12.07.2015 Views

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

N O V I N K YVÝBER z <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong> Pouívanie mobilov zlepšuje krátkodobú pa−mä? Len u muov! Dvaja lekári z univerzity v Brad−forde realizovali experiment, ktorý sa zameral <strong>na</strong> vplyvelektromagnetického iarenia mobilov <strong>na</strong> ¾ud<strong>sk</strong>ú pa−mä. Pod¾a nich existuje zlepšujúci vplyv pouívaniamobilných telefónov <strong>na</strong> krátkodobú pamä, ale ten saprejavuje len u muov. ST WLAN v prevádzke. Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikáciespustili prevádzku ST WLAN v troch lokalitách v Bra−tislave – v Café Mayer, v Café Online a v hoteli Devínprièom poèas letných mesiacov garantujú bezplatnúponuku sluby. Pomocou technológie WLAN so štan−dardom 802.11 b (Wi−Fi) sa u<strong>sk</strong>utoèòuje prenos dáts dosahom do 100 metrov v otvorenom a pribline 50metrov v uzavretom priestore rýchlosou a do 11 Mb/s. Èipové súpravy Intel s grafikou ATI! V druhomkvartáli budúceho roka by sa <strong>na</strong> trhu mala objavièipová súprava Grantsdale, ktorá bude podporovapamäte typu DDR II, rozhranie PCI Express X16 i PCIExpress X1. Má tie disponova štyrmi rozhraniamiSerial ATA a verzia s integrovanou grafikou má obsa−hova úplne nové grafické jadro. Samsung investuje <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Spoloènos Sam−sung Electronics Slovakia, s. r. o., Galanta preinvesto−vala do závodu <strong>na</strong> výrobu monitorov a farebných tele−vízorov 540 mil. Sk Galant<strong>sk</strong>ý závod sa má sta európ−<strong>sk</strong>ou základòou juhokórej<strong>sk</strong>ej spoloènosti SamsungElectronics. Mesaène vyrobí galant<strong>sk</strong>ý Samsung spolu500−tisíc monitorov a farebných televízorov. V budúcnosti mono vymiznú verejné telefón−ne búdky. Nový zákon o elektronických komuniká−ciách, ktorý pripravuje èe<strong>sk</strong>é ministerstvo informatiky,môe spôsobi, e telefónne búdky úplne vymiznúz èe<strong>sk</strong>ých ulíc. Domi<strong>na</strong>ntnému operátorovi, ktorým jeÈe<strong>sk</strong>ý Telecom, má toti odpadnú povinnos ich zria−ïova a prevádzkova. Intel ponúkne ïalšie èipové súpravy s 800 MHzFSB. Intel pripravuje lacnejšie verzie èipovej súpravyi865P, prièom základné do<strong>sk</strong>y s novými èipovými súpra−vami sa <strong>na</strong> trhu objavia u v auguste. Prvou bude i865GV,ktorá disponuje integrovanou grafikou Intelu a neumo−òuje pouitie grafickej karty. Druhá novinka nesie oz<strong>na</strong>−èenie i848P, prièom ide o èipovú súpravu s 800 MHzFSB, ktorá podporuje jednokanálový prístup do pamäte. Ïalšie di<strong>sk</strong>y Microdrive. Zdá sa, e miniatúrnepevné di<strong>sk</strong>y, ktoré je moné zabudova do pamäovýchkariet CompactFlash, sa stávajú iadanými. Ïalšia zospoloèností, ktorá ponúka takéto pevné di<strong>sk</strong>y, je ColbySystems. Jej Microdrive má kapacitu a 2,4 GB a dosa−huje rýchlos prenosu údajov okolo 5 MB/s. Microsoft zverejnil technical refresh pre betaverziu Office 2003. V septembri by sa oficiálne ma−la objavi nová verzia kancelár<strong>sk</strong>eho balíka Office2003 a Microsoft u teraz neplánovane uviedol tzv.technical refresh, ktorý by mal pokry neèakané mno−stvo chýb, <strong>na</strong>hlásených 15−tisíc technickými betatester−mi. Súbor patchov by tak mal teraz by dostupný všet−kým 600−tisíc testerom Office 2003. Stiahnite si beta verziu Norton Antivirus 2004.Spoloènos Symantec po<strong>sk</strong>ytla <strong>na</strong> download prvú ve−rejnú beta verziu nového antivírusového softvéru Nor−ton Antivirus 2004. Betatesteri, ktorí vyplnia krátky for−mulár, tak môu 30 dní bezplatne pouíva túto verziu. Iniciatíva proti phone marketingu. Americkávláda v s<strong>na</strong>he ochráni obèanov pred otravnými re−klamnými telefonátmi zavádza novú iniciatívu pome−novanú Do not call. Pôjde o verejnú listinu telefónnychèísel obyvate¾ov, ktorí si neelajú dostáva reklamnételefonáty a u teraz sa oèakáva, e sa doò zapíše a60 miliónov Amerièanov. Pentium 4 s taktom 3,2 GHz. Intel znovu preko<strong>na</strong>lhranicu v rýchlosti procesorov: má Pentium 4 s taktom3,2 GHz. Samozrejme, aj s technológiou Hyper−Threading. Vraj to však bude posledné Pentium 4. Poòom príde mono Pentium 5 Prescott, v ktorom budeukryté 90−<strong>na</strong>nometrové jadro.AMD: Nástupca Duronu – Athlon FX za 30 USD!U je to takmer isté, meno mikroprocesora, ktorý budezaloený <strong>na</strong> jadre Thorton, bude Athlon FX. Thorton dispo−nuje rov<strong>na</strong>kým jadrom ako Barton, rov<strong>na</strong>ké sú aj špecifiká−cie èipu a iba mierne sa odlišuje Model Numbering. Hlav−ným rozdielom je polovièná kapacita pamäte L2 cache.Kým Bartony disponujú 512 KB, Thortony majú iba 256 KB.Presný dátum uvedenia zatia¾ nie je známy, ale vieme, e<strong>na</strong> trh by sa hneï pri uvedení mali dosta štyri modely:Athlon FX 2000+, 2200+, 2400+ a 2600+ (pracovnéfrekvencie v rozsahu 1,65 ÷ 2,06 GHz). Zaujímavá je ce<strong>na</strong>– 30 USD! Za òu bude zrejme predávaný variant 2000+, ajtak však stojí za komentár. Je to toti historicky <strong>na</strong>jnišiace<strong>na</strong> za mikroprocesor pre PC! Segment je teda jasný:lacné PC, náhrada Duronu a konkurent Celeronu. Zdá sa,e v AMD prehodnotili svoj zámer ponúka po uvedeníAthlonu 64 ako lowendový mikroprocesor Athlon XP...Malajzij<strong>sk</strong>ý recept <strong>na</strong> boj s pirátmi:regulácia cien!Koneène sa <strong>na</strong> svete <strong>na</strong>šla jed<strong>na</strong> vláda, ktorá sa postavilaza ochranu autor<strong>sk</strong>ých práv spôsobom, ktorý by celkom istoprivítali spotrebitelia <strong>na</strong> celom svete – reguláciou cien CDa DVD titulov!Malajzi<strong>sk</strong>á vláda prijala rozhodnutie o cenovej reguláciiCD a DVD titulov. Je to po prvý raz v histórii, èo sa niekto−rá vláda sveta rozhodla „diktova“ podmienky v oblastizábavy. Bene sa toti uznáva princíp trhového mechaniz−mu a iba pri vybraných výrobkoch (potraviny, energie...)pristupujú štáty k implementácii regulaèných nástrojov. Krokmalajzi<strong>sk</strong>ej vlády je prekvapivý z dvoch poh¾adov. Predèasom sa toti stal jej predseda terèom kritiky, keï sa ve¾miotvorene vyjadril o boji s pirátstvom, prièom uviedol, ejeho vláda nebude v tomto smere vyvíja iadne aktivity. Naargumentáciu uviedol celkom jednoz<strong>na</strong>èné a ve¾mi jasnéstanovi<strong>sk</strong>o: domáce filmy sa v Malajzii predávajú za 2,5USD a pri nich problémy so vznikom pirát<strong>sk</strong>ych kópií ne−majú. Tituly, ktoré sa bene objavujú <strong>na</strong> èiernom trhu a súpredmetom záujmu pirátov, sú však zo zahraniènej produk−cie, ktoré v Malajzii stoja od 11 do 21 USD. Pritom platípodobne ako u nás – èím vyššia ce<strong>na</strong>, tým vyšší záujem zostrany pirátov.Producenti nielen v Hollywoode sú však riadne vystraše−ní a okrem rokovaní po celom svete sa opreli aj o pomocamerickej administratívy, ktorá okamite „varovala“ Ma−lajziu pred zavedením tohto opatrenia do praxe spôsobomjej vlastným. Okrem bených diplomatických k¾uèiek padliaj argumenty v podobe zníenia záujmu investorov o pod−nikanie v tomto štáte, tu je jedno z vyjadrení: „Pre investo−rov je akýko¾vek cenový diktát zo strany štátu ve¾mi zlý sig−nál. Kde majú investori záruku, e po zavedení reguláciecien jedného tovaru nesiahne vaša vláda k podobnýmopatreniam aj pri iných tovaroch z dovozu?“Malajzi<strong>sk</strong>á vláda si od kontroverzného kroku s¾ubujevýrazné oivenie trhu s audio− a videonosièmi. Pre úplnostreba doda, e úrady v Malajzii tvrdo bojujú s pirátmi, veïiba od mája zabavili tisíce ilegálnych di<strong>sk</strong>ov a podarilo saim aj vytlaèi majite¾ov stánkov s nelegálnymi DVD do úcti−vej vzdialenosti od <strong>na</strong>jväèších obchodných centier. O zvyšoksa pod¾a predstavite¾ov tohto štátu postará <strong>na</strong>jnovšie vlád−ne opatrenie.Robotmi proti burineKadý, kto sa zaoberá po¾nohospodárstvom alebo sa ibas<strong>na</strong>í udra svoj trávnik v špièkovej kvalite, pozná probléms burinou. Jej manuálne odstraòovanie je nároèné <strong>na</strong> èasa pri hromadnej produkcii plodín neprichádza do úvahy.Pouívanie chemikálií nie je také nákladné, ale zaauje i−votné prostredie a zdravie. Na pomoc v tejto situácii prichá−dzajú dán<strong>sk</strong>i vedci z Danish Institute of Agricultural Sciences(DIAS) v Tjele, ktorí postavili <strong>na</strong> odstraòovanie buriny ro−bota.Súèasný model burinu vyh¾adáva a pomáha tak farmá−rom v jej odstraòovaní. Budúci model by mal by doko<strong>na</strong>−lejší a mal by by schopný cielene rozprašova herbicídy iba<strong>na</strong> burinu. Koneèným cie¾om však je chemikálie úplne vyne−cha. Robot by odstraòoval burinu „manuálne“ tak, e by juvytrhával zo zeme aj s koreòmi a odnášal <strong>na</strong> dopredu urèe−né miesto. U teraz však vïaka robotovi dokázali vedcizníi spotrebu herbicídov <strong>na</strong> pokusných poliach o 70 %.Na rozoznávanie buriny pouíva robot kameru, ktorouneustále sleduje oblas pod podvozkom. Softvér pôvodneurèený <strong>na</strong> rozoznávanie tvárí ¾udí je preprogramovaný tak,aby <strong>na</strong> základe 15 odlišných parametrov, ako je dåka steb−la, tvar listov, ich symetria a pod., dokázal rozoz<strong>na</strong>, e ideo burinu, a nie kultúrnu rastlinu.Ïalším krokom vo vývoji bude <strong>na</strong>uèi robota spo¾ahlivorozoznáva 40 druhov burín <strong>na</strong>jèastejšie rastúcich v Dán−<strong>sk</strong>u. Svend Christensen, konštruktér robota, poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l,e podobné roboty boli <strong>na</strong>sadené u v USA, ale nie sú prí−liš pouite¾né v po¾nohospodárstve, pretoe nedokáu dob−re rozlíši burinu od kultúrnych plodín a majú tendenciu nièivšetky rastliny. Sú preto pouite¾né <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> odstraòovanievegetácie z pozemkov, kde by nemala by, ako sú leti<strong>sk</strong>á,okolie eleznièných tratí a pod.Predpokladá sa, e v budúcnosti sa technológia vyh¾adá−vania buriny a jej nièenie selektívnym rozprašovaním her−bicídov stane benou súèasou robotických kosaèiek.Inou z váne di<strong>sk</strong>utovaných moností, ako bojova s bu−rinou modernými technológiami, je pouitie CO2 lasera,prípadne vodného lúèa, ktorým by sa cielene odrezávalistonky buriny èo <strong>na</strong>jnišie <strong>na</strong>d zemou.Budeme si MMStlaèi?My asi tak <strong>sk</strong>oro nie, aleJaponci u áno. SpoloènosMitsubishi Electric totipredstavila v Tokiu terminálurèený <strong>na</strong> tlaè fotografiíexponovaných prostredníc−tvom mobilných telefónov.Terminál má oz<strong>na</strong>èenieMS8000DSP−NT a je pri−spôsobený <strong>na</strong> inštaláciu <strong>na</strong>verejných priestranstvách,vobchodoch, leti<strong>sk</strong>ách,staniciach a inde. Špeciali−tou terminálov je, e všetky inštalované prístroje budú pre−pojené prostredníctvom siete, ktorá by mala postupne po−kry celé Japon<strong>sk</strong>o.Ak teda bude chcie niekto z pouívate¾ov mobilu so za−budovaným digitálom vytlaèi práve ulovenú snímku, staèí,ak pošle MMS správu <strong>na</strong> špeciálne èíslo. Pri odosielanísprávy môe pouívate¾ definova, <strong>na</strong> ktorom termináli máby „zákazka“ vytlaèená.Samotný terminál má rozmery 480 × 580 × 1500 mma hmotnos okolo 120 kg. Ce<strong>na</strong> prístroja je <strong>na</strong> úrovni 8500USD.Pokia¾ ide o tlaèené fotografie, tie môu by dvoch typov.Buï môete necha vytlaèi samolepiace štítky s rozmermi118,5 × 68 mm, alebo fotografie s rozmermi 127 × 89mm. Ako zdroj snímok môe poslúi ¾ubovo¾ný mobil, ktorývie fotografiu v tele MMS správy posiela ako JPEG. Výrobca4 PC REVUE 8/2003

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!