Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

e d i t o r i a lOd prvého èísla v novom roku sa oèakáva bilancia toho minulého a predikcia toho, èo sa bude dia v tom nasle−dujúcom. Neušetrím vás toho ani tento rok ☺, tak sa do toho pustime.Pod¾a analyticko−prognostických agentúr by si svetové IT firmy po dvoch akých rokoch stagnácie koneènemohli vydýchnu a doèka zlepšenia. Rok 2002 pritom viaceré z nich oznaèujú ako najhorší v histórii IT, keïcelkový obrat klesol o 3 %, èo v porovnaní s dvojcifernými nárastmi, ktoré IT priemysel bene dosahoval poèaspredchádzajúcich 20 rokov, predstavuje pre firmy znaèný otras. Najväèšiu „zásluhu“ na tom má stagnácia pre−daja PC a sieových produktov, konsolidácia telekomunikaèného sektora a ani trh so slubami, ktorý v súèas−nosti generuje jednu tretinu príjmov v IT priemysle, sa minulý rok nemal èím chváli. Prepad v obrate sa pohy−boval v rozpätí 7 – 9 %. Okrem poklesu hodnoty akcií high−tech sektora sme to mohli registrova aj lavínou ban−krotov, akvizícií a dramatických škrtení výdavkov.Na tento rok „prorokujú“ analytici nárast vo výške 4 – 6 %. Súèasne však varujú pred prehnanými oèakávaniamiv súvislosti s celosvetovou politickou a hospodárskou situáciou (napr. vojna v Iraku). Aj v takom prípade by všakIT trh mal rás, hoci iba o neduivé 2 %. Generátorom rozmachu IT sektora by mali by zvyšujúca sa popularitabezdrôtových technológií, konvergencia PC techniky a domácej spotrebnej elektroniky. Vo svete podnikových IT byto mohlo by výraznejšie vyuívanie outsourcingu, úsilie firiem o lepšiu ochranu podnikových dát pred katastro−fickými udalosami typu povodne, teroristického útoku èi poiaru, tesnejšie previazanie vnútropodnikových pro−cesov s IT, schopnos vydolova z podnikových údajov èoraz viac súvislostí a predikova budúce stavy. Vzh¾adomna èoraz starostlivejšie sledovanie vnútorných nákladov sa zaènú podniky zaujíma aj o flexibilnejšie vyuívanievlastných informaèných infraštruktúr èi technológie sprístupnenia výpoètových zdrojov od tretích strán na po−iadanie, èím sa výpoètové zdroje stanú rovnakým spotrebným tovarom ako elektrina èi pitná voda.Poïme však spä na Slovensko. Miernou zmenou by mohlo by uplatòovanie zníenej 20 % DPH na tovar a nie−ktoré sluby. Niektorí predajcovia však u dopredu signalizovali, e zachovajú koncovú cenu s DPH, èím siaspoò doèasne prilepšia predaj o pár percent. Hmmm, aj takto sa dá robi biznis... Od zaèiatku roku by sme samali pohybova v plne liberalizovanom telekomunikaènom prostredí. O tom, e to fakticky nepocítime, vieme udávno. Pokia¾ trojuholník ST – regulátor – alternatívni operátori nedospeje k dohode oh¾adom prístupu k miest−nym vedeniam èi vzájomného prepojenia sietí, nemôeme oèakáva nišie mesaèné úèty ani za hlas, ani za dial−up pripojenie na internet. V prvom kvartáli by sa mohla koneène spusti odloená prevádzka ADSL. Èi sa tonaozaj stane, je však ešte stále otázne. Ostatné technológie a riešenia na preklenutie problému poslednej mílesú pre nepodnikovú klientelu cenovo alebo technologicky príliš nároèné. UPC s internetom po kábli zaujalo vyè−kávací postoj, 2,4 GHz pásmo pre WiFi je prepchaté. Alternatívy ako dvojcestné pripojenie cez satelit, GPRSalebo HSCSD sú zaujímavé, ale zatia¾ iba pre podnikovú klientelu. Na druhej strane je prekvapujúce, preèo sanerozbehlo vo ve¾kom pripájanie skupín domácností (napr. v panelákoch) èi menších firiem na pripojeniezdie¾ané kapacitne aj cenovo. Mohol by to by celkom zaujímavý biznis, hoci logisticky dos nároèný. Na pevnéa lacné pripojenie do internetu si teda ešte chví¾u poèkáme. Nárast penetrácie internetu toti èaká jednoznaè−ne na spustenie ADSL.Pokraèova bude dlhoroèný trend zniovania cien a zvyšovania výkonnosti „eleza“. Kúpi výkonovo slabý poèí−taè u vlastne ani nebude moné. A ceny sa dostávajú na úroveò, keï u niet na èo èaka. Podobný trend monovidie pri CRT monitoroch, tlaèiaròach atï. Sledova vývoj cien skenerov u napríklad dávno stratilo zmysel.Technologický vývoj v týchto produktoch sa dostal na úroveò, keï nový model prináša len minimálne zvýšenieúitkovej hodnoty. Pozornos by sme mali nasmerova do oblasti LCD monitorov, digitálnych fotoaparátov, vrec−kových poèítaèov, tabletov, mobilných telefónov èi digitálnych projektorov, kde sa budú odohráva interesant−né zmeny z h¾adiska technológií, ale najmä cien.Do väèšej pozornosti sa dostane prepojenie sveta PC a domácej spotrebnej elektroniky, o svoje miesto sa zaènúhlási inteligentné domáce spotrebièe, prvé pouite¾né domáce roboty, hoci zatia¾ len v podobe produktov prehorných desatisíc.Témami, o ktorých sa bude hovori, budú ochrana súkromia pred nevyiadanou reklamou, pred vírusmi a ne−oprávnenými vstupmi do poèítaèa, anonymita na internete, legálny prístup k on−line hudbe a filmom, interak−tívna zábava atï. Tento rok by mohol znamena aj výraznejšie presadenie sa Linuxu vo svete desktopov a ser−verov. Podrobnejšie sa technologickým víziám na tento rok venujeme v nosnej èasti tohto èísla, dúfam, e savám bude páèi.Úspešný nový rok vám elá

N O V I N K Ywww.itnews.sk 16. 11. – 17. 12. Java Virtual Machine je deravá Tajná komunikaèná technológia Pentagonu v civil−nom sektore? Microsoft a eBay spolu proti pirátstvu Štatistika výskytu vírusov za mesiac november ST a ATO sa vzájomne kritizovali Siemens chce zvýši podiel na trhu telefónov na 15 % Nový Athlon bojuje s Xeonom Prvá myš od Creative je tu! U.S. Steel poiadal o lokálnu telefónnu licenciu Akcionári premenovali èeský RadioMobil na T−Mobile Prvý Linux−only server od IBM Najtenší tranzistor na svete: 6 nanometrov Poèítaè v CD mechanike Spor Microsoft verzus štáty únie pokraèuje! Contactel plánuje expanziu z ÈR na Slovensko Povolí Intel pretaktovávanie svojich procesorov? SiS a UMC vyriešili spor šalamúnsky Microsoft prehodnotil závanos diery v IE Sony Ericsson: Vytriezvenie po roku? Creative bude vyrába myši a klávesnice LCD monitory idú na draèku Astro ako Hammer? Chybný mail zrúti Outlook 2002 Fiasko v prípade ElcomSoftu Pozor na èerv Holar! TÚ SR zaèal vydáva licencie na poskytovanie telefón−nej sluby Kadý druhý e−mail je spam Nespokojnos so Smartphone SPV od Microsoftu Prvá licencia na poskytovanie hlasových sluieb Èernoby¾ sa vracia! DT chce prehodnoti záväzok preinvestova v ST1 mld. eur Sluby káblovej TV bez kábla budú v Bratislaveposkytova u dve spoloènosti NEXTRA Czech Republic a NEXTRA Slovensko sa spoja Èeský Eurotel spustil verejnú Wi−Fi, ïalšie sú v poradí Trh s èipmi opä rastie Prichádzajú superpoèítaèe ASCI Purple a Blue Gene/L Budeme nosi platobnú kartu na zväzku k¾úèov? Orange uhradil druhú splátku za licenciu UMTS Roxio definitívne odkúpil Napster Nová ponuka sluieb Internet ST Online priniesladvojnásobné prírastky nových zákazníkov Predaj Èeského Telecomu skonèil neúspešne Produkcia LCD a PDP televízorov prudko vzrastie! AOL vyvíja vlastného emailového klienta Rambus a DDR od OCZ pre ladièov výkonu! Pirátske nahrávky v americkom námorníctve MS DOS zomrie na Silvestra, v polovici roka 2004 ajWindows 98! Windows XP second edition nebude Bush podpísal Homeland Security Act Xbox Live je vypredaný Jupiter sa volá nový šampión Microsoftu Nokia má prvý mobilný telefón s technológiou EDGE Únik informácií z Microsoftu Falošné súbory skladieb Robbieho W. na internete Dell bude ma v ponuke Itanium 2 Chaos okolo procesora AMD Athlon XP 2600+ PDA s Pocket PC u aj pod 5000 Sk? Dva nové Celerony taktované na 2,1 a 2,2 GHz TÚ SR zverejnil nový èíslovací plán Systémové zbernice výrazne zrýchlia na 800 MHz Nový èip Transmety sa volá Astro DVD−R médiá s priemerom 8 cm! Pod¾a ST je dôvodom odpojenia Kiwwi insolventnos NV30 sa volá GeForceFX a v 3Dmarku dá 22 000! SimCity 2000 na PDA Apache pre procesory Opteron Je tohtoroèný Comdex posledný? Lite−On bude vyrába TV na báze DLP! Je SmartPhone prekliaty? Windows bez myši? Vyskúšajte si to!Chladnièky chladené zvukom?!V budúcnosti nás èakajú nové typy chladnièiek a chladia−cich zariadení. Chladnièky a klimatizaèné zariadenia v mi−nulosti pouívali na chladenie plyn freón, ktorý negatívneovplyvòoval ivotné prostredie a spôsoboval globálne otep−lenie atmosféry. Budúcnosou sú „zelené“ alternatívy, ako jenapr. termoakustická technológia chladenia.Prototyp takejto chladnièky u naozaj existuje. Vyuívazemný plyn a jej ve¾kos je podobná súèasným modelom.Vyuíva princíp ohrevu pri kompresii zemného plynua ochladenia pri jeho expanzii. Ako zdroj zmeny tlaku sapouíva silná zvuková vlna s hluènosou a 173 dBA (stíhaè−ka dosahuje hluènos 140 dBA vo vzdialenosti okolo 2 met−rov od jej motora).Zvuková vlna spôsobuje stlaèenie a expanziu plynu, pri−èom vnútri chladnièky teplota klesá a rastie v tepelnomvýmenníku umiestnenom zvonka chladnièky. Zvuková vlnaje však ve¾mi krátka a ¾udské ucho ju v podstate vôbec ne−zachytí. Preto nie je toto riešenie hluèné, ako by sme si naprvý poh¾ad mohli myslie.Dnešný prototyp udruje vo vnútornom priestore chlad−nièky teplotu 8 °C. Zo stránky energetickej efektívnosti saprototyp zatia¾ nevyrovná dnešným klasickým chladnièkám,ale pod¾a výskumníkov je to otázka najbliších dvoch rokov.Výhodou má by monos zmenšenia rozmerov chladnièky.Vreckový poèítaè s televízorom, GPSa rozpoznávaním reèiNa výstave Telecom Asia 2002 predstavila spoloènosSamsung svoj najnovší vreckový poèítaè pre siete CDM2000. Ide o revoluèný produkt, ktorý ukazuje smer budúce−ho vývoja PDA.SPH−400 je vybavený modulom na prevod hovorenéhoslova do textu, nachádza sa v òom aj televízny tuner a sate−litný navigaèný systém. Vyuíva operaèný systém Pocket PC2002 Phone Edition a v sieti CDM 2000 môe dosiahnukomunikaènú rýchlos 2,4 Mb/s. Takéto siete sú u v JunejKórei v prevádzke.Celková hmotnos tohto PDA je okolo 200 gramov a jevybavený ve¾kým farebným displejom. Vo výbave je aj slotpre SecureDigital a infraèervené rozhranie.Na trh príde pod¾a vyjadrenia výrobcu na zaèiatku budú−ceho roka, cena zatia¾ nebola oznámená.Samsung pripravuje aj PDA pre európsky a americký trh.Sú to modely SPH−i700 a SPH−i600 s operaèným systémomPocket PC 2000 Phone Edition a modely SPH−i330 a SPH−i500 na platforme Palm OS 5.Linuxové PC v ofenzívePenguin je druhá spoloènos v poradí, ktorá po Sun Micro−systems uvádza lacný poèítaè zaloený na OS Linux. Majútieto PC šancu presadi sa?Penguin Computing predstavil svoj poèítaè Niveus 1X,ktorý je zaloený na procesore Intel Pentium 4 alebo Ce−leron. Ako operaèný systém je pritom dodávaný RedHatLinux vo verzii 8.0. Cena za takýto model sa pohybuje bezmonitora na hranici 700 amerických dolárov, èo je ve¾midobrá ponuka.Ani spoloènos Sun nezaváhala a na trh uviedla svojvlastný systém, ktorý nepobeí na Windows. Pod¾a slovhovorcu spoloènosti takéto systémy stoja len poloviènú cenuako výkonnostné ekvivalenty vo verzii Windows. Budúci rokchce Sun navyše predstavi systém, ktorý bude zaloený navlastnom hardvéri pochádzajúcom z výrobných kapacítSunu a ponesie názov Purple box.Dôvod, preèo sa dodávatelia poèítaèov èoraz viac poze−rajú po linuxových riešeniach, je jednoduchý. Mara z pre−daných poèítaèov je zanedbate¾ná, a tak akéko¾vek zníenienákladov je u dodávate¾ov vítané a práve implementáciaLinuxu ako operaèného systému môe by novým zdrojompríjmov. Navyše sú takéto výhodné riešenia vítané aju domácich pouívate¾ov. Tí mnohokrát v prvom radeh¾adia na cenu a pri koneènom výbere tá hrá rozhodujúcuúlohu. Poèítaèe zaloené na Linuxe tak poskytujú ve¾mivýhodnú alternatívu.Mono práve teraz dozrel èas na to, aby sa systémy za−loené na Linuxe vo väèšej miere dostali na stoly v domác−nostiach. Pouívate¾ské prostredia jednotlivých distribúcií súèasto na nerozoznanie od Windows a navyše je aj paletaprogramov dostupná pre Linux dostatoène široká.CD prehrávaèe odchádzajú do zabudnutiaJe to tak, èísla sú jasné. Poèet predaných CD prehrávaèovv USA klesá k nule a ich miesto zaberajú modernejšie DVDprehrávaèe. Dôvodom sú väèšie monosti DVD prehrá−vaèov (zvuk i obraz, vyššia kapacita) a vyrovnanie spodnejcenovej úrovne obidvoch typov prístrojov.Najnišie ceny DVD prehrávaèov v sieti predajní Wal−Mart sú okolo 48 USD (asi 2100 Sk bez DPH), zatia¾ èo naj−väèší predajca spotrebnej elektroniky v USA – Best Buy – ichponúka u za 39 USD (asi 1700 Sk bez DPH). Ceny najlac−nejších CD prehrávaèov nie sú u ove¾a nišie. Pripomeò−me, e CD prehrávaèe prišli na trh v roku 1983 a uvádza−cia cena bola okolo 500 USD (22 000 Sk bez DPH). Dnesu väèšina z predaných CD prehrávaèov v USA skonèila nasmetisku, aj keï sú úplne funkèné.V USA sa na momentálnom predvianoènom trhu naj−lepšie predávajú systémy domáceho kina v cene od 139USD (asi 6000 Sk bez DPH). Aj najjednoduchšie systémy súvybavené reproduktormi a zariadením na prehrávanie sta−rých VHS pások. Najdrahšie zariadenia obsahujú high−defi−nition TV a kvalitnú reproduktorovú sústavu.DVD prehrávaè vlastní kadá tretia rodina v USA a v na−sledujúcom roku sa oèakáva ïalší nárast ich predaja.Takýto istý trend oèakávame aj na Slovensku, aj keï ceno−vá hladina zariadení je u nás stále vyššia. Oficiálne štatisti−ky o percentuálnom zastúpení DVD prehrávaèov v domác−nosti neexistujú, ale odhadujeme, e DVD prehrávaè vlast−ní v najlepšom prípade kadá desiata rodina.Vyhrá Hollywood nad pirátmi?Nový nápad, ktorý iniciuje americká Federal Communica−tions Commission (FCC), by opä pirátom sail vytváranienelegálnych kópií materiálu, ktorý podlieha autorským prá−vam.V praxi to znamená asi to¾ko, e vláda by vstúpila dovýrobných technológií a v urèitých oblastiach by zaviedla no−vé obmedzenia. Fungova by celý nápad mal asi tak, e digi−4 PC REVUE 1/2003

N O V I N K Ytálne prijímaèe televízneho signálu by v tomto dostávali ajšpeciálnu informáciu o tom, ktorá relácia nesmie by zazna−menávaná. FCC sa ïalej zasadzuje, aby zariadenia, ktorénebudú schopné takúto informáciu èíta, boli zakázané a abysa tak zamedzil ich predaj. Len takto sa pod¾a predstavite¾ovFCC bude da zabráni tomu, „aby sa vytvárali takmer per−fektné nelegálne kópie, a to celkom beztrestne“.Riešenie sa zdá úèinné, otázne je, ako ho prijme verej−nos. Ochranný mechanizmus, ktorý by sa nachádzal v prijí−maèoch, sa celkom iste niekomu podarí obís. A ak niektodoteraz zhotovoval a šíril nelegálne kópie, nebude mu torobi problém aj naïalej. Jediní, ktorí by z tohto opatreniamohli ma problémy, sú výrobcovia digitálnych TV prijí−maèov. Na nich bude toti vyvíjaný tlak, aby novú techno−lógiu v prípade jej schválenia èo najskôr implementovali,a to neh¾adiac na náklady.Ide teda opä o zúfalý pokus Hollywoodu, ako bojovas problémom nelegálneho šírenia kópií digitálneho obsahu.Úèinnos tohto riešenia je však ve¾mi otázna. Ak sa presadí,povedie to skôr len k vlne nespokojnosti na strane uí−vate¾ov.Sluby 4G prídu u na budúci rokSiete 4G nastupujú a ich sluby by mohli by bene dostup−né u v priebehu budúceho roka. Aspoò také sú výsledkyvýskumu spoloènosti Visant Strategies.Hlavným faktorom, preèo by sa mohli sluby ponúkanésieami 4G presadi, je ich priaznivejšia cena a vyšší výkonv porovnaní so sieami tretej generácie. Tieto sluby bymohli by uvedené u v priebehu budúceho roka a u v roku2007 by mohli dosahova a 14−percentný podiel na trhus 50 miliónmi uívate¾ov.Aj keï v minulosti sa kadý mobilný operátor téme sietí4G radšej vyhýbal, dnes je jasné, e z tejto technológie sau èoskoro stane ve¾mi lukratívny biznis a spoloènosti, ktorémyslia trošku viac do budúcnosti, sa u na príchod novýchsluieb pripravujú. Tie budú v prvom rade ponúka znaènézrýchlenie prenosu dát a práve tu je ich najväèší potenciál.Ak porovnáme maximálnu rýchlos sietí 3G, ktorá sa pohy−buje na hranici 386 kb/s, a odhadovanú maximálnu rých−los pre siete 4G, ktorá je na úrovni 20 Mb/s, je jasné, akézrýchlenie a potenciál nová generácia prináša.Spoloènos Visant Strategies však varuje, e aj napriekrazantnému úsiliu o rýchle presadenie sietí 4G sa aj takdrvivá väèšina operátorov bude stále pridàa u existujúcichtechnológií a napríklad zo sietí 2.5G sa bude snai vyaimaximum. Prechod na nové technológie sa tak oèakáva avtedy, keï si operátori budú istí vysokou ziskovosou.IDC: Windows je lacnejší ne Linux!Pod¾a najnovšej štúdie IDC, sponzorovanej spoloènosouMicrosoft, je koeficient celkovej ceny vlastníctva (Total Costof Ownership) serverov postavených na operaènom systé−me Microsoft 2000 niší ne pri nasadení open sourceLinuxu. Štúdia sa na koeficient TCO pozerá v horizonte pia−tich rokov. Tak napríklad drahší (podstatne drahší) sú ¾udia,ktorí sa starajú o Linux, ne tí, ktorí sú kamaráti s Windows.Pod¾a tejto štúdie stojí podpora jednej stovky pouívate¾ovna serveri s Linuxom 13 263 USD roène, prièom pri pouitíWindows je to len 11 787 USD. Štúdia plná prekvapeníhovorí napríklad aj o tom, e operaèný systém Windows jena tom oproti Linuxu lepšie v oblasti zdie¾ania dokumentov,tlaèe a bezpeènosti...Bude ma AMD chladnejšie mikroprocesoryako Intel?Poèet Hammerov sa pravdepodobne zníi a miesto piatichverzií AMD uvedie iba tri. Nové Hammery budú disponovaa 100 miliónmi tranzistorov. V porovnaní s desktopovýmimikroprocesormi súèasnostia blízkej budúcnosti je to na−ozaj dos (Athlon má 38 mi−liónov, Pentium 4 má 55 mi−liónov a Banias bude ma 77miliónov tranzistorov), úcty−hodné èíslo, na serverového„konkurenta“ Itanium 2 (220 miliónov tranzistorov) a do−konca ani ohlásený nVidia GeForce FX (125 miliónov) tovšak nestaèí.Ove¾a zaujímavejšia je však posledná zo sledu informá−cií o Hammeroch. Pod¾a nej by nové èipy AMD mali maspotrebu 70 W a v serverovej verzii pre Athlon 64 sa rátas príkonom na úrovni 50 W. Ak sa AMD podarí tento para−meter dodra, bude Hammer „chladnejším“ mikroproceso−rom ako súèasné Pentium 4 (70 wattov). Ak vezmeme doúvahy skutoènos, e AMD plánuje príkon 70 W pri takmerdvojnásobnom poète tranzistorov, neostáva nám niè iné ibavystrúha AMD poklonu. Kým Opteron (serverový Hammer)bude ma spotrebu 70 wattov, Itanium 2 „zhltne“ úctyhod−ných 130 wattov, èo je takmer dvojnásobok!Nová verzia OS Windows asi v roku 2004.Poznáme niektoré detaily!O novej verzii operaèného systému zatia¾ zástupcovia spo−loènosti Microsoft mlèia. Je to pochopite¾né – Windows XPje v štádiu, keï sa relatívne dobre predáva a nie je preèozverejòova detaily o pripravovanej verzii. Práce na nasle−dovníkovi tohto systému, samozrejme, prebiehajú.Kódové meno nového desktopového operaèného systé−mu je Longhorn, jeho testovanie sa zaène na budúci roka finálna verzia sa oèakáva v roku 2004. Spôsob ovláda−nia, architektúra i celkové pojatie nového operaèného sys−tému bude vzh¾adom na Windows XP úplne odlišné. Celýoperaèný systém bude toti zaloený na XML a bude fungo−va len na novšej hardvérovej výbave.Zavedie sa napr. nový súborový systém, ktorý nahradídoterajší systém FAT, FAT32 alebo NTFS. Jeho hlavnouvýhodou má by efektivita uloených informácií a monoszjednodušeného vyh¾adávania informácií bez oh¾adu na to,v akých typoch súborov sú uloené (textový súbor, tabu¾ka,maily a pod.). Nový súborový systém bude bez problémovspolupracova s pamäovými médiami s kapacitou nad1 terabajt (takéto pevné disky sa oèakávajú u v roku2004). Ïalšou výhodou má by previazanie s aplikáciouYukon, èo je kódové meno relaèného databázového systé−mu SQL Server (oèakáva sa u v polovici roka 2003).Longhorn zavedie ïalej jednotný program, ktorý by samal pouíva na všetky štandardné operácie s poèítaèom.Doteraz, pokia¾ chcete pracova s textovým dokumentom,otvoríte si na to textový procesor, ak s tabu¾kami, tak ta−bu¾kový procesor, s e−mailmi pracujete s klientom elektro−nickej pošty. Všetky tieto operácie by mala zvláda v pripra−vovanej verzii centrálna aplikácia. Oèakáva sa teda, e doLonghornu prejdú aj niektoré moduly z dnešného balíkakancelárskych aplikácií Office. Znamená to však, epouívatelia budú musie upravi niektoré zaité zvyklostiv ovládaní operaèného systému. Longhorn má by tieschopný vlastnými prostriedkami spracúva audio, obrázkya streamované video, tak ako je to dnes v operaènom sys−téme Mac OS X.Aký bude osud sietí P2P?2. decembra zasadal v Los Angeles federálny súd vo vecialoby voèi niektorým prevádzkovate¾om sietí P2P. Ideo sie Morpheus a Grokster. Asi najpopulárnejšia sieKaZaA zatia¾ ostáva mimo tohto konania, pripravuje savšak aloba aj v tomto smere.alujúcou stranou sú filmové štúdiá so sídlom v Holly−woode a hudobné nahrávacie spoloènosti. Predmetomobvinenia je porušenie autorských práv v masovom roz−sahu. alujúca strana poaduje okamité zastavenievýmenných sietí P2P a globálny zákaz distribúcie softvéru,ktorý by umoòoval nelegálne šírenie autorsky chráne−ných diel. Je to prvýkrát, èo súdne pojednávanie má riešiotázku sietí P2P ako celku. V prípade súdnych procesovs Napsterom a Madsterom (známym skôr ako Aimster)bolo konanie ukonèené predbeným zákazom distribúcieautorsky chránených diel.V dôsledku tohto zákazu sa Napster dostal a k ban−krotu a prechádzal rozliènými predajmi a nakoniecskonèil v rámci spoloènosti Roxio. Jeho budúcnos je dnesneznáma. alujúca strana si od tohto procesu s¾ubuje sys−tematické vyriešenie nelegálnej distribúcie softvéru, ako ajzmenu v správaní sa pouívate¾ov. Sie Madster muselanedávno na základe rozhodnutia súdu pozastavi svojuèinnos a odstavi svoje servery.Obidve alované strany prevádzkujú siete bez servera,zatia¾ èo Napster i Madster pouívali na šírenie súborov cen−trálny server. V tomto prípade teda ide o útok na celú sie,ktorá je vytváraná v podstate pouívate¾mi, ktorí si navzájomvymieòajú hudobné skladby, filmy a licenèný softvér, a tobez priamej úèasti prevádzkovate¾a siete. alovaná stranasa bránila tým, e poskytuje len svoje nástroje a nemôe byzodpovedná za to, ako ich vyuívajú pouívatelia. Ako prí−klad pouila kopírovacie zariadenia, kde výrobcovia tienemôu nies zodpovednos za to, èo sa vlastne kopíruje. Ajkopírovacím zariadením tak vlastne môu porušova autor−ské práva (prefotíte si napr. celú knihu).alujúca strana vyjadruje proti tomu námietku, ez technickej stránky nie je medzi Napsterom a modernýmisieami P2P iadny rozdiel – umoòujú výmenu chráne−ných súborov. Aká cesta sa na šírenie súborov naozajvyuíva, nie je pre nich dôleité, keïe objektívne dochá−dza k porušeniu ich práv. Na príklade kopírky uviedli pro−tiargument, e výrobcovia kopírovacích strojov nemajútechnickú monos kontroly toho, ako sa ich produkt vlast−ne pouíva. V prípade sietí je pod¾a nich moné monito−rova proces výmeny súborov a realizova opatrenia, abynedochádzalo k porušeniu autorských práv.Záujem o neplatené sluby sietí P2P je obrovský. Po−d¾a správ zo servera www.download.com je týdennýobjem sahovania klientov sietí P2P nasledujúci: Mor−pheus 400 000 stiahnutí a Grokster 122 000 stiahnutítýdenne. Klient KaZaA má týdenný objem sahovaniaa 3,4 milióna, ale hlavne z dôvodu teritoriálnehoumiestnenia tejto spoloènosti sa jej zatia¾ darí unikaoèakávanému súdnemu sporu. Súdne vypoèutie trvaloasi dve hodiny a pod¾a oèakávania neprinieslo iadnekonkrétne rozhodnutie. Pozorovatelia však odhadujú, esudca vynesie rozhodnutie, ktoré nepoteší prevádzkova−te¾ov sietí P2P. Dokonca sa oèakáva súdny príkaz nadoèasné zastavenie prevádzky alovaných sietí. Ïalšiesúdne konanie je naplánované na 19. decembra. Pod¾aamerického práva platí princíp precedensu. Ak budevýrok súdu taký, e prevádzkovatelia sietí P2P budúmusie blokova autorsky chránené diela alebo dokoncabudú musie odstavi siete, bude to ma dosah na všetkysiete P2P spadajúce pod americkú jurisdikciu. Práve tumá výhodu sie KaZaA, ktorá má prevádzkovate¾a naKajmanských ostrovoch a vies s òou súdny proces nebu−de jednoduché.Zatia¾ však ostáva nejasné, ako by bolo technickymoné odstavi distribuované siete. Grokster i KaZaA sútoti zaloené na technológii FastTrack, zatia¾ èoMorpheus je zaloený na sieti Gnutella. Obidve siete súteoreticky schopné ïalšej èinnosti aj bez prevádzkovate¾asiete. Lepšie je však na tom Morpheus, ktorý pouívaúplne decentralizovanú sie a jej vypnutie by sa dosiahlolen súèasným odpojením všetkých klientov od siete. Akovyplýva z postupu pri prechode na „povinnú“ novú verziuklienta pri sieach FastTrack, v tomto prípade by azdastaèilo obmedzi vstup pouívate¾ov pre takú verziu klien−ta, ktorá ešte neexistuje.6 PC REVUE 1/2003

N O V I N K YLonghorn má vyuíva najnovší hardvér (napr. zbernice PCI Express) a mal by sa takzbavi záae podpory starého hardvérového vybavenia. Výsledkom má by podstatnéskrátenie èasu štartu systému – pod¾a niektorých informácií to má by len osmina dnešnejdoby v prípade operaèného systému Windows XP. S vyuívaním nového hardvéru budesúvisie aj zakomponovanie vyššej bezpeènosti údajov. Medzi štandardné vlastnosti novéhooperaèného systému má patri aj synchronizácia viacerých poèítaèov, stolného poèítaèaa vreckového poèítaèa, resp. inteligentných mobilných telefónov (Microsoft ich oznaèujeako Smartphone).Klesnú ceny PDA na polovicu?Pod¾a predstavite¾ov rozhodujúcich výrobcov vreckových poèítaèov poklesnú ich ceny, a tovýrazným spôsobom. Súvisí to s dynamickým nárastom predaja týchto produktov, zvýše−nou produkciou LCD, batérií a mikroprocesorov pre vreckové poèítaèe. Vyjadril sa takpredstavite¾ spoloènosti High−Tech Computer, ktorá vyrába vreckové poèítaèe pre viacerosvetových IT firiem. Cena najvyšších modelov v roku 2003 so zabudovaným bezdrôtovýmprístupom na internet bude pod 299 USD (okolo 12 600 Sk bez DPH). Najlacnejšie mode−ly poklesnú pod 70 USD (okolo 3000 Sk bez DPH). PDA sa však v budúcom roku nestanúkomoditou a poèet ich rozhodujúcich výrobcov bude v porovnaní s PC ove¾a vyšší. Pre zá−kazníkov bude stále rozhodujúci dizajn a jemné rozdiely vo funkènom vybavení konkrét−nych modelov.Do ïalšieho obdobia narastie pod¾apredstavite¾ov firmy HTC podiel PDAv kombinácii s mobilným telefónoma Smartphone. Podiel týchto produktovv budúcom roku narastie takto: o 13 %v prvom, o 17 % v druhom a o 19 %v treom kvartáli budúceho roka. Na−rastie pritom hlavne kategória Smart−phone, ktorá sa doteraz príliš nerozví−jala. Predaj PDA a Smartphone v bu−dúcom roku sa odhaduje a na 17,7milióna kusov. V roku 2002 sa predá14,8 milióna kusov (èísla pochádzajúod spoloènosti Gartner Group).Svetovým lídrom v roku 2002 s po−dielom okolo 25 % ostáva spoloènosPalm s vreckovými poèítaèmi platformyPalm OS, na krk jej však u dýcha HPs platformou Pocket PC. Najväèšienárasty predaja dosahuje v roku 2002 znaèka Toshiba (Pocket PC) a Sony (Palm OS).Platforma Symbian zaèína významne stráca na podiele v oblasti „èistých“ PDA, v oblastixDA sa drí hlavne vïaka firmám Nokia a Sony Ericsson.Sú autodeštrukèné DVD zbraòou proti pirátom?Technológia, ktorá by ideálnym spôsobom vyriešila problém nelegálneho šírenia kópií dielchránených autorským zákonom, sa mono u èoskoro dostane na trh.Newyorská spoloènos Flexplay predstavila zaujímavú technológiu, ktorá by pri vhod−nom nasadení teoreticky mohla vyrieši problém s nelegálnym šírením kópií filmov èi soft−véru. Riešenie je pod¾a nich v autodeštrukèných DVD diskoch. Tie fungujú na princípe, epo ich otvorení je obsah prístupný po dobu nieko¾kých hodín a po uplynutí tohto èasu jeznehodnotený tak, aby sa u nedal poui.Zatia¾ boli Flexplay DVD pouité len v jednom prípade, a to pri novom filme zo sérieJames Bond: Die Another Day. Novinárom bolo zaslané práve preview DVD s technoló−giou Flexplay. Na obale stálo upozornenie, e po otvorení je obsah moné èíta 36 hodín,potom bude znehodnotený.Monosti vyuitia takejto technológie sú ve¾mi široké. Napríklad v poièovniach DVD èiako ukákové disky na prezentáciu nových filmov. Vyuitie by takisto Flexplay DVD mohlinájs pri inštaláciách softvéru. Disk môe obsah dra nepoškodený v rozmedzí 8 a 60hodín, èo by na bené vyuitie malo staèi. Presadí sa teda aj táto technológia v boji protipirátstvu?Máte drobné na poèítaè?Firmy Digital Vox a Minolta prišli so zaujímavou myšlienkou. Keï dnes sú telefónne búdkyna mince celkom bené, preèo nespravi aj poèítaèe na mince èi predplatené karty? Tie bytakisto boli verejne prístupné a záujemcovia by cez ne mohli napríklad pristupova nainternet alebo ich ináè vyuíva pod¾a potreby. Projekt sa volá Bulkhead PC a obe spoloè−nosti poèítajú s tým, e by ho mohli nasadi napríklad na letiskách, v kniniciach èi ško−lách.P2P siete: screenshot vás môe usvedèiZnie to síce neuverite¾ne, ale niektorí dánski uívatelia internetu by vám mohli porozprá−va o tom, ako bený screenshot pracovnej plochy môe stá nemalé pokuty.Dánske zdruenie Anti Pirat Gruppen, ktoré sa angauje v boji s pirátmi, sa rozhodlopre skutoène zaujímavý krok. Monitorovalo uívate¾ov výmenných sietí KaZaA a eDonkeya vyberali tých s dánskymi IP adresami. Pokia¾ našli uívate¾a s takouto IP, spravili8 PC REVUE 1/2003

screenshot P2P programu, v ktorom vidie, aké súbory poskytuje nazdie¾anie. Následne zváili, èi je tento obsah nelegálny.Ak áno, ïalšie kroky Anti Pirat Gruppen majú pokraèovanie, a tona súde. Tam toti putovali všetky screenshoty spolu s vymeranýmipokutami. Spoloènos sa rozhodla, e za jeden „nelegálny“ albumbude iada 60 dolárov. Takto predloila súdu spolu 150 prípadov,kde v niektorých suma pokuty presahovala a 14−tisíc USD.Spoloènos dala postihnutým uívate¾om na výber. Buï zaplatiapolovicu z vymeranej pokuty, alebo sa celý prípad skonèí naozaj nasúde.Tentoraz sa organizovaným cie¾om „boja proti pirátstvu“ nestaliP2P servery, ale priamo koncoví uívatelia. Netreba asi prive¾mi zdô−razòova, e takýto postup zo strany Anti Pirat Gruppen je zasaho−vaním do súkromia uívate¾ov. Otázne v celej veci takisto je, akomôe by bený screenshot pouitý ako dôkaz a aká je miera jehodôveryhodnosti.Ostáva len na súde, ako v tomto prípade rozhodne. Ak by to bolov prospech screenshotov, prípad by sa mohol sta precedensoma inšpiráciou pre ïalšie podobné organizácie po celom svete. Je lenako predstavite¾né, aké rozmery a dosah by to mohlo ma namilióny pouívate¾ov sietí P2P.Èo si o takomto spôsobe dokazovania myslíte vy? Je pod¾a vássprávne, aby niekto „kontroloval“, èo si sahujete z P2P sietí?3 GB Compact Flash kartySpoloènos Pretec nedávno ohlásila úplne nové Compact Flash kartys kapacitou 1,5 GB, 2 GB a 3 GB. Najzaujímavejšie je na tom všakto, e tie najrobustnejšie karty budúdrahé asi ako nový, nadpriemernýnotebook.Ale mono je to preto, e 3GB karty budú ponúknutépriemyslu a armáde,a ako sa všeobecnevie, tam je peòazíako maku. A výrob−ca sa podmien−kam zákazní−kov dokáeaj prispô−sobi,pretoevšetkynovoohláse−né karty môu byk dispozícii aj vo verziis kvalitným metalickým tienením.A ani teplota medzi –40 a +125 stupòov Celzia by im nemala robiproblém.Digitálny rámik na fotografie!Dnes u je digitálne všelièo, spoloènos Ceiva prišla so zaujímavýmnápadom, ktorý mono ocenia aj pouívatelia digitálnych foto−aparátov. Spomínaná spoloènos má v ponuke zariadenie s dosstrohým názvom Digital Photo Receiver. To na prvý poh¾ad vyzeráako klasický rámik na fotografie, v jeho útrobách sa však skrývapoèítaè vybavený LCD displejom, schopný pripoji sa prostredníc−tvom telefónnej linky k internetu!Zariadenie je urèené na nasadenie v domácnostiach a okrem„príjmu“ èerstvých fotografií vašich príbuzných èi priate¾ov môeteprostredníctvom tohto produktu získava od spoloènosti Ceiva ajïalšie informácie (predpoveï poèasia, športové výsledky, lotérie,správy v titulkoch a horoskopy na daný deò).Digital Photo Receiver sa kadý deò (môete definova ¾ubovo¾nýèas medzi polnocou a piatou hodinou ráno) pripojí do Ceivanetwork a „stiahne“ dennú dávku fotografií a informácií. Zariadenieje schopné uchováva vo svojej pamäti maximálne 20 fotografií,prièom ich zobrazenie je cyklické (má podobu SlideShow).Ceiva hodlá týmto zariadením zaútoèi na domácnosti staršíchobyvate¾ov USA, ktorí by bez nutnosti uèi sa pouíva poèítaè a po−hybova sa v prostredí internetu získali prístup k digitálnym fotogra−fiám svojich potomkov a ich rodín. Príjemné je, e kolekciu fotogra−fií, ktoré budú pripravené pre dané zariadenie na „stiahnutie“, mátemonos definova prostredníctvom internetu z ¾ubovo¾ného miestana svete. Staèí prida na personalizovanú stránku nové fotografiea nadefinova, v akom poradí majú by klientom „stiahnuté“.Cena zariadenia nie je horibilná, Ceiva si zaò úètuje 150 USD.K nákupnej cene zariadenia treba ešte priráta poplatky za pripoje−nie k sieti Ceiva Network, ktoré sa pod¾a verzie a mnostva dodá−vaných informácií pohybujú v rozmedzí od 5 do 8 USD za mesiacposkytovania sluby. Digital Photo Receiver je ïalšie zo zariadení,ktoré mono oznaèi ako domáci spotrebiè s pripojením na internet.V porovnaní s chladnièkou, práèkou èi vysávaèom sa mne osobnetoto riešenie zdá ove¾a zmysluplnejšie! Máte rovnaký názor, alebonie? Ak nie, skúste presvedèi vašu babièku, e sahovanie fotografiíe−mailom nie je iadny problém!Ochrana pred spyware za 5 USD?Spoloènos Websense ponúkla novú slubu, ktorá by mala uíva−te¾om jej existujúcich produktov umoni blokova prácu spyware nasystéme. Za poplatok 5 amerických dolárov vám Websense garan−tuje, e váš poèítaè bude bezpeène ochránený pred týmto otravnýmsoftvérom. Ako dôvod pre takéto opatrenie spoloènos uvádzavýskum, pod¾a ktorého 12 poèítaèov, na ktorých bol pokusne nain−štalovaný rôzny spyware, odoslalo v priebehu jedného mesiaca a340 MB s osobnými údajmi.Dajte vari kávu na dia¾ku cez internet – a bez PC!Vo svete výpoètovej techniky jednoznaène vidie ïalší smer vývoja –poèítaèe prenikajú do domácnosti a prelínajú sa so spotrebnou elek−tronikou. U v minulosti sme informovali o poèítaèoch, ktoré slúiaako DVD prehrávaèe alebo hi−fi vee. Najnovším výrobkom, ktorýpodèiarkuje nový trend, je dia¾kový ovládaè fungujúci cez internet.Ide o zariadenie FlatStack, ktoré je schopné pracova ako webo−vý server. Nahradzuje vlastne PC s pripojením na internet, ale jehorozmery sú polovièné oproti kreditnej karte. Pomocou tohto zariade−nia sa tak môete pripoji k webovej stránke a pomocou nej nadia¾ku ovláda ¾ubovo¾né webové zariadenie. Ako príklad bol pred−stavený systém, pri ktorom môe pouívate¾ na dia¾ku regulova tep−lotu v rodinnom dome. S vyuitím FlatStack je tak moné cez inter−net zisti aktuálnu teplotu v miestnosti a nastavi jej iadanú zmenu.Do budúcnosti sa poèíta s tým, e si takto na dia¾ku budete môczapnú kávovar, chladnièku, klimatizaèné zariadenie a pod. Môetie fungova ako ochranný systém, keï cez e−mail môete by infor−movaní o narušení chráneného priestoru.FlatStack nie je zariadenie vyrábané niekde za oceánom – vyrá−ba sa na mieste vzdialenom asi 200 km od Bratislavy. Výrobcom jetoti maïarská firma Timothy Technologies, ktorá sídli v Budapešti.FlatStack bol vystavovaný na Comdexe a vo svojej prednáške totozariadenie spomenul aj Bill Gates.Otázkou ostáva miera bezpeènosti tohto spôsobu ovládania.Treba vylúèi prípady, keï po príchode domov zistíte, e máte teplo−tu v miestnosti okolo 50 °C, navarených nieko¾ko litrov kávy a súèas−ne vypnutú chladnièku. Pod¾a výrobcu bude prístup na stránku

Vyui ho však môete i ako diktafón, prièom technológia AGCdokáe detegova primárny zdroj zvuku a obmedzuje nahrávanieokolitých rušivých prvkov.Zhrnutie základných technických parametrov: rozmery 31 × 28,5× 82 mm; hmotnos 32 g (bez batérie); pracovná teplota –5 °C a40 °C; pamä 128 MB; USB verzia 1.1; cena 9000 Sk.s ovládacím rozhraním chránený heslom. Pre skutoène citlivé apliká−cie sa plánuje aj hardvérové overenie konkrétneho dia¾kového ovlá−daèa.Digitálny podpis na papieriNová technológia na tlaè dvojdimenzionálnych symbolov umoòujeprenies na papier digitálny podpis. Predstavila ju japonská spoloè−nos Inhovation Technologies. Technológia sa nazýva martiXigna umoòuje tlaèi znaky a obrázky ako binárne body. V podstate ideo softvérové riešenie, ktoré vytlaèí informácie v kódovanej forme. Jeto nieèo podobné ako pri tlaèi èiarových kódov, ale táto technológiadokáe umiestni ove¾a viac informácií na jednotku plochy.Tlaè sa môe vykonáva na bený papier a mono ho naèítabeným skenerom s rozlíšením 600 × 300 bodov s následným roz−kódovaním informácií. Zástupcovia firmy Inhovation sa vyjadrili, efirmy budú umiestòova digitálny podpis na dôleité dokumenty. Uexistuje spôsob, ako zaradi takúto firmu digitálneho podpisu dodokumentov typu PDF. Firma plánuje aj pripravi špecializovaný ske−ner matrixReader, ktorý dokáe priamo zobrazi údaje z digitálnehopodpisu.MP3 prehrávaè, FM rádio, k¾úè USB, diktafón.Chýba vám ešte nieèo?Malý, menší, najmenší... Miniaturizácia ovládala i trh s MP3 prehrá−vaèmi. Nie je to tak dávno, èo spoloènos Creative predstavila svojrekordne malý prehrávaè nomad MuVo. Ohlas v podobe konkuren−cie na seba nenechal dlho èaka, a tak tu máme v podaní spoloè−nosti iRiver podobný kúsok.I z obrázka je jasné, e iRiver iFP−180T je vreckový MP3 prehrá−vaè. Kapacita jeho flash pamäte je 128 MB. Malé rozmery a vysokáodolnos proti nárazom (teda je vhodný i pre športovanie) nie sújedinými prednosami. Podpora širokého spektraprehrávaných formátov – MP3 (vrátaneVBR), WMA a ASF – ho posú−va do vyššej kategórie.Napájanie je zabezpe−èené jednou AA ba−tériou, vïaka ktorejdokáe iFP−180Tprehráva hudbua 20 hodín. Za−ujímavým dopln−kom je zabudovanéFM rádio, ktoré sa urèite bude hodi v prípade, ak vás všetky uloenéskladby omrzia èi zatúite po aktuálnom spravodajstve.Preh¾adnos i jednoduché ovládanie zabezpeèí štvorriadkový dis−plej, prièom je moné vyui i funkciu triedenia jednotlivých skladiebpod¾a rôznych kritérií (autor, abecedné poradie, hudobný áner)a vytvoríte si rôzne zloky. iRiver iFP−180T podporuje maximálne 100zloiek s 225 súbormi. Hudobný záitok umocnia nielen kvalitné slú−chadlá Sennheiser MX300, ktoré sú s ním dodávané, ale i ekvalizérso šiestimi predstaveniami pre ten−ktorý hudobný áner (normal,rock, jazz, classic, ultrabass a jedno miesto bolo ponechané napouívate¾skú definíciu).Poslednou vecou, ktorú by sme pred technickými parametramichceli vyzdvihnú, je monos pouitia iFP−180T na doèasné uchová−vanie a prenášanie dát, èo sa v dnešnej dobe urèite môe hodi.Creative CardCam, najtenší digitál na svete!Spoloènos CreativeLabs je notoricky známa vïaka svojim zvukovýmkartám, reproduktorovým sústavám i grafickým kartám. V ostatnomèase sa však èoraz èastejšie pokúša presadi aj v oblasti digitálnejfotografie. Jej produkty z tejto oblasti síce nedisponujú takými špiè−kovými parametrami ako produkty z oblasti spracovania zvuku,minimálne dizajnérska originalita im však nechýba.Presne do spomenu−tej skupiny patrí aj naj−novší prírastok medzidigitálnymi fotoaparát−mi tejto spoloènosti –CardCam. Ako napove−dá názov (i náš obrá−zok), ide o ïalší foto−aparát vo formáte kre−ditnej karty, na rozdielod iných výrobcov sa však v CreativeLabs sústredili aj na maximálnuredukciu šírky prístroja. Zámer sa vydaril a do takej miery, e sku−toènos, e ide o najtenší digitál tohto formátu, má CreativeLabs po−tvrdenú priamo od Guinnessa! Pozrime sa však aj na pár technic−kých parametrov. V prístroji je pouitý snímaè CMOS s rozlíšením1,3 milióna bodov, má zabudovanú pamä s kapacitou 8 MB, jehohrúbka je 6 mm a hmotnos 40 gramov! Fotografuje v rozlíšení1280 × 960 bodov (26 snímok) alebo 640 × 480 (101 snímok),disponuje rozhraním USB a má zabudovaný LiIon akumulátor, ktorýsa dobíja prostredníctvom USB. Cena prístroja sa bude pohybovana úrovni 99 USD.Pozor na útoky zamerané na batériu mobilnýchzariadení!Tím vedcov na Technickej univerzite vo Virginii sa zaoberá mo−nosou ochrany zariadení, ktoré sú poháòané batériou. Pod¾a infor−mácií sa vo svete mnoia prípady, keï sú takéto zariadenia – najèas−tejšie notebooky, PDA, tablet PC a mobilné telefóny – napadnutés cie¾om znièi údaje.Útoèníci sa snaia vyradi z èinnosti systém zálonej energie a po−tom opakovane iada od takýchto zariadení splnenie úloh, ktoré sivyadujú ve¾ké mnostvo energie. Po vyèerpaní energie sa údajez vášho zariadenia môu strati úplne. Presné èíslo takýchto útokovnebolo síce oznámené, ale vraj sa mnoia. Súvisí to aj s nárastommobilných zariadení, ktoré sú pripojené na internet cez Wi−Fi. Pred−pokladá sa, e útoky budú vedené hlavne na inteligentné mobilnételefóny s pripojením na internet pomocou GPRS, keïe ich pouíva−telia si nechávajú zapnuté pripojenie na internet nepretrite.Vedci sa snaia zabráni znièeniu údajov tým, e vytvárajú alter−natívny systém zálonej energie. Ten by mal by „zvonka“ neprístup−ný. Ïalším krokom je identifikácia pouívate¾ov, ktorí od mobilnéhozariadenia opakovane iadajú splnenie tej istej úlohy. Ucelený sys−tém nástrojov na takýto spôsob ochrany by mal by predstavený eštedo konca tohto roka.Universal ponúka download hudbySpolu a 43−tisíc skladieb ponúkne vydavate¾stvo na download prekadého, kto má záujem. Nebude to, samozrejme, zadarmo, cena zajednu pieseò je stanovená na 99 centov, celý album vás potom vyjdena 9,99 amerických dolárov. Skladby sú pritom dostupné vo formáteLiquid Audio alebo Windows Media Audio. Uívate¾ si ich navyše môepo stiahnutí nakopírova do prenosného prehrávaèa èi napáli na CD.eby prvá rozumná ponuka od hudobného vydavate¾stva?Lindows 3.0 na trhuPrvýkrát je moné vo¾ne si zakúpi operaèný systém Lindows OS, a tov jeho tretej verzii. Cena je stanovená na 129 amerických dolárova okrem priameho predaja je moné si ho objedna aj zo stránkyspoloènosti Lindows.com. Zaujímavá je takisto ponuka americkéhoobchodného domu Wal−Mart, ktorý ponúka poèítaè spolu s OS

N O V I N K YIT socIeTyDamovo21. 11. 2002, hotel Carlton, BratislavaDivadelný veèer s Krysaøom27. 11. 2002, Nová scéna, BratislavaSlávnostný veèer, ktorý usporiadala spoloènos Damovo Slovakia z vïakypre svojich klientov a partnerov, mal vynikajúcu atmosféru. Šancu stretnúsa s Giancarlom Fisichellom, pilotom F1 tímu Jordan Grand Prix, vyuila ajmoderátorka veèera Dara Rolins. Ešte pred príchodom hostí vyuili èasa spolu s obchodným a marketingovým riadite¾om spoloènosti DamovoSlovakia Andrejom uchom a generálnym riadite¾om spoloènosti DamovoPavlom Róom si pripili na úspechy spoloènosti v budúcom roku.Foto z¾ava: Pavol Róa, Giancarlo Fisichella, Dara Rolins, Andrej uchaSunForum28. 11. 2002, hotel Forum, BratislavaKoncom novembra sa v bratislavskom hoteli Forum uskutoènila konferen−cia spoloènosti Sun Microsystems SunForum. S poètom asi 400 úèastníkovto bola najväèšia akcia poèas päroènej histórie pôsobenia Sunu naSlovensku. Konferenciu otvoril popredný „evanjelizátor“ a vizionár Sunu Dr.Hellmuth Broda. V prezentácii predstavil prichádzajúci megatrend webo−vých sluieb, zaloený na sunovskej vízii sieovo orientovaného modelunasadenia výpoètovej techniky (Anyone, Anywhere, Anytime and Always on− Ktoko¾vek, Kdeko¾vek, Kedyko¾vek a Stále dostupný). Záver tvorila disku−sia o Linuxe a zopár zamyslení sa nad budúcnosou axióm poèítaèovéhopriemyslu a tým, ako v budúcnosti zavàšime snahu o budovanie bezpeè−ných systémov z nedokonalých súèastí.Program divadelného veèera, ktorý pre svojich klientov usporiadali spoloè−nosti Ability Development, a. s., Datalan, a. s., Tempest, s. r. o., a Unit, s.r. o., otvorila obnovená predpremiéra dirty muzikálu Krysaø s hlavnýmipredstavite¾mi Katarínou Hasprovou a Mariánom Greksom.Po skonèení predstavenia zábava pokraèovala a do skorých rannýchhodín za výdatnej podpory taneènej skupiny Latino Tropicana, ktorá vtiah−la do víru tanca aj prítomných hostí. Kto mal záujem, mohol sa za pomocikrásnych obnaených taneèníèok Tropicany vyškoli v taneèných kreáciáchna tohtoroèné horúce hudobné hity. Mimoriadnu zdatnos a usilovnosv uèení prejavil najmä generálny riadite¾ Datalan, a. s., MiroslavMelicherèík (na snímke).Microsoft Christmas Party28. 11. 2002, Raiders Cafe, BratislavaMicrosoft si pozval svojich partnerov a zákazníkov na tradiènú vianoènúpárty tentoraz do štýlového klubu Raiders Cafe. Zabávali ich DìdaMládek Illegal Band a Margot alias ABBA. Nálada bola výborná, tanco−valo sa, spievalo (karaoke) a pri ruletovom stole sa hral aj tvrdý hazard(o softvér...☺).Hellmuth Broda, Chief Technology Officer EMEA, a Viera Halásová,Country Manager spoloènosti Sun Microsystems.Eva Amzlerová (MS), Lucia Godárová (MS), Elvis alias Juraj Mokrý, JarkaHusarovièová (MS), Eva Èongová (MS)12 PC REVUE 1/2003

Lindows 3.0 za 199 USD. Lindows.com okrem toho ešte vyvíja špe−ciálnu verziu svojho OS, ktorý bude urèený pre DocuNote, zariade−nie, ktoré má konkurova tablet PC, èo sa týka ceny.Pri poèítaèi sa dá aj chudnú?Sedavá práca za poèítaèom väèšinou vedie k zvýšeniu telesnej hmot−nosti. Existujú však zariadenia, ktoré by vám mali pomôc pri chud−nutí. Je to systém SimCycle, ktorý dokáe fungova s poèítaèom i bezneho. SimCycle je v podstate statický bicykel, prièom pouívate¾ simôe nastavi odpor pedálov. Môete ho pouíva tak, e sedíte vosvojom kresle, pozeráte televízor a pritom odtuèòujete. Napojenie napoèítaè dokáe vyhodnocova vašu aktivitu, zobrazuje prejdenú trasui poèet spálených kalórií. Súèasou je MP3 prehrávaè a prehrávaèukákových cvièení. Na pripojenie potrebujete poèítaè s procesomminimálne Pentium II 300 MHz, 64 MB RAM a podporovaný ope−raèný systém Microsoft Windows 98, 200 a Me. Poadovaný priestorna inštaláciu programu je 80 MB.Poviete si, èo je na tom také zaujímavé. Takýchto zázraènýchprístrojov za neuverite¾ne „nízku“ cenu a s garanciou vrátenia peòazímôete v televíznej reklame nájs hneï nieko¾ko. Mono nie s napo−jením na poèítaè a MP3 prehrávaèom, ale so „zaruèenými“ výsled−kami do pár týdòov. To, èo nás na tomto prístroji zaujalo, je systémmotivácie. SimCycle toti môete rozšíri o tzv. Gamebox. Ten ponapojení funguje s niektorými poèítaèovými hrami. Ak ho napr.napojíte na hru Need for Speed, potom rýchlos vášho auta závisí odtoho, ako rýchlo toèíte pedálmi. Pokia¾ vydríte pri hre dostatoènedlho, urèite schudnete. GameBox sa pripája pomocou portu Gamealebo redukciou na port USB. Dodávaný softvér podporuje viacerohier od firmy Electronic Arts, ïalej Quake3, Half−Life, Nascar, Car−maggedon a ïalšie.Cena zariadenia je okolo 5500 Sk, Gamebox stojí okolo 1500Sk. Ïalšie informácie nájdete na stránke výrobcu www.eloton.com.OneNote – náhrada zápisníkov od MicrosoftuOneNote sa volá nová aplikácia, ktorú sa Microsoft chystá predsta−vi v polovici tohto roka. Aplikácia, ktorá bola vyvíjaná pod oznaèe−ním Scribbler, by mala zmeni prístup k písaným poznámkam.Pouívate¾ovi sa tak ponúkne intuitívne ovládanie, ktoré mu pomôejednoduchšie spravova svoje texty. OneNote je primárne uèený naprácu s kratšími textami, mal by si však poradi aj s obsiahlejšímidokumentmi. Vyuitie by mal nájs najmä na stolných PC a note−bookoch, ale rovnako sa vývojári Microsoftu nebránia jeho nasade−niu v tablet PC. Výhodou je, e pri OneNote je moné ma v jednejpoznámke „klávesnicový“, ako aj rukou písaný text.Výh¾ady svetového predaja v IT odvetvíAnalytická spoloènos Dataquest predstavila svoje odhady budúcehovývoja predaja poèítaèov a ich príslušenstva. Dodávky PC jednotiekv roku 2003 budú v porovnaní s rokom 2002 rás, ale nárast nebu−de príliš ve¾ký. Do konca tohto roka sa predá celosvetovo 127,3milióna jednotiek, èo je o 1,8 % viac ako minulý rok. V roku 2003má narás predaj PC jednotiek o 7 percent. V porovnaní s obdobímdevädesiatych rokov, keï sa dosahoval dvojciferný rast, je to málo.Podobne sa nedosiahne ani taký nárast, aký bol v roku 2000 v súvis−losti s problémom Y2K. Vtedy bol nárast 1999/2000 a 13,6 per−centa.Na konci tohto roka (to býva z h¾adiska predaja najúspešnejšieobdobie) sa oèakáva predaj celosvetovo 35,1 milióna kusov, èo jev porovnaní s obdobím minulého roka o 1,5 percenta menej.Ve¾mi podobne bude rás aj predaj periférií. Ceny niektorých peri−férií výrazne poklesnú – Dataquest upozoròuje hlavne na DVD rekor−déry. Jedným dychom však správa dodáva, e situácia pri predajiDVD rekordérov nemusí by jednoduchá – v roku 2003 sa oèakávavyriešenie konkurenèného boja prepisovate¾ných technológií (DVD−RW, DVD+RW).Predajcovia PC budú ponúka iba jednu verziuWindowsNa internete sa objavili správy, e od zaèiatku roka 2003 Microsoftzmení licenèné podmienky pre výrobcov poèítaèov. Tí by tak v bu−dúcnosti mali na svoje poèítaèe ponúka len predinštalované Win−dows XP. Týmto krokom chce Microsoft ešte viac posilni predaj svoj−ho najnovšieho systému. Zatia¾ nie je známe, ako bude ošetrený prí−pad, keï zákazník bude ma vyslovený záujem napríklad o Windows2000. U teraz je však jasné, e monos, ktorá je napríklad pri note−bookoch HP a Acer, keï si pouívate¾ pri prvom spustení sám vybe−rie medzi Windows XP a 2000, sa zruší, Microsoft chce èo najviacpredáva iba systém Windows XP.Poèítaèe aj v plechovke od kokakoly?Príchod základných dosiek Mini−ITX od firmy Via Technologiesumoòuje vyuívanie poèítaèov v doteraz netradièných nasadeniach.Viacerí výrobcovia osadzujú túto dosku do hliníkových skriniek, ktorédizajnom pripomínajú DVD prehrávaèe alebo stereoveu. Dnes exis−tujú vyhotovenia poèítaèov s touto doskou, ktoré umoòujú prehrá−va DVD alebo CD bez toho, aby poèítaè musel naštartova do ope−raèného systému.Nájdu sa však aj výrobcovia, ktorí poèítaè montujú do netradiè−ných skriniek s dizajnom podriadeným aktuálnej móde. Doèka samôeme aj toho, e celý poèítaè sa vtesná do plechovky od kokako−ly, škatule od topánok èi vázy na kvety.U dnes si môete zakúpi napr. poèítaè, ktorý je umiestnený donádoby na cigary (tzv. huminodor), prièom klávesnica a myš sú spo−jené s centrálnou jednotkou bezdrôtovým spôsobom. Iná zaujímaváaplikácia je imitácia ústrednej postavièky z filmu E.T. mimozemšan.Pokles cien poèítaèov ovplyvòuje aj cenu zariadenia so základnoudoskou Mini−ITX. Ceny poèítaèov v tejto výbave sú pod 199 USD(okolo 8500 Sk bez DPH). Základná doska EPIA M−Series Mini−ITXmeria 170 × 170 mm a dodáva sa spolu s procesorom Via C3s taktom 933 MHz. Je to procesor nenároèný na energiu a jeho pre−vádzka je moná aj bez ventilátora. Na konci roka by sa mal obja−vi aj variant s taktovacou frekvenciou nad 1 GHz. Doska tie obsa−huje pamäte DDR, porty USB 2.0 a 1394 (FireWire), ako i hardvé−rový dekodér MPEG−2. Cena samotnej dosky bude 105 USD (okolo4200 Sk bez DPH).

R E V U E‘IT vízie 03U po štvrtýkrát sa nazaèiatku roka venujemevýh¾adu na nastávajúceobdobie a špeciálne nanadchádzajúci rok.Aj tentoraz sa zameriamena „odvánejšie“ vízies dlhodobým výh¾adom –zhruba na pä rokov.V nadväzujúcej èasti, ktorúzverejníme v budúcom èíslePC REVUE, uvedieme odhadvývoja na rok 2003v konkrétnejšom poòatí,so špeciálnym zameranímna Slovensko.OBLEÈTE SI POÈÍTAÈPoèítaè budúcnosti (alebo presnejšie „informaènýspotrebiè“) by mal predstavova zariadenie, ktoréje stále poruke a je schopnéposkytnú poadovanú informáciuokamite, bez oh¾adu na miesto a èas. Viacerospoloèností u teraz intenzívne pripravuje napríkladpoèítaè, ktorý sa bude nosi na odevepouívate¾a. Znamená to, e skutoèný poèítaèbude ma rozmery tenkej škatu¾ky umiestnenejniekde vo vrecku košele alebo nohavíc a jednotlivévstupno-výstupné zariadenia budú na rôznychèastiach tela.Jeden z prvých produktov predstavila spoloènosXybernaut (www.xybernaut.com). Poèítaèovýsystém Poma sa vyrába v spolupráci s firmouHitachi a je zaloený na operaènom systém prebené vreckové poèítaèe. Pôjde o zariadenies mobilným pripojením na internet a jeho hlavnouúlohou má by práve monos okamitejkomunikácie. U existujúce zariadenia od tejtoPrototyp poèítaèového zariadenia na spracovanievstupnej obrazovej informácie a následné zobrazeniedoplòujúcich informácií predstavila ajfirma Motorola. Pôjde hlavne o navigaèné systémypre turistov, osobných „sprievodcov“ po múzeáchèi galériách, vyuijú sa aj na ve¾kých konferenciáchalebo sympóziách. S prototypom OtherEyes u prebehliprvé skúšky, prièom systém dokázal zisti nazáklade pozorovania okolia aktuálnu polohu a zobrazinavigaèné povely pre pouívate¾a.Netradièným vyhotovením „poèítaèa“ sú aj špecializovanéobleky. Urèené sú pre osoby, ktorétrpia urèitými chorobami. Takéto obleky súschopné pomocou zabudovaných snímaèovmonitorova èinnos srdca, p¾úc alebo oblièiek.Snímaèe budú bezdrôtovo pripojené k lokálnemuVsegmente PC sa vývoj v uplynulých desiatichrokoch sústreïoval predovšetkým na stolnépoèítaèe, a to najmä na zvyšovanie ich výkonu,pamäových kapacít, komunikaèných schopností.Súèasná generácia stolných poèítaèov uspåòa poiadavky väèšiny pouívate¾ov a zlepšovanieich technických parametrov u prestalo bypre nich také zaujímavé ako kedysi. Na druhejstrane u dávnejšie mono bada tendenciu, esa stolné poèítaèe „odlepujú“ od stola, stávajú samobilnejšími, dostávajú nový dizajn a zaèínajúsa objavova v doteraz netradièných nasadeniach.Skrátka, niektoré z pripravovaných konceptovbudú pripomína arzenál agenta 007.Poèítaè, ktorý nosíte stále so sebou, môe zaznamenáva všetky situácie okolo vásminikamerou a neskôr ich dokáe zobrazi na displeji vo ve¾kosti poštovej známkyfirmy vyuívajú 128-bitový procesor, 32 MB RAM,èítaèku pamäovej karty CompactFlash a napájaniezaisuje lítiovo-iónová batéria. Prvé nasadeniav roku 2004 sú naplánované v zdravotníctve,armáde, leteckej kontrole a školstve.Podobné riešenie má aj americká spoloènosViA (www.via-pc.com). Produkt ViA II PC má integrovanýmenší digitálny displej na zobrazovanieinformácií v teréne. Po návrate do kancelárie hovšak bude moné pripoji k ve¾kému displejuPoèítaè od firmy ViA si môete zobra so sebounapr. na opasku, ale aj pripoji k benémumonitorui klávesnici. Znamená to, e tento poèítaè môetenosi so sebou a zároveò ho pouíva na pracovisku.Predstavené zariadenie je zaloené na procesoreTransmeta, v roku 2004 sa plánuje vyhotovenies výkonnejším procesorom a mobilnýmpripojením na internet.vyhodnocovaciemu systému. Pri výskyte urèitýchsymptómov bude systém okamite generovavýstrahy a automaticky zabezpeèova prípadnúrýchlu zdravotnícku pomoc. Na prototypetakéhoto prístroja u pracuje spoloènosSensatex (www.sensatex.com) a univerzita MIT(web.mit.edu).U dnes sa v urèitej miere pouívajú podobnézariadenia, ktoré dokáu dlhodobo monitorovadôleité parametre ¾udského tela. Pri návštevelekára sa potom tieto údaje prenesú do vyhodnocovaciehosystému.POÈÍTAÈE V NÁRAMKOVÝCHHODINKÁCHViaceré firmy pracujú na zabudovaní celého poèítaèado vreckových hodín. U z minulosti jeznámy produkt Fossil, poèas minulého roka saobjavil takýto výrobok aj od firmy Casio.Fossil (www.fossil.com) je vreckový poèítaèzaloený na operaènom systéme od firmy Palm.Dokáe zaznamenáva termíny stretnutí, kontakty,telefónne èísla a poznámky. Pritom jehove¾kos nepresahuje rozmery bených pánskychnáramkových hodín. Existujúci model jezaloený na procesore od firmy Epson a s okolímkomunikuje pomocou infraèerveného rozhrania.14 PC REVUE 1/2003

R E V U EVreckový poèítaèintegrovaný donáramkovýchhodiniekNasledujúce modely budú vybavené komunikáciouBluetooth a okrem u spomínaných úloh budúzaznamenáva dôleité parametre svojho pouívate¾a– napr. teplotu alebo krvný tlak. V dlhodobomvýh¾ade sa poèíta s tým, e takého typyzariadení budú komunikova s centrálnym poèítaèovýmsystémom v nemocnici, ktorému budúhlási dôleité zmeny v ¾udskom organizme. Následnebude moné automatické objednanie sledovanéhoèloveka na klinike a jeho dôkladná prehliadka.VRECKOVÉ POÈÍTAÈEZmení sa aj situácia v oblasti poèítaèov, ktoré dnespoznáme ako PDA. U v tomto roku bolo monésledova vznik zariadení, ktoré kombinujú vreckovépoèítaèe a mobilné telefóny (tzv. xDA). Tentotrend v nasledujúcich rokoch bude silnie. Znamenáto, e so zariadením, ktoré si pokojne dátedo vrecka nohavíc alebo na opasok, budete môctelefonova a by pripojení na internet. V súèasnostiu existujú takéto zariadenia a spôsob pripojeniana internet je realizovaný prevane pomocouGPRS. V blízkej budúcnosti sa presadiatechnológie na báze technológie 802.11b (Wi-Fi),resp. Bluetooth. Takto sa zaistí rýchlejšie a lacnejšiespojenie s internetom.Vreckový poèítaè môe zároveò fungova akoidentifikaèné médium na prístup k doplnkovýmslubám èi na vstup do vyhradených priestorov.Takto bude moné vyui napr. dnes u existujúcivreckový poèítaè HP iPAQ H5400, ktorý je vybavenýaj snímaèom na rozpoznávanie odtlaèkovprstov na identifikáciu svojho pouívate¾a.Funkcie vreckových poèítaèov budú doplnenéaj o prekladate¾ské sluby s rozpoznávaním hovorenéhoslova a generovaním výstupu vo formehlasu. Znamená to, e do mikrofónu takéhotoPDA poviete vety napr. v angliètine a získate hovorenýpreklad v japonèine. Takáto úloha vyadujeradikálne zvýšenie výkonu procesora, hlavnejeho èasti na spracovanie analógovýchsignálov (DSP), ako i dokonaléspracovanie prekladate¾skéhosoftvéru. Predpokladá to minimálnedesanásobný výkon procesorovpouívaných v súèasnostiv PDA. Spomenutý prekladate¾skýsoftvér bude v naozaj pouite¾nejpodobe hotový najskôr o pä rokov.Na takomto on-line prekladate¾skomsoftvéri pre PDA pracuje napr. firmaABBYY.Podoba najnovšieho vreckovéhopoèítaèa s integráciourozpoznávania odtlaèkov prstovV dlhodobom èasovom výh¾ade sa funkcia vreckovýchpoèítaèov ešte viac rozšíri. Nebude to lenzariadenie na uschovávanie vlastných informácií ainteligentný on-line klient elektronickej pošty èipripojenie k internetu. Budúcnos je toti v informáciácha hlavne v ich zdie¾aní. V priebehu budúcichsiedmich rokov oèakávame revoluèné produkty,ktoré skutoène umonia zdie¾a informáciemedzi pouívate¾mi. Budú ma napojenie na centrálnedatabázy, spoji sa budete môc s odborníkomv príslušnej oblasti a poiada ho o radu èiNarazbudete môckomunikovas viacerými¾uïmiBudúca podoba vreckového poèítaèas monosou zdie¾ania poznatkov iných osôbPravdepodobné pouitie virtuálnejklávesnice na vstup znakovstretnú sa na dia¾ku so svojimi známymi. Takétokoncepèné modely u vo výskumných laboratóriáchskutoène existujú. Ich podoba sa pritom doslíši od tej súèasnej – na prvý poh¾adnevidíte klávesnicu, celéovládanie sa uskutoèòuje s vyuitímsystému ikon, zabudovanáje kamera a displej máextrémne vysoké rozlíšenie. Naprototypoch pracujú vedciv laboratóriách spoloènostiMotorola (www.motorola.com).Na vstup znakov sa upoèas minulého roka objavilikoncepèné riešenia s vyuitímvirtuálnej klávesnicea snímaním aktuálnej polohyprstov pouívate¾a. Takétoriešenie v mierne obmenenomvyhotovení oèakávame aj v budúcnosti.Pouitý systém toti rieši otázku jednoduchéhovstupu textu a „mobility“ klávesnice.Poèítaè spred dvadsiatich rokov sa výraznelíši od súèasného dizajnuPOÈÍTAÈ DO „KANCELÁRIE“Vráme sa však k poèítaèom, ktoré budú nasadenév budúcich kanceláriách, a monostiam ichvývoja. V minulom roku poèítaèe typu PC oslávilidvadsiate výroèie. Za toto obdobie sa mnohézmenilo a ïalšie zmeny sa dajú èaka.Koncepèné modely budúceho PC predstavujúistý hybrid medzi beným poèítaèom, notebookom,tablet PC a vreckovým poèítaèom. Poèítasa s tým, e zariadenie bude moné nosikdeko¾vek so sebou, jeho hmotnos má by nišiaako 3 kg. Zároveò však tento poèítaè má by vybavenýdvoma typmi displeja – ve¾kým a malým.Ve¾ký displej sa vyuíva pri nároènejších grafickýchaplikáciách a prezeraní videa. Výhodoutohto prístupu je aj integrácia plnohodnotnejklávesnice, ktorá umoòuje pohodlné zadávanieväèšieho objemu textu. Táto èas displeja spolupracujes operaèným systémom, ktorý je dnesbený pre desktopové systémy.Malý displej je napojený na prvky, ktoré súdnes charakteristické pre osobné poèítaèe. Informácie,ktoré zdie¾ajú tieto dva systémy, však nebudúoddelené, ale obidva systémy dokáu vzájomnespolupracova a medzi sebou si vymieòainformácie. Výhodou takéhoto riešenia je monosve¾mi rýchleho prístupu k najdôleitejšíminformáciám a zároveò monos spracovaniatextu a pohodlného sledovania komplikovanejšejgrafiky. Koncepèné riešenie takéhoto typu poèítaèau predstavila spoloènos Intel (www.intel.Koncepèný model spájajúci v sebe stolnýpoèítaè, notebook a PDA1/2003 PC REVUE 15

R E V U ETablet PC, ktorý budete môc pouíva akointeligentný zápisníkcom). Poèíta sa predovšetkým so zrýchlením zbernicepre rozširujúce karty s teoretickou prenosovourýchlosou a 10 Gb/s (koncept s oznaèením3GIO). Nové technológie umonia pripájanie a odpájanierozširujúcich kariet alebo pevných diskovza behu systému. Nový dizajn zaistí zníeniehluènosti pod hranicu 23 dBA a zmenšenie rozmerov.Podobný systém predstavujú aj tablet PC, ktorébudú vybavené kvalitným displejom a spôsobich ovládania bude viac vyhovova beným pouívate¾ombez poèítaèových návykov. Znamenáto, e na obrazovke takéhoto typu zariadeniabude moné písa text a kresli obrázky podobneako na papieri, ale výsledná podoba bude uschovanáv poèítaèi a bude sa da ïalej spracúvaelektronicky.Tablet PC sa tak zaradí do medzery medzi notebookya PDA. Od notebookov si preberie vysokývýkon a kvalitné zobrazovanie, spojené s monosoupráce s multimédiami. Od PDA zdedí vysokúmobilitu. Tablet PC toti majú hmotnos v priemerelen okolo 1,5 kilogramu. Lepšie na tom budeaj výdr pri práci na batériu, oproti klasickýmnotebookom dokáe zariadenie fungova aj 5 hodín.Takáto doba prevádzky sa v budúcnosti priblíiôsmim a desiatim hodinám (teda dåke pracovnéhoèasu) a poèas dòa nebude pouívate¾ vôbecmusie premýš¾a nad nabíjaním batérie.Okrem zvýšenej mobility ponúknu tablet PC pouívate¾omaj lepší komfort pri ovládaní. Upravenáverzia operaèného systému Windows XPTablet PC Edition je špeciálne upravená na ovládaniesystému za pomoci pera a dotykového displejaalebo kombinovane s klávesnicou. Okrem klasickejpodoby tablet PC sa objavujú aj iné štúdie,ako napríklad DocuNote od spoloènosti StepUpComputing. Hlavným rozdielom je fakt, e tentoprodukt beí na systéme Lindows, èo mu dávaznaèný cenový náskok pred „plnokrvnými“ tabletPC. Ïalším zaujímavým konceptom je GXO – tabletPC, ktorý predstavila spoloènos National Semiconductor.V tomto prípade by sa o presadenie zariadeniamohli zaslúi jeho ve¾mi prijate¾né rozmery.Displej má toti uhloprieèku 6 palcov, rozmeryprístroja sú len 185 × 147 × 23 mm.Okuliares displejomu umoòujúrozlíšenie800×600 bodovZOBRAZOVANIEDispleje niektorých mobilných poèítaèov sa v budúcnostibudú ponáša na bené slneèné okuliare.Uvauje sa s vyhotovením „poèítaèových“ okuliarovso zobrazením pre jedno alebo obidve oèi. Ïalšiekoncepèné návrhy vychádzajú zo špeciálnehonávleku na hlavu, ktorý umoòuje jedným okomsledova obrazovku monitora. Takýto produktpredstavila napr. spoloènos Microvision (www.mvis.com) v návrhu zariadenia s oznaèením Nomad.Pouívate¾ takto dostáva k dispozícii prenosnýfarebný displej s rozlíšením 800 × 600 bodov.Pod¾a tvrdenia výrobcu bude vyriešený aj problémsledovania informácií za denného svetla.Rovnako sa plánujú aj mobilné displeje na kvalitnézobrazovanie informácií kdeko¾vek, ako i poèítaèovývstup pomocou plochy citlivej na dotyk.Na to, aby ste mohli ovláda svoj poèítaè, unebudete musie sedie za klávesnicou a myšou.Taká je aj idea Smart displejov – akýchsi vzdialenýchovládacích panelov pre poèítaè. V podstateide o prenosný LCD displej, ktorý sa dokáe zaPrenosné displeje pre budúce poèítaèe ajs dotykovou plochouInteligentný displej obsahuje v sebezabudovaný vreckový poèítaè a bezdrôtovépripojenie k sietipomoci bezdrôtovej technológie pripoji na dia¾kuk stolnému PC.Výhodou takéhoto riešenia bude, e prácu simôete vzia so sebou a stále budete ma monosprístupu k dátam. Víziou budúcnosti súSmart displeje v podobe centrálneho riadiacehopanela domácnosti, ktoré budú schopné ovládaaj niektoré iné domáce spotrebièe. A to všetkoz jedného miesta za pomoci dotykového displejaa bezdrôtovo.Jedným z prvých výrobcov, ktorí sa podujalina výrobu nového typu zariadení, je spoloènosViewSonic. Jej modely Airpanel budú u v prvomkvartáli tohto roku na trhu vo vyhotovení s uhloprieèkou10,4 a 15 palcov.VSTUP INFORMÁCIÍV prípade vyuívania mobilných zariadení pretrvávaproblém so zadávaním väèšieho mnostvatextu. Na riešenie tohto problému sa uvaujenapr. s elektronickým èi digitálnym papierom.Na takýto papier bude pouívate¾ beným spôsobompísa poznámky. Zabudovaný softvérdokáe transformova napísané znaky do podobydigitálneho textu alebo povelov; rovnaké to budeaj s obrázkami.Univerzitný návrh rukavice, ktorá prenášapohyb ruky do poèítaèaExistujú aj koncepèné návrhy nového typupoèítaèovej myši. Ide o systémy, ktoré sa opäpripájajú na telo pouívate¾a. Vyuije sa pritomruka pouívate¾a a pod¾a pohybov prstov èidlane sa bude pohybova aj kurzor myši. Zariadeniebude s centrálnym poèítaèom prepojenépomocou bezdrôtového rádiového systému.Na nieèom podobnom u pracujú vedci naUniverzite Berkeley, prièom ovládacie zariadeniefunguje ako virtuálna myš i klávesnica. Nakonci kadého prsta sú umiestnené snímaèereagujúce na tlak a šes ïalších tenzometrickýchsnímaèov je umiestnených na zápästí. S ich vyuitímvyhodnocovací systém získava detailnúinformáciu o pohyboch rúk. Prvé skúšky sa realizovalis vyhodnotením statickej polohy ruky,v ïalších rokoch sa oèakáva aj snímací a vyhodnocovacísystém pre dynamické pohyby ruky.Odvánejšie návrhy poèítajú s pouitím rukavice,ako sme ju mohli vidie vo filme MinorityReport. Po nasadení rukavice tu boli pohyby rúktransformované na ovládanie nevidite¾ného „poèítaèového“systému optickou cestou.Iné systémy poèítajú s transkripciouhovoreného slova a vyuitímhlasového ovládania poèítaèov.Jeden z takýchto princípovpredstavila napr. spoloènosJabra (www.jabra.com)v koncepènom produkte Free-Speak. Je to zariadenie, ktorébude u priamo obsahovaBezdrôtový audiosystém,urèený na hlasovéovládanie poèítaèov, jevybavený modulomna rozpoznávanie reèi16 PC REVUE 1/2003

R E V U Esoftvérové nástroje na rozpoznávanie hlasu.S ústrednou poèítaèovou jednotkou bude toto zariadeniespojené pomocou technológie Bluetooth.UKLADANIE DÁTV dlhodobom výh¾ade sa výrazne zmenia parametrezariadení na ukladanie údajov. Z dnešnýchkapacít na úrovni stoviek gigabajtov èi dokoncaterabajtov budú o pár rokov petabajty (10 15 bajtov)èi a exabajty (10 18 bajtov). To si však budevyadova od výrobcov záznamových médií kompletnúzmenu technológie.Jednou z moností prístupu je holografickámetóda, ktorá vyuíva zápis údajov v celom objememédia (teda nielen v jednej rovine) s vyuitímlasera. Niektoré pokusy s takýmto spôsobom záznamuuskutoènila spoloènos Seagate (www.seagate.com),no reálne produkty sa oèakávajú a zahranicou piatich rokov. Problémom je predovšetkýmnájs vyhovujúci materiál pamäového médiana spo¾ahlivý priestorový zápis a èítanie.Aj v prípade klasickej „magnetickej“ technológiebude moné s vyuitím nových materiálova magnetizaèných metód dosiahnu ove¾a vyššiukapacitu ako dnes. Zdá sa, e pre pevné disky zaèínaplati „zrýchlený“ Moorov zákon a ich kapacitysa zdvojnásobujú kadých 10 a 12 mesiacov.U poèas budúcich troch rokov tak budeexistova pevný disk aj pre notebooky s kapacitoua do jedného terabajtu (1000 GB).Podstatným spôsobom sa zvýši prenosovárýchlos pevných diskov. V polovici roka 2004 saobjavia disky s rýchlosou 300 MB/s, do poloviceroka 2007 sa prenosová rýchlos ešte zdvojnásobí.V dlhodobom výh¾ade sú technológie umoòujúceaj 1000 MB za sekundu.NAPÁJANIEMobilita budúcich poèítaèov a ich vysoký výkonnásledne povedie k ove¾a vyšším poiadavkámna ich napájanie. Dnešné mobilné zdroje energieby toti budúcim mobilným poèítaèom mohlislúi bez nabitia maximálne len na nieko¾kohodín prevádzky.Existujú technológie, ktoré dokáu spracúvaenergiu priamo z ¾udského tela – je to buï tepelná,alebo pohybová energia. Systém, ktorývyuíva tepelnú energiu, by mal fungova tak, ebatériové èlánky sa pripevnia priamo na telo èloveka.Prototypy takýchto èlánkov dnes umoòujúgenerova elektrický prúd nieko¾ko miliampérov.Iné koncepcie vychádzajú z vyuitia mechanickejenergie, opä generovanej èlovekom. Udnes takéto zariadenia dokáu na nieko¾ko minútzaisti prevádzku mobilného telefónu. Pouívate¾pritom napr. rukou stláèa „nabíjaè“ a z takto vytvorenejenergie sa nabíja batéria mobilu.Budúce technológie sa budú zaklada na energiipohybu ¾udí napr. pri chôdzi a takto poskytovanáenergia by mala zabezpeèova dlhodobú prevádzkumobilných zariadení.Ve¾mi zaujímavým trendom je vyuitie riadenejnukleárnej reakcie v miniatúrnych podmienkach,ktoré by zaistili v podstate èasovo neobmedzenýbatériový zdroj energie. Ako o perspektívnomzdroji nukleárnej energie sa uvauje o vzácnomprvku hafniu, ktorý po oiarení röntgenovýmilúèmi dokáe vyarova energiu po dávkach.Prvé skúšky dokazujú, e takto vytvorený napájacízdroj dokáe zásobova mobilný poèítaèovýsystém elektrickým prúdom viac ako 10 rokovbez prestávky èi údrby.Najnovšie batériové systémy sa oznaèujú akoMicroElectroMechanical Systems (MEMS) a batériovéèlánky môu pod¾a ich tvorcov fungova celédesaroèia. MEMS fungujú tak, e energia z rádioizotopovsa priamo mení na pohybovú energiuMEMS komponentov. Pohybová energia sa následnepremieòa na elektrickú energiu, ktorú batérieposkytujú na svojom výstupe. Ako jadrové palivosa v tomto prípade pouíva Nikel 63 s polèasomrozpadu viac ako 100 rokov. Takéto batériovéèlánky by tak mali vydra napája zariadenia minimálnepoèas 50 rokov. Pod¾a tvorcov sa pri rozpadeizotopov tohto materiálu produkuje pre¾udský organizmus neškodné beta iarenie (tedanie škodlivé alfa alebo gama iarenie).MOBILNÁ KOMUNIKÁCIAZákladom budúcich poèítaèových systémov jerýchla mobilná komunikácia a pripojenie na internet.Presadia sa riešenia na mobilných sieachtretej, štvrtej a vyššej generácie. Ich spoloènýmmenovate¾om bude vysoká rýchlos spojenia, tarifikáciapod¾a objemu prenesených údajov alebopevná sadzba, bezpeènos spojenia a dostupnosna ktoromko¾vek mieste.Sie tretej generácie poskytne monoson−line nákupov aj pri káveMobilné telefóny presie tretej generáciebudú slúi aj naprenos videa obidvomasmermi a umoniarobi videokonferencieHoci siete 3G ešte len opatrne prichádzajú, una konci tohto roka sa oèakávajú siete štvrtejgenerácie. Jednou z ich výhod je toti vyššia prenosovárýchlos. Zatia¾ èo maximálnou teoretickourýchlosou v prípade sietí 3G je 2 Mb/s, presiete 4G je to a 20 Mb/s.Pomocou spomenutýchsietí si pouívate¾bude môc pohodlne prenášaokrem hlasu aj video.Budúce inteligentnémobilné telefóny budúvybavené aj vlastnou kamerou,a teda partner nadruhej strane bude mamonos okrem hlasu sledovaaj váš obraz. Navyšebude ma k dispozícii doplnkové sluby, napr.lokalizaèné (ktoré však štartujú u v súèasnostiaj u nás). Ako príklad uveïme vyh¾adávanie najblišejreštaurácie, dopravné zápchy s monosouvizuálnej navigácie.V mobilných telefónoch sa u zaèínajúobjavova aj fotoaparáty so zabudovanýmbleskomINTEGRÁCIA FOTOAPARÁTOVU poèas minulého roka bolo moné sledovazáujem pouívate¾ov o zachytenie obrazovejscény. Pokia¾ je toti digitálny fotoaparát implementovanýv zariadení, ktoré nosíte stále sosebou, neujde vám iadna situácia. Práve náhodnéudalosti sú pre pouívate¾a èasto najcennejšie,aj keï niekedy na úkor kvality. Z tohto dôvoduniektorí výrobcovia zaèali integrova fotoaparátdo mobilného telefónu (najmä Nokiaa Panasonic) alebo vreckového poèítaèa (hlavneSony). Tomuto trendu sa prispôsobia v budúcnostiviacerí výrobcovia a fotoaparát sa pravdepodobnestane benou súèasou vyšších modelov.Oèakávame, e u na zaèiatku tohto roka samasovo presadia fotoaparáty so zabudovanýmbleskom, ktoré umonia kvalitnejšie zachyti obrazv uzavretých miestnostiach pri slabšom svetle.Ïalšou oèakávanou zmenou je implementáciaoptického zoomu; potrebnú optiku u má k dispozíciispoloènos Minolta.Fotoaparát sa dostane aj do náramkovýchhodiniek18 PC REVUE 1/2003

R E V U EOèakávame, e fotoaparáty vo vreckových poèítaèochv nasledujúcich rokoch vyuijeme aj akoobrázkový záznamník s monosou spracovaniaobrazu. Odfotografujete si napr. kurzy akcií èi cenytovarov a následne sa umoní spracovanie nasnímanéhoobrazu a do podoby editovate¾néhotextu.Integráciu fotoaparátu do náramkových hodinieksme u mali monos vidie v skutoènýchmodeloch od firmy Casio (www.casio.com). V tomtoprípade sa nasnímané zábery prenášajú do poèítaèapomocou infraèerveného prepojenia. Firmapracuje aj na modeli s komunikáciou Bluetootha plánuje sa i monos zachytenia videapomocou náramkových hodín.NOVÉ MONOSTI VYUITIAPOÈÍTAÈOVZo zmeneného vyhotovenia poèítaèov vyplynú ajnetradièné nasadenia. Z viacerých ponúkanýchoblastí sme do tohto èlánku vybrali len tie najzaujímavejšie.Poèítaè v aute bude priebene zobrazovanavigaèné údaje pod¾a výberu pouívate¾aAutomobilový priemyselDnešné autá u obsahujú elektronickú výbavu,ktorá riadi chod motora a reguluje palivovú zmes.V špièkových modeloch zaèína by zvykom zakomponovanienavigaèného èi komunikaèného systému.Tento trend sa v budúcich piatich rokoch posilnía poèítaèe na úrovni skutoèných palubnýchkomunikaèných systémov sa objavia aj v strednejtriede vozidiel. Ich úlohou bude zo strany pouívate¾a-vodièapredovšetkým presná a detailná navigácias vyuitím satelitného systému.Pouitie komunikaèných systémov vo vozidláchbude súvisie s okamitou informáciouo stave dopravy, prièom palubný poèítaè budema prístup na centrálny dopravný systém.Ušetrí sa tak ve¾a èasu a nervov, stratených èakanímv zápchach. Palubný poèítaè v budúcich vozidláchbude schopný zisti ïalšie informácie,ktoré sú pri cestách dôleité. Môe vás informovao aktuálnom odlete lietadla, èakacích dobáchna niektorých priechodoch, vyaení rekreaènéhostrediska, servisoch, èerpadlách, najblišomreštauraènom zariadení a pod.Zabezpeèovacie systémyZ dôvodu nárastu pamäovej kapacity, zvýšenejspo¾ahlivosti a monosti bezdrôtovej komunikáciesa poèítaèové systémy budú nasadzova ajv zabezpeèovacej technike. Snímaèe s bezdrôtovýmprepojením ušetria prostriedky na kabeláa hlavne jej montá. Pokia¾ budú poèítaèe vybavenépamäovou kapacitu nad jeden terabajt (tou dnes dosiahnete zapojením štyroch 250 GBpevných diskov), môu sa údaje z kamery archivovapriamo na systéme pevných diskov. Vyhodnocovacísoftvér môe registrova zmenu polohyobjektov èi narušenie dverových snímaèova automaticky odosla e-mail alebo posla SMS.Zároveò bude moné sprostredkova obrazreálnej scény napr. pomocou internetovej stránky.Takéto systémy sa budú da vyui akodohliadacie zariadenia, kde si budete chcieoveri, èo sa v sledovanom priestore právedeje. Takýto prenos obrazu bude moný ajna displej PDA.Príslušné kamery (napr. s pripojenímna ethernet) a vyhodnocovací systém uexistujú aj dnes. Nedôvera pouívate¾ovèi poskytovate¾ov bezpeènostných systémovpri nasadzovaní poèítaèov v takejtoúlohe má dôvod skôr v malej stabilite niektorýchoperaèných systémov. S príchodommoderných operaèných systémov však u tentoargument slabne.Inteligentnárukavica vámu¾ahèí výbera nákuptovaruv budúcichnákupnýchcentrách.Jej dizajnumoníposkladaniedo vreckanohavícNa displejiPDA sibudete môcna dia¾ku zobrazisledovaný priestora pozrie sa, ktoide k vám do firmyNákupné strediskáIT technológia sa prejaví aj v budúcich nákupnýchstrediskách. Jednotlivé tovary budú vybavenéinteligentnými cenovkami (tzv. SmartTags)a viaceré spoloènosti (hlavne IBM a Motorola) upredstavili koncept èítacieho zariadenia na evidenciuvybraného tovaru. Prvé prototypy predstavujúakúsi rukavicu, ktorá obsahuje snímaèea komunikaèné èleny na prenos informácií docentrálneho systému. Znamená to, e nakupujúcisi vyberie tovar, nevloí ho však do košíka, alelen zaznaèí poiadavku na jeho nákup. Od tejtochvíle sa tovar pripraví na vyskladnenie a celýbalík tovarov ho bude èaka po zaplatení – prirodzenebezhotovostným spôsobom.Spotrebná elektronikaSo zábavou súvisí aj zmena „bených“ PC. Viaceréspoloènosti u poèas minulého roka predstavilikoncept poèítaèa, ktorý je primárne urèený nazábavu. Je vybavený špeciálnou verziou operaènéhosystému a celé vyhotovenie je prispôsobenémultimediálnemu nasadeniu – prehrávaniuDVD médií, sledovaniutelevíznehoprogramu (i cez inter-Podoba budúceho domáceho poèítaèas monosou sledovania televízneho vysiela−nia a jeho následného digitálneho záznamunet) alebo digitálnemu záznamu programov. Tomuzodpovedá vyhotovenie s ve¾kým pevnýmdiskom, DVD napa¾ovaèkou, dia¾kovým ovládaèoma celkovým efektným dizajnom. Ich prednýpanel bude obsahova zariadenia na vstup z rozliènýchtypov pamäových kariet, ïalej tu budeprepínaè pre televízne kanály, rozhlasové stanicea nahrávanie programov. Súèasou bude aj dia¾kovéovládanie.Oèakávame vyhotovenie špecializovanýchpoèítaèov s malými rozmermi a nízkou hluènos-ou, ktoré budú fungova predovšetkým ako DVDprehrávaèe s monosou záznamu videoprogramov.Vo výh¾ade je aj netradièný dizajn poèítaèovpodliehajúcich aktuálnej móde. Poèítaèe tak nájdemenapr. plechovke od kokakoly èi dokoncav škatuli na cigary.Zmenší sa aj poèet prepojovacích káblov. Z doterajšíchsiedmich káblov, spájajúcich poèítaè,klávesnicu, myš, monitor, reproduktory, mikrofóna poèítaèovú sie, zostane pravdepodobne lenjeden, ktorý bude zabezpeèova súèasne napájaniei komunikáciu celého systému. Štandardnýmprepojením externých zariadení bude bezdrôtovýprenos. Rozmery poèítaèa sa zmenšia nave¾kos podstavy pod monitor. Jediným mechanickýmprvkom na strane ovládania poèítaèaostane ešte nejaký èas optická jednotka.1/2003 PC REVUE 19

R E V U EPoèítaè bezprepojovacíchkáblovZábavu budú poskytova aj budúce vreckovépoèítaèe. To bude výhodné napr. pre pouívate¾a,ktorý je mimo domova. U sme uviedli, e kvalitadisplejov PDA sa v budúcich rokoch výraznezlepší, a to hlavne v smere vyššej dynamiky zobrazovanýchinformácií. Vymiznú dnešné monochromatickézobrazovacie systémy a dosiahnutérozlíšenie budúcej zobrazovacej technológiebude umoòova sledova televízne vysielaniealebo necha si premietnu video pod¾a vlastnéhoelania.Výber videa na poiadanie bude moný ajpomocou vreckového poèítaèaOèakávame, e vreckové poèítaèe sa budúmôc pouíva aj ako dia¾kové ovládanie k inteligentnýmzariadeniam spotrebnej elektroniky.Znamená to, e pokia¾ si budete programovadigitálny videorekordér, môete tak robi s „vreckovým“poèítaèom. Ten bude zobrazova doplòujúceinformácie o vybranom programe, ponúkaalternatívy, resp. v prípade plateného výberufilmu (video-on-demand) zaistí aj prevod finanènýchprostriedkov prostredníctvom internetu.Spoloènos Apple pripravuje technológiu,ktorá bude zabezpeèova spoluprácu medzi poèítaèoma zariadením spotrebnej elektroniky. Bezdrôtovýmspôsobom si tak budete môc pripojinotebook a hi-fi veu èi televízor. Na dia¾ku sabudú da prehráva súbory MP3 z poèítaèa na hifivei v obývaèke.Fototlaèiarne budú pracova ako kompletnédigitálne tmavé komoryPERIFÉRIEV oblasti tlaèiarní sa budúci vývoj zameria nazvyšovanie technických parametrov benýchmodelov. Laserové i atramentové tlaèiarne budúrýchlejšie. Bude to však skôr evoluèný vývoj. Laserovétlaèiarne masovo prejdú od monochromatickýchk farebným vyhotoveniam a ich typickéuplatnenie bude v kanceláriách. Atramentovétlaèiarne budú vyhradené skôr na domáce nasadenie.Väèšina tlaèiarní bude podporova bezdrôtovépripojenie. V dlhodobom výh¾ade sa budememôc stretnú aj s tlaèiaròami schopnými vytlaèitrojdimenzionálnu podobu objektu. Benýmkomunikaèným prepojením poèítaèa a tlaèiarnebude Bluetooth.Skutoèný revoluèný vývoj oèakávame v oblastimodelov špeciálne urèených na tlaè fotografií.Tu ešte existuje ve¾ký priestor na zvyšovaniekvality tlaèe aj s vyuitím nových typov tlaèovýchmédií. V súvislosti s rozvojom digitálnychfotoaparátov zabudovanýchnapr. do mobilných telefónov budú narastapoiadavky na kvalitnú tlaè fotografií.Oèakávame, e sa posilní trieda produktov,ktoré budú schopné vygenerova praktickyz kadej fotografie naozaj kvalitný výtlaèok.Vyuíva sa pritom budú doplnkové informácie,ktoré sú súèasou dnešných digitálnych fotografií(pouitá clona, doba expozície, pouitá korekciabielej a pod.). Fototlaèiarne tak vlastnebudú predstavova kompletnú digitálnu tmavúkomoru.Ešte na konci minulého roka sa dohodli rozhodujúcivýrobcovia digitálnych fotoaparátov a tlaèiarnína univerzálnom protokole s názvom DPS,ktorý by mal umoni priamu komunikáciu medziobidvoma typmi zariadení bez oh¾adu nakonkrétneho výrobcu.Úlohou pouívate¾a bude teda len potlaèispúš fotoaparátu. Súèasou fototlaèiarní budúSkenery sa stanú tenšími a efektnejšímiReproduktory s bezdrôtovým napojenímmoduly na èítanie pamäových médií èi bezdrôtovúkomunikáciu s fotoaparátmi, a teda budúschopné autonómnej prevádzky aj bez klasickéhopripojenia na poèítaè.Aj v oblasti skenerov oèakávame isté revoluènézmeny. Predovšetkým pôjde o zmenu dizajnua doplnkového vybavenia týchto produktov. Budúciskener toti bude predstavova jeden z monýchuniverzálnych nástrojov na vstup informáciído poèítaèa. Súèasou skenera sa stane softvérovýmodul na konverziu znakov do textu, akoi prevod obrázkov do editovate¾nej podoby.Avizovanú zmenu dizajnu si predstavujeme tak,e naskenovanú podobu bude moné priamo sledovana displeji v telese skenera. Pravdepodobnesa objavia skenery s prieh¾adným krytom(podobným ako dnešné filtre na monitor), ktorýchhorné veko bude zároveò slúi ako farebnýdisplej. Na prototypoch skenerov s novým dizajnoma vybavením pracuje firma HP (www.hp.com).Evoluèným zlepšením bude radikálne zvýšenierýchlosti skenovania. Klasické skenery zmenšiasvoju hrúbku a budú ove¾a menej nároèné napriestor. Externý napájací zdroj sa stane zbytoèným– napájanie zaistí komunikaèný port.Reproduktorové systémy zmenšia svoje rozmeryna minimum a k poèítaèu budú pripojenépredovšetkým bezdrôtovým spôsobom. K štandardudomácej zábavy u teraz patrí priestorovýzvuk 5.1 alebo 6.1 a tento systém sa zachová ajv budúcnosti. Dôleitú úlohu pri výbere reproduktorovýchzostáv bude hra dizajn.ROBOTY A INTELIGENTNÉSPOTREBIÈEStelesnením pokroku v IT budú v nasledujúcomobdobí roboty. Vývoju domácich robotov sa venujúviaceré spoloènosti (Sony, NEC, Hitachia niektorí ïalší výrobcovia) hlavne z Ïalekéhovýchodu. Domáci robot by mal v budúcnosti pomáhapri domácich prácach a stara sa aj o zábavu.Známa je rodina robotov Aibo, PaPeRo aleborobotická maèka NoCoRo. Pridali sa aj robotickézvieratká do akvária (Aquaroid) alebo medvedíkTeddy od firmy Matsushita. Súèasné modely súvšak relatívne drahé a ich funkcie sú dos obmedzené.Zatia¾ slúia hlavne na zábavu bohatšíchmajite¾ov. Dokáu komunikova s pouívate¾oma reagujú na hlasové povely, ale ich slovník jedos obmedzený. Po poklese kapacity batérií do-20 PC REVUE 1/2003

R E V U ERobot Aibo si nájde nabíjaèku sám – je taknaprogramovanýRodinka robotov PaPeRood firmy NECkáu súèasné roboty automaticky nájs napájaciezariadenie a dobi si svoje zdroje.Medzi inteligentných domácich pomocníkovby sme mohli zaradi aj vysávaè Trilobite, ktorýsa u ako predajný produkt objavil v ponukespoloènosti Electrolux. Oèakávame, e takýchtodomácich spotrebièov sa v ponuke „klasických“výrobcov spotrebièov objaví viacero. Bude tonapr. inteligentná práèka èi umývaèka riadu,ktoré budú riadi svoje procesy pod¾a aktuálnehoobsahu. U v minulosti sa vyskytli správyo pripravovanej inteligentnej chladnièke s vlastnouadresou IP. Tá by mala dokáza pod¾a receptuvybraného pouívate¾om zabezpeèi objednaniechýbajúcich surovín na prípravujedla.SOFTVÉRZ poh¾adu operaèného systémuv budúcnosti oèakávame nastrane pouívate¾a nové prostredie,ktoré bude integrova spracovanierozlièných typov informáciív jedinom pouívate¾skomrozhraní. Znamená to, e sa nebudememusie uèi rozliènéovládanie pre viacero systémov,ale centrálny systém s jednotnýmovládaním bude monédoplòova o moduly, ktoré pouívate¾potrebuje. Takéto moduly budú predstavovakancelárske, grafické, matematické, dizajnérskealebo modelovacie nástroje.Oproti súèasnému stavu budú nové operaènésystémy zamerané na jednoduchšie vyh¾adávaniea zdie¾anie informácií. Vo vo¾ných chví¾achumonia aj zábavu, keïe u v štandardnej dodávkebude prostredie na efektné hry alebo spracovaniehudby a videa.Oèakávame takisto, e jednotlivé periférne zariadeniaa komponenty poèítaèa budú vyhotovenétak, e u priamo „na doske“ budú obsahovaovládaè pre viacero operaèných systémov. Inštaláciarozširujúcich zariadení tak prestane bynoènou morou. Viaceré spoloènosti pracujú namonosti pripojenia externých zariadení alebodoplnkových modulov bez nutnosti konfigurácie(blišie informácie na www.zeroconf.org).ZÁVEROpísané technologické novinky reprezentujúpokrok oèakávaný v budúcich piatich rokoch.Súèasný vývoj v tejto oblasti naznaèuje, e k viacerýmz týchto trendov sa priblíime u skôr.Všetko je to, prirodzene, zaloené na ochote pouívate¾ovvyuíva stále novšie technológiea investova finanèné prostriedky do výmenyexistujúcich zariadení.V budúcom èísle sa pozrieme na oèakávanétohtoroèné trendy špeciálne pre slovenský trh.Dozviete sa, akými procesormi, pamäami a pevnýmidiskami budú vybavené poèítaèe v našichpredajniach a ko¾ko budú asi stá. Venova sabudeme aj tlaèiaròam, DVD napa¾ovaèkáma ukladaniu údajov. Dozviete sa aj naše predpokladyo trende vývoja cien jednotlivých komodít.Ondrej Macko1/2003 PC REVUE 21

R E V U ETeleworkingBudeme pracova v tepleobývaèky?Idea, ktorá by sa ešte predpár rokmi zdala èistouutópiou, sa mono èoskorostane beným javom.Namiesto skorého vstávaniaa stresu spojenéhos odchodom do práce saazda budeme v pokoji venovanašim povinnostiam v pohodlídomova. Áno, tušíte správne,reè je o teleworkingu,progresívnej metóde prácez prostredia domova zapomoci dnes benedostupných komunikaènýchprostriedkov.O ÈO VLASTNE IDE?Akoko¾vek pekne takáto predstava vyznie, uz princípu je jasné, e teleworking ako forma vykonávaniapráce nie je vhodný pre celú škálu povolaní.Asi ako by takto mohol svoje zamestnanievykonáva napríklad stavbár èi po¾nohospodár.Sú však povolania alebo dokonca celé odvetvia,kde je teleworking viac ako len dobrá alternatívaku klasickému a zauívanému modelu zamestnania.Všeobecne sa dá poveda, e akáko¾vekpráca, pri ktorej sa pracuje s poèítaèom, telefónomèi internetom, je vhodná na prevedenie dodomáceho prostredia. Firmy by nemuseli vynakladave¾ké sumy na zriaïovanie svojich poboèiek,odpadli by náklady za prenájom kancelárií, stravovaniezamestnancov. A pritom by vôbec nemuselautrpie kvalita práce, a teda ani prestí firmyv porovnaní s konkurenciou.Výborným príkladom môu by programátorièi iní tvoriví pracovníci firiem, od ktorých sa nevyadujeosobná úèas v kancelárii. A aby smesa nepohybovali len v rovine teórie, povedzmesi aj jeden úspešný a masovo nasadzovaný príkladzo sveta. India, štát s druhým najväèšímpoètom programátorov na svete, poskytujesluby tejto kvalifikovanej pracovnej sily americkýmsoftvérovým spoloènostiam. Tým jejedno, e ich pracovníci sú vzdialení nieko¾kotisíc kilometrov, podstatný je výsledok, ktorýmje kvalitný kód. Príkladov, samozrejme, existujeviac – administrátori webových serverov,výskumní pracovníci èi telefonickí konzultanti,to všetko sú povolania, ktoré je moné vykonávav rámci domácej kancelárie. Ak popustímeuzdu fantázii, teleworking by sa mohol vyui ajv štátnych úradoch – staèí trochu nekonvenènéhomyslenia a väèšina úradníkov by mohlafungova cez internet. iadne stránkové hodiny,preplnené èakacie haly a pomalé vybavovanieagendy. A to u nechcem hovori o ušetrenýchfinanèných prostriedkoch, ktoré by takto štátnemusel vyhadzova na „kamenné“ úrady.AKÉ SÚ VÝHODY TELEWORKINGU?Presadzova nový model vykonávania práce by nemalozmysel, keby ten neznamenal pre firmy výraznejšíprínos. Preto sa spoloène pozrime na výhody,ktoré takáto inovácia môe podniku prinies.V prvom rade ide o úsporu nákladov. Zamestnanecsituovaný v prostredí svojho domova urèitestojí firmu podstatne menej peòazí ako zriadeniemoderných kancelárií, zaplatenie prenájmu,preplácanie cestovných nákladov a prevádzkav centre mesta. Kadá firma si sama vie spoèíta,o ko¾ko sú nišie náklady, ktoré je potrebnéinvestova do implementovania modelu teleworkinguv domácnostiach svojich zamestnancov.Ïalšou nezanedbate¾nou výhodou je lepšiamotivácia pracovníkov. Tí, keïe svoje povinnostivykonávajú z pohodlia domova, neèelia a takémustresu, ktorý je bený v kanceláriách preplnenýchkolegami.Ve¾kou výhodou je úspora èasu. Veï ak niektodochádza do zamestnania vo väèšom meste,okrem klasických 8,5 hodiny èistého pracovnéhoèasu je potrebné priráta aj cestovanie, ktoréèasto zaberie aj nieko¾ko hodín. A takýto „hluchý“èas majú teleworkeri plne k dispozícii presvoje potreby.Ïalšou významnejšou výhodou, ktorú nemonoopomenú, je zvýšenie efektivity práce. Pri zavedenívhodného pracovného modelu a funkènejtechnickej infraštruktúre je moné na rovnakýproblém zamera viac odborníkov (a pokojnez viacerých štátov) a tak sa dopracova k výslednémuriešeniu rýchlejšie a efektívnejšie.AKÉ RIZIKÁ TELEWORKINGPRINÁŠA?Samozrejme, e niè nemá len samé výhody, a tak ajteleworking prináša isté riziká, ktoré je však monévhodnými opatreniami do znaènej miery potlaèialebo a celkom eliminova. Najzávanejšímproblémom je – ako ináè – ¾udský faktor. Pri teleworkingumá kadý pracovník v podstate vlastnýreim, a tak si sám urèuje aj pracovný plán a jehoplnenie. A práve prostredie domova môe zvádzak oslabeniu „pracovnej morálky“. Prítomnos èlenovrodiny a celková atmosféra môu spôsobinízku koncentráciu na prácu. Proti tomuto javupomôe jedine dobrá organizácia práce a pracovnámorálka. Dôleitá je, samozrejme, aj spoluprácaokolia, ktoré by malo akceptova, e pracovníkvykonáva svoje zamestnanie a poèas stanovenejdoby by nemal by zbytoène rozpty¾ovaný.Druhým problémom, ktorý sa pri teleworkingumôe objavi, je strata sociálneho kontaktu s kolektívom.Tento jav sa môe ve¾mi výrazne prejavinajmä pri takzvaných „miešaných“ tímoch, kdeèas pracovníkov operuje zo svojho domova a èaspracuje klasickou formou. Práve vïaka zriedkavejšiemuosobnému kontaktu môe dôjs k oslabeniukomunikácie a tímového cítenia kolektívu,ktorý sa podie¾a na riešení pracovných problémov.Sami urèite uznáte, e vysvet¾ova niekomu riešeniepostupu osobne a napríklad e-mailom sú dvediametrálne odlišné veci a e prvá alternatíva savám pozdáva ove¾a viac.Ve¾kým problémom sa môe v prípade teleworkingusta aj hodnotenie takejto práce. Keïevšeobecný model neexistuje, záleí len na dobromodhade zamestnávate¾a, aby správne zadelilmnostvo práce a následne ju aj primeranýmspôsobom finanène hodnotil.Dba treba takisto na dodriavanie pracovnejzmluvy. Pretoe aj keï pracovník vykonáva zamestnaniezo svojho domova, je vylúèené, abyzariadenie urèené na prácu vyuíval na svojvlastný prospech alebo na zákazky vykonávanépre tretie firmy. Z poh¾adu zamestnávate¾a jev takomto prípade ve¾mi obané ustrái primeranévyuívanie zariadenia a prípadné porušeniapracovnej zmluvy tresta.Aj tieto akosti sa však dajú zvládnu a prekona,chce to len vô¾u a dobrú organizáciu.AKO VYTVORI PODMIENKYNA TELEWORKING?Ak sa firma rozhodne pre nasadenie takéhotomodelu pre èas zamestnancov, dobré naplánovanieje prvým a zásadným heslom, ktorého bysa mala dra. Len ak je premyslený aj ten najmenšídetail a sú vyriešené všetky sporné body,môe by teleworking skutoèným prínosomk produktivite celého kolektívu.22 PC REVUE 1/2003

R E V U EZásadné pre úspešnú prácu z domovaje vytvorenie vhodného pracovného prostrediau zamestnanca, ktorému by nemalchýba iadny prvok, ktorý je dnesbený v moderných kanceláriách. A hociprvotné investície sa môu zda privysoké,pri ich vhodnom vloení sa ve¾mirýchlo vrátia. Zakúpenie výpoètovej techniky,telefónu a spo¾ahlivého pripojeniado internetu dnes nepredstavuje nijakéhoribilné sumy, s ktorými by sa nevedelafirma popasova aj pri svojom „klasickom“fungovaní.Ak u boli na strane zamestnancovvytvorené vhodné podmienky na vykonávaniepráce na dia¾ku, je ešte dôleitézabezpeèi ich komunikáciu medzi seboua s ústredím firmy. Sledovaniu plneniapracovného plánu, odovzdávania medzivýsledkov,ako aj spätnej komunikácii bysa mala venova zvýšená pozornos, idetoti o najuší bod celého komunikaènéhokanála medzi firmou a zamestnancamipracujúcimi na dia¾ku.Hoci mnohé firmy sa ohradzujú tým, ezriadenie pracoviska v domácnosti zamestnancaje príliš nákladné, nie je to celkompravda. Nákladom na nákup hardvérua potrebného vybavenia sa firma nevyhne ani v prípade, e zamestnanecpracuje klasickou formou. V tomto smere teda firme nevznikajú nijaké špeciálnenáklady. Jediným výdavkom navyše môe by zriadenie prístupu do internetu.Tu sa zriaïovacie náklady vrátane nákupu potrebného hardvéru (ISDN,pevná linka, mikrovlnné pripojenie) pohybujú v reláciách od 5- do 25-tisíckorún, èo nie je prehnane ve¾ká investícia.Spoloènos Cisco Systems má na svojich stránkachzaujímavú on−line kalkulaèku na prepoèet návratnostiinvestícií do nasadenia teleworkingu vo firmách.Prevádzkové náklady potom zahàòajúmesaèný poplatok za pripojenie do internetu,ktorý závisí od jeho typu, ale všeobecnemono poveda, e sa pohybuje nahranici 2 – 8-tisíc korún. Prirátajme k tomuurèité kompenzácie za spotrebovanú energiu(najmä elektrina) a urèité príplatky, napríkladako náhrada za stravné. Stále všakvýsledné náklady vychádzajú nišie akotie, ktoré má firma pri prevádzke klasickejkancelárie v centre mesta. Navyše sa prvotnéinvestície vloené do zriadenia pracoviskapre teleworkera vrátia v priemere za7 a 12 mesiacov.Teleworking, nech sa zdá akoko¾vek futuristický,je tu a jeho pozícia sa posilòuje. Štatistikyvypracované v tejto oblasti dokazujú,e ak sa k teleworkingu pristupuje správne,môe prinies a 30-percentný nárast produktivityzamestnancov. A hoci v spoloènostivládne ve¾a predsudkov proti takejtoforme vykonávania zamestnania, dôkazo tom, e teleworking môe úspešne fungova,prinášajú krajiny ako Nemecko a Ve¾káBritánia, kde takouto formou u dnes pracuje6 percent ¾udí v produktívnom veku.Odhaduje sa, e ich poèet do roku 2005 stúpnea na úroveò trinástich percent. V roku2003 tak bude na celom svete a 137 miliónov teleworkerov a pod¾a výskumovspoloènosti Gartner a jedna tretina Amerièanov bude pracova z domu.Tak èo, nechceli by ste aj vy pracova vo vašej obývaèke? Skúste to navrhnúsvojmu šéfovi, mono zonete úspech...Martin Turoò1/2003 PC REVUE 23

R E V U EAnonymita na internetealebo Máme ešte právona súkromie?Sie internet u od dôbsvojho vzniku bola symbolompre slobodný priestor,miestom, kde ¾udia vo¾nevyjadrovali svoje názory. Kýmv zaèiatkoch išlo len o èistoakademickú sie, urèenúvedeckým pracovníkom,neexistovali prakticky nijaképísané pravidlá prenovovznikajúcu komunitu.Ako sa však internet postupne dostával do povedomiaa prichádzalo k jeho masovejšiemurozširovaniu, zmenil sa aj poh¾ad verejnostinaò. Stále však išlo len o „divokú dung¾u“, ktoránemala správcu, jediným rozdielom oproti akademickémuèi dokonca ešte vojenskému zaèiatkuinternetu bol zvýšený záujem spoloèností z oblastiIT o toto nové médium.A tak internet rástol a v súèasnosti jeho rozmerydosiahli skutoène gigantické hodnoty. Dokazujúto aj najnovšie vypracované štatistiky,ktoré hovoria o tom, e on-line je na svete vyše600 miliónov ¾udí. A vïaka tomu, e internetv dnešnej dobe nabral také masové rozmery a jehorozvoj je èoraz rýchlejší, zaèal doò zasahovaaj ïalší zaujímavý faktor – politika.Takýto vývoj sa dal oèakáva. História dokazuje,e tam, kde sa zoskupí väèšie mnostvo pozornosti,sa logicky objaví aj politický záujem. A internetsa takýmto miestom vïaka svojej mohutnej a neustálesa rozrastajúcej komunite stal u dávno.Tlak na akési „ovládnutie“ internetu zo strany politickejmoci sa ešte zvýšil po nešastných udalostiachz 11. septembra 2001. Dá sa poveda, e odtohto momentu sa zaèal èoraz razantnejšie presadzovanový trend – zánik anonymity na internete.U nejde len o to, e nejaký šikovný „podnikavec“sa vám nabúra do emailovej schránky a dostanesa tak k vašej pošte èi zachytí vaše heslo na prístupdo banky a obohatí sa na váš úkor. Hrozbazasahujúca celý internet prichádza priamo zhoraa má systematický charakter. Vo svete politiky jeèoraz badate¾nejší tlak, aby bol internet zbavenýjednej z jeho základných vlastností – anonymity.Urèite ste u niekedy poèuli o systéme Echelon.Ten bol vybudovaný ako súèas dohody UK a USA,ktorej podpísanie sa datuje niekedy do roku 1942alebo 1943. Aj keï sa štáty podie¾ajúce sa na projektemaximálne usilujú o jeho utajenie, detaily saèasom predsa len dostali na svetlo sveta a pobúriliverejnos. Vedomie, e existuje komplexný systémzameraný na masové odchytávanie komunikácie(hlasovej, emailovej), ktorý môe by jehoiniciátormi ¾ubovo¾ne zneuitý, právom vyvolal voverejnosti vlnu nesúhlasu. Takmer okamite savynorili otázky o vyuití tohto systému, o tom,akým spôsobom funguje a èo všetko sa s takýmobrovským kvantom zachytených dát robí.Ïalší zaujímavý príklad výrazného potlaèeniaanonymity na internete nájdeme v Èíne. Tu je navyšedo znaènej miery spojený s cenzúrou obsahu,ktorý sa na èínsky web dostane. Tamojšejvláde sa toto elektronické médium zdá jednoduchopríliš „nebezpeèné“ vzh¾adom na záujmyštátu, a tak je jeho pouívanie podrobené prísnejkontrole. Ak v tomto štáte chcete ís do internetovejkaviarne, budete musie predloi doklado svojej totonosti, novinkou je zavádzanie tzv.ID kariet, ktoré sú špeciálne urèené na to, aby váspri vstupe identifikovali. Ale ani domáci uívateliato nemajú ove¾a jednoduchšie. Aj tu je pouívaniesiete pod ve¾mi prísnym doh¾adoma akéko¾vek porušenie zákona sa trestá. V Èínetak anonymita na internete neexistuje.Po vhodný príklad však nemusíme ís a tak ïaleko.Aj v Európe sa toti usilovne pracuje na tom,aby bola anonymita na internete do znaènej mierypotlaèená. Asi najïalej je v tejto oblasti Švajèiarsko,ktoré prijalo zákon ukladajúci internetovým poskytovate¾ompovinnos archivova emailovú komunikáciusvojich zákazníkov. A tak musia provideri podobu šiestich mesiacov uklada nasledujúce informácie:adresu odosielate¾a, adresu príjemcu, dátuma èas odoslania. Ako dôvod sa uvádza boj protiterorizmu a potláèanie organizovanej kriminality.Paradoxom je, e proti nariadeniu sa ohradili aj samotníprovideri, ktorí za zavedením takejto povinnostividia vyššie náklady svojich firiem.Nezaostáva však ani zvyšok Európy, v Európskejúnii sa iba prednedávnom prerokúval návrhzákona (na ktorom paradoxne spolupracovalaamerická FBI), ktorý by podobné obmedzenia nastolilaj v ostatných štátoch. A tak by napríkladmali vládne orgány právo pristupova k údajom,ako sú IP adresy uívate¾ov, uívate¾ské menáa heslá, ale napríklad aj èísla kreditných kariet.Všetky tieto údaje by spolu s kompletnou komunikáciouboli u ISP archivované minimálne po dobujedného roka!Zdajú sa vám takéto opatrenia nereálne alebopostavené na hlavu? Druhé je pravda, ia¾, toprvé nie. U dnes napríklad vo Ve¾kej Britániia v Rusku majú poskytovatelia internetového pripojeniapovinnos sprístupni dáta, ktoré nimiprechádzajú, vládnej moci. K dokonalosti dotiahnecelú myšlienku zrejme ako prvý Nový Zéland,tu bude ma štátna moc dokonca právo vstúpivám v prípade potreby do poèítaèa. Ak jej totoprávo odopriete, budete trestne stíhaní.Taká je teda aktuálna situácia vo svete a viacako jasne vykres¾uje ïalší vývoj. Anonymita nainternete jednoducho dnes nie je pre politiku iaduca,preto sa ju akýmiko¾vek monými prostriedkamisnaí skresa na absolútne minimum. Všetkosa to údajne deje v záujme zvýšenia bezpeènosti,tento dôvod je však viac ako chabý na to, abyv dnešnej dobe obstál. Kto bude chcie osta prevládnu moc „nevidite¾ným“, ten si na to cestua prostriedky nájde. Pre teroristu predsa nemôeby problém posiela zašifrované správy a komunikovanapríklad na kryptovaných fórach.Smutné na celej situácii však je, e ¾uïom sa postupneodopiera právo na èosi také prirodzené, akoje súkromie. Predstava, e niekto zaznamenávavašu súkromnú emailovú komunikáciu, vie o tom,na ktorej stránke ste kedy boli, kde ste nakupovalia s kým ste naposledy on-line diskutovali, vôbecnie je príjemná. Zhromaïova systematicky takékvantá dát len s odôvodnením, e „raz mono pomôuobjasni trestnú èinnos, ktorej sa dopustítemono práve vy“, je ve¾mi podozrivé. Najmä ak anilen netušíte, kto všetko sa k nim dostane a kedy ichmôe proti vám poui. Nechcem, aby to vyzneloparanoicky, ale štát, ktorý má takéto komplexnéinformácie o svojich obyvate¾och, má nad nimi súèasneobrovskú moc. Nechcem preháòa, ale ve¾mimi to pripomína situáciu opísanú v knihe pánaOrwella s názvom 1984.Ako si teda ochráni svoje súkromie? Zasielajtesvoje e-maily kryptované, pripájajte sa na stránkypomocou anonymizérov, predplate si anonymnýprístup do internetu, neposkytujte svojeosobné údaje. Tieto a podobné opatrenia vámpomôu aspoò sèasti ochráni nieèo také vzácne,ako je vaše súkromie. Je však zaráajúce, e o to,aby ste boli anonymní, sa musíte stara vy. Eštepred pár rokmi sa na ¾udí, ktorí svoje správy šifrovali,pozeralo ako na paranoických èudákov.Dnes sa však takéto opatrenia stávajú takmer nevyhnutnýmina to, aby sa dodrala jedna zo základnýchvlastností internetu – jeho sloboda.Martin Turoò24 PC REVUE 1/2003

R E V U EFarebný rýchlikOKI série C5000„Demonštrácia“ pouívate¾ov za presadenie lacnejfarebnej laserovej tlaèiarneSpoloènos OKI predstavila na stretnutí v polovicinovembra európskym novinárom novéfarebné tlaèiarne série C5000.Predstavenie bolo tentoraz trochu netradièné– poèas úvodnej prezentácie toti vstúpili do sálydemonštranti. S transparentmi v rukách a hlasitýmipokrikmi sa doadovali svojho: „Chcemelacné farebné tlaèiarne! Dajte nám farebné riešeniepre menšie kancelárie! Potrebujeme rýchlufarebnú tlaè!“ Ako vysvitlo, šlo o premyslenýkrok firmy OKI a demonštranti boli súèasou prezentácie.Tlaèiarne série C5000 sú toti modelyurèené hlavne do segmentu SoHo, teda premenšie kancelárie alebo domácnosti. Pod¾avyjadrenia zástupcov firmy OKI tento segmentpredstavuje 19 miliónov firiem po celej Európe.Ich predajná cena je oproti predchádzajúcimmodelom nišia a tlaè je dostatoène rýchla.Séria C5000 predstavuje LED tlaèiarne, ktorésú schopné tlaèi vo farbe rýchlosou 12 strán zaminútu a pri monochromatickej tlaèi a 20str./min. Ide o tzv. tandemové tlaèiarne, èo znamená,e systémy tlaèových kaziet sú usporiadanéza sebou. Tlaèové kazety sú štyri (ltá, purpurová,azúrová a èierna), prièom pri kadej kazeteje oddelite¾ný tlaèový valec a zásobník na toner.Súèasou tonera je vosk, ktorý zaisuje okreminého aj lesklý nádych výtlaèku. Ak sa tlaèia lenèiernobiele dokumenty, ostatné farebné tlaèovévalce sa mierne podvihnú tak, aby bolo monédosiahnu maximálnu rýchlos monochromatickejtlaèe. Navyše sa v tomto prípade spotrebúvalen toner èiernej farby.Prvá farebná strana je vytlaèená za 14 sekúnd,pri èiernobielej tlaèi staèí na prvú stranu len9 sekúnd. Výhodou oproti sérii C7000 je aj zmenšenierozmerov – tlaèiareò zaberá na pracovnomstole menej miesta. Zmenšenie tlaèiarne sa dosiahlominiaturizáciou systému valcov a zlepšenímcelkového mechanického usporiadania vnútritlaèiarne.Maximálne rozlíšenie série C5000 je 600 ×1200 dpi. S doplnkovým vybavením je moné tlaèina obidve strany papiera, rozšíri si môete ajvstupný podávaè, resp. doplni tlaèiareò o pevnýdisk. Séria C5000 má zabudovanú automatickúkalibráciu farieb. Znamená to, e vdy po zapnutítlaèiarne prebieha skúška nastavenia, prièomsa pomocou zabudovaného senzora vyhodnocujeaktuálne podanie farieb.Takto prebiehalo porovnanie rýchlosti tlaèeOKI C5300n a konkurenèného modelu.Celkový èas potrebný na vytlaèenie10 strán bol 1:05 pri OKI C5300na 3:15 pri konkurenènom modeli.Súèasou prezentácie bolo aj porovnanie rýchlostitlaèe modelu OKI C5300n a tlaèiarne odhlavného konkurenta. Porovnanie bolo premietanéako záznam, na ktorom bolo vidie obidve tlaèiarnepripojené k rovnakému notebooku, prièomtlaèili rovnaké farebné dokumenty z programuMicrosoft Word. Na vytlaèenie10 strán staèila modelu OKI5300n jedna minúta a pä sekúnd,zatia¾ èo na konkurenènej tlaèiarnito boli tri minúty a 12 sekúnd.Len èo budeme ma tlaèiareò OKIC5300n k dispozícii na recenziu,overíme si toto porovnanie pri našichtestoch a budeme vás informovao výsledku.Hlavné nasadenie tlaèiarní jev oblasti farebnej tlaèe textovýcha tabu¾kových dokumentov aleboprezentácií z balíka MicrosoftOffice, ako i tlaè reklamných dokumentovtypu PDF. Výrobca ichodporúèa pre pracovné skupiny,Mechanické riešenie tlaèiarneC5100n/5300nnasadenie v hoteloch, cestovných kanceláriáchalebo športových kluboch. Tu sa vyuijú na tlaèkadodenných farebných dokumentov, ale ajreklamných bannerov. Maximálna gramá tlaèovéhomédia je toti 203 g/m 2 a maximálna dåkatlaèeného bannera je a 1200 mm. Tlaèiarne sérieC5000 dokáu upravi zapekaciu teplotu, resp.rýchlos pohybu tlaèového média na základemerania hrúbky tlaèeného média. V tomto prípadesa musí médium vloi do multifunkèného podávaèaa manuálne zada povel na tlaè.Dizajn tlaèiarní je moderne oblý, súèasou jeLCD displej a ovládacie tlaèidlá. Séria C5000 nieje primárne urèená na tlaè fotografií. Spotrebnýmateriál tvorí zásobník na toner, tlaèový valec,zapekacia jednotka a transportný podávaè.K dispozícii budú zatia¾ dva modely série C5000.OKI C5100n pouíva tlaèový systém GDI (tlaèi sadá len zo systému Windows) a jej odporúèaná cenaje 999 eur (40 960 Sk bez DPH). Je vybavená portomUSB 2.0 a pripojením na poèítaèovú sie. Poháòa juprocesor s taktom 200 MHz a kapacita RAM je32 MB. Vstupný zásobník má kapacitu 300 listov,s rozširujúcim zásobníkom naraz do tlaèiarneumiestnite 530 listov. Odporúèaný mesaèný výkonje 50 000 strán, kapacita tonerových zásobníkov je5000 strán pri 5-percentnom pokrytí.OKI C5300n je vybavená tlaèovým jazykomPCL5c a PostScript 3, kapacita jej pamäte je 64 MB,prièom pouíva procesor s taktovacou frekvenciou400 MHz. Okrem portu USB a sieového pripojeniamá zabudovaný aj paralelný port. Volite¾ný pevnýdisk s kapacitou 10 GB sa môe vyui na tlaèsúkromných dokumentov aj pri pouití v pracovnýchskupinách, uloenie firemných formulárov.Dobre sa dá vyui aj pri rýchlejšej tlaèi kópií rozsiahlejšíchdokumentov. Odporúèaná cena pretento model je 1499 eur (61 500 Sk bez DPH). Obidvapredstavené modely tlaèiarní sa na slovenskýtrh dostanú v polovici januára 2003.Ondrej Macko, Praha26 PC REVUE 1/2003

R E V U EKto vyhrá v súbojiDVD formátov?CD mechaniky to u majúpravdepodobne zrátané,v tomto roku oèakávame ichradikálny ústup z trhu. Ichmiesto zaèínajú ve¾mi rýchloprebera mechaniky DVD,ktoré im dokáu cenovokonkurova aj v oblastizapisovacích mechaník.Ïalším dôvodom je na dnešnúdobu u nepostaèujúcakapacita CD médií (typicky700 MB). Pod¾a analytikov sacelosvetový predaj DVD médiízvýši z 50 miliónov kusovv minulom roku na150 miliónov v roku 2004.POUITÉ DVD FORMÁTY NA ZÁPISAj keï jednotlivé DVD médiá vyzerajú na prvýpoh¾ad ve¾mi podobne, sú medzi nimi rozdiely voformáte zápisu. V tomto èlánku naèrtneme situácius rozliènými formátmi na zapisovanie údajovna DVD médiá. Uvedieme pritom typické aplikácie,oblasti pouitia, ako i výhody a nevýhody jednotlivýchformátov. Zameriame sa na formátyDVD-R, DVD+R, DVD-RW, DVD+RW a DVD-RAM.Vo vývoji sú aj ïalšie formáty, ale týmito sa nebudemezaobera pre ich zatia¾ nízke rozšírenie. Viactechnických informácií nájdete v tabu¾kách.DVD−RFormát DVD-R predstavujevlastne jednorazovo zapisovate¾núpodobu DVD-ROM.Dáta na takéto typy médiazapíšete len raz, prepisovanieu zapísaného obsahu nie je moné. Zastrešujúcouorganizáciou je DVD Forum (www.dvdforum.org)a dnes existujú v podstate dve kategórieDVD-R médií – Authoring a General Use (všeobecnépouitie). Hoci obidva typy pravdepodobnepreèítate vo všetkých mechanikách a DVD prehrávaèoch,sú medzi nimi rozdiely pri zápise. Rekordérpre DVD General Use pouíva vlnovú dåku650 nm, zatia¾ èo v prípade DVD-Authoring je to635 nm. Známejšie sú DVD General Use. MédiumDVD-Authoring je urèené skôr na profesionálnepouitie, umoòuje zápis regiónu a vyuíva sa akomaster médium pri lisovaní filmov. Na zapisovaniesa vyuíva špeciálny program.Najnovšie mechaniky (napr. Pioneer DVR-A05)umoòujú aj 4-násobnú rýchlos zápisu na DVD-R a zaplni celú kapacitu 4,7 GB trvá v tomto prípadeasi 15 minút. Na dosiahnutie takejto rýchlostizápisu sú však potrebné špeciálne médiá(DVD-R v2.0). Dnešným štandardom pri formáteDVD-R je skôr 2-násobná rýchlos zápisu.Pripomeòme, e základná rýchlos zápisu naDVD médiá je okolo 1350 KB/s, zatia¾ èo v prípadeCD médií sa ako základ berie 150 KB/s (9-krát menej).Cena média DVD-R Authoring sa zaèína od 350Sk, médiá DVD-R General Use stoja obyèajne od 100Sk vyššie. Oèakávame, e ceny DVD-R médií budú vdlhodobom horizonte klesa a na úroveò dnešnýchCD-R médií. Poèas roka 2003 ich cena poklesnena 50 Sk. Uvedené sú koncové ceny bez DPH.Formát DVD-R pouíva konštantnú lineárnurýchlos èítania – CLV (Constant Linear Velocity).Znamená to, e disk sa otáèa rozliènou uhlovourýchlosou tak, aby sa pri pohybe èítacej hlavyudral konštantný dátový tok. Zápis sa zaèína navnútornom okraji disku a postupuje smeromPorovnanie DVD formátovk vonkajšiemu okraju. Pri základnej rýchlosti èítaniasa tak mení uhlová rýchlos otáèania 4,7 GBdisku od 1475 ot./min. do 575 ot./min.Reim CLV vo všeobecnosti umoòuje rýchlejšídátový tok, èo je výhodné hlavne pri uschovávanístreamovaného videa. Vyh¾adávanie informáciíje však o nieèo pomalšie.DVD+RTento formát priniesol oprotiDVD-R predovšetkým zvýšenieštandardnej rýchlostizápisu údajov. U prvé mechanikyumoòovali pri zápise2,4-násobok základnej rýchlosti. Dnes sú uohlásené riešenia so 4-násobnou rýchlosou, podobneako je to v prípade DVD-R. MédiumDVD+R nemá pri èítaní údajov problémy s DVD-ROM v poèítaèi ani v stolnom DVD prehrávaèi.Formát DVD+R však nie je akceptovaný organizáciouDVD Forum, ale v podstate „konkurenènou“DVD+RW Alliance (www.dvdrw.com). Cenamédií u nás sa zaèína od 130 Sk bez DPH.DVD−RWIde o prepisovate¾ný formát,teda zapísané údaje na médiuje moné prepísa novýmobsahom. Kapacita mé-Formát/ Typická rýchlos Kompatibilita Monos Manament Monosvlastnos zápisu [násobok pri èítaní náhodného defektných prepisovaniazákladu] v mechanikách zápisu oblastíDVD−R 2,0 × výborná nie nie nie jeDVD+R 2,4 × výborná nie nie nie jeDVD−RW 2,0 × dobrá nie nie 1000 ×DVD+RW 2,4 × dobrá áno (ako monos) áno (mechanikou) 1000 ×DVD−RAM 2,0 × nízka áno áno (na disku) 100 000 ×Porovnanie oblasti pouitia a kompatibilityDVD Formát Typický výrobca Podporujúca Primárna oblas Kompatibilné médiáorganizácia pouitiaDVD−Authoring Pioneer DVD Forum autorské diela DVD−RDVD−R/−RW* Pioneer, LaCie, DVD Forum video, archivácia DVD−R, DVD−RWQPS, ToshibaDVD+R/+RW* Dell, HP, Philips, DVD+RW Alliance poèítaèové dáta, DVD+RW, DVD+RRicoch,Sony,videoThomson, YamahaDVD−RAM/R Panasonic, Hitachi, DVD Forum poèítaèové dáta, DVD−RAM, DVD−RLG, Samsung, LaCie,video, digitálneToshiba, QPSkninice* mechaniky zapisujú aj údaje v CD formáte28 PC REVUE 1/2003

R E V U Edií je 4,7 GB a zápis je sekvenèný, èo je výhodnépredovšetkým pre videosúbory. Formát DVD-RWobsahuje rozšírenú ochranu pred kopírovanímautorsky chránených údajov. Pouívate¾ môe nadisk DVD-RW zapisova údaje vo viacerých sekciách,a pokým disk neuzavrie. Bez uzatvoreniamédia však obyèajne nie je moné jeho èítaniev DVD mechanikách a DVD prehrávaèoch.Novšie mechaniky umoòujú 2-násobnú rýchloszápisu, médium je moné prepisova 1000-krát. Tento formát vyuíva reim CLV.Väèšina poèítaèových DVD mechaník a stolnýchDVD prehrávaèov vyrobených za poslednétri roky bez problémov preèíta údaje na médiuDVD-RW. Ceny médií DVD-RW sa u nás pohybujúod 250 Sk bez DPH.DVD+RWTento formát je z predstavovanýchriešení najmladší– zrodil sa v októbri 2001.Nestojí za ním DVD Forum,ale opä DVD+RW Alliance.U od zaèiatku tento formát stavil na rýchlejší2,4-násobný zápis, 1000-násobnú prepisovate¾nosa kapacitu 4,7 GB na stranu. Dnes sabene na trhu predávajú aj dvojstranové médiás kapacitou 9,4 GB. Oproti formátu DVD-RW má formát DVD+RW výhodu v tom, e dobaformátovania média je ove¾a kratšia a navyšeje moné formátovanie vykonáva na pozadízápisu. Pre pouívate¾ov to znamená, eúdaje na u raz zapísaný disk môu pri formáteDVD+ RW uloi skôr.S formátom DVD+RW nemajú novšie DVD-ROM mechaniky a stolné prehrávaèe pri èítaníúdajov problémy. Disky DVD-R alebo DVD-RWpod¾a špecifikácie DVD-RW mechanikou nepreèítate,pri našich pokusoch sa nám to však priDVD-R médiu obèas podarilo.Pod¾a DVD+RW Alliance je urèenie tohto formátuuniverzálne pre dáta i pre audio/video.Podporovaný je zápis multisession, tento disk savšak dá poui aj ako pevný disk bez nutnostiotvárania a zatvárania sekcie. V softvérovom vybavenímechaniky je zabudovaná technológia naoverenie úspešného zápisu.DVD+RW vyuíva reim CLV pri zápise údajovv sekciách, a pokia¾ sa vyuíva disk ako médiums náhodným prístupom, potom sa pouívaCAV (konštantná uhlová rýchlos otáèania, rozliènárýchlos prenosu údajov).Na minuloroènej výstave Comdex spoloènosRicoh predstavila riešenia pre 4-násobnú rýchloszápisu na médiá DVD+R/+RW. Mechanikya médiá s takouto rýchlosou by sa mali dostana trh v druhej polovici tohto roka.Budúca verzia operaèného systému Windows(Longhorn) má umoòova natívny zápis údajovvo formáte DVD+R/+RW. Cena médií sa zaèínaod 230 Sk bez DPH.DVD−RAMIde o najstarší prepisovate¾nýformát (DVD Random AccessMemory, na trh bol uvedenýv septembri 1998), ktorýpod¾a špecifikácie umoòujea 100 000-násobný prepisovací cyklus. Vyuívasa tak v podstate ako externý pevný disk s kapacitou4,7 GB (pri jednostranných) alebo 9,4 GB(pri obojstranných médiách). Pri zápise údajov sanerealizuje iadna finalizácia média, zo stranypouívate¾a postaèuje vyuitie techniky Dragand Drop. Zabudovaná je technológia na overenieúspešného zápisu. Výhodou je rýchlos zápisu(najnovšie existujú prototypy pre 3-násobnúrýchlos) a hlavne vyh¾adania informácie na diskochDVD-RAM.Cena DVD-RAM médií s kapacitou 4,7 GB sa zaèínana 500 Sk bez DPH, za kapacitu 5,2 GB je cenaokolo 600 Sk bez DPH.Formát DVD-RAM pouíva tzv. Zoned CLV (Z-CLV), èo je kombinácia metód CLV a CAV. Disk jepritom rozdelený napr. na 24 zón a v rámci jednejzóny je uhlová rýchlos otáèania konštantná.Medzi zónami sa však mení rýchlos otáèaniaa mechanika musí v podstate „preraïova“.Médiá sú uloené v ochrannom plastikovomobale (tzv. caddy), v ktorom sa do mechanikyvkladajú. Najnovšie médiá (Type 4) umoòujúvybra médium z obalu a na jeho miesto da inémédium. V rámci spätnej kompatibility DVD-RAM mechaniky podporujú èítanie niektorýchformátov – CD-DA, CD-ROM, CD-R, CD-RW, DVDa DVD-R.Nevýhodou tohto riešenia je fakt, e údaje namédiu DVD-RAM nepreèíta bená DVD-ROM mechanikaa ani stolný DVD prehrávaè si s òouneporadí. Kombinované mechaniky DVD-RAMumoòujú aj zápis na DVD-R médiá (hlavne riešenieod firmy Panasonic).PROBLÉM KOMPATIBILITY MÉDIALisované médiá (DVD-video, DVD-ROM) majú najmenšieproblémy pri èítaní v DVD mechanikácha prehrávaèoch. Pri jednorazovo zapisovate¾nýchmédiách DVD-R (Authoring i General Use)a DVD+R máte istotu preèítania v mechanikách,ktoré nie sú staršie ako tri roky. Pri prepisovacíchmédiách je u kompatibilita otázna, ale pri DVD-RW a DVD+RW je dos ve¾ká šanca, e údajez nich preèítate pri novších mechanikách a prehrávaèoch.Nie je to len otázka kompatibility formátu,ale svoju úlohu tu hrá aj kvalita média –aké sú jeho skutoèné vlastnosti, hlavne odrazivos.Keïe archivácia poèítaèových údajov je citliváoblas, mali by ste sa v tomto prípade spo-¾ahnú na výrobcov s dlhodobou tradíciou. Prinízkeceny média bývajú podozrivé.Odporúèame vám tie sledova internetovústránku výrobcu vašej mechaniky a hlavneaktuálnu verziu firmware. Èasto sa takto podarívyrieši otázky kompatibility napálených médií.ZÁVERV celkovom porovnaní v oblasti DVD formátovneexistuje dnes jednoznaèný víaz. Stále existujúmechaniky i médiá pre všetky uvádzané formátya iadny z nich sa zatia¾ neplánuje vzda.Z technickej stránky má kadý formát svoje výhodyi nevýhody. Pravdepodobne rozhodne trha ve¾ké firmy, ktoré stoja za jednotlivými formátmi.Pre pouívate¾a, ktorý si plánuje zakúpi DVDnapa¾ovaciu mechaniku, je dôleité to, aby ajo pár rokov mohol svoje zariadenia pouíva(znamená to, e musia existova relatívne lacnémédiá) a aby napálené médium bolo kompatibilnéso zvyškom sveta. Z tohto h¾adiska sú azdaz dnešného poh¾adu výhodné kombinované mechaniky,ktoré zvládnu hneï nieko¾ko formátov.Takéto riešenia existujú a zvládajú vlastne všetkypredstavené formáty s výnimkou DVD-RAM.Z dlhodobejšieho h¾adiska je nevýhodou to, epri kúpe takejto mechaniky si zaplatíte nieèo, èoasi nebudete môc neskôr efektívne pouíva.Oèakávame, e hlavný boj sa odohrá medziformátmi DVD-RW a DVD+RW a z neho vyjdeaj víaz formátu na jednorazový zápis. To platíhlavne pre monos napa¾ovania audio- a videosúborov,èo pouívate¾ov zaujíma asi najviac.Obidva majú potenciál nahradi dnešnéanalógové videorekordéry v obývaèkách, akoi zariadenia na tvorbu kópií filmov (prirodzenelegálnu). DVD-RW je zatia¾ rozšírenejší formát,DVD+RW má mono viac plusov z technickejstránky. Rozhodne trh a ve¾kos investícií rozhodujúcichvýrobkov.V prípade ukladania ve¾kého mnostva poèítaèovýchúdajov ostáva monos pouitia formátuDVD-RAM vo vyhotovení s kapacitou 9,4 GB.Ondrej MackoTechnická špecifikácia DVD médií (výber)DVD formát/technický údaj DVD−R Authoring DVD−R General DVD+R DVD−RW DVD+RW DVD−RAM4,7/9,4 GB 4,7/9,4 GB 4,7/9,4GBKapacita [GB] 4,7 4,7 na stranu 4,7 4,7 4,7 na stranu 4,7 na stranuVlnová dåka laserového lúèa [nm] 635 650 650 650 650 650Typ nahrávacej hladiny Dye Dye Dye Phase−Change Phase−Change Phase−ChangeOdrazivos [%] 45÷85 45÷85 45÷85 18÷30 18÷30 18÷30Vzdialenos stôp [mm] 0,74 0,74 0,74 0,74 0,74 0,615Prenosová rýchlos na kanál [Mb/s] 26,16 26,16 26,16 26,16 26,16 58,36Prepisovate¾nos iadna iadna iadna 1000 1000 100 000Ochrana proti kopírovaniu Authoring sw CSS CSS CSS, CPRM CSS CSS, CPRM1/2003 PC REVUE 29

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E18×DatavideoprojektorPETER ORVISKÝVideoprojektory boli predpár rokmi unikátnymizobrazovacími zariadeniami,ktoré si mohol dovoli ibamálokto. Èasy sa však menia,a tak vïaka nástupu novýchtechnológií a zvýšenémukonkurenènému tlaku cenyvideoprojektorov mohlipoklesnú. K zvyšovaniu ichpopularity však minimálnerovnakou mierou prispel ajfenomén DVD a domácehokina.Kým sa pustíme do testu datavideoprojektorov,bolo by iste vhodné pozrie sa na to, kde všadeje moné tieto zariadenia nasadi, s akýmitypmi sa môeme stretnú a v èom sa odlišujú, akésú ich najdôleitejšie vlastnosti a, samozrejme,aké doplnky na projekciu máme k dispozícii.Vznik datavideoprojektorov bol logickým dôsledkomprieniku poèítaèov a neskôr domácehokina do našich ivotov. Isto si zo školských lavícspomínate na iné projekèné systémy: premietaèky,diaprojektory, spätné projektory èi episkopy.Všetky mali za úlohu jediné – sprostredkova èonajkvalitnejšie zobrazenie pre väèšiu skupinu¾udí. S nástupom poèítaèov sa zdroj prezentácierozšíril o poèítaèe. Tie postupne dostali prívlastokmultimediálne a boli schopné nahradi všetkypredchádzajúce prezentaèné zdroje, ibae tuKoncepcia jednoèipového projektora s DLPbol jeden drobný problém. iadne dovtedyznáme prezentaèné zariadenie nebolo pripravenéna kvalitné spracovanie signálu z poèítaèa, akým nevstúpili na trh datavideoprojektory.Keby sme chceli vec maximálne zjednoduši,mohli by sme napísa, e projektor je náhradouza obrazovku všade tam, kde chceme umonikvalitný obrazový vnem väèšiemu poètu divákov.LCD panel(R)zrkadlozrkadloObjektív projektorašošovkaPojekèná lampaÈiastoènepriepustnézrkadloPrincipiálna schéma LCD projektoraLCD panel(B)zrkadloLCD panel(G)ÈiastoènepriepustnézrkadlošošovkaVychádzajúc z tohto tvrdenia, po¾ahky odvodímemoné nasadenie videoprojektora. Je ním ve¾koplošnézobrazovanie, ktoré pod¾a obsahu zobrazovanýchúdajov môeme rozdeli na prezentáciea zábavu. V prvom prípade sa videoprojektorpouíva v spojení buï s osobným poèítaèom, notebookom,alebo iným zdrojom prezentovanýchúdajov (èoraz èastejšie sa objavujú projektory,ktoré umoòujú prezentovaz pamäového média). V prípadedruhého typu vyuitiasa videoprojektor najèastejšiepouíva na premietanie videaèi prehliadanie fotografií. Akvšak budete ma príleitos,skúste si v spojení s videoprojektoromzahra aj nejakúdobrú hru!Datavideoprojektory sa v súèasnostistávajú vïaka svojimschopnostiam a klesajúcimcenám neodmyslite¾nousúèasou nášho ivota, a totak na pracoviskách (porady,konferencie), ako aj v súkromí(domáce kino). Je teda najvyšší èas ponúknuvám komplexnejší poh¾ad na túto oblas.ÚVOD DO SVETA PROJEKTOROVPodobne ako monitory ani projektory nie sú všetkyrovnaké. V súèasnosti síce prevaujú v ponukedodávate¾ov dva typy projektorov (LCD a DLP),ktorých princíp opíšeme blišie, spolu však jestvujepä typov videoprojektorov. Predstavme siteda jednotlivé technológie aspoò v skratke:CRT projektory – sú zaloené na rovnakomprincípe ako obrazovky televízora èi klasickéhomonitora. Tento typ projektora obsahuje triminiatúrne obrazovky a trojicu objektívov (prekadú základnú farbu R, G, B), prostredníctvomktorých na projekènej ploche skladá výslednýobraz. Projektory tohto typu sa vyznaèujú vysokýmjasom a rozlíšením generovaného obrazu.K nevýhodám patrí zloitejšie nastavovanie, èastejšiaúdrba a skutoènos, e musia by inštalovanéako stacionárne.LV projektory – ide o zlepšenú verziu predchádzajúcehotypu projektorov, kde sú medzi obrazovkya objektív vloené svetelné zosilòovaèe.Existujú aj varianty obsahujúce iba jediný objektív.Výhody sú rovnaké ako pri predošlom type (jasa rozlíšenie), nevýhody takisto (údrba, stacionárnamontá), navyše však pribúda vysoká cena.LCD projektory – sú v súèasnosti najrozšírenejšímtypom projektorov. Ich základom sú obyèajnetri LCD panely, projekèná lampa a optickásústava. K výhodám LCD projektorov patria mobilitaa jednoduchos nastavenia. Nevýhodou jenajmä bodová štruktúra obrazu, ktorá je závisláod rozlíšenia LCD panela.DLP projektory – druhá z technológií, ktoré sav súèasnosti najèastejšie pouívajú, vytvára obrazprostredníctvom èipu obsahujúceho miniatúrnezrkadielka (DMD – Digital Micromirror Device). Rozšírenésú dva typy projektorov: s jedným èipomDMD a rotujúcim farebným filtrom (v benýcha ultraprenosných projektoroch) a so sústavoutroch èipov DMD a optickým hranolom (tie sa pouívajúpri stacionárnych projektoroch s vysokýmsvetelným výkonom – nad 5000 ANSI). Medzi výhodyDLP projektorov patria menej zrete¾ná bodováštruktúra, vyspelá technológia, pôvodná nevýhodav podobe vyššej ceny sa pomaly stráca.Laserové projektory – najnovším prírastkomdo rodiny projektorov sú zariadenia, ktoré vytvárajúobraz pomocou laserových lúèov. Jednýmdychom však treba doda, e tie zatia¾ neumoòujúkonštrukciu videoprojektorov a pouívajúsa iba na generovanie textu a geometrickýchobrazcov. Tento typ projekcie sa vyuíva v špeci-30 PC REVUE 1/2003

fických prípadoch, najmä pri ve¾koplošnej projekciiv exteriéroch. Najèastejšie sa pouívajú jednofarebnélaserové projektory, v ponuke sú však ajplnofarebné modely. Pouitie laserového projektoraje viazané na poèítaè. Zaujímavé je, e jednouz firiem, ktorá v tejto oblasti realizuje vývoj, je ajslovenská spoloènos Kvant.PRINCÍP LCD PROJEKTORAZákladom tohto typu projektora je zdroj svetla,trojica LCD panelov, optická sústava a objektív.Mono si kladiete otázku, preèo trojica LCD panelov.Toto riešenie sa pouíva s oh¾adom na svojurelatívnu jednoduchos. Kadý z LCD monitorovspracúva obrazovú informáciu jednej základnejfarebnej zloky (RGB). Svetlo zo svetelného zdrojaje rozèlenené na spomínané farebné zloky, a takkadým LCD displejom prechádza svetlo jednej zozákladných farieb. Po prechode LCD displejom jeteda kadá z farebných zloiek doplnená o obrazovúinformáciu. Prechodom cez ïalší optický èlen(hranol) sú všetky tri farebné zloky zmiešané dojediného lúèa svetla a prechádzajú objektívom naprojekènú plochu. K tomuto konštrukènému riešeniusa dospelo na základe vývoja. Pôvodné LCDprojektory toti obsahovali klasický „plnofarebný“LCD displej. Daòou za jednoduchos konštrukcievšak bola nišia kvalita obrazu. Preto sa postupneprešlo k zloitejšej konštrukcii s tromi LCD panelmi,ktorá poskytuje kvalitnejší obrazový výstup.PRINCÍP DLP PROJEKTORAProjektory DLP (Digital Light Processing) sú podstatnemladšie ako LCD projektory a ich princíp je výrazneodlišný. Základným konštrukèným prvkomtohto typu projektora je integrovaný obvod vyvinutýspoloènosou Texas Instruments, ktorý nasvojom povrchu obsahuje maticu (800 × 600, 1024× 768) zrkadiel miniatúrnych rozmerov. Projektors DLP èipom môe v závislosti od typu obsahovajeden, dva alebo tri èipy. Pod¾a poètu èipov sa meníaj konštrukcia prístroja. Na trhu sa najèastejšiestretnete s DLP projektormi obsahujúcimi jeden,respektíve tri èipy. V prvom prípade svetlo z projekènejlampy pred dopadom na èip prechádzarotaèným filtrom (RGB), ktorý svojou momentálnoupolohou urèuje, aká farba je práve generovaná.Po odraze svetla od DPL èipu je vygenerované svetlovedené cez objektív na plátno. V prípade trojèipovéhoprojektora je svetlo projekènej lampy rozloenéna základné zloky (RGB), prièom kadou zovzniknutých základných farieb je osvet¾ovaný jedenDLP èip. Po odraze svetla od DLP je cesta svetlarovnaká ako pri jednoèipovej verzii.Podrobnému opisu technológie DLP, èinnostiDMD a konštrukcii projektorov s jedným, dvomaa tromi èipmi tohto typu sme sa v PC REVUE venovaliu v èísle 7 z roku 1997.DÔLEITÉ PARAMETREPodobne ako pri iných zariadeniach aj pri výberevhodného projektora je potrebné pozna, ktoréparametre projektora rozhodujú o jeho vlastnostiacha aký vplyv majú na jeho pouite¾nos v jednotlivýchnasadeniach.Rozlíšenie – udáva sa rovnako ako pri grafickýchkartách a monitoroch poètom bodov, v tomto prípadeide o rozmery zobrazovacieho prvku. Vil sa ajrovnaký spôsob oznaèovania skratkami (VGA – 640× 480, SVGA – 800 × 600, XGA – 1027 × 768, SXGA– 1280 × 1024 a UXGA – 1600 × 1200). Pri výbereprojektora sa na tento parameter sústreïujemez poh¾adu jeho predpokladaného pouitia. Projektor,ktorý sa bude vyuíva na projekciu videa v domácomkine, vystaèí s rozlíšením SVGA. Projektorpouívaný s poèítaèom by mal zvládnu XGA. Aj tuvšak platí rovnaké tvrdenie ako pri LCD monitoroch:èím väèšie je natívne rozlíšenie, tým drahší je projektor.Keï sme sa u dotkli pojmu natívne rozlíšenie,patrí sa spomenú, e ide o skutoèné rozlíšenieprojektora, dané vlastnosami zobrazovacieho prvku.Väèšina projektorov však umoòuje prostredníctvomkompresie aj zobrazovanie vo vyšších rozlíšeniach.No toto riešenie je vhodné iba pri obèasnomvyuívaní. Kompresia toti znamená zníenie kvalityzobrazovania a najcite¾nejšia je pri zobrazovanítextu.Svetelný výkon – je parametrom špecifickým preprojektory. Udáva sa v ANSI lúmenoch a pouívate¾z neho môe vyèíta, v akých svetelných podmienkachje daný projektor pouite¾ný. Kým pred piatimirokmi mal špièkový projektor svetelný výkon naúrovni 600 ÷ 800 ANSI, dnes sú na trhu projektorys výkonmi od 800 do 4000 ANSI. Pri dnes najbenejšíchprojektoroch s rozsahom svetelnosti od 1000do 2000 ANSI si pokojne môete trúfnu na projekciuaj v miestnosti s denným svetlom. Projektor sosvietivosou 800 ANSI a menej je však lepšie pouiv zatemnenej miestnosti (stiahnuté alúzie èi zahrnutýzáves). Keïe od svetelného výkonu projektoravo významnej miere závisí aj jeho cena, je potrebnépred kúpou zvái, èi vám prírastok výkonu za dodatoènúinvestíciu skutoène stojí. Pri svetelnom výkonetoti platí, e ¾udské oko ho nevníma lineárne, alelogaritmicky. Z poh¾adu diváka sa teda môe sta, erozdiel medzi projektormi s výkonom 1000 a 1500ANSI nebude postrehnute¾ný. Na zdvojnásobeniezrakového vnemu je toti potrebné zvýši svetelnývýkon 10×.Kontrast – svetelný výkon projektora definujekvalitu zobrazenia projektora iba èiastoène. Druhýmz parametrov projektora, ktorý má na òu významnývplyv, je kontrastný pomer. Tento parameterurèuje, zjednodušene povedané, „odstup“bielej a èiernej farby. Aj tu platí: èím viac, tým lepšie.Pri úvahách o kvalite zobrazenia však trebaupozorni ešte na jednu „premennú“, ktorou jekvalita projekènej plochy. Od nej závisí, do akejmiery budete schopní vyui vlastnosti projektora.Hluènos – kým pri televízore, klasickom monitoreèi LCD displeji sa tento parameter nezvykne udáva,pri videoprojektore je dos podstatný. Súèasoukadého projektora je toti ventilátor (niekedy ajviacero), ktorý na jednej strane zabezpeèuje ochladzovanievnútorného priestoru projektora, na druhejstrane je významným zdrojom hluku. Teplo generovanéprojekènou lampou má negatívny vplyvna ivotnos projektora (presnejšie LCD projektorov)i samotnej lampy (platí všeobecne). Tento parameterje dôleitý napríklad pri výbere projektora predomáce kino, na ktorého konštrukciu sa odporúèajúprojektory s hluènosou pod 30 dB.ivotnos projekènej lampy – u sme sa zmienilio ivotnosti projekènej lampy. Tento údaj je dospodstatný a v dokumentácii ho uvádzajú praktickyvšetci výrobcovia. Projekèné lampy sú toti dos

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R Edrahý špás (od 15 000 do 40 000 Sk!) a vlastne definujúprevádzkové náklady projektora. ivotnos sabene pohybuje v rozmedzí 1000 a 1500 hodín.Výrobcovia do projektorov implementujú poèítadláprevádzkových hodín, vïaka èomu má pouívate¾preh¾ad o èase pouívania lampy. Ak sa vámivotnos projekènej lampy zdá krátka, máte pravdu,klasická iarovka vydrí viac. Treba si však uvedomi,e v tomto prípade ide o výbojky, ktorýchivotnos je nišia. No aj keï porovnáme ivotnoslampy udávanú výrobcom projektora a výrobcomsamotnej lampy, zistíme významný rozdiel. Dôvodje jednoduchý: výrobca lampy udáva ivotnosv ideálnom prípade, kým výrobca projektora juudáva ako garantovanú v jeho projektore a tam samôu pracovné podmienky líši od ideálu. Navyšeso „starnutím“ projekènej lampy klesá aj jej svetelnývýkon. O tom, èi je vhodné pouíva projekènélampy po ivotnosti udávanej výrobcom projektora,sa vedú diskusie. Istá je však jedna vec –ak dôjde k znièeniu lampy v projektore, riskujeteaké poškodenie celého projektora a to je argument,ktorý pouívate¾ov presvedèí.Ak chcete šetri, máme pre vás dobrú správu:ivotnos lampy sa dá predåi, ak projektor disponuje„tichým“ èi „eko“ reimom. V takomtoprípade toti projektor zniuje výkon lampy, tedaklesá jej svetelný výkon, na druhej strane sa všakzvyšuje jej ivotnos.ivotnos LCD – ako napovedá názov, týka saiba projektorov zaloených na technológii LCD.Pri nich toti vïaka extrémnym tepelným podmienkam,v ktorých sú LCD panely v projektorochpouívané, dochádza podstatne rýchlejšie ako priLCD monitoroch k „starnutiu“ LCD (tekuté kryštálystrácajú pohyblivos). Na porovnanie: kým priivotnosti LCD monitorov nie je výnimkou hodnotanad 40 000 hodín, pri LCD paneloch v projektorochsa pohybuje v rozmedzí od 4000 do10 000 hodín. Nepríjemné je, e doba ivotnostiLCD panelov pouitých v projektore nebýva výrobcamizverejòovaná, ako aj fakt, e ivotnos sazniuje pri dlhodobejšom pouívaní projektora.Hmotnos a rozmery – hoci za ostatných pä rokovprešli projektory významnou „redukènou diétou“,sú tieto parametre pri výbere projektora dosdôleité. Ich význam sa ešte zvýši v prípade, e budeteh¾ada projektor, s ktorým hodláte cestova.Tab. 1Technické a obchodné parametre – Kategória 1: projektory do 100 000 SkVýrobca ASK Benq Epson NEC Panasonic Philips Sanyo Sony ToshibaModel C40 VP150X EMP 30 VT45 PT − LC55 Garbo PLC−SW20 CS5 TLP260Základná charakteristikaTyp zobrazovaèa LCD LCD LCD, polysilicon LCD, polysilicon LCD, polysilicon LCD LCD LCD LCDPoèet, rozmer 3× 0,55" 3× 0,9" 3× 0,55" 3× 0,7" 3× 0,7" 3× 0,65" 3× 0,7" 3× 0,7" 3× 0,7"Svetelný výkon (ANSI) 1000 1800 800 1000 1200 1000 1100 1800 1500Kontrast 400:1 400:1 400:1 300:1 400:1 400:1 300:1 400:1 400:1Rozlíšenie (natívne) 800 × 600 1024 × 768 800 × 600 800 × 600 800 × 600 858 × 484 800 × 600 800 × 600 800 × 600Rozlíšenie s kompresiou (max.) 1280 × 1024 1280 × 1024 1024 × 768 1280 × 1024 1280 × 1024 1024 × 768 1280 × 1024 1024 × 768 1600 × 1200Vzdialenos projekènej plochy (min. ÷ max. v m) 1.46÷8.58 1÷12.6 0.9÷11.3 1÷11.2 1,1÷11 1.6÷6.4 1.6÷8.1 1.49÷7.19 0.7÷3,63Uhloprieèka obrazu (min. ÷ max. v m) 1÷5.1 0.48÷7.87 0.76÷7.62 0.64÷7.62 0.83÷7.62 1÷6.4 0.86÷5.08 1÷3.81 0.76÷4.57Podporované formáty 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3 4:3, 16:9 16:9, 4:3 4:3 4:3 4:3, 16:9Zdroj svetlaTyp UHB UHB UHENSH−P UHMTM UHP UHP UHP NSHVýkon (W) 132 150 130 135 160 132 150 165 160ivotnos (hodín) 2000 2000 1500 2200 3000 6000 1500 2000 1500Fyzikálna špecifikáciaHluènos (dB) 35 40 35 38 30 27 35 43 40Rozmery (mm) 255×95×305 240×100×325 309×93×219 299×207×85 310×85,5×243 235×108×335 257×76×229 285×68×228 260×96×295Hmotnos (kg) 2,60 3,40 2,90 2,50 3,00 3,60 2,80 2,70 3,70Obchodné informácieDodávate¾ APMedia Agem APMedia Casper Videonics OPAL OPAL APMedia/ Expert &Computers Multimedia Multimedia Centron Slovakia PartnerCena náhradnej lampy (Sk bez DPH) 21 090 19 500 16 120 17 500 16 990 19 900 20 900 23 020 19 000Cena projektora (Sk bez DPH) 90 200 99 900 69 900 99 000 99 000 99 000 99 900 96 690/95 000 100 000Záruka (mesiacov) 24 36 36 36 24 36 24 24 36Tab. 1Technické a obchodné parametre – Kategória 2: projektory do 2,5 kgVýrobca 3M ASK ASK Benq Benq Eizo Epson NEC ToshibaModel MP7740i M2 M3 SL703S SL705X FlexScan IX421MEMP 720 LT157 TDPP5Základná charakteristikaTyp zobrazovaèa LCD, polysilicon DLP DLP DLP DLP DLP LCD, polysilicon LCD, polysilicon DLPPoèet, rozmer 3× 0,7" 1× 0,7" 1× 0,7" 1× 0,7" 1× 0,7" 1× 0,7" 3× 0,9" 3× 0,9" 1×Svetelný výkon (ANSI) 1200 1100 1100 1100 1100 1000 1500 1500 1100Kontrast 400:1 800:1 500:1 600:1 600:1 650:1 400:1 600:1 800:1Rozlíšenie (natívne) 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 800 × 600 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768 1024 × 768Rozlíšenie s kompresiou (max.) 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1280 × 1024 1600 × 1200 1280 × 1024 1280 × 1024Vzdialenos projekènej plochy (min. ÷ max. v m) 0.9÷5.9 1.5÷10 1,1÷10 1.52÷8.05 1.52÷8.05 1.8÷6.9 1÷11.7 1.2÷12.3 1.5÷10.0Uhloprieèka obrazu (min. ÷ max. v m) 1÷7.6 0.8÷6.8 1÷5.85 0.76÷7.6 0.55÷7.6 0.66÷5.08 0.7÷7.6 0.64÷7.62 0.65÷4.4Podporované formáty 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3, 16:9 4:3 4:3, 16:9, 5:4 4:3 4:3, 16:9Zdroj svetlaTyp UHB UHP UHP UHP UHP UHP UHENSH UHPVýkon (W) 150 120 120 120 120 130 150 130 132ivotnos (hodín) 2000 2000 2000 1500 1500 1000 1500 1500 2000Fyzikálna špecifikáciaHluènos (dB) 39 32 32 36 36 36 39 38 32Rozmery (mm) 289×81×215 199×63×149 181×60×214 220×52×175 220×52×175 230×48×177 270×80×190 207×63×266 211×64×154Hmotnos (kg) 2,40 1,10 1,50 1,40 1,60 1,50 1,90 2,20 1,08Obchodné informácieDodávate¾ 3M APMedia APMedia Agem Agem Opal APMedia Casper Expert &Computers Computers Multimedia PartnerCena náhradnej lampy (Sk bez DPH) 20 000 22 490 21 730 21 900 21 900 14 300 25 010 18 500 23 960Cena projektora (Sk bez DPH) 129 000 195 600 173 300 80 000 103 990 145 000 164 200 205 000 188 000Záruka (mesiacov) 24+12* 24+12* 24 36 36 36 36 36 36* predåenie záruky za príplatok32 PC REVUE 1/2003

DOPLNKY A ZAOBCHÁDZANIES PROJEKTOROMVýber príslušenstva, s ktorým budeme projektorpouíva, je závislý od našich poiadaviek. Hneï naúvod treba poznamena, e výrobcovia dodávajúväèšinu projektorov s ve¾mi dobrou výbavou, ktorejsúèasou sú nielen prepojovacie káble, ale aj dia¾kovéovládanie (pri niektorých modeloch zdruuje ajfunkciu myši èi laserového ukazovadla). Najèastejšiedokupovaným doplnkom je celkom isto projekènéplátno. Jeho výber má pre kvalitnú projekciu minimálnerovnaký význam ako výber samotného projektora.Ako projekèná plocha sa istotne dá vyui ajbiela stena, ale toto tvrdenie budete obhajova ibadovtedy, kým neuvidíte projektor v akcii spoloènes kvalitným projekèným plátnom. Aj pri jeho výberepodobne ako v mnohých iných oblastiach platí: nechajtesi poradi, ove¾a lepšie je však ma monosvidie. Je naozaj ideálne, ak si vybraný projektormôete necha predvies v predvádzacej miestnostiv spojení s nieko¾kými typmi projekèných plátiena konkrétny model plátna si vyberiete a na základetejto skúsenosti. Ponuka je naozaj široká, k dispozíciisú prenosné plátna, statické plátna, statické plátnas elektrickým pohonom a u sa objavili aj plátnaurèené pre systémy domáceho kina. Okrem spomínanéhorozdelenia sa plátna líšia aj pod¾a materiálu(difúzny alebo reflexný), formátu (1:1, 4:3 i 16:9) a typuprojekcie (predná, zadná). Základnú orientáciuv ponuke vám isto radi poskytnú u vášho dodávate¾a;ak nie, skúste sa poobzera po firme, kde budúústretovejší. Ak vám toti predajca nie je ochotnýfundovane poradi, môu za tým by iba dve príèiny– buï sa v tom príliš nevyzná, alebo mu nestojíte zanámahu. V oboch prípadoch je lepšie vèas odís...Na kvalitu projekcie má ve¾mi èasto vplyv aj prepojovacíkábel, prostredníctvom ktorého je projektorspojený so zdrojom prezentovaných údajov.Nahrádzanie kábla dodaného v príslušenstve inýmvedie obyèajne k zhoršeniu kvality obrazu. Ak u sana takýto krok odhodláte (potrebujete preklenúväèšiu vzdialenos...), siahnite radšej po drahšoma kvalitnejšom kábli. Ešte lepšie by bolo, keby ste sazašli poradi k predajcovi projektorov.Na zachovanie vlastností projektora má významnývplyv pravidelná preventívna údrba a zaobchádzanies ním. Nemusíte sa však obáva, projektorynemajú iadne mimoriadne nároky. Jednoducho jepotrebné pridàa sa odporúèaní výrobcu. Pri práciprojektora treba dodriava podmienky špecifikovanév návode na pouitie prístroja (vyvarova sa nedostatoènéhochladenia, prašných, vlhkých a zafajèenýchpriestorov), rovnako ako pri preprave (eliminovatreba najmä otrasy). Pravidelná údrba je pomernejednoduchá a zahàòa najmä èistenie prachovýchfiltrov. Ak na ne zabudnete, ohrozujete týmivotnos projekènej lampy, ale aj celého projektora.Podstatne väèší význam má pravidelná údrba priLCD projektoroch, menej nároèné sú DLP projektory.AKÝ PROJEKTOR JE TEN SPRÁVNY?Pri výbere projektora sú dobrým vodidlom spomenutétechnické parametre, ktoré vám poskytnúzákladné informácie o monostiach videoprojektora.Ibae na trhu je neskutoène široká ponuka projektorov.U prvý poh¾ad do katalógov najvýznamnejšíchvýrobcov èi dodávate¾ov datavideoprojektorovvás o tomto fakte jednoznaène presvedèí. A takby sa mono hneï na úvod zišla nejaká redukciav podobe rozdelenia projektorov do skupín. To jevšak dos aké, pretoe kadý výrobca si stanovujesegmenty svojich projektorov sám, a tak univerzálnerozdelenie nejestvuje. Aj preto sme sa rozhodlivytvori vlastné èlenenie projektorov, ktoréby pod¾a nášho názoru najvýstinejšie reprezentovalopotreby pouívate¾ov. Jednotlivé skupiny projektorovsme teda vyšpecifikovali pod¾a toho, ktorýparameter pouívate¾ pri výbere projektora uprednostní.Výsledkom našej selekcie boli štyri parametre:cena, mobilita, pomer cena/výkon a výkon.Pri výbere vhodných kategórií na test sme ostali priprvých dvoch kritériách. Práve na tie sa toti najèastejšiesústreïuje záujem pouívate¾ov pri rozhodovanío nákupe projektorov.Pri špecifikácii zadania sme to mali v prípadeprvej kategórie pomerne jednoduché, staèilo urèicenové obmedzenie a tu sme sa takpovediac intuitívnerozhodli stavi na magickú hranicu 100 000 Sk(bez DPH) pre pouívate¾a. V prípade druhej testovanejkategórie sme sa rozhodli pre mobilné projektory.Tu sa však špecifikácia rodila o nieèo komplikovanejšie.Pôvodne sme toti do tejto kategóriehodlali zahrnú projektory s hmotnosou do 2 kg.Postupne sme aj s oh¾adom na ponuku výrobcovdospeli k názoru, e „uvo¾nením“ triediaceho kritériana 2,5 kg niè nepokazíme, skôr naopak.TESTProblém, ako testova a dospie k objektívnyma najmä reprodukovate¾ným výsledkom testu, bolo to väèší, e velièín, ktoré sú opakovane merate¾né,je pri projektoroch pomerne málo. Rozhodlisme sa teda pre kompromis a zvolili postup, ktorýmá síce nádych amaterizmu, no poskytol nám najlepšiemoné riešenie.Postup testovania bol pomerne jednoduchý:kadý z projektorov sme nechali ustáli pri pracovnýchpodmienkach (15 minút premietania videosekvencie).V tomto èase sme zmerali uhloprieèkyobrazu (minimálnu a maximálnu) vytvoreného pridvojmetrovej vzdialenosti projektora od projekènejplochy.Nasledovalo nastavenie parametrov projektora:kontrast, jas, fáza a korekcia geometrie. Poslednédve èinnosti boli realizované iba v prípade, e boliv obraze vidite¾né nedostatky. Všetky tieto úkonyboli realizované pomocou utility Display Mate.Tá hrala hlavnú úlohu aj v ïalšej fáze testovania,keï sme preverovali schopnosti projektora. Natento úèel sme pouili kompletnú súpravu testovacíchobrazcov obsiahnutých v programe Display-Mate. Prostredníctvom nich sme sa zamerali naoverenie geometrie, homogenity zobrazenia základnýchfarieb a bielej, zistenie dynamického rozsahuprojektora pri interpretácii škály sivej farby,èitate¾nosti textu (èierny na bielom pozadí a bielyna èiernom pozadí).Poslednú zloku testovania tvorilo prehranie videosekvenciea dema poèítaèovej hry, pri ktorýchsme sa snaili posúdi vhodnos projektora predaný typ nasadenia.SPÔSOB HODNOTENIAZ uvedeného je zrejmé, e podobne ako v testochmonitorov sme sa aj v prípade tohto testu rozhodlido vyhodnotenia testu zahrnú zmes technických

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ETab. 3parametrov a výsledkov testov. V prípade technickýchparametrov sme sa sústredili na tie, ktorépod¾a nášho názoru majú zásadný vplyv na vlastnostiprojektora (svetelný výkon, kontrast, rozlíšenie,hluènos, rozmery a hmotnos). Pri testochsme sa zasa snaili vyselektova také, ktorébolo moné èo najjednoduchšie reprodukova(maximálna uhloprieèka obrazu, poèet zobrazite¾nýchodtieòov sivej a najmenší èitate¾ný text).Týmto spôsobom sme získali spolu devä velièínv dvoch skupinách. Pre kadú z velièín sme vytvorilisamostatný index, ktorý vyjadruje pomeraktuálnej hodnoty parametra k najlepšiemuvýkonu dosiahnutému niektorým z testovanýchprojektorov (v tejto fáze sme vyhodnocovali bezrozdelenia na kategórie). Z èiastkových indexovsme následne vyrátali dva medzisúèty (prvý vyjadrovaltechnické parametre projektora, druhývýsledky dosiahnuté v testoch). Oba medzisúètysme prerátali na indexy a zapoèítali do celkovéhobodového hodnotenia, v ktorom mali obe zlokyrovnakú váhu. Celkové bodové hodnotenie smevyhodnocovali oddelene pre obe kategórie a víazomtestu sa stal v kadej kategórii projektor,ktorý dosiahol najvyššie bodové ohodnotenie.Ako tradiène i v tomto teste sme vyhodnocovaliaj pomer cena/výkon. Toto porovnanie smetakisto realizovali v jednotlivých kategóriách oddelene.Samozrejme, projektory s najlepším pomeromcena/výkon v kadej kategórii získali príslušnéocenenia.Okrem týchto zauívaných parametrov smev kadej kategórii vyhodnotili aj prístroje s najnišímiprevádzkovými nákladmi. Tu sme abstrahovaliod všetkých ostatných parametrov a výkonova na urèenie tohto parametra sme pouiliVýsledky testov – Kategória 1: projektory do 100 000 Skpomer ceny projekènej lampy a jej ivotnosti.Prostredníctvom tohto výpoètu sme získali cenuza hodinu prevádzky, ktorá sa medzi jednotlivýmiprojektormi významne líši.Ako je v našich testoch obvyklé, technické parametretestovaných projektorov nájdete v tabu¾ke(tabu¾ka è. 1 a 2), rovnako aj výsledky testov(tabu¾ka è. 3 a 4). Z priestorových uvádzamev èasopise tabu¾ky v skrátenej podobe. Ich kompletnéverzie nájdete spoloène s fotografiamiz priebehu testu na CD REVUE v sekcii Test videoprojektorov(rovnako ako podrobný materiálo technológii DLP). Tabu¾ka s výsledkami testuobsahuje aj zápis vzorcov a tabu¾ku zdrojovýchúdajov, èo vám dáva priestor na prípadné experimentovanies interpretáciou výsledkov. Vïakatomu máte monos z údajov zhromadených prinašom teste vytvori vlastné poradie zodpovedajúcevašim konkrétnym poiadavkám.Z poh¾adu rozdelenia projektorov do testovanýchkategórií bol test vyváený a v oboch kategóriách(s cenou do 100 000 Sk i s hmotnosou do2,5 kg) sa stretol rovnaký poèet – devä projektorov.Pestrejšie štartové pole bolo v prvej kategórii(obstarávacia cena do 100 000 Sk), kde si zmeralosily devä projektorov, prièom kadý výrobcav nej mal iba jediného zástupcu. Zaujímavý jepoh¾ad na priemerný datavideoprojektor z tejtokategórie. Ten je zaloený na LCD, ktorého natívnerozlíšenie je 800 × 600 bodov (vyšším disponovaliba jediný model), vïaka inteligentnémumechanizmu interpolácie si môete trúfnu aj nazobrazenie v rozlíšení 1280 × 1024 (jeden modelpodporuje a 1600 × 1200); na kvalite obrazu tocíti najmä pri zobrazovaní textu. Svetelný výkonje 1200 ANSI, kontrastný pomer 400:1 a hmotnosVýrobca ASK Benq Epson NEC Panasonic Philips Sanyo Sony ToshibaModel C40 VP150X EMP 30 VT45 PT − LC55 Garbo PLC−SW20 CS5 TLP260Svetelný výkon 56 100 44 56 67 56 61 100 83Kontrast 50 50 50 38 50 50 38 50 50Rozlíšenie 61 100 61 61 61 53 61 61 61Hluènos 81 70 81 74 93 100 81 63 70Rozmery 47 34 49 61 47 27 61 63 32Rozsah sivej 98 99 99 97 98 98 100 99 98Text 83 100 83 83 83 83 83 83 83Uhloprieèka 56 50 67 58 68 42 50 54 100Index parametrov 65,6 78,6 63,7 64,4 70,7 63,4 67,3 74,7 65,9Index výsledkov 84,8 88,6 88,8 84,8 89,0 79,6 83,1 83,9 100,0Body spolu 150,4 167,1 152,4 149,1 159,7 143,1 150,3 158,6 165,9Cena/výkon 599,88 597,70 458,60 663,93 619,86 691,87 664,57 609,70 602,72Tab. 4Výsledky testov – Kategória 2: projektory do 2,5 kgVýrobca 3M ASK ASK Benq Benq Eizo Epson NEC ToshibaModel MP7740i M2 M3 SL703S SL705X FlexScan EMP 720 LT157 TDPP5IX421MSvetelný výkon 67 61 61 61 61 56 83 83 61Kontrast 50 100 63 75 75 81 50 75 100Rozlíšenie 100 100 100 61 100 100 100 100 100Hluènos 72 88 88 79 79 79 72 74 88Rozmery 64 100 92 95 92 94 76 75 99Rozsah sivej 100 98 98 98 98 100 98 100 99Text 83 83 100 83 100 83 83 83 83Uhloprieèka 82 54 58 59 63 53 62 52 55Index parametrov 78,1 100,0 89,9 82,7 90,7 91,2 84,5 90,9 99,8Index výsledkov 94,6 84,1 91,4 85,8 93,1 84,1 86,3 83,8 84,5Body spolu 172,7 184,1 181,3 168,5 183,8 175,3 170,8 174,7 184,3Cena/výkon 747,05 1062,73 955,83 474,91 565,63 827,14 961,29 1173,52 1020,243,02 kg. Priemerná cena videoprojektora v tejtokategórii je 95 000 Sk a hodina prevádzky vásvyjde na necelých desa korún. Pod túto hranicusa však dostali iba štyri projektory, prièom napriemer mal výrazný vplyv Philips Garbo (3,32Sk/hodina!).Dosiahnuté výsledné bodové hodnotenia sa prijednotlivých projektoroch nelíšia nijako významne(rozdiel medzi prvým a posledným je menejako 15 %!), a to aj napriek parametrovej rôznorodostištartového po¾a. Dôvod je jednoduchý: priteste sme sa snaili nájs èo najvyváenejší projektor– ním je víazný model. Poradie na ïalšíprieèkach je ve¾mi vyrovnané, a ak budete h¾adaideálny projektor na konkrétne nasadenie, staèíprostredníctvom váh „zvýrazni“ vplyv vami preferovanéhoparametra a môete si zostavi vlastnéporadie. Zjednodušene môeme poveda, ekadý z testovaných projektorov mal iné silnéstránky. Víazom sa v tejto kategórii stal projektorBenq VP150X, ktorý zabodoval svetelnýmvýkonom, natívnym rozlíšením a najkvalitnejšímzobrazením textu. Na druhej prieèke skonèil projektorToshiba TLP260 a na tretej Panasonic PT-LC55. Ocenenie za najlepší pomer cena/výkon siv rovnakej kategórii odniesol projektor EpsonEMP30.V druhej kategórii sa síce stretol rovnakýpoèet projektorov, dve znaèky v nej však malidvojnásobné zastúpenie (ASK a Benq), take smesa v nej stretli iba so siedmimi znaèkami. Ajv tejto kategórii sme sa troška „pohrali“ s technickýmiparametrami, aby sme pre vás vytvorilipriemerný datavideoprojektor s hmotnosou do2,5 kg. Prvá zmena nás èaká v type projektora,jasnú prevahu tu toti majú DLP projektory (6:3).Natívne rozlíšenie je vyššie ako v predchádzajúcejkategórii – 1024 × 768 bodov (prièom nímdisponovali všetky videoprojektory s výnimkoujediného). Priemerné rozlíšenie dosiahnute¾néprostredníctvom mechanizmu interpolácie jerovnaké – 1280 × 1024 (a aj tu iba jeden modelpodporuje rozlíšenie 1600 × 1200). Priemernýsvetelný výkon je tesne pod hranicou 1200 ANSI(minimum je 1000, maximum 1500 – dva projektory),kontrastný pomer tesne pod hranicou600:1 (to je vplyv DLP projektorov), priemernáhmotnos je 1,63 kg. Priemerná cena videoprojektorav tejto kategórii je, pochopite¾ne, vyššia– 154 000 Sk – a rovnako vyššia je aj cena, ktorúzaplatíte za hodinu prevádzky, priemer je tesnepod trinástimi korunami, prièom rozpätie je od10 do 16,70 Sk za hodinu prevádzky.Mierne nás prekvapilo, e súboj v tejto kategóriibol ešte vyrovnanejší ako v prvej kategórii.Všetkých devä projektorov sa toti vtesnalo dovýkonnostného rozptylu 10 %! Víazom v tejtokategórii sa stal projektor Toshiba TDPP5, ktorýsi ocenenie vyslúil vyrovnanosou výkonov a parametrov.Nedá mi nespomenú, e tento projektorbol aj naj¾ahší spomedzi testovaných projektorov.Na druhej prieèke sa v tejto kategóriiumiestnil projektor ASK M2 a na tretej skonèilBenq SL705X. Keïe situácia pri vyhodnocovaníbola ve¾mi podobná ako v prvej kategórii, aj tuplatí to, èo sme u uviedli. Najlepším pomeromcena/výkon sa v tejto kategórii blysol projektorBenq SL703S.34 PC REVUE 1/2003

1 . K A T E G Ó R I A : D O 1 0 0 0 0 0 S KASK C40Prvý z modelov spoloènosti ASK patrí do skupinyLCD projektorov. Hodnoty svietivosti a kontrastusú na túto kategóriu na priemernej úrovni. Rovnakomono hodnoti optiku prístroja z poh¾aduposkytovanej projekènej plochy. Projektor disponujetromi videovstupmi, výstupom VGA a je k nemumoné pripoji myš. Dia¾kové ovládanie má podsvietenie,podporuje emuláciupoèítaèovej myši a v základnejvýbave sa dodáva aj kábelSCART a taška.Projektor disponuje nielen digitálnym zoomoma monosou pozastavi obraz, ale aj funkciou zobrazenia„obrazu v obraze“. V menu prístroja saokrem štandardných poloiek nachádzajú aj preddefinovanéreimy (Film, Prezentácia, Fotografiea pouívate¾ské nastavenia). Vïaka nišej hluènostije vhodný aj na prezentácie s nišou úrovòou hlasitostièi na prehrávanie videa.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOOGBenq VP150XU pri letmom poh¾ade na technicképarametre tohto projektora bolozrejmé, e bude v tejto kategóriifavoritom. Disponoval najvyššímrozlíšením i svetelným výkonom. Ostatné parametres výnimkou hluènosti (patrí k najvyšším) a uhloprieèkyobrazu (patrí k niším) spadajú do priemeru.Aj tento model disponuje tromi videovstupmi,výstupom VGA a rozhraniami RS-232C, PS/2, Macintoshi USB (prvé trisú zdruené do jednéhokonektora). Projektormá bohatúdoplnkovú výbavuobsahujúcu redukciepre poèítaèe Apple, dia¾kové ovládanie s funkciamimyši a laserovým ukazovadlom.Aj tento prístroj disponuje pokroèilými funkciamidigitálneho zoomu, zastavenia obrazu i funkciouobraz v obraze. Menu prístroja je jednoduchéa preh¾adné, vyzdvihnú mono výbornú funkciuautomatického nastavenia projektora èi vyrovnanévýsledky pri zobrazovaní textu i videa.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOOTesty:OOOOGCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOOGEpson EMP−30Z technickej stránky predstavujetento model priemer, škoda jehopodpriemerného svetelného výkonu(800 ANSI). K lepšiemu prieme-cena/výkonru ho radí uhloprieèka obrazu.Rovnako ako predchádzajúce prístroje aj tentodisponuje tromi videovstupmi, výstupom VGA, portomRS-232C a dia¾kovým ovládaèom.Ovládanie prístroja je preh¾adné, i keï menu jeèlenitejšie. Pouívate¾ má k dispozícii funkcie naautomatické nastavenie obrazu, zastavenie obrazu,digitálny zoom, ale aj prednastavené hodnotyfarieb, vhodné na prácu v nasledujúcich reimoch:Normal, Meeting, Presentation, Theatre, Gamea sRGB.Horšie technické parametre, najmä svetelný výkon,sú pri tomto projektore vykompenzované výbornoucenou. Tá bola absolútne najnišia v testea najmä vïaka nej si projektor vyslúil oceneniev oblasti pomeru cena/výkon.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOOGCelkovo:OOOOGCena/výkon:OOOOO

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R ENEC VT45Z poh¾adu technických parametrov patrí tentoprojektor v testovanej kategórii k slabšiemu priemeru,podpriemerný je kontrast. Prednosouprístroja je najnišia hmotnos v tejto kategórii.Kvalita zobrazovania je s oh¾adom na technicképarametre prístroja na výbornej úrovni. Zaujímavéje aj mechanické riešenie prístroja, akojediný má toti umiestnené prepojovacie konektoryna prednom paneli ved¾a objektívu. Pouívate¾má k dispozícii vstup VGA, dvojicu videovstupova výstup VGA. Komunikaèné rozhraniaRS-232C a PS/2 vyuívajú spoloèný konektor. Rozsahzobrazenia sivej je na priemernej úrovni, výbornáje homogenita zobrazenia vo všetkýchzákladných farbách i bielej. Drobné nedostatkymá projektor pri zobrazovaní textu. Ku kladomprístroja patria nízke prevádzkové náklady.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOGGPanasonic PT−LC55Spomedzi technických parametrov tohto prístrojaupúta najmä nízka hluènos (pod 30 dB), ostatnéparametre ako keby boli „odkopírované“ z nami zostavenéhopriemerného projektora tejto kategórie.Mierne nadpriemerná je výbava. Projektortoti disponuje dvoma vstupmi VGA, dvoma videovstupmi,výstupom VGA. Z komunikaènýchrozhraní je k dispozícii iba RS-232C. V dodávkenechýba dia¾kové ovládanie a taška na prepravuprístroja. Menu prístroja je preh¾adné. Z funkcií jek dispozícii zastavenie obrazu a digitálny zoom,ktorého implementácia sa nám páèila najviac spomedzivšetkých testovaných projektorov. Z poh¾adukvality zobrazenia patril prístroj k tomunajlepšiemu tak z poh¾adu dynamického rozsahu,ako aj z poh¾adu homogenity a stability zobrazenia.K prednostiam tohto modelu patria aj druhénajnišie prevádzkové náklady.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOGTesty:OOOOGCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOGGPhilips GarboPoh¾ad na technické parametre dáva tuši, kam jetento projektor urèený. Jeho doménou sú videosystémy.Tomu zodpovedá natívny formát 16:9 ihluènos pod 27 dB, ktorá je najnišia v teste.Predpokladanému nasadeniu projektora zodpovedáaj jeho výbava, k dispozícii je síce aj vstupVGA, ale projektor disponuje a tromi videovstupmi,prièom okrem obvyklého kompozitného a S-Videonechýba ani vstup RGB. Z komunikaèných rozhraníje k dispozícii PS/2 a USB. Dodávke je okremsúpravy káblov a CD s ovládaèmi aj dia¾kové ovládaniepodporujúce emuláciu myši. Menu prístrojapatrí k jednoduchším, k dispozícii je digitálnyzoom a monos otoèenia obrazu. Prístroj monopouíva v dvoch polohách. Kvalitou zobrazeniapatril Philips k priemeru. Absolutórium si vyslúilpri hodnotení prevádzkových nákladov.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOGGSanyo PLC−SW20Technické parametre tohto prístroja sú na priemernejúrovni, výnimkami sú iba niší kontrast(300:1) a hmotnos (2,8 kg).Výbava prístroja je pre túto kategóriu na štandardnejúrovni, prístroj má tri videovstupy (VGA,S-Video, kompozitný), spoloèný konektor komunikaènýchrozhraní (RS-232C, PS/2 i USB). Menuprístroja je graficky orientované, poskytuje všakiba základné nastavenia a funkciu digitálnehozoomu. Funkcia autoadjust v niektorých prípadochnepracuje úplne spo¾ahlivo, a tak niektorékorekcie musíte vykona manuálnym nastavením.Pri inej ako úplne kolmej polohe projektorak plátnu sa vyskytuje okolo obrazu rušivý lichobeníkovýrámik, ktorý nie je moné odstráni.Kvalitnejšie výsledky poskytuje tento projektorpri videoprojekcii.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOGGSony CS5Technické parametre tohto modelu sú pre testovanúkategóriu na nadštandardnej úrovni, dvojnásobnetoto tvrdenie platí o svetelnom výkone,ktorý je najvyšší v teste (1800 ANSI). Príjemná jeaj hmotnos prístroja (2,7 kg), opaène sa monovyjadri o hluènosti (43 dB).Výbava prístroja je na štandardnej úrovni, mátri videovstupy (VGA, S-Video, kompozitný) a rozhranieUSB. V dodávke je taška a dia¾kové ovládaniepodporujúce emuláciu myši. To vám pri tomtoprístroji príde vhod, pretoe umiestnenie ovládacíchprvkov pri vstupoch z nich robí vec dostupnúiba v prípade, ak máte „prsty klavírneho virtuóza“.Menu prístroja je preh¾adné, spomedzi implementovanýchfunkcií stojí za zmienku digitálnyzoom, zastavenie obrazu a monos vybra preddefinovanénastavenie projektora (standard, dynamic).Sony zaujme aj z dizajnovej stránky, s oh¾adomna znaèku je prekvapujúca aj cena.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOOTesty:OOOGGCelkovo:OOOOGCena/výkon:OOOOG36 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R EToshiba TLP260Medzi technickými parametrami, ktoré patria kpriemeru, stojí za povšimnutie svetelný výkon(1500 ANSI) i kontrast (400:1). I keï je Toshibanajaším modelom v teste (jej hmotnos je 3,7kg), pokojne sa s òou môete vybra aj na prezentáciumimo kancelárie.Výbava je pre túto kategóriu štandardná, trivideovstupy (VGA, S-Video, kompozitný) sú doplnenérozhraniami RS-232C a USB. V dodávke jetaška, dia¾kové ovládanie podporujúce emuláciumyši a CD-ROM s programami.Kvalitné zobrazenie Toshiba ešte zvýraznilasuverénne najväèšou uhloprieèkou generovanéhoobrazu spomedzi všetkých testovaných modelov.V porovnaní s druhým modelom v poradí poskytujeo pol metra väèší obraz, 2,5 m pri vzdialenosti2 m od projekènej plochy je naozaj úctyhodnývýkon.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOOOCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOOG2 . K A T E G Ó R I A : D O 2 , 5 K G3M 7740iPrvý z modelov druhej kategórie vyuíva technológiuLCD. Disponuje nadpriemerným svetelnýmvýkonom a podpriemerným kontrastom. Jehohmotnos je najvyššia v tejto kategórii (2,4 kg).Prístroj disponuje týmito vstupmi: VGA, S-Video,kompozitné video a RGB. Z komunikaènýchrozhraní je zastúpené iba RS-232C. V štandardnejvýbave je dia¾kové ovládanie a taška. Pri prezentáciioceníte skutoènos, e tlaèidlá na projektore súosvetlené, èo u¾ahèuje manipuláciu. Medzi podporovanýmifunkciami nájdeme digitálny zoom a zastavenieobrazu. K dispozícii sú aj preddefinovanénastavenia pre benú prezentáciu, premietanievidea a dynamickú prezentáciu. Projektor dosahovalvýborné výsledky nielen pri prezentovanívideosignálu, ale aj pri zobrazovaní textu.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOOOCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOOGASK M2Prvý projektor v teste s èipom DLP disponuje výbornýmkontrastom (800:1) a hmotnosou (1,1 kg).Keby sme oddelene vyhodnocovali technické parametre,potom by tento prístroj získal absolutórium.Prístroj je vybavený tromi videovstupmi,prièom miesto zvyèajného VGA disponuje vstupomDVI, pripojenie k VGA zdrojom signálu jezaistené káblom VGA-DVI. Monosti prepojeniazvyšuje aj kábel SCART/C-video. Z komunikaènýchrozhraní je k dispozícii iba USB. V dodávkeprístroja je taška a dia¾kové ovládanie, ktoré máokrem emulácie myši a laserového ukazovadlazabudované aj podsvietenie.Projektor je s oh¾adom na svoju hmotnos a univerzálnuvýbavu vhodným doplnkom pre cestujúcichpouívate¾ov. Výsledky testov boli vyrovnané.Kvalitu prístroja dokumentuje jeho druhá prieèka inajnišie prevádzkové náklady v tejto kategórii.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOOTesty:OOOOGCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOGGASK M3Aj druhý projektor s èipom DLP pochádza od rovnakéhovýrobcu. Disponuje však niším kontrastom(500:1) a vyššou hmotnosou (1,5 kg).Ostatné parametre sú podobné ako pri predchádzajúcommodeli.Prístroj je riešený zaujímavo, pokia¾ ide o implementovanérozhrania. Na tele prístroja je toti ibavstup DVI; ak chcete viac, musíte k prístroju pripojirozširujúci rámik, ktorý obsahuje vstup DVI advojicu videovstupov. Výbava je pri tomto modeliprakticky totoná s predchádzajúcim a obsahujeprepojovacie vodièe vrátane kábla SCART/C-video.Z komunikaèných rozhraní je k dispozícii USB.Dodávka štandardne obsahuje tašku a dia¾kovéovládanie s emuláciou myši, laserovým ukazovadloma zabudovaným podsvietením.Podobne ako predchádzajúci model ASK ajtento prístroj patril v teste k špièke.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOGTesty:OOOOOCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOGGcena/výkonBenq SL703SPrvý zo zástupcov znaèky Benqdisponoval, ako jediný v tejto kategórii,prvkom DLP s niším rozlíšením(800 × 600), dobrý svetelnývýkon a kontrastný pomer spoloènes nízkou hmotnosou sú však jeho tromfami.Z poh¾adu vybavenosti vstupmi ide o klasiku, k dispozíciimáte tri videovstupy (VGA, S-Video, kompozitný).Prístroj nemá nijaké komunikaèné rozhranie.Samozrejmosou je taška a dia¾kové ovládanie vštandardnej výbave. Ako doplnkové príslušenstvosa dodáva súprava Presentation Wizard obsahujúcalaserové ukazovadlo a rozhranie USB pre myš.Pri hodnotení kvality zobrazenia síce projektorza konkurenciou mierne zaostal, to je však danéniším rozlíšením. Na druhej strane práve vïakanemu má projektor výbornú cenu, ktorá muvyniesla ocenenie za najlepší pomer cena/výkon.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOOO1/2003 PC REVUE 37

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EBenq SL705XDruhý zo zástupcov znaèky Benq bol tie vybavenýèipom DLP, jeho rozlíšenie však bolo 1024 ×768. Kontrast (600:1) i svetelný výkon (1100 ANSI)boli rovnaké ako pri predchádzajúcom modeli.Vybavenos vstupmi je takisto rovnaká, k dispozíciisú tri videovstupy (VGA, S-Video, kompozitný)a iadny komunikaèný port. Štandardná výbava jeo nieèo bohatšia, okrem tašky a dia¾kového ovládaniaje toti jej súèasou aj súprava PresentationWizard obsahujúca laserové ukazovadlo a rozhranieUSB umoòujúce vyuitie ukazovadla ako myši.U predchádzajúci model poskytoval slušnúobrazovú kvalitu. Pri SL705X sa obraz vyznaèovalvysokou èistotou, homogenitou a ostrosou. V celkovomhodnotení prístroj obsadil tretiu prieèku.Navyše podobne ako u predchodcu hovorí v prospechtohto prístroja prijate¾ná nadobúdacia cena.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOGTesty:OOOOOCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOOOEIZO FlexScan IX421MEizo poznajú naši èitatelia skôr ako výrobcumonitorov, spoloènos však nie je nováèikom aniv tomto segmente. Aj jej konštruktéri stavili naDLP. V porovnaní s predchádzajúcimi modelmitento disponuje vyšším kontrastom (650:1), alenišou svietivosou (1000 ANSI), nie sú to všakdramatické rozdiely. Hmotnos prístroja (1,5 kg)patrí k niším.Projektor disponuje obvyklými tromi videovstupmia komunikaènými rozhraniami PS/2a USB. V štandardnej výbave prístroja je taškaa dia¾kové ovládanie podporujúce emuláciu myši.Spomedzi doplnkových funkcií prístroj podporujedigitálny zoom a zastavenie obrazu. V kvalitereprodukcie sa prístroj zaradil do stredu štartovéhopo¾a, o èom rozhodla nišia kvalita zobrazeniatextov.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOGTesty:OOOGGCelkovo:OOOOGCena/výkon:OOOOGEpson EMP−720Tento projektor je zaloený na technológii LCD.Technickými parametrami patrí k priemeru, a toaj napriek vyššiemu svetelnému výkonu (1500ANSI).Projektor disponuje tromi videovstupmi (VGA,S-Video, kompozitný) a portom USB. V štandardnejdodávke je taška a dia¾kové ovládanie.Projektor podporuje funkcie digitálny zoom,zastavenie obrazu a automatické nastavenie.Naposledy spomenutá funkcia poskytuje výbornévýsledky. Za zmienku stojí aj implementácianezvyèajne širokej ponuky preddefinovanýchnastavení projektora, ktoré sú optimalizované namodelové vyuitie. K dispozícii sú reimy Normal,Meeting, Presentation, Theatre, Game a sRGB.Výsledky testov tohto projektora boli vyrovnané.Najviac sa nám však pozdával pri projekcii videa.HODNOTENIETechnické parametre:OOOGGTesty:OOOGGCelkovo:OOOGGCena/výkon:OOOGGNEC LT157NEC je posledným projektorom zaloeným naLCD v našom teste. Vyuíva vyšší svetelný výkon(1500 ANSI), na LCD má však nezvyèajne vysokýkontrastný pomer (600:1). Spomínané parametresa odrazili aj na jeho vyššej hmotnosti (2,2 kg).Pouívate¾ má k dispozícii trojicu videovstupov(VGA, S-Video, kompozitný), univerzálny komunikaènýport (zluèuje RS-232C a PS/2) a port USB.Dodávka obsahuje tašku a dia¾kový ovládaès emuláciou myši a laserovým ukazovadlom, snímaèIrDA a PC Card adaptér. Vysoký svetelný výkona kontrastný pomer dávali tuši, e od prístrojamono oèakáva kvalitný a ostrý obraz.Naše oèakávania NEC splnil.Nadštandardná výbava sa, samozrejme, odzrkad¾ujena cene tohto modelu – bol najdrahšíz testovaných.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOGTesty:OOOGGCelkovo:OOOOGCena/výkon:OOOGGToshiba TDPP5Technické parametre tohto projektora(svetelný výkon 1100ANSI, kontrast 800:1), zaloenéhona technológii DLP, dávali tuši,e pôjde o kvalitný kúsok. Navyšeto bol naj¾ahší model v teste (1,08 kg).Riešenie prístroja i technické parametre súve¾mi podobné ako pri modeli ASK M2. Rovnakésú aj vstupy (DVI, S-Video a kompozitný). Prístrojdisponuje rozhraním USB a k zdroju signálu VGAho mono pripoji prostredníctvom kábla DVI-VGA, nechýba ani konektor SCART/C-video.V štandardnej dodávke prístroja je taška a dia¾kovéovládanie, ktoré emuluje myš, obsahuje laserovéukazovadlo a je vybavené podsvietením.Vyrovnané výsledky testov (zobrazenie sa vyznaèujevysokou homogenitou obrazu), výbornétechnické parametre a najnišia hmotnos spomedzitestovaných prístrojov napokon rozhodlio víazstve tohto modelu.HODNOTENIETechnické parametre:OOOOOTesty:OOOOGCelkovo:OOOOOCena/výkon:OOOGG38 PC REVUE 1/2003

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E6×MP3 do vreckaMARTIN TUROÒIste si ešte pamätáte éru,keï u nás prišli do módyvolkmeny. Boli nemotornéa ve¾ké, ale kadý chcel jedenma. A ako doba napredovala,zdokona¾ovala sa aj technika.Prišli diskmeny, no neskôr uaj tie boli príliš ve¾ké a maliprimalú kapacitu na objemhudby. A tak sa zaèala h¾adavhodná náhrada. Prvý doúvahy spadal formát MP3.Bol malý, èo sa týkalokapacitných nárokov,a v porovnaní s Audio CD maltakmer rovnakú kvalitu.Pred pár rokmi sa na ¾udí, ktorí pouívali prenosnéMP3 prehrávaèe, pozeralo ako na fanatikovmodernej technológie, dnes sú tietozariadenia celkom bené a na ulici bez problémovnájdete niekoho, kto má takýto prehrávaèpri sebe. Preto sme sa rozhodli prinies vám testšiestich takýchto zariadení, ktoré vám umonianosi (nielen) svoju ob¾úbenú hudbu kdeko¾vekso sebou. Keïe vlastnosti a parametre jednotlivýchprehrávaèov sa do znaènej miery líšia, jeve¾mi obané priamo ich porovna. Snaili smesa však vyzdvihnú silné aj slabé stránky kadéhotestovaného produktu a zostavi tak objektívnehodnotenie.ÈO BY MAL MA KVALITNÝ MP3PREHRÁVAÈ?Prvým kritériom, ktoré by malo by splnené, jejednoduché ovládanie. MP3 prehrávaè je zariadenie,ktoré budete denne pouíva, a preto by jehoovládanie malo by rýchle a pod¾a monosti èonajmenej komplikované. K pohodlnosti ovládania,samozrejme, patrí aj displej, ktorý vám všetkypotrebné nastavenia zobrazí a poskytne takpreh¾ad. Všetky prístroje v teste s výnimkou jednéhomali zabudovaný displej, len jeden sa spoliehalna externé riešenie v podobe displejaumiestneného na kábliku k slúchadlám.Kvalitná reprodukcia zaznamenaných dát jetakisto ve¾mi dôleitý faktor, ktorý môe pri rozhodovanío kúpe do znaènej miery zavái. Je jasné,e pri formáte MP3 a navyše pri prenosnýchprehrávaèoch nemono oèakáva štúdiovú kvalitu,úroveò by však mala by primeraná nárokompriemerného pouívate¾a a, samozrejme, aj vynaloenýmfinanèným prostriedkom.Ïalšou ve¾mi dôleitou vlastnosou modernéhoMP3 prehrávaèa je jeho kapacita. Tá sa v našomteste pohybovala od dnes priemerných 64MB a po úctyhodných 20 GB. Je ve¾mi aképresne urèi, kde je tá magická rozumná hranica,na ktorej by sa mali kapacity prehrávaèov zaèína;64 megabajtov však mono povaova zadnešné minimum. V priemernej kvalite na takýtoprehrávaè uloíte okolo hodiny hudby, èo je pomernemálo. Moným riešením tohto problémuby bolo dodatoèné rozšírenie pamäte prehrávaèa,v teste však touto funkciou disponovali ibadva prístroje. Pri jednom išlo o slot pre SD karty,v druhom prípade sa na monos rozšírenia ponúkalvo¾ný slot kariet typu MMC.Výdr na batérie je posledným významnýmkritériom, ktoré je potrebné pri MP3 prehrávaèochzvái. Minimálna výdr v teste sa pohybovalana hranici jedenástich hodín, èo je pomerneslušné. Samozrejme, táto hodnota sa len ve¾miako meria, ve¾a závisí aj od toho, ako prehrávaèpouívate, èi dlhšie pracujete s menu, a tak mátezapnuté podsvietenie displeja a pod. Vcelku savšak dá poveda, e doba, poèas ktorej je prehrá-UFD +MP3 Panasonic SV−SD80 HW Ultrasm HW DAH210 Creative NOMAD Apple iPodJukebox 3VlasnostiRozmery (mm) 95 × 32× 21 45 × 43 × 17 54 × 77 × 10 100 × 64 × 12 123 × 130 × 35 102 × 61 × 18LCD áno áno áno nie áno ánoPodsvietenie áno nie áno nie áno ánoPrepojenie s PC USB USB USB USB USB, SB1394 FireWireFrekvenèný rozsah 20 Hz – 20 kHz 20 Hz – 20 kHz 20 Hz – 20 kHz 20 Hz – 20 kHz 20 Hz – 20 kHz 20 Hz – 20 kHzPamäTyp vstavaná SD Card vstavaná vstavaná* disk diskKapacita 64 MB* 64 MB 128 MB* 128 MB** 20 GB* 10 GB*FunkciePrehrávaè áno áno áno áno áno ánoDiktafón áno nie áno áno áno niePrenos dát áno áno áno áno nie áno**NapájanieTyp 1× AAA Ni−MH, 1,2 V* Ni−MH, 1,2 V** Ni−MH, 1,2 V LiLon, 3,6 V LilonVýdr max. (h) 12 18** 10 10 11** 10Dodávka Batéria AAA, USB kábel, Batéria Ni−MH, kolíska, Batéria Ni−MH, USB Batéria Ni−MH 2×, Batéria Ni−MH, Puzdro, dia¾kovéslúchadlá USB kábel, napájací kábel, prídavný kit pre USB kábel, puzdro, dia¾kové ovládanie, ovládanie, FireWirekábel, vodotesné puzdro, batériu, puzdro, pracka na opasok, SB1394 kábel, puzdro, redukcia, slúchadláèítaèka SD kariet, audiokábel, slúchadlá audiokábel, slúchadlá, slúchadláslúchadlánabíjaèkaObchodné informácieCena v Sk (s DPH) 4975 13 650 9760 10 730 19 200 24 085Záruka 1 rok 1 rok 1 rok 1 rok 2 roky 1 rokZapoièal Agem Panasonic Simoni, s. r. o. Simoni, s. r. o. Sofos BGS DistributionPoznámky *Aj 128 MB verzia *Monos pripoji jednu AAA *Aj 64, 96 a 256 MB varianty *Prehrávaè obsahuje slot *Dostupné aj 10, 30 *Dostupné aj 5 a 20 GBbatériu navyše **Monos pripoji jednu pre rozširujúcu kartu MMC a 40 GB varianty varianty**S prídavnou AAA batériou AAA batériu navyše **Aj 64 a 256 MB varianty **22 hodín s druhou **Zabudovaný kalendárnavyše ïalších 32 hodín batériou a zoznam kontaktov40 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R Evaè schopný pracova, bola pri všetkých testovanýchproduktoch na ve¾mi dobrej úrovni.AKO SME TESTOVALI?Z uvedeného vyplýva, aké kritériá boli v testedôleité a na èo sme sa zamerali. Na muške smemali najmä jednoduchos ovládania a potrebnýchnastavení prehrávaèov. Takisto nás zaujímalakvalita zvuku, ktorá sa však nedá posúdicelkom objektívne. Kvalitatívnej skúške sme takpodrobili nielen prehrávaèe, ale aj slúchadládodávané s nimi, pretoe aj tie v koneènomdôsledku ovplyvòujú celkový výsledok. Zaujímalanás najmä vernos reprodukcie a vysoké tóny,ako aj håbka dostatoèného zvuku.Hodnoteniu sa nevyhlo ani celkové vyhotovenieprehrávaèa, jeho kvalita, dizajn a zmysel predetail. V tomto smere je však moné vopredpoveda, e ani jeden zo zaradených produktovproblémy nemal, dizajn bol vo všetkých prípadochve¾mi dobre zvládnutý a napríklad v prípadeiPodu išlo skutoène o skvost.Ani jeden prehrávaè by nemohol stopercentnefungova bez dostatoèného softvérového vybavenia,a preto sme pri hodnotení brali do úvahy ajtoto kritérium. Tak ako pri ovládaní aj tu sme sazamerali najmä na jednoduchos práce so softvéroma jeho spoluprácu s tým-ktorým prehrávaèom.Ak mal prehrávaè nejaké zaujímavé funkcienavyše, prípadne jeho výbava bola nadštandardnebohatá, premietli sa do celkového hodnoteniaaj tieto fakty.To¾ko k metodike, pozrime sa podrobnejšie najednotlivých kandidátov.UFD +MP3DIZAJN. Prvé, èo vás napadne, bude, e pritomto prehrávaèi ide o prerastený USB prívesokna k¾úèe. Nebudete ïaleko od pravdy, UFD +MP3je skutoène k¾úè USB, ktorý podporuje prehrávanieskladieb MP3. Vyhotovený je vo ve¾mi efektnejkombinácii sivej a striebornej farby, ktorúdopåòa modré podsvietenie displeja. Vcelku takprehrávaè svojím kompaktným a jednoduchýmdizajnom pôsobí ve¾mi moderne.SKÚSENOSTI. Prvým prekvapením bol fakt, eprehrávaè si na svoju relatívne dlhú prevádzku,ktorá môe by a 12 hodín, vystaèí s jednou AAAbatériou. Jednoduchý dizajn sa takisto podpísalna ovládaní, ktoré pouíva minimálny poèet tlaèidiels meniacou sa funkcionalitou, a tak si naòbudete musie chví¾u zvyka. Potom sú však menui všetky funkcie ¾ahko dostupné, je to len otázkacviku.Pokia¾ ide o kvalitu prehrávania, patrí UFD+MP3 skôr k priemeru, reprodukcia je èistáa kvalitná, niekedy jej však chýba potrebná håbka,èo je cite¾né napríklad pri rocku èi pope. Nieko¾koprednastavených reimov ekvalizéra tento problémtie celkom nerieši, a tak si na túto chybièkubudete musie zvyknú.Èo by som však chcel vyzdvihnú, je hlavnediktafón, ktorý je v prehrávaèi zabudovaný. Tenzaznamenáva hlas do formátu WAV, ve¾mi mavšak prekvapila jeho kvalita. Zvuk takto zaznamenanýje takmer bez šumu a skreslení, èie akh¾adáte vhodný diktafón na obèasné pouitie,UFD +MP3 sa vám bude hodi. Ak k tomu prirátamefakt, e ide o zariadenie urèené aj na prenosdát, stúpne celková hodnota tohto riešenia. Dobrýdojem zanechávajú aj slúchadlá, ktoré majúpomerne kvalitnú reprodukciu, navyše sa dajúvïaka dodávanej šnúrke prevesi cez krk a monotak na ne uchyti celý prehrávaè. Aj softvérovásúèas v podobe Digital Audio Managera je ve¾mijednoduchá, nehovoriac o tom, e dáta môetekopírova na zariadenie priamo v systéme Windows.Ak sa však rozhodnete pre pouívanie dodávanéhoovládacieho programu, nebudete ¾utova.Ten umoòuje pridávanie nových skladieb,ako aj sahovanie zaznamenaného hlasu èi súborov.Je síce pravda, e kapacity 64 a 128 MB, v ktorýchsa prehrávaè dodáva, sa na dnešnú dobu mô-u zda primalé, ako all in one produkt je všakUFD +MP3 zvládnutý na jednotku.Cena: 4975 Sk s DPHZáruka: 1 rokZapoièal: AgemDizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOOGGOOOOOOOOGGOOOOOOOGGGOOOOOOOOGGPanasonic SV−SD80DIZAJN. Prvé, èo na tomto modeli zaujme, sújeho rozmery. Prehrávaè bol najmenší v teste a naprvý poh¾ad by ste si ho mono pomýlili so stopkami.A pri detailnejšom poh¾ade si všimnete, eza strieborným dizajnom v miniatúrnom vyhotovenísa skrýva MP3 prehrávaè. Produkt patrí v spoloènostiPanasonic do radu eWear, teda elektroniky,ktorá sa má sta akousi súèasou obleèenia.Celkové spracovanie prehrávaèa presne urèujecie¾ovú skupinu, ktorú chce tento drobèek oslovi.SKÚSENOSTI. Èi u na šnúrke okolo krku, alebov dodávanom vodotesnom puzdre, PanasonicSV-SD80 si na sebe ani neuvedomíte. Jeho miniatúrnerozmery však neodopreli niè funkènosti,a tak sa v òom skrýva plnohodnotný prehrávaè,ktorý uspokojí aj nároènejšieho pouívate¾a.Reprodukcia zvuku je na ve¾mi dobrej úrovni,napomáha to aj nieko¾ko prednastavených profilovekvalizéra a pomerne kvalitné slúchadlá. Jepravda, e v oblasti maximálnej hlasitosti je ureprodukcia znaène skreslená, to je však problémvšetkých prehrávaèov. Pohyb v menu a prístupku všetkým funkciám je riešený ve¾mi intuitívne,a preto u po pár minútach budetes prehrávaèom rýchlo a bez váhania pracova.Vecou, ktorá mi trochu chýbala, bolo podsvieteniedispleja. Je pravda, e výrobca sa snailšetri spotrebu energie, ale podsvietený displejje dnes štandardom a prehrávaè Panasonicu bolv teste jediný, ktorý túto funkciu nemal.Na druhej strane treba vyzdvihnú dodatoènúvýbavu, ktorú pri kúpe prehrávaèa získate. Ve¾midobre je riešené plastové puzdro, v ktorommôete prehrávaè pripnú napríklad na opasok.Puzdro takisto umoòuje ovláda základné funkciezariadenia a navyše obsahuje miesto na jednudodatoènú AAA batériu, ktorá dokáe predåi dobuprehrávania. Hodnotu produktu takisto zvýšidodávaná 64 MB SD karta, ako aj èítaèka SD kariet.Práca so softvérom, ktorým je v tomto prípadeupravený RealOne Player, je ve¾mi jednoducháa umoní vám rýchlo meni obsah vašich skladiebna prehrávaèi. Ak k tomu pripoèítate monosnosi na prehrávaèi napríklad aj pracovné dáta, jePanasonic SV-SD80 ve¾mi dobrým riešením. Ove¾aviac si ho však viem predstavi napríklad akosprievodcu pri extrémnych športoch, tam sa jednoduchoviac hodí.Cena: 13 650 Sk s DPHZáruka: 1 rokZapoièal: PanasonicDizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOGGGOOOOOOOOOOOOOOOOOOGG1/2003 PC REVUE 41

POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EHWUltrasmDIZAJN. Rozmery podobné kreditnej karte,oblý displej a strieborno-modrá kombinácia, takýje opis tohto prehrávaèa. Vcelku pôsobí ve¾mi moderne,pasova vám bude napríklad aj do vreckana košeli èi zadného vrecka na nohaviciach. Zarazilama však zvolená farba podsvietenia. Oran-ová je síce ve¾mi kontrastná, no na druhej stranesa príliš nehodí k ostatným pouitým farbám.SKÚSENOSTI. Vïaka ve¾mi dobre navrhnutémuovládaniu bolo menu tohto prehrávaèa jednýmz najlepších v teste. Nielene sa v òom ve¾midobre pohybovalo, ale aj nastavenie herného re-imu èi ïalších vlastností bolo ve¾mi pohodlné.Trošku horšie na tom bola kvalita reprodukcie.Boli na nej cite¾né niektoré nedostatky, ak všaknepatríte medzi najnároènejších pouívate¾ova h¾adáte len prehrávaè, ktorý vyuijete na prechádzkeèi pri športe, nemal by vám tento nedostatokprekáa. Primerané kvalite výstupu prehrávaèasú aj slúchadlá. Vyzdvihnú by som aj tuchcel kvalitný mikrofón, ktorý skutoène ve¾mi dobrezaznamenáva hlas a bez zbytoèného rušenia houkladá do vnútornej pamäte. HW M_ANY Ultrasmnavyše môe zaznamenáva zvuk aj z akéhoko¾vekexterného zariadenia, ktorého výstup prepojíte sovstupom prehrávaèa za pomoci dodávanéhoaudiokábla. Pochváli na prehrávaèi treba aj dômyselnéuchytenie dodatoènej AAA batérie. Tá sapomocou skrutky uchytáva na spodnú èas prehrávaèav osobitnom puzdre. Ak teda chcete uprednostnikompaktnos, necháte puzdro doma, nadruhej strane, ak chcete ma z hudby pôitok podlhší èas, pripevníte batériu a nebude vám miernezväèšenie prístroja prekáa.Na spravovanie obsahu je v tomto prípade urèenýprogram M_Any Loader Express, ktorýokrem monosti nahráva nové skladby èi dátaposkytuje aj monos formátovania pamätea downloadu novej verzie operaèného systémupre prehrávaè.HW M_ANY Ultrasm poskytuje vhodný kompromismedzi kompaktnosou a dostatoènýmfunkèným vybavením. 128 MB je dos na benépouívanie, rozmery kreditnej karty sú takistopríjemná vlastnos, a aj keï je kvalita reprodukcieskôr priemerná, na bené denné pouívanie jedostaèujúca.Cena: 9760 Sk s DPHZáruka: 1 rokZapoièal: Simoni, s. r. o.Dizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOGGGOOOOOOOGGGHW DAH210DIZAJN. Zámerom dizajnérov v tomto prípadebolo vytvori audioprehrávaè, ktorý svojímvzh¾adom pripomína benú magnetofónovúkazetu. To sa im podarilo, sivý prehrávaè sa odspomínanej kazety odlišuje len prítomnosou niektorýchovládacích tlaèidiel a konektorov. Ináè jevšak vzh¾ad tohto zariadenia skôr otázkou vkusu– niekomu sa bude páèi, niekomu nie.SKÚSENOSTI. Prvé, èo ma zarazilo, bola absenciaLCD displeja na tele prehrávaèa. Ten nájdeteiba na ovládaèi, ktorý je prepojený so slúchadlami.Na ovládanie z prehrávaèa je k dispozícii lennieko¾ko tlaèidiel. Toto riešenie však povaujemza mierne nedotiahnuté, pretoe pracova napríklads nieko¾kými albumami na prehrávaèi spamätinie je práve najpohodlnejšie. Na druhej stranes displejom na ovládaèi na slúchadlách sa všetkodá pekne spravova. Druhý moment, ktorý naprehrávaèi zaujme, je prítomnos slotu MMC. Áno,okrem 128 MB vstavanej pamäte je moné kapaciturozšíri vloením jednej karty MMC do prehrávaèa.Aj tu sa, samozrejme, ponúka monos právev reime diktafónu, kvalita záznamu je opä napomerne vysokej úrovni. Zvukový záznam je všakmoný tak ako v predošlom prípade aj za pomociprepojenia audiokáblom.Hlavnou výhodou tohto zariadenia je jehoduálne nasadenie. Mono ho pouíva ako klasickýMP3 prehrávaè, no zariadenie môete vloi ajdo beného kazetového magnetofónu, ktorýpotom zaène prehráva hudbu uloenú v pamäti.Aj keï v tomto reime sú isté problémy s pohybompo jednotlivých skladbách, ide o ideálnykompromis, ak chcete svojej ob¾úbené skladbypoèúva napríklad v aute.Kvalita zvuku je v tomto prípade na výbornejúrovni, tóny z prehrávaèa sú dostatoène ivéa jediným problémom je ich èistota vo vrchnýchúrovniach hlasitosti. Odhliadnuc od tohto problémuvšak mono poveda, e zvuk, ktorý z prehrávaèazískate, sa radí k tomu najlepšiemu v teste.Ako spravovací softvér je aj v tomto prípade pouitýM_Any Loader Express, na ktorý si ve¾mirýchlo zvyknete.Vcelku môem s prehrávaèom vyslovi maximálnuspokojnos, najmä èo sa týka moností jehovyuitia.Cena: 10 730 Sk s DPHZáruka: 1 rokZapoièal: Simoni, s. r. o.Dizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGOOOOOOOOGGOOOOOOOOOG42 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R ECreative NOMADJukebox 3DIZAJN. Tento kapacitne aj rozmerovo najväèšíprehrávaè v teste svojím vzh¾adom najviac pripomínaklasické diskmeny. Prehrávaèu, ktorý jeodetý do ve¾mi efektného modro-striebornéhopláša, dominuje ve¾ký modro podsvietený displeja a osem ovládacích tlaèidiel.SKÚSENOSTI. Kapacita 20 GB je skutoènenezvyèajná, aspoò èo sa týka MP3 prehrávaèov.Creative NOMAD Jukebox 3 tak predstavuje riešeniepre tých pouívate¾ov, ktorí chcú so sebounosi èo najviac hudby. Práve v tomto momentezamrzí, e softvér dodávaný s prehrávaèom neumoòujenakopírova naò iné súbory ne audio,èie zabudnite na to, e prehrávaè pouijete akoexterný pevný disk.Na druhej strane však k práci s audiom pristupujeCreative NOMAD Jukebox 3 na takmer profesionálnejúrovni. Svedèia o tom aj bohaté nastaveniav logicky usporiadanom menu prístroja. Nietsa èo èudova, e zvukový výstup je tak na skutoènevysokej úrovni, a pokia¾ prehrávaè pripojíte naexterný zosilòovaè a reproduktory, môete ho bezobáv poui aj na ozvuèenie väèších priestorov.Nezabudlo sa ani na funkciu diktafónu, na jej nasadenieje však potrebný externý ovládaè, ktorýobsahuje mikrofón. Prehrávaè sa potom postará opriamu kompresiu do MP3, a to na takej kvalitatívnejúrovni, akú nastavíte vy sami. Okrem tohodokáe Creative NOMAD Jukebox 3 zaznamenávaz akéhoko¾vek zariadenia, ktoré je s ním prepojenéaudiokáblom. A opä je len na vás, aby ste vybralivhodné vlastnosti pre formát MP3.Pri takom ve¾kom prehrávaèi je dôleité aj kvalitnénapájanie. A tak sa do Creative NOMAD Jukebox3 zmestia a dve Lilon batérie, prièom štandardnesa dodáva len jedna. V prípade potreby jetu, samozrejme, aj monos napájania na externýadaptér. Ako je v Creative dobrým zvykom, softvérovávýbava dodávaná k prehrávaèu je ve¾mi bohatáa zahrnuje nielen ovládaèe, ale aj program nasynchronizáciu obsahu a ïalšie utility na prácu sosúbormi urèenými na prenos do prehrávaèa.Ak teda chcete nekompromisný prehrávaè, èosa týka jeho kapacity, a neváhate priplati trochuviac za kvalitu a znaèku, je Creative NOMAD Jukebox3 dobrým výberom.Cena: 19 200 Sk s DPHZáruka: 2 rokyZapoièal: SofosDizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGApple iPodDIZAJN. Kam Apple príde, tam vyniká. Totokonštatovanie platí aj pre iPod. Jasná biela farbav kontraste so striebornou, ostré, aj keï miernezaoblené hrany a dominantný displej, to je opistohto prehrávaèa. Apple sa v dizajne vyzná a ajna iPode vidie, e produkty tejto znaèky majúvlastný štýl a len tak nezapadnú do priemeru.SKÚSENOSTI. Pravdupovediac, chví¾u sompremýš¾al, èi sem vôbec iPod vo verzii preWindows zaradi. V jeho prípade toti ide viacmenejo externý pevný disk, funkcia prehrávaèaMP3 nie je dominantná. Predsa len 10 GB kapacityje dos a asi ako ju vyuijete len na hudbu.Pochváli musím aj ovládanie, ktoré je riešenéve¾mi originálne a komfortne. Pomocou dotykovejplochy v kruhovom tvare sa pohybujete vmenu, stredným tlaèidlom potvrdzujete výber.Jednoduché a ve¾mi pohodlné, napokon posúditesami.Vyzdvihnú treba kvalitu reprodukcie. Výbornésú slúchadlá a ináè na tom nie je ani výstup z prehrávaèaiPod. Ten je maximálne èistý. Navyšezabudovaný ekvalizér má prednastavených a 21reimov a rozdiel pri ich správnom pouití navýslednom zvuku okamite cíti. Za kvalitu reprodukcieje skutoène potrebné pred Applom sklonihlavu, v tomto smere ide o víaza testu.Ale ani ïalšie funkcie nie sú na zahodenie.Samozrejmosou je prenos dát ¾ubovo¾ného formátu,iPod navyše obsahuje aj plánovaè úloh avstavaného správcu kontaktov, ktorého obsah viesynchronizova napríklad s MS Outlookom.Na zváenie je však pripojenie prehrávaèak PC. Vo svete Apple je síce rozhranie FireWirecelkom bené, nie však vo svete systémov zalo-ených na OS Windows. A práve tu by som videlve¾kú nevýhodu prehrávaèa iPod. Keby toti malrozhranie USB, mal by výrazne vyššiu šancu napresadenie. Ináè však nie je prehrávaèu èo vytýka,dobre je na tom, aj èo sa týka softvérovej výbavy,kde sa o prácu s prehrávaèom stará Music-Match Jukebox Plus. Ak teda chcete ve¾kokapacitnýimidový prehrávaè, ktorý navyše môete pouisèasti aj ako osobný organizér, je pre vásiPod dobrým tipom.Cena: 24 085 Sk s DPHZáruka: 1 rokZapoièal: BGS DistributionDizajn:Kvalita zvuku:Výbava:Celkové hodnotenie:HODNOTENIEOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOOGOOOOOOOOOGVÝSLEDKY A ZÁVERDôkladné testovanie všetkých prehrávaèovzabralo takmer dva týdne a poèas nich sa kadýz produktov dostal pod lupu zo všetkých strán.Ako sme u na zaèiatku spomenuli, je ve¾miaké priamo porovna prehrávaèe, pretoe kadýmá svoje prednosti a silné stránky a pod¾anich sa orientuje aj jeho urèenie. Na záver tedanamiesto vyhlásenia víaza len krátke sumarizovaniespolu so struèným zhrnutím dojmovz kadého prehrávaèa.UFD +MP3 je skvelé all-in-one riešenie prepouívate¾ov, ktorí potrebujú nielen MP3 prehrávaè,ale aj prenosné pamäové médium spojenés kvalitným diktafónom. Panasonic SV-SD80 byzase mohol oslovi tých pouívate¾ov, ktorí uznávajúminimalizmus. Tento drobný prehrávaè pritomposkytuje ve¾mi dobré rozširovacie schopnostivïaka slotu pre karty SD spolu s dostatoènoukvalitou zvuku. Akýmsi štandardom a priemeromje moné nazva HW Ultrasm, ktorý síceneprináša niè prevratné, ale na druhej straneuspokojí všetky vaše nároky na MP3 prehrávaè.HW DAH210 je jednoznaène vo¾ba pre tých, ktoríchcú svoje MP3 poèúva skutoène všade a majúporuke klasický kazetový magnetofón. Monosrozšírenia pamäte pomocou kariet MMC takistopridáva na hodnote. Creative NOMAD Jukebox 3je nekompromisné ve¾kokapacitné riešenie s výbornoukvalitou zvuku, doplnenou skvelou softvérovouvýbavou. Zamrzí len fakt, e iné dáta sina 20 GB disku neodnesiete. Milovníci dizajnua štýlu by sa zase mali zamera na Apple iPod,ktorý nielen krásne vyzerá, ale skvele sa aj ovládaa príjemne poèúva. Škoda len, e na prenosúdajov je pouité málo rozšírené rozhranieFireWire.1/2003 PC REVUE 43

H A R D W A R EBenq DVDgemPopularita DVD vo svete stúpa, a tak spoloènosBenq priniesla ïalšie zaujímavé riešenie,ktoré nový progresívny formát priblíi viac kpouívate¾om. Je ním DVDgem, externý prenosnýDVD prehrávaè, ktorý je moné pripoji kbenému stolnému poèítaèu, notebooku, problémmu však nerobí ani spolupráca s klasickým televíznymprijímaèom. V škatuli nájdete všetko, èo potrebujete:samotný prehrávaè, dia¾kové ovládanie, prepojovaciekáble na spojenie s PC èi TV, napájací adaptér,disketu s ovládaèmi a struèný manuál.Inštalácia k poèítaèu je jednoduchá, mechanikupripojíte na port USB (dostupná je verzia 1.1, ako aj2.0) èi rozhranie FireWire a z priloenej diskety nainštalujetepotrebný ovládaè. V prípade pripojenia kTV prijímaèu staèí prepoji zariadenie s TV pomocoudodaného AV kábla a v prijímaèi nastavi správnyvideovstup. Okrem klasického výstupu AV disponujezariadenie aj digitálnym (napríklad na pripojenieDolby Digital dekodéra) a S-Video výstupom.Po tejto krátkej inštalácii môete zaèa so zariadenímokamite pracova. V PC reime ho monoovláda softvérovo cez vami preferovaný prehrávaè,pri TV móde je na rade klasické dia¾kové ovládaniealebo ovládacie prvky priamo na tele prehrávaèa.Na zvýšenie preh¾adnosti má Benq DVDgem zabudovanýminiatúrny displej, ktorý okrem stavu zariadeniaoznamuje aj najdôleitejšie úkony, ktoré sapráve vykonávajú. Takisto je priamo z neho monéovláda prehrávanie audiodiskov.Výhodou je okrem kompaktnosti zariadenia aumného dizajnu aj jeho široká podpora formátov.Okrem klasických DVD tak na òom napríklad môeteprehráva aj VideoCD, Audio CD èi dokonca MP3 CD.Podrobnejší zoznam podporovaných formátov nájdetev tabu¾ke.Z praktických skúseností s prehrávaèom DVDgemmôem poveda, e svoju úlohu si plní skutoènebez problémov. Vïaka miniatúrnym rozmeromsi ho viem predstavi ako vhodné riešenievšade tam, kde je potrebné rýchlo spojazdni DVDmechaniku a následne ju poui na inom mieste.Takto môete jedno a to isté zariadenie pouívanapríklad v práci a následne doma na sledovaniefilmov s rodinou. Kvalita reprodukcie je vzh¾adomna urèenú cie¾ovú skupinu primeraná, ovládanieje takisto ve¾mi jednoduché a intuitívne. Dvemalièkosti, ktoré je azda moné prehrávaèuDVDgem vytknú, sú jeho hluènosa prevádzková teplota. Pri prenosnomzariadení by sa dala oèakámenej hluèná prevádzka, prehrávaèvšak pri svojej práci narobí poriadnylomoz a takisto jeho zahrievanie je pomerneznaèné. Po nieko¾kohodinovej prevádzkeje telo prístroja zo spodnej strany skutoène horúce.To sú však len dve malé chybièky krásy, ináèmôem tento podarený „kompakt“ len a len odporúèa.Hodnotenie:☺ Dizajn a kompaktnos☺ Podpora formátov☺ Jednoduché ovládanie☹ HluènosZapoièal: Libra Electronics Slovakia, a. s.Martin TuroòT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EMinimálna konfigurácia: Pentium II 500 MHz, 128 MB RAMPripojenie (PC): USB 1.1 (2.0), FireWirePodporované formáty: DVD, VCD, S−VCD, CD, CD R, CD RW, MP3Napájanie: 6,3 V DC44 PC REVUE 1/2003

Palm Tungsten/TPo tom, èo spoloènos Palm oznámilana jeseò príchod ultralacnéhomodelu Zire, bolo jasné,e musí ponúknu nieèo novéaj pre tých, ktorí pri nákupepríliš nešetria. Svetlo sveta takuzrel Palm Tungsten (inak ajprvok z periodickej tabu¾ky prvkovpod oznaèením 74 – inýmislovami ide o volfrám). Na zadnompaneli ešte nájdete aj „staré“ oznaèenie –m550. Nový Palm nie je vyrobený v Maïarsku(ako bývalo zvykom), ale v Èíne.Prvé oboznámenie s týmto prístrojomdáva pocíti, e je to ozaj nieèo nové –nevidíte klasickú plochu Graffiti, ktorejsa Palm doteraz dral. Je to však mylnýdojem, pretoe klávesnicu Graffiti objavíte,keï odtiahnete spodnú èas tohto vreckovéhopoèítaèa (Tungsten sa tým zároveò ajzapne). Novinkou je aj kovové dotykové pero s teleskopickýmvysúvaním.Keï Tungsten zapnete, èaká vás ïalšie prekvapenie:farebný displej, ktorý vás prekvapí svojou kvalitou.Má vysoký kontrast, rozlíšenie 320 × 320 bodovs poètom zobrazite¾ných farieb viac ako 65 000a zaujme aj podsvietenie. Jednotlivé písmená sú zobrazenév porovnaní s minulosou jemnejšie, azda jepouitý aj iný font. Tento displej môe pokojnekonkurova vyššej triede PDA s operaèným systémomPocket PC.V spodnej èasti sa nachádzajú štyri tlaèidlá na rýchlyprístup k aplikáciám a navigaèné tlaèidlo oznaèenéako D-Pad. Toto tlaèidlo umoòuje pohyb v štyrochsmeroch a potvrdenie vybranej akcie. Má by vlastnenáhradou jog-dialu, D-Pad však zatia¾ takto fungujelen v aplikáciách dodávaných priamo s operaèným systémomPalm OS 5. Na ¾avej strane sa nachádza tlaèidlona nahrávanie hlasových poznámok.Dizajn je prispôsobený tomu, aby ste mohliovláda prístroj len jednou rukou. Òou skutoènemôete ovláda tie najdôleitejšie aplikácie. Akpodríte dlhšie stred navigaèného tlaèidla D-Pad,objaví sa základná ponuka. Mono by bolo eštevýhodnejšie, keby sa volanie základnej ponuky dalopriradi stlaèeniu niektorého tlaèidla z prednéhopanela. Pokia¾ je Tungsten vypnutý a potlaèíte navigaènétlaèidlo, objaví sa na krátku chví¾u údaj oaktuálnom èase a dátume.Ïalšie zmeny sa skrývajú pod kapotou – Palmvymenil tradièný procesor Motorola Dragonball zaARM Texas Instruments OMPA 1510 s taktom dobrých144 MHz. Ten zároveò obsahuje aj procesorDSP, ktorý vykonáva aj spracovanie audiosúborov.Kapacita pamäte je 16 MB, z èoho je 14 MB urèenýchna dáta. Ak vám pamäový priestor na súborynebude postaèova, budete musie investova dopamäovej karty SecureDigital. Takáto výbavaumoòuje Tungstenu prehráva skladby vo formáteMP3. Vo výbave Tungestenu je aj port na pripojenieslúchadiel a príslušná hardvérová výbava. Leneiadnu aplikáciu na prehrávanie súborov MP3 v dodávkenenájdete. Jediný zvuk, ktorýz Tungstenu zatia¾ dostanete,predstavujú vaše hlasové poznámkya alarmy.Na prepojenie s okolitýmsvetom pouíva Tungstensynchronizaènú kolísku,infraèervené pripojenie aaj modul Bluetooth.Softvérová výbava skrývaïalšie prekvapenie –operaèný systém Palm OS5 (zabezpeèuje napr. vyššierozlíšenie displeja, multimediálnesluby, komunikáciuBluetooth a pod.).Súèasou dodávky je nástrojna prácu s dokumentmitypu Office, spracovanieobrázkov, prepojenie s mobilnýmtelefónom a spracovanie SMS správ.V testovacom programe Benchmark 2.0 Tungstendosiahol výkon 255 % (100 % je hodnota prePalm IIIe). Pri teste sme si skúšali aj vlastnosti novéhotypu displeja. Pouili sme videoprehrávaè odfirmy Kinoma (www.kinoma.com) a s filmom Boxter Rsme dosiahli rýchlos prehrávania 351 obr./s, èo jeve¾mi dobrý výsledok.Pri našich skúškach vydral Tungsten bené pouívaniepä pracovných dní (kadý deò asi jednuhodinu).Okrem tohto modelu sa s dôrazom na Európupripravuje model Tungsten/W. Ten bude pouívaoperaèný systém Palm OS 4.1.1 a procesor MotorolaDragonball VZ 33 MHz, ale jeho súèasou bude ajmechanická klávesnica. Upozoròujeme, e je toprvýkrát, èo sa objaví „klávesnicový“ model od firmyPalm. Displej bude ma rozlíšenie 320 × 320 bodova bude farebný (65 535 farieb). Navyše pôjde okombináciu PDA s mobilom (pre takéto typy sa zaèínapouíva oznaèenie xDA), prirodzene, s podporuGPRS – môete posiela a prijíma maily. Súèas-ou dodávky bude aj súprava slúchadlá – mikrofón,s týmto xDA teda môe aj telefonova.Lítiovo-polymérová batéria má pod¾a výrobcu vydrana 10 hodín hovoru. Palm ho plánuje predávahlavne prostredníctvom mobilných operátorov, a tovrátane aktivácie príslušných mobilných sluieb.Cena: 21 390 Sk bez DPH (25 668 Sk s DPH)Dodávate¾: TS ProOndrej MackoT E C H N I C K ÉProcesor: ARM OMAP1510Pamä: 16 MBOperaèný systém: Palm OS v5.0Rozmery: 102 × 75 × 15 mmHmotnos: 157 gramovZáruka: 1 rokP A R A M E T R E

H A R D W A R ECanon i550Táto tlaèiareò predstavuje v ponukespoloènosti Canon novinku. Nahradzujedoterajší model S520. Ide o typickútlaèiareò do kancelárie a èiastoèneaj do domácnosti. Prináša vyššierozlíšenie tlaèe, výhodou súsamostatne vymenite¾né zásobníkypre kadú farbu a hlavnevysoká rýchlos tlaèe.Oproti minulosti sa zmenil ajdizajn tlaèiarne. Canon opustil systémspodného výstupného zásobníka,ktorý bol pridàaný k tlaèiarni lenhmotnosou tlaèiarne. V novom modelisú obidva zásobníky (vstupný i výstupný)integrované do telesa tlaèiarne.Znamená to, e ich nemôete strati. Dizajnéromsa podarilo vyrieši zásobníky tak,e v zloenej polohe neprekáajú. Mierne sa zväèšilaaj håbka tlaèiarne. Canon i550 sa pripája k elektrickejsieti bez externého adaptéra.Ovládací panel je pre Canon typický a jednoduchý– dve tlaèidlá, jedna LED. Tlaèidlá slúia nazapínanie tlaèiarne a jej reset. Kapacita vstupnéhoCanon i550 pouíva samostatne oddelenénáplne.zásobníka je zväèšená – zmestí sa sem 150 listov.Pokia¾ tlaèíte na bené kancelárske papiere, je manipulácias papierom bezproblémová. Skúšali smeaj tlaè na tenší papier s udávanou gramáou 65 g/m 2a v tomto prípade sa nám obèas stalo, e tlaèiareòpokrèila papier.Softvérová výbava obsahuje samotný ovládaè(aj v èeštine) a vynikajúci program Easy-Photo-Print, ktorý, ako u názov hovorí, slúi na jednoduchútlaè fotografií. Celý proces sa odohráva vtroch krokoch – výber fotografií z adresára, urèenieformátu tlaèového média a usporiadanie fotografiína òom a samotná tlaè. Zvládne to aj úplneneskúsený pouívate¾ a výsledok tlaèe je ve¾midobrý. Jediným problémom ostáva obmedzenievýberu tlaèených fotografií len na jeden adresár.Pokia¾ máte fotoaparát, ktorý podporuje normuExif (doplnkové parametre digitálnej fotografie),potom tlaèiareò tlaèí fotografie s vyuitím všetkýchdostupných informácií. Aj z relatívne nekvalitnejfotografie tak môete dosiahnu skutoènedobrý výsledok.Pri tlaèi fotografií s programom Easy-PhotoPrintnás zaujala monos bezokrajovej tlaèe aj pri formáteA4. Fotografie sú skutoène vytlaèené a poúplný okraj. Takéto nieèo zatia¾ obyèajne konkurenciapri formáte A4 neposkytuje.Kvalita vytlaèených fotografií v najkvalitnejšomreime je ve¾mi dobrá – pouité rozlíšenie 4800 ×1200 i ve¾kos najmenšej kvapky 5 pl sa musí prejavi.Pri tlaèi fotografií môete nastavi dva stupneodstránenia šumu a zvýšenie kontrastu tlaèenýchfarieb. Na získanie fotografií, ktoré sú preväèšinu ¾udí kvalitou totoné s fotografiami z fotolaboratória,musíte aj v tomto prípade poui špeciálnypapier. My sme mali od dodávate¾a k dispozíciipapier pre vysoké rozlíšenie HR-101 a fotografickýpapier PR-101 vo formáte fotografie s rozmermi10 × 15 cm. Hlavne pri pouití papiera PR-101je výsledok tlaèe vynikajúci.Ïalšia softvérová výbava slúi napr. na tvorbuelektronických albumov alebo ich jednoduchú editáciu.Ovládaè umoòuje vybera kvalitu tlaèe, rôzneefekty, tlaè vodoznakov a pod. V nastavení tlaèiarneje moné nastavi vypnutie po urèenom èase,ale aj jej automatické zapnutie po príchode dát. Dodávasa aj monitor tlaèe zobrazujúci detaily tlaèovejúlohy. Ten navyše zobrazuje hladiny atramentovv zásobníku a upozoròuje na nebezpeèný pokleszásoby atramentu.Hodnotili sme aj rýchlos tlaèe, zameranej hlavnena kancelárske pouitie. Pouili sme metódutestovania totonú s testom kancelárskych tlaèiarníz PC REVUE è. 9/2002. Dosiahli sme rýchlostlaèe ve¾mi podobnú rýchlosti víaza tohto testu(Canon S750). Rozdiely v dobách tlaèe sú do 10sekúnd v prospech Canon S750. Najväèší nárastrýchlosti tlaèe pri modeli Canon S750 sme nameralipri tlaèi 6-stranovej prezentácie z programuPowerPoint. V tomto prípade bol rozdiela 2 minúty na dokonèenie celej tlaèe.Vytlaèenie 50-stranového dokumentu s prevahouèierneho textu a doplnením ofarebné obrázky trvalo v prípadeštandardnej tlaèe Canon i55010 minút a 39 sekúnd. Tlaèštyroch fotografií 10 × 15 cmna fotografický papier PR-101 zabrala tri minúty a 40sekúnd.V celkovom hodnotení je Canoni550 ve¾mi rýchla tlaèiareò.Kvalita tlaèe i dodaná softvérovávýbava príde vhod pouívate¾oviv domácnosti. Na kancelárskenasadenie je monédokúpi aj riešenie na pripojenietlaèiarne do podnikovej siete ethernet(Pricom C-5100). Pripája sa na paralelnýport tlaèiarne a vyaduje aj externé napájanie.Nadobúdaciu cenu tlaèiarne povaujemevzh¾adom na jej monosti, hlavne tlaè bez okrajovpri formáte A4, za výhodnú.Cena: 6850 Sk bez DPH (8220 Sk s DPH)Dodávate¾: European PeripheralsOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ESpôsob tlaèe: atramentová tlaè Bubble Jet s Microfine DropletTechnologyRozlíšenie tlaèe: 4800 × 1200 dpi farebneSpráva farieb: ICM v2.0, ColorSync 2.5, Exif 2.2Tlaèový systém: štyri tlaèové náplne, samostatne vymenite¾né,minimálna ve¾kos kvapky atramentu 5 plRýchlos tlaèe: monochromatický max. 18 str./min., štandardne13 str./min., farebne max. 11 str./min., štandardne 7 str./min.,fotografia 1,1 str./min. štandardneKapacita vstupného buffera: 0,05 MBSvetlostálos: 25 rokov pri tlaèi na špeciálny papier PR−101Hmotnos médií: 64 a 105 g/m 2Kapacita vstupného zásobníka: 150 listovRozhranie: paralelné a USB 2.0Rozmery: 418 × 274 × 159 mmHmotnos: 4,7 kgSpotreba: 0,7 W (pohotovostný reim), 24 W (tlaè)Hladina akustického hluku v pokojovom stave: 38 dBAPodpora operaèných systémov: Windows 98, NT 4.0, Me,2000 a XP, Mac OS 8.6, Mac OS XPrevádzkové parametre: èierna náplò v cene 440 Sk bez DPH,výdr 310 strán (pokrytie 5 %), kadá z troch farebných náplní350 Sk bez DPH, výdr 390 strán (pokrytie 5 %). Cenavytlaèenia èiernej tlaèe – 440/310 = 1,42 Sk bez DPH(1,75 Sk s DPH) pri pokrytí 5 %. Cena vytlaèenia farebnejstrany 3 × 350/390 = 2,69 Sk bez DPH (3,31 Sk s DPH)pri pokrytí 15 %Záruka: 12 mesiacov46 PC REVUE 1/2003

Nokia 7210Fínsky výrobca sa okrem klasickýchpoiadaviek trhu venuje aj dodávkeštýlových telefónov. Prvou bola Nokia8310 a nová Nokia 7210 je ïalšímdôkazom, e telefón nemusíby len funkèným zariadením, aleaj módnym doplnkom, ktorý vystihujejeho majite¾a. U pri prvompoh¾ade na nový model Nokie jejasné, pre akú cie¾ovú skupinu jeurèený. Prístroju toti nie je cudziaextravagantnos, a tak ho skôr uvidíteu mladých a kreatívnych ¾udíako v sakách manaérov.DIZAJN A DISPLEJ. Nová Nokia jeznaène zaoblená, jej dominantou jeoválna klávesnica, ktorá sa smeromk spodnej èasti zuuje. Aj keï optickynemusí toto vyhotovenie kadémupadnú do oka, treba uzna, emá štýl. Horšie je to však s pouite¾nosouklávesnice, ktorá je tvarovanátak, aby vyhovovala celkovému konceptu. A takchví¾u potrvá, kým si na trošku atypické rozloenieklávesov zvyknete a budete bez problémov a rýchlovoli tie správne.Vec, ktorá si zaslúi na novom telefóne pochvalu,je displej. Ten má rozlíšenie 128 × 128 bodovpri 4096 farbách a zobrazuje sa na òom sedem riadkov,z èoho sú dva stavové. Tak napríklad pri nastavenímenšieho fontu vidie celú 160-znakovú SMSsprávu bez posúvania sa v nej, ve¾kos je takistodostatoèná na pozeranie WAP stránok. Výborné jeaj podsvietenie displeja, na druhej strane jeho èitate¾nosza priameho slneèného svetla je takmernulová.BATÉRIA A PRIPOJITE¼NOS. Mono si poviete,e pri takom ve¾kom a navyše farebnom displejibude kapacita batérie výrazne obmedzená. Nie jeto však tak a pri rozumnom pouívaní podsvieteniaa benom objeme telefonovania vám telefón bezproblémov vydrí 3 – 4 dni. Výrobca pre 720 mAhLi-Ion batériu uvádza výdr a 240 hodín pohotovostnéhoreimu alebo 4 hodiny telefonovania, tosú však laboratórne podmienky. Ïalším príjemnýmprekvapením je, e za zhruba hodinu a 20 minút jebatéria opä celkom nabitá, to je skutoène ve¾mislušný èas.GPRS a HSCSD sú v telefóne samozrejmosou, nainternet sa teda s novou Nokiou 7210 môete bezproblémov pripoji. Na bezdrôtové spojenie nechýbaani port IrDA, ktorý vám umoní napríklad synchronizáciuúdajov s osobným poèítaèom èi notebookom.SOFTVÉR A ÏALŠIE VYBAVENIE. Ovládanie Nokie7210 je riešené ve¾mi preh¾adne a intuitívne amenu je rozmiestnené tak, ako sú pouívatelia pritejto znaèke u roky zvyknutí. Ve¾mi dobre je natom telefónny kontakt, do ktorého si môete uloia 300 záznamov a ku kadému navyše priradiviac èísel alebo emailovú adresu. Takisto pamä naSMS je úctyhodná, odloi si mô-ete a 150 správ, èo by maloskutoène staèi aj tým najnároènejším.Telefón podporuje ajsprávy MMS, v ktorých okreminého môe prijíma nové obrázky,nastavite¾né ako tapetana pozadie displeja, èi nové polyfonickézvonenia. Tých je, mimochodom,v telefóne štandardne20 a ich kvalita je na ve¾mivysokej úrovni. Ak vás omrzia, jetu monos nahra si nové cezGPRS alebo IrDA.Štandardne sa v telefóne nachádzajúešte aplikácie ako kalendárspojený s plánovaèom úloh,kalkulaèka a stopky. Dobrá správaje, e telefón podporuje Javu, a taknie je problém nahra si do telefónuaj ïalšie aplikácie, ktoré môetevyui. Na ukáku tak v Nokii 7210nájdete dve ve¾mi dobre spracované hry.Poslednou významnou funkciou, ktorú nováNokia 7210 obsahuje, je rádio. To pracuje v reimestereo a k telefónu štandardne dostanete aj ve¾mikvalitné slúchadlá. Rádio dokáe uloi v pamätitelefónu a 20 staníc a je len na vás, ktorú si potomvyberiete. Takisto je moné prepnú vysielanie nareproduktor, ak chcete, aby zvuk poèulo viac ¾udínaraz.ZÁVER. Aj keï je nová Nokia 7210 ve¾mi štýlovýtelefón, nechýbajú jej nijaké funkcie, ktoré dnes odtýchto zariadení vyadujeme. Ovládanie, kvalitadispleja, ako aj výdr na batérie sú na ve¾mi dobrejúrovni a plne pokryjú nároky aj nároènejších pouívate¾ov.Navyše má Nokia 7210 skvelú kvalituzvuku pri telefonovaní, zvuk je èistý a bez zbytoènéhorušenia. A hoci si treba trochu dlhšie zvykana atypickú klávesnicu, Nokia 7210 je dobrouvo¾bou. Tak èo, nechcete módny doplnok, s ktorýmsa skvele telefonuje?Hodnotenie:☺ Displej☺ Výdr na batérie☺ Funkcie☹ Klávesnica☹ CenaCena: 19 504 Sk bez DPH (23 404 Sk s DPH)Zapoièal: NokiaMartin TuroòT E C H N I C K ÉRozmery: 106 × 45 × 17 mmHmotnos: 83 gBatéria: Li−Ion 720 mAhDisplej: 128 × 128 bodov, 4096 fariebSie: 900/1800/1900 MHzP A R A M E T R E

H A R D W A R E4× digitálny fotoaparátPred záverom roka sa mnostvo digitálnych fotoaparátovv ponuke jednotlivých firiem nieko¾konásobnezväèšilo. Je to neklamné znamenie toho, etento segment rastie ve¾mi rýchlo. Podobne ako vpredchádzajúcom èísle aj tentoraz vám prinášamerecenzie štvorice prístrojov, ktoré nás v ponuke jednotlivýchvýrobcov zaujali najviac. Tentoraz sme sazamerali na digitálne fotoaparáty, ktoré sa vyznaèujúmalými rozmermi.CASIO QV−R4Podobne ako v predošlom èísle aj tentoraz vám predstavímeako prvý fotoaparát od spoloènosti Casio.Ide síce o troška väèší prístroj, ako bol v predchádzajúcomèísle recenzovaný Exilim, aj tento všakmono zaradi do triedy kompaktov èi ultrakompaktov.Tie sú urèené najmä cestovate¾om a ani vtejto kategórii nie je u nièím výnimoèný snímaè so4 miliónmi bodov.Casio pri tomto modeli stavilo na celokovovýdizajn, štvormiliónový snímaè a mnostvo funkcií.Ak k tomu pridáme malé rozmery a hmotnos 200gramov (bez batérií a pamäovej karty), je zrejmé,e tento model má ve¾kú šancu na úspech. Zvláštnosoumodelu je, e ho kúpite bez pamäovejkarty (prístroj podporuje SD Card), funkciu inicializaènejkarty toti supluje pamä s kapacitou 11 MB,integrovaná do prístroja. Objektív prístroja disponuje3× optickým zoomom. Svetelnos je vzh¾adomna rozmery pomerne dobrá, rovnako aj optickévlastnosti objektívu. Technické parametre nájdetev tabu¾ke. Napájanie je riešené proprietárnymLiIon akumulátorom, v dodávke prístroja je teda ajnabíjaèka.Pre Casio je charakteristické, e svoje prístrojedodáva s mnostvom preddefinovaných scénickýchreimov. Pri tomto modeli je ich a 33. Prístroj disponujeaj podporou manuálnych reimov, tu všakneèakajte iadne pokroèilé funkcie. Nároènejšímpouívate¾om bude chýba monos ukladania doformátu TIFF alebo vyššie citlivosti (podporuje ibaISO 100 a 200).Jednou z najzaujímavejších èàt tohto prístrojaje jeho rýchlos. Výrobca udáva oneskoreniespúšte iba 10 milisekúnd! A to je na digitál naozajrekordná hodnota. Pochopite¾ne, toto èíslo platív prípade, e ste mali záber predostrený (potlaèenáspúš). Aj tak však ide o výnimoèný parameter.Casio implementovalo do tohto modelu aj podporuzobrazovania histogramov, monos manipulovas kontrastom, jasom, ostrením, úrovòami farieba farebnými filtrami.KVALITA SNÍMOK. Casio v ostatnom èase produkujeprístroje s výbornými parametrami. Anitento model nie je výnimkou. Farebné podaniefotografií je vyváené, prístroj poskytujepomerne slušné výsledky aj pri horších svetelnýchpodmienkach. S oh¾adom na rozlíšeniesnímaèa sa nemusíte obáva ani o kvalitu tlaèenýchvýstupov, môete si trúfnu na bené fotografie,ale aj na zväèšeniny, samozrejme, v ichprípade je lepšie ma zdrojové fotografie v èo najmenšejkompresii.ZÁVER. Kým Exilim, recenzovaný v predošlomèísle, patrí skôr k raritám, tento model mieri k najširšiemuspektru pouívate¾ov. QV-R4 je úspešnýmpokraèovate¾om svojho rodu. Prednosoutohto modelu je najmä jeho vyhotovenie a rýchlos.Hodnotenie:☺ Rýchlos☺ Funkcie☹ Integrovaná pamä☹ Krytka objektívu lamelouCena: 21 300 Sk bez DPH (25 560 Sk s DPH)Dodávate¾: Fast plus, s. r. o.T E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/Typ Casio/QV−R4 Olympus/Camedia C−50 Zoom Sony/DSC−U10 Sony/DSC−U20Ohnisková vzdialenos/clona 38÷113 mm 1 / F 2,6÷4,8 38÷118 mm 1 / F 2,8 ÷ 8 33 mm 1 / F 2,8 ÷ 8 33 mm 1 / F 2,8 ÷ 8Rozsah ostrosti od: Štandardne/Makro/Ruène 40 cm / 14 cm / F 50 cm / 20 cm / M 10 cm / 10 cm / F 10 cm / 10 cm / FSpôsob ostrenia AF, manuálne AF, manuálne AF, manuálne 4 kroky AF, manuálne 4 krokyRozsah zoomu: Optický/Digitálny 3× / 3,2× 3× / 4× F / F F / FRozsah uzávierky (s) 1/2000 ÷ 2 1/1000 ÷ 8 1/1000 ÷ 1/30 1/1000 ÷ 1/30Ochrana objektívu Lamelový kryt Aktívny kryt Aktívny kryt Aktívny krytBlesk: Typ/Poèet reimov/Konektor i / 4 / F i / 5 / M i / 2 / F i / 2 / FSnímaè: Typ/Poèet prvkov (v mil.) CCD / 4,13 / 3,94 CCD / 5,2 / 4,92 CCD / 1,3 / 1,2 CCD / 2,1 / 2Podporované rozlíšenia – Reim foto 2240×1680, 1600×1200, 2560×1920, 1600×1200, 1280×960, 640×480 1280×960, 640×4801280×960, 640×480 1280×960, 1024×768, 640×480Podporované rozlíšenia – Reim video 320×240 320×240 320×240 / 15 fps 320×240 / 15 fpsKompresia: Poèet stupòov/bez kompresie 3 / F 3 / M 1 / F 1 / FOptický h¾adáèik: má/dioptrická korekcia M / M M / F F / F F / FLCD: Uhloprieèka/výklopný/otoèný/ako h¾adáèik 1,6" / F / F 1,5" / F / F 1" / F / F 1" / F / FStavový displej F F F FRozhrania: Docking/USB−Video/USB/video/napájanie F / F / M / F / M F / F / M / M / M F / F / M / F / M F / F / M / F / MVnútorná pamä M / 11 MB F / F F / F F / FPodporované médiá: CF/SM/MS/SD/MMC/xD F / F / F / M / M / F F / F / F / F / F / M F / F / M / F / F / F F / F / M / F / F / FRozmery (mm) 90 × 59 × 31 100 × 59 × 42 85 × 48 × 29 85 × 48 × 29Hmotnos (v gramoch) 240 230 118 118Preddefinované reimy: popdoruje/poèet/pouívate¾ské M / 33 / F M / 6 / 2 F / 0 / F F / 0 / FManuálna korekcia expozície: Rozsah/Krok ±2 EV/ ±1/3 EV ±2 EV/ ±1/3 EV F / F F / FVyváenie bielej: Prednastavené/Automaticky/Kalibrácia 5 / M / M 4 / M / F 4 / M / F 4 / M / FCitlivos: Automaticky/Nastavite¾ná citlivos/Hodnoty M / M / 100, 200 M / M / 80, 160, 320 M / M / 100, 200, M / M / 100, 200,Videoklipy/So zvukom M / M F / F M / M M / MZväèšenie pri prezeraní 4× / krok 1 1,5× ÷ 3× 3 4×, krok 0,5 4×, krok 0,5Dodaná pamä/Typ média/Kapacita F / F xD / 32 MB MS / 8 MB MS / 8 MBBatérie Zabudovaná LiIon LiIon 2× AAA, NiMH 2× AAA, NiMHZdroj/nabíjaèka F / M F / M F / M F / MKáble USB USB, video USB, video USB, videoLegenda: M – áno, F – nie, 1 – ekvivalent k 35 mm filmovému prístroju, 2 – vo všetkých rozlíšeniach, 3 – krok 0,5×48 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R EOLYMPUS CAMEDIAC−50 ZOOMPrístroje prezentované na Photokinesa u objavujú aj na našom trhu, tak-e sa pripravte na riadny príval noviniek!Ako prvý sa do redakcie dostalnástupca modelu C-40, teda najmenšíkompakt v ponuke Olympusu.Názov modelu je trocha zavádzajúci,nabáda toti k porovnávaniu smodelom C-40, s ním však C-50 máspoloèného iba ve¾mi málo! Z istéhopoh¾adu by sa dalo poveda, e ide oúplne nový prístroj. V porovnaní soštyridsiatkou toti nie je jedinounovinkou snímaè, ktorý má rozlíšenie5 miliónov bodov a vïaka ktorémuOlympus získal ïalší primát, je totiprvým „pämegáèom“ v takom malompuzdre. Zmien, ktoré nový modelprináša, je ove¾a viac. Telo prístroja jetentoraz celokovové, èo je najmä primalých prístrojoch viac ako chvályhodné.Zmena je aj v pouitom objektíve,ktorý má na rozdiel od modeluC-40 3× zoom (štyridsiatka mala2,8×), èi podporovanej pamäovejkarte. Práve tento model je totiprvým testovaným Olympusom, ktorýpodporuje karty formátu xD-PictureCard. Zachovaná ostala koncepciaovládania i štruktúra menu, pribudlivšak niektoré funkcie (napríklad histogram).V porovnaní so štyriadsiatkoupribudli aj ïalšie preddefinovanéreimy a pouívate¾ má k dispozícii ajmonos uloenia vlastných nastavenífotoaparátu. Zmena je i v podporovanýchcitlivostiach – ich rozsahpri tomto prístroji je pre Olympus netradièný(od 80 do 320 ISO). Ako je pritejto znaèke zvyèajné, prístroj umoòujezáznam do formátov JPEG a TIFF.Podporovaný je aj záznam videa.Okrem pamäovej karty má premiéruaj proprietárny Li-Ion akumulátor skapacitou 1090 mAh. S oh¾adom nakategóriu, do ktorej tento model patrípod¾a svojich rozmerov a hmotnosti,je príjemná implementácia viacerýchfunkcií, ktoré pri iných znaèkáchstretávame iba v prístrojoch vyššejtriedy, ako sú kalibrácia CCD (pixelmapping), spracovanie obrazu technológiouTruePic, monos aretácieexpozície (tlaèidlom EAL) èi podporareimu Bracketing s monosou vo¾by3 alebo 5 snímok v sérii. Èo mi natomto prístroji chýbalo, je podporavyššieho clonového èísla (F10 by sazišlo), prípadne vyšší rozsah nastaveniajasu a kontrastu. Ak si však uvedomíme,e aj v Olympuse sú spomínanéfunkcie výsadou prístrojov radukompakt, ide skôr o zboné elanieako výhradu.KVALITA SNÍMOK. Vezmime to poporiadku: farebné vyváenie je výborné,podobne ako schopnos prístrojapoda optimálny výkon aj pri menejkvalitnom osvetlení. Objektív má o nieèomenšie tvarové skreslenie v krajnejpolohe zoomu, ako mal predchodca.S oh¾adom na rozlíšenie snímaèasi s týmto fotoaparátom môete bezdiskusií trúfnu na tlaè zväèšenínväèších ako A4! Jednoducho 5 megapixelovje v tomto oh¾ade neprekonate¾ných.Pre tlaè klasickýchfotografickýchformátov si dokoncamôete dovoli pracovaaj s výrezmipodobne ako pri klasickejfotografii.ZÁVER. „Pämegáè“v takom malombalení sme tuešte naozaj nemali apod¾a poh¾adu do plánovkonkurencie tu takskoro konkurent pre tentoprístroj nebude. Ak teda chcete profesionálnerozlíšenie v èo najmenšombalení a s riadnou dávkou funkcií, jeCamedia C-50 Zoom správnou vo¾bou.Potešite¾ný je aj prechod k celokovovejverzii puzdra, ktoré je pod¾anás pri fotoaparátoch tejto kategóriedoslova otázkou ich preitia.Hodnotenie:☺ Kvalita fotografií☺ Preddefinované reimy☺ CenaCena: 30 886 Sk bez DPH (37 063 Sk s DPH)Dodávate¾: Olympus C&SSONY CYBERSHOTU−10 A U−20Sony tie rozširuje ponuku digitálnychfotoaparátov vo všetkých smeroch.Tentoraz sme mali monos vyskúša siprácu s najmenšími CyberShotmi, ktoréSony prezentuje ako modely urèenénajmä mladým ¾uïom. Keïe sú obaprístroje okrem rozlíšenia snímaèa totoné,spojili sme naše poznatky z testovaniado jediného èlánku.Konštrukène sú tieto prístroje identické,jedinou zmenou pri testovanýchmodeloch bola farebná verzia arozlíšenie snímaèa, oba modely súcharakteristické kvádrovým dizajnom,tým, e disponujú rovnakým objektívoms pevnou ohniskovou vzdialenosoua farebným LCD displejom,ktorý slúi ako elektronický h¾adáèiki ako stavový displej. Priznám sa, epráve tento komponent ma na prístrojochprekvapil najviac. Má totiuhloprieèku 1" a ve¾a som od neho neoèakával.Ukázalo sa však, e na jehosluby sa pri práci s prístrojom mô-ete bez najmenších obáv spo¾ahnú.Ako pamäové médium pouíva Sonykarty Memory Stick a inak to nie jeani pri tejto dvojici prístrojov. Nanapájanie slúi dvojica batérií AAA,Sony priamo s prístrojom dodáva dobíjate¾néNiMH èlánky vrátane nabíjaèky.Prístroj disponuje funkciouMacro, zabudovaných je aj nieko¾koefektov a k dispozícii sú aj tri preddefinovanéreimy expozície. Väèšinaparametrov je pri týchto prístrojochnastavovaná automaticky, èo je soh¾adom na cie¾ovú skupinu pouívate¾ovpochopite¾né.KVALITA SNÍMOK. Od prístrojovtejto triedy nebolo ešte pred pár mesiacmimoné oèakáva iadne zázraky.Maximom boli fotografie pouite¾népri prezentáciách a obmedzenéna prehliadanie na poèítaèi èi televízore.V prípade nových modelov Sonysi môete trúfnu aj na tlaè. Sony vosvojich materiáloch uvádza, e maximálnerozmery tlaèe sú a 5 × 7,5"(pre model U20). Osobne by som všaknad 9 × 13 cm nešiel, no i tak je toúspech.Pokia¾ ide o farebnú vernos fotografií,tá je viac ako uspokojivá.Rovnako mono hovori aj o výsledkochprístrojov pri horších svetelnýchpodmienkach.ZÁVER. Sony CyberShot U10 a U20sú predovšetkým miniatúrne digitálnefotoaparáty kategórie ultrakompakt,preto pouívate¾ absenciu niektorýchfunkcií jednoducho musíakceptova. Ide najmä o nišie rozlíšeniesnímaèa a skromnejšiu „funkènú“výbavu. Na druhej strane, ak h¾adátedigitálny fotoaparát, ktorý byste pouívali ako obrazový záznamník,alebo vhodný darèek pre dospievajúcedeti bez ve¾kých skúseností sfotografovaním, potom sú tieto dvamodely ideálnym riešením. Výberkonkrétneho modelu bude pritomzávislý od toho, èi budete chcieobèas získa aj fotografiu vhodnú natlaè, prípadne od vašich finanènýchmoností.Hodnotenie:☺ Dizajn☺ LCD displej☹ CenaCeny:Sony U10: 15 438 Sk bez DPH (18 526 Sk s DPH)Sony U20: 12 187 Sk bez DPH (14 624 Sk s DPH)Dodávate¾: Sony SlovakiaPeter Orviský1/2003 PC REVUE 49

H A R D W A R ESpace XP 2600 s procesorom AMD 2600+Na test sme dostali poèítaè s procesorom, ktorýpatril k najvýkonnejším z ponuky spoloènosti AMD.Poèítaè bol dodaný v efektnej striebornej skrinke.V spodnej èasti sa nachádza otvárací priestor sdvoma portmi USB vo verzii 2.0, ako i vstup premikrofón a výstup pre slúchadlá. Poèítaè bol zaloenýna procesore AMD XP 2600+ (kódové menoplnokrvný rebec), ktorý bol taktovaný na frekvencii2,09 GHz a základnej doske MSI KT4 Ultra. Tátodoska podporuje prepojenie Bluetooth a rieši aj pripojeniepevného disku pomocou zbernice SerialTest/Zostava Space TLG−111Výkon procesoraPCMark 2002−CPU [skóre] 6090 7435Sandra CPU [MIPS] 5773 7138Sandra CPU MM Int. [it/s] 11528 14321Sandra CPU MM FP [it/s] 12735 22116Výkon pamätePCMark 2002−Memory [skóre] 3835 5113Sandra Chipset Memory Int [MB/s] 2126 1980Sandra Chipset Memory Float [MB/s] 2019 1987Celkovo výkon pamäteVýkon pevného diskuPCMark 2002−HDD [skóre] 995 798Sandra HDD [kB/s] 19194 27454Výkon grafiky3DMark 2002 [skóre] 11192 6016ZD 3D WinMark2000 [skóre] 338 192Aplikaèné testy/kancelárske aplikácieBAPCo Office Productivity [skóre] 168 183ZD Bussiness Winstone [skóre] 70,9 62,4Aplikaèné testy/grafické a internetové aplikácieBAPCo Internet Content Creation [skóre] 240 386ZD Content Creation 2001 [skóre] 89,2 87,5Predajná cena v dobe testu [Sk bez DPH] 48 000 59 990ATA. Namerali sme frekvenciu FSB na hodnote 2 ×167 MHz (teda efektívne 333 MHz). Vo výbave bolaaj zvuková karta s podporou reimu 5.1 a diagnostikazákladnej dosky pomocou systému LED diód.Výbavu dopåòala grafická karta Abit Siluro GF4Ti4600 (èip GeForce 4) s dvoma výstupmi na monitor(jeden DVI a jeden CRT) a výstupom S-video.V dodávke nájde takisto redukciu DVI-VGA. Dodávate¾zabudoval do poèítaèa jednu DVD (Toshiba) ajednu CD-RW mechaniku od firmy MSI 48 × 16 × 48.Ako softvérová výbava bol pouitý operaèný systémWindows XP Professional, napa¾ovací programNero a nieko¾ko hier.Pri testovaní tohto poèítaèa sme postupovali podobneako v prípade testu poèítaèov v èísle PCREVUE è. 10/2002. Namerané výsledky uvádzame vtabu¾ke. Na porovnanie sme tu uviedli aj výsledkypoèítaèa TLG-111, ktorý bol vybavený procesoromIntel Pentium 4 s taktom 3,06 GHz a podporou HyperThreadingu.Porovnaním zistíme, e samotnýprocesor Intel Pentium 4 dosahuje vyšší výkon akoAMD 2600+, ale rýchlos komunikácie s pamäoupod¾a výsledkov testovacieho programu SiSoftSandra je vyššia. Na výsledky aplikaèných testov, prirodzene,vplýva aj výkon pevného disku a grafiky.Zostava s procesorom AMD pritom dosahovalalepšie výkony v prípade aplikaèných testov odfirmy Ziff-Davis, pri testovaní pomocou súpravyBAPCo 2002 viedol zase poèítaè s procesorom IntelPentium 4, 3,06 GHz HT.Vcelku je poèítaè Space urèený predovšetkým prepouívate¾ov zameraných na najnovšie hry. Uplatní savšak aj pri nároènejších grafických aplikáciách.Cena: 48 000 Sk bez DPH (57 600 Sk s DPH)Dodávate¾: AGEM ComputersOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EProcesor: AMD XP 2600+ (Thoroughbred)Základná doska: MSI KT4, Bluetooth, Serial ATA RAID, USB 2.0BIOS: AMIPamä: SDRAM, 512 MB, 333 MHzGrafická karta: Siluro GF4 Ti 4600, 128 MB DDR video RAMPevný disk: Maxtor DiamondMax Plus 80 GB, ATA/133Záruka: 12 mesiacovTECHNICKÉ PREDSTAVENIEToshiba Pocket PC e330Vreckové poèítaèe znaèky Toshiba sme u PC RE-VUE predstavili. Najnovší model s oznaèením e330k nám dorazil tesne po skonèení testu vreckovýchpoèítaèov, ktorý sme zverejnili v predošlom èísle.Jeho hlavnou výhodou je zatia¾ malá hrúbka – len12,4 mm. To je na PDA s operaèným systém PocketPC naozaj ve¾mi dobrá hodnota. Uvedomítesi ju okamite, keï chytíte tento vreckový poèítaèdo ruky. Oproti vyššiemu modelu e740je v tomto prípade pouitý procesor s nišoutaktovacou frekvenciou.Rovnako nás zaujal kvalitný displej s diagonálou3,5 palca. Na ovládanie slúiaštyri klávesy na rýchly prístup k aplikáciám(programovate¾né) a jedno kombinovanénavigaèné tlaèidlo. V spodnejèasti sa ešte nachádza zabudovaný reproduktor– tento vreckový poèítaè teda vyuijete akoMP3 prehrávaè. V prístroji sa nachádza aj zabudovanýmikrofón a e330 tak môe slúi aj ako digitálnyzáznamník. Dåka záznamu závisí od vo¾nej kapacityRAM – poèíta môete s desiatkami minút.Na rozširovanie slúi port SecureDigital v hornejèasti prístroja, ktorý vyuijete napr. na èítaniepamäovej karty. Toshiba vyrába aj Bluetoothmodul s týmto rozhraním, od inéhovýrobcu si môete obstaranapr. aj rozšíreniena digitálnyfotoaparát pre totorozhranie. Na rozdielod e740 predstavovanýmodel nepodporujebezdrôtové pripojeniek sieti pomocouprotokolu 802.11b (Wi-Fi).V hornej èasti nájdemeešte signalizaènú LED diódu,ktorá svieti zelenou alebo ltoufarbou pod¾a kapacity batérie. Takistoje tu infraèervený port, pripojenieslúchadiel a zapínacie tlaèidlo.Na ¾avej strane sa nachádza navigaènékoliesko jog-dial a tlaèidlo digitálnehohlasového záznamníka. Na synchronizáciu pouívaToshiba synchronizaènú kolísku. Pri modelie330 nie je moné pouívate¾sky vymeni batériu.Model e330 má okrem klasickej softvérovej výbavyaj nástroj na úpravu a spracovanie grafickýchsúborov ArcSoft PhotoBase.Vreckový poèítaè Toshiba e330 sme pouívalinieko¾ko dní. Jeho výhodou je jednoznaène nízkacena a ve¾mi kvalitný displej. Ten je dobre èitate¾ný,prièom podsvietenie je automaticky nastavovanépod¾a vonkajšieho osvetlenia. Rovnako ajkapacita batérie umoòuje pohodlné pouívaniepoèas celého pracovného dòa.-om-T E C H N I C K É P A R A M E T R EProcesor: Intel PXA 250, 300 MHzKapacita pamäte RAM: 64 MBKapacita pamäte Flash ROM: 32 MBDisplej: rozlíšenie 240 × 320 bodov, 65 535 farieb,ovládaè MediaQ, 256 KB internej videopamäteOperaèný systém: Microsoft Pocket PC 2002Rozmery: 125 × 80 × 12,4 mmHmotnos: 140 gramovZvuk: AC−97, 16−bit. stereo, 44,1 kHz vzorkovanieBatéria: Advanced LiIon 1000 mAh, doba prevádzkydo 10 hodínZáruka: 24 mesiacovCena: 23 990 Sk bez DPHDodávate¾: HT Computers50 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R EVisioneer OneTouch 9000/9020Porovnanie doby skenovanie pri pouitískenerov Visioneer OneTouch 9000/9020a portu USB 1.1 a 2.0Typ úlohy Nameraná doba Objem(USB 1.1) (USB 2.0) naskenov.[s] [s] súboruPrvotné zobrazenie 10 10(preview)Skenovanie A4 13,5 13 400 kBpri 150 dpiSkenovanie A4 25 15 676 kBpri 200 dpiSkenovanie A4 33 20 1,48 MBpri 300 dpiSkenovanie A4 94 35 6,69 MBpri 600 dpiSpoloènos Visioneer sa špecializuje predovšetkýmna skenery. Jej najnovšieprodukty podporujúport USB 2.0, majú efektnýèierno-strieborný dizajn a súpriestorovo úsporné.Usporiadanie obidvoch skenerovje typické pre túto firmu– veko sa otvára na dlhšej strane.Toto riešenie umoòuje zmenšeniepôdorysu, ktorý zaberá skener – pripomeòme,e týmto riešením sa v jednomz novších skenerov nechala inšpirova aj firmaHP.Pouívate¾ský panel tvorí pä tlaèidiel a jednaLED dióda. Tlaèidlá sú urèené na rýchly prístup knajbenejším úlohám – skenovaniu fotografií, skenovaniudo klienta elektronickej pošty, do programuPaperPort, OCR a kopírovaniu skenovaného dokumentu.Obal je vyhotovený z umelej hmoty, èo hlavne vprípade veka evokuje dojem lešteného hliníka. ModelOneTouch 9000 dosahuje maximálne rozlíšenie1200 × 4800 dpi pri 48-bitovej farebnej håbke, modelOneTouch 9020 obohacuje monosti o skenovanieprieh¾adných materiálov (diapozitívy a negatívnefilmy).Softvérová výbava pozostáva z dnes takmer štandardnéhoprogramu PaperPort Deluxe vo verzii 7.0,OCR nástroja TextBridge a nástroja na úpravu naskenovanýchobrázkov. V prípade OneTouch 9000je to ArcSoft Photo Impression, v prípade OneTouch9020 je to Adobe Photoshop Elements.Pri našich testoch sme sa zamerali na rýchlosskenovania, kvalitu výsledkov a jednoduchos ovládania.Rýchlos skenovania sme merali v zapojení s vyuitímportu USB 1.1 i 2.0. Výsledky testov zameranýchna dobu skenovania pre rozlièné rozlíšenia súuvedené v priloenej tabu¾ke. V prípade skeneraOneTouch 9020 sme pripojili aj výsledky skenovania35 mm diapozitívu v rozlíšení 2700 dpi. Obidvaskenery pritom dosahovali prakticky rovnaké výsledky.Porovnaním výsledkov zistíme, e pouitieportu USB 2.0 sa naozaj oplatí. Ak ešte nemáte poèítaès takýmto portom na základnej doske, môetesi zakúpi samostatnú kartu PCI s portmi USB 2.0.Jej aktuálna cena je okolo 800 Sk bez DPH za variantso štyrmi vonkajšími portmi.Kvalita výsledkov bola v prípade obidvoch skenerovna dobrej úrovni – týka sa to vernosti fariebi presnosti skenovania. Farebné podanie, kontrast ajas pritom vdy môete upravi pomocou dodanejsoftvérovej výbavy.So skenermi sa najjednoduchšie pracuje s vyuitímtlaèidiel na prednom paneli. V tomto prípadeje na panel vyvedených pä tlaèidiel a ich význammôete èiastoène upravi. Takto si prispôsobíteovládanie svojim poiadavkám.Problém sme mali len s rozpoznávaním naskenovanýchznakov (OCR). Dodaný softvér totineumoòuje nastavi rozpoznávanie pre znakyzo slovenskej abecedy. Ak je rozpoznávanie znakovpre vás dôleité, mali by ste si obstara alternatívnynástroj OCR (odporúèame vám FineReader). Tentoprogram si môete spolu so skenerom zakúpi za173 Sk bez DPH (tzv. OEM verzia).Skenery Visioneer OneTouch 9000/9020 sú vcelkuriešením pre domáceho pouívate¾a alebo kancelárie.V spolupráci s tlaèiaròou sa dajú vyui akokopírovacie zariadenie, rýchlos spracovania údajovje pri pouití portu USB 2.0 vysoká. Kvalita skenovaniaumoòuje pouitie týchto skenerov v domácnostiaj pri prevode fotografií do elektronickejformy.Cena: OneTouch 9000: 4900 Sk bez DPH (5880 Sk s DPH)OneTouch 9020: 5990 Sk bez DPH (7188 Sk s DPH)Dodávate¾: EuromediaOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ETyp skenera: CCDRozlíšenie: optické 1200 × 4800 dpi, softvérovo 4800 dpiFarebná håbka: 48−bitováRozhranie: USB 2.0Skenovacia plocha: A4Ovládaè: Visioneer Scan Manager ProPodpora operaèných systémov: Windows 98, 2000, Me, XPRozmery: 43 × 30 × 6,6 cmHmotnos: 2,32 kg (OT 9000), 2,64 kg (OT 9020)Záruka: 12 mesiacov

H A R D W A R EPanasonic GD87NOVINKYMobilná komunikácia sa v ostatnomobdobí u aj u nás doèkala rozšíreniaponuky sluieb o MMS, teda multimediálnesprávy. Spoloène s ich uvedenímsa na trhu objavili aj prvé modely mobilnýchtelefónov, ktoré podporujú ichpríjem, ale najmä aktívne vytváranie.A v tejto oblasti sú šampiónmi mobily,ktorých súèasou je digitálny fotoaparát.Najnovším prírastkom v tejto oblastisa môe popýši spoloènos MatsushitaElectric. Model nesie názov GD87 a jenasledovníkom modelu GD67, podporujúcehoiba príjem MMS správ (recenziav PC REVUE è. 9/2002). V prípade najnovšiehomodelu Panasonic sa vývojáriporiadne „odviazali“ a okrem noviniekv oblasti technického vybavenia a funkciídali mobilu do vienka aj nieèo navyše.NETRADIÈNÉ „VÉÈKO“. Vývojári spoloènostiMatsushita majú s mobilmitohto tvaru bohaté skúsenosti, doposia¾ich však spoloènos ponúkala ibana japonskom trhu, teraz teda koneèneprišla na rad aj Európa. Rozmerynovinky v zatvorenom stave sú 97,5× 49 × 23 mm (po otvorení sa, samozrejme,predåi) a hmotnos je 103gramov vrátane batérie. Neprehliadnute¾nésú oba displeje, naopak, vstavanýfotoaparát (skôr jeho objektív) byReproduktorový systém MegaWorks THX 5.1 550našiel iba málokto. Elegantnécelokovové vyhotoveniedodáva prístrojunielen na pevnostia robustnosti,ale vïaka zvolenej farebnejkombinácii i naserióznosti. Véèkový konceptmobilu priniesol vývojáromnielen monos integrovarozmernejší displej, ale aj šancuintegrova klávesnicu s priestrannejšímiklávesmi. Tie celkomisto ocenia pouívatelia, ktoríradi a èasto píšu SMS správy.FOTOAPARÁT. V súèasnosti jeešte fotoaparát v mobilnom telefónezvláštnosou, poèet mobilov s týmtodoplnkom však rastie a do roka tobude celkom bená záleitos. Narozdiel od konkurenèných prístrojovs integrovaným digitálom sa Panasonicvydal odlišnou cestou. V teleprístroja je toti zabudovaný senzorCMOS so 110 000 snímacími bodmi.Na rozdiel od iných fotoaparátov v mobilesú však fotografie ukladané v rozlíšeníoptimalizovanom pre zobrazeniena displeji (132 × 176 bodov, a vjednom z dvoch podporovaných formátov(JPEG a PNG), prièom v prvom znich si pouívate¾ môe vybra ztroch stupòov kompresie. Rozdielmedzi poètom snímacích bodov snímaèaa rozlíšením, v ktorom sú snímkyukladané, je vyuitý na funkciu digitálnehozoomu, ktorou v tejto kategóriifotoaparátov zatia¾ nedisponuje iadnyiný prístroj. Potenciál digitálnehofotoaparátu sa v Matsushite snailivyui èo najlepšie. Svedèí o tom nielenintegrovaný zoom, ale aj kompenzáciaexpozície, reim Twilight(na snímanie v horších svetelných podmienkach),ale aj mnostvo doplnkovýchfunkcií na prácu s obrázkamiSpoloènos Creative oznámila uvedenie na trh reproduktorovéhosystému SoundWorks MegaWorks THX 5.1550, ktorý za svoju konštrukciu, dizajn, výkon a spo-¾ahlivos získal certifikáciu THX.Tento nový multikanálový balík vïaka šeskanálovémuzosilòovaèu BASH so špièkovým výkonom a 500 Wumoòuje dosiahnu neuverite¾nú hlasitos prehrávaniaa poskytnú v hrách a DVD filmoch skvelý záitok.Pä magneticky tienených a vyladených satelitnýchreproduktorov s prípravou na montá na stenu je osadenýchprecíznymi 3,5" reproduktormi s magnetmi zovzácnych zemín, skonštruovanými tak, aby audiofilomposkytovali ultralineárnu a hladkú frekvenènú odozvu,a tak vyhoveli THX štandardom. Drevený subwoofer jevybavený bassreflexovým otvorom a špeciálnym osempalcovýmreproduktorom do akých podmienok s reproduktoroms dlhým chodom membrány tak, aby moholprodukova nízkofrekvenèné efekty vyadované prepôsobivos 5.1-kanálového zvuku. Multifunkèný dia¾kovýovládaè na kábliku umoòuje nastavi reimy zapnuté/pripravený,ovládanie hlasitosti centrálneho i zadnýchreproduktorov a subwoofera, úrovne výšok a nájdemetu i výstup na slúchadlá na poèúvanie v súkromí.Reproduktorový systém MegaWorks THX 5.1 550 jeskonštruovaný na pouitie s multikanálovými zvukovýmikartami, ako sú napríklad Creative Sound BlasterAudigy 2, Audigy a rodina kariet Live!MegaWorks THX 2.1 250DSpoloènos Creative uviedla 2.1 stereofónny reproduktorovýsystém MegaWorks THX 2.1 250D. Okrem dvochve¾mi výkonných satelitov je súèasou systému drevenýsubwoofer s bikónickým bassreflexovým otvorom,vybavený odolným reproduktorom s dlhým chodommembrány s priemerom 8", ktorý umocòuje pôsobivoszvuku v hrách, filmoch a pri reprodukcii hudby.Reproduktorový systém MegaWorks THX 2.1 250D, ktorýposkytuje dynamický výkon 300 W, má odstup signáluod šumu 99 dB a 24-bitový/96 kHz digitálno-analógový prevodník.Magneticky tienené satelitné reproduktory, ktoré jetakisto moné umiestni na stenu, sú osadené 3,5-palcovýmireproduktormi s extrémne silnými magnetmi nabáze prvkov vzácnych zemín (neodym), ktoré mu zaisujúve¾mi vysokú linearitu prenosovej charakteristikya reprodukciu v hi-fi kvalite bez negatívneho vplyvu naobraz monitora. Duálne analógové a SP/DIF vstupy podporujúpripojenie k mnohým rôznym zdrojom zvukovéhosignálu.Panasonic GD87je zvonka nenápadný,zvnútra vás „ohromí“ ve¾kýma najmä kvalitným displejom.C H A R A K T E R I S T I K A(efekty, pridávanie rámikov, úpravave¾kosti, vytváranie animácií a ïalšie).Ovládanie fotoaparátu je jednoduchéa vhodné umiestnenie snímaèana prístroji umoòuje aj jednoduchéfotografovanie autoportrétov. Azdajediné, èo mi na fotoaparáte prekáalo,bol „napevno“ nastavený zvuk spúšte,ktorý v niektorých prípadoch môepôsobi rušivo. Pokia¾ ide o kvalitu snímok,tá je, samozrejme, optimalizovanána pouitie ako MMS, a hoci jemoné fotografie posla aj na e-mail èiprenies do poèítaèa prostredníctvomrozhrania IrDA, ich ïalšie pouitie jevýrazne obmedzené rozlíšením.DISPLEJE. GD87 disponuje dvojicouLCD displejov, prvý je vidite¾ný prizatvorenom prístroji a poskytuje pouívate¾oviinformáciu o stave batérie,úrovni signálu, aktuálnom èase aprichádzajúcich hovoroch. Funkciou,ktorú pouívatelia isto ocenia, je monoszmeny farebného podsvieteniatohto displeja v nastaveniach prístroja,vïaka ktorej je moné priradi rozliènúfarbu jednotlivým typom prichádzajúcichinformácií alebo volajúcim.Po odklopení horného veka na nász vnútornej strany veka vykukne plnohodnotnýTFT LCD displej, akýmsa nateraz nemôe popýši nijakýiný mobilný telefón! Disponuje totiuhloprieèkou 2,1" (plocha 32 ×42 mm), ktorá síce budí rešpekt, aleunikátnym parametrom je skutoènos,e displej podporuje zobrazenie65 535 farieb. Pritom všetkydoposia¾ dostupné mobilné telefónys podporou MMS majú displeje podporujúceiba 4096 farieb!Displej oceníte nielen v spojení s prehliadanímfotografií èi prichádzajúcich52 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R EMMS, ale aj pri práci s textom, pri ktorejje moné na displeji zobrazi osemriadkov textu so 16 znakmi v kadomz nich. Rozmery displeja prídu vhod ajpri práci s kalendárom èi pri benejpráci s menu mobilného telefónu.ZVONENIA. Pýchou mobilu sú polyfonickézvonenia. V tejto oblasti saPanasonic zaradil ku špièke, keïe GD87podporuje skladanie melódie zo 16súèasne znejúcich tónov. To dodávaviacerým melódiám na realistickosti.Okrem štandardne dodávaných melódiíje podporované vytváranie vlastnýchzvonení priamo v telefóne, nahrávanievlastných zvukových záznamova, samozrejme, aj download z internetuèi zasielanie prostredníctvomspráv MMS. V prípade preddefinovanýchmelódií máte k dispozícii prePanasonic obvyklé dve desiatky zvonení.V prípade pouívate¾ských melódiíje obmedzením iba kapacita zdie-¾anej pamäte (slúi aj na ukladaniespráv MMS a fotografií).TRIPLE BAND, MMS, WAP A GPRS.Pochopite¾ne, GD-87, to nie je iba fotoaparát,ve¾ký displej a polyfonickévyzváòanie. Prístroj podporuje prácuv sieach GSM 900, GSM 1800 aGSM 1900, vïaka èomu si vyslúiloznaèenie Triple-band. Ako prvýPanasonic má integrovaný okremobligátneho sériového portu aj portIrDA, èo pouívate¾ ocení pri práci snotebookom, ale aj pri komunikáciis PDA alebo iným mobilným telefónom.Bluetoothu sme sa však eštenedoèkali, s ním sa vraj ráta a v nasledujúcejgenerácii.S oh¾adom na integráciu digitálnehofotoaparátu je podpora správMMS, technológie WAP a GPRS samozrejmosou.ZÁVER. Panasonic GD87 je viac akozaujímavý dizajnérsky kúsok. Je doslovanabitý novými technológiami,prièom v mnohých oblastiach posúvahranice o riadny kus ïalej. Do dokonalostimu chýba iba pár drobností(adaptér Bluetooth, integrácia pamä-ovej karty), tie však výrobca hodlá implementovado ïalšej generácie mobilnýchtelefónov.Hodnotenie:☺ Kvalita a rozmery displeja☺ Funkcie digitálneho fotoaparátu☺ Klávesnica☹ BluetoothCena: 20 325 Sk bez DPH (24 390 Sk s DPH)Peter OrviskýT E C H N I C K É P A R A M E T R EVýrobca/TypPanasonic/GD87Podporované pásma GSM900 MHz/1800 MHz/1900 MHzRozmery (mm)/hmotnos (g) 97,5 × 49 × 23 /103Typ akumulátora/kapacita (mAh)Li−Ion/720 mAhDoba pohotovosti/hovoru (min. ÷ max.)75 ÷ 220 hod./90 ÷ 420 min.Nabíjaèka/doba nabíjania (min.)Cestovná/90 min.DisplejTFT, grafický 132 × 176 bodov,65 000 farieb, 8 riadkov/16 znakovIndikaèný displej96 × 28 bodov, 2 riadky, indikuje èas,batéria, signál, nastavenia, menite¾népodsvietenieFotoaparát: zoom, korekcia expozíciedigitálny/±2Tvorba MMS: obrázky/animácie/zvuk/textM / M / M / MWAP/data/faxM / M / MHSCSD/GPRS F /Class 8 (4 + 1)PamäZdie¾aná, 1 MBPorty: sériový/IrDA/BluetoothM / M / FSMS/EMS/MMSM / M / MPamä zoznamu v telefóne/kapacitaM /200 (e−mail, foto)Pamä pre SMS / potvrdenie doruèeniaM / MHodiny/budík/dátum/kalkulaèkaM / M / M / MPoèet zvonení/vibraèné20+ / MHry/poèet M /1+Prediktívne vkladanie textuM /T9 s podporou SKHlasitý odposluch/konvertor mienM / MKonferenèný hovor/blokovanie hovorovM / MVlastné melódie/poèetM /pamäHlasové vytáèanie/prijatie/odmietnutieM / F / FPevná/rýchla vo¾baM / MVypnutie mikrofónu (Mute)MVolané/prijaté/zmeškané hovory 10/10/10SIM LockPod¾a operátoraLegenda: M – áno, F – nie1/2003 PC REVUE 53

H A R D W A R EToshiba Satellite 1410−303 a 2410−303Toshiba Satellite 1410−303Toshiba Satellite 2410−303TOSHIBA SATELLITE 1410−303Aj ïalší z notebookov radu Satellite, ktorý smemali monos otestova, patrí do skupiny, ktorábola pôvodne hlavnou špecifikáciou notebookovtejto triedy – k notebookom, pri ktorých je najväèšímlákadlom prijate¾ná cena, teda ak hovorímeo notebookoch tejto znaèky.V novembrovom èísle PC REVUE sme vám predstavilimodel Toshiba Satellite 1400-503, ktorýbol zaloený na mikroprocesore Celeron, disponujúcomešte „starým“ jadrom na báze mikroprocesoraPentium III Tualatin. Prvý z novoroènýchmodelov Satellite u disponuje mikroprocesoromCeleron s jadrom na báze architektúryNetBurst. A ide tak o historicky prvý notebook smikroprocesorom Mobile Celeron s jadrom Net-Burst. Podobne ako pri desktopovom Celerone ajv prípade mobilného menovca ide o upravenúverziu mikroprocesora Pentium 4. Pri mobilnomvyhotovení je rozdiel iba v kapacite vyrovnávacejpamäte a verzii implementovanej technológie IntelSpeedStep (slúi na úsporu energie). Ïalšiazmena je v grafickom èipe, ktorý výrobca pretento model zvolil (na rozdiel od modelu 503,recenzovaného v èísle 11/2002, je toti v novommodeli integrovaný èip nVidia GeForce 420 Go), av integrovanej DVD mechanike (miesto mechanikykombo). Ostávajúce komponenty sú u praktickytotoné a podrobnejšie informácie o konfiguráciinájdete v tabu¾ke spoloènej pre všetkynotebooky recenzované v tomto èísle.VÝSLEDKY TESTOV. Aj napriek tomu, e v èiastkovýchtestoch zameraných na výkon mikroprocesorapodal model s novým mikroprocesoromniší výkon ako jeho predchodca, v celkovom výkoneje na tom novinka predsa len o nieèo lepšie.Príèinou tohto paradoxu je skutoènos, e v novšommodeli je podobne ako vo výkonnejších modelochSatellite, postavených na mikroprocesorochPentium 4, integrovaná výkonnejšia grafikana báze èipu nVidia GeForce 420 Go. Ajkeï v tomto prípade je doplnená iba 16 MBpamä a systém vyuíva operaèné pamäte typuSDRAM, prekonáva notebook v aplikaènýchtestoch svojho predchodcu.Z poh¾adu výdre notebooku pri práci nabatériu sa prejavila kapacita batérie, ale aj pouitýtyp mikroprocesora, a tak nás horší výsledokako pri modeli 1400-503 neprekvapil.Ak však budeme výsledky dosiahnuté v tejtooblasti porovnáva s notebookmi vybavenýmimikroprocesorom Pentium 4, zistíme, e tentomodel patrí z poh¾adu dåky práce na batérie knajlepším.ZÁVER. Výsledky testov mono vyznievajú trochaparadoxne. Na rozdiel od desktopu však vnotebooku grafiku „nevymeníte“, a tak je pod-¾a nášho názoru nový model vhodnejší ako jehopredchodca, teda aspoò v prípade, e chcetesvoj lacný notebook vyuíva èo najuniverzálnejšie.Ak vystaèíte s notebookom urèenýmna prácu s kancelárskymi aplikáciami anavyše by ste uprednostnili notebook, ktorýby vám umonil dlhšiu prácu na batérie, potomsa pokojne poobzerajte po staršom modeli.V cenovej kategórii, do ktorej notebookspadá, je príjemným prekvapením, e je pripravenýna inštaláciu adaptéra WLAN, ktorýmho na elanie mono doplni. Ak k tomu pridámeštandardnú trojroènú medzinárodnúzáruku, celkom isto získa Satellite 1410ïalšie „body“.Hodnotenie:☺ Celkový výkon☺ Výdr na batérieCena: 64 990 Sk bez DPH (77 988 Sk s DPH)Zapoièal: HT Computers54 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R ETabu¾ka výkonuVýrobca Toshiba Toshiba ToshibaModel Satellite Satellite Satellite1410−303 2410−303 1400−503Testované 1/2003 1/2003 11/2002WinBench 99 CPUmark 86,6 106,0 97,2WinBench 99 FPUmark 5100 5830 7270Business Disk WinMark 99 4910 4890 4690Busines Graphics WinMark 99 401 491 154High−End Disk WinMark 99 13 500 14 800 12 500High−End Graphics WinMark 892 1010 6533D WinBench 899 910 −3Dmark 2001 5578 4044 1053*Battery Mark – Life Test 2:26:00 2:26:00 3:02Battery Mark – Conditioning Run 1:20 1:20 1:25Pozn.: * 3Dmark 2000TOSHIBA SATELLITE 2410−303Prakticky v rovnakom termíne ako predchádzajúci model sme mali monosotestova aj ïalšieho príslušníka radu Satellite. Rozdiel v oznaèení v porovnanís predchádzajúcim modelom je z poh¾adu konfigurácie i doplnkov skutoènekozmetický. Na prvý poh¾ad sú však oba modely (1410-303 a 2410-303) takmerna nerozoznanie. Niet sa èomu èudova, veï sa vyrábajú v identickom mechanickomvyhotovení. Aké sú teda medzi nimi rozdiely?KONFIGURÁCIA. Na rozdiel od predchádzajúceho modelu tento Satellite patrído skupiny výkonných notebookov. Jeho základom je mikroprocesor IntelMobile Pentium 4 s pracovnou frekvenciou 1,7 GHz. Pamäový subsystém jezaloený na pamätiach typu DDR (štandardne 256 MB). Podobne ako v prípadepredošlého modelu aj v tomto je integrovaný grafický adaptér na báze èipunVidia GeForce 420 Go, rozdiel je v kapacite videopamäte, ktorá je pri tomtomodeli dvojnásobná (32 MB). V porovnaní s „celeronovým“ modelom tento disponujeaj èítaèkou pamäových kariet SD Card.Zvláštnosou je aj pouitie touchpadu, ktorý okrem štandardnej plochy citlivejna dotyk a dvojice tlaèidiel disponuje aj kolieskom, ktoré má rovnakú funkènosako to, ktoré poznáme z myší radu IntelliMouse.VÝSLEDKY TESTOV. Poh¾ad do tabu¾ky s výsledkami testov, ktorá tentorazporovnáva tri modely Toshiba Satellite (okrem dvojice tu predstavovaných ajmodel 1400-503, testovaný v PC REVUE è. 11/2002), dokumentuje, e model2410-303 je najvýkonnejší spomedzi trojice testovaných modelov. Základnýmkameòom jeho úspechu je najvýkonnejší mikroprocesor a výkonný grafickýadaptér. Zaujímavý je aj poh¾ad na výdr notebooku pri práci na batérie. Tu vteste LifeTest podal notebook takmer totoný výkon s notebookom Satellite1410-303 a podobný je aj výsledok v teste Conditioning Run. Zaujímavé súvyrovnané výsledky testov batérií, pretoe notebook s Celeronom s architektúrouNetBurst podáva v tejto oblasti rovnaké výkony ako notebook s mikroprocesoromPentium 4. Vychádzajúc z tohto poznania, zdá sa, e Intel koneène doCeleronu implementoval podporu technológie SpeedStep, tento údaj však nieje oficiálne potvrdený a ani v originálnej dokumentácii Intelu k mikroprocesoromMobile Celeron s jadrami NetBurst som takúto informáciu nenašiel.ZÁVER. Výkon tohto notebooku je jasne najvyšší spomedzi testovanej trojice.Pri výbere konkrétneho modelu tak má pouívate¾ v prípade modelového raduSatellite skutoène bohaté monosti výberu. V tejto situácii nemono da anivšeobecné odporúèanie, pretoe kadý z modelov uspokojí inú kategóriu pouívate¾ov.Tí nároènejší na výkon siahnu po modeli Satellite 2410-303 s plnohodnotnýmPentiom 4, menej nároèní isto siahnu po Satellite 1410-303 a tí najsporivejšípotom po Satellite 1400-503, ktorý im ponúkne dlhšiu prácu na batérie.Hodnotenie:☺ Výkon☺ Výdr na batérieCena: 89 990 Sk bez DPH (107 988 Sk s DPH)Zapoièal: HT ComputersPeter OrviskýTabu¾ka konfigurácieVýrobca Toshiba ToshibaModel Satellite 1410−303 Satellite 2410−303Mikroprocesor Mobile Celeron 1,5 GHz Mobile Pentium 4 1,7 GHzPamä dodaná/max./typ 256 MB/512 MB/SDRAM 256 MB/512 MB/DDRAMDisplej 14,1" TFT, 1024 × 768 15" TFT, 1024 × 768Videosystém nVidia GeForce 4 420Go/16 MB nVidia GeForce 4 420Go/32 MBPevný disk 20 GB/ATA100 30 GBCD−ROM/DVD 8 × DVD−ROM Kombo (DVD−CD/R−CD/RW−CDROM)Disketová mechanika áno ánoAudiosystém SB kompatibilný, Bas Enhanced SB Pro kompatibilný,Sloty PC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III) PC Card (2 × Typ II, 1 × Typ III),SD cardRozhrania 3 × USB, Fast IrDA, VGA, video, Paralel, 3 × USB, Fast IrDA,audioIEEE 1394, VGA, Video, audioKomunikácia 10/100Base−T, Modem 56Kb 1 10/100Base−T, Modem 56Kb 1Softvér v cene Windows XP Home Edition, Windows XP Home Edition,MS Works Suite 2002, WinDVD MS Works Suite 2002, WinDVDPlayerPlayer, Drag&Drop CDŠpeciálna výbava − −Rozmery (W × D × H) 328 × 287 × 42,8 mm 328 × 287 × 42,8 mmHmotnos 3,4 kg 3,4 kgBatéria LiIon (10,8 V / 4500 mAh) LiIon (10,8 V / 4500 mAh)Záruka 2 roky, rozšírenie na 3, 4 roky 2 roky, rozšírenie na 3, 4 roky(príplatok)(príplatok)Pozn.: * zdie¾aná systémová, 1 – mono doplni adaptér WLAN, 2 – nie je v štandardnej dodávke1/2003 PC REVUE 55

H A R D W A R ETablet PC `a la ToshibaV predošlom èísle sme vám predstaviliprvého zástupcu Tablet PC. V tomtoèísle vám ponúkame ïalšiu z recenzií.Predmetom nášho záujmu satentoraz stal produkt spoloènosti Toshiba,ktorý nesie oznaèenie Portégé3500.DIZAJN. Portégé na prvý poh¾ad vychádzaz mininotebookov radu Portégé,o èom nás presviedèajú jeho rozmery(295 × 234 × 32 mm) i hmotnos(1,8 kilogramu). Jedným dychomje však potrebné doda, e tie sú oprotiprvému z testovaných Tablet PC onieèo väèšie. Pri porovnávaní tu nájdemeaj ïalšie odlišnosti. Väèšie rozmeryumonili vývojárom z Toshibyimplementova do prístroja priestrannejší12,1" polysilikónový displej,ktorý pracuje v rozlíšení 1024 ×768 bodov. Mierne odlišné je aj vyhotovenieotoèného kåbu displeja, ktorýje pri Toshibe o poznanie masívnejší.Lepšie je vyriešené aj „podopretie“displeja v klasickej notebookovej polohe,ktoré prispieva k jeho vyššejstabilite pri práci v dopravnom prostriedku.Rovnako kladne monoohodnoti skutoènos, e konštruktérinezabudli ani na monos aretovadisplej v polohe Tablet PC západkou(rovnakou ako pri zatvorení notebooku)k telu notebooku. Mono si poviete,e ide o detail, a z poh¾adu technickéhoriešenia máte isto pravdu. Priprvom pokuse „písa“ na displeji v teréneho však isto oceníte. Zaujímavéje aj riešenie umiestnenia ovládaciehopera, ktoré je o poznanie mohutnejšieako pri PDA a namiesto vonkajšejèasti krytu ho nájdete na bokudispleja, take je dôkladne chránenépred stratou pri preprave notebooku.Apropo pero, tvarom je ve¾mi podobnétomu, ktoré kedysi vyuíval predchodcadnešných Tablet PC – notebookCompaq Concerto.KONFIGURÁCIA. Pri prvom poh¾adena konfiguráciu tohto Tablet PC sazdá, e vývojári Toshiby „celkom nedôverovali“špecifikácii Microsoftu preTablet PC. Stavili toti na najrýchlejšíspomedzi mobilných mikroprocesorovIntel Pentium III. Áno, v tomto stroji jenasadený jeho 1,33 GHz variant, vybavený133 MHz systémovou zbernicou,512 KB L2 cache a technológiou Speed-Step. Systém je vybudovaný na èipovejsúprave ALi (M1644, M1533, M5229,M5451 a M7107), disponuje 256 MBpamäte SDRAM, ktorú mono rozšíria na 1 GB, integrovaným grafickýmadaptérom Trident CyberBlade, ktorývyuíva 16 MB pamäte, ktorá je vyhradenáz operaènej pamäte a so systémomkomunikuje prostredníctvomAGP 4×. O displeji sme sa u zmienili,a tak sa pozrime na ïalšie komponenty.Z diskových zariadení má Toshibaimplementovaný iba pevný disk skapacitou 40 GB. Disketovú, CD-ROM,DVD alebo kombo mechaniku je monépripoji prostredníctvom rozhraniaUSB (notebook disponuje dvojicouportov HiSpeed USB 2.0). Keï sme sau dostali k rozhraniam, Toshiba vybavilaPortégé všetkým, èo by ste odmobilného zariadenia mohli chcie.Nechýbajú tu rozhrania IrDA a Bluetooth.Z komunikaèných rozhraní je kdispozícii modem (V.90), sieové rozhraniea nechýba ani adaptér WLAN.Na rozširovanie notebooku slúi zvyèajnýslot pre PC Card, ako aj slotypre CompactFlash a SD Card. Napájanieprístroja zaisuje batéria typuLiIon s kapacitou 3600 mAh.SOFTVÉR. Podrobnosti o operaènomsystéme Windows XP ProfessionalTablet PC Edition sme uviedli u v predchádzajúcomèísle. Pre tých, èo èlánokneèítali, iba zhrniem, e ide o variantWindows XP, doplnený o monos ovládaniapoèítaèa perom podobne, ako jeto pri PDA. Súèasou operaèného systémuje podpora rozpoznávania textovpísaných rukou a ich prenos do jednotlivýchaplikácií. Okrem monosti vkladatext v podobe písanej rukou je tu ajmonos vkladania textu diktovaním.Súèasou systému je aj Windows Journal,ktorý umoòuje vytvára dokumentyrovnako ako pri klasickom papierovompoznámkovom bloku, prièom mátemonos sa k nim kedyko¾vek v budúcnostivráti a upravova ich aleboich previes do digitálnej podoby. Toshibapri tomto Tablet PC poskytujepouívate¾ovi ešte nieèo navyše: doplnkováaplikácia Symbol Commandervám umoní prostredníctvom peraa jednoduchých pokynov ovládaprostredie aplikácií.Toshiba si na rozdiel od iných producentovuvedomila, e tento produktje zaujímavý nielen pre „ve¾ké“trhy, kde je úradným jazykom angliètina,èi èínština a rozhodla sa investovado vlastnej lokalizácie. U vTabu¾ka nameraných hodnôtToshiba Sony Acer PaceBlade NECPortégé Vaio TravelMate3500 SRX41P C100Ziff−Davis WB 99CPUmark 105 74 75,3 39,9 39,7FPUmark 7270 4350 4360 1450 1350Business DWM 3860 3870 4760 3350 1520HE DWM 14000 11000 13800 12800 6910Business Graphics WM 144 110 86,2 51,1 63HE Graphics WM 497 440 427 168 250Battery markConditioning Test 132 121 104 102 167Life Test 223 188 168 144 220priebehu tohto roka uvedie spoloènes firmou ECTACO lokalizáciu do 37jazykov, medzi ktorými nechýbaani Slovenèina!VÝKON. U neraz som v recenziáchnotebookov napísal,e Toshiba je obyèajneo krok (èi aspoò krôèik)vpredu, a toto konštatovanieplatí aj v prípadeTablet PC. Istee,moje tvrdenie v tejto kategóriinotebookov eštenemono zovšeobecni takako v prípade iných notebookov,veï sme testovaliiba dve zariadenia tejto triedy.Pravdou však je, e zariadenia postavenéna mikroprocesoroch Transmetanebudú z výkonnostnej stránkyvyrovnanými konkurentmi modelovosadených mikroprocesormi Intelu.Toto tvrdenie si môeme dovoli nazáklade testov viacerých mininotebookov,ktoré disponovali mikroprocesormioboch výrobcov.U letmý poh¾ad do tabu¾ky s nameranýmivýkonmi, jasne potvrdzujemoje predchádzajúce výroky. Portégé3500 toti nie je iba najvýkonnejšímTablet PC, ale aj najvýkonnejším mininotebookom,aký sme mali monostestova! Navyše je výborný výkonnotebooku doplnený aj výbornýmivýsledkami v oblasti výdre pripráci na batérie a to u je kombinácia,ktorá osloví nejedného záujemcu o mobilnézariadenia.ZÁVER. Rovnako ako minule recenzovanýAcer ani Toshiba nie je „plnokrvným“Tablet PC, výrobok tejto koncepciesme zatia¾ nemali monos otestova.Navyše treba doplni, e nami testovanýPortégé 3500 bol testovacouvzorkou, ktorá pochádzala z predprodukènejsérie, a tak je moné, e niektorétechnické parametre sa pri komerènedostupnom modeli budú trochuodlišova.Rad Portégé bol v ponuke Toshibyvdy ukákou mobility a ani najnovšíprírastok z tohto poòatia v iadnomoh¾ade nevyboèuje.Hodnotenie:☺ Koncepcia a dizajn☺ Výdr pri práci na batérie☺ Výkon☹ CenaCena: 185 990 Sk bez DPH(223 188 Sk s DPH)Dodávate¾: HT ComputersPeter Orviský56 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R EHP PSC 2210Porovnanie doby tlaèe, kopírovania a skenovania pri rozlièných multifunkèných zariadeniachTyp zariadenia/realizovaný test Canon SmartBase HP PSC 950 HP OfficeJet HP PSC 2210MFC 400d155xiDoba tlaèe 10 rovnakých èiernych strán [mm:ss] 01:55 02:43 02:22 02:25Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 5,22 3,68 4,23 4,14Doba tlaèe 10 rôznych strán [mm:ss] 03:00 03:27 02:46 02:55Prepoèítaná rýchlos tlaèe [str./min.] 3,33 2,90 3,61 3,43Doba tlaèe èiernej strany [mm:ss] (najrýchlejšie) 00:14 00:13 00:18 00:18Doba tlaèe farebnej strany [mm:ss] (max. kvalita) 01:22 02:51 01:28 03:10Doba kopírovania textovej strany [s] 00:16 00:20 00:18 00:21Doba kopírovania grafickej strany [s] 00:49 00:57 00:32 00:58Doba skenovania grafickej strany [s] 00:38 00:19 00:19 00:23Tento model predstavuje kompletnémultifunkèné zariadenie.Výrobca sa snail do jednéhoprístroja vloi praktickyvšetky funkcie, ktoré saoèakávajú od dnešných periférnychzariadení. HP PSC 2210 dokáefarebne tlaèi, kopírova, skenovaa faxova (takisto farebne,ak je na druhej strane farebný fax).Navyše obsahuje èítaèku všetkých dnespouívaných typov pamäových kariet.To všetko je sústredené v jednom zariadení,ktoré má pôdorys podobný ako väèšinaatramentových tlaèiarní. Výhodou oproti systémuviacerých zariadení je tak úspora priestoru, jedennapájací kábel a jednotná obsluha.PSC 2210 môete pripoji len pomocou USB kábla,èo je moné pri všetkých modernejších poèítaèoch.Do budúcnosti by sme privítali aj monos bezdrôtovéhopripojenia, napr. k notebooku s technológiouBluetooth.PSC 2210 pracuje na technológii HP PhotoREt IV,prièom v štandardnej dodávke je èierna a farebnánáplò. Ak chcete naplno vyui kvalitnú tlaè fotografií,mali by ste si zakúpi špeciálnu fotografickúnáplò – jej nákup vám odporúèame, oplatí sato. Zámenou fotografickej náplne za èiernu náplòdostávate šesfarebný tlaèový systém a pri tlaèina fotopapier tak získate výsledné rozlíšenie a4800 dpi.Pri našich skúškach sme zistili ve¾mi dobrú kvalitutlaèe èierneho textu, rovnako aj rýchlos tlaèeje dostatoèná. Pri tlaèi fotografií v maximálnej kvalitevšak trvá výsledok trochu dlhšie, a ak nepouijetefotografickú náplò, bude výtlaèok jemneposunutý smerom k èervenej farbe. Tento rozdielvšak okom zistíte a vtedy, ak si porovnáte výsledkypri pouití fotografickej náplne a bez nej. Výsledkymerania rýchlosti tlaèe predstavovaného modeluuvádzame v tabu¾ke, kde sú zároveò uvedenéaj hodnoty iných multifunkèných zariadení.Skenovanie je dostatoène kvalitné, prièom smeporovnávali výsledky z testov skenerov z PC REVUEè. 3/2002. Oproti špecializovaným skenerom (napr.od firmy Visioneer) však HP PSC 2210 trvá skenovaniedlhšie.Preh¾adný pouívate¾ský panel vyuijete hlavnepri kopírovaní a faxovaní. Pri kopírovaní potrebujetev štandardnom prípade potlaèi len dve tlaèidlá– vo¾ba kopírovanie a vo¾ba èiernobielo/farebne.Okrem štandardného prípadu môete však zvoli ajvyšší poèet kópií alebo mierku kopírovania.Pri faxovaní postupujete v podstate rovnako.Výber faxového èísla robíte buï manuálne s pomocouzabudovanej klávesnice, alebo na jedno potlaèeniezo zapamätaných èísel.Súèasou panela je LCD displej. Ten zobrazujezvolený reim práce a niektoré doplnkové informácie,ako i opis chybových stavov. Myslíme si však,e displej by sa dal vyui aj dôslednejšie. Privítaliby sme napr. zobrazovanie ostávajúceho stavu atramentuv náplniach, údaje o percentuálnom priebehutlaèovej úlohy.Kopírova a faxova môete aj bez pripojenéhopoèítaèa. Spomenutá integrácia èítaèiek pamäovýchkariet rozširuje pouitie tohto zariadenia o priamutlaè fotografií z digitálnych fotoaparátov, a to bezpouitia poèítaèa. Z pamäových kariet si zvolenéfotografie vyberáte pomocou tlaèe indexu fotografií.Na výtlaèok zmenšených podôb fotografií pritommodrým alebo èiernym perom oznaèíte elané fotografie.Na papierovej podobe tie vyznaèíte ve¾kosfotografií, urèíte formát papiera a zvolený typ orámovaniafotografie. Takto upravenú predlohu vloíte doskenera a zadáte povel na jej naèítanie. Následne savytlaèia zvolené fotografie v urèenom formáte a orámovaní.Typ pouitého tlaèového média nie je potrebnéurèova. HP PSC 2210 toti obsahuje integrovanérozpoznávanie typu papiera s vyuitím merania odrazovéhouhla ultrafialového lúèa.HP PSC 2210 je zariadenie, ktoré sa hodí do menšejkancelárie. Pomocou neho môete tlaèi, skenova,obèas kopírova alebo faxova. Na vyuitievo väèšej kancelárii chýba tomuto zariadeniu sie-ové pripojenie a automatický podávaè vo¾nýchlistov. Èítaèku pamäových kariet môu vyui digitálnefotolaby, resp. domáci pouívate¾. Pouívate¾skýpanel s podsvietenými tlaèidlami a LCDdisplejom umoòuje jednoduché ovládanie prístroja.Výhodné je aj integrované softvérové vybavenie,kde sa nachádzajú nástroje na všetky úlohy.Cena: 14 789 Sk bez DPH (17 747 Sk s DPH)Zapoièal: HP SlovenskoOndrej MackoT E C H N I C K ÉPouívate¾skýpanel s ve¾kýmitlaèidlamina reimprevádzkyvrátane vo¾byèiernobielo –farebne. Okremtoho sa dajúpriamo zvoliaj faxovéèísla.P A R A M E T R EKvalita tlaèe: èierna 1200 × 1200 dpi, farebná 1200×1200 dpi na obyèajný papier, 4800 × 1200 dpi pri tlaèina fotopapier a s volite¾nou fotonáplòouRýchlos tlaèe: najrýchlejšia èierna – 17 str./min., najrýchlejšiafarebná 12 str./min.Tlaèový jazyk: PCL 3eOdporúèaný mesaèný objem: do 3000 stránÈítaèky pamäových kariet: CompactFlash, SmartMedia, SecureDigital, Sony Memory StickPripojenie k poèítaèu: USBRozlíšenie pri skenovaní: optické 1200 × 2400 dpi,do 9600 dpi pri softvérovom rozšíreníFarebná håbka pri skenovaní: 48−bitov; Rýchlos kopírovania:èierna do 17 kópií/min., farebná do 12 kópií/min.; Vo¾bamierky: od 25 % do 400 %; Rýchlos faxovania: 33,6 kb/s(6 sekúnd na prenos jednej strany)Kapacita pamäte faxu: do 50 stránRozlíšenie pri faxovaní: 300 × 300 dpiRýchla vo¾ba faxu: do 40 stanícKapacita zásobníka: 100 listov na vstupe, 50 listov na výstupeZabudovaná pamä: 8 MB ROM, 16 MB RAMElektrická spotreba: pri tlaèi 75 WRozmery: 452 × 358 × 272 mmHmotnos: 8,14 kgPrevádzkové náklady: èierna náplò – výdr 450 strán pripokrytí 5 %, cena 900 Sk bez DPH, farebná náplò – výdr400 strán pri pokrytí 15 %, cena 1500 Sk bez DPH,fotografická náplò vydrí na 125 fotografií 10 × 15 cm, cena1060 Sk bez DPH. Cena tlaèe èiernej strany (pokrytie 5 %) –900/450 = 2 Sk bez DPH (2,46 Sk s DPH), cena tlaèefarebnej strany (pokrytie 15 %) – 1500/400 =3,75 Sk bez DPH (4,61 Sk s DPH)Záruka: 12 mesiacov1/2003 PC REVUE 57

H A R D W A R EHP Color LaserJet 2500tnNástup farebných laserových tlaèiarnís podstatne nišou cenouako v minulosti vidie aj vo firmeHP. Model Color LaserJet 2500tnje urèený pre pracovné kolektívyzhruba do 8 a 10 pouívate¾ov,ktorí tlaèia hlavne èiernobielo, aleobèas sa poaduje aj farebná tlaè.Tlaèiareò zaberá malú plochu a jejfarebné a tvarové spracovanie jeefektné. Najblišiu konkurenciutvorí pravdepodobne model MinoltaQMS Magicolor 2300 Desk-Laser, ktorý sme predstavili v predchádzajúcomèísle PC REVUE.Tlaèiareò CLJ 2500 je farebná laserovátlaèiareò s karuselovým umiestnením tonerovýchzásobníkov. Znamená to, e ak tlaèíte farebnýdokument, tlaèí sa v podstate na štyrikrát.Na ukonèenie tlaèe farebnej strany si tak poèkáte4-krát dlhšie ako pri èiernobielej tlaèi. Na rozdielod modelu Minolta Magicolor 2300 nejde o tlaèiareòGDI, ale zabudovaná je podpora jazyka PCL 6 iPostScript Level 3.Rodina Color LaserJet 2500 obsahuje štyri základnémodely. Najniší je CLJ 2500L, ktorý sa mô-e uplatni aj v domácej kancelárii. Je však vybavenýlen multifunkèným podávaèom s kapacitou125 strán. Model CLJ 2500 má navyše podávaè na250 listov (spolu sa teda zmestí 375 listov). ModelCLJ 2500n mieri u do nasadenia v sieovom prostredí,keïe ho môete priamo pripoji na sie avo výbave je aj program na centrálnu správu tlaèiarnev sieti. Najvyšší model CLJ 2500tn obsahujetretí podávaè s kapacitu 500 listov a spolu takdo tejto tlaèiarne naraz umiestnite 875 listov.Pouívate¾ský panel na rozdiel od Minolty neobsahujeLCD displej, ale pouitý je systém trochtlaèidiel a siedmich LED diód. Tlaèidlami sa tlaèiareòzapína, prerušuje aktuálna tlaè a tretie tlaèidlosa pouíva pri výmene tonerových zásobníkov.LED diódy informujú o nízkej hladine tonera prekadú farbu osobitne, ïalej o opotrebovaní optickéhovalca, pripravenosti na tlaè, prípadne zaseknutípapiera. CLJ 2500L a 2500 môete pripojiparalelným alebo USB káblom, CLJ 2500n a 2500tnaj priamo do siete Ethernet. Prikúpi je moné ajpripojenie na bezdrôtovú sie IEEE 802.11. Ovládaèeexistujú pre operaèný systém Windows i Macintosh,ïalej Linux a Unix.Tlaè je podriadená hlavne poiadavkám na kvalitu.Skutoèné rozlíšenie tlaèe je 600 × 600 dpi,softvérové zvýšenie umoòuje technológia ImageREt2400. Toner je vytvorený chemickým rastom,èo by malo zabezpeèi jeho homogenitu. Pozornosje venovaná aj kalibrácii farieb – tá saautomaticky vykonáva po kadých 150 výtlaèkoch,po kadom zapnutí tlaèiarne alebo výmenespotrebného materiálu.Pri našich testoch sme sa snaili porovnanameranú rýchlos a získanú kvalitu tlaèe predovšetkýms modelom Minolta Magicolor 2300 DL.Namerané a prepoèítané výsledky pri meranírýchlosti tlaèe uvádzame v tabu¾ke. Z nej vyplýva,e tlaèiareò HP Color LaserJet 2500 je pri tlaèi vovšeobecnosti o nieèo pomalšia ako konkurenènýmodel. Výnimkou je tlaè 22-stranového dokumentuz programu Adobe Reader. Pri tlaèi tohto dokumentusme toti pouili v prípade CLJ 2500 reimPostscript, ktorý je na tlaè takýchto dokumentovnajvýhodnejší. V ostatných prípadoch nám pouitietohto jazyka v porovnaní s PCL 6 neprinieslozrýchlenie tlaèe. Za pozornos urèite stojí porovnanierýchlosti tlaèe v èiernobielom a farebnomreime pri obidvoch tlaèiaròach. Zabudovanápodpora jazyka PCL a Postscript sa prejaví aj vnišom zaaení poèítaèovej siete pri tlaèi komplikovanejšíchdokumentov.Porovna kvalitu tlaèe obidvoch modelov nie jejednoduché. Je to toti otázka subjektívneho pozorovaniavýtlaèku. Pri tlaèi bených kancelárskychdokumentov je rozdiel medzi tlaèiaròamizanedbate¾ný – presnejšie povedané, obidvavýtlaèky sú ve¾mi kvalitné. Rozdiel sme však zaregistrovalipri tlaèi obrázkov s vysokou kompresiou,napr. JPG. V tomto prípade je výsledok získanýz modelu HP CLJ 2500 kvalitnejší, je bohatšína detaily a aj kontrastnejší.Tlaèiareò HP CLJ 2500 je skutoène urèená premenšie kolektívy s obèasnou potrebou tlaèe farebnýchdokumentov. Je priestorovo úsporná,cena najnišieho modelu 2500L je relatívnenízka. V tomto prípade však bude problémomnízka kapacita vstupného zásobníka. Prevádzkovénáklady sú okolo jednej koruny na èiernua troch korún na farebnú stranu (uvaovanébez DPH).Hodnotenie:☺ Rozmery tlaèiarne☺ Podpora jazyka PostScript☺ Kvalita tlaèe☹ Pri niektorých dokumentoch nišia rýchlos tlaèeCena:HP CLJ 2500L: 48 690 Sk bez DPH (58 428 Sk s DPH)HP CLJ 2500: 58 490 Sk bez DPH (70 188 Sk s DPH)HP CLJ 2500n: 72 890 Sk bez DPH (87 468 Sk s DPH)HP CLJ 2500tn: 92 290 Sk bez DPH (110 748 Sk s DPH)Zapoièal: HP SlovenskoOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R ERýchlos tlaèe: 16 str./min. èiernobielo, 4 str./min. farebneDoba tlaèe prvej strany: 16 s èiernobielo, 29 s farebneFrekvencia procesora: 300 MHzMesaèný objem tlaèe: do 30 000 výtlaèkovKapacita pamäte: 64 MB, rozšírite¾ná na 256 MB (štandardnémoduly DIMM)Kapacita vstupného zásobníka: od 125 do 875 listovKapacita výstupného zásobníka: 125 listovRozlíšenie tlaèe: opticky 600 × 600 dpiTlaèový jazyk: PCL 6, PCL 5e, PostScript 3Rozmery (model 2500tn): 482 × 451 × 512 mmHmotnos (model 2500tn): 29,3 kg s náplòamiPrevádzkové náklady: výdr èiernej náplne – 5000 strán, výdrfarebnej náplne – 4000 strán (pokrytie 5 %). Cena èiernejnáplne 3400 Sk bez DPH, cena kadej farebnej náplne4080 Sk bez DPH. Výdr optického valca 20 000 èiernycha 5000 farebných strán, cena valca 7100 Sk bez DPH. Cenavytlaèenia èiernej strany: 3400/5000 + 7100/20000 =1,03 Sk bez DPH (1,27 Sk s DPH). Cena vytlaèenia farebnejstrany: 4080/4000 + 7100/5000 = 2,44 Sk bez DPH(3,00 Sk s DPH) pri pokrytí 15 %Záruka: 12 mesiacovPorovnanie rýchlosti tlaèe HP Color LaserJet 2500 a Minolta QMS Magicolor 2300 DLVýkonné kancelárske Najrýchlejšia tlaè Najrýchlejšia tlaè Najrýchlejšia tlaè Štandardná tlaè Štandardná tlaè Najlepšia tlaè Najlepšia tlaè Priemerná rýchlostlaèiarne. Uvedené doby 1 strany èb 50 kópií fareb. 50 kópií èb 50 strán fareb. 6 strán návodu 1 strany fareb. pre kancelársketlaèe [mm:ss] a prepoèítaná dokumentu (Word) strany (Word) strany (Word) dokumentu prezentácie na pouitie dokumentu dokumentyrýchlos [str./min.] (Word) (PowerPoint) (22 strán PDF) na obyè. papier [str./min.]Minolta Magicolor 2300 DLDoba tlaèe 0:00:15 0:12:31 0:03:18 0:07:16 0:02:39 0:03:56 0:00:41Rýchlos 4,00 3,99 15,15 6,88 3,02 5,59 1,465,73HP Color LaserJet 2500tnDoba tlaèe 0:00:16 0:12:59 0:03:32 0:09:55 0:02:41 0:03:03 0:00:34Rýchlos 3,75 3,85 14,15 5,04 2,98 7,21 1,765,5458 PC REVUE 1/2003

Plextor PX−W4824ARýchlos, akou sú dnešnéCD napa¾ovaèky schopnépopisova médiá, sa zaposledný rok znaène zvýšila.V redakcii sme mali monosotestova dosia¾ najrýchlejšímodel od spoloènosti Plextor. Nesieoznaèenie Plextor PX-W4824A a je schopnýpopisova CD-R disky 48-násobnou rýchlosou (7200 KB/s),prepisovate¾né CD-RW médiá stíha spracova 24-násobnourýchlosou (3600 KB/s) a na bené èítanie je dostupnámaximálne 48-násobná rýchlos (7200 KB/s). Samozrejme,e pri takýchto rýchlostiach je potrebné ma k dispozícii ajdostatoène kvalitné médiá umoòujúce taký rýchly zápis aaj zodpovedajúci hardvér. Takýto vysokorýchlostný zápistoti znamená dátový tok 7200 KB/s a s ním si poradia lenkvalitné 7200-otáèkové disky, pripojené na rozhranie ATA-100. Vïaka 4 MB ve¾kému bufferu a technológii BURN-Proof je dostatoène ošetrené aj prípadné podteèenie buffera.Navyše mechanika podporuje dve ïalšie technológie,a to PoweRec a VariRec. Prvá menovaná sa postará o to,aby vaše CD disky boli vypa¾ované s maximálnym dôrazomna kvalitu, VariRec má tú istú funkciu, orientuje savšak na prácu s Audio CD.Plextor PX-W4824A sme na test dostali v balení retail,ktoré okrem samotnej mechaniky a prepojovacích káblovobsahovalo aj ovládaè a CD s utilitami. Pribalených bolo ajpä èistých vysokorýchlostných CD-R a jedno CD-RW médium.Ako napa¾ovací softvér sa štandardne dodáva ve¾miob¾úbený a jednoduchý Nero Burning Rom, ktorý je lokalizovanýaj do èeštiny a za pomoci sprievodcov umonívytváranie CD aj úplným zaèiatoèníkom.S mechanikou neboli iadne problémy, jej inštaláciabola rýchla a systém ju korektne rozpoznal. Po nainštalovaníovládaèov a napa¾ovacieho softvéru bola okamiteschopná pracova.A napa¾ovanie na takýchvysokých rýchlostiachje potom otázkoudoslova nieko¾kýchsekúnd. Jednokompletne naplnenéCD so 700 MB dát bola mechanika schopná vypáli zamenej ako 100 sekúnd, èo je vynikajúci výsledok. Tietopodmienky je však moné dosiahnu len vtedy, ak aj ostávajúcihardvér povolí také rýchle prenosy dát.Vcelku tak mechanika Plextor PX-W4824A zanechalave¾mi kladný dojem. Ide o najrýchlejšiu napa¾ovaèku natrhu a rozdiel oproti beným, napríklad 24× èi 16× modelomokamite rozpoznáte. Ochranné mechanizmy sa navyšepostarajú o to, aby vaše CD boli vypa¾ované s èo najvyššímdôrazom na kvalitu. Ak teda chcete ma svoje CDhotové za menej ako pol druha minúty, popremýš¾ajte nadkúpou Plextor PX-W4824A.Cena: 4796 Sk bez DPH (5755 Sk s DPH)Zapoièal: AgemMartin TuroòT E C H N I C K É P A R A M E T R ERýchlos zápisu: 48× (7200 KB/s)Rýchlos prepisu: 24× (3600 Kb/s)Rýchlos èítania: 48× (7200 KB/s)Podporované formáty: CD−DA, CD XA, Photo CD, Video CD,CD−I, CD Extra, CD−G, CD TextZáruka: 2 rokyMicrosoft Notebook Optical MouseTECHNICKÉ PREDSTAVENIEAzda kadý majite¾ notebooku sau stretol s podobnou dilemou.Aj keï polohovacie zariadeniatypu touchpad alebo trackpointsú dnes na ve¾mi vysokejúrovni, predsa len myšostane myšou a jej komfortusa len máloèo vyrovná. Prenášavšak so sebou na obchodných cestáchalebo na dovolenke klasickú „ve¾kú myš“ nie je príjemnápredstava. Zaujímavé riešenie v tomto smere poskytolv novom produktovom rade Microsoft. Pomenoval hoMicrosoft Notebook Optical Mouse.Prvé, èo vás pri rozba¾ovaní tejto myšky napadne, jefakt, e bude primalá. Oproti klasickým myšiam je totitá nová od Microsoftu zhruba o 30 percent menšia.Preto sa vám bude zda, e pohodlná práca nebudemoná, e myš sa vám v dlani stratí a ruka na òu nedosadne.Nie je to však tak, vývojári v Microsofte skutoènerozumejú ergonómii, a tak si u po pár minútachpráce na tohto „drobèeka“ navyknete a jeho menšie rozmerybudete povaova skôr za výhodu pri prenášaní.K notebooku alebo poèítaèu sa myš pripája pomocourozhrania USB, jej detekcia je bezproblémová a nie jepotrebná inštalácia ïalších ovládaèov. Práca smyšou je rovnako pohodlná, poteší aj prítomnoskolieska, ktoré môe slúi napríklad na rolovaniev dokumentoch alebo WWW stránkach. Akou z názvu produktu vyplýva, ide o optickú myš,zabudnite teda na klasickú gu¾ku, ktorá urèuje polohua pohyb myši. Tá je prebytoèná, myška k notebooku jevïaka optike skutoène citlivá a presne sa hodí na benúkancelársku prácu.Zhrnuté a podèiarknuté – pokia¾ potrebujete na pohodlnúprácu s notebookom myš a jej klasická podoba savám zdá príliš nemotorná, skúste tento podarenýprodukt z dielne Microsoftu. Ve¾mi rýchlo si na tohtodrobèeka navyknete a nakoniec ho nebudete chcie pustiz ruky...-mt-Hodnotenie:☺ Rozmery☺ Optická myš☺ Rozhranie USB☺ CitlivosCena: 1340 Sk s DPHZapoièal: Microsoft Slovakia

H A R D W A R ESony Vaio PCG−SRX41PKoneène! Chcelo sa mi zvola po tom,èo sa mi po nieko¾komesaènom úsilípodarilo dosta do redakcie prvý notebookznaèky Sony. Pod kódovým menomVaio, ktoré je v Sony, mimochodom,spoloèné pre notebooky i desktopy,je dostupných hneï nieko¾korodín notebookov. Záleí na pouívate¾ovi,o ktorý z notebookových segmentovmá záujem. Premiéru tejtoznaèky na našich stránkach obstaralnotebook z radu PictureBook. Ten jev ponuke spoloènosti prezentovanýako rad subnotebookov urèených naspracovanie obrazu. Èo táto charakteristikav prípade Sony znamená?RÝDZI SUBNOTEBOOK. Nu, v prvomrade treba poveda, e rad PictureBookje navrhovaný ako subnotebook.Testovaný model vás o príslušnostik tejto triede nenechá na pochybáchu po prvom poh¾ade. Hlavnýmotív návrhárov bol pri jeho konštrukciijasný – udranie èo najmenších rozmerova hmotnosti. Rozmery notebookusú vo výraznej miere definovanépouitým displejom, ktorý má uhloprieèku10,4". Z dizajnérskej stránky jeVaio ve¾mi vydarený kúsok, ktorý sasvojou „¾ahkosou“ a zvláštnosou vSonyPictureBookPCG−SRX41P jetaký „babský“notebook, malý, šikovnýa dobre vyzerá. S oh¾adomna rozmery museli konštruktérisiahnu aj po netradiènýchriešeniach, tie vidie napríkladna umiestnení konektorovna jeho boèných stranách.C H A R A K T E R I S T I K Aniektorých oh¾adoch blíi notebookomApple. Zachovanie minimálnych rozmerovmalo vplyv na výber jednotlivýchkomponentov (o tom neskôr),ale aj na vybavenos rozhraniami. VSony však chceli do minimálnehopriestoru vtesna èonajviac, a tak v niektorýchprípadoch siahli po zaujímavýchriešeniach. Jedným z nich je spojeniedispleja s telom notebooku. To je realizovanédvoma pántmi na okrajochnotebooku, ktoré sú však umiestnenémierne excentricky, a tak displej priotváraní presahuje pod spodný okrajnotebooku a vytvára pre pouívate¾aergonomické uloenie notebooku napracovnej ploche. Netradiène je pri tomtomodeli riešené aj vyvedenie rozhraní.Napríklad konektor na pripojenieexterného monitora je k dispozícii v netradiènejpodobe a vyuíva redukciu nakábli.KONFIGURÁCIA. V Sony stavili naosvedèené prostriedky. Základom notebookuje mikroprocesor Pentium III800 MHz vo verzii ULV so zníenouspotrebou. Mikroprocesoru sekundujeèipová súprava rovnakého výrobcu(i815) s integrovanou grafikou, ktorávyuíva 11 MB zo systémovej pamäte,ktorá má celkovú kapacitu 256 MB.O displeji sme sa u zmienili, trebavšak doplni, e je typu Polysilicon azvládne maximálne rozlíšenie 1024× 768 bodov. Pevný disk má kapacitu30 GB a je jediným diskovým zariadením,ktoré je v cene notebooku. Akopríslušenstvo je však dostupná celáškála mechaník (disketová, CD-ROM,CD-RW, DVD i kombo), v priebehutestovania sme mali k dispozícii mechanikukombo (DVD a CD-RW), ktorása k notebooku pripájala prostredníctvomrozhrania FireWire (ved¾a jehokonektora je na notebooku vyvedené ajnapájanie). Za zmienku stoja aj komunikaènéschopnosti notebooku, okremtakpovediac štandardného sieovéhorozhrania a modemu má pouívate¾ kdispozícii port IrDA, ale aj Bluetooth aWiFi. Rozhrania FireWire a USB sú nanotebooku vyvedené iba prostredníctvomjedného konektora. Jeden slot PCCard je pri notebookoch tejto triedyštandardom.PROGRAMOVÉ VYBAVENIE. Sonypodobne ako väèšina znaèkových pro-Tabu¾ka konfigurácieVýrobca/ModelSony/PCG−SRX41PMikroprocesorMobile Pentium III ULV 800 MHzPamä dodaná/max./typ256 MB / 512 MB / SDRAMDisplej 10,4" TFT, 1024 × 768Videosystém i815 / 11 MB 1Pevný disk30 GB / ATA100CD−ROM/DVD externá kombo 2Disketová mechanikanieAudiosystémSB Pro kompatibilnýSlotyPC Card (1 × Typ II)Rozhrania1× USB, Fast IrDA, IEEE 1394, VGA, audioKomunikácia10/100Base−T, Modem 56Kb, Bluetooth, WLANSoftvér v ceneWindows XP Professional Edition, ïalšie: pozri textRozmery (W × D × H)259 × 194 × 27,8 mmHmotnos1,26 kgBatériaLiIon (11,1 V / 3600 mAh)Záruka1 rok, rozšírite¾ná na 3 roky (príplatok)1 zdie¾aná systémová, 2 – nie je v štandardnej dodávkeTabu¾ka výkonuVýrobca Sony Toshiba UMAX DellModel Vaio Portégé ActionBook LatitudeSRX41P 3500 830T X200Testované PCR 1/2003 PCR 1/2003 PCR 8/2002 PCR 6/2002WinBench 99 CPUmark 74 105 91 76WinBench 99 FPUmark 4350 7270 5480 4370Business Disk WinMark 99 3870 3860 2650 3520High−End Disk WinMark 99 11000 14000 8840 11600Busines Graphics WinMark 99 110 144 127 139High−End Graphics WinMark 440 497 561 541ZD Battery Mark 4.1LifeTest (minút) 188 223 144 90ConditioningRun (minút) 121 132 98 7560 PC REVUE 1/2003

H A R D W A R Educentov notebookov sa snaí odlíšiod ostatných producentov na trhubalíkom programového vybavenia,zahrnutého v cene notebooku. KeïePictureBook je urèený na prácu sobrázkami a videom, balík programovje orientovaný práve týmto smerom.V dodávke sú programy DVDGate (grabovanie videa), PictureGear(spracovanie a archivácia obrázkov),WinDVD (prehrávaè DVD), PictureToy(spracovanie obrázkov), VisualFlow(prehliadaè obsahu kariet MemoryStick), SmartCapture (grabovanie videaa expozícia fotografií), Pmovie Shaker(jednoduchý strih videa), RealJukebox,RealPlayer, Music Visualizer, SonicStage, VisualShare, Bluespace a SymantecNorton Antivirus. Poriadnadávka, však?VÝKON. Výkonnos notebooku zodpovedájeho konfigurácii, hlavne pouitémumikroprocesoru a èipovej súprave.Na bené kancelárske aplikácie,spracovanie obrázkov z digitálneho fotoaparátua vytvorenie prezentácie sním isto vystaèíte. Príjemnou stránkounotebooku Vaio je výdr pri práci nabatérie. Viac ako dve hodiny v testeConditioning Run a tesne nad tri hodinyv teste Life Test sú v tejto kategóriinotebookov výrazne nadpriemerné.ZÁVER. Sony PictureBook PCG-SRX41Pje notebook, ktorý si vás získa na prvýpoh¾ad. Ani po dlhodobejšom pouívanívás však neèaká fáza krutéhoprecitnutia do reality (ako to bývaobvyklé). Je drobný, vzh¾adný a atraktívny.Myslím, e najvýstinejšie hocharakterizuje výrok mojej man-,elky: „Je to taký ,babský notebook,malý šikovný a dobre vyzerá.“ Azdaby som dodal, e toto tvrdenie sedí ajs oh¾adom na rozmery klávesnice,ktorá je trocha menšia ako pri inýchnotebookoch tejto kategórie, a takbude vyhovova skôr enským rukámako „drevorubaèským“. VývojáriSony toti v tomto rade notebookovnamiešali takmer ideálnu kombináciuminimálnych rozmerov, dostatoènéhovýkonu a výdre pri práci nabatérie. Zaujímavá je aj ponuka programovéhovybavenia, ktoré je v cenenotebooku, teda ak sa chcete venovapráci s videom a digitálnymi fotografiami...Hodnotenie:☺ Výdr na batérie☺ Výkon☹ CenaCena: 121 000 Sk bez DPH (144 200 Sk s DPH)mechanika kombo: 21 000 Sk bez DPH(25 200 Sk s DPH)Dodávete¾: RR Unlimited, spol. s r. o.Peter Orviský4 TV karty od AVerMedieChceli by ste si na poèítaèi pozrieaj nejaké televízne vysielanievo vyššej kvalitea s dobrým zvukoma na nákup televíznehoprijímaèasa nechystáte? Nijakýproblém, roky sú na trhuTV karty, ktoré vám umoniapríjem televízneho signálu priamovo vašom poèítaèi za vyuitiamonitora. Štyri také modely má v ponukeaj spoloènos AVerMedia.AVERTV GOTáto karta je urèená na najjednoduchšiedomáce pouitie.Inštaluje sa na vo¾nýslot PCI a po nainštalovaní ovládaciehoprogramu je okamite schopnáprijíma televízny signál, a to z antény alebokáblovej televízie pod¾a normy PAL. Práca s kartou je jednoduchá,pri jej prvom pouití ju necháte preskenova frekvenèné pásmo aona sama vyh¾adá všetky dostupné stanice, ktoré následne môete doladi nanajvyššiu kvalitu. Medzi zaujímavé funkcie patrí monos zobrazenia a 16programov súèasne èi rodièovský zámok na vybrané stanice. Okno s prehrávanýmobrazom si môete meni tak, aby vám jeho ve¾kos èo najviac vyhovovala,rovnako je moné pozera obraz aj v reime na celú obrazovku.Súèasou dodávky je aj dia¾kový ovládaè, ktorým môete pohodlne ovládavšetky najdôleitejšie nastavenia a funkcie karty. AVerTV GO takisto umoòujesnímanie a ukladanie obrázkov z vysielaného programu, ako aj snímanievidea, ktoré sa ukladá do formátu MPEG2 pomocou dodávaného programuWinDVR. Ak teda h¾adáte jednoduchú TV kartu na domáce pouitie, jeAVerTV GO dobrý tip.AVERTVÏalšia karta je na tom s výbavou u trošku lepšie. Aj pri nej je inštalácia doslotu PCI bezproblémová a karta zaène okamite pracova. Všetky funkcie,ktoré obsahovala predošlá karta, sú obsiahnuté aj v tomto modeli, èie aj tuve¾mi jednoducho naladíte všetky dostupné televízne stanice, usporiadateich, prípadne vytriedite tie, ktoré majú by pod zámkom. Zlepšená je všakpráca s teletextom, ktorý sa dá prezera jednak za pomoci špeciálneho softvéru,ale aj pomocou dia¾kového ovládania.Táto karta je na tom lepšie, aj èo sa týka vstupov – je pridaný S-Video. Anitu nechýba monos snímania obrázkov, ako aj celého videa, ktoré je potomspracované pomocou funkcie Live Video do formátu MPEG1/2 alebo VideoCD.Karta takisto podporuje stereovýstup vo formáte A2 Stereo.AVERTV STUDIONajvyšší model karty je urèený pre najnároènejších pouívate¾ov,ktorí okrem sledovania televízneho signálu chcú ma aj FM rádio.Áno, karta podporuje príjem rádiového signálu, a tak jev balení priloená aj miniatúrnaanténa. Ako v prípade dvochpredošlých kariet aj tu sa dodávadia¾kový ovládaè, ktorýumoòuje pohodlnúkontrolunad zariadením beztoho, aby ste muselima poruke myš èi klávesnicu.Karta má ve¾mi dobré monosti nastavenia, je tumonos náh¾adu na 16 kanálov, monos uzamykania a vo¾byob¾úbených programových skupín. Záznam signálu do videosúboru jeaj pri AVerTV Studio riešený pomocou funkcií IRecord a TimeShift, ktoré sapostarajú o súèasné zobrazenie signálu a jeho ukladanie do formátu MPEG1/2alebo AVI.AVERTV BOXVšetky tri predošlé riešenia si vyadovali rozobratie poèítaèa. AVerTV Box jenaproti tomu externým riešením televíznej karty. Zariadenie má ve¾mi príjemnýdizajn a k poèítaèu sa zapája medzi monitor a vstup VGA. Vïaka priloenémupodstavcu môe AVerTV Box stá na vlastných noièkách alebo bypostavený na výšku v nadstavci. Je len na vás, ako sa vám viac páèi.Pri tomto externom riešení takisto odpadá potreba akejko¾vek softvérovej inštalácie,staèí len pripoji kábel s televíznym signálom a AVerTV Box môe pracova.Za pomoci dia¾kového ovládania nastavíte všetky podrobnosti oh¾adomjednotlivých kanálov, rozlíšenie obrazu, jas, kontrast, farby a ïalšie nastavenia.Zariadenie disponuje mnohými konektormi, nechýba vstup pre Video,S-Video, televízny signál èi anténu. Na zadnej strane sa nachádzajú konektorypre audiovstup, ako aj audiovýstup a konektor na ïalšie reproduktory èisurround reproduktory. Na prednom paneli okrem snímaèa pre dia¾kové ovládanienájdete aj vstup a výstup pre video a ïalšie audio. Zariadenie sa dáovláda za pomoci dia¾kového ovládaèa, èas funkcií je však moné zvládnuaj šiestimi tlaèidlami na tele prístroja.Ak ste teda zástancami minimálnej inštalácie a uprednostòujete prenosnériešenie, ktoré má napriek kompaktnosti dostatok funkcií, je AVerTV Boxskvelou vo¾bou.-mt-Cena: AVerTV GO: 2860 Sk bez DPH (3432 Sk s DPH)AVerTV: 3830 Sk bez DPH (4596 Sk s DPH)AVerTV Studio: 4579 Sk bez DPH (5495 Sk s DPH)AVerTV Box: 6490 Sk bez DPH (7788 Sk s DPH)Zapoièal: OPAL MULTIMEDIA, s. r. o.TECHNICKÉ PREDSTAVENIE1/2003 PC REVUE 61

H A R D W A R ESony Clie PEG−NR70V/EÏalší z vreckových poèítaèov, ktorý násokamite zaujal. Posúïte sami – otoènýdisplej, mechanická klávesnica, prehrávaniesúborov MP3 a zabudovaný digitálnyfotoaparát. To sa hneï tak nevidí! Vreckovýpoèítaè Sony NR70V/E je orientovanýjednoznaène na zábavu, magnéziové puzdropodèiarkuje jeho elegantnos.Poèítaè Sony NR70V/E je o dobrú tretinu väèšíako Tungsten. Je to dané nezvyèajne ve¾kým displejom– jeho výška je viac ako 80 mm. Rozlíšeniedispleja je 320 × 480 bodov (polovièné VGA), poèetzobrazených farieb viac ako 65 000.Dizajn prístroja je otváracie „véèko“, teda roztvárasa. Zdalo by sa, e bez otvorenia nebudetemôc s prístrojom pracova. Nie je to však pravda.Displej toti môete otoèi a zmeni „véèkové“usporiadanie na ploché. Znamená to,e displej môete otáèa v dvoch osiach,èo je revoluèným prvkom. SonyNR70V/E môete po otoèenídispleja ovláda aj jednourukou. Na rozdiel odTungstenu nemáte kdispozícii tlaèidlá narýchly prístup k aplikáciám,ale softvérovétlaèidlá na prístup kmenu, h¾adanie informáciía ïalšie vo¾by.Digitálny fotoaparát je zabudovaný v kåbe otváraniadispleja. Fotografujete buï stlaèením skutoènéhotlaèidla, alebo tlaèidla na ploche obrazovkypri spustení aplikácie CLIE Camera. Ak pouijeteaplikáciu, môete na displeji priebene sledovaobraz. Digitálny fotoaparát je moné otáèaokolo osi v uhle asi 300°. Na ¾avej strane sa nachádzapripojenie slúchadiel spolu s dia¾kovým ovládaním(hlasitos a posuny v prehrávaní), ïalejtlaèidlo Jog-dial, ve¾mi uitoèné tlaèidlo Back aprepínaè Hold. Ten slúi na blokovanie všetkýchiných tlaèidiel a vyuíva sa pri dlhodobejšom prehrávaníhudobných súborov. Na spodnej èasti pravejstrany je dotykové pero. V hornej èasti prístrojaje zapínacie tlaèidlo, signalizácia alarmualebo nabíjania, infraèervený port a šachta prepamäovú kartu Memory Stick. Keï sme u pritejto pamäovej karte, odporúèame vám zaobstarasi ju. Bez nej toti nevyuijete viaceré funkcieprístroja. Škoda, e výrobca nepribalil k prístrojuMemory Stick, aspoò s najmenšou kapacitou.Telo prístroja zaberá hlavne mechanická klávesnica.Jej kvalita je ve¾mi dobrá – klávesy majú rozpoznate¾nýzdvih a viete, kedy ste èo stlaèili (navyše jestlaèenie sprevádzané aj akustickým signálom).Nad klávesnicou sú tlaèidlá na rýchly prístup k aplikáciáma dvojica navigaèných klávesov. Domnievamesa, e navigaèné tlaèidlá by mohli by riešené inak –mali by by väèšie a ešte výhodnejšie by bolo pouitiepäsmerového kombinovaného tlaèidla.Po zapnutí prístroja zistíte, e displeje najnovšíchprístrojov PDA s Palm OS jednoznaène dobehliPDA s Pocket PC. Displejje jasný a kontrastný.Softvér je oproti štandardnejdodávke operaènéhosystému Palm OS4.1 výrazne zmenený.Vývojári Sony vyriešilipredovšetkýmproblém zvýšeniarozlíšenia Sony vyuíva ako nosièMP3 súborov Memory Stick.Suèasou je aj zabudovanýfotoaparát. Displeji klávesnica sú ve¾mikvalitné.a kompletne zmenili softvérovú klávesnicu. Ak pouijetesystém Graffiti, potom na tejto ploche presnevidíte, èo píšete. Nakreslená èiara toti ostáva chví¾unakreslená, a tak si viete porovna znak, ktorý stenakreslili, so vzorom Graffiti. To však zïaleka nie jevšetko – Sony dokáe zobrazi softvérovú klávesnicua pouívate¾ si potom „vyukáva“ znaky. Ak ste dobrepoèítali, potom ste spolu s nami napoèítali tri klávesnice,z ktorých si pouívate¾ môe vybra. Mechanickúna prednom paneli, Graffiti so zobrazovanímèiary a softvérovú s vyukávaním. Z takejto plejády siazda kadý vyberie!Aplikaèná softvérová výbava je doplnená okremnástroja na fotografovanie o spracovanie obrázkov,dia¾kový ovládaè pre TV, DVD a VCR, hudobnýprehrávaè s podporou formátov MP3 a ATRAC3,prehrávaè videosúborov gMovie, zálohovanie údajovna Sony Memory Stick a prácu s formátmiOffice. Program Photostand dokáe zobrazi fotografiea obrázky na celej ploche displeja vo formeprezentácie. Je to vlastne taký mobilný elektronickýalbum, ktorý si môete zobra so sebou kdeko¾vek.Alarmy sú generované v polyfonickom štýle(viac tónov naraz).Na CD médiu dostávate ešte ïalšie programy naspracovanie hudby a grafiky. Problém je v tom, eako médium pre hudobné súbory Sony uvaujeMemory Stick. Pokia¾ ho nemáte, prive¾a hudby sinevypoèujete.Trochu nás prekvapilo, e takto multimediálnevybavené PDA nemá zabudovaný mikrofón. Nie jetak moné zaznamenáva si hlasové poznámky.Styk s okolím zabezpeèuje infraèervený portalebo synchronizaèná kolíska s napojením na portUSB. Kolíska má vyhradený špeciálny priestor nadotykové pero. Význam tohto prvku pochopíte avtedy, keï poèítaè vloíte do kolísky – ak ste predtýmnevybrali zo spodnej èasti pero, u ho nevyberiete.Spodná èas poèítaèa je toti prekrytákolískou. Znamená to, e musíte na to myslie apred upevnením prístroja do kolísky pero vybra.Aj s týmto prístrojom sme realizovali naše tradiènétesty. Testovací program Benchmark 2.0nám ukázal zatia¾ najvyššiu hodnotu – 307 %. Priprehrávaní filmu Boxter R sme dosiali v prehrávaèiKinoma zobrazovaciu frekvenciu 51,5 fps.Zabudovaný fotoaparát má kvalitu, ktorá zodpovedázabudovaniu do mobilného prístroja. Akchcete dobré snímky, musíte fotografova na dennomsvetle. Profesionálnu kvalitu však z tohtofotoaparátu zatia¾ neoèakávajte. Je to skôrzariadenie na príleitostné fotografovaniev prírode alebo niekde na ulici.Výhodou je, e ak si nafotítesvojich známych, môete ichpodobizeò priradi k osobnýmúdajom. Pri fotografovaní môenastavi orientáciu snímky nastojatoalebo naleato, ïalej sú tu štyrimonosti nastavenia korekcie bielej, nastaveniekontrastu a rozlíšenia fotografie.Sony PEG-NR70V/E je prístroj, ktorý reálne ukazujevíziu „mobilnej“ zábavy. Cie¾ovým pouívate¾ombude najskôr multimediálny nadšenec,ktorý so sebou rád nosí svoju ob¾úbenú hudbu èivideá, zároveò bude potrebova nosi všetky kontaktya poznámky so sebou, navyše má zá¾ubu vofotografovaní. A takých je nás dos, nie?Hodnotenie:☺ Výkon výpoètovej èasti☺ Kvalita displeja a klávesnice☺ Otoèný dizajn displeja☹ Niektoré funkcie vyadujú Memory Stick☹ Niektoré aplikácie nevyuívajú celú plochu displejaCena: 25 490 Sk bez DPH (30 588 Sk s DPH)Dodávate¾: RR UnlimitedOndrej MackoT E C H N I C K ÉP A R A M E T R EProcesor: Motorola Dragonball 66 MHzKlávesnica: mechanická, Graffiti, softvérováDisplej: rozlíšenie 320 × 480 bodov, 65 536 farieb,diagonála 3,8 palcaKapacita RAM: 16 MBKapacita Flash ROM: 8 MBAudioèas: frekvencia 20 Hz a 20 kHz, 240 minút záznamuhudby pri pouití MS 128 MB, zabudovaný monoreproduktora dodané stereoslúchadlá s dia¾kovým ovládanímDigitálny fotoaparát: 100 000 pixelov, spúšanie softvérovo,hardvérovo, 2,8 Fixed Focal, formát JPEG alebo PGPRozmery: 137 × 72 × 17 mmHmotnos: 200 gramovBatéria: lítiovo−polymérová, výdr 10 dní pri pouívaní 30minút denneZáruka: 12 mesiacov62 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R EBezpeènejší Windows XPVzh¾adom na búrlivý vývoj v oblasti bezpeènostiinformaèných systémov je potrebné ma na svojompoèítaèi nainštalovaný vdy aktuálny softvér, ktorýje schopný systém ochráni pred útokmi poèítaèovýchvírusov a hackerov. Zároveò sa na trh neustáleuvádzajú nové technológie, ktoré nemusia bypri uvedení operaèného systému na trh k dispozícii.Preto Microsoft pravidelne zverejòuje opravnébalíèky, ktoré zvyšujú zabezpeèenie poèítaèa predmoným útokom a navyše obsahujú podporu pre najmodernejšieštandardy a technológie.Service Pack 1 (SP1) pre operaèné systémy radu MicrosoftWindows XP tak obsahuje najnovšie aktualizácie,ktoré slúia na zvýšenie bezpeènosti a spo¾ahlivostiosobného poèítaèa. Balíèek aktualizácií monoaplikova na Windows XP Home Edition, Windows XPProfessional a takisto na Windows XP 64-Bit Edition.Aktualizácia navyše zabezpeèuje kompatibilituoperaèného systému so softvérom a hardvérom, ktorývyšiel a po uvedení Windows XP na trh.Service Pack sa zameriava tak na opravu zistenýchbezpeènostných problémov, ako aj na zvýšenie stabilitya spo¾ahlivosti celého systému. Okrem toho SP1pre Windows XP podporuje dva druhy inštalácie. Prváponúka štandardnú metódu, v prípade druhej ide oproces, v ktorom je spojená aktualizácia s inštaláciousystému Windows XP. Tento spôsob umoòuje súbenúinštaláciu systému Windows XP a pouitiabalíèka aktualizácií. Aktualizácie nainštalované pomocoumetódy integrovanej inštalácie nie je monévzh¾adom na prepojenos celého procesu následneodstráni. Ïalej tie platí, ako je pri SP bené, epokia¾ boli pred jeho zavedením do systému inštalovanéprogramy alebo sluby, ktoré sú potom súèas-ou Service Packu, pri odstránení opraveného balíèkamôe by tento softvér tie odinštalovaný. Preto jepotrebné tento postup vykonáva ve¾mi opatrne.Aktualizáciu môeme uskutoèni dvoma spôsobmi.Expresná inštalácia preh¾adá súèasti systémua priamo z internetu pridá len taký softvér, ktorý jepre konkrétny poèítaè nevyhnutný. Túto metódumono odporúèa pouívate¾om, ktorí chcú aktualizovasystém èo najrýchlejšie. Nevýhodou je, e poreinštalácii operaèného systému je potrebné po aplikáciiService Packu opä pristupova na internet.Ïalší zo spôsobov, sieová inštalácia, predstavujeideálny mechanizmus pre správcov, ktorí potrebujúma kópiu aktualizácie na lokálnom poèítaèi èi serveripre následnú distribúciu na jednotlivé poèítaèe. Pritejto monosti sa prevezmú do poèítaèa všetky súboryaktualizácie pre systém Windows XP.V systéme Windows Update je poèas inštalácieoverené, èi bol pri inštalácii pouitý platný produktovýk¾úè. V prípade, e pouívate¾ pouívanelegálny operaèný systém Windows XP (systémbez platnej licencie), nebude môc SP1 ani iadneïalšie aktualizácie nainštalova. Pri zmene hardvérupredluje inštalácia SP1 lehotu nutnú pre reaktiváciuna 3 dni.Ve¾ké spoloènosti, ktoré nadobudli softvér prostredníctvommultilicenèných programov, dostávajúk zmluve aj inštalaèný k¾úè VLK - VolumeLicence Key. Tento k¾úè umoòuje hromadné inštaláciezo špeciálnych inštalaèných médií WWFbez toho, aby bolo potrebné vykonáva aktiváciuna jednotlivých firemných poèítaèoch. Novinkouje, e k¾úè VLK mono zašifrova, aby ho nebolomoné preèíta a zabránilo sa tak jeho prípadnémuzneuitiu. K ïalším zaujímavým funkciám patrímonos èasového obmedzenia platnosti inštalaènéhok¾úèa VLK. Produktový k¾úè pouitý pri inštaláciije zahrnutý aj v inštalaènom ID, èo po nainštalovaníSP1 u¾ahèí aktiváciu. Pri aktivácii cezinternet sa spoloène s inštalaèným ID prenáša automatickyaj inštalaèný k¾úè.V súbore Service Packu pre Windows XP sú zároveòobsiahnuté aj balíèky aktualizácií pre InternetExplorer 6, podpora USB 2.0 a aj nieko¾ko bezpeènostnýchopráv. Nechýba ani komponent pre definíciuštandardných aplikácií a ïalších aplikácií aprípadné odstránenie middleware spoloènosti Microsoft(napríklad Internet Explorer alebo MSN Messenger)a jeho nahradenie inou aplikáciou.O S P R A V E D L N E N I EV decembrovom èísle PC REVUE sme omylomneuverejnili sprievodný èlánok k vloenémuCD so Service Packom 1 pre Windows XP.Spoloènosti Microsoft sa týmto ospravedlòujemea èlánok dodatoène uverejòujeme.Redakcia PC REVUE10 rokov technológie EcosysJe všeobecne známe, e namiesto pouitia „cartridge“systému ako pri tradièných laserovýchtlaèiaròach pouíva ECOSYS technológia vysokoodolný tlaèový valec a ostatné komponenty s vysokouivotnosou a vyaduje jediný spotrebnýmateriál – toner. No ECOSYS je viac ne mechanika,je to princíp povaovaný za koncept zaloenýna ECOnómii – nízke náklady na tlaè jednej strany,ECOlógii – iadne kazety škodlivé pre prírodu,a SYStéme tlaèe vrátane modulovate¾ného dizajnus podávaèmi papiera spåòajúcimi rozlièné poiadavkya konektivite so všetkými známymi sieovýmiprostrediami.Bené tlaèové kazety pozostávajú zo svetlocitlivéhovalca, èistiacej jednotky, vývojnice a tonera.Keï je toner spotrebovaný (èasto u pri 5000alebo 15 000 vytlaèených stranách), je potrebnévymeni celú kazetu. Jadrom ECOSYS je vysokotrvácny valec na princípe kremíka, ktorý jeschopný pracova bez servisného zásahu len pridanímtonera.Ekologické povedomie spoloènosti KyoceraMita je jasne vidite¾né na princípoch ECOSYS, ktorýmisú: úplné odstránenie produkcie nepotrebnýchkaziet, výroba plastových komponentov zrecyklovate¾ných umelých hmôt, nízka spotrebaelektrickej energie, zanedbate¾ná emisia škodlivéhoozónu, dokonca toner, ktorý je jediným spotrebnýmmateriálom, nie je toxický a je biologickyrozloite¾ný. Pri bených laserových tlaèiaròach jemoné tvrdi, e zneèistenie ivotného prostrediaje v nich priam zabudované a vyaduje post-riešenie– èo so vzniknutým odpadom.Nízke náklady vlastníctva sú synonymom ECO-SYS a je ich moné ¾ahko definova spoèítanímbených prevádzkových nákladov – spotreba elektrickejenergie, papiera a tonera – poèas ivotnostizariadenia.Prvé ECOSYS zariadenie – tlaèiareò FS-1500 –bolo uvedené na trh v roku 1992. V súèasnostiKyocera Mita ponúka kompletný rad ECOSYS laserovýchtlaèiarní. Aj kopírovacie a multifunkènézariadenia u urobili významný krok v ústretytechnológii ECOSYS, zaloenej na komponentoch sdlhou ivotnosou, s dôrazom na dlhé servisnéintervaly a garanciou nízkych TCO, ktoré uspokojakadú poiadavku na dokumentový manament.TECHNICKÉ PREDSTAVENIE1/2003 PC REVUE 63

S O F T W A R ECD2× od ŠpidlyPOVINNÁ VÝBAVA PCÈeská spoloènos Špidla Data Processingopä raz vydala svoj úspešnýtitul, ktorý pod¾a jej vyjadrenia obsahujevšetku potrebnú softvérovú výbavupre váš poèítaè. Výhodou pritomje, e všetok softvér, ktorý v podobeCD dostanete, je pod freeware licenciou,a tak jediné peniaze, ktoré zaplatíte,sú tie za nákup tohto titulu.Na prepracované a komfortné ovládaniesme si pri diskoch od spoloènostiŠpidla u zvykli, a tak aj tentotitul príjemne zapadá do tejto tradície.Ovládací program je ve¾mi preh¾adný,všetky ponúkané programysú zoradené do kategórií a ku kadémumáte kedyko¾vek zobrazenédetailnejšie informácie oh¾adom jehoopisu, ve¾kosti, ako aj operaèného systému,pre ktorý je program urèený, èijeho hodnotenia zo strany autorovCD. ¼ubovo¾ný program si tak môeteza pomoci engine nakopírova napevný disk, nainštalova, alebo ak jeto moné, spusti ho priamo z CD.Èo sa týka výberu kategórií, tých jena CD skutoène dostatok, a tak spomeniemeaspoò niektoré, napríkladGrafické editory, Grafické prehliadaèe,Internet a komunikácia, Hry,Kancelária, Multimédiá, Správa PC,Windows – desktopové utility, Windows– šetrièe obrazovky a tapety.To, samozrejme, ani zïaleka nie súvšetky kategórie, ktoré na disku nájdete.Vcelku sú však na CD vybranéaplikácie z ktorejko¾vek oblasti averte, e výber je to skutoène kvalitný,navyše máte pri kadom programeistotu, e je skutoène zadarmo.Spolu tak na médiu nájdete vyše600 MB kvalitného softvéru, ktorývám skutoène pomôe aspoò základnea hlavne zadarmo vybavi váš poèítaètými hlavnými aplikáciami, ako ajmenšími utilitami.Hodnotenie:☺ Jednoduché ovládanie☺ Hodnotný obsah☺ Všetko freewareCena: 399 KèZapoièal: Špidla Data ProcessingVYPALOVÁNÍ CDDruhý titul, ktorý má firma Špidla naštarte, by mohol zauja všetkých vlastníkovCD napa¾ovaèiek. Aj keï k svojejmechanike iste dostanete pri jej kúpeobsluný softvér a v tom lepšom prípadeaj nejaké doplnkové utility, asinikde nenájdete takú bohatú dodatoènúvýbavu ako práve tu. Dvojcédeèkood firmy Špidla sa toti špecializuje nazozbieranie všetkých programov, ktorévám môu pri vypa¾ovaní CD, ako ajpri ich ïalších úpravách pomôc. Z jednotlivýchkategórií aj tu spomeniemenapríklad: Vypa¾ovanie Audio CD, Vypa¾ovaciebalíky, Test vypálených CD,Zálohovanie, Emulátory CD, Katalogizáciaa organizácia médií atï. Aj tu je,samozrejme, ponuka jednotlivých kategóriíešte bohatšia.Po zhliadnutí všetkých ponúkanýchprogramov však môem poveda, e pozaobstaraní tohto titulu u k svojej napa¾ovaèkenebudete potrebova nijakédodatoèné nástroje. Na diskoch totinájdete nielen diagnostické nástroje,ktoré vám správne nastavia mechaniku,ale prítomné sú aj kompletné napa¾ovaciebalíky. Keï si u niektorý navytváranie svojich médií vyberiete,môete sa pozrie aj po programe, ktorývám dotvorí na CD menu a potomprípadne aj obal, aby ste mali celúprácu kompletnú. Rovnako tu nájdetenieko¾ko nástrojov, ktoré vám preverianielen mechaniku, ale aj médiá, ktorépouívate, a mono sa práve vïakatýmto utilitám dozviete nieèo, èo steani netušili.To všetko a ešte viac nájdete natýchto dvoch CD, chce to len h¾ada apotom nainštalova. Ak teda chcetemonosti svojej napa¾ovaèky vyuinaplno, skúste to mono práve zapomoci tohto titulu. Cena zaò je minimálnaa hodnota, ktorú tak získate,ju nieko¾konásobne prevyšuje.Hodnotenie:☺ Jednoduché ovládanie☺ Mnostvo programov☺ CenaCena: 399 KèZapoièal: Špidla Data ProcessingMartin Turoò64 PC REVUE 1/2003

CDex 1.50Po vyslovení skratky MP3 sa v mysliachväèšiny pouívate¾ov PC vynoriadve slová: WinAmp a AudioCatalyst.Nie je mnoho prehrávaèov, ktoré bysvojimi schopnosami predstihli Win-Amp, zato existuje dos ve¾ké mnostvoenkodérov, ktoré sú na kvalitatívnelepšej úrovni ako AudioCatalyst.Jednou z alternatív je CDex, ktorýokrem interného enkodéra dokáepracova aj s viacerými externými.Okrem toho, e je freeware, majúprípadní záujemcovia monos si zadresy http:// cdexos.sourceforge.netstiahnu zdrojový kód (pokia¾ dokonaleneovládate Visual C++, nasahovanie ani nepomyslite).DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Ve¾kosinštalaèného súboru je 1,8 MB. Inštaláciaje bezproblémová, nie je potrebnýprakticky iadny zásah pouívate¾a.K dispozícii je široká paleta jazykov,medzi nimi aj èeština (v èase, keïbudete èíta túto recenziu, by mala pribudnúaj slovenèina).SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Na bezchybnýchod CDexu budete nevyhnutnepotrebova ovládaèe Adaptec ASPI.Èo sa týka procesora, presné minimumsa síce v dokumentácii neuvádza, jaby som však odporúèal minimálne Pentium233 MHz a 32 MB RAM. Programsom testoval na 1,8 GHz Pentiu 4s 256 MB RAM a Windows 2000 CZ.PROSTREDIE PROGRAMU. Hlavnéokno CDexu obsahuje dva nástrojovépanely a zoznam skladieb z CD. Pokia¾máte správne nastavené pripojenie kCDDB, uvidíte miesto strohých èísel ajnázvy skladieb a interpretov. Tlaèidláhorného panela nástrojov slúia naprehrávanie CD, zatia¾ èo tie v pravejèasti okna majú na starosti extrakciua konverziu do formátu MP3.Samozrejme, pred zaèatím práce sprogramom ho treba najskôr nakonfigurova.V konfiguraènom okne jemoné okrem nastavení cie¾ovýchadresárov zapnú aj tzv. normalizáciu,ktorá zabezpeèí, aby mali všetkyextrahované skladby rovnakú hlasitos.Ak radi extrahujete kompletnécédeèká, a nie iba jednotlivé skladby,akiste uvítate monos vypnutia poèítaèapo dokonèení extrakcie.Najdôleitejšia karta konfiguraènéhodialógového okna obsahuje výberenkodérov. CDex ich podporuje viacne dos, spomeòme napríklad OggVorbis, Psytel AAC, Microsoft WMAEncoder atï. Na tomto mieste je potrebnépoznamena, e mnohé enkodéry(napr. Blade) si budete musiestiahnu dodatoène, keïe nie sú súèasouCDexu. Jednotlivé parametregenerovania MP3 závisia od typu pouitéhoenkodéra, a preto sa niminebudeme zaobera. Dobrou správouje, e nastavenia je moné uchovávaprostredníctvom profilov – staèí kliknúna ikonu diskety v hlavnom okneprogramu. Pri enkodéroch je ešte dôleitéspomenú monos priebenéhokódovania (ak ju enkodér podporuje),ktorej zapnutie má za následokpriame generovanie súboru MP3.Ak ju vypnete, skladby sa najskôr vyextrahujúdo súborov WAV a z nichbudú následne vytvorené súbory MP3.Bohuia¾, dokumentácia je, èo satýka opisu niektorých nastavení, pomernestrohá. Ako príklad monouvies nastavenie metódy ripovaniana karte CD-ROM: nenašiel som iadnekonkrétne vysvetlenie, iba odkazna istú adresu URL. Je to trochu škoda,keïe zaèiatoèníka to môe odradi.PRÁCA S PROGRAMOM. Ako somspomenul v úvode recenzie, CDex slú-i na extrakciu hudby a konverziu doformátu MP3. Treba však poveda, etu sa monosti programu nekonèia.Pokroèilejší pouívatelia, ktorí kladúnemalý dôraz na kvalitu enkodéra,majú monos extrahova všetky (alebovybrané) skladby do formátu WAVa následne poui ¾ubovo¾ný programna konverziu do formátu MP3. Týmtoprogramom môe však by aj samotnýCDex, staèí, keï vyberiete adresárso súbormi WAV, ktoré sa majú konvertova,nastavíte enkodér a konverziasa môe zaèa.Samozrejme, moný jej aj opaènýpostup, teda konverzia z MP3 doWAV. Je však potrebné pripomenú,e toto nie je práve najvhodnejší spôsobvytvárania hudobných CD, keï-e MP3 je stratová kompresia. Skôrby som odporúèal zohna si originálneCD a extrahova skladby priamoz neho, výsledok bude jednoznaènelepší.ZÁVER. CDex patrí medzi utility, ktoréna prvý poh¾ad nevyzerajú ve¾miprívetivo, no dokáu toho pomerneve¾a. Dokumentácia je síce v niektorýchprípadoch neprimerane struèná,to sa však zväèša týka nastavení, ktorýmnováèikovia nemusia rozumie.Môj závereèný verdikt teda znie, eak CDex vyskúšate, rozhodne neo¾utujete.Hodnotenie:☺ Freeware☺ Mnostvo podporovaných enkodérov☹ DokumentáciaLicencia: freewareDownload: http://cdexos.sourceforge.netIvan Zernovác ml.

S O F T W A R EWindows .NET Server 2003Dosia¾ sme mali k dispozícii operaèné systémy Windowspre podnikovú sféru, teda radu NT/2000... atu by sa priam automaticky iadalo dopísa NT/2000/XP. Platilo by to však len pre klientske operaènésystémy Windows NT, Windows 2000 Professionala Windows XP Professional. Rad serverovýchoperaèných systémov bude pokraèova produktomWindows .NET Server 2003, ktorý je momentálne kdispozícii vo verzii RC1. Prvé alfa a beta verzie produktumali kódové oznaèenie Whistler, a s ujasnenímkoncepcie .NET serverov sa prešlo na oznaèenieWindows .NET Server a koncové èíslo 2003,ako je v Microsofte zvykom, znamená rok komerènéhouvedenia.VARIANTY. Jednotlivé verzie finálneho produktubudú k dispozícii pod konkrétnymi názvami, prièomsme ich zoradili v poradí, ¾udovo povedané, odnajmenšieho po najväèší, teda pod¾a výkonu a ve¾kostia druhu firmy, kam budú tieto verzie nasadené: Windows .NET Web Server, Windows .NET Standard Server, Windows .NET Enterprise Server, Windows .NET Datacenter ServerWINDOWS .NET WEB SERVER. Táto verzia jeurèená pre webové servery, technológia .NET Frameworkumoòuje podporu ASP.NET stránok (v sekciiProgramovanie beí o tejto technológii seriál).Samozrejmosou je rýchle vytváranie a zavádzaniewebových sluieb a aplikácií XML.WINDOWS .NET STANDARD SERVER. Verzia StandardServer je smerovaná do oblasti klasických firiem.Umoòuje flexibilné zdie¾anie súborov a tlaèiarní,bezpeèné pripojenie k internetu, centralizovanézavádzanie aplikácií... Táto verzia umoòuje nielenvzájomnú tímovú spoluprácu zamestnancov, ale ajich spoluprácu s partnermi a zákazníkmi. Vysoký výkonje umonený podporou symetrického spracovaniadvoma procesormi podporou 4 GB operaènej pamäte.WINDOWS .NET ENTERPRISE SERVER. Tentooperaèný systém je urèený hlavne pre ve¾ké firmya organizácie. Obsahuje nielen podporu firemnej infraštruktúry,ale aj komerèných aplikácií a transakciíelektronického obchodovania. O výkonových monostiachsvedèí monos paralelnej spolupráce aôsmich procesorov a podpora 32 GB operaènej pamätea podpora 64-bitových platforiem. Enterprise Serverpodporuje vytváranie klastrov so štyrmi uzlami.WINDOWS .NET DATACENTER SERVER. Je urèenýna budovanie najvýkonnejších databázových serverovýchaplikácií. Samozrejmosou je vysoká bezpeènos,škálovate¾nos a dostupnos 365 × 24. Verziapodporuje symetrické spracovanie a 32 procesormia vytváranie klastrov s ôsmimi uzlami s dynamickýmvyrovnávaním záae. Samozrejme, jepodporovaná aj 64-bitová platforma.64−BITOVÁ PLATFORMA. V opise niektorýchvýkonnejších variantov .NET Servera 2003 sa spomínalapodpora 64-bitovej hardvérovej platformy.Väèšina z dnešných starších informatikov zachytilanástup 8-bitových mikroprocesorov (Intel 8080,Zilog Z80, Motorola, Fairchild...). Prvé procesorypoèítaèov XT boli síce vnútorne 16-bitové, no navonokbola dátová zbernica pre úsporu poètu pinovpuzdra len 8-bitová. Prvé naozajstné 16-bitové bolia poèítaèe triedy PC AT. Zbernice dnešných personálnychpoèítaèov majú poènúc radom 386 šírkuzbernice 32 bitov. Najvýkonnejšie servery postavenéna platforme Intel vyuívajú 64-bitový procesorIntel Itanium (Merced). Na prvý poh¾ad by sa zdalo,e èím je väèšia šírka dátovej zbernice, tým je väèšiaaj jej priepustnos, a teda vzrastie výkon poèítaèa.Áno, 64-bitová zbernica je ove¾a priepustnejšiane 32-bitová, no hlavný dôvod nárastuvýkonu „viacbitového“ poèítaèa spoèíva vo ve¾kostiadresovate¾nej pamäte. 64-bitová verzia Windowsbude spoèiatku podporova 16 GB operaènej pamäteRAM a 8 terabajtov virtuálnej pamäte. NárastMapa okolia Redmondu a názvy beta verziíproduktov Microsoftuvýkonu je potom spôsobený tým, e aplikácie vyuívajúviac rýchlu polovodièovú operaènú pamäne mechanické, a teda mnohokrát pomalšie disky.Po objasnení variantov si priblíime najvýraznejšieinovatívne èrty .NET Servera 2003.BEZPEÈNOS. Nová verzia serverového operaènéhosystému sa zameriava jednak na zvýšenie výkonu,spo¾ahlivosti, na zlepšenie podpory webovýchsluieb, ale hlavne na bezpeènos. Microsoftna svojich konferenciách dokonca otvorene priznal,e v predchádzajúcich verziách sa v záujme pouívate¾skéhokomfortu a jednoduchosti inštaláciebezpeènos mierne zanedbávala. Problém nebol anitak v tom, e by produkty Windows NT Servera Windows 2000 Server nemali príslušné bezpeènostnécertifikáty, no na dosiahnutie urèitéhostupòa zabezpeèenia bolo treba produkt jednakodborne nastavi a administrova, jednak sledovaa aplikova záplaty na bezpeènostné diery, ktoré saobjavovali na webe. Ak porovnáme bezpeènosnajznámejších operaèných systémov pod¾a poètuincidentov, bol na tom predchodca .NET Servera,operaèný systém Windows 2000 Server, vcelku priemerne.Pri inštalácii Windows 2000 sa nám spravidlanainštaloval a nakonfiguroval aj Internet InformationServer a iné utility, ktoré sa vyuili, len akbol predmetný poèítaè nasadený ako webový server,no predstavovali potenciálne riziko prienikudo servera. V novom operaènom systéme .NET Server2003 dostala bezpeènos prioritu pred inštalaènýma pouívate¾ským komfortom, take všetky prídavnéfunkcionality musíme sami nainštalova a nakonfigurova.Takisto prístupové privilégiá sú implicitnebuï úplne zakázané, alebo nastavené na minimálnumieru. O tom, e Microsoft naozaj neberie bezpeènosna ¾ahkú váhu, svedèí fakt, e do bezpeènostibolo investovaných viac ne 100 000 000 USD, a tojednak do vývoja nových bezpeènostných technológií,jednak na preškolenie 11 000 ¾udí. Dokonca zdôvodu bezpeènostných školení a auditov boli vurèitej etape práce na vývoji nového serverovéhooperaèného systému na mesiacprerušené a pokraèovalo sa a podôkladnom preškolení vývojárov. Bezpeènosnového serverového OS jeoznaèovaná skratkou SD 3 + Communication.Keby sme mali túto skratkudešifrova, D 3 znamená: Secure by Design Secure by Default Secure in DeploymentOkrem komunikácie sa tedabezpeènos zameriava na architektúru,obmedzeniemoností prieniku,jeho detekciua školeniepersonálu.Informácie v tomtoodseku, pochopite¾ne, nebolomoné prakticky overi. Pochádzajúz prezentácií z nedávnej konferencieMicrosoft IT Fórum 2002. Niekomuby sa mohlo zda ako rozumnékritérium poèet opravných balíkov, ktoré prípadnebudú alebo nebudú nasledova. Lene aj tu je aképosúdi, èo je lepšie: èi ve¾a balíkov, alebo málo. Akje opravných balíkov ve¾a, môe to znamena dveveci. Buï je ten produkt z bezpeènostného h¾adiskaznaène „deravý“, alebo naopak, prehnanú starostlivosdodávate¾skej firmy o bezpeènos pouívate¾ov.Takisto málo opravných balíkov môe znamena dveveci: buï je ten produkt naozaj bezpeèný, alebo saoò dodávate¾ská firma nestará. Áno, je to chaos, vktorom sa vyzná azda len Microsoft a hackeri...VÝKON. Ani túto èrtu nebolo moné objektívneotestova (testovali sme toti na virtuálnom poèítaèivytvorenom cez WM Ware), take sa opä musímespo¾ahnú na údaje Microsoftu, pod¾a ktorého v porovnanís produktom Windows 2000 Server vzrástolvýkon .NET Servera viac ne dvojnásobne, prièomvšak o tretinu poklesol pomer cena/výkon.Dvojnásobne vzrástol aj výkon nového operaènéhosystému ako súborového servera, takistodvojnásobne výkon webového servera a dokoncaštvornásobne výkon Active Directory.KONEKTIVITA A KLIENTSKE OPERAÈNÉ SYS−TÉMY. U oznaèenie Server znamená, e nepôjde o66 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R Eiadny izolovaný ostrovèek v mori informaènýchsystémov. Dôleitá je hlavne konektivita a interoperabilitas najdôleitejšími platformami.Ku konektivite patria logicky aj klientske operaènésystémy a platformy. Klasický desktopový a notebookovýklientsky operaèný systém Windows XPProfessional asi všetci poznáme. No slogan „Prístupk informáciám kdeko¾vek, kedyko¾vek a akoko¾vek“asi pomocou nieko¾ko kilogramov akého desktopu,ktorý je navyše viazaný na zdroj elektrickej energiea sieovú konektivitu, asi nenaplníme. Pri notebookus konektivitou typu GPRS, wireless, prípadneBluetooth je to u o nieèo lepšie, no ak sa pripájamek serverovým aplikáciám, vyuívame ho spravidlalen ako tenkého klienta. Preto sa aisko klientskychprístrojov postupne presúva na platformy Tablet PC,Pocket PC 2002 alebo dokonca k mobilnému telefónuplatformy Smartphone 2002. Veï aj na displejimobilného telefónu niekedy dokáeme zobrazikoneèný výsledok zloitej analýzy nad terabajtovýmdátovým skladom na serveri. Ktorá platforma prevládne,to ukáe budúcnos, no u sú stanovené kritériápre nový klientsky operaèný systém z raduLonghorn, ktorý bude následníkom Windows XPProfessional. Keïe na rozdiel od servera pôjde ooperaèný systém pre široké masy, aj kritériá sú viackomerèné: konvenèný a intuitívne pouite¾ný ako papier konektívny ako telefón zábavný ako televízorMono tieto poiadavky splní pripravovanáplatforma Tablet PC verzia 2, mono nieèo úplneiné s ohybným displejom...E−BUSINESS. Mono sa niektorí ekonomicky zameraníèitatelia obávali, e sa termín e-business vèlánku o novom serverovom operaènom systémeazda ani neobjaví. Opak je pravda. Veï nasadenietohto produktu bude hlavne v ekonomickej sfére.Samotný operaèný systém a platforma .NET poskytujúe-business aplikáciám len technologickúpodporu. Realizáciu e-business logiky majú nastarosti ostatné servery z rodiny .NET serverov.Produkty Microsoft Commerce Server, MicrosoftBizTalk Server a Microsoft Content ManagementServer budú zlúèené do jediného servera, ktorý mázatia¾ kódové oznaèenie Jupiter.VISUAL STUDIO .NET 2003. Nástup novej platformy,prípadne operaèného systému, samozrejme,vyvolá potrebu vývoja aplikácií, ktoré by èonajviac vyuívali jeho nové èrty a monosti. Zaèiatkomroku 2003 bude k dispozícii nové vývojovéprostredie Visual Studio .NET 2003 (beta verzias kódovým oznaèením Everett bola uvo¾nená v novembri2002). Okrem inovovanej verzie .NET Frameworkobsahuje toto vývojové prostredie ajpodporu platformy .NET Compact Framework navývoj manaovaných aplikácií pre platformuPocket PC 2002 (k podrobnému opisu tejto technológiesa o chví¾u prepracujeme v seriáli Vývojaplikácií pre mobilné zariadenia) a aj technológiuASP.NET Mobile Controls, èo je v podstate zapuzdreniebalíka Microsoft Mobile Internet Toolkitna vývoj serverových aplikácií. (Táto technológiaje v seriáli o vývoji aplikácií pre mobilné zariadeniapreberaná práve teraz.)A ÈO BUDE ÏALEJ ALEBO NA ZÁVER TROCHUZEMEPISU... Pri identifikácii pripravovaných novýchverzií Windows .NET Servera, vývojovéhoprostredia Visual Studio .NET, prípadne SQL Serveraje potrebné pozrie sa na mapu USA. Nie,nejde o vtip, ani som poèas písania èlánku nepopíjalwhisky (len kávu). Pri identifikácii kódovýchnázvov sa nám naozaj hodí mapa USA, a to hlavneRedmondu (sídlo Microsoftu v štáte Washington)a blízkeho okolia, prièom toto okolie zahàòaaj pohraniènú oblas Kanady. Potom nám budejasné, e názvy ïalších beta verzií serverovéhooperaèného systému Longhorn a Blackcomb súodvodené od názvov kopcov v Kanade. Operaènýsystém s pracovným oznaèením Longhorn budema kódové oznaèenie 5.2 a operaèný systémBlackcomb bude ma kódové oznaèenie 6.0. Jasnýnám je aj pôvod názvu Yukon, ktorý patrí novejpracovnej verzii databázového servera, nástupcoviSQL Servera 2000. A takisto názvy beta verziíVisual Studia .NET Everett (Visual Studio .NET2003), Whidbey a Orcas majú pôvod na mapeUSA. Na obrázku vidíme aj nadväznos novýchverzií Visual Studia.NET na pripravované technológie.A NA ÚPLNÝ ZÁVER TROCHA TERMINOLÓGIE.V odborných èlánkoch a prednáškach na konferenciáchsa predpokladá, e èitatelia alebo poslucháèimajú jasno v základných pojmoch, ako sú operaènýsystém, platforma, databázový systém, klaster, storagea podobne. Ani zïaleka to nie je pravda, ba nerazv tom nemá jasno ani sám prednášajúci. V našomèlánku sa najèastejšie vyskytovali pojmy operaènýsystém a platforma, a tak na záver tieto pojmy zadefinujeme.Operaèný systém je hlavný riadiaci programakéhoko¾vek poèítaèa. Jeho úlohou je sprístupnihardvérové porty a zariadenia (displej, klávesnica...)jednotlivým aplikáciám a ich prostredníctvomaj pouívate¾om. Je to prvý program,ktorý býva do príslušného poèítaèa zavedený znejakého pamäového média pri jeho spustení(proces zavádzania operaèného systému sa nazývaaj bootovanie). Obvykle sa operaèný systémskladá z jadra a obsluhy zariadení. Typickými príkladmioperaèných systémov sú Unix, WindowsCE, Windows CE .NET, Windows XP, Windows XPEmbedded, Windows 98, Windows NT, Linux, prípadneOS/2...Platforma je vo všeobecnosti definovaná ako urèitýhardvér, podporovaný mnoinou programov, modulov,komponentov na styk pouívate¾om a, pochopite¾ne,aj operaèným systémom. Napríklad DesktopPC, notebook, Pocket PC, Pocket PC 2002, HandheldPC, Palm-size PC, Auto PC, Smartphone 2002 aTablet PC...Poznámka autora: Otestova serverový operaènýsystém nie je jednoduché. Jeho inštalácia na môj„vlajkový“ poèítaè by síce znamenala jeho znovuzrodenie,ale na druhej strane by som musel všetkonanovo inštalova, konfigurova, nastavova. Keïeide len o verziu Release Candidate 1, po èase by bolopotrebné tento proces opakova. Preto bol produktnainštalovaný na virtuálny poèítaè, vytvorený pomocousoftvéru WM Ware.¼uboslav LackoO S P R A V E D L N E N I EV PCR è. 11/2002 sme zverejnili recenziuna produkt NEMECKO-SLOVENSKÝ, SLOVENSKO-NEMECKÝ SLOVNÍK. Mylne sme vtedy uviedli,e cena produktu je 699 bez DPH. V skutoènostije cena produktu 699 Sk vrátane DPH (teda568,30 Sk bez DPH). Èitate¾om i výrobcoviprogramu sa ospravedlòujeme.Redakcia PC REVUE1/2003 PC REVUE 67

S O F T W A R EOpera 7 = rýchlos + inteligencia + pohodlieRýchla zmena nastaveníPrepínaniealternatívnychštýlovPresne rok po uvedení ve¾mi vydarenéhoprehliadaèa Opera 6 predstavilanórska spoloènos Opera SoftwareASA jeho nástupcu – prehliadaèOpera 7. Ak Opera 6 v èase jej zrodeniapredstavovala takpovediac Ferrariinformaènej dia¾nice, potom Opera7 je skôr nieèo ako Ferrari doplnené opohon 4×4 a komfort najluxusnejšíchlimuzín.VONKAJŠIE ROZMERY A CELKO−VÁ HMOTNOS. Napriek pridaniuve¾kého poètu nových funkcií a podporeväèšieho poètu štandardov máOpera 7 prakticky tú istú ve¾kos akopredchádzajúca verzia – okolo 3 MB.Spolu s „prívesom“ v podobe Java RuntimeEnvironment 1.3.1, ktorý umoòujeprezeranie stránok s Java appletmia má ve¾kos pribline 7 MB, todáva celkovú ve¾kos asi 10 MB.NOVÝ MOTOR. V prvom rade trebaspomenú úplne novú pohonnú jednotku– nový modul na spracovanie(renderovanie) webových stránok.Vývojári Opery úplne prepracovalitento modul tak, aby zodpovedalhlavne potrebám nie minulosti, alesúèasnosti a budúcnosti. Je toti známe,e ve¾ké rozmery, akopádnosa relatívna pomalos prehliadaèov MicrosoftInternet Explorer, Netscape aMozilla sú zapríèinené snahou o prijate¾nézobrazovanie zastaraných strán,pre ktoré je typické porušovanie prijatýchštandardov pre tvorbu webovýchstránok. Dobrý výkon Opery bolod samého zaèiatku zaloený na odmietnutípodobného maskovania chýbautorov webových stránok pred ichnávštevníkmi.RÝCHLOS. Aj keï predstavitelia Operyzdôrazòujú, e rýchlos renderovaniawebových stránok v porovnaní spredchádzajúcou verziou vzrástla, benýpouívate¾ si tento rozdiel urèitenevšimne. Na druhej strane nedošloani k spomaleniu, a tak Opera zostávaove¾a rýchlejším prehliadaèom akoMicrosoft Internet Explorer, Netscapealebo Mozilla.Samozrejme, zostali zachované tiemonosti zrýchlenia naèítavania a zobrazovaniawebových stránok,ktoré poznáme z Opery 6:monos zmeny poètu simultánnychpripojení k serveru,na ktorom sa stránkynachádzajú, monos vypnutia grafikypomocou klávesu G (alebo zodpovedajúcehotlaèidla na lište nástrojov),ako aj monos blokovania nevyiadanýchparazitných alebo reklamnýchpop-up okien, ktorých naèítavaniespoma¾uje prenos tých informácií,ktoré pouívate¾a skutoène zaujímajú.PODPORA ŠTANDARDOV: KONEÈ−NE DOM. Najväèšou zmenou z h¾adiskapouívate¾a je podpora štandarduDOM (Document Object Model),ktorý umoòuje tvorbu dynamickýchwebových stránok. Doterajšia absenciapodpory tohto štandardu znamenala,e niektoré stránky neboli vôbeczobrazované a niektoré boli zobrazovanélen neúplne. Treba poveda,e viaceré dynamické stránky nezobrazíani Opera 7, pretoe sa nie všadepouíva štandardný Javascript (Opera7 plne podporuje Ecmascript a Javascript1.3).Okrem DOM Level 2 podporujeOpera 7 aj ïalšie aktuálne štandardy:HTML 4.01, CSS1, CSS2, XHTML, XML atï.TMAVÁ FÓLIA NA SKLÁCH. Tak akotmavé sklá chránia súkromie posádkyauta, chránia pouívate¾a Opery 7 viaceréuitoèné nastavenia. Pouívate¾môe stlaèením klávesu F12 vyvolamenu najpotrebnejších nastavení a zakázacookies, tzv. referral logging(ktoré umoòuje poskytovate¾ovi internetovejstránky zisti, z ktorejstránky ste prišli na jeho stránku),alebo pod¾a uváenia povoli alebozakáza pouívanie proxy serverov.Po stlaèení ALT + P je moné v èastiPrivacy (súkromie) zakáza aj automaticképresmerovanie na inú stránku.V minulosti Opera 6 umoòovalaiba buï zakáza všetky pop-up okná,alebo všetky pop-up okná povoli.Pritom je jasné, e pop-up okná mô-eme rozdeli na nevyiadané a natie, ktoré sa otvárajú na iados pouívate¾a.Je preto dobré a logické, eOpera 7 umoòuje povoli otváranieiba vyiadaných pop-up okien.NASTAVITE¼NÉ SEDADLÁ. Opera 7koneène umoòuje viacerým pouívate¾omma svoje vlastné profily – nastavenia,záloky atï. Take odterazsa na Opere môe bez problémov vozipo internete celá rodina, ktorejkadý èlen má nastavenia prispôsobenésvojmu „štýlu jazdy“, potrebám azáujmom.PODPORA ŠTÝLOV. Opera 7 poskytujepravdepodobne najlepšiu podporuštýlov CSS na zobrazovanie webovýchstránok. Pouívate¾ Opery 7 mô-e nadefinova vlastný štýl CSS (napríkladpre slabozrakých) a prepínamedzi pouívate¾ským štýlom a štýlompouitým v dokumente pomocouCTRL + G. Okrem toho sú podporovanéaj takzvané alternatívne štýly, naktoré môe prezeraná stránka obsahovaodkazy. V takom prípade sa vmenu View-Style objavia uvedenéalternatívne štýly (takáto funkciaprepínania štýlov sa prvýkrát objavilav Mozille).S podporou štýlov súvisia aj niektorépoloky menu View-Style, ktoréboli v beta verzii vypnuté, ale s ktorýmisa evidentne poèíta pri uvedenífinálnej verzie. V prvom rade je tomonos emulácie textového prehliadaèa,monos vysoko kontrastnéhozobrazenia stránky (èierne na bielomalebo biele na èiernom) a monoszobrazenia štrukturálnych prvkovstránky.OPERA AKO NÁSTROJ NA PREZEN−TÁCIE. Štandard CSS2, ktorý Opera 7podporuje skoro úplne, umoòujerozlišova rôzne typy médií, medzinimi obrazovku (screen), tlaè (print) aprezentáciu (presentation). Po stlaèeníklávesu F11 (zobrazovanie na celúobrazovku) Opera zvolí práve reimprezentácie, ak je nadefinovaný. Taktoje moné iba s vyuitím štýlov vytváraprezentácie na konferencie aschôdze a ma v jednom dokumentetri podoby: pre bené prezeranie naobrazovke, pre tlaè a pre prezentáciu.ZOBRAZOVANIE NA ÚZKYCH OB−RAZOVKÁCH. Opakom zobrazovaniana celej obrazovke je zobrazovaniena úzkej obrazovke. Ide o to, e nedávnospoloènos Opera Software ASApredstavila nové riešenie problémuzobrazovania obyèajných webovýchstránok na obrazovkách modernýchmobilných telefónov, PDA a inýchzariadení s úzkymi obrazovkami.Po stlaèení klávesov Shift + F11 saotvorená webová stránka zobrazítak, ako by sa zobrazovala na úzkejobrazovke. Touto cestou autor stránkymôe zisti, èi je daná stránkavšeobecne pouite¾ná bez oh¾adu natyp a fyzické monosti prehliadaèainternetových stránok. Tým sa tvorbawebových stránok zredukuje na tvorbujednej stránky, ktorá bude dobrezobrazovaná všetkými existujúcimi abudúcimi zariadeniami.Treba poznamena, e vôbec nejdeo dodriavanie najnovších štandardov.Staèí, ak je presne dodraný aspoònejaký štandard, hoci aj zastaraný.Ako príklad je moné uvies stránkuprofesora Donalda E. Knutha(http://sunburn.stanford.edu/~knuth/),autora typografického systému TeX,ktorá je vytvorená v súlade s Netscape-HTML,èo potvrdzuje W3C HTMLValidator (http://validator.w3.org/).NAVIGAÈNÁ LIŠTA PRE WEBOVÉSÍDLO. Ïalšiu jedineènú èrtu Opery7 predstavuje poskytovanie navigaènejlišty pre dobre navrhnuté webovésídla. Ide o to, e medzi jednotlivýmistránkami tvoriacimi firemné aleboosobné webové sídlo sú urèité hierarchickéväzby. Spravidla máme nejakústránku, ktorá slúi ako titulná strana;iná stránka môe plni úlohu registra;jedna stránka hrá úlohu kapitoly,ïalšia podkapitoly; jedna strán-68 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R EOsobná stránka prof. D. E. Knutha –štandardné zobrazenieka danú predchádza, iná za òou nasleduje atï.Tieto vzahy sa napríklad v HTML 4.01 opisujúpomocou príkazov LINK s parametrom „rel“:Ak dokument podobné príkazy obsahuje,Opera 7 ponúka navigaènú lištu, zaloenú natýchto pokynoch. Tým sa výrazne zjednodušuje au¾ahèuje orientácia v mnoine viacerých stránok,tvoriacich dané webové sídlo.Webových sídiel, ktoré umoòujú pouívanieNavigaèná lišta pre webové sídloReim small screennavigaèného menu Opery 7, zatia¾ nie je ve¾a. Doteraz toti definovanie väziebmedzi jednotlivými stránkami danej mnoiny stránok nemalo ve¾ký význam,pretoe najpouívanejšie prehliadaèe tieto informácie nevyuívali. Bolo bydobré, keby sa tento stav zmenil. Malo by to podobný výsledok ako pouívanieštandardizovaných menu typu File, Edit, Help atï. v rôznych programoch, èou¾ahèuje pouívate¾ovi ich intuitívne pouívanie.INTELIGENTNÝ POŠTOVÝ ÚRAD. Ve¾mi zaujímavé monosti poskytuje ajnový emailový modul, ktorý je pomenovaný M2. Dokáe napríklad automatickytriedi prijatú poštu pod¾a zoznamu kontaktov, pod¾a dôleitosti a iných kritérií,pod¾a typov príloh. Správaviacerých emailových schránokje samozrejmosou. Pribudlorýchle vyh¾adávanie potrebnýchspráv pod¾a rôznych kritérií,ako aj monos okamite napísakrátku odpoveï na práveèítanú správu. Ak berieme doúvahy neustály nárast emailovej korešpondencie, sú to všetko ve¾mi praktickéa pohodlné zlepšenia, ktoré z Opery robia dostatoène inteligentný poštový úrad,ktorý pre pouívate¾a urobí ve¾a práce celkom samostatne.UNICODE. Jedným z najpodstatnejších zlepšení Opery 6 bolo zavedenie vnútornéhokódovania Unicode a z toho vyplývajúca schopnos zobrazova stránky vovšetkých rozšírených kódovaniach a jazykoch, ako aj viacjazyèné stránky.V Opere 7 pribudlo kódovanie UTF-32.NOVÁ STRÁNKA ALEBO NOVÉ OKNO? Opera6 umoòovala spúšanie programu v jednom zdvoch reimov: buï sa všetky stránky zobrazovaliv jednom okne (reim MDI), alebo sa kadáotvorená stránka zobrazovala v osobitnomokne (SDI). Opera 7 umoòuje pouíva tieto dvareimy súèasne. Jednou z moností vyuívaniatejto funkcie je urèité zoskupovanie prezeranýchstránok. Napríklad v jednom okne budú zobrazovanédokumenty o Beatles, kým v druhombudú stránky o systéme TeX.Treba poznamena, e toto súèasné pouívanieMDI a SDI je u známe z prehliadaèa Mozilla– poloky Open Link in New Tab a Open Link inNew Window v kontextovom menu po kliknutípravým tlaèidlom myši na hypertextový odkaz.OPERA – PRIATE¼ AUTOROV WEBOVÝCHSTRÁNOK. Ak berieme do úvahy to, e Opera 7 poskytuje monos odoslaniastránky na validáciu pomocou W3C HTML validátora (po stlaèení klávesov CTRL+ ALT + V alebo po kliknutí pravým tlaèidlom myši a pouití kontextovéhomenu Frame-Validate HTML), monos zobrazenia webovej stránky na celúobrazovku, monos zobrazenia stránky v reime úzka obrazovka, potom jejasné, e Opera 7 predstavuje vynikajúci nástroj pre autorov webových stránok.Okrem toho umoòuje emuláciu textového prehliadaèa, prepnutie doreimu kontrastného zobrazenia, zobrazenie štrukturálnych prvkov na stránkea niektoré ïalšie uitoèné poh¾ady na stránku. Zapínanie a vypínanie obrázkova štýlov sme u spomínali. Toto všetko pomáha autorom webových stránokvytvára stránky, ktoré sú maximálne dostupné pouívate¾om viacerých typovprehliadaèov a internetových zariadení.NOVÝ LAK. Okrem opísaných technických zlepšení a nových funkcií prinášaOpera 7 aj nový vzh¾ad. Tlaèidlá doslova „oívajú“ pod myšou a menia farebnýodtieò. Tak ako v prípade predchádzajúcich verzií aj pre Operu 7 bude k dispozíciiviac druhov „èalúnenia“ v podobe pouívate¾om definovaných tlaèidiel a farieb,prièom pouívate¾ bude môc meni farebný odtieò zvoleného „skinu“. Jednoduchokadý pouívate¾ môe ma Operu v takej podobe, ktorá najlepšie vyhovuje jehoestetickým predstavám a ktorá mu spríjemòuje cestovanie po internete.ZÁVER. Opera 7 je program, s ktorým sa v „kyberpriestore“ urèite nestratíte.Je to nieèo ako off-road, Ferrari a Rolls-Royce v jednom – po skúšobnej jazde savám ani nechce vystúpi...Igor PodlubnýInteligentné triedeniepoštyPodporakódovaniaUTF−32e

S O F T W A R EPersonálna a mzdová agenda cez poèítaèProgramové vybavenie urèené na vedenie ekonomickejagendy je dôleitou súèasou kadej súèasnejfirmy a toto tvrdenie platí bez oh¾adu na ve¾kosfirmy. Jednou z neoddelite¾ných súèastí ekonomickejagendy podniku je okrem úètovníctva a naòúzko nadväzujúcich systémov (sklady, predajne) ajpersonálna a mzdová agenda. Vo ve¾kých podnikochje obvyklé, e sa ekonomický systém realizujeinvestíciou do viac èi menej upravenej verzieniektorého z komplexných ekonomických balíkov(v závislosti od predmetu podnikania a štruktúryspoloènosti). V prípade menších firiem je situáciadiametrálne odlišná. V tomto segmente sa obyèajneekonomický systém neobstaráva „jednorazovo“,teda vo forme nákupu komplexného riešenia, alepostupne „skladaním“ ekonomického systému zjednotlivých èastí pod¾a aktuálnych poiadaviek.Samozrejme, tento prístup v sebe skrýva viacerériziká. Asi najzávanejšie je riziko vzájomnej nekompatibilityvybraných riešení. Je toti viac akonepríjemné, ak zistíte, e váš skladový systémnespolupracuje s úètovníctvom alebo úètovníctvonespolupracuje so mzdami. Našastie väèšina firiemzaoberajúcich vývojom a predajom ekonomickéhosoftvéru má vo svojej ponuke komplexné riešenia.A nie je niè neobvyklé, e spomínané komplexnériešenie je zaloené na modulárnom princípe,ktorý umoòuje postupné dopåòanie jednotlivýchmodulov tak, aby z nich pouívate¾ moholkedyko¾vek „posklada“ systém, ktorý bude vyhovovajeho poiadavkám. Ako všade aj tu však jestvujúvýnimky, a tak je dobré ma preh¾ad o tom,ktoré ekonomické systémy takýmito èrtami disponujúa ktoré nie.BW PAMPrvým z produktov, na ktorý sme sa pozreli, je dielombratislavskej spoloènosti BW SOFT, ktorá sašpecializuje na tvorbu ekonomického softvéru.Program BW PaM je nasledovníkom pôvodnej verziePaM, ktorú spoloènos na našom trhu ponúkau od roku 1993 (vtedy, samozrejme, vo verzii preMS DOS) a patrí do rodiny produktov, ktoré komplexnepokrývajú ekonomickú agendu podniku.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Program sa dodávav klasickej škatu¾ovej verzii. Pouívate¾ pri kúpezíska inštalaèné CD a podrobnú farebnú pouívate¾skúpríruèku.Inštalácia programu je jednoduchá, keïe jeplnoautomatizovaná, zvládne ju aj neskúsený pouívate¾.Systémové nároky tie sú dané skôr pouívanýmoperaèným systémom (podporované súWindows 95, 98, NT, 2000, Me alebo XP), samotnýprogram vystaèí s ¾ubovo¾ným poèítaèom, na ktoromje nainštalovaný niektorý z menovaných operaènýchsystémov. Na tlaè výstupných zostáv jeodporúèaná atramentová alebo laserová tlaèiareò.VERZIE. Program je dostupný v dvoch základnýchverziách – malý závod a ve¾ký závod. Kadá z nichumoòuje spracovanie agendy pre dve firmy. Spomínanézákladné èlenenie je rozšírené ešte prostredníctvommodulov, ktoré sú závislé od poètupracovníkov (mini, midi, maxi a giga), èo umoòujepokry poiadavky širokého rozsahu spoloèností(od 5 pracovníkov a po neobmedzený poèet). Výrobcaponúka zákazníkom aj monos dodatoèného„rozširovania“ programu dokúpením vyššiehomodulu v prípade zvyšovania poètu pracovníkov.Pre potreby úètovných firiem výrobca ponúkamultiverzie programu, ktoré umoòujú spracovaniemzdovej agendy viacerých firiem. Bezproblémovéje aj sieové prepojenie na viac poèítaèov.Okrem spomínaných verzií je v ponuke spoloènostiaj Štart verzia programu, ktorá disponujevšetkými funkciami „úplných“ verzií, jediným obmedzenímje monos spracova mzdy iba za jedenmesiac. Táto verzia programu je urèená na testovacieúèely pred zakúpením programu. Po zakúpenílicencie môete pokraèova ïalej v práci.PRÁCA S PROGRAMOM. Orientácia v programepomocou zobrazeného horného menu je jednoducháa preh¾adná.Tvorca programu sa v maximálnej monej mieresnaí u¾ahèi pouívate¾ovi prvé kroky pri práci sprogramom, a tak „prednastavuje“ údaje potrebnéna výpoèet miezd. V menu èíselníky sú sústredenéúdaje o nezdanite¾ných èastiach základu dane, maximálnychvymeriavacích základoch pre odvody dofondov, dåke pracovného èasu, tvorbe sociálnehofondu, sadzbe poistného na poistenie zodpovednostiza škodu, výške odvodov do poisovní, roènádaòová tabu¾ka, plánovacie kalendáre. Výhodou je,e všetky tieto údaje sú v prípade zmeny legislatívyprístupné na úpravu a pouívate¾ tak nie je závislýod servisného zásahu výrobcu alebo zakúpeniaupdate programu.Program sa dodáva s nadefinovanou mzdovouosnovou, ktorú nie je moné opravova alebomeni – tvorca programu na poiadanie vykonáúpravu alebo doplnenie mzdovej osnovy. V prípadezákonnej zmeny je poskytovaná aktualizácia formouupdate. Výpoèet mzdy pod¾a stredísk, akcií azákaziek vyuijú hlavne väèšie organizácie.V menu personalistika sú definované všetky evidenènéa mzdové údaje o pracovníkoch. Z h¾adiskavedenia personálnej agendy, program u¾ahèí spracovanieevidencie a tlaè pracovných zmlúv. Z h¾adiskavýpoètu mzdy sú najdôleitejšie mzdové údaje,ktorými pouívate¾ urèuje druh mzdy, údaje potrebnépre výpoèet odvodov, daní, dôchodkovéhopripoistenia, vyplácanie štátnych dávok a zráky znetta. Pri výbere je moné zapísa výšku príplatkov.Pri automatickom výpoète program generujemzdu na základe údajov v mzdových zlokách.V personalistike sa zapisujú aj údaje o deoch –potrebné na uplatnenie odpoèítate¾ných poloiek(v prípade verzie ve¾kého závodu na výplatu rodinnýchprídavkov) a údajeo osobných úètoch – potrebnéna vykonávaniezráok zo mzdy (mzdazasielaná na úèet, sporenie,pôièky, exekúcie...).Menu mesaèné spracovanieje urèené nakompletné spracovanievýpoètu miezd a výkazovpre odvody poistného.Na jednoduchý a rýchlyvýpoèet miezd je v programezabudovaná funkciaautomatického predspracovania.Pri zápisedochádzky sa vypåòajúlen dni neprítomnostipracovníkov (z dôvodudovolenky, rôznych prekáok v práci, refundácie,absencie, PN, OÈR...), ostatné dni program doplnípod¾a plánovacieho kalendára. Ak pracovník odpracovalcelý mesiac, nie je potrebné upravova jehodochádzku.Pri automatickom predspracovaní miezd je vykonanývýpoèet pod¾a údajov v plánovacom kalendári,údajov o neprítomnosti pracovníkov a údajovo mzdových zlokách, zadávaných v personalistike.V koneènej úprave mzdy je moné dopåòa ïalšiemzdové zloky (nepravidelné odmeny, náhrady), upravinadèasovú prácu, zada príplatky, zráky a pod.Po koneènej úprave miezd všetkých pracovníkovprogram vygeneruje výplatné pásky, výplatnú listinua rekapituláciu. Na hlásenie odvodov do poisovníje pripravená tlaè výkazov a príloh spolu spríkazom na úhradu. Prevodné príkazy na úhraduzráok z brutta a zráok z netta je moné generovav tlaèovej a v elektronickej forme. Organizácie,ktoré sledujú mzdové náklady pod¾a hospodárskýchstredísk, zákaziek a kalkulaèných poloiek,ocenia generovanie podkladov pre zaúètovanie výplatnýchlistín. Príkaz na úhradu je moné vytlaèiaj pre všetky ostatné zráky zo mzdy.V menu výstupy sú uloené tlaèe potrebnýchpotvrdení – o zúètovaných a vyplatených príjmoch,potvrdenie na výplatu rodinných prídavkov, potvrdenieo príjmoch na úèely nemocenského poistenia,štvrroèný preh¾ad o zrazených a odvedenýchpreddavkoch, zápoètový list, mzdový list,roèné zúètovanie a rekapitulácia dovoleniek pracovníkov.Po ukonèení spracovania miezd na konci rokaprogram vykoná uzávierku roka s prevodom èíselníkov,personalistiky a otvorených PN do nasledujúcehoroka.70 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R EAk je v poèítaèi nainštalované zároveò aj úètovníctvoBWU, pouívate¾ urèite ocení monos automatického zaúètovaniavýplatnej listiny do úètovníctva.ZÁVER. Program BW PAM pre Windows je pokraèovate¾ompredchádzajúcej verzie pre MS DOS. Poznatky a skúsenostitvorcov aj pouívate¾ov sú premietnuté do novej verzie,ktorá bola uvedená na trh v roku 2000. Výsledkom je program,ktorý je napriek pomerne zloitej mzdovej problematike¾ahko pochopite¾ný a nenároèný na ovládanie. Za ústretovýkrok voèi pouívate¾om povaujem sprístupnenie ve¾kéhomnostva nastavite¾ných prvkov, èím sa zniuje závisloszákazníka od servisných zásahov do programu. To prièastých zmenách v legislatíve nie je zanedbate¾ná vlastnosaj napriek tomu, e tvorcovia programu prune reagujú nazákonné zmeny a pravidelne aktualizujú program. Rovnakooceòujem monos tlaèe všetkých potrebných hlásení, výkazova potvrdení, èím odpadá prácne ruèné vypisovanie.Hodnotenie:☺ Vysoká miera automatizácie☺ Prepojenie na úètovníctvoCeny: Malý závod: od 2829 Sk do 6732 Sk (s DPH)Ve¾ký závod: od 16 487 Sk do 46 829 Sk (s DPH)Dodávate¾: BW SOFT, spol. s r. o.OLYMPnájdete na CD REVUEDruhým produktom, na ktorý sme sa v rámci tvorby preh¾adupozreli, bol program spoloènosti Kros. Patrí do rodinyekonomických programov, ktoré tvoria vzájomne prepojenýkomplexný systém. V ponuke je jednoduché i podvojnéúètovníctvo.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Program sa dodáva štandardnev škatu¾ovej verzii obsahujúcej inštalaèné CD a príruèkupouívate¾a. Inštalácia programu je bezproblémová a zvládneju aj menej skúsený pouívate¾, pretoe v jej priebehunie je potrebné nastavova iadne parametre. Z poh¾adunárokov na systém nemá Olymp nijaké zvláštne poiadavky,pracuje vo všetkých dnes bene rozšírených verziáchsystému Windows, poèínajúc 9x cez NT a po XP. Zpoh¾adu hardvérových poiadaviek je urèujúcim prvkompráve pouitý operaèný systém.VERZIE. Olymp sa ponúka v dvoch verziách – pre malý ave¾ký závod. Èlenenie je vytvorené v súlade s definíciamipouívanými v legislatíve platnej v súèasnosti. Obe verzieprogramu sa dodávajú vo viacerých modifikáciách, odlišujúcichsa poètom pracovníkov, pre ktorých umoòujúspracovanie miezd. Okrem spomenutých verzií je k dispozíciiaj demonštraèná verzia (je aj na CD REVUE), ktoráumoòuje vyskúša si funkcie programu. V tejto verzii jeprogram upravený tak, e podporuje spracovanie miezdvo dvoch firmách, prièom jedna je vytvorená pri inštaláciia obsahuje ukákové údaje, na ktorých si môete prácu programuotestova bez nutnosti zadáva ostré údaje. Pochopite¾ne,máte monos pracova aj s reálnymi údajmi (vytvorenímnovej firmy). Obmedzenia demoverzie sú dve:prvým je skutoènos, e v programe je moné vykona výpoèetmiezd maximálne za tri mesiace, druhým, e programneumoòuje vymazanie údajov za iadny mesiac (ani predspracovaním miezd). Demonštraèná verzia teda poskytujedostatoèný priestor na otestovanie pred nasadením.PRÁCA S PROGRAMOM. Program svojou koncepciouovládania vychádza z jednoduchého úètovníctva Alfa. V menuprogramu, ktoré má klasickú podobu, má pouívate¾ kdispozícii základné vo¾by aj z prostredia nástrojovej lišty, naktorej sú umiestnené odkazy v podobe ikon.Ovládanie programu je rozèlenené pod¾a èinností. Zaloeniefirmy umoòuje pouívate¾ovi definova údaje ofirme. V menu Podnikové údaje sú dostupné údaje o firme(kompletné informácie zadané pri zaloení firmy, bankovéúèty a definícia organizaènej štruktúry podniku). Kalendársprostredkúva nastavenie mesiaca, pre ktorý chce pouívate¾poèíta mzdy.Personalistika sprístupòuje pouívate¾ovi zadávanieúdajov o zamestnancoch, tie mono rozdeli na základnéinformácie, osobné, rodinné, pracovné údaje a podkladyna výpoèet mzdy. Práve naplnenie údajov do tejto èastimá vplyv na správnu funkciu programu. Keïe rozsahúdajov, ktoré program umoòuje uchováva, je pomerneširoký a nie všetci zamestnávatelia vyadujú èi vyuívajúrovnako podrobné informácie, informuje program pouívate¾ao údajoch, ktoré sú na èinnos programu nevyhnutné,farebným odlíšením pozadia po¾a (miesto bielehoje lté), do ktorého majú by „povinné“ údaje zadané.Program si zadanie nevyhnutných údajov aj kontroluje,take v prípade, e niektorý z nich nezadáte, upozorní vásna túto skutoènos. V tejto èasti programu tie môetenadefinova pre kadého zamestnancajednotlivé poloky mzdy (zloky –hodinová, mesaèný, odmeny, príplatkya náhrady, zráky – preddavky,poistné a podobne).Menu Mzdy sprístupòuje pouívate¾ovigenerovanie miezd prostredníctvomvo¾by výpoèet výplat. Mechanizmusspracovania pozostáva z nieko¾kýchkrokov. V prvom sú mzdy vygenerovanéprostredníctvom zloiekdefinovaných v personalistike a údajovz pracovného kalendára. Následne jepotrebné prostredníctvom vo¾by opravdoplni údaje z aktuálneho mesiaca (dovolenka,PN a ïalšie). V priebehu procesuspracovania miezd je pouívate¾priebene informovaný o stave výpoètumiezd pre jednotlivých zamestnancov.Po ukonèení spracovania miezd je potrebné prejs dovo¾by mzdy – prevodné príkazy, kde v prvom kroku vygenerujeteprevodné príkazy, tie máte následne monosupravova a tlaèi. K dispozícii sú nielen tlaèivá jednotlivýchslovenských bánk, ale aj priame zadanie platby prostredníctvomhomebankingu (VÚB, Slovenská sporite¾òa, Tatrabanka,Po¾nobanka, ¼udová banka, PKB, Poštová banka,ÈSOB a Creditanstallt). Po kompletnom spracovaní miezdprogram môe vygenerova ich export do jednoduchéhoúètovníctva Alfa. Súèasou prenosu sú všetky nevyhnutnéúètovné operácie.1/2003 PC REVUE 71

S O F T W A R EPoslednou operáciou so mzdami je mesaèná uzávierkamiezd, ktorá zabezpeèuje údaje pred nechcenýmizmenami (prezeranie a tlaè ostávajú kdispozícii) a sprístupní spracovanie miezd na nasledujúcimesiac.Z ïalších vlastností programu stoja za zmienkupreddefinované tlaèové výstupy, kde má pouívate¾k dispozícii nielen štyri typy výplatných pások,ale aj výplatné a zálohové listiny (s uvedenýmisumami i bez nich), mzdové listy (pre kadého zamestnanca),odvody do poisovní, menné zoznamy,personálne údaje a mnoho ïalších (spolu viac ako90 dokumentov a tlaèív). Z poh¾adu pouívate¾a jepríjemné, e tlaèové zostavy tohoto programu súakceptované jednotlivými úradmi.ZÁVER. Programy ekonomického zamerania spoloènostiKros sú u nás pomerne známe a rozšírené.Prepojenos programu Olymp s ostatnými ekonomickýmiprogramami tohto výrobcu je na ve¾midobrej úrovni. Komfort práce s programom Olymp,logika postupu spracovania miezd i monosti poskytovanév oblasti tlaèe zodpovedajú cie¾ovej skupinepouívate¾ov. Dôraz bol pri vývoji programukladený na èo najjednoduchšie pouívanie systémua to na programe vidie.Hodnotenie:☺ Ovládanie a rýchlos spracovania miezd☺ Tlaèové zostavy☺ Prepojenie na úètovníctvoCeny:Malý závod: 3800 Sk + 156 Sk za zamestnanca (s DPH)Ve¾ký závod: 5463 Sk + 195 Sk za zamestnanca (s DPH)Dodávate¾: Kros, spol. s r. o.SOLIDÏalší program, ktorý vám v rámci preh¾adu predstavíme,vznikol v spoloènosti Hour Software akodoplnok jej produktového portfólia. Nosným produktomtejto spoloènosti je systém pre personalistikua mzdy Human, urèený na nasadenie vo ve¾kýchfirmách. Vedenie spoloènosti však chcelo svoj produktponúknu aj menším, presnejšie malým firmám,a tak vznikol program Solid. Ten je urèený nakomplexné pokrytie problematiky PaM v spoloènostiachzamestnávajúcich do dvadsa pracovníkov.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Program sa dodávana CD-ROM médiu. Inštalaèný program ponúkapouívate¾ovi viaceré typy inštalácie, ktoré sú všakdobre opísané tak priamo v inštalaènom programe,ako aj v súbore s nápoveïou.Systémové nároky programu sú závislé od typupouívaného operaèného systému a nárokov databázovéhosystému MS Access. Solid je moné pouívav nasledujúcich verziách Windows: 9x, NT, 2000, MEa XP. Pokia¾ ide o inštaláciu databázového systémua kniníc, ktoré program pouíva na komunikáciu sdatabázou, ich prítomnos si aplikácia testuje pri inštaláciia v prípade potreby si nevyhnutné nástrojedoinštaluje. Inštalácia tohto programu nie je nároèná,ale isté znalosti systému sa pouívate¾ovi zídu.VERZIE. Program sa dodáva v dvoch verziách, líšiacichsa navzájom poètom firiem, ktorých údajeumoòujú spracúva. Základná je Monoverzia,ktorá umoòuje spracúva mzdy pre pä firiem.Vyššia je Multiverzia, urèená pre pouívate¾ov spracúvajúcichmzdy pre šes a viac firiem. V oboch prípadochje moné v kadej firme spracováva mzdymaximálne pre dvadsa zamestnancov v trvalom pracovnompomere a rovnaký poèet pracovníkov pracujúcichna dohodu èi èiastoèný úväzok. Demonštraènáverzia je k dispozícii na internete, prípadne na vy-iadanie na CD. Obmedzenia demoverzie sú dve –prvé je èasové (demo pracuje iba 60 dní), druhé obmedzujepoèet firiem na jednu testovaciu a jednu ostrú.PRÁCA S PROGRAMOM. Prostredie programu jez poh¾adu pouívate¾a rozèlenené do troch vzájomnepreviazaných èastí: Osobné, PaM a Mzdy. Osobnéoddelenie slúi na spracovanie základných personálnychúdajov o zamestnancovi (osobné èíslo,meno, rodné èíslo, titul, dátum a miesto narodenia,pohlavie, bydlisko, národnos, stav a ïalšie), evidenciuvzdelania, evidenciu profesie, sledovaniemimoevidenèného stavu, sledovanie zápoètov a dovolenieka evidovanie súbených pracovných pomerov.Údaje tu mono zadáva a upravova.Oddelenie PaM zdruuje všetky informácie o zaradenía plate zamestnanca (zaradenie a klasifikáciapracovníka, spôsob výplaty, evidencia dovolenky,priemery), pravidelné príjmy a zráky (údajepre daò, zdravotné poistenie, zráky).Mzdové oddelenie slúi na evidenciu miezd vyplatenýchzamestnancovi v jednotlivých mesiacocha, samozrejme, aj na jej výpoèet (výpoèet mzdy,zákonných zráok a odvodov). Zaujímavosou jemonos zadáva dochádzku priamo do kalendára.Solid poskytuje pouívate¾om aj mnostvo pokrokovýchfunkcií, ktoré u konkurencie nenájdete. K nimpatrí aj sledovanie histórie údajov. Pri jednotlivýchpolokách je toti evidovaná nielen aktuálna hodnota,ale aj predchádzajúce hodnoty vrátane dátumu,keï bola realizovaná zmena konkrétneho údaja. Tátovlastnos umoòuje sledova všetky evidované údajev èasovej postupnosti (zmena platu, zdravotnej pois-ovne...), èo sa môe zís pri tvorbe štatistík.Ïalšou silnou zbraòou tohto produktu je generátortlaèových zostáv, ktorý pouívate¾ovi umoòujeokrem bených zostáv pre personalistiku a mzdy (súsúèasou programu) generova aj štatistiky poadovanéŠtatistickým úradom Slovenskej republiky a štatistikyTREXIMA ŠDMZ a ISCP a vytvára vlastné zostavya formuláre, ktoré definuje priamo pouívate¾.Mnostvo doplnkových funkcií a nastavení jedostupných v servisných polokách menu, ichnastavenie je však vhodné zveri do rúk pracovníkas dostatoènými znalosami z oblasti PaM, ktorýje aj dostatoène znalým pouívate¾om PC. Ak takýmfirma pouívajúca Solid nedisponuje, výrobcaprogramu ponúka takéto sluby priamo alebo prostredníctvomobchodných zástupcov.K zaujímavým èrtám programu Solid patrí ajmonos preddefinova parametre programu prijeho štarte. Vytvorenie zodpovedajúceho nastaveniaje lepšie necha na skúseného pouívate¾a,nastavenia sa však robia iba raz a ich výsledkom jespustenie programu presne pod¾a poiadaviekdaného pracovníka. Pracovník zodpovedný zamzdy sa teda priamo spustením programu môedosta do svojej agendy,rovnako aj pracovníkosobného oddelenia. Takétopouívate¾ské nastaveniazvyšujú efektivitupráce so systémom,pretoe rešpektujúindividuálne nastaveniajednotlivých pracovníkov,ktorí po štarteprogramu nemusianastavova program dopoadovaného stavu. Prostredníctvompreddefinovanýchnastavení jemoné realizova aj autorizáciupouívate¾a.Poslednou lahôdkouz dielne tvorcov systémuje monos vytváraindividuálne makrá pod¾a poiadaviek pouívate¾a,prostredníctvom ktorých je moné niektoré èinnostizautomatizova.Výrobca ponúka zákazníkom servis v podobeaktualizácie programu, ktorá automaticky zapracúvaprípadné legislatívne zmeny. Tá je zákazníkompravidelne zasielaná nimi zvoleným spôsobom.ZÁVER. Na programe Solid jednoznaène vidie, evznikol zjednodušením „ve¾kého“ PaM programu, acíti na òom aj dlhoroèné skúsenosti vývojárov sdanou problematikou. Toto tvrdenie dokumentujenajmä široká paleta pokroèilejších funkcií, ktorýmiprogram disponuje. Pre pouívate¾ov je k dispozíciimonos neskoršieho prechodu na robustnejší systémHuman (pri uchovaní všetkých údajov), ktorýje urèený pre ve¾ké organizácie a poskytuje aj modulyna riadenie ¾udských zdrojov.Hodnotenie:☺ Komplexnos☺ Spracovanie produktu☹ Spolupráca s úètovníctvom iba cez makráCeny:Monoverzia: 4868 Sk s DPHMultiverzia: 9746 Sk s DPHDodávate¾: Hour, spol. s. r. o.Peter Orviský72 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R EEmulátor WEMUWEMU je emulátor terminálu pre prostredie WIN-DOWS, ktorý umoòuje poèítaèom s MS Windowsprístup na server so systémom UNIX.Emulátor terminálu WEMU patrí do skupiny programov,ktoré emulujú èinnos alfanumerického termináluv prostredí WINDOWS 95, 98 a 2000/ NT.Táto èinnos umoòuje vyui osobný poèítaè akoalfanumerický terminál pripojený k serveru s operaènýmsystémom UNIX. Vzájomná komunikáciamedzi serverom a osobným poèítaèom môe prebiehapo ethernetovej sieti alebo cez sériové rozhranieRS-232. Pouívate¾ osobného poèítaèa môema otvorených nieko¾ko pracovných okien (napr.Word, Excel, WEMU) a jednoduchým prepínanímokien môe pracova na vlastnom poèítaèi alebo pracovas aplikáciou beiacou na serveri s OS UNIX.Emulátor WEMU poskytuje pouívate¾ovi príjemnépracovné prostredie s jednoduchým ovládanímpomocou myši. Pouívate¾ský komfort si volíkadý pouívate¾ individuálne. Môe si zvoli typpouívanej klávesnice, farbu pozadia a písma, ve¾kospísma a pod. Zvolené parametre si emulátoruloí a pri kadom spustení programu pracuje pouívate¾vo zvolenom pracovnom prostredí.nájdete na CD REVUEFunkèné vlastnosti emulátora: V sekcii nastavenie terminálu si pouívate¾môe zvoli typ terminálu (ANSI, DEC VT220, DECVT220TI, DEC VT510KVC, DEC VT52, WYSE WY-60,WYSE WY-120), nastavi poèet riadkov a ståpcov nazobrazovanie, má monos nastavi históriu riadkov,automatické zarovnanie, zobrazovanie pozície kurzora,trace output, špeciálnu podporu pre IS-Profix, monospo odpojení zatvori terminál,prípadne automaticképrihlásenie do systému. V sekcii pripojeniemáte monos vybra spomedzidvoch spôsobov:buï pouijete protokolTCP/IP (máte monosnastavi šifrovaný prenospomocou protokolu SSH,okrem toho nastaveniamokolo protokolu SSH jevenovaná samostatnázáloka SSH Nastavenia),alebo priame pripojeniecez sériový port (RS-232). Nastavenie pracovnej plochy umoòuje zvolisi individuálnu pracovnú plochu – zvoli si farbupozadia, farbu normálneho a inverzného textu,ve¾kos fontov a pod. Národná podpora umoòuje prácu v národnomprostredí (slovenská alebo èeská abeceda).Na túto èinnos vyuíva emulátor kódovanie znakov(Eastern Europe 1250, Kamenických,ISO/Latin2, IBM štandard) a mapovanie klávesnice(štandardné EMU mapovanie, slovenský a èeskýpísací stroj, slovenský a èeský programátorskýreim, semigrafika cez CTRL-Z). Pouívanie viacerých okien – emulátorumoòuje otvorenie a prácu a 9 okien, prièomz kadého okná môete by prihlásení na¾ubovo¾ný vzdialený unixový systém. Transparentná tlaè – monos výberu tlaèiarnea nastavenia jej parametrov. V sekcii ovládanie modemu môete nastaviparametre modemu a jeho ovládanie v prípadevzdialeného pripojenia osobného poèítaèa k systémuUNIX cez modem. Máte takisto monospoui jednoduchý adresár telefónnych èísel, ktorýdovo¾uje pridáva, opravova a ruši jednotlivépoloky z adresára. Kadá poloka v adresári saskladá z dvoch èastí, z názvu a telefónneho èísla.Adresár telefónnych èísel je spoloèný pre všetkyterminály. LPR Server – tvorí samostatnú funkènú èasemulátora, ktorá môe bea na pozadí systémunezávisle od èinnosti emulátora a umoòujevyui ¾ubovo¾nú tlaèiareò pripojenú k PC nasieovú tlaè. FTP Server – je samostatný program, ktorýumoòuje definovaný prístup (èítanie, zápis, bezprístupu) iných pouívate¾ov k súborom na zvolenompoèítaèi. V menu Nastavenie/Jazyk máte monosvybra si, v akom jazyku bude program s vamikomunikova. Poskytované sú tieto monosti: slovenský,èeský a anglický jazyk.Okrem týchto pouívate¾ských výhod poskytuješirokú paletu nástrojov s jednoduchým ovládanímna nastavenia funkèných a pouívate¾ských parametrov.Jednotlivé funkèné nástroje sú preh¾adne umiestnenéna hornej lište obrazovky a po kliknutí myšouponúkajú pouívate¾ovi svoje funkèné monosti.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Emulátor termináluWEMU nemá iadne mimoriadne nároky. Bezchybnepracuje na kadom poèítaèi, kde beí operaènýsystém Windows 95, Windows 98 alebo Windows2000/NT. Na inštaláciu WEMU potrebujete iba 1,4 MBmiesta na disku.Systémové poiadavky na vzdialený systém. WE-MU mono poui na pripojenie PC k ¾ubovo¾nýmunixovým systémom pracujúcim na rôznych HWplatformách bez akýchko¾vek poiadaviek. Umoòujekomunikáciu so systémami UNIX beiacimi naHW platformách: INTEL, IBM, ICL, DEC, HP, SUN, SIE-MENS. Mimo komerèných unixových systémov savyuíva aj na pripojenie k OS LINUX (pozri obrázok).ZÁVER. Podobný produkt sa mi zatia¾ do ruky nedostal,take porovnáva s iným programom je aké.Èiastoène mono WEMU porovna s programomPuTTY, ale WEMU poskytuje viac funkcií a navyšemáte monos s prípadnými problémami, resp.rozšírením funkènosti sa obráti na dodávate¾a. Pozakúpení produktu dodávate¾ poskytuje bezplatnýupgrade nových verzií produktu. Aby ste si mohliprogram vyskúša, na CD REVUE nájdete plnofunkènúverziu emulátora WEMU, ktorá má èasovoobmedzenú èinnos. Po uplynutí urèeného èasu saemulátor samoèinne zablokuje a znemoní tak jehoïalšie pouívanie.Cena: Emulátor WEMU 4.16, disketa, manuál,1 licencia, licenèný list: 3400 Sk bez DPH (4080 Sk s DPH) Emulátor WEMU 4.16 – licencie pre ïalších pouívate¾ov:1000 Sk/1 ks bez DPH (1200 Sk s DPH)Dodávate¾: Prosoft, s. r. o.E−mail: info@prosoft.skIng. Peter Gašparoviè74 PC REVUE 1/2003

Age of MythologyPokia¾ ste fanúšikmi hry Age of Empires,tento titul by vám nemal by ataký neznámy. Age of Mythologynadväzuje na túto úspešnú sériuhier a pridáva do existujúceho konceptuprvky mystiky a fantázie. Takako u predchodcov aj v tejto hre ideo realtime stratégiu, ktorá je navyšeúplne prepracovaná do 3D grafiky.Inštalácia je jednoduchá a rýchla,na disku vám hra zaberie asi 900 MBvo¾ného priestoru, pri jej spúšaníGAMESY / RECENZIAsérie A série Age of Empires je vnesérieAge of Empires je vneseniemystiky do celého deja. Poèas hrytak nejde len o abu surovín, budovaniemesta a obchodovanie, ve¾azavái aj duchovná vyspelos vášhonároda. Bohovia hrajú poèas dejave¾mi silnú úlohu, a pokia¾ budetepozorní aj v tomto smere a budeteduchovnej stránke venova dostatokpozornosti, získate nad súpermiznaènú výhodu. Takto na vašej stranemôu bojova rôzni hrdinovia,ïalej budete rozvíja. Èie v Age ofMythology nejde len o vojenskú, ale ajo duchovnú silu vašej strany.Grafická stránka hry je jednoduchodokonalá. Nielene na modelovaniecelej hry je pouitý kompletnenový engine, všetko je navyše plne3D a obohatené mnostvom efektov.Grafická atraktivita titulu sa taknekonèí pri úvodnom intre a sprievodnýchvideách, celý dej je ve¾mipekne stvárnený. Postavièky, budovy,krajina, stromy, voda, to všetkoje do detailu vymodelované a vyzeráve¾mi realisticky. Je síce pravda, ena to, aby ste sa efektmi, ako je vlnobitieèi boská iara, kochali v rozlíšení1280 × 1024, budete potrebovados výkonný poèítaè, ale aj priniších rozlíšeniach vyzerá hrave¾mi pekne. Výhodou je, e vïaka3D prostrediu môete poèas hraniamapu ¾ubovo¾ne otáèa a zoomova.To urèite prispieva k preh¾adnosti prihraní. Grafika jednoducho nemá chybu,z tejto stránky si Age of Mythologyu mòa získala plný poèet bodov.Hudobné stvárnenie je rovnakona vysokej úrovni a plne sa prispôsobujedeju. Rovnako aj ozvuèenie hryje ve¾mi dobre spracované a èi u ideo komentáre vašich jednotiek, alebohluk boja, všetko znie realisticky.Age of Mythology vo mne zanechalave¾mi dobrý dojem. Ide o kvalitnúrealtime stratégiu, ktorá jevšak budete musie ma v mechanikevloený aj jeden z dvoch CD diskov,na ktorých sa dodáva. Po spustenívás privíta skvele spracované intro,ktoré vás uvedie do deja a ukáe vám,èo bude poèas hrania vašou úlohou aaké nástrahy vás pri tom èakajú.Dej celej hry je zliaty do súvisléhopríbehu. Prechádzate rôznymi misiami,kde je vašou úlohou (ako v kadejinej stratégii) bojova s nepriate¾mi,doby mesto èi len prejs s párbojovníkmi nároènú cestu. V hre vystupujútri strany – Gréci, Egypaniaa Vikingovia. Kadá z nich má, samozrejme,iné výhody a aj slabéstránky. Poèas plnenia jednotlivých misiíkampane sa postupne dostanetedo úlohy všetkých troch strán, a takbudete musie vdy maximálne aizo sily práve prideleného národa.Okrem klasickej kampane si mô-ete zahra aj niektoré z pripravenýchscenárov, prípadne si v dodávanomeditore vytvori vlastnú mapua skúsi šastie na nej. Podporovanáje aj sieová hra, a tak si zasúpera môete zvoli nielen poèítaè,ale a 7 ïalších ¾udských oponentov.Zásadným rozdielom medzi Ageof Mythology a jej predchodcami zoprípadne na nepriate¾a môeteposla mýtické jednotky alebo kúzla.A pocit, ktorý zaijete, keï sa vášobor vrhá na nepriate¾ských vojakovalebo keï na oponentovo mestozošlete zemetrasenie, je ve¾mi dobrý.Tým, e hra bola doplnená o tietoprvky, sa pod¾a môjho názoru stalaove¾a zaujímavejšou, pretoe priduchovnom rozvoji vášho národamáte ve¾a moností, ktorých bohovbudete preferova a ako sa potomspracovaná nádherne z grafickej azvukovej stránky, ani deju všaknechýba kvalita. Titul je navyše plnelokalizovaný do èeštiny. Ak ste tedafanúšikmi dobrej stratégie, Age ofMythology si urèite zahrajte.Minimálna konfigurácia: Pentium II450 MHz, 128 MB RAMCena: 1943 Sk bez DPH (2332 Sk s DPH)Zapoièal: BrlohMartin Turoò

S O F T W A R ESharewarové okienkoEMcalc v1.1Opis: vedecko-technická kalkulaèka so štatistickouanalýzou a zobrazovaním grafov pre Win95-2000Vlastnosti: kalkulaèka môe pracova v štandardnom alebozmenšenom okne pre úsporu plochy; v oboch prípadochje k dispozícii riadok na zadávanie matematickýchvýrazov a riadok s výsledkom; okremdekadickej sústavy je podporovaná aj binárna,oktálna a hexadecimálna sústava; rôzne monostivo¾by formátu a presnosti zobrazenia výsledkuvrátane ininierskej notácie mnostvo vstavaných funkcií vrátane algebraických,goniometrických, hyperbolických, logaritmických,exponenciálnych a pod.; samozrejmosou jedodriavanie priority algebraických operátorov;výrazy je moné realizova s 8 preddefinovanýmia ¾ubovo¾ným poètom pouívate¾sky definovanýchpremenných sú dostupné prevody mnostva fyzikálnych jednotiek(dåkové, plošné, objemové, hmotnostnéa ïalšie miery); pri vkladaní údajov mono vyuirýchle zadávanie základných fyzikálnych konštántz preddefinovaného zoznamu (gravitaèné zrýchlenie,gravitaèná konštanta, náboj elektrónu a pod.); viaceréfunkcie mono ovláda klávesovými skratkami generovanie èíselných radov iterácií 1 alebo 2premenných, èiastoèných súètov èlenov nekoneènéhoradu, resp. rovinných kriviek definovanýchparametrickými rovnicami; získané výsledky jemoné v definovanom textovom formáte uloi dosúboru, resp. zobrazi vo forme grafu (v preh¾adovompodokne, resp. v samostatnom oknes monosou získania detailu, modifikácie farieba pod.); upravený graf je moné následne vytlaèina tlaèiarni, prípadne exportova do súboru vo formáteBMP, EMF alebo WMF štatistická analýza umoòuje k definovanejmnoine údajov vypoèíta aritmetický, geometrický,kvadratický a harmonický priemer, rozptyl,smerodajnú odchýlku, variaèný koeficient a ïalšieúdaje (súèet všetkých èlenov, minimálna a maximálnahodnota) podpora metódy drag & drop, monos automatickéhoukladania výsledku do pamäovej schránkypo kadom výpoète pre jeho prenos do inej aplikácie zvládnutie pouívania všetkých moností programunapomáha preh¾adný pomocník a zobrazovanietipov dòa viacjazyèná podpora (v èase písania recenziedostupná èeština, angliètina a nemèina) -ph-Autor: Ing. Petr Baxant – EMDAT, ÈRŠtatút: shareware, 30−dòová skúšobná verzia má niektoréfunkèné obmedzeniaCena registrácie: 750 Kè + DPH aj s médiom a tlaèenýmmanuálom, výrazné z¾avy pre školy a vzdelávacie inštitúcieRegistrácia v SR: http://www.avir.skDomovská stránka: http://www.emdat.czDownload URL:ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utilmisc/emcalc.exeArtopik v1.3Opis: slovenský program na tvorbu predlôh prekríikové výšivky pre Win95-XPVlastnosti: tvorba predlôh a do ve¾kosti 999 × 999 kríikovs monosou plynulého zväèšovania a zmenšovaniazobrazenia predlohy program v registrovanej verzii umoòuje importobrázka vo formáte JPG alebo BMP (s monosoudefinície jeho polohy na predlohe) a jeho diskretizáciuv rámci kríikového rastra a urèenie farbyjednotlivých kríikov v rámci editovate¾nej farebnejpalety (sortimentu farieb bavlniek), ktorej definíciasa ukladá spolu s kadou výšivkou alebosamostatne na pouitie s ïalšími výšivkami; taktovytvorenú definíciu rozloenia a farieb kríikov jemoné ïalej ruène upravova (farbu jednotlivýchkríikov, resp. aj samotnú farebnú paletu) štatistika rozloenia farieb kríikov umoòujevypoèíta priblinú spotrebu nití jednotlivýchfarieb vytvorenú výšivku je moné exportova doobrázka vo formáte JPG alebo BMP, resp. sa dávytlaèi s monosou vo¾by ve¾kosti tlaèovej zostavy;ak je výšivka rozsiahla, je moné poui automatickúviacstránkovú tlaè predlohy; mononastavi symbol reprezentujúci kríik pri farebnejtlaèi, ako aj farbu èiar rastrovej mrieky; pri tlaèina èiernobielej tlaèiarni je moné vyui aj vyjadreniefarebnosti jednotlivých kríikov zvolenýmigrafickými symbolmi na autorovej stránke sú k dispozícii viaceré vzorovéèiernobiele aj farebné predlohy (uloené vovlastnom formáte *.art), vhodné na odskúšanie jednotlivýchfunkcií programu-ph-Autor: Rastislav Korytár, SRŠtatút programu: shareware, skúšobná verzia má niektoréfunkèné obmedzeniaCena registrácie na 1 poèítaè: 590 Sk (450 Kè) + DPHStránka distribútora v SR: http://www.avir.skStránka distribútora v ÈR: http://www.hajana.comDomovská stránka: http://www.rksoft.skDownload URL:ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/sk_made/artopik.zipAlcohol 120% v1.3.5Opis: nástroj pre Win95-XP na emuláciu anapa¾ovanie CD a DVD médií s podporou funkcieklonovania; v príprave je monos kúpy moduluemulácie (Alcohol 52%) a napa¾ovania médií(Alcohol 68%) ako oddelených produktovVlastnosti: program umoòuje súèasne emulova a 31 virtuálnychCD a DVD-ROM diskov (je moné spúšaviacero programov z oddelených médií naraz); priemulovaní je dosahovaná rýchlos 200 × CD-ROM podpora štandardnej metódy èítania CD a DVDmédií, ako aj èítania CD RAW subkanála, èoumoòuje emulova široké spektrum médií;monos exportu obsahu média do obrazovéhosúboru, je podporovaný formát Media DescriptorImage (.mds), CloneCD (.ccd) a CDRWIN (.cue); priimporte sú podporované okrem menovaných formátovaj formáty Blindread (.bwt), ISO (.iso) aDiscJuggler (.cdi) pri zápise CD a DVD médií sú podporovanérôzne metódy vrátane RAW Session-At-Once, RAWSession-At-Once+SUB, resp. RAW Disk-At-Once splnou podporou PQ/R-W subkódu pri CD médiách;okrem napálenia vopred vytvoreného obsahu obrazovéhosúboru je moné aj kopírovanie CD a DVDmédií v reálnom èase, resp. pri slabších zostaváchdvojfázové po predchádzajúcom vytvorení obrazovéhosúboru sú podporované CD formáty: CD-DA, CD+G, CD-ROM, CD-XA, Video CD, Photo CD, Mixed Mode aMultisession CD, prièom sú podporované všetkydostupné ATAPI a SCSI napa¾ovaèky a médiá typuCD-R a CD-RW; je moné poui aj externénapa¾ovaèky vyuívajúce pripojenie cez USB aleboIEEE-1394 (Firewire) program podporuje nasledujúce DVD formáty:DVD-ROM, DVD-Video a DVD-Audio, prièom nazápis je moné poui médiá DVD-RAM, DVD-R,DVD-RW aj DVD+RW podpora technológie prevencie podteèeniavyrovnávacej pamäte, ako aj súèasného nahrávaniaviacerých médií (èo však vyaduje dostatoènevýkonnú poèítaèovú zostavu) viacjazyèná podpora vrátane slovenèiny -ph-Autor: Alcohol Software, Ve¾ká BritániaŠtatút: shareware, skúšobná doba 30 dníCena registrácie: 50 USD76 PC REVUE 1/2003

Domovská stránka: http://www.alcohol−software.comDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/utildisk/alcoh120.exeChromatia Tuner v2.5Opis: nástroj na ladenie hudobných nástrojov pre Win95-XPVlastnosti: èinnos programu spoèíva v kvantifikácii rozladenia tónuhudobného nástroja (snímaného prostredníctvom mikrofónnehovstupu zvukovej karty) oproti ruène zvolenémureferenènému tónu (ktorý sa aktivuje pomocou tlaèidielzodpovedajúcich jednotlivým tónom, resp. poltónom)alebo oproti najblišiemu (automaticky detegovanému)tónu, resp. poltónu zvoleného druhu stupnice; frekvenciadominantnej zvukovej zloky je zobrazená v èíselnej podobea miera rozladenia je dostupná aj v èíselnej, aj v analógovejpodobe na ve¾kom analógovom ukazovateli; mierurozladenia je moné indikova aj prostredníctvom zvukovéhosignálu (tikot, ktorého frekvencia je úmerná ve¾kostirozladenia) pri rozbore vstupného signálu môe pomôc aj vstavanýspektrálny grafický analyzátor s frekvenèným rozsahom0 a 5 kHz, ktorý pouíva lineárne delenie frekvenènej osi program analyzuje zvukový signál v rámci 9 oktáv(od C1 po C10) s presnosou lepšou ako 0,1 Hz a po tón C8 program podporuje viac ako 30 druhov ladení vrátanerôznych historických stupníc; monos definície vlastnýchstupníc a ladení kalibrácia úrovne vstupného šumu, typu mikrofónua monos hornopriepustnej filtrácie na potlaèeniasieového brumu, resp. iných parazitných nízkofrekvenènýchsignálov program je moné poui aj vo funkcii frekvenènéhogenerátora, keï sa (v ruènom reime) zvolený tón prehrávavýstupným zvukovým zariadením a hudobný nástroj jetak moné naladi prostredníctvom sluchu je moné vyui vstup MIDI na zadávanie referenènéhotónu v ruènom reime prostredníctvom externej klávesniceMIDI, resp. aj výstup MIDI na prehrávanie referenènéhotónu na pripojenom externom MIDI zariadení-ph-Autor: Markus Jönsson – FMJ−Software, ŠvédskoŠtatút: shareware, skúšobná doba 30 dníCena registrácie: 25 USDDomovská stránka: http://www.fmjsoft.comDownload URL: ftp://ftp.elf.stuba.sk/pub/pc/educult/ctuner25.zipFind Junk FilesAk aj vy stojíte pred problémom, ako zbavi pevný disk prebytoènýchsúborov, mohol by vás zauja práve tento program.S jeho pomocou toti ve¾mi rýchlo môete nájs všetkysúbory, ktoré len zbytoène zaberajú miesto, a je len navás, èi ich odstránite. Ovládanie je ve¾mi jednoduché, staèí,aby ste zadali nieko¾ko kritérií, a program následne vykonáskenovanie. V prvej záloke vyberiete tie pevné, prípadnevýmenné disky, ktoré chcete prekontrolova. V ïalšejzáloke je na vás výber prípon súborov, ktoré budú oznaèenéako prebytoèné. Dos kompletný zoznam súborov jeu naeditovaný, ak chcete, môete do zoznamu pridaïalšie. Takisto je tu zoznam typov súborov, ktoré budú zpreh¾adávania vynechané, a aj ten môete editova. Vïalších nastaveniach potom vyberáte adresáre, ktoré samajú špecificky preh¾ada, a opä aj tie, ktoré budú vynechané.Posledné nastavenia sú venované vlastnostiamsúborov na spresnenie skenovania. Tu môete napríkladnastavi, aby sa h¾adali len súbory so špecifickouve¾kosou, atribútmi èi dátumom vzniku. Potom u lenspustíte skenovanie a po jeho dokonèení vyberiete zozoznamu nájdených poloiek tie, ktoré chcete definitívnevymaza.-mt-Názov: Find Junk FilesVe¾kos: 1198 KBLicencia: freewareDownload: www.ameritech.net/users/gclaxton/SpyBotPokia¾ sa pohybujete èastejšie po internete, urèite ste upoèuli o spyware. Ide o programy, ktoré sa vám nenápadnedostanú do poèítaèa, sledujú vašu èinnos anásledne odosielajú svojim autorom informácie o tom,aké stránky navštevujete a aké programy pouívate.Potom sa vám ¾ahko môe sta, e ste zaplavení reklamnýmipopup oknami, ktorých sa nie a nie zbavi. SpyBotvám v tomto smere pomôe, staèí ho nainštalova a onsám preskenuje registre systému Windows a poh¾adávšetky programy, ktoré takúto èinnos robia. Programvám po dokonèení skenovania poskytne podrobný výpis,v ktorom nájdete všetky detaily oh¾adom podozrivýchaplikácií. Presne si tak môete preèíta, o èo sa ten-ktorýprogram pokúša a aké údaje sa snaí odosla von zo systému.SpyBot je navyše lokalizovaný do èeštiny, takejeho hláseniam budete bez problémov rozumie. Ak siteda chcete ochráni svoje súkromie a nechcete by zaplaveníotravnou reklamou, vyskúšajte ho.

S O F T W A R ENázov: SpyBotVe¾kos: 2800 KBLicencia: freewareDownload: http://security.kolla.de/VisitURLPri surfovaní webom sa stretnete s problémom, kam si uchováva svojeob¾úbené internetové adresy. S týmto programom je to ve¾mi jednoduché, tenvám vaše ob¾úbené URL uchovápekne pokope bez toho,aby ste museli ve¾a èasutrávi ich organizovaním.Program vie adresy URLkopírova priamo zo schránky,potom je na vás, aby steim priradili meno. Takisto jemoné adresy URL získavapriamo z prehliadaèa. Akchcete, je moné ¾ubovo¾núadresu v zozname vybra a nakopírova ju opä do prehliadaèa na jej ïalšiepouitie. Zabudnite teda na textové súbory s mnostvom nepreh¾adne ulo-ených URL, všetky si ich môete pekne zotriedi v tejto utilite.-mt-Názov: VisitURLVe¾kos: 631 KBLicencia: freewareDownload: http://keynote.prv.pl/ob¾úbených poloiek èi zmenu ve¾kosti fontov, alebo surfovanie v reime fullscreen.Vo verzii 0.5 Phoenix navyše podporuje viaceré prednastavené domovskéstránky, zlepšila sa práca s myšami s kolieskom a prepracovaný bol aj pluginna download súborov.-mt-Názov: PhoenixVe¾kos: 6070 KBLicencia: freewareDownload: www.mozilla.org/projects/phoenix/PhoenixO tejto „zoštíhlenej“ verzii prehliadaèa Mozilla ste u istotne poèuli. Priazeò sizískava najmä svojou jednoduchosou, nejde o internetový prehliadaè, ktorýby mal desiatky MB a obsahoval prebytoèné funkcie. Phoenix netreba inštalova,rýchlo sa spúša, systému neberie prive¾a výkonu a stránky zobrazuje bezchybne.Zo svojho predka – Mozilly – si zobral len to najlepšie, a tak tu nájdetetaké funkcie, ako je Tabbed browsing èie prezeranie viacerých stránok cezzáloky v jednom okne. Takisto Phoenix podporuje pridávanie stránok doFiregraphic XPIde o ve¾mi zaujímavý program, ktorý vám umoní kompletne spravova vašezbierky obrázkov. S jeho pomocou môete obrázky nielen prezera, organizovaa triedi, ale aj editova, prípadne vo finálnej podobe aj tlaèi. Ovládacieprostredie programu je uspôsobené tak, aby ste si naò ve¾mi rýchlo zvykli a upo pár momentoch s ním dokázali rýchlo pracova. O obrázku, ktorý práve prezeráte,máte vdy zobrazené struèné informácie, ako sú jeho rozmery, typsúboru, ve¾kos a dátum poslednej editácie. V náh¾adovom okne sa vám zobrazujúaj zmenšeniny všetkých obrázkov vo vybranom adresári. Firegraphic XPtakisto dokáe obrázky prehliada v reime slideshow èi cez celú obrazovku.Medzi editaèné funkcie patrí monos vybrané súbory hromadne premenúvaza pomoci vopred urèených pravidiel èi jednoducho a rýchlo konvertova formátskupiny obrázkov. V programe si takisto môete nastavi zoznam grafickýcheditorov, ktoré sa pri vybranom formáte majú spusti, ak sa rozhodnetesúbor upravova dôkladnejšie. Na záver po dokonèení všetkých úprav vámFiregraphic XP ponúkne odoslanie obrázkov e-mailom alebo ich tlaè s detailnýmnastavením všetkých parametrov na èo najlepší výstup.-mt-Názov: Firegraphic XPVe¾kos: 3835 KBLicencia: sharewareDownload: www.firegraphic.comAVIRRegistrácia shareware programovza slovenské koruny w w w . a v i r . s k78 PC REVUE 1/2003

S O F T W A R EFileBox Extender 1.62Pokia¾ nepatríte medzi príleitostnýchpouívate¾ov PC, akiste mi dáte za pravdu,e usporiada si súbory tak, aby sav nich èlovek rýchlo orientoval, vôbecnie je jednoduché. Pribúdajúce mnostvoadresárov, ia¾, sprevádza problémneúnosne zdåhavého „preklikávaniasa“ k cie¾u. Keby dialógové okná naotváranie a ukladanie súborov obsahovalipomôcku v podobe zoznamu najèastejšiepouívaných adresárov, všetkoby bolo isto ove¾a jednoduchšie.Tento problém rieši program File-Box Extender, ktorý do štandardnýchdialógových okien na ukladanie a zatváraniesúborov dokáe prida ponukus ob¾úbenými adresármi èi súbormi(nieèo na spôsob Favorites,známych z programu Windows/TotalCommander).SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Dokumentácianeposkytuje iadne informácieoh¾adom poiadaviek na hardvér,èo je však vzh¾adom na ve¾kos acharakter programu celkom prirodzené.Inými slovami, FileBox Extenderbude bez problémov fungova aj natých najslabších konfiguráciách.PROSTREDIE PROGRAMU. FileBoxExtender v podstate nijaké prostredienemá, obsahuje iba jedno konfiguraènéokno, o ktorom budeme hovori neskôr.Ako sme u spomenuli v úvode,program okrem iného dokáe doštandardných dialógových okien naotváranie a ukladanie súborov pridamenu s obsahom ob¾úbených (teda najèastejšiepouívaných) adresárov asúborov. Na tomto mieste treba opätovnezdôrazni slovo štandardných,pretoe ak urèitá aplikácia pouívana otváranie èi ukladanie súborovvlastné okno, FileBox Extender sa doò„vmontova“ nevie.Pridanie adresára do zoznamunajèastejšie pouívaných adresárovje moné vykona hneï nieko¾kýmispôsobmi. Azda najjednoduchším jepouitie drag & drop: po otvoreníkonfiguraèného dialógového oknatreba vybra kartu Favorites a následnepríslušný adresár prenies priamozo súborového manaéra. Názov novovytvorenejpoloky sa bude zhodovas názvom adresára, na ktorý príslušnápoloka odkazuje. Samozrejme,toto nemusí by vdy ideálne riešenie,a preto FileBox Extender umoòujezmeni názov poloky (názovadresára, na ktorý sa táto polokavzahuje, pritom ostáva nezmenený).Na pridanie adresára do zoznamu jetie moné poui tlaèidlo New Item,ktoré vyvolá okno s výberom adresára/súborua názvom ob¾úbenej poloky.Tretia monos je dostupná u priamoz ¾ubovo¾ného dialógu Otvori/ Uloi:po stlaèení tlaèidla so srdieèkom sa zobrazízoznam aktuálnych ob¾úbenýchpoloiek, prièom predposlednou polokouje Add + názov aktuálneho adresára.Autori pamätali aj na eventualitu,e èasom bude niektorý z ob¾úbenýchadresárov èi súborov zmazaný, a takdo programu zabudovali funkciu nakontrolu integrity. Inými slovami,pokia¾ sa v zozname nachádza uneexistujúci adresár, táto funkcianeplatný odkaz odstráni.História naposledy otvorených adresárovje prístupná prostredníctvomtlaèidla s ikonou hodín. Implicitnýpoèet poloiek uchovávaných v históriije 8, toto nastavenie je však, samozrejme,moné zmeni. Ïalšou zaujímavosousú tzv. rollup a pin-up tlaèidlá,program ich pridáva do všetkýchtop-level okien. Kliknutím na tlaèidlorollup sa stratí celé okno aplikácie svýnimkou titulného pruhu; tlaèidlompin-up zasa na pracovnú plochu prišpendlítetakmer ¾ubovo¾né okno.Keïe FileBox Extender urèitýmspôsobom zasahuje do systému, nemusias ním všetky programy spolupracovakorektne. Pouívate¾ si pretona karte Exceptions môe nadefinova,do ktorých programov FileBox Extendernemá zasahova. Prípustné sú všakaj èiastkové nastavenia: pre urèitýprogram je napríklad moné zakázapush-pin èi rollup tlaèidlá. Pre prípad,e samotný FileBox Extender síce fungujesprávne, ale jeho tlaèidlá sa prekrývajúso systémovými, je k dispozíciimanuálne nastavenie polohy tlaèidiel(karta Buttons).ZÁVER. FileBox Extender je malý ašikovný program. Pokia¾ èasto otváratea ukladáte súbory na úplne odlišnýchmiestach disku a nechcete strácaèas rolovaním v zozname adresárov,urèite ho vyskúšajte. Na závervšak ešte jedno malé upozornenie:neregistrovaná verzia dovo¾uje pridaiba dve ob¾úbené poloky.Hodnotenie:☺ Nápad☺ Ve¾kosLicencia: sharewareCena registrácie: 20 USDVe¾kos súboru: 620 KBDownload: http://www.hyperionics.com/Ivan Zernovác ml.1/2003 PC REVUE 79

I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 2. èasStránky u máme umiestnené na internete a pokraèujeme v propagácii. Aby boli našeWWW stránky atraktívnejšie, umiestnime na nich jednoduchú anketu.VLASTNÁ FORMA PROPAGÁCIEExistuje viacero moností, ako si môeme stránku spropagova sami. Medzi najèastejšiepatrí výmena odkazov, prípadne ikoniek so stránkami s rovnakou alebo podobnou tema−tikou. Jednoducho vyh¾adáme stránky s tematikou, ktorá je našim stránkam podobná,a navrhneme majite¾ovi, aby na svoju stránku umiestnil náš odkaz alebo ikonku, s tým, emi spravíme to isté. Tu platí, e by sme sa mali orientova na stránky s pribline rovna−kou návštevnosou, akú máme my, pretoe asi ako presvedèíme napríklad webmasteraZoznamu, aby na stránku umiestnil našu ikonku.Ve¾a zaèínajúcich tvorcov WWW stránok sa dopúša èastej chyby, ktorou je hromadnézasielanie e−mailov s upozornením na vlastnú stránku. Uívate¾ môe takéto hromadnée−maily právom povaova za spam!ANKETAAnkety sú ve¾mi populárne a nájdeme ich na mnohých stránkach. Pridávajú stránkaminteraktivitu a tvorca má monos dozvedie sa od svojich návštevníkov napríklad ichnázory na stránku a pod.Najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob vytvorenia ankety je zaregistrova sa na èeskomserveri WebAnkety (www.web−ankety.cz). Po vytvorení úètu si len nadefinujete anketovéotázky, moné odpovede na ne a na svoju stránku umiestnite kód, ktorý sa o všetkopotrebné postará za vás. Výsledkom je peknáanketa s grafickým vyhotovením priamo navašich stránkach.Spomínaný spôsob je síce rýchly a pohodlný,ale niet nad napísanie si vlastnej ankety. Návodna napísanie ankety v ASP nájdete v niektorejzo starších èastí seriálu o ASP, ktorý v PCREVUE stále vychádza. My si preto napíšemejednoduchú anketu v PHP bez pouitia databá−zy. Predpokladám, e ste si aspoò preèítaliseriál o PHP, ktorý beal v našom èasopise.Vizuálny návrh anketyJEDNODUCHÁ ANKETA V PHPPrvým krokom bude vytvorenie vizuálnehonávrhu ankety.Myslím, e by to pre nás nemal by problém. HTML kód súboru anketa.php môe vyze−ra napríklad takto:Páèi sa vám táto stránka ?Áno,ve¾mi ( ) Nie, videl som aj lepšie ( ) Spolu hlasovalo:Ak ste si kód HTML poriadne pozreli, urèite vám neušlo, e budeme potrebova dvaobrázky. Úplne vystaèíme s obrázkami ve¾kosti 2 × 10 pixelov. Tie sa budú potom„predlova“ pod¾a potreby. Nazvime ich jedna.gif ( ) a dva.gif ( ) a ulome do adre−sára images. Okrem toho ešte vytvoríme adresár data, kam budeme zapisova hlasy.Odkaz na prvú odpoveï je anketa.php?id=1 a na druhú anketa.php?id=2. Znamenáto, e na hlasovanie sa bude vykonáva v rovnakom súbore pomocou premennej id, ktoránadobúda hodnotu 1 alebo 2. Ak bude hodnota 1, pripíše sa jeden hlas prvej monosti,a ak 2, druhej:Teraz si tento kód vysvetlíme. Rozdelíme ho na tri „bloky“. V prvom sa pomocou prí−kazu FileExists testuje existencia súboru anketa.dat v adresári data. Ak tento súborneexistuje, vytvorí sa a do prvého a druhého riadka sa zapíše hodnota 0.Ak má premenná id hodnotu 1, naèítame súbor anketa.dat do po¾a (jeden riadok súbo−ru bude jeden prvok po¾a – prvky po¾a sa poèítajú od nuly) a nultému prvku v poli (repre−zentuje hodnotu prvého riadka súboru) pripoèítame hodnotu 1. Hodnotu druhého riadkanemeníme. Nakoniec do súboru zapíšeme poèty hlasov a súbor zavrieme.Ak má premenná id hodnotu 2, naèítame súbor anketa.dat do po¾a a prvému prvkuv poli pripoèítame hodnotu 1. Hodnotu prvého riadka nemeníme. Nakoniec do súboruzapíšeme poèty hlasov a súbor zavrieme.Zapísanie hlasov sme teda úspešne zvládli. Zostáva nám u iba tieto hlasy zo súborunaèíta a graficky vyhodnoti:Myslím, e tento kód je zrozumite¾ný. Súbor anketa.dat opä naèítame do po¾a avytvoríme si premenné jedna a dva, ktorým priradíme hodnoty hlasov za prvú a druhúmonos. Nakoniec do premennej spolu zapíšeme poèet všetkých hlasov.Vieme u, ko¾ko hlasov má tá−ktorá odpoveï, ostáva u iba tieto hlasy premeni napercentá://premenné $prva a $druha reprezentujú poèet hlasov jednotlivých moností//v percentách$druha=round($dva/$spolu*100);//so zaokrúhlenímKeby sme hlasy rovno premieòali na percentá a hlasov by bolo spolu 0, vznikla by námchyba delenia nulou. Preto ak je hlasov spolu 0, tak aj percentá jednotlivých moností súnula. Ak je súèet hlasov iný ako nula, premeníme hlasy na percentá pomocou jednodu−chej matematickej operácie a zaokrúhlime príkazom round.Teraz u iba tieto hodnoty doplníme na správne miesta a anketa je hotová. Zmeny súvyznaèené farebne:80 PC REVUE 1/2003

I N T E R N E TPáèi sa vám táto stránka?Áno, ve¾mi ( )

I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y www.blo.gs www.gangrule.com www.californiacoastline.orgWeblogy èie internetové denníky, ktoré sú monotema−ticky zamerané, sa èoraz viac tešia ob¾ube a záujmu inter−netových uívate¾ov. A tak sa niet èo èudova, e sa obja−vil portál, ktorý je akýmsi vstupným bodom do sveta web−logov. Nájdete tu poriadny zoznam, staèí si len vybra. www.highiqsociety.orgMafia, organizovaný zloèin, dnes postrach obyvate¾ov,kedysi takmer hrdinovia, veène na úteku. Zaujíma vás his−tória organizovaného zloèinu, najvýznamnejšie postavya informácie o nich? Tak urèite zamierte na túto adresu, jetu ve¾mi pekne spracovaný „rodokmeò“ organizovanéhozloèinu… www.creswell−crags.org.uk/virtuallytheiceageBoli ste niekedy v Kalifornii? A chceli by ste ju aspoòvidie? Tak zavítajte na stránku, ktorú iniciatívne vytvárajúdvaja manelia z tejto krajiny. Rozhodli sa, e zo vzduchudetailne fotografiami zmonitorujú pobreie Kalifornie.Výsledok ich práce nájdete na tejto adrese. www.uniformfreak.demon.nlAj kluby nadpriemerne inteligentných ¾udí majú svojeinternetové stránky. Ak chcete vedie, èo znamená by ichèlenom a èo potrebujete, aby ste sa do klubu dostali, zaví−tajte sem. Mono aj vám patrí èestné miesto medzi nad−priemerne inteligentnými ☺. Stránku odporúèam aj prejej grafické spracovanie. www.exploremarsnow.orgDoba ¾adová, pravidelne sa opakujúce obdobie v dejináchnašej Zeme. Osobne ho asi nezaijeme, ale ak chcete maobraz o tom, ako to mohlo v minulosti v tomto obdobívyzera, ponúkne vám tento server dostatoèné informá−cie. Doèítate sa tu nielen o podnebí a prírodnej scenérii,priestor je venovaný aj predstaveniu nášho predchodcu,praèloveka. www.theapplemuseum.comLetušky, mnohí z vás si ich poèas letu lietadlom ani ne−všimnú, ak ste sa však niekedy zah¾adeli na ich uniformy,mohli ste medzi nimi nájs skutoène zaujímavé exemplá−re. Èo krajina a letecká spoloènos, to iná rovnošata. Akvás táto téma zaujala a chcete vidie, ako sa odievajúletušky v exotických krajinách, zavítajte na túto adresu. albumen.stanford.eduVedci sa domnievajú, e z planét v našej slneènej sústaveby pre ivot bol najideálnejší Mars. Samozrejme, e exis−tujú aj plány, ako by prvé príbytky na tomto gigante vyze−rali. Hoci mono ide o ïalekú budúcnos, skúste sapozrie, ako ¾udia plánujú osíd¾ova Mars, aké budú pod−mienky, v ktorých budú prví obyvatelia existova.Ktosi raz povedal, e poèítaèe Apple sa nekupujú hlavou,ale srdcom. Vdy dizajnovo o krok vpred a s dokonalýmovládaním, také sú vlastnosti tejto znaèky. Ak poznáte leniBook a chceli by ste vidie aj staršie modely, prípadneveteránov z osemdesiatych rokov, je tu pre vás virtuálnemúzeum poèítaèov tejto znaèky.Digitálna fotografia dnes èoraz viac vytláèa tú klasickú, aleurèitá dávka histórie tu ostáva. Vráme sa na koniec 19.a zaèiatok 20. storoèia, keï bola fotografia vrcholomtechniky, a pozrime sa, ako to vtedy okolo vytvárania fo−toalbumov vyzeralo. Ak ste si pod stromèekom našli „digi−tál“, urèite sem zamierte, u len pre pocit nostalgie…82 PC REVUE 1/2003

I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y www.macicka.sk www.tyranie.sk www.rally.skMilovníci maèiek urèite ocenia tento web, ktorý je spra−vovaný klubom chovate¾ov týchto zvieratiek v Bratislave.Prvé, èo na stránke upúta, je jej netradièné farebné vyho−tovenie. Vcelku však dizajn s oh¾adom na zameranie strá−nok mono hodnoti ve¾mi kladne. Chovatelia, ktorýchmiláèikovia majú vysoké ambície tu nájdu zoznam výstav,nechýba však ani opis plemien maèiek a ich podrobnejšierozdelenie. Svoje maèky vám predstavia èlenovia klubu,a pokia¾ premýš¾ate nad kúpou takéhoto zvieratka, náj−dete tu nielen rady, ako správne vybra, ale aj pár adep−tov priamo z chovate¾skej stanice. Rady nájdete aj v po−radni, kde môete zasiela svoje otázky pri problémochs chovom maèiek. Na potešenie oka nechýba ani rozsiah−la galéria s fotografiami. Milovníci maèiek, nech sa páèi...Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOriginalita: OOOOOOOOOG www.vychodniari.skTýranie ien je nielen na Slovensku významným problé−mom, ktorý nás vrhá minimálne sto rokov do minulosti.Jedinou cestou, ako proti tomuto nepríjemnému faktubojova, je osveta. A tú poskytuje aj tento server umiestne−ný na adrese www.tyranie.sk. Na òom obete násilia nájdurady, ako sa bráni, koho pomoc vyh¾ada, keï sa situáciastane neúnosnou a je potrebné kona. Osveta spoèíva ajv literatúre, preto je osobitná sekcia webu venovaná zo−znamu kníh, ktoré môu pomôc obetiam s ich trápením.Nechýba ani poradòa urèená deom, ktoré sú èasto lennemými svedkami páchania násilia. Vcelku tak web prinášainformácie, ktoré obetiam týrania dokáu skutoènepomôc. Aj dizajn stránky je prispôsobený téme, objektív−ne však treba poveda, e je na vynikajúcej úrovni, pochva−la patrí jeho autorovi. Plný poèet bodov…Obsah: OOOOOOOOOODizajn: OOOOOOOOOOOriginalita: OOOOOOOOOO regiony.szm.skZaujíma vás rely? Priznám sa, e osobne sa niekedy k preno−su takéhoto podujatia posadím, pohodlnos ma však pri−viedla na internet k tomuto serveru. Na òom nájdete v slo−venskom spracovaní skutoène dobrý zdroj informácií o tom−to športe. Nájdete tu nielen kalendár významných podujatí,ale spätne sa môete v èlánkoch doèíta aj o hodnotení jed−notlivých pretekov. Aj vy tu môete necha svoj názor, je tuna to urèených hneï viacero diskusných fór. Ve¾mi rozsiahlaje multimediálna èas stránky. Tu nájdete nielen fotogra−fie z jednotlivých podujatí, ale aj filmové a zvukové zábe−ry. Zaregistrovaným uívate¾om sú potom sprístupnené ajšetrièe obrazovky èi tapety na pozadie pracovnej plochy.Dizajnovo server skôr patrí k priemeru, hoci je tu bada−te¾ná snaha o zladenie celkového „looku“, ve¾a vecí by saešte dalo zlepši.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOGGGGOriginalita: OOOOOOOOGG www.tatra613.skPri zhliadnutí tejto stránky som bol ve¾mi milo prekvapený.Pravdupovediac, neèakal som, e obèianske zdrueniedokáe vytvori kvalitný server, ktorý je svojou obsahovoupestrosou skutoène pozoruhodný. Stránky www.vychod−niari.sk poskytujú ve¾mi komplexné informácie o východenašej krajiny. Záujemcovia tu nájdu nielen základné infor−mácie o kraji, jeho obyvate¾stve a úradoch, zaujímavým saserver stáva aj pre turistov, ktorí z neho môu èerpa naprí−klad pri plánovaní dovolenky. Ve¾mi uitoènou pomôckouje aj zoznam kultúrnych zariadení, historických pamiatok aïalších zaujímavostí, ktoré sa vám môu pri návšteve tohtokraja zís. Dizajn má èrty portálu a pre stránku je ve¾midobre zvolený, je jednoduchý, nenápadný a hlavne rýchly.Také je ostatne aj naèítanie jednotlivých stránok. VýchodnéSlovensko má tak na adrese www.vychodniari.sk skvelúprezentáciu svojich krás.Obsah: OOOOOOOOOODizajn: OOOOOOOOOGOriginalita: OOOOOOOOOGTak ako sa mi páèila stránka vychodniari.sk, musímpochváli aj tento server. Sám osebe síce neprináša tak−mer nijaký vlastný obsah, ale je akousi kriovatkou.Kriovatkou v tom smere, e na òom nájdete aktualizo−vaný zoznam odkazov na WWW stránky štátnych inštitú−cií, organizácií èi regiónov. Nechýba ani zoznam stránokobcí a miest, ako aj stránok, ktoré sa zaoberajúSlovenskom. Ak sa teda chcete o našej krajine dozvedieèo najviac, staèí, ak si zapamätáte túto adresu, z nej sadostanete na rozsiahly zoznam takto zameraných strá−nok. A navyše tu nájdete aj nieko¾ko pekných tapiet prepracovnú plochu s témou Slovenska. Dizajnu ani rýchlos−ti stránok nie je èo vytknú. Grafika je nenápadná a jed−noduchá, nepôsobí však príliš stroho a naèítanie obsahuje bleskové, ide v podstate len o pár statických dokumen−tov HTML.Obsah: OOOOOOOOGGDizajn: OOOOOOOOGGOriginalita: OOOOOOOOGGPamätáte si toto auto, akési BMW pre naše krajiny?Nielen tejto „tatrovke“, ale aj ostatným modelom znaèkyTatra je venovaná nasledujúca stránka. Aj keï niektoré jejsekcie ešte stále èakajú na dokonèenie, urèite sa sem príï−te pozrie, u len pre pocit nostalgie, ktorý vás prepadnepri týchto autách. Okrem Tatry 613 tu nájdete aj Tatru603, Tatru 700, ale aj iné, napríklad nákladné modely.Grafický kabát servera by zniesol troška lepšie vyhotove−nie, v tejto podobe je celkový dojem príliš tmavý a jemneamatérsky. Ako som však u naznaèil, berte stránkus nadh¾adom a pozerajte sa na òu skôr nostalgicky,s úsmevom na tvári, e vidíte autá, v ktorých sa kedysivozili naši „papaláši“.Obsah: OOOOOOOGGGDizajn: OOOOOGGGGGOriginalita: OOOOOOOOOGMartin Turoò1/2003 PC REVUE 83

I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/017Blokujeme internetovú reklamu / 1. èasTak sa nám s naším socialistickým Slovenskom podarilozasadi ïalšiu akú ranu západným imperialistom –prišiel nový rok. A hádam to vo svete IT pôjde aspoò takdobre ako ten minulý. Okrem tohto novoroèného pria−nia mám – samozrejme, z èisto sebeckého záujmu –jedno ïalšie, èisto osobné a škodoradostné. Nech sa ajnaïalej darí rozlièným úradným šim¾om, hlupákom a impodobným. Skrátka, nech je do èoho zabodnú dobrenabrúsené pero (teda aj keï reálne ukám dvojprstovodo klávesnice, ktorá nie je ani naturálna, ani multime−diálna).Keï som minulý mesiac písal o „korporejt ajdenti−ty“, ani som netušil, e sa k tejto téme z ve¾mi dobréhodôvodu ešte vrátim. Dalo by sa poveda, e èlovek mienia realita spolu s firemným manamentom mení. Takednes budem písa nekrológ. Umrel toti jeden pomerneob¾úbený slovenský internetový server – www.sity.sk.Nech odpoèíva v pokoji a prípadne niekedy vstane z po−pola ako vták fénix.Ak si pamätáte jeho zaèiatky, chodenia na stránkycez dvere a výahy, len sa pousmejete a spomeniete, e„dialupisti“ si tých flashov ve¾mi neuili. Nastala zmena,server sa vyprofiloval a stal sa prakticky jedinou vo¾nouSMS bránou na Slovensku. Aj keï bolo úplné jasné, etakýto stav je zrejme len doèasný, všetkých pouívate¾ovSity prekvapila zmena, keï sa zrazu z popola vynoril ser−ver www.e−zones.sk.Uznávam, e taký EuroTel nemá záujem sponzorovaposielanie esemesiek pre kadého, ale spôsob prispúšaní nového portálu bol dos nešastný.Portál sa objavil len tak, zrazu. Prvou vecou, ktorúdostali jeho autori vyra, bola anketa. Na otázku „Akosa ti páèi nový portál E−zones?“ odpovedalo do jej na−hradenia novou, prijate¾nejšou, viac ako 4600 jednotliv−cov. Viac ako 86 percent z nich sa vyjadrilo, e sa imnový portál nepáèi. Pritom zvyšné monosti boli „je fan−tastický“, „páèi sa mi“, „je zaujímavý“ a „nemám ná−zor“. Starí Rimania vravievali: „Vox populi, vox dei.“Samozrejme, takýto výsledok ankety nerobí dobré me−no, a tak po necelom dni – 10. decembra doobeda – satam objavila nová anketa.Portál bol obèas neprístupný, mono preaený, èosa dá pochopi pri nápore. No pár vecí sa nepáèi viace−rým – pouitie Frames, to, e stránka portálu zaberie lendve tretiny okna prehliadaèa, keï máte nejaké väèšierozlíšenie, sú príkladom takých dôleitých drobností.A to ešte niektoré hlasy v diskusiách o novom portálipoukázali na pouívanie protokolu HTTP aj pri takýchcitlivých záleitostiach, ako je aktivácia sluieb...Stratégia budovania portálu za chodu sa mne osobnezdá nepochopite¾ná. Keby si nieèo podobné dovolilapodobne orientovaná firma v civilizovanej Európe, asiby na to ako doplatila. Prinajmenšom stratou tváre,dobrého mena, u spomínanej „korporejt ajdentity“a ïalších vecí, ktorým sa súborne nadáva „goodwill“.Mono by sa mali kompetentní trochu poradi, po−duma nad tým, kto z nich èo−to posexoval a ako ohra−nièi škody. Prípadne – a to u bude naozaj obrovskývýkon – prís na to, e slovenskí uívatelia internetu niesú na hlavu padnutí. Skúšanie trpezlivosti a výdre sku−toèných, ale aj potenciálnych zákazníkov je dos hlúpastratégia. Aspoò si myslím.Take všetko dobré v novom roku!Peter KováèReklama nás obklopuje zo všetkých strán. Jej úèinky voväèšine prípadov nie sú okamité, ale zanechávajúnezmazate¾né stopy v našom podvedomí, ktoré èakajú namalý podnet, aby nám oznámili, e sme to niekde videlialebo poèuli.Reklama sa stala súèasou nášho konzumného ivotaa kadý, kto sa pozerá a poèúva, padol do jej osídiel. Nieje na tom niè zlé, veï predmet alebo sluba, o ktorejnikto niè nevie, vlastne ani neexistuje. Úspešná komerciamá pod sebou podporné piliere a reklama je jednýmz nich.Internet sa tomuto javu nevyhol a predstavuje feno−mén, ktorý nemôe nikto prehliada. Èoraz viac ¾udí, našemalé Slovensko nevynímajúc, má prístup k internetua vyuíva sluby, ktoré poskytuje. Ak aj niektorá sluba sazdá nekomerèná, nie je to pravda. Veï aj za òou stoja¾udia, ktorí musia z nieèoho i. Sluba môe by „zadar−mo“, ale komercia je skrytá v reklame, èi u vo formeneagresívnych pútaèov, animovaných obrázkov, alebodotieravých nevyiadaných vyskakujúcich okien. Èímïalej za hranicami vlasti surfujeme, tým agresívnejšie nanás reklamy útoèia, ale je len otázkou èasu, kedy tozasiahne aj nás. Pod¾a niektorých údajov a 39 % obsahupredstavujú reklamné pútaèe a vyskakujúce okná.Surfovanie èoraz viac pripomína beh po mínovom polis neustále explodujúcimi oknami pred oèami. Dôkazy, ereklamné aktivity sú stále dotieravejšie, nachádzame nakadom presurfovanom kroku. Èo je však horšie, okremzvýšených poplatkov za nevyiadané pretelefonované mi−núty reklamné firmy stojace v pozadí zbierajú o násúdaje, aby nás èoskoro zasiahli ove¾a cielenejšie. Ne−zriedka takto získané informácie predajú ïalším reklam−ným „teroristom“ a my sa nestaèíme èudova. Istee,internet je slobodný a kadý si môe robi, èo chce, a mynemusíme otvára stránky, z ktorých sme boli atakovaníreklamou. Nezriedka však dotyèná stránka ponúka ui−toèné sluby, ktorých by sme sa nechceli vzda.Súèasná stratégia reklamného manamentu zameranána internetové stránky smeruje k oddeleniu webovéhoobsahu, pre ktorý uívate¾ prišiel, od reklamnej prezentá−cie. Takto vznikajú špecializované reklamné servery(AdServery), ktoré zabezpeèujú cielenú reklamu viacerýmzáujemcom z radov poskytovate¾ov obsahu, starajú sao jej naèasovanie a umiestnenie na stránkach, investujúdo technológií, ktoré im umoòujú prispôsobova sapotrebám surfistov a hlavne obchádza technológie urèe−né na ich blokovanie.Toto zistenie vedie k zaujímavému riešeniu blokovaniareklamy. Ak budeme na vlastnom PC blokova AdServery,dramaticky zníime poèet dotieravej reklamy. Èím viactakýchto serverov zablokujeme, tým menej dotieravejreklamy sa k nám „dotlaèí“. Nezabúdajte, e v interneto−vom reklamnom priemysle sa toèia miliardy dolárova suma kadým rokom vzrastá.Ukáeme si, aké máme monosti blokova reklamubuï vlastnými silami, alebo špecializovanými softvérový−mi produktmi. Ak sa u rozhodnete vyui niektorý spô−sob ochrany súkromia, zrušte všetky doèasné súbory,ktoré prehliadaè vytvoril poèas vášho surfovania.Skôr, ako sa pustíme do recenzovania, v krátkosti si ozrej−míme, aké techniky sa pouívajú pri reklamnom biznisea ako sú internetové prehliadaèe vybavené na ich bloko−vanie.POUITÉ TECHNIKYNajpouívanejšou technikou v internetovom reklamnompriemysle sú animované obrázky, ktoré sú pomerne jed−noduchá a lacná záleitos. Na internete sa u neoficiál−ne štandardizovali rozmery obrázkov a ich hodnota saustálila na 30 – 85 × 400 – 500 pixelov. Bez oh¾adu naporadie preberieme ïalšie techniky, ako DHTML efektyspojené s udalosami spúšajúcimi reklamné aktivity, me−dzi ktoré patria hlavne nevyiadané vyskakujúce okná(pohyb myšou, naèítanie internetovej stránky do prehlia−daèa, opustenie stránky...), applety napísané v jazykuJava, Flash animácie, rôzne hudobné kulisy na otupeniezmyslov. Samostatnou kapitolou sú tzv. sušienky, t. j.doèasné informácie, ktoré si webový server ukladá na vášpoèítaè. Tu treba spomenú, e reklama nemusí na vásútoèi iba poèas surfovania na internete, ale môe na vásèaka v poštovom prieèinku v podobe dokumentovHTML, ktoré sú tie isté ako tie, ktoré vidíte na interneto−vých stránkach. Ïalšou kapitolou sú programy adware,ktoré vám prinesú na pozeranie mnostvo „uitoèného“materiálu za to, e ich môete vyuíva „bezplatne“. Internet ExplorerPrehliadaè nemá iadne praktické nastavovacie prvky nablokovanie vyskakujúcich okien, reklamných pútaèov...Jeho politika vychádza z definovania bezpeènostných zón(inštalácia vytvorí 4) a priradených pravidiel platných pretú−ktorú zónu. Internet – uívate¾ definuje pravidlá platné pre všet−ky sídla, ktoré nie sú definované v ostatných zónach Local intranet – uívate¾ môe definova pravidláplatné pre lokálne adresy, ktoré nie sú uvedené v zostá−vajúcich zónach, sídla, ktoré obchádzajú proxy server,sieové zdroje vyuívajúce UNC konvenciu názvov Trusted sites – uívate¾ môe definova pravidláplatné pre konkrétne sídla Restricted sites – uívate¾ môe definova pravidláplatné pre konkrétne sídla (najprísnejšie kritériá na bez−peènos)Uívate¾ pri nastavovaní pravidiel vyberá jednu z trochvolieb (povolené, nepovolené, otázka).V pravidlách sa nastavuje správanie prehliadaèa pripotenciálne nebezpeèných prvkoch vyskytujúcich sa nainternetových stránkach (blokovanie, resp. obmedzova−nie komponentov ActiveX, Java appletov, skriptovnia...).Obrázky, video a hudba sa môu blokova, ale posled−né nastavenie platí pre všetky stránky bez rozdielu. Širokémonosti ponúka pri nastavení správania sa „sušienok“.Hodnotenie: Nepraktické a nedostatoèné blokovanie reklamnýchtechník NetscapePrehliadaè nepodporuje komponenty ActiveX, Java jek dispozícii prostredníctvom zásuvného modulu a dá sablokova. Obrázky sa dajú vypnú rovnako ako animácie.Posledné nastavenie je platné pre nasledujúce surfovanie.Neexistuje klávesová kombinácia na pohotové sprístup−nenie všetkých volieb ochrany súkromia ako v Opere.Hodnotenie: Takmer iadne praktické blokovanie reklamných tech−ník84 PC REVUE 1/2003

I N T E R N E T OperaOpera má ve¾mi praktickú funkciu (kláves F12) na pohoto−vé obmedzenie/povolenie reklamných techník, ale posled−né nastavenie je platné pre všetky nasledujúce stránky,prehliadaè si toti neuchováva nastavenie pre konkrétneadresy URL. Potešite¾ná je funkcia blokovania vyskakujú−cich okien, ktorá je jedineèná v porovnaní s konkurenciou.Prehliadaè nepodporuje technológiu prvkov ActiveX, pod−pora Javy a Flash súborov je pomocou zásuvného modulu,a ak je Java v prehliadaèi povolená, dá sa vypnú. Blo−kovanie „sušienok“ je takisto samozrejmé ako aj vypínanieobrázkov, animácií a skriptovania.Hodnotenie: Pohotové, ale menej praktické blokovanie reklamnýchtechník Aktualizácia súboru HOSTIde o prvé riešenie boja proti reklamným technikám, kto−rého základom je jeden súbor umiestnený na PC. Na zaèia−tok si zrekapitulujme, èo sa deje, keï klikneme, napíšemealebo iným spôsobom (môe to za nás urobi DHTMLskript) zadáme adresu URL. Webový prehliadaè z adresyURL zisuje adresu IP cie¾ového servera (ak v adrese nie jepriamo adresa IP). Najprv h¾adá v súbore pre prekladadries, umiestnenom na vašom PC (u zmienený súborHOSTS), záznam, ktorý by vyhovoval poadovanej adreseURL. V prípade neúspechu poiada DNS server vášhoposkytovate¾a internetových sluieb (ISP). Ak ten nájde vosvojich tabu¾kách preklad adresy, poskytne ju nášmu pre−hliadaèu, ak nie, poiada najbliší DNS server a ten ïalší...Ak sa zistí adresa IP, prehliadaè pod¾a protokolu priamopoiada o slubu server. Ak sa adresa IP nezistí, predpo−kladá sa, e uívate¾ nesprávne zadal adresu URL, a pre−hliadaè zodpovedajúco zareaguje (zobrazí stránku o nedo−stupnosti servera).Naším k¾úèom k blokovaniu reklamy je súbor na pre−klad adries (vo Windows XP je to %windir%\system32\dri−vers\etc\hosts). Inštalácia do súboru umiestni aspoò jedenzáznam, ktorý identifikuje váš PC. Ak neexistuje, skopíruj−te hosts.sam z tohto adresára do súboru host.Identifikaèný záznam reprezentuje vaše PC:127.0.0.1 localhostDoplòte do súboru novú adresu URL (napr. adresuAdServera) a priraïte jej adresu IP 127.0.0.1127.0.0.1 a100.g.akamai.netPri poiadavke prehliadaèa HOSTS súbor vráti vašuvlastnú a výsledok je jasný, na vaše potešenie iadnareklama z tohto servera „nepoteèie“ a na škodu AdServeraiadne informácie z vášho PC sa nedostanú do nepovola−ných rúk a vaše surfovanie sa razom stane rýchlejším a lac−nejším.Vaša vo¾ba na blokovanie nemusí zahàòa iba Ad−Servery. Svoj zoznam môete ¾ubovo¾ne rozšíri o ïalšie„nepohodlné“ servery. Prípadne na zvýšenie rýchlosti sur−fovania priamo napíšte adresy IP vašich najob¾úbenejšíchserverov do tohto súboru.Pozor si musíte da, aby ste aktualizovali správny súbor,t. j. hosts. V tom istom adresári sa nachádza aj súborhosts.sam, èo nie je správna vo¾ba. V kadom prípade sisúbor zálohujte.Umiestnenie hosts v rôznych OS: Windows 3.x, 95, 98, Me: windows\hosts Windows NT, 2000: WINNT\system32\drivers\etc\hosts Windows XP: Windows\system32\drivers\etc\hosts BeOS: /boot/beos/etc/hosts Macintosh: Mac System Folder or Preferences folder.(eg., Macintosh HD:System Folder:Preferences:Hosts) Netware: System\etc\hosts OS/2 Warp 3.x: tcpip\doc\hosts; wpnt\etc\hosts Linux, Unix: /etc/hostsNa aktualizáciu môete poui Notepad, Ultraedit,prípadne špecializovaný softvér Hostess (http://www.windoze.host.sk/hostess.zip). Po aktualizácii súboruukonèite internetový prehliadaè a otvorte nanovo,lebo prehliadaè si kešuje hosts súbor. Na odskúšanieaktualizácie pouite ping, ktorý pracuje s aktuálnou ver−ziou.Pod¾a niektorých materiálov sa lepšie výsledky dosahu−jú, ak sa adresa 127.0.0.1 nahradí adresou 0.0.0.0PING a100.g.akamai.netpinging [127.0.0.1] with 32 bytes of data:Reply from 127.0.0.1: bytes=32 time

L I N U X W A R EINŠTALÁCIA NOVÉHO BALÍKAKeï u sme koneène získali túobne oèakávaný program vo formáte RPM, pristúpimek jeho inštalácii.Všeobecný zápis jerpm −i meno_balíka.rpmLinuxWareZaèíname s Linuxom / 8. èasCvièná inštalácia balíkaPredstavme si takúto situáciu:Sme pouívate¾mi alebo správcami Linuxu a kamarát nám povedal, e existujeperfektný program na prácu so súbormi, nieèo, ako bol v DOS-e Norton Commander.My u vieme, e sa volá Midnight Commander (Polnoèný velite¾). Ve¾mi po òomtúime, lebo sa nám nechce spravova Linux z riadka, ale trochu pohodlnejšie.Èo spravíme?Naštartujeme Linux a poh¾adáme, èi máme taký program v systéme. Ak niètaké ešte nemáme (mono sme si to zabudli nainštalova), pozrieme sa aj dopríslušných cédeèiek, z ktorých sme inštalovali Linux.No jasné, je tam, ale my chceme jeho poslednú verziu, take sa popozerámeniekde na internete. Aha, tu je, nájdeme ho a stiahneme si ho na disk. Nech toje pre ukáku program mc-4.5.55-5.rpm.(Alebo si ho donesieme od kamaráta, ten ho u isto medzitým získal.)Získaný súbor, èi u na diskete, alebo na cédeèku, si prekopírujeme doLinuxu niekde na pracovné miesto, napríklad do adresára /install, ktorý sipreto vytvoríme. A keï sme ho u prekopírovali, tak... Èoe? My vraj eštenevieme kopírova z diskety alebo CD disku? Naozaj? Tak dobre, teraz si o tomnieèo povieme.MONTOVANIE A ODMONTOVANIE DISKIET A DISKOVV LINUXETááák, vezmeme ten najväèší skrutkovaè, kladivo, prípadne sekeru a hoblíka.....nie, nie! To bol len art! Teraz naozaj váne:Na rozdiel od DOS/Windows, kde staèilo disketu alebo cédeèko jednoduchovloi do mechaniky a u sme s ním mohli pracova, v Linuxe (aj v un*xe a eštev iných OS) sa to vzh¾adom na filozofiu systému robí trochu zloitejšie.Disky (disky všeobecne, teda floppy disky, hard disky, sieové disky alebo CDdisky), ktoré nie sú súèasou hlavného disku, na ktorom je nainštalovaný samotnýsystém, sa musia do systému „montova“. Ale nie tak naozajstne – hardvérovo(pevne verím, e disketovú a CD mechaniku máte skutoène zapojenú),ale softvérovo!Pod „montovaním“ si môeme predstavi takú èinnos, ktorá oznámi operaènémusystému, e chceme poui nové zariadenie a chceme, aby ho akceptoval.Takto namontované zariadenie sa pripojí k niektorému adresáru do stromovejštruktúry a od tejto chvíle sa sprístupní prostredníctvom tohto adresára.Vysvetlíme si to na diskete:My u vieme, e Linux nedokáe rozpoznáva zariadenia pod¾a písmen tak,ako sme na to zvyknutí v DOS/Windows, teda prvá „disketovka“ je A:, druhá B:,prvý hard disk C: a tak ïalej. Toto je asi tá najväèšia odlišnos Linuxu, ktorárobí zaèiatoèníkom problémy. Ale zvykneme si, nebojte sa!Linux má tri aspekty, ktoré musíme pri práci s „mechanikami“ zoh¾adni: na kadé zariadenie – device – Linux nazerá ako na súborAko sa hlási poèítaè v sieti aleboÈo je to adresa IPAk chceme náš poèítaè pripoji do siete s inými poèítaèmi, musíme zabezpeèidve veci: aby komunikoval rovnakou reèou (protokolom) a aby sa poèítaè v tejtosieti jednoznaène prezentoval. Zatia¾ èo sa poèítaèe v sieti Windows identifikujúpod¾a mena, vo svete un*xu sa identifikujú pod¾a urèitého èísla. Tomutoèíslu hovoríme adresa IP, pretoe vychádza z komunikaèného protokolu TCP/IP.Práve pod¾a adresy IP poèítaèe zistia, èi dáta, ktoré na sieti prebiehajú sema tam, patria nášmu poèítaèu alebo nie. Kadá adresa IP sa delí na dve èasti:prvá èas je èíslo siete a druhá èas je èíslo poèítaèa.Adresa IP sa skladá zo 4 bajtov, ktorým hovoríme aj oktety. Aby však v pride¾ovaníadries na celom svete nevznikol chaos, zaviedli sa do pride¾ovaniaadries IP urèité pevné pravidlá. Tieto pravidlá majú za úlohu zabezpeèi, abyna sieti neexistovali dva poèítaèe s rovnakým èíslom. Vieme si predstavi, akozabezpeèi jednoznaènos na našej malej domácej alebo podnikovej sieti. Aleèo v takej roz¾ahlej sieti, ako je celosvetový internet?Adresa IP sa delí na 4 triedy – pozri obrázok.Všimnime si, e kadá trieda má iný pomer èísla siete a èísla poèítaèa.Ak má prvý bit prvého bajtu èísla IP hodnotu 0 (nula), ide o triedu A, ak sazaèína hodnotou 10, patrí do triedy B, ak sa zaèínahodnotou 110, patrí do triedy C atï. (TriedaD je trochu špecifická, a preto sa òou teraznebudeme zaobera.)Pozrime sa ešte raz na adresu IP:Vieme, e prvá èas urèuje adresu siete, druháurèuje daný poèítaè v tejto sieti.Pri adrese triedy A urèuje sie prvý bajt, zvyšnétri bajty opisujú èísla poèítaèov. V praxi toznamená, e môeme ma vyše 100 sietí triedyA, ale kadá sie môe obsahova pribline 17miliónov poèítaèov. Uznajme, e trieda A nie jeve¾mi vyuite¾ná v našich podmienkach.Adresy triedy B sú zamýš¾ané pre stredneve¾ké siete. Je ich k dispozícii 16-tisíc a môu obr. è. 1 : Triedy IP adriesobsahova okolo 65-tisíc poèítaèov. Takáto trieda sietí sa dnes vyuíva hlavnev prostredí internetu.Najbenejšie pouívanou triedou je C. Prvé tri bajty znaèia èíslo siete a týchmôu by zhruba 2 milióny. Posledný bajt oznaèuje jednotlivé poèítaèe v danejsieti a tých môe by a 254.Adresy IP zapisujeme vo forme štyroch èísel, oddelených bodkami. Kadéèíslo opisuje jednotlivý bajt – oktet, napríklad 192.168.10.129.Základná myšlienka pride¾ovania adries IP je nasledujúca: kadá sie, ktorása chce pripoji do existujúcej štruktúry poèítaèových sietí (je jedno, èi ideo internet alebo o podnikovú sie), dostane akousi nadriadenou autoritou pridelenújednu sieovú adresu príslušnej triedy. Obsah lokálnej èasti je ponechanýna správcovi danej siete.Rezervované adresyNie všetky adresy sa môu objavi v celosvetovom internete. Existujú adresy,ktoré sú vyhradené na iné úèely alebo experimenty. Tieto adresy vyuívamespravidla vtedy, ak naša sie nie je zapojená do internetu, alebo aspoò niepriamo (neskôr si ukáeme, ako sa to robí). Rozsah takýchto rezervovanýchadries v triede C je od 192.168.0.0 a do 192.168.255.0.Ako príklad predpokladajme, e máme našu malú sie triedy C, ktorej èísloje 192.168.10.0.Posledný bajt môe ma rozsah od nuly po 255. Prvé tri èísla – 192.168.10je èíslo siete, èíslo 255 znamená tzv. broadcast adresu.Pre pridelenie poèítaèov môeme teda pouièísla od 1 po 254 posledného oktetu. V „úplnomznení“ teda od 192.168.10.1 po 192.168.10.254.Platí zásada, e èísla poèítaèov, ktoré slúia akoobyèajné pracovné stanice, pride¾ujeme od jednotkynahor a poèítaèe, ktoré slúia ako servery, smerovaèea iné „slútièky“ pre ostatných, èíslujeme odkonca, teda od èísla 254 nadol.Maska sieteAby vedel kadý poèítaè vypoèíta, èi dané dáta nasieti sú urèené jemu, alebo nie, potrebuje „odfiltrova“èíslo siete od èísla poèítaèa. Na takéto odfiltrovanieslúi maska siete. Na zaèiatok nám staèí86 PC REVUE 1/2003

L I N U X W A R E systém súborov – tzv. filesystém – musí by na kadom diskovom zariadení stromová štruktúra, teda iadne písmená (zopakujme si predošlé lekcie),len zaèiatok u koreòa ( / ) a potom adresáre a súboryU vieme, e Linux pozná disketovú (inak nazývanú aj floppy) mechanikupod symbolom fd. Prvá mechanika bude fd0. A keïe je to zariadenie, budesa nachádza v adresári /dev. Môeme zjednodušene poveda, e fyzická prvádisketová mechanika bude prezentovaná súborom /dev/fd0 (ef-dé-nula,nie ó!).A vieme, e kadé zariadenie má odlišný filesystém – disketa, ktorú smepouívali v DOS-e, má filesystém typu FAT16, cédeèko má typ ISO 9660 a Linuxzase ext2 alebo ext3.Aby sa mohlo toto zariadenie sprístupni na pouívanie, musíme ho pripojido prístupnej èasti adresárového stromu. Na to má Linux u od inštalácie pripravenýadresár /mnt (ako mount) a v òom dva ïalšie podadresáre floppya cdrom. Týmto adresárom v plnej ceste /mnt/floppy a /mnt/cdrom hovoríme prípojnébody.Tak ako všetko v Linuxe, aj toto je iba odporúèané, take ak sa rozhodnemezmeni prípojné body, niè nám nebráni. Ale preèo nedodriava urèité štandardy,no nie?Ak chceme v Linuxe pripoji ¾ubovo¾né zariadenie, pouijeme na to príkaz:mount −t typ_fs zariadenie prípojný_bodkde typ_fs je typ filesystému. Pre zaèiatok nám staèí pozna to, e pre disketu,bene pouívanú v DOS/Windows, je typ filesystému msdos a pre benepouívané cédeèka je to iso9660. Toto zadáme ako parameter typ_fs. Ostatnéparametre u poznáme.Take si predstavme, e máme benú disketu, ktorú normálne pouívamepod DOS-om, a u kamaráta sme si na òu nahrali (v prostredí DOS/Windows)poadovaný súbor, napr. webmin -0.851.rpm.Túto disketu teraz zasunieme do mechaniky linuxového stroja. Zatia¾ sa niènedeje, lebo Linux o nièom nevie. Ak sa pozrieme do adresára /mnt/floppy, vidíme,e je prázdny.Pristúpime k montovaniu. Zadáme:[root@rubin /root]# mount −t msdos /dev/fd0 /mnt/floppyAk je disketa dobrá a správne zasunutá, montovanie prebehne bez problémov.Keï sa teraz pozrieme do adresára /mnt/floppy, uvidíme v òom obsah vloenejdiskety.Teraz môeme s touto disketou pracova ako s riadnou súèasou Linuxu.Prípadní pouívatelia vôbec nezbadajú, e ide o disketu, majú pocit, e pracujús beným adresárom, môu z neho a do neho kopírova, vytvára, maza èipremenováva súbory a podobne. Keïe ide o iný filesystém, môu nasta urèitéobmedzenia v oblasti prístupových práv a vlastníctva.Diskety vymierajú alebo ich kapacita je taká malá, e sa pouívajú na prenosnaozaj len ve¾mi malých súborov a programov. Viac ako diskety sa dnes zaèínajúpouíva CD médiá, èi u lisované, zapisovate¾né, alebo prepisovate¾né.Preto si ukáeme, ako budeme narába s CD médiom.Na pripojenie pouijeme príkaz:[root@rubin /root]# mount −t iso9660 /dev/cdrom /mnt/cdromAnalogicky – odteraz obsah cédeèka nájdeme v adresári prípojného bodu –/mnt/cdrom.A budeme ma trošku väèšie znalosti, ukáeme si, ako sprístupníme tentoadresár iným poèítaèom v sieti, aby mohli zdie¾a iadané súbory (obdobazdie¾ania diskov v MS Windows).Skúsme teraz vysunú cédeèko z mechaniky! Nejde to! To znaèí, e je „primontované“,a preto ak ho chceme vybra alebo vymeni, musíme ho najprvodmontova.obr. è. 2vedie, e pre triedu A je maska255.0.0.0, pre triedu B je maska255.255.0.0 a pre triedu C je maska sieteèíslo 255.255.255.0.Tento údaj spolu s adresou IP sazadáva vdy pri stanovení sieovýchnastavení príslušného poèítaèa.Nech teda máme našu malú sie, kdeje 15 pracovných staníc a jeden linuxovýserver. Nie je podstatné, èi tie pracovnéstanice sú na báze Linuxu aleboWindows. Je len dôleité, aby všetkypoèítaèe komunikovali rovnakou reèou,teda rovnakým protokolom, v našomprípade TCP/IP.Nech linuxový server dostane adresu192.168.10.254 a jednotlivé pracovné stanice v rozsahu 192.168.10.1 a192.168.10.15 – obr. è. 2.Ako prebieha komunikáciaAk chce niektorý poèítaè posla po sieti dáta inému poèítaèu, musí tieto dáta(hovoríme im aj datagram) oznaèi adresou príjemcu. Teda ak chce tretí poèítaèv našej sieti komunikova so serverom, v datagrame sa objaví adresa príjemcu192.168.10.254. Naopak, server oznaèí datagram pre tento poèítaèadresou 192.168.10.3.Niekedy chce niektorý poèítaè, napríklad server, oznámi nejakú udalosvšetkým poèítaèom v sieti. Mohol by síce posla 15 datagramov s adresamipríjemcu od 192.168.10.1 po 192.168.10.15, ale tým by zbytoène zdroval prevádzkuna sieti a v prípade ve¾kého poètu poèítaèov by to mohlo aj dlho trva.Vtedy vyuije tzv. broadcast adresu – to je práve tá s èíslom 192.168.10.255.Vtedy staèí, ak vyšle iba jeden datagram s takouto adresou a ten prijmúa spracujú všetky ostatné poèítaèe.loopbackV prostredí protokolu TCP/IP existuje ešte jedna špeciálna adresa – tej sahovorí loopback, inak spätná sluèka. Jej èíslo je 127.0.0.1 a táto sluèka musíby nastavená v kadom poèítaèi s komunikaèným protokolom TCP/IP. Vyuívasa na otestovanie a nastavenie protokolu a na jeho vnútornú èinnos.Asi nás napadne, aká je maska loopbacku – tá je 255.0.0.0, pretoe pod¾aprvého oktetu vidíme, e patrí do triedy A.ZhrnutieAk chceme pripoji náš poèítaè do existujúcej siete s protokolom TCP/IP,potrebujeme vedie (spravidla od nejakého správcu siete) tieto údaje: vo¾né èíslo pre náš poèítaè masku siete broadcast adresu siete gateway (vysvetlíme si neskôr, nesmiete chcie vedie všetko naraz!)Ak vytvárame novú sie s protokolom TCP/IP a chceme ju pripoji do u existujúcejštruktúry, musíme získa od nadriadenej autority: triedu a èíslo siete masku siete rozsah vo¾ných adries pre naše poèítaèe gatewayAk našu novo vytvorenú sie nebudeme pripája do inej existujúcej štruktúry,môeme si triedu a èíslo siete urèi sami. Napriek tomu sa sname dodrazauívané konvencie a pouime spomenuté rezervované adresy.Pýtate sa, ako môu na jednej sieti koexistova obidva systémy – Linux ajWindows? No, nielene môu koexistova, ale môu dokonca spolupracova.Ako?Napríklad na linuxovom serveri môeme ma „rozbehaný“ webový server apoštový server a z klientskych staníc s operaèným systémom Windows sa natento server môeme pripája, prezera webové stránky alebo spracúva poštu.Druhým, ešte výraznejším príkladom je pouitie linuxového servera so systémomSamba, keï sa tvári ako Windows NT server a ostatné stanice s nímbene spolupracujú a ani netušia, e ten ve¾ký brat nie je z ich rodiny MS, aleje to Linux!V obidvoch prípadoch to je nielen moné, ale je to aj funkèné – takto tofunguje v mnohých firmách (a my si to, samozrejme, ukáeme).Dôleitou podmienkou je pouitie protokolu TCP/IP a správne nastavenieadries IP.1/2003 PC REVUE 87

L I N U X W A R ETo dosiahneme príkazom:[root@rubin /root]# umount /mnt/cdroma analogicky pre disketu:[root@rubin /root]# umount /mnt/floppy(Aj keï disketu vyberieme, lebo je na mechanickom princípe, nie tak ako CD!)Pozor!! Keby príkaz umount vyhlasoval chyby, e zariadenie je obsadené (angl.busy), opusme adresár prípojného bodu!Poznámka:Operáciu mount a umount môe vykonáva iba root!Pri kadej výmene média musíme vykona odmontovanie a následné namontovaniezariadenia!Keï u vieme zariadenie primontova, dokáeme prekopírova súbor z jednéhoadresára do druhého.Trocha jednoduchšieV prípade, e pracujeme v grafickom prostredí, môeme primontovanie ponechana samotné prostredie. To toti dokáe automaticky pripoji poadovanézariadenie okamite vtedy, keï naò chceme pristúpi!Vráme sa teraz k inštalácii programu mc-4.5.55-5.rpm.Pre jednoduchos sa presuòme do toho adresára, kde daný súbor leí, a napríkazovom riadku zadáme:[root@rubin /install]# rpm −i mc−4.5.55−5.rpmTip:Ak sa nám nechce vypisova celé dlhé meno vrátane trojèíslia, staèí, aknapíšeme iba rpm -i mc a stlaèíme kláves tabulátor. Ten sám doplní celé meno súboru,ktorý v danom adresári nájde.Systém spustí inštaláciu menovaného balíka. Tá môe trva aj nieko¾ko minút,záleí na rozsahu balíka a rýchlosti poèítaèa.Ak teda chceme by informovaní, èo sa v systéme deje, pouijeme príkaz:[root@rubin /install]# rpm −ihv mc−4.5.55−5.rpma na obrazovke zbadáme podobný výpis è. 10:[root@rubin /install]# rpm −ihv mc−4.5.55−5.rpmPreparing... ########################################## [100%]Tie mrieky symbolizujú priebeh inštalácie.Zapamätajme si!Po kadej inštalácii program rpm zaregistruje novo inštalovaný balík vosvojej databáze.V prípade, e nájdeme na výpise obrazovkyiadaný súbor, vieme, e je nainštalovaný, lebo príkaz rpm -qa prezrelsvoju databázu a príkaz grep z nej zobrazil len tie súbory, ktoré vo svojomnázve obsahujú písmená mc.Ve¾mi èasto si nepamätáme, akú verziu daného programu máme nainštalovanú.Preto pouijeme príkaz:[root@rubin /install]# rpm −q mca dostaneme výpis è. 12:[root@rubin /install]# rpm −q mcmc−4.5.55−5Ak sa chceme dozvedie, aké súbory balík obsahuje, k parametru q pridámeešte parameter l (list = zoznam) a dostaneme výpis è. 13:[root@rubin /install]# rpm −ql mc/etc/profile.d/mc.csh/etc/profile.d/mc.sh/usr/bin/mc/usr/bin/mcedit/usr/bin/mcmfmt/usr/lib/mc/usr/lib/mc/bin.../usr/share/locale/wa/LC_MESSAGES/mc.mo/usr/share/locale/zh_CN.GB2312/LC_MESSAGES/mc.mo/usr/share/locale/zh_TW.Big5/LC_MESSAGES/mc.mo/usr/share/man/man1/mc.1.gz/usr/share/man/man1/mcedit.1.gzPredstavme si, e nám niekto povedal èosi o programe mc, my ho mámenainštalovaný v systéme, ale zatia¾ nevieme, na èo slúi. Preto pouijeme parametre-qi (query info) a na obrazovke uvidíme výpis è. 14:[root@rubin /root]# rpm −qi mcName : mc Relocations: (not relocateable)Version : 4.5.55 Vendor: Red Hat, Inc.Release : 5 Build Date: Pá 12. duben 2002, 23:27:48 CESTInstall date : Ne 13. øíjen 2002, 15:02:28 CEST Build Host: stripples.devel.redhat.comGroup : Systémové prostøedí/Shelly Source RPM: mc−4.5.55−5.src.rpmSize : 3805405 License: GPLPackager : Red Hat, Inc. URL : http://www.gnome.org/mc/Summary : Uivatelsky pøívìtivý správce souborù a vizuální shell.Description :Midnight Commander je vizuální shell dost podobný správci souborù, jen sdaleko více funkcemi. Pracuje v textovém reimu, ale obsahuje i podporu myši,která pouívá GPM. K jeho super funkcím patøí schopnost pouívat ftp, zobrazitsoubory tar i zip a zobrazit obsah RPM balíèkù.Keby sme teda chceli spusti inštaláciu ešte raz, dostaneme takéto chybové hlásenie(výpis è. 11):[root@rubin /install]# rpm −ihv mc−4.5.55−5.rpmpackage mc−4.5.55−5 is already installederror: mc−4.5.55−5.rpm cannot be installedPrípadne v prijate¾nejšej reèi.Ak je u raz balík nainštalovaný,vieme o òom získa základné informáciepomocou parametra -q (query =dopyt) a jeho doplòujúcich parametrov.Ak chceme ešte pred inštaláciouzisti, èi vôbec máme takýto balík nainštalovaný,zadáme príkaz:[root@rubin /install]# rpm −qa|grep mc*FAQFrequently Asked Questions (FAQ – èasto kladené otázky) sú otázky, ktorésa pýtajú mnohí pouívatelia, aby si ešte lepšie objasnili niektorýproblém, alebo ak chcú vedie nieèo, èo im nebolo dostatoène alebovôbec vysvetlené.Aj my popri našom seriáli zavedieme ståpèek takýchto otázok. Preto miich môete „mailova“ na moju adresu moravec@pcrevue.sk.Tým, e ich tu zverejníme, sa pouèia aj ostatní èitatelia. A to najdôleitejšie– svojimi otázkami sami môete smerova náš seriál!Z uvedeného výpisu sme schopní vyèíta pomerne uitoèné informácie. Akpouívame národné prostredie, pri mnohých balíkoch sa môeme stretnús preloeným opisom!Tip:Ak chceme získa informácie o balíku, ktorý ešte nebol inštalovaný, zmeòmeparametre na -qp a presné meno h¾adanéhosúboru.Ak u nechceme balík v našom systémepouíva, je vhodné ho odinštalova,zvláš v prípadoch, keï ide o démonickýprogram. To je taký program,ktorý sa spustí pri štarte systému a zostávav pamäti a do vypnutia systémua uiera kus pamäte, ako aj výpoètovéhovýkonu systému.Na korektné odinštalovanie rpm balíkapouijeme príkaz:88 PC REVUE 1/2003

L I N U X W A R EObr. è. 3Obr. è. 4[root@rubin /install]# rpm −e mc−4.5.55−5Takto vykonaná deinštalácia je ve¾mi èistá. Programrpm odstráni všetky súèasti balíka vrátanekonfiguraèných súborov a podobne. Zároveò upravíaj vlastnú databázu balíkov.Ak sme získali novšiu verziu programu, môemejednoduchým príkazom vykona upgrade u nainštalovanéhobalíka bez toho, aby sme starú verziuodinštalovali a novú nainštalovali. Pri tomto spôsobesa zachovajú všetky konfiguraèné súbory a nastaveniapôvodného balíka, take spravidla programfunguje naïalej správne:[root@rubin /install]# rpm −U mc−4.5.55−5.rpmPozor!! Ak nám zaène poèítaè pri práci s programomrpm vypisova zlomyse¾né chybové hlásenia typu„unable to open“ a podobne, pravdepodobne došlok poškodeniu databázy systému RPM. Na opravu skúsmepoui príkaz: rpm −−rebuilddb.GRAFICKÉ NADSTAVBY RPMNechce sa nám robi na príkazovom riadku?Nedokáeme si zapamäta týchto nieko¾ko parametrov?Aj v tomto prípade existuje jednoduchšia cesta –pouijeme grafické prostredie!Linux obsahuje spravidla dve verzie správcovbalíkov rpm.V prostredí Gnome je to Gnome RPM a jeho podobuvidíme na obrázku è. 3.Podobne v prostredí KDE existuje KPackage, ktorýje na obrázku è. 4.V grafických prostrediach nemusíme pouívaiadne parametre, staèí iba klika myškou na príslušnémenu a zapína èi vypína poadované vo¾by.Pýtate sa, preèo som vás nútil do príkazovéhoriadka?Z nieko¾kých ványch dôvodov: grafická verzia nie je všemocná, take niektoréprepínaèe môeme poui iba v konzolovej verzii na niektorých poèítaèoch, tam, kde Linux slúi akoserver, nebýva nainštalované grafické prostredie niekedy sa stane, e aj na desktope sa totálnepoškodí grafické prostredie a my ho musíme znovunainštalova z balíka RPM – a vtedy nám zostávaiba príkazový riadok! kadý správny linuxák by mal pozna riadkovépríkazy!!! èlovek nikdy nevie!Skúšajte, študujte, cviète! Len tak sa stanete skutoènýmipouívate¾mi Linuxu!Nabudúce sa pozrieme na spomínaného správcuprogramov Midnight Commander, na jeho monostia kvality. Zistíme, e s ním je linuxový svet jednoduchšía zábavnejší. A pozrieme sa aj na jeho grafickéverzie.A na záver nieko¾ko sladkých tajomstiev:1. Aj samotný mc umoòuje fantasticky jednoduchúinštaláciu rpm balíkov.2. A kde nájdeme rôzne šikovné programy pre Linuxvo verzii rpm na internete?Tu je nieko¾ko zaujímavých adries:http://www.rpmfind.nethttp://www.linuxapps.comftp://ftp.redhat.com/pub/contribMiroslav Oravec1/2003 PC REVUE 89

L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre LinuxV novom roku vám prajem ve¾a a dúfam,e ste nestrávili celé sviatky za poèítaèom ☺. Okrem toho vám elám ve¾aúspechov, napríklad aj pri pouívaní programov, ktoré vám predstavím.Môete ich nájs na CD v tomto èísle. A ako sa u pomaly stáva zvykom, nájdetena òom aj pár ïalších uitoèných vecí (stabilný 2.4 kernel, Mozilla 1.2.1...).Samozrejme, môete mi posla aj váš ob¾úbený program (resp. URL), ktorý bysme mohli umiestni na CD. To bude, mimochodom, odteraz v kadom èísle,take nebudete musie dlho èaka... JaffmÏalší z radu súborových manaérov.Tento pre zmenu nemá klasickýdizajn (¾avú a pravú èas, ako napríkladMidnight Commander – mc).Hlavným prvkom programu je stromsúborov. Všetky potrebné akciemôete vykona prostredníctvommenu. Program pouíva kninicuwxWindows.Web: http://jaffm.binary.is/ pyDBDesignerAk programujete databázové aplikácie, tento program by sa vám mohol hodi.Je to relaèný modelovací nástroj, ktorý vám umoní navrhnú fyzickú a logickúštruktúru tabuliek a vzahy medzi jednotlivými tabu¾kami. Jednoduchomáte preh¾ad a nemusíte pouíva papier a ceruzku. V hlavnom okne vidíte ByzantineOSExistuje viacero zaujímavých linuxových distribúcií, ktoré takpovediac vyboèujúz radu tých bených (Mandrake, Red Hat...). Vloíte CD do poèítaèa, zapneteho a môete pracova! Niè sa neinštaluje, všetko je u pripravené na bootovate¾nomCD. Spomeniem len Mozillu, MPlayer, konzolu, prehrávaè DVD a ïalšie.Na našom CD nájdete ISO image, ktorý si môete napáli.Web: http://byzgl.sourceforge.net/všetky tabu¾ky. Kliknutím na tabu¾ku sa otvorí okno, v ktorom môete editovadetaily. Dáta sa ukladajú do formátu XML, take keby ste chceli tieto dáta nejakoextrahova, nemali by ste ma problém (za predpokladu, e vám XML nie jecudzie). Program je napísaný v jazyku Python a pouíva kninicu wxPython.Web: http://pydbdesigner.sourceforge.net/ DanpeiAk ste niekedy pouívali Windows, asi vám program ACDSee nie je neznámy.Pre tých ostatných poviem, e ide o výborný prehliadaè obrázkov v mnostveformátov. Danpei je rovnako jednoducho ovládate¾ný – na ¾avej strane je stromadresárov, na pravej strane sú zobrazené náh¾ady na obrázky v danom adresári.S obrázkami môete vykonáva základné operácie, tlaèi, zoomova... Akmáte mnostvo obrázkov (napríklad z digitálneho fotoaparátu) a ešte ste nenašliten svoj ob¾úbený program, skúste tento.Web: http://danpei.sourceforge.net/ PerlTrashA teraz sú na rade utilitky pre priaznivcov konzoly. Mono ste niekedy závideli„windowsákom“ kôš na súbory (no, pravdupovediac, mne sa to ešte nestalo,ale ktovie...). Tento program funguje zhruba takisto – namiesto toho, aby sasúbory zmazali, presunú sa do špeciálneho adresára. Ak sa rozhodnete, esúbor potrebujete, jednoducho ho odtia¾ „vytiahnete“. Geniálne, však?Samozrejme, existuje aj iná monos: skúste v Midnight Commanderi v menuSúbor príkaz Obnovi súbory (samozrejme, za predpokladu, e máte ext2 filesystem).Má to však háèik – nielene neviete, kde daný súbor pred zmazanímbol, ale neviete ani jeho pôvodné meno! Všetky zmazané súbory budú marôzne èísla, ktoré vám asi ve¾a nepovedia. Pomôe vám asi iba vyh¾adávaniev súboroch (ak viete, èo daný súbor obsahoval a ako sa predtým volal).90 PC REVUE 1/2003

L I N U X W A R EPerlTrash takéto muchy nemá, na druhej strane vám však „zmazané“ súboryna disku stále zaberajú miesto.Web: http://www.iq-computing.de/ catdviAk nie ste prive¾mi leniví a namiesto *Office pouívate LaTeX ☺, asi vám súboryDVI netreba zvláš predstavova. Z tohto súboru potom nie je problémvyprodukova PostScript alebo hoci PDF. Obèas však potrebujeme opaèný proces– z grafickej podoby dosta èitate¾ný „plain text“, teda èistý text (nie, latexovsképríkazy nezískate spä asi nijako ☺). Tento program vám zabezpeèípráve opisovaný dej – z DVI sa snaí vyextrahova text pribline v podobe,v akej bol v danom súbore DVI.Web: http://catdvi.sourceforge.net/ dbaclS týmto programom môete relatívne jednoducho triedi dokumenty do rozliènýchkategórií. Pracuje tak, e mu najprv „ukáete“, ako daná kategória budevyzera. Angliètinu ho napríklad nauèíte tak, e mu dáte preèíta nieèo odShakespeara ☺. Pod¾a porovnávania nauèeného textu a nového textu dokáetento nový text zatriedi do niektorej z nauèených kategórií. Keby tento programpracoval na 100 %, myslím, e by sme sa mohli jednoducho zbavi spamu,všake? ☺Web: http://www.lbreyer.com/gpl.htmlA u máme za sebou novoroènú spàšku programov. Teším sa na ïalšie stretnutie!Oto KomiòákL I N U XN E W S V poslednom èase stále èastejšie poèúvam, aká je linuxová komunita nepriate¾ská.¼udia si takýto názor neraz urobia pri èítaní stránok ako ivì aleboim podobných, kde sa autori snaia vyvola takúto diskusiu (o tom, èi prenávštevnos alebo z iných dôvodov, nebudem polemizova). Zdravá diskusiaje dobrá, ale práve na takýchto stránkach sa èasto stáva, e ¾udia trošku „uletia“a chtiac-nechtiac vyvolajú tzv. flamewar (asi najlepší slovenský ekvivalenttohto slova je abomyšia vojna). Niekedy to dopadne nepekne. Sú to debaty,ktoré nikam nevedú – veï to poznáme: Mac vs. PC, Intel vs. AMD, GIMP vs.Photoshop, Linux vs. Windows a podobne. Je dôleité uvedomi si, e v kadommomente má niektorá strana v nieèom navrch. A tak sa môeme hádadonekoneèna. Preto sa takýchto diskusií snaím vyvarova. Keï sa náhodouzapojím, tak preto, e niekto povie, e mal s Linuxom nejaký problém, a ja simyslím, e viem, ako ho vyrieši.Chcel by som však apelova na linuxákov: buïte priate¾skejší k okolitémusvetu. Neuchy¾ujte sa k nadávkam, výsmechu a podobným praktikám, snatesa by nápomocní. Keï niekomu Linux v nieèom nevyhovuje a nedá si poveda,nechajte ho tak. Uvedomte si, e aj vy ako linuxáci sa môete preda,snate sa nasadi Linux tam, kde sa dá, ponúka dobré linuxové produkty,podporu a podobne. Keï sa nedá alebo nie je vô¾a, choïte inam, mono sasituácia o pár mesiacov zmení. A v prvom rade buïte, prosím, slušní ¾udia. To,e niekto pouíva iný operaèný systém, neznamená, e je menejcenný alebohlúpy. A to, e vy pouívate ten lepší, neznamená, e máte navrch. Po krátkom „vstupovaní do svedomia“ prejdime k zaujímavejšej téme.Povieme si, èo sa odohralo za posledný mesiac. Hlavne vïaka bezpeènostnémuauditu, ktorému venovali vývojári o trošku viac èasu, ako sa predpokladalo,bola oddialená verzia KDE 3.1. Jej uvo¾nenie je predbene naplánovanéna zaèiatok januára 2003. Myslím, e je to v záujme pouívate¾ov tohto desktopovéhoprostredia. Vývojári Ximian Mono uvo¾nili Mono 0.17, ktoré u podporuje ASP.NET.Súèasou tejto verzie je aj jednoduchý webový server, ktorý podporujeASP.NET pod Linuxom vrátane pripojenia sa na najbenejšie databázy(Oracle, MS SQL, Sybase, ODBC, OleDB, Gnome Data Access, SqLite, MySQL,Postgres). C# kompilátor bol tie dos výrazne optimalizovaný. Najnovšia verzia Mplayera u podporuje aj Quicktime kodeky a dokonca ajWindows Media 9. Verzia 0.90pre1 pridala tieto kodeky: RealAudio/Video 9,Windows Media Audio/Video 9, Quicktime Sorenson 3, QDesign Music Audio.Je dos moné, e Mplayer teraz dokáe prehra viac multimediálnych formátovako Windows Media Player, Quicktime a Realplayer dokopy. Skvelýmencoder dokáe dokonca formáty konvertova, èo som nedávno vyuil naotáèanie jedného videa a zmenu formátu z quicktime na DIVX. Mplayer stiahnetez mplayerhq.hu. Svetlo sveta uzrel aj FreeBSD 5.0-RC1. K tomuto systému som trošku skeptický.Keby prišiel tak pred dvoma rokmi, bol by to naozajstný prevrat, terazvšak u iba doháòa zaostávanie za Linuxom. Nová verzia prinesie MAC, koneèneporiadny symetrický multiprocesing a pár ïalších zlepšení. ProjektOpenBSD tie oznámil, e sa zaèína zaobera SMP. Takisto vyšla nová Mozilla 1.2, po ktorej vyšla vzápätí aj Mozilla 1.2.1, a topre chybièku v DHTML. Neodporúèam ju však pouíva, pretoe sú s òou eštenejaké drobné otravné problémy. Vyšiel takisto prerelease build slovenského balíka OpenOffice.org preWindows a Linux, v niektorom z ïalších èísel bude recenzia na tento kancelárskybalík a bude sa nachádza vo februárovom vydaní CD Revue. Budemrád, ak ju odskúšate. Zaèiatkom marca (resp. v polovici) sa pravdepodobne bude kona ïalšíLinux víkend, ak máte záujem zúèastni sa, navštívte stránky www.linux.sk,kde by malo by viac informácií. Audiokodek Ogg Vorbis zaèína implementova novú, celkom zaujímavúmonos. Ide o tzv. bitrate peeling. Vyuitie je najmä v streamovaní, keï serverna disku drí jednu verziu v plnej kvalite. Ak sa pripojí pomalší klient,odsekáva konce packetov, a tak posiela klientovi verziu v nišej kvalite (èiezníi bitrate bez nutnosti reenkódovania). Takto si napríklad môete drakvalitnú verziu na poèítaèi, ale keï si ju chcete nahra do prenosného prehrávaèaa chcete, aby sa vám tam zmestilo viac hudby (a rozdiel v hluènomvlaku aj tak nepoèujete), pouijete bitrate peeling. Takisto je tu monos prehudobné kapely da si na stránku verziu pesnièky v nišej kvalite, a keï sizaplatíte, dotiahnu sa zvyšné bity, ktoré z nahrávky nišej kvality spravianahrávku vyššej kvality. Drím palce ¾uïom v Xiph.org, nech sa im podarí ajïalší skvelý projekt – opensource kodek Thora. Pred pár mesiacmi som vám písal o mesteèku Largo na Floride, ktoré z ve¾mive¾kej èasti prešlo na Linux. Ten im obsluhuje asi 400 zamestnancov mesta.Na stránke http://newsforge.com/newsforge/02/12/04/2346215.shtml?tid=19sa môete doèíta, ako to celé dopadlo. Najprv vám poviem èosi o hardvérovejstránke. Celý systém beí na RedHate 7.2 na dvoch celkom silnýchCompaqoch. Zvyšok sú tenkí klienti (v cene do 5 USD za jedného). Tomutosom spoèiatku nechcel veri, ale je to naozaj tak: dva silné Compaqy obsluhujúnaraz okolo 220 pouívate¾ov, pod¾a benchmarkov jeden zvládne a 300pouívate¾ov naraz! Všetci pouívajú KDE naraz a to sa zobrazuje na klientskestanice pomocou X protokolu. Èo je však ešte zaujímavejšie, celú túto sie„adminuje“ pä ¾udí! Majú ove¾a menšie problémy, ako keby prešli naWindows, pretoe nemusia niè preinštalováva alebo sa stara o to, kto si infikovalpoèítaè alebo zmazal nejaký dôleitý súbor. Všetko je na serveri. Keï sapokazí klientska mašina, jednoducho ju vymenia 1:1 za novú a všetko fungujetak ako predtým. Správcovia systému v mesteèku Largo hovoria, e taktoušetria pribline 1 milión USD roène na hardvérovom upgrade a nákupenových licencií. Keby takto rozmýš¾ali aj niektoré naše mestá, vôbec by somsa nenahneval. Keïe sa blíi zase èas platenia daní, je mi trošku ¾úto, keï sapozerám na to, ako neefektívne sa u nás vyuívajú...Juraj Bednár1/2003 PC REVUE 91

L I N U X W A R EXandrosNemonos vidie vo¾né miesto, reboot, "nenašiel som disk s dostatkommiesta".Pekne automaticky navrhne rozvrhnutie, pouíva reiserfs.Keï kanadská firma Corel prišla s desktopovým Linuxom, vyvolalo to nemalýohlas. Bola to azda prvá väèšia softvérová firma, ktorá nielene portovala svojeprogramy pod Linux, ale aj vydala vlastnú distribúciu Linuxu. Corel Linux aniaplikácie však nesplnili pôvodné oèakávania (pod¾a môjho názoru neboli ve¾mikvalitne preportované). Corel svoju podporu Linuxu skonèil – azda bolo na òupriskoro... A následníkom Corel Linuxu sa stala distribúcia Xandros. FirmaXandros odkúpila práva na Corel Linux spolu s vývojovým tímom. To, ako satento nasledovník prvého desktopového Linuxu vydaril, si povieme v tomtoèlánku.POUÍVANIEZaènem azda negatívom – Xandros nehovorí po slovensky. Programy, pre ktoréexistuje preklad, ho jednoducho nemajú nainštalovaný. Aj keï sa mi podarilonastavi slovenskú klávesnicu, boli problémy s písaním niektorých znakov(najmä ¾ a Ï). Tento bug som do Xandrosu oznámil, mono ho opravia v nasledujúcejverzii.Xandros je dos pozmenený Linux. Pouíva síce KDE 2.x, ale je podstatnezmodifikované. Ako filemanager nie je pouitý Konqueror, ale vlastný XandrosFile Manager. Musím však poveda, e je to skôr prínos – Xandros file managervidí NFS a windowsovú sie, CD-ROM a disketu bez nutnosti mountovania.Dokonca keï som pripojil digitálny fotoaparát, objavil sa tam takisto a moholsom si pozera z neho obrázky. Škoda, e tento filemanager nie je free.Celkom zaujímavá je aj aplikácia Xandros Networks, pomocou ktorej jemoné doinštalováva nový softvér a upgradova systém. Táto aplikácia je prezmenu zaloená na Mozille. Mozilla je aj štandardný prehliadaè stránok.Menu je zorganizované preh¾adne – na kadú èinnos je vybratá práve jednaaplikácia, ktorá pod¾a autorov Xandrosu najlepšie danú úlohu v Linuxe spåòa.Tak zmizne chaos s mnostvom aplikácií, ktoré zaèiatoèníkovi niè nehovoria.V distribúcii sa nachádza balík OpenOffice.org, GIMP, Mozilla a takisto balíkyod CodeWeavers (CrossOver Office a CrossOver Plugin). Takto je moné nainštalovaMS Office, prípadne windowsovské pluginy do prehliadaèov. Podarilosa mi úplne bez problémov nainštalova MS Office 97. Spustil som Office Setup,XANDROS DESKTOPXandros Desktop prichádza v jednoduchom balení, ktoré obsahuje hlavne inštalaènéCD, technology preview a pouívate¾ský manuál. Ešte pred inštaláciousom si ho pár dní študoval a musím poveda, e v tejto oblasti autorimanuálu vykonali fakt kus dobrej práce. Ve¾mi jednoducho a prístupne sprevádzajúnového vlastníka Linuxu rozdielmi oproti OS Windows, inštalácioua pouívaním systému.INŠTALÁCIAZhodou okolností som si pár dní pred inštaláciou Xandrosu vyskúšal inštaláciuWindows XP. Musím poveda, e Linux u od èias, keï som videl poslednéWindows (95), prešiel poriadnu cestu v oblasti jednoduchosti inštalácie. Myslím,e nainštalova Xandros je dokonca jednoduchšie ako inštalova WindowsXP – a nikto vás neotravuje aktivaènými kódmi a podobnými zbytoènosami.V prvom kroku si vyberiete expresnú alebo custom inštaláciu. Ja som si vybralcustom, ale tá bola nato¾ko jednoduchá, e ju zvládne naozaj kadý zaèiatoèník.Potom som si mohol vybra balíèky, ktoré chcem nainštalova, alebojednoducho zvoli, èi chcem poui štandardný desktop alebo maximálny.Nastavenie som nemenil a nechal som štandardný desktop. Tu prišiel jedinýproblém - pri vo¾be balíèkov sa nikde nevypisuje, ko¾ko inštalácia momentálnevybratých balíèkov bude zabera. Keïe som mal malý disk, Xandros mi suchooznámil, e nenašiel iadny disk, na ktorý by sa zmestil. Musel som odís z inštalaènéhoprogramu a rebootova mašinu. Dodal som teda väèší disk. Tu uproblém nenastal. Xandros mi ponúkol monos zobra celý disk, zmeni ve¾koswindowsovskej partície alebo prerozdeli disk. Keïe na tom disku neboliadny operaèný systém, rozhodol som sa pre zabratie celého disku. Potomsom u len nastavil heslo administrátora a vytvoril pouívate¾a, odklepol, echcem naozaj zmaza celý disk, a systém sa nainštaloval. Skutoène to bol ve¾mijednoduchý a rýchly proces. Pár vecí sa dokonfigurovalo potom po štarte (napríkladèasová zóna, locale a podobne).vloil CD, klikol na install a spustil sa mi inštalaèný program MS Office, akokeby som bol vo Windows. Po nainštalovaní som mohol so všetkými kancelárskymiaplikáciami bez problémov pracova. Toto sa Xandrosu a CodeWeaverspodarilo naozaj brilantne. Keïe však išlo o èeský kancelársky balík, bolopotrebné doinštalova aj niektoré èeské fonty, paradoxne klávesnica v officefungovala dobre.Ve¾mi zaujímavou vlastnosou je monos prepínania pouívate¾ov bez nutnostivypína aplikácie. Z menu si pouívate¾ môe zvoli poloku switch user,ktorá dovo¾uje vytvori nový Xserver na ïalšej virtuálnej konzole. Zároveò jetam zaškrtávacie tlaèidlo „Lock current user“, ktorým sa aktuálna obrazovkazahesluje. Takto je moné bez nutnosti vypínania, ukonèovania alebo reštartovaniaaplikácií jednoducho dovoli inému pouívate¾ovi pracova s poèítaèoma potom sa prepnú naspä. Ve¾mi pekný nápad, v Linuxe pravdepodobneimplementovaný takto „prítulne“ prvýkrát.ZÁVERXandros Desktop je ve¾mi pekná distribúcia, ktorá má pod¾a môjho názorubudúcnos. Pre pouívate¾ov hovoriacich po anglicky by som ju jednoznaèneodporúèal – má jednoduché a intuitívne ovládanie, ve¾mi jednoduchú inštaláciu,technickú podporu, podporu niektorých bených Windows aplikácií a nízkucenu. Bohuia¾, pre slovenského pouívate¾a sú poriadne nefungujúca klávesnicaa neprítomný slovenský preklad èasto problematické...Juraj Bednár92 PC REVUE 1/2003

I N F O W A R ENOVINKY: Technológie&biznisDSL je èoraz populárnejšiePod¾a najnovšieho prieskumu DSL Forum zaznamenal trh soširokopásmovým pripojením do internetu prostredníctvomtechnológie DSL celosvetovo v histórii najvyšší rast, keï odjúla do septembra tohto roku bolo zriadených spolu 5 mil.nových DSL prípojok. Rast v tomto segmente stúpol oproti2Q o 20 %. Pod¾a odhadov DSL Forum bude v roku 2005aktívnych celosvetovo spolu 200 mil. DSL prípojok (v súèas−nosti sa celkový poèet DSL zákazníkov odhaduje na 30 mil.).Kedy sa koneène doèkáme aj my?Vývojárske nástroje pre Office 11Spoloènos Microsoft ohlásila uvedenie nového nástrojaumoòujúceho vývoj aplikácií zaloených na kancelárskombalíku Office 11. Nástroj s názvom Visual Studio Tools forOffice umoní spoloènostiam zaèleni nástroje MicrosoftExcel a Word do ich vnútrofiremných procesov. Len pre úpl−nos: uvedenie v poradí u jedenástej verzie kancelárskehobalíka Microsoft Office je plánované v polovici roka 2003.P2P sluby v nasadení vo ve¾kých spoloènostiach?Peer−to−peer siete, o ktorých sa doteraz hovorilo skôr v kon−texte s kopírovaním a šírením nelegálneho obsahu, samono u èoskoro presadia ako nový komunikaèný kanál vove¾kých spoloènostiach.Start−up spoloènos Kontiki má pod¾a jej vlastného vyjad−renia s princípom fungovania peer−to−peer sietí ve¾ké plány.Systém, ktorý sa doteraz pouívali na šírenie dát po interne−te medzi uívate¾mi a ktorého sila je v decentralizácii, by satak po vhodných úpravách mohol presadi aj pri distri−buovaní obsahu v rámci ve¾kých spoloèností.U dnes Kontiki poskytuje softvérové riešenie, ktoréve¾kým spoloènostiam pomáha pri distribuovaní vnútrofi−remných materiálov vyui princíp decentralizovanej siete.A tak sa na šírenie ve¾kých súborov pouije diskový pries−tor a prenosová kapacita tej èasti siete, ktorá je najmenejvyaená. Spoloènos chce svoje riešenie zlepši ešte o mo−nos, keï bude na rozosielanie údajov automaticky vy−uívaný aj server, ak práve nie je vyaený inými úlohami.Také je mono budúce nasadenie sietí P2P. Okrem ko−merèného modelu na sahovanie platenej hudby (ktorý savšak ve¾mi neosvedèil) sa tak mono potomkovia Napsteraobjavia vo najväèších korporáciách ako vhodný nástroj nadistribúciu dokumentov.Aký bude trh s mobilnými telefónmi v roku 2003?Objem celkového trhu s mobilnými telefónmi dosiahol dokonca roka 2002 hranicu 400 miliónov kusov. V nasledujú−com roku vzrastie objem predaja o 10 percent a dosiahnesa tak celosvetový predaj 440 miliónov kusov. Rast v roku2003 bude stimulovaný jednak rastom poètu úèastníkovmobilnej komunikácie, jednak stabilizáciou cyklu náhradystarších mobilných telefónov novými. Pod¾a analytikov vzras−tie poèet úèastníkov mobilných sietí z vyše 1,1 miliardy ¾udína konci roku 2002 na zhruba 1,5 miliardy ¾udí v roku2005. Stále sa bude pritom zvyšova súèasný 50−percentnýpodiel trhu s mobilnými telefónmi zakúpenými náhradou zastaršie prístroje.V súèasnosti si viac ako štvrtina úèastníkov kupuje kadýrok nový mobilný telefón a globálny cyklus náhrady mobil−ných telefónov je tak zhruba 2,5 roka. Tento cyklus náhradysa za posledných 18 mesiacov predåil. Súvisí to s tým, emoderné mobilné prístroje vydria pracova viac a uspoko−jujú poiadavky pouívate¾ov na dlhšie obdobie v porovna−ní s minulosou. Analytici sa však domnievajú, e je globál−na doba výmeny prístrojov 2,5 roka je u stabilizovaná.Prvenstvo si v roku 2003 udrí Nokia, prièom sa jej podielna trhu môe priblíi a 40 percentám. Táto firma momen−tálne kontroluje takmer 36 % trhu. Druhé miesto patrí spolo−ènosti Motorola a tretí je Samsung. Obidve tieto firmy vyjadrilizáujem zvýši svoj vplyv. Motorola má ambíciu dosiahnu16 %, Samsung chce kontrolova 12 % trhu. Momentálny trhs mobilnými telefónmi iada predovšetkým multimediálneprístroje. Zvýši sa tak podiel telefónov s farebným displejom,zabudovanými kamerami, podporou MMS a jazyka Java.O záujme o multimediálne vybavenie svedèí aj skutoènos, esluby MMS u spustilo viac ako 70 operátorov.Výrobcovia uvádzajú na trh stále viac typov mobilnýchtelefónov. Napríklad Nokia v roku 2002 uviedla viac ako 30nových modelov telefónov. Táto firma oèakáva, e v roku2003 dodá 50 a 100 miliónov farebných telefónov s pod−porou MMS, Javy a s integrovaným prehliadaèom.Ïalší potenciál rastu je v nových mobilných telefónoch,ktoré slúia zároveò ako herné konzoly.V roku 2003 však celkový trh s mobilnou infraštruktúroupre operátorov poklesne zhruba o 10 percent. Je to danéhlavne tým, e operátori u neinvestujú v takej miere akov minulosti. Je to dôsledok globálneho zníenia ziskovostiz úèastníka siete. Dominujúcim motorom vývoja sú predo−všetkým rastúce kapacitné poiadavky existujúcich sietí. Mo−torom budúceho vývoja môe by prechod na siete UMTS,ale existujúce systémy u operátorov obyèajne umoòujú pre−chod dokúpením rozširujúcich modulov.Do konca roku 2005 nás bude 1 miliarda!Najnovšia štúdia americkej spoloènosti eTForecasts ukázala,e momentálne vo virtuálnom svete „ije“ asi 665 miliónov¾udí. Toto èíslo v porovnaní s minulým rokom vzrástlo o 22,2percenta a pod¾a odhadov v roku 2005 dosiahneme 1 mi−liardu, èo je ve¾mi úctyhodné èíslo.Pýtate sa, ktorý národ tomuto virtuálnemu svetu kra¾uje?Z analýzy eTForecasts jednoznaène vyplýva, e prvenstvo sii naïalej udrujú Amerièania so 167 miliónmi uívate¾ov,druhé miesto obsadili Japonci (64,8 milióna), bronz získaliÈíòania (54,5 milióna), za nimi nasleduje Nemecko (30miliónov) a Ve¾ká Británia (27,15 milióna). Prekvapujúce ješieste miesto, ktoré obsadila Juná Kórea s 26,9 miliónmi sur−ferov. No a preèo prekvapujúce? 26,9 milióna je a 56,04 %celkovej populácie v Junej Kórei, èisto štatisticky teda kadýdruhý Kórejèan je pripojený k internetu, èo je fascinujúce!Zmeny vo vedení ST!Predstavenstvo Slovenských tele−komunikácií, a. s., na svojom za−sadnutí 9. decembra 2002 prija−lo rozhodnutie o organizaènýchzmenách vo výkonnom mana−mente spoloènosti. Od januára2003 sa novým prezidentom Slo−venských telekomunikácií, a. s., stane Ing. Miroslav Majoroš,ktorý doteraz pôsobil vo funkcii generálneho riadite¾a spo−loènosti IBM pre Èeskú republiku a Slovensko. V tejto funk−cii pôsobil od roku 2000.Spojenie GPRS a Wi−Fi ako katalyzátor sietí 3GNortel Networks bude pre mobilných operátorov dodávatechnológiu pre spoloèný prístup k slubám GPRS a Wi−Fi.Znamená to, e pouívatelia si budú môc predplati slubu,pomocou ktorej sa dostanú k bezdrôtovému internetu prak−ticky všade. Prístup GPRS je pritom moný v širokom geo−grafickom rozsahu, ale je pomalší v porovnaní s mo−nosami Wi−Fi. Prístup cez Wi−Fi je zase obmedzený na vy−brané miesta (tzv. hot−spot), ako sú konferenèné centrá, ho−tely alebo eleznièné stanice.Medzi obidvoma spôsobmi pripojenia k internetu je po−mocou novej technológie moné prechádza bez straty spoje−nia. Zákazník má zjednodušenú situáciu aj tým, e bude zapouívanie obidvoch prístupov dostáva len jeden úèet. Pri pri−pojení pomocou Wi−Fi je moné dosiahnu 20 a 30−krátrýchlejšie pripojenie v porovnaní s dial−up pripojením. Okruhpokrytia je zhruba do 100 metrov od centrálneho bodu.Pod¾a hovorkyne spoloènosti Nortel Networks si pri po−uívaní Wi−Fi budú môc pouívatelia lepšie predstavi, akévýhody im prinesú siete UMTS. Vyvinutá technológia tieumoní prepojenie medzi sieami Wi−Fi a UMTS, ako i Wi−Fia CDMA.IBM kupuje Rational SoftwareV priebehu prvého kvartálu roku 2003 prebehne transakcia,prostredníctvom ktorej spoloènos IBM odkúpi vývojárskuspoloènos Rational Software. Touto 2,1−miliardovou inves−tíciou chce spoloènos posilni svoje postavenie na trhu vývo−ja softvéru a poskytovania sluieb.IDC: Trh s poèítaèmi sa stabilizujeSíce pomaly, ale predsa. Pod¾a analyticko−prognostickéhoIDC sa po dvoch akých rokoch koneène doèkáme zlepše−Workshop NextGeneration NetworksPod týmto názvom usporiadalo dòa 27. 11. 2002Zdruenie ATM v SR workshop venovaný problematikesietí budúcich generácií. Zúèastnilo sa na òom vyše 150úèastníkov z radov odborníkov, akademických pracovní−kov, zástupcov odborných asociácií, štátnych orgánova študentov. Workshop bol zameraný na prezentáciupraktických aplikácií vyuívajúcich širokopásmové prístupyz poh¾adu sietí budúcich generácií. Prezentované apliká−cie ukázali monosti integrácie hlasových, obrazovýcha dátových informácií so širokým rozsahom prístupovejrýchlosti xDSL a s vysokými prenosovými rýchlosamiv roz¾ahlých kostrových sieach (WAN). V rámci semináraboli prezentované aj prvé aplikácie cez bezdrôtové prístu−py prostredníctvom technológie General Packet Radio(GPRS) a prostredníctvom širokopásmovej bezdrôtovejtechnológie Fixed Wireless Acces (FWA). V spolupráci soSANETom boli úspešne realizované praktické ukáky širo−kopásmových IP aplikácií (monosti vysielania TV progra−mov v infraštruktúre sietí nových generácií na báze IP pro−tokolu). Garantmi jednotlivých aplikácií boli èlenoviaZdruenia ATM v SR, a to spoloènos DAMOVO Slovakia,s. r. o., SWH, s. r. o., FEI STU Bratislava, FEI TU Košice,Výskumný ústav spojov, Alcatel, Nextira One Slovakiaa Acterna Slovakia, v. o. s.Zástupcovia akademickej sféry SANET predstavili optic−kú infraštruktúru pre akademickú sie na Slovensku – pro−jekt SANET II. Celé podujatie bolo moné sledova nauniverzitách v Košiciach, Ostrave a v Prahe prostredníc−tvom videoprenosov cez ISDN linky. Medzi Laboratóriompoèítaèových sietí na KPI FEI TU Košiciach bol zriadenýpermanentný videokonferenèný most po celú dobu kona−nia workshopu (na báze protokolu IP). V priebehu pred−nášok bol realizovaný IP videostreaming prezentácií nainternet, ktorý bolo moné sledova na webovej stránkewww.atm.tuke.sk prostredníctvom videoservera.Ing. Ján Šebo, predseda Zdruenia ATM v SR1/2003 PC REVUE 93

I N F O W A R Enia. A to u na budúci rok. Dôvodom je pod¾a analytikovIDC najmä zvyšujúca sa popularita bezdrôtových technoló−gií. Konkrétne: na budúci rok sa predpokladá zvýšenie pre−daja serverov a osobných poèítaèov vrátane tých prenos−ných spolu o 8,3 %. Celosvetovo by malo by na budúci rokpredaných 147,5 mil. kusov poèítaèov. V roku 2004 by malmedziroèný rast dosiahnu dokonca 11 %. Naproti tomuvýsledky za tento rok nie sú nijako optimistické. Oprotiminulému roku je rast viac−menej minimálny: 1,6 %.Open Source OS/2Tak a na svete je nový Open Source operaèný systém. Volása osFree a je zaloený na operaènom systéme OS/2 spo−loènosti IBM. Ciele celého projektu sú viac−menej jednodu−ché: ponúknu Open Source klon operaèného systémuOS/2. Ak máte èo ponúknu a nie ste zamestnancom IBM,prihlási sa môete na adrese www.osfree.org.V Štátoch sa pripojíte skoro všade (WiFi)Trojica ve¾kých hráèov, Intel, IBM a AT&T, podporená kapi−tálom od Apax Partners a 3i, ohlásila svoj zámer vybudovapo celých Spojených štátoch amerických mnostvo verej−ných prístupových bodov WiFi, umoòujúcich širokopásmo−vé pripojenie do siete internet. Celé sa to volá Cometa Net−works a zaèa by sa malo v 50 mestách u zaèiatkom roka.HP vedie na trhu serverov Unix, Windows a LinuxPoèas tretieho štvrroka kalendárneho roka 2002 bolapod¾a údajov spoloènosti IDC jednotkou HP v celosvetovýchdodávkach serverov (30,3 %), keï v porovnaní so spoloè−nosou IBM dodával viac ako dvojnásobok serverov. Okremtoho spoloènos HP viedla aj na tvoriacom sa novom trhuserverov s procesorom Itanium, v rámci ktorého dosiahlatrhový podiel 80 percent z celkových príjmov.HP predbehla firmu Sun a zaujala prvé miesto v celo−svetových príjmoch za predaj unixových serverov s trhovýmpodielom 32,9 percenta. Spoloènos obsadila prvú pozíciuv rámci príjmov za predaj unixových serverov najvyššej trie−dy (HP Superdome a AlphaServer). HP bolo úspešné ajv rámci dodávok serverov zaloených na operaènom systé−me Windows, keï si servery HP ProLiant udrali trhovýpodiel 35 percent. Spoloènos HP si uchovala aj vedúcupozíciu v rámci rýchlo rastúceho linuxového serverovéhotrhu na všetkých serverových platformách s celosvetovýmtrhovým podielom 31,7 percenta na trbách.Presadí Sun Javu vo Windows súdom?Spoloènos Sun Microsystems podala návrh, aby súd naria−dil Microsoftu zakomponova do svojho operaèného systé−mu podporu Javy. Po ukonèení štyri roky trvajúceho karte−lového procesu tak Sun predloil návrh, ktorý by mohol viesk ïalšiemu dlhodobému súdnemu sporu. Microsoft síce vosvojom Service Packu 1 pre systém Windows XP dodávasvoju Java Virtual Machine, v roku 2004 chce však poza−stavi aj túto aktivitu. Poiadavka Sunu sa pod¾a vyjadreniaspoloènosti zdá príliš radikálna a aj sudca sa vyjadril, ezakomponovaním Javy by, naopak, Sun mohol získa ve¾kúkonkurenènú výhodu.Vláda zatia¾ nemá jasnov realizácii cie¾ovinformatizácieVláda zatia¾ nemá iadne kon−krétne plány, ako realizova cieleinformatizácie zahrnuté v prog−ramovom vyhlásení. Ako na kon−ferencii IT summit povedal štátnytajomník Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikáciíBranislav Opaterný (na obr.), vláda napriek tomu, e zara−dila informatizáciu spoloènosti medzi svoje priority, stálenemá jasno v tom, v koho kompetencii sa bude rieši tátoproblematika.Pod¾a Opaterného je moností, ako zastreši informatizá−ciu, viacero. „Mohlo by sa vytvori samostatné ministerstvo,ako je to napríklad v Èeskej republike, odbor alebo sekciav rámci niektorého ministerstva, prípadne vytvori inštitút spl−nomocnenca vlády pre riešenie problematiky informatizácie,“uviedol. Zatia¾ však štátny tajomník nevedel spresni, ktorýmsmerom sa bude zastrešovanie problematiky ubera, prièomzávisie to bude pod¾a neho od prerozdelenia kompetenciív pripravovanom kompetenènom zákone.Odborníci povaujú nasledujúce obdobie pri predpokla−danom vstupe Slovenska do Európskej únie v oblasti infor−matizácie za k¾úèové. Zhodli sa na tom, e doteraz sa v pro−cese informatizácie nezrealizovalo ve¾a a o to bude ašieprispôsobi sa podmienkam v únii.Prostriedkom na uplatnenie elektronických komunikáciíby mal by pripravovaný zákon o elektronických komuniká−ciách, ktorý by mal nahradi aj neschválenú novelu teleko−munikaèného zákona. Legislatívny zámer zákona, ktorý mázabezpeèi prepojenie informaèných systémov s Európskouúniou, u prešiel Legislatívnou radou vlády a zaèína sa prí−prava jeho paragrafového znenia. „Predpokladáme, e zá−kon by mohol parlament schváli v septembri budúcehoroku a úèinnos by mal nadobudnú 1. januára 2004,“konštatoval štátny tajomník B. Opaterný.Ako to je s bezpeènosou WiFi?To, e siete WiFi (802.11b) nedisponujú dostatoènýmibezpeènostnými mechanizmami riešiacimi zabezpeèeniedát najmä proti odposluchu, je všeobecne známy fakt. Èovšak bude ïalej, je pomerne otázne. Riešenia v podobepropiertárnych rozšírení WEP−u de facto riešením nie súpráve vïaka ich proprietárnemu charakteru. No napriektomu sú bezpeènostný experti pomerne optimistickí, èopotvrdzuje prieskum vykonaný poradensko−konzultaènouspoloènosou Defcom. A 90 % z respondentov si myslí, ebezdrôtové siete budú v horizonte 3 rokov v otázke bez−peènosti ekvivalentné tým „pevným“. Spolu 60 % z opýta−ných vidí najväèšiu prekáku ešte masovejšieho rozšíreniabezdrôtových sietí v nízkej úrovni ich zabezpeèenia.Výrobcovia WiFi zariadení nedisponujú pod¾a 80 % z opý−taných potrebnými skúsenosami a know−how v oblastibezpeènosti. Zostáva doda, e pod¾a Gartner Group samedziroèný nárast objemu predaja WiFi produktov vyšpl−há na nieèo málo vyše 70 %.Vyuívajte aj vy elektronický podpis – èím skôrzaènete, tým viac ušetrítePod týmto sloganom sa v dòoch 26. – 28. 11. 2002uskutoènila odborná medzinárodná konferencia, ktorúpre svojich èlenov a partnerov organizovali NadáciaSlovak Gold, Nadácia City University, Slovenskáobchodná a priemyselná komora – Banskobystrickáregionálna komora SOPK a Drustevný ústav vzdeláva−nia, a. s., Mojmírovce. Z odbornej a technickej stránkyprednášky zabezpeèoval piaty partner podujatia – spo−loènos UNICOM z Košíc a ïalší domáci a zahranièníodborníci.Na podujatí, ktoré sa uskutoènilo postupne v hoteliLUX v Banskej Bystrici, v hoteli Carlton v Bratislavea v hoteli Slovan v Košiciach, sa zúèastnilo viac ako 200úèastníkov. Jeho cie¾om bolo jednoduchým spôsobomobjasni podstatu elektronického podpisu a infraštruktú−ry verejného k¾úèa.Pokus o diskreditáciugenerálneho riadite¾a HPna SlovenskuV denníku SME dòa 28. 11. vyšlaséria èlánkov, ktoré sa zaoberajútendrami na Ministerstve obranya obvineniami generálneho riadi−te¾a spoloènosti HP Petra Weberaz lobizmu a spolupráce s ŠTB.Ide o tieto èlánky: Zrušia tendre pre previerky?, Dvapozastavené tendre a HP, Weber: Moja minulos je trans−parentná. Do pozornosti dávame aj diskusie k uvedenýmèlánkom a následne oficiálnu reakciu spoloènosti HP:Spoloènos HP protestuje proti uverejneným èlánkom,ktoré nepravdivými informáciami a inak hrubým spôsobomnapádajú osobu konate¾a a generálneho riadite¾a spoloè−nosti Petra Webera s cie¾om diskreditova ho a dosiahnuvylúèenie spoloènosti HP z projektov na MO SR a v ïalšíchvládnych inštitúciách.HP potvrdzuje skutoènos, e je víazom tendra na štáb−ny informaèný systém MO SR, èo bolo spoloènosti oznáme−né listom z MO SR dòa 6. 11. 2002. Spoloènos HP je zne−94 PC REVUE 1/2003

I N F O W A R Epokojená pokusmi dvoch médií výsledky tohto tendra spochybni, ato navyše formou, ktorá vedie k podozreniu, e prišlo k úniku utajo−vaných skutoèností.„Nikdy som nebol spolupracovníkom ŠTB, èo potvrdzujú aj„Cibulkove zoznamy“. O tejto skutoènosti bola redakcia SME infor−movaná. Pri telefonickej autorizácii textu so šéfredaktorom denníkaSME p. Martinom Šimeèkom som na moje vyhlásenie o tom, e somnespolupracoval s ŠTB, dostal odpoveï, citujem: My sme si mysleli,e ste to vy,“ hovorí Peter Weber generálny riadite¾ a konate¾ spo−loènosti HP na Slovensku.Európska centrála HP v Zürichu prostredníctvom hovorkyne ElisabethCalestani Schmidt potvrdila, e vedenie HP plne dôveruje svojim pred−stavite¾om a vyberá ich na základe ich odborných schopností.Kadému sa musí v tejto súvislosti vynori otázka – je naozaj ná−hodné , e pár dní po summite NATO v Prahe sú prostredníctvomspochybnenia spoloènosti HP vytvárané snahy o vnesenie nedôverydo procesov výberových konaní na MO SR? To môe ve¾mi negatív−ne ovplyvni práve prebiehajúci prístupový proces Slovenska doNATO.Toto tvrdenie podporuje aj stanovisko zdroja z amerického minis−terstva zahranièných veci uvedené v denníku SME: „Ak sa objavínejasný tender alebo korupèná aféra na ministerstve obrany, sená−tori vás do NATO nepustia.“Spoloènos HP a Peter Weber zvaujú svoj ïalší postup vo svetlenázoru ich právnych zástupcov, pod¾a ktorých sa SME a osoby zod−povedné za uverejnenie predmetného èlánku dopustili nekalej súaev zmysle Obchodného zákonníka, porušenia práv na ochranu osob−nosti pod¾a Obèianskeho zákonníka a ohovárania v zmysle ustano−vení Trestného zákona.Nové Itanium na 1,5 GHzNový procesor s kódovým oznaèením Madison bude taktovaný na1,5 GHz, bude menší (374 mm 2 vs. 421 mm 2 Itanium 2) a budeobsahova viac rýchlej vyrovnávacej pamäte (6 MB vs. 3 MB). Naprocesore nájdete 410 mil. tranzistorov s celkovou spotrebou 130wattov. Madison by mal by k dispozícii v lete. Otázka ceny je v sú−èasnosti v špekulatívnej rovine, no viacerí odborníci hovoria o pásmetesne nad 4−tisíc USD.Na Slovensku štartujú lokalizaèné sluby cez GSMSpoloènos Orange Slovensko zaèala poskytova štyri nové aplikáciepostavené na lokalizaèných slubách.Sluba „Nájdi najblišie cez SMS“ umoní, aby uívate¾ zistil, kdesa v jeho okolí nachádza najbliší bankomat, lekáreò, èerpacia sta−nica èi iné h¾adané zariadenie. Staèí, ak pošle SMS správu s prísluš−ným k¾úèovým slovom na èíslo 350 a informácia o polohe naj−blišieho h¾adaného objektu mu príde SMS správou.Pomocou sluby „Nájdi svojich známych“ môe uívate¾ zisti, kdesa práve nachádzajú jeho priatelia alebo jeho rodinní príslušníci.Rodièia tak môu napríklad zisti, kde sa ich diea vracajúce sa zoškoly práve nachádza. H¾adanému uívate¾ovi príde SMS správas poiadavkou na súhlas s lokalizáciou. Ak h¾adaný do 15 minútodpovie SMS správou SUHLAS A na èíslo 527, dostane h¾adajúciuívate¾ správu o polohe h¾adaného aj s informáciou o jeho priblinejvzdialenosti. Ak uívate¾ na zistenie polohy pouije WAP alebo inter−net, v odpovedi okrem textu dostane aj obrázok – mapu, na ktorejbude zobrazená oblas, kde sa h¾adaný uívate¾ nachádza, v kvalite,ktorá zodpovedá monostiam mobilného telefónu.Ïalšie monosti mobilnej zábavy predstavuje hra Bomber, ktorúmôu hra dvaja hráèi pomocou posielania a prijímania SMS. Jejpodstatou je odhadnú aktuálnu vzdialenos, v ktorej sa nachádzaprotihráè. Hráèi sú navigovaní SMS správami, ktoré naznaèujúa spresòujú polohu protihráèa. Hra sa konèí vtedy, keï sa jednémuz hráèov podarí zisti polohu protihráèa a zasiahnu ho virtuálnouSMS bombou.Tieto sluby nie je potrebné aktivova, t. j. neplatí sa aktivaèný animesaèný poplatok. Ceny za poslané SMS sa pohybujú od 2 do 5Sk/SMS. Cena za odchádzajúce SMS pre tieto tri sluby vychádza zoštandardného cenníka, prichádzajúce SMS budú stá 2 – 2,50 Sk bezDPH pre slubu Nájdi najblišie, pri slube Bomber za prichádzajúceSMS neplatíte. Zistenie pozície známych cez WAP, resp. web budestá 5 – 6,50 Sk bez DPH.Sluba „Manament zdrojov“ umoòuje monitorovanie zvolenýchobjektov dopravného dispeèingu, kuriérskych a špedièných sluieb,taxisluieb èi bezpeènostných sluieb. Sluba je pre uívate¾a prístup−ná prostredníctvom internetu pouitím štandardného internetovéhoprehliadaèa.A 98 % mobilných telefónov na Slovensku je èiernobielych, sna−hou Orangeu je pomocou pomocou takýchto sluieb zvýši podielmobilov s farebnými displejmi a následne sluieb, ktoré ich dokáuvyui. Lokalizaèné sluby je však moné vyui aj na telefónoch bezfarebného displeja s podporou protokolu WAP. Kvalita zobrazeniav takom prípade zodpovedá monostiam týchto telefónov.Presnos lokalizácie mobilu prostredníctvom siete GSM sa pohy−buje okolo +/− 200 m v mestách. V menej obývaných oblastiach satolerancia pohybuje v kilometroch. Presnejšia lokalizácia budemoná a pomocoou technológie UMTS alebo vyuitím mobilov sozabudovaným GPS.Charles B. Wang opúša ComputerAssociates a odchádza do dôchodkuSpoloènos Computer Associates informu−je o tom, e Charles B. Wang oznámil svojodchod do dôchodku a vzdáva sas okamitou platnosou funkcie predseduaj èlena predstavenstva. Predstavenstvozvolilo prezidenta a generálneho riadite¾aspoloènosti Sanjaya Kumara ako nástup−cu pána Wanga vo funkcii predsedu predstavenstva.Charles Wang, 58 rokov, zaloil spoloènos Computer Associatesv roku 1976 s tromi spoloèníkmi v New Yorku. Narodil sa v Šanghajiv Èíne v roku 1944 a s rodinou sa presahoval do Spojených štátovv roku 1952.Rok 2002 je najhorší v histórii ITTaký je verdikt spoloènosti IDC, ktorá vyhodnocovala aj tento rok zostránky hospodárskych výsledkov. A tak zle ako práve teraz tov oblasti IT ešte nevyzeralo, hovorí názor analytikov.Obrat v brani klesol o 2,3 percenta, èo spolu s minulým rokomznamená pokles a o 3 celé percentá. To je v ostrom kontraste s 12−percentným medziroèným nárastom, ktorý bol bený poèas predchá−dzajúcich 20 rokov.Najväèšiu zásluhu na tejto neutešenej situácii má pod¾a IDC trh soservermi, pracovnými stanicami a stolnými poèítaèmi. Tu bol zazna−menaný pokles a o 9 percent a stav, ktorý panoval v roku 2001, saobnoví najskôr a o štyri roky.Ani trh so sieovými produktmi pod¾a IDC nemá za sebou úspeš−né obdobie. Prepad o hrozivých 7,6 percenta je spôsobený najmäpoklesom objednávok z telekomunikaèného sektora. A nakoniec anitrh so slubami sa tento rok nemá èím chváli. Segment, ktorý medzi−èasom generuje jednu tretinu príjmov v IT priemysle, takisto zazna−menal pokles presahujúci 7 percent.Na rok 2003 prorokuje IDC rast vo výške 5,8 percenta. Spo−loènos však varuje pred prehnanými oèakávaniami. V oblasti softvé−ru je celosvetový trend zameraný na priškrtenie výdavkov a na trhus hardvérom sa cenový súboj výrobcov postará o pokles zisku. Nacelkovom raste sa navyše môe pod¾a analytikov ve¾mi výrazne odra−zi aj celosvetová politická a hospodárska situácia.India sa obracia Microsoftu chrbtomAko informovali noviny India Times, indická vláda dala predstavi−te¾ovi Microsoftu jasne najavo, e v ich krajine je uprednostený modelopen source.Bill Gates, ktorý bol na návšteve Indie, tak osobne dostal vysvet−lenie celej situácie od Digvijay Singha, ministerského predsedu spol−kového štátu Madhya Pradesh. Pod¾a jeho slov nejde v prípade Indielen o vo¾bu medzi riešením open source a riešením Microsoftu.„Ove¾a viac ide o rozhodnutie medzi slobodným konceptom a mono−polom,“ zdôrazòuje Singh a súèasne dodáva, e „ak chce indickávláda poskytova informácie verejnosti, nemalo by sa tak dia zapomoci proprietárneho softvéru“.India sa pre Microsoft stala zaujímavou napríklad projektomHeadstart, ktorý má podpori pouívanie poèítaèov v miestnych1/2003 PC REVUE 95

I N F O W A R Eškolách. Ani v tomto smere sa však redmondskémugigantu nedarí presadi svoje riešenia. A aj keï projektHeadstart pobeí v prvej fáze na systémoch Windows,hneï v druhom kroku sa poèíta s prechodom na Linux.Pod¾a vyjadrení kompetentných ide najmä o cenový fak−tor, licenèná politika Microsoftu je v takej miere, ako sachystá India do informatizácie škôl investova, pridrahá.Pre Billa Gatesa to iste nie sú dobré správy, najmä potom, ako oznámil, e v najbliších troch rokoch plánujev Indii investova 400 miliónov amerických dolárov. A preèomu tak záleí na Indii? Dôvod je celkom jasný, po USA jetoti práve India druhou krajinou v poradí, èo sa týka prog−ramátorov. Takéto zázemie si predsa bude kadý chcie„vychova“ na svoju platformu, Microsoft nevynímajúc.V ÈR je asi 8,1 mil. uívate¾ov mobilných telefónovNa konci tretieho štvrroku minulého roku bolo v Èeskejrepublike registrovaných pribline 8,1 mil. uívate¾ov mobil−ných telefónov, èo predstavuje viac ako 79 % populácie kra−jiny. Vyplýva to z informácií telekomunikaèných operátorov.Za celý minulý rok sa poèet uívate¾ov mobilov zvýšil na6,95 mil. osôb z úrovne 4,32 mil. osôb z roku 2000. Pod¾aodborníkov má však najmenej 10 % uívate¾ov viac akojednu SIM kartu. Uvádzaný poèet uívate¾ov je preto vyššíako skutoèný poèet obyvate¾ov, ktorí vlastnia mobil.Najstarší èeský operátor Eurotel mal ku koncu septem−bra tohto roku viac ako 3,678 mil. zákazníkov, prièompoèas tretieho štvrroku sa ich poèet zvýšil o 111−tisíc.Konkurenèný RadioMobil zaznamenal v treom kvartálitohto roku èistý prírastok klientov takmer o 133,6 tis., pri−èom poèet aktívnych uívate¾ov prekonal 3,283 mil. Naj−mladší operátor Èeský Mobil získal v treom štvrroku 68,3tis. zákazníkov a celkový poèet jeho zákazníkov vzrástoltakmer na 1,14 mil. Poèet uívate¾ov mobilných telefónovprekonal poèet pevných telefónnych liniek u v roku 2000.Dominantný prevádzkovate¾ pevných liniek Èeský Telecomzaznamenal ku koncu tretieho štvrroku tohto roku medzi−roèný pokles poètu hlavných telefónnych staníc o 4 % na3,692 milióna.Má open source viac bezpeènostných problémovako Windows?Aj keï takýto výsledok prieskumu mono nahnevá mnohýchzástupcov riešenia open source, výskum spoloènostiAberdeen Group hovorí o tom, e Linux má väèšie bezpeè−nostné problémy ako Windows.Z èoho pri tomto tvrdení Aberdeen Group vychádza?Pod¾a jej výskumov sa na platforme Windows za prvých10 mesiacov roku 2002 neobjavila iadna väèšia bezpeè−nostná chyba, ktorá by bola cie¾om vírusov alebo trójskychkoòov. Na rozdiel od Windows sa však poèet takýchtochýb v Unixe a Linuxe oproti roku 2001 zvýšil z jednej nadve, v Mac OS X sa poèet zastavil na èísle 4. Inými slova−mi, produkty kadého okrem Microsoftu sa stali v tomtoroku viac zranite¾nými. Aj keï sa takejto správe len akoverí a mnohých napadá, èi nejde len o ïalší marketingo−vý ah Microsoftu, Aberdeen Group si za svojím tvrdenímstojí.Pod¾a hovorcu spoloènosti „spravil Microsoft v minulostiu dostatok krokov pre to, aby zvýšil bezpeènos svojich pro−duktov a aby zabránil útokom prostredníctvom vírusov, èer−vov a trójskych koòov; teraz by mali s podobným krokomprís aj ostatní výrobcovia“.Take v rozpore so starým „príslovím“ Microsoft nemánajviac zranite¾ný softvér a Linux a Unix nie sú a také bez−peèné, ako sa predpokladá. Lepšie na tom údajne nie je aniApple, ktorého produkty pouívajú mnohé utility z unixovýchsystémov.Linuxové servery èaká budúci rok úspechPod¾a výskumu spoloènosti Gartner−Dataquest by budúcirok mal pre trh so servermi znamena nárast len vo výškejedného percenta. Dobrá správa však pod¾a výskumu pri−chádza pre linuxové servery. Tie by mali v roku 2003 svojpodiel zdvojnásobi a zabra tak 9 percent z celého trhu.Druhý zaujímavý obrat bude pod¾a Gartnera moné oèa−káva aj v pomere procesorov zaloených na x86 architek−túre a RISC procesorov. Prvýkrát vôbec dosiahnu serveryzaloené na x86 (20 miliárd USD) vyšší obrat ako tiebeiace na platforme RISC (18,1 miliardy USD).Mu s LED−ovým úsmevomJaponská spoloènos OKI pôsobí na našom trhu viac ne desa rokova orientuje sa prevane na segment LED tlaèiarní. Ve¾kýmpropagátorom technológie LED je generálny riadite¾ OKI pre ÈRa SR Andrej Magyar. Ovplyvnili minuloroèné povodne chod spoloènosti?Bohuia¾, po povodniach sídlime v provizórnych priestoroch v Prahe 8, preto-e budova IBC je stále uzavretá. Chod spoloènosti sa snaíme udra, ale stavnie je optimálny. No ivot ide ïalej a musíme sa s tým vyrovna. Koho povaujete za najväèšiu konkurenciu?Konkurentov je v SR celý rad, uvedením nových modelov v segmente farebnýchlaserových tlaèiarní sme však oproti konkurencii zase o krok vpredu. Mono sa stretnú s názorom, e OKI uvádza lacnejšie a pre technológiu LEDkvalitatívne horšie tlaèiarne ne konkurencia.Neviem, kedy a kde tento nezmysel vznikol. Práve prednedávnom bola podobnáa, samozrejme, mylná informácia zverejnená v jednom rešpektovanomèeskom denníku. OKI uvádza celý sortiment tlaèiarní s vlastnou technológiouLED, ktorá však nie je pre obyèajného pouívate¾a dôleitá. Kvalita výstupu jetoti rovnaká a v mnohých prípadoch dokonca lepšia ne pri tlaèiaròachvyuívajúcich klasickú technológiu. Laserové tlaèiarne sú pre obyèajného pouívate¾a neraz cenovo nedostupné.Ponúka OKI atramentové tlaèiarne, ktoré predstavujú lacnejšiu alternatívu?Atramentové tlaèiarne OKI neponúka. Okrem laserových produktov ponúkametakisto ihlièkové tlaèiarne, ktoré spadajú do stredného a vyššieho segmentutrhu. Lacné ihlièkové tlaèiarne neponúkame, pretoe ich pozíciu takmerúplne zabrali produkty vyuívajúce atramentové technológie. Preèo OKI neponúka atramentové tlaèiarne?Na túto oblas sme sa jednoducho neorientovali. Nie je to škoda? Trh s lacnými tlaèiaròami vyuívajúcimi atramentové technológieje v SR pomerne ve¾ký.Ja si o tom môem myslie svoje, ale skutoènos je jednoducho taká. Mátepravdu, e segment atramentových tlaèiarní je najväèší, èo do poètu kusov,ale rozhodne nie, èo sa týka hodnoty. Treba rozlišova podiely na trhu v poètochkusov, respektíve hodnote. Nie je to jedno a to isté. Problém spotrebného materiálu je dobre známy. Aké máte skúsenosti s fenoménomneoriginálnych produktov?OKI nie je nijaká výnimka a problémy sú rovnaké ako u iných výrobcov.Našim zákazníkom odporúèame pouíva originálny spotrebný materiál, alerozhodne to nie je z vypoèítavosti. Pri pouití neoriginálneho mletého tonerasa toti povrch obrazového valca po vytlaèení pribline 300 strán poškriabea musí sa vymeni. Zákazník tak síce ušetrí pár sto korún na toneri, alespôsobí si škodu za nieko¾ko tisíc. Ako prebieha servisná mašinéria?Na Slovensku je záruèný i pozáruèný servis zaisovaný našimi partnermi.U nás je to spoloènos Informaèná technika, s. r. o., so sídlom v Bratislave naSvoradovej 1. So servisom úzko súvisí poruchovos. Ako sú na tom produkty OKI?Poruchovos sa líši pod¾a skupín produktov a nevyboèuje z normálu. Ihlièkovétlaèiarne sú extrémne spo¾ahlivé, no s laserovými modelmi problémytakisto nie sú.Ïakujeme za rozhovor96 PC REVUE 1/2003

I N F O W A R EExpresný WebSphereFlorenciu, historické centrum Talianska, si spoloènos IBM vybrala, aby oficiálneuviedla na trh nové produkty z rodiny WebSphere – Express, ktoré sú koncipovanépre potreby stredne ve¾kých spoloèností. Práve v tomto segmentetrhu sa oèakáva v najblišom období významný rast investícií smerujúcich doIT riešení. Pod¾a výskumov spoloènosti Gartner a 45 percent spoloèností plánujev roku 2003 svoje výdavky v tejto oblasti zvýši a ïalších 30 percent ichchce uchova na takej úrovni ako v roku 2002. Gartner takisto upozoròuje, epri návrhu riešení pre stredne ve¾ké spoloènosti je potrebné dba na mnohéšpecifické nároky a vyvarova sa niektorých chýb, ktoré dodávatelia v minulostispravili. Medzi ne patrí napríklad snaha predáva technické, a nie biznisriešenie èi konkurenèný boj zaloený len na cene.SMB trh má mnohé špecifické nároky a produkty WebSphere sú pod¾a vyjadreniaIBM pripravené presne vyhovie týmto podmienkam. Takmer všetkystredne ve¾ké podniky sú toti pri investíciách do IT ve¾mi prísne finanène limitované,a tak preferujú riešenie, ktoré bude jednoducho a okamite nasadite¾néa bude predstavova minimálne finanèné riziko z h¾adiska dlhodobej ochranyinvestícií. Samozrejmosou, ktorá sa pri rozhodovaní vyaduje, je aj jednoducháinštalácia a údrba celého systému. V tomto smere sa IBM snaí prispôsobisvoje produkty tak, aby ich inštaláciu zvládli aj pouívatelia s minimálnymitechnickými znalosami. Preto súèasou prezentácie novej rodiny produktovWebSphere – Express bola aj ukáková inštalácia aplikaèného servera, ktorábola dokonèená piatimi kliknutiami myšou.Modulárnos je ïalšia dôleitá èrta novej rodiny produktov. Tak ako buderás miera úspechu firmy, budú stúpa aj jej nároky na e-biznis. Produkty Web-Sphere v tomto smere predstavujú zaujímavú vo¾bu, keïe v poèiatkoch poskytujúokamite nasadite¾né riešenie za nízku cenu, ktoré môe v prípade potrebyprakticky neobmedzene rás spolu s podnikom.Ïalšou významnou vlastnosou nových produktov je ich flexibilita. ProduktyWebSphere – Express spåòajú poiadavky spoloèností po otvorenej infraštruktúreumoòujúcej tok dát medzi jednotlivými èinnosami podniku, medzi ktorémôe patri napríklad riadenie vzahov so zákazníkmi (CRM) alebo dodávate¾mi(SCM). Produkt tak predstavuje ucelené riešenie, s ktorého pomocoumôe zákazník ve¾mi jednoducho vytvára interaktívny webový obsah, ktorýpodporuje najnovšie technológie. Nemusíte by pritom špièkovým programátoromv Jave, spolu s vývojárskym prostredím toti dostanete aj mnoho sprievodcova šablón, ktoré vám aj bez dôkladnejších znalostí programovaniaumonia rýchlo vytvára a implementova nové aplikácie.V rámci programu pre stredne ve¾ké firmy ponúka spoloènos IBM svojimpartnerom partnerský balík Express. Ten má umoni rýchlejšie uvádzaniepilotných projektov na novej platforme u zákazníkov. Partneri v programe získajúvzdelávanie, školenie a pomoc pri portovaní aplikácií, ako aj pä licenciíproduktu WebSphere Application Server-Express, ktoré môu ïalej preda svojimzákazníkom.Poslednou, nemenej dôleitou vlastnosou nových produktov je široká podporaplatforiem. Samozrejmosou je podpora Linuxu, ktorý sa hlavne v stredneve¾kých spoloènostiach teší èoraz väèšej ob¾ube, servera IBM iSeries, ako aj systémuMS Windows.Ve¾mi zaujímavo sa spoloènos IBM postavila aj k cenovej politike pri novýchproduktoch. Ich cena sa pohybuje rádovo na poloviènej úrovni konkurenènýchriešení a je v nej obsiahnutý aplikaèný server, vývojové nástroje s predlohami,podpora a údrba. Cena za WebSphere Application Server – Express bude 25USD na jedného pouívate¾a v rámci intranetu alebo 2000 USD na jeden procesora neobmedzený poèet pouívate¾ov webových stránok na intranete, internetealebo extranete. 400 USD navyše bude potrebné zaplati za kadú ïalšiukópiu na vývojové úèely. WebSphere Portal Server – Express sa bude predávaza 77 USD na jedného pouívate¾a v rámci intranetu alebo 30 000 USD na jedenprocesor a neobmedzený poèet pouívate¾ov v extranete. Nákupná cena za IBMWebSphere Business Connection – Express je 5000 USD na jeden procesors monosou pripojenia najviac 10 obchodných partnerov.IBM uvedením novej produktovej rodiny WebSphere – Express jasne naznaèila,ako vidí smerovanie riešení e-biznis pre oblas stredne ve¾kých spoloèností.Práve vïaka jednoduchosti, modulárnosti a ve¾mi zaujímavej cene by samohlo toto riešenie sta lídrom na trhu. Viac informácií v prípade záujmu nájdetena adrese www.ibm.com/websphere/express.Martin Turoò, Florencia, Taliansko1/2003 PC REVUE 97

I N F O W A R EAdaptívna IT infraštruktúraBiznis prostredie je nesmierne premenlivé,dynamické, a hoci prechádzarôznymi cyklami, jeho nasledujúcistav nie je spo¾ahlivo predikovate¾ný.Aj keï sa biznis spoloènostisnaia prija okamité opatreniaa prispôsobi svoju výpoètovú infraštruktúruna kadú zmenu biznisprostredia, vdy reagujú s oneskorením(typicky týdne a mesiace).Oneskorenie sa neodpúša. Rozšíreniaa, naopak, aj redukcie infraštruktúrya sprievodné sluby nestíhajúdra krok s poiadavkami biznisu.A ak sú u investície do infraštruktúryraz vloené, je v prípade zníenýchpoiadaviek na jej vyuívanieu ve¾mi aké ich vytiahnu spä.Výsledkom je, e firmy preinvestujúdo IT infraštruktúry nadbytoène ve¾aprostriedkov a náklady sa im vymykajúspod kontroly.Riešení, ako predís tomuto trendu,je viacero. Jedným z nich je outsourcing,ïalším koncepty ako e-businesson demand (IBM), utility computing(SUN), keï výpoètový zdroj sadostáva do polohy spotrebnej sluby/tovaru,ako je elektrická energia èipitná voda. Na podujatí HP SoftwareUniverse v Lisabone predstavila spoloènosHP koncom minulého rokasvoj vlastný koncept.Nesie oznaèenie Platforma preadaptívny manament (The AdaptiveManagement Platform) a pod¾a definícieHP dokáe priebene sledovaa spravova infraštruktúru IT a automatickyreagova na prípadné problémy.Platforma ponúka prvky, ktorésa proaktívne a inteligentne prispôsobujúmeniacim sa podmienkam,napr. automaticky pridávajú alebopreskupujú zdroje IT. Postavená je nariešení HP OpenView, overenom riešeníHP pre manament IT, a riešeníHP Utility Data Centre (UDC) preagregáciu a virtualizáciu všetkýchzdrojov (serverov, aplikácií, sietí, pamäovýchzariadení) a zdie¾anie a pride¾ovanie.Nová koncepcia HP prispôsobenástratégii adaptívneho manamentusa opiera o pár základných princípov:poskytovanie riešení na základevzniknutých poiadaviek, konsolidáciaIT, virtualizácia zdrojov a globálneposkytovanie sluieb.Pod týmito princípmi si môemepredstavi napr. okamité pride¾ovanieïalších kapacít na základeschválených poiadaviek, platenie zazdroje nie na základe ich celkovejceny, ale na základe spôsobu a objemuich vyuívania, presmerovávaniezdrojov pre uspokojovanie poiadaviekiných kompetencií (èi u cezinsourcing, alebo outsourcing). Takistosem patrí zníenie komplexnostia nákladov IT riešení, zvyšovanie ichflexibilnosti, zluèovanie IT infraštruktúry(pamäových zariadení,serverov èi celých dátových centier)do virtuálnych jednotiek s cie¾om ichposkytovania na poiadanie a maximálnehovyuitia.Pod¾a prieskumných agentúr komerènéspoloènosti typicky vyuívajúlen 20 a 35 percent ich dostupnejIT kapacity. Pod¾a HP vzh¾adom na toHP OpenView adaptive managementplatform umoòuje IT správcomomnoho efektívnejšie alokova ich výpoètovúinfraštruktúru, èím firmy mô-u významne zvýši svoju produktivitua zníi náklady. Riešenie HPOpenView adaptive management takposkytuje pod¾a HP potenciál zvýšiPeter Blackmore: „Sme piata najväèšia softvérová spoloènos na svete.“vyuitie ich dostupnej IT kapacity ao 75 percent a viac.HP súèasne oznámilo rozšírenie riešeníHP OpenView o inteligentné pluginyumoòujúce správu najdôleitejšíchaplikácií a serverov pre prostrediena platformách J2EE a .NET,ako sú WebLogic Server spoloènostiBEA, technológie .NET od Microsoftu,Websphere od IBM alebo ONE spoloènostiSun. Tieto pluginy majú funkciusoftvérových agentov, ktorí súschopní zabezpeèi poloautonómnemonitorovacie aktivity a manamentaplikaèných transakcií, akonapríklad vyiadanie poisovacíchakcií cez internet.HP tie predstavilo nové produktypre riešenie HP OpenCall, ktoré poskytovate¾omtelekomunikaèných slu-ieb umoòujú vyvíja a nasadzovariešenie pre hlasové, dátové a konvergovanésluby: HP OpenCall GSMHLR (Home Location Register), HPOpenCall Personal Call Keeper aleboHP Opencall Service Controller. PlatformaHP OpenView TeMIP (TelecommunicationsManagement InformationPlatform), ktorá je urèená nadoh¾ad IT prostredia telekomunikaènýchfiriem, je odteraz u plneintegrovaná s HP OpenView adostupná na operaèných systémochHP-UX, Sun Solaris a Tru64 UNIX.Peter Blackmore, viceprezidentHP divízie Enterprise SystemsGroup, oznaèil tieto oznámenia zaprvé v poradí v rámci stratégiewebových sluieb so zameraním namanament infraštruktúry odsieovej a po aplikaènú úroveò.Príjmy z OpenView sa pribliujú k 1miliarde USD z celkových 5 miliárdUSD, ktoré HP generuje na softvéri,èím sa HP pod¾a Blackmora stávapiatou najväèšou softvérovou spoloènosouna svete. Tieto oznámeniasúèasne oivujú ambície HP v oblastiwebových sluieb, v novom prístupek programovaniu aplikácií na poskytovaniesluieb v prostredí internetuv nadväznosti na rozhodnutie HPz júna 2002 o zastavení vývoja produktupre webové sluby s oznaèeníme-Speak (PCR è. 7/1999).Peter Blackmore, druhý najvplyvnejšíèlovek v HP, povedal, e spoloènosdosiahla 18-mesaèný náskokpred svojimi rivalmi z h¾adiska poètuzákazníkov, pilotných projektov a vývojaproduktov. V rámci komentovaniakonkurencie oznaèil pozíciu Sunuv rámci koncepcie utility computingza „ve¾mi poèiatoèné štádium“ a zajediného váneho konkurenta deklarovalIBM.„Rozdiel medzi HP a našimi konkurentmije v tom, e náš produkt HPUtility Data Centre (UDC) u naozajexistuje a beí,“ povedal Blackmore.HP zaèalo predáva UDC v marci2002. UDC vyaduje, aby dátové centrácentralizovali svoje servery a storagev jednom administratívnomcelku. HP smeruje UDC do ve¾kýchdátových centier s viac ako 200 servermi.Devä mesiacov po spustení máHP u 12 zákazníkov na UDC. Viaceroanalytikov súhlasí s tvrdením, e HPmá náskok pred konkurenciou, hociu menej z nich sa stotoòuje s kvantifikovanímjeho èasovej dåky naúrovni 18 mesiacov. Hlavným dôvodomich súhlasu bol fakt, e HP máu skutoèný „predate¾ný“ produkt.Martin Drobný, Lisabon, Portugalsko100 PC REVUE 1/2003

I N F O W A R EVírusový radarTak je tu zasa nový rok a je naèase urobi si rekapituláciu.Najprv malá hitparáda. Pod¾a rebríèka firmy Esetsa v prvej päke najrozšírenejších vírusov ocitli: Win32/Klez.H Win32/Yaha.E Win32/BugBear Win32/Sircam Win32/BadTransBlahoeláme tým, èo sa nimi nenakazili. A teraz nasledujepreh¾ad významnejších udalostí minulého rokuz nášho poh¾adu:JANUÁR 2002 Prvý vírus na platforme Shockwave Flash Èerv Win32/MypartyFEBRUÁR 2002 Èerv na platforme MSN Messenger (JS/Menger)MAREC 2002 Vírus pre .NET napísaný v jazyku C# Èervy W32/Gibe a Win32/Fbound.C Patentový úrad USA vydal patent na heuristickúanalýzuAPRÍL 2002 Trójsky kôò JS/IEStart.C Èerv Win32Klez.J a vírus Win32/El_Kern.C Fáma o víruse Jdbgmgr.exeMÁJ 2002 Èerv Benjamin šíriaci sa pomocou P2P siete KaZaAJÚN 2002 Microsoft šíril èerv Nimda na CD s VisualStudio .NET v Kórei Èerv napádajúci súbory JPG (W32/Perrun) Èerv napádajúci FreeBSD Apache (Scalper) Èerv Win32/Yaha.EJÚL 2002 Prvýkrát pouitý backdoor ako nástroj nazískanie dôkazov v súdnom konaní Win32/Frethem.LAUGUST 2002 Skupina autorov a šírite¾ov vírusu Goner predsúdom v Izraeli Win32/Datom.ASEPTEMBER 2002 Prvý vírus na platforme TSQL. Slovenské volebné vírusy VBS/SSIWG.Ra VBS/SSIWG.SOKTÓBER 2002 Èervy Win32/Bugbear.A a Win32/OpaservNOVEMBER 2002 Èerv Win32/Braid.ADECEMBER 2002 Ešte nemáme uzavretý, pretoe tento radar píšemzaèiatkom decembra, ale môeme spomenú aj nasledujúceinfiltrácie:WIN32/KORVAR.AÏalšie názvy: I-Worm.Winevar, WORM_WINEVAR.A,Worm/Bride.C, W32.HLLW.WinevarWin32/Korvar.A je èerv šíriaci sa ako súbory v prílohespráv elektronickej pošty. Napadnutý systém zároveònainfikuje vírusom FunLove.4070.Win32/Korvar.A vyuíva pri šírení elektronickoupoštou chybu v programoch Microsoft InternetExplorer 5.01 a Microsoft Internet Explorer 5.5 s názvomIncorrect MIME Header. Podstatou tejto chyby jemonos spusti èerva u len zobrazením náh¾adusprávy, v ktorej je obsiahnutý. Opis chyby sa nachádzana www.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/ bulletin/MS01-020.asp. Opravatejto chyby, známej od marca 2001, je dostupná naadrese www.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-027.asp. Ïalšou chybou,ktorú èerv vyuíva, je Microsoft VM ActiveX ComponentVulnerability – táto chyba umoòuje vykonana cie¾ovom poèítaèi prakticky akúko¾vek akciu. Opischyby, ako aj jej opravu nájdete na http://www.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS00-075.asp. Je dôleité nainštalova opravyuvedených chýb, pretoe ich vyuíva viacero známychèervov na svoje šírenie. Poznámka: V ïalšom texte je namiesto mena adresára,v ktorom je nainštalovaný operaèný systém Windows, ktorý saz pochopite¾ných dôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii,pouitý symbolický zápis %windir%.Èerv prichádza spolu so správou, ktorej predmet jeRe: AVAR(Association of Anti-Virus Asia Researchers).V prílohe takejto správy elektronickej pošty sa nachádzajútri súbory: Win????.Txt (12.6 KB)Music_1.htm,Win????.Gif (120 BYTES) Music_2.ceo, Win????.Pif.Namiesto znakov "?" sa v mene súborov nachádzajúnáhodné znaky. Súbor Win????.Txt (12,6 KB)Music_1.htm sa pokúša vyui Microsoft VM ActiveXComponent Vulnerability na zaregistrovanie prípony.ceo ako prípony pre spustite¾né súbory.Po aktivácii sa Win32/Korvar.A pokúša deaktivovaprocesy, v ktorých názvoch sa vyskytujú urèitéreazce. To má za následok deaktiváciu mnohých antivírusovýchprogramov a debugerov. V adresári %windir%/Systemvytvorí súbor s názvom WIN????.pif.Namiesto znaku "?" èerv pouije náhodne vybraté znaky,take meno vytvoreného súboru môe by napríkladWIN91E0.pif. Tento súbor potom zaregistrujev systémovom registri vo vetváchHKEY_CURRENT_USER\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run,HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run a vHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunServices.To zabezpeèí aktiváciu èerva aj po reštarte systému.Èerv posiela svoje kópie na adresy, ktoré získa zosúborov s príponami .htm a .dbx.Èerv po reštarte systému zobrazí okno so správou:Po kliknutí na tlaèidlo s textom OK vymae èerv všetkysúbory na disku, z ktorého došlo k jeho aktivácii.WIN32/CHIR.AÏalšie názvy: I-Worm.RunouceWin32/Chir.A je èerv šíriaci sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Navyše má schopnos napádaspustite¾né súbory a súbory HTML ako klasický vírus.Èerv má dåku je 10 799 bajtov a funguje v prostredíoperaèných systémov Windows 9x/ME/NT/2000/XP.Win32/Chir.A vyuíva pri šírení elektronickou poštouchybu v programoch Microsoft Internet Explorer5.01 a Microsoft Internet Explorer 5.5 s názvom IncorrectMIME Header. Podstatou tejto chyby je monosspusti èerva u len zobrazením náh¾adu správy,v ktorej je obsiahnutý. Opis chyby sa nachádza nawww.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-020.asp. Oprava tejtochyby, známej od marca 2001, je dostupná na adresewww.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-027.asp. Je dôleité nainštalovaopravu uvedenej chyby, pretoe ju vyuívaviacero známych èervov na svoje šírenie.Èerv prichádza ako súbor p.exe v prílohe správy elektronickejpošty. Správa prichádza z adresy imissyou@btamail.net.cn alebo meno_adresáta@hotmail.com.Win32/Chir.A nahrádza reazec meno_adresáta skutoènýmmenom adresáta, ktorému je daná kópia èerva urèená.Predmet správy s èervom je text Hi, i am meno_adresáta. Po spustení súboru sa èerv aktivuje a skopírujesa do súboru %windir%/System/runouce.exe. Tomutonovovytvorenému súboru nastaví skrytý a systémovýatribút a atribút na prístup len na èítanie. Aktiváciutejto svojej kópie po reštarte systému zabezpeèívytvorením poloky Runonce vo vetve registra systémuHKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run. Jej hodnotu nastaví naC:\WINDOWS\SYSTEM\runouce.exe.WIN32/GALIL.AÏalšie názvy: W32/Lagel.A, Win32.Holar.CWin32/Galil.A je èerv šíriaci sa ako súbory v prílohespráv elektronickej pošty. Je napísaný vo Visual Basicua následne na zmenšenie dåky skomprimovaný pakovaèomUPX. Jeho dåka je 80 626 bajtov.Èerv Win32/Galil.A prichádza so správou, ktorejpredmet je Fwd: Crazy illegal Sex. V prílohe takejto správyelektronickej pošty sa nachádza súbor iLLeGaL.exe.V tele správy je text:HiiIs it really illegal in da USA?who knows :PIf u have a weak heart i warn uDON'T see dis Clip.Emagine two young children havincrazy sex fo da first time togetha !loooool i'm still wonderin where thierparents were?Good Fuck , oh sorry :">i mean Good Luck ;)ByePo spustení súboru iLLeGaL.exe dôjde k aktivácii èervaWin32/Galil.A, èo sa prejaví zobrazením okna s animáciou:Po dobehnutí animácie sa zobrazí ïalšie okno:Èerv sa skopíruje pod menom iLLeGaL.exe do adresára%windir%/System. Zároveò v tomto adresárivytvorí súbory Mplayer.exe a SMTP.OCX. Vo vetve registrasystému HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\RunServicesvytvorí poloku iLLeGaL s hodnotou "C:\%windir%\SYSTEM\Mplayer.exe". Tento k¾úè zabezpeèí spustenieèerva po reštarte operaèného systému.Na záver svojej èinnosti èerv odošle správu elektronickejpošty so svojou kópiou na všetky adresy elektronickejpošty, ktoré sa mu podarí získa. V tele èervasa nachádza okrem iných aj text, ktorý je pravdepodobnepodpisom autora:Made By ZaCkerV tele èerva sa nachádza kód, ktorý môe vymazaobsah diskov D:, E:, F: a G:.To by bolo nateraz všetko a na záver prajeme, abysa vám infiltrácie v novom roku vyhýbali.Miroslav Trnka a Peter Kováè102 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EVývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 2. èas: Microsoft Mobile Internet ToolkitNa úvod ïalšej èasti je potrebné upozorni èitate¾ov na isté špecifiká tohto seriálu. Seriálbude pozostáva z ucelených tematických blokov, ktoré budú èlenené do jednotlivýchèastí. Prvú èas tvoril preh¾ad technológie eMbedded Visual Tools. Teda aplikácie beali vnatívnom kóde procesora pouitého zariadenia. Touto èasou zaèíname ïalší tematickýblok venovaný vývoju webových aplikácií. To znamená, e jadro kódu beí na webovomserveri a mobilné zariadenie slúi len ako tenký klient. Aplikácie tohto typu je moné vyví−ja pomocou MMIT (Microsoft Mobile Internet Toolkit). Táto technológia bude v blízkejbudúcnosti implementovaná pod názvom ASP.NET Mobile Controls, ktorá bude priamoimplementovaná do .NET Frameworku 1.1 a novej verzie Visual Studia .NET 2003 (kódo−vý názov beta verzie je Everett). Èitatelia, ktorí sledujú seriál ASP.NET, budú ma výhodu,pretoe MMIT je zaloený práve na technológii stránok ASP.NET. Rozsah pouitia taktovyvinutých aplikácií je ve¾mi široký a pokrýva mobilné platformy od Pocket PC a po benýmobilný telefón, ktorý disponuje protokolom WAP.ARCHITEKTÚRA SIETE S PROTOKOLOM WAP. Zjednodušene si môeme archi−tektúru bezdrôtovej siete s protokolom WAP premietnu do troch vrstiev. Vrstva klienta Prenosové médium Vrstva serveraVrstvu servera si môeme zjednodušene opísa pomocou dvoch blokov.Webový server pracuje podobne ako pri klasickom internete. Zo sprostredkujúcehoservera dostáva iadosti v tvare URL a poskytuje odpovede v HTML.Sprostredkujúci systém si môeme predstavi ako Proxy server klasického internetu.To znamená, e oproti webovému serveru vystupuje ako klient, ale tvorí server pre mobil−ného klienta, ktorý je pripojený prostredníctvom protokolu WAP.MICROSOFT MOBILE INTERNET TOOLKIT. Microsoft Mobile Internet Toolkit umo−òuje vývoj takzvaných „tenkých“ aplikácií, ktorých aplikaèná logika beí na serveri. Je nad−stavbou vývojového prostredia Microsoft Visual Studio.NET. Z mobilného zariadenia sa knej pristupuje spravidla pomocou webového prehliadaèa. MMIT bol testovaný na viac neosemdesiatich typoch najrôznejších mobilných zariadení. Uvedieme aspoò reprezentatív−ny preh¾ad prehliadaèov a mobilných zariadení dostupných v našich konèinách: Ericsson 2.0: Ericsson R380, Ericsson R320, Ericsson R520m, Ericsson T20s Microsoft Mobile Explorer: Sony CMD−Z5, Sony CMD−J5 Microsoft Pocket Internet Explorer: Casio Cassiopeia E−125, Compaq iPAQ Nokia: Nokia 3330, Nokia 6210, Nokia 7110, Nokia 9110i Openwave UP.Browser 4.x:Alcatel One Touch 701, MotorolaV100, Motorola V120c,Motorola V2288, Motorola V60c,Siemens C35i, Siemens S35i,Siemens SL45Openwave SDK.5.1 Ostatné prehliadaèe: HandspringVisor Platinum Nokia 9210 (SymbianCrystal 6.0), Palm VIINa vývoj a ladenie aplikácií pre platformu Pocket PC budeme ešte potrebova pravde−podobne emulátor Pocket PC 2002 (rovnaký, ako je dodávaný v eMVT). Tento emulátormôeme vo¾ne stiahnu z webovej adresy http://www.microsoft.com/mobile/downloads/emvt30.asp alebo z inej webovej adresy http://support.microsoft.com/directory/article.asp?id=kb;en−us;Q296904.Pri ladení WAP aplikácie pôjde hlavne o uspôsobenie aplikácie zobrazovacím monos−tiam displeja. K dispozícii je nieko¾ko „open“ emulátorov, napríklad Openwave SDK aleboMicrosoft Mobile Explorer Emulator.OPENWAVE EMULATOR. Tento populárny a rozšírený emulátor môeme získa z we−bu z adresy www.openwave.com.Typ emulovaného zariadenia môeme prepína kedyko¾vek poèas behu SDK. V dialóguSelect Device môeme pre jednotlivé zariadenia zisti podporované znaèkovacie jazyky,formáty obrázkov, znakovú súpravu, ve¾kos displeja a podobne.Pre naše príklady budeme pouíva Openwave SDK vo verzii 5.1 len vo funkcii simulá−tora. Na vlastný vývoj aplikácie budeme pouíva Visual Studio .NET s nainštalovanýmMicrosoft Mobile Internet Toolkitom.MICROSOFT MOBILE EXPLORER EMULATOR. Tento prehliadaè takisto emulu−je zobrazovacie monosti rôznych mobilných zariadení. Pretoe pri pouití tohto emulá−tora sú, dalo by sa poveda, „všetky kone z jednej stajne“, teda od Microsoftu a s nasta−vením Internet Information Servera si nemusíme robi starosti, môeme tento emulátorporadi hlavne zaèiatoèníkom, ktorí s administráciou webových a proxy serverov ve¾késkúsenosti nemajú. Získa Microsoft Mobile Explorer Emulator je ve¾mi ¾ahké, môemeho vo¾ne stiahnu z webovej adresy http://www.microsoft.com/mobile/phones/mme/mmemulator.asp alebo z webovej adresy http://download.microsoft.com/download/VisualStudioNET/Install/3.0/NT45XP/EN−US/MME30.exe.Microsoft Mobile Explorer Emulator môeme aktivova jednak vo vývojovom prostredípomocou menu View | Mobile Explorer Browser, jednak ako samostatný produkt z me−nu Windows. Môeme si vybra tri typy zariadení: Large, Small a XP (na obr. z¾ava doprava).PRVÁ APLIKÁCIA VYTVORENÁ V MMIT. Znovu opakujeme, e je potrebné po−zna základy technológie ASP.NET. Potom prvú aplikáciu dokáeme pomerne hravo napí−sa aj v ¾ubovo¾nom textovom editore. Pre umiestnenie našich aplikácií môeme vyui adresárc:\inetpub\wwwrootprípadne v òom vytvori podadresáre. Najjednoduchšia stránka ASP.NET, ktorá vypíše dookna prehliadaèa jednoduchý textový reazec, jeOpenwave SDK.5.1 dialóg Select DeviceMMIT je moné stiahnu z webuMicrosoftu, konkrétne zo sekcieDownload z adresy http://download.microsoft.com/download/Visual−StudioNET/Install/RC/NT45XP/EN−US/MobileIT.exe Netreba ma ani prílišnéobavy z jeho sahovania, pretoe sú−bor má len nieèo vyše 4 MB.Microsoft Mobile Explorer Emulator – reimy Large, Small a XPPrincíp MMITAplikácia ASP.NET v okneOpenwave simulátoraNový projekt – aplikácia typu Mobile WebApplication104 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EVisual Studio .NET – MMIT projektMobile Web Form ControlsHello, WorldTakúto stránku ASP.NET môeme prepísa pre mobilné zariadenia týmto spôsobom:

P R O G R A M U J E M EGrafika cez OpenGL7. èas: Display listy, fonty, fpsAj v novom roku sa budeme stretáva so seriálom Grafika cez OpenGL. Všetci u mámeza sebou preflámovaný Silvester, niektorí si dávajú novoroèné predsavzatia, na ktorémnohí po mesiaci zabudnú (èes výnimkám). Ja si zatia¾ iadne predsavzatie nedávam, ajtak ho nedodrím. Tentoraz si ukáeme, ako sa pracuje s display listmi, ako sa pouívajúfonty a ako zobrazova v titulnom pruhu okna fps (frame per second).DISPLAY LISTS. Pod týmto menom sa skrýva výrazné u¾ahèenie práce pri pouívaníviacerých objektov. Napríklad chceme ma dve kocky ved¾a seba a ešte k tomu aj s nor−málami. Isto by sa vám nechcelo stále opakova tie predlhé úseky zdrojového kódu. A èotakto štyridsa kociek? Ani sto rotujúcich kociek však nie je problém pre display list (pregrafickú kartu mono aj áno ☺). Take èo to vlastne ten display list je? Je to obdoba pro−cedúr v C++, len trochu pozmenená. Jednoducho povedané, display list obsahuje u namivytvorený preddefinovaný objekt, ktorý potom v kresliacej funkcii zavoláme. Najlepšie je tovšak ukáza na príklade. Základný zdrojový kód je doplnený o monosti textúrovania.Na zaèiatok si preddefinujeme do súboru init.cpp funkciu BuildList, ktorá slúi na zo−stavenie display listu.GLuint BuildList();Túto funkciu zavoláme pri inicializovaní OpenGL èie vo funkcii InitGL. Zostavenie dis−play listov umiestnime za riadky, ktoré zabezpeèujú naahovanie textúr do pamäte.int InitGL(void){if(!LoadGLTextures()) //pokús sa naèíta textúry{return FALSE; //nepodarilo sa nám to}glEnable(GL_TEXTURE_2D);BuildList(); //"vyrob" display listyTo by bol súbor init.cpp. Presunieme sa do súboru s kresliacou funkciou, kde si nazaèiatku definujeme premennú typu GLuint (vlastný typ rozhrania OpenGL podobný typuunsigned integer) s názvom kocka. V tejto premennej sa uloí pointer na miesto v pamä−ti, kde sa nachádza zaèiatok display listu. Na koniec súboru pridáme u spomínanú funkciuBuildList, ktorá zostaví display list.GLuint kocka;..

P R O G R A M U J E M ETakisto musíme nastavi typ orezania, ktorý sa pouije, keï sa font dostane von z ore−závacieho regiónu. Pouíva budeme štandardný orezávací spôsob.CLIP_DEFAULT_PRECIS, //orezávanieKeï chceme ma pekné fonty bez zúbkov, musíme zapnú antialiasing. Ïalší parame−ter sa stará presne o to.ANTIALIASED_QUALITY, //antialiasingPredposledným parametrom je nastavenie pitchu a rodiny fontov. Pitch bude DEFAULT_PITCH a povieme Windows, e sa nemá stara, aká je to rodina fontov.FF_DONTCARE|DEFAULT_PITCH, //rodina fontov a pitchNo a nakoniec to najhlavnejšie – meno fontu. Môeme poui hocijaký font, ktorý jenainštalovaný vo Windows. Keby ste chceli program prenáša na iný poèítaè, musí na òomby nainštalovaný font, ktorý v programe pouívate.„Arial“); //meno fontuPokraèujeme ïalej vo funkcii BuildFont(). Teraz vloíme objekt font do device contex−tu a pomocou wglUseFontBitmaps vytvoríme bitmapy písmen fontu. Prvých 32 „nevidi−te¾ných“ znakov sme vynechali a pokraèujeme ïalšími 224 znakmi a do konca tabu¾kyASCII.SelectObject(hDC, font);wglUseFontBitmaps(hDC, 32, 224, base);}Keïe po skonèení programu nechceme zanecha neporiadok v pamäti, musíme vyma−za všetku pamä pouitú na uloenie display listov fontu. Prichádza na rad funkcia Kill−Font, ktorá sa o to postará.GLvoid KillFont(GLvoid){glDeleteLists(base, 224); //zniè všetky display listy (224)}Túto funkciu zavoláme z konca KillGLWindow.if (!UnregisterClass("OpenGL",hInstance)){MessageBox(NULL,"Nejde odregistrovat okno.","ERROR",MB_OK | MB_ICONIN−FORMATION);hInstance=NULL;}KillFont(); //volanie funkcie na znièenie display listov} //koniec funkcie KillGLWindowDo súboru font.cpp pridáme ešte jednu nemenej významnú funkciu, a to glPrint. Áno,dobre ste si domysleli, je to funkcia na písanie na obrazovku. Funkcia má premenlivýpoèet parametrov, preto sme pripájali hlavièkový súbor stdarg.h. No a keï si u túto funk−ciu definujeme, môeme prejs do DrawGLScene, kde si ukáeme, ako túto funkciu vyui.GLvoid glPrint(const char *fmt, ...){Budeme ešte potrebova dve premenné na uloenie textu a jednu premennú typuva_list na uskladnenie informácií potrebných pri urèovaní parametrov funkcie.char text[256];va_list ap;Ak sme ako parameter funkcie nezadali niè, funkcia sa skonèí. To tvorí takú malúochranu pred nami, keï si len tak uvedieme glPrint bez parametrov (hlavne tí, èo súodchovancami BASICU ☺).if (fmt == NULL) return;Teraz zaèneme rozobera parametre funkcie. Kód poupravuje text a uloí ho do pre−mennej text.va_start(ap, fmt);vsprintf(text, fmt, ap);va_end(ap);Nastavíme atribút GL_LIST_BIT, týmto zamedzíme príkazu glListBase, aby bol ovplyv−nený ostatnými display listami, a nastavíme zaèiatok „súpravy znakov“ na prvý display list.Musíme však odpoèíta 32, pretoe sme nerobili display list pre prvých 32 znakov (ani ichnepotrebujeme).glPushAttrib(GL_LIST_BIT);glListBase(base − 32);Teraz zavoláme display listy príkazom glCallLists, ktorý umoòuje zavolanie viacerýchdisplay listov. Jeho parametre urèujú poèet display listov, ich maximálny poèet a pole náz−vov display listov. A nakoniec po sebe pekne poupratujeme, a to tým, e nastavíme atri−bút na pôvodnú hodnotu, ktorú mal pred pouitím glListBase.glCallLists(strlen(text), GL_UNSIGNED_BYTE, text); //zavolaj display listyglPopAttrib(); //poupratuj}Týmto by sme mali funkciu úspešne za sebou. Ak chceme nieèo vypísa na obrazovku,v DrawGLScene najprv nastavíme farbu textu štandardným glColor3f(...), potom sa pre−sunieme na miesto, kde chceme ma zaèiatok správy, pomocou glRasterPos2f (Pozor!!!Zaèiatok súradnicovej sústavy je v strede obrazovky!!!) a nakoniec zavoláme glPrint a akojej parameter text, ktorý bude vypísaný na obrazovku. Môete ju poui ako štandardnýprintf() aj s %6, %4 atï. To je všetko! Uvádzam ukákový výpis DrawGLScene:void DrawGLScene(void){glClear(GL_COLOR_BUFFER_BIT | GL_DEPTH_BUFFER_BIT);glLoadIdentity();glTranslatef(0.0f,0.0f,−1.0f);glColor3f(1.0f,1.0f,1.0f);glRasterPos2f(−0.25f,0.25f);glPrint("Grafika cez OpenGL");glColor3f(1.0f,1.0f,1.0f);glRasterPos2f(−0.22f,0.07f);glPrint("Ide aj diakritika:");glColor3f(1.0f,0.0f,0.0f);glRasterPos2f(−0.25f,−0.09f);glPrint("Náreèja slovenskô,");glRasterPos2f(−0.45f,−0.18f);glPrint("alebo potreba písaòja v tomto náreèí");}FPS. Poslednou témou, ktorou sa budeme zaobera, je výpoèet a zobrazenie fps. Pretých, ktorí nevedia, èo je fps, dovo¾te struènú charakteristiku. Fps znamená po anglickyframes per second, teda snímky za sekundu. Udáva, ko¾ko snímok scény vie grafická kartavykresli za sekundu. Optimálna hodnota je 24, pretoe pri tejto hodnote sa ¾udskémuoku rozfázované obrázky spoja do jednotného celku a vníma ich ako pohyb.Ako máme vedie, ko¾ko fps robí grafická karta v programe OpenGL pri zobrazení šty−roch kociek? Uvediem ten najjednoduchší spôsob, ktorý zobrazuje fps v titulnom pruhuokna. Otvorte súbor s kresliacou funkciou, pridajte riadok, ktorý definuje hWnd ako exter−nú premennú, a pred kresliacu funkciu pridajte funkciu fps().extern HWND hWnd;void fps(){Na správny chod funkcie budeme potrebova štyri interné premenné. Prvá s názvomframesPerSecond bude obsahova aktuálne fps. Tá druhá bude obsahova èas, ktorý bolpri vykreslení poslednej snímky. Tretia v poradí bude obsahova text v titule okna. A táposledná bude obsahova aktuálny èas získaný príkazom GetTickCount a túto hodnotuprenásobíme èíslom 0.001, pretoe funkcia GetTickCount vracia èas v milisekundách.static float framesPerSecond = 0.0f; //fpsstatic float poslednaSnimka= 0.0f; //èas poslednej snímkystatic char strFrameRate[50] = {0}; //titulok oknafloat terajsiCas = GetTickCount() * 0.001f;A teraz k samotnému výpoètu. K framesPerSecond pripoèítame jednotku a zistíme, èiprešla jedna sekunda, a to tak, e odpoèítame terajší èas od èasu poslednej snímky.++framesPerSecond;if( terajsiCas – poslednaSnimka > 1.0f ){Ak sa tak stalo, nastavíme èas od poslednej snímky za aktuálny èas a do premennej str−FrameRate uloíme aktuálne fps a vloíme do titulného pruhu okna pomocou SetWindowText.poslednaSnimka = terajsiCas;sprintf(strFrameRate, "Hodnota fps je: %d", int(framesPerSecond));SetWindowText(hWnd, strFrameRate);Nakoniec vynulujeme premennú framesPerSecond a funckia fps je hotová.framesPerSecond = 0;}}Teraz u len staèí na úplný koniec funkcie DrawGLScene prida volanie funkcie fps a poprekompilovaní programu ho spusti v okne. V titulkovom pruhu sa objaví aktuálny fps.ZÁVER. A je tu koniec ïalšej èasti seriálu Grafika cez OpenGL. Ak sa v tejto èasti obja−vili chyby a program sa vám nedá spusti, napíšte mi. Adresu nájdete v tirái. Nabudúcesi povieme nieèo o prieh¾adnosti – blending – a mono aj o tom druhom spôsobe písaniana obrazovku. Musíte si však poèka na februárové PC REVUE, kde budeme túto proble−matiku rozobera. Prajem vám príjemné januárové podveèery, mono aj s OpenGL.Lukáš Staòa1/2003 PC REVUE 107

P R O G R A M U J E M EASP.NET / 10. èas: ADO.NET princípy a komponentyV predošlej èasti sme sa venovali komponentu DataSet na prístup k údajom v databáze.Struène sme predstavili aj DataGrid – zobrazovací prvok, ktorý umoòuje výpis údajov zdatabázy vo forme tabu¾ky. Pretoe jedna èas seriálu má obmedzený rozsah, volili smestruèné predstavenie týchto komponentov, aby sme mohli vytvori síce jednoduchú, alezato kompletnú databázovú aplikáciu. Teraz nastal èas na ich podrobnejšie predstaveniea vysvetlenie širších súvislostí.ADO.NET. Triedy objektového modelu ADO.NET môeme rozdeli na dve skupiny: sprostredkovatelia údajov (Data Providers alebo Managed Providers), konzumenti údajov, napríklad formuláre Windows, formuláre webových aplikáciía podobne.Medzi nimi je situovaný objekt DataSet. Pokúsime sa vyjadri zjednodušene tento vzahv textovej forme:Sprostredkovatelia údajov −−− DataSet −−− Konzumenti údajovPozrime sa najprv na ¾avú stranu tohto vzahu (obr. 1).Zaèneme súèasami sprostredkovate¾ov údajov.Obr. 1 Vzah Sprostredkovatelia údajov −−− DataSetConnection (objekt pripojenia) slúi na fyzické pripojenie k zdroju údajov. Pripojeniemôeme otvori, zatvori, realizova transakcie, prípadne zmeni databázu. Uvedieme prí−klad na vytvorenie, otvorenie a zatvorenie pripojenia:Dim strConn As StringstrConn = "Provider=SQLOLEDB;Data Source=(local)" & _"Initial Catalog=Northwind;Trusted_Connection=Yes;"Dim cn As New OleDbConnection(strConn)cn.Open()...cn.Close()Command (objekt príkazu) slúi na prácu s príkazmi databázového jazyka SQL, napríklad:Dim strConn, strSQL As StringstrConn = "Provider=SQLOLEDB;Data Source=(local);..."Dim cn As New OleDbConnection(strConn)cn.Open()strSQL = "SELECT OrderID, OrderDate FROM Orders " & _"WHERE CustomerID = ?"Dim cmd As New OleDbCommand(strSQL, cn)cmd.Parameters.Add("@CustomerID", OleDbType.WChar, 5)cmd.Parameters("@CustomerID").Value = "ALFKI"Dim rdr As OleDbDataReader = cmd.ExecuteReader()...rdr.Close()cn.Close()Príkazy jazyka SQL môeme rozdeli na dve skupiny: na výkonné (INSERT, DELETE,UPDATE...), ktoré vykonajú nejakú akciu, napríklad pridajú alebo vymaú záznam v data−báze, ale nevracajú iadnu hodnotu, a dopytovacie (SELECT), ktoré vracajú jeden aleboviac záznamov. Pre výkonné príkazy slúi metóda ExecuteNonQuery(), napríklad:Dim cn As New OleDbConnection(strConn)cn.Open()strSQL = "DELETE FROM Products WHERE ProductID = ?"Dim cmd As New OleDbCommand(strSQL, cn)cmd.Parameters.Add("@ProductID", OleDbType.Integer)cmd.Parameters("@ProductID").Value = 7Dim intRowsAffected As Integer = cmd.ExecuteNonQuery()Pre dopytovacie príkazy, ktoré vrátia len jeden záznam, teda skalár, slúi metóda Exe−cuteScalar()Dim cn As New OleDbConnection(strConn)cn.Open()Obr. 2 ZákladnáschémaDataSetustrSQL = "SELECT COUNT(OrderID) FROM Orders WHERE CustomerID = ?"Dim cmd As New OleDbCommand(strSQL, cn)cmd.Parameters.Add("@CustomerID", OleDbType.WChar, 5)cmd.Parameters("@CustomerID").Value = "ALFKI"Dim intNumOrders As Integer = cmd.ExecuteScalar()DataReader (objekt na èítanie údajov) slúi na prácu s údajmi, no len na ich dopred−né èítanie. Toto obmedzenie je však vyváené vysokou rýchlosou prístupu k údajom. Uká−eme si príklad èítania údajov pomocou objektu DataReader:Dim strConn, strSQL As StringDim cn As New OleDbConnection(strConn)Dim cmd As New OleDbCommand(strSQL, cn)cn.Open()Dim rdr As OleDbDataReader = cmd.ExecuteReader()Do While rdr.Read()Console.WriteLine(rdr("OrderID"))Console.WriteLine(rdr(1))Console.WriteLine(rdr.GetDateTime(2))Looprdr.Close()cn.Close()Transaction (objekt na riadenie transakcií) slúi na prácu s údajmi pomocou transak−cií. Databázové servery nám prostredníctvom transakcií umonia zachováva v kadomokamihu konzistenciu údajov v databázových tabu¾kách a nedelite¾nos vykonávanýchzmien na princípe „Buï všetko, alebo niè“. Klasická transakcia je takáto: ak klient A pre−vádza finanènú sumu na úèet klienta B, musí sa spomínaná suma najskôr odpoèíta z úètuklienta A a následne pripoèíta na úèet klienta B. Je to triviálna operácia, ale len v tom prí−pade, ak všetko prebehne bez problémov. Predstavme si však situáciu, e klient B svojúèet medzièasom zrušil alebo klient A sa pomýlil pri zadávaní èísla úètu klienta B. V ta−komto prípade sa predmetná finanèná suma odpoèíta z úètu klienta A, ale pre spomína−né príèiny nie je moné uloi tieto peniaze na úèet klienta B. Našastie sa niè nestane,pretoe systém riadenia databázy transakciu stornuje a peniaze sa bezpeène vrátia naúèet klienta A. Takáto transakcia buï prebehne celá, to znamená, e peniaze sa z úètuodosielate¾a odpoèítajú a pripoèítajú sa na úèet príjemcu, alebo sa transakcia zruší a pe−niaze nebudú z úètu odosielate¾a odpoèítané. Priebeh transakcie riadime v jazyku SQL prí−kazmi COMMIT, SAVEPOINT a ROLLBACK. Pomocou objektu Transaction vykonáme jed−noduchú transakciu pomocou kódu:Dim cn As New OleDbConnection(strConn)cn.Open()Dim txn As OleDbTransaction = cn.BeginTransaction()Dim cmd As New OleDbCommand(strSQL, cn, txn)intRowsAffected = cmd.ExecuteNonQuery()If intRowsAffected = 1 Then 'Uspesne ukoncenie transakcie!txn.Commit()Else'Chyba!txn.Rollback()End Ifcn.Close()DataAdapter vytvára adaptér (prepojenie) medzi objektom pripojenia a súborom úda−jov. Obsahuje štyri príkazy – SelectCommand, InsertCommand, DeleteCommand a Up−dateCommand –, ktoré významovo zodpovedajú príkazom jazyka SQL SELECT, INSERT,DELETE a UPDATE. Príklad kódu:Dim strConn, strSQL As StringDim da As New OleDbDataAdapter(strSQL, strConn)Dim tbl As New DataTable()da.Fill(tbl)...Dim cb As New OleDbCommandBuilder(da)da.Update(tbl)DATASET. Mnohým programátorom èi u klasických desktopových, alebo webovýchdatabázových aplikácií urèite netreba predstavova objekt RecordSet – mnoinu záznamov.Tento objekt má však mnohé obmedzenia. Ako najdôleitejšie spomenieme, e mohol zobra−zi len jednu mnoinu údajov a problematická bola aj práca s relaène zviazanými objektmi.Teda aj napriek tomu, e RecordSet bol jednoduchý objekt, nebol dostatoène univerzálny.Naproti tomu DataSet umoòuje prácu s heterogénnymi objektmi, napríklad môeme praco−va s viacerými databázovými tabu¾kami v jednom DataSete. A èo je najzaujímavejšie, DataSetdokáe pracova aj v odpojenom reime, èím sa minimalizuje potrebná konektivita na data−bázu. DataSet môeme teda povaova za akúsi zjednodušenú relaènú databázu. Keby smechceli zhrnú vlastnosti DataSetu do nieko¾kých bodov, dopadlo by to zhruba takto:DataSet môe pracova s viacerými databázovými tabu¾kami, nemá informácie o zdroji údajov, nesie informácie o všetkých reláciách medzi databázovými tabu¾kami, dá sa s ním ve¾mi pohodlne pracova z h¾adiska programovania, obsahuje objektypre tabu¾ky, ståpce, relácie...108 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M E uchováva pôvodný aj aktuálny stav údajov, umoòuje dynamickú modifikáciu údajov a metadát (údaje o údajoch), umoòuje natívnu prácu s XML vrátane serializácie.Schematicky by sme DataSet mohli zjednodušene vyjadri takto (preklada to do slo−venèiny je zbytoèné, pretoe takto sa predmetné objekty pouívajú pri programovaní –obr. 2).Komplexne môeme naznaèi prácu s DataSetom pomocou nasledujúceho fragmentukódu:string sConnString = "Persist Security Info=False;" +"User ID=sa;Initial Catalog=Northwind;" +"Data Source=MYSERVER";SqlConnection conn = new SqlConnection(sConnString);conn.Open();string sQueryString = "SELECT CompanyName FROM Customers";SqlDataAdapter myDSAdapter = new SqlDataAdapter();DataSet myDataSet = new DataSet();myDSAdapter.SelectCommand = new SqlCommand(sQueryString, conn);myDSAdapter.Fill(myDataSet);conn.Close();DataSet sa skladá z dvoch objektov.DataTableCollection – tento objekt zapuzdruje objekty typu DataTable.DataTable – aj tento objekt môeme rozmeni „na drobné“, v našom prípade na ob−jekty Columns, Rows a Constraints. Ukáeme si najskôr kód na uloenie výsledkov dopy−tu cez DataAdapterDim strConn, strSQL As StringDim da As New OleDbDataAdapter(strSQL, strConn)Dim tbl As New DataTable()da.Fill(tbl)a takisto kód na naplnenie údajovDim strConn, strSQL As StringDim da As New OleDbDataAdapter(strSQL, strConn)Dim tbl As New DataTable()tbl.Columns.Add("CustomerID", GetType(String))tbl.Columns.Add("CompanyName", GetType(String))…da.Fill(tbl)Ak chceme vypísa jednotlivé záznamy, pouijeme kód typu:Dim row As DataRowFor Each row In tbl.RowsConsole.WriteLine(row("CustomerID") + " − " + row("CompanyName"))Next rowDataRelation umoòuje definova relaèné vzahy medzi objektmi v databáze. Reláciemedzi tabu¾kami opisujú vzahy medzi objektmi reálneho sveta, ktoré tieto tabu¾ky pred−stavujú. Pri návrhu databázových tabuliek, na ktoré nadväzuje aplikaèná logika, môemeObr. 3definova nieko¾ko druhov vzahov. Vzh¾adom na kardinalitu budeme entity nazýva prváa druhá. Medzi nimi bude vzah (relácia) 1 : 1 – prvej entite, napríklad záznamu v databázovej tabu¾ke, zodpovedá maximálnejedna druhá entita, teda záznam z inej databázovej tabu¾ky 1 : N – prvej entite zodpovedá viac druhých entít. Ale naopak, druhej entite zodpove−dá maximálne jedna prvá entita. M : N – prvej entite zodpovedá viac druhých entít. A takisto aj naopak, druhej entitezodpovedá viac prvých entít.Ale to sme si odskoèili do teórie návrhu databáz. Ukáeme si radšej praktický príkladna naplnenie DataSetu údajmi, definovanie relácie medzi údajmi a prístup k takto relaè−ne zviazaným údajom.Dim daCustomers As New SqlDataAdapter(strSQLCustomers, strConnSQLServer)Dim daOrders As New OracleDataAdapter(strSQLOrders, strConnOracle)Dim ds As New DataSet()daCustomers.Fill(ds, "Customers")daOrders.Fill(ds, "Orders")ds.Relations.Add("CustomersOrders", ds.Tables("Customers").Columns("CustomerID"), _ds.Tables("Orders").Columns("CustomerID"))Dim rowCustomer, rowOrder As DataRowFor Each rowCustomer In ds.Tables("Customers").RowsConsole.WriteLine(rowCustomer("CompanyName"))For Each rowOrder In rowCustomer.GetChildRows("CustomersOrders")Console.WriteLine(vbTab & rowOrder("OrderID") & " − " & rowOrder("OrderDate"))Next rowOrderNext rowCustomerConstraint (integritné obmedzenia). Aby sme zabránili zadávaniu nesprávnych hodnôtdo databázových tabuliek, je niekedy potrebné zavies pre niektoré ståpce urèité obme−dzenia. Bolo by nezmyslom stanovi niektorý ståpec ako primárny k¾úè, napríklad rodnéèíslo, keby polovica záznamov mala v tomto ståpci hodnotu NULL a podobne. Obmedze−nia sa môu vzahova ku konkrétnemu ståpcu alebo k celej tabu¾ke. Najèastejšie sa po−uívajú obmedzenia NOT NULL, PRIMARY KEY, UNIQUE, FOREIGN KEY a CHECK.Na záver namiesto zoznamu odporúèanej literatúry bude jednoduchšie pozrie si tentoobrázok kníh z vydavate¾stva Microsoft Press (obr. 3). Niektoré z nich sú u vyšli v èeštine.Nabudúce sa budeme podrobnejšie venova objektu DataGrid na zobrazenie údajov nastránke HTML.¼uboslav LackoZoznam odporúèanej literatúryProgramujeme v jazyku C#4. èasV tejto èasti seriálu o programovaní v C# sa budeme venova naïalej princípom objekto−vého programovania. Konkrétne pôjde o vlastnosti (properties) a následne sa budemevenova konštruktorom a deštruktorom. Zaèneme však vytváraním inštancií a vysvetlenímsi istej terminológie, resp. rozdielov medzi pojmami, ktoré budeme v tomto seriáli po−uíva.TERMINOLÓGIA. V tejto krátkej podkapitole chcem objasni pojmy trieda, objekt, in−štancia a tvorba inštancií. Pokia¾ sú vám tieto termíny dôverne známe, môete nasledujú−ci text s pokojne preskoèi. Pokia¾ nie, èítajte ïalej.Trieda je základným pojmom OOP. Predstavuje šablónu objektov. Trieda definuje, akobudú vyzera z nej vytvárané inštancie, aké budú ma dátové zloky a metódy. V momen−te, keï z triedy vytvoríte inštanciu (ktorá je v terminológii OOP povaovaná viacerými ja−zykmi za synonymum objektu, èo síce nemusí plati vdy, ale väèšinou sa to tak chápe),môete vyuíva jej metódy, teda presnejšie rozhranie, na to, èo potrebujete, resp. na to,na èo bola trieda navrhnutá. Vytvorenie novej inštancie sa uskutoèòuje v C# pomocouk¾úèového slova new. Za ním uvediete názov triedy a v zátvorkách parametre, pokia¾ mátrieda parametrický konštruktor (o konštruktoroch sa doèítate ïalej). Take ak chcemevytvori inštanciu našej triedy Auto s názvom mojeAuto, spravíme to takto:Auto mojeAuto = new Auto();Tu sme deklarovali premennú mojeAuto typu Auto a priradili sme jej novovytvorenú in−štanciu triedy Auto. Teraz môete pristupova k jej verejným zlokám pomocou operáto−ra . (bodka). Ak teda chceme zavola metódu nastavRychlost() a pomocou nej nastavihodnotu dátovej zloky rychlost na 50, staèí napísa:mojeAuto.nastavRychlost(50);Poznámka pre programátorov C++: v C# sú všetky objekty dynamické, èo znamená,e na vytváranie inštancií musíte pouíva operátor new. Keby ste napísali nieèo akoAuto mojeAuto;nemali by ste k dispozícii statický objekt typu Auto ako v C++, ale iba deklarovanú pre−mennú typu Auto. To znamená, e iadny objekt v skutoènosti nebol vytvorený a nebolamu vyhradená iadna pamä. Preto nebude moný prístup k jednotlivým èlenskýmzlokám triedy Auto.VLASTNOSTI. Vlastnosti (z angl. properties) slúia na zjednodušenie pristupovaniak súkromným dátovým zlokám objektu. V predošlej èasti sme si ukázali, ako je moné ktýmto zlokám pristupova pomocou prístupových metód. Toto riešenie, ako ste samivideli, môe by v niektorých prípadoch zbytoène akopádne, a práve preto máme k dis−pozícii vlastnosti. Kadá vlastnos sa vzahuje k nejakej súkromnej (prípadne chránenej)dátovej zloke (samozrejme, nemusí by súkromná, ale ako neskôr sami zistíte, pouitie1/2003 PC REVUE 109

P R O G R A M U J E M Evlastností pre verejné zloky nemá opodstatnenie) a definuje, akým spôsobom je monéz tejto zloky èíta a zapisova do nej. Deklarácia a definícia vlastnosti pozostáva z typu,ktorý má vlastnos reprezentova (logicky by to mal by rovnaký typ, ako má súkromnádátová zloka, ku ktorej vlastnos umoòuje prístup), názvu vlastnosti a bloku kódu, ktorýobsahuje jeden alebo dva podbloky, oznaèené ako get alebo set. Podblok get sa týka spô−sobu èítania hodnoty z dátovej zloky, set zase spôsobu zápisu do tejto zloky. Take keïsi zoberieme náš ukákový príklad z predchádzajúcej èasti, implementácia vlastnosti naprístup k dátovej zloke rychlost by vyzerala asi takto:public int pRychlost {get {return dajRychlost();}set {nastavRychlost(value);}}Názov pRychlost je odvodený od názvu dátovej zloky (rychlost) a predpony p (property).Vy môete pouíva akúko¾vek inú (svoju) konvenciu, dávajte však pozor, aby ste nemali prob−lémy s duplicitou názvov. Ako vidíte, v bloku get voláme prístupovú metódu dajRychlost() avraciame jej návratovú hodnotu. V bloku set zasa voláme metódu nastavRychlost(), ktoránastaví hodnotu zloky rychlost na hodnotu zadanú parametrom. Ako parameter jejodovzdávame hodnotu value. Odkia¾ je táto premenná? Pri implementácii vlastností dovašich programov máte túto premennú k dispozícii a môete ju pouíva kdeko¾vek vzápisovom bloku vlastnosti (blok set). Zjednodušenie, ktoré vlastnosti prinášajú, spoèí−va v tom, e u nemusíme vola prístupové metódy priamo, ale môeme sa odvolávana vlastnosti priamo tak, ako keby boli obyèajnými premennými, take sa na ne mô−eme odvoláva takto:auto.pRychlost;Samozrejme, predpokladáme, e premenná auto obsahuje inštanciu triedy Auto, ktorúsme predtým vytvorili pomocou príkazuauto = new Auto();Na zápis nejakej hodnoty do dátovej zloky rychlost pomocou vlastnosti pRychlost mô−eme poui zápis:auto.pRychlost = 100;Hodnota vpravo (100) je uloená do u spomínanej premennej value v bloku set danejvlastnosti.Toto všetko znamenalo zjednodušenie zápisu v programe, ale akopádne prístupovémetódy triedy nám zostali. V skutoènosti ich však všetky pokojne môeme vyradi (ide ometódy dajCas(), nastavCas(), dajRychlost() a nastavRychlost()). Vlastnosti sa toti môuodvoláva priamo na dátové zloky (a keïe sú súèasou rovnakej triedy, tak aj na súkrom−né) a nepotrebujú na svoju funkènos prístupové metódy. Take keby sme chceli pred−chádzajúcu vlastnos implementova bez pouitia prístupových metód, spravili by sme toasi takto:public int pRychlost {get {return rychlost;}set {rychlost = value;}}V èítacom bloku (get) vraciame priamo hodnotu súkromnej zloky rychlost, v zapiso−vacom bloku (set) ukladáme do tejto zloky hodnotu premennej value, o ktorej smehovorili pred chví¾ou. Tak sme sa zbavili nutnosti pouíva prístupové metódy (ktoré súzbytoène akopádne pri jednoduchých dátových zlokách). Všimnite si pouitie kvali−fikátora prístupu public – keïe vlastnos slúi na prístup k súkromným dátovým zlo−kám zvonku, je súèasou rozhrania triedy, a teda je logické, e bude deklarovaná akoverejná.Takisto sa môeme zbavi prístupových metód dajCas() a nastavCas() a nahradi ichjednou vlastnosou. Výsledná implementácia našej triedy vyzerá takto:class Auto {private int rychlost, cas;public int vypocitajDrahu() {return rychlost * cas;}public int pCas {get {return cas;}set {cas = value;}}public int pRychlost {get {return rychlost;}set {rychlost = value;}}}KONŠTRUKTORY A DEŠTRUKTORY. V predchádzajúcom príklade ste si mohlivšimnú, e dátové zloky rychlost a cas pouívame zvesela bez toho, aby sme ich pred−tým nejako inicializovali (napr. v metóde vypocitajDrahu()). Môeme si, samozrejme, nazaèiatku programu priradi do týchto zloiek pomocou vlastností nejaké hodnoty, ale èov prípade, ak na to zabudneme (alebo ak klientsky programátor o tejto skutoènosti nie jeinformovaný)? Prekladaè jazyka C# zabezpeèí (teda v skutoènosti ide o prácu CLR), abyboli dátové zloky objektov pri inštanciácii naplnené implicitnými hodnotami (inštanciá−cia je proces vytvárania objektu – inštancie – z triedy, ktorá je svojím spôsobom pred−lohou objektu). Implicitnou hodnotou v prípade primitívneho èíselného typu int je hod−nota 0. Take po vytvorení inštancie triedy Auto budú dátové zloky cas a rychlost napl−nené hodnotami 0. V niektorých prípadoch nám to môe staèi, ale nie je dobrým prog−ramátorským zvykom neinicializova premenné pred ich pouitím. Rovnako sa môesta, e niekedy nám toto implicitné správanie sa nebude trochu alebo úplne vyhovo−va. A práve preto (ale nielen preto) tu existujú konštruktory. Konštruktor je špeciálnametóda, ktorá je spúšaná vdy pri vytváraní inštancie danej triedy. Jej deklarácia sa odostatných metód príliš nelíši, rozdiel však spoèíva v jej názve – konštruktor musí marovnaký názov ako jeho trieda. V našom prípade bude ma teda konštruktor názovAuto(). Ïalším rozdielom je fakt, e konštruktor nemôe deklarova návratovú hodno−tu, resp. ich návratovou hodnotou je automaticky void. Konštruktory sa vo väèšine prí−padov pouívajú na inicializáciu dátových zloiek vytváraného objektu. Keby sme tedachceli pri vytváraní inštancie inicializova hodnotu dátovej zloky rychlost na 60 a casna 0, urobili by sme to takto:public Auto() {rychlost = 60;cas = 0;}Kadá trieda v skutoènosti minimálne jeden konštruktor má, aj keï ho nevloíte pria−mo vy – dedí ho toti od svojej rodièovskej triedy (všetky triedy v .NET sú potomkami trie−dy Object) – dediènosti sa budeme venova na budúci mesiac. Kadá trieda však musí maaspoò jeden verejný konštruktor, inak by nebolo moné vytvára jej inštancie (v skutoè−nosti toto tak úplne neplatí, je to však u pokroèilejšia téma, ktorej sa budeme venovaneskôr).Nami vytvorený konštruktor nemá iadne parametre (ide o tzv. bezparametrický kon−štruktor) a prekrýva teda konštruktor z rodièovskej triedy Object – o prekrývaní metód sabudeme rozpráva v ïalšej èasti seriálu. My si však môeme vytvori ešte jeden konštruk−tor, pre zmenu parametrický, ktorý ako parametre bude bra hodnoty, ktorými bude ini−cializova hodnoty dátových zloiek rychlost a cas:public Auto(int paRychlost, int paCas) {rychlost = paRychlost;cas = paCas;}Ak teda budeme chcie vytvori inštanciu triedy Auto s poèiatoènými hodnotami rých−los 50 a èas 20, staèí zavolanew Auto(50, 10);Deštruktor je opakom konštruktora. Je volaný pri rušení objektu a pred jeho uvo¾nenímz pamäte. Keïe C# pouíva na správu pamäte garbage collector, nemáte nikdy zaruèe−né, kedy (a èi vôbec) bude deštruktor volaný. Je síce moné ho vola priamo z programu,ale tento postup by ste vzh¾adom na spôsob správy pamäte nemali vôbec pouíva. Jevšak dobré vedie, e deštruktory existujú. Majú podobné vlastnosti ako konštruktory, stým rozdielom, e pred ich názvom ešte musí by znak tilda (~). Príklad deštruktora:~Auto() {/* destruktor by sa nemal pouzivat, obzvlast nie na uvolnovanie systemovych prostried−kov */}ZÁVER. V ïalšej èasti si povieme nieèo o prekrývaní a preaovaní metód a o dediènosti.Zatia¾ dovidenia.Andrej Chu110 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 22. èas: Výstupné periférie I.Poèítaè by nebol poèítaèom bez periférnych zariadení. Tie v koneènom dôsledku majú vstup−ný alebo výstupný charakter. Tento èlánok pojednáva o výstupných periférnych zariadeniach,konkrétnejšie o tlaèiaròach a ich obsluhe v programovacom prostredí Delphi s vyuitím kom−ponentov štandardnej výbavy. O tlaèiaròach nemusíme ve¾a hovori mono aj preto, lebo o ichobsluhu sa v dnešnej dobe stará operaèný systém s príslušným ovládaèom. Myslím, e mámeMicrosoftu by za èo vïaèní. Implicitné jadro systému je akousi normou fungujúcou vdypod¾a pôvodných pravidiel s novými zlepšeniami. Mono aj preto je programovanie v Delphitaké, aké je. Bez oh¾adu na metódu tlaèenia a typ tlaèiarne nechávame všetku exaktnú bitovúa prenosovú zodpovednos na operaènom systéme. Keïe tento seriál je o programovaní,našou úlohou bude vytlaèi text a iné grafické objekty s adekvátnym predtlaèovým nastave−ním, tak ako pri iných, u štandardizovaných aplikáciách. Tento èlánok nie je alfou a omegoutlaèenia v Delphi. Všetci môeme aktívne vyuíva na to urèené komponenty, ktorých je všade,najmä na internete, dos. Po ich sumarizácii zistíme, e podstatu veci vystihuje len zlomok znájdených. Napokon nás nemilo prekvapí štatút komponentu... A sme na zaèiatku konca. Ajnapriek tomuto skeptickému uvaovaniu sú na internete dostupné free komponenty, ktorénám tlaèenie bezpochyby u¾ahèia. My sa takejto monosti pozrieme „na zúbky“ bez zbytoè−ných komponentov. Urobíme to so štandardnou paletou kniníc a komponentov.TMEMO. Prvým naším testom je tlaè z najelementárnejšieho textového komponentuTMemo. Náhrada tohto komponentu iným, samozrejme textovým, by mala identicky ko−pírova funkcionalitu Memo. Tento spôsob tlaèe je podmienený pouitím kninice Prin−ters, ktorú dopíšeme do klauzuly uses nášho programu.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var i: Integer;p: TextFile;beginAssignPrn(p);Rewrite(p);For i := 0 to Memo1.Lines.Count−1 do WriteLn(p,Memo1.Lines[i]);CloseFile(p);end;Ak sa nemýlim, v PC REVUE è. 1/2002 sme sa venovali práci so súbormi, kde sme malimonos stretnú sa s obdobnými aj identickými príkazmi. Pri tlaèení si podobným spô−sobom ako pri zápise do súboru vytvoríme akýsi tlaèový súbor. Samozrejme, predtýmtreba vytvori premennú p, ktorej následne pridelíme vlastnos AssignPrn(p);. PríkazomRewrite(p); tvoríme novú úlohu tlaèenia tak ako pri súboroch nový súbor. Teraz len posie−lame dáta urèené na tlaè tak, e vytvoríme cyklus opakujúci sa to¾kokrát, ko¾ko riadkovmá náš text. Aktívnym príkazom je bezpochyby WriteLn(p,Memo1.Lines[i];). Ukonèenietlaèe je definované v poslednom riadku CloseFile(p);. Pri tlaèení si urèite všimnete niejeden nedostatok. Musím sa však prizna, e ide o najtriviálnejší spôsob výstupu k tlaèiar−ni. Hlavným nedostatkom tlaèenia týmto spôsobom je, e ak šírka riadka presahuje nasta−venú šírku stránky, Delphi automaticky rozdelí tento riadok na dva alebo viac bez oh¾aduna celistvos slov. Preto je nevyhnutné doplni uvedený zdrojový kód o algoritmus, ktorýby sa o korektné delenie textu postaral.TPRINTERS. S istotou môeme tvrdi, e v praxi je tlaèenie priam nevyhnutné. Aj na−priek dobe „elektronických mašiniek“ je akýko¾vek vytlaèený text nejakou právnou istotoujeho majite¾a (napr.: faktúra). Aj keï si myslím, e správne aplikovaný softvér, respektívenejaká celosvetová norma by poriadne saila cestu „elektronickému falšovate¾ovi“, pri−èom papier je len papier a staèí „poštva“ novú tlaèiareò na nejakú peèiatku... No alevráme sa k tým ostatným tlaèovým úlohám. Pri tlaèi akéhoko¾vek nehomogénneho textusa urèite nezaobídeme bez jeho odoslania na presnú pozíciu danú súradnicami [x;y]. Sospomenutou rutinou by bolo takéto tlaèenie prakticky nemoné. Prvým problémom jevariabilná šírka znaku pri pouití rôznych druhov písiem (okrem Courier). Z histórie prog−ramovania vieme, e prvopoèiatky tlaèenia boli aké, ale u tu máme rok 2003, a tak nato pouijeme distingvovaný postup. Základ bude tvori opä kninica Printers, ktorú dopí−šeme do klauzuly uses (pokia¾ ju tam nemáme). Tá zastupuje všetky tlaèiarne pripojené kpoèítaèu. Samozrejme, len jedna môe by aktívna, pripravená na tlaè. Na tlaè môemepoui funkciu Printer, ktorá je implementovaná v u zapísanej kninici. Pracova s òounie je vôbec zloité, ba je identické s prácou v TImage komponente. Zaèiatok by mal byprezentovaný zápisom:with Printer do beginTak sme si pri kadom ïalšom riadku ušetrili nejaký ten znak. Vypíšem zopár vlastností,pomocou ktorých sa nauèíme pripravi stránku pred tlaèou.Rozpis základných vlastností objektu PrinterBeginDocZaèiatok dokumentuEndDocKoniec dokumentuCanvasPodtrieda samotného vykres¾ovaniaCopiesPoèet kópiíPageHeightVýška stranyPageWidthŠírka stranyTitleNázov tlaèovej úlohyTieto základné vlastnosti by sme mohli doplni o nejaké rozširujúce, ako je nastavenieaktívnej tlaèiarne vlastnosou Printers:TStrings, èo môeme vylúèi pouitím ïalej opiso−vaného TPrintDialog. Trošku ešte ostaneme pri výbere tlaèiarne na tlaè. Vieme, e ope−raèný systém Windows pri vyuívaní viacerých tlaèiarní, respektíve iných súborových vý−stupov, zavádza pojem predvolená tlaèiareò (v èeštine výchozí tiskárna). Tento parametersme zvyknutí meni v tlaèiaròach nachádzajúcich sa v ovládacom paneli. Samozrejme,existuje aj monos vloenia takejto funkcie do nášho programu. Vieme, e takéto nasta−venie bude uloené v systémových registroch. Prezradím vám len vetvu a cestu. V HKEY_CURRENT_CONFIG si nájdeme \System\CurrentControlSet\Control\Print\Printers. V prípa−de, e editujete nejakú hodnotu registrov, pravdepodobne sa stretnete s problémom aktua−lizácie. Staèí, ak vyšlete nasledujúce upozornenie o zmene:SendMessage(HWND_BROADCAST, WM_WININICHANGE, 0, LongInt(PChar('windows')));Takýto zásah do registrov je moné realizova na OS Windows 9x. Takisto by sa námzišlo nastavenie tlaèenej stránky, èi u budeme tlaèi dokument na šírku, alebo na výšku.Jednoducho to drí pod záštitou ïalšia vlastnos Printera a tou je Orientation. Môemejej definova dve hodnoty poPortrait a poLandscape. Tak by sa našlo ešte zopár jedno−duchých nastavení, na ktoré pri programovaní urèite prídete. Take prvým krokom ponastavení tlaèiarne je aktivácia tlaèovej úlohy pomocou metódy BeginDoc. Tým sa aktivu−je tlaèiareò, èo spozorujeme pribudnutím ikony tlaèiarne v paneli trayicon. Potom u mô−eme „kresli na tlaèiareò“. Realizujeme to tak, ako keï vykres¾ujeme na formulár aleboiný komponent (TImage, TShape a iné). Take som vám u trošku naznaèil, e vykresleniebudeme realizova pomocou objektu Canvas. Ten znázoròuje plochu pre grafiku, respek−tíve text. O objekte Canvas toho asi ve¾a písa netreba. Obsahuje priame grafické výstupy rôz−nych tvarov 2D zobrazovania. Vypíšeme si ich len zopár:Arc(X1, Y1, X2, Y2, X3, Y3, X4, Y4: Integer);Draw(X, Y: Integer; Graphic: TGraphic);DrawPoint(X, Y: Integer);MoveTo(X, Y: Integer); – LineTo(X, Y: Integer);Rectangle(X1, Y1, X2, Y2: Integer);TextOut(X, Y: Integer; const Text: WideString);Myslím, e tieto preklada urèite netreba. Vypísanie textu realizujeme pod¾a posled−ného príkladu. Premenná WideString je kompatibilná so String. Oplatí sa tie spomenúmonos nastavenia textu, napríklad aj takto:Font.Color := clRed;Font.Name := 'Arial';Font.Size := 24;Font.Style := [fsBold];Samozrejme, to všetko pod Printer a Canvas. Take teraz by u nemal vzniknú prob−lém pri tlaèení akéhoko¾vek, aj rozhádzaného textu. Pre kompletizáciu si ukáeme jadroudalosti OnClick pre komponent Button1.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);beginwith Printer do beginTitle := 'PCRevuePrintTest';BeginDoc;with Canvas do beginPen.Color := clBlack;Pen.Width := 7;Rectangle(0, 0, PageWidth, PageHeight);Font.Color := ClRed;Font.Name := 'Arial';Font.Size := 24;Font.Style := [fsBold];TextOut(100,100,'PCRevue Print Test');end;EndDoc;end;end;Teraz u celý postup máme pokope. Nastavili sme si názov tlaèovej úlohy, vytvorili smezaèiatok dokumentu. Ïalej u len jednoducho nastavujeme a vykres¾ujeme na tlaèiareòobdånik, v ktorom je na pozícii [100;100] vpísaný text „PCRevue Print Test“.TPRINTERSETUPDIALOGMonoe nám v predchádzajúcich prípadoch chýbali štandardné okná implementované voperaènom systéme. Nastavenie tlaèe na šírku alebo výšku sme realizovali prostredníc−tvom objektu Printer a príkazu Orientation. V prípade TPrinterSetupDialogu, ktorý si náj−deme v záloke Dialogs, sa stretneme so známym oknom na nastavenie niektorých (nievšetkých) vlastností tlaèenia. Osobne preferujem formu vyuívania príkazovej súpravyobjektu Printer s vlastným vzh¾adom, prípadne s vlastným prvkom automatizácie pod¾apotreby a vlastného uváenia. V prípade, ak chceme vyui toto dialógové okno, aktivu−jeme ho známym zápisom:PrinterSetupDialog1.Execute;Tento komponent nedisponuje iadnymi vlastnosami, ktorými by sa dal upravi, zlep−ši, ako je to v nasledujúcom prípade.1/2003 PC REVUE 111

P R O G R A M U J E M ETPRINTDIALOGIdeme si èosi poveda o druhom komponente zo záloky Dialogs. Jeho aplikáciou získa−me nové monosti nastavení, štandardizované operaèným systémom. U¾ahèí sa námvýber tlaèiarne a jej úprava vlastností, selekcia stránok urèených na tlaè a poèet ich kópií.Staèí len jednoducho a správne poui komponent PrintDialog. Po obohatení zápisu jed−noduchého tlaèenia s pomocou TMemo bude finálny zdrojový text vyzera takto:if PrintDialog1.Execute then beginAssignPrn(p);Rewrite(p);For i := 0 to Memo1.Lines.Count−1 do WriteLn(p,Memo1.Lines[i]);CloseFile(p);end;Ak nám štandardný dialóg operaèného systému nevyhovuje, môeme priamo pristu−pova ku komponentu cez jeho základné vlastnosti s nasledujúcou charakteristikou:property Copies: Integer;property FromPage: Integer;property ToPage: Integer;property MaxPage: Integer;property MinPage: Integer;property Options: TPrintDialogOptions;property PrintRange: TPrintRange;Pomocou týchto vlastností môeme nastavi parametre v jadre danej funkcie, tedaautomaticky, alebo len upravíme vzh¾ad nastavovacieho dialógu. Zväèša ide o èíselné ty−py, èo neplatí pri Options a PrintRange. Budeme sa riadi nasledujúcimi tabu¾kami:TPrintDialogOptionspoPrintToFilepoPageNumspoSelectionpoWarningpoHelppoDisablePrintToFileZobrazí CheckBox tlaèenia do súboruDeaktivuje CheckBox "Kompletova"Zobrazí RadioButton výberuAutomaticky generuje prípadné chybové hlásenieAktivuje tlaèidlo pomociDeaktivuje CheckBox „tlaè do súboru“TPrintRangeprAllPagesprSelectionprPageNumsOznaèí RadioButton tlaèe všetkých stránTlaè selekcieTlaè stránokNÁH¼AD PRED TLAÈOU. K plnohodnotnej aplikácii bezpochyby patrí zobrazenienáh¾adu, ktorý nie je v Delphi dostupný mono aj preto, e tlaèeniu nebol venovaný takýpriestor, aký si skutoène zaslúi. Na internete je mnostvo takýchto komponentov. Tienám šetria èas a neraz aj nervy, ktoré rozhodne na tvorenie vlastných algoritmov tratíkadý. Take keï máte prístup k internetu, nieèo také si zadováte. Ak nie, tak èítajteïalej. Komponent, ktorý som našiel pri potulkách, vyuíva vlastný prepoèet a vykresleniena TImage. Take ak vyuívate sluby spomínaného objektu Printer, môete ve¾mi jedno−ducho skopírova zdrojový kód tvorenia tlaèovej úlohy s tým, e namiestowith Printer.Canvas do begin...pouijeme komponent TImage, èo bude vyzera takto:with Image1.Canvas do begin...Samozrejme, bude nám to vykres¾ova na komponent Image1, všetko v mierke 1:1, èodokáeme pri ve¾kých rozmeroch jednoducho zmeni v paneli vlastnosti komponentuImage1 takto: AutoSize=False, Stretch=true. Potom u len staèí zachova pomer strán(šírka, výška) a zmenši náh¾ad známymi príkazmi Image1.Width a Image1.Height. V skratkesme vlastnosou Stretch nastavili komponent Image1 tak, e obrázok sa prispôsobí ve¾−kosti komponentu.NABUDÚCE. Verím, e vám aj táto èas dala nové poznatky v oblasti výstupných peri−férnych zariadení. O mesiac sa prehupneme k novej téme. Rozoberieme si problematikuprogramov shareware, programovania obmedzujúcich bariér, monosti registrácie a inépraktické riešenia.Jozef KOZÁK ml.N O V Ý S E R I Á LProgramujeme v Jave / 1. èasV novom roku vás vítam pri novom seriáli, ktorým by som rád nadviazal na seriál Java podlupou, ktorý vychádzal v minulosti v PC REVUE. V òom ste sa mohli nauèi základy prog−ramovania v Jave. Tento seriál je preto urèený tým, ktorí u ovládajú základy jazyka Javaa chceli by sa venova pokroèilejším a špecifickejším témam tohto jazyka, resp. platformy.Preto pri jeho tvorbe budem predpoklada základné znalosti syntaxe jazyka Java, ako ajobjektovo orientovaného programovania zo strany èitate¾ov. Pokia¾ tieto základy nemáte,odporúèam preštudova si u zmienený seriál Java pod lupou (PCR 9/2000 – PCR 2/2002).PREÈO JAVA? Java sa za nieko¾ko rokov svojej existencie stala mimoriadne ob¾úbe−ným programovacím jazykom. Dôvodov je hneï nieko¾ko. Patrí medzi ne hlavne jedno−duchá portabilita aplikácií medzi rôznymi operaènými systémami, podpora takmer všet−kých druhov aplikácií od desktopových a po distribuované a, samozrejme, neprebernémnostvo dodávaných tried. V poslednom èase sa o architektúre .NET hovorí ako o kon−kurencii Javy (pokia¾ sa pozeráme na Javu ako platformu, nie ako na programovací jazyk).Nechcem tu filozofova nad tým, èi je lepšia Java alebo .NET. Kadá technológia má svojeplusy aj mínusy. Java má síce nieko¾koroèný náskok, .NET zase silné zázemie vïaka podporeMicrosoftu. Treba to vidie tak, e vïaka konkurencii môeme oèakáva lepšiu kvalitu bezoh¾adu na to, èi sme priaznivcami jednej alebo druhej technológie. Profitova z toho môuspotrebitelia, ktorými sú nielen uívatelia aplikácií, ale vlastne aj ich programátori.Java je ve¾mi výkonný nástroj, ktorý umoòuje programátorom vytvori takmer hocièo.Hoci bola pôvodne urèená na implementáciu v domácich elektrospotrebièoch, dnes zasa−huje do mnohých sfér IT priemyslu. Dajú sa v nej písa desktopové aj serverové aplikácie,vytvára dynamické webové stránky, dá sa pouíva na prístup k dátam, umoòuje reali−zova zloité distribuované výpoèty a ve¾a ïalšieho. Pokia¾ sa rozhodnete dozvedie sa oJave viac, tento seriál je urèený práve vám.PREREKVIZITY. Na to, aby ste mohli vytvára svoje javovské aplikácie, musíte ma kdispozícii Java Development Kit (JDK), ktorý si môete stiahnu zo stránky http://java.sun.com.Pri témach, ktorým sa budeme venova na zaèiatku, vám staèí verzia Standard Edition.Neskôr sa budeme venova aj Enterprise Edition, ktorú si však zatia¾ sahova nemusíte.Verzia Standard Edition (SE), ktorú budem pouíva ja, nesie oznaèenie 1.4.0. V èase písa−nia tohto èlánku je však k dispozícii aj verzia 1.4.1, ktorú môete tie pouíva. Rozdielymedzi nimi nie sú nato¾ko markantné, aby nám bránili pouíva obe tieto verzie pri písa−ní, kompilovaní a spúšaní programov z tohto èlánku. Odporúèam však nepouíva verziu1.3.x alebo nišiu. Neznamená to síce, e programy, ktoré tu budem uvádza, pod toutoverziou nepobeia, ale verzia 1.4.x prináša oproti starším nieko¾ko inovácií a výhod,o ktoré by bolo škoda sa pripravi. Po stiahnutí a nainštalovaní JDK SE budete ma pri−pravené všetko, èo potrebujete na štúdium Javy z tohto seriálu (samozrejme, je potrebnýešte nejaký editor, o tomto si však povieme neskôr).NOVINKY V JDK 1.4.X. Mono niektorých z vás, ktorí sa u Jave viac alebo menejvenovali, zaujíma, èo nové prináša posledná verzia JDK s oznaèením 1.4.x. Vdy, keï sazvýši druhá èíslica oznaèenia verzie JDK, znamená to, e ide o väèšiu zmenu oproti staršímverziám, ne je to v prípadoch, keï sa verzie líšia iba treou èíslicou. Noviniek v JDK 1.4.xje ve¾mi ve¾a, preto vymenujem iba tie najzaujímavejšie z nich. Patrí medzi ne hlavne pri−danie tried na spracovanie dokumentov XML, nové triedy pre vstupno−výstupné operácieèi podpora kryptovania a šifrovania priamo v JDK (predtým boli tieto triedy súèasou voli−te¾ných balíkov). Na zaèiatku seriálu budú pre nás zaujímavé novinky implementované vbalíkoch Swing a AWT, èi u pôjde o nové komponenty, alebo zlepšenie výkonu. Zaují−mavá je takisto nová podpora tlaèe a zlepšený výkon Java 2D. Pre niekoho môe by lá−kadlom nové JDBC vo verzii 3.0 na prístup k databázam alebo podpora nových štandar−dov (napr. IPv6) v sieovom programovaní. A to je iba èas z inovácií, ktoré nová verziaJDK prináša. Pokia¾ vás táto téma zaujíma podrobne, odporúèam navštívi domovskú strán−ku Javy na adrese http://java.sun.com, prípadne nahliadnu do dokumentácie.SWING. Kninica Swing obsahuje triedy, ktoré vám dovolia vytvori akoko¾vek zloitépouívate¾ské rozhranie – obsahuje komponenty GUI, triedy udalostí na ich obsluhu avšetko ïalšie, èo budete potrebova pri tvorbe plnohodnotných desktopových aplikácií sgrafickým pouívate¾ským rozhraním a takisto appletov. Pôvodne bola na túto úlohuurèená kninica AWT (Abstract Window Toolkit), ale ako sa Java, resp. jej kninice vyvíjajúv èase, AWT sa postupne nahrádza kninicou Swing. Pôvodná AWT mala nieko¾ko nevý−hod, prièom jednou z hlavných bola nízka výkonnos, alebo ak chcete, rýchlos aplikácií.S príchodom Swing sa situácia dos zlepšila a zatia¾ posledné verzie JDK (1.4.x) tie znaè−ne zlepšili kvalitu tejto kninice. My budeme preto v našich programoch pouíva Swing,aj keï sa v niektorých prípadoch nevyhneme pouitiu nejakej triedy z kninice AWT, hlav−ne èo sa bude týka udalostného modelu.APPLETY. Prvou témou, ktorej sa v našom seriáli budeme venova, sú applety. S applet−mi ste sa s ve¾kou pravdepodobnosou u na webe stretli. Bývajú súèasou webových strá−nok, väèšinou v podobe interaktívnych menu, chatov èi iných ich rozšírení. Ten, kto si chceprezera stránky s appletmi, musí ma nainštalovanú Java Virtual Machine.Applety predstavujú jednoduché, ale efektné rozšírenie webových stránok. Výhodou jenezávislos kódu od platformy, take staèí napísa program (applet), skompilova ho a tenpobeí pod akýmko¾vek operaèným systémom, ale to sú u vám iste známe fakty. Appletynie je potrebné nijako inštalova na hostite¾ský poèítaè – staèí umiestni potrebný kódHTML na stránku a o všetko ostatné sa postará prehliadaè v spolupráci s JVM. A aj napriektomu môete vyuíva všetky výhody Javy, resp. všetky triedy, ktoré potrebujete, a môetetak vïaka tomu vytvori na vašich stránkach èoko¾vek – od interaktívnych menu a pozloitejšie hry.112 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EAppletov sa však predsa len týkajú nejaké obmedzenia a nevýhody. Jedným z naj−väèších je asi obmedzenie prístupu k triedam pre I/O operácie. Applety toti vo všeobec−nosti nesmú pristupova k disku pouívate¾a. Šlo by toti o dos nebezpeèný nástroj, kebyèítanie alebo zápis mali applety povolený. Takýto nástroj by bolo ve¾mi jednoduchézneui, a preto JVM ve¾mi dobre strái applety a nedovolí im pristupova na disk. Obsahwebu je ve¾mi ¾ahko prístupný a nebezpeèné applety by sa mohli ve¾mi ¾ahko rozšíri. Totoobmedzenie sa dá obís digitálnym podpísaním appletu èi celého archívu. Potom sa sámpouívate¾ môe rozhodnú, èi bude dôverova certifikaènej autorite, ktorá digitálny cer−tifikát vydala, a èi povolí appletu prístup na disk. Ïalšou nevýhodou, o ktorej by sa dalohovori, je pomerne znaèná nároènos na rýchlos pripojenia pouívate¾a. Pri objem−nejších appletoch môe trva dos dlho, kým sa stiahnu všetky potrebné súbory, èo môeodradi hlavne pouívate¾ov s dial−upom. K tomu treba priráta monos, e pouívate¾ešte nemá nainštalovanú JVM, prípadne aspoò plugin na podporu appletov v browseri.Toto všetko môe pouívate¾a s pomalším pripojením od návštevy vašej stránky odradi,a preto by ste mali applety pouíva v rozumnej miere a umiestòova ich hlavne tam, kdeje ich funkcionalita naozaj nevyhnutná alebo vhodná.PRVÝ APPLET. Kadý applet je potomkom triedy JApplet. Toto platí pre kninicu Swing,v pôvodnej kninici AWT boli applety potomkami triedy Applet. Z dôvodov, o ktorých somu písal, sa budeme venova kninici Swing, a teda applety budeme odvádza od triedyJApplet. Pre kninicu Swing je typické, e triedy majú rovnaké názvy ako obdobné triedyv AWT s pridanou predponou J−. Take triedy, ktoré budeme v súvislosti s appletmi aneskôr s aplikáciami opisova, sa budú zaèína vo väèšine prípadov písmenom J (pôjdehlavne o vizuálne komponenty). Pri študovaní dokumentácie JDK iste prídete na to, eve¾a tried kninice Swing je odvodených od tried kninice AWT, prièom JApplet nie je vtomto oh¾ade výnimkou (je okrem iného aj potomkom triedy Applet).Applety disponujú nieko¾kými dôleitými metódami, ktoré dedia od svojej rodièovskejtriedy JApplet. Rozoberieme si tie najpodstatnejšie z nich:init() – táto metóda je volaná hneï po natiahnutí appletu do pamäte. Vo svojichappletoch by ste túto triedu mali vdy prekrýva a vykona potrebnú inicializáciu èlen−ských dát svojho appletu alebo ïalšiu inicializaènú èinnos. V triede JApplet (resp. Applet)je táto metóda prázdna, resp. nevykonáva niè. Táto metóda je napríklad vhodným mies−tom na nastavenie atribútov appletu, napr. jeho ve¾kosti. Na to slúi metóda setSize(),ktorú dedí od triedy Component. Táto metóda vyaduje ako parameter inštanciu triedyDimension. Staèí takúto inštanciu skonštruova (parametrami konštruktora sú dve celéèísla – šírka a výška) a odovzda metóde setSize(). Druhou monosou je odovzda tejtometóde priamo celoèíselné hodnoty typu int predstavujúce šírku a výšku. Ktorý postupuprednostníte, to záleí iba na vás. Take ak chceme inicializova a zobrazi applet tak,aby jeho ve¾kos v prehliadaèi bola 200 × 150, môeme to spravi takto:setSize(new Dimension(200, 150));alebo takto:setSize(200, 150);Metóda init() je volaná iba raz za celý èas od spustenia do zatvorenia (zrušenia) appletu.start() – metóda start() je spúšaná vdy, keï by mal applet zaèa vykonáva èinnos,na ktorú je urèený, alebo obnovi svoju aktivitu po jej zastavení zavolaním metódy stop().Je volaná vdy, keï sa applet dostane „na oèi“, resp. vdy, keï pouívate¾ zaktívni (maxi−malizuje) okno, v ktorom applet beí. Takisto je zavolaná po skonèení metódy init().stop() – je doplnkom metódy start() – jej úlohou je zastavi zbytoènú èinnos appletupo zneaktívnení (minimalizovaní) okna. Spolu s metódou start() predstavuje jednoduchýmechanizmus, ktorým je moné šetri systémové prostriedky v èase, keï pouívate¾ apple−tu nevenuje pozornos. Príkladom môe by vykres¾ovanie nejakej cyklicky sa opakujúceja nároènej animácie. V metóde stop() môete animáciu preruši a šetri tak èas proceso−ra a v metóde start() zase vykres¾ovanie animácie obnovi. Metóda stop() je volaná takis−to pred spustením metódy destroy().destroy() – metóda je volaná pri ukonèení behu programu. V tejto metóde by ste samali postara o uvo¾nenie všetkých systémových prostriedkov, ktoré váš applet vlastní.PRÍKLAD. S vedomosami, ktoré ste doposia¾ nadobudli, sa môeme pusti do nášhoprvého appletu. Vytvoríme applet, ktorý bude obsahova všetky metódy opísané v pred−chádzajúcej podkapitole, a názorne si ukáeme, ako tieto metódy fungujú, resp. kedy súvolané.import javax.swing.*;import java.awt.*;public class MojApplet extends JApplet {public void init() {this.setSize(new Dimension(200, 150)); /* nastavenie velkosti appletu */System.out.println("metoda init()");}public void start() {System.out.println("metoda start()");}public void stop() {System.out.println("metoda stop()");}public void destroy() {System.out.println("metoda destroy()");}}Tento applet ulote pod menom MojApplet.java a skompilujte ho príkazomjavac MojApplet.java(samozrejme, tento príkaz sa môe líši od vášho systémového nastavenia – predpokla−dám však, e kompiláciu zvládnete u bez problémov).Náš prvý applet obsahuje metódy, ktoré sme si u opisovali, a aby sme mohli testovaich postupné spúšanie, vypisujeme informáciu pri kadom vstupe do jednotlivých metódna štandardný výstup. Teraz applet spustite (postup, ako to urobi, je v podkapitole Tes−tovanie a publikovanie appletov) a skúste opakovane minimalizova a maximalizova ok−no AppletViewera a sledujte výpisy v konzole. Po jednej minimalizácii, maximalizácii a za−tvorení by mal výpis vyzera asi takto:metoda init()metoda start()metoda stop()metoda start()metoda stop()metoda destroy()TESTOVANIE A PUBLIKOVANIE APPLETOV. Je logické, e pri programovaníappletov ich budete chcie obèas (èasto) testova. Pri testovaní appletov máte dve mo−nosti: buï si vytvoríte jednoduchý súbor HTML, do ktorého vloíte potrebný kód, a bude−te si prezera applety v prehliadaèi, alebo sa zaobídete bez týchto malých súborov HTMLa spustíte applet v aplikácii s názvom AppletViewer, ktorá sa dodáva spolu s JDK.Ak ste sa rozhodli pre prvú monos, vytvorte si súbor HTML (napr. test.html) a doòvlote nasledujúci kód:Ako vidíte, je to ve¾mi jedoduché – v tagu applet špecifikujete parameter code, ktoréhohodnotou je názov triedy appletu. Tag applet má ešte ïalšie parametre (napr. výšku,šírku), ale tie nie sú cie¾om tohto seriálu. Teraz staèí vo vašom prehliadaèi otvori tentosúbor a výsledkom je azda zobrazenie vášho prvého appletu (zatia¾ iba v podobe prázd−neho sivého obdånika). Problémom je práve to slovo azda. Je moné, e váš prehliadaènezobrazí niè a príèinou tohto problému je to, e rôzne prehliadaèe implementujú tentotag rôzne alebo v horšom prípade ho neimplementujú vôbec. Tento stav je výsledkom„vojny prehliadaèov“ a doplatili sme na to hlavne my programátori. Preto je rozumnejšiepouíva pri testovaní a publikovaní appletov tag . Jeho syntax je dos zloitá, apreto vám urèite príde vhod grafická utilita HtmlConverter (je umiestnená v podadresáribin inštalaèného adresára JDK, pod Windows je názov súboru HtmlConverter.exe). Staèívytvori pomocný súbor HTML ako v predchádzajúcom prípade s tagom (napr.test.html), následne ho podstrèi HtmlConverteru, kliknú na Convert… a HtmlConvertervám v súbore test.html prepíše tag applet na tag object, ktorého kód vyzerá celkom hrozi−vo, ale vy ste nemuseli napísa ani èiarku z neho. Teraz staèí výsledný súbor test.html otvo−ri vo vašom prehliadaèi. Opisovaný postup sa odporúèa pri publikovaní finálnych verziíappletov, budete tak ma istotu, e applet sa zobrazí kadému návštevníkovi bez oh¾aduna pouívaný prehliadaè.Alternatívnou monosou pri testovaní appletov (bez nutnosti vytvára malé testova−cie súbory HTML) je poui utilitu appletviewer (vo Windows appletviewer.exe, umiestne−nie je rovnaké ako v prípade HtmlConvertera). HTML tag applet treba vloi do zdrojovéhokódu appletu a zakomentova ho, najlepšie na zaèiatok súboru, teda asi takto:// // Utilita appletviewer ignoruje všetko okrem tagov applet, a preto ju môete vloi pria−mo do zdrojového textu. Spustite z príkazového riadka appletviewer s názvom súboru sozdrojovým kódom ako parametrom:appletviewer c:\applety\MojApplet.javaMalo by sa vám zobrazi okno s appletom a vy môete sledova výpisy appletu priamona konzole, z ktorej ste appletviewer spustili. Samozrejme, musíte zada skutoènú cestuumiestnenia vášho appletu.Appletviewer pouívam pri testovaní appletov najèastejšie, pretoe sa vyhnem zbytoènýmsúborom HTML. Pred umiestnením appletu na web vygenerujem pomocou HtmlConverterapotrebný kód HTML a ten skopírujem do potrebnej èasti kódu HTML stránky. Aký spôsob tes−tovania a publikovania appletov budete pouíva vy, záleí len na vás, tu som sa vám snailiba ukáza moné cesty.ZÁVER. V úvodnej èasti sme sa venovali úplným základom programovania javovskýchappletov. Pokia¾ vás táto tematika zaujala, dúfam, e vás upútajú aj ïalšie èasti seriálu, vktorých sa budeme venova vizuálnym komponentom a ich opisu, ako aj spôsobu ich roz−miestòovania na ploche appletu.Andrej ChuÈo by ste si mali pozrie:http://java.sun.comJava 2 Platform API Specification (dokumentácia)http://www.bruceeckel.comCore Java 2, Volume I & II,Gary Cornell, Cay S. Horstmann, Prentice Hall PTRProfessional Java Programming, Brett Spell, Wrox Press1/2003 PC REVUE 113

P R O G R A M U J E M EAuto tools / 12. èasBudeme sa venova téme, ktorú oceníte, a keï zaènete robi trošku rozsiahlejšie projek−ty alebo také, ktoré pouívajú trochu špecifickejšie kninice, pre ktoré nie je podporazahrnutá v štandardnej inštalácii Autotools.Kedysi som robil istý program v C++, ktorý spolupracoval s databázou MySQL. Keïeštandardné MySQL API nie je na ktovieakej vysokej úrovni, rozhodol som sa poui objek−tovo orientovanú kninicu SQL++ (nájdete na stránkach MySQL). Keïe projekt mal tro−chu viac súborov, potreboval som poui Autotools. Mono ste si všimli, e niektoré prog−ramy pri spustení configure vypisujú nieèo ako:checking for foo... yesPrípadne ešte vypíšu nájdenú verziu programu (alebo kninice), ktorú na svoju inšta−láciu alebo beh potrebujú. A tu u mòa nastal problém – pre ostatné kninice, ktoré môjprojekt pouíval, som si makrá alebo našiel („poièal“) z iných programov, ktoré danúkninicu takisto pouívali, alebo ich podpora u bola zahrnutá v inštalácii, resp. staèilopoui podobné makro:AC_CHECK_LIB(kniznica, funkcia)Pre kninicu SQL++ som však niè nenašiel. Mono staèilo lepšie h¾ada, ale ja som tovyriešil ináè – napísal som si vlastné makro. A teraz si ukáeme, ako také nieèo urobi.Všetko sa to bude toèi okolo makrojazyka M4, ktorý sa pouíva aj v súboroch confi−gure.in, a teda sme sa s ním u stretli, hoci sme o tom nevedeli. Doposia¾ sme sa všakobmedzili iba na pouívanie makier, tentoraz si ich budeme aj definova. Pri definovanímakier máme na výber dve monosti: ak sú to jednoduché a krátke makrá, jednoduchoich môete napísa priamo do súboru configure.in. Druhá monos je uloi ich do špe−ciálneho súboru acinclude.m4, o ktorý sa postará program aclocal. Ten preskenuje confi−gure.in a acinclude.m4 a makrá uloí do súboru aclocal.m4. Spoèiatku môeme pouiprvú monos, teda naše pokusy môeme robi priamo v súbore configure.in. Potom sivšak ukáeme nieèo väèšie a to u uloíme do samostatného súboru.DEFINOVANIE MAKRA. M4 je makrojazyk. Platí: všetko je makro. Teda skoro :−).Napríklad aj keï chceme definova nové makro, pouijeme na to iné makro. Našastiemôeme v našich nových makrách pouíva príkazy shell, take spojením týchto dvochvecí dokáeme u dos. Teraz si ukáeme, ako si môeme vytvori nové vlastné makro.Definícia vyzerá takto:AC_DEFUN(nazov_makra, telo)Predpokladajme, e telo bude obsahova viacero príkazov, preto ich všetky uzavriemedo bloku pomocou hranatých zátvoriek (podobne ako v jazyku C/C++ na takýto úèelslúia krútené zátvorky). Teraz si skúsime vytvori naše prvé makro. Otvoríme súbor con−figure.in a niekde na zaèiatok vloíme nasledujúce riadky:AC_DEFUN(MY_MACRO, [echo "Hello, M4!"echo "Hello, Autotools!"])Samozrejme, povolené sú prakticky všetky príkazy shellu, nielen echo. Keï sme si udefinovali makro MY_MACRO, je naèase poui ho. Do nášho otvoreného súboru zapíše−me názov makra a ostatné sa u spraví za nás. Dôleité je, aby nebolo makro definovanéza samotným „volaním“ makra (nie, makrá sa nevolajú, ale substituujú, ale o tom azdainokedy; prípadne si preèítajte manuál k M4). Teda niekde za definíciu makra napíšeme:MY_MACROTeraz spustíme náš známy súbor bootstrap, ktorý môe obsahova napríklad takétoriadky:aclocalautoheaderautomakeautoconfMyslím, e jednotlivé riadky sme si u dostatoène opísali v predošlých èastiach, nebu−deme sa nimi teraz zdriava. Teraz spustíme ./configure a medzi náš známy výpis sa do−stanú aj nové riadky:Hello, M4!Hello, Autotools!Miesto výpisu závisí od toho, kde sme umiestnili „volanie“ nového makra MY_MACRO.PARAMETRE MAKIER. Makrá môu ma aj parametre, podobne ako napríklad funkciejazyka C. Teraz si vytvoríme makro, ktoré sa nám neskôr zíde a na ktorom si zároveòukáeme, ako pouíva parametre makier. Makro bude vyh¾adáva súbory v zadanýchadresároch. Má tri parametre. Prvý obsahuje zoznam h¾adaných súborov, oddelenýchmedzerami. Druhý obsahuje zoznam adresárov, v ktorých má prebehnú vyh¾adávanie.Tretí parameter je názov premennej, do ktorej sa uloí adresár, v ktorom sa po prvýkrátnašiel h¾adaný súbor. Definícia je relatívne jednoduchá:AC_DEFUN(FIND_FILE, [for i in $2; dofor j in $1; doif test −r "$i/$j"; then$3=$ibreak 2fidonedone])Teraz si ukáeme, ako toto makro môeme poui v praxi. Nie je to ve¾mi uitoèný prí−klad, ale ukáeme si na òom, ako môeme vola makrá s parametrami.FIND_FILE(stdio.h, /usr/local/include /usr/include, kde_je_stdio)echo $kde_je_stdioTieto riadky môeme, samozrejme, vloi hocikde za definíciou makra FIND_FILE. Poprvom riadku u budeme ma k dispozícii premennú kde_je_stdio, ktorá obsahuje prav−depodobne /usr/include.Je zrejmé, e aj v makrách môeme vola iné makrá. To sa dos hojne vyuíva. Teraz siopíšeme nieko¾ko u definovaných makier, ktoré sa èasto pouívajú pri tvorbe vlastnýchmakier.VÝSTUP. Najprv si ukáeme, ako môeme vypisova uitoèné informácie aj inou cestouako pomocou príkazu echo. Prvé z makier je AC_MSG_CHECKING. Jediný parameter je text,ktorý sa vypíše za checking for. Toto makro teda pouijeme na zaèiatku nášho komplex−nejšieho makra, ktoré môe napríklad kontrolova prítomnos nejakej potrebnej kninice(ako v úvode èlánku).Ïalšie makro je AC_MSG_RESULT. Ako u názov napovedá, makro oznamuje výsledok –teda nieèo ako yes, no, prípadne môe vypísa verziu nájdenej kninice. Všimnite si, èo vypi−sujú rôzne programy, ktoré kompilujete a ktoré majú aj súbor configure (teda drvivá väèšina).Môete sa inšpirova týmito programami, ale, samozrejme, fantázii sa medze nekladú :−).Romány by ste však vypisova nemali, rovnako nie je dôleitá ani estetická stránka výpisu...Makro AC_MSG_WARN u nemá len informaèný charakter, ide o varovanie, e nastalinie celkom bené podmienky, ale program sa môe skompilova (teda nie je to niè fatálne).Posledné z makier, ktoré slúia na výpis informácií pouívate¾ovi, je AC_MSG_ERROR. Názovnaznaèuje, e ide o chybové hlásenie. Mali by sme ho pouíva iba vo ványch prípadoch,napríklad keï program bez chýbajúcej kninice nie je schopný pracova. Toto makro toti uko−nèí beh configure a hlásenie sa vypíše na štandardný chybový výstup, a nie na stdout.VSTUP. Pod vstupom rozumieme zadanie parametrov na príkazový riadok pri spúšaníconfigure. Napríklad:./configure −−with−some−feature −−with−my−lib=/usr/local/lib/... −−without−x −−enable−fooPomocou príkazov shell dokáeme zabezpeèi aj interaktívny vstup, no nie je to celkombené. Stretol som sa s istým programom, ktorý pri spustení ./configure zrazu zastal apýtal si heslo, ktoré sa potom zakompilovalo do binárky. Zaujímavé... :−) Myslím však, eby to pre skúsenejších uívate¾ov shellu nemal by problém, prípadne skúste man bash.Zoznam povolených argumentov dostaneme klasicky zadaním ./configure −−help. Všim−nime si, e niektoré programy majú vo svojom configure niekde na konci výpisu riadok−−enable and −−with options recognized:Za týmto riadkom nasleduje viacero povolených −−with a −−enable argumentov. Teraz siukáeme, ako také nieèo môeme prida.Ako prvé si ukáeme makro AC_ARG_ENABLE, ktoré umoní zvoli parameter −−enablena príkazovom riadku. Prvým parametrom je názov pridaného parametra, ktorý bude za−−enable− (resp. −−disable−, pozri ./configure −−help). Druhým parametrom je text, ktorý sazobrazí ako help. Tu je niekedy na mieste trošku sa „pohra“ s medzerami a vymera texttak, aby sedel s ostatnými riadkami. Ako úvodzovky môete poui opä hranaté zátvor−ky (to aby vám M4 neignoroval nadbytoèné medzery). Ïalšie dva parametre obsahujú prí−kazy, ktoré sa vykonajú pri pouití enable, resp. disable. Ak na príkazovom riadku nezvo−líme ani jednu z týchto moností, štandardná hodnota je disable (teda vykonajú sa príka−zy nie z tretieho, ale zo štvrtého parametra). Teraz si to celé predvedieme:AC_ARG_ENABLE(my−feature,[ −−enable−my−feature enables my feature...],[echo "My feature enabled!"], [echo "My feature disabled!"])Skúste skombinova toto makro s makrami urèenými na výstup textu!Niekedy nestaèí da konfiguraènému programu len informáciu o poadovaných funk−ciách kompilovaného programu, èasto potrebujeme odovzda aj nejaké konkrétne hod−noty. To urobíme jednoducho – −−enable−my−feature=123. Túto hodnotu potom dostane−me v premennej $enableval. Tu je teda zlepšená verzia predchádzajúceho príkladu:AC_ARG_ENABLE(my−feature,[ −−enable−my−feature enables my feature...],[echo "My feature enabled!"echo $enableval], [echo "My feature disabled!"])Program by na ïalšom riadku vypísal hodnotu 123. Ak nezadáme iadnu hodnotu,premenná bude obsahova yes, resp. no v závislosti od spôsobu volania.ZÁVER. To by bolo nateraz všetko. Prebrali sme mnoho nových vecí, preto si to nechaj−te ulea v hlave a skúste si všetky nové makrá vo vlastných projektoch. Nabudúce si rozší−rime našu zbierku o ïalšie makrá na vstup údajov a takisto si ukáeme s¾úbený komplex−nejší príklad. Dovidenia o mesiac!Oto Komiòák114 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EDigitálni asistenti / 3. èasVítam vás pri „novoroènej“ èasti seriálu o digitálnych asistentoch. V tejto èasti ukonèímezákladný kurz ovládania asistenta Office a v budúcom pokraèovaní sa u nauèíme vytvá−ra vlastných asistentov. Tentoraz si ukáeme, ako zobrazi bublinové okno pomocníka vnemodálnej podobe, pozrieme sa na ïalšie monosti formátovania bublinového oknaasistenta, ukáeme si objektovú štruktúru objektu Assistant a nakoniec prediskutujemeotázku spätnej kompatibility s predchádzajúcimi verziami balíka Office.ZOBRAZENIE OKNA POMOCNÍKA V NEMODÁLNEJ PODOBE. V predchá−dzajúcich èastiach seriálu sme pouívali asistenta Office v jeho najjednoduchšej podobe.Nauèili ste sa pomocníka zobrazi na obrazovke poèítaèa, vytvori hlavné bublinové okno,ktoré ste naplnili nieko¾kými textovými polokami. Rovnako u viete analyzova pouíva−te¾ov vstup a vyui ho na uskutoènenie elate¾ných operácií. Po prvých experimentoch spomocníkom Office ste si mono všimli, e bublinové okno asistenta sa štandardne zob−razuje v tzv. modálnej forme. To znamená, e pouívate¾ musí najskôr zatvori bublinovéokno pomocníka a a potom môe pracova so samotnou aplikáciou Office. Aj keï jepouitie modálneho okna v niektorých situáciách ve¾mi vhodné (napr. zobrazenie varov−nej správy), èastejšie asi budete chcie, aby bol pomocník zobrazený a aby bolo stále mo−né pracova i s aplikáciou (ide o tzv. nemodálne zobrazenie bublinového okna asistenta).Zostrojenie nemodálneho bublinového okna pomocníka je náplòou prvej programovejukáky.Napísa procedúru na zobrazenie nemodálneho okna je v porovnaní s modálnym zob−razením o poznanie zloitejšie. Ako som u spomenul, pri modálnom zobrazení je oknopomocníka zobrazené a samotná aplikácia je „znehybnená“ a do okamihu, keï pouí−vate¾ klepne na urèitú poloku v okne alebo na tlaèidlo OK. Ihneï potom sa vykoná prog−ramový kód spätý s výberom danej poloky a modálne okno pomocníka sa uzavrie. Nadruhej strane nemodálne zobrazenie bublinového okna pomocníka je špecifické v tom, easistent s oknom je zobrazený nezávisle od akcií pouívate¾a, a teda pouívate¾ môe praco−va s aplikáciou a súèasne získava potrebné informácie od pomocníka. Nemodálne zob−razenie bublinového okna pomocníka sa vyuíva èastejšie ako modálne zobrazenie (po−uívatelia sú obyèajne spokojnejší, keï je im umonená „slobodnejšia“ interakcia s apli−káciou). Tvorbu nemodálneho okna asistenta zaèneme tým, e do vlastnosti Mode objek−tu Balloon priradíme konštantu msoModeModeless. Ïalším problémom však je skutoè−nos, e nemodálne bublinové okno asistenta sa nezatvorí automaticky, ale treba zavolašpeciálnu procedúru, ktorá ho vo vhodnej chvíli zatvorí. Pri tejto príleitosti budeme mu−sie vyui vlastnos Callback objektu Balloon, do ktorej priradíme názov procedúry, kto−rá bude jednak analyzova pouívate¾ov vstup, jednak bude ma na starosti zatvoreniebublinového okna pomocníka.With Assistant.NewBalloon.Heading = "Èo chcete urobi?".Text = "Vyberte jednu z uvedených poloiek:".Labels(1).Text = "Spusti súbor s nápoveïou".Labels(2).Text = "Skry pomocníka Office".Mode = msoModeModeless 'nastavenie zobrazenia nemodálneho okna.Callback = "Module1.proc4" 'urèenie špeciálnej procedúry.ShowEnd WithV uvedenom výpise zdrojového kódu si môete všimnú, e názov špeciálnej procedú−ry je proc4. Táto procedúra je uloená v štandardnom module s názvom Module1. V edi−tore jazyka VBA vytvorte takýto modul a umiestnite doò nasledujúcu procedúru.Modul do projektu VBA pridáte tak, e vyberiete ponuku Insert a zvolíte poloku Module.Public Sub proc4(b1 As Balloon, b2 As Long, b3 As Long)Select Case b2Case 1MsgBox "Aktivovali ste " & b2 & ". poloku."Case 2MsgBox "Aktivovali ste " & b2 & ". poloku."Case −1b1.Close 'uzatvorenie nemodálneho oknaEnd SelectEnd SubProcedúra pracuje s tromi parametrami:1. Objekt Balloon2. Celé èíslo typu Long, ktoré predstavuje hodnotovú identifikáciu aktivovanej poloky3. Celé èíslo typu Long, ktoré jedineène oznaèuje bublinové okno, ktoré iniciovalozavolanie procedúryReagova na aktiváciu ktorejko¾vek poloky je relatívne jednoduché (staèí testova hod−notu druhého parametra), len majte na pamäti, e nemodálne okno je potrebné vo vhod−nom okamihu zatvori, inak by bolo stále vidite¾né. Na zatvorenie okna postaèí zavolaniemetódy Close objektu Balloon. V uvedenom programovom príklade asistent pouívate−¾ovi povie, na ktorú poloku klepol, a keï pouívate¾ stlaèí tlaèidlo OK, nemodálne bubli−nové okno asistenta sa zavrie.Obr. 1Ilustrácia pouitia vlastnosti BalloonType objektu BalloonPOKROÈILÉ FORMÁTOVANIE BUBLINOVÉHOOKNA ASISTENTA. Doposia¾ sme pracovali s jedno−duchým bublinovým oknom pomocníka, ktoré obsahova−lo len nieko¾ko textových poloiek a tlaèidlo OK. Obsahbublinového okna však môe by ove¾a bohatší a flexibil−nejší vzh¾adom na pouívate¾ské preferencie. V nasledujú−cej èasti si ukáeme, ako zaplni bublinové okno asistentainými formátovacími elementmi.Objekt Balloon obsahuje vlastnos BalloonType, pro−stredníctvom ktorej je moné formátova zobrazeniepoloiek v bublinovom okne asistenta. Vlastnos môe obsa−hova jednu z troch predvolených konštánt, ktorých grafickúdemonštráciu môete vidie na obr. 1.1. Konštanta msoBalloonTypeButtonsCharakteristickým znakom pouitia konštanty je zobra−zenie modrej odráky pred kadou polokou. Všetky po−loky v bublinovom okne sú „klikacie“, teda pouívate¾môe klepnú na kadú z nich. Tento štýl formátovania ještandardne predvolený, to znamená, e je nastavený vdy,ak nie je výslovne definované inak.2. Konštanta msoBalloonTypeBulletsPri generovaní krátkych zoznamov vám bude nápomocná táto konštanta. Pri jej pouitínezabudnite, e všetky zobrazené poloky bublinového okna sú neaktívne, teda pouíva−te¾ nemôe na ne klepnú.3. Konštanta msoBalloonTypeNumbersAk budete potrebova vytvori èíselné zoznamy, vhodné najmä pri predvádzaní rozliè−ných postupov, môete poui túto konštantu. Podobne ako pri predchádzajúcej kon−štante ani pri pouití konštanty msoBalloonTypeNumbers nie sú jednotlivé poloky aktívne.Do bublinového okna pomocníka môete umiestni i zaškrtávacie pole (angl. check−box). Na vytvorenie zaškrtávacieho po¾a pouijeme objekt BalloonCkeckBox, ktorý je èle−nom kolekcie BalloonCheckBoxes. Táto kolekcia je schopná obsiahnu a 5 èlenov (ob−jektov). Nasledujúci fragment programového kódu predstavuje vytvorenie zaškrtávaciehopo¾a v bublinovom okne pomocníka.Dim x As Integer, y As BooleanWith Assistant.NewBalloon.Heading = "Zaškrtávacie pole".Labels(1).Text = "Poloka1".Labels(2).Text = "Poloka2".Checkboxes(1).Text = "Zobrazi pomocníka Office pri štarte"x = .Showy = .Checkboxes(1).CheckedEnd WithIf x = −1 ThenIf y ThenMsgBox "Pole je aktivované."ElseMsgBox "Pole nie je aktivované."End IfEnd IfObr. 2 Pomocníkso zaškrtávacímpo¾omAko si môete všimnú, uvedený programový kód vytvára bublinové okno, v ktorom sanachádzajú dve poloky a jedno zaškrtávacie pole. Aby bolo neskôr moné testova, èi jezaškrtávacie pole zaškrtnuté, alebo nie, je potrebné vytvori špeciálnu premennú y, doktorej sa uloí hodnota aktuálneho stavu po¾a. Ak pouívate¾ klepne na tlaèidlo OK, jed−noduchá rozhodovacia konštrukcia urèí, èi je pole zaškrtnuté (premenná y obsahuje hod−notu True), alebo nie (premenná y obsahuje hodnotu False). Výslednú podobu asistenta mô−ete vidie na obr. 2.1/2003 PC REVUE 115

P R O G R A M U J E M EAko na nápoveï / 8. èasObr. 3Testovanie aktuálneho stavu zaškrtávacieho po¾a sa väèšinou viae na uskutoènenie inej akcie (napr.klepnutie na tlaèidlo OK). Práve obsluha udalosti, keï pouívate¾ klepne na tlaèidlo OK, je pravdepodob−ne najvhodnejším miestom na testovanie stavu zaškrtávacieho po¾a.Pokia¾ budete chcie vyuíva pomocníka Office ako sprievodcu, je viac ako pravdepo−dobné, e budete chcie zobrazi i ïalšie tlaèidlá, nielen jediné tlaèidlo OK. Pridanie doda−toèných tlaèidiel do bublinového okna vám umoní vlastnos Button objektu Balloon.Vlastnos môe obsahova rôzne kombinácie konštánt, s ktorými môete smelo experimen−tova. Preštudujte si nasledujúci príklad.With Assistant.NewBalloon.Heading = "Správa".Text = "Naozaj chcete ukonèi aplikáciu?".Icon = msoIconAlertInfo.Button = msoButtonSetYesNoCancel.ShowEnd WithBLIŠÍ POH¼AD NA OBJEKT ASSISTANT. Po doterajších skúsenostiach s objek−tom Assistant sa môeme blišie pozrie nielen na samotný objekt Assistant, ale i na ïal−šie vnorené objekty a kolekcie objektov (obr. 3).Objekt Assistant je vám u dobre známy. Vnoreným objektom je objekt Balloon, ktorýpredstavuje bublinové okno asistenta. Objekt Balloon môe obsahova dve kolekcie objek−tov: BalloonCheckBoxes a BalloonLabels. Kolekcia objektov BalloonCheckBoxes môeobsahova 1 a 5 objektov typu BalloonCheckBox. Podobná je situácia i pri ïalšej kolekciiobjektov s názvom BalloonLabels. I tá môe obsahova maximálne 5 objektov typuBalloonLabel. Celá uvedená objektová štruktúra sa nachádza v ove¾a širšej kolekcii objektovMicrosoft Office Objects. Z toho vyplýva, e objekt Assistant je zdie¾aný medzi všetkýmiaplikáciami Office, môete ho teda poui z ktorejko¾vek z nich.KOMPATIBILITA ASISTENTA SO STARŠÍMI VERZIAMI OFFICE. Na záver sipovieme nieèo o spätnej kompatibilite pomocníka Office XP s predchádzajúcimi verziamibalíka Office (teda s Office 97 a 2000). Èo sa týka Office 2000, dá sa poveda, e ide o tak−mer stopercentnú kompatibilitu. Všetky príklady, ukáky a fragmenty programových kódov,s ktorými ste sa mohli doteraz stretnú, by mali bez väèších problémov pracova bezchybnei v prostredí Office 2000. Isté problémy však môu nasta u pouívate¾ov balíka Office 97.Presnejšie, problém by mohol vzniknú u pri pokuse o zvidite¾nenie pomocníka. Pomocníkv Office 97 toti nedisponuje vlastnosou On, ktorá by ho „zapínala“. Je tu iba vlastnosVisible, ktorú je moné nastavi na hodnotu True a asistenta tak zobrazi alebo ju nastavina hodnotu False a pomocníka skry. Pokia¾ teda budete ma na pamäti uvedenú skutoè−nos, budete vedie i pomocníka verzie 97 ¾ahko aktivova èi deaktivova. Nanešastie prob−lémom nie je ani tak postup zobrazenia pomocníka, ako prenos programového kódu z ver−zie Office 97 do novších verzií 2000 a XP. Práve preto, e obe novšie verzie pouívajú priaktivácii asistenta vlastnos On, je potrebné, aby bol starší zdrojový kód adekvátne modifi−kovaný tak, aby spåòal kritériá novších verzií. Ako sme si u povedali, v novších verziách balí−ka Office nemusí staèi na zobrazenie pomocníka nastavenie vlastnosti Visible na hodnotuTrue. Monoe budete ma šastie (v Office 2000/XP) a pomocník sa i po pouití tohto riad−ka kódu objaví na obrazovke:Assistant.Visible = TrueRozriešenie je pomerne jednoduché. Pouívate¾ pravdepodobne pri práci s aplikácioupouíva asistenta, a preto je vlastnos On u nastavená na hodnotu True. No iná situácianastane v prípade, keï pouívate¾ pomocníka deaktivoval (vtedy vlastnos On obsahuje hod−notu False). Uvedený riadok zdrojového kódu by nezmohol vôbec niè. Pomôe nastavenievlastnosti On na hodnotu True, èím sa vlastnos Visible automaticky nastaví na hodnotuTrue a pomocník sa objaví na obrazovke poèítaèa.Ján HanákDetailnejší poh¾ad na objektovú štruktúru objektu AssistantV tejto èasti seriálu si povieme o radách a zásadách, ktoré by ste mali ma na pamä−ti pri tvorbe nápovede na profesionálnej úrovni.Proces tvorby nápovede je výsledkom tvorivej duševnej èinnosti jeho autora (prí−padne autorov), a preto potrebuje systémový prístup. Pouitím systémového prístu−pu bude zabezpeèená integrita a komplexnos poskytovaných údajov, ¾ahká orientá−cia v systéme nápovede, grafická príalivos, jednoduchá rozšírite¾nos a modifiko−vate¾nos. Vhodne spracovaný nápovedný systém poskytuje mnoho výhod jednak preautorov, ako aj finálnych pouívate¾ov. Do mnoiny kladov môeme zaradi napríkladvytvorenie preh¾adnej osnovy, pod¾a ktorej sa bude pri tvorbe systému postupova,ïalej minimalizáciu nákladov a èasu a dokonèenie projektu vèas a bez zbytoènýchodkladov. Ove¾a lepšie sa vám bude pracova s nápoveïou vtedy, ak jej tvorbu bude−te chápa ako tvorivú èinnos s istými vopred definovanými pravidlami. Proces tvor−by systému nápovede sa všeobecne skladá z nasledujúcich piatich fáz: Plánovanie Príprava vstupných materiálov Vývoj systému nápovede Testovanie systému nápovede a odstraòovanie chýb Finálna kompresia a kompilácia systému nápovedeAby ste lepšie pochopili, èo všetko sa za uvedenými fázami procesu tvorby nápo−vede skrýva, rozoberieme si ich podrobnejšie v nasledujúcom texte.1. FÁZA: PLÁNOVANIE. I keï sa vám to môe zda zo zaèiatku èudné, pláno−vacia fáza je najdôleitejšia fáza tvorby nápovedného systému. Vzah medzi fázouplánovania a celkovým èasom na vývoj systému nápovede je nepriamoúmerný. Toteda znamená, e èím viac èasu budete venova plánovacej etape, tým menej èasustrávite pri vývoji celého systému nápovede a naopak. Dokonalé zvládnutie plánova−cej fázy vášho projektu nápovede vyaduje jednak schopnos tvorivého myslenia,predvídania a kombinovania vecí, jednak i znaènú dávku praxe. Pre zjednodušeniemôeme fázu plánovania rozdeli do týchto krokov: Definícia cie¾ového publika Definícia štruktúry nápovedeKROK 1: DEFINÍCIA CIE¼OVÉHO PUBLIKA. Pri práci na systéme nápovedesi musíte vedie v prvom rade odpoveda na otázku, pre koho, teda pre akú cie¾ovúskupinu pouívate¾ov pripravujete váš nápovedný systém. Je pochopite¾né, e inúštruktúru nápovede zvolíte vtedy, keï budete navrhova systém pre zaèínajúcichpouívate¾ov, a inú vtedy, keï váš nápovedný systém bude urèený pre pokroèilýchpouívate¾ov a profesionálov. V zásade existujú štyri kategórie pouívate¾ov, pre kto−rých môete koncipova váš systém nápovede. Ich charakteristika sa nachádza vtabu¾ke è. 1.Tabu¾ka è. 1Kategória pouívate¾aPoèítaèový zaèiatoèníkMierne pokroèilý pouívate¾Pokroèilý pouívate¾Poèítaèový expertCharakteristikaÈlovek, ktorý sa ešte len oboznamuje s poèítaèom, má len základné znalostiovládania beného softvérového vybavenia.Èlovek, ktorý u pomerne dobre ovláda prácu so základným softvérovýmvybavením poèítaèa, no ešte sa nikdy nestretol s vaším programom (prípadnepodobným typom programu). Napríklad ste vytvorili špeciálny grafickýprocesor, no pouívate¾ má zatia¾ skúsenosti len s kancelárskym softvérom.Èlovek, ktorý má rozsiahle znalosti ovládania softvéru akéhoko¾vek druhu, jedokonca moné, e disponuje i znaène pokroèilými vedomosami z oblastiprogramovania, architektúry a správy systému atï.Èlovek vyznaèujúci sa mimoriadne vysokou vedomostnou úrovòouo poèítaèovom hardvéri a softvéri. Ide o skutoèného profesionála, pre ktoréhosú poèítaèe ivobytím.Je samozrejmé, e predstavitelia kadej cie¾ovej kategórie pouívate¾ov budú klásrozlièné poiadavky na váš systém nápovede. Je ve¾mi pravdepodobné, e poèítaèovízaèiatoèníci a mierne pokroèilí pouívatelia sa budú zaujíma predovšetkým o témynápovede v obsahovej štruktúre, zatia¾ èo pokroèilí pouívatelia a softvéroví expertibudú vyuíva nápoveï tak, aby si èo mono najrýchlejšie vyh¾adali potrebné infor−mácie, napr. presný zápis funkcie, parametre makra èi klávesové skratky. Pri tvorbekomplexného nápovedného systému by ste nemali zabudnú na implementáciu iad−neho dôleitého prvku. Správny systém by mal obsahova vhodne a logicky usporia−dané témy v obsahovej štruktúre, podrobný register i monos fulltextového vyh¾adá−vania k¾úèových slov.V prostredí nápovede typu WinHelp 4.0 nie je moné dynamicky filtrova informácie pre rôznecie¾ové skupiny finálnych pouívate¾ov. Nápoveï štýlu HTML je v tomto smere o nieèo vyspelejšia,pretoe dovo¾uje do systému nápovede zaradi tzv. informaèné typy, pomocou ktorých je monév obsahovej štruktúre HTML nápovede zobrazi informácie len pre konkrétnu skupinupouívate¾ov. Problematiku informaèných typov rozoberieme dopodrobna v jednej z nasledujú−cich èastí seriálu.KROK 2: DEFINÍCIA ŠTRUKTÚRY NÁPOVEDE. V procese definície štruk−túry nápovede je potrebné urèi tie témy, ktoré budú tvori informaèný obsah nápo−vede, ich štruktúru a pozíciu v systéme nápovede. Rovnako je nevyhnutné premyslie116 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EObr. 1 Testovanie integrity obsahového súboru (.CNT)Obr. 4Dialógové oknopri pouití HelpAuthor móduObr. 2 Skúšobné volanie makra Obr. 3 Skúšobné volanie API funkcie WinHelpa zvái ïalšie dôleité aspekty nápovede: prepojeniamedzi jednotlivými témami, pouitie vhodných symbolov vpoznámkach pod èiarou, grafický dizajn nápovede a i. Fan−tázii sa medze nekladú, no nesmiete zabúda, e stále tvo−ríte nápovedný systém, ktorý bude neskôr hlavným infor−maèným prameòom pouívate¾ov vašej softvérovej apliká−cie. Snate sa preto èo najviac vcíti do pozície koncovéhopouívate¾a vášho systému nápovede. Pouívatelia zvyèaj−ne nevýskajú od radosti, keï sa musia „preklikáva“ mno−hými stránkami nápovede, a koneène získajú poadovanéinformácie. Pokúste sa navrhnú nápovedný systém tak,aby sa dôleité informácie nachádzali na prvej, maximálnedruhej úrovni nápovednej štruktúry. Nebojte sa v hojnejmiere experimentova a zavádzajte nové elementy, o kto−rých si myslíte, e budú pouívate¾mi vysoko ocenené.Obr. 5Ve¾mi dobrou, aj keï èasto prehliadanou metódou tvorby systému nápovede je naèrtnutie si základ−nej koncepcie systému nápovede na hárok papiera. Ak chcete, môete si nakresli i celý vývojový dia−gram tvorby vášho nápovedného systému. V prípade potreby môete na tento úèel poui i špeciálnysoftvér a svoju predstavu o nápovedi „vymodelova“ priamo v òom.Takisto zváte implementáciu kontextovej nápovede. Pod¾a zloitosti programu bude−te mono musie vytvori desiatky alebo stovky tém špeciálne pre kontextovú nápoveï,èo môe predåi vývoj systému rádovo o 40 a 60 percent.2. FÁZA: PRÍPRAVA VSTUPNÝCH MATERIÁLOV. V okamihu, keï ste ukonèilifázu plánovania, je èas na prípravu materiálov, ktoré robia nápovedný systém nápoved−ným systémom. Analyzujte všetky informácie, ktoré chcete poskytnú pouívate¾om, apokúste sa ich usporiada do jednotlivých nápovedných tém. Pripravte si všetky ïalšieprvky, ktoré budete chcie v prostredí nápovede poui, ako napr. obrázky, ilustraèné sché−my, náèrty, grafy atï.3. FÁZA: VÝVOJ SYSTÉMU NÁPOVEDE. Proces tvorby nápovedného systémuje najprácnejšia a zároveò aj pomerne stereotypná etapa tvorby nápovede. Tento procestvorí viacero na seba nadväzujúcich èinností a operácií:1. Napísanie informaèného obsahu nápovedných tém2. Formátovanie tém pomocou príslušných formátovacích symbolov v poznámke pod èiarou3. Prepojenie jednotlivých tém4. Implementácia grafických prvkov5. Implementácia navigaèných prvkov6. Vytvorenie súboru s témami vo formáte .RTF7. Zostrojenie projektového súboru nápovede (.HPJ)8. Úprava vlastností a parametrov nápovede v prostredí programu Help Workshop9. Generovanie platného súboru nápovede typu WinHelp 4.0 (.HLP)Výsledným produktom tejto etapy je plnohodnotný súbor s nápovedným textom,ktorý následne vstupuje do testovacej a ladiacej fázy.4. FÁZA: TESTOVANIE SYSTÉMU NÁPOVEDE A ODSTRAÒOVANIE CHÝB.Keby bolo moné vygenerova nápoveï ihneï na prvýkrát plne optimalizovanú a bezakýchko¾vek chýb, nebola by táto etapa vôbec potrebná. No skutoèná prax je predsa lentrochu iná ne ideálna teória. Preto vám môem odporúèa jednoduchú, ale ve¾mi úèin−nú testovaciu metódu: Po akejko¾vek modifikácii súboru s témami (.RTF) alebo projekto−vého súboru nápovede (.HPJ) uskutoènite kompiláciu nápovedného súboru, následnevygenerovaný súbor spustite a uistite sa, e všetky vykonané zmeny vyzerajú naozaj tak,ako ste pôvodne zamýš¾ali. Testujte všetky operácie, ktoré bude smie so systémom nápo−vede robi finálny pouívate¾ – preverujte správnos prepojenia nápovedných tém, klikaj−te na vytvorené tlaèidlá a spúšajte makrá. Na nasledujúcich riadkoch si ukáeme nieko¾kopostupov, ktoré vám môu testovaciu fázu aspoò trochu u¾ahèi.1. POSTUP: TESTOVANIE SÚBORU S OBSAHOVOU ŠTRUKTÚROU (.CNT)1. Spustite program Help Workshop.2. Z ponuky Test vyberte prvú poloku Contents file.3. V dialógovom okne špecifikujte obsahový súbor (.CNT) urèený na testovanie.4. Klepnite na tlaèidlo Test (obr. 1).Help Workshop skontroluje správnos štruktúry obsahového súboru a spýta sa vás, èichcete otestova i prepojenia medzi témami. Ak sa v procese testovania vyskytne chyba,program vás o tom príslušným spôsobom informuje.2. POSTUP: SKÚŠOBNÉ VOLANIE MAKRA1. Z menu Test vyberte príkaz Send a macro.2. Do textového po¾a Macro zadajte syntax makra s platnými parametrami.Aktivácia vo¾by na okamité zobrazenienápovedného súboru po kompiláciiObr. 6Grafické znázornenie pouitia rôznychkompresných metód3. Do textového po¾a Help file zadajte cestu k vášmu súboru s nápoveïou.4. Kliknite na tlaèidlo Send (obr. 2).Po ukonèení testovania aktivujte poloku Close All Help z ponuky Test, aby ste ukonèilibeiacu inštanciu systému WinHelp.3. POSTUP: SKÚŠOBNÉ VOLANIE API FUNKCIE WINHELP. API funkciu Win−Help je moné vola i zo samotného programu Help Workshop. Postupujte takto:1. Z ponuky Test vyberte poslednú poloku s názvom WinHelp API.2. Do textového po¾a Help file zadajte cestu k vášmu súboru s nápoveïou.3. Z otváracieho zoznamu Command vyberte príkaz, ktorý chcete poui.4. Ak sú potrebné ïalšie dodatoèné parametre, zadajte ich do spodného textovéhopo¾a (jeho názov sa dynamicky mení pod¾a predchádzajúcej selekcie príkazu v otvára−com zozname Command). Ak napríklad zo zoznamu Command vyberiete príkazHELP_CONTEXT, do spodného textového po¾a budete musie napísa numerickú hod−notu témy, ktorú budete chcie zobrazi.5. Aktivujte tlaèidlo Call (obr. 3).Po ukonèení testovania aktivujte poloku Close All Help z ponuky Test, aby ste ukon−èili beiacu inštanciu systému WinHelp.4. POSTUP: POUITIE HELP AUTHOR MÓDU. Tento mód aktivujete zaškrtnutímvo¾by Help Author v ponuke File. Aktivácia módu vám dovo¾uje vyui pokroèilé monostitestovania nápovedného systému. Ak pri zapnutej vo¾be spustíte súbor s nápoveïou,môete sa stretnú s týmito zmenami: Text v titulkovom pruhu okna nápovede je nahradený èíselnou hodnotou, ktoráidentifikuje práve otvorenú tému nápovede. Toto èíslo je urèené na základe pozícietémy v súbore s témami (.RTF). Za èíselnou identifikáciou ïalej nasleduje text„(Pomocník autora zap.)“. Ak klepnete pravým tlaèidlom myši na akéko¾vek miesto vnútri nápovednej témy,objaví sa kontextová ponuka, v ktorej môete aktivova vo¾bu Spýta sa na aktívnombode. Keï potom neskôr klepnete na odskok do inej témy nápovede, na tlaèidlo alebona akéko¾vek citlivé miesto, ktorého aktivácia spustí nejakú operáciu, systém WinHelpzobrazí dialógové okno so správou, èo sa vlastne má uskutoèni.Pre ¾ahšie pochopenie Help Author módu si uveïme názorný príklad. Predpokladajme,e v istej nápovednej téme sme vytvorili tlaèidlo, po ktorého aktivácii sa spustí makroExecFile (EF), ktoré nadväzne zabezpeèí spustenie programu Poznámkový blok (notepad).Ak máme zapnutú podporu Help Author módu a klepneme na vytvorené tlaèidlo, zobrazísa dialógové okno, znázornené na obr. 4.Zvolením príslušného tlaèidla môete potvrdi vykonanie operácie (v našom prípadespustenie špecifikovaného programu) alebo, naopak, akciu zruši. Tento postup je obzvlášvhodný pri kontrolnom testovaní všetkých aktívnych miest v systéme nápovede.V kontextovej ponuke, ktorú môete pri vyuití Help Author módu vyvola, sa nachá−dza ešte jeden príkaz, ktorý by mohol by pre vás uitoèný. Ide o poloku s názvomInformácie o téme, po ktorej aktivácii sa zobrazí okno so základnými informáciami opráve aktívnej téme nápovede.5. POSTUP: AUTOMATICKÉ ZOBRAZENIE SÚBORU S NÁPOVEÏOU IHNEÏPO KOMPILÁCII. Vhodným nastavením programu Help Workshop môete zabezpe−èi, aby sa súbor s nápoveïou zobrazil ihneï po tom, ako je dokonèená jeho kompilácia.Pouitie tejto vo¾by jednoznaène minimalizuje èas na vyh¾adanie a následné spustenieskompilovaného nápovedného súboru. Túto vo¾bu aktivujete tak, e z ponuky File vybe−riete príkaz Compile a v dialógovom okne zaškrtnete monos Automatically display Helpfile in WinHelp when done (obr. 5).1/2003 PC REVUE 117

P R O G R A M U J E M ENa záver tejto èasti ešte spomeniem spôsob, akým program Help Workshop pristupu−je k vzniknutým chybám. Ak program narazí na chybu, jeho logika mu prikáe zobrazisprávu s èíslom a opisom vzniknutej chyby. Všetky chyby majú jednotný zápis v tvareHCxxxx, kde kombinácia xxxx predstavuje èíslo chyby. Program rozpoznáva tri druhy chy−bových správ, ktorých charakteristika je uvedená v tabu¾ke è. 2.Tabu¾ka è. 2Chybová správaNote (Poznámka)Warning (Varovanie)Error (Chyba)CharakteristikaProgram generuje správu s poznámkou v prípade, e sa vyskytne chyba malého významu,ktorá zásadne neovplyvní funkènos systému nápovede. Napr. HC1003: Note: A paragraphmark is formatted as a hidden character.Varovanie sa objaví pri závanejšej chybe. Napr. HC3003: Warning: The macro name [ ] isinvalid.Správa s chybou je generovaná vtedy, ak sa v nápovednom systéme vyskytne takázávaná chyba, e znemoní uskutoènenie plánovanej operácie (napr. zabráni vytvoreniusúboru). Napr. HC5005: Error: The file cannot be found.Pokia¾ program Help Workshop vypíše pri kompilácii súboru s nápoveïou správu s chy−bou, ktorej nebudete rozumie, zadajte èíslo chyby (napr. HC1003) do registra nápovedeprogramu a dozviete sa podrobnejšie informácie o danej chybe.5. FÁZA: FINÁLNA KOMPRESIA A KOMPILÁCIA SYSTÉMU NÁPOVEDE.Poslednou fázou je kompresia a kompilácia výsledného súboru nápovede. Uskutoèneniekompilácie je ve¾mi jednoduché, napokon treba aktivova iba jedno tlaèidlo a programHelp Workshop sa sám postará o všetko ostatné. Rád by som sa však na chví¾u zastavilpráve pri kompresii súboru nápovede. V procese kompresie sú na súbor aplikované opti−malizaèné mechanizmy, ktoré zabezpeèia minimalizáciu jeho ve¾kosti. Help Workshopvám ponúka tri základné typy kompresie, ktoré môete urèi na záloke Compression poklepnutí na tlaèidlo Options. Charakteristiku jednotlivých typov prezentuje tabu¾ka è. 3.Predpokladajme, e máme k dispozícii projektový súbor nápovede (.HPJ) a všetky ostat−né potrebné súèasti, ktoré sa pokúsime komprimova pomocou jednotlivých kompresnýchmetód a namerané výsledky porovnáme (pre lepšie porovnanie je uvedená i ve¾kosnekomprimovaného výsledného súboru s nápoveïou). Viac informácií poskytuje tabu¾kaè. 4 a obr. 6.Tabu¾ka è. 3Metóda kompresieMaximálna kompresiaKompresia HallKompresia ZeckTabu¾ka è. 4Metóda kompresieiadna kompresiaMaximálna kompresiaKompresia HallKompresia ZeckCharakteristikaTáto metóda kompresie je odporúèaná pre väèšinu súborov s nápoveïou. Predstavujekombináciu kompresných metód Hall a Zeck.Túto kompresnú metódu môete poui vtedy, ak viete, e nápovedný súbor budepo kompilácii komprimovaný ešte ïalším programom (napr. aplikáciou WinRAR).Pod¾a oficiálnych informácií je moné poui túto kompresnú metódu, ak chcetekompilova rýchlo a s minimálnou kompresiou. Dovolím si však podotknú, e nie vdytoto tvrdenie platí (pozri nasledujúci príklad).Ve¾kos súboru s nápoveïou540 KB134 KB138 KB133 KBPo vykonaných testoch môem vyhlási, e všetky tri metódy komprimujú súbor snápoveïou ve¾mi dobre (kompresný pomer je pribline 4:1). Pre podstatnú väèšinu súbo−rov môete s pokojným svedomím zvoli maximálnu kompresiu (teda kombináciu kom−presných metód Hall a Zeck). Pokia¾ však chcete dosiahnu èo najlepšie kompresné výsled−ky, bude vhodné, keï budete s jednotlivými kompresnými metódami experimentova a nazáklade empirických pokusov zvolíte tú, ktorá vám najviac vyhovuje. V koneènom dôsled−ku je pomerne ako predvídate¾né, ako sa bude tá−ktorá kompresná metóda správa prikompresii práve vášho súboru s nápoveïou (kompresný pomer závisí od mnohých fakto−rov, napr. od typu, ve¾kosti a mnostva pouitých grafických elementov a pod.).Teším sa na stretnutie pri ïalšej èasti seriálu.Ján HanákAssembler pod Windows25. èas: Systémové informácie IIV predchádzajúcej èasti sme preberali funkcie API na získavanie informácií zo systému.Tentoraz sa pozrieme, aké funkcie API máme k dispozícii na nastavovanie systémovýchinformácií. Praktický príklad opä nájdete na www.pcrevue.sk v sekcii Programujeme –Assembler pod Windows.GetTimeZoneInformationWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetTimeZoneInformation vráti štruktúru TIME_ZONE_INFORMATION, ktorá opi−suje èasovú zónu. Obsahuje dve štruktúry SYSTEMTIME, ktoré urèujú zaèiatok a koniecletného èasu, ako aj rôzne pravidlá pre prevod systémového na lokálny èas.Syntax: DWORD GetTimeZoneInformation, LPTIME_ZONE_INFORMATIONlpTimeZoneInformationLPTIME_ZONE_INFORMATION lpTimeZoneInformation: Ukazovate¾ na štruktúru LPTI−ME_ZONE_INFORMATION, do ktorej sa uloia dáta o špecifikovanej èasovej zóne. Štruk−túra má tvar:TIME_ZONE_INFORMATION STRUCTBias DWORD ?StandardName WORD 32 dup(?)StandardDate SYSTEMTIME StandardBias DWORD ?DaylightName WORD 32 dup(?)DaylightDate SYSTEMTIME DaylightBias DWORD ?TIME_ZONE_INFORMATION ENDSBias – prispôsobenie na greenwichský èas UTC (Universal Time Coordination) v minútachStandardName – meno èasovej zónyStandardDate – svetový dátum a èas, keï sa letný èas mení na štandardný èas; ak nie jeletný èas, nastavte prvok wMonth na nuluStandardBias – štandardné prispôsobenie minúty na prevod na štandardný èas;obyèajne nulaDaylightName – meno letného èasu pre túto zónuDaylightDate – dátum a èas UTC (Universal Time Coordination), keï sa štandardný èasmení na letný èas; ak nie je letný èas, nastavte prvok wMonth na nuluDaylightBias – poèet minút, ktoré sa pridajú poèas letného èasuVýsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia skonèila úspešne, vráti jednu z nasledujúcichhodnôt: TIME_ZONE_ID_UNKNOWN – Windows nemôu nájs aktuálnu èasovú zónu.Toto sa môe objavi, pokia¾ je volaná funkcia SetTimeZoneInformation a štruktúraTIME_ZONE_INFORMATION neobsahuje príslušné dáta. TIME_ZONE_ID_STANDARD –táto hodnota znamená, e Windows našli èasovú zónu, ktorá je v rozsahu štandard−ného èasu. TIME_ZONE_ID_DAYLIGHT – indikuje, e Windows zistili èasovú zónu, ktoráje v rozsahu letného èasu. Ak je vrátená hodnota 0xFFFFFFFF, pouite funkciuGetLastError, aby ste zistili príèinu chyby.GetUserDefaultLangIDWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetUserDefaultLangID vráti identifikátor jazyka (LANGID) implicitnej lokalizáciepouívate¾a.Syntax: LANGID GetUserDefaultLangIDTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: LANGID: Ak sa funkcia skonèila úspešne, vráti ID jazyka implicitnejlokalizácie pouívate¾a.GetUserDefaultLCIDWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetUserDefaultLCID vráti identifikátor lokalizácie (LCID) implicitnej lokalizáciepouívate¾a. Je to aktuálna lokalizácia okrem lokalizácie threadu, ktorá je nastavená vola−ním funkcie SetThreadLocale.Syntax: LCID GetUserDefaultLCIDTáto funkcia nemá iadne parametre.Výsledok funkcie: LCID: Ak sa funkcia skonèila úspešne, vráti ID lokalizácie implicitnejlokalizácie pouívate¾a.GetVersionWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.inc118 PC REVUE 1/2003

P R O G R A M U J E M EFunkcia GetVersion vráti èíslo verzie Windows. Táto funkcia nemá iadne parametre.Syntax: DWORD GetVersionVýsledok funkcie: DWORD: Ak sa funkcia skonèila úspešne, návratovou hodnotou súmajoritné a minoritné èísla verzií Windows. Nišie slovo obsahuje èíslo verzie Windows.Vyšší bajt je èíslo revízie, niší bajt je majoritné èíslo revízie (4 – pre Windows 95). Vyššieslovo obsahuje kód, ktorý urèuje, èi ide o platformu NT (vyšší bit nie je nastavený) aleboWin32s (vyšší bit je nastavený).GetVersionExWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetVersionEx vráti úplnú informáciu o identifikácii verzie vrátane majoritnej a mi−noritnej verzie Windows a výrobného èísla. Táto informácia je vrátená v štruktúre OSVER−SIONINFO.Syntax: BOOL GetVersionEx, LPOSVERSIONINFO lpVersionInformationLPOSVERSIONINFO lpVersionInformation: Ukazovate¾ na štruktúru OSVERSIONINFO.Štruktúra má tvar:OSVERSIONINFOA STRUCTdwOSVersionInfoSize DWORD ?dwMajorVersion DWORD ?dwMinorVersion DWORD ?dwBuildNumber DWORD ?dwPlatformId DWORD ?szCSDVersion BYTE 128 dup (?)OSVERSIONINFOA ENDSdwOSVersionInfoSize – ve¾kos štruktúry v bajtochdwMajorVersion – majoritné èíslo verzie operaèného systémudwMinorVersion – minoritné èíslo verzie operaèného systémudwBuildNumber – výrobné èíslo operaèného systémudwPlatformId – platforma operaèného systému. Tento èlen môe nadobúda jednu znasledujúcich hodnôt (hodnota – platforma): VER_PLATFORM_WIN32s – Win32s naWindows 3.1, VER_PLATFORM_WIN32_WINDOWS – Win32 na Windows 95, VER_PLAT−FORM_WIN32_NT – Win32 na Windows NTszCSDVersion – nulou zakonèený reazec opisujúci daný systém, napríklad: "Service Pack 3"Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE, vopaènom prípade sa vráti hodnota FALSE.GetVolumeInformationWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incDWORD nFileSystemNameSize: Poèet znakov, ktoré obsahuje buffer lpFileSystem−NameBuffer. Tento parameter je ignorovaný, pokia¾ lpFileSystemNameBuffer je NULL.Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE,v opaènom prípade sa vráti hodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouitefunkciu GetLastError.GetWindowsDirectoryWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetWindowsDirectory vráti meno adresára, v ktorom je nainštalovaný operaènýsystém Windows.Syntax: UINT GetWindowsDirectory, LPTSTR lpBuffer, UINT uSizeLPTSTR lpBuffer: Ukazovate¾ na buffer, do ktorého sa uloí meno adresára Windows.Meno adresára môe by dlhé MAX_PATH znakov, take je odporúèaný buffer s dåkouMAX_PATH+1.UINT uSize: Ve¾kos buffera, do ktorého sa uloí meno adresára Windows.Výsledok funkcie: UINT: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti poèet znakov zapísa−ných do buffera (tento poèet nezahàòa zakonèovaciu nulu), inak sa vráti nula. V prípa−de, e sa funkcia skonèí s chybou z dôvodu nedostatoène ve¾kého buffera, návratováhodnota urèuje poèet bajtov potrebných na uloenie mena adresára Windows. Tátohodnota obsahuje jeden bajt pre znak nuly, ktorý zakonèuje reazec. Na blišie urèeniekódu chyby pouite funkciu GetLastError.SetComputerNameWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetComputerName umoní zmeni meno poèítaèového systému. Zmena sa pre−javí a pri ïalšom reštarte poèítaèa.Syntax: BOOL SetComputerName, LPCTSTR lpComputerNameLPCTSTR lpComputerName: Ukazovate¾ na reazec zakonèený nulou, ktorý obsahujenové meno poèítaèového systému. Tento reazec môe ma dåku maximálneMAX_COMPUTERNAME znakov.Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE, vopaènom prípade sa vráti hodnota FALSE.SetCurrentDirectoryWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia GetVolumeInformation vráti label (návestie) média a dáta o systéme súborov predanú jednotku (zariadenie).Syntax: BOOL GetVolumeInformation, LPCTSTR lpRootPathName, LPTSTRlpVolumeNameBuffer, DWORD nVolumeNameSize, LPDWORD lpVolumeSerialNumber,LPDWORD lpMaximumComponentLength, LPDWORD lpFileSystemFlags, LPTSTRlpFileSystemNameBuffer, DWORD nFileSystemNameSizeLPCTSTR lpRootPathName: Ukazovate¾ na reazec, ktorý obsahuje meno cesty koreòo−vého adresára média, na ktoré sa pýtame. Musí to by reazec zakonèený nulou. Ak jetento parameter NULL, ako koreòový adresár je pouitý aktuálny adresár.LPTSTR lpVolumeNameBuffer: Ukazovate¾ na buffer, v ktorom je uloené meno médiaako reazec zakonèený nulou. Meno alebo label média sa obvykle nastavuje pri formá−tovaní disku.DWORD nVolumeNameSize: Poèet bajtov, ktoré obsahuje buffer lpVolumeNameBuffer.LPDWORD lpVolumeSerialNumber: Ukazovate¾ na hodnotu DWORD, do ktorej sa uloísériové èíslo média.LPDWORD lpMaximumComponentLength: Ukazovate¾ na hodnotu DWORD, ktorá jemaximálnou dåkou nejakej súèasti v mene cesty. Èas systému súborov je akáko¾vekèas nachádzajúca sa medzi znakmi backslashes (\\). V systéme súborov VFAT (Windows95), HPFS (High−Performance File System) (OS/2) alebo NTFS (Windows 2000) sú podpo−rované dlhé mená súborov a bude vrátená hodnota 255. Táto informácia je obsiahnutáiba v systéme, ktorý podporuje dlhé mená súborov.LPDWORD lpFileSystemFlags: Ukazovate¾ na hodnotu DWORD, ktorá opisuje atribútysystému súborov s mnoinou nasledujúcich príznakov. FS_CASE_IS_PRESERVED,FS_CASE_SENSITIVE – systém súborov môe vykona vyh¾adanie súborov, prièom sabudú rozlišova ve¾ké a malé písmená, FS_UNICODE_STORED_ON_DISK – mená súborovsú uloené ako reazce Unicode, FS_PERSISTENT_ACLS – systém súborov uloí zoznamyriadenia prístupu (ACL) pre dáta uloené v systéme súborov a pouije ich na reguláciuprístupu k dátam. NTFS je príkladom súborového systému, ktorý pouíva ACL vo svojichprístupoch k dátam. FS_FILE_COMPRESSION – súborový systém podporuje komprimova−nie (príkladom môe by NTFS), FS_VOL_IS_COMPRESSED.LPTSTR lpFileSystemNameBuffer: Ukazovate¾ na buffer, do ktorého sa uloí meno sys−tému súborov. Systém vráti reazec zakonèený nulou. Ak nie je poadované iadnemeno systému súborov, môe by tento parameter NULL.Funkcia SetCurrentDirectory umoní zmeni aktuálny adresár pre aktuálny proces.Syntax: BOOL SetCurrentDirectory, LPCTSTR lpPathNameLPCTSTR lpPathName: Ukazovate¾ na reazec zakonèený nulou, ktorý urèuje cestu,ktorá sa má nastavi pre nový aktuálny adresár. Tento reazec môe by maximálne dlhýMAX_PATH + 1 znakov vrátane zakonèovacej nuly. Cesta môe by relatívna alebomôe ma úplný tvar.Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE,v opaènom prípade sa vráti hodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouitefunkciu GetLastError.SetEnvironmentVariableWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetEnvironmentVariable nastaví hodnoty premenných prostredia pre aktuálnyproces.Syntax: BOOL SetEnvironmentVariable, LPCTSTR lpName, LPCTSTR lpValueLPCTSTR lpName: Ukazovate¾ na reazec zakonèený nulou, ktorý špecifikuje meno pre−mennej prostredia, ktorej hodnota sa má nastavi.LPCTSTR lpValue: Ukazovate¾ na reazec zakonèený nulou, ktorý obsahuje novú hodno−tu špecifikovanej premennej prostredia. Ak je táto hodnota NULL, premenná prostrediasa zmae.Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE, vopaènom prípade sa vráti hodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouite funk−ciu GetLastError.SetLocalTimeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.inc1/2003 PC REVUE 119

P R O G R A M U J E M EFunkcia SetLocalTime zmení aktuálny lokálny èas a dátum.Syntax: BOOL SetLocalTime, CONST SYSTEMTIME *lpSystemTimeCONST SYSTEMTIME *lpSystemTime: Ukazovate¾ na štruktúru SYSTEMTIME, ktoráobsahuje dátum a èas, ktorý sa má nastavi. Štruktúra SYSTEMTIME má tvar:SYSTEMTIME STRUCTwYear WORD ?wMonth WORD ?wDayOfWeek WORD ?wDay WORD ?wHour WORD ?wMinute WORD ?wSecond WORD ?wMilliseconds WORD ?SYSTEMTIME ENDSwYear – je rok, napríklad: 2002wMonth – je mesiac, napríklad: január=1, február=2, marec=3...wDayOfWeek – deò v týdni, napríklad: nede¾a=0, pondelok=1, utorok=2...wDay – deò v mesiaci, napríklad: prvý deò=1, druhý deò=2...wHour – hodina; 1−12 alebo 0−23 v závislosti od lokálneho nastaveniawMinute – minúta 0−59wSecond – sekunda 0−59wMilliseconds – milisekunda 0−999Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE, v opaènomprípade sa vráti hodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouite funkciu GetLastError.SetSysColorsWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkciou SetSysColors nastavíte systémové farby pre jeden alebo viac obrazových ele−mentov (prvkov). Systémové farby sú nastavené pre obrazové elementy (prvky) globálne.Správa WM_SYSCOLORCHANGE sa zašle všetkým oknám, aby boli informované o zmenefarby. Windows potom automaticky prekreslí všetky komponenty (prvky) všetkých vidi−te¾ných okien.Syntax: BOOL WINAPI SetSysColors, int cElements, CONST INT *lpaElements, CONSTCOLORREF *lpaRgbValuesint cElements: Poèet prvkov v zozname obrazových elementov lpaElements, ktoré samajú modifikova. Toto by tie mal by poèet prvkov COLORREF v zoznamelpaRgbValues.CONST INT *lpaElements: Zoznam obrazových elementov. Nasleduje úplný zoznamobrazových elementov:COLOR_3DDKSHADOW – tmavá tieòová farba pre trojrozmerné obrazové elementyCOLOR_3DFACE, COLOR_BTNFACE – tvárová farba pre trojrozmerné obrazové elementyCOLOR_3DHILIGHT, COLOR_3DHIGHLIGHT, COLOR_BTNHILIGHT, COLOR_BTNHIGH−LIGHT – ve¾mi svetlá farba pre trojrozmerné obrazové elementy (pre hrany smeromk zdroju svetla)COLOR_3DLIGHT – svetlá farba pre trojrozmerné obrazové elementy (pre hrany smeromk zdroju svetla)COLOR_3DSHADOW, COLOR_BTNSHADOW – tieòová farba pre trojrozmerné obrazovéelementy (pre hrany smerom k zdroju svetla)COLOR_ACTIVEBORDER – farba okraja práve aktívneho oknaCOLOR_ACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve aktívneho okna; ak titulkovýpruh je zloený z dvoch farieb (gradient), potom COLOR_ACTIVECAPTION urèuje farbuna¾avo od stredu titulkového pruhuCOLOR_GRADIENTACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve aktívneho okna; aktitulkový pruh je zloený z dvoch farieb (gradient), potom COLOR_GRADIENTACTIVE−CAPTION urèuje farbu napravo od stredu titulkového pruhuCOLOR_APPWORKSPACE – farba pozadia MDI (Multiple Document Interface) aplikáciíCOLOR_BACKGROUND, COLOR_DESKTOP – farba Desktopu WindowsCOLOR_BTNFACE – tvárová farba tlaèidielCOLOR_BTNHILIGHT – ve¾mi svetlá farba pre okraje tlaèidielCOLOR_BTNSHADOW – farba tieòového okraja tlaèidielCOLOR_BTNTEXT – farba textu na tlaèidláchCOLOR_CAPTIONTEXT – farba textu titulkového pruhu, tlaèidiel na zmenu ve¾kosti oknaa šípok scroll baruCOLOR_GRAYTEXT – farba sivého textu; táto farba sa pouíva na znázornenie zakáza−ných volieb; pokia¾ aktuálny ovládaè zariadenia nepodporuje úplne sivú farbu, je tátohodnota nastavená na nuluCOLOR_HIGHLIGHT – farba pozadia oznaèených poloiek (napríklad v zozname)COLOR_HIGHLIGHTTEXT – farba textu oznaèených poloiek (napríklad v zozname)COLOR_INACTIVEBORDER – farba okraja neaktívneho oknaCOLOR_INACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve neaktívneho okna; ak titul−kový pruh je zloený z dvoch farieb (gradient), potom COLOR_INACTIVECAPTION urèujefarbu na¾avo od stredu titulkového pruhuCOLOR_GRADIENTINACTIVECAPTION – farba titulkového pruhu práve neaktívnehookna; ak titulkový pruh je zloený z dvoch farieb (gradient), potom COLOR_GRADIENT−INACTIVECAPTION urèuje farbu napravo od stredu titulkového pruhuCOLOR_INACTIVECAPTIONTEXT – farba textu titulkového pruhu neaktívneho oknaCOLOR_INFOBK – farba pozadia pre tooltip (krátky text opisujúci daný ovládací prvok)COLOR_INFOTEXT – farba textu pre tooltipCOLOR_MENU – farba pozadia menuCOLOR_MENUTEXT – farba textu v menuCOLOR_SCROLLBAR – farba scroll baruCOLOR_MSGBOX – farba pozadia systémových dialógových okien a okien správCOLOR_MSGBOXTEXT – farba testu systémových dialógových okien a okien správCOLOR_WINDOW – farba pozadia oknaCOLOR_WINDOWFRAME – farba rámu okna Window frameCOLOR_WINDOWTEXT – farba textu v okneCONST COLORREF *lpaRgbValues: Ukazovate¾ na zoznam hodnôt COLORREF, ktoré súpridelené obrazovým elementom uvedených v lpaElements. Na vytvorenie novýchfarieb špecifikovaním èervenej, zelenej a modrej zloky pouije makro RGB.RGB macro red, green, bluexor eax, eaxmov ah, blueshl eax,8mov ah, greenmov al,redendmHodnota kadej zloky sa mení medzi 0 a 255 v závislosti od príspevku kadej zlokypre kompozitnú farbu. Nula indikuje, e zloka farby nie je prítomná, a 255 znamená, efarba je plne prítomná (maximálny jas).Výsledok funkcie: BOOL: Pri úspešnom ukonèení funkcie sa vráti hodnota TRUE, vopaènom prípade sa vráti hodnota FALSE. Na blišie urèenie kódu chyby pouite funkciuGetLastError.SetSystemPowerStateWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetSystemPowerState prepne systém do stavu suspend. Poèas stavu suspend saminimalizuje spotreba energie.Syntax: BOOL SetSystemPowerState, BOOL fSuspend, BOOL fForceBOOL fSuspend: Metóda prerušenia. Tento parameter urèuje, ktorý variant systémpouije pre stav suspend. Ak je tento parameter TRUE, pouije sa metóda RAM−alive,inak sa pouije metóda hibernate (FALSE).BOOL fForce: Typ správy, ktorá sa posiela kadej aplikácii a driveru. Ak je tento parame−ter TRUE, pošle sa správa WM_POWERBROADCAST s parametrom PBT_APMSUSPEND, vopaènom prípade sa zašle správa WM_POWERBROADCAST s parametrom PBT_APMQUE−RYSUSPEND. V tomto prípade môe akáko¾vek aplikácia èi driver preruši stav suspend.Výsledok funkcie: BOOL: Funkcia vráti návratovú hodnotu iba pri úspešnom ukonèení,t. j. ak sa podaril prechod do módu suspend.SetSystemTimeWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Áno kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetSystemTime nastaví aktuálny systémový èas a dátum. Systémový èas je vyjad−rený v Coordinated Universal Time (UTC). Vo Windows NT musí ma aplikácia napouitie tejto funkcie výhradné oprávnenie SE_SYSTEM_NAME.Syntax: BOOL SetSystemTime, CONST SYSTEMTIME *lpSystemTimeCONST SYSTEMTIME *lpSystemTime: Ukazovate¾ na buffer, ktorý obsahuje štruktúruSYSTEMTIME. Tvar štruktúry SYSTEMTIME je uvedený pri funkcii SetLocalTime.Výsledok funkcie: BOOL: Funkcia vráti TRUE, pokia¾ sa podarilo èas nastavi, inak savráti hodnota FALSE.SetTimeZoneInformationWindows NT Win 95 Win32s Lib IncludeÁno Áno Nie kernel32.lib kernel32.incFunkcia SetTimeZoneInformation nastaví parametre aktuálnej èasovej zóny. Informácie oèasovej zóne sú uloené v štruktúre TIME_ZONE_INFORMATION. Opis tejto štruktúry náj−dete pri funkcii GetTimeZoneInformation.Syntax: BOOL SetTimeZoneInformation, CONST TIME_ZONE_INFORMATION*lpTimeZoneInformationCONST TIME_ZONE_INFORMATION *lpTimeZoneInformation: Ukazovate¾ na štruktúrutypu TIME_ZONE_INFORMATION.Výsledok funkcie: BOOL: Funkcia vráti TRUE, ak dáta boli nastavené, inak vráti FALSE.Na blišie urèenie kódu chyby pouite funkciu GetLastError.Literatúra[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing, Brno 1997.[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.Peter Gašparoviè120 PC REVUE 1/2003

S E R V I STipy a triky pre WindowsBOOTOVACIE CD WINDOW SXP SO SERVICE PACKOM 1Nasledujúci návod je pre tých, ktorí neustále reinštalujú OS Windows, opakovane sozaatými zubami potvrdzujú rovnaké nastavenia v inštalaèných dialógoch a èakajú naposledný reštart originálnej inštalácie. Postup môe by uitoèný pre systémových admi−nistrátorov, ktorí pripravujú pracovné stanice pouívate¾om v podniku, prièom podniknevlastní klonovací softvér. Pretoe softvér robili ¾udia, obsahuje mnostvo chýb, ktorýchopravy výrobca zahrnul do opravného balíka, známeho pod názvom Service Pack 1, apreto je v záujme pouívate¾a Service Pack nainštalova. Znamená to vloi ïalšie CD alebostiahnu SP1 z internetu, pusti inštaláciu a èaka na úspešný koniec. Keïe SP1 obsahu−je okrem nových aj opravy existujúcich súborov z pôvodnej verzie Windows XP, preèo bysme nemohli tieto „novinky“ prekopírova do originálu operaèného systému. Dá sa to apostupne si ukáeme, ako si vytvori bootovacie CD s Windows XP s opravami zahrnutý−mi v SP1.PoiadavkyPrv ne zaèneme, nevyhnutne potrebujeme nieko¾ko vecí... (pracujeme s anglickou verziou)1. Windows XP CD2. SP1 – http://download.microsoft.com/download/whistler/SP/SP1/WXP/EN−US/xpsp1_en_x86.exe3. xpboot.zip – bootovací image súbor (http://www.windoze.host.sk/xpboot.zip)4. CD−R/CD−RW mechaniku5. vypa¾ovací softvér NERO – analogicky sa dá poui aj iný6. aspoò 630 MB vo¾ného miesta na diskuKrok è. 1Vytvoríme si tri pracovné adresáre, do ktorých si nakopírujeme zdrojové súbory. Pre ná−zornos budeme uvaova s koreòovým adresárom C:\.C:\– nakopírujte sem súbor so SP1 (xpsp1_en_x86.exe)C:\WINXPSP1 – nakopírujte sem celé CD s OS Windows XPC:\SP1106 – pracovný adresár pre SP1C:\XPBOOT – adresár s bootovacím image súborom (rozba¾te sem boot.bin z xpboot.zip)Krok è. 2Rozbalenie SP1 do pracovného adresára C:\SP1106C:\xpsp1_en_x86.exe −U −X:C:\SP1106a aktualizácia pôvodného OS z SP1C:\SP1106\update\update.exe −s:C:\WINXPSP1Adresár C:\WINXPSP1 obsahuje: Windows XP SP1Krok è. 3Spustite vypa¾ovací softvér Nero Burning – ROM. V menu File vyberte vo¾bu New. V zob−razenom dialógu vyberte kompiláciu CD−ROM (Boot)Krok è. 5V záloke Label nastavte nasledujúce vo¾by:Zvo¾te ISO9660 z rozba¾ovacieho zoznamuVolume LabelWB2PFRE_ENSystem IdentifierWB2PFRE_ENVolume SetWB2PFRE_ENPublisherMICROSOFT CORPORATIONData PreparerMICROSOFT CORPORATIONApplicationWB2PFRE_ENPOZNÁMKA:Pre Windows XP Professional OEM nahraïte WB2PFRE_EN za WXPOEM_ENPre Windows XP Home OEM nahraïte WB2PFRE_EN za WXHOEM_ENKrok è. 6V záloke Burn nastavte:WritezaškrtniteFinalize CD (No further writing possible!) zaškrtniteWrite MethodDisk−At−OnceStlaète NewKrok è. 7V adresárovej štruktúre kliknite na adresár C:\WINXPSP1.Vyberte všetky súbory (stlaète CTRL−A) a preneste ich do ¾avej sekcie.Kliknite na tlaèidlo Write CD Dialog a stlaète Write.Po skonèení napa¾ovania máte k dispozícii bootovacie CD s OS s implementovaným SP1.Vladimír StanèekV záloke Boot potvrïte Image file a pomocou Browse nájdite boot.bin v adresáriC:\XPBOOT.Zaškrtnite vo¾bu Enable expert settings a nastavte nasledujúce vo¾by:Kind of emulationNo EmulationLoad segment of sectors07C0Number of loaded sectors 4Krok è. 4V záloke ISO nastavte nasledujúce vo¾by:File−/Directory lengthISO Level 1 (Max. of 11 = 8 + 3 chars)Format Mode 1Character Set ISO 9660Relax ISO Restrictionszaškrtnite všetky vo¾byZMENY IKONKY ZÁSTUPCUAj vás u nudí èierna šípka v ikonkách zástupcov? Tak ju zmeòte! Postup je ve¾mi jedno−duchý. V registroch nájdite vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\ Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\Shell Icons a vytvorte v nej novú textovú hodnotu (prípadnezmeòte existujúcu), nazvanú 29. Akohodnotu jej priraïte plnú cestu k sú−boru s ikonkou (obr. 1). Ak jej hod−notu necháte prázdnu, nebude sa zob−razova iadna šípka zástupcu.Nastavenie:Vetva: [HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\Shell Icons]Názov: 29Typ: REG_StringHodnota: cesta k ikonkeObr. 1Zmena ikonky zástupcuIgor Kulman1/2003 PC REVUE 121

12. èas: AKO ZAROBI NA POÈÍTAÈIPoèítaè ešte dlho nebudenajlacnejšia záleitos. Ten, ktosi ho kúpi, väèšinou oèakávaurèitú návratnos. Èi u v podobenových vedomostí, poskytnutiazábavy, alebo pomoci pri práci.Poèítaè však umoòuje vloenékorunky aj priamo vráti.Táto èas nášho seriálu bude preto venovaná mono zdan−livo nesúvisiacej oblasti – peniazom. Tam sa však (ia¾)mnohé zaèína a väèšinou aj konèí, take na záver nášhoseriálu sa pri nich na chví¾u pristavíme aj my. Skúsime spo−menú nieko¾ko bených moností, ako do rodinného roz−poètu prispie aspoò èasou peòazí potrebných na kúpu èibudúci upgrade nášho nového domáceho PC.Za bený poèítaè trochu lepšej konfigurácie sa dlhodo−bo platí okolo 40 000 Sk. Je to zvyèajne viac ako za mnohéiné veci, napríklad televízor, veu a hraciu konzolu spolu.Dokonca viac ako za práèku a chladnièku, s ktorými mnohírodièia zvyknú PC pred kúpou porovnáva. Okrem tohotechnologický vývoj je v tejto oblasti znaène dynamický, atak mnohé poèítaèe sa u po dvoch rokoch zlepšujú anezriedka aj úplne menia. Preto je pochopite¾ná snahamnohých šastných majite¾ov nového PC, aby ako zaro−bené korunky nevyšli nazmar.Ak máme zarába, tak potom najlepšie hneï od zaèiat−ku. Rozumne ušetrené peniaze sú èasto naj¾ahšie a naj−rýchlejšie zarobené. Nikto u azda nespochybòuje význampoèítaèa a ani otázka neznie, èi ho vôbec kúpi, alebo nie.Rozhodujúce však je, aby si kadý kúpil len to, èo naozajpotrebuje a vyuije, a nie to, èo spomína reklama. Iný bysi mal vybra študent a iný dizajnérske štúdio a kadá vo¾−ba má svoj význam. Nikoho toti asi nepoteší, ak zistí, ekúpil draho a zle.Správnemu výberu komponentov, dodávate¾a i starost−livosti o nový PC sme sa podrobnejšie venovali v predchá−dzajúcich èastiach. Teraz iba pripomenieme, e mnohéfunkcie (napr. obèasné skenovanie èi mailovanie, preskú−manie najnovšej hry alebo iba jednoduchý prepis textu)poskytujú lacnejšie a rýchlejšie internetové kaviarne akodraho nakúpený hardvér. Ïalej zabezpeèenie potrebnéhosoftvéru je výhodnejšie spoji priamo s kúpou nového PC,keï sa dá ušetri a 50 % z ceny aplikácie. Upozoròujem ajna existenciu širokého spektra viac èi menej vhodných bez−platných alebo aspoò lacnejších alternatív k drahým ko−merèným aplikáciám. Aj dobrou starostlivosou o poèítaèmôeme ve¾a získa alebo aspoò ušetri. Vèasná kúpa no−vého záloného hard disku alebo antivírusovej ochranypritom môe by ešte stále lacnejšia ako strata a násled−né získavanie nieko¾koroèných dát. Väèšina z nás sa všakv mnohom pouèí a na vlastnej skúsenosti, ja vám len pra−jem, aby to nebola práve tá najhoršia a najdrahšia skúse−nos, ktorá skôr èi neskôr príde ☺.Keï získate nový poèítaè a u sa dostatoène oboznámi−te so všetkými hrami (ak sa to dá ☺), bude vhodný èas napostupné vyuívanie poèítaèa aj na ostatné nemenejdôleité èinnosti. Na zaèiatok bude dobré nauèi sa aspoòpísa a upravova dokumenty v niektorom textovom edi−tore. Mono bude impulzom napísa niektorú domácuúlohu alebo rodièom zaevidova úètovníctvo. Ak to ubudete dobre vedie, odmena asi 25 Sk/str. za prepisova−nie textov na zaèiatok nemusí by (popri štúdiu a hraníhier v teple domova ☺) to najhoršie. Keï navyše budetevedie aj tvori tabu¾ky a grafy, cena pokojne stúpne na30 Sk/str. Neskôr sa isto naskytne príleitos tvori vizitky,plagáty, katalógy a ïalšie dokumenty a aj urèovanie cienbude robi èoraz menšie problémy. Celý poèítaè síce za toasi nekúpite, ale aspoò na novú náplò do tlaèiarne by stemohli pomerne rýchlo našetri.V ïalšom kroku bude dobré si vybra potenciálne väèšízdroj príjmov. Ide o väèšiu špecializáciu na hardvér alebosoftvér. Základy hardvéru je moné zvládnu rýchlejšie, aleaj následné príjmy sú nišie. Jednoducho obchodníkov aobchodov je u ve¾a, a hoci je ešte relatívne málo dobrýchservisných technikov, ani tam to nie je dlhodobo perspek−tívne. Vláèi aké poèítaèe, neustále sledova trend, riešimnoiace sa reklamácie a konkurova supermarketom nieje veru ideálne na rýchle zbohatnutie. Ove¾a lepšia mo−nos je orientova sa na softvér. Programátorom sícenemôe by kadý, pretoe to vyaduje kus práce na sebea aj isté schopnosti (hoci pre niektoré základné prvky voVisual Basicu netreba ve¾a), ale sú aj ïalšie monosti.Napríklad tvorba a návrh WWW stránok (viete, ko¾ko obcíby chcelo za pribline 3000 Sk aspoò základnú stránku napodporu starostu?), prezentácií (mnohé firmy o tom ešteani nepoèuli) alebo iba pomoc architektom pri tvorbevýkresov v systémoch CAD èi grafikovi pri kreslení napr. vCorel. Netreba na to ve¾a, zvládne to azda kadý novší PCa mnohé aplikácie sú dostupné pre študentov za párkorún, ktoré sa môu rýchlo vráti.Najvýnosnejší biznis však robia špecifické sluby. Škole−nia, bezpeènos a správa sietí, práca v špeciálnych apliká−ciách (napr. 3D Studio, Citrix...). Táto oblas je však vhod−ná a po nieko¾koroènej praxi, ale kto skoro zaène, máväèšiu šancu uspie napr. aj pri tvorbe reklamných návr−hov, kde sa u ceny pohybujú v tisícnásobkoch oproti pre−písanému dokumentu A4.Rád by som upozornil aj na monosti pomerne novýchoblastí, ako sa zdá napr. Linux. Je to systém, ktorý sa zaèí−na v mnohom presadzova, a odborníkov je ešte stále má−lo. Na rozdiel od Windows (a ïalších aplikácií od Micro−softu) navyše zatia¾ nie je v pozornosti mnohých firiem.Vplyvom finanènej politiky MS sa u zvykne dodáva s mno−hými lacnejšími PC (pozri obchodné reazce) a úprimnepovedané, ko¾kí z vás poznajú niekoho, kto im vie Linuxaspoò poriadne nainštalova? A ko¾kí z vás poznajú nieko−ho, kto vie spravova server na báze Linuxu? A pritom nazaèiatky s ním si staèí zohna distribúciu za pár sto korúna vyhradi na òu èas disku.S poèítaèom sa dá toho zvládnu ve¾mi ve¾a a na mnohéurèite príde kadý sám. Úlohou tohto èlánku nebolo opí−sa všetko, èo PC umoòuje. Je to len struèný náèrt èastizákladných a zákonných moností a urèite aj niektorí z vássa budú v budúcnosti niektorou oblasou ivi, pokia¾ takešte náhodou nerobia. V budúcnosti sa však málokto prácis poèítaèom vyhne a je dobré vopred sa pripravi.Všetkým, ktorí dostali pod stromèek svoj prvý nový po−èítaè, drím palce, aby ho vedeli rýchlo a správne pouívaa mali dostatok trpezlivosti na jeho zvládnutie. Odmenoumôe by väèšia rados z vytvorenia malej funkènej apliká−cie ako z výhry nad poèítaèom v najvyššej obanosti vniektorej z hier.Nu, to je asi všetko. Poèas 12 stretnutí sme spísali, èosme vedeli a pred rokom stanovili. Aby sme sa zbytoèneneopakovali, prejdeme v budúcnosti k iným témam. Dú−fame, e náš seriál pomohol aspoò èiastoène niektorýmèitate¾om zorientova sa vo vzrušujúcom a ve¾kom sveteinformaèných technológií. Mono v budúcnosti, keï sa si−tuácia opä zmení, nadviaeme na seriál Zaèíname s PC aznovu poskytneme nieko¾ko aktuálnych rád, ako a èo naj−lepšie kúpi, aby bol poèítaè predovšetkým dobrým a spo−¾ahlivým pomocníkom. Hlavne pre tých nových èitate¾ov,ktorí zatia¾ len h¾adajú prvé informácie.Ïakujeme aj za ohlasy, je asi šastie, e drvivá väèšina znich bola pozitívna ☺. Sme radi, e sme niektorým mohlipomôc a mailom objasni èas riešení problémov adreso−vaných do Poradne. Do nej však môete písa aj naïalej azaujímavé otázky a ich riešenia budeme naïalej uverejòova.Ja vám prajem šastný a úspešný rok a verím, e vášpoèítaè bude vdy ten najlepší. Dúfam, e nebudete mu−sie navštívi iadny servis a trápi sa s nefunkèným PC.Napokon uverejòujeme tabu¾ku struèného preh¾aduuniverzálneho domáceho poèítaèa (ceny k 5. decembru2002).Vysvetlivky pre tabu¾ku:Cena je pre koncového zákazníka s DPH (od januára u „len“20 %), vypoèítaná z ve¾koobchodných cien najväèších distributé−rov na Slovensku a s pridaním tradiènej mare obchodníkmi.Oproti minulosti sme urobili opä pár drobných zmien. Zostava jeblízka optimálnemu pomeru cena/výkon. Ak ostane ešte párkorún, odporúèame zakúpi súèasne aj tlaèiareò.MB sme vybrali s èipovou súpravou VIA KT400/VT8235. Tá upodporuje väèšinu noviniek, hoci nie vdy implementovaných nakonkrétnych doskách. Zdá sa, e s ním poèítajú aj všetci význam−nejší výrobcovia dosiek. My sme ako osvedèeného a cenovo prija−te¾ného (oproti minulosti však prišlo k èiastoènému zvýšeniuceny) výrobcu zvolili Gigabite, ktorý vyuil aj monos ponúkanúèipovou súpravou a integroval 6−kanálovú zvukovú kartu, ako ajsieovú kartu. V ponuke je aj trochu drahší model s podporouRAID, Firewire 1394 a pod. a nielen od Gigabite (napr. Abit AT7,Asus A7V8X a pod.). MB je urèená len pre procesory od AMD. Akchcete trochu ušetri, môete kúpi aj staršie osvedèené dosky,napr. s èipovou súpravou KT 266A (a príslušným southbridge),ale bez podpory niektorých novších (stále však nie bených) štan−dardov. Poèítaè na báze Intel sme nevyberali pre niší výkon amenšiu podporu niektorých noviniek v danej cenovej hladine(poèíta je potrebné s cenou základnej dosky a porovnate¾néhoCPU Intel P4, prípadne RIMM).Ako CPU sme vybrali výborný Athlon XP pre cenu na najnišejdostupnej frekvencii, ktorá oproti minulosti zase vzrástla. Jemoné, e v blízkej budúcnosti budú za dobrú cenu dostupné ajCPU na báze nového jadra, vyrábaného 130 nm technológiou,122 PC REVUE 1/2003

S E R V I Szaèínajúce nad 2 GHz. Spolu s ním sme vybrali aj masívnejšía tichší chladiè od firmy Titan.RAM pre domácnosti odporúèam od 128 MB do 512 MB v závis−losti od výkonu CPU a pouívaného operaèného systému (napr.Windows 98 má problémy s RAM nad 256 MB). Po prípadnomupgrade v budúcnosti sa mono zíde aj 333 MHz takt modulu(na prácu s navrhovaným CPU postaèí aj DDR 266 a naša vo¾batak nebude úplne vyuitá. V ponuke sú aj DDR 400, ktoré majúzatia¾ vysokú cenu a nie sú ešte všeobecne uznané) – aspoò osta−ne rezerva, napr. pre mnohých domácich overclockerov.Grafická karta v navrhnutej podobe je dobrá vo¾ba, pretoe jelacná a výkonná a spolu s navrhovaným CPU si budú rozumie(pozor, existuje nieko¾ko modelov líšiacich sa hlavne rýchlosou acenou, my sme vybrali stred). Neodporúèam ju však do staršíchPC s CPU pod 800 MHz, pretoe ten by ju brzdil a nevyuil jejpotenciál. Výborný výrobca je inno3D, pridáva dobré pamäte,dobrú cenu a iadne zbytoènosti (napr. známe demá). Ak sanáhodou zamýš¾ate nad vyuitím zbernice AGP 8×, nu potom jumusí podporova aj základná doska a výkon CPU by mal bypríslušne vyšší, aby nebol zbytoènou brzdou pre silnú VGA.Moné je zakúpi aj ATI 9000 (prípadne iné), ktorá je v niekto−rých parametroch lepšia ako Ge4 MX 440 a vcelku sú obe porov−nate¾né v pomere cena/výkon.HDD je dnes lacný a stále vo vyhotovení ATA 100. Dobrý výrob−ca, dobrý výkon a prijate¾ná cena. Oproti minulosti sa zvýšilanavrhovaná kapacita – za dané peniaze je moné jednoduchokúpi viac (napr. pre Virtual CD, video a pod.). Ak sa rozhodnetekúpi dosku s integrovaným RAID, zídu sa vám dva rovnakédisky, keï je moné zvýši prenosovú rýchlos reálne a o 50 %,no takisto je ¾ahko moné pri chybnej manipulácii prís o všetkydáta. Predpokladáme, e v budúcom roku sa èoskoro vo väèšejmiere zaènú objavova aj nové disky s podporou Serial ATA(S ATA), ktoré zo zaèiatku vzh¾adom na cenu nebudú favoritom.CD−RW sme vybrali kvalitnú a overenú znaèku aj s pridaným SW.Jej cena tak nie je ove¾a vyššia. Ak vyuijete skôr DVD, kúpte to.Dobré riešenie bude èoskoro DVD+RW, ktoré je zatia¾ asi o12 000 Sk drahšie ako CD−RW. Nezabudnite dokúpi tzv. audio−káblik na prepojenie CD (CD−RW, DVD) so zvukovou kartou.FDD – zatia¾ pre istotu, ale nie je u nevyhnutnosou. Na presundát je dnes vhodnejšia CD−RW, prípadne USB Memory Stick.Pokia¾ sa však ešte stretávate s disketami, pár korún radšej obe−tujte a navyše aj skrinka s òou bude lepšie vyzera.Klávesnica – vyberte radšej dobrú multimediálnu, podobne akona prácu v kancelárii. Konektor pouite PS/2 (aj pre myš).Myš Genius sme zvolili k tomuto PC v optickej verzii, ktorá sazaèína výraznejšie presadzova. Mala by by dobrým pomocní−PREH¼AD VÝVOJA CIEN KOMPONENTOVDruh komponentu: Znaèka a typ (jednotlivé ceny bez DPH) Cena(december)Vyhotovenie (case): Miditower ATX + 300 W zdroj, aj pre P4 1 300MB (základná doska):Gigabyte 7VAX, AMD Duron/Athlon chipset VIA KT400, FSB 266MHz, 2× ATA133, 3× DDR400 RAM,5× PCI, AGP*4/*8, sound Realtek ALC650 6 kanál, LAN 10/100 Realtek 8100L, 4× USB2.0, 4 300Dual BIOS, ATXCPU (procesor): AMD Athlon XP 1700+ 2 700RAM (operaèná pamä): DDR 256 MB PC 2700 (333 MHz) 3 500VGA (grafická karta): GeForce4 MX 440 64 MB DDR 3 000HDD (hard disk): WD 60 GB ATA 100, 7200 ot. 4 500DVD/CD RW ROM: Teac 48/40/12 retail (+SW) 3 700FDD (floppy mechanika): FDD 3,5" TEAC 350Klávesnica: Multimediálna US/SK, WIN 98, PS/2 600Myš s podlokou: Genius NetScroll + optická PS/2 + farebná podloka 500Zvuková karta:na doske, 6−kanálováModem: DeskPorte 56k interný s èipom Lucent 1 150Monitor:Samsung 17" SM765MB (Magic Bright), 0,20 mm, HF 30 − 85 kHz, VF 50 − 160 Hz, maximálnašírka pásma 180 MHz, maximálne rozlíšenie 1600 × 1200/68 Hz, odporúèané rozlíšenie 10 0001280 × 1024/75 Hz, Highlight Zone, Magic Bright, TCO 99Chladiè: Chladiè Duron – gu¾ôèkový Titan TTC D5TB 4/TC, tichý spo¾ahlivý, výkonný 450Reproduktory: Speaker Creative Labs Inspire 4400 , 4.1 2 000Spolu a s DPH: zaokrúhlene do: 46 500kom, treba si da len pozor na vhodný farebný odtieò podloky(vyhýbajte sa farebným prechodom, hlavne èervenej farby).Zvuková karta + reproduktory. Zvuková karta integrovaná nadoske je plne 6−kanálová, to znamená, e navrhované reproduk−tory sa budú da zapoji. Zvuk je však ve¾mi subjektívnazáleitos, a preto sa orientujte pod¾a skúseností (dobré jevyhliadnutú zostavu poèu napr. u kamaráta – ale pozor, rozmerya zariadenie miestnosti výrazne ovplyvòujú výslednú kvalitu).Zostava by však mala postaèova aj na vytvorenie domácehokina.Monitor urèite vyberajte 17", so zrnom pod 0,26 mm a s podpo−rovaným rozlíšením aspoò 1280 × 1024. Pri rozlíšení 1024 × 768zobrazovaciu frekvenciu nad 85 Hz, osobne odporúèam nad100 Hz. Vybrali sme Samsung s dobrou cenou a výbornými para−metrami, patrí však medzi drahšie typy monitorov (mono bolvyrobený na Slovensku ☺). Predpokladáme, e v priebehu rokazaènú výraznejšie prevláda LCD nad monitormi. Dnes ešte cenoua viacerými dobrými parametrami pre domáceho pouívate¾alepšie vyhovuje klasický monitor.Skrinku kúpte s dobrým zdrojom, VGA, CD−RW, CPU ho urèiteocenia. Vyberte si takú, ktorá sa vám bude páèi a bude madobrý prístup ku komponentom.Modem sme vybrali aspoò na obèasné pripojenie na internet vdomácnostiach. Na zaèiatok k nemu odporúèam kúpi aj kartuNAeX (prípadne nieèo podobné) umoòujúcu pripoji sa k zvole−nému providerovi.SW sme do domáceho PC nenavrhli nijaký. Jednak u sú ¾udia,ktorí pouívajú skôr zakúpený, ïalej mnohí pouívajú free verziea pod. No ak pouívate PC aj na úètovníctvo, hráte hry podWindows a ten ešte nemáte, odporúèam zakúpi aspoò operaènýsystém Windows XP, prípadne Windows 98. Do budúcnosti jepre nový poèítaè väèšia podpora zaruèená XP.Daniel Sládek MÔJ TIPZMENA NÁZVU TLAÈIDLA ŠTARTChcete zmeni názov tlaèidla Štart? Ako názov môete poui ¾ubovo¾né slovo s maximál−nou dåkou 5 znakov. Upozoròujem vás, e ide o zásah do kritickej èasti Windows, a preto saneodporúèa úplným zaèiatoèníkom. Hoci bol tento postup testovaný, nie je moné vylúèi spô−sobenie systémových problémov. Ak sa rozhodnete, e to aj napriek tomu vyskúšate, je to navašu zodpovednos. Spomínaný postup platí pre anglické verzie jednotlivých Windows.Súbor, ktorý potrebujeme zmeni, sa nazýva Explorer.exe a nachádza sa v adresáriC:\Windows pre Windows 95, 98, ME, XP alebo v C:\Winnt pre Windows NT, 2000. Z toh−to súboru si najprv vytvorte kópiu a nahrajte ju napríklad do C:\Zaloha. Okrem toho si vadresári so súborom Explorer.exe vytvorte ešte jednu jeho kópiu a nazvite ju Explo−rer1.exe. Súbor Explorer1.exe teraz otvorte vo svojom HEX editore (napríklad UltraEdit– www.ultraedit.com). Potrebujete nájs slovo Start.Nájdite slovo Start. Môete ho h¾ada aj v HEX zápise: 53 00 74 00 61 00 72 00 74.Toto slovo sa však v súbore Explorer1.exe vyskytuje viackrát. Musíte nájs to, ktoré sa vy−skytuje pred hlásením There was an internal error and one of the windows you wereusing has been closed. Ako pomôcka vám môe slúi nasledujúca tabu¾ka: Windows 98Offset: 0x00028D6E – 0x00028D76 Windows NT4Offset: 0x00028BEE – 0x00028BF6 Windows MEOffset: 0x00033DDE – 0x00033DE6 Windows 2000Offset: 0x0003860E – 0x00038616 Windows XPOffset: 0x000412B6 – 0x000412BETeraz u môete slovo Start nahradi ¾ubovo¾ným slovom maximálne s 5 znakmi. Ne−pouívajte však diakritiku! Ak sa rozhodnete pre slovo kratšie ako 5 znakov, nahraïte zvyš−né vo¾né pozície medzerami. Súbor Explorer1.exe ulote.Ïalší postup závisí od verzie vášho Windows: Windows 95, 98, MEReštartujte poèítaè v reime MS DOS (prípadne pouite štartovacie disketu – pri WindowsME). Objaví sa vám príkazový riadok:C:\Windows>Teraz premenujte súbor explorer.exe na explorer.old a explorer1.exe na explorer.exe:C:\Windows>ren explorer.exe explorer.oldC:\Windows>ren explore1.exe explorer.exeDo Windows sa vrátite príkazom win.C:\>win Windows NTZavrite všetky aplikácie a spustite iba Príkazový riadok a Správcu úloh (Task Manager).V Správcovi úloh vyh¾adajte proces explorer.exe a ukonèite ho. Ostane vám iba Príkazovýriadok a Správca úloh. Prepnite sa do príkazového riadka a premenujte súbor explorer.exena explorer.old a explorer1.exe na explorer.exe:C:\Winnt>ren explorer.exe explorer.oldC:\Winnt>ren explore1.exe explorer.exeV správcovi úloh teraz zvo¾te Nová úloha (New Task) a vyberte explorer.exe. Vzh¾adWindows sa vám obnoví, uvidíte aj premenované tlaèidlo Start. Windows 2000 a XPV registroch vyh¾adajte vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\WindowsNT\CurrentVersion\Winlogon a v nej hodnotu nazvanú Shell. Zmeòte jej hodnotu nacestu k súboru explorer1.exe. Zmena sa prejaví po reštarte Windows. Ak sa budete chcievráti k pôvodnému nastaveniu, staèí zmeni hodnotu Shell spä na cestu k súboru explo−rer.exe.Igor Kulman1/2003 PC REVUE 123

S E R V I SPoradòa Questions & Answers (Q&A)SEKANIE A REŠTARTOVANIE PCQ: Potreboval by som poradi. Moja zostava: Intel Celeron633 MHz Box, Matsonic 7127 ATX, SDRAM 128 MB, RivaTNT2 M64 32 MB, WD 20.5 GB ATA 100, Teac 40x, Win98 Sk.Mám takýto problém: pri hraní hier a pozeraní videa mi tostrašne seká a z nièoho niè sa mi reštartuje poèítaè. A nielenpri hraní hier, ale aj pri pracovaní na rôznych programoch mipoèítaè zamrzne a pomôe u len tvrdý reset. Je to problémlen grafickej karty alebo celej zostavy? Poèítaè som preinšta−loval a stále ten istý problém, na grafickú kartu som si stiaholaj rôzne ovládaèe, ale nepomohlo ani to. Pomôte mi, pro−sím. Oravec Michal (command@inmail.sk)A: Obávam sa, e z opisovaných skutoèností (ak vylúèimIRQ konflikt alebo nesprávnu inštaláciu OS a ovládaèovvrátane ovládaèa na MB od Via priloeného na CD) topoukazuje najskôr na poškodenie základnej dosky alebozdroja v èase. Urèite to nie je výkonom VGA. Na slabšejzostave musí ís video a hry bez „sekania“ a urèite reštar−tovania. No na stopercentné urèenie chyby by som museldaný PC vidie a otestova.Ak môem poradi, skúste èo najskôr zájs k obchodní−kovi, ktorý Vám daný PC predal (predpokladám, e je eštev záruke) a nech daný problém odstráni (malo by to bybezplatne, mono bude treba vymeni MB alebo zdroj).Ak to nebude schopný urobi, nájdite si kvalitný servis,kde to odstránia, a poadujte preplatenie nákladov. Ešteupozorním, e pred prevzatím PC ho otestujte, èi sa danáchyba za podobných okolností neopakuje. Na servis mátetie záruku, a pokia¾ sa rovnaká chyba prejaví poèas záru−ky, sú opä povinní ju bezplatne odstráni.-ds-ZOSTAVA PCQ: 1. Mám HDD Maxtor 40 GB, ale nie je moné s ním pra−cova. BIOS ho nájde, ale Windows (98 alebo XP) nie.Skúsil som DOS−ovský Norton Disk Doctor, èi nie sú chybyna HDD, ten mi vypísal, e treba poui Low Level Formatna ich odstránenie. Mám aj daný program (LF.EXE zwww.qdigrp.com), ale neviem, èo to môe spravi. Chcelby som vedie, èo je to ten Low Level Format a èo s ním.2. Moja konfigurácia: MB QDI KuDoz 7, 266 MHz FSB,256 MB DDR−SDRAM Apacer, AMD Athlon Thunderbird1,4 GHz, Seagate Barracuda IV 40 GB... Problém je ten,e mi nechce BIOS (konkrétne AWARD 6.00 PG v.3.1 z11. 4. 2002 upgrade z v.1.5 z 20. 11. 2001) naèíta nie−ktoré HDD. Myslel som si, e staršie HDD asi nezachytí, ale4−roèný Seagate Medalist 3,2 GB alebo Quantum 2,0 GBmi BIOS aj Windows našli, dokonca aj 630 MB Seagate miišiel v pohode (na svoj vek). HDD, ktoré mi nešli, boli väèši−nou Maxtor s kapacitou okolo 2 GB. Chcel by som vedie,èím to bude a èo s tým treba robi (ak sa dá). Pozn.:Jumpery vdy nastavujem tak, ako treba.3. Mám CD−RW Plextor PX−W2410A a takýto problém: na−pa¾ovaèka je super, Windows XP Pro mi nainštaluje svojeovládaèe a zapne mód UDMA 2. Lene po èase ho vdyprepne na PIO 4, èo sa mi vypomstilo na jednom CD−Rnapa¾ovanom pri 24× – Buffer Underrun a CD nepoui−te¾né. Chcel by som vedie, èi existujú ovládaèe špeciálnepre Plextor alebo ako to vyrieši ináè.Pozn.: Pod Windows 98 SK ide všetko OK, nawww.plextor.be som nenašiel niè, èo by mi pomohlo...4. V programe Nero sa pri Quick−erase objaví informácia,e to nie je bezpeèný spôsob mazania CD−RW, pretoedáta môu by opä obnovené. A to je môj problém. Po−trebujem obnovi dáta, ktoré som omylom zmazal. Mohliby ste mi poradi, ako na to, aký program poui (a kde honájdem), aby som to vyriešil?5. Ak by som chcel upgradova Win 98 na Win 98 SE, staèípreinštalova? Mám u nainštalované toho dos a nanovoby bola riadna „makaèka“ všetko to inštalova a nastavo−va. Prosím, poraïte mi, èo s tým.6. Mám poèítaè (4−roèný): MB QDI Legend V, Pentium II333 MHz, 128 MB SDRAM 133 MHz Apacer, Riva TNT 232 MB, 3,2 GB Seagate Medalist a takýto problém: chcelby som upgradova HDD aspoò na 20 GB, ale neviem, èimi ho matièná doska spolu s BIOS−om (v.2.0 AWARD)prijmú. 40 GB Seagate Barracuda IV mi neprijali. Ak to nieje moné, tak aký iný HDD by som mohol poui?Gabriel (gabika007@pobox.sk)A: 1. Nájdenie disku – problém môe by aj v type dosky,niektoré majú špeciálne radièe a rozpoznávanie HDD (alenemal by to by tento prípad). Ale tie môe by disk po−škodený, èo však môe (ale aj nemusí) low level formátnapravi. Osobne by som ho radšej reklamoval – predpo−kladám, e je ešte v záruke, nech sa s ním hrajú v servise.Low level formát (nízkoúrovòové formátovanie) je v pod−state prepísanie disku 0 (premagnetizovanie povrchu) avýsledkom je nastavenie disku, akoby bol priamo z výro−by. Take okrem zmazania všetkých dát je to aj odstráne−nie všetkých diskových nastavení a v prípade výpadkunapr. elektriny hrozí jeho nenávratné poškodenie. Týmtospôsobom sa niekedy môe zachráni disk, ak sa zaènúobjavova chybné sektory, ináè sa nepouíva, hlavne prenovšie disky. Svedèí o tom aj zmiznutie tejto vo¾by z ponu−ky v BIOS−e pri novších MB.2. Ak vylúèime to nesprávne nastavovanie jumperov (u ka−dého výrobcu disku je iné) a nesprávnu orientáciu na káblièi zapojení, môe by chyba ešte v doske. Mono to od−stráni upgrade BIOS−u (treba sa pozrie na stránke výrob−cu), ináè by som dosku urèite reklamoval. Vyluèujem totipoškodenie všetkých skúšaných diskov. Obèas býva prob−lém ešte v napájaní, ak je slabý alebo poškodený zdroj.3. Nešastný, ale krásny XP... Mono to odstráni pripravo−vaný Servis Pack. Vyluèujem toti chybu spôsobenú zapo−jením pomalej mechaniky s diskom na jednom kábli.Obèas je aj v tomto problém – môe pomôc da mecha−niku aj disk na osobitné káble. Inakšie riešenie nepoznám.4. ia¾, v tejto oblasti sa nepohybujem, pri disku by somvedel pomôc, pri CD−RW nie. Je mi ¾úto, neviem. Monona internete alebo nejaká utilita napr. od Symantecu(napr. System Works). Mono aj niektorý napa¾ovací prog−ram, ale neviem, nenapa¾ujem.5. Najlepšia je urèite èistá inštalácia, pod¾a skúseností sareinštalácia Win98 na Win98Se èasto nepodarí a vyhlásichybu SUWIN (prípadne podobne). Na odstránenie staèíobèas vymaza niektoré súbory (napr. system.dat, win.dat),ale tým v podstate zmaete aj register a akoby ste tam niènainštalované nemali. Viem, e sa dá pomerne bezpeènereinštalova Win98 na WinXP. Monos, ako to obís,môe by ešte jedna – na druhý disk nainštalova èistú ver−ziu nového systému a jednotlivé súbory pod adresáromWindows porovna a nahradi novšími alebo do novéhosystému skopírova niektoré nastavenia a súbory (pozorna register). Osobne som to však neskúšal a urèite je totie dos prácne a s pochybným výsledkom. V kadom prí−pade je moné všetko zálohova a trochu sa pohra, èistáinštalácia to kryje.6. Daná doska nepozná iadny disk väèší ako 8,4 GB,take buï kúpi len takýto, alebo potom existujú špeciál−ne utilitky od výrobcov diskov, ktoré BIOS v podstateobchádzajú, a tie sa inštalujú na disk. Pri danej konfigurá−cii by však nový väèší disk bol plytvaním (nevyuije sanapr. ATA 100...), najlepšie by bolo z bazára kúpi disk s8,4 GB (do 2500 Sk). -ds-VÝMENA CPUQ: Mám MB ABIT SL6 a v òom Coppermine Celeron 566 MHz.Rád by som zrýchlil procesor a neviem, aký z momentálnedostupných (P III/Celeron asi okolo 1GHz) by som moholosadi do mojej dosky. Pri bootovaní vypisuje túto sek−venciu: 05/25/2000−i815− W83627HF−6A69RA1BC−RZ. Zaradu ïakujem. yerry@post.skA: V obchodoch je k dispozícii u iba PIII 1 GHz/133 MHzFSB a Celerony, ale z bazára je moné kúpi akýko¾vek. Nadanú dosku je moné osadi všetky Celerony (aj novés jadrom Tualatin, oznaèované ako A s 256 L2 cache) ajPIII. Blišie si môete nájs na: fae.abit.com.tw – priamou výrobcu MB. Závisí to toti od pouitej èipovej súpravy(v danom prípade i815). Odporúèam tie stiahnu novýBIOS, všetko potrebné nájdete na stránke.-ds-SKENER A ÚPRAVA WWW STRÁNOKQ: Ako je moné ošetri do kódu WWW stránky písané voWorde? Je skener Umax Astra Slim 1200 vhodný na kance−lárske vyuitie, t. j. preskenova katalóg výrobkov atï. a po−tom to napáli na TEAC 48/40/12 IDE – Retail (2 MB)? Alebomi, prosím, poraïte iné komponenty (skener aj CD−RW).Existuje taká stránka, na ktorej sú prezentovaní èeskívýrobcovia produktov všetkého druhu? RomanA: Kód kadej WWW stránky je moné prezrie a upravo−va v ¾ubovo¾nom textovom editore (ale natívnom – napr.Notepad) alebo v špecializovaných editoroch (napr. 1stpage 2000). Odporúèam spusti príslušný editor a potomda vo¾bu otvorenia príslušnej stránky. Prezrie ho je mo−né aj vo¾bou pravého tlaèidla myši (v Internet Explorer, Net−scape, Mozilla...) a vybra vo¾bu zobrazenia zdrojových dát.Tento skener je vhodný skôr na obèasné pouitie, ale ajv domácnosti èi v kancelárii. Dá sa s ním preskenova všet−ko, no niekedy sú na profesionálnu prácu vhodné tie sautomatickým podávaèom... Take pokia¾ sa vám nebudezda trochu nepraktické ruène obraca jednotlivé stranykatalógu, presne to zameriava a pod., prípadne to nebu−dete robi denne, je to dobrý skener.Stránka... nu, mono pomôe www.seznam.cz, ktorýje podobný slovenskému Zoznamu a sú tam aj všetcivýrobcovia, ktorí majú WWW stránku. Ináè by som potomvyh¾adával cez vyh¾adávaèe konkrétne výrobky. -ds-VYPÍNANIE PC PRI WINDOWS XPQ: Mám len taký menší problém, ak sa to tak dá nazva, sOS Windows XP Professional. Celkovo som s týmto OSve¾mi spokojný, èo sa o predošlých verziách nedá poveda.Èo ma trápi, je, e keï dám vypnú poèítaè, dlhšie mutrvá, kým sa úplne vypne. V predošlých verziách Windows98 SE a ME sa mi to v momente vyplo. Neviem, èi to takmá by, ak áno, nedalo by sa to nejako skráti? A ak nie,mohli by ste mi poradi, èo by sa s tým „problémom“ dalorobi? S pozdravom Váš verný èitate¾ Andrej.A: Vzh¾adom na odlišnú architektúru systému WindowsXP (NT) trvá vypínanie poèítaèa dlhšie ako pri systémochWindows 98/ME, ale aj tu je moné ho skráti: Skúste predvypnutím odhlási všetkých prihlásených pouívate¾ov pomo−cou Logoff. Ïalej odinštalujte nepotrebné programy. Všetkydisky skontrolujte na chyby, takisto spustite Disk cleanup(Start, Run a napíšte cleanmgr) a nakoniec disky defragmen−tujte. Skúste si vytvori aj permanentný swapovací súbor sminimálnou ve¾kosou rovnajúcou sa dvojnásobnej ve¾kostipamäte RAM a s horným limitom rovnajúcim sa trojnásobkuve¾kosti RAM alebo väèším (nastavenie swapovacieho súbo−ru nájdete v Start, My Computer, Properties, Advanced, Per−formance Options, Change).-ja-PODPORA ATA133 A ÈIPOVÉ SÚPRAVY INTELQ: Nasadili ste mi chrobáka do hlavy. V teste p. Orviskéhona HDD v PCR è. 12/2002 píšete, e èipové súpravy Intelnepodporujú ATA133 (UDMA133).124 PC REVUE 1/2003

S E R V I SJa som na stránke ve¾koobchodu ELKO (www.elkoshop.sk) našiel dosky, ktoré totorozhranie podporujú (?), napr.: MB ABIT IT7MAX II i845E chipset, Socket 478, 533 MHz BUS, ATX formát, Intel P4,audio on board, ATA 133 RAID, Serial ATA RAID... MB ABIT BG7 I845G chipset, Socket 478, 533 MHz BUS, ATX formát, Intel P4,audio, LAN, VGA on board, 2 × ATA133... MB Microstar MS845ULTRA ARU Intel 845 chipset, Socket 478, Intel P4 CPU,400 MHz BUS, ATX formát, Sound on board, UDMA133 RAID... MB Microstar MS845PE MAX2 BFIR Bluetooth Intel 845E chipset, Socket 478,Intel P4 CPU, 533 MHz BUS, ATX formát, 6−channel audio, LAN, UDMA133 RAID... MB Microstar MS845GMAXL Intel 845G chipset, Socket 478, Intel P4 CPU,533 MHz BUS, ATX formát, 6−channel audio, VGA, LAN, UDMA133... MB Microstar MS845PE Intel 845PE chipset, Socket 478, Intel P4 CPU, 533 MHzBUS, ATX formát, 6−channel audio, UDMA133...Chcem práve kúpi jednu z týchto dosiek, ale rád by som mal istotu, èi budem môc pouiaj HD Maxtor DiaMaxPLUS 60 GB – UDMA133. Tak ako je to vlastne? Vedeli by ste mi pove−da, ktorá z týchto dosiek podporuje DDRAM PC333−400 MHz? Poradíte mi? VladimírGajdoš (piper@inmail.sk)A: Trvám na svojom tvrdení, IADNA èipová súprava Intel nepodporuje disky ATA/133 arovnako je na tom SiS. Èiastoènú pravdu máte však aj vy. Ak je na doske radiè RAID sèipom Promise, podporuje doska disky ATA/133, samozrejme, iba na kanáloch RAID, a niena štandardných IDE, ktoré má doska vyvedené z èipovej súpravy. Pre ¾ahšiu orientáciu súobvykle konektory RAID farebne odlíšené. Bohuia¾, vo vašom zozname sa nachádza ajdoska, kde sú uvedené nesprávne údaje: MB ABIT BG7 I845G chipset, Socket 478, 533 MHz BUS, ATX formát, Intel P4,audio, LAN, VGA on board, 2 × ATA133...V prípade ostatných nie je problém s vyuitím disku ATA/133, ale ten musí by pripo−jený k radièu RAID. Pokia¾ ide o podporu DDR333, tie sú podporované èipovými súprava−mi Intel 845PE a 845GE. Bohuia¾, pamäte DDR400 Intel oficiálne nepodporuje. -po-OCHRANA PC POÈAS NEPRÍTOMNOSTIQ: Neviete o nejakom programe, ktorý by pri spustení operaèného systému vyiadal hesloa nedalo by sa to nejako obís? Alebo program, ktorý by sledoval, èo alebo kto na mojompoèítaèi robí, ak nie som práve pri òom?Alebo nejaký iný zabezpeèovací program. Ïakujem.A: Problematika ochrany poèítaèa poèas neprítomnosti pouívate¾a je taká stará ako samypoèítaèe. Prejdime však k otázke. Najprv si dovolím odpoveda na prvú èas problému.V systémoch Windows NT/2000 a XP je ochrana poèítaèa poèas neprítomnosti jeho maji−te¾a vyriešená povinným prihlasovaním do systému. Bez platného pouívate¾ského menaa hesla sa do systému jednoducho nedostanete. Prihlasovací dialóg sa takisto dá vyvolakombináciou klávesov CTRL + ALT + DEL.Ak máte operaèný systém Windows vo verzii 9x, prípadne ME, je moné túto funkciuautomaticky doplni, napríklad programom, ako je Access Lock (shareware, 1,30 MB), ktorývám ponúkne vloenie vami vybraného hesla a uzamknutie systému jedným tlaèidlom.Samozrejme, e aj v tomto smere existuje freewarová alternatíva, je òou program SecureItPro (742 KB), ktorý pracuje na rovnakom princípe.Ak chcete ma spätnú kontrolu o tom, èo sa na vašom poèítaèi dialo poèas vašej neprí−tomnosti, môete vyskúša program Hlídací pes 2002 (demo, 2,02 MB). Tento èeský pro−dukt nielene vie zablokova niektoré funkcie systému, ale navyše monitoruje aj èinnospouívate¾a, ako napísaný text, zoznam pouitých programov, navštívené URL a mnohoïalšieho.Download:Access Lock: www.softheap.com/download/lock.zipSecureIt Pro: http://homepages.ihug.com.au/~ipex/files/secureitpro/secureitpro470.zipHlídací pes 2002: http://www.novosoft.cz/files/HlidaciPes.zipVšetky tri programy nájdete na aktuálnom CD REVUE a problematike zabezpeèenia PC sabudeme podrobnejšie venova v osobitnom èlánku v niektorom z budúcich èísel PCR. -mt-A: Opisované problémy s najväèšou pravdepodobnosou skutoène spôsobuje vírus, akoste správne odhadli. Takisto mohol prís elektronickou poštou, a pokia¾ máte PC v spo−loènej sieti (LAN, ale aj internet), môe sa ïalej šíri aj bez vášho prièinenia a vedomia (ne−treba prenáša ani diskety).Váš súèasný antivírus AVG (predpokladám, e verzia free) mnoho vírusov spravidla neza−chytí, pretoe pre cenovú politiku nie je ideálny na maximálnu ochranu PC pred vírusmi, jedostupná neskoršia aktualizácia a navyše, pokia¾ je PC u infikovaný, vírus má kontrolu nadoperaèným systémom a dokáe blokova akéko¾vek snahy o lieèbu – jednoducho sa skryje tak,e ho antivírus nezachytí. Jeho meno môe by rôzne (ostatne na òom ani nezáleí), ale odpo−rúèam vám pozrie napr. www.eset.sk, kde nájdete databázu mnohých známych vírusov amôete si pozrie aj ich moné deštrukèné èinnosti, ako i moný postup pri lieèbe.Z týchto dôvodov sú moné nasledujúce riešenia:1. Zavola špecializovanú firmu a napokon si zakúpi kvalitný antivírusový program,aby ste predišli ïalším problémom (z vlastných skúseností odporúèam NOD – práve odfirmy ESET – majú reklamu aj v PC REVUE, ve¾a nájdete aj na www.eset.sk. Patrí sícemedzi najdrahšie, ale je vhodný práve na Slovensku a má ve¾mi rýchluaktualizáciu po internete, ochranu mailov...). Staèí toti pribline 5× roène zbavi víru−sov jeden PC a cena antivírusového programu sa vráti.2. Skúsi zbavi vírusu PC vlastnými silami a potom zakúpi kvalitný antivírus. Ešteupozorním, e po lieèbe je pri mnohých vírusoch potrebná celková reinštaláciaoperaèných systémov a tým aj všetkých aplikácií, aby sa odstránili niektoré dôsledkypôsobenia vírusu (napr. nestabilita OS...). Takisto odporúèam pouíva len jeden anti−vírusový program na jednom PC.Spôsob lieèby vírusu vlastnými silami:Tento opis je len struèný, pretoe know−how aj ja musím taji, lebo sa tým èiastoèneivím. Ïakujem za pochopenie.1. Je potrebné získa kvalitný antivírusový program – napr. na www.eset.sk poslúi jed−norazovo trial verzia pod MS DOS (no nemusí by dostatoène aktuálna).2. Vytvori èistú systémovú disketu – nesmie by infikovaná a musí by dostatoène flexi−bilná na pouívanie (napr. s ovládaèmi pre mys, CD−ROM...).3. Spusti PC spod èistého systému a v takomto stave (vírus na PC sa neaktivoval) PCpreveri a infikované súbory vylieèi, prípadne zmaza.4. Po zbavení všetkých PC vírusu je potrebné preveri aj diskety a ïalšie médiá. Pozor,PC zbavený vírusu sa nesmie zapája do siete, pretoe sa opä môe infikova z eštenevylieèených.5. Vo vašom prípade reinštalova všetky infikované PC a preveri, èi sa problémy odstránili.Komplexná håbková procedúra (lieèba + reinštalácia) trvá asi 3 hodiny na jeden PC,preverenie, èi je niektorý PC infikovaný, je otázkou asi 30 min./PC.-ds-EPSON STYLUS PHOTO 700 POD WIN XPQ: V septembrovom èísle ma ve¾mi zaujal váš èlánok Zaèíname s PC, momentálne asi najviacto, kde píšete o Windows XP: „...nemôem ho dnes nikomu jednoznaène odporúèa.“ Takistosom mal problém s tým, e moja tlaèiareò beiaca pod Windows 2000 mi krásne ukazovalastav atramentu, poèet tlaèených strán atï. Ide o tlaèiareò EPSON STYLUS PHOTO 700. A taksom nechápal, preèo mi to u nefunguje pod Windows XP. Váš èlánok mi pomohol, aby somzbytoène nešpekuloval, neh¾adal na internete ovládaè, ktorý vlastne ani nejestvuje.Dodali ste mi však nádej: mono sa niektoré nedostatky èasom vyriešia... Zatia¾, ia¾,nevedia poradi predajcovia „epsoniek“ na Slovensku, ale ani v Nemecku, Anglicku èiAmerike. Aspoò tak usudzujem, e nikto z nich nedáva odpoveï...Bol by som vám ve¾mi vïaèný, keby ste sa vo vašich naozaj ve¾mi uitoèných radáchešte vrátili k uvedeným ovládaèom, keï zistíte, e u sú, a hlavne uviedli presnú adresu,na ktorej ich mono stiahnu. ŠulekA: Epson ST 700 Photo tie nemá ovládaèe na XP a pod¾a vyjadrenia zodpovedných sa aninepredpokladá ich tvorba – vraj u je tlaèiareò nieko¾ko rokov na trhu... Na Slovenskupodporu tlaèiarní Epson zabezpeèuje ich výhradný dovozca Printrade (www.printtra−de.sk), kde sa dajú nájs aj príslušné aktuálne ovládaèe (ale na XP len pre niektoré typy).Take, ia¾, ostáva nám buï pouíva staršiu tlaèiareò pod W2K (ako ja), alebo oeliekomplexný monitoring (tlaèi vedia aj pod XP), alebo kúpi novú tlaèiareò...-ds-Odpovedali: Daniel Sládek, Ján Andrejkoviè, Peter Orviský, Martin TuroòPROBLÉM S TLAÈOU DIAKRITIKYQ: Napísal som u do rôznych èasopisov, ale zatia¾ mi nikto neodpovedal. Mám problém.Zrejme ide o vírus šíriaci sa mailovými správami – ako sa prejavuje? Na slovenskej kláves−nici prestanú fungova mäkèene a dåne, teda namiesto Š napíše ¡¡S. Èie pri jednomstlaèení mäkèeòa (dåòa) neèaká, kým zadám písmeno, na ktoré chcem príslušný znak da,ale rovno napíše dva tieto znaky. Skúšal som preinštalova klávesnicu, ale niè. Nepomáhato. Ïalší prejav – z nièoho niè zaènú tlaèiarne napojené na poèítaè tlaèi maximálne hlú−posti. Podarilo sa mi to odstráni preinštalovaním celého Windows, ale o týdeò to mámspä. Opä sa to zaèalo po prijatí mailu. AVG nevie detegova iadny vírus, tak teraznaozaj neviem... Viete, èo by to mohlo by? Mimochodom, viem minimálne o troch poèí−taèoch, na ktorých sa deje toto isté...Keby ste mi mohli s týmto problémom pomôc, bol by som rád. Mgr. Branislav Botka(gymhandl@stonline.sk)1/2003 PC REVUE 125

S E R V I SKRIOVATKA SMRTI 2DVD okienkoHodnotenie:FILM:DVD:Stretli sa znovu. Najväèšia „drka“ Západua najrýchlejšie ruky Východu. Tentoraz bu−dú ma plno práce na Ïalekom východe,pretoe triády nikdy nespia.FILM: Od ich poslednej akcie prešli krásnetri roky, a ako si s¾úbili, tak aj uèinili. Lee aCarter, policajní dôstojníci z rozlièných kra−jín, ale rovnakej krvi, si uívajú vo¾né chví−le v Hongkongu. A tu ich máme zas. Naambasáde padli za obe pri bombovomútoku dve tlmoèníèky a Lee znovu nastu−puje do akcie, hoci Carterovi nahovorí, eskoèia na jednu párty a potom za jednýmchlapíkom atï. Jednoducho sú v kaši a pouši, no skôr, ako si Carter túto skutoènosuvedomí, u sú na zozname dead listutriády, z ktorej sa ako uniká. Hop alebotrop! Buï zahlušíte pár šikmookých smrto−nosných bojovníkov, alebo zahlušia onivás... No budeme sa, pochopite¾ne, celkomdobre bavi. Nebudem vám tu klama dooèí a ve¾kohubo vyhlasova, e tento de−vädesiatmiliónový blockbuster je najlep−šia akèná komédia, ako vám to potvrdiaamerickí kolegovia, ktorí si túto letnúpopcornovú akènú zábavu vïaka skvelémunaèasovaniu fantasticky uili. Nebudemvšak ani kritizova a stína hlavy tvorcomza to, e neprekonali prvý diel a prinieslilen sequelovú omáèku priemerných kvalít.DVD: samotný film prichádzajúci v širo−kom formáte 2,35:1 (s obrazom si nerob−te starosti, je dostatoène ostrý) a zvukomv Dolby Digital 5.1 (ale výdatnom, hocisurround efektov prekvapivo nie je a takve¾a) a Dolby Digital 2.0 (sem patrí verziaèeská, maïarská, po¾ská) celkom dobrý komentár s reiséromRattnerom a scenáristom JeffomNathasonom (ktorý má èo robi, aby tújednoduchú šablónu nejako opísal) štandardné informácie v podobenieko¾kých strán textu 9−minútový film o filme, najmäo technike Bretta Rattnera, o jeho schop−nostiach, aký je èertovsky dobrýa pod.; v dokumente sa mihne scéna,v ktorej testovali Chrisa Tuckera a jehovýrazovos 4−minútový (skôr zbytoèný)dokument Fashion of Rush Hour 2,t. j. o obliekaní hercov trojdokument Evolution of the Sceneo tom, ako vznikala scéna s krájanímkurèaa a Chrisom Tuckerom (priemernýdokument), o natáèaní scény The Bomb(skvelý dokument, kde uvidíte, ako vlast−ne film vznikal) a znovu trochu nudyv podobe natáèania ïalších scén – spolumá Evolúcia scén 20 minút, z ktorýchdesa stojí za zhliadnutie dokument Attaining InternationalStardom – 7−minútový dokument o tom,ako sa snaili tvorcovia pripravi kyprúpôdu pre sequel k Rush Hour a získavali sidivákov v Afrike a podobne (celkom zby−toèný dokument) dokument The Language Barrier,ktorý nielene nevyuije za svoje štyriminúty svoje monosti, ale viac sa o tejtotéme dozviete v iných dokumentoch introdukcia Hongkongu z poh¾aduJackie Chana má len dve minúty, ale je tulen na vyplnenie gigabajtov dva teasery (jeden sa podobá nadruhý ako dvojièky), klasický kinotrailer pä minút Outtakov, t. j. preš¾apov,ktoré sa nedostali ani do závereènýchtitulkov filmu, ale niet èo ¾utova 11 vyrazených scén v celkovej dåke7 minút a 20 sekúnd (môete si ich pustiaj s komentárom reiséra)VERDIKT: Film má ve¾a bonusov, ale takápolovica z nich je zbytoèná – kvantita naúkor kvality. Take pod¾a tohto výroku sipripoèítajte/odpoèítajte ïalšie percentákvality na základe mnostva a významubonusov (kto chce kam...).ÈIERNY JASTRABZOSTRELENÝHodnotenie:FILM:DVD:Struèná charakteristika filmu znie: „Zober−te si prvú polhodinku zo Zachráòte vojakaRyana a predåte ju na viac ako dve hodi−ny.“ Pre tých, èo ob¾ubujú filmy z vojen−ského prostredia, to urèite staèí, pre ostat−ných si film rozpitveme podrobnejšie...FILM: Kto by povaoval rok 1993 za dosta−toène vzdialený od všetkých vojen a konflik−tov a pokladal ho za bený rok demokracie,príšerne by sa mýlil. V Somálsku u pár rokovterorizujú domáci uzurpátori spustnutú kra−jinu, neváhajú prináša ïalšie utrpenie amuèi svojich spoluobèanov hladom. Lenekeï v roku 1992 naštvú Bezpeènostnú raduOSN, koledujú si o poriadnu príuèku. OSNmá plné zuby trpiacich a nemieni sa neèinneprizera, ako umrie denne viac ako tisícSomálèanov od hladu. Delta Force, Rangers+ najlepšie jednotky mierovej organizácievyštartovali spravi so všetkým poriadok. U−u sa zdalo, e sa konflikt zaehná, ale tonikto netušil, e 3. októbra príde pár krás−nych sleèien o svojich priate¾ov a starostlivématky o svojich synáèikov...Mala to by rutinná akcia, ale to jekoniec koncov kadá... V èase, keï malizoskoèi paratrooperi na prašnú zem arozmeta domobranu, však došlo k maliè−kej chybièke. Namiesto polhodinovéhotrpenia v centrále i v teréne sa mení So−málsko na vojnové inferno, ktoré zaijehorúcu noc a prinesie stovky obetí...DVD: Keby som povedal, e ide o dobréDVD, nestaèilo by vám to. Keby som pove−dal, e ide o výborné DVD, takisto nie. Aleak podotknem, e ide o DVD s filmom Rid−leyho Scotta, ktorý na svoje poèiny dávapozor, hneï je nám jasné, e pôjde ovýborný disk. Teda dva disky, pretoe kla−sicky prichádza na prvom disku len samot−ná snímka (vo ve¾mi širokom formáte1:2,40 s èistým obrazom a perfektnýmDolby Digitalom 5.1), ale okrem nej je tu ajkomentár Ridleyho a producenta menomJerry Bruckheimer (neviem, èi vám tomeno nieèo hovorí, ale fakt, e vystupuje vspojitosti s týmto filmom, je zaujímavý).Títo dvaja páni majú èo poveda (vlastneScott má vdy èo poveda a vyuije kadúpríleitos na "pokec" k filmu), ale nie súsami, pretoe je tu aj komentár scenáristu(o nieèo slabší, ale stále solídny) a vyjadro−va sa môu aj samotní vojaci, ktorí somál−ske peklo zaili live. Sugestívne! Na DVDvšak neh¾adajte èeský dabing 5.1 ani 2.0(chvalabohu!)...Druhý disk je solídne nabitý, prièomzaujmú najmä vystrihnuté scény (vrátanealternatívneho zaèiatku a alternatívnehozáveru), h¾adanie lokácií a celková výpravafilmu, v ktorej sa Ridley rozreèní aj o zá−kladnom tábore, helikoptérach Black Hawk ivizuálnych efektoch (niekam sa tých 90miliónov dolárov muselo vrazi, nie?). Ne−chýba ani pietna spomienka na padlých vtejto operácii. Ako pri iných diskoch odScotta nechýba ani nejaká tá scéna spouitím viacerých kamier (kedysi išlo ove¾mi vykrièané bonusy, no ve¾mi sa ne−vyuívajú, èes Scottovým filmom za to, evyskúša tieto monosti našich prehrá−vaèov). Zaujímavé je aj zastúpenie doku−mentov z predprodukcie a postprodukcie(ktoré tie nebývajú bené). Takmer klasic−kými bonusmi sú pri dynamických filmochobrazová galéria a storyboardy, ich kvanti−ta nie je vôbec na zahodenie, kvalita je tak−isto vysoká. Na disku ešte nájdete kamero−vé skúšky, produkèné rozhovory a Jerry Bruck−heimer bude komentova veselo svoj foto−album (kedysi bol fotograf, take má èopoveda). Nechýbajú ani prezentácie vpodobe plagátov, TV spotov a trailerov.Tých bonusov rozhodne nie je málo, vy−hraïte si asi 3 hodinky èasu...VERDIKT: Realistický vojnový film s výbor−nou DVD výbavou, ktorej strhli percentá zabsolútneho hodnotenia len chýbajúcetitulky pri bonusoch a komentároch.Michal Korec126 PC REVUE 1/2003

S E R V I SMAXPARÁDARedakcia èasopisu PCREVUE spolu so spoloè−nosou discreet a jej part−nermi na Slovensku, spoloè−nosami CAADG a Yello,v nadväznosti na minulo−roèný úspech vyhlásila opäsúa o najlepšie pôvodnédielo v oblasti poèítaèovejgrafiky.Súa o 3ds max 5 v hodnote 196 300 Sk! Sponzoruje firmaPríspevky do súae z oblasti statickej grafiky alebopoèítaèovej animácie je aj naïalej moné posielae−mailom na adresu redakcia@pcrevue.sk (menšieve¾kosti súborov do 5 MB) alebo nahraté na CD(ve¾ké súbory) na adresu redakcie.Jednotlivé ukáky budeme opä postupne zaraïovaaj na naše CD a budú umiestnené aj na našom webe.Najlepšie príspevky postúpia do ušieho výberu,o postupe doò rozhoduje grafické oddelenie PCR.O víazovi rozhodne komisia zostavená zo zástupcovnašej redakcie a popredných slovenských poèítaèovýchgrafikov. Vyhodnotenie súae bude na jar 2003.Podmienky: Rozlíšenie: 1024 × 768 pixelov Pouitie pluginov je moné, nie je moné pouívasamostatné balíky typu Adobe Photoshop Maximálny poèet príspevkov: 3 (nie obmena tohoistého motívu)Trial verziu tohto programu nájdete na minulomesaè−nom CD REVUE 6/2002.Tak na èo ešte èakáte? Pustite sa do tvorivej práce,veï odmena je skutoène lákavá!SÚA:ToshibaPocket PC e330Spoloènos HT Computers, a. s., pripravila aj tento roknovoroènú súa pre èitate¾ov èasopisu PC REVUE,poslucháèov rádia Twist a návštevníkov internetovejstránky www.mobil.sk. Zaènite nový rok súaouo Pocket PC e330 od spoloènosti Toshiba v hodnote24 000 Sk.Blišie informácie získate na stránkach www.htc.sk,www.pcrevue.sk, www.twist.sk alebo www.mobil.sk.Ak do 1. februára 2003 správne zodpovietevšetky súané otázky, budete zaradenído rebovania o Pocket PC znaèky Toshiba.VYHODNOTENIE:Súa o 40 GB pevný disk IBMA tu je vyhodnotenie ankety:1. Akej znaèke dávate prednos pri kúpe novéhodisku? IBM 36,9 % Seagate 16,8 % Western Digital 18,8 % Maxtor 27,5 % Samsung 0 %2. Akú diskovú kapacitu má váš poèítaè v súèasnosti? do 10 GB 30,2 % od 11 GB do 30 GB 29,7 % od 31 GB do 60 GB 32,4 % od 61 GB do 100 GB 6,9 % nad 100 GB 0,8 %3. Plánujete si diskovú kapacitu vášho PC rozšíri?Ak áno, na akú kapacitu? do 40 GB 34,3 % od 41 GB do 60 GB 25,2 % od 61 GB do 80 GB 22,5 % od 81 GB do 100 GB 7,2 % od 101 GB do 140 GB 7,2 % od 141 GB do 180 GB 2,7 % nad 180 GB 0,9 %4. Akým rozhraním máte váš disk spojený? ATA / IDE 24,1 % ATA / 66 12,8 % ATA / 100 48,2 % ATA / 133 12,8 % SCSI 2,1 %Z došlých 819 anketových lístkov z novembrovej súaeo 40 GB pevný disk IBM, ktorej sponzorom bola spoloè−nos Asbis, sa tentoraz usmialo šastie na:Michala Òuòuka zo iaru nad Hronoma 10 výhercov firemných trièiek:Horòák Daniel, Bratislava; Kukla Dušan, Dubová;Jankovièová Eva, eliezovce; Kremeò Branislav, ilina;Mrázek Milan, Senica; Mišík Michal, Kamenecpod Vtáènikom; Kajan Rastislav, Ve¾ké Hoste; ElischerAndrej, K¾aèno; Hloška Štefan, ilina; Mikola ¼ubomír,KlaèeSrdeène blahoelá naša redakcia, ako aj sponzor súae – spoloènos Asbis!ZOZNAM INZERENTOVFirma Strana Tel. èíslo1. AGEM 79 (02/6381 0049)2. ACER 33. AP MEDIA 55, 97 (02/6541 1168)4. APC 25 (+420/2/4144 2404)5. ASBIS SK 23, 44, 53 (02/4487 1589)6. ASM SLOVAKIA 67 (02/4446 2308)7. AV DIGITAL 97 (02/6828 6660)8. BSP 64 (02/5443 0017)9. CASABLANCA 60 (02/5825 2131)10. CASPER 42 (02/4445 0574)11. CÍGLER SOFTWARE 51 (02/4446 2746)12. CQ SERVICE 69 (02/4820 4911)13. CODUM 77,97 (02/6353 2921)14. COLUMBEX 39, 89 (02/6827 7777)15. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)16. CONTINENTAL 12617. D&D 10118. DIAL TELECOM 85 (02/5825 2111)19. EPSON 5 (+420/5/4827 811)20. ESET 103 (02/5930 5311)21. EUROTEL 17 (02/4955 3622)22. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)23. FERIMEX 59 (02/4564 1701)24. GTS SLOVAKIA 27 (02/5778 1111)25. HEWLETT−PACKARD 2. OBÁLKA (02/5020 5611)26. HT COMPUTERS 7 (02/5020 5611)27. IMAGE SUPPLIES 100 (02/4487 2052)28. INTERCOMP SERVICES 105 (02/5441 8046)29. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)30. KROS 71 (041/7071 011)31. LIBRA 73 (02/6381 0689)32. NETDESIGN 95 (048/4147 764)33. OPAL MULTIMEDIA 95, 105, 125 (051/723 968)34. P.E.S. CONSULTING 95 (031/780 3419)35. PC BUSINESS 64, 74 (02/4342 5000)36. PRONETIX 97 (02/4445 5702)37. PS PRODUCT 1038. REMAX 21 (02/161 07)39. S&H WARE 78 (032/7443 836)40. SOFOS 45, 47 (02/5478 3980)41. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)42. STORMWARE 49 (02/5479 3647)43. SWS DISTRIBUTION 75 (02/4342 6811)44. SYNTEX 105 (02/4552 5471)45. TEOS TN 54 (032/7436 104)46. TSPRO 31, 33, 35 (02/5249 1491)47. UNICOM 9448. WEBGLOBE 97 (02/5363 4961)49. XENON 97 (0904/401 088)1/2003 PC REVUE 127

Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.sk) −mdZástupcašéfredaktora:Odborná redakcia:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Rediguje:Inzercia:Osvit:Tlaè:Internet pripojenie:Adresa redakcie:E−mail:Http:Predplatné:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.sk) −omMartin Turoò (mturon@pcrevue.sk) −mtPeter Orviský (porvisky@pcrevue.sk) −poLucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.sk)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.sk)Zuzana Javorská (zjavorska@pcrevue.sk)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.sk)Andrej Chu (achu@pcrevue.sk)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.sk) −bmDaniel Sládek (dsladek@pcrevue.sk) −dsIgor Kulman (ikulman@pcrevue.sk) −ikIvan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.sk)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.sk) −jaJán Hanák (jhanak@pcrevue.sk)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.sk)Juraj Bednár (jbedznar@pcrevue.sk) −jbJuraj Okolièányi (jokolièányi@pcrevue.sk)Lukáš Staòa (lstana@pcrevue.sk)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.sk) −llMarek Šamaj (msamaj@pcrevue.sk)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.sk) −mkMartin Uák (muzak@pcrevue.sk)Milan Gigel (mgigel@pcrevue.sk)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.sk) −moMiroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.sk) −mtPeter Hubinský (phubinsky@pcrevue.sk) −phPeter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.sk) −pgPeter Koneèný (pkonecny@pcrevue.sk)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.sk) −pkPeter Palúch (ppaluch@pcrevue.sk) −ppOto Komiòák (okominak@pcrevue.sk)Thomas Ulej (tulej@pcrevue.sk)Martina Kopúnková (mkopunkova@pcrevue.sk)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.sk)Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.sk)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.sk)tel.: +421 2 4342 0956, mobil: 0903 223 621eM·Ha PREPRESSTlaèiareò Telem K & MDial Telecom, EuroTel, GTS SlovakiaRedakcia èasopisu PC REVUE,Kladnianska 60, 821 05 Bratislavatel.: +421 2 4342 0956+421 2 4342 0957fax: +421 2 4342 0958redakcia@pcrevue.skwww.itnews.sk, www.itregister.sk,www.itstore.sk, www.pcrevue.ske−mail: predplatne@pcrevue.sktel.: +421 2 4342 0956+421 2 4342 0957PREDPLATNÉ PC REVUE NA ROK 2003Je tu nový rok a s ním aj nový roèník PC REVUE, ktorýmá väèšina z vás predplatite¾ov predplatený odjanuárového èísla PC REVUE na celý rok. Mnohí zpredplatite¾ov doteraz nestihli zaplati predplatnéPC REVUE od januárového èísla a iadali nás o mo−nos zaplati ho a po Novom roku a zároveò dostaaj januárové èíslo. Rozhodli sme sa preto aj všetkým,ktorí doteraz neuhradili zaslanú poštovú poukáku znovembra, resp. zálohovú faktúru priloenú v decem−brovom èísle a ani neodhlásili predplatné na tentorok, zasla aj januárové èíslo PC REVUE. Zároveò pro−síme tých, ktorí z nejakého dôvodu predplatné ne−zaplatili a majú naïalej záujem odobera PC REVUEaj v roku 2003, aby urýchlene vyplatili zaslanú poš−tovú poukáku. Ak ste ju z nejakého dôvodu ne−dostali, obráte sa, prosím, na odd. predplatnéhoe−mailom (predplatne@pcrevue.sk) alebo telefonic−ky (02/4342 0956−7) a my vám ju obratom zašleme.Uzávierka objednaných a zaplatených výtlaèkov je14 dní pred expedíciou nového èísla.Všetci ostatní, ktorí majú predplatené PCR v prie−behu roku 2002, si poštovú poukáku/zálohovú fak−túru nájdu vloenú v èasopise 2 mesiace pred ukon−èením predplatného.Tí z vás, ktorí dostali v novembri predtlaèenúpoštovú poukáku a nechcú ju uhradi poštou,ale bankovým prevodom, musia pri úhrade zadavariabilný symbol (VS), ktorý im bol pridelený. Tennájdu na poštovej poukáke v tvare:P0XXXXXX – XXXXX,prièom ako VS treba poui 10 zvýraznenýchèíslic bez pomlèky.Predplatitelia, ktorí uhrádzajú faktúru, si v decem−brovom èísle našli vloenú zálohovú faktúru. Po jejuhradení im bola, resp. bude, zaslaná ostrá faktúra. Upozornenie: Predplatitelia, ktorí si objednali PCREVUE s CD v priebehu roka 2002, majú zaplatené6× CD REVUE. V budúcom roku bude vychádzaCD REVUE kadý mesiac, t. j. 12× do roka. Ak má−te záujem, môete si ostatné CD doobjedna.Napríklad ak máte objednané PC REVUE od è.10/2002 do è. 9/2003, máte zaplatené CD do èísla4/2003, t. j. 5 ks CD si budete musie doobjedna.Cena jedného CD pre predplatite¾ov je 46 Sk, prepredplatite¾ov so z¾avou je 41 Sk a pre ostatných jecena CD 60 Sk. Ceny PC REVUE na rok 2003. Od roku 2003 budePC REVUE vychádza kadý mesiac, t. j. 12× do rokaaj s prílohou CD REVUE. Z dôvodu zjednodušeniadistribúcie bude moné v novinových stánkoch kúpiPC REVUE u len s CD. Cena èasopisu v novinovýchstánkoch bude 119 Sk. Pokia¾ však máte záujem leno èasopis bez CD prílohy, je to moné len prostred−níctvom predplatného. Pokia¾ sa chcete sta naším predplatite¾om, môetepoui jeden z nasledujúcich postupov: pošlite nám objednávku, na základe ktorej vámpošleme predtlaèenú poštovú poukáku s pridelenýmVS, resp. zálohovú faktúru, uhradíte poštovú poukáku typu A na náš úèet:2620081584/1100, Tatra Banka; Digital Visions, s. r. o.,Kladnianska 60, 821 05 Bratislava bankovým prevodom na úèet 2620081584/1100,Tatra Banka. VS vám pridelíme obratom na základetelefonickej alebo e−mailovej objednávky. Pokia¾ nebu−de uvedený VS, nebudeme vedie vašu platbu identifi−kova!Na vloenú predtlaèenú poštovú poukáku vypíšte cenu pod¾a vami zvoleného typu predplatného(s CD, bez CD, z¾avnené atï.).Ceny predplatného bez CD s CDVýtlaèok v stánkucena/ks celoroène ušetríte cena/ks polroèné celoroène ušetrítePRIPRAVUJEME: PCR è. 2/2003 Test: lacné atramentové tlaèiarne Trendy v IT na rok 2003 Preh¾ad notebookov – kategorizácia, doplnky,trendy119 SkPredplatné 49 Sk 588 Sk 120 Sk 95 Sk 594 Sk 1140 Sk 288 SkPredplatné z¾avnené 42 Sk 504 Sk 204 Sk 83 Sk 522 Sk 996 Sk 432 SkPozn.: Na z¾avnené predplatné si môu nárokova študenti alebo dôchodcovia, podmienkou jeposla na adresu redakcie potvrdenie o návšteve školy, resp. o poberaní dôchodku, resp. zaslaèíslo karty mládee EURO