Ná−stupcu USB 1.1 (USB 2.0) poznáme pod komerèným me−nom Hi−Speeds USB. Dosahuje a 40× vyššiu prenosovúrýchlos ako jeho predchodca. Na obrázku vidíme základ−né vyhotovenia konektorov pre rozhranie USB.FIREWIRE (IEEE 1394). Ide o vyso−korýchlostnú sériovú zbernicu IEEE1394, <strong>na</strong>vrhnutú v roku 1995, ktorábola u nieko¾kokrát upravovaná(IEEE 1394a v roku 2000, IEEE 1394bv roku 2001). Zbernica má rov<strong>na</strong>ko akoUSB topológiu peer−to−peer, podporuje plug& play a výmenu periférií za chodu. Zariadenia monozapája do vzdialenosti viac ne 70 metrov. FireWire voverzii 1394 a 1394a podporuje prenosovú rýchlos maxi−málne 400 Mb/s. Verzia 1394b dokonca podporuje dvoj−násobnú rýchlos 800 Mb/s. Výhodou sú malé rozmery amonos pripoji rôzne zariadenia vo vetvách a sluèkách èizariadenia komunikujúce rôznymi rýchlosami. Rov<strong>na</strong>koako USB aj kábel FireWire obsahuje údajové a <strong>na</strong>pájacievodièe. Rez vodièom vidíme <strong>na</strong> obrázku.Okrem tu opísaných štyroch vonkajších rozhraní dispo−nujú súèasné poèítaèe ïalšími vonkajšími rozhraniami:PS/2, IrDA, Bluetooth a inými. V porov<strong>na</strong>ní s opisovanýmirozhraniami však nie sú a také masovo rozšírené.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti budeme rozobera dve témy. Po−drobnejšie sa pozrieme <strong>na</strong> klávesnice a polohovacie zaria−denia. U teraz sa teším <strong>na</strong> ïalšie stretnutie s vami o mesiac.Jozef KOZÁK ml.V spolupráci so spoloènosou Zoner, s. r. o., sme pre vás pripravili súa o:2× Zoner Callisto 4 a Zoner Media Explorer 5.c) Zoner Media Explorer 4, GIF Animator 4,Èe<strong>sk</strong>é kliparty I, súprava TrueType fontovd) Zoner Media Explorer 4, GIF Animator 4, Èe<strong>sk</strong>ékliparty I, súprava TrueType fontov, Zoner Context 4Skúšobná edícia programu Zoner Media Explorer6 má <strong>na</strong>sledujúce obmedzenie:a) nemono vytlaèi spracúvané obrázkyb) dá sa pouíva len 30 dní od <strong>na</strong>inštalovaniac) pri kadom štarte vyaduje zadanie registraènýchúdajov pouívate¾ad) <strong>sk</strong>úšobná verzia tohto programu neexistujeSprávne odpovede nám posielajte <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do 15. marca <strong>2004</strong> <strong>na</strong> adresu redakcie aleboprostredníctvom elektronickej pošty <strong>na</strong> adresu sutaz@pcrevue.<strong>sk</strong>.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 163


S E R V I SPoradòaKTORÝ LINUX?Q: Zaujal ma Váš èlánok v PC REVUE è. 11/2003 Linux akoreál<strong>na</strong> alter<strong>na</strong>tíva. Súhlasím s Vami a u dlho sa chystám<strong>na</strong>inštalova si Linux aj <strong>na</strong> svojom poèítaèi. Obraciam sa<strong>na</strong> Vás s prosbou o radu. Pre akú distribúciu sa rozhod−nú? SuSE Linux 9 Professio<strong>na</strong>l, TURBOLINUX, REDHAT,DEBIAN MANDRAKE alebo nejakú inú distribúciu? Môeby aj komerèná. Mojím favoritom je zatia¾ SuSE, alekeïe tomu ve¾mi nerozumiem, nechám si poradi. Mámnotebook HP COMPAQ, AMD Athlon XP 2400+, 40GHDD, 256 MB RAM (plánujem rozšíri <strong>na</strong> 512 MB) s WinXP Professio<strong>na</strong>l. Chcel by som v Linuxe pouíva MySQL,Apache, PHP, ale zabàdnu aj do Oracle, teda orientácia <strong>na</strong>databázy. Windows potrebujem, lebo pracujem v apli−káciách GIS (ArcView, Mapinfo, Geomedia), ktoré beialen pod Win. Ïakujem ve¾mi pekne. S pozdravom MichalVolekA: Otázka distribúcie Linuxu je pomerne zloitá. Je ichve¾a a zvyèajne si kadý ob¾úbi tú prvú, s ktorou sa <strong>na</strong>uèípracova. Take èo pouívate¾, to iný názor. Osobne všakodporúèam <strong>na</strong>sledujúcu cestu:1. Na pozretie, èo to Linux je, aké má monosti, akodokáe identifikova HW a pod., <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>pr. Knoppixalebo SuSE Live (1 CD, mono spusti bez inštalácie).2. Ak sa vám Linux páèi a ste zvyknutí <strong>na</strong> Windows,<strong>sk</strong>úste <strong>na</strong> zaèiatok Red Hat, Mandrake, SuSE aleboniektorú z podobných distribúcií (blišie <strong>na</strong>pr.<strong>na</strong> <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong>). Pozor, kadá sa v nieèom líši,<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je síce <strong>na</strong>jdostupnejší Mandrake(<strong>www</strong>.mandrake.<strong>sk</strong>), teraz vo verzii 9.2, vyaduje všakadekvátne pripojenie k internetu pre záplaty. Kadá dis−tribúcia je však urèená <strong>na</strong> trochu iný HW, <strong>sk</strong>úste, ktorádokáe ten váš <strong>na</strong>jlepšie detegova.3. Mono èasom budete potrebova väèšiu vo¾nos a roz−hodnete sa pre Debian, Gentoo..., mono ostanete upri vybranej distribúcii.Všeobecne distribúcie vychádzajú z rov<strong>na</strong>kých základ−ných programov a líšia sa „len“ tou „grafickou“ <strong>na</strong>dstavboua nástrojmi <strong>na</strong> správu konkrétnej distribúcie. Osobne pre<strong>sk</strong>úsenosti, podporu a dostupnos <strong>na</strong> zaèiatok odporúèamMandrake, ale podstata je rov<strong>na</strong>ká asi v kadej distribúcii.Blišie <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> <strong>www</strong>.root.cz (<strong>na</strong>pr. Mandrake tam mápomerne ostrú recenziu, odporúèam pozrie aj di<strong>sk</strong>usie).P. S.: Nástroje GIS existujú aj pod Linuxom, dokoncapod Unixom boli k dispozícii <strong>sk</strong>ôr ako pod Windows. Budúma iné ovládanie, rôzne mená, ale dajú sa nájs, <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>http://linuxshop.ru/linuxbegin/win−lin−soft−en/.EŠTE RAZ: KTORÝ LINUX?Q: Práve som sa dostal pred otázku, ktorý Linux pouíva:úèelom sú stabilné de<strong>sk</strong>topové stanice <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> kancelár−<strong>sk</strong>e ciele. Ktorý Linux si <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>top vlastne vybra? RedHatu zadarmo nebude, Mandraku sa u èas zadarmo tiekráti... take...? Aký máte názor? BUKYA: Ja som to vyriešil takto:1. Keï èlovek (sekretárka) len zaèí<strong>na</strong>, treba kúpi hotovúdistribúciu, <strong>na</strong>pr. Mandrake – zatia¾ to nie sú horibilnépeniaze (<strong>www</strong>.mandrake.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong>...).Kým sa zauèí a bude tomu rozumie, zatia¾ sa vyjasní ajsituácia.2. Aj kúpený Linux je stále lacnejší ako Windows, <strong>na</strong>vyšeje tam sloboda – raz kúpiš, 100× inštaluješ...3. Keï èlovek (sekretárka) v Linuxe pokroèí a pominiedoba tem<strong>na</strong> (hlavne pripojenie <strong>na</strong> net), stiahnu si zdro−jaky Debianu alebo Gentoo a pusti sa do vlastnejnieko¾kodòovej kompilácie...4. Ak je èlovek <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> suchu a má len dostatok èasu,zí<strong>sk</strong>a niektorý Linux z CD v prílohe èasopisov.5. Zmeni distribúciu alebo kupova vdy svoju ob¾úbenú– èasom moná z¾ava, prípadne upgrade zadarmo.Rozhodova sa však v danom èase a nemyslie v týchtoveciach ve¾mi <strong>na</strong> budúcnos – urèite sa nejaké distrozadarmo vdy nájde. A pokia¾ nie, dobre <strong>na</strong>konfigurova−ný Linux s daným PC výdrí do konca jeho ivotnosti,pokia¾ sa nepridá nijaký HW.REINŠTALÁCIA HDDQ: Poèas letných prázdnin som mal poièanú od spo−luiaka 486−ku. Tá však nemala funkèný HDD, a preto sompouil môj starý di<strong>sk</strong> WD 1,6 GB (Caviar 31600). Keïe <strong>na</strong>tamtom poèítaèi nebola CD−ROM−ka, <strong>na</strong>inštaloval somWindows <strong>na</strong> mojom poèítaèi (odpojil som svoj HDD a za−pojil 1.6 a <strong>na</strong>inštaloval Win). Na mojom PC všetko išlo, alekeï som HDD zapojil do tej 486, tak mi pri boote <strong>na</strong>písa−lo Invalid system di<strong>sk</strong>. Tak som <strong>na</strong>bootoval 486 zo spúš−acej di<strong>sk</strong>ety a spustil FDISK, tam mi vypísalo, e di<strong>sk</strong> má528 MB, a nie 1,6 GB. Myslel som, e do<strong>sk</strong>a nepodporu−je väèší HDD, a tak som zmenil oddiel a <strong>na</strong>formátoval <strong>na</strong>486−ke a Win som <strong>na</strong> mojom poèítaèi <strong>na</strong>inštaloval znova.OK. Všetko išlo fajn, akurát di<strong>sk</strong> mal 0,5 GB. Keï som mupoèítaè vrátil, tak som starý HDD chcel znova pouíva, alepo preformátovaní <strong>na</strong> mojom PC mal vdy len 0,5 GB a aniboot it next generation to zmeni nevedel – vypísalo tonejakú chybu. Skenoval som celý di<strong>sk</strong> (aj povrch) a niè –nijaký chybný sektor a klastrov mal to¾ko ako pri 1,6 GB.Neviem si rady... Nemal by som poui lowlevelový for−mát?? Èo by pomohlo? Jano (lord.de.seis@szm.<strong>sk</strong>)A: Nepíšete, ako ste zmenili oddiel... Toti rov<strong>na</strong>kým spô−sobom je potrebné zmeni oddiely <strong>na</strong>spä. Konkrétne:1. Systém z di<strong>sk</strong>ety2. Spusti Fdi<strong>sk</strong>3. Odstráni všetky aktuálne oddiely4. Vytvori nový (s východi<strong>sk</strong>ovými hodnotami)5. Po reštarte <strong>na</strong>formátovaTýmto postupom budete ma jeden oddiel <strong>na</strong> celej do−stupnej kapacite. Druhé riešenie môe by aj Low levelformát, ale po òom je potrebné takisto vytvori nový od−diel (prípadne viac oddielov – <strong>na</strong>pr. 1 GB a asi 500 MB).MAXIMÁLNA TEPLOTA CPUQ: Zdravím redakciu PC REVUE a iadam vás zároveò oradu. Aká maximál<strong>na</strong> teplota sa povauje za normálnu priCPU Athlon XP 2500+? Môj procesor sa zahrieva a <strong>na</strong>75 °C, je to normálne? CPU je osadený <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e AsusA7V8X−X. V servise mi povedali, e nebezpeèná by bolateplota a <strong>na</strong>d 90 °C, no mne sa zdá, e i tých 75 °C jeve¾a. Za odpoveï ïakujem. HacmanA: 1. Za maximálnu (dead) teplotu sa pri CPU všeobecnepovauje 80 – 90 °C, zvyèajne 85 °C. Varovná je však ukadá teplota <strong>na</strong>d 65 °C, hoci som mal v rukách ajP III 500 MHz v Slot 1 fungujúce <strong>na</strong> 110 °C.2. Pod¾a mòa taká vysoká teplota normál<strong>na</strong> nie je – mini−málne v letných horúèavách bude pri zaaení PC nesta−bilný.3. Problém môe by <strong>na</strong>sledujúci: Nespráv<strong>na</strong> verzia BIOS−u a MB – nový CPU Barton máiné <strong>na</strong>pájanie ako predchádzajúce Athlony (o nieko¾kodesatín voltu nišie), èo spôsobuje prehrievanie. Zvyèajnepomôe upgrade BIOS−u (pokia¾ do<strong>sk</strong>a nové Bartonypodporuje) alebo ruèné zníenie <strong>na</strong>pájania. Pri vašomMB by nemal by v tomto problém a zvyèajne postaèínový BIOS. Nesprávny a nesprávne osadený chladiè. Bartonvyaduje to <strong>na</strong>jlepšie, èo je dostupné, a obyèajnechladièe dodávané <strong>na</strong> Athlony vôbec nepostaèujú.CHYBA NA TLAÈIARNIQ: Chcel by som Vás poprosi: Mám Windows XP a podlhšom èase som si znovu <strong>na</strong>inštaloval tlaèiareò EpsonStylus C20Ux. Kúpil som si toner, <strong>na</strong>inštaloval tlaèiareò,stiahol z internetu <strong>na</strong>jnovšie ovládaèe, všetko vyzeralo vporiadku a potom... Zaèal som tlaèi súbor, chví¾u tlaèilo vúplnom poriadku a potom tlaèiareò prestala tlaèi (akokeby sa vypla – svetielko, ktoré svieti, keï je tlaèiareò zap−nutá, blikalo). A odvtedy vypisuje, keï idem tlaèi, Con−nection problem. Skúšal som ju zapoji aj do druhého slo−tu USB, ale nepomohlo. Môe to by v kábli? Lukáš Du−chovny (duchovny@mikrovlnka.<strong>sk</strong>)A: Pokia¾ si spomí<strong>na</strong>m, podobné chyby táto tlaèiareò vy−pisuje vtedy, keï:1. nemá dostatok náplne (niektoré tlaèiarne majú ve¾mivysokú spotrebu),2. nie je pouitý správny ovládaè (otestujte <strong>na</strong>pr. komu−nikáciu s tlaèiaròou – èi správne zobrazí stav náplne, vy−tlaèí zarov<strong>na</strong>nie hlavy...),3. chyba je v tlaèiarni alebo v kábli.Osobne tipujem náplò, býva to toti <strong>na</strong>jèastejší problém.Do tej vašej ide T013201 ako èier<strong>na</strong> a T014201 ako fareb−ná, a nech vás nemýli, e ste ju len nedávno kupovali a uje prázd<strong>na</strong>. Vaša tlaèiareò je jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jlacnejších <strong>na</strong> svetea tie majú <strong>na</strong>jvyššiu spotrebu, <strong>na</strong>pr. staèí, e ju nevypí<strong>na</strong>−te z elektrickej siete, a pri kadom štarte PC si tlaèiareò dodýz <strong>na</strong>tiahne èas atramentu. Samozrejme, pri vypí<strong>na</strong>nípoèítaèa ten atrament z dýz vyèistí. Tak sa stane, e ne−musíte vytlaèi ani stranu a atrament sa minie. Riešením jevypí<strong>na</strong> tlaèiareò z elektrickej siete (myslím, e váš modelnemá samostatný vypí<strong>na</strong>è) a zapí<strong>na</strong> len tesne pred tlaèouèo <strong>na</strong>jväèšieho poètu strán alebo zakúpi drahšiu a kvalit−nejšiu tlaèiareò. Urèite však teraz kúpte nové zásobníky atlaèiareò bude pracova správne.NESPRÁVNA INŠTALÁCIAQ: Mám dos ve¾ký problém s poèítaèom. Tak <strong>na</strong>pr. vèerami nechcel nieèo vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni, stále písal, e mámvypnú ostatné programy. Pri zapí<strong>na</strong>ní poèítaèa mu totrvá ve¾mi dlho, a keï ho chcem vypnú, <strong>na</strong>píše mi, e jeprogram zaneprázdnený a èi chcem poèka, <strong>sk</strong>onèi úlohua vypnú alebo zavrie. Ani iadnu hru mi nechce <strong>na</strong>inšta−lova (<strong>sk</strong>úšal som Worms Armagedon, Need for speed−Underground, GTA− Vice City). Dos filmov mi nejde (ale<strong>na</strong> príèine môu by aj kodeky). Keï vloím do CD−ROM−ky nejaké CD a <strong>sk</strong>úsim ho otvori, zamrzne poèítaè. Usom aj <strong>sk</strong>enoval di<strong>sk</strong>, aj som ho defragmentoval. Za deòho musím aj 5−krát reštartova (s<strong>na</strong>ím sa èo <strong>na</strong>jmenej).Tak sa chcem opýta, èi môe by <strong>na</strong> vine vírus alebo mámspadnuté Windows.P. S.: Mám di<strong>sk</strong>y C, D, E, F – <strong>na</strong> C je Win 98, D je Win XPa chcel by som ich oba preinštalova. Mohli by ste mi<strong>na</strong>písa podrobný opis, ako sformátova di<strong>sk</strong> C, D a pre−inštalova oba Windows (alebo aspoò poradi, v ktoromèísle èasopisu PC REVUE alebo kde <strong>na</strong> internete to je).P. S. 2: Toto všetko sa mi robí vo Win 98. tomsopuch@centrum.<strong>sk</strong>A: Všetky chyby sú s vysokou pravdepodobnosou spôso−bené nesprávnou inštaláciou dvoch podobných systémov.Nepíšete, èi máte dva fyzické di<strong>sk</strong>y, èi ste ten druhý pridalia následne, aká je konfigurácia PC... Vzh¾adom <strong>na</strong> nedo−statok bliších informácií vidím <strong>na</strong>jlepšie riešenie v novejinštalácii len jedného systému.Po dôkladnej zálohe všetkých potrebných dát <strong>na</strong> inémédium (CDR, iný di<strong>sk</strong>...) spustite PC zo spúšacej di<strong>sk</strong>ety,odstráòte všetky oddiely a vytvorte len potrebné (preWindows sú optimálne 2 – 3 oddiely s vhodnou kapaci−tou) a <strong>na</strong>novo <strong>na</strong>inštalujte Windows (98, XP – pod¾a pre−ferencií, konfigurácie a zakúpeného systému). Malo by topomôc.KÁBELQ: Chcem sa vás opýta: dá sa kúpi kábel A−V a USB?Chcem prepoji digitálny fotoaparát a TV. Foák nemá AVvýstup. Za odpoveï Vám ve¾mi pekne ïakujem. Váš stályèitate¾ TonoA: Pokia¾ potrebujete nejaký kábel, <strong>sk</strong>úste sa obráti <strong>na</strong><strong>www</strong>.kabel.<strong>sk</strong>. Majú všetko, èo dosta <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, aväèšinu z toho, èo sa <strong>na</strong> svete vyrába. To je v <strong>sk</strong>ratke všetko.Daniel Sládek164 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


S E R V I SFEJTÓN:ZÁPISNÍK SERVISNÉHO TECHNIKA5. èas: Na èo sú dobrí servisní technici...Práca servisného technika IT je ve¾mi jednoduchá. Pozrie<strong>na</strong> prinesený nefunkèný poèítaè a <strong>na</strong>vrhne jednu z trochvecí: kúpi novú súèiastku, prípadne rovno celý poèítaè, reinštalova systém, necha to tak, pretoe práve tak to má by.Navrhnuté riešenie závisí od jeho momentálnej nálady,plánovanej cesty do ve¾ko<strong>sk</strong>ladu pro nové CD alebo odtoho, èi ho u doma neèaká e<strong>na</strong>. Samozrejme, dobrý ser−visný technik hneï dodá, e kadý zásah je ve¾mi zloitý,drahý, bude to dlho trva a nie je ani isté, èi to aj <strong>na</strong>ozajpomôe a situácia sa nebude opakova. Pritom sa oèaká−va, e zákazník <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zaplatí za reinštaláciu, potom sikúpi nový poèítaè a <strong>na</strong>koniec dospeje k názoru, e to takmá <strong>na</strong>ozaj by, alebo <strong>sk</strong>úsi šastie inde.V kadom prípade lákavý biznis PC technika priahujeèoraz viac ¾udí a otvára obrov<strong>sk</strong>é a netušené monosti.Staèí, ak vloíte inštalaèné CD do mechaniky, a po pár klik−nutiach sa spustí nejaká hra. A h¾a, nový odborník je <strong>na</strong>svete. Špecialistom sa stáva u odborník, ktorému sa po−darila inštalácia Windows a <strong>na</strong> záver sa objaví slávne uz<strong>na</strong>−nie jeho schopností: „Blahoeláme. Inštalácia bola úspeš−ne ukonèená.“Do obchodu práve vošli dvaja zákazníci. Jeden z nich sadiv nerozplaèe, toho druhého asi obchádza poráka. Vškatuli nesú starostlivo zabalený PC: .... tu, môj synáèik nám pokazil doma poèítaè.Neviem, èo s ním robil, myslí stále len <strong>na</strong> sprostosti...Ale teraz mu to u veru neprejde. Dobrý deò. A èo sa vlastne stalo?Potreboval som toti nejaké blišie informácie a ¾ahšie jesa opýta ako otvára debnu a duma, èo sa s òou robilo. No nejde. Chcel som ho veèer zapnú, e <strong>sk</strong>úsim tenword, ale nejde. Píše, e nejaký systém pokazil di<strong>sk</strong>error... Aha... Zdá sa, e to bude <strong>na</strong>ozaj váne. Skúšali steto u opravova?Musel som nieèo predsa poveda, ináè by asi zbil aj mòa.Predo mnou stál toti statný štyridsiatnik a evidentne prednákupom poèítaèa musel oelie nieko¾ko pív. Samozrejme, e robil. Všetko som povypí<strong>na</strong>l,poprepájal káble, ale niè nepomohlo. Si zasenemyslite, e by som nevedel opravi ani iarovku...Ale toto musí by nejaká ve¾ká chyba.Ja som si radšej niè nemyslel. Staèilo mi pozrie sa <strong>na</strong> roz−èúleného chlapa, stojaceho predo mnou, a u som si ne−dovolil vôbec nijaké myšlienky. Hoci opravi iarovku bysom si veru netrúfol. Obrátil som sa preto k asi trinásroè−nému nešastníkovi. No, èo si s tým poèítaèom robil? Potrebujem to vedieešte <strong>sk</strong>ôr, ako ho zapnem, aby sme predišli jehototálnemu zhoreniu, prípadne by mohol aj vy...Nechcel som ich zase príliš vystraši, veï v podstate o niènejde. Ale chlapec vidite¾ne zbledol, zato ten štyridsiatnikdostal paradajkovú farbu. ... ja ... ja som len chcel... kamarát mi poièal HalfLifea ja... chýbal mi konfiguraèný súbor... viete, kamarátsi vytvoril taký vlastný a mi ho poièal <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete... jasom ho len <strong>sk</strong>opíroval a všetko išlo v poriadku... nièsom nerobil, iba som potom vypol poèítaè, a veèer... Tak ho <strong>sk</strong>úsme teda otvori. Pozrieme sa, èo by s nímmohlo by. Mono sa to bude da ešte opravi...So <strong>sk</strong>rutkovaèom a antistatickým uzemnením vraj vyzerámsexy. A keï ešte odborne fúknem do hàby prachu v poèí−taèi, musí to vyvola patrièný rešpekt. Samozrejme, e v po−èítaèi som niè zvláštne nevidel. Ten poèítaè je u dos starý a riadne zaprášený.Nechcete kúpi radšej nový?Mal to by len taký pokus o zí<strong>sk</strong>anie zaujímavejšej zákaz−ky. Ale prerátal som sa. Èoe? Nový? Veï chlapèi<strong>sk</strong>o ho nemá ešte ani rok...a to som ho kupoval od kolegu. Aby ho tie znièil?Viete, ako dlho mne vydral televízor? Ale tento tuhneï všetko pokazí. U mu niè nekúpim.Nechcel som zasahova do výchovy a monosti vzdeláva−nia dnešnej mládee bez poèítaèa. Mal som toti problémzisti, kde môe by chyba, a nejako mi niè ne<strong>na</strong>padlo. Skúsme to teraz opatrne zapoji...Na obrazovke sa objavilo mne niè nehovoriace hlásenie:No system di<strong>sk</strong> or di<strong>sk</strong> error ... Èo to len môe by? Vidíte, takto to pokazil... som ale povedal − ak toneopravíte, hodím ten poèítaè rovno do koša. Hmm... Zaujímavé...ako však poveda, èi som reagoval <strong>na</strong> jeho slová alebosvoje myšlienky. Napadlo mi toti, e mono by staèilovymeni di<strong>sk</strong>... Zdá sa, e váš poèítaè sa ve¾mi zaprášil a potom v tomprachu asi pre<strong>sk</strong>oèila i<strong>sk</strong>ra a pokazila di<strong>sk</strong>. Mono by hostaèilo vymeni... To je èo, ten di<strong>sk</strong>? A ko¾ko to bude stá?Klasická otázka. Horšie je však odpoveda. Najlacnejší nový di<strong>sk</strong> stojí asi tritisíc korún. Ale akdošlo aj k poškodeniu základnej do<strong>sk</strong>y, zdroja èinebodaj aj grafiky, bude to dos drahšie. Navyše takéSUA:do<strong>sk</strong>y sa u nevyrábajú a bude potom treba vymeniaj RAM a CPU.Chlapík síce asi vie opravi iarovku, ale zjavne mi nerozu−mel. Akoby som s ním hovoril po èín<strong>sk</strong>y. Zato chalan asitušil, e hovorím o novom poèítaèi, lebo zaèal tatkovi do−hovára. Oci, vravel som ti, e lepšie by bolo, keby sme hneïboli kúpili nový poèítaè. Veï aj spoluiaci dostalipod stromèek...To zaucho nevyšlo. Chalan by však mal trochu zmúdrie anepouèova staršieho. ... som povedal, e keï ho pokazíš, iný nedostaneš.Mal si poèítaè? A èo si s ním urobil?Zatia¾ som vloil svoju systémovú di<strong>sk</strong>etu, e <strong>sk</strong>úsim sfor−mátova di<strong>sk</strong>. Mono by som ho tým ešte zachránil. Naštartovacie zvuky poèítaèa sa obaja otoèili... ...on u funguje!!?Mne táto myšlienka tie <strong>na</strong>padla, ale nestihol som tohlbšie pochopi. Z mechaniky som toti vybral nejakú inúdi<strong>sk</strong>etu, a kým som stihol vloi svoju, poèítaè sa rozbehol.Len si ešte nieèo dobré vymyslie. Tak, podarilo sa mi to opravi. Problémom bolo asi tomnostvo prachu, a keï sa poèítaè dlhšie pouíval,došlo k jeho <strong>sk</strong>ratovaniu. Keï sme ho otvorili, prachtrochu ustúpil a on sa rozbehol. Otázka však je, akodlho bude fungova... Nebojte sa, u <strong>na</strong> to dozriem. Ten poèítaè sa budezapí<strong>na</strong> len vtedy, keï to ja povolím.Neviem síce, èi ma správne pochopil, ale nebudem sa há−da. Nastáva dos chúlostivá otázka o platení za servis. Zaplatíte mi sto korún. To máte so z¾avou... Ko¾ko? Sto korún?! A za èo? Za otvorenie poèítaèa?To nemyslíte váne.Ako mu vysvetli, e platí za èas, vedomosti, teplo v ob−chode a aj ten <strong>sk</strong>rutkovaè ma vo¾aèo stál. Napadol mi všakdobrý argument. Viete, keï nezaplatíte a prídete <strong>na</strong>budúce, tak vámho u neopravím... ... môj sused je automechanik a tie šraubíky miodšraubuje a dokonca má aj kompresor, ktorým tenprach všetok vyfúkam. A zadarmo.Nu, ozaj – <strong>na</strong> èo sú dobrí servisní technici?Daniel SládekV spolupráci so spoloènosou proNETIX, s. r. o., sme pre vás pripravili súa o:3 × Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong> s aktualizáciou 1 rok.Panda Titanium Antivirus <strong>2004</strong> detegujea eliminujea) poèítaèové vírusyb) poèítaèové èervyc) poèítaèové vírusy, dialery, hoaxy, malwareTitanium <strong>2004</strong> chránia) periférie PCb) súbory, elektronickú poštu a prístup do internetuc) súborový systémAktualizácia databázy vírusov Titanium <strong>2004</strong> jea) inkrementál<strong>na</strong>, minimálne raz denneb) týdennác) denná, sahuje sa celá databáza vírusovSprávne odpovede nám posielajte <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôrdo 15. marca <strong>2004</strong> <strong>na</strong> adresu redakcie aleboprostredníctvom elektronickej pošty <strong>na</strong> adresusutaz@pcrevue.<strong>sk</strong>.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 165


S E R V I SDVD okienkoEQUILIBRIUMDVD204SPI−10FILM: Equilibrium je temné postka−tastrofické sci−fi. Na zaèiatku 21.storoèia vypukla 3. svetová voj<strong>na</strong>. Tí,èo ju preili, zistili, e za všetko zlé<strong>na</strong> zemi môu ¾ud<strong>sk</strong>é city. A tak prene v novej spoloènosti v štáte Libérieniet miesta. Preto všetci uívajú Pro−zium, liek potláèajúci prebytoènéemócie. Kto má city, je zloèinec. Na to všetko dohliadanový druh policajtov – gramaton<strong>sk</strong>í klerici. Ich <strong>na</strong>jsilnejšouzbraòou je gun−kata, predvídanie pohybov protivníka.Toto bojové umenie je zaloené <strong>na</strong> štatistike – klerici ve−dia, kde budú stá protivníci, kam budú strie¾a a kde satreba postavi, aby sa vyhli gu¾kám. To všetko im zaruèujeprevahu <strong>na</strong>d protivníkom, ktorý je proti gun−kate bez−mocný. Klerici sú chladní, bezcitní, pália knihy, obrazy,cédeèká, <strong>sk</strong>rátka všetko, èo môe vyvola city. Ale aj medzinimi sa nájdu takí, èo citom <strong>na</strong>koniec pod¾ahnú. Jedným znich je aj elitný klerik Preston, ktorý <strong>na</strong>dviae kontakt s ile−gálnym podzemím a <strong>na</strong>koniec pomôe podzemiu k totál−nemu a celkovému víazstvu <strong>na</strong>d systémom.DVD: Na di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza 4,5 GB dát, z ktorých pre−vanú väèšinu predstavuje film. Na di<strong>sk</strong>u sú len dve zvu−kové stopy – anglická a èe<strong>sk</strong>á, obe Dolby Digital 5.1. Ti−tulky <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u sú èe<strong>sk</strong>é a sloven<strong>sk</strong>é. Èo sa týka bonusov <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u, neèaká vás <strong>na</strong> tomto DVD niè svetoborné. Tradiè−ným a <strong>na</strong> výrobu <strong>sk</strong>utoène nenároèným bonusom je dvoj−minútová slideshow fotografií z filmu. Druhý bonus jeve¾mi s¾ubne <strong>na</strong>zvaný II. kamera. Urèitým <strong>sk</strong>lamaním bolo,e sa pod týmto názvom <strong>sk</strong>rýva len o film o filme, ktorý je<strong>na</strong>vyše krátky. Dokument je pomerne „akèný“ a dá sa po−zera. Bonusy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u nezachránia ani priloené kino−trailery. Prvý z nich je <strong>na</strong> samotné Equilibrium, druhý <strong>na</strong>film Adaptácia, v ktorom hrá hlavnú úlohu Nicolas Cage.Equilibrium, USA 2002, udaná dåka 107 min., <strong>sk</strong>utoèná102 min.Réia: Kurt Wimmer Scenár: Kurt Wimmer Kamera:Dion Beebe Hudba: Klaus Badelt Hrajú: Christian Bale,Taye Diggs, Emily Watson, Angus McFadyen, Sean Bean,Matthew Harbour, William FichtnerMESTO BOHOVDVD204SPI−11FILM: Tento film si rozhodne nene−chajte ujs. Je to nieèo <strong>na</strong> spôsob PulpFiction, ale bez niektorých komediál−nych vloiek. A aj tých màtvol uvidíteviac. Hlavným hrdinom filmu je cha−lan, ktorého prezývajú Raketa. Má sensta sa fotografom. No keïe pochá−dza zo slumu <strong>na</strong> okraji Ria de Janei−ro, nebude to také ¾ahké. Príbeh je rozdelený do akýchsisamostatných, aj keï vo¾ne <strong>na</strong>dväzujúcich kapitol. Osudhlavného hrdinu sa odohráva v 60. a 70. rokoch. Zaèí<strong>na</strong> sa <strong>na</strong>futbalovom ihri<strong>sk</strong>u a pokraèuje prepadom hodinového hote−la, po ktorom zostane a prive¾a màtvol. Tým, kto má màtvych<strong>na</strong> svedomí, je ve¾mi prekvapujúco <strong>na</strong>jmladší èlen prepado−vého oddielu. Medzi fajèením marihuany, drobnými i väèšímizloèinmi pomaly plynie ivot slumu do divokých 70. rokov.Raketa u má koneène primitívny fotoaparát a cvaká spúšou.Hlavný hrdi<strong>na</strong> sa pomaly pretåka cez príleitostné práce, tak−tak sa nedostane <strong>na</strong> šikmú plochu, a sa mu <strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne ivotnášanca. V novinách síce zaèí<strong>na</strong> ako roznášaè, ale všetko sa zme−ní po uverejnení prvej fotografie, ktorá sa hneï dostane <strong>na</strong>titulnú stranu. Pri pozeraní filmu sa rozhodne nebudete nudi.DVD: Na di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza 4,4 GB dát, z ktorých väèšinupredstavuje film. Na di<strong>sk</strong>u je portugal<strong>sk</strong>á a èe<strong>sk</strong>á zvukovástopa, obe Dolby Digital 5.1. K dispozícii sú èe<strong>sk</strong>é a sloven−<strong>sk</strong>é titulky. Bonusy <strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u sú aj <strong>na</strong> pomery SPI redu−kované <strong>na</strong> minimum. Jediným <strong>sk</strong>utoèným bonusom je slide−show presne 42 fotografií z filmu, niè viac. DVD obsahuje ajobligátne dva trailery – <strong>na</strong> filmy Adaptácia a Equlibrium.Cidade de Deus (Mesto bohov), Brazília 2002, udanádåka 130 min., <strong>sk</strong>utoèná dåka 125 min.Réia: Fer<strong>na</strong>ndo Meirelles Kamera: Cesar Charlone Hudba: Antonio Pinto a Ed Cortés Hrajú: AlexandreRodriques, Leandro Firmino da Hora, PhellipeHaagensen, Douglas Silva, Jo<strong>na</strong>than Haagensen,Matheus Nachtergaele.HODINYFILM: Na úvod treba pripomenú, etento film zí<strong>sk</strong>al Oscara a Zlatý glóbus.Film tvoria <strong>na</strong>vzájom sa prelí<strong>na</strong>júcepríbehy jedného dòa zo ivota trochien v troch rozlièných èasoch. Je topríbeh spisovate¾ky Virginie Woolfovej,vydatej Amerièanky Laury Brownovej zroku 1951 a emancipovanej Amerièan−DVD204SPI−12N O V I N K YLETUŠKA 1. TRIEDYDon<strong>na</strong> Jensenová ije ivot ako jej vrs−tovníèky. Netúi však po nièom inomako po tom, vypadnú z rodného hniez−da a neby ako jej matka – bývalá exo−tická taneènica.Jedného veèera, keï sa cíti u úpl−ne <strong>na</strong> dne, uvidí Don<strong>na</strong> v televízii roz−hovor so Sally Westonovou – oslnivou zrelou enou,ktorá <strong>na</strong>šla zmysel svojho ivota ako letuška. Don<strong>na</strong>neváha ani <strong>na</strong> chví¾u a vyrazí doby svet.áner: komédia Réia: Bruno Barreto Hrajú:Gwyneth Paltrow, Christi<strong>na</strong> Applegate, Mark Ruffalo,Candice Bergen Rok výroby: 2003, USA Dåka:87 min. Obraz: 16:9 Zvuk: Dolby Digital 2.0anglický, èe<strong>sk</strong>ý Titulky: èe<strong>sk</strong>é, sloven<strong>sk</strong>éObjednávkový kód: DVD204SPI−13ky Clarissy Vaughnovej z roku 2001. Virginia Woolfová do−konèuje svoj román Pani Dallowayová, Laura Brownová sarozhoduje, èi spácha samovradu, a Clarissa Vaughnová pri−pravuje oslavu ceny za celoivotné dielo pre svojho známeho,básnika chorého <strong>na</strong> AIDS. Virginia Woolfová sa <strong>na</strong>koniec utopí,Laura Brownová spácha samovradu a básnik sa prive¾mi vy−kloní z ok<strong>na</strong>. Toto DVD je ve¾mi vhodné ako darèek pre eny.DVD: Na di<strong>sk</strong>u sa <strong>na</strong>chádza 4,6 GB dát, z ktorých prevanúväèšinu predstavuje film. Anglická a èe<strong>sk</strong>á zvuková stopa fil−mu je v Dolby Digital 5.1. Titulky <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u sú èe<strong>sk</strong>é a sloven−<strong>sk</strong>é. Bonusy tohto DVD mono charakterizova rov<strong>na</strong>ko akopri Equilibriu. Nie je to ktovieèo. Obligátnych fotografií zfilmu, typických pre DVD spoloènosti SPI distribuované u nás,je presne 32. Nápaditos pri výbere názvu druhého bonusu jeneuverite¾ná. Volá sa takisto II. kamerou a obsahuje dvojmi−nútový monológ reiséra Stephe<strong>na</strong> Dalryho. V sekcii s bonus−mi sa <strong>na</strong>chádzajú ešte dva trailery – <strong>na</strong> nemecký film Expe−riment a francúz<strong>sk</strong>y Felix a Rose.The Hours, USA 2002, udaná dåka 114 min., <strong>sk</strong>utoèná110 min.Réia: Stephen Dalry Scenár: David Hare Kamera:Seamus McGarvey Hudba: Philip Glass Hrajú: MerylStreep, Julian Moore, Nicole Kidman, Ed Harris, ToniCollete, Claire Daniels, Stephen Dillane, Allison Janney,John C. Reilly, Miranda RichardsonPeter KováèPREDPLATNÉ S CD SA OPLATÍ!Výhodou predplatného PC REVUE je nielen výrazne nišia ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> jeden výtlaèok oproti cene v stánku èi dodávka rovno do poštovej schránky. Na rok<strong>2004</strong> a 2005 sme pripravili pre predplatite¾ov špeciálnu akciu. Od zastúpenia brit<strong>sk</strong>ého vydavate¾stva Dorling Kindersley sme zakúpili exkluzívne práva<strong>na</strong> výrobu, predaj a distribúciu 4 titulov ich ob¾úbených encyklopédií: ¼ud<strong>sk</strong>é telo 2.0, Encyklopédia vesmíru, Ako veci pracujú 2.0 a Encyklopédia prírody. Vpriebehu rokov <strong>2004</strong> – 2005 ich postupne uvedieme <strong>na</strong> trh (kadý rok 2 tituly) v ich èe<strong>sk</strong>ej verzii ako prílohu k èasopisu. V stánku sa PC REVUE s takoutoprílohou budú predáva za zvýšenú cenu. Predplatitelia ich však dostanú v cene predplatného! Ich ce<strong>na</strong> pritom nie je zanedbate¾ná: súhrnná maloob−chodná ce<strong>na</strong> je 3200. Sk! A v benom predaji ich poèas týchto dvoch rokov ani nebude moné kúpi. Tak èo, oplatí sa predplati si PC REVUE aj s CD?4 encyklopédie v hodnote 3200 Sk zadarmo!166 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>


MAXPARÁDA V PLNOM PRÚDE!Redakcia èasopisu PC REVUE spoluso spoloènosami Discreet a Yello!v januári vyhlásila u po tretíkrát súao <strong>na</strong>jlepšie pôvodné dielo v oblastipoèítaèovej grafiky, tentoraz <strong>na</strong> témuVodný svet. Prvá ce<strong>na</strong> je viac ne láka−vá: 3ds MAX 6 NFR (not for resale)Podmienky: Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov Pouitie pluginov je moné, nemonopouíva samostatné balíky typu Adobe Photoshop Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obme<strong>na</strong> tohoistého motívu) Zapojením do súae autor súhlasí s komerènýmvyuitím svojho príspevku!OSPRAVEDLNENIEV PC REVUE è. 1/<strong>2004</strong> sme v èlánku Test USBflash di<strong>sk</strong>y uverejnili pri flash di<strong>sk</strong>u TranscendJetFlash 256 MB (USB 1.1) nesprávnehododávate¾a a obrázok. Èitate¾om aj dodávate¾ovi,spoloènosti SOFOS, s. r. o., sa ospravedlòujeme.Správny obrázok:VYHODNOTENIE SÚAE O:5× antivírusový systémNOD32 2.0 + update <strong>na</strong> 1 rokV decembrovom èísle PC REVUE a <strong>na</strong> webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> sme uverejnili v spolu−práci so spoloènosou Eset, s. r. o., súa o anti−vírusový systém NOD32 2.0. Z doruèených 280správnych odpovedí sme vyrebovali piatichvýhercov:1. Peter Zborovjan, Prešov2. Peter Šuba, Bratislava3. Michal Babjak, Trebišov4. Lukáš Molnár, Košice5. Matej Jakubík, ili<strong>na</strong>Príspevky do súae z oblasti statickejgrafiky alebo poèítaèovej animácies priloeným 3ds max súborom a poui−tými textúrami posielajte e−mailom<strong>na</strong> adresu redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong> (menšieve¾kosti súborov do 5 MB) alebo <strong>na</strong>hraté<strong>na</strong> CD (ve¾ké súbory) <strong>na</strong> adresu redakciedo 30. 4. <strong>2004</strong>.Jednotlivé ukáky budeme opäpostupne zaraïova <strong>na</strong> <strong>na</strong>še CD a budúumiestnené aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe.Vyhodnotenie súae bude <strong>na</strong> jar <strong>2004</strong>. Verzia3ds MAX 6 NFR je plnohodnotná verzia bez monostiupgrade. Víaz bude oprávnený pouíva tento produkt<strong>na</strong> komerèné úèely po dobu 1 roka.VYBERTE SA ZA DOBRODRUSTVOM POZNÁVANIAS MAGAZÍNOM O VEDE A TECHNIKEQUARKPopulárno−vedecký mesaèník informuje o <strong>na</strong>jnovších objavoch<strong>na</strong>šich i svetových vedcov, prináša èlánky z rozlièných vednýchodborov, astronómie, fyziky, genetiky, píše o ivej prírodei ivotnom prostredí, predstavuje vynálezy a technické hity,nechýbajú súae o ceny (vrátane matematickej), test a ve¾mi ve¾akrátkych aktuálnych informácií.QUARK si mono objed<strong>na</strong> <strong>na</strong> adrese: Vydavate¾stvo Perfekt, a. s.,Karpat<strong>sk</strong>á 7, 811 05 Bratislava. Tel.: 02/5249 9783,fax: 02/524 99 788, e−mail: predplatne@perfekt.<strong>sk</strong>.Zákon o sociálnom poistení priniesol mnostvo zmien informácie komentáre vysvetlenia odpovede <strong>na</strong> otázkyTO VŠETKO NÁJDETE V ODBORNOMMESAÈNÍKU SOCIÁLNEJ POISOVNENÁRODNÉPOISTENIEObjednávky: Perfekt, a. s., Karpat<strong>sk</strong>á 7,811 05 Bratislava 1, fax: 02/524 99 788.Roèné predplatné 264 Sk + poštovné.VYHODNOTENIE SÚAE O:balíèky spoloènosti SPIInter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lV decembrovom èísle PC REVUE a <strong>na</strong> webe<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> sme uverejnili v spolupráci sospoloènosou SPI Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l súa o 5× balíèek,ktorý obsahuje VHS Spy Kids 1 + DVD Spy Kids2 + trièko Spy Kids 3D. Z doruèených mailovýchodpovedí sme vyrebovali týchto piatich výhercov:1. Martin Šoltys, Tulèík2. Attila Mészáros, Galanta3. Peter Patráš, Brezno4. Igor Harašta, ili<strong>na</strong>5. Martin Auxt, MartinZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. AGORA PLUS 80 (02/6381 3873)2. AKTIS 114 (02/4342 0946)3. AP MEDIA 53 (02/6020 2111)4. ASBIS SK 97, 100, 105 (02/4487 1589)5. ASM SLOVAKIA 132 (02/4446 2308)6. AV DIGITAL 126 (02/6828 6660)7. BSP 18, 68 (02/5443 0017)8. CANON 37 (02/5262 6431)9. CASABLANCA 134 (02/5825 2131)10. CIT 119 (02/5443 5082)11. CÍGLER SOFTWARE 17 (02/4446 2746)12. CODUM 109, 126, 155 (02/6353 2921)13. CONQUEST 25, 27, 29 (02/4488 2145)14. D&D STUDIO 117 (02/5341 3568)15. DATA 112 (02/4487 3656)16. ENTRO 99 (02/5249 4066)17. ESET 141 (02/5930 5311)18. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)19. EUROTEL 8520. FERIMEX 111 (02/4564 1701)21. FINCOM 109 (02/4445 3572)22. GRAS 151 (0908/300 901)23. GTS SLOVAKIA 12 (02/5778 1111)24. HAMA SLOVAKIA 31 (033/6481 184)25. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA, 21, 96 (02/5020 5611)26. HT COMPUTERS 7 (02/5020 5611)27. IMAGE SUPPLIES 99 (02/4487 2052)28. INCA 156 (02/6353 4481)29. INCOMA 131 (02/5441 8969)30. JOYCE 9831. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)32. KONSIGNA 9, 11, 13 (02/4488 4680)33. KORACELL 77 (02/5341 9316)34. KROS 101 (041/7071 011)35. LAMA PLUS 145 (041/4361 302)36. METROLOGIE 93 (02/5556 3070)37. MICRONIX 68 (048/412 3779)38. MICROSOFT 2, 3 (02/4342 6565)39. NETWORK ASSOCIATES 10440. NEUSIEDLER SCP 23 (044/4361 111)41. OPAL MULTIMEDIA 144 (051/7734 332)42. ORANGE 72, 7343. P.E.S. CONSULTING 121 (031/780 3419)44. PANASONIC 32 (02/5292 1423)45. PC BUSINESS 125 (02/4342 5000)46. PROCA 41 (033/5922 111)47. PRONETIX 126 (02/4445 5702)48. Q−PRODUCTS 121 (02/4525 7568)49. RADIOCOM 45, 65, 103, 139 (02/5262 6633)50. RYBOTEL 81 (0408/433 888)51. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 552. SOFTEC 127 (02/4920 2511)53. SONY 3354. STORMWARE 106 (02/6478 0293)55. SUNTEQ 20 (046/5420 129)56. SYNTEX 156 (02/4552 5471)57. TECOMPRINT 113 (02/4425 5777)58. TECPROM 146 (02/4341 3874)59. TEOS 116 (032/7436 104)60. UI42 135 (02/6241 1704)61. WEBGLOBE 126 (02/5363 4961)62. WESTECH 92 (02/4341 3804)63. XENON 126 (0904/401 088)2/<strong>2004</strong> PC REVUE 167


Èíslo 2 február <strong>2004</strong> XII. roèník PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK <strong>2004</strong>ŠÉFREDAKTOR:Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mdZÁSTUPCA ŠÉFREDAKTORA:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −omSENIOR EDITOR:Peter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) −poODBORNÁ REDAKCIA:Michal Holeš (mholes@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mhPeter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>) −pkBranislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.<strong>sk</strong>) −dsMatúš Valter (mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>) −mv¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) −llHLAVNÝ SEKRETÁR:Xénia Rybáková (xrybakova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ADMINISTRATÍVA:Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)TECHNICKÝ SERVIS:Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)DTP:Marti<strong>na</strong> Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)JAZYKOVÁ REDAKTORKA:Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)INZERCIA:¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621Monosti, ako si objed<strong>na</strong> PC REVUE pošta: zaslaním objednávkového formuláraz PC REVUE internet: prostredníctvom formulára <strong>na</strong> webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> e−mail: zaslaním objednávky<strong>na</strong> predplatne@pcrevue.<strong>sk</strong> SMS: prostredníctvom SMS objednávky<strong>na</strong> è. 0903 223 820 TEL: telefonicky <strong>na</strong> èísle 02/4342 0956−7 FAX: zaslaním objednávky <strong>na</strong> 02/4342 0958Na základe objednávky vám bude pridelené predplati−te¾<strong>sk</strong>é èíslo a zaslaná poštová poukáka alebo faktúra <strong>na</strong>uhradenie.Monosti, ako uhradi predplatné PC REVUE pošta: zaplatením poštovej poukáky internet: prostredníctvom internet bankingu banka: bankovým prevodom <strong>na</strong> úèet v Tatra bankeè. ú.: 2620081584/1100, konšt. symbol: 0179Pri kadom spôsobe platby treba ako variabilnýsymbol uvies vaše predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo, i<strong>na</strong>k nebudemevedie vašu platbu identifikova. Pokia¾ ho nemáte,<strong>sk</strong>ontaktujte sa s redakciou a my vám ho pridelíme.Pri úhrade predplatného – èi u poštovou poukákou,alebo bankovým prevodom – je potrebné vypísa cenupod¾a vami zvoleného typu predplatného (s CD, bez CD,z¾avnené atï.)CENY PC REVUE NA ROK <strong>2004</strong>Èasopis PC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do roka, aj s prílohou CD REVUE. V novinových stánkoch jemoné kúpi PC REVUE u len s CD. Ce<strong>na</strong> èasopisu v novinových stánkoch ostáva nezmenená – 119 Sk spolu s CD.Pokia¾ však máte záujem len o èasopis bez CD prílohy, je moné si objed<strong>na</strong> celoroèné predplatné bez CD.Ceny predplatnéhobez CDs CDce<strong>na</strong>/ks celoroène ušetríte ce<strong>na</strong>/ks polroèné celoroène ušetríteCe<strong>na</strong> v stánku119 SkPredplatné 53 Sk 636 Sk 192 Sk 102 Sk 630 Sk 1224 Sk 204 SkPredplatné z¾avnené 46 Sk 552 Sk 276 Sk 89 Sk 546 Sk 1068 Sk 360 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou je posla <strong>na</strong> adresuredakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku alebo vpísa do objednávky èíslo karty mládeeISIC, EURO

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!