12.07.2015 Views

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

10. výroèie!e d i t o r i a lBez muèenia sa priznávam, e nemám ve¾mi v ob¾ube oslavy, <strong>na</strong>jmä ak sa <strong>na</strong> nich musím osobne aktív−ne zúèastni... ☹ Ale obís 10 rokov vydávania èasopisu bez povšimnutia by bolo aj <strong>na</strong> mòa prive¾a. Taksa teda zatnem a poïme si ich spolu v <strong>sk</strong>ratke pripomenú.Ako to býva pri všetkých podobných projektoch, kde „o nieèo ide“, aj v <strong>na</strong>šom prípade to boli roky <strong>na</strong>pl−nené drinou, stresom, prekonávaním prekáok, ale aj pár svetlými okamihmi satisfakcie z povzbudivýchreakcií èitate¾ov èi rastúceho rešpektu zo strany IT firiem. Boli to roky zbierania <strong>sk</strong>úseností, výhier ajprehier, rastu a úspechu, ale aj zopár nevyhnutných „pádov“. Ale <strong>na</strong>jmä to boli roky <strong>na</strong>plnené neustálous<strong>na</strong>hou o zlepšovanie sa, v <strong>na</strong>šom prípade s cie¾om vytvori poèítaèový magazín, ktorý by bol bez osty−chu porov<strong>na</strong>te¾ný s akýmko¾vek iným obdobným èasopisom <strong>na</strong> svete. Nebolo to však také „easy“, ako sanám <strong>na</strong> zaèiatku zdalo. Neexistoval vzor alebo tradícia, <strong>na</strong> ktorú by sme mohli v tom èase <strong>na</strong>dviaza,nemali sme potrebné <strong>sk</strong>úsenosti, kontakty, fi<strong>na</strong>nèné prostriedky ani technické zázemie. To všetko smezí<strong>sk</strong>avali len ve¾mi pomaly, krok za krokom. Keï si to teraz spätne premietam, uvedomujem si, e to bolavlastne pomerne ve¾ká drzos. Nu ale veï nás v detstve uèili, e odványm šastie praje... Zaèiatky boliniekedy <strong>na</strong>ozaj dos dramatické, ale mali sme okrem odhodlania asi aj onú potrebnú dávku šastia...(Podrobnejšiu predstavu o tom, aké to bolo, keï sme zaèí<strong>na</strong>li, nájdete v èísle, v ktorom sme si pripome−nuli 100. vydanie PCR – v novembrovom èísle v roku 2001.)Za tých 10 rokov sa toho ve¾a zmenilo. Staèí zobra si do rúk prvé èísla, prelistova ich a porov<strong>na</strong> s týmisúèasnými. Skoro 10−násobne vzrástol poèet strán, èasopis je plnofarebný, zatia¾ èo <strong>na</strong> zaèiatku bolataká len obálka, keïe <strong>na</strong> farebné vnútro sme prvé roky nemali peniaze... Rubriky majú svoje stabilnémiesto, grafika je vyváená, s<strong>na</strong>í sa neobaova, ale dopåòa textový obsah. Naši redaktori – interní, ajexterní spolupracovníci – majú výborný preh¾ad o oblastiach, ktoré pokrývajú, <strong>na</strong> ktoré sa špecializujú.S<strong>na</strong>íme sa obsiahnu všetky relevantné témy, ktoré by záujemcovi o IT nemali ujs. Témy pre benýchspotrebite¾ov sa s<strong>na</strong>íme poda jednoduchšou formou, aby sa èitatelia nestratili v mnostve odbornýchtermínov a parametrov. Témy pre IT profesionálov sú zase spracované pre nich blízkym jazykom. Našous<strong>na</strong>hou je v oboch prípadoch po<strong>sk</strong>ytova èo <strong>na</strong>jväèšiu mieru pridanej hodnoty v období, keï paradoxnesme <strong>na</strong> jednej strane zaplavovaní mnostvom zbytoèných informácií a <strong>na</strong> druhej strane je stále problémdosta sa k tým uitoèným, podstatným a objektívnym. Mapujeme sloven<strong>sk</strong>ý IT trh, robíme vlastné prie−<strong>sk</strong>umy predaja poèítaèov, tlaèiarní, mobilov, atï. a výsledky <strong>na</strong>šich zistení uverejòujeme v úplnom znenía zadarmo, èo je nezvyèajné aj v celosvetovom rozsahu. Uverejòujeme ve¾ké preh¾ady a porovnávacietesty, ktoré èitate¾om umoòujú zorientova sa v aktuálnej ponuke <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu.V kadom èísle je CD príloha, zaplnená aktuálnym softvérom, doplnkovými informáciami, ktoré sa udo PCR nezmestili, archívnymi èíslami a seriálmi z PCR, ukákami z demotvorby <strong>na</strong>šich èitate¾ov atï.Digitálnym doplnkom k papierovému èasopisu je aj jeho webová <strong>na</strong>dstavba. Na stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>si èitatelia môu stiahnu listingy k seriálom o programovaní, ktoré sa do papierového vydania nezmes−tili, môu vyui sluby interaktívnej burzy èi poradne atï. Vybudovali sme vlastný spravodaj<strong>sk</strong>ý webo−vý server (<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>), ktorý denne <strong>na</strong>påòame desiatkami noviniek zo sveta IT. Takisto spravuje−me databázu IT firiem (<strong>www</strong>.itregister.<strong>sk</strong>), v ktorej sa dajú nájs <strong>na</strong>ozaj uitoèné informácie. A pri−pravujeme ïalšie projekty <strong>na</strong> webe. Samozrejme, e za tie roky vzrástla aj ce<strong>na</strong> èasopisu z pôvodných18 Sk <strong>na</strong> súèasných 49 Sk bez CD (èo je pribline 3× viac ako <strong>na</strong> zaèiatku), resp. 119 Sk s CD.Zaèí<strong>na</strong>li sme v èase, keï <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u neexistoval iný klasický poèítaèový magazín ani špecializovanéprílohy èi rubriky v ekonomicky zameraných denníkoch èi týdenníkoch, tak ako je to dnes. Zato sa tudistribuovali u v tom èase kvalitné èe<strong>sk</strong>é poèítaèové magazíny. Z poèiatoèných pártisícových nákladovsme dnes v situácii, keï pod¾a nedávneho prie<strong>sk</strong>umu agentúry Median nás mesaène preèíta <strong>sk</strong>oro sto−tisíc èitate¾ov. Tým sa umiestòujeme ako odborný magazín aj pred mnohými masovými médiami èi eko−nomickými denníkmi a týdenníkmi. To neberte, prosím, ako vystatovanie sa, ale ako súèas rekapitu−lácie výsledkov za uplynulých 10 rokov. Na Nový èas si, samozrejme, netrúfame... ☺Je pochopite¾né, keï uvediem, e za týmito výsledkami stojí obrov<strong>sk</strong>á práca ¾udí z redakcie, externýchprispievate¾ov, mnostva ¾udí, ktorých mená sa v tirái PCR nikdy neobjavili, ale ktorí prispeli svojouradou, cennou informáciou èi konkrétnou pomocou. Pre mnohých bolo stretnutie s PCR len krátkouzástavkou, pre iných spojením, ktoré zmenilo ich ivot. Všetkým však posielam ve¾ké ÏAKUJEMEa vyzývam ich aj vás, aby ste nám aj <strong>na</strong>ïalej zachovali priazeò. Aby aj <strong>na</strong>ïalej mohlo by PCR vaším sprie−vodcom svetom digitálnych technológií.Zaujímavé èítanie letného augustového èísla vám eláPS: No a ešte <strong>na</strong> záver jed<strong>na</strong> drobnos. Ako ste si mohli všimnú, prvýkrát v rámci príhovoru je tu aj moja fotografia.Na vysvetlenie – 10 rokov som odolával publikovaniu osobnej fotografie <strong>na</strong>jmä z dôvodu antiexhibicionizmu. S¾úbil somvšak, e po desiatke fotografia bude. Tak, aj keï nie s ve¾kým <strong>na</strong>dšením, s¾ub plním...


INTERNET80 Net & Security news80 Komentár: /dev/null/02482 Na potulkách svetom WWW84 Vytvárame WWW stránky II. / 9. èasINFOWARE85 Technológie & biznis news88 Kontaktné centrum made in Slovakia90 Microsoft Software Update Services92 Outsourcing: móda alebo nevyhnutnos? II.95 Konferencia: SeUGI 21 / Reportá96 Vírusový radar98 MSIE pre profesionálne podnikové aplikácie / 3. èas30REVUEPREH¼AD TRHUMobilná komunikácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u4 Novinky14 Peter Blackmore: Budeme investova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u/ Exkluzívny rozhovor16 Keï sa z vízií stávajú produkty / Reportá22 Fotografie aj do daïa / Reportá24 Systém 4/3 pre digitálne zrkadlovky / Predstavujeme28 „Streèingová“ IT infraštruktúra / Reportá30 Mobilná komunikácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u / Preh¾ad trhu40 Digitál<strong>na</strong> fotografia od A po Z II. / Seriál43 Kto je autor vírusov?44 Arogantná reklama <strong>na</strong> interneteHARDWARE46 „Centrinové“ notebooky <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u / Preh¾ad trhu & Test53 Canyon Flash 128 MB / Technické predstavenie54 Epson Stylus Photo 95055 Canon i910056 Epson Stylus Photo 90057 OKI B430058 Canon CanoScan 9900F58 Sony D−NEe1 (Atrac/MP3 CD walkman)/ Technické predstavenie59 Sony DSC−V160 Mega PC61 Sony MZ−N710/S62 ViewSonic Pocket PC V3563 Tungsten/C64 REALmagic Xcard64 Uitoèné drobnosti od Dicoty / Technické predstavenie65 Microcom phoneBuddy Walk DECT66 Zariadenia <strong>na</strong> ochranu priestorov68 3× Steno od ApaceruLINUXWARE99 Zaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 15. èas99 Linux & News100 Utilitky a nástroje pre Linux101 Zábava s Linuxom / 2. èas: Hry pre Linux103 Linux FAQ 5 / OpenOffice.orgPROGRAMUJEME104 Delphi v praxi / 29. èas: Klávesové <strong>sk</strong>ratky105 Windows API / 5. èas: Basic Elements II106 Programujeme v Jave / 8. èas: Udalostný model JTreea komponenty <strong>na</strong> prácu s menu108 Ako <strong>na</strong> nápoveï / 15. èas110 Grafika cez OpenGL / 14. èas: Heightmapping II.112 Programujeme v jazyku C# / 11. èas113 DirectAnimation / 7. èas115 Ako <strong>na</strong> Visual Basic .NET / 5. èas117 Vývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 9. èas: SQL ServerCE 2.0SERVIS119 Hardvér pod lupou / 7. èas: Magnetické formy záz<strong>na</strong>mu120 Èo so starým poèítaèom?122 Poradòa123 Tipy a triky pre Windows124 Zápisník servisného technika / Fejtón125 Media klub126 DVD okienkoSOFTWARE70 Macromedia Flash MX71 Canopus EDIUS72 CD: Kúzelný album strýèka Alberta73 Corel Painter 874 ABRA G376 Xara 3D 5 a Xara webstyle 377 Sharewarové okienko46PREH¼AD TRHU & TEST„Centrinové“ notebooky <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u2 PC REVUE 8/2003


N O V I N K YVÝBER z <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> Pouívanie mobilov zlepšuje krátkodobú pa−mä? Len u muov! Dvaja lekári z univerzity v Brad−forde realizovali experiment, ktorý sa zameral <strong>na</strong> vplyvelektromagnetického iarenia mobilov <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>ú pa−mä. Pod¾a nich existuje zlepšujúci vplyv pouívaniamobilných telefónov <strong>na</strong> krátkodobú pamä, ale ten saprejavuje len u muov. ST WLAN v prevádzke. Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikáciespustili prevádzku ST WLAN v troch lokalitách v Bra−tislave – v Café Mayer, v Café Online a v hoteli Devínprièom poèas letných mesiacov garantujú bezplatnúponuku sluby. Pomocou technológie WLAN so štan−dardom 802.11 b (Wi−Fi) sa u<strong>sk</strong>utoèòuje prenos dáts dosahom do 100 metrov v otvorenom a pribline 50metrov v uzavretom priestore rýchlosou a do 11 Mb/s. Èipové súpravy Intel s grafikou ATI! V druhomkvartáli budúceho roka by sa <strong>na</strong> trhu mala objavièipová súprava Grantsdale, ktorá bude podporovapamäte typu DDR II, rozhranie PCI Express X16 i PCIExpress X1. Má tie disponova štyrmi rozhraniamiSerial ATA a verzia s integrovanou grafikou má obsa−hova úplne nové grafické jadro. Samsung investuje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoloènos Sam−sung Electronics Slovakia, s. r. o., Galanta preinvesto−vala do závodu <strong>na</strong> výrobu monitorov a farebných tele−vízorov 540 mil. Sk Galant<strong>sk</strong>ý závod sa má sta európ−<strong>sk</strong>ou základòou juhokórej<strong>sk</strong>ej spoloènosti SamsungElectronics. Mesaène vyrobí galant<strong>sk</strong>ý Samsung spolu500−tisíc monitorov a farebných televízorov. V budúcnosti mono vymiznú verejné telefón−ne búdky. Nový zákon o elektronických komuniká−ciách, ktorý pripravuje èe<strong>sk</strong>é ministerstvo informatiky,môe spôsobi, e telefónne búdky úplne vymiznúz èe<strong>sk</strong>ých ulíc. Domi<strong>na</strong>ntnému operátorovi, ktorým jeÈe<strong>sk</strong>ý Telecom, má toti odpadnú povinnos ich zria−ïova a prevádzkova. Intel ponúkne ïalšie èipové súpravy s 800 MHzFSB. Intel pripravuje lacnejšie verzie èipovej súpravyi865P, prièom základné do<strong>sk</strong>y s novými èipovými súpra−vami sa <strong>na</strong> trhu objavia u v auguste. Prvou bude i865GV,ktorá disponuje integrovanou grafikou Intelu a neumo−òuje pouitie grafickej karty. Druhá novinka nesie oz<strong>na</strong>−èenie i848P, prièom ide o èipovú súpravu s 800 MHzFSB, ktorá podporuje jednokanálový prístup do pamäte. Ïalšie di<strong>sk</strong>y Microdrive. Zdá sa, e miniatúrnepevné di<strong>sk</strong>y, ktoré je moné zabudova do pamäovýchkariet CompactFlash, sa stávajú iadanými. Ïalšia zospoloèností, ktorá ponúka takéto pevné di<strong>sk</strong>y, je ColbySystems. Jej Microdrive má kapacitu a 2,4 GB a dosa−huje rýchlos prenosu údajov okolo 5 MB/s. Microsoft zverejnil technical refresh pre betaverziu Office 2003. V septembri by sa oficiálne ma−la objavi nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Office2003 a Microsoft u teraz neplánovane uviedol tzv.technical refresh, ktorý by mal pokry neèakané mno−stvo chýb, <strong>na</strong>hlásených 15−tisíc technickými betatester−mi. Súbor patchov by tak mal teraz by dostupný všet−kým 600−tisíc testerom Office 2003. Stiahnite si beta verziu Norton Antivirus 2004.Spoloènos Symantec po<strong>sk</strong>ytla <strong>na</strong> download prvú ve−rejnú beta verziu nového antivírusového softvéru Nor−ton Antivirus 2004. Betatesteri, ktorí vyplnia krátky for−mulár, tak môu 30 dní bezplatne pouíva túto verziu. Iniciatíva proti phone marketingu. Americkávláda v s<strong>na</strong>he ochráni obèanov pred otravnými re−klamnými telefonátmi zavádza novú iniciatívu pome−novanú Do not call. Pôjde o verejnú listinu telefónnychèísel obyvate¾ov, ktorí si neelajú dostáva reklamnételefonáty a u teraz sa oèakáva, e sa doò zapíše a60 miliónov Amerièanov. Pentium 4 s taktom 3,2 GHz. Intel znovu preko<strong>na</strong>lhranicu v rýchlosti procesorov: má Pentium 4 s taktom3,2 GHz. Samozrejme, aj s technológiou Hyper−Threading. Vraj to však bude posledné Pentium 4. Poòom príde mono Pentium 5 Prescott, v ktorom budeukryté 90−<strong>na</strong>nometrové jadro.AMD: Nástupca Duronu – Athlon FX za 30 USD!U je to takmer isté, meno mikroprocesora, ktorý budezaloený <strong>na</strong> jadre Thorton, bude Athlon FX. Thorton dispo−nuje rov<strong>na</strong>kým jadrom ako Barton, rov<strong>na</strong>ké sú aj špecifiká−cie èipu a iba mierne sa odlišuje Model Numbering. Hlav−ným rozdielom je polovièná kapacita pamäte L2 cache.Kým Bartony disponujú 512 KB, Thortony majú iba 256 KB.Presný dátum uvedenia zatia¾ nie je známy, ale vieme, e<strong>na</strong> trh by sa hneï pri uvedení mali dosta štyri modely:Athlon FX 2000+, 2200+, 2400+ a 2600+ (pracovnéfrekvencie v rozsahu 1,65 ÷ 2,06 GHz). Zaujímavá je ce<strong>na</strong>– 30 USD! Za òu bude zrejme predávaný variant 2000+, ajtak však stojí za komentár. Je to toti historicky <strong>na</strong>jnišiace<strong>na</strong> za mikroprocesor pre PC! Segment je teda jasný:lacné PC, náhrada Duronu a konkurent Celeronu. Zdá sa,e v AMD prehodnotili svoj zámer ponúka po uvedeníAthlonu 64 ako lowendový mikroprocesor Athlon XP...Malajzij<strong>sk</strong>ý recept <strong>na</strong> boj s pirátmi:regulácia cien!Koneène sa <strong>na</strong> svete <strong>na</strong>šla jed<strong>na</strong> vláda, ktorá sa postavilaza ochranu autor<strong>sk</strong>ých práv spôsobom, ktorý by celkom istoprivítali spotrebitelia <strong>na</strong> celom svete – reguláciou cien CDa DVD titulov!Malajzi<strong>sk</strong>á vláda prijala rozhodnutie o cenovej reguláciiCD a DVD titulov. Je to po prvý raz v histórii, èo sa niekto−rá vláda sveta rozhodla „diktova“ podmienky v oblastizábavy. Bene sa toti uznáva princíp trhového mechaniz−mu a iba pri vybraných výrobkoch (potraviny, energie...)pristupujú štáty k implementácii regulaèných nástrojov. Krokmalajzi<strong>sk</strong>ej vlády je prekvapivý z dvoch poh¾adov. Predèasom sa toti stal jej predseda terèom kritiky, keï sa ve¾miotvorene vyjadril o boji s pirátstvom, prièom uviedol, ejeho vláda nebude v tomto smere vyvíja iadne aktivity. Naargumentáciu uviedol celkom jednoz<strong>na</strong>èné a ve¾mi jasnéstanovi<strong>sk</strong>o: domáce filmy sa v Malajzii predávajú za 2,5USD a pri nich problémy so vznikom pirát<strong>sk</strong>ych kópií ne−majú. Tituly, ktoré sa bene objavujú <strong>na</strong> èiernom trhu a súpredmetom záujmu pirátov, sú však zo zahraniènej produk−cie, ktoré v Malajzii stoja od 11 do 21 USD. Pritom platípodobne ako u nás – èím vyššia ce<strong>na</strong>, tým vyšší záujem zostrany pirátov.Producenti nielen v Hollywoode sú však riadne vystraše−ní a okrem rokovaní po celom svete sa opreli aj o pomocamerickej administratívy, ktorá okamite „varovala“ Ma−lajziu pred zavedením tohto opatrenia do praxe spôsobomjej vlastným. Okrem bených diplomatických k¾uèiek padliaj argumenty v podobe zníenia záujmu investorov o pod−nikanie v tomto štáte, tu je jedno z vyjadrení: „Pre investo−rov je akýko¾vek cenový diktát zo strany štátu ve¾mi zlý sig−nál. Kde majú investori záruku, e po zavedení reguláciecien jedného tovaru nesiahne vaša vláda k podobnýmopatreniam aj pri iných tovaroch z dovozu?“Malajzi<strong>sk</strong>á vláda si od kontroverzného kroku s¾ubujevýrazné oivenie trhu s audio− a videonosièmi. Pre úplnostreba doda, e úrady v Malajzii tvrdo bojujú s pirátmi, veïiba od mája zabavili tisíce ilegálnych di<strong>sk</strong>ov a podarilo saim aj vytlaèi majite¾ov stánkov s nelegálnymi DVD do úcti−vej vzdialenosti od <strong>na</strong>jväèších obchodných centier. O zvyšoksa pod¾a predstavite¾ov tohto štátu postará <strong>na</strong>jnovšie vlád−ne opatrenie.Robotmi proti burineKadý, kto sa zaoberá po¾nohospodárstvom alebo sa ibas<strong>na</strong>í udra svoj trávnik v špièkovej kvalite, pozná probléms burinou. Jej manuálne odstraòovanie je nároèné <strong>na</strong> èasa pri hromadnej produkcii plodín neprichádza do úvahy.Pouívanie chemikálií nie je také nákladné, ale zaauje i−votné prostredie a zdravie. Na pomoc v tejto situácii prichá−dzajú dán<strong>sk</strong>i vedci z Danish Institute of Agricultural Sciences(DIAS) v Tjele, ktorí postavili <strong>na</strong> odstraòovanie buriny ro−bota.Súèasný model burinu vyh¾adáva a pomáha tak farmá−rom v jej odstraòovaní. Budúci model by mal by doko<strong>na</strong>−lejší a mal by by schopný cielene rozprašova herbicídy iba<strong>na</strong> burinu. Koneèným cie¾om však je chemikálie úplne vyne−cha. Robot by odstraòoval burinu „manuálne“ tak, e by juvytrhával zo zeme aj s koreòmi a odnášal <strong>na</strong> dopredu urèe−né miesto. U teraz však vïaka robotovi dokázali vedcizníi spotrebu herbicídov <strong>na</strong> pokusných poliach o 70 %.Na rozoznávanie buriny pouíva robot kameru, ktorouneustále sleduje oblas pod podvozkom. Softvér pôvodneurèený <strong>na</strong> rozoznávanie tvárí ¾udí je preprogramovaný tak,aby <strong>na</strong> základe 15 odlišných parametrov, ako je dåka steb−la, tvar listov, ich symetria a pod., dokázal rozoz<strong>na</strong>, e ideo burinu, a nie kultúrnu rastlinu.Ïalším krokom vo vývoji bude <strong>na</strong>uèi robota spo¾ahlivorozoznáva 40 druhov burín <strong>na</strong>jèastejšie rastúcich v Dán−<strong>sk</strong>u. Svend Christensen, konštruktér robota, poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l,e podobné roboty boli <strong>na</strong>sadené u v USA, ale nie sú prí−liš pouite¾né v po¾nohospodárstve, pretoe nedokáu dob−re rozlíši burinu od kultúrnych plodín a majú tendenciu nièivšetky rastliny. Sú preto pouite¾né <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> odstraòovanievegetácie z pozemkov, kde by nemala by, ako sú leti<strong>sk</strong>á,okolie eleznièných tratí a pod.Predpokladá sa, e v budúcnosti sa technológia vyh¾adá−vania buriny a jej nièenie selektívnym rozprašovaním her−bicídov stane benou súèasou robotických kosaèiek.Inou z váne di<strong>sk</strong>utovaných moností, ako bojova s bu−rinou modernými technológiami, je pouitie CO2 lasera,prípadne vodného lúèa, ktorým by sa cielene odrezávalistonky buriny èo <strong>na</strong>jnišie <strong>na</strong>d zemou.Budeme si MMStlaèi?My asi tak <strong>sk</strong>oro nie, aleJaponci u áno. SpoloènosMitsubishi Electric totipredstavila v Tokiu terminálurèený <strong>na</strong> tlaè fotografiíexponovaných prostredníc−tvom mobilných telefónov.Terminál má oz<strong>na</strong>èenieMS8000DSP−NT a je pri−spôsobený <strong>na</strong> inštaláciu <strong>na</strong>verejných priestranstvách,vobchodoch, leti<strong>sk</strong>ách,staniciach a inde. Špeciali−tou terminálov je, e všetky inštalované prístroje budú pre−pojené prostredníctvom siete, ktorá by mala postupne po−kry celé Japon<strong>sk</strong>o.Ak teda bude chcie niekto z pouívate¾ov mobilu so za−budovaným digitálom vytlaèi práve ulovenú snímku, staèí,ak pošle MMS správu <strong>na</strong> špeciálne èíslo. Pri odosielanísprávy môe pouívate¾ definova, <strong>na</strong> ktorom termináli máby „zákazka“ vytlaèená.Samotný terminál má rozmery 480 × 580 × 1500 mma hmotnos okolo 120 kg. Ce<strong>na</strong> prístroja je <strong>na</strong> úrovni 8500USD.Pokia¾ ide o tlaèené fotografie, tie môu by dvoch typov.Buï môete necha vytlaèi samolepiace štítky s rozmermi118,5 × 68 mm, alebo fotografie s rozmermi 127 × 89mm. Ako zdroj snímok môe poslúi ¾ubovo¾ný mobil, ktorývie fotografiu v tele MMS správy posiela ako JPEG. Výrobca4 PC REVUE 8/2003


N O V I N K YVÝBER z <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> Podvodný prehrávaè hudby. Jeden brit<strong>sk</strong>ý vysoko−škol<strong>sk</strong>ý študent vyvinul prehrávaè, vïaka ktorému sabude da hudba poèúva aj pod vodou. MP3 <strong>sk</strong>ladbyvšak nebudú hra cez slúchadlá, ale budú sa prenášapomocou rezo<strong>na</strong>ncie kostí. Adobe PDF oslavuje 10. výroèie. Spoloènos Ado−be si pripomí<strong>na</strong> 10. výroèie formátu Adobe PDF, ktorýje dnes uznávaný ako štandard <strong>na</strong> prenos formátova−ných informácií a grafík medzi poèítaèmi. Acrobata formát PDF bol pôvodne priamym nástupcomAdobe PostScriptu, univerzálneho jazyka <strong>na</strong> opisstránky pre tlaèiarne. Konzorcium vyvíja nový štandard pre výmenudát. Sedemnás vedúcich spoloèností IT brande, me−dzi nimi Intel, Microsoft a Nokia, deklarovali v SanFranciscu vznik nového konzorcia Digital Home Wor−king Group, ktoré si dáva za cie¾ do 12 mesiacov vyvi−nú jednotný digitálny štandard pre prenos dát v do−mácich sieach, ktorý by mal umoòova priamu vý−menu dát medzi PC, set−top−boxmi, TV, mobilnými te−lefónmi èi inými zariadeniami. Pocket PC 2003 je u oficiálne dostupný. Spo−loènos Microsoft zaèala oficiálne s distribúciou novejverzie operaèného systém Pocket PC 2003, ktorý nesieoficiálny názov Windows Mobile 2003. Medzi <strong>na</strong>jvý−z<strong>na</strong>mnejšie novinky patrí ove¾a jednoduchšia bezdrô−tová komunikácia, <strong>na</strong>príklad pomocou technológieBluetooth, èi <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> sie WLAN. Posilnená bolaaj práca s e−mailom, resp. monosti synchronizáciea monosti práce s multimédiami. Nahradí laser strašiakov v záhradách? V Ka−<strong>na</strong>de chcú zrejme všetko rieši atypicky. A tak sa roz−hodli, e tradièného strašiaka v záhrade <strong>na</strong>hradí lase−rové delo. To <strong>na</strong>d vybranou plochou vytvorí šachovni−cu a zabráni tak vtákom dosta sa k citlivým rastlinám.Akéko¾vek poranenie operencov však vynálezca vylu−èuje, laser slúi len <strong>na</strong> vystrašenie. Nová verzia PC Suite. Na trh prichádza nová verziakancelár<strong>sk</strong>eho balíka PC Suite firmy Software602.Okrem zlepšení pouívate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania a ïalšíchzdoko<strong>na</strong>lení je novinkou priame <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> zberòudigitálnych fotografií. Spomí<strong>na</strong>né <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> zberòuFotoStar je súèasou programu 602Album, ktorý je špe−ciálne urèený <strong>na</strong> správu digitálnych fotografií. Nástupca Xboxu príde v roku 2006. Šéf Micro−softu Steve Ballmer oznámil, e nástupca konzoly Xboxje plánovaný <strong>na</strong> rok 2006 a prioritou bude jeho presa−denie <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>om trhu, ktorý sa doteraz ukázal akove¾mi komplikovaný. Ïalej Ballmer dementoval správyo tom, e Microsoft by mal záujem o spoloènos Sega,kroky jeho spoloènosti údajne povedú iným smeroma záujem zákazníkov sa bude zvyšova špeciálnymislubami, ktoré však zatia¾ blišie nešpecifikoval. MMS s poštovou známkou? Èe<strong>sk</strong>ý Eurotel v spolu−práci so serverom poslifoto.cz spustil novú slubu. Táumoòuje pretransformova správu MMS do podobypapierovej poh¾adnice. Poh¾adnica je následnedoruèená benou poštovou slubou do schránky prijí−mate¾a. Kompletná ce<strong>na</strong> za slubu je okolo 30 Kè. IE nebude v nových verziách ani pre platformuApple. Microsoft oznámil, e pre platformu Appleprestane dodáva nové verzie internetového prehlia−daèa Internet Explorer. Rov<strong>na</strong>ko ako pri platformeWindows tak nebude existova iad<strong>na</strong> samostatne sto−jaca inštalácia, <strong>na</strong>miesto toho sa budú dodáva lenbezpeènostné a iné update, ktoré však budú viacintegrované do systému. Microsoft tak rázne ukonèilsamostatnú „kariéru“ Internet Explorera. Prenosné MP3 prehrávaèe oèakáva boom. Takýtovýsledok prináša štúdia spoloènosti IDC. Do roku 2007by tak mal celosvetovo tento trh generova obrat vo výške44 miliárd USD. Na porov<strong>na</strong>nie: za minulý rok to bolo11,8 miliardy USD. Medziroèný nárast <strong>na</strong> trhu by takv<strong>na</strong>jbliších piatich rokoch mal presahova 30 percent.Úplné znenie týchto správ, ako aj mnostvoïalších nájdete denne <strong>na</strong> itnews.<strong>sk</strong>dodáva, e ako zdroj snímok môu poslúi aj pamäovékarty z klasických digitálov a zoz<strong>na</strong>m podporovaných jedostatoène pestrý (SmartMedia, CompactFlash, MemoryStick, SD Card a xD−Picture card). Zverejnená bola aj infor−mácia o operaènom systéme, ktorým je zariadenie vybave−né. Je ním Windows 2000!Nástupca LCD displejov?Bude väèší, kvalitnejší a lacnejší!Vývojári z Motorola labs pracujú <strong>na</strong> prototype novéhove¾koplošného displeja, ktorý má by lacnejší ako LCD èiplazmový displej. Nová technológia NED (<strong>na</strong>no emissivedisplay), ktorú Motorola vyvíja, s¾ubuje vyššiu kvalituobrazu a väèšie uhloprieèky displejov, ako to bolo dote−raz. Okrem týchto zlepšení Motorola predpovedá nišieceny ako pri LCD èi plazmových displejoch. NED funguje<strong>na</strong> princípe uhlíkových <strong>na</strong>notrubíc, ktoré sa vývojárompodarilo modifikova tak, aby sa dali spracúva pri níz−kych teplotách. Druhým limitujúcim faktorom bolo dote−raz aj presné umiestòovanie <strong>na</strong>notrubíc <strong>na</strong> polovodièovúpodloku. Motorola však deklaruje, e i tento problémúspešne vyriešila a e niè nestojí v ceste <strong>na</strong>sadeniu tejtotechnológie <strong>na</strong> trh. Svoj zámer dokazujú rokovaniamis ázij<strong>sk</strong>ými a európ<strong>sk</strong>ymi producentmi elektroniky. Tietorokovania by sa u èo<strong>sk</strong>oro mohli zhmotni do podobyultratenkých televízorov, zavesite¾ných <strong>na</strong> stenu, èi novejgenerácie displejov.Videokonferencia u aj z obývaèky?Spoloènos D−Link (http://<strong>www</strong>.dlink.com) uviedla nový typvideotelefónu i2eye DVC−1000, ktorý umoòuje v podstatev domácich podmienkach vytvori videokonferenciu. Pripájasa k benému televízoru a dostatoène rýchlemu pripojeniu<strong>na</strong> internet. Pomocou tohto zariadenia je tak moné telefo−nova, ale súèasne mono aj vidie osobu, s ktorou právehovoríte.Prístroj i2eye, ktorý sa umiestòuje <strong>na</strong> televízor, je vyba−vený pohyblivou kamerou so zaostrovaním a integrova−ným mikrofónom. Obraz je prenášaný rýchlosou 30 sní−mok za sekundu. Súèasou dodávky je aj dia¾kový ovlá−daè. i2eye sa k televízoru pripojuje pomocou štandard−ných káblov audio/video. Okrem toho je moné aj pripo−jenie <strong>na</strong> videorekordér, prièom sa obraz aj so zvukom<strong>na</strong>hráva. Pod¾a výrobcu je tento prístroj urèený <strong>na</strong> realizá−ciu videokonferencií pomocou spojenia DSL alebo v pod−nikových sieach LAN.VIA Antaur – odpoveï<strong>na</strong> Centrino je tu!Spoloènos VIA Technologies oznámilauvedenie nového mikroprocesora, ur−èeného <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v ultra¾ahkýchnotebookoch. Jeho meno je VIA Antaur.Pod¾a oficiálneho vyhlásenia spoloènosti VIA Technologiesbola novinka vyvíjaná tak, aby ponúkla konštruktéromnotebookov kombináciu nízkej spotreby, nízkej produkciezvyškového tepla pri súèasnom po<strong>sk</strong>ytnutí èo <strong>na</strong>jvyššiehovýkonu. Výkon mikroprocesora má by postaèujúci aj <strong>na</strong>beh multimediálnych aplikácií. Mikroprocesor má umonikonštrukciu novej generácie notebookov s ultraprenosnýmdizajnom. V materiáloch spoloènosti sa hovorí, e ideo notebooky konceptu Simply Mobile. A v notebookoch saráta s <strong>na</strong>sadením bezdrôtových adaptérov WiFi 802.11b,802.11a alebo 802.11g.VIA Antaur je zaloený <strong>na</strong> architektúre VIA CoolStream,ktoré vyuívajú aj mikroprocesory Nehemiah, a vyrábanýtechnológiou 0,13 mikrometra. Maximál<strong>na</strong> spotreba mik−roprocesora je 11 wattov pri pracovnej frekvencii 1 GHz(pripravujú sa aj rýchlejšie verzie). Mikroprocesor disponuje16−stupòovou pipeline, podporuje multimediálne inštrukcieSSE a jeho FPU pracuje <strong>na</strong> plnej frekvencii mikroprocesora.Mikroprocesor má 64 KB L2 cache.Prepracovaná je technológia PowerSaver (aktuálne verzia2.0), ktorá sa stará o úsporu energie. Zmeny v nej by malipredåi dåku práce <strong>na</strong> batérie v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajú−cou generáciou mobilných mikroprocesorov VIA o 50 %.Mikroprocesor sa dodáva v puzdre EBGA, ktoré je vyso−ké iba 1,5 mm! Pre konštruktérov notebookov bude mikro−procesor atraktívny aj nízkymi nárokmi <strong>na</strong> chladenie, èoumoní zníi hmotnos a rozmery notebookov. Mikro−procesor bude VIA podobne ako Intel dodáva spoloènes èipovou súpravou. Tá nesie oz<strong>na</strong>èenie VIA UniChromeCLE266 a disponuje radièom DDR 266, hardvérovým de−kodérom MPEG−2, integrovaným audioadaptérom 5.1 sur−round sound VIA Vinyl Audio, rozhraním USB 2.0, sieovýmadaptérom 10/100 Fast Ethernet. V porov<strong>na</strong>ní s Intelom nieje súèasou súpravy Wireless adaptér. Jeho pripojenie sauvauje prostredníctvom PCMCIA adaptéra alebo portuUSB.Zvláštnosou mikroprocesora je implementácia funkcie<strong>na</strong> podporu kryptografie VIA PadLock Data EncryptionEngine, èo je prvý generátor náhodných èísel integrovanýpriamo v CPU. Toto riešenie má zníi energetickú nároè−nos prevádzkovania „bezpeèných“ aplikácií <strong>na</strong> tomto mik−roprocesore.Dostupnos mikroprocesorov bude odstupòovaná, <strong>na</strong>j−<strong>sk</strong>ôr sa objavia v Èíne, ne<strong>sk</strong>ôr príde <strong>na</strong> rad zvyšok sveta.Pre Európu a USA sa predbene uvauje s posledným kvar−tálom tohto roka. Ceny zatia¾ neboli zverejnené. Zámer VIATechnologies je jasný: konkurova architektúre Centrinospoloènosti Intel, špeciálne segmentu, ktorý vyuíva mikro−procesory Intel Pentium M vo verzii ULV.Phantom: konkurencia pre Xbox a PS/2?Hoci by sa mohlo zda, e situácia <strong>na</strong> trhu s hernými kon−zolami je stabilizovaná a do stojatých vôd v tomto segmen−te sa ïalším hráèom nechce, predsa je tu jeden ašpirant.Na vývoji hernej konzoly s názvom Phantom pracuje spo−loènos Infinium Labs.Pod¾a útrkovitých informácií, ktoré je moné nájs <strong>na</strong>internete, ide o hernú konzolu, ktorá bude disponova mik−roprocesorom Intel a grafickým subsystémom nVidia.Operaèným systémom by mal by Linux (niektoré zdroje sícešpekulujú aj o Windows, pod¾a informácií priamo odInfinium Labs to však vyzerá <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> Linux) a konzola bymala by akýmsi hybridom, ktorý bude umoòovaspúšanie hier urèených tak pre herné konzoly, ako aj preklasické PC. Konzola má by vybavená pevným di<strong>sk</strong>oma pripojením k internetu, odkia¾ majú by dostupné ajupgrade softvéru.V súèasnosti prebieha beta testovanie. Otvorená je <strong>na</strong>te−raz otázka predstavenia tejto novinky. Väèši<strong>na</strong> zdrojov je<strong>sk</strong>eptická a nepredpokladá <strong>sk</strong>oré uvedenie, pod¾a iných bysa konzola mohla objavi <strong>na</strong> výstave Ultimate GamersExpo, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoèní od 13. do 16. augusta v LosAngeles.6 PC REVUE 8/2003


N O V I N K YPrvý 64−bitový mikroprocesorpre de<strong>sk</strong>topy realitouAMD sa to predsa len nepodarilo! Vývojárispoloènosti AMD budú asi dos dlho smut−ní – dlho predlho sa im nedarilo uvies <strong>na</strong>trh Athlon 64, a ich <strong>na</strong>pokon predbehlaspoloènos IBM v spolupráci s firmouApple Computer. Spomí<strong>na</strong>ná dvojica totioficiálne predstavila svetu prvý 64−bitovýmikroprocesor, urèený <strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v be−nom osobnom poèítaèi. Priaznivci poèí−taèov s <strong>na</strong>hryznutým jablkom v logu sateda opä môu bi do pàs, e ich platfor−ma bola prvá, ktorá priniesla novú tech−nológiu do sveta osobných poèítaèov.Mikroprocesor sa volá PowerPC G5.Pracuje <strong>na</strong> frekvencii 2 GHz (o tej sa Intelui AMD môe pri 64−bitových mikroproce−soroch zatia¾ iba sníva), systémová zberni−ca pracuje <strong>na</strong> frekvencii 1 GHz a disponu−je priepustnosou 8 GB/s. V dvojproceso−rovej konfigurácii dokonca 16 GB/s! IBMnový mikroprocesor vyrába technológiou0,13 mikrometra s pouitím SOI a mede−ných spojov. IBM Microelectronics prenový èip vytvorilo aj systémový radiè, tenkomunikuje s mikroprocesorom prostred−níctvom 1 GHz systémovej zbernice, dis−ponuje 128−bitovým pamäovým rozhra−ním, ktoré umoòuje pripojenie pamätíDDR s pracovnou frekvenciou 400 MHz,rozhraním HyperTransport pracujúcim <strong>na</strong>800 MHz (slúi <strong>na</strong> prepojenie s ïalšímiobvodmi a pochádza od AMD) a rozhra−ním AGP 8×.Pri uvedení nového mikroprocesora bo−li oznámené aj nové produkty spoloènostiApple, ktoré <strong>na</strong> òom budú zaloené. Pôjdeo rad poèítaèov Apple, ktoré ponesúoz<strong>na</strong>èenie PowerMac G5. Ten <strong>na</strong>teraz ob−sahuje tri modely líšiace sa pracovnoufrekvenciou mikroprocesora (1,6, 1,8 ale−bo 2 GHz), ako aj ich poètom. Model s2 GHz verziou sa toti dodáva ako dvoj−procesorový! Maximál<strong>na</strong> kapacita operaè−nej pamäte dosahuje úctyhodných 8 GB,všetky modely sú vybavené trojicou slotovPCI−X, novou generáciou rozhrania Fire−Wire800 (prenosová rýchlos 800 Mbit/s)a rozhraním USB 2.0. Pokia¾ ide o grafiku,pri <strong>na</strong>jsilnejšom modeli stavili v Apple <strong>na</strong>ATI Radeon 9600Pro, pri dvoch slabších<strong>na</strong> nVidia GeForce FX5200. Všetky systé−my budú vybavené operaèným systémomMac OS X v10.2 Jaguar.Obojstranné displejepre mobilné telefónyV <strong>na</strong>jmodernejších otváracích mobilnýchtelefónoch sa pouívajú dva displeje. Je−den slúi pri zatvorenom telefóne <strong>na</strong> zob−razenie údaju o èase, sieti, sile signálua pod. Obyèajne je monochromatický.Druhý slúi po otvorení telefónu a zobra−zuje celé menu telefónu, obrázky, obsahSMS a pod. Tento displej býva zase fareb−ný, oba displeje sú typu LCD. Zdá sa, etento koncept bude v blízkej budúcnosti<strong>na</strong>hradený obojstranným displejom <strong>na</strong>báze technológie OLED. Tieto typy disple−jov majú nišiu spotrebu elektrickej ener−gie a majú rýchlejšiu dobu ohlasu.Japon<strong>sk</strong>á spoloènos ELDis uviedlav Tokiu nové vyhotovenie OLED displeja,ktorý je vidite¾ný z obidvoch strán. Z<strong>na</strong>−me<strong>na</strong>lo by to, e výrobcovia mobilných te−lefónov by <strong>na</strong>miesto dvoch odlišných dis−plejov pouívali len jeden.Preneste si staršie videodo poèítaèaSpoloènos AVerMedia Technologiesuviedla <strong>na</strong> trh nové zariadenie, ktoréumoòuje prenies video z domáceho vi−deoprehrávaèa <strong>na</strong> CD alebo DVD médiá.Z<strong>na</strong>mená to, e s týmto zariadením sabudete môc zbavi starších videokazieta zí<strong>sk</strong>ate video v digitálnej podobe. Ideo produkt AVerMedia DVD EZMaker USB2.0, ktorý dokáe <strong>na</strong>hráva video vo for−máte MPEG−2.Je to externé zariadenie, a teda <strong>na</strong> jehopouitie nemusíte rozobera poèítaè.Okrem toho je <strong>na</strong>pájaný z portu USB,a teda nepotrebujete iadny externý <strong>na</strong>pá−jací zdroj. Súèasou dodávky je ovládacísoftvér, ktorý umoòuje aj pokroèilejšieeditovacie funkcie. Takto sa dajú zlepši ajstaršie video<strong>na</strong>hrávky, k dispozícii je <strong>na</strong>pr.aj doplòujúci hudobný sprievod, textové8 PC REVUE 8/2003


sa však zatia¾ príliš neuchytilo. Dôvodom jevysoká ce<strong>na</strong> tohto riešenia. Tento stav majúzmeni produkty od firmy KeyTec. Táto fir−ma okrem iného vyrába prídavné zariade−nia, ktoré je moné poui s ¾ubovo¾nýmmonitorom. Fungujú ako filter nebezpeè−ného iarenia monitora a zároveò vytvárajúplochu citlivú <strong>na</strong> dotyk.Produkt <strong>na</strong>zvaný Magic Touch Add−OnKit (http://<strong>www</strong>.magictouch.com) je urèe−ný pre monitory s uhloprieèkou 13 a 21palcov, ale aj notebooky s displejom 12 a15 palcov. Produkt sa k poèítaèu pripájapomocou sériového rozhrania alebo po−mocou portu USB. Ovládaèe sú k dispozíciipre operaèný systém Windows, Mac OSa Linux. Ceny tohto prídavku sa zaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong>hodnote 179 USD (asi 6500 Sk bez DPH).Pod¾a výrobcu plnohodnotne <strong>na</strong>hradzujúmyš a umoòujú prirodzenejšie ovládaniepoèítaèa. Sú tie dostatoène odolné poško−deniu a zašpineniu.Bezdotykový odtlaèok tváreumoòuje lepšiu identifikáciu osôbNeustále <strong>na</strong>rastajúce poiadavky obyva−te¾ov <strong>na</strong> bezpeènos viedli k mnostvu bio−metrických pokusov <strong>na</strong> automatickú identi−fikáciu osôb.Na leti<strong>sk</strong>u, v banke, <strong>na</strong> vrátnici firmy a primnohých iných príleitostiach je dôleitápresná identifikácia osôb. Pouité biometric−ké procesy musia po<strong>sk</strong>ytova vysokú bezpeè−nos identifikácie. Okrem toho by nemali byfi<strong>na</strong>nène nároèné a mali by pracova ve¾mirýchlo a pokia¾ mono aj bezdotykovo. Tietopoiadavky spåòa súèasná identifikácia osôb<strong>na</strong> základe videosnímok tváre, pri ktorej savyhodnocujú charakteristické geometrickéz<strong>na</strong>ky tváre. Slabou stránkou tohto procesu jevšak mnoho faktorov, ako <strong>na</strong>príklad osvetle−nie alebo dranie hlavy, ktoré ovplyvòujúkvalitu videosnímky, a tým aj bezpeènú iden−tifikáciu. By nezávislým od ved¾ajších efektovumoòuje trojdimenzionálny odtlaèok tváre.Predpokladom praktického vyuitia je rýchlaidentifikácia a nevýrazné zvýšenie nákladovoproti dvojdimenzionálnej identifikácii.Vedci spoloènosti Siemens Mníchov –Neuperlach majú riešenie tohto problému:<strong>na</strong> trojdimenzionálne zobrazenie je <strong>na</strong> tvárpremietaný model z paralelných farebnýchèiar. Takto osvet¾ovaná tvár sa sníma fareb−nou videokamerou. Ak sa model premieta<strong>na</strong> vyvýšeninu alebo do priehlbiny, odchy−¾ujú sa èiary od svojho rovného priebehu.Odchýlky jednotlivého obrazového boduzávisia aj od polohy projektora, kamerya ve¾kosti vyvýšenia, resp. priehlbiny. Po−uitím rôznych farieb sa dosiahne jedno−z<strong>na</strong>èné priradenie obrazového bodu a rôz−nych geometrických velièín. Týmto postu−pom sa podarilo vedcom spoloènosti Sie−mens v priebehu 40 ms prepoèíta komplet−ný trojdimenzionálny obraz tváre s pres−nosou 0,2 × 0,2 × 0,2 mm. V druhej fázesa tento poèítaèový odtlaèok vyhodnocujeklasickými metódami identifikácie.Skúšky so ivými osobami preukázali ma−lú monos chybnej identifikácie a oklama−nia. Je tak <strong>na</strong>príklad nezmyselné ponúknukamere <strong>na</strong>miesto ivej tváre iba fotografiu.Trúfne si Beckham <strong>na</strong> robota?Nápad, e by si roboti mohli spolu zahrafutbal, sa zrodil v Japon<strong>sk</strong>u. Od roku 1997sa tu ko<strong>na</strong>jú i medzinárodné futbalové tur−<strong>na</strong>je. Konštruktéri v týchto tur<strong>na</strong>joch vidiaimpulz k vývoju nových technológie pre rôz−ne odvetvia ¾ud<strong>sk</strong>ého ivota.„Futbal robotov sa v dnešnej dobe stalu štandardným nástrojom <strong>na</strong> testovaniedosiahnutej úrovne vyspelosti umelej inteli−gencie,“ uvádza vo svojej správe AnsgarBredenfeld, vedúci vý<strong>sk</strong>umník Fraunhofe−rovho inštitútu, ktorý sa <strong>na</strong>chádza v blízkos−ti mesta Bonn.Práve vý<strong>sk</strong>umníci z tohto inštitútu presvoje potreby zhotovujú i prototypy robotov„futbalistov“. „Zí<strong>sk</strong>ané výsledky hneï mô−eme poui v ïalších odboroch nášho vý−<strong>sk</strong>umu,“ dodáva Bredenfeld.Pri samotnej hre (futbale) roboti nie súovládaní, musia ko<strong>na</strong> a rozhodova samo−statne. Ich elektronická riadiaca jednotkazostavuje ble<strong>sk</strong>urýchlo obraz okolia. Infra−èervené senzory jej dodávajú informácieo prekákach, gyro<strong>sk</strong>op umoòuje presnesledova smer otáèania, kamera v rozsahu360 stupòov sleduje loptu i ostatných hrá−èov. Zí<strong>sk</strong>ané informácie robot vyhodnocujetridsakrát za sekundu! Iste uznáte, e ideo tvrdú <strong>sk</strong>úšku techniky. Na jednotlivé situá−cie môe by program rámcovo <strong>na</strong>stavený,ale v danom okamihu je to pre systém ne−èakaná úloha, s ktorou sa musí urèitýmspôsobom vyrov<strong>na</strong>. Touto metódou sa tes−tujú programy pre „robotov budúcnosti“,ktorí by mali by schopní samostatne fun−gova i v neznámom prostredí, <strong>na</strong>príkladako roboti záchranári.Tvorcovia futbalových robotov si predseba postavili ve¾ký cie¾ – do roku 2050chcú, aby ich automaty dokázali porazi<strong>sk</strong>utoèných ivých hráèov, a to nie obyèaj−ných hráèov, ale hneï majstrov sveta.Keï vám mobil dohodne randebez vášho vedomia...Multimediálne mobilné telefóny u dnes niesú novinkou, ale vývoj v tejto oblasti ide takïaleko, e <strong>na</strong>ši mobilní spoloèníci monoèo<strong>sk</strong>oro <strong>na</strong> seba prevezmú èas <strong>na</strong>šichkompetencií. Èo by ste povedali <strong>na</strong> inteli−gentný mobilný telefón?Konzorcium VCE, medzi ktorého èlenovpatria <strong>na</strong>príklad spoloènosti Nokia, Sony,Vodafone a Fujitsu, pracuje <strong>na</strong> softvéri,ktorý dodá mobilným telefónom prvkyumelej inteligencie. Vývoj v tomto smere satoti dostal tak ïaleko, e nová generáciamobilných telefónov sa bude automatickyspráva pod¾a návykov svojho majite¾a.Celé to je ve¾mi jednoduché – mobilný te−lefón si bude poèas „<strong>na</strong>vykacej“ fázy vo zvý−šenej miere všíma aktivity svojho pouíva−te¾a tak, aby ich mohol v budúcnosti predví−da. Ak si <strong>na</strong>príklad pravidelne sahujete kur−zový lístok, telefón túto èinnos prevezme zavás. Rov<strong>na</strong>ko však bude telefón schopný re−zervova stôl pre dve osoby vo vašej ob¾úbe−nej reštaurácii, ak nájde v kalendári po−z<strong>na</strong>èenú schôdzku s vašou priate¾kou...Mono to celé znie ako preh<strong>na</strong>né sci−fi,takýto softvér pre mobilné telefóny je všaku <strong>na</strong> svete a v súèasnosti prebieha jehotestovanie. Ak všetko pôjde pod¾a plánov,mohli by s masívnym nástupom 3G sietítakéto sluby zabudované v mobilných tele−fónoch by štandardom. Výhodou budefakt, e telefón nielen vycíti vaše plány, alebude ma aj kompetencie ich zrealizova.Pod¾a hovorcu konzorcia VCE to môeís tak ïaleko, e pokia¾ budete poèas horú−ceho letného dòa stá pri automate s chla−denými nápojmi a telefón zistí, e vonkajšiateplota je príliš vysoká a vaše telo produku−je prive¾a potu, objedná vám automatickynápoj a – samozrejme – zaò pomocou mik−roplatieb zaplatí. Ja som len zvedavý, èi<strong>na</strong>ša budúcnos ide <strong>sk</strong>utoène takýmto sme−rom a èo sa stane, ak môj telefón správneneodhadne moju náladu...Legálne Windows XP a MS Officeza 31 eur?Cez dampingové ceny Windows XP a balí−ka Office sa softvérový gigant s<strong>na</strong>í bodo−va u thaj<strong>sk</strong>ej vlády.Celá s<strong>na</strong>ha Microsoftu je zaloená <strong>na</strong>ohlásení nového programu thaj<strong>sk</strong>ého mi−nisterstva pre informatiku a komunikaènétechnológie (ICT). To sa toti rozhodlo po−<strong>sk</strong>ytnú <strong>na</strong>jchudobnejším vrstvám v krajineprístup k poèítaèom. Za ceny od 256 do458 amerických dolárov majú ma záujem−covia monos kúpi si kompletný poèítaè.Na akciu reagovalo nieko¾ko výrobcov po−èítaèov, ktorí prejavili záujem dodáva mi−nisterstvu svoje poèítaèové zostavy.Aby však bolo moné do takejto cenyzí<strong>sk</strong>a èo <strong>na</strong>jlepšie hardvérové a softvérovévybavenie, chce ministerstvo výrazne obme−dzi mieru fi<strong>na</strong>ncií vy<strong>na</strong>loených <strong>na</strong> softvéro−vé licencie, a preto sa prikláòa k myšlienkevybavi poèítaèe operaèným systémom Linux.To je, samozrejme, proti vôli thaj<strong>sk</strong>ej po−boèke spoloènosti Microsoft. Tá cituje slovášéfa spoloènosti Steva Ballmera, ktorý sacíti operaèným systémom Linux ohrozený.Preto sa Microsoft Thaj<strong>sk</strong>o rozhodol konku−rova v tejto akcii Linuxu aj za cenu, e budepredáva svoje produkty pod ich reálnuhodnotu <strong>na</strong> trhu, pretoe pod¾a slov pred−stavite¾ov Microsoftu ide o „boj o zí<strong>sk</strong>aniecelého odvetvia“.Preto sa ministerstvu informatiky a ko−munikaèných technológií chystá Microsoftspravi zvláštnu ponuku. V prepoète za 31 eurvybaví Microsoft kadý poèítaè operaènýmsystémom Windows XP a kancelár<strong>sk</strong>ym balí−kom Microsoft Office. Týmto krokom si Mic−rosoft chce urobi dobrý „imid“ pred celouthaj<strong>sk</strong>ou vládou, ktorá nedávno dostala práveod ICT odporúèanie zamera sa práve <strong>na</strong><strong>na</strong>sadenie OS Linux v štátnej správe. Mini−málne 50 percent poèítaèov by tak malobea <strong>na</strong> open source riešeniach, od èoho saoèakávajú úspory <strong>na</strong> hranici 20 percent.Otravní kolegovia zapríèiòujúodchody z práceZdruenie 1500 pracujúcich z firmy OfficeAngels zistilo, e jeden z troch zamest<strong>na</strong>ncovopúša svoje zamest<strong>na</strong>nie kvôli „otravným“kolegom. Informaèný server A<strong>na</strong>nova uvá−


dza, e medzi ich <strong>na</strong>jväèšie priestupky patríhlasné poèúvanie odkazov, <strong>na</strong>dávanie poèí−taèom a odmietnutie spravi spolupracovní−kom šálku èaju. Zamest<strong>na</strong>nci, ktorí <strong>na</strong>hlastelefonujú alebo odmietajú spravi kolegovièaj, sú èastejšie terèom ohovárania. Viac akopolovica opýtaných uviedla, e by si radšejzobrali dovolenku, ako by mali pracovas niekým, kto ich otravuje.Microsoft sa sahuje do IndieAj spoloènos Microsoft bude musie viacšetri. Pod¾a agentúry Reuters presúva nie−ktoré èasti vývoja a zákazníckej podpory zoSevernej Ameriky do Indie. Dôvodom súradikálne nišie náklady <strong>na</strong> pracovnú silu,kvalita vzdelania v krajine a neexistenciajazykovej bariéry. Prvá investícia zo stranyMicrosoftu do tohto regiónu bude ma hod−notu 400 miliónov dolárov. NásledneMicrosoft plánuje uvo¾ni asi 800 ¾udí z jed−ného zo svojich centier v Texase.Trest za porušovanieautor<strong>sk</strong>ých právIstý americký senátor presadzuje vývoj novejtechnológie, ktorá by <strong>na</strong> dia¾ku dokázala zni−èi poèítaè. Senátor ju plánuje poui v prípa−doch, keï sa pouívate¾ poèítaèa opakovanedopúša porušovania autor<strong>sk</strong>ých práv. Sená−torova predstava je taká, e pouívate¾ bydostal dva varovné listy, a pokia¾ by <strong>na</strong>ïalejporušoval práva, jeho poèítaè by sa znefun−kènil. Pod¾a predbených oznámení by vyvíja−ná technológia dokázala okamite sformáto−va pevný di<strong>sk</strong>. Senátor zatia¾ pri presadzova−ní tohto postupu <strong>na</strong>razil <strong>na</strong> tvrdú kritiku.Trojpásmová karta pre GSM/GPRSChcete si premeni vreckový poèítaè s ope−raèným systémom Pocket PC 2002 <strong>na</strong> troj−pásmový mobilný telefón, prípadne saz neho pripoji <strong>na</strong> internet? Spoloènos Sie−mens ponúka takéto rozšírenie v podobe pa−mäovej karty formátu CompactFlash. Jeurèená pre siete GSM 900, 1800 a 1900MHz. Karta má len 20 gramov a rozmery sú58 × 43 × 5 mm. Jej súèasou je aj anté<strong>na</strong>,vnútri je priestor <strong>na</strong> èipovú kartu. Teoretic−kým maximom <strong>na</strong> prenos dát cez GPRSs touto kartou je 85 kb/s smerom k pouí−vate¾ovi a 42,5 kb/s smerom od pouívate¾a.Oèakávaná ce<strong>na</strong> je okolo 200 eur.Vypoèujte si vašu SMS−ku!Spoloènos EuroTel Bratislava predstavila3. júla 2003 zaujímavú technickú novinkus názvom Zvukovka. Text, ktorý pouívate¾odošle prostredníctvom SMS, dokáe do−ruèi adresátovi vo forme hlasovej správy.Zvukovka je zaloená <strong>na</strong> princípe reèovejsyntézy. Odoslaný text spracúva <strong>na</strong> základeslovníkovej a<strong>na</strong>lýzy, prevedie ho do formá−tu s diakritikou a následne reèovým synte−tizátorom do zvukovej podoby. ObsluhaZvukovky je ve¾mi jednoduchá. Staèí <strong>na</strong><strong>sk</strong>rátené èíslo 123 odosla SMS v tvareZVUK CISLO_ADRESATA TEXT_SPRAVYa všetko je vybavené. Príklad: ZVUK0903XXXX mily Karol, toto sa ti podarilo…Po odoslaní SMS správy sa vytoèí èíslo adre−sáta a po prijatí hovoru (detekcii hlasu <strong>na</strong>druhej strane linky) sa zvukový záz<strong>na</strong>m pre−hrá. Ce<strong>na</strong> SMS, ktorá potvrdí doruèenieZvukovky, je 15 Sk bez DPH.Èip s rozpoznávaním pachuVedci z nemeckej univerzity v Bonne(http://<strong>www</strong>.uni−bonn.de) oznámili, e saim podarilo vyvinú èip, ktorý je schopnýrozpoznáva rôzne pachy. Ve¾kou výhodounového èipu je to, e sa pomocou vnútor−ného <strong>na</strong>stavenia dá <strong>na</strong>stavi vysoká citlivospráve <strong>na</strong> špecifický typ pachu. Ve¾kos no−vého èipu je aj s pomocnými obvodmi po−dobná, ako je to v prípade èipovej karty.Jeho pracovný názov je elektronický nos.Základom èipu je citlivá chemická látka,ktorá generuje elektrické <strong>na</strong>pätie pod¾a zis−teného pachu. Elektrický signál sa spracúvav zosilòovaèi a postupuje <strong>na</strong> ïalšie spraco−vanie do poèítaèa.Plánuje sa vyuitie týchto èipov ako de−tektorov úniku plynných látok v priemysle.Èipy majú toti rádovo vyššiu citlivos ako¾ud<strong>sk</strong>ý nos. Ïalšou oblasou pouitia súparfumérie alebo detekcia nebezpeènýchlátok <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> hranièných priechodoch.Odhadovaná ce<strong>na</strong> celého zariadenia <strong>na</strong>rozpoznávanie pachu v masovej produkciije okolo 2000 eur.Satelitná lokalizácia zvieratv Japon<strong>sk</strong>u realitouJapon<strong>sk</strong>á firma Secom, špecializujúca sa <strong>na</strong>bezpeènos, sa rozhodla uvies <strong>na</strong> trh pre−nosné zariadenie GPS, ktoré má hmotnoslen 48 gramov a je schopné lokalizova<strong>na</strong>príklad stratené zviera s presnosou <strong>na</strong> 50metrov. Registrácia sluby vyjde <strong>na</strong> 36 eur,mesaèný poplatok vyjde asi <strong>na</strong> 6 eur. Okremlokalizácie zvierat ponúka Secom svoje pro−dukty <strong>na</strong> báze GPS aj <strong>na</strong> lokalizovanie odcu−dzených áut èi iných predmetov.Našlo sa definitívne riešenieproblematiky spamu?Spoloènos EarthLink zaviedla pre svojichzákazníkov monos prijímania tzv. certifi−kovaných e−mailov. Je oz<strong>na</strong>èovaná akodefinitív<strong>na</strong> zbraò, ktorá by mohla elimino−va spam. Objavili sa však hlasy, ktoréhovoria o presnom opaku... Princíp, akýmchce spoloènos EarthLink pre svojich zákaz−níkov eliminova problém spamu, nie je iad−nym prevratným riešením a v minulosti sa utakéto pokusy objavili. Celé to funguje asitak, e ak vám neznáma osoba odosielae−mail, softvér túto správu vráti s priloenýmdokumentom, v ktorom vás poiada o vypl−nenie údajov o vás ako odosielate¾ovi. Povyplnení je tento dokument odoslaný váma po jeho schválení vám u pouívate¾ môee−maily posiela priamo, bez kontroly, pre−toe ste ho certifikovali.EarthLink má <strong>na</strong> svojich slubách prihlá−sených pribline 5 miliónov pouívate¾ova všetkým ponúkol monos vyuívania no−vej sluby. Spoloènos predpokladá, evpriebehu jedného roka sa k tejto monostiprikloní asi polovica aktívnych zákazníkov.Experti sú však k novej slube <strong>sk</strong>eptickía varujú pred jej temnými stránkami.V prvom rade to <strong>na</strong> neznámu osobu pôso−bí <strong>sk</strong>utoène nepriate¾<strong>sk</strong>y a môe sa sta, edôleitá správa sa k vám vôbec nedostane.A <strong>na</strong> druhej strane sa nechtiac môete staspammerom. Typická situácia je <strong>na</strong>príkladèlenstvo v 25−tisícovom mailing liste. Akvám bude v konferencii odoslaný e−maila všetkým èlenom sa odošle poiadavka <strong>na</strong>autorizáciu, bude len zbytoène preaenýmailserver a ¾udia sa budú hneva <strong>na</strong>dtokom neopodstatnených e−mailov.EarthLink argumentuje tým, e odchytía 80 percent spamu, ktorý sa s<strong>na</strong>í cez ichservery pretiec. Na druhej strane však zaposledných 12 mesiacov objem spamu stú−pol o 600 percent, a preto je potrebnéprija efektívnejšie opatrenia. AOL <strong>na</strong>prí−klad vôbec neplánuje <strong>na</strong>sadi takúto tech−nológiu, pretoe odosla automaticky auto−rizaèný request <strong>na</strong> kadý spam by len zby−toène preailo systém. Riešenie EarthLinkuje tak aj pod¾a expertov prenáhlené a môe<strong>na</strong>pácha viac škody ako úitku.Nokia Observation – spôsobípouívate¾om právne problémy?Na trh by sa mal dosta nový produkt spo−loènosti Nokia Observation. Ide o mobilnýtelefón, ktorý obsahuje kameru, zariadenieje primárne urèené <strong>na</strong> sledovanie priestoru.V prípade jeho <strong>na</strong>rušenia dokáe Observa−tion odfoti <strong>na</strong>rušite¾a a obrázok odoslae−mailom, prípadne zapnú mikrofó<strong>na</strong> v podobe hovoru prenáša konverzáciu<strong>na</strong> váš mobilný telefón. Tu je však problém,vïaka monosti odsnímania tváre sa zaria−denie klasifikuje ako bezpeènostnéa v mnohých krajinách potom podliehašpeciálnym <strong>na</strong>riadeniam <strong>na</strong> ochranu osob−ných údajov. Ide o pomerne nepríjemnúsituáciu a Nokia ju len ve¾mi slabo spomí−<strong>na</strong> v servisnom manuáli.Metallica <strong>na</strong> internetePod¾a informácií, ktoré sa túlajú interne−tom, sa <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> Metallica, dlhodobý od−porca šírenia hudby <strong>na</strong> internete, rozhodlazmeni názor. Na stránkach <strong>www</strong>.metallicavault.com bude zadarmo prístup−ná hudba v komprimovanom formátea zároveò aj nejaké bonusy. Asi videoklipy.Ale to všetko bude prístupné iba ¾uïom,ktorí budú vlastni ich album St. Anger.V booklete bude vytlaèený unikátny prístu−pový kód, ktorý zabezpeèí, aby sa k doteraznevydaným <strong>sk</strong>ladbám <strong>sk</strong>upiny Metallicadostali iba tí, ktorí si zaplatia ich album.


R E V U EEXKLUZÍVNY ROZHOVORPETER BLACKMORE, VICEPREZIDENT ESG HEWLETT−PACKARD COMPANYBudeme investova <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u!Zaèiatkom júla <strong>na</strong>vštívilBratislavu výkonnýviceprezident spoloènosti HPpán Peter Blackmore, ktorý jemuom èíslo 2 v HP (patrív rámci vedenia priamo podCarly Fiorinu). Poèas týdòovejnávštevy sa stretol sozástupcami vlády a ajvýz<strong>na</strong>mnými klientmi HP. Pritejto príleitosti nám po<strong>sk</strong>ytol<strong>na</strong>sledujúci rozhovor. PCR: Aké dôvody vás viedli k návšteve regiónu stredneja východnej Európy a predovšetkým Sloven<strong>sk</strong>a? HP: U štvrtý deò pokraèujem v návšteve stredneja východnej Európy. Tento región je pre násve¾mi dôleitý, pretoe sa vyz<strong>na</strong>èuje vysokým tempomrastu. Vo všetkých krajinách, ktoré som doposia¾<strong>na</strong>vštívil, sa tešíme výz<strong>na</strong>mnej pozícii <strong>na</strong> trhu.Pred vami som bol v Maïar<strong>sk</strong>u, Po¾<strong>sk</strong>u a Bulhar<strong>sk</strong>u.Teraz som tu <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a musím poveda, e sami táto kraji<strong>na</strong> <strong>na</strong>ozaj ve¾mi páèi. PCR: Má to nejaký zvláštny dôvod? HP: Sloven<strong>sk</strong>ej poboèke Hewlett-Packard sa akotímu mimoriadne darí. Sme dvakrát väèší ako <strong>na</strong>jblišiakonkurenèná spoloènos. Rozhodli sme sa tuinvestova a oznámili sme, e tu zriadime SAP outsourcingovécentrum. Ako iste viete, prednedávnomsa nám podarilo zí<strong>sk</strong>a viacero ve¾kých outsourcingovýchzákaziek, take vïaka tomu sme sa rozhodlivybudova aj regionálne kompetenèné centrumpre outsourcing. Toto centrum budeme v budúcnostirozširova, pretoe keï sa vám u také centrumpodarí zriadi, môete vzia viac èinností a presunúich práve do tohto centra. Ako spoloènos smesa dohodli, e k tomu pristúpime. Aj preto somo tomto rozhodnutí mohol informova vášho ministra.S vládnymi predstavite¾mi som hovoril aj o tom,ako èo <strong>na</strong>jviac vyuíva výhody inštitútu partnerstvamedzi verejnou správou a súkromnými spoloènosami,ako sú <strong>na</strong>pr. rôzne projekty, pretoe <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u to takto ešte nefunguje. Iné krajiny, ktorésom u <strong>na</strong>vštívil, <strong>na</strong>pr. Maïar<strong>sk</strong>o, Po¾<strong>sk</strong>o aleboBulhar<strong>sk</strong>o, tieto výhody vyuívajú. Máme za sebouviaceré ve¾mi úspešné projekty s vládami iných krajín,ktoré im umonili akcelerova investície. Robilisme <strong>na</strong>príklad projekt vydávania vodiè<strong>sk</strong>ých preukazovv Po¾<strong>sk</strong>u alebo projekt vydávania pasov vybavenýchbezpeènostnými prvkami v Bulhar<strong>sk</strong>u.Obidva tieto projekty boli pritom fi<strong>na</strong>ncované prostredníctvomobchodného modelu Public PrivatePartnership (PPP) a boli zároveò ve¾mi úspešne implementované.Preto som aj vašej vláde <strong>na</strong>vrhol, eby mohla za pouitia tejto koncepcie <strong>na</strong>príklad pristúpik modernizácii svojej IT infraštruktúry. A hocitúto koncepciu vaša vláda zatia¾ nevyuíva, <strong>na</strong>zdávamsa, e sa to èo<strong>sk</strong>oro zmení. Ïalším cie¾om mojejnávštevy bolo, samozrejme, podpori <strong>na</strong>šich zamest<strong>na</strong>ncovv tejto krajine a pochváli ich za dobrevyko<strong>na</strong>nú prácu. Je to <strong>na</strong>ozaj ve¾mi dobrý tím. PCR: Môete nám prezradi zopár detailov o tomtocentre? HP: Ide o outsourcingové centrum pre sluby aplikaènéhoma<strong>na</strong>mentu (Central Delivery Hub – CDH).Toto nové HP Ma<strong>na</strong>ged Services centrum budeprvým centrom pre tento typ sluieb v rámci regiónuEMEA a bude po<strong>sk</strong>ytova sluby zákazníkomv celej Európe. V poèiatoènej fáze bude CDH po<strong>sk</strong>ytovasluby aplikaèného ma<strong>na</strong>mentu pre SAP so<strong>sk</strong>upinou asi 20 pracovníkov, ne<strong>sk</strong>ôr budú po<strong>sk</strong>ytovanésluby aplikaèného ma<strong>na</strong>mentu aj pre inésystémy (<strong>na</strong>pr. Oracle, Microsoft atï.). Keïe slubyaplikaèného ma<strong>na</strong>mentu sú jedným z k¾úèovýchrastových faktorov v portfóliu outsourcingovýchsluieb HP, oèakávame, e CDH bude výraznerás v priebehu <strong>na</strong>jbliších troch rokov.Aj keï v tomto prípade nejde o zriadenie nejakéhove¾kého výrobného závodu, ide tu o vysokú mierupridanej hodnoty, pretoe tá vydrí v krajinedlhšie v zmysle vedomostnej základne a zruènostízamest<strong>na</strong>ncov ako outsourcing. Take sa<strong>na</strong>zdávam, e <strong>na</strong>ozaj ide o strategickúzáleitos. Je to dôkaz o <strong>na</strong>šich serióznychzámeroch v tejto krajine a èastisveta. PCR: Preèo je tento región pre vašu spoloènostaký atraktívny? HP: Naša spoloènos má ve¾mi silnúpozíciu z medzinárodného h¾adi<strong>sk</strong>a.Šesdesiat percent nášho obchodu prebiehamimo územia Spojených štátov,z èoho 35 % v regióne Európy, Strednéhovýchodu a Afriky. Take <strong>na</strong>ša spoloènossa dá <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>zva globálnou spoloènosou.Ak si zoberiete <strong>na</strong>šu èinnosv Európe, tieto krajiny sú <strong>na</strong>ozaj ve¾miúspešné. V Európe sa tešíme vysokémutrhovému podielu, no tento trhový podielje mimoriadne vysoký <strong>na</strong>jmä v stredneja východnej Európe. Investovali smetu <strong>na</strong>ozaj vèas, zriadili dcér<strong>sk</strong>e spoloènostia pritiahli ve¾mi talentovaných ¾udí,pretoe vidíme, e ide o zemepisnúoblas s vysokou mierou rastu. A akokadá z týchto krajín rokuje o svojomzaèlenení do Európ<strong>sk</strong>ej únie, vidíme, etu bude <strong>na</strong>ozaj vysoký rast a e ide o región hodnýbudúcich investícií. PCR: Aké zmeny môeme pod¾a vás oèakáva po <strong>na</strong>šomvstupe do EÚ? HP: Nu, nie som ekonomickým expertom. Logikami však vraví, e keïe tu máte dobrú základòu voforme šikovných ¾udí a zároveò ponúkate atraktívneinvestièné programy, ktoré aj <strong>na</strong>ozaj pouívate – takich vyuitie bude, samozrejme, z<strong>na</strong>èné, pretoe vyspelejšieèasti Európy budú h¾adie <strong>na</strong> tieto novékrajiny ako <strong>na</strong> príleitos výstavby nových výrobnýchzávodov alebo rozvíjanie IT priemyslu. Z koneènéhoh¾adi<strong>sk</strong>a sa <strong>na</strong>zdávam, e to pomôe aj celkovejivotaschopnosti Európy, pretoe Európa sajednoducho musí sta konkurencieschopnejšou, zaèasúai s Áziou a zlepši svoju obchodnú bilanciu.Domnievam sa, e nové èasti Európ<strong>sk</strong>ej únie prinesútú potrebnú energiu <strong>na</strong>vyše a <strong>na</strong>dšenie, ktorétento proces podporí. V tomto regióne investujemeu dnes, pretoe jednoz<strong>na</strong>ène vaša pozícia medziRu<strong>sk</strong>om <strong>na</strong> jednej strane a ostatnými kraji<strong>na</strong>miEurópy, ako <strong>na</strong>pr. Nemeckom, <strong>na</strong> druhej strane jez logistického h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>ozaj strategická. PCR: Nemono však oèakáva po vstupe do EÚ aj urèitúkonsolidáciu vašej prítomnosti v tejto krajine? Èo akèisto hypoteticky bude <strong>na</strong>príklad èe<strong>sk</strong>é zastúpenie HPproduktívnejšie a agresívnejšie ako sloven<strong>sk</strong>é a zaènepôsobi aj <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých zákazníkov HP? A to isté samôe odohráva <strong>na</strong> úrovni distribútorov, integrátorov14 PC REVUE 8/2003


R E V U Eatï. Nie je tu nijaká jazyková bariéra, nebude tu iadnyproblém s prepravou tovaru a sluieb cez hranice. HP: Je to <strong>na</strong>ozaj ve¾mi zaujímavé. No ak sa pozriete<strong>na</strong> krajiny, ktoré sú u dnes èlenmi EÚ, nie jeto vôbec také jednoduché. Inými slovami, <strong>na</strong>pr.Belgicko susedí s Holand<strong>sk</strong>om a Francúz<strong>sk</strong>om. Alebelgická vláda a belgické spoloènosti <strong>na</strong>priek tomuspolupracujú s partnermi HP, ktorí sídla v Belgicku.Keïe Belgicko je dvojjazyèná kraji<strong>na</strong> s flámèinoua francúzštinou, mohli by ste argumentova, preèoFrancúz<strong>sk</strong>o túto výhodu viac nevyuíva v tej èastikrajiny, kde sa hovorí po francúz<strong>sk</strong>y, a Holand<strong>sk</strong>ov tej èasti Belgicka, kde sa hovorí po flám<strong>sk</strong>y. Niètaké sa však nedeje. PCR: Nefunguje to? HP: Áno. A práve to je tá protichodnos Európy.Obchod síce funguje dobre, ale <strong>na</strong>príklad miest<strong>na</strong>identita alebo kultúrne rozdiely tu stále sú. Nie-eby tu boli nejaké bariéry brániace obchodu medziBelgickom, Francúz<strong>sk</strong>om a Holand<strong>sk</strong>om. Tiev súèasnosti u neexistujú. ¼udia však aj <strong>na</strong>priektomu kupujú od lokálneho partnera a osoby, ktorejmôu osobne porozumie. PCR: Iste, ale kadá spoloènos sa s<strong>na</strong>í zníi svojeprevádzkové náklady v maximálnej monej miere.Take tu máte monos pokry viaceré krajiny z jedinéhomiesta. A krajiny strednej a východnej Európyz h¾adi<strong>sk</strong>a svojej ve¾kosti<strong>na</strong> takéto riešenie môupriam zvádza... HP: Iste, ale <strong>na</strong>príkladaj Belgicko je ve¾mi malév porov<strong>na</strong>ní s Francúz<strong>sk</strong>om.Ide nám o to, e sas<strong>na</strong>íme udriava štandardnévzahy so všetkými<strong>na</strong>šimi partnermi.Inými slovami, v iadnomprípade nepreferujemenášho francúz<strong>sk</strong>eho partneraoproti nášmu belgickémupartnerovi alebo<strong>na</strong>opak. To je štandardnýpostup. To je aj dôvod,preèo stanovujeme jednotnéeuróp<strong>sk</strong>e štandardy,jednotný európ<strong>sk</strong>ycenník. Preto aj všetci <strong>na</strong>šipartneri majú rov<strong>na</strong>képríleitosti, èi u sa <strong>na</strong>chádzajú v malej, alebo ve¾kejkrajine. A to isté bude plati aj pre Èe<strong>sk</strong>ú republikua Sloven<strong>sk</strong>o. PCR: Prejdime teraz <strong>na</strong> inú tému. Jednou zo súèasnýchtém je vaša iniciatíva <strong>na</strong>zvaná Adaptívny podnik(Adaptive Enterprise). Stále si však nie som celkomistý, èi sa táto iniciatíva v súèasnosti týka samej technológie.Skôr mám pocit, e ešte zatia¾ ide viac o marketingovéheslá typu eBusiness on Demand, Utilitycomputing atï. Viete ma uisti o tom, e u dnes mátetechnológiu, ktorá spåòa poiadavky takejto vízie? HP: Máte pravdu. Toto posolstvo sa <strong>sk</strong>ladá zdvoch èastí. Je jed<strong>na</strong>k o budúcom smerovaní, trajektórii,ale zároveò aj o veciach, ktoré dokáemepo<strong>sk</strong>ytnú u dnes. Obidve tieto èasti sú výz<strong>na</strong>mné.Trajektória a smerovanie sú ivotne dôleité, pretoekadý zákazník nám hovorí, e my v HP musímeporozumie prepojeniu medzi obchodným procesoma infraštruktúrou. Mnostvo rozhodnutí saprijíma <strong>na</strong> úrovni obchodných procesov, a nie <strong>na</strong>úrovni infraštruktúry. My toto vnímame a chápeme.Take toto je prvá èas posolstva. Druhá èasposolstva je, e kadý zákazník sa nás pýta, ako sajeho podnik môe sta efektívnejším a ako môelepšie vyuíva svoje existujúce výpoètové prostriedky.Take odtia¾ vznikol aj termín Adaptívnypodnik, pretoe náš tím hovorí, e dokáeme spraviinfraštruktúru agilnejšou, ove¾a flexibilnejšou a lepšievyuívanou. Ide svojím spôsobom o ve¾mi jednoduchéposolstvo. Viete však, e pre zákazníkov je topresne to, èo chcú poèu. Dôkazom je aj to, e smev <strong>sk</strong>utoènosti dokázali realizova nieèo, èo sa nikomuinému ešte nepodarilo. Ide o <strong>na</strong>šu koncepciuzvanú Utility Data Center. Toto výpoètové stredi<strong>sk</strong>obolo reálne vybudované a je u momentálne v prevádzke.K dnešnému dòu <strong>na</strong>ozaj existuje. Podarilosa nám do jeho pilotnej prevádzky zapoji aj niektorýchve¾kých zákazníkov. Toto stredi<strong>sk</strong>o robí z vízie<strong>sk</strong>utoènos. V Utility Data Center môete reálne meniaplikaèné prostredie a <strong>na</strong>stavova zmluvy o zabezpeèovaníúrovní po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb (SLA –service level agreement) <strong>na</strong> riešeniach typu ERPalebo CRM – pod¾a toho, èo pouívate – a <strong>na</strong>stavovazmluvy o zabezpeèovaní úrovní po<strong>sk</strong>ytovanýchsluieb <strong>na</strong> aplikaènej alebo obchodnej procesnejúrovni, a nielen <strong>na</strong> úrovni poèítaèov. Pritom väèši<strong>na</strong>správcov<strong>sk</strong>ých softvérových nástrojov v súèasnostizostáva len <strong>na</strong> tejto úrovni samotných poèítaèov.Opakujem, etoto stredi<strong>sk</strong>o bolo<strong>na</strong>ozaj zriadené a reálnefunguje. Predviedlisme ho v <strong>na</strong>šich laboratóriáchv mestách Bristola Palo Alto. Takeho môeme zaèa prevádzkovaaj ako dôkazjeho existencie. Väèši<strong>na</strong>zákazníkov pritompoaduje tzv. prístuppostupnej výstavby, <strong>na</strong>rozdiel od prístupu tzv.ve¾kého tre<strong>sk</strong>u. Vlastnímetak techniku, akoprís a zmera agilituzákazníka a následneho zaèa technicky podporovavecami, ktorépredstavujú <strong>sk</strong>ôr jednotlivéstavebné prvky– <strong>na</strong>príklad konsolidácia serverov, konsolidáciazariadení <strong>na</strong> uchovávanie údajov alebo po<strong>sk</strong>ytnutielepších nástrojov <strong>na</strong> správu. Máme systémy,ktoré sa dokáu sami spravova, a máme zariadenia,<strong>na</strong> ktorých je moné spúša <strong>na</strong>raz viaceréoperaèné systémy. Tieto zariadenia tak dokáuby ve¾mi flexibilné a dokáu sa adaptova <strong>na</strong> meniacesa potreby kadej spoloènosti. Dá sa pretopoveda, e máme dnes k dispozícii reálne výrobkya sluby. Take vidíte, e <strong>na</strong>ša koncepcia je<strong>na</strong>ozaj reál<strong>na</strong>. PCR: Ako silno si stojíte za OpenView? Nemôu byzákazníci nervózni z toho, e by sa mohla zopakovasituácia ako s vaším middleware biznisom? HP: Nemyslím si, e by zákazníci mohli ma nejaképochybnosti o <strong>na</strong>šom záväzku voèi OpenView.Máme z<strong>na</strong>ènú <strong>na</strong>inštalovanú základòu OpenView.TOP 100 spoloèností <strong>na</strong> svete pouíva OpenView,dokonca tak robí aj IBM. PCR: Naozaj? HP: Smrte¾ne váne. Skutoène si od nás kúpili licenciuOpenView. PCR: Ale to asi len <strong>na</strong> testovanie. HP: Nie. Spravili to u ve¾mi dávno a pouívajúju ako súèas ich suity aplikácií. Ale nie, vtipkujem.Ale je pravda, e tú licenciu kúpili. Dôvodom, preèosme upustili od nášho middleware biznisu, bolo, ekeï sme zlúèili <strong>na</strong>še spoloènosti, zistili sme, e smev tejto oblasti mali trhový podiel menej ako 2 %a náš potenciálny partner BEA mal trhový podiel 40alebo 47 %. Take bolo to ve¾mi priamoèiare rozhodnutie.Kritickú masu sme nemali, hoci softvérbol <strong>na</strong>ozaj dobrý. Museli sme štartova s menej ako2 % trhu a niekto druhý mal 47 % trhu. To tedanebola iad<strong>na</strong> sláva. A dnes sa nám podarilozväèši poèiatoèný podiel BEA inštalovanej základnezo 6 – 8 % <strong>na</strong> viac ako 30 % v èase kratšom akojeden rok. To nám umonilo sta sa úspešnými. Idetu o k¾úèovú súèas <strong>na</strong>šej stratégie Adaptívny podnik,pretoe dokáeme BEA integrova do adaptívnehopodniku. Dovo¾uje nám to zameriava sa aj <strong>na</strong>zákazníkov firmy Sun, pretoe BEA ve¾mi dobrepoz<strong>na</strong>la inštalovanú základòu tejto firmy. Takez h¾adi<strong>sk</strong>a tohto rozhodnutia ide o ve¾ký úspech.Myslím si, e <strong>na</strong>ši OpenView zákazníci absolútnedobre rozumejú, preèo sme to takto urobili. V minulostisme do OpenView nepretrite investovalia rozširovali ho. PCR: Èo si myslíte o grid computingu? Myslíte si, esa môe sta reálnou súèasou vašej stratégie Adaptívnehopodniku? HP: Iste. Ale tu ide o krok mimo koncepcie UtilityData Center. V <strong>na</strong>šich laboratóriách pokraèuje vý<strong>sk</strong>um<strong>na</strong> tému grid computing. Myslíme si, e satáto filozofia pravdepodobne o nieko¾ko rokovstane reálnou. To je <strong>na</strong>ozaj krátky èas a fáza, v ktorejsa práve <strong>na</strong>chádzame. Adaptívny podnik v budúcnostizahrnie aj grid computing. PCR: Prejdime k ïalšej téme – Linux. Vieme, e stojíteza <strong>sk</strong>upinou United Linux, ale takisto podporujeteOpen Source Development Labs. Mohli by ste vysvetli,aký je rozdiel medzi týmito dvoma vašimi iniciatívamia èi prípadne tu nejde o s<strong>na</strong>hu vytvori nejakú ïalšiu,vlastnú verziu Linuxu? HP: Nie, dôvodom je, e si <strong>na</strong>ozaj eláme, aby Linuxzostal Open Source. Nechceme, aby sa z nehostalo nieèo ako Unix, kde kadá verzia má iné vlastnosti.Linux by mal zosta Open Source. To, èo robímev tejto oblasti, je, e vyvíjame tzv. SecureCarrier-Grade Linux, urèený pre ve¾ké korporácie.Jediný dôvod <strong>na</strong> to však je, e takýto druh Linuxuešte nie je dostupný od Open Source firiem, hoci hou telekomunikaèné firmy poadujú. Jednoducho hotam teda pridáme a on nám takto umoní preniknú<strong>na</strong> ïalšie trhy. Následne však, samozrejme, zabezpeèíme,aby sa táto aplikácia stala èasom dostupnouaj ako Open Source, pretoe tejto filozofii veríme. PCR: Ako sa pozeráte <strong>na</strong> súèasné kroky SCO? Môuuškodi Linuxu? HP: Nechám, aby ste sami posúdili, ako sa imdarí <strong>na</strong>páda IBM... PCR: Ïakujem za rozhovor. HP: Ve¾mi rád som sa s vami stretol.Martin Drobný8/2003 PC REVUE 15


R E V U EREPORTÁKeï sa z vízií stávajú produktyNa konci jú<strong>na</strong> divíziaspoloènosti HP zameraná <strong>na</strong>spracovanie obrazuusporiadala technický seminár,kde predstavila viacerénovinky, pripravované <strong>na</strong>jesenný trh. Vo všeobecnostiide o nástup nových produktovv oblasti atramentovýchi laserových tlaèiarní, ïalejvreckových poèítaèov,projektorov, DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek.V èlánku predstavímeprodukty, s ktorými sastretneme v jesennej ponuketejto spoloènosti. Viaceréprodukty ešte v èasepublikácie tohto èísla podliehaliinfokomunikaènému embargu,a preto sa k nim podrobnejšievrátime ne<strong>sk</strong>ôr. Mali sme všakmonos <strong>na</strong>zrie aj do kuchynevizionár<strong>sk</strong>ych produktov, ktoré<strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú budúci vývoj ITa <strong>na</strong> trh sa dostanú ao pár rokov.Zloky výslednej fotografie pochádzajúce z jednotlivých tlaèových kaziet – v¾avo hore z kazety so základnými farbami CMY,vpravo hore z fotografickej farebnej kazety cm a v¾avo dole z novej náplne so sivými odtieòmi; <strong>na</strong> záver je zobrazenávýsledná podoba fotografieNOVINKY V OBLASTIATRAMENTOVÝCH TLAÈIARNÍNajvyššia trieda atramentových tlaèiarní budepouíva novú tlaèovú technológiu, oz<strong>na</strong>èenúNovinka v oblastifotografickýchtlaèiarní sozameraním <strong>na</strong>pokroèilú tlaèfotografií priamoz pamäových karietPhoto REt Pro. Tá vyuíva novú náplò, ktorá obsahujev jednej kazete svetlosivý, tmavosivý a fotografickýèierny atrament. Z<strong>na</strong>mená to, e v <strong>na</strong>jvyššejtriede atramentových fototlaèiarní, ako je <strong>na</strong>pr.HP Photosmart 7960, sa stretneme s 8-farebným tlaèovým systémom.Tlaèiareò obsahuje a tri kazety –farebnú (purpurový, azúrový a ltýatrament), fotografickú (svetlopurpurový,svetloazúrový a èierny atrament)a doplòujúcu náplò (svetlosivý, tmavosivýa èierny atrament). Všetkypouité atramenty sú typu dye, a tedaprenikajú hlbšie do tlaèového média,kde vytvárajú výsledný obrazec.Takáto konštelácia kaziet zaistí tlaèteoreticky a 72,9 milió<strong>na</strong> odtieòovfarieb, èo je asi trikrát viac, ako dokáerozlíši ¾ud<strong>sk</strong>é oko. Nová náplò sa prejavípredovšetkým pri tlaèi èiernobielychfotografií. Takéto fotografie sa pouívajú priprofesionálnom fotografovaní <strong>na</strong> zvýšenie emotívnehopodania obrazu. Sivé odtiene atramentuzabezpeèia hlavne kvalitnú tlaè problematickýchèastí fotografie, ako sú tiene, objekty v pozadí apod. Sivá plocha pri tlaèi pomocou tohto radutlaèiarní u nebude obsahova iné farebné zloky,ako je èier<strong>na</strong> a sivá farba. Odstraòuje sa tým èastýproblém presvitania èervenej farby v týchto plochách.Pri testoch <strong>na</strong> nových typoch tlaèiarní smesi <strong>na</strong> <strong>na</strong>šich testovacích výtlaèkoch overili, e sivéèasti sú vytlaèené <strong>na</strong>ozaj kvalitne.Opisovaná konštelácia náplní sa však uplatòujeaj pri farebnej produkcii fotografií. Pouíva sa <strong>na</strong>zvýšenie tzv. chromatickej zloky farby (úroveòsivej zloky vo farebných zlokách). Vytlaèenýobrázok má potom vyšší kontrast, tmavšie plochyu nie sú zliate do jedinej tmavej farby a dajú sadobre rozoz<strong>na</strong> aj jemné detaily. Na ïalšej sériiobrázkov vidíme vytlaèenú fotografiu rozèlenenú16 PC REVUE 8/2003


Nový typ špeciálneho papiera – hore vidie umiestnenietroch tlaèových kaziet v <strong>na</strong>jvyššej triede fotografickýchtlaèiarníPripravovaná farebná laserová tlaèiareò s oddelenýmizásobníkmi <strong>na</strong> toner a optickými valcami<strong>na</strong> zloky pochádzajúce z jednotlivých kaziet. Akovidie, monochromatická èas je vo výslednej fotografii<strong>na</strong>ozaj výrazná.Pri tlaèi textových dokumentov sa nová náplò sosivými odtieòmi <strong>na</strong>hrádza benou èiernou náplòous pigmentovým atramentom. Ako sme u vysvet¾ovaliv predošlých èíslach PC REVUE, zloky tohtoatramentu ostávajú <strong>na</strong> povrchu a vytvárajú kontrastnýtext.Ïalšou novinkou je monos jednoduchej tlaèefotografií priamo z pamäovej karty – teda bez pripojenia<strong>na</strong> poèítaè. Pouívate¾ vloí kartu do èítaèkya vytlaèí index (zoz<strong>na</strong>m) náh¾adov <strong>na</strong> fotografie. Navytlaèenom indexe potom perom oz<strong>na</strong>èí elané fotografie,poèet kópií a zvolený formát. Oz<strong>na</strong>èený dokumentvloí do tlaèiarne, tá ho spracuje a vytlaèíelané fotografie z karty. Poviete si, niè nové podslnkom, veï HP tento systém pouíva pri multifunkènýchzariadeniach u dlho. Otázkou ostáva, kde sav benej fototlaèiarni <strong>na</strong>chádza <strong>sk</strong>ener, ktorý spätne<strong>na</strong>èíta oz<strong>na</strong>èené fotografie z indexu. Fíge¾ je v tom,Nová atramentovátlaèiareò De<strong>sk</strong>jet5652 s úplne novýmdizajnom a priesvitným horným vekome <strong>sk</strong>utoèný <strong>sk</strong>ener tu vôbec nie je a index s oz<strong>na</strong>èenýmifotografiami sa <strong>na</strong>èíta pomocou ultrafialovéholúèa. Tento lúè firma HP pouila u dávnejšie <strong>na</strong> rozpoznávanietypu pouitého papiera a <strong>na</strong> kalibráciuatramentových zásobníkov. Teraz sa teda vlastnelen rozširujú monosti pouitia tohto lúèa a vyhodnoteniauhla jeho odrazu.V <strong>na</strong>jvyššej triede fototlaèiarní sa objavia viacerévo¾by pri priamej tlaèi fotografií (bez PC). Budeto <strong>na</strong>pr. samostatné tlaèidlo <strong>na</strong> odstraòovanieefektu èervených oèí, <strong>na</strong>stavi sa dá sedem stupòovkontrastu tlaèe, rotácia predlohy, pribudnú novérámèeky (s farebnými kombináciami to bude spolu96 moností) a pod.Ve¾mi zaujímavá je tlaè z videa. Tá je podporovanápre formát MPEG-1 a z klipu sa vytlaèí vdyprvý a posledný záber. Pouívate¾ si môe vybra,èi poèet tlaèených obrázkov z celého klipu je 9, 16alebo 25. Výsledná kvalita tlaèe z h¾adi<strong>sk</strong>a kvalitypredlohy (MPEG-1) nie je <strong>na</strong>jvyššia, ale <strong>na</strong> predstavupostaèí. Z pamäových kariet pribudne podporaaj pre <strong>na</strong>jmodernejšie karty – xD-Picture Card a SonyMemory Stick Pro.Spolu s novou tlaèovou technológiou Photo REtPro spoloènos HP uviedla aj nové tlaèové médiá(papiere). Výrobca garantuje stálos vytlaèenýchfotografií a 73 rokov (overené pri simulácii). Tentopapier má zvýšenú gramá (280 g/m 2 ). Okremtohto špeciálneho papiera príde <strong>na</strong> trh aj fotografickýpapier <strong>na</strong> „bené“ pouitie. Jeho výhodou jepredovšetkým ce<strong>na</strong>. Balík 100 kusov papiera budestá okolo 15 eur (asi 600 Sk, teda 6 Sk bez DPH zakus). Papiere budú dostupné od septembra.Na bené výtlaèky, zamerané <strong>na</strong> kombinovanútlaè textových dokumentov a farebných obrázkov,ostávajú v ponuke doterajšie modely s technológiouPhoto REt IV. Ako novinky v tejto oblasti súpripravené ïalšie modely. Ide o De<strong>sk</strong>jet 3650 s maximálnymtlaèovým rozlíšením zodpovedajúcim4800 dpi, rýchlosou tlaèe 17 str./min. monochromatickya 12 str./min. farebne. Tlaèiareò pouívaštandardne 4-farebný tlaèový systém. Dokúpi sadá fotografická náplò, èím vznikne 6-farebný tlaèovýsystém. Bezokrajová tlaè je podporovaná pri formátochfotografií (<strong>na</strong>pr. 10 × 15 cm), podporovanýje systém automatického zlepšenia tlaèenej fotografieExif 2.2. Odporúèaná ce<strong>na</strong> je 79 eur (asi 3150Sk bez DPH). Model De<strong>sk</strong>jet 5652 sa potom štandardnedodáva so 6-farebným tlaèovým systémom,bezokrajová tlaè je podporovaná aj <strong>na</strong> formáty A4.Rýchlos tlaèe je 21 str./min. pre mono a 15 str./min. pre farbu. Odporúèaná ce<strong>na</strong> je 149 eur (asi5990 Sk bez DPH).FAREBNÁ LASEROVÁ TLAÈAj v tejto oblasti pribudnú úplne nové produkty.Objaví sa tlaèiareò s oddelenými zásobníkmi <strong>na</strong>toner a optickými valcami, prièom tlaèový formátmôe by a A3. Dosahovaná rýchlos tlaèe farebnýchdokumentov bude a 24 str./min. (platí preformát A4), výdr zásobníkov bude 25 000 strán (5-percentné pokrytie), valce vydria <strong>na</strong> 40 000 strán.Je to jednoz<strong>na</strong>ène riešenie <strong>na</strong> masovú produkciufarebných výtlaèkov vo väèšom podniku. Svedèío tom aj maximálne mesaèné zaaenie – 200 000strán. Zásobníky <strong>na</strong> toner budú obsahova novýelektronický modul, ktorý bude po<strong>sk</strong>ytova informácieo aktuálnom stave zásobníkov, opotrebenítlaèových valcov, snímaèe vlhkosti a teploty okolia


R E V U ENový typ <strong>sk</strong>enera umoòujedetailne sledova celý proces <strong>sk</strong>enovania,je mimoriadne tenký a zaberá len málo priestorutlaèiarne. Pomocou týchto údajov bude riadenýproces tlaèe. Pokia¾ sa pouijú nez<strong>na</strong>èkové náplne,tlaè bude síce moná, ale bez zaruèenia kvality výtlaèkov.SKENERYV tejto oblasti je novinkou predovšetkým úplnenový typ <strong>sk</strong>enerov. Ide o rad Scanjet 4600, ktorýpredstavuje nový typ <strong>sk</strong>enera s priesvitným dizajnom.Jeho výhodou je predovšetkým malá hrúbka– okolo 10 mm. Pri <strong>sk</strong>enovaní detailne vidíte celýproces <strong>sk</strong>enovania. Sklo <strong>sk</strong>enera je tvrdé a odolávanešetrnému zaobchádzaniu.Výrobca pri jeho konštruovaní pouil modifikovanútechnológiu CCD a mimoriadne tenkú redukènúoptiku. Skener je však <strong>na</strong>pájaný z externéhozdroja. Súèasou <strong>sk</strong>enera je podstavec, do ktoréhomôete poloi <strong>sk</strong>enovanú predlohu.Tento model však umoòuje aj iné vyuitie –<strong>sk</strong>ener pri tom poloíte <strong>na</strong> predlohu. Tak sa dajú<strong>sk</strong>enova predlohy, ktoré sa predtým dali spracovalen s problémami – <strong>na</strong>snímate <strong>na</strong>pr. obrazv ráme <strong>na</strong> stene, mapu podstatne presahujúcuformát <strong>sk</strong>enera a pod. Súèasou dodávky je softvérPanorama, ktorý umoòuje pospája viaceré <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanépredlohy do jediného súboru. Skenovaje moné aj 3D objekty.Súèasou dodávky môe by aj zariadenie <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovaniepriesvitných dokumentov (model Scanjet4670). Nový <strong>sk</strong>ener je urèený hlavne pre domácnosa menšiu kanceláriu. Rad Scanjet 4600 vyuívapripojenie pomocou rozhrania USB 2.0 a jeho optickérozlíšenie je 2400 dpi.S novým typom <strong>sk</strong>enera ve¾mi¾ahko <strong>na</strong><strong>sk</strong>enujete aj väèšie plochy,ktoré sa dajú následne softvérovým spôsobom zloiOkrem tohto <strong>sk</strong>utoène nového typu <strong>sk</strong>enera sa<strong>na</strong> trhu objaví viacero nových modelov. Napríkladrad Scanjet 8200 dosahuje <strong>sk</strong>utoèné optické rozlíšenie4800 dpi, má zabudovaný automatický podávaès monosou <strong>sk</strong>enovania obidvoch strá<strong>na</strong> súèasou dodávky je nový systém <strong>na</strong> správu <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanýchdokumentov s oz<strong>na</strong>èením Kofax. Tenumoòuje rozpoz<strong>na</strong> problematické èasti dokumentov– ide <strong>na</strong>pr. o texty, ktoré si oz<strong>na</strong>èíte zvýrazòovaèkou,èasti poškodené <strong>na</strong>pr. rozliatoukávou. Rýchlos spracovania je 25 str./min. pri jednostrannom<strong>sk</strong>enovaní. Podèiarknuté a spoèítané,je to <strong>sk</strong>ener pre väèší podnik, ktorý si elektronickyarchivuje prijaté papierové dokumenty.VRECKOVÉ POÈÍTAÈENové produkty v tejto oblasti sú u bene dostupné<strong>na</strong> trhu. Ide o vreckové poèítaèe (PDA) s novýmoperaèným systémom Microsoft Pocket PC 2003.Na osobné pouitie firma ponúka PDA s malýmirozmermi a nišou cenou. Ide o modely h1930a h1940. Tieto PDA sú zaloené <strong>na</strong> procesore Samsungs taktom 266 MHz, majú farebný displej a 64MB RAM. Vyšší model disponuje aj Bluetooth pripojenímexterných zariadení.Pre oblas menších podnikov je urèený modelh2210. Oproti predchádzajúcim modelom máModel iPAQ h1930bude zameranýhlavne <strong>na</strong> osobnépouitie.Cenu zniuje pouitýprocesor a základnávýbavaúplne iný, kompaktnejší vzh¾ad. Procesor je v tomtoprípade Intel s technológiou XScale a taktom 400MHz. Hlavnú èas predného panela zaberá displej,vcelku je však zariadenie len o nieèo väèšie akomodely h1930/h1940. iPAQ h2210 má však zabudovanérozhranie <strong>na</strong> rozširovanie – je to rozhranieSDIO i CompactFlash II.Pre pouívate¾ov zameraných <strong>na</strong> maximálny výkonje urèený model h5550, ktorý obsahuje modulWi-Fi i Bluetooth. Jeho súèasou je aj zlepšený snímaèodtlaèkov prstov, prístup do podnikovej sietea pod.Spoloènos HP povauje vreckové poèítaèe zasúèas cyklu spracovania informácií. Pomocou bezdrôtovýchspôsobov prepojenia je moný prenosúdajov medzi vreckovými a benými poèítaèmi,mobilnými telefónmi, <strong>sk</strong>enermi, tlaèiaròami i projektormi.S<strong>na</strong>í sa ponúknu produkty ve¾kosoui funkciami urèené pre kadého pouívate¾a.DIGITÁLNE FOTOAPARÁTYV <strong>na</strong>jvyššej triede fotoaparátov pribudnú modely,ktoré vyuívajú funkciu oz<strong>na</strong>èenú ako Digital-Flash. Tá je zaloená <strong>na</strong> technológii Retinex, priktorej sa osvetlenie ble<strong>sk</strong>om neaplikuje <strong>na</strong> celýobraz, ale len <strong>na</strong> vybrané (tmavšie) èasti. V tomtoMetóda DigitalFlash a jej prejav v praxi – hore bezDigitalFlash, dole so zaradenou funkciouiPAQ h2200 je urèený pre menšie podniky a má úplne novýtvar, preto sa niektoré èasti príslušenstva zo staršíchmodelov nedajú pouiprípade sa zo zachyteného obrazu <strong>na</strong>jprv vytvoríjeho monochromatická (èiernobiela) podoba. Z nejsa vytvorí negatív, cez ktorý sa pôvodná predlohaprisvetlí. Vo výsledku pouívate¾ zí<strong>sk</strong>a fotografiu,ktorá nestráca detaily svetlých èastí a pritom jekontrastná. Túto funkciu je moné vo fotoaparátevypnú alebo jej urèi mieru digitálneho spracovania.Mali sme monos vidie výsledky pri pouitítejto funkcie a bez nej a <strong>sk</strong>utoène pri urèitých typochfotografií sa výrazne prejavuje. Je to hlavnevtedy, ak sa sníma vybraný objekt <strong>na</strong> svetlom pozadí(<strong>na</strong>pr. postava poèas slneèného dòa). Ïalšienovinky sú zamerané <strong>na</strong> monos <strong>na</strong>bíjania batériípriamo vo fotoaparáte, ïalej sa zvyšuje rozlíšenie<strong>na</strong> úroveò 5,3 MP a existuje monos priamehotlaèenia fotografií <strong>na</strong> tlaèiarni bez pripojenéhopoèítaèa (pomocou dokovacej stanice). Pribudneviacero automatických funkcií <strong>na</strong> automatickézaostrenie, ale i zoom <strong>na</strong> <strong>na</strong>jdôleitejší objekt <strong>na</strong>snímanej scéne.18 PC REVUE 8/2003


R E V U ETento poèítaè je špeciálne urèený<strong>na</strong> pouitie v obývaèkách; obsahuje televíznui rozhlasovú kartu, èítaèky pamäových kariet a špeciálnuverziu Microsoft Windows XP, nechýba ani dia¾kovéovládanieVIZIONÁRSKE PRODUKTYHP predstavilo aj niektoré zaujímavé produkty,s ktorými sa stretneme a vo vzdialenejšej budúcnosti.Na stránkach PC REVUE sme u spomí<strong>na</strong>lipoèítaè špeciálne pripravený pre domácnos.Ide o Digital Media Receiver, ktorý obsahuje špeciálnuverziu operaèného systému Windows. TáAktuálne vydanie Fi<strong>na</strong>ncial Times v elektronickej podobe. Toto nie je maketa,ale <strong>sk</strong>utoèný produkt. Mali sme monos si ho vy<strong>sk</strong>úša. Oproti vreckovýmpoèítaèom s touto funkciou je výhoda hlavne v prijate¾nejších rozmerocha pohodlnosti èítaniaumoòuje jednoduchým spôsob prehráva audioa video a celý poèítaè vlastne predstavuje centrumdomácej zábavy. Súèasou dodávky budedia¾kové ovládanie, interná DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka, televíz<strong>na</strong>i rozhlasová karta, èítaèka pamäovýchkariet, ale aj kvalitná reproduktorová sústava.Tento poèítaè sa <strong>na</strong> trhu objaví <strong>na</strong> zaèiatku budúcehoroka.Na trh príde aj externá DVD zapisovaèka, ktorábude ma monos <strong>na</strong>hrávania videa z externéhozdroja. Ním môe by <strong>na</strong>pr. digitál<strong>na</strong> videokamera(port FireWire) alebo výstup z televízora èi videoprehrávaèa(porty S-Video i Cinch). Zabudovanýsoftvér umoní <strong>na</strong>pr. prehrávanie videa z pásokVHS <strong>na</strong> DVD médiá. Na uvedené funkcie nebudetreba poui poèítaè a <strong>na</strong>hrávanie sa zaène hneï postlaèení jediného tlaèidla. Produkt sa dostane <strong>na</strong>trh v polovici septembra.Pripravuje sa aj zaujímavý DigitalMedia Viewer. Ten umoòuje<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>èítanie podoby celýchnovín èi kníh a zariadením sa dáaj listova v nich.Celý prístroj má ve¾kos hárkaA4, hmotnos okolo 300gramov a jeho hrúbka jeasi 15 mm. Medzi podporovanýmifunkciamije aj zme<strong>na</strong> mierky <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanejpredlohy. ¼ahkoho teda dáte <strong>na</strong>pr. dokufríka. Po bokoch zariadeniasú umiestnené <strong>na</strong>vigaèné lišty,ktorými sa pouívate¾ pohybujev predlohe alebo <strong>na</strong>stavuje jej mierku.Presný termín uvedenia produktu<strong>na</strong> trh nebol oznámený, zatia¾ sa len testuje jeho<strong>sk</strong>utoèné vyuitie. Predpokladá sa jeho uvedenie<strong>na</strong> trh v horizonte piatich rokov.Ïalšími zaujímavými produktmi sú digitálny papiera digitálne pero, ktoré umoòuje <strong>na</strong> benompapieri oz<strong>na</strong>èova perom vo¾by alebo aj písa z<strong>na</strong>ky.Predloha zí<strong>sk</strong>aná z digitálneho pera je elektronickápodoba zadaných z<strong>na</strong>kov alebo zaškrtnutýchvolieb. Digitálny papier je bený hárokpapiera, ktorý bude tlaèený <strong>na</strong> vybranýchtypoch laserových tlaèiarní z<strong>na</strong>èkyHP. Tieto tlaèiarne umoòujú tlaèvopred definovaných šablón benýchtypov dotazníkov. Okrem predlohy sapritom tlaèí aj matica drobných bodov,ktoré slúia <strong>na</strong> zachytenie pohybu digitálnehopera a zároveò identifikujúkonkrétny typ šablóny.S týmto zariadením bol predvádzanýpríklad tlaèe šablóny slúiacej preautoservis. V dotazníku potom servisnýtechnik oz<strong>na</strong>èuje jednotlivé vyko<strong>na</strong>néakcie vo forme zaškrtávacích okienok,prípadne môe zapisova aj vlastné poznámky.Nakoniec hárok oz<strong>na</strong>èí akospracovaný a zadané údaje sa presunúdo centrálnej databázy <strong>na</strong> ïalšie spracovanie.Digitálne pero obsahuje vnútornúpamä, do ktorej saukladajú zadané údaje. Jejkapacita je 40 stránok formátuA4. Po pripojení <strong>na</strong>poèítaè cez port USB sa zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>néúdaje prenesú do poèítaèa a dajúsa ïalej spracúva v centrálnej databáze.Takisto existuje monos ukladaniacelej vyplnenej predlohy ako súboruvo formáte PDF. Funkèný prototyp tohtozariadenia sa objaví u koncom roka.Do budúcnosti sa pripravuje aj fotoaparátumiestnený <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> okuliaroch alebo <strong>na</strong> èiapke –tzv. Wearable Camera. Toto zariadenie dokáe fotografovai <strong>na</strong>táèa video. Keïe pouívate¾ nemámonos priamo <strong>na</strong>stavi zoom, HP pouije v tomtoprípade funkciu zaostrovania <strong>na</strong> <strong>na</strong>jdôleitejšíobjekt <strong>na</strong> scéne. Ak si chcete <strong>na</strong>pr. odfoti postavu,jednoducho zamierite smerom <strong>na</strong> òu a softvérv kamere <strong>na</strong>staví mierku i zaostrenie. Okrem benejfotografie dokáe toto zariadenie realizova ajpanoramatickú fotografiu. Pri tom sa otáèate tak,Toto je kamera, ktorú si zoberiete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> dovolenku;nemusíte vybera kameru z obalu ani ju zaostrova <strong>na</strong>zvolený objekt, všetko by malo by automatizovanéaby ste zachytili celý poadovaný priestor, a softvérjednotlivé zábery po<strong>sk</strong>ladá do jedinej výslednejfotografie. Termín uvedenia tohto produktu <strong>na</strong> trhešte nebol stanovený.Digitálne pero a digitálny papier u¾ahèia prácupri spracovaní kadodenných informáciíZÁVERU teraz môeme prezradi, e sa stretneme s atramentovoutlaèiaròou radu Business Inkjet, cenovokonkurujúcou „beným“ tlaèiaròam urèeným dokancelárie. Pribudne aj viacero nových multifunkènýchmodelov s orientáciou <strong>na</strong> <strong>na</strong>dobúdaciu cenua maximalizáciu výkonu.Na júnovom predstavení firma demonštrovala ajviaceré produkty, o ktorých sme ešte nemohli podrobnejšieinformova, ale urèite sa s nimi eštestretnete <strong>na</strong> stránkach nášho èasopisu.Prezentácia spoloènosti HP jasne ukázala stratégiukomplexného spracovania obrazu <strong>na</strong> rozliènýchzariadeniach. V budúcnosti bude moné prenášaobraz medzi ¾ubovo¾nými zariadeniami,zdie¾a obrázky so známymi, tlaèi vo vysokej kvaliteèi uklada <strong>na</strong> archívne médiá. Vizionár<strong>sk</strong>e produktypotvrdzujú trend prenikania IT produktov dooblasti spotrebnej elektroniky. Jednoducho budúcnosje digitál<strong>na</strong> a HP nebude stá bokom.Ondrej Macko, Deauville, Francúz<strong>sk</strong>o20 PC REVUE 8/2003


R E V U EREPORTÁFotografie aj do daïaSpoloènos Epson je ïalšiafirma, ktorá <strong>na</strong> zaèiatku letapredstavila svoje <strong>na</strong>jnovšieprodukty, urèené <strong>na</strong> jesennýtrh. Novinky pokrývajúpredovšetkým oblasatramentovej tlaèe,multifunkèné modely, <strong>sk</strong>enery,digitálne fotoaparátya doplnkové zariadenia.NEROZPUSTNÁ TLAÈV <strong>na</strong>jnovších modeloch atramentových tlaèiarníbude pouitý nový typ atramentu, ktorý firmaUkáka odolnosti vode – ide o èerstvo vytlaèené fotografieEpson oz<strong>na</strong>èuje ako DURABrite. Novinkouje to, e výtlaèky môete ihneï povytlaèení hoci aj dlhodobo ponori do vodya ostanú nepoškodené. Táto vlastnos<strong>na</strong>vyše platí aj v prípade tlaèe <strong>na</strong> obyèajnýèi recyklovaný papier. Nový tlaèový systémtoti obsahuje pigmentový typ atramentu nielenpre èiernu farbu, ale aj pre všetky farebné odtiene.Hneï po <strong>na</strong>nesení atramentu <strong>na</strong> papier dochádzak polymerizácii jednotlivých jeho zloiek, èímsa dosahuje spomenutá odolnos vode a rozmazaniu.Pod¾a <strong>sk</strong>úšok firmy Epson si<strong>na</strong>vyše výtlaèok vïaka polymerizaènýmvlastnostiam atramentuDURABrite udruje svoje farbya po dobu 80 rokov. Platí topri kadom type tlaèovéhomédia vrátane obyèajnéhopapiera.Z oblasti atramentovýchtlaèiarní boli ohlásenémodely EpsonStylus C64 a EpsonStylus C84. Ide o tlaèiarnes oddelenými (samostatnými)zásobníkmipre všetky farby –èiernu, azúrovú, purpurovúa ltú. Obidva modely sú vyhotovenév sivej farbe a majú oblétvary. Objed<strong>na</strong> mono štandardnéalebo ve¾kokapacitné náplne.V prípade modelu Stylus C64 je k dispozíciibezokrajová tlaè do formátu 10 × 15 cm, <strong>na</strong>jvyššiaudávaná rýchlos tlaèe je 17 str./min. a rozlíšenietlaèe a 5760 dpi. Pripojenie je moné pomocouModel Epson Stylus C64, urèený hlave pre sektordomácej tlaèePre malé a strednépodniky je urèenátlaèiareò EpsonStylus C84paralelného alebo USB portu. Odporúèaná ce<strong>na</strong>tejto tlaèiarne je asi 4400 Sk vrátane DPH a tlaèiareòje urèená hlavne do domácnosti.Model Stylus C84 je potomurèený pre malé a strednépodniky. Bezokrajová tlaè jepodporovaná a do formátuA4, pri èiernej tlaèi je<strong>na</strong>jvyššia rýchlos 22str./min., pri farebnomdokumente 12str./min. Kapacitavstupného zásobníka<strong>na</strong> papier jeoproti predchádzajúcemumodelu zväèšenáo 20 strán (spolu je to120 strán).SKENERYSkenery z<strong>na</strong>èky Epson sa u v minulosti vyz<strong>na</strong>èovalivysokou kvalitou. Je to dané dlhodobými <strong>sk</strong>úsenosamifirmy v oblasti optiky a samotné snímaèeEpson po<strong>sk</strong>ytuje aj pre <strong>sk</strong>enery iných z<strong>na</strong>-22 PC REVUE 6/2003


R E V U ENový <strong>sk</strong>enerEpson Perfection 1670s novým ovládaèom a rozlíšením 1600 dpièiek. Novinky v tejto oblasti sa koncentrujú predovšetkým<strong>na</strong> zvýšenie optického rozlíšenia <strong>sk</strong>enerova zlepšenie softvérového ovládaèa. Nový ovládaèmá priamo zabudované niektoré filtre z programuAdobe Photoshop. Ich aplikáciou sa potom aj zostarej fotografie s vyblednutými farbami dá zí<strong>sk</strong>akontrastná <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaná podoba. Túto funkciu firmaoz<strong>na</strong>èuje ako Color Reconstruction a vy<strong>sk</strong>úšalisme si ju <strong>na</strong> nieko¾kých vyblednutých, resp. nekontrastnýchfotografiách. Výsledky zí<strong>sk</strong>ané zo <strong>sk</strong>eneraboli <strong>sk</strong>utoène kontrastné, v <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanej podobesa objavili farby, ktoré by ste v origináli vôbecne<strong>na</strong>šli.Podobne v ovládaèi existuje aj funkcia <strong>na</strong> odstránenieprachu a drobných škrabancov z <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanejpodoby. Obidve funkcie sa pouívajú ve¾mi jednoduchozaškrtnutím príslušných volieb, pre odborníkovje k dispozícii aj detailnejšie <strong>na</strong>stavovanieobidvoch funkcií.V oblasti <strong>sk</strong>enerov pribudnú modely s oz<strong>na</strong>èenímEpson Perfection 1670, Perfection 1670 Photoa Perfection 3170 Photo. Ide o <strong>sk</strong>enery typu CCDs vysokým rozlíšením. V prípade modelu Perfection1670 je <strong>na</strong>jvyššie rozlíšenie 1600 dpi, súèasoudodávky je nový ovládaè, program BizCard <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanievizitiek, ArcSoft PhotoImpression <strong>na</strong> editáciuvýsledkov a NewSoft Presto! <strong>na</strong> ich správu. Narozpoznávanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného textu sa dodávaprogram ABBY FineReader. Skener sa k poèítaèupripojuje pomocou portu USB 2.0 a jeho odporúèanáce<strong>na</strong> je asi 4400 Sk vrátane DPH. Model Perfection1670 Photo potom obsahuje aj adaptér <strong>na</strong>snímanie priesvitných materiálov. Jeho odporúèanáce<strong>na</strong> je asi 5600 Sk vrátane DPH.Ešte vyššie optické rozlíšenie dosahuje modelPerfection 3170 Photo – je to a 3200 dpi. Vyššiurýchlos spracovania <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných predlôh <strong>na</strong>pomáhaaj nový vyhodnocovací systém s vlastnýmprocesorom. Okrem portu USB 2.0 je moné tento<strong>sk</strong>ener pripoji aj pomocou IEEE 1394 (FireWire).Súèasou dodávky je aj adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitnýchmateriálov. Ovládací softvér umoòuje<strong>na</strong> jedno <strong>sk</strong>enovanie spracova a 12diapozitívov (zí<strong>sk</strong>ame 12 samostatných<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných diapozitívov). Vovýbave <strong>sk</strong>enera môe by aj automatickýpodávaè <strong>na</strong> 30 vo¾ných listov.Odporúèaná ce<strong>na</strong> tohto <strong>sk</strong>enera je asi12 700 Sk vrátane DPH.BUDÚCE MODELYÏalšie ohlásené zariadenia nemôemev súèasnosti detailne opísa, keïe<strong>na</strong> ne ešte platí informaènéembargo. Len krátko spomenieme,e v ponuke Epsonupribudnú nové multifunkènémodely, kombinovanéaj s èítaèkami pamäovýchkariet (vrátane xD-PictureCard). Podporované pritombude aj spätné ukladanie<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných dokumentov<strong>na</strong> pamäovékarty.Z oblasti fototlaèiarnípribudnú modely<strong>na</strong> priamu tlaèz digitálnych fotoaparátovviacerých z<strong>na</strong>èiek.Pritom postaèí prepoji digitálnyfotoaparát pomocou beného kábla USB s portomv tlaèiarni.Spomedzi digitálnych fotoaparátov pribudne celokovovýmodel s rozlíšením 4 megapixely a 3-násobnýmoptickým zoomom. Pod¾a výrobcu dvealkalické batérie postaèia <strong>na</strong> <strong>na</strong>snímanie a 500fotografií (platí pre spojité fotografovanie bez vypí<strong>na</strong>niafotoaparátu). Zabudovaná pamä umoòuje<strong>na</strong>toèi 25-sekundový videoklip.Úplne novým produktom v ponuke spoloènostiEpson bude elektronický album. Je to vlastne databanka<strong>na</strong> fotografie s vlastným procesorom, pevnýmdi<strong>sk</strong>om, batériovým <strong>na</strong>pájaním a hlavne displejomšpeciálne <strong>na</strong>vrhnutým <strong>na</strong> nízku spotrebuelektrickej energie. Priamo z tohto zariadenia budemoné aj tlaèi, a to pomocou kábla pre port USB.Vo výbave bude èítaèka <strong>na</strong> pamäovú kartuCompactFlash a súèasou dodávky bude aj adaptér<strong>na</strong> iné typy pamäových kariet. Stretneme sa s níma <strong>na</strong> budúci rok.Spôsob priameho pripojeniadigitálneho fotoaparátu a tlaèiarne.Podporované sú viaceré typy digitálnychfotoaparátov.ZÁVERJe jasné, e v oblasti tlaèových periférií sa Epsonsústreïuje <strong>na</strong> kvalitnú fototlaè aj <strong>na</strong> obyèajný papier.Je to potešite¾né,pretoeväèši<strong>na</strong> pouívate¾ov<strong>na</strong>ozaj tlaèí <strong>na</strong> bený papiera <strong>sk</strong>utoène len výnimoène investuje došpeciálnych fotografických médií. Zdá sa, ejeseò bude pre periférne zariadenia <strong>na</strong>ozaj horúcaa konkurenèný boj o tento bonitný segment trhu saešte viac zostruje.Ondrej Macko, Cannes, Francúz<strong>sk</strong>o8/2003 PC REVUE 23


R E V U EPREDSTAVUJEMESystém 4/3pre digitálne zrkadlovkyPETER ORVISKÝPo dvoch rokoch mlèaniaa zahmlievania je jasno –spoloènos Olympuspredstavila úplne nový systémpre digitálne zrkadlovky. Nesie<strong>na</strong> prvý poh¾ad trocha èudnéoz<strong>na</strong>èenie 4/3...Prvé informácie o spoloènom projekteOlympusu a Kodaku sa <strong>na</strong> interneteobjavili pred viac ako dvomarokmi. Odvtedy sa o tomto vývoji ve¾ašpekulovalo a ani po vlaòajšej Photokine,kde sa po prvý raz objavil prototypkonceptu 4/3, sme neboli múdrejší.Koneène sa prelomilo mlèanie a mámek dispozícii informácie z prvej ruky.Pozrieme sa teda <strong>na</strong> to, èo novinka prináša.Porov<strong>na</strong>nie ve¾kosti jednotlivých typov snímaèov v mierke 2:1POH¼AD SPÄPrakticky od poèiatkov éry digitálnej fotografiesa usilovali jednotliví výrobcoviao spojenie klasickej a digitálnej fotografie.Najvýraznejšia bola táto s<strong>na</strong>hav kategórii profesionálnych fotoaparátov. Dôvodbol jednoduchý. Producenti nechceli svojich zákazníkov„núti“ k výmene celého cenovo pomernenároèného príslušenstva. Riešením bol vznik digitálnychtiel identických s <strong>na</strong>jrozšírenejšími profesionálnymizrkadlovkami. Toto riešenie si však vy-iadalo mnostvo obetí v podobe kompromisov,z ktorých väèši<strong>na</strong> sa prejavuje <strong>na</strong> vlastnostiachdigitálnych zrkadloviek.Pravdupovediac, aj to bol jeden z výz<strong>na</strong>mnýchdôvodov, preèo boli profesionálni fotografi v poèiatkoch<strong>na</strong>jtvrdšími kritikmi digitálnej fotografie.Postupom èasu a so zlepšovaním parametrov snímacíchprvkov sa síce podarilo niektoré negatívaeliminova a profesionáli zaèali digitálnu technikuakceptova, mnostvo kompromisov s ich negatívnymdosahom <strong>na</strong> kvalitu fotografie však ostalo.Za jeden z <strong>na</strong>jzávanejších problémov digitálnejfotografie sa povaovala <strong>sk</strong>utoènos, e rozmerKompletná rodi<strong>na</strong> produktov systému 4/3,ktorá sa objaví <strong>na</strong> trhu u <strong>na</strong> jeseòsnímacieho prvku je iný ako rozmer kinofilmovéhopolíèka. Na ilustráciu uvádzame obrázok, <strong>na</strong> ktoromsú porov<strong>na</strong>né plochy snímacích èipov a políèkakinofilmu. Prvým negatívom, ktoré z tohto rozdieluvyplýva, je rozdiel v uhle záberu, snímaè mátoti iný rozmer a nie je schopný spracova všetkyinformácie, ktoré mu ponúka objektív. V literatúresa tento hendikep opisuje ako strata širokého uhlazáberu.Z rozdielnej plochy, ktorá savyuíva <strong>na</strong> vytvorenie zachytenéhoobrazu, vyplývajú geometrické rozdielyv konštrukcii prístrojov, prejavujúcesa <strong>na</strong> kvalite výsledných fotografií.Dôsledkom prirodzenej s<strong>na</strong>hyo elimináciu tohto defektu bolo uvedeniesnímacích prvkov, ktorých„citlivá plocha“ by bola rozmerovoidentická s políèkom kinofilmu. Tosa <strong>na</strong>pokon podarilo a <strong>na</strong> trhu saobjavila dvojica digitálnych zrkadloviekso snímaèmi s plochou èipuidentickou s 35 mm filmom (CanonEOS-1Ds a Kodak DCS-14n).Aj pri týchto prístrojoch však ostaljeden problém, ktorý je pre digitálnufotografiu signifikantný a <strong>na</strong>zýva sacornershading. V podstate ide o to, esnímacie prvky sú <strong>na</strong> rozdiel od klasického filmuove¾a citlivejšie <strong>na</strong> to, pod akým uhlom svetlo dobunky dopadá. Bunka snímaèa toti dokáe ideálnespracova iba svetlo, ktoré <strong>na</strong> jej svetlocitlivú èasdopadá kolmo. Len èo lúè svetla prestane smerova<strong>na</strong> bunku kolmo, dochádza k zníeniu efektívnostijeho zachytenia (¾udovo povedané, bunka dostávamenej svetla). To spôsobuje nišiu kvalitu prekresle-24 PC REVUE 8/2003


kvality obrazu; paradoxne však nedôjde, keïe plochajedného snímacieho prvku sa bude zmenšova. Porov<strong>na</strong>nieve¾kosti jedného snímacieho bodu pri snímaèoch pouitýchvo vybraných digitálnych fotoaparátoch nájdetev tabu¾ke.Ilustraèný obrázok dokumentuje vznik javu, ktorý je pri digitálnejfotografii známy ako cornershading. Kým pre film v klasickomprístroji je podstatné iba to, èi <strong>na</strong>ò dopadlo svetlo, pri snímaèochdigitálnych fotoaparátov je podstatný aj uhol dopadu. Ten totivýz<strong>na</strong>mne vplýva <strong>na</strong> mnostvo svetla, ktoré bude <strong>na</strong>pokon bunkouspracované.Rozmery <strong>na</strong> pripevnenie objektívuVzdialenos medzi poslednýmoptickým prvkom a snímaèomUpevnenieobjektívuCelková ve¾kosobrazu spracovanéhooptikouSnímaèSystém 4/3 definuje z poh¾adu fyzických rozmerov všetky „kritické“rozmerynia detailov v okrajových oblastiach a dokonca aj rozdielyvo farebnom podaní.Posledným výz<strong>na</strong>mným faktorom, ktorý má vplyv <strong>na</strong>kvalitu generovaného obrazu, je optika. Objektívy konštruované<strong>na</strong> pouitie s klasickými zrkadlovkami totinedisponujú pre elektrické snímaèe dostatoènou rozlišovacouschopnosou! Neveríte?! Nu tu sú reálne èísla, zvyèajnározlišovacia schopnos objektívov pre klasickézrkadlovky, keby sme ju previedli do bodovej kresby, sapohybuje <strong>na</strong> úrovni 10 × 10 mikrometrov. Plocha jednéhoelementu snímacieho prvku je však podstatnemenšia a v závislosti od typu snímaèa sa pohybuje od 2,8× 2,8 do 8,8 × 8,8 mikrometra. Je teda zrejmé, e tentorozdiel tie prispieva k zniovaniu kvality obrazu. Pritomtento hendikep je tak trocha paradoxný. Keby sme totipri zachovaní plochy snímacieho èipu zvyšovali poèetjeho snímacích prvkov, malo by dochádza k zvýšeniuKONCEPT 4/3Keï sa Olympus s Kodakom pustili do vývoja systému 4/3,stanovili si dos odvány cie¾ – vytvori univerzálny systémdigitálnej fotografie, ktorý odstráni všetky kompromisymedzi digitálnym a filmovým prístrojom. Vïakatomu by mal ponúknu podstatne vyššiu kvalitu ako „hybridné“systémy vyuívajúce digitálne telá a optiku pre klasickézrkadlovky. U z tohto zadania bolo zrejmé, e tímvývojárov bude h¾ada úplne nové cesty a vývoj sa zaèaltakpovediac <strong>na</strong> zelenej lúke.Naj<strong>sk</strong>ôr si povedzme, preèo dostal nový systém oz<strong>na</strong>èenie4/3. Správne by to malo by 4/3". Nekameòujte ma,nepomýlil som sa! Viem poèíta, take viem aj to, e uhloprieèkaprvku 4/3" je 33,9 mm, a nie 22,3 mm, èo je uhloprieèkapre prvok s rozmermi 18 × 13,5 mm, ktorý je srdcom4/3 systému. Odkia¾ sa teda vzal ten rozdiel? Poodpoveï musíme zájs trocha do histórie. Spôsob oz<strong>na</strong>èovania,z ktorého vychádza aj oz<strong>na</strong>èenie nového systému,toti vznikol v pädesiatych rokoch minulého storoèia.Pôvodne sa pouíval <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èovanie vidikonových trubíc(typ elektrónky <strong>na</strong> zachytenie obrazu). Vtedajšia konvenciatoti pouívala <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie vonkajší priemer trubicea ostáva v platnosti dodnes.Štandard 4/3 je definovaný v troch sférach: mechanickej,optickej a komunikaènej. V prípade mechanickej èastidefinuje štandard typ, rozmery a systém pripevneniaobjektívu <strong>na</strong> strane fotoaparátu i objektívu. Okrem tohosú, samozrejme, definované rozmery snímaèa a aj vzdialenostimedzi rovinou senzora a dosadacou plochouobjektívu, a teda aj vzdialenos obrazového senzora odposledného optického èle<strong>na</strong> objektívu.V optickej èasti je definovaná ve¾kos obrazového po¾a,ktoré vykreslí objektív <strong>na</strong> ploche snímaèa (tá doposia¾ pridigitálnej fotografii nebola nikdy štandardizovaná).V komunikaènej èasti sú definované komunikaèné protokoly,ktoré zaisujú spoluprácu optiky (objektívu) a telafotoaparátu. Oba komponenty tak vytvárajú harmonickýcelok.Natí<strong>sk</strong>a sa otázka, preèo sa vývojári rozhodli pre systém4/3? Veï ide o úplne nový rozmer, ktorý nebol doposia¾nikdy pouitý. Odpoveï je jednoduchá. Práve spomenutýformát sa ukázal ako ideálne riešenie rovnice riešiacejproblém h¾adania vysokej kvality obrazu, nízkej úrovnešumu, kompatibility s budúcimi snímaèmi s vyššímrozlíšením a umoòuje pouitie telecentrických optickýchsústav.Skutoènos, e systém 4/3 je od poèiatku konštruovaný„presne <strong>na</strong> mieru senzora“, rieši opísané geometricképroblémy, s ktorými zápasia hybridné digitálne zrkadlovky.Navyše všetky objektívy systému 4/3 sú <strong>na</strong>vrhovanétak, aby splnili vysoké nároky súèasných, ale <strong>na</strong>jmäbudúcich snímaèov <strong>na</strong> extrémne vysoké rozlíšenie. VeïFotoaparát Senzor (rozmer/typ) Poèet bodov Rozmery bodu Plocha senzoruOlympus C−5050 Zoom 1/1,8" CCD 5.2 mil. 2,8 × 2,8 µm 7,2 × 5,3 mmOlympus E−20 2/3" CCD 5.2 mil. 3,4 × 3,4 µm 8,8 × 6,6 mmOlympus E−1 4/3" CCD 5.6 mil. 6,8 × 6,8 µm 18,0 × 13,5 mmCanon EOS−10D CMOS 6.5 mil. 7,4 × 7,4 µm 22,7 × 15,1 mmCanon EOS−1Ds CMOS 11.4 mil. 8,8 × 8,8 µm 36 × 24 mmKodak DCS−14n CMOS 13.8 mil. 7,9 × 7,9 µm 36 × 24 mm


R E V U ETu je rozdiel medzi prechodom svetla klasickým objektívom(obr. hore) a objektívom s telecentrickou architektúrou(obr. dolu) z poh¾adu jeho dopadu <strong>na</strong> snímací prvok, tenšieèiary znázoròujú <strong>na</strong> spodnom obrázku aj vyššie rozlíšenieobjektívov systému 4/3Porov<strong>na</strong>nie mohutnosti objektívov s rov<strong>na</strong>kými optickýmivlastnosami – <strong>na</strong>vrchu je objektív systému 4/3, v stredeobjektív pre formát APS a dolu objektív 35 mm filmovéhofotoaparátukeby výrobcovia snímaèov <strong>na</strong>plno vyuili súèasné<strong>sk</strong>úsenosti a potenciál, ktorý im dáva systém 4/3,nebude problém vytvori snímaèe s rozlíšením 31megapixelov! Olympus síce <strong>na</strong>teraz exaktne nedefinoval,èi objektívy systému 4/3 sú schopné uspokojiaj ich nároky, rov<strong>na</strong>ko však nepotvrdil spomenutérozlíšenie. K tomu sme došli pri prípravetohto materiálu (ak sa pozornejšie pozriete <strong>na</strong>tabu¾ku a porovnáte rozmery snímacích bodov,prídete k rov<strong>na</strong>kému záveru).Pýtate sa, èo je to telecentrická sústava? Je tošpeciál<strong>na</strong> konštrukcia objektívu, ktorá zaisuje, esvetlo z objektívu bude dopada kolmo nielen <strong>na</strong>prvky v strede snímaèa, ale aj v jeho okrajovýchoblastiach. Nu a to je riešenie ïalšieho klasickéhoproblému, ktorým trpia hybridné systémy, oz<strong>na</strong>èovanéhopojmom cornershading.NOVÝ SNÍMAÈPrvá digitál<strong>na</strong> zrkadlovka konceptu 4/3, ktorou jeOlympus E-1 (reè o nej bude ne<strong>sk</strong>ôr), dostala dovienka aj úplne nový snímaè CCD, ktorý má oz<strong>na</strong>èenieFFT CCD. Koncepène vychádza z „neprekladaného“snímaèa CCD. Pritom väèši<strong>na</strong> súèasnýchdigitálov vyuíva prekladané snímaèe, ktoré bolipôvodne vyvinuté <strong>na</strong> snímanie videa. Skratka FFTv názve snímacieho prvku oz<strong>na</strong>èuje Full FrameTransfer. Ide o konštrukènú zmenu vnútri snímaèa,ktorá umoòuje rýchlejší zber informácie zosnímaèa. Pri konvenèných prvkoch CCD sa prenosinformácie realizuje prostredníctvom takzvanéhoprenosového kanála (slúi <strong>na</strong> prenos údajov zosnímaèa do riadiaceho èipu). Nový typ snímaèavïaka mierne pozmenenej konštrukcii umoòujeprenos informácie s prispením samotných snímacíchbuniek. Vïaka tejto úprave bolo moné výraznezredukova plochu, ktorú v snímaèi zaberalprenosový kanál. Uvo¾nený priestor konštruktérivyuili <strong>na</strong> zväèšenie plochy snímacích prvkov,vïaka èomu sa zlepšila ich citlivos, a tým saumoòuje snímanie obrazu s väèším poètom detailov.Zvýšila sa aj citlivos a dy<strong>na</strong>mický rozsahsnímaèa a takisto odstup signálu od šumu. Totosú takpovediac kritické parametre, ktoré majú zásadnývplyv <strong>na</strong> vernos snímania obrazu a výslednúkvalitu.Rozlíšenie prvej generácie snímaèov FFT CCD je5,5 milió<strong>na</strong> snímacích bodov (5,08 efektívnych),rozmery snímaèa sú optimalizované pre systém4/3. To z<strong>na</strong>mená, e snímaè má rozmery 17,4 ×13,1 mm a uhloprieèku 22,3 mm. Podobne akopredchádzajúce generácie snímaèov CCD aj tentovyuíva mozaikový farebný filter s maticou RGB.Kadá bunka snímaèa je vybavená miniatúrnou šošovkou,ktorá ïalej zlepšuje zachytenie svetla dopadajúceho<strong>na</strong> prvok.Ïalšou úpravou snímaèa je vytvorenie ochranykadej bunky proti bloomingu. Pri klasických CCDje bené, e ak <strong>na</strong> jednu bunku dopadá „prive¾a“svetla, zvýšenie jej potenciálu sa prejaví zvýšenímenergetického potenciálu aj v susedných bunkách,èím sa <strong>sk</strong>reslí nimi snímaná informácia.Snímaè bol tie doplnený takzvaným Low passfiltrom, ktorý zabraòuje vzniku efektu moiré.Treba doda, e <strong>na</strong> konštrukciu digitálnych fotoaparátovsystému 4/3 bude moné vyuíva aj inésnímacie prvky. Jedinou podmienkou je, aby spåòalirozmerové špecifikácie.Prvá pravá digitál<strong>na</strong> zrkadlovka systému 4/3OLYMPUS E−1Novinka je <strong>na</strong> prvý poh¾ad príbuzná modelomOlympus Camedia E-10 a E-20. Olympus však z jejnázvu zámerne vynechal oz<strong>na</strong>èenie Camediaa ostal iba pri Olympus E-1. Tým chcel da jednoz<strong>na</strong>ène<strong>na</strong>javo, e ide o prístroj inej kategórie akojeho všetky doterajšie produkty. Na podrobnépredstavenie si ponechám priestor <strong>na</strong> èas, keï jubudeme ma monos otestova. Tu iba zhrniem,e je vybavená snímaèom FFT CCD, bajonetom <strong>na</strong>pripevnenie objektívov štandardu 4/3. A uvediem,e k výz<strong>na</strong>mným zmenám došlo aj vo vnútri tela.Elektronika prístroja je úplne nová a vyuíva atrojicu procesorov ASIC (jeden spracúva obraz,druhý komunikuje s poèítaèom a tretí zaisuje riadenieprístroja), vïaka èomu vraj došlo k výz<strong>na</strong>mnémuzrýchleniu práce systému. Iba <strong>na</strong> ilustráciuuveïme, e E-1 zvláda sekvenèné snímanie sekvenciedvanástich snímok rýchlosou 3 snímky za sekundupri plnom rozlíšení a maximálnej kvaliteukladaných snímok!Jedineèné majú by aj vlastnosti prístroja v oblastikontroly expozície a široký bude aj rozsahpodporovaných <strong>na</strong>stavení kvality snímok.Ïalšou unikátnou novinkou je implementáciamodulu SSWF (SuperSonic Wave Filter), èo je ultrazvukovýsystém protiprachovej ochrany. SSWF sauvádza do èinnosti pri zapnutí prístroja, ako aj privýmene objektívov a má za úlohu krátkym, nieko¾komilisekúnd trvajúcim pôsobením ultrazvuku„vyfúknu“ prachové èiastoèky z optickýchèastí.Na ïalšie informácie si budete musie poèka dovtedy,kým sa prvé prístroje reálne objavia v predaji.To by sa malo sta <strong>na</strong> jeseò...ZÁVERPredstava Olympusu a v poèiatoènej fáze aj Kodaku,e systém 4/3 sa stane všeobecne akceptovaným,je dnes v rov<strong>na</strong>kej pozícii ako <strong>na</strong> poèiatkuvývoja. Olympus aj pri prvom oficiálnom predstaveníuviedol, e nový systém pre digitálne zrkadlovkyakceptuje viacero popredných výrobcov.Reál<strong>na</strong> podpora v podobe rozhodného stanovi<strong>sk</strong>aèi aspoò obligátneho vyjadrenia od ¾ubovo¾néhoproducenta digitálnych fotoaparátov však zatia¾chýba. Uvidíme, èi Olympus <strong>sk</strong>ôr presvedèí profíkovalebo producentov digitálov, aby <strong>na</strong> jeho úplnenový systém prešli. Potenciál má výborný, reálne<strong>sk</strong>úsenosti s ním zatia¾ nik nemá, a tak je akéko¾vekvynášanie záverov predèasné. Urèite zaujímavé budeporov<strong>na</strong>nie výsledkov hybridných digitálnychzrkadloviek a digitálnej zrkadlovky systému 4/3.Pod¾a špecifikácií a <strong>na</strong>jmä potenciálu, ktorý systém4/3 prináša do budúcnosti, to však vyzerá dobre.Na to, èi vôbec alebo ako rýchlo sa presadí, si všakešte poèkáme. V Olympuse však vládne optimizmus...26 PC REVUE 8/2003


R E V U EREPORTÁ„Streèingová“ IT infraštruktúraJe všeobecne známe, e podniky nevyuívajúúplne optimálne kapacitu a výkon svojej IT infraštruktúry.Pod¾a prie<strong>sk</strong>umných agentúr samiera vyuívania pohybuje okolo 20 a 35 percent.Takisto je známe, e biznis prostredie prechádzapravidelnými ekonomickými cyklami èi náhodnýmifluktuáciami, ktoré prinášajú udalosti, ako sú teroristickéútoky, vírusové epidémie èi priebený technologickýpokrok atï., a pre kadý podnik je nesmierneaké prispôsobi svoju IT infraštruktúru <strong>na</strong>kadú takúto zmenu. V tom lepšom prípade, ak podnikèelí zvýšenému prílevu obchodných príleitostí apotrebuje urýchlene zvýši kapacitu, výkon èizmeni štruktúru svojich IT zdrojov, nie je jednoduchév krátkom èase uspokoji predstavy apotreby ma<strong>na</strong>mentu podniku. Alebo, <strong>na</strong>opak,v tom horšom prípade, <strong>na</strong>pr. v dôsledku ekonomickejrecesie, <strong>sk</strong>onsolidova, reorganizovaèi utlmi prevádzku podniku. Investície, ktorévšak podnik do infraštruktúry v takom prípadeu raz vloil, je potom ve¾mi aké zí<strong>sk</strong>a spä.Výsledkom je, e firmy preinvestujú do ITinfraštruktúry <strong>na</strong>dbytoène ve¾a prostriedkov anáklady sa im dostávajú spod kontroly.Moností, ako ochráni investície a prunejšiereagova <strong>na</strong> meniace sa podmienky, jeviacero. Èi u je to outsourcing IT infraštruktúry,keï podnik prenáša starostlivos o správu,archu investícií a tlak potreby prispôsobovaniasa <strong>na</strong> svojho po<strong>sk</strong>ytovate¾a, alebo súto koncepty viacerých svetových firiem, <strong>sk</strong>rývajúcesa pod rôznymi marketingovými heslami,ktoré stavajú výpoètový zdroj do polohyspotrebnej sluby/tovaru, ako je elektrickáenergia èi pitná voda.Pred polrokom sme v PCR predstavili konceptspoloènosti HP s oz<strong>na</strong>èením Platformapre adaptívny ma<strong>na</strong>ment (The AdaptiveMa<strong>na</strong>gement Platform). Koncom jú<strong>na</strong> HP predstavilov Londýne podrobnosti svojho konceptu<strong>na</strong> úrovni konkrétnych riešení, ktorý saèasom dostal <strong>na</strong> úroveò stratégie s oz<strong>na</strong>èenímAdaptívny podnik (Adaptive Enterprise – AE).Stratégia adaptívneho podniku sa opiera o párzákladných princípov: po<strong>sk</strong>ytovanie riešení <strong>na</strong>základe vzniknutých poiadaviek, konsolidácia IT,zníenie komplexnosti a nákladov <strong>na</strong> IT riešenia,zvyšovanie ich flexibilnosti, zluèovanie IT infraštruktúry(pamäových zariadení, serverov èi celýchdátových centier) do virtuálnych jednotieks cie¾om ich po<strong>sk</strong>ytovania <strong>na</strong> poiadanie a maximálnehovyuitia. Riešenie, ktoré vyhovuje týmtoprincípom, musí by schopné priebene sledovaa spravova infraštruktúru IT a automaticky reagova<strong>na</strong> prípadné problémy. Musí by schopnéokamite pride¾ova ïalšie kapacity <strong>na</strong> základeschválených poiadaviek, plati za zdroje nie <strong>na</strong>základe ich celkovej ceny, ale spôsobu a objemu ichvyuívania, presmerováva zdroje <strong>na</strong> uspokojovaniepoiadaviek iných kompetencií (èi u cez insourcing,alebo outsourcing).Integrity Superdome ServerStratégia AE je postavená <strong>na</strong> riešení HP Open-View <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ment IT infraštruktúry a riešení HPUtility Data Centre (UDC) pre agregáciu a virtualizáciuvšetkých zdrojov (serverov, aplikácií, sietí,pamäových zariadení) a zdie¾anie a pride¾ovanie.UDC vyaduje, aby dátové centrá centralizovalisvoje servery a storage v jednom administratívnomcelku. HP smeruje UDC do ve¾kých dátovýchcentier s viac ako 200 servermi. Pod¾a predstavite¾ovHP umoòuje OpenView správcom IT omnohoefektívnejšie alokova ich výpoètovú infraštruktúru,èím firmy môu výz<strong>na</strong>mne zvýši svoju produktivitu,zníi náklady a zvýši vyuitie ich dostupnejIT kapacity a o 75 percent.Súèasou oznámenia bolo aj uvedenie novéhoradu serverov Integrity s procesormi Itanium 2 6M,ktoré v porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcimi systémamiItanium 2 prinášajú zvýšenie aplikaèného výkonua o 50 %. Nový procesor Intel Itanium 2 podporujeaj dvojnásobne väèšiu pamä cache, èo prinášaïalšie zvýšenie výkonu.Nové systémy z radu Integrity zahàòajú všetkykategórie: od 1-2-procesorových systémov základnejúrovne a po 64-procesorové servery podnikovejtriedy Integrity Superdome. Rad serverovIntegrity dopåòa portfólio serverov, ktoré zahàòaservery ProLiant, PA-RISC servery HP9000, Alpha-Server systémy a NonStop servery.Integrity Superdome Server s procesormi IntelItanium 2 s frekvenciou 1,5 GHz, ktorý sa dodávav 16, 32 a 64-procesorových konfiguráciách, dokáe<strong>na</strong> jedinom zariadení súèasne spúša operaènésystémy Unix, Windows a Linux, èo prináša mono<strong>sk</strong>onsolidácie výpoètových prostriedkov v heterogénnychprostrediach, flexibilitu a ochranu investícií.Tieto systémy mono pomocou hptc/ClusterPack spája do klastrov, èo zabezpeèuješkálovanie a <strong>na</strong> výkon nieko¾ko teraflopov pri pouitínieko¾ko tisíc procesorov.HP Integrity Superdome mono konfigurova as 0,5 terabajtmi pamäte, šírkou pásma lokálnej pamäte256 GB za sekundu a šírkou vstupno/výstupnéhopásma 40 GB/s a vcelku môe po<strong>sk</strong>ytnú výkon384 gigaflopov.Podnikoví zákazníci si môu zaobstaraservery z radu HP Integrity prostredníctvomobchodných modelov divízie HP Services –Instant Capacity on Demand (iCOD) aleboPay per Use on Demand.Rad serverov HP Integrity v súèasnostipodporuje viac ako 500 komerèných a technickýchaplikácií a nástrojov od firiemMicrosoft, Oracle, BEA, SAP, PeopleSoft, SASa Siebel. Koncom roka 2003 bude pre rad serverovHP Integrity dostupných viac ako 1000aplikácií.HP vidí v uvedení novej verzie procesoraItanium 2 a serverov <strong>na</strong> nej postavených viacako výsledok beného technologickéhovývoja. Pod¾a HP toti dochádza k zlomovémubodu, keï proprietárne architektúry RISC– aj ich vlastné (PA-RISC, Alpha) – budú preko<strong>na</strong>néplatformou IA-64 od Intelu, ktorá ichpredstihuje nielen z h¾adi<strong>sk</strong>a pomeru výkon/ce<strong>na</strong>, ale aj z h¾adi<strong>sk</strong>a èistého výkonu.Platforma IA-64 je otvorená všetkým výrobcomserverov, predpokladá sa, e sastane priemyselným štandardom a vïakamasovej produkcii umoní zníi výrobnénáklady. Z h¾adi<strong>sk</strong>a rozloenia prostriedkovdo ïalšieho vý<strong>sk</strong>umu a vývoja nedáva architektúreRISC ve¾ké šance <strong>na</strong> preitie. Aj HP jeopatrné oh¾adom ïalšej budúcnosti platformyPA-RISC. Je zatia¾ známe, e uvedie ešte dvegenerácie procesorov PA-RISC (PA-8800 a PA-8900).Pre Itanium však HP vidí ïalších 20 rokov „<strong>sk</strong>velejbudúcnosti“. Do roku 2003 by sa výkon Itanium 2mal zvýši o 30 – 50 % a do roku 2006 by sa malzvýši 10-násobne. Pre Intel je oblas procesorovpre servery ve¾mi lukratív<strong>na</strong>, kým z h¾adi<strong>sk</strong>a poètukusov predstavujú len 10-percentný podiel,z h¾adi<strong>sk</strong>a obratu generujú a 50 %! Take Intelbude do ich ïalšieho vývoja urèite investova ajv budúcnosti nemálo prostriedkov.Budúcnos vidí HP jednoz<strong>na</strong>ène; kým v súèasnostipodporuje 7 serverových platforiem, u o párrokov to bude len jed<strong>na</strong> – intelov<strong>sk</strong>á, <strong>na</strong> ktorej budúbea tri hlavné rodiny serverov: HP Proliant <strong>na</strong>IA-32, HP Integrity <strong>na</strong> IA-64, <strong>na</strong> ktorú v roku 2004prejdú aj servery HP Nonstop Cluster.Martin Drobný, Londýn28 PC REVUE 8/2003


R E V U EPREH¼AD TRHUMobilná komunikáciaONDREJ MACKOPouívanie mobilných telefónov(MT) sa u aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>ustalo takou samozrejmosou,e nie je niè výnimoèné, akkadý èlen rodiny od detí,resp. študentov a po starýchrodièov má svoj vlastný mobil.Penetrácia pouívate¾ov,t. j. podiel klientov mobilnýchoperátorov <strong>na</strong> celkovom poèteobyvate¾stva, sa blíi k hranici60 %. Je pravdepodobné, epenetrácia bude rás aj<strong>na</strong>ïalej k úrovniamdosahovaným v <strong>na</strong>jvyspelejšíchkrajinách sveta. S cie¾omzmapova aktuálny stava <strong>na</strong>èrtnú budúci moný vývojv oblasti mobilnej komunikáciesme pripravili <strong>na</strong>sledujúcipreh¾ad.Nájdete v òom vyjadrenia predstavite¾ov troch<strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších telekomunikaèných firiemk vývoju sloven<strong>sk</strong>ého trhu.V èlánku ïalej prinesieme informácie o predajimobilných telefónov vo svete, ale predovšetkým <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u. Aby ste si mohli lepšie vybra svojhonového mobilného spoloèníka, pripravili sme prevás aj blišie predstavenie <strong>na</strong>jiadanejších mobilnýchtelefónov. Venova sa budeme aj monostimobilného internetu, blišie rozoberieme monostiGPRS i W-LAN. Predstavíme viacero zaujímavýchzariadení, ktoré umoòujú pristúpi <strong>na</strong> internetaj mimo podniku (<strong>na</strong>pr. v zahranièí) a nájdetetu aj zaujímavé doplnkové vybavenie pre mobilnételefóny.TRENDY VÝVOJA POÈTUPOUÍVATE¼OV MT NA SLOVENSKUNa Sloven<strong>sk</strong>u prekroèil poèet pouívate¾ov MT 3,1milió<strong>na</strong>. Grafy vývoja pouívate¾ov od roku 1997osobitne pre obidvoch operátorov sme zobrazili <strong>na</strong>obr. 1 a 2. Z týchto údajov vyplýva, e relatívnypodiel pouívate¾ov predplatených kariet u dosiaholvrchol a stabilizoval sa. Pod¾a <strong>na</strong>šich údajov jerelatívne viac pouívate¾ov predplatených karietVývoj celkového poètu klientov spoloènosti EuroTelBratislava, a. s.v prípade EuroTelu – súèasný podiel predplatenýchkariet je okolo 75 %. V prípade Orange je tentopodiel okolo 60 %.Èo sa týka celkového poètu pouívate¾ov, temporastu sa u oproti minulosti spomalilo. Sloven<strong>sk</strong>ýmobilný trh pritom <strong>na</strong>jlepšie medziroène rástolv období rokov 2000 a 2001. Vtedy medziroèný rastpresiahol hodnotu jedného milió<strong>na</strong> pouívate¾ov.Aby sme èo <strong>na</strong>jpresnejšie zistili, èo nás v oblastitelekomunikácie èaká, rozhodli sme sa oslovi èelnýchpredstavite¾ov obidvoch mobilných operátorova aj domi<strong>na</strong>ntného po<strong>sk</strong>ytovate¾a pevného pripojenia.Z uvedených odpovedí týchto predstavite¾ov sadozviete, e práve tento rok je pre telekomunikáciuprelomový. Doteraz klesajúca miera výnosu z jednéhopouívate¾a zaèí<strong>na</strong> toti pomaly rás. Dôvodom jelepšie vyuívanie pridaných sluieb pouívate¾mi.Rov<strong>na</strong>ko je moné pozorova nárast poètu pouívate¾ovmobilných telefónov s pravidelným mesaènýmprogramom <strong>na</strong> úkor predplatených kariet.U v minulom roku súèet výnosov obidvochmobilných operátorov presiahol výnosy z pevnejVývoj celkového poètu klientov spoloènosti OrangeSloven<strong>sk</strong>o, a. slinky. Uvedený trend v tomto roku pokraèuje.Podiel výnosov z prenosu hlasu pomocou pevnejlinky <strong>na</strong> celkovom telekomunikaènom trhu by malklesnú z hodnoty 39 % v roku 2002 <strong>na</strong> 27 % v roku2006. Za to isté obdobie <strong>na</strong>rastú výnosy z mobilnéhoprenosu hlasovej komunikácie z hodnoty42 % <strong>na</strong> 48 %. Z<strong>na</strong>mená to, e mobilná komunikáciaje a bude aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u široko akceptovanáa zasahuje èoraz širšie <strong>sk</strong>upiny ¾udí. Podrobnejšieúdaje zobrazuje graf.Hoci penetrácia mobilnej komunikácie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>unedosahuje priemernú hodnotu v rámcizápadnej Európy (to je viac ako 70 %), stále stúpa.Predpokladanétrendy a vývojjednotlivýchsegmentovtelekomunikaè−ného biznisuv rokoch 2002a 2006.Zdroj: TELE.COM 2003Otvorene povedané, stále len dobiehame okolitékrajiny, <strong>na</strong>pr. Èe<strong>sk</strong>o, Po¾<strong>sk</strong>o alebo Maïar<strong>sk</strong>o.Z rozhovorov tie zistíte, e s<strong>na</strong>hou všetkýchoperátorov je dosiahnu vyšší výnos z predajasluieb. V súèasnosti je jedným z moných riešenízatraktívni slubu SMS, ale hlavne zaisti ove¾aväèšie pouívanie multimediálnych správ (MMS).Výnos operátorov zo zasielania MMS je pritomove¾a vyšší. Práve preto je pre nás nepochopite¾né,preèo sa zatia¾ mobilní operátori nedohodli <strong>na</strong> inter-30 PC REVUE 8/2003


R E V U E<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uoperabilite – monosti komunikácie pomocou MMS<strong>na</strong>vzájom medzi oboma sieami.Naše otázky sme zamerali aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlacnejšie mesaènéprogramy mobilných operátorov. Obidvajaoperátori toti ponúkajú programy, ktoré sú cenovoualter<strong>na</strong>tívou k <strong>na</strong>jlacnejšiemu programu Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikácií – ST Mini za 169 Sk bezDPH.Operátor Orange prišiel s takýmto programomako prvý. Ide o Paušál 30 Mini v cene 169 Sk bezDPH (203 Sk s DPH) s 30 vo¾nými minútami. Po prevolanívo¾ných minút sa v tomto prípade uplatòujenovinka pre mobilnú komunikáciu – tzv. zvýhodnenáprimár<strong>na</strong> oblas. Volania v rámci siete ST dozvýhodnenej primárnej oblasti sú lacnejšie ako volaniav rámci siete ST do iných oblastí. Povedanéjednoduchšie, ak je vaša zvýhodnená primár<strong>na</strong>oblas Bratislava, potom je volanie do siete ST <strong>na</strong>bratislav<strong>sk</strong>é èíslo lacnejšie, ako keby ste volali dosiete ST v Košiciach. Ako zvýhodnenú primárnuoblas si pritom môe zákazník zvoli ktorúko¾vekprimárnu oblas pod¾a definícieSloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií.ST <strong>na</strong> zaèiatku júla iniciovali <strong>na</strong> Protimonopolnomúrade SR pre<strong>sk</strong>úmanie monéhozneuitia domi<strong>na</strong>ntného postavenia spoloènosouOrange Sloven<strong>sk</strong>o. Tento spor nebolv èase fi<strong>na</strong>lizácie tohto èlánku právne ukonèený.Na zaèiatku leta prišla s podobnou ponukou ajspoloènos EuroTel. Ide o program 20+20Viac,ktorý ponúka 20 vo¾ných minút do všetkých sietí,20 ïalších minút u len do siete ST (platí však apo prevolaní vo¾ných minút) a ïalších 20 SMS zadarmo.Poplatok za slubu je 199 Sk bez DPH (239Sk s DPH).Na záver sme sa kadého zo zástupcov operátorovpýtali <strong>na</strong> reálnu dostupnos sluby UMTS. Lenpripomeòme, e ide o spôsob vysokorýchlostnéhopripojenia, ktorý okrem prenosu hlasu umoní ajprenos videa. Pri telefonovaní jednoducho budetemôc svojho partnera aj vidie. O licenciu UMTSpoiadali obidvaja mobilní operátori a zaplatili zaòu po 1,5 miliardy korún.Z odpovedí operátorov oh¾adne UMTS sa dájasne vytuši, e stanovený termín spusteniasluby je pravdepodobne príliš <strong>sk</strong>orý. Napriek tomuslubu v termíne spustia, konkrétnu formuvšak teraz ako predpoklada.ROZHOVORRóbert Chvátal,generálny riadite¾ spoloènosti EuroTelBratislava, a. s. (ïalej len EuroTel) PCR: Aký je trend vývoja poètu klientov spoloènostiEuroTel? RCh: Poèet zákazníkov <strong>na</strong>šej spoloènosti je dnesviac ako 1,3 milió<strong>na</strong>. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> trend vývojaich poètu, ten sa u stabilizuje. Z<strong>na</strong>mená to, e prvýkvartál priniesol menej nových zákazníkov, ako tobolo v porov<strong>na</strong>te¾nom období v predchádzajúcom roku.Momentálne je však náš podiel <strong>na</strong> trhu ustálenýa dosahuje asi 43 %. Je to dané tak trochu aj tým, esa s<strong>na</strong>íme viac pracova s existujúcimi zákazníkmi. PCR: Aký je v prípade spoloènosti EuroTel pomermedzi poètom zákazníkov pouívajúcich predplatenékarty a mesaèné programy? RCh: Sme ve¾mi potešení vývojom nových zákazníkovpre predplatené karty. Tu sa jednoz<strong>na</strong>ènezlepšujeme a náš podiel <strong>na</strong> trhu rastie. Pomer v <strong>na</strong>šejzákazníckej štruktúre je momentálne taký, easi 75 % sú pouívatelia predplatených kariet Easya 25 % patrí zákazníkom mesaèných programov. PCR: Penetrácia mobilných telefónov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uje u dos vysoká. Kde sú pod¾a vás ïalšie monostirastu? Z akej sféry oèakávate <strong>na</strong>jvyšší prírastok klientovv budúcnosti? RCh: Momentál<strong>na</strong> penetrácia mobilných telefónovje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v súèasnosti 58 a 59 %. Veková<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> ¾udí od 20 do 50 rokov je pritomve¾mi silne zastúpená. Noví zákazníci tak prichádzajúz obidvoch okrajových èastí vekového spektra.Náš priestor pre nových zákazníkov je hlavnepod 20 rokov a <strong>na</strong>d 50 rokov. Funguje to pritomtak, e ve¾mi mladí ¾udia prosia o to, aby mobilnýtelefón mohli ma, a tí starší sú tlaèení mladšími,aby si ho zaobstarali.Väèši<strong>na</strong> nových zákazníkov pochádza zo segmentupredplatených kariet. Títo noví zákazníci sichcú vy<strong>sk</strong>úša mobilnú komunikáciu a ne<strong>sk</strong>ôr prechádzajúk mesaèným programom. Ja by som toporov<strong>na</strong>l <strong>na</strong>pr. so škol<strong>sk</strong>ým systémom – po absolvovanízákladnej školy väèši<strong>na</strong> postupuje <strong>na</strong> strednúa niektorí potom <strong>na</strong> vysokú školu. Mesaènéprogramy tak predstavujú vyšší stupeò, kde mázákazník väèšiu flexibilitu a širšie portfólio sluieb.Hlavne nišie mesaèné programy sú <strong>na</strong>ozaj urèitoupozvánkou, aby zákazník <strong>sk</strong>úsil mesaèný paušál. PCR: Ko¾ko asi trvá, pokým klient s predplatenoukartou prejde <strong>na</strong> mesaèný program? RCh: Dá sa poveda, e obyèajne po dvoch atroch rokoch uívatelia prechádzajú <strong>na</strong> mesaènéprogramy. Pokia¾ <strong>na</strong>pr. klient volá viac ako <strong>na</strong>príklad30 minút, oplatí sa mu prejs <strong>na</strong> niektorýz mesaèných programov. My pritom ponúkameprogram 20+20Viac pre 40 minút a 20 SMS, èo jepod¾a mòa ve¾mi výhodný mesaèný program. PCR: Spoloènos EuroTel len nedávno uviedla spomenutýprogram 20+20Viac, ktorý predstavuje alter<strong>na</strong>tívuk programom „mini“ od konkurenèných operátorov.Ako sa vám táto sluba zatia¾ osvedèila? RCh: Pri vzájomnom porov<strong>na</strong>ní moností zistíte,e <strong>na</strong>ša ponuka je jednoducho <strong>na</strong>jvýhodnejšia, keï-e pribline za rov<strong>na</strong>kú cenu ponúkame 40 minúta 20 SMS. Na takéto porov<strong>na</strong>nie, samozrejme,reaguje aj trh. PCR: Všeobecným trendom je pokles výnosov pripadajúcich<strong>na</strong> jedného zákazníka. Akú stratégiu budetepouíva <strong>na</strong> udranie celkového zi<strong>sk</strong>u spoloènosti? RCh: Ten trend je normálny a vidíme ho všadev Európe. Chcem však upozorni <strong>na</strong> to, e mobilnýtelefón dokáe plni viacero funkcií. Okrem prenosuhlasu môe zákazník vyuíva <strong>na</strong>pr. mobilnú zábavu.Myslím tým <strong>na</strong>pr. posielanie vtipov, ale ajperso<strong>na</strong>lizovanie mobilného telefónu – ako zvoní,ako vyzerá jeho displej a pod. Ako prví sme zaviedliposielanie multimediálnych obrazových správMMS a myslím si, e tieto sluby zaijú <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uboom. Na tomto mieste chcem urobi apel<strong>na</strong> to, aby sme zaviedli interoperabilitu MMSmedzi mobilnými operátormi <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Z <strong>na</strong>šejstrany sme <strong>na</strong> to pripravení a náš cie¾ je, aby sme8/2003 PC REVUE 31


R E V U Esa èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr dohodli o technických i komerènýchpodmienkach interoperability. PCR: Aké percento objemu trieb momentálne predstavujúmobilné dátové sluby? Ako sa bude vyvíjaich podiel <strong>na</strong> celkových trbách? RCh: Medzi nehlasové – dátové – sluby sa poèítajúokrem iného <strong>na</strong>pr. aj príjmy z SMS a MMS.Príjem z takto definovaných dátových sluieb v západnejEurópe tvorí okolo 15 % z celkového príjmuoperátorov. V <strong>na</strong>šom prípade je to nieèo málo <strong>na</strong>d10 %. Je to dané hlavne tým, ako je <strong>na</strong>stavený cenovýpomer medzi prenosom hlasu a slubami SMS.Na Sloven<strong>sk</strong>u sa viac vyplatí vola ako posiela SMS.Práve preto sa pri predplatených slubách s<strong>na</strong>ímezvýhodni posielanie SMS a ponúkame <strong>na</strong>jlacnejšiuSMS <strong>na</strong> trhu za 1 Sk.Pokia¾ sa pýtate špeciálne <strong>na</strong> mobilný internet,ponúkame tri monosti pripojenia <strong>na</strong> internet.Okrem GPRS ponúkame aj HSCSD a W-LAN. Niekomuvyhovuje HSCSD s platbou pod¾a èasu pripojeniaa niekomu zase GPRS s platbou pod¾a objemuprenesených údajov. Pritom práve sluba W-LANmá pod¾a nášho názoru aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ve¾kúbudúcnos a my, ako technologicky inovatív<strong>na</strong> spoloènos,chceme by pri tom od úplného zaèiatku. PCR: V prípade W-LAN je však obmedzujúci poèetexistujúcich hotspotov. RCh: Áno, to je pravda, ale poèet hotspotov sa ajnielen vïaka EuroTelu bude rozširova, podobneako je to v západnej Európe. Pod¾a nás klientela pretakýto spôsob pripojenia presne súvisí s biznisom.Pod¾a toho vyberáme hotspoty. U v súèasnostipokrývame <strong>na</strong>pr. Inchebu, bratislav<strong>sk</strong>é leti<strong>sk</strong>o a vybrané<strong>na</strong>jlepšie hotely, a to aj mimo Bratislavy. Dobudúcnosti sa poèet k¾úèových hotspotov bude rozširovapo celom Sloven<strong>sk</strong>u. Na pripojenie k <strong>na</strong>šejslube pritom pouívate¾ vôbec nemusí by zákazníkomEuroTelu. PCR: Aká je budúcnos sluieb z oblasti UMTS?Máte u èasový plán <strong>na</strong> zavedenie týchto sluieb? RCh: Moja osobná <strong>sk</strong>úsenos s UMTS je taká, ezatia¾ èo ešte pred nieko¾kými rokmi väèši<strong>na</strong>odborníkov mala ve¾mi jasnú predstavu o tom, èoUMTS je, dnes je táto predstava ove¾a viaczahmlená. Di<strong>sk</strong>utuje sa o tom, èi vlastne UMTS jerevolúcia alebo evolúcia. Pod¾a môjho názoru je tonevyhnutná evolúcia, t. j. musí prís a po<strong>sk</strong>ytnerýchlejší prístup k slubám, ktoré sa však musiaešte presnejšie špecifikova. Takéto sluby musiapo<strong>sk</strong>ytova viacerí partneri. Èo sa týka Sloven<strong>sk</strong>a,my sme za licenciu zaplatili a vïaka <strong>na</strong>šej príslušnostik <strong>sk</strong>upine T-Mobile budeme môc vyuiz<strong>na</strong>losti a <strong>sk</strong>úsenosti partnerov z iných krajín.Operátor T-Mobile je prítomný všade okolo nás –v Èechách, v Rakú<strong>sk</strong>u, v Po¾<strong>sk</strong>u i Maïar<strong>sk</strong>u – a tobude pre nás a <strong>na</strong>šich zákazníkov v budúcnostipozitívne. PCR: Ako to bude s tým termínom spustenia sluiebUMTS? RCh: My sme povinní spusti sluby k zaèiatkuroku 2006 a zatia¾ sa dríme tohto termínu. PCR: EuroTel je aj po<strong>sk</strong>ytovate¾ internetového pripojenia.Ponúkate kombinované hlasové a dátovésluby? RCh: Tieto sluby ponúkame pre firemných zákazníkov.Firemný zákazník vlastne oèakáva, emu vytvoríme privátnu podnikovú sie tak, abymohol efektívne fungova. Neplánujeme však takétokombinované hlasové a dátové sluby ponúkamimo podnikovej sféry – teda pre rezidenèných pouívate¾ov. PCR: Èo pre vás z<strong>na</strong>mená oèakávaná liberalizáciatelekomunikaèného trhu? RCh: Pre nás je trh liberalizovaný u od roku1997. Našim hlavným poslaním je po<strong>sk</strong>ytova mobilnú,a nie fixnú telefóniu. Našou výzvou je momentálne<strong>sk</strong>ôr zatraktívni multimediálne správy,lepšie preda mobilný prístup <strong>na</strong> internet a presvedèisloven<strong>sk</strong>ého zákazníka o výhodáchEuroTelu. S<strong>na</strong>íme sa ponúknu lepšie ceny, lepšiesluby a pohotovejší zákaznícky servis.ROZHOVOR PCR: Aký je súèasný poèet klientov Orangeu a akýje momentálny pomer klientov s predplatenou kartou?Aký je trend vývoja tohto pomeru? PL: Súèasný poèet klientov k 31. máju 2003 jespolu 1 807 000, z toho 726 930 je pouívate¾ommesaèných programov, zvyšok patrí <strong>na</strong> predplatenúkartu Prima.Súèasný trend vývoja poètu klientov je taký, enám mierne rýchlejšie rastie poèet klientov s mesaènýmprogramom. Je to spôsobené tým, e sloven<strong>sk</strong>ýtrh sa <strong>sk</strong>utoène stabilizuje. ¼udia u zistili,e mobilný telefón je <strong>sk</strong>utoènou alter<strong>na</strong>tívou k pevnejlinke. Zdá sa, e pochopili, e je pre nich výhodnejšieplati faktúru a ma vyššie sluby ne byobmedzení <strong>na</strong> predplatenú kartu. Tento trend sazaèal v západnej Európe pred dvoma rokmi a pomaly(hovoríme však o zmenách v hodnotách desatínpercenta) sa zaèí<strong>na</strong> prejavova u nás. PCR: Penetrácia mobilných telefónov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uje u dos vysoká. Kde sú pod¾a vás ïalšie monostirastu zi<strong>sk</strong>u? Z akej sféry oèakávate <strong>na</strong>jvyšší prírastokklientov v budúcnosti?Pavol Lanèariè,generálny riadite¾ spoloènosti OrangeSloven<strong>sk</strong>o, a. s. (ïalej len Orange) PL: Tento rok urèite penetrácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>upresiahne 60 %. Ja predpokladám, e do dvoch rokovby sa mala dosta penetrácia <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>štandardnú západoeuróp<strong>sk</strong>u úroveò.Èo sa týka výnosu <strong>na</strong> jedného pouívate¾a, myslím,e sa dostávame k reverznému bodu. Je pravda,e zasahujeme stále nišie príjmové <strong>sk</strong>upinyobyvate¾stva a istým spôsobom klesá výnos z oblastihlasovej komunikácie. Opaèný trend je všakvyššia vyuite¾nos sluieb. ¼udia si zvykli telefonovaz mobilného telefónu a vyuíva aj ïalšiesluby. Tento rok je bodom zlomu a dá sa predpoklada,e práve teraz u oboch operátorov zaènemierne <strong>na</strong>rasta výnos <strong>na</strong> jedného pouívate¾a. Pripomeòmesi, e práve minulý rok bol ten, keï súèetpríjmov oboch mobilných operátorov prekroèilpríjmy z pevnej linky. Nie je to zatia¾ dramaticképrekroèenie, ale ten trend tu jednoducho vidno. PCR: Spoloènos Orange prišla s ponukou, ktorá jepriamou cenovou konkurenciou pre <strong>na</strong>jlacnejšie pripojeniepomocou pevnej linky. Aj keï táto sluba beípomerne krátko, dá sa u vyhodnoti, ako sa vámosvedèila? Preèo bolo objed<strong>na</strong>nie tejto sluby zo zaèiatkuviazané <strong>na</strong> predloenie kupónu? Môete uviesnejaké èísla, ako sa táto sluba predáva? PL: Sluba Paušál 30 Mini zaíva momentálne<strong>na</strong>jväèší boom. Je to výhodná ponuka pre tých, ktorízvaujú prechod k mesaèným programom. SlubaPaušál 30 Mini sa zaèala okolo 15. mája a platído 31. augusta, je moné, e ju ešte o nejaký èaspredåime.Správne sme predpokladali, e záujem o tútoslubu bude ve¾ký. Chceli sme u¾ahèi jej objed<strong>na</strong>niepre <strong>na</strong>šich vlastných zákazníkov èi ich známych,a tak sme zo zaèiatku pouili systém kupónov.Takáto situácia trvala asi 4 týdne, a keï prvávl<strong>na</strong> záujmu ochabla, stala sa táto sluba prístupnoupre kadého.Úplne presné èísla o predaji sluby Paušál 30Mini nemám, ale blíi sa to k hranici 20 000 klientovmesaène. Je to teda porov<strong>na</strong>te¾né s predvianoènýmobdobím. Produkt jednoducho prišiel v správnejforme a v správny èas. Len pripomí<strong>na</strong>m, ez technickej stránky zavedenie obchodného modelupre túto slubu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo prispôsobi <strong>na</strong>šuarchitektúru siete primárnym oblastiam ST. PCR: Aké percento objemu trieb momentálne predstavujúmobilné dátové sluby? Ako sa bude vyvíjaich podiel <strong>na</strong> celkových trbách? PL: Podiel dátových sluieb vrátane SMS presiahnetento rok v <strong>na</strong>šej spoloènosti 10 %. Istý odstuppodielu oproti západnej Európe je daný tým,e u nás je ce<strong>na</strong> hlasových sluieb nišia ne ce<strong>na</strong>zaslania SMS. PCR: Do dátových sluieb patrí aj komunikácia pomocouMMS. Preèo zatia¾ neexistuje prepojenie MMSmedzi obidvoma operátormi? PL: Pravdupovediac, neviem, kde presne sa stalachyba. V prvej fáze spúšania MMS sme si hlavnez kapacitných dôvodoch nemohli dovoli prepojiobe centrá. Ne<strong>sk</strong>ôr nás EuroTel poiadal o interkonektivitupre MMS. Na ich výzvu sme kladne odpovedali,ale do dnešného dòa sa niè nestalo. Je tourèite len problém komunikácie a verím, e sa tovyrieši poèas nieko¾kých týdòov. PCR: Plánujete po<strong>sk</strong>ytnú aj ïalšie sluby z oblastimobilnej dátovej komunikácie, <strong>na</strong>pr. HSCSD aleboWiFi? PL: Wi-Fi je vo všeobecnosti dátová sluba, <strong>na</strong>dktorou momentálne ve¾mi rozmýš¾ame. Nechcemevšak tieto veci robi len preto, aby sme ju mali. Jednoduchosluba musí prís v správnom èase. Pod¾amòa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>še leti<strong>sk</strong>o zatia¾ nie je v takej podobe,aby pokrytie signálom Wi-Fi bolo pre nás teraz nevy-32 PC REVUE 8/2003


R E V U Esituácia štandardná, porov<strong>na</strong>te¾ná nielen s kraji<strong>na</strong>mipristupujúcimi do EÚ, ale aj s kraji<strong>na</strong>mi EÚa porov<strong>na</strong>te¾ná s rozvojom biznisu u nás a rozvojomtelekomunikaèného biznisu v EÚ. Urèite si nemusímenejakým spôsobom klama, e momentálnenie sme <strong>na</strong> svetovej špièke, pokia¾ ide o rozvojtelekomunikaèných technológií. Momentálnedigitalizácia <strong>na</strong>šich sietí dosahuje nišiu úroveòako povedzme v Èe<strong>sk</strong>ej republike, Maïar<strong>sk</strong>u,Chorvát<strong>sk</strong>u – pokia¾ hovoríme iba o <strong>na</strong>jblišíchkrajinách, nehovoriac u o západných krajinách.Sortiment po<strong>sk</strong>ytovaných sluieb z h¾adi<strong>sk</strong>a sietív oblasti telekomunikaèných operátorov tie nieje rov<strong>na</strong>ko široký ako v iných krajinách. Regulaènýrámec takisto zodpovedá tomuto prostrediu.Myslím, e keby sa do súèasného nášho telekomunikaènéhoprostredia, ktoré je ešte stále <strong>na</strong>príkladza prostredím v Èechách alebo v Maïar<strong>sk</strong>u2 a 3 roky, zaviedol nový regulaèný rámec, tak byto spôsobilo viac škody ako osohu. Preto si myslím,e pribline rok èasu nám aj iným telekomunikaènýmoperátorom umoní pripravi sa <strong>na</strong> totoobdobie. PCR: Aký bude dosah súèasne platnej legislatívy <strong>na</strong>ST? Ako reálne vnímate <strong>na</strong>pr. termíny zverejnenia referenènejponuky <strong>na</strong> uvo¾nenie miestnych vedení? Èopodmienka portabilnosti telefónneho èísla? MM: Súèasná legislatíva je platná od roku 2000.My s touto legislatívou pracujeme a ako riadni obèaniatejto krajiny sa tejto legislatíve prispôsobujeme.Èo sa týka portabilnosti èísel, tam vidíme istýproblém, pretoe portabilita èísel by mala prís sovstupom do EÚ. Lene nielen my, ale aj iní operátori,<strong>na</strong>príklad mobilní operátori, môu ma s òouurèitý problém a týkajú sa toho aj ve¾mi ve¾ké investície,organizaèné zásahy do riadenia telekomunikaènéhobiznisu. Predstavme si konkrétnu situáciu:ak sa dnes zákazník Orangeu chce prehlásik Eurotelu alebo <strong>na</strong>opak, tak ho do istej miery limitujeaj to, e príde o „svoje“ èíslo. V prípade monostiprenášate¾nosti èísla si ho jednoducho so sebouponesiete a nebude vás nikto obmedzova.Take to je ïalší problém, s ktorým sa <strong>na</strong>jmä mobilníoperátori budú musie vyrov<strong>na</strong>, a ja osobne simyslím, e k 1. máju budúceho roku bude ve¾miaké sa s tým vyrov<strong>na</strong> z technickej, ako aj organizaènejstránky.Myslím si však, e tu by sme mali všetci operátorispoloène h¾ada nejaký spôsob, ako zmiernidôsledky tohto <strong>na</strong> telekomunikaènom trhu urèiteve¾mi potrebného, ale pod¾a mòa ešte <strong>na</strong> náš telekomunikaènýtrh nepripraveného opatrenia. Minimálnezí<strong>sk</strong>a odklad do konca budúceho roku.Èo sa týka referenènej ponuky <strong>na</strong> uvo¾neniemiestnych vedení – z <strong>na</strong>šej strany chceme pripravikvalitnú ponuku, ktorá bude dobrým východishnutné.Nad slubou HSCSD vôbec neuvaujeme.Veríme tomu, e svet sa uberá iným smerom. PCR: Aká je budúcnos sluieb z oblasti UMTS?Máte u èasový plán <strong>na</strong> zavedenie týchto sluieb a akébudú <strong>na</strong>dväzujúce sluby? PL: Pod¾a licencie by sme mali spusti tieto slubyv prvom kvartáli roku 2006. Obávam sa, e je topri<strong>sk</strong>oro. UMTS sa toti one<strong>sk</strong>oruje aj v západnejEurópe a je to dané technickými i marketingovými<strong>sk</strong>utoènosami. Technológia UMTS je zmysluplnáa vtedy, keï sú pouívatelia ochotní a schopní <strong>na</strong>ozajju vyuíva. Najprv teda treba pochopi, aké súvýhody UMTS, a to pod¾a mòa vyaduje ešte ve¾kúmieru osvety medzi pouívate¾mi.Z technickej stránky je problém v tom, e zatia¾sa nemôeme oprie o nejaký konkrétny príkladreálneho pouitia UMTS. V rámci <strong>na</strong>šej <strong>sk</strong>upinypredpokladáme spustenie UMTS <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr vo Ve¾kejBritánii, ïalej Francúz<strong>sk</strong>u a vo Švajèiar<strong>sk</strong>u. Ak satak stane, budeme môc vyuíva marketingovoi technicky orientovaných špecialistov. PCR: Ako sa pod¾a vás zmení trh a vaše postaveniepo úplnej liberalizácii trhu a prijatí nového telekomunikaènéhozáko<strong>na</strong>? PL: My sme predovšetkým mobilný operátora ním aj zostaneme. Nemôem však vylúèi, e bysme v budúcnosti nešli aj do pevnej siete. Iste viete,e máme vybudovanú vlastnú optickú sie a tobola investiène dos nároèná úloha. Tá nám umonilavýrazne zvýši kvalitu sluieb a dá sa vyuiešte mnohými spôsobmi.ROZHOVOR PCR: V minulom roku sa súèet výnosov mobilných operátorovvyrov<strong>na</strong>l výnosom z pevných liniek. Aký je tentotrend v tomto roku a aká je reakcia ST <strong>na</strong> tento fakt? MM: Celosvetový trend je taký, e výnosy mobilnýchoperátorov rastú ove¾a rýchlejšie, ako rastúvýnosy operátorov pevných liniek. Tento trend sanevyhol ani Sloven<strong>sk</strong>u. Preto predpokladáme, etento rok obidvaja mobilní operátori dosiahnu výraznejšírast ako ST.Ako <strong>na</strong> tento trend reagujeme? Samozrejme, STnepôsobia len v hlasovom biznise. Musíme investovaa h¾ada iné monosti, ako zefektívni <strong>na</strong>šeèinnosti, a h¾ada iné monosti rozšírenia <strong>na</strong>šichaktivít, ako sú <strong>na</strong>príklad dátové sluby a internet,ako ïalšie sluby s pridanou hodnotou. Pre ST jestratégiou do budúcnosti rast dátového biznisu,rast internetového biznisu a nájdenie ïalších monostív telekomunikaènom priestore, respektíveúsilie o stimulovanie hlasového biznisu. PCR: Mobilní operátori majú istú výhodu v monostiširšieho spektra sluieb pre zákazníkov. Niektorésluby sa však dajú dosiahnu aj <strong>na</strong> pevnej linke. Èo<strong>na</strong>pr. sluby SMS – poèítate s ich zavedením v rámcisiete ST? MM: Myslím si, e všetky sluby, ktoré mobilníoperátori ponúkajú, je moné po<strong>sk</strong>ytova aj prostredníctvompevnej linky. Dokonca si myslím, e<strong>na</strong> pevnej linke sa dá v dátovej oblasti a v multimédiáchdosiahnu podstatne viac. Samozrejme,poèítame so zavedením týchto sluieb. Otázka všakje, aká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> <strong>na</strong>šich zákazníkov a aká <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>obèanov SR má záujem o tieto sluby. A<strong>na</strong>lyzujemesituáciu a prídeme s urèitým riešením. PCR: Hybnou silou budúcich výnosov budú asi mobilné,dátové sluby a pridané sluby po<strong>sk</strong>ytovanév reálnom èase. Ako sa <strong>na</strong> to pripravujú ST? MM: Èo sa týka dátových sluieb, <strong>sk</strong>valitòujemea modernizujeme <strong>na</strong>šu dátovú sie a pripravujemeMiroslav Majoroš, prezidentSloven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, a. s.(ïalej len ST)sa práve <strong>na</strong> sluby s vyššou pridanou hodnotou.Tie budú pre <strong>na</strong>šich zákazníkov efektívnejšie pri„balíèkovaní“ a spájaní nieko¾kých úrovní sluieb:èi u je to hlas, alebo v budúcnosti multimédiá,multiprotokolárne siete, ktoré budú môc v budúcnosti<strong>na</strong>hradi nieko¾ko druhov rôznych sietí u väèšíchzákazníkov. V súvislosti so širokopásmovýminternetom urèite prídeme v spolupráci s po<strong>sk</strong>ytovate¾mikontentu so zaujímavou ponukou pre <strong>na</strong>šichzákazníkov tak, aby zákazníci širokopásmovýinternet nemuseli vyuíva len <strong>na</strong> sahovanie dát,ale aj <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie ïalších sluieb. PCR: Jeden z mobilných operátorov predstavil od májaponuku, ktorá bola presne <strong>na</strong>mierená <strong>na</strong> <strong>na</strong>jlacnejšíprogram – ST Mini. Pod¾a tohto operátora je to ve¾miúspešná sluba, poèet nových klientov vlastne zodpovedápredvianoènému obdobiu. Aká je/bude reakcia ST? MM: Keï sa Orange sústredil práve <strong>na</strong> túto cie-¾ovú <strong>sk</strong>upinu zákazníkov, zjavne má <strong>na</strong> to svojedobré dôvody. Ak je pravda, e spoloènosti Orange<strong>na</strong>rástla <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> zákazníkov spôsobom, ktorý jeporov<strong>na</strong>te¾ný s predvianoènými trhmi, tak pravdouje aj to, e nám zákazníci v tom období neubudli.Èie buï zí<strong>sk</strong>ali zákazníkov, ktorí vyívajú inéhomobilného operátora, alebo ich zákazníci prešliz predplatených programov. Ale môem <strong>sk</strong>utoènepoveda, e nám zákazníci <strong>na</strong> základe tejto slubyneubudli, preto pre nás reakcia <strong>na</strong> túto slubu nieje ivotne nevyhnutná.Konzistentná cenová komunikácia <strong>na</strong>šej spoloènosti,ktorou sme sa od marca prezentovali <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>omreklamnom trhu, prináša výrazné úspechy.Jednoduchou, zrozumite¾nou a masám blízkoukomunikáciou sme podporili výhodné ceny – volaniapo tretej minúte zadarmo, prièom pripravujemeïalšie nové marketingové a komunikaèné programypre <strong>na</strong>šich zákazníkov.V júni sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jvyšší prírastok zákazníkovza posledných 10 mesiacov, èo nás lenutvrdzuje, e zvolená forma marketingovej komunikáciebola správ<strong>na</strong>. PCR: Ve¾mi dôleitá pre pevné linky bude úplná liberalizáciatelekomunikaèného trhu, ako aj vstup Sloven<strong>sk</strong>ado EÚ. Ako pociujete súèasný stav reguláciesloven<strong>sk</strong>ého telekomunikaèného trhu? MM: Úplná liberalizácia <strong>na</strong>stala 1. januára tohtoroka. Èo sa týka regulácie trhu, EÚ sa rozhodladospie k liberalizácii trhu cez reguláciu, èo je samoosebe zvláštny postup – regulova <strong>na</strong> úèel liberalizácie.Som presvedèený, e <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je8/2003 PC REVUE 33


R E V U Ekom pre rokovania s ostatnými operátormi. Okremtoho musíme zabezpeèi, aby sme boli schopní umoniprístup k miestnym vedeniam <strong>na</strong> celom území,všade tam, kde nás o to operátori poiadajú.Splnenie týchto podmienok si však vyaduje minimálne6 mesiacov, èo nie je ve¾a, keï uváime, eproces sprístupnenia miestnych vedení v inýcheuróp<strong>sk</strong>ych krajinách trval viac ako rok. PCR: Èastou otázkou <strong>na</strong>šich èitate¾ov je po<strong>sk</strong>ytovaniedial-up pripojenia <strong>na</strong> internet za paušálny poplatok,a nie pod¾a sekundovej tarifikácie. Doèkáme sazmeny a bude zavedený paušál <strong>na</strong> internet? Ak áno,kedy, ak nie, preèo? MM: Myslím si, e sa èasom dopracujeme k paušálu.Samozrejme, k paušálnemu spoplatòovaniumusíme dôjs cestou, ktorá zoh¾adòuje <strong>na</strong>še obchodnézáujmy, ako aj podmienky <strong>na</strong> telekomunikaènomtrhu. PCR: V otázke pripojenia k internetu v súèasnostidominuje ADSL. Ako sa darí tejto slube – konkrétneko¾ko liniek ST DSL bolo k dnešnému dátumu sprístupnenýcha ko¾ko ADSL klientov má ST Online? MM: ST registrujú k dnešnému dòu viac ako 890objednávok <strong>na</strong> zriadenie sluby ST DSL v trochmestách (BA, BB, KE). Slubu ST DSL má u pritomzriadených 620 zákazníkov.Tento poèet je porov<strong>na</strong>te¾ný s predajom slubyADSL v Èe<strong>sk</strong>ej republike za porov<strong>na</strong>te¾né obdobie,prièom však treba uvái, e èe<strong>sk</strong>ý telekomunikaènýtrh je asi 4-násobne väèší ako náš. Pokia¾ ideo poèet klientov ST Online alebo o náš podiel,v tejto chvíli nepovaujeme tieto informácie zarelevantné, pretoe táto sluba je po<strong>sk</strong>ytovaná ve¾mikrátky èas a ešte nie je stabilizovaná. Perspektívnevšak budeme odbornú verejnos informovao týchto výsledkoch. PCR: Aký je vzah sluby ADSL a ISDN? Pre kohoje pod¾a vás ISDN urèené a aká je výhoda (hlavnecenová) oproti benej a<strong>na</strong>lógovej linke? Sluba ADSLnie je dostupná <strong>na</strong> celom Sloven<strong>sk</strong>u. Kedy ju budúmôc pouíva klienti povedzme v kadom okresnommeste? MM: Ide o dve rôzne sluby. Pokia¾ ide o ISDN,ide o digitálnu linku, ktorá bola uvedená <strong>na</strong> trhdávno pred komerèným rozšírením internetu. Tak-e sluba ISDN neslúila prvotne <strong>na</strong> pripojeniek internetu. Na Sloven<strong>sk</strong>u sme ju však dos dlhovyuívali ako rýchle pripojenie k internetu pre nedostupnosinej rýchlej formy pripojenia <strong>na</strong> internet.Treba si však uvedomi, e sluby DSL boliv Európe uvedené <strong>na</strong> trh pred 4 – 5 rokmi, v Amerikeešte trochu <strong>sk</strong>ôr. ISDN je teda pohodlnejšiaforma telefonovania pre uívate¾ov, ktorým vyhovujeväèší komfort, aby mohli vyuíva isté sluby,pokia¾ ide o presmerovanie hovorov, identifikáciuvolaného. ISDN je urèené tým, ktorí potrebujú mamonos paralelného pripojenia a troch rôznychkoncových zariadení a ktorým vyhovuje aj kvalitnépripojenie do verejnej telefónnej siete èi monospripojenia k internetu, prièom nepoadujú vysokorýchlostnépripojenie 24 hodín denne.Pre istú èas <strong>na</strong>šich zákazníkov, ktorí sa pripájajú<strong>na</strong> internet doma, a to len nieko¾ko hodín týdenne,ISDN môe vyhovova viac.Na druhej strane pre <strong>na</strong>šich zákazníkov, ktorívyadujú vysokú rýchlos pripojenia v praktickyneobmedzenom èase, je sluba ADSL jednoz<strong>na</strong>ènevýhodnejšia.Od jú<strong>na</strong> tohto roku je sluba ST DSL po<strong>sk</strong>ytovanáv Bratislave, Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a v Košiciach.V druhej fáze, ktorá sa zaène <strong>na</strong> jeseò 2003, pripojímeïalšie kraj<strong>sk</strong>é mestá: ilinu, Prešov, Tr<strong>na</strong>vu,Nitru, Trenèín. V roku 2004 poèítame s rozširovanímaj v iných regiónoch Sloven<strong>sk</strong>a. Bude to všakzávisie od záujmu o slubu, pod¾a toho, ako budú<strong>na</strong>rasta poiadavky trhu, a pod¾a <strong>sk</strong>úsenostíz prvej a druhej fázy. Zákazníci budú o rozširovanídostupnosti technológie ADSL informovaní <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> webovej stránke <strong>www</strong>.telecom.<strong>sk</strong>. PCR: Akým spôsobom tvoríte ceny za jednotlivésluby? Odráajú <strong>na</strong>pr. situáciu v Nemecku alebo <strong>sk</strong>ôrvychádzajú z <strong>na</strong>šich lokálnych podmienok? MM: Myslím si, e musíme by radi, e neodrá-ajú situáciu v Nemecku, pretoe keby sme nielentelekomunikaèné, ale aj iné sluby mali kupova zanemecké ceny, asi by sme boli ve¾mi nešastní. Cenyvychádzajú z <strong>na</strong>šich lokálnych podmienok. Samozrejme,e sú ovplyvnené aj ce<strong>na</strong>mi technológií.Pretoe technológie, ktoré <strong>na</strong>kupujeme, <strong>na</strong>kupujemeza tie isté ceny ako v Nemecku alebo kdeko¾vekinde. Samozrejme, v <strong>na</strong>šej spoloènosti postupnezniujeme náklady, s<strong>na</strong>íme sa zefektívòova prevádzku,ale bohuia¾, v telekomunikaènom bizniseu osobné a mzdové náklady nehrajú a takúúlohu, aby sa to výrazným spôsobom prejavovalo<strong>na</strong> koneèných cenách produktov a sluieb. PCR: Èo pre ST bude z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> príchod sietí UMTS,ktoré majú pod¾a licenèných podmienok spusti obajamobilní operátori? MM: Pre Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie to nebudez<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zásadnejšiu výzvu, pretoe máme <strong>sk</strong>úsenostizo západnej Európy, kde spúšanie sluiebUMTS ide pomerne pomaly. Som presvedèený, epre uívate¾ov, ktorí chcú tieto sluby vyuíva,momentálne nie je k dispozícii ani zaujímavý obsah,<strong>na</strong>to¾ko atraktívny, aby bol èlovek niekde <strong>na</strong>od¾ahlom mieste ochotný sledova video alebo inémultimediálne aplikácie <strong>na</strong> malej obrazovkemobilného telefónu. Myslím si, e UMTS bude mapomerne ve¾kú konkurenciu v bezdrôtovej technológii,kde sa uívate¾ môe pripoji prostredníctvomnotebooku alebo vreckového poèítaèa predsalen za komfortnejších podmienok. Po druhé,kadá technológia má svoje miesto a svoje urèeniea myslím si, e výz<strong>na</strong>m UMTS sa trochu precenilz toho dôvodu, e ¾udia, ktorí ve¾mi presadzovalitúto technológiu, boli ochotní zaplati<strong>sk</strong>utoène ve¾ké peniaze za licenciu UMTS. Tí sivšak zrejme presne neuvedomili a nezváili pracovnéa ivotné návyky uívate¾ov v oblastimobilných telefónov, ako aj ekonomickú dostupnossluieb <strong>na</strong> báze UMTS. V západnej Európe zatia¾táto technológia nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la väèšie úspechya myslím si, e ani <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u táto technológianezaz<strong>na</strong>mená väèší úspech, teda aspoò <strong>na</strong>jblišiedva-tri roky.MOBILNÝ INTERNET V PRAXINa dátové sluby v mobilnej telekomunikaènejsieti je moné vyui <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u technológieGPRS, HSCSD i W-LAN (Wi-Fi), ktorým sme sa v PCRu viackrát venovali. Pripomeòme len, e komunikáciaGPRS je tarifikovaná pod¾a objemu prenesenýchúdajov (obidvoma smermi) a HSCSD je zasetarifikovaná pod¾a doby pripojenia. Ceny zapouívanie tejto sluby v prípade GPRS, resp.HSCSD sú uvedené v tab. 1.HSCSD pod obchodným oz<strong>na</strong>èením HSD ponúkalen operátor EuroTel, maximál<strong>na</strong> teoretická rýchlosje 43,2 kb/s, èo je porov<strong>na</strong>te¾né s beným dialuppripojením pomocou pevnej linky.GPRS dnes ponúkajú obidvaja operátori. V prípadeEuroTelu je tarifikácia objemu prenesených dát<strong>na</strong>d 5 MB závislá od toho, aký prístupový bod zadátev <strong>na</strong>stavení modemu. Pokia¾ to bude „internet“,môete prezera stránky bez obmedzenia a jedenprenesený kilobajt stojí 0,0468 Sk s DPH. Pokia¾ jeprístupovým bodom „eurotel“, potom môete<strong>na</strong>vštevova len niektoré stránky (<strong>na</strong>pr. <strong>www</strong>.ezones.<strong>sk</strong>,<strong>www</strong>.eurotel.<strong>sk</strong>) a ce<strong>na</strong> za prenesený kilobajtje nišia – 0,0228 Sk s DPH. V prípade konfigurácie3+1 je teoretická maximál<strong>na</strong> rýchlos 40,2kb/s (tri kanály downlink, jeden kanál uplink, jedenkanál má rýchlos 13,4 kb/s).V prípade operátora Orange je situácia trochuiná. V benej ponuke je k dispozícii sluba Internetcez mobil GPRS, pri ktorej zaplatíte za 1 MB prenesenýchdát 35 Sk bez DPH. Táto sluba sa dá aktivovalen k programom Flexi a Paušál. Existujúvšak aj tzv. dátové paušály, prièom si aj v rámcinich môete zakúpi za akciové ceny zariadeniaTab. 1 Cenové pomery pri vyuívaní sluieb GPRS a HSD. Ceny sú uvedené aj s DPHEuroTel GPRS EuroTel HSD Orange GPRSAktivácia [Sk s DPH] 600 600 540Mesaèný poplatok [Sk s DPH] 708 420 358,8Vo¾né MB v mesaènom poplatku [MB] 5 0 0Ce<strong>na</strong> za 1 KB <strong>na</strong>d rámec [Sk s DPH] 0,0468* pod¾a èasu pripojenia 0,0408Tarifikaèný interval [kB] 10 1 sekunda 1* v prípade pripojenia pomocou prístupvého bodu „eurotel“ je moný prístup len <strong>na</strong> vyhradené stránky a ce<strong>na</strong> za 1 KB je 0,0228 Sk s DPHZdroj: EurotelPorov<strong>na</strong>nie rýchlosti vybraných technológií <strong>na</strong> pripojeniek internetu34 PC REVUE 8/2003


R E V U EKarta Nokia D211, ktorá dokáe zároveò fungova pre GPRS,HSCSD a Wi−FiCe<strong>na</strong>: Pre program 55Viac a 100Viac: 11 490 Sk s DPHPre vyššie programy: 9990 Sk s DPHSamostatne: 16 900 Sk s DPHDodávate¾: EuroTelpotrebné <strong>na</strong> dátovú prevádzku. Takéto paušály súv kapacitách od 0 po 50 MB mesaène prenesenýchdát. V tomto prípade sa platí aktivaèný a mesaènýpoplatok. Momentálne stojí aktivácia kadéhopaušálu s hranicou 5 MB (vrátane) 99 Sk bez DPH.Mesaèné poplatky sú rôzne pod¾a dátového paušálu.Ako príklad uveïme, e mesaèný poplatok preData 5 MB je 299 Sk bez DPH, pre Data 50 MB je to1699 Sk bez DPH. Po preèerpaní dátového paušálusa platia poplatky <strong>na</strong>vyše – pre Data 5 MB zaplatíte44 Sk bez DPH za 1 MB <strong>na</strong>vyše, pre Data 50 MBje to 35 Sk bez DPH/MB.Ako sme spomenuli, k týmto paušálom je monéobjed<strong>na</strong> aj príslušné zariadenia <strong>na</strong> mobilnú komunikáciu.Karta Nokia D211 (rozoberáme ne<strong>sk</strong>ôr) stojív akcii v prípade paušálov Data 30 MB a Data 50 MB8990 Sk s DPH. Komunikátor Handspring Treo 270(integrovaný telefón a vreckový poèítaè) stojí pridátovom paušále 30 MB a 50 MB v akcii 19 990 Skbez DPH. V ponuke je kombinácia vreckového poèítaèaHP iPAQ 3970 a mobilného telefónu SiemensS55, ako i komunikátor Sony Ericsson P800.Èo teda vlastne potrebujete <strong>na</strong> mobilný prenosdát pomocou GPRS alebo HSCSD? Predpokladá sa,e pouívate¾ je vybavený notebookom alebo vreckovýmpoèítaèom. Ïalej potrebujete modem GPRSalebo HSCSD. Viaceré mobilné telefóny umoòujúpripojenie pomocou GPRS èi HSCSD, a pokia¾ vlastníteaj prepojovací kábel do poèítaèa, prípadnepodporovaný je bezdrôtový prenos informácií cezrozhranie IrDA alebo Bluetooth, môete zaèa.Puzdro <strong>na</strong> vreckový poèítaèWireless Portfolio, ktoré zároveòobsahuje modem GPRS a batériuCe<strong>na</strong>: 15 000 Sk s DPHDodávate¾: SunteqModem GPRS 4+1vo vyhotovení PC Card.Jeho výhodou je, e celá kartasa zmestí do notebooku.Ce<strong>na</strong>: 15 990 Sk s DPHDodávate¾: SunteqSpôsob pripojenia <strong>na</strong> GPRS v roamingu s nemeckýmoperátorom T−Mobile. Zvýraznené sú rýchlosti prenosua zahranièný operátorGPRS môete poui aj v zahranièí. EuroTel máv tomto prípade podpísané dohody s <strong>na</strong>sledujúcimikraji<strong>na</strong>mi: Èe<strong>sk</strong>o, Fín<strong>sk</strong>o, Holand<strong>sk</strong>o, Hongkong,Chorvát<strong>sk</strong>o, Litva, Malta, Maïar<strong>sk</strong>o, Nemecko,Po¾<strong>sk</strong>o, Portugal<strong>sk</strong>o, Rakú<strong>sk</strong>o, Ru<strong>sk</strong>o, San Marino,Slovin<strong>sk</strong>o, Španiel<strong>sk</strong>o, Švajèiar<strong>sk</strong>o, Talian<strong>sk</strong>o,Turecko, USA, Vatikán a Ve¾ká Británia. Dajtesi pozor <strong>na</strong> to, e ce<strong>na</strong> za prenesený kilobajt jeove¾a vyššia ako pri prevádzke v domácej sieti. Jeto od 0,29 Sk bez DPH v prípade Fín<strong>sk</strong>a a Tureckaa po 1,12 Sk bez DPH za prenesený kilobajt preŠvajèiar<strong>sk</strong>o. Úètuje sa v jednotkách po 20 KB.Okrem toho sa platí denný poplatok v prípadeprenesenia akéhoko¾vek objemu 15 Sk bez DPH/deò operátora.Modem GPRS s pripojením <strong>na</strong> sériový port – okrem prenosu dátumoòuje aj prenos hlasu. Výhodou je odolné vyhotovenie aj donároèného prostredia.Ce<strong>na</strong>: 10 680 Sk s DPHDodávate¾: SunteqOrange podporuje GPRS roaming pre Èe<strong>sk</strong>o, Rakú<strong>sk</strong>o,Holand<strong>sk</strong>o, Po¾<strong>sk</strong>o, Belgicko a Maïar<strong>sk</strong>o.Poplatky za prenesený objem sú rov<strong>na</strong>ké akov domácej sieti (35 Sk bez DPH za 1 MB, úètuje sakadý kilobajt). Zoz<strong>na</strong>m roamingových krajín preGPRS bude Orange rozširova. Pripravené sú dohodys operátormi v Nemecku, Francúz<strong>sk</strong>u, Švajèiar<strong>sk</strong>u,Ve¾kej Británii, Talian<strong>sk</strong>u, Portugal<strong>sk</strong>u,Grécku, Chorvát<strong>sk</strong>u a Rumun<strong>sk</strong>u.Zaujímavé je, e aj sluby Orange Panoramaa Obrazové správy sú v roamingu v prípadeOrange spoplatnené rov<strong>na</strong>ko ako v domácej sieti.Novinkou <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu je komunikáciapomocou bezdrôtovej siete Wi-Fi. OperátorEuroTel predstavil túto slubu pre verejnos akoprvý, a to pod názvom W-LAN.Zriadil hotspoty (body prístupu)<strong>na</strong> bratislav<strong>sk</strong>om leti<strong>sk</strong>u,v niektorých hoteloch(zatia¾ Danube v Bratislave,Lux v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici a Permonv Podban<strong>sk</strong>om), nákupnýcha výstavných centrách(Aupark, Polus City Center,Incheba). Podobne <strong>na</strong> zaèiatkuleta túto slubu predstaviliaj Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie.Zatia¾ sú signálom Wi-Fi od ST pokryté niektoré kaviarne(Café Mayer, Café Online)a hotely (Devín).Výhodou je, e aspoò v prvejfáze prevádzky je pripojeniepomocou bezdrôtovéhospojenia zadarmo. Oèakávasa, e Wi-Fi pokrytie bude aj <strong>na</strong> niektorých benzínovýchèerpadlách (<strong>na</strong>pr. Shell).Vo svete sa môete so signálom Wi-Fi stretnútakmer bene <strong>na</strong> dôleitých leti<strong>sk</strong>ách, v lepšíchhoteloch a konferenèných stredi<strong>sk</strong>ách. Osobnesme si vy<strong>sk</strong>úšali bezdrôtové pripojenie <strong>na</strong> internet<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u v Mníchove a v Paríi a všetkofungovalo bez problémov. Staèí ma príslušnévybavenie priamo v notebooku alebo bezdrôtovépripojenie rieši doplnkovou kartou (<strong>na</strong>pr. NokiaD211). Na obidvoch spomenutých leti<strong>sk</strong>ách je pilotnáprevádzka zadarmo a do konca augusta. Naleti<strong>sk</strong>u v Bratislave bola pilotná prevádzka dokonca júla.8/2003 PC REVUE 35


R E V U EPreh¾ad predaja mobilných telefónov<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2002Podobne ako v minulosti aj v tomto roku smezisovali poèet predaných telefónov <strong>na</strong>jdôleitejšíchz<strong>na</strong>èiek. Informácie o predaji sme zí<strong>sk</strong>ali prostredníctvompredajnej siete obidvoch mobilných operátorov,ïalej od oficiálnych distribútorov konkrétnej z<strong>na</strong>èkya zástupcov výrobcu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu. Uvedené èíslasú <strong>na</strong>šimi odhadmi, jednotliví výrobcovia toti èísla opredaji <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu nepo<strong>sk</strong>ytujú (okrem svetlýchvýnimiek). Konkrétne poèty sú uvedené v tab. 2.Na základe <strong>na</strong>šich zistení sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u predalov roku 2002 asi 860 000 mobilných telefónov. Rozhodujúcipodiel <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu v roku 2002 pod¾a oèakávaniadosiahla z<strong>na</strong>èka Nokia, ktorá kontroluje <strong>na</strong>dpoloviènúèas trhu. Pod¾a <strong>na</strong>šich zistení medziroène dosiahlanárast v poète predaných kusov asi 35 %. Na druhommieste sa v predaji <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu umiestnila z<strong>na</strong>èkaSiemens. Táto z<strong>na</strong>èka má <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu asi 22-percentnýpodiel. Tretie miesto patrí z<strong>na</strong>èke Sony Ericssons podielom okolo 10 %. Nasledujú z<strong>na</strong>èky Motorola, Alcatel,Pa<strong>na</strong>sonic, Trium, Samsung a Philips. Špeciálne priz<strong>na</strong>èke Samsung treba uvies, e firma vytvorila svoje zastúpenielen koncom roka 2002 a do budúcnosti oèakávajújej predajcovia razantný nástup. V kadom prípadetreba povaova uvedené èísla za orientaèné.V tab. 2 sme uviedli aj modely mobilných telefónov,ktorým sa v prvej polovici roka 2003 darilo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu v rámci konkrétnej z<strong>na</strong>èky <strong>na</strong>jlepšie. Tieto modelynám oz<strong>na</strong>èili konkrétne zastúpenia z<strong>na</strong>èiek (pokia¾ <strong>na</strong><strong>na</strong>šom trhu zastúpenia existujú). Pritom sme po-adovali urèi <strong>na</strong>jpredávanejší model mobilu pre tri kategórie– študent/nenároèný pouívate¾, stredná triedaa nároèný pouívate¾/high-end trieda. Nedefinovali smeiadne pevné hranice medzi jednotlivými kategóriami,v podstate sme nechali <strong>na</strong> zastúpeniach, aby sami posúdiliurèenie konkrétneho modelu.Pozícia výrobcov <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu a vo svete samierne líši. Agentúra Gartner zverejnila celosvetovýpredaj mobilných telefónov za prvý štvrrok 2003. Pod¾avýsledkov tejto štúdie vedie v predaji Nokia s podielom35,5 %, <strong>na</strong>sleduje ju z<strong>na</strong>èka Motorola, ale s menej akopolovièným podielom oproti lídrovi. Hneï za òou je uv rámci celého sveta z<strong>na</strong>èka Samsung. Siemensu patrípod¾a tohto preh¾adu štvrté miesto, <strong>na</strong> piatom mieste jez<strong>na</strong>èka Sony Ericsson, ktorej <strong>na</strong> krk dýcha ïalší hráè –spoloènos LG. Presnejšie údaje nájdete v tab. 3.Tab. 2 Predaj mobilných telefónov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v roku 2002 a <strong>na</strong>júspešnejšie mobilné telefóny za prvý polrok roka 2003Z<strong>na</strong>èka Nokia Siemens Sony Motorola Alcatel Pa<strong>na</strong>sonic Trim Samsung PhilipsEricssonKategória študent/nenároèný 3510i A50 T100 T191 OT 311 N/A Eclipse XL N/A Az@lis 288Kategória stredná trieda 6610 C55 T310 V50 N/A EB−GD67 N/A A800 Fisio 820Kategória nároèný pouívate¾ 7250 S55 P800 V70 OT 715 EB−GD87 110 V200 N/APoèet predaných MT v roku 2002 430 000 185 000 92 000 75 000 45 000 18 600 6000 5000 2100Trhový podiel/suma 50,1 % 21,5 % 10,7 % 8,7 % 5,2 % 2,2 % 0,7 % 0,6 % 0,2 %Tab. 3 Celosvetový predaj mobilných telefónov za prvýkvartál roka 2003Z<strong>na</strong>èka Poèet predaných telefónov Trhový podielvýrobcu za 1Q03 globálne za 1Q03 globálneNokia 38 150 400 35,5 %Motorola 16 700 000 15,5 %Samsung 13 200 000 12,3 %Siemens 8 000 000 7,4 %Ostatní 31 536 094 29,3 %Spolu 107 586 494 100,0 %Zdroj Gartner DataquestPod¾a ïalších prie<strong>sk</strong>umov sa v roku 2002 celosvetovopredalo 423 miliónov mobilných telefónov. Zistili smeaj ïalšie zaujímavé <strong>sk</strong>utoènosti z celosvetového prie<strong>sk</strong>umu.Celkový poèet pouívate¾ov mobilných telefónovje 1,3 miliardy. Najdôleitejší trh pre mobilnúkomunikáciu je Èí<strong>na</strong>, kde je momentálne 200 miliónovTab. 4 Ïalšie zaujímavé <strong>sk</strong>utoènosti o mobilnej komunikáciiCelkový poèet pouívate¾ov MT 1 300 000 000Poèet pouívate¾ov MT v Európe 320 000 000Poèet pouívate¾ov MT v USA 140 000 000Poèet pouívate¾ov MT v Japon<strong>sk</strong>u 79 300 000Poèet pouívate¾ov MT v Afrike 34 000 000Poèet pouívate¾ov siete GSM 847 000 000Poèet pouívate¾ov siete CDMA 159 000 000Poèet pouívate¾ov siete TDMA 120 000 000Celkový poèet MT predaných v roku 2002 423 400 000Poèet krajín s podporou GSM 190Poèet SMS poslaných v roku 2002 366 000 000 000Priemer poslaných SMS <strong>na</strong> pouívate¾aNajviac odoslaných SMS <strong>na</strong> pouívate¾a36 SMS mesaèneFilipínyPodiel predplatených kariet v Európe 63 %Penetrácia MT v Európe 70,2 %Najväèší trh pre mobilné telefónyNajväèší dodávate¾ infraštruktúryCelkové náklady <strong>na</strong> 3G licenciu v EÚZdroj údajov: <strong>www</strong>.cellular.co.zaÈí<strong>na</strong> (200 mil. pouívate¾ov)Ericsson110 000 000 000 eurpouívate¾ov. Z h¾adi<strong>sk</strong>a penetrácie pritom ide o ne<strong>na</strong>sýtenýtrh – súèasná hodnota je len okolo 17 %. Tátokraji<strong>na</strong> má jednoducho pred sebou aj v oblasti predajamobilných telefónov ve¾kú budúcnos.Ïalšie zaujímavé fakty o mobilnej komunikácii smesústredili do tab. 4.TRENDY DO BUDÚCNOSTINa Sloven<strong>sk</strong>u budeme svedkami ïalšieho zvyšovaniapenetrácie mobilných telefónov, ale tempo rastu sa uv porov<strong>na</strong>ní s minulými rokmi spomalí. Zdá sa, e rok2003 <strong>sk</strong>utoène bude v z<strong>na</strong>mení reverzného bodu, prièomdôjde k postupnému nárastu pouívate¾ov mesaènýchprogramov <strong>na</strong> úkor predplatených kariet.Pokia¾ ide o mobilné telefóny, ponuka <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhuje rov<strong>na</strong>ká ako v ostatnom svete, potešite¾ný jav je podporaMMS a GPRS aj v telefónoch pre nišie mesaènéprogramy.Orientaèné porov<strong>na</strong>nie rýchlostiprístupu <strong>na</strong> internet pomocou rôznychtechnológií je uvedené <strong>na</strong> obrázku<strong>na</strong>str. 34.ZARIADENIA NA MOBILNÝPRENOS DÁTNa dátovú komunikáciu existujú ajšpecializované zariadenia. U vPC REVUE è. 5/2003 sme predstavilidátovú kartu Nokia D211. Jej výhodouje to, e v jedinom zariadení podporujevšetky tri technológie – GPRS,HSCSD i Wi-Fi. Karta sa pripája doportu pre PC Card v notebooku a <strong>na</strong>úèely testovania sme ju mali zapo-ièanú od EuroTelu.S kartou Nokia D211 a SIM kartouod operátora EuroTel sme <strong>sk</strong>úšalispojenie GPRS <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u i v zahranièí– konkrétne v Nemecku.Predovšetkým v Nemecku sa námpodarilo dosiahnu maximálnu prenosovúrýchlos 40,2 kb/s. Priemernárýchlos sahovania smerom k pouívate¾ovipoèas <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok bolaokolo 22 kb/s.Predovšetkým z priestorovýchdôvodov je zaujímavá GPRS kartaAnycom GC75 vo vyhotovení PC Card.V tomto prípade je celá karta po zasunutído notebooku umiestnená v jehotele a do okolitého priestoru vystupujeu len anté<strong>na</strong>. Tento modemdokáe fungova v reime 4+1, a tedamaximál<strong>na</strong> teoretická rýchlos prenosuúdajov je okolo 53 kb/s.Na univerzálne pripojenie pomocoutechnológie GPRS je urèený produktEnfora Spider SA-G. Je to vlastnesamostatný modem v odolnomkovovom puzdre, ktorý sa pripája pomocousériového portu. Dá sa tedavyui <strong>na</strong>pr. aj v súvislosti so stolnýmpoèítaèom. Má samostatný výstup<strong>na</strong> anténu, SIM karta sa vkladáspredu. Pri testovaní sme si všimlijednu zaujímavú <strong>sk</strong>utoènos. Abybolo moné toto zariadenie vyui, jenevyhnutné vypnú zadávanie PINkódu <strong>na</strong> SIM karte. Na prevádzku savyaduje externý <strong>na</strong>pájací zdroj.Okrem notebooku je moné <strong>na</strong> komunikáciuGPRS vyui aj vreckovýpoèítaè. Od firmy SunTeq sme malizapoièané zaujímavé zariadenie. Jehonázov je Enfora Wireless Portfolioa umoòuje prepojenie modemuGPRS a vreckového poèítaèa pomocouinfraèerveného portu. EnforaWireless Portfolio je v podstate ko-ený obal <strong>na</strong> vreckový poèítaè. V jeho¾avej èasti sa pod odklápacím krytom<strong>na</strong>chádza modem GRPS, do ktoréhosa vkladá karta. Zároveò sú tu Li-Ionbatérie s kapacitou 1290 mAh, ktoré36 PC REVUE 8/2003


R E V U EÚvodná obrazovka ovládacieho softvéru<strong>na</strong> pripojenie Wireless Portfolio <strong>na</strong> GPRSumoòujú nezávislé pouívanietohto zariadenia v teréne. Úplne<strong>na</strong>bitý akumulátor vydrí <strong>na</strong> 8 hodínnepretritej prevádzky. Navysielanie alebo príjem dokáe zabudovanýmodem vyui 4 timesloty.Výhodou je, e z puzdra nevyènievajúiadne antény aleboprepojovacie káble. Wireless Portfoliosa dá vyui pre vreckové poèítaèes operaèným systémom PocketPC iPalm OS.Zariadenie sme pouívali nieko¾kotýdòov a fungovalo <strong>na</strong>ozaj dobre.Pomocou vreckového poèítaèasme si kontrolovali elektronickúpoštu (v preddefinovanom spôsobeostáva <strong>na</strong> serveri) a mohli smesi prezera aj internetové stránky.Úvodnú stránku ovládacieho softvéruvidíte <strong>na</strong> obrázku.Prirodzene, k mobilnému internetusa môete dosta jednoduchotak, e mobilný telefón s podporouGPRS pripojíte <strong>na</strong>pr. prepojovacímkáblom k notebooku.Mobilný internet ponúka kadýz mobilných operátorov, do budúcnostipredpokladáme masívnejšívý<strong>sk</strong>yt hotspotov, a to nielenv Bratislave. Uvidíme, èi sa niektorýz operátorov nechá inšpirovapríkladom z Èe<strong>sk</strong>ej republiky,kde èe<strong>sk</strong>ý Eurotel zaviedol slubuDATA NonStop. Tá umoòuje pouívaniepripojenia GPRS bez èasovéhoa dátového obmedzenia zamesaèný paušál 1000 Kè bez DPH.Bol by to urèite krok k popularizáciimobilného internetu. Podobný„flatrate“ by sme privítali aj <strong>na</strong>benej a<strong>na</strong>lógovej linke. Pri <strong>na</strong>šomrozhovore to prezident ST nevylúèil.Ostáva len dúfa.KATEGÓRIA ŠTUDENT/NENÁROÈNÝPOUÍVATE¼Vtejto kategórii sa v súèasnosti<strong>na</strong>chádzajú bené mobilné telefóny,ktoré umoòujú pohodlnúprevádzku, zameranú hlavne <strong>na</strong>hlasovú komunikáciu. V akcii u mobilnýchoperátorov ich môete zakúpiu v cene od 1 koruny aj s DPH.Obyèajne sa pritom zaväzujete <strong>na</strong> triroky prevádzky vo vybranom programe.Zaujímavé je, e aj u nás je monév akcii so záväzkom <strong>na</strong> urèitú dobupouívania sluby u mobilnéhooperátora zakúpi mobilný telefóns podporou GPRS a MMS u za cenu1 Sk s DPH.Medzi bené funkcie patrí vybaveniebudíkom, stopkami, kalkulaèkou,konvertorom mien a pod. Niektorételefóny sa viac sústreïujú <strong>na</strong> pohodliepri komunikácii pomocou SMS.Objavuje sa tak prediktív<strong>na</strong> tvorbaSMS pomocou systému T9 s podporousloven<strong>sk</strong>ého jazyka a niektoré telefónyumoòujú spracúva SMSs dåkou väèšou, ne je štandardných160 z<strong>na</strong>kov. Iné telefóny sa s<strong>na</strong>iapouívate¾a zauja polyfonickým zvonením,vibraèná sig<strong>na</strong>lizácia prichádzajúcehohovoru u dnes patrík štandardu aj v tejto kategórii.AlcatelOneTouch 311Pamä <strong>na</strong> volané èísla: 10Pamä <strong>na</strong> prijaté èísla: 10Pamä <strong>na</strong> neprijaté èísla: 10Frekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselHodiny/stopkyVibraèné a polyfonické zvonenieKalkulaèka, konvertor mienHlasitá reprodukciaWAP 1.1Grafický displej, 6 riadkovVýmenný predný krytVstavaná anté<strong>na</strong>Rozmery: 103 × 44 × 24 mmHmotnos: 99 gPohotovostný reim: do 260 hod.Doba hovoru: do 330 min.Ce<strong>na</strong>: 3600 Sk s DPHMotorola T191Pamä <strong>na</strong> volané, prijaté, neprijaté èísla: 30Telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 100 èíselVe¾ký, grafický displej 98 × 64 bodovHodiny/stopkyKalkulaèka, konvertor mienFrekvencia: 900/1800Rýchla vo¾ba telefónnych èíselPoèet zvonení: 32, 5 vlastnýchAutomatické vypnutie/zapnutie telefónuVytáèanie hlasomPohyblivý šetriè displejaRozmery: 106 × 40 × 16 mmHmotnos: 99 gPohotovostný reim: do 120 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 330 Sk s DPH <strong>na</strong> program EuroTel20Viac, 1 Sk s DPH <strong>na</strong> vyššie programyNokia 3510iFrekvencia: 900/1800 MHzPodpora MMS, JavaPodpora GPRS, WAP 1.2.1Telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 250 èíselHodiny/stopky/pripomí<strong>na</strong>nie udalostíPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèineKalendár, digitál<strong>na</strong> peòaenkaPolyfonické zvonenieVytáèanie hlasom, vibraèné zvonenieRýchla vo¾ba telefónnych èíselRozmery: 118 × 50 × 17 mmHmotnos: 106 gPohotovostný reim: do 310 hod.Doba hovoru: do 270 min.Ce<strong>na</strong>: v akcii Orange za 1 Sk s DPHpre program P60 a vyššie, 490 Sk s DPHpre programy EuroTel 55Viac a vyššieSiemens A50Pamä <strong>na</strong> volané èísla: 10Pamä <strong>na</strong> prijaté èísla: 10Pamä <strong>na</strong> neprijaté èísla: 10Frekvencia: 900/1800 MHzTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 50 èíselMonos uloi obrázok k telefónnemu èísluSMS so spojením v dåke 760 z<strong>na</strong>kovPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèinePoèet reimov prevádzky: 6WAP 1.2.1Poèet zvonení: 24, 4 vlastnéVibraèné zvonenieHodiny, stopky, kalendár, budíkRozmery: 109 × 46 × 23 mmHmotnos: 97 gPohotovostný reim: do 250 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 390 Sk s DPH pre program EuroTel20Viac, 1 Sk s DPH pre vyššie programySony Ericsson T100Frekvencia: 900/1800 MHzTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 50 èíselMonos spojenia 6 SMS dohromadyWAP 1.2.1Hodiny/stopky/kalendárVibraèné zvoneniePouívate¾<strong>sk</strong>é profilyTvorba vlastného menuRýchla vo¾ba telefónnych èíselRozmery: 99 × 43 × 18 mmHmotnos: 75 gPohotovostný reim: do 150 hod.Doba hovoru: do 270 min.Ce<strong>na</strong>: 1490 Sk s DPH pre programy EuroTel20Viac, 1 Sk s DPH pre vyššie programy8/2003 PC REVUE 37


R E V U EKATEGÓRIA STREDNÁ TRIEDA POUÍVATE¼OVMobilné telefóny v tejto kategóriiu majú vyššiu výbavu.Súèasou niektorých telefónovtejto triedy je integrované FM rádio,podpora GPRS patrí takmerk štandardu. Obyèajne je k dispozíciiaj vyššia kapacita telefónneho zoz<strong>na</strong>muv pamäti telefónu, prièom jednotlivézáz<strong>na</strong>my sú rozdelené do kategórií.Podporovaná je tvorba vlastnejvyzváòacej melódie, k dispozícii súviaceré prevádzkové reimy (schôdza,tichý reim a pod.) a hlasový záz<strong>na</strong>mník.Medzi telefónmi tejto triedy sa uobjavujú aj modely s farebným displejom.Do tejto kategórie patrí aj mobilnýtelefón s podporou MMS, ktorý jezároveò vybavený aj digitálnym fotoaparátom.Dizajn telefónov je v tomto prípadeu aj urèitou vizitkou majite¾a. Cenymobilných telefónov strednej triedysa v akciových ponukách <strong>na</strong>šichoperátorov pohybujú od 90 a dotakmer 10 000 Sk s DPH.AlcatelOneTouch 525Pamä <strong>na</strong> volané, prijaté, neprijaté èísla: 30Frekvencia: 900/1800 MHzGPRS 3+1, WAP 1.2.1Telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 250 èíselPolyfonické a vibraèné zvonenieRýchla vo¾ba telefónnych èíselHodiny/stopkyRozmery: 98 × 42 × 21 mmHmotnos: 75 gPohotovostný reim: do 300 hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: 5760 Sk s DPHPa<strong>na</strong>sonic EB−GD67Frekvencia: 900/1800 MHzPodpora GPRS a HSCSDFarebný displej (256 farieb)Polyfonické zvonenie – 16 melódií,vibraèné zvonenieHlasitý odposluch, hlasový záz<strong>na</strong>mníkPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèineSkupinové SMS, SMS chatPerso<strong>na</strong>lizovaný zadný krytRozmery: 109 × 45 × 20 mmHmotnos: 81 gPohotovostný reim: do 190 hod.Doba hovoru: do 390 min.Ce<strong>na</strong>: 1290 Sk s DPH (v sieti Orange)Samsung SGH−A800Monochromatický displej, 128 × 128 bodov,sig<strong>na</strong>lizaèná LED so siedmimi farbamiSvetlomodré podsvietenieDva displejePolyfonické zvonenie 16 melódií, vibraènézvonenieOrganizér, hry, diár, kalendár, úlohy, budíkPodpora WAP 1.2.1, EMSPouívate¾<strong>sk</strong>y <strong>na</strong>stavite¾ná pamä telefónuPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèineNastavite¾ná pamäMaximál<strong>na</strong> kapacita zoz<strong>na</strong>mu v telefóne:2000 èíselRozmery: 80 × 48 × 22 mmHmotnos: 68 gPohotovostný reim: do 140 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 9900 Sk s DPHNokia 6610Frekvencia: 900/1800/1900 MHzPodpora GPRS a HSCSDPodpora MMS a JavaFarebný displej (4096 farieb)Telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 300 èíselPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèinePamä <strong>na</strong> 150 SMS a 50 MMSDy<strong>na</strong>mická pamä (725 KB) <strong>na</strong> ukladaniefotografií, animovaných GIF, MMS, JAVAaplikácií, vyzváòacích tónovHodiny/stopky/úlohy <strong>na</strong> vybavenieKalendár s 250 poznámkamiIntegrované FM rádioPoèet prevádzkových reimov: 5, monos<strong>na</strong>èasovania reimuKonferenèný hovorPolyfonické zvonenie a vibráciaRozmery: 106 × 45 × 18 mmHmotnos: 84 gPohotovostný reim: do 300 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 9990 Sk s DPH pre program EuroTel55Viac a 100Viac, 6990 Sk s DPHpre vyššie programyMotorola C332Špeciálne vymenite¾né kryty (menia tvartelefónu)Pamä <strong>na</strong> volané èísla: 10Pamä <strong>na</strong> prijaté èísla: 10Pamä <strong>na</strong> neprijaté èísla: 10Frekvencia: 900/1800 MHzPodpora GPRS a WAP 1.2.1Podpora Mini USB (synchronizácia telefónu)Viacpolokový telefónny zoz<strong>na</strong>mv telefóne: 100 èíselSkupinové odosielanie SMS, vlastnéšablóny SMSPoèet zvonení: 35 polyfonických zvonení+ 32 vlastných, vibraèné zvonenieMotomixér, kalendárDátum, hodiny, kalkulaèka, prepoèet mienRozmery: 102 × 46 × 19 mmHmotnos: 80 gPohotovostný reim: do 190 hod.Doba hovoru: do 250 min.Ce<strong>na</strong>: 7990 Sk s DPH v predajnej sietiOrangeSiemens C55Frekvencia: 900/1800 MHzPodpora GPRS, Java, WAP, GSM InternetTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 50 èíselMonos uloi obrázok k telefónnemu èísluPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèineHlasový záz<strong>na</strong>mník, hlasitý odposluchOrganizér, kalkulaèka, prepoèet mien,hodiny, budíkSkupiny volajúcichPolyfunkèné a vibraèné vyzváòanieKonferenèný hovorSkupinové SMS, EMS, SMS s dåkou 760z<strong>na</strong>kovRozmery: 101 × 44 × 21 mmHmotnos: 84 gPohotovostný reim: do 264 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 90 Sk s DPH pre program EuroTelViac55 a vyššieSony Ericsson T310Frekvencia: 900/1800/1900 MHzPodpora GPRS, WAP 2.0, MMSFarebný displej (256 farieb)Telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 250 èísel(viacpolokový)SMS chat, <strong>sk</strong>upinové SMS, EMSEmailový klientPolyfonické a vibraèné zvonenie, vlastná melódiaMonos výberu zo 7 reimovHlasový záz<strong>na</strong>mníkKonferenèný hovorMonos pouitia digitálneho fotoaparátuObrazová identifikácia volajúcehoRozmery: 104 × 49 × 20 mmHmotnos: 97 gPohotovostný reim: do 400 hod.Doba hovoru: do 660 min.Ce<strong>na</strong>: 1490 Sk s DPH pre program EuroTelViac55 a vyššie38 PC REVUE 8/2003


R E V U EKATEGÓRIA NÁROÈNÝ POUÍVATE¼Telefóny pre nároèného pouívate¾asú tvorené s oh¾adom <strong>na</strong>pôsobivý imid a funkèné vybavenie.V tejto kategórii nájdeme mobilnételefóny s kvalitným vyhotovením.Takmer k štandardu <strong>na</strong>jvyššejkategórie mobilných telefónov dnespatrí farebný displej a podpora MMS aGPRS. Ve¾mi èasto sú tieto telefónyintegrované s digitálnym fotoaparátom,èo zvyšuje vyuitie sluby MMS.Opä k štandardnému vybaveniu patrípolyfonické zvonenie s monosoutvorby vlastnej melódie a pokroèilápráca s SMS. Pamä telefónu je prispôsobená<strong>na</strong> vysoký poèet záz<strong>na</strong>movv telefónnom zoz<strong>na</strong>me. Objavujú satelefóny, ktoré sú integráciou vreckovéhopoèítaèa a mobilného telefónu,resp. priamo vo vybavení mobilnéhotelefónu je zakomponovaný <strong>na</strong>pr.organizér èasu, kalendár s monosamivlastných poznámok a pod.Akciové ceny telefónov sú v rozsahuod 6600 Sk a do 24 590 Sk s DPH.AlcatelOneTouch 715Frekvencia: 900/1800 MHzTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 800 èíselVe¾ký grafický displej, 100 × 150 bodov,10 riadkovPodpora GPRS, WAP 1.2.1Organizér so 60 záz<strong>na</strong>mamiSynchronizaèný kábel pre sériový port PCRozmery: 116 × 43 × 20 mmHmotnos: 88 gPohotovostný reim: do 250 hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: 6600 Sk s DPHMotorola T720iMultimediálny telefón s otoèným digitálnymfotoaparátomFrekvencia: 900/1800 MHzVonkajší monochromatický displejVe¾ký vnútorný farebný displej (4096 farieb)Pamä <strong>na</strong> volané èísla: 10Pamä <strong>na</strong> prijaté èísla: 10Pamä <strong>na</strong> neprijaté èísla: 10Viacpolokový telefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne:100 èíselPodpora MMS správPodpora JAVA, GPRS, WAP 1.2.1Organizér, kalkulaèka, prepoèet mienSkupinové odosielanie SMS, vlastné šablónySMSHlasové vytáèanieVýber zo 64 typov polyfonických zvonení,vlastná melódiaVibraèná sig<strong>na</strong>lizáciaRozmery: 90 × 47,5 × 25 mmHmotnos: 111 gPa<strong>na</strong>sonic EB−GD87Frekvencia: 900/1800/1900 MHzPodpora GPRS, WAP 2.0Podpora MMS, emailový klientDigitálny fotoaparátFarebný, TFT displej (65 536 farieb) pluspredný displejTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 200 èíselSMS so 460 z<strong>na</strong>kmi, <strong>sk</strong>upinové SMS, SMS chatKalendár s poznámkamiBudík, kalkulaèka, prevodník kurzov, hryPolyfonické zvonenie, vibraèná sig<strong>na</strong>lizácia,vlastná melódiaHlasové vytáèanie èíselKonferenèný hovorMonos <strong>na</strong>stavenia automatickéhovypnutia/zapnutiaRozmery: 97 × 49 × 23 mmHmotnos: 103 gPohotovostný reim: do 220 hod.Doba hovoru: do 420 min.Ce<strong>na</strong>: 15 990 Sk s DPH pre programy EuroTel55Viac a 100Viac, 13 990 Sk s DPH pre vyššiePohotovostný reim: do 230 hod.Doba hovoru: do 390 min.Ce<strong>na</strong>: 18 990 Sk s DPH v predajnej sieti OrangeSamsungSGV−V200Siemens S55Pamä <strong>na</strong> volané èísla: 10Pamä <strong>na</strong> prijaté èísla: 10Pamä <strong>na</strong> neprijaté èísla: 10Frekvencia: 900/1800/1900 MHzPodpora GPRS, WAP 1.2.1Podpora MMS, JavaPodpora BluetoothDigitálny fotoaparátFarebný displej (256 farieb), ve¾kos101 × 80 bodov, 7 riadkovV adresári monos 14 poznámok k jednémukontaktuOrganizér, emailový klient, infraportSynchronizácia s MS OutlookPolyfonické zvonenie, vibraèná sig<strong>na</strong>lizáciaHandsfree prevádzkaHlasový záz<strong>na</strong>mníkRozmery: 101 × 42 × 18 mmHmotnos: 85 gPohotovostný reim: do 288 hod.Doba hovoru: do 360 min.Ce<strong>na</strong>: 8990 Sk s DPH pre programy EuroTel55Viac a 100Viac, 5990 Sk s DPH pre vyššie(s fotoaparátom), 6990 Sk s DPH preprogramy Orange 120 a vyššieNokia 7250Frekvencia: 900/1800/1900 MHzPodpora GPRS, HSCSD, WAP 1.2.1Podpora MMS, JavaIntegrovaný digitálny fotoaparátFarebný displej (4096 farieb), ve¾kos128 ×128 bodov, 8 riadkovTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 300 èísel(viacpolokovo)SMS chat, monos písania SMS s dåkou450 z<strong>na</strong>kov, <strong>sk</strong>upinové odosielanie SMSPrediktív<strong>na</strong> tvorba SMS so systémom T9v slovenèineDy<strong>na</strong>mická pamä (3,6 MB) <strong>na</strong> ukladaniefotografií, animovaných GIF, MMS, JAVAaplikácií, vyzváòacích tónovMonos výberu z 5 reimovIntegrované FM rádioMonos konferenèného hovoruPolyfonické zvonenie, vibraèná sig<strong>na</strong>lizáciaRozmery: 105 × 44 × 19 mmHmotnos: 92 gPohotovostný reim: do 300 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 16 490 Sk s DPH pre programy EuroTel55Viac a 100Viac, 14 490 Sk s DPH pre vyššiePamä <strong>na</strong> SMS: 50Frekvencia:900/1800/1900 MHzPodpora GPRS,MMS, WAP 1.2.1Integrovanýdigitálny foto−aparát <strong>na</strong> otoè−nom kåbeFarebnýTFTdisplej(65 536farieb),predný displej,animovaný šetrièTelefónny zoz<strong>na</strong>m v telefóne: 500 èísel(viacpolokovo)Hodiny, dátum, budík, kalendár, kalkulaèka,kurzový prevodníkPolyfonické zvonenie (40 nástrojov), vibraènásig<strong>na</strong>lizáciaKonferenèný hovorRozmery: 91 × 48 × 23 mmHmotnos: 96 gPohotovostný reim: do 140 hod.Doba hovoru: do 300 min.Ce<strong>na</strong>: 13 990 Sk s DPH pre programy OrangeP120 a vyššie, nedotovaná ce<strong>na</strong> 20 990 Sks DPHSony Ericsson P800Frekvencia: 900/1800/1900 MHzOperaèný systém Symbian 7.0Podpora GPRS, HSCSDPodpora MMS, JavaPodpora BluetoothDigitálny fotoaparátFarebný, dotykový TFT displej (4096 farieb)Fotoalbum, hlasový záz<strong>na</strong>mníkWAP 2.0 a WWW prehliadaè, emailový klientAdresár, kalendár, poznámky, kalkulaèka,<strong>sk</strong>ladate¾, budíkPrehliadaè Word, Excel a PowerPointVideo (MPEG 4) a MP3 prehrávaèMonos vytáèania èísel hlasomPolyfonické zvonenie, vibraèná sig<strong>na</strong>lizáciaRozmery: 117 × 59 × 27 mmHmotnos: 158 gPohotovostný reim: do 400 hod.Doba hovoru: do 780 min.Ce<strong>na</strong>: 25 490 Sk s DPH pre programy EuroTel55Viac a 100Viac, 22 490 Sk s DPH pre vyššie8/2003 PC REVUE 39


R E V U ESERIÁLDigitál<strong>na</strong> fotografia od A po Z II.CESTA DO HLBÍN DIGITÁLUPETER ORVISKÝV prvej èasti seriálu smedigitály rozdelili do <strong>sk</strong>upí<strong>na</strong> dotkli sme sa rozdielovmedzi digitálmi a klasickýmifotoaparátmi. Tentoraz savyberieme do hlbín digitálua pri tejto expedícii si opíšemezákladné konštrukèné prvkydigitálnych fotoaparátov a,samozrejme, vyuijemepríleitos <strong>na</strong> podrobnejšievysvetlenie rozdielov medzidigitálmi a klasikou...OBJEKTÍVMnohým sa základná otázka, èo je to objektív a <strong>na</strong>èo slúi, bude zda mono triviál<strong>na</strong>. Pokúsme sao definíciu: „Objektív je spojná sústava šošoviek(a zrkadiel), ktorá je konštruovaná tak, aby eliminovalaoptické chyby <strong>na</strong> <strong>na</strong>jmenšiu monú mieru.“Nu a práve tu, ako iste tušíte, je dôvod, preèo odkvality objektívu závisí kvalita celého fotoaparátu(to platí pre digitál rov<strong>na</strong>ko ako pre klasiku). Z<strong>na</strong>èkovýobjektív nie je komponent, za ktorý platítedaò z luxusu, ale kvalita, do ktorej sa oplatí investova.Medzi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejších producentov objektívovz poh¾adu kvality optiky patria Canon, CarlZeiss, Nikon, Olympus èi Pentax.Optický èlen je sústava viacerých šošoviek.Optické èleny sa vyuívajú vtedy, ak je potrebnédosiahnu efekt, ktorý nemono realizova jednoduchoušošovkou. Najèastejším spôsobom spájaniašošoviek do optických èlenov je lepenie.Objektív zloený z jednotlivýchèastí má ako celok nieko¾ko velièín,ktorými je charakterizovaný. Sú toohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos, svetelnos(<strong>na</strong>jmenšie clonové èíslo) a zornýuhol. Prvé tri velièiny nájdete v špecifikáciikadého fotoaparátu.Zloitos objektívu a jeho kvalitamá rov<strong>na</strong>ký vplyv <strong>na</strong> cenu digitálnehofotoaparátu ako <strong>na</strong> cenu klasického.Najlacnejšie prístroje pretopouívajú objektívy s pevným ohni<strong>sk</strong>oma èasto aj s fixným zaostrením,ktoré sú vyrobené z plastu. Navlasrov<strong>na</strong>ké riešenia sa pouívajú v klasickej fotografiipri jednorazových fotoaparátoch.Vyššiu triedu objektívov tvoria prístroje s pevnouohni<strong>sk</strong>ovou vzdialenosou, ktoré sú vyrobenézo <strong>sk</strong>lených šošoviek. Ich ce<strong>na</strong> je, samozrejme,vyššia. V strede cenového spektra sa pohybujúobjektívy s optickým transfokátorom (menite¾nouohni<strong>sk</strong>ovou vzdialenosou) èie zoomom. Ce<strong>na</strong>takýchto objektívov je závislá od poètu optickýchèlenov, z ktorého sú zostavené, a rozsahu zoomu(èím vyšší, tým drahší).Najvyššie v hierarchii objektívov stoja objektívyzrkadloviek. To platí tak pre tie <strong>na</strong>pevno spojenés telom prístroja, ako aj pre výmenné. V prípadevýmenných je rovnica <strong>na</strong> urèenie ceny jednoz<strong>na</strong>èná,èím vyššia ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos, tým vyššiace<strong>na</strong>.Existuje polemika, aký vplyv <strong>na</strong> kvalitu objektívumá pouitie <strong>sk</strong>la alebo plastov v úlohe šošoviek.Na to u dnes minimálne v strednej cenovej kategóriinejestvuje jednoz<strong>na</strong>èná odpoveï. Špeciálneplasty toti neraz disponujú ešte lepšími vlastnosamiako klasické <strong>sk</strong>lo. Samozrejme, lacný plastovýobjektív je predsa len iná kategória.Snímaèe CCD sa dnes vyrábajú v širokejškále rozmerov a rozlíšeníFOTOELEKTRICKÝ SNÍMAÈJeho úlohou je zachyti dopadajúce svetlo a previesho <strong>na</strong> elektrický signál. V predošlej èasti smev opise digitálneho fotoaparátu v s<strong>na</strong>he o zjednodušenieuviedli, e digitálny fotoaparát má snímaèCCD. To je iba èiastoèná pravda, lebo snímaèe CCDsú iba jedným z troch základných typov snímaèovpouívaných v digitálnych fotoaparátoch a videokamerách.Okrem nich sa pouívajú ešte snímaèetypu CMOS a <strong>na</strong>jnovším prírastkom v rodine jeFoveon X3. Ten sa od prvých dvoch výrazne líši<strong>na</strong>jmä v tom, e kadá bunka snímaèa Foveon generujekompletnú obrazovú informáciu vrátanefarby, snímaèe CMOS a CCD toti podávajú iba jasovúinformáciu. Snímaèe sa okrem typu líšia aj svojouve¾kosou, poètom snímacích bodov, citlivosoua vybranými elektrickými parametrami, ktoré majúvplyv <strong>na</strong> vznik šumu èi bloomingu.CCDSnímaè CCD sa <strong>sk</strong>ladá z ve¾kého mnostva prvkovCCD – polovodièových súèiastok, citlivých <strong>na</strong> dopadajúcesvetlo. Oz<strong>na</strong>èenie CCD vzniklo ako <strong>sk</strong>ratkaCharge Coupled Device.Vlajková loï medzi snímaèmi CCD KodakuPrincíp èinnosti prvku CCD je jednoduchý: èímviac svetla (fotónov) dopadne <strong>na</strong> jeho povrch, týmväèšie mnostvo náboja sa v snímacom prvku <strong>na</strong>zhromadí.Na to, aby sme zí<strong>sk</strong>ali kompletný obraz,potrebujeme väèšie mnostvo snímacích prvkova, samozrejme, spôsob, ako zmera ve¾kos nábojav kadej bunke snímaèa a previes ju do digitálnejpodoby. Riešenie prvej poiadavky je jednoduché– pri výrobe sa <strong>na</strong> ploche èipu vytvorí po-adovaný poèet bodov. S druhou je to trocha zlo-itejšie, je toti potrebné vytvori riadiaci obvod,ktorý zabezpeèuje proces zberu údajov a prepí<strong>na</strong>nieèipu CCD medzi jednotlivými reimami (expozícia,zber údajov, resetovanie snímaèov).Prekladané CCD sú povaované za základný typsnímaèov CCD. Dôvod je jednoduchý,boli to prvé snímaèe CCD, ktoré sadostali do hromadnej výroby a aj dnestvoria prevanú väèšinu snímaèov,ktoré nájdeme v digitálnych fotoaparátoch,ale aj videokamerách. Výrazprekladané snímaèe vyjadruje spôsob,ako je realizovaný zber informáciíz jednotlivých buniek snímaèa. Bunkytoti svoj náboj neodovzdávajú v rov<strong>na</strong>kommomente, ale postupne. To sivyaduje aj istý zásah do konštrukciecelého digitálneho fotoaparátu. Pouplynutí expozièného èasu je toti40 PC REVUE 8/2003


R E V U Epotrebné zabráni dopadu svetla <strong>na</strong> snímaè.Preto musia by digitály s prekladanýmiprvkami CCD vybavené mechanickouuzávierkou, ktorá po uplynutí expoziènéhoèasu snímaè zatieni. Prenos nábojaje realizovaný prostredníctvom posuvnýchregistrov, ktoré sa oz<strong>na</strong>èujú akopomocné.Prekladaný senzor CCD je vlastnekompromis, pomerne ve¾kú èas plochyèipu toti zaberajú pomocné registrea ïalšie riadiace obvody. To vedie k zmenšeniuplochy, ktorá sa podie¾a <strong>na</strong> snímanísvetla (svetlocitlivé bunky predstavujúiba 30 % plochy). Aby sa nezhoršovali snímacievlastnosti prvkov, bývajú jednotlivé pixelyminiatúrnymi šošovkami, ktoré koncentrujú svetloz celej plochy patriacej snímaciemu prvku (vrátanelogiky). Takto sa zabezpeèuje dostatoèná citlivos,mikrošošovky však èasto prinášajú problémy v podobe<strong>sk</strong>reslenia. Ïalším nedostatkom snímaèovCCD (všetkých) je ich pomerne ve¾ká spotreba. Ponúkasa otázka, preèo sú prekladané CCD <strong>na</strong>prieksvojim hendikepom <strong>na</strong>jrozšírenejšie. Odpoveï jejednoduchá: ich výroba je zo všetkých typov snímaèovCCD <strong>na</strong>jmasovejšia a aj <strong>na</strong>jlacnejšia. Je tospôsobené <strong>sk</strong>utoènosou, e tento typ prvkov CCDmá ove¾a širšie uplatnenie ako iba v digitálnej fotografii,stretnete sa s ním <strong>na</strong>príklad aj v snímaèochèiarového kódu.Progresívne CCD konštrukène vychádzajú z prekladanýchCCD, mierne sa však líšia. Najvýz<strong>na</strong>mnejšouodlišnosou je zme<strong>na</strong> spôsobu zberu informácií.Na ten nie sú potrebné pomocné registre,Snímaèe SuperCCD vyuívajú odlišné rozmiestnenie snímacích buniek, <strong>na</strong>jlepšie tovidno <strong>na</strong> obrázku: v¾avo je klasický snímaè CCD, vpravo snímaè SuperCCD, zme<strong>na</strong>tvaru a rozmiestnenia prináša snímaèu schopnos zachyti menšie detailypretoe zber sa realizuje po ståpcoch. Vynechaniepomocných registrov zvyšuje plochu prvku citlivého<strong>na</strong> svetlo v bunke (<strong>na</strong> 70 %). Vïaka tomumajú prvky CCD s progresívnym snímaním vyššiucitlivos. To takisto umoòuje vypusti z konštrukciemikrošošovky a, samozrejme, aj <strong>sk</strong>ráti expoziènéèasy (a <strong>na</strong> úroveò 1/10 000 s). K tomu prispievaaj rýchlos zberu informácií, ktorá je vyššiaako pri predchádzajúcom type.V porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim typom snímaèovje však negatívom vyššia ce<strong>na</strong>, ktorá je spôsobenávyššou nároènosou ich výroby, ale aj nišímobjemom výroby (pouívajú sa výhradne v digitálnychfotoaparátoch a videokamerách).CCD s plošným snímaním – FTD CCD (FrameTransfer Device) alebo FFT CCD (Full Frame Transfer).V niektorých zdrojoch sa dos èasto mylne radiak predchádzajúcej <strong>sk</strong>upine CCD s progresívnymsnímaním. Je to ve¾ký omyl! Princíp zberu informáciíje toti úplne odlišný a hlavne ove¾arýchlejší. Zber signálu z jednotlivých svetlocitlivýchprvkov neprebieha postupneako pri predchádzajúcich CCD, ale <strong>na</strong>razpre celý snímaè! Informácia zo všetkýchsnímaèov je odèítaná súèasne. Aj toto zlepšenieje dosiahnuté vïaka zmene usporiadaniav bunkách èipu CCD. Prináša sosebou ïalšie zvýšenie plochy bunky citlivej<strong>na</strong> dopad svetla (snímaè zaberá viac ako80 % plochy bunky). I keï je plocha, ktorása podie¾a <strong>na</strong> zachytení svetla, vyššia akopri všetkých doteraz opísaných typochCCD, pri niektorých typoch FFT CCD sapredsa len pouívajú mikrošošovky. Aj tentotyp snímaèa umoòuje dosiahnu krátke expoziènéèasy. Ïalším zlepšením, ktoré je v tomto typesnímaèa implementované, je kompenzácia šumupre kadú bunku snímaèa. Podobne ako pri progresívnychCCD aj tieto snímaèe umoòujú konštruovadigitálne fotoaparáty bez mechanickejuzávierky. Keïe sa tieto snímaèe uplatòujú v drahšíchprístrojoch (typicky digitálne zrkadlovky),táto monos sa nevyuíva.Ce<strong>na</strong> tohto typu snímaèa CCD je <strong>na</strong>jvyššia zovšetkých a uplatnenie <strong>na</strong>chádza v profesionálnychzrkadlovkách.SuperCCD. Tento typ snímaèa bol vytvorený spoloènosouFujifilm, ktorá ju aj ako jediná vyuíva.Snímaèe typu SuperCCD vyuívajú <strong>sk</strong>utoènos, e¾ud<strong>sk</strong>é oko vníma ove¾a citlivejšie vertikálne a horizontálnelínie ako diagonálne. Miesto klasickejmaticovej štruktúry teda vývojári Fujifilmu siahlipo netradiènom riešení v podobe pootoèenia sní-8/2003 PC REVUE 41


R E V U Emacích buniek o 45°. Výsledný efekt je prekvapujúci,obraz generovaný týmto typom snímaèa je porov<strong>na</strong>te¾nýs obrazom zí<strong>sk</strong>aným klasickým snímaèomCCD s 1,6 ÷ 2,3 × vyšším rozlíšením.Bunky SuperCCD sú vybavené mikrošošovkami,odlišné konštrukèné usporiadanie od klasickýchCCD umoòuje rýchlejšie <strong>na</strong>èítanie informácie zosnímaèa. Rov<strong>na</strong>ko ako pri CCD s progresívnym snímanímnie je potrebná mechanická uzávierka.SuperCCD 4. Ide o <strong>na</strong>jnovšiu generáciu snímaèovz produkcie Fujifilmu. Je to vlastne dvojica snímaèov,prvý dostal oz<strong>na</strong>èenie SuperCCD HR a je urèenýpre digitály s vysokým rozlíšením. Druhý s oz<strong>na</strong>èenímSuperCCD SR je zaujímavý tým, ekadá snímacia bunka disponuje dvojicousvetlocitlivých prvkov s rozdielnou snímacouplochou. Toto riešenie umoòuje snímaèudosiahnu vyššiu dy<strong>na</strong>miku snímanéhoobrazu (<strong>na</strong>príklad pri snímaní scéns ve¾kými rozdielmi jasu).Snímaèe CMOSTvoria druhú výz<strong>na</strong>mnú <strong>sk</strong>upinu snímaèov.Podobne ako CCD aj tieto vyuívajúrov<strong>na</strong>ký princíp, odlišujú sa všaktechnológiou výroby, ktorá im dala meno(CMOS – Complementary Metal Oxid Semiconductor).Vïaka nej je ich výroba lacnejšiaako pri prvkoch CCD, rov<strong>na</strong>ko majúnišie nároky <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie. To platí tak ospotrebe, ako aj o poète <strong>na</strong>pájacích <strong>na</strong>pätí(prvok CCD vyuíva tri, CMOS iba jedno). Aj v prípadetohto typu snímaèov jestvujú dve modifikácie.PPS CMOS sú snímaèe s pasívnou snímacou bunkou(PPS – Passive Pixel Sensors). Elektrický náboj jegenerovaný podobne ako pri prvku CCD a <strong>na</strong> jehospracovanie sa pouíva podobný reazec – zosilòovaè– A/D prevodník. Pasívne snímaèe CMOS súve¾mi jednoduché a lacné, ich ve¾kou nevýhodou jevšak nízka kvalita obrazu. Presnejšie povedané,prvky PPS CMOS generujú ove¾a vyššiu úroveò šumuako CCD. Tieto snímaèe nájdeme výhradnev <strong>na</strong>jlacnejších digitáloch (v predchádzajúcej èastisme o nich písali ako o digitálnych hraèkách).APS CMOS je druhý typ snímaèa CMOS. Na snímaniesvetla vyuíva aktívnu bunku (APS – ActivePixel Sensors). Kadá bunka takéhoto snímaèa jedoplnená o a<strong>na</strong>lytický obvod, ktorý umoòuje meraniešumu generovaného danou bunkou a jeho elimináciu.Vïaka tejto „finte“ sa snímaèom APSCMOS podaril husár<strong>sk</strong>y kúsok, keï z profesionálnychprístrojov doslova vytlaèili snímaèe CCD.Ce<strong>na</strong> týchto snímaèov je síce vyššia ako ce<strong>na</strong> prekladanýchCCD, vlastnosti sú však lepšie.Foveon X3Je <strong>na</strong>jnovším objavom medzi snímaèmi obrazupouívanými v digitálnych fotoaparátoch. Takistosíce pod¾a technológie výroby patrí do <strong>sk</strong>upinysnímaèov CMOS, v èlenení sa však zaraïuje samostatne.Dôvod je jednoduchý: bunka snímaèaFoveon X3 má výrazne odlišnú konštrukciu. Tá savšak nelíši usporiadaním pomocných obvodovsnímaèa, ale revoluèným usporiadaním svetlocitlivejbunky. Kadá bunka snímaèa Foveon totigeneruje kompletnú obrazovú informáciu vrátanefarby. Podrobný opis tohto typu snímaèa vrátanerozdielov, ktoré prináša v porov<strong>na</strong>ní s klasickýmisnímaèmi, nájdete v PC REVUE è. 12/2002 v èlánkuFoveon X3 – revolúcia vo svete digitálnej fotografie.FAREBNÝ FILTERU sme sa zmienili, e snímaèe CCD a CMOS generujúiba informáciu o jase (pripomí<strong>na</strong>m, e preFoveon to neplatí). Keby sme to nechali tak, dostaliby sme <strong>na</strong> výstupe èiernobielu fotografiu. To,samozrejme, nechceme, a tak sa h¾adalo riešenie,ako zí<strong>sk</strong>a aj informáciu o farbe. Ako <strong>na</strong>jefektívnejšiesa <strong>na</strong>pokon ukázalo pouitie farebného filtra.Takto vyzerá snímaè Fujifilm SuperCCD 4 – <strong>na</strong> prvý poh¾ad saod bených CCD nelíši, jeho unikát<strong>na</strong> štruktúra je pred <strong>na</strong>šímzrakom ukrytáTen je umiestnený pred snímaèom, a teda <strong>na</strong> kadúbunku dopadá iba svetlo definovanej farby. Najèastejšiesa vyuíva filter v podobe matice RGBG.Toto riešenie však výrazne degraduje rozlíšeniesnímaèa. Keby sme informáciu zo snímaèa ponechaliv neupravenom tvare, dostali by sme zo 4-megapixelového snímaèa farebnú fotografiu s rozlíšenímiba jedného megapixela. Ako teda zí<strong>sk</strong>ameobraz v plnom rozlíšení? Vïaka matematike! Údajezo snímaèa sú toti spracované tak, e informáciazo štvorice buniek vytvorí vo výslednom obrazejeden bod. Keï však má dôjs k spracovaniu <strong>na</strong>sledujúcehobodu, neposunie sa spracovanie <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcuštvoricu bodov, ale zrealizuje sa posun ibao jeden bod! Informácia zí<strong>sk</strong>aná kadou bunkousnímaèa (s výnimkou okrajových) sa tak spracúvapri zí<strong>sk</strong>avaní štyroch bodov vo výslednom obraze.Strata rozlíšenia sa redukuje <strong>na</strong> pár tisíc bodov.Pochopite¾ne, z poh¾adu kvality výsledného obrazuto má istý negatívny vplyv, ten však nie je kritický.A/D PREVODNÍKÈi u ide o snímaèe CCD, CMOS, alebo Foveon, jednomajú spoloèné. Informácia, ktorú generujú, jea<strong>na</strong>lógová – je òou elektrický náboj, ktorý bunkazí<strong>sk</strong>a dopadom svetla. Ten je potrebné zmeraa previes do digitálnej podoby. Na to slúi A/D(a<strong>na</strong>lógovo-èíslicový) prevodník.V prvých generáciách digitálov sa vyuívali A/Dprevodníky so šírkou slova 8 bitov, ne<strong>sk</strong>ôr ich vystriedali10-bitové a v súèasnosti sa pouívajú aj12-bitové prevodníky. V profesionálnych zrkadlovkáchsa dokonca pouívajú a 14-bitové prevodníky.Šírka slova A/D prevodníka urèuje objem informácií,ktoré sme schopní z danej bunky dosta. Pri8-bitovom prevodníku je moné rozlišova 256úrovní, pri 10-bitovom sa poèet úrovní zvyšuje <strong>na</strong>1024, pri 12-bitovom <strong>na</strong> 4096 a pri 14-bitovom a<strong>na</strong> 16 384! Samozrejme, rozdiel v šírke slovapouívaného prevodníkom v digitálnom fotoaparátesa prejaví <strong>na</strong> farebnosti a lepšom rozlíšení jasovejúrovne. A/D prevodník má aj ïalšiu vlastnos,ktorá má vplyv <strong>na</strong> vlastnosti digitálneho fotoaparátu– je to jeho rýchlos.MIKROPROCESORZ doposia¾ uvedených informácií je zrejmé,e zí<strong>sk</strong>anie obrazu zo snímaèa nie je ataká jednoduchá záleitos. V digitálnomfotoaparáte je implementovaný špeciálnyobvod, ktorý sa stará o koordináciu èinnostisnímaèa, A/D prevodníka a základnéspracovanie ním vytvorených údajov. Ide<strong>na</strong>jmä o vytvorenie digitálneho obrazua prípadnú kompresiu. Nemýlite sa, tútoèinnos realizuje špecializovaný mikroprocesor.Ten sa tie stará o komunikáciu s vyrovnávacoupamäou a presun údajov <strong>na</strong>pamäovú kartu. S oh¾adom <strong>na</strong> typ a cenudigitálneho fotoaparátu môe by v prístrojijeden a tri mikroprocesory. Rýchlosmikroprocesora má výz<strong>na</strong>mný vplyv <strong>na</strong>rýchlos práce celého digitálu.VYROVNÁVACIA PAMÄKadý digitálny fotoaparát súèasnosti disponujevyrovnávacou pamäou. Tá slúi <strong>na</strong> doèasné ulo-enie údajov z A/D prevodníka pred ich ïalšímspracovaním v mikroprocesore. Pri niektorých digitálochsa vyuíva aj <strong>na</strong> uloenie výsledných obrázkov,spracovaných mikroprocesorom, pred ichuloením <strong>na</strong> pomalšiu pamäovú kartu.ZÁVERToto pokraèovanie seriálu o digitálnej fotografiibolo celkom isto zaujímavé a dúfam, e vám po<strong>sk</strong>ytlomnoho nových informácií. V prípade, e informácieo niektorej z opísaných èastí digitálnehofotoaparátu neboli postaèujúce, kontaktujte ma <strong>na</strong>mojom e-maile. V prípade širšieho záujmu môemedo seriálu zaradi ïalšie pokraèovanie.Nabudúce sa pozrieme <strong>na</strong> h¾adáèiky, ble<strong>sk</strong>y, riadiacuelektroniku, pamäové karty a komunikaènérozhrania.ÏALŠIE POKRAÈOVANIATémaPC REVUECesta do hlbín digitálu II 9/2003Fotografujeme s digitálom 10/2003Èo s digitálnymi fotografiami– archivácia a prezentácia 11/2003Ako dosta digitálne fotografie <strong>na</strong> papier 12/2003Vyberáme digitálny fotoaparát 1/2004Doplnky k digitálnym fotoaparátom 2/200442 PC REVUE 8/2003


R E V U EKto je autor vírusov?Niektorí ich oz<strong>na</strong>èujú zagéniov, iní ich radia medzizloèincov a teroristov. Ale ktovlastne sú ¾udia, <strong>sk</strong>rývajúci saza virtuálnymi ma<strong>sk</strong>ami, kto súautori vírusov?Od éry <strong>na</strong>jväèšej slávy jednotlivých autorov v 90.rokoch a po masové infekcie v poslednýchmesiacoch sa v médiách neustále pretriasaotázka, èo motivuje autorov vírusov k ich deštrukènejèinnosti? A hoci samotní autori sa do centrapozornosti médií dostávajú èoraz menej, grafy zaposledné roky ukazujú, e poèet rôznych vírusova èervov <strong>na</strong>rastá neúnosným tempom.Na internete sa objavilo ve¾a materiálov a štúdií,ktoré sa s<strong>na</strong>ia poodhali dôvody a hlavne motiváciu,preèo sa èasto zdatní programátori dajú <strong>na</strong>dráhu autorov vírusov. Pokúsme sa teda spoloènenájs k¾úè, pod¾a ktorého by dalo èo <strong>na</strong>jjednoduchšievysvetli poèí<strong>na</strong>nie autorov vírusov.Prvým krokom k vysvetleniu ich ko<strong>na</strong>nia je nájdeniemotivácie, ktorá ich vedie k tomu, aby sa dotvorby vírusu vôbec pustili. Väèši<strong>na</strong> autorov priznáva,e k <strong>na</strong>písaniu prvého vlastného „diela“ ichvedie jeden z <strong>na</strong>sledujúcich štyroch faktov: Sociológia – mnohí autori sú jednoducho od<strong>na</strong>rodenia zdrojom problémov a ináè to nie je anipri tejto èinnosti. Písanie vírusov je tak moné prirov<strong>na</strong><strong>na</strong>príklad ku graffiti... Pomsta – mnoho vírusov a èervov vznikne len<strong>na</strong> základe osobného vybavovania úètov, <strong>na</strong>pr.medzi nespokojným zamest<strong>na</strong>ncom a firmou. Výzva – mnohí autori berú vytváranie novýchprogramov ako formu súboja s antivírusovými spoloènosami,ktorých produkty sa môu chválièoraz vyššou úspešnosou. Vzdelanie – keïe ide o programovanie,mnoho autorov pokladá <strong>na</strong>písanie kvalitného vírusus nièivým obsahom za zvládnutie akej programátor<strong>sk</strong>ejúlohy, ktorá z<strong>na</strong>mená posun k vyššejprofesio<strong>na</strong>lite.Od polovice devädesiatych rokov je <strong>na</strong>jvýraznejšouzmenou <strong>na</strong> poli vírusov forma infekcie systému.Zatia¾ èo pred pár rokmi sa väèši<strong>na</strong> vírusova èervov dostala do systému pod hlavièkou inéhoprogramu (väèšinou nelegálne, crackované verziesoftvéru, hier) bez vedomia pouívate¾a, dnes zaväèšinou infiltrácií stojí práve nevedomos alebo¾ahkovános pouívate¾a. Autori vírusov èorazèastejšie majú len jednoduchú úlohu, spoèívajúcuv tzv. sociálnom ininierstve – presvedèi pouívate¾a,aby spustil vírus alebo èerv. Na to je vhodnépoui falošnú, resp. dvojitú príponu, do e-mailuvloi jednoduchý text, ktorý s¾ubuje a zaruèujeexkluzivitu prílohy správy, a desiatky tisíc infekciísú <strong>na</strong> svete. Autori vírusov si u zvykli <strong>na</strong> štandard,e nech sa vo svete udeje akáko¾vek udalos, jemoné pod jej hlavièkou <strong>sk</strong>ry vírus a vyai zozvedavosti ¾udí maximum. Tak to fungovalo priWTC, pri údajných exkluzívnych fotografiáchcelebrít a <strong>na</strong>jèerstvejším príkladom je vírus SARS,ktorý opä <strong>na</strong>sadzuje sociálne ininierstvo.Experti sa takisto zhodujú, e dnešné vírusy unie je moné povaova za tie pravé. Dôvod je jednoduchý– v minulosti sa autor vírusu musel zahåbido jeho <strong>na</strong>programovania od zaèiatku do konca,existovali len minimálne pomocné zdroje. Dnes sú<strong>na</strong> internete vo¾ne dostupné celé databázy vírusov,ktoré si môe ktoko¾vek uloi <strong>na</strong> svoj poèítaè a následne¾ubovo¾ne modifikova, dokonca aj ïalej distribuova.Je jasné, e takáto práca z<strong>na</strong>mená lenzlomok námahy v porov<strong>na</strong>ní s minulosou, keï takmerkadý vírus vznikal <strong>na</strong>novo, doslova „<strong>na</strong> kolene“autora. Pominul sa tak mýtus, ktorý kra¾ovalešte v roku 1996 a autorov vírusov vyzdvihoval <strong>na</strong>úroveò programátor<strong>sk</strong>ých polobohov, ktorí lenvïaka svojmu umu, šikovnosti a nekoneènému štúdiudokázali vytvori také programy, ktoré sa samyšíria, replikujú a <strong>na</strong>pádajú cudzie systémy.Dnes je písanie vírusov také jednoduché ako zadávaniemakier v Exceli. Kdeko¾vek <strong>na</strong> internete nájdetedoslova tony materiálu, chce to len pár minút h¾adania.Niet sa potom èo èudova, e celý internet jedenne zaplavovaný desiatkami nových modifikácií,ktoré však èasto nie sú schopné ani len prei, pretoeich autor zle upravil. Stále sa však nájdu aj takí jedinci,ktorých diela <strong>na</strong>robia starosti aj antivírusovýchspoloènostiam, nielen pouívate¾om poèítaèov.Zodpovedajme si však hlavnú otázku – kto jepriemerným autorom vírusov? Pod¾a štatistík ide omua vo veku od 16 do 30 rokov so slabším sociálnymcítením, bez partnerky a s mierne <strong>na</strong>dpriemernýmIQ. Takto by sme mohli vo všeobecnostidefinova <strong>sk</strong>upinu, ktorá sa v hlavnej miere podie¾a<strong>na</strong> záplave nových vírusov a èervov. A<strong>na</strong>lytici idúvšak ešte ïalej a medzi autormi vírusov stanovilijasné hranice, ktoré ich zadelili do štyroch <strong>sk</strong>upín.Prvou sú tzv. adolescenti. Táto <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> pisate¾ovvírusov sa nièím neodlišuje od bených ¾udí, nebadaiadne rozdiely v sociálnom vnímaní, nerozlišujúvšak rozdiel medzi dobrom a zlom, a pretonie sú ochotní pripusti si zodpovednos za škody,ktoré ich dielo <strong>na</strong>pácha <strong>na</strong> cudzích systémoch.Druhú <strong>sk</strong>upinu tvoria tzv. vysokoškoláci. Na rozdielod prvej <strong>sk</strong>upiny si uvedomujú, e ich èinnosje v rozpore so zákonom, stále si však neuvedomujúnásledky, ktoré môe prinies.Tretiu <strong>sk</strong>upinu tvoria dospelí autori vírusov. Tí siplne uvedomujú aj následky, aj rozsah svojej èinnosti,a preto aj keï tvoria <strong>na</strong>jmenšiu <strong>sk</strong>upinu zo všetkýchštyroch, dajú sa ako jediní oz<strong>na</strong>èi za <strong>sk</strong>upinu,ktorá sa vymyká normálu v sociálnom správaní.Poslednú <strong>sk</strong>upinu potom tvoria bývalí autorivírusov. Tí si uvedomili nesprávnos svojho ko<strong>na</strong>nia,a tak je miera ich správania opä v normále.Ako <strong>na</strong>jèastejší dôvod <strong>na</strong> ukonèenie práce s vírusmisa udáva nedostatok vo¾ného èasu, spojenýs úpadkom záujmu o túto èinnos.Takto by sa teda dali zaradi autori vírusov. Ajkeï názory odborníkov sa líšia, všeobecne panujenázor, e všetci autori vírusov sa <strong>na</strong>koniec dostanúdo štvrtej, u neaktívnej <strong>sk</strong>upiny. Napriek tomuv ostrom kontraste s týmto potešujúcim faktommôeme v <strong>na</strong>jbliších troch a piatich rokoch poèítas enormným nárastom vý<strong>sk</strong>ytu vírusov.Martin Turoò8/2003 PC REVUE 43


R E V U EArogantná reklama <strong>na</strong> interneteInternetová reklama má svojekorene v prvopoèiatku tohtokomunikaèného a informaènéhomédia. Z obyèajných, zväèšanekomerèných hypertextovýchodkazov sa v súèasnostivyvinul biznis, ktorý roènezarába milióny dolárov.Internetová reklama <strong>na</strong>dobúda<strong>na</strong>jmä v posledných rokochobludné rozmery a stáva saèoraz agresívnejšou. V <strong>na</strong>šompreh¾ade sa pozrieme <strong>na</strong>niektoré druhy agresívnejreklamy a uvedieme ajspôsoby, ako sa ich zbavi,respektíve ako sa im vyhýba.REKLAMNÉ PRÚKYReklamné prúky (bannery) boli prvými nosite¾miinternetovej reklamy. Hojne sa rozšírili a v miernemodifikovanej podobe preívajú a dodnes. Dôvodovich masového rozšírenia je hneï nieko¾ko. Jednýmz nich je stav trhu s reklamnými prúkami. Takátoreklama je pomerne cenovo prístupná a <strong>na</strong>vyšeexistuje monos zadarmo sa zapoji do systémuvýmeny bannerov. Koncom 90. rokov to vyzeralotak, e reklamným prúkom došiel dych, keïe ¾udiaklikali v priemere len <strong>na</strong> jeden a tri prúky z tisíc.Táto kríza internetovej reklamy vyústila do vznikumnohých agresívnych praktík, ktoré mali za úlohuzvýši poèet kliknutí <strong>na</strong> reklamné prúky a v koneènomdôsledku tak zvýši príjmy po<strong>sk</strong>ytovate¾ovinternetového obsahu. K <strong>na</strong>jväèším zmenám, ktorésa v tomto smere udiali, patrilo zväèšenie plochyreklamných prúkov spolu so zmenou ich formátu,ako aj nástup animácií typu Macromedia Flash a rozšírenietzv. pop-up a pop-under okien.Spôsobov, ako sa zbavi grafickej reklamy, je viac.V preh¾ade prinášame zopár softvérových riešení.Ako svojpomocné riešenie by sme odporúèali modifikáciusystémového súboru Hosts (tento spôsob jeblišie opísaný v èlánku Blokovanie internetovejreklamy v PC REVUE è. 1/2003).ia¾, v podstate ani jeden z výz<strong>na</strong>mných internetovýchprehliadaèov nerieši stopercentne problémfiltrovania reklamy <strong>na</strong> WWW stránkach, a pretovám odporúèame siahnu po externom programe.POP−UP A POP−UNDER OKNÁPop-up a pop-under okná sú známe ako vy<strong>sk</strong>akujúceokná, ktoré strpèujú ivot všetkým, ktorí èo len trochaaktívnejšie surfujú po internete. Zatia¾ èo popupokná prekrývajú obsah stránky, pop-under oknása usadia pod oknom internetového prehliadaèa.Dôvod, preèo zadávatelia reklamy siahajú po takýchto,pre pouívate¾ov nesympatických druhoch reklamy,je vyššia úèinnos pop-up okien oprotiprúkovej reklame. Keïe zo zaèiatku <strong>na</strong> interneteneexistoval efektívny spôsob, ako rýchlo a jednoduchozaplati za internetový obsah, jedinoumonosou, ako si zarobi, bol predaj reklamnéhopriestoru. Prvou krajinou, v ktorej sa zaèali vánezaobera regulárnosou internetovej reklamy a rozposielaniaemailových správ, je USA. Súdne sporypouívate¾ov s webmastermi serverov s prebujnenoureklamou sa však zatia¾ nevyvíjajú tak, ako by siuívatelia predstavovali. Ako sme nedávno písali aj<strong>na</strong> <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>, v USA bol uz<strong>na</strong>ný ako legálnyprogram, ktorý poèas surfovania po internete otváraceloobrazovkové pop-up okná. Takéto rozhodnutieje ványm precedensom, ktoré môe spôsobizahltenie internetu vtieravou reklamou.Z internetových prehliadaèov má <strong>na</strong>jlepšie vyriešenýtento problém Opera, ktorá priamo v <strong>na</strong>staveniachponúka monos zamedzi otváranie popupa pop-down okien. Pouívatelia pracujúci podsystémom Mac, ktorí majú <strong>na</strong>inštalovaný prehliadaèSafari, sa tie nemusia obáva pop-up okien,browser ich toti dokáe ¾ahko eliminova. Nádejprináša aj nová Mozilla 1.4.SPAMPre toho, kto by náhodou nevedel, pod spamom rozumiemenevyiadanú správu elektronickej pošty.Slovom spam sa v angliètine pôvodne oz<strong>na</strong>èovalamäsová konzerva nevábnej chuti. O tom, ako chutíten elektronický spam, sa môeme kadodennepresviedèa pri vyberaní schránky elektronickejpošty. O tom, e spam zaèí<strong>na</strong> prekraèova všetkymedze, svedèia aj odhady mnostva denne odoslanéhospamu, ktoré sa u vyjadrujú v desaciferných(!)èíslach. Niektoré firmy si u spravili a<strong>na</strong>lýzyškôd spôsobených nevyiadanou poštou a zistili,e to nie sú zanedbate¾né sumy, keïe zamest<strong>na</strong>ncitrávia mnostvo èasu triedením elektronickejpošty. Firme s dvadsiatimi zamest<strong>na</strong>ncami s priemernýmplatom zamest<strong>na</strong>nca 20 000 korún môe 5spamov denne v schránke kadého z nich spôsobiškodu vyše 4000 korún roène. V tejto sume je zahrnutýlen stratený pracovný èas zamest<strong>na</strong>ncov,nezahàòa náklady <strong>na</strong> upgrade hardvéru, náklady<strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong> internet a podobne. Ak si chcetevypoèíta, ko¾ko vašu firmu roène stojí spam, odporúèamestránku http://<strong>www</strong>.vircom.com/Shared_Pages/Cost_Calculator/. Spammeri sú <strong>na</strong>vyše èímïalej, tým lenivejší – kedysi zbierali emailové adresy„manuálne“, dnes to za nich robí softvérovýrobot. Okrem automatického zberu emailovýchadries sa vyuívajú aj nelegálne praktiky, ako<strong>na</strong>príklad zneuitie firemnej databázy. Najefektívnejšouobranou býva prevencia – to isté platí ajv prípade spamu. Treba sa vyvarova zverejòovaniaadresy emailovej schránky <strong>na</strong> internete. Ob¾úbenoukorisou spammerov bývajú firemné internetovéstránky, keïe sa tu <strong>na</strong>chádza mnoho emailovýchadries <strong>na</strong> jednom mieste. Ak je nevyhnutnézverejni svoj e-mail <strong>na</strong> internete, pomôe, ak niektorýz<strong>na</strong>k z adresy vymeníte za jeho HTML ekvivalent– robot takúto adresu nedokáe preèítaa prestane sa o òu zaujíma. V prípade, e odoberátesprávy z di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín, je praxou „zašifrova“svoju emailovú adresu tak, aby ju <strong>na</strong> jednejstrane robot nevedel preèíta (bene zašifrovanáadresa je: mvalter@NOSPAMpcrevue.<strong>sk</strong>), ale <strong>na</strong> druhejstrane èlovek dokázal rozšifrova.Rov<strong>na</strong>ko si dajte pozor aj pri vypåòaní rôznychformulárov <strong>na</strong> internete. Ak vyplníte správnu adresu,je pravdepodobné, e firma vás bude zásobovaponukou svojich produktov a sluieb. Dobrýmriešením býva pouívanie viacerých emailovýchadries, prièom jednu z nich máte vytvorenú len pretakéto prípady.Problém filtrovania spamu doteraz nebol uspokojivovyriešený. S radikálnym zásahom proti spamusa váha – zatia¾ sa nevy<strong>na</strong>šiel spôsob, ako spo-¾ahlivo a automaticky „oddeli plevy od zàn“.COOKIESAj keï sa to nezdá, u aj cookies môu by nebezpeènépre zachovanie pouívate¾ovej anonymity.Ako i<strong>na</strong>k, opä v tom má prsty reklamný priemysel.Najnovším trendom v tejto oblasti je intenzívnecielenie reklamy. Pomocou cookie sa síce priamonedá zisti identita uívate¾a, dá sa však zisti, poakých stránkach sa pohybuje, ale aj mnostvoiných informácií (rozlíšenie monitora, frázy vyh¾adávanévo vyh¾adávaèoch a podobne). Tietoinformácie opä môu pomôc spoloènostiam zaoberajúcimsa internetovou reklamou lepšie cielireklamu, teda zvýši bonitu takejto reklamy.SPYWARE, DIALERS A SPOL.Ïalšia z noèných môr uívate¾a internetu. Mnohoz nevinne vyzerajúcich aplikácií (predpoveï poèasiaa pod.) môe by len bránou medzi vami a niekým,koho v tom lepšom prípade zaujímajú vašeob¾úbené stránky. Spyware je program, ktorý zhromaïujeinformácie o uívate¾ovi a <strong>na</strong> základetakto zozbieraných údajov prebieha cielenie reklamy.Isto si pamätáte <strong>na</strong> malú, rozkošnú abkumenom Gator, ktorá mala u¾ahèi vypåòanie internetovýchformulárov. Z takejto abky sa èo<strong>sk</strong>orovyk¾ula ropucha, ktorá okrem iného poèas surfovaniapo internete otvárala pop-up okná. Dobrým príkladomspyware bola aj KaZaA, ktorá obsahovalasoftvér sledujúci uívate¾ovo správanie <strong>na</strong> internete.Na základe takto zhromadených informáciíKaZaA servírovala cielené pop-up okná.Takzvaný dialer je zase program, ktorý má zaúlohu nenápadne ukonèi aktuálne internetové pripojeniea znova uívate¾a pripoji, tentoraz však <strong>na</strong>zahranièné èíslo s vysokou tarifikáciou. Pouívate¾ovivyuívajúcemu dial-up pripojenie takto mô-e vzniknú škoda aj nieko¾ko tisíc korún. Príkladytakýchto vysokých platieb sa v <strong>na</strong>šich konèináchvy<strong>sk</strong>ytli hlavne v Èe<strong>sk</strong>ej republike, kde v priebehupár mesiacov <strong>na</strong>páchali dialery škody za desa miliónovèe<strong>sk</strong>ých korún. Konkrétne ide o vyše 1700zákazníkov èe<strong>sk</strong>ých telekomunikaèných operátorov,ktorí boli presmerovaní <strong>na</strong> takzvané lté linky44 PC REVUE 8/2003


R E V U Es vysokou tarifou. Stodvadsa poškodených pouívate¾ovu podalo trestné oznámenie, vyšetrenietejto kauzy je zatia¾ v nedoh¾adne. Okrem spywarea dialerov sú pomerne známe aj takzvanéHomepage Hijackers. Ide o <strong>sk</strong>ripty, ktoré dokáuzmeni domácu stránku internetového prehliadaèatakým spôsobom, aby sa nedala prestavi <strong>na</strong> pôvodnú,resp. inú WWW stránku. Za zásah do vôleuívate¾a sa dajú oz<strong>na</strong>èi aj programy, ktoré v poèítaèinechcete, ale aj doplnkový softvér, ktorý sa<strong>na</strong>inštaloval bez vášho vedomia alebo súhlasu.Medzi takéto programy patria <strong>na</strong>príklad AOL messenger(inštaluje sa spolu s Netscape Navigatorom)a MSN messenger (ten sa pre zmenu inštalujes mnohými aplikáciami od Microsoftu, <strong>na</strong>príklads Internet Explorerom, je to aj interná súèas operaènéhosystému Microsoft Windows XP).Väèšinu týchto programov dokáu zisti a odstránispywarové detektory, ako sú <strong>na</strong>príklad Adawarea Spybot SD. Dialery dokáe zablokova <strong>na</strong>príkladaj úplná verzia aplikácie Connection meter.AKO SME VYBERALI…Do nášho preh¾adu sme vyberali programy <strong>na</strong> ochranupred reklamou tak, aby sme uívate¾om pomohlieliminova agresívne typy reklamy. S<strong>na</strong>ili sme sazachova istú pestros, èo sa týka funkènosti programovpod operaènými systémami. Okrem spomí<strong>na</strong>nýchkritérií sme sa sústredili aj <strong>na</strong> cenový faktor –všetky programy sú licencované ako freeware, pri<strong>na</strong>jhoršomshareware. Všetky programy v tomtopreh¾ade sme aj otestovali. Programy zamerané <strong>na</strong>elimináciu klasickej reklamy sme testovali <strong>na</strong> stránkachservera about.com, ktorý je povestný èastýmvy<strong>sk</strong>akovaním ve¾kých pop-up okien, reklamou neštandardnýchrozmerov, ale <strong>na</strong>príklad aj sponzor<strong>sk</strong>ýmiodkazmi, ktoré zaberajú pribline tretinu stránky.Treba poveda, e programy odstraòujúce reklamuboli spo¾ahlivé pribline <strong>na</strong> 90 %. Programyzamerané <strong>na</strong> odha¾ovanie spyware sme porovnávaliz h¾adi<strong>sk</strong>a obsahu ich databáz, výsledkov vyh¾adávaniav poèítaèi, ale aj z h¾adi<strong>sk</strong>a spôsobu, akým sas problémovými súbormi vyrov<strong>na</strong>li.Webwasher 3.3 classicWebwasher bol v <strong>na</strong>šom teste asi <strong>na</strong>jkomplexnejšímprogramom. Okrem blokovania všetkej monejreklamy (vrátane pop-up a pop-under okien) dokázalodfiltrova podozrivé cookies a <strong>sk</strong>ripty. Webwasherfunguje <strong>na</strong> princípe lokálneho proxy servera,ktorý preveruje obsah internetovej stránky ešteprv, ako sa dostane do internetového prehliadaèa.Program je vopred <strong>na</strong>stavený tak, e je pouite¾nýihneï po inštalácii. Výhrady sme mali jedine k spôsobu,akým „znetvoril“ niektoré stránky po odfiltrovaní(dokonca aj svoju domov<strong>sk</strong>ú ☺), ale i tentojeho nedostatok sa dá dodatoènými zásahmi doladi.Okrem obligátnej angliètiny dokáeWebwasher komunikova aj v nemèine.Príjemne nás prekvapilo zistenie, eWebwasher odstránil aj všetky sponzor<strong>sk</strong>éodkazy z testovacej internetovejstránky <strong>na</strong> serveri about.com. Webwasherdisponuje aj jednoduchou štatistikou.Výsledky nášho trojhodinovéhosurfovania po internete si môetepozrie <strong>na</strong> obrázku.Hodnotenie:☺ Pomer výkon/ce<strong>na</strong>☺ Komplexný nástroj <strong>na</strong> odstránenie všetkéhodruhu internetovej reklamy☹ Obèasné znetvorenie internetovej stránkyDomov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.webwasher.comLicencia: <strong>na</strong> súkromné (nekomerèné) pouitie zadarmoPodporované systémy: Windows 95/98/Me alebo NT 4.0/2000,Mac OS 8.1 alebo vyšší, Linux (všetky distribúcie)Ve¾kos programu: 1,07 MBAd−aware 6.0Okresaná verzia programu Ad-aware dokáe <strong>na</strong>pevnom di<strong>sk</strong>u poèítaèa vyh¾ada podozrivé programya upozorni <strong>na</strong> ne pouívate¾a. Program disponujeslušnou databázou podozrivých objektov, ktoráje <strong>na</strong>vyše ¾ahko aktualizovate¾ná. Zamrzí, e <strong>na</strong>rozdiel od iných programov v <strong>na</strong>šom preh¾ade išlo<strong>sk</strong>ôr o shareware so z<strong>na</strong>ène obmedzenými funkciamioproti úplnej verzii.Hodnotenie:☺ Pomerne rozsiahla databáza filtrovaných objektov☹ Cite¾né obmedzenie funkcií vo verzii StandardDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://lavasoft.element5.com/software/adaware/Licencia: <strong>na</strong> súkromné (nekomerèné) pouitie zadarmoPodporované systémy: Windows 98/Me/NT 4.0/2000/XPPodporované browsery: funguje so všetkými internetovými prehliadaèmiVe¾kos programu: 1,5 MBPopup stopper Free edition 3.1Tento program patril k <strong>na</strong>jjednoduchším v <strong>na</strong>šomteste. Dokázal odstraòova pop-up a pop-under okná.Program v podstate nemal pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie –jedinou jeho vidite¾nou èasou bola ikonka v stavovomriadku. Pri zablokovaní pop-up ok<strong>na</strong> sa <strong>na</strong>d stavovýmriadkom vynorilo hlásenie o vyko<strong>na</strong>nej akciia prehral sa zvuk. Nie je však problém takúto notifikáciuvypnú. Popup stopper je v podstate bezúdrbovýa bez <strong>na</strong>stavení. Celý proces blokovania jezaloený <strong>na</strong> ve¾mi jednoduchom, ale o to úèinnejšomprincípe – po otvorení pop-up ok<strong>na</strong> ho program zatvoríešte prv, ne si ho pouívate¾ stihne všimnú.Hodnotenie:☺ Ve¾mi jednoduché pouívanie☺ Zaujímavý spôsob, akým sú jednotlivé pop-up okná zatváranéDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.panicware.com/Licencia: <strong>na</strong> súkromné (nekomerèné) pouitie zadarmoPodporované systémy: Microsoft Windows 98/98 SE/Me/2000/XPPodporované browsery: Internet Explorer 5.0 alebo vyšší,Netscape Navigator 4.x – 7.xVe¾kos programu: 476 KBNoADS 2002Tento program je poòatý úplne i<strong>na</strong>k ako ostatnéprogramy. Pop-up okná neblokuje automaticky, tie,ktoré chcete zablokova, je potrebné vopred definova.Blokova sa dajú v podstate všetky systémovéokná, èo môe by <strong>na</strong> jednej strane výhoda, <strong>na</strong>druhej strane je tu riziko zablokovania ok<strong>na</strong> aplikácie.Aplikácia je vhodná pre toho, kto chce eliminovalen urèité špecifické okná alebo zablokovaotváranie presne urèených systémových okien.Celkové hodnotenie programu je trocharozpaèité, pretoe to, èo je prejedného pouívate¾a nepreko<strong>na</strong>te¾nouprekákou, pre iného je neocenite¾nouvýhodou.Hodnotenie:☺ / ☹ Monos blokova iba vybrané okná☺ / ☹ Potreba osobitného <strong>na</strong>stavenia prekadý internetový prehliadaè zvlášDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.southbaypc.com/NoAds/Licencia: freewarePodporované systémy: Microsoft Windows98/98 SE/Me/2000/XPPodporované browsery: Internet Explorer,Netscape Navigator, AOL, OperaVe¾kos programu: 214 KBStop−the−Pop−Up v2.54Pri sahovaní programu nás ironicky sprevádzalipop-up okná. Boli však jediné, s ktorými sme muselizápasi pri pouívaní tohto programu. Program disponujebezkonkurenènou podporou internetovýchprehliadaèov a programov. Okrem internetovýchprehliadaèov dokáe zbavi pop-up okien aj programypeer-to-peer, ako <strong>na</strong>príklad KaZaA, Morpheus,Grokster, iMesh, Xolox alebo Direct Connect. Stopthe-pop-upje ve¾mi jednoduchý, èo sa týka ovládania.V prípade, e potrebujete otvori stránku vnovom okne, staèí poèas otvárania podra klávesCtrl, Shift alebo kláves a. Program funguje v dvochreimoch – normálny a agresívny. V prípade, e jeprogram <strong>na</strong>stavený v normálnom reime, s<strong>na</strong>í sazisti, ktoré pop-up okná sú dobré a ktoré sú neiaduce.V agresívnom reime blokuje všetky vy<strong>sk</strong>akujúceokná. Naším testom prešiel Stop-the-pop-up <strong>na</strong>výbornú, neprepustil ani jedno vy<strong>sk</strong>akovacie okno.Hodnotenie:☺ Široká podpora internetových prehliadaèov☺ Dokáe blokova pop-up okná aj z iných programovDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.bysoft.se/sureshot/stopthepop/index.htmlLicencia: freewarePodporované systémy: Windows 95/98/Me/NT/2000/XPPodporované browsery: Internet Explorer, Netscape Navigator,Opera, MSN Explorer 7, Mozilla, SBC Yahoo!, NetCaptorVe¾kos programu: 1,18 MBSpyBot SDTento program je podobného zamerania ako Adaware,disponuje však väèšou databázou. Takistodokáe vyh¾adáva <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u poèítaèa spyware,podozrivé súbory a cookies. Oproti Ad-awaredisponuje väèšou databázou a zaujímavejším prostredím.Pouívanie pripomí<strong>na</strong> pouívanie antivírusu– podozrivé súbory sa <strong>na</strong>príklad dajú uklada dokarantény. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je pouívate¾<strong>sk</strong>y<strong>na</strong>stavite¾né (<strong>sk</strong>in), take vzh¾ad programu simôete prispôsobi vlastnému vkusu. Programdokáe zmeni jazyk, akým komunikuje s pouívate¾om,nechýba ani slovenèi<strong>na</strong> (hoci s gramatickýmichybami). Ocenili sme rýchlos, akou programpre<strong>sk</strong>enoval poèítaè, a <strong>na</strong>jmä informácie, ktoré podávalo jednotlivých podozrivých súboroch. Spyboto problémových súboroch informoval <strong>na</strong>ozaj dobre– nechýbalo podrobné vysvetlenie a <strong>na</strong>vrhovanýspôsob riešenia. Jedinou slabinou tejto funkcie programubola jej lokalizácia, resp. nelokalizácia.Hodnotenie:☺ Rýchle pre<strong>sk</strong>enovanie poèítaèa☺ Lokalizácia programu do mnohých jazykov☹ Nedôsledná lokalizácia, gramatické chybyDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://security.kolla.deLicencia: freewarePodporované browsery: program je nezávislý od internetovéhoprehliadaèaPodporované systémy: Windows 95/98/Me/NT/2000/XPVe¾kos programu: 3,5 MBZÁVERAby sme vám u¾ahèili prácu so sahovaním programovz preh¾adu, umiestnili sme všetky predstavenéprogramy <strong>na</strong> CD REVUE v tomto èísle nášhomagazínu. Dúfame, e spomí<strong>na</strong>né programy vámpomôu, ušetria èas èi peniaze alebo aspoò spríjemniachvíle strávené surfovaním po internete.Matúš Valter8/2003 PC REVUE 45


H A R D W A R EPREH¼AD TRHU & TEST„Centrinové“notebooky <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uPETER ORVISKÝNájdete <strong>na</strong> CD REVUEOd uvedenia platformyCentrino uplynuli štyri mesiacea notebooky s ním sa uudomácnili aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Nastal teda pravý èas <strong>na</strong> to,aby sme sa <strong>na</strong> tento segmentpozreli trocha komplexnejšie.Zmapujeme aktuálnu ponuku centrinových notebookov<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu, pozrieme sa <strong>na</strong> vlastnostia výkon jednotlivých modelov a prezradímevám aj zopár odporúèaní, èo si všimnú pri výberenotebooku s Centrinom a ako èo <strong>na</strong>jlepšie vyuijeho vlastnosti.Ponuka notebookov s Centrinom sa výraznejšiezaèala rozširova a <strong>na</strong> prelome mája a jú<strong>na</strong> a niektoríproducenti váhali s uvedením modelov <strong>na</strong> náštrh ešte <strong>na</strong> poèiatku leta. Jeseò sa však pomaly, aleisto blíi a èo nevidie sa rozpúta súboj o koncoroènéinvestície. S ním sa celkom isto rozhýbu ajposlední one<strong>sk</strong>orenci. Tak èi o<strong>na</strong>k, do nášho preh¾adusa nám podarilo zahrnú spolu takmer dvedesiatky centrinových notebookov. V èase, keïvznikal tento materiál, bolo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dostupnýchtakmer dvadsa modelov centrinových notebookov,prièom tento poèet zahàòa základné modely.Pri niektorých z<strong>na</strong>èkách je toti moné predkúpou konfigurova notebook pod¾a poiadaviekzákazníka v širokom rozsahu (mikroprocesor, pamä,uhloprieèka a rozlíšenie displeja, kapacitapevného di<strong>sk</strong>u a typ optickej mechaniky). V <strong>na</strong>šompreh¾ade nájdete iba základné špecifikácie. Pri modeloch,kde je moné meni konfiguráciu pod¾a elaniazákazníka, je táto <strong>sk</strong>utoènos v tabu¾ke vyz<strong>na</strong>èená.Za štyri mesiace, èo je Centrino <strong>na</strong> trhu, sme malimonos otestova dvanás modelov notebookov,ktoré sú ním vybavené (do tohto poètu nerátameprototypy). Prvé dva modely sme vám predstaviliTechnické parametre testovaných modelovVýrobca Acer Acer Asus Dell Dell IBM Toshiba Toshiba ToshibaModel TravelMate TravelMate M3700NLatitude D600 Latitude D800 ThinkPad T40 Portégé R100 Satellite Pro Tecra M1−12E800LCi – BT 1 803LCi – BT 1 M10MIKROPROCESOR: Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentum M ULV / Pentium M / Pentium M /typ / frekvencia 1,3 GHz 1,6 GHz 1,6 GHz 6 1,6 GHz 6 1,6 GHz 6 1,5 GHz 6 900 MHz 1,6 GHz 1,6 GHzPAMÄ: 512 MB / 512 MB / 512 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 512 MB /dodaná / maximál<strong>na</strong> 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3 1024 MB 3 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3 1024 MB 3 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3DISPLEJ: 15" / 15" / 14,1" / 14,1" / 15,4" / 14,1" / 12,1" / 15" / 14,1" /rozmer / rozlíšenie 1400×1050 1400×1050 1400×1050 1400×10507 1280×8008 1024×768 1024×768 1600×1200 1024×768GRAFIKA: ATI Mobility ATI Mobility Intel 855GM / ATI Mobility nVidia GeForce4 ATI Mobility Trident nVidia GeForce4 Trident Cyber−XP4 /èip / pamä Radeon 9000 / Radeon 9000 / max 64 MB Radeon 9000 / 4200 Go / Radeon 7500 Cyber−XP4 / 4200 Go / 32 MB64 MB 64 MB zdie¾aná 64 MB 32 MB 32 MB 32 MBDi<strong>sk</strong> 40 GB 40 GB 40 GB 3 20 GB 6 40 GB 6 40 GB 6 40 GB 60 GB 60 GBDVD−R / DVD−RAM / DVD−ROM / " 3 /"/8×/ " 3 /"/8×/ "/"/10×/ "/"/8×/ "/"/8×/ "/"/8×/ " 1×/1×/8×/ "/"/8×/CD“R / CD−RW / CD“ROM 8×/4×/24× 8×/4×/24× 16×/10×/24× 24×/10×/24× 6 24×/10×/24× 6 16×/10×/24× 6 8×/8×/24× 6 24×/10×/24× 6Paralelné / Sériové / IrDA / ! / " / ! / ! / " / ! / ! / " / ! / ! / ! / ! / ! / ! / ! / ! / " / ! / " / " / " / ! / " / ! / ! / ! / ! /PS/2 / USB / FireWire " / 4 / ! " / 4 / ! " / 4 / ! " / 2 / " " / 2 / 1 " / 2 / " 2 / " ! / 2 / ! " / 3 / !Modem / Ethernet / Gb Ethernet ! / ! / " ! / ! / " ! / ! / " ! / ! / ! ! / ! / ! ! / ! / ! ! / ! / " ! / ! / " ! / ! / !Bluetooth / WLAN / Typ WLAN ! / ! / I ! / ! / I ! / ! / I ! / ! / D 3 ! / ! / D 3 ! / ! / I ! / ! / I ! / ! / I " 3 / ! / !VGA / S−video / TV−video / ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / ! ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / " / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / "Digital audioPC Card / SmartCard / ! / ! / " ! / ! / " ! / " / " ! / " / " ! / ! / " ! / " / " ! / " / ! / " / ! / " /Èítaèka pamä. kariet SD, MMC SD, MMC SD, MMCSystémový konektor Acer EasyPort 4 Acer EasyPort 4 PortBar III 4 D/Port 4 D/Port 4 ! SlimReplicator Advanced Port Advanced PortReplicator ReplicatorPolohovacie zariadenie TouchPad, TouchPad, TouchPad, DualPoint DualPoint DualPoint TouchPad DualPoint DualPoint4 klávesy 4 klávesy 4 klávesy (TouchPad (Touch−Pad (TouchPad (TouchPad (TouchPada TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint)BATÉRIE: LiIon / 10,5 V/ LiIon / 10,5 V/ LiIon / 14,8 V/ LiIon / 11,1 V/ LiIon / 11,1 V/ LiIon / " / " LiPolymer / LiIon / LiIon /Typ / Kapacita / Indikácia 4400 mAh 4400 mAh 4400 mAh / " 4320 mAh / 6486 mAh / 10,8 V/1600 mAh 10,8 V/6600 mAh 10,8 V/6600 mAh(65 Wh) / " (65 Wh) / " LED indikácia LED indikácia / " / " / "Druhá batéria ! 5 ! 5 ! 5 ! 5 ! 5 ! 5 3600 mAh ! 5 ! 5FYZICKÁ ŠPECIFIKÁCIARozmery [mm] 330×272×29,5 330×272×29,5 309×254×29 315×265×30,8 361×276×39 310×254×32 286×229×15 11 334×293×36 312×274×40Hmotnos [kg] 2,69 2,69 2,27 2,12 3,18 2,25 1,1 3,3 2,8OBCHODNÉ INFORMÁCIEDodávate¾ Acer CZ Acer CZ Autocont SK Delicom Delicom IBM Slovakia HT Computers HT Computers HT ComputersCe<strong>na</strong> bez DPH [Sk] 74 990 89 990 81 990 12 90 000 115 000 neurèená 115 990 117 990 114 990Záruka [rokov] 2 2 2 2 2 3 3 2 2Legenda: 1 – Dodávané boli aj modely bez oz<strong>na</strong>èenia BT, tie nedisponujú rozhraním Bluetooth, 2 – Závisí od dostupnosti SO−DIMM s kapacitou 1024 MB, 3 – mono meni, 4 – pre replikátor portov5 – Vymenite¾ná za optickú mechaniku, 6 – Pod¾a priania zákazníka od 1,3 do 1,7 GHz, 7 – aj 14,1" 1024×768, 8 – aj 15,4" 1920×1200, 9 – externé vyhotovenie, 10 – D−Bay je upravená verzia USB 2.0, 11 – 19,8 s druhou batériou,12 – v cene je digitálny fotoaparát Sony DSC−U10, I – Intel PRO/Wireless 2100, D – Dell TrueMobille 1300, ! – áno, " – nie46 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R Ev samostatných recenziách, <strong>na</strong> ktoré sa v <strong>na</strong>sledujúcomtexte odvoláme. Invázia Centrín však vyvrcholilazaèiatkom prázdnin, a tak sme sa rozhodliostatné notebooky predstavi spoloène. Konfigurácietestovaných notebookov sú uvedené v spomenutejtabu¾ke, v ktorej sú aj parametre ostatnýchu nás dostupných centrinových modelov.Výkonnostné testy notebookov sme realizovalirov<strong>na</strong>ko ako v prípade recenzií èi porovnávacíchtestov notebookov. Vyuili sme bené testovacieprogramy (Ziff Davis WinBench 99, 3Dmark 2001SE a SisoftSandra), ktorých výsledky sú neoddelite¾nousúèasou <strong>na</strong>šich testov. Na rozdiel odzvyklostí sme však pri príprave tohto testu siahliaj po teste Sysmark 2001 (novšiu verziu 2002 sanám <strong>na</strong> väèšine notebookov nepodarilo úspešnerozbeha), aby sme vám ponúkli monos porov<strong>na</strong>výkon notebookov s výkonom stolných poèítaèov.Navyše sme realizovali merania v dvochrôznych reimoch. V prvom sme zisovali maximálnyvýkon notebooku, merali sme teda primaximálnom výkone mikroprocesora (notebook<strong>na</strong>pájaný zo siete). Druhé meranie sa realizovalopri <strong>na</strong>pájaní notebooku z batérie a power ma<strong>na</strong>gemente<strong>na</strong>stavenom <strong>na</strong> automatické riadenievýkonu mikroprocesora.Pokia¾ ide o testy dåky práce <strong>na</strong> batérie, aj tusme pouili klasický nástroj i postup. Siahli smepo teste Battery Mark 4.1 a riadenie spotreby smeponechali úplne v réii automatiky. Úroveò podsvieteniadispleja sme <strong>na</strong>stavili <strong>na</strong> 1/3 maximálnejhodnoty. Keïe niektoré notebooky disponovalipokroèilejšími nástrojmi <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavovanie pracovnýchvlastností mikroprocesora a ïalších komponentov,pri týchto notebookoch sme otestovalivýdr aj v reime, ktorý maximálne predlovalprácu <strong>na</strong> batérie (jas podsvietenia a pracovná frekvenciamikroprocesora <strong>na</strong> minimum). Hodnoty dosiahnutés takýmito extrémnymi <strong>na</strong>staveniamiuvádzame v tabu¾ke výkonov iba ako doplnkovéúdaje.Posledný test, ktorý nie je tradièný a ktorý smezaradili iba informatívne, bol zameraný <strong>na</strong> zistenievlastností adaptérov WLAN a ich antén. Niektorénotebooky toti majú antény zabudované v displejoch,iné vo svojom telese. Tento test sme realizovaliv kancelár<strong>sk</strong>om prostredí pri komunikácii sadaptérom Intel USB WLAN. Ten bolumiestnený v pri¾ahlej miestnosti (zajednou stenou). Keïe sme nemalimonos overova funkènos a presnemera vzdialenosti dlhšie ako 15 metrov, rozhodlisme sa pre meranie prostredníctvom indikaènejutility, ktorá je súèasou Windows. Tá vyhodnocujesilu WiFi signálu prostredníctvom stavovéhoindikátora, ktorý rozlišuje <strong>na</strong>sledujúce stavyintenzity signálu: vynikajúca, ve¾mi dobrá, dobrá,slabá a <strong>na</strong> hranici pouite¾nosti. Ako sa v priebehutestu ukázalo, s oh¾adom <strong>na</strong> priestorové monostitestovania sme sa museli uspokoji s overenímdosahu kariet WLAN v zmysle vzdialenosti, pri ktorejsa hodnota indikátora zmenila zo stavu výborný<strong>na</strong> ve¾mi dobrý.CENA / VÝKONAcerTravelMate800 LCi BTNotebookAcer TravelMate 803LCi bol prvým sériovo dodávaným notebookom sCentrinom, ktorý sme vám <strong>na</strong> stránkach PC REVUEpredstavili (v èísle 5/2003). Odvtedy sa <strong>na</strong> trh dostalajeho modifikácia s doplnkom BT v oz<strong>na</strong>èení, ktoréindikuje prítomnos rozhrania Bluetooth. Pri prípravetohto materiálu sme mali monos vy<strong>sk</strong>úša„slabšieho brata“ 803-ky, model TravelMate 800LCi, ktorý však v èase, keï budete èíta tieto riadky,bude u <strong>na</strong>hradený modelom 800 LCi BT. Od mode-Technické parametre ïalších modelov dostupných <strong>na</strong> trhuToshiba Toshiba Umax Asus Asus HP HP Dell Dell Premio ToshibaTecra S1−10 Tecra S1−12E 835CX S1300NM2400NCompaq Evo Compaq Evo Latitude D400 Latitude D500 6010N Tecra M1−10Nc4000 n620cPentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M / Pentium M /1,3 GHz 1,6 GHz 1,3 GHz 6 1,6 GHz 6 1,3 GHz 6 1,3 GHz 6 1,6 GHz 6 1,6 GHz 6 1,3 GHz 1,3 GHz 6 1,4 GHz256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 256 MB / 128 MB / 128 MB / 256 MB / 256 MB /1024 MB 3 1024 MB 3 1024 MB 3 768 MB 2,3 768 MB 3 1024 MB 3 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3 2048 MB 2,3 1024 MB 3 2048 MB 2,314,1" / 15" / 14,1" / 13,3" / 14,1" / 12,1" / 14,1" / 12,1" / 14,1" / 15" / 14,1" /1024×768 1024×768 1024×768 1024×768 1024×768 1024×768 1400×10507 1024×768 1024×768 1400×1050 1024×768ATI Mobility ATI Mobility Intel 855GM / Intel 855GM / Intel 855GM / ATI Mobility ATI Mobility Intel 855GM / Intel 855GM / ATI Mobility TridentRadeon 9000 / Radeon 9000 / max. 64 MB max. 64 MB max. 64 MB Radeon 9000 / Radeon 7500 / max. 64 MB max. 64 MB Radeon 9000 / Cyber−XP4 /32 MB 32 MB zdie¾aná zdie¾aná zdie¾aná 32 MB 32 MB zdie¾aná zdie¾aná 64 MB 32 MB30 GB 40 GB 40 GB 3 40 GB 3 40 GB 3 40 GB 3 40 GB 3 20 GB 3 20 GB 3 40 GB 3 40 GB"/"/8×/ "/"/8×/ "/"/8×/ Externá, Kombo "/"/10×/ "/"/8×/ "/"/8×/ "/"/8×/"/"/ "/"/"/ "/"/8×/ "/"/8×/"/"/24× 6 24×/10×/24× 6 10×/8×/24× 16×/10×/24× 24×/10×/24× 6 24×/10×/24× 6 24× 6,9 (D−Bay) "/"/24× 6 24×/10×/24× "/"/24× 6! / ! / ! / ! / ! / ! / " / " / ! / ! / " / ! / ! / " / ! / " / " / " / ! / ! / ! / " / ! / ! / ! / ! / ! / ! / " / ! / ! / ! / ! /! / 3 / " ! / 3 / " " / 3 / ! " / 3 / ! " / 2 / ! 2 / " ! / 2 / 1 " / 1+1 10 / 1 " / 2 / 1 " / 4 / ! " / 3 / !! / ! / " ! / ! / " ! / ! / " ! / ! / ! ! / ! / " ! / ! / ! ! / ! / ! ! / ! / ! ! / ! / ! ! / ! / ! " 3 / ! / !" 3 / ! / " " 3 / ! / " " 3 / ! / " " / ! / I ! / ! / I " / ! / I 3 " / ! / I 3 ! / ! / D 3 ! / ! / D 3 ! / ! / I ! / ! / I! / " / ! / " ! / " / ! / " ! / " / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / " ! / " / " / " ! / " / " / " ! / ! / " / " ! / ! / " / "! / " / ! / " / ! / " / SD, SM, ! / " / " ! / " / " ! / " / " ! / " / " ! / ! / " ! / " / " ! / " / SD, SM, ! / " / SD,SD, MMC SD, MMC MS, MMC MS, MMC MMCAdvanced Port" Advanced Port " PortBar III 4 PortBar III 4 Advanced " " / D−Bay 10 D/Port 4 PortBar III 4 Advanced PortReplicator Replicator PortReplikator 4 ReplicatorDualPoint DualPoint TouchPad, TouchPad, TouchPad, DualPoint DualPoint DualPoint DualPoint TouchPad, DualPoint(TouchPad (TouchPad 6 kláves 4 klávesy 4 klávesy (TouchPad (TouchPad (TouchPad (TouchPad 4 klávesy (TouchPada TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint) a TrackPoint)LiIon / LiIon / LiIon / 14,8 V/ LiIon / 14,8 V/ LiIon / 14,8 V/ LiIon / " / " LiIon / " / " LiIon / 48 Wh / LiIon / 32 Wh / LiIon / LiIon / 10,8V/10,8 V/6450 mAh 10,8 V/6450 mAh 4400 mAh / " 3600 mAh / " 4400 mAh / " LED indikácia LED indikácia 4400 mAh / " 6600 mAh / "/ " / "! 5 ! 5 " ! 5 ! 5 " ! 5 ! 5 (24 Wh) " " ! 5327×287×34 327×287×34 312×281×29 296×240×21÷29 306×253×22÷36 279×234×28 N/A 294×245×26,6 315×256×30,8 334×280×29,8 312×274×403,0 3,0 2,5 1,9 2,4 1,58 2,5 1,7 2,17 2,45 2,8HT Computers HT Computers Conquest Slovakia Autocont SK Autocont SK HP Slovakia HP Slovakia Delicom Delicom Autocont SK HT Computers81 990 109 990 70 000 od 67 100 od 65 150 od 62 900 neurèená neurèená neurèená od 63 790 92 9002 2 2 2 2 3 3 2 2 2 28/2003 PC REVUE 47


H A R D W A R Elu, ktorý sme vám predstavili, sa líši v jedinej veci –rýchlosti implementovaného mikroprocesora. Narozdiel od <strong>na</strong>jrýchlejšieho variantu mikroprocesoraPentium M, pracujúceho <strong>na</strong> frekvencii 1,6 GHz, jev modeli TravelMate 800 LCi implementovaný 1,2GHz variant.Pre notebook platí to isté, èo sme u <strong>na</strong>písali o jehovýkonnejšom „bratovi“. Jediný rozdiel je v maximálnomvýkone, ktorý je, samozrejme, niší.Hodnotenie. Oba notebooky Acer patrili z poh¾aduvýdre <strong>na</strong> batérie k tomu lepšiemu. Škoda, eAcer neponúka pouívate¾om nijakú monos ovplyvniautomatické riadenie výkonu mikroprocesoraa tým aj dåku práce <strong>na</strong> batérie. Trošku slabší bolvýsledok testovania dosahu karty WLAN, ktorý bol<strong>na</strong>jniší z testovaných. V porov<strong>na</strong>ní s modelmi odiných výrobcov môe Acer oslovi aj tradiènou„bezpeènostnou“ výbavou v podobe riadenia prístupuk notebooku prostredníctvom èipovej kartySmartCard.Asus M3700NNotebookyAsus sa v <strong>na</strong>šichrecenziách objavujú ibazriedka, u v minulosti sme však uviedli, e je toškoda. Aj novinka v ponuke <strong>na</strong>šich distributérovtejto z<strong>na</strong>èky to dokazuje. V Asuse stavili <strong>na</strong> notebooks plnohodnotným Centrinom, štíhlym dizajnoma stredným (14,1") displejom. Displej sizaslúi zmienku nielen za to, e podporuje rozlíšenie1400 × 1050, ale aj za kvalitu zobrazenia ajas. Testovaný model disponoval <strong>na</strong>jvýkonnejšímvariantom mikroprocesora Pentium M, kombomechanikou a grafikou od Intelu. Notebook je plnevybavený rozhraniami, vïaka èomu uspokojí ajnároènejších pouívate¾ov. Medzi programamidodanými s notebookom je dokonca aj utilita <strong>na</strong>správu <strong>na</strong>pájania Power4 Gear, ktorá síce nedávapouívate¾ovi úplnú kontrolu <strong>na</strong>d <strong>na</strong>stavenímvšetkých parametrov, <strong>na</strong> druhej strane mu všakumoòuje aspoò èiastoèné <strong>na</strong>stavenia, ktoré inívýrobcovia nepodporujú.Hodnotenie. Asus nás príjemne prekvapilbohatou výbavou, dobrým výkonom a tradiènedobrou cenou. Trocha horší bol vo výdri pri práci<strong>na</strong> batériu a aj karta WLAN podala iba priemernývýkon. V kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách je však akodoma. Keby ste predsa len potrebovali dlhšiuprácu <strong>na</strong> batérie, vïaka podpore WarmSwapmôete vymeni mechaniku kombo za druhúbatériu a dosiahnete tak takmer dvojnásobok.Dell Latitude D600Spoloènos Dellje jedným z výrobcov,ktorí nevyuívajú kompletné Centrino. Vlastne hovyuíva, ale okrem monosti implementova donotebookov karty WLAN od Intelu, a teda vybaviich logom Centrino ponúka Dell aj druhú monos.Tou je <strong>na</strong>sadenie vlastných kariet WLAN s podporousietí 802.11g, ktoré bude Intel podporova akoncom roka.Prvý model spoloènosti Dell patrí podobne akoAsus k menším notebookom. Disponoval <strong>na</strong>jrýchlejšímvariantom mikroprocesora Pentium M, mechanikoukombo, 14,1" displejom s rozlíšením 1400× 1050, grafikou ATI Mobility Radeon 9000a u zmienenou WLAN kartou Dell True-Mobile 1300 (54 Mb/s). Zaujímavosouje implementácia rozhraniaPS/2, èítaèky pamäovýchkariet alebo dvojicepolohovacích zariadení.Márne by ste však <strong>na</strong>tomto modeli h¾adali rozhranie FireWire.Hodnotenie. Latitude D600 je mininotebook,ktorý vás oèarí svojím výkonom. Pokia¾ ideo výdr pri práci <strong>na</strong> batériu, tu je <strong>na</strong> tom podobneako Asus a vydrí iba tesne <strong>na</strong>d tri hodiny. Aj tu jevšak moné siahnu po sekundárnej batérii, vymenite¾nejza mechaniku kombo. Aj v modeli Dellusme márne h¾adali aplikáciu, ktorá by nám sprostredkovalaprístup k podrobným <strong>na</strong>staveniam powerma<strong>na</strong>gementu. Výkon notebooku je <strong>na</strong>jmävïaka grafike vyšší. Ïalšou oblasou, v ktorej bol Dellvýborný, je WLAN, ktorej rýchlos sme síce nemaliako overi, ale aj pri komunikácii s pomalším prístupovýmbodom bol jeho výkon <strong>na</strong>jvyšší v teste.DellLatitudeD800To, èo sme u uviedli, platí aj pre druhý notebookod Dellu. Ani ten neobsahuje kompletné Centrino,keïe karta WLAN aj pri tomto notebooku pochádzaz produkcie Dellu. V konfigurácii sú však drobnézmeny. Prvá je takpovediac vidite¾ná, v Dellitoti v prípade tohto modelu siahli po „širokouhlom“displeji WXGA (Wide XGA), ktorý podporujerozlíšenie 1280 × 800 bodov a má uhloprieèku15,4". S výmenou displeja sa „zviezla“ aj zme<strong>na</strong> grafiky.V modeli Latitude teda nájdeme GeForce44200 Go. V <strong>na</strong>šom prípade bol dodaný notebook vybavenýmikroprocesorom Pentium M 1,6 GHz a 512MB pamäte. Zme<strong>na</strong> videoadaptéra notebookuprospela a riešenie v spojení so širokouhlýmdisplejom pouívateliaisto ocenia aj v kancelár<strong>sk</strong>ych aplikáciách,nielen pri sledovaní videa.Zvláštnosou je implementácia slotu preSmartCard.Hodnotenie. Výkon notebooku je ešte vyššíako v prípade predchádzajúceho modelu. Vïaèí za to<strong>na</strong>jmä grafickému èipu a v niektorých aplikáciách ajväèšej pamäti. Rov<strong>na</strong>ko lepšie si notebook poèí<strong>na</strong>lv testoch výdre <strong>na</strong> batérie, kde dosiahol slušné výsledky,a v prípade potreby je tu rezerva v podobemonosti vymeni mechaniku kombo za druhú batériu.Takisto ako pri predchádzajúcom modeli aj tu siabsolutórium zaslúi adaptér WLAN, ktorý dosiaholrov<strong>na</strong>ký výkon ako v predošlom prípade.IBM ThinkPad T40V IBM neponechali niè <strong>na</strong> náhode, a tak je v útrobáchtohto modelu kompletné Centrino, v ktoréhosrdci je mikroprocesor Pentium M pracujúci <strong>na</strong> frekvencii1,5 GHz. Displej má uhloprieèku 14" a rozlíšenie1400 × 1050 bodov (v ponuke je aj lacnejšiaalter<strong>na</strong>tíva 1024 × 768) a disponoval výbornýmzobrazovaním.K zvláštnostiam tohto modelu patrí monosautomatického <strong>na</strong>stavenia jasu displejav závislosti od intenzity osvetleniaokolia. V prípade, e potrebujete šetri batériumôete, samozrejme, snímaè vyradiz èinnosti a siahnu k manuálnemu <strong>na</strong>staveniujasu.Hodnotenie. Tradíciu IBM v notebookochThinkPad akosi cíti. V prípade modelovéhoradu T40 ide o ve¾mi presne <strong>na</strong>miešaný koktail,ktorý po<strong>sk</strong>ytne pouívate¾ovi dostatoènývýkon a mnoho ïalších vlastností, ktoré jednoduchomusí oceni. K nim patrí druhý <strong>na</strong>jvýkon-48 PC REVUE 8/2003


nejší adaptér WLAN, výborný displej,primeraný je nielen výkon, aleaj výdr pri práci <strong>na</strong> batérie, ktorúmôe pouívate¾ predåi prostredníctvom<strong>na</strong>stavenia parametrov powerma<strong>na</strong>gementu výmenou batérie zave¾kokapacitný model (zväèší rozmerynotebooku) alebo doplnením druhejbatérie.Toshiba TecraM1−12Po tom, èo sme mali monos testova produktz S-kového radu modelov Tecra, prišieldo redakcie aj výkonnejší z dvojice zástupcovradu M. Aj v jeho útrobách je kompletné Centrinos mikroprocesorom Pentium M s taktom 1,6 GHz.Displej má uhloprieèku 14" a štandardné rozlíšenie(1024 × 768), patrí však k tomu kvalitnejšiemu,èo môete <strong>na</strong> notebookoch nájs. Grafickýsubsystém je zaloený <strong>na</strong> èipe Trident XP4, ktorýje doplnený 32 MB vlastnej pamäte DDRAM. K dispozíciije rýchly pevný di<strong>sk</strong> a mechanika kombov SlimSelect Bay, ktorý umoòuje výmenu za inézariadenie, <strong>na</strong>príklad za doplnkovú batériu aleboDVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku! Ovládanie kurzora umoòujedvojica zariadení – touchpad i trackpoint. Okrembených rozhraní, ktoré sú <strong>na</strong> notebooku zastúpenévšetky, je k dispozícii aj pre Toshibu tradiènáèítaèka pamäových kariet. Vhod príde aj výstupS-video. Podobne ako ThinkPad má integrovanúautomatickú reguláciu jasu displeja.Hodnotenie. Tecra M1-12 patrí k <strong>na</strong>jrýchlejšímcentrinovým notebookom <strong>na</strong> trhu. Jej výkonsíce trocha degraduje integrovaný grafický èip,aj tak však za konkurenciou nezaostáva a v prostredíkancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií rozdiel takmer nespoznáte.Pocítite ho však v dåke práce <strong>na</strong> batériu,ktorá bola pri tomto notebooku <strong>na</strong>jdlhšia (tesne<strong>na</strong>d sedem hodín). Ak vyuijete všetkymonosti <strong>na</strong>stavenia, ktoré po<strong>sk</strong>ytujeToshiba PowerSaver, môete spomenutúdobu predåi ešte o hodinkua pol!ToshibaTecra S1−10Jeden z modelov S1z radu Tecra sme vám u predstaviliv samostatnej recenzii (PC REVUE è. 6/2003).Aj v tomto prípade išlo o výkonnejší model TecraS1-12. Tentoraz sme sa teda pozreli <strong>na</strong> model S1-10.Ten sa od výkonnejšieho súrodenca líši iba vrýchlosti mikroprocesora (1,3 GHz), nišej kapacitedi<strong>sk</strong>u a fakte, e miesto mechaniky kombo dostaneteDVD-ROM. Grafický adaptér ostal ATI MobilityRadeon 9000, nezmenili sa ani ïalšie komponenty,ako displej (14", 1024 × 768), porty a sieové rozhrania).Rov<strong>na</strong>ký je aj adaptér WLAN, a èo je zaujímavé,všetky modely radu Tecra dosiahli v testetohto komponentu rov<strong>na</strong>ké výsledky.Hodnotenie. Aj Tecra S1-10 sipoèí<strong>na</strong>la v testoch viac akodobre. V porov<strong>na</strong>ní s S1-12 všakvidie výkonnostný odstup, spôsobenýmenej výkonným mikroprocesorom.Na druhej strane výdr pri práci <strong>na</strong>batérie je takmer identická a ce<strong>na</strong> je o poz<strong>na</strong>niepriaznivejšia. Pokia¾ ide o výdr pri práci <strong>na</strong> batérie,pouívatelia tohto modelu – rov<strong>na</strong>ko ako ostatnýchmodelov od Toshiby – majú k dispozícii <strong>na</strong>jprepracovanejšieovládanie <strong>na</strong>stavení, ktoré umoòujeèasy dosiahnuté v testoch ešte predåi. K dispozíciije aj monos doplni druhú batériu. Pokia¾ ideo schopnosti WLAN, tie boli <strong>na</strong>jlepšie z modelov,ktoré disponovali kartou od Intelu.NAJLEPŠIAVÝBAVAToshibaSatellite ProM10


H A R D W A R EToshiba bola prvým výrobcom notebookov, ktorýpredstavil multimediálny prístroj s Centrinom. Vývojáridoò implementovali <strong>na</strong>jvýkonnejší variantCentri<strong>na</strong>, doplnili ho výkonným grafickým subsystémom,zaloeným <strong>na</strong> èipe GeForce4 4200 Go.A nezabudli ani <strong>na</strong> výborný displej s uhloprieèkou15", <strong>na</strong>vyše s rozlíšením 1600 × 1200 sa <strong>na</strong> notebookunestretnete kadý deò. Okrem toho tentomodel disponuje výnimoèným kontrastom, jasoma latenciou! A je doposia¾ tým <strong>na</strong>jlepším, èo som <strong>na</strong>notebooku videl. Ïalšou lahôdkou je implementáciaDVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky.Hodnotenie. Satellite Pro M10 je multimediál<strong>na</strong>bomba, ktorá sa smelo môe z poh¾adu výkonuporovnáva s notebookmi s Pentiom 4-M. Ponúknevám však ove¾a väèšiu výdr pri práci <strong>na</strong>batérie a podstatne nišiu hmotnos. Pri porov<strong>na</strong>nís modelmi Tecra je dåka práce <strong>na</strong> batériunišia. Centrinovým modelom iných výrobcov savšak Satellite Pro vyrovná. K dobru máte, samozrejme,utilitu Toshiba Power Saver a monosintegrova druhú batériu.NAJMOBILNEJŠIECENTRINOToshibaPortégéR100Posledným centrinovým modelomToshiby, ktorý bol v èasetestu v predaji, bol model PortégéR100. Tento modelový rad sav Toshibe odjakiva spájal s extrémnoumobilitou a èo <strong>na</strong>jvyšším výkonom.Hmotnos tohto notebooku je 1,1kilogramu a ani v prípade, e ho doplníteo druhú batériu, sa nezvýši <strong>na</strong>d dvakilogramy. Vïaka takémuto rozšíreniuvšak zí<strong>sk</strong>ate notebook, ktorý vydrí v prevádzkeviac ako osem hodín! Pochopite¾ne,v jeho útrobách je trocha iné Centrinoako v ostatných. Jeho jadrom je toti ULV variantmikroprocesora Intel Pentium M s pracovnoufrekvenciou 900 MHz. Displej má s uhloprieèkou12,1", vyrobený je polysilikónovou technológioua disponuje rozlíšením 1024 × 768. Ostatné komponentyvrátane grafiky sú rov<strong>na</strong>ké ako priTecrách M1. Rov<strong>na</strong>ká je grafika, jej pamä i operaènápamä. Pevný di<strong>sk</strong> má 40 GB, èím kompenzujefakt, e notebook nie je štandardne dodávanýs optickou mechanikou. Na inštalácie budete musievyui poèítaè doma alebo v kancelárii, prípadnesi nejakú dokúpi. Zato v štandardnej dodávkeje druhá batéria.Hodnotenie. Výkon Portégé zodpovedá pracovnejfrekvencii mikroprocesora. Strata <strong>na</strong>Centriná s 1,3 GHz verziou nie je priepastnáa <strong>na</strong>vyše máte k dispozícii extrémnu výdr pripráci <strong>na</strong> batérie. Výkon notebooku pri prevádzke<strong>na</strong> batérie je v podstate rov<strong>na</strong>ký ako pri inýchCentrinách. So základnou batériou a pri hmotnosti1,1 kg je Portége výnimoèný zjav v aktuálnejponuke notebookov. S dvojicou batérií a maximálnymiúpravami v <strong>na</strong>stavení power ma<strong>na</strong>gementusme sa dostali v teste BatteryMarktesne k hranici 10 hodín!Nu a to je bezkonkurenènývýsledok nielen v kategóriimininotebookov.UmaxVisonBook835CXZ dvojice centrinových modelov, ktoré <strong>na</strong>teraz ponúkaUmax, sme <strong>na</strong> testovanie dostali slabší variant.Ten bol osadený mikroprocesorom PentiumM s pracovnou frekvenciou 1,3 GHz. V úlohe grafikyje <strong>na</strong>sadené integrované riešenie ponúkanéIntelom v rámci èipovej súpravy. Ako videopamäsa vyuíva vyhradená èas operaènej pamäte. Totoriešenie má vplyv <strong>na</strong> maximálny výkon, ale v kancelár<strong>sk</strong>ychaplikáciách postaèuje so z<strong>na</strong>ènou rezervou.Notebook sa dodáva so 14,1" displejom s rozlíšením1024 × 768, èo patrí k priemeru, a mechanikoukombo. Špecialitou je implementácia univerzálnejèítaèky pamäových kariet, ktorá podporujekarty Memory Stick, SmartMedia, SD Carda MultiMedia Card.Hodnotenie. Testovaný Umax patrí momentálnek <strong>na</strong>jlacnejším Centrinám <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.Výkonnostne je <strong>na</strong> tom slabšie nielen pre pomalšímikroprocesor, ale aj integrovanú grafiku. Výdr<strong>na</strong> batérie je <strong>na</strong> priemernej úrovni, ale v porov<strong>na</strong>nís klasickými notebookmi je výborná. Sklamanímbol výkon adaptéra WLAN, ktorý dosiahol v Umaxe<strong>na</strong>jhorší výsledok. V prospech tohto notebookuvšak hovorí celkový pomer ce<strong>na</strong>/výkon.Výsledky testovAcer Acer Asus Dell Dell IBM Toshiba Toshiba Toshiba Toshiba Toshiba UmaxTravelMate TravelMate M3700NLatitude Latitude ThinkPad Portégé Satellite Tecra Tecra Tecra 835CX800LCi 803LCi D600 D800 T40 R100 Pro M10 M1−12E S1−10 S1−12E– BT1 – BT1VÝKON PRI CPU NA MAXIMÁLNEJ FREKVENCIICPU Mark 99 149 183 180 183 183 168 104 184 183 148 184 147 184FPU Mark 99 7220 8815 8880 8860 8860 8270 4990 8850 8860 7150 8880 7190 8880Business Di<strong>sk</strong> WinMark 5280 5320 1830 3390 3360 3550 4870 7880 7350 5070 5530 3220 7880HighEnd Di<strong>sk</strong> WinMark 14900 15100 8340 10300 13100 10600 13800 23800 24000 16500 16200 12100 24000Business Graphics WinMark 710 722 196 290 337 607 125 834 145 631 772 254 834HighEnd Graphics WinMark 1390 1430 1150 1470 1320 1510 699 1780 976 1440 1780 992 1780VÝKON PRI CPU V NASTAVENÍ RIADENOM OS (BATTERY AUTOMATIC ADAPTIVE)CPU Mark 99 68,7 69,1 64 69,1 69,1 68,4 69,2 69,4 69,1 68,5 69,4 68,1 69,4FPU Mark 99 3300 3300 3150 3320 3320 3290 3320 3316 3320 3290 3327 3308 3327Business Di<strong>sk</strong> WinMark 4650 4930 1730 3140 3110 3210 4420 7320 6820 4500 5130 2850 7320HighEnd Di<strong>sk</strong> WinMark 14100 14030 8100 9570 12170 10400 13300 22120 22300 15200 15050 11140 22300Business Graphics WinMark 340 562 86,6 226 262 221 112 649 113 337 601 135 649HighEnd Graphics WinMark 693 753 425 774 695 634 529 937 514 705 937 485 937BATTERYMARK 4.1 (ŠTANDARDNÉ NASTAVENIE)Life Test [min] 260 264 194 185 288 259 390 268 510 398 400 217 510Conditioning Run [min] 220 228 186 107 230 189 419 197 390 255 253 148 419SYSMARK 2001SysMark 2001 Index 180 211 192 198 201 188 149 225 202 198 218 190 225DOSAH WLAN (UTILITA VO WINDOWS)max.Vzdialenos [m] 7,1 7,1 6,4 11,3 11,3 11 8,7 9 9 9 9 6,3 11,3max.max.max.max.50 PC REVUE 8/2003


Pracovné frekvencie (v MHz) a <strong>na</strong>pätia (V) v jednotlivých reimoch prácePentium M 1600 1600/1,484 1400/1,420 – 1200/1,276 – 1000/1,164 – 800/1,036 600/0,956Pentium M 1500 1500/1,484 1400/1,452 – 1200/1,356 – 1000/1,228 – 800/1,116 600/0,956Pentium M 1400 – 1400/1,484 – 1200/1,436 – 1000/1,308 – 800/1,108 600/0,956Pentium M 1300 – – 1300/1,388 1200/1,356 – 1000/1,292 – 800/1,26 600/0,956Pentium M 1100 LV – – – – 11000/1,18 1000/1,164 900/1,1 800/1,02 600/0,956Pentium M 900 ULV – – – – – – 900/1,004 800/0,988 600/0,844REÈ ÈÍSELAj drobné rozdiely v konfigurácii (typ pouitej grafiky,pevný di<strong>sk</strong>) majú vplyv <strong>na</strong> výsledky výkonnostnýchtestov. Ak sa pozrieme <strong>na</strong> výsledky testovvýdre <strong>na</strong> batérie, po¾ahky zistíme, e tu sú rozdielymedzi jednotlivými z<strong>na</strong>èkami i modelmi výraznejšie.Dôvod je prozaický. Kadá firma toti riešioptimalizáciu riadenia spotreby pod¾a vlastnéhoreceptu. Niekto sa výhradne spolieha <strong>na</strong> ovládaèeIntelu a operaèného systému, iní vyuívajú aj vlastnériešenia. U prítomnos vlastnej utility, ktoráumoòuje prípadné pouívate¾<strong>sk</strong>é <strong>na</strong>stavenie vlastnostípower ma<strong>na</strong>gementu, je dobrý signál.Podrobnejšiu a<strong>na</strong>lýzu nájdete ïalej.Keby sme mali zhodnoti úèinkovanie centrinovýchnotebookov, musíme priz<strong>na</strong>, e mikroprocesorPentium M, ktorý je základom Centri<strong>na</strong>, je malýzázrak. Jeho výkon je porov<strong>na</strong>te¾ný s ove¾a vyššietaktovanými mikroprocesormi Pentium 4. Pritomtento mikroprocesor má minimálnu spotrebu,vïaka èomu nie je problém dosiahnu s notebookmidoby práce <strong>na</strong> batérie, o ktorých sme po dlhéroky iba márne snívali. Zaujímavé bolo aj porov<strong>na</strong>nievlastností adaptérov WLAN. Adaptér, ktorý jepevnou súèasou Centri<strong>na</strong>, má o nieèo menší dosahako variant, ktorý do notebookov zabudováva Dell.Dlho sme premýš¾ali, ktoré z testovaných notebookovby si zaslúili ocenenie, prakticky kadýz výrobcov má v svojom produkte nieèo výnimoèné.Pri notebookoch Toshiba je to výborný Powerma<strong>na</strong>gement, ktorému sa ako-tak pribliuje IBM.Pri notebookoch Dell je to preferovanie rýchlej verzieWLAN aj za cenu straty oz<strong>na</strong>èenia Centrino.Acer môe presvedèi vysokou bezpeènosou. Cenovovýhodné sú zasa modely Asusu a Umaxu. Napokon<strong>na</strong> silné stránky konkrétnych modelov smevás upozornili <strong>na</strong> predchádzajúcich stranách.Nakoniec sme sa rozhodli udeli nieko¾ko oceneníTip redakcie.Prvé ocenenie – Tip redakcie Najmobilnejšie Centrino– si odnáša notebook Toshiba Portégé R100,ktorý po<strong>sk</strong>ytuje výbornú mobilitu (1,1 kg!), pritompo<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon a ve¾kú výdr pri práci<strong>na</strong> batérie. Jedinou chybou tohto notebooku jeabsencia optickej mechaniky, ale tú sme mu pripoh¾ade <strong>na</strong> ostatné parametre a výkon radi odpustili.S udelením druhého ocenenia – Tip redakcie Centrinov <strong>na</strong>jlepšej výbave – sme váhali ve¾mi dlho.V hre boli dva modely: Dell Latitude D800 a ToshibaSatellite Pro M10. Napokon sme sa rozhodli predruhý z menovaných, prièom zaváil lepší výsledoktestov dåky práce <strong>na</strong> batérie.Posledným oceneným notebookom je Acer TravelMate800 LCi, ktorý pod¾a nášho názoru disponoval<strong>na</strong>jlepším pomerom ce<strong>na</strong>/výkon zo všetkýchtestovaných modelov. Treba však priz<strong>na</strong>, e minimálnecenovo mu dos zdatne sekundoval notebookAsus a <strong>na</strong>jmä Umax.CENTRINO V PRAXIO tom, èo je Centrino, z akých prvkov sa <strong>sk</strong>ladá a èovšetko prináša, ste sa mohli dozvedie v èlánkuCentrino: revolúcia v notebookoch a la Intel, ktorývyšiel v aprílovom vydaní PC REVUE. Po testovanítucta centrinových notebookov sme však mali monos<strong>na</strong>dobudnú praktické <strong>sk</strong>úsenosti, s ktorými saoplatí s vami podeli.Prvým okruhom je práca power ma<strong>na</strong>gementua <strong>sk</strong>úsenosti s jeho implementáciou u jednotlivýchvýrobcov notebookov. Spoloènos Intel definovalapre mikroprocesory Pentium M šes, respektíve päreimov práce v podobe frekvencií a úrovne <strong>na</strong>pájacieho<strong>na</strong>pätia. Ich hodnoty pre jednotlivé mikroprocesorysme pre preh¾adnos zoradili do tabu¾ky. V prípademikroprocesorov LV je k dispozícii pätica hodnôta pri mikroprocesore ULV iba trojica.Keï sa <strong>na</strong>d tabu¾kou dôkladne zamyslíme, istonám zíde <strong>na</strong> um, preèo Intel nepodporuje v prípadevšetkých modelov reguláciu pracovnej frekvenciev kroku po 100 MHz, ako to robí pri mikroprocesoreULV, prípadne LV. Rov<strong>na</strong>kú otázku si zrejme poloiliaj niektorí producenti notebookov a dali sa do <strong>sk</strong>úšania.Výsledkom je, e tieto spoloènosti sa vo svojichnotebookoch nespoliehajú <strong>na</strong> štandardné schopnostiautomatickej vo¾by reimu práce. Najïalej sú v tomtosmere produkty spoloèností IBM a Toshiba, prekvapenímje s<strong>na</strong>ha Asusu. Treba však priz<strong>na</strong>, e v prí-´Vplyv <strong>na</strong>stavenia pracovných parametrov prostredníctvom SpeedStep <strong>na</strong> výkon jednotlivých komponentov notebookupri mikroprocesore Pentium M ULV 900 MHz (merané <strong>na</strong> Toshiba Portégé R100)nnn – pracovná frekvencia nie je definovaná spoloènosou Intel


H A R D W A R EVplyv <strong>na</strong>stavenia pracovných parametrov prostredníctvom SpeedStep <strong>na</strong> výkon jednotlivých komponentov notebookupri mikroprocesore Pentium M 1600 MHz (merané <strong>na</strong> Toshiba Tecra S1−12)nn – pracovná frekvencia nie je definovaná spoloènosou Intelpade <strong>na</strong>posledy menovanej spoloènosti sú monosti<strong>na</strong>stavovania pomerne malé. Najprepracovanejšímnástrojom <strong>na</strong> správu <strong>na</strong>pájania, a to nielen èo sa týkamonosti <strong>na</strong>stavenia mikroprocesora, momentálnedisponuje Toshiba. Ostatne <strong>na</strong>jviac v tomto prípadepovedia obrázky. Na prvej sérii vidíte monostipo<strong>sk</strong>ytované štandardne operaèným systémomWindows. Na druhej sérii sú monosti utility ToshibaPower Saver, ktorá okrem monosti automatickéhon<strong>na</strong>stavovania pracovných podmienok mikroprocesoradisponuje aj širokými monosami manuálneho<strong>na</strong>stavenia. Okrem toho je tu úplne jedineènámonos definova správanie power ma<strong>na</strong>gementupod¾a toho, ko¾ko energie ostáva v batériách! Takoutomonosou dnes nedisponuje nijaký iný výrobca.Utilita <strong>na</strong>vyše umoòuje <strong>na</strong>stavova okrem mikroprocesoraaj parametre displeja, pevného di<strong>sk</strong>u a prechodudo reimu suspend. O tom, e takéto riešenieV IBM stavili <strong>na</strong> utilitu Battery MaxiMiser Wizard, je pekná, ponúka dosmoností, ale <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie mikroprocesora sú k dispozícii iba štyri vo¾bymá zmysel, vás celkom isto presvedèí porov<strong>na</strong>niedåky práce <strong>na</strong> batérie pri notebooku s vyuitím štandardnéhoautomatického <strong>na</strong>stavenia a notebooku,ktorého power ma<strong>na</strong>gement bol <strong>na</strong>stavený s oh¾adom<strong>na</strong> maximálnu úsporu energie. Vplyv rozdielneho<strong>na</strong>stavenia je markantný, èasto ním môete eliminovapotrebu druhej batérie.Displej je ïalšia vec, <strong>na</strong> ktorú vás chceme pri výberenotebooku upozorni. Hoci predajcovia vás budúneustále upozoròova <strong>na</strong> uhloprieèku, treba si všimnúaj ïalšie parametre, <strong>na</strong>jmä rozlíšenie. Èi všakvyuijete displej s menšou uhloprieèkou a vyššímrozlíšením, je len <strong>na</strong> vás. Nie kadému toti drobnépísmo vyhovuje (dá sa to však rieši zmenou <strong>na</strong>stavenia).Na druhej strane monos ma súèasne zobrazenéväèšie mnostvo informácií je lákavá nielen pregrafikov, ale aj pre pouívate¾ov kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií.K iným parametrom, ako sú kontrastný pomer,svietivos displeja èi latencia, sa dostanete asi ibavýnimoène (podarilo sa mi ich zisti iba u jedinéhovýrobcu, a tak som ich do tabu¾ky nezaradil). Je toškoda, lebo <strong>na</strong>jmä prvé dva parametre sa pod¾a<strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úseností pri jednotlivých výrobcoch i modelochvýz<strong>na</strong>mne odlišujú. Ïalšia vec, ktorá súvisí s displejom,je spotreba, a teda dåka práce <strong>na</strong> batérie.Regulácia jasu displeja (presnejšie úrovne jeho podsvietenia)má výz<strong>na</strong>mný vplyv <strong>na</strong> dåku práce <strong>na</strong>batérie. To dokumentuje aj graf, ktorý sme pre váspripravili. Ak teda nie je nevyhnutné <strong>na</strong> momentálnuprácu iné <strong>na</strong>stavenie displeja, udriavajte jeho jas <strong>na</strong>èo <strong>na</strong>jnišej úrovni. S displejom súvisí ešte jed<strong>na</strong>zvláštnos, s ktorou pred èasom prišla firma Apple –automatická regulácia jasu v závislosti od intenzityokolitého osvetlenia. Je to dobrý fíge¾, ktorý si zatia¾osvojili firmy IBM a Toshiba, verím však, e ostatní sapridajú ve¾mi rýchlo.Poslednou dôleitou vecou, ktorá s centrinovýminotebookmi úzko súvisí, je podpora bezdrôtovej komunikácie.Naše <strong>sk</strong>úsenosti ukazujú, e karta WLANintegrovaná priamo v Centrine disponujeo nieèo niším dosahom a zatia¾ ani nepodporuješpecifikáciu 802.11g, ktoráumoòuje rýchlejšiu komunikáciu. Na druhejstrane Intel pris¾úbil, e po definitívnomschválení štandardu 802.11g urýchlenedoplní jeho podporu do Centri<strong>na</strong>. Pod¾aposledných informácií sa takáto verziaCentri<strong>na</strong> dostane <strong>na</strong> trh u v poslednomštvrroku tohto roka. Konkurenèné modelyWLAN teda presvedèia pouívate¾ov,ktorí u do sietí 802.11g investovali. S prihliadnutím<strong>na</strong> výkony, ktoré jednotlivéadaptéry WLAN podali pri <strong>na</strong>šich testoch,je potrebné uvies ešte jeden fakt, ktorýmá výz<strong>na</strong>mný vplyv <strong>na</strong> dosah notebookuv rámci WiFi. Je ním umiestnenie antény.Systémy, ktoré majú antény integrovanév displeji, toti dosahujú v reálnej prevádzkepodstatne lepšie výsledky.Nastavenia správy <strong>na</strong>pájania vo Windows, ktoré vyuívaväèši<strong>na</strong> notebookov, toho mnoho neponúka. Pri notebookochToshiba je to i<strong>na</strong>k, panel má pozmenený obsah, pridané bolidve záloky. Prvou je Power Save Mode, ktorá môe ma dvepodoby (prvá pre bené mikroprocesory Pentium M, druhápre Pentium M ULV) a obsahuje mnostvo ve¾mi podrobných<strong>na</strong>stavení, ktoré vám umonia vytvori ten správny profilpresne pod¾a vašich poiadaviek. Druhou pridanou zálokouje Device Settings, ktorá umoòuje spravova <strong>na</strong>pájanieniektorých ïalších komponentov.V Asuse sasíce s<strong>na</strong>ili,alemonostiutilityPower4Gear súomnoho<strong>sk</strong>romnej−šie ako priIBMa ToshibeZÁVERCentrinové notebooky ešte len prichádzajú <strong>na</strong> trha ten <strong>na</strong>jväèší nápor mono oèakáva v <strong>na</strong>jatraktívnejšomobdobí roka – pred jeho koncom. Je nesporné,e Centrino je <strong>na</strong>ozaj malý zázrak. Výborný výkon,dlhá výdr, podpora mobility tak zo strany spotreby,ako aj implementácie podpory bezdrôtovej komunikácie.Nech sa pozriem <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný notebookz nášho preh¾adu, niet tam vyslovenej slabiny a je ibavecou preferencií konkrétneho pouívate¾a, èi siahnepo ultramobilnom riešení alebo uprednostní rozmernejšídisplej, prípadne sa dá <strong>na</strong>láka <strong>na</strong> multimediálnefunkcie. Pochopite¾ne, ceny centrinových modelovnie sú nízke. I tak si však myslím, e cenové rozpätie,ktoré nám trh v súèasnosti ponúka, je dostatoèné.Veï pred pár rokmi sme o notebooku s takými vlastnosami,ktoré nám ponúka aj ten <strong>na</strong>jmenej výkonnýmodel za aktuálnu cenu, mohli iba sníva. Navyšeprvý pokles cien sa pravdepodobne prejaví u o mesiaca ku koncu roka príde ïalšia vl<strong>na</strong> zlacòovania.52 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R ECanyon Flash 128 MBÏalším producentom, ktorý <strong>na</strong> náš trh zaèal dodávaèoraz populárnejšie pamäové k¾úèe USB, je spoloènosCanyon, známa ako producent základných dosiek.Canyon Flash je zvnútra rov<strong>na</strong>ký ako iné zariadeniatejto kategórie, obsahuje most USB <strong>na</strong> komunikácius poèítaèom, ktorý má integrovaný radièpamäte NAND flash a pamä (SanDi<strong>sk</strong>). V prípadeCanyonu sú <strong>na</strong>teraz dostupné dve verzie <strong>sk</strong>apacitami 128 alebo 256 MB. Na otestovanie smemali k dispozícii prvý zo zmienených. To, èím saod konkurencie odlišuje, je dizajn. V Canyone totistavili <strong>na</strong> (aspoò pod¾a mòa) celkom zaujímavéa zatia¾ nevidené prieh¾adné puzdro, ktoré malov prípade testovaného modelu oranový nádych.Na tele prístroja je aj klasický prepí<strong>na</strong>è umoòujúciochranu pred prepísaním obsahu. Zariadeniepatrí k <strong>na</strong>jmenším a <strong>na</strong>j¾ahším k¾úèom USB <strong>na</strong>trhu, jeho rozmery sú 50 × 20 × 8 mm a hmotnosiba 10 gramov. Kryt konektora USB má praktickývýstupok, ktorý umoòuje prichytenie USBdi<strong>sk</strong>u o vrecko alebo priehradku v taške.K¾úè USB sa dodáva spoloène s CD vizitkou,ktorá obsahuje ovládaèe pre systém Windows 98(pri vyšších verziách ich netreba), program Free-Di<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger (slúi <strong>na</strong> formátovanie di<strong>sk</strong>u USB),kábel USB (A-A), šnúrku <strong>na</strong> zavesenie di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong> krka príruèku pouívate¾a.Di<strong>sk</strong> je rov<strong>na</strong>ko ako väèši<strong>na</strong> dodávaný s rozhranímUSB 1.1, bez problémov, samozrejme, komunikujeaj s rozhraním USB 2.0 (<strong>na</strong> nišej rýchlosti).V špecifikácii výrobku sme okrem zvyèajných vecí<strong>na</strong>šli aj informácie o tom, e zariadenie umoòujea milión prepisov a údaje zapísané do di<strong>sk</strong>u bymali osta èitate¾né a po dobu desiatich rokov! Tosme v rámci testovania nevedeli overi, a tak smeaspoò zistili, èo je za týmto parametrom. Pod¾a<strong>na</strong>šich zistení <strong>na</strong> garanciu neobvykle dlhej dobyuchovania informácie si v Canyone trúfli vïakapamätiam SanDi<strong>sk</strong>. Pokia¾ ide o mnostvo prepisov,platí to isté s dodatkom, e formátovanie di<strong>sk</strong>utreba realizova výhradne utilitou FreeDi<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger,ktorá je rýchlejšia ako iné nástroje (vrátanetých v OS) a okrem toho vykonáva pri formátovanídiagnostiku jednotlivých buniek pamäte. Výrobcatakisto udáva, e formátovanie týmto nástrojomzvyšuje rýchlos zariadenia. FreeDi<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>gertie podporuje vytváranie bootovacích di<strong>sk</strong>ov.Druhou funkciou, ktorou program disponuje,je monos definova heslo <strong>na</strong> ochranu obsahuk¾úèa USB. Pýtate sa, ako je moné èíta z „chránenéhodi<strong>sk</strong>u“ <strong>na</strong> ¾ubovo¾nom poèítaèi? Jednoducho,v prípade, e di<strong>sk</strong> chránite heslom, je <strong>na</strong>ò <strong>na</strong>hratáaplikácia Passman a tá je <strong>na</strong> hostite¾<strong>sk</strong>ompoèítaèi jediným súborom vidite¾ným v súborovomma<strong>na</strong>éri. Na to, aby ste sa dostali k ïalšiemuobsahu, je potrebné spusti spomenutú aplikáciu apo jej výzve zada heslo.Pri testovaní di<strong>sk</strong>u sme dosiahli hodnoty benépri di<strong>sk</strong>och USB s rozhraním USB 1.1 a vy<strong>sk</strong>úšali smeaj rozdiel medzi di<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>formátovaným v prostredíWindows a dodanou utilitou. Pravda je, e výz<strong>na</strong>mnýrozdiel sme nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li. Na druhejstrane to nie je jediný argument v prospech vyuitiaFreeDi<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>gera.ZÁVER. USB Flash od Canyonu síce <strong>na</strong> prvý poh¾adzaujme svojím vyhotovením, ale to, èo ho reálneodlišuje od iných di<strong>sk</strong>ov USB, je utilita FreeDi<strong>sk</strong>Ma<strong>na</strong>ger a monos heslom ochráni obsah uloený<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Práve <strong>na</strong>posledy menovaná funkcia hov tejto kategórii zariadení robí výnimoèným. -po-Hodnotenie:☺ Monos ochrany údajov☺ Rozmery a vyhotovenie☹ USB 1.1Odporúèaná ce<strong>na</strong>: 1090 Sk bez DPH/1308 Sk s DPHDodávate¾: Asbis SlovakiaTECHNICKÉ PREDSTAVENIE8/2003 PC REVUE 53


H A R D W A R EEpson Stylus Photo 950Táto tlaèiareò je špeciálne konštruovaná<strong>na</strong> tlaè fotografií. Je vybavená šesfarebnýmtlaèovým systémom, dokáetlaèi bezokrajovo <strong>na</strong> štandardné médiá,ako aj <strong>na</strong> rolky papiera. Vo výbaveje aj automatická rezaèka rolkovýchmédií. Stylus Photo 950 je schopná tlaèiaj <strong>na</strong> CD/DVD médiá.Tlaèiareò je zaloená <strong>na</strong> technológiiEPSON Micro Piezo s oddelenýmizásobníkmi atramentu pre všetky náplne(èier<strong>na</strong>, ltá, purpurová, azúrová,svetlopurpurová a svetloazúrová).Na dosiahnutie vyššej rýchlosti a kvalitymonochromatickej tlaèe je èier<strong>na</strong>hlava zdvojená.Vstupný zásobník <strong>na</strong> papier jeumiestnený v hornej èasti tlaèiarne, pritlaèi prechádza cez tlaèiareò a konèí vspodnom výstupnom zásobníku. Pritlaèi <strong>na</strong> rolku papiera sa tá umiestòujeza vstupný zásobník. Rolky sú vyhotovenév rozlièných šírkach, my sme malik dispozícii rolku širokú 100 mm. Na òusme tlaèili formáty 10 × 15 cm a tlaè savykonáva bez okrajov. Do prednej èastitlaèiarne sa umiestòuje automatická rezaèka.Tá zaistí, e pri tlaèi fotografií <strong>na</strong>rolku nemusíte striha papier ruène,ale tlaèiareò to urobí za vás.Pred pouitím rezaèky je potrebnéju správne kalibrova – to zaistí rezaniepresne v mieste, kde sa fotografiespájajú. Pri tejto kalibrácii sa <strong>na</strong> rolkevytlaèia viaceré pásiky, vykoná sa reza pouívate¾ urèí, pri ktorom pásikuje rez <strong>na</strong>jpresnejší.Súèasou dodávky je aj záchytné zariadenie<strong>na</strong> vytlaèené fotografie. Tie tedanepadajú <strong>na</strong> zem. V softvérovej výbavesa <strong>na</strong>chádza aj nástroj, ktorý pomáhapri tlaèi fotografií <strong>na</strong> rozlièné médiá.Ïalšia zaujímavá vlastnos je tlaè<strong>na</strong> médiá CD/DVD. Na tento úèel existuješpeciálny podávaè, do ktorého savkladá médium CD/DVD s povrchomvhodným <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> tejto tlaèiarni. Takétomédiá CD/DVD je moné zakúpiaj od firmy Epson. Výhodou je, e oprotipredchádzajúcim riešeniam nie jepotrebné po <strong>sk</strong>onèení tlaèe výsledok fixovalakom. Hneï po vytlaèení je odolnýdotyku i pri drsnejšom zaobchádzaní.Zásobník s médiom CD/DVD sa pritlaèi vkladá do zadnej èasti tlaèiarne aovládacou pákou v hornej èasti tlaèiarnesa zabezpeèí, e bude moné tlaèi<strong>na</strong> takéto hrubé médium (takmer2,5 mm). Tlaèi sa dá <strong>na</strong> médiá CD/DVDs priemerom 8 alebo 12 cm. Na vytvorenietlaèenej predlohy dodáva Epsonsamostatný program. Okrem editáciepredlohy tento program zabezpeèuje ajpresné umiestnenie výtlaèku <strong>na</strong> médiumCD/DVD.S kvalitou tlaèe sme boli ve¾mi spokojní– fotografie <strong>na</strong> rolku papieraboli vytlaèené kontrastne a so zachovanímfarebných odtieòov. Tlaèiareòje schopná regulova objem generovanýchkvapiek a minimálny objem je2 pl. Atrament rýchlo schne, <strong>na</strong> špeciálnommédiu výrobca garantuje svetlostálosa 25 rokov.Pri testoch sme <strong>sk</strong>úšali tlaèi fotografie<strong>na</strong> rolku špeciálneho papiera.Sedem fotografií s rozmermi 10×15Typ tlaèe: atramentový, šesfarebný tlaèovýsystém, oddelené všetky zásobníkyMetóda tlaèe: EPSON Micro Piezo systéms menite¾ným objemom generovaných kvapiek,minimálny objem 2 plMaximálne rozlíšenie: 2400 × 1440 dpiRýchlos tlaèe: maximál<strong>na</strong> 8,8 str./min., tlaèzmiešaného dokumentu v normálnom reime7,3 str./min., vytlaèenie fotografie 10 × 15 cmza 121 sekúndPodporované operaèné systémy: Windows95/98, Me, NT, 2000, XP a Mac OS 8.1a vyššíSpôsob pripojenia k poèítaèu: paralelný porta port USBPodporované tlaèové štandardy: ICM, sRGB,Apple ColorSync 2.0cm sme bez rezania v <strong>na</strong>jvyššej kvalitevytlaèili za 10 minút a 50 sekúnd.Z toho vychádza rýchlos tlaèe jednejfotografie <strong>na</strong> 93 sekúnd. Ïalej sme<strong>sk</strong>úšali zapoji aj rezaciu jednotku. Trifotografie sme v tomto prípade vytlaèilia odrezali za 4 minúty a 46 sekúnd.Z toho vychádza rýchlos tlaèejednej fotky <strong>na</strong> 96 sekúnd. Doba tlaèeprvej (textovej) strany v <strong>na</strong>jrýchlejšomreime je pod¾a nášho merania14 sekúnd. Pri zmiešanom typedokumentu v normálnom reimesme vytlaèili 10 strán za 2 minúty a10 sekúnd. Rýchlos tlaèe je tak 4,6str./min.V celkovom hodnotení je EpsonStylus Photo 950 tlaèiareò, ktorása dá vyuíva pri tlaèi fotografií,ale i potlaèi CD médií. Jej výhodouje hlavne vysoká kvalita tlaèe.Ce<strong>na</strong>: 15 790 Sk bez DPH/18 948 Sk s DPHZapoièal: Prime Service, s. r. o., LuèenecOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREKapacita buffera: 256 KBSoftvérové vybavenie: Epson PhotoQuickerv 3.1 a Print CDKapacita vstupného zásobníka: 100 listovSpotreba elektrickej energie: 25 W poèas tlaèeHladi<strong>na</strong> hluku: menej ako 45 dBAHmotnos: 7,6 kgRozmery: 515 × 333 × 209 mmCe<strong>na</strong> tlaèe: výdr èierneho atramentu 620strán pri pokrytí pod¾a ECMA (zhruba 3,5 %),ce<strong>na</strong> èiernej náplne 540 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong>èiernej strany pod¾a ECMA: 0,87 Sk bez DPH.Výdr kadej z farebných náplní 440 strán pripokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> náplne 540 Sk bez DPH.Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej strany pri pokrytí 25 % –6,14 Sk bez DPHZáruka: 1 rok


H A R D W A R ECanon i9100Novinkou z oblasti tlaèe <strong>na</strong> formát A3je tlaèiareò Canon i9100. Podobne akoiné <strong>na</strong>jnovšie tlaèiarne od firmyCanon aj táto pouíva tlaè s premenlivouve¾kosou kvapiek.Pritom generovaná kvapka má<strong>na</strong>jmenší objem len 4 pikolitre.Canon i9100 pouíva systémšiestich samostatne oddelite¾nýchzásobníkov <strong>na</strong> atrament.Okrem základných odtieòov zfarebného modelu CMYK v tlaèiarninájdeme aj fotografický (tedazoslabený) azúrový a fotografickýpurpurový atrament. Tieto doplòujúcefarby sa uplatòujú predovšetkýmpri kvalitnej tlaèi fotografií.Dizajn tlaèiarne je rov<strong>na</strong>ký ako pripredchádzajúcich modeloch, je všakprispôsobený <strong>na</strong> vstup tlaèových médiívo formáte A3. Canon i9100 je tedapodstatne širší ako tlaèiarne preformát A4. V hornej èasti je podávaè<strong>na</strong> 100 vstupných listov, ve¾kos vstupnéhopapiera mono zvoli od formátu10 × 15 cm a po A3. Pritom i9100dokáe tlaèi <strong>na</strong> formát A3 <strong>sk</strong>utoèneod okraja po okraj, èo je <strong>na</strong>ozaj zriedkavé.Canon i9100 sa dá k poèítaèu pripojilen pomocou portu USB, podporovanýje operaèný systém Windowsi Mac. Pri tlaèi podporuje i9100 ajtechnológiu Exif Print 2.2 – teda fotografiebudú vytlaèené automatickyzlepšené priamo poèas tlaèe. To jevýhodné vtedy, ak je originál<strong>na</strong> fotografiamenej kvalitná alebo bola realizovanápri nevhodnom <strong>na</strong>stavenídigitálneho fotoaparátu (prirodzeneopä s podporou Exif).V softvérovej výbave je nástroj <strong>na</strong>zlepšenú tlaè fotografií, tlaè z webovýchstránok bez straty údajov a pod.Ovládaè tlaèiarne umoòuje zmenumierky tlaèe (<strong>na</strong>pr. tlaè A4 <strong>na</strong> formátA3), k dispozícii sú farebné efekty,potlaèenie šumu vo fotografiách, vodoz<strong>na</strong>kyatï. Páèila sa nám aj nízkahluènos tlaèe.Tlaèiareò sme <strong>sk</strong>úšali beným spôsobom– tlaèili sme text, fotografie ikancelár<strong>sk</strong>e dokumenty, a to vo formáteA4 a A3. Najprv uvádzame výsledkypre formát A4. Tlaè prvej (jednoduchej)strany trvala v <strong>na</strong>jrýchlejšomreime 15 sekúnd. Tlaè desiatichstrán v <strong>na</strong>jrýchlejšom reimetrvala dve minúty a dve sekundy.Prepoèítaná rýchlos tlaèe je teda4,92 str./min. Vytlaèi 50 strán s tabu¾kami,obrázkami a farebne zvýraznenýmtextom v štandardnom reimetrvalo 19 minút a 25 sekúnd.Prepoèítaná rýchlos tlaèe je okolo2,8 str./min. V prípade formátu A3bola prvá stra<strong>na</strong> vytlaèená v <strong>na</strong>jrýchlejšomreime za 22 sekúnd. Pri tlaèi50 strán kombinovaného dokumentuv štandardnej kvalite sme <strong>na</strong>merali27 minút a 12 sekúnd. Tlaè fotografievo formáte A3 bola hotová za 2 minútya 10 sekúnd – v tejto oblasti jei9100 <strong>sk</strong>utoène rýchla tlaèiareò.Rozlíšenie: 4800 × 2400 dpiTechnológia tlaèe: atramentová, MicroFineDroplet technologySpráva farieb: ICM v2.0, ColorSync 2.5, ExifPrint 2.2Rýchlos monochromatickej tlaèe: max.6 str./min., štandardne 5,7 str./min.Rýchlos farebnej tlaèe: pre text a grafiku max.6 str./min., štandardne 4,2 str./min.Rýchlos fotografickej tlaèe: pre A4 štandardne1 str./min. 10 × 15 cm štandardne 29 sGramá tlaèových médií: 64 ÷ 105 g/m 2a špeciálne médiá Canon do 270 g/m 2ivotnos zásobníka: èierny atrament 310 stránpri 5 % pokrytí A4, farebný atrament 270 stránZo stránky kvality sme boli spokojnís výsledkom pri tlaèi fotografií atextového dokumentu. V prípade plynulýchfarebných prechodov pri obchodnejgrafike sme však zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>limenší kontrast ne v prípademodelu Canon i900.Vcelku ide o tlaèiareò, ktorá sauplatní v dizajnér<strong>sk</strong>om štúdiu hlavne<strong>na</strong> tlaè plagátov vo formáte A3.Poui sa dá aj <strong>na</strong> tlaè konštrukènýchalebo projektových výkresovvo väèších formátoch. Na profesionálnepouitie sa táto tlaèiareò dádoplni o PowerRIP 2000, èím sa dosiahnepodpora jazyka PostScript.Ce<strong>na</strong>: 23 325 Sk bez DPH/27 990 Sk s DPHZapoièal: Canon SlovakiaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRECeny zásobníkov: 350 Sk bez DPH/420 Sks DPH rov<strong>na</strong>ko za èierny atrament i kadúz farebných náplníCeny vytlaèenia jednej strany: èier<strong>na</strong> s pokrytím5 %: 350/310 = 1,13 Sk bez DPH/1,35 Sks DPH. Farebná stra<strong>na</strong> s pokrytím 15 %: 3 ×350/310 = 3,39 Sk bez DPH/4,06 Sk s DPHSvetlostálos: 25 rokovSpotreba elektrickej energie: 3 W (pohotovostnýreim), pri tlaèi 24 WHluk: 37 dBARozmery: 573 × 334 × 196 mmHmotnos: 8 kgZáruka: 12 mesiacov


H A R D W A R EEpson Stylus Photo 900Táto tlaèiareò predstavuje lacnejší variantmodelu Stylus Photo 950. Aj <strong>na</strong>priektomu však ponúka monos tlaèe<strong>na</strong> médiá CD/DVD a aj <strong>na</strong> špeciálnemédiá a rolky od firmy Epson. Tátotlaèiareò však nedisponuje automatickourezaèkou rolkového papiera.Tlaèiareò je schopná tlaèi <strong>na</strong> špeciálnemédiá EPSON v reálnom rozlíšenía 5760 dpi.Tlaèový systém je šesfarebný sosamostatným èiernym a samostatnýmfarebným zásobníkom. Ten <strong>na</strong> rozdielod modelu Epson Stylus Photo 950 obsahujeintegrované náplne pre všetkyfarebné atramenty (teda okrem èierneho).Zostávajúci atrament v zásobníkochje presne sledovaný a táto informáciaje pre kadý zásobník vidite¾náv ovládaèi k tlaèiarni. Aj v tomto prípadeje podporovaná bezokrajovátlaè <strong>na</strong> štandardné médiá i rolky. Výtlaèkysú hneï po vytlaèení suché. Novinkouje podpora technológie PrintImage Matching II, ktorá umoòujevernú reprodukciu obrázkov z digitálnychfotoaparátov rôznych z<strong>na</strong>èiek(<strong>na</strong>pr. Epson, Olympus, Sony a ïalšiez<strong>na</strong>èky). Táto technológia je zaloená<strong>na</strong> vyuití ïalších informácií z digitálnehofotoaparátu – zoh¾adòujú sapodmienky, v ktorých bol daný obrázok<strong>na</strong>snímaný. Takisto sa zoh¾adòujú<strong>na</strong>stavenia technických parametrovfotoaparátu.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme sa sústredili<strong>na</strong> tlaè fotografie ve¾kosti A4v <strong>na</strong>jvyššom rozlíšení <strong>na</strong> špeciálnemédiá. Takýto spôsob tlaèe bol hotovýza 6 minút a 9 sekúnd. Tlaè tejistej fotografie <strong>na</strong> obyèajný papier v<strong>na</strong>jvyššej kvalite trvala 3 minúty a44 sekúnd. Rozdiel v kvalite vytlaèenejfotografie bol ve¾ký.Na špeciálnom papieri smezí<strong>sk</strong>ali kontrastné výtlaèky s presneoddelenými odtieòmi i farieb. Dobatlaèe prvej (textovej) strany v <strong>na</strong>jrýchlejšomreime bola 16 sekúnd, tlaèjednej farebnej strany v normálnom re-ime trvala dve minúty.Pri testovaní sme si overili, e ajv tomto prípade je moná tlaè aj s otvorenýmhorným vekom tlaèiarne. Detailnesa teda dá sledova priebeh tlaèe zovšetkých šiestich atramentových zásobníkov.Zásobníky <strong>na</strong> atrament je monévymeni a po ich spotrebovaní. Pouívate¾<strong>sk</strong>ýpanel tvoria tri tlaèidlá –zapí<strong>na</strong>nie tlaèiarne, posun papriera aèistenie dýz tlaèového systému.Epson Stylus Photo 900 je tlaèiareòpre záujemcov o vysokú kvalitu tlaèe.Výhodou je monos tlaèe <strong>na</strong> médiáCD/DVD.Ce<strong>na</strong>: 9730 Sk bez DPH/11 676 Sk s DPHZapoièal: Prime Service, s. r. o., LuèenecOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREMaximálne rozlíšenie: 5760 dpiRýchlos tlaèe: maximálne 9 str./min. premono, 8,8 str./min. color, fotografia ve¾kosti10 × 15 cm za 97 sekúndVyrovnávacia pamä: 32 KBRozhranie: paralelné a USB 1.1Hluènos: 45 dBaSpotreba: max. 12 WRozmery: 493 × 306 × 183 mmHmotnos: 6,9 kgCe<strong>na</strong> tlaèe: výdr èierneho atramentu 540strán pri pokrytí pod¾a ECMA, ce<strong>na</strong> èiernejnáplne 940 Sk (dvojité balenie 780 Sk)bez DPH. Ce<strong>na</strong> èiernej strany s pokrytím pod¾aECMA: 1,74 Sk (dvojité balenie 1,44 Sk)bez DPH. Výdr kadej z farebných náplní 330strán pri pokrytí 5 %, ce<strong>na</strong> náplne1060 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> tlaèe farebnej stranypri pokrytí 25 % – 3,21 Sk bez DPHZáruka: 1 rok56 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R EOKI B4300Tento model predstavuje<strong>na</strong>jnovšiu laserovúmonochromatickútlaèiareò od spoloènostiOKI. Firmaòou <strong>na</strong>hrádza doterajšímodel OKIPage série14. Novinka má tradiènýtvar s monochromatickýmdisplejom a ôsmimi tlaèidlami <strong>na</strong>prednom paneli. Tlaèiareò výrobcaodporúèa pre oblas malých a strednýchpodnikov. Rýchlos tlaèe OKIB4300 je pod¾a výrobcu 18 str./min.Recenzovaný model dosahuje aj ve¾midobrú rýchlos tlaèe prvej strany.Tlaèiareò riadi procesor, kapacitazabudovanej pamäte je 16 MB. Okremzákladného modelu s pripojením pomocouportu USB 2.0 a paralelnéhoportu existuje aj model B4300/n. Tenobsahuje aj monos pripojenia dopoèítaèovej siete. Takisto existuje ajmodel s podporou tlaèového jazykaPostScript.Spotrebný materiál v tomto prípadetvorí samostatný optický valec azásobník <strong>na</strong> toner. Zásobníky <strong>na</strong> tonerje moné zakúpi štandardné (výdr2500 strán) alebo ve¾kokapacitné(výdr 6000 strán). V prípade ruènéhopodávania tlaèeného média tlaèiareòpodporuje ajpriamu dráhu papiera.Model s oz<strong>na</strong>èením B4200 je vybavenýmenšou kapacitou pamäte RAM– 8 MB. V jeho prípade sa dajú pouilen štandardné zásobníky <strong>na</strong> toner anie je moné jej dodatoèné rozšírenie<strong>na</strong> pripojenie k poèítaèovej sieti.Pri testovaní sme sa sústredili <strong>na</strong>rýchlos tlaèe prvej strany a <strong>na</strong> rýchlostlaèe rozsiahlejšieho dokumentu.Prvá stra<strong>na</strong> je vytlaèená <strong>na</strong>ozaj ve¾mirýchlo – v <strong>na</strong>šom prípade to bolo za7,6 sekundy, prièom doba od poslednejtlaèe bola viac ako pol hodiny.V ovládaèi je moné <strong>na</strong>stavi tristupne kvality tlaèe – <strong>na</strong>jrýchlejší, normálnya <strong>na</strong>jkvalitnejší. V <strong>na</strong>jrýchlejšomreime je text vytlaèený èitate¾ne,ale obchodná grafika je dos nekontrastná.Normálnya <strong>na</strong>jlepší reim sa potomlíšia kvalitou tlaèe zloitýchobrázkov, <strong>na</strong>pr. fotografií. V prípadedokumentu s fotografiami je rozdiel vtlaèi medzi jednotlivými reimamiokolo 2 sekúnd. Skúšali sme aj tlaèrozsiahlejšieho dokumentu, ktorý obsahovaltext, grafy, fotografie i tabu¾ky.V prípade 50-stranového dokumentusme jeho tlaè ukonèili po 2 minútacha 54 sekundách. Prepoèítanárýchlos tlaèe je tak okolo 17,5 str./min.Tlaèiareò v teste potvrdila vysokúrýchlos tlaèe i krátku dobu tlaèeprvej strany. Je preto <strong>na</strong>ozaj vhodnádo stredných a menších podnikov.Ce<strong>na</strong>: 13 340 Sk bez DPH/16 008 Sk s DPHDodávate¾: OKI Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRERýchlos tlaèe: 18 str./min.Rozlíšenie tlaèe: 600 × 1200 dpiKapacita buffera štandard/max.: 16/48 MBTlaè prvej strany: 6,2 sivotnos tlaèiarne: 180 000 stránOdporúèané mesaèné zaaenie: 15 000 stránKapacita štandardného vstupného podávaèa:250 listovVolite¾ný vstup papiera: 500 listovGramá papiera: 60 ÷ 120 g/m 2 v ruènompodávaèiPripojenie k poèítaèu: paralelné, USB 2.0,volite¾ne sieové rozhranie alebo sériovéTlaèový jazyk: emulácia PCL5e, PCL6,PostscriptPodporovaný operaèný systém: DOS, Windows95, 98, Me, NT4.0, 2000, XP, Mac OS 8.6,Mac OS XHluènos: 53 dBARozmery: 355 × 395 × 200 mmHmotnos: 9 kgCe<strong>na</strong> spotrebného materiálu: výdr ve¾koka−pacitného zásobníka <strong>na</strong> toner – 6000 strán(pri pokrytí 5 %), výdr optického valca25 000 strán pri kontinuálnej tlaèi. Ce<strong>na</strong>tonerového zásobníka pre 2500 strán1339 Sk bez DPH, pre 6000 strán 2717 Skbez DPH. Ce<strong>na</strong> optického valca 6514 Skbez DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej strany pretonerový zásobník <strong>na</strong> 6000 strán: 2717/6000+ 6514/25000 = 0,71 Sk bez DPHZáruka: 2 roky8/2003 PC REVUE 57


H A R D W A R ECanon CanoScan 9900FIde o <strong>sk</strong>ener z <strong>na</strong>jvyššej triedy z<strong>na</strong>èky Canon.U <strong>na</strong> prvý poh¾ad to potvrdzuje jehodizajn: je efektný, èo podèiarkuje predovšetkýmkovový kryt veka, hliníkovétlaèidlá <strong>na</strong> prednom paneli a netradièné riešenie<strong>sk</strong>enovania prieh¾adných materiálov.Spodná èas veka je vybavená bielym odnímate¾nýmkrytom. Pod týmto krytom sa <strong>na</strong>chádza samostatnýzdroj svetla, ktorý sa vyuíva práve pri <strong>sk</strong>enovaníprieh¾adných dokumentov.CanoScan 9900F je vlastne prvý <strong>sk</strong>ener typu CCDz dielne tejto firmy, ktorý sme mali monos vy<strong>sk</strong>úša.Na Sloven<strong>sk</strong>o sa toti predtým dováali ztejto firmy hlavne <strong>sk</strong>enery typu CIS. Maximálnyformát <strong>sk</strong>enovaných prieh¾adných dokumentov je10 × 15 cm.Predný panel <strong>sk</strong>enera obsahuje štyri tlaèidlá –kopírovanie, <strong>sk</strong>enovanie, uloenie do súboru (predvolenýje formát PDF) a odosielanie <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanéhodokumentu pomocou elektronickej pošty. Konkrétnyvýz<strong>na</strong>m tlaèidiel sa dá zmeni pomocou softvérovéhovybavenia tak, ako to vyhovuje pouívate-¾ovi. Aj parametre <strong>sk</strong>enovania sú pozoruhodné –optické rozlíšenie a 3200 × 6400 dpi, 48-bitováfarebná håbka a patentovaná technológia <strong>na</strong> odstraòovanieprachu a škrabancov pri <strong>sk</strong>enovaní poškodenýchoriginálov FARE Level 2. Tá pracuje <strong>na</strong> princípevytvorenia separátneho obrazu škrabancov akazov pomocou infraèerveného svetla. S vyuitímtohto obrazu sa potom <strong>na</strong> výslednej podobe <strong>sk</strong>enovanéhoobrazu upravujú len tie èasti, ktoré je<strong>na</strong>ozaj potrebné upravi. Skener CanoScan 9900Fsa dá k poèítaèu pripoji pomocou rozhrania USB2.0 a aj FireWire.Softvérovú dodávku tvorí predovšetkým <strong>sk</strong>enovacíprogram ScanGear, program ArcSoft Photo-Base (vytváranie fotoalbumov), ArcSoft Photo-Studio (grafický editaèný program), ScanSoft Omni-Page SE (OCR rozpoznávanie z<strong>na</strong>kov) a Presto! PageMa<strong>na</strong>ger(správa <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných dokumentov).Súèasou dodávkysú umelohmotné dr-iaky prieh¾adných dokumentov troch typov.Takisto je moné <strong>sk</strong>enova rolky a formáty 10 ×15 mm. Pomocou tohto softvérového vybavenia jemoné <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>raz <strong>sk</strong>enova 24 jednotlivých snímokformátu 35 mm. Z<strong>na</strong>mená to, e nemusíte tietosnímky vklada individuálne, ale urýchlite celúprácu <strong>sk</strong>enovaním všetkých snímok <strong>na</strong>raz.Pri testovaní sme <strong>sk</strong>ener pripojili pomocou rozhraniaUSB a pouívali pod operaèným systémomMicrosoft Windows XP. Ako <strong>sk</strong>enovaciu aplikáciusme zvolili Adobe Photoshop 6.0. V tejto konfiguráciisme <strong>na</strong> dokonèenie prvotného náh¾adu èakalilen 6 sekúnd. Skenovanie dokumentu A4 pri pouitírozlíšenia 150 dpi trvalo 9,8 sekundy, pri 300 dpi tobolo 15 sekúnd a s pouitím rozlíšenia 600 dpi sme<strong>na</strong> dokonèenie <strong>sk</strong>enovania èakali 47 sekúnd. Skenovaniefotografie s rozmermi 10 × 15 cm a s rozlíšením600 dpi trvalo 16 sekúnd. Skenovanie priesvitnéhomateriálu toho istého formátu pri tomistom rozlíšení trvalo takmer o 2 sekundy dlhšie.Dobu <strong>sk</strong>enovania sme vdy merali od zadania povelu<strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie a po jeho ukonèenie. Z <strong>na</strong>meranýchhodnôt vyplýva, e CanoScan pouíva rýchlykrokový motor a <strong>sk</strong>enovacia hlava je oproti minulostiasi širšia.Zo stránky kvality sme nemali výhrady k podaniufarieb ani k ich vernosti. Je jasné, e tento <strong>sk</strong>enerpouíva ve¾mi kvalitné šošovky a aj prevodníkA/D je dostatoène presný.Spoèítané a podèiarknuté, CanoScan 9900F je <strong>sk</strong>enerurèený hlavne <strong>na</strong> profesionálne pouitie.Vyuijú ho tak predovšetkým DTP štúdiá,umelci a z h¾adi<strong>sk</strong>a dosahovanej rýchlostisa uplatní aj pri kadodennom<strong>na</strong>sadení v podnikovom prostredípri <strong>sk</strong>enovaní papierových dokumentov.Kvalita softvérového vybaveniazodpovedá celkovému vyhotoveniu<strong>sk</strong>enera a dosahovanej kvalite <strong>sk</strong>enovania.Jednoz<strong>na</strong>ène ide o vlajkovú loïmedzi <strong>sk</strong>enermi z<strong>na</strong>èky Canon a tomu zodpovedáaj jeho ce<strong>na</strong>.Hodnotenie:☺ Rýchla realizácia náh¾adu☺ Vysoká kvalita <strong>sk</strong>enovania☺ Skenovací softvér☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 17 658 Sk bez DPH/21 190 Sk s DPHZapoièal: Canon SlovakiaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETRESkenovacia technológia: CCDMaximálne optické rozlíšenie: 3200 × 6400 dpiMaximál<strong>na</strong> farebná håbka: 48−bit.Monosti pripojenia: USB 2.0 Hi−Speed, FireWireNadštandardné funkcie: FARE Level 2 <strong>na</strong> odstraòovanieškrabancov, <strong>sk</strong>enovanie 24 snímok formátu 35 mm <strong>na</strong>razNapájanie: externý adaptérOvládací panel: 4 tlaèidláSpotreba elektrickej energie: max. 19,5 W, 6 W standbyRozmery: 290 × 509 × 127 mmHmotnos: 5,2 kgZáruka: 12 mesiacovSony D−NE1 (Atrac/MP3 CD walkman)TECHNICKÉ PREDSTAVENIEIde o CD walkman, ktorý je oproti svojej konkurenciizameraný hlavne <strong>na</strong> podporu formátu ATRAC(Adaptive TRansition Acoustic Coding). V tomtoprístroji je moné prehráva súbory ATRAC3 iATRAC3plus. V prípade <strong>na</strong>posledy spomenutéhoformátu sa dá dosiahnu stupeò kompresie oprotioriginálu a 1:20 pri zaistení dobrej kvality zvuku.Rýchlos prenosu je v tomto prípade 64 kb/s alebo 48kb/s. S pouitím formátu ATRAC3plus môeteumiestni <strong>na</strong> jedno médium CD-R/RW obsaha 30 hudobných CD médií.V prípade formátu ATRAC3 je kompresiaoproti originálu 1:10, no prenosová rýchlosje vyššia – a 132 kb/s. Súèasou dodávky je ajsoftvér Simple Burner, ktorý umoòuje <strong>na</strong>pa¾ova<strong>na</strong> CD médiá <strong>sk</strong>ladby aj vo formáteATRAC3plus.Okrem týchto formátov je zabudovaná ajpodpora pre MP3 a, prirodzene, môete prehrávaaj bené audio CD/CD-R/CD-RW.Prístroj má tvar ako bený CD walkman, celý obalje vytvorený z hliníka a priesvitného akrylátu. Hlavnéovládacie tlaèidlá sú umiestnené <strong>na</strong> prednom panelia zopakované sú <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaní v blízkostislúchadiel. Súèasou dia¾kového ovládaèa je ajpodsvietený informaèný displej. Zaujal nás spôsob<strong>na</strong>stavenia hlasitosti, ktorá sa zadáva otáèaním výkyvnéhoovládaèa. Súèasou dodávky je aj driak <strong>na</strong>doplòujúce batérie a externé puzdro <strong>na</strong> batérie. Priprehrávaní je moné <strong>na</strong>stavi záloky, k dispozícii jeaj monos zvýraznenia basov. Po odklopení hornéhoveka prístroja je moné vloi CD médium.Okrem toho sa tu <strong>na</strong>chádzajú ïalšie prepí<strong>na</strong>èe a ajpriestor <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjate¾nú batériu. Výrobca zabudovaldo tohto prístroja aj optický audiovýstup.Vcelku ide o CD walkman s vysokou kvalitou prehrávaniaa podporou moderných formátov. Zaujmekvalita vyhotovenia a výhodná je monos dlhodobéhoprehrávania hudby.-om-TECHNICKÉ PARAMETREFrekvenèný rozsah: 20 Hz a 20 kHzMaximál<strong>na</strong> doba prehrávania: <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjate¾né batérie 55 hodín,<strong>na</strong> alkalické batérie 95 hodín (formát ATRAC3plus)Rozmery: 135,4 × 135,4 × 15,8 mmHmotnos: 179 gramov (bez príslušenstva)Ce<strong>na</strong>: 8325 Sk bez DPH/9990 Sk s DPHZapoièal: Sony Slovakia58 PC REVUE 8/2003


Sony DSC−V1 nájdete<strong>na</strong> CD REVUEV Sony sa s prechodom <strong>na</strong> 5 megapixelov rozlúèilis e<strong>sk</strong>ovým radom, ktorého posledným zástupcom<strong>na</strong>vdy ostane model DSC S-85. Priaznivci spomenutejrodiny digitálov sa však o budúcnos bá nemusia,Sony pre nich pripravilo nový, véèkový rad.Na prvého zástupcu sme sa mali monos pozrie.CHARAKTERISTIKA. Z <strong>na</strong>písaného je zrejmé, kamby novinka mala patri – medzi špièkové kompakty.Pri podrobnejšom <strong>sk</strong>úmaní, ak eliminujete odlišnéfarebné vyhotovenie, dokonca nájdete isté paralelys radom S. Prístroj je celokovový a dodáva sa vstriebornom vyhotovení. Telu dominuje objektív,ktorý pochádza od tradièného partnera Sony – firmyCarl Zeiss. Ide o Vario-So<strong>na</strong>r, ktorého parametrenájdete v tabu¾ke <strong>na</strong> CD prílohe, tu uveïme aspoòrozsah zoomu – 4× (34 ÷ 136 mm pri 35 mm filme).Svetelnos objektívu je v tejto kategórii <strong>sk</strong>ôr priemerná– F2,8 ÷ F8. To, e snímaè má 5 megapixelov(5,2 spolu, 5,0 efektívnych), sme u spomí<strong>na</strong>li.Dodajme, e ide o typ SuperHAD CCD a ním generovanéobrázky môu ma maximálne rozlíšenie2592 × 1944 alebo 2048 × 1536, pod¾a toho, akýpomer strán zvolíte (4:3 alebo 3:2). Podporovanésú, samozrejme, aj ïalšie rozlíšenia, kompletnývýpis je v tabu¾ke, ktorú nájdete <strong>na</strong> CD prílohe.Ostri mono automatikou alebo manuálne,prièom sa dá voli medzi viacerými spôsobmi merania.Optika zvládne ostrenie v normálnom reimeod 40 cm, v reime makro u od 10 cm. Široký jerozsah expozièných èasov – od 1/2000 sekundy po30 sekúnd, èo <strong>na</strong>jmä pri dlhších èasoch po<strong>sk</strong>ytujepriestor <strong>na</strong> rôzne experimenty. Z ïalších technickýchparametrov stojí za zmienku citlivos, ktorá jemenite¾ná v rozsahu od 100 do 800 ISO.Napájanie prístroja, ako je pri vyšších modelochSony zvyèajné, zaisuje batéria InfoLithium a súèasoudodávky je aj <strong>na</strong>bíjaèka. V úlohe pamäovejkarty je pouite¾ná tak klasická Memory Stick, akoaj jej verzia Memory Stick Pro.Rozmery (99 × 65 × 57 mm) a hmotnos (298gramov vrátane batérie) sú v porov<strong>na</strong>ní s jeho predchodcamipodstatne menšie a digitál pod¾a nichmono zaradi do rodiny ultrakompaktov.OVLÁDANIE. U rozmery prístroja dávajú tuši,e doko<strong>na</strong>le sadne do ruky. Tomu je, samozrejme, prispôsobenéaj ovládanie, ktoré sa bez problémov dázvládnu aj jednou rukou. Keï som si ovládanie porov<strong>na</strong>ls S-85-kou, pri V1 mi to pripadá podstatne jednoduchšie.Na hornej strane prístroja sú štyri ovládacieprvky: tlaèidlo <strong>na</strong> zapnutie prístroja, prepí<strong>na</strong>è re-imu <strong>na</strong> noèné fotenie, vo¾ba reimu práce (automat,programový reim, priorita èasu, priorita clony, úplnýmanuál, scénické reimy, setup, video a prezeranie).V strede funkèného prepí<strong>na</strong>èa je tlaèidlo spúšte. Nahornom paneli je ešte konektor a ko¾ajnièka <strong>na</strong> pripojenieexterného ble<strong>sk</strong>u a úplne vpravo ble<strong>sk</strong>.Zadnej strane dominuje displej, ktorý je ve¾mi kvalitný,<strong>na</strong>vyše chránený plastovou vrstvou, a prieh¾adovýh¾adáèik (nemá korekciu oènej chyby). Vpravood h¾adáèika je ovládaè zoomu, <strong>na</strong> opaènej strane trojicatlaèidiel – tlaèidlo <strong>na</strong> kompenzáciu expozície, manuálneostrenie a aretáciu expozície. Nastavovaniehodnôt a manuálne ostrenie sa realizuje ovládacímkolie<strong>sk</strong>om, umiestneným v dosahu palca, ktorým ovládamezoom. Ostávajú nám u len klasické prvky –tlaèidlo <strong>na</strong> zapnutie LCD, kríový ovládaè <strong>na</strong> pohyb vmenu, tlaèidlo zapnutia menu a tlaèidlo delete. Všetkyspomí<strong>na</strong>né prvky majú preddefinovanú aj priamufunkciu. Napríklad tlaèidlo <strong>na</strong> mazanie umoòuje menirozlíšenie. Tlaèidlá kruhového ovládaèa zasa prepí<strong>na</strong>niereimov ble<strong>sk</strong>u èi zapnutie reimu makro.Konektory sú k dispozícii tri – USB (má USB 2.0!),audio/video a <strong>na</strong>pájanie. Všetky sú umiestnené podkrytom, ktorý je v¾avo ved¾a displeja.MENU. Tu sa iba ako doèkáte prekvapenia. Naspodnom okraji displeja sú zobrazované jednotlivépoloky, ktoré sa po aktivácii rozbalia. Pokia¾ ide oobsah, ten tvoria: meranie expozície (zónové, prioritastredu, bodové), <strong>na</strong>stavenie bielej (5 predvolenýcha manuál), citlivos (automaticky alebo manuálnev rozsahu od ISO 100 do ISO 800), kompresia(standard/fine), reim snímania (normálne, 3snímky v sérii, bracketing, fotografie pre e-mail,zvuková poznámka a TIFF), intenzita ble<strong>sk</strong>u, efekty(negatív, hnedé, solarizácia), ostrenie, sýtos farieb akontrast.PRAX. To, èo <strong>na</strong> tomto prístroji upúta, je rýchlos,ktorá je výborná zo všetkých stránok. U 3,2 sekundypo zapnutí je toti moné exponova prvú snímku,one<strong>sk</strong>orenie spúšte je s predostrením <strong>na</strong> hranicimerate¾nosti (0,1 sekundy) a bez neho výborných0,4 sekundy. Z poh¾adu vernosti farieb prístrojuniet èo vytknú a rov<strong>na</strong>ko aj z poh¾adu <strong>sk</strong>reslenia èišumu. Tu sa musím pristavi. Implementácia citlivostiISO 800 sa v ostatnom èase akosi vytráca,Sony si <strong>na</strong> òu pri tomto modeli trúflo a pod¾a mòaspravilo dobre. Aj <strong>na</strong> nej exponované snímky majúnízku úroveò šumu.DSC-V1 je prvým kompaktom Sony, ktorý dostaldo vienka špecialitu zo sedemstoviek – noèné fotografovanievrátane ostrenia prostredníctvom lasera.Pokia¾ ide o noèné fotografovanie, to je monéaj v oblasti infra, vïaka èomu ostanete pri tejto èinnosti„nepozorovaní“. Pochopite¾ne, dosah je obmedzený,ale Sony k tomuto prístroju dodáva akodoplnok aj infrareflektor!ZÁVER. Sony DSC-V1 je ve¾mi vydareným pokraèovate¾omtradície S-kového radu. V porov<strong>na</strong>ní s nímvšak ponúka atraktívnejší dizajn, menšie rozmery,hmotnos a vyššiu rýchlos. Výborné sú obrazovévýsledky prístroja, a to aj pri práci s úplnou automatikou.Zdá sa, e s týmto modelom Sony konkurenciuporiadne potrápi.Hodnotenie:☺ Kvalita fotografií☺ Rýchlos☺ Rozmery a hmotnos☹ H¾adáèik nemá korekciu oènej chybyCe<strong>na</strong>: 29 990 Sk bez DPH/35 990 Sk s DPHDodávate¾: Sony SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý


H A R D W A R EMEGA PCZero ZZ4×4 MEGA PCSysMark 2002 227 180SysMark Office 199 132SysMark Internet Creation 255 245Sandra Multimedia 35 769 16 093Sandra CPU 14 808 7007PCMark 2002 CPU 7349 43333D Mark 2001 7622 14513D Mark 2003 1018 86Sandra Memory 8261 4052PCMark 2002 Memory 7371 3950Sandra File System 32 106 26 340PC Mark 2002 HDD 1161 872Produkt MEGA (MSI EntertainmentGaming Appliance) PC kombinuje v sebeAM/FM rádio, CD/MP3 prehrávaè, <strong>sk</strong>utoènýpoèítaè a zariadenie <strong>na</strong> realizáciudomáceho ki<strong>na</strong>. MEGA sa dodáva bezprocesora, pamäte RAM a optickej mechaniky.Predpokladá sa, e pouívate¾si vyberie tieto komponenty sám. Základnákarta je pripravená pre procesorIntel Pentium 4, grafická karta je integrovaná<strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e. Èipovásúprava pochádza od firmySiS, maximál<strong>na</strong> kapacita RAMje 2 GB.MEGA PC je vybavené portomFireWire (malý i ve¾ký konektor)a štyrmi portmi USB (dva vpredu a dvavzadu). Na do<strong>sk</strong>e sú integrované aj sieová a zvukovákarta – tá podporuje zvuk v reime 5.1 a k dispozíciije aj optický výstup zvuku (SPDIF). I<strong>na</strong>k jevýbava portov rov<strong>na</strong>ká ako pri benom PC – paralelný,sériový, dva PS/2. Volite¾ne je moné prikúpiaj televíznu kartu z<strong>na</strong>èky MSI.Súèasou dodávky je dia¾kové ovládanie pre hi-fiveu i prípadnú televíznu kartu a takisto AM anté<strong>na</strong>.Na prednom paneli je umiestnená aj èítaèka pamäovýchkariet, podporované sú formáty CF I/II/MMC/SD/MS/SM – jednoducho všetky bené kartyokrem xD-Picture Card.Zaujímavé je, e èas hi-fi vee je moné spustisamostatne pri vypnutom poèítaèi. Zapnutím hi-fivee sa zapne aj oranovolté podsvietenie relatívneve¾kého displeja. Prehráva AM/FM rádio aleboCD/MP3 médiá je tak monéve¾mi pohodlne a v tomto prípadesa uplatòuje aj dia¾kovéovládanie. Môete si <strong>na</strong>ladivlastné stanice a uloi do pamäte.K dispozícii sú štyri reimy zvukového ekvalizérai reim SRS (rozšírené stereo). Na prednom panelisa zobrazuje grafický priebeh reprodukovanéhozvuku a je tu zobrazená aj frekvencia èi poradieprehrávanej <strong>sk</strong>ladby z CD/MP3.Zapnutím poèítaèa sa však modul hi-fi vee okam-ite ukonèí a podsvietenie displeja zhasne. Súèasousoftvérovej dodávky je síce aj spustenie rádia, <strong>na</strong>stavenéfrekvencie z hi-fi vee tu však neplatia (dajú sa<strong>na</strong>stavi samostatne). Rov<strong>na</strong>ko treba prehrávanie CD/MP3 média rieši programovými prostriedkami poèítaèa.Myslíme si, e ove¾a výhodnejšie by bolo, kebyprevádzka hi-fi vee nebola nijako ovplyvnená èinnosoupoèítaèa. TV kartu sme nemali k dispozícii, alepravdepodobne prehrávanie televízneho obrazu jemoné len poèas prevádzky poèítaèa.Poèítaè sme dostali od dodávate¾a kompletnevybavený – s procesorom Intel Pentium 4/1,8 GHz,480 MB DDR RAM a DVD mechanikou. V tomtovybavení sme potom realizovali so zostavou <strong>na</strong>šebené testy, ktorých výsledky uvádzame v tabu¾ke.Pritom sme MEGA PC porovnávali s multifunkènýmpoèítaèom od firmy Zero, ktorý sme predstavili vpredchádzajúcom èísle PC REVUE. Ako z tejto tabu¾kyvyplýva, MEGA urèite nie je poèítaè orientovaný<strong>na</strong> maximálny výkon. K lepším výsledkom byurèite pomohla lepšia grafický karta. Ak teda <strong>na</strong>pr.chcete <strong>na</strong> tomto poèítaèi hra 3D hry, mali by steinvestova do dobrej grafickej karty.MEGA PC obsahuje vo¾ný port AGP, a takinštalácia karty je pomerne jednoduchá.Okrem karty AGP je moné MEGA PCrozšíri ešte o jednu kartu s rozhranímPCI.V celkovom hodnotení je MEGA PC<strong>sk</strong>utoène nieèo nové. Pod¾a nášho názoruukazuje smer budúceho vývoja poèítaèov.Je tie vyjadrením postupnéhosplývania sveta výpoètovej techniky aspotrebnej elektroniky. Ve¾kou výhodoutohto poèítaèa je nízka hluènos. Je todané celkovým spracovaním a aj tým, echladenie zabezpeèuje len jediný ventilátor. Okremtoho viacero pouívate¾ov urèite ocení aj dizajntohto poèítaèa. Je malý a ove¾a viac sa podobá <strong>na</strong> klasickúhi-fi veu ne <strong>na</strong> benú poèítaèovú škatu¾u.Hodnotenie:☺ Príjemný dizajn☺ Monos vyuitia èasti hi−fi vee aj bez zapnutého poèítaèa☺ Nízka hluènos poèas prevádzky☺ Dia¾kové ovládanie☹ Pri štarte poèítaèového modulu je potrebné <strong>na</strong>štartova hi−fièas opakovaneCe<strong>na</strong>: 10 400 Sk bez DPH/12 480 Sk s DPH(bez procesora, pamäte a optickej mechaniky)Zapoièal: Emsonic, s. r. o.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel Pentium 4/1,8 GHz (dá sa vybra)RAM: 480 MB DDR (dá sa vybra)Základná do<strong>sk</strong>a: MS−6760Frekvencia systémovej zbernice: 4 × 100 MHzGrafická karta: SiS M650 (<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e)Pevný di<strong>sk</strong>: ST 320011A (20 GB)Zvuková karta: RealTec AC'97 (<strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e)Èítaèka pamäových kariet: CF, MMC, SD, MS, SMÏalšia výbava: sieová karta, modem, zvuk 5.1, optický výstupzvuku, dia¾kové ovládanie pre hi−fi veu, AM anté<strong>na</strong>Výkon zdroja je 200 WRozmery: 320 × 202 × 151 mmZáruka: 12 mesiacov60 PC REVUE 8/2003


Sony MZ−N710/SIde o nové audiozariadenie, ktoré vyuíva ako médiumMiniDisc. Patrí do <strong>sk</strong>upiny tzv. NET MD walkmanov– teda pri prenose hudby umoòuje spoluprácus poèítaèom. Môete ho však vyui aj akovýkonný <strong>na</strong>hrávaè zvuku pomocou mikrofónu.Produkt je urèený pre ¾udí, ktorí vyadujú mimoriadnukvalitu prehrávania hudby a h¾adajú monosdlhšieho prehrávania audia. Záujem o toto zariadeniemôu ma aj rozhlasové alebo televízne štúdiá,ktoré ho vyuijú pri kvalitnom <strong>na</strong>hrávaní rozhovoru.Súèasou dodávky je samotné zariadenie, slúchadlás dia¾kovým ovládaèom, kolí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> <strong>na</strong>bíjaniezabudovanej batérie (tá sa dá pouívate¾<strong>sk</strong>y vymeni)a adaptér <strong>na</strong> <strong>na</strong>pájanie pomocou benýchceruzkových batérií. Prehrávaè má malé rozmery,take si ho môete pohodlne da do vrecka. Obal jevyrobený z lešteného hliníka a po uhloprieèke prednéhopanela je umiestnený displej. Pod ním je radovládacích tlaèidiel. Na pravom boku je umiestnenývýstup <strong>na</strong> slúchadlá, vstup pre mikrofón, portUSB (prekrytý gumovým vieèkom) a aj optický audiovýstup.Pri pouívaní tohto zariadenia sme však <strong>na</strong>jèastejšieovládali prístroj pomocou dia¾kového ovládania,umiestneného <strong>na</strong> slúchadlách. Aj tu sa <strong>na</strong>chádzadisplej, ovládacie tlaèidlá <strong>na</strong> <strong>na</strong>vigáciu v záz<strong>na</strong>moch,ovládanie reimu prehrávania a jej hlasitosti.Slúchadlá sú v podstate celkom slušné, <strong>sk</strong>utoènívyznávaèi <strong>na</strong>jvyššej kvality prehrávania však monosiahnu po drahších alter<strong>na</strong>tívach. Pri zadanípauzy, prehrávania vpred i vzad prístroj oz<strong>na</strong>mujezmenu èinnosti pípnutím.Na spoluprácu s poèítaèom slúi program Sonic-Stage. Je to v podstate ma<strong>na</strong>ér, ktorý zobrazuje vjednom okne lokálny di<strong>sk</strong> poèítaèa a súbory <strong>na</strong>minidi<strong>sk</strong>u. Rýchlos prenosu údajov z PC do MZ-N710/S je vysoká – v <strong>na</strong>jrýchlejšom reime prenesiete5 minút hudby za 10 sekúnd. Podporovanýmiformátmi sú ATRAC3, MP3, WMA a WAV. Rov<strong>na</strong>koje moné prenáša audio z hudobného CD <strong>na</strong> minidi<strong>sk</strong>.Preferovaným formátom je ATRAC3, ktorýpod¾a spoloènosti Sony dosahuje <strong>na</strong>jvyšší pomermedzi kvalitou a ve¾kosou súboru.Zaujímavé je, e súbory z minidi<strong>sk</strong>u nemôete¾ubovo¾ne kopírova <strong>na</strong> pevný di<strong>sk</strong>. Prenos je podporovanýjedine vtedy, ak kopírujete <strong>na</strong> pôvodnýpoèítaè (odkia¾ ste hudbu preniesli), a to maximálnetrikrát, èo súvisí s ochranou autor<strong>sk</strong>ých práv.Pri <strong>na</strong>hrávaní z externého mikrofónu (bohuia¾,mikrofón nie je súèasou dodávky) sa nekladú nijakéobmedzenia. Výsledná kvalita <strong>na</strong>hrávky je ve¾midobrá a dá sa manuálne <strong>na</strong>stavi aj úroveò hlasitosti.Takisto je moné pomocou ovládacích tlaèidielzada názov <strong>na</strong>hrávky.Pri <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úškach sme toto zariadenie pouívaliasi týdeò, celková doba prehrávania bolaokolo 25 hodín. Po celý èas sme pouívali zabudovanú<strong>na</strong>bíjate¾nú batériu a <strong>na</strong> konci <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšoknebola ešte celkom prázd<strong>na</strong>. Ak potrebujete predåidobu prehrávania a nemáte monos dobíjaakumulátor, môete poui spomenutý adaptér <strong>na</strong>ceruzkové batérie. Potom je u len <strong>na</strong> vás, ko¾kokusov batérií si so sebou zoberiete.Pri prehrávaní audia sa nám páèila i funkcia6-polohového grafického ekvalizéra a aj funkciaMegaBass. Tieto vo¾by umoòujú <strong>na</strong>stavi zafarbeniezvuku vo ve¾mi širokom rozsahu. K jednotlivým<strong>sk</strong>ladbám si môete <strong>na</strong>stavova záloky, resp. hudobné<strong>sk</strong>ladby zo<strong>sk</strong>upova do <strong>sk</strong>upín (v podstatealbumov). Vy<strong>sk</strong>úšali sme si aj formát ATRAC3, a tov reime predåenej doby záz<strong>na</strong>mu (LP2 i LP4).Kvalita záz<strong>na</strong>mu bola ve¾mi dobrá hlavne v reimeLP2.Spracúvanie <strong>sk</strong>ladieb je <strong>na</strong>jjednoduchšie pomocoupoèítaèa. Cez PC mono jednoducho editova názov<strong>sk</strong>ladby a dajú sa tvori hudobné kninice. Pri inštaláciiprogramu SonicStage odporúèame postupovapod¾a návodu – <strong>na</strong>jprv <strong>na</strong>inštalujte softvér, a potompripojte zariadenie. Opaèným postupom si spôsobíteproblémy a budete sa musie vráti k predchádzajúcejkonfigurácii systému Windows.Vcelku je Sony MZ-N710/S výkonný prenosnýaudioprehrávaè pre hudobných <strong>na</strong>dšencov a profesionálov.Sig<strong>na</strong>lizuje aj to, e MiniDisc si ako hudobnémédium u vo firme Sony <strong>na</strong>šiel svoje pevnémiesto. Pri <strong>na</strong>šom teste sme z technickej stránkyne<strong>na</strong>šli podstatnejšiu nevýhodu.Hodnotenie:☺ Dizajn a jednoduchos obsluhy☺ Výdr <strong>na</strong> batérie☺ Kvalita záz<strong>na</strong>mu zvuku cez mikrofón☹ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>: 9990 Sk bez DPH/11 990 Sk s DPHZapoièal: Sony SlovakiaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: ATRAC DSP Typ SDisplej: dva jednoriadkové LCD displeje<strong>na</strong> prístroji a dia¾kovom ovládaníRýchlos <strong>na</strong>hrávania: max. 32−násobok základu (reim LP4)Pripojenie k poèítaèu: port USB, program SonicStage verzie 1.5Ochra<strong>na</strong> proti otrasom: buffer s kapacitou <strong>na</strong> 200 sekúndzáz<strong>na</strong>muNapájanie: NiMH akumulátor NH−100WN, alter<strong>na</strong>tívneceruzkové batérie AA, externý <strong>na</strong>pájaèRozmery: 81 × 74,4 × 20 mmHmotnos: 108 gramov (bez akumulátora)Záruka: 12 mesiacov


H A R D W A R EViewSonic Pocket PC V35Pocket PC V35 je prvým a <strong>na</strong>jnišímmodelom PDA z produkcieViewSonicu zaloeným <strong>na</strong> architektúreIntel XScale. Je však otázne,èi sa jeho dvaja súrodenci V36 a V37<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu vôbec objavia.DODÁVKA. Obsahuje PDA, kolí<strong>sk</strong>u, kábelUSB <strong>na</strong> priame prepojenie PDA apoèítaèa, sieový adaptér, puzdro <strong>na</strong>prenášanie PDA, 92-stránkový manuála di<strong>sk</strong> CD-ROM. Na CD-ROM je PDF verziamanuálu a doplnkové programovévybavenie (Microsoft Money for PocketPC, Microsoft Pocket Streets, AvantGo,Go offline with Hotmail and your PocketPC, Microsoft Transcriber, MicrosoftInternet Explorer, ClearVue Viewers,Pocket PC Games, Microsoft WindowsMedia Player 8 for Pocket PC, MicrosoftWindows Media Player for Windows,Microsoft Reader with ClearType forPocket PC, Microsoft Reader ActivationPack, Microsoft Reader Books a MicrosoftReader with ClearType for thePC). Na túto cenovú kategóriu je všakvýbava viac ako postaèujúca. Keïe vèase vzniku recenzie sa <strong>na</strong> trhu objavilanová verzia operaèného systémuWindows Mobile 2003, logicky smeboli zvedaví, ako to bude s prípadnoumonosou prechodu <strong>na</strong> novú verziusystému.MECHANICKÉ VYHOTOVENIE. PDAje konštruované tak, aby zvládlo benézaobchádzanie, <strong>na</strong>vyše je k dispozíciipuzdro, ktoré ho pri prepraveochráni.Na pravej strane prístroja je iba jack<strong>na</strong> pripojenie slúchadiel. Zato ¾avá stra<strong>na</strong>je prvkami doslova <strong>na</strong>bitá, je tuotvor <strong>na</strong> pútko, jog rocker (ide o rov<strong>na</strong>kékolie<strong>sk</strong>o kombinované s tlaèidlom,ktoré iní producenti oz<strong>na</strong>èujú jog dial),record button a otvor <strong>na</strong> resetovanieprístroja. Ovládaè jog rocker je dvojpolohovýs monosou stlaèenia. Jehoumiestnenie je výborné a funguje spo-¾ahlivo. Na hornej strane prístroja sa<strong>na</strong>chádza šachta <strong>na</strong> stylus pero, dvojicakontroliek, pod ktorými sa <strong>na</strong>chádzatlaèidlo <strong>na</strong> zapnutie prístroja, slot SecureDigitals podporou SDIO a poslednýmprvkom je senzor portu IrDa. Nazadnej stene prístroja je páèka tvrdéhoreštartu. Ovládacie tlaèidlá sú umiestnenévpredu pod displejom. Sú síce trochamenšie, take si <strong>na</strong> ne <strong>na</strong>jmä pouívatelias hrubšími prstami budú musieprivyknú, <strong>na</strong> druhej strane však ichstlaèenie vyaduje väèšiu silu a je indikovanémiernym lupnutím, vïaka èomusa zamedzuje ich nechcená aktivácia.Azda jediné, èo by som mechanickémuvyhotoveniu tohto PDA vytkol,je fakt, e batéria je v òom zabudovaná<strong>na</strong>pevno. Podsvietenie displejaje <strong>na</strong>stavite¾né v širokom spektrehodnôt.Na ovládanie prostredníctvom dotykovéhodispleja sa pouíva klasicképero (no klasické, toto je tele<strong>sk</strong>opické).Pochváli treba vyhotovenie kolí<strong>sk</strong>y,tá je pomerne robustná a vïakasvojej hmotnosti dáva v nej uloenémuPDA ve¾kú stabilitu.VÝKON. Výsledky testov potvrdili to,èo sme od PDA oèakávali. V teste VOBechmark sme <strong>na</strong>merali výkon mikroprocesorapri práci s celými èíslami20,09, pri operáciách s desatinnýmièíslami 9,5. Z výkonov dosiahnutýchgrafickým systémom uveïme aspoòvýsledok testu BitBlt (zobrazovanieTyp: Pocket PC V35Mikroprocesor: Intel PXA250/300 MHzPamä ROM: 32 MBPamä RAM: 64 MBDisplej: transreflexný TFTUhloprieèka: 89 mmRozlíšenie: 240 × 320/65 356Sloty: SD/MMC podporuje SDIORozhrania: USB, IrDA, AudioÏalšia výbava: mikrofón, reproduktorBatéria: LiIon xV/xmAhRozmery: 77 × 123 × 13 mmbitmáp) 19,62, práca s textom 1,35.Všetky tieto výkony zodpovedajú danejkonfigurácii. Dåka práce <strong>na</strong> batérieje priemerná. Zodpovedá modelupráce s PDA, ktoré sa veèer dostane k<strong>na</strong>bíjaèke. To by však cie¾ovej <strong>sk</strong>upinepouívate¾ov malo vyhovova.ZÁVER. ViewSonic V35 je prototyplowendového PDA <strong>na</strong> platforme PocketPC. Nenájdete tu síce rozhraniaBluetooth èi WiFi, jedným dychom všaktreba doda, e v prípade potreby jemoné prístroj o tieto zariadenia doplnivïaka tomu, e slot SD podporujeokrem pamäových karietaj karty SDIO. Ïalším bodomk dobru je implementáciatransreflexného displeja, ktorýpo<strong>sk</strong>ytuje dostatoènú kvalitu zobrazeniaaj pri práci <strong>na</strong> priamom svetle. Nadruhej strane má displej rezervy vovernosti podania farieb. Vo svojej cenovejkategórii prístroj iste zaujme aj vïakaslušnej doplnkovej výbave.Hodnotenie:☺ Hmotnos a hrúbka☺ Kolí<strong>sk</strong>a☺ Podpora SDIO☹ Absencia Bluetooth a WiFiOdporúèaná ce<strong>na</strong>:12 990 Sk bez DPH/15 588 Sk s DPHVýrobca: ViewSonicDodávate¾: Asbis SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ýTECHNICKÉ PARAMETREHmotnos: 119 gramovOperaèný systém: Pocket PC 2002 PremiumEditionÏalší softvér v PDA: Calculator, PocketOutlook, Pocket Word, Pocket Excel, MediaPlayer, Pocket IE, MS Reader, MSNMessenger, Calendar, Contacts, Inbox, Notes,Ta<strong>sk</strong>s, Voice Recorder, Solitaire, MicrosoftActiveSync, AvantGo Sync ProviderDoplnkový softvér: Microsoft Outlook 2000,Microsoft ActiveSync, ClearVue Image,ClearVue Presentation62 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R ETungsten/CSpoloènos Palm uviedla<strong>na</strong> trh nový vreckovýpoèítaè, ktorý predstavujemomentálnuvlajkovú loï tejto firmy.Je to model s oz<strong>na</strong>èenímTungsten/C, ktorýje vybavený kvalitnoumechanickou klávesnicou,disponuje pripojením<strong>na</strong> internet pomocouWi-Fi a obsahuje zlepšenúsoftvérovú výbavu. Tento vreckovýpoèítaè je vyhotovený z odolnéhoplastu, dizajn je v striebornomodtieni.V hornom paneli sa <strong>na</strong>chádza šachta pre kartySecureDigital, takisto je tu infraèervený port, pripojenieslúchadiel a priestor <strong>na</strong> uchytenie dotykovéhopera. Pero je vyhotovené z kovu, má umelohmotnúšpièku a v hornej èasti je rozoberate¾né. Prekvapilonás však, e konektor <strong>na</strong> pripojenie slúchadiel je lenmonofónny. Rov<strong>na</strong>ko v základnej softvérovej dodávkenie je ani nástroj <strong>na</strong> prehrávanie súborov MP3 a je<strong>na</strong> pouívate¾ovi, kde si ho zaobstará.Displej Tungstenu/C je pod¾a dnešného trendufarebný a prekvapil nás vysokou kvalitou. Problémmu nespôsobuje ani slneèný deò, ani tmavý priestor.Pod displejom sa <strong>na</strong>chádza mechanická klávesnica.Tá je dostatoène ve¾ká, a tak nemusíte jednotlivéz<strong>na</strong>ky „vyukáva“ perom, ale môete vyui stláèanieklávesov prstami. Pomocou nej sa dajú zadávamalé i ve¾ké písmená a cez funkèné tlaèidlo ajèíslice a niektoré medzinárodné z<strong>na</strong>ky. Pod klávesnicouje priestor <strong>na</strong> štyri tlaèidlá <strong>na</strong> rýchly prístupk vybraným aplikáciám a v strede je joystick. Tenmá podobu kolie<strong>sk</strong>a, ktoré sa dá potlaèi do štyrochstrán. Tak zadávate pohyb do všetkých smerov.V strede joysticku je potvrdzovacie tlaèidlo.Na zadnej strane Tungstenu/C je jeden reproduktor.Dôleité <strong>na</strong> pripojenie pomocou Wi-Fi je, eMAC adresa vreckového poèítaèa je uvedená hneïpod sériovým èíslom produktu. Na spodnej straneje univerzálny konektor Palm, ktorýmsa Tungsten /C pripája k synchronizaènejkolí<strong>sk</strong>e alebo iným doplnkovýmzariadeniam.No a poïme k vnútornému vybaveniuvlajkovej lode Palmu, ktoré savyrov<strong>na</strong>lo dnešným zariadeniam soperaèným systémom Pocket OS.Frekvencia procesora dosiahla 400MHz. Pouitý je Intel PXA 255,ktorý oproti svojmu predchodcovi(PXA 250) dosahuje dvojnásobnúfrekvenciu systémovejzbernice a pouíva zníené <strong>na</strong>pájanie.Kapacita RAM je dnes uštandardných 64 MB. O <strong>na</strong>pájanie sa starálítiovo-polymérová batéria. Operaèný systém jePalm OS 5.2.1 so systémom Graffiti2. Systém Graffiti2spoloènos Palm zabudovala <strong>na</strong>miesto predchádzajúcehosystému. Dôvodom tohto kroku bolaj súdny spor so spoloènosou Xerox o autorstvoGraffiti. Nový systém rozpoznávania z<strong>na</strong>kov umoòujepísa z<strong>na</strong>ky prirodzenejším spôsobom. Nie je<strong>na</strong>pr. nevyhnutné písa ich jedným ahom, neexistujeplocha vyhradená <strong>na</strong> písanie z<strong>na</strong>kov. Písateraz môete po celej ploche displeja. Je to zaujímavýspôsob, ale treba si <strong>na</strong>ò zvyknú.Ïalšou súèasou softvérovej dodávky je apliká- cia<strong>na</strong> prenos dokumentov z balíka Microsoft Office (DocumentsTo Go), poštový klient VersaMail, webovýprehliadaè Web Browser 2.0.1. Na doplòujúcom CDnájdeme <strong>na</strong>pr. hlasové poznámky, Acrobat Reader,nieko¾ko hier a pomocných utilít. Priamo s vreckovýmpoèítaèom prichádza okrem benej výbavy softvér <strong>na</strong>prezeranie fotografií Palm Photos, Kinoma Player <strong>na</strong>prehrávanie videa a AvantGo <strong>na</strong> synchronizáciu údajovs webovými stránkami. Ak k tomu pripoèítamepripojenie Wi-Fi, je jasné, e Tungsten/C je vreckovýpoèítaè pre ozajstných „fajnšmekrov“.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme <strong>na</strong>merali opakovaciu frekvenciuzobrazenia snímok pri prehrávaní videa a dosiahlisme hodnotu a 586 fps, èo je zatia¾ <strong>na</strong>jviac prioperaènom systéme Palm OS. Tento vreckový poèítaèsme zobrali aj <strong>na</strong> zahraniènú sluobnú cestu, aby smesi mohli vy<strong>sk</strong>úša hlavný tromf nového PDA – teda Wi-Fi. Podarilo sa nám <strong>na</strong> internet pripoji <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>uv Paríi, podobne nebol problém ani v konferenènomcentre. Celé <strong>na</strong>stavenie je pre verejne dostupnésiete ve¾mi jednoduché – vyh¾adáte si sie a pripojeniek nej je automatizované. Od tejto chvíle môete kontrolovaelektronickú poštu alebo prezera webovéstránky. Prirodzene, prezeranie bených webovýchstránok je saené menšími rozmermi displeja. S prijímanímelektronickej pošty sme nemali problémy.V celkovom hodnotení je Palm Tungsten/C jednoz<strong>na</strong>èneprístroj orientovaný <strong>na</strong> komunikáciu atvorbu èi editáciu obchodných dokumentov. Je tomomentálne jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvýkonnejší vreckovýpoèítaè s operaèným systémom Palm OS.Zdá sa, e stratégiou Palmu je vývoj vreckovýchpoèítaèov v dvoch smeroch. Prvým sú vreckové poèítaèeTungsten, ktorých kritériom je maximálny výko<strong>na</strong> výbava, druhým vreckové poèítaèe Zire, urèenépre zákazníka h¾adajúceho riešenie s <strong>na</strong>jnišou cenou.Hodnotenie:☺ Vysoký výkon☺ Dizajn☺ Konektivita s vyuitím Wi−Fi☹ Monofónny výstup pre slúchadláCe<strong>na</strong>: 20 990 Sk bez DPH/25 188 Sk s DPHDodávate¾: Konsig<strong>na</strong>Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel XScale PXA255, 400 MHzKapacita RAM: 64 MBDisplej: farebný, dotykový, 65 526 farieb, 320 × 320 bodovKomunikácia: Wi−Fi (802.11b)Rozšírite¾nos: Palm Expansion Slot pre kartu SD, PalmUniversal Connector <strong>na</strong> pripojenie väèšej klávesnicea sekundárnej batérieNapájanie: lítiovo−polymérová batéria 1500 mAhOperaèný systém: Palm OS 5.2.1Rozmery: 122 × 78 × 16,5 mmHmotnos: 179 gramovZáruka: 12 mesiacov8/2003 PC REVUE 63


H A R D W A R EREALmagic XcardMáte doma starší poèítaè a radi byste ho vyuili <strong>na</strong> prehrávanie filmov?Alebo váš súèasný poèítaè u nestaèí <strong>na</strong>prehrávanie filmov vo formáte MPEG-4(DivX), DVD, SVCD alebo VCD? Potom vás monozaujme karta REALmagic Xcard. Je to vlastne hardvérovýdekodér pre formát MPEG-4, ktorý je umiestnený<strong>na</strong> samostatnej do<strong>sk</strong>e.Výrobca predpokladá, e kartu zabudujete dovnútrastaršieho poèítaèa (port PCI) a jej výstup pripojíte<strong>na</strong> televízor. Urobíte tak pomocou portu S-Videaalebo RCA (Cinch), potrebné káble sú súèasoudodávky. Okrem nich v dodávke nájdete audiokábel<strong>na</strong> prepojenie zvukového výstupu – pouité sú konektorytypu jack. Výhodou je, e súèasou dodávkyje aj dia¾kové ovládanie, a tak ovládanie prehrávaniavidea je moné aj <strong>na</strong> dia¾ku. Prijímaè infraèervenéhosignálu z dia¾kového ovládaèa sa <strong>na</strong> stranepoèítaèa pripája k sériovému portu.Ak si dobre pozriete prepojovacie porty <strong>na</strong> karteXcard, nájdete aj výstup <strong>na</strong> poèítaèový monitor.Z<strong>na</strong>mená to, e karta sa dá vyui aj <strong>na</strong> zobrazovanievidea <strong>na</strong> poèítaèovom monitore. V tomto prípadevšak musíte prepoji vašu pôvodnú grafickúkartu s kartou Xcard a výstup <strong>na</strong> monitor prepoji<strong>na</strong> kartu Xcard. Otvorene povedané, premietanievidea <strong>na</strong> monitore by mohlo by aj jednoduchšie.Èo sa týka vnútornej výbavy, karta Xcard jezaloená <strong>na</strong> èipe EM8745. V podstate je to DSP procesors integrovaným dekodérom pre formátMPEG-4. Èip obsahuje aj buffer s kapacitou 4 MB aprepojenie <strong>na</strong> zbernicu PCI 2.1. Na paneli Xcardnájdeme spomí<strong>na</strong>ný port VGA, ïalej výstupy <strong>na</strong>televízor – S-video a RCA, ako ia<strong>na</strong>lógový, ale aj digitálnyaudiovýstup. Na vnútornej èasti karty sú ïalšieporty – konektor <strong>na</strong> pripojenie doplòujúceho káblas konektorom typu SCART a interný audiovýstup <strong>na</strong>prepojenie s vnútornou zvukovou kartou poèítaèa.Softvérové vybavenie predstavuje vlastne prehrávaèvideosúborov. Medzi podporovanými formátmi jeMPEG-1, MPEG-2 a MPEG-4, ak máte DVD mechaniku,môete premieta aj filmy <strong>na</strong> tomto médiu.Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úšok hardvérový prehrávaè preMPEG-4 umoòuje prehráva filmy vo formáte DivXlen od verzie 4.02 vyššie. Pri testoch sme pouilistarší poèítaè s procesorom AMD Duron 650 a 64MB RAM. Prehrávanie filmov vo formáte DivX bezkarty Xcard bolo síce moné, ale obraz bol ve¾mitrhaný, a sa po asi 5 a 10 minútach prehrávaniezaseklo úplne. Po inštalácii karty Xcard do tohtopoèítaèa sme zí<strong>sk</strong>ali hladké prehrávanie videa afilm sa podarilo premietnu celý. Pritom sme vyuilipremietanie filmu <strong>na</strong> celú obrazovku poèítaèa.Pod¾a Windows Ta<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger bol pri premietanívidea vyuitý procesor poèítaèa len <strong>na</strong> 10 a 15 percent.Namiesto softvérového dekodéra sa totivyuilo dekódovanie pomocou REALmagicXcard.Pod¾a výrobcu je moné premieta video vplnom rozlíšení u <strong>na</strong> poèítaèi s procesoromIntel Pentium II/300 MHz. Pri pripojení kartyXcard <strong>na</strong> televízor pritom poèas premietania stálemôete pracova s benými kancelár<strong>sk</strong>ymi aplikáciami.Otázkou u len ostáva, èi je ce<strong>na</strong> Xcard nišiaako prípadný upgrade do staršieho poèítaèa.Hodnotenie:☺ Kvalita premietania filmov aj <strong>na</strong> staršom poèítaèi☺ Kvalita audiosignálu☹ Obanejšie <strong>na</strong>stavenie zobrazovania videa <strong>na</strong> monitorepoèítaèaCe<strong>na</strong>: 6990 Sk bez DPH/8388 Sk s DPHVýrobca: Sigma DesignsDodávate¾: Syntex Bratislava, s. r. o.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREPodporované formáty: DVD−Video, Super VideoCD, VideoCD,MPEG−1, MPEG−2, MPEG−4Podporovaná norma: PAL/NTSCNorma audio: Digital Dolby SurroundMinimálne poiadavky <strong>na</strong> pouitie: poèítaè s procesorom Intelalebo AMD s taktom 200 MHz, vo¾ný port PCI 2.1, 64 MBRAM, grafická karta SVGA, DVD mechanika (len <strong>na</strong> premieta−nie filmu <strong>na</strong> DVD médiu), vo¾ný sériový port pre dia¾kovéovládanie, reproduktoryPodporovaný operaèný systém: Microsoft Windows 98 SE, Me,2000 alebo XPZáruka: 12 mesiacovTECHNICKÉ PREDSTAVENIEUitoèné drobnosti od DicotyV ponuke spoloènosti Dicota sú rôzne zaujímavékú<strong>sk</strong>y. ¼udia väèšinou poz<strong>na</strong>jú iba tašky <strong>na</strong> notebooky.Modely z <strong>na</strong>jnovšej kolekcie sme vám predstaviliv predošlom èísle, tentoraz sme sa pozreli<strong>na</strong> uitoèné drobnosti v podobe doplnkov pre majite¾ovnotebookov, ale nielen pre nich.SENTINELPrvým zariadením, ktoré vám predstavíme, jealarm. Poviete si, <strong>na</strong>èo mi je alarm? Nu,poznáte to, šikovné ruky zlodejov sú èastonevyspytate¾né. Niekedy nestaèí ani mavec uzamknutú. Ochra<strong>na</strong> notebookovje problém, o ktoromby vám isto vedel rozprávanejeden zodpovednýpracovník, ktorý ich malzabezpeèi <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>výstave. Klasickým riešenímje port Kensington,no aj <strong>na</strong> jeho oce¾ové lankosa u vedia zlodeji pri-Sentinelpravi. Ten vám, samozrejme, nepomôe ani v momente,keï chcete zabezpeèi notebook v taške.Práve všetky vymenované situácie sú ako stvorené<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie alarmu Sentinel.Zariadenie sa<strong>sk</strong>ladá z dvochèastí – kompaktnéhotela alarmu a dia¾kovéhoovládania, ktoré má podobu príve<strong>sk</strong>u<strong>na</strong> k¾úèe. Telo alarmu ukrýva alarm spohybovým senzorom a dvojicou indikaènýchLED diód (èervená blikaním indikujevybitie batérií, zelená prijatie signáluz dia¾kového ovládania). Napájanieprístroja zaisuje trojica 1,5 V AAAbatérií. Alarm aj pri svojichmalých rozmeroch disponujedostatoène výkonnou sirénou(100 dB), ktorá vás v prípade,e sa so stráenýmpredmetom manipuluje, celkomiste upozorní. Dia¾kovéovládanie má dosah 10 metrov,èo po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný operaènýpriestor <strong>na</strong> aktiváciu a deaktiváciualarmu. Ce<strong>na</strong> tohto zariadenia je soh¾adom <strong>na</strong> hodnoty, ktoré chráni, prijate¾ná. Aksa vám zdá, e <strong>na</strong> to, aby vám Sentinel z èasu <strong>na</strong>èas postráil notebook, je pridrahý, <strong>sk</strong>úste popremýš¾ao jeho ïalšom vyuití. S oh¾adom <strong>na</strong>rozmery a hmotnos zariadeniasa ich dá nájs <strong>na</strong>ozajve¾a.SPOTAj druhé zo zariadení, ktorévám predstavíme, jeSpoturèené <strong>na</strong> pouitie v spojenís notebookom. Ide o lampu,ktorá vám poslúi, ak nechcete pri veèernejpráci <strong>na</strong> notebooku ruši okolie rozsvieteným svetlomv celej miestnosti. Obyèajne vám toti staèí,ak dovidíte <strong>na</strong> klávesnicu, ktorá je jasom displejaosvetlená nedostatoène. Zariadenie koncepène vychádzaz predošlej generácie a <strong>na</strong> svoje <strong>na</strong>pájanievyuíva port USB notebooku. Na rozdiel od predchodcuvšak nevyuíva <strong>na</strong> osvetlenie klasickú iarovku,ale svetlo je emitované modrou LED diódou.Spot vyuíva samonosnú tvarovate¾nú konštrukciu,vïaka èomu sa nemusíte stara o jeho upevnenie<strong>na</strong> displej notebooku. Staèí, ak 37 cm dlhý vodièv ochrannej konštrukcii upravíte do poadovanéhotvaru.-po-Ceny: Sentinel: 1930 Sk bez DPH/2316 Sk s DPHSpot: 735 Sk bez DPH/882 Sk s DPHDodávate¾: entro, s. r. o.64 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R EMicrocom phoneBuddy Walk DECTSpoloènos Fincom v poslednom èasevýz<strong>na</strong>mne rozširuje svoje produktovéportfólio. Po modemoch, ktoré sútradiènou komoditou dodávanou podz<strong>na</strong>èkou Microcom, sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr dostali<strong>na</strong> trh sieové produkty. Teraz prichádza<strong>na</strong> rad ïalšia <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> výrobkov –telefóny DECT. Uvedením série phoneBuddyz<strong>na</strong>èka Microcom rozširujesvoje pôsobenie zo sveta dátových komunikáciíaj <strong>na</strong> oblas telekomunikaènýchzariadení pre pevnú linku.Medzi prvými sme mali monosotestova oba <strong>na</strong>teraz dostupné systémy.Tie nesú prakticky totoný názovMicrocom phoneBuddy Walk,prièom oz<strong>na</strong>èenie druhej verzie je rozšírenéo slovíèko Duo, teda MicrocomphoneBuddy Walk Duo. V recenzii vámpredstavíme oba modely súèasne.DODÁVKA. V prípade modelu MicrocomphoneBuddy Walk je súèasoudodávky základòová stanica, sieovýzdroj, slúchadlo, dvojica NiMH akumulátorovAAA (1,2 V/600 mAh), príruèkapouívate¾a, záruèný list a vyhlásenieo zhode. V prípade drahšiehomodelu Microcom phoneBuddyWalk Duo je výbava bohatšia o druhéslúchadlo, sieový zdroj, <strong>na</strong>bíjaèku(slúi aj ako driak) a dva 1,2 V NiMHakumulátory.FUNKCIE A PREVÁDZKA. Inštaláciaprístroja je jednoduchá a zvládneju aj èlovek bez <strong>sk</strong>úseností. Navyše jevyèerpávajúco opísaná v príruèkepouívate¾a, kde sú aj informácie ovšetkých funkciách a technických parametrochprístroja.Základòová stanica slúi <strong>na</strong> pripojeniepevnej telefonickej linky a zdroja.Sú <strong>na</strong> nej dva indikaèné prvky. Prvýindikuje zapnutý prístroj (LEDsvieti), prípadne prebiehajúci hovor(LED bliká). Druhý prvok je vyhradený<strong>na</strong> indikáciu <strong>na</strong>bíjania batériív slúchadle (ak je umiestnené v základòovejstanici). Na základòovejstanici je umiestnené aj tlaèidlo paging,ktoré slúi <strong>na</strong> „vyvolanie“ slúchadla.Slúchadlá majú okrem klasickéhoèíselníka ïalších devä funkènýchtlaèidiel, desamiestny LCD displej,ktorý disponuje rov<strong>na</strong>kým poètomgrafických symbolov <strong>na</strong> indikáciustavov telefónu. Funkèné tlaèidlásprístupòujú <strong>na</strong>sledujúce funkcie:spojenie, opätovné volanie, záz<strong>na</strong>mhovoru, pamä, odpojenie mikrofónu,vnútorný hovor (funguje iba pri modeliDuo), pohyb v zoz<strong>na</strong>me (tlaèidláhore a dolu) a ovládanie hlasitosti.Nabíjaèka dodávaná spoloène s druhýmslúchadlom (iba pri phoneBuddyMicrocom phoneBuddy Walk Duo, v¾avo druhé slúchadlo v <strong>na</strong>bíjaèke, vpravo prvév základòovej staniciWalk Duo) je riešená ako driak prístroja.V prípade, e potrebujete slúchadlodobi, vloíte ho do stoja<strong>na</strong>.Na jeho tele je iba jeden indikaènýprvok, ktorý sig<strong>na</strong>lizuje <strong>na</strong>bíjanieprístroja.Funkciou, ktorá je pre prístroj tejtotriedy výnimoèná, je CLIP, tedaidentifikácia volajúceho. Tá je, samozrejme,závislá od toho, èi je u vášhooperátora podporovaná. U nás ju zatia¾môu vyui iba úèastníci sieteST, ktorí majú ISDN prípojku. Pod¾a<strong>na</strong>jnovších (ia¾, zatia¾ nepotvrdených)informácií by mala by funkciaCLIP sprístupnená aj <strong>na</strong> klasickýchlinkách.Prístroj v prípade, e je funkciaCLIP podporovaná, umoòuje ukladanievolaní do pamäte, a to tak v prípaderealizovaných volaní, ako aj v prípadeneprijatých hovorov.Pri prístrojoch DECT, ktoré podporujúviac slúchadiel, je štandardnoumonosou realizácia „vnútorného“hovoru, ktorý je realizovaný medzislúchadlami. To, samozrejme, podporujeaj Microcom phoneBuddy WalkDuo. Samozrejmosou je aj monos„odovzdania“ prichádzajúceho hovoru<strong>na</strong> druhé slúchadlo.Z technických parametrov stojí zazmienku dosah prístroja, ktorý je votvorenom priestore 300 metrov odzákladòovej stanice a v zastavanompriestore 50 metrov. Výdr batérií je400 hodín v pohotovostnom reime a17 hodín hovoru.ZÁVER. Rozšírenie ponuky pod z<strong>na</strong>èkouMicrocom o bezdrôtové telefónyDECT je krokom, ktorý má nádej <strong>na</strong>úspech, a to aj <strong>na</strong>priek tomu, e <strong>na</strong>tomto trhu je dostatoène široká ponukaod konkurencie. Oba modely súporov<strong>na</strong>te¾né s konkurenènými, dokoncamodelom Duo ich Microcom onieèo predstihuje. Druhé slúchadlo sadodáva vrátane <strong>na</strong>bíjaèky. Jednoz<strong>na</strong>ènoukonkurenènou výhodou je v prípadeoboch modelov identifikáciavolajúceho (tú doposia¾ <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu podporuje iba jediný model odPa<strong>na</strong>sonicu) a <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong>. Práve <strong>na</strong>posledymenovaný parameter je nielen<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu jedným z rozhodujúcicha v prípade tohto prístrojamôe by hlavným strojcom jehoúspechu. Vïaka Microcomu sa totitelefón DECT stáva cenovo dostupnýmaj pre benú domácnos èi malúkanceláriu.Pod¾a vyjadrenia predstavite¾ovspoloènosti Fincom tieto dva prístrojeneostanú jedinými telefónmi dodávanýmipod z<strong>na</strong>èkou Microcom. Ïalšienovinky vraj budú <strong>na</strong>sledova uèo<strong>sk</strong>oro (zatia¾ sa neurèito hovorío poslednom štvrroku tohto roka).Na trh by sa mali dosta ïalšie modelyphoneBuddy – Walk SMS, Classic,Comfort a Expert, pre ktoré bude spoloènouèrtou rozšírenie o funkcie FixSMS. To, èi sa ich doèkáme v spomenutomèase, však závisí aj od toho,aké pruné bude zavedenie slubySMS <strong>na</strong> pevných linkách.Hodnotenie:☺ Funkcie☺ Ce<strong>na</strong>Ce<strong>na</strong>:Microcom phoneBuddy Walk:2492 Sk bez DPH/2990 Sk s DPHMicrocom phoneBuddy Duo:3742 Sk bez DPH/4490 Sks DPHZapoièal: Fincom SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý8/2003 PC REVUE 65


H A R D W A R EZariadenia <strong>na</strong> ochranu priestorovVýpoètová technika preniká aj do oblasti ochranypriestorov. O tejto téme pripravujeme v <strong>na</strong>šommagazíne podrobnejší materiál, teraz si priblíimeniektoré konkrétne zariadenia. Ich spoloèným z<strong>na</strong>komje monos pouitia v poèítaèi, jednoduchospouitia a relatívne nišia ce<strong>na</strong> v porov<strong>na</strong>ní so špecializovanýmizariadeniami. Takéto karty umoòujúpripojenie viacerých kamier a spracúvajú ichvideosignál. Konkrétne ide o <strong>na</strong>hrávanie videa <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>, prípadne pod¾a vý<strong>sk</strong>ytu sledovanej udalostisa spustí <strong>na</strong>plánovaná akcia (<strong>na</strong>pr. alarm). K dispozíciisú aj pokroèilejšie vo¾by.HOME GUARDIde o kartu, ktorá je schopná spracova štyri vstupyz priemyselných kamier s konektorom typu BNC(ide o bený štandard). Karta je interná a pripája sa<strong>na</strong> zbernicu PCI 2.1. Do jedného poèítaèa je monéumiestni maximálne štyri rov<strong>na</strong>ké karty, a tedapoèet spracúvaných videovstupov je maximálne 16.Základnou pouívate¾<strong>sk</strong>ou obrazovkou je zobrazenieobrazu snímaného kamerami. Pouívate¾ má monoszobrazenia jednej kamery <strong>na</strong> celej obrazovkealebo viacerých kamier <strong>na</strong>raz. Medzi zaujímavé vo¾bypatrí <strong>na</strong>pr. detekcia pohybu v sledovanej oblasti.Vtedy sa môete rozhodnú, èi budete takto monitorovacelý priestor sledovaný kamerou alebo len jehourèitú èas (tá sa dá ohranièi myšou).Pokia¾ <strong>na</strong>stane vo vyhradenej èasti pohyb, zaène sa<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>hrávanie obrazu, poèítaè môe vyda zvukovýalarm, prípadne sa <strong>na</strong> obrazovke zobrazí urèitýtext, odošle SMS alebo e-mail. Na uschovávanie videaHome Guard– základná karta<strong>na</strong> ochranu priestorovv cene 8220 Sk s DPHA−Guard Lites pokroèilýmovládacím softvérom,s inteligentným vyh¾adávanímscény pod¾a zónysa pouíva alter<strong>na</strong>tívne videoformát M-JPEG aleboMPEG4. V pouívate¾<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>stavení je moné <strong>na</strong>stavikvalitu zaz<strong>na</strong>menávaného obrazu. Prirodzene, <strong>na</strong>hrávamôete <strong>na</strong>raz vstupy z viacerých kamier.V spodnej èasti obrazovky sú umiestnené viaceré informácie,medzi nimi je aj prevádzkový denník karty.Tu sa zaz<strong>na</strong>menáva <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>hraté video, je tu informáciao strate signálu od kamery (<strong>na</strong>pr. prerušenieprívodného kábla alebo odpojenie <strong>na</strong>pájania).Pokia¾ je vaša kamera vybavená systémom <strong>na</strong> jejpohybovanie (tzv. PTZ), dá sa òou manipulovaSK Guard 2Kso špeciálnoukompresiou obrazua vyšším rozlíšenímpriamo zo softvérového monitora. Takto si mô-ete kameru <strong>na</strong>toèi do zvoleného smeru alebo<strong>na</strong>stavi mierku zobrazenia.Monitorovaný obraz sa však dá sledova aj <strong>na</strong>inom poèítaèi. Postaèí <strong>na</strong> òom <strong>na</strong>inštalova program<strong>na</strong> dia¾kové sledovanie obrazu a zada správnuadresu IP poèítaèa s <strong>na</strong>inštalovanou kartou HomeGuard. Na úspešné pripojenie je, prirodzene, potrebnépoz<strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é meno a heslo. Okreminternetu je moné aj priame dia¾kové spojeniepoèítaèov pomocou modemu. Medzi ïalšou softvérovouvýbavou je aj program <strong>na</strong> prehliadanie <strong>na</strong>hranýchvideosekvencií. Zaujalo nás, e medzi doplnkovýmivo¾bami monitora priestoru je aj automatickýreset po <strong>na</strong>stavenej dobe (zadáva sa v dòoch).Pri starších verziách operaèného systému MicrosoftWindows zrejme šlo o jedinú monos, akozaisti dlhodobú prevádzku poèítaèa.A−GUARD LITEIde o kartu, ktorá pracuje s formátom MPEG4 aleboM-3PEG a podporuje viaceré verzie operaèných sys-66 PC REVUE 8/2003


H A R D W A R ESpôsob zobrazenia videosignálu zo štyroch kariet. Vpravo hore vidie aj oblas, v ktorejsa sleduje pohyb a po jeho zistení sa <strong>na</strong>pr. vyhlási alarm.témov od firmy Microsoft. Zo stránkyfunkcií je ovládací program asi <strong>na</strong>jbohatší.Administrátor<strong>sk</strong>é heslo sa vtomto prípade zadáva u pri inštaláciiprogramu a bez jeho z<strong>na</strong>losti anine<strong>na</strong>štartujete monitorovací program.Kontá pre iných pouívate¾ov savytvárajú priamo v programe a existujeviacero typov pouívate¾ov –ma<strong>na</strong>ér, operátor a bený pouívate¾.Systém viacerých úrovní pouívate¾ovplatí aj pre iné karty <strong>na</strong> strá-enie priestorov.Pri testovaní tejto karty sme <strong>na</strong>razili<strong>na</strong> jej <strong>na</strong>sledujúcu vlastnos. Pokia¾nemáte pripojené všetky kamery,musíte ich v <strong>na</strong>stavení programu manuálnevypnú. V opaènom prípade budesignál z pripojených kamier deformovaný– konkrétne je príliš svetlý asledovanie priestoru vlastne nie jemoné. Tento jav sme <strong>na</strong> iných dohliadacíchkartách nepozorovali.Na druhej strane karta podporujeinteligentné vyh¾adanie konkrétnejscény pod¾a zóny. Predstavte si, e sas<strong>na</strong>íte zisti, kedy a kto vám zobralzo stola peèiatku. V <strong>na</strong>snímanom obrazesi potom oz<strong>na</strong>èíte konkrétnu èassledovanej plochy a program sám vyh¾adá,kedy v nej <strong>na</strong>stali nejaké pohyby.Z<strong>na</strong>mená to, e táto funkcia vámšetrí èas a umoòuje dosta sa presne<strong>na</strong> to miesto, ktoré vás zaujíma.Súèasou karty je prepojovací konektor,<strong>na</strong> ktorý je moné pripojištyri snímaèe (<strong>na</strong>pr. senzor poiaru,prítomnos nebezpeèných látok) aspí<strong>na</strong> tri reléové výstupy. K dispozíciije elektronická mapa, ovládaniekamery, webový server, ale aj monos<strong>na</strong>hrávania videosignálu <strong>na</strong>dia¾ku.SK GUARD 2KTáto karta patrí svojimi parametramimedzi <strong>na</strong>jlepšie. Oproti predchádzajúcimproduktom umoòuje aj spracovaniedvoch audiosignálov. Ïalejpouíva kompresiu SMICT (SuperMotion Image Compression Technology),ktorá je špeciálne vyvinutá preoblas záz<strong>na</strong>mu videa v dohliadacíchsystémoch. Napriek vysokej kompresiitak ostáva zachovaná vysoká kvalitazaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ného obrazu. To je dôleitépráve pre dlhodobý záz<strong>na</strong>m videas pouitím tejto karty. SK Guard2K umoòuje spracováva aj video svyšším rozlíšením, ne je to v prípadeiných kariet.Ovládací softvér je <strong>na</strong>vrhnutý soh¾adom <strong>na</strong> vysokú stabilitu. Jeho súèasouje aj funkcia Watch Dog – pokia¾sa poèítaè zasekne, karta je schopnávygenerova signál Reset a spusti Home GuardVideovstupy: 4, konektory typu BNC, monos16−kanálového záz<strong>na</strong>mového systémuVideoèip: Conexant BT878Videoštandard: PAL/NTSCRozlíšenie: 640 × 480, 640 × 240,320 × 240Ïalšie funkcie: plánovaný záz<strong>na</strong>m, plánovanézálohovanie, automatický reštart, ovládaniePTZ kariet, klient<strong>sk</strong>y softvér <strong>na</strong> dia¾kové preze−ranie a zaz<strong>na</strong>menávanie obrazu, rôzne <strong>sk</strong>upinypouívate¾ovPoiadavky <strong>na</strong> pouitý poèítaè: Intel PentiumIII 1 GHz, 128 MB RAM, Windows 2000/XP,zvuková karta, 40 GB vo¾ného priestoru<strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie videaZáruka: 12 mesiacovCe<strong>na</strong>: 6850 Sk bez DPH/8220 Sk s DPHDodávate¾: HDS, s. r. o. A−Guard LiteVideovstupy: 4, konektory typu BNC, monos16−kanálového záz<strong>na</strong>mového systémuVideoštandard: PAL/NTSCRozlíšenie: 640 × 480, 320 × 240,16−bitová farebná håbkaÏalšie funkcie: plánovaná záloha, plánovanýzáz<strong>na</strong>m, automatický reštart, ovládanie PTZkariet, inteligentné vyh¾adávanie pod¾a zóny,klient<strong>sk</strong>y softvér <strong>na</strong> dia¾kové prezeraniepoèítaè odznova. Pouívate¾<strong>sk</strong>ý programumoòuje aj zobrazenie elektronickejmapy sledovaného priestoru,kde sa dajú priamo vyz<strong>na</strong>èi polohysledovacích kamier. To prispieva klepšiemu pochopeniu sledovanéhodeja. Mapy sú súbory typu .BMP voformáte 640 × 480 bodov. Ve¾mi jednoduchosa <strong>na</strong>stavujú aj výstupnézopnutia kontaktov, èo sa dá vyui<strong>na</strong>pr. pri hlasitom alarme po vý<strong>sk</strong>ytenebezpeènej situácie.V celkovom hodnotení ide o zariadenia,ktoré môete <strong>sk</strong>utoène poui<strong>na</strong> stráenie priestorov. Pod¾a <strong>na</strong>šich<strong>sk</strong>úšok postaèuje <strong>na</strong> dnešnú dobu ajpriemerné PC s pevným di<strong>sk</strong>om s väèšoukapacitou. Aplikácia takéhotosystému potom pomocou <strong>na</strong>hranýchvideosekvencií pomôe odhali páchate¾a,resp. pomocou hlasitého alarmusa dá aj vyhnú ïalším škodám pri<strong>na</strong>rušení priestoru. Z osobnej <strong>sk</strong>úsenostiby sme však odporúèali venovapozornos správnej inštalácii pouitéhooperaèného systému, keïe jehomoná havária môe vies k nefunkènostidohliadacieho systému. Oplatísa investova aj do jednotky UPS, abybolo moné sledova priestor aj bezelektrickej siete. Dodávate¾ odporúèapoui z<strong>na</strong>èkové komponenty poèítaèa– preferovaná z<strong>na</strong>èka je Intel.Ondrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREa zaz<strong>na</strong>menávanie obrazu, rôzne <strong>sk</strong>upinypouívate¾ov, spolupráca s jednotkou UPS,vyh¾adanie IP adresy videoserveraPodporovaný operaèný systém: Windows 98SE,Me, 2000, XPZáruka: 12 mesiacovCe<strong>na</strong>: 10 600 Sk bez DPH/12 720 Sk s DPHDodávate¾: HDS, s. r. o. SK Guard 2KVideovstupy: 4, konektory typu BNC, monos16−kanálového záz<strong>na</strong>mového systémuVideoštandard: PAL/NTSCMaximálne rozlíšenie: 704 × 576 bodov,352 × 288 bodovÏalšie funkcie: kompresia SMICT, automatickýreštart, ovládanie PTZ kamier, plánovanýzáz<strong>na</strong>m, klient<strong>sk</strong>y softvér <strong>na</strong> dia¾kové prezeraniea zaz<strong>na</strong>menávanie obrazu, rôzne <strong>sk</strong>upiny pouí−vate¾ov, audiozáz<strong>na</strong>m dvoch vstupov s mo−nosou synchronizácie s dvoma videovstupmiPoiadavky <strong>na</strong> pouitý poèítaè: Intel Celeron1 GHz, 26 MB RAM, Windows 2000/XP,odporúèaná grafická karta GeForce2 MX200,zvuková karta, 40 GB vo¾ného priestoru<strong>na</strong> <strong>na</strong>hrávanie videa, <strong>na</strong>pájací zdroj s výko−nom 300 WZáruka: 12 mesiacovCe<strong>na</strong>: 29 900 Sk bez DPH/35 880 Sk s DPHDodávate¾: HDS, s. r. o.8/2003 PC REVUE 67


H A R D W A R E3× Steno od ApaceruSpoloènos Apacer je u nás známa<strong>na</strong>jmä ako producent pamätí. Èasomvšak svoje produktové portfólio rozšírilao ïalšie produkty, ako pamäovékarty a di<strong>sk</strong>y USB. Nedávno smemali monos otestova hneï trojicuproduktov, ktoré majú spoloènéoz<strong>na</strong>èenie. Všetky dostali do vienkanázov Steno a všetky sú z rodiny zariadení,ktoré pouívatelia ocenia <strong>na</strong>cestách.APACER HANDYSTENO 2.0Prvé z recenzovaných zariadení je vlastneklasickým pamäovým k¾úèom USB.Tieto zariadenia sa tešia medzi pouívate¾mièoraz väèšej ob¾ube. Neèudo,veï ich kapacity stále rastú a cenyklesajú. Di<strong>sk</strong>y USB alebo pamäovék¾úèe sú tak riešením pre všetkých,ktorí prenášajú väèšie mnostvo údajov.V prípade <strong>na</strong>jvyšších kapacít súdi<strong>sk</strong>y USB schopné <strong>na</strong>hradi aj médiáCD-R èi CD-RW. Ideálnym nástrojomsa di<strong>sk</strong>y USB stávajú vo firemnomprostredí, kde sú poèítaèe vybavenérozhraním USB ove¾a èastejšie ne poèítaèevybavené CD-R, prípadne CD-RW mechanikami.Apacer Handy Steno 2.0 sa od svojichstarších predchodcov nesúcich voz<strong>na</strong>èení èíselný kód 1.1 prakticky nelíši.Zmeny sú dve, prvú z nich monooz<strong>na</strong>èi za výz<strong>na</strong>mnú: zariadenie prinášapodporu rýchlejšej verzie rozhraniaUSB 2.0 (niekedy oz<strong>na</strong>èovanáaj HighSpeed). Druhá zme<strong>na</strong> je „kozmetická“a v podstate slúi <strong>na</strong> rýchleodlíšenie od starších verzií. Tie boli vstriebornom puzdre, Handy Steno 2.0má puzdro ladené do zlata.Dodávka zariadenia obsahuje kábelUSB so zásuvkou, ktorý u¾ahèujepripojenie k stolnému poèítaèu (nemusíteliez pod stôl), a šnúrku, ktoráumoòuje zavesi di<strong>sk</strong> <strong>na</strong> krk. Pokia¾ide o ovládaèe, tie v dodávke niesú, lebo zariadenie pracuje s novšímioperaènými systémami (WindowsMe/2000/XP, Linux a MacOS) bez nutnostièoko¾vek inštalova. Výnimkousú pouívatelia Windows 98, ktorí simusia stiahnu ovládaè z internetu.Pokia¾ ide o prenosové rýchlosti,Apacer Handy Steno 2.0 do bodky splnilšpecifikácie výrobcu. RozhranieUSB 2.0 mu dáva v porov<strong>na</strong>ní s predchodcamii konkurenènými produktmivýrazný ná<strong>sk</strong>ok (v èase vznikutohto èlánku nebol <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhudostupný iný di<strong>sk</strong> USB s rov<strong>na</strong>kýmrozhraním). Na otestovanie sme malik dispozícii verziu s kapacitou 256 MB,Apacer má však momentálne v ponukeširokú škálu di<strong>sk</strong>ov USB s rozhranímUSB 2.0 v kapacitách od 16 MBdo 2 GB. Ce<strong>na</strong> tejto verzie di<strong>sk</strong>u je prirov<strong>na</strong>kej kapacite o nieko¾ko sto korúnvyššia ako ce<strong>na</strong> verzie s rozhraním1.1. Najmä pri di<strong>sk</strong>och s vyššoukapacitou sa však pod¾a nášho názorutáto investícia vyplatí.APACER AUDIO STENOÏalší z produktov Apacer, ktorý smemali monos otestova, koncepènevychádza z di<strong>sk</strong>u USB. Jeho funkcie súvšak podstatne širšie. Ostatne posúïtesami: okrem funkcie di<strong>sk</strong>u USBje Audio Steno doplnené prehrávaèomhudby (vo formátoch MP3 a WMA) aaudiozáz<strong>na</strong>mníkom. Oz<strong>na</strong>èenie Audiov názve zariadenia je teda úplne opodstatnené.Apacer Audio Steno sa <strong>na</strong>terazdodáva v dvoch kapacitách – 64 a128 MB. My sme testovali verziu svyššou kapacitou. V dodávke zariadeniaje samotný prehrávaè, trojica krytov,slúchadlá (majú zabudovanýovládaè hlasitosti), 1,5 V batéria AAA,šnúrka <strong>na</strong> zavesenie <strong>na</strong> krk a doplnkovýsoftvér. Zaujímavosou je, edoplnkový softvér sa dodáva priamov zariadení, a teda pred pouitímprístroja je vhodné „odzálohova“ si ho.Obsah softvérovej dodávky je striedmy,ale úplne postaèujúci. Keïe presystémy Windows 2000 a XP nie jepotrebný ovládaè, nájdeme v zariadeníiba kópiu utility <strong>na</strong> formátovaniedi<strong>sk</strong>u USB a program <strong>na</strong> správu súborovMP3 a WMA. Zaujímavé je, eštandardne sú dodávané iba utilitypre Windows XP a 2000. Ak chcetezariadenie pouíva v spojení s poèítaèom,<strong>na</strong> ktorom sú iba Windows98, budete si musie ovládaèe i doplnkovýsoftvér stiahnu priamo z webuvýrobcu (má iba 1,3 MB).Audio Steno je <strong>na</strong>pájané jedinou1,5 V batériou typu AAA, ktorá všakzariadenie udrí v chode viac akodesa hodín. Na 12 hodín udávanýchvýrobcom sa nám síce nepodarilodosta, aj tak je to však slušný výsledok.Ovládanie prístroja je realizovanédvoma trojicami tlaèidiel (jed<strong>na</strong> <strong>na</strong>hornej strane, druhá <strong>na</strong>boku). Na zobrazenieinformácie o <strong>na</strong>stavovanejfunkcii alebo prehrávanej <strong>sk</strong>ladbeslúi zabudovaný LCD displej. Z poh¾adufunkcie di<strong>sk</strong>u USB aj prehrávaèasúborov MP3 èi WMA pracujeApacer Audio Steno <strong>na</strong> výbornú a nietmu èo vytknú. Samozrejme, zariadeniesme vy<strong>sk</strong>úšali aj v úlohe audiozáz<strong>na</strong>mníka.Tá je pre mnoho pouívate¾ovatraktív<strong>na</strong>. Audio Steno sa v tejtofunkcii hodí <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> diktovaniepoznámok. Na <strong>na</strong>hrávanie pracovnéhorokovania èi porady sa u vzh¾adom<strong>na</strong> charakteristiku zabudovanéhomikrofónu hodí menej.Apacer týmto produktom vstupujedo segmentu MP3 prehrávaèov a trebapoveda, e je to vydarený krok.Kapacita zariadenia 128 MB je vyhovujúca,teda ak nechcete súèasne prenášaväèšie mnostvo údajov ahudby. Èasom sa však isto doèkámeaj verzie s vyššou kapacitou. S tou pravdepodobnepríde aj podpora rýchlejšiehorozhrania USB 2.0.Pokia¾ ide o cenu, tá je, samozrejme,vyššia ako pri di<strong>sk</strong>u USB s rov<strong>na</strong>koukapacitou, <strong>na</strong>vyše je tu však MP3prehrávaè a záz<strong>na</strong>mník. Ak sa pozrietedo cenníkov MP3 prehrávaèov, zistíte,e Audio Steno ponúka ve¾midobrý pomer ce<strong>na</strong>/výkon. Navyše tumáte aj audiozáz<strong>na</strong>mník a to všetkov atraktívnom balení, pouite¾nom aj<strong>na</strong> prenos súborov.APACER DISCSTENO CP−100Posledná z trojice noviniek Apaceruje <strong>na</strong>jradikálnejšia, teda ak sa <strong>na</strong> òubudeme díva v porov<strong>na</strong>ní s doterajšímportfóliom produktov. Disc Stenoje toti zaujímavá kombinácia externejCD-RW mechaniky a èítaèky pamä-ových kariet.Poh¾ad do technických parametrovzariadenia prezrádza, e ide o <strong>na</strong>-68 PC REVUE 8/2003


pa¾ovaèku, ktorá v reime èítania podporuje 24× rýchlos,v reime zá-z<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> CD-R médiá rov<strong>na</strong>ko 24× rýchlosa v reime záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong> CD-RW médiá 10× rýchlos. Okremzapisovaèky disponuje zariadenie èítaèkami pamäovýchkariet. Podporované sú pamäové karty CompactFlash (CF)typu I aj II, Memory Stick (MS), MultiMediaCard (MMC),SecureDigital (SD) a SmartMedia (SM). Zvláštnosou tohtozariadenia je fakt, e disponuje vlastnou batériou (LiIon7,4 V/1800 mAh), ktorá umoòuje dve hodiny nepretritejprevádzky. Na pripojenie k poèítaèu je moné vyui portVýsledky testov v závislosti od typu rozhrania (meranéprostredníctvom Nero CD Speed)Rozhranie USB 1.1 USB 2.0Rýchlos èítaniaZaèiatok 7,12× 10,92×Koniec 6,99× 23,74×Priemer 7,10× 18,10×Prístupové dobyNáhodne 115 ms 116 msMaximál<strong>na</strong> 226 ms 220 msUSB, ktorý podporuje komunikáciu s oboma momentálnerozšírenými verziami (1.1 i 2.0). V dodávke zariadenia jesieový adaptér, ktorým mono dobíja batériu alebo<strong>na</strong>pája prístroj pri práci v dosahu elektrickej siete, prepojovacívodiè USB, príruèka pouívate¾a a CD-ROM s ovládaèmia softvérom.Disc Steno mono vyui v spojení s poèítaèmi vybavenýmioperaènými systémami Windows (98, Me, 2000 aXP) a Mac OS X. Inštalácia ovládaèov je nevyhnutná ibapri práci s poèítaèmi s iným operaèným systémom akoWindows XP. Okrem ovládaèov je <strong>na</strong> pribalenom CD ajprogram Nero Express 5.5.Po pripojení zariadenia k portu USB poèítaèa systémrozpozná tri zariadenia – externú CD-RW <strong>na</strong>pa¾ovaèku adve èítaèky pamäových kariet (sloty pre karty MS, MMC,SD a SM sú „spoloèné“). V tomto reime teda môete DiscSteno pouíva ako klasickú CD-ROM èi CD-RW mechaniku,prípadne ako multiformátovú èítaèku pamäovýchkariet. Všetko pracuje bez <strong>na</strong>jmenších problémov, jednoduchoa preh¾adne. Keïe zariadenie disponuje rozhranímUSB 2.0, neodolali sme a v rámci testovania smeporov<strong>na</strong>li rýchlosti èítania a zápisu pri pripojení k rozhraniutypu USB 1.1 i USB 2.0. Zo zí<strong>sk</strong>aných hodnôt jezrejmé, e úplné vyuitie schopností mechaniky je monédosiahnu, iba ak je mechanika pripojená k rozhraniu USB2.0. V prípade, ak je zariadenie pripojené k rozhraniu USB1.1, dochádza k obmedzeniu maximálnych rýchlostí pribline<strong>na</strong> 7× (vo všetkých reimoch).Druhým spôsobom vyuitia Disc Steno je jeho autonómnepouitie, teda pouitie bez nutnosti pripoji ho kpoèítaèu. V takomto reime pracuje zariadenie ako jednoduchá„kopírka“. Staèí do príslušnej štrbiny vloi pamä-ovú kartu, Disc Steno <strong>na</strong>èíta jej obsah a „vypáli“ ho donovovytvoreného adresára <strong>na</strong> vloenom médiu CD-Ralebo CD-RW. Pokia¾ ide o rýchlos práce zariadenia vtomto reime, tá je primeraná. V èase testovania som malk dispozícii 128 MB pamäové karty SmartMedia a SD Card.Obsah oboch „plných“ kariet sa opakovane darilo prekopírova<strong>na</strong> CD v èase tesne <strong>na</strong>d pä minút.V rámci testovania sme sa pokúsili overi aj ivotnosbatérie. Zvolili sme jednoduchý postup, ve¾mi blízky reálnejprevádzke. Zariadenie sme zapli, <strong>sk</strong>opírovali sme dve128 MB pamäové karty a vypli sme ho. Po prestávke (zdôvodu <strong>sk</strong>rátenia testovania bola 10-minútová) sme èinnosopakovali. Spomenutý cyklus sa nám podarilo opakova12× a výsledkom testovania bolo pä <strong>na</strong>pálenýchCD médií obsahujúcich o nieèo viac ako 3 GB fotografií.Na jedno <strong>na</strong>bitie batérie je to viac ako dobrý výsledok.Ovládanie prístroja sa realizuje štvoricou ovládacíchprvkov. Prvým je vypí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> boènej strane. Na hornompaneli sa <strong>na</strong>chádzajú dve tlaèidlá, ktoré riadia <strong>na</strong>pa¾ovanieCD z pamäových kariet. Tlaèidlo Rec only umoòuje„rýchly“ prepis údajov z pamäových kariet <strong>na</strong> CD, tlaèidloRec with check umoòuje záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> CD vrátane overeniazapísaných údajov a trvá o nieèo dlhšie. Poslednýmovládacím prvkom je tlaèidlo <strong>na</strong> dvierkach CD mechaniky,ktoré umoòuje jej otvorenie.Zaujímavosou je, e pri autonómnej práci zariadenianie je moné obsah pamäovej karty v Disc Steno vymaza.Tento úkon musíte vyko<strong>na</strong> a po opätovnom vloenído fotoaparátu.Disc Steno je koncepène ve¾mi zaujímavé zariadenie,ktoré <strong>na</strong> cestách ocení nejeden priaznivec digitálnej fotografie.Veï s plne <strong>na</strong>bitým akumulátorom a pár CD-R, prípadneCD-RW médiami si pokojne môete trúfnu aj <strong>na</strong>nieko¾kodòový výlet èi dovolenku. Po tom, èo karty <strong>na</strong>plnítesnímkami, ich obsah jednoducho dostanete <strong>na</strong> CD aten následne po návrate domov spracujete <strong>na</strong> PC. ApacerDisc Steno je okrem svojej jedineènosti aj cenovo výhodný.Jeho ce<strong>na</strong> je toti úplne porov<strong>na</strong>te¾ná s benými externýmiCD <strong>na</strong>pa¾ovaèkami, prièom Disc Steno vám <strong>na</strong>vyšeponúka aj batériu a èítaèku podporujúcu 6 typov pamä-ových kariet.ZÁVER. Tri produkty Apaceru z radu Steno sú síce <strong>na</strong>prvý poh¾ad kadý z iného súdka, okrem oz<strong>na</strong>èenia Stenoich však spája ove¾a viac. Všetky sa vyz<strong>na</strong>èujú pokrokovosou,kvalitným technickým vyhotovením, atraktívnymdizajnom a v neposlednom rade aj výborným pomeromce<strong>na</strong>/výkon. Kým Handy Steno 2.0 poteší <strong>na</strong>jmä pouívate¾ov,pre ktorých je dôleitý prenos údajov medzi poèítaèmi,Audio Steno ponúka <strong>na</strong>vyše aj funkciu prehrávaèadigitálnej hudby a audiozáz<strong>na</strong>mníka, nu a Disc Stenoocenia fanúšikovia digitálnej fotografie a majitelia staršíchnotebookov bez CD <strong>na</strong>pa¾ovaèky.Odporúèané ceny:Handy Steno 2.0: 3490 Sk bez DPH/4188 Sk s DPHAudio Steno: 3790 Sk bez DPH/4548 Sk s DPHDisc Steno CP−100: 7500 Sk bez DPH/9000 Sk s DPHZapoièal: Agem ComputersPeter Orvi<strong>sk</strong>ý


S O F T W A R EMacromedia Flash MXDnes by sme asi ako h¾adali vývojára,ktorému názov Flash niè nehovorí.Ide toti o jednu z <strong>na</strong>jrevoluènejšíchaplikácií, aká kedy vznikla. Program,ktorý kedysi zaèí<strong>na</strong>l ako pomerne jednoducháanimaèná utilita, je dnes lídromv oblasti interaktívnych webovýchprezentácií a <strong>na</strong>vyše sa zdá, esa stane vývojovým nástrojom budúcnosti.Pozrime sa teda spoloène, èovšetko dokáe.DODÁVKA A INŠTALÁCIA. Inštaláciaje bezproblémová, program <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u zaberie pribline 75 MB.SYSTÉMOVÉ POIADAVKY. Minimál<strong>na</strong>konfigurácia pre Flash MX je200 MHz Pentium so 64 MB RAM,spomedzi operaèných systémov súpodporované Windows 98 SE, ME,2000, XP a NT 4.0. Program som testoval<strong>na</strong> 1,8 GHz Pentiu 4 s 256 MBRAM, prièom <strong>na</strong> tejto konfigurácii pracovalcelkom svine.PROSTREDIE PROGRAMU. Rov<strong>na</strong>koako jeho bratia Dreamweaver a Fireworksaj Flash je hrdým nosite¾om„priezvi<strong>sk</strong>a“ MX, èo sa náleite odrazilo<strong>na</strong> koncepcii pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania. V praxi to teda z<strong>na</strong>menáobligátny panel Properties v spodnej70 PC REVUE 8/2003Flash MX je plnohodnotný vývojový nástrojèasti ok<strong>na</strong> a mnostvo ïalších nástrojovv pravej èasti. Presnejšie povedané,nájdeme tu dokovate¾néokienka so všakovakými zaujímavýminástrojmi. Pole ich pôsobnosti jerôzne – od miešania farieb prostredníctvomnástroja Color Mixer a porýchly prístup k dokumentácii pomocounástroja Answers. Karty jemoné presúva do iných okienok,nie však prostredníctvom drag anddrop. Zaujímavosou je, e pokia¾ sao to predsa len pokúsite, programvám šetrne oznámi, e takto sa tonedá a radšej hodno poui príkazGroup with z kontextovej ponuky.PRÁCA S PROGRAMOM. Nový projektvytvoríme príkazom New z ponukyFile. K dispozícii sú, samozrejme,aj hotové šablóny, ku ktorým sa dopracujemepomocou príkazu NewFrom Template, ktorý sa tie <strong>na</strong>chádzav ponuke File.Keïe pri tvorbe animácií sa nemonovyhnú kresleniu, Flash MX obsahujenieko¾ko nástrojov urèených<strong>na</strong> tento úèel. Nájdeme tu štandardnénástroje, ako Text Tool, RectangleTool èi Pencil Tool. Zaujímavosou je,e u vo fáze kreslenia sa automatickyaplikuje anti-aliasing. Takisto nieje problém <strong>na</strong>kreslený objekt otoèi,konkrétne pomocou nástroja Transform.S ním sa však nepracuje ve¾mipohodlne, ove¾a jednoduchšie je pouipríkaz Rotate and Skew z kontextovéhomenu. ia¾, niektoré zo zaujímavýchefektov sa nedajú aplikova<strong>na</strong> symboly, èo v praxi z<strong>na</strong>mená, e ichnemono vyui pri tvorbe animácií.Keï u sme pri animáciách, nedámi nespomenú, e ich tvorba neraznie je prechádzkou po ruovom sade.Týka sa to <strong>na</strong>jmä vytvárania efektovs textom. Program síce okreminého obsahuje funkciu <strong>na</strong> prevod textudo separátnej vrstvy, ale ne<strong>sk</strong>oršiaeditácia takéhoto textu je dosnepreh¾adná. ia¾, èo sa textu týka,sharewarový SWiSH je <strong>na</strong> tom podstatnelepšie. Keï k tomu ešte pridámenepreh¾adnos èasovej osi (Timeline),neostane nám niè iné ako spo-¾ahnú sa <strong>na</strong> svoju trpezlivos, ktorúbudeme potrebova pri štúdiu manuálu.Ako sme u spomenuli <strong>na</strong> zaèiatkurecenzie, Flash MX je nielen program<strong>na</strong> tvorbu animácií, ale aj kompletnýchinternetových aplikácií. Pouívate¾má k dispozícii arzenál štandardnýchkomponentov, ako <strong>na</strong>pr.tlaèidlo, zaškrtávacie pole èi rozba-¾ovací zoz<strong>na</strong>m. Práca s nimi je ve¾mijednoduchá, staèí ich umiestni <strong>na</strong>formulár a pomocou panela Properties<strong>na</strong>stavi vlastnosti.Ïalšia ve¾mi uitoèná pomôcka jeLibrary, ktorá slúi ako akýsi <strong>sk</strong>ladobjektov. Zíde sa pri práci <strong>na</strong> väèšíchprojektoch, prièom autori pamätali aj<strong>na</strong> moný konflikt názvov objektov,ktorý vyrieši okno Resolve LibraryConflict. Ve¾kou výhodou je, e zdie-¾anie je moné vyuíva nielen prinávrhu súboru Flash, ale aj v hotovýchprojektoch. Inými slovami, jednotlivéanimácie Flash medzi seboumôu zdie¾a fonty, bitmapy atï., èímdochádza k úspore výsledného súboru.Nech sú grafické schopnosti programuakéko¾vek, vývojár sa <strong>sk</strong>ôr èine<strong>sk</strong>ôr bude musie pusti do programovania,ak chce z Flashu MX dostamaximum. Na rozdiel od benýchprogramovacích jazykov sa tu všakkód nepíše ruène, ale výberom príkazovz panela Actions. Po výbere príkazusa v pravej èasti spomenutéhopanela zobrazia príslušné parametre,po ktorých vyplnení má v podstatehotový jeden riadok kódu. Pre prípad,e by ste potrebovali viac informáciío niektorom príkaze, staèí kliknú <strong>na</strong>drobnú ikonu kniky a zobrazí saokienko s detailným opisom. V hotovom<strong>sk</strong>ripte je moné prostredníctvompríkazu Set Breakpoint rozmiestòovabody prerušenia.Z h¾adi<strong>sk</strong>a ActionScriptu pribudlomnostvo nových objektov a udalostí,umoòujúcich lepšiu kontrolu<strong>na</strong>d <strong>sk</strong>riptom. Vïaka novému API jedokonca moné vytvára efekty vštýle Macromedia Director. Ve¾mi príjemnýmzlepšením je monos <strong>na</strong>tiahnutiaobrázka JPEG poèas behuanimácie – v minulosti ju toti bolotreba po zmene obrázka opätovnevygenerova.Ve¾kým plusom je aj podpora importuanimácií z iných videoformátov,menovite QuickTime, WindowsMedia, MPEG, AVI a DV. Tie sú automatickya<strong>na</strong>lyzované a dodatoène komprimovanékodekom <strong>na</strong>zvaným Spark.Prirodzene, pouívate¾ si môe <strong>na</strong>stavipoadovanú kvalitu, v ktorej majúby animácie do Flashu importované.Po dokonèení importu sa s videom dápracova takmer tak, akoby to bolabitová mapa: môete meni ve¾kos,otáèa, zakrivova atï.ZÁVER. Flash MX je univerzálny vývojovýnástroj budúcnosti, ktorýdokáe <strong>sk</strong>åbi interaktivitu s animáciamia videom. Hoci nie je jednoduchézvládnu ho, štúdium manuálurozhodne nebude stratou èasu, pretoeprinesie výsledky v podobe efektnýcha ozvuèených internetových aplikácií.Trial verziu programu MacromediaFlash MX nájdete <strong>na</strong> CD REVUE 3/2003.Hodnotenie:☺ Vývojové prostredie☺ ActionScript☺ Podpora videa☹ Textové efektyCe<strong>na</strong>: Balík Macromedia Studio MX:41 140 Sk bez DPH/49 368 Sk s DPHFlash MX: 26 020 Sk bez DPH/31 224 Sk s DPH(cenník firmy Opal Multimedia)Zapoièal: Opal MultimediaIvan Zernovác ml.


Spoloènos Canopus sa zaoberá hlavneprodukciou zariadení <strong>na</strong> (polo)profesionálnystrih videa <strong>na</strong> poèítaèoch PC iMac. Medzi <strong>na</strong>jnovšie produkty patríèisto softvérové riešenie, ktoré predstavujepriamu konkurenciu programuAdobe Premiere. Disponuje ve¾mi podobnýmifunkciami, návrh programuje zameraný <strong>na</strong> spo¾ahlivos práce a <strong>na</strong>Canopus EDIUScii s klávesnicou sa dosiahne vysokáproduktivita a funkènos. Pri profesionálnomspracovaní sú dôleité aj èasovéz<strong>na</strong>èky v obidvoch náh¾adovýchoknách. Pomocou nich sa dá pohybovavo výslednom filme ve¾mi presne.Zaujímavou vlastnosou je <strong>na</strong>pr.monos priameho <strong>na</strong>hrávania komentárado beiaceho klipu alebo zobrazeniaok<strong>na</strong> s vektoro<strong>sk</strong>opom a zobrazenímvlnových dåok v reálnom èase(uplatní sa pri grabovaní videa alebopri výstupnom formáte). Pouívate¾má pomocou neho okamite preh¾ad otom, aká je kvalita spracúvaného materiálu.Medzi videoefektmi nájdete <strong>na</strong>pr.chroma i luma k¾úèovanie, 3D obraz vobraze v reálnom èase, vyváenie bieleja pod. V dodávke programu dostávate27 videofiltrov pracujúcich v reálnomèase. Pri prechodoch jednej scénydo druhej sa vyuíva program Xplode,v dodávke je 40 <strong>sk</strong>upín prechodov. Širokémonosti sú aj pri titulkovaní výslednéhofilmu s vyuitím program TitleExpress.Pri textovom oz<strong>na</strong>èovaníscén môete vyui 170 šablón titulkov,vytvára sa dajú aj vlastné šablóny.Zaujímavý je <strong>na</strong>pr. efektný rolovacítext titulku. Samozrejme, <strong>na</strong> vytvorenétitulky aj grafiku môete aplikova rôznepríchodové a odchodové efekty.Pri <strong>na</strong>hrávaní videa môete úplneovláda (digitálnu) videokameru, prípadnepoui dávkové spracovanie klipov.Súèasou programu EDIUS je Pro-Coder LE, ktorý umoòuje export výslednéhoprojektu do formátov MPEG-1/2, Windows Media, RealVideo, Quicktimea, prirodzene, DV AVI.EDIUS je <strong>na</strong>ozaj výkonný strihacíprogram, ktorý výkonovo konkurujeprogramu Adobe Premiere. Na rozdielod neho je však EDIUS <strong>na</strong>písaný tak, evyuíva vlastnosti <strong>na</strong>jmodernejšiehohardvéru a nemusí sa stara o podporupredchádzajúcich verzií. Rov<strong>na</strong>ko jezaujímavá aj jeho ce<strong>na</strong>, hlavne pokia¾vychádzame z akciovej ponuky, platnejdo konca augusta. Plusom pre menej<strong>sk</strong>úsených uívate¾ov môe by ajvýuèbové CD médium, dodávané spolus programom. Ak si chcete programEDIUS sami vy<strong>sk</strong>úša, jeho demonštraènúverziu nájdete <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.canopus.com. Jej stiahnutie je podmienenéregistráciou pouívate¾a a vlastnenímjednej z uvedených strihacíchkariet.Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programu EDIUS – v hornej èasti sú umiestnené dve náh¾adové okná,dole èasová osvyuitie vlastností <strong>na</strong>jmodernejšíchprocesorov (<strong>na</strong>pr. Hyper-Threading priprocesoroch z<strong>na</strong>èky Intel). Vybavený jedoplnkovými efektmi a konverznýmiprogramami a aj pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredieje celkom príjemné. Môete poui<strong>na</strong>pr. neobmedzený poèet krokov undo/redo, v reálnom èase vidíte efekt aplikácievideofiltrov v plnom rozlíšení, k¾úèovaniaobrazu v obraze, ale i 2D/3Dprelí<strong>na</strong>èiek. Obmedzením je však to, eprogram zatia¾ pracuje len so strihovýmikartami Canopus DVRex a DVStorm.Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie EDIUS jezloené z dvoch základných náh¾adovýchokien <strong>na</strong> zobrazenie vstupného avýstupného obrazu. Prostredie je pripravenépre poèítaèovú zostavu s dvomamonitormi. Pod obidvoma ok<strong>na</strong>mije umiestnená èasová stopa, pomocouktorej sa výsledný film vlastne strihá.Do èasovej osi môeme umiestni neobmedzenýpoèet video- a audiostôp aich vzájomným prelí<strong>na</strong>ním smerujetek elanému výsledku. Èas audia je pritomzobrazená graficky pomocou kriviekcharakterizujúcich zvuk. Jednotlivéstopy sa dajú zamký<strong>na</strong> proti ïalšímzmenám.Do èasovej osi sa ïalej umiestòujúaj video- a audiofiltre, pod¾a výrobcu jepoèet aplikovaných filtrov neobmedzený.Zo stránky pouívate¾<strong>sk</strong>ého prostrediaide teda <strong>na</strong>ozaj o obdobu klasiky– programu Adobe Premiere. Existujúvšak aj rôzne zlepšenia v ovládaníprogramu EDIUS – <strong>na</strong>pr. kruhovým pohybommyši vo vstupnom náh¾adovomokne pretáèate video, myšou dokáetevybra èas z klipu a pod. Jednoduchosa poèíta s tým, e pouívate¾ pri strihanípouíva hlavne myš a v kombiná-Ce<strong>na</strong>: 13 490 Sk bez DPH/16 188 Sk s DPH(do konca augusta 2003 z¾ava 50 %)Dodávate¾: Syntex BratislavaOndrej MackoTECHNICKÉ PARAMETREIntel Pentium III alebo AMD Athlon 1 GHzCPU alebo vyššíWindows XP Home alebo Windows XPProfessio<strong>na</strong>l256 MB RAMCD−ROM, 100 MB vo¾ného miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u,rýchlos prenosu údajov minimálne 10 MB/svolite¾ne zvuková karta <strong>na</strong> funkciu <strong>na</strong>hráva−nia zvuku v reálnom èasegrabovacia karta Canopus DVStorm,DVStormSE, DVStorm2, DVRex RT aleboDVRex Professio<strong>na</strong>lZáruka: 90 dní <strong>na</strong> médiá


S O F T W A R ECD: Kúzelný album strýèka AlbertaProstredie programu. Nájdete tu rôzne <strong>sk</strong>rýše, k dispozícii je aj nápoveï a èakajú <strong>na</strong> vásprekvapenia.Úlohou tohto programu je kreatívnouformou rozvíja logické mysleniehlavne detí ale aj dospelých.Program je nutné pred jeho spustením<strong>na</strong>inštalova – nedá sa spustipriamo z CD média. Kúzelný album<strong>na</strong> svoju prevádzku vyaduje <strong>na</strong>stavenierozlíšenia monitora <strong>na</strong> 600 ×800 bodov. Vo vyššom rozlíšení síceprogram funguje, ale jeho aktív<strong>na</strong> èasbude dos malá. Pozadie programu jevyhotovené v èierne farbe.Na zaèiatku programu sa zobrazítabu¾ka s desiatkou zošitov. Tieto zošityslúia <strong>na</strong> ukladanie hier. To z<strong>na</strong>mená,e si môete vytvori desa rôznychhráèov. Ak si z nich jeden vyberietea nepomenujete ho, hra sa poukonèení neuloí.Ïalej vás privíta úvodné video.V òom vás autori programu informujúo príbehu strýka Alberta. Ten je vynálezca,dobrodruh a cestovate¾. Raz prisvojich cestách po mori stro<strong>sk</strong>otal. Akosa <strong>na</strong> pravého dobrodruha patrí, jedinýz celej posádky sa zachránil a dostal sa<strong>na</strong> neznámy ostrov. A práve tu zaèalvytvára svoj kúzelný album. Tento istýalbum sa po nieko¾kých rokoch podarilonájs <strong>na</strong> povale jeho domu. Lene, potých dlhých cestách sa z neho všetkyfotky vytratili. Vašou úlohou je doplnivšetko, èo v albume chýba. Ak zaplnítekompletne stránku, ako odmenu dostanetesošku.Po <strong>sk</strong>onèení videa sa <strong>na</strong> obrazovkeobjaví album a z jeho stránok sa vynorípriate¾<strong>sk</strong>á jašterica, ktorá vás <strong>na</strong>liehavoprosí o záchranu. Aby ste ju zachránili,musíte nájs všetkých sedem dobreukrytých sošiek. Tie zí<strong>sk</strong>avate po splneníjednotlivých úloh v programe.Po kúzelnom albume sa pohybujetepomocou farebných záloiek. Nastránkach vás èakajú rôzne úlohy.Stretnete sa s avou, ktorá vás odveziedo tajuplného Egypta, budete bojovaproti strašným škorpiónom, poprechádzatesa po Mesiaci a dokoncabudete riadi aj továreò. Pritom plníterôzne úlohy zamerané <strong>na</strong> logickémyslenie. Na to, aby ste sa dostali <strong>na</strong>Mesiac, musíte po<strong>sk</strong>lada raketu a zlo-i hviezdnu mapu z obrázkov, ktorénájdete <strong>na</strong> rozlièných miestach. V prípaderiadenia továrne vyberáte pímenáz beiaceho pásu a tieto musíteda do správneho otvoru.Pri plnení všetkých úloh vám budúpomáha zvieratá. V prvom rade jaštericaa to pomocou píšalky. Ak <strong>na</strong>òu zapí<strong>sk</strong>ate, príde vám jašterica <strong>na</strong> pomoc.Ïalším pomocníkom je strýko Albert,ktorý sa obèas vynorí zo starobyléhoprehrávaèa. Môete poui ajfotoaparát, ktorý vám pomôe pri prechádzaníjednotlivých stránok. Pomô-u vám aj oheò a voda, ktoré zí<strong>sk</strong>atea poèas hry. Oheò odoenie niektorézvieratá, <strong>na</strong>príklad škorpióny. A voda<strong>na</strong>pr. donúti slimáka vyliez z ulity.Na konci albumu je pripravených pästrán, <strong>na</strong> ktoré si môete umiestni fotkyzvierat a všetkého iného, èo v albumenájdete. Týchto pä stránok si ne<strong>sk</strong>ôrbudete môc vytlaèi. Medzi ïalšímibonusmi je <strong>na</strong>pr. kino, v ktorom si mô-ete prehráva filmy z albume. Tak zistíteváhu predmetu, jeho rozmery, materiál,meno, alebo iné zaujímavé informácie.Ak sa budete chcie dosta z albumu,nie je jednoduché nájs východ. H¾adajtedobre schovanú kamennú bránu,ktorá je v spodnom pravom rohu.Kúzelný album strýèka Alberta nemásíce <strong>na</strong>jdoko<strong>na</strong>lejšie grafické vyhotovenie.Ale zato výbornú myšlienku,ktorá sa s<strong>na</strong>í rozvinú logickémyslenie detí. Pritom ako deti objavujú<strong>sk</strong>ryté stopy, riešia záhady, vyhýbajúsa rôznym nástrahám vlastnesi precvièujú pamä, logické myslenie,kombi<strong>na</strong>toriku a intuíciu. Titulteda <strong>na</strong>uèí všíma si detaily scény atie precvièí deti v riešení technickýcha prírodovedeckých problémov.Hodnotenie:☺ Ve¾mi dobrá myšlienka☺ Rozvíja kreatívne myslenie☹ Slabšie grafické vyhotovenieCe<strong>na</strong>: 1416 Sk bez DPH/1699 Sk s DPHVýrobca/zapoièal: MEDIA TRADEInteractive, s. r. o.Dodávate¾ pre SR: Cenega Slovakia, s. r. o.Peter MackoTECHNICKÉ PARAMETREHardvérové poiadavky:Poèítaè s procesorom Intel Pentium, potrebnémiesto <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u 52 MB, preMicrosoft Windows 98 a XP 32 RAM, grafic−ká karta podporujúca SVGA.Ïalšie informácie: <strong>www</strong>.cd−rom.czPOZOR SÚA!V spolupráci so spoloènosouMEDIA TRADE Interactive, s. r. o.sme pripravili súa o krabicus týmto programom.Staèí, ak do 16. septembra 2003správne odpoviete <strong>na</strong> otázku,ktorú nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej adrese<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> a budete zaradenýdo rebovania.72 PC REVUE 8/2003


S O F T W A R ECorel Painter 8Pouívate¾<strong>sk</strong>é prostredie programuMa¾ovanie v poèítaèi u nie je problém.Staèí ma len talent (nie je súèasoudodávky), priemerne výkonnýpoèítaè, tablet a Corel Painter 8. Zatia¾èo iné grafické programy sú krí-ence vektorovej a bitmapovej grafiky,Corel Painter je maliar<strong>sk</strong>y – bitmapovýplnokrvník.V dodávke nájdete dve CD, 500-stranový manuál (tvorí tri štvrtinyhmotnosti celej škatule), kartu s registraènýmèíslom, zopár reklamnýchletáèikov, plagátik s ukákami diel vytvorenýchv Painteri a pomôcku <strong>na</strong>zapamätanie si klávesových <strong>sk</strong>ratiek.Tieto <strong>sk</strong>ratky sú však <strong>na</strong> <strong>na</strong>še prekvapenienekompatibilné s ostatnými produktmifirmy Corel. Ako býva dobrýmzvykom v prípade firmy Corel, prvýdi<strong>sk</strong> je inštalaèný, druhý je „bonusový“(obsahuje profily štetcov, obrázky,textúry, farebné profily a pod.). Hociv distribúcii sú dve cédeèká, obsahoboch by sa bez problémov vmestil<strong>na</strong> jedno CD médium. Manuál je spracovanýdobre – okrem zopár chybièiek,ako <strong>na</strong>príklad pomerne èasté vynechávaniemedzier medzi slovami.Corel Painter sa dá <strong>na</strong>inštalovapod Windows XP, Windows 2000 a dokoncai pod systémami Mac OS. Pouívate¾<strong>sk</strong>érozhranie má èrty väèšinygrafických programov. Ovládacie prvkya nástroje sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> plávajúcichpaletách a dajú sa vo¾ne posúvapo pracovnej ploche. Na paletenástrojov nám prekáala prítomnosšiestich tlaèidiel, pri ktorých nie je <strong>na</strong>prvý poh¾ad jasné, èo vlastne predstavujú.Ovládanie programu tie nieje celkom intuitívne, zo zaèiatku sa trebaobèas pozrie do manuálu.Úlohou Corel Paintera je simulovamaliar<strong>sk</strong>e plátno priamo v poèítaèi,èo sa mu aj vcelku dobre darí. DokáePaleta – dobrý nápad, ale zatia¾ eštes det<strong>sk</strong>ými chorobami<strong>na</strong>podobni <strong>na</strong>ozaj širokú škálu maliar<strong>sk</strong>ychtechník od ma¾ovania akrylovýmifarbami cez kreslenie ceruzkamirôznych tvrdostí a po kresleniekriedou. Spolu sme <strong>na</strong>poèítali viacako 30 maliar<strong>sk</strong>ych nástrojov, prièomkadý z nich sa dá ešte podrobnejšie<strong>na</strong>stavi. Ak vám nestaèia vopred <strong>na</strong>stavenémaliar<strong>sk</strong>e nástroje ani tie,ktoré sú priloené <strong>na</strong> druhom CD, dajúsa vytvori vlastné pomocou funkcieBrush creator. Ve¾mi pekne sú prepracovanéefekty pri kreslení vodovýmifarbami – farba sa ešte chví¾u podokreslení rozpíja. Dá sa simulova ipovrch papiera, <strong>na</strong> ktorý sa kreslí.Kto však nemá tablet, ten si neškrtne.Na plnohodnotnú prácu v Painteri myš<strong>na</strong>ozaj nestaèí.Corel Painter pracuje s vrstvami,prièom <strong>na</strong> zachovanie preh¾adnostiexistujú popri sebe tri druhy vrstiev:jednoduchá vrstva, <strong>na</strong> ktorú sa dáma¾ova všetkými nástrojmi, vrstvapre vodové farby a vrstva pre atrament.Sympatický, ale dos nepraktickýnástroj je mixér, ktorý má simulovapaletu. Na ploche <strong>na</strong> to vyhradenejsa zmieša zopár farieb a výslednáfarba sa „<strong>na</strong>saje“ kvapkadlom. Dobrýnápad pokazil malý rozmer mixéra akvapkadlo, ktoré sníma farbu iba z jednéhopixela, take je ve¾mi pravdepodobné,e ním do iadanej farby netrafíte.Pozoruhodným nástrojom jetzv. Tracing Paper. Pomocou neho saumiestni obrázok pod pracovnú plochua následne sa dá komfortne prekres¾ova.Táto funkcia akoby bolastvorená <strong>na</strong> kopírovanie výkresov pomocoupresvet¾ovania. Všetko, èovytvoríte, môete uloi buï vo formáteRIFF (dvorný formát Corel Painter),ale i vo formáte PSD alebo EPS.Èo nás za<strong>sk</strong>oèilo, bol fakt, e nie jemoné importova súbory vytvorenév CorelDRAW, <strong>na</strong> druhej strane Painterslušne spolupracuje so súbormiAdobe Illustratora. Okrem kresleniaPainter dobre zvládne i úpravy bitmapovýchsúborov a nemusí sa za topred svojím väèším bratom Photo-Paintomvôbec hanbi. Na takéto úèely súdo Paintera zabudované klasické funkcie,ale i mnostvo pluginov.Poèas pouívania Corel Painterasme sa stretli so zaujímavou chybou.Stlaèili sme klávesovú <strong>sk</strong>ratku Ctrl +N a oèakávali vytvorenie nového dokumentu.Namiesto toho sa však otvorilodialógové okno <strong>na</strong> otvorenie súborua zároveò sa <strong>na</strong>inštalovalo a zmenilorozloenie klávesov <strong>na</strong> lotyš<strong>sk</strong>é...Ïalšia vec, ktorá nás zamrzela, je absenciaakéhoko¾vek ukákového súboru<strong>na</strong> CD. To by bolo výhodné <strong>na</strong>rýchlejšie oboznámenie sa s monos-ami programu.Dojmy z pouívania Corel Painter 8sú vcelku dobré, hoci <strong>na</strong> prvý poh¾advyzerá len ako klon niektorého z existujúcichprogramov, obohatený o súpravuštetcov. Jeho výhody sa ukáua po dlhšom èase pouívania. Odhliadnucod chybièiek a nedotiahnutýchriešení, <strong>na</strong> ktoré sme obèas <strong>na</strong>razili,je Corel Painter silný nástroj. Zaujímavýmôe by pre amatérov, ale ipoloprofesionálov pri tvorbe poèítaèovýchmalieb.Ce<strong>na</strong>: 14 750 Sk bez DPH/17 700 Sk s DPHZapoièal: Corel PrahaDodávate¾: SWS−DistributionMatúš ValterTECHNICKÉ PARAMETREProcesor: Intel Pentium 200 MHz aleboPower Macintosh G3Kapacita RAM: 128 MBOperaèný systém: Windows XP/2000 aleboMac OS 9, XÏalšie poiadavky: 170 MB miesta<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, odporúèa sa tablet8/2003 PC REVUE 73


S O F T W A R EABRA G3O výz<strong>na</strong>me informaèného systému prefunkènos ¾ubovo¾nej spoloènosti nietpochýb. Za základný kameò informaènéhosystému podniku dnes monopoklada ekonomické systémy, ktoréfirmám umoòujú efektívne riadenie.Spoloènos Aktis má momentálnevo svojej ponuke štyri verzie ekonomickéhosystému ABRA z vlastnejsystém pracuje bez aplikaèného servera.V takejto konfigurácii je monésystém pouíva pod spomí<strong>na</strong>nýmioperaènými systémami Windows.HARDVÉROVÉ POIADAVKY. Nainštaláciu servera sú primerané, pre desaklient<strong>sk</strong>ych staníc vystaèíte so serveroms mikroprocesorom Pentium IIIpracujúcim <strong>na</strong> 100 GHz, 512 MB pa-da bude ma dostatok informácií, abymohol detailne <strong>na</strong>konfigurova prístupovépráva pouívate¾ov k jednotlivýmmodulom balíka. Konfiguráciuje však moné robi aj za pomoci„sprievodcov“. Vysoko mono hodnotiaj kvalitu dokumentácie, ktorákonfiguráciu dôkladne popisuje. Keï-e ide o ekonomický systém, netrebazrejme zdôrazòova potrebu ochranyuloených informácií prostredníctvomzamedzenia neoprávneného prí-MODULY SYSTÉMU. V recenzii nieje moné èo i len vymenova všetkyfunkcie implementované do jednotlivýchmodulov integrovaných v systéme,nieto podrobne sa im venova (jeich viac ako 150 a sú rozdelené dodvoch desiatok agend). Po<strong>sk</strong>ytnemvám teda iba struènú charakteristikumodulov, ktoré sú z poh¾adu benéhopodniku <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie.Obchod umoòuje vedenie evidencieobchodných partnerov s indivi-Ponuka nástrojov <strong>na</strong> administráciu systému je <strong>sk</strong>utoène široká, rov<strong>na</strong>ká je aj škála funkciía <strong>na</strong>stavení v nichZ úètovníctva si môete vybera jednotlivé agendy, samozrejmosou je monos pridelivedenie jednotlivých agend rôznym pracovníkomprodukcie, ktoré pokrývajú potrebyvšetkých <strong>sk</strong>upín firiem bez oh¾adu <strong>na</strong>ich ve¾kos. Najjednoduchším balíkomje verzia ABRA Classic, ktorá je urèenápre ivnostníkov a podnikate¾ov apredpokladá spracovanie celej agendy<strong>na</strong> jednom poèítaèi. Vyšším modelomje ABRA One, ktorá je urèená premenšie firmy úètujúce v podvojnomúètovníctve a rov<strong>na</strong>ko ako predchádzajúcaverzia predpokladá spracovanieekonomickej agendy <strong>na</strong> jedinompoèítaèi. Vyššou verziou je ABRAGold, ktorá predstavuje komplexnýmodulárny ekonomický systém premenšie firmy, podporujúci prácu v sietia distribuovanú inštaláciu, ktorá jepotrebná pre firmy s viacerými poboèkami.Nu a poslednou verziou vponuke je ABRA G3, ktorej sa budemev tomto èlánku venova podrobnejšie.Systém ABRA G3 je typická aplikáciapre prostredie klient/server. Ide otakzvanú trojvrstvovú architektúru.Skladá sa z týchto základných èastí:databázového servera, aplikaènéhoservera a klient<strong>sk</strong>ej èasti. Príjemnéje, e vývojári sa neobmedzili <strong>na</strong> spojenies jedinou platformou a databázovýi aplikaèný server je moné prevádzkovav sieovom prostredí Windows(Windows NT/2000/XP) alebo Linux(Red Hat, Mandrake, SuSE, Debian…).Klient<strong>sk</strong>a èas je vytvorená pre prostredieWindows. Vyui pritommono ¾ubovo¾ný systém, poèí<strong>na</strong>júcWindows 9X a konèiac Windows XP.V prípade potreby je moné inštalovasystém aj <strong>na</strong> jeden poèítaè, vtedyRov<strong>na</strong>ko bohatá je ponuka moností <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie èinnosti systému a základných údajovmäte a 10 GB priestoru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u ajedným zo spomí<strong>na</strong>ných operaènýchsystémov. Rov<strong>na</strong>ko mono hodnotiaj nároky <strong>na</strong> konfiguráciu klient<strong>sk</strong>ychstaníc, základom môe by Pentium spracovnou frekvenciou 600 MHz, so128 MB pamäte, 1 GB priestoru <strong>na</strong> pevnomdi<strong>sk</strong>u a niektorým z operaènýchsystémov. Pochopite¾ne, v prípade,e siahnete po Windows XP, budú nároky<strong>na</strong> konfiguráciu vyššie.INŠTALÁCIA A ZAVEDENIE SYS−TÉMU. Inštalácia systému je jednoduchá,preh¾adná a zaberie iba nieko¾kominút. Jej prvým krokom je inštaláciadatabázového servera InterBase, monododa aj FireBird, po ktorej <strong>na</strong>sledujeinštalácia aplikaèného servera aklient<strong>sk</strong>ych aplikácií.Èasovo nároènejšie je faktické zavedeniesystému. Túto èinnos musívyko<strong>na</strong> pracovník so <strong>sk</strong>úsenosami sinštaláciou komplexných softvérovýchbalíkov v podnikovom prostredí,ktorý má k dispozícii informácie oorganizaènej štruktúre podniku, a te-stupu k citlivým údajom. Tá je zabezpeèenápráve dôkladnou konfiguráciousystému. ABRA G3 je z tohto poh¾adupripravená ve¾mi dobre aadministrátor má k dispozícii dostatoènúškálu <strong>na</strong>stavení práv a ïalšíchparametrov, prostredníctvom ktorýchjednotlivým pouívate¾om definujeprístupové práva <strong>na</strong> vstup do jednotlivýchagend ekonomického systému,ako aj monosti ich práce v nich.Citlivým prístupom pri zavádzaní systémualebo jeho konfigurácii mono vspoloènosti vytvori prostredníctvomvhodného <strong>na</strong>stavenia efektívny tok dokumentovmedzi jednotlivými pracovníkmia pracovi<strong>sk</strong>ami, ktorý bude „kopírova“organizaènú štruktúru podniku.O tom, e nejde o prácu <strong>na</strong> pár minút,svedèí fakt, e systém disponuje158 modulmi a administrátor má k dispozíciidevä nástrojov (správa licencií,vedené firmy, <strong>sk</strong>upiny pouívate¾ov,pouívatelia, zálohovanie údajov, obnovaúdajov, import, servisná knika a<strong>na</strong>stavenie klienta).duálnym <strong>na</strong>stavením splatností, zliav,kreditov. K dispozícii sú široké monostisledovania zákaziek a obchodnýchprípadov, zoraïovanie do díler<strong>sk</strong>ých<strong>sk</strong>upín, rezervácia tovarus prioritou, previazanos <strong>sk</strong>ladovýchdokladov a objednávok s faktúrami apokladniènými blokmi. K dispozíciisú aj nástroje <strong>na</strong> sledovanie dodriavaniasplatnosti faktúr, generovanieupomienok a penále, podpora platiebvzájomným zápoètom a, samozrejme,aj vytváranie reportov, ktoré simôe pouívate¾ definova pod¾avlastných poiadaviek. To je dôleitépri vyhodnocovaní predaja pod¾a rôznychkritérií. Systém tie umoòujepouívate¾ovi rýchle zí<strong>sk</strong>avanie komplexnýchinformácií o obchodnom partnerovi.Navyše modul obsahuje agenduDokumenty, ktorá umoòuje evidenciurôznych príloh v ¾ubovo¾nomformáte s väzbou <strong>na</strong> konkrétny doklad,firmu, zákazku èi obchodný prípad.To umoòuje ma priamo v ekonomickomsystéme zmluvy s partnermièi poznámky k dokladom.Sklad je jeden z modulov, ktorémajú rozhodujúci vplyv <strong>na</strong> mnostvoprocesov v kadom podniku. Právemiera ich automatizácie a dostupnosvýstupov sú v súèasnosti jednýmz kritérií, ktoré by malo rozhodovao výbere informaèného systému.Toho si boli tvorcovia ABRA G3vedomí a modul <strong>sk</strong>lad to v plnej miereodzrkad¾uje. Disponuje toti širokoupaletou nástrojov, ktoré u¾ahèujújed<strong>na</strong>k rutinnú prácu so <strong>sk</strong>ladom,jed<strong>na</strong>k zí<strong>sk</strong>avanie informácií o štruktúrezásob a samozrejmosou je aj74 PC REVUE 8/2003


automatické generovanie objednávok(zoh¾adòuje aj nedodané objednávky!).To však vedia aj iné ekonomickésystémy. To, èo je <strong>na</strong> tomto<strong>sk</strong>lade výnimoèné, je monos vytváraniamakrokariet pre tovary <strong>sk</strong>ladajúcesa z viacerých komponentov,vedených <strong>na</strong> samostatných kartách.K dispozícii je aj nástroj, ktorý umoòujedoplni cenu <strong>sk</strong>ladových zásobaj o ïalšie náklady.Majetok umoòuje sledovanie jednotlivýchdruhov majetku (k dispozíciije dokonca fotografická evidencia!),tvorbu odpisov a odpisových plánov.Výborná je spolupráca s modulomúètovníctvo, ktorá minimalizujenutnos bených zásahov obsluhy asúèasne prispieva k maximálnej preh¾adnostivloených údajov.Úètovníctvo systému ABRA bolo vytvorenétak, aby umoòovalo maximálnumieru automatizácie úètovanias vyuitím kontrolných mechanizmov.K dispozícii je priama komunikácias bankou, úètovné predkontácie,automatické párovanie úètovnýchzápisov pod¾a súvislostí zdrojovýchAj ponuka moností práce so <strong>sk</strong>ladovýmiagendami je dostatoène širokádokladov, hromadné výpoèty kurzovýchrozdielov, viac pokladní vo volite¾nýchmenách, monos hromadnéhozaúètovania pokladnièných úèteniek,evidencia JCD k došlým faktúram,opakovate¾ná roèná uzávierka amnostvo definovate¾ných reportov(v MS Excel) a výkazov. K výnimoènýmfunkciám patrí monos pouívate¾<strong>sk</strong>ydefinova fiškálne obdobie.Replikácie umoòujú realizovaprenos údajov medzi poboèkami,vïaka ktorému je moné zí<strong>sk</strong>a prístupku kompletnej firemnej agendev ¾ubovo¾nej poboèke. Aktualizáciaúdajov sa vykonáva v èasových intervaloch,ktoré je moné definovav závislosti od poiadaviek podniku.Na rozdiel od iných aplikácií SQL nieje <strong>na</strong> pouitie replikácií potrebné trvaléprepojenie poboèiek, èo prispievak úspore prevádzkových nákladov.Proces replikácie je moné riadicentrálne a celý proces môe byZo <strong>sk</strong>ladovej agendy je prístup aj k cenníkom, tie mono vytvára, upravova a sprístupòovaako aktuálnerealizovaný bezobslune a prostredníctvom¾ubovo¾ného typu pripojenia.Administrácia a výstupy sú ïalšímkladom tohto systému. O monostiachadministrácie som sa zmienil u priinštalácii. Pokia¾ ide o výstupy, v kadejagende je k dispozíciiširoká škála štandardnýchvýstupov,ako aj monos vytváravlastné. Spojovacímèlánkom je exportdo MS Excel, ktorýumoòuje jednoduchéa <strong>na</strong> z<strong>na</strong>losti pouívate¾anenároèné vyhodnocovanieúdajov pod-¾a vlastných kritérií.VÝVOJ DOPLNKOV.Aj <strong>na</strong>priek širokej škálemodulov obsiahnutýchv dodávke môuma jednotliví pouívatelia pri implementáciisystému ABRA G3 špecificképoiadavky <strong>na</strong> prepojenie s inýmiaplikáciami. Systém ABRA G3 je otvorený,disponuje objektovým modelomsystému, prístupným cez rozhranieOLE. Toto riešenie umoòuje vyvíjavlastné agendy, ktoré komunikujú stými, ktoré sú štandardnou súèasousystému. Vývoj doplnkových agenda modulov je moné realizova v ¾ubovo¾nomvývojovom prostredí podporujúcomOLE/COM (Visual Basic,Delphi a iné). Toto umoòuje vytvoriprepojenie systému <strong>na</strong>príklad s elektronickýmiobchodmi a inými aplikáciami.POH¼AD POUÍVATE¼A. Ovládanieprogramu je duálne, umoòuje nielenovládanie myšou, ale aj pomocouklávesnice. To je pri ekonomickýchprogramoch vlastnos, ktorú pouívateliavysoko oceòujú. Ovládanie jevo všetkých agendách jednotné, èozjednodušuje zaškolenie pracovníkovpre prácu v ïalších moduloch. Samozrejmosouje aj podpora súèasnej prácev nieko¾kých agendách a monosvyvoláva jednu agendu z druhej pod-¾a potreby a <strong>na</strong>stavenia práv danéhopouívate¾a. Výborne je vyriešenápráca s dokladmi, ktorá umoòuje vykonávavšetky potrebné operácie vrátanekopírovania, opráv a mazania.Pouívatelia tie ocenia monos individuálneho<strong>na</strong>stavenia systému prekadého pracovníka. Na tomto miesteby som sa ešte raz pristavil pri <strong>na</strong>staveníprístupových práv. Ak je vyko<strong>na</strong>nécitlivo a detailne, má vplyv<strong>na</strong> jednoduchos a rýchlos práces programom.ZÁVER. Ekonomické systémy tvoriaèoraz výz<strong>na</strong>mnejší nástroj <strong>na</strong> riadeniefiriem. Toto tvrdenie platí prevšetky <strong>sk</strong>upiny firiem bez rozlišovaniaich ve¾kosti. ABRA G3 je systém,ktorý umoòuje vedenie kompletnejekonomickej agendy podniku. Vïakamonostiam <strong>na</strong>stavovania a prepájanias inými aplikáciami umoòuje vytvoriinformaènú chrbticu podniku.To všetko s minimálnymi nárokmi <strong>na</strong>z<strong>na</strong>losti jednotlivých pouívate¾ov,ktorým systém po<strong>sk</strong>ytuje jednoduchéprostredie so všetkými potrebnýmifunkciami a informáciami. Akosom u v texte spomenul, implementáciasystému vyaduje mnostvo <strong>na</strong>stavenía pomerne rozsiahlu konfiguráciu,jej kvalitné vyhotovenie jevšak základom úspešného <strong>na</strong>sadeniatakého rozsiahleho a komplexnéhosystému, akým ABRA G3 je.Hodnotenie:☺ Komplexnos systému☺ Široká škála funkcií☺ BezpeènosCe<strong>na</strong>: pod¾a ve¾kosti od 35 000 Sk bez DPHZapoièal: Aktis, s. r. o.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý


S O F T W A R EXara 3D 5 a Xara webstyle 3XARA 3D 5Xara 3D je program zameraný <strong>na</strong>tvorbu „trojdimenzionálneho“ textu.Zo zaèiatku to vyzeralo, e nedokáeniè viac a niè menej, ale pravdou je,e sila programu sa ukáe a po dlhšompouívaní.SWF. V oblasti 3D textu tento programnedisponuje iadnymi prevratnýmifunkciami, jeho sila je niekdeinde – v pridanej hodnote. Ako bonusponúka Xara 3D monos vytvori šetrièobrazovky alebo systémové kurzory.Citlivé oko však pri poh¾ade <strong>na</strong>rýchlo a bez námahy. Tvorcovia sa riadiliheslom „èas sú peniaze“ a dúfajú,e zákazník zaplatí za èas, ktorý ušetril<strong>na</strong> tvorbe internetovej grafiky.Program ponúka <strong>na</strong> výber mnostvohotových grafických prvkov, roztriedenýchdo jedenástich kategórií.Dajú sa tu nájs „klasické“ kategórie,ako <strong>na</strong>príklad tlaèidlá, pozadia, nástroj<strong>na</strong> tvorbu <strong>na</strong>vigaèného panela,ramu sa v <strong>na</strong>šich podmienkach zni-uje. Výhrady sme mali aj k dodávanýmtextúram – väèši<strong>na</strong> z nich jeuloená vo formáte JPG s vysokýmstupòom kompresie, èo sa vidite¾neodrazilo <strong>na</strong> ich vizuálnej kvalite. Problémymal program aj s ukladanímve¾kých obrázkov – po editácii sa razuloi dali, inokedy ich program odmietoluloi.Reklamný prúok hotový za tri minúty...Xara 3D predstavuje: PC REVUE v zelenomale i menej obvyklé sekcie typu reklamnéprúky, logá alebo 3D nápisy. Jednotlivéprvky sa dajú priamo pouialebo ïalej v rámci programu editova.Výhodou dodávaných prvkov je,e sú zväèša vektorové, take sa dajú¾ubovo¾ne zväèšova a prefarbova. Ajtu sa podobne ako v Xara 3D dajúvytvára statické, trojdimenzionálnenápisy. Monosti sú tu však oprotiXara 3D z<strong>na</strong>ène oklieštené. Pri tvorbeprogramu sa pamätalo i <strong>na</strong> tých, ktorísi netrúfnu z jednotlivých grafic-Xara webstyle sa po inštalácii integrujedo programov MacromediaDreamweaver a Microsoft Frontpage,odkia¾ sa dá v prípade potreby zavola.Toto riešenie je výhodné <strong>na</strong>jmäpre tých, ktorí v spomí<strong>na</strong>ných programochpouívajú dizajn mód. Okremspomí<strong>na</strong>ných funkcií program ovládaniektoré základné funkcie bitmapovejgrafiky, ako sú <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>staveniajasu, ostrosti a pod. Zaujímavý jeešte spôsob, akým Xara webstyle vytváranáh¾ady. Tie sa zobrazujú v in-Xara 3D dokáe všetko, èo sa odprogramu takéhoto typu oèakáva –trojdimenzionálny text sa dá ¾ubovo¾neotáèa v priestore, dá sa <strong>na</strong>stavi<strong>na</strong>svietenie textu, potiahnutietextúrou a podobne. Práca s textúramije <strong>na</strong> takýto druh programu aprekvapivo jednoduchá a flexibilná.Navyše s programom sa dodáva vyše800 textúr v slušnej kvalite, take jez èoho vybera. Ovládanie je intuitívne,horšie je to s klávesovými <strong>sk</strong>ratkami,ktoré sú zloené z nezvyèajnýchklávesových kombinácií (<strong>sk</strong>ratkaCtrl + Shift + K je ako stvorená<strong>na</strong> vykåbenie prstov). Takmer všetkynástroje sa <strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> plávajúcichpaletách a poèas práce vytrvalozavadzajú <strong>na</strong> pracovnej ploche. Programokrem toho nepovolí ani kompromis– posunú paletu spolovice mimopracovnej plochy. Jedinou monosouje povypí<strong>na</strong> všetky paletya pod¾a potreby ich prácne vyvolávaz menu.Xara 3D toho dokáe viac, ako sa<strong>na</strong> prvý poh¾ad zdá. Okrem statickýchbitmapových výstupov vie nápisyanimova alebo z nich vytvori 3Dtlaèidlá. Vyzdvihnú treba mnostvohotových profilov <strong>na</strong> tvorbu animáciía 3D tlaèidiel.Statické výtvory sa dajú uloi buïdo vlastného formátu X3D, alebo exportovado klasických bitmapovýchformátov. Hotové animácie sa dajúexportova do formátu GIF alebotakto vyrobený šetriè zaplaèe – vyzerátoti ako <strong>sk</strong>omprimovaný videoklip.Xara 3D, ako sme u spomí<strong>na</strong>li,podporuje aj export do populárnehoformátu SWF (Macromedia Flash). Priexporte do tohto formátu sa ponúkajúdve monosti – krivkový a bitmapovýexport. Krivkový export máoproti bitmapovému obmedzené monosti(nepodporuje textúry, zaob¾ovanieokrajov a podobne). Na tentoúèel sa v programe <strong>na</strong>chádza funkciaDisplay as Flash, ktorá v reálnomèase zobrazuje, ako bude objekt vyzerapo krivkovom exporte do formátuSWF.ZÁVER. Odhliadnuc od faktu, e 3Dnápisy u vyšli z módy, je Xara 3Ddobrý nástroj <strong>na</strong> tvorbu 3D textu.Istý hendikep sa tvorcovia s<strong>na</strong>ilivykompenzova pridanou hodnotou,èo sa im aj podarilo. Z programu, ktorýzo zaèiatku vyzeral ako zásuvnýmodul grafického programu, sa <strong>na</strong>koniecvyk¾ul plnohodnotný grafickýprogram.Hodnotenie:☺ Jednoduché ovládanie☹ 3D text vyšiel z módyCe<strong>na</strong>: 1785 Sk bez DPH/2142 Sk s DPHDodávate¾: exe, s. r. o.XARA WEBSTYLE 3Xara webstyle je program urèený pretých, ktorí potrebujú webovú grafikuJedenás kategórií ako <strong>na</strong> dlanikých prvkov vytvori zladený celok.Pre takýchto pouívate¾ov je urèenásekcia Theme sets, ktorá obsahujepädesiat hotových grafických setov.Hoci sa pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranieprogramu s<strong>na</strong>í by priate¾<strong>sk</strong>ým, èastonám pripadalo nepreh¾adné, <strong>na</strong>jmäak bolo potrebné vráti sa o párkrokov. Zaujalo nás vytváranie reklamnýchprúkov, ktoré je <strong>sk</strong>utoène rýchle.Ak viete, èo chcete, výroba netrváviac ako pä minút. Pri tvorbe takéhotoprúku sme sa v niektorých prípadochstretli s nesprávnym zobrazovanímz<strong>na</strong>kov s diakritikou. Je toškoda, pretoe pouite¾nos tohto prog-ternetovom prehliadaèi spolu s údajmi,ko¾ko bude trva stiahnutie prvkupri príslušnej prenosovej rýchlosti.ZÁVER. Hlavná prednos Xara webstyleje rýchlos, akou sa jednotlivégrafické prvky dajú vyrobi.Hodnotenie:☺ Ve¾ký výber pripravených grafických prvkov,textúr☹ Problémy s diakritikouCe<strong>na</strong>: 3065 Sk bez DPH/3678 Sk s DPHDodávate¾: exe, s. r. o.Matúš Valter76 PC REVUE 8/2003


S O F T W A R ESharewarové okienko nájdete<strong>na</strong> CD REVUEFinePrint ver.5Opis: tlaèiaren<strong>sk</strong>ý ovládaè pre Win95-XP, ktorýnezávisle od typu tlaèiarne pridáva viaceré funkcie<strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>lenie funkcie tlaèe; dodáva sa ajsieová verzia ovládaèa (verzia Enterprise)Vlastnosti: ovládaè umoòuje tlaè 1, 2, 4 alebo 8 stránok <strong>na</strong>1 hárok papiera formátu A4 (resp. dvojnásobnémnostvo pri obojstrannej tlaèi), èím sa šetrípapier, toner èi atrament a takisto sa zlacòujeproces transportu a archivácie vytlaèených dokumentov;pri tlaèi dokumentov je moné filtrovavšetky bitmapové obrázky, èo môe prispie kïalšej úspore tonera a atramentu tlaèový výstup je pred zaslaním <strong>na</strong> fyzickútlaèiareò editovate¾ný prostredníctvom jeho vizualizáciev hlavnom okne programu, prièom jedostupná funkcia mazania zvolených stránoktlaèovej úlohy (ktoré boli vytlaèené omylom, resp.sú z rôznych dôvodov chybné) a takisto funkciapridávania prázdnych stránok (èo umoòujeovplyvni umiestnenie strán tlaèených dokumentov<strong>na</strong> jednotlivé hárky papiera pri tlaèi viacerýchstrán <strong>na</strong> 1 hárok papiera); je k dispozícii aj funkciazväèšenia (2×, resp. 4×) <strong>na</strong> detailné prezeranietlaèového výstupu a takisto funkcia kopírovaniaprehliadanej stránky tlaèového výstupu do pamä-ovej schránky (vo forme textu, bitmapovéhoobrázka, resp. v metafile formáte) dôleitou vlastnosou je schopnos prispôsobeniarozmerov (v oboch smeroch) tlaèových výstupov<strong>sk</strong>utoènej ve¾kosti papiera, èo umoòuje <strong>na</strong>pr.tlaè celých (<strong>na</strong> pravej strane neorezaných) webovýchstránok s riadkami dlhšími, ako je šírkapapiera; hrúbku okrajov je pritom moné v nieko¾kýchstupòoch meni a hranice tlaèenej plochymôu by vizualizované vo forme tenkého rámika je moné automaticky vytvára okraje potrebné<strong>na</strong> predierovanie papiera pri zakladaní do šanónov,prièom šírku zvoleného okraja, urèeného<strong>na</strong> predierovanie, je moné ¾ubovo¾ne definova;program umoòuje tlaèi aj obojstranné broúrys automatickým radením stránok a <strong>na</strong>stavite¾nouve¾kosou papiera a okrajov <strong>na</strong> väzbu ovládaè umoòuje kadú (resp. len prvú) tlaèenústranu vybavi vlastnou firemnou hlavièkou, resp.¾ubovo¾nou inou predtlaèou, take tlaè sluobnejkorešpondencie vyadujúcej hlavièkový papier jemoné realizova s pouitím èistých hárkov papiera;vzh¾ad predtlaèe je moné vytvori v ¾ubovo¾nejaplikácii (v textovom èi grafickom editore) ado programu FinePrint sa importuje prostredníctvomfunkcie tlaèe; kadý tlaèený hárok papiera jemoné vybavi aj sivou vodotlaèou (obsahujúcoudefinovaný text, ako <strong>na</strong>pr. Tajné, Urgentné a pod.)a vlastnou textovou hlavièkou, resp. pätou;vo všetkých troch prípadoch je moné voli typpísma, jeho ve¾kos a v ostatných dvoch prípadochaj jeho farbu (v prípade vodotlaèe je zase monézvoli stupeò sýtosti sivej farby a <strong>sk</strong>lon nápisu);sú k dispozícii aj premenné vyjadrujúce dátuma èas tlaèe, poradie strany, celkový poèet strán,meno pouívate¾a, poèítaèa, tlaèiarne a pod. tlaèové výstupy (segmentované po jednotlivýchúlohách) je moné uloi vo vlastnom formáte dosúboru (súborov) pre ich ne<strong>sk</strong>oršiu tlaè, resp. tlaè<strong>na</strong> inom poèítaèi; tlaèový výstup je moné exportovado grafických formátov TIF, JPG, BMP a EMF,resp. v textovej podobe; v prípade potreby exportutlaèového výstupu do formátu PDF je monépoui ovládaè pdf Factory (PRO) od toho istéhododávate¾a sú dostupné rôzne jazykové mutácie, sloven<strong>sk</strong>áverzia je v príprave-ph-8/2003 PC REVUE 77


S O F T W A R EAutor: Jo<strong>na</strong>than Weiner a Mark O'Brien, FinePrint Software, USAŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia tlaèí obmedzenýpoèet stránCe<strong>na</strong> programu: 50 USD + DPHRegistrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.fineprint.comGetDataBack for FAT/NTFS v2.18Opis: program pre Win95-XP <strong>na</strong> obnovu zmazanýchsúborov a záchranu údajov z poškodenýchpamäových médií; sú k dispozícii dve verzie programus podporou súborového systému FAT12/16/32, resp. NTFSVlastnosti: program umoòuje obnovu súborov, ktoré boliúmyselne èi neúmyselne vymazané a nezostaliuchované v odpadkovom koši, ako aj súborov,ktoré boli obsiahnuté v zmazanom adresári, resp.sieový di<strong>sk</strong> a pod.); pri obnove sú podporovanédlhé názvy súborov a je k dispozícii funkcia premenovaniasúborov v prípade, e ich pôvodnýnázov u nie je dostupný (<strong>na</strong>pr. pri obnove súborovvysypaných z odpadkového koša) o procese obnovy sa vytvára protokol, ktorý saukladá do textového súboru <strong>na</strong> zvolenom di<strong>sk</strong>u program GetDataBack môe spolupracova s di<strong>sk</strong>ovýmeditorom Runtime's Di<strong>sk</strong> Explorer od tohoistého výrobcu, ktorý je však potrebné zakúpisamostatne-ph-Výrobca: Runtime Software LLC, USAŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia neumoòujekopírovanie obnovených údajovCe<strong>na</strong> registrácie: 69 USD za verziu FAT, resp. 79 USDza verziu NTFS (akciová ce<strong>na</strong>)Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.runtime.orgboli umiestnené <strong>na</strong> médiu, ktorému sa z nejakéhodôvodu poškodili systémové oblasti, èo znemoòujeich èítanie štandardným spôsobom; je podporovanáobnova údajov z pevných di<strong>sk</strong>ov, di<strong>sk</strong>iet,ZIP/JAZ médií, kariet CompactFlash, SmartMediaa Secure Digital a USB Flash pamätí; záchra<strong>na</strong> jemoná aj v prípade, e príslušné médium nie jedostupné cez operaèný systém Windows; údaje jemoné obnovova aj z obrazových súborov poškodenýchmédií (uloených v štandardnom formáte.IMG alebo v komprimovanom formáte .IMC, ktoréje moné vytvori rôznymi aplikáciami èi samotnýmprogramom GetDataBack) a takisto zo vzdialenýchmédií inštalovaných <strong>na</strong> inom poèítaèi,ktorý je pripojený sériovým káblom alebo cezlokálnu sie s podporou protokolu TCP/IP pri obnove súborov sa postupuje krok po krokutakým spôsobom, e sa <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr lokalizuje zdrojovémédium, špecifikuje sa typ súborového systémua rozsah, v rámci ktorého sa bude obnova realizova;následne sa médium a<strong>na</strong>lyzuje a zobrazísa hierarchický zoz<strong>na</strong>m súborov, ktoré je monépotenciálne obnovi spolu s prognózou úspešnostiobnovy; zoz<strong>na</strong>m súborov je moné triedi pod¾anázvov súborov, dátumu ich vytvorenia, ich dåkya pod., resp. je moné aplikova rôzne filtre afunkciu vyh¾adávania; zvolené obnovite¾né súboryje potom moné prezrie vstavaným prehliadaèom(s podporou viacerých textových a grafických formátov,nepodporované formáty sú zobrazovanév hexadecimálnom tvare), otvori pre daný typsúboru urèenou aplikáciou, resp. ich <strong>sk</strong>opírova <strong>na</strong>iné pamäové médium (di<strong>sk</strong>eta, druhý pevný di<strong>sk</strong>,SPX Instant Screen Capture v4.2Opis: nástroj pre Win95-XP <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie zvolenýchvýsekov pracovnej plochy a ich spracovanieVlastnosti: program je moné aktivova prostredníctvomklávesových <strong>sk</strong>ratiek, resp. pravým tlaèidlommyši, keï je moné <strong>na</strong>stavi dåku stlaèenia tlaèidla,potrebnú <strong>na</strong> aktiváciu programu aktiváciu programu je moné realizova ajpomocou vstavaného èasovaèa, ktorý umoòujezí<strong>sk</strong>avanie sekvencie obrázkov v predvolenýchintervaloch (násobky sekúnd, resp. minút) smonosou ignorovania nezmenených obrázkov je moné zí<strong>sk</strong>a obrázok celej pracovnej plochy,zvoleného aplikaèného ok<strong>na</strong> (podok<strong>na</strong>) s podporourolovania dlhých okien, obdånika s predvolenouve¾kosou alebo s ruène definovanými rozmermi(prièom tie sú v èíselnej podobe neustálezobrazované), resp. ¾ubovo¾ne ohranièenej plochy,ktorej hranice sa definujú pomocou myši; v ostatnýchdvoch prípadoch je moné vyui funkciuZOOM (2×, 4× alebo 8×) <strong>na</strong> presnejšie urèeniehraníc výseku; v èase medzi aktiváciou programua ukonèením definície hraníc výseku je vzh¾ad pracovnejplochy nemenný; obrázok je moné ulois kurzorom myši alebo bez neho, pokia¾ je tenobsiahnutý vo zvolenom výseku; definíciu výsekuje moné opakovane poui pri <strong>na</strong>sledujúcich aktiváciáchprogramu zí<strong>sk</strong>aný výsek pracovnej plochy sa dá doplnio definovaný textový nápis (<strong>sk</strong>ladajúci sa z vlastnéhotextu a systémového dátumu/èasu, resp.názvu poèítaèa a aktuálneho pouívate¾a, prièom78 PC REVUE 8/2003


S O F T W A R Eje moné zvoli font aj farbu nápisu a jeho podkladu);k obrázku je moné primieša aj definovanývodotlaèový z<strong>na</strong>k importovaný z bitmapovéhoobrázka; v oboch prípadoch je moné predvoliich pozíciu vzh¾adom <strong>na</strong> zvolený roh obrázka amieru prekrytia pôvodného obrázka obrázok je moné následne vloi do pamäovejschránky, uloi do súboru (podpora formátovBMP, GIF, JPG a PNG), exportova do predvolenéhografického editora, posla prostredníctvomemailovej správy (v tele správy alebo ako prílohuvo zvolenom formáte) s podporou klientovOutlook, Outlook Express, Netscape, Eudora,IncrediMail a Lotus Notes, prostredníctvomprotokolu FTP realizova prenos <strong>na</strong> zvolenúadresu (<strong>na</strong>pr. webovú stránku), posla prostredníctvomsluby ICQ, vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni, poslafaxom a pod. program je vybavený funkciami ukladania<strong>na</strong>jèastejšie pouívaných <strong>na</strong>staveníprogramu do súborov, zisovaniadostupnosti novších verzií programu <strong>na</strong>domov<strong>sk</strong>ej stránke a pod.; výrobca ponúkamonos integrácie zvolených funkciíprogramu do iných aplikácií-ph-Výrobca: MoodySoft, Ka<strong>na</strong>daŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná kópiapridáva do obrázkov reklamný nápisCe<strong>na</strong> registrácie: 25 USD + DPH (licencia<strong>na</strong> komerèné pouitie)Registrácia v SR: <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Domov<strong>sk</strong>á stránka: <strong>www</strong>.moodysoft.comRecepty v2.0Opis: zbierka kuchár<strong>sk</strong>ych receptov preWin95-XPVlastnosti: program obsahuje pol druha stovky ukákovýchreceptov, ktoré je moné postupne prehliada; jedostupná funkcia filtrovania pod¾a typu jedla(múèniky, mäsité jedlá, ryby, zeleninové jedláa pod., ako aj funkcia vyh¾adávania pod¾a zadanéhotextového reazca; zvolený recept èi <strong>sk</strong>upinureceptov je moné vytlaèi <strong>na</strong> pripojenej tlaèiarni je k dispozícii aj filtrácia pod¾a mnoiny surovín,ktoré sú <strong>na</strong> prípravu jedla k dispozícii – po jejzadefinovaní sa zobrazia všetky recepty, ktoré jemoné z daných surovín pripravi existujúce recepty je moné editova a vymazáva,resp. vytvára vlastné recepty; je moné editovaaj rozdelenie jedál do príslušných typov èivytvára nové typy; vlastné recepty je monévymieòa s ïalšími uívate¾mi programu prostredníctvomfunkcie exportu/importu zvolených receptov,resp. <strong>sk</strong>upiny receptov do/zo súboru je moné meni farbu pozadia, resp. typ a farbupísma v jednotlivých podoknách pouívate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania, ako aj podkladový obrázok; je k dispozíciisloven<strong>sk</strong>á a èe<strong>sk</strong>á mutácia jazykového prostredia-ph-Autor: Ivan Dulgerov – SM Ware, SRŠtatút: freewareDomov<strong>sk</strong>á stránka: mojweb.<strong>sk</strong>/smwarePeter Hubin<strong>sk</strong>ýAVIRRegistrácia shareware programovza sloven<strong>sk</strong>é koruny <strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>


I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/023Tak sme si to ako spotrebitelia zase raz peknevyrali. V <strong>na</strong>šom milom parlamente <strong>na</strong> kopèeku<strong>na</strong>d Bratislavou sa hlasovalo o novele teleko−munikaèného záko<strong>na</strong>, vrátenej prezidentom.Dopadlo to neslávne. Väèši<strong>na</strong> poslancov si vzalaza svoje heslo španiel<strong>sk</strong>ych republikánov „Nopasaran“ a zákon poslali do teplých krajín. Tak−e sen o prístupe k miestnym vedeniam smeaspoò <strong>na</strong> ïalší rok dosnívali.Apropo sny. Kadý z nás má nejaký ten svojsúkromný sen. Niekto túi po malej lodièke, inýpo byte, dieati, poèítaèi alebo motorke. Najmäak pracujete v oblasti IT, prevládajú dlhodobéplány. Neviem, ako sa <strong>na</strong> to pozeráte vy, ale tu−ším všetci poèítaèmi reznutí zamest<strong>na</strong>nci sú mla−dí, zdraví a plní optimizmu. Nepamätám sa, eby niekto v okruhu mojich známych spomenulèo len jeden prípad, e medzi zamest<strong>na</strong>ncovfirmy zavítala zubatá. Je to príliš nepravdepo−dobné, neuverite¾né a vôbec celé je to nezmy−sel. Lene aj takéto veci sa obèas stávajú...A èím menšia je firma, pre ktorú pracujete, týmje takáto ra<strong>na</strong> osudu bolestivejšia a ašia.V <strong>na</strong>šej firme sa to nepravdepodobné, ne−uverite¾né stalo práve vèera. Kolega sa nevrátil zdovolenky do práce v urèený deò. Namiesto ne−ho prišli jeho rodièia a oznámili, e u nikdynepríde, e jeho milovaná èier<strong>na</strong> motorka sastala osudom nielen pre kolegu, ale aj pre jehopriate¾ku...Za normálnych okolností to u nás vo firmebzuèí, huèí, zvonia telefóny, <strong>sk</strong>rátka, je u násporiadne ivo. Sme pomerne malá spoloènos,všetci sa poznáme, kadý vie o ostatných veci,ktoré by vo väèšej firme nevedel. Navyše kole−ga, ktorý u nikdy nepríde, s <strong>na</strong>mi pracoval s pre−stávkami v podstate od svojich štrnástich, tentorok by spromoval. Preto bol šok z informácie ojeho smrti o to väèší, o to bolestivejší.Ako sa postupne správa šírila od kancelárieku kancelárii, celý hukot firmy pomaly ustával a<strong>na</strong>stalo bolestivé ticho. I<strong>na</strong>k veselý sekretariátbol zrazu károu plnou bolesti. Ktovie odkia¾ savynorili poháre a ktosi <strong>na</strong>lial „antidepkový“ prí−del. Takmer nikto sa u nevrátil k svojej práci,takmer nikto ne<strong>na</strong>písal ani riadok kódu. Vofirme máme neèakane jedno miesto neobsade−né. V miestnosti, kde náš kolega sedel, zrazu niek−to nie je. V tej miestnosti nikto nevydrí dlhšieako pár desiatok sekúnd. Nástenka s kolegový−mi poznámkami, jeho š¾apky a pár ïalších, monoa príliš osobných vecí prive¾mi pripomí<strong>na</strong> to, eniekto nám chýba.Aj takto môe vyzera pracovný deò v soft−vérovej firme. Aj keï si to asi nikto nechce pri−ve¾mi pripusti, kadý z nás poèítaèových fa<strong>na</strong>−tikov je len obyèajná ¾ud<strong>sk</strong>á bytos, ktorá neijevo vzduchoprázdne. Kadý z nás v hektike pra−covného dòa vníma tých okolo seba mono apríliš povrchne. Ale len do chvíle, kým ich môevníma. Keï ich zrazu niet, ostane vám v mysliaivé prázdne miesto...Na záver azda u len jednu vetièku: Andrej,requiestat in pacem.Peter KováèNet & Security news Devä z desiatich ADSL zákazníkov sú podniky. Pod−¾a vyhodnotenia <strong>sk</strong>ladby ADSL zákazníkov Slovanetu a 91 %jej klientov sú firmy a len 9 % domácnosti, èo je podmienenévýškou vstupného poplatku a mesaènými nákladmi za slubuST DSL. ADSL, ktoré je vo svete bene vyuívané práve týmtosegmentom, sa dostáva len <strong>na</strong> perifériu ich záujmu. Naopak,pre ve¾a firiem môe ADSL aj za súèasných podmienok z<strong>na</strong>−me<strong>na</strong> výraznú úsporu. On−line verzie brit<strong>sk</strong>ých denníkov spoplatnené. Guar−dian ako posledný z ve¾kých brit<strong>sk</strong>ých denníkov, v poslednýchdòoch oznámil spoplatnenie svojej on−line verzie. Uzavrel takjednu kapitolu v histórii brit<strong>sk</strong>ých denníkov. Stránky denníkovsa po spoplatnení rozdelili <strong>na</strong> šes sekcií, z ktorých väèši<strong>na</strong> jeplatená. Zadarmo by malo osta len aktuálne spravodajstvo,podobne, ako je to <strong>na</strong> stránkach sloven<strong>sk</strong>ých denníkov. Britipo novom musia plati aj za prístup do archívu novín alebo zasprávy posielané e−mailom. Pre zaujímavos, priemerná ce<strong>na</strong>roèného predplatného elektronickej verzie denníkov je pri−bline 120 libier. Google.<strong>sk</strong> <strong>sk</strong>onèil, ve¾ký Google u stratil trpezli−vos… Sloven<strong>sk</strong>á <strong>na</strong>podobeni<strong>na</strong> vyh¾adávacieho servera<strong>www</strong>.google.<strong>sk</strong> oznámila, e „po dohode s Google Tech−nology Inc. je prevádzka stránky pozastavená. Pokraèova vh¾adaní môete <strong>na</strong>: google.com, zoz<strong>na</strong>m.<strong>sk</strong>, sez<strong>na</strong>m.cz alebokde len chcete...“. To¾ko oficiálny oz<strong>na</strong>m… Originálny <strong>www</strong>.google.com, samozrejme, pracuje aj <strong>na</strong>ïalej bez problémovïalej, a to aj vtedy, ak si v preferenciách <strong>na</strong>stavíte sloven<strong>sk</strong>éprostredie. Problémom sporu bolo, e google.<strong>sk</strong> asi nedo−dral podmienky vyuívania sluieb „ve¾kého“ Googla. Aký je stav xDSL vo východnej Európe? Pod¾a po−sledných údajov a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti Point−Topic je z vý−chodoeuróp<strong>sk</strong>ych krajín zatia¾ <strong>na</strong>jviac DSL uívate¾ov v Ma−ïar<strong>sk</strong>u. Vo zverejnenom rebríèku sa síce u objavila aj Èe<strong>sk</strong>árepublika, Sloven<strong>sk</strong>o však zatia¾ v preh¾ade stále chýba.Pod¾a zverejneného prie<strong>sk</strong>umu za prvý štvrrok 2003 <strong>na</strong>celom svete pribudlo takmer 5,5 milió<strong>na</strong> liniek xDSL. Je to <strong>na</strong>j−vyšší prírastok za jeden štvrrok, prièom spolu existuje u 41miliónov prípojok xDSL. Najväèšie zastúpenie uívate¾ov xDSLje v oblasti Ázia−Pacifik (vïaka Junej Kórei a Japon<strong>sk</strong>u). Nadruhom mieste je západná Európa, <strong>na</strong>sledovaná SevernouAmerikou. Z oblasti juhovýchodnej Ázie sa <strong>na</strong>jlepšie darí Èíne.Vo východnej Európe sa <strong>na</strong>jlepšie darí Maïar<strong>sk</strong>u, ïalejRu<strong>sk</strong>u. Z h¾adi<strong>sk</strong>a relatívneho rozšírenia je však <strong>na</strong>jlepšia si−tuácia paradoxne v Estón<strong>sk</strong>u, kde xDSL linky tvoria a 22 % zovšetkých liniek. Perspektívne je z h¾adi<strong>sk</strong>a poètu obyvate¾stvaaj Po¾<strong>sk</strong>o. Jednoduchšia práca so šifrovanými mailmi. Americ−ká firma Voltage Security (<strong>www</strong>.voltage.com) uviedla <strong>na</strong> trhprodukt, ktorý zjednodušuje prácu so šifrovanými elektronic−kými správami. Podobne ako iné systémy pracuje so súkrom−ným a verejným k¾úèom. Verejný k¾úè je však odvodený zadresy odosielate¾a a nie je potrebné ho zloito zisova.Príjemca teda nepotrebuje iadny špeciálny softvér. Fullscreen pop−up okná v USA legálne. Americkýsúd rozhodol v spore o pop−up okná v prospech spoloènostiWhenU, ktorá je známa svojím otravným programom Sa−veNow, ktorý automaticky otvára fullscreenové pop−up oknápri surfovaní po WWW stránkach. Súd je toho názoru, etakáto reklama nepredstavuje ani nekalú súa, ani porušenieautor<strong>sk</strong>ých práv, a teda je úplne legál<strong>na</strong>. Ak sa z prípadustane precedens, môeme sa zrejme rozlúèi s nerušeným sur−fovaním... Ko¾ko stoja spamy? Agentúra Nucleus Research vyèís−lila priemernú stratu produktivity, ktorá vzniká príjmom anevyhnutným spracovaním nevyiadanej pošty. Pre priemernýamerický podnik ide o stratu <strong>na</strong> jedného zamest<strong>na</strong>nca okolo874 USD <strong>na</strong> rok (uvauje sa hodinová mzda 30 USD). V rela−tívnom prepoète je to strata efektivity okolo 1,4 percenta.Konkrét<strong>na</strong> suma však ve¾mi závisí od výšky mzdy i poètu doš−lých nevyiadaných e−mailov. Priemerný americký zamest<strong>na</strong>−nec pod¾a prie<strong>sk</strong>umu dostáva 13,3 spamu denne a ich selek−ciou a následným mazaním strávi 6,5 minúty. 180 miliónov dolárov pokuty <strong>na</strong> splátky. Americkýsúd vymeral rekordnú pokutu 28−roènému Stevenovi R.Fraizerovi. Ten bol obvinený z trestného èinu nelegálneho de−kódovania vysielania platených televíznych programov operá−torov DirectTV a Echostar. Svojím ko<strong>na</strong>ním a výrobou nele−gálnych prijímaèov signálu tento Amerièan <strong>na</strong>páchal údajneškodu vo výške 900 miliónov amerických dolárov. Súd sapreto rozhodol vymera mu trest odòatia slobody 5 rokov apeòanú pokutu 180 miliónov (!!!) USD. Mesaèná splátka jevšak stanovená <strong>na</strong> 500 dolárov, mladík to teda u za 30−tisícrokov splatí... ☺ Prvá beta verzia PHP 5 je <strong>na</strong> svete. Na internete saobjavila prvá verejne dostupná verzia <strong>sk</strong>riptovacieho jazykaPHP vo verzii 5. Medzi <strong>na</strong>jväèšie inovácie patrí prechod <strong>na</strong>kninicu Zend 2, vïaka ktorej interné príkazy beia údajne ao 40 percent rýchlejšie. Totálne prepracovaná bola aj podpo−ra XML, ktorá je teraz zaloená <strong>na</strong> libxml2. Smutná správa jetu však pre tých, ktorí pouívajú kombináciu PHP a MySQL, zlicenèných dôvodov sa toti MySQL u s inštaláciou PHP nedo−dáva. Linkovanie kniníc však ostáva, a tak sa jestvujúce sys−témy zaloené <strong>na</strong> tejto kombinácii nemusia bá o svoju exis−tenciu. Kto by však chcel zmenu, pre toho je tu <strong>na</strong>príkladSQLite (http://<strong>www</strong>.hwaci.com/sw/sqlite/). Najnovšiu verziuPHP nájdete <strong>na</strong> oficiálnej stránke projektu <strong>www</strong>.php.net/". Štúdia: eny <strong>na</strong> internete pribúdajú len pomaly.Najnovšie štúdie potvrdzujú starý známy fakt: ien je <strong>na</strong> inter−nete èoraz viac, ich poèet však stúpa len ve¾mi pomaly.Konkrétne v Európe je pod¾a <strong>na</strong>jnovších štúdií on−line asi 35miliónov ien, èo je zhruba 42−percentný podiel <strong>na</strong> celkovompoète. Na druhej strane však medziroèný nárast poètu ien vsieti predstavoval asi jedno percento, a tak bude ešte rokytrva, kým sa ich poèet aspoò vyrovná mu<strong>sk</strong>ému pokoleniu.V USA <strong>na</strong>proti tomu tvoria eny väèšinu, èo sa týka uí−vate¾ov internetu, zaberajú presne 52−percentný podiel. Stavv Európe však kolíše od krajiny ku krajine ve¾mi individuálne.Najlepšie sú <strong>na</strong> tom Švédky so 47 percentami, <strong>na</strong>sledujúAnglièanky (45 percent), Nemky (41 percent) a Talianky (37percent). eny pritom <strong>na</strong> internete <strong>na</strong>jèastejšie h¾adajú strán−ky zamerané <strong>na</strong> nákup, cestovanie a vzdelávanie. Èe<strong>sk</strong>ý Telecom zvauje nové formy dial−up prí−stupu. Na Fóre pre vytáèaný prístup k internetu predloili zá−stupcovia Èe<strong>sk</strong>ého Telecomu nové návrhy <strong>na</strong> prístup k inter−netu <strong>na</strong> benej a<strong>na</strong>lógovej linke.Základom by mali by dva nové programy v cene 500 a 800Kè. Obidva by mali pouívate¾ovi po<strong>sk</strong>ytnú v úhrne a 100hodín pripojenia k internetu. Program v cene 500 Kè má urèi−té obmedzenia pripojenia v špièke, 800−korunový program jebez obmedzenia. Zástupcovia ÈT poèítajú s tým, e tietoprogramy by mali by dostupné u <strong>na</strong> jeseò. V Michigane majú antispamovú databázu. V tomtoamerickom štáte senát prijal nový zákon, ktorý uvádza doplatnosti trošku atypický a ve¾mi kontroverzný spôsob boja sospamom. Na internete sa otvorila verejná databáza antispa−mových emailových adries.Pouívatelia do nej môu vklada svoje súkromné adresy aak sa stane, e spammer <strong>na</strong> takúto schránku odošle svoj ba−last, musí ráta s ve¾mi tvrdým postihom. Pokuty by malidosahova výšku 500 USD za adresu alebo 250−tisíc USD zajeden deò. Zástancovia tohto riešenia si pochva¾ujú, e ide ojeden z <strong>na</strong>jtvrdších antispamových zákonov v USA, <strong>na</strong> druhejstrane odporcovia varujú pred situáciou, keï bude verejnedostupná databáza adries zneuitá. Bude Google ïalšou obeou Microsoftu? Microsoftplánuje uvedenie nového programu pod názvom MSNBot.Jeho urèením má by vyh¾adávanie informácií <strong>na</strong> webovýchstránkach a sprístupnenie ich pouívate¾ovi. Tento vyh¾adáva−cí program by mal by urèený pre podnikových i domácichpouívate¾ov. MSNBot by sa mal objavi ako súèas operaè−ného systému Windows Longhorn, ktorý je <strong>na</strong>plánovaný <strong>na</strong>rok 2005. Tu by mal slúi <strong>na</strong> vyh¾adávanie informácií <strong>na</strong>lokálnom poèítaèi i <strong>na</strong> internete. Pri presadzovaní novéhosystému bude Microsoft postupova tým spôsobom, e za−80 PC REVUE 8/2003


I N T E R N E Tbuduje h¾adanie informácií pomocou MSNBot do webo−vých stránok, vytvorených pomocou nástrojov Micro−softu, objaví sa v novom balíku Microsoft Office a Mic−rosoft vyuije aj tretie strany <strong>na</strong> presadzovanie tohtonástroja. Cie¾om je èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr presadi sa oproti vyh¾adá−vaciemu systému Google. Uvidíme, aká bude odpoveïtohto servera <strong>na</strong> ohlásenú iniciatívu Microsoftu. RIAA sa chystá alova pouívate¾ov P2P sietí.Zastúpenie amerických hudobných spoloèností sa rozhod−lo, e doteraz neúspešný, a ako sa zdá aj nekoneèný, boj sP2P sieami sa prenesie <strong>na</strong> ich pouívate¾ov. Stovky z nichtak chce stretnú pri súde.RIAA si stále stojí za svojím, e za prepad predaja hudob−ných nosièov môu jedine a len výmenné siete a ich pouíva−telia. A práve posledne menovaní by tak mali nies celú váhu.Ako sa vyjadril Cary Sherman, šéf RIAA, jeho zdruenie sateraz sústreïuje <strong>na</strong> zbieranie dát o pouívate¾och, ktorí <strong>na</strong>výmenných sieach vystupujú <strong>na</strong>jaktívnejšie.Pretoe pod¾a jeho slov práve tí sú zodpovední za to, ecez sluby ako Kazaa èi Morpheus po<strong>sk</strong>ytujú nelegálneaudio<strong>sk</strong>ladby miliónom ïalších pouívate¾ov. Práve pretosa tí <strong>na</strong>jaktívnejší môu „teši“ <strong>na</strong> alobu, ktorú <strong>na</strong> nichRIAA podá. V priebehu 6−8 týdòov by sa mali aloby obja−vi a pod¾a slov Sherma<strong>na</strong> pôjde o stovky mien. Obvinenímôu poèíta s pokutou vo výške 150−tisíc USD, èo RIAApovauje za primeranú sumu. Po tom, èo justícia odmiet−la odstavi sluby Grokster a Morpheus, pretoe ich pre−vádzkovatelia nemajú doh¾ad <strong>na</strong>d tým, èo ich pouívateliašíria, sa RIAA všemocne s<strong>na</strong>í prenies vinu za upadajúcipredaj CD <strong>na</strong> pouívate¾ov. Pozor <strong>na</strong> falošnú stránku Windows Update. Roz−diel v pomlèke môe z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> asi to¾ko, e <strong>na</strong> svoj poèí−taè si omylom <strong>na</strong>inštalujete trój<strong>sk</strong>eho koòa Zasil, ktorý saobjavil v novembri 2002. Omyl je v tom, e <strong>na</strong> internete saokrem originálnej stránky (http://<strong>www</strong>.windowsupdate.com) objavila aj falošná stránka (http://<strong>www</strong>.windows−update.com). Na tú sa odvolávajú aj e−maily, ktoré po−uívate¾om tvrdia potrebu <strong>na</strong>inštalovania nového patchupre systém Windows. Tí, ktorí <strong>na</strong>letia a falošný exe súborsi stiahnu, si do systému len zbytoène zavedú u spomí−<strong>na</strong>ného trója<strong>na</strong>. V USA stúpa záujem o internetovú reklamu. Pominulom roku, ktorý z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l <strong>sk</strong>ôr útlm, sa v tomto rokupoèíta s opätovným nárastom dopytu po internetovejreklame. Zásluhu má <strong>na</strong> tom <strong>na</strong>jmä pád cien a o 60 per−cent, ako aj rastúci poèet uívate¾ov internetu. Na internetmieria aj takí giganti ako spoloènos McDo<strong>na</strong>ld's, <strong>na</strong>sledu−jú svojich zákazníkov. A toto <strong>na</strong>sledovanie sa odrazilo vèíslach – tento roku bude obrat z predaja internetovejreklamy predstavova 6,6 miliardy USD, èo z<strong>na</strong>mená 12−percentný medziroèný nárast. Ohrozia vírusy smartphony? Doteraz sa pozor−nos vývojárov v antivírusových firmách sústreïovala <strong>na</strong>minimalizovanie infiltrácie vírusov a èervov cez e−mail a inéformy pre PC. Ako je to však s mobilnými zariadeniami?Problém je celkom jasný, mobilné zariadenia sa cez WiFièi GPRS dokáu pripoji <strong>na</strong> internet. Ich antivírusové zabez−peèenie je však doslova mizerné. A aj keï spoloènos Sy−mantec má <strong>na</strong>príklad informácie len o troch vírusoch prezariadenia Palm a pri ostatných platformách, ako Pocket PCèi Symbian, zatia¾ nijaký vírus neexistuje, riziko je obrov<strong>sk</strong>é.Najväèším problémom sú paradoxne pouívatelia. Tí si<strong>na</strong>príklad pre smartphony sahujú nové zvonenia, Java hryèi aplikácie, antivírusová kontrola je však odloená bokoma pritom je také jednoduché zakomponova <strong>na</strong>príklad domelódie deštrukèný kód. Doteraz však neexistuje iad<strong>na</strong>takáto ochranná aplikácia, spam filter èi firewall pre smart−phony, autori vírusov tak majú dvere doslova dokoránotvorené. A e <strong>na</strong>písa taký vírus nie je problém, dokazujeaktuálny vývoj v oblasti týchto zariadení. Nie je toti nièjednoduchšie ne <strong>sk</strong>onvertova aplikáciu Windows do for−mátu pre mobilné zariadenia, je takisto len otázka èasu,kedy niekto <strong>na</strong>píše vírus v .CE NET platforme.Ostáva len dúfa, e antivírusové firmy sa poponáh¾ajúaj v tomto smere, pretoe aj keï poèet majite¾ov smart−phonov je zatia¾ relatívne nízky, šírka ponuky aplikácií pretúto platformu rastie lavínovito a je len otázka èasu, kedysa objavia prvé infiltrácie vírusov. NASD: Instant Messaging je ako e−mail. Archi−vujte ho! So správami Instant Messaging by sa v americ−kých firmách malo zaobchádza ako s e−mailom, mali bysa teda tri roky archivova, to poaduje Natio<strong>na</strong>l Associa−tion of Securities Dealers (http://<strong>www</strong>.<strong>na</strong>sd.com/), ktorámá <strong>na</strong> starosti doh¾ad <strong>na</strong>d burzou. IM správy by sa takmali rov<strong>na</strong>ko uklada, aby bolo v prípade podozrenia u¾ah−èené vyšetrovanie. Ak je pre firmu archivovanie IM správproblém, nemala by ho <strong>na</strong>sadzova, odporúèa NASD. Ohrozí e−mail históriu? Errol Friedberg, profesor<strong>na</strong> Southwestern Medical School univerzity Texas, vyjadrilsvoje obavy <strong>na</strong>d tým, ako môe e−mail negatívne ovplyvniodovzdávanie informácií <strong>na</strong>šim potomkom. V minulosti sadôleité údaje uchovávali <strong>na</strong> papieri, no v dnešnej dobe jeto pod¾a neho ináè. Ve¾a dát sa vymieòa e−mailom, tie sanásledne pre nedostatok miesta maú, dáta sú nekompa−tibilné, a teda ich dlhodobé <strong>sk</strong>ladovanie je ohrozené. HP v boji proti spamu. Spoloènos HP plánuje kvybraným modelom svojich stolných poèítaèov priba¾ovasoftvér <strong>na</strong> filtráciu nevyiadaných e−mailov. HP bude <strong>na</strong>sa−dzova softvér firmy interMute (http://<strong>www</strong>.intermute.com), ktorý dokáe blokova aj správy obsahujúce ne−vhodné slová èi obrázky. Pre tento krok sa HP rozhodla hlav−ne v oblasti dodávok poèítaèov urèených do domácností. Linus Torvalds sa vracia. Autor pôvodného jadraLinuxu Linus Torvalds sa opä vracia k jeho vývoju. Tor−valds nieko¾ko rokov pracoval pre firmu Transmeta. Tá sazaoberá vývojom procesorov s nízkou spotrebou. Terazbude zamest<strong>na</strong>ncom nezi<strong>sk</strong>ovej inštitúcie Open SourceDevelopment Lab, ktorá sa zameriava <strong>na</strong> nároènejšie úpra−vy Linuxu <strong>na</strong> podnikové pouitie.8/2003 PC REVUE 81


I N T E R N E TNA POTULKÁCHS V E T O V É W E B Y http://<strong>www</strong>.handcuffs.org/ http://kitez.com http://<strong>www</strong>.ego7.comNa to, e ¾udia zbierajú všetko, sme si u pomaly zvykli.Ale zverejnenie celej svojej zbierky <strong>na</strong> internete je eštepomerne nezvyèajné. Na stránke, ktorá sa <strong>sk</strong>rýva pod do−ménou handcuffs.org, sa môete pokocha zbierkou pút.Majite¾ pút si zo stránky v podstate spravil evidenciu všet−kých svojich exemplárov a vystavuje ich takto vo vo¾ne prí−stupnom múzeu bez poplatku.Pomaly sa blíi èas púšania šarkanov. Ak vás u omrzelkosoštvorcový vetroplach, odporúèame <strong>na</strong>vštívi túto strán−ku. Ide o atypický vyh¾adávaè, orientovaný <strong>na</strong> tému šar−kany. Vyh¾adávanie prebieha pod¾a k¾úèového slova zada−ného ako domé<strong>na</strong> tretieho rádu, <strong>na</strong>príklad: http://plans.kitez.comFlashový server, ktorý sa oplatí <strong>na</strong>vštívi. V prostredí inter−netového prehliadaèa vytvorí virtuálny de<strong>sk</strong>top, nie nepo−dobný tomu v operaènom systéme Microsoft Windows.Server síce neponúka prevratné sluby (chat, spravodaj−stvo, návody <strong>na</strong> miešanie drinkov), ale prostredie a tech−nológia, cez ktorú sú po<strong>sk</strong>ytované, robia tento server zau−jímavým. http://<strong>www</strong>.miniclip.com/ http://<strong>www</strong>.worstoftheweb.com/ http://<strong>www</strong>.deviantart.comNa tomto serveri sa dá nájs to¾ko flashových hier, e vámnebude staèi ani tridsa prestávok, aby ste si ich všetkyvy<strong>sk</strong>úšali. Varovanie redakcie PC REVUE: Hranie zabíja èas.Hraním hier v pracovnom èase sa vystavujete riziku zní−enia produktivity práce... ☺Stránok typu The best of je poeh<strong>na</strong>ne, ale stránok typuThe worst of u pomenej. Tento server patrí k tým druhýmmenovaným. Kadý deò publikuje jednu <strong>na</strong>ozaj zlú strán−ku s komentármi troch redaktorov. Kadodenné prezera−nie ma utvrdzuje v presvedèení, e ¾ud<strong>sk</strong>á hlúpos je neko−neèná. Treba vidie!Nie je to tak, ako si mnohí myslíte – <strong>na</strong> tejto stránke <strong>na</strong>ozajnenájdete iadneho devianta. Ide v podstate o server veno−vaný umeniu v kadej podobe. Dá sa tu nájs všetko od básnípo umelecké fotografie. Nás zaujala sekcia obsahujúca systé−mové pozadia, ktorá obsahuje vyše štvr milió<strong>na</strong> (!) pozadí. http://<strong>www</strong>.kissthisguy.com/ http://triky.<strong>na</strong>vod.cz/ http://<strong>www</strong>.whitehouse.org/Iste to poznáte, niekto si zaène pospevova nejakú anglic−kú pesnièku a miesto slova, ktorému nerozumel, pouijevymyslené slovo. ¼udia okolo sa v tom lepšom prípadezatvária prekvapene, v tom horšom prípade ho vysmejú,jed<strong>na</strong> rados. Ak si nie ste istí textom pesnièky, ktorú spie−vate, <strong>sk</strong>úste sa pozrie <strong>na</strong> tento server, uchovávajúci data−bázu pesnièiek, v ktorých ¾udia robia èasto chyby.82 PC REVUE 8/2003Rozmýš¾ali ste niekedy <strong>na</strong>d tým, ako vtes<strong>na</strong> vajce do f¾a−še alebo dopracova sa k zeleným kurèatám? Ak vám va−še deti u ne<strong>na</strong>letia <strong>na</strong> „odtrhnutý“ palec alebo chceteprekvapi známych nejakým kúzlom èi trikom, pozrite sa<strong>na</strong> tento server. Okrem alchymistického štýlu, akým sútexty písané, prekvapí i obsiahly slovníèek alchymistic−kých pojmov.Nieèo sa muselo sta so stránkou Bieleho domu! Súèasou„oficiálnej“ stránky Bieleho domu je toti odrazu interneto−vý obchod s patriotistickými nohavièkami, v det<strong>sk</strong>ej sekcii jeodkaz <strong>na</strong> stránku, ktorá má deom priblíi zbrane.Samozrejme, e nejde o oficiálnu stránku Bieleho domu, aleiba o jej podarenú paródiu. Whitehouse.org je <strong>na</strong>ozaj vyda−rená paródia a mnohým <strong>na</strong>jmä v tomto èase padne do nôty.


I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E N S K É W E B Y <strong>www</strong>.zonglovanie.<strong>sk</strong> http://druka.host.<strong>sk</strong> http://<strong>www</strong>.znn.<strong>sk</strong>Sloven<strong>sk</strong>á stránka venovaná onglovaniu. Èo nás <strong>na</strong> tom−to serveri zaujalo, bol <strong>na</strong>jmä on−line tréning a e−book oonglovaní krok za krokom – od jednoduchého prehadzo−vania loptièiek a po pokroèilejšie onglovanie. Od inýchserverov takéhoto typu sa tento odlišuje tým, e je zame−raný profesionálnejšie a patriène to dáva <strong>na</strong>javo, <strong>na</strong>prí−klad aj kalendárom pripravovaných akcií. http://<strong>www</strong>.ron−del.net/Preh¾ad bratislav<strong>sk</strong>ých obchodov s textilom z druhej ruky.Okrem adries jednotlivých „sekáèov“ sa <strong>na</strong> stránke <strong>na</strong>chá−dza aj ve¾mi uletená sekcia Trofeje. V tejto sekcii sa autorpohral – svoje „úlovky“ toti predvádza <strong>na</strong> postavách v bo−jovom postavení (treba vidie, nedá sa opísa). Celá strán−ka je celkom zaujímavý úlet <strong>na</strong> tému second−hand. http://<strong>www</strong>.snm.<strong>sk</strong>Stránka Zdruenia niè netušiacich je pekným príkladomtoho, ako sa z nápadu pri pive môe sta štátom uzná−vaná ustanovizeò. Toto obèian<strong>sk</strong>e zdruenie vám <strong>na</strong>prí−klad umoní zí<strong>sk</strong>a vysnívanú vedúcu funkciu v rámcizdruenia, take teraz nie je problém sta sa <strong>na</strong>pr. minis−trom. http://<strong>www</strong>.notar.<strong>sk</strong>./registre.aspxTáto stránka by sa pokojne dala <strong>na</strong>zva fotografickou kro−nikou Bratislavy. Autor stránky sa systematicky venuje fo−tografovaniu dnešnej Bratislavy a jej porovnávaniu s mi−nulosou. Ve¾mi dobrá pomôcka pre tých, ktorí potrebujúsvojim deom vysvetli, e Nový most tu nestojí odjakiva. <strong>www</strong>.medovi<strong>na</strong>.<strong>sk</strong>Ak sa ešte len chystáte <strong>na</strong> dovolenku niekde <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u,<strong>sk</strong>úste sa pozrie <strong>na</strong> stránku Sloven<strong>sk</strong>ého národného mú−zea. Okrem adries jednotlivých expozícií patriacich podSNM stránka odkazuje aj <strong>na</strong> výstavy èi doèasné expozíciev rámci celého územia SR. <strong>www</strong>.slovnik.orgSloven<strong>sk</strong>o má unikát, za ktorý ho chváli celý svet – No−tár<strong>sk</strong>y centrálny register. Tento centrálny register ucho−váva informácie o záloných právach, závetoch, drabách,notár<strong>sk</strong>ych zápisniciach a osvedèených podpisoch. Re−gistre zavádzajú systém a poriadok a vo väèšej èi menšejmiere je do nich moné <strong>na</strong>hliadnu cez uvedený odkaz. http://<strong>www</strong>.huhubar.<strong>sk</strong>/Na stránke o tomto doslova rozprávkovom nápoji sme <strong>na</strong>šlivšetko, èo sme o òom chceli vedie. Okrem základných infor−mácií o pojme medovi<strong>na</strong> sa tu dá dozvedie viac o jej výro−be, jej vplyve <strong>na</strong> zdravie, ale aj jednotlivých typoch.Celkom zaujímavý sloven<strong>sk</strong>o–ru<strong>sk</strong>ý (a opaèný) slovník.Okrem vizuálnych výsledkov h¾adania dokáe aj prehravýslovnos jednotlivých slov. Pochváli treba aj virtuálnuru<strong>sk</strong>ú klávesnicu.Server s obsiahlou databázou koktailov (vyše 700). Okremzbierania receptov sa obšírne venuje samotnej téme kok−tailov a ich prípravy – od slovníka pojmov po galériu po−hárov.Viete o zaujímavých sloven<strong>sk</strong>ých alebo zahranièných weboch? Napíšte mi <strong>na</strong> mvalter@pcrevue.<strong>sk</strong>, rád sa <strong>na</strong> ne pozriem a zverejním ich.Matúš Valter8/2003 PC REVUE 83


I N T E R N E TVytvárame WWW stránky II. / 9. èasMinulý mesiac sme zaèali pracova s databázou MySQLa tento mesiac budeme pokraèova. Napíšeme si knihunávštev v PHP+MySQL.KNIHA NÁVŠTEV V PHP+MYSQLNávrh tabu¾kyPrvým krokom je vytvorenie tabu¾ky:CREATE TABLE kniha (id int(11) NOT NULL auto_increment,meno varchar(20),email varchar(20),<strong>www</strong> varchar(30),cas varchar(18),text text,PRIMARY KEY (id))Tabu¾ka sa bude vola kniha. Kadý príspevok bude ma svoje id typu integer. Menoautora príspevku bude uloené v ståpci meno typu varchar(20), e−mail v ståpci email typuvarchar(20), domov<strong>sk</strong>á stránka v ståpci <strong>www</strong> typu varchar(20), dátum a èas pridania prí−spevku bude uloený v ståpci cas typu varchar(18). Text príspevku budeme uklada doståpca text typu text.V takejto tabu¾ke predpokladáme, e meno a priezvi<strong>sk</strong>o autora príspevku a jeho e−mailbudú ma <strong>na</strong>jviac 20 z<strong>na</strong>kov a domov<strong>sk</strong>á stránka 30 z<strong>na</strong>kov. Tieto hodnoty môeme pod¾auváenia upravi. Na dátum a èas nám 18 z<strong>na</strong>kov bude úplne staèi.Formulár <strong>na</strong> pridávanie príspevkov:Formulár <strong>na</strong> pridávanie príspevkov bude obsahova poloky Meno (prípadne Meno a prie−zvi<strong>sk</strong>o), E−mail, Web a Príspevok (obr. 1).Kód HTML súboru form.php môe vyzera takto:Kniha návštevKniha návštevMeno :E−mail :Web :Príspevok :Zápis odkazov:Na pridávanie príspevkov do databázy nám poslúi súbor write.php:Obr. 1 Formulár <strong>na</strong> pridávaniepríspevkov


I N F O W A R ETechnológie&biznis newsŠtúdia: Webový server Apache má priemernú kvalitu kóduZdá sa, e zdroj mnohých flamewars oh¾adom kvality zdrojovéhokódu open source projektov pomaly vysychá. Najnovšie štúdie totiprinášajú do tejto problematiky svetlo a èísla <strong>na</strong>koniec hovoria samyza seba.A<strong>na</strong>lytická spoloènos Reasoning (http://<strong>www</strong>.reasoning.com),špecializovaná <strong>na</strong> softvér, nedávno zverejnila výsledky svojej štúdie,ktorá sa zaoberala kvalitou zdrojového kódu open source webo−vého servera Apache vo verzii 2.1. V 58 944 riadkoch zdrojovéhokódu bolo nájdených 31 nedostatkov, èo z<strong>na</strong>mená chybovos asi0,53 <strong>na</strong> tisíc riadkov zdrojového kódu. Pod¾a výsledkov spoloènostiReasoning sa podobné èíslo dalo oèakáva, podobné komerènéprodukty dosahujú chybovos <strong>na</strong> úrovni 0,51.Ešte vo februári tohto roku však tá istá spoloènos zistila, eTCP/IP stack v linuxovom jadre verzie 2.4.19 dosahuje chybovoslen nieèo okolo 0,10, keï <strong>na</strong> 81 852 riadkov zdrojových kódov pri−padalo len 8 chýb. Týmto výsledkom boli preko<strong>na</strong>né všetky triporovnávané komerèné produkty.Tieto dva prípady pod¾a spoloènosti Reasoning jasne poukazujú<strong>na</strong> to, e pri open source softvéri je doba potrebná <strong>na</strong> dosiahnutiebezchybového stavu zdrojového kódu nišia ako pri closed source,inými slovami, komerèných projektoch. Existuje tu toti priamy súvismedzi kontrolou kódu a poètom vývojárov, ktorí ho vidia. Na po−dobné porovnávania si a<strong>na</strong>lytici Reasoning vytvorili vlastný nástroj,ktorý automaticky kontroluje tisíce riadkov kódu a s<strong>na</strong>í sa v nichnájs prehliadnuté nedostatky.IBM ponúka supercomputing <strong>na</strong> prenájomPokia¾ vaša firma potrebuje špièkový výpoètový výkon, nemusí sihneï kupova serverovú farmu za nieko¾ko miliónov. Tak ako spo−loènos IBM v januári ohlasovala, zriadila novú slubu – supercom−puting on demand. V meste Poughkeepsie, New Jersey, tak vyrástlabudova, ktorá dnes zastrešuje klaster asi 500 serverov radu eServerx335 a x345 a asi 100 serverov radu p655. Výpoètový výkon jedostupný kadému, kto oò prejaví záujem a – samozrejme – zaòzaplatí. V budúcnosti sa poèíta s rozšírením centra o ïalšie unixovéalebo linuxové servery, podobné zariadenia by ne<strong>sk</strong>ôr mohli vznik−nú aj v Európe, Ázii èi <strong>na</strong> Blízkom východe.Nízke náklady <strong>na</strong> pracovnú silu nie sú poukákou<strong>na</strong> úspech v EÚIba 31 percent sloven<strong>sk</strong>ých firiem je pripravených <strong>na</strong> vstup do EÚv roku 2004. Vo vý<strong>sk</strong>ume ilin<strong>sk</strong>ej spoloènosti VARIAS to uviedlivrcholoví ma<strong>na</strong>éri sloven<strong>sk</strong>ých spoloèností. Výsledky vý<strong>sk</strong>umu od−halili slabiny, ktoré môu v dlhodobom horizonte spomali rozvojsloven<strong>sk</strong>ej ekonomiky.Medzi rizikové faktory patrí nízka produktivita práce, predovšet−kým v administratívno−obchodných procesoch, nedostatoèné pove−domie zamest<strong>na</strong>ncov o trhu EÚ a <strong>na</strong>príklad aj nízke rozpoètovérezervy a neefektívne obstarávate¾<strong>sk</strong>é procesy. Sloven<strong>sk</strong>é firmyokrem toho zaostávajú v oblasti plánovania a uplatòovania strate−gických obchodných cie¾ov. V porov<strong>na</strong>ní so štandardmi EÚ sloven−<strong>sk</strong>ým firmám tie obyèajne trvá príliš dlho, kým <strong>na</strong> trh uvedú novýprodukt èi slubu (time−to−market).Štúdia odhalila, e väèši<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých firiem sa u teraz dobrevyzná v konkurenènom prostredí Únie a pozná potreby svojichzákazníkov. Tuzem<strong>sk</strong>ým zamest<strong>na</strong>ncom nechýba motivácia a vstupdo EÚ povaujú za príleitos, ako zí<strong>sk</strong>a nové <strong>sk</strong>úsenosti. Úroveòfi<strong>na</strong>nèného plánovania a operatívneho controllingu takisto zodpo−vedá nárokom EÚ.Všetci respondenti májového prie<strong>sk</strong>umu zastávali riadiace funk−cie, z toho 46 percent v podnikoch s viac ako tisíc zamest<strong>na</strong>ncami.To zaruèuje preukázate¾nos zistení prie<strong>sk</strong>umu.Èe<strong>sk</strong>ý senát podporil liberalizáciu telekomunikáciíPovinnos Èe<strong>sk</strong>ého Telecomu sprístupni úèastnícke vedenia, tzv.poslednú mí¾u, i konkurenèným operátorom upravuje novela tele−komunikaèného záko<strong>na</strong>, ktorú jednomyse¾ne schválil Senát. Aknávrh podpíše prezident republiky, bude musie Èe<strong>sk</strong>ý Telecomkonkurentom umoni buï plný prístup k úèastníckemu vedeniu,alebo jeho úseku, alebo zdie¾aný prístup umoòujúci vyuívanie<strong>na</strong>dhovorovej èasti kmitoètového spektra.Èe<strong>sk</strong>ý Telecom môe sprístupnenie odmietnu iba vtedy, keïbude technicky neu<strong>sk</strong>utoènite¾né alebo ak by to mohlo ohrozi integ−ritu telekomunikaènej siete. Operátorom musí prístup po<strong>sk</strong>ytova zacenu stanovenú <strong>na</strong> základe oprávnených nákladov <strong>na</strong> sprístupnenievrátane primeraného zi<strong>sk</strong>u. Ce<strong>na</strong> nesmie zahrnova náklady <strong>na</strong>sieové prvky alebo zariadenie, ktoré nie sú nevyhnutné pre teleko−munikaèné sluby po<strong>sk</strong>ytované konkurenciou. Priestor a vybavenie<strong>na</strong> umiestnenie zariadení konkurenèných operátorov musí Èe<strong>sk</strong>ýTelecom ponúknu za rov<strong>na</strong>kých podmienok, za akých ich vyuívaon sám alebo ním ovládané subjekty.Microsoft zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong>jväèšiu zákazku vo svojej históriiA síce sa mu tento kúsok podaril u americkej armády. Tá si objed−<strong>na</strong>la <strong>na</strong> obdobie šiestich <strong>na</strong>jbliších rokov dodávku 494−tisíc de<strong>sk</strong>−topov so softvérom. Celková hodnota kontraktu je 478 miliónovamerických dolárov. Aj pre takého giganta ako Microsoft ide o ve¾késústo, konkrétne je to jeho <strong>na</strong>jväèšia zákazka vôbec.Americká armáda sa rozhodla pre softvérové riešenie redmond−<strong>sk</strong>ého giganta aj <strong>na</strong>priek tomu, e v minulosti mala s bezpeènosoujeho produktov problémy. Teraz však pod¾a hovorcu americkejarmády produkty Microsoftu bez problémov prešli testovaním a s ichbezpeènosou nie je problém.Jednoduchý prenos peòazíSpoloènos MasterCard, ktorá sa zaoberá vydávaním platobnýchkariet, pripravuje pre európ<strong>sk</strong>y trh novú slubu <strong>na</strong>zvanú Money−Send. Tá umoòuje ve¾mi jednoduchý prevod peòazí s vyuitímmodernej telekomunikaènej technológie. Novinkou oproti minulostije toti monos zasiela fi<strong>na</strong>nèné prostriedky osobe, prièom nepo−trebujete vedie konkrétne èíslo úètu. Odosielate¾ sa pripojí elektro−nickou cestou k svojej banke, zadá poadovanú sumu a prijímate¾aidentifikuje pomocou jeho adresy elektronickej pošty alebo pomo−cou èísla mobilného telefónu.Príjemca dostane následne <strong>na</strong> mail alebo ako SMS správuo zaslaní peòazí. Spojí sa so svojou bankou, zadá èíslo svojho úètua peniaze sa dostanú k nemu. Celá operácia nemá netrva dlhšieako hodinu. Rov<strong>na</strong>kým spôsobom je moné postupova aj pri vy−iadaní platby od inej osoby. Sluba MoneySend má by spustenádo konca tohto roku.Orange sa spojí s konkurenciouTretí <strong>na</strong>jväèší európ<strong>sk</strong>y mobilný operátor Orange sa plánuje spojis konkurentmi – s talian<strong>sk</strong>ymi, nemeckými a španiel<strong>sk</strong>ymi mobilný−mi operátormi. A<strong>na</strong>lytici pomenovali tento krok ako defenzívny, keïOrange sa pod¾a nich s<strong>na</strong>í posilni svoju pozíciu voèi <strong>na</strong>jväèšejfirme <strong>na</strong> svetovom trhu pod¾a príjmov Vodafone Group Plc. Tele−com Italia Mobile, Telefonica Moviles a divízia spoloènosti DeutscheTelekom T−Mobile v apríli oznámili, e sa spájajú s cie¾om zlepšeniacezhranièných zákazníckych sluieb. Orange uvaoval o tom, e ichbude <strong>na</strong>sledova.Ako <strong>na</strong> príjem GSM v saených podmienkach?Spoloènos Spotwave Wireless (http://<strong>www</strong>.spotwave.com) prezen−tovala nové riešenie SpotCell <strong>na</strong> kvalitnú distribúciu signálu mobil−ných sietí vnútri kancelár<strong>sk</strong>ych budov. Uplatòuje sa predovšetkýmv husto obývaných oblastiach, kde môe by príjem signálu dosobmedzený. Systém pozostáva z dvoch základných jednotiek. Prvá –tzv. donor unit (DU) – komunikuje so sieou a druhá – coverage unit(CU) – je urèená <strong>na</strong> spracovanie poiadaviek mobilných telefónovvnútri budovy. Obidve jednotky sú prepojené káblom. K jednej jed−notke DU je moné zapoji viacero jednotiek CU. Zatia¾ existujúvyhotovenia pre siete CDMA a GSM v pásmach 800 a 1900 MHz(platné pre Severnú Ameriku). Pripravuje sa aj lacnejšie riešenie,ktoré je urèené do domácnosti.Štúdia: Oèakávania okolo WLAN sú preh<strong>na</strong>néNa tento nemilý fakt upozoròuje <strong>na</strong>jnovšia štúdia spoloènostiForrester. Pod¾a nej sú peniaze investované do verejných hotspotov8/2003 PC REVUE 85


I N F O W A R Edoslova vyhodené z ok<strong>na</strong>. Existuje toti ve¾mi málo pouívate¾ov,ktorí disponujú WiFi zariadeniami, a aj tých zaplavuje ponukaprive¾a po<strong>sk</strong>ytovate¾ov. Do roku 2008 tak <strong>na</strong>príklad v Európe bude53 miliónov notebookov podporujúcich WLAN, ale len 7,7 milió<strong>na</strong>ich pouívate¾ov bude ochotných pouíva platené hotspoty. Pod¾aa<strong>na</strong>lytikov Forresteru celá eufória okolo WLAN vyzerá, akoby sa uzabudlo <strong>na</strong> bublinu okolo dotcom spoloèností, a pozornos saupriamuje zlým smerom. Ako príklad slúi Bluetooth, ten by totimohol celkom jednoducho <strong>na</strong>hradi WLAN. Do roku 2008 tak budelen v Európe 286 miliónov Bluetooth koncových zariadení, èo jepänásobne viac ako pri WLAN.India zbrojí proti hackeromU <strong>na</strong> budúci mesiac sa v Indii zriadi centrum pre internetovú bez−peènos. Jeho hlavnou úlohou bude zabraòova útokom <strong>na</strong> strate−gické štátne inštitúcie, ako je <strong>na</strong>príklad ministerstvo obrany aleboministerstvo fi<strong>na</strong>ncií. Centrum bude prevádzkova ministerstvoinformatiky a technológií, prvotne sa poèíta s rozpoètom 20 milió−nov USD roène. Ne<strong>sk</strong>ôr by sa dokonca malo zriadi druhé takétocentrum.Je Google <strong>na</strong> konci s kapacitou?Od svojho spustenia v roku 1997 zaz<strong>na</strong>menáva sluba Googlejeden úspech za druhým, postupne sa z nej stala <strong>na</strong>jväèšia slubasvojho druhu <strong>na</strong> svete. Objavili sa však informácie, pod¾a ktorýchby Google u èo<strong>sk</strong>oro mohol ma problémy.Problém je v matematike, Google sa s poètom <strong>na</strong>listovanýchstránok blíi èíslu 4 294 967 296 a práve pri òom by mohlo dôj<strong>sk</strong> chybe. V databáze sluby toti kadý link môe zabera len 4B,a tak aj <strong>na</strong>priek tomu, e domov<strong>sk</strong>á stránka sluby obsahuje len asi3 milióny stránok, je reál<strong>na</strong> hrozba, e Google nebude ïalejkorektne fungova.Google radí stránky v databáze pod¾a PageRanku, to z<strong>na</strong>mená,e pod¾a ich exkluzivity, refresh databázy prebieha zhruba kadéštyri dni a nesie neformálny názov Google Dance. Keby sa všakpreèerpal poèet uloite¾ných stránok v databáze, mohlo by sa sta,e Google nebude refreshova PageRank, prípadne sa nebudúnovo pridané stránky zobrazova.A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, e tento problém sluby Google jemoné rieši, zrejme bude potrebné zasiahnu do jadra sluby,nedôjde však ku katastrofickým problémom s funkènosou. Jedenz a<strong>na</strong>lytikov to prirov<strong>na</strong>l k problému s prechodom <strong>na</strong> rok 2000, keïsa všetci obávali hororových scén a <strong>na</strong>koniec väèši<strong>na</strong> systémov pre−šla bez problémov.Èe<strong>sk</strong>é IT spoloènosti vlani s celkovým obratom108 mld. CZKHodnotu 108 mld. CZK dosiahol minulý rok obrat 190 èe<strong>sk</strong>ýchspoloèností z oblasti informaèných technológií. Z toho obrat piatich<strong>na</strong>jväèších firiem vzrástol zo 14,4 mld. CZK v roku 1999 <strong>na</strong> 31,3mld. CZK v roku 2001 a ïalej <strong>na</strong> 41,8 mld. CZK v roku 2002.Na prvé miesto štúdie vystúpila firma FIC CZ s minuloroènýmobratom vo výške 12,7 mld. CZK. Nasleduje Hewlett−Packards 10,7 mld. CZK, eD' system czech s 8,8 mld. CZK, AT Computerss 5 mld. CZK a Tech Data Distribution so 4,6 mld. CZK. Obratmedziroène <strong>na</strong>jviac zvýšila spoloènos FIC CZ, a to o 72 %.Nasleduje AT Computers s rastom o 49 %, Hewlett−Packard so 40 %a eD' system Czech s 5,5 %.Niektoré firmy však svoje výsledky neoznámili. Štúdia tak neza−hàòa <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>jväèšieho výrobcu poèítaèov v Èe<strong>sk</strong>ej republikeFoxconn, ktorý minulý rok vytvoril trby 37 mld. CZK, alebo holdingAAC zahrnujúci spoloènosti ProCA, Libra Electronics a Xa<strong>na</strong>du,ktorý dosiahol trby takmer 7,3 mld. CZK.Prichádza nové Itanium 2!Spoloènos Intel uviedla nový procesor Intel Itanium 2 ktorý po<strong>sk</strong>y−tuje o 30 a 50 percent vyšší výkon ne predchádzajúci procesorItanium 2 (kódové oz<strong>na</strong>èenie McKinley), prièom udruje systémovúkompatibilitu s predchádzajúcim procesorom Itanium 2 a s dvomabudúcimi procesormi Itanium (s kódovými me<strong>na</strong>mi Madison 9Ma Montecito). Procesor Itanium 2 je zároveò softvérovo kompatibil−ný so staršími i budúcimi procesormi Intel Itanium a s 32−bitovýmiaplikáciami. Okrem 48−percentného ná<strong>sk</strong>oku v pomere ce<strong>na</strong>/výkon oproti platforme RISC prinášajú riešenia postavené <strong>na</strong> pro−cesore Itanium 2 v porov<strong>na</strong>ní so systémami s procesorom Intel XeonMP 10−percentnú úsporu nákladov pri 25− a 30−percentnom ná−raste výkonu.Intel uviedol aj nový 32−bitový procesor Intel Xeon MP 2,80 GHzktorý prináša o 10 a viac percent vyšší výkon ne jeho predchodco−via a lepší transakèný výkon ne porov<strong>na</strong>te¾né RISC platformy pripolovièných nákladoch <strong>na</strong> jednu transakciu.Neschválenie novely je pre Sloven<strong>sk</strong>oïalšia blamá1. júla mala vstúpi do platnosti novela telekomunikaèného záko−<strong>na</strong>, ktorá by nútila Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie pre<strong>na</strong>jíma tzv.poslednú mí¾u ostatným operátorom za nedi<strong>sk</strong>rimi<strong>na</strong>èných pod−mienok. Keïe ju Rudolf Schuster nepodpísal, vrátila sa do NR SR,ktorá práve 1. júla novelu definitívne zamietla. Poslanci odmietlinovelu záko<strong>na</strong>, ktorú pred nieko¾kými týdòami sami schválili, èímzopakovali postup spred roka, keï po prvom schválení poslanca−mi a následnom vrátení novely prezidentom poslanci zmenilinázor a novelu nepodporili. Toto rozhodnutie z<strong>na</strong>mená, e faktic−ká liberalizácia telekomunikaèného trhu sa opä odkladá a <strong>na</strong>jmäuívatelia internetu si <strong>na</strong> lepšie èasy budú musie poèka. Monosvýberu operátora zostáva pre obèanov v nedoh¾adne. Európ<strong>sk</strong>aúnia si v oblasti rozvoja informaènej spoloènosti dala za cie¾ lac−nejší internet. Vláda sa k tomuto cie¾u prihlásila, ale, ia¾,Sloven<strong>sk</strong>á republika ide opaèným smerom.Neschválením novely telekomunikaèného záko<strong>na</strong> si SR pripra−vila pod¾a Asociácie telekomunikaèných operátorov (ATO) ïalšiublamá vo vzahu k Európ<strong>sk</strong>ej únii (EÚ), keï ani po ve¾mi kritickýchvyjadreniach predstavite¾ov únie neboli poslanci Národnej rady(NR) SR schopní prekroèi svoj vlastný tieò a podpori rozvoj kon−kurenèného prostredia v telekomunikaènom prostredí <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u. „Je to o to smutnejšie, e sa tak udialo hneï po vyslo−vení súhlasu NR SR so zmluvou o pristúpení SR k EÚ,“ uvádza sav stanovi<strong>sk</strong>u asociácie. Napriek tomu, e obèania majú zákonnúmonos výberu telekomunikaèného operátora, nemôu tútomonos vyui.Aj Telekomunikaèný úrad SR (TÚ) s po¾utovaním prijal infor−máciu o neschválení novely záko<strong>na</strong> o telekomunikáciách. „Úradbude musie aj <strong>na</strong>ïalej rozhodova pod¾a nedoko<strong>na</strong>lej legislatívy,prièom sa bude dostáva do zbytoèných problémov,“ uvádzahovorca TU – Roman Vavro. Pod¾a doteraz platného záko<strong>na</strong> úradnemá kompetenciu vstupova do rokovaní o prepojení telekomu−nikaèných sietí. V prípade schválenia novely telekomunikaènéhozáko<strong>na</strong> v <strong>na</strong>vrhovanom znení by mal TÚ právo z vlastného pod−netu alebo <strong>na</strong> návrh aspoò jednej zo zmluvných strán vstupovado rokovaní o uzatváraní zmlúv o vzájomnom prepojení sietí jed−notlivých operátorov. „Súèasné znenie záko<strong>na</strong> o telekomuniká−ciách nedáva TÚ dostatoèné kompetencie a úrad sa tak bez vlast−ného prièinenia stáva terèom kritiky,“ uvádza sa ïalej v stanovis−ku úradu.Prijatie novely by bol pod¾a vlastných slov privítal aj ministerdopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopoviè. „Ako èlovekgarantujúci za štát vytváranie èo <strong>na</strong>jliberálnejších podmienok bysom bol rád, ak by bola novela schválená,“ povedal po rokovanívlády Prokopoviè. Aktuálne neprijatie poslaneckej právnej úpravya odsunutie úèinnosti liberalizaèných prvkov o nieko¾ko mesiacovvšak <strong>na</strong> druhej strane nie je pod¾a neho iadnou katastrofou.„Ministerstvo podniklo všetky kroky, aby bol èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr dopraco−vaný zákon o elektronických komunikáciách, ktorý obsahuje všet−ky náleitosti, ktoré boli v novele,“ dodal minister.Novelu telekomunikaèného záko<strong>na</strong>, ktorú <strong>na</strong> opätovné pre−rokovanie vrátil prezident SR Rudolf Schuster, parlamentneschválil. Zo 134 poslancov bolo za novelu 59. Na jej opätov−né schválenie však bolo potrebných 76 hlasov. Opakoval sa takscenár z minulého roka, keï legislatívnu úpravu takmer rov<strong>na</strong>−kého znenia parlament tie neschválil pri jej opätovnom prero−kovaní po vrátení prezidentom. Okrem posilnenia právomocí TÚnovela obsahovala <strong>na</strong>príklad aj povinnos uvo¾nenia miestnychvedení.86 PC REVUE 6/2003


tejto dane, ktorá ustáli trh a oslabí pozíciu mimoeuróp<strong>sk</strong>ych spo−loèností podnikajúcich <strong>na</strong> tejto pôde. Práve americké spoloènostivšak prijímajú toto opatrenie zle, <strong>na</strong>príklad AOL si svoju poboèkuv Európe sahuje do daòového raja v Luxembur<strong>sk</strong>u. Naopak, spo−loènosti sídliace v rámci EÚ sa potešili, pretoe toto opatrenie imvytvára lepšie monosti <strong>na</strong> zdravú konkurenciu.Viac ne 85 percent dnes predávaných serverov je pod¾aodborných a<strong>na</strong>lýz zaloených <strong>na</strong> architektúre Intel. Pod¾a odbor−ných prie<strong>sk</strong>umov sa servery so štyrmi a viac procesormi podie¾aliv roku 2002 <strong>na</strong> celkovom obrate serverového trhu viac ne 60percentami.Ïalej spoloènos Intel plánuje poèas tohto roku uvedenie níz−ko<strong>na</strong>päového procesora Itanium 2 (s kódovým oz<strong>na</strong>èenímDeerfield), urèeného pre dvojprocesorové, energeticky menejnároèné systémy, a aj IA−32 Execution Layer, èo je softvérovátechnológia zvyšujúca výkon 32−bitových aplikácií beiacich <strong>na</strong>systémoch vybavených procesormi Intel Itanium. Operaèné systé−my s podporou procesorov Intel Xeon MP a Itanium 2 odterazzahàòajú Microsoft Windows Server 2003, èo sprístupòuje radk¾úèových podnikových aplikácií, ïalej to sú okrem iného Linux odspoloèností Caldera, MSC.Software, Red Hat, SuSE a TurboLinux,a HP−UX spoloènosti HP.Java aj v prie<strong>sk</strong>umnom vozidleMars Exploration RoverPo prvý raz od uvedenia pred ôsmimirokmi bolo logo Java inovované v mo−dernejšom dizajne. Sun spolupracujes desiatkami po<strong>sk</strong>ytovate¾ov sluieb a gi−gantov z oblasti spotrebnej elektroniky <strong>na</strong> novom z<strong>na</strong>èkovomprograme Java Powered, ktorý zvýši vidite¾nos technológie Javapre spotrebite¾ov <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> telefónoch a PDA. Pod¾a nezávis−lého vý<strong>sk</strong>umu je Java jednou z <strong>na</strong>jznámejších technologickýchz<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> svete. Pozná ju vyše 85 percent vývojárov, profesio−nálov z IT, študentov a spotrebite¾ov všetkých povolaní a vrstiev.Pod¾a prognózy agentúry Ovum Research bude technológia Javado zaèiatku roku 2004 zabudovaná do267 miliónov mobilných zariadení. Ïalšiafirma uvádza, e do roku 2007 bude tech−nológiou Java vybavených takmer 100percent mobilných telefónov. Sluby Javav súèasnosti ponúka 53 operátorov mobil−ných sietí po celom svete.S dy<strong>na</strong>mickým obsahom zaloeným <strong>na</strong>Jave pracuje devädesiat percent uívate¾ovwebu, pretoe technológiu Java pouívavyše sedem miliónov webových stránok.Java je takisto zabudovaná v <strong>na</strong>jrôznejšíchzariadeniach, ako mikroprocesoroch, smartkartách, autách, osobných zariadeniach, robotoch, lekár<strong>sk</strong>om vy−bavení, benzínových pumpách a dokonca i v prie<strong>sk</strong>umnom vozidleMars Exploration Rover.Spoloènos Sun v spolupráci s partnermi však pracuje <strong>na</strong> vývojinovej špecifikácie jazyka Java, ktorá by si mala ove¾a lepšie poro−zumie so <strong>sk</strong>riptovacími jazykmi. Nová špecifikácia, predstavená <strong>na</strong>konferencii JavaOne, dokáe ve¾mi jednoducho komunikovas jazykmi ako PHP, ECMA èi ASP. Na vývoji sa okrem Sunu po−die¾ajú Macromedia, Oracle a Zend, ktorí spoloène veria, e doroka privedú <strong>na</strong> svet funkènú implementáciu novej verzie Javy.Daò <strong>na</strong> niektoré internetové transakcie v EÚNová direktíva, platná od 1. júla, <strong>na</strong>sadzuje v krajinách EÚ novúdaò (VAT), ktorá sa má aplikova <strong>na</strong> niektoré transakcie vyko<strong>na</strong>néinternetom. Ide <strong>na</strong>príklad o nákup softvéru, download hudby èielektronických kníh. Daò bude predstavova 15 – 25−percentnýpodiel z hodnoty transakcie. A<strong>na</strong>lytici hovoria o pozitívnom vplyveIntel: tranzistor s tromi hradlami a CMOS RadioNa konferencii 2003 Symposia of VLSI Technology and Circuitszverejnila spoloènos Intel ïalšie podrobnosti o koncepcii zdoko<strong>na</strong>−leného tranzistora „s tromi hradlami“. Rýchle tranzistory sú jednýmz k¾úèových komponentov vysoko výkonných mikroprocesorov. Odprvého ohlásenia v minulom roku vedci spoloènosti Intel úspešnezmenšili rozmery tranzistora s tromi hradlami (merané pod¾a dåkyhradla) zo 60 <strong>na</strong>nometrov (nm) <strong>na</strong> 30 nm. Tranzistory s menšímihradlami sa rýchlejšie prepí<strong>na</strong>jú a umoòujú tak výrobu rýchlejšíchprocesorov.Tranzistor Intel s tromi hradlam vyuíva úplne novú 3D štruktú−ru hradla, ktorá pripomí<strong>na</strong> vyvýšenú plošinu s dvoma zvislými ste−<strong>na</strong>mi, ktoré umoòujú posiela elektrické signály nielen <strong>na</strong> hornústranu hradla tranzistora, ale aj <strong>na</strong> obe strany. Tento systém efek−tívne strojnásobuje monosti prenosu elektrických signálov – akobyvytvoril z jednoprúdovej cesty trojprúdovú dia¾nicu, ale bez toho,aby zabral viac miesta. V porov<strong>na</strong>ní s dnešnými plochými tranzis−tormi dosahuje tranzistor s tromi hradlami výrazne vyšší výkon.Tranzistor s tromi hradlami je konštruovaný tak, aby mohol byvyrábaný vo ve¾kých objemoch, èo bude k¾úèový faktor <strong>na</strong> presunz vývojovej fázy do výroby. Návrh tohto tranzistora s tromi hradla−mi rieši aj rastúci problém zvodových prúdov, s ktorými sa vzh¾a−dom <strong>na</strong> pokraèujúcu miniaturizáciu potýkajú všetci výrobcovia za−riadení CMOS. Zvodové prúdy sú vïaka štruktúre tranzistora s tro−mi hradlami výrazne nišie ne v prípade plošného tranzistora rov−<strong>na</strong>kej ve¾kosti.Na konferencii VLSI spoloènos Intel tie odhalila nové výsled−ky vý<strong>sk</strong>umu v oblasti kremíkových vysielaèov. Predpokladá sa, ev budúcnosti bude obsahova takýto vysielaè kadý èip Intelu,take kadé zariadenie vybavené týmto èipom bude schopnébezdrôtovo komunikova. Vý<strong>sk</strong>umní pracovníci Intelu zverejnili, esa im s vyuitím technológie CMOS podarilo úspešne vyvinúvysokokvalitný oscilátor s pracovnou frekvenciou 5 GHz (<strong>na</strong> tejtofrekvencii pracuje sie 802.11a). Pomocou tohto 5 GHz signálu jemoné rov<strong>na</strong>ko vytvori signál s frekvenciou v pásme 2,4 GHz (<strong>na</strong>tejto frekvencii pracujú zariadenia802.11b a 802.11g). Tento oscilátor jeprepojený <strong>na</strong> deliè, ktorý rozhoduje o tom,<strong>na</strong> ktorej frekvencii bude vysielaè praco−va. Okrem toho spoloènos Intel vyvinulasyntezátor pracujúci <strong>na</strong> 10 GHz, ktorývysielaèu umoní prepí<strong>na</strong> medzi jednotli−vými kanálmi výrazne rýchlejšie, ako todokáu existujúce riešenia. Schopnosrýchlo prepí<strong>na</strong> a sledova jednotlivé ka−nály komunikaènému zariadeniu umonívyh¾ada a vyui v daný okamih <strong>na</strong>jlepšiedostupné pásmo. Vo výsledku to môeuívate¾om bezdrôtovej komunikácie prinies väèšiu šírku pásma,širšie pokrytie a vyššiu spo¾ahlivos.COLUMBEX zí<strong>sk</strong>al certifikát ISOSpoloènos COLUMBEX INTERNATIONAL, a. s., zaviedla systémma<strong>na</strong>érstva kvality vo všetkých oblastiach svojej èinnosti. Po pilot−nej prevádzke systému bola spoloènos podrobená certifikáciinezávislou certifikaènou autoritou SKQS a zí<strong>sk</strong>ala certifikát systémuma<strong>na</strong>érstva kvality pod¾a EN ISO 9001:2000. Certifikát pokrývahlavné oblasti aktivít spoloènosti: predaj výpoètovej a kancelár<strong>sk</strong>ejtechniky, projektové riadenie, vývoj a realizácia projektov IT, pora−denstvo v oblasti IT, servis a spravovanie IT.


I N F O W A R EKontaktné centrummade in SlovakiaAk ste sa doteraz s termínom kontaktné centrum nestretli, <strong>na</strong> základnú predstavupostaèí porov<strong>na</strong>nie, e ide v podstate o <strong>na</strong>sledujúcu generáciu call centier.Hlavný rozdiel medzi call centrom a kontaktným centrom je v tom, ecall centrum spravuje iba hlasovú (telefonickú) komunikáciu a kontaktné centrumobsluhuje kompletnú elektronickú komunikáciu medzi klientom a inštitúcioubez oh¾adu <strong>na</strong> komunikaèné médium (hlas, fax, mail, chat atï.). Z h¾adi<strong>sk</strong>atechnológie predstavuje kontaktné centrum platformu, ktorá je pripravená<strong>na</strong> integráciu s podnikovými systémami, pouívanými vo front-office(CRM, ERP, Helpde<strong>sk</strong> a pod.). Naproti tomu call centrum je v princípe len softvérovérozšírenie poboèkovej ústredne, ktoré ve¾mi nepoèíta s akouko¾vekformou integrácie s IS.Sloven<strong>sk</strong>á poboèka koncernu Siemens uviedla zaèiatkom leta <strong>na</strong> trh kontaktnécentrum CAROL (Communicate And Relax OnLine). Navrhli ho a vyvinulisloven<strong>sk</strong>í konzultanti a ininieri, ktorí sa viac ako pä rokov zaoberali <strong>na</strong>sadzovanímriešení call centier od iných výrobcov (<strong>na</strong>pr. Genesys) po celejEurópe. Keïe tieto riešenia mali dos nedostatkov a nepo<strong>sk</strong>ytovali dobrý pomerúitková hodnota/ce<strong>na</strong>, rozhodol sa sloven<strong>sk</strong>ý tím pre vývoj vlastnéhoriešenia. Tak vznikol CAROL, ktorý odráa okrem technických <strong>sk</strong>úseností ajpoiadavky koncových zákazníkov.SMEROVANIE TELEFONÁTOV, MAILOV A FAXOVK¾úèovou vlastnosou kadého centra je routing alebo aj smerovanie zákazníckychinterakcií. Spôsob a rýchlos doruèenia zákazníkovho telefonátu alebomailu konkrétnemu operátorovi výz<strong>na</strong>mným spôsobom ovplyvní jeho celkovúspokojnos s po<strong>sk</strong>ytnutou informáciou alebo slubou. Kadý operátor v kontaktnomcentre CAROL má priradenú jednu alebo viac tzv. zruèností (<strong>sk</strong>ill)a prislúchajúcu úroveò tejto zruènosti (<strong>sk</strong>ill level). Kombinácia takýchto hodnotenípomáha ve¾mi presne profilova zameranie jednotlivých operátorova po<strong>sk</strong>ytnú tak zákazníkovi kompetentného partnera <strong>na</strong> riešenie jeho problému.Vyuitie existujúcich zákazníckych údajov umoòuje obsluhova dôle-itých klientov kvalitatívne iným spôsobom ako radových zákazníkov. Èastovolajúci zákazníci môu by prednostne spájaní s operátorom, s ktorým hovorili<strong>na</strong>posledy (ak je, samozrejme, vo¾ný), take vzniká dojem sluby osobnéhooperátora s minimálnymi dodatoènými nákladmi.CAROL neriadi iba hlasovú komunikáciu. E-maily a faxy adresované <strong>na</strong> verejnéfiremné adresy (<strong>na</strong>pr. predaj@firma.<strong>sk</strong>) a faxové èísla sú spracúvanéa doruèované podobným spôsobom ako telefonáty zákazníkov. Prichádzajúcaelektronická pošta prechádza automatickou a<strong>na</strong>lýzou obsahu hlavièky správy,<strong>na</strong> základe èoho systém identifikuje priblinú potrebu jej odosielate¾a. S vyuitímsystému zruèností priradených jednotlivým operátorom potom zabezpeèíjej urýchlené doruèenie kompetentnému pracovníkovi kontaktného centra.Nastavenie priorít pre jednotlivé komunikaèné kanály <strong>na</strong>vyše umoníefektívne vyuitie operátorov – zákaznícke telefonáty sú vybavované prednostne,maily a faxy zase vykryjú „hluché“ miesta v prevádzke kontaktnéhocentra.MONITORING A ŠTATISTIKYMonitoring prevádzky kontaktného centra a štatistiky reálneho èasu umoòujúsledova zaaenie prevádzky a stavy jednotlivých operátorov, poèetinterakcií èakajúcich <strong>na</strong> spojenie s operátorom, service level – <strong>na</strong>jdôleitejšíukazovate¾ kvality kontaktného centra a mnostvo ïalších prevádzkovýchhodnôt. Merané a zobrazované parametre <strong>na</strong>vyše umonia supervízoromlepšie identifikova potreby zákazníkov a optimalizova ¾ud<strong>sk</strong>é zdroje v kontaktnomcentre z h¾adi<strong>sk</strong>a kvality aj kvantity. Pripravuje sa aj monos zasielaniaokamitých alebo èasovaných správ a varovaní jednotlivým operátoromalebo <strong>sk</strong>upinám.Historický reporting je zdrojom informácií pre hodnotenie operátorov,dlhodobé plánovanie prevádzky kontaktného centra, ale aj optimalizáciu portfóliaproduktov a sluieb. CAROL obsahuje súpravu preddefinovaných historickýchreportov, ktoré po<strong>sk</strong>ytujú detailné prevádzkové údaje <strong>na</strong> rôznychúrovniach v zadanom èasovom období. Tieto reporty, rov<strong>na</strong>ko ako aj zdrojováhistorická databáza CAROL sú otvorené, èo z<strong>na</strong>mená, e prevádzkovate¾ sys-88 PC REVUE 8/2003


prostriedkom je poèítaè. Podporované je aj zobrazovanieoperatívnych štatistík kontaktného centra (<strong>na</strong>pr. poèet èakajúcichalebo service level) v aplikácii operátora vrátanevizuálneho rozlíšenia kritických hodnôt. CAROL obsahujevzorovú aplikáciu pre operátora, ktorá v rámci monostípo<strong>sk</strong>ytuje všetky opísané vlastnosti. Ideálnym riešením jeintegrácia dodávaného vývojového rozhrania (CAROL, API)do existujúcej, operátormi pouívanej firemnej aplikácie(spravidla systém CRM alebo ERP).tému má monos meni existujúce reporty alebo vytváraúplne nové. Súèasou riešenia je aj nástroj, ktorý vytváranietýchto reportov umoòuje, take nie je potrebnéobstaráva ani pouíva produkty tretích strán.AUTOMATICKÝ HLASOVÝ SYSTÉMVolite¾ný IVR (Interactive Voice Response) modul, ktorý jetechnicky plne integrovaný do riešenia CAROL, po<strong>sk</strong>ytujeokrem bených vlastností, ako sú <strong>na</strong>príklad prehranie uvítaniaalebo zadanie monosti prostredníctvom tónovejvo¾by, aj rozšírené funkcie, špecifické práve pre modernékontaktné centrum. Volajúci môu by oboznámení s ichporadím vo fronte alebo predpokladaným èasom èakania,prípadne môu zanecha odkaz, ktorý bude ne<strong>sk</strong>ôr spracovanýkompetentným operátorom. Navyše môe IVR modulCAROL po<strong>sk</strong>ytova aj sluby tzv. automatického agenta– urèité typy informácií, ako <strong>na</strong>príklad zostatok <strong>na</strong> úètealebo stav vybavovanej objednávky, môe zákazník dostaaj bez spojenia s operátorom. S vyuitím tohto konceptuje moné redukova zaaenie „ivých“ operátorov o 30 a50 %. Pripravuje sa aj rozšírenie o technológiu rozpoznávaniahlasu, take volajúci <strong>na</strong>miesto stláèania tlaèidieltónovej vo¾by svoje elanie jednoducho vysloví a IVR systémzareaguje.INTEGRÁCIA S APLIKÁCIOU OPERÁTORATechnológia CTI (Computer Telephony Integration), <strong>na</strong> bázektorej je riešenie CAROL vyvinuté, zabezpeèuje výmenuinformácií medzi poboèkovou telefónnou ústredòou a poèítaèom.Vïaka tomu sa do aplikácie, s ktorou pracujeoperátor kontaktného centra, doruèujú informácie o volajúcomzákazníkovi v reálnom èase. V praxi to z<strong>na</strong>mená,e v momente zazvonenia telefónu operátora zobrazí jehoaplikácia všetky známe údaje o volajúcom (vrátane vstupovzadaných v IVR) a èase, ktorý strávil zákazník èakanímvo fronte. CTI tie umoòuje plné ovládanie telefónuz aplikácie, take operátor sa môe sústredi <strong>na</strong> komunikáciuso zákazníkom, prièom jeho jediným pracovnýmADMINISTRÁCIAKonfigurácia systému a kontrola prístupu umoní rozdeleniekonfiguraèných práv a povinností: supervízor urèitejpracovnej <strong>sk</strong>upiny môe <strong>na</strong>príklad meni iba parametre,ktoré s jeho <strong>sk</strong>upinou súvisia. Administrátor celého riešeniamá, <strong>na</strong>opak, absolútne práva vrátane pride¾ovaniaparciálnych prístupov, <strong>na</strong>príklad pre <strong>sk</strong>upinových supervízorov.Kadá zme<strong>na</strong> v konfigurácii systému je <strong>na</strong>vyšezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ná, take nemôe dôjs k jeho anonymnémuzneuitiu. Takýto koncept konfigurácie s vyuitím jedinéhonástroja zniuje náklady <strong>na</strong> prevádzku a administráciukontaktného centra.BUDÚCNOSKontaktné centrum pomôe firme zvýši kvalitu a <strong>na</strong>staviúrovne sluieb zákazníkom a aj ich efektívny kontroling.Rov<strong>na</strong>ko zabezpeèí štatistiky a reporty s vysokou výpovednouschopnosou, ktoré podniku umonia optimalizovaspôsob po<strong>sk</strong>ytovania sluieb a otvori ïalšie cesty, akoúspešne ponúka svoje produkty a sluby. Nové kontaktnécentrum CAROL vyvinula <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ých softvérovýchininierov v Bratislave a jeho uplatnenie sa predpokladánielen <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu, ale aj v zahranièí.Pri porov<strong>na</strong>ní s konkurenciou je z h¾adi<strong>sk</strong>a funkcio<strong>na</strong>litypod¾a realizaèného tímu porov<strong>na</strong>te¾né iba jediné riešenie<strong>na</strong> trhu – Genesys. Oproti nemu má však pod¾a jehoautorov bezkonkurenènú cenu, a to nielen v porov<strong>na</strong>nís ním, ale s akouko¾vek call center/contact center technológiou<strong>na</strong> trhu.Trhový potenciál pre Carol je zaujímavý. Peter Martiš,produktový ma<strong>na</strong>ér CAROL, odhaduje predpokladanýobjem predaja v SR v roku 2004 <strong>na</strong> 350 agent<strong>sk</strong>ých licenciía 250 agent<strong>sk</strong>ých licencií v ÈR. Zvyšok východnejEurópy predstavuje pre CAROL trhový potenciál asi 500 licencií.Ne<strong>sk</strong>ôr chce realizaèný tím vo väèšej miere sprístupniCAROL aj pre segment ve¾kých zákazníkov. Dobudúcnosti preto vývojový tím pripravuje portáciu CAROL<strong>na</strong> platformu Linux, implementáciu funkcií, ako sú rozpoznávaniehlasu v IVR, <strong>sk</strong>ripting modul <strong>na</strong> vytváraniea vypåòanie telemarketingových dotazníkov, integrácias Microsoft CRM èi implementácia funkcií contact ma<strong>na</strong>gementu.Zaujímavou monosou by mohlo by aj hodnotenieoperátora zo strany zákazníka po <strong>sk</strong>onèení interakcieprostredníctvom tónovej vo¾by <strong>na</strong> telefóne stlaèenímtlaèidla 1 a 5. V prípade výnimoènej spokojnosti s operátoromzákazník stlaèí * a v opaènom prípade #, èo by preoperátora z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo buï pridelenie mimoriadnej fi<strong>na</strong>nènejodmeny, alebo… ☺TECHNICKÉ PARAMETRE:Podporované OS: Windows 2000 Std/Prof, Window XP home/prof.edition, portácia <strong>na</strong> RedHat Linux sa pripravujePodporované DB servery: Oracle 8, 9i, Microsoft SQL Server 7a 2000Podporované poboèkové ústredne: Siemens Hicom 300E, HiPath4000 a HiPath 3000 Avaya Definity, Alcatel 4200 a 4400, NortelMeridian, Ericsson MD110 v októbri 2003Martin Drobný


I N F O W A R EMicrosoft Software Update ServicesKoneène bezpeèné Windows?Urèite kadý administrátor operaènýchsystémov Windows sa dennestretáva s problémom, ako udriavasystém aktuálny, teda èo <strong>na</strong>jmenej deravý.Dobrým zvykom spoloènostiMicrosoft je toti nieko¾kokrát do mesiacavydáva kritické opravy <strong>na</strong> svojeprodukty, ktoré <strong>na</strong>rýchlo opravujúchyby a diery v systéme. A uz<strong>na</strong>jte,predsa len obieha desiatky a stovkypoèítaèov vo firme a aha z internetuopravy asi nepatrí medzi <strong>na</strong>job¾úbenejšiea <strong>na</strong>jzábavnejšie èinnosti systémovýchadministrátorov. (Linuxáci tamvzadu, prestaòte sa uškàòa a šepka sièosi o <strong>na</strong>jlepšom riešení pre OS Windows– formát di<strong>sk</strong>u...)Doposia¾ chýbal nástroj, ktorý bytieto opravy stiahol iba raz a potom ichdokázal distribuova po firemnej sietibez nutnosti pripája sa do internetu.Microsoft <strong>na</strong>pokon vypoèul prosby(a <strong>na</strong>dávky) firemných zákazníkov arozhodol sa takýto nástroj vyda podvýreèným názvom Software UpdateServices (SUS). Jeho ce<strong>na</strong> je fantastická– je zadarmo k dispozícii <strong>na</strong> stránkachMicrosoftu a zaberá nieèo vyše 30 MB.Ak èakáte, e si budete môc updatovastaršie Windows (ktoré aj taknebudú bezpeèné ani po <strong>na</strong>inštalovaníkritického mnostva záplat), budete<strong>sk</strong>lamaní. Technológia je urèenápre Windows 2000/XP a vyššie. Viacako o zastaranú architektúru idepod¾a všetkého o zámer Microsoftu,aby firemní zákazníci prešli zo staruèkýchWindows NT <strong>na</strong> novšie verzie.SUS sa <strong>sk</strong>ladá z dvoch základnýchèastí – server a klient.SOFTWARE UPDATESERVICES SERVERNa svoj beh potrebuje minimálne Windows2000 Server (s <strong>na</strong>inštalovanýmObr. 1 Ak nemáte <strong>na</strong>inštalované príslušné verzie produktov, SUS server vás <strong>na</strong> to ve¾mirýchlo upozorníObr. 2 Mám otvorenú internetovú stránku alebo to beí <strong>na</strong> mojom serveri?Service Packom 2). NTFS partícia jeivotná nevyhnutnos. Ja som sa rozhodolotestova anglické i èe<strong>sk</strong>é Windows2000 Server a SP3. Prvý problém<strong>na</strong>stal, keï systém detegoval, emám Internet Explorer vo verzii 5.0,a vyiadal si 5.5. Tak som stiahol rovno6.0, nech mám svätý pokoj.Inštalácia prebehla ve¾mi jednoducho– klasické „klikni a uvidíš, èo tospraví“. Po <strong>na</strong>inštalovaní sa medziAdministrative Tools objavil SUS,ktorý po spustení pripomí<strong>na</strong> známuwebovú stránku Windows Updates.Po inštalácii treba ešte <strong>na</strong>stavi drobnostiako proxy server, ako èasto simá server aktualizova update (scheduling),èi sa má spoji cez internetalebo s iným lokálnym SUS serverom(áno, SUS umoòuje replikovanie dátmedzi lokálnymi servermi). Rov<strong>na</strong>kosa dá <strong>na</strong>stavi, akú jazykovú verziuupdate má sahova. Ak máte <strong>na</strong>príkladiba anglické verzie Windows,Internet Explorera a pod., je zbytoèné,aby ste ahali úplne všetky jazykovémutácie. Ale ak ste masochisti,môete si stiahnu aj japon<strong>sk</strong>é, kórej<strong>sk</strong>éèi španiel<strong>sk</strong>e verzie.Pre prvú synchronizáciu <strong>na</strong> interneteodporúèam rýchlu linku a noènéspustenie. Kým vám toti SUS stiahneviac ako 200 patchov a update, uplynienejaká tá hodinka (samozrejme, akmáte 4-megabitovú linku do internetu,bude to troška rýchlejšie). Poúspešnej synchronizácii môete <strong>na</strong>stavi,ktoré update sa môu distribuovaklientom a ktoré radšej nie. Hlavnoupríèinou implementácie tejto funkcieje to, e tu a tam sa niektoré nové patchesprávajú neštandardne (<strong>na</strong>pr. mrznutieWindows 2000 Servera) a jelepšie ich ešte pred <strong>na</strong>sadením otestovav laboratórnych podmienkach.Menšie problémy som mal s automatickým<strong>na</strong>stavením synchronizácie.Obèas mi toti SUS tvrdil, e <strong>na</strong>windowsupdate.com nie je niè nové,ale keï som mu pustil synchronizáciuruène, veselo stiahol aj 10 patchov.Všetok prístup <strong>na</strong> SUS server, samozrejme,môete zapisova do logu,ale jeho <strong>na</strong>stavenie si musíte <strong>na</strong>študovav manuáli.AUTOMATIC UPDATESCLIENTZatia¾ èo inštalácia servera bola rajom<strong>na</strong> zemi, <strong>na</strong>stavenie klienta(aspoò to prvé) je úplne zúfalé. Akvám pri vyslovení slova regedit <strong>na</strong><strong>sk</strong>akujehusia koa, radšej sa do tohoani nepúšajte. Ani <strong>sk</strong>úsený admini-90 PC REVUE 8/2003


I N F O W A R EObr. 3 aha odMicrosoftu viac ako220 záplat nie je ve¾kázábavaObr. 4 Pre superbez−peèný Windows 2003Server u máme k dis−pozícii 119 bezpeènost−ných opráv. Hackeri sanám viac do serveranedostanú...strátor sa toti pri <strong>na</strong>stavení klienta nevyhne klasickémuRTFM (v preklade je to nieèo ako „preèítajsi ten odporný manuál!“).Klient<strong>sk</strong>a aplikácia je takisto zadarmo k dispozícii<strong>na</strong> internete, ale ak u máte <strong>na</strong>inštalovanýService Pack 3 pre Windows 2000 èi Service Pack 1pre Windows XP, nemusíte niè rieši. Je toti súèasoutýchto update. Microsoft pod¾a všetkého pôvodneani nezamýš¾al, e by AU klient dokázalsahova aktualizácie z LAN servera, lebo pri <strong>na</strong>stavenímonos presmerovania vôbec nie je.Je tu teda èas <strong>na</strong>zrie do manuálu. Tu sa dozviete,e ak pouívate Active Directory, všetko <strong>na</strong>stavenieide cez Policy Settings. Ak nepouívate, chopte saregeditu a ideme upravova registre. Ruène musítevytvori pribline 10 k¾úèov, kde aplikácii vysvetlíte,<strong>na</strong> ktorý server v sieti sa má pripája, èi sa po <strong>na</strong>inštalovaníaktualizácií má automaticky reštartova(u poèujem tie <strong>na</strong>dávky pouívate¾ov: „Zasa sa mi tosamo od seba reštartovalo a ja som ten dokumentnemal uloený!“), ako èasto sa má aktualizova a èiprebehne všetko automaticky alebo si bude <strong>na</strong> niektorékroky pýta súhlas pouívate¾a.Keï u však máte tieto registre správne <strong>na</strong>editované,nie je niè jednoduchšie ako ich exportova do*.reg súboru a <strong>na</strong> ïalší poèítaè ich jednoduchoprida.Tu som sa však stretol s menším problémom.Manuál tvrdil, e staèí iba zeditova register a všetkopôjde automaticky. Nešlo. Musel som ešte ruènev Control Paneli <strong>na</strong>stavi Automatic Update. Potomu všetko bealo tak, ako má.Pouívatelia mali aktuálne bezpeènostné záplaty,administrátor mal menej práce, a tak spolušastne ili a do príchodu vírusu Bugbear verzie B.Ale to u je iná rozprávka.ZÁVERSoftware Update Services je nesmierne zaujímaváaplikácia. Pre administrátorov, ktorí sa starajú o desiatkya stovky strojov s Windows 2000 a vyššími,je to ivotná nevyhnutnos. Medzi jeho nedostatkypatrí chybná automatická synchronizácia, pomernezloitá inštalácia klienta a nutnos èíta takmer100-stránkový manuál. Hlavnými prednosami zasasú monos <strong>na</strong>sadenia viacerých SUS serverov,z ktorých bude <strong>na</strong> internet pristupova len jede<strong>na</strong> dáta si <strong>na</strong>vzájom zreplikujú po LAN, od¾ahèenieadministrátorov od nudnej aktualizácie kadéhostroja a, samozrejme, ušetrenie <strong>na</strong> dátovom tokudo internetu. Spolu s cenou produktu (zadarmo) súto argumenty, ktoré by mali presvedèi aj toho <strong>na</strong>jtvrdohlavejšiehoIT ma<strong>na</strong>éra.☺ Skvelá myšlienka☺ Ce<strong>na</strong> (zadarmo)☹ Drobné chybièky☹ Zloité <strong>na</strong>stavenie klientaVladimír Šimek8/2003 PC REVUE 91


I N F O W A R EOutsourcing: móda alebo nevyhnutnos? IIÈo je to outsourcing?Definícia outsourcingu pod¾a rôznych svetovýchzdrojov by mohla znie asi takto: Vyèlenenie podnikovýchèinností (tzv. business procesov) do externýchfiriem a ich následná transformácia <strong>na</strong> slubu.Èinnosti, ktorých sa vyèleòovanie môe týka,sú poväèšine tzv. podporné procesy, ktoré priamoalebo nepriamo podporujú hlavný proces. Ide o tzv.core business – primárny predmet podnikania, podktorým rozumieme súbor ïalších podprocesov,ktoré zabezpeèujú základný podnikate¾<strong>sk</strong>ý zámerdanej firmy.TRANSFORMÁCIA NA SLUBUAko sme u spomenuli, pri outsourcingu podnikovejèinnosti nedochádza vo väèšine prípadov ibak „predaniu“ tejto èinnosti externému partnerovi,ale z poh¾adu interného vyuívania v budúcnosti,t. j. po vyèlenení, hlavne k transformácii tohtoprocesu <strong>na</strong> slubu. Z<strong>na</strong>mená to v podstate, epodnik <strong>na</strong>kupuje outsourceovanú èinnos ako ktorúko¾vekinú slubu (odvoz odpadu, pripojenie <strong>na</strong>internet a pod.). Toto je jeden z ve¾mi dôleitýchfaktorov èi u pri rozhodovaní o outsourcingu, aleaj pri riadení takéhoto partnerstva. Je ve¾midôleité uvedomi si, e pri <strong>na</strong>kupovaní sluby nieje ani taká podstatná platforma (pri spomenutomodvoze odpadu <strong>na</strong>pr. smetiar<strong>sk</strong>e auto èi pri internetovompripojení druh drôtu, po ktorom sa šíriainternetové pakety), ale predmet a kvalita. Mnohochýb pri uzatváraní outsourcingových partnerstievvyplýva práve z prílišnej koncentrácie <strong>na</strong>exekutívnu platformu sluby, a nie <strong>na</strong> jej kvalitua predmet. V praxi to môe vyzera <strong>na</strong>príklad tak,e firma uvaujúca o outsourcingu prevádzkycentrálneho systému SAP v datacentre po<strong>sk</strong>ytovate¾avenuje ve¾kú pozornos <strong>na</strong>príklad HW platformepo<strong>sk</strong>ytovate¾a, <strong>na</strong> ktorej daný systém budeprevádzkovaný. Bolo by pochopite¾né, e firma sazaujíma o túto platformu v prípade, e uvaujeo vlastnom systéme, kde prevádzka a údrba jezabezpeèovaná vo vlastnej réii. No v prípade outsourcinguHW platforma aj architektúra celéhoriešenia zostávajú pre zákazníka <strong>sk</strong>ryté. Dôleitéje iba to, èo bude takpovediac <strong>na</strong> výstupe. V <strong>na</strong>šomprípade, keï ide o systém SAP, je v tomtozmysle chápaná dostupnos, ohlas a správ<strong>na</strong> funkènossystému. Ide vlastne o princíp „blackboxu“,kde vnútorná architektúra a organizácia je<strong>sk</strong>rytá a dôleité sú iba výstupy a ich kvalita.S transformáciou <strong>na</strong> slubu prichádza aj ve¾midôleitý efekt, a to zníenie nákladov <strong>na</strong> riadenie.Z poh¾adu riadenia je toti dôleité zabezpeèovaèinnos z organizaènej, materiálnej a kvalitatívnejstránky, èo si vyaduje nemalé náklady <strong>na</strong> riadenie.Pri transformácii <strong>na</strong> slubu prechádza zodpovednosza organizovanie a riadenie procesu <strong>na</strong> externéhooutsourcingového partnera. Následne súuvo¾nené zdroje, ktoré sa vyuívali <strong>na</strong> riadenietohto procesu, a môu by presunuté <strong>na</strong> primárne„core“ procesy.Jedným z k¾úèových benefitov outsourcingu jepráve koncentrácia <strong>na</strong> „core business“.OUTSOURCING ITOutsourcing je teda vyèlenenie èinností nesúvisiacichs tzv. core businessom podniku. Vo väèšineprípadov (samozrejme, pokia¾ nejde o IT firmu) jetakýmto procesom práve správa a prevádzka IT,resp. všetky èinnosti súvisiace s informaènými technológiamiv danom podniku. Budeme teda hovorio outsourcingu IT. Základnú definíciu a podstatuoutsourcingu sme u uviedli, pozrime sa pretoblišie <strong>na</strong> špecifiká spojené s outsourcingom IT.Èo všetko je vlastne predmetom outsourcinguinformaèných technológií?V zásade rozoznávame tri druhy outsourcingu ITpod¾a rozsahu: Selektívny outsourcing Kompletný outsourcing Tranzitívny outsourcingSELEKTÍVNY OUTSOURCINGPri tomto druhu (z poh¾adu rozsahu) outsourcingu savyèleòujú èinnosti spojené s èiastkovými predmetmièinnosti IT oddelenia. V zásade môe ís <strong>na</strong>pr. o správuserverov, správu emailového systému, prevádzkusystému ERP a pod. Tu je ve¾mi dôleité správnea logické rozdelenie IT èinností do tzv. funkènej mapy,ktorá ich rozde¾uje do funkèných celkov.Poiadavky <strong>na</strong> tieto funkèné celky sú jednoz<strong>na</strong>èné:Celok musí obsahova predmetne príbuznéa spolu úzko súvisiace èinnosti. Musia sa da jasneohranièi a definova komunikaèné rozhrania.Príklad rozdelenia IT <strong>na</strong> funkènú mapu De<strong>sk</strong>topové èinnosti Serverovo orientované èinnosti Network Storage Aplikaèné sluby (Server based) Help De<strong>sk</strong>Po definovaní takejto funkènej mapy sa vynáraotázka (za predpokladu, e stratégiou firmy je outsourcing),ktoré z blokov takejto mapy budemevyèleòova a ktoré si firma nechá vo vlastnej správe.Takéto rozhodovanie sa môe odráa <strong>na</strong>jmä odmomentálnej situácie v IT, ale aj od iných, viacmenejsubjektívnych faktorov. Selektívny outsourcingfunguje <strong>na</strong> tzv. modulovom princípe, kdekadý blok z funkènej mapy môe by vyèlenený(outsourceovaný) samostatne, prípadne ako ichvhodná vzájomná kombinácia.Ako výhody selektívneho outsourcingu by smemohli spomenú <strong>na</strong>jmä monos ponechania si niektorýchèinností vnútri firmy. V praxi môe ís<strong>na</strong>príklad o situáciu, keï je iaduce, aby všetokhardvér zostal aj <strong>na</strong>ïalej majetkom firmy. Naopak,nevýhod prameniacich zo selektívneho outsourcinguje viacero: Delenie procesu IT <strong>na</strong> menšie èasti a z toho prameniacanekonzistentnos procesu Vznik mnohých nových rozhraní – medzi kadýmblokom musí by presne definované rozhranie „Klasické“ benefity outsourcingu, ako sú <strong>na</strong>príkladjasné náklady <strong>na</strong> IT, sa zmiešavajú a nepodávajúpresné údaje Rozdelenie zodpovednosti medzi viac strán – následnéproblémy pri lokalizácii problému.KOMPLETNÝ OUTSOURCING ITKompletný outsourcing IT z<strong>na</strong>mená – ako u z názvuvyplýva – vyèlenenie všetkých èinností a predmetov(assets) súvisiacich s IT externému dodávate¾ovi.Takýto model prináša mnoho ú<strong>sk</strong>alí, ale výslednébenefity sú rádovo vyššie. Pod kompletnýmoutsourcingom IT si treba predstavi odèlenenievšetkého, èo sa nejakým spôsobom týka informaènýchtechnológií. V zásade sú to: Hardvér (PC, servery, kabelá, aktívne prvky a pod.) Softvér (licencie, aplikácie a pod.) ¼udia (IT personál) Externé zmluvy – preberanie externých servisnýchzmlúv, prípadne iných záväzkov a dohôdHardvérHardvér pri kompletnom outsourcingu je predanýnovému po<strong>sk</strong>ytovate¾ovi sluieb (outsourcingovýpartner). Predaj je realizovaný za odhadnutú cenu,prípadne môe dôjs k individuálnym dohodám.Hardvér potom prechádza do vlastníctva po<strong>sk</strong>ytovate¾a.SoftvérPri softvéri to je trocha zloitejšie, lebo ve¾a závisíod licenènej politiky. V zásade však platí to isté akopri HW, teda po<strong>sk</strong>ytovate¾ sa stáva majite¾om licencií,ako aj všetkých aplikácií.¼udiaTáto otázka je asi <strong>na</strong>jcitlivejšou a <strong>na</strong>jkomplikovanejšouèasou celého outsourcingu. Budeme jej venovajedno z <strong>na</strong>sledujúcich pokraèovaní seriálu. Ako jezrejmé, ide tu o transfer personálu súvisiaceho s IT.To z<strong>na</strong>mená, e ¾udia, ktorí mali <strong>na</strong> starosti prevádzkuIT v danej firme, sa stanú kmeòovými zamest<strong>na</strong>ncaminového po<strong>sk</strong>ytovate¾a IT sluieb. Trebapoz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e takíto ¾udia sú vzh¾adom <strong>na</strong> z<strong>na</strong>losprostredia pre nového partnera nesmierne dôleití.Externé zmluvyNový po<strong>sk</strong>ytovate¾ <strong>na</strong> úèel zabezpeèenia kompletnýchsluieb preberie aj všetky externé zmluvy.V praxi ide <strong>na</strong>pr. o po<strong>sk</strong>ytovanie pripojenia do internetu,servisné zmluvy <strong>na</strong> špeciálny typ HW a pod.Ako sme u uviedli, k¾úèovým faktorom je, enový po<strong>sk</strong>ytovate¾ preberie všetky assets IT infraštruktúrya <strong>na</strong> základe interných procesov ich premení<strong>na</strong> slubu po<strong>sk</strong>ytovanú danej firme.Nevýhody modelu kompletného outsourcingu Dlhá fáza preberania Zloité zmluvné zabezpeèenie Ve¾ké riziko pri neúspechu celého projektuVýhody Celé IT merate¾né ako proces Jasné náklady <strong>na</strong> celé IT Prenos investièných nákladov do prevádzkovýchnákladov92 PC REVUE 8/2003


I N F O W A R E Jasná zodpovednos Iba jediné rozhranie (firma-po<strong>sk</strong>ytovate¾)TRANZITÍVNY OUTSOURCINGJe to v podstate kompletný outsourcing IT, ktorývšak <strong>na</strong>vyše zahàòa aj prechod <strong>na</strong> nové technológie.V praxi môe ís <strong>na</strong>pr. o prevzatie celého ITpodniku a zároveò implementáciu nového systémuERP. Tento model sa èasto vyuíva v spoloènostiach,kde je terajšia úroveò IT systémov nevyhovujúcaa prostriedky <strong>na</strong> modernizáciu sa prioritnevkladajú do core business procesov. Model fungujetak, e outsourcingový partner zabezpeèuje prechod<strong>na</strong> nové technológie (<strong>na</strong>pr. roll-out <strong>na</strong> XP,implementácia nového ERP, prípadne obnova HWparku) <strong>na</strong> vlastné investièné náklady a firma znášaiba mesaèné paušálne poplatky za slubu.PREÈO TEDA OUTSOURCEOVAKeï u poznáme základné typy a monosti outsourcingu,polome si otázku, preèo vlastne outsourcing.Firmy, ktoré sa rozhodujú o outsourcingu IT,v zásade prichádzajú k takémuto rozhodnutiu vtedy,keï zí<strong>sk</strong>avajú poz<strong>na</strong>nie, e ich hlavný predmetèinnosti (<strong>na</strong>pr. výrobaloí<strong>sk</strong> alebo PVC) je primárnycie¾ ich záujmu,a teda aj následných investícií.Takisto k rozhodovaniudochádza vochví¾ach, keï IT èinnostinie sú zabezpeèované v dostatoènej kvalite a smerovanievývoja v tejto oblasti je neriadené a viac-menejchaotické. Rozhodnutie o outsourcingu má urèitecharakter strategického rozhodnutia, pretoe jetým vyjadrené smerovanie firmy nielen v oblasti IT,ale aj iných podporných procesov.Výhody outsourcingu IT: Jasné a preh¾adné náklady <strong>na</strong> danú èinnos Prechod z investièných nákladov <strong>na</strong> prevádzkové Koncentrácia <strong>na</strong> core business – od¾ahèenie ma<strong>na</strong>mentufirmy Profesionálne po<strong>sk</strong>ytovanie slubyPri outsourcingu sa vo väèšine prípadov vynáraotázka, kde sú jeho <strong>sk</strong>utoèné prínosy pre firmu.Fi<strong>na</strong>nèné a kvalitatívne výhodyAko je moné outosurcingom ušetri náklady, keïv podstate ide o prebratie u existujúcej zabehnutejinfraštruktúry aj s personálom a následné po<strong>sk</strong>ytovanietoho istého ako sluby? Tu existuje jasná odpoveï.IT procesy sa zverujú do rúk odborným po<strong>sk</strong>ytovate¾om,t. j. IT firmám, ktoré majú zabehnutýknow-how v oblasti IT procesov. Kvalitný po<strong>sk</strong>ytovate¾outsourcingových sluieb sa s<strong>na</strong>í v maximálnejmonej miere a<strong>na</strong>lyzova a následne zefektívni tietoprocesy. Toto zefektívòovanie má za výsledok zní-enie celkových nákladov <strong>na</strong> prevádzku IT, a teda ajzníenie koneènej ceny za po<strong>sk</strong>ytované sluby. Èovšak z<strong>na</strong>mená zefektívni IT procesy? Môe ís <strong>na</strong>pr.o vyuívanie dia¾kových nástrojov administrácie,zautomatizovanie niektorých procesov a pod. a následnúmonú redukciu IT personálu a tým aj nákladov<strong>na</strong> prevádzku. Treba však jasne poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>, e<strong>na</strong>pr. prebraný personál nepríde o svoje pracovnémiesta. Práve <strong>na</strong>opak, ich pracovná náplò môe<strong>na</strong>bra <strong>na</strong> kvalite, pretoe <strong>na</strong>pr. pôvodný administrátorMS Exchange servera sa bude stara aj o iné(MS Exchange) systémy zákazníkov po<strong>sk</strong>ytovate¾a.Výber outsourcingového partneraKeï je u jasné strategické smerovanie firmy,samozrejme, èo sa týka outsourcingu, <strong>na</strong>stáva fázavýberu správneho outsourcingového partnera.Outsourcingové sluby sú doménou hlavne ve¾kýchrenomovaných IT firiem. Dôvod je jasný: Firmazabezpeèujúca outsourcing IT uzatvára dlhodobúzmluvu <strong>na</strong> po<strong>sk</strong>ytovanie týchto sluieb a èinnostisúvisiace s IT sú plne v rukách outsourcingovéhopartnera. Je nemyslite¾né, aby sa poèas trvaniatakejto zmluvy (môe ís o zmluvy a <strong>na</strong> dobu10 rokov i viac) dostal IT po<strong>sk</strong>ytovate¾ do ványchfi<strong>na</strong>nèných problémov, prípadne ohlásil bankrot.Pri výbere partnera je dôleité pozera aj <strong>na</strong> jehoglobálnu pôsobnos. Tento fakt je dôleitý <strong>na</strong>jmäz dôvodu moného rozširovania podniku do inýchkrajín, a teda monosti vyuívania tých istých slu-ieb aj v danej geografickej lokalite. Ïalším dôle-itým faktorom je infraštruktúra outsourcingovéhopartnera. Tým máme <strong>na</strong> mysli <strong>na</strong>jmä personálnea technické zabezpeèenie. Èo sa týka personálnehozabezpeèenia, je jasné, e sa vyaduje odpartnera, aby mal dostatoèný poèet kvalifikovanýcha spo¾ahlivých ¾udí. Technické zabezpeèenieje nemenej dôleité. Pri kompletnom outsourcingusa zväèša aplikácie, pri ktorých je to moné, presúvajúdo priestorov po<strong>sk</strong>ytovate¾a. Tu sa však vynáraotázka: Sú moje dáta bezpeène uloené?Je absolútne nevyhnutné, aby bol nový outsourcingovýpartner schopný zabezpeèi dostatoènúochranu a dostupnos týchto systémov. Takáto podmienkasi vyaduje existenciu kvalitného a zabezpeèenéhodátového centra (tejto otázke sa budeme blišievenova v jednej z ïalších èastí nášho seriálu).Transition phase – prechod <strong>na</strong> outsourcingPo úspešnom výbere outsourcingového partnera jedôleitý hladký a bezproblémový prechod <strong>na</strong> takýtodruh sluieb a – ako sme u spomenuli – tzv.transformácia <strong>na</strong> slubu. Táto fáza sa <strong>na</strong>zýva Transitionphase. Jej hlavným cie¾om je prebratie existujúcejinfraštruktúry a transformácia, ktorá má zaúlohu <strong>na</strong>štartova nový operaèný reim.Kadý outsourcingový projekt je ve¾mi komplexný,a to <strong>na</strong>jmä z toho h¾adi<strong>sk</strong>a, e nejde o jedenšpecifický problém z oblasti IT, ale o celú IT infraštruktúrus celou svojou komplexnosou a heterogenitou.Je absolútne iaduce, aby bol zabezpeèenýkvalitný projektový ma<strong>na</strong>ment a aby bol plánznámy a jasný ešte pred samotným štartom. Takýtoprojekt si však vyaduje aj stopercentnú kooperáciuz druhej strany, teda zo strany objednávate¾aoutsourcingových sluieb.Na záver by sa dalo poveda, e outsourcing akofilozofia je nový prístup k efektívnejšiemu riadeniufirmy a vyuívaniu jej interných zdrojov, ktorýmôe prinies nesporné výhody pre firmy rozhodnutéís touto cestou.Peter Bla<strong>sk</strong>ovits, SIEMENS(Èlánok bol spracovaný v spolupráci so Siemens Business Services)94 PC REVUE 8/2003


Konferencia: SeUGI 21Pod týmto oz<strong>na</strong>èením sa 17. – 19. jú<strong>na</strong> 2003v neïalekej Viedni u<strong>sk</strong>utoènil u 21. roèník celoeuróp<strong>sk</strong>ehofóra uívate¾ov riešení spoloènostiSAS Institute. Organizátori konferencie oz<strong>na</strong>èujúSeUGI ako <strong>na</strong>jväèšiu konferenciu pre odbornúverejnos zaoberajúcu sa problematikou businessintelligence. Tento rok sa <strong>na</strong> nej zúèastnilo vyše3000 úèastníkov z celého sveta, aby otvorili novépoh¾ady <strong>na</strong> to, ako sa èo <strong>na</strong>júspešnejšie chopimonosti èo <strong>na</strong>jlepšie vyui obrov<strong>sk</strong>é mnostváinformácií, ktoré nám sprístupòuje svet IT.Nie je všeobecne známe, e SAS je <strong>na</strong>jväèšia súkromnevlastnená softvérová spoloènos <strong>na</strong> svete, zamestnávaviac ako 10 000 ¾udí v 50 krajinách sveta. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umovMetaGroup je <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším dodávate¾om riešeníbusiness intelligence. Pod týmto oz<strong>na</strong>èením sa rozumiekoncept práce s informáciami, ktoré firmy v rámci svojejDr. James (Jim) Goodnight poèas svojho vystúpenia <strong>na</strong> SeUGIèinnosti vytvárajú a zhromaïujú tak, aby z nich tie dokázalizí<strong>sk</strong>a komplexný poh¾ad <strong>na</strong> efektivitu svojho podnikaniaa mohli robi správne strategické rozhodnutia. Riešeniabusiness intelligence vyuívajú dáta uloené v transakènýchdatabázach, systémoch ERP atï. a z nich zí<strong>sk</strong>avajú<strong>sk</strong>ryté cenné informácie, vzahy, závislosti, relácie,ktoré môu podniky vyui <strong>na</strong> zefektívnenie svojej èinnosti,zvýšenie pridanej hodnoty, <strong>na</strong> <strong>sk</strong>valitnenie sluieb,ktoré po<strong>sk</strong>ytujú svojim zákazníkom, atï.Jedným z nových riešení uvedených <strong>na</strong> SeUGI bol SASActivity-Based Ma<strong>na</strong>gement 6.0, ktorý umoòuje riadenienákladov a zi<strong>sk</strong>u, spojených s jednotlivými zákazníkmi,produktmi, slubami a obchodnými procesmi.Toto riešenie má rieši známy problém, e min. 25 %zákazníkov nie je pre danú spoloènos zi<strong>sk</strong>ových. A<strong>na</strong>lýzy<strong>na</strong>vyše ukazujú, e nerentabilní zákazníci obyèajne pripraviafirmu o 300 % zi<strong>sk</strong>ovej mare, ktorú vytvárajú zi<strong>sk</strong>ovízákazníci. Je to preto, e náklady <strong>na</strong> obsluhu stratovýchzákazníkov, ako sú <strong>na</strong>pr. náklady <strong>na</strong> komunikácius klientom, manipulaèné a distribuèné náklady, vysokopresahujú príjmy, ktoré títo zákazníci firme prinášajú.SAS Activity-Based Ma<strong>na</strong>gement 6.0 je integrovanýs existujúcimi fi<strong>na</strong>nènými a operatívnymi systémami <strong>na</strong>úèel vytvárania modelov zi<strong>sk</strong>ovosti a nákladov, ktoréorganizáciám umoòujú lepšie rozhodovanie. SAS ABMobsahuje funkcie modelovania, webové rozhranie pre a<strong>na</strong>lýzya reportovanie a integraèné nástroje <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avaniea transformáciu dát z akéhoko¾vek systému. Cenové modely,ktoré sa tradiène aktualizovali manuálne alebo bolispravované v samostatnom prostredí, môu by integrovanédo podnikových systémov s vyuitím rozšírenýchfunkcií extrakcie, transformácie a <strong>na</strong>èítania dát (ETL). Toumoòuje zahrnú obchodné zmeny do modelového prostrediapod¾a toho, ako sú realizované cenové ponuky.SAS Activity-Based Ma<strong>na</strong>gement 6.0 je výsledkomúspešnej integrácie produktov Oros, ktoré SAS zí<strong>sk</strong>al v minulomroku akvizíciou spoloènosti ABC Technologies. Novériešenie v sebe spája aplikácie <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu zi<strong>sk</strong>ovosti,riadenie nákladov a prediktívne obchodné modelovaniez pôvodnej súpravy Oros s technológiami prístupu a budovaniadátových <strong>sk</strong>ladov spoloènosti SAS.SAS Activity-Based Ma<strong>na</strong>gement zaisuje ucelený poh¾ad<strong>na</strong> fi<strong>na</strong>ncie. Fi<strong>na</strong>nèní ma<strong>na</strong>éri majú prístup k zmysluplnýmvýkazom nákladov a zi<strong>sk</strong>ov prostredníctvom zí<strong>sk</strong>avania dátz fi<strong>na</strong>nèných a transakèných systémov a transformácioutýchto dát do presných a<strong>na</strong>lýz nákladov a zi<strong>sk</strong>ov. Uívateliamôu zároveò vytvára mierky <strong>sk</strong>utoènej fi<strong>na</strong>nènej výkonnostitak, e k jednotlivým produktom, zákazníkom,slubám a obchodným procesom priradia <strong>sk</strong>utoèné náklady.To im umoní pochopi zdroje a koneèný dosah týchtonákladov z prevádzkovej perspektívy.V <strong>na</strong>sledujúcich mesiacoch budú všetky riešenia SASpre oblas fi<strong>na</strong>nèného riadenia, ¾ud<strong>sk</strong>ých zdrojov, správuIT, automatizáciu marketingu a strategického riadenia výkonnostivybavené funkciami <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu a meranie <strong>na</strong> základeaktivít.Ïalším riešením, ktoré SAS predstavil <strong>na</strong> SeUGI, bol SASMarketing Automation 3.1, ktorý po<strong>sk</strong>ytuje a<strong>na</strong>lytické nástrojemarketingovým pracovníkom a ma<strong>na</strong>érom zákazníckychsegmentov u aj bez štatistického vzdelania. Pod¾aprie<strong>sk</strong>umu AMR Research Alert z apríla 2003 toti „len16 % uívate¾ov CRM dokáe vyèísli jeho hodnotu, pretoepouívanie nástrojov je stále príliš zloité“. Firmy neustálezlepšujú svoj prístup k riadeniu vzahov so zákazníkmi, èosa prejavuje <strong>na</strong>pr. v zameraní stratégií pod¾a segmentovoproti predchádzajúcemu prístupu pod¾a produktov. Pracovnícimarketingu môu definova zákaznícke segmentya cie¾ové <strong>sk</strong>upiny s vyuitím kombinácie a<strong>na</strong>lytických techník,obchodných pravidiel a vizualizácie v inteligentnomuívate¾<strong>sk</strong>om prostredí. SAS Marketing Automation 3.1 po<strong>sk</strong>ytujemarketingovým a<strong>na</strong>lytikom, ktorí väèšinou nie súodborníkmi <strong>na</strong> štatistiku, a<strong>na</strong>lytické nástroje kombinujúcede<strong>sk</strong>riptívne a prediktívne a<strong>na</strong>lytické techniky, prezentovanév obchodnom kontexte. Umoòuje im to ¾ahko ovládate¾néwebové rozhranie a funkcie doplnené inteligentnýmisprievodcami.Riešenie SAS Marketing Automation je v súèasnosti jedinýmriešením umoòujúcim vytvára dy<strong>na</strong>mický obraz zákazníkov,ktorý sa mení pod¾a aktuálnej fázy ivotného cykluzákazníka. Zachytenie zákazníka v segmente v konkrétnomèasovom bode je dôleité, dlhodobý prospech však vychádzaz riadenia celkového ivotného cyklu zákazníkov s tým, akosa presúvajú medzi segmentmi. Aplikácia <strong>na</strong> riadenie segmentácie,obsiahnutá v SAS Marketing Automation 3.1, umoòujevizuálne sledovanie segmentov za èasové obdobie tak,aby bolo moné pochopi, ako urèité akcie, ako <strong>na</strong>pr. zmenyv trhových podmienkach, ivotné udalosti alebo marketingovékampane, pôsobia <strong>na</strong> migráciu zákazníkov v rámci segmentov.Tieto z<strong>na</strong>losti pomáhajú pracovníkom marketingusledova minulé správanie, predvída správanie sa v budúcnosti,reagova <strong>na</strong> zmeny a riadi interakcie so zákazníkomefektívnejšie a maximalizova tak celoivotnú zi<strong>sk</strong>ovos.Martin Drobný, Viedeò


I N F O W A R EVírusový radarMinulý mesiac nás a celú antivírusovú komunitu postihla ve¾ká strata.Nešastná zhoda okolností pri jazde <strong>na</strong> motorke ukonèila ivot nášho dlhoroènéhospolupracovníka Andreja Laudisa. Andrej stihol za svoj krátky ivotneuverite¾ne ve¾a vecí. Keï si tak preberám posledné udalosti, všade <strong>na</strong> neho<strong>na</strong>ráam. Takým príkladom je júnové stretnutie Èe<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ých antivírusovýchspoloèností, ktoré sa ko<strong>na</strong>lo <strong>na</strong> Èiernej Vode pod výreèným názvom ranica2003. Mimo di<strong>sk</strong>usií o situácii <strong>na</strong> lokálnej vírusovej scéne a jedenia smepristúpili aj k športovému rozptýleniu. Na fotografii môete celkom vpravovidie Andreja pri nácviku golfového odpalu. Ako vdy vynikal. Odpa¾oval <strong>na</strong><strong>sk</strong>oro dvojnásobnú vzdialenos ako my ostatní. Bude nám chýba.Win32/Bibrog.CWin32/Bibrog.C je èerv fungujúci v prostredí operaènýchsystémov Windows. Šíri sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Telo èerva je komprimovanéutilitou UPX a má dåku okolo 235 520bajtov, po rozpakovaní dosiahne takmer 420 kb.Èerv je vo Visual Basicu.Poznámka: V ïalšom texte je <strong>na</strong>miesto me<strong>na</strong> adresára, v ktorom je<strong>na</strong>inštalovaný operaèný systém Windows, ktorý sa z pochopite¾nýchdôvodov môe líši pri kadej jednotlivej inštalácii, pouitý symbolickýzápis %windir%. Podadresár System alebo System32 v adresári%windir% je oz<strong>na</strong>èovaný ako %system%.Èerv prichádza so správou, ktorej predmet jeFwd:La Academia Azteca, v tele správy sa <strong>na</strong>chádzatext La cacademia azteca (muy bueno) íno es virus!.V prílohe takejto správy sa <strong>na</strong>chádza súbor academia.exes dåkou 235 520 bajtov, obsahujúci vlastnételo èerva.Po spustení súboru v prílohe správy elektronickejpošty sa èerv <strong>sk</strong>opíruje do adresára %windir%pod názvom manza<strong>na</strong>.exe. V adresári %system%vytvorí súbor academia.exe a do adresára C:\WIN-DOWS\Start Menu\Programs\StartUp\ vygeneruje súboryitch.exe a itcj.exe, ktorých dåka je zhodne235 520 bajtov. Túto èinnos ma<strong>sk</strong>uje tým, e zobrazíobrázok s hrou:Èerv sa s<strong>na</strong>í šíri aj cez P2P siete KaZaA, Grokstera cez ICQ. Na tento úèel vygeneruje pomocouslova porn screen_saver.exe a zoz<strong>na</strong>mu en<strong>sk</strong>ých celebrítsúbory s me<strong>na</strong>mi ako Don<strong>na</strong> D'Erico porn screen_saver.exe svoje kópie. Tieto kópie lákajú nez<strong>na</strong>léhopouívate¾a <strong>na</strong> stiahnutie a spustenie, teda aj rozšírenieèerva.Èerv pouíva <strong>na</strong>sledujúce mená celebrít:Kylie MinogueShakiraSalma HayekKirsten DunstJessica AlbaChristi<strong>na</strong> AguileraAn<strong>na</strong> KournikovaSandra BullockAlessandra AmbrosiaJen<strong>na</strong> JamesonKari<strong>na</strong> LombardPamela AndersonBritney SpearsCharlize TheronHele<strong>na</strong> ChristensenStacey KeiblerKelly HuHalle BerryCameron DiazDon<strong>na</strong> D'EricoPo reštarte poèítaèa sa aktivuje súbor itch.exea rozpošle kópie èerva <strong>na</strong> kadú adresu elektronickejpošty v kontaktoch klienta Microsoft Outlook.Zároveò sa <strong>na</strong> ploche objaví <strong>na</strong>sledujúci obrázok:Win32/Lovgate.FWin32/Lovgate.F je èerv fungujúci v prostredí operaènýchsystémov Windows. Šíri sa ako súbor v prílohespráv elektronickej pošty. Èerv je <strong>na</strong>programovanýv Microsoft Visual C++ a <strong>na</strong> <strong>sk</strong>rátenie svojejdåky je <strong>sk</strong>omprimovaný pakovaèom Aspack.Obsahuje backdoor komponent. Èerv prichádza akosúbor v prílohe správy elektronickej pošty. Po spustenísúboru v prílohe správy elektronickej poštyèerv v adresári %system% vytvorí súboryWinRpcsrv.exe, syshelp.exe, winrpc.exe, WinGate.exe,rpcsrv.exe a news_doc.exe.Vo vetve registra systému HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Run vytvorí3 k¾úèe. Sú to k¾úè syshelp s hodnotou %system%\syshelp.exe, k¾úè WinGate initialize s hodnotou%system%\WinGate.exe -remoteshell a k¾úè ModuleCall initialize s hodnotou RUNDLL32.EXE reg.dllondll_reg".Èerv sa s<strong>na</strong>í šíri aj po lokálnej poèítaèovej sietiprostredníctvom zdie¾aných adresárov, do ktorých<strong>na</strong>kopíruje súbory s názvami:fun.exehumor.exedocs.exes3msong.exemidsong.exebillgt.exeCard.EXESETUP.EXEsearchURL.exetamagotxi.exehamster.exenews_doc.exePsPGame.exejoke.exeimages.exepics.exeÈerv tie modifikuje k¾úè HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\CLASSES\txtfile\shell\open\command, ktorý <strong>na</strong>staví<strong>na</strong> hodnotu @="winrpc.exe %1.Na svoje šírenie pouíva adresy elektronickej pošty,ktoré zí<strong>sk</strong>a zo súborov s prípo<strong>na</strong>mi htm,htmla hta. Èerv posiela ïalej alebo modifikuje u existujúcesprávy, ktoré nájde <strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutom poèítaèi,prièom k nim priloí svoju kópiu. Meno tejto kópieje niektoré z mien súborov, ktoré vytvára v zdie¾anýchadresároch.Miroslav Trnka a Peter Kováè96 PC REVUE 8/2003


I N F O W A R EMSIE pre profesionálne podnikovéaplikácie / 3. èasPredpokladám, e ak èítate tieto riadky, buï mátePC REVUE v rukách po dlhšom èase a pozeráte, èoto tu máme, alebo ste pravdepodobne èítali predchádzajúceèasti nášho miniseriálu, ktorý si dal zaúlohu oboznámi èitate¾a s monosami vývoja aplikácií,urèených pre Microsoft Internet Explorer(MSIE). Èi u patríte k tej prvej, alebo druhej <strong>sk</strong>upine,vítam vás pri èítaní tretej, závereènej èasti.V predošlých dvoch èíslach PC REVUE sme si prešlinieko¾ko vlastností MSIE, ktoré ho stavajú do úlohyvhodnej platformy pre klientov moderných profesionálnychaplikácií. V tomto pokraèovaní sa budemevenova vlastnostiam, ktoré majú do èinenias fenoménom XML v Microsoft Internet Exploreri.Trochu histórie nikoho nezabije. Všetko okoloXML sa v prípade MSIE zaèalo vydaním verzie 5.Document Object Model MSIE bol od tohto vydaniaobohatený o tzv. XMLDOM (eXtensible MarkupLanguage Document Object Model). Ten umoòuje,aby MSIE pomocou externého xml parsera dokázal<strong>na</strong>èíta štruktúrovaný XML dokument a <strong>na</strong> jehozáklade vytvoril štruktúrovaný objektový models objektmi, vnorenými objektmi, kolekciami, metódami,udalosami tak, aby pomocou <strong>sk</strong>riptovacíchjazykov tie bolo moné adresova a <strong>na</strong>rába s nimi.Takisto boli pridané ïalšie objekty a vlastnosti,ktoré rozšírili monosti práce s XML dokumentmialebo pomocou technológií XML pridali prehliadaèunovú funkcio<strong>na</strong>litu. Keïe externý xml parser(kninica msxml4, predtým 3, 2.5, 2) obsahuje ajimplementáciu jazyka XSL Transformations a definícieXPath, súèasne s technológiou XML je monév Exploreri pouíva aj technológiu XSL. Mono tomnohých prekvapí, ale s rov<strong>na</strong>kým efektom (v prípade,e je zabezpeèená rov<strong>na</strong>ká verzia u pouívate¾ov)je moné transformácie XML/XSL vykonáva<strong>na</strong> klientoch <strong>na</strong>miesto <strong>na</strong> serveri.XML DOM. Hoci som u uviedol, e XML DOMrozširuje DOM prehliadaèa, v <strong>sk</strong>utoènosti je <strong>na</strong> rozdielod klasického DOM-u potrebné vytvori si <strong>sk</strong>riptovacímjazykom objekt typu XML DOM (aj keï jestvujez<strong>na</strong>èka , ktorá umoní tag adresovaokamite <strong>sk</strong>riptovacím jazykom ako objekt klasickéhoDOM-u – XMLDOM je len jeho rozšírenie...).Následne je doò moné buï <strong>na</strong>tiahnu existujúcidokument XML a vytvori tak objektovú štruktúruzodpovedajúcu pôvodnému dokumentu, alebo pomocouvstavaných metód objektu XML DOM si danúštruktúru od zaèiatku vystava a aj <strong>na</strong>plni údajmi.Keïe XML DOM je objekt so všetkým, èo k tomupatrí, obsahuje svoje metódy, atribúty, udalostia vnorené objekty a kolekcie. Jednotlivým tagomdokumentu XML sa v XML DOM hovorí nody (nodes)a existujú tu vzahy parent – child.XML Islands (ostrovy). Nemenej zaujímaváa uitoèná je technológia XML ostrovov. Pre MSIEbola pridaná nová párová z<strong>na</strong>èka (tag) , do ktorej vnútra je moné umiestni dokumentXML. Ten môe by, samozrejme, umiestnenýpriamo do tagu ako statický zdroj dát alebomôe by vyuitý odkaz (hyperlink), ktorý <strong>na</strong> dokumentXML ukazuje, prípadne obsah dokumentuXML môe by generovaný serverovým <strong>sk</strong>riptom(ASP, PHP) <strong>na</strong>príklad ako štruktúrované údaje z databázovejserverovej aplikácie èi generované webovouslubou za pouitia protokolu SOAP (èo je, mimochodom,takisto platné XML). Takto zadefinované XMLtagy obsahujúce platný dokument XML tvoria potomtzv. XML ostrovy v dokumente HTML. XMLostrovy je moné v DOM adresova pomocou atribútuID a ich obsah je moné <strong>na</strong>tiahnu do XML DOMobjektu, prípadne transformova pomocou XSLtransformácií a <strong>sk</strong>riptovacích jazykov.XMLHTTP Request. Tento objekt je súèasoukninice MSXML, a keïe MSIE ju vie pouíva, jeto, akoby bola priamo súèasou Explorera. Pomocou<strong>sk</strong>riptov je <strong>na</strong> stránkach moné vytvára objektytejto triedy a <strong>na</strong>rába s nimi. Èo dokáu? Objekttypu XMLHTTP Request dokáe komunikova s webovýmserverom (IIS). Vie <strong>na</strong>dviaza spojenie s IISpomocou protokolu HTTP a konkrétnemu súborutakto za pomoci webového servera odovzda platnýdokument XML (èosi ako predchodca WebServices... ☺). Túto funkciu mono vyko<strong>na</strong> poslanímobjektu typu XMLDOM alebo jednoduchopomocou platného XML stringu. Samozrejme, epo odoslaní dokumentu je moné poèka <strong>na</strong> odpoveïzo servera (<strong>na</strong>stavi objekt, aby pracoval v synchrónnomreime) a a potom pokraèova vo vykonávaní<strong>sk</strong>riptu, prípadne pokraèova hneï po odoslaní(objekt vie pracova aj v synchrónnom, ajasynchrónnom reime). Z toho je zjavné aj <strong>na</strong>jèastejšievyuitie daného objektu. V synchrónnomreime je to výborný spôsob <strong>na</strong> rôzne validácie èiinserty údajov do databázy, keï v XML správe súzabalené údaje, ktoré je potrebné validova aleboaktualizova v DB, adresátom môe by <strong>na</strong>príkladstránka ASP, ktorá prijme dokument XML, vykonásvoju èinnos a výsledok operácie zabalí znova dodokumentu XML. Ten odošle spä volajúcej stránke.Na nej <strong>sk</strong>ript preèíta odpoveï a príslušne zareaguje.V asynchrónnom reime je moné vyuitie<strong>na</strong> zasielanie poiadaviek do frontu <strong>na</strong>príklad preMSMQ èi iné sluby.XSL Transformácie a Xpath. Od spomí<strong>na</strong>nej verzieprehliadaèa 5.5 (externý XML parser z kniniceMSXML 2.5) je obsahom Microsoft XML parsera ajjazyk XSL, ktorý je, mimochodom, takisto podmno-inou XML – musí spåòa syntax XML. No v èase,o ktorom hovoríme, ešte nebola špecifikácia XSLschválená <strong>sk</strong>upinou W3C. Microsoft do svojho parseraimplementoval syntax pracovnej verzie, ktorúdal <strong>sk</strong>upine W3C <strong>na</strong> štandardizáciu, tzv. WorkingDraftu. (Všimnite si – znova sme v nedávnej histórii.)Lene predpoklad Microsoftu sa nesplnil a <strong>na</strong>miestoním <strong>na</strong>vrhovanej verzie XSL bola za štandardprijatá odlišná špecifikácia. Microsoft ostal stá predotázku: Èo teraz? A vyriešil to šalamún<strong>sk</strong>y. Azdaprvýkrát prijal špecifikáciu W3C ako uznávaný štandarda zároveò neznehodnotil u vytvorené aplikácie,fungujúce pod¾a working draftu. KninicaMSXML 3 u obsahovala implementáciu jazyka XSLT1.0 pod¾a W3C a súèasne pôvodný interpreter XSLWorking Draft. To, ktorý interpreter sa má poui, jemoné rozhodnú v dokumente XSL <strong>na</strong> základe pouitia<strong>na</strong>mespace. Ak dokument XSL obsahuje<strong>na</strong>mespace s hodnotou: xmlns:xsl=http://<strong>www</strong>.w3.org/TR/WD-xsl, dokument bude spracovaný pôvodnýminterpreterom. Ak však váš dokument obsahuje<strong>na</strong>mespace: xmlns:xsl="http://<strong>www</strong>.w3.org/1999/XSL/Transform", spracovanie bude pod¾a špecifikácieXSLT 1.0. Dokonca funguje aj kombinácia, keï kadýpríkaz XSL bude spracúvaný iným interpreterom,ale takýto mix asi ani jeden vývojár nebude ma rád.Na tomto mieste si nebudeme vysvet¾ova princípyjazyka XSL (transformácie aj XPathu) a budemepredpoklada, e èitate¾, ktorý sa neunudil od zaèiatkuèlánku èi celej série a dopracoval sa a sem, takúmalièkos u pozná. Iba spomeniem pár postrehovz práce z XSL v MSIE. Nie je to technológia urèená <strong>na</strong>internet (to neplatí, samozrejme, o serverovej transformáciiXML/XSL). Ale v prostredí podnikovej siete,centrálne udriavaných pracovných staníc s rov<strong>na</strong>kouverziou MSIE alebo, lepšie povedané, XML parserato u nie je taký problém. Navyše riešenie mánieko¾ko výhod. Staèí, aby dokument XML mal hyperlinkovýodkaz <strong>na</strong> XSL stylesheet, a browser sámbez jediného riadka <strong>sk</strong>riptovacieho kódu zabezpeèítransformáciu XSL. Ïalšou výhodou je, e sa serverod¾ahèí od transformaènej práce, ktorá je vykonávaná<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>ych staniciach. Údaje XML <strong>na</strong> klientochumoòujú aj ïalšie funkcie, ako filtre údajov èizmeny triedenia zoz<strong>na</strong>mov (XML vlastne fungujeako zdroj údajov) bez kontaktovania serverov. Samozrejme,to, èo sa niekde môe javi ako výhoda,inde môe pôsobi zväzujúco... Preto to, prosím, neberteako agitáciu za takýto spôsob pouívania, lenza zmienku, e aj taká monos tu je...Pár slov <strong>na</strong> záver. Dúfam, e sa mi aspoò trochupodarilo objasni myšlienku, e MSIE je – a èím ïalejdo budúcnosti aj bude – platformou <strong>na</strong> budovaniepodnikových aplikácií novej generácie. Uveïme lenjeden príklad. Jeden z <strong>na</strong>jväèších výrobcov softvérua líder <strong>na</strong> trhu CRM firma Siebel v roku 2002 prepracovalavšetky svoje aplikácie tak, e klienti aplikáciíSiebel od v. 7.0 beia iba <strong>na</strong> MSIE 6.0. (aplikáciepre vlastných zamest<strong>na</strong>ncov) alebo <strong>na</strong> browserochpodporujúcich HTML 4.0 (portálové aplikáce). Èo poveda<strong>na</strong> záver? Aj keï sme si tu opísali bohatémonosti MSIE <strong>na</strong>jnovších verzií, nez<strong>na</strong>mená to, evšetky nové klient<strong>sk</strong>e aplikácie budú musie tietovlastnosti vyuíva. Príkladom môe by nové VisualStudio .Net. Aplikácie vyvíjané pomocou WebForms(ASP.NET) toti úplne ignorujú tieto nové vlastnostiMSIE a všetku funkcio<strong>na</strong>litu umiestòujú <strong>na</strong> server.A tak paradoxne tieto vymoenosti budú asi vyuívafirmy, ktoré toto Visual Studio (.NET) nepouívajú.Príkladom môe by u spomí<strong>na</strong>ný Siebel,ktorý vo svojich aplikáciách urèených do prostrediapodnikových sietí pouíva <strong>sk</strong>oro všetky uvedenévymoenosti Explorera (+ ïalšie, o ktorých som satu nemohol pre nedostatok priestoru zmieni).Príklad: Ukáeme si tu vyuitie XMLostrovov <strong>na</strong> vytvorenie Select boxu soNájdete <strong>na</strong> CD REVUEzoz<strong>na</strong>mom pouívate¾ov a XMLHTTPRequest <strong>na</strong> overenie existencie novéhopouívate¾a <strong>na</strong> serveri. Príklad obsahuje súbory:User_Add .asp – príklad pouitia XML ostrovova objektu XMLHTTP RequestAllUsers.xml – údaje pre XML ostrov – obsah select boxuListStyle.xslt – stylesheet s obsahom formátu SelecttaguXMLDuplUsr.asp – súbor volaný objektom XMLHTTPRequest a vracajúci poèet vý<strong>sk</strong>ytov loginu doUser_add.aspRóbert Kuchár, kuchy@netscape.net98 PC REVUE 8/2003


L I N U X W A R EZaèí<strong>na</strong>me s Linuxom / 15. èasNájdete <strong>na</strong> CD REVUEAj tentoraz si dáme oddychovú tému, ktorú smev <strong>na</strong>šom seriáli ešte nespomí<strong>na</strong>li. Tou témou súhry. A preèo? Práve nedávno som mal takú poloobchodnúdebatu so známym, ktorý predáva poèítaèe.Dos mu komplikuje v predaji péceèiek ivotjed<strong>na</strong> – pod¾a mòa nezmyselná – akcia: „Nekupujte<strong>na</strong>hé PC!“ Ak ste sa s òou ešte nestretli, taklen struène:BSA (Business Software Alliance – nieèo ako softvérovápolícia) a firmy okolo nej zdruené spolus mocnými (ale nez<strong>na</strong>lými) tohto sveta rozšírilistrašiaka, e predsa nie je moné predáva poèítaèbez operaèného systému. (Ako keby nebolo monéu jeden systém, legálne zakúpený alebo free, domama, no a keï chcem modernejší poèítaè, predsanepotrebujem kúpi s ním aj nový systém!)Tak ho <strong>na</strong>hováram, aby <strong>na</strong> poèítaèe inštalovalLinux. Podloil som to rôznymi, nám u dobre známymifaktami, ba aj tabu¾ky z predošlého èísla sommu ponúkol. Ale jeho reakcia bola ve¾mi rýchla:„Väèši<strong>na</strong> ¾udí, ktorí si kupujú domov poèítaè, sas ním chcú aspoò v zaèiatku hra. Daj mi 100 linuxovýchhier a ja budem inštalova Linux.“Priznávam, e moja reakcia bola trochu unáhlená:„Tak ja ti tých 100 linuxových hier dám!“A tak som šiel domov s ve¾mi malinkou dušièkou,èi som predsa len neprestrelil. Sadol som za poèítaèa trochu sa pohrabal <strong>na</strong> sieti sietí – internete.A <strong>na</strong>šiel som! Aby ste vy nemuseli ís tou istou cestouako ja, prikladám maxitabu¾ku, kde môetenájs viac ako 260 hier pre Linux! (Pozn. red.: KeïeLinux & news Distribúcia TrustedDebian sa premenovala <strong>na</strong>Adamantix (<strong>www</strong>.adamantix.org). Meno Debian jetoti vyhradené pre projekty priamo vyvíjanéorganizáciou SPI (Software For Public Interest), resp.pre oficiálne subprojekty Debianu. Autori všakchcú <strong>na</strong>ïalej spolupracova s vývojármi Debianu.Adamantix sa v súèasnosti stále inštaluje tak, esa <strong>na</strong>inštaluje základný Debian a ako zdroj balíèkovsa pouije Adamantix. ISO image teda tak<strong>sk</strong>oro neuvidíme. Aj <strong>na</strong>priek tomu však ide o ve¾mizaujímavý projekt a budeme ho sledova. Pri Debiane chví¾u ostaneme. Na stránke http://developer.berlios.de/projects/bonzai/ môete nájsminiCD (180 MB), ktoré obsahuje základnú funkènúinštaláciu Debianu s <strong>na</strong>jnovším stabilnýmKDE. Ide o pokraèovanie projektu MiniWoody. Na stránke http://<strong>www</strong>.opengroupware.org/ sa<strong>na</strong>chádza groupwarové riešenie, ktoré bolopráve uvo¾nené pod licenciou GPL. Tento balíkmá však za sebou pár rokov vývoja ako proprietárnysoftvér. Pod slobodnou licenciou je všetkookrem pluginu pre Outlook (ktorý umoní pouívata<strong>sk</strong>y, kalendár a podobne priamo z Outlooku,ako keby bol pripojený <strong>na</strong> Exchange server).K serveru je moné pristupova z programovkorganizer, Mozilla a Apple iCal a takistocez akýko¾vek prehliadaè WebDav. Okrem tohoOpenGroupware obsahuje aj webové rozhranie,kde je moné èíta si poštu a spravova kalendár,úlohy a pod. Cie¾om autorov nie je spravi ïalšiemessagingové riešenie, <strong>na</strong> to je celkom vhodnýJabber. Takisto nechcú programova nový mailovýserver (pouívajú existujúce produkty). Oblasgroupware pre Linux sa v poslednom èase dostávado popredia a ja len dúfam, e èo<strong>sk</strong>oro budemoné plnohodnotne <strong>na</strong>hradi Microsoft Exchangeserver tak, aby nebolo nevyhnutné vymeni ajklientov (Outlook), aj keï nedodriavajú iadneštandardy.do PCR sa takáto tabu¾ka nezmestí, nájdete ju <strong>na</strong>priloenom CD REVUE v sekcii PC REVUE / Linux.)Bohuia¾, nie som iadny odborník <strong>na</strong> hry, a takich neviem vôbec posúdi. Z tohto istého dôvodusom v ståpci áner ponechal pôvodné anglickéoz<strong>na</strong>èenie. Z tabu¾ky je zrejmé, e spravidla ideo hry pre MS DOS/Windows, ktoré boli „preportované“<strong>na</strong> Linux. Ståpec Typ opisuje, èi je linuxovývariant hry free alebo komerèný.Pozor, ak je linuxová hra free, to ešte nez<strong>na</strong>mená,e tá istá hra pre MS DOS/Windows je takistofree! Je len <strong>na</strong> vás, èi tieto hry vy<strong>sk</strong>úšate, èi si niektorúvyberiete, alebo nie.Tentoraz je to ve¾mi struèné, však? Ale slnieèkosvieti a treba si ui prázdnin a dovolenky. Neostávanám niè iné ako sa rozlúèi s <strong>na</strong>ším seriálom.Nie, ne¾akajte sa! Od septembra sa zaèí<strong>na</strong> novýškol<strong>sk</strong>ý rok a s ním <strong>na</strong>stane aj zme<strong>na</strong> v linuxovejsekcii tohto èasopisu. Veï u nie sme iadni zaèiatoèníci,toto je u 15. èas seriálu! Ale hlavne <strong>na</strong>základe vašich pripomienok a poiadaviek sa seriálrozdelí do dvoch samostatných èlánkov – Linuxteoreticky a Linux prakticky.V teoretickej èasti uspokojíme tých, ktorí baiapo hlbšom poz<strong>na</strong>ní „vnútra“ Linuxu – ako bootoje,ako to v òom funguje, preèo je toto takto a niei<strong>na</strong>k, èo ovplyvòuje ktorý parameter alebo ovládaè.Bude to niekedy zaváòa alchýmiou, ale iadateto a ja nemám srdce nieèo vám zatajova.U názov praktickej èasti hovorí, e je pre tých,ktorí chcú Linux postavi <strong>na</strong> stôl a bez väèších teoretickýchhåbaní ho (takmer) jednoducho pouíva.Tu sa budeme zaobera <strong>na</strong>stavením jednotlivýchgrafických prostredí, zvukovej karty alebo jednotlivýchprogramov. Ukáeme si pouitie modemua pripojenie <strong>na</strong> internet, predvedieme <strong>na</strong>pa¾ovanie<strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèke a iné. Jednoducho všetko, èo sas Linuxom zo strany pouívate¾a dá robi. Pozriemesa aj <strong>na</strong> bezpeènos, aby sa nám len takniekto „netúlal“ po poèítaèi.Je samozrejmé, e si Linux ukáeme z obidvochstrán – teda ako de<strong>sk</strong>top, ale aj ako server.Ne<strong>sk</strong>ôr pribudne tretia èas – Linux extra. Tu<strong>sk</strong>åbime teóriu s praxou, hlavne tou hardvérovou.Ukáeme si, ako môeme k Linuxu pripoji neštandardnéperiférie, ako sú rôzne tlaèidlá, svetielka,spí<strong>na</strong>èe, LCD displeje, mobilné telefóny a podobne.Budeme ovláda rôzne spotrebièe, a to dokonca popoèítaèovej sieti. Necháme Linuxu v kanceláriiuvari kávu, zatia¾ èo my sme ešte doma a do prácesa len chystáme! Alebo také kúrenie, zabezpeèovaciezariadenie a podobne...V tejto èasti sa objaví nieèo, èo sa v poslednýchrokoch z rôznych odborných èasopisov vytráca –stará dobrá amatér<strong>sk</strong>a elektronika. Pach roztavenéhocínu a kolofónie – to boli èasy!A preèo boli...? Veï ešte môu by! Vaše mailyhovoria, e rádioamatéri ešte nevymreli. Tak preèoim neukáza spojenie s Linuxom?!Miroslav Oravec Medzi príjemné novinky patríaj nová Mozilla 1.4. V poslednomèase vidím tento prehliadaè<strong>na</strong> èoraz väèšom poète poèítaèov– od Windows cez Linuxy a BSDsystémy a po poèítaèe Apple.Nová Mozilla prináša hlavne zlepšenéfiltrovanie reklám a mnostvoopráv. Ak si èlovek zvykne<strong>na</strong> taby a funkènos, od Mozillysa ako prechádza <strong>na</strong> iný prehliadaè(hoci ich je v poslednomobdobí kvalitných viac, <strong>na</strong>príkladKonqueror). Zachary Welch, vývojár distribúcie Gentoo, sarozhodol pre oddelenie svojho vývoja od distribúcieGentoo a zaloenie novej distribúcie. Budeju vyvíja organizácia Zynot Foundation <strong>na</strong> èeleso Zacharym. Konkrétne meno zatia¾ nebolovybrané. Viac o dôvodoch rozdelenia sa dozvietetu: http://<strong>www</strong>.zynot.org/info/fork.html. GentooLinux je zaujímavá distribúcia, ktorej hlavnouvlastnosou je, e všetko si pouívate¾ kompilujesám (podobne ako pri portoch FreeBSD) a môe sikadý balík osobitne optimalizova.Juraj Bednár8/2003 PC REVUE 99


L I N U X W A R EUtilitky a nástroje pre LinuxwxWindowsPre programovaniachtivých linuxákov sme pribalilizaujímavú multiplatformovú kninicu wxWindows(http://<strong>www</strong>.wxwindows.org/). Ak sa zaoberátetvorbou grafických aplikácií a portabilnos vám nieje celkom ukradnutá, aspoò za <strong>sk</strong>úšku to stojí, nie?A ak programujete v Pythone, lepšiu kninicu GUIvám odporúèa asi nemono... Na modulewxPython vyko<strong>na</strong>li jednoducho dobrú prácu. Adám vám ešte jeden tip – <strong>sk</strong>úste si poh¾ada (<strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> freshmeat.net) program Boa Constructor.Nie je to a také zlé, však?Web: http://<strong>www</strong>.wxwindows.org/,http://<strong>www</strong>.wxpython.org/AvidemuxAvidemux je grafický nástroj <strong>na</strong> editáciu videa. Vieeditova súbory MPEG, AVI a BMP, pozná mnohorozšírených kodekov (DivX, Xvid, WMA...). VideoNájdete <strong>na</strong> CD REVUE(samozrejme, s prístupom <strong>na</strong> internet). Okrem tohoMyOrgBook je multipouívate¾<strong>sk</strong>ý a obsahuje:kontakty, plánovaè, kalendár, profily... Zaujímavos-ou je, e ak zabudnete heslo, systém vám ho môeposla do vašej emailovej schránky. Program beí<strong>na</strong>d osvedèenou webovou vývojár<strong>sk</strong>ou platformou:PHP + MySQL. Takto je zabezpeèená aj multiplatformovosèi u serverovej, alebo klient<strong>sk</strong>ej èasti.Web: http://myorgbook.sourceforge.net/GNOME CommanderAsi kadý z nás pouíva nejakého správcu súborov.Ide iba o to, ktorého. Ak máte radi plne grafické programya nejako vám „nesekli“ tie konzolové (mc...),<strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>príklad tento program. Podporuje všetkybené operácie so súbormi, drag'n'drop, copy&paste,základy FTP (upload, download). Zaujímavá je funkciaautomatického sledovania súborov: ak nejaká ináaplikácia zmení obsah adresára (zmae alebo vytvorísúbor...), automaticky sa obnoví náh¾ad (to mi <strong>na</strong>príkladchýba v niektorých iných správcoch súborov).Web: https://savan<strong>na</strong>h.nongnu.org/projects/gcmd/MadmanMadman je aplikácia <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>ovanie vašich audio<strong>na</strong>hrávokv štýle Apple iTunes. Je to editor tagov,kninica vašich médií a front end <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovanieCD. Jeho funkcie sú rozšírite¾né prostredníctvompluginov. Zaujímavosou sú dy<strong>na</strong>mické playlisty,história odohraných <strong>sk</strong>ladieb, bodovanie <strong>sk</strong>ladieb,„masové“ editovanie tagov a rozšírené vyh¾adávanie.Ak <strong>na</strong>príklad neviete, ako sa presne volal niektorýalbum, staèí <strong>na</strong>písa jeho názov hoci aj s preklepmi,fuzzy logika urobí svoje ☺. Na prehrávaniesúborov pouíva externý program (to hodnotímnemáte nijaký nástroj, ktorý dokáe editova priamotieto súbory, táto utilitka sa vám bude hodi.Pustíte do nej PDF a dostanete z nej HTML. Èo viacsi môete pria? ☺Web: http://pdftohtml.sourceforge.net/GestalterIde o vektorový grafický editor v štýle AdobeIllustratora. Základným objektom takmer všetkýchostatných útvarov sú Bézierove krivky. Programpodporuje mnohé zo základných funkcií svojhovzoru, <strong>na</strong>príklad rôzne operácie s uzlami (rotácia,zväèšovanie...), prácu s vrstvami a pod.Web: http://<strong>www</strong>.linotux.ch/gestalter/DupseekProgram efektívne <strong>sk</strong>ontroluje všetky súbory. Akbeí v interaktívnom móde, máte <strong>na</strong> výber, èi chceteduplikát zmaza alebo vytvori symbolický odkaz<strong>na</strong> pôvodný súbor. Ak beí v móde batch, správaniemu <strong>na</strong>definujete <strong>na</strong> zaèiatku, potom sa unemusíte o niè stara.Web: http://<strong>www</strong>.beautylabs.net/software/dupseek.htmldokáe striha, editova, spája, filtrova (odstránišum, zmeni ve¾kos...) a rekódova buï do AVI(DivX, Xvid), alebo do MPEG 1 èi 2. Našinca istopoteší, e dokumentácia existuje aj v èe<strong>sk</strong>ej verzii.Program síce asi ne<strong>na</strong>hradí <strong>na</strong>príklad Adobe Premiere,ale <strong>na</strong> jednoduchšie domácke (pre)strihanieèi prekódovanie isto postaèí.Web: http://fixounet.free.fr/avidemux/MyOrgBookDnes je pomerne bené, ak si niekto robí svojuosobnú agendu <strong>na</strong> poèítaèi. Je to preh¾adné a pohodlné,¾ahko sa to upravuje, prezerá, a ak treba, ajtlaèí. Lene musíte so sebou všade aha notebook.A ak v kancelárii pouívate stolné PC, tak si homusíte pred kadou cestou a po nej synchronizova,èo nemusí by vdy zábavné. A èo takto ma tovšetko <strong>na</strong> jednom mieste, prístupné odvšadia¾?Samozrejme, odpoveï je internet. Dajte si svojuagendu <strong>na</strong> sie a pouívajte ju z hocakého miesta<strong>sk</strong>ôr ako plus, jeden program predsa nemôe robidobre všetko, a tak je lepšie, ak robí dobre ibajednu vec – poriadok vo vašom archíve).Web: http://madman.sourceforge.net/PDF2HTMLAk potrebujete poui obsah dokumentu PDF ajnejako i<strong>na</strong>k, <strong>na</strong>pr. vytlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni, prípadnelsofLSOF je <strong>sk</strong>ratka zo slov LiSt Open Files a programrobí presne to – vypíše zoz<strong>na</strong>m súborov, ktoré súpráve pouívané niektorým beiacim procesom.Okrem toho dokáe zobrazi aj komunikáciukadého z týchto procesov. Celkom uitoèná utilitka...Web: ftp://lsof.itap.purdue.edu/pub/tools/unix/lsof100 PC REVUE 8/2003


L I N U X W A R ENote editEditor notového zápisu, pomocou ktorého dokáete editova, ale ajvytvára nové noty. Môete si vytvori do 9 hlasov <strong>na</strong> jednu stránku.Noty môete importova zo súborov MIDI alebo z klávesnice MIDI.Samozrejme, môete si ich „<strong>na</strong>klepa“ èi „<strong>na</strong>klika“ aj ruène, ale je todos pomalé. Exportova môete takisto do súborov MIDI, MusiXTeX(z MusiXTeXu sa podarí obèas ozaj kvalitný kúsok), LilyPond, PMX,MUP a TSE3 súborov. Paleta je teda dos široká, staèí si vybra. A taktosa dajú sádza noty z<strong>na</strong>ène jednoduchšie ako <strong>na</strong>príklad priamym editovanímsúborov TeX...Web: http://tan.informatik.tu-chemnitz.de/~jan/noteedit/noteedit.htmlWavbreakerTáto utilitka robí presne to, èo má vo svojom názve – rozde¾uje súborywav <strong>na</strong> menšie kú<strong>sk</strong>y. Rozde¾uje ich pekne èisto a <strong>na</strong> správnommieste, aby <strong>na</strong> CD nevznikli zbytoèné medzery medzi <strong>sk</strong>ladbami.Okrem toho existuje aj utilitka (pre zmenu pre príkazový riadok) spríz<strong>na</strong>èným názvom wavmerge (spájanie týchto súborov).Web: http://huli.org/wavbreaker/Oto KomiòákZábava s Linuxom / 2. èas: Hry pre LinuxNájdete <strong>na</strong> CD REVUEGLAXIUMDruhú èas nášho miniseriálu zaènemevýbornou vesmírnou hrou, ktorú vytvorilXavier HOSXE ,mimochodom, autor efektov a úvodnejhudby. Priestorový model <strong>na</strong>vrholTanguy Bodivit .Glaxium je k dispozícii tak pre operaènýsystém Linux, ako i pre Windows. Balíkso zdrojovými kódmi obsahuje Makefilepre Linux a VC++ 6.0 project file preWindows. Na <strong>sk</strong>ompilovanie hry budetepotrebova kninice OpenGL, glua GLUT. Všetky uvedené nájdete <strong>na</strong>adrese http://mesa3d.sourceforge.net/.Takisto budete potrebova kninicu SDL1.2 a SDL_mixer, ktorú nájdete <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.libsdl.org/. Poslednou kninicouje libpng a nájdete ju <strong>na</strong> adresehttp://<strong>www</strong>.cdrom.com /pub/png/.Na <strong>sk</strong>ompilovanie hry pre platformuLinux treba vyko<strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci postuppríkazov:tar zxvf glaxium_0.5.tar.gzcd glaxium_0.5./configuremakemake install (ak ste uívate¾ root)Po úspešnom kompilovaní hru spustítepríkazom:glaxium alebo glaxium −f (pre fullscreen mód).Pretoe to kompilovanie vyzerá doshrozivo a väèši<strong>na</strong> zaèí<strong>na</strong>júcich pouívate¾ovby s tým mala zrejme problémy,<strong>na</strong> CD REVUE nájdete aj rpm verziupre <strong>na</strong>jpouívanejšie distribúcieMandrake a RedHat 8.0. V tomto prípadeje inštalácia ve¾mi jednoduchá. Staèíkliknú <strong>na</strong> príslušný balík a mala byprebehnú inštalácia (testované <strong>na</strong>RedHat 8.0). Pretoe hra je postavená<strong>na</strong> kniniciach, ktoré sú dostupné i preoperaèný systém Windows, <strong>na</strong> cédeèkunájdete aj takúto verziu. V tomto prípadenetreba niè kompilova; staèí rozbalipríslušný súbor (glaxium_0.5_win32.zip) a zaèa hra.Úvodné informácie máme za sebou,poïme sa teraz blišie pozrie <strong>na</strong> hru. Pospustení hry môete pomocou klávesu[F3] spusti BENCHMARK (<strong>sk</strong>úšobný test).Zistíte, ako je <strong>na</strong> tom váš hardvér. Mne sapodarilo dosiahnu hodnotu 125 FPS(Frames Per Second). Hra je hardvérovopomerne nároèná, a tak <strong>na</strong> staršom elezesi zrejme ve¾mi nezahráte. Aby totak nebolo, môete pomocou klávesu [F4]otvori menu, v ktorom mono zvýši,ako i zníi nároky <strong>na</strong> hardvér. V menunájdete <strong>na</strong>sledujúce poloky:TEXTURE FILTERING: k dispozícii mátetri monosti: BASIC WIPMAP, BILINEAR,TRILINEAR.ANISOTROPIC TEXTURING: mono vybramedzi 1, 3, 4 a 8.DETAIL LEVEL: LOW, MEDIUM a HIGH.SHADOWS: On / Off (tieò zapnutý / vypnutý).Menu mono <strong>sk</strong>ry pomocou klávesu[H] alebo sa stlaèením klávesu [Esc] vráti<strong>na</strong> úvodnú obrazovku. Hru spustíteklávesom [SPACE]. Od tohto okamihuriadite pohyb vesmírnej lodepomocou <strong>na</strong>sledujúcich klávesov:pohyb lode riadite pomocoušípkových klávesov↑[←↑→ ], klávesy [CTRL], [W]alebo [Z] sa pouívajú <strong>na</strong>stre¾bu a kláves [SPACE], resp.[X] aktivuje špeciálny zbraòovýsystém. Okrem toho pomocouklávesu [P] alebo [C] môetedoèasne pozastavi hru. Poopätovnom stlaèení niektorejz uvedených klávesov hrapokraèuje ïalej. Pozor! Ak mátev tom èase aktivovaný ochrannýštít, prídete oò, aj keï je hra pozastavená.Na ukonèenie rozohranej hry mô-ete kedyko¾vek poui kláves [Esc].Hru mono len odporúèa. Kvalitnágrafika a zvukové efekty zaruèujú dobrúzábavu. A kým prekonáte hranicu100 000 bodov, urèite sa pekne zapotíte.TUX RACERe ste neboli v zime <strong>na</strong> lyovaèke? Toniè! Skúste si „zalyova“ s Tuxom, ma<strong>sk</strong>otomoperaèného systému Linux, v hreTux Racer. Hoci nejde o lyovanie v pravomzmysle slova, urèite sa výborne zabavíte.Cie¾om hry je poèas jazdy dolusvahom <strong>na</strong>zbiera èo <strong>na</strong>jviac modrýchrybièiek za èo <strong>na</strong>jkratší èas. Poèas sú-ae máte k dispozícii štyri ivoty.V hre <strong>na</strong> vás èaká 13 dráh: FROZENRIVER (zamrznutá rieka), PATH OFDANGGERS (nebezpeèná cesta), BUNNYHILL (zajaèí vrch), TWISTY SLOPE (toèivýsvah), BUMPY RIDE (hrbo¾atá cesta), THEDOWNHILL FEAR (nebezpeèný svah), ICECANYON (¾adový kaòon), INGO'S SPEED-WAY (dia¾nica), JOOL'S BIG MOUNTAIN(ve¾ká hora), NEBULA (hmlovi<strong>na</strong>), WHOSAYS PENGUINS CAN'T FLY? (Kto povedal,e Tux nemôe lieta?), SENTINELTOWERS (stráne vee), TWIN PATHS8/2003 PC REVUE 101


L I N U X W A R E(zdvojené chodníky). Jednotlivé trate môete ovplyvni<strong>na</strong>stavením dodatoèných parametrov, <strong>na</strong>pr.poveternostných podmienok. Jazdi môete cez deò,keï je zatiahnutá obloha a dokonca aj v noci.OVLÁDANIE HRYPo spustení hry a kliknutí kurzorom myši <strong>na</strong>úvodnú obrazovku sa dostanete do menu, ktoré obsahuje<strong>na</strong>sledujúce poloky:1. Enter an event (pohárová súa) – aktivujetestlaèením klávesu Enter alebo E.2. Practice (nácvik zjazdových dráh) – aktivujetestlaèením klávesu P.3. Credits (informácie o autoroch hry) – aktivujetestlaèením klávesu C.4. Quit (ukonèenie hry) – aktivujete stlaèením klávesuEsc.Tux Racer bol <strong>na</strong>vrhnutý tak, aby sa dal jednoduchoovláda. Na výber v menu môete pouívamyš aj klávesnicu. Hlavná postava hry Tux sa ovládaklávesnicou – pomocou šípok v¾avo [←], vpravo[→]. Šípka hore [↑] ovplyvòuje rýchlos Tuxa dolu↑svahom a šípka dolu [ ] sa pouíva, ak chcete Tuxapribrzdi. Okrem spomí<strong>na</strong>ných klávesov môete <strong>na</strong>ovládanie Tuxa poui aj alter<strong>na</strong>tívne mapovanieklávesov – [I], [J], [K], [L]. Tieto klávesy sú definovanépre vaše pohodlie. Posledné dva klávesy (teda↑šípka dolu [ ] a šípka hore [↑]) ovplyvòujú hodnotu,ktorú ukazuje Speedometer. Pomocou klávesu[E] môete s Tuxom urobi <strong>sk</strong>ok. Pomocou klávesov[1], [2] a [3] môete prepí<strong>na</strong> módy kamery: 1 Follow(sledova), 2 Behind (vzadu) a 3 Above (zhora).Pomocou klávesu [Q] ukonèíte svah, ktorý je právev hre. Sneh padajúci v úvodnom menu monovypnú stlaèením klávesu [Tab].Hra Tux Racer obsahuje aj konfiguraèný súboroptions, ktorý nájdete v domov<strong>sk</strong>om adresári pouívate¾a(<strong>na</strong>pr. /root/.tuxracer/options). Oboznámimvás aspoò s nieko¾kými parametrami, ktoré monov tomto súbore zmeni. Ak je premenná fullscreen<strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> true, hra sa spustí v móde fullscreen.V prípade, e je premenná <strong>na</strong>stavená <strong>na</strong> false, hrasa spustí v okne, ktorého ve¾kos je definovaná premennýmix_resolution a y_resolution. Hudbu a zvukovéefekty môete v hre ovláda pomocou premennýchmusic_e<strong>na</strong>ble, sound_e<strong>na</strong>ble, music_volume,sound_volume. Premenná no_audio ovládacentrálne hudbu i zvukové efekty v hre – teda zakáe(hodnota false) alebo povolí (hodnota true) zvuk.Premenná display_fps vám dovolí zobrazi ukazovate¾FPS (Frames Per Second). Poèet vykres¾ovanýchobrázkov za sekundu závisí od vášho hardvéru.V prípade, e by sa hra zobrazovala trhane, <strong>sk</strong>ústezmeni ve¾kos ok<strong>na</strong> pomocou premenných x_resolutio<strong>na</strong> y_resolution. Ïalej mono v tomto súboreve¾mi jednoducho predefinova všetky klávesypouívané v hre. Súbor options, samozrejme, obsahujeove¾a viac parametrov, ktoré mono ovplyvni.Kadopádne stojí tento súbor za preštudovanie.SYSTÉMOVÉ POIADAVKYMinimálne systémové poiadavky: Pentium 200MMX, 64 MB RAM, 20 MB priestoru <strong>na</strong> hard di<strong>sk</strong>u,3D grafická karta s plnou podporou OpenGL, 16-bit.zvuková karta. Odporúèané systémové poiadavky:400 MHz CPU, 128 MB RAM, 20 MB priestoru <strong>na</strong> harddi<strong>sk</strong>u, TNT2/Voodoo3-class 3D grafická karta alebolepšia, 16-bit. zvuková karta. Vyadované vstupnézariadenia: myš a klávesnica; joystick/gamepad –volite¾ne. Podporovaný je aj a<strong>na</strong>lógový joystick.Hra bola ve¾mi vysoko hodnotená rôznymi populárnymiservermi – Tucows, Total Demos, Free-GamesWeb.com, LinuxFocus.org, Joystick101.org.Na CD REVUE nájdete hru pre operaèný systémLinux i Windows. Pre Linux je k dispozícii aj verziavo formáte rpm, teda u <strong>sk</strong>ompilovaná, ktorú <strong>na</strong>inštalujetepomocou <strong>na</strong>sledujúceho príkazu:rpm −Uvh tuxracer−0.61−16.i386.rpm(musíte by prihlásení ako pouívate¾ root)V prípade, e ste u zbehlejšími pouívate¾mi Linuxu,nebude vám robi problém, ak si hru <strong>sk</strong>ompilujetezo zdrojových kódov. V tom prípade musítema <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong>sledujúce kninice: OpenGL(http://<strong>www</strong>.opengl.org/), Mesa 3.2 (http://mesa3d.sourceforge.net/), GLUT 3.7 (http://reality.sgi.com/opengl/glut3/glut3.html), Tcl version 8.0 (http://<strong>www</strong>.scriptics.com/), Simple DirectMedia Layer (SDL)1.1.1 (http://<strong>www</strong>.libsdl.org/) a volite¾ne SDL_mixer(http://<strong>www</strong>.libsdl.org/projects/SDL_mixer/index.html.Postup kompilovania mono zhrnú do <strong>na</strong>sledujúcichpríkazov:tar xvfz tuxracer−0.61.tar.gzcd tuxracer−0.61./configure makemake installZa príkazom configure mono uvies rôzne <strong>na</strong>stavenia,<strong>na</strong>pr.: --prefix=DIR: urèuje, kde sa <strong>na</strong>inštaluje hra tuxracer(binárny súbor hry tuxracer bude umiestnenýdo adresára DIR/bin), --with-tcl-libs=DIR: definuje umiestnenie kniniceTcl, --with-tcl-inc=DIR: definuje umiestnenie hlavièkovýchsúborov kninice Tcl, --with-tcl-lib-<strong>na</strong>me=NAME: urèuje názov kninice Tcl, --with-gl-libs=DIR: definuje umiestnenie kniniceOpenGL, --with-gl-inc=DIR: definuje umiestnenie hlavièkovýchsúborov kninice OpenGL, --with-glut-libs=DIR: definuje umiestnenie kniniceGLUT, --with-glut-inc=DIR: definuje umiestnenie hlavièkovýchsúborov kninice GLUT, --e<strong>na</strong>ble-stencil-buffer: pouite, ak váš hardvérmá stencil buffer, --with-data-dir=PATH: definuje umiestnenie dátpre hru tuxracer (toto mono <strong>na</strong>definova aj ne<strong>sk</strong>ôr<strong>na</strong>stavením premennej data_dir v súbore options).Kompletný zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>stavení vdy zí<strong>sk</strong>ate po zadanípríkazu ./configure −−help.Teraz ešte zostáva <strong>na</strong>inštalova dáta k hre. To vykonátepomocou <strong>na</strong>sledujúcich príkazov (uvaujemedefault adresár /usr/local/share/tuxracer):cd /usr/local/sharetar xvfz /path/tuxracer−data−0.61.tar.gz (path jecesta k balíku tuxracer-data)mv tuxracer−data−0.61.tar.gz tuxracertuxracer &Ak sa vám hru nepodarí <strong>sk</strong>ompilova, <strong>sk</strong>úste siešte pozrie Tux Racer FAQ <strong>na</strong> adrese (http://tuxracer.sourceforge.net/).Nájdete tam odpoveï mono aj<strong>na</strong> tú svoju otázku.Podobne zameranú komerènú verziu hry nájdete<strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.tuxracer.com/, jej ce<strong>na</strong> je 14,99USD. Na uvedenej adrese si môete stiahnu ajdemo pre Linux i Windows.KDE ZÍSKA ÏALŠIE HRY?Hry, ktoré sú opísané v tomto èlánku, predstavujúlen kvapku v mori. Pre Linux bolo vytvorených ve¾kémnostvo hier (rôznych ánrov) a ïalšie kadýmdòom pribúdajú. Hry pre Linux mono rozdeli <strong>na</strong>dve základné kategórie: 1. hry, ktoré produkujúkomerèné firmy a 2. hry, ktoré sú zadarmo.Prvá kategória obsahuje hry, za ktoré treba zaplati.Medzi tých <strong>na</strong>jznámejších distribútorov donedáv<strong>na</strong>patrila firma Loki Entertainment Software(http://<strong>www</strong>.lokigames.com/). Bohuia¾, firma zatvorilasvoj internetový obchod, take momentálne si mô-ete stiahnu len demoverzie niektorých ponúkanýchhier. Nie je však vylúèené, e ich ešte stále mô-ete kúpi u ïalších distribútorov. Medzi tituly, ktoréspomí<strong>na</strong>ná firma ponúkala, patrili hry: Postal Plus,Rune: Halls of Valhalla, Tribes 2, Sid Meier's AlphaCentauri with Alien Crossfire expansion pack, HeavyMetal: F.A.K.K.2, MindRover, Rune, Kohan: ImmortalSovereigns, Deus Ex, Soldier of Fortune, UnrealTour<strong>na</strong>ment, Descent3, Civilization: Call to Power,Heavy Gear II, SimCity 3000 Unlimited, Eric's UltimateSolitaire, Heretic II, Heroes of Might and MagicIII, Myth II: Soulblighter, Railroad Tycoon II.Ïalšie firmy z tejto kategórie sídlia <strong>na</strong> adresách<strong>www</strong>.idsoftware.com/ a http:// <strong>www</strong>.epicgames.com/.Druhú kategóriu tvoria hry, ktoré sú šírené podlicenciou GPL. Preh¾adne zoradený zoz<strong>na</strong>m free hierpre Linux nájdete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> adrese http:// games.linux.<strong>sk</strong>/. Ïalšie odporúèané adresy sú: http:// <strong>www</strong>.linuxgames.com/, http://<strong>www</strong>.happypenguin.org/,http://<strong>www</strong>.tuxgames.com/ a http://<strong>www</strong>.linuxgamepublishing.com/.Nakoniec ešte spomeniem dve pomerne známeadresy, <strong>na</strong> ktorých nájdete ve¾a rôzneho softvéru a,samozrejme, aj hry. Adresy sú: http://freshmeat.net/a http://sourceforge.net/. Do okienka oz<strong>na</strong>èenéhoSearch <strong>na</strong>píšte slovíèko Games. Výsledkom h¾adaniabude mnostvo odkazov <strong>na</strong> hry rôzneho zamerania.Je len <strong>na</strong> vás, èi si z nich nieèo vyberiete.Pokia¾ sa vám nechce h¾ada, môete vyui pohodlnejšíspôsob – <strong>na</strong>vštívi stránku <strong>www</strong>.linuxzone.cz,kde nájdete môj seriál Gamesárium, ktorýobsahuje informácie aj o iných hrách. Jeho cie¾om jepodrobne zmapova herné monosti <strong>na</strong> operaènomsystéme Linux.ZÁVERKvalita za rozumnú cenu – tak mono zhodnoti kolekciurecenzovaných hier. Ešte sa nieko¾kými slovamivrátim k hre Roll'm Up. Firma Dommelschponúka <strong>na</strong> svojej webovej stránke (http://<strong>www</strong>.dommelsch.nl/) aj hry Dart'm Up a Pool'm Up. Keïeide takisto o pomerne zaujímavé kú<strong>sk</strong>y, <strong>na</strong> CDREVUE ich nájdete v adresári Bonus. Hry sú všakdostupné iba vo verzii pre operaèný systémWindows. Ale aj tak, ak máte monos – vy<strong>sk</strong>úšajtesi ich! Ku všetkým recenzovaným hrám azda u lendodám: Prajem príjemnú zábavu!Peter Gašparoviè102 PC REVUE 8/2003


L I N U X W A R ELinux FAQ 5 / OpenOffice.org 1. Ako dosiahnem, aby sa v OpenOffice.org vyhladzovalo písmo?OOO, samozrejme, dokáe vyhladzova písmo. Ale nie všetky druhy písma jemoné vyhladi. Napríklad Xfonty, ktoré OOO pouíva ako východi<strong>sk</strong>ové, savyhladi nedajú. I<strong>na</strong>k vyhladzovanie písma je moné len vtedy, ak pouívameXfree 4.0.2 a vyššie.Vyhladzovanie písma vykonáme takto:Spustíme OOO. V menu klikneme <strong>na</strong> poloku Nástroje, potom <strong>na</strong> Vo¾by.Zobrazí sa okno podobnému tomu <strong>na</strong> obr. è. 1.Obr. 3V pravej èasti zaškrtneme okienko Poui tabu¾ku náhrad. V editaènom oknePísmo vyh¾adáme typ písma Interface User. V druhom editaènom okne s názvomZameni za zvolíme <strong>na</strong>mi poadovaný typ písma, <strong>na</strong>pr. Arial. Potom klikneme<strong>na</strong> zelenú „fajku“, èím prenesieme zvolené <strong>na</strong>stavenie do dolného ve¾kéhook<strong>na</strong>. V òom ešte zaškrtneme okienka Vdy a Obrazovka. Celý dialóg ukonèímekliknutím <strong>na</strong> OK.Obr. 1 6. Keï spustím OOO, tak je v okne vo¾by písiem pred<strong>na</strong>stavený typ písmaThorndale. Keïe toto písmo nepíše správne niektoré diakritické z<strong>na</strong>ky, ako <strong>na</strong>stavímpísmo Arial tak, aby bolo <strong>na</strong>stavené ako východi<strong>sk</strong>ové?Prejdeme do ¾avého ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> poloku OpenOffice.org a <strong>na</strong> podpolokuZobrazi.V pravej èasti ok<strong>na</strong> vyh¾adáme poloku Vyhladzovanie písiem. Tú zaškrtnemea celý dialóg ukonèíme kliknutím <strong>na</strong> OK. Písmo sa zaène vyhladzova. 2. Ako zistím, èi je písmo v OOO vyhladené?Èi sú písmená vyhladzované, alebo nie, zistíme tak, e pri spustenom OOOv prostredí X Window spustímeprogram xmag (<strong>na</strong>pr. cez ponukuSpusti). Kurzor myši sa zmení <strong>na</strong>roh. Týmto rohom prejdeme <strong>na</strong>text v dokumente OOO a klikneme¾avým tlaèidlom myši. Otvorí saObr. 2okno, v ktorom uvidíme nieko¾konásobnézväèšenie èasti textu.Takto zväèšené písmo sa bude<strong>sk</strong>lada z èiernych štvorèekov. Ak uvidíme aj svetlejšie štvorèeky, písmo jevyhladzované (obr. è. 2). 3. Ako zruším vyhladzovanie písma?Nie vdy je niektoré písmo po vyhladení lepšie èitate¾né. Preto môeme vyhladzovanievypnú. Urobíme to obdobným spôsobom ako pri zapí<strong>na</strong>ní, len v dialógovomokne Nástroje – Vo¾by – OpenOffice.org – Zobrazi odškrtneme (tedazrušíme zaškrtnutie!) poloky Vyhladzovanie písiem. Dialóg ukonèíme kliknutím<strong>na</strong> OK. 4. OOO mi nechce vyhladzova niektoré texty, písané menším písmom. Èo s tým?Defaultné <strong>na</strong>stavenie OOO nedovo¾uje vyhladzovanie písmen menších ako 8pixelov. Ak však chceme vyhladzova aj menšie písmo, pouijeme predchádzajúcedialógové okno (obr. è. 1) a zvolíme poadovanú ve¾kos písma. Samozrejme,nesmieme zabudnú zapnú vo¾bu vyhladzovania písma! 5. Menu v celom OOO nie je ve¾mi pekné, chcel by som ho <strong>na</strong>hradi úh¾adnejším.Ak chceme zmeni písmo v menu OOO, musíme poui náhradu písma. To urobímetakto:Zvolíme v menu poloku Nástroje. Prejdeme do poloky Vo¾by. V ¾avej èastiprejdeme <strong>na</strong> poloku OpenOffice.org a potom podpoloku Náhrada za písmo(obr. è. 3).Obr. 4Znovu prejdeme do menu Nástroje – Vo¾by. V ¾avom okne klikneme <strong>na</strong> polokuTextový dokument a v nej <strong>na</strong> podpoloku Základné písma (obr. è. 4).V pravej èasti v editaènom okneVýchodi<strong>sk</strong>ové vyberieme písmo Arial.Dialóg ukonèíme kliknutím <strong>na</strong> tlaèidloOK. 7. Poèas práce sa mi „sekol“ OOO a teraz,keï ho spustím, s<strong>na</strong>í sa otvori poslednýsúbor. Ale ten je asi poškodený, lebo vdypri òom spadne aj OOO. Èo s tým?Pri páde aplikácie OOO sa uloí <strong>na</strong>posledyspracúvaný dokument. Niekedysa tento dokument uloí nekorektne(nikto nevie, èo sa vtedy a kde deje!).Pri novom spustení sa OOO s<strong>na</strong>í otvorizálohu tohto dokumentu. Ak je všakdokument nekorektný, môe spôsobiopakovaný pád OOO.Vtedy prejdeme do domov<strong>sk</strong>éhoadresára pouívate¾a a v adresári/OpenOffice1.0.x/user/backup zmaemepoškodený súbor. Po tejto úprave by samal OOO korektne spusti.Miroslav Oravec8/2003 PC REVUE 103


P R O G R A M U J E M EDelphi v praxi / 29. èas: Klávesové <strong>sk</strong>ratkyŠiroké filozofické úvahy o rozmanitosti programovania maneraz donútili vyslovi fakt, e ani ten <strong>na</strong>jlepší programá−tor v akomko¾vek programovacom jazyku nemá stopercent−né vedomosti o monostiach svojho programovacieho pro−stredia a jazyka. K takýmto úvahám ma neraz privádzajúfuturistické filmové tituly ako Matrix, ktoré dávajú pocítipriam nereálnu „uš¾achtilos“ programovania. Z reality bysom nevylúèil ani myšlienku Matrixu, ktorá kadým oka−mihom oíva... Je to myšlienka tlaèená evolúciou... Nonemusíte sa obáva! My teraz nezaèneme tvori Matrix, baani ho zdoko<strong>na</strong>¾ova. My si opä ideme budova správnyzáklad programátor<strong>sk</strong>ých vedomostí v Delphi. Táto èasbude zameraná <strong>na</strong> odchytávanie stlaèených klávesov aj vprípade, e je <strong>na</strong>še okno neaktívne. Budeme detegovavšetky stlaèené klávesy vrátane funkèných, teda takých,ktoré nie sú nosite¾om z<strong>na</strong>ku (<strong>na</strong>príklad: enter, shift a pod.).Praktické uplatnenie je ve¾mi široké, no takmer vdy pri−speje k u¾ahèeniu práce s poèítaèom. Samozrejme, e tonie je <strong>na</strong> škodu, veï potom by bol poèítaè len <strong>na</strong> pría.V prípade rezidentne spustenej aplikácie môete docielijej vyvolanie po stlaèení klávesovej <strong>sk</strong>ratky, ktorú si defi−nujete. Môete tie oèakáva sled stlaèených klávesov posebe a pod¾a toho vyko<strong>na</strong> akúko¾vek operáciu. Jeden zmojich programov vyuíva túto monos <strong>na</strong> vyvolaniekonkrétneho <strong>na</strong>stavovacieho dialógu z ovládacieho pane−la alebo <strong>na</strong> spustenie iného externého programu pod¾azadanej cesty a parametra súboru. Veï komu by sa nepá−èilo, keby sa mu po <strong>na</strong>písaní reazca „do prázd<strong>na</strong>“ spusti−lo Delphi. Samozrejme, <strong>sk</strong>ratky musia by jedineèné a ne−zamenite¾né <strong>na</strong>to¾ko, aby sa vám pri písaní dokumentunespúšali programy, <strong>na</strong> ktoré máte <strong>na</strong>príklad dvojz<strong>na</strong>ko−vé <strong>sk</strong>ratky. Naša demonštraèná aplikácia sa <strong>sk</strong>ladá z dvochzákladných prvkov. Prvým je dy<strong>na</strong>mická kninica a druhýmokno aplikácie s volaním funkcií vytvorenej kninice.ÈAS: DYNAMICKÝ MODUL. Po otvorení Delphi v me−nu vyberiete poloku File/New/Other...Dll Wizard. Tým vy−tvoríme novú dy<strong>na</strong>mickú kninicu, prièom po <strong>sk</strong>ompilova−ní dostaneme súbor Project1v.dll. Celý projekt budeme ukla−da do jedného adresára. To preto, lebo v druhej èasti <strong>na</strong>šejaplikácie ju budeme vyuíva. Názov kninice nechám <strong>na</strong> vás.V mojom prípade je názov Project1v. Na <strong>na</strong>še úèely potrebu−jeme do klauzuly uses dopísa kninice Windows a Messages.library Project1v;usesSysUtils,Classes,Windows,Messages;{$R *.res}constCM_MANDA_TECLA = WM_USER + $1000;varHookDeTeclado : HHook;FicheroM : THandle;PReceptor : ^Integer;Telo <strong>na</strong>šej dy<strong>na</strong>mickej kninice sa <strong>sk</strong>ladá z troch funk−cií, no my v druhej èasti <strong>na</strong>šej aplikácie pouijeme len dveexportované. V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch si zopakujeme té−mu predošlých èastí, keï sme sa <strong>na</strong>uèili mapova súboryteoreticky, ale aj prakticky.function CallBackDelHook( Code : Integer;wParam : WPARAM;lParam : LPARAM) : LRESULT; stdcall;beginif code=HC_ACTION thenbeginFicheroM:=OpenFileMapping(FILE_MAP_READ,False,'ElReceptor');if FicheroM0 thenbeginPReceptor:=MapViewOfFile(FicheroM,FILE_MAP_READ,0,0,0);PostMessage(PReceptor^,CM_MANDA_TECLA,wParam,lParam);UnmapViewOfFile(PReceptor);CloseHandle(FicheroM);end;end;Result := CallNextHookEx(HookDeTeclado, Code,wParam, lParam);end;Prvý krok pozostáva z mapovania, respektíve bezchyb−ného otvorenia mapovaného súboru s identifikátorom ElRe−ceptor iba <strong>na</strong> èítanie a so zakázanou dediènosou procesu.Ak takýto mapovaný súbor existuje, otvoríme „okienko“ dopamäte (mapovaného súboru) a <strong>na</strong>stavíme direktívu iba <strong>na</strong>èítanie FILE_MAP_READ. Pred ukonèením mapovania súborusa odošle správa systému PostMessage. Ïalšia funkcia, ktorúbudeme exportova, vyuíva @CallBackDelHook a èinnú funk−ciu SetWindowsHookEx. Funkcia HookOff má, samozrejme,inverznú úlohu ako HookOn.procedure HookOn; stdcall;beginHookDeTeclado:=SetWindowsHookEx(WH_KEYBOARD,@CallBackDelHook, HInstance , 0);end;procedure HookOff; stdcall;beginUnhookWindowsHookEx(HookDeTeclado);end;exportsHookOn,HookOff;beginend.ÈAS: NAŠA APLIKÁCIA. Úèelom tejto aplikácie jejednoducho ukáza monosti, ktoré sa nám núkajú povolaní vytvorenej kninice. Výpis bude zobrazovaný v kom−ponente Tmemo, ktorý si umiestnite <strong>na</strong> formulár. Apli−kácia bude vyuíva udalosti formulára OnCreate a On−Destroy. O celý výpis do komponentu TMemo sa postará pro−cedúra LlegaDelHook, zapísaná v bloku Private.const DLLName = 'Project1v.dll';CM_MANDA_TECLA = WM_USER + $1000;type THookTeclado=procedure; stdcall;...privateMyHandle : THandle;PReceptor : ^Integer;HandleDLL : THandle;HookOn, HookOff : THookTeclado;procedure LlegaDelHook(var message: TMessage);message CM_MANDA_TECLA;{ Private declarations }public...Udalos formulára OnCreate <strong>na</strong>staví vlastnos komponen−tu Memo1 „iba <strong>na</strong> èítanie“. Funkciou LoadLibrary pripravímedy<strong>na</strong>mickú kninicu <strong>na</strong> vyuívanie jej sluieb. Na zaèiatkuaplikácie musí by uvedená konštanta zhodná s názvom dy−<strong>na</strong>mickej kninice, èo je v mojom prípade Project1v.dll. Akzadaný súbor neexistuje, program vytvorí výnimoèný stav soznámením, e zadaná kninica neexistuje. Ïalšie dva riadkyzastrešujú funkciu GetProcAddress, ktorej úlohou je vrátiadresu funkcie, ktorá je volaná z externej dy<strong>na</strong>micky linkova−nej kninice. Ïalšie bezpeènostné ošetrenie sa týka existenciefunkcií v danej dy<strong>na</strong>mickej kninici, prièom je opä všetkoošetrené direktívou Exception.Create.procedure TForm1.FormCreate(Sender: TObject);beginMemo1.ReadOnly := True;HandleDLL := LoadLibrary(PChar(ExtractFilePath(Application.Exe<strong>na</strong>me)+DLLName ) );if HandleDLL = 0 then raise Exception.Create('DLL notfound');@HookOn := GetProcAddress(HandleDLL, 'HookOn');@HookOff := GetProcAddress(HandleDLL, 'HookOff');If not assigned(HookOn) or not assigned(HookOff) thenraise Exception.Create('Can''t find the required DLL fun−ctions\');MyHandle := CreateFileMapping( $FFFFFFFF, nil,PAGE_READWRITE, 0, SizeOf(Integer), 'ElReceptor');if MyHandle = 0 thenraise Exception.Create( 'Error while creating file');PReceptor :=MapViewOfFile(MyHandle,FILE_MAP_WRITE,0,0,0);PReceptor^ := Handle;HookOn;end;Ak bola potvrdená existencia dy<strong>na</strong>mickej kninice a jejfunkcií, je vytvorený mapovací súbor ElReceptor, priprave−ný <strong>na</strong> èítanie a zápis. Take teraz pekne vidie, ako komu−nikuje èas dy<strong>na</strong>mickej kninice s aplikáciou cez mapova−nie súborov. Posledná èas udalosti OnCreate dovo¾uje za−vola externú funkciu HookOn. Udalos OnDestroy formu−lára má za úlohu korektne ukonèi prácu s externou kni−nicou a takisto s mapovanými súbormi. Uvo¾ní sa obsa−dená pamä pre ïalšie aplikácie a program sa ukonèí.procedure TForm1.FormDestroy(Sender: TObject);beginif Assigned(HookOff) then HookOff;if HandleDLL0 thenFreeLibrary(HandleDLL);if MyHandle 0 thenbeginUnmapViewOfFile(PReceptor);CloseHandle(MyHandle);end;end;Korektné a ošetrené spustenie a zastavenie aplikácie smeopísali. Nikde sme však ne<strong>na</strong>šli ani zmienku o tom, èo sapostará o zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie stlaèeného klávesu. Najzaujímavej−šia je procedúra LlegalDelHook zastrešujúca všetko, èo sapostará o vypísanie všetkých stlaèených klávesov. FunkciaGetKeyNameText vracia názov stlaèeného klávesu, reprezen−tovaný textom (<strong>na</strong>príklad: enter, space, up, down...). Pod−mienky vymedzujú tri stavy: kláves bol stlaèený (pressed),uvo¾nený (released) alebo je draný (repressed).procedure TForm1.LlegaDelHook(var message: TMessage);var NombreTecla : array[0..100] of char;Accion : string;beginGetKeyNameText(Message.LParam,@NombreTecla,100);if ((Message.lParam shr 31) and 1)=1then Accion:='Released'elseif ((Message.lParam shr 30) and 1)=1then Accion:='RePressed'else Accion:='Pressed';Memo1.Lines.Append( Accion+' key: '+String(NombreTecla) );end;Posledný riadok procedúry LlegalDelHook sa postará ovýpis stavu a názvu stlaèeného klávesu do komponentuMemo1. Pokojne ho môeme vymeni za výpis do kompo−nentu edit.Edit1.Text:=Edit1.Text+String(NombreTecla);V úvode som spomenul monos vyh¾ada reazec, ktorýbol zadaný, a zoh¾adni to spustením príslušnej akcie. Na tosom pouil dve vzorové premenné typu String, ktorýchnázov hovorí o ich správnom pouití. Vytvoril som cyklus,v ktorom je vyh¾adávaný reazec search....var i:integer;search,text:string;beginfor i:=1 to length(text) do beginif copy(text,i,length(search))=search then begin//actionend;end;end;Moností je ve¾a, staèí si vybra, ako s <strong>na</strong>dobudnutýmipoz<strong>na</strong>tkami <strong>na</strong>loíte. A to je všetko, èo som vám chcel v tejtoèasti <strong>na</strong>písa. Ba predsa len ešte nieèo: U teraz sa teším <strong>na</strong>ïalšie stretnutia s vami, take ostaòte verní a uívajte si zvy−šok leta. O mesiac dovidenia.Jozef KOZÁK ml.104 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M EWindows API / 5. èas: Basic Elements IIV tejto èasti budeme pokraèova v téme základné elemen−ty vo WTL a zároveò sa pozrieme <strong>na</strong> filtrovanie správ. Zdro−jové kódy k tejto èasti nájdete <strong>na</strong> stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>v sekcii Programujeme.MESSAGE FILTERING. Kód generovaný WTL App Wi−zardom pouíva module a message loop pre triedy z WTL.Tieto triedy po<strong>sk</strong>ytujú core support pre message filtering(filtrovanie správ) a idle processing (neèinnos). Messagefiltering je praktická cesta, ako urèi trasu správ medziok<strong>na</strong>mi vo vašej aplikácii po tom, èo ich GetMessage vytiah−ne z frontu, ale <strong>sk</strong>ôr, ne budú spracované cez Translate−Message a DispatchMessage. Toto je vhodné miesto <strong>na</strong> vo−lanie funkcie <strong>na</strong>pr. IsDialogMessage pre nemodálne dialó−gové okno.WTL podporuje filtrovanie správ cez rozšírite¾nú triedutak, e zapuzdruje tradièné „pumpovanie“ správ, t. j. Get−Message/TranslateMessage/DispatchMessage. Volá sa trie−da CmessageLoop a Wizard vygeneruje jednu inštanciu <strong>na</strong><strong>na</strong>še pouitie:int Run(LPTSTR = NULL, int nCmdShow = SW_SHOWDE−FAULT) {CMessageLoop theLoop;_Module.AddMessageLoop(&theLoop);CMainFrame wndMain;if(wndMain.CreateEx() == NULL) return 0;wndMain.ShowWindow(nCmdShow);int nRet = theLoop.Run();_Module.RemoveMessageLoop();return nRet;}int WINAPI _tWinMain(HINSTANCE hInstance, HINSTAN−CE,LPTSTR lpstrCmdLine, int nCmdShow){INITCOMMONCONTROLSEX iccx;iccx.dwSize = sizeof(iccx);iccx.dwICC = ICC_COOL_CLASSES |ICC_BAR_CLASSES;BOOL bRet = ::InitCommonControlsEx(&iccx);bRet;ATLASSERT(bRet);HRESULT hRes = _Module.Init(NULL, hInstance);hRes;ATLASSERT(SUCCEEDED(hRes));int nRet = Run(lpstrCmdLine, nCmdShow);_Module.Term();return nRet;}Poznámka: objekt _Module mal nové volanie (pozri pred−chádzajúci výpis), ktoré musíte poz<strong>na</strong>: AddMessageLoop.Toto nie je otcov<strong>sk</strong>ý objekt _Module. Vcelku je to CApp−Module, ktorý pochádza z WTL a ktorý je definovaný v sú−bore atlapp.h:class CAppModule : public CComModule {public:DWORDm_dwMainThreadID;CSimpleMap* m_pMsgLoopMap;CSimpleArray*m_pSettingChangeNotify;// Overrides of CComModule::Init and TermHRESULT Init(_ATL_OBJMAP_ENTRY*pObjMap, HINSTANCE hInstance,const GUID* pLibID = NULL);void Term();// Message loop map methodsBOOL AddMessageLoop(CMessageLoop* pMsgLoop);BOOL RemoveMessageLoop();CMessageLoop* GetMessageLoop(DWORD dwThreadID)const;// Setting change notify methodsBOOL AddSettingChangeNotify(HWND hWnd);nájdete <strong>na</strong> CD REVUEBOOL RemoveSettingChangeNotify(HWND hWnd);...};Aplikácia je schopná riadi jednu message loop/thread,èo je praktické, keï sa rozhodnete implementova multi−SDI aplikáciu. Keï voláte funkciu Run, vykonávajú sa <strong>na</strong>sle−dujúce èinnosti:int CmessageLoop::Run() {BOOL bDoIdle = TRUE;int nIdleCount = 0;BOOL bRet;for(;;) {while(!::PeekMessage(&m_msg, NULL, 0, 0, PM_NOREMO−VE) &&bDoIdle) {if(!OnIdle(nIdleCount++)) bDoIdle = FALSE;}bRet = ::GetMessage(&m_msg, NULL, 0, 0);if(bRet == −1) continue; // error, don't processelse if(!bRet) break; // WM_QUIT, exit message loopif(!PreTranslateMessage(&m_msg)) {::TranslateMessage(&m_msg);::DispatchMessage(&m_msg);}if(IsIdleMessage(&m_msg)) {bDoIdle = TRUE;nIdleCount = 0;}}return (int)m_msg.wParam;}Z predchádzajúceho výpisu môete vidie, kde sa volajúfunkcie GetMessage, TranslateMessage a DispatchMessage.Funkcia GetMessage <strong>na</strong>èíta ïalšiu èakajúcu správu zfrontu správ volajúceho vlák<strong>na</strong> do štruktúry MSG, <strong>na</strong> ktorúukazuje msg. Správy pre ostatné vlák<strong>na</strong> alebo aplikácie sanevyh¾adávajú. Syntax: BOOL GetMessage(LPMSG lpMsg,HWND hWnd, UINT wMsgFilterMin, UINT wMsgFilterMax);Parametre funkcie sú: 1. lpMsg LPMSG: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruk−túru MSG. 2. hwnd HWND: Handle k oknu prijímajúcemusprávy. Normálne sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> hodnotu NULL, aby vy−h¾adával správy pre všetky okná, ktoré patria volajúcemuvláknu, a správy pre vlák<strong>na</strong> posielané do volajúceho vlák−<strong>na</strong> pomocou funkcie PostThreadMessage. 3. wMsgFilter−Min UINT: Minimál<strong>na</strong> hodnota správy, ktorá sa má prija.Normálne sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong> nulu. 4. wMsgFilterMax UINT:Maximál<strong>na</strong> hodnota správy, ktorá sa má prija. V prípade,e sú wMsgFilterMin a wMsgFilterMax <strong>na</strong>stavené <strong>na</strong> nulu,budú <strong>na</strong>èítané všetky správy. Normálne sa <strong>na</strong>stavuje <strong>na</strong>nulu. Funkcia vracia TRUE, pokým sa nezaène správa WM_QUIT, potom FALSE. Sluèka pre spracovanie správ by malapokraèova, a kým nie je z GetMessage vrátená hodnotaFALSE, èo ukonèí program.Vo chvíli, keï pouívate¾ stlaèí kláves (<strong>na</strong>príklad Enter),systém generuje správu virtuálneho klávesu (VK_RETURN).Funkcia TranslateMessage prekladá správy virtuálnychklávesov <strong>na</strong> z<strong>na</strong>kové správy. Teda keï sa prijme kód vir−tuálneho klávesu, funkcia TranslateMessage pošle do fron−tu správ aplikácie zodpovedajúci kód WM_CHAR. Syntax:BOOL TranslateMessage(const MSG *lpMsg); Funkciamá jeden parameter: *lpMsg MSG: Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktú−ru MSG, ktorá bola pouitá s funkciou GetMessage aleboPeekMessage <strong>na</strong> vyh¾adanie správy. Funkcia vracia TRUE, akbola správa preloená, v opaènom prípade je vrátená hodno−ta FALSE.DispatchMessage posiela správy zo sluèky pre spraco−vanie správ aplikácie príslušnej procedúre ok<strong>na</strong> (obyèajneWndProc) <strong>na</strong> spracovanie. Syntax: LONG DispatchMessage(const MSG *lpmsg); Parameter funkcie: *lpmsg MSG:Ukazovate¾ <strong>na</strong> štruktúru MSG, ktorá obsahuje správu.Funkcia vracia návratovú hodnotu pre spracúvanú správu.Táto hodnota sa zvyèajne ignoruje.Tam sú v <strong>sk</strong>utoènosti dve zaujímavosti: V poradí dru−hou je idle processing. Prvou však je volanie funkcie Pre−TranslateMessage. Toto volanie prechádza zoz<strong>na</strong>m CMessa−geFilter implementácií registrovaných pre dané vlákno. Vo−lanie PreTranslateMessage vráti TRUE (správa je spracova−ná) alebo sa vráti FALSE (správa postúpi vpred cez ::Trans−lateMessage(&m_msg); a ::DispatchMessage(&m_msg);).CMessageFilter predstavuje <strong>na</strong>sledujúce C++ rozhranie:class CMessageFilter {public:virtual BOOL PreTranslateMessage(MSG* pMsg) = 0;};Poznámka: Wizard generuje triedu CMainFrame derivo−vanú (odvodenú) z CMessageFilter a implementuje funk−ciu PreTranslateMessage:class CMainFrame : …, public CMessageFilter {…virtual BOOL PreTranslateMessage(MSG* pMsg) {if(CFrameWindowImpl::PreTranslateMessage(pMsg))return TRUE;return m_view.PreTranslateMessage(pMsg);}};Keby ste chceli vola funkciu IsDialogMessage v nemo−dálnom dialógu, môete to urobi tak, e triedu dialóguodvodíte z CMessageFilter a zaregistrujete pouitím funk−cie AddMessageFilter:class CMyModelessDlg :public CDialogImplpublic CMessageFilter {public:CMyModelessDlg() {_Module.GetMessageLoop()−>AddMessageFilter(this);}~CMyModelessDlg() {_Module.GetMessageLoop()−>RemoveMessageFilter(this);}virtual BOOL PreTranslateMessage(MSG* pmsg) {return IsDialogMessage(m_hWnd, pmsg);}…};CTOOLBARCTRL. CToolBarCtrl dedí z CWindow (pozriCMDIWindow). Ak chcete implementova okno zaloené <strong>na</strong>komponente ToolBar, urobte to takto:class CMyToolBarCtrl : CWindowImpl{public:BEGIN_MSG_MAP(CMyToolBarCtrl) // put your messagehandler entries hereEND_MSG_MAP()};METHODS. Komponent ToolBar má pomerne rozsiahlemnostvo funkcií, pomocou ktorých môete ovplyvni jehosprávanie. Ich výpis nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch.Jednotlivé funkcie sú od seba oddelené bodkoèiarkou.public:CToolBarCtrl(HWND hWnd = NULL)CToolBarCtrl& operator=(HWND hWnd)HWND Create(HWND hWndParent, _U_RECT rect = NULL,LPCTSTR szWindowName = NULL, DWORD dwStyle = 0,DWORD dwExStyle = 0, _U_MENUorID MenuOrID = 0U,LPVOID lpCreateParam = NULL)Attributes: static LPCTSTR GetWndClassName(); BOOLIsButtonE<strong>na</strong>bled(int nID) const; BOOLIsButtonChecked(int nID) const; BOOLIsButtonPressed(int nID) const; BOOLIsButtonHidden(int nID) const; BOOLIsButtonIndetermi<strong>na</strong>te(int nID) const; int GetState(intnID) const; BOOL SetState(int nID, UINT nState); BOOLGetButton(int nIndex, LPTBBUTTON lpButton) const; intGetButtonCount() const; BOOL GetItemRect(int nIndex,LPRECT lpRect) const; void SetButtonStructSize(int nSize= sizeof(TBBUTTON)); BOOL SetButtonSize(SIZE size);BOOL SetButtonSize(int cx, int cy); BOOLSetBitmapSize(SIZE size); BOOL SetBitmapSize(int cx,8/2003 PC REVUE 105


P R O G R A M U J E M Eint cy); CToolTipCtrl GetToolTips() const; void SetToolTips(HWND hWndToolTip); voidSetNotifyWnd(HWND hWnd); int GetRows() const; void SetRows(int nRows, BOOLbLarger, LPRECT lpRect); BOOL SetCmdID(int nIndex, UINT nID); DWORDGetBitmapFlags() const; int GetBitmap(int nID) const; int GetButtonText(int nID, LPT−STR lpstrText) const; CImageList GetImageList() const; CImageList SetImageList(HIMA−GELIST hImageList); CImageList GetDisabledImageList() const; CImageListSetDisabledImageList(HIMAGELIST hImageList); CImageList GetHotImageList() const;CImageList SetHotImageList(HIMAGELIST hImageList); DWORD GetStyle() const; voidSetStyle(DWORD dwStyle); DWORD GetButtonSize() const; void GetButtonSize(SIZE&size) const; BOOL GetRect(int nID, LPRECT lpRect) const; int GetTextRows() const; BOOLSetButtonWidth(int cxMin, int cxMax); BOOL SetIndent(int nIndent); BOOLSetMaxTextRows(int nMaxTextRows); BOOL GetAnchorHighlight() const; BOOLSetAnchorHighlight(BOOL bE<strong>na</strong>ble = TRUE); int GetButtonInfo(int nID, LPTBBUTTO−NINFO lptbbi) const; BOOL SetButtonInfo(int nID, LPTBBUTTONINFO lptbbi); intGetHotItem() const; int SetHotItem(int nItem); BOOL IsButtonHighlighted(intnButtonID) const; DWORD SetDrawTextFlags(DWORD dwMa<strong>sk</strong>, DWORD dwFlags); BOOLGetColorScheme(LPCOLORSCHEME lpcs) const; void SetColorScheme(LPCOLORSCHEMElpcs); DWORD GetExtendedStyle() const; DWORD SetExtendedStyle(DWORD dwStyle);void GetInsertMark(LPTBINSERTMARK lptbim) const; void SetInsertMark(LPTBIN−SERTMARK lptbim); COLORREF GetInsertMarkColor() const; COLORREFSetInsertMarkColor(COLORREF clr); BOOL GetMaxSize(LPSIZE lpSize) const; voidGetPadding(LPSIZE lpSizePadding) const; void SetPadding(int cx, int cy, LPSIZElpSizePadding = NULL); BOOL GetUnicodeFormat() const; BOOLSetUnicodeFormat(BOOL bUnicode = TRUE); int GetString(int nString, LPTSTRlpstrString, int cchMaxLen) const; int GetStringBSTR(int nString, BSTR& bstrString)const; int GetString(int nString, CString& str) constOperations: BOOL E<strong>na</strong>bleButton(int nID, BOOL bE<strong>na</strong>ble = TRUE); BOOLCheckButton(int nID, BOOL bCheck = TRUE); BOOL PressButton(int nID, BOOL bPress =TRUE); BOOL HideButton(int nID, BOOL bHide = TRUE); BOOL Indetermi<strong>na</strong>te(int nID,BOOL bIndetermi<strong>na</strong>te = TRUE); int AddBitmap(int nNumButtons, UINT nBitmapID); intAddBitmap(int nNumButtons, HBITMAP hBitmap); BOOL AddButtons(int nNumButtons,LPTBBUTTON lpButtons); BOOL InsertButton(int nIndex, LPTBBUTTON lpButton); BOOLDeleteButton(int nIndex); UINT CommandToIndex(UINT nID) const; voidSaveState(HKEY hKeyRoot, LPCTSTR lpszSubKey, LPCTSTR lpszValueName); voidRestoreState(HKEY hKeyRoot, LPCTSTR lpszSubKey, LPCTSTR lpszValueName); voidCustomize(); int AddString(UINT nStringID); int AddStrings(LPCTSTR lpszStrings); voidAutoSize(); BOOL ChangeBitmap(int nID, int nBitmap); int LoadImages(int nBitmapID);int LoadStdImages(int nBitmapID); BOOL ReplaceBitmap(LPTBREPLACEBITMAP ptbrb);int HitTest(LPPOINT lpPoint); BOOL InsertMarkHitTest(LPPOINT lpPoint, LPTBINSERT−Obr. 1 Textový editor KPadMARK lptbim); BOOL InsertMarkHitTest(int x, int y, LPTBINSERTMARK lptbim); BOOLMapAccelerator(TCHAR chAccel, int& nID) const; BOOL MarkButton(int nID, BOOLbHighlight = TRUE); BOOL MoveButton(int nOldPos, int nNewPos); HRESULTGetObject(REFIID iid, LPVOID* ppvObject)PRAKTICKÝ PRÍKLAD. Ani v tejto èasti nezabudneme <strong>na</strong> praktický príklad. Budeto program KPad (pozri obrázok 1). KPad je jednoduchý textový editor pracujúci s for−mátmi súborov RTF a TXT. Autorom programu je Konstantin Boukreev (konstantin@mail.ptimorye.ru). Nájdete v òom postupy, ako <strong>na</strong> komponent ReBar umiestni Tool−Bar s tlaèidlami (<strong>na</strong>pr. zarov<strong>na</strong>nie textu), kombo boxmi (výber písma, resp. ve¾kos pís−ma), pull−down menu (ponuka u predtým otváraných súborov) èi zobrazenie ok<strong>na</strong> spaletou farieb. Urèite si tu kadý z vás nieèo nájde. Je to výborný príklad, z ktorého samôete ve¾a <strong>na</strong>uèi.Peter GašparovièProgramujeme v Jave8. èas: Udalostný model JTree a komponenty <strong>na</strong> prácu s menuV predošlej èasti sme sa venovali dos zloitým a uitoèným komponentom JTable aJTree. Toto pokraèovanie zaèneme tam, kde sme minule <strong>sk</strong>onèili, teda pri komponenteJTree, pretoe sa budeme venova jeho udalostnému modelu. Po òom sa budeme zaobe−ra tvorbou menu v <strong>na</strong>šich appletoch.UDALOSTNÝ MODEL JTREE. V súvislosti s pouitím komponentu JTree dochádzak viacerým udalostiam, ktorých obsluhu je potrebné èasto riadi programovo. Tieto uda−losti môeme rozdeli do dvoch kategórií – udalosti súvisiace so zme<strong>na</strong>mi v dátovommodeli a udalosti súvisiace s interakciou uívate¾a s vizuálnym komponentom JTree.Na obsluhu udalostí prvého druhu, teda tých, ktoré súvisia so zme<strong>na</strong>mi v dátovommodeli, slúi rozhranie TreeModelListener. Poslucháèa implementujúceho toto rozhraniezaregistrujete pomocou metódy addTreeModelListener(), definovanej v triede TreeModel.Takýmto poslucháèom je zväèša samotný vizuálny komponent JTree, vïaka èomu dokáereagova <strong>na</strong> akéko¾vek zmeny v dátovom modeli správnym vykreslením svojho obsahu.Rozhranie TreeModelListener deklaruje štyri metódy:treeNodesChanged() – táto metóda je volaná v prípade, ak sa uzol alebo mnoi<strong>na</strong> súro−deneckých uzlov nejakým spôsobom zmenila, ale ich pozícia v strome zostala rov<strong>na</strong>ká,teda <strong>na</strong>pr. ak sa zmenil ich textový opis,treeNodesInserted() – ako u názov <strong>na</strong>povedá, metóda je volaná po pridaní uzlov dostromu,treeNodesRemoved() – metóda volaná pri odstránení uzla v strome. Pokia¾ bol odstráne−ný celý podstrom, metóda je volaná iba pre koreòový uzol odstráneného podstromu,nie pre kadý odstránený uzol osobitne,treeStructureChanged() – metóda je volaná pri zmene štruktúry stromu. Volanie prebeh−ne iba raz pre koreòový uzol podstromu, ktorého štruktúra sa zmenila.Kadej z týchto metód je odovzdaný ako parameter objekt typu TreeModelEvent, po−mocou ktorého môete zí<strong>sk</strong>a informácie o uzle, ktorého sa daná zme<strong>na</strong> týka. Na to vámposlúia hlavne metódy getPath() a getChildIndices(), prípadne getChildren().Pri obsluhe udalostí súvisiacich s komponentom JTree sa však budete viac venovaudalostiam súvisiacim s interakciou uívate¾a s týmto komponentom. Na to nám poslúiarozhrania TreeExpansionListener, TreeSelectionListener a TreeWillExpandListener. Kadý ztýchto typov poslucháèov môete zaregistrova príslušnými metódami addTreeExpansion−Listener(), addTreeSelectionListener() a addTreeWillExpandListener(), definovanými v trie−de JTree. Kadé z týchto rozhraní slúi <strong>na</strong> obsluhu rôznych typov udalostí.ROZHRANIE TREEEXPANSIONLISTENER. Toto rozhranie po<strong>sk</strong>ytuje metódy <strong>na</strong>obsluhu udalostí súvisiacich s rozbalením niektorej vetvy stromu. Po<strong>sk</strong>ytuje dve metódy –treeCollapsed() a treeExpanded(). Prvá z metód je volaná hneï po zbalení vetvy stromu,druhá po rozbalení vetvy. Kadá z metód preberá ako parameter objekt typu TreeEx−pansionEvent, ktorý nám po<strong>sk</strong>ytuje metódu getPath() <strong>na</strong> identifikáciu uzla, ktorý bol zba−lený alebo rozbalený.ROZHRANIE TREESELECTIONLISTENER. Metódy tohto rozhrania slúia <strong>na</strong> ob−sluhu udalostí súvisiacich so zmenou oz<strong>na</strong>èených poloiek v strome. Jedinou metódoudeklarovanou v tomto rozhraní je valueChanged(), volaná pri kadej zmene zoz<strong>na</strong>muvybraných poloiek stromu. Na blišiu identifikáciu zmien jej slúi objekt typu TreeSelec−tionEvent, ktorý jej je odovzdaný ako parameter. Jeho metódou getPaths() môeme zí<strong>sk</strong>apole objektov typu TreePath, ktoré identifikujú cestu k uzlom, ktoré boli oz<strong>na</strong>èené aleboodz<strong>na</strong>èené. Pokia¾ chceme zisti, èi konkrétny uzol bol oz<strong>na</strong>èený alebo odz<strong>na</strong>èený, mô−eme poui metódu isAddedPath() v nieko¾kých preaených verziách (pozri dokumentá−ciu API). Pomocou nej dokáeme urèi, èi uzol identifikovaný danou cestou bol pridanýalebo odobraný zo zoz<strong>na</strong>mu oz<strong>na</strong>èených uzlov.ROZHRANIE TREEWILLEXPANDLISTENER. Toto rozhranie po<strong>sk</strong>ytuje metódy,ktoré umoòujú reagova <strong>na</strong> udalosti rozbalenia a zbalenia uzlov tesne pred vyko<strong>na</strong>nímdanej akcie. Metóda treeWillCollapse() je volaná vdy pred zbalením uzla a, <strong>na</strong>opak,metóda treeWillExpand() je volaná vdy pred rozbalením uzla. Vïaka tomu môete vyko−<strong>na</strong> potrebné akcie <strong>na</strong> rozbalenie alebo zbalenie uzla stromu, prípadne rozbaleniu alebozbaleniu uzla zabráni. To je moné vyvolaním výnimky ExpandVetoException. Blišiu iden−tifikáciu uzla, ktorého sa udalos týka, umoòuje objekt typu TreeExpansionEvent, odo−vzdávaný kadej metóde rozhrania TreeWillExpandListener ako parameter. Na zí<strong>sk</strong>aniecesty k uzlu, ktorého sa udalos týka, pouijete metódu getPath(), definovanú v tejto triede.Ukáeme si jednoduchú implementáciu tohto rozhrania, ktoré umoòuje dovoli azakáza rozbalenie alebo zbalenie uzla:public class EVTest implements TreeWillExpandListener {private boolean allowExpand = true;private boolean allowCollapse = true;public void treeWillExpand(TreeExpansionEvent tee) throws ExpandVetoException {if (!allowExpand) throw new ExpandVetoException(tee);}public void treeWillCollapse(TreeExpansionEvent tee) throws ExpandVetoException {if (!allowCollapse) throw new ExpandVetoException(tee);}public void setAllowExpand(boolean allowExpand) {this.allowExpand = allowExpand;106 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M E}public void setAllowCollapse(boolean allowCollapse) {this.allowCollapse = allowCollapse;}}Táto trieda pomocou metód setAllowExpand() a setAllowCollapse() umoòuje <strong>na</strong>stavizákaz alebo povolenie rozba¾ovania a zba¾ovania uzlov v strome. Metódy definované roz−hraním TreeWillExpandListener vyvolajú výnimku ExpandVetoException v prípade, e danáakcia nie je povolená (t. j. daný príz<strong>na</strong>k je <strong>na</strong>stavený <strong>na</strong> false). Staèí u len vytvori inštan−ciu tejto triedy a zaregistrova ju metódou addTreeWillExpandListener() komponentu JTree.MENU. Menu je dôleitou súèasou všetkých grafických aplikácií. Prostredníctvom nehomôe uívate¾ jednoducho zadáva príkazy a urèova ïalší beh aplikácie. V zásade rozlišu−jeme dva druhy menu – klasické menu (menu bar), ktoré má zväèša kadá GUI aplikáciahneï pod titulkovým pruhom, a pop−up menu, ktoré je spravidla vyvolané pravým tlaèid−lom myši. Ukáeme si, ako vytvori oba druhy menu.KLASICKÉ MENU – JMENUBAR. Trieda JMenuBar nám umoòuje jednoduché pri−danie a pouitie klasického menu v <strong>na</strong>šich grafických aplikáciách a appletoch. Tento kom−ponent predstavuje koreòový kontajner pre jednotlivé poloky menu. Do tohto kontajne−ra môete pridáva poloky reprezentované objektmi typu JMenu. Tieto objekty samy tak−isto slúia ako kontajnery, ale s tým rozdielom, e u sú vidite¾né ako konkrétne polokypre uívate¾a. Z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a môeme poloky menu rozdeli <strong>na</strong> tie, ktorých výber má zanásledok vyko<strong>na</strong>nie nejakej akcie (spustenie obslunej rutiny, zaškrtnutie poloky, výberinej poloky atï.), a tie, ktorých výber má za následok zobrazenie ïalšieho podmenu. Po−loky prvého druhu sú reprezentované komponentom JMenuItem, poloky druhého dru−hu zasa komponentom JMenu. Z toho vyplýva, e JMenuItem je u konkrét<strong>na</strong> poloka,kliknutím <strong>na</strong> ktorú spustíte nejakú akciu, zatia¾ èo JMenu slúi iba <strong>na</strong> pridávanie kompo−nentov JMenuItem. Keïe trieda JMenu je odvodená od JMenuItem, môete do kontajneraJMenu pridáva ïalšie komponenty JMenu a tým vytvára rôzne zloité menu hierarchie.Je logické, e poloky, ktoré sú vidite¾né v menu pod titulkovým pruhom (sú v hierar−chii <strong>na</strong>jvyššie), sú typu JMenu, pretoe ich výberom sa vdy zobrazí príslušné podmenu,nikdy nie je vykonávaná hneï nejaká akcia. Práve z tohto dôvodu je moné do kontajne−ra JMenuBar pridáva iba poloky typu JMenu.Vytvorenie inštancie JMenuBar je ve¾mi jednoduché – trieda disponuje jediným a bez−parametrickým konštruktorom. Po vytvorení inštancie môete pridáva do kontajnerapoloky JMenu pomocou metódy add(). Poèet pridaných poloiek JMenu môete zistipomocou getMenuCount() a zí<strong>sk</strong>a odkaz <strong>na</strong> konkrétnu poloku JMenu pomocou metódygetMenu(), ktorej ako parameter odovzdáte index poadovanej poloky (sú indexované od0). Po vytvorení menu môete toto menu priradi appletu metódou setJMenuBar() triedyJApplet. Ako parameter jej odovzdáte odkaz <strong>na</strong> inštanciu JMenuBar, ktorá predstavujemenu, ktoré chcete poui.Vytvorenie inštancie JMenu je rov<strong>na</strong>ko jednoduché, <strong>na</strong>jèastejšie sa pouíva konštruktorpreberajúci ako parameter reazec, ktorý bude zobrazený ako text menu poloky. Povytvorení inštancie môete pridáva do tohto kontajnera poloky JMenuItem alebo ïalšiekomponenty JMenu.Inštanciu JMenuItem vytvoríte rov<strong>na</strong>ko ako JMenu, teda špecifikujete ako parameterkonštruktora reazec, ktorý bude zobrazený ako textový opis poloky. Takisto môete špe−cifikova ikonu, ktorá bude zobrazená ako poloka menu ved¾a textu (prípadne bez textu).Ukáeme si jednoduchý príklad, ako vytvori menu a prida ho do appletu:import javax.swing.*;public class MenuTest extends JApplet {public void init() {JMenuBar menuBar = new JMenuBar();JMenu farby = new JMenu("Farby");JMenu ovocie = new JMenu("Ovocie");menuBar.add(farby);menuBar.add(ovocie);JMenu modra = new JMenu("Modrá");JMenuItem svetlomodra = new JMenuItem("Svetlomodrá");JMenuItem tmavomodra = new JMenuItem("Tmavomodrá");modra.add(svetlomodra);modra.add(tmavomodra);JMenuItem biela = new JMenuItem("Biela");JMenuItem zele<strong>na</strong> = new JMenuItem("Zelená");farby.add(modra);farby.add(biela);farby.add(zele<strong>na</strong>);JMenuItem jablko = new JMenuItem("Jablko");JMenuItem hru<strong>sk</strong>a = new JMenuItem("Hruška");ovocie.add(jablko);ovocie.add(hru<strong>sk</strong>a);this.setJMenuBar(menuBar);}}Výsledok tohto kódu môete vidie <strong>na</strong> obrázku 1.Ako vidíte, v príklade po vytvorení menu (komponentu JMenuBar) sme vytvorili dvehlavné poloky, ktorými sú farby a ovocie. Do prvej poloky sme pridali okrem dvoch po−loiek JMenuItem aj jednu poloku JMenu, v ktorej sú vloené ïalšie dve polokyJMenuItem, èím sme vytvorili podmenu. V poloke ovocie sú vloené iba dve polokyObr. 1 Obr. 2JMenuItem. Všimnite si, e po−loky sú v jednotlivých menu apodmenu zobrazované v pora−dí, v akom sme ich vkladali dojednotlivých kontajnerov. Po vy−tvorení všetkých poloiek a vy−tvorení väzieb medzi nimi (vlo−ení do konkrétnych kontajne−rov) sme toto menu <strong>na</strong>stavili akomenu appletu pomocou metó−dy setJMenuBar().OBSLUHA UDALOSTÍ MENU. Menu, ktoré sme si vytvorili, by nám bolo úplne <strong>na</strong>niè,keby sme nevedeli reagova <strong>na</strong> výber jednotlivých poloiek uívate¾om. Jednotlivé polokymenu umoòujú registráciu nieko¾kých typov poslucháèov, ale nás bude <strong>na</strong>jviac zaujímamonos reakcie <strong>na</strong> výber poloky menu uívate¾om (výberom rozumieme kliknutie <strong>na</strong>poloku alebo stlaèenie horúceho klávesu poloky, prípadne oz<strong>na</strong>èenie poloky a stlaèe−nie klávesu Enter). Keïe trieda JMenuItem je odvodená od triedy AbstractButton, mô−eme registrova poslucháèov typu ActionListener, èo je <strong>na</strong>jjednoduchší a asi aj <strong>na</strong>jèastejšíspôsob, akým zachytáva udalosti výberu v menu. Ak si spomí<strong>na</strong>te, rozhranie Action−Listener deklaruje jedinú metódu actionPerformed(), ktorá je volaná pri iadosti o vyko<strong>na</strong>−nie akcie zdruenej s tlaèidlom (poloky menu sú z tohto h¾adi<strong>sk</strong>a teda v podstate takistotlaèidlami, aj keï trošku špecifickými). V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme jednoduchýspôsob, ako reagova <strong>na</strong> udalosti vzniknuté v súvislosti s vybratím poloky menu:import javax.swing.*;import java.awt.event.*;public class MenuActionTest extends JApplet {private JLabel label = new JLabel();public void init() {JMenuBar menuBar = new JMenuBar();JMenu menu = new JMenu("Menu");JMenuItem akcia1 = new JMenuItem("Akcia 1");JMenuItem akcia2 = new JMenuItem("Akcia 2");menu.add(akcia1);menu.add(akcia2);menuBar.add(menu);ActionListener al = new MyActionListener();akcia1.addActionListener(al);akcia2.addActionListener(al);this.setJMenuBar(menuBar);this.getContentPane().add(label);}class MyActionListener implements ActionListener {public void actionPerformed(ActionEvent ae) {label.setText(((AbstractButton) ae.getSource()).getText());}}}Výsledok po vybratí druhej poloky v menu vidíte <strong>na</strong> obrázku 2.V tomto príklade sme vytvorili jednoduché menu s dvoma polokami – Akcia 1 a Akcia2. Vytvorili sme vlastnú implementáciu rozhrania ActionListener, ktorej metóda actionPer−formed() zistí text tlaèidla, ktoré udalos vyvolalo, a <strong>na</strong>staví text textovej poloky JLabel, ktorúsme pridali do kontajnera appletu. Inštanciu tejto triedy sme zaregistrovali ako poslucháèa prioboch polokách menu (jej implementácia nám dovo¾uje poui tú istú inštanciu).HORÚCE KLÁVESY. Horúce klávesy (angl. hotkeys) nám umoòujú vybera polokymenu pomocou stlaèenia nejakého konkrétneho klávesu <strong>na</strong> klávesnici bez nutnosti klik−nutia <strong>na</strong> túto poloku. Definova horúci kláves pre poloku menu nám umoòuje metódasetAccelerator() triedy JMenuItem. Ako parameter preberá odkaz <strong>na</strong> inštanciu triedyKeyStroke, ktorá predstavuje akúsi abstrakciu stlaèeného klávesu, prípadne kombináciuviacerých klávesov. Odkaz <strong>na</strong> inštanciu KeyStroke môete zí<strong>sk</strong>a niektorou z výrobných sta−tických metód, definovaných v tejto triede. Ich názvy sú getKeyStroke() (v nieko¾kýchpreaených verziách) a getKeyStrokeForEvent().Jednou z moností, ako zí<strong>sk</strong>a inštanciu KeyStroke, je poui metódu getKeyStroke(),ktorá ako parameter preberá objekt typu Character alebo kód klávesu a ma<strong>sk</strong>u modifiká−torov. Modifikátormi tu chápeme stav stlaèenia funkèných klávesov, ako sú <strong>na</strong>pr. Ctrlalebo Alt. Pre <strong>na</strong>stavenie tejto ma<strong>sk</strong>y sú v triede InputEvent preddefinované konštanty(<strong>na</strong>pr. pre kláves Ctrl konštanta CTRL_MASK alebo pre Alt ALT_MASK). Objekt typu Cha−racter vytvoríme jednoducho pomocou konštruktora preberajúceho ako parameter z<strong>na</strong>k,ktorý má reprezentova. Kód klávesu môeme zí<strong>sk</strong>a ako konštantu definovanú v triedeKeyEvent (<strong>na</strong>pr. pre kláves A je to konštanta VK_A). Pouitie horúcich klávesov si ukáe−me <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príklade:import javax.swing.*;import java.awt.event.*;public class MenuHkTest extends JApplet {public void init() {JMenuBar menuBar = new JMenuBar();JMenu subor = new JMenu("Súbor");8/2003 PC REVUE 107


P R O G R A M U J E M EJMenuItem otvor = new JMenuItem("Otvor");JMenuItem zatvor = new JMenuItem("Zatvor");otvor.setAccelerator(KeyStroke.getKeyStroke(KeyEvent.VK_F2, InputEvent.CTRL_MASK));zatvor.setAccelerator(KeyStroke.getKeyStroke(KeyEvent.VK_Z, InputEvent.CTRL_MASK |InputEvent.ALT_MASK));subor.add(otvor);subor.add(zatvor);menuBar.add(subor);this.setJMenuBar(menuBar);}}Ako vidíte, v menu máme dve poloky: Otvor, ktorú je moné aktivova kombináciouklávesov Ctrl + F2, a Zatvor, ktorú je moné aktivova kombináciou klávesov Ctrl + Alt +Z. Tento príklad nám ukázal, ako je moné vytvori horúce klávesy (akcelerátory) k jed−notlivým polokám menu. Prostredníctvom nich je moné tieto poloky kedyko¾vek vyvo−la, dokonca aj vtedy, keï menu nie je aktívne. Na to, aby ste si mohli funkènos týchtoakcelerátorov vy<strong>sk</strong>úša, musíte jednotlivým polokám priradi nejakú akciu pomocouposlucháèa ActionListener – to u nechám <strong>na</strong> vás, fantázii sa medze nekladú. Ešte vámodporúèam blišie sa oboznámi s triedou KeyEvent, pretoe ju èasto budete vyuíva vprípadoch, kde budete potrebova reagova <strong>na</strong> povely uívate¾a, zadávané z klávesnice.Jej pouitie sa teda neobmedzuje len <strong>na</strong> akceleráciu poloiek menu.ZÁVER. V tejto èasti sme sa oboznámili s udalostným modelom komponentu JTree a za−èali sme sa venova ïalšej zaujímavosti pri tvorbe GUI aplikácií – menu. Nauèili ste samenu vytvori a priradi jednotlivým polokám konkrétne akcie a horúce klávesy. V <strong>na</strong>sle−dujúcom pokraèovaní si ukáeme ïalšie druhy poloiek, ktoré môu by pridané do menu,a takisto sa <strong>na</strong>uèíme vytvára a pouíva pop−up menu. Dovtedy dovidenia.Andrej ChuAko <strong>na</strong> nápoveï / 15. èasTáto ponuka informácií zo sveta nápovede sa bude páèi predovšetkým tým z vás, ktoríradi vymýš¾ajú, ako zlepši to èi ono, ako modifikova niektorú programovú vlastnos, jed−noducho, ako prevzia kontrolu <strong>na</strong>d vzh¾adom a funkènosou nápovede do vlastných rúk.V tejto èasti sa zameriame <strong>na</strong> tvorbu vlastného tlaèidla <strong>na</strong> paneli tlaèidiel hlavného ok<strong>na</strong>nápovede a vysvetlíme si pouitie a funkciu vstavaného tlaèidla Locate. Budeme pokraèo−va vytvorením poloky registra, ktorá bude asociovaná s viacerými témami, a rov<strong>na</strong>kouvidíte, ako postupova pri tvorbe pop−up okien v prostredí nápovede HTML, a ve¾a ïal−šieho. Ak ste pripravení, môeme zaèa.TVORBA POUÍVATE¼SKÉHO TLAÈIDLA NA PANELI TLAÈIDIEL. Ako jevám u dobre známe, primárne okno nápovede HTML disponuje uitoèným panelomtlaèidiel, ktorý zo<strong>sk</strong>upuje všetky tlaèidlá dovo¾ujúce základnú orientáciu v informaènomtexte a štruktúre nápovede HTML. Architektúra, <strong>na</strong> ktorej je panel s tlaèidlami postavený,je otvorená a po<strong>sk</strong>ytuje vám monos prida <strong>na</strong> panel svoje vlastné tlaèidlo. Po pridaní jemoné tlaèidlo <strong>na</strong>programova tak, aby sa po jeho aktivácii zobrazil text poadovanejnápovednej témy. Ukáeme si, ako postupova pri konštrukcii pouívate¾<strong>sk</strong>ého tlaèidla.V rámci <strong>na</strong>sledujúceho postupu sa predpokladá, e máte pripravený jednoduchý projektový súbors obsahovou štruktúrou (súbor .HHC) a registrom k¾úèových slov (súbor .HHK). V rámci projektu by stetakisto mali ma definované hlavné okno nápovede HTML (main).1. Otvorte váš projektový súbor nápovede HTML (.HHP).2. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add/Modify window definitions.3. V dialógovom okne Window Types klepnite <strong>na</strong> záloku Buttons.4. V rámèeku Button Types si môete všimnú mnostvo zaškrtávacích polí. Kadé polepredstavuje jedno tlaèidlo. Ak je pole s názvom istého tlaèidla aktivované, z<strong>na</strong>mená to,e dané tlaèidlo sa bude zobrazova <strong>na</strong> paneli tlaèidiel hlavného ok<strong>na</strong> nápovede HTML.Štandardne sú aktivované <strong>na</strong>sledujúce tlaèidlá: Hide/Show (zobrazi/<strong>sk</strong>ry <strong>na</strong>vigaèný panel nápovede HTML), Back (návrat <strong>na</strong> predchádzajúcu tému), Options (vo¾by ovplyvòujúce vzh¾ad a funkènos nápovede HTML), Print (tlaè práve otvorenej témy).Okrem uvedených poloiek môeme v sekcii Button Types nájs aj ïalšie: Forward (posun <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcu tému v rámci u prezeranej sústavy tém), Stop (ukonèenie procesu zí<strong>sk</strong>avania informácií z internetu), Refresh (opätovné <strong>na</strong>èítanie práve otvorenej nápovednej témy), Locate (synchronizácia otvorenej témy a obsahovej štruktúry nápovede HTML), Jump 1 (prvé pouívate¾<strong>sk</strong>é tlaèidlo), Jump 2 (druhé pouívate¾<strong>sk</strong>é tlaèidlo).5. Aktivujte vo¾bu Jump 1.6. Ihneï po aktivácii uvedenej vo¾by sa sprístupní aj textové pole Jump 1 Text. Dotohto po¾a zapíšte pouívate¾<strong>sk</strong>y prívetivý názov, ktorý sa bude zobrazova <strong>na</strong> novovy−tvorenom tlaèidle.7. Ak ste s vyko<strong>na</strong>nými zme<strong>na</strong>mi spokojní, klepnite <strong>na</strong> záloku Files (táto záloka sa<strong>na</strong>chádza v práve otvorenom dialógovom okne Window Types).8. Svoju pozornos zamerajte <strong>na</strong> otvárací zoz<strong>na</strong>m Jump 1.9. Otvorte zoz<strong>na</strong>m a vyberte z neho ten dokument HTML, ktorý si prajete priradi ktlaèidlu. Povedané inými slovami, vdy, keï klepnete <strong>na</strong> tlaèidlo <strong>na</strong> paneli tlaèidiel, bude<strong>na</strong>èítaný a zobrazený kód vybratého dokumentu HTML.V zoz<strong>na</strong>me sa <strong>na</strong>chádzajú len tie súbory, s ktorými pracujete vo vašom systéme nápovede HTML. Pres−nejšie, sú tu uvedené tie súbory HTML, ktoré ste pridali do projektu buï pri jeho tvorbe, alebo ne<strong>sk</strong>ôrpo klepnutí <strong>na</strong> tlaèidlo Add/Remove topic files a vyh¾adaní poadovaných dokumentov HTML.10. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK, ulote všetky súèasti projektového súboru a u<strong>sk</strong>utoènite ichkompiláciu.Po spustení komprimovaného súboru s nápoveïou HTML by sa malo <strong>na</strong> paneli tlaèi−diel <strong>na</strong>chádza aj vaše tlaèidlo (obr. 1).POUITIE TLAÈIDLA LOCATE. Tlaèidlo Locate je vhodné umiestòova <strong>na</strong> paneltlaèidiel v prípade, ak budujete z<strong>na</strong>ène rozsiahly systém nápovede s mnostvom tém apoloiek v obsahovej štruktúre nápovede. Funkcia tlaèidla spoèíva v presnej lokalizáciitémy v obsahovej štruktúre tém. Zjednodušene povedané, ak pouívate¾ klepne <strong>na</strong> tlaèid−lo Locate, okamite bude vyh¾adané umiestnenie tejto témy v rámci obsahovej štruktúrynápovede HTML. V ideálnom prípade by ste sluby tohto tlaèidla nemuseli nikdy poui(samozrejme, za predpokladu, e máte aktivovanú vo¾bu Auto sync). Vo¾ba Auto sync jevám v mnohých prípadoch nápomocná a vykonáva svoju prácu doko<strong>na</strong>le. Obèas sa všakstane (zvyèajne pri vnorených referenciách), e „<strong>sk</strong>oèíte“ do vybratej témy a obsahováštruktúra sa neaktualizuje príslušným spôsobom. Ak je cie¾ová téma súèasou obsahovejštruktúry, môete klepnú <strong>na</strong> tlaèidlo Locate a vynúti si tak manuálne realizáciu loka−lizácie práve otvorenej témy. Tlaèidlo Locate pridáte <strong>na</strong> panel tlaèidiel takto:1. Otvorte váš projektový súbor s nápoveïou HTML (.HHP).2. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Add/Modify window types a vyberte záloku Buttons.3. Tu aktivujte vo¾bu Locate a stlaète tlaèidlo OK.4. U<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektového súboru nápovede HTML.TVORBA POLOKY REGISTRA, KTORÁ JE SPOJENÁ S VIACERÝMI TÉ−MAMI. Pokia¾ sledujete tento seriál pravidelne, u viete, ako vytvori jednoduchú po−loku registra, ktorá je asociovaná s jedným dokumentom HTML. V tomto okamihu je <strong>na</strong>j−vyšší èas <strong>na</strong> u<strong>sk</strong>utoènenie ïalšieho kroku v tejto oblasti, a tak sa <strong>na</strong>uèíte, ako vytvori po−loku registra, ktorá bude spojená s dvoma dokumentmi HTML. Postupujte takto:1. Otvorte váš projektový súbor s nápoveïou HTML (.HHP).2. Vyberte záloku Index.3. Oz<strong>na</strong>ète ¾ubovo¾nú poloku, resp. k¾úèové slovo a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Edit Selection.4. V dialógovom okne Index Entry sa uistite, e je vybratá záloka General.5. Aktivujte tlaèidlo Add a vyberte ten dokument HTML, ktorý bude asociovaný s edito−vanou registrovou polokou.6. Stlaète tlaèidlo OK, ulote súbor s registrom (.HHK) a u<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu nápoved−ného projektu.Po úspešnej kompilácii projektového súboru spustite vygenerovaný súbor s nápoveïoua poklepte <strong>na</strong> editovanú poloku registra <strong>na</strong> záloke Index. Exekuèné prostredie nápove−de HTML v <strong>na</strong>sledujúcej chvíli zistí, e s aktivovanou polokou registra sú spojené dva do−kumenty HTML, a pretoe prostredie nevie, aký dokument si budete ela otvori, zobrazídialógové okno, v ktorom vám ponúkne obe alter<strong>na</strong>tívy (obr. 2).V okne Topics Found môete vidie názov nápovednej témy (panel Title) a rov<strong>na</strong>ko ajjej umiestnenie (panel Location). Vyberte tú tému, ktorú chcete otvori, a stlaète tlaèidloDisplay.POP−UP OKNÁ A NÁPOVEÏ HTML. S pop−up ok<strong>na</strong>mi sme sa stretli u pri nápove−di typu WinHelp 4.0, preto predpokladám, e sú vám dostatoène známe. V prostredínápovede HTML je však problematika pop−up okien ponímaná trochu z iného uhla po−h¾adu. Èakajú nás mnohé zmeny, a to nielen pri tvorbe pop−up okien, ale aj pri ich po−uívaní. Tak predovšetkým v nápovedi HTML je moné pracova iba s tzv. textovými pop−up ok<strong>na</strong>mi, teda ok<strong>na</strong>mi, ktorých náplò tvoria len reazce textových z<strong>na</strong>kov. Horizontál<strong>na</strong>a vertikál<strong>na</strong> ve¾kos pop−up ok<strong>na</strong> je upravovaná automaticky v závislosti od mnostvatextu, ktoré sa má v danom okne zobrazi. Samozrejme, môete modifikova pouitý štýlpísma, jeho farbu a ve¾kos. Okrem toho môete upravova aj farbu pozadia pop−up ok<strong>na</strong>a takisto horizontálnu a vertikálnu vzdialenos textu od okrajov pop−up ok<strong>na</strong>.Pokia¾ ide o tvorbu pop−up ok<strong>na</strong>, vývojový proces sa môe ubera dvoma smermi vzávislosti od toho, èi sa rozhodnete pre pouitie externého súboru, alebo nie. Pouitieexterného súboru je všeobecne vhodnejšie, pretoe môete niektoré potrebné informáciezaèleni do tohto súboru a nemusíte ich vklada priamo do dokumentu HTML. Na <strong>na</strong>sle−dujúcich riadkoch si ukáeme obe alter<strong>na</strong>tívy v praxi.TVORBA POP−UP OKNA BEZ POUITIA EXTERNÉHO SÚBORU. Ak zvolítetento variant, bude potrebné, aby ste všetky relevantné informácie umiestnili priamo docie¾ového súboru HTML. Celý postup je zobrazený ïalej:1. Napíšte text, ktorý sa bude zobrazova v pop−up okne:Otvorte cie¾ový súbor HTML a medzi z<strong>na</strong>èky a doplòte <strong>na</strong>sledujú−ci kód:Font = "Arial, 10"108 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M EObr. 1 Pouívate¾<strong>sk</strong>é tlaèidlo <strong>na</strong> paneli tlaèidielObr. 2 Spojenie dvoch dokumentov HTML s jednoupolokou registraObr. 3 Podoba externého súboruText = "Tento text sa zobrazuje v pop−up okne."2. Vlote inštanciu ovládacieho prvku HTML Help ActiveX Control do cie¾ového súboruHTML (medzi z<strong>na</strong>èky a ):3. Vytvorte hypertextový odkaz <strong>na</strong> zobrazenie pop−up ok<strong>na</strong>:Zobrazi popup okno4. Ulote súbor HTML a u<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektu nápovede HTML.TVORBA POP−UP OKNA S POUITÍM EXTERNÉHO SÚBORU. Tvorba pop−up ok<strong>na</strong> s pouitím externého súboru dovo¾uje autorom nápovedných systémov vhodneodèleni informaèný text, ktorý sa bude zobrazova v pop−up okne, do jedného súboru sextenziou JS. Toto riešenie je výhodné <strong>na</strong>jmä preto, lebo vám po<strong>sk</strong>ytuje monos globál−nej správy všetkých textov v rámci jedného súboru. Postupujte takto:1. Otvorte textový editor (<strong>na</strong>jlepšie Notepad) a nový dokument upravte do podoby uve−denej <strong>na</strong> obr. 3:2. Ulote súbor s koncovkou JS.Ak pouívate program Notepad, pri ukladaní súboru vyberte z otváracieho zoz<strong>na</strong>mu pre typ uklada−ného súboru (Save as type) poloku All Files (keby ste ponechali typ textového súboru Text Do−cuments, uloili by ste súbor s dvoma prípo<strong>na</strong>mi .TXT.JS). Následne do po¾a <strong>na</strong> zadanie me<strong>na</strong> súbo−ru zapíšte reazec MenoSúboru.JS, kde MenoSúboru je váš názov pre daný súbor.3. Medzi z<strong>na</strong>èky a cie¾ového súboru HTML vlote tento kód:Atribút src tagu SCRIPT determinuje cestu k externému súboru. V uvedenom príkladesa predpokladá, e oba súbory (HTML a JS) sú uloené v rov<strong>na</strong>kom adresári.4. Vlote inštanciu ovládacieho prvku HTML Help ActiveX Control do cie¾ového súboruHTML (medzi z<strong>na</strong>èky a ):5. Vytvorte hypertextový odkaz <strong>na</strong> zobrazenie pop−up ok<strong>na</strong>:Zobrazi pop−up okno6. Ulote súbor HTML a vygenerujte komprimovaný súbor s nápoveïou HTML.Aby mohlo by zobrazené pop−up okno, je v oboch prípadoch povolaná metóda Text−Popup vloenej inštancie ovládacieho prvku HTML Help ActiveX Control. Táto metódapracuje so štyrmi parametrami: prvý obsahuje textový reazec, ktorý bude ne<strong>sk</strong>ôr zobra−zený v pop−up okne, a druhý obsahuje špecifikáciu pouitého fontu. Ïalšie parametreurèujú vzdialenos textu od ¾avého a pravého okraja pop−up ok<strong>na</strong>, vzdialenos textu odhorného a dolného okraja pop−up ok<strong>na</strong>, farbu textu a <strong>na</strong>pokon aj farbu pozadia pop−upok<strong>na</strong>. Lepšie si funkciu parametrov ilustrujeme <strong>na</strong> obr. 4.Podobu jednotlivých atribútov pop−up ok<strong>na</strong> môete testova priamo v programe HTMLHelp Workshop. Vyberte ponuku Test a klepnite <strong>na</strong> poloku Pop−up Attributes (obr. 5).V tomto dialógovom okne môete meni hodnotu všetkých atribútov pop−up ok<strong>na</strong>. Akste s upravenými hodnotami spokojní, aktivujte tlaèidlo Test a pozrite sa <strong>na</strong> výsledok. Vprocese testovania urèite nájdete vyhovujúce hodnoty všetkých modifikátorov, ktoré ná−sledne môete „dosadi“ do parametrov metódy TextPopup.INTELIGENTNÉ TEMATICKÉ CELKY V TOC. V kúzelnom mešci nápovede HTMLje ve¾a nových a <strong>sk</strong>velých vlastností, ktoré môete pri stavbe vašich elektronických doku−mentaèných systémov vyui. Jednu perlu predstavujú inteligentné tematické celky v ob−sahovej štruktúre nápovede (TOC). „Inteligencia“ nových tematických celkov spoèíva v ichschopnosti u<strong>sk</strong>utoèni poadovanú akciu pri ich aktivácii. V nápovedi HTML to z<strong>na</strong>mená,e pouívate¾ môe klepnú aj <strong>na</strong> ikonu tematického celku v TOC a v informaènom pane−li budú zobrazené vhodné informácie, týkajúce sa <strong>na</strong>príklad obsahu vybratého tematic−kého celku. Táto schopnos je vo svete nápovede nová, v systémoch typu WinHelp 4.0 sanevy<strong>sk</strong>ytovala (tu bolo potrebné tematický celok vdy otvori a aktivova vnorené polo−ky). V <strong>sk</strong>utoènosti takmer všetky profesionálne vytvorené nápovedné systémy túto vlast−Obr. 4Vzah medzi hodnotami parametrovmetódy TextPopup a podobou pop−upok<strong>na</strong>nos vyuívajú, a preto bude dobré, keï sa <strong>na</strong>uèíte, ako ju implementova aj do vašich pro−jektov.Postupujte takto:1. Otvorte váš projektový súbor s nápoveïou HTML (.HHP).2. Klepnite <strong>na</strong> záloku Contents.3. Oz<strong>na</strong>ète tematický celok a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Edit selection.4. Aktivujte tlaèidlo Add a zo zoz<strong>na</strong>mu vyberte ten dokument HTML, ktorý chcete prira−di k tematickému celku.5. Otvorené okná pozatvárajte stlaèením tlaèidiel OK.6. U<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektového systému nápovede HTML.Spustite súbor s nápoveïou HTML a vychut<strong>na</strong>jte si vytvorený efekt.IKONY V NÁPOVEDE HTML. Ikony sú grafické obrázky reprezentujúce urèitú uda−los, stav alebo proces. Z technického h¾adi<strong>sk</strong>a ide o sústavu (maticu) obrazových bodov(pixelov). Ve¾kos matice je determinovaná poètom pixelov v horizontálnom i vertikálnomsmere. Najèastejšia je ve¾kos 16 × 16 pixelov a 32 × 32 pixelov (samozrejme, ve¾kos ikonnie je obmedzená iba <strong>na</strong> tieto formáty). Kadý bod v matici je charakteristický jed<strong>na</strong>k svo−jou presnou pozíciou a takisto farbou, ktorú obsahuje. Pritom farebný rozsah ikon je po−merne široký (monochromatické ikony, ikony so 16 farbami, 256 farbami a i.). Natívnyformát <strong>na</strong> ukladanie ikon je .ICO, ale ikony môu by ukladané aj v súboroch .EXE a .DLL(spoloène s preloeným kódom aplikácie èi kninice tried). Ikony môu by ukladané i vštandardných grafických formátoch ako tzv. ikonové pruhy (podrobnosti ïalej).V prostredí nápovede HTML sa s iko<strong>na</strong>mi stretneme predovšetkým v rámci obsahovejštruktúry, kde je kadému tematickému celku a kadej téme prièlenená implicitne urèenáiko<strong>na</strong>. Pokia¾ ste chceli zisti, ako tieto ikony zmeni a prerobi tak TOC „<strong>na</strong> svoj obraz“,ste <strong>na</strong> správnom mieste. Na <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch môete nájs postupy, ako zvládnuproblematiku ikon v rámci TOC.Postup è. 1: Rýchla zme<strong>na</strong> ikon v TOCPokia¾ neurèíte i<strong>na</strong>k, kadému tematickému celku je priradená iko<strong>na</strong> s podobou prieèinka akadú tému reprezentuje obrázok listu papiera. Aby ste tieto <strong>na</strong>stavenia zmenili, urobtetoto:1. Na záloke Contents klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Contents properties.2. V dialógovom okne Table of Contents Properties zrušte aktiváciu poloky Use fol−ders instead of books.3. Klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.Všimnite si, e ikony v TOC sa zmenili. Odteraz je tematický celok predstavovaný iko−nou knihy a témy ikonou listu s otáznikom. Ak nie ste s touto modifikáciou grafickej po−doby TOC celkom spokojní, venujte pozornos <strong>na</strong>sledujúcemu postupu.Postup è. 2: Pouitie integrovaných ikonProgram HTML Help Workshop vám ponúka viac ako štyri desiatky vstavaných ikon, ktorémôete vyui. Na ïalšom príklade si budeme demonštrova, ako zmeni ikony tematickéhocelku a jednotlivých tém.1. Vyberte záloku Contents.2. Oz<strong>na</strong>ète tematický celok a aktivujte tlaèidlo Editselection.3. V okne Table of Contents Entry vybertezáloku Advanced.4. Zo zoz<strong>na</strong>mu Image Index vyberte vhodnúikonu (obr. 6).Postup pri zmene ikony tém je identický, pretoak budete chcie zmeni ikonu ktorejko¾vek polokyz TOC, postupujte uvedeným spôsobom. Ak eštestále nie ste úplne spokojní s mierou zásahov do gra−fickej podoby obsahovej štruktúry vašej nápovedeObr. 5 Testovanie atribútovpop−up ok<strong>na</strong>Obr. 6 Aplikáciaintegrovaných ikon8/2003 PC REVUE 109


P R O G R A M U J E M EHTML, je tu pre vás ešte jed<strong>na</strong> monos, a síce vytvorenie vlastných ikon, ktoré <strong>na</strong>importuje−te do TOC.Postup è. 3: Proces tvorby pouívate¾<strong>sk</strong>ých ikon v TOCAk si zvolíte túto alter<strong>na</strong>tívu, urèite zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong>d grafickým vzh¾adom vašej obsahovej štruk−túry <strong>na</strong>jväèšiu kontrolu. Treba však vzia do úvahy nieko¾ko špecifických <strong>sk</strong>utoèností, ktorésa k tvorbe pouívate¾<strong>sk</strong>ých ikon viau. Predovšetkým všetky pouívate¾<strong>sk</strong>é ikony sú uspo−riadané do jedného tzv. ikonového pruhu. Tento ikonový pruh si môete predstavi akosekvenciu filmových políèok, v rámci ktorej kadé políèko predstavuje jednu ikonu. Podruhé všetky ikony musia by tvorené štvorcovou maticou so stranou s ve¾kosou 16 pixe−lov. A <strong>na</strong>pokon ikony nesmú obsahova viac ako 16 farieb.Vytvorený ikonový pruh musí by uloený ako bitová mapa (.BMP).Hoci vám niè nebráni v tom, aby ste zostavili úplne nový ikonový pruh a ten zaèlenilido vášho projektu, mali by ste pamäta <strong>na</strong> nieko¾ko odporúèaní. V <strong>sk</strong>utoènosti je <strong>na</strong>j−vhodnejšie, ak nieko¾ko úvodných políèok ikonového pruhu prenecháte štandardným iko−nám a a za ne umiestnite svoje vlastné ikony. Ve¾mi dôleitá je informácia, e pri kom−pilácii nedochádza k zaèleneniu súboru s ikonovým pruhom do komprimovaného súborus nápoveïou HTML. To teda z<strong>na</strong>mená, e budete musie spolu so súborom .CHM nápo−vede distribuova aj súbor s ikonovým pruhom. Posledná informácia sa týka pouitia vo¾byCreate a bi<strong>na</strong>ry TOC. S touto vo¾bou sme sa ešte nestretli, no môete ju nájs <strong>na</strong> zálokeCompiler ok<strong>na</strong> Options, ktoré zobrazíte klepnutím <strong>na</strong> tlaèidlo Change project options(toto tlaèidlo sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> záloke Project hlavného ok<strong>na</strong> programu HTML HelpWorkshop). Vo¾ba Create a bi<strong>na</strong>ry TOC sa pouíva pri kompilácii z<strong>na</strong>ène objemnýchsúborov s obsahovou štruktúrou. Ak je táto vo¾ba aktivovaná, nie je moné v TOC pouipouívate¾<strong>sk</strong>é ikony. To¾ko k teórii a teraz môeme prejs k praktickej ukáke tvorby po−uívate¾<strong>sk</strong>ých ikon.Krok è. 1: Tvorba súboru s ikonovým pruhomIkonový pruh môete vytvori v ¾ubovo¾nom grafickom editore, ale musíte pamäta <strong>na</strong><strong>sk</strong>ôr uvedené náleitosti. Podobu ukákového ikonového pruhu môete vidie <strong>na</strong> obr. 7.Krok è. 2: Zaèlenenie súboru s ikonovým pruhom do projektu s nápoveïou HTML1. Otvorte projektový súbor s nápoveïou HTML (.HHP) a klepnite <strong>na</strong> záloku Contents.2. Aktivujte tlaèidlo Contents properties. Tu sa uistite, e nie je aktivovaná vo¾ba Usefolders instead of books.Obr. 7 Ukákový ikonový pruh3. Aktivujte vo¾bu Use cus−tom images from a file.4. Kliknite <strong>na</strong> tlaèidloBrowse a vyh¾adajte vášsúbor s ikonovým pruhom(je vhodné, ak súbor s iko−novým pruhom je umiestne−ný v rov<strong>na</strong>kom adresári akoprojektový a finálny nápo−vedný súbor).Obr. 8 Pouívate¾<strong>sk</strong>é ikony v TOC5. V poli Width of eachicon in the image <strong>na</strong>stavte hodnotu 16 (táto hodnota vraví, e šírka kadej ikony je 16obrazových bodov) a kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo OK.V <strong>sk</strong>utoènosti práve táto informácia je pre kompilátor ve¾mi dôleitá. Keïe všetky ikony sú dodané voforme jedného pruhu, musí kompilátor vedie, kde sa plocha jednej ikony zaèí<strong>na</strong> a kde konèí. Ak kom−pilátoru povieme, e hranica je kadých 16 pixelov, bude schopný správne identifikova jednotlivéikony.6. Ulote obsahový a projektový súbor a zatvorte ich.Aby program mohol diagnostikova nový súbor s ikonovým pruhom, treba projektovýsúbor <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr zavrie a znova otvori.7. Opätovne otvorte váš projektový súbor s nápoveïou HTML.8. Vyberte záloku Contents, oz<strong>na</strong>ète obsahovú poloku, ktorú budete chcie editova,a klepnite <strong>na</strong> tlaèidlo Edit selection.9. Vyberte záloku Advanced a v zoz<strong>na</strong>me Image index vyberte pouívate¾<strong>sk</strong>ú ikonu.10. Zmeny potvrïte stlaèením tlaèidla OK a u<strong>sk</strong>utoènite kompiláciu projektového súborunápovede. Výsledok znázoròuje obr. 8.Ján HanákGrafika cez OpenGL14. èas: Heightmapping II.S augustovými horúèavami (aspoò dúfam, e je vonku teplo, v èase písania èlánku vládlineznesite¾né horúèavy) prišlo aj augustové èíslo PC REVUE a s ním aj štrnásta èas Grafikycez OpenGL. V predošlej èasti sme prevetrali OpenGL po teréne <strong>na</strong>èítanom z výškovej ma−py. Témou tejto èasti bude textúrovanie terénu a zisovanie kolízií medzi terénom a kame−rou. Take ideme <strong>na</strong> to!TEXTÚROVANIE TERÉNU. No, ¾ahko sa to povie, ale akou textúrou a ako ho otex−túrujeme? Najprv si odpovieme <strong>na</strong> prvú otázku. Terén si rozdelíme pod¾a výšky <strong>na</strong> tri èasti:níiny (textúra trávy), stredné polohy (textúra trávy s kameòmi) a hory (kamene so sne−hom). Z týchto textúr a z textúry terénu si vygenerujeme textúru, ktorá bude identická svýškovou mapou, ale bu−de farebná. Farba závisí odvýšky bodu. Pod¾a výškymu potom pridelíme zod−povedajúcu textúru. Nodobre, ale ako vytvorímespomí<strong>na</strong>nú textúru? Exis−tujú dva spôsoby. Ten pr−vý je jednoduchší, vyui−jeme alebo si <strong>na</strong>píšemeprogram, ktorý to urobí auloí <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> ako normál−nu textúru. Keï však chce−me zmeni terén, musímevygenerova novú textúruterénu. Ten druhý je flexi−Obr. 1bilnejší, ale aj zloitejší. Vo−lá sa procedural texturegeneration a textúru teré−nu vytvára len v pamäti poèas behu programu. Ale aj tento spôsob má nevýhody – hlav−ne sa zvýši výpoètová doba, pretoe pri kadom spustení musí program vygenerova tex−túru terénu. No poèet textúr <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u sa zníi. Tentoraz si povieme o tom prvom spôso−be, <strong>na</strong>budúce o druhom.Prv ako zaèneme <strong>na</strong>náša textúru <strong>na</strong> terén, musíme si túto textúru vytvori. Dlho somh¾adal program, ktorý by to umoòoval, a <strong>na</strong>šiel som. Na <strong>www</strong>.developer.opengl.cz sa<strong>na</strong>chádza zdrojový kód programu v Delphi, ktorému zadáte textúry troch výškovýchstupòov a výškovú mapu. Potom staèí u len jeden klik a za pár sekúnd máte vygene−rovanú textúru s ve¾kosou rovnou ve¾kosti výškovej mapy, ktorú si môete aj uloi.Jedinou nevýhodou je, e podporuje výškovú mapu len vo formáte BMP alebo JPG. Týmnám pribudol ïalší krok, a to <strong>sk</strong>onvertova výškovú mapu RAW <strong>na</strong> BMP a a potom ju<strong>na</strong>èíta. Ale to nie je a taký problém v porov<strong>na</strong>ní s tým, ko¾ko práce nám tento prog−ram ušetrí.Ak máme vygenerovanú textúru terénu, môeme sa pusti do programovania. Vy−chádzame zo zdrojového kódu z predošlého èísla, ale u aj s monosou textúrovania – èiu BMP, alebo JPG, to nechám <strong>na</strong> vás. Nezabudnite <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie textúry terénu! Do súbo−ru teren.cpp pridáme novú funkciu, ktorá bude priraïova textúrové koordináty prísluš−nému bodu.void Koordi<strong>na</strong>ty(float x, float y){Výpoèet koordinát je ve¾mi jednoduchý, platí, e koordináta u (x−ová súradnica textú−ry) sa vypoèíta, ak súradnicu bodu x <strong>na</strong> mape vydelíme ve¾kosou strany. Výpoèet koordi−náty v je obdobný, koordináta v je podiel z−ovej súradnice bodu <strong>na</strong> mape a dåky strany,ale pred výraz musíme da záporné z<strong>na</strong>mienko, pretoe smer do obrazovky má v OpenGLzáporné èíslo z−ovej súradnice.glTexCoord2f( (float)x/1024, −(float)z/1024);}Niè iné nám nebráni v tom, aby sme mohli terén vyrenderova. No spôsob renderova−nia terénu, aký sme si ukázali minule, je ve¾mi pomalý, pretoe sme pouívali štvoruhol−níky a kadý bod sme vykres¾ovali dvakrát, resp. štyrikrát, lebo patril viacerým štvoruhol−níkom. Ak si dobre spomí<strong>na</strong>te, OpenGL vie pracova aj s inými primitívami ako len soštvoruholníkmi a trojuholníkmi. Existuje tu aj tzv. pás trojuholníkov. Staèí zada dva vý−chodi<strong>sk</strong>ové body a tretí bod a u je prvý trojuholník <strong>na</strong> svete. Potom staèí zada ïalší boda máme druhý trojuholník. Takto to môeme opakova, a kým sa nedostaneme <strong>na</strong> koniecmapy. Lene ak sa dostaneme <strong>na</strong> koniec mapy, musíme sa nejako otoèi a <strong>na</strong>kresli ved¾adruhý pás trojuholníkov. Je to, akoby ste kosili trávnik v záhrade. Kosíte, a kým nedôj−dete <strong>na</strong> koniec, potom sa otoèíte a kosíte ïalej. Takýmto spôsobom vykreslíme aj <strong>na</strong>šuvýškovú mapu. Nech sa páèi, tu je funkcia RenderMap:void RenderMap(BYTE Vy<strong>sk</strong>ovaMapa[]){Na zaèiatok si definujeme premenné mx,my – pozícia <strong>na</strong> mape a x, y, z – súradnicevrcholu. Aby sme vedeli, kedy sa máme otoèi a vykresli ïalší pás, definujeme si pre−mennú typu boolean a <strong>na</strong>zveme ju otoc_sa.float mx,my;float x,y,z;bool otoc_sa=FALSE;110 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M EBezpeènosti nikdy nie je dos, a preto prv, ako zaèneme vykres¾ova, uistíme sa, èi pole,z ktorého <strong>na</strong>èítavame dáta, vôbec existuje.if(!Vy<strong>sk</strong>ovaMapa) return;Vyberieme textúru terénu – v <strong>na</strong>šom prípade texture[0] – a zaèneme kresli pás troj−uholníkov.glBindTexture(GL_TEXTURE_2D,texture[0]);glBegin(GL_TRIANGLE_STRIP);Celé kreslenie budeme robi cez dva vnorené cykly typu for. Prvý cyklus bude menihodnotu x a druhý y. Takto dosiahneme vykreslenie celej mapy. Treba však rozhodnú,ktorým smerom musíme vykres¾ova pozdå súradnice y, resp. z. Na to slúi práve pre−menná otoc_sa. Keï bude jej hodnota TRUE, budeme kresli odzadu dopredu a <strong>na</strong>opak.Tento zdrojový kód je podobný kódu z predchádzajúcej èasti, len pribudlo volanie funk−cie <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie koordinát.for ( mx = 0; my = 0; my −= 16 ){x = mx;y = Vy<strong>sk</strong>a(Vy<strong>sk</strong>ovaMapa, mx, my );z = my;Koordi<strong>na</strong>ty( (float)x, (float)z );glVertex3i(x, y, z);if ( (pos.y < Vy<strong>sk</strong>a (Vy<strong>sk</strong>ovaMapa, (int) pos.x, (int) pos.z) + 10) or (pos.y > Vy<strong>sk</strong>a(Vy<strong>sk</strong>ovaMapa, (int) pos.x, (int) pos.z) + 10) )Ak je táto podmienka splnená, upravíme polohu kamery <strong>na</strong> výšku terénu v danommieste plus 10. Musíme si však uvedomi, e sme zmenili iba polohu kamery, ale kame−ra „h¾adí“ <strong>na</strong> miesto, <strong>na</strong> ktoré pozerala pred jej premiestnením. Preto si vypoèítame roz−diel medzi starou a novou polohou kamery a toto èíslo pripoèítame k y−ovej súradnicivektora poh¾adu. Nakoniec u len staèí <strong>na</strong>stavi pozíciu kamery a ukonèi podmienkovýblok.nova_pos.y=(float) Vy<strong>sk</strong>a(Vy<strong>sk</strong>ovaMapa, (int) pos.x, (int) pos.y);float temp = nova_pos.y − pos.y;kamera.m_pohlad.y += temp; //pripocitaj rozdiel vysok k pohladukamera.NastavPoziciu( nova_pos.x, nova_pos.y, nova_pos.z, kamera.m_Pohlad.x,kamera.m_Pohlad.y, kamera.m_Pohlad.z, kamera.m_UpVector.x, kamera.m_UpVector.y,kamera.m_UpVector.z);}Takto jednoducho sme zabezpeèili detekciu kolízie medzi kamerou a terénom. Nie jeto síce <strong>na</strong>jefektívnejšie, ale funguje to. V niektorej z <strong>na</strong>sledujúcich èastí si povieme aj nieèoo detekcii kolízie medzi kamerou a polygónom, èo nám umoní jej pouitie aj v uzavre−tých priestoroch. Ale to a <strong>na</strong>budúce.GENEROVANIE TERÉNU. V predchádzajúcej èasti, keï sme sa uèili <strong>na</strong>èíta terén zvýškovej mapy, som povedal, e <strong>na</strong> generovanie výškovej mapy existuje ve¾a programov.Tentoraz si opíšeme jeden z <strong>na</strong>jlepších. Našiel som ho <strong>na</strong> nehe.gamedev.net v sekciiDownloads. Pouívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je ve¾mi jednoduché a aj zaèiatoèník dokáe po párminútach <strong>sk</strong>úmania funkcií vytvori prvú výškovú mapu. Jej vytváranie zaènete kliknutímx = mx + 16;y = Vy<strong>sk</strong>a(Vy<strong>sk</strong>ovaMapa, mx + STEP_SIZE, my );z = my;Koordi<strong>na</strong>ty( (float)x, (float)z );glVertex3i(x, y, z);}}Toto je prvý prípad, ktorý môe <strong>na</strong>sta. Postupne kreslíme ïalšie a ïalšie body, a kýmnedôjdeme <strong>na</strong> okraj mapy. Potom z cyklu a z podmienky vy<strong>sk</strong>oèíme. Teraz musíme ošet−ri aj druhý prípad, keï sa musíme otoèi a kresli pás trojuholníkov ved¾a predchádzajú−ceho, z èoho vyplýva, e musíme zmeni smer.else{for ( my = 0; my New. Otvorí sa vám èierne MDI okno, v kto−rom bude zobrazená mapa. Nasleduje klik <strong>na</strong> poloku v menu s názvom Generate > PerlinNoise algorithm. Otvorí sa ïalšie okno, v ktorom môete <strong>na</strong>stavi parametre generovaniaterénu. Program pouíva algoritmus perlin noise. V okne môete zada metódu genero−vania (fBm, fBm Turbulence, MultiFractal, HeteroMultiFractal, HybridMultiFractal a Ridget−MultiFractal). Takisto si môete zvoli výslednú ve¾kos mapy a <strong>na</strong>stavi premenné <strong>na</strong>generovanie šumu (terén nie je niè iné len šum). Nakoniec staèí jeden klik <strong>na</strong> tlaèidloGenerate a výšková mapa je <strong>na</strong> svete. Musím vás však upozorni <strong>na</strong> to, aby ste s ve¾kosouvýškovej mapy <strong>na</strong>rábali rozumne. Môe sa sta (a mne sa to aj stalo ☹), e pri zvoleníprive¾kých rozmerov vám zamrzne poèítaè. Program ponúka ešte jednu zaujímavú vec:náh¾ad v 3D. Takto sa môete pozrie <strong>na</strong> mapu ešte prv, ako ju vloíte do svojho progra−mu. Mapu však musíme aj uloi. Je škoda, e program ukladá mapy do formátu TGA,ktorý ešte nevieme <strong>na</strong>èíta (to ešte len príde). Preto si ju musíme <strong>sk</strong>onvertova do formá−tu RAW. Ako? Ve¾mi jednoducho. Pouijeme prehliadaè obrázkov YrfanView (kto by honepoz<strong>na</strong>l?), v òom otvoríme výškovú mapu a vo¾bou Save as ju uloíme ako RAW –od<strong>sk</strong>úšané <strong>na</strong> verzii 3.80. Potom ju len staèí aplikova do programu a máte originálnu výš−kovú mapu.ZÁVER. Aj táto èas Grafiky cez OpenGL sa konèí. Nabudúce si povieme nieèo o Pro−cedural texture generation alebo o kolíziách, alebo o <strong>na</strong>èítaní obrázkov TGA, ešte sa mu−sím rozhodnú. Prajem vám pekný zvyšok leta a niektorým aj úspešný štart do novéhoškol<strong>sk</strong>ého roka.Lukáš Staòa8/2003 PC REVUE 111


P R O G R A M U J E M EProgramujeme v jazyku C#11. èasV jedenástej èasti nášho seriálu o programovaní v C# sa budeme venova pouívate¾<strong>sk</strong>ydefinovaným typom, ktorými sú záz<strong>na</strong>my a zoz<strong>na</strong>my. Tieto pouívate¾<strong>sk</strong>y definované typynám v niektorých prípadoch z<strong>na</strong>ène u¾ahèia prácu, o èom sa èo<strong>sk</strong>oro presvedèíte sami.ZOZNAMY. Pouitie zoz<strong>na</strong>mov je vhodné v prípadoch, e premenná alebo nejaký atri−bút môe <strong>na</strong>dobúda jednu z obmedzeného poètu vopred známych hodnôt (spravidlareazcových). Zoz<strong>na</strong>my umoòujú týmto hodnotám priradi èíselné reprezentácie, ale stým rozdielom, e v programoch pracujete s ich reazcovými reprezentáciami. Deklaráciazoz<strong>na</strong>mu má <strong>na</strong>sledujúcu syntax:enum NazovZoz<strong>na</strong>mu { Hodnota1, Hodnota2, …, HodnotaN }Pri kompilácii sú hodnotám v zloených zátvorkách pridelené celoèíselné hodnoty.Èíslovanie sa zaèí<strong>na</strong> hodnotou 0 a kadej ïalšej hodnote je pridelená hodnota o 1 vyššia,ne bola predchádzajúca pridelená hodnota. Všimnite si, e jednotlivé hodnoty sú zapi−sované bez úvodzoviek. Implicitne sú hodnoty zoz<strong>na</strong>mu èíslované a reprezentované akohodnoty typu int, to však môete zmeni explicitnou deklaráciou typu:enum NazovZoz<strong>na</strong>mu : typ { Hodnota1, Hodnota2, …, HodnotaN }Typ zoz<strong>na</strong>mu môe by hocijaký z celoèíselných typov definovaných v C# (ich zoz<strong>na</strong>mnájdete v deviatej èasti tohto seriálu). Vdy si však musíte dáva pozor <strong>na</strong> to, aby ste poè−tom hodnôt neprekroèili rozsah, ktorý daný typ povo¾uje. K prekroèeniu rozsahu nemusídôjs len privysokým poètom poloiek (èo je vzh¾adom <strong>na</strong> ve¾ké rozsahy typov dosnepravdepodobné), ale aj explicitným priradením ve¾mi vysokých celoèíselných hodnôt.Explicitné priradenie hodnoty (alebo hodnôt) mono nebudete vyuíva tak èasto, aleje dobré o tejto monosti vedie, keïe v niektorých prípadoch môe ís o uitoèné zjed−nodušenie programu a ukladanie dát (<strong>na</strong>pr. do databázy) v urèitej štandardizovanejforme. Príklad explicitnej definície priradenej hodnoty:enum Tyzden : byte { Pondelok = 1, Utorok, Streda, Stvrtok, Piatok, Sobota, Nedela }Ako vidíte, explicitne sme priradili prvej hodnote èíslo 1, teda poloky nie sú èíslovanéod 0, ale od 1. Tu vyuívame fakt, e po explicitnom priradení hodnoty sú ïalšie hodno−ty zoz<strong>na</strong>mu èíslované od <strong>na</strong>posledy priradenej hodnoty, teda keï explicitne priradímeèíslo N, ïalšia hodnota bude ma priradené èíslo N+1 atï. Keïe môete explicitnú hod−notu priradi viacerým polokám zoz<strong>na</strong>mu, je potrebné si dáva pozor, aby nedošlo kduplicitám. Pozrime sa <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> tento príklad:enum Tyzden : byte { Pondelok = 3, Utorok = 1, Streda, Stvrtok, Piatok, Sobota, Nedela }Vzh¾adom <strong>na</strong> explicitné priradenia hodnôt bude ma poloka Pondelok rov<strong>na</strong>kú hod−notu ako Stvrtok (3). Na takéto prípady vás prekladaè nikdy neupozorní. Existujú prípady,v ktorých je takéto správanie iaduce, ale vo všeobecnosti by ste si <strong>na</strong> takéto duplicity malidáva pozor.Teraz u viete, ako deklarova zoz<strong>na</strong>my a akým nástrahám sa pri ich deklarácii vyhnú,take je <strong>na</strong>èase, aby sme si ukázali, akým spôsobom je moné zoz<strong>na</strong>my poui. Pouitiezoz<strong>na</strong>mov je ve¾mi jednoduché, prvým krokom, ktorý musíte vyko<strong>na</strong>, je deklarácia pre−mennej, ktorej typ bude deklarovaný rov<strong>na</strong>kým menom, akým je deklarovaný záz<strong>na</strong>m:Tyzden t;Premenná t je teraz typu Tyzden a môe <strong>na</strong>dobúda hodnoty definované týmto zoz<strong>na</strong>−mom. Momentálne však nemá priradenú iadnu hodnotu a pri pokuse o jej pouitie vnejakom výraze vás <strong>na</strong> túto <strong>sk</strong>utoènos upozorní kompilátor. Pred pouitím jej musíte pri−radi nejakú hodnotu, teda ju musíte inicializova ako ktorúko¾vek inú premennú. Pri−radenie hodnoty je moné takto:t = Tyzden.Streda;Teraz bude premenná t obsahova èíslo zodpovedajúce èíslu hodnoty Streda v zoz<strong>na</strong>−me Tyzden. Pokia¾ vychádzame z predchádzajúcej deklarácie, kde sme explicitne priradilihodnote Pondelok èíslo 1, bude ma premenná t hodnotu 3. Nie je však moné priradijednoducho hodnotu 3 premennej t takto:t = 3; // chyba pri kompiláciiJazyk C# takúto implicitnú konverziu neumoòuje, preto musíte poui explicitnú kon−verziu:t = (Tyzden) 3;V tomto prípade u bude výsledok pod¾a oèakávania.Pokia¾ sa pokúsite vypísa hodnotu premennej typu zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> konzolu, zí<strong>sk</strong>atetextovú reprezentáciu hodnoty zoz<strong>na</strong>mu, ktorú premenná reprezentuje, resp. ktorej èísloje zhodné s tým, ktoré premenná obsahuje. Nasledujúci kód:Console.WriteLine(t);bude ma teda za následok vypísanie reazca „Streda“ do konzoly.Typ zoz<strong>na</strong>m je interpretovaný ako hodnotový, èo so sebou prináša všetky dôsledkyspomí<strong>na</strong>né v deviatej a piatej èasti tohto seriálu, a to v oddieloch venovaných rozdielommedzi hodnotovým a referenèným typom.Kadý zoz<strong>na</strong>m je reprezentovaný triedou Enum a kadá premenná jej inštanciou. Tomôe vies k menšiemu zmätku v súvislosti s tým, e zoz<strong>na</strong>m je hodnotovým typom, notakýchto anomálií nájdete v jazyku C# viac. Výhodou však je, e môeme poui metódydefinované triedou Enum (menný priestor System) v <strong>na</strong>šich programoch prostredníctvompremenných typu zoz<strong>na</strong>m. Ako príklad nám môe poslúi metóda ToString(), ktorá vrátitextovú reprezentáciu hodnoty uloenej v premennej. To vyuíva okrem iných <strong>na</strong>pr. ajmetóda WriteLine triedy Console. Ak teda chceme zí<strong>sk</strong>a názov vybranej poloky obsiah−nutej v premennej t, spravíme to takto:string meno = t.ToString(); // pouitie ako v prípade objektuZÁZNAMY. Záz<strong>na</strong>my sú ve¾mi podobné triedam, ktorým sme venovali zatia¾ väèšiu èastohto seriálu. Hlavným rozdielom je fakt, e triedy sú referenèným typom, a teda ich in−štancie sú uloené v halde, zatia¾ èo záz<strong>na</strong>my sú hodnotovým typom a ich inštancie súuloené v zásobníku. Z tohto faktu vyplýva viacero dôsledkov, o ktorých ste sa u v <strong>na</strong>šomseriáli mohli doèíta, ako tie <strong>na</strong>jdôleitejšie spomeniem odovzdávanie hodnotou, a nieodkazom cez parametre metód alebo monos kopírovania pri pouití operátora prirade−nia <strong>na</strong>miesto klasického priradenia adresy. Záz<strong>na</strong>m sa v tomto oh¾ade teda správa ako pri−mitívny dátový typ.Deklarácia záz<strong>na</strong>mu má <strong>na</strong>sledujúcu syntax:struct NazovZaz<strong>na</strong>mu {// … deklarácie èlen<strong>sk</strong>ých premenných a definície metód}V tele záz<strong>na</strong>mu môete deklarova èlen<strong>sk</strong>é premenné a definova metódy rov<strong>na</strong>kýmspôsobom ako v triedach. Monos definovania metód sa vám môe zda trochu zará−ajúca vzh¾adom <strong>na</strong> hodnotovú podstatu záz<strong>na</strong>mov. Mne táto monos takisto pripada−la ve¾mi zvlášt<strong>na</strong>, ale mono ju celkom dobre vyui. Je ove¾a jednoduchšie umiestni me−tódy <strong>na</strong> spracovanie dát obsiahnutých v záz<strong>na</strong>me priamo do tohto záz<strong>na</strong>mu ako <strong>na</strong> tentoúèel vytvára osobitnú triedu (èi triedy). Toto môe vies k zamysleniu sa <strong>na</strong>d tým, preèojazyk C# ponúka aj triedy, aj záz<strong>na</strong>my a v akých prípadoch je vhodnejšie poui triedu av akých záz<strong>na</strong>m. Odpoveï <strong>na</strong> túto otázku je relatívne jednoduchá: záz<strong>na</strong>my sa pouívajúv prípadoch, kde sa kladie dôraz <strong>na</strong> dáta a hodnotu, triedy zasa v prípadoch, kde sa kla−die dôraz <strong>na</strong> funkènos. Existujú však prípady, keï je <strong>na</strong>ozaj aké tieto <strong>sk</strong>utoènosti roz−líši, take väèšinou to bude <strong>na</strong> vás programátoroch, ktorú alter<strong>na</strong>tívu zvolíte.Medzi triedami a záz<strong>na</strong>mami existuje však ešte nieko¾ko väèších èi menších odlišností,<strong>na</strong> ktoré musíte pri ich pouití bra oh¾ad. Prvým rozdielom, s ktorým sa oboznámime, jemonos vytvárania konštruktorov. Záz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> rozdiel od triedy nemôe obsahova prog−ramátorom definovaný implicitný (bezparametrický) konštruktor. Príèinou je fakt, eimplicitný konštruktor vytvorí kompilátor a jeho obsahom je vdy inicializácia èlen<strong>sk</strong>ýchpremenných. Tento implicitný konštruktor je vytvorený dokonca aj v prípade, e zadefi−nujete svoj vlastný (explicitný) konštruktor. Pokia¾ budete vytvára vlastný konštruktor,nesmiete zabudnú inicializova všetky èlen<strong>sk</strong>é premenné. Ak túto podmienku nesplníte,nepodarí sa vám zdrojový text <strong>sk</strong>ompilova. Nasledujúci príklad demonštruje jednoduchýzáz<strong>na</strong>m s konštruktorom:struct Osoba {private string meno, priezvi<strong>sk</strong>o;private int vek;public Osoba(string meno, string priezvi<strong>sk</strong>o, int vek) {/* musíme inicializova všetky èlen<strong>sk</strong>é premenné */this.meno = meno;this.priezvi<strong>sk</strong>o = priezvi<strong>sk</strong>o;this.vek = vek;}}Vidíte, e spôsob deklarácie èlen<strong>sk</strong>ých premenných èi definície konštruktora je identic−ký ako v prípade tried – takisto je moné pouíva kvalifikátory prístupu, vïaka ktorýmmôete hodnoty zapuzdri do záz<strong>na</strong>mu rov<strong>na</strong>ko ako do triedy.Tento záz<strong>na</strong>m obsahuje tri èlen<strong>sk</strong>é premenné – meno, priezvi<strong>sk</strong>o a vek. Tieto premen−né sú inicializované <strong>na</strong>ším explicitným konštruktorom (v prípade jeho pouitia). Keby smeniektorú z nich neinicializovali, text by nemohol by preloený.Ako sme si u povedali, prekladaè vytvorí aj implicitný bezparametrický konštruktor,ktorý inicializuje všetky èlen<strong>sk</strong>é premenné príslušnými nulovými hodnotami v závislosti odich typu (hodnota 0, false alebo null).ZÁVER. Teraz vám u iste nebude robi problém pouitie zoz<strong>na</strong>mov a takisto u viete,èo je to záz<strong>na</strong>m. Záz<strong>na</strong>mom sa však <strong>na</strong>budúce ešte budeme venova, keïe zatia¾ sme sipovedali iba o základoch tohto konceptu. Ukáeme si, ako záz<strong>na</strong>my pouíva v progra−moch a <strong>na</strong> èo by ste si mali pri ich pouití dáva pozor. Dovtedy vám prajem príjemný zvy−šok augusta.Andrej Chu112 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M EDirect Animation / 7. èasV predchádzajúcej èasti sme sa zaoberali udalosami. Zatriedili sme ich do základnýchkategórií, priblíili sme si triedu DAEvent, ktorá je k¾úèová pre definovanie udalostí. Na−koniec sme si predstavili aj funkciu lib.Until(), ktorá je, <strong>na</strong>opak, základom obsluhy udalostí.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade si ukáeme obsluhu jednoduchej èasovej udalosti.Príklad JS.7.1V príklade je pouitá okrem iných aj funkcia triedy DANumber, DANumberObj.Extract(),ktorá slúi <strong>na</strong> konverziu hodnoty typu DANumber <strong>na</strong> èíselný typ integer. Pouitá funkcialib.Sub(a, b) vracia rozdiel hodnôt a, b.Posledná oblas, ktorá súvisí s reaktívnymi objektmi a obsluhou udalostí, je tzv. Picking– výber objektu. Výber objektu je udalos, ku ktorej dôjde v momente, keï sa kurzor<strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>d daným objektom a pouívate¾ stlaèí jedno z tlaèidiel myši. Tomuto sme saèiastoène venovali u v druhej èasti seriálu. Vtedy sme však ešte nepoz<strong>na</strong>li triedu DAEvent.Základom je oz<strong>na</strong>èi objekt triedy DAImage ako pickable pomocou funkcieDAImageObj.Pickable().Tá vytvorí z pôvodného objektu DAImage reaktívny objekt. To z<strong>na</strong>mená, e objekt jeschopný reagova <strong>na</strong> pouívate¾<strong>sk</strong>é vstupy. Reakciou je vyvolanie udalosti ihneï, ako saukazovate¾ myši dostane <strong>na</strong>d daný objekt. Podmienkou je, e medzi ukazovate¾om myši aobrázkom nesmie stá nijaký iný objekt, ako <strong>na</strong>pr. iný obrázok alebo 3D objekt. Funkciavracia objekt triedy DAPickableResult. Táto trieda má tri dôleité vlastnosti: DAPickableResultObj.Image, DAPickableResultObj.Geometry, DAPickableResultObj.PickEvent.Vlastnosti Image (objekt typu DAImage) a Geometry (objekt typu DAGeometry) vracajúobrázok alebo 3D objekt <strong>na</strong>stavený ako pickable a vlastnos PickEvent (objekt typu DA−Event) predstavuje vyvolanú udalos. Príklad <strong>na</strong> Picking bol uvedený v druhej èasti seriálu.Ako sme u spomenuli, všetky objekty (behaviors) sa môu správa ako statické, èaso−vo závislé alebo reaktívne. To z<strong>na</strong>mená, e ich hodnota je buï konštantná, funkcia èasu,alebo dôsledok pouívate¾<strong>sk</strong>ého vstupu. Èasovo závislé objekty vytvárame vhodným kom−binovaním viacerých objektov (jeden z nich je obyèajne lib.LocalTime). Reaktívne objektyvytvárame pomocou funkcií lib.Until a lib.UntilEx. Tieto dve funkcie sú relevantné k triedeDABehavior, ktorú si teraz priblíime, èím budeme ma v ruke všetky nástroje <strong>na</strong> vytvára−nie a ovládanie objektov (behaviors).TRIEDA DABEHAVIOR. Všetky objekty tried odvodených od triedy DABehavior dedia,zdie¾ajú funkcie triedy DABehavior. Zoz<strong>na</strong>m týchto odvodených tried bol uvedený v pred−chádzajúcej èasti.FUNKCIE TRIEDY DABEHAVIOR. Funkcie: DABehaviorObj.Duration(lenght) a DA−BehaviorObj.DurationAnim(lenght) obmedzia dobu zmeny èasovo závislého objektu <strong>na</strong>presne stanovený èas tým, e vrátia pôvodný objekt s dåkou trvania pod¾a parametra lenght.Po uplynutí tejto doby je hodnota objektu snímka (s<strong>na</strong>pshot) posledného stavu objektu v èaselenght. V prípade Anim variantu funkcie je parameter lenght objekt triedy DANumber.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade vytvoríme animovaný objekt triedy DAColor, ktorého hodno−ta sa bude meni s èasom. Zabezpeèíme to tak, e ako posledný parameter funkcie lib.ColorRGBAnim() uvedieme lib.LocalTime. Dobu zmeny objektu obmedzíme <strong>na</strong> dve sekun−dy funkciou DABehaviorObj.Duration().Príklad JS.7.2Funkcia DABehaviorObj.GetClassName() vracia názov triedy objektu DABehaviorObj v tva−re reazca.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade zobrazíme jednoduchý objekt spolu s názvom jeho triedy.Príklad JS.7.3Teraz sa <strong>na</strong> chví¾u opä vrátime k reaktívnym objektom a k obsluhe udalostí, a to vsúvislosti s funkciouDABehaviorObj.Init(behavior).Tá inicializuje vytvorený a zatia¾ neinicializovaný objekt. Neinicializovaný objekt vytvorí−me vo VBScripte takto:Set obj = CreateObject("DirectAnimation.DAColor")V prípade JScriptu je postup <strong>na</strong>sledujúci:obj = new ActiveXObject("DirectAnimation.DAColor");Potom obj predstavuje neinicializovaný objekt triedy DAColor. Inicializáciu vykonáme<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>sledujúcim zápisom:obj.Init(lib.Until(myBlue, myEvent, lib.Until(myRed, myEvent, obj)));Tým dosiahneme, e pri vyvolávaní udalosti myEvent sa bude objekt obj meni z myBlue<strong>na</strong> myRed a <strong>na</strong>opak. Celý postup inicializácie objektu si ukáeme <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúcom príkla−de, v ktorom pri kliknutí ¾avým tlaèidlom bude dochádza k zmene objektu myColor.Príklad JS.7.4


P R O G R A M U J E M E//−−>lib.Point2(−25,25), lib.Point2(25,−25));imgRect = imgRect.Opacity(0.6);// zobrazit modelda.Image = imgRect;da.Start();Keby sme riadky v èasti inicializácie objektu <strong>na</strong>hradili <strong>na</strong>pr. zápisom:myColor = lib.Until(cTeal, myEvent, lib.Until(cNavy, myEvent, cTeal)));potom k zmene objektu myColor by došlo práve dvakrát. Ak chceme dosiahnu poèetneneobmedzenú zmenu objektu myColor, teda v <strong>na</strong>šom prípade vdy, ak dôjde k udalostimyEvent, musíme poui zápis ako v príklade 7.4 spolu s funkciou DABehaviorObj.Init().Ïalšia funkcia IsReady(bBlock), pomáha urèi, èi boli prevzaté (importované) všetkyèasti objektu, v prípade, e boli pouité funkcie lib.Import... Parameter bBlock je typu boo−lean. Ak <strong>na</strong>stavíme jeho hodnotu <strong>na</strong> TRUE, funkcia èaká, pokia¾ nie je dokonèený import všet−kých zloiek. Funkcia vracia TRUE v prípade, e je dokonèený import všetkých zloiek.Funkcia DABehavior.Repeat(repetitions) zabezpeèí opakovanie animovaného objektupod¾a poètu uvedeného prostredníctvom parametra repetitions.Funkcia DABehavior.RepeatForever() je podobná. Zabezpeèí nekoneèné opakovanieanimovania objektu. V <strong>na</strong>sledujúcom príklade z predchádzajúcich èastí aplikujeme funk−ciu <strong>na</strong> objekt transformácie.Príklad JS.7.5Na rozdiel od predchádzajúcich <strong>na</strong>sledujúca funkcia DABehavior.RunOnce() spôsobípráve jedno spustenie animovaného objektu. Jej pouitie si ukáeme ïalej <strong>na</strong> príklade è. 7.6.Ïalšia funkcia z triedy DABehavior umoòuje tzv. substitúciu èasu. V predchádzajúcichpríkladoch sme èasto pouívali vlastnos lib.LocalTime, aby sme dosiahli animovanieobjektu. No nie vdy nám samotná vlastnos LocalTime bude staèi. Tá toti vracia hod−notu, ktorá sa zaèí<strong>na</strong> nulou a postupne <strong>na</strong>rastá o jednu jednotku za sekundu. Ak bude−me chcie dosiahnu inú rýchlos animácie objektu, nech u ide <strong>na</strong>pr. o akýko¾vek náso−bok pôvodnej rýchlosti, pouijeme pre konkrétny animovaný objekt funkciu DABeha−vior.SubstituteTime(), ktorá substitúciu èasu zabezpeèuje. FunkciaDABehavior.SubstituteTime(a),vytvorí nový objekt z existujúceho objektu triedy DABehavior a objektu triedy DANumber,ktorý <strong>na</strong>hrádza objekt LocalTime. Týmto môeme dosiahnu rôzne rýchlosti pohybu objektu,zrýchlené, spomalené prehrávanie, pozastavenie videosekvencií èi akéko¾vek iné zmeny objek−tu triedy DABehavior a, samozrejme, i objektov ostatných tried odvodených od triedy DABe−havior. Parameter a je objekt triedy DANumber, ktorý <strong>na</strong>hradzuje objekt LocalTime.Ukáeme si nejaké príklady pouitia substitúcie.Najprv vytvoríme bod (objekt triedy DAPoint2), ktorého súradnica y bude rovná nule asúradnica x sa bude meni spolu s LocalTime.bod1 = lib.DAPoint2Anim(lib.LocalTime, lib.DANumber(0));„Zamrznutie“ bodu <strong>na</strong> hodnote <strong>na</strong>pr. [20, 0] zabezpeèíme pomocou substitúcie takto:bod2 = bod1.SubstituteTime(20);Nakoniec dvakrát pomalší pohyb, t. j. LocalTime / 2, dosiahneme týmto zápisom:bod3 = bod1.SubstituteTime(lib.Div(lib.LocalTime, 2));Pre úplnos: pouitá funkcia lib.Div(a, b) vracajúca podiel parametrov a, b je funkciarelevantná k triede DANumber, ku ktorej sa ešte vrátime.Ïalšou výz<strong>na</strong>mnou oblasou je výme<strong>na</strong> (switching) objektov. Ide o výmenu jednéhoobjektu správania za druhý. Túto výmenu zabezpeèuje funkciaDABehaviorObj.SwitchTo(newBehavior).Výme<strong>na</strong> objektov je uitoèná <strong>na</strong>pr. v momente, keï sa v animácii dostaneme do stavu,keï je potrebné úplne <strong>na</strong>hradi jeden objekt za druhý. Predpokladom úspešnej výmeny jevytvori z východi<strong>sk</strong>ového objektu (initial behavior) vymenite¾ný objekt (modifiable beha−vior), a to pomocou funkcie z triedy DAStatics lib.ModifiableBehavior(). Vlastnú výmenupotom vykonáme <strong>na</strong>pr. týmto zápisom:// výme<strong>na</strong> objektu objA za objBobjA.SwitchTo(objB);FUNKCIE RELEVANTNÉ K TRIEDE DABEHAVIOR. Doplòujúcou funkciou k funk−cii DABehaviorObj.SwitchTo() je, ako sme u uviedli, funkcia z triedy DAStatics:lib.ModifiableBehavior(initialBehavior).Funkcia vytvorí z východi<strong>sk</strong>ového objektu vymenite¾ný objekt, teda objekt, ktorý budemoné za chodu animácie <strong>na</strong>hradi iným. Celý proces výmeny potom u<strong>sk</strong>utoèníme takto:// umonenie výmeny objektu farbafarba = lib.ModifiableBehavior(lib.Red);img = lib.SolidColorImage(farba);.... // niekde ïalej v programe// výme<strong>na</strong> objektu farbafarba.SwitchTo(lib.Red);Takto vyko<strong>na</strong>ná zme<strong>na</strong> sa ihneï prejaví aj v objekte img, a to i bez definovania uda−losti a pouitia funkcie lib.Until().Druhá funkcia z tejto <strong>sk</strong>upiny je základom <strong>na</strong> vytváranie sekvenèných animácií. Umo−òuje za sebou zoradi jednotlivé objekty správania (behaviors) a vytvori tak urèitú postup−nos, sekvenciu týchto objektov. Pouitie takýchto sekvencií je v prípade webu <strong>na</strong>pr. privytváraní rôzne animovaných <strong>na</strong>vigaèných tlaèidiel, keï potrebujeme, aby sa za urèitúdobu v rámci jedného objektu, v tomto prípade tlaèidla, vymenilo nieko¾ko bitmapovýchobrázkov. Podobne sa postupuje i pri vytváraní jednoduchých 2D hier s pouitím tzv.sprajtov, keï pohybujúci sa objekt je tvorený väèším poètom rýchlo sa striedajúcich spraj−tov, èo vytvára efekt animácie. Na vytváranie takýchto sekvencií pouijeme funkciulib.Sequence(a, b).Funkcia vracia objekt triedy DABehavior, ktorý predstavuje sekvenciu objektov a, b trie−dy DABehavior. Objekt a je prvý a objekt b je druhý objekt zaradený do sekvencie. V <strong>na</strong>sle−dujúcom príklade si ukáeme vytvorenie jednoduchých sekvencií.Príklad JS.7.6.


P R O G R A M U J E M E).RunOnce();MLTransf = RRTransf.Transform(lib.Translate2Anim(lib.SlowInSlowOut(0, −200, tML, 1),lib.DANumber(0))).RunOnce();// vytvorenie sekvencie pre opislen = labels.length;label = lib.DAString("").Duration(0);for (i=0; iV príklade sme postupne vytvorili dve sekvencie. Jed<strong>na</strong> obsahovala štyri transformáciea druhá opis transformácií. Kadá transformácia trvala urèitý èas. Jednotlivé èasy smeuloili v poli. Pri definovaní transformácií bola pouitá i funkcia DABehaviorObj.RunOnce(). Bolo ju treba poui, pretoe kadá <strong>na</strong>sledujúca transformácia vychádzala z pred−chádzajúcej (pre zí<strong>sk</strong>anie poèiatoènej polohy elementu) a bolo neiaduce, aby sa kadápredchádzajúca transformácia zase opakovala. To je aj výz<strong>na</strong>m funkcie DABehaviorObj.RunOnce() – zabezpeèi práve jedno spustenie animovaného objektu. Nakoniecmôete vy<strong>sk</strong>úša, èo sa stane, ak funkciu DABehaviorObj.RunOnce() z kódu odstránite.Poslednou <strong>sk</strong>upinou funkcií sú funkcie <strong>na</strong> obsluhu udalostí:lib.Cond(bool, a, b),lib.Until(a, e, b),lib.UntilEx(a, e).S poslednou funkciou sme sa u oboznámili pri obsluhe udalostí. Funkcia lib.Cond(bool. a. b) má podobný charakter. Vracia jeden z dvoch objektov triedy DABehavior aalebo b – pod¾a hodnoty parametra bool (trieda DABoolean), ktorá je buï TRUE, aleboFALSE.Na funkciu lib.UntilEx(a,e) sa pozrieme v ïalšej èasti. Pre jej pochopenie sa však eštevrátime k funkciám triedy DAEvent, ku ktorým sme sa zatia¾ nedostali. Ïalej si koneèneopíšeme triedu DANumber, ktorá je posledným chýbajúcim èlánkom <strong>na</strong> vytváranie 2D, aleaj 3D animácií v prostredí DirectAnimation. Na záver ešte pripomí<strong>na</strong>m, e podrobnú refe−renciu kninice DirectAnimation, ako aj <strong>sk</strong>riptovacích jazykov JScript a VBScript, v ktorýchsú vytvorené všetky uvedené príklady, nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.msdn.com.Andrej LuchavaAko <strong>na</strong> Visual Basic .NET5. èasPo predošlej exkurzii do problematiky dátových typov sa tentoraz pozrieme <strong>na</strong> ïalšie arozhodne nemenej zaujímavé oblasti programovania. Naj<strong>sk</strong>ôr si vysvetlíme proces impli−citného a explicitného u<strong>sk</strong>utoèòovania konverzií hodnôt rôznych dátových typov. Ïalejbude <strong>na</strong>sledova ozrejmenie pojmu argument a parameter a ukáeme si, aké variantyodovzdávania argumentov nám VB .NET po<strong>sk</strong>ytuje. Okrem u spomí<strong>na</strong>ných tematickýchokruhov je pre vás pripravené mnostvo uitoèných komplementárnych informácií.CHARAKTERISTIKA KONVERZNÝCH MECHANIZMOV. Pri vývoji <strong>sk</strong>utoènýchaplikácií je ve¾mi èasto potrebné u<strong>sk</strong>utoèni konverziu hodnôt jedného dátového typu doiného. Aby mohli by konvertované hodnoty premenných rozlièných dátových typov, jepotrebné poui istý protokol, ktorému sa vraví konverzný mechanizmus. Pouitím konverz−ného mechanizmu môe programátor u<strong>sk</strong>utoèni elate¾nú konverziu. Visual Basic .NETponúka v zásade dva konverzné mechanizmy pre implicitné a explicitné konverzné operácie.IMPLICITNÉ KONVERZIE. Pri implicitných konverziách preberá všetky starosti s týmtoprocesom spojené <strong>na</strong> seba sám Visual Basic .NET. Implicitné konverzie sú tak vykonávanéautomaticky bez zásahu programátora. Uvaujme <strong>na</strong>sledujúci príklad:Dim a As Byte, b As Shorta = 100b = aMe.Text = bV programovom kóde sú deklarované dve premenné: premenná a dátového typu Byte apremenná b dátového typu Short. V ïalšom kroku je do premennej a uloená hodnota 100.Z poh¾adu preberanej problematiky je <strong>na</strong>jzaujímavejší tretí riadok kódu, v ktorom dochádzak priradeniu hodnoty premennej a do premennej b. Obe premenné sú však deklarovanépouitím rozlièných dátových typov a takisto sa líšia rozsahom hodnôt (v tomto prípade celo−èíselných), ktoré môu uchova. Ako teda prebieha priradenie? Odpoveïou je aplikácia impli−citného konverzného mechanizmu. Visual Basic .NET automaticky pretypuje hodnotu pre−mennej a <strong>na</strong> dátový typ cie¾ovej premennej (Short) a následne priradí túto hodnotu do pre−mennej b. Keïe rozsah dátového typu Byte je ove¾a menší ako rozsah dátového typu Short,je implicitná konverzia realizovaná bez akýchko¾vek problémov, resp. bez akejko¾vek stratydát. Tým sa však ukáka implicitných konverzií nekonèí, pretoe ihneï v ïalšom kroku je pri−radená hodnota premennej b do vlastnosti Text aktuálnej inštancie formulára (ak predpo−kladáme, e uvedený kód je umiestnený v udalostnej procedúre Click ovládacieho prvkuButton). Vlastnos Text je však schopná prija iba hodnotu v podobe dátového typu String,i<strong>na</strong>k povedané, reazec textových z<strong>na</strong>kov. Na druhej strane premenná b obsahuje celoèísel−nú hodnotu. Aké je riešenie tejto situácie? Pravdupovediac, ve¾mi podobné tej predchá−dzajúcej, pri ktorej dochádzalo k implicitnej konverzii hodnôt medzi oboma premennými.Opä sa tak k slovu dostáva Visual Basic .NET, ktorý vezme hodnotu premennej b (100) aautomaticky ju prevedie <strong>na</strong> textový reazec. Takto sa teda z hodnoty 100 stáva textovýreazec „100“ (hodnota stráca svoju numerickú podstatu a je konvertovaná do podobytextových z<strong>na</strong>kov). Textový reazec je priradený do vlastnosti Text aktuálnej inštancie trie−dy formulára.Všetky konverzné operácie opísané v predchádzajúcom odseku spadajú do oblastiimplicitných konverzií (boli u<strong>sk</strong>utoènené bez zásahu programátora). Implicitné konverziesú iste uitoèné a v mnohých prípadoch ich automatická realizácia u¾ahèuje programáto−rovi ivot. No ako sa vraví, kadá minca má dve strany a tak to je aj v tomto prípade.Pozrime sa <strong>na</strong> ïalšiu programovú ukáku:Dim c As Short, d As Integerd = 50000c = dMe.Text = cTeraz pracujeme s premennou c dátového typu Short a premennou d dátového typuInteger. Po deklarácii je do premennej d priradená numerická hodnota 50000. V ïalšomkroku je pokus o priradenie hodnoty premennej d do premennej c. Áno, ide o pokus,pretoe táto forma implicitnej konverzie nebude úspešná a <strong>sk</strong>onèí sa chybou System.OverflowException. Pozrime sa preèo. Aktuál<strong>na</strong> hodnota premennej d je pri priradení50000. Ešte pred samotným priradením je však u<strong>sk</strong>utoènená kontrola rozsahu dátovýchtypov a Visual Basic .NET zistí, e nie je moné do premennej c, ktorá je dátového typuShort, uloi hodnotu 50000, pretoe táto hodnota presahuje stanovený rozsah dátovéhotypu Short (). V tomto okamihu je vygenerovaná výnimka, ktorá za−staví beh programu (presnejšie ide o chybu preteèenia rozsahu dátového typu). Ako vidí−te, treba dáva pozor <strong>na</strong> logickú štruktúru programového kódu aj pri pouití implicitnýchkonverzných mechanizmov.Implicitné konverzie sa u<strong>sk</strong>utoèòujú aj pri odovzdávaní hodnoty (argumentu) volanejprocedúre:Private Sub Button1_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles Button1.ClickDim g As Integerg = 2F1(g)End SubPrivate Sub F1(ByVal x As Double)Me.Text = System.Math.Log(x)End SubV udalostnej procedúre Button1_Click je deklarovaná premenná g dátového typuInteger a tejto premennej je priradená hodnota 2. Exekúcia programu pokraèuje zavola−ním procedúry F1, ktorej je ako argument po<strong>sk</strong>ytnutá hodnota premennej g (2). Z dekla−rácie procedúry F1 je však zrejmé, e parameter procedúry (x) je deklarovaný s pouitím8/2003 PC REVUE 115


P R O G R A M U J E M Edátového typu Double, a tak je schopný prijíma iba numerické hodnoty s pohyblivoudesatinnou èiarkou. Celú záhadu zase vyrieši Visual Basic .NET, ktorý po<strong>sk</strong>ytnutý argumentpretypuje <strong>na</strong> hodnotu dátového typu Double, ktorá bude vzápätí umiestnená do para−metra x procedúry F1. Kópia zí<strong>sk</strong>aného argumentu sa pouije v tele procedúry <strong>na</strong> výpo−èet prirodzeného logaritmu. Metóda, resp. funkcia Log vracia návratovú hodnotu typuDouble, ktorá je implicitne prevedená <strong>na</strong> textový reazec a uloená do vlastnosti Textaktuálnej inštancie triedy formulára.Visual Basic .NET podporuje z<strong>na</strong>èné mnostvo implicitných konverzií (tab. 1).Tab. 1Názov dátového typuByteShortIntegerLongSingleCharImplicitné konverzie do dátových typovShort, Integer, Long, Single, Double, DecimalInteger, Long, Single, Double, DecimalLong, Single, Double, DecimalSingle, Double, DecimalDoubleInteger, Long, Single, Double, DecimalEXPLICITNÉ KONVERZIE. V prípade, ak nie je moné u<strong>sk</strong>utoèni implicitnú kon−verziu hodnôt dátových typov, je moné vyui druhú alter<strong>na</strong>tívu, ktorú ponúka konverz−ný mechanizmus Visual Basicu .NET. Pri explicitnej konverzii je do konverzného procesuzainteresovaný samotný programátor, ktorý musí výslovne špecifikova predmet a metó−du konverzie. Explicitné konverzie sú potrebné <strong>na</strong>jmä vtedy, ak pri programovaní pouí−vate vo¾bu Option Strict On. Táto vo¾ba, ako sme si povedali u minule, zabraòuje stratedát pri realizácii konverzných operácií. Okrem toho zakazuje implicitné konverzie medzièíselnými dátovými typmi a dátovými typmi <strong>na</strong> uchovanie textových z<strong>na</strong>kov, resp. reaz−cov. Ak je vo¾ba Option Strict aktivovaná, je okamite vyadovaná deklarácia kadej po−uitej premennej a je zakázané aj dy<strong>na</strong>mické urèenie väzby pomocou generického typupremennej (Object).Ak chcete aktivova vo¾bu Option Strict, umiestnite zápis Option Strict On pred akýko¾vek progra−mový kód (<strong>na</strong>pr. pred kód triedy formulára).Pri explicitných konverziách sa vo Visual Basicu .NET pouíva špeciál<strong>na</strong> funkcia CType,ktorej prácu predstavuje <strong>na</strong>sledujúci výpis zdrojového kódu (pritom predpokladáme, epouívame vo¾bu Option Strict On):Dim m As String, n As Doublen = 10.567m = CType(n, String)Me.Text = mKeby sme v tomto prípade nepouili konverznú funkciu CType, konverzný mechaniz−mus by nemohol by vôbec u<strong>sk</strong>utoènený, pretoe, ako sme u spomenuli, pouitie vo¾byOption Strict znemoòuje konverzie hodnôt numerických dátových typov do dátovýchtypov urèených <strong>na</strong> ukladanie textových reazcov. Funkcia CType pracuje s dvoma para−metrami. Prvý parameter predstavuje vstupnú hodnotu, ktorá má by podrobená konver−zii. Druhý parameter tvorí názov cie¾ového dátového typu, do ktorého chceme pretrans−formova vstupnú hodnotu. V <strong>na</strong>šom prípade sú v kóde deklarované dve premenné: m dá−tového typu String a n dátového typu Double. Do premennej n je uloená hodnota s de−satinnou èasou. Priame priradenie tejto hodnoty do premennej m nie je so zapnutouvo¾bou Option Strict moné. Z tohto dôvodu je zavolaná funkcia CType, ktorá zabez−peèuje pretypovanie vstupnej hodnoty <strong>na</strong> poiadanie. Návratovú hodnotu funkcie CTypetvorí textový reazec „10.567“, ktorý je v poslednom kroku uloený do vlastnosti Textaktívnej inštancie triedy Form1.Ak budete chcie spusti z vašej aplikácie inštanciu aplikácie Word, môete poui tentoprogramový kód:Dim obj As Word.Applicationobj = CType(CreateObject("Word.Application"), Word.Application)With obj.Documents.Add().Visible = True.Activate()End WithAby tento kód pracoval správne, je potrebné zaèleni do aplikaèného projektu odkazy<strong>na</strong> nevyhnutné objektové kninice:1. V okne Solution Explorer klepnite pravým tlaèidlom myši <strong>na</strong> poloku References.2. Z kontextovej ponuky vyberte príkaz Add Reference.3. V dialógovom okne Add Reference klepnite <strong>na</strong> záloku COM a vyh¾adajte tieto kninice: Microsoft Office 10.0 Object Library Microsoft Word 10.0 Object LibraryUvedené kninice sa dodávajú s kancelár<strong>sk</strong>ym balíkom Microsoft Office XP (2002). Ak máte <strong>na</strong> poèí−taèi <strong>na</strong>inštalovanú inú verziu, môete poui tú vašu.4. Klepnite <strong>na</strong> kadú poloku s názvom kninice a aktivujte tlaèidlo Select. Vybratákninica sa pridá do zoz<strong>na</strong>mu Selected Components.5. Kliknite <strong>na</strong> tlaèidlo OK a uistite sa, e uzol References v okne Solution Explorerobsahuje novo pridané odkazy <strong>na</strong> objektové kninice.Vráme sa však v tejto chvíli ešte k výpisu zdrojového kódu <strong>na</strong> spustenie aplikácieWord. Ako si môete všimnú, je tu deklarovaná premenná obj špecifického typu (triedy)Word.Application.Vo všeobecnosti by bolo moné premennú obj deklarova s pouitím generického typu (Object) a pri−radi jej špecifický typ a za behu programu (presnejšie v okamihu <strong>na</strong>dviazania spojenia s cie¾ovou apli−káciou), ale vo¾ba Option Explicit nepripúša tvorbu dy<strong>na</strong>mických väzieb. Navyše je vdy lepšie, keïpri deklarácii objektovej premennej uvediete jej špecifický typ, pretoe Visual Basic .NET u v reimenávrhu aplikácie vie, aký typ objektu budete chcie vytvori, a môe vám pri písaní kódu pomôc <strong>na</strong>prí−klad prostredníctvom technológie IntelliSense.Na vytvorenie objektu je pouitá funkcia CreateObject. Keïe funkcia vracia návrato−vú hodnotu v podobe dátového typu Object, je potrebné tento generický typ pretypova<strong>na</strong> špecifický typ. Práve z tohto dôvodu je funkcia CreateObject vnorená do konverznejfunkcie CType, ktorá má <strong>na</strong> starosti konverziu návratovej hodnoty funkcie CreateObject<strong>na</strong> hodnotu špecifického typu (Word.Application).V tele príkazu With−End With sa <strong>na</strong>chádza kód, ktorý vykonáva tieto èinnosti: pridanie nového dokumentu, zvidite¾nenie spustenej inštancie aplikácie Word, aktiváciu ok<strong>na</strong> aplikácie.Pri explicitných konverziách nemusíte neustále pouíva funkciu CType. Rov<strong>na</strong>ko mô−ete zavola aj ïalšie konverzné funkcie (tab. 2).Tab. 2Názov konverznej funkcieCBoolCByteCCharCDateCDblCDecCIntCLngCObjCShortCSngCStrNávratová hodnota konverznej funkcieBooleanByteCharDateDoubleDecimalIntegerLongObjectShortSingleStringPozrite sa <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúci príklad:Dim intÈíslo1 As Integer, lngÈíslo2 As LongintÈíslo1 = 10000lngÈíslo2 = CLng(intÈíslo1)Me.Text = TypeName(lngÈíslo2)Pretypovanie hodnoty premennej intÈíslo1 <strong>na</strong> hodnotu dátového typu Long sa u<strong>sk</strong>u−toèní pomocou konverznej funkcie CLng. Ak budete chcie zisti dátový typ premennejmôete poui funkciu TypeName. Táto funkcia vracia textový reazec opisujúci dátovýtyp poadovanej premennej.MECHANIZMUS ODOVZDÁVANIA ARGUMENTOV PARAMETROM VOLA−NEJ FUNKCIE. Dôsledné pochopenie spôsobu, akým Visual Basic .NET <strong>na</strong>rába s argument−mi a parametrami, je pri práci programátora ve¾mi dôleité, a preto budeme aj my veno−va opisu tejto problematiky dostatoèný priestor.Pojmy argument a parameter nie sú identické, aj keï niekedy dochádza k ich zamieòa−niu. Argumentom sa rozumie urèitá hodnota, ktorá je po<strong>sk</strong>ytnutá volanej funkcii aleboprocedúre (ako iste viete, rozdiel medzi funkciou a procedúrou spoèíva v tom, e zatia¾ èofunkcia vracia urèitú hodnotu, procedúra touto schopnosou nedisponuje). Aby mohlavolaná funkcia prija po<strong>sk</strong>ytnutú hodnotu, musí disponova špeciálnou premennou, doktorej je moné ponúknutú hodnotu uloi. Premenná umiestnená v sig<strong>na</strong>túre funkcie sa<strong>na</strong>zýva parameter funkcie. Funkcia môe ma deklarovaný jeden alebo aj nieko¾ko para−metrov, prièom kadý parameter môe prijíma hodnoty rôznych dátových typov. Tu platípravidlo, ktoré vraví, e poèet parametrov funkcie je rov<strong>na</strong>ký ako poèet vstupných argu−mentov, ktoré sú funkcii odovzdané. Tak si kadý argument môe nájs „ten svoj“ para−meter. Súbor parametrov vytvára zoz<strong>na</strong>m parametrov (sig<strong>na</strong>túru) funkcie, ktorý je uza−tvorený do zátvoriek a jednotlivé parametre sú oddelené èiarkami.Ak chceme <strong>sk</strong>úma spôsob práce argumentov a parametrov, musíme si vymodelovaurèité prostredie, v ktorom bude èinnos týchto elementov prebieha. Toto prostrediebudú tvori <strong>na</strong>sledujúce prvky: volajúca funkcia, resp. procedúra, príkaz, pomocou ktorého sa aktivuje volaná funkcia, resp. procedúra, hodnota (argument), ktorá bude po<strong>sk</strong>ytnutá volanej funkcii (je súèasoupredchádzajúceho príkazu), samotná volaná funkcia so špecifickým zoz<strong>na</strong>mom parametrov.Vstupné argumenty môu by parametrom volanej funkcie odovzdávané dvoma spô−sobmi, a to buï hodnotou (k¾úèové slovo ByVal), alebo odkazom (k¾úèové slovo ByRef).Ak je argument odovzdaný funkcii hodnotou, z<strong>na</strong>mená to, e parametru funkcie je po−núknutá kópia <strong>sk</strong>utoèného argumentu. Vo svojom tele funkcia pracuje iba s touto kópiouargumentu, a nech ju zmení akoko¾vek, u<strong>sk</strong>utoènená zme<strong>na</strong> nikdy neovplyvní <strong>sk</strong>utoènýargument. Na druhej strane pri odovzdávaní argumentu odkazom je volanej funkcii do−116 PC REVUE 8/2003


P R O G R A M U J E M Eruèený ukazovate¾ <strong>na</strong> adresu, <strong>na</strong> ktorej sa <strong>na</strong>chádza argument. Funkcia v tomto prípadenepracuje s kópiou argumentu, ale priamo so samotným argumentom. Pomocou ukazo−vate¾a je funkcia schopná nájs si argument v pamäti poèítaèa a zmeni tak jeho hodnotu.Vo Visual Basicu 6 bol implicitne pouitý mechanizmus odovzdávania argumentovodkazom, volaná funkcia teda dostala ukazovate¾ <strong>na</strong> isté pamäové miesto. V tomto sme−re vás vo VB .NET èaká zásadná zme<strong>na</strong>, pretoe tu je implicitne pouívaný mechanizmusodovzdávania argumentov hodnotou. Volanej funkcii je vdy (ak nie je výslovne uvedenéi<strong>na</strong>k) odovzdaná kópia <strong>sk</strong>utoèného argumentu. Pozrime sa však <strong>na</strong> praktickú ukáku prá−ce mechanizmu odovzdávania argumentu parametru volanej funkcie hodnotou:Private Sub Button5_Click(ByVal sender As System.Object, _ByVal e As System.EventArgs) Handles Button5.ClickDim w As Short, u As Shortw = 2u = Funkcia1(w)MessageBox.Show("Hodnota premennej u: " & u & vbCrLf & _"Hodnota premennej w: " & w)End SubPrivate Function Funkcia1(ByVal p1 As Short) As ShortDim j As Short = 4j *= p1Return jEnd FunctionV uvedenom príklade zohráva udalostná procedúra Button5_Click úlohu volajúcejprocedúry (z tejto procedúry bude volaná funkcia Funkcia1). Vo volajúcej procedúre súdeklarované dve premenné: w dátového typu Short a u dátového typu Short. Premennejw je priradená hodnota 2. V ïalšom kroku je zavolaná funkcia Funkcia1, ktorej je po<strong>sk</strong>yt−nutá hodnota premennej w (2). V tomto okamihu sa exekúcia programu prenáša do vola−nej funkcie. Sig<strong>na</strong>túru funkcie tvorí jeden parameter s názvom p1, do ktorého je monéuklada hodnoty dátového typu Short. Argument, ktorý je funkcii dodaný, predstavujekópiu <strong>sk</strong>utoèného argumentu, pretoe je pouité k¾úèové slovo ByVal, ktoré indikuje, evstupný argument je funkcii odovzdaný hodnotou.Keïe sú argumenty vo Visual Basicu .NET odovzdávané hodnotou implicitne, nie je potrebné prednázov parametra umiestòova k¾úèové slovo ByVal. V kadom prípade, pouitie tohto modifikátora zlep−šuje èitate¾nos kódu a vizuálne upozoròuje programátora <strong>na</strong> spôsob, akým sú argumenty odovzdá−vané volanej funkcii, resp. procedúre.V tele funkcie je deklarovaná premenná j typu Short, ktorá je ihneï inicializovaná <strong>na</strong>èíselnú hodnotu 4. Novým pre vás bude pravdepodobne tento príkaz:j *= p1Tento príkaz zobrazuje nové, flexibilnejšie pouitie operátorov vo VB .NET. Jeho spô−sob práce je <strong>na</strong>sledujúci: Naj<strong>sk</strong>ôr sú hodnoty oboch operandov (premenných p1 a j) vyná−sobené a potom je výsledná hodnota súèinu priradená do operandu, ktorý sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> ¾avej strane priraïovacieho príkazu (teda do premennej j).Príkaz:j *= p1je ekvivalentný príkazu:j = j * p1Posledný riadok tvorí zápis príkazu Return, ktorý vracia návratovú hodnotu (hodnotupremennej j) spä do volajúcej procedúry (Button5_Click). Návratová hodnota funkcie jepriradená do premennej u. Finálnym bodom programu je zobrazenie hodnôt premennýchu a w v okne so správou. Viete, aké hodnoty budú zobrazené?Ak si myslíte, e hodnota premennej u bude 8 a hodnota premennej w 2, máte prav−du. Ako sme prišli k týmto hodnotám? Keïe hodnota premennej w bola volanej funkciiodovzdaná hodnotou, nemohla funkcia zmeni <strong>sk</strong>utoèný argument (aj keby sa s<strong>na</strong>ilaakoko¾vek). Z tohto dôvodu je hodnota premennej w nezmenená a rovná sa 2. Kópia <strong>sk</strong>u−toèného argumentu však poslúila <strong>na</strong> ïalšie operácie, realizované v rámci tela funkcie.Premenná j bola inicializovaná <strong>na</strong> hodnotu 4, ale v <strong>na</strong>sledujúcom kroku bola táto inicia−lizaèná hodnota zmenená <strong>na</strong> hodnotu 8 (4*2). Hodnotu 8 funkcia vrátila volajúcej proce−dúre, ktorá ju vzápätí zobrazila v okne so správou.V <strong>na</strong>sledujúcom pokraèovaní si priblíime aj druhý variant odovzdávania argumentov,a síce odovzdávanie argumentov odkazom.Ján HanákVývoj aplikácií pre mobilné zariadenia / 9. èas: SQL Server CE 2.0Pri implementovaní databázového servera <strong>na</strong> urèitú hardvérovú platformu nás zaují−majú monosti tejto platformy, <strong>na</strong>jmä úloná a pamäová kapacita a výpoètový výkon,hlavne ak hardvérové monosti sú nejakým spôsobom limitované. Pri platforme PocketPC to s výkonom procesora vyzerá celkom slušne, od typických 200 MHz sa takt proce−sora pohybuje smerom hore, moderné prístroje majú bene implementované 400 MHzprocesory. Horšie je to s kapacitou úloi<strong>sk</strong>a pre údaje. Pod pojmom úloi<strong>sk</strong>o údajovmyslíme hlavne pevný di<strong>sk</strong> alebo di<strong>sk</strong>ové polia <strong>na</strong> ve¾kých serveroch, prípadne rôznedruhy iných pamäových médií. Mo−bilné zariadenia spravidla nedispo−nujú pevným di<strong>sk</strong>om a pamäová ka−pacita operaènej pamäte RAM sapohybuje v rozsahu 32 – 64 MB. V po−rov<strong>na</strong>ní s terabajtovými klastrovýmiservermi alostne málo, ale 32 me−gabajtov predstavuje 32 miliónovz<strong>na</strong>kov, a kým to¾ko údajov zí<strong>sk</strong>amea ruène uloíme alebo, <strong>na</strong>opak, voforme hypertextových výpisov od−prezentujeme zákazníkovi, nejaké mesiace nám aj takáto pamä postaèí. Samozrejme,záleí <strong>na</strong> forme údajov. V prípade multimediálnych údajov sa mesiace môu zmeni <strong>na</strong>minúty. Mobilné zariadenia disponujú však aj pamäovými kartami, ktorých kapacita sau blíi k 1 GB.Vo fyzickom zmysle slova SQL Server CE je realizovaný ako kninica typu DLL, ktorá mápribline jeden a jeden a pol megabajtu. Z technickej stránky nejde o slubu <strong>na</strong> pozadí,ako je to v prípade SQL Servera 2000, ale SQL Server CE je vlastne OLE DB provider, ktorýpodporuje transakcie, viacnásobné indexy a referenènú integritu. Na rozdiel od SQLServera 2000 nie sú podporované poh¾ady, uloené procedúry, spúšte (triggery) ani pro−cedurálny jazyk T−SQL. SQL Server CE 2.0 je <strong>na</strong>vrhnutý tak, aby minimalizoval spotrebusystémových zdrojov, hlavne pamäovej kapacity mobilného zariadenia. Webová stránkaproduktu je <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.microsoft.com/sql/ce/default.asp.Priblíme si niektoré vlastnosti a parametre SQL Servera 2.0 aspoò v hrubých èrtách. Jazyk SQL kompatibilný s produktom SQL Server 2000 Efektívne algoritmy vyh¾adávania údajov <strong>na</strong> princípe B stromov Široký rozsah dátových typov: TINYINT, SMALLINT, INTEGER, BIGINT REAL, NUMERIC, FLOAT BIT, BINARY, VARBINARY, IMAGE UNICODE z<strong>na</strong>kové dátové typy NATIONAL CHARACTER, NATIONAL CHARACTERVARYING, NTEXT MONEY, DATETIME, UNIQUEIDENTIFIER 249 indexov pre tabu¾ku, viacståpcové indexy Podpora NULL 128−bitové súborové šifrovanie pre databázový súbor (heslová ochra<strong>na</strong>) DDL: vytváranie a editovanie návrhovej štruktúry tabuliek, vytváranie databáz, referenènáintegrita DML: INSERT, UPDATE, DELETE SELECT: UNION, SET agregaèné funkcie, INNER/OUTER JOIN, subselect, GROUP BY/HAVING Rolovacie a dopredné kurzory Ve¾kos databázy <strong>na</strong>d 2 GB BLOB objekty <strong>na</strong>d 1 GBINŠTALÁCIA SQL SERVERA CE 2.0. Pred inštaláciou produktu SQL Server CE 2.0potrebujeme ma <strong>na</strong>inštalované <strong>na</strong>sledujúce softvérové komponenty: Vývojové prostredie (Microsoft Visual Studio.NET alebo Microsoft eMbedded Visual Tools) Microsoft SQL Server 2000 Microsoft Internet Information Services (IIS) Microsoft Windows CE hardvér (prípadne emulátor) Microsoft ActiveSync vo verzii 3.5 a vyššie (volite¾né)Nová verzia vývojového prostredia Visual Studio.NET 2003 u obsahuje SQL CE 2.0 vrá−tane inštalaèných súborov (v adresári C:\Program Files\Microsoft Visual Studio .NET 2003\CompactFrameworkSDK\v1.0.5000\Windows CE).KONZOLOVÁ APLIKÁCIA QUERY ANALYZER. Samotný SQL Server CE je roz−hranie medzi aplikáciou a databázou. Ak chceme administrova databázu, pracova súdajmi v databáze, <strong>na</strong>príklad generova testovacie výpisy, môeme poui aplikáciuISQLW20 (alebo ISQLWCE), ktorá je ekvivalentom aplikácie Query A<strong>na</strong>lyzer, známej z SQLServera 2000. Jeho inštalácia je jednoduchá. Staèí súbor Isqlw 20.exe <strong>na</strong>kopírova do adre−sára Program Files. V prípade inštalácie databázovej aplikácie vyvinutej pomocou VisualStudia .NET 2003 je táto aplikácia <strong>na</strong>kopírovaná automaticky.Hlavné okno aplikácie má štyri záloky: Objects SQL Grid Notes8/2003 PC REVUE 117


P R O G R A M U J E M EAplikácia QueryA<strong>na</strong>lyzer – zálokaObjectsAplikácia Query A<strong>na</strong>lyzer – dialógy <strong>na</strong> vytvorenie nového ståpca a indexuOBJECTS. Po pripojení sa k databáze <strong>na</strong> mobilnom zariadení (súbor s príponou SDF)máme prístup k návrhovej štruktúre databázy, môeme pridáva a editova <strong>na</strong> úrovnidatabázových tabuliek, indexov, prípadne ståpcov.ZLOKY SQL, GRID A NOTES. Tieto zloky slúia <strong>na</strong> zadávanie príkazu SQL (SQL), zob−razenie výsledkov dopytu (Grid) a oz<strong>na</strong>mov databázového servera (Notes). Spolu to ve¾minápadne pripomí<strong>na</strong> aplikáciu Query A<strong>na</strong>lyzer, známu z SQL Servera 2000.Azda <strong>na</strong>jlepším a <strong>na</strong>jvýstinejším spôsobom predstavenia databázového servera je zo−z<strong>na</strong>m k¾úèových slov, dátových typov a funkcií. Nájdete ho <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom CD REVUE.Tabu¾ka dátových typovDátový typOpisbigintInteger (celé èíslo) v rozsahu od −2^63 (− 9,223,372,036,854,775,808) do 2^63−1(9,223,372,036,854,775,807). Zaberie 8 bajtov.integer Integer (whole number) (celé èíslo) v rozsahu od −2^31 (−2,147,483,648) do 2^31 –1 (2,147,483,647).smallinttinyintInteger v rozsahu od −32,768 do 32,767. Zaberá 2 bajty.Integer v rozsahu od 0 do 255. Zaberá 1 bajt.bit Integer s hodnotami 0 alebo 1.numeric (p, s) Numerické údaje s pevnou rádovou èiarkou v rozsahu od −10^38 +1 do 10^38 −1.Parametrom p urèujeme presnos (poèet platných èíslic) od 1 do 38.money Peòané dáta v rozsahu od −2^63 (− 922,337,203,685,477.5808) do 2^63 − 1(922,337,203,685,477.5807), Zaberie 8 bajtov.floatÈíslo s pohyblivou rádovou èiarkou v rozsahu od −1.79E + 308 do 1.79E + 308. Zaberie8 bajtov.real Èíslo s pohyblivou rádovou èiarkou v rozsahu od −3.40E + 38 do 3.40E + 38.datetimeDátum a èas v rozsahu od 1. 1. 1753 do 31. 12. 9999 s presnosou <strong>na</strong> tretinu stotinysekundy (3,33 millisekúnd). Pozostáva z dvoch 4−bajtových integer èísel. Prvé udáva poèetdní od 1. 1. 1900 a druhé èas v rámci dòa v milisekundách od polnoci.<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l character(n) Reazec Unicode s pevnou dåkou max. 255 z<strong>na</strong>kov. Implicitná dåka = 1Synonymum:nchar(n)<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l character Reazec Unicode s premenlivou dåkou max. 255 z<strong>na</strong>kov. Implicitná dåka = 1Storagevarying(n)size, in bytes, is two times the number of charactersSynonymum:nvarchar(n)ntextReazec Unicode s premenlivou dåkou max. (2^30 − 2) / 2 (536,870,911) z<strong>na</strong>kov.bi<strong>na</strong>ry(n) Binárne údaje s pevnou dåkou max. 510 bajtov. Implicitná dåka = 1varbi<strong>na</strong>ry(n) Binárne údaje s premenlivou dåkou max. 510 bajtov. Implicitná dåka = 1imageuniqueidentifierBinárne údaje s premenlivou dåkou max. 2^30 − 1 (1,073,741,823) bajtov.Globálny unikátny identifikátor. Zaberá 16 bajtov.AplikáciaQuery A<strong>na</strong>lyzer– dialógy<strong>na</strong> vytvorenienového ståpcaa indexuTechnológie SQL Servera CE 2.0 zapuzdrené v Compact Frameworku obsahujú dva za−ujímavé komponenty. Prvým je System.Data.SqlClient <strong>na</strong> priamy prístup k údajom podsprávou databázového servera SQL Server 2000 (alebo verzie 7.0). Pokia¾ vyuijeme tentospôsob prístupu, máme k dispozícii všetky vymoenosti po<strong>sk</strong>ytované „ve¾kým“ SQL Ser−verom, ako sú <strong>na</strong>príklad procedurálny jazyk T−SQL, uloené procedúry a podobne. Druhýkomponent System.Data.SqlServerCE je typu Local Data Provider. Kód tohto komponen−tu (beí, samozrejme, pod procesorom mobilného zariadenia) umoòuje aplikáciám vyuí−va prístup k lokálnym údajom a plnú funkcio<strong>na</strong>litu SQL Servera CE 2.0. Vývojárom data−bázových aplikácií urèite netreba pripomí<strong>na</strong> nevyhnutnos ošetrenia chybových stavov avýnimiek. Na tieto úèely je urèený systém výnimiek zapuzdrený v System.Data.SqlServerCe.SqlCeException.Zoz<strong>na</strong>m funkcií dostupných v jazyku SQLFunkcieAgregaèné funkcieAVG, COUNT, MAX, MIN, SUMFunkcie <strong>na</strong> prácu s dátumom a èasomGRTDATE, DATEADD DATEDIFF,DATENAME, DATEPARTMatematické funkcieABS, ACOS, ASIN, ATAN, ATN2, CEILING, COS,COT, DEGREES, EXP, FLOOR, LOG, LOG10, PI,POWER, RADIANS, RAND, ROUND, SIGN, SIN,SQRT, TANReazcové funkcieNCHAR, CHARINDEX, LEN, LOWER, LTRIM,PATINDEX, REPLACE, REPLICATE, RTRIM, SPACE,STR, STUFF, SUBSTRING, UNICODE, UPPERSystémové funkcie@@IDENTITY, CASE, COALESCE, CONVERT,DATALENGTH, NEWIDOpisNa základe mnoiny údajov vypoèítajú výslednú hodnotu,<strong>na</strong>príklad maximum, minimum, priemer... S výnimkoufunkcie COUNT agregaèné funkcie ignorujú hodnoty NULL.Pracujú s dátumom a èasom. Vracajú dátumovú a èasovúhodnotu, prípadne reazcovú alebo numerickú hodnotu.Na základe vstupných hodnôt vypoèítajú numerickývýsledok.Na základe reazcových vstupných hodnôt vypoèítajúreazcový alebo numerický výsledok.Vykonávajú operácie a vracajú parametre <strong>na</strong>staveniaSQL CE.Pri replikácii údajov medzi databázami musíme prihliada <strong>na</strong> kompatibilitu dátovýchtypov. Pomôe nám tabu¾ka:SQL Server 2000SQL Server CEBIGINT (INT 8) BIGINT (INT 8)BINARY (n)BINARY (n) alebo IMAGE (<strong>na</strong>d 510 bajtov)BITBITCHARACTER (synonymum CHAR)NATIONAL CHARACTER alebo NTEXT (<strong>na</strong>d 255 z<strong>na</strong>kov)CHARACTER VARYING (synonymum VARCHAR) NATIONAL CHARACTER VARYING alebo NTEXT (<strong>na</strong>d 255 z<strong>na</strong>kov)COMPUTED COLUMNS−−DATETIME SMALLDATETIMEDATETIMEDOUBLE PRECISIONDOUBLE PRECISIONFLOATFLOATIMAGEIMAGEINTEGER (INT 4) synonymum INT INTEGER (INT 4)MONEY SMALLMONEYMONEYNATIONAL CHARACTER synonymum NCHAR NATIONAL CHARACTER alebo NTEXT (<strong>na</strong>d 255 z<strong>na</strong>kov)NTEXTNTEXTNUMERIC synonymá DECIMAL, DECNUMERICNATIONAL CHARACTER VARYINGNATIONAL CHARACTER VARYING alebo NTEXT (<strong>na</strong>d 255 z<strong>na</strong>kov)synonymum NVARCHARREALREALSMALLINT (INT 2) SMALLINT (INT 2)SQL_VARIANTNTEXTTEXTNTEXTTIMESTAMPTINYINT (INT 1) TINYINT (INT 1)UNIQUEIDENTIFIERUNIQUEIDENTIFIERVARBINARY (n)VARBINARY(n) alebo IMAGE (<strong>na</strong>d 510 bajtov)¼uboslav Lacko118 PC REVUE 8/2003


S E R V I SHardvér pod lupou7. èas: Magnetické formy záz<strong>na</strong>muEvolúcia v oblasti informaèných technológií mala za násle−dok mnostvo „omylov“, ktoré v súèasnosti vnímame ajako neefektívnu monos archivácie dát z h¾adi<strong>sk</strong>a spo−¾ahlivosti, èi u kapacitnej, alebo rýchlostnej efektivity. Aj<strong>na</strong>priek tomu sa s takýmito „omylmi“ stretávame nielenpri starých zostavách. Bez ich konštrukènej zmeny ich vní−mame ako nevyhnutnú súèas kadého nového èi staréhopoèítaèa (FDD − Floppy Di<strong>sk</strong> Drive). „Frflúci“ èitatelia urèitev mysli „blúznia“ o moných náhradách, o alter<strong>na</strong>tívach.Jednoducho o médiách, ktoré majú nespoèetné mnostvopozitív v porov<strong>na</strong>ní s di<strong>sk</strong>etovými mechanikami (<strong>na</strong>pr. k¾ú−èe USB). No aj tak si dovolím tvrdi, e <strong>na</strong> zavedenie aké−hoko¾vek novodobého štandardu do prevádzky si ešte ne−jaký ten rôèik poèkáme.CHARAKTERISTIKA FDD (FLOPPY DISK DRIVE).V minulosti bola di<strong>sk</strong>etová mechanika jedným z <strong>na</strong>jlepšíchzáz<strong>na</strong>mových médií, urèených <strong>na</strong> archiváciu cenných dát.Jej predchodcom boli magnetofónové pá<strong>sk</strong>y a ešte prvdierne štítky, ktorých praktickos, rýchlos a kapacita ne−dosahovali uspokojujúce hodnoty. Di<strong>sk</strong>etu predstavuje plas−tový kotúè, <strong>na</strong> ktorý je <strong>na</strong>nesená magnetická vrstva. Tá jechránená plastovým puzdrom štvorcového tvaru. Po vlo−ení di<strong>sk</strong>ety do mechaniky sa magnetická hlava prisunie kplastovému kotúèu s magnetickou vrstvou. Na èítanie a zá−pis sa zväèša pouíva tá istá magnetická hlava. Dáta sa <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>etu ukladajú ako sústredné krunice (stopy s konštant−ným odstupom). Di<strong>sk</strong>eta sa otáèa zásadne v smere hodi−nových ruèièiek. Následne sa magnetická hlava presunie<strong>na</strong>d poadovanú stopu, pritlaèí sa a u<strong>sk</strong>utoèní sa vstupno−výstupná operácia. Kadá stopa má svoj zaèiatok aj ko−niec, oz<strong>na</strong>èený tzv. indexovým otvorom. Stopa 00 má špe−cifický výz<strong>na</strong>m. Sektor reprezentuje úsek dát, ktoré sú za−pisované, ale aj èítané ako celok. S pojmom <strong>na</strong>formátova−ná a ne<strong>na</strong>formátovaná di<strong>sk</strong>eta ste sa iste všetci stretli. Roz−diel je v usporiadaní a zriadení dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete tak, abypríslušný operaèný systém alebo systém inštrukcií vedelrozoz<strong>na</strong> a správne identifikova dáta. Ne<strong>na</strong>formátovanádi<strong>sk</strong>eta je taká, do ktorej ve¾kosti spadajú aj sektorové z<strong>na</strong>è−ky, synchronizaèné polia a zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né dáta. Naformá−tovaná di<strong>sk</strong>eta a jej ve¾kos je prezentovaná len ako zapí−sate¾ný objem dát do dátovej štruktúry <strong>na</strong>formátovanejdi<strong>sk</strong>ety. Pre praktickú pouite¾nos je smerodajný parame−ter ve¾kosti <strong>na</strong>formátovanej di<strong>sk</strong>ety. Pojem formát di<strong>sk</strong>etymôeme definova ako dáta, ktoré bez nášho vedomia <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>etu nezapisujeme ani ich neèítame. Tieto dáta sú štan−dardizované tak, aby kadá di<strong>sk</strong>eta rov<strong>na</strong>kého druhu bolapouite¾ná a prenosná ako médium medzi viacerými poèí−taèmi. Vieme, e <strong>na</strong>jmenšou <strong>na</strong>hrávate¾nou jednotkou jesektor, ale aj to, e sektory sú <strong>na</strong>hrávané za sebou a majúrov<strong>na</strong>kú dåku. Takisto vieme, e kadý sektor má vlastnýidentifikátor, ktorý sa dá iba èíta (zapisuje sa pri formá−tovaní). Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e rýchlos otáèok sa poèas zápi−su môe mierne zmeni, je za posledným sektorom tak−zvaná „medzera stopy“, ktorej dåka nie je presne defino−vaná. Konèí sa a nábehom ïalšieho indexového impulzu.Potenciálne riziko nefunkènosti pri tvorbe štandardu pred−stavoval aj fakt, e do dátovej oblasti môeme zapísa¾ubovo¾nú kombináciu dát, ktorá by sa v koneènom dô−sledku mohla zhodova s identifikátorom sektora. Vieme,e aj po akomko¾vek zakódovaní identifikátora by teore−ticky mohla <strong>na</strong>sta dátová zhoda, èo by viedlo k znehod−noteniu celej štruktúry dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete. Tento problém si vminulosti vyiadal riešenie pomenované „vynechaniehodín“. V dátovom poli sú vdy prítomné hodinové impul−zy. Po vynechaní urèitých hodinových impulzov pri formá−tovaní di<strong>sk</strong>ety sa docielilo odlišné reagovanie radièa <strong>na</strong>takéto miesto. Takéto miesto sa <strong>na</strong>zýva z<strong>na</strong>èka a urèujezaèiatok identifikaèného, dátového alebo indexového po¾a(ID, D, IX). Indexová z<strong>na</strong>èka sa vy<strong>sk</strong>ytovala pri 5,25" di<strong>sk</strong>e−tách, ale aj to len zriedkakedy. Súèasné radièe ju u <strong>na</strong>správnu funkènos nepotrebujú. Z<strong>na</strong>èka dát alebo z<strong>na</strong>èkavynechaných dát sa prepisuje pri kadom novom zápise.Z<strong>na</strong>èku vynechaných dát mono poui <strong>na</strong> oz<strong>na</strong>èenie chyb−ného sektora alebo miesta urèeného <strong>na</strong> špeciálne úèely.Kadý koniec sektora je lemovaný CRC (kontrolou zapísa−ných dát). Štruktúra a organizácia dát je podobná ako pripevných di<strong>sk</strong>och. Preto platí pravidlo o zmene poradiasektorov. Zjednodušene povedané, ak majú by preèítanétri sektory za sebou, no fyzicky sú uloené <strong>na</strong> rôznych mies−tach di<strong>sk</strong>ety, je èítanie zdåhavé, spôsobené prechodomèítaco−zapisovacej hlavy <strong>na</strong>d poadované miesto. Monosvo¾by vhodného poradia môeme docieli logickým pre−èíslovaním pomocou systémovej tabu¾ky. Fyzické formáto−vanie je však výhodnejšie.Pri di<strong>sk</strong>etách sa môeme stretnú so <strong>sk</strong>ratkami:SS – jednostranná di<strong>sk</strong>etaDS – obojstranná di<strong>sk</strong>etaSD – jednoduchá hustota záz<strong>na</strong>mu (FM)DD – dvojitá hustota záz<strong>na</strong>mu (MFM)HD – vysoká hustota (prenosová rýchlos MFM 500 KB/spri 360 ot./min.)ED – ve¾mi vysoká hustota (di<strong>sk</strong>ety 3,5" <strong>na</strong>formátované<strong>na</strong> 2,88 Mb)SD – JEDNODUCHÁ HUSTOTA ZÁZNAMU (SingleDensity). Jednoduchá hustota záz<strong>na</strong>mu sa vyz<strong>na</strong>èuje tým,e dáta sú ukladané sériovo po bitoch. Jednotka je zaz<strong>na</strong>−me<strong>na</strong>ná ako zme<strong>na</strong> magnetizácie. Pri nule sa magnetizá−cia nemení. Hodinový impulz s odstupom 4 µs. Tento spô−sob kladie nišie nároky <strong>na</strong> vyhotovenie èítacieho zosilòo−vaèa aj preto, e jednosmerná zloka pre celý záz<strong>na</strong>m jenulová. Na zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie stavu log 1 sa prakticky pouijefrekvencia 250 kHz a pre stav log 0 125 kHz. Pri di<strong>sk</strong>etách5,25" je odstup hodinového impulzu dvojnásobný (8 µs),z èoho môeme jasne odvodi rýchlos, ktorá je polovièná.DD – DVOJITÁ HUSTOTA ZÁZNAMU (DoubleDensity). Pri SD bol odstup signálu 4 µs alebo 2 µs. Pri dvo−jitej hustote záz<strong>na</strong>mu môe by odstup aj 3 µs. Zme<strong>na</strong><strong>na</strong>stala v hodinovom impulze, ktorý u nie je nosite¾omtaktovacej frekvencie, ako to bolo pri SD. Hodinový impulzje zo systému takmer vylúèený a jeho pulz <strong>na</strong>stáva, len akv dátovej èasti <strong>na</strong>sledujú dve logické 0 za sebou. Z tohovyplýva, e pri nezmenenej frekvencii môeme zapísa dvoj−násobok dát. Vzh¾adom <strong>na</strong> to, e preèítaný záz<strong>na</strong>m obsa−huje jednosmernú zloku, musia by pouité kvalitnejšie èíta−cie hlavy a príslušné zosilòovacie obvody. Di<strong>sk</strong>etové mecha−niky DD (MFM) poz<strong>na</strong>jú a dokáu preèíta aj záz<strong>na</strong>m SD(FM). To neplatí v prípade, ak máme mechaniku FM s mé−diom MFM. Mechaniky FM sa toti nedokáu vyrov<strong>na</strong> sosprávnym èasovaním výstupného impulzu.INŠTALÁCIA. Po upevnení mechaniky <strong>na</strong> príslušné mies−to štyrmi <strong>sk</strong>rutkami pripojíme <strong>na</strong>pájací kábel tak, aby ko−nektor bez problémov zapadol (ltým káblom <strong>na</strong>pájaniasmerom od dátového kábla). Pri di<strong>sk</strong>etových mechanikáchmá dátový kábel (34 íl) dve ukonèenia s tým, e <strong>na</strong> jed−nom je èas kábla (7 íl) prekrútených.Môeme tak pripoji dve mechaniky FDD (A, B). V prí−pade, ak máme len jednu mechaniku (A), pripájame ju <strong>na</strong>koniec dátového kábla. Dátový kábel zapájame opaèneako pri pevných di<strong>sk</strong>och [èerveným (1) smerom dovnútramechaniky]. Toto upozornenie je <strong>na</strong>mieste vtedy, ak ne−máme plastový kolík konektora <strong>na</strong> oboch stranách a teo−reticky by mohlo dôjs k nechcenému otoèeniu. Pri ne−správnom zapojení nedochádza k poškodeniu iadnej èas−ti poèítaèa (<strong>sk</strong>úsenos, no nie pravidlo). Nepárne piny pred−stavujú zem (GND). Párne – dátové – a ich opis nájdete vtabu¾ke 1.TAB. 1Pin Skratka Opis2 RWC Reduced write4 − Reserved6 DS3 Drive select 38INDEXIndex pulse10 DS0 Drive select 012 dS1 Drive select 114 DS2 Drive select 216 MOTOR Motor ON18DIRDirection20 STEP Step22 WRITED Write Data24 WE Write E<strong>na</strong>ble26 TRK0 Track 028WPWrute protect30 DATAIN Read data32 SIDESEL Select Head34 Di<strong>sk</strong>ete change8/2003 PC REVUE 119


S E R V I SDi<strong>sk</strong>etovú mechaniku povaujeme za PnP hardvér, a preto si jej inštalácia zo strany soft−véru nevyaduje iadnu špeciálnu podporu.ÚDRBA. Medzi <strong>na</strong>jèastejšie poruchy di<strong>sk</strong>etových mechaník patrí zneèistenie èítaco−zapisovacej hlavy. Identifikácia chyby je jednoz<strong>na</strong>èná: di<strong>sk</strong>etová mechanika èíta smnostvom chýb alebo a <strong>na</strong> n−tý pokus. Oprava: Mechanika je zneèistená. Na èisteniepouijeme èistiacu di<strong>sk</strong>etu. Pod¾a návodu ju<strong>na</strong>vlhèíme a dáme pokyn <strong>na</strong> èítanie. Èisteniemôeme vykonáva aj ruène. Demontujemedi<strong>sk</strong>etovú mechaniku z poèítaèa a pomocoutenkého <strong>sk</strong>rutkovaèa odoberieme prednýplastový kryt. Následne demontujeme vrchnýplechový kryt jemným podobratím (opäpomocou <strong>sk</strong>rutkovaèa). Na<strong>sk</strong>ytne sa vámpoh¾ad <strong>na</strong> èas prítlaèného mechanizmu aèinnú èas, hlavièku. Tú jemne oèistíme lie−hom alebo len suchým štetcom. Odstránimeaj ostatné neèistoty z vnútra mechaniky ainverzným postupom ju zloíme. V praxi ste sa iste stretli aj s problémom preèíta stopuz di<strong>sk</strong>ety. Neraz sa stáva aj to, e jed<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>eta pri sériovom èítaní má <strong>na</strong> svedomí stratudát. Dôvodom nemusí by zneèistenie èítaco−zapisovacej hlavy. Problém môe spôsobo−va aj samotné záz<strong>na</strong>mové médium èie di<strong>sk</strong>eta. Aj preto by sme sa mali usilovadodriava isté zásady starostlivosti o di<strong>sk</strong>ety: Di<strong>sk</strong>ety neohýba ani ináè fyzicky ne<strong>na</strong>máha Nedotýka sa magnetickej vrstvy cudzími predmetmi (ani vlastnými ☺) Chráni di<strong>sk</strong>ety pred zneèistením Nevystavova ich priamym nepriaznivým klimatickýmpodmienkam (teplota, vlhkos) Vyhýba sa silným elektromagnetickým poliamNekompatibilita di<strong>sk</strong>iet môe by logická alebo fyzická. Prilogickej nekompatibilite môeme dáta z di<strong>sk</strong>ety spracova po−mocou fyzického prístupu priamou adresáciou sektorov. Pri fy−zickej nekompatibilite existuje jediné východi<strong>sk</strong>o. To je realizo−vate¾né len prostredníctvom programovate¾ných radièov, prektoré sa dajú zostavi nové obsluné programy. Najèastejšie pritakýchto úpravách treba obchádza štandardné sluby operaè−ného systému (nie všetky operaèné systémy to umoòujú).WINIMAGE. Štandardná kapacita 3,5" di<strong>sk</strong>ety je asivšetkým známa (1,44 MB). Tento štandard je danýštruktúrou, respektíve formátom a organizáciou dát<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete. Urèite všetci dobre poznáte situáciu, e di<strong>sk</strong>eta nepostaèuje, a neraz si povie−te: „Chýbalo len málo.“ A práve to „málo“ môete k di<strong>sk</strong>ete „prida“ jednoduchým <strong>na</strong>for−mátovaním. Program WinImage, ktorý si nájdete <strong>na</strong> CD Revue, dokáe z di<strong>sk</strong>ety urobidi<strong>sk</strong>etu s väèšou kapacitou (neštandardné formáty s ve¾kosou 1,68 MB alebo 1,72 MB).Staèí si v menu vybra záloku di<strong>sk</strong>/format di<strong>sk</strong> a potvrdi vybraný formát.ZIP A NFR. Mechaniky ZIP dnes patria do starého eleza. U dávno zabudnuté a vytla−èené optickými formami záz<strong>na</strong>mu si dnes u len ako nájdu praktické uplatnenie. Mag−netická forma záz<strong>na</strong>mu s vyššou hustotou dovolila uloi 100 MB, ne<strong>sk</strong>ôr a 250 MB, èosi u vyadovalo aj novšiu mechaniku. Ve¾kos ZIP di<strong>sk</strong>ety sa len málo líši od klasickej 3,5",no v hustote záz<strong>na</strong>mu di<strong>sk</strong>etovúmechaniku „predbehla“ o poriad−ne mnostvo dát. Na výslnie sadostala technológia NFR (NearField Recording). Tá <strong>na</strong> magne−ticko−optické médium ve¾kosouzhodné s 3,5" di<strong>sk</strong>etou dokáe za−z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> a 20 GB dát. Úèelom jej vzniku bolo <strong>na</strong>hradi dovtedy známe archivaènépostupy s poiadavkou <strong>na</strong> vyššiu rýchlos, ve¾kos a spo¾ahlivos. Základom technológieNFR sú tri zlepšenia. Prvým je tzv. plávajúca hlava, obsahujúca optický prvok, ale aj mag−netickú cievku vznášajúcu sa podobne ako pri pevných di<strong>sk</strong>och <strong>na</strong>d médiom. Druhýmzlepšením je pevná imerzná šošovka. Tá je umiestnená <strong>na</strong> plávajúcej hlave a z konštrukè−ného h¾adi<strong>sk</strong>a je <strong>na</strong>jblišie pri záz<strong>na</strong>movom médiu. Z<strong>na</strong>ène redukuje ve¾kos bitovej bunkya tým zväèšuje plošnú kapacitu. Pevné imerzné šošovky boli vyvinuté pre mikro<strong>sk</strong>opy, no<strong>na</strong>šli si aj iné uplatnenie... Tretím, no nie posledným zlepšením je monos záz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>primárnu vrstvu. Pouíva sa magneticky tvrdý materiál, <strong>na</strong>nesený <strong>na</strong> lisovaný plast.Plávajúca hlava s magnetickou cievkou dovo¾uje zapisova dáta <strong>na</strong> primárnu vrstvu. Zdása, e tieto tri zlepšenia by bez <strong>na</strong>jnovšej technológie magnetického a optického záz<strong>na</strong>muneboli efektívne. Prístupová doba NFR je v súèasnosti 15 ms, èo má <strong>na</strong> svedomí vyššiahmotnos plávajúcej hlavy (zotrvaènos).NABUDÚCE. Nasledujúca èas bude „krokom vpred“, ktorý urèite všetkých poteší.Napíšeme si mnostvo nových poz<strong>na</strong>tkov o zvukových kartách, ako aj o procese digita−lizácie. Opä zdôrazòujem, e nebudeme opisova konkrétne výbehové modely, ale <strong>sk</strong>ôrštandard z h¾adi<strong>sk</strong>a digitalizácie zvuku a jeho hardvérovej podpory. Teším sa <strong>na</strong> ïalšiestretnutie s vami. O mesiac doèítania.Jozef KOZÁK ml.Èo so starým poèítaèom?Asi to u mnohí poznáte. Len nedávno ste si kúpili poèítaè a zrazu si uvedomíte, e sa sním akosi ašie pracuje. Dlhšie otvára dokumenty, niektoré programy nie je moné <strong>na</strong>in−štalova, novo zakúpené zariadenie má inú koncovku a bez pouitia násilia ho nie je kdezapoji, bená hra, ktorú hráva <strong>sk</strong>oro celé sídli<strong>sk</strong>o, u vás vytvára nepeknú slide show. Jeúplne jedno, aký poèítaè ste si kúpili, <strong>sk</strong>ôr èi ne<strong>sk</strong>ôr takýto okamih <strong>na</strong>stane. Váš miláèiktoti postupne zastaral a presvedèí vás o tom mnostvo podobných inzerátov.Poèítaè je svojím spôsobom výnimoèné zariadenie. Obsahuje stovky rôznych súèiastok, de−siatky integrovaných obvodov a nieko¾ko hlavných komponentov, èo v spojení s dostupnýmsoftvérom dáva mnoho moností vyuitia. ako potom nájs zariadenie, s ktorým by sa daljeho ivotný cyklus porov<strong>na</strong>. Aby sme však urèili jeho stav a monosti ïalšieho vyuitia, jepotrebné prirov<strong>na</strong>nie k nieèomu známemu. Ako <strong>na</strong>jlepší príklad nám v tomto prípade poslúiosobné auto.Autá sa vyrábajú v rôznych kategóriách, samozrejme, odlišujú sa v cene a vo výbave.Prvý majite¾ ho spravidla po urèitom èase predá. Vyuíva fakt, e ce<strong>na</strong> takéhoto auta je <strong>na</strong>trhu ešte pomerne vysoká, a keby si ho ponechal <strong>na</strong>ïalej, iba by rástli náklady. Èi <strong>na</strong> pois−tenie, èi <strong>na</strong> údrbu, alebo len z poh¾adu spotreby pohonných hmôt. No a, samozrejme,nové auto je aj vysoko imidová záleitos. Ïalší majitelia auta u po 3 – 5 rokoch musiadoò investova: nový lak, pneumatiky, olej... A èím je staršie, tým sú náhradné diely aoprava v porov<strong>na</strong>ní s trhovou cenou auta drahšie. A príde okamih (<strong>na</strong>pr. hrdza, zásadnáporucha, prípadne predpis zakazujúci ïalšie pouívanie), keï musí by v súlade so záko−nom è. 223/2001 Z. z o odpadoch zneškodnené. Naj<strong>sk</strong>ôr materiálovo, potom energetickya zostatok <strong>sk</strong>ládkovaním. Alebo sa z neho stane muzeálny kus.Podobné je to aj s poèítaèmi. Najviac sa oplatí kúpi nový poèítaè, samozrejme, vo vhodnejkonfigurácii. Po<strong>sk</strong>ytuje výborný výkon a kompatibilitu pre všetky súèasné zariadenia, ako aj sof−tvér a má rezervu asi rok dopredu. To nez<strong>na</strong>mená, e všetko, èo príde o dva èi tri roky, u nebu−de moné zapoji alebo <strong>na</strong>inštalova. Urèite sa však zaènú èastejšie vy<strong>sk</strong>ytova situácie, keï to<strong>na</strong>ozaj nebude moné. Niektorí si asi poviete, e pokia¾ sa <strong>na</strong> poèítaè nebude niè nové inšta−lova, nekúpite iadne nové príslušenstvo (<strong>na</strong>pr. mobil èi digitálny fotoaparát), tak s trochoušastia vydrí slúi 10 – 15 rokov, kde je pribline hranica technickej ivotnosti väèšiny elek−tronických zariadení. Máte èiastoène pravdu. Podobne fungujú poèítaèe dodávané <strong>na</strong>pr. kprístrojom, ktoré sa <strong>na</strong> niè iné nepouívajú. Väèši<strong>na</strong> z nás však poèítaè pouíva <strong>na</strong> mnostvoèinností, a ako rastú <strong>na</strong>še <strong>sk</strong>úsenosti, rastú aj <strong>na</strong>še nároky <strong>na</strong> jeho vyuívanie. Pre posledných„pochybovaèov“ mám jeden príklad. Poznám staršiu pani, ktorá píše v T602 u vyše 9 rokovkroniku nemenovaného mesta <strong>na</strong> PC typu 286. Donedáv<strong>na</strong> bolo takmer všetko v poriadku,kým sa nerozhodla kúpi tlaèiareò. V súèasnosti je toti u ve¾ký problém nájs starú funkènútlaèiareò a nie všetky nové podporujú tlaè z T602. Tá, ktorá <strong>na</strong>koniec vyhovovala a tlaè z pro−stredia MS DOS podporovala, bola výrazne drahšia ako podobné bez podpory tlaèe z MS DOS.Nehovoriac o jej cene v porov<strong>na</strong>ní s hodnotou PC, ku ktorému mala by pripojená. Ak sa budekronika písa ešte nieko¾ko mesiacov, <strong>na</strong>stane problém s nedostatkom miesta <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. A v prí−pade, e uvedené dokumenty bude chcie niekto ïalej spracova (no u modernejším edito−rom <strong>na</strong>pr. pre indexáciu), bude problém s presunom a konverziou nieko¾kých stoviek súborov.Kronika sa toti nemohla písa do jedného súboru z dôvodu bezpeènosti dát a nízkej kapaci−ty operaènej pamäte. A to nehovorím o nereálnom pláne staršej panej <strong>na</strong>inštalova v nejakomobchode kúpený interný modem a pripoji sa do internetu...Skúsme sa teda spoloène zamyslie, èo sa oplatí udriava a èo vyhodi <strong>na</strong> „starom“ PC, pokia¾za starý poèítaè budeme povaova zostavu u nevyhovujúcu majite¾ovi svojimi parametrami.Nový poèítaè vhodnej konfigurácie a s primeranou starostlivosou (blišie sa uvedenejtéme budeme venova v ïalších èíslach PC REVUE) by mal bez problémov slúi aspoò dvaroky. Mal by. Nezaruèí to však ani vysoká ce<strong>na</strong>, ani z<strong>na</strong>èka jednotlivých komponentov.Osobne zastávam názor, e v tomto smere je <strong>na</strong>jdôleitejšie zladenie a úvodné testovaniekomponentov, prièom vhodný PC je <strong>sk</strong>ôr priemerná zostava, bene dostupná <strong>na</strong> trhu ahlavne s dobrou základnou do<strong>sk</strong>ou. iadny <strong>na</strong>jvýkonnejší a superdrahý model, ale aniposledné výpredaje. ia¾, mnohí zákazníci kúpia svoj prvý poèítaè v nejakej akcii a po−vaujú za bené ho hneï poèas prvého týdòa dvakrát reklamova. Dokonca im povedia,e pokia¾ PC „padá“ len trikrát denne, kúpili ve¾mi dobrý kus... Pribline po dvoch rokoch(niektorí tak postupujú u po pol roku) je PC vhodné preda vcelku. Aj pre zostatkovúcenu, ktorá je pribline tretinová, ale hlavne pre morálne opotrebovanie. V tomto obdo−bí sa konèí aj záruka väèšine komponentov a spravidla cítime, e nejaký by bolo vhodnéu aj vymeni. Pokia¾ sa rozhodnete <strong>na</strong>ïalej si ponecha poèítaè (zvyèajne sa tak robí,120 PC REVUE 8/2003


S E R V I Spokia¾ je to váš prvý PC alebo ste si vybrali vyhovujúcu zostavu), prípadne si takýto zakú−pi, poèítajte s nevyhnutnými èasovými i fi<strong>na</strong>nènými investíciami.Ako prvú by som prehodnotil základnú do<strong>sk</strong>u. Pokia¾ ste ju dobre kúpili, ešte stále náj−dete <strong>na</strong> trhu nové a výkonnejšie procesory, ktoré je moné do nej poui. Podobne pamä,grafickú kartu s príslušnou verziou AGP a di<strong>sk</strong> s vhodným rozhraním. Potom staèí len ne−vyhnutný update BIOS−u, prípadne nové ovládaèe a do<strong>sk</strong>a, ako <strong>na</strong>jdôleitejší komponent,môe slúi <strong>na</strong>ïalej. Musí to však by <strong>na</strong>ozaj dobrá a stabilná do<strong>sk</strong>a. Pokia¾ by ste s òouneboli spokojní, radšej vymeòte celý PC. Zistíte, e je to lacnejšie a jednoduchšie ako kúpanovej MB a pouitie niektorých pôvodných komponentov a ich vylaïovanie.Ak základná do<strong>sk</strong>a úplne vyhovuje, pribline po období dvoch rokov sa odporúèa aj urèitáoptimalizácia zostavy. Spoèíva predovšetkým v opatrnom odprášení a pretaktovaní niektorýchkomponentov (u sú zvyèajne po záruènej dobe), výmene väèšiny vetráèikov, samotnej reinšta−lácii systému <strong>na</strong> znovu <strong>na</strong>formátovaný di<strong>sk</strong> a hlavne zbavení sa nepotrebných aplikácií a roz−košatených registrov. Výrazne pomôe aj úprava <strong>na</strong>stavení BIOS−u, nové ovládaèe a prípadnýpresun jednotlivých komponentov (predovšetkým PCI kariet z dôvodu zdie¾ania IRQ, prepojeniaHDD s CD−ROM a pod.), èo však odporúèam zveri špecializovanej firme. Výkon zostavy potakejto dôkladnej „operácii“ zvyèajne príjemne prekvapí. Ak je však aj po <strong>na</strong>jdôkladnejšej opti−malizácii ešte stále nízky (t. j. kamarát z ved¾ajšieho bloku má nieko¾konásobne vyššie <strong>sk</strong>óre v3D Marku ☺), zvyèajne u nevyhovuje procesor, pamä alebografická karta, <strong>na</strong>jèastejšie však všetko spolu. Vaša vo¾ba terazzávisí od dostatku vo¾ných fi<strong>na</strong>nèných prostriedkov, ale postu−poval by som pod¾a <strong>na</strong>sledujúceho k¾úèa: Vymeòte pamä tak, aby jej kapacita bola minimálne20 % a maximálne 50 % hodnoty frekvencie CPU, abybola <strong>na</strong>jlepšie v jednom bloku (pri nových Dual RAMslotoch v dvoch rov<strong>na</strong>kých blokoch). Vyberajte dobrúz<strong>na</strong>èku a vhodné èasovanie. Ak máte procesor pribline s polovièným výkonom, ako jedostupný <strong>na</strong> trhu pre váš typ MB (<strong>na</strong>pr. Celeron 533 MHz adostupný je Celeron 1,3 GHz), vymenil by som procesor. Po−kia¾ je rozdiel len okolo 10 – 20 %, výme<strong>na</strong> sa vzh¾adom <strong>na</strong>cenu a zí<strong>sk</strong>aný výkon neoplatí. Podobne, ak máte grafickú kartu staršiu o viac ako dvegenerácie (orientujte sa pod¾a pouitého jadra èipu VGA),vymeòte aj tú. Pozor však <strong>na</strong> kompatibilitu AGP, tie <strong>na</strong>j−novšie vám vo vašej starej do<strong>sk</strong>e takmer urèite nepôjdusprávne. Navyše ich výkon nebude pod¾a predstáv, budetoti blokovaný celkovou priepustnosou systému. Skôr sikúpte <strong>na</strong>jlepšiu VGA, ktorá prišla <strong>na</strong> trh krátko po uvedení vašej základnej do<strong>sk</strong>y.Mono zistíte, e máte u takmer „maximálne monú konfiguráciu“ a v podstate iad−ny upgrade s pouitou MB by výkon radikálne nezvýšil. Stáva sa to <strong>na</strong>jèastejšie pri zosta−vách kúpených v nejakej akcii. Zí<strong>sk</strong>ali ste zastaraný typ základnej do<strong>sk</strong>y, o ktorej sa <strong>na</strong> letá−ku nepísalo, ale pouili sa komponenty s „výbornými“ parametrami (typicky silný CPU,ve¾ká RAM a HDD). V tom prípade sa musíte zmieri s dosiahnutým výkonom alebo vyme−ni celý PC, zvláš pokia¾ by upgrade mal stá viac ako 10 000 Sk.Po vhodnom upgrade je moné PC pouíva ešte ïalšie dva−tri roky. Môe sa síce sta,e nebude staèi kapacita di<strong>sk</strong>u, budete chcie pouíva nový typ optickej mechaniky, prí−padne zapoji nové zariadenie do neznámeho portu. V tomto prípade postaèí uvedenýkomponent dokúpi alebo pripoji <strong>na</strong> príslušnú kartu PCI. V rozmedzí štyroch rokov jepodpora uvedených zariadení ešte pomerne slušná a vdy sa dá nájs nejaké riešenie.Odporúèam však prekontrolova <strong>na</strong>pájanie a kapacitu zdroja a pod¾a potreby ho vymeni.Takisto je <strong>na</strong>mieste kompletná opätovná reinštalácia a optimalizácia.Maximálne po piatich rokoch poèítaè pôvodnému majite¾ovi u zvyèajne <strong>na</strong> ïalšiuprácu nevyhovuje. Má u malý a èiastoène vyhorený monitor, <strong>na</strong> aktuálne aplikácie nedo−statoèný výkon a <strong>na</strong> pôvodné chýbajúcu servisnú podporu. Navyše sa u nejaký kompo−nent stihol pokazi a prejavili sa problémy so zí<strong>sk</strong>aním vhodných náhradných dielov. V tom−to okamihu je poèítaè moné preda maximálne za 10 % z pôvodnej ceny PC, èasto akonáhradné diely. Pokia¾ predávate <strong>na</strong> vidiek a venujete zostave ešte trochu èasu, môetezí<strong>sk</strong>a a 20 % pôvodnej ceny, èo po piatich rokoch pouívania je dôvod <strong>na</strong> oslavu, pre−toe máte <strong>na</strong> akontáciu nového PC ☺.Ak sa rozhodnete, e PC nepredáte ani po piatich rokoch, prípadne podobný kupujete,monos jeho vyuitia je u z<strong>na</strong>ène obmedzená. Spravidla pracujete s dokumentmi u vnekompatibilnom formáte – vytvorené <strong>na</strong> novom PC nedokáete otvori alebo tie vaše sanedajú bene preèíta, ste obmedzení kapacitou di<strong>sk</strong>u a pamäte pri inštalácii nových aplikáciía mnohé technologické novinky nemôete ani vy<strong>sk</strong>úša. Taký poèítaè je vhodné pouíva <strong>na</strong>pr.len ako konzolu, firewall, <strong>na</strong> náhradné diely, prípadne ho darova niektorej zo základných škôl<strong>na</strong> takmer isté znièenie ☺. Pokia¾ ho <strong>sk</strong>utoène vyuívate len <strong>na</strong> drobnú kancelár<strong>sk</strong>u prácualebo pri pôvodnom prístroji, môe ešte slúi. Upozorním však <strong>na</strong> nevyhnutnú zvýšenú opa−trnos pri práci s dátami a ich zálohovanie <strong>na</strong> dodatoèné médium. Po piatich rokoch sa totivo zvýšenej miere zvyknú vy<strong>sk</strong>ytova <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>och chybné sektory a zaènú sa bene stráca dáta.Skôr výnimoène, ale predsa sa poèítaè môe doi 10 a viac rokov sluby. U dávno pracu−je len v obmedzenej miere, ale pokia¾ ste ho <strong>sk</strong>utoène pouívali minimálne desa rokov, zaslúisi uz<strong>na</strong>nie. V tom prípade, aj keby u doslúil, odlote aspoò procesor <strong>na</strong> èestné miesto. Èo−<strong>sk</strong>oro budete toti vlastníkom muzeálneho kusa, kde u ce<strong>na</strong> neklesá, ale stúpa, zvlášpokia¾ je zariadenie funkèné. Alebo sa pouije ako zdroj cenných kovov, prípadne drob−ných súèiastok typu odpor a kondenzátor.Na záver struène opíšeme jednotlivé komponenty z poh¾adu ivotnosti a ich monejvýmeny.Základná do<strong>sk</strong>a: Urèuje pouitie väèšiny komponentov v PC. Spravidla sa <strong>na</strong> trhu pre−dáva pol roka, niektoré výnimoène dobré kusy aj rok. Technická ivotnos je pribline 7rokov, v ostatnom èase však klesá a vyrovnáva sa morálnej. Tá je okolo troch rokov, primodeloch predávaných v súèasnosti bude vyššia. Pokia¾ sa rozhodnete vymeni základnúdo<strong>sk</strong>u, pravdepodobne budete musie vymeni aj ïalšie komponenty a potom je výhod−nejšie zakúpi novú zostavu.Procesor: Morál<strong>na</strong> ivotnos je daná zatia¾ platným Moorovým zákonom, t. j. pribline za18 mesiacov sa poèet tranzistorov zdvojnásobí a s nimi sa pribline zdvojnásobí aj výkon.Procesor preto patrí medzi <strong>na</strong>jèastejšie vymieòané komponenty (zvyèajne po roku a dvoch).Technická ivotnos procesora je však jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>jvyšších zo všetkých pouívaných komponen−tov a obyèajne presahuje 10 rokov. Aj z toho dôvodu je to pekná pamiatka <strong>na</strong> prvý PC ☺.Pamä: Morál<strong>na</strong> ivotnos súvisí s pouitým procesorom a zvyèajne sa vymieòajú spoloè−ne, aby nízka kapacita nebola zbytoènou brzdou celého systému. Odporúèa sa vymeni celúpamä za väèšiu, nie dokupova ïalšie bloky a kombinova ich s pôvodnými. Technická ivot−nos je závislá zvyèajne od zdroja a zákl. do<strong>sk</strong>y, pretoe pri ich poruche je postihnutá aj pamä.Grafická karta: V súèasnosti patrí medzi <strong>na</strong>jèastejšie vymieòané komponenty, obme−dzenie je dané len pouitým typom radièa AGP <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>e. Výme<strong>na</strong> však vyaduje zladenies pouitým procesorom, pretoe rozhoduje ich spoloèný výkon. Technická ivotnos prinovších kartách klesá, staršie sa doívajú pribline 7 rokov.Zvuková karta: Pokia¾ nie je integrovaná <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e, mono ju pouíva aj v novom poèítaèi. Patrí medzimorálne <strong>na</strong>jdlhšie ijúce komponenty, ale všetky nové základ−né do<strong>sk</strong>y u zvyèajne majú porov<strong>na</strong>te¾nú integrovanú. Dobudúcnosti je trend ponecháva len obzvláš hodnotné zvu−kové karty vo verzii PCI, ostatné len ako súèiastky do ne−ozvuèeného staršieho PC, prípadne ako náhradu pokazenej.Hard di<strong>sk</strong>: Fyzická i morál<strong>na</strong> ivotnos je pribline 5rokov, závisí od pouívania, kontrolovania a v poslednomobdobí aj chladenia. Práve vplyvom vysokých otáèok anásledného prehrievania sa ivotnos nových di<strong>sk</strong>ov zni−uje, a to pomerne výrazne – a <strong>na</strong> tri roky. Pred jeho pre−dajom ho odporúèam dôkladne nieko¾kokrát <strong>na</strong>formáto−va – zvláš ak boli <strong>na</strong> òom dôleité dáta.Mechaniky: Predovšetkým CD−ROM, FDD a podobne.Pokia¾ sa nepokazia (hlavne ak sú pouívané v prašnomprostredí alebo sa pouívajú nevhodné médiá) a vyhovujú,mono ich pouíva aj <strong>na</strong>ïalej. Zvyèajne sa však do novéhoPC kupujú nové mechaniky, pri upgrade pôvodného z fi<strong>na</strong>−nèných dôvodov ostávajú. Ich morál<strong>na</strong> a technická ivotnos je pribline 3 – 5 rokov.Zdroj + case: Závisia od pouitej základnej do<strong>sk</strong>y a poètu ïalších komponentov. Pokia¾sa mení MB, zvyèajne je potrebné vymeni aj case (hlavne z priestorových dôvodov), zdrojsa zvykne meni pri nedostatoènom výkone, ideálne pred zapojením ïalších komponen−tov. Výkyvmi <strong>na</strong>pätia sa hlavne di<strong>sk</strong>y zvyknú rýchlo pokazi. Pri zdroji je ivotnos pomer−ne nízka a odporúèam ho preventívne vymeni radšej po 3 – 4 rokoch (závisí od kvality„sínusoidy“ v elektrickej sieti, pouitého vetráèika a mnostva prachu v prostredí). Chybnýzdroj v hodnote 500 Sk u neraz zapríèinil poruchu celého PC.Klávesnica: Hoci ide o lacné príslušenstvo, kvalitné klávesnice sa doívajú aj viac ako 5rokov. Tie <strong>na</strong>jlacnejšie maximálne pol roka, závisí od spôsobu a dåky pouívania.Myš: Máloktorá myš sa doila viac ako tri roky, ale opä je to u lacné príslušenstvo.Reproduktory: Tie kvalitnejšie majú potenciál doi sa aj vyše 10 rokov, zvyèajne savšak kupujú lacné plastové „debnièky“, ktoré sa menia spolu s poèítaèom.Monitor:Ve¾mi dôleitá súèas zostavy, hlavne pri grafickej práci. Pôvodné monitorypreili viac ako 5 rokov (dokonca aj viac ako 10) – pravda, zobrazovali len text. Tie dneš−né je èasto potrebné vymeni u po 3 – 4 rokoch – výrazne sa im za to obdobie zníi jas,kontrast a zvyèajne je <strong>na</strong> trhu za dobré ceny ich väèší a plochý náhradník.Ostatné príslušenstvo: Napríklad modem, tlaèiareò... Všeobecne platí, e pokia¾ súfunkèné a vyhovujú, je moné ich pouíva 3 – 5 rokov.Náš preh¾ad, samozrejme, nie je kompletný a pri rôznych zostavách sa môe líši. Naèrtlisme len všeobecné informácie a postupy, ktoré sa vy<strong>sk</strong>ytujú <strong>na</strong>jèastejšie. Nevyluèujeme, epráve váš nový poèítaè sa doije viac ako 10 rokov bez akejko¾vek poruchy, bude vám spo¾ahli−vo celý èas slúi a poèas toho obdobia u nebudete potrebova niè meni, inštalova alebomaza. Je to však, ia¾, ve¾mi nepravdepodobné a okrem iného to vyaduje aj kus šastia <strong>na</strong>dobrý výrobok. Firmy, ktoré sa výrobou hardvéru a softvéru ivia, by potom nepreili. Ich s<strong>na</strong>−hou nie je predáva „veèné“ zariadenia za násobné ceny, ale relatívne lacné a èasto sa menia−ce príslušenstvo v èo <strong>na</strong>jväèšom poète. Staèí si uvedomi, ako rýchlo prichádzajú <strong>na</strong> trh novéprocesory, nové operaèné systémy a po akom období je zastavená podpora tých pôvodných.A rozhoduje aj to, e zákazníci kupujú väèšinou èo <strong>na</strong>jlacnejšie veci, od ktorých nemôu oèa−káva dlhú ivotnos a vysokú spo¾ahlivos. Isto u mnohí z vás svoje základné do<strong>sk</strong>y typu PCChip poslali do technologického pekla po roku pouívania... Všeobecne platí, e donedáv<strong>na</strong>mali komponenty relatívne vysokú technickú ivotnos, ale morálne sa rýchlo opotrebo−vali. Dnes sa morál<strong>na</strong> ivotnos zvyšuje, ale pre zmenu je to <strong>na</strong> úkor tej technickej.Ak teda chcete v koneènom súète ušetri, chcete ma svoj poèítaè bez zmeny èo <strong>na</strong>jdlhšiea po zaplatení poslednej splátky nekupova hneï nový, treba dobre kúpi. Nez<strong>na</strong>mená tovšak, aby ste kupovali drahé komponenty – tie toti rýchlo strácajú cenu. Ale ani lacné, ktorésa zase rýchlo opotrebujú. Zvo¾te radšej „zlatý stred“ a rozhodujte sa pod¾a toho, <strong>na</strong> èo plá−nujete poèítaè pouíva v horizonte aspoò troch rokov a ako èasto ho budete zapí<strong>na</strong>.Daniel Sládek8/2003 PC REVUE 121


S E R V I SPoradòaMONITORING FARIEBQ: Zakúpil som si tlaèiareò Epson Stylus c82. Všetko som <strong>na</strong>inštaloval pod¾a návodu apriloených CD. Tlaèiareò funguje bez problémov – okrem monitoringu farieb. Neviem,ako monitoring spusti, aby mi ukazoval stav atramentu <strong>na</strong> obrazovke. Mám <strong>na</strong>inštalo−vaný Windows SE. Pavol Huber.A: Uvedená tlaèiareò vyaduje inštaláciu tzv. status monitora, ktorý je <strong>na</strong> CD s ovládaè−mi. Pokia¾ však nefunguje správne, je potrebné downloadova jeho aktualizáciu (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong><strong>www</strong>.printrade.<strong>sk</strong>, prípadne aj novšie ovládaèe). Ak sa správne <strong>na</strong>inštaluje a <strong>na</strong>konfigu−ruje (pozor treba da pri vo¾be pripojenia – buï paralelný kábel, alebo kábel USB), môeteuvedené <strong>na</strong>stavenie nájs pod zálokou Utilities a hneï prvá monos je Status Monitor.Ak chcete, aby sa príslušná spotreba zobrazovala aj poèas tlaèe, je potrebné zmeni<strong>na</strong>stavenia tzv. Speed a Progres (aj pod zálokou Utility – Ovládací panel, Tlaèiarne, C82,Vlastnosti, Predvo¾by tlaèe, Utility).-ds-ADD: KÚPA GRAFICKEJ KARTY (PCR 5/03)Q: Pokia¾ som dobre rozumel, tak vy tvrdíte, e ATI 9100 je od¾ahèená ATI 9000. Ale tonie je pravda. Veï ATI 9000 je od¾ahèená ATI 8500. A ATI 9100 je premenovaná ATI 8500,presnejšie ATI 8500LE (alebo OEM ATI 8500 dodávaná ostatným výrobcom). Tomáš AibekA: Problematika ATI Radeon 9000 a ATI Radeon 9100 je trošku zloitejšia, a keïe somnechcel zachádza do podrobností, trochu som to zjednodušil. Uznávam, e moja odpo−veï v PCR è. 5/2003 je potom trochu nepresná, take dopåòam:Asi sa zhodneme, e Radeon 9100 je premenovaná 8500 LE – obe majú rov<strong>na</strong>ké „staré“jadro R200. Nu a ATI 9000 má novšie jadro R250, èo je „ochudobnené“ R300 (R9500/9700).Rozdiel je <strong>na</strong>pr. v èiastoènej podpore DirectX 9.x (pri 9000) oproti podpore DirectX 8.x (pri9100/8500 LE) a v zlepšenom pixel shader (R9000). Obe karty však výrobca trochu pomenil asvojím spôsobom zrovnocenil, pretoe R9000 má <strong>na</strong>pr. lepšie èasovanie a vyššiu rýchlospamäte, ale R9100 má <strong>na</strong>pr. lepšiu podporu anizotropnej filtrácie. „Drobných“ rozdielov jevšak viac, vcelku sú v testoch pomerne vyrov<strong>na</strong>né a raz o nieko¾ko percent vyhrá jed<strong>na</strong>, potomzas druhá, prièom R9100 celkovo mierne vedie (raz darmo, R8500 bola istý èas krá¾om).Z dôvodu struènosti a zoh¾adnenia novšieho jadra pri R9000 som pisate¾ovi <strong>na</strong>písal, e „ATI9100 je od¾ahèená ATI 9000“, èo síce nie je presné, ale pod¾a môjho názoru blišie objasòujevývoj a pomerne mätúce z<strong>na</strong>èenie R9000/ R9100/R8500. Aby si ¾udia nemysleli, e vyššie èísloje zákonite lepšia a novšia karta, ve¾a robí pouité jadro (o mnohom hovorí aj monos pre−taktovania èi tzv. R9000 Pro verzia, kde je R9100 u pozadu).-ds-ZÁKLADNÁ DOSKA GIGABYTE 7VAXQ: Chcel by som sa spýta <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u Gigabyte 7VAX. V cenníkoch firmy Libra sa uvá−dza, e táto do<strong>sk</strong>a má podporu iba FSB 266 MHz, v inej firme som objavil i podporu FSB 333MHz. Môem teda do tejto do<strong>sk</strong>y da i rýchlejší procesor s jadrom Barton, <strong>na</strong>pr. AMD ATH−LON XP 3000+/333 MHz, alebo to nie je moné? Prípadne akú inú do<strong>sk</strong>u s podobnými para−metrami, ako má táto, by ste mi odporúèali? Ivan HomolaA: Uvedená do<strong>sk</strong>a má podporu FSB 333, no u je <strong>na</strong> trhu jej novšia revízia, oz<strong>na</strong>èovaná ako7VAX−A (èipová súprava KT 400A <strong>na</strong>miesto pôvodného KT400). Novšia revízia by mala ma onieko¾ko percent vyladenejší (vyšší) výkon. Aby som to zhrnul: Nové CPU Barton v uvedenýchdo<strong>sk</strong>ách pobeia, max. by bol potrebný upgrade BIOS−u pri starších revíziách MB. -ds-PASTA A TEPLOTA AMDQ: Èítal som v poradni Vašu odpoveï oh¾adne pracovnej teploty Athlonu 1700+. Ja mámDuron 950, ktorý beí <strong>na</strong> 48 – 49 stupòov. Mám jeden prídavný chladiè v <strong>sk</strong>rinke, ktorý som„zbastlil“ zo starého zdroja. Bez neho beí <strong>na</strong> 49 – 51. Kúpil som Athlon 1800+ Northwood.Môem oèakáva, e jeho teplota bude nišia? Je lepšia strieborná pasta alebo tá poduška <strong>na</strong>chladièi? V AMD mi povedali, e pasta je len doèasné riešenie, lebo zvykne unika spopod CPU.Niekto tvrdí, e poduška je príliš hrubá. Riešim tento problém u nieko¾ko mesiacov a mám ztoho u nervy, okrem iného aj preto, e mi nedávno odišiel zdroj. Troška sa mi podarilo svojDuron zamaza striebornou pastou okolo jadra, kde sú tie odpory, ktoré údajne upravujú<strong>na</strong>pätie jednotlivých èastí jadra. Môe to by problém – niekto tvrdí, e tá pasta je èiastoènevodivá, ja som to meral ohmmetrom a vyšlo mi nekoneèno. No pri 950 MHz, ktovie... NorbertMazikA: 1. Tie teploty sú pomerne vysoké. Hoci „death“ ešte nedosahujú (asi 80 °C), v letnýchhorúèavách sa CPU z<strong>na</strong>ène „varí“. No ako som aj v odpovedi spomí<strong>na</strong>l, <strong>na</strong>pr. Athlon XP2200+ mi <strong>na</strong> MB GA 7VAX a chladiè Titan 5TB „hreje“ <strong>na</strong> max. 50 °C, èo je ešte v poriadku.Odporúèam vám vymeni chladiè za masívnejší a upravi káble v <strong>sk</strong>rinke tak, aby bolo okoloCPU èo <strong>na</strong>jviac miesta. Takisto je výhodné, ak je zdroj s odsávaním vzduchu <strong>na</strong>d CPU.Prídavné chladièe sú vhodné, ale je potrebné zladi tok vzduchu.2. Osobne uprednostòujem pastu. Staèí jej <strong>na</strong>ozaj malé mnostvo, a hoci sa èasom èas zneho stratí, ide len o vyrov<strong>na</strong>nie mikronerovností medzi CPU a chladièom, <strong>na</strong> èo postaèia aj„mikromnostvá“ pasty. Navyše spod pasty sa lepšie odstraòujú vzduchové bublinky.Dôleité je plôšky nezamasti a nepoškraba.3. Lepšie je pastu <strong>na</strong> mostíky ne<strong>na</strong>náša. Keï sa mi tak raz stalo, jej vodivos somne<strong>sk</strong>úšal, ale radšej som CPU opatrne a dôkladne vyèistil a vysušil. Predsa len – staèímálo... ☺-ds-KÚPA HARD DISKUQ: Mám jeden problém, potreboval by som poradi. Mám poèítaè s procesorom Pentium133 MHz, základnou do<strong>sk</strong>ou Intel 430VX (ATC−1020 430VX). Operaèná pamä 48 MB,hard di<strong>sk</strong> 1,6 GB. Tento hard di<strong>sk</strong> je mi malý, <strong>na</strong> celý nový poèítaè zatia¾ nemám, chcel bysom si kúpi iba hard di<strong>sk</strong>, 80−gigabajtový, ale neviem, èi by mi to v tejto zostave fungo−valo. Varga DanielA: Vaša MB primárne podporuje len 2,1 GB, ale pri OS Win (prípadne inom, ale nie DOS,WIN 3.1...) je strop asi 8 GB (s novším BIOS−om). Väèší hard di<strong>sk</strong> by bolo moné pripojilen s ve¾kými problémami (existujú utility <strong>na</strong> preko<strong>na</strong>nie obmedzenia adresácie MB odvýrobcov HDD, delenie di<strong>sk</strong>u, ale...). Navyše väèší di<strong>sk</strong> by výrazne spoma¾oval systém.Take do daného PC neodporúèam nákup nového HDD, u vôbec nie 80 GB. Budete s týmma len ve¾a problémov (okrem iného len podporu ATA 16). V súèasnosti je v tomto prí−pade rozumné buï poèka (kým nebude dos peniakov a neprídu <strong>na</strong> trh novinky...),alebo kúpi nový PC (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> splátky...). Veï ce<strong>na</strong> kompletného nového PC s OS, moni−torom... je pod 25 000 Sk a celkový výkon oproti súèasnému sa zvýši min. 10×. Ak všaknevyhnutne potrebujete väèší priestor, <strong>sk</strong>úste zakúpi ešte jeden di<strong>sk</strong> (menší ako 2 GB)pribline za 1000 Sk v bazári.-ds-PRIPOJENIE NA INTERNET POD WIN XPQ: Potreboval by som poradi oh¾adom jedného problému s Windows XP. Moja zostavaje AMD K6−2 500 MHz, 160 MB RAM, ale to, myslím, nie je dôleité. Nedávno som si<strong>na</strong>inštaloval Windows XP a som celkom spokojný, mám však problém s pripojením <strong>na</strong>internet. Mám modem D−COM 56k exter<strong>na</strong>l s èipovou súpravou Lucent a Windows mi hoaj bez problémov rozozná, ale <strong>na</strong> to, aby som sa cezeò mohol pripoji <strong>na</strong> internet, musímho ma neustále zapnutý. To som vo Win98 nepotreboval, vtedy bol <strong>na</strong>inštalovaný per−manentne, staèilo ho pred pripájaním zapnú a mohol som sa bez problémov pripoji. AleWinXP mi ho rozozná len vtedy, ak ho ponechám zapnutý pri štarte systému. Ak hovypnem, modem mi zmizne zo zoz<strong>na</strong>mu hardvéru v Správcovi zariadení a nemôem sapripoji, musím ho zapnú a reštartova poèítaè. Nedá sa to nejako vyrieši? Pretoe nie−kedy mi dokonca ani to zapnutie nefunguje a musím poèítaè reštartova dvakrát, aby topomohlo... Ïakujem vopred za kadú radu. Martin HombauerA: Uvedený problém by mala odstráni inštalácia dodaného ovládaèa od výrobcu, a nieod MS. Odporúèam takýto postup:1. Zapnutie modemu a následne PC (predpokladám, e v BIOS−e je daný port správneaktivovaný)2. Odobratie ovládaèa zo správy zariadení a reštart3. Pri s<strong>na</strong>he o inštaláciu ovládaèa ho nájs manuálne (nie <strong>na</strong>jvhodnejší...) <strong>na</strong> dodanomCD k modemu, prípadne zí<strong>sk</strong>a novší z internetu-ds-STARÉ ZOSTAVY A UPGRADE VGAQ: Mám PC so základnou do<strong>sk</strong>ou PC 100 M 726 s èipovou súpravou BXcel PC 100,Pentium II, Intel Celeron 300 MHz MMX, 128 MB DIMM SDRAM, 20 GB HDD (pôvodnágrafická karta VideoExcel TRIDENT 9750 4 MB AGP). Na poèítaèi mám <strong>na</strong>inšatovaný OSWindows 98 SE (C:) a Windows 2000 Professio<strong>na</strong>l (D:).Kúpil som si novú grafickú kartu TNT2 RIVA M64/32MB TV OUT. Pri inštalácii grafickejkarty <strong>na</strong>jprv musím <strong>na</strong>inštalova ovládaèe do Win 2000 a potom do Win 98, lebo keï tospravím opaène, potom Win 2000 ani ne<strong>na</strong>behne (stále reštartuje poèítaè). Keï u súovládaèe <strong>na</strong>inštalované a OS Win 98 a Win 2000 <strong>na</strong>behnú, pri práci s programami, ktorépotrebujú viac grafického výkonu ako 4 B, Win 98 zatuhnú (pri pôvodnej grafickej karteWin 98 netuhli, ale programy išli pomalšie). Vo Win 2000 to ide – ale len trhane. Vy<strong>sk</strong>úšalsom ovládaèe pre nVidia TNT od verzie 6.72 a po 41.09, ale problém som nevedelvyrieši. Pri niektorých ovládaèoch to bolo lepšie, pri iných horšie. Prosím Vás o radu apomoc, ako to vyrieši, prípadne mi poraïte, v èom je problém. Ak by bolo nevyhnutnéspravi upgrade BIOS−u, <strong>na</strong> akej adrese sa dá stiahnu z internetu a ako ho vyko<strong>na</strong>? MôjBIOS: AMIBIOS (C) 1996 American Megatrends Inc., Release 03/08/1999 S, 61−0304−001437−00111111−071595− ALi 1621−M726_V3.4−5123−H. Boris KOUCH, ŠtúrovoA: Pre MB z<strong>na</strong>èky PC 100 s èipovou súpravou BXcel je, ia¾, <strong>na</strong>ozaj aké nájs spo¾ahlivé rieše−nie. Okrem iného aj preto, e podpora uvedených dosiek je ukonèená a výrobca zmenilmeno... Na internete u nie sú oficiálne stránky, len rôzne mirrory a neautorizované odkazy.Preto si nemôem dovoli odporúèa vám takto <strong>na</strong> dia¾ku nejakú konkrétnu stránku...Ako prvé by som však prekontroloval <strong>na</strong>stavenie BIOS−u – dobré je postupova od Defaulthodnôt a následne upravova jednotlivé parametre (je ich viac a opä takto <strong>na</strong> dia¾ku je toproblematické – nechcem prive¾a písa ☺, ale v manuáli by mali by jednotlivé parametreblišie opísané). Urèite by som však zmenil AgP appenture size (<strong>na</strong> 64 MB), zápisy do videomemory a pod by som deaktivoval... Potrebné je to vy<strong>sk</strong>úša, problém môe by <strong>na</strong>pr. aj vzdie¾aní slotov a vzájomnom rušení... Následne by som inštaloval ovládaèe MB a VGA. Je mi¾úto, ale v danom prípade neexistuje všeobecné riešenie, ktoré by bolo moné takto <strong>na</strong> dia¾kus plnou zodpovednosou prezentova (a zvláš pri Win2k a dualboot – to je dos odváneriešenie <strong>na</strong> takú zostavu). No k upgrade BIOS−u by som pristupoval a v poslednom rade(staèí si predstavi moné komplikácie pri h¾adaní), <strong>sk</strong>ôr by som uprednostnil výmenu MB(ja viem, následne u takmer celý PC – a nie sú peniaze...).-ds-Svoje otázky môete posiela aj do <strong>na</strong>šej interaktívnej poradne, ktorú nájdete <strong>na</strong>:<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.122 PC REVUE 8/2003


S E R V I STipy a triky pre Windows ZAPNUTIE DMA VO WINDOWS 2000/XPDMA (Direct Memory Access) umoòuje rýchlejšiu komunikáciu systému s pevnými di<strong>sk</strong>a−mi, prípadne CD−ROM mechanikami. Hoci všetok dnešný hardvér DMA podporuje, voWindows je podpora DMA štandardne vypnutá a je potrebné ju zapnú.Ak ste <strong>sk</strong>úšali zapnú DMA vo Windows2000/XP prostredníctvom Správcu zariadení avlastností pevného di<strong>sk</strong>u, ako bolo zvykom voWindows 9x, urèite ste nepochodili. Treba <strong>na</strong>to ís trochu i<strong>na</strong>k.Zadajte Štart | Nastavenia | Ovládací pa−Obr. 1 Primárny radiè IDEnel | Systém a kliknite <strong>na</strong> Správca zariadení<strong>na</strong> záloke Hardware. V sekcii Radièe IDE ATA/ATAPI kliknite pravým tlaèidlom <strong>na</strong> Primárny kanál IDE a zvo¾te Vlastnosti (obr. 1). Tu <strong>na</strong>záloke Spresni <strong>na</strong>stavenie (Windows XP) <strong>na</strong>stavte poadovanému zariadeniu Reimprenosu <strong>na</strong> DMA (ak je k dispo−zícii) (obr. 2). Nastavenie môetezopakova aj pre Sekundárny ka−nál IDE.Zmeny sa prejavia po reštarteWindows. Zapnutie DMA si mô−ete overi v sekcii Aktuálny reim Obr. 2 Zapnutie DMAprenosu. VYPNUTIE ŠTARTOVACIEHO LOGA WINDOWS XPRov<strong>na</strong>ko ako vo Windows 9x aj vo Windows XP sa dá štartovacie logo zobrazované pribootovaní vypnú. Staèí <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u vyh¾ada súbor boot.ini (<strong>sk</strong>rytý súbor v koreòovom adre−sári), otvori ho nejakým textovým editorom (<strong>na</strong>príklad Poznámkový blok – nie však Word!)a za prepí<strong>na</strong>è /fastdetect dopísa /noguiboot. ZRÝCHLENIE VYPÍNANIA WINDOWS XPAk pouívate Windows XP HomeEdition alebo Professio<strong>na</strong>l, urèite ste sivšimli, e sa vypí<strong>na</strong> strašne dlho. Dô−vodov môe by viacero. Tým <strong>na</strong>jèas−tejším je pre vlastníkov grafických ka−riet s èipom od nVidie a <strong>na</strong>inštalovaný−mi Detonátormi servis <strong>na</strong>zvaný nVidiaDriver Help Service. Tento servis saspúša pri štarte Windows a zaprí−èiòuje následne zdåhavé vypí<strong>na</strong>nie sys−tému. Jeho beh nemá nijaký zásadnývýz<strong>na</strong>m, a tak ho môete pokojne vy−pnú. Ušetríte tým pamä RAM pri be−hu a èas pri vypí<strong>na</strong>ní systému.Obr. 3 Vypnutie servisuZadajte Štart | Programy | Ná−stroje pre správu | Sluby (prípadneŠtart | Spusti | services.msc ). Zobrazí sa zoz<strong>na</strong>m registrovaných servisov. Vyh¾adajte spo−mí<strong>na</strong>ný servis nVidia Driver Help Service, kliknite <strong>na</strong>ò pravým tlaèidlom a zvo¾te Zastavi.Ak chcete tento proces vypnú <strong>na</strong>trvalo, zvo¾te Vlastnosti a <strong>na</strong> záloke Všeobecné v sekciiTyp spúšania zvo¾te Ruène (obr. 3). ZMENA IKONIEK POLOIEK NA PLOCHEAni vás u nebaví pozera sa stále <strong>na</strong>tie isté ikonky poloiek <strong>na</strong> pracovnejploche? Je <strong>na</strong>jvyšší èas zmeni ich. Sta−èí v registroch vyh¾ada príslušnú vet−vu danej poloky (uvedené ïalej) azmeni hodnotu textovej polokyObr. 4 Zme<strong>na</strong> ikonky(predvolené – default) <strong>na</strong> cestu k sú−bor s ikonkou. Ak súbor obsahuje via−cero ikoniek, za názov je potrebné doplni èíslo poadovanej ikonky v súbore. Ak súborobsahuje len jednu ikonku, treba za názov doplni èíslo 0 (èísluje sa od nuly – obr. 3).Okolité poèítaèe: HKEY_CLASSES_ROOT\ CLSID\ {208D2C60−3AEA−1069−A2D7−08002B30309D}\ DefaultIconTento poèítaè: HKEY_CLASSES_ROOT\ CLSID\ {20D04FE0−3AEA−1069−A2D8−08002B30309D}\ DefaultIconKôš: HKEY_CLASSES_ROOT\ CLSID\ {645FF040−5081−101B−9F08−00AA002F954E}\DefaultIconPri Koši môete takisto zmeni ikonku plného a prázdneho koša (poloky Full a Empty).Nastavenie:Názov: (predvolené)Typ: REG_SZHodnota: cesta_k_ikonek,èíslo ZAKÁZANIE INTERNETUMono ste u niekedy rozmýš¾ali <strong>na</strong>d tým, ako zakáza nejakému uívate¾ovi prístup <strong>na</strong>internet. Riešenie predsa existuje. Pomocou tohto triku môete zakáza z daného poèítaèaprístup <strong>na</strong> internet pre aktuálneho uívate¾a.Vo vetve HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\InternetSettings vytvorte novú poloku DWORD s názvom ProxyE<strong>na</strong>ble a priraïte jej hodnotu 1.Ïalej je potrebné zmeni hodnotu textovej poloky ProxyServer <strong>na</strong> nejakú v sieti neexistujú−cu adresu IP a port (IP:Port – <strong>na</strong>pr. 10.0.0.1:5555). Týmto zásahom zakáete prístup <strong>na</strong> inter−net všetkým aplikáciám spoliehajúcim sa <strong>na</strong> informácie od Microsoft proxy servera.Aby malo <strong>na</strong>stavenie poadovaný úèinok, je ešte potrebné zakáza uívate¾om meniproxy <strong>na</strong>stavenia. To docielite vytvorením novej poloky DWORD s názvom ConnectionSettings a novej poloky DWORD s názvom Connwiz Admin Lock vo vetve HKEY_CUR−RENT_USER\Software\Policies\Microsoft\Internet Explorer\Control Panel. Obom pri−raïte hodnotu 1.Nastavenie:Vetva: [HKEY_CURRENT_USER \ Software \ Microsoft \ Windows \ CurrentVersion \Internet Settings]Názov: ProxyE<strong>na</strong>bleTyp: REG_DWORDHodnota: 1Názov: ProxyE<strong>na</strong>bleTyp: REG_SZ TRANSPARENTNÉ POZADIE PÍSMANA PLOCHEVo Windows XP je pozadie písma jednotlivých objektov <strong>na</strong> pra−covnej ploche štandardne modré (prípadne pod¾a farebnejschémy). Je však jednoduché docieli, aby bolo toto pozadietransparentné. Zadajte Štart | Nastavenia | Ovládací panel |Systém. Na záloke Spresni zvo¾te Nastavenie v sekcii Výkon.Tu zaškrtnite vo¾bu Poui tiene popi<strong>sk</strong>ov ikon <strong>na</strong> ploche asvoj zámer potvrïte. Porov<strong>na</strong>nie nájdete <strong>na</strong> obrázku è. 5.Igor Kulman USB OVLÁDAÈ PRE MS DOS nájdete <strong>na</strong> CD REVUEExistujú pouívatelia, ktorí stále pouívajú operaèný systém DOS. Problém je však spouitím moderných zariadení s portom USB. Takisto existuje aj viacero situácií, keï tentooperaèný systém jednoducho musíte vyui – <strong>na</strong>pr. ak váš súèasný operaèný systémne<strong>na</strong>štartuje a s<strong>na</strong>íte sa rozbehnú systém zo štartovacej di<strong>sk</strong>ety pre MS DOS. Aj tu môeby problém sprístupni externé zariadenia USB.Existuje však univerzálny ovládaè pre operaèný systém MS DOS, ktorý podporujezariadenia <strong>na</strong> ukladanie údajov. Ide <strong>na</strong>pr. o CD, DVD, Zip, Jaz mechaniky, externé pevnédi<strong>sk</strong>y, pamäové karty a pod. Ovládaè mapuje pripojené prístroje <strong>na</strong> zariadenia ASPI adokáe vyui aj rýchle porty USB 2.0. Názov ovládaèa je USBASPI.SYS a nájdete ho <strong>na</strong>tohtomesaènom CD Revue. Pod¾a tejto firmy pracuje s èipovou súpravou od firmy Intel,VIA, nVidia a ïalšími. Pouitie ovládaèa sa realizuje pomocou súborov Autoexec. bat aConfig.sys.Ïalšie tipy a triky nájdete <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.Obr. 5 Transparentnépozadie8/2003 PC REVUE 123


S E R V I SFEJTÓN:ZÁPISNÍK SERVISNÉHO TECHNIKAToto je tajný denník, písaný <strong>na</strong> výstrahu. Zaz<strong>na</strong>menámdoò všetky rozhodujúce udalosti, tak ako sa <strong>sk</strong>utoènestali. Dúfam, e iadne slovko z neho sa nikdy nedosta−ne do cudzích rúk, a keby sa tak náhodou stalo, verím,e zvyšok u bude nerecyklovate¾ne znièený <strong>sk</strong>ôr, akoho ktoko¾vek bude môc poui. V kadom prípade takuèiní <strong>na</strong> vlastnú zodpovednos a nebezpeèenstvo, akeïe vtedy u súèasnos bude dáv<strong>na</strong> minulos,akáko¾vek podobnos je èisto náhodná... Na úèely veè−nej BSA dodávam, e všetky pouité pojmy, <strong>sk</strong>ratky,programy èi iné drahé záleitosti sú zvyèajne vlastníct−vom amerických spoloèností, ktoré takisto za niè ne−ruèia.2. èas: Na èo je dobrá komunikácia o IT...9:00 Prehliadam benú tlaè a zisujem, èi sa nepíšenieèo nové o poèítaèoch ...9:05 ...šport ma nezaujíma... kapitál nemám...názory mám iné... zdravotníctvo je odrazom mojich zubov... – èi <strong>na</strong>opak...politika je hnusný biznis... poèíta9:10 ... ááá, mám šastie. Uverejnená je nejaká štúdia o IT odborníkoch. Dnes som sanepripájal zbytoène.9:15 Tak to teda nie!!! Uráa sa nedám... Vraj programátori a poèítaèoví špecialistisú úplne odtrhnutí od ivota, nevedia komunikova a len ako <strong>na</strong>dväzujúznámosti... so e<strong>na</strong>mi... e ijú vo virtuálnej realite...9:20 ...ozaj èudní ¾udia, tí programátori, keï sa následne musia realizova pochybnýmispôsobmi...9:25 ...a hoci vraj zarábajú státisíce, nemajú ich s kým minú...9:40 Státisíce?!? Musel som si spomenú, <strong>na</strong> ktorej stránke to bolo... <strong>na</strong>ozaj sa píše,e zarábajú státisíce. Dolárov.9:50 Keï tak <strong>na</strong>d tým premýš¾am, aj ja obèas programujem...10:00 A fakt je, e nerozoznám šaty od noènej košele...10:01 Ale enu od chlapa ešte áno :−)...10:30 Rozhodol som sa, e zas pôjdem do terénu medzi ¾udí. Aj tak potrebujem<strong>na</strong>kúpi a cestou <strong>sk</strong>úsim aj komunikova.10:35 Kde zaèa? Skúsim náhodné èíslo z telefónneho zoz<strong>na</strong>mu... Nejaké pekné èíslo...10:40 – Haló...Zdá sa, e som sa dovolal <strong>na</strong> nejakú vrátnicu. Dobrý deò. Nemáte nejaké problémy s poèítaèmi? Koho voláte? Vás. Èi nemáte nejaký problém s PC... ??? Prosím? Èi vám všetko funguje, ako má ... Mne??! A èo akoe má fungova? No predsa péceèká. Alebo monitory, myšky, systém... èoko¾vek od informaènýchtechnológií...Uff. To je hrozné, keï èlovek musí všetko vysvet¾ova od Adama. Ja nemám iadne inovaèné technológie...S niektorými ¾uïmi je komunikácia azda nemoná. Nemyslím konkrétne vás, ale u vás vo firme. Èi niekto tam nemá nejakýproblém, <strong>na</strong>pr. s ok<strong>na</strong>mi, èi mu nespadli, alebo èoko¾vek... Okná sme vymieòali pred rokom a nemáme iadny problém...U sa ma chytalo zúfalstvo. Ako tej osobe <strong>na</strong> konci drôtu vysvetli, e chcem í<strong>sk</strong> nim opravova poèítaèe? Teta isto ešte nepoèula slovo Windows... Nemyslím <strong>sk</strong>utoèné okná, ale tie farebné, v ktorých píše sekretárka ... Mátesekretárku? No dovo¾te, pani Jarmilka nie je sekretárka, aleasistentka riadite¾a. A je zlatá, lebo ma niekedynechá zahra karty vo Windows, asi to nepoznáte,ale volá sa to Solitér...Hurá! Teta zaèala hovori beným jazykom. Jasné,e všetko poznám. No vidíte. Jasné, e všetko poznám. O tomhovorím. A funguje jej ten Windows? Nemá s nímiadny problém? To neviem, pred chví¾ou odišla <strong>na</strong> obed.To azda nie... Iba èo som si zbytoène minul kredit. Ale môem vám zisti, èi jej Windows ide... A?Naozaj som nechápal, preèo som to u dávnonepoloil. A ak ne<strong>sk</strong>ôr zavoláte, potom vám to poviem.Jasné, to poznám. Teta sa <strong>na</strong> vrátnici vidite¾nenudí a potrebuje sa porozpráva, keï <strong>na</strong>ïabí<strong>na</strong> inteligenta. No ... ... alebo viete èo, ak mi necháte èíslo, zavolám ja.To je ešte horšie. Na výsledok budem èaka do súdneho dòa. Ale mono siv budúcnosti spomenie, nu som jej èíslo a meno <strong>na</strong>diktoval. A nechalpozdravova pani asistentku.11:00 Skúsim ešte nieko¾ko èísel. No prosím... Dobrý deò, som servisný technik a chcem sa spýta, èi vám všetko funguje...Èi vy alebo vaša sekretárka máte <strong>na</strong> èom pracova a èi to nepadá, lebov poslednom èase sa viacerí saujú... Však raz a dostanem, ty <strong>sk</strong>...Radšej som zloil. Ten èlovek zaèal pouíva nepublikovate¾né výrazy, akoby sompovedal nieèo neslušné. A ma striaslo. Eštee mám utajené èíslo.Dnes je však evidentne zlý deò. ¼udia akoby v tom teple strácali rozuma nechápu, e im chcem pomôc. Dám si asi vo¾no...12:30 Zvoní mobil. Taká <strong>na</strong>niè melódia, len mi je akási povedomá... Jasné, zdá sa,e je to môj mobil. Prosím? Dobrý deò, vy ste dnes pred obedom telefonovali?eby u <strong>na</strong> mòa ten grobian prišiel a poštval proti mne sekretárku? Áno, asi dvakrát som telefonoval... Vrátnièka mi spomí<strong>na</strong>la, e ste volali pre Windows. U bolo <strong>na</strong>èase, veï somvám nechala odkaz. Ale mali ste iné èíslo... Kedy ste mi volali? Aký odkaz? Ja som nemenil èíslo...Nieèo mi tu nesedelo... To u je jedno, hlavne e som vás zastihla. Kedy k nám prídete?Èo ak som sa do nieèoho <strong>na</strong>moèil? Èo ak mal niekto dohodnuté stretnutie?Uff, a so sekretárkou... ??? A kam by som mal prís? Veï opravujete poèítaèe, nie? Áno... Tak kedy nám prídete opravi ten poèítaè, teda televízor, èo sa <strong>na</strong> òomstále zobrazujú tie veci a nedajú sa nijako zmaza... Na televízore sa vám zobrazujú veci? Áno a vôbec ich nikto ne<strong>na</strong>písal. Ešte sme také nieèo nemali.Iba som si zatipoval, e má <strong>na</strong> mysli monitor... O televízoroch toti niè neviem. No, pokia¾ máte <strong>na</strong> mysli monitor, môem sa <strong>na</strong> to prís pozrie. Vy to neprídete opravi? Prídem, ale ešte neviem, èi to dokáem aj...Vèas som si spomenul <strong>na</strong> radu od priate¾a, aby som nehovoril nedá sa, neviem,uvidíme. ¼udia to vraj nemajú radi. ... nájs. To je ¾ahké. Pokia¾ máte auto, ste u nás za 15 minút...Nadiktovala mi adresu, dohodli sme èas o 30 minút a ja som vyrazil. A vraj ITšpecialisti majú problém s komunikáciou... To urèite. Evidentne bol ten prie<strong>sk</strong>umneobjektívny. Asi aj preto, e mòa sa neopýtali.A cestou som si uvedomil, e nemám auto a chodievam peši...Daniel Sládek124 PC REVUE 8/2003


S E R V I SMedia klub / výber z ponukyCD TITULYSPELLS OF GOLDje umiestnená do fantastickéhosveta obývaného ¾uïmi, príšera−mi a inými bytosami. Hlavnáèinnos, ktorú hráè vykonáva, jeobchodovanie. Preto vlastníhrdi<strong>na</strong> predmet – èarovnýMonrok−vak, do ktorého môevloi nekoneèné mnostvo vecí.Ce<strong>na</strong>: 599 SkObjednávkový kód: CD82003−216FIRE DEPARTMENTAIRLINE TYCOON EVOLUTION3D HRYVe¾te oddielu špecializovanýchpoiarnikov a ich podpornýchvozidiel. Záleí <strong>na</strong> kadom detaile:<strong>na</strong> poète ohrozených ¾udí, roz−ptyle ohòa, jedovatých výpa−roch...nestrácajte èas! Vašímcie¾om je zachráni ivoty a mini−malizova civilné škody.Táto hra vám umoní postavi sivlastné modely lietadiel, ktoré súprispôsobené kadej misii. Môe−te si ich vymieòa <strong>na</strong> internetes ostatnými hráèmi. Musítedohliada <strong>na</strong> rozvrhy, cestovnéplány, opravy lietadiel, výkonnossvojich zamest<strong>na</strong>ncov.Kolekcia <strong>na</strong>jzábavnejších 3D hier.Preite neèakané dobrodrustváa zabávajte sa pri doko<strong>na</strong>lýchtrojrozmerných hrách! Bonusomtohto dvojcédeèka sú známe hry(Pacman, Mahjong, Tetris a iné),prerobené do trojrozmernejpodoby.Ce<strong>na</strong>: 599 SkObjednávkový kód: CD82003−217Ce<strong>na</strong>: 599 SkObjednávkový kód: CD82003−218Ce<strong>na</strong>: 499 SkObjednávkový kód: CD82003−219KNIHYJAK VYUÍVAT WINDOWS XPPomerne ¾ahko sa <strong>na</strong>uèíte, akoefektívne pracova v prostre−diach Home i Professio<strong>na</strong>l,<strong>na</strong>stavi pracovnú plochu systé−mu XP a pracova s ovládacímipanelmi, pouíva inovatívnemonosti prehliadaèa InternetExplorer 6 a Sprievodcu inštalá−ciami siete atï.Autor: Simmons Curt Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 448Ce<strong>na</strong>: 499 SkObjednávkový kód: 570K82003ANZAÈÍNÁME S …– Tvorba webových stránekIdeál<strong>na</strong> kniha pre zaèiatoèníkov,ktorí h¾adajú praktického sprie−vodcu pre organizovanie a údrbufiremných alebo súkromnýchwebových stránok. Zvládnetetvorbu webových stránok, <strong>na</strong>uèítesa pouíva dostupné editory,sluby a objavíte nové monosti¾ahkého publikovania <strong>na</strong> internete.571K82003ANZAÈÍNÁME S… INTERNETPomocou tejto knihy môete¾ahko a rýchlo porozumie zákla−dom pouívania a práce s inter−netom, aj keï ste predtým inter−net nepouívali, za krátky èasbudete pouíva efektívne vyh¾a−dávaèe, elektronickú poštu a dis−kusné <strong>sk</strong>upiny. Objavíte neobme−dzené monosti siete internet...Autor: Lojkine Mary Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 272Ce<strong>na</strong>: 286 SkObjednávkový kód: 572K82003ANZAÈÍNÁME S… AUTOCAD LT 2002Pomocou tejto knihy zvládnete¾ahko a rýchlo techniky kresleniav AutoCAD−e Pouívajte efektív−ne vrstvy, izometrické kreslenie,kótovanie a prácu s blokmi.Objavte svet 3D kreslenia a pub−likovania <strong>na</strong> internete. Pomocoutejto publikácie môete ¾ahkoa rýchlo porozumie základom.Autor: Whelan Paul Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 192Ce<strong>na</strong>: 286 SkObjednávkový kód: 573K82003ANAutor: Vandome Nick Vydal: SoftPress Dodávate¾:ANIMA Košice Poèet strán: 184Ce<strong>na</strong>: 286 SkObjednávkový kód:CESTOVÁNÍ S DIGITÁLNÍMFOTOAPARÁTEMPublikácia zhàòa teoretickú apraktickú stránku exteriérovej,ale i interiérovej fotografie.Teoretická sa zaoberá opisomfunkcií a pouívania <strong>na</strong>jrôznej−šieho príslušenstva, ako sú filtre,predsádky, statívy atï. Praktickáèas opisuje, ako dosiahnu <strong>na</strong>jlep−šie výsledky v rôznych situáciách.Autori: Ondøej Neff, Jan Bøezi<strong>na</strong>, Petr Podhaj<strong>sk</strong>ý a kol. Vydal: IDIF Dodávate¾: SWS Distribution Formát: plnofarebný, A4 Poèet strán: 88Ce<strong>na</strong>: 342 SkObjednávkový kód: 574K82003SWC# V KOSTCEPohotová referenèní pøíruèkaKniha podrobne oboz<strong>na</strong>mujeèitate¾ov so zákutiami jazyka C#a platformy .NET. V prvej èastivás autori oboznámia s vlastnýmjazykom C# a monosami jehopouitia. Druhá èas je potomklasická referenèná príruèkarozoberajúca 21 <strong>na</strong>jdôleitejšíchmenných priestorov platformy.NET a ich viac ako 700 tried.Autori: Peter Drayton, Ben Albahari, Ted Neward Vydala: GRADA Poèet strán: 788Ce<strong>na</strong>: 1150 SkObjednávkový kód: 577K82003GVYBÍRÁME DIGITÁLNÍ FOTOAPARÁTPublikácia je zameraná <strong>na</strong>beného pouívate¾a digitálnehofotoaparátu. V tomto zväzku saèitate¾ oboznámi so základnýmièrtami a vlastnosami digitálnychfotoaparátov, ako aj s viac ne50 <strong>na</strong>jatraktívnejšími digitálnymifotoaparátmi, dostupnýmiaktuálne <strong>na</strong> domácom trhu.Autori: Ondøej Neff, Jan Bøezi<strong>na</strong>, Petr Podhaj<strong>sk</strong>ý a kol. Vydal: IDIF Dodávate¾: SWS Distribution Formát: plnofarebný, A4 Poèet strán: 112Ce<strong>na</strong>: 183 Sk – AKCIA!!!Objednávkový kód: 575K82003SWMALÁ POÈÍTAÈOVÁ SÍ DOMAA VE FIRMÌ – Podrobný prùvodcezaèí<strong>na</strong>jícího uivateleV úvode knihy je struène vysvet−lený hardvér potrebný <strong>na</strong> zosta−venie siete. Podrobne sa rozo−berá sieová konfigurácia operaè−ného systému Windows XP. Kni−ha vychádza z opisu WindowsXP Home, ale je doplnená io sieové <strong>na</strong>stavenie WindowsXP Professio<strong>na</strong>l, Windows 2000 a Windows 98. Tretiaèas knihy je venovaná opisu pripojenia k internetu.Autori: Jaroslav Horák Vydala: GRADA Poèet strán: 184Ce<strong>na</strong>: 289 SkObjednávkový kód: 578K82003GZPRACOVÁNÍ DIGITÁLNÍ FOTOGRAFIE+ CD – 8. aktualizované rozšírené vydaniePublikácia je zameraná <strong>na</strong> benéhopouívate¾a digitálneho fo−toaparátu, ktorý stojí pred úlohousnímky archivova, publikova <strong>na</strong>webe, tlaèi atï. Èitate¾ sa tuoboznámi s praktickými rada−mi, pokynmi <strong>na</strong> zaobstaraniehardvéru a pod. CD di<strong>sk</strong> obsa−huje praktické programy pre Windows.Autori: Ondøej Neff, Jan Bøezi<strong>na</strong>, Petr Podhaj<strong>sk</strong>ý a kol. Vydal: IDIF Dodávate¾: SWS Distribution Formát: plnofarebný, A4 Poèet strán: 80Ce<strong>na</strong>: 342 SkObjednávkový kód: 576K82003SWINTERNET PRO ARCHITEKTYA STAVITELE – Jak hledat a <strong>na</strong>jítPublikácia je urèená všetkýmodborníkom i laikom, ktorýcharchitektúra a stavite¾stvo zaují−ma. Okrem toho, e pre uvedenéprofesie je dnes internet nevy−hnutný pracovný nástroj, po<strong>sk</strong>ytu−je i ïalšie monosti, ako zefektív−ni prácu nielen v architektonic−kom ateliéri, ale <strong>na</strong>príklad i v sta−vebnej èi inej dodávate¾<strong>sk</strong>ej firme.Autori: Radek Váòa Vydala: GRADA Poèet strán: 108Ce<strong>na</strong>: 143 SkObjednávkový kód:579K82003GKNIHA SO Z¼AVOUPRE PREDPLATITE¼OVAutor: kolektív autorov Vydal:COMPUTER PRESS Poèet strán: 1016Objednávkový kód: 567K72003CCe<strong>na</strong>: 1335 SkLINUX – DOKUMENTAÈNÍ PROJEKT3. aktualizované vydáníAby aj rozvinutá tuzem<strong>sk</strong>á komunita mala monosvyuíva cenné informácie a návody v mater<strong>sk</strong>om ja−zyku a v praktickejších podobách, ako je pletenec pô−vodných webových dokumentov, prišiel ComputerPress u v roku 1998 s jeho prvým prekladom. Rov−<strong>na</strong>ko ako medzitým prešiel kus cesty sám operaènýsystém, ktorý teraz beí okolo inovovaného jadra sozdoko<strong>na</strong>lenými a novými aplikáciami, podstatnýmizme<strong>na</strong>mi prešla aj prevaná èas jeho dokumentácie.Tretie vydanie zachytáva stav dokumentácie v apríli2003. Je to utriedený výber toho <strong>na</strong>jpodstatnejšieho,<strong>na</strong>jaktuálnejšieho a <strong>na</strong>jzaujímavejšieho, èo je moné voriginálnej dokumentácii nájs. Výber má èo <strong>na</strong>jširšízáber – <strong>na</strong> svoje si príde zaèiatoèník i profesionál, sys−témový správca, programátor i samostatný domácipouívate¾.Pozor: pre predplatite¾ov z¾ava 20 % z ceny knihy!(staèí, ak pri objednávke uvediete svoj nárok <strong>na</strong>z¾avu a dopíšete svoje predplatite¾<strong>sk</strong>é èíslo)NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENA NÁZOV TITULU OBJED. KÓD CENAAng. – slov., slov. – ang. multimediálny slovník CD82000−66 699 SkAnother War CD112002−185 999 SkAutoškola CD72002−174 499 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001−92B 592 SkDomácí uèitel angliètiny – 1. diel CD52001−115A−1 999 SkDomácí uèitel angliètiny – 2. diel CD52001−115A−2 999 SkDomáci uèite¾ nemèiny CD52001−115B 999 SkLanguage Teacher 10.0 (výuèba 2 jazykov) CD42002−164 1722 SkNHL 2003 CD112002−184 1699 SkPC Elektro 2 CD42000−59 399 SkPC <strong>na</strong> maximum CD72001−134 399 SkAnglicky efektivnì CD102000−76 999 SkNìmèi<strong>na</strong> efektivnì CD102000−76B 999 SkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Dìjepis CD42002−161 799 SkCelá rodi<strong>na</strong> milionáøem – Všeobecný pøehled CD42002−162 799 SkEurotran 2000 – prekladaè ang. internetových stránok CD699−19 1169 SkKilometrovník Európy CD42001−106 1399 SkMultimediálny slovník (SRN/SR, SR/SRN) CD112002−187 699 SkOperation Flashpoint CD72001−131 999 SkTime Machine + Devil Inside – Game 4U Special CD92002−179 399 SkToca tourning cars – Game4U CD92002−180 299 SkTS det<strong>sk</strong>ý kútik II CD62002−173 699 SkWarcraft 3: Reign of chaos CD72002−176 1599 SkJames Bond 007: Nightfire CD22003−192 1699 SkThe Lord of the Rings: Fellowship of the Ring CD22003−193 1499 SkSIM CITY 4 CD32003−196 1799 SkUvedené CD−ROM a kniné tituly si môete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloeného objednávkového lístka.8/2003 PC REVUE 125


S E R V I SDVD okienkoDUCH OHÒAHodnotenie:FILM:DVD:FILM: Hraj sa, potom zomrieš! Bàà, tomuvravím mrazivý podtitul hororu! Na zaèiat−ku sa mrkneme vo flashbacku do Marokav roku 1979. Hm, ve¾a nám toho nepovie,a tak rýchlo absolvujeme úvodné titulky adostávame sa k ústredným hrdinom. Sku−pi<strong>na</strong> ôsmich Londýnèanov, i<strong>na</strong>k reprezen−tantov typickej undergroundovej mládee,vyzbrojenej drogami, cigaretami a neko−neènou chuou zabáva sa, dostane <strong>na</strong>jednej párty nápad – pohra sa s quija dos−kou. e neviete, o èo ide? Ale veï to jeobyèajná do<strong>sk</strong>a s písme<strong>na</strong>mi a nápismi YESa NO, pomocou ktorej môete vyvola párduchov. A medzi mladými ¾uïmi sa vdynájde nosite¾ bláznivých myšlienok, ktorýsa rozhodne vyko<strong>na</strong> s priate¾mi rôznesomariny. Polnoc sa blíi, ba èo viac, ukáesa, e jed<strong>na</strong> e<strong>na</strong> má s quija do<strong>sk</strong>ou <strong>sk</strong>ú−senosti. A tak preèo si nezašpásova? Ne−potrebujete ani originálnu do<strong>sk</strong>u, staèí vámrozbitá <strong>sk</strong>lená tabu¾a, škrípajúci pohár a párdúškov odvahy.DVD: Keïe distribútorom nie je nikto men−ší ako Universal (a teda u nás Bonton Ho−me Entertainment), technická kvalita je po−merne slušná. Di<strong>sk</strong> zaberá viac ako 6,5 GBa film zhltol prevanú väèšinu. Keïe zvu−kové stopy sú len dve (anglický a maïar<strong>sk</strong>ýDolby Digital 5.1), ostalo <strong>na</strong> vizuálnu strán−ku filmu pomerne ve¾a priestoru. A ten jeve¾mi dobre vyuitý, film je krásne <strong>sk</strong>om−primovaný (formát 1,85) a <strong>na</strong>vyše sa dlhéminúty odohrávajú v úplnej tme, take nieje príliš nároèný (zato však tma dobre vy−zerá). Zvuk je tie celkom slušný a zvukovéefekty ve¾mi dobré. Kompresia zvukov je384 kb/s, a hoci je to práve nišia kompre−sia Dolby Digitalu, nemal som pocit slab−šieho výkonu subwoofera, resp. subwoo−fer býva ivší pri 448 kb/s, no v tomto prí−pade akoby rozdiel vo ve¾kosti 64 kb/sdoh<strong>na</strong>l a znel výborne.ia¾, ve¾mi sa nedá plesa <strong>na</strong>d vyhotove−ním a kvantitou bonusov. Máme tu teaser,trailer a ako bonus bonusu trailer <strong>na</strong> trilógiuNávrat do budúcnosti (technický dos slabýtrailer, akoby prevzatý z TV). Okrem toho sútu dve párminútové featurette, ktoré by vásmali <strong>na</strong>láka <strong>na</strong> film (a prekvapivo sa im tomiestami celkom darí). Zvyšnú èas výplnepokrývajú štyri minifilmy, oz<strong>na</strong>èené akoBehind the scenes, teda sú to zábery z <strong>na</strong>−táèania a kadý trvá asi 2 minúty. No bonu−sy <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u pri troche s<strong>na</strong>hy zvládnete do 25minút. Hm, to nie je ve¾a, však?RING 2Hodnotenie:FILM:DVD:Telefóny u nezvonia, studòa sa nezatvára,ale vraedná hádanka ostáva stále otvore−ná. Ako si predstavujú pokraèovanie kulto−vého hororu Japonci...FILM: Telo je vytiahnuté zo studne. Hocijeho rozklad vraj trval celých 30 rokov, aký−ko¾vek doktor alebo priate¾ z márnice byvám povedal, e táto osoba zomrela predrokom, maximálne dvoma. To je dos zvlášt−ny jav! Zvláštne dopadol aj otec Yoichiho amanel Reiko Asakawa.Po zhliadnutí Ringu 2 zisujem, e Ja−ponci zobrali pokraèovanie úplne i<strong>na</strong>k akoich filmár<strong>sk</strong>i kolegovia z Hollywoodu. Ne−èakajte, e sa bude videokazeta ïalej šíri,e budú zvoni telefóny a rozsieva sa ne−¾útostná smr po siedmich dòoch (hoci tásvoju kosu neraz pouije). Japonci zobralipôvodný príbeh, vytiahli z neho jednu ved−¾ajšiu postavu, nieko¾ko postáv, ktoré pô−vodné dianie preili, a poèet doplnili o párnových charakterov.DVD: Ak znovu oèakávate browsovanie pomnohých DVD bonusoch, budete trpko<strong>sk</strong>lamaní. Di<strong>sk</strong> zaberá len 4 GB priestoru atento fakt cíti <strong>na</strong> kompresii filmu. Urèite bymohla by vyššia, <strong>na</strong>jmä ak zoberieme doúvahy <strong>sk</strong>utoènos, e film vo formáte 1,85potrebuje predsa len viac priestoru ako širšia2,35. Oèakávajte teda nišiu èistotu obrazu.Zo stránky zvuku mono doda, e èe<strong>sk</strong>áverzia sa znovu nevydarila. Zlyháva <strong>na</strong>jmäpri presnosti dialógov a hlasov. S<strong>na</strong>ha <strong>na</strong>po−dobni japon<strong>sk</strong>é hlasy èe<strong>sk</strong>ými je <strong>na</strong>to¾koslabuèká, e prekonáva aj pokusy o dabingamerických protagonistov. Originál<strong>na</strong> zvu−ková stopa (mimochodom, obe prichádzajúv Dolby Digital 5.1) je dostatoène výrazná,len som mal miestami pocit, akoby sub−woofer nehral basy, ale len akési trhaniezáclon èi videopások... Ale <strong>na</strong> druhej stranebol pocit z filmu sugestívnejší.Michal Korec, redaktor Kinema.<strong>sk</strong>DVD novinky 8 IENOsamelé sídlo vo Francúz<strong>sk</strong>u. Rodi<strong>na</strong> sa stretáva <strong>na</strong> sviatky.Oslava sa však nekoná – milovaný otec bol zavradený! Vrahommôe by iba jed<strong>na</strong> z ôsmich ien, takých blízkych pánovi domu.Postupne sa zaèí<strong>na</strong>jú odha¾ova rodinné tajomstvá. Osem ien:krásnych, vášnivých, inteligentných, citlivých a nebezpeèných.Jed<strong>na</strong> z nich je vinná. Ktorá to je? Film zí<strong>sk</strong>al Cenu diváka <strong>na</strong>MFF Berlín 2002 a všetkých 8 ien bolo ocenených Striebornýmmedveïom za svoj herecký výkon. Film je aktuálne nominovaný<strong>na</strong> cenu Najlepší európ<strong>sk</strong>y film roka.8 Femmes (Francúz<strong>sk</strong>o, 2002, 103 min.). Réia: François Ozon. Scenár: Mari<strong>na</strong> DeVan, François Ozon, Robert Thomas. Kamera: Jeanne Lapoirie. Hudba: Krish<strong>na</strong> Levy.Hrajú: Danielle Derrieux, Catherine Deneuve, Isabelle Huppert, Emmanuelle Béart,Fanny Ardant, Virginie Ledoyen, Ludivine Sagnier, Firmine Richard, DominiqueLamure. EXPRES FOTONapí<strong>na</strong>vý triler s Robinom Williamsom, ktorý za svoj výkon zís−kal uz<strong>na</strong>nie kritiky. Vie o svojich zákazníkoch všetko. Ako pra−covník fotolabu sleduje ich perfektné ivoty, ako im rastú detia kam cestujú <strong>na</strong> dovolenku. Jedného dòa sa však rozhodne, eu sa nebude len tak neèinne prizera. Naštvaný a odhodlanývezme ich osud do vlastných rúk!One Hour Photo (USA, 2002, 92 min.). Réia: MarkRomanek. Scenár: Mark Romanek. Kamera: Jeff Cronenweth.Hudba: Reinhold Heil, Johnny Klimek. Hrajú: Robin Williams,Connie Nielsen, Michael Vartan, Dylan Smith PLES PRÍŠERPríbeh väzen<strong>sk</strong>ého dozorcu, èle<strong>na</strong> popravnej èaty, a mladej Afro−amerièanky, ktorá vo väzení <strong>na</strong>vštevuje manela odsúdeného <strong>na</strong>trest smrti. Na tro<strong>sk</strong>ách ich vzahu sa prekvapivo rodí nová lá<strong>sk</strong>a.Preije? Film si zí<strong>sk</strong>al srdcia miliónov divákov, uz<strong>na</strong>nie kritiky v ka−dej krajine, kde sa premietal, a pozbieral filmové ocenenia pocelom svete. Predstavite¾ka hlavnej en<strong>sk</strong>ej úlohy Halle Berry bolaocenená Oscarom a Strieborným medveïom <strong>na</strong> MFF v Berlíne, bo−la takisto nominovaná <strong>na</strong> cenu Amerického filmového inštitútu a<strong>na</strong> Zlatý glóbus. Spolu so svojím hereckým partnerom Billy BobThorntonom zí<strong>sk</strong>ali Cenu amerických filmových kritikov za <strong>na</strong>jlepšie herecké výkony. Filmbol nominovaný aj <strong>na</strong> Oscara v kategórii <strong>na</strong>jlepší scenár a americkí kritici snímku zaradilimedzi pä <strong>na</strong>jlepších filmov roka! Halle Berry sa stala prvou hereèkou tmavej pleti, ktorází<strong>sk</strong>ala Oscara za <strong>na</strong>jlepší en<strong>sk</strong>ý herecký výkon v hlavnej úlohe.Monsters Ball (USA, 2001, 111 min.). Réia: Marc Forster. Scenár: Milo Addica, WillRokos. Kamera: Roberto Schaefer. Hudba: Thad Spencer, Chris Beaty, RichardWerbowenko. Hrajú: Billy Bob Thornton, Halle Berry, Peter Boyle, Heath Ledger,Sean CombsCe<strong>na</strong> ITAPA 2003Pod záštitou premiéra SR, ministerstiev dopravy, vnútra a hospodárstva a v spolu−práci s ve¾vyslanectvom Ka<strong>na</strong>dy bol vyhlásený u druhý roèník súae Ce<strong>na</strong> ITAPA2003 (ITAPA Distinction Awards) pre <strong>na</strong>jlepšie projekty v oblasti zavádzania infor−maèných technológií vo verejnej správe. Do súae sa môu zapoji všetky IT spoloè−nosti, inštitúcie štátnej správy a samosprávy, ktoré úspešne zrealizovali projektymodernizácie verejnej správy prostredníctvom vyuívania informaèných a komuni−kaèných technológií. Po prvýkrát majú príleitos zapoji sa do súae aj študentistredných a vysokých škôl.Projekty bude posudzova medzinárodná odborná porota v štyroch hlavnýchkategóriách. Hlavným kritériom hodnotenia jednotlivých projektov v kategórii Novésluby bude ich reálny prínos pre verejnos, v kategórii Zlepšovanie procesov zasejednoz<strong>na</strong>èný prínos k zlepšeniu a zefektívneniu sluieb a procesov vo verejnej sprá−ve. Tretia kategória Podpora vzdelávania je venovaná všetkým projektom, ktorépomáhajú zvyšova vzdelanos, zruènos, kvalifikáciu a odbornos pracovníkov verej−nej správy. V novej kategórii Nápad roka bude posudzovaná origi<strong>na</strong>lita a invenènosnápadu, <strong>na</strong> ktorom je projekt postavený. V rámci tejto kategórie budú udelené triceny: Ce<strong>na</strong> za <strong>na</strong>jlepšie zadanie, ce<strong>na</strong> za <strong>na</strong>jlepšie riešenie a ce<strong>na</strong> za <strong>na</strong>jlepšiu víziuprojektu, ktorá je urèená pre študentov stredných a vysokých škôl. Uzávierka súaeje 30. septembra, blišie informácie nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.itapa.<strong>sk</strong>.V prvom roèníku Ceny ITAPA 2002 zvíazili vo svojich kategóriách také výz<strong>na</strong>mnéprojekty ako Elektronické colné ko<strong>na</strong>nie (Ditec, a. s.), Centrálny informaèný systémNotár<strong>sk</strong>ej komory SR (Siemens Business Servicess, s. r. o.) a Sieový akademický prog−ram CNAP (Cisco Systems Slovakia, s. r. o.).126 PC REVUE 8/2003


19931998200210 ROKOV PC REVUEÁno, je to u 10 rokov, èo vyšlo prvé èíslo PC REVUE.Odvtedy došlo k mnohým zmenám nielen v personálnomobsadení redakcie, spôsobe písania èlánkov, v rozloenírubrík èi grafike, ale aj v kvantitatívnych ukazovate¾och,ako sú poèet strán, farebnos èi náklad. Na predstavu, èoto z<strong>na</strong>mená vydáva 10 rokov nepretrite mesiac èomesiac magazín ako PCR, pripravili sme pre vás miniremi−niscenciu v podobe preh¾adu, ako sa za tie roky menilagrafická podoba obálky. A takisto si kolegovia v redakciidali tú námahu a pripravili zopár zaujímavých èísel, ktoréilustrujú objem práce ukrytý za tými 10 rokmi.Keby ste chceli umiestni do kninice ved¾a seba 10 roè−níkov PCR, predstavuje to súhrnné dielo v rozsahu 12 284strán. Na ilustráciu v románopiseckej oblasti by to predsta−vovalo asi 20−zväzkovú ságu, prièom jeden diel by muselma viac ako 600 strán. Najväèší nárast poètu strán smemali, pochopite¾ne, v prvých 2−3 rokoch (asi 300 %), v roku1999 sme mali menší útlm, spôsobený rôznymi okolnosa−mi, ale v súèasnosti dosahujeme stabilný medziroèný rast <strong>na</strong>úrovni viac ako 10 %. Nemáme v pláne zásadne zvyšova199419992002VYHODNOTENIE SÚAE:Prinášame vyhodnotenie súae z júnového èíslaPC REVUE o základné do<strong>sk</strong>y EPOX, ktorej sponzorombola spoloènos Sofos, s. r. o.Správne odpovede <strong>na</strong> otázky:1. Modelom do<strong>sk</strong>y od EpoXu, ktorá má <strong>na</strong> sebeon board VGA a èipovú súpravu, je <strong>na</strong>príkladEpox 8RGA+2. Spoloènos EpoX Computer Company bola zaloenáv roku 1995199620002003poèet strán, pretoe by sa to muselo odrazi <strong>na</strong> cene, <strong>na</strong>ktorú je sloven<strong>sk</strong>ý èitate¾ dos citlivý.Radšej vynechajme poèet stromov, ktoré museli padnúza obe <strong>na</strong> vyrobenie papiera pre PCR, decentne len uveï−me, e roène spotrebujeme asi 90 a 100 ton papiera.Ak si zoberieme, e pod¾a agentúry Median èíta PCRmesaène okolo 90 000 èitate¾ov, vynásobte to 12 mesiac−mi a následne 10 rokmi, dostanete sa k zaujímavej infor−mácii o poète èitate¾ov, ktorým sa za tých 10 rokov PCRdostalo do rúk.No ale èo nie je moné spoèíta, to sú kilometre, ktorésme museli precestova po konferenciách èi výstavách pocelom svete. Mnostvo mailov, ktoré musíme denne vy−bavi, gigabajty dokumentov, ktoré sme museli spracova,atï. Ale zrejme to ani nemá zmysel. Pre èitate¾ov je dô−leité, aby dostávali kadý mesiac oèakávanú dávku infor−mácií zo sveta informaèných technológií. A ako to dosiah−nu, to je u <strong>na</strong>ša staros. Tak nám v tomto úsilí drte pal−ce a my sa budeme s<strong>na</strong>i ne<strong>sk</strong>lama vás.-md-Všetko <strong>na</strong>jlepšie, PC REVUE!O ZÁKLADNÉ DOSKY EPOX A USB BLUETOOTH MODUL1997200120033. Výhradným dovozcom dosiek EpoX <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>oje spoloènos SofosZ došlých 468 odpovedí boli vyrebovaní traja výhercovia:1. ce<strong>na</strong>: EpoX 8RGA+ Miloslav Tokár, Michalovce2. ce<strong>na</strong>: EpoX 8RDA Róbert Mesároš, Niná Myš¾a3. ce<strong>na</strong>: EpoX USB Bluetooth modul – Lukáš Molnár,KošiceVýhercom srdeène blahoeláme a prosíme,aby sa spojili s redakciou oh¾adne prevzatia cien.ZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èíslo1. AGEM 57, 79 (02/6381 0049)2. AGORA PLUS 91, 94 (02/6381 3873)3. ASBIS SK 41, 53, 56 (02/4487 1589)4. ASM SLOVAKIA 72 (02/4446 2308)5. AV DIGITAL 88 (02/6828 6660)6. BSP 60 (02/5443 0017)7. CASABLANCA 65 (02/5825 2131)8. CASPER 78 (02/4445 0574)9. CENTRON 88 (02/6478 0767)10. CÍGLER SOFTWARE 43 (02/4446 2746)11. CODUM 89 (02/6353 2921)12. COLUMBEX 10, 54 (02/6827 7777)13. CONQUEST 9, 11, 13 (02/4488 2145)14. DATA 23 (02/4487 3656)15. DIAL TELECOM 22 (02/5825 2111)16. EMSONIC 57 (02/4923 4700)17. ESET 97 (02/5930 5311)18. EURO MEDIA 3. OBÁLKA (041/5116 111)19. FERIMEX 69 (02/4564 1701)20. GTS SLOVAKIA 12 (02/5778 1111)21. HDS 67 (043/5864 382)22. HEWLETT−PACKARD 2. OB., 21, 27 (02/5020 5611)23. HT COMPUTERS 5 (02/5020 5611)24. IBM 19 (0800/100 111)25. IMAGE SUPPLIES 62 (02/4487 2052)26. INCA 88 (02/6353 4481)27. JOYCE 7728. K+K 4. OBÁLKA (041/5114 300)29. KONSIGNA 49, 51 (02/5249 1491)30. KROS 73 (041/7071 011)31. LAMA PLUS 62 (041/4361 302)32. LIBRA 66 (02/6381 0688)33. METROLOGIE 71 (02/5556 3070)34. MINOLTA 59, 61 (02/6828 2575)35. NEC 6336. NIKON 17 (02/4488 0785)37. OMNIA SYSTEMS 81 (02/4824 0440)38. OPAL MULTIMEDIA 86 (051/7734 332)39. P.E.S. CONSULTING 103 (031/780 3419)40. PANASONIC 55 (02/5292 1411)41. PC BUSINESS 95 (02/4342 5000)42. PROCA 29 (033/5922 111)43. Q−PRODUCTS 75 (02/4525 7568)44. S&H WARE 90 (032/7443 836)45. SIEMENS 93 (02/5968 4011)46. SLOV. TELEKOMUNIKÁCIE 7 (0800/123 456)47. SOFT−TRONIK 8 (032/7431 796)48. SONY 349. STORMWARE 70 (02/5479 3647)50. SUNTEQ 68(046/5430 754)51. SWS DISTRIBUTION 25 (02/4342 6811)52. SYNTEX 124 (02/4552 5471)53. SZARAZ MULTIMEDIA 88 (0905/839 796)54. TEAM SOFT 87 (032/6400 362)55. TECOMPRINT 85 (02/4425 5777)56. WEBGLOBE 88 (02/5363 4961)57. XENON 88, 123 (0904/401 088)8/2003 PC REVUE 127

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!