12.07.2015 Views

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

Create successful ePaper yourself

Turn your PDF publications into a flip-book with our unique Google optimized e-Paper software.

E D I T O R I A LKto sleduje domáce dianie, musí èasom <strong>na</strong>dobudnú dojem, že žijeme v Kocúrkove. Príkladov je mnoho,mòa v TV správach minule pobavil jeden. Istý èlovek objavil <strong>na</strong> konci Petržalky <strong>na</strong> okraji po¾a porastkonope siateho (nie indického...), ktoré sa tiež považuje za drogu, hoci s menšou úèinnos ou ako marihua<strong>na</strong>.Ako správny obèan to <strong>na</strong>hlásil <strong>na</strong> polícii a nejako sa o tom dozvedel aj redaktor jednej TV. Ten to zverejnila od policajtov zí<strong>sk</strong>al <strong>na</strong> kameru prís¾ub, že porast bude okamžite zlikvidovaný. Redaktor si poèkal,èi policajti dodržia slovo a konope zlikvidujú – už aj preto, že v konopnom políèku boli vraj vyšliapanéchodníèky svedèiace o jeho <strong>na</strong>vštevovaní. Policajti však neprišli ani ïalší deò, ani deò potom, hoci každýveèer ich redaktor vo veèerných správach vyzýval, aby už koneène prišli. Klasická ukážka „akènosti“<strong>na</strong>šich orgánov. Policajný dôstojník si neuvedomil, že novinári majú „hlúpu“ s<strong>na</strong>hu kontrolova a <strong>na</strong>jradšejsi berú <strong>na</strong> mušku verejných èinite¾ov. Staèilo pritom zobra troch príslušníkov (<strong>na</strong>pr. tých, èo námtak radi rozdávajú „papuèe“ <strong>na</strong> autá èi strašia nás <strong>na</strong> cestách radarmi) a kúpi im tri kosy. Za pár hodínto mohli ma hotové a policajný dôstojník si mohol ušetri verejnú hanbu. Po troch dòoch „nebezpeèné“konope <strong>na</strong>koniec pokosili družstevníci z Rusoviec...Ïalší príklad je takisto z TV spravodajstva, ale má už trochu bližšie k IT. Všetci dobre vieme, ako je tou nás s vymožite¾nos ou práva, ako dlho sa <strong>na</strong> ahujú súdne spory. Vrámci zlepšenia tejto situácie sa <strong>na</strong>okresný súd – tuším v Ban<strong>sk</strong>ej Bystrici – v rámci nového projektu zaviedol nový švajèiar<strong>sk</strong>o-sloven<strong>sk</strong>ýpoèítaèový projekt Súdny ma<strong>na</strong>žment a Podate¾òa, ktorý o. i. umožòuje ma<strong>na</strong>žova pride¾ovanie súdnychprípadov. Vïaka nemu sa už teraz v <strong>sk</strong>úšobnej dobe <strong>sk</strong>rátilo vybavovanie súdnych prípadov z nieko¾kýchrokov <strong>na</strong> nieko¾ko mesiacov! Systém <strong>sk</strong>rátil èas od podania žaloby do vytýèenia prvého pojednávania zo73 <strong>na</strong> 49 dní. Takisto èas od pridelenia spisu sudcovi do prvého rozhodnutia vo veci sa z vyše 300 dní <strong>sk</strong>rátil<strong>na</strong> 48. Výhody nového vybavovania súdnej agendy spoèívajú aj v tom, že zákonného sudcu pride¾ujepoèítaè a klient sa to dozvie do troch minút. Minister spravodlivosti Ján Èarnogur<strong>sk</strong>ý bol vraj prvýmivýsledkami projektu pozitívne šokovaný... Dokonca sa už kuriózne objavili námietky istej dotknutej strany,že celý spor bol vybavený prirýchlo, èo sa im nepozdávalo...No a èo je <strong>na</strong> tomto príklade kocúrkov<strong>sk</strong>é? To, že poèítaèový systém medziiným „odhalil“, že sudcoviavraj až 80 % èasu trávia administratívnou agendou, ktorú by bez problémov zvládli vyškolení asistenti.No <strong>na</strong> takýto „objav“ hádam netreba <strong>na</strong>sadi supersofistikovaný softvér a pomoc zo zahranièia. Na to staèítrochu sedliackeho rozumu a s<strong>na</strong>ha zefektívni si svoju prácu. No a pride¾ovanie súdnych prípadov?Neviem o danom poèítaèovom systéme dokopy niè, a preto nechcem ani znižova jeho výz<strong>na</strong>m, ale nechcesa mi veri , že by nieèo podobné nezvládla partia programátorov s kvalitným zadaním za pár mesiacov užpred mnohými rokmi. Ak sa celý problém pre aženosti súdov (alebo aspoò jeho z<strong>na</strong>èná èas ) dá vyriešiefektívnejším riadením èinnosti sudcov èi už s pomocou nejakého programu, alebo bez neho, tak <strong>sk</strong>ríknimeHurá. A preèo sa <strong>na</strong>d tým pozastavujem? Lebo sa mi zdá, že u nás sme už akosi zabudli všíma si veciokolo seba, rozmýš¾a , zlepšova , jednoducho používa obyèajný zdravý rozum. A domýš¾am sa ešte, èi bypodobné „objavenie Ameriky“ nepomohlo aj v iných úradoch...No a teraz príjemná správa (aspoò pre nás...). Pres ahovali sme sa! Po dlhých rokoch prenájmov, a tedazakopávania o poèítaèové káble a predlžovaèky, škatule, papiere a èo ja viem èo všetko, po rokoch trápeniasa s nedostatkom priestorov <strong>na</strong> testovanie, fotografovanie, archív, dokumentaèné oddelenie, <strong>sk</strong>lad, rokovaniaatï. sme koneène v priestoroch, ktoré nám vyhovujú. Hovorí sa, že je lepšie dvakrát vyhorie ako saraz s ahova , a hoci si viem predstavi aj príjemnejšie trávenie horúcich augustových dní (...), také s ahovaniemá aj svoje výhody. Napríklad si koneène urobíte tak dlho odkladaný poriadok a vyhodíte všetkyzbytoènosti, o ktorých ste si celé roky mysleli, že sa bez nich v žiadnom prípade nezaobídete. Na druhej stranepri ich triedení zoberiete po dlhých rokoch rôzne staré dokumenty, fotografie, vizitky a s nostalgiou sispomeniete <strong>na</strong> udalosti s nimi spojené. A s hrôzou zistíte, ko¾ko tlaèoviek, výstav, služobných ciest, stretnutí,rozhovorov, projektov atï. ste za tých pár rokov absolvovali. Ko¾ko z nich sa vydarilo, ko¾ko <strong>sk</strong>onèilov prachu zabudnutia, ko¾ko ¾udí ste stretli, ko¾ko èasu ubehlo, ko¾ko vydaní PCR medzitým vyšlo...No už to máme za sebou a tešíme sa, že nám nové priestory umožnia zbavi sa niektorých provizóriía zavies systém do niektorých èinností, ktoré sa okrajovo dotýkajú aj vydávania PCR. Takže sa vlastnemôžeme teši spoloène.Príjemné èítanie októbrového vydania PCR vám želá


O B S A HINFOWARE93 Novinky: Technológie a biznis99 Od praktických <strong>sk</strong>úseností k návrhu záko<strong>na</strong>o elektronickom podpise102 Odborný seminár: Informaèná bezpeènos ‘01103 ESN Ma<strong>na</strong>ger – optimálny nástroj <strong>na</strong> ochranu údajova riadenie prístupu v SAN104 Mobilné technológie v podnikových aplikáciách107 Migrácia <strong>na</strong> Windows 2000 v jednodoménovom prostredí109 Bezdrôtové optické sieteINTERNET32REVUETESTOVALI SME:Atramentové tlaèiarne4 Novinky12 FAB 30 a jeho tajomstvá19 HP kupuje Compaq / Prekvapenie roka22 Liberalizácia doménového priestoru26 Študenti STU – experti <strong>na</strong> technológiu Bluetooth31 Tajomstvo úspechu je v ¾uïoch / Rozhovor s riadite¾omTronetuHARDWARE32 Testovali sme: Atramentové tlaèiarne46 HP ScanJet 4400c a 5490c48 Level Image Tank50 Technické predstavenia: Tally T7012CF / GSM brá<strong>na</strong>MobilGate ISDN TwinDual51 Olympus Camedia C-4040Zoom52 Sony DSC-S8554 Minolta Dimage756 Toshiba Satellite 3000-40057 Microbook 950T58 Bižutéria pre notebooky60 2× high-end PC62 HP LaserJet 1000 w(indows) / Podrobná recenzia65 Kyocera-Mita FS-6900110 Nový seriál: Vytvárame WWW stránky / 1. èas111 Predstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby112 Na potulkách svetom WWW113 E-mail aliasing v praxi113 Komentár: /dev/null/002SERVIS114 Vírusový radar115 Poradòa116 Media klub / CD-ROM, DVD, knihy118 Štartovacia di<strong>sk</strong>eta119 Pošta120 Tipy a triky pre Windows121 DVD okienko122 Active Directory / 6.èas137 BurzaPROGRAMUJEME123 Malé ve¾ké databázy II. / 4. èas124 C++ pod Windows / 15. èas : Menu, ToolBar, StatusBar126 Java pod lupou / 14. èas : Balík java.util.* a java.net128 Delfinárium / 12. èas : Spä k databázam III.126 Delphi v praxi / 7. èas : ID3 TAG v1131 Assembler pod Windows / 10. èas : Resource I132 ASP a databázy / 9. èas134 PHP a obrázky / 2. èasSOFTWARE66 Cacheman 5 / Úèinný nástroj <strong>na</strong> správu pamäte68 Apple Mac OS X71 Gamesy / Shogun Total War – The Mongol Invasion/ Max Payne / GamesNews74 Adobe FrameMaker77 3D Studio Max release 481 Undelete 2.082 Sharewarové okienko86 12Ghosts / Duchovia v akcii88 LinuxWare: Apache – autorizácia používate¾ov89 Struèná história Unixu a Linuxu / dokonèenie z minuléhoèísla89 Interný modem pod Linuxom90 Samba / 8. èas91 Výroba CD pod Linuxom / 2× <strong>na</strong>pa¾ovací softvérpre XWindow12FAB 30 a jeho tajomstvá2 PC REVUE 10/2001


N O V I N K Y<strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>Výber zo spravodajstva v titulkoch (18. 8. – 16. 9. 2001)n Goldman Sachs znižuje odhad zi<strong>sk</strong>u Èe<strong>sk</strong>ého Telecomun GiTyCom zaèala komerènú prevádzku siete FWAn H¾adanie vinníkov za terorizmus v USA sa presunulo<strong>na</strong> sien Microsoft po<strong>sk</strong>ytne 10 mil. USD <strong>na</strong> pomoc obetiamútoku v USAn Zúfalstvo a obavy Amerièanov o osud svojichblízkych zmieròuje internetn Code Blue mieri do Ázien Deutsche Telekom predáva káblovú divíziu v Badenen France Télécom nemá pod¾a svojho šéfa vážneažkostin Smartphone <strong>na</strong> báze Linuxu <strong>na</strong> ceste do Európyn IBM predstavila antihacker<strong>sk</strong>ú iniciatívun Èe<strong>sk</strong>ý Telecom zavedie karty s èipmi tretej generácien ¼udový emailový pager pre masy?n Miesto.<strong>sk</strong> žiada sprísnenie legislatívy <strong>na</strong> obranu protihackeromn Ministerstvo spravodlivosti USA nechce rozdelenieMicrosoftun Nokia dodá riešenie 3G pre fín<strong>sk</strong>u sie spoloènostiTelia Mobilen Bertelsmann rázne vykroèil cestou zabezpeèených CDn France Telecom zvýšil svoj podiel v po¾<strong>sk</strong>om TPSAn Creative Sound Blaster Audigyn Deutsche Telekom predal káblové divízie LibertyMedian Francúz<strong>sk</strong>y Vivendi a po¾<strong>sk</strong>ý Elektrim dosiahli finálnudohodun Reader e-book od Microsoftu dešifrovanýn Ericsson oèakáva problémy <strong>na</strong> telekomunikaènom trhun Svet IT s <strong>na</strong>pätím oèakáva debut nového iPAQu odCompaqun Nemecká vláda podporuje i <strong>na</strong>ïalej vedenieDeutsche Telekomn BT Wireless s novou obchodnou z<strong>na</strong>èkou O2n Sme <strong>sk</strong>utoène pripravení poèúva digitálnu hudbu?n Intel ohlasuje technológiu middleware, ktorá urýchlirozvoj služieb peer-to-peern A<strong>na</strong>lýza: S Gateway treba stále poèítan Úvaha: Microsoft sa uèí od svojho úhlavného nepriate¾an Spoloènos Gateway prepustí štvrtinu svojich ¾udín Sun pokraèuje v anti-Microsoftovej politiken Windows XP v zlatých aktovkáchn Americká firma odovzdáva generálne zastúpeniepre Sloven<strong>sk</strong>o do Trenèí<strong>na</strong>n Simputer – internetový PDA pre rozvojové krajinyn Drahšie poistné pre používate¾ov IIS od Microsoftun Nokia u<strong>sk</strong>utoènila prvý svetový hovor 3G WCDMA<strong>na</strong> komerènom systéme 3GPPn ÚVO zrušil sú až <strong>na</strong> dodávku poèítaèov pre projektInfovekn DOOM 3 <strong>na</strong> obzoren Pa<strong>na</strong>sonic a Leica budú spolupracova pri výrobedigitálnych fotoaparátovn Sonera chce odpreda svoj podiel v DeutscheTelekomn Dell v 2. štvr roku s <strong>na</strong>jlepšími výsledkami v odvetvín HP s prepadom zi<strong>sk</strong>ov, Dell v èervených èíslachn Prvý linuxový klaster založený <strong>na</strong> procesorochItaniumn WinXP a Passport leží ochrancom osobných údajovv žalúdkun Prvá žaloba pre antipirát<strong>sk</strong>u technológiu <strong>na</strong> CDn SoundServer S1000: revolúcia v domácom zvukun Èakanie <strong>na</strong> VOD ešte stále vyzerá ako èakanie <strong>na</strong>Godotan PC-CAM 300 – nová kamerka pre PC od Creativen Vláda ÈR predala Radiokomunikace firmám TDCa DBn TeleDom – prvé e-learning vzdelávacie centrum <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>uÚplné znenie týchto a mnoho ïalších správ nájdete <strong>na</strong><strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>. Denne pribúda 10 – 20 nových správ.u CD walkman ako MP3 prehrávaè. Spoloènos Sonicbluepredstavila prehrávaè RioVolt SP250 s FM tunerom, dobíjate¾nýmibatériami a pamä ou <strong>na</strong> 8 minút záz<strong>na</strong>mu hudby,ktorá slúži <strong>na</strong> ochranu proti pre<strong>sk</strong>akovaniu stôp alebo výpadkuzáz<strong>na</strong>mu pri otrasoch, ktorým je prehrávaè vystavený<strong>na</strong>pr. pri chôdzi. (Po anglicky sa tento efekt oz<strong>na</strong>èuje termínom<strong>sk</strong>ipping.) RioVolt SP90 disponuje dvoma AA batériamia úložnou kapacitou 2 minúty. Obe zariadenia umožòujúprehrávanie CD s až 350 digitálnymi audiosúbormi aleboiným materiálom s maximálnou dåžkou 20 hodín.u VIA predstavuje nový low-end èip. VIA Technologies predstavilaèip Ezra C3 – svoj <strong>na</strong>jnovší 866-megahertzový PCprocesor. Ide o prvý èip, ktorý sa bude vyrába za použitia0,13-mikrónovej technológie. V jej prospech hovorí <strong>na</strong>jmäpä okolností: umožní redukova rozmery èipu, produkciutepla, energetickú spotrebu a, <strong>na</strong>opak, zvyšuje rýchlosa výkon. Procesory od VIA sa doteraz predávali menej nežèipy jej rivalov – AMD a Intel. Ezra C3 disponuje 128 KBLevel 1 vyrovnávacou pamä ou a 64 KB Level 2 vyrovnávacoupamä ou. Ezra C3 podporuje 100/133MHz front-sidezbernicu a multimediálne inštrukcie MMX a 3DNow. Cenuzatia¾ výrobca neoznámil.u PC predaje klesajú. Po tohtoroènom znížení celosvetovýchpredajov PC sa predajcovia ani <strong>na</strong> budúci rok nedoèkajúrapídneho rastu. Vyplýva to z a<strong>na</strong>lýzy IDC, ktorá zverejnilapredpoklady vývoja trhu do konca roka, keï by sa malopreda 130 mil. PC. Odhadu predchádzalo zníženie oèakávanív júni, keï IDC upravila predpokladaný rast z 10,3 %<strong>na</strong> 5,8 %. Vzh¾adom <strong>na</strong> neustále prebiehajúce znižovaniecien poklesnú aj tržby – v globále do konca roka až o 10,8percenta. IDC tiež znížila svoje oèakávania rastu pre trhv USA, ktorý èaká 13-percentný pokles, èo je o 6,7 % viac,než sa predpokladalo. V roku 2002 by mal poèet predanýchPC mierne vzrás <strong>na</strong> 138,6 mil., èo predstavuje 6,9-percentný rast. Aj tu spoloènos IDC svoje oèakávania rastuznížila takmer o 50 %. Rov<strong>na</strong>ko zlú predpoveï má aj preoblas tržieb, ktoré by mali o 2 % klesnú , a nie vzrás , akopredpokladala v lete.u Haptické technológie spôsobia expanziu e-predaja.Americký profesor anestéziológie Adam I. Levine vyvinul virtuálnubroncho<strong>sk</strong>opiu – techniku, ktorá pomáha lekáromzí<strong>sk</strong>a väèší cit a prax pri zavádzaní hadièiek a rúrok dopacientovho tela tým, že celý proces sledujú <strong>na</strong> monitore.Poèítaè tiež uèí zaèí<strong>na</strong>júcich lekárov a študentov reagova<strong>na</strong> komplikácie tak, že simuluje kaše¾, krvácanie a ajpacientovo „au“, pokia¾ mu vyšetrenie spôsobuje boles .Virtuál<strong>na</strong> broncho<strong>sk</strong>opia sa radí medzi tie haptické (dotykové)technológie, do ktorých nemocnice po celých Spojenýchštátoch investovali od polovice 90. rokov mnoho miliónovUSD. Simulátory a zariadenia odvtedy prešli mnohýmivýraznými zlepšeniami. Napríklad Microsoft predstavilhandheldový PC rozoznávajúci, ktorým smerom je horea ktorým dole. Technológia umožní „samoorientáciu“ displeja,ktorý dokáže rozoz<strong>na</strong> , èi je zariadenie používané akomobil alebo <strong>na</strong> iný úèel.Vplyvný magazín MIT Technology Review vo svojomjanuárovom vydaní zaradilo haptickú technológiu medzi 10<strong>na</strong>jvplyvnejších technológií, ktoré v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch<strong>na</strong>jviac ovplyvnia svetovú ekonomiku. Ide hlavne o oblase-predaja, kde sa predpokladá, že do 10 rokov budú môckupujúci „cíti “ to, èo kupujú – <strong>na</strong>príklad štruktúru látky,ktorú pocítia, keï prejdú prstom po obrazovke PC. Predajcez internet tak môže prostredníctvom dotykového efektu<strong>sk</strong>utoène expandova . Hoci vedcov èaká ešte dlhá cestak tomuto cie¾u, niektoré parciálne úspechy sú už <strong>na</strong> svete.Vlani v auguste Logitech predstavil dotykové myši iFeelMouse a iFeel MouseMan, ktoré dokážu prenáša vibrácie.Najlacnejšia verzia sa predáva za 40 USD. SensAbleTechnologies, známa svojím produktom Phantom, zaèalav júli predáva aj modelovací systém FreeForm, ktorý simulujevlastnosti lepidla a umožòuje používate¾om postavimodely hraèiek, <strong>sk</strong>onštruova hudobné nástroje èi vytvorisochy. Systém je pritom kompatibilný s akýmko¾vek výkonnejšímstolným PC platformy Wintel. Napriek tomu, žemnohí experti sa k horizontu 10 rokov, keï by malo bybežné, že poškrabkaním obrazovky rozlíšime zamat odhodvábu, stavajú <strong>sk</strong>epticky, <strong>na</strong> jednom sa zhodnú: haptickétechnológie neprestanú prekvapova <strong>na</strong>še zmysly.u Tri miliardy stiahnutých súborov cez P2P v auguste. Ponieko¾kých mesiacoch od súdneho <strong>na</strong>riadenia, ktoré ukonèiloèinnos Napstera, on line trh s predajom hudby, filmova softvéru obsadili štyri nové systémy zdie¾ania súborov. Ideo FastTrack, Audiogalaxy, iMesh a Gnutellu, cez ktoré siužívatelia iba v auguste <strong>sk</strong>opírovali 3,05 miliardy súborov.Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšej štúdie a<strong>na</strong>lytickej spoloènostiWebnoize. Ide o fascinujúco vysoké èíslo, lebo je vyššie nežpoèet kopírovaných materiálov, ktoré za celú svoju existenciuumožnil Napster. Ten sa k 3-miliardovej hranici iba priblížil.Pre ve¾ké hudobné vydavate¾stvá, neú<strong>na</strong>vne bojujúceproti Napsteru, je to viac než iba zlá štatistika – je to zláspráva, lebo potvrdzuje, že zatvorenie Napstera im nielenženepomohlo, ale, <strong>na</strong>opak, <strong>na</strong>štartovalo dovtedy spiacipotenciál. Najpopulárnejšou aplikáciou zdie¾ania súborovcez internet v súèasnosti je FastTrack, cez ktorý si používatelia<strong>sk</strong>opírovali 970 mil. hudobných, filmových a programovýchsúborov. Poèet sa každý mesiac zvyšuje o 60 %.S malým odstupom za ním <strong>na</strong>sleduje Audiogalaxy s 910miliónmi súborov (a to aj <strong>na</strong>priek tomu, že ponúka ibahudobné <strong>na</strong>hrávky), potom IMesh so 640 mil. a Gnutellas 530 mil. súborov. Z uvedeného vyplýva, že popularita sietíP2P (peer-to-peer) stále rastie a v <strong>na</strong>sledujúcich mesiacochs návratom študentov do škôl by mala ešte viac akcelerova .u Pozor <strong>na</strong> e-oèi manžela èi zamestnávate¾a! Sledujú vás!Keï sa Steven Paul Brown ods ahoval od svojej manželky,inštaloval do jej PC „špehujúci softvér“, aby nestratilpreh¾ad o každom jej kybernetickom kroku. Èítal jeje-maily, súbory, sledoval jej pohyb po internete... Iba jedenprípad za všetky, ktoré v súèasnosti riešia americké súdy.Kúpi podobný softvér pritom nie je vôbec trestné, ale akBrownovej právnici dokážu, že jej manžel ho zneužil, hrozímu až pä roèné väzenie. Program, ktorý 41-roèný Brownpoužil, sa predáva pod oz<strong>na</strong>èením eBlaster a pracuje <strong>na</strong>novýdizajn<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>4 PC REVUE 10/2001


N O V I N K Ybáze zasielania emailových správ v 30-minútových intervaloch. eBlaster vyhodnocujepohyb <strong>na</strong> sledovanom PC bez toho,aby to sledovaný používate¾ spozoroval.Teoreticky by S. P. Brown mohol vo svojejèinnosti pokraèova aj <strong>na</strong>ïalej, keby sao niektorých zistených informáciách nerozprávals priate¾om... Spectorsoft, výrobcaeBlaster, <strong>na</strong>mieta, že za zneužitie programunemôže. Jeho hlavnou úlohou je iba monitorovaPC, kým je používate¾ preè. Jejinzerát však hovorí o nieèom inom:Znepokojuje vás, èo robí vaša že<strong>na</strong>, detialebo zamest<strong>na</strong>nci <strong>na</strong> internete za vašejneprítomnosti? Nemôžete im predsa stáleh¾adie po<strong>na</strong>d plecia a sledova ich! Kúptesi druhý pár oèí! eBlaster sa pozerá zavás…u Spojenie 3D a panoramatického videa. Vový<strong>sk</strong>umných laboratóriách spoloènostiMotorola oznámili, že sú prvými, ktoríúspešne spojili trojrozmerné video s videompanoramatickým. Výsledok spojenia, ktorýbol <strong>na</strong>zvaný Virtual Video Reality, nielenzdoko<strong>na</strong>lí zážitok zo sledovania, aleumiestni divákov priamo do deja a umožníim ovláda svoj výh¾ad v rámci 360-stupòovejpanorámy.Systém pozostáva zo zvukových a obrazovýchzáz<strong>na</strong>mových zariadení a z technológienásledného spracovania. Systém 32kamier, jediný svojho druhu, vyvinutý laboratóriamispoloènosti Motorola, je schopnýzaz<strong>na</strong>menáva stereo<strong>sk</strong>opické video v 360-stupòovom rozsahu, zatia¾ èo mikrofónumiestnený <strong>na</strong>d systémom zabezpeèujezáz<strong>na</strong>m zvuku. Panoramatický materiál jespracovaný následne. Algoritmy vyvinutév laboratóriách spoloènosti Motorolaumožòujú paralelnému spracúvajúcemusystému vytvára koneènú priestorovúpanorámu. Používate¾ si <strong>na</strong>sadí <strong>na</strong> hlavuzariadenie pozostávajúce z displeja a pohybovéhodetektora a ponorí sa do virtuálnehovideosveta so schopnos ou vidie trojrozmernúscénu v rozsahu 360 stupòov a ovládauhol poh¾adu.u KOMENTÁR:Apple expanduje <strong>na</strong> krvavom trhu s PC.S Hewlett-Packard kupujúcim Compaq,Gateway prepúš ajúcim zamest<strong>na</strong>ncova Dellom, ktorý rapídne znižuje pultovéceny poèítaèov, sa trh so stolnými PC mení<strong>na</strong> krvavé bojové pole. Zdá sa, že zápas,ktorý sa strhol, môže ma iba jedinéhoví aza – toho, kto PC vôbec nevyrába:Apple. Výrobcovia poèítaèov sa totiž ocitliv slepej ulièke, zasypaní rov<strong>na</strong>kými škatu¾ami,plnými výborných poèítaèovýchvýkonov, ktoré však nik nechce. Nezostávaim preto niè iné než zlacòova , zlacòovaa zlacòova . Cenová voj<strong>na</strong> už trvá nieko¾komesiacov a stráca v nej každý. Alebo nie?„Na z<strong>na</strong>èke vo svete poèítaèov, ktoré save¾mi podobajú, nezáleží,“ tvrdí a<strong>na</strong>lytikIDC Roger Kay, „výnimkou je iba Apple.I<strong>na</strong>k sa zákazníci nestarajú, èi ide o PCz dielne Dellu, Compaqu, Gateway aleboIBM.“ Pritom Apple kontroluje menej než 5percent trhu so stolnými PC. Zdá sa však,že jeho tvrdenie vychádza zo <strong>sk</strong>utoènosti,lebo zatia¾ èo ostatní zápasia s konsolidáciou,Apple expanduje. Firma v <strong>na</strong>jbližšomèase otvorí v Spojených štátoch 25 novýchobchodov a nechýba ve¾a, aby v predajochkráèala zarovno s Compaqom a HP. Dobrousprávou pre Apple je aj ich pripravovanáfúzia, ktorá môže ceny stabilizova .Apple to zatia¾ nekomentoval.u WinXP zadarmo? Napriek tomu, že novýOS Windows XP sa <strong>na</strong> trhu ešte neobjavil(a <strong>na</strong>jmenej ïalších sedem týždòov anineobjaví), Microsoft už dnes zápasí so softvérovýmipirátmi, ktorí neautorizované kópieWinXP distribuujú <strong>na</strong> internete, <strong>na</strong>príklad cezalt.bi<strong>na</strong>ries.cd.image èi alt.bi<strong>na</strong>ries.warez.net. A nielen to. Na sieti sa objavilo ajnieko¾ko programov, ktoré majú znefunkèninovú kontroverznú antipirát<strong>sk</strong>u zábranu,ktorá spoèíva v nutnosti aktivácie produktu.Windows XP je prvým OS od Microsoftupre domácich používate¾ov <strong>na</strong> báze jadraWindows NT a zahàòa aj služby IM èi dragand-dropCD <strong>na</strong>pa¾ovanie. OS sa dá kopírovaako 600 MB CD image, èo sa dá¾ahko <strong>na</strong>páli <strong>na</strong> CD di<strong>sk</strong>. Ten však nikomubez dodatoènej aktivácie, ktorú vykonávavýhradne Microsoft, nepomôže. Princíp fungovaniaaktivaèného procesu ako antipirát<strong>sk</strong>ejzábrany spoèíva v tom, že OS fungujeiba <strong>na</strong> registrovaných PC, takže každýzákazník sa musí do 60 dní telefonickyalebo cez internet spoji s Microsoftom,ktorý OS aktivuje. Pri WinXP pre firmy tovšak nie je nutné, pretože spoloènosti kupujúOS pod¾a poètu PC, <strong>na</strong> ktorých má fungova, preto zábrany doò Microsoft nezabudoval.Minulý týždeò sa však <strong>na</strong> interneteobjavila kópia profesionálnej verzieWinXP pre firmy, takže hrozí, že každýpoužívate¾ si <strong>sk</strong>opíruje práve ju. Ako zareagujeMicrosoft, zatia¾ nie je jasné, pretoževyhlásil, že žiad<strong>na</strong> z neautorizovaných kópiínebude fungova .u Predaje mobilov po prvý raz klesajú. Porekordnom vlaòajšku, keï sa globálne predalo405 miliónov handsetov, celosvetovýpredaj mobilných telefónov klesol. Stalo satak po prvý raz v histórii, uvádza a<strong>na</strong>lytickáspoloènos Dataquest. Poèas tohtoroènéhodruhého štvr roka sa ich predalo 90 miliónov,èo je o osem miliónov menej než zarov<strong>na</strong>ké obdobie vlani. Pokles spôsobil<strong>na</strong>jmä slabší európ<strong>sk</strong>y trh s ve¾kými <strong>sk</strong>ladovýmizásobami. Americký trh je relatívnestabilný a ázij<strong>sk</strong>ý trh má stále vysoký potenciál.Zdá sa, že Európania netrpezlivoèakajú, kedy výrobcovia handsetov prídus mobilmi podporujúcimi GPRS (GeneralPacket Radio Service), ktoré umožnia rýchlejšiedátové spojenia a prenosy. Lídrom <strong>na</strong>trhu aj <strong>na</strong>ïalej zostáva Nokia, ktorá aj<strong>na</strong>priek 0,5-percentnému poklesu v prvomštvr roku dokázala v 2Q zvýši svoj podiel<strong>na</strong> 34,8 %, èo je o 7,3 % viac než <strong>na</strong> konci2Q vlani.u Celeron prelomil bariéru 1 GHz. SpoloènosIntel uviedla tri nové procesoryCeleron <strong>na</strong> s pracovnými frekvenciami1,10 GHz, 1 GHz a 950 MHz urèené precenovo citlivý segment stolných poèítaèov.V objeme po 1000 kusoch Intel Celeron<strong>na</strong> 1,10 GHz stojí 103 dolárov, 1 GHz stojí89 USD a 950 MHz stojí 74 USD. ProcesoryIntel Celeron pre stolné poèítaèe sú v súèas-6 PC REVUE 10/2001


N O V I N K Ynosti k dispozícii v taktovacích frekvenciách 1,10 a 1 GHz,950, 900, 850 a 800 MHz (všetky so 100-megahertzovousystémovou zbernicou).u V AMD zvolili v megahertzových pretekoch novú taktiku.Od tohto mesiaca Advanced Micro Devices (AMD) <strong>na</strong>sledujenovú obchodnú stratégiu, ktorá má zotrie zdanlivéslabiny jeho produktov oproti èipom jeho <strong>na</strong>jväèšiehorivala. Ide o to, že <strong>na</strong>jnovšie procesory od Intelu dosahujúvyššiu taktovaciu frekvenciu než <strong>na</strong>jrýchlejšie èipy odAMD, ktorý sa preto rozhodol voli prídavné oz<strong>na</strong>èenia presvoje Athlony nie pod¾a toho, ko¾ko gigahertzov dosahujú,ale pod¾a celkového výkonu èipov. Novou stratégiou chceoslovi <strong>na</strong>jmä záujemcov o kúpu PC, ktorí by sa nemalirozhodova jednoducho iba pod¾a taktovacej frekvencie.A<strong>na</strong>lytici hodnotia stratégiu pozitívne a považujú ju zavhodné riešenie situácie, ktorej musí AMD <strong>na</strong> trhu v súèasnostièeli .Názvy jednotlivých verzií èipov budú vychádza z názvovmodelov a nebude z nich hneï zjavné, akú taktovaciu frekvenciujednotlivé procesory dosahujú. Takže <strong>na</strong>miesto predávaniaPC s 1,5-gigahertzovým èipom Athlon si zákazníkbude môc <strong>na</strong>príklad vybra PC s Athlonom 1900+ alebos Athlonom E Class. AMD sa riadi heslom, že vyššia frekvencianez<strong>na</strong>mená vždy vyšší výkon, a fakt, že <strong>na</strong> rozdiel odIntelu ešte neponúka nijaký èip s 2-gigahertzovou rýchlosou, nez<strong>na</strong>mená, že má nekvalitnejšie èi menej výkonnéprodukty. Presné názvy jednotlivých modelov zatia¾ nie súznáme, ale predpokladá sa, že <strong>na</strong>jnovší Athlon bude niesoz<strong>na</strong>èenie 1800+ alebo 1900+, pod¾a toho, ako svoj èipv porov<strong>na</strong>ní s Pentiom 4 AMD ohodnotí.Nová stratégia predstavuje pre AMD ve¾kú zmenu v marketingu,lebo spoloènos dlhé roky ažila z toho, že jej èipyboli buï rýchlejšie, alebo lacnejšie než procesory od Intelu.Od roku 1999 sa oba giganty priam predbiehali v tom, ktoposunie rýchlostnú hranicu stále vyššie. Od konca augustamá však Intel <strong>na</strong> trhu 2-gigahertzové Pentium 4, zatia¾ èoAMD ponúka „iba“ 1,4-gigahertzový Athlon a jeho nováverzia s rýchlos ou 1,5 GHz <strong>na</strong> svoj debut ešte iba èaká. Jejvýhodou však je, že Athlon, hoci pomalší, v niektorých testochrýchlejšie Pentium 4 preko<strong>na</strong>l a v mnohom sa muvyrov<strong>na</strong>l.u Viac ako 60 % amerických domácností používa internet.Využívanie internetu v USA je <strong>na</strong> vzostupe. Sie v súèasnostiaktívne využíva 65 miliónov amerických domácností, èo je61 percent všetkých domácností v krajine a o 8,4 milió<strong>na</strong>domácností viac než v novembri pred rokom. Vyplýva toz <strong>na</strong>jnovšieho prie<strong>sk</strong>umu, ktorý u<strong>sk</strong>utoènil Dataquest, divíziaa<strong>na</strong>lytickej spoloènosti Gartner. (Za aktívne používaniesa považuje to, keï aspoò jeden èlen domácnosti sa zaminulý mesiac pripojil <strong>na</strong> sie .) Viac ako 75 percent z nichvyužíva dial-up pripojenia, hoci vyše 20 percent uviedlo, žev prvej polovici budúceho roka plánuje prejs <strong>na</strong> vysokorýchlostnépripojenie. A<strong>na</strong>lytici sa však domnievajú, ženárast poètu domácností s vysokorýchlostným pripojenímbude aj <strong>na</strong>ïalej pomalý, èo pripisujú <strong>na</strong>jmä problémoms technológiou DSL.Z prie<strong>sk</strong>umu tiež vyplynulo, že aj <strong>na</strong>priek spomalenejekonomike až 90 percent neuvažuje presta s využívaníminternetu, èo je o dve percentá viac než pred rokom.Americkí užívatelia tiež stále èastejšie využívajú ponukue-predaja, takže zatia¾ èo v júni cez internet minuli 3,2 mld.USD, o mesiac ne<strong>sk</strong>ôr to bolo už 3,98 mld. USD.u Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz. Intel uviedol procesor IntelPentium 4 s frekvenciou 2 GHz, ako aj èipovú súpravu 850a lacnejšie èipové súpravy 845. Systémy založené <strong>na</strong> 2 GHzprocesore Pentium 4 dokážu vytvára a zdie¾a digitálnemédiá až o 81 % rýchlejšie než poèítaèe s procesoromPentium III <strong>na</strong> 1 GHz. V porov<strong>na</strong>ní s Pentiom III 1 GHzumožòuje 2 GHz Pentium 4 zvýši produktivitu podnikovýchpoužívate¾ov o viac než 50 %, a to hlavne vo viacúlohovomprostredí, kde úlohy <strong>na</strong> pozadí, ako vyh¾adávanie vírusov,šifrovanie a kompresia súborov, zvyšujú za aženie procesoru.Duálne pamä ové moduly RDRAM èipovej súpravy Intel850 dopåòajú 400 MHz systémovú zbernicu procesoraPentium 4, takže platforma po<strong>sk</strong>ytuje priepustnos až 3,2gigabajtov dát za sekundu. Na základe výsledkov benchmarkuSPEC CPU 2000 je Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz<strong>na</strong>jvýkonnejším procesorom pre stolné poèítaèe <strong>na</strong> svete.Procesor Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz zí<strong>sk</strong>al v benchmarkuSPECint_base2000 <strong>na</strong>jvyššie <strong>sk</strong>óre medzi de<strong>sk</strong>topovýmiprocesormi, a to 640 bodov. V benchmarku SPECfp_base2000 <strong>na</strong>vyše procesor Pentium 4 s frekvenciou 2 GHzzí<strong>sk</strong>al <strong>sk</strong>óre 704 bodov. Procesor Pentium 4 <strong>na</strong> 2 GHz savyrába 0,18-mikrónovou technológiou. V kvantitách po1000 kusoch stojí 2 GHz verzia 562 dolárov. Intel tiež uvádza1,9 GHz verziu, ktorá stojí 375 dolárov.u Operaèný systém <strong>na</strong> PC za 30 USD. V s<strong>na</strong>he vy aži èo <strong>na</strong>jviacz používania OS Linux v stolných PC predstavila startupspoloènos Ximian nové produkty a služby pre bežnýchpoužívate¾ov. Ide o Ximian De<strong>sk</strong>top s grafickým rozhranímGnome a ïalším softvérom, ktorý v základnej verzii budestá 29,95 USD a o 20 USD drahšia bude verzia s programomStarOffice od Sun Microsystems. Zástupcovia firmyinformovali aj o nových verziách služby Red Carpet, ktoráumožní automatické kopírovanie a inštaláciu dodatoènýchzlepšení a nových verzií Linuxu a aplikaèného softvéru prejednotlivých používate¾ov aj firmy. Existujúca bezplatnáslužba, ktorú Ximian predstavil v apríli, bude pokraèova aj<strong>na</strong>ïalej, prièom k nej pribudne ponuka prioritného pripojenia,za ktorú používate¾ zaplatí mesaèný poplatok 9,95 USDa firma 150 USD roène. Nové produkty, ktoré sa objavia <strong>na</strong>trhu zaèiatkom budúceho roka, by mali zvýši obrat firmy,prièom jej vedenie odhaduje, že v polovici roka 2003 by samal Ximian dosta do zi<strong>sk</strong>u.u AMD zlacòuje. Po tom, èo Intel predstavil 2 GHz Pentium4 a oznámil, že ceny ostatných èipov klesnú o polovicu(<strong>na</strong>pr. 1,8 GHz Pentium 4 o 54 %, 1,7 GHz a 1,6 GHz èipyo 45 %), reagovala aj spoloènos AMD, ktorá zlacnila èipyAthlon pre stolné PC takmer <strong>na</strong> polovicu. Ide o verzie od1 GHz do 1,4 GHz. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšieho z nich kleslao 49 % z 253 <strong>na</strong> 130 USD, 1,3 GHz Athlon sa bude predávaza 125 USD (oproti predchádzajúcim 230 USD je to46-percentný pokles), 1,2 GHz èip bude stá 120 USD, èoje o 40 % menej než predtým (predával sa za 199 USD),ce<strong>na</strong> 1,1 GHz èipu klesla o 36 % zo 179 <strong>na</strong> 115 USDa ce<strong>na</strong> 1 GHz verzie Athlonu klesla o 28 % zo 160 <strong>na</strong> 115USD. Èo<strong>sk</strong>oro by mala AMD predstavi 1,5 GHz verziuAthlonu a mesiac po òom aj 1 GHz Duron pre stolné PC.u Nová klávesnica od Microsoftu. Spoloènos Microsoft uvádzanovú klávesnicu Microsoft Office Keyboard, ktorá je<strong>na</strong>jdôležitejšou novinkou spoloènosti od roku 1994, keïMicrosoft predstavil ergonomickú klávesnicu NaturalKeyboard Elite s oddelenou pravou a ¾avou èas ou. Nováklávesnica je kompatibilná s operaènými systémami <strong>na</strong>báze PC a Macintosh. Prináša nieko¾ko nových funkcií, ktorézlepšujú prácu s poèítaèom:n Single Touch Pad <strong>na</strong> ¾avej strane výz<strong>na</strong>mne znižuje poèetbežne vykonávaných klávesnicových úderov a zvyšuje produktivitutým, že ponúka inovatívne rolovacie tlaèidlo „scroll10/2001 PC REVUE 7


N O V I N K YSTV 2: premiéra – 22. 10. o 22.10repríza – 27. 10. o 11.30wheel“; klávesy, kde môžete jediným dotykomvyvola bežne používané úlohy, akokopírova , vymaza èi vloži ; prepí<strong>na</strong>è medziotvorenými ok<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> pracovnej plochea tlaèidlá dozadu a dopredu <strong>na</strong> rýchlu<strong>na</strong>vigáciu v internete.n Všetky funkèné tlaèidlá (F keys) pomáhajúpoužívate¾om realizova bežné úlohy, ako<strong>na</strong>príklad vyvola pomoc, vytvori novýdokument, otvori dokument, zatvori dokument,odpoveda <strong>na</strong> správu, posla správuïalej, odosla , kontrolova pravopis, uloži ,tlaèi , vráti sa spä (Undo) a opakova(Redo). Nové funkcie sú jasne oz<strong>na</strong>èenéa umiestnené v <strong>sk</strong>upinách po troch. Stlaèenímtlaèidla F key lock môže používate¾prepnú <strong>na</strong> štandardné funkcie funkènýchklávesov.n 12 „horúcich klávesov“ zjednodušujespúš anie populárnych programov vrátaneprogramov Word, Excel, poštového klienta,správcu súborov, kalendára, kalkulaèkya webového prehliadaèa. Multimediálne„horúce klávesy“ riadia hlasitos èi umožòujúvypnú zvuk.n Funkcie Office XP – dva „horúce klávesy“vyhradené pre Office XP. Microsoft OfficeKeyboard ponúka viac ako 50 programovate¾nýchklávesov, èo používate¾om umožòujeprispôsobi si klávesnicu cez softvérIntelliType Pro keyboard. K dispozícii sú ajïalšie programovate¾né funkcie, špecificképre Office XP.Dizajn Office Keyboard aktualizuje bežnýplochý tvar a ponúka tvarovanú opierkupre zápästie. Klávesnica zatia¾ nemá sloven<strong>sk</strong>úpotlaè klávesov. Nová klávesnicavyužíva štandardné pripojenie cez PS/2alebo USB a je k dispozícii od septembra2001 za maloobchodnú cenu približne3040 Sk.u Bezplatné vzdelanie? Zabudnite, nenájdeteho ani <strong>na</strong> sieti! Pred istým èasom upútalpozornos komunity vzdelancov a vzdelaniachtivýchambiciózny zámer MichaelaSaylora, CEO istej softvérovej spoloènosti,ktorý chcel vytvori on line univerzitu, v rámciktorej by „prednášali“ <strong>na</strong>jväèšie mozgovékapacity tohto sveta. Rozpoèet projektubezplatného virtuálneho vzdelávania bolvyèíslený <strong>na</strong> 100 miliónov USD a Saylor ichplánoval pokry z vlastných zdrojov. Skvelámyšlienka, ktorá sa však nikdy nezhmotnila.„Ani sa tak nikdy nestane,“ tvrdí výkonnýprezident Eduventures Peter Stokes,pod¾a ktorého sa doba bezplatného vzdelaniadávno <strong>sk</strong>onèila (ak sa vôbec niekedyzaèala). Zistili to aj mnohé on line spoloènosti,ktoré jednoducho <strong>sk</strong>rachovali.„V polovici 90. rokov sa síce zdalo, že vzdelanie<strong>na</strong> dia¾ku má budúcnos , a v súèasnostitento trh znova rastie, ale iba ve¾mipomaly, takže obrov<strong>sk</strong>é náklady spojenés realizáciou prednášok a kurzov nie jemožné zí<strong>sk</strong>a spä bez toho, aby za vzdelanie¾udia platili,“ dodal.Zdá sa, že realita mu dáva za pravdu,pretože oblas e-vzdelávania museli opustinielen internetové start-upy, ale aj mnohéuniverzity. Jedným zo subjektov, ktoré prežili<strong>na</strong> trhu so súèasným potenciálom 3 mld.USD, je University of Phoenix Online, <strong>na</strong>jväèšiasúkromná americká univerzita s kvalitnýmvzdelávacím on line programom,a takisto DeVry spolu s Re<strong>na</strong>issance Learning.aži<strong>sk</strong>om ich aktivít zostávajú síce aj<strong>na</strong>ïalej študent<strong>sk</strong>é kampusy, ale firmy sastále viac zameriavajú aj <strong>na</strong> e-vzdelávanie<strong>na</strong> dia¾ku. Mnohé univerzity a vzdelávacieinštitúty sa tiež spájajú a spolupracujús rôznymi firmami. Pritom nejdeani tak o konkurenèný boj ako<strong>sk</strong>ôr o vô¾u tento segment nezanedbáva. Jednou z nich je <strong>na</strong>príkladUNext, ktorá zí<strong>sk</strong>ala kontrakt<strong>na</strong> on line školenia pre88 000 zamest<strong>na</strong>ncov GeneralMotors.A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, žebudúcnos on line vzdelávanialeží v prepojení takých regiónovako India, Èí<strong>na</strong> èi Brazília, kde¾udia stále zápasia s problémomažkého prístupu ku kvalitným školám. IDCv tejto súvislosti predpokladá, že do roku2005 až 90 percent vyšších vzdelávacíchinštitúcií v USA bude ma vo svojich programochaj e-kurzy, ktoré sa <strong>na</strong> 100-miliárddolárovomtrhu postupne udomácnia.u Sú vyh¾adávaèe kúpené? Internet zachvátilanová vl<strong>na</strong> debát, ktorú živia nejasnostiokolo výsledkov vyh¾adávacích procesov.Ide o to, že niektoré nájdené položky systémnezobrazí preto, lebo sa <strong>na</strong>jlepšiehodia k zadanému heslu, ale preto, že provideriza ne dostali tuènú sumu. Realita,s ktorou nik nepolemizuje. Ide o istú formuon line reklamy a niektoré spoloènosti vrátanetých <strong>na</strong>jväèších a <strong>na</strong>jsilnejších radšejinvestujú do nej než do iných možnostíinternetovej reklamy, ako sú <strong>na</strong>príklad bannery.Výsledkom je, že niektoré (rozumej:zaplatené) linky <strong>na</strong> webové stránky súumiestnené vyššie, takže sa zdá, akoby bolik požadovanému zadaniu obsahovo <strong>na</strong>jbližšiea zadávate¾ h¾adania má tendenciuotvori ich ako prvé. Každý o tom vie, hocisa o tom ve¾a nehovorí.Zdá sa, že riešením by mohlo by oz<strong>na</strong>èenietých liniek, ktorých umiestneniev zoz<strong>na</strong>me vyh¾adaných položiek je platené.Pre prevádzkovate¾ov webových stránoknie je jednoduché dosta svoje linkyvo výsledkoch vyh¾adávacích procesov dovrchnej èasti zoz<strong>na</strong>mu. Dizajnéri webovneustále pracujú <strong>na</strong> technologických tri-10/2001 PC REVUE 9


N O V I N K Ykoch, ktoré by im zaruèili vyššie umiestnenie liniek, zároveòvšak provideri vyh¾adávaèov robia podobné kroky, aby ichpokusom odolali, a tak sa mnohé stránky prepadnú v zoz<strong>na</strong>menižšie, než by si v <strong>sk</strong>utoènosti pod¾a obsahu zaslúžili.Žiaden web si však nemôže dovoli vyradenie z indexu, s ktorýmvyh¾adávaèe pracujú, a tak sa mnohé webové stránkyobracajú <strong>na</strong> programy ako <strong>na</strong>príklad Index Connect odInktomi, ktorý za istý poplatok po<strong>sk</strong>ytuje vyh¾adávanie a zobrazenienájdených liniek <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong> báze obsahovej príbuznostiso zadaným k¾úèovým slovom, heslom.u ŠTÚDIA:FireWire alebo USB? Firma Apple vyvinula štandard FireWirev polovici 90. rokov ako rýchlejší a jednoduchší spôsob pripojeniaperiférií k poèítaèom Macintosh. Odvtedy však predalalicencie <strong>na</strong> technológiu aj ostatným výrobcom poèítaèov, takžev súèasnosti takmer každý ve¾ký výrobca disponuje nieko¾kýmimodelmi svojich poèítaèov s týmto pripojením, známym aj podoz<strong>na</strong>èením IEEE 1394.Port Uvedenie <strong>na</strong> trh Prenosová rýchlosSériový port 60-te roky 20 kb/sParalelný port 1981 1,5 Mb/sSCSIpolovica 80-tych rokov 40 Mb/sUSB 1995 12 Mb/sIEEE 1394 1995 400 Mb/sUSB 2.0 2000 480 Mb/sIEEE 1394.b 2001 800 Mb/sTechnológia si pôvodne zí<strong>sk</strong>ala ve¾kú popularitu vo svetespracovania videa, pretože dokázala rýchlo presúva obsahz a do poèítaèa. Práve za to sa ušlo Apple minulý týždeò ocenenieod Academy of Television Arts & Sciences.Napriek tomu svet IT nezahá¾a a budúci týždeò by mal výrobcaèipov – spoloènos Texas Instruments – predstavi novú verziuocenenej technológie. Verzia 1394.b rýchlos zdvojnásobí, èímsa prenášaný objem dát zväèší <strong>na</strong> 800 megabitov za sekundua umožní, aby FireWire prenášala dáta aj <strong>na</strong> ve¾ké vzdialenosti.Zdá sa, že zlepšeniami zí<strong>sk</strong>ava FireWire ná<strong>sk</strong>ok pred svojím<strong>na</strong>jväèším konkurentom – USB 2.0 (universal serial bus) a k zí<strong>sk</strong>aniupostavenia domi<strong>na</strong>ntného štandardu pre prepojenia PCs periférnymi zariadeniami ako digitálnymi fotoaparátmi, externýmihard di<strong>sk</strong>ami a CD <strong>na</strong>pa¾ovaèkami, už nemá ïaleko. USBsa však teší ve¾kej podpore sveta IT. Ide o to, že keï sa preddvoma rokmi rozšírila informácia, že Apple sa chystá zaviespoplatok 1 USD za každé používanie jej technológie, niektoréspoloènosti, medzi nimi aj Intel, sa rozhodli pre USB 2.0. Tonemohlo zosta bez ohlasu, a tak Apple <strong>sk</strong>resala svoje nároky:záujemcovia o inkorporáciu FireWire v súèasnosti platia 0,25USD za každé zariadenie používajúce FireWireV koneènom dôsledku však nejde o malý peniaz. Niektorívýrobcovia PC zaèali rozhranie FireWire používa už <strong>na</strong> zaèiatkuroku 1999 a takmer všetci ve¾kí hráèi sveta IT ho inkorporovaliaspoò do nieko¾kých modelov. Poèet PC s konektorom FireWiresa tak vlani vyšplhal <strong>na</strong> 18 až 20 miliónov, èo predstavuje 15 percenttrhu. Hoci USB 2.0 s¾ubuje nižšie náklady ako FireWire, jehopríchod <strong>na</strong> trh je zatia¾ dos pomalý. Produkty s rozhraním USB2.0 sa svojho širokého používania nedoèkajú <strong>sk</strong>ôr ako poèasbudúceho roku. USB 2.0 je <strong>na</strong>vrhnuté <strong>na</strong> prenos dát rýchlos ou480 Mb/s, zatia¾ èo súèasná verzia FireWire ich dokáže prenášarýchlos ou 400 Mb/s. Microsoft pôvodne plánoval zahrnú podporupre USB 2.0 do prichádzajúcej verzie Windows XP, alene<strong>sk</strong>ôr od tohto zámeru upustil a v súèasnosti hovorí, že novú verziuUSB bude podporova prostredníctvom prídavných ovládaèov.Aj Intel, kedysi ve¾ký propagátor USB 2.0, sa obracia <strong>na</strong> rozhranieFireWire, v ktorom vidí cestu, ako umožni spracovanie videa<strong>na</strong> PC jedným z hlavných možností jeho využitia.Z DOMOVA:u Eurotel má nové Tempo 20. Spoloènos EuroTel Bratislavaponúka od 1. septembra 2001 nový mesaèný program služiebpre siete GSM – Tempo 20. Za mesaèný poplatok 199 Sk (bezDPH) zí<strong>sk</strong>ajú jeho používatelia okrem 20 vo¾ných minút prevolania do všetkých sloven<strong>sk</strong>ých sietí aj 20 vo¾ných odoslanýchSMS správ. Tak ako pri všetkých programoch služieb Tempo ajpri „<strong>na</strong>jmladšom èlenovi tejto rodiny“ sa uplatòuje sekundovátarifikácia. V cene mesaèného paušálu programu služiebTempo 20 sú zahrnuté aj <strong>na</strong>dštandardné služby, ako odkazováschránka, bezplatný príjem SMS správ z iných mobilnýchtelefónov, povolenie medzinárodných hovorov, èíslo <strong>na</strong> želaniea ïalšie.u Dva mesiace telefonovania <strong>na</strong>d paušál zadarmo. Všetci novípoužívatelia spoloènosti Globtel, ktorí v období od 30. 8. 2001do 31. 10. 2001 využijú akciovú ponuku mobilných telefónova aktivujú si niektorý z vybraných používate¾<strong>sk</strong>ých programovGlobtelu za aktivaèný poplatok 299 Sk vrátane DPH, budú mamožnos telefonova v tomto období po vyèerpaní paušáluzadarmo v sieti spoloènosti Globtel. Ponuka telefonovaniazadarmo po vyèerpaní paušálu <strong>na</strong> zákaznícke èísla Globtelu jelimitovaná do konca októbra.u Globtel zmení z<strong>na</strong>èku <strong>na</strong> Orange. Spoloènos Globtel, a. s.,oficiálne oznámila zaèatie procesu rebrandingu svojej z<strong>na</strong>èky<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku Orange, ktorého výsledkom bude zme<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èkyGlobtel <strong>na</strong> Orange v roku 2002. Orange je jednou z <strong>na</strong>jrýchlejšierastúcich spoloèností po<strong>sk</strong>ytujúcich služby mobilnejkomunikácie <strong>na</strong> svete. Vznikla v roku 1994 vo Ve¾kej Británii,v auguste 2000 ju kúpil France Telecom. V súèasnosti je druhým<strong>na</strong>jväèším mobilným operátorom v Európe. Pôsobí v 20krajinách sveta, z toho v 13 štátoch Európy a má takmer 36mil. zákazníkov. K dnešnému dòu má Globtel 964 979 aktívnychzákazníkov.u Microsoft experience Roadshow. Po dlhšej prestávke zorganizovalaspoloènos Microsoft celosloven<strong>sk</strong>é podujatie zamerané<strong>na</strong> popularizáciu produktov – konkrétne Office XP a WindowsXP. V rámci tohto predstavenia bol prezentovaný operaènýsystém Windows XP v èe<strong>sk</strong>ej verzii a Office XP v sloven<strong>sk</strong>ejverzii. Podujatie moderoval Milan Markoviè, hlavným prezentátorombol Jozef Belvonèík, marketingový riadite¾ firmyMicrosoft pre ÈR a SR.Roadshow bola zameraná <strong>na</strong> jednoduchos ovládania jednotlivýchaplikácií a tvorbu dokumentov. Konkrétne šlo o vytvoreniesprávy o Roadshow vrátane zoz<strong>na</strong>mu všetkých úèastníkovpodujatia, a<strong>na</strong>lýzy údajov, vkladania fotografií, hudby a textu.Celá správa bola po vytvorení v prostriedkoch Office XP publikovanápomocou aplikácie SharePoint Team Services <strong>na</strong> internete.Obidvaja aktéri boli <strong>na</strong>vzájom prepojení pomocou lokálnejsiete a využívali pritom dia¾kovú hlasovú komunikáciu.Milan Markoviè a Jozef Belvonèík, marketingový riadite¾ firmyMicrosoft pre ÈR a SRDruhá èas bola venovaná opisu nástrojov, ktoré stoja vpozadí systému – hlavne Small Business Server 2000 v èe<strong>sk</strong>ejverzii. Pod¾a predstavite¾ov firmy Microsoft ide o ideálny nástroj<strong>na</strong> vytvorenie podnikovej infraštruktúry vo firmách do 50 poèítaèov– teda v typických firmách <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.Záver podujatia patril novej licenènej politike firmy Microsoft.Od 1. októbra 2001 bude možné pre<strong>na</strong>jíma softvér. Výhodouje, že používate¾ má záruku, že bude ma stále <strong>na</strong>jnovšiu verziupoužívaného softvérového prostriedku.(OM)10/2001 PC REVUE 11


R E V U EFAB 30 A JEHOTAJOMSTVÁNávšteva výrobného závodu ¾ubovo¾nej IT firmy je zriedkavoupríležitos ou <strong>na</strong>hliadnu do výrobnej prevádzky, v ktorej z liniekschádzajú <strong>na</strong>jmodernejšie produkty.PETER ORVISKÝJe zvyèajné, že pri takýchto príležitostiach mátemožnos vidie prácu <strong>na</strong> linke, prípadne môžetepodi<strong>sk</strong>utova s vedením továrne. Iba zriedka sa však<strong>na</strong><strong>sk</strong>ytne možnos vidie nieèo výnimoèné. A presne tobol dôvod, preèo som prijal pozvanie spoloènosti AMD <strong>na</strong>návštevu továrne FAB 30 v Drážïanoch.Z mojej strany už šlo o „repete“. V tejto továrni somtotiž bol približne pred rokom (5. 6. 2000), keï tu spoloènosAMD pripravila tlaèovú konferenciu pri príležitostiuvedenia mikroprocesorov Duron a zaèatia oficiálnej prevádzkytovárne. Aj vtedy sme mali možnos <strong>na</strong>zrie doniektorých priestorov továrne, tie však ani zïaleka nesúviselis výrobou. Videli sme „iba“ pracovi<strong>sk</strong>á, mimo èistýchpriestorov, <strong>na</strong> ktorých sa prostredníctvom elektrónovýchmikro<strong>sk</strong>opov vykonávala kontrola výroby (nezamieòas medzioperaènou kontrolou). Pozvánka, ktorúsom dostal tento rok, však s¾ubovala nieèo iné – návštevuvýrobných priestorov vrátane tajomného CleaningRoomu, teda miesta, kde prebieha výroba mikroprocesorov!A uz<strong>na</strong>jte, to už je dôvod vyda sa <strong>na</strong> cestu.TOVÁREÒ A JEJ HISTÓRIAIba málokto si uvedomuje jedineènos takejto továrnev <strong>na</strong>šom regióne. Polovodièový priemysel totiž písal prvériadky svojej histórie prakticky v jednej lokalite USA. Odpolovice minulého storoèia všetko, èo v polovodièovompriemysle nieèo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo, sídlilo v slávnom „Kremíkovomúdolí“ – Silicon Valley. Ešte aj dnes v òom majúsvoje „hlavné stany“ i výrobné závody všetky výz<strong>na</strong>mnéfirmy tohto odboru. Prakticky tri desa roèia sa nijakávýz<strong>na</strong>mná udalos v polovodièovom priemysle neudialamimo Kremíkového údolia. Tu sídlili spoloènosti, ich vedenia,vývojové laboratóriá i výrobné závody. S rastom produkcievšak bolo potrebné h¾ada aj nové lokality, vhodné<strong>na</strong> presunutie nie práve <strong>na</strong>jekologickejšej výroby. Keïžeïalším motivaèným faktorom s rozhodujúcim vplyvom <strong>na</strong>presun masovej výroby do inej lokality bola ce<strong>na</strong> pracovnejsily, je jasné, preèo sa ako prvá dostala <strong>na</strong> rad Ázia.Boli to práve osemdesiate roky, poèas ktorých výrobnézávody v tomto regióne rástli ako huby po daždi. A ajtento faktor mal výz<strong>na</strong>mný vplyv <strong>na</strong> vznik takzvaných„ázij<strong>sk</strong>ých tigrov“. Pochopite¾ne, peniaze investované dostavby závodov mali svoj pôvod v zámorí a tam prúdila ajnezanedbate¾ná èas zi<strong>sk</strong>u. Po èase sa dostala <strong>na</strong> mapupolovodièového sveta aj Európa. Niežeby tu predtýmnejestvovala podobná výroba, ale tak továrne v bývalomsoviet<strong>sk</strong>om bloku, ako ani tie <strong>na</strong> západ od nás nepatrili ksvetovej špièke. Prvým americkým investorom, ktorý sarozhodol lokalizova svoj výrobný závod v Európe, bolIntel. Ten v devä desiatych rokoch postavil továreò <strong>na</strong>výrobu mikroprocesorov v Ír<strong>sk</strong>u. A<strong>na</strong>lytici už vtedy predpovedali,že <strong>na</strong>sledova budú ïalšie aktivity polovodièovýchfiriem už priamo <strong>na</strong> starom kontinente. I keï sa vposledných desiatich rokoch <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom území ve¾ahovorilo o plánoch Intelu <strong>na</strong> výstavbu ïalšej európ<strong>sk</strong>ejmikroprocesorovej továrne, ktorá sa pod¾a jednej z alter<strong>na</strong>tívmohla stava u susedov v Èechách, <strong>na</strong>pokon bolovšetko i<strong>na</strong>k. Továreò nestaval Intel, ale AMD a niev Èechách, ale v Nemecku, presnejšie v jeho východnejèasti – Drážïanoch. Preèo padol výber práve <strong>na</strong> toto miestoa aké boli iné alter<strong>na</strong>tívy pre túto investíciu, to sa dnesuž celkom isto nedozvieme. Môžeme sa iba domnieva , žepri výbere lokality boli rozhodujúce investície do infraštruktúryv bývalej NDR zo strany Nemecka (èiastoènei EU) alebo existencia potenciálu dostatoène vzdelaneja „vo¾nej“ pracovnej sily v podobe bývalých zamest<strong>na</strong>ncovjedného z <strong>na</strong>júspešnejších výrobcov polovodièovýchsúèiastok v socialistickom bloku po krachu spoloènostiRobotron. Práve tá mala v Drážïanoch vybudovaný výrobnýzávod, z ktorého pásov schádzali <strong>na</strong>jmodernejšie polovodièovésúèiastky vyrábané za železnou oponou (výnimkoumožno boli „tajné“ soviet<strong>sk</strong>e továrne, o ktorých produkciimali informácie iba ak súdruhovia a ru<strong>sk</strong>á armáda).Pamätníkom isto netreba predstavova množstvo aj u náspopulárnych produktov tejto továrne, medzi ktoré patril<strong>na</strong>príklad legendárny C520D (3 1/2 miestny digitálny voltmeter– tento „<strong>sk</strong>vost“ som si priniesol zo svojej úplneprvej návštevy v Drážïanoch v roku 1984), pamäte (dokoncaaj 1 Mb DRAM), mikroprocesory, ale aj klasické logickéobvody.Sme teda <strong>na</strong> zaèiatku, je 20. december 1995 a AMD(Advanced Micro Devices) oz<strong>na</strong>muje strategické rozhodnutievybudova svoju <strong>na</strong>jnovšiu a <strong>na</strong>jmodernejšiu mikroprocesorovútováreò v Drážïanoch, presnejšie <strong>na</strong> zelenej lúke sostrategickou polohou hneï ved¾a leti<strong>sk</strong>a, èo by kameòomdohodil z mesta. V tom istom okamihu dostala továreòsvoje málo poetické pomenovanie FAB 30. AMD totiž svojetovárne <strong>na</strong> rozdiel od Intelu neoz<strong>na</strong>èuje poradovými èíslami,ale rokom existencie firmy, v ktorom bolo <strong>na</strong>plánovanéukonèenie výstavby továrne. Od tohto momentu však <strong>na</strong>továreò èakalo mnoho udalostí. Základy boli položené vroku 1996, o rok ne<strong>sk</strong>ôr, presne v máji 1997, <strong>na</strong>vštívil staveni<strong>sk</strong>oaj „prvý muž“ AMD W. J. Sanders III, ktorý pri tejtopríležitosti oficiálne položil základný kameò. Nedá minespomenú , že v tomto období to so spoloènos ou AMDnevyzeralo ružovo. Viedla nieko¾ko sporov s Intelom, trho-12 PC REVUE 10/2001


R E V U Evý podiel a ani hospodár<strong>sk</strong>e výsledky neboli ktovieaké, akcionárisa dožadovali svojich dividend... Je obdivuhodné, že v tejtosituácii sa podarilo spoloènosti to, èo sa mnohým nepodarí aniv èase <strong>na</strong>jväèšieho rozkvetu – investovala nepredstavite¾núsumu 1,9 miliardy amerických dolárov! Finále stavebnýchúprav stihli vo FAB 30 presne <strong>na</strong>èas – v novembri 1998. Vtedybola továreò oficiálne dostavaná a v jej „útrobách“ sa zaèalos montážou technologických zariadení potrebných <strong>na</strong> výrobu.Prakticky od rov<strong>na</strong>kého momentu sa postupne dávali do prevádzkyjej èisté priestory, v ktorých kontinuálne „<strong>na</strong>biehala“<strong>sk</strong>úšobná výroba. Prakticky celý <strong>na</strong>sledujúci rok sa v závodepokusne vyrábali mikroprocesory AMD K6 (oficiálny údaj AMD,s ve¾kou pravdepodobnos ou sa tu však vyrábali aj testovaciekú<strong>sk</strong>y vtedy vyvíjaných Athlonov), prièom prebiehalo dolaïovanievýrobných procesov a <strong>na</strong>stavovanie technológie, ktorejhlavným zámerom bola stabilizácia pracovných pomerov a dosiahnutie„optimálneho vyladenia“ všetkých procesov. Okreminého sa v tomto èase v závode pracovalo <strong>na</strong> overovaní medenejprepojovacej technológie. Ïalším výz<strong>na</strong>mným dòom preFAB 30 bol 25. január minulého roka. V tento deò zí<strong>sk</strong>al závod(rov<strong>na</strong>ko ako všetky ostatné prevádzky AMD) certifikát ISO9002. O presnom dátume, kedy sa zaèala sériová produkciamikroprocesorov Athlon, sa ani tentoraz nik z vedenia èi nášhosprievodu nezmienil. Oficiálne predstavenie prvých produktovsa ko<strong>na</strong>lo 5. jú<strong>na</strong> 2000, <strong>na</strong> tlaèovej konferencii, <strong>na</strong> ktorej boli <strong>na</strong>trh oficiálne uvedené mikroprocesory AMD Duron. Ale to užsme takpovediac v súèasnosti a je èas pozrie sa <strong>na</strong> samotnútováreò, v ktorej za trinás mesiacov vyrobili úctyhodnýchdesa miliónov mikroprocesorov!TOVÁREÒ UPROSTRED ZELENEI keï už viete, že FAB 30 bol vybudovaný <strong>na</strong> „zelenej lúke“,rozhodne stojí za povšimnutie, že celý projekt ladí s prírodoua okolím. Spoloènos AMD sa nijako netají tým, že otázkyživotného prostredia sú pre òu minimálne rov<strong>na</strong>ko dôležitéako úspešnos jej produktov, technologická vyspelos èi kvalitapersonálu (o tom všetkom ešte bude reè), a tak neèudo, žecelý areál továrne je doslova utopený v zeleni. Akcent <strong>na</strong>doko<strong>na</strong>lú symbiózu továrne s okolitým životným prostredímsa môže zda <strong>na</strong> jednej strane nepochopite¾ný (chemikáliepoužívané pri výrobe sú viac ako nebezpeèné), <strong>na</strong>jmä <strong>na</strong>šincovi,ktorý si pod pojmom továreò ešte vždy predstavujekomplex zaprášených budov so siluetou dymiacich komínov.Na druhej strane si musíme uvedomi , že jedným zo základnýchpredpokladov úspechu výroby mikroprocesorov je vysokáèistota. Aj keï voda a vzduch z okolia by ani vo sne nemohliby použité priamo vo výrobe, èím je èistota okolia vyššia,tým nižšie sú náklady <strong>na</strong> úpravu používaných surovín –a tými sú v prípade výroby mikroprocesorov aj vzduch a voda.Továreò sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých èastí. Akýmsi mozgom je kancelár<strong>sk</strong>ytrakt (<strong>na</strong> modeli je to budova v tvare L, ktorá je zakonèenárotundou), kde sa <strong>na</strong>chádza recepcia, riadite¾stvo, konferenènémiestnosti, dvojica jedální (výh¾ad <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>o z menšejz jedální je <strong>sk</strong>utoène fascinujúci). Zvyšok budovy zaberajú kanceláriea vývojové centrum (¾avá èas ). Za hradbou tvorenoubudovou kancelár<strong>sk</strong>eho traktu sa <strong>sk</strong>rýva srdce továrne – hlavnábudova (<strong>na</strong> fotografii je to tá zelená budova uprostred). Tá jetrojpodlažná, <strong>na</strong> jej prízemí sú sústredené technologické zariadenia,vzduchové filtre, rozvody chemikálií a energie. Na druhompodlaží sú umiestnené zariadenia upravujúce vzduch privádzanýdo èistých priestorov a <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššom poschodí saukrývajú èisté priestory – teda miesta, kde sa realizuje výroba.Za touto dvojicou budov sa <strong>na</strong>chádza komplex pomocných prevádzok.Ide o objekty, v ktorých je plynové hospodárstvo a elektráreò(tá budova s komínom, ktorý nedymí)!TOVÁREÒ A ¼UDIAUž v úvode reportáže sme sa zmienili o tom, že jednýmz dôvodov, preèo sa AMD rozhodla postavi svoj hlavný európ<strong>sk</strong>ystan v Drážïanoch, bol relatívny dostatok kvalifikovanejpracovnej sily. Dnes má závod 1800 pracovníkov, z ktorýchprevažnú väèšinu tvoria „domáci“. V kolektíve sú, samozrejme,aj Amerièania, tých je však <strong>sk</strong>utoène minimum – 20!Pod¾a informácií, ktoré sa nám podarilo zí<strong>sk</strong>a , je medzi nimiaj po jednom Èechovi a Slovákovi. Okrem „kmeòových“zamest<strong>na</strong>ncov sa <strong>na</strong> chode továrne podie¾a ešte 900 externýchzamest<strong>na</strong>ncov a študenti miestnej technickej univerzity.Úhrnný poèet ¾udí, ktorí sa podie¾ajú <strong>na</strong> chode továrne, takdosahuje tri tisícky. I keï poèas návštevy sme nemali možnoshovori s nikým iným ako s <strong>na</strong>šimi sprievodcami, vcelku pôsobili¾udia v továrni spokojným dojmom, ale to už k úspešnejfirme akosi neoddelite¾ne patrí. Rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> mòa zapôsobil ajgenerálny ma<strong>na</strong>žér továrne Hans Deppe, ktorý je osobnos ous výraznou charizmou (<strong>na</strong> Nemca sa mi zdal až neuverite¾neneformálny). Zaujalo ma jeho príjemné vystupovanie a zhovievavosaj k otázkam, ktoré boli zdanlivo „mimo koša“ èismerovali do oblasti, ktorú vo svojom krátkom úvodnomslove oz<strong>na</strong>èil za tabu. Moje sympatie si tento èlovek zí<strong>sk</strong>al<strong>na</strong>jmä vïaka tomu, že jeho postoj ne<strong>na</strong>rušila ani <strong>sk</strong>utoènos ,že <strong>na</strong>še stretnutie sa ko<strong>na</strong>lo v èase, keï už celkom iste mal byniekde inde. Neviem, èi to spôsobila nemecká pedantnosalebo uvo¾nená atmosféra, ktorou doslova dýcha celý závod,jedno je isté, FAB 30 pôsobí od vrátnika až po riadite¾a dojmomdoko<strong>na</strong>le pracujúceho stroja, a ak by sme ajv Drážïanoch nevideli niè iné, už aj pre toto sa sem oplatilocestova .Vrá me sa však k vystúpeniu Hansa Deppeho. Presnev duchu svojho úvodného vyhlásenia nám nedal odpoveï <strong>na</strong>otázky typu „ako dlho trvá výroba jedného waffera“, „z ko¾kýchoperácií je proces výroby zložený“, „v akom stave je prestavbazávodu <strong>na</strong> 0,13-mikrónovú technológiu“, „aká je výažnosvýroby“, „èi sa už v továrni vyrábajú vzorky mikroprocesorovz rodiny Hammer a v akom množstve“? Z jehoodpovedí sa však aspoò „medzi riadkami“ niektoré informáciedali vytuši . Ostatne odpovedí <strong>na</strong> podobné otázky by sme saviac ako pravdepodobne nedopátrali ani u konkurencie. Je tocelkom pochopite¾né, všetky uvedené otázky úzko súvisias ekonomickým úspechom výroby. Na ilustráciu uvediem, žejedným z citlivých údajov je aj vý ažnos výroby, alebo akchcete, percentuálny podiel dobrých mikroprocesorov.Dôvodom utajovania tohto parametra je <strong>sk</strong>utoènos , že práveten výrazne ovplyvòuje výslednú cenu mikroprocesorov.Náklady <strong>na</strong> výrobu sú totiž prerátané <strong>na</strong> jeden waffer a <strong>na</strong> tensa zmestí o nieèo viac ako stovka mikroprocesorov. Od tejto<strong>sk</strong>utoènosti sme už iba <strong>na</strong> krôèik od zistenia, že èím vyšší jepodiel dobrých kusov, tým nižšia môže by ce<strong>na</strong> mikroprocesorov,prièom súèasne ostáva zachovaná „zi<strong>sk</strong>ovos “ výroby.Ak som <strong>na</strong>písal, že Hans Deppe sa k otázke prechodu <strong>na</strong>0,13-mikrónovú technológiu ani k výrobe mikroprocesorovrodiny Hammer nevyjadril, nebolo to celkom presné.Konkrétne k prvej otázke sa vyjadril „miniprednáškou“, v kto-10/2001 PC REVUE 13


R E V U ERutinná kontrola <strong>na</strong>stavenia výrobnej linkyMedzioperaèná kontrolaLitografické jednotkyMedzioperaèné èistenie wafferovJednotlivé výrobné operácie v èistých priestoroch prebiehajú v uzavretých „kójach“, chemikálie používané v jednomprocese sa totiž nesmú dosta do priestoru, v ktorom sa vykonáva ïalšia operácia, výsledkom by totiž bol nepodarok. I keïväèšinu operácií vykonávajú automaty, bez dotyku ¾ud<strong>sk</strong>ej ruky a doh¾adu pozorných oèí sa ani táto výroba nezaobíderej nám vysvetlil, že prechod <strong>na</strong> novú technológiu v prípadeFAB 30 nebude v žiadnom prípade z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> jednorazovéukonèenie 0,18-mikrónovej výroby, ale bližšie nešpecifikovanýèas trvajúcu koexistenciu oboch technológií,prièom nezabudol podotknú , že principiálne je k takémutokroku možné pristúpi kedyko¾vek. Na otázku,ko¾ko by trvala kompletná prestavba továrne <strong>na</strong> 0,13-mikrónovú technológiu, Hans Deppe bez zaváhania priamoodpovedal „nieko¾ko týždòov“. Bezprostredne po tomdodal: „Takéto riešenie však neprichádza do úvahy z viacerýchh¾adí<strong>sk</strong>, z ktorých <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejším je predpokladanývýpadok výroby.“S oh¾adom <strong>na</strong> ïalšie odpovede i celkovú náladu v danommomente však bolo cíti , že hoci v AMD zatia¾ všetci plniabobríka mlèanlivosti, robia všetko preto, aby splnili firemnéplány, ktoré sú notoricky známe v podobe roadmapov. Ak toprevedieme do praxe, uvedomíme si èas potrebný <strong>na</strong> „vyladenie“výrobných procesov a spustenie hromadnej výroby,je viac ako pravdepodobné, že už teraz v Drážïanochvýrobné linky opúš ajú waffery so vzorkami jadier mikroprocesorovHammer. Vrátim sa však ešte k odpovediamHansa Deppeho – <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> všeteènú otázku jednéhoz kolegov týkajúcu sa pretaktovávania mikroprocesorov.Pod¾a Hansa Deppeho je vecou používate¾a, èi sa rozhodnesvoj mikroprocesor pretaktova , èi nie, musí si však uvedomi, že touto èinnos ou porušuje podmienky záruky a prípadnériziko ide <strong>na</strong> jeho úèet a nik nemôže ráta s tým, žeAMD bude takto poškodené mikroprocesory vymieòa .Tieto slová sú celkom isto povzbudením pre experimentátorov,<strong>na</strong> druhej strane však AMD pri mikroprocesorochzaložených <strong>na</strong> jadre Palomino (Athlon 4, Athlon MP)používa iný typ puzdra, ktorý zamedzuje prístup k mostíkom,prostredníctvom ktorých bolo možné manipulovas <strong>na</strong>stavením pôvodných Athlonov a Duronov.Dozvedeli sme sa tiež, že z liniek FAB-u zišlo viac ako10 miliónov mikroprocesorov, ako aj celkovú kapacituvýroby (5000 wafferov týždenne). Informaèná hodnotatýchto èísel sa však stratí, len èo si uvedomíme, že továreòešte nevyužíva svoju kapacitu <strong>na</strong> sto percent a žev spomenutom období vlastne výroba <strong>na</strong>biehala (prièomtempo nábehu poz<strong>na</strong>jú iba v AMD). Aspoò k jednémuzaujímavému èíslu sme sa však dostali. Továreò v súèasnostiprodukuje 4000 wafferov týždenne, èo je o tisíckumenej, než je jej kapacita. Na maximum by sa všakv Drážïanoch mali dosta do konca tohto roka.Zaujímavá bola aj odpoveï <strong>na</strong> otázku, preèo je <strong>na</strong> mikroprocesorochAMD nápis Made in Malaysia. I keï ja somuž <strong>na</strong> òu odpoveï poz<strong>na</strong>l (po minuloroènej návšteve som<strong>na</strong> òu odpovedal niektorým èitate¾om PC REVUE e-mailom),mnohí z vás ju ešte nepoz<strong>na</strong>jú, a tak využijempriestor a zopakujem ju. V Drážïanoch a Austine sa vyrábajúiba èipy, kremíkové do<strong>sk</strong>y s nimi sú po ukonèenívýroby vo vzduchotesných obaloch letecky prepravenédo Malajzie (aj preto bola blízkos leti<strong>sk</strong>a jedným z kritériívýberu lokality <strong>na</strong> umiestnenie továrne). V Malajzii súv ïalšej továrni waffery „<strong>na</strong>porciované“ <strong>na</strong> jednotlivéèipy a zapuzdrené. Spomí<strong>na</strong>ný nápis sa teda vz ahuje iba<strong>na</strong> puzdro a nehovorí vôbec niè o mieste výroby mikroprocesora.AKO SA RODÍ MIKROPROCESORS istou dávkou zvelièenia možno poveda , že výroba mikroprocesorovalebo všeobecne polovodièových súèiastokje vlastne modernou variáciou starých alchymistickýchpostupov. Podobne ako postupy stredovekých alchymistovje totiž aj výroba špièkových polovodièových súèiastokzahalená rúškom tajomstva.Základným stavebným prvkom väèšiny súèasnýchpolovodièových súèiastok je kremík – <strong>na</strong>jrozšírenejší chemickýprvok <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej planéte. Hoci tejto strategickejsuroviny je všade okolo nás dostatok, <strong>na</strong> výrobu mikroprocesorovje potrebné zí<strong>sk</strong>a tento materiál v absolútneèistom stave, v ktorom sa v prírode ne<strong>na</strong>chádza (dôvodomje jeho vysoká schopnos zluèova sa s inými chemickýmiprvkami). Zí<strong>sk</strong>anie èistého kremíka je zaujímavýproces, venova sa mu však nebudeme. Pozornos sústredíme<strong>na</strong> to, èo sa „deje“ s kremíkovými monokryštálmi,ktoré sú výsledkom spomenutej èinnosti.Èistý kremík v podobe monokryštálov èi ingotov (èasvidno <strong>na</strong> obrázku) je základnou surovinou <strong>na</strong> výrobu. Navýrobu mikroprocesorov sa využívajú tenké kremíkovéplátky – waffery, <strong>na</strong> ktoré je potrebné monokryštál <strong>na</strong>reza. Po zí<strong>sk</strong>aní wafferov ich treba pripravi <strong>na</strong> ïalšie spracovanie,<strong>na</strong> strane, kde „má vyrás mikroprocesor“, jepotrebné vytvori doko<strong>na</strong>le hladkú povrchovú vrstvu,ktorá sa zí<strong>sk</strong>a brúsením a leštením. Takto upravené kremíkovédo<strong>sk</strong>y s priemerom 200 mm (používajú sa už aj300-milimetrové) putujú do výrobných závodov.Proces, prostredníctvom ktorého vzniká <strong>na</strong> wafferimikroprocesor, sa <strong>na</strong>zýva fotolitografia a základnýmpredpokladom pre jeho úspech je presnos a vysoká èistotatak prostredia, v ktorom je výroba realizovaná, akoaj všetkých materiálov používaných pri výrobe. Už somspomenul, že štruktúra mikroprocesora <strong>na</strong> kremíkovejdo<strong>sk</strong>e vzniká postupne, prièom niektoré výrobné operáciesa realizujú opakovane. Vo FAB 30 zahàòa výrobazhruba 500 krokov! Základným princípom fotolitografieje prenos „ma<strong>sk</strong>y“ (laserom vytvorený obraz) danej vrstvy,pri výrobe Athlonov ich je používaných dvadsa pä ,<strong>na</strong> polovodièový substrát a následné vytvorenie zodpovedajúcejštruktúry. Postup výroby sa v prvom krokusèasti podobá výrobe fotografií (odtia¾ èas názvu foto-).Na pripravený substrát je <strong>na</strong>nesená fotocitlivá vrstva,<strong>na</strong> òu je UV žiarením exponovaný obraz aktuálnejma<strong>sk</strong>y. Exponovaný obraz je vyvolaný procesom podobnýmtomu, ktorý sa používa pri fotografii. Následne prebehneproces, v ktorom je odstránený fotocitlivý lakz miest, ktoré boli exponované. Takto upravený substrátprejde predpísaným cyklom operácií, poèas ktorého jesubstrát vystavený pôsobeniu <strong>na</strong>jrôznejších chemikálií,prípadne je povrch „bombardovaný“ iónmi. Medzi jednotlivýmioperáciami je waffer dôkladne oèistený odzvyškov chemikálií používaných pri poslednej operácii.Po absolvovaní celého cyklu príde <strong>na</strong> rad ïalšia ma<strong>sk</strong>a.Kým s pomocou prvých masiek sa vytvárajú samotnétranzistory, posledné vrstvy prepájajú tranzistory tak,aby vytvorili požadované obvody. Celý výrobný proces jekomplikovaný <strong>sk</strong>utoènos ou, že <strong>na</strong> jednom wafferi,ktorý má priemer 200 mm, sa súèasne vyrába viac akostovka mikroprocesorov.V priebeh výrobného procesu je realizovaná medzioperaènákontrola, prostredníctvom ktorej sa overujúfyzikálne vlastnosti vytvorených štruktúr. Tá <strong>na</strong> jednejstrane umožòuje vyradi z výroby prípadné nepodarkya zlepši ekonomiku výroby, <strong>na</strong> druhej strane umožòujepredpoveda maximálnu rýchlos vyrobených mikroprocesorov.KONEÈNE EXKURZIA!Tak mala vyzera <strong>na</strong>ša reakcia <strong>na</strong> to, èo <strong>na</strong>sledovalo pospomí<strong>na</strong>nom interview. Napokon však bolo všetko i<strong>na</strong>k av <strong>na</strong>šej <strong>sk</strong>upine zavládlo <strong>sk</strong>lamanie... Ale poïme poporiadku. Miesto s¾úbenej návštevy clean roomu (èistépriestory, v ktorých prebieha výrobný proces) sme sa14 PC REVUE 10/2001


R E V U ECHEMIÈKAChemická továreò, ktorá zabezpeèuje plynulý chod FAB 30, je<strong>sk</strong>utoène obrov<strong>sk</strong>á a rov<strong>na</strong>ký je jej výkon. Pre ilustráciu uvediemjeden údaj: v útrobách haly <strong>na</strong> prízemí hlavnej budovy sa<strong>na</strong>chádzajú zásobníky demineralizovanej (alebo vysoko èistej)vody s celkovou kapacitou 5000 m 3 ! Ak vás toto èíslo ohromilorov<strong>na</strong>ko ako nás, vedzte, že továrni toto množstvo postaèí <strong>na</strong>dve hodiny prevádzky! Pochopite¾ne, voda v systéme cirkuluje.Po použití sa èistí <strong>na</strong> potrebnú úroveò, chladí a putuje spä dozásobníkov. V súvislosti s demineralizovanou vodou mi nedánespomenú fakt, že táto tekuti<strong>na</strong> s tou životodarnou tekutinou,ktorú poznáme z prírody, nemá niè spoloèné. V prípadekontaktu s ¾ud<strong>sk</strong>ým organizmom sa totiž táto kvapali<strong>na</strong> správaako silná kyseli<strong>na</strong>! Je teda rov<strong>na</strong>ko nebezpeèná, jej požitie bymohlo z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> smr , ale takých látok sa vo výrobnom cyklepoužíva ve¾ké množstvo. Aj preto nás neprekvapilo, že pri prechodetouto èas ou továrne sme doslova <strong>na</strong> každom krokumíòali sanitárne uzly obsahujúce sprchu a roztoky <strong>na</strong> vypláchnutieoèí, ktoré sú tu pre prípad pracovného úrazu.VZDUCHOTECHNIKAÏalšou domi<strong>na</strong>ntnou èas ou prízemia je vzduchotechnickásekcia. V nej sa pripravuje „vzduch“ pre èisté priestory. Tensa pred vstupom do clean roomu (trieda èistoty 100T) musízbavi prachových èastíc väèších ako 0,1 mikrometra a upravi<strong>na</strong> presne špecifikovanú vlhkos a teplotu. V podstate jeto taká lepšia klimatizaèná jednotka. Ak si však predstavíte,že plocha oboch èistých priestorov je takmer 11 000 m 2a pridáte k tomu ich výšku (môj odhad 3 m), po¾ahky zí<strong>sk</strong>atepredstavu o objeme, ktorá sa stane ešte zaujímavejšou,len èo vám prezradím, že všetok vzduch v tomto priestore sakompletne vymení za 6 minút! S oh¾adom <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>m preplynulos výbavy sú jednotlivé zariadenia podie¾ajúce sa <strong>na</strong>úprave vzduchu dostatoène istené, aby sa prípadná poruchaneodzrkadlila <strong>na</strong> kvalite vzduchu vo výrobných priestoroch.Vstupom do výroby je monokryštál kremíka...Takto vyzerajú hotové produkty FAB 30 – waffery plné jadiermikroprocesorov Athlondozvedeli, že <strong>na</strong>ša exkurzia povedie iba do „zázemia“ továrne.Rukolapným dôkazom bol vstup asistentky, ktorá mala prenás v prepravke <strong>na</strong>chystané ochranné prilby a okuliare<strong>na</strong>miesto oèakávaných snehobielych <strong>sk</strong>afandrov, používanýchpri vstupe do clean roomu. Neko<strong>na</strong>lo sa ani oèakávané „sprchovanie“vzduchom, ktoré je neoddelite¾nou súèas ou rituálnehoprechodu do èistých priestorov továrne. Posledným klincomdo rakvy <strong>na</strong>šej už aj tak z<strong>na</strong>ène pokazenej nálady bolanásledná prosba, aby sme všetky veci vrátane fotoaparátovnechali v konferenènej miestnosti, preto pri reportáži nie jeani jeden originálny obrázok. Všetci sme totiž ako „bolestné“dostali od AMD rov<strong>na</strong>ké CD s obrázkami.ELEKTRÁREÒPoslednou èas ou továrne, ktorá tvorí nevyhnutné zabezpeèenievýroby, je vlastná elektráreò. Tento „<strong>sk</strong>vost“ sme sícenemali možnos vidie , je totiž od výrobných priestorovvzdialený nieko¾ko stoviek metrov, Hans Ludeck nám všakprezradil, že elektráreò bolo potrebné vybudova s oh¾adom<strong>na</strong> vysoké požiadavky <strong>na</strong> kvalitu elektrickej energie, ktorou sú<strong>na</strong>pájané jednotlivé zariadenia výrobných liniek. Kolísanie<strong>na</strong>pätia èi iné rušenie by totiž mohlo zapríèini <strong>na</strong>rušenieprísnych limitov výrobného procesu. Zaujímavé je aj to, žetováren<strong>sk</strong>á elektráreò s výkonom 26 MW pracuje s úèinnos ouv rozmedzí 60 ÷ 80 % a ako palivo používa ru<strong>sk</strong>ý zemný plyn.Správca továrne nám tiež prezradil, že vlastná elektráreò bolapre podnik ekonomicky výhodnejším riešením, ako by bolidodatoèné náklady <strong>na</strong> vybavenie továrne systémom záložnýchzdrojov a generátorov.SVETLO NA KONCI TUNELA – CLEANROOM!Pravda je trochu iná: nie <strong>na</strong> konci tunela, ale za priezorom,ktorého ve¾kos je porov<strong>na</strong>te¾ná so 14" monitorom. Presnetak, po prehliadke prízemia a prvého poschodia budovy smesa s <strong>na</strong>ším sprievodcom „vyšplhali“ <strong>na</strong> druhé poschodie.Okolitá scenéria sa výz<strong>na</strong>mne zmenila, <strong>na</strong>miesto všadeprítomnejspleti káblov a rúrok sme s <strong>na</strong>ším sprievodcom „uviazli“v úzkej chodbièke, <strong>na</strong> konci ktorej boli dvere hermetickyodde¾ujúce okolitý priestor od èistých priestorov. Už spomenutýmokienkom sme do priestorov mali možnos <strong>na</strong>hliadnua zazrie malý fragment z takmer 11 000 m 2 plochy „èistých“výrobných priestorov, ktoré tvoria dve miestnosti. Videli smeteda ¾udkov v bielych <strong>sk</strong>afandroch, pekelne drahé zariadenia,množstvo poèítaèov i pýchu továrne – automatizovaný prepravnýsystém, ktorý sa stará o správny chod výroby. To všetkov prostredí, o ktorého èistotu sa doko<strong>na</strong>le stará zvyšoktovárne. Pre úplnos dodám, že v súèasnosti pracuje v týchtopriestoroch 1000 zamest<strong>na</strong>ncov, výroba beží nepretržite 24hodín denne 7 dní v týždni. Výroba má totiž svoje presné pravidláa aj malé <strong>na</strong>rušenie èasových <strong>na</strong>dväzností má vplyv <strong>na</strong>výsledok procesu. Aj preto sú v AMD takí hrdí <strong>na</strong> spomí<strong>na</strong>nýdopravný systém, ktorý doslova a do písmenka zabezpeèujedoko<strong>na</strong>lý chod továrne. Musí totiž bez chyby zvládnu všetkypresuny wafferov medzi viac ako piatimi stovkami operácií.Pritom nesmie spolu s waffermi prenies zvyšky chemikálií,používaných v jednotlivých procesoch. Samozrejme, <strong>na</strong> to,aby takýto systém fungoval, je nevyhnutné, aby mal riadiacisystém dostatok informácií. Táto podmienka je tiež splnená,pretože všetky prístroje, <strong>na</strong> ktorých sú realizované rozhodujúcevýrobné operácie, sú <strong>na</strong> informaèný systém <strong>na</strong>pojené,okrem toho sú v systéme uchovávané aj informácie o podmienkachvýroby (šarže používaných chemikálií, hodnoty èistotyvzduchu, vody a vlhkosti).10/2001 PC REVUE 15


R E V U EAj <strong>na</strong>priek prepracovanej logike „presunu“ wafferov medzi jednotlivými operáciami si musia waffery „obèas odpoèinú “NAJTAJNEJŠIE TAJOMSTVÁ...Aj <strong>na</strong>priek tomu, že sme mali možnos do èistých priestorovaspoò <strong>na</strong>hliadnu , to <strong>na</strong>jpodstatnejšie z výroby smenevideli a zrejme ani nikdy neuvidíme. Dôvody sú <strong>na</strong>porúdzihneï dva. Prvým je <strong>sk</strong>utoènos , že každý z výrobcovaj <strong>na</strong>priek tomu, že používa podobnú technológiu,pracuje inými vlastnými postupmi, a tak sú výrobcoviacitliví a ostražito bdejú <strong>na</strong>d každým možným prezradenímdetailu, ktorý by mohol pomôc konkurencii.Druhým je <strong>sk</strong>utoènos , že ¾udia potulujúci sa po èistýchpriestoroch sú potenciálnym rizikom ohrozenia výroby,konkrétnejšie neuverite¾ne presných podmienok výrobnéhoprocesu.V Drážïanoch však AMD <strong>sk</strong>rýva aj „väèšie tajomstvá“,ako je samotná výroba! Urèite <strong>na</strong>jprísnejšie stráženýmmiestom drážïan<strong>sk</strong>ej továrne je DDC, teda DresdenDesign Center. Celkom netradiène sa spoloènos AMDs oh¾adom <strong>na</strong> kvalitu tu<strong>na</strong>jších technikov rozhodla využiich potenciál a okrem výroby tu lokalizovala aj jednoz vývojár<strong>sk</strong>ych centier. Pod¾a informácií, ktoré sme dostali,sa odborníci v DDC nevenujú návrhu mikroprocesorov,ale pracujú <strong>na</strong> vývoji obvodov pre èipové súpravy. Miestoodpovede <strong>na</strong> otázku, èi tu vznikol niektorý z variantovèipových súprav pre mikroprocesory AMD (760/760MP),sme sa dozvedeli, že v súèasnosti sa tu rodia èipovésúpravy, ktoré budú využíva technológiu Hyper-Transport, rov<strong>na</strong>ko ako èipové súpravy pre 64-bitové mikroprocesoryrodiny Hammer. Aj keï sa to tak <strong>na</strong> prvýpoh¾ad nemusí zda , práve vývoj je <strong>na</strong>jvzrušujúcejšouèas ou produkcie nových obvodov (je v podstate jedno, èiide o mikroprocesor alebo èipovú súpravu, nároènos jeve¾mi podobná). Ostatne posúïte sami. Kým sa obvoddostane <strong>na</strong> výrobnú linku, teda do masovej produkcie,má už za sebou celkom pestrú históriu.Všetko sa zaèí<strong>na</strong> v hlavách <strong>sk</strong>upinky „mágov“, ktorímajú víziu o tom, ako by mikroprocesor (alebo iný integrovanýobvod) mal vyzera a èo všetko by mal „vedie “. Táto<strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> s pomocou techniky pretaví svoju myšlienku donávrhu architektúry nového èipu. Po definovaní architektúryprichádza <strong>na</strong> rad ïalší tím, prípadne sa ten pôvodnýdoplní o nových èlenov. Dochádza k dramatickému nárastuobjemu práce, treba totiž pretavi návrh architektúry doreálnej štruktúry jadra. Akoko¾vek jednoducho to vyznievazhrnuté do jednej vety, tento proces je pri návrhu novéhoobvodu <strong>na</strong>jdlhší a trvá aj nieko¾ko rokov. Ostatne bavíme sao prvku, ktorý sa <strong>sk</strong>ladá rádovo z desiatok miliónov stavebnýchprvkov (tranzistorov, no nielen ich!). V priebehutohto procesu sa spresòujú detaily, vedú sa di<strong>sk</strong>usie o optimálnejvýrobnej technológii. Prakticky súbežne vzniká ajmatematický model, ktorý umožòuje realizova simulácie atesty „virtuálneho“ obvodu. Tie sú zdåhavé, ale ve¾midôležité. Práve v tejto fáze sa prispôsobujú jednotlivé èastiobvodu „ideálu“, ktorý <strong>na</strong>vrhoval vizionár<strong>sk</strong>y tím. Tu môžu– ba priam musia – by odhalené všetky rizikové faktory. Akprojekt prejde úspešne všetkými ú<strong>sk</strong>aliami testov, smetesne pred finále; <strong>na</strong> rad prichádza výroba fyzických vzoriek.Tie sa obyèajne nevyrábajú rov<strong>na</strong>kou technológiou,akou bude realizovaná masová produkcia, a poèty vyrobenýchobvodov sa rátajú <strong>na</strong>ozaj <strong>na</strong> kusy. Výsledkom jenieko¾ko vzoriek, ktoré putujú do testovacích laboratórií,ktoré povedia posledné slovo, prípadne odporuèia poslednéúpravy štruktúry obvodu. Po overení vlastností <strong>na</strong>dchádzadeò D. Do výroby sa dostáva overovacia séria, v továrni súk dispozícii potrebné suroviny, polotovary, pomôcky, postupyi testovacie programy. To je vlastne posledná šanca <strong>na</strong>drobné úpravy, tento proces prebieha v reálnom výrobnomzávode. Toto štádium trvá nieko¾ko týždòov až mesiacov(záleží <strong>na</strong> dåžke výrobného cyklu) a po òom prichádzak slávnostnému uvedeniu nového produktu, ale to už sa vovývojových laboratóriách pracuje <strong>na</strong> inej generácii obvodov...ROZLÚÈKA A NÁVRATNahliadli sme do továrne, ktorá je výnimoèná (a to nie ibapre <strong>na</strong>šinca). Hovoria o tom nielen jej výsledky, ale aj spokojnízamest<strong>na</strong>nci èi ocenenie, ktorého sa jej len nedávnodostalo. FAB 30 zí<strong>sk</strong>al prestížne ocenenie Fab of the Year,ktoré tomuto závodu 10. mája tohto roku udelil prestížnyèasopis Semiconductor Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l. Pod¾a správy tohtoèasopisu boli <strong>na</strong>jzávažnejšími dôvodmi <strong>na</strong> udelenie titulupráve FAB 30 modernos závodu, jeho technické parametrei ekologickos výroby.Naša cesta bola celkom „štrapa“, nie všetko vyšlo, takako malo, ale <strong>na</strong>pokon klady prevýšili zápory a ja iba dúfam,že váš pocit pri èítaní týchto riadkov bude rov<strong>na</strong>ký.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý, Drážïany16 PC REVUE 10/2001


R E V U En PREKVAPENIE ROKA:HP KUPUJE COMPAQ!Svet poèítaèov a IT sa <strong>na</strong> prvýpoh¾ad môže zda nudný: kartysú rozdané, ve¾kí hráèi uždávno majú pevne vykolíkovanéúzemia <strong>na</strong> jednotlivýchsegmentoch trhu a <strong>na</strong> ahujúsa už len o percentá.Relatívne pokojnú hladinu<strong>na</strong>rušila v hneï v prvý deòškol<strong>sk</strong>ého roku správa akohrom z jasného neba.Americký poèítaèový koncernHewlett-Packard (HP) oznámilakvizíciu svojho konkurenta,ktorou chce preko<strong>na</strong> stagnáciuv celej poèítaèovej brandži.Spojením oboch spoloènostívznikne gigant vo ve¾kosti IBM.Ide o prvú ve¾kú fúziu dvoch PC spoloèností od roku1998, keï Compaq kúpil Digital Equipment za 9,6 mld.USD, èím sa chcel dosta z pozície výrobcu PC a low-endserverov medzi „ve¾kých“ hráèov IT biznisu po<strong>sk</strong>ytujúcichvšetky služby vrátane high-end hardvéru, medzinárodnéhoservisu a konzultaèných služieb. O tri rokyne<strong>sk</strong>ôr bol sám odkúpený svojím doterajším konkurentom...FAKTYCelosvetovo druhý výrobca poèítaèov Hewlett-Packarda tretí Compaq Computer oznámili 3. 9. 2001 plán spojeniasvojich spoloènosti v obchode, ktorého výška by malapredstavova 25 miliárd USD a ktorý prebehne vzájomnouvýmenou akcií. Spojením vznikne „nový“ Hewlett-Packard s celkovým obratom 87,4 miliardy USD, èím saumiestni tesne za IBM s roèným obratom 90 miliárd USD.Táto transakcia, o ktorej sa predpokladá, že pri nej nebudúmusie súèasní akcionári oboch spoloèností zaplatifederálnu daò z príjmov, bude zaúètovaná ako odkúpeniespoloènosti.Pod¾a podmienok zmluvy, neanonymne potvrdenejsprávnou radou, akcionári Compaqu dostanú 0,6325novo vydanej akcie HP za každú akciu Compaqu.Akcionári HP tak budú vlastni približne 64 percenta akcionári Compaqu zvyšných 36 percent novovzniknutejspoloènosti.Carly Fiori<strong>na</strong>, predsedníèka správnej rady a výkonnáriadite¾ka HP, si udrží obe funkcie aj v novovytvorenejspoloènosti. Michael Capellas, predseda správnej radya výkonný riadite¾ Compaqu, sa stane prezidentom novéhoHP.Zlúèená spoloènos bude ma registrované sídlo v PaloAlto, prièom si udrží výraznú prítomnos v Houstone,Foto: Robin Weiner/WirepixMichael Capellas, nový prezident HP, a Carly Fiori<strong>na</strong>, predsedníèka správnej radya výkonná riadite¾ka HP, budú odteraz bojova <strong>na</strong> spoloènej lodiktorý sa stane k¾úèovým strategickým centrom <strong>na</strong> zdoko<strong>na</strong>¾ovanievýroby a vývoj nových výrobkov.Vedúce postavenie a oèakávané výnosy (vypoèítanéako súèet za sebou idúcich štyroch ohlásených fiškálnychkvartálov oboch spoloèností) sú <strong>na</strong>sledujúce:• Divízia zobrazovacích a tlaèiaren<strong>sk</strong>ých výrobkov:roèný obrat 20 miliárd dolárov,• Divízia prístupových zariadení: roèný obrat 29miliárd dolárov,• Divízia IT infraštruktúry (servery, softvér a zariadenia<strong>na</strong> úschovu dát): roèný obrat 23 miliárd dolárov• Divízia služieb: roèný obrat 15 miliárd dolárovNovovytvorená spoloènos bude ma zastúpenia v 160krajinách sveta s viac ako 145 000 zamest<strong>na</strong>ncami.REAKCIE A NÁZORYV èase oznámenia neboli k dispozícii oficiálne stanovi<strong>sk</strong>áani vyjadrenia predstavite¾ov oboch spoloèností. Ich sloven<strong>sk</strong>ézastúpenia rov<strong>na</strong>ko neboli oprávnené prebiehajúceudalosti nijako komentova ani po<strong>sk</strong>ytova iné neoficiálneinformácie. Zhrnuli sme preto ohlasy zástupcov ITpriemyslu a rôznych záujmových <strong>sk</strong>upín, ktorých sa ohlásenienejakým spôsobom týka, tak ako ich priniesli svetovémédiá.ÈO NA TO BURZA?Investori reagovali <strong>na</strong> fúziu koncernov Hewlett-Packarda Compaq, ktorú oznámili ešte pred zaèiatkom obchodovania<strong>na</strong> burze, dos chladno. Akcie HP klesli o 10 % <strong>na</strong>18,81 USD a aj akcie Compaq mierne oslabili. Nasledujúcideò akcie spoloènosti HP klesli o rovných 19 percent,prièom išlo o <strong>na</strong>jväèší pokles od roku 1987. Následkompádu by tak HP malo za Compaq zaplati už len 20,3 miliardyUSD oproti prvotne proklamovaným 25 miliardám.O prepad akcií sa postarali nie ve¾mi priaznivé hodnoteniaa<strong>na</strong>lytikov, reakcie investorov a neprospelo im anioznámenie HP, že okamžite po fúzii mieni prepusti 15 000zamest<strong>na</strong>ncov a bude robi ïalšie škrty a ozdravné opatrenia.Fúziou by obe spoloènosti mali ušetri signifikantnésumy, ktoré sa úhrnne už vo fiškálnom roku 2002 vyšplhajú<strong>na</strong> 390 miliónov USD, prièom po roku by megafirmamala ušetri závratné dvemiliardy USD a vo fiškálnomroku 2004 až 2,4 mld.USD. Z toho tri štvrtiny saušetria prepúš aním a zvyšnáèas zlepšeniami v logistike.Napriek tomu novúspoloènos neèaká v <strong>na</strong>jbližšomèase rapídny rast,pretože jej obrat v <strong>na</strong>sledujúcichdvoch rokoch budepravdepodobne klesa , nievšak viac ako o 5 %.No a<strong>na</strong>lytici pochybujúo tom, že zníženie nákladovbude staèi <strong>na</strong> zvrátenienegatívneho vývoja,ktorý je do z<strong>na</strong>ènej mierypodmienený recesiou západnejekonomiky.ÈO NA TO KONKURENCIA?Predstavitelia konkurencie si myslia, že ich odchod jednéhoz konkurentov posilní, <strong>na</strong>jmä vzh¾adom <strong>na</strong> oèakávanéobdobie fyzického spájania oboch spoloèností,ktoré nebýva vždy ani jednoduché, ani krátke a ktoréchcú využi <strong>na</strong> svoje väèšie presadenie sa <strong>na</strong> trhu.Obdobie spájania oboch spoloèností by podobne akov prípade akvizície Digitalu Compaqom v roku 1998mohlo trva 9 až 12 mesiacov. Pod¾a interného plánu byvšak akvizícia mala zabra 6 až 8 mesiacov. A<strong>na</strong>lytici pritomupozoròujú, že pridlhé formalizovanie akvizícieDigitalu Compaqom sa stalo jedným z principiálnychdôvodov zhoršovania výsledkov Compaqu od roku 1998.Problém dlhého procesu zluèovania spoloèností býva ajv odlišnej firemnej kultúre a spôsobe riadenia spoloènosti,kultúrne rozdiely medzi Compaqom a HP sú všakminimálne.Konkurencia poukazuje <strong>na</strong> fakt, že portfólio produktovsa dos prekrýva, <strong>na</strong> druhej strane však výber toho <strong>na</strong>jlepšiehoz jednej aj druhej firmy do spoloènej ponukymôže posilni pozíciu novej firmy <strong>na</strong> trhu. Napríklad spojeniePC od Compaqu a tlaèiarní HP do jedného balíkamôže negatívne postihnú biznis konkurencie. V tlaèiaròachby išlo <strong>na</strong>jmä o spoloènosti ako Lexmark, Canonèi Epson a v PC sektore <strong>na</strong>jmä IBM. Spojenie ponuky HPa Compaqu v PC segmente môže takisto spôsobi ve¾kéotrasy <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong>jmä po oèakávanom radikálnomznižovaní cien ich niektorých modelov.Predstavitelia konkurenèných spoloèností, ako Sun,Dell èi Siemens Fujitsu, vyjadrili názor, že novovzniknutáspoloènos bude musie podporova množstvo operaènýchsystémov a procesorových platforiem, èo jej zoberiedos ve¾a energie a zdrojov a èo v koneènom dôsledkuchcú využi vo svoj prospech. Áno, to je <strong>na</strong>ozaj pravda,spojený gigant HP-Q bude musie udržiava štyri procesorovéarchitektúry – HP s¾úbilo dovies architektúru PA-RISC až po model 8900, s Compaqom prišli aj systémyHimalaya, postavené <strong>na</strong> procesoroch MIPS, a s¾ub <strong>na</strong>ïalejpodporova platformu Alpha až po procesor EV7. Obespoloènosti sa popritom presúvajú <strong>na</strong> <strong>na</strong>stupujúcu architektúruIA-64. Rov<strong>na</strong>ko aj <strong>na</strong> strane operaèných systémov10/2001 PC REVUE 19


R E V U Etoho bude ma HP-Q <strong>na</strong> starosti dos : HP-UX, True64,OpenVMS, Linux a Windows.Protiargumentom špeciálne pre Sun však môže bynázor, že z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a bude èoraz ažšie investovado vývoja procesora UltraSPARC, <strong>na</strong>jmä po ohlásenomukonèení vývoja procesorov Alpha aj PA-RISC a presunutízdrojov k architektúre Itanium, ktorá sa teší silnejpodpore IT branže.Zaujímavé bude sledova stratégiu novej spoloènostiv oblasti výroby: èi bude pokraèova v stratégii HP, ktorása dala cestou outsourcingu výroby, keï ve¾kú èas výrobypresunula <strong>na</strong> zmluvné spoloènosti, alebo sa vydá cestouCompaqu, ktorý sa pokúšal vo svojich fabrikáchzavies systém build-to-order pod¾a vzoru Dellu.ÈO NA TO EXPERTI?Médiá sa pod¾a svojich prvých výstupov nevedeli celkomzhodnú v charaktere obchodu: niektoré uvádzali fúziu,iné odkúpenie. David Atherton zo spoloènosti Dabs.comsi je však celkom istý: „Toto nie je spojenie, ale jednoz<strong>na</strong>ènéprevzatie spoloènosti.“A<strong>na</strong>lytici upozoròujú, že fúziu dvoch gigantov budúve¾mi pozorne sledova federálni protimonopolní úradníci.Pod¾a jedného z <strong>na</strong>jznámejších antitrustových právnychexpertov Richa Graya transakcii nehrozí zo strany federálovvážne obmedzenie. Výnimkou môže by iba oblashigh-end serverov Tandem. „Keby som bol èlenom vlády,urèite by som sa zaujímal o názory zákazníkov z fi<strong>na</strong>nènéhoa leteckého sektora,“ uviedol v tejto súvislosti Gray a dodal,že v <strong>na</strong>jhoršom prípade, ktorý by mohol pre HP <strong>na</strong>sta , bysa musel vzda èasti biznisu s high-end servermi.Charles Rutstein, a<strong>na</strong>lytik Forrester Research: „Bude tozložitý proces, ktorý si vyžiada more èasu – nieko¾ko kvartálovpohltí, kým sa vyrov<strong>na</strong>jú fi<strong>na</strong>nèné a majetkové podiely,a <strong>na</strong>jmenej šes kvartálov, kým sa nová megaspoloènoszabehne a vnútorná organizácia zaène klapa .“Ian Brown, riadite¾ sekcie pre hardvér a operaèné systémyv Gartner Group: „Nie je to jednoduchá matematika –nestaèí spoji svetovú dvojku a štvorku a v minúte uhniesví aza. Dell sa drží <strong>na</strong> prvej prieèke vïaka svojmu biznismodelu a rýchlosti výroby a to sa nedá docieli ani rýchlo,ani ¾ahko. Je dokonca možné, že fúzia Dell posilní a firmasvoj podiel <strong>na</strong> trhu zväèší.“Ashok Kumar, a<strong>na</strong>lytik americkej Bancorp PiperJaffray: „Akvizícia nebude bezproblémová, lebo obe spoloènostisú dos odlišné – PC, notebooky a servery tvoriav Compaqu polovicu obratu, zatia¾ èo v HP iba tretinu. Že tonebude ¾ahké, potvrdili aj šéfovia oboch spoloèností, keïzaèiatkom roka povedali, že fúzie a akvizície PC firiem súve¾mi komplikované a iba zriedka fungujú. Navyše poèítaèerôznych výrobcov sú v súèasnosti ve¾mi podobné, ale to, èoich od seba odlišuje, sú zákazníci. Takže kúpou PC firmyvlastne ani tak nechcete jej výrobky ako tých, ktorí ich kupujú.Lenže sú zákazníci lojálni? Prax ukazuje, že nie.“Andrew Neff, a<strong>na</strong>lytik Bear Stearns: „Obe spoloènostipredpokladajú, že spojením trhových podielov dokážu úèinnejšieèeli svojim konkurentom ako Dell Computer.A<strong>na</strong>lytici sa však domnievajú, že zatia¾ èo firmy akoGateway môžu nepríjemne pocíti zosilnený tlak, spoloènostiDell fúzia, <strong>na</strong>opak, neublíži. Ide o to, že Dell Computermá <strong>na</strong> trhu ve¾mi dobré postavenie, ktoré si vybudovala nie<strong>na</strong> základe toho, ktorá spoloènos je väèšia, ale pod¾a toho,ako je firma spravovaná a riadená zvnútra. V tejto súvislostitreba poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> , že akvizícia nerieši problémy, s ktorýmisa Compaq a HP boria už nieko¾ko rokov a sú výsledkompoddimenzovaných investícií do technológie v polovici90. rokov a nedostatoène rýchlych reakcií <strong>na</strong> meniace sapodmienky trhu.“Lindy Lesperance, a<strong>na</strong>lytièka Technology BusinessResearch: „Jednou z výrazných predností Compaqu bola jehoschopnos udržiava kvalitné partner<strong>sk</strong>é vz ahy s firmamiCOMPAQ ZA 3 MESIACEkurz akciípredané množstvo akcií (mil.)COMPAQ ZA 10 ROKOVkurz akciípredané množstvo akcií (mil.)HP ZA 10 ROKOVkurz akciípredané množstvo akcií (mil.)HP ZA 3 MESIACEkurz akciípredané množstvo akcií (mil.)Vývoj kurzu akcií spoloèností HP a Compaq pod¾a indexuNasdaqako Oracle, SAP, Microsoft a ïalšími silnými hráèmi sveta IT.Budovali spolu silné aliancie a darilo sa im. Z taktickéhoh¾adi<strong>sk</strong>a sa teda HP javí do budúcnosti ako nie <strong>na</strong>j¾ahší partner<strong>na</strong> dosiahnutie rýchlych dohôd a rozhodnutí. Dá sa všakpredpoklada , že z h¾adi<strong>sk</strong>a dlhodobej stratégie sa toho ve¾anezmení.“Fúzia HP a Compaqu predstavuje pre poèítaèový priemyselhistorický moment, ktorý môže krátkodobo znepríjemniživot aj Microsoftu. Ide o to, že fúzia spája dvagiganty, s ktorými má Microsoft rozdielne vz ahy. Zatia¾èo Compaq je považovaný za ve¾kého partnera softvérovéhogigantu, ktorému ako hardvérová firma pomoholrozvinú nové technológie a iniciatívy, HP pôsobila <strong>na</strong>trhu ove¾a nezávislejšie. Dá sa oèakáva , že v budúcnostibude HP-Compaq s Microsoftom aj <strong>na</strong>ïalej spolupracova, ale ich vz ah bude musie prekonáva istú rezervovanosz oboch strán.Reselleri dúfajú, že nové HP bude podporova spojenýpredajný kanál, ktorý mu konkurencia urèite bude chcieprevzia , dúfajúc že nová spoloènos bude zaneprázdnenáprocesom spájania sa.ÈERVENÝM A ÈIERNYM ATRAMENTOMZa uplynulých 12 mesiacov HP vykázal obrat 47 miliárdUSD, zatia¾ èo Compaq reportoval 40 miliárd USD. Obespoloènosti však v uplynulom období zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li 5-percentný,respektíve 13-percentný pokles príjmov a prepúšanie zamest<strong>na</strong>ncov.Zi<strong>sk</strong> koncernu Hewlett-Packard, ktorý sídli v kaliforn<strong>sk</strong>omPalo Alto, sa v 3. fiškálnom štvr roku (do 31. júla)medziroène prepadol o 89 % <strong>na</strong> 111 miliónov USD. Obratpoklesol o 14 % <strong>na</strong> 10,1 miliardy USD. Spoloènos 26. júlaoznámila prepustenie okolo 6000 zamest<strong>na</strong>ncov.Prepúš a aj jej doterajší konkurent Compaq, a to až8500 ¾udí. Po vlaòajšom zi<strong>sk</strong>u 388 miliónov USD v 2.štvr roku tohto roka vykázal Compaq stratu vo výške 279miliónov USD.ZÁVERHodnotenie takéhoto ohlásenia, ktoré bolo pre všetkýchzainteresovaných dos šokujúce, nie jednoduché, <strong>na</strong>vyšekeï nie sú k dispozícii doplòujúce informácie oboch hlavnýchaktérov. Rov<strong>na</strong>ko nie je vôbec jasné, ako by spojeniemalo prebehnú <strong>na</strong> lokálnej úrovni, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, <strong>na</strong> ktorom pôsobia zastúpenia oboch spoloèností,obe však majú trochu rozdielne postavenie aj históriupríchodu <strong>na</strong> náš trh.Pokúsime sa doplni obraz o tom, èo sa udialo, o párzávereèných úvah.Spoloènosti sa väèšinou s<strong>na</strong>žia fúzova z dvoch dôvodov.Buï sú slabé a spojením svojich aktív chcú vytvorisilného hráèa, alebo sú to komplementárne spoloènostis rozdielnym typom zákazníkov a portfóliom produktov,ktorých spojením vznikne silnejší subjekt a ten sa budemôc <strong>na</strong> trhu lepšie presadi , ako keby každý bojovalsamostatne. Prípad akvizíe Compaqu spoloènos ou HPnie je asi ani jedno, ani druhé, hoci s<strong>na</strong>ha zí<strong>sk</strong>a akvizíciouexpertízu v oblasti služieb bola dos vidite¾ná.Koniec koncov o nieèo podobné sa HP už neúspešne pokúsilopred istým èasom v prípade divízie služieb spoloènostiPrice Waterhouse Coopers za 18 miliárd USD.Ïalším silným motívom spojenia bola s<strong>na</strong>ha zefektívnivnútorný chod firmy a tak dosiahnu z<strong>na</strong>èné úspory,èo by viedlo k zvýšeniu konkurencieschopnosti <strong>na</strong> trhu.Nová spoloènos by chcela do troch rokov spojením usporiaž 2,4 miliardy dolárov. Jed<strong>na</strong> vec je však takéto úspory<strong>na</strong>plánova <strong>na</strong> papieri a druhá ich aj <strong>na</strong>ozaj dosiahnu .Urèite to vôbec nebude jednoduché. Otázne <strong>na</strong>príkladbude, ako sa prípadné škrty dotknú výdavkov <strong>na</strong> ïalšívývoj a vý<strong>sk</strong>um, ktorý je z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a prekaždú firmu životne dôležitý, hoci krátkodobo nemusíprinies okamžitú návratnos investícií.Je urèite ve¾kým zados uèinením prevzia svojho dlhoroènéhorivala, ale za 25 miliárd je to trochu drahý špás.Kritici spojenia tvrdia, že lepšou vo¾bou pre HP by bolovkroèi do nových infraštruktúrnych partnerstiev a pokúsisa prevzia také spoloènosti, ako je Nokia, Nortel aleboARM. Ale <strong>na</strong>miesto poh¾adu vpred sa HP sústredilo <strong>na</strong>akvizíciu spoloènosti svojím zameraním ve¾mi podobnej,ibaže fi<strong>na</strong>nène trochu slabšej.Pre Compaq, ktorý bol ešte donedáv<strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèším svetovýmvýrobcom poèítaèov, sa onedlho <strong>sk</strong>onèí éra samostatnosti.Takmer 20 rokov po jeho založení by ho malv roku 2002 prevzia jeho niekdajší konkurent... Pod¾aslov M. Capellasa <strong>na</strong> nedávnej konferencii IDC by sa všakz<strong>na</strong>èka Compaq mala zachova , hoci niektoré sloven<strong>sk</strong>éwebové spravodaj<strong>sk</strong>é servery priniesli presne opaènéinformácie. Asi mali informácie z „dobrých“ zdrojov...Rov<strong>na</strong>ko však <strong>na</strong>leteli „zaruèenej“ mailovej korešpondenciimedzi vedením HP a Compaqu, ktorú uverejnil spravodaj<strong>sk</strong>ýserver The Register...Je však možné, že k spojeniu HP a Compaqu <strong>na</strong>koniecvôbec nedôjde. Dôvodov môže by viac, svoje požeh<strong>na</strong>nie<strong>na</strong>príklad ešte musia da príslušné regulaèné orgányv USA aj v Európe. A keïže produktové portfólio obochfiriem sa dos prekrýva, môže sa sta , že v niektorýchtrhových segmentoch spoloèná ponuka prekroèí hranicu,ktorá sa antimonopolným úradom nebude páèi . V prípade,že by sa fúzia nezrealizovala do 31. mája 2002, budeHP musie zaplati Compaqu pokutu vo výške 675 miliónovdolárov. Na rozuzlenie celého „prípadu“ si tak eštechví¾ku budeme musie poèka .Martin Drobný20 PC REVUE 10/2001


R E V U ELiberalizáciadoménového priestorun BUM, PRÁSK A JE TO TU: ZA REGISTRÁCIU SLOVENSKÝCH DOMÉN BUDEME OD KONCA ROKA PLATIRICHARD WILLMANNVprvej polovici augusta zaèali <strong>na</strong> verejnos prenikaprvé zákulisné informácie o pripravovaných zmenáchv systéme registrácie národných domén .<strong>sk</strong>. Webovédenníky, plné mladých „investigatívnych“ žur<strong>na</strong>listov,produkovali <strong>na</strong> základe nepotvrdených informácií kvantášpekulatívneho balastu a de facto zo dòa <strong>na</strong> deò sa stalEuroWeb, a. s., súèasný registrátor sloven<strong>sk</strong>ých domén,terèom kritiky odbornej aj laickej verejnosti. Nieko¾ko dní<strong>na</strong>to sa so svojím PR vyhlásením, odsudzujúcim výšku<strong>na</strong>vrhovaných cien EuroWebu, a. s., do kauzy zapája <strong>na</strong>sloven<strong>sk</strong>om internetovom trhu viac-menej neznáma spoloènosDial Telecom, a. s., ktorá je pod¾a vlastného vyjadreniapripravená okamžite prevzia úlohu správcu sloven<strong>sk</strong>éhodoménového priestoru za „dramaticky“ odlišnýchpodmienok. Celá kauza pokraèuje sériou tlaèovýchvyhlásení oboch spoloèností a zhruba po dvoch týždòochsa <strong>na</strong> scéne objavuje ïalší hráè – SuperZoz<strong>na</strong>m. Ten opäprostredníctvom webových denníkov publikuje svoj záujemaktívne vstúpi do boja o post registrátora sloven<strong>sk</strong>ýchdomén. Odhliadnuc od hromady emocionálnychvýlevov sloven<strong>sk</strong>ých internetových odborníkov, publikovanýchprostredníctvom rôznych di<strong>sk</strong>usných <strong>sk</strong>upín,bubli<strong>na</strong> sp¾asla. Faktom však ostáva, že za domény budeme<strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr koncom roka plati . Preto – a nielen preto –sme dali priestor zainteresovaným stranám, aby prezentovalisvoj názor <strong>na</strong> liberalizáciu sloven<strong>sk</strong>ého doménovéhopriestoru.INTERVIEWING. IVAN LEŠÈÁK,koordinátor sloven<strong>sk</strong>ého doménovéhopriestoruu RW: Ak mám by úprimný, liberalizáciu sloven<strong>sk</strong>éhodoménového priestoru som už dlhší èas vnímal len ako otázkuèasu. No <strong>na</strong>priek tomu, preèo (až) teraz?w IL: Na nutnos vyko<strong>na</strong>nia zmien v spôsobe správy doménysom upozoròoval už od roku1999 <strong>na</strong> pôde Asociácie po<strong>sk</strong>ytovate¾ovinternetu (API), prièomsom <strong>na</strong>vrhoval, aby nový správcadomény bol vybraný API <strong>na</strong> základevýberového ko<strong>na</strong>nia. Takétovýberové ko<strong>na</strong>nie API v roku 2000<strong>na</strong>ozaj vypísala, ale do uzávierkypredložila projekt len spoloènosEuroWeb Slovakia. Preto sa predsedníctvouznieslo <strong>na</strong> vypísaníïalšieho ko<strong>na</strong>nia, ktoré sa však užneu<strong>sk</strong>utoènilo – èo pripisujemmalému záujmu èlenov API o problematiku.Keïže sa situácia stále neriešila, po návšteve zasadaniaICANN (The Internet Corporation for Assigned Namesand Numbers) v Ženeve a di<strong>sk</strong>usii s viacerými správcamidomén sme sa rozhodli u<strong>sk</strong>utoèni kroky k zmene registraènéhoprocesu tak, aby správa domény spåòala nároky22 PC REVUE 10/2001Toto nie je nejaký súboj dvochsubjektov alebo koncepcií,spoloèno Dial Telecom sícevyjadruje názor jedného svojhopracovníka, ale i<strong>na</strong>k nemá nijakývz ah alebo mandát <strong>na</strong> prevádzkudomény SK.FAKTY: Doménový priestor ccTLD domény .<strong>sk</strong>GENÉZAn 1993 – správou ccTLD domény .<strong>sk</strong> bola organizáciouICANN poverená sie EUnetn 1999 – SK-NIC prechádza <strong>na</strong> on line systém a zavádzaštatút registrátora s cie¾om zjednoduši komunikáciu aspracovanie žiadostí <strong>na</strong> registráciu doménn Koniec roku 1999 – spoloènos EUnet Slovakia, s. r. o.,bola odkúpená a stala sa súèas ou EuroWeb Slovakia, a. s.n 14. 3. 2000 – Asociácia po<strong>sk</strong>ytovate¾ov internetu vypisujevýberové ko<strong>na</strong>nie <strong>na</strong> správcu sloven<strong>sk</strong>ého doménovéhopriestoru. Do uzávierky 30. 4. 2000 predložilprojekt jediný subjekt, EuroWeb Slovaka, a. s.n Máj 2000 – predsedníctvo API sa uznieslo <strong>na</strong> vypísanídruhého kola výberového ko<strong>na</strong>niaDOMÉNOVÝ PRIESTORn Pod¾a informácií uvedených v databáze SK-NIC je registrovaných39 722 domén pod ccTLD .<strong>sk</strong>. Na primary masterDNS serveri domény .<strong>sk</strong> boli v tom èase NS záz<strong>na</strong>mylen pre 39 453 domén, ostatné sú záz<strong>na</strong>my MX.n Najväèším držite¾om domén je s ve¾kým ná<strong>sk</strong>okom so133 domé<strong>na</strong>mi EuroWeb, a. s.<strong>na</strong> òu kladené vrátane úèasti SK <strong>na</strong> èinnostiach ICANNa ïalších organizácií vrátane platenia adekvátnych príspevkov.To však nez<strong>na</strong>mená, že by si spoloènosEuroWeb Slovakia chcela <strong>na</strong>trvalo privlastni správudomény. V rámci procesov ICANN sa predpokladá, žekaždá domé<strong>na</strong> definovaná pod¾a kódu krajiny bude spravovaná<strong>na</strong> základe dohody „tripartity“ – ICANN, národnejinternetovej komunity (komerènej sféry) a národnejvlády. K tomu zrejme postupne povedie vývoj aj <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, ale keïže momentálneje ažké nájs subjekt zastupujúciinternetovú komunitua požívajúci jej dôveru a ani štátneorgány nemajú riešenie tejtoproblematiky <strong>na</strong> programe, situáciumusí rieši poverenýsprávca domény v prospech tejtokomunity. Z uvedených historickýchdôvodov tiež nedošlo k riešeniuproblematiky domény SK<strong>sk</strong>ôr (to, èomu hovoríte liberalizácia,fakticky však ide o viac –prebudovanie registraèných vz ahov <strong>na</strong> presné pravidláa definovaný zmluvný základ).u RW: V zásade asi nie je vôbec dôležité, ako tomu budemehovori , podstatné je, že za sloven<strong>sk</strong>é domény budeme plati .V kontexte s <strong>na</strong>vrhovanou výškou registraèných poplatkovsa hovorí o oèakávaných príjmoch SK-NIC-u v pásme 16 – 20REGISTRÁTORIn Celkový poèet pridelených SK-NIC handle úètov preregistrátorov pod¾a zoz<strong>na</strong>mu registrátorov je 1651.n Celkový poèet SK-NIC handle úètov registrátorov zí<strong>sk</strong>aný<strong>na</strong> základe množinového prieniku zoz<strong>na</strong>mu registrátorova informácií zí<strong>sk</strong>aných z databázy SK-NIC je1653.n Celkový poèet rôznych subjektov, ktoré majú pridelenýaspoò jeden SK-NIC úèet, je <strong>na</strong> základe ruèného spracovaniaošetrujúceho konsolidáciu trhu ISP pred dvomarokmi a možnosti pridelenia viacerých SK-NIC úètov jednémusubjektu 1506, z nich 1149 je zodpovednýchaspoò sa jednu doménu.n Najaktívnejším subjektom registrujúcim doménypod ccTLD .<strong>sk</strong> je s 9,17-percentným podielom Nextra,a. s., <strong>na</strong> druhom a tre om mieste sú s 8,4 %, resp.7,27 % Sloven<strong>sk</strong>é telekomunikácie, a. s., a EuroWebSlovakia, a. s.n Celkový poèet domén, ku ktorým sa v rámci zavedeniaštatútu registrátora v roku 1999 neprihlásil žiadny„správca“, je 2178 a sú evidované pod SK-HIC handleúètom eunet.n 54 % subjektov registrujúcich domény pod ccTLD .<strong>sk</strong>je zodpovedných v priemere za 1 až 5 domén.n Len 18 subjektov registrovalo viac než 250 domén.Zdroje– databáza SK-NIC v comma delimited textovom formáte, dostupná <strong>na</strong>http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>-nic.<strong>sk</strong>/domeny.txt (denne generovaný dump)– zoz<strong>na</strong>m registrátorov dostupný <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.<strong>sk</strong>-nic.<strong>sk</strong>/cgi-bin/registratori.cgi(pod¾a URL pravdepodobne front end k databáze SK-NIC)– primary master DNS server pre ccTLD doménu .<strong>sk</strong>(Všetky štatistiky boli spracované <strong>na</strong> základe informácií dostupnýchk 30. augustu 2001 a ich korektnos bola konzultovaná s SK-NIC.)mil. sloven<strong>sk</strong>ých korún, èo je už relatívne zaujímavé èíslo.Z akých parametrov ste vychádzali pri návrhu ich výšky?w IL: Zámerom je, aby registraèný poplatok pre doménuSK patril do spodnej cenovej úrovne v porov<strong>na</strong>ní s inýmidomé<strong>na</strong>mi typu ccTLD (domény tvorené pod¾a kódu krajín)a aby bol schopný konkurencie aj voèi domé<strong>na</strong>m gTLD(generické domény – COM, NET, ORG, INFO, BIZ a ïalšie).Najväèšiu nákladovú èas prevádzky tvoria administratívnenáklady a personálne zabezpeèenie, kde uvažujemes rozšírením pracovného tímu SK-NIC až <strong>na</strong> 5 osôb. Pri oèakávanompoète operácií by tieto zložky mali tvori viac ako50 % nákladov. Je to nevyhnutné <strong>na</strong>jmä z dôvodu presnejevidencie užívate¾ov domén, ktoré môžu by dôležitousúèas ou duševného vlastníctva a celkovej prezentáciefirmy, preto je dôležité, aby existovala jednoz<strong>na</strong>èná zmluvatýkajúca sa príslušného doménového me<strong>na</strong>, ktorá budepresne evidovaná. Okolo 15 % z nákladov by malo byvy<strong>na</strong>ložených <strong>na</strong> rozšírenie technickej bázy prevádzky –rozšírenie poètu serverov a vývoj nového softvéru. Z<strong>na</strong>ènáèas tejto položky už bola preinvestovaná, takisto aj ïalšienáklady <strong>na</strong> prípravu nového zmluvného rámca pre registráciea ïalšie právne poradenstvo. Ïalšími výz<strong>na</strong>mnýmizložkami sú príspevky <strong>na</strong> èinnos medzinárodných organizáciívykonávajúcich správu domén (ICANN, CENTR) a aj<strong>na</strong> úèas sloven<strong>sk</strong>ých zástupcov v aktivitách týchto organizácií.Rozpoèet <strong>na</strong> prvý rok uvažuje s nákladmi asi 13miliónov Sk, v ïalšom období po odbúraní poèiatoènýchjednorazových investícií môžu by náklady nižšie.


R E V U EKOMENTÁR:CHYBA JE V KOMUNIKÁCII...„Ce<strong>na</strong> produktu nesmie by nikdy vyššia než ce<strong>na</strong>, ktorú sú¾udia ochotní zaò zaplati ...“Odhliadnuc od názorov všetkých internetových „odborníkov“je de facto úplne jedno, èi budeme za domény platiosemsto alebo tisíc korún. Cie¾ovou <strong>sk</strong>upinou v tomto biznise– a správa doménového priestoru biznisom urèite je– je inštitucionál<strong>na</strong> klientela, ktorej je to viac-menej jedno.Na jednej strane stojí EuroWeb Slovakia, mandatárorganizácie ICANN <strong>na</strong> správu sloven<strong>sk</strong>ej národnej domény,ktorý od roku 1993, samozrejme, v rámci a kvalitezvyèajnej v sloven<strong>sk</strong>ých pomeroch, bezplatne prevádzkujekoreòové doménové servery ccTLD domény .<strong>sk</strong>. A <strong>na</strong>druhej strane všetci ostatní, Dial Telecom nevynímajúc,s pocitom krivdy a presvedèením diametrálnej nezhodyv otázkach èi už celkovej koncepcie, alebo ceny.EuroWeb Slovakia sa mandátu nevzdá, preèo by torobil, sú to peniaze a o tom biznis predsa je. Samozrejme,tvrdenia o nevyhnutných investíciách do infraštruktúryrádovo v miliónoch sloven<strong>sk</strong>ých korún môžu evokovaèoko¾vek, len nie reálnu potrebu SK-NIC, ale to nie jev tejto chvíli vôbec podstatné. EuroWeb Slovakia predsanemôže spravova národné domény zadarmo.Samozrejme, dôležité je, s akými príjmami je možné poèíta. My oèakávame príjmy približne 16 miliónov Sk, keïžeurèitá èas v súèasnosti existujúcich domén zostávanevyužitá a ïalšia èas z nich zrejme nebude registrovanáv komerènom modeli. Samozrejme, v prípade vyššieho prebytkualebo, <strong>na</strong>opak, deficitu budú poplatky v ïalšomobdobí upravované <strong>na</strong>dol alebo <strong>na</strong>hor.u RW: Keï sme už pri tých organizaèno-technických otázkach,ako si predstavujete ten (dovolím si použi tento termín)„ve¾ký tre<strong>sk</strong>“? Prechod <strong>na</strong> takýmto spôsobom koncepèneodlišný systém nesie so sebou ve¾a rizík, urèite sa nájdeve¾a podnikavcov èakajúcich <strong>na</strong> „uvo¾nené“ domény.w IL: Údaje spojené s registráciou domény sú všade viacmenejrov<strong>na</strong>ké, tu teda nedochádza k prive¾kej zmene; táspoèíva <strong>na</strong>jmä v tom, že totožnos držite¾a domény budestriktne overovaná, teda zavedením nového systému sa<strong>sk</strong>ôr riziká znižujú a užívate¾ zí<strong>sk</strong>ava istotu, že doménumôže po stanovené obdobie používa . Prechod z jednéhosystému do druhého prebehne postupne, tak, aby všetcidoterajší držitelia mohli svoje domény preregistrova(o èom budú písomne informovaní) a aby nedošlo k výpadkom.Samozrejme, ak sú ich súèasné údaje v databázenepresné, je nevyhnutné, aby ich èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr opravili, i<strong>na</strong>knemusia dôležitú informáciu dosta . Dôraz kladieme <strong>na</strong>postupnos prechodu, a to aj v prípade, ak by to maloz<strong>na</strong>me<strong>na</strong> èasové odsunutie komerènej prevádzky, ve¾kýtre<strong>sk</strong> v tomto zmysle sa teda ko<strong>na</strong> nebude. Nové zmluvybudú ma takisto zahrnutú možnos apelácie ochrannýchznámok prostredníctvom panela WIPO Arbitration andMediation Center, èo zabezpeèí ochranu dôležitých názvovpred cybersquattingom.Dial Telekom, aj keï v niektorých èrtách so systémovokvalitnejšou predstavou o prevádzke sloven<strong>sk</strong>éhodoménového priestoru, s <strong>na</strong>jväèšou pravdepodobnosou neuspeje. De facto poslednou možnos ou jeobráti sa <strong>na</strong> ICANN èi už priamo, alebo prostredníctvomapelácie sloven<strong>sk</strong>ej vlády, ktorá je, mimochodom,takisto plná zdatných „odborníkov“, ktorí sa <strong>na</strong>jmäv tomto predvolebnom období dokážu prudko <strong>na</strong>dchnúza èoko¾vek také moderné, ako internet urèite je.Richard WillmannCeny registrácie vybraných doménMaïar<strong>sk</strong>o asi 18 000 Ft (3130 Sk)Po¾<strong>sk</strong>oRumun<strong>sk</strong>oRu<strong>sk</strong>oBulhar<strong>sk</strong>oÈe<strong>sk</strong>á republikaRakú<strong>sk</strong>o200 Zl. (2270 Sk)61 USD (jednorazovo)Sloven<strong>sk</strong>á republika 800 Sk roène**) predbežné informácie20 USD zriadenie, 15 USD roène50 USD zriadenie, 50 USD roène800 CZK zriadenie, 800 CZK roène500 ATS zriadenie, 500 ATS roèneu RW: Zastavil by som sa ešte pri tej koncepcii. V súèasnostiplatné registraèné podmienky sú viac-menej „neštandardné“.Tým mám <strong>na</strong> mysli <strong>na</strong>jmä pomerne rozporuplný limitpoètu registrovaných domén <strong>na</strong> jeden subjekt a typ subjektu,ktorý môže doménu registrova . Aké zmeny plánujete v tejtooblasti?w IL: Áno, práve to je hlavným zámerom procesu – abysa registraèný proces liberalizoval. Po prechode <strong>na</strong> novýsystém bude možná registrácia pre ¾ubovo¾ný subjekta obèa<strong>na</strong> v SR (ne<strong>sk</strong>ôr môže by táto možnos prípadnerozšírená aj <strong>na</strong> zahranièné subjekty), takisto nebudú existovalimity poètu registrovaných domén <strong>na</strong> jeden subjekt.Jednoz<strong>na</strong>ènos pravidiel odstráni mnohé spornébody v procese registrácie a zároveò ho urýchli – záujemcavo ve¾mi krátkom èase uvidí, èi jeho žiados bolaakceptovaná, alebo nie.u RW: Posledná otázka bude smerova k spoloènosti DialTelecom, ktorá okamžite po prieniku prvých, v tom èase ešteparciálnych a nepotvrdených informácií <strong>na</strong> verejnos prostredníctvommédií prudko odsúdila <strong>na</strong>jmä vami <strong>na</strong>vrhovanéceny za registráciu sloven<strong>sk</strong>ých domén, prièom <strong>na</strong>vrhovalaalter<strong>na</strong>tívny spôsob správy sloven<strong>sk</strong>ého doménovéhopriestoru.w IL: Keïže sa uvedené vyhlásenia objavovali v médiáchbez toho, aby sa ktoko¾vek z uvedenej spoloènosti informovalo procese prechodu <strong>na</strong> nový systém v spoloènostiEuroWeb Slovakia, a teda aj bez toho, aby spoloènostiEuroWeb ponúkol spoluprácu v urèitej oblasti, domnievamsa, že ide primárne o spôsob PR komunikácie tejtospoloènosti so s<strong>na</strong>hou zvidite¾ni svoje meno, èomu zodpovedalaj spôsob ich štylizácie. Komunikáciu cez médiáSubjektpoèet registrovanýchdoménNextra, a. s. 3644 9,17 %Sloven<strong>sk</strong>é Telekomunikácie, a. s. 3337 8,40 %EuroWeb Slovakia, a. s. 2886 7,27 %Slovanet, a. s. 2727 6,87 %P.E.S. Consulting, s. r. o. 2362 5,95 %Yegon, s. r. o. 898 2,26 %Datalock Rainside, s. r. o. 758 1,91 %ViaPVT, a. s. 722 1,82 %Webglobe, s. r. o. 637 1,60 %Zoner, s. r. o. 602 1,52 %Tabu¾ka 1 Subjekty pod¾a poètu registrovaných doménPoèet zaregistrovaných Poèet registrátorovdomén0 357 23,71 % N/A1-5 621 41,24 % 54,05 %6-15 250 16,60 % 21,76 %16-50 177 11,75 % 15,40 %50-250 83 5,51 % 7,22 %250+ 18 1,20 % 1,57 %Tabu¾ka 2 Poèet registrovaných domén jednotlivými subjektmi(subjektov, ktoré majú pridelený aspoò jeden SK-NIChandle úèet)Prevádzkovate¾Poèet doménEuroWeb Slovakia, a. s. 133Power 64Nextra, s. r. o. 63Globtel, a. s. 54Roxy, s. r. o. 50Henkel Sloven<strong>sk</strong>o, s. r. o. 45Radoslav Volny - CX 45SmithKline Beecham Slovakia, s. r. o. 40Josef Balaz - FLASH 39ATLAS.SK, a. s. 38Tabu¾ka 3 Držitelia pod¾a poètu prevádzkovaných doménnepovažujem za platformu pre výmenu názorov medzidvoma spoloènos ami. V interview, ktoré spoloènospoužila ako podklad pre svoje tlaèové vyhlásenie, boliuvedené len základné a predbežné informácie o proceseregistrácie, ktoré boli <strong>na</strong>vyše vo vyhlásení spoloènosti<strong>sk</strong>omolené (<strong>na</strong>pr. sa tam mylne písalo o zriaïovacompoplatku 800 Sk, prièom EuroWeb Slovakia vôbec neuvažujeo zavedení takehoto poplatku), èo nebolo z vyhláseniaodstránené ani ne<strong>sk</strong>ôr...S<strong>na</strong>hou spoloènosti EuroWeb Slovakia je pripravi bezproblémovýprechod <strong>na</strong> nový spôsob registrácie a v záujmetohto prechodu môže by ešte prehodnotená <strong>na</strong>vrhovanávýška poplatkov, ako aj èasový harmonogram zavedeniasystému. Spoloènos EuroWeb Slovakia disponujeprostriedkami, <strong>sk</strong>úsenos ami a z<strong>na</strong>los ami, ktoré sú nevyhnutné<strong>na</strong> dosiahnutie tohto cie¾a, a nevidím momentálneiný subjekt v SR, ktorý by mal podobné zázemie.24 PC REVUE 10/2001


R E V U EINTERVIEWZBYNÌK POSPÍCHAL,ISP Ma<strong>na</strong>ger Dial Telecom, a. s.u RW: Boli ste prví, kto zareagoval <strong>na</strong> informácie o plánovanejliberalizácii sloven<strong>sk</strong>ého doménového priestoru. Vosvojom PR vyhlásení zo zaèiatku augusta ste okrem kritiky<strong>na</strong>vrhovaných cien oznámili <strong>na</strong>jmä vašu okamžitú pripravenoszauja pozíciu registrátora národných domén a ponúknu„dramaticky vyššiu kvalitu služieb“. Priznám sa, zaujalama <strong>na</strong>jmä tá „dramaticky vyššia kvalita služieb“...w ZP: Vyšší kvalitou jsme mìli <strong>na</strong> mysli zejmé<strong>na</strong> lepšífilosofii správy doménového prostoru jako takového.Samozøejmì je s<strong>na</strong>zší spravovat doménu jediným systémem<strong>na</strong>d jedinou databází, nicménì <strong>na</strong>še pøedstava jekoncepènì ponìkud odlišná a vychází z alter<strong>na</strong>tivníhomodelu, založeného <strong>na</strong> podobných principech, které využívajígenerické TLD .com, .net a .org, èili odmítámeexistenci monopolního registrátora, diktujícího pravidlahry, a jsme jednoz<strong>na</strong>ènì pro otevøený systém, umožòujícíkoncovému uživateli možnost svobodného výbìru.doménových serverù jednotlivými subdodavateli a celkovéadministrativy administrátora oproti procentnímupodílu <strong>na</strong> množství registrovaných a provozovanýchdomén. Øádovì se jedná o desítky èi stovky tisíc, což jeoproti pøedpokládaným 20 mil. Sk EuroWebu Slovakiazanedbatelné èíslo. Takto bude mít koncový uživatelzajištìnou možnost výbìru mezi více registrátory a nemusímedi<strong>sk</strong>utovat o potøebných investicích do vývojesoftware v øádu milionù sloven<strong>sk</strong>ých korun, jak to presentujeEuroWeb Slovakia.u RW: Dial Telecom, a. s., nie je èlenom API. To vysvet¾uje,preèo ste sa s týmto modelom nezúèastnili <strong>na</strong> výberovomko<strong>na</strong>ní. Ako chcete ïalej pokraèova ?w ZP: Ano, Dial Telecom není èlenem API, jed<strong>na</strong>k proto,že <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ém trhu nepo<strong>sk</strong>ytujeme internetové službyvíce než jeden rok, a hlavnì proto, že se s<strong>na</strong>žíme dìlatbusiness a necítíme potøebu se scházet s konkurencía u minerálky di<strong>sk</strong>utovat o <strong>na</strong>pøíklad nových verzích IOSunebo o tom, co nám zase ty zlé Telekomunikácie provedlya jaké že k tomu vydáme stanovi<strong>sk</strong>o. To je velmi podobné,jako když se setkávají zahrádkáøi a bouølivì di<strong>sk</strong>utujío tom, jak zalévat mrkev, nebo vydávají stanovi<strong>sk</strong>o,v nìmž kritizují mandelinku bramborovou.Co se týèe dalšího postupu, <strong>sk</strong>uteènì plánujemezaložit obèan<strong>sk</strong>é sdružení a pokraèovat v této myšlence.nTvrzení EuroWebu mi místamipøipadá obdobnì, jako kdybypøedstavitelé Sloven<strong>sk</strong>ýchtelekomunikací tvrdili, že je nutnézachovat monopol, protože onimají nejdelší zkušenostis po<strong>sk</strong>ytovánímtelekomunikaèních služeb <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u, a proto jen oni mohougarantovat nejvyšší kvalitu.u RW: Môžete by konkrétnejší?w ZP: Námi <strong>na</strong>vrhované øešení je založeno <strong>na</strong> trojiciúzce kooperujících typù subjektù, spoleènì zastøešujícíchsprávu doménového prostoru. Prvním z uvedenétrojice je tzv. koordinátor národního doménového prostoru,který je zodpovìdný, jak ostatnì z názvu vyplývá,za celkovou koordi<strong>na</strong>ci èinností spojených s registracía provozem doménového prostoru. Prakticky to mùžebýt nezi<strong>sk</strong>ová organizace, <strong>na</strong>pøíklad obèan<strong>sk</strong>é sdružení,jehož èlenem se mùže stát kdokoli, kdo má zájem urèitýmzpùsobem participovat <strong>na</strong> správì doménovéhoprostoru. Druhým typem subjektù jsou samotní registrátoøi,kteøí <strong>na</strong> základì povìøení èi licence vykonávajív souèinnosti s koordinátorem samotný proces registracedomén pro koncové zákazníky. Posledním z trojicetypù subjektù jsou subdodavatelé internetových služeb,kteøí za odpovídající poplatek provozují DNS serverykoordinátora. Samozøejmì v praxi mohou (a pøedpokládáme,že i budou) existovat spoleènosti, které jak registrátorem,tak <strong>na</strong> základì výbìrového øízení budou provozovatDNS servery koordinátora.u RW: Tento systém mi pripomí<strong>na</strong> registraèný úrad Ve¾kejBritánie. Ako si predstavujete fi<strong>na</strong>ncovanie takéhoto koordinátora?w ZP: Systémovì velmi podobnì jako v pøípadì ICANN,a to formou pøíspìvkù jednotlivých registrátorù dopokladny koordinátora <strong>na</strong> základì pomìrného rozpoèítání<strong>sk</strong>uteèných nákladù <strong>na</strong> provoz jed<strong>na</strong>k samotných10/2001 PC REVUE 25


R E V U Eto domácnosti už nie sú iba pasívne debnièky,ale aktívne slúžia èlenom domácnosti.Navrhnutý systém, ktorý študenti<strong>na</strong>zvali EUNICA (Extensible Universal Controland Monitoring of Appliances), monitorujea riadi zariadenia v domácnostipod¾a požiadaviek a preferencií používate¾a.Priame riadenie sa zabezpeèuje pomocoudia¾kového ovládaèa,ktorý zjednocujeovládanie všetkých zariadenív domácnosti. EUNICAzabezpeèuje, aby ovládaèumožòoval riadi a sledovavšetky pripojené zariadeniatak, že sa rozhranie(ovládacie prvky, ich rozmiestnenie,možnosti<strong>na</strong>stavení) prispôsobuje používate¾ovi.Cie¾om je èo<strong>na</strong>jjednoduchšie a <strong>na</strong>jprirodzenejšieovládanie a sledovaniestavu zariadení.Takýchto ovládaèov môžeme mav domácnosti viac. Sú to jednoduché zobrazovaèe(možno použi aj existujúcezariadenia PDA), ktoré EUNICA v každomokamihu prispôsobí konkrétnemu používate¾ovi.Máme tak v domácnosti viaceroovládaèov a všetky sa správajú ako osobnézariadenia každého používate¾a. Staèízobra ¾ubovo¾ný ovládaè do ruky a hneïsa z neho stane ovládaè prispôsobenýjeho aktuálnemu majite¾ovi. Pohodlnúidentifikáciu, ktorá je pre prispôsobovanienevyhnutná, zabezpeèuje snímaèodtlaèkov prstov.Študenti pri projektovaní využili <strong>na</strong>jmodernejšietechnológie – bezdrôtovéprepojenie pomocou Bluetooth, identifikáciupomocou biometriky snímaním odtlaèkovprstov (toto bolo možné vïaka firmámALEF, s. r. o., a APIS, s. r. o, ktorézapožièali snímaè odtlaèkovprstov a potrebnésoftvérové vybavenie<strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzuodtlaèkov), systémBlueMedica je vytvorenývyužitím štandardovXML (eXtensible Markup Language)a XSLT (eXtensible Stylesheet LanguageTransformation), Eunica zasa využíva prenosnýprogramovací jazyk Java. Prototypriadiacej jednotky študenti vytvorili v jazykuJava Standard Edition a dia¾kovýovládaè v Java Micro Edition, ktorý je urèenýšpeciálne pre vnorené systémy a zariadenia,ktoré majú obmedzené prostriedky(<strong>na</strong>pr. malú pamä , pracujú <strong>na</strong>batérie). Obidva tímy venovali ve¾kú pozornosotázkam bezpeènosti a spo¾ahlivostisystémov.Treba poveda , že <strong>na</strong>ši študenti sú jednýmiz prvých vo svete, ktorí malimožnos pracova s technológiou Bluetooth.V súèasnosti sa už o tejto technológiiprednáša <strong>na</strong> viacerých univerzitách,ale praktické <strong>sk</strong>úsenosti vzh¾adom <strong>na</strong>novos technológie má iba nieko¾ko pracoví<strong>sk</strong><strong>na</strong> svete. Naši študenti tak v tomtosmere predbehli svojich uèite¾ov.Modul Bluetooth(ve¾ký nieko¾ko cm)Do sú aže CSIDC 2001 sme mohli zaslaiba jeden projekt. Výsledok projektovaniaoboch tímov bol <strong>na</strong> vynikajúcejúrovni. Šes docentov a profesorov z Katedryinformatiky a výpoètovej technikya jeden študent z minuloroèného tímuvyhodnotili výsledky projektu obochtímov. Do sú aže bol zaslaný projektEunica, hoci viacerí posudzovatelia savyjadrili, že oba projekty majú rov<strong>na</strong>kúšancu <strong>na</strong> úspech.Otvorenos zadania projektu v tohtoroènejsú aži sa odzrkadlila <strong>na</strong> rôznorodosti<strong>na</strong>vrhnutých systémov fi<strong>na</strong>listovsú aže. Vo finále tímy študentov predviedlirôzne zaujímavé nápady, <strong>na</strong>pr. systém,ktorý umožòoval sledovanie pozornosti<strong>na</strong> základe vyhodnocovania pohybuoèí; ovládanie invalidného vozíka pohybmihlavy; roboty – vysávaèe, ktoré <strong>na</strong>základe programu vykonávali požadovanýpohyb v miestnosti cez prekážky, alebosystém umožòujúci komunikáciu <strong>na</strong>dia¾ku medzi zariadeniami použitím rôznychprotokolov.Študenti informatiky FEI STU spolus pedagógmi z Katedry informatiky a výpoètovejtechniky ukázali, že <strong>na</strong>priekzhoršujúcej sa situácii v <strong>na</strong>šom školstvemáme potenciál (študentov aj uèite¾ov)by <strong>na</strong> svetovej špici. Medzinárodnýúspech tímu je málokedy náhodný.Vyžaduje nielen výnimoèného jedinca,ktorý sa svojimi výnimoènými schopnosami dokáže presadi , ale spoluprácušikovných a zanietených ¾udí (ktorej satreba uèi ). Pre týchto študentov to bolaprvá „tímová <strong>sk</strong>úsenos “. Pre pedagógovKatedry informatiky a výpoètovej technikyFEI STU výsledok viacroèného úsiliapri organizovaní tímových projektov študentov.Ako dlho sa však bude dariv zmenšujúcom sa kolektíve pedagógov<strong>na</strong> FEI STU (a nielen), to si netrúfamodhadnú .Mária BielikováÏalšie informácie o sú aži sú dostupné aj <strong>na</strong>internete, odporúèame <strong>na</strong>vštívihttp://<strong>www</strong>.dcs.elf.stuba.<strong>sk</strong>/csidcalebo http://computer.org/csidc.28 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ETESTOVALI SME:ATRAMENTOVÉ TLAÈIARNEPresne po roku od poslednéhoväèšieho predstavenia smev tomto èísle pre vásotestovali atramentovétlaèiarne pre tlaè <strong>na</strong> formáteA4. Tie stále patriak žiadaným zariadeniam,pretože sa vyz<strong>na</strong>èujú výhodnou<strong>na</strong>dobúdacou cenou a dokážutlaèi farebne. V tomto testesme sa zamerali <strong>na</strong> trisegmenty tlaèiarní –zariadenia pre domácnosti, dokancelárie a tlaèiarne urèenéhlavne <strong>na</strong> tlaè fotografií.Pritom sme sa sústredilipredovšetkým <strong>na</strong> modely<strong>na</strong>jnovších dostupnýchtlaèiarní <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu.VPC REVUE è. 5/2001 sme uviedli prie<strong>sk</strong>um predajatlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u a tu sme a<strong>na</strong>lyzovali predajvšetkých typov tlaèiarní. Na obr. 1 sme z tohto prie<strong>sk</strong>umuznázornili len segment atramentových tlaèiarní.Z neho je jasné, že trh atramentových tlaèiarní <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>usa delí medzi pä z<strong>na</strong>èiek a tlaèiarne všetkýchtýchto z<strong>na</strong>èiek sme do nášho testu zaradili. Vieme o tom,že vo svete o tento segment bojujú ešte z<strong>na</strong>èky Apolloa Olivetti. Tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Apollo, ktoré používajú rov<strong>na</strong>kénáplne ako z<strong>na</strong>èka HP, sa <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u <strong>sk</strong>utoèneobjavujú. Ich dodávky sú však ve¾mi nepravidelnéa v podstate neexistuje spo¾ahlivý spôsob <strong>na</strong> ich zí<strong>sk</strong>anie.Z<strong>na</strong>èka Olivetti pod¾a <strong>na</strong>šich z<strong>na</strong>lostí v tomto segmente<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u nepodniká.Obr. 1 Podiel predaja atramentových tlaèiarní v roku 2000 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uCelkovo sme testovali štrnás tlaèiarní,prièom išlo o zariadenia od firmyCanon, Epson, HP, Lexmark a Xerox.Oproti testu, ktorý sme realizovalipred rokom, teda pribudlastaronová z<strong>na</strong>èka Lexmark.V minulosti dodávky tohtovýrobcu <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu chýbali, terazsa však hlásia o svoje miesto predovšetkýmnízkymi <strong>na</strong>dobúdacími ce<strong>na</strong>mi a prevádzkovýminákladmi.ZÁKLADNÝ PRINCÍP TLAÈEAko už sám názov tlaèiarní <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, tieto zariadeniapoužívajú pri tlaèi atrament. V úplných zaèiatkoch to bollen atrament èiernej farby a pomocou nich bolo možnétlaèi len èiernobiele dokumenty. Ve¾mi <strong>sk</strong>oro sa však objavilimodely obsahujúce aj atrament inej farby. Dnes sa<strong>na</strong>jèastejšie používajú náplne, ktoré zodpovedajú farebnejkombinácii CMYK. V tomto prípade sa používajú farby azúrová,purpurová, žltá a èier<strong>na</strong>. Ich vzájomným miešanímsa teoreticky dá vytvori akáko¾vek farba. Výsledná farbaIntegrovaná tlaèová kazeta – obsahuje náplò a tlaèovúhlavusa realizuje tzv. poltónovaním. Výsledné farby sa vytvárajútak, že sa ved¾a seba umiestòujú drobné kvapky atramentuzo základných farieb. ¼ud<strong>sk</strong>é oko potom takýto obrazecvníma ako jednu farbu. Èím menšie sú generované kvapkyatramentu, tým kvalitnejší je výsledný obraz.Niektoré tlaèiarne využívajú pri tlaèi èiernej farbynižšie rozlíšenie ako v prípade ostatných farieb, èoumožòuje použitie kvapiek s väèším objemom. Výsledkombýva rýchlejšia a kontrastnejšia tlaè èiernehotextu a vektorovej grafiky.Venujme sa ïalej spôsobu <strong>na</strong>nášaniaatramentu <strong>na</strong> médium.Dnes sa <strong>na</strong>jèastejšie používajúdve technológie – termálnya piezoelektrický spôsob.Zdroj: PC REVUETERMÁLNATECHNOLÓGIAIde o <strong>na</strong>jrozšírenejšiu technológiu,pri ktorej sa atrament zozásobníkov prenáša <strong>na</strong> tlaèenémédium pomocou tlaèovej hlavypôsobením tepla. Pri tlaèi samalé množstvo atramentu zozásobníkapresuniedo priestorutlaèovej hlavy. Presúvasa objem od 3 do 10 pl (10 -12 l) pod¾a typu tlaèiarne, použitéhorežimu tlaèe a typu média. V tlaèovej hlave jezabudovaný systém tepelných odporov, ktoré sa pôsobenímelektrického prúdu zohrievajú. Následne sa vytvorívzduchová bubli<strong>na</strong> a tá vystrelí kvapku atramentu <strong>na</strong>tlaèové médium cez dýzu (tá sa èasto slangovo <strong>na</strong>zýva ajtry<strong>sk</strong>a). Vzdialenos medzi tlaèovou hlavou a tlaèovýmmédiom býva okolo jedného milimetra a <strong>na</strong> túto relatívnedlhú vzdialenos sa musí kvapka atramentu umiestnis mikrometrickou presnos ou.Kritická pre túto technológiu je kvalita atramentu.Keby sa totiž po zohriatí odparila kvapalná èas atramentua pevné èastice by zostali v tlaèovej hlave, tá by sa èo<strong>sk</strong>oroupchala a tlaè by nebola možná. Zároveò atramentmusí dobre slúži ako chladivo pre tepelný odpor. Tútotechnológiu nájdeme v tlaèiaròach z<strong>na</strong>èky Canon, HP,Lexmark a Xerox (ten však používa úplne odlišný typatramentu ako iní výrobcovia).PIEZOELEKTRICKÁ TECHNOLÓGIAAlter<strong>na</strong>tív<strong>na</strong> technológia používa piezoelektrický princíp,pri ktorom sa kvapka vystre¾uje v dôsledku zmeny tvarukryštálu pod vplyvom elektrického prúdu. V tlaèovejhlave je tak umiestnený piezoelektrický rezonátor, ktorývplyvom elektrického prúdu mení svoj tvar. Tak sa meníaj objem v komôrke s atramentom, následkom èoho savystrelí kvapka atramentu <strong>na</strong> papier. Oproti predchádzajúcejtechnológii tak v tomto prípade nie sú atrament anitlaèová hlava tepelne <strong>na</strong>máhané. Problémom však môžeby rezo<strong>na</strong>ncia tlaèovej hlavy. Proces vystre¾ovania kvapieksa opakuje nieko¾kotisíckrát za sekundu a teoretickyje možné, že <strong>na</strong> harmonickej frekvencii sa rozkmitá celátlaèová hlava. Piezoelektrickú technológiu používa predovšetkýmfirma Epson, Seiko a Pally.KVALITA TLAÈEVýslednú kvalitu tlaèe atramentových tlaèiarní urèujeve¾mi ve¾a faktorov. Domi<strong>na</strong>ntné je asi rozlíšenie tlaèe,ktoré sa vyjadruje v poète bodov vytlaèených <strong>na</strong> jednotkuplochy. Oz<strong>na</strong>èuje sa ako dpi (dots per inch), èo je poèettlaèových bodov <strong>na</strong> jeden palec – 2,54 cm. Èasto sa rozlíšenieudáva v horizontálnom a vertikálnom smere,ktoré nemusia by totožné. Výrobcovia udávajú kvalitutlaèe pre <strong>na</strong>jkvalitnejší režim tlaèe.32 PC REVUE 10/2001


10/2001 PC REVUE 33Tab. 1 Technické a obchodné parametreTlaèiarne pre domáceho používate¾a Tlaèiarne <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e použitie Tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografiíParametre/Model tlaèiarne Canon S400 Epson Stylus HP De<strong>sk</strong>Jet Lexmark Color Xerox Canon S600 HP De<strong>sk</strong>Jet Epson Stylus Lexmark Color Xerox Canon S800 Epson Stylus HP De<strong>sk</strong>Jet Lexmark ColorColor 480 840 Jetprinter Z12 DocuPrint M750 940c Color 880 Jetprinter Z33 DocuPrint M760 Photo 890 960c Jetprinter Z53Najvyššia rýchlos tlaèe èiernej strany [ppm] 9 4 8 6 10 15 12 11,9 9 12 4 9,6 15 16Rýchlos èiernej tlaèe v štandardnom režime [ppm] 6,8 N/A 4,6 N/A N/A 11 6,7 N/A N/A N/A 3,8 N/A 5,7 N/ANajvyššia rýchlos tlaèe farebnej strany [ppm] 4 2,1 5 3 6 10 10 11,6 5 8 4 9,2 12 8Rýchlos farebnej tlaèe v štandardnom režime [ppm] 2,2 N/A 3,1 N/A N/A 4,3 5,3 N/A N/A N/A 1,9 N/A 4,7 N/ADoba tlaèe fotografie A4 v <strong>na</strong>jlepšej kvalite [s] N/A N/A 300 N/A N/A N/A 200 105 N/A N/A 120 203 200 N/ARozlíšenie pri èiernej tlaèi [dpi] 1440×720 720×720 600×600 1200×1200 N/A 2400×1200 600×600 N/A 2400×1200 N/A 2400×1200 2800×720 600×600 2400×1200Rozlíšenie pri farebnej tlaèi [dpi] 1440×720 720×720 600×1200 1200×1200 1200×1200 2400×1200 2400×1200 2800×720 2400×1200 1200×1200 2400×1200 2880×720 2400×1200 2400×1200(PhotoREt II)(PhotoREt III)Maximál<strong>na</strong> tlaèená plocha [mm] N/A 204×291 N/A N/A 216×365 203×289 N/A 204×291 N/A 216×365 203×289 204×291 N/A N/AKapacita vstupného zásobníka 100 100 100 100 150 100 150 100 100 150 100 100 150 100Kapacita výstupného zásobníka N/A N/A 50 50 50 N/A 50 N/A 50 50 N/A N/A 50 50Povolená gramáž médií [g/m 2 ] 64÷225 64÷90 60÷200 60÷272 60÷200 64÷225 60÷200 do 190 60÷272 60÷200 64÷500 do194 60÷200 60÷272Použitá technológia tlaèe BubbleJet + MicroPiezo Thermal InkJet Thermal InkJet BubbleJet BubbleJet + Drop on Demand MicroPiezo + Drop-on-demand BubbleJet BubbleJet + MicroPiezo + Drop on Demand Drop-on-demandDropModulation + PhotoREt II DropModulation Themal InkJet Super Micro Dot Thermal InkJet MicroFine Drop- Ultra Micro Dot Themal InkJet + Thermal InkJet+ PhotoREt III let Modulation PhotoREt IIITlaèový systém dve tlaèové dve tlaèovové dve tlaèovové jed<strong>na</strong> farebná oddelené všetky dve tlaèové dve tlaèovové dve tlaèovové dve tlaèovové oddelené 6-farebný 6-farebný dve tlaèovové dve tlaèovovéhlavy, oddelené kazety pre kazety pre tlaèová kazeta, náplne a hlavy, oddelené kazety pre kazety pre kazety pre všetky náplne systém, samo- systém v dvoch kazety pre kazety pre èiernuvšetky náplne èiernu èiernu možnos výmeny samostatné všetky náplne èiernu a èiernu a èiernu a a samostatné statne vymeni- integrovaných èiernu a a farebnú tlaèa farebnú tlaè a farebnú tlaè za èiernu tlaèové hlavy farebnú tlaè farebnú tlaè farebnú tlaè tlaèové hlavy te¾né náplne kazetách farebnú tlaèOddelené farebné náplne áno nie nie nie áno áno nie nie nie áno áno nie nie nieSpôsob pripojenia PP/USB PP PP/USB PP/USB PP/USB PP/USB PP/USB PP/USB USB PP/USB PP/USB PP/USB PP/USB PP/USBOdporúèaný mesaèný výkon [strán] N/A N/A 1000 200 1000 N/A 2000 N/A 2000 2000 N/A N/A 5000 5000Životnos tlaèiarne [strán] N/A N/A N/A 7200 N/A N/A N/A N/A 18000 N/A N/A N/A N/A 60000Podporovaný operaèný systém Windows 9x, Windows 9x, Windows 3.1x, Windows 9x, Windows 9x, Windows 9x, MS-DOS 3.3, Windows 9x, Windows 98, Windows 9x, Windows 9x, Windows 9x, MS-DOS 3.3, Windows 9x, Me,Me, NT4.0, 2000, NT4.0, 9x, NT4.0, Me, 2000, 2000, NT4.0, Me, NT4.0, Windows 3.1x, Me, NT4.0, Me, 2000, 2000, NT4.0 Me, CE, NT4.0, Me, NT4.0, Windows 3.1x, NT4.0, 2000, Mac2000, Mac 2000 Prof., Mac, iMac OS Mac OS 8 2000, Mac 9x, Me, XP, 2000, Mac Mac, iMac 2000, Mac 2000, Mac 9x, Me, NT4.0, OS 8.6, LinuxOS 8.1 MS-DOS 3.3, 8.6 OS 8.1 2000, NT 4.0, OS 8.1 OS 8.6, Linux OS 8.1 OS 8.1 2000, XP, MacMac OS 8.1 Mac OS 8.6 OS 8.5.1Minimálne rozmery (š × v × h) [mm] 418 × 173 × 306 431 × 160 × 210 446 × 185 × 355 373 × 123 × 213 470 × 219 × 385 430 × 294 × 177 440 × 196 × 370 450 × 175 × 269 445 × 130 × 206 470 × 219 × 385 450 × 205 × 343 471 × 175 × 290 440 × 196 × 370 302 × 221 × 460Kapacita pamäte RAM [KB] 128 16 2048 256 2048 62 2048 256 256 4096 N/A 256 4096 512Hmotnos [kg] 3,7 3,0 5,7 1,8 7,0 5,0 5,9 5,6 2,3 7,0 5,9 4,1 5,8 4,0Prepojovací kábel v dodávke nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie nie niePrevádzka bez externého <strong>na</strong>pájacieho zdroja áno áno nie nie áno áno áno áno áno áno áno áno áno nieHluènos pri tlaèi 45 45 42 42 47 45 46 42 44 47 39 38 47 45Ce<strong>na</strong> [Sk bez DPH] 4890 3110 3490 2000 3190 9900 5890 6480 3700 4060 18990 10635 7890 7210Ce<strong>na</strong> èiernej náplne [Sk bez DPH] 425 640 1173 1258 1146 425 1340 1280 1208 1146 370 920 1340 1672Výdrž èiernej náplne pri pokrytí 5 % [strán] 420 270 495 800 400 310 833 900 410 400 280 540,00 833 2000Ce<strong>na</strong> vytlaèenia èb strany (5-percentné pokrytie) 1,15 2,37 2,37 1,57 3,06 1,37 1,61 1,42 2,95 3,06 1,32 1,70 1,61 0,84vrátane ceny tlaèovej hlavy [Sk bez DPH]Ce<strong>na</strong> farebnej náplne [Sk bez DPH] 1026 895 1361 1323 1947 1026 2597 1065 1358 1947 1850 745 2597 2209Výdrž farebnej náplne pri pokrytí 15 % [strán] 390 150 430 700 350 390 970 300 275 350 467 366,67 970 1800Ce<strong>na</strong> vytlaèenia farebnej strany (15-percentné 3,06 5,97 3,17 1,89 5,76 2,63 2,68 3,55 4,94 5,76 3,96 2,03 2,68 1,23pokrytie). Ce<strong>na</strong> bez èiernej farby [Sk bez DPH]V dodávke sa <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>chádza hra West Mer- Adobe softvér <strong>na</strong> softvér <strong>na</strong> tlaè Corel Custom softvér <strong>na</strong> softvér <strong>na</strong> orga- Adobe Photo HP PrintPhoto softvér <strong>na</strong>cedes McLaren ActiveShare tvorbu fotografií a Photo tvorbu nizáciu tlaèe Deluxe, Epson tvorbua èiapka kalendárov fotografické kalendárov fotografií a špe- PhotoQuicker2.0, kalendárovpapiere ciálny papier špeciálne papiereZáruka [v mesiacoch] 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12 12Doplnky <strong>sk</strong>enovanie zosie ovanie farebné èier<strong>na</strong> ve¾kokapacitná tlaèový server tlaèový server <strong>sk</strong>enovanie tlaèový automatická fotografická720×720/24 bit pre tlaè predné tlaèová èier<strong>na</strong> HP Jetdirect, EpsonNet 600×600 dpi/ server duplexná tlaèová hlava– 3300 Sk, viacerých panely kazeta tlaèová hlava automatická 24 bit – okolo EpsonNet jednotka v cene 1930 Sk,fotografická hlava používate¾ov, duplexná 4000 Sk bez výdrž 450 strán– 1634 Sk, ve¾kokapacitná jednotka DPHèier<strong>na</strong> hlava èier<strong>na</strong> hlavaZapožièala firma European Euromedia HP Sloven<strong>sk</strong>o Expert&Partner I.M.Computers European HP Sloven<strong>sk</strong>o Euromedia Expert&Partner I.M.Computers FaxCOPY, Agem Euromedia HP Sloven<strong>sk</strong>o Expert&PartnerPeripheralsPeripheralsRýchlos tlaèe Kvalita tlaèe Prevádzkové parametre Nadobúdacia ce<strong>na</strong> a prevádzkové nákladyH A R D W A R E


H A R D W A R EAž do urèitého limitu platí, že èím je väèšie rozlíšenietlaèe, tým kvalitnejší je výsledok. Zvýšením rozlíšenia<strong>na</strong>d spomenutý limit však môže v koneènom dôsledkudôjs k zliatiu vystrelených kvapiek, a teda aj k zníženiukvality tlaèe.Rozlíšenie tlaèe je však len jedným z faktorov urèujúcichvýslednú kvalitu tlaèe. Ve¾mi dôležitý je aj minimálnyobjem generovanej kvapky atramentu. Najkvalitnejšie tlaèiarnepritom dosahujú objem 3 pl. Na druhej strane všakpoužitie drobných kvapiek atramentu prináša zníženierýchlosti tlaèe. Výhodné je teda, ak tlaèiareò dokáže pod¾aaktuálne tlaèeného obrazu meni ve¾kos generovanejkvapky (tzv. drop modulation). Viacerí výrobcovia používajúïalšie technológie <strong>na</strong> zvýšenie kvality tlaèe bezzvyšovania hustoty tlaèe. Je to predovšetkým technológiamiešania farieb v jednom bode. Pri klasickom spôsobe sakvapky farieb umiestòujú ved¾a seba a ¾ud<strong>sk</strong>é okno vnímatakýto výsledok z urèitej vzdialenosti ako jednoliatyodtieò. Miešanie farieb v jednom bode prináša zvýšeniekvality vytvoreného obrazu aj pri nižšom rozlíšení.ATRAMENTKvalita tlaèe závisí od vlastností atramentu, <strong>na</strong> ktorý sakladú protichodné požiadavky. Predovšetkým atramentnesmie v zásobníku zaschnú , aj keï sa <strong>na</strong> tlaèiarni dlhšíèas netlaèí. Na druhej strane by mal po vytlaèenízaschnú èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr, aby sa vytlaèený výsledok nerozmazal.Je výhodné, ak je aspoò do urèitej miery po vytlaèeníodolný voèi pôsobeniu vonkajšej vlhkosti. Ïalej by sa malvyz<strong>na</strong>èova farebnou stálos ou, aby si vytlaèený výsledokudržal žiarivé farby poèas dlhého obdobia. Platí to hlavnepri tlaèi fotografií, ktoré sú vystavené pôsobeniu slneènéhožiarenia.Dnes sa používajú dva typy atramentu. Prvý typ saoz<strong>na</strong>èuje ako pigmentový, prièom ide o konzistenciu prirov<strong>na</strong>te¾núk džúsu obsahujúcemu pevné èastice – dreò.Z<strong>na</strong>mená to, že sú v òom pevné èiastoèky, ktoré po <strong>na</strong>nesení<strong>na</strong> tlaèové médium ostávajú <strong>na</strong> jeho povrchu. Tlaès takýmto atramentom sa vyz<strong>na</strong>èuje vysokým kontrastom.Druhý typ atramentu sa oz<strong>na</strong>èuje anglickým slovomdye a dal by sa prirov<strong>na</strong> k bežnému džúsu. Je to tedaroztok bez pevných èiastoèiek a s výhodou sa používa prizmiešaných farbách. Takýto atrament preniká v porov<strong>na</strong>nís pigmentovým typom hlbšie do tlaèeného médiaa výsledkom sú prirodzenejšie a jemnejšie farby. Z uvedenéhovyplýva, že pigmentový atrament je výhodný <strong>na</strong>tlaè èierneho textu alebo vektorovej grafiky a dye atramentsa používa pri farebných partiách. Keïže väèši<strong>na</strong>tlaèiarní má oddelené systémy <strong>na</strong> tlaè èiernej farbya ostatných farieb, výrobcovia využívajú obidva typyatramentu.Šes farebný tlaèový systém využívajú hlavne tlaèiarne <strong>na</strong>tlaè vo fotografickej kvaliteODDELENÉ FAREBNÉ ZÁSOBNÍKYOproti minulosti pribudlo výrobcov, ktorí vo svojichtlaèiaròach využívajú oddelené farebné tlaèové zásobníky.Tento systém v <strong>na</strong>šom teste uplatnili firmy Canon a Xerox.Pri tlaèi sa totiž farby nespotrebúvajú rovnomerne, alepod¾a aktuálne tlaèeného obrazu. Skúsenos potvrdzuje, že<strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr sa minie žltá farba. Tlaè bez tejto farby praktickynie je možná, keïže je potrebná pri <strong>na</strong>jèastejšie používanýchodtieòoch. Pokia¾ má tlaèiareò integrované zásobníky<strong>na</strong> viaceré farby, prakticky vyhodíte èas relatívne drahéhoatramentu. Ak je možné vymeni len konkrétnyzásobník, potom si vymieòate <strong>na</strong>ozaj len to, èo ste minuli.Preto ušetríte <strong>na</strong> prevádzkových nákladoch. Tak Canon,ako i Xerox v testovaných modeloch použili aj systémoddelených atramentových náplní a tlaèových hláv.Tlaèová hlava je pritom obyèajne samostatná pre èiernufarbu a ostatné farby, mali sme však aj model so spoloènoutlaèovou hlavou pre všetky farby.Výrobcovia, ktorí používajú integrovaný systém <strong>na</strong>tlaè farby, tvrdia, že opísaný systém oddelených zásobníkovmá svoje nevýhody. Obyèajne sa uvádza, že výmenoulen jednej farby vlastne používate nerov<strong>na</strong>ko staré atramenty.Ïalej je to argument o možnom upchatí dýz privýmene atramentu a celkovej cenovej efektívnosti riešenias neoddelenými zásobníkmi. Celková úspora atramentupri oddelených zásobníkoch, prirodzene, závisí odtlaèených obrazcov. Ak máte možnos ovplyvòova farebnézloženie tlaèeného obrazu a budete venova pozornosrovnomernému zastúpeniu farieb, potom systémoms oddelenými zásobníkmi až tak ve¾a nezí<strong>sk</strong>ate.ažko poveda , kde je <strong>na</strong>ozaj pravda, nám sa však viacpozdáva systém s oddelenými zásobníkmi. Pocit, že vyhadzujetekazetu s nespotrebovaným atramentom, nie jepríjemný.TLAÈ VO FOTOGRAFICKEJ KVALITEAtramentové tlaèiarne sa dnes používajú <strong>na</strong> tlaè fotografiízí<strong>sk</strong>aných z digitálnych fotoaparátov. V tomto prípadesa kladú <strong>na</strong> kvalitu tlaèe mimoriadne požiadavky.Fotografie ve¾mi èasto obsahujú postavy a práve ¾ud<strong>sk</strong>ápokožka zo stránky farebného podania predstavuje dosve¾ký problém. Niektoré tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografií pritomvyužívajú zoslabené odtiene základných farieb atramentu.Okrem základných farieb sa využíva sa <strong>na</strong>pr. svetloazúrovýalebo svetlopurpurový atrament. Pri klasickom34 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R Efarebnom modeli CMYK sa totiž pri vykres¾ovaní niektorýchobjektov v slabších odtieòoch musí použi nižšiepokrytie atramentom. To však z<strong>na</strong>mená, že vyplneniefarieb bude nižšie a pri poh¾ade zblízka tento efekt rozpoznáte.Tento problém viacero výrobcov tlaèiarní riešivýmenou štandardných náplní za fotografické. Takétonáplne obyèajne obsahujú všetky odtiene základnýchfarieb v zoslabenom vyhotovení a sú špeciálne urèené len<strong>na</strong> tlaè fotografií. Ich použitie v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení jeneekonomické. V <strong>na</strong>šom teste sa však objavili tlaèiarne sošes farebným tlaèovým systémom, ktorý zais uje <strong>na</strong>jvyššiukvalitu tlaèe fotografií.TLAÈOVÉ MÉDIÁMimoriadne dôležitým faktorom ovplyvòujúcim kvalituvýsledku je tlaèové médium. Vo väèšine prípadov sapoužíva bežný kancelár<strong>sk</strong>y papier, ktorý však <strong>na</strong> kvalitnútlaè nie je príliš vhodný. Pri tlaèi èierneho textu aleboobchodnej grafiky v podstate nie je problém, ale pri tlaèifotografií vo vysokom rozlíšení je to už kritické.Kancelár<strong>sk</strong>y papier totiž neumožòuje doko<strong>na</strong>lé miešaniefarieb tesne pod povrchom a ve¾mi èasto nie je úplnebiely. Výrobcovia tlaèiarní preto ponúkajú <strong>na</strong> kvalitnú tlaèšpeciálne tlaèové médiá.Aj v tomto prípade existujú dve základné <strong>sk</strong>upinytypov papiera. Prvým z nich sú pórovité médiá. Prenázornos si môžeme tento typ predstavi pomocoupohára so suchým pie<strong>sk</strong>om. Ak doò <strong>na</strong>lejeme vodu, táve¾mi rýchlo vsiakne do pie<strong>sk</strong>u. Existuje však limitnémnožstvo vody, ktoré dokáže piesok absorbova . Ak<strong>na</strong>lejeme viac vody, ostane jej vrstva <strong>na</strong> povrchu pie<strong>sk</strong>u,a to aj po dlhšom èase.Druhý typ médií používa <strong>na</strong>siakavý materiál. Pre zjednodušeniesi predstavme pohár s bunièitou vatou, do ktorého<strong>na</strong>lejeme vodu. Voda sa v prvom okamihu udrží <strong>na</strong>dvatou, ale postupom èasu do nej vsiakne. Pritom sa vatarozpíja a je schopná prija ve¾mi ve¾ký objem vody.Rolka papiera umožòuje jednoduchú manipuláciu pri tlaèiKaždý výrobca špeciálneho papiera používa vlastnýrecept a ten musí by v súlade s použitým atramentom,ako i spôsobom umiestòovania <strong>na</strong> médium.Obyèajne sa špeciálne médiá oz<strong>na</strong>èujú ako papiere <strong>na</strong>tlaè vo vysokom rozlíšení (high resolution). Pri ich výrobesa dbá <strong>na</strong> kvalitu papiera i jeho schopnos po<strong>sk</strong>ytnú optimálneprostredie <strong>na</strong> miešanie odtieòov. Niekedy sa takýtopapier po ahuje špeciálnou vrstvou <strong>na</strong> zvýšenie jehokvality.Ce<strong>na</strong> takýchto médií je, prirodzene, vyššia ako v prípadebežných kancelár<strong>sk</strong>ych médií. Na <strong>na</strong>šom trhu sa cenypapierov pre atramentovú tlaè pohybujú od 90 halierovdo 8 korún bez DPH za kus a predávajú sa vo väèších balíkoch.Èasto umožòujú tlaè <strong>na</strong> obe strany papiera.Používajú sa <strong>na</strong> tlaè prezentaènej grafiky, ako sú rozliènégrafy, tabu¾ky a ilustraèné obrázky èi schémy.V prípade <strong>sk</strong>utoène kvalitnej tlaèe fotografií idúpožiadavky <strong>na</strong> tlaèové médium ešte ïalej. Pri teste preddvoma rokmi sme tvrdili, že kvalita tlaèe vtedy testovanýchtlaèiarní neumožòuje zí<strong>sk</strong>a výsledky, ktoré by savyrov<strong>na</strong>li bežným fotografiám. Dnešné tlaèiarne sú všakschopné pri tlaèi <strong>na</strong> špeciálny fotografický papier vyprodukovavýsledok, ktorý bude pre väèšinu používate¾ovporov<strong>na</strong>te¾ný s klasickými fotografiami.Fotografický papier má vyššiu gramáž (teda mernúhmotnos ) a jeho povrch je le<strong>sk</strong>lý alebo matný, podobneako v prípade klasických fotografií. Ce<strong>na</strong> špeciálnych fotografickýchmédií je dos vysoká – pohybuje sa okolo 35 Skbez DPH za jeden kus média – a predávajú sa v balíkochpo 20 kusoch. Okrem hárkov ve¾kosti A4 sa dodávajú ajmédiá konkrétnych ve¾kostí. Vy<strong>sk</strong>ytujú sa rozmery 9 × 13cm alebo 10 × 15 cm. To pre vás z<strong>na</strong>mená, že výsledoktlaèe nemusíte <strong>na</strong>máhavo vystrihova . Takisto sa vy<strong>sk</strong>ytujúmédiá vybavené perforáciou v rozmeroch fotografie.Medzi špeciálne médiá ïalej patria priesvitné papierealebo plastické fólie (<strong>na</strong> obyèajných fóliách atrament obyèajnenedrží), ïalej bannery a <strong>na</strong>žeh¾ovacie fólie. V prípade<strong>na</strong>posledy spomí<strong>na</strong>ného typu sa používa zrkadlovátlaè a výsledok sa pomocou klasickej žehlièky prenáša<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> trièká.Z uvedeného opisu je zrejmé, že použité médium a atrament,ako i spôsob tlaèe musia by <strong>na</strong> dosiahnutie optimálnychvýsledkov <strong>na</strong>vzájom kompatibilné. Pri testovanísme mali k dispozícii fotografické papiere od firmy Epson,HP a Canon. Pre <strong>sk</strong>úšku sme sa pokúsili tlaèi <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>tlaèiarni z<strong>na</strong>èky Canon a Epson <strong>na</strong> papier odporúèaný pretlaèiarne HP. Výsledok prekvapil aj nás, pretože výslednákvalita tlaèe bola ve¾mi nízka. Predovšetkým bolo jasnevidie nedoko<strong>na</strong>le zmiešané farby a v jednom prípade sme<strong>na</strong> zaschnutie atramentu museli dlho èaka . V tomto prípadesa totiž stretli <strong>na</strong>vzájom nekompatibilné typy atramentua média. Zvýšené <strong>na</strong>nášanie atramentu <strong>na</strong> tlaèené médium,ktoré sa používa v prípade <strong>na</strong>jkvalitnejšej tlaèe, jev tomto prípade kontraproduktívne. Atrament nedokázalv správnom èase preniknú do vnútorných vrstiev papieraa v podstate došlo k jeho zliatiu <strong>na</strong> povrchu papiera.Jed<strong>na</strong> z tlaèiarní v <strong>na</strong>šom teste bola vybavená systémomrozpoznávania typu tlaèového média. Ten pracuje <strong>na</strong>základe odrazu ultrafialového svetla a pod¾a údajov výrob-10/2001 PC REVUE 35


H A R D W A R Ecu je schopný rozpoz<strong>na</strong> okolo stovky fotografických papierov.Tlaèiareò potom prispôsobuje spôsob a množstvo<strong>na</strong>nášaného atramentu rozpoz<strong>na</strong>nému typu média. S toutotlaèiaròou sme zí<strong>sk</strong>ali dobré výsledky v prípade viacerýchtypov fotografického papiera. Najlepšie výsledky sa, prirodzene,dosiahli pri použití vlastného typu papiera.Jednoduché a všeobecne platné pravidlo <strong>na</strong> výbersprávneho typu tlaèového média je teda riadi sa odporúèanímvýrobcu. Na obale tlaèového papiera bývajú uvedenéaj konkrétne odporúèané modely príslušného výrobcu(použitý atrament sa môže v rozlièných modelochmeni ). V tomto prípade máte istotu, že dosiahnete dobrévýsledky. Pripomeòme ešte, že existujú aj alter<strong>na</strong>tívnivýrobcovia špeciálnych papierov, ktoré sa vyrábajú previaceré tlaèiarne. Odporúèame vám pred kúpou väèšiehomnožstva takýchto papierov tlaè <strong>na</strong>jprv vy<strong>sk</strong>úša . I<strong>na</strong>knemáte istotu, že dosiahnete <strong>na</strong>jlepšie možné výsledky.RÝCHLOS TLAÈEAko sme už uviedli, rýchlos tlaèe je v istom protiklades jej kvalitou. Výrobcovia preto vybavujú svoje tlaèiarneviacerými režimami. Najdôležitejšie sú tri režimy.Návrhový (oz<strong>na</strong>èovaný aj ako Fast, Draft alebo Preview)predstavuje <strong>na</strong>jrýchlejší spôsob tlaèe, keï sa <strong>na</strong> kvalituvýsledku prive¾mi neh¾adí. Èasto sa vtedy nevyužívajúvšetky dýzy, a teda aj spotreba atramentu je v prípadetohto režimu nižšia. Prejavuje sa to hlavne pri farebnýchvýstupoch, ktoré sa vyz<strong>na</strong>èujú menším pokrytím a nižšouvýraznos ou. Tento režim je vhodný <strong>na</strong> <strong>sk</strong>úšobné výtlaèky,keï si potrebujete prezrie výsledok práce ešte predfinálnou tlaèou. Pri testovaní sme si však overili, že hlavnev prípade tlaèe èierneho textu zí<strong>sk</strong>ate pri niektorýchtlaèiaròach v návrhovom režime ve¾mi dobrú kvalitu.Ïalší režim sa <strong>na</strong>jèastejšie oz<strong>na</strong>èuje ako normálnyalebo štandardný a predstavuje urèitý kompromis medzirýchlos ou tlaèe a kvalitou. Tento režim bol vo všetkýchtestovaných modeloch <strong>na</strong>stavený ako predvolený. Ak tedapoužívate¾ nemanipuluje s <strong>na</strong>stavením tlaèiarne, zí<strong>sk</strong>avýsledok tlaèe práve v tomto režime. Z tohto dôvodu smepri testovaní rýchlosti tlaèiarne kládli <strong>na</strong> tento režim <strong>na</strong>jväèšídôraz.Tretím režimom je <strong>na</strong>jlepší alebo <strong>na</strong>jkvalitnejší (Bestalebo aj Photo), keï sa výsledok optimalizuje hlavne <strong>na</strong>kvalitu a <strong>na</strong> výsledok tlaèe si poèkáte o nieèo dlhšie.Výrobcovia tlaèiarní udávajú rýchlos tlaèe pre návrhovýrežim, prièom sa uvádza rýchlos osobitne pre èiernua farebnú tlaè. Èasto sa rýchlos tlaèe odvádza z rýchlostiposunu papiera pri minimálnom pokrytí strany,nezoh¾adòuje sa doba <strong>na</strong> prípravu údajov <strong>na</strong> tlaè a anidoba, ktorá je potrebná <strong>na</strong> údržbu tlaèovej hlavy poèastlaèe. Väèši<strong>na</strong> z tlaèiarní totiž po vytlaèení urèitéhomnožstva atramentu vykonáva èistenie tlaèovej hlavya tento úkon nejaký èas trvá. Výrobcovia tlaèiarní majú<strong>na</strong>vyše s<strong>na</strong>hu <strong>na</strong>merané údaje zaokrúh¾ova smerom<strong>na</strong>hor. My sme pri testovaní rýchlosti vždy vychádzaliz doby, ktorá je potrebná <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anie výsledkov.Rýchlos tlaèiarní je v urèitom protiklade s objemomzásobníkov <strong>na</strong> atrament. Èím väèší je ich objem (teda ajvýdrž), tým je väèšia hmotnos tlaèovej kazety, èo môžepri rýchlych pohyboch tlaèového mechanizmu z dôvoduzotrvaèných síl robi problémy.ÏALŠIE PARAMETREATRAMENTOVÝCH TLAÈIARNÍPri teste sme si ïalej všímali aj manipuláciu s tlaèovýmimédiami. Ide hlavne o to, aká je povolená gramáž médiía aké sú kapacity vstupného a výstupného zásobníka. Pretlaèiarne v <strong>na</strong>šom teste je povolená gramáž obyèajnev rozmedzí od 60 až po 200 g/m 2 . Tlaèiareò Canon S800umožòuje dokonca použi médií s gramážou 500 g/m 2 , èopredstavuje mimoriadne hrubé médiá. Niektoré tlaèiarnevyužívajú pre hrubé materiály priamu cestu papiera,prièom sa v tomto prípadepoužíva aj iný výstupný zásobník(<strong>na</strong>pr. riešenia odfirmy Xerox).Kapacita vstupnéhozásobníka sa pri bežnýchatramentovýchtlaèiaròach pohybujeokolo 100 listov, vybranémodely umožòujú <strong>na</strong>razvloži do zásobníka 150 listov. Kapacituvýstupného zásobníka neuvádzajú všetcivýrobcovia, štandardom býva 50 listov. Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme,že údaje o poète listov sa uvádzajú pre médiás gramážou 75 alebo 80 g/m 2 . Pri teste sme sa stretli ajs možnos ou tlaèe <strong>na</strong> rolku papiera, èo môže u¾ahèimanipuláciu s papierom.Hluènos atramentových tlaèiarní pri tlaèi vo všeobecnostipoklesla. Priemerná hodnota hluènosti všetkýchtlaèiarní je 44 dBa, èo je prijate¾ná hodnota. Hluènosvýrazne poklesla pri tlaèiaròach z<strong>na</strong>èky Epson, ktorá bolav minulosti vyššia ako v prípade ostatných modelov.Potešilo nás, že viacero výrobcov pre tlaèiarne už nepoužívaexterný <strong>na</strong>pájací zdroj. Zabudovanie <strong>na</strong>pájaciehozdroja do telesa tlaèiarne prispieva k tomu, že pod stolomnemáte plejádu zdrojov, v ktorej chví¾ami strácatepreh¾ad. Na <strong>na</strong>pájanie používajú všetky tlaèiarne dvojžilovýkábel, len tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Epson majú trojžilovépripojenie s ochranným vodièom.PREVÁDZKOVÉ NÁKLADYPrevádzkové náklady predstavujú cenu, ktorú zaplatíteza vytlaèenie jednej strany. Táto ce<strong>na</strong> sa <strong>sk</strong>ladá predovšetkýmz ceny spotrebovaného atramentu, ïalej cenyopotrebenia tlaèovej hlavy (pokia¾ ide o systém s oddelenýmzásobníkom a tlaèovou hlavou), ceny spotrebova-36 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R Enej elektrickejenergie a ceny použitéhopapiera. Ïalšienáklady tvorí ce<strong>na</strong>zaškolenia obsluhy a ce<strong>na</strong>servisu tlaèiarne. Zanepriame náklady možnopovažova cenu za nedostupnostlaèe – teda ko¾ko vás stojíto, že <strong>na</strong>pr. z dôvodu poruchytlaèiarne nemôžete <strong>na</strong> nej tlaèi . Naposledy uvádzaný faktorúzko súvisí so spo¾ahlivos ou tlaèiarne.V tomto teste budeme však z dôvodu zjednodušeniapovažova za prevádzkové náklady len cenu spotrebovanéhoatramentu. Výrobcovia tlaèiarní obyèajne uvádzajúspotrebu atramentu pre 5-percentné pokrytie v prípadeèierneho textu a 15-percentné pokrytie pre farbu.Dokument s 5-percentným pokrytím èiernym textompredstavuje list s nieko¾kými vetami, <strong>na</strong>písaný typompísma Courier bez efektov. Z<strong>na</strong>mená to, že bežné listy,ktoré môžu obsahova logo firmy, grafické zvýrazneniaa množstvo textu, vyžadujú vyššie pokrytie. Ak budetetlaèi hlavne takéto dokumenty, potom vytlaèíte s jednounáplòou menej listov, ako uvádza výrobca.Podobne to platí aj pre 15-percentné pokrytie v prípadefarby. Hodnota 15 % vychádza zo súètu 5-percentnýchpokrytí jednotlivými farbami pre systémy s tromifarbami. Prirodzene, pri tlaèi farebných grafov a hlavnefotografií sa používa okrem farebného aj èierny atrament.Pri výpoète ceny <strong>na</strong> vytlaèenie jednej stránky bysa mala bra do úvahy aj ce<strong>na</strong> spotrebovaného èiernehoatramentu a používa výpoèet pre 20-percentné pokrytie.Uvádzanie údajov pre 15-percentné pokrytie je však<strong>na</strong>to¾ko zakorenené, že sme tento spôsob výpoètupoužili aj my. Treba však ma <strong>na</strong> pamäti, èo toto èíslo<strong>na</strong>ozaj predstavuje, a poèíta s vyššou cenou za vytlaèenýfarebný dokument.Ako je známe, vo všeobecnosti platí: èím vyššia je<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tlaèiarne, tým nižšie bývajú jej prevádzkovénáklady. Z tohto pravidla sú v rámci jednotlivýchvýrobcov a ich cenovej politiky možné výnimkya prejavilo sa to aj v <strong>na</strong>šom teste.Pokia¾ tlaèiarne používajú systém oddelených zásobníkov,vychádzali sme pri stanovení ceny farebnej náplnezo súètu cien farebných náplní. V prípade tlaèiarníurèených <strong>na</strong> fotografickú tlaè sme pri šes farebnýchtlaèových systémoch vychádzali zo súètu cien všetkýchfarebných náplní. Takto však dostávame údaje platnépre pokrytie 25 %. Poèet tlaèených strán sme preto prepoèítali<strong>na</strong> 15-percentné pokrytie pomocou priamejúmery.Niektoré tlaèiarne so samostatne vymenite¾nýmizásobníkmi používajú tlaèové hlavy s obmedzenou životnosou. Týka sa to tlaèiarne Canon S400 a obidvoch modelovod firmy Xerox. V tomto prípade sme preto ako prevádzkovéparametre poèítali sumu spotrebovaného atramentua ceny spotrebovanej tlaèovej hlavy. V podstatevšak ide o halierové položky.Ešte poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, že pri výpoète prevádzkovýchnákladov a uvádzaní <strong>na</strong>dobúdacích cien sme vychádzalipresne z údajov, ktoré nám po<strong>sk</strong>ytli konkrétni dodávatelia.Je možné, že u iných predajcov budú ceny odlišné.PRIPOJENIE K POÈÍTAÈU A MOŽNOSTIOVLÁDAÈAOproti minulosti sa <strong>na</strong> pripojenie k poèítaèu ove¾a èastejšiepoužíva port USB. Prevažná èas tlaèiarní je vybavenámožnos ou alter<strong>na</strong>tívneho pripojenia pomocou portuUSB a paralelného portu, jed<strong>na</strong> tlaèiareò z nášho testuvšak obsahuje už len port USB. Trend posilòovania výz<strong>na</strong>mutohto portu <strong>na</strong> pripojenie tlaèiarní bude pod¾a nášhonázoru v budúcnosti pokraèova . Ak máte poèítaè bezportu USB, je <strong>na</strong>èase premýš¾a <strong>na</strong>d jeho výmenou.Ešte poznámka k dvom portom <strong>na</strong> tlaèiarni. Vo všeobecnostinie je možné pripoji takúto tlaèiareò k dvom poèítaèom– k jednému pomocou portu USB a k druhému pomocouparalelného portu. Pod¾a vyjadrenia výrobcov v tomtoprípade ri<strong>sk</strong>ujete dokonca znièenie tlaèiarne. Kritický by bolhlavne prípad, keby vznikla súèasná požiadavka <strong>na</strong> tlaèz obidvoch portov. Rov<strong>na</strong>ko by ste nemali zapoji tlaèiareòk poèítaèu obidvoma káblami – paralelným i USB. Aj v tomtoprípade ri<strong>sk</strong>ujete poruchu tlaèiarne.Súèas ou každej tlaèiarne je ovládaè. Ten umožòujepredovšetkým vybera režim tlaèe, typ použitého média.Ïalšie vo¾by sa týkajú rozvrhnutia tlaèených listov <strong>na</strong>médium. Môžete použi plagátovú tlaè, keï sa tlaèenástra<strong>na</strong> vytlaèí <strong>na</strong> nieko¾ko listov. Ich zlepením zí<strong>sk</strong>ameväèšiu výslednú plochu, ako je maximál<strong>na</strong> tlaèená plocha.Kvalita spojenia závisí od toho, ako presne sa vám podaríodstrihnú okraj jedného z hárkov a ako presne obe plochyzlepíte. Ovládaèe dokážu takto pripravi plagátzložený z hárkov A4, ktoré budú usporiadané v systéme2 × 2, 3 × 3 alebo 4 × 4.Ak potrebujete šetri papier, môžete, <strong>na</strong>opak, použirežim tlaèe viacerých strán <strong>na</strong> jeden hárok papiera.Obyèajne sa dá <strong>na</strong> jeden hárok A4 vytlaèi 2, 4, 9 alebo 16strán. Môžeme prida aj okraje strán. Pod¾a <strong>na</strong>šich <strong>sk</strong>úsenostíje možné pohodlne èíta text pri tlaèi maximálneštyroch strán <strong>na</strong> jeden hárok. Ïalšie zvyšovanie poètustrán <strong>na</strong> hárok môže <strong>sk</strong>ôr poslúži <strong>na</strong> prvotný náh¾ad než<strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné èítanie dokumentu.S týmito vo¾bami súvisí aj <strong>na</strong>stavenie mierky tlaèe,pomocou ktorej môžete <strong>na</strong>pr. vytlaèi dokument ve¾kostiA4 <strong>na</strong> plochu A5 alebo zarov<strong>na</strong> tlaèený dokument <strong>na</strong>vybranú plochu.10/2001 PC REVUE 37


H A R D W A R EG R A F I C K É Z N Á Z O R N E N I E R Ý C H L O S T I T L A È ETLAÈIARNE DO DOMÁCNOSTITLAÈIARNE DO KANCELÁRIETLAÈIARNE NA TLAÈ FOTOGRAFIÍSkôr pre odborníkov sú urèené vo¾by <strong>na</strong> ovplyvneniefarebného priestoru èi detailné <strong>na</strong>stavenie spotreby atramentu.Pri reálnom použití je výhodné <strong>na</strong>stavi tlaès optimalizáciou <strong>na</strong> posielanie výtlaèku pomocou faxualebo tlaè v stupòoch sivej farby.Súèas ou ovládaèa sú nástroje <strong>na</strong> kontrolu a následnéèistenie upchatých dýz (pozor, táto operácia vyžadujespotrebovanie väèšieho množstva atramentu). Dôležitý jeaj nástroj <strong>na</strong> zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv. Ide o to, že privložení náplní do tlaèiarne nie je zaruèená jej presnápoloha. Keïže pri tlaèi ide doslova o mikrometre, musí sazodpovedajúcim spôsobom <strong>na</strong>stavi tlaèová hlava.Z tohto dôvodu sa po vložení novej náplne obyèajne automatickyspustí nástroj <strong>na</strong> zarov<strong>na</strong>nie. Pritom tlaèiareòvytlaèí <strong>sk</strong>úšobné vzory a používate¾ je vyzvaný <strong>na</strong> urèenietoho obrazca, ktorý je <strong>na</strong>jpresnejší. Prirodzene, tátooperácia súvisí so subjektívnym posúdením používate¾aa nie je zaruèené, že používate¾ tejto operácii porozumie.Nesprávnym zarov<strong>na</strong>ním sa kvalita výslednej tlaèe výrazneznižuje. Výrobcovia tlaèiarní preto zaèí<strong>na</strong>jú používaalter<strong>na</strong>tívny spôsob zarov<strong>na</strong>nia, ktorý nevyžaduje spoluprácupoužívate¾a. Tlaèiareò s automatickým zarovnávanímv <strong>na</strong>šom teste používala systém ultrafialového rozpoznávaniavytlaèených obrazcov. O tom, že sa dá neprávnezarov<strong>na</strong> aj takýto systém, svedèí <strong>na</strong>ša <strong>sk</strong>úsenos .V tlaèiarni sme totiž omylom nechali papier s vytlaèenýmtestovacím obrazcom z inej tlaèiarne. Ultrafialový rozpoznávacísystém si s takýmto kombinovaným obrazcomdlho nevedel poradi , <strong>na</strong>koniec zarov<strong>na</strong>l hlavy tak, žetlaèiareò evidentne netlaèila správne. Prirodzene, išloo <strong>na</strong>šu chybu, ale život prináša rozlièné alter<strong>na</strong>tívy.Okrem ovládaèa sa k väèšine tlaèiarní dodáva aj monitortlaèe. Ten informuje používate¾a o aktuálnom priebehutlaèe, niektoré tlaèiarne ukazujú aj èas, ktorýzostáva do <strong>sk</strong>onèenia tlaèe. Monitor tlaèe býva èastodoplnený ilustráciou pohybu papiera v tlaèiarni. Aniv jednom prípade z testovaných tlaèiarní však ilustrovanýpohyb papiera nevyjadroval <strong>sk</strong>utoènú polohupapiera v tlaèiarni. Takmer všetky testované tlaèiarnevšak mali zabudovaný systém merania ostávajúcehomnožstva atramentu v tlaèiarni. Najèastejšie sa používasystém nepriameho merania výšky hladiny z množstvavytlaèeného atramentu, tlaèiarne z<strong>na</strong>èky Xerox využívajúpriamy optický systém merania.Pokia¾ tlaèiareò používa oddelené farebné náplne,vidíte spotrebu každej farby. Pravdepodobne z psychologickéhodôvodu sa v náplniach s integrovanými viacerýmifarbami vždy zobrazuje rov<strong>na</strong>ká spotreba všetkýchfarieb (asi ide o údaj o <strong>na</strong>jviac spotrebovanej farbe).Zároveò oproti minulosti niektoré tlaèiarne umožòujúzaisti objednávku náplní pomocou internetu. Táto vo¾baje zakomponovaná priamo v ovládaèoch. Na Sloven<strong>sk</strong>u savšak tento systém zatia¾ príliš nepodporuje, väèši<strong>na</strong>používate¾ov preferujete klasický nákup.TESTOVANÉ KATEGÓRIE TLAÈIARNÍV <strong>na</strong>šom teste sme tlaèiarne rozdelili do troch kategórií.Ide o kategórie modelov pre domáceho používate¾a, dokancelárií a tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografií.Atramentové tlaèiarne do domácnostíV tomto prípade sme mali <strong>na</strong> mysli tlaèiareò, ktorá savyužíva doma <strong>na</strong> tlaè menšieho poètu stránok. Od38 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R EN A M E R A N É D O B Y A P R E P O È Í T A N É R Ý C H L O S T ITLAÈIARNE DO DOMÁCNOSTI Canon S400 Epson Stylus Color 480 HP De<strong>sk</strong>Jet 840 Lexmark Color Jetprinter Z12 Xerox DocuPrint M750Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná[m:s] rýchlos [h:m:s] rýchlos [m:s] rýchlos [h:m:s] rýchlos [m:s] rýchlos[s/m] [s/m] [s/m] [s/m] [s/m]Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmiešaný text a grafika 2:24 2,08 3:54 1,28 1:34 3,19 4:32 1,10 1:11 4,23Tlaè 50 strán v štandardnom režime. Zmiešaný text a grafika 28:52 1,73 1:31:05 0,55 22:26 2,23 1:21:09 0,62 15:42 3,18Tlaè 50 kopií v štandardnom režime. Èierny text 28:20 1,76 35:07 1,42 16:11 3,09 1:09:08 0,72 11:01 4,54Tlaè fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> bežnom papieri 3:01 0,33 10:25 0,10 4:08 0,24 6:15 0,16 3:34 0,28Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 5:06 0,20 19:49 0,05 10:56 0,09 8:03 0,12 4:17 0,23Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 1,86 1,08 2,84 0,81 3,98Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,26 0,07 0,17 0,14 0,26TLAÈIARNE DO KANCELÁRIECanon S600 HP De<strong>sk</strong>Jet 940c Epson Stylus Color 880 Lexmark Color Jetprinter Z33 Xerox DocuPrint M760Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná Doba tlaèe Prepoèítaná[m:s] rýchlos [m:s] rýchlos [m:s] rýchlos [m:s] rýchlos [m:s] rýchlos[s/m] [s/m] [s/m] [s/m] [s/m]Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmiešaný text a grafika. 0:57 5,26 0:59 5,08 1:08 4,41 1:50 2,73 1:09 4,35Tlaè 50 strán v štandardnom režime. Zmiešaný text a grafika. 14:46 3,39 17:24 2,87 14:52 3,36 25:38 1,95 15:14 3,28Tlaè 50 kopií v štandardnom režime. Èierny text 9:59 5,01 12:43 3,93 9:25 5,31 16:02 3,12 10:30 4,76Tlaè fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> bežnom papieri 1:26 0,70 2:46 0,36 2:50 0,35 12:23 0,08 3:32 0,28Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 2:48 0,36 5:29 0,18 3:56 0,25 11:27 0,09 4:17 0,23Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 4,55 3,96 4,36 2,60 4,13Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,53 0,27 0,30 0,08 0,26TLAÈIARNE NA TLAÈ FOTOGRAFIÍ Canon S800 Epson Stylus Photo 890 HP De<strong>sk</strong>Jet 960c Lexmark Color Jetprinter Z53Doba tlaèe [m:s] Prepoèítaná Doba tlaèe [m:s] Prepoèítaná Doba tlaèe [m:s] Prepoèítaná Doba tlaèe [m:s] Prepoèítanárýchlos [s/m] rýchlos [s/m] rýchlos [s/m] rýchlos [s/m]Tlaè 5 strán v <strong>na</strong>jrýchlejšom režime. Zmiešaný text a grafika 2:04 2,42 1:26 3,49 1:02 4,84 1:01 4,92Tlaè 50 strán v štandardnom režime. Zmiešaný text a grafika 35:11 1,42 36:12 1,38 16:36 3,01 18:50 2,65Tlaè 50 kopií v štandardnom režime. Èierny text 25:08 1,99 30:52 1,62 13:11 3,79 10:50 4,62Tlaè fotografie A4 v maximálnej kvalite <strong>na</strong> bežnom papieri 1:58 0,51 3:07 0,32 2:38 0,38 6:47 0,15Tlaè štyroch fotografií 9 × 13 cm <strong>na</strong> fotografickom papieri A4 2:31 0,40 4:07 0,24 4:39 0,22 9:28 0,11Priemerná rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov [ppm] 1,94 2,16 3,88 4,06Priemerná rýchlos pri tlaèi fotografií [ppm] 0,45 0,28 0,30 0,13tlaèiarne do domácnosti sa pod¾a nás èaká obèasná tlaèlistov, farebných obrázkov aj nieko¾kých fotografií. Môžuju použi žiaci a študenti <strong>na</strong> tlaè svojich prác, ïalej ¾udia,ktorí pracujú doma, a pod. Je dôležité, aby takáto tlaèiareòbola èo <strong>na</strong>jlacnejšia, <strong>na</strong> rýchlos tlaèe a ani kvalitu savšak nekladú <strong>na</strong>jprísnejšie kritériá. Priemerná ce<strong>na</strong>modelov z tejto kategórie v <strong>na</strong>šom teste je 3336 Sk bezDPH. Zo stránky prevádzkových parametrov je dôležité,aby už zakúpená náplò vydržala èo <strong>na</strong>jdlhšie. Prepoužívate¾ov, ktorí <strong>na</strong>ozaj tlaèia len obèas, môže potomzakúpená súprava náplní vydrža viac ako rok. Z h¾adi<strong>sk</strong>a<strong>na</strong>sadenia tlaèiarne môžu viacerí používatelia požadovaaj nízky hluk pri tlaèi. Domnievame sa, že záujem budehlavne o rozmerovo menšie modely.Atramentové tlaèiarne do kancelárieV prípade tejto kategórie je <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> menejdôležitá ako v predchádzajúcom prípade. Predpokladása tlaè ove¾a vyššieho poètu výtlaèkov, a preto sa dôrazv tejto kategórii kladie hlavne <strong>na</strong> nižšie prevádzkovéparametre. Rov<strong>na</strong>ko je dôležitá aj kvalita èierneho textua obchodnej grafiky. S nástupom digitálnych fotoaparátovv podnikoch môžeme poèíta aj s požiadavkou <strong>na</strong>tlaè fotografií. Tie sa využívajú <strong>na</strong>pr. ako ilustráciev rozlièných dokumentoch a predpokladá sa hlavne tlaèfotografií <strong>na</strong> obyèajný papier. Priemerná <strong>na</strong>dobúdaciace<strong>na</strong> tlaèiarní do kancelárie v <strong>na</strong>šom teste je 6000 Skbez DPH.Atramentové tlaèiarne <strong>na</strong> tlaè fotografiíV tejto kategórii bude dôležitým faktorom kvalitavytlaèených fotografií. Ide o modely, ktoré môžu použinároèní domáci používatelia, ale uplatnenie nájdu ajv podnikoch, grafických štúdiách a reklamných agentúrach.Tu je možné pomocou takejto tlaèiarne ve¾mi rýchlopredstavi návrhy v efektnej podobe <strong>na</strong> kvalitnompapieri. Primárnym používate¾om takéhoto typu tlaèiarnemôže by aj profesionálne pracovi<strong>sk</strong>o <strong>na</strong> tlaè fotografiíz digitálnych fotoaparátov. Tieto tlaèiarne sú, prirodzene,drahšie a ich priemerná ce<strong>na</strong> v <strong>na</strong>šom teste jeokolo 11 200 Sk bez DPH.Sme svedkami toho, že takéto pracovi<strong>sk</strong>á vznikajú užaj u nás buï ako súèas fotolabov <strong>na</strong> výrobu „klasických“fotografií, alebo ako špecializované pracovi<strong>sk</strong>á. Predpokladáme,že tento trh bude expandova hlavne v budúcnosti.Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, že pre masovú tlaè farebných fotografiíby bolo treba uvažova aj s možnos ami farebnýchlaserových tlaèiarní. Ich prevádzkové parametre sú, prirodzene,ove¾a nižšie, ako je to v prípade atramentovýchtlaèiarní, v prípade <strong>na</strong>dobúdacej ceny je to však <strong>na</strong>opak.Z h¾adi<strong>sk</strong>a tohto <strong>na</strong>sadenia je dôležitá aj rýchlos tlaèefotografií a prevádzkové parametre. Kvalita kancelár<strong>sk</strong>ejtlaèe bude v tejto kategórii dôležitá <strong>sk</strong>ôr pre „univerzálnejšie“orientované tlaèiarne.AKO SME TESTOVALIVšetky tlaèiarne sme pripojili k rov<strong>na</strong>kému poèítaèus procesorom AMD 800 MHz a 128 MB RAM. Ako operaènýsystém sme použili Windows 98 Druhé vydanie v sloven<strong>sk</strong>ejverzii. Pokia¾ to bolo možné, tlaèiareò sme pripojilipomocou portu USB.Tlaèili sme viaceré typy dokumentov, prièom sme<strong>na</strong>jprv tlaèili v návrhovom režime 5 strán zmiešanéhotextu. Merali sme dobu tlaèe od povelu <strong>na</strong> tlaè po okamih<strong>sk</strong>onèenia tlaèe posledného papiera. Z doby tlaèesme vypoèítali rýchlos tlaèe. Ïalej sme tlaèili v štandardnomrežime 50 strán zmiešaného textu a opä smez doby tlaèe vypoèítali jej rýchlos . Zmiešaný dokumentobsahoval prevahu èierneho textu, ale <strong>na</strong>chádzali sa tuúseky s farebným zvýraznením, tabu¾ky a obrázky.Merali sme aj dobu tlaèe 50 kópií èierneho textu, prièomsme použili štandardný režim tlaèe. Z uvedených rýchlostísme aritmetickým priemerom vypoèítali parameter,ktorý charakterizuje rýchlos tlaèe kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov.Pre testovanie rýchlosti v oblasti fotografickej tlaèesme <strong>na</strong>jprv tlaèili fotografiu ve¾kosti A4 v <strong>na</strong>jlepšomrežime <strong>na</strong> obyèajný papier. Následne sme zmerali dobutlaèe štyroch fotografií ve¾kosti 9 × 13 cm v <strong>na</strong>jlepšomrežime <strong>na</strong> špeciálny fotografický papier. Aritmetický priemerprepoèítaných rýchlostí potom tvorí parameter, ktorýmhodnotíme rýchlos tlaèe fotografií.Všetky <strong>na</strong>merané a prepoèítané výsledky sú uvedenév tabu¾kách a grafoch. Pri opise každej tlaèiarne uvádzamehodnotenie <strong>na</strong>dobúdacích cien, prevádzkovýchparametrov, kvality a rýchlosti tlaèe v grafickej forme.Údaje v tomto hodnotení s výnimkou kvality vychádzajúz <strong>na</strong>meraných údajov. Body sme priradili relatívnek hodnotenej kategórii. Z<strong>na</strong>mená to, že <strong>na</strong>jlepšejtlaèiarni v hodnotenej kategórii (domácnos , kancelária,fotografická tlaè) sme priradili maximálny poèetbodov 10 a úmerne k tejto hodnote sú prepoèítanébodové zi<strong>sk</strong>y ostatných tlaèiarní.Kvalitu tlaèe sme hodnotili pri dennom svetle pozorovanímvýsledkov a porov<strong>na</strong>ním farebného podania s obrazomkalibrovaného monitora. Prirodzene, nedá savylúèi subjektívnos takéhoto spôsobu hodnotenia kvality.Všeobecným javom dnešných atramentových tlaèiarníje, že v kvalite tlaèe nie sú priepastné rozdiely. Preto je ajrozdiel v bodovom hodnotení kvality tlaèe menší akov ostatných prípadoch. Pripomí<strong>na</strong>me, že aj systém bodovéhoohodnotenia kvality sa vz ahuje <strong>na</strong> jednotlivé kategórie.Maximálny bodový zi<strong>sk</strong> tak patrí tlaèiarni, ktoráv príslušnej kategórii dosiahla pod¾a nášho názoru <strong>na</strong>jlepšítlaèový výsledok.10/2001 PC REVUE 39


H A R D W A R ETLAÈIARNE DO DOMÁCNOSTICanon S400Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllIde o tlaèiareò s vyššou <strong>na</strong>dobúdacou cenou, no jej prevádzkovéparametre sú priaznivé. Zo stránky prevádzkovýchparametrov pri tlaèi èierneho textu sme dokoncazaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li <strong>na</strong>jlepší výsledok v kategórii tlaèiarní do domácnosti.Tlaèiareò <strong>na</strong>vyše používa systém oddelenýchzásobníkov a spoloènej tlaèovej hlavy pre èierny i farebnýatrament. Tlaèová hlava má výdrž 3000 listov pri 7,5-percentnompokrytí a jej vypoèítaná ce<strong>na</strong> je okolo 650 Sk bezDPH (predáva sa totiž len spolu so zásobníkmi).Tlaèiareò <strong>na</strong> prednom paneli obsahuje zapí<strong>na</strong>cie tlaèidloa tlaèidlo <strong>na</strong> opakované zavedenie papiera. Ïalej je tuLED, ktorá sig<strong>na</strong>lizuje pripravenos <strong>na</strong> tlaè alebo problém.K tlaèiarni sa prikladá návod <strong>na</strong> použitie, ovládaè v èeštine aodkladací box <strong>na</strong> tlaèovú hlavu. V balení sme <strong>na</strong>vyše <strong>na</strong>šlièiapku s logom West McLaren Mercedes (firma Canon jesponzor) a softvérový emulátor pretekov Formuly 1 <strong>na</strong> CD.Dizajn tlaèiarne umožòuje pohyb papiera v podobepísme<strong>na</strong> L, prièom vstupný zásobník je umiestnenýv hornej èasti. Výrobca síce neuvádza kapacitu výstupnéhozásobníka, ale od<strong>sk</strong>úšali sme si jeho použitie pri 50výtlaèkoch. Na prednom paneli tlaèiarne je <strong>na</strong>vyše páèka<strong>na</strong> vo¾bu hrúbky médií, ktorá sa používa pri tlaèi obálok.V softvérovom ovládaèi je možné voli pä stupòov kvality,dva z toho sa štandardne viažu <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> fotografickýpapier. Používate¾ môže použi tlaè v mierke, tlaèi viac listov<strong>na</strong> jeden hárok i plagáty. Okrem ovládaèa je k dispozíciiaj monitor tlaèe. Ten presne ukazuje priebeh tlaèe, dátuma èas zaèiatku, èíslo aktuálne vytlaèenej strany. Softvérovosa dá zruši tlaè a sledova stav atramentu v zásobníkoch.Zo stránky kvality tlaèe sme boli ve¾mi spokojní s výsledkompri tlaèi èierneho textu i obchodnej grafiky. V prípadetlaèe fotografií by mohol by výsledok o nieèo kontrastnejší.Použitie špeciálneho papiera z<strong>na</strong>èky Canon tento problémzlepší, objavili sa však stopy po pohybe tlaèovej hlavy. Nazlepšenie tlaèe fotografií ponúka výrobca špeciálnu fotografickúhlavu, ktorá obsahuje zoslabené odtiene základnejfarby. Takisto môžete použi hlavu pre ve¾koobjemovú èiernunáplò. Zaujímavou možnos ou je aj použitie <strong>sk</strong>enovacejhlavy, ktorou premeníte tlaèiareò <strong>na</strong> <strong>sk</strong>ener s rozlíšením720 × 720 dpi a farebnou håbkou 24 bitov.V celkovom hodnotení je Canon S400 tlaèiareò predomáceho používate¾a, ktorý tlaèí o nieèo viac dokumentova ocení nízke prevádzkové náklady, ako i možnossamostatnej výmeny farebných náplní.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 4890 SkTlaèiareò zapožièal: European Peripherals, <strong>www</strong>.european.<strong>sk</strong>Epson Stylus Color 480Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllEpson Stylus Color 480 predstavuje jednu z <strong>na</strong>jmenšícha <strong>na</strong>jjednoduchších tlaèiarní v <strong>na</strong>šom teste. Na používate¾<strong>sk</strong>ompaneli nenájdeme žiadne tlaèidlo a ani indikátor.Všetky vo¾by sa <strong>na</strong>stavujú pomocou softvérovéhovybavenia. Dokonca aj povel <strong>na</strong> vloženie náplní sa zadávapomocou softvéru, nefunguje tu teda klasické odklopenieveka. Tlaèiareò neobsahuje výstupný zásobník,vytlaèené strany sa ukladajú priamo <strong>na</strong> podložku tlaèiarne.Vy<strong>sk</strong>úšali sme si, že použitý systém ukladania papierov<strong>na</strong> výstupe pracuje dobre, nezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li sme nijakýproblém ani pri tlaèi 50-stránkového dokumentu.Epson Stylus Color 480 je jedinou tlaèiaròou z nášhotestu, ktorá je vybavená len paralelným výstupom.Inštalácia prebehla bez problémov a hneï po jej ukonèenísme boli vyzvaní <strong>na</strong> zarov<strong>na</strong>nie tlaèových hláv.Príruèka k tlaèiarni bola k dispozícii v slovenèine,ovládaè je však len v západoeuróp<strong>sk</strong>ych jazykoch.Softvérový ovládaè umožòuje tlaèi dva alebo štyri listy<strong>na</strong> jednu stranu, takisto je k dispozícii plagátová tlaè (4,9 alebo 16 strán). Zároveò má používate¾ možnos sledovavýšku hladiny atramentu v zásobníkoch. Môžete<strong>na</strong>stavi mierku tlaèe a otáèa tlaèenú predlohu. Zaujímaváje vo¾ba <strong>na</strong> predåženie tlaèenej plochy <strong>na</strong> úkor zníženiakvality tlaèe v predåženej èasti. Monitor tlaèe jerov<strong>na</strong>ko prepracovaný – ukazuje zostávajúci èas do<strong>sk</strong>onèenia tlaèe, údaje o aktuálne tlaèenej strane a softvérovomôžete ukonèi práve prebiehajúcu tlaè.Zo stránky rýchlosti patrí táto tlaèiareò k <strong>na</strong>jpomalšímv <strong>na</strong>šom teste, <strong>na</strong> vytlaèenie 50 strán so zmiešaným dokumentomsme èakali jeden a pol hodiny. Podpísalo sa <strong>na</strong>tom urèite aj staršie rozhranie, ktoré však <strong>na</strong> druhej straneumožòuje použi túto tlaèiareò s ktorýmko¾vek poèítaèom.Táto rýchlos však pre domáceho používate¾a nemusí byproblém. Vyšší model 580 je už vybavený portom USB.Zo stránky kvality je výhodou, že Epson Stylus Color 480používa dve tlaèové hlavy – farebnú i èiernu. V porov<strong>na</strong>nís modelom Lexmark Z12 s farebnou hlavou sme tak dosiahliove¾a kvalitnejšie výstupy pri èiernom texte i pri tlaèi obchodnejgrafiky. Prekvapení sme boli vysokou kvalitou tlaèefotografie <strong>na</strong> špeciálny fotografický papier z<strong>na</strong>èky Epson.V celkovom poh¾ade je Epson Stylus Color 480 typickoutlaèiaròou do domácnosti. Výhodou je relatívnedobrá kvalita tlaèe, a to hlavne v prípade fotografií,a <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>. Nevýhodná je nízka rýchlos tlaèe.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3110 SkTlaèiareò zapožièal: Euromedia, <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>HP De<strong>sk</strong>Jet 840cNadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:llllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllHP De<strong>sk</strong>Jet 840C používa technológiu PhotoREt II, ktorápracuje s objemom kvapky 10 pl. Ako alter<strong>na</strong>tívny režimje možné použi tlaè v kvalite 1200 dpi. Tento systém jedostupný len v tlaèi v <strong>na</strong>jlepšej kvalite a <strong>na</strong> fotografickýpapier. Pod¾a výrobcu takto vytlaèený dokument bude zostránky kvality totožný s výstupom zí<strong>sk</strong>aným pomocoutechnológie PhotoREt II, ale doba <strong>na</strong> jeho vytlaèeniebude asi trojnásobná.Na prevádzku tlaèiarne je potrebné použi externýadaptér. Ako doplnok sú dostupné aj vymenite¾né otváraciekryty veka v pestrých farbách (jahodová, èuèoriedková,hroznová, citrónová, mandarínková), prièom ichce<strong>na</strong> je pod 200 Sk s DPH. Tlaèiareò sa dodáva s ekonomickýmináplòami s polovièným objemom atramentu.Softvérový ovládaè umožòuje vybra typ a ve¾kospapiera, <strong>na</strong>stavi stupeò kvality tlaèe, použi nekoneènýpapier èi tlaèi zrkadlovo. Pomocou softvérového ovládaèaje možné tlaèi aj <strong>na</strong> obe strany média s urèenými okrajmi<strong>na</strong> spájanie výstupov (<strong>na</strong>boku alebo hore). Takisto jemožné priamo v ovládaèi <strong>na</strong>stavi kontrast a jas farieb,presne sa dá ovláda množstvo dávkovaného atramentua doba schnutia atramentu (tá je èasto závislá od vlastnostíprostredia). Chýbal nám však kvalitný tlaèový monitor,ktorý by informoval o aktuálnom priebehu tlaèea hlavne o hladine atramentu v zásobníkoch.V <strong>na</strong>šom teste preukázala tlaèiareò v hodnotenej kategórii<strong>na</strong>jlepšiu kvalitu tlaèe pri tlaèi <strong>na</strong> bežný kancelár<strong>sk</strong>ypapier. Týka sa to tlaèe textu i obchodnej grafiky. Dobrévýsledky sme pritom zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li v normálnom i návrhovomrežime. Porov<strong>na</strong>nie kvality tlaèe s použitím režimuPhotoREt II a 1200 dpi dokázalo tvrdenie o porov<strong>na</strong>te¾nejkvalite a ove¾a dlhšej dobe tlaèe v prípade režimu 1200 dpi.HP De<strong>sk</strong>Jet 840c dosahuje priemernú rýchlos tak pritlaèi textu, ako i grafiky. Táto tlaèiareò prednedávnom <strong>na</strong>hradilamodel HP De<strong>sk</strong>Jet 640c, a tak predstavuje jednu z<strong>na</strong>jlacnejších stolných atramentových tlaèiarní od firmy HP.V celkovom hodnotení je De<strong>sk</strong>Jet 840c ve¾mi dobrouvo¾bou pre domáceho používate¾a, ktorému ide hlavneokvalitu tlaèe. Ten ju môže použi <strong>na</strong> bežnú tlaè textu,grafiky, ale aj <strong>na</strong> tlaè fotografií. V poslednom prípadeodporúèame použi špeciálny fotografický papier.V istom obmedzení však postaèí aj použitie lacnejšiehopapiera <strong>na</strong> tlaè vo vysokom rozlíšení, pri ktorom tiež zí<strong>sk</strong>ateve¾mi dobré výsledky.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3490 SkTlaèiareò zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, <strong>www</strong>.hp.<strong>sk</strong>40 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ETLAÈIARNE DO DOMÁCNOSTILexmark Z12Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 2000 SkllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllTáto tlaèiareò predstavuje model s <strong>na</strong>jnižšou <strong>na</strong>dobúdacoucenou z celého nášho testu. Domnievame sa, že z tohtodôvodu bude toto riešenie pre mnohých domácich používate¾ov<strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Preto sme sa s<strong>na</strong>žili otestova všetkyjej vlastnosti. Predovšetkým treba upozorni , že LexmarkZ12 je tlaèiareò, ktorá umožní súèasné použitie len jednejtlaèovej náplne – èiernej alebo farebnej. V <strong>na</strong>šom prípadesme spolu s tlaèiaròou dostali farebnú náplò, existujú všakaj dodávky len s èiernou náplòou alebo s obidvoma. Rov<strong>na</strong>koje možné náplò dokúpi osobitne. Údaje v tabu¾keparametrov o rýchlosti èiernej tlaèe, ako i náklady <strong>na</strong> tlaèèierneho textu pritom platia pre použitie èiernej náplne.My sme testy vykonávali <strong>na</strong>jprv s farebnou náplòou.V tomto prípade sa èier<strong>na</strong> farba tlaèí s využitím všetkýchfarieb z farebnej náplne. Èierny text je <strong>sk</strong>ôr šedivý a okrajetextu v prípade tlaèe písmen vo vysokej ve¾kosti súmierne rozpité. Pri hodnotení tlaèe obchodnej grafikysme zistili kvalitu primeranú cene tlaèiarne. Tlaèiarni trochuspôsobovala problémy tlaè žltého textu <strong>na</strong> èiernompozadí, farebné prechody však zvládla celkom dobre. Pritlaèi fotografií <strong>na</strong> obyèajný papier chýbal kontrast èiernejfarby, v prípade tlaèe <strong>na</strong> špeciálny fotografický papierTlaèiareò zapožièal: Expert&Partner, <strong>www</strong>.expa.<strong>sk</strong>(použili sme HP Premium Plus Photo Paper) sme boli s výsledkomove¾a spokojnejší. Uvedené grafické hodnoteniakvality tlaèe platia pre použitie farebnej náplne.Ako vyplýva z tabu¾ky <strong>na</strong>meraných dôb a rýchlostitlaèe, prejavil sa tu efekt nutnosti tlaèe èierneho textupomocou farebných zložiek. Na tlaè 50 strán èiernehotextu sme potrebovali jednu hodinu a osem minút.Ne<strong>sk</strong>ôr sme si od dodávate¾a vyžiadali èiernu náplò a niektorétesty sme zopakovali aj s òou. Treba uvies , že èiernyatrament z tejto tlaèiarne je ve¾mi kontrastný, alezasychá o nieèo dlhšie, ako je to v prípade iných modelov.S touto náplòou sme tlaèili aj farebné dokumenty,prièom výsledok sme považovali za ve¾mi dobrý a kontrastný.Pokia¾ ide o dobu tlaèe, v tomto prípade sme <strong>na</strong>tlaè 50 strán èierneho textu potrebovali len 24 minút, èoje doba konkurujúca ove¾a drahším tlaèiaròam.Ve¾mi spokojní sme boli s monitorom tlaèiarne, ktorýzobrazuje aktuálnu stránku, kópiu a èas tlaèe.Domnievame sa, že táto tlaèiareò je dobrým riešenímpre cenovo citlivého používate¾a, ktorý si až tak nepotrpí<strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu rýchlos tlaèe. Ak uvažujete o jej kúpe,odporúèame vám obstara si obidve náplne.Xerox DocuPrint M750Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllIde o relatívne rozmernú tlaèiareò, ktorá v kategóriitlaèiarní pre domácnosti dominuje vysokou rýchlos ou.Vysoká rýchlos tlaèe sa však podpísala <strong>na</strong> trochu vyššejhluènosti. Dodávate¾ prikladá k tlaèiarni návod v slovenèine,ovládaè je k dispozícii v èeštine. Na hornompaneli sa <strong>na</strong>chádzajú tri sig<strong>na</strong>lizaèné LED a dve ovládacietlaèidlá. LED sig<strong>na</strong>lizujú stav pripravenosti <strong>na</strong> tlaè,nutnos manuálneho zavedenia papiera a nízku hladinuv niektorom zo zásobníkov atramentu. Táto tlaèiareòpoužíva systém oddelených zásobníkov, prièom oddelenésú všetky farby. Aj v tomto prípade je teda možnévymeni zásobník tej farby, ktorá sa spotrebovala.Zároveò sú náplne oddelené od tlaèovej hlavy. Ce<strong>na</strong> jednejtlaèovej hlavy je 1999 Sk bez DPH a jej výdrž je10 000 listov. Xerox používa atrament <strong>na</strong> báze liehu.Inštalácia tlaèiarne je jednoduchá, jej súèas ou je zarov<strong>na</strong>nietlaèových hláv. Prvotné zapnutie si však vyžadujetrochu dlhší èas – zrejme sa celý systém zapåòa atramentom.Inštalaèný program následne vytlaèí <strong>sk</strong>úšobnústranu v režimoch Normal a Express a dá používate¾ovi <strong>na</strong>zváženie, ktorý režim je pre neho viac prijate¾ný. RežimNormal je pomalší, ale mierne kvalitnejší ako režim Express.V <strong>na</strong>šom testovaní sme <strong>na</strong>merali asi 10-percentnézrýchlenie tlaèe pri použití režimu Express, prièom posunv kvalite tlaèe kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov bol minimálny.Preto sme <strong>na</strong> testovanie rýchlosti tlaèe textu a obchodnejgrafiky použili režim Express.Súèas ou softvérovej dodávky je monitor tlaèe. Ten ukazujepoèet už vytlaèených strán, poèet <strong>na</strong>stavených kópií,meno tlaèeného súboru, percento <strong>sk</strong>onèenia úlohy. Rov<strong>na</strong>kosa dá zruši tlaè a opakovane spusti ešte raz. Prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong>tlaè obálok a bežných papierov je <strong>na</strong> boku tlaèiarne.Z h¾adi<strong>sk</strong>a kvality tlaèe sme v tomto prípade zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>liv hodnotenej kategórii dobrú kvalitu tlaèe textu a eštelepšiu kvalitu pri tlaèi obchodnej grafiky. Zaujímavé je, žedobrá kvality tlaèe textu sa zachová aj pri návrhovomrežime tlaèe. Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> obyèajný papier smedosiahli dobré výsledky. Od výrobcu sme nemali k dispozíciišpeciálne papiere, preto sme použili HP Premium PlusPhoto Paper. Výsledky tlaèe <strong>na</strong> tomto médiu boli menejkvalitné hlavne pri tlaèi ¾ud<strong>sk</strong>ej tváre. Pravdepodobne bybolo treba nájs iný fotografický papier.Xerox DocuPrint M750 je dobrou vo¾bou pre domácehopoužívate¾a, ktorý vyžaduje hlavne rýchlu tlaè.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3190 SkTlaèiareò zapožièal: I.M. Computer, <strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong>10/2001 PC REVUE 41


H A R D W A R ETLAÈIARNE DO KANCELÁRIECanon S600Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 9900 SkllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllTlaèiareò zapožièal: European Peripherals, <strong>www</strong>.european.<strong>sk</strong>Ide o mimoriadne rýchlu a kvalitnú tlaèiareò. Oprotimodelu Canon S450 je ohrevné teleso <strong>na</strong> generovaniekvapky umiestnené viac vpredu a vystre¾ovanie kvapiekje tak presnejšie. Minimálny objem vystre¾ovaných kvapiekje len 5 pl. Zlepšený je systém podávania papiera,nová stra<strong>na</strong> sa zavádza do tlaèovej hlavy súèasne s vysúvanímpredchádzajúcej strany. Ako býva vo firme Canonzvykom, zásobníky <strong>na</strong> atrament sú oddelené.Tlaèová hlava sa v tomto prípade nevymieòa a má dlhodobúživotnos . Na rozdiel od modelu S400 však nie je možnépouži tlaèiareò Canon S600 ako <strong>sk</strong>ener. Použitý atramentje v porov<strong>na</strong>ní s modelom S400 o nieèo hustejší a výsledkomsú kontrastnejšie farby. Hustejší atrament a vyššierozlíšenie tlaèiarne majú za následok, že predovšetkým prièiernej farbe je kapacita zásobníka o nieèo nižšia.Prepí<strong>na</strong>è <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> bežné papiere a <strong>na</strong> obálky jenetradiène umiestnený v hornej èasti tlaèovej hlavy. Najeho prepnutie treba odklopi horné veko tlaèiarne.Ovládaè umožòuje výber zo štyroch režimov, prièomštvrtý je používate¾<strong>sk</strong>y detailne <strong>na</strong>stavovate¾ný. V softvérovomovládaèi je integrovaný poradca pri výbere tlaèovéhovýstupu – tzv. Print Advisor. Ten <strong>na</strong> základe jednoduchýchotázok vyberie príslušné <strong>na</strong>stavenia tlaèe.Rov<strong>na</strong>ko je tu implementovaná technológia Photo OptimizerPro, ktorá sa stará o automatickú korekciu vyblednutýchalebo nejasných farieb. Ovládaè obsahuje aj nieko¾koužitoèných funkcií pri <strong>na</strong>stavovaní efektov (efekt sépiaalebo detailné manuálne <strong>na</strong>stavenie farebného priestoru).Výhodou je, že ovládaè pod¾a zvoleného tlaèového médiazobrazuje aj <strong>na</strong>stavenie prepí<strong>na</strong>èa <strong>na</strong> tlaèovej hlave.Súèas ou softvérového vybavenia je opä monitor tlaèe.Ten umožòuje detailné sledovanie celého priebehu tlaèe –vidíte názov tlaèového súboru, èíslo tlaèenej strany, percentuálnesplnenie celej tlaèovej úlohy. Rov<strong>na</strong>ko však mátek dispozícii údaj o ostávajúcej kapacite atramentu v zásobníkocha simuluje sa aj posuv papiera v tlaèiarni.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme v tomto prípade zaregistrovali<strong>na</strong>jvyššiu rýchlos tlaèe tak v prípade kancelár<strong>sk</strong>ejtlaèe, ako i tlaèe fotografií. Canon S600 je teda <strong>na</strong>jrýchlejšoutlaèiaròou z nášho testu. Zo stránky kvality tlaèesme boli ve¾mi spokojní v prípade tlaèe textu i obchodnejgrafiky. Aj pri tlaèi fotografií zí<strong>sk</strong>ate <strong>na</strong> fotografickompapieri dobré výsledky. Táto tlaèiareò sa s výhodoupoužije v nároènejšom podnikovom <strong>na</strong>sadení.HP De<strong>sk</strong>Jet 940cNadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:llllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllTáto tlaèiareò predstavuje <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu úplnú novinku.Na hornom veku tlaèiarne je umiestnený èiastoènepriesvitný kryt. Vidie tak pohyb hlavy pri tlaèi, aleaktuálne tlaèený obraz cez tento kryt nevidno. Tlaèiareòsa dodáva s ekonomickými inicializaènými náplòami,ktoré majú poloviènú výdrž, ako je to v prípade štandardnýchnáplní.Používate¾<strong>sk</strong>ý panel tvoria tri tlaèidlá – <strong>na</strong> zrušenietlaèe, posun papiera a zapí<strong>na</strong>nie tlaèiarne. Zároveò sú tu trisig<strong>na</strong>lizaèné LED – pripravenos <strong>na</strong> tlaè, výzva <strong>na</strong> posuvpapiera a optická sig<strong>na</strong>lizácia spotrebovanej náplne.K tlaèiarni sa dodáva krátky návod <strong>na</strong> inštaláciu v slovenèinea ovládaè v èeštine. Inštalaèný program obsahujeaj ilustrované obrázky <strong>na</strong> inštaláciu tak pomocou USB, akoi paralelného kábla. Súèas ou dodávky je program HPPhoto Printing <strong>na</strong> organizáciu fotografií pri tlaèi. V škatulis tlaèiaròou sme <strong>na</strong>šli aj štyri fotografické papiere.V ovládaèi môžete voli medzi tromi stupòami kvality.K dispozícii je zrkadlová a manuál<strong>na</strong> obojstranná tlaè,tlaè viacerých stránok <strong>na</strong> jeden hárok alebo plagátovátlaè. Tlaèi je možné aj v sivej farbe (vrátane optimalizácie<strong>na</strong> fax), k dispozícii je <strong>na</strong>stavenie farebného priestoru,<strong>na</strong>stavenie spotreby atramentu (5 stupòov), <strong>na</strong>stavenieèasu schnutia a tlaè z poèítaèa s malou kapacitouRAM. Ovládaè tiež zobrazuje odhadovanú kapacitu atramentu.Bohužia¾, neexistuje žiadny systém <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>anieinformácie o aktuálne tlaèenej strane èi èase potrebnom<strong>na</strong> dokonèenie tlaèovej úlohy.Naše testy potvrdili vysokú rýchlos tlaèe tak obchodnejgrafiky, ako i fotografie. Z h¾adi<strong>sk</strong>a kvality tlaèe sme bolispokojní s kvalitou tlaèe èierneho textu i obchodnej grafiky.V poriadku je tlaè žltého textu <strong>na</strong> èiernom pozadí i èiarovágrafika. Jedine tlaè tenkých farebných èiar v grafe s èiernympozadím nebola pod¾a <strong>na</strong>šich predstáv. Páèila sa nám kvalitav návrhovom režime, ktorú môžete použi vo väèšine prípadovtlaèe dokumentov. Pri tlaèi fotografií <strong>na</strong> špeciálnypapier z<strong>na</strong>èky HP sme boli s kvalitou výsledku spokojní.Vcelku predstavuje HP De<strong>sk</strong>Jet 940c univerzálnutlaèiareò za rozumnú cenu. Prevádzkové parametre hlavnepri farebnej tlaèi sú priaznivé. Tlaèiareò je možnépouži v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení i <strong>na</strong> tlaè fotografií. Jejvýhodou je aj vysoká rýchlos tlaèe. K tlaèiarni sa dádokúpi duplexná jednotka, ktorá zaistí automatickú tlaè<strong>na</strong> obidve strany papiera.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 5890 SkTlaèiareò zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, <strong>www</strong>.hp.<strong>sk</strong>Epson Stylus Color 880Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 6480 SkllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllTlaèiareò zapožièal: Euromedia, <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>Epson Stylus Color 880 používa pri tlaèi dve tlaèové kazety– èiernu a integrovanú farebnú. Objem èiernej náplneje vidite¾ne väèší ako pri ostatných modeloch tlaèiarnípre kancelárie. Výhodná je preto jeho dlhšia výdrž a následne<strong>na</strong>jnižšie prevádzkové náklady <strong>na</strong> tlaè èiernejfarby v posudzovanej kategórii tlaèiarní.Opisovaná tlaèiareò sa nám zo stránky dizajnu páèila.Kladne sme hodnotili priesvitné veko predného panela.To umožòuje nielen vizuálne sledova pohyb tlaèovejhlavy, ale vidie detailný proces tlaèe. Je to jed<strong>na</strong>k efektné,jed<strong>na</strong>k môžete pomocou ovládaèa ukonèi tlaè o nieèo<strong>sk</strong>ôr, ak tlaèíte nieèo, èo ste nechceli. V koneènomdôsledku ušetríte <strong>na</strong> spotrebovanom atramente.Používate¾<strong>sk</strong>ý panel umožòuje èisti dýzy tlaèovej hlavy,manuálne zavádza papier a zapí<strong>na</strong> tlaèiareò. Pomocouovládaèa <strong>na</strong>stavujete vo¾bu medzi optimalizáciou<strong>na</strong> rýchlos alebo kvalitu, ïalšie vo¾by sa týkajú tlaèefotografií. V tomto prípade sú k dispozícii rozlièné efekty,automatické zlepšovanie fotografií zí<strong>sk</strong>aných z digitálnehofotoaparátu a pod.Pod¾a vyhodnotenia výsledkov nášho testovania ideo <strong>na</strong>jrýchlejšiu tlaèiareò <strong>na</strong> tlaè èierneho textu zo všetkýchtestovaných modelov. Na tlaè 50 kópií èierneho textuv štandardnej kvalite budete èaka menej ako devä a polminúty, èo je pre atramentové tlaèiarne ve¾mi dobrá hodnota.V oblasti tlaèe zmiešaného textu a fotografií jeEpson Stylus Color 880 takisto rýchla, ale nie <strong>na</strong>jrýchlejšia.V tejto oblasti patrí prvenstvo tlaèiarni Canon S600.Pokia¾ ide o kvalitu, <strong>na</strong> èiernom texte sa vy<strong>sk</strong>ytujedrobné rozpitie obrysov. Ide však o efekt, ktorý postrehnetelen pri ve¾kých ve¾kostiach písma. Pri tlaèi obchodnejgrafiky sme zistili dobrú kvalitu, výnimkou bola lentlaè žltého textu <strong>na</strong> èiernom pozadí. Kvalita tlaèe fotografií<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èkovom papieri Epson patrila v rámci tlaèiarníurèených do kancelárie medzi <strong>na</strong>jlepšie. Nevýhodouje vyššia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, aj keï táto tlaèiareòoproti minulosti výrazne zlacnela.Domnievame sa, že Epson Stylus Color 880 je ve¾midobrá tlaèiareò do kancelárie. Ocení ju hlavne používate¾,pre ktorého je èas ve¾mi vzácny. Výhodné sú nízkeprevádzkové náklady <strong>na</strong> èiernu tlaè. Pri tlaèi dokumentov,<strong>na</strong> ktorých kvalite vám <strong>na</strong>ozaj záleží, použite špeciálnypapier. K tlaèiarni sa dodáva aj softvér CorelCustom Photo <strong>na</strong> organizáciu tlaèe fotografií.42 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ETLAÈIARNE DO KANCELÁRIELexmark Z33Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllIde o tlaèiareò, ktorá vzh¾adom symbolizuje návrat spoloènostiLexmark do oblasti atramentových tlaèiarní. Jejdizajn považujeme za <strong>na</strong>jatraktívnejší zo všetkých testovanýchtlaèiarní. Tlaèiareò zaberá ve¾mi málo miesta <strong>na</strong>pracovnom stole. Na pripojenie k poèítaèu je možnépouži len port USB.Oproti ostatným tlaèiaròam z<strong>na</strong>èky Lexmark je v tejtotlaèiarni použitý prepracovaný softvér. Ten má krajšie prepracovanépoužívate¾<strong>sk</strong>é prostredie a monitor tlaèe zaberámenej miesta <strong>na</strong> obrazovke. Ovládaè teraz ponúka aj rady<strong>na</strong> správne a efektívne používanie tlaèiarne. Výrobcav tomto prípade využil aj nové typy tlaèových hláv.Na hornej èasti tlaèiarne sa <strong>na</strong>chádzajú dve tlaèidláa dve sig<strong>na</strong>lizaèné LED. Zaujímavé je pripojenie adaptéra<strong>na</strong> <strong>na</strong>pájacie <strong>na</strong>pätie, ktorý sa v tomto prípade zasúvado priestoru tlaèiarne a pevne v nej drží. Pre záujemcovbude zaujímavá <strong>na</strong>jmä ce<strong>na</strong> tohto modelu, ktorá je<strong>na</strong>jnižšia z celej kategórie tlaèiarní do kancelárie.Rýchlos tlaèiarne v kancelár<strong>sk</strong>om i fotografickomrežime však patrí <strong>sk</strong>ôr k nižším. No aj tak vytlaèíte 50strán zmiešaného textu a grafických objektov v štandardnomrežime za nieèo viac ako 25 minút.V <strong>na</strong>šom testovaní sme zaregistrovali vysokú kvalitutlaèe textu. Èierny atrament pôsobí mimoriadne kontrastnea aj vyhladenie hrán textu je v poriadku. Rov<strong>na</strong>ko smeboli spokojní s kvalitou tlaèe žltého textu <strong>na</strong> èiernompozadí i s tlaèou vektorovej grafiky. Tlaè fotografií v režime1200 × 1200 dpi <strong>na</strong> obyèajný papier je menej kontrastná,v <strong>na</strong>jlepšom režime (2400 × 1200 dpi) je výsledokv poriadku. Na jeho realizáciu však budete èaka o polovicudlhšie ako v prípade režimu 1200 dpi. Tlaèili sme fotografieaj <strong>na</strong> papier HP Premium Plus Photo Paper a v tomtoprípade sme boli s výsledkom spokojní.Páèilo sa nám, že tlaèiareò tlaèí vo ve¾mi dobrej kvaliteèierny text aj v návrhovom režime. Domnievame sa,že pokia¾ bude požadova používate¾ len èierny text,môže <strong>na</strong>stavi práve tento režim.V celkovom hodnotení je tlaèiareò Lexmark Z33 riešenieso zaujímavým dizajnom, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje vysokú kvalitutlaèe. Môže sa použi v kancelárii v tých prípadoch, keïpoužívate¾ nepožaduje <strong>na</strong>jvyššiu rýchlos tlaèe. Takisto byz dôvodu nižšej <strong>na</strong>dobúdacej ceny bola vhodná aj pre nároènejšiehopoužívate¾a v domácnosti, ktorý môže <strong>na</strong> nejtlaèi <strong>na</strong>pr. kvalitné fotografie <strong>na</strong> špeciálny papier.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 3700 SkTlaèiareò zapožièal: Expert&Partner, <strong>www</strong>.expa.<strong>sk</strong>Xerox DocuPrint M760Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllIde o tlaèiareò, ktorá je takmer identická s modelomDocuPrint M750. Používa rov<strong>na</strong>ké tlaèové náplne, ve¾mipodobné sú aj ovládaèe. Dosiahnutá kvalita tlaèe bolateda identická ako v prípade tlaèiarne Xerox DocuPrintM750. Rov<strong>na</strong>ké sú aj prevádzkové parametre pre èiernua farebnú tlaè. Model M760 však obsahuje dvojnásobnúkapacitu vstupného buffera a hlavný rozdiel je v urèenítlaèiarne. Xerox DocuPrint M760 je totiž tlaèiareò konštruovaná<strong>na</strong> <strong>na</strong>sadenie v sieti. Zároveò je <strong>na</strong>vrhovanápre vyššie za aženie. Opä platí, že okrem atramentu sav tomto prípade spotrebúva aj tlaèová hlava; k prevádzkovýmparametrom sme pripoèítali hodnotu necelých20 halierov.Xerox do tejto tlaèiarne zabudoval aj technológiuPictureLogic. Tá slúži <strong>na</strong> zvýšenie kvality tlaèe obrázkova fotografií. Jej zaradenie však mierne zníži rýchlos tlaèe.Obidva modely od firmy Xerox majú zaujímavý vstupnýpodávaè. Zmestí sa doò 150 hárkov papiera, zároveòje papier v tomto zásobníku oddelený od vonkajšiehoprostredia. Výstupný zásobník však tvorí len vrchná plochavstupného zásobníka a tu by azda mohli by umiestnenéväèšie uchytávacie prvky. Okrem vstupného podávaèaje možné pre hrubšie médiá použi aj ruèný podávaè,umiestnený v zadnej èasti tlaèiarne.V <strong>na</strong>šom teste sme zo stránky rýchlosti <strong>na</strong>merali ve¾mipodobné výsledky pri tlaèi fotografií, ale model M760dosiahol o nieèo vyššiu rýchlos pri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov. Použili sme merania pri <strong>na</strong>sadení režimueXpress. Ten totiž po<strong>sk</strong>ytuje ve¾mi podobnú kvalitu akorežim Normal. Použitie režimu Normal má výz<strong>na</strong>m hlavnepri tlaèi textu vo ve¾kej ve¾kosti. Najväèší rozdielv rýchlosti medzi tlaèiaròou M750 a M760 sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lipri tlaèi 50-stránkového zmiešaného dokumentu.Z h¾adi<strong>sk</strong>a kvality sme zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li dobré výsledkypri tlaèi kancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov. Pri tlaèi fotografií saobjavil podobne ako v prípade modelu M750 posun doružova. Tento efekt sa dá potlaèi <strong>na</strong>stavením v ovládaèi.Na tlaè <strong>na</strong>jkvalitnejších fotografií by bolo pravdepodobnetreba použi špeciálny fotografický papier pod¾aodporúèania výrobcu.Model Xerox DocuPrint M760 je typická atramentovátlaèiareò do kancelárie. V takomto <strong>na</strong>sadení sa dá s výhodoupouži pripojenie <strong>na</strong> server a využíva sa aj vysokárýchlos tlaèe. Výhodou je takisto nižšia <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 4060 SkTlaèiareò zapožièal: I.M. Computer, <strong>www</strong>.imc.<strong>sk</strong>10/2001 PC REVUE 43


H A R D W A R ETLAÈIARNE NA TLAÈ FOTOGRAFIÍCanon S800Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 18 990 SkllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllTlaèiareò zapožièal: AGEM, <strong>www</strong>.agem.<strong>sk</strong> a FaxCOPY, <strong>www</strong>.faxcopy.<strong>sk</strong>Túto tlaèiareò nám <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu výzvu v ten istý deò dodalihneï dvaja dodávatelia. Ide o jednu z noviniek <strong>na</strong> <strong>na</strong>šomtrhu, ktorá používa šes farebný tlaèový systém. Tlaèovátechnológia sa oz<strong>na</strong>èuje ako MicroFine Droplet Technology,prièom minimálny objem vystreleného atramentuje len 4 pl. Poèet dýz, ktoré sa podie¾ajú <strong>na</strong> tvorbeobrazu, je až 1536. Všetky zásobníky <strong>na</strong> atrament majúrov<strong>na</strong>ký objem (vrátane fotografickej èiernej) a sú samostatnevymenite¾né. Tlaèová hlava sa nevymieòa, vydrží<strong>na</strong> celú dobu životnosti prevádzky.Tlaèiareò vyniká precíznou konštrukciou, a týka sa tohlavne vstupného i výstupného zásobníka. Okrem hornéhovstupného zásobníka táto tlaèiareò obsahuje ajpodávaè pre priamu dráhu média v spodnej èasti. Pod¾avýrobcu je ho možné využi pre médiá s gramážou do500 g/m 2 . Na prednom paneli sa opä <strong>na</strong>chádza prepí<strong>na</strong>è<strong>na</strong> tlaè hrubších materiálov.Predný panel tlaèiarne má podobný tvar, ako je v prípadefirmy Canon zvykom – dve tlaèidlá a jed<strong>na</strong> sig<strong>na</strong>lizaènáLED. Pomocou tlaèidla je možné aj okamžite ukonèipráve prebiehajúcu tlaè. Softvérový ovládaè umožòuje viacerérežimy tlaèe, väèši<strong>na</strong> je zameraná <strong>na</strong> tlaè vo fotokvalites možnos ami optimalizácie obrázkov zí<strong>sk</strong>aných z fotoaparátua zo <strong>sk</strong>enera. Tak je priamo v ovládaèi možnéovplyvòova kontrast a jas tlaèenej predlohy. Ovládaè jek dispozícii v èeštine, manuál k tlaèiarni bol v slovenèine.V dodávke sa <strong>na</strong>chádza aj program <strong>na</strong> tlaè <strong>na</strong> špeciálnyfotografický papier. Od obidvoch dodávate¾ov smedostali aj nieko¾ko iných typov špeciálnych papierov.Naše testovanie potvrdilo mimoriadnu kvalitu tlaèefotografií. Tlaèiareò produkovala <strong>na</strong> fotografický papierPR-101 <strong>na</strong>jlepšie výsledky v celom <strong>na</strong>šom teste. ZároveòCanon S800 vyniká v rýchlosti tlaèe fotografií, a to s relatívneve¾kým ná<strong>sk</strong>okom pred ostatnými tlaèiaròami.Prakticky dosahuje až o 50 % rýchlejšiu tlaè ako jej konkurenti.Napriek tomu, že tlaèiareò obsahuje fotografickúèiernu farbu, dokázala produkova dostatoène kontrastnýèierny text. Tlaè v prípade obchodnej grafikya èierneho textu však už nie je až taká rýchla.Domnievame sa, že tlaèiareò Canon S800 nájde uplatneniepredovšetkým v profesionálnom <strong>na</strong>sadení pri tvorbefotografií. Jej využitie v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení je sícemožné, ale v tomto prípade sa <strong>na</strong>plno nevyužíva jejpotenciál a možnosti.Epson Stylus Photo 890Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllTáto tlaèiareò používa 6-farebný tlaèový systém, prièomèier<strong>na</strong> farba sa <strong>na</strong>chádza v osobitnom zásobníku.Nádržka <strong>na</strong> èierny atrament je viac ako dvojnásobnáoproti zásobníkom ostatných farieb. Z<strong>na</strong>mená to, žetlaèiareò je <strong>na</strong>vrhovaná <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> univerzálnejšie použitie– <strong>na</strong> masovú tlaè èierneho textu i <strong>na</strong> tlaè fotografií.Súèas ou dodávky je program <strong>na</strong> usporiadanú tlaè fotografií,vhod príde aj program Adobe PhotoDeluxe, ako ibalíèek špeciálnych papierov <strong>na</strong> <strong>na</strong>jkvalitnejšiu tlaè.Pokroèilé funkcie ponúka aj ovládaè. Ve¾kou výhodouje tlaè dokumentu v podobe usporiadanej príruèky. Namonitore tlaèe sme si cenili <strong>na</strong>jmä zobrazovanie èasu do<strong>sk</strong>onèenia tlaèe a detailné zobrazovanie aktuálne tlaèenejstrany a kópie. Zaujímavý je konštrukèný prvokumožòujúci tlaè dokumentov <strong>na</strong> rolke papiera. Výrobcaodporúèa tlaèi <strong>na</strong> tento papier fotografie. Súèas oudodávky je rolka so šírkou 89 mm, ale upevòovacímechanizmus povo¾uje použitie aj rolky väèších rozmerov.Jej dåžka je až 7 m a ide o fotografický papier.Vytlaèené fotografie tak zí<strong>sk</strong>ate jednoduchým strihom.V <strong>na</strong>šom testovaní tlaèiareò Epson Stylus Photo 890vynikala <strong>na</strong>jmä v kvalite tlaèe fotografií. Aj tu sa prejavilefekt použitia zoslabených odtieòov farieb. Tlaèiareòtlaèí ve¾mi pekne <strong>na</strong> obyèajný papier, pri tlaèi <strong>na</strong> papierz<strong>na</strong>èky Epson zí<strong>sk</strong>ate kvalitné výstupy. Skúšali sme tlaèifotografie <strong>na</strong> papieri od firmy HP. Výsledkom v tomtoprípade bol menej kvalitný výstup, prièom rozdiel sa prejavilhlavne vo vernosti farieb a ich konzistencii.Používajte preto radšej odporúèané papiere. Aj v tomtoprípade sme pri tlaèi èierneho textu <strong>na</strong> bežný papierzaregistrovali efekt mierneho rozpíjania okrajov.Z h¾adi<strong>sk</strong>a rýchlosti sme boli spokojní s tlaèou fotografickýchvýstupov. V prípade tlaèe èierneho a zmiešanéhotextu patrila tlaèiareò <strong>sk</strong>ôr k pomalším. Prednýpanel je oproti predchádzajúcim modelom inovovaný. Špeciálnetlaèidlo je urèené <strong>na</strong> manipuláciu s rolkou a ïalšie<strong>na</strong> manipuláciu s papierom dodávaným v hárkoch.Epson Stylus Photo 890 je tlaèiareò orientovaná predovšetkým<strong>na</strong> tlaè kvalitných fotografií. Výhodná jemožnos tlaèe <strong>na</strong> rolku papiera. Preto sa táto tlaèiareòhodí hlavne <strong>na</strong> pracovi<strong>sk</strong>á, ktoré sa zaoberajú masovoutlaèou fotografií. Návrh tlaèových zásobníkov umožòujeaj bežné použitie v kancelárii v prípade, že netrváte <strong>na</strong><strong>na</strong>jvyššej rýchlosti tlaèe.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 10 635 SkTlaèiareò zapožièal: Euromedia, <strong>www</strong>.euromedia.<strong>sk</strong>NAJUNIVERZÁLNEJŠIE POUŽITIEHP De<strong>sk</strong>Jet 960cNadobúdacia ce<strong>na</strong>:llllllllllPrevádzkové parametre pre èiernu tlaè: llllllllllPrevádzkové parametre pre farebnú tlaè: llllllllllKvalita tlaèe èierneho textu:llllllllllKvalita tlaèe obchodnej grafiky: llllllllllKvalita tlaèe fotografie:llllllllllRýchlos tlaèe textu a grafiky:llllllllllRýchlos tlaèe fotografie:llllllllllIde o tlaèiareò, ktorá je tvarom i funkciami ve¾mi podobnátlaèiarni HP De<strong>sk</strong>Jet 940c. Z<strong>na</strong>mená to, že používa systémdvoch oddelených zásobníkov – èier<strong>na</strong> farba a tri integrovanéfarby. Oproti modelu De<strong>sk</strong>Jet 940c je však rýchlejšiaa obsahuje ïalšie pokroèilé funkcie <strong>na</strong> zjednodušenie obsluhy.Rov<strong>na</strong>ký je aj používate¾<strong>sk</strong>ý panel a softvérový ovládaè,väèšia pozornos je však venovaná podpore operaènéhosystému DOS. Zaujímavé je, že prekrytie <strong>na</strong> prednompaneli <strong>na</strong> rozdiel od modelu De<strong>sk</strong>Jet 940 nie je prieh¾adné,a teda nie je možné pozorova pohyb tlaèovej hlavy.Pokroèilé funkcie sa týkajú automatického zarovnávaniatlaèových hláv, ktoré sa realizuje bez úèasti používate¾apomocou ultrafialového svetla. Z h¾adi<strong>sk</strong>a tlaèe<strong>na</strong> fotografické papiere je vynikajúcou vlastnos ou rozpoznávanietypu tlaèeného média. Pokia¾ v ovládaèi zvolítetúto vlastnos , potom sa pred zaèiatkom každej dávkytlaèe zistí typ média. Pritom ultrafialový lúè svieti postupne<strong>na</strong> tri rozlièné body papiera. Celý proces trvá asi štyrisekundy a kontrola sa týka len prvého kusa média. Overilisme si, že systém rozpoznávania funguje <strong>na</strong> fotograficképapiere z<strong>na</strong>èky Canon a Epson. Výsledok tlaèe je v tomtoprípade ve¾mi dobrý, aj keï <strong>na</strong>jlepší bol <strong>na</strong> papieri HPPremium Plus. Tlaèiareò totiž riadi dávkovanie atramentupod¾a toho, aký typ média bol rozpoz<strong>na</strong>ný.Pri tlaèi fotografií v <strong>na</strong>jkvalitnejšom režime je možnépouži dva režimy. Buï je to vlastná technológia Photo-REt III, alebo tlaè v režime 2400 × 1200 dpi. Výrobcahovorí o tom, že kvalita tlaèe je v tomto prípade rov<strong>na</strong>ká,ale tlaè s využitím technológie PhotoREt III buderýchlejšia. V <strong>na</strong>šom testovaní sme zistili, že kvalita tlaèeje <strong>sk</strong>utoène blízka. Domnievame sa však, že tlaè v režime2400 × 1200 dpi po<strong>sk</strong>ytuje predsa len o nieèo kontrastnejšievýstupy. Vidie to môžete hlavne pri tlaèi podoby¾ud<strong>sk</strong>ej tváre. Na realizáciu tlaèe štyroch fotografií smev prípade technológie PhotoREt III potrebovali menej akoštyri a trištvrte minúty, zatia¾ èo v prípade rozlíšenia2400 × 1200 dpi to bolo bezmála desa minút.Tlaè èierneho textu i obchodnej grafiky bola <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kejúrovni ako v prípade HP De<strong>sk</strong>Jet 940c. Z<strong>na</strong>mená to,že tlaèiareò HP De<strong>sk</strong>Jet 960c je možné využi i v kancelárii.Zo stránky rýchlosti tlaèe dosiahla táto tlaèiareòv hodnotenej kategórii dobré výsledky <strong>na</strong>jmä pri tlaèikancelár<strong>sk</strong>ych dokumentov. Pri hodnotení rýchlosti tlaèefotografií sa umiestnila <strong>na</strong> druhom mieste.Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 7890 SkTlaèiareò zapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>o, <strong>www</strong>.hp.<strong>sk</strong>44 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ETLAÈIARNE PRE TLAÈ FOTOGRAFIÍLexmark Z53Nadobúdacia ce<strong>na</strong>:Prevádzkové parametre pre èiernu tlaè:Prevádzkové parametre pre farebnú tlaè:Kvalita tlaèe èierneho textu:Kvalita tlaèe obchodnej grafiky:Kvalita tlaèe fotografie:Rýchlos tlaèe textu a grafiky:Rýchlos tlaèe fotografie:Ce<strong>na</strong> (bez DPH): 7210 SkllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllIde o <strong>na</strong>jprepracovanejšiu tlaèiareò od firmy Lexmarkv <strong>na</strong>šom teste. Pritom <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tejto tlaèiarne jevýhodná. Oproti modelu Lexmark Z33 sa Lexmark Z53vyz<strong>na</strong>èuje aj ve¾mi priaznivými prevádzkovými parametrami.Žiad<strong>na</strong> iná z tlaèiarní v <strong>na</strong>šom teste sa totiž pri cenespotrebovaného atramentu <strong>na</strong> jednu stránku textu nedostalapod magickú hranicu 1 Sk bez DPH. Zároveò tátotlaèiareò dosiahla vôbec <strong>na</strong>jnižšie prevádzkové parametrepre farebnú stranu. Nízke prevádzkové parametre tejtotlaèiarne tak považujeme za jej <strong>na</strong>jväèšiu výhodu. Ide všako údaje platné pri tlaèi v návrhovom režime.Tlaèiareò je v stave pripravenosti <strong>na</strong> tlaè dos rozmerná,ale v pokojovom stave sú jej rozmery menšie. Jemožné <strong>sk</strong>lopi horný zásobník a zasunú spodný zásobník.Na používate¾<strong>sk</strong>om paneli sú dve tlaèidlá a dve sig<strong>na</strong>lizaènédiódy. Tlaèiareò používa externý <strong>na</strong>pájacízdroj. Ten sa spolu s dátovým káblom pripája do odklápaciehopriestoru vnútri tlaèiarne.Softvérový ovládaè umožòuje tlaèi viac listov <strong>na</strong>jeden hárok (2, 4 alebo 8) a plagáty (2 × 2, 3 × 3, 4 × 4).Ve¾mi sa nám páèila funkcia urèená <strong>na</strong> tlaè brožúr. Tie satlaèia v usporiadanom poradí <strong>na</strong> obidve strany papiera aTlaèiareò zapožièal: Expert & Partner, <strong>www</strong>.expa.<strong>sk</strong>môžu ma 2, 4, 8, 16 a 32 strán. Pod¾a výrobcu je použitýèierny atrament odolný vode. Pravdou je, že text simôžete zvýrazni žltým zvýrazòovaèom bez toho, abyste ho rozmazali. Priame a dlhšie trvajúce pôsobenievody <strong>na</strong> tlaèové výsledky však neodporúèame.Z h¾adi<strong>sk</strong>a rýchlosti tlaèe sme zaregistrovali ve¾midobrý výsledok pri tlaèi èierneho textu. Lexmark používave¾mi kontrastný atrament a pri tlaèi textu dostanetekvalitu porov<strong>na</strong>te¾nú s výstupom z laserovej tlaèiarne.Tlaè fotografií je však ove¾a pomalšia.Domnievame sa, že zo stránky kvality tlaèe textu i obchodnejgrafiky je tlaèiareò Lexmark Z53 totožná s modelomLexmark Z33. To z<strong>na</strong>mená, že s ich tlaèou budete spokojní.Pri tlaèi fotografií sme zaregistrovali o nieèo lepší výsledokako v prípade tlaèiarne Lexmark Z33. Fotografie pôsobiao nieèo kontrastnejšie, a to hlavne <strong>na</strong> špeciálnom papieri.Lexmark Z53 poteší hlavne nízkymi prevádzkovýmiparametrami a dobrou kvalitou tlaèe. Domnievame sa, žetlaèiareò má univerzálne využitie a s výhodou sa využijeaj v kancelár<strong>sk</strong>om <strong>na</strong>sadení. Tlaè fotografií je kvalitná,ale v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými tlaèiaròami z hodnotenejkategórie si <strong>na</strong> výsledok poèkáte dlhšie.VÍZIE VÝVOJA TLAÈIARNÍV tejto èasti sa pokúsime pozrie <strong>na</strong> možný budúci vývojv oblasti atramentových tlaèiarní. Domnievame sa, že sa užïalej nebude zmenšova minimálny objem atramentu. Magickáhranica je asi 3 pl, pretože ve¾kos takto vytvorenejkvapky je <strong>na</strong> hranici rozpoznávania ¾ud<strong>sk</strong>ého oka. Rov<strong>na</strong>kozvyšova rozlíšenie <strong>na</strong>d 2400 dpi nie je už úèelné. Limitujúcimfaktorom v tomto prípade je aj tlaèové médium.Myslíme si, že v budúcnosti sa súboj tlaèiarní prenesie dooblasti zvyšovania rýchlosti tlaèe hlavne v prípade tlaèiarníurèených do kancelárie. Bude sa to týka rýchlosti pohybovéhoagregátu, ale i spôsobu prenosu obrov<strong>sk</strong>ého množstvaúdajov medzi poèítaèom a tlaèiaròou. Pribudnú aj možnostiv ovládaèi a urèite sa bude zjednodušova obsluha.Pri modeloch do domácnosti budeme svedkami ïalšiehopoklesu ceny. Limitujúcim faktorom bude ce<strong>na</strong> atramentovejnáplne a asi viacero výrobcov bude dodáva <strong>na</strong>jlacnejšietlaèiarne s náplòami s polovièným množstvom atramentu.V oblasti tlaèiarní <strong>na</strong> tlaè fotografií pribudnú modelys integrovanými èítaèkami <strong>na</strong> karty používané v digitálnychfotoaparátoch. Pravdepodobne sa tak objavia modely, ktorébudú schopné tlaèi fotografie bez pomoci poèítaèa. Pôjdeteda o tlaèiarne s vlastným displejom a používate¾<strong>sk</strong>ýmpanelom. Používate¾ tak bude môc vybra tlaèenú fotografiua <strong>na</strong>stavova režim tlaèe bez použitia poèítaèa.Atramentová technológia sa bude uplatòova aj v multifunkènýchzariadeniach, urèených hlavne pre menšiepracovné <strong>sk</strong>upiny.VYHODNOTENIE TESTUTlaèiarne sme vrátili dodávate¾om a nám ostáva ich vyhodnotenie.Po porade v redakcii sme sa tentoraz rozhodli nevyhodnocovapresné poradie testovaných tlaèiarní. Nie jetotiž jednoduché nájs presnú vyhodnocovaciu funkciu,keïže požiadavky používate¾ov sú v tomto segmente rôzne.Niekto môže uprednostòova nižšiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu, inýzase nízke prevádzkové parametre, èas používate¾ov saorientuje <strong>na</strong> maximálnu kvalitu. Aj doplnkové vlastnostitlaèiarní (samostatne vymenite¾né náplne, automatické rozpoznávanietypu papiera, doplnkový softvér, vlastnostiovládaèa, jednoduchos používania) môžu by jazýèkom <strong>na</strong>váhach pri výbere konkrétneho modelu. Pri opisoch tlaèiarnísme sa preto sústredili <strong>na</strong> tieto vlastnosti a <strong>na</strong> rozdiel odminulosti ich už nevyjadrujeme bodovým zi<strong>sk</strong>om.Keïže nie je možné objektívne urèi absolútnychví azov v jednotlivých kategóriách, udelili sme ocenenieTip redakcie tým modelom, ktoré sa nám pri testovanípozdávali <strong>na</strong>jviac. Opakujeme, že každá tlaèiareò z nášhotestu má svoje prednosti a existuje <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> používate¾ov,pre ktorých bude správnym riešením. Odporúèame vámpreto preèíta si opisy tlaèiarní, aby ste <strong>na</strong>šli model, ktorýbude vyhovova práve vám.V prípade kategórie tlaèiarní do domácnosti bolo rozhodovanieasi <strong>na</strong>j ažšie. Nakoniec si toto ocenenie odnášamodel Epson Color Stylus 480. Dôvodom nášho rozhodnutiabola nízka <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong>, malé rozmery tlaèiarnea prekvapivo dobrá kvalita pri tlaèi fotografií. Nevýhodutejto tlaèiarne, ktorou je jej pomalos , by sme v prípadedomáceho používate¾a nehodnotili až tak tragicky. Pokia¾potrebujete vyššiu rýchlos , môže by vhodným riešenímHP De<strong>sk</strong>Jet 840c alebo Xerox DocuPrint M750.O nieèo jednoduchšia je situácia v prípade tlaèiarní dokancelárie. Ocenenie si tu odnáša tlaèiareò Canon S600 zaplné bodové hodnotenie v šiestich kategóriách. Napriektomu, že ide o <strong>na</strong>jdrahšiu tlaèiareò z tejto kategórie, rozhodlisme sa tak z dôvodu nízkych prevádzkových nákladov,vysokej rýchlosti a kvality tlaèe.V prípade tlaèiarní špeciálne urèených <strong>na</strong> tlaè vo fotokvalitesme sa rozhodli pre model Canon S800. Prináša<strong>na</strong>jvyššiu kvalitu fotografickej tlaèe zo všetkých testovanýchtlaèiarní a v tejto oblasti vyniká aj rýchlos ou tlaèe.Vytlaèené fotografie si pod¾a výrobcu udržia farebnústálos 25 rokov. Overili sme si, že výtlaèky z tejto tlaèiarnesú odolné voèi pôsobeniu vonkajšej vlhkosti. Pokia¾vám ide o <strong>na</strong>jnižšiu <strong>na</strong>dobúdaciu cenu tlaèiarne, nezabudnitesi pozrie tlaèiareò Lexmark Z53.Na záver sme sa rozhodli udeli ocenenie Tip redakcie za<strong>na</strong>jväèšiu univerzálnos jej použitia tlaèiarni HP De<strong>sk</strong>Jet960c. Dôvodom je ve¾mi dobrá kvalita tlaèe pri primeranejcene tlaèiarne, jej rýchlos pri tlaèi fotografií, ale aj kancelár<strong>sk</strong>ychdokumentov. Použitý systém <strong>na</strong> automatickúkalibráciu a rozpoznávanie typov tlaèených médií prinášaz<strong>na</strong>èné zjednodušenie obsluhy. Táto tlaèiareò dokáže tlaèive¾mi pekné fotografie <strong>na</strong> širokom spektre médií. Domnievamesa, že táto tlaèiareò svojimi vyrov<strong>na</strong>nými vlastnosamisplní požiadavky <strong>na</strong>jširšieho spektra používate¾ov.Ondrej Macko10/2001 PC REVUE 45


H A R D W A R EHP ScanJet 4400c a 5490ccia, farebný priestor, kontrast a jas), takisto môžetemeni ve¾kos fotografií a vynikajúcou funkciou je tlaèfotografií s maximálnym využitím relatívne drahéhofotografického papiera. Program sa pritom s<strong>na</strong>ží <strong>na</strong> hárokA4 umiestni èo <strong>na</strong>jviac fotografií zvoleného formátu.Základom softvérovej výbavy je HP PrecisionScan Pro3.1, ktorý oproti predchádzajúcim verziám obsahuje automatické<strong>na</strong>stavenie optimálneho rozlíšenia a ve¾kostikópie, ïalej sú tu vo¾by <strong>na</strong> filtrovanie farebných obrázkov.Rov<strong>na</strong>ko sa automaticky rozlišuje typ <strong>sk</strong>enovaného dokumentu(farebné obrázky, text, èiarová grafika). Pod¾a zistenéhotypu sa <strong>na</strong>stavia aj vo¾by <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovanie. V prípadetextu sa použije predvolený jazyk z <strong>na</strong>stavenia operaènéhosystému, prièom slovenèi<strong>na</strong> je podporovaná. V prípade èiarovejgrafiky je výstup vektorového typu, teda zväèšovaním<strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaného obrázka nebude ovplyvnená jeho kvalita.Zároveò je možná aj jednoduchá zme<strong>na</strong> takéhoto typuobrázka. Novinkou je aj priamy zápis <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaných dokumentov<strong>na</strong> CD médium (vyžaduje médium s inkrementálnymprístupom) a pripojený poèítaè.Vynikajúcou vlastnos ou je podpora technológie Drag& Drop v ovládacom programe. Jednoducho ukážete <strong>na</strong>obrázok v prvotnom zobrazení a prenesiete ho <strong>na</strong>pr. doWordu. Rov<strong>na</strong>ko to funguje aj s blokom textu, ktorý takisto¾ahko pretiahnete do Wordu; v tomto prípade fungujesprávne aj rozpoz<strong>na</strong>nie textu v slovenèine.Okrem toho softvérovú výbavu tvorí nástroj <strong>na</strong> správua zdie¾anie fotografií <strong>na</strong> internete a tvorbu osobnýchwebových stránok.Pri <strong>na</strong>šom testovaní sme v prípade <strong>sk</strong>enovania farebnejfotografie 10 × 15 cm do programu Word potrebovali 43 sekúnd(z toho 32 sekúnd trvá štart programu a prvotné zobrazeniepredlohy), prièom program <strong>na</strong>vrhol rozlíšenie 200dpi. Na rozpoz<strong>na</strong>nie textu ve¾kosti A4 do slovenèiny a prenosdo Wordu sme èakali 70 sekúnd a <strong>sk</strong>enovanie vektorovejgrafiky ve¾kosti A4 trvalo 35 sekúnd. Fotografia ve¾kosti10 × 15 cm pri prenose pomocou elektronickej pošty z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lasúbor typu .jpg a jeho ve¾kos bola 18 KB. Eštepoz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme, že zobrazenie prvotného náh¾adu predlohyv <strong>na</strong>šom prípade trvalo 12 sekúnd.HP ScanJet 4400c je jednoduchý <strong>sk</strong>ener, ktorým zí<strong>sk</strong>aterelatívne kvalitné výsledky. Pokia¾ potrebujete <strong>sk</strong>enovapriesvitné materiály, je možné dokúpi príslušnýadaptér. Model HP ScanJet 4470c obsahuje túto súèasštandardne. Tento model tiež obsahuje <strong>na</strong> prednom paneliLCD panel a je tu možnos vo¾by poètu kópií. HPScanJet 4470C je tak urèený <strong>sk</strong>ôr do menších kancelárií.n HP ScanJet 5490cIde o <strong>sk</strong>ener vyššej triedy, ktorého maximálne optickérozlíšenie je 2400 dpi. Je urèený hlavne <strong>na</strong> použitieu nároèného domáceho používate¾a alebo v podniku.O konštrukcii snímacej hlavy, ktorá umožòuje dosiahnutakéto vysoké rozlíšenie, sme podrobne písali v èísle7/2001 pri charakterizovaní <strong>sk</strong>enera HP ScanJet 7450c.Na tomto mieste len v krátkosti pripomeòme, že idevlastne o použitie dvoch samostatných snímacích hláv.Jed<strong>na</strong> pracuje s rozlíšením 600 dpi a druhá obsahujesnímací element pre rozlíšenie 2400 dpi. Týmto riešenímsa dosiahla mimoriadne krátka doba realizácieprvotného náh¾adu <strong>na</strong> <strong>sk</strong>enovaný dokument a <strong>na</strong> druhejstrane možnos <strong>sk</strong>enovania vo vysokom rozlíšení.Rodi<strong>na</strong> HP ScanJet 5400c obsahuje tri modely, <strong>na</strong>jviacvybavený je 5490c. Oproti modelu 4400C je tento radštandardne vybavený bohatým predným panelom sintegrovaným LCD displejom. Model ScanJet 5490c obsahuje<strong>na</strong>vyše aj podávaè originálov s kapacitou 25 listov.Pomocou predného panela je možné v tomto prípadepriamo vybra aplikáciu, do ktorej sa bude originál <strong>sk</strong>enova. Z<strong>na</strong>mená to, že <strong>sk</strong>ener si <strong>na</strong>èíta údaje o všetkýchaplikáciách z pripojeného poèítaèa, do ktorých je možné<strong>sk</strong>enova . Na aktualizáciu zoz<strong>na</strong>mu <strong>na</strong>inštalovanýchaplikácií z pripojeného poèítaèa pritom obsahuje <strong>sk</strong>enersamostatné tlaèidlo. Na prednom paneli sa prvýkrátobjavilo aj tlaèidlo <strong>na</strong> okamžité ukonèenie <strong>sk</strong>enovaciehoprocesu.Ostatné tlaèidlá sú urèené <strong>na</strong> realizáciu bežných èinnostíako v predchádzajúcom prípade. Pri kopírovaní originálovvšak môžete vybera farebné alebo èiernobiele kópie a urèovapoèet kópií. Všetky opisované èinnosti realizujete z prednéhopanela alebo v softvérovom vybavení.My sme <strong>sk</strong>ener používali pri priamom prevode originálovdo programu Microsoft Word, ktorý sme spojili stlaèidlom <strong>na</strong> prednom paneli. Takto sme transformovalifarebné fotografie, èiarovú grafiku i text. Na transformáciufarebnej fotografie s rozmermi 10 × 15 cm smepotrebovali 31 sekúnd, prevod textovej stránky A4 doWordu trval 50 sekúnd. Na <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie vektorovejgrafiky a prenos do Wordu sme èakali 42 sekúnd. Vkaždom prípade program sám <strong>na</strong>stavil všetky vo¾by, mysme vybrali požadované objekty a zvolili cie¾ovú aplikáciu(Microsoft Word). Ešte pripomeòme, že doba realizácieprvotného náh¾adu bola vždy kratšia ako 8 sekúnd.Porov<strong>na</strong>ním s hodnotami z testu <strong>sk</strong>enerov z è. 1/2001zistíme, že ide o vynikajúce výsledky.Testovali sme aj automatický podávaè, ktorým sa <strong>sk</strong>enerv spolupráci s tlaèiaròou a poèítaèom dá využíva ako jednoduchýkopírovací stroj. Na kopírovanie 10 strán v èiernobielomvyhotovení s použitím podávaèa sme potrebovalitakmer štyri minúty. Z<strong>na</strong>mená to, že tento <strong>sk</strong>ener nájdevyužitie <strong>na</strong>jmä pri kopírovaní v podniku v prípade menšiehopoètu kópií, keï sa vám neoplatí prejs ku <strong>sk</strong>utoènejkopírke, umiestnenej v inej kancelárii.n HP ScanJet 4400cTento model predstavuje riešenie predovšetkým predomácnos a urèené je hlavne používate¾ovi citlivému <strong>na</strong>cenu. Vyz<strong>na</strong>èuje sa jednoduchos ou ovládania a okremprenosu papierového originálu do elektronickej formy vpoèítaèi sa môže používa aj <strong>na</strong> kopírovanie v spoluprácis tlaèiaròou.Predný panel <strong>sk</strong>enera obsahuje tlaèidlá <strong>na</strong> <strong>na</strong>jpoužívanejšiefunkcie. Pomocou nich je možné prenies elektronickúpodobu originálu do ovládacieho programu, ïalejodosla <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovaný materiál ako prílohu elektronickejpošty, pomocou poèítaèa ju umiestni <strong>na</strong> webovú stránku,kopírova originál a novinkou je funkcia <strong>na</strong>zvanáPhoto Rescan. Ide o možnos kopírova fotografie pomocouprogramu HP PhotoPrinting, ktorý firma dodáva aj ksvojim fotoaparátom. Základnou úlohou tohto programuje možnos upravi niektoré atribúty fotografie (expozí-Ku <strong>sk</strong>eneru sa dodáva aj adaptér <strong>na</strong> snímanie priesvitnýchpredlôh (diapozitívy alebo negatívne farebnéfotografie). Ide o nový typ, s ktorým sa oproti minulostiove¾a jednoduchšie manipuluje. Navyše môžete <strong>sk</strong>enova<strong>na</strong>raz viac diapozitívov alebo fotografií. Pri <strong>na</strong>šom testetrvalo <strong>na</strong><strong>sk</strong>enovanie jedného diapozitívu s maximálnymrozlíšením 2400 dpi dve a trištvrte minúty. Výslednýsúbor mal kapacitu 21,1 MB a pri jeho zobrazení bolomožné sledova aj <strong>na</strong>jjemnejšie detaily originálu.Ce<strong>na</strong> (bez DPH):HP ScanJet 4400: 4999 Sk,HP ScanJet 4470: 6999 SkHP ScanJet 5400: 8999 SkHP ScanJet 5470: 11 399 SkHP ScanJet 5490: 17 399 SkZáruka: 1 rokZapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTechnické parametre pod¾a výrobcuHP ScanJet 4400cMaximálne optické rozlíšenie: 1200 × 1200 dpiRozhranie: USB a paralelnéBitová håbka: 48-bitováOperaèný systém: Microsoft Windows 95 (len pre paralelné rozhranie),Windows 98, 2000, Me, Mac 8.5 (len USB)Minimálne hardvérové požiadavky: poèítaè s procesorom Pentium 166 MHz,64 MB RAM, mechanika CD-ROM, 90 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciuRozmery <strong>sk</strong>enovaného dokumentu: 216 × 297 mmRozmery (š × h × v): 305 × 505 × 72 mmHmotnos : 2,9 kgHP ScanJet 5490cMaximálne optické rozlíšenie: 2400 × 2400 dpiRozhranie: USB a paralelnéBitová håbka: 48-bitováAutomatický podávaè: max. kapacita 25 listov, rýchlos 7 str./min.Operaèný systém: Microsoft Windows 95 (len pre paralelné rozhranie),Windows 98, 2000, Me, Mac 8.5 (len USB)Minimálne hardvérové požiadavky: poèítaè s procesorom Pentium 90 MHz,32 MB RAM, mechanika CD-ROM, 90 MB vo¾ného priestoru <strong>na</strong> inštaláciuRozmery <strong>sk</strong>enovaného dokumentu: 216 × 297 mmRozmery (š × h × v): 330 × 572 × 103 mmHmotnos : 4 kg46 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ELevel Image TankV èase, keï ve¾kosti súborov rastú doslova raketovým tempom,<strong>na</strong>rastá aj potreba ukladacieho priestoru, výrobcoviadigitálnych fotoaparátov v prevažnej väèšine k svojim výrobkomdodávajú pamä ové médiá, ktoré s ažkos amistaèia <strong>na</strong> bežnú prácu (èasto ani to nie). Aj preto vzniklozaujímavé zariadenie, ktoré vám predstavíme.KONCEPCIA PRÍSTROJA. Na prvý poh¾ad nenápadnáškatu¾ka je zaujímavá nielen svojím obsahom, ale ajkoncepciou. Prístroj totiž kombinuje èítaèku pamä ovýchkariet s pevným di<strong>sk</strong>om, ktorý je možné prostredníctvomrozhrania USB pripoji k poèítaèu. Z technického h¾adi<strong>sk</strong>aide o návrat externých pevných di<strong>sk</strong>ov. Pri nedávnom s a-hovaní redakcie sme <strong>na</strong>šli takéto zariadenie s kapacitou40 MB(!), ktoré sa pripájalo k poèítaèu prostredníctvom paralelnéhoportu, pochopite¾ne, Image Tank je vybavený modernejšímrozhraním a doplnené o dvojicu èítaèiek pamä o-vých kariet. Úlohou tohto zariadenia je po<strong>sk</strong>ytnú dostatokmiesta <strong>na</strong> uloženie digitálnych fotografií pre používate¾ov,ktorí potrebujú <strong>na</strong> svojich cestách fotografova , pritom sosebou nenosia notebook, prípadne vyžadujú vyššiu mobilitu,než im je schopná po<strong>sk</strong>ytnú kombinácia notebook – digitálnyfotoaparát.DODÁVKA. V škatuli sa okrem prístroja <strong>na</strong>chádza struènýnávod <strong>na</strong> použitie a príslušenstvo, ktoré predstavujekábel USB (z konektora použitého <strong>na</strong> Image Tanku „cíti “, žesa minimálne uvažovalo aj o paralelnom porte), sie ový <strong>na</strong>pájaèa špeciálny kábel <strong>na</strong> pripojenie do autozapa¾ovaèa. Nedámi, aby som <strong>na</strong> tomto mieste nepochválil výrobcu. Kýmväèši<strong>na</strong> výrobcov mobilných zariadení dodáva <strong>na</strong>pájaèe pripojite¾nék automobilovej sieti ako doplnkovú výbavu (zanemalý príplatok), v prípade tohto zariadenia ho dostanetev základnej výbave. Výrobca vtipne minimalizoval poèetdodávaných komponentov (každý zabudnutý kábel môžeby <strong>na</strong> cestách pohromou), <strong>na</strong> prepojenie sie ového <strong>na</strong>pájaèas Image Tankom totiž slúži rov<strong>na</strong>ký kábel ako <strong>na</strong> pripojenieImage Tanku k autozapa¾ovaèu.KONŠTRUKCIA. Základom Image Tanku je pevnýdi<strong>sk</strong>, používaný bežne v notebookoch (2,5"), ktorý mal vprípade <strong>na</strong>mi testovaného modelu kapacitu 9,1 GB (dostupnésú aj varianty s 5,20 a 30 GB). Tento je doplnenýdvojicou èítaèiek pamä ových kariet (pre Compact Flash aSmart Media), ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v prednom paneliprístroja. V ¾avom boku je konektor umožòujúci pripojeniek poèítaèu a <strong>na</strong>pájaciemu zdroju.OVLÁDANIE. Už som spomenul, že prístroj je možnévyužíva dvoma spôsobmi: buï ako „zásobník“ pre digitálnefotografie (alebo MP3 súbory), alebo ako klasický externýpevný di<strong>sk</strong> (dobré riešenie pre majite¾ov notebookov). Akbudete prístroj používa <strong>na</strong> cestách v spojení s digitálnymfotoaparátom, oceníte to, èo z tohto prístroja robí ve¾mi nenároènézariadenie. Celý proces „u<strong>sk</strong>ladnenia“ digitálnychfotografií totiž spoèíva vo vložení pamä ovej karty do príslušnejèítaèky, zapnutí prístroja (tlaèidlo ON/OFF). Prístrojdeteguje typ vloženej karty (<strong>na</strong> LCD displeji sa rozsvieti grafickýsymbol pre pevný di<strong>sk</strong> a symbol vami vloženej karty).Digitálny fotoalbum èi „<strong>sk</strong>lad“ pre digitálne fotografie, tosú <strong>na</strong>jvýstižnejšie pomenovania pre Image Tank, ktorýs kapacitou 9 GB po<strong>sk</strong>ytne dostatok priestoru aj <strong>na</strong> dlhšípobyt mimo civilizácie, spojený s náruživým zí<strong>sk</strong>avanímdigitálnych fotografií. Navyše je tu možnos využi ho ajako externý pevný di<strong>sk</strong>.C H A R A K T E R I S T I K AV tomto štádiu je prístroj pripravený <strong>na</strong> „kopírovanie“ obsahuvloženej karty, staèí stlaèi tlaèidlo SM alebo CF (pod¾atypu vloženej karty). Prístroj automaticky vytvorí v hlavnomadresári pevného di<strong>sk</strong>u nový adresár a doò prekopírujeobsah karty. V priebehu kopírovania je používate¾ informovanýo stave „prenosu“ údajov blikaním grafických symbolovpevného di<strong>sk</strong>u, pamä ovej karty, blikaním LED diódysig<strong>na</strong>lizujúcej èinnos pevného di<strong>sk</strong>u a zobrazovaním priebehukopírovania. Po ukonèení kopírovania je možné vytiahnupamä ovú kartu a vypnú prístroj. Po príchode z terénustaèí pripoji Image Tank k poèítaèu prostredníctvomkábla USB, <strong>na</strong>inštalova ovládaè a prekopírova obsah di<strong>sk</strong>u(Image Tank je v systéme rozpoz<strong>na</strong>ný ako výmenný di<strong>sk</strong>) <strong>na</strong>di<strong>sk</strong> poèítaèa, prípadne si priamo z neho fotografie prezrie .V prípade spolupráce s poèítaèom je Image Tank možnépoužíva aj <strong>na</strong> prenos väèších balíkov údajov medzi viacerýmipracovi<strong>sk</strong>ami èi domovom a prácou.ENERGIA. Možno vám pri Image Tanku chýba to, èomne – možnos používa ho priamo v teréne. Pre takýto prípadje k dispozícii modul Hi-Power, ktorý môžete využinielen v spojení s Image Tankom, ale aj digitálnym fotoaparátom.Zariadenie som v priebehu testovania bez problémov„od<strong>sk</strong>úšal“ s Minoltou Dimage7, Olympus C4040 iC200. Hi-Power tvorí LiIon batéria (7,2 V, 2000 mAh), prepojovacíkáblik (batéria – <strong>na</strong>pájané zariadenie), kožené puzdro,ktoré je možné nosi <strong>na</strong> opa<strong>sk</strong>u, a <strong>na</strong>bíjaèka, ktorá umožòuje<strong>na</strong>bíjanie tak z elektrorozvodnej siete, ako aj z autozapa¾ovaèa.Batéria po<strong>sk</strong>ytuje dostatok energie nielen <strong>na</strong> bežnúprácu v spojení s Image Tankom v teréne, ale aj <strong>na</strong> jeho<strong>na</strong>pájanie pri jeho využívaní v úlohe externého di<strong>sk</strong>unotebooku. V priebehu testovania batéria bez problémov„udržala“ Image Tank v tomto režime prevádzky viac akoštyri hodiny. Nabíjanie úplne vybitej batérie trvalo 2 hodiny.V ponuke je už aj lacnejší variant s NiMH batériou.ZÁVER. Keï mi ponúkli zapožièanie tohto zariadenia,doslova som èakal, kedy sa objaví <strong>na</strong> mojom redakènomstole. Ponúkalo totiž zaujímavé riešenie pomerne èastéhoproblému, <strong>na</strong>vyše má ambíciu zaplni medzeru, ktorá <strong>na</strong>trhu vznikla po externých pevných di<strong>sk</strong>och, ktoré sú priamymipredkami tohto zariadenia. Pokia¾ ide o funkènostohto zariadenia, a to tak v úlohe „<strong>sk</strong>ladu“ <strong>na</strong> digitálne fotografie,ako aj v úlohe externého di<strong>sk</strong>u, niet mu èo vyèíta .Navyše je zariadenie nenároèné <strong>na</strong> obsluhu a s modulomHi-Power použite¾né kdeko¾vek. Pri kopírovaní obsahu pamäových kariet i pri používaní v úlohe externého di<strong>sk</strong>u siImage Tank poèí<strong>na</strong>l viac ako dobre. Pochopite¾ne, v porov<strong>na</strong>nís interným di<strong>sk</strong>om poèítaèa je pomalší, uvidíme, akodlho bude výrobcovi trva , kým sa <strong>na</strong> trhu objaví aj variants rýchlejším rozhraním USB 2.0. Jediným „problémom“ prijeho presadzovaní sa <strong>na</strong> trhu môže by ce<strong>na</strong>. Na druhej stranesi <strong>sk</strong>úste spoèíta , <strong>na</strong> ko¾ko by vás rov<strong>na</strong>ká kapacita vyšla,keby ste sa chceli „zásobi “ pamä ovými kartami.Hodnotenie:J UniverzálnosJ KapacitaJ OvládanieL Vlastné <strong>na</strong>pájanieCeny:Image Tank: 21 130 Sk (bez DPH) 25 990 Sk (s DPH)Hi-Power: 3658 Sk (bez DPH) 4500 Sk (s DPH)Zapožièal: SunteqPeter Orvi<strong>sk</strong>ýBatéria48 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R ET E C H N I C K É P R E D S T A V E N I ETally T7012CFTento model predstavuje tlaèiareò urèenú predovšetkým <strong>na</strong>kontinuálnu tlaè dokumentov pri nízkych prevádzkovýchnákladoch. Tlaèiareò tlaèí <strong>na</strong> rolku papiera, ktorá je umiestnenáv špeciálnom držiaku. Výrobca odporúèa tlaèiareòpredovšetkým pre organizácie, ktoré tlaèia spojité dokumenty.Môžu to by protokoly, správy, využije sa <strong>na</strong>pr. vpriemysle pri tlaèi z diagnostických prístrojov, v laboratóriách,nemocniciach, <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>ách a pod. Treba upozorni ,že dokumenty sa z dôvodu použitého princípu tlaèe vytlaèialen v origináli. Tlaèiareò používa atramentový princíptlaèe, prièom výstup je v tomto prípade len èiernobiely.Použitý atrament je vodostály. K poèítaèu sa pripája pomocouparalelného rozhrania, v doplnkovom vybavení je ajsériové rozhranie. Z dôvodu zabezpeèenia èo <strong>na</strong>jvyššejspo¾ahlivosti tlaèe mechanizmus používa dve tlaèové hlavy.Na tlaè sa však používa len jed<strong>na</strong> z nich. Pokia¾ sa spotrebujeatrament v jednej z tlaèových hláv, zaène sa používadruhá a tento stav sa sig<strong>na</strong>lizuje obsluhe. Pri výmene sapoužívate¾ovi sprístupòuje len spotrebovaná hlava.Ovládanie tlaèiarne sa vykonáva pomocou kombináciestlaèenia dvoch tlaèidiel, sig<strong>na</strong>lizaèná dióda oz<strong>na</strong>muje pripravenos<strong>na</strong> tlaè. Kombináciu stlaèenia tlaèidiel trebazisti v manuáli. Tlaèiareò sa dá použi v dvoch rôznychpolohách – <strong>na</strong>stojato a <strong>na</strong>ležato.K tlaèiarni sa dodáva len konfiguraèný program urèenýdo prostredia DOS. Predpokladá sa, že ovládaè tlaèiarnebude súèas ou aplikácie, z ktorej sa bude tlaèi .My sme tlaèiareò <strong>sk</strong>úšali v prostredí operaèného systémuWindows, prièom sme použili ovládaè k inej tlaèiarniod firmy Tally. Pri opakovanej tlaèi sme dosiahli rýchlosokolo 7,8 strany za minútu, prièom sme tlaèili 50 strán.Výhodou je, že vytlaèený papier sa samostatne ne<strong>sk</strong>rúti atlaèiareò obsahuje aj zariadenie <strong>na</strong> jednoduché odtrhnutiepapiera. Na druhej strane by hlavne v priemyselných aplikáciáchbolo možno úèelné použi aj zariadenie, ktoré by<strong>na</strong>motávalo vytlaèený papier spä <strong>na</strong> rolku. Vytlaèený text<strong>sk</strong>utoène èiastoène odoláva vplyvu vlhkosti a text je dobreèitate¾ný.Technické údaje pod¾a výrobcuOdporúèaný objem tlaèe: 4000 strán mesaèneRýchlos tlaèe: 10 strán za minútuPrincíp tlaèe: BubbleJet, dve monochromatické tlaèové hlavyRozlíšenie: 300 dpi pri tlaèi v prostredí DOS, 600 dpi pri tlaèi v prostredíWindowsMaximál<strong>na</strong> šírka rolky papiera: 215 mmEmulácia: PCL III+Použitie v prostredí: DOS a Windows 95/98Hmotnos : 6 kgCe<strong>na</strong> tlaèiarne: 25 568 Sk bez DPHTlaèová hlava jednorazová: ce<strong>na</strong> 1465 Sk bez DPH, výdrž 1050 stránPrevádzkové náklady (bez ceny papiera a el. energie): 1465/1050 =1,40 Sk <strong>na</strong> stranu pri pokrytí 5 %Rolka papiera: 362 Sk bez DPHZapožièal: Tecomprint, s. r. o., <strong>www</strong>.tecomprint.<strong>sk</strong>T E C H N I C K É P R E D S T A V E N I EGSM brá<strong>na</strong> MobilGate ISDN TwinDualZariadenie je urèené <strong>na</strong> pripojenie k ústredni ISDN avyužitie nájde predovšetkým v podnikovom <strong>na</strong>sadení.Jeho hlavnou úlohou je automatické presmerovanieodchádzajúcich hovorov do GSM siete s využitím služiebmobilných operátorov. Je všeobecne známe, žepokia¾ voláte do mobilnej siete s využitím pevnej linky,zaplatíte vyššie poplatky, ako by to bolo pri volaní zmobilu. MobilGate ISDN Twin Dual zabezpeèí, že volaniesa bude realizova s minimálnymi možnými poplatkami.Umožòuje totiž použitie dvoch SIM kariet. To v sloven<strong>sk</strong>ýchpodmienkach z<strong>na</strong>mená, že môžete využislužby obidvoch operátorov. Aktuál<strong>na</strong> verzia GSM bránydokáže rozlišova volaný smer a pod¾a neho vyberapríslušného operátora. Zabudované softvérové vybaveniedokáže zis ova informáciu o poplatku za každý realizovanýhovor, prièom vychádza z dåžky hovoru a údajovplatných pre použitú sie GSM. Existuje celý systémpoèítania poplatkov, pre používate¾ov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u jedôležité, že môžete použi systém platný pre GlobtelGSM i EuroTel (ten je matematicky trochu komplikovanejší).Systém výberu modulu GSM tiež umožòuje prioritnepoužíva jeden GSM modul, èo je výhodné, ak máteprogramy s rozliènými limitmi.MobilGate ISDN sa pripája <strong>na</strong> štandardný výstupISDN poboèkovej telefónnej ústredne a v jednom okamihudokáže prenáša dva hovory súèasne.Nastavenie modulu sa vykonáva pomocou poèítaèav spojení pomocou sériového kábla. MobilGate ISDNv predvolenom režime pracuje tak, že volajúcemu saprehrá výzva o možnosti voli poboèkové linky alebopoèka <strong>na</strong> spojenie s operátorkou. Uvedená výzva sa dá<strong>na</strong>hovori pomocou telefónu ISDN alebo pomocou súborutypu .Wav. Takisto je možné <strong>na</strong>stavi priame spojenies operátorkou. Pre 100 vybraných telefónnych èísel saïalej dá <strong>na</strong>stavi priame prepojenie <strong>na</strong> poboèkové linky(s využitím služby CLIP). Zaujímavá môže by aj funkcia<strong>na</strong> povolenie príjmu len vybranej <strong>sk</strong>upiny volajúcich.Pri odchádzajúcich hovoroch patrí k <strong>na</strong>jzaujímavejšímfunkciám podpora smerovania pod¾a volanéhoèísla. Tu si môžete <strong>na</strong>stavi tabu¾ku volaných smerov apod¾a nich vybera použitý modul GSM. Existuje variant,keï sa pre vybrané èíslo použije výhradne vybranýmodul. Vtedy sa pri obsadenom module hovor neu<strong>sk</strong>utoèní.Takisto je možné <strong>na</strong>stavi pre èíslo prioritnýmodul, pokia¾ je však obsadený, je možné vybra druhýmodul. Koneène pre vybrané èísla je možné úplne zamedzispojovanie hovoru (výhodné <strong>na</strong>pr. pre audiotextovéèísla).Vcelku je GSM MobileGate ISDN zariadenie, ktorého<strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> je vyššia. V podnikovom <strong>na</strong>sadení savšak táto suma èo<strong>sk</strong>oro vráti v menších poplatkoch.Výhodou zariadenia je prepracované softvérové vybavenieumožòujúce presné rozpoèítavanie nákladov, ako ipokroèilý systém <strong>na</strong> výber príslušného modulu GSM.Pokia¾ použijete SIM karty obidvoch sloven<strong>sk</strong>ých operátorov,môžete telefonova pomocou tohto modulu za<strong>na</strong>jnižšie možné poplatky.Technické parametreGSM moduly: 900/1800 MHzIndikácia prevádzkových stavov: 2 × 3 LEDRozhranie ISDN: S0 v režime NT alebo TE, sig<strong>na</strong>lizácia DSS1Úvodná výzva: dåžka max. 18 sekúndNapájanie: externý zdroj 15 VRozmery (v × š × h): 206 × 102 ×60 mm, možnos spájaniamodulov do 19“ rackuHmotnos : 0,9 kgCe<strong>na</strong>: 66 990 Sk bez DPHDodávate¾: SUNTEQ, Prievidza, <strong>www</strong>.sunteq.<strong>sk</strong>Výrobca: TENcom, ÈR, <strong>www</strong>.tencom.cz50 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R EOlympus Camedia C-4040ZoomOlympus <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu dominuje tak šírkouponuky, vyjadrenou poètom predávanýchmodelov, ponukou doplnkového vybavenia,ako aj poètom predaných prístrojov.Podobne ako iní výrobcovia aj Olympuszaèal v priebehu leta dodáva prvé modelydigitálnych fotoaparátov so štvormiliónovýmsnímaèom. Podobne ako v prípadeiných noviniek aj tentoraz si Olympus <strong>na</strong>debut „vybral“ kompakt strednej triedy.DODÁVKA. Ako je pri modeloch spomí<strong>na</strong>néhoradu zvyèajné, Olympus dodávaokrem fotoaparátu pamä ovú kartu Smart-Media s kapacitou 16 MB (<strong>na</strong> prístroj tohtotypu je to nepostaèujúca kapacita), dvojiculítiových èlánkov, káble (USB a video),dia¾kový ovládaè, remienok, krytku objektívu,príruèku používate¾a (aj v elektronickejverzii), katalóg príslušenstva a záruènúkartu. Programové vybavenie je dodávané<strong>na</strong> dvoch CD-ROM nosièoch a pri tomtomodeli ho tvoria programy Camedia Mastervo verzii 2.5 a Camedia Suite.KONŠTRUKCIA. Aj keï je CamediaC-4040Zoom ve¾mi podobná svojim predchodcom,líši sa od nich. Pokia¾ ide o ovládanie,C-4040 je „krížencom“, rozmiestnenieprvkov totiž zdedila po predchodcoch,grafické vyhotovenie menu má svoj pôvod vnižšej kategórii (C-1, C-100, C-200). Objektívdisponuje trojnásobným optickým zoomoma výnimoènou svetelnos ou (F1,8). Aj nováVýrobca / TypOlympus / Camedia C-4040ZoomOhni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> 35÷105 mm / F1,8Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie 20 cm/ 20 cmOptický/digitálny zoom 3× / 2,5×Ochra<strong>na</strong> objektívuKrytkaBle<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektori / 5 / kTyp snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 4,1Rozlíšenia 3200 × 2400, 2861 × 2112, 2272 × 1704,2048 × 1563, 1600 × 1200, 1280 × 960,1024 × 768, 640 × 480, 320 × 240Stupne kompresie/bez kompresie4 / lOptický h¾adáèik/s korekcioul / lLCD/výklopný/otoèný1,8" / l / lStavový displejlRozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / lVnútorná pamälPodporované médiá – CF/SM/MS/SDl / l / l / lMikrofónlRozmery (mm) 109,5 × 76,4 × 69,6Hmotnos (bez batérií/s batériami v gramoch) 320 / 420Preddefinované režimy expozícielManuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3Priorita Clony/Èasu/Nezávislel / l / lVyváženie bielej – preddefinované/ruène 4 / 2Nastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400Kontinuálne fotenielDávka s rôznou expozíciou3, 5 (0,3 ÷ 1 EV)Hlasový komentár snímok (dåžka)lVideoklipy/So zvukoml / lZväèšenie pri prezeraní 4 (krok 0,5)Špeciálne funkcielDodaná pamä /Typ média/KapacitaSM / 16 MBBatérie (v dodávke/volite¾ne)Lítiové / LiIonZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkal / lKábleUSB, videoSoftvérCamedia Master 2.5, Camedia SuiteInéDia¾kové ovládanieOlympus Camedia C-4040Zoom –pokraèovate¾ rodu digitálnych kompaktovstrednej triedy tejto z<strong>na</strong>èky s prvkomCCD so 4 miliónmi bodov, kvalitnýmobjektívom s 3× zoomom, vysokousvetelnos ou a preh¾adným „jednoruèným“ovládaním.C H A R A K T E R I S T I K ACamedia podobne ako jej predchodcoviadoko<strong>na</strong>le sadne do ruky, tento pocit ešteviac zvýrazòuje ovládanie prístroja.OVLÁDANIE. V porov<strong>na</strong>ní so staršímimodelmi je ovládanie z „mechanickej“stránky takmer totožné a po istom „zácviku“sa dá zvládnu aj jednou rukou. Výraznézmeny sa však udiali v prípade grafickéhomenu. Už som spomenul, že C-4040Zoom sav tejto oblasti „podobá“ <strong>na</strong> nižšie modely aosobne <strong>na</strong> tom nevidím niè zlé, zvýšila satým zrozumite¾nos ovládania prístroja.Vstup k jednotlivým <strong>na</strong>staveniam je zozákladného menu možné realizova štyrmispôsobmi (Drive, Mode menu, vyváženie bieleja <strong>na</strong>stavenie rozlíšenia), prostredníctvomtrojice z nich sa používate¾ dostávapriamo k <strong>na</strong>staveniu <strong>na</strong>jèastejšie menenýchparametrov, prièom v základnom <strong>na</strong>staveníprístroja si môžete štandardné <strong>na</strong>staveniazmeni . Rov<strong>na</strong>ko je možné preprogramovavýz<strong>na</strong>m používate¾<strong>sk</strong>ého klávesu. Myslím,že v Olympuse sa zaèali vážne zaobera ajštruktúrou menu, ktorá sa stáva preh¾adnejšou,èo robí prístroj prijate¾nejším aj prezaèiatoèníkov.MOŽNOSTI PRÍSTROJA. Keï somv predošlej èasti spomí<strong>na</strong>l zaèiatoèníkov,nemusíte sa bá , C-4040Zoom uspokojí ajpokroèilých fotografov, ktorým ponúka klasickémožnosti manuálnych režimov. Exponovanésnímky je možné uklada vo viacerýchrozlíšeniach a formátoch, podporovanýje tak JPEG, ako aj TIFF, bohužia¾, podobneako pri modeli Sony chýba RAW.Skutoènou raritou tohto prístroja je možnoszí<strong>sk</strong>a obrázky vo formáte TIFF vo všetkýchpodporovaných rozlíšeniach, je totižzvyèajné, že tento formát býva podporovanýiba pri <strong>na</strong>jvyšších rozlíšeniach. Vo formáteJPEG sú k dispozícii štyri režimyzáz<strong>na</strong>mu – SHQ, HQ, SQ1 a SQ2. Prvé dva salíšia použitým stupòom kompresie a umožòujúukladanie snímok v rov<strong>na</strong>kom rozlíšení,ako je maximálne rozlíšenie pre TIFF.Okrem neho si môžete vybra ešte z dvojicerozlíšení „over size“ (3200 × 2400 a 2861× 2112), ktoré sú zí<strong>sk</strong>ané interpoláciou.Posledné dva režimy ukladajúce snímky doformátu JPEG, SQ1 umožòujú aj <strong>na</strong>staveniestupòa kompresie v dvoch krokoch. Samozrejmosou je podpora záz<strong>na</strong>mu zvukovéhokomentára snímok i záz<strong>na</strong>mu videa. Ten jerealizovaný vo formáte MPEG (rozlíšenia320 × 240 alebo 160 × 112). Okrem samozrejmostí,ako sú bohaté možnosti <strong>na</strong>stavovaniapodmienok fotografovania, prepracovanýrežim auto bracketing, ktorý <strong>na</strong> rozdielod konkurencie umožòuje exponovanielen trojicu, ale aj päticu snímok (prièomkrok zmeny expozície je v rozsahu 0,3 ÷ 1EV), disponuje prístroj <strong>na</strong>stavením bielejpomocou expozície bieleho pozadia, ale ajupravením modrej, prípadne èervenej zložky.Jedineènou špecialitou je regulácia ostreniaa kontrastu (±5), prostredníctvom ktorýchje možné upravi vlastnosti prístrojapri snímaní v extrémnych podmienkach (fotografovaniev tieni, <strong>na</strong> prudkom svetle...).KVALITA SNÍMOK. Kvalitný objektív,snímaè s vysokým rozlíšením, slušnáautomatika, podpora manuálnych režimov,to je zoz<strong>na</strong>m prvkov, ktoré sa podie¾ajú<strong>na</strong> harmónii, ktorou je výsledný obraz. Vprípade C-4040Zoom disponuje objektívdostatoènou svetlos ou, èo umožòuje pracovas kratšími expoziènými èasmi, rov<strong>na</strong>koako zí<strong>sk</strong>a kvalitné snímky aj zahorších svetelných podmienok. Nasnímkach exponovaných týmto modelomani za horších svetelných podmienoka pri <strong>na</strong>stavení vyššejcitlivosti nebolo badate¾névýrazné zvýšenieúrovne šumu. O možnostiachzí<strong>sk</strong>ania tlaèenýchvýstupov bez zvyškuplatí to, èo sme <strong>na</strong>písaliv recenzii fotoaparátuSony DSC-S85.ZÁVER. Predchodcoviamodelu C-4040Zoomboli úspešní. Pod¾a toho, èosme z fotoaparátu v priebehutestovania dostali, má ajtento model ve¾kú šancu presadisa <strong>na</strong> trhu rov<strong>na</strong>ko ako jeho predchodcovia.V priebehu testovania smeC-4040Zoom preverili v rôznych podmienkach,s jeho prácou sme boli spokojní. Azdajediné, èo je možné tomuto prístroju vyèíta, je prítomnos iba 16 MB pamä ovejkarty (bohužia¾, to je v tejto kategórii fotoaparátovštandard). Drobné zlepšenie by simožno zaslúžil režim makro, presnejšieposun minimálnej hranice, z ktorej je možnés prístrojom urobi v tomto režime fotografiu.Je sympatické, že aj <strong>na</strong>priek úspešnostistarších modelov nejde Olympus cestoujednoduchého zvyšovania rozlíšenia snímaciehoprvku, ale pracuje aj <strong>na</strong> zlepšovanímenu, a to <strong>na</strong>jmä v oblasti jednoduchostiovládania èi pridávania nových funkcií.Hodnotenie:J OvládanieJ TIFF vo viacerých rozlíšeniachL Nepodporuje RAWL 16 MB kartaCe<strong>na</strong>: 53 990 Sk (bez DPH) 67 409 Sk (s DPH)Zapožièal: Olympus C&SPeter Orvi<strong>sk</strong>ý10/2001 PC REVUE 51


H A R D W A R ESony DSC-S85Výrobcovia digitálnych fotoaparátov v tomtoroku útoèia <strong>na</strong> všetkých frontoch. Na jednejstrane je badate¾ný výrazný nárast záujmuo „lacné“ modely, <strong>na</strong> druhej sa dvíha rozlíšeniek hodnotám, o ktorých sme eštepred pár mesiacmi mohli iba sníva . Doslovaofenzíva v oblasti digitálnych fotoaparátovs vysokým rozlíšením <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu vypuklazaèiatkom prázdnin, vtedy sa <strong>na</strong> náštrh dostal prvý fotoaparát so snímaèom so 4miliónmi bodov. Možno už tušíte, že týmprelomom bol práve recenzovaný prístrojCyber-shot DSC-S85. Zdá sa, že Sony to sosvojím útokom <strong>na</strong> prvú prieèku medzi dodávate¾midigitálnych fotoaparátov myslívážne.DODÁVKA. V spoloènosti Sony smesi pri vyšších modeloch zvykli <strong>na</strong> bohatšiuvýbavu a i<strong>na</strong>k to nebolo ani v prípade tejtonovinky. Okrem fotoaparátu dostane používate¾pamä ové médium Memory Stick <strong>sk</strong>apacitou iba 16 MB, batériu InfoLithium(7,2 V 1200 mAh), <strong>na</strong>pájací zdroj, ktorý,samozrejme, slúži aj ako <strong>na</strong>bíjaèka, programovévybavenie (ovládaè, PhotoSuite, VideoSuitea VideoWave), káble (USB a video),remienok, krytku objektívu, príruèku používate¾a(aj v elektronickej verzii).KONŠTRUKCIA. Èo sa týka konštrukcienového Cyber-shotu, ide o nieèo medzizrkadlovkou a kompaktom. Jeho srdcomje snímací prvok so 4,13 miliónom snímacíchbodov, ktorý je „doplnený“ pre SonyNový tromf v rukách spoloènosti Sony <strong>na</strong> ceste za „dobytím“ trhu s digitálnymi fotoaparátmi– Cyber-shot DSC-S85. Jeho prednos ami sú CCD snímaè so 4 miliónmi bodov,výborné vlastnosti v režime makro, jednoduché ovládanie a ce<strong>na</strong>.C H A R A K T E R I S T I K Auž klasickým objektívom Carl-Zeiss. Tendisponuje 3× transfokátorom a jehoohni<strong>sk</strong>ové vzdialenosti zodpovedajú objektívus rozsahom 34 ÷ 102 mm pre klasický35 mm film. Na dobrej úrovni je ajjeho svetelnos . Vyhotovenie prístrojabudí už <strong>na</strong> prvý poh¾ad dojem dostatoènejrobustnosti. Ten nepokazila ani <strong>sk</strong>utoènos, že puzdro je vyrobené z plastu.Po<strong>sk</strong>ytuje totiž prístroju dostatoènúochranu. Z dizajnér<strong>sk</strong>eho poh¾adu pôsobípríjemne použitie èiernej farby, rov<strong>na</strong>koako celková koncepcia prístroja, ktorý<strong>sk</strong>velo sadne do ruky. Podobne sa možnovyjadri aj o jeho ovládaní. LCD displejnepatrí k <strong>na</strong>jväèším, je rov<strong>na</strong>ký ako vprípade DSC-P1. Tlaèidlo reset je ibazriedka používané <strong>na</strong> digitálnych fotoaparátoch.OVLÁDANIE. S oh¾adom <strong>na</strong> rozmiestnenieovládacích prvkov, ako aj <strong>na</strong> legendárnemenu, ktoré digitálne fotoaparátytejto z<strong>na</strong>èky „zdedili“ po videokamerách,je zrejmé, že používate¾ má všetko potrebné<strong>na</strong> dosah ruky (èi <strong>sk</strong>ôr prsta). Okrembežných <strong>na</strong>stavení, dostupných pomocoumenu, je výborne vyriešené sprístupnenieniektorých funkcií prostredníctvom ovládaèapoužívaného <strong>na</strong> pohyb v menu. Totoriešenie robí prístroj „pohotovejším“.MOŽNOSTI PRÍSTROJA. Aj <strong>na</strong>priektomu, že digitálne fotoaparáty súvybavované približne rov<strong>na</strong>kými funkciami,nedá mi nespomenú , že prístrojumožòuje okrem bežnej expozície snímokaj expozíciu dávky snímok (až 3 za sekundu),expozíciu snímok v režime auto bracketing,v ktorom prístroj umožòuje zí<strong>sk</strong>adanú snímku s tromi <strong>na</strong>staveniamiexpozíce, prièom je možné <strong>na</strong>stavi „odstup“týchto hodnôt. Silnou zbraòou digitálnychfotoaparátov Sony je aj podporasnímania videosekvencií a tento modelnie je výnimkou. Okrem záz<strong>na</strong>mu videavo formáte MPEG (rozlíšenia 320 × 240alebo 160 × 112) umožòuje DSC-S85 aj vytváranie„klipov“ z jednotlivých snímokvo formáte GIF (rozlíšenia 160 × 120 a 80× 72). Úplnou raritou je možnos „strihania“súborov MPEG priamo digitálnymfotoaparátom. V prípade snímania fotografiíje samozrejmos ou podpora formátovTIFF a JPEG, špecialitou sú režimyText a E-mail.KVALITA SNÍMOK. Priznám sa, žeod Sony DSC-S85 som oèakával ve¾a. Napokonbol to prvý „pravý“ štvormegapixelovýfotoaparát, ktorý som testoval. Cybershotne<strong>sk</strong>lamal a dokázal, že z tohto typuprístroja si bez <strong>na</strong>jmenších rozpakov môžetedopria tlaèené výstupy vo formáte A4aj z fotografií pôvodne uložených vo formáteJPEG. Zo súborov typu TIFF si s troškou52 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R Eodvahy, dobrou tlaèiaròou a <strong>na</strong>ozaj kvalitnýmzáberom môžete trúfnu aj <strong>na</strong> plagátvo formáte A3! V tomto smere ma mrzí, žeprístroj nepodporuje ukladanie snímok aj v„surovom“ formáte RAW.Pokia¾ ide o kvality prístroja z fotografickéhopoh¾adu, pri dobrom osvetlení, prípadnespoloène so zabudovaným ble<strong>sk</strong>om simôžete trúfnu <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong> všetko. Priaznivcimakrofotografie ocenia rozsah v režimemakro, ktorý sa zaèí<strong>na</strong> <strong>na</strong> 4 cm a s ktorýmsa mi podarilo nieko¾ko výborných záberov(pozrie si ich môžete <strong>na</strong> CD i v „galérii“<strong>na</strong> <strong>na</strong>šom webe). Mierne problémy máprístroj pri horších svetelných podmienkacha pri <strong>na</strong>stavení maximálnej citlivosti(ISO 400) je <strong>na</strong> snímkach badate¾ný „šum“.Niektorým problémom sa dá vyhnú využitímstatívu, dlhšieho expozièného èasu aprechodom do manuálneho režimu, automatikatotiž všetko nezvládne, ale to jestará známa vec.ZÁVER. Sony sa vo svete digitálnej fotografieèoraz viac presadzuje, pritom sav duchu firemnej tradície orientuje <strong>na</strong>modely, ktoré sú urèené širokému spektrupoužívate¾ov. V jej produktovom portfóliusíce nenájdete profesionálne prístroje, <strong>na</strong>oplátku však ponúka technologicky vyzrelériešenia, ktoré používate¾a presvedèia <strong>na</strong>jmäjednoduchos ou obsluhy a celkovou koncepciou.Cyber-shot DCS-S85 z tohto radu nijakonevyboèuje a používate¾ovi ponúkapresne to, èo možno oèakáva od prístrojavyššej strednej triedy. V porov<strong>na</strong>ní s podobnýmimodelmi iných výrobcov a vzh¾adom<strong>na</strong> z<strong>na</strong>èku je prijate¾ná aj jeho ce<strong>na</strong>.Výrobca / TypSony / DSC-S85Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong>34÷102 / F2Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie>50 cm / 4 ÷ 20 cm / >10 cmOptický/digitálny zoom 3× / 2×Ochra<strong>na</strong> objektívuKrytkaBle<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektori / 4 / lTyp snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 4,13Rozlíšenia 2272 × 1704, 2048 × 1536,1600 × 1200, 1280 × 960, 640 × 480Stupne kompresie/bez kompresie3 / lOptický h¾adáèik/s korekcioul / lLCD/výklopný/otoèný1,8" / l / lStavový displejlRozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / lVnútorná pamälPodporované médiá – CF/SM/MS/SDl / l / l / lMikrofónlRozmery (mm) 117 × 71 × 64Hmotnos (bez batérií /s batériami v gramoch) 400 / 462Preddefinované režimy expozície 4Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3Priorita Clony/Èasu/Nezávislel / l / lVyváženie bielej – preddefinované / ruène 4 / lNastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400Kontinuálne foteniel (3 obr./s)Dávka s rôznou expozícioulHlasový komentár snímok (dåžka)lVideoklipy/So zvukoml / lZväèšenie pri prezeraní 5׊peciálne funkcielDodaná pamä /Typ média/KapacitaMS / 16 MBBatérie (v dodávke/volite¾ne)InfoLithium / lZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkal / lKábleUSBSoftvérPhotoSuite, VideoSuite, VideoWaveIné -Hodnotenie:J RozlíšenieJ OvládanieL 16 MB kartaL Nepodporuje RAWCe<strong>na</strong>: 59 990 Sk (bez DPH) 73 787 Sk (s DPH)Zapožièal: Sony SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ý10/2001 PC REVUE 53


H A R D W A R EMinolta Dimage7Minolta Dimage7 je prelomový model Minolty. Po technologicky zaujímavých kú<strong>sk</strong>och,ako boli RD175, RD3000 èi Dimage V, ním Minolta útoèí <strong>na</strong> <strong>na</strong>jväèšiu <strong>sk</strong>upinu zákazníkov.Hlavnými argumentmi sú CCD prvok s 5,2 miliónom snímacích bodov a ovládanieblízke klasickému prístroju.C H A R A K T E R I S T I K APosledným digitálnym fotoaparátom, <strong>na</strong>ktorý sme sa v rámci testov pripravenýchdo tohto èísla pozreli, je <strong>na</strong>jnovší prírastok vrodine Dimage. Aj on podobne ako predchádzajúcadvojica digitálnych fotoaparátovprišiel <strong>na</strong> trh v lete. Minolta v oblasti digitálnejfotografie doposia¾ vždy uprednostòovalapostoj, ktorým dokazovala technologickúvyspelos , èi už to boli profesionálnemodely RD175 a RD3000, alebo DimageV soddelite¾ným objektívom. Hromadná produkcias patrièným komerèným úspechomakoby ostávala obïaleè. Zdá sa však, že vMinolte si uvedomili rastúci potenciál trhu imomentálny trend nárastu predaja a zaútoèiliv <strong>na</strong>jsledovanejšom segmente. Vlajkováloï modelového radu Dimage, ako Dimage7chápe Minolta, ponúka ešte o „chlp“vyššie rozlíšenie ako jej dvaja konkurenti,CCD totiž disponuje 5,2 miliónom snímacíchbodov. Ako to však s novinkou vyzerá zostatných stránok?DODÁVKA. Je <strong>na</strong> vlajkovú loï pomerne<strong>sk</strong>romná, používate¾ zí<strong>sk</strong>a fotoaparát,pamä ovú kartu Compact Flash s kapacitou16 MB (o ktorej platí to isté, èo smeuviedli pri predoslých modeloch), štvoricuAAA batérií, sie ový zdroj, káble (USB avideo), remienok, krytku objektívu, clonu,príruèku používate¾a (aj v elektronickejverzii), záruènú kartu. Programové vybaveniesa dodáva <strong>na</strong> jednom CD-ROMnosièi. Programové vybavenie tvorí ovládaè,Quick Time a DiMAGE Image ViewerUtility. I keï <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u je prítomný ovládaè,ak používate Windows ME aleboWindows 2000PE, je Dimage7 po pripojenírozpoz<strong>na</strong>ný automaticky a detegovanýako výmenný di<strong>sk</strong> bez nutnosti èoko¾vekinštalova .KONŠTRUKCIA. Dimage7 pôsobí <strong>na</strong>prvý poh¾ad ve¾mi jemným dojmom, obalje však odliaty z magnéziovo-hliníkovejzliatiny, vïaka ktorej je prístroj ¾ahký, aleodolný voèi menej šetrnému zaobchádzaniu.Koncepène je zrkadlovkou bez zrkadla(to aj s optickým h¾adáèikom <strong>na</strong>hradilaelektronika) a osobne by som tento prístrojzaradil <strong>sk</strong>ôr medzi kompakty. Konštruktériv Minolte vybavili tento prístrojnielen snímaèom CCD s rozlíšením, ktoréje momentálne <strong>na</strong> trhu <strong>na</strong>jvyššie a predstihujeoba konkurenèné modely, ale aj7× optickým zoomom. Ak ste videli modely4800 a 6800 od Fuji, nemusím vámdlho vysvet¾ova , èo mi Dimage7 svojímtvarom a rozmiestnením ovládacích prvkovpripomí<strong>na</strong>. Mierne netradiène je z konštrukènéhoh¾adi<strong>sk</strong>a riešený objektív,presnejšie jeho výsuvná èas , rov<strong>na</strong>ko ako<strong>sk</strong>utoènos , že zoom je možné ovláda ibaruène, èi <strong>sk</strong>utoènos , že zaradenie režimumakro možno tiež realizova iba manuálne.S oh¾adom <strong>na</strong> parametre objektívu jeprítomnos clony v základnej výbave výbornýmriešením, ktoré fotografovi nerazu¾ahèí prácu. Už som spomenul, že prístrojnemá optický h¾adáèik, ten je <strong>na</strong>hradenýmikro-LCD displejom, ktorý je všakvybavený optickou korekciou a je „výklopný“.Prístroj disponuje aj preddefinovanýmirežimami portrét, šport, krajinka,noèná scenéria a text. Na tele objektívu jeprepí<strong>na</strong>è makro a kolie<strong>sk</strong>o <strong>na</strong> zmenuohni<strong>sk</strong>ovej vzdialenosti transfokátora. Natele prístroja je tlaèidlo umožòujúce prepí<strong>na</strong>medzi automatickým a manuálnymostrením. Oba tieto prvky sa využívajúspoloène s kolie<strong>sk</strong>om (<strong>na</strong>d spúš ou) <strong>na</strong>ovládanie <strong>na</strong>stavenia jednotlivých parametrovprístroja (rozlíšenie, kompresia,režim snímania, vyváženie bielej a citlivos), prípadne <strong>na</strong>stavenie efektov (jas,korekcia expozície a farby). Dimage754 PC REVUE 102001


H A R D W A R Eumožòuje prepí<strong>na</strong>nie zobrazenia medziLCD a h¾adáèikom, prièom raritou je automaticképrepí<strong>na</strong><strong>na</strong>nie. Pri jeho využití saštandardne <strong>na</strong> zobrazovanie používa LCDdisplej, len èo však priblížite oko k h¾adáèiku,prístroj automaticky prepne obrazsem. Jednoduché, ale ve¾mi efektné riešenie.Netradiène sú umiestnené batérie,ktoré sa vkladajú „<strong>na</strong>ležato“ do priestorupod LCD displejom. V pravom boku prístrojasa pod nie práve <strong>na</strong>jpevnejšie pôsobiacimkrytom <strong>sk</strong>rýva nielen pamä ová karta, ale ajkonektor rozhrania USB. Konštruktérom satáto èas prístroja ve¾mi nevydarila, prizavieraní dvierok totiž neraz prekáža krúžok<strong>na</strong> upevnenie remienka.OVLÁDANIE. Množstvo ovládacíchprvkov je <strong>na</strong> môj vkus preh<strong>na</strong>né. Ak patrítek rov<strong>na</strong>kému typu používate¾ov akoja, vedzte, že obavy sú zbytoèné. Po párhodinách práce si <strong>na</strong> ovládanie prístrojaprivyknete. V mnohých prípadoch jeefektívnejšie ako prepracované systémymenu iných výrobcov, pretože používate¾má všetky <strong>na</strong>stavenia k dispozícii takmerokamžite. A doslova a do písmenkaich môžete <strong>na</strong>šmátra po pamäti. Naovládanie tohto prístroja jednou rukouvšak môžete pokojne zabudnú . Ovládaciemenu prístroja je teda pomerne<strong>sk</strong>romné a umožòuje <strong>na</strong>stavi niektoréparametre, <strong>na</strong> ktoré už neostal ovládacíprvok.KVALITA SNÍMOK. Minolta Dimage7disponuje výborným CCD snímaèom,rov<strong>na</strong>ko príjemný je rozsah citlivosti.Pokia¾ ide o kvalitu snímok, s oh¾adom<strong>na</strong> rozlíšenie èi farebnú vernos po<strong>sk</strong>ytujeDimage7 oèakávané výsledky.ZÁVER. Minolta Dimage7 je v<strong>sk</strong>utku vydarenédielko. Jej ce<strong>na</strong> je síce <strong>na</strong>d úrovòouostatných kompaktov, tam je všakaj rozlíšenie a možnos ukladania snímokdo formátu RAW. Prv než zaènem onegatívach, nedá mi nespomenú , žeMinolta tento prístroj porovnáva s konkurenènýmipoloprofesionálnymi prístrojmi<strong>na</strong> báze zrkadloviek. Osobne bysom to nerobil. Nevýhodou prístroja jevysoká spotreba, zahrievanie a manuálnytransfokátor. Za chybu možno považovapribalenú 16 MB pamä ovú kartu.I<strong>na</strong>k je však Dimage7 vlajkovou loïou,ako sa patrí.Hodnotenie:J Rozsah zoomuJ SnímaèJ OvládanieL 16 MB kartaL SpotrebaCe<strong>na</strong>: 67 472 Sk (bez DPH) 82 990 Sk (s DPH)Zapožièal: Minolta SlovakiaPeter Orvi<strong>sk</strong>ýVýrobca / TypMinolta / Dimage7Ohni<strong>sk</strong>ová vzdialenos /clo<strong>na</strong> 28÷200 / F2,8Rozsah ostrosti/Makro/Ruèné ostrenie 38 cm / 13 cm / 13 cmOptický/digitálny zoom 7× / 2×Ochra<strong>na</strong> objektívuKrytkaBle<strong>sk</strong>/Poèet režimov/Konektori / 3 / lTyp snímaèa/poèet prvkov (v mil.) CCD / 5,2Rozlíšenia 2560 × 1920, 1600 × 1200,1280 × 960, 640 × 480Stupne kompresie/bez kompresie4 / lOptický h¾adáèik/s korekciouMikro-LCD / lLCD/výklopný/otoèný1,8" / l / lStavový displejlRozhrania – USB/RS 232/video/SCSI/<strong>na</strong>pájanie l / l / l / l / lVnútorná pamälPodporované médiá – CF/SM/MS/SDl / l / l / lMikrofónlRozmery (mm) 116,5 × 90,5 × 112,5Hmotnos (bez batérií/s batériami v gramoch) 505 / 605Preddefinované režimy expozície 5Manuál<strong>na</strong> korekcia expozície/krok ±2 EV / 1/3Priorita Clony/Èasu/Nezávislel / l / lVyváženie bielej – preddefinované/ruène 5 / lNastavite¾ná citlivos (hodnoty v ISO) 100, 200, 400, 800Kontinuálne fotografovanielDávka s rôznou expozícioulHlasový komentár snímok (dåžka)lVideoklipy/So zvukoml / lZväèšenie pri prezeraní 2×, 2,5× , 4׊peciálne funkcielDodaná pamä /Typ média/KapacitaCFI / 16 MBBatérie (v dodávke/volite¾ne)Alkalické / LiIonZdroj/<strong>na</strong>bíjaèkal / lKábleUSBInéClo<strong>na</strong>10/2001 PC REVUE 55


H A R D W A R EToshiba Satellite 3000-400Satellite 3000-400 po<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon nielenpre kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie, ale aj <strong>na</strong> spracovanie videa èipre 3D aplikácie. Batéria ponúka takmer tri hodiny prácev teréne, k dispozícii máte DVD mechaniku s možnos ou<strong>na</strong>pa¾ova CD-R i CD-RW médiá, to všetko pri rozumnejhmotnosti.C H A R A K T E R I S T I K APoèet „živých“ modelov notebookov v jednotlivých radochdodávaných spoloènos ou Toshiba sa neustále zvyšuje.Rukolapným dôkazom je aj <strong>na</strong>jnižší rad notebookovtejto spoloènosti – Satellite. V lete sa tento rad notebokov,obsahujúci už dva „podrady“, rozrástol o tretí.K radom 1700 a 2800 pribudol aj rad 3000. Kým prvédva rady sa od seba líšia v podstate iba použitým mikroprocesorom(1700 používa Celerony, 2800 Pentium III),<strong>na</strong>jnovší prírastok sa od nich odlišuje už svojou koncepciou.V prípade modelov radu Satellite 3000 totiž nejdeo notebooky typu „všetko v jednom“. Modely boli optimalizované<strong>na</strong> zvýšenie mobility.KONFIGURÁCIA A DIZAJN. Rad Satellite 3000 samá sta alter<strong>na</strong>tívou pre používate¾ov, ktorí uprednostòujúvýkon, <strong>na</strong> druhej strane však vyžadujú vyšší stupeò mobility,za ktorý sú ochotní zaplati zmenšením poètu komponentovdostupných v systéme v ¾ubovo¾nom èase. Notebooky raduSatellite 3000 sú alter<strong>na</strong>tívou k modelom radu Satellite 2800,rov<strong>na</strong>ko ako tie sú totiž založené <strong>na</strong> mikroprocesorochPentium III. Zníženie „pohotovostnej“ hmotnosti notebookuv porov<strong>na</strong>ní so Satellite 2800 o viac ako kilogram dosiahlikonštruktéri znížením poètu integrovaných di<strong>sk</strong>ových zariadení.Po prvý raz sa tak môžeme v notebooku nižšej cenovejkategórie stretnú s koncepciou výmenných zásuvnýchmodulov, ktoré môžu obsahova di<strong>sk</strong>ové zariadenia. V porov<strong>na</strong>níso staršími Satellitmi ponúka rad 3000 <strong>na</strong>vyše niektorérozhrania. Pozrime sa však <strong>na</strong> konkrétnu konfiguráciu.Srdcom notebooku je mikroprocesor Pentium III taktovaný<strong>na</strong> frekvencii 950 MHz, ktorý, samozrejme, podporujetechnológiu SpeedStep. Kapacita operaènej pamäte je štandardne128 MB a možno ju rozšíri <strong>na</strong> 512 MB. Už som spomenul,že Satellite 3000 nepatrí k notebookom koncepcie„všetko v jednom“. V praxi to z<strong>na</strong>mená, že v tele prístrojamá stabilné miesto iba pevný di<strong>sk</strong> (s kapacitou 20 GB), kým3,5" di<strong>sk</strong>etová jednotka a kombo drive (DVD kombinovanás CD-RW mechanikou) sú riešené ako výmenné moduly,ktoré sa zasúvajú do štrbiny v prednom paneli prístroja.Príjemné je, že súèas ou programového vybavenia je utilita,ktorá umožòuje výmenu jednotiek aj za chodu operaènéhosystému, rov<strong>na</strong>ko ako <strong>sk</strong>utoènos , že vïaka možnosti pripojidi<strong>sk</strong>etovú jednotku k paralelnému portu môže používate¾využíva všetky dostupné di<strong>sk</strong>ové zariadenia súèasne.Daòou za minimalizáciu rozmerov (v porov<strong>na</strong>ní so Satellite2800) je zmenšenie uhloprieèky TFT displeja, ten má „iba“14,1". Grafický subsystém je však založený <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>kovýkonnom èipe nVidia GeForce2Go, ktorý je doplnený 16 MBvideopamäte. Podobne ako pri posledne testovanom modelipracuje tento dvojzáprah štandardne v rozlíšení 1024 ×768 a v prípade práce s externým monitorom si môžetedopria rozlíšenie až 1600 × 1200 pri 16-bitovej farebnejhåbke. Samozrejmos ou je podpora súèasného zobrazenia aimplementácia VGA i videovýstupu. Komunikaèné schopnostinového modelu sú štandardné, 56K modem (homologizovaný<strong>na</strong> použitie aj <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u) a sie ový adaptér10/100 Ethernet sú dnes nevyhnutnos ou, <strong>na</strong>vyše je tu všakzastúpený port IrDA, ktorý je èoraz ob¾úbenejším spojenímumožòujúcim komunikáciu notebooku a mobilného telefónu.Napájanie notebooku zabezpeèuje lítiovo-iónový akumulátor,ktorého kapacita je 4000 mAh, alebo sie ový adaptér,ktorý pracuje aj ako <strong>na</strong>bíjaèka. Na tomto mieste si neodpustímpoznámku, <strong>na</strong>bíjacia logika má totiž svoju „muchu“.Tá sa prejaví iba pri intenzívnom používaní notebooku, presnejšiepovedané, ak používate notebook <strong>na</strong>pájaný z batériea po príchode do kancelárie èi domov „nevychladnutý“ notebookpripojíte k sie ovému zdroju, <strong>na</strong>bíjacia logika „nezapne“,a to ani v prípade, že <strong>na</strong> notebooku nepracujete anecháte ho k elektrickej sieti pripojený aj 24 hodín. Ak sapotom s notebookom vydáte <strong>na</strong> cestu, doèkáte sa nemiléhoprekvapenia v podobe vybitej batérie. Predís tomuto stavusa, pochopite¾ne, dá tak, že s pripojením k sie ovému zdrojuREBRÍÈEK VÝKONNÝCH NOTEBOOKOVVýrobca Toshiba Microbook ToshibaModel Satellite 3000-400 950T Satellite 2800-600Testované PC REVUE 10/2001 PC REVUE 10/2001 PC REVUE 9/2001WinBench 99 CPUmark 60,9 68,2 83,4WinBench 99 FPUmark 3670 4000 5290Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 2930 2090 2860Busines Graphics WinMark 99 278 176 280High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 9600 5180 10900High-End Graphics WinMark 1030 774 1120CD-ROM WinMark 99 1320 1220 1320Business Winstone 2001 25,6 21,4 25,83D WinMark 99 868 374 8893Dmark 2000 4104 - -Ce<strong>na</strong> bez DPH 115090 81990 159990Výkon celkovo 135,9 111,9 146,4Poradie Výkon 2 3 1Ce<strong>na</strong>/výkon 846,69 732,72 1092,74Poradie Ce<strong>na</strong>/Výkon 2 1 3a <strong>na</strong>bíjaním batérie poèkáte, kým notebook nevychladne.Tento prístup mi však akosi nevyhovuje, <strong>na</strong>jmä ak sa veèervrátim z cesty a <strong>na</strong> druhé ráno ma èaká ïalšia.Z poh¾adu dizajnu <strong>na</strong>stali pri novinke v porov<strong>na</strong>ní s predchodcamiisté zmeny, ktoré si vyžiadali zmenené rozmeryprístroja. V kåbe displeja sú okrem pätice sig<strong>na</strong>lizaèných LEDdiód indikujúcich pripojenie sie ového adaptéra, zapnutieprístroja, stav batérie, èinnos HDD, èinnos CD alebo di<strong>sk</strong>etovejmechaniky, umiestnené aj tlaèidlá <strong>na</strong> ovládanie DVDmechaniky, zapnutie notebooku v režime prehrávaèa CDalebo audiosúborov a tlaèidlá <strong>na</strong> ovládanie hlasitosti.V ¾avej boènej strane sa <strong>na</strong>chádza èítaèka pamä ovýchkariet SmartMedia. Notebook okrem trojice rozhraní USB,paralelného portu, LAN, S-Video, VGA, portu IrDA, dvojiceslotov pre karty PC Card disponuje aj rozhraním i.Link(IEEE1394).SOFTVÉR. Aj z tejto stránky je Satellite 3000-400 vybavenýviac ako dobre a v prípade, že nemáte vysokénároky, s dodaným balíkom softvéru <strong>na</strong> bežné kancelár<strong>sk</strong>e<strong>na</strong>sadenie vystaèíte. Základom je operaèný systémWindows ME SK, samozrejmos ou je CD-ROM sovládaèmi a utilitami (nechýba ani Toshiba Hiber<strong>na</strong>tionUtility) a s oh¾adom <strong>na</strong> použitie mechaniky ComboDrive je možné za samozrejmos považova doplnenieprogramového vybavenia o programy Easy CD Creatora DirectCD. Na ïalšom nosièi je softvérový DVD prehrávaèWin DVD a <strong>na</strong> poslednom kancelár<strong>sk</strong>y balík MSWorks Suite 2001.TESTY. Predstavu o výkonnosti tohto modelu si môžetespravi z rebríèka výkonnosti notebookov. Podobneako Satellite 2800 aj tento model disponuje výbornýmvýkonom v oblasti grafiky, <strong>na</strong> ktorý má kladný vplyv použitieèipu GeForce2Go.ZÁVER. Ani neviem, s èím mám tento notebook porovnáva. Výkonnostne je <strong>na</strong> tom ve¾mi podobne ako nedávnorecenzovaný Satellite 2800-600. Výbava Satellite 3000-400 jebohatšia, disponuje síce menším displejom, <strong>na</strong> druhej straneje o kilogram ¾ahšia. Jediná negatív<strong>na</strong> <strong>sk</strong>úsenos , ktorúsom s týmto notebookom mal, je logika <strong>na</strong>bíjania akumulátora,o ktorej som sa už zmienil. O kvalitnej podpore všaksvedèí fakt, že po upozornení <strong>na</strong> tento problém bolo jehoodstránenie otázkou hodín. Ak potrebujete výkonný notebook<strong>na</strong> cesty, bude novinka v ponuke Toshiby dobrýmriešením. Má totiž <strong>sk</strong>utoène všetko, èo vám môže kvalitnýnotebook v súèasnosti po<strong>sk</strong>ytnú .Hodnotenie:J VýbavaJ VýkonJ MobilitaL Dobíjacia logikaCe<strong>na</strong>: 115 990 Sk bez DPHDodávate¾: HT ComputersPeter Orvi<strong>sk</strong>ýTechnické údaje pod¾a výrobcuProcesor: Intel Pentium III 900 MHzKapacita RAM: 128 MB, maximum 512 MBPevný di<strong>sk</strong>: 20 GBDisplej: 14,1" TFTGrafický subsystém: GeForce2Go, VGA výstup, kompozitný videovýstupModem: V.90Batéria: LiIon, 4000 mAhZvukový subsystém: SB kompatibilný s podporou pre 3D zvuk, reproduktoryso subwooferomCombo drive: 8× DVD, 4× CD-RW, 24× CD-ROMÏalšie: Ethernet adaptér 10/100, IEEE1394, SmartMediaBatéria: LiIon 4000 mAhRozmery: 306 × 266 × 34 mm (2800 – 328 × 277 × 44 mm)Hmotnos : 2,6 kg (vrátane batérie a DVD)56 PC REVUE 10/2001


Microbook 950TH A R D W A R EMicrobook 950T, „živý“ dôkaz, že 1 GHz mikroprocesoruž nie je „výsadou“ bohatých – samozrejmos ou je DVDmechanika a vyvážený výkon, zaujímavos ou „doplnok“v podobe digitálneho fotoaparátu.C H A R A K T E R I S T I K ATak už je to tu... Po z<strong>na</strong>èkových prístrojoch sa mikroprocesors taktom 1 GHz dostáva aj do notebookov menejzvuèných mien. Prvým z nich, ktorý zavítal do redakcie,je reprezentant sloven<strong>sk</strong>ej z<strong>na</strong>èky Microbook.KONFIGURÁCIA A DIZAJN. Už v úvode somsa zmienil, že základom notebooku je mikroprocesor IntelPentium III s pracovnou frekvenciou 1 GHz. Ten je zabudovanýdo systému založeného <strong>na</strong> èipovej súprave SiS.Operaèná pamä testovaného modelu mala netradiènúkapacitu 320 MB. Tento model notebooku je klasickýmreprezentantom koncepcie „všetko v jednom“. Disponujeteda kompletnou výbavou di<strong>sk</strong>ových zariadení, obsahujúcouv <strong>na</strong>šom prípade pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 15 GB, DVDmechaniku a 3,5" di<strong>sk</strong>etovú mechaniku, prièom všetky súzabudované v tele prístroja. Grafický subsystém je založený<strong>na</strong> èipe SiS630, ktorý v úlohe videopamäte využíva vyhradenúoblas operaènej pamäte (<strong>na</strong>stavite¾ná v rozmedzí4 ÷ 64 MB), disponuje podporou 3D a MPEGII. Ten je doplnený14,1" TFT displejom, ktorý pracuje v rozlíšení 1024 ×768/16. Napájanie notebooku zais uje akumulátor typuLiIon s kapacitou 3600 mAh alebo sie ový zdroj, ktorý zároveòplní úlohu <strong>na</strong>bíjaèky (aj pri zapnutom notebooku).Z poh¾adu dizajnu je prístroj pokraèovate¾om „rodinnej“ tradície.V priestore <strong>na</strong>d klávesnicou je vypí<strong>na</strong>è, pätica funkènýchtlaèidiel, ktorých výz<strong>na</strong>m je programovate¾ný. Notebookdisponuje rozhraniami PS/2, dvojicou USB, paralelnýmportom, sériovým portom, LAN, VGA a IrDA.ŠPECIÁLNY DOPLNOK. V dodávke notebooku saokrem zvyèajného príslušenstva, ktorým je pri tejto z<strong>na</strong>èkekožená taška, <strong>na</strong>chádza aj jed<strong>na</strong> „špecialita“ – digitálnyfotoaparát! Buïme však konkrétni, ide o novinku v ponukefirmy TS PRO, jej výrobcom je Microtek a oficiálny názov jeMini Digital Camera MN410. Nejde síce o nijaký výnimoènýprodukt, ako príslušenstvo k notebooku je však celkom zaujímavý.Je to fotoaparát disponujúci pevným objektívom(F 3,8, ostrenie 1 m ÷ nekoneèno), optickým h¾adáèikom(LCD nemá), CCD snímaèom s 350 000 bodmi. Rozmeryprístroja sú 57 × 94 × 17 mm a hmotnos 60 gramov. Fotoaparátumožòuje exponova snímky v rozlíšení 640 × 480do zabudovanej pamäte, kam sa ich vojde 36. Prostredníctvomrozhrania USB je možné prístroj pripoji k poèítaèua prostredníctvom ovládaèa TWAIN stiahnu snímky <strong>na</strong> ïalšiespracovanie.SOFTVÉR. Výbava v tomto smere patrí k tým <strong>sk</strong>romnejším.Obsahuje operaèný systém Windows ME, softvérovýDVD prehrávaè Win DVD, aplikáciu WinPhone, ovládaèe aCD s programovým vybavením digitálneho fotoaparátu.VÝKON. Výsledky testov <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èujú, že tento notebookpo<strong>sk</strong>ytuje dostatoèný výkon pre bežné kancelár<strong>sk</strong>e aplikácie,menej vhodný je už pre 3D aplikácie, kde použitý grafickýèip nedisponuje oslnivým výkonom. Pomerne uspokojivo<strong>na</strong> mòa zapôsobila výdrž batérie, ktorá „udržala“ notebookv prevádzke bez problémov dve hodiny.ZÁVER. Notebooky z<strong>na</strong>èky Microbook sú alter<strong>na</strong>tívoupre používate¾ov, ktorí nepotrebujú „z<strong>na</strong>èkový“ produkt,<strong>na</strong>jväèšou prednos ou tohto modelu je totiž ce<strong>na</strong>.Pochopite¾ne, s oh¾adom <strong>na</strong> konfiguráciu po<strong>sk</strong>ytuje notebookviac ako dostatoèný výkonnostný potenciál <strong>na</strong> behsúèasných aplikácií.Hodnotenie:J Zlepšená životnos batérieJ VýkonJ DoplnkyCe<strong>na</strong>: 81 990 Sk bez DPHDodávate¾: TS PROPeter Orvi<strong>sk</strong>ýTechnické údaje pod¾a výrobcuProcesor: Intel Pentium III 900 MHzKapacita RAM: 320 MBPevný di<strong>sk</strong>: 20 GBDisplej: 14,1" TFTGrafický subsystém: SiS630, VGA výstup, Kompozitný video výstupBatéria: LiIon, 3600 mAhZvukový subsystém: SB kompatibilný s podporou pre 3D zvukCombo drive: 8× DVDÏalšie: Ethernet adaptér 10/100, ModemRozmery: 310×266×40 mmHmotnos : 3,32 kg (vrátane batérie, FDD a DVD)REBRÍÈEK HIGH-END NOTEBOOKOVVýrobca HP Toshiba Acer HPModel OmniBook 6000 Tecra 8200E TravelMate 739TLV OmniBook 6000Testované PC REVUE 9/2001 PC REVUE 7/2001 PC REVUE 6/2001 PC REVUE 3/2001WinBench 99 CPUmark 85,5 84,3 73,5 64,0WinBench 99 FPUmark 5310 5320 4510 3710Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 5660 3930 4010 2770Busines Graphics WinMark 99 223 237 204 187High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 13800 9920 10800 10100High-End Graphics WinMark 692 701 610 570CD-ROM WinMark 99 1305 1220 1420 1305Business Winstone 2001 33,1 36,3 29,1 27,03D WinMark 99 273 305 298 2033Dmark 2000 - - - -Ce<strong>na</strong> bez DPH 139 900 255 990 169 000 119 900Výkon celkovo 160,2 164,5 140,9 126,3Poradie Výkon 2 1 3 410/2001 PC REVUE 57


H A R D W A R EBižutéria pre notebookyNa <strong>na</strong>šich stránkach sa èasto stretávate s informáciami onotebookoch èi s ich recenziami a ani toto èíslo nie je vtomto smere výnimkou. Tentoraz vám však okrem týchtopomocníkov <strong>na</strong> cesty predstavíme aj nieko¾ko výrobkovspoloènosti Dicota, ktorá sa špecializuje <strong>na</strong> výrobu doplnkovk <strong>na</strong>šim mobilným miláèikom. Ak ste už názovDicota niekedy poèuli, je dos pravdepodobné, že to bolopráve v súvislosti s kufríkmi a taškami urèenými <strong>na</strong>prenášanie notebookov. Produkty tohto typu spoloènosèlení do <strong>na</strong>sledujúcich <strong>sk</strong>upín: kufríky, tašky, puzdrá, cestovnékufre, kufre <strong>na</strong> notebooky a projektory a mobilnékancelárie. Vcelku má spoloènos vo svojej ponuke štyridesiatky modelov, ktoré pokrývajú potreby širokéhospektra používate¾ov notebookov. Dicota, to však zïalekanie sú iba kufríky, tašky a vaky. Do jej portfólia patria ajochranné puzdrá <strong>na</strong> organizéry, ich držiaky umožòujúcemontáž do auta a mnoho ïalších doplnkov, poèí<strong>na</strong>júcpracovnými stolíkmi pre notebooky, ktoré možno pripevni<strong>na</strong> volant auta a vytvori tak v òom kanceláriu, cezkáble, prípravky <strong>na</strong> èistenie až po <strong>sk</strong>utoène „špeciálne“kú<strong>sk</strong>y hardvéru. Niektoré z nich sme mali možnos otestova.n ABACUSNikomu azda netreba pripomí<strong>na</strong> , že klávesnica notebookuje v porov<strong>na</strong>ní s klasickou vždy menšia. Aby saušetrilo také potrebné miesto, používajú sa dva fígle.Prvým z nich je zmenšenie plochy jednotlivých klávesov,druhým „vynechanie“ numerickej èasti klávesnice.Druhé zo spomí<strong>na</strong>ných riešení je síce pri všetkých notebookochspojené s možnos ou využíva istú oblas <strong>na</strong>klasickej klávesnici (7890, UIOP, JKL“, M?:) v úlohenumerickej klávesnice, z<strong>na</strong>mená to však obmedzeniepoužívate¾a. Jed<strong>na</strong>k je uloženie klávesov iné ako <strong>na</strong> normálnejnumerickej klávesnici, jed<strong>na</strong>k v prípade, že jepotrebné vklada text i èísla, je nevyhnutné prepí<strong>na</strong>medzi jednotlivými režimami klávesnice. Nekompromisnýmriešením, urèeným <strong>na</strong>jmä pre používate¾ovvyužívajúcich ekonomické aplikácie, ktorým numerickáklávesnica <strong>na</strong> notebookoch <strong>na</strong>jèastejšie chýba, jemožnos pripojenia externej numerickej klávesnice.Nami testovaný Abacus sa k notebooku pripája prostredníctvomrozhrania USB, disponuje dostatoène priestrannýmiklávesmi. Tie majú rov<strong>na</strong>ké rozmery ako pride<strong>sk</strong>topovej klávesnici a rov<strong>na</strong>ko je koncipovaný ajzdvih klávesov a ich „tvrdos “.používatelia èasto miesto zabudovaného polohovaciehozariadenia používajú klasickú myš (aj ja so sebou nosímsvoju IntelliMouse), ktorá im po<strong>sk</strong>ytuje väèší komfort.Napríklad pri práci <strong>na</strong> konferenènom stolíku v hotelovejizbe je však bežná myš pomerne rozmerná. Jedným zalter<strong>na</strong>tívnych riešení je USB myš Speedy, ktorá po<strong>sk</strong>ytujevšetko, èo potrebujete, je malá, ¾ahká, má dve tlaèidlá,kolie<strong>sk</strong>o a je presná. Vlastnosti tejto myši vyniknú <strong>na</strong>obmedzenom priestore, <strong>na</strong>vyše je možné v ovládaèi<strong>na</strong>stavova jej citlivos .n BRANCHKeïže obe predchádzajúce zariadenia využívali <strong>na</strong> pripojeniek notebooku port USB, nemohli sme nevyužiponuku <strong>na</strong> otestovanie rozboèovaèa USB. Ostatne väèši<strong>na</strong>notebookov dnes disponuje jediným rozhraním tohtotypu, a tak môže súèasné používanie spomí<strong>na</strong>nýchperiférií predstavova potenciálny problém. Ak k tomupridám ešte potrebu pripoji digitálny fotoaparát èi <strong>sk</strong>ener,je zrejmé, že ïalšie porty USB prídu vhod nielen vkancelárii, ale aj <strong>na</strong> cestách. Práve to je silná stránkatestovaného rozboèovaèa. Na rozdiel od väèšiny zariadenítohto typu dostupných <strong>na</strong> trhu totiž nevyžadujeexterné <strong>na</strong>pájanie. Ide teda o pasívny rozboèovaè USB,ktorý využíva <strong>na</strong>pájanie z notebooku. Túto <strong>sk</strong>utoènossi treba uvedomi pri pripájaní jednotlivých zariadeníUSB a neprekroèi odber povolený špecifikáciou notebooku(i<strong>na</strong>k hrozí poškodenie portu USB notebooku).Opatrný treba by <strong>na</strong>jmä pri pripájaní zariadení, ktoré<strong>na</strong> svoje <strong>na</strong>pájanie využívajú rozhranie USB. Na druhejstrane pri používaní zvyèajných zariadení (myš, klávesnica,digitálny fotoaparát) nehrozí nijaké nebezpeèenstvo.Rozboèovaè Branch sa vïaka svojim malým rozmeroma robustnej konštrukcii môže sta spo¾ahlivým spoloèníkom<strong>na</strong> cestách.n SPEEDYNa notebooku ¾udia èasto pracujú nielen v teréne, ale aj vkancelárii èi v hotelovej izbe. V takýchto podmienkach58 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R En SPOTÏalšie zariadenie, ktoré sme mali možnos vy<strong>sk</strong>úša , sanám ani nechce oz<strong>na</strong>èi ako „poèítaèové“. Jednoz<strong>na</strong>ènevšak ide o špeciálny doplnok k notebooku, ktorý vámumožní jeho používanie aj za horších svetelných podmienok.Niežeby sa <strong>na</strong> notebooku nedalo pracova aj v úplnejtme, <strong>na</strong> klávesnicu totiž obyèajne bez problémov„dovidíte“ aj vïaka svitu displeja. Horšia je však situácia,keï potrebujete <strong>na</strong>zrie do papierových dokumentov aporuke nie je nijaký vhodný zdroj svetla. Tento problémrieši Spot – lampa, ktorá je špeciálne <strong>na</strong>vrhnutá <strong>na</strong>použitie v spojení s notebookom. Má stojan so štipcom,ktorý umožòuje jednoduchú „montáž“ <strong>na</strong> veko notebooku.¼ahké prispôsobenie momentálnym podmienkam<strong>na</strong>pomáha konštrukcia tela lampy, ktorú je možné¾ubovo¾ne tvarova a dosta tak svetlo <strong>na</strong> požadovanémiesto. Energiu berie lampa priamo z notebooku (cezport PS/2). Keï už sme pri energii, je samozrejmé, že priprevádzke notebooku <strong>na</strong> batérie bude ma používanielampy vplyv <strong>na</strong> dåžku práce notebooku. Zníženie však nieje dramatické; pri mojich testoch sa pohybovalo zhruba<strong>na</strong> úrovni 5 minút <strong>na</strong> hodinu prevádzky notebooku.Konkrétny údaj sa, samozrejme, líšil v závislosti od typupoužitého notebooku.n SENTINELPodobne ako predošlé zariadenia aj toto pôsobí <strong>na</strong> prvýpoh¾ad zaujímavým, nepoèítaèovým dojmom. Pri prvomkontakte s ním si môžete dokonca položi otázku:„Poplašné zariadenie k notebooku?“ Len èo sa všakzamyslíte <strong>na</strong>d neúprosnou reèou štatistík, ktoré èorazviac <strong>na</strong>svedèujú, že mobilné poèítaèe sú ¾ahkou koris ouzlodejov, pravdepodobne vám Sentinel prestane pripada„èudný“. Priznám sa, neraz som nemal <strong>na</strong>jlepší pocit, keïsom pri cestách stratil priamy kontakt s batožinou, vktorej som mal notebook. So Sentinelom je potenciálneriziko nízke, aj keï batožinu necháte leža <strong>na</strong>príklad vleti<strong>sk</strong>ovej hale. Poplašné zariadenie pracuje <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>komprincípe ako tie, ktoré poznáme z automobilov. Tvoriaho dve èasti – samotné poplašné zariadenie, ktoré jemožné zavesi <strong>na</strong> „stráženú“ batožinu, a ovládaè, ktorý simôžete pripevni <strong>na</strong>príklad ku k¾úèom. Ovládanie poplašnéhozariadenia je jednoduché. Tlaèidlá <strong>na</strong> dia¾kovom ovládaníslúžia <strong>na</strong> uvedenie alarmu do èinnosti i jeho vypnutie.I keï poplašné zariadenie vyzerá <strong>sk</strong>ôr ako hraèka, implementovaná100 dB siré<strong>na</strong> zaruèuje, že v prípade, ak niektobude manipulova s „chránenou“ batožinou, neuniknepozornosti. Okrem použitia v spojení s batožinou, odporúèanéhov manuáli, sa nám vhodnou možnos ou <strong>na</strong><strong>na</strong>sadenie tohto zariadenia zdajú aj výstavy èi kancelárie,kde sa z èasu <strong>na</strong> èas návšteve „dlhoprstých“ nevyhneme.ZÁVER. Všetky <strong>na</strong>mi testované zariadenia zo širokejponuky spoloènosti Dicota vynikajú precíznym spracovaním.Výhrady nemožno ma ani k spôsobu používania afunkènosti jednotlivých zariadení. Azda jediným negatívomje ich všeobecne vysoká ce<strong>na</strong>. Pochopite¾ne, pripoh¾ade <strong>na</strong> cenu notebooku je možné <strong>na</strong>d týmto „nedostatkom“privrie oko, <strong>na</strong>jmä pri zariadeniach, ktoré sú doslovajedineèné. Do tejto <strong>sk</strong>upiny pod¾a nás možno z testovanýchvýrobkov zaradi USB rozboèovaè Branch, lampu Spot aalarm Sentinel.Ceny:Abacus: 2280 Sk bez DPH (2804 Sk s DPH)Speedy: 1458 Sk bez DPH (1827 Sk s DPH)Branch: 3090 Sk bez DPH (3801 Sk s DPH)Spot: 735 Sk bez DPH (904 Sk s DPH)Sentinel: 2340 Sk bez DPH (2878 Sk s DPH)Zapožièal: entro, spol. s r. o.Peter Orvi<strong>sk</strong>ý10/2001 PC REVUE 59


H A R D W A R E2× high-end PCn Brave GoldLine A 1330Spoloènos ProCa nám tento mesiac do testu dodala poèítaèGoldLine A 1330, ktorý predstavuje výkonný poèítaèorientovaný <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnároènejších používate¾ov. Jeho základomje procesor AMD K7 s taktovacou frekvenciou 1,3GHz a až 512 MB RAM typu DDR. Tento základ je posilnenývýkonnou grafickou kartou s èipovou súpravounVidia GeForce 3. Súèas ou dodávky grafickej karty je ajnieko¾ko hier. Je samozrejmé, že poèítaè s takouto výbavoudosiahol v <strong>na</strong>šom teste mimoriadne vysoké výkony.Testovanie dokázalo vysoký výkon v oblasti kancelár<strong>sk</strong>ejgrafiky, výborne si poèítaè poèí<strong>na</strong>l aj pri <strong>na</strong>jnároènejších grafickýchprogramoch a hrách. Pevný di<strong>sk</strong> má dostatoènúkapacitu (40 GB), ale pre <strong>na</strong>jvyšší výkon by bolo potrebnépouži buï iné pripojenie alebo iný typ di<strong>sk</strong>u. DVD mechanikaz<strong>na</strong>èky Sony po<strong>sk</strong>ytovala slušný výkon aj pri manipuláciis CD médiami. Na základnej karte sa <strong>na</strong>chádza pä portovPCI a jeden port AMR <strong>na</strong> pripojenie modemu. Súèas ou základnejdo<strong>sk</strong>y bola aj zvuková èas , tú však dodávate¾ <strong>na</strong>hradilvýkonnejšou kartou Creative SoundBlaster Live. Na podnikové<strong>na</strong>sadenie bude potrebné zakúpi ešte sie ovú kartu.O chladenie sa starajú štyri ventilátory – v <strong>na</strong>pájacomzdroji, <strong>na</strong> procesore, èipovej súprave <strong>na</strong> základnejdo<strong>sk</strong>e a <strong>na</strong> grafickej karte. Kryt poèítaèa, ako i jeho konštrukciavšak zais uje vcelku tichú prevádzku.K poèítaèu sa prikladá klávesnica Touch Ma<strong>na</strong>ger.Vyz<strong>na</strong>èuje sa kompaktnos ou a vyhradenými klávesmi<strong>na</strong> prístup <strong>na</strong> internet. Daòou za kompaktnos je, že niektoréklávesy sú umiestnené <strong>na</strong> netradièných miestach(Insert a Delete). V balení poèítaèa sme <strong>na</strong>šli ešte myšGenius NetScroll+ a podložku.Svojím výkonom sa poèítaè Brave GoldLine A 1330umiestnil tento mesiac v <strong>na</strong>šom rebríèku high-end PC <strong>na</strong>prvom mieste.Zostava Brave GoldLine A 1330 Triline PROFI 4000N MikroSYSMark2000/Office Productivity [<strong>sk</strong>óre] 246 164SYSMark2000/Internet Content Creation [<strong>sk</strong>óre] 233 187ZD Winstone 99/Business Winstone 99 [<strong>sk</strong>óre] 44,9 33,4Content Creation Winstone 2000 [<strong>sk</strong>óre] 48,6 32,5ZD WinBench 99/Business Graphics WinMark 99 5710 334ZD WinBench 99/High-End Graphics WinMark 99 1770 965ZD 3D WinBench 99/3D WinMark 1110 916ZD WinBench 99/CPUmark 99 122 90ZD WinBench 99/FPU WinMark 1260 5250ZD WinBench 99/Business Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] 5710 4850ZD WinBench 99/High-End Di<strong>sk</strong> WinMark 99 [KB/s] 11300 9570SiSoftSandra 2001/priepustnos CPU [MB/s] 629 622SiSoftSandra 2001/ priepustnos FPU [MB/s] 861 627ZD WinBench 99/CD-ROM WinMark 1230 1260Výkon celkovo 421 209Výkon/Ce<strong>na</strong> 786 622Ce<strong>na</strong> bez DPH 53 490 33 600Vyššia hodnota z<strong>na</strong>mená vyšší výkonNamerané výsledky pri testoch poèítaèovR E B R Í È E K H I G H - E N D P O È Í T A È O VZostava Testované Ce<strong>na</strong> bez DPH [Sk] Výkon Výkon/Ce<strong>na</strong> PoradieBrave PC Revue 10/2001 53 490 421 786 1Triline PROFI 4000N Mikro PC Revue 10/2001 33 600 209 622 2Jantar Grafik PC Revue 7/2001 35 012 217 619 3AMD Demo PC Revue 5/2001 45 000 268 595 4Libra Extrem PC Revue 5/2001 42 460 244 575 5Brave GoldLine A 1.33 GHz PC Revue 6/2001 74 790 275 368 6Telegrafia TLG-990 PC Revue 3/2001 99 990 261 261 7HP Kayak XU700 PC Revue 6/2001 249 000 344 138 8Rebríèek poèítaèov v cene <strong>na</strong>d 30 000 Sk bez DPH za mesiac októbern Triline PROFI 4000N mikroZákladom tohto poèítaèa je procesor Intel Pentium 4 taktovaný<strong>na</strong> frekvencii 1,5 GHz a pamä RAM typu SDRAMs kapacitou 128 MB. Aj v tomto prípade sa použila základnákarta od firmy Asus. Poèítaè je vyhotovený v rozmerovove¾mi úspornej <strong>sk</strong>rinke, ktorú pohodlne umiestniteprakticky hocikde. Zároveò je <strong>sk</strong>rinka s výraznýmbledozeleným predným krytom efektná.Naša kontrola vnútorného vybavenia potvrdila precíznukonštrukciu prístroja a spo¾ahlivos upevneniamechanických èastí. Našu pozornos zaujalo <strong>na</strong>jmä poistenievšetkých prepojovacích konektorov k mechanikámpomocou silikónovej hmoty. O chladenie sa starajú štyriventilátory. Poèítaè je pripravený <strong>na</strong> okamžitú prácu vkancelárii, obsahuje aj sie ovú kartu od firmy Intel a ažštyri porty USB. Pre rozširovanie sú <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>eštyri vo¾né porty PCI a jeden port AMR.V balení poèítaèa sme <strong>na</strong>šli klávesnicu KeyTronic KT800a trojtlaèidlovú myš Trekker s kolie<strong>sk</strong>om. Dodávate¾ k poèítaèuprikladá anglicko-nemecký prekladový slovník Lingea Lexico<strong>na</strong> viaceré demonštraèné verzie (CD Hotel, Pohoda Start,Econ a pod.). Takisto je <strong>na</strong>inštalovaný jednoduchý balík kancelár<strong>sk</strong>ychaplikácií PC Suite 2001 od firmy Software 602.Pri testovaní sme ocenili hlavne extrémne nízku dobuštartovania operaèného systému Windows. Od zapnutiapoèítaèa cez všetky testy BIOS-u až po možnos práce v operaènomsystéme sme <strong>na</strong>merali priemernú dobu 26 sekúnd,èo je ve¾mi dobrá hodnota. Zo stránky výsledkov testu poèítaèo nieèo zaostal za riešením, ktoré nám po<strong>sk</strong>ytla do testufirma ProCa, ale <strong>na</strong> druhej strane je <strong>na</strong>dobúdacia ce<strong>na</strong> tohtopoèítaèa výhodnejšia. Poèítaè svojimi parametrami potvrdzujeodporúèanie výrobcu – ide o typický poèítaè optimalizovanýsvojím výkonom do kancelárie.Brave GoldLine A 1330Ce<strong>na</strong>: 53 490 Sk bez DPH vrátane operaèného systémuMicrosoft Windows Millennium Edition SKZáruka: 36 mesiacovZapožièal: ProCa Tr<strong>na</strong>vaTriline PROFI 4000N mikroCe<strong>na</strong>: 33 600 Sk bez DPH vrátane operaènéhosystému Microsoft Windows Millennium EditionZáruka: 36 mesiacovZapožièal: K+K, a. s., Žili<strong>na</strong>Ondrej MackoZákladné technické parametreBrave GoldLine A 1330Základná karta: Asus A7M266Kapacita RAM: 521 MB, max. 2 GBGrafická karta: Asus V8200 nVidia GeForce3Pevný di<strong>sk</strong>: Western Digital 40 GBZvuková karta: Creative SoundBlaster LiveDVD mechanika: SonyTriline PROFI 4000N mikroZákladná karta: Asus P4B-MKapacita RAM: 128 MB, max. 3 GBGrafická karta: Asus AGP-V7100Pro 32 MBPevný di<strong>sk</strong>: Western Digital 20 GB, 7200 ot./sZvuková karta: Creative SoundBlaster LiveDVD mechanika: Toshiba 16× DVD, 48× CDSie ová karta: Intel 10/100 TP60 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R Ew PODROBNÁ RECENZIAHP LaserJet 1000 w(indows)Pri <strong>na</strong>šich prie<strong>sk</strong>umoch predaja tlaèiarní sme zistili, že <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u je <strong>na</strong>jväèší záujem o lacnejšie modely. Týka sa toatramentových i laserových tlaèiarní. Spoloènos HP vo svojejponuke doteraz nemala prakticky nijaký model laserovejtlaèiarne, ktorý by bol urèený pre cenovo <strong>na</strong>jcitlivejšiehozákazníka. Tieto <strong>sk</strong>utoènosti sme tlmoèili vedúcim vývojalaserových tlaèiarní <strong>na</strong> stretnutí vo Florencii <strong>na</strong> zaèiatkutohto roka. Pravdepodobne sme neboli jediní a urèite aj spoloènossama došla k záveru, že takýto model jednoduchopotrebuje. A tak sa v ponuke HP objavil model, ktorý mácenou sú aži s <strong>na</strong>jlacnejšími laserovými tlaèiaròami konkurencie.Je ním tlaèiareò HP LaserJet 1000w.ZÁKLADNÉ URÈENIE. Tlaèiareò je urèená pre malépracovné <strong>sk</strong>upiny, <strong>na</strong> osobné použitie v podniku, alehlavne do domácnosti pre používate¾ov, ktorí tlaèia väèšiemnožstvo dokumentov. V takýchto prípadoch je laserovátlaèiareò z dlhodobého h¾adi<strong>sk</strong>a výhodnejšia ako atramentovétlaèiarne. Vo viacerých <strong>na</strong>šich èlánkoch sme totiž poukázali<strong>na</strong> fakt, že prevádzka drvivej väèšiny atramentovýchtlaèiarní je oproti laserovým ove¾a drahšia. Laserová tlaèiareòHP LaserJet 1000w je tak urèená pre používate¾ov, ktorítlaèia prevažne text a jednoduchšie schematické obrázky aza mesiac potlaèia okolo 500 listov papiera.DIZAJN A KONŠTRUKCIA TLAÈIARNE.HP LaserJet 1000w je <strong>na</strong> prvý poh¾ad totožná s vyššímmodelom – tlaèiaròou HP LaserJet 1200. Papier sa vkladádo spodného zásobníka, pri tlaèi postupuje cez tlaèiareòa v štandardnom spôsobe sa ukladá vo vrchnom zásobníkupotlaèenou stranou smerom dole. Pri tlaèi hrubýchmateriálov by sa mal použi zadný výstup tlaèiarne, keïsa papier pri prechode cez tlaèiareò menej ohýba, apreto je nebezpeèenstvo zaseknutia hrubšieho papieramenšie. V tomto prípade sa potlaèený papier nikamneukladá a mali by ste manuálne odobera každý hárokpapiera. Zadný výstup zároveò slúži aj ako priestor <strong>na</strong>odstraòovanie zaseknutého papiera. V porov<strong>na</strong>ní s tlaèiaròouHP LaserJet 1200 však chýba priestor <strong>na</strong> manuálnepodávanie papiera.Predný panel je spar an<strong>sk</strong>y <strong>sk</strong>romný – dve LED a nijakétlaèidlo. Tlaèiareò nemá sie ový vypí<strong>na</strong>è a od elektrickejenergie sa odpája len vytiahnutím sie ovej šnúry. Na tomtomieste však treba uvies , že zariadenie ve¾mi <strong>sk</strong>oro po <strong>sk</strong>onèenítlaèe automaticky prejde do stavu šetriaceho energiu.Keïže tlaèiareò nemá nijaké tlaèidlo, v prípade každéhoproblému (<strong>na</strong>pr. aj neprebratia papiera zo vstupnéhozásobníka) musíte otvori predný kryt tlaèiarne.Podobne, ak potrebujete preruši tlaè, musíte sa spo-¾ahnú len <strong>na</strong> softvérové riešenie.Zaujímavý je zadný panel – nenájdete tu klasickýparalelný port, ale len konektor <strong>na</strong> pripojenie prepojovaciehokábla. Prepojovací kábel je špeciálny, pretože vosobitnej èasti obsahuje prakticky celý firmware tlaèiarne.Do poèítaèa sa tlaèiareò pripája pomocou portu USB.Inými slovami, HP LaserJet 1000w je možné použi len spoèítaèom, ktorý je vybavený portom USB.Tonerová kazeta obsahuje toner i tlaèový valec. Obidvetieto súèasti teda vymieòate <strong>na</strong>raz a pri ich výmenesa nemôžete zašpini . Tonerová kazeta sa do poèítaèavkladá po odklopení predného krytu tlaèiarne. Vyberanietonerovej kazety je jednoduché, keïže sa otvorenímpredného krytu zároveò modul mierne povytiahne.Pri prvom <strong>na</strong>sadení vstupného zásobníka papiera dotlaèiarne odporúèame preèíta priložený krátky návod. Jeho totiž možné umiestni aj do inej polohy, ako je predpísaná.V tomto prípade vznikne medzi krytom podávaèaa predným panelom tlaèiarne medzera. Aj v tejto polohetlaè prebieha, ale nie je to celkom ono.SPRACOVANIE ÚDAJOV. V redakcii sme tútotlaèiareò rozobrali a zistili sme, že tlaèiareò sama osebe vosvojom vnútri neobsahuje elektroniku <strong>na</strong> spracovanie údajov.V podstate sa tu <strong>na</strong>chádza len tlaèový mechanizmus atonerová kazeta. Bohužia¾, èas s elektronikou v prepojovacomkábli nie je možné tak jednoducho rozobra . Domnievamesa, že v tejto èasti sa <strong>na</strong>chádzajú moduly <strong>na</strong> koneènéspracovanie údajov v spolupráci s poèítaèom.Ve¾mi dôležitá je <strong>sk</strong>utoènos , že HP LaserJet 1000w jetlaèiaròou typu GDI. Z<strong>na</strong>mená to, že ju využijete lenv pripojení <strong>na</strong> PC s operaèným systémom Microsoft Windows.Inými slovami, túto tlaèiareò nie je možné použi pripriamej tlaèi z operaèného systému DOS, Linux alebo iných.Operaèný systém Windows sa teda sám stará o spracovanieúdajov, èo, prirodzene, mierne predlžuje dobu, poèas ktorejje procesor poèítaèa zamest<strong>na</strong>ný tlaèovou úlohou. Z DOSaplikácií je možné tlaèi len z DOS ok<strong>na</strong> operaèného systémuWindows, prièom v tomto prípade sa emuluje tlaèovýjazyk PCL5 a dáta aj v tomto prípade spracúva poèítaè.RÝCHLOS TLAÈIARNE NIE JE LEN PPM.Rýchlos tlaèiarne obyèajne výrobcovia udávajú v poètestrán vytlaèených za jednu minútu. Tento údaj sa oz<strong>na</strong>èujeako ppm (pages per minute). Skutoèná rýchlos tlaèe závisíurèite hlavne od tohto údaja, ale nie je to jediný faktor. Dobu,kým zí<strong>sk</strong>ate vytlaèený výsledok, ovplyvòuje ïalej typ tlaèe-62 PC REVUE 10/2001


H A R D W A R Eného súboru, rýchlos procesora poèítaèa,rýchlos prepojenia medzi poèítaèom atlaèiaròou atï. Ve¾mi dôležitý je aj spôsob,ako sa zohrieva tlaèový mechanizmus.Tento faktor potom v prvom rade ovplyvòujedobu, pokým sa vytlaèí prvá stra<strong>na</strong>. Prilaserových tlaèiaròach sa táto doba pohybujemedzi 20 až 60 sekundami. Keïže väèši<strong>na</strong>tlaèových prác v menších kanceláriách adomácnosti predstavuje krátke, èasto jednostránkovédokumenty, doba tlaèe prvej strany<strong>na</strong>dobúda pri posudzovaní <strong>sk</strong>utoènejrýchlosti tlaèe výz<strong>na</strong>m.Spoloènos HP použila v prípade raduLaserJet 1000 keramický valec, ktorý prinášadve hlavné výhody. Predovšetkým sadoba <strong>na</strong> zohriatie tlaèového valca mierne<strong>sk</strong>ráti a ïalej neexistuje tu fáza, keï saudržiava vyššia teplota valca <strong>na</strong> urýchlenie<strong>na</strong>sledujúcej tlaèovej úlohy. Inými slovami,prvá stra<strong>na</strong> sa vytlaèí dostatoène<strong>sk</strong>oro, a ak tlaèiareò netlaèí, nespotrebúvasa zvýšená energia. Zároveò sa tlaèiareòs keramickým valcom po <strong>sk</strong>onèenítlaèe vyz<strong>na</strong>èuje nízkym hlukom, pretožesa <strong>na</strong> chladenie nemusí použi ventilátor.Na rýchlosti tlaèe prvej strany sa takpoužitie keramického valca podstatnejšieprejaví až vtedy, ak zaènete tlaèi <strong>na</strong> tlaèiarni,s ktorou ste dlhšie netlaèili (<strong>na</strong>pr. 30 minút).Na spotrebe elektrickej energie, a tedaaj <strong>na</strong> sume, ktorú za energiu zaplatíte, sa tovšak prejaví hneï. Pri väèšine laserovýchtlaèiarní je totiž spotreba elektrickej energiepo <strong>sk</strong>onèení tlaèe okolo 50 až 80 W a tentostav trvá typicky 15 až 20 minút. Pri dnešnýchcenách elektrickej energie <strong>na</strong>dobúdatento fakt ove¾a väèší výz<strong>na</strong>m ako v minulosti.Ak uvažujeme cenu 2,80 Sk za 1 kWhspotrebovanej energie, potom pri spotrebe7 W zaplatíte poèas 15 minút asi 30 halierov.V prípade tlaèiarní so spotrebou 80 Wto však predstavuje sumu asi 3,36 Sk. Celkovámesaèná úspora potom závisí od toho,aké dlhé prestávky máte medzi tlaèou a akoèasto používate tlaèiareò poèas mesiaca.KVALITA TLAÈE NIE JE LENDPI. Podobne ako v prípade parametrappm a posudzovania rýchlosti tlaèe existujeporov<strong>na</strong>nie kvality tlaèe a údaja hustotybodov vytlaèených <strong>na</strong> palec – dpi (dots perinch). Aj v tomto prípade ide o domi<strong>na</strong>ntnýfaktor, ale urèite nie jediný. Zvyšovanie hustotyzvyšuje kvalitu obrazu (do urèitéholimitu), no zároveò <strong>na</strong>rastá aj objem údajov,ktoré sa prenášajú medzi poèítaèom atlaèiaròou. HP používa nieko¾ko technológií,pomocou ktorých sa dá dosiahnu lepšiakvalita výtlaèku bez zvýšenia parametra dpi.Najdôležitejší je systém vyhladzovaniahrán. V tomto prípade sa pred tlaèou <strong>na</strong>jprva<strong>na</strong>lyzujú tlaèené údaje. Hrany a zaobleniasa potom tlaèia pomocou bodov s menšímpriemerom, ako je štandardný. Z<strong>na</strong>mená to,že tlaèiareò dokáže meni ve¾kos tlaèenýchbodov v dvoch stupòoch a pomocouumiestòovania „menšieho“ bodu medzi dva„väèšie“ sa dosiahne optické zvýšenie kvality.Okrem hrán sa táto technológia používaaj pri tlaèi prekrížených èiar, keï sa pomocouumiestnenia menších bodov do prieseèníkaodstraòuje efekt zlievania. Poz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jme,že zrnieèka tonera sú menšie akotlaèené body, prièom ich priemer sa pohybujemedzi 4 až 6 mikrometrami (10 -6 m).SOFTVÉROVÝ OVLÁDAÈ. V èasenášho testu nebola ešte táto tlaèiareòoficiálne uvedená <strong>na</strong> trh a mali sme kdispozícii len predbežnú verziu ovládaèa.Je teda možné, že oproti nášmu opisu pribudnúdo softvérového vybavenia eštenejaké funkcie. Pomocou ovládaèa všakurèite môžete <strong>na</strong>stavi základné vo¾by –poèet kópií, orientáciu papiera, vyberátesi kvalitu tlaèe 600 a 300 dpi. Dôležitouvo¾bou je tlaè s poloviènou spotrebou tonera,použitím vo¾by tlaèe viacerých strán<strong>na</strong> jeden hárok ušetríte <strong>na</strong> papieri. Novinkousú rozšírené vo¾by pri tlaèi vodoz<strong>na</strong>kov,prièom môžete zadáva text, stupeòsivej farby i orientáciu textu. Priamov ovládaèi je zabudovaná aj funkcia <strong>na</strong>update ovládaèa pomocou internetu. V èasenášho testu však príslušná stránkaneexistovala.REDAKÈNÉ TESTY. S tlaèiaròousme realizovali obdobné testy, ako to bolopri testovaní laserových tlaèiarní z èísla2/2001. Ešte uveïme, že z h¾adi<strong>sk</strong>a aktualizáciesme do porov<strong>na</strong>nia uviedli momentálnepredávaný model Kyocera FS-1000+,ktorým sme <strong>na</strong>hradili predtým testovanýmodel Kyocera FS-1000. Tlaèili sme z prostrediaMicrosoft Windows 98 SE a programuMicrosoft Word XP <strong>na</strong> poèítaèi s procesoromAMD 800 MHz a 128 MB RAM.Použili sme rozlíšenie 600 dpi i 300 dpi. Pritestovaní sme <strong>na</strong>razili <strong>na</strong> zaujímavú funkciu.Prvotná inicializácia predstavuje presundát z prepojovacieho kábla do tlaèiarne.Tento proces sa opakuje, aj keï tlaèiareòodpojíte z elektrickej siete. Ak potomzapnete tlaèiareò a spustíte aj operaènýsystém, uvedený prenos sa vykoná po štarteoperaèného systému. Pokia¾ tlaèiareò vypnetepoèas práce operaèného systému,vykoná sa transport údajov pred prvoutlaèou. Doba prenosu údajov je asi 12sekúnd a <strong>na</strong> prednom paneli tlaèiarne pritomsvietia obidve LED. Aj z tohto dôvoduje výhodné tlaèiareò vôbec nevypí<strong>na</strong> ,pretože v opaènom prípade sa predlžujedoba jej prvej inicializácie. V redakènomteste sme <strong>na</strong>merali pomerne rýchlu tlaèprvej strany – v priemere okolo 13,8 sekundy(<strong>na</strong>jhorší výsledok bol 14,5 sekundy).Porov<strong>na</strong>ním s údajmi pri teste laserovýchtlaèiarní zistíme, že ide o ve¾mi dobrú hodnotu.Tento údaj <strong>na</strong>vyše dosiahnete s maloutoleranciou aj pri prestávkach dlhšíchako 30 minút.Porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>meranej a deklarovanejrýchlosti tlaèe s <strong>na</strong>jlepšími modelmi znášho testu z PC REVUE è. 2/2001 je uvedené<strong>na</strong> obr. 1. Z tejto závislosti je zrejmé,že tlaèiareò HP LaserJet 1000w spåòavýrobcom deklarovanú rýchlos tlaèe aspomedzi „10-stránkových“ patrí medzi<strong>na</strong>jrýchlejšie. Pri tlaèi s použitím rozlíšenia300 dpi sme dosiahli pri tlaèi 50 stránokdobu kratšiu asi o 10 sekúnd, kvalitatlaèe však bola ove¾a horšia.Rov<strong>na</strong>ko sme porov<strong>na</strong>li aj dobu tlaèeprvej strany a dobu inicializácie tlaèiarne.Z tohto porov<strong>na</strong>nia vyplýva, že spomí<strong>na</strong>nátechnológia konštrukcie tlaèového valca HPLaserJet 1000w sa prejavila <strong>na</strong> <strong>na</strong>jnižšejdobe tlaèe prvej strany. Pritom sme meralitúto dobu po prestávke 5 minút. Keby smeboli dobu medzi tlaèou predåžili <strong>na</strong> 30 aviac minút, rozdiely by pravdepodobne boliešte markantnejšie.Venovali sme sa aj meraniu spotrebyenergie v stave šetriacom energiu. Tri10/2001 PC REVUE 63


H A R D W A R EObr. 1 Porov<strong>na</strong>nie rýchlostí tlaèe rôznych laserových tlaèiarníObr. 2 Porov<strong>na</strong>nie doby tlaèe prvej strany a inicializácie tlaèiarnepoèítaèov, ku ktorým bude pripojená laserová tlaèiareò,je už teraz (alebo v krátkej budúcnosti bude) vybavenátýmto portom. Výhodou opisovanej tlaèiarne je aj nízkaenergetická nároènos .Obr. 3 Porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>dobúdacej ceny a prevádzkovýchparametrovminúty po <strong>sk</strong>onèení tlaèe sme u LaserJet 1000w merali priemernúhodnotu spotreby okolo 7,25 W. Takáto spotrebavám umožòuje tlaèiareò nevypí<strong>na</strong> poèas celého pracovnéhodòa. Privítali by sme však, keby tlaèiareò mala zabudovanýsie ový vypí<strong>na</strong>è, ktorý by umožnil jednoduché vypí<strong>na</strong>niezariadenia mimo pracovného èasu.ZÁVER. HP LaserJet 1000w je laserová tlaèiareò, ktoráje svojimi parametrami a cenou vhodná hlavne pre cenovocitlivého používate¾a. Z h¾adi<strong>sk</strong>a <strong>na</strong>šich poz<strong>na</strong>tkov o správanísa zákazníkov <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa domnievame, že sazaradí medzi <strong>na</strong>jpredávanejšie tlaèiarne minimálne spomedzilaserových tlaèiarní z<strong>na</strong>èky HP. Z<strong>na</strong>èkový model tlaèiarneje istým prís¾ubom spo¾ahlivosti tlaèiarne, asi nebudetema problémy s prípadnou opravou.Nadobúdacia ce<strong>na</strong> i prevádzkové parametre sú priaznivé.Porov<strong>na</strong>nie <strong>na</strong>dobúdacej ceny tlaèiarne a ceny spotrebnéhomateriálu sme zobrazili <strong>na</strong> obr. 3. Z toh- toporov<strong>na</strong>nia je jasné, že HP LaserJet 1000w je v triede 10-stránkových laserových tlaèiarní jedno z <strong>na</strong>jlacnejšíchriešení. Prevádzkové náklady sú síce o nieèo vyššie, alerozdiel nie je dramatický. V <strong>na</strong>šom testovaní sa tátotlaèiareò javila ako spo¾ahlivé riešenie <strong>na</strong> laserovú tlaè,neboli problémy s podávaním papiera, kvalita a rýchlostlaèe patria vo svojej triede k <strong>na</strong>jlepším.Tlaèiareò nevyžaduje pri tlaèi nijakú obsluhu a procesinštalácie spoèíva iba vo vložení inštalaèného CD domechaniky a pripojení tlaèiarne k poèítaèu. V podnikochmôže by výhodou, že spotrebný materiál je kompatibilnýs tlaèiaròou HP LaserJet 1200.Je možné, že niektorým používate¾om bude chýba pripojeniepomocou paralelného portu. Prevažná väèši<strong>na</strong>Hodnotenie:J Rýchla doba tlaèe prvej stranyJ Nízka energetická nároènos poèas stavušetriaceho energiuJ Ve¾mi dobrá kvalita tlaèeJ Zabudovaný update ovládaèaJ Manipulácia s papieromJ Jednoduchos použitiaL Nie je možné použi <strong>na</strong> poèítaèochbez portu USBL Nemá sie ový vypí<strong>na</strong>èCe<strong>na</strong>: 13 290 Sk bez DPHCe<strong>na</strong> spotrebného materiálu: 2720 Sk bez DPH, výdrž 2500 listovpri pokrytí 5 %.Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednej strany 2720/2500 = 1,09 Sk bez DPHZáruka: 1 rokZapožièal: HP Sloven<strong>sk</strong>oOndrej MackoTechnické parametre pod¾a výrobcuRýchlos tlaèe: 10 strán za minútuMaximál<strong>na</strong> kvalita tlaèe: 600 dpiPripojenie k poèítaèu: USB (1.1)Pamä : 32 KB ROM, 1 MB RAMDoba tlaèe prvej strany: do 15 sekúndKapacita vstupného zásobníka: 250 listov (75 g/m 2 )Kapacita výstupného zásobníka: 125 listov (75 g/m 2 )Rozsah povolenej gramáže papiera (priama dráhapapiera): 60 ÷ 163 g/m 2Minimálne rozmery tlaèeného média: 76 × 127 mmMaximálne rozmery tlaèeného média: 216 × 356 mmOdporúèaný mesaèný výkon: 7000 strán mesaèneHluk pri tlaèi: max. 52 dBARozmery (š × v × h): 415 × 486 × 253 mmSpotreba energie pri tlaèi: 210 WSpotreba energie mimo tlaèe: 7 WHmotnos : 7,5 kgPodporované operaèné systémy: Microsoft Windows 98, Me, 2000 a XP64 PC REVUE 10/2001


Kyocera-Mita FS-6900H A R D W A R ETáto laserová tlaèiareò predstavujeriešenie pre podnikovú tlaè s vysokýminárokmi <strong>na</strong> mesaèný objem ave¾mi nízkymi prevádzkovými nákladmi(0,20 Sk <strong>na</strong> stranu). Je to tlaèiareòpre maximálny formát A3. V štandardnejdodávke sa <strong>na</strong>chádza jeden multifunkènýzásobník, do ktorého môžetepouži viaceré formáty papiera. Zme<strong>na</strong>formátu si však vyžaduje urèitú manipuláciuso zarážkou. Pokia¾ tlaèiareò chcetepoužíva pre formát A3 i A4, je lepšie zakúpidoplòujúci zásobník.Predný panel obsahuje LCD displej, <strong>na</strong>ktorom sa zobrazuje typ použitého rozhrania,aktuálne rozlíšenie i poèet kópií. Sig<strong>na</strong>lizácia<strong>na</strong> prednom paneli pomocou LEDpresne oz<strong>na</strong>èuje miesto prípadného problému.Povelom z predného panela je tiež možnéokamžite ukonèi práve prebiehajúcu tlaè.Tlaèiareò sa štandardne dá zapojipomocou paralelného i sériového rozhrania,s doplnkovým vybavením je možnépriame zapojenie do poèítaèovej siete. Svyužitím pevného di<strong>sk</strong>u (kupuje sa zvláš )v prípade doby tlaèe prvej strany sme <strong>na</strong>meralipriemernú hodnotu 11 sekúnd.Pri používaní sme ocenili hlavne preh¾adnýpredný panel a rýchlos tlaèe. Nedostatokpapiera v zásobníku tlaèiareòsig<strong>na</strong>lizuje okamžite (nie ako v minulostiaž po povele <strong>na</strong> tlaè), prièom tento stav sasig<strong>na</strong>lizuje akusticky i opticky.K tlaèiarni sa dodáva softvérové vybavenie,ktoré umožòuje zobrazova podobu displejatlaèiarne u jednotlivých používate¾ovPoèet tlaèených strán Doba tlaèe [s] Rýchlos [str./min.]Formát A4 50 150 20,0 rôzne strany50 124 24,2 rov<strong>na</strong>ké stranyFormát A3 5 46 6,5 test kvality10 54 11,1 rôzne strany10 50,7 11,8 rov<strong>na</strong>ké stranyNamerané výsledky pri testoch tlaèiarnemôžete použi funkcie, ako je <strong>na</strong>pr. di<strong>sk</strong>rét<strong>na</strong>tlaè, keï sa tlaèový výstup dosiahne lenpo zadaní hesla alebo <strong>na</strong>èítaní príslušnéhoèiarového kódu. Rov<strong>na</strong>ko sa <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> dajúuloži formuláre alebo iné èasto používanétlaèové výstupy. Tlaèiareò používa tlaèovýjazyk PCL 6 alebo KPDL2 (PostScript). V prípadejazyka PCL 6 je maximálne rozlíšenie600 dpi, pri KPDL2 je to až 2400 dpi. Okremtoho dokáže Kyocera-Mita FS-6900 emulovaviaceré typy tlaèiarní. Jej prednos ou jepoužitie kremíkového valca s garantovanouživotnos ou (technológia ECOSYS).V <strong>na</strong>šom teste sme používali režim PCL6 a tlaèiareò sme pripojili pomocou paralelnéhokábla. Pri teste rýchlosti sme<strong>na</strong>merali maximálnu rýchlos opakovanejtlaèe pri formáte A4 24,2 strany za minútu.V prípade tlaèe zložitejšieho dokumentu,ktorý obsahoval tabu¾ky a obrázky, smedosiahli rýchlos tlaèe pri formáte A4 rovných20 strán za minútu. Testovali sme ajrýchlos tlaèe pri formáte A3. V tomto prípadesme zaregistrovali rýchlos opakovanejtlaèe 11,8 strany za minútu, v prípadezložitejšieho dokumentu to bolo 11,1 stranyza minútu. Pri použití režimu tlaèe PCLje maximálne rozlíšenie 600 dpi, èopostaèuje <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>e <strong>na</strong>sadenie. Akpotrebujete dosiahnu jemné detaily pritlaèi grafických dokumentov, musítepouži režim KPDL2. V prípade tlaèe pri<strong>na</strong>jvyššom rozlíšení treba však poèíta spoklesom rýchlosti tlaèe zhruba <strong>na</strong> polovicuoproti uvedeným hodnotám.Doba inicializácie tlaèiarne po jej zapnutísa pohybovala maximálne do 40 sekúnd,v sieti, ako i ma<strong>na</strong>žér pokroèilých funkcií.Medzi doplnkami sa <strong>na</strong>chádza aj duplexnájednotka a ïalšie doplnkové zásobníky. Tovšetko spolu s vysokým mesaèným výkonoma rýchlos ou tlaèe podèiarkuje zameranietlaèiarne – podnikové <strong>na</strong>sadenie <strong>na</strong> masovútlaè s možnos ou tlaèe až <strong>na</strong> formát A3.Ce<strong>na</strong>: 79 990 Sk bez DPHPrevádzkové náklady: spotrebný materiál –toner vydrží 20 000 strán pri pokrytí 5 %. Jehoce<strong>na</strong> je 3995 Sk bez DPH. Ce<strong>na</strong> vytlaèenia jednejstrany je 3995/20000 = 0,20 Sk bez DPH.Záruka: 2 roky, <strong>na</strong> optický valec a vývojnicu3 roky alebo 300 000 stránDodávate¾: Columbex Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>lOndrej MackoTechnické parametre pod¾a výrobcuMaximál<strong>na</strong> rýchlos tlaèe: Pre formát A4 – 25 str./min.Pre formát A3 – 13 str./min.Maximálne rozlíšenie: 2400 dpi pre KPDL2, 600 dpipre ostatné jazykyKapacita vstupného podávaèa: spodný – 250 strán,multifunkèný 100 strán, dva doplnkové podávaèe,každý s kapacitou 500 listovMaximál<strong>na</strong> vstupná kapacita: 1350 listov A3/A4Kapacita výstupného podávaèa: 350 stránMaximálne mesaèné <strong>na</strong>sadenie: 75 000 stránKapacita RAM: 16 MB (max. 64 MB)Doplnky: podávaè <strong>na</strong> 500 listov, duplexná jednotka,<strong>sk</strong>ener èiarového kódu, pevný di<strong>sk</strong> s kapacitou 2 GBMaximálny hluk pri tlaèi: 52 dBAHmotnos : 21,2 kg10/2001 PC REVUE 65


S O F T W A R ECacheman 5n Úèinný nástroj <strong>na</strong> správu pamätePamä RAM a jej využitie v systémeWindows, ti bola vždy chúlostivá téma.Hoci je pravda, že ceny modulov RAMklesli <strong>na</strong>ozaj rekordne nízko, aj tak jeešte ve¾a používate¾ov, ktorí trpia nedostatkompamäte. A pritom by ani nebolpotrebný upgrade <strong>na</strong> vyššiu kapacitu.Staèilo by správne <strong>na</strong>stavenie a výkonsystému by sa mohol podstatne zvýši . Apráve preto by som vám rád predstavilprogram Cacheman, ktorý sa postará oto, aby sa pamä RAM v systéme využilaèo <strong>na</strong>jefektívnejšie. Samozrejme, že všetky<strong>na</strong>stavenia, ktoré program ponúka, sadajú nájs aj v samotnom systémeWindows, ale tam sú nepekne rozhádzané,<strong>na</strong>vyše si s nimi menej <strong>sk</strong>úsení používatelianeporadia. O to viac ma potešilCacheman, ktorý spojil mnoho funkcií sich detailným opisom a jednoduchýmovládaním...DOWNLOAD A INŠTALÁCIA.S ahovanie inštalaèného súboru z domov<strong>sk</strong>ejstránky programu prebehlo rýchlo aprenos údajov bol stabilný. Inštalaènýsúbor vám <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u zaberie 867 kb, èo nieje <strong>na</strong> dnešnú dobu až tak ve¾a. A <strong>na</strong>inštalovanieprogramu prebehlo rov<strong>na</strong>ko hladkoa rýchlo. Staèilo zvoli umiestnenie,kam sa súbory programu <strong>na</strong>kopírujú, ahotovo. Cacheman bol pripravený <strong>na</strong> prvéspustenie bez toho, aby ste museli reštartovapoèítaè.FUNKCIE A OVLÁDANIE. Hneïpo spustení aplikácie ma zaujal jej vzh¾ad.Cacheman je totiž aj z vizuálnej stránkypripravený viac ako dobre. Všetky podstatnéovládacie prvky nájdeme v pravejèasti programu, kde sa vo vertikálnommenu <strong>na</strong>chádzajú všetky <strong>na</strong>stavenia afunkcie, ktoré Cacheman ponúka. Tie súpekne rozdelené do troch kategórií, prièomkaždú reprezentuje vlastná záložka.Každá funkcia je názorne zastúpená ikonkou.Vidie , že dôraz sa kládol aj <strong>na</strong>vzh¾ad programu. Poïme sa však <strong>na</strong> jednotlivézáložky programu pozrie podrobnejšie.INFO. Toto informaèné okno sa zobrazujehneï po spustení programu a obsahujesúhrnné informácie o stave pamäte.Nájdete tu údaje o totálnej kapacitepamäte RAM, o jej percentuálnom využití,ako aj o využití v MB, údaj o maximálneja minimálnej hodnote využitia.Tie isté informácie vám program po<strong>sk</strong>ytneaj o virtuálnej pamäti a o systémovýchprostriedkoch, kde vám percentuálnevyèísli ich využitie. No a <strong>na</strong>koniec tunájdete informáciu o di<strong>sk</strong>ovej cache, jejHlavné okno programu po spusteníve¾kosti a takisto maximálnej a minimálnejhodnote jej využitia. Pod ikonkouHistory Graph si môžete <strong>na</strong> jednoduchomèiarovom grafe prezrie využitiepamäte RAM, virtuálnej pamäte a di<strong>sk</strong>ovejcache a pod ikonkou Logging nájdetemožnos automatického zapisovaniaúdajov do externého súboru.SETTINGS. Aj pod touto záložkounájdete rad ikoniek zastupujúcich rôzne<strong>na</strong>stavenia. Pod prvou, pomenovanouDi<strong>sk</strong> cache, nájdete <strong>na</strong>stavenia di<strong>sk</strong>ovejcache, jej minimálnej a maximálnej hodnoty.Takisto tu nájdete aj špeciálne<strong>na</strong>stavenia pre Windows NT a 2000. Podikonkou s menom Additio<strong>na</strong>l Caches súzasa <strong>na</strong>stavenia pre typické využitiepoèítaèa. Nachádzajú sa tu <strong>na</strong>staveniapre cache mien a ciest súborov, ïalej<strong>na</strong>stavenie pre ve¾kos <strong>na</strong>èítania údajovz CD dopredu. Tu môžete <strong>na</strong>stavi jed<strong>na</strong>kve¾kos cache v KB, ako aj rýchlosmechaniky. No a <strong>na</strong> záver tu môžeteupravi aj cache pre ikonky. Miscellaneous,to je názov ïalšej ikonky a podòou nájdete <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>stavenie pamäte preVFAT alebo pamä pre IO buffer. Takistotu môžete <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>stavi konzervatívnevyužívanie súboru SWAP, ako ajodstraòovanie nepoužívaných DLL knižnícz pamäte. Štvrtá ikonka je pomenovanáMemory Recovery a umožní vám66 PC REVUE 10/2001


Nastavenie optimalizovania pamäte RAM<strong>na</strong>stavi podmienky <strong>na</strong> automatickédefragmentovanie pamäte RAM. Môžetevybra , pod akú hodnotu musí klesnúkapacita vo¾nej RAM, aby sa defragmentovaniespustilo, alebo môžete <strong>na</strong>stavi ,aby sa defragmentovanie spúš alo vždy v<strong>na</strong>stavenom èasovom intervale. Prespresnenie môžete <strong>na</strong>príklad povolidefragmentovanie vždy pri štarte systémualebo ho, <strong>na</strong>opak, zakáza , ak jepráve vysoká zá až procesora alebo pevnéhodi<strong>sk</strong>u. Posledná ikonka <strong>na</strong> tejtozáložke má názov Profiles, a ako už jejpomenovanie <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje, pôjde o ukladanie<strong>na</strong>stavení. Všetky <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong>cache si totiž môžete uloži do externéhosúboru <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> a ten potom v prípadepotreby <strong>na</strong>èíta .Ve¾mi sa mi páèilo, že pri každom z<strong>na</strong>stavení sa <strong>na</strong>chádzal odkaz <strong>na</strong> sprievodcu,ktorý by vám mohol poradi . Jehoslužby ocenia <strong>na</strong>jmä menej <strong>sk</strong>úsenípoužívatelia, pretože sprievodca vám nielenžepomôže vybra <strong>na</strong> základe jednoduchýchotázok optimálne <strong>na</strong>staveniemožností, ale <strong>na</strong>vyše vám pri každom<strong>na</strong>stavení presne opíše, o èo ide a akýdosah má dané <strong>na</strong>stavenie <strong>na</strong> výkon.OPTIONS. Na tomto mieste nájdemevšetky <strong>na</strong>stavenia programu. Sú tu veciako automatické minimalizovanie <strong>na</strong>panel úloh, zobrazovanie vy aženia pamäteRAM v podobe grafu <strong>na</strong> paneli úlohèi zobrazovanie programu vždy v popredí.Takisto môžete <strong>na</strong>stavi , aby saCacheman spúš al automaticky pri štartesystému.Èo sa týka ovládania programu, to jemaximálne jednoduché práve vïakasprievodcovi a logickému rozmiestneniuovládacích prvkov. Ve¾mi sa mi páèilo, že<strong>na</strong>príklad priamo z panela úloh cez ikonkuprogramu bolo možné spusti optimalizovaniepamäte alebo povoli zaz<strong>na</strong>menávaniemeraní do súboru, èi doèasneodstavi defragmentovanie. K preh¾adnostitakisto prispieva ikonka <strong>na</strong> paneli úloh,ktorá môže slúži ako graf virtuálnejpamäte, pamäte RAM alebo di<strong>sk</strong>ovejcache.ZÁVER. Cacheman rozhodne stojí zavy<strong>sk</strong>úšanie. Pozdával sa mi <strong>na</strong>jmä preto,že spájal dostatok <strong>na</strong>stavení s jednoduchýmovládaním. Takisto niet èo vytknúovládaniu a ani vzh¾adu programu. Akteda chcete trochu optimalizova využitiepamäte vo vašom poèítaèi, mali by ste<strong>sk</strong>úsi práve Cacheman. Samozrejme, žene<strong>na</strong>hradí upgrade kapacity RAM, alepomôže vám vy aži maximum z existujúcichzdrojov.Hodnotenie:J Množstvo <strong>na</strong>staveníJ Jednoduché ovládanieJ SprievodcaL NièNázov: CachemanVe¾kos : 867 kbLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.outertech.comMartin Turoò


S O F T W A R EApple Mac OS XNa zaèiatku leta uvo¾nila spoloènos Apple <strong>na</strong> trh 10. verziusvojho operaèného systému. Pri uvedení Apple Mac OS X pritomzástupcovia tejto firmy oz<strong>na</strong>èili nový systém ako „<strong>na</strong>jpokroèilejšíoperaèný systém <strong>na</strong> svete“. V tomto èlánku sa pozrieme<strong>na</strong> nový operaèný systém predovšetkým z poh¾adu koncovéhopoužívate¾a. Na testovanie sme použili poèítaè Apple PowerMac G4, ktorý v závere èlánku krátko opíšeme.INŠTALÁCIA. Po rozbalení poèítaèa sme do jeho mechanikyvložili CD médium s Apple Mac OS X a poèítaè sme zapli.Inštalácia pracovala automaticky, prièom nový operaèný systémsi vytvoril vlastnú partíciu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a aj ju sformátoval.Poèas inštalácie sme boli požiadaní o zadanie údajov <strong>na</strong> registráciuoperaèného systému a údajov potrebných <strong>na</strong> pripojenie kinternetu. Ïalej sme si vyberali národné prostredie a klávesnicu.Sloven<strong>sk</strong>é prostredie a ani rozloženie klávesov však nie jesúèas ou dodávky. Podpora východoeuróp<strong>sk</strong>ych z<strong>na</strong>kov jemožná len pomocou riešení od tretej strany. Celá inštalácia MacOS X <strong>na</strong> poèítaèi Power Mac G4 zabrala asi 30 minút.DOJMY Z POUŽÍVATE¼SKÉHO PROSTREDIA.Po inštalácii spustíte operaèný systém, a ak ste niekedy používalipredchádzajúcu verziu Mac OS, okamžite zbadátezmeny. Apple Mac OS X je jednoducho nieèo úplne iné ako predchádzajúcisystém. Predovšetkým sa zmenil grafický dizajn –nový Mac OS pribral mnoho efektných prvkov, možno ažprive¾a. Spomedzi nich vystupuje do popredia animovaná minimalizáciaokien. Okno sa z pôvodnej polohy <strong>na</strong>jprv stiahne apotom zasunie do spodnej èasti obrazovky. Ïalším úplnenovým prvkom používate¾<strong>sk</strong>ého prostredia je tzv. Dock. Je tonieèo ako stavový riadok v operaènom systéme Windows, alejeho využitie je univerzálnejšie. Sú tu umiestnené ikony hlavnýchprogramov a používate¾<strong>sk</strong>y spustených aplikácií. Ak chcete,môžete sem umiestni aj súbory, celé prieèinky èi internetovéodkazy. Ïalej sa v doku <strong>na</strong>chádza odpadkový kôš a iko<strong>na</strong> predomov<strong>sk</strong>ú stránku Mac OS X. Vlastnosti doku môžete <strong>na</strong>stavova– dá sa zmeni jeho umiestnenie, rozmery i farba.Horný riadok pracovnej plochy je vyèlenený <strong>na</strong> základnúponuku (menu). Iko<strong>na</strong> jabåèka v ¾avom rohu ponuky obsahujevo¾by týkajúce sa operaèného systému a pomocou nich jemožné <strong>na</strong>stavi systémové preferencie, odhlási sa zo siete, <strong>sk</strong>onèiprácu alebo resetova poèítaè. Takisto je tu možnos násilnéhoukonèenia aplikácie, ktorá z nejakých dôvodov odmietaspolupracova . Táto funkcia, v minulosti oz<strong>na</strong>èovaná akoKill, dnes nesie takpovediac politicky prijate¾nejšie oz<strong>na</strong>èenieForce Quit.Ïalšie položky v ponuke v hornom riadku sú venovanéaktuálnej aplikácii. Prvá položka je totožná s názvom aktuálnejaplikácie a z nej sú obyèajne dostupné <strong>na</strong>stavenia aplikácie,funkcie <strong>na</strong> prepnutie do ïalších úloh a služby operaèného systémudostupné pre aktuálnu aplikáciu. Ïalšie položky sú závisléod typu spustenej aplikácie.Okná zobrazené <strong>na</strong> pracovnej ploche tiež dostali novýdizajn, prièom pôsobia efektnejšie. Pri práci s ok<strong>na</strong>mi nám všakchýbali niektoré funkcie, ktoré boli v Mac OS 9 vyriešené ve¾midobre. Napríklad okná v novom operaènom systéme nemajúrámèek. Z<strong>na</strong>mená to, že meni ich ve¾kos nie je možné pocelom obvode ok<strong>na</strong>, ale len v pravom dolnom rohu. Celé novéprostredie nesie názov Aqua (voda), èo sa prejavuje <strong>na</strong>pr.prieh¾adnos ou niektorých okien. Pravý horný roh pracovnejplochy je rezervovaný <strong>na</strong> zobrazenie pevného di<strong>sk</strong>u, obsahu CDmechaniky a ïalšie vo¾by z predchádzajúceho operaèného systému.Poèítaèe triedy Mac nepoužívajú myši s dvoma tlaèidlami,ale len s jedným. Tomu je prispôsobené aj ovládanie, prièompravé tlaèidlo z operaèného systému Windows je tu <strong>na</strong>hradenéiným spôsobom. Kontextovú ponuku (tzv. pop-up menu) k jednotlivýmaplikáciám zí<strong>sk</strong>ate súèasným potlaèením klávesu CtrlPoèítaè Apple Power Mac G4a tlaèidla myši alebo dlhším podržaním stlaèeného tlaèidlamyši <strong>na</strong>d ikonou aplikácie.Zaujímavo funguje v tomto operaènom systéme aj službaDrag & Drop. Spoèiatku sa nám zdalo, že táto služba nefungujevôbec. Ak oz<strong>na</strong>èíte nejaký úsek textu a chcete ho presunú <strong>na</strong>iné miesto, musíte nejaký èas (asi 3 s) poèka . Pokia¾ by ste chcelimanipulova s oz<strong>na</strong>èeným textom pred uplynutím tejtodoby, oz<strong>na</strong>èíte <strong>na</strong>miesto toho iný úsek textu. Je to jednoduchoiný poh¾ad <strong>na</strong> vec a má svoje prednosti – len si treba zvyknú .KOMPATIBILITA. Pri poh¾ade dovnútra operaèného systémuzistíme, že ide o úplne prepracovaný systém s vlastnýmsúborovým systémom. Firma Apple sa rozhodla pre túto zmenuhlavne z dôvodu ïalšieho vývoja aj v budúcnosti. Nový systémvychádza z Unixu a pomocou vrstvy spätnej kompatibility jezaistená spolupráca s unixovými programami a <strong>sk</strong>riptami.Pod¾a výrobcu táto zme<strong>na</strong> zais uje vysokú výkonnos a stabilitu,ktorú s predchádzajúcim systémom nebolo možné dosiahnu. Na druhej strane to však z<strong>na</strong>mená, že aplikácie <strong>na</strong>písanépre predchádzajúci systém nebudú môc fungova v operaènomsystéme Mac OS X. Aby používatelia mohli používa staršieaplikácie, pevný di<strong>sk</strong> musí obsahova partíciu pripravenú zpredchádzajúceho operaèného systému. Mac OS 9 je pritomsúèas ou dodávky operaèného systému Mac OS X a takúto partíciuje možné vytvori aj po <strong>na</strong>inštalovaní Mac OS X. Okremtoho je súèas ou dodávky operaèného systému aj výbava preprogramátorov.Spätnú kompatibilitu rieši èas systému oz<strong>na</strong>èovaná Classic.V tomto prostredí sa otvára v emulovanom režime systém MacOS 9.1, ktorý potom umožòuje spúš a takmer všetky staršieaplikácie. Pod¾a autor<strong>sk</strong>ej firmy sa výkon celého systému pritomzníži len nepatrne.SOFTVÉROVÝ UPDATE. Nákupom operaèného systémuzí<strong>sk</strong>ate prístup k softvérovým zlepšeniam dostupnýmprostredníctvom internetu. V <strong>sk</strong>utoènosti si môžete updateoperaèného systému prevzia zo stránky firmy Apple už poèasúvodnej fázy inštalácie operaèného systému. V súèasnosti existujeverzia, ktorá dokáže zapisova údaje <strong>na</strong> CD-R di<strong>sk</strong>y, a pribudliaj funkcie <strong>na</strong> prácu s hudobnými formátmi a správuhudobných albumov. Dokáže <strong>na</strong>pr. transformova hudbu <strong>na</strong>formát MP3 a následne vypa¾ova tieto údaje <strong>na</strong> CD di<strong>sk</strong>y. Priprehrávaní hudobných formátov si môžete necha zobrazovanáhodne generovanú grafiku.APLIKAÈNÉ VYBAVENIE. Súèas ou Mac OS X jezákladné aplikaèné vybavenie. Nájdete tu jednoduchý textovýeditor, internetový prehliadaè (je to Microsoft InternetExplorer:mac 5.1) a klienta elektronickej pošty, databázuadries, kalkulaèku, prehliadaè filmov a obrázkov, program <strong>na</strong>krátke poznámky, <strong>na</strong> prácu s digitálnou kamerou a fotoapará-68 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EPoužívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie Mac OS X – v hornej èasti ponuka aktuálnej aplikácie, v spodnej èasti je Docktom atï. Pomocou aplikácie Sherlockmôžete ¾ahko h¾ada ¾udí alebo súbory, ato <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u, internete, serveroch<strong>na</strong> realizáciu elektronického obchoduèi dodávanie noviniek. Avšak medziaplikáciami chýbal editor HTML, ktorýbol súèas ou Mac OS 9.Novinkou v Mac OS X je zlepšenie voblasti grafiky. Podporuje tri technológie:Quartz s podporou formátu PDF pre2D grafiku, OpenGL pre 3D grafiku a hrya QuickTime pre multimédiá.PODPORA PERIFÉRNYCH ZA-RIADENÍ. Pri testovaní sme <strong>sk</strong>úšalipripoji k poèítaèu viacero bežných zariadení,ako sú tlaèiarne, <strong>sk</strong>enery alebodigitálne fotoaparáty. Výsledkom je zistenie,že Mac OS X ove¾a viac podporujeperiférne zariadenia, než to bolo vminulosti. Bez inštalovania akéhoko¾veksoftvéru sme k poèítaèu Power Mac G4pripojili digitálny fotoaparát HP Photo-Smart 912, atramentovú tlaèiareò HPDe<strong>sk</strong>Jet 895Cxi, <strong>sk</strong>ener Canon CanoScanN650U, digitálnu kameru Pa<strong>na</strong>sonic NV-DS37EG a modem 3Com ISDN Pro TA.Spolupráca s vreckovým poèítaèom VisorDeluxe však vyžadovala použitiedodaného softvéru a <strong>sk</strong>ener Acer Scan-Prisa 1200UT sa nám nepodarilo rozpoz<strong>na</strong>. Pravdepodobne by to v tomto prípadevyžadovalo h¾adanie príslušnéhosoftvérového ovládaèa <strong>na</strong> internete.Poèítaè Power Mac G4 primárne podporujezariadenia pripojené pomocou rozhraniaUSB a FireWire. Tlaèiarne vybavenéparalelným portom alebo modemys pripojením <strong>na</strong> sériový port v tomtoprípade nevyužijete.MAC OS X A SLOVENÈINA.Ako sme už uviedli, pôvodné riešenie odfirmy Apple zatia¾ nepoèíta s podporouzadávania a spracovania sloven<strong>sk</strong>ýchz<strong>na</strong>kov. Tieto riešenia však existujú a súdostupné zadarmo. Pre operaèný systémMac OS X nájdete riešenie nezávislýchvývojárov <strong>na</strong> adrese http://<strong>www</strong>.ocs.cz/apps/4K78_ CzKbd.tar.gz. Situácia by savšak mala vyrieši uvedením novej verzieMac OS X 10.1. Podpora slovenèinybude pod¾a sloven<strong>sk</strong>ého dodávate¾apotom dostupná minimálne <strong>na</strong> takejúrovni, ako to bolo v predchádzajúcichverziách Mac OS.BUDÚCNOS MAC OS X. V celkovomhodnotení je Mac OS X operaènýsystém s obrov<strong>sk</strong>ým potenciálom hlavnedo budúcnosti. Dôvodom je jed<strong>na</strong>kefektné používate¾<strong>sk</strong>é prostredie, alepredovšetkým osvedèený a spo¾ahlivýzáklad operaèného systému vychádzajúcehoz Unixu. Firma Apple sa rozhodlapre hrubú deliacu èiaru, èoho dôsledkomje nie celkom jednoduché používaniestarších aplikácií s využitím vlastností,ktoré prináša nový operaèný systém.Úspech Mac OS X teda urèite bude závisieod doby, dokedy sa vývojárom aplikáciípodarí upravi svoje produkty prenový operaèný systém. V neposlednomrade úspech Mac OS X súvisí s ochotoupoužívate¾ov za tieto aplikácie plati .Zatia¾ sa vývojárom darí – <strong>na</strong>pr. už existujebalík kancelár<strong>sk</strong>ych aplikácií MicrosoftOffice pre Mac OS X, viaceronástrojov pripravila firma Adobe atï.Myslíme si, že Mac OS X <strong>na</strong>jne<strong>sk</strong>ôr do rokadokáže svoju životaschopnos aprežije konkurenciu, ktorou je pravdepodobneoperaèný systém Microsoft WindowsXP. Zoz<strong>na</strong>m aplikácií už dnesdostupných pre Mac OS je <strong>na</strong> adreseadrese http://<strong>www</strong>.apple.com/macosx/.Keïže sme práve v èase recenzovaniaoperaèného systému Mac OS X dostali <strong>na</strong>vy<strong>sk</strong>úšanie <strong>na</strong>jnovšiu verziu WindowsXP RC1, mohli sme si porov<strong>na</strong> prácu <strong>na</strong>obidvoch systémoch. Z poh¾adu koncovéhopoužívate¾a ide o porov<strong>na</strong>te¾néoperaèné systémy, ktoré sa <strong>na</strong>uèítepoužíva poèas jedného dòa. K tejto <strong>sk</strong>utoènostiurèite prispela aj „inšpirácia“prvých verzií operaèného systémuWindows práve riešením firmy Apple.Obidva systémy sa dnes vyz<strong>na</strong>èujú takpovediac„blbovzdornos ou“, ktorá zamedzujepoužívate¾ovi zmaza systémovésúbory, prípadne umožòuje rekonštruovaporušené èasti. Spoloèným prvkomje aj pevná väzba <strong>na</strong> internet, ktorýpredstavuje univerzálne médium <strong>na</strong>výmenu súborov a komunikáciu s okolím.Obidva operaèné systémy poèítajú spoužívate¾om, ktorý èaká od poèítaèa ajzábavu – ide hlavne o digitálne spracovanievidea a hudby. Domnievame sa, žeide o nevyhnutný dôsledok vývoja.Používate¾ v heterogénnom prostredípodniku môže pracova s viacerýmitypmi operaèného systému, ktoré sabudú ovláda jednoducho a dos podobne.Prispeje k tomu, prirodzene, aj integráciainternetového prehliadaèa odfirmy Microsoft v Mac OS X, ako i existenciakancelár<strong>sk</strong>eho balíka MicrosoftOffice ako jednej z prvých aplikácií prenový operaèný systém Mac. Zo stránkyhardvérovej výbavy je systém Mac OS Xmenej nároèný: poèítaè Mac PowerPC G3,128 MB RAM, 1 GB HD, grafická karta 800× 600, CD-ROMPOWER MAC G4. Ako sme uviedliv úvode, v krátkosti opíšeme aj použitýpoèítaè Power Mac G4. Ide o mimoriadneefektné zariadenie s ladnýmioblými tvarmi. Jeho prieh¾adný dizajn jetypický Mac. Ve¾mi precízne je vyrobenýpredný panel, ktorý obsahuje zapí<strong>na</strong>cie aresetovacie tlaèidlo. Ïalej je tu integrovanýreproduktor. Zapí<strong>na</strong>cie tlaèidlozároveò sig<strong>na</strong>lizuje prevádzku. Pokia¾ jepoèítaè v stave šetriacom energiu, sig<strong>na</strong>lizácia„drieme“. Súèas ou dodávky jeklávesnica a myš, obidve zariadenia srov<strong>na</strong>kým prieh¾adným dizajnom. K tomutopoèítaèu môžete pripoji bežnýmonitor pre PC. Power Mac G4 obsahujedva FireWire a dva USB porty, internýmodem V.90 a sie ovú kartu 10/100 Mb/s.Poèítaè sa ve¾mi jednoducho rozoberá –nepotrebujete pritom nijaký nástroj.Zapožièaná verzia obsahovala dva procesoryPowerPC G4 450 MHz, 128 MB RAMa pevný di<strong>sk</strong> Quantum s kapacitou 30GB (7200 ot./s) a DVD mechaniku. Maximálneje možné použi 1,5 GB RAM. Naïalšie rozširovanie sú urèené tri do<strong>sk</strong>yPCI (64 bit, 33 MHz), grafická karta jezaložená <strong>na</strong> èipe ATI Rage 128 Pro so 16MB SDRAM. Existujú aj modely s grafickýmèipom nVidia GeForce 2. Súèas ouhardvérovej dodávky bol operaèný systémMac OS 9 a nieko¾ko aplikácií <strong>na</strong>spracovanie videa (<strong>na</strong>pr. iMovie). Poèítaèje pripravený <strong>na</strong> komunikáciu v bezdrôtovejsieti pomocou technológie AirPort.Hodnotenie:J Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie ako celokJ StabilitaJ Hardvérová kompatibilitaJ Práca s internetomL Softvérová kompatibilita so staršímiaplikáciamiL Absencia podpory slovenèiny v pôvodnomriešení (bude vyriešené ne<strong>sk</strong>ôr)Ce<strong>na</strong>: 6700 Sk bez DPHVýrobca: Apple, Cupertino, CA, USAZapožièal: Apcom BratislavaOndrej Macko70 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EGAMESYRecenzia: Shogun Total War – The Mongol Invasion1268 Kublaj Chán poslal do Japon<strong>sk</strong>a poslov, ktorí mali presvedèiobyvate¾ov japon<strong>sk</strong>ých ostrovov, aby ho uz<strong>na</strong>li zaich vládcu. Nepochodili – <strong>na</strong> ostrovoch už bol bož<strong>sk</strong>ý cisár aïalší vládca by bol zbytoèný. Preto v roku 1274 Kublaj zorganizovalprvú inváziu. Po poèiatoèných úspechoch sa Mongoli<strong>na</strong>lodili – a potom ich dorazilo poèasie. V búrke sa utopilotakmer 13 000 bojovníkov a tí, èo prežili, oslavovalinávrat do Kórey. V roku 1281 sa invázia mala zopakova zÈíny. Dve flotily vysadili <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>é ostrovy bojovníkov abitky trvali od 23. jú<strong>na</strong> až do 14. augusta 1281. Ví azstvo <strong>na</strong>stranu Japoncov strhol bož<strong>sk</strong>ý vietor – tajfún – v noci z 15.<strong>na</strong> 16. augusta 1281. Lenže v Shogun Total War – TheMongol Invasion sa nijaký tajfún nekoná, a tak Mongolimajú šancu obsadi krajinu. Vlastne obsadi Japon<strong>sk</strong>o budetemôc vy. Alebo ho budete musie ubráni .Ako Mongoli budete musie vyhra prvú bitku apotom sa s<strong>na</strong>ži rozšíri predmostie ïalej do vnútrozemia.Budete sa musie spolieha <strong>na</strong> prísun jednotiek zvašej ríše. Jediné budovy, ktoré môžete stava , sú pohraniènéstrážne veže a pohranièné pevnosti. A peniaze –koku – môžete zí<strong>sk</strong>ava len plienením a dobýjanímObr. 1 Po nájazde ažkej jazdy <strong>na</strong>gi<strong>na</strong>ta ostalipo nepriate¾ovi len haldy màtvolShogun Total War je jed<strong>na</strong> z <strong>na</strong>júspešnejších hier minuléhoroka. Geniál<strong>na</strong> kombinácia ahovej a realtime stratégie jezákladom úspechu tohto titulu. Pre zarytého stratéga nie jeniè prí ažlivejšie ako kombinácia Civilizácie a Command &Conquer. Práve takúto zábavu po<strong>sk</strong>ytuje Shogun Total War.Hra sa odohráva vo feudálnom Japon<strong>sk</strong>u a vaším cie¾om jezjednoti krajinu. Samozrejme, pod vedením toho <strong>na</strong>jschopnejšiehoa <strong>na</strong>judatnejšieho samuraja – teda práve vás. Keïžepo urèitom èase <strong>na</strong>priek poèiatoèným neúspechom Japon<strong>sk</strong>o<strong>na</strong>pokon zjednotíte, hra a zábava sa <strong>sk</strong>onèí. Lenženikdy nie definitívne – každý úspešný herný poèin priamvolá po datadi<strong>sk</strong>u. A tak aj v prípade Shogun Total War približnepo roku vychádza z produkcie tímu Creative Assemblydatadi<strong>sk</strong> The Mongol Invasion.OBSAH DATADISKU. Dej The Mongol Invasion jezasadený do 13. storoèia – takmer presne 300 rokov predudalos ami Shogun Total War. Preto nemôžete používa niektorédôverne známe jednotky – strelcov z arkebúz a muškiet.Strelný prach totiž v tomto období <strong>na</strong> samurajoch eštenikto nestihol nevy<strong>sk</strong>úša (použijú ho proti vám zákerníMongoli). Datadi<strong>sk</strong> ako „odškodnenie“ obsahuje nové jednotky,a to štyri japon<strong>sk</strong>é (hrôzostrašní bojovníci kensai,vojnoví nindžovia, ažká jazda <strong>na</strong>gi<strong>na</strong>ta a strelci z kušeašigaru) a šes mongol<strong>sk</strong>ých (¾ahká a ažká mongol<strong>sk</strong>ájazda, bojovníci, kopijníci a gardisti z Kórey a granátnici).Dodatoène pribudnú aj dve nové budovy – tréningové dojó,ktoré zvyšuje disciplínu, a teda aj bojovú hodnotu vamibudovaných armád, a dojó vojnových nindžov. aži<strong>sk</strong>omdatadi<strong>sk</strong>u The Mongol Invasion sú však nové kampane –invázia Mongolov do Japon<strong>sk</strong>a, kampaò troch zjednotite¾ovJapon<strong>sk</strong>a a možnos <strong>sk</strong>úsi vybojova <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšiebitky daného historického obdobia. Na škodu nie je ani editormáp – môžete si vytvori vlastné boji<strong>sk</strong>o, ktoré potompri hre posejete màtvolami. Zlepšená bola aj inteligenciaherného enginu – obliehanie je realistickejšie (objavila sapekná zákernos – nindža môže otvori bránu pevnostiznútra). A ako zistíte, úplatky existovali už v 13. storoèí,nielen dnes. Japonci však boli akísi horkokrvní: ak vášemisár ponúkne primálo peòazí nepriate¾<strong>sk</strong>ému generálovi,<strong>na</strong>spä sa ho vráti primálo (presnejšie povedané – len hlava).V sie ovej hre pre viac hráèov objavili nové typy hier: LastMan Standing (kto zlikviduje všetkých súperov, je boss),Halve the Enemy (kto zlikviduje polovièku nepriate¾ov, jetiež boss), Assassi<strong>na</strong>te the General (kto „ukonèí“ súperovhogenerála, bude tiež za vodou), King of the Hill (vyhrá ten, ktoobsadí kopec a ubráni ho). Posledné dve typy hry pre viachráèov sa toèia okolo pevností – Capture the Honjin vyhráten, kto pevnos dobyje; <strong>na</strong>opak, v Survive the Siege jecie¾om preži obliehanie vlastného hradu.INVÁZIA MONGOLOV. Invázia Mongolov je práveto, èo je <strong>na</strong> datadi<strong>sk</strong>u zaujímavé. Možno viete, možno nie,že Mongoli sa pokúsili o inváziu do Japon<strong>sk</strong>a dvakrát.Zaèalo sa to drobným nedorozumením – v roku 1266 aObr. 2 V strede obrazovky je pomerne horúco – zaváòato poriadnou bitkouïalších provincií. Ak budete úspešní, ve¾ký Kublaj vámpošle posily. A pri troche vojnového š astia sa Japon<strong>sk</strong>ostane len ïalšou provinciou chanátu Zlatej hordy.Pôvab hry je v tom, že za jedny peniaze dostanetevlastne dve hry. Stratégovia sa môžu zabavi presúvanímfigúrok znázoròujúcich jednotky po jednotlivýchprovinciách, prièom bitky nechajú vypoèíta poèítaèu.Ak však vo vás spí vojvodca, niè vám nebráni každújednu bitku absolvova v taktickom móde. Tu môžeteovláda mnohotisícové armády. Môžete vidie , ako jednotlivívojaci medzi sebou bojujú. Môžete meni ich formácie,udáva im cie¾ útoku. Skrátka, môžete by <strong>na</strong>boji<strong>sk</strong>u nièím neobmedzeným vládcom. Dokonca môžeteso slabšou armádou rozdrvi silnejšiu – staèí, keïobsadíte kopec a zvolíte vhodnú taktiku. Niekedy dokoncamôžete pomocou malej jednotky zabi vojvodcusúpera. Nastane zmätok a nepriate¾ sa v panike rozuteká.Malá ilustrácia, ako to vyzerá v taktickom móde, je<strong>na</strong> obr. è. 1. Strategický mód sa podobá <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>Civilizáciu (obr. 2). V každom prípade vás èaká zábava<strong>na</strong> dlhé zimné veèery. Za investované peniaze sa výbornezabavíte.Hodnotenie:J ZábavaJ Dve hry v jednejL Datadi<strong>sk</strong> nie je standaloneZapožièal: digital media tradePeter Kováè10/2001 PC REVUE 71


S O F T W A R EGAMESYRecenzia: Max PayneRemedy Entertainment a 3D Realms sú spoloènosti, ktorépre nás hráèov vyvinuli túto <strong>sk</strong>velú hru. I keï Remedyešte v hernom svete prive¾a nez<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú, boli to práveoni, kto vytváral všetky technológie, editory, náèrty,zvuky, príbeh atï. 3D Realms pomohli s obsahom adoladením hrate¾nosti. A keïže ¾udia z 3D Realms sú uždostatoène známi vo svete akèných strie¾aèiek (DukeNukem 3D, Shadow Warrior), môžete si by istí, že si vtejto hre užijete mnoho zaujímavej akcie. A aký štýl hryvlastne ponúka Max Payne?Predstavte si hru z poh¾adu tretej osoby s akènýmisekvenciami, v ktorých akoby Remedy stváròovali filmyod Joh<strong>na</strong> Woo a tvorcov Matrixu. Áno, <strong>na</strong>ozaj to vyzeráperfektne. Jadrom každej hry je rozhodne hlavný hrdi<strong>na</strong>.Mnoho hier už stro<strong>sk</strong>otalo <strong>na</strong> neschopnosti predstavi avytvori dostatoène zaujímavú postavu <strong>na</strong> takúto úlohu.Duke Nukem je bez debaty príkladom úspešnej postavy,rov<strong>na</strong>ko ako Gordon Freeman (èi Lara Croft :-). Na druhejstrane Blade z hry SIN je úplným zlyhaním.Max Payne je tajný policajt, ktorý pátra po novejsmrte¾ne nebezpeènej droge, ktorá sa objavila v uliciachv priebehu jednej z <strong>na</strong>jhorších zím v poslednýchrokoch. A pretože prišiel o rodinu vinou chlapíkov, ktoríboli pod vplyvom tejto drogy, má <strong>na</strong> celom prípade eminentnýzáujem. Ale <strong>na</strong>koniec je zatlaèený do ústrania,lebo ho falošne obvinia z vraždy jeho šéfa. A opä idehlavou proti múru, nemá èo strati , nikomu neverí a vtejto chvíli to jednoducho nie je èlovek, ktorému by ste<strong>sk</strong>rížili cestu. Témou príbehu je viac-menej pomsta ah¾adanie odpovede osamelým jedincom. Poèas hry sa všportovej koženej bunde, trièku, tmavých nohaviciach akožených topánkach musíte vyhýba nepriate¾<strong>sk</strong>ej NYPD(newyor<strong>sk</strong>ej polícii) a newyor<strong>sk</strong>ej mafii, zatia¾ èo <strong>sk</strong>ladáteèrepinky v lineárne sa odvíjajúcom príbehu. A rov<strong>na</strong>koako náš milovaný Duke Nukem i Max glosuje dianieokolo seba vtipnými i drsnými komentármi. Realita NewYork City je dotiahnutá <strong>na</strong> maximum. Z Noir filmov sa dohry dostávajú noèné scenérie New Yorku, ako sú ulièkyplné kresieb graffiti èi šváby lezúce hotelovou izbou, a jeažké uveri , že sa <strong>na</strong> nieèo také odporné dá tak dobrepozera . Rov<strong>na</strong>ko sú tu lokality z oblasti mrakodrapov,i keï mierne upravené. Ale ako títo Fíni dokázali takdoko<strong>na</strong>le zachyti pravú atmosféru amerického ve¾komesta?Neváhali ís do extrémov a osobne <strong>na</strong>vštívili rôznepoloznièené budovy v Harleme èi Queense, a to za sprievodunieko¾kých bývalých policajtov, ktorí im robili bodyguardov.Skúste sa pozrie <strong>na</strong> ich oficiálne internetové stránky,kde sa doèítate <strong>na</strong>príklad o ich putovaní cez „BigApplem“. Takže hra obsahuje ve¾mi solídny príbeh, zaujímavéhohrdinu a k tomu všetkému výbornú hrate¾nos .MAX-FX je engine zodpovedný za všetko, èo v hrevidíte, a verte, že sa JE <strong>na</strong> èo pozera . Engine prináša ve¾ainovaèných technológií – <strong>sk</strong>eletonová animácia z<strong>na</strong>mená,že postava v hre sa <strong>sk</strong>ladá z akýchsi animovaných„kostí“, <strong>na</strong> ktoré je <strong>na</strong>tiahnutá textúra kože. Táto koža satransformuje pod¾a pohybu postavy. To z<strong>na</strong>mená eštedoko<strong>na</strong>lejšie stvárnenie takých vecí, ako sú šaty pri pohybeèi výrazy tváre. Až pri u<strong>sk</strong>akovaní pred gu¾kami uvidíte,ako to všetko fantasticky vyzerá. Hráèi s high-end systémamisi teda <strong>na</strong>ozaj užijú doko<strong>na</strong>lých animácií, ale tonez<strong>na</strong>mená, že tí so slabšími poèítaèmi budú o túto hruochudobnení. Naopak, hra sa prispôsobí výkonu poèítaèa,takže za cenu urèitého zníženia kvality si bude môcväèši<strong>na</strong> hráèov túto hru pokojne zahra . Fotorealistickéosvetlenie je zase metóda zaèlenenia svetla do hry,pomocou ktorej sa dosahuje <strong>na</strong>ozaj nádherne vyzerajúceosvetlenie v temných lokáciách. Na druhej strane tátometóda z<strong>na</strong>ène zamestnáva procesor, a tak môže výkontrochu stráca . Povedzte zbohom všetkým votrelcom,mutantom a iným podobným kreatúram. V MaxoviPaynovi budú vašimi spoloèníkmi graffiti, neónové reklamy,polícia, vozidlá a v neposlednom rade aj slušnázbierka zbraní, vytvorených pod¾a <strong>sk</strong>utoèných modelov zcelého sveta. Každá zbraò je jedineèná a engine vypoèítadráhu každého projektilu. Ako budete v hre pobehova sbrokovnicou, uvidíte, ako si každá gu¾ka razí cestu knièomníkovi, ktorý sa stal terèom vašej pomsty. Navyšesa projektil bude od niektorých povrchov odráža a niektorými,<strong>na</strong>opak, preletí rov<strong>na</strong>ko ako v <strong>sk</strong>utoènosti.Zbrane sú, samozrejme, realisticky animované. Tak èo, užste aspoò trošièku <strong>na</strong>v<strong>na</strong>dení? Filmové spracovaniedostáva hru s koneènou platnos ou mimo akejko¾vekkonkurencie. Vo všetkých zaujímavých situáciách sazmení uhol alebo rýchlos kamery a tým sa vám ponúknelepší poh¾ad <strong>na</strong> celú akciu. Rov<strong>na</strong>ko tak sa kamera premiestniza hráèa vo chvíli, keï Max mieri, a podobne. Atakých vecí je tu ove¾a viac. Sem-tam sa kamera využívarov<strong>na</strong>kým spôsobom ako v známych scé<strong>na</strong>ch „bullettime“vo filme Matrix.Hra využíva len rozhranie DirectX a nijaký softvérovýmód. Všetko je plne optimalizované pre všetky hlavnéhardvérové trendy. Max Payne však neobsahuje multiplayermód, èo je možno pre mnohých smutná správa, alemá to logické opodstatnenie. Ako by to mohlo fungova vmultiplayeri v èase, keï kamery umožòujú zmenu uhlova spomalenie záberov? V aréne teda ve¾mi ažko. Jedobré vidie , že sa niekto sústredil zase po èase <strong>na</strong> hrupre jedného hráèa a po Q3A a Unreal Tour<strong>na</strong>mente ide o<strong>na</strong>ozaj príjemnú zmenu. Ak som vás teda ani týmtonepresvedèil o tom, že Max Payne je úplná bomba, takvám to teraz <strong>na</strong> plné ústa HOVORÍM!!!Výrobca: Remedy EntertainmentDistribútor: GODDistribútor SR: digital media tradeMinimál<strong>na</strong> konfigurácia: Pentium II 233 MHz, 64 MB RAM3D karta: ánoMultiplayer: ánoTyp: actionVerdikt: Keï to tak zhrniem, máme èo robi s jednouvysokokvalitnou hrouHodnotenie: 88 %Ivo Ninja – ivoninja@gamesweb.<strong>sk</strong>GamesWEB on-line, <strong>www</strong>.gamesweb.<strong>sk</strong>72 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EGamesNewsFIFA 2002EA nezahá¾a s výrobou už dopredu zaruèene úspešnýchhier, ktorými sú ich športové série. Po predstavenínového NHL sa môžete teši už aj <strong>na</strong> ich druhé eso, ktorýmje futbal FIFA. Toto je screenshot z PC Alpha verziea už òom môžete zbada nejaké to zlepšenie. Trój<strong>sk</strong>ymkoòom okrem grafiky a súpisiek by mal by prepracovanejšímodel ovládania, <strong>na</strong> rad príde nový systém prihrávok,ktoré už nebudú také rýchle a presné, a teda sa budetreba s<strong>na</strong>ži loptu si aj podrža . V novembri príde tátofutbalová bomba k nám.Výrobca: EA SportsDistribúcia: EATyp: športTermín: november 2001TERMINATORInfogrames sa podarilo zí<strong>sk</strong>a licenciu <strong>na</strong> hru pod¾anámetu legendárneho filmu Terminátor. Nemilosrdnýstroj Jamesa Camero<strong>na</strong> ožije už <strong>na</strong> jar 2002 a hneï <strong>na</strong>Jedným z nich je aj Elesgal, ktorého môžete poz<strong>na</strong> akojedného z <strong>na</strong>jlepších redaktorov èasopisu Hráè, aj z tohtodôvodu sa netreba obáva o kvalitné návrhy <strong>na</strong> hru. Malsom možnos vidie ukážky z inej hry, kde programovaliengine, a malo to nieèo do seba. Z po<strong>sk</strong>ytnutého demasom bol príjemne prekvapený, i keï hodi Beholdera doprvého levelu bolo urèite myslené ako vtip. Momentálnystav vývoja sú dva hotové levely, nieko¾ko kúziel a príšer,dúfam, že sa doèkáme aj nieèoho <strong>na</strong>vyše... Pravdaže,budeme vás vopred informova .Výrobca: 3D PeopleTyp: RPGTermín: 2002EARTH 2150: LOST SOULSLost Souls bude priamym pokraèovaním sci-fi strategickejhry Earth 2150. Keïže Topwar, pôvodný tvorca hry,<strong>sk</strong>rachoval, pokraèovania sa chytili Infinite-X a pripravujúhru, ktorá bude pokraèova tam, kde sa <strong>sk</strong>onèil poslednýdiel, nielen Moon Project. V hre sa vrátime <strong>na</strong> Zemtroch platformách: PC, Xbox a Playstation 2. Okrem párscreenshotov nie sú o hre ïalšie informácie, ale asi tušítesprávne, že je to ah, pretože sa chystá film Terminátor3, i keï bez „Švarciho” a Camero<strong>na</strong>.Výrobca: InfogramesDistribútor: InfogramesTyp: actionTermín: apríl 2002THE CULTV Èechách a <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa množia rôzne hry, <strong>na</strong>jprv tobolo more adventúr, potom sa prešlo <strong>na</strong> rozumnejšie taktickéakcie a momentálne sa èaká <strong>na</strong> prvú 3D strie¾aèkuChaser, Atlantis a iné. A teraz prichádza koneène poriadneRPG. Tých je po celom svete nedostatok, o to väèšiu radosnám spravili chlapci z 3D People. 3D People je košická <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>programátorov, ktorej èlenovia sú už legendami.a budete bojova v ruinách známych miest, ako súAmsterdam, Viedeò alebo San Francisco. Cie¾om budevybojova si vo¾né miesta v evakuaèných lodiach, ktorésa chystajú odletie z rozpadávajúcej sa planéty Zem.Hra má využíva novú verziu Earth enginu (World WarIII: Black Gold) a dostane sa <strong>na</strong> trh až <strong>na</strong> Vianoce 2002.Výrobca: Infinite-XDistribútor: ZuxxezTyp: RTSTermín: december 2002WIN – win@gamesweb.<strong>sk</strong>GamesWEB on-line, <strong>www</strong>.gamesweb.<strong>sk</strong>10/2001 PC REVUE 73


S O F T W A R EAdobe FrameMakerV <strong>na</strong>šich odborných èasopisoch sa èlovekz èasu <strong>na</strong> èas stretne s recenziami systémovurèených <strong>na</strong> publikovanie. Nastránkach PC REVUE sa takto ocitli informácieo niektorých produktoch firmyAdobe (InDesign, PageMaker), prípadneQuark XPress a starší si možno ešte spomenú<strong>na</strong> Ventura Publisher. Existujevšak produkt, ktorý je v mnohých smerochzaujímavý a <strong>na</strong>priek tomu v <strong>na</strong>šichkonèinách takmer neznámy. Touto „popoluškou“je Adobe FrameMaker, aktuálnevo verzii 6.0.Ako už bolo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené, radí sa do kategórietradièných systémov DTP, ale svojimivlastnos ami túto kategóriu prekonávasmerom k novým technológiám. Jehojedineènos spoèíva v možnosti „viackanálového“výstupu: tradièná tlaè, internet,CD-ROM. Jeho špecialitou sú dlhé,obsažné publikácie, odborné a technickémateriály. S tým súvisí aj to, komu je(alebo nie je) urèený. Tvorivým grafikomsa urèite bude zda nudný a nešikovný.Na tvorbu plagátov, prospektov a brožúroksa bezpochyby lepšie hodia inéprogramy. No tam, kde tieto konèia,povedzme okolo poètu strán 100, tam niekdeFrameMaker zaèí<strong>na</strong>. Èi už ide o slovníky,encyklopédie, uèebnice, katalógyvýrobkov alebo iné knihy, tento programurèite nikoho ne<strong>sk</strong>lame.Poh¾ad <strong>na</strong> dokument a jeho štruktúru (diagram v dolnom okne)Hlavnou oblas ou <strong>na</strong>sadenia je všaktechnická dokumentácia. Tá sa vyz<strong>na</strong>èujedôrazom <strong>na</strong> textovú zložku, doplnenúsporadickou grafikou (schémy, kresby,ilustraèné obrázky), tabu¾kami a niekedyaj matematickými výrazmi, pri zachovaní<strong>sk</strong>ôr triezveho a preh¾adného akonápaditého vzh¾adu stránok. V nedávnejminulosti to bola spravidla dokumentáciav tlaèenej podobe, ale èoraz viac sa presadzujeelektronická forma, èi už akodokument PDF, alebo internetové sídlo(HTML). Obal síce predáva, ale dokumentáciaje vizitkou výrobku aj výrobcu.Dôležitý je nielen obsah, ale aj forma.Zaèí<strong>na</strong> sa spravidla za pomoci kancelár<strong>sk</strong>ehosoftvérového balíka, ktorý je „poruke“(MS Word). Ten je však neprofesionálnya urèený <strong>na</strong> iné <strong>na</strong>sadenie. Skôr èine<strong>sk</strong>ôr sa <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> jeho hranice a obmedzeniaa vtedy <strong>na</strong>stupuje Frame-Maker.V prípade tohto programu ide o celúrodinu produktov bežiacich <strong>na</strong> rôznychhardvérových a softvérových platformách.Ako samozrejmos sú zahrnutéosobné poèítaèe so systémom MicrosoftWindows a tradièná publikaèná platformaApple Macintosh, ale ani u nás nietak ve¾mi rozšírení používatelia systémovUNIX nie sú o túto možnos ochudobnení.Podporovaní sú traja <strong>na</strong>jväèší výrobcoviatakýchto systémov: Sun Microsystems,Hewlett-Packard a IBM. Ako perlièkuuvo¾nila firma Adobe beta verziu urèenúpre Linux, ale <strong>na</strong>koniec sa rozhodlatúto komunitu zatia¾ nepodporova .Základnou verziou je Adobe Frame-Maker, ktorý ponúka plnohodnotné riešenieproblémov spojených s tradiènýmpublikovaním a nie celkom plnohodnotnériešenie internetového publikovania.Hodnotu tejto internetovej èasti pritomnechcem znižova , ale ak sa v tradiènýchoblastiach môže smelo porovnáva s<strong>na</strong>jlepšími produktmi <strong>na</strong> trhu (XPress,InDesign, PageMaker), tak v oblasti vytváraniawebových stránok do prvej líniemedzi DreamWeaver a GoLive rozhodnenepatrí. Firma Adobe, vedomá si tejtochybièky krásy, rieši problém pomocoupribaleného produktu od iného výrobcu.Funkène z<strong>na</strong>ène rozšírenou verziou jeFrameMaker+SGML, ktorý <strong>na</strong>vyše umožòujespracúva štruktúrované dokumenty.Prakticky to z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong>vyše obsahujekompletné štrukturálne prostredie<strong>sk</strong>ladajúce sa zo špeciálneho editora,konfigurovate¾ných vstupných a výstupnýchfiltrov a programátor<strong>sk</strong>ého


ozhrania. Toto rozšírenie bolo donedáv<strong>na</strong>zaujímavé len pre nie ve¾mi širokýokruh používate¾ov, lebo pojmy štruktúrovanýdokument a SGML boli takmerneznáme. Situácia sa však v súèasnostiradikálne mení po nástupe štandardovpostavených <strong>na</strong> báze jazyka XML.Napokon maximálne zjednodušenouverziou je FrameViewer, urèený viac-menejlen <strong>na</strong> prezeranie dokumentov vytvorenýchpomocou predchádzajúcich autor<strong>sk</strong>ýchriešení. Jeho používate¾<strong>sk</strong>é rozhranietotiž neobsahuje nijaké editaèné anizapisovacie možnosti. Naopak, obsahujeniektoré štruktúrované rozšírenia, ktorénie sú v základnej verzii, ale používate¾ich aj tak asi nebude môc využi .Skutoènos , že tento prehliadaè nie ješírený bezplatne podobne ako AcrobatReader, urèite tiež prispela k tomu, žecelú „rodinu“ pozná ove¾a menej ¾udí.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa zameriame <strong>na</strong>základnú verziu. Nebudeme podrobneopisova všetky ponúkané funkcie anidetailne porovnáva FrameMaker s konkurenènýmiproduktmi. Poukážeme však<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> niektoré jeho výnimoèné vlastnosti.V oblasti spracovania a formátovaniatextu a celkového vzh¾adu sú štandardnepodporované predlohy stránok a štýlyformátovania odsekov a z<strong>na</strong>kov. Formátovanieprebieha (ako i<strong>na</strong>k) vo WYSI-WYG prostredí (What You See Is WhatYou Get = èo vidíte, to dostanete). Textysa vkladajú do ståpcov v rámcoch arámce sa re azia do tokov (flows). Kratšietexty možno uklada aj vo¾ne <strong>na</strong> stránky,stráca sa však podpora štýlov.V oblasti grafiky sú podporované vektorovéobrázky aj bitové mapy v mnohýchformátoch. Možno ich vklada do rámcovalebo vo¾ne <strong>na</strong> stránky. Text môže vo¾neumiestnené obrázky obteka nielen okolopravouhlej obálky, ale aj pod¾a <strong>sk</strong>utoènéhoobrysu. K dispozícii sú aj ve¾mi jednoduchéprostriedky <strong>na</strong> vytváranie vektorovýchobrázkov, ale <strong>sk</strong>utoènému kresliacemuprogramu konkurova v žiadnom prípadenemôžu. Profesionálnu kvalitu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje ajpodpora procesných farieb RGB aj CMYK avzorkových farieb Pantone a mnohýchïalších. Na platforme MS Windows trebapri farbách CMYK zachova väèšiu opatrnos, lebo ich GDI štandard nepodporuje.Tento publikaèný základ je doplnenýïalšími možnos ami, ktoré sú známe ziných oblastí alebo priam unikátne. Dotejto kategórie patria takmer doko<strong>na</strong>létabu¾ky, rámce ukotvené v texte, matematickévýrazy, krížové a hypertextovéodkazy, rôzne druhy textových z<strong>na</strong>èiek,vložené textové objekty, podmieneènétexty, generovaný obsah, indexy a registre,operácie <strong>na</strong>d knihami, poznámkypod èiarou a podpora ázij<strong>sk</strong>ých písiem.Ve¾mi silná je podpora tabuliek. Tabu¾kasa štrukturálne <strong>sk</strong>ladá z <strong>na</strong>dpisu,záhlavia, tela a zápätia a môže zaberamnoho strán, prièom <strong>na</strong> každej stranesa opakujú <strong>na</strong>dpis, záhlavie a zápätie,samozrejme, ak existujú. Formátovanieje znova zabezpeèené pomocou štýlov aMatematický dokument v èeštine. Vidno panel editora formúlprípadných odchýlok od nich. Nad tieòovaníma orámovaním celej tabu¾ky,ako aj jednotlivých buniek má používate¾úplnú kontrolu. Susediace bunky jemožné spája do väèších (obdåžnikových)celkov a ich obsahy otáèa o násobky90 stupòov.Matematické výrazy spravidla nie súv komerèných publikaèných systémochštandardne podporované. Tento je všakvýnimkou. Obsahuje bohato vybavenýeditor formúl. Tie môžu by tzv. malé,ktoré sa zmestia do riadka s textom,alebo „ve¾ké“, ktoré zaberajú šírku celéhotextového ståpca a od ostatnéhotextu majú odstup. Editor pracuje <strong>na</strong>syntaktickom princípe a obsahuje neprebernémnožstvo stavebných kameòovzo všetkých odvetví matematiky.Komu by ani to nestaèilo, môže si ïalšiestavebné kamene dodefinova . Je <strong>na</strong>škodu veci, že cenové relácie a stav školstvabránia jeho rozšíreniu v <strong>na</strong>šomakademickom prostredí. Doko<strong>na</strong>lejší je vtejto oblasti len TeX, ktorý však nie jeWYSIWYG.Ani hypertextové odkazy nie sú štandardnouvýbavou publikaèných systémov.Pravdu povediac, ani nemajú ve¾kývýz<strong>na</strong>m, keï je dokument vytlaèený <strong>na</strong>papieri. Ich podpora však svedèí o tom,že FrameMaker má ove¾a širší záber –dajú sa pomocou neho vytvára interaktívnedokumenty. Táto možnos v súèasnostipopri formátoch HTML a PDF nie jeprevratná. Treba si však uvedomi , žeFrameMaker je starší ako Acrobat, len sa<strong>na</strong>priek svojej nespornej kvalite dostatoènenepresadil <strong>na</strong> trhu. (K rozšíreniuAcrobatu urèite prispel aj fakt, že formátPDF je otvorený a jeho opis je vo¾ne kdispozícii <strong>na</strong> internete, rov<strong>na</strong>ko ako prehliadacíprogram.) Podpore hypertextuvšak <strong>na</strong> dôležitosti pridáva <strong>sk</strong>utoènos ,že odkazy sa pri exporte do formátovHTML a PDF zachovávajú. Majite¾ taknepotrebuje dodatoèný editor HTML aniAdobe Acrobat v úplnej verzii.Medzi zaujímavosti patria rámce ukotvenév texte. Tie umožòujú umiestniobjekt <strong>na</strong> stránke relatívne vzh¾adom <strong>na</strong>konkrétnu pozíciu v texte („kotvu“).Objektom môže by <strong>na</strong>príklad obrázok,text alebo aj tabu¾ka. Polohu rámcaS O F T W A R Evzh¾adom <strong>na</strong> kotvu možno voli z ve¾kéhomnožstva možností a variantov jed<strong>na</strong>kvnútri textového rámca, jed<strong>na</strong>kved¾a neho. Najèastejšie sa takýmto spôsobomumiestòujú obrázky – systém ruèíza to, že budú leža správne umiestnené<strong>na</strong> tej istej stránke ako text, ku ktorémumajú vz ah.Väèši<strong>na</strong> publikaèných programov jeorientovaná <strong>na</strong> jednotlivé stránky aleborelatívne malé dokumenty. Potrebujetevytvori poriadnu knihu? Potom ste <strong>na</strong>správnej adrese. Na tento úèel je urèenášpeciál<strong>na</strong> dátová štruktúra, kniha. Táumožòuje zapuzdri dokumenty do spoloènéhocelku, prièom si zachovávajúschopnos figurova v ïalších knihách.Výhodou je potom nielen automatickéèíslovanie strán, odsekov a tabuliek, aleaj možnos generova štandardné súèastikníh, ako sú obsah, indexy a registre.Generované dokumenty sa rov<strong>na</strong>ko stávajúsúèas ou knihy. Operácie <strong>na</strong>d knihamizahàòajú pridávanie a vypúš aniedokumentov, zmenu ich poradia a aktualizáciucelej knihy. Pri aktualizácii sazabezpeèí správne èíslovanie strán a kapitolvo všetkých dokumentoch a obnoviasa obsahy všetkých generovanýchdokumentov. Kniha umožòuje pri vyh-¾adávaní prekraèova hranice dokumentov.Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie vychádza zunixových tradícií, preto sa <strong>na</strong>šincovi,zvyknutému spravidla len <strong>na</strong> MS Windows,môže zda zo zaèiatku miernenepreh¾adné. Rozhrania programov podobnéhozamerania vykazujú <strong>na</strong>vzájomz<strong>na</strong>èné rozdiely a FrameMaker toto pravidlo,myslím, nijakým smerom neprekraèuje.Na každý program si treba preddosiahnutím majstrovstva zvyknú , prípadnesi zapamäta klávesové <strong>sk</strong>ratky,ktorých je v tomto prípade neúrekom –námaha sa urèite oplatí.Ako väèši<strong>na</strong> serióznych programov vpublikaènej oblasti ponúka aj tento programátor<strong>sk</strong>érozhranie (API) pre jazyk C.Pomocou neho sa dajú doprogramovavlastnosti a manipulácie, ktoré štandardnýprodukt nemá. Programátor má k dispozíciiaj také vlastnosti objektov, ktoré sanedajú ovplyvni cez používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.Existuje ve¾ký poèet doplnkovýchmodulov slúžiacich <strong>na</strong> rôzne úèely. Akovýchodi<strong>sk</strong>ový bod pri ich vyh¾adávaní poslúžiinternetové sídlo Adobe(<strong>www</strong>.adobe.com), <strong>na</strong> ktorom je aj databázamnohých doplnkov od mnohých tvorcova distribútorov pre všetky relevantné produktyAdobe.Distribuèný balík obsahuje dve CD. Najednom je samotný program, sprevádzanýïalšími programami z dielne Adobe:Type Ma<strong>na</strong>ger (<strong>na</strong> podporu post<strong>sk</strong>riptovýchpísiem), Acrobat Distiller (<strong>na</strong> vytváraniedokumentov vo formáte PDF) aPostScript Printer Driver (<strong>na</strong> generovanie„správnych“ post<strong>sk</strong>riptových súborov).Druhý di<strong>sk</strong> obsahuje produkt nezávislejfirmy WebWorks Publisher StandardEdition. Ten umožòuje vytvára internetovéstránky jednoduchým exportomdokumentov, prièom vzh¾ad a formát sadá riadi pomocou konfiguraèných súborov.Z textovej stránky publikovania je toprakticky všetko, èo èlovek môže potrebova.Z h¾adi<strong>sk</strong>a použite¾nosti <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u(a v európ<strong>sk</strong>ych postsocialistickýchštátoch všeobecne) patrí tento program<strong>sk</strong>ôr k tým menej šikovným. Nielenže olokalizovanej verzii (ani èe<strong>sk</strong>ej) nechyrova, ale neexistuje ani kontrola pravopisua delenie slov. (Po zbežnej prehliadkeniektorých <strong>na</strong>šich novín a èasopisovmá èlovek aj tak pocit, že s tým zápasiaaj ostatné programy a <strong>na</strong>vyše niet toho,kto by takéto chyby ruène odstraòoval.)Na niektorých platformách to ešte stálenebol výpoèet všetkých nedostatkov.Verzia pre MS Windows nedokáže anizobrazi niektoré u nás používané diakritickéz<strong>na</strong>ky – majitelia poèítaèovMacintosh sú <strong>na</strong> tom lepšie a o podporenášho materin<strong>sk</strong>ého jazyka zo stranysystémov UNIX (okrem Linuxu) toho, priznámsa, ve¾a neviem. Naš astie distribútorAdobe pre Sloven<strong>sk</strong>o ponúka zapoplatok minimálny vzh¾adom <strong>na</strong> cenuprogramu liek <strong>na</strong> tento posledný problém.Na delení slov a kontrole pravopisusa postupne už tiež pracuje.Historicky je FrameMaker produktomuž asi neexistujúcej firmy Frame TechnologiesInc. Vo „vani plnej piraní“ všakväèšie požierajú menšie a Adobe sa s<strong>na</strong>žíby ve¾kou rybou, preto v roku 1996 svojhokonkurenta <strong>na</strong> publikaènom bojovompoli kúpila. V èase, keï uviedla <strong>na</strong> trhsvoju novú vlajkovú loï InDesign 1.0, bolosud FrameMakera ve¾mi nejasný. Keï savšak ukázalo, že novšia verzia InDesign1.5 má takisto problémy s rozsiahlejšímidokumentmi, objavil sa aj nový a lepšíFrameMaker.Skúste si teraz tipnú , ktorý programpoužíva firma Adobe <strong>na</strong> výrobu dokumentáciek svojim produktom!RNDr. Štefan Petrucha10/2001 PC REVUE 75


3D Studio Max release 43D Studio MAX je celosvetovo <strong>na</strong>jpredávanejší profesionálny 3Dmodelovací, animaèný a renderovací softvér predstavujúci jednotnúobjektovo orientovanú platformu pre umelcov vytvárajúcich vizuálneefekty, charakterovú animáciu a hry ïalších generácií. Nemyslím si,že sloven<strong>sk</strong>ej odbornej verejnosti treba tento program nejako zvlášpredstavova . Na platforme Windows je dnes 3ds max suverénnyštandard vo svojej oblasti.3DS MAX RELEASE 4. Svojím novým, z¾ahkapozmeneným názvom sa nový 3ds max plne hlási k názvosloviuproduktového radu discreet. Pri verzii 4 sa tvorcoviakoncentrovali <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledujúce èasti: animáciu postáv, podporupre vývojárov hier, zlepšený rendering a celkovo príjemnejšiea jednoduchšie ovládanie.ANIMÁCIA POSTÁV. Jednoz<strong>na</strong>ène <strong>na</strong>jvýraznejšounovinkou je nový systém inverznej kinematiky,oz<strong>na</strong>èovaný ako tzv. history-independent IK èiže nezávislýod histórie. V praxi to z<strong>na</strong>mená, že vyhodnotenie vdvetisícej snímke animácie netrvá o niè dlhšie ako v tretej.Všetky IK solvery („vyhodnocovaèe“) boli zmenené <strong>na</strong>typ controller. To okrem iného z<strong>na</strong>mená, že teraz môžeteinverznú kinematiku aplikova <strong>na</strong> akúko¾vek hierarchiuobjektov. Vymodelujete si <strong>sk</strong>eleton postavy spôsobom,ktorý sa vám zdá <strong>na</strong>jvhodnejší <strong>na</strong> konkrétnu situáciu, azároveò si tým u¾ahèíte ne<strong>sk</strong>orší proces potiahnutia rozanimovaného<strong>sk</strong>eletonu svalstvom a kožou.ROZŠÍRENÝ SYSTÉM KOSTÍ. Základné poslaniekostí je zrejmé: vytvára kostru postavy. V novej verziivšak môže ich využitie <strong>na</strong>dobúda celkom iné rozmery. Staré„bones“ boli zaradené medzi pomocné objekty, ktoré nemaližiadnu ve¾kos a nedali sa renderova . Teraz môžu byvytieòované v poh¾adoch a škálovate¾né pre vytvorenie deformácií.Môžete <strong>na</strong> ne dokonca aplikova modifikátory ako<strong>na</strong> normálne objekty a prispôsobi tak ich tvar presne <strong>na</strong>mieru i tej <strong>na</strong>jbizarnejšej 3D potvory. A kde ani toto všetkonestaèí, prichádza 3ds max 4 s lahôdkou, ktorou sa zatia¾nemôže pochváli nikto iný. Kostru si vytvoríte z akýchko¾vekobjektov postupom, aký vám <strong>na</strong>jviac vyhovuje, apotom jediné stlaèenie patriènej ikony zmení tento model<strong>na</strong> komplexnú štruktúru kostí, ktorá sa hýbe a reaguje presnetak ako štandardný systém kostí. Ak ste náhodou niekdepreh<strong>na</strong>ne štylizovali a èasom sa vynorí potreba vsunú nejakúkostièku <strong>na</strong>vyše, je tu tlaèidlo Refinement. V tomtorežime kliknutie <strong>na</strong> kos vytvorí v mieste kliknutia nový kåba kos sa rozdelí <strong>na</strong> dve nové. Lámaním kostí vytvori fungujúci<strong>sk</strong>eleton? Ohromné!MUSCLE AND FITNESS. Nie, nie som odberate¾omtohto pútavého magazínu. Reè bude o novom, prepracovanommodifikátore Skin, urèenom <strong>na</strong> potiahnutiekostry svalstvom a kožou.Nielenže má Skin celkovo zvýšený výkon a práca s nímje plynulá a intuitív<strong>na</strong>, ale má aj tri celkom nové deformaènénástroje. A keï som to uvidel prvýkrát, <strong>na</strong>padloma, že Character Studio hádam ani nemá zmysel! Ak tunieèo nemalo zmysel, tak to bol, samozrejme, môj nápad,ale pozrime sa <strong>na</strong> Angle Deformers bližšie. Dovo¾ujúriadi deformácie kože a svalov <strong>na</strong> základe meniaceho sauhla v kåbe. Sú k dispozícii tri, a to:10/2001 PC REVUE 77


S O F T W A R El Joint Angle Deformer (deformácia v kåbe),l Bulge Angle Deformer (deformácie svalu),l Morph Angle Deformer (morfovanie do zvoleného tvaru).Myslím, že je zbytoèné dopodrob<strong>na</strong> rozobera všetky <strong>na</strong>staveniatýchto nástrojov. Vo¾ba toho správneho má ve¾milogické dôvody, i keï všetky pracujú <strong>na</strong> podobnom princípe.Keï <strong>na</strong>príklad potrebujem zaèisti vrásnenie kože <strong>na</strong>vnútornej strane lak a, vezmem Joint AD. Keï chcem zasa<strong>na</strong>stavi tvarovanie bicepsu pri zohnutej ruke, mám tuBulge AD. No a ak je potrebné deformova kožu v okolíkåbov a zároveò sval alebo mám náhodou perfektný modelspustenej i pokrèenej paže a chcem ich použi pre svojuanimáciu, dosiahnem to vïaka Morph AD.FLEX. Tento modifikátor je ob¾úbeným nástrojom i v staršejverzii, kde priradil vybranej èasti modelu pružnos . Akopríklad si vezmime tykadlá chrobáka – keï ste animovaliprudké otoèenie hlavy, tykadlá s aplikovaným flexom sasprávali ako malé strunky s gu¾ôèkou <strong>na</strong> konci. Èiže <strong>na</strong>sledovalipohyb hlavy s malým one<strong>sk</strong>orením a po <strong>sk</strong>onèení pohybusa ešte zopár snímok kývali až postupne zastali v pôvodnejpolohe. Vo verzii 4 dostal flex dve výz<strong>na</strong>mné novinky. Súto Springs a Collision Detection. Detekcia kolízie je, myslím,jasná. Spolu so Springs, ktoré udržujú konštantný objem deformovanejèasti, <strong>na</strong>dobúda nový Flex vlastnosti klasickýchnástrojov <strong>na</strong> dy<strong>na</strong>mické deformácie telies, tzv. soft-body dy<strong>na</strong>mics.CONSTRAINTS. Na podporu rozšíreného systému IKprichádzajú tzv. constraints (väzby). Sú ve¾mi podobnékontrolerom, ale lepšie adaptované <strong>na</strong> interaktívnu animáciu.V ktoromko¾vek okamihu práce <strong>na</strong> animácii sastane, že potrebujete zadefinova nejakú väzbu medziobjektmi, staèí od<strong>sk</strong>oèi do Animation menu <strong>na</strong> výber zponuky. Tá je <strong>na</strong>sledujúca:Position Constraint (zviazanie polohy). Objekt preberápolohu v priestore zo zdrojového objektu alebo <strong>sk</strong>upinyobjektov, opä podobne ako pri zviazaní orientácie surèením váhy pre každý z nich.Orientation Constraint (zviazanie orientácie). Objektprevezme orientáciu („<strong>na</strong>toèenie”) zo zdrojového objektualebo <strong>sk</strong>upiny objektov. V prípade viacerých zdrojovýchobjektov je možné urèi váhu pre každý z nich. Tátoväzba by možno mohla by s rov<strong>na</strong>kým úspechom <strong>na</strong>zvanáaj Rotation Constraint.Link Constraint (hierarchická väzba). Umožòuje animova<strong>na</strong>dväznos <strong>na</strong> rôzne objekty (t. j. polohu i <strong>na</strong>toèenie)a prepí<strong>na</strong> tak z jedného rodièov<strong>sk</strong>ého objektu <strong>na</strong> iný.Teraz si môžu vaše postavy nenápadne odovzda pekne zruky do ruky kufrík s bližšie neurèeným obsahom.Look-At Constraint (pozeraj <strong>na</strong>…). Presne ako názov<strong>na</strong>povedá, objekt je orientovaný zvolenou osou <strong>na</strong>cie¾ový objekt. Vezmite si oèi postavy viazané <strong>na</strong> pomocnýbodový objekt (point helper), animujte pomocný bod aoèi ho budú sledova . Potom pozor pri otáèaní hlavy,¾ahko sa môže sta , že sa váš hrdi<strong>na</strong> sústredene zah¾adído seba. Podobne <strong>na</strong>príklad hlaveò tanku valiaceho sa pozvlnenom teréne bude neomylne zacielená <strong>na</strong> zvolený,hoci aj pohybujúci sa cie¾.Path Constraint (väzba <strong>na</strong> cestu). Uzamkne pohyb objektupozdåž cesty èiže ¾ubovo¾nej vybranej krivky alebo viacerýchkriviek. Napríklad keï vyberieme dve krivky tvoriace okrajecesty, náš objekt pôjde vždy perfektne stredom cesty bezoh¾adu <strong>na</strong> to, ako veselo sa bude cesta vlni , prípadne nepravidelnerozširova èi zužova .Surface Constraint (väzba <strong>na</strong> povrch). Uzamkne pohybobjektu <strong>na</strong> povrch zdrojového objektu. Pre plynulos výslednéhopohybu musí by tvar zdrojového objektu reprezentovanýparametricky, èo z<strong>na</strong>mená, že ako zdrojový objektmožno použi gu¾u, kuže¾, valec, prstenec, vytiahnuté tvary(Loft) a ¾ubovo¾né povrchy NURBS a Quad Patch.Attachment Constraint (väzba „prilepenia“). Posadíobjekt <strong>na</strong> vybranú plôšku (face) iného objektu. Udržiavapresné zarov<strong>na</strong>nie, i keï je tvar povrchu cie¾ového objektuanimovaný. Príkladom by mohlo by hniezdo posadené<strong>na</strong> ohýbajúci sa komín.PARAMETER WIRING. ...èasto prezývaný aj „zdrôtovanieparametrov“, nie je niè iné ako odovzdávanie hodnotyjedného parametra ¾ubovo¾nému inému, a to i smožnos ou obojstranného prepojenia (!). Ak je potrebnévz ah matematicky upravi , staèí špecifikova matematickývýraz a hodnoty budú v reálnom èase prepoèítavané. Klasickýpríklad, známy zo starých expressions – otáèanie kolesav závislosti od posunutia vozíka – je pomocou novéhonástroja realizovate¾ný ove¾a kultivovanejším a jednoduchšímspôsobom. Povedzme, že chceme ma dåžku kvádra<strong>na</strong>stavenú v závislosti od výšky gule. Pravým klikom <strong>na</strong> kvádervyvoláte efektné transparentné Quad menu, kde je k dispozíciiParameter Wiring. Pod kurzorom vy<strong>sk</strong>oèí malé kontextovépop-up menu s preh¾adne zoradenou ponukou všetkýchmyslite¾ných parametrov kvádra. Vyberiete Object(box)> Length. Menu sa spokojne zatvorí a za výberovým kurzoromsa ahá èiarkovaný „drôt“ smerom od kvádra – to kebyste náhodou zabudli, èo sme to vlastne chceli prepoji – kliknete<strong>na</strong> gu¾u, opä z pop-up menu vyberiete Transform >Position a kliknete <strong>na</strong> ikonu jednostranného prepojenia. Dook<strong>na</strong> pre kváder vpíšete abs(position.z) a stlaèíte Connect. Aje to. Keï teraz pohybujete gu¾ou hore a dolu v smere osi Z,kváder mení svoju dåžku. Výraz abs(position.z) zabezpeèí, žedåžka kvádra nikdy nebude záporná.MANIPULATORS. Manipulátory sú urèené <strong>na</strong> interaktívnezmeny parametrov objektov priamo v poh¾adoch.Myslím si však, že ešte len èakajú <strong>na</strong> svoje plnéuplatnenie, keïže dnes je možné manipulova len s obmedzenýmpoètom objektov. Tak <strong>na</strong>príklad pri vybranejguli sa objaví pri stlaèenej ikone Manipulate <strong>na</strong> jej rovníkuzelená kružnica a pri jej uchopení a ahaní môžeteinteraktívne meni polomer gule. Podobne je možné <strong>na</strong>stavovapriamo v poh¾adoch rozptyl bodových svetiel(Hotspot a Falloff pre Spotlight). A úplne <strong>na</strong>jelegantnejšieje <strong>na</strong>stavovanie UV mapovania: uchopením a ahaním zaokraj gizma dotiahnete textúru presne <strong>na</strong> roh objektu,posúvaním malých zelených bežcov pozdåž okrajov menítetiling èiže poèet opakovaní textúry v smere U a V zvláš .Viem si predstavi celý rad ïalších <strong>sk</strong>velých príležitostí,kde by nám manipulátory výrazne u¾ahèili život. Zatia¾ je tusúprava univerzálnych manipulátorov, ktoré možno priradicez Parameter Wiring <strong>na</strong> ¾ubovo¾né vlastnosti objektov.Z nich <strong>na</strong>jrozšírenejší urèite bude posuvný Slider Manipulator,ktorý sa premieta akoby <strong>na</strong> Head-Up Display „<strong>na</strong>d“scénou vždy v momentálne aktívnom poh¾ade. Najlepšie tovidie <strong>na</strong> príklade prepojenia nieko¾kých posuvných manipulátorov<strong>na</strong> jednotlivé Morph Targets (cie¾ové podoby primorfovaní) pre mimiku tváre <strong>na</strong> obrázku. Potom posúvanímmanipulátora, ktorý ste si <strong>na</strong>zvali „úsmev“, smerom dopravarozjasní sa <strong>na</strong> tvári nášho odpadlíka úsmev.Okrem toho, že je to zábavné a zároveò pouèné, je toiste ove¾a elegantnejší a hlavne rýchlejší spôsob animácietváre než neustále triafanie sa <strong>na</strong> presne tých 10 vrcholovhornej pery v spleti tisícov ïalších.ŠPECIÁLNE EFEKTY. Vïaka stále rýchlejším grafickým3D akcelerátorom mohol discreet implementovareal-time alebo ve¾mi rýchly náh¾ad <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie i<strong>na</strong>kvýpoètovo nároèných efektov kamery, ako sú håbkaostrosti a tzv. Motion Blur èiže rozmazanie rýchlo sapohybujúcich objektov. Obidva efekty využívajú vlastnerov<strong>na</strong>kú techniku. Ale vezmime si ich jeden po druhom.78 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EDepth of Field èiže håbka ostrosti umožòuje <strong>na</strong>stavi bodzaostrenia kamery a optickú charakteristiku objektívu. Priaktivácii náh¾adu spraví MAX vlastne celkom jednoduchúfintu: postupne jemne otáèa kameru okolo bodu zaostreniaa „fotografuje“ scénu. Zapamätané „fotografie“ potom preložícez seba s patriènou transparenciou a vzniknutá superexpozíciasa zobrazí v perspektívnom poh¾ade. Je logické, žeobjekty v blízkosti bodu zaostrenia sú <strong>sk</strong>utoène <strong>na</strong>jostrejšie,keïže ich obraz vznikol zložením viacerých obrazov z jemneodlišných uhlov. Na druhej strane vzïa¾ujúce sa objekty sapostupne rozostrujú. Pri vysokom <strong>na</strong>stavení miery rozostreniaje, pochopite¾ne, potrebné adekvátne upravi i poèet prechodov(alebo „fotografií“).Motion Blur èiže rozmazanie <strong>na</strong> báze pohybu má tieždva parametre. Je to èas expozície a poèet prechodov.Náh¾ad je opä generovaný podobným spôsobom ako vprípade håbky ostrosti. Kamera tentoraz „fotografuje“úsek animácie s dåžkou <strong>na</strong>staveného èasu expozície, rozdelený<strong>na</strong> poèet snímok, definovaný v poète prechodov.Výsledná superexpozícia je perfektný a rýchly náh¾ad <strong>na</strong>tento i<strong>na</strong>k výpoètovo nároèný efekt.Mimochodom, èas, ktorý MAX potrebuje <strong>na</strong> vygenerovanienáh¾adu, sa rovná èasu zobrazenia scény v interaktívnompoh¾ade krát poèet prechodov. Keïže <strong>na</strong> zobrazeniescény v poh¾ade využíva 3D akceleráciu grafickej karty,hovoríme tu doslova o stotinách sekundy.Po doladení parametrov je následne možné nechaefekt vyrenderova v plnej kvalite.ÈO NOVÉ V RELEASE 4.2? Zo zlepšení, ktoréprináša update 4.2, spomeniem tie <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšie:Animované deflektory teraz korektne ovplyvòujú stacionárneèastice. Z<strong>na</strong>mená to, že ak je deflektorom <strong>na</strong>pr.model vesmírnej lode Enterprise, vnárajúcej sa do hustýchzelených mraèien v atmosfére nemenovanej planéty, budeich telo lode <strong>sk</strong>utoène rozháòa a efektne víri za sebou.Euler XYZ controller teraz podporuje spojitú rotáciu oviac ako 360° v ¾ubovo¾nej osi. Euler XYZ definuje otoèenieobjektu krivkami pre každú os zvláš a tie sa potom dajúeditova v editore Track View. Doteraz však <strong>na</strong>definovaniek¾úèovej pozície <strong>na</strong>pr. v 50. snímke animácie <strong>na</strong> dvojnásobnéotoèenie okolo osi Z vo výsledku vlastne nepriniesložiadny pohyb, pretože 720 stupòov zodpovedalo 0 stupòom.Animátor musel použi iný, <strong>na</strong>pr. TCB controller.Teraz je už hraèka roztoèi plynule objekt a necha ho spravi5 – 6 otáèok a opä ho plynulo pribrzdi .Ïalšie zmeny sa týkajú zvýšenia výkonu a stability vDirect3D, ako aj zobrazovania farieb vrcholov (vertexcolor). Takisto sa zrýchlil Active Shade rendering.3ds max je známy svojou otvorenou architektúrou aširokou databázou zásuvných modulov, tzv. plug-ins.Poslednú èas tohto èlánku by som chcel venova asi <strong>na</strong>jvýz<strong>na</strong>mnejšiemuz nich, a tým je prepojenie s legendouvo virtuálnom trojrozmernom svete.MENTAL RAY. Mental ray predstavuje spolu s RenderMan dvojicu úradujúcich majstrov sveta v renderingu.I keï sa môžu mnohé reklamné materiály k rendererominých nemenovaných výrobcov hemži superlatívmi,<strong>na</strong>jväèšie animaèné štúdiá sveta zaujíma iba jed<strong>na</strong> z týchtodvoch alter<strong>na</strong>tív. Každý z nich má svoje za a proti, obavšak dosahujú fantastickú kvalitu a realizmus výstupnýchobrazov. Render Man sprístupnila firma AnimalLogic užívate¾om 3D Studio MAX svojím riešenímMaxMan (<strong>www</strong>.animallogic.com/research/maxman). Mentalray dlho zostával doménou Softimage, kde od zaèiatkubol a ešte stále je <strong>na</strong>jhlbšie implementovaný. Tusi treba uvedomi , že Mental ray je samostatný rendererod nemeckej firmy Mental Images G.M.b.H.(<strong>www</strong>.mentalimages.com) a Softimage ako 3D animaènýbalík, ktorý patrí pod divíziu firmy Avid Technology, vosvojom prostredí iba dovo¾uje <strong>na</strong>stavova patrièné parametrea scénu ako celok potom odovzda do Mental ray<strong>na</strong> rendering. Presne takto je už dnes možné ovláda Mentalray i z 3ds max.V elegantnej modrej škatuli s nápisom „mental rayfrom discreet“ nájdeme dve cédeèká.Prvé z nich je Mental ray, èo je distribuèné CD úplnezhodné s tým, ktoré dostane kupujúci licencie pre Softimage.Pravdepodobne z neho využijete len verziu pre platformuWindows, ale sú tu aj všetky potrebné súbory <strong>na</strong> inštaláciu<strong>na</strong> všetky ostatné podporované platformy, ako súSGI IRIX, Compaq Tru64 Unix, HP-UX, SunOS, IBM AIX aLinux pre procesory Intel i Alpha. Z Windows sú podporovanéverzie pre NT 4.0 Intel a Alpha a pre Windows 2000.Už dnes je pripravená verzia pre W2K Itanium IA64.Nemenovaná platforma s jabåèkom v logu <strong>na</strong>priek svojmuproklamovanému „<strong>na</strong>jvyššiemu“ výkonu v zoz<strong>na</strong>me akosinefiguruje... Platí sa za každú licenciu <strong>na</strong> 1 CPU. Ak si <strong>na</strong>pr.kúpite 5 licencií, z<strong>na</strong>mená to, že môžete <strong>na</strong>príklad ovládarendering z 3ds max <strong>na</strong> jednoprocesorovom PC s Windowsa pri renderingu využíva aj váš štvorprocesorový SGIOnyx2. Èiže tu máme Mental ray <strong>na</strong> ktorúko¾vek s podporovanýchplatforiem. Teraz ho potrebujeme prepoji s 3dsmax. Na to slúži druhé CD v balení: Connection of 3ds maxto mental ray. Obsahuje zásuvné moduly (plug-ins) od discreet,ktoré zabezpeèujú integráciu Mental ray do 3ds max.Predovšetkým je to prekladaè zo scény maxa do (zatia¾)ASCII formátu <strong>na</strong>tívneho pre Mental ray. Ïalej je to sériarollout panelov v zadávacom okne pre rendering, ktoré saobjavia po zvolení možnosti „mental ray“ ako produkènéhorenderera. Obsahuje ovládacie prvky pre samotný renderer,ako kvalitu vzorkovania, vyhladenia a filtrov, globálnej iluminácie,fotónových máp, teselácie modelu a pod. Skrátka<strong>na</strong>stavenia, ktoré využijete pri optimalizácii rovnice kvalitaverzus èas. Druhú <strong>sk</strong>upinu plug-ins tvoria špeciálne objekty,ako <strong>na</strong>pr. Area Lights (èiže plošné zdroje svetla), aleborozšírenia existujúcich objektov o špeciálne funkcie, <strong>na</strong>pr.panel pre parametre nepriameho osvetlenia pri štandardnýchtypoch svetiel alebo panel håbky ostrosti kamery.Keïže 3ds max dokáže odovzda pre Mental ray väèšinumateriálových vlastností i efektov prostredia (environments)a atmosféry, môže používate¾ vytvára svojescény a animácie rov<strong>na</strong>kým spôsobom ako doteraz alebovyuži už vytvorené scény. Výnimky sú podrobne opísanév priloženej tlaèenej i elektronickej dokumentácii.RENDERING S MENTAL RAY. Na tomto miesteby som vám chcel priblíži nieko¾ko vymožeností, ktoréMental ray výrazne odlišujú od zabudovaného Scanlinerenderera 3ds max. V prvom rade je to systém globálnejiluminácie pomocou fotónových máp. Mental ray pomocousledovania dráh fotónov vyletujúcich zo svetelného zdrojadokáže fyzikálne verne simulova nepriame osvetlenie3ds max Scanline renderer, 20 hodín, 7 minút, 27 sekúndMental ray, 4 hodiny, 24 minút, 13 sekúnd10/2001 PC REVUE 79


S O F T W A R Eobjektov. Pre každý fotón pri dopade <strong>na</strong>povrch objektu vyhodnocuje uhol dopadu apo zodpovedajúcom úbytku energie (v závislostiod materiálovej charakteristiky povrchu)letí fotón, èi už odrazený, alebo v prípadetransparentných materiálov i prepustený,k ïalšiemu objektu. Pohltená energia <strong>na</strong>difúznych povrchoch sa vo výsledku prejavív ich osvetlení. Na základe tohto geniálnejednoduchého princípu je Mental ray schopnýsimulova efekty ako odrazené difúznesvetlo od priamo osvetlených stien, iniciálkyzo svetla odrazeného od vygravírovanéhozlatého prsteòa alebo krvavoèervené šošovkovitolomené lúèe <strong>na</strong> obruse pod èašouCabernet Savignon. Samozrejme, <strong>na</strong> vykresleniejemných detailov spomí<strong>na</strong>ných efektovsú potrebné rádovo milióny fotónov a to dázabra aj <strong>na</strong>jvýkonnejším poèítaèom. Trebasi však uvedomi , že Mental ray bol odzaèiatku stavaný <strong>na</strong> kvalitu, a nie <strong>na</strong> rýchlos. O to príjemnejším prekvapením sú èasy,ktoré dosahuje pri renderingu materiálov svysokým odrazom, ako je chróm alebo <strong>sk</strong>lo.Ak nepotrebujete žiadne hi-end efekty, ktorésú doménou Mental ray renderera a nedajúsa rozumne simulova s využitím štandardnýchmožností 3ds max, i tak je zaujímavévyuži Mental ray, a to nielen pre jeho fantastickúkvalitu antialiasingu. Pre názornosprikladám scénu <strong>na</strong> obrázkoch, <strong>na</strong> porov<strong>na</strong>niebol použitý štandardný Scanline renderermaxa a jeho raytrace materiál. Samozrejme,v obidvoch prípadoch <strong>na</strong> tom istomdvojprocesorovom stroji s dvoma IntelPentium III taktovanými <strong>na</strong> 1 GHz.Ïalšia š av<strong>na</strong>tá funkcia, dostupná z maxapre Mental ray, je tzv. Fi<strong>na</strong>l Gathering (priznámsa, že to neviem preloži , ale interne juvoláme „koneèné zúètovanie“). De facto je toalter<strong>na</strong>tívny algoritmus <strong>na</strong> výpoèet nepriamehoodrazeného osvetlenia. Po výpoètepriameho osvetlenia <strong>na</strong>stupuje Fi<strong>na</strong>l Gathering,kde Mental ray postupuje systematickypo všetkých plochách modelu a umiestòujecentimeter po centimetri akoby miniatúrnevšesmerové svetelné zdroje, ktorých farbu aintenzitu odvodzuje od materiálu a mieryosvetlenia posudzovaného bodu. Tieto svetlápotom dosvet¾ujú okolité objekty, prièomvrhajú aj tiene (!). Úplnou lahôdkou pri FG je,že keï použijete v scéne materiál s vlastnýmvyžarovaním, bude objekt s týmto materiálomfungova ako svetelný zdroj. Už z môjholaického opisu je však zrejmé, akú výpoètovúnároènos FG predstavuje. Ale pozrite sa <strong>na</strong>to takto: Mental ray podporuje úplný multiprocessing,t. j. spoluprácu viacerých CPU <strong>na</strong>jednom obrázku, a to i <strong>na</strong> viacerých zosieovaných poèítaèoch. Keïže ako sie ovýprotokol využíva TCP/IP, štandard pre internet,nie ste limitovaní iba <strong>na</strong> lokálnu sie .Rýchlos procesorov sa zvyšuje, ce<strong>na</strong> znižuje.Vïaka širokej podpore celého radurobustných platforiem môžete využi doslovavšetok hardvér, ktorý máte poruke.Isteže, ce<strong>na</strong> každej ïalšej licencie <strong>na</strong> ïalšieprocesory je limitujúcim faktorom, ale Mentalray otvára cestu do virtuálneho sveta,ktorý sa môže, no nemusí riadi fyzikálnymizákonmi toho <strong>sk</strong>utoèného.Už nemusím prebdie celé noci pri ladeníosvetlenia a èakaní <strong>na</strong> testovacie obrázky.Napodobni nepriame osvetlenie pomocoudesiatok <strong>sk</strong>rytých reflektorov nevyžadujetotiž len more èasu, ale aj obrov<strong>sk</strong>ú dávku<strong>sk</strong>úseností a citlivé oko. Niežeby Mental rayurobil všetko za vás, ale urèite urobí ve¾mive¾a. Hoci celý predchádzajúci odsek bol ibao osvetlení, Mental ray ponúka ove¾a viac.Spomeòme bezkonkurenèný Motion Blur aDepth of Field z efektov kamery. Na porov<strong>na</strong>nie<strong>na</strong>príklad štandardný ObjectMotion Blur v 3D Studio MAX, i<strong>na</strong>k ve¾mikorektný, nevie rozmaza tiene pohybujúcichsa telies. Håbka ostrosti ako efekt aplikovanýprostredníctvom informácie o håbkepriestoru (Z-buffer) cez Video Post generujenežiaduce „rozpitie“ okrajov nezaostrenýchobjektov <strong>na</strong> pozadí zaostreného povrchu.Mental ray nepozná takéto obmedzenia. Jenekompromisne presný.Na záver by som chcel ešte spomenú , žesúèasná implementácia prepojenia 3ds maxa Mental ray nesie oz<strong>na</strong>èenie 1.2 a <strong>sk</strong>utoènemôžeme hovori o akomsi prvom priblížení.No postupom èasu je reálne oèakáva rozširovaniepodpory a prehåbenie integráciesmerom k úplnému využitiu vzrušujúcichmožností Mental ray pod taktovkou 3dsmax. Už teraz sa <strong>na</strong> to teším.A teraz ma ospravedlòte, idem hrasvoju 3D-èkovú hru. Jej trial verziu máte<strong>na</strong> pribalenom cédeèku!Ras o DubekAutor je nezávislý 3D animátorInternet Linkshttp://<strong>www</strong>.discreet.com – webová stránka firmy discreet, ktorá stojí za 3ds maxhttp://<strong>www</strong>.discreet.com/products/d_products.html?prod=3dsmax – oficiál<strong>na</strong> stránka 3ds max<strong>na</strong> discreet.comhttp://sparks.discreet.com/plugins/pluglist.cfm?af=1 – zoz<strong>na</strong>m rozširujúcich modulov pre 3ds max(plug-ins)http://support.discreet.com – stránka s priamym linkom <strong>na</strong> oficiálne di<strong>sk</strong>usné fórum o 3ds maxhttp://<strong>www</strong>.digimation.com – <strong>na</strong>jväèší výrobca plug-ins pre 3ds max vôbechttp://<strong>www</strong>.cebas.com – výrobca <strong>na</strong>jpokroèilejších plug-ins pre 3ds maxhttp://max3d.3dluvr.com – <strong>sk</strong>velý alter<strong>na</strong>tívny zdroj informácií zo sveta 3ds maxhttp://<strong>www</strong>.maxunderground.com – ïalší undergroundový zdroj zo širokej komunity„max-pozitívnych“ jedincovDISCREET NA INVEXESpoloènos Discreet pozýva <strong>na</strong> výstavu INVEX, ktorá sa u<strong>sk</strong>utoèní v dòochod 15. – 19. 10. <strong>na</strong> výstavi<strong>sk</strong>u v Brne do svojho stánku è. 05 v pavilóne A1, kde budeprezentovaná široká škála produktov ako je RT Station s profesionálnou kartouMatrox RT 2500, 3D stanica SGI ZX10, df mover, 3ds max 4.2, discreet edit 6.0, combustion1.0. Tieto produkty budú prezentované demo artistami z Nemecka. Okremzaujímavých prezentácií prebehne v stánku zlosovanie a každý deò budú spomedziregistrovaných návštevníkov vylosovaní traja, ktorí zí<strong>sk</strong>ajú zaujímavé ceny.80 PC REVUE 10/2001


Undelete 2.0Poznáte to z bežnej praxe. H¾adáte <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u alebo <strong>na</strong> serveri súbor a nemôžeteho nájs . Asi ste ho pred èasom zmazali amedzitým ste kôš už vysypali. Je tedanenávratne zmazaný? Nie celkom, pravdepodobneje stále <strong>na</strong> niektorom di<strong>sk</strong>uneporušený. Len sa k nemu nemôžetePreh¾adná organizácia zmazaných súborov v inovovanom košibežnými prostriedkami dosta . Undelete2.0 je systém, ktorý v týchto prípadochmôže pre vás z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> poslednú šancu.Dokáže totiž obnovi súbory, ktoré stezmazali takým spôsobom, že sa do košavôbec nedostanú (<strong>na</strong>pr. z príkazovéhoriadka alebo pomocou nejakej inej aplikácie)a po<strong>sk</strong>ytuje záchranu aj pre súboryvysypané z koša.Undelete 2.0 pracuje v prostredí MicrosoftWindows NT a 2000 so súborovýmisystémami NTFS i FAT. Predáva sa verzia<strong>na</strong> klient<strong>sk</strong>y poèítaè alebo <strong>na</strong> server.Serverová verzia umožòuje dia¾kovo obnovovasúbory administrátorovi <strong>na</strong> všetkýchpoèítaèoch v sieti. Domnievame sa,že v podnikovom prostredí je funkciavzdialeného prístupu do koša vítaná,keïže viacero používate¾ov ho nedokážesprávane používa .Po inštalácii programu Undelete sazmení pôvodné meno koša (v angliètine jeto Recycle Bin) <strong>na</strong> Recovery Bin. Okremme<strong>na</strong> položky sa zmení aj jej iko<strong>na</strong>. Odtejto chvíle systém stráži všetky dostupnéspôsoby mazania súborov. V tomto inovovanomkoši máte aj možnos pokroèiléhoh¾adania zmazaných súborov. Príslušnépoužívate¾<strong>sk</strong>é rozhranie je podobnéštandardnému prie<strong>sk</strong>umníkovi a súborysú organizované pod¾a prieèinkov. Takmáte preh¾ad vo ve¾kom množstve zmazanýchsúborov.Na druhej strane môžete urèova ,ktoré súbory èi adresáre nemajú by vkoši uschovávané. Nemá totiž výz<strong>na</strong>muschováva <strong>na</strong>pr. prechodné súboryalebo adresáre, ktoré používate len pripríprave iných dokumentov. Takisto sadajú vylúèi súbory s nulovou ve¾kos ou.Ïalšie vo¾by sa týkajú priestoru, ktorývyhradíte pre kôš. Máte možnos urèijeho ve¾kos v megabajtoch alebo v percentáchpriestoru <strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u.Každý lokálny pevný di<strong>sk</strong> môže mavlastný kôš alebo môžete použi spoloènýkôš pre všetky di<strong>sk</strong>y.Undelete 2.0 dokáže obnovi aj súbory,ktoré ste zmazali pred inštaláciou tohtoprogramu (pokia¾ sú k dispozícii). Pri testovanítejto funkcie sme boli ve¾mi prekvapení,aké staré súbory sa v <strong>sk</strong>utoènosti<strong>na</strong>chádzajú <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. V <strong>na</strong>šom prípadebol <strong>na</strong>jstarší zmazaný súbor takmer triroky starý a podarilo sa ho úspešne obnovi. Domnievame sa, že v ïalšej verziiprogramu Undelete by sa mohla objavifunkcia <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoèné odstránenie súboru zdi<strong>sk</strong>u. Takto sa totiž v podnikovom prostredípri presune vášho poèítaèa inémuS O F T W A R Epoužívate¾ovi môžete doèka nepríjemnýchprekvapení.V dodávke tohto systému sa <strong>na</strong>chádzaešte program Emergency Undelete. Tenvám pomôže obnovi dôležitý zmazanýsúbor, pokia¾ ste nemali <strong>na</strong>inštalovanýsystém Undelete. Tento program sa spúšaz CD média a pre svoju èinnos vyžaduje<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u priestor len 8 KB.Je samozrejmé, že inštaláciou celého balíkaznižujete svoju šancu <strong>na</strong> úspešnéobnovenie súboru. Zmazaný súbor bytotiž mohol by prepísaný inštalaènýmprogramom.Ak vás program zaujal, môžete si zadresy <strong>www</strong>.execsoft.com stiahnu utilitu,ktorá vám umožní zobrazi zoz<strong>na</strong>mvšetkých obnovite¾ných súborov <strong>na</strong> vašomdi<strong>sk</strong>u (648 KB).Ce<strong>na</strong>: klient<strong>sk</strong>a verzia: 2730 Sk bez DPHserverová verzia: 14 582 Sk bez DPHZapožièal: exe Bratislava, <strong>www</strong>.exe.<strong>sk</strong>Ondrej Macko10/2001 PC REVUE 81


S O F T W A R ESharewarové okienkoMetronome v2.5Opis: virtuálny metronóm <strong>na</strong> akustické a optické urèovaniehudobného rytmu pre Win9x/NTVlastnosti:n program umožòuje pomocou dvoch nezávislých zvukova optickej sig<strong>na</strong>lizácie (jeden tón, resp. èervená kontrolka<strong>na</strong> zaèiatku každého taktu a druhý tón, resp. zelená kontrolkapre všetky ostatné doby taktu) urèova všetkybežné pravidelné (rytmy delené <strong>na</strong> 1 až 4 polových až tridsadvojtinových dôb) aj nepravidelné rytmy (opakujúce sasérie pravidelných rytmov, prièom zaèiatok série je zvýraznenýtretím druhom zvuku)n poèítadlo <strong>na</strong> displeji virtuálnehoprístroja zobrazuje poradovéèíslo taktu, resp. doby vdanom takten tempo je možné meni a<strong>na</strong>lógovým(pomocou otáèaniavirtuálneho potenciometra)alebo prírastkovým (tlaèidlo<strong>na</strong> postupné zvyšovanie aznižovanie hodnoty) spôsobomv rozsahu 1 – 360 úderov zaminútu, prièom <strong>na</strong> displeji sazobrazuje aj hudobný názovprislúchajúci zvolenej èíselnejhodnote tempa (Larghissimo, Largo, Lento atï.)n v rámci konfigurácie je možné zvoli druh generovanéhozvuku spomedzi troch možností: prehrávanie zvolenýchsúborov MIDI, zvolených súborov WAV alebo sa cez vstavanýreproduktor poèítaèa generujú krátke pípnutia; oba zvukysa pritom v rámci zvoleného druhu zvuku volia nezávisle anezávisle je možné zvoli aj ich hlasitos . Dåžka zvolenýchzvukov musí by , samozrejme, kratšia, ako je dåžka doby, aobyèajne ide o zvuky rôznych rytmických nástrojov (úder palièky,tamburí<strong>na</strong>, bubon a podobne); priamo v programe jepreddefinovaný vzorový súbor zvukov, ktorý sa dá dokopírovanímzvukov do príslušného adresára ïalej rozširova -ph-Autor: Nick Baciu, Fast&Soft, USAŠtatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má niektoré funkènéobmedzeniaCe<strong>na</strong> registrácie pre 1 poèítaè: 9 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.earpower.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/educult/metronom.exeElaraOpis: výuèbový program, urèený <strong>na</strong> simuláciu èinnosti jednoduchýchelektrických obvodov pre Win9x/NTVlastnosti:n program umožòuje zo súboru preddefinovaných elektrickýchprvkov (zdroj jednosmerného <strong>na</strong>pätia, spí<strong>na</strong>è,vodiè, vetvenie vodièov, rezistor, potenciometer, spotrebiè,merací prístroj atï.) s využitím funkcií pamä ovejschránky a rotácie prvku vytvori schému zapojenia smax. rozmermi 50 × 50 prvkovn následne je potrebné definova parametre všetkých prvkovschémy; v prípade zdroja <strong>na</strong>pätia je možné alter<strong>na</strong>tívneuvažova aj jeho nenulový vnútorný odpor; v prípadevodièov je možnos alter<strong>na</strong>tívne uvažova ich nenulovýodpor, ktorý sa definuje vo¾bou ich materiálu, prierezua dåžky; pri spotrebièoch je zase možné definova ichneideálnu úèinnos a pod.n vytvorenú schému zapojenia možno uloži do súboru<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u èi di<strong>sk</strong>ete <strong>na</strong> ïalšie použitien èinnos vytvorenej schémy je možné simulova , prièomprechádzajúci prúd je ilustrovaný grafickou animáciou;možno pritom zisti ve¾kos prúdu prechádzajúceho zvolenýmiprvkami èi dvojklikom vyvola okno s podrobnejšímmeraním <strong>na</strong> zvolenom prvku; pri potenciometri jemožné poèas behu simulácie meni jeho aktuálny odpor aovplyvòova tak hodnoty <strong>na</strong> ostatných prvkoch obvodu(<strong>na</strong>pr. s využitím viacerých otvorených okien s podrobnejšímmeraním)n jednotlivé akcie pri ovládaní programu sú ozvuèené, volite¾nemožno aktivova aj hudobné pozadie (MIDI hudba) -ph-Autor: František Galèík, SRŠtatút: freewareDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.elara.host.<strong>sk</strong>Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/<strong>sk</strong>_made/elara.exeRuler By George! v1.25Opis: nástroj <strong>na</strong> meranie horizontálnych a vertikálnychrozmerov grafických objektov, znázornených <strong>na</strong> obrazovkepoèítaèa pre Win9x/Me/NT/2000Vlastnosti:n možnos mera vzdialenos v horizontálnom alebo vertikálnomsmere; meranie sa robí tak, že ¾avý (horný) okrajpravítka sa priloží do prvého bodu a opaèný koniec pravítkasa <strong>na</strong>tiahne do tej miery, že pravý (dolný) okraj pravítkasa dotkne druhého meraného bodu; zobrazený èíselnýúdaj potom vyjadruje meranú vzdialenosn možnos vyjadrenia meranej vzdialenosti v poète obrazovýchbodov, v palcoch alebo v centimetrochn v rámci konfigurácie programu je možné meni farbupozadia pravítka, farbu rysiek a èíselných údajov zobrazených<strong>na</strong> pravítku, ako aj typ písma, takisto je možnédefinova , èi sa má pravítko posúva len v rámci pracovnejplochy (s možnos ou vo¾by prahovej vzdialenostiod jej okrajov) alebo sa môže posúva aj za jej hranicen program je možné minimalizova do lišty, takže homožno v prípade potreby rýchlo vyvola-ph-82 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EAutor: Svet-Soft, USAŠtatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 30 dníCe<strong>na</strong> registrácie pre 1 poèítaè: 14,97 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.svet-soft.<strong>sk</strong>Download URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/graph/rbg.zipPureRadio v2.0Opis: prehrávaè internetových rozhlasových staníc preWin98/Me/NT/2000Vlastnosti:n podpora staníc vysielajúcich vo formáte Windows Mediaaj Real Audion preh¾adné grafické rozhranie programu umožòujeovládanie základných funkcií prehrávaèa (vo¾ba stanice,aktivácia a vypnutie príjmu, ovládanie hlasitosti, vyvolanieinformácií o <strong>na</strong>ladenej stanici)n je k dispozícii zoz<strong>na</strong>m ob¾úbených staníc (playlist), vktorom sa možno pohybova buï inkrementálnym spôsobomz hlavného panela, alebo pomocou klávesnice,resp. myši pri otvorenom okne s týmto zoz<strong>na</strong>mom;prvých 6 staníc zo zoz<strong>na</strong>mu je dostupných prostredníctvomtlaèidiel predvo¾by <strong>na</strong> hlavnom paneli programun zoz<strong>na</strong>m ob¾úbených staníc je možné editova v zmysleodstránenia nežiaducich staníc, zmeny ich <strong>na</strong>staveniaalebo dopåòania nových staníc; pri definovaní novýchstaníc možno použi vlastné parametre (adresa servera,programové zameranie stanice, kraji<strong>na</strong> pôvodu atï.)alebo použi s inštaláciou programu dodávanú rozsiahludatabázu staníc, v ktorej možno vyh¾adáva <strong>na</strong> základevo¾by krajiny pôvodu alebo zamerania staníc; databázustaníc možno cez internet automaticky aktualizovan možnos automatického spúš ania programu pri štarteWindows, minimalizácie do lišty, funkcia vždy <strong>na</strong>vrchu aïalšie funkcie spríjemòujúce prácu s programom -ph-Autor: Inklineglobal, Inc., USAŠtatút programu: shareware, <strong>sk</strong>úšobná doba 21 dní (<strong>sk</strong>úšobnáverzia umožòuje prehráva len 10 preddefinovaných staníc,ostatné zvolené stanice hrajú obmedzený èas)Ce<strong>na</strong> registrácie pre 1 poèítaè: 19,95 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.inklineglobal.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/comm/pradio20.zipPower Strip v3.01Opis: program <strong>na</strong> zmenu parametrov <strong>na</strong>stavenia grafickýchkariet pre Win9x/Me/NT/2000/XPVlastnosti:n podpora vyše 60 typov grafických kariet od rôznychvýrobcov, možnos simultánnej práce s viacerými monitormia grafickými kartamin možnos zmeny nieko¾kých stoviek rôznych položiek vrátanetakých, ktoré nie sú z obdobných nástrojov dodávanýchvýrobcami kariet vôbec k dispozícii; je <strong>na</strong>pr.možnos <strong>na</strong>stavi neštandardné hodnoty obnovovacejfrekvencie a rozlíšenia obrazu (nezávisle od originálnehoovládaèa, dodaného výrobcom grafickej karty), jemožné modifikova parametre obrazovej geometrie, farebnékorekcie a pod.nprogram ma vstavaný modul <strong>na</strong> identifikáciu hardvérovýchkomponentov súvisiacich s používaním grafickejkarty, resp. je k dispozícii aj monitor systémových zdrojov(ve¾kos vo¾nej pamäte a pod.)n možnos definície klávesových <strong>sk</strong>ratiek <strong>na</strong> rýchlu aktiváciuvybraných funkcií programu (obnova pracovnej plochy,aktivácia šetrièa obrazovky, inkrementál<strong>na</strong> zme<strong>na</strong>niektorých parametrov, návrat k pôvodnému <strong>na</strong>staveniuparametrov a pod.)n pre zvolené aplikácie je možné <strong>na</strong>stavi špecifické parametre,ktoré budú plati len poèas ich behu a po ich ukonèenísa vrátia <strong>na</strong> štandardné hodnotyn je dostupná funkcia on line aktualizácie programu z jehodomov<strong>sk</strong>ej stránky, ako aj jeho viacjazyèná podpora -ph-Autor: EnTech, TaiwanŠtatút programu: sharewareCe<strong>na</strong> registrácie pre 1 poèítaè: 29,92 USDDomov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.entechtaiwan.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilmisc/pstrip.exeOxygen Phone Ma<strong>na</strong>ger v1.9.XOpis: nástroj pre Win9x/Me/NT/2000 <strong>na</strong> poèítaèovú podporupráce s mobilnými telefónmi z<strong>na</strong>èky Nokia; výrobcadodáva aj separátne programy, resp. programové moduly(ActiveX, Borland Delphi a C++ Builder) <strong>na</strong> ma<strong>na</strong>žmentSMS správVlastnosti:n podpora telefónov Nokia 7110, 7160, 7190, 6210 a6250 v prvej mutácii programu (využíva sa prepojeniecez IrDA, DAU-9P alebo DLR-3) a telefónov z<strong>na</strong>èky Nokia3210, 3310, 3330, 3390, 5110, 5130, 5190, 6110, 6130,6150, 6190, 8210, 8250, 8290, 8850 a 8890 v druhej mutácii(spojenie cez kábel FBUS alebo infraèervený port)n <strong>na</strong>èítanie (zo SIM alebo pamäte telefónu), editovanie aspätné uloženie telefónneho zoz<strong>na</strong>mu do mobilného telefónu;možnos spolupráce s MS Outlook, Lotus Notes aïalšími nástrojmi (MS Outlook Express, MS Excel); možnosimportu kalendára úlohn vstavaný SMS ma<strong>na</strong>žér umožòuje (s pohodlím typickýmpre Windows e-mail aplikácie) editovanie a odosielanie,resp. príjem SMS správ s možnos ou ich archivácie atlaèe; správy možno zasiela buï v móde 7-bitových z<strong>na</strong>kov,alebo v móde s plnou podporou z<strong>na</strong>kov UNICODE;možnos automatického rozposlania SMS správy celej<strong>sk</strong>upine príjemcov <strong>na</strong>razn vstavaný grafický editor umožòuje vytvorenie auloženie vlastných logo obrázkov èi obrázkovej prílohySMS správy; možnos zaslania obrázkovej prílohy ajz tých typov telefónov, ktoré túto funkciu priamo neumožòujún ma<strong>na</strong>žment ïalších dát a parametrov obsiahnutých vmobilnom telefóne, ako <strong>na</strong>pr. zoz<strong>na</strong>m ob¾úbených WAPadries, profily a pod.n viacjazyèná podpora vrátane slovenèinyn v príprave je funkcia vytvorenia vlastnej vyzváòacejmelódie a hlavného logo súboru mobilného telefónu -ph-Autor: Oxygen Software, Ru<strong>sk</strong>oŠtatút: shareware, <strong>sk</strong>úšobná verzia má niektoré funkènéobmedzeniaCe<strong>na</strong> registrácie oboch mutácií programu: 39 USD <strong>na</strong>osobné použitie, 59 USD, resp. 89 USD <strong>na</strong> firemné úèely v prepoète<strong>na</strong> Sk + DPHRegistrácia v SR: http://<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>Domov<strong>sk</strong>á stránka: http://<strong>www</strong>.oxygensoftware.comDownload URL: ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilmisc/gsm7110.zip(verzia pre 71**/62**)ftp://ftp.sac.<strong>sk</strong>/pub/pc/utilmisc/gsmv191.zip (verzia pre ostatnétypy)Sloven<strong>sk</strong>é antivírusové centrum, http://<strong>www</strong>.sac.<strong>sk</strong>Registrácia shareware programov za sloven<strong>sk</strong>é koruny<strong>www</strong>.avir.<strong>sk</strong>10/2001 PC REVUE 83


S O F T W A R EIncrediMailIncrediMail je výkonný emailový klient, ktorý kladiedôraz nielen <strong>na</strong> funkènos , ale aj <strong>na</strong> dizajn. Ak ste zvyknutí<strong>na</strong> MS Outlook alebo MS Outlook Express, prechod<strong>na</strong> IncrediMail vám nebude robi problém. Zo spomí<strong>na</strong>nýchprogramov si dokonca môžete importova adresár ae-maily. Po spustení programu sa spustí tzv. Notifier vpodobe schránky <strong>na</strong>d panelom Štart, ktorý príchod e-mailovsig<strong>na</strong>lizuje peknou animáciou. Ïalšou prednos ouprogramu IncrediMail je tvorba ozdobných e-mailov,prièom máme <strong>na</strong> výber z rôznych typov „papiera“, animácií,zvukov... Ak sa vám zdá, že je ich málo, <strong>na</strong> stránkevýrobcu ich nájdete <strong>na</strong>ozaj neúrekom. Jednoduchozabudnete <strong>na</strong> všednú, èisto textovú emailovú komunikáciu.Ak chcete spravova viac emailových adries, poslúžiavám profily (Profiles). Vytvoríte si ich to¾ko, ko¾ko máteemailových adries, a jednoducho medzi nimi prepí<strong>na</strong>te.Niekomu by bolo možno jednoduchšie spravova všetkymaily z jedného profilu, ale myslím, že je to len veczvyku. V programe IncrediMail je samozrejmos ou <strong>na</strong>príklads ahovanie pošty v urèitých èasových intervalochalebo po štarte programu, triedenie pošty pod¾a filtrovatï. Ïalšou výhodou je, že je zadarmo, takže urèite stojíaspoò za vy<strong>sk</strong>úšanie.-ik-Licencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.incredimail.comWebZipWebZip je podobne ako v PC REVUE už spomí<strong>na</strong>ný TeleportPro profesionálny nástroj <strong>na</strong> s ahovanie webovýchstránok. Oproti Teleportu Pro má však viac funkcií. Touzákladnou je s ahovanie celých webových stránok. Každézadanie stránky <strong>na</strong> s ahovanie sa <strong>na</strong>zýva úloha (Ta<strong>sk</strong>).Tieto úlohy môžete deli do kategórií pod¾a obsahu.Program obsahuje 10 kategórií, ale môžete prida aj vlastné.V každej kategórii sa <strong>na</strong>chádza nieko¾ko už vopred<strong>na</strong>stavených úloh, ktoré môžete, ale nemusíte stiahnu .Pri vytváraní novej úlohy máte dos široké možnosti.Môžete <strong>na</strong>stavi adresu alebo adresy, z ktorých má programs ahova , miesto uloženia výsledku, metódu s ahovania,typy súborov (môžete použi <strong>na</strong>stavenie programualebo definova vlastné), håbku s ahovania, filter <strong>na</strong> URL(ktoré adresy sa majú ignorova ), konverziu liniek a<strong>na</strong>èasovanie. Potom staèí úlohu už len spusti a programzaène s ahova . Samozrejme, celú stránku nemusítestiahnu <strong>na</strong>raz. S ahovanie môžete kedyko¾vek preruši apokraèova ne<strong>sk</strong>ôr. Po dokonèení s ahovania urobí programkonverziu liniek. Z<strong>na</strong>mená to, že všetky odkazy prevedie<strong>na</strong> odkazy <strong>na</strong> stiahnuté súbory <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Ako názovprogramu WebZip <strong>na</strong>povedá, bude ma program nieèospoloèné s formátom Zip. Ide o to, že hneï po <strong>sk</strong>onèenís ahovania môže program stránku <strong>sk</strong>omprimova do formátuZip. Výhodou je, že zaberie menej miesta. Nevýhodouzase je, že sa dá prezera iba cez program.Vcelku hodnotím WebZip ako <strong>sk</strong>velého pomocníka <strong>na</strong>s ahovanie webových stránok.-ik-Licencia: sharewareCe<strong>na</strong>: 39,95 USDDownload: <strong>www</strong>.spidersoft.comBig CrocodileAk sa aj vy stretávate s problémom, ako si zapamätavšetky heslá, ktoré denne potrebujete, rád by som vámponúkol riešenie. Je pravda, že aj systém Windows vámponúkne èosi podobné vo forme zapamätania si hesla, aletento postup je ve¾mi ri<strong>sk</strong>antný, èo sa týka bezpeènosti.Veï ktoko¾vek môže prís k vášmu poèítaèu a zí<strong>sk</strong>a vašeheslá. A práve preto by som vám chcel predstavi programBig Crocodile.Je urèený práve <strong>na</strong>uchovávanie hesiel.Sám je zabezpeèenýheslom,takže nikto cudzísa doò nedostane,<strong>na</strong>vyše sa súbory sheslami pre bezpeènosešte šifrujú.Program vámumožní vloži doòheslo, pokia¾ treba, tak aj používate¾<strong>sk</strong>é meno a adresuURL alebo umiestnenie programu. Každé takto uloženéheslo môžete opísa krátkym opisom a nájdete tu, samozrejme,aj možnos triedenia hesiel.Dané heslá môžete exportova do externého súboru.V tomto prípade je to konkrétne súbor pre MicrosoftExcel. Poèas práce s programom takisto môžete zmenykedyko¾vek uklada . Ale funkciou, ktorá sa mi <strong>na</strong>jviacpáèila, bolo <strong>na</strong>stavenie automatického dopåòania hesiel.V praxi to z<strong>na</strong>mená asi to¾ko, že v programe <strong>na</strong>píšetepomocou pár jednoduchých krokov krátke makro. V òom<strong>na</strong>definujete meno a heslo a miesto, kam sa majú vloži .Takto sa <strong>na</strong>príklad dá <strong>na</strong>stavi , aby sa automaticky pospustení formulára <strong>na</strong> pripojenie do internetu vložilo meno,heslo a aby to program za vás aj potvrdil. Je to ve¾mi pohodlnéa bezpeèné, keïže všetko je chránené heslom programuBig Crocodile. Posledné dve funkcie, ktoré ma zaujali, súgenerovanie nových hesiel a zme<strong>na</strong> editujúcich hesiel. Prioboch vyberiete poèet z<strong>na</strong>kov, typ povolených z<strong>na</strong>kov aprogram vám náhodne vytvorí heslá. Pri prvej možnosti takmôžete vytvori ¾ubovo¾ne ve¾a hesiel a tou druhou zasazameni staré heslá novými.-mt-Názov: Big CrocodileVe¾kos : 366 kbLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.sowsof.com/bigcroc.htmLexNotesAk aj vy pracujete v rušnom a stresujúcom prostredí, urèitesa vám stáva, že zabúdate. Písanie odkazov a poznámok<strong>na</strong> papier má síce svoje èaro, ale papier má jednuve¾kú nevýhodu – možno ho strati . Najlepším riešením jepoužíva digitálny poznámkový blok v poèítaèi, <strong>na</strong>príkladLexNotes. Ako autori tvrdia, tento program bolvytvorený tak, aby <strong>na</strong> používate¾a pôsobil prívetivo a abysa jednoducho ovládal (to notoricky známe user friendlyinterface...). Toto sa autorom podarilo: program svojímdecentným dizajnom a peknými ikonkami, ladenýmidomodra, vhodne doplní každý de<strong>sk</strong>top. No a èo sa týkajednoduchého ovládania, ani tu niet autorom èo vyèíta .Okno programu je rozdelené do dvoch èastí. V ¾avej nájdemestromovú štruktúru poznámok a v pravej zasa ichobsah. Práve stromová štruktúra poznámok dodáva programupreh¾adnos . V tejto hierarchii si môžete vytváratzv. bloky a do nich potom vklada jednotlivé poznámky.Všetko pekne jednoducho cez kontextové menu alebo ceznieko¾ko ikoniek. Poznámok môže by v programe nekoneèneve¾a a aj formátovacie možnosti sú <strong>na</strong> dobrej úrovni.Môžete meni farbu pozadia poznámok, typ fontu,jeho ve¾kos , rez, farbu, ako aj zarov<strong>na</strong>nie odsekov. Nie jeproblém vloži automatický text, ako presný èas èi dátum.Každú poznámku môžete uloži <strong>na</strong> di<strong>sk</strong> osobitne v podobetextového súboru. Takisto všetky poznámky sa dajúuloži do vlastného programového formátu s príponou*.LEX. Programu nerobí problémy ani exportovanievybranej poznámky. Zvládne už spomí<strong>na</strong>ný formát TXT,ïalej RTF a HTML. Ak teda potrebujete virtuálny poznámkovýblok s milým dizajnom, jednoduchým ovládaním,zvo¾te si LexNotes. Ten je <strong>na</strong>vyše zadarmo.-mt-Názov: LexNotesVe¾kos : 969 kbLicencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.gemx.comClipboard MagicAzda každý používate¾ pozná funkciu schránky voWindows a výhody jej používania. Jej <strong>na</strong>jväèšou limitáciou– a to dos podstatnou – je však fakt, že do nej môžete<strong>na</strong>kopírova vždy len jeden objekt. A práve totoobmedzenie zatieòuje jej výhody a možnosti využitia. Nainternete však nájdete mnoho utilít, ktoré tento problémriešia. Jednou z nich je aj Clipboard Magic. Program pracujejednoducho – po spustení sa minimalizuje <strong>na</strong> panelúloh a tam èaká <strong>na</strong> svoje použitie. Vždy, keï <strong>na</strong>kopírujeteakýko¾vek text (obrázky, žia¾, nie sú podporované), tensa automaticky uloží do jedného miesta v programe.Týchto miest môžete <strong>na</strong>stavi ¾ubovo¾ný poèet. Programich pri mojom testovaní zvládol bez problémov aj milión!Keï je teda text <strong>na</strong>kopírovaný v programe, môžete ho,samozrejme, kedyko¾vek prekopírova do inej aplikácie,kde ho potrebujete, alebo ho jednoducho vymaza .Takisto sa dá vybraný text exportova do textového súboru<strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u. Dos podstatnésú aj <strong>na</strong>staveniaprogramu. Tu môžetemeni poèet buniekpre text alebomôžete <strong>na</strong>stavi , abysa pod¾a potreby pridávalisamy. Ïalej tumôžete <strong>na</strong>stavi , abysa program spúš alminimalizovaný alebo aby štartoval vždy spolu so systémom.Nastavi môžete aj klávesové <strong>sk</strong>ratky èi automatickéukladanie <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>, alebo font <strong>na</strong> poznámky. Kopírovanienového textu do programu si takisto môžetenecha oznámi pípnutím. Ako som spomí<strong>na</strong>l, programbeží <strong>na</strong> paneli úloh. Aj z tohto miesta sa dá sèasti ovláda .Môžete odtia¾to vymaza obsah schránky alebo doèasnepozastavi kopírovanie údajov do programu. Clipboard Magicje jednoduchý, ale funkèný program. Prináša neobmedzenýpoèet miest v schránke a hlavne sa jednoducho ovláda.Škoda len, že nepodporuje vkladanie obrázkov. -mt-Názov: Clipboard MagicVe¾kos : 924 kbLicencia: freewareDownload: <strong>www</strong>.cyber-matrix.comFile CutterAk potrebujete prekopírova väèší súbor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etu, stretnetesa s problémom – súbor treba rozdeli , aby sa dal <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>etu <strong>na</strong>kopírova . Tento problém vám pomôže riešimalièká utilita <strong>na</strong>zvaná File Cutter. Práca s týmto programomje maximálne jednoduchá. Vy len vyberiete súbor,84 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R Ektorý potrebujete rozdeli, a urèíte vlastnostimenších súborov, ktorédelením vzniknú. Súbormôžete necha rozdeli<strong>na</strong> 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9alebo 10 èastí. Takisto je možné necha súbor rozdelitak, aby sa vošiel <strong>na</strong> 1,2 alebo 1,4 MB di<strong>sk</strong>etu, prípadneaby mal presne 1 MB. Zaujímavá je aj možnos vybra si,ktorú èas súboru presne chcete vytvori . Toto mávýz<strong>na</strong>m <strong>na</strong>príklad vtedy, ak potrebujete len hlavièkusúboru. Ale súbor môžete rozdeli aj <strong>na</strong> èasti s urèenouve¾kos ou. Keï ste už vybrali typ delenia, staèí potvrdi aprogram vykoná operáciu. Následne je ešte potrebnénecha program vytvori BAT, súbor, ktorý èiastkovésúbory spojí do originálneho. Tento súbor môže vyzera<strong>na</strong>príklad takto:@ECHO OFFECHO ATC5010VGA.ZIP will be created.PAUSEIF NOT EXIST „ATC5010VGA.000“ GOTO ERR1IF NOT EXIST „ATC5010VGA.001“ GOTO ERR2IF NOT EXIST „ATC5010VGA.002“ GOTO ERR3IF NOT EXIST „ATC5010VGA.003“ GOTO ERR4COPY /B „ATC5010VGA.000“+“ATC5010VGA.001“„ATC5010VGA.ZIP“COPY /B „ATC5010VGA.ZIP“+“ATC5010VGA.002“„ATC5010VGA.ZIP“COPY /B „ATC5010VGA.ZIP“+“ATC5010VGA.003“„ATC5010VGA.ZIP“ECHO :ECHO *** Combine success: ATC5010VGA.ZIP iscreated ***GOTO DONE:ERR1ECHO Combine failed: ATC5010VGA.000 is missing.GOTO DONE:ERR2ECHO Combine failed: ATC5010VGA.001 is missing.GOTO DONE:ERR3ECHO Combine failed: ATC5010VGA.002 is missing.GOTO DONE:ERR4ECHO Combine failed: ATC5010VGA.003 is missing.GOTO DONE:DONE-mt-Názov: File CutterVe¾kos : 925 kbLicencia: sharewareDownload: http://<strong>www</strong>.geocities.com/dir007/alab/index.htmlSwitch OffNeviem ako vy, ale ja rád zaspávam pri hudbe. Prípadneèasto potrebujem, aby sa môj poèítaè vypol v stanovenúhodinu. Práve <strong>na</strong> tieto úlohy je vhodný program SwitchOff. Ovládanie tejto utility je ve¾mi jednoduché. V jej okne<strong>na</strong>stavíte èas, a ak chcete, tak aj dátum (ak ne<strong>na</strong>stavítedátum, bude sa èinnos opakova denne). Potom už lenvyberiete èinnos , ktorá sa má pri dosiahnutí zvolenéhoèasu vyko<strong>na</strong> . Na výber máte: vypnú poèítaè, odhlásipoužívate¾a, prejs do úsporného režimu, reštartovapoèítaè a ukonèi telefonické pripojenie <strong>na</strong> sie . Taktobude program pracovaa v zvolený èas vykonávybranú funkciu. Všetkymožnosti sú dostupnéaj <strong>na</strong> paneli úloh v kontextovommenu programu,takže nie je problémjediným kliknutím vypnú poèítaè. V <strong>na</strong>staveniachmôžete povoli spúš anie programu vždy pri štarte systému,ako aj jeho <strong>sk</strong>rývanie. Takisto môžete <strong>na</strong>stavi , abysa údaje o èase automaticky ukladali. Dos podstatný je ajèasový limit, poèas ktorého sa pred vyko<strong>na</strong>ním funkciezobrazí varovanie, že program sa chystá <strong>na</strong>príklad vypnúsystém. Switch Off je pre mòa ve¾mi dobrý pomocník,ktorý sa denne stará o vypí<strong>na</strong>nie môjho poèítaèa.Navyše je freeware a zaberá len smiešnych 37 kb <strong>na</strong>vašom di<strong>sk</strong>u.-mt-Názov: Switch OffVe¾kos : 37 kbLicencia: freewareDownload: http://yasoft.nm.ru/eng/switchoffRegistry Compressor ProChcel by som vám predstavi utilitu, ktorá sa venuje optimalizovaniuregistrov v systéme. Registry CompressorPro by som odporúèal všetkým používate¾om, ktorí sinetrúfajú sami zasahova do registrov Windows, radšejto prenechajú nejakému programu. Registry Compressorje <strong>na</strong> túto èinnos ideálny. Jeho hlavné okno je maximálnepreh¾adné a ovládanie <strong>na</strong>ozaj jednoduché. Pre istotu jetu, samozrejme, funkcia odzálohovania registrov. Tú vámodporúèam prv, než zaènete robi èoko¾vek iné. Druhýma podstatným tlaèidlom, ktoré vlastne spustí kompresnúfunkciu programu, je Compress. A ako to vlastne funguje?Program maže z registrov neplatné záz<strong>na</strong>my (<strong>na</strong>príklado vymazaných programoch) a zmenšuje tak ichve¾kos a zrých¾uje prácu s nimi, nehovoriac o lepšej stabiliteWindows. Ešte pred kompresiou Registry CompressorPro vyráta aktuálnu ve¾kos registrov, ako aj ich ve¾kospo optimalizácii. Program <strong>na</strong>ozaj prináša kladné výsledky– <strong>na</strong> mojom domácom poèítaèi (cez ktorý mesaèneprejde aj 200 programov – to viete, recenzovanie :-) dokázalzmenši registre z 9,5 MB <strong>na</strong> 8,2 MB.-mt-Názov: Registry Compressor ProVe¾kos : 1021 kbLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.kmcsonline.comA-ConverterPotrebujete sem-tam previes niektoré fyzikálne velièiny<strong>na</strong>iné? Ak je vaša odpoveï kladná, rád by som vás upozornil<strong>na</strong> program s názvom A-Converter. Vyz<strong>na</strong>èuje sapríjemným vzh¾adom, jednoduchým ovládaním, ale ajnepreberným množstvom jednotiek, ktoré môžete vzájomnekonvertova . Ako som spomí<strong>na</strong>l, ovládanie programuje <strong>na</strong>ozaj jednoduché. V ¾avej èasti jeho ok<strong>na</strong> nájdemelištu s ikonkami, ktoré zastupujú rôzne velièiny. Sútu konkrétne dåžka, plocha, objem, hmotnos , tlak, èas,rýchlos , sila a uhol. Pod¾a toho, o akú velièinu máte záujem,kliknete <strong>na</strong> jej ikonku. Napravo od tohto výberuvpíšete do po¾a èíselnú hodnotu a v spodnej èasti vyberietejednotku, v ktorej je uvedená hodnota. Vo ved¾ajšomvýpise sa vám zobrazia prekonvertované hodnotypre všetky jednotky z vybranej velièiny. Zobrazenú hodnotusi potom môžete prekopírova do schránky a použiïalej. Ak teda potrebujete prekonvertova nejaké hodnoty,vy<strong>sk</strong>úšajte práve A-Converter. Azda aj preto, že obsahujeaj <strong>na</strong>ozaj netypické jednotky.-mt-Názov: A-ConverterVe¾kos : 532 kbLicencia: sharewareDownload: <strong>www</strong>.dualitysoft.com/aconverterSystem InformationPoèítaè, tá sivá škatu¾a <strong>na</strong> vašom stole. Èasto (a to platí<strong>na</strong>jmä pri z<strong>na</strong>èkových poèítaèoch) používatelia aniporiadne nevedia, èo sa vlastne v ich stroji <strong>sk</strong>rýva, akékonkrétne komponenty ho tvoria. Samozrejme, že bybolo možné otvori case a pozrie sa <strong>na</strong> vec zblízka, alev tom vám zabráni <strong>na</strong>príklad peèa , ktorej porušenie byz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo zrušenie záruky. Treba <strong>na</strong> to teda ís softvérovo.Napríklad programom s príz<strong>na</strong>èným názvom SystemInformation. Hoci by ste to pod¾a výzoru tejto aplikácieneboli povedali, System Information po<strong>sk</strong>ytujeobrov<strong>sk</strong>é množstvo informácií, a to nielen o hardvéripoèítaèa. Program trochu informuje aj o jeho softvérovejèasti. Ovládanie je jednoduché, staèí, ak kliknete <strong>na</strong>položku, ktorá vás zaujíma, a tá vám je okamžite dostupná.Tu musím pochváli aj rýchlos programu – jeschopný zobrazi informácie okamžite, bez èakania. Aèo vlastne System Information zahàòa? Dozviete sa zneho informácie o procesore, pamäti RAM, grafike, pevnýcha výmenných di<strong>sk</strong>och, hracích zariadeniach, klávesnici,tlaèiaròach, zvukových kartách, ale aj o <strong>na</strong>inštalovanomsoftvéri, operaènom systéme a bežiacichprocesoch. Program je takisto schopný vygenerovadokument o systéme, staèí si vybra , ktoré informácie vòom chcete ma . Navyše sa spolu s programom dodávaaj utilitka <strong>na</strong>zvaná Server Monitor, ktorá zobrazujevy aženie procesora, obsadenie pamäte, swapovaciehosúboru, využitia di<strong>sk</strong>u, dåžku chodu súboru, poèet zapísanýcha <strong>na</strong>èítaných dát z di<strong>sk</strong>u, ako aj aktuálnu prenosovúrýchlos <strong>na</strong> internet.-mt-Názov: System InformationVe¾kos : 2256 kbLicencia: sharewareDownload: http://stevens.hypermart.net/Autori: Peter Hubin<strong>sk</strong>ý, Igor Kulman, Martin Turoò10/2001 PC REVUE 85


S O F T W A R E12Ghostsn Duchovia v akciiBalík 12Ghosts od rovnomennej americkejfirmy z Doveru ma ihneï po stiahnutí zwebu prekvapil svojou komplexnos ou amožnos ami. Napriek svojmu názvu nájdemev kolekcii nie tucet, ale vyše 20nástrojov, ktoré by nám mali výraznepomôc pri základnej správe MS Windows.V <strong>na</strong>sledujúcich riadkoch sa pokúsimvysvetli ich funkènos .ÈO VŠETKO DOKÁŽE? Preh¾adzaèneme pri module ShowTime, venovanomvšetkému okolo presného dátumu aèasu. Konfiguraèná karta dovo¾uje prepoèítaèas do nieko¾kých èasových pásiem,graficky i èíselne zobrazuje aktuálnu fázuMesiaca. Neodmyslite¾nou súèas ou hodínbývajú alarmy, ktorými nás aplikácie upozoròujú<strong>na</strong> blížiace sa pracovné schôdzky,termíny, zaujímavý televízny program apod. ShowTime preto takisto disponuje<strong>na</strong>stavovaním alarmov, prièom rozoznávamedva druhy: klasický alarm, kde jeupozornenie vz ahované <strong>na</strong> urèitý èas, atzv. Countdown, teda odpoèítavanie, ko¾koèasu nám ešte ostáva (povedzme dokonca pracovného èasu). Alarm sa ohlasujeprehraním zvoleného zvukového záz<strong>na</strong>muvo formátoch WAV, MID, RMIalebo MP3. S èasom úzko súvisí aj nástrojTimer. Èasovaè zaistí štart aplikácie vdaný dátum a hodinu, zaujímavos ou je<strong>na</strong>stavenie parametrov programu cez príkazovýriadok (ak ich podporuje), jehopriority a spôsob spúš ania ok<strong>na</strong>. Využitiemodulu je pestré: môžeme si <strong>na</strong>pr.zadefinova pravidelnú defragmentáciudi<strong>sk</strong>u, spúš anie programov pri štarte(prípadne hudobných CD) a mnohé iné.A keï už spomí<strong>na</strong>me èas, predstavíme siaj modul Synchronize slúžiaci <strong>na</strong> synchronizáciupresného èasu s jedným zuvedených èasových serverov. Po výberevhodného servera si urèíme pravidelnýèas aktualizácie a o <strong>na</strong>stavovanie èasucez ovládacie panely sa už vôbec nemusímezaujíma . Modul sa dá spusti aj prištarte systému. SaveLayout je z trochuiného súdka. Pravdepodobne aj vy ste sauž stretli s tým, že po <strong>na</strong>inštalovaní akéhoko¾vekprogramu, témy, pri zmene rozlíšeniaa obdobne sa pomenilo rozmiestnenieikon <strong>na</strong> pracovnej ploche. Vráteniedo pôvodného stavu nás oberá nielen oèas, ale aj nervy. Ideálnu príležitos , akosa podobným problémom vyhnú , predstavujepráve opisovaný modul. Ten sapostará o zálohovanie rozmiestneniaikon <strong>na</strong> de<strong>sk</strong>tope manuálne alebo automatickyvo vopred stanovených intervalochz rozsahu 1 – 9999 minút. Savelayoutsa dá takisto výhodne využi priinštalácii, resp. reinštalácii operaènéhosystému Windows 9x a vyššieho. Rozšírenímspomenutého nástroja je duchProfileCopy. Ten sa postará nielen o ikony,ale aj o pracovnú plochu, <strong>na</strong>staveniaovládaèov, zvukové schémy, systémovézložky, log súbory, vlastné adresáre aïalšie. Akýko¾vek problém v systéme bynás už nemal za<strong>sk</strong>oèi . Zip, ako už <strong>na</strong>povedánázov, sa stará o archiváciu dát. Pojeho aktivovaní sa objaví okno podobnétomu, aké poznáme <strong>na</strong>pr. z WinZip, novybavením patrí medzi chudobnejších príbuzných.K dispozícii sú len základnéakcie (otvorenie, komprimácia, extrakcia,prehliadanie) a pracuje sa zásadne len sformátom ZIP. Naš astie priamo z rozhraniasa dá spusti komerèný WinZip avýhodou je, že kompresia sa dá ovláda ajz kontextového menu, vyvolaného pravýmtlaèidlom myši. Nástroj Wash by samohol sta cennou „práèkou“, ktorá nászbaví zbytoèného balastu v systéme. Èi užinternetové prehliadaèe, samotný Windows,ale aj väèši<strong>na</strong> aplikácií po sebezanechávajú povestné „smeti“ v podobeodkladacích súborov, záloh, dokumentovhistórie, cookies atï. Ve¾kos takéhotosúboru obyèajne nebýva ve¾ká, no násobísa poètom a takýmto spôsobom môžeme<strong>na</strong> pevnom di<strong>sk</strong>u strati aj nieko¾ko desiatokMB. Nehovoriac už o bezpeènostnýchrizikách, ktorým sa vystavujeme pricookies a histórii. Wash sa <strong>na</strong> jednotlivýchkartách postará o vymazanie spomí<strong>na</strong>nýchzložiek patriacich Windows, internetovémuprehliadaèu i (pod¾a autorov)<strong>na</strong>jpoužívanejším aplikáciám, ako súWinZip, ACDSee a CuteFTP. Samozrejmosou je <strong>na</strong>volenie vymazávania vlastnýchprípon a adresárov. SetFileDate sami páèil pre jeho jednoduchos a zároveònápad, ako zníži riziko straty dát. Jehoúlohou je zmeni v danom adresári dátumya atribúty súborov, konkrétne kedyboli vytvorené, poslednýkrát modifikovanéa <strong>na</strong>posledy otvorené. Pomôcka sa86 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R Enám bude hodi , ak <strong>na</strong>pr. potrebujeme zakry poslednézmeny v dôležitých súboroch, o ktoré by mohol mapotenciálny záškodník záujem. Ani šetriè obrazovkyneostal bokom, èo dokazuje duch s názvom Screen SaverMa<strong>na</strong>ger. Modul nám dovo¾uje šetriè povoli , resp. zakáza, vybra ho z dostupných súborov a ma<strong>na</strong>žova èasyjeho spúš ania, <strong>na</strong>stavi èasový interval i heslo a dokoncazapnú StandBy (uspávací) režim. ShellX otvára cestu kpridávaniu vlastných príkazov do kontextového menu,vyvolávaného pravým tlaèidlom myši. Kontextové menuprináša radikálne zrýchlenie práce, no zvyèajne sa musízložito konfigurova v registroch. V ShellX v dialógovomokne si vyberieme z dostupných príkazov alebovytvoríme nový príkaz a zaradíme ho do zoz<strong>na</strong>mu.Typickým príkladom využitia modulu môže by komprimovaniedát a práca so systémovou schránkou.2ndBackUp by sa dal pri použití termínov z motorizmuprirov<strong>na</strong> k záchranným pásom pre každého používate¾a.Aj <strong>na</strong>priek tomu, že pracujeme pozorne, vylúèi nechcenústratu údajov je prakticky nemožné. Buï zlyhá technika,alebo ¾ud<strong>sk</strong>ý faktor. A práve vtedy je dobré myslie <strong>na</strong>zálohu. 2ndbackUp vytvára zálohu (backup) do zvolenéhocie¾ového adresára <strong>na</strong> základe <strong>na</strong>stavených filtrov. Tiemôžu obsahova celý adresár alebo urèitý typ prípon.Záloha sa vykonáva v urèený èasový interval.Azda každý používate¾ túži po èo <strong>na</strong>jrýchlejšom a<strong>na</strong>jpohodlnejšom spúš aní <strong>na</strong>jpoužívanejších aplikácií.Obyèajne si pomáhame vytváraním zástupcov <strong>na</strong> pracovnejploche a priraïovaním klávesových <strong>sk</strong>ratiek.QuickStart je založený <strong>na</strong> trochu odlišnom princípe. Pospustení sa jeho iko<strong>na</strong> presunie do systémovej lišty.Kliknutím <strong>na</strong> òu myšou sa objaví menu, cez ktoré sa presúvamedo <strong>na</strong>jpoužívanejších adresárov, spúš ame frekventované<strong>na</strong>stavenia a programy, meníme rozlíšeniemonitora a pod. Všetky dostupné položky sú úplne konfigurovate¾né.WinControl, zastúpený ikonou v podobekozmo<strong>na</strong>uta, preberá <strong>na</strong> svoje plecia kontrolu <strong>na</strong>d systémovýmiok<strong>na</strong>mi. Prostredníctvom neho dokážemeokno presunú <strong>na</strong> zvolené pozície, zmeni v òom rozlíšeniea upravi spôsob jeho behu (maximalizova ,ukonèi , vždy <strong>na</strong>vrchu...). Set text Color má oproti ostatnýmkolegom pomerne jednoduchú úlohu: <strong>na</strong>stavujefarbu textu ikon a pozadia, a to buï výberom farby zpalety, alebo zadaním hexadecimálneho ekvivalentu.Stojí takisto za zmienku, že k dispozícii máme aj transparentnos. JumpReg sa dá charakterizova ako užitoènýpomocník pomáhajúci pri orientácii v rozvetvenomsystéme registrov. Modul pracuje systémom záložiek aodkazov <strong>na</strong> už <strong>na</strong>vštívené vetvy. Staèí kliknú <strong>na</strong> ikonuprogramu (opä v system tray) a vybra potrebnú vetvu.JumpReg spustí Regedit.exe a automaticky nás do nejprenesie bez zdåhavého vyh¾adávania.Poznámkový blok alias Notepad patrí k základnémuvybaveniu Windows už od jeho poèiatkov, no prinášaviac výhod ako nevýhod. Balík pozná vhodný liek aj <strong>na</strong>tento problém: rovnomenný NotePad bude viac ako rovnocennýmnástupcom pôvodnej aplikácie. K jeho hlavnýmvýhodám patrí rýchlos , možnos zmeny písma,ukladanie do TXT a RTF, vyh¾adávanie a <strong>na</strong>hradzovanieslov a automatické zálohovanie. Ve¾kos otváranéhotextu nie je obmedzená, medzi spracúvanými súbormi saprepí<strong>na</strong>me systémom záložiek. Textom sa zaoberá ajmodul Replace. Ten vyh¾adáva a <strong>na</strong>hradzuje re azec z<strong>na</strong>kovv nájdených súboroch alebo zložkách. Shredder prostredníctvompríkazového riadka (vhodný pre kontextovémenu) realizuje základné operácie so súbormi. Predposlednýmodul De<strong>sk</strong>Top pomáha odstráni ïalší neduhov,s ktorým sa bežne vo Windows stretávame: pozapí<strong>na</strong>néokná programov blokujú pracovnú plochu, akhodláme spusti ikonu z de<strong>sk</strong>topu, musíme ich postupneminimalizova , èo zaberá èas. Pomocník nám zabezpeèí,že <strong>na</strong> pracovnú plochu sa presunieme okamžite po kliknutí<strong>na</strong> jeho zástupcu.Na záver preh¾adu som si nechal, vcelku pochopite¾ne,pomocníka ShutDown starajúceho sa o proces vypí<strong>na</strong>niasystému i programov. Na šiestich kartách nájdeme všetkopotrebné. Záložka Actions nám dovo¾uje aktivovazákladné operácie, ako reštart, vypnutie systému, prihláseniesa pod iným menom, prípadne reštart do druhéhooperaèného systému, ktorý máme <strong>na</strong>inštalovaný (obyèajneLinux). Na karte rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong>volíme, ktoré programy samajú pred vypnutím spusti alebo ktoré položky sa majúvyèisti modulom Wash. Karta Options pridáva možnostiv podobe prehrávania hudby pri vypí<strong>na</strong>ní aplikácií,vysunutia CD z mechaniky (<strong>na</strong> èo zvyèajne zabúdame),rov<strong>na</strong>ko sa tu dajú po urèitom èase vypí<strong>na</strong> aplikácie,ktoré „neodpovedajú“, a <strong>na</strong>stavujeme vstupné heslá.Karta Events umožòuje Windows vypí<strong>na</strong> /reštartova vstanovenú hodinu.ÈO Z TOHO VYPLÝVA? Balík 12Ghosts predstavuje¾ahko <strong>na</strong>stavite¾nú a integrovanú kolekciu vyše 20nástrojov pre operaèný systém Win9x a vyšší. Na základetestovania môžem spomí<strong>na</strong>ný balík vrelo odporúèa ,pretože nám pomáha jednoduchším spôsobom vyriešimnohé problémy, s ktorými sa v <strong>na</strong>jrozšírenejšom systémedenne stretávame.Hodnotenie:J MožnostiJ ModularitaJ OvládanieKontakt: <strong>www</strong>.12ghosts.comTyp: shareware, poplatok: 24 USDMartin Kováè10/2001 PC REVUE 87


S O F T W A R ELinuxWareAPACHE – autorizácia používate¾ovV predchádzajúcich èíslach PC REVUE bežal seriál o WWWserveri Apache (autorom bol Peter Palúch), kde bola rozobranájeho základná konfigurácia. V èísle 7/2001 som písalo konfigurácii Apache pre viac domén. Teraz <strong>na</strong>dväzujem<strong>na</strong> túto tému s ïalšou èas ou, kde opíšeme, ako obmedzovaprístup používate¾ov k jednotlivým adresárom <strong>na</strong>základe používate¾<strong>sk</strong>ého me<strong>na</strong> a hesla.Na zaèiatok predpokladajme, že všetky dokumentyukladáme do /var/<strong>www</strong>/html (tento adresár je v <strong>sk</strong>orokaždej distribúcii iný, ja mám <strong>na</strong>inštalovaný RH 7.1, ale <strong>na</strong>starých RedHat to bol <strong>na</strong>príklad /home/httpd). Tu si vytvorímepodadresár tajne, kde si uložíme nejaké súbory, kuktorým chceme povoli prístup len niektorým používate¾om,ak sa preukážu správnym menom a heslom. Terazsa presunieme do konfiguraèného súboru httpd.conf, kdezapíšeme <strong>na</strong>sledujúce riadky:Options Indexes IncludesAllowOverride AuthConfigorder allow,denyallow from allDirektívou AllowOverride AuthConfig si zaistíme, že v konfiguraènomsúbore .htaccess (meno sa <strong>sk</strong>utoène zaèí<strong>na</strong>bodkou), ktorý vytvoríme v <strong>na</strong>šom adresári tajne, budememôc obmedzova prístup. Keby sme nepoužili súbor.htaccess, môžeme postup uvedený ïalej aplikova aj priamov súbore httpd.conf. Má to však tú nevýhodu, že prikaždej zmene httpd.conf sa musí reštartova celý Apache,kým pri zmene .htaccess sa táto zme<strong>na</strong> prejaví hneï.Obsah .htaccess bude <strong>na</strong>sledujúci:require user miroAuthType BasicAuthName TajneAuthUserFile /var/<strong>www</strong>/usersAuthGroupFile /var/<strong>www</strong>/groupsDirektíva require môže ma dve hodnoty: user a group.Hodnota user povolí prístup len uvedeným používate¾om(v <strong>na</strong>šom prípade používate¾ovi miro, keby ste ich chceliuvies viac, oddelíte ich medzerou). Ešte poz<strong>na</strong>menám, žekeby niekto aj vedel meno a heslo, ale nebol by uvedenýv require, systém ho ïalej nepustí. Ak máme ve¾a používate¾ov,vytvoríme <strong>sk</strong>upiny, kde týchto používate¾ovzaradíme a použijeme hodnotu group spolu s názvompríslušnej <strong>sk</strong>upiny.Direktíva AuthType urèuje typ autorizácie, môže byBasic alebo Digest, my použijeme prvú. Typ Digest po<strong>sk</strong>ytujetrochu širšie možnosti (<strong>na</strong>pr. èas, za ktorý autorizáciastratí platnos ), ale tu sa tomu nebudeme venova .Direktíva AuthName <strong>na</strong>stavuje meno autorizaènejoblasti (ak sa <strong>sk</strong>ladá z viacerých slov, použite apostrofy).Autorizaèná oblas je jeden alebo viac adresárov s rov<strong>na</strong>kýmmenom, kde platí <strong>na</strong>še zadané používate¾<strong>sk</strong>é menoa heslo. Ako som spomí<strong>na</strong>l, browser si pamätá toto menoa heslo a posiela ho pri každej požiadavke klienta <strong>na</strong> server.Ak vstúpime do inej autorizaènej oblasti (zmení saautorizaèná oblas ), budeme musie zada znova používate¾<strong>sk</strong>émeno a heslo (tu poz<strong>na</strong>menám, že v Netscape, ajkeï sa zmenilo meno tejto oblasti, browser automaticky<strong>sk</strong>úsil staré používate¾<strong>sk</strong>é meno a heslo, hoci by si malpýta nové a až potom posla požiadavku <strong>na</strong> server).Direktíva AuthUserFile <strong>na</strong>stavuje meno súboru, kdebudú uložené používate¾<strong>sk</strong>é mená a heslá.A <strong>na</strong>koniec direktíva AuthGroupFile <strong>na</strong>stavuje, ktorípoužívatelia budú patri do ktorej <strong>sk</strong>upiny (toto si vysvetlímene<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong> príkladoch).Vytvorme si teraz súbor s heslami pomocou príkazuhtpasswd:htpasswd –c /var/<strong>www</strong>/users mirohtpasswd /var/<strong>www</strong>/users adamhtpasswd /var/<strong>www</strong>/users enemyParameter -c zaistí vytvorenie súboru /var/<strong>www</strong>/users, akpredtým neexistoval. Ïalej vytvoríme súbor /var/<strong>www</strong>/groups v tomto tvare:zamest<strong>na</strong>nci: miro adamKonfiguráciu by sme mali za sebou, reštartujme Apache,aby sa uplatnili zmeny v httpd.conf. Keï teraz <strong>na</strong>smerujemebrowser <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.server.<strong>sk</strong>/tajne, objaví sa hlásenie,že máme zada meno a heslo. Takže zadajme meno„miro“ a heslo také, aké ste si vymysleli pri tvorbe/var/<strong>www</strong>/users. Ak ste správne postupovali, mal by savám zobrazi obsah adresára. Zakaždým, keï budetechcie otestova nové <strong>na</strong>stavenie, musíte nielen urobizmeny v .htaccess, ale aj ukonèi a spusti browser, leboväèši<strong>na</strong> browserov si ukladá do pamäte meno a heslo, abypoužívate¾ nebol stále ob ažovaný požiadavkami <strong>na</strong> tietoúdaje. Teraz vy<strong>sk</strong>úšajte zada meno „adam“ a jeho heslo.Ale èo to?! Server nám prístup nepovolil, lebo direktívourequire v súbore .htaccess sme povedali, že prístup má lenmiro, ale adam nie. Takže require zmeòte takto:require user miro adamTeraz postupne vy<strong>sk</strong>úšajte prístup pre mira a adama(zakaždým ukonèite a spustite browser, lebo teraz chcemepouži iné používate¾<strong>sk</strong>é meno a heslo), ale keï tentorazzadáte používate¾a „enemy“, prístup bude, pochopite¾ne,zamietnutý. Ïalej vy<strong>sk</strong>úšajte zmeni require takto:require group zamest<strong>na</strong>nciTýmto si u¾ahèíme prácu, lebo nemusíme prácne vypisovapoužívate¾ov, ale staèí zada meno <strong>sk</strong>upiny, do ktorej patria.Už sme uviedli súbor /var/<strong>www</strong>/groups, ktorý do tejto<strong>sk</strong>upiny zaradil používate¾ov „miro“ a „adam“, alepoužívate¾ „enemy“ tam nepatrí, takže prístup mu budezamietnutý. Ešte poz<strong>na</strong>menám, že ak použijete <strong>na</strong>sledujúciriadokrequire valid-usernemusíte vymenováva používate¾ov ani <strong>sk</strong>upiny, prístupbude ma každý, kto sa preukáže platným menom a heslom.Vy<strong>sk</strong>úšajte si trochu zaexperimentova a urèite vám topôjde. Ešte jed<strong>na</strong> poznámka: súbory /var/<strong>www</strong>/usersa5/var/<strong>www</strong>/groups by mali by umiestnené tak, aby sak nim nedalo normálne pristupova èi už cez web, alebocez príkazový riadok. Keby ste ich umiestnili <strong>na</strong>pr. do adresára/var/<strong>www</strong>/html/tajne, používatelia by k nim mali prístupcez browser a ¾ahko by ste mohli takto server ohrozi. Keby ste mali akéko¾vek otázky alebo námety, pošlitemi ich <strong>na</strong> dulik@rocketmail.com, rád vám <strong>na</strong> ne odpoviem,prípadne poradím.Miroslav Ïulík ml.88 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EStruèná história Unixu a Linuxu / dokonèenie z predošlého èíslaNEZÁVISLÉ ORGANIZÁCIE URÈUJÚCEŠTANDARDY:l X/OPEN – Nezi<strong>sk</strong>ová spoloènos , ktorá stanovuje celosvetovéštandardy (vznik v roku 1984). X/OPEN vydalo odporúèanieX/OPEN Portability Guide, ktoré sa dos zhoduje s SVID (System VInterface Definition – stanovuje základnú portabilitu systému).l IEEE – Institute of Electrical Electronic EngineersVydalo normu POSIX (Portable Operating System Interface forComputing Environments), vlastní IEEE, táto norma definuje štandardnérozhranie operaèného systému a prostredie <strong>na</strong> báze UNIX.POSIX je však norma s<strong>na</strong>žiaca sa definova portabilitu programu<strong>na</strong> úrovni zdrojových kódov tak, aby boli prenosné medzi rôznymitypmi operaèných systémov.l ANSI – American Natio<strong>na</strong>l Standards InstituteMedzinárodná orgranizácia prijímajúca štandardy nielen v oblastipoèítaèov. ANSI prijal dva dôležité štandardy:1. podporuje štandardy jazyka C2. ANSI prebral štandard POSIX, ktorý definuje, ako <strong>na</strong> sebamajú pôsobi programy a operaèný systém typu UNIX, ktoré prebraliod IEEE (už spomí<strong>na</strong>né)l ISO – Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Standards OrganizationZastupuje mnoho spoloèností po celom svete. ISO vyvíja množstvodôležitých štandardov v oblasti poèítaèovej komunikácie.l NIST – Natio<strong>na</strong>l Institute of Standards and TechnologyNIST definoval FIPS (Federal Information Processing Standard),ktorý sa èasto používa v rámci vládnych poèítaèových zmlúv.l X-ConsortiumStanovuje hlavné línie pre rozhrania založené <strong>na</strong> technológii X-Window.STRUÈNÝ PREH¼AD NAJDÔLEŽITEJŠÍCHDRUHOV UNIXU A KTO ZA NIMI STOJÍl AIX IBMl ATS Amdahll BSD University of California at Berkeleyl GNU Free Software Foundationl OSF/1 Open Software Foundationl Unix AT&T, ISC (Interactive Systems Corporation),SCO (Santa Cruz Operations),Sun MicrosystemsSchéma vývoja UnixuBSD} Univerzitná vetva (Berkeley)}BSDULTRIX (DEC)V 1V 2System IIISystem V Základná vetva BTL}1970 1978 80. rokyXENIX / PC (AT&T)„UNIX like“UNIX / PC (AT&T)systémyVENIX (VenturCom)SYSTEM V (Microsoft)IDRIS (Whitesmit)AIX (IBM)l Xenix SCOl Ultrix DECl Unicos Cray Researchl SunOS Sun Microsystemsl HP/UX Hewlett-Packardl Dynix Sequentl A/UX AppleVyvojáril AT&Tl UCBl IBMl Open Source FoundationDália GregorováInterný modempod LinuxomO Linuxe a interných modemoch jeznámy fakt, že <strong>na</strong> 99,98 % internýmodem v Linuxe fungova nebude. Javám však ponúkam návod <strong>na</strong> to, akovyuži aj tých 0,02 % a spojazdni svojmodem pod Linuxom. Základom úspechuje ma modem s èipovou súpravouLucent (<strong>na</strong>pr. od Microcomu). Ïalejbudeme potrebova program minicoma nejaký program <strong>na</strong> vytáèanie, <strong>na</strong>príkladkppp. Oba nájdete <strong>na</strong> CD od svojejdistribúcie. Prvým krokom je stiahnutieovládaèa pre èipovú súpravu Lucent<strong>na</strong>pr. z adresy http://<strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong>/linux/ltmodem-5.78d.tar.gz. Ovládaèrozbalíme príkazom tar -zxf ltmodem-5.78d.tar.gz <strong>na</strong>príklad do adresára/usr/src/. Potom ho <strong>sk</strong>ompilujeme príkazmimake a make install. Ovládaè je<strong>sk</strong>ompilovaný a ïalším krokom je <strong>na</strong>loadovaniemodulu ltmodem.o príkazom./ltinst. Potom spustíme programminicom. V òom <strong>na</strong>píšeme <strong>na</strong>sledujúcepríkazy: ATX3 a ATDT 123456. Prvýmoznámime modemu, aby neèakal <strong>na</strong>oz<strong>na</strong>movací tón, a druhým vytoèíme¾ubovo¾né èíslo, aby sme sa presvedèili,èi modem funguje. Ïalej spustíme kpppa vytvoríme nové pripojenie. Portmodemu <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> /dev/modem,ktorý je vlastne len odkazom <strong>na</strong>/dev/ttySLT0, vytvoreným programomltmodem. V okne s <strong>na</strong>staveniami modemuzvolíme automatické <strong>na</strong>stavenie.Všetko je už pripravené a nám staèí užiba kliknú , pripoji a zasurfova si pointernete.Igor Kulman10/2001 PC REVUE 89


S O F T W A R ESamba / 8. èasPevne verím, že ste si cez leto oddýchli a máte dostatokelánu pusti sa do serióznej práce. Tentoraz si vysvetlímeešte nieèo oh¾adom prehliadania v Sambe. To bude dôležitáteoretická príprava pred samotnou tvorbou PrimaryDomain Controllera v Sambe.Prehliadanie – browsingPrehliadanie je schopnos pre<strong>sk</strong>úmava a prechádza serverya zdie¾ané prostriedky v sieti. A to je to, èo je charakteristicképre Windows – u klienta so systémom Windowsprechádza sie ové servery pomocou zložky Poèítaèe vsieti“. Kliknutím <strong>na</strong> ikonu vybraného servera si môžepoužívate¾ zobrazi zdie¾ané prostriedky alebo tlaèiarne,ktoré sú <strong>na</strong> tomto serveri dostupné. Pod¾a svojej potrebypotom môže di<strong>sk</strong>ové prostriedky pripoji a javia sa mu akojeho vlastný di<strong>sk</strong>. Ak toto urobíme ako správcovia siete<strong>na</strong>šim používate¾om takpovediac „<strong>na</strong>tvrdo“, tí ani nezistia,že di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong> ktorý dennodenne odkladajú svoje dokumenty,vôbec nie je fyzicky inštalovaný v ich poèítaèi (teda až do<strong>na</strong>jbližšieho pádu servera alebo poruchy siete...). Taktoorganizovaný sie ový di<strong>sk</strong> je ve¾mi výhodný hlavne z poh¾adubezpeènosti dát. Ak k tomu potom ešte pridámeautomatickú archiváciu (<strong>na</strong>pr. pomocou cron), máme zasetrochu z¾ahèený už aj tak dos ažký život správcu siete.Môžeme teda poveda , že prehliadanie je základnoufunkciou akejko¾vek pracovnej <strong>sk</strong>upiny v prostredí Windows.Vo¾ba prehliadaèaUž z prvej èasti vieme, že v každej pracovnej <strong>sk</strong>upine alebodoméne existuje jeden poèítaè, ktorý zabezpeèuje prehliadaniesiete. Hovoríme mu – no, spomeniete si? – hlavnýlokálny (=miestny) prehliadaè – local master browser(LMB), ktorý udržuje tzv. prehliadací zoz<strong>na</strong>m – browse list.Pretože sa <strong>na</strong> sieti èasto stáva, že sa poèítaèe vypí<strong>na</strong>júa zapí<strong>na</strong>jú, <strong>sk</strong>oro každý poèítaè so systémom Windowsmôže pracova ako prehliadaè. Preto musí existova spôsob,ako v danom okamihu urèi , ktorý poèítaè bude tútofunkciu vykonáva . Tomuto rozhodovaciemu procesuhovoríme vo¾ba prehliadaèa.Poèítaè sa stane hlavným lokálnym prehliadaèom tak, ževyhrá vo¾bu prehliadaèa <strong>na</strong> miestnej sieti. Vo¾ba hlavnéhoprehliadaèa môže prebieha v ktoromko¾vek okamihu.Sambu môžeme <strong>na</strong>konfigurova rôznymi spôsobmi – odmožnosti, keï sa server Samby vždy stane hlavným lokálnymprehliadaèom, až po situáciu, keï sa ním nikdy nestane.Aby sme želané <strong>na</strong>stavenie mohli správne <strong>na</strong>konfigurova, musíme vedie , ako vo¾ba prehliadaèa prebieha.Priebeh vo¾byKaždý poèítaè, ktorý sa <strong>na</strong> takejto vo¾be zúèastòuje, vysielado siete o sebe tieto informácie:n verziu protokolu pre vo¾bu prezeraèan operaèný systém poèítaèan celkovú dobu pripojenia do sieten hostite¾<strong>sk</strong>é meno klientaKaždému operaènému systému je priradená hodnota.Je to akýsi ukazovate¾ dôležitosti v sieti. Priradené hodnotysú uvedené v tab. è. 1.Okrem toho má každý poèítaè priradenú zvláštnu hodnotuv závislosti od roly, ktorú v sieti zastáva. Tieto hodnotyzahàòa tabu¾ka è. 2.Priebeh vo¾byVo¾by sa vykonávajú <strong>na</strong>sledujúcim postupom:1. poèítaè s <strong>na</strong>jvyššou verziou protokolu vo¾by vyhrá (to jevšak zatia¾ bezvýz<strong>na</strong>mné, lebo všetky Windows majú verziu1 protokolu vo¾by)Tab. è. 1 Hodnoty operaèných systémov pri vo¾be prehliadaèaOperaèný systémHodnotaWindows NT Server 4.0 33Windows NT Server 3.5 32Windows NT Wokstation 4.0 17Windows NT Wokstation 3.5 16Windows 98 2Windows 95 1Windows 3.11 for Wokrgroup 1Tab. è. 3 Konfiguraèné <strong>na</strong>stavenia <strong>na</strong> prehliadanieNastavenie Parameter Funkcia Default Sekciabrowsable log.hodnota umožní, aby zdie¾ate¾ný prostriedok bol zobrazený v zoz<strong>na</strong>me prostriedkov poèítaèa yes share(browseable)local master log.hodnota pri <strong>na</strong>stavení yes sa Samba pokúsi sta lokálnym prehliadaèom <strong>na</strong> miestnej sieti yes globalpreferred log.hodnota pri <strong>na</strong>stavení yes sa preferovaný hlavný prehliadaè pokúsi sta hlavným lokálnym no globalmasterprehliadaèomos level èíselná <strong>na</strong>staví úroveò operaèného systému, s ktorou bude Samba vykonáva vo¾bu, 0 globalhodnota <strong>na</strong> hlavný lokálny prehliadaè2. poèítaè s <strong>na</strong>jvyššou hodnotou operaèného systému (tab.è. 1) vyhrá3. v prípade rovnosti vo¾bu vyhráva poèítaè, ktorý máhodnotu roly 8 – preferovaný hlavný prehliadaè4. v prípade rovnosti vo¾bu vyhrá klient, ktorý je dlhšie pripojenýdo siete5. v prípade rovnosti vo¾bu vyhrá klient, ktorého meno je<strong>sk</strong>ôr v abecednom poradí6. poèítaè, ktorý prehral, sa môže sta záložným prehliadaèomAby sme mohli Sambu <strong>na</strong>stavova do úlohy, èi mávyhra vo¾by vždy alebo nikdy, alebo len vtedy, keï <strong>na</strong>sieti neexistuje poèítaè s NT serverom, budeme <strong>na</strong>stavovaparametre v tabu¾ke è. 3.Na <strong>na</strong>stavenie Samby použijeme tieto tri <strong>na</strong>stavenia:n local mastern preferred mastern os levellocal masterPomocou tohto globálneho <strong>na</strong>stavenia sa urèuje, èi sa máSamba po svojom spustení pokúsi sta sa hlavným miestnym– lokálnym – prehliadaèom pre danú podsie . V prípade<strong>na</strong>stavenia yes sa Samba zúèastní <strong>na</strong> vo¾be. Nastavenímtejto hodnoty však ešte nie je zaruèené, že Samba vo¾buvyhrá (to ovplyvnia ïalšie dve <strong>na</strong>stavenia). V prípade, že je<strong>na</strong>stavená hodnota no, Samba sa <strong>na</strong> vo¾be nezúèastní, a tedavo¾bu prehrá bez oh¾adu <strong>na</strong> to, aké sú ïalšie <strong>na</strong>stavenia.preferred masterPomocou tohto <strong>na</strong>stavenia sa zaistí, že Samba <strong>na</strong>staví priúèasti vo vo¾be prehliadaèa príz<strong>na</strong>k preferred master.Tým sa dostane <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu rolu v sieti (3. bod vo¾by).V prípade, že je Samba takto <strong>na</strong>stavená, vynúti si pri svojomspustení vyko<strong>na</strong>nie vo¾by prehliadaèa.os levelToto <strong>na</strong>stavenie urèuje hodnotu operaèného systému,s ktorým sa Samba zúèastní <strong>na</strong> vo¾be prehliadaèa. V prípade,že potrebujeme, aby Samba vždy vyhrala vo¾bua stala sa hlavným lokálnym prehliadaèom, <strong>na</strong>stavímetúto hodnotu <strong>na</strong> <strong>na</strong>jvyššiu v sieti, <strong>na</strong>pr. os level = 34. Toz<strong>na</strong>mená, že náš server bude ma pri vo¾be akoby 34 hlasov,a teda má zaistené ví azstvo. Východi<strong>sk</strong>ová hodnotaje 0, èo z<strong>na</strong>mená, že Samba všetky vo¾by prehrá.Ako teda zaistíme Sambe absolútne ví azstvo? Tak, žedo súboru smb.conf v sekcii global uvedieme tieto <strong>na</strong>stavenias ich parametrami:os level = 34local master = yespreferred master = yesAk chceme, aby Samba zví azila len vtedy, ak <strong>na</strong> sieti nie jepoèítaè s NT serverom, <strong>na</strong>stavíme hodnotu os level = 31.Zistenie prehliadaèaAko zistíme, ktorý poèítaè je hlavným lokálnym prehliadaèom?Na to slúži príkaz nbtstat. V príkazovom riadkuzadáme tento príkaz s parametrom -a a NetBIOS menompoèítaèa, ktorý chceme preveri , <strong>na</strong>pr. my<strong>na</strong>me, èo jeNetBIOS meno <strong>na</strong>šej Samby:C:\> nbtstat -a my<strong>na</strong>meTab. è. 2 Tabu¾ka hodnôt rolí v sietiRolaHodnotaPrimárny radiè domény 128Klient WINS 32Preferovaný hlavný prehliadaè 8Aktívny hlavný prehliadaè 4Neaktívny prehliadaè 2Aktívny záložný prehliadaè 1Výpis è. 4NetBIOS Remote Machine Name TableName Type StatusMYNAME UNIQUE RegisteredMYNAME UNIQUE RegisteredMYNAME UNIQUE Registered..__MSBROWSE__. GROUP RegisteredCEVARO GROUP RegisteredCEVARO UNIQUE RegisteredCEVARO GROUP RegisteredMAC Address = 00-00-00-00-00-00Výpis è. 5[2001/07/23 09:30:12, 0]nmbd/nmbd_become_lmb.c:become_local_master_stage2(405)*****Samba <strong>na</strong>me server MYNAME is now a localmaster browser for workgroup CEVARO onsubnet 192.168.10.153*****Výpis è. 6Servery dostupné pro pracovní <strong>sk</strong>upinuCEVARO.Název serveruPoznámka——————————————————————-----\\MYNAMESamba Server <strong>na</strong> LinuxeKeï dostaneme výsledok, ako je <strong>na</strong> výpise è. 4, poh¾adámepoložku ..__MSBROWSE__.. Tá udáva, že serverpráve pracuje ako hlavný lokálny prehliadaè preaktuálnu podsie . Takto môžeme preveri všetky poèítaèe<strong>na</strong> sieti, teda aj so Sambou.V prípade, že je tento poèítaè zároveò aj serveromSamba, je možné prezrie obsah logovacieho súboru protokoludémo<strong>na</strong> nmbd – log.nmbd – výpis è. 5.Povedali sme si, že prehliadanie siete sa robí kliknutím<strong>na</strong> ikonu Poèítaèe v sieti (Okolní poèítaèe v èe<strong>sk</strong>ej mutácii).Prezera však môžeme aj z príkazového riadka pomocoupríkazu net view:Zadáme:C:\> net viewa dostaneme výpis podobný tomu <strong>na</strong> výpise è. 6.Zabránenie prehliadaniaPri každom zdie¾anom prostriedku je možné zabráni tomu,aby sa zobrazoval v prehliadacom zoz<strong>na</strong>me. Urobíme topomocou <strong>na</strong>stavenia browseable. Toto <strong>na</strong>stavenie, ktoréhoparametrom je logická hodnota, zabraòuje, abyzdie¾aný prostriedok bolo vidie v zložke Poèítaèe v sieti.Dosiahneme to <strong>na</strong>stavením <strong>na</strong> browseable = no.Aj keï takéto <strong>na</strong>stavenie nie je zvyèajné, sú prípady,keï je nevyhnutné ho použi . Takým príkladom bývazdie¾anie [netlogon], ktoré obsahuje prihlasovacie <strong>sk</strong>riptyjednotlivých klientov (vysvetlíme inokedy). Druhým príkladomje zdie¾anie [homes], kde chceme zabezpeèi , aby saužívate¾om siete domov<strong>sk</strong>é adresáre iných užívate¾ovnezobrazovali.Treba si uvedomi , že <strong>na</strong>stavenie nezobrazovania ešte nezabrániprístupu k danému zdie¾anému prostriedku. Aj keïho nevidíme, môžeme sa k nemu pripoji inými spôsobmi,<strong>na</strong>pr. zadaním adresy UNC, teda <strong>na</strong>pr. (\\my<strong>na</strong>me\oravmir).Keïže sa nie všetkým z vás podarilo kúpi PC REVUEè. 6, ktoré bolo za priam socialistickú cenu, môžete sitento chýbajúci èlanok stiahnu z mojej webovej stránky –<strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>. Nájdete tam aj potrebné súbory vrátaneposlednej verzie Samby 2.2.x, ako aj ïalšie dôležitéa zaujímavé súbory.Mali by sme si ešte poveda nieèo o tom, ako Sambapracuje so súbormi. Táto èas je tiež ve¾mi dôležitá, aleo tom sa presvedèíme <strong>na</strong>budúce.Miroslav Oravec90 PC REVUE 10/2001


S O F T W A R EVýroba CD pod Linuxom / 2× <strong>na</strong>pa¾ovací softvér pre XWindowsPred nieko¾kými mesiacmi v PC REVUE vyšli dva èlánky otom, ako vyrobi pod Linuxom CD v príkazovom riadku.Pravdaže, tento spôsob rozhodne nebol ten <strong>na</strong>jpohodlnejší,ako <strong>na</strong>koniec niektorí z vás aj v mailoch do redakciepripomenuli. Je <strong>sk</strong>utoène pravda, že ak sa èlovek ponáh¾a,tak nemá èas študova manuálové stránky a vyrába siahodlhépríkazy. V takýchto – ale nielen v týchto – prípadochje dobrý <strong>na</strong>pa¾ovací softvér ako dar nebies. Poïmesa teda pozrie <strong>na</strong> dva programy <strong>na</strong> pohodlné <strong>na</strong>pa¾ovanieCD, ktoré máme pod Linuxom k dispozícii.n ECLiPt RoasterECLiPt Roaster je <strong>na</strong>pa¾ovací softvér <strong>na</strong>písaný v Pythonepre prostredie GNOME. Je to program so spar an<strong>sk</strong>ystriedmym rozhraním, no vo svojich funkciách a možnostiachje viac než štedrý. Inštalácia je ve¾mi jednoduchá, no<strong>na</strong>jprv si musíme <strong>na</strong>inštalova balíky python (v. 1.5.2 avyššia), gnome, gnome-python, mkisofs a cdrecord.Samotný ECLiPt staèí len rozbali , spusti ./configure apotom make install. Nekompiluje sa niè, takže by smenemali <strong>na</strong>razi <strong>na</strong> nijaké komplikácie. Obrazovku ECLiPtumôžete vidie <strong>na</strong> obr. 1.Obr. 1 ECLiPt v akciiPo spustení ECLiPtu sa zobrazí jeho základná obrazovka.Jednotlivé druhy CD, ktoré vie ECLiPt vytvára , sú dostupnéako separátne záložky. Konkrétne pod záložkou DataCD sa<strong>sk</strong>rýva tvorba dátových (ISO9660) CD. Tieto CD je ECLiPtschopný <strong>na</strong>páli on-the-fly (po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Burn CDv hornej èasti ok<strong>na</strong>), bez vytvárania pomocného image <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>u, ale bez problémov dokáže pre nás vytvori aj image,a to po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Create Image. Adresáre a súbory,ktoré chceme <strong>na</strong> CD ma , treba <strong>na</strong>jprv pomocou tlaèidlaAdd File(s) prida do ok<strong>na</strong> Directories. To, èo je zobrazenéa zvýraznené (highlighted, selected) v okne Directories,to bude aj <strong>na</strong>hraté <strong>na</strong> CD. V prípade, že sa rozhodneme<strong>na</strong>koniec niektorý adresár èi súbor <strong>na</strong> CD neda , tlaèidlomRemove File(s) ho z ok<strong>na</strong> Directories odstránime. Nakoniectlaèidlo AutoSelect zvýrazní všetky súbory a adresáre vtomto okne.Ïalšia záložka AudioCD <strong>sk</strong>rýva prostriedky <strong>na</strong> vytvoreniebežných hudobných CD. Hudobné CD sa ECLiPt s<strong>na</strong>žívytvára v režime DAO, èo však môže pri niektorých súèasnýchCD/RW mechanikách zlyha (vzh¾adom <strong>na</strong> podporutohto režimu v programe cdrecord, ktorý sa stará o zápisdát <strong>na</strong> CD).Záložka ISO Image nám umožòuje <strong>na</strong>èíta už vytvorenýimage a <strong>na</strong>páli ho <strong>na</strong> CD. Súèas ou tejto záložky sú ajinformácie o autorovi tohto image a niektoré technickédetaily.Pokia¾ by bolo potrebné urobi si image z nejakéhohotového CD, poslúži nám záložka Read CD. Jedným kliknutím<strong>na</strong> tlaèidlo <strong>na</strong> tejto záložke sa nám celé CD uloží dosúboru, s ktorým si môžeme ne<strong>sk</strong>ôr robi , èo potrebujeme.Zároveò možno cez túto záložku aj „grabova “ jednotlivé<strong>sk</strong>ladby z hudobných CD.Záložka Copy CD slúži <strong>na</strong> vytvorenie kópie originálnehoCD on-the-fly. Má to však jednu nevýhodu vyplývajúcu ztoho, že zapisovanie dát <strong>na</strong> CD má v rukách program cdrecord:cdrecord nepodporuje priamo <strong>na</strong>pa¾ovaèky ATAPI.Namiesto toho vyžaduje, aby bola v jadre zapnutá SCSIemulácia zariadení ATAPI, èiže aby sa <strong>na</strong>pr. aj obyèajnéATAPI CD tvárilo ako SCSI CD mechanika. S takýmto CD užvie cdrecord pracova hladko. Ak budete niekedy potrebovakopírova CD priamo z obyèajnej CD mechaniky <strong>na</strong> CD<strong>na</strong>pa¾ovaèku, musíte si v jadre zapnú aj podporu ATAPICD, aj podporu SCSI emulácie zariadení ATAPI ako moduly.Potom je potrebné jadru poveda , ktorá ATAPI CD mechanikasa má emulova ako zariadenie SCSI. Ak je vaša ATAPICD mechanika <strong>na</strong>príklad /dev/hdc (secondary master), dolilo.conf doplòte <strong>na</strong> príslušné miesto riadokappend=“hdc=ide-scsi“a po spustení príkazu lilo a reštarte systému <strong>na</strong>hrajtemodul ide-scsi <strong>na</strong>pr. príkazommodprobe ide-scsiOdteraz bude vaša CD mechanika prístupná ako /dev/scd0alebo /dev/scd1 (prezrite si dôkladne výpis príkazu dmesg,v òom nájdete všetky informácie).Záložka Special ukrýva niektoré špeciálne èinnosti,ktoré sa zväèša týkajú formátovania (blankovania) prepisovate¾nýchCD médií.Nakoniec <strong>na</strong> záložke Preferences sa <strong>na</strong>chádzajú všetky<strong>na</strong>stavenia vrátane výberu èítacej a zapisovacej CDmechaniky.Práca s programom ECLiPt je jednoduchá. Pri<strong>na</strong>pa¾ovaní CD on-the-fly si staèí vybra , ktoré súborychceme <strong>na</strong> CD ma . Potom jediné kliknutie <strong>na</strong> tlaèidloBurn CD a môžeme <strong>na</strong>pa¾ova . ECLiPt hladko podporujetvorbu multisession CD, takže ani dodatoèné dopa¾ovaniedát <strong>na</strong> CD nespôsobí nijaké ažkosti. Samozrejme, multisessionCD platia iba pre dátové CD, nie pre hudobné(niežeby hudobné CD teoreticky nemohli by multisession,ale je to dos zriedkavé a ECLiPt, èi <strong>sk</strong>ôr cdrecordto nepodporuje).Program ECLiPt mal po <strong>na</strong>inštalovaní pár kozmetickýchchýb, ktoré boli zrejme spôsobené tým, že ECLiPt bol prispôsobenýstaršej verzii programov cdrecord a mkhybrid.Prejavovalo sa to tak, že <strong>na</strong>príklad pri <strong>na</strong>pa¾ovaní dátovýchCD on-the-fly nestúpala hodnota <strong>na</strong> ukazovatelipriebehu. Naš astie tento problém sa dal odstráni triviálnymzásahom do zdrojových textov. Autorovi ECLiPtu,samozrejme, svoje úpravy pošlem.Okrem týchto nepodstatných chybièiek krásy programECLiPt hodnotím ve¾mi vysoko a odporúèam každému,aby si ho vy<strong>sk</strong>úšal. ECLiPt je možné zoh<strong>na</strong> <strong>na</strong> adresehttp://eclipt.uni-klu.ac.at/projects/eroaster/.n XCDRoastXCDRoast (<strong>na</strong> obr. 2) jeïalší balík <strong>na</strong>písaný v grafickejknižnici GTK, slúžiaci<strong>na</strong> výrobu CD. Pojeho kompilácii (vyžaduje balíky libgtk-dev, cdrecorda mkisofs) musíme pri prvom spustení vojs do menu Nastavi(program je celkom slušne preložený do sloven<strong>sk</strong>éhojazyka). Prostredie programu XCDRoast je oprotiECLiPt podstatne sofistikovanejšie, <strong>na</strong>neš astie XCDRoastv súèasnosti ešte nepodporuje automatické vytváraniemultisession CD.Ovládanie programu XCDRoast je rozdelené do dvochhlavných kategórií: kopírovanie CD a tvorba nového CD.Pri kopírovaní CD si XCDRoast podobne ako ECLiPt môžeObr. 2 XCDRoast pri <strong>na</strong>pa¾ovaní CDvytvori image kopírovaného CD, ale rov<strong>na</strong>ko je možnékopírova priamo z CD <strong>na</strong> <strong>na</strong>pa¾ovaèku. Tu však platí<strong>na</strong>vlas to isté, èo sme uviedli už pri predošlom programe:ani XCDRoast nepodporuje priamo mechaniky ATAPI,takže je nevyhnutné pomôc si opísanou fintou <strong>na</strong> emuláciuzariadení SCSI.Tvorba nových CD je v programe XCDRoast o nieèokomfortnejšia, ako vidie i <strong>na</strong> obr. 3.Obr. 3 Detail ok<strong>na</strong> <strong>na</strong> tvorbu nového CDKeïže v základných funkciách sú si XCDRoast a ECLiPtrovnocenné, nebudem opisova zhodné vlastnosti, ale<strong>sk</strong>ôr sa sústredím <strong>na</strong> rozdiely.XCDRoast nám priamo umožòuje pri pridávaní novýchadresárov <strong>na</strong> CD ich premenovanie èi presunutie dovnútranejakých už existujúcich adresárov. Rov<strong>na</strong>ko vynikajúcavec, ktorá v ECLiPte zatia¾ chýba, je vkladanie údajov dohlavièky CD – menovka di<strong>sk</strong>u, autor, vydavate¾ a pripravovate¾atï. Na rozdiel od ECLiPtu sa v XCDRoast prakticky<strong>na</strong> každej vo¾be a tlaèidle zobrazuje bublinová nápoveï,preložená do slovenèiny. Ïalšou vítanou vlastnos ou jepodpora CDDB, ktorá <strong>na</strong>jmä pri kopírovaní hudobných CDzjednoduší vypåòanie informácií do hlavièky nového CD.Pre paranoikov príde vhod možnos , že XCDRoast dokážepo <strong>na</strong>pálení CD hotový výrobok <strong>sk</strong>ontrolova , èi je <strong>na</strong>ozajidentický s originálom èi s image.Ako som však už spomenul, ani XCDRoast nie je doko<strong>na</strong>lý.Pri rozsiahlejšom používaní <strong>na</strong>trafíme <strong>na</strong> zopárvolieb èi funkcií, pri ktorých nám XCDRoast nonšalantneohlási: „Momentálne nepodporované“. Najnepríjemnejšieje to práve pri chýbajúcej podpore výroby multisessionCD, pretože ich ruèná tvorba je <strong>sk</strong>utoène zamotaná.Odhliadnuc od týchto nedotiahnutých funkcií,XCDRoast je perfektný nástroj s komfortným prostredím,ktorý sa urèite zapáèi každému používate¾ovi. XCDRoastmožno zí<strong>sk</strong>a <strong>na</strong> URL http://<strong>www</strong>.xcdroast.org.Peter Palúch10/2001 PC REVUE 91


I N F O W A R ET E C H N O L Ó G I E A B I Z N I Su PowerBlade. Allied Telesyn (<strong>www</strong>.alliedtelesyn.com)predstavil systém PowerBlade– riešenie prevodu medzi prostrediami s vysokouhustotou a SNMP správou. Rackovýsystém s 18 technologicky nezávislými zásuvnýmimodulmi zodpovedá štandarduNEBS, vïaka èomu umožòuje pripojenie celéhoradu rôznych sie ových rozhraní. SystémPowerBlade je šitý <strong>na</strong> mieru požiadavkámvznikajúcim pri spoloèných inštaláciáchtelekomunikaèných spoloèností a po<strong>sk</strong>ytovate¾ovpripojení <strong>na</strong> internet (ISP).PowerBlade môže fungova buï ako neriadený,alebo plne riadený systém. Správa jerealizovaná prostredníctvom doplnkovéhoSNMP ma<strong>na</strong>žment modulu, ktorý používate¾oviumožòuje konfiguráciu èinnostiakéhoko¾vek zásuvného modulu prostredníctvomgrafického rozhrania a monitoringvšetkých pripojených káblov. Ïalej SNMPmodul kontroluje funkciu ventilátorov a teplotuvnútri <strong>sk</strong>rine, prièom pri akejko¾vekpodozrivej situácii upozorní používate¾a,èím je možné predís vážnejšiemu <strong>na</strong>rušeniufunkènosti. Pretože správcov<strong>sk</strong>ý modulnezaberá žiadny slot, nie je pridaním správynijako obmedzená kapacita systému.Vzh¾adom <strong>na</strong> svoje urèenie – pre kritické,vysoko dostupné systémy – je systémPowerBlade maximálne redundantný, podporujezasúvanie modulov za behu, a tedanulové výpadky pri rekonfigurácii a šasi jepripravené <strong>na</strong> ïalší, redundantný <strong>na</strong>pájacízdroj. Je dostupná aj verzia s <strong>na</strong>pájaním–48 V DC pre špeciálne inštalácie v telekomunikaènýcha ISP spoloènostiach. SystémPowerBlade spåòa kvalitatívne štandardyspoloènosti Allied Telesyn a zároveò vyhovujei všetkým trom úrovniam štandarduNEBS (Network Equipment Building System).Šasi PowerBlade je v Európe dostupnéza koncovú cenu 630 eur a zásuvné modulyzaèí<strong>na</strong>jú <strong>na</strong> 135 eurách. Tak <strong>na</strong> šasi, akoi <strong>na</strong> moduly sa vz ahuje doživotná zárukaa bezplatná technická podpora spoloènostiAllied Telesyn.u Telenor chce zí<strong>sk</strong>a 15 % z trhu tzv.„poslednej míle“. Spoloènos Telenor Telecom(TT), a. s., ktorá pod menom NextraWireless zí<strong>sk</strong>ala licenciu <strong>na</strong> prevádzkovaniesiete FWA v pásme 26 GHz v júli tohto roku,chce zí<strong>sk</strong>a približne 15 % z trhového segmentutzv. poslednej míle. Pod poslednoumí¾ou sa rozumie pripojenie koncovéhoužívate¾a k telekomunikaènej sieti. Cenypo<strong>sk</strong>ytovaných služieb sa budú pohybovav rozmedzí od 15 do 30 % pod úrovòoucien súèasného telekomunikaèného operátora.TT bude uplatòova tzv. wholesaleobchodný model, èo z<strong>na</strong>mená, že službybude ponúka koncovým užívate¾om spolus pridanou hodnotou svojich obchodnýchpartnerov. Služby tejto spoloènosti by takmali využíva <strong>na</strong>jmä internetoví provideri,telekomunikaèní operátori a systémovíintegrátori. V závislosti od vývoja trhu predpokladajúpredstavitelia spoloènosti dosiahnutienulovej hodnoty ukazovate¾a EBITDApribližne v roku 2004 a návratnos investíciíoèakávajú asi o 6 až 7 rokov.(SITA)u SunFire Day. Spoloènos Sun Microsystemszorganizovala v utorok pre svojichzákazníkov a novinárov technologický deòs názvom SunFire Day. Obsahom technologickéhodòa, situovaného <strong>na</strong> bratislav<strong>sk</strong>omleti<strong>sk</strong>u vo Vajnoroch, bola prezentácia noviniekv produktovom portfóliu spoloènostis dôrazom kladeným <strong>na</strong> servery raduSunFire. Bez povšimnutia neostali ani otázkyokolo kancelár<strong>sk</strong>eho balíka StarOfficea informácií o plánovanom hostingu aplikácií.Okrem samotných prezentácií a technologickéhoworkshopu bol pre úèastníkovpripravený mimoriadne zaujímavý sprievodnýprogram. Okrem leteckej show mohlivšetci úèastníci <strong>na</strong> vlastnej koži zaži akrobatické,prípadne „menej nároèné“ vyhliadkovélety <strong>na</strong>d Bratislavou.u PRIESKUM:Tržby <strong>na</strong> svetovom trhu serverov klesli v druhomštvr roku o 16 %. Celosvetový trh soservermi zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l v druhom kvartálitohto roka <strong>na</strong>jväèší pokles za poslednýchpä rokov. Tržby <strong>na</strong> sledovanom trhumedziroène poklesli o 16 % <strong>na</strong> 12,1 mld.USD, prièom <strong>na</strong>jväèší prepad o 25 % vykázalitržby v USA. Vyplýva to z <strong>na</strong>jnovšíchúdajov a<strong>na</strong>lytickej spoloènosti IDC.Tržby <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>om trhu serverov saznížili v druhom štvr roku o 20 %, v Ka<strong>na</strong>dezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li 13-percentné zníženie tržieba v západnej Európe pokles o 8 %. V ázij<strong>sk</strong>o-pacifickomregióne poklesli tržby z predajaserverov o 3 % a v „zvyšku sveta“ saznížili o 11 %. Poèet predaných kusov celosvetovopoklesol o 3 % <strong>na</strong> 1,04 mil. serverov.Rast predaja zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li len spoloènostiDell, medziroène o 31 % a IBM o 6 %.u Nové call centrum pre zákazníkov SSE.Stredosloven<strong>sk</strong>é energetické závody (SSE)zaviedli nový obchodný a kontaktný kanálpre služby zákazníkom. Je ním špecializovanételekomunikaèné riešenie – call centrumIDCC, ktorého generálnym dodávate¾oma dodávate¾om technických komponentov jespoloènos Siemens, s. r. o. Služby spojenés customizáciou systému, prípravou <strong>na</strong>sadeniaa školenia používate¾ov dodali spoloènostiSiemens Business Services a SWH.Nový centrálny bod pre zákazníkov SSEz celého stredosloven<strong>sk</strong>ého regiónu budepo<strong>sk</strong>ytova všeobecné informácie o produktocha obchodných podmienkach SSE,odbytové informácie, informácie o fakturácii,spotrebe elektrickej energie a podobne.Cez nové call centrum bude perspektívneriešená aj poruchová služba. SSE plánujúslužby po<strong>sk</strong>ytované prostredníctvom telefónnejlinky ïalej rozširova a predpokladása priame <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> podnikový informaènýsystém. Call centrum bolo integrovanédo privátnej siete SSE, ktorá je <strong>na</strong>jväèšouprivátnou sie ou <strong>na</strong> báze technológieSiemens HICOM 300 <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u.u PRIESKUM:Internet v sloven<strong>sk</strong>ej podnikovej sfére. Navyužívanie a perspektívy internetu v podnikovejsfére je zameraná vo¾nopredajná štúdiaitMonitor – Internet v podnikovej sfére,ktorú zaèiatkom septembra odbornej verejnostipredstavila divízia interactive agentúryTaylor Nelson Sofres (TNSi). Štúdia itMonitorje zameraná <strong>na</strong> mapovanie štyrochzákladných oblastí: využívanie elektronickejpošty, využívanie internetu, firemné WWWstránky, elektronický obchod a investície doreklamy.Zber dát sa u<strong>sk</strong>utoènil 6. 7. – 10. 8.2001 prostredníctvom on line dotazníka,spolu sa do vý<strong>sk</strong>umu zapojilo 279 firiem.Oslovené boli firmy s poètom zamest<strong>na</strong>ncovväèším ako 5, a to konkrétne buï pracovnícimajúci v kompetencii informaènétechnológie a internet, prípadne v menšíchfirmách riadite¾, ko<strong>na</strong>te¾ èi majite¾.Úèastníkmi projektu boli firmy, ktoré súèlenmi itPanelu spoloènosti Taylor NelsonSofres (<strong>www</strong>.vy<strong>sk</strong>umy.<strong>sk</strong>/itpanel), ale ajfirmy regrutované pod¾a vopred vybranýchkritérií. Z hlavných výsledkov vý<strong>sk</strong>umuvyplýva, žen využívanie emailovej pošty vo väèšineoslovených firiem nie je iba záležitos ouvedenia, pretože v polovici z nich (49,8 %)majú možnos e-mail využíva všetci zamest<strong>na</strong>ncia v 14,3 % firiem je to viac ako polovican je možné konštatova , že v priebehu<strong>na</strong>sledujúceho pol roka ve¾ká väèši<strong>na</strong> oslovenýchfiriem (79,6 %) nepredpokladázmeni spoloènos , ktorá im v súèasnostipo<strong>sk</strong>ytuje pripojenie <strong>na</strong> internetn internet sa takmer vo všetkých oslovenýchfirmách využíva <strong>na</strong> zí<strong>sk</strong>avanie informácií(91,8 %), približne v troch štvrtinách aj <strong>na</strong>komunikáciu so zákazníkmi (77,1 %), resp.dodávate¾mi (76,3 %), necelá polovica oslovenýchfiriem realizuje platby prostredníctvominternetu (44,8 %) a približne štvrti<strong>na</strong>(28,3 %) využíva internet <strong>na</strong> predaj tovarualebo služiebn štvrti<strong>na</strong> firiem (26,5 %) vlastniacich firemnéWWW stránky ich má orientované viac<strong>na</strong> spotrebite¾<strong>sk</strong>ý trh, 40 % viac <strong>na</strong> firemnýtrh a rov<strong>na</strong>ko <strong>na</strong> oba trhy ich má orientovanétreti<strong>na</strong> týchto firiem (33 %)n až 44,8 % firiem prevádzkujúcich elektronickýobchod priz<strong>na</strong>lo iba malý, resp. ve¾mimalý úžitoku Nový bezdrôtový most 3Comu. Spoloènos3Com Corporation oznámila dostupnosbezdrôtového mostu 3Com 11 MbpsWireless, ktorý ponúka možnosti pripojeniapoint-to-point i point-to-multipoint, takžepoužívatelia môžu ¾ahko prenáša informáciemedzi dvoma èi viac budovami v areáli.Na výber sú dva druhy antén, všesmerovéantény dokážu prenáša dáta až <strong>na</strong> vzdialenos1300 metrov, smerové antény dosiahnu<strong>na</strong> vzdialenos 4100 metrov. Tento mostje vysoko konfigurovate¾ný a ¾ahko spravo-10/2001 PC REVUE 93


I N F O W A R Evate¾ný. Na ochranu informácií prenášaných vzduchompodporuje most 3Com 11 Mbps Wireless 40-bitové i 128-bitové šifrovanie WEP (Wired Equivalent Privacy). Bezdrôtovýmost je takisto transparentný pre protokoly virtuálnych privátnychsietí. Produkt stojí 1095 dolárov, èo nezahrnujeantény a káble.u HP úspešne <strong>na</strong> trhu storage zariadení. Spoloènos HPzaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>la v roku 2000 výrazné posilnenie v úložných(storage) zariadeniach. V rozmedzí jedného roka (1999 –2000) sa spoloènosti HP podarilo dosiahnu z nulovej pozíciedruhé miesto, keï sa celkovo umiestnila <strong>na</strong> druhommieste v predajnosti di<strong>sk</strong>ových úložných zariadení pre operaènýsystém UNIX, Windows NT aj Linux. HP sa ïalej ocitol<strong>na</strong> vynikajúcom 3. mieste s UNIX exter<strong>na</strong>l RAID úložnýmisystémami (pod¾a tržieb). S Windows NT exter<strong>na</strong>l RAIDúložnými systémami sa podarilo dosiahnu dokonca 96-percentný nárast!u Dátový prenos v sieti CDMA2000. Nokia úspešne u<strong>sk</strong>utoènilavysokorýchlostný dátový prenos pomocou technológieCDMA2000 <strong>na</strong> prototype telefónu s èipovou súpravouNokia CDMA, ktorá podporuje paketové prenosy s rýchlosou až 153,6 kb/s. Telefón úspešne u<strong>sk</strong>utoèòoval obojsmernévolania <strong>na</strong> linke, ukladal a s ahoval webové stránkyz internetu a posielal súbory smerom od terminálua spä . Zároveò bola využitá aj funkcia modemu.CDMA2000 hlasový hovor bol u<strong>sk</strong>utoènený bez akýchko¾vekproblémov.u Novinár<strong>sk</strong>e raòajky s Bullom. Vo štvrtok 6. septembra zorganizovalabratislav<strong>sk</strong>á poboèka spoloènosti Bull stretnuties novinármi, ktorého cie¾om bolo struène informova o novinkácha trendoch <strong>na</strong> poli IT a ich odzrkadlení v ponukespoloènosti. Na programe boli riešenia v oblasti sie ovejinfraštruktúry pre platformu Wintel, oboznámenie s technologickýminovinkami, novými modelmi serverov Bull/NEC,package riešenia pre webinfrastructure, ako aj odpovede<strong>na</strong> otázky novinárov.u Ericsson pripravuje elegantnejšie mobily. Švéd<strong>sk</strong>y výrobcatelekomunikaèných zariadení Ericsson ponúkne <strong>na</strong> trhuv poslednom štvr roku tri nové modely mobilných telefónovs cie¾om chráni svoju divíziu mobilných telefónov pred tvrdoukonkurenciou. Dva z nových modelov, umožòujúcekomunikáciu s internetom prostredníctvom technológieWAP, sú <strong>na</strong>vrhnuté pre siete TDMA a CDMA, používanév Južnej a Severnej Amerike. Potrebám zákazníkov vyjdúv ústrety hlasovým ovládaním alebo jednoduchým pákovýmovládaèom, oznámila spoloènos Ericsson v správe. Tretímodel je <strong>na</strong>vrhnutý pre technológiu <strong>na</strong>sledujúcej generácieGPRS a umožòuje prístup <strong>na</strong> internet prostredníctvom štandardovGSM 900 a 1800, používaných v Európe a Ázii.Nové modely by mali by pre zákazníkov prijate¾nejšie akodoteraz vïaka vzh¾adu a jednoduchosti obsluhy. Telefónyod firmy Ericsson, známe svojím hra<strong>na</strong>tým tvarom a mohutnouanténou, èasto kritizovali za to, že sú zamerané <strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>pokroèilé funkcie než <strong>na</strong> jednoduchos obsluhy. Tretí <strong>na</strong>jväèšívýrobca mobilných telefónov <strong>na</strong> svete zluèuje svojudivíziu mobilných telefónov s rov<strong>na</strong>ko zameranou divízioujapon<strong>sk</strong>ej firmy Sony, aby tak úspešne èelil náporu konkurenènejNokie, <strong>na</strong>jväèšej firmy <strong>na</strong> svete v tomto odvetví,a americkej Motoroly. V druhom štvr roku zí<strong>sk</strong>al Ericssonspä tretí <strong>na</strong>jväèší podiel <strong>na</strong> trhu a vystriedal tak nemeckýSiemens.(SITA)u Discreet predstavil Combustion 2. Spoloènos Discreetpredstavila novú verziu softvéru <strong>na</strong> tvorbu 3D kompozícií,animáciu a kreslenie – Combustion 2. Nové zlepšeniazahàòajú podporu projektovania kompozícií pre video,HDTV a 64-bitovú farebnú škálu. K novinkám patria interaktívneschematické zobrazenia, kompozièný vývojovýdiagram <strong>na</strong> ¾ahšiu tvorbu komplexných vizuálnych efektov,integrovaný 2D èasticový systém, modul pre interaktívnytext a pohyblivú grafiku a technológiu garbage-ma<strong>sk</strong>ing,kompatibilnú s on line vizuálnymi efektovými systémamiod Discreetu, ako infern, flame a flint. K zlepšeniu výkonuprispieva aj nový, optimalizovaný 2D softvérový renderovacíengine a aj OpenGL podpora pre nový èasticový systéma celé 3D kompozièné prostredie. Combustion 2 disponujetakisto ma<strong>na</strong>žérom úloh pre sie ový rendering,ktorý podobne ako 3ds max umožòuje používate¾omma<strong>na</strong>žova renderovacie úlohy bežiace v pozadí pre viacerédistribuèné systémy. Nový softvér tiež podporujefarebnos 16 bitov <strong>na</strong> jeden kanál, 10-bitové súboryCineon, farebný look-up table (LUT) a pokroèilé nástrojepre grain-ma<strong>na</strong>gement.u Microsoft SharePoint Portal Server 2001. Podniky si èorazviac zaèí<strong>na</strong>jú uvedomova , že ich <strong>na</strong>jcennejším kapitálom niesú aktíva spoloènosti, ale intelektuálny kapitál ich zamest<strong>na</strong>ncov.Prevažná èas informácií však èasto zostáva nevyužitá, aknie je zdie¾aná s ostatnými èlánkami re azca. Podniky pretopotrebujú rýchlo a jednoducho vyh¾adáva , zdie¾a a publikovainformácie. To im umožní nové riešenie spoloènostiMicrosoft <strong>na</strong> budovanie Knowledge Ma<strong>na</strong>gement systémov.Uvedením pružného portálového riešenia SharePoint PortalServer 2001 doplnila spoloènos Microsoft svoju ponuku .NETserverov o architektúru <strong>na</strong> budovanie intranet/extranet portálovs integrovanými vyh¾adávacími službami, správou dokumentova technológiami pre tímovú spoluprácu. MicrosoftSharePoint Portal Server 2001 (SPPS 2001) je technológia,ktorá podnikom umožòuje vybudova webové portálové riešenieza krátky realizaèný èas. Okrem štandardných portálovýchfunkcií, ako je <strong>na</strong>príklad preh¾adná organizácia, prezentáciainformácií, perso<strong>na</strong>lizácia zobrazovaných informácií èi rozšírenévyh¾adávacie funkcie, SPPS 2001 ponúka systémovýmarchitektom možnosti <strong>na</strong> budovanie riešení ma<strong>na</strong>žmentudokumentov a tímovej spolupráce.SharePoint Portal Server, využívajúci okrem iného technológiuWeb Part, disponuje jedným z <strong>na</strong>jkomplexnejších a <strong>na</strong>jrýchlejšíchvyh¾adávacích nástrojov. Vïaka nemu dokáže indexovarôzne zdroje obsahu vrátane webových serverov, súborovýchserverov, verejných Exchange prieèinkov èi databázLotus Notes a po<strong>sk</strong>ytova výsledky zoradené pod¾a algoritmustanovenia výšky relevantnosti vyh¾adaných položiek.Výz<strong>na</strong>mnou èrtou SPPS 2001 je aj integrácia s technológiouDigital Dashboard. Toto prepojenie prináša používate¾ommožnos perso<strong>na</strong>lizácie portálových informácií a služieb, akoaj využitie flexibilného notifikaèného systému.Ce<strong>na</strong> servera sa pohybuje okolo 4000 USD, za klient<strong>sk</strong>ulicenciu zaplatíte okolo 60 USD.u UWB – áno? Nie? Kedy? Svet IT s <strong>na</strong>pätím oèakáva verdiktfederálneho úradu FCC (Federal CommunicationsCommission), ktorý koncom roka rozhodne o osude technológieUWB (ultra-wideband transmission). Ak dostanezelenú, UWB pravdepodobne spôsobí v bezdrôtovej komunikáciiv krátkych pásmach dramatickú zmenu.UWB síce nie je nijaká novinka, používa sa už takmer 20rokov, ale zatia¾ iba v radaroch a lokalizaèných zariadeniacha iba v poslednom èase aj v biznis komunikácii. Jejve¾kí propagátori tvrdia, že nový druh dátového prenosubude vies k nižšej spotrebe energie, väèšej šírke pásmapriepustnosti a relatívne jednoduchej bezdrôtovej rádiovej94 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R Ekomunikácii pre sie ové karty a prístupové zariadenia v lokálnycha personálnych sie ach. UWB tak ohrozuje bezdrôtové technológie,ako 802.11b èi Bluetooth, ktoré dokáže bez problémov <strong>na</strong>hradi ,pretože kapacita a rýchlos prenosu produktov s UWB bude až tisícráz väèšia než pri 802.11b, ktorá po<strong>sk</strong>ytuje 11 Mb za sekundu.Systémy UWB tak dokážu obslúži ove¾a viac užívate¾ov omnohorýchlejšie a s nižšími nákladmi než súèasné bezdrôtové systémy LAN.UWB <strong>na</strong>vyše nechýba ani široká škála predajcov, medzi ktorými súaj Aether Wire and Location, Multi Spectral Solutions, Pulse-Link,Time Domain a Xtreme Spectrum. Na vývoji UWB pracuje aj Intela organizácia podporujúca UWB (The Ultra Wideband WorkingGroup) registruje viac ako 150 èlenov z celého sveta. UWB je pritomfundamentálne odlišná od súèasnej rádiofrekvenènej technológie.Jednou z jej <strong>na</strong>jväèších predností je pritom fakt, že UWB pulzynevyužívajú tradièné rádiové signály, takže UWB prenosy neodèerpávajúkapacitu rádiového spektra, ktoré je limitované a „priestor“je už dnes z<strong>na</strong>ène preplnený. Èiastoène aj z tohto dôvodu by vybudovaniesiete vysielaèov a prijímaèov bolo jednoduchšie. Systémy<strong>na</strong>vyše spotrebujú iba 50 až 70 miliwattov, èo je iba jed<strong>na</strong> desa tisíci<strong>na</strong>spotreby mobilov, prièom ich výkon je podstatne vyšší. Testyukázali, že prototyp èipu pre UWB druhej generácie s kremíkovogermániovoutechnológiou od IBM dokáže pracova rýchlos ou40 Mb za sekundu, èo je 16-krát viac než pred rokom, keï TimeDomain testoval prvý èipset. Navyše iná start-up spoloènos –Fantasma Networks – informovala, že produkt z jej dielne je ešterýchlejší a dosahuje až 60 Mb za sekundu.Nezanedbate¾né je aj to, že UWB sú vysoko bezpeèné, pretože filtrovapulzový signál z celého toku, ktorý je plný rušivého elektronickéhopozadia, je ve¾mi zložité. Navyše niektoré firmy, ako <strong>na</strong>príkladTime Domain, šifrujú prenos núl a jednotiek prenášaných prostredníctvompulzov. Napriek všetkým výhodám visí legalizácia UWB, <strong>na</strong>základe ktorej by sa predajcovia mohli pusti do budovania sieteproduktov s UWB èipmi, vo vzduchu a ani oni, ani zákazníci saodpovede nedoèkajú <strong>sk</strong>ôr než koncom roka.u SAS pomáha pri záchrane det<strong>sk</strong>ých životov. SAS Institute, <strong>na</strong>jväèšiasúkromne vlastnená softvérová spoloènos a popredný dodávate¾v oblasti dátových <strong>sk</strong>ladov a e-intelligence, odovzdal tímu oddeleniadet<strong>sk</strong>ej kardiochirurgie Det<strong>sk</strong>ého kardiocentra Det<strong>sk</strong>ej fakultnejnemocnice s poliklinikou v Bratislave sponzor<strong>sk</strong>ý dar, ktorého obsahomsú licencie softvéru JMP v hodnote 10 000 nemeckých mariek.Dar prevzal primár oddelenia det<strong>sk</strong>ej kardiochirurgie MUDr. ViktorHraška, CSc., z rúk riadite¾a spoloènosti SAS SR Dr. Marti<strong>na</strong>Floriá<strong>na</strong>. Oddelenie det<strong>sk</strong>ej kardiochirurgie tak zí<strong>sk</strong>ava rov<strong>na</strong>kévybavenie softvérom JMP Discovery Software pre medicín<strong>sk</strong>y vý<strong>sk</strong>umv oblasti a<strong>na</strong>lýzy prežitia, aké sa využíva <strong>na</strong> väèšine podobných pracoví<strong>sk</strong>v Európe a vo svete. Súèas ou sponzor<strong>sk</strong>ého daru je okremsamotného softvéru aj základná dokumentácia, odborná literatúraz tejto oblasti a technická podpora.Sponzor<strong>sk</strong>ý dar oddeleniu det<strong>sk</strong>ej kardiochirurgie je ïalším krokominiciatívy spoloènosti SAS, orientovanej <strong>na</strong> rozšírenie možnostísoftvérovej podpory študentov a zamest<strong>na</strong>ncov sloven<strong>sk</strong>ých univerzitnýcha vedeckých pracoví<strong>sk</strong>. Poèas predchádzajúcich troch rokov bolv rámci tejto iniciatívy softvér SAS po<strong>sk</strong>ytnutý Univerzite Komen<strong>sk</strong>éhov Bratislave, Ekonomickej univerzite v Bratislave, ako aj jej Podnikovohospodár<strong>sk</strong>ejfakulte v Košiciach, Sloven<strong>sk</strong>ej po¾nohospodár<strong>sk</strong>ejuniverzite v Nitre a Vý<strong>sk</strong>umnému ústavu živoèíšnej výroby v Nitre.u Mobilné riešenia zo Sloven<strong>sk</strong>a pre svetové spoloènosti. UnileverSloven<strong>sk</strong>o, s. r. o., dcér<strong>sk</strong>a spoloènos výz<strong>na</strong>mného svetového výrobcupotravín a kozmetiky, si pre zefektívnenie obchodných aktivítvybrala systém automatizácie prác obchodných zástupcov, tzv.systém pre Sales Force Automation, Hamilton SFA. Dodávate¾omsystému je sloven<strong>sk</strong>á softvérová spoloènos Visicom, s. r. o. Pilotnýimplementaèný projekt sa zaèal v januári 2001 a po úspešnomtestovaní bol systém <strong>na</strong>sadený vo všetkých divíziách spoloènosti.Využitím tohto systému a jeho integráciou s existujúcimi obchodnýmiaplikáciami spoloènosti bola riešená problematika zberuobchodných údajov v teréne, ich prenosu do centrálnej databázya opätovnej distribúcie jednotlivým užívate¾om, otázky ma<strong>na</strong>žmentuvz ahov so zákazníkmi a ma<strong>na</strong>žmentu práce obchodnýchzástupcov. Hamilton SFA je pôvodný sloven<strong>sk</strong>ý softvérovýprodukt vyvíjaný spoloènos ou Visicom, s. r. o. Predáva sa už v 7štátoch Európy a je to jediný multiplatformový systém svojho druhuv strednej Európe. Pracuje <strong>na</strong> platformách PalmOS, Pocket PCa Windows 95/98/NT/2000.u Prvé predvedenie beta verzie Windows.NET Server <strong>na</strong> procesorochIntel Itanium. Spoloènos Unisys po prvýkrát verejne predviedla 64-bitové aplikácie, ktoré spúš ala <strong>na</strong> operaènom systéme MicrosoftWindows .NET Server <strong>na</strong> svojom 32-procesorovom systéme ES7000Server. Stalo sa tak poèas akcie Intel Developer Forum (IDF), ktorása ko<strong>na</strong>la 27. – 30. augusta 2001. Spoloènos Unisys použila <strong>na</strong>túto demonštráciu softvér SAS/Insight a WebHound z oblasti businessintelligence. Spoloènos Unisys použila <strong>na</strong> IDF <strong>na</strong> demonštráciusvoj server e-@ction Enterprise Server, pracujúci pod 64-bitovýmoperaèným systémom Windows .NET Server, špeciálne <strong>na</strong>vrhnutýpre procesory Itanium, ktorými bol osadený. Pri tejto demonštráciispoloènos Unisys spúš ala softvér WebHound od spoloènosti SAS,ktorý bežal <strong>na</strong> 28 procesoroch Itanium, ktorými bol server osadený.Na zvyšných štyroch procesoroch Itanium celého 32-procesorovéhosystému prevádzkovala aplikáciu SAS/Insight. To len ilustruje, že systémES7000 bol <strong>na</strong>vrhnutý <strong>na</strong> stupòovanie výkonu (škálovate¾nos )s novo vyvinutými 64-bitovými aplikáciami od vedúcich dodávate¾ovsoftvéru (ISV, independent software vendors), keï mnohí z nichpožadovali lepšiu správu pamäte a zvýšenú kapacitu vstupnovýstupnýchobvodov. Tento server po<strong>sk</strong>ytuje zvláš výhodnú ponukupre aplikácie, ktoré vyžadujú vysoký objem pamäte, intenzívnu podporuaritmetických výpoètov, vysokú bezpeènos a funkcie, ktoréažia z výpoètovej sily výkonnejších procesorov.u Jednoduchšie pripojenie SOHO <strong>na</strong> optiku. Spoloènos AlliedTelesyn Int. (<strong>www</strong>.alliedtelesyn.com) oznámila nový produktový rad,urèený pre èoraz rozšírenejšie širokopásmové IP služby, požadovanémalými firmami a domácnos ami. Séria AT-FS210, zahrnujúcaprepí<strong>na</strong>èe urèené <strong>na</strong> montáž <strong>na</strong> stenu, je <strong>na</strong>vrhnutá <strong>na</strong> konverziuEthernetu a Fast Ethernetu medzi meïou a optikou a umožòuje týmbežným používate¾om s malou sie ou prepojenie <strong>na</strong> vysokorýchlostnéširokopásmové siete. Konštrukcia konverzných prepí<strong>na</strong>èov sérieAT-FS210 je uspôsobená <strong>na</strong> montáž <strong>na</strong> stenu, èo z nich vïaka rýchleja ¾ahkej inštalácii èiní praktické riešenie pripojenia k vysokorýchlostnejsieti.Séria AT-FS210 sa vyz<strong>na</strong>èuje jednoduchou plug-and-play inštalácioua kompaktným šasi, pripraveným <strong>na</strong> montáži <strong>na</strong> stenu, èoz týchto prepí<strong>na</strong>èov robí výborný doplnok pre širokú škálu rôznychsie ových prostredí. Jednoducho sa zavesia <strong>na</strong> stenu, pripojí saoptický, medený a <strong>na</strong>pájací kábel, káble sa zaistia integrovanousponou a všetko bez problémov beží. Všetky prepí<strong>na</strong>èe podporujúautomatické rozpoznávanie, úplný duplex <strong>na</strong> všetkých zariadeniach,a teda i dvojnásobnú priepustnos oproti radu starších zariadenís polovièným duplexom. Je takisto podporované rozpoznávanieMDI/MDIX zais ujúce interoperabilitu s existujúcimi sie ami.Zariadenia zodpovedajú štandardu FCC-Class B a sú zaistenédoživotnou zárukou Allied Telesyn (doživotne prepí<strong>na</strong>èe, <strong>na</strong>pájaciezdroje majú roènú záruku). Séria AT-FS210 ponúka <strong>na</strong>jvýhodnejšieriešenie jednoduchého a výkonného širokopásmového pripojeniasiete.u Matsushita a NEC spoja sily pri budovaní technológie 3G. Japon<strong>sk</strong>áspoloènos Matsushita Electric Industrial Co. oznámila spojeniedvoch <strong>na</strong>jväèších japon<strong>sk</strong>ých výrobcov telefónov, spoloènostiMatsushita Communication Industrial Co., Ltd. (MCI) s japon<strong>sk</strong>ou10/2001 PC REVUE 95


I N F O W A R EINFORMATIKA 20016. konferencia s medzinárodnou úèas ouTermín ko<strong>na</strong>nia: 7. – 8. 11. 2001Miesto ko<strong>na</strong>nia: Kongresové centrum Technopol, Kutlíkova 17,BratislavaOdborný garant: Akad. Prof. Ing. Ivan Plander, CSc.Záštita: Milan Ftáènik, minister školstva SRHlavný sponzor: COMPAQSponzori: ORACLE, TELENOR, NEXTRA, ICLOrganizátor konferencie:Vzdelávacie a konferenèné centrum Intenzíva, s. r. o.Tel.:/fax: 02/682 86 574e-mail: vkc@intenzíva.gov.<strong>sk</strong><strong>www</strong>.intenzíva.<strong>sk</strong>PROGRAM KONFERENCIE:7. 11. 20019:30 Otvorenie konferencien Plenár<strong>na</strong> sekcia: Projekty národných a medzinárodných programovrozvoja globálnej IS9:45 – 10:45 Súèasné trendy rozvoja informatikyPlander I., Ústav informatiky SAV, BratislavaÚèas Sloven<strong>sk</strong>a v 5. a 6. rámcovom programeBederka Š., Ministerstvo školstva, Bratislava11:00 – 12:00 ISPO – podpora rozvoja informaènej spoloènosti <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uTakács A., Vý<strong>sk</strong>umný ústav spojov, Ban<strong>sk</strong>á BystricaRozvojové projekty sloven<strong>sk</strong>ej a európ<strong>sk</strong>ej dátovejinfraštruktúryHorváth P., Sloven<strong>sk</strong>á technická univerzita, BratislavaÚdajová fúzia a podpora rozhodovaniav povodòových situáciáchHluchý L., Petroviè P., Ústav informatiky SAV, Bratislavan Paralelná sekcia: Vzdelávanie v informatike13:00 – 14:30 Informatika ako <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> študijných odborovNávrat P., Šafaøík J., Sloven<strong>sk</strong>á technická univerzitaVizuální komunikace a problematika výuky graficképrezentace informacíHorný S., Vysoká škola ekonomická, PrahaProjekt IBM e-business academia <strong>na</strong> STUHudec L., Galbavý M., STU, BratislavaMatematizácia a informatizácia vzdelávania v oblastizí<strong>sk</strong>avania a spracovania surovínKoštial I., Podlubny I., Rybár P., Lavrin A., Kostúr K.,Technická univerzita KošiceOutsourcing, efektívny spôsob riešenia informatickýchpotrieb organizáciíHupka J., Compaq Computer Slovakia14:45 – 16:00 Informatika pro spoleènost z<strong>na</strong>lostiRosický A., Vysoká škola ekonomická, PrahaVzdelávanie v informatike <strong>na</strong> Fakulte hospodár<strong>sk</strong>ejinformatiky EU v BratislaveRussev S., Cárachová M., FHI EU, BratislavaTelevzdelávanie a problematika virtuálnych univerzítSobota B., Technická univerzita, KošiceDistance EducationStatelov D., MAIN DATA, s. r. o.Aplikácie virtuálnej reality a teleprezencieŠperka M., FEI STUn Paralelná sekcia: Informaèné technológie a služby internetu13:00 – 14:30 Elektronická správa virtuálneho laboratóriaBisták P., Huba M., Žáková K., STU, BratislavaPoužitie DataBlade modulov v informaèných systémochTelepov<strong>sk</strong>á H., Technická univerzita, KošiceOchra<strong>na</strong> elektronických dokumentov a dátMarkus ¼., Rybár P., Univerzita Mateja Bela, BBPoužitie databázového prístupu <strong>na</strong> spracovanieelektronickej poštyspoloènos ou Nec Corporation (NEC) s cie-¾om vytvori mobilné technológie tretejgenerácie (3G). Spoloènosti Matsushitaa NEC budú spolupracova pri vývoji softvérupre mobilné technológie novej generácie3G a pre vreckové poèítaèe. Dohoda zároveòzahrnuje plány <strong>na</strong> spoloèný vývojnových mobilných telefónov pre multimediálnytrh. MCI a NEC budú takisto dodávamobilné telefóny vyrábané v licencii druhéhopartnera. Zlúèenie trhu mobilných telefónovs internetom a vysokovýkonnýmisie ami umožnilo uvedenie nových médiía technológií do oblastí, ako je hudba,video a rozhlasové vysielanie. To zaistilovznik nových obchodných príležitostí <strong>na</strong>rozvíjajúcom sa multimediálnom trhu.MCI, vlastnená z 56,3 % koncernom spotrebnejelektroniky Matsushita ElectricIndustrial, a NEC môžu ako jediné v Japon<strong>sk</strong>uponúknu funkèné prístroje presiete 3G a UMTS.K O N F E R E N C I Au Ma<strong>na</strong>žéri dostanú softvér <strong>na</strong> prehliadanieemailových schránok zamest<strong>na</strong>ncov. Už èo<strong>sk</strong>orobudú ma ma<strong>na</strong>žéri <strong>na</strong> celom svetek dispozícii softvér, ktorý im umožní nielen<strong>na</strong>hliadnu do emailových schránok svojichzamest<strong>na</strong>ncov, ale aj vymaza im poštu.Softvér Cameo vyvinula spoloènos Micro-Data Software a jeho verziu 2.0 by malapredstavi už tento mesiac. Potešia sa jej<strong>na</strong>jmä vedúci pracovníci a administrátori,lebo s použitím emailových serverovMann P., Technická univerzita, KošiceRiziká internet bankinguJanáèek J., Ostertág R., Katedra informatiky FMFI UKModelovanie a simulácia poèítaèových sietíŠujan<strong>sk</strong>ý M., Technická univerzita, Košicen Paralelná sekcia: Metódy a algoritmy <strong>na</strong> podporu rozhodovania14:45 – 16:15 Sústava modelov pre prognózovanie, optimalizáciu a a<strong>na</strong>lýzusystému verejných fi<strong>na</strong>ncií Sloven<strong>sk</strong>ej republikyFendek M., Ekonomická univerzita, BratislavaInformatization Trends in the Czech AdministrationDoucek P., VŠE, PrahaRozhodování o umist'ování obslužných center pøi nejistýchnákladechJanáèek J., Žilin<strong>sk</strong>á univerzitaInformaèné technológie a/i projektové riadenieKubiš J., Slovakodata, a. s., BratislavaInformatics, Logistics and Multicriterion Optimization withthe use of the Program SystemHrubi<strong>na</strong> K., Technická univerzita, PrešovA<strong>na</strong>lýzy dát s použitím dátových <strong>sk</strong>ladovMatiaško K., Žilin<strong>sk</strong>á univerzita16:30 – 18:30 Firemné prezentácieEXE IT, Telenor Slovakia, Compaq Slovakia, ELAS, Microsoft,BEA SystemsSpoloèen<strong>sk</strong>ý veèer8. 11. 20008:30 – 10:00 Metodológia, modelovanie a simulácia vo vede, umení a inejinterpretácii realityAlexík M., Žilin<strong>sk</strong>á univerzitaCo se dìje v neuronových sítích dnes?Šnorek M., CVUT, PrahaInformaèná spoloènos <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v kontexte projektu ESISDruga P., PD Consulting, BratislavaPriority aplikácie princípu e-government v SRMakara Š., Telenor Slovakia, s. r. o., BratislavaMinistersvo fi<strong>na</strong>ncií SR posúva informatizáciu štátnej správy<strong>na</strong> kvalitatívne vyššiu úroveòDeckerová M., DataCentrum, BratislavaInštitucionálny a legislatívny rámec informatizácie verejnejsprávyDubèák A., Ministerstvo školstva SR, Bratislava10:45 – 12:00 Stratégia informatizácie Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v domácoma medzinárodnom kontexteMušková L., Úrad vlády SR, BratislavaInformaèná ekonomika a jej perspektívy <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uGrell M., Ekonomická univerzita BratislavaBaèová I., Obèian<strong>sk</strong>e združenie pre sociálny rozvojAktuálne informatizaèné aktivity v podmienkach MPSVR SRa rezortuCár M., Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRElektronický obchod z poh¾adu práva SRGregušová D., Právnická fakulta UK, BratislavaProgram informatizácie rezortu pôdohospodárstvaLevèíková A., Ministerstvo pôdohospodárstva SR13:00 – 14:30 Modelovanie a riadenie procesov s využitím deriváciíneceloèíselného ráduPodlubny I., Koštial I., Petráš I., Dorèák ¼., Terpák J.,Technická univerzita KošiceAplikácia èasových automatov <strong>na</strong> urèenie optimálnejstratégie di<strong>sk</strong>rétnych výrobných systémovFogel J., Ústav informatiky SAV, BratislavaGenetic code applications in research and industrySuchánek J., Trenèian<strong>sk</strong>a univerzitaPoh¾ad <strong>na</strong> stav a vývoj sociálno-ekonomickej situácie v SRpomocou systému EIS Sloven<strong>sk</strong>oChajdiak J., Ekonomická univerzita, BratislavaReal-Time Scheduling in Distributed SystemsDUC THAI NGUYEN, Ústav informatiky SAVVerifikácia poèítaèových systémovKotmanová D., Ústav informatiky SAV, BratislavaExchange 5.5 alebo Exchange 2000 odMicrosoftu budú môc blokova , h¾adapod¾a k¾úèových slov, maza a automatickykontrolova e-maily zamest<strong>na</strong>ncov, ktorívnútropodnikovú sie èasto používajú aj <strong>na</strong>súkromné úèely. Na rozdiel od ostatnýchpodobných produktov kontrolujúcich prichádzajúcee-maily Cameo umožòuje tiežkontrolova odoslané správy v rámci sietespoloènosti. Administrátori budú môc zadaaž 200 k¾úèových slov alebo slovných spojenívrátane požadovaných informácií o tom,komu bol e-mail poslaný pôvodne, komuv kópii a aké obsahoval prílohy a predmet.Ak filtre e-mail objavia, program ho buïrovno vymaže, alebo odošle s tým, že jehokópiu pošle <strong>na</strong> adresu administrátora aleboma<strong>na</strong>žéra.Napriek nesporným zlepšeniam Cameovzbudzuje aj otázky súvisiace s právom <strong>na</strong>ochranu súkromia zamest<strong>na</strong>ncov. V tejtosúvislosti MicroData Software uviedla, žezostáva <strong>na</strong> zvážení každej firmy, aké pravidláuplatní a èi svojich zamest<strong>na</strong>ncov upozorní,že ich e-maily sa monitorujú. Debutsoftvéru Cameo 2.0 bol <strong>na</strong>plánovaný <strong>na</strong>september, licencia pre 10 používate¾ov budestá 179 USD a pre tisíc 2699 USD.u CA po valnom zhromaždení. Valné zhromaždenieCA <strong>na</strong> zasadaní, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoènilo29. augusta 2001, potvrdilo vo funkciivšetkých doterajších riadite¾ov spoloènosti.Ma<strong>na</strong>žment Sanjaya Kumara zí<strong>sk</strong>al 75-percentnúpodporu zúèastnených akcionárov,prièom neuspel ani jeden z kandidátov SamaWylyho.u ŠTÚDIA:DSL vs. káblové modemy. Technológia vysokorýchlostnéhopripojenia <strong>na</strong> internet cezbežné telefónne linky mala predstavovacenovo dostupné riešenie pripojenia <strong>na</strong>frekventovanú informaènú dia¾nicu. V súèasnostisa však mnohým zákazníkom zdá,že ide o cestu nikam. Zatia¾ èo akceptáciatechnológie DSL sa zvýšila, rast sa spomalil.A<strong>na</strong>lytici vidia príèinu tohto stavu v nedostatkuprídavných služieb ako hier èi služiebspojených s videom, ako aj rastúcich cenácha v neposlednom rade v zlyhaní mnohýchinternetových start-up spoloèností,ktoré fungovali ako provideri služieb.Výsledkom je, že internetové služby <strong>na</strong> bázetelefónného pripojenia budú aj <strong>na</strong>ïalej èelitvrdej konkurencii zo strany služieb postavených<strong>na</strong> báze káblovej televízie.Za <strong>na</strong>jvýraznejší spoma¾ujúci faktor savšeobecne považuje nedostatok inovácií,resp. nieèoho, èo by oslovilo trh v masovejmierke. Zo štatistiky vyplýva, že koncomroka 2000 boli v USA dva milióny predplatite¾ovslužieb DSL a o 1,6 milió<strong>na</strong> viacužívate¾ov káblových modemov. DSL sa tešíve¾kej popularite hlavne vo firmách zatia¾ èokáblové modemy vyhrávajú v domácnostiach.Obom technológiám však hrozí, žepoèet nových predplatite¾ov <strong>na</strong>berie klesajúcutendenciu, pretože fanúšikovia vysokorýchlostnéhopripojenia sú už väèšinou „pripojení“.Odhaduje sa, že až 8 miliónovužívate¾ov je s rýchlos ou pripojenia spokojných.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že káblové službynepodcenili inovácie a po<strong>sk</strong>ytujú aj služby96 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R Espojené s videom, hrami, hlasom..., dá saoèakáva , že budú oproti DSL vo výhode.Na konci druhého štvr roka služby DSL sícezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li rast poètu predplatite¾ovo 420 488, èo predstavuje 14-percentnýnárast oproti prvému kvartálu a do koncaroka by sa mal celkový poèet predplatite¾ovzvýši <strong>na</strong> 4,5 milió<strong>na</strong> a v roku 2004 takmerdosiahnu 14-miliónovú hranicu, a hocirozdiel trhového podielu medzi DSL a káblovýmimodemami sa tým zmenší, a<strong>na</strong>lytickéspoloènosti stále predpokladajú, že káblovémodemy neprestanú trhu s vysokorýchlostnýmpripojením dominova .Rast DSL spomalila aj oslabenáekonomika, ktorá ceny služiebvyh<strong>na</strong>la o 15 až 20 % vyššie – až<strong>na</strong> hranicu 50 USD za mesiac.Vplyv pocítili aj <strong>na</strong>jsilnejší hráèi <strong>na</strong>americkom trhu. Verizon Communications,jednotka medzi lokálnymitelekomunikaènými spoloènosami, v druhom štvr roku rozšírilapoèet predplatite¾ov DSLo 120 000 (<strong>na</strong> celkový poèet 840000), èo je o 60 000 menej než zaprvý kvartál. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov saproblémy nevyhnú ani BellSouth,ktorá sa drží <strong>na</strong> tretej prieèke a zadruhý štvr rok jej pribudlo 78 000nových zákazníkov, èím sa celkovýpoèet predplatite¾ov zvýšil <strong>na</strong> 381 000, aledosiahnu cie¾ 600 000 zákazníkov dokonca roka bude zrejme aj pre tento gigantnemožné. Príèinou pritom nemusí by ibaspomalená ekonomika, ale aj samotnátechnológia, pretože pripojenie cez DSLvyžaduje zlepšenia lokálnych telekomunikaènýchsietí, ktoré i<strong>na</strong>k nie sú schopnézvládnu vysokorýchlostnú premávku.u ANALÝZA:Minulos , súèasnos a budúcnos ERP systémov.V 70. rokoch spoloènosti <strong>na</strong>jali celéarmády softvérových programátorov, abyspružnili úètovníctvo, perso<strong>na</strong>listiku, <strong>sk</strong>ladovéhospodárstvo a ostatné oddelenia firiem.V roku 1975 vznikol SAP ponúkajúci fi<strong>na</strong>nènéaplikácie typu off-the-shelf, o 10 rokovne<strong>sk</strong>ôr sa objavil PeopleSoft a aj firmaOracle presmerovala svoje aktivity z databázovéhobiznisu do sféry ERP – softvéru <strong>na</strong>riadenie podnikových zdrojov. V 90. rokochriaditelia firiem rýchlo zistili, že produktivituzamest<strong>na</strong>ncov výrazne posilnia, ak jednotlivéoddelenia poprepájajú. Ve¾kí predajcoviasoftvéru využili trhový dopyt a vytvorilinový produkt: softvér <strong>na</strong> riadenie podnikovýchzdrojov, ktorý sa stal platformou prefungovanie celého biznisu. Medzitým vzniklomnoho ïalších softvérových spoloèností,ktorých aži<strong>sk</strong>om služieb bolo pomôc firmámma<strong>na</strong>žova vz ahy so subjektmi mimonich. Jednou z nich bola aj i2 Technologies,ktorá vznikla v roku 1988, aby ponúkla firmámsoftvér <strong>na</strong> koordináciu dodávok odjednotlivých dodávate¾ov. Pä rokov po nejvznikla Siebel Systems, ktorá pomáhalaspoloènostiam ma<strong>na</strong>žova ich vz ah sozákazníkmi.Oracle, PeopleSoft a SAP pritom ibaodštartovali konkurenèný boj, ktorý sa pritvrdilv polovici 90. rokov, keï start-up firmyzaèali rás ako huby po daždi. Ariba aCommerce One patrili k prvým start-upom,ktoré pochopili, že firmy dokážu <strong>na</strong>júèinnejšiezníži náklady vtedy, ak nevytvoriamedzi klientom a nimi žiadne medzièlánkya nechajú ich, aby si to, èo chcú, obstaralisamy cez weby. Zrodili sa tak aplikáciepostavené <strong>na</strong> tenkých klientoch, ktoré ve¾mirýchlo posunuli ERP medzi zastarané systémy.Predajcovia ERP sa však nenechali zastrašia rýchlo sa posunuli smerom k internetovýmportálom. K po<strong>sk</strong>ytovaným službámtiež priradili ma<strong>na</strong>žment vz ahov sozákazníkmi a softvér <strong>na</strong> obsluhu obchodnýchre azcov, aby tak mohli lepšie konkurovafirmám ako Siebel a i2. V súèasnostiSAP a Oracle ponúkajú spoloènostiam nielenrealizáciu objednávok cez internet, telefó<strong>na</strong>lebo spojovate¾a, ale aj cez bezdrôtovéPDA. Konkurenèný zápas sa tak posunuldo polohy h¾adania <strong>na</strong>jlepšej alter<strong>na</strong>tívy prizladení softvéru vnútri a mimo spoloènosti.Ide o prepojenie vnútorných PC systémov sosystémami on line trhov, dodávate¾ov a obchodnýchpartnerov.Oracle a SAP ponúkajú ve¾mi rozdielneriešenia a ten, koho alter<strong>na</strong>tíva sa ujme,bude dominova trhu s biznis softvérom <strong>na</strong>dlhé roky. Larry Ellison, CEO Oraclu, tvrdí,že spoloènosti by mali prejs <strong>na</strong> softvérOraclu, ktorý <strong>na</strong>jlepšie zoh¾adní všetkyaspekty firmy, pretože jeho komponenty boli<strong>na</strong>vrhnuté tak, aby do seba zapadali akopuzzle a po<strong>sk</strong>ytovali komplexnú službu.Hasso Platner, CEO SAP-u, sa domnieva,že firmy <strong>na</strong> to nikdy nepristúpia, a jehocie¾om je využi partnerstvo s CommerceOne a prostredníctvom neho prepoji jednotlivéèasti firiem s vonkajším svetom.u Riešenie CA pre stolové a prenosné poèítaèepre malé firmy. Spoloènos ComputerAssociates (CA) oz<strong>na</strong>muje dostupnos sadyprogramov Unicenter De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gementSuite for Small Businesses – doposia¾<strong>na</strong>jjednoduchšieho a <strong>na</strong>jkomplexnejšiehoriešenia pre bezproblémovúa hladkú prevádzkufiriem zamestnávajúcich obmedzenýpoèet poèítaèových odborníkov.Toto nové riešenie, ktoréhoce<strong>na</strong> sa za licenciu <strong>na</strong> 1 rokv novom sub<strong>sk</strong>ripènom modeliCA pohybuje okolo 30 USD zajeden systém (o realizácii tohtolicenèného programu pre európ<strong>sk</strong>ekrajiny sa zatia¾ rokuje),obsahuje všetky elementy pre¾ahkú správu, údržbu a podporude<strong>sk</strong>topov i notebookov. Malýmfirmám pomôže výrazne zvýšispo¾ahlivos ich k¾úèových poèítaèovýchzdrojov bez nutnostivy<strong>na</strong>klada neúmerné množstvo prostriedkov<strong>na</strong> špeciálne nástroje pre správu a ITodborníkov.Základné vlastnosti:– Dovo¾uje správcom IT udržova zhodnúkonfiguráciu všetkých poèítaèov v sietia umožòuje okamžitý prístup k informáciám,ktoré sú potrebné <strong>na</strong> rýchle riešenievzniknutých problémov. Integrované nástroje<strong>na</strong> inventarizáciu a meranie dávajú firmámmožnos regulova výdavky za softvéra zais ova dodržovanie licenèných zmlúv.– Umožòuje automatizáciu zálohovacíchprocesov a obnovy dát iba kliknutím myši, èopomáha obmedzi prístupnos kritickýchnechránených dát a straty v produktivite, kuktorým dnes èasto v mnohých organizáciáchdochádza pre neefektívne zálohovanie dát.– Dovo¾uje správcom sietí distribuovaaplikácie, aktualizácie èi softvérové patchez jedného centrálneho miesta, èo môževýrazne zníži zriaïovacie náklady osobnýchpoèítaèov pri zachovaní ich optimálnehovýkonu. Správcovia môžu definova distribuènépolitiky a plánova s ahovanie aktualizáciíz internetu v mimopracovnom èase,aby nedochádzalo k výpadkom v pracovnomèase. Pred distribúciou sú všetky súborypodrobené antivírusovému testu.– Dovo¾uje obslužnému personálu presprávu poèítaèových prostriedkov prevziaovládanie poèítaèov používate¾ov adia¾kovo ich <strong>na</strong>vádza , ak majú problémvzniknutý <strong>na</strong> ich stanici vyrieši . Tieto funkciedia¾kovej obsluhy môžu používa aj zamest<strong>na</strong>ncipracujúci <strong>na</strong> dia¾ku z domovov <strong>na</strong>prístup k nesie ovým aplikáciám prostredníctvomsvojich poèítaèov v kancelárii.Podporu a vzdialené úlohy u¾ahèujú rov<strong>na</strong>kozabudované funkcie chatu a prenosusúborov. Bezplatné <strong>sk</strong>úšobné verzie aplikácieUnicenter De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gement Suitefor Small Businesses <strong>na</strong> dobu 30 alebo 60dní sú k dispozícii <strong>na</strong> stránke http://ca.com/unicenter/dm.u Borland Enterprise Studio for Java 2.Spoloènos Borland Software oznámila uvedenieproduktu Borland Enterprise Studiofor Java 2 (Enterprise Studio), ucelenéhovývojár<strong>sk</strong>eho riešenia <strong>na</strong> tvorbu podnikovýchaplikácií a aplikácií pre elektronickéobchodovanie, <strong>na</strong> trh. Enterprise Studio ponúkapodstatne tesnejšiu integráciu vedúce-10/2001 PC REVUE 97


I N F O W A R Eho javov<strong>sk</strong>ého softvéru z dielne Ratio<strong>na</strong>lSoftware a Borland. Zlepšená integráciaproduktov Ratio<strong>na</strong>l Rose a Borland JBuilderprináša bezporuchové dvojcestné technológiea väèšiu konzistenciu používate¾<strong>sk</strong>éhoprostredia pre vývojárov podnikových systémovv Jave, aby mohli rýchlejšie a efektívnejšievytvára komplexné javov<strong>sk</strong>é aplikácie.Výz<strong>na</strong>mné vlastnosti produktu EnterpriseStudio:n JBuilder 5 ponúka nové služby, ako súXML integrácia, validácia a sledovaniechýb.n Použitie aplikaèného servera Borland App-Server 4.5 dovo¾uje vývojárom ladi aspúš a aplikácie lokálne i vzdialene.n Posledná verzia produktu Ratio<strong>na</strong>l RoseProfessio<strong>na</strong>l Edition je nevyhnutný nástrojpre spoloènosti, ktoré <strong>na</strong>vrhujú aplikáciepre platformy Java a J2EE a ktoré majú vývojárovpracujúcich <strong>na</strong> profesionálnych webovýchriešeniach pre elektronické obchodovanies kritickými nárokmi <strong>na</strong> spo¾ahlivosprevádzky a integritu dát.n Volite¾ne zahrnovaný Macromedia DreamweaverUltraDev 4 je nástroj <strong>na</strong> profesionálnyvývoj webových aplikácií.Pod¾a Gartner Group je Java <strong>na</strong>jrýchlejšiesa rozvíjajúcou vývojovou platformous viac než jedným miliónom súèasnýchprogramátorov <strong>na</strong> svete. Gartner predpovedá,že poèet programátorov v Jave dosiahnetri milióny už v roku 2004. BorlandEnterprise Studio for Java 2 zluèujeBorland JBuilder 5, Borland AppServer4.5, Ratio<strong>na</strong>l Rose Professio<strong>na</strong>l Editio<strong>na</strong> Ratio<strong>na</strong>l Unified Process (RUP) do jedného,¾ahko použite¾ného balenia, ktoréumožòuje spoloènostiam vytvori celopodnikovýsoftvér pre elektronické obchodovanieefektívnejšie a úspornejšie. EnterpriseStudio môže <strong>na</strong> požiadanie zahàòa i produktMacromedia Dreamweaver UltraDev4 <strong>na</strong> tvorbu rozhraní webov<strong>sk</strong>ých aplikáciía po<strong>sk</strong>ytne tak všetky nevyhnutné nástroje<strong>na</strong> vývoj a prevádzku aplikácií pre elektronicképodnikanie.u WAP v novej verzii. Spoloènosti Ericsson,Nokia a Motorola informovali, že budúpodporova <strong>na</strong>jnovšiu verziu bezdrôtovéhoaplikaèného protokolu (Wireless ApplicationProtocol, WAP) s oz<strong>na</strong>èením WAP2.0, ktorú vyvinula organizácia WAPForum. Spoloènosti zároveò vyjadrili úmyselvyvíja produkty, obsah a služby <strong>na</strong> základetohto nového štandardu. Nová generácianormy WAP spolu so zdoko<strong>na</strong>lenými mobilnýmitelefónmi a ïalšími bezdrôtovýmiprístrojmi zabezpeèuje kvalitnejšie vývojovéprostredie pre vyššie mobilné služby. WAP2.0 je založený <strong>na</strong> zavedených internetovýchštandardoch vrátane TCP a HTTP, akoaj <strong>na</strong> ïalších nevyhnutných komponentoch,upravených špeciálne pre bezdrôtové prostredie.Slúži ako jednoduchá, avšak výkonnásúprava nástrojov <strong>na</strong> vývoj a implementáciumnožstva užitoèných a zaujímavýchslužieb. WAP 2.0 používaXHTML ako základ pre svojvyz<strong>na</strong>èovací jazyk. XHTMLvyvinulo World-Wide WebConsortium (W3C) a je tojazyk, ktorý bude slúži <strong>na</strong>vytváranie všetkého obsahubez oh¾adu <strong>na</strong> to, èi je urèenýpre pevný prístup dointernetu alebo pre svet mobilnýchtelefónov. XHTMLzmenšuje rozdiel medzi obsahomprístupným cez pevnýa bezdrôtový prístup, zvyšujerýchlos tvorenia služieba zlepšuje použite¾nos bezdrôtových služiebpre spotrebite¾ov.K ïalším internetovým štandardom,ktoré boli prijaté v rámci WAP 2.0, patriaCascading Style Sheets (CSS), TransportLayer Security (TLS), HTTP a TCP. Tieto štandardyobohacujú <strong>sk</strong>úsenos používate¾atým, že sú optimalizované <strong>na</strong> použitie v bezdrôtovomprostredí. Nároènejší obsah,ktorý bude dostupný v sie ach dvaapolteja tretej generácie (2,5G/3G), bude založený<strong>na</strong> týchto a <strong>na</strong> ïalších štandardoch,èo zabezpeèí bezproblémovú integrácius technológiou WAP. Súèas ou verzie WAP2.0 je prvé uvedenie multimediálnych správ(Multimedia Messaging Services, MMS),služby, ktorá bola vyvinutá v spoluprácis 3GPP a ktorá používate¾om umožòujeodosiela multimediálne správy s kombináciouzvukov, obrázkov a textu podobne akosprávy SMS.WAP 2.0 <strong>na</strong>vyše ïalej zdoko<strong>na</strong>¾uje funkciuWAP Push, dôležitú pri službách, ako súon line aukcie, pri ktorých je nevyhnutnédosta informácie vtedy, keï sú potrebné.WAP 2.0 je otvoreným a interoperabilnýmštandardom, a preto sa stane ve¾mi hodnotnousúèas ou akejko¾vek budúcej ponukymobilných služieb. Spoloènosti veria, žeAsociácia GSM bude výrazne profitova zozaradenia WAP 2.0 k základným kameòomdefinovania ïalších verzií svojej iniciatívymobilných služieb (M-services).u Prerozdelenie síl v oblasti zariadení <strong>na</strong>uchovávanie údajov. Spoloènos Sun Microsystemsuzavrela dohodu so spoloènosami Hitachi, Ltd, a Hitachi DataSystems, ktorá výrazne mení konkurenènéprostredie v oblasti zariadení <strong>na</strong> uchovávanieúdajov v podnikoch. Sun podpísalzmluvu o distribúcii niektorých high-endmodelov od Hitachi Data Systems, prièomobidve spoloènosti si budú <strong>na</strong>vzájom licencovaa distribuova svoj storage softvéra spolupracova <strong>na</strong> vývoji spoloèného softvérovéhobalíka.Spoloènosti sa rozhodli spoji sily, abyzaútoèili <strong>na</strong> možnosti, ktoré ponúkajú highenddatacentrá.n98 PC REVUE 10/2001


Od praktických <strong>sk</strong>úsenostík návrhu záko<strong>na</strong>O ELEKTRONICKOM PODPISEI N F O W A R EAj keï <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u ešte nie je prijatý zákon o elektronickompodpise (ïalej ZoEP), v praxi sa elektronický podpis (ïalej EP) užnieko¾ko rokov používa. V elektronickom bankovníctve sa dnes<strong>na</strong>príklad používajú rôzne druhy EP – statické kódy, jednorazovékódy <strong>na</strong> báze symetrických k¾úèov a digitálny podpis<strong>na</strong> báze asymetrických k¾úèov. Zachyti obsah právneho úkonua urèi osobu, ktorá právny úkon elektronickými prostriedkamiurobila, dnes technicky umožòuje digitálny podpis za predpokladuvhodnej metodiky a právneho rámca. V súvislosti s návrhmiZoEP sa v <strong>na</strong>sledujúcom príspevku zamyslíme <strong>na</strong>d praktickýmiaspektmi elektronického podpisu.Elektronický podpis je k¾úèovým prvkom seriózneho elektronickéhoobchodu a ïalších elektronických služieb s prívlastkome-. Aby takýto podpis mal právnu váhu porov<strong>na</strong>te¾nús vlastnoruèným podpisom, musí v súlade s § 40 ods. 4Obèian<strong>sk</strong>eho zákonníka umožnova „zachyti obsah právnehoúkonu a urèi osobu, ktorá právny úkon elektronickými prostriedkamiurobila“.Pri elektronickej výmene informácií splneniu podobnýchprávnych požiadaviek ve¾mi úèinne <strong>na</strong>pomáha moderná kryptografia.Na splnenie požiadavky „zachytenia obsahu právnehoúkonu“ krytografia umožòuje „overenie integrity elektronickéhodokumentu“, t. j. odhalenie akejko¾vek modifikácie elektronickéhodokumentu po jeho podpísaní. Rov<strong>na</strong>ko kryptografiaumožòuje overi podpisovate¾a elektronického dokumentu. Slúžijej <strong>na</strong> to tzv. digitálny podpis s asymetrickou dvojicou k¾úèov.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa pozrieme <strong>na</strong> praktické použitietakéhoto podpisu <strong>na</strong> príklade z elektronického bankovníctva.Zameriame sa <strong>na</strong> 5 hlavných okruhov súvisiacich s digitálnympodpisom:1. Generovanie k¾úèovIde o generovanie dvojice k¾úèov – tajného (TK – tzv. informácia<strong>na</strong> vytváranie digitálneho podpisu) a verejného (VK – tzv. informácia<strong>na</strong> overovanie digitálneho podpisu). Táto dvojica k¾úèovspolu vzájomne súvisí (platnos podpisu vytvoreného TK jemožné overi iba zodpovedajúcim VK), prièom jeden nie jemožné v reálnom èase a pri súèasne dostupných poèítaèovýchkapacitách odvodi zo z<strong>na</strong>losti druhého (platí to za predpokladuurèitej dåžky k¾úèa – dnes to je minimálne 768 bitov). Už sámnázov tajný k¾úè <strong>na</strong>povedá, že by malo ís o informáciu, ktorá jetajomstvom jej maji e¾a-podpisovate¾a, aby nemohlo dôj<strong>sk</strong> zneužitiu tejto informácie druhou osobou.Spoèiatku bol generátor k¾úèov väèšinou <strong>na</strong> bankovej strane,kde <strong>na</strong> poèítaèi banky boli príslušným pracovníkom banky generovanék¾úèe pre jednotlivých klientov. TK <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete, resp. èipovejkarte RSA, v zapeèatenej obálke odovzdala banka klientovi.Zodpovedajúci verejný k¾úè ostával <strong>na</strong> príslušnom serveriv banke.Aby bolo možné vylúèi , že kópia takto vygenerovaného TKklienta ostala k dispozícii v banke, presunulo sa generovaniek¾úèov klienta z banky <strong>na</strong> stranu klienta. Klientovi <strong>na</strong> to slúžijednoduchý nástroj – generátor k¾úèov – umožòujúci vygenerovaa uloži TK <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>etu, resp. èipovú kartu RSA pre potrebyklienta, a VK s príslušným protokolom (certifikátom) uloži <strong>na</strong>ïalšiu di<strong>sk</strong>etu pre potreby banky.2. Certifikácia verejného k¾úèaAby bolo možné priradi VK ku konkrétnej osobe, je potrebné,aby sa majite¾ TK (tzv. podpisovate¾) prihlásil k zodpovedajúcemuVK. Robí sa to väèšinou <strong>na</strong> papierovom protokole s opisomVK. Podpisom takéhoto protokolu, obrazne povedané, majite¾príslušného TK dáva súhlas <strong>na</strong> rozšírenie svojej autentifikácie(overenie pravosti osoby) pomocou klasického podpisu o elektronickúautentifikáciu prostredníctvom digitálneho podpisu,ktorého platnos je overite¾ná príslušným VK. Podpis druhejstrany (banky, resp. nezávislej a uznávanej tretej strany – tzv.certifikaènej autority) je prejavom akceptácie a zároveò urèitejgarancie tohto VK. Pokia¾ neexistuje nezávislá certifikaèná autorita,tento protokol s podpisom druhej strany (banky) chrániklienta pred podvrhnutím nepravého VK zo strany banky. Jezároveò jedným z dôkazových materiálov pri prípadnom súdnomspore, v ktorom by sa malo dokáza , èi <strong>na</strong>príklad príkaz <strong>na</strong>úhradu z úètu klienta obsahuje platný podpis klienta. V záujmezvýšenia bezpeènosti digitálneho podpisu sa odporúèa pravidelnávýme<strong>na</strong> k¾úèov klienta (1 × za 6 mesiacov, resp. 1 × za rok),preto sa <strong>na</strong> protokole èasto udáva platnos verejného k¾úèa, prípadneobmedzenie platnosti <strong>na</strong> urèitú maximálnu sumu.Elektronická forma takéhoto protokolu s príslušným VK sa<strong>na</strong>zýva certifikát a slúži <strong>na</strong> automatizované overovanie pravostipodpisu. Je zrejmé, že do prijatia potrebných usmernení a vybudovaniainfraštruktúry nezávislých a uznávaných certifikaènýchautorít dobre poslúži popri elektronickej forme certifikátu <strong>na</strong>10/2001 PC REVUE 99


I N F O W A R Eurèité prechodné obdobie aj jeho papierová forma, tak ako je to dnes v elektronickombankovníctve.Za predpokladu, že si klient banky dáva pozor <strong>na</strong> svoj TK a ten je jeho výluèným tajomstvom,možno tvrdi , že platobný príkaz s digitálnym podpisom, ktorého platnos je overenápríslušným VK, resp. jeho certifikátom, mohol by podpísaný iba týmto klientom.a struènej informácie (<strong>na</strong>príklad o realizácii platobného príkazu). Vystavená je príslušnýmserverom elektronického bankovníctva, tzv. elektronickou podate¾òou, po príjmeplatobného príkazu.Elektronická podate¾òa <strong>na</strong> rozdiel od klasickej podate¾ne dokáže po príjme príkazu,žiadosti a pod. urobi kontrolu platnosti podpisu a niektoré ïalšie základné kontroly.Dokáže súèasne po<strong>sk</strong>ytnú informáciu o stave doruèeného príkazu, žiadosti a pod. <strong>na</strong>základe výsledku tejto kontroly. Pretože èas doruèenia a struèná informácia banky súdôležité údaje v prípade sporu, <strong>na</strong>chádzajú sa opä v návestí 1 digitálneho podpisu. Narozdiel od klasickej podate¾ne v tzv. elektronickej podate¾ni tento podpis – elektronickúpotvrdenku – nevystavuje konkrét<strong>na</strong> osoba, ale príslušný server banky. V tomto prípadez praktického h¾adi<strong>sk</strong>a nejde o podpis konkrétneho pracovníka, ale o podpis banky èi jejpríslušného servera.5. Kontrola platnosti podpisuNa základe VK, resp. zodpovedajúcich certifikátov jednotlivých klientov elektronickéhobankovníctva príslušný server automaticky kontroluje platnos podpisu k príslušnémudoruèenému príkazu, žiadosti klienta a podobne. Do ïalšieho spracovania sa dostávajúiba doklady, ktoré majú platný podpis, t. j. nedošlo k ich modifikácii a podpísala ichoprávnená osoba daného klienta. Klient má rov<strong>na</strong>ko možnos overi platnos elektronickejpotvrdenky, ktorú mu banka vrátila k jeho platobnému príkazu.3. Podpisovanie dokumentuDigitálny podpis sa v elektronickom bankovníctve používa <strong>na</strong> vytváranie podpisu k platobnémupríkazu, žiadosti a podobne. Vytvára sa prostredníctvom niektorej z hash funkcií(<strong>na</strong>pr. MD5, SHA-1), niektorého z asymetrických algoritmov (<strong>na</strong>pr. RSA, DSA) a uchovávasa v urèitom tvare. Podstatnou vlastnos ou digitálneho podpisu je schopnos kontrolyintegrity podpísaného elektronického dokumentu, t. j. odhalenie zmeny v elektronickomdokumente po jeho podpísaní. Ak<strong>na</strong>príklad dôjde k modifikácii platobnéhopríkazu po jeho podpísaní, digitálny podpi<strong>sk</strong> nemu stratí platnos .Digitálny podpis môže ma nieko¾koèastí, <strong>na</strong>príklad návestie 1, návestie 2, vlastnételo podpisu. V návestí 1 sa <strong>na</strong>chádzajúdôležité informácie (èas podpisu, struènáinformácia podpisovate¾a, prípadne ïalšie),pri ktorých podobne ako v samotnom podpisovanom elektronickom dokumente je potrebnéma možnos overi ich integritu. Pri podpisovaní sa táto èas podpisu pripája za podpisovanýelektronický dokument a podpis sa vytvára k obom èastiam ako celku – elektronickémudokumentu + návestiu 1. V návestí 2 sa <strong>na</strong>chádzajú informácie o asymetrickomalgoritme, hash funkcii, formáte podpisu, k¾úèi ID, názve podpisovaného súboru, prípadneïalšie, ktoré vypovedajú o tom, ako bol podpis vytvorený. Samotný digitálny podpis sa<strong>na</strong>chádza v tele podpisu.17.08.2001 15:45:34sha1RSAHEXAPRIKAZ.TXTKLIENT/klientD2CE1D64F9B2CB21B8E54E5E3E1160D4B6DB8D170327ADB181FFAA185838B0A28654B91C23D50C3776D1FC8E209603E540016BD78A60D935829ECC1A5EA290244. Potvrdzovanie dokumentuPre klienta banky je ve¾mi dôležité potvrdenie vydané bankou k ním doruèenému platobnémupríkazu. Toto potvrdenie platobného príkazu by ho malo chráni , resp. slúžiako dôkazový materiál v prípade sporu s bankou, resp. sporu s dodávate¾om èi daòovýmúradom v prípade hroziacej pe<strong>na</strong>lizácie. Pri klasickom platobnom príkaze toto potvrdeniepredstavuje peèiatka banky s vyz<strong>na</strong>èením dátumu a èasu podania príkazu a podpi<strong>sk</strong>onkrétnej pracovníèky v podate¾ni banky <strong>na</strong> kópii platobného príkazu. V prípade elektronickéhobankovníctva klienta chráni elektronická potvrdenka, èo je vlastne digitálnypodpis k doruèenému platobnému príkazu s vyz<strong>na</strong>èením dátumu a èasu príjmu príkazu17.08.2001 16:03:15Informacia o stave:Banka potvrdzuje realizaciu prikazusha1RSAHEXAPRIKAZ.TXTBANKA/banka9842A636E869554AFC1F263C39CB3387EB89CA636B420D7A1655475EF0A089DE7EA8B3102027C58D5841B804E5227F8BADD4E1652C95AEA2DCA4957D0E093E9AOkrem digitálneho podpisu <strong>na</strong> báze asymetrických k¾úèov sa v elektronickom bankovníctvepoužívajú ïalšie dva druhy „elektronického podpisu“:1. statické kódy (PIN, heslo, kontrolné otázky, súbor hesiel <strong>na</strong> tzv. Grid karte),2. dy<strong>na</strong>mické kódy <strong>na</strong> báze symetrických k¾úèov (OTP – One Time Password, MIC –Message Integrity Code). (Bližšie pozri R. Rexa a kol.: Bezpeènos elektronického bankovníctvav praxi. PCR è. 6/2001.)Bežný používate¾ EP, ktorý nie je špecialistom v kryptografii, sa dnes pravdepodobneešte nevie dostatoène zorientova , ako ním používaný EP umožòuje „zachyti obsahprávneho úkonu a urèi osobu, ktorá právny úkon urobila“. Rov<strong>na</strong>ko s tým bude maproblémy aj sudca, ktorý bude musie rozhodnú o prípadnom spore medzi dvoma stra<strong>na</strong>mi.Urèi jednoduché a pritom jasné pravidlá pri používaní EP má za úlohu zákono elektronickom podpise (ïalej ZoEP).Smernica 1999/93/EC Európ<strong>sk</strong>eho parlamentuZákladom pre vytvorenie právneho rámca v krajinách Európ<strong>sk</strong>ej únie je smernica1999/93/EC Európ<strong>sk</strong>eho parlamentu (http://europa.eu.int/eur-lex/en/com/dat/1999/en_599PC0626.html). Jej cie¾om je <strong>na</strong>pomôc využívanie EP v krajinách EU a prispiek ich vzájomnému uznávaniu. Smernica uvádza širšie definície 13 základných pojmov:elektronický podpis, zaruèený elektronický podpis (ïalej ZEP), podpisovate¾, dáta <strong>na</strong>vytváranie podpisu, prostriedok <strong>na</strong> vytváranie podpisu, bezpeèný prostriedok <strong>na</strong> vytváraniepodpisu, dáta <strong>na</strong> overovanie podpisu, prostriedok <strong>na</strong> overovanie podpisu, certifikát,kvalifikovaný certifikát, po<strong>sk</strong>ytovate¾ certifikaèných služieb, produkt <strong>na</strong> elektronickýpodpis, akreditácia.EP pod¾a smernice „predstavuje dáta v elektronickej forme, ktoré sú pripojené alebologicky súvisia s inými elektronickými dátami a ktoré slúžia ako metóda autentifikácie“(overenia pravosti). Ide o ve¾mi širokú definíciu, ktorej vyhovovuje celá škála EP. Cie¾omsmernice však nie je regulovanie obyèajných EP, to má by úlohou ZoEP príslušnej èlen<strong>sk</strong>ejkrajiny EU. S oh¾adom <strong>na</strong> s<strong>na</strong>hu o medzinárodnú kompatibilitu sa smernica podrobnejšiezaoberá zaruèeným elektronickým podpisom a s ním súvisiacimi ïalšími pojmami,ako sú kvalifikovaný certifikát, bezpeèný prostriedok <strong>na</strong> vytváranie podpisua po<strong>sk</strong>ytovate¾ certifikaèných služieb vydávajúci kvalifikované certifikáty.100 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R EZEP v porov<strong>na</strong>ní s „obyèajným“ elektronickým podpisom <strong>na</strong>príkladmusí <strong>na</strong>vyšen by jednoz<strong>na</strong>ène spojený s podpisovate¾om,n umožòova identifikáciu podpisovate¾a,n jeho vytváranie má ma podpisovate¾ sám pod svojou kontrolou,n by spojený s dátami, ku ktorým patrí, takým spôsobom, žebude detegovate¾ná následná zme<strong>na</strong> týchto dát.ZEP má ma rov<strong>na</strong>kú právnu úèinnos ako vlastnoruèný podpisa má by prípustný ako dôkaz pri súdnom ko<strong>na</strong>ní. Nez<strong>na</strong>menáto však, že zákonná úèinnos a prípustnos môže by upretá„obyèajnému“ elektronickému podpisu, prípadne inému podobnémupodpisu dohodnutému v obèian<strong>sk</strong>oprávnych vz ahoch.Sloven<strong>sk</strong>ý zákon o elektronickom podpiseSmernica EU nerieši všetky detaily EP, to je vecou ZoEP príslušnejèlen<strong>sk</strong>ej krajiny EU. Nemecko, Rakú<strong>sk</strong>o, Èe<strong>sk</strong>á republika už majúschválený zákon o elektronickom podpise. Na Sloven<strong>sk</strong>u saschva¾ovanie tohto záko<strong>na</strong> iba oèakáva. V parlamente sú pripravenédva návrhy záko<strong>na</strong>, èo je spolu so <strong>sk</strong>úsenos ami zí<strong>sk</strong>anýmipri zavádzaní a uplatòovaní záko<strong>na</strong> o elektronickom podpisev niektorých krajinách EU dobrým predpokladom <strong>na</strong> dopracovaniekvalitnej sloven<strong>sk</strong>ej právnej normy. [Návrhy zákonov sú <strong>na</strong>adrese: http://<strong>www</strong>.nrsr.<strong>sk</strong> Zákony-návrhy: vládny – ÈT 1027(ïalej VN), poslanecký – ÈT 984 (ïalej PN), ich obhajoba, resp.recenzia je <strong>na</strong> adresách http://<strong>www</strong>.saec.<strong>sk</strong>, http://<strong>www</strong>.informatika.<strong>sk</strong>].Je zrejmé, že k rýchlemu zavádzaniu elektronického podpisuneprispeje ani príliš tvrdý, ani príliš mäkký ZoEP. V prvom prípadepre nereálnos splni požiadavky záko<strong>na</strong> v bežnej praxi,v druhom prípade pre nedôveru k slabému elektronickému podpisu.Prijatím záko<strong>na</strong>, ktorý sa odvoláva <strong>na</strong> nepripravené právnepredpisy, sa legislatívny proces nekonèí, ale iba zaèí<strong>na</strong>.Názorný je v tomto smere príklad z Èe<strong>sk</strong>ej republiky, kde sa užviac ako rok pracuje <strong>na</strong> vykonávacích predpisoch, ktoré byumožnili zaèa používa EP pod¾a schváleného ZoEP. Vklada dozáko<strong>na</strong> technické parametre, ktoré sa rýchlo menia, môže maza následok nutnos neustálej novelizácie záko<strong>na</strong>. Koneèná verziazáko<strong>na</strong> musí by preto citlivým kompromisom medzi uvedenýmiextrémami.Od praxe k návrhu záko<strong>na</strong>V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa zamyslíme <strong>na</strong>d niektorými „úzkymi“ miestamipredložených návrhov ZoEP:1. Platnos EP, ZEP a èas jeho vytvoreniaÈasový údaj, kedy bol elektronický podpis vytvorený, mádôležitý výz<strong>na</strong>m. Pod¾a VN § 4 ods. 1, resp. pod¾a PN § 5 ods. 3bplatnos EP, resp. ZEP závisí od èasu ich vytvorenia a platnostipríslušného certifikátu. V definícii elektronického podpisu savšak v návrhoch ZoEP (VN § 2 ods. b, c, PN § 5) nehovorí o èase,kedy bol podpis vytvorený. Vzniká tak nežiaduca legislatív<strong>na</strong>diera. Nejde o neriešite¾ný problém – jedno z riešení ponúka uvedenýpríklad z elektronického bankovníctva.2. Overovanie podpisu notáromV súèasnom klasickom „papierovom svete“ existujú právneúkony (spísanie závetu, prevod nehnute¾nosti a pod.), ktoré savykonávajú u notára, resp. za prítomnosti notára, ktorý okreminého overuje slobodnos vôle podpisovate¾a podpísa takýtoprávny úkon. V podobných prípadoch by ZEP v žiadnom prípadenemal v „elektronickom svete“ <strong>na</strong>hradi prítomnos notára (VNdôvodová správa k § 3).3. Elektronická potvrdenka – èasová peèiatkaVytvorenie a podpísanie elektronického dokumentu predstavujeprvú polovicu jeho osudu. Nemenej dôležitú úlohu má aj prijatiedokumentu adresátom, resp. jemu zodpovedajúcou elektronickoupodate¾òou. Aj v tomto prípade hrá èas nezanedbate¾núúlohu (vèasné podanie daòového hlásenia, príkazu <strong>na</strong> úhradudane a podobne). Právne relevatnú hodnotu má elektronickápotvrdenka, ktorá predstavuje elektronický podpis elektronickejpodate¾ne k prijatému dokumentu, doplnenému o informáciuo èase príjmu dokumentu, prípadne o jeho stave.Elektronická potvrdenka, ktorá <strong>na</strong>príklad dnes trápi aj tvorcovèe<strong>sk</strong>ého ZoEP (V. Smejkal a kol.: „Právo informaèních a telekomunikaèníchsystémù, C. H. Beck, Praha 2001, s. 100.), by malanájs zodpovedajúce miesto v sloven<strong>sk</strong>om ZoEP. V prípade, žesa rozšíri definícia EP o èasový údaj a struènú informáciu podpisovate¾a,elektronická potvrdenka bude iba EP prijímate¾a,resp. overovate¾a k prijatému, resp. overovanému elektronickéhodokumentu.Èasova peèiatka (èasová z<strong>na</strong>èka)Je zrejmé, že bežná elektronická podate¾òa nebude vybavenádrahým ciachovaným èasovým zariadením, ktoré bude spåòarôzne ïalšie bezpeènostné požiadavky, a èasový údaj elektronickejpodate¾ne <strong>na</strong> elektronickej potvrdenke nemusí by dostatoènepresný. Preto je <strong>na</strong> mieste služba nezávislej èasovej peèiatky(VN § 2 ods. m, § 6, PN § 3 ods. 23, § 11). Ide v podstate opäo elektronickú potvrdenku, t. j. elektronický podpis tejto nezávislejtretej strany s garanciou presného údaja o èase.Je zrejmé, že v bežnej praxi sa takáto služba nezávislej tretejstrany bude využíva iba v sporných prípadoch, ak elektronickápodate¾òa po<strong>sk</strong>ytne nesprávny údaj o èase. V klasickom „papierovomsvete“ podobná služba, ktorá by potvrdila, že hodinky pracovníèkyv podate¾ni sú nepresné, a k urèitému papierovémudokumentu by priradila presný, právne relevantný údaj o èase,dodnes neexistuje. Èasová peèiatka nezávislej tretej strany všakbez elektronickej potvrdenky druhej strany nemá zmysel.4. Forma certifikátuIba elektronická forma certifikátu (VN § 2 ods. g, PN § 8) budezbytoène brzdi využívanie EP v èase od prijatia ZoEP do prijatiavykonávacích predpisov a vybudovania infraštruktúry certifikaènýchautorít.5. Žiados o vydanie certifikátuPri rozširovaní autentifikácie pomocou klasického podpisuo elektronickú autentifikáciu prostredníctvom elektronickéhopodpisu by mala by podchytená vô¾a danej osoby k takémutorozšíreniu autentifikácie – <strong>na</strong>pr. jej písomnou žiados ou, kde jeuvedený opis VK a klasický podpis tejto osoby.6. Podpisovate¾Zúženie podpisovate¾a <strong>na</strong> fyzickú osobu bude v elektronickomsvete s rôznymi automatickými elektronickými podate¾òami z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>ve¾a praktických problémov.7. Uzatvorený systémDnešná prax z elektronického bankovníctva dáva dostatok príkladov,ako po<strong>sk</strong>ytovate¾ elektronickej služby po<strong>sk</strong>ytuje takétoslužby <strong>na</strong> nízkej bezpeènostnej úrovni, so zmluvnými podmienkami,ktoré presúvajú zodpovednos za zneužitie tejto nízkejbezpeènosti <strong>na</strong> používate¾a bez toho, aby bol používate¾ <strong>na</strong> totoriziko upozornený.Vsunutie „legislatívnej vaty“ v podobe uzavretého systému(§ 1 ods. 3 VN i PN), <strong>na</strong> ktorý sa zákon o elektronickom podpisenevz ahuje, zbytoène „zahmlieva“ takýto systém v oèiach nez<strong>na</strong>lýchpoužívate¾ov a zlegalizuje uvedený prístup zo strany po<strong>sk</strong>ytovate¾aslabo zabezpeèenej elektronickej služby.Obèian<strong>sk</strong>y zákonník dáva dostatoèný priestor <strong>na</strong> dohoduzmluvných strán o forme a podpise urèitého právneho úkonu.Definovanie uzatvoreného systému z uvedených dôvodov nepovažujeza potrebné ani aktualizovaná smernica EU.Existujú ešte ïalšie úzke miesta predložených návrhov ZoEP(http://<strong>www</strong>.saec.<strong>sk</strong>, http://<strong>www</strong>.informatika.<strong>sk</strong>), ktoré je tiežpotrebné zváži pri príprave koneèného znenia ZoEP. Na kvalitnýa funkèný ZoEP <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u už dlhší èas netrpezlivo èaká širokáobec priaznivcov, používate¾ov, návrhárov a tvorcov rôznychelektronických služieb.R.Rexa@e-unicom.<strong>sk</strong>10/2001 PC REVUE 101


I N F O W A R EO D B O R N Ý S E M I N Á RINFORMAÈNÁBEZPEÈNOS ’01Nielen o elektronickom podpiseSúèasná úroveò rozvoja informaèných technológií a ich aplikáciíprináša so sebou fenomén, ktorému hovoríme e-business. Èo tovlastne je? Jed<strong>na</strong> zo všeobecnejších definícií hovorí: E-business jeproces využívajúci webovú technológiu s cie¾om <strong>na</strong>pomôc <strong>sk</strong>racovaniepodnikate¾<strong>sk</strong>ých procesov, zlepši produktivitu a zvýši efektívnos .Umožòuje firmám jednoducho komunikova s partnermi, dodávate¾mia zákazníkmi, bezpeèným spôsobom spája koncové údajové systémya transakèné obchody. Základnou a nevyhnutnou vlastnos ou e-businessuje bezpeènos . Okrem iného bezpeènos e-businessu v praxiz<strong>na</strong>mená, že máme informatické nástroje, ktoré <strong>na</strong>hradzujú vlastnoruènýpodpis <strong>na</strong> papierovej objednávke, <strong>na</strong> platobnom príkazealebo inom papierovom dokumente. Elektronický podpis a digitálnycertifikát sú tie nástroje, pomocou ktorých sa bezpeèným spôsobomvystavujú elektronické dokumenty. Používanie a všeobecné akceptovanieelektronického podpisu v každodennom živote predpokladájeho akceptáciu v právnom prostredí (zákon o elektronickom podpise),technické štandardy, certifikaènú autoritu a, pochopite¾ne,vybavenie jednotlivcov a inštitúcií informatickými nástrojmi <strong>na</strong>elektronické podpisovanie a overovanie elektronického podpisu.O tom všetkom bude odborný seminárSASIB Informaèná bezpeènos ’01, ktorý sa bude ko<strong>na</strong>ako sprievodná akcia ve¾trhu SECURITY dòa10. 10. 2001 v PKO Bratislava.Ale seminár bude nielen o elektronickom podpise. Takisto budúprednesené príspevky o systéme riadenia informaènej bezpeènosti,o nových nástrojoch <strong>na</strong> a<strong>na</strong>lýzu rizík a plánovanie obnovy, o bezpeènostiv databázových systémoch a o penetraènom testovaní.Doc. Ing. Ladislav Hudec, CSc.,CISA, FEI STU Bratislavalhudec@dcs.elf.stuba.<strong>sk</strong>102 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R EESN Ma<strong>na</strong>ger – optimálny nástroj <strong>na</strong>ochranu údajov a riadenie prístupu v SANVo ve¾kých podnikoch nie je niè nezvyèajné, ak sú podnikovéúdaje prepojené s množstvom serverov platformy WindowsNT alebo UNIX, ktoré k nim pristupujú. Správa takýchtorozsiahlych komplexov si vyžaduje vysoko špecializovanériadenie. Absencia riadeného prístupu k informáciámpredstavuje potenciálne nebezpeèenstvo neautorizovanéhoprístupu serverov k zväzkom s citlivými informáciami. Takako sa podnik vyvíja a rastie, je potrebné èasto meniprístupové práva. Donedáv<strong>na</strong> nijaký dodávate¾ pamä ovýchsystémov ani systémov Fibre Channel nemal k dispozíciiriešenie, ktoré by dokázalo spoji heterogénne prostredia.Spoloènos COMPAREX ponúka svojim zákazníkom špièkovýnástroj, ktorý tieto problémy rieši optimálnym spôsobom.Prvý softvér <strong>na</strong> riadenie prístupu k údajomESN Ma<strong>na</strong>ger, vyvinutý <strong>na</strong>jväèším svetovým výrobcom di<strong>sk</strong>ových systémov – spoloènosou EMC, je prvým softvérovým riešením, ktoré po<strong>sk</strong>ytuje flexibilnú, intuitívnu a¾ahko implementovate¾nú ochranu údajov a riadenie prístupu k zväzkom v sietipamä ových systémov s topológiou založenou <strong>na</strong> využití Fibre Channel. Pomocou ESNMa<strong>na</strong>ger môžu administrátori pamä ových systémov Symmetrix centrálne riadi akontrolova prístup k zväzkom v heterogénnych sie ach pamä ových systémov SAN.Siete SAN zvyšujú hodnotu celopodnikových pamä ových systémov a umožòujú, abysa informaèná infraštruktúra vyvíjala zároveò so spoloènos ou. SAN zjednodušuje prístupk exponenciálne rastúcim informáciám, zatia¾ èo ESN Ma<strong>na</strong>ger optimalizujeochranu informácií.ESN Ma<strong>na</strong>ger riadi prístup <strong>na</strong> pamä ové zväzky v homogénnom aj zmiešanom prostredí.Keï sa ESN Ma<strong>na</strong>ger používa s hostite¾<strong>sk</strong>ými poèítaèmi pripojenými cez FibreChannel Switch Fabric (FC-SW) alebo Fibre Channel Arbitrated Loop (FC-AL), zvyšujeochranu informácií v rámci celej organizácie. Ochranu, ktorá je riadená prostredníctvomgrafického používate¾<strong>sk</strong>ého rozhrania GUI zo servera vyhradeného <strong>na</strong>ma<strong>na</strong>žment (je súèas ou SAN), zabezpeèuje di<strong>sk</strong>ový systém Symmetrix.Riadenie prístupu k údajom v SANESN (Enterprise Storage Network) Ma<strong>na</strong>ger umožòuje bezpeèný zdie¾aný alebo selektívnyprístup k urèeným logickým zväzkom <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ových systémoch Symmetrix preautorizovaných používate¾ov.Najlepšia ochra<strong>na</strong> prostredníctvom softvéru pre pamä ové systémy SymmetrixOchra<strong>na</strong> údajov prebieha teda <strong>na</strong> úrovni pamä ového systému. ESN Ma<strong>na</strong>ger <strong>na</strong> sebapreberá bremeno ochrany údajov a zabezpeèuje ich centrálnu kontrolu. Vïaka tomumôžu administrátori vo¾ne meni hostite¾<strong>sk</strong>ý poèítaè a prostredie operaèného systému.ESN Ma<strong>na</strong>ger <strong>na</strong>vyše ochraòuje údaje aj pred neúmyselným prístupom zo servera,ktorý sa pokúša o prístup <strong>na</strong> chránené zväzky. Prenesením týchto úloh <strong>na</strong> pamä ovésystémy eliminuje softvér ESN Ma<strong>na</strong>ger vysoké náklady <strong>na</strong> správu a réžiu v súvislostis prístupmi <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ové zväzky a ich riadením. Pomocou softvéru ESN Ma<strong>na</strong>ger riadiaadministrátori prístup k údajom centrálne <strong>na</strong> úrovni pamä ového systému, a nie zkaždého servera v danom systéme, ako by to bolo i<strong>na</strong>k potrebné.Riadenie prístupu k di<strong>sk</strong>ovým zväzkom v zmiešanom prostredíESN Ma<strong>na</strong>ger dovo¾uje viacerým hostite¾<strong>sk</strong>ým serverom z prostredí UNIX a NT zdie¾atie isté adaptéry Fibre Channel <strong>na</strong> systémoch Symmetrix. Tým umožòuje riadenie prístupuk di<strong>sk</strong>ovým zväzkom a ochranu údajov aj v takomto heterogénnom prostredí.Softvér ESN Ma<strong>na</strong>ger zabezpeèuje ma<strong>na</strong>žment prístupu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ové zväzky pripojenécez Fibre Channel aj pre platformy, ktoré nepodporuje cez grafické používate¾<strong>sk</strong>é rozhraniea hostite¾<strong>sk</strong>é obslužné programy.Nijaký agent softvér <strong>na</strong> serverochInteligencia softvéru ESN Ma<strong>na</strong>ger je uložená <strong>na</strong> systémoch Symmetrix: je to vlastnedatabáza, ktorá sleduje a riadi prístup <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ové zväzky hostite¾<strong>sk</strong>ých poèítaèov.Tento dizajn nielenže eliminuje potrebu pollingu zariadení a filtrovaniavstupno/výstupných operácií <strong>na</strong> serveroch, ale ani nespôsobuje zá až procesorov <strong>na</strong>serveroch. Na serveroch môžu by spustené hostite¾<strong>sk</strong>é obslužné programy ESNMa<strong>na</strong>ger <strong>na</strong> zjednodušené a urýchlené konfigurovanie prístupu <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ové zväzky systémovSymmetrix.ESN Ma<strong>na</strong>ger ochraòuje údaje v sie ach SANESN Ma<strong>na</strong>ger riadi spôsob, akým servery používajú centralizované konsolidovanépamä ové systémy v sie ach SAN. Pomocou ESN Ma<strong>na</strong>ger môžu administrátoripamä ových systémov efektívne rozde¾ova pamä ovú kapacitu systémov Symmetrixmedzi hostite¾<strong>sk</strong>é servery pripojené prostredníctvom zariadení Fibre Channel (switchalebo hub) a zais ova pritom integritu údajov. Spojenie ESN Ma<strong>na</strong>ger a Symmetrixpo<strong>sk</strong>ytuje robustnú ochranu údajov, ktorá je nevyhnutná <strong>na</strong> efektívnu implementáciucelopodnikových pamä ových riešení. Siete SAN umožòujú pripojenie samostatnýchserverov k pamä ovým systémom v rámci podniku: vïaka tomu dnes organizáciemôžu výhodne využíva doplnkovú konektivitu, šírku pásma a možnos pripojenia <strong>na</strong>predåžené vzdialenosti. To vytvára v organizácii prostredie s centralizovanými informáciami,ktoré sú efektívne riadené, chránené a zdie¾ate¾né. Servery sa môžu rozmiestòovaa presúva <strong>na</strong> úrovni oddelení, kde sú <strong>na</strong>jviac potrebné a <strong>na</strong>j¾ahšie prístupné.¼ahké používanie cez dva druhy rozhraniaESN Ma<strong>na</strong>ger využíva intuitívne grafické používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie (GUI) pre platformyMicrosoft Windows NT, HP-UX a Sun Solaris. Takéto ¾ahké používanie zjednodušujesystémovým administrátorom konfigurovanie prístupu k di<strong>sk</strong>om – po<strong>sk</strong>ytuje totižkompletnú, ¾ahko zrozumite¾nú grafickú topológiu priradenia zväzkov systémovSymmetrix k hostite¾<strong>sk</strong>ým poèítaèom. Súèas ou grafického rozhrania je aj správcazoz<strong>na</strong>mu úloh, urèený <strong>na</strong> flexibilné postupné zmeny v konfigurácii. Popri GUI využívaESN Ma<strong>na</strong>ger aj rozhranie riadkových príkazov – Command Line Interface (CLI). CLI jevïaka podpore scenárov (<strong>sk</strong>riptov) vhodné <strong>na</strong> jednoduchú automatizáciu procedúr.Možnos výberu z dvoch rozhraní po<strong>sk</strong>ytuje možnos <strong>na</strong>jlepšej vo¾by pre daný typúlohy, súvisiacej s konfigurovaním prístupu k di<strong>sk</strong>ovým zväzkom.Na záver zhrnieme hlavné charakteristiky softvéru ESN Ma<strong>na</strong>ger:n Používa sa v prostrediach Fibre Channel (switch fabric alebo arbitrated loop).n Riadi konsolidovanú pamä v sie ach SAN.n Chráni podnikové údaje prostredníctvom centralizovaného prístupu k di<strong>sk</strong>ovýmzväzkom a kontrolou ich priraïovania.n Simultánne riadi prístup z heterogénneho prostredia Windows NT a UNIX.n Cez zbernicové host adaptéry je kompatibilný so širokým zo<strong>sk</strong>upením hardvérovýcha softvérových platforiem.<strong>www</strong>.comparex.<strong>sk</strong>Reklamný èlánok10/2001 PC REVUE 103


I N F O W A R EMOBILNÉ TECHNOLÓGIEv podnikových aplikáciáchJOZEF ŠOVÈÍKPojmom Pervasive Computing sav poslednom období zaèal (myslím,že s týmto názvom prišla IBM) <strong>na</strong>zývatrend zberu a spracovania dát <strong>na</strong> sícebežne dostupných, ale z poh¾aduklasickej výpoètovej technikynetypických zariadeniach. Príkladomtakýchto zariadení môžu by mobilnételefóny, palubné poèítaèe v autách, aleaj chladnièky (<strong>na</strong>pr. švéd<strong>sk</strong>y Electroluxzabudováva do niektorých typov svojichchladnièiek poèítaèe) a pod.Pre riešenia v oblasti podnikových systémov sú však asi<strong>na</strong>jzaujímavejšie vreckové poèítaèe (angl. handheld PC,palmtop PC alebo aj PDA – Perso<strong>na</strong>l Digital Assistant).Zariadenia tejto kategórie sú už <strong>na</strong> trhu nieko¾ko rokova za tú dobu sa podstatne technicky zdoko<strong>na</strong>lili – <strong>na</strong>sadzujúsa <strong>na</strong> použitie v „teréne“ èoraz èastejšie. Dôležitouèrtou PDA je, že sú schopné komunikova s inými zariadeniamibežným spôsobom, <strong>na</strong>pr. pomocou poèítaèovejsiete, internetu alebo <strong>na</strong>pr. siete GSM.Riešenia tohto druhu majú oproti klasickému spracovaniu<strong>na</strong> stolových poèítaèoch alebo notebookochnieko¾ko výhod:Výhody a nevýhody1. Zariadenia sú podstatne menšie a ¾ahšie sa s nimimanipuluje. V porov<strong>na</strong>ní s <strong>na</strong>jmenším notebookom, ktoréhohmotnos sa pohybuje okolo 2 kg, sa priemernáhmotnos vreckového poèítaèa pohybuje <strong>na</strong> úrovni asi150 – 300 g.2. Dåžka èasu, poèas ktorého je možné používa vreckovýpoèítaè, je podstatne väèšia ako pri notebookoch. Zatia¾èo pri notebookoch je priemerná maximál<strong>na</strong> výdrž batériíasi 3 – 5 hodín, pri vreckových poèítaèoch môžepoužívate¾ pracova nepretržite priemerne 20 hodín ažnieko¾ko dní. Samozrejme, v praxi nejde o nepretržitúprácu, ale o to, ako èasto je potrebné batérie dobíja .3. Nezanedbate¾nou výhodou je aj podstatne nižšiace<strong>na</strong> týchto zariadení a ich bežná dostupnos . Ceny vreckovýchpoèítaèov sa pohybujú približne <strong>na</strong> úrovni 150 –600 USD. Existujú lacnejšie aj drahšie typy. Je to všakstále ve¾ký rozdiel oproti 1000 – 2000 USD za notebook.Pritom dostupnos a spo¾ahlivos vreckových poèítaèov jevyššia, ako je to pri notebookoch.4. Ïalšou z výhod je jednoduchos ich používania. Drviváväèši<strong>na</strong> vreckových poèítaèov sa ovláda perom pomocoudotykovej obrazovky. Práca s perom je pre èloveka prirodzenejšiaako <strong>na</strong>rábanie s myšou, trackballom alebo touchpadom.Rov<strong>na</strong>ko pri písaní nemusí používate¾ vreckovéhopoèítaèa používa špeciálne zariadenie, ale môže písa priamo<strong>na</strong> obrazovku a o ostatné sa postará poèítaè.5. Pretože ich <strong>sk</strong>utoène možno nosi vo vrecku, aj prístupk informáciám obsiahnutým v nich je rýchlejší.Napriek ve¾kému rozšíreniu notebookov nie je výnimkou,keï používate¾ tohto zariadenia pristupuje k jehovyužitiu s ve¾kou nechu ou. Tá je <strong>na</strong>jèastejšie spôsobenádlhým èasom potrebným <strong>na</strong> jeho rozbalenie, zapnutie,spustenie aplikácie a vyh¾adanie potrebnej informácie.V prípade vreckových poèítaèov zostáva už iba požadovanúaplikáciu spusti a nájs požadovanú informáciu.6. Výhodou, ktorá vyplýva z uvedených faktov, jevyššia produktivita práce používate¾a vreckového poèítaèa,lepšie uspokojenie zákazníka, a teda zlepšovanieme<strong>na</strong>, zvyšovanie výnosov a znižovanie nákladov spoloènosti,pre ktorú používate¾ pracuje.Samozrejme, existujú aj argumenty proti používaniutýchto riešení:1. Výkon a kapacita vreckových poèítaèov sú podstatnenižšie ako pri bežných poèítaèoch. To je pravda, ale ajspôsob a oblas použitia sú rozdielne. Aplikácie nároèné<strong>na</strong> výkon, ako sú rôzne multimediálne aplikácie, DTP systémy,systémy <strong>na</strong> zložité matematické výpoèty, sa, samozrejme,<strong>na</strong> vreckové poèítaèe nehodia. Kto ich však bežnev teréne potrebuje?2. Na vreckové poèítaèe neexistuje bežne dostupnéprogramové vybavenie. Toto tvrdenie sa nezakladá <strong>na</strong>pravde, pretože existujú desa tisíce aplikácií, z ktorých jeväèši<strong>na</strong> prístupná <strong>na</strong> internete, medzi ktorými je možnénájs prekladové slovníky, tabu¾kové kalkulátory a pod.3. Ani tvrdenie, že vreckové poèítaèe a im podobnéprodukty sú iba hraèky a nie sú vhodné <strong>na</strong> použitie v kritickýchpodnikových aplikáciách, neobstojí, pretože<strong>na</strong>príklad aj spoloènosti ako SAP, IBM, Compaq, HP a pod.sa riešeniami založenými <strong>na</strong> vreckových poèítaèochzaoberajú ve¾mi vážne.Možnosti použitiaNajèastejšie oblasti použitia mobilných technológií sú:1. plánovanie a sledovanie úloh2. inteligentný zber dát – sledovanie cestovnýchnákladov, kniha jázd,3. aplikácie CRM po<strong>sk</strong>ytujúce nevyhnutné informácieo zákazníkoch, vz ahoch k nim a pod.4. po<strong>sk</strong>ytovanie informácií o produktoch, ich množstve<strong>na</strong> <strong>sk</strong>lade, dostupnosti, cenách5. vytváranie a vystavovanie objednávok, faktúra iných dokumentov priamo v teréne6. logistické informácie7. prístup <strong>na</strong> internet a k elektronickej pošte atï.Konkrétne aplikáciePríkladom podnikovej aplikácie založenej <strong>na</strong> vreckovýchpoèítaèoch je SFA (Sales Force Automation), èo možno doHlavná obrazovka klienta systému Hamilton SFA104 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R Eslovenèiny vo¾ne preloži ako „automatizácia prácobchodných zástupcov“. SFA je ve¾mi vïaènou oblas oupre <strong>na</strong>sadenie mobilných riešení, lebo ide práve o ¾udí,ktorí nemajú pevné pracovné miesto, neustále potrebujúèerstvé informácie a sami sú zdrojom aktuálnych údajov.O možnosti využitia vreckových poèítaèov v oblastiSFA sa ve¾mi ve¾a hovorí a pravdepodobne väèši<strong>na</strong>ma<strong>na</strong>žérov sa už s podobnými úvahami stretla, problémomvšak bola dostupnos aplikácií. No dnes už ani <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u nie je problémom dostupnos vhodných aplikácií.Príkladom môže by aj produkt Hamilton SFA sloven<strong>sk</strong>ejspoloènosti Visicom, s. r. o. (<strong>www</strong>.visicom.<strong>sk</strong>).Hamilton SFAAko už <strong>sk</strong>ratka v názve <strong>na</strong>povedá, systém Hamilton SFA jeurèený <strong>na</strong> podporu práce mobilných používate¾ov, a topredovšetkým z oblasti obchodu. Jeho modifikácie je všakmožné použi aj v iných prostrediach (<strong>na</strong>pr. distribúciafarmaceutických výrobkov).Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že existuje možnos <strong>na</strong>pojenia tohtosystému <strong>na</strong> ¾ubovo¾ný podnikový informaèný systém(<strong>na</strong>pr. SAP R/3, Minerva MFG, ale aj systémy sloven<strong>sk</strong>ýchvýrobcov), mobilný používate¾ má aj <strong>na</strong>priek geografickejvzdialenosti od svojho pracovného miesta priamy prístupk údajom uloženým v informaènom systéme podniku.Systém obsahuje komplexné nástroje pre:1. mobilných používate¾ov – po<strong>sk</strong>ytuje im všetky potrebnéúdaje <strong>na</strong> vykonávanie ich práce, umožòuje zdie¾ainformácie medzi jednotlivými používate¾mi, èi už sú lokálni,alebo vzdialení, a <strong>na</strong>pr. automatizuje úlohy, ktorémobilní používatelia musia denne vykonáva (zber objednávok,vedenie evidencie nákladov, kniha jázd a pod.);2. ma<strong>na</strong>žérov mobilných používate¾ov – všetky aktivityvyko<strong>na</strong>né v rámci systému sú opatrené èasovou z<strong>na</strong>èkoua elektronickým „podpisom“ používate¾a, ktorý aktivituvyko<strong>na</strong>l. Ma<strong>na</strong>žér má potom možnos zí<strong>sk</strong>ava detailnéinformácie o tom, kde daný mobilný používate¾ bol,èo robil, aké boli jeho náklady a pod.;3. ma<strong>na</strong>žment spoloènosti – obchodné a marketingovéaktivity, ktoré boli zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né v systéme, sú k dispozíciivšetkým používate¾om. Tie môžu by následne transformovanédo dátových <strong>sk</strong>ladov systémov OLAP alebopodobných a<strong>na</strong>lytických systémov, kde sa stávajú cennýmzdrojom informácií pri taktickom aj strategickomrozhodovaní spoloènosti.V èase písania tohto èlánku obsahoval šes základnýchmodulov (pod¾a autorov to nie je koneèné èíslo): CRM Connect,Orders, VAN Sales, Forms, Expenses&Routes a Reports.Èo je potešite¾né, licenèná politika systému umožòujedo systému pridáva jednotlivé moduly samostatne.Dokonca je možné presne špecifikova , ktorí používateliamajú licencované ktoré moduly. Z<strong>na</strong>mená to <strong>na</strong>príklad, žepoužívate¾ A, ktorý má zakúpenú licenciu <strong>na</strong> modul VANSales, nemusí ma zakúpenú licenciu <strong>na</strong> modul Reports.Strom produktov v systémeHamilton SFAZoz<strong>na</strong>m zákazníkovv systéme Hamilton SFAStruèný opis modulovPoznámka: Systém pracuje <strong>na</strong> troch platformách: PalmOS,Pocket PC a Windows 98/NT/2000. Pre ilustráciu sme si vybrali<strong>na</strong>jpredávanejšiu – PalmOS. Po zadaní vstupného me<strong>na</strong>a hesla sa používate¾ dostane do základnej obrazovky systému,z ktorej má pohodlný prístup ku všetkým moduloma funkciám systému.Jeho základom (a zároveò jediným povinným modulomsystému) je modul <strong>na</strong>zývaný CRM Connect, ktorý obsahujevýchodi<strong>sk</strong>ové informácie o zákazníkoch, produktoch a aktivitách.(Poznámka: Testovacia prevádzka <strong>na</strong>pr. ukázala, žepri použití 8 MB vreckových poèítaèov s operaèným systémomPalmOS bol systém schopný obsiahnu viac ako 2000 zákazníkova viac ako 9000 produktov s kompletnou databázou údajova historických záz<strong>na</strong>mov. Pri použití zariadení s Pocket PC,<strong>na</strong>pr. Compaq iPaq, je toto množstvo 3-4-násobné.) Medzidostupné informácie patria, samozrejme, kontaktné informácieo zákazníkoch a kontaktných osobách, kategorizáciazákazníkov, vz ahy medzi zákazníkmi, história aktivítzákazníka, poh¾adávky voèi zákazníkovi, zmluvné informácie,obraty zákazníka a pod.Produkty sú riešené moderným spôsobom viacúrovòovéhostromu, z ktorého môže by používate¾ovi sprístupnenávetva alebo konkrétne produkty. Z informácií o produktochsú dostupné <strong>na</strong>pr. ce<strong>na</strong>, DPH, balenia, dostupnos<strong>na</strong> <strong>sk</strong>lade (èi už absolút<strong>na</strong>, alebo opisná – <strong>na</strong>pr. od10/2001) a èiarové kódy (systém podporuje viac druhovèítaèiek èiarových kódov). Zaujímavé je, že pre každý produktje možné <strong>na</strong>definova viacero èiarových kódov, <strong>na</strong>pr.pre kusové balenie, pre kartón, pre paletu.Dôležitou súèas ou modulu je práca s aktivitami. Aktivitouje <strong>na</strong>pr. návšteva zákazníka, telefonát, e-mail a pod.Preh¾ad aktivít v systémeHamilton SFAÏalším modulom je modulOrders – objednávky. Akonázov <strong>na</strong>povedá, modul sazaoberá zberom a spracovanímobjednávok. Je schopný spracova objednávky priame,transferové, ako aj zberné. Pomocou svojej èastiumiestnenej <strong>na</strong> serveri systému Hamilton SFA je ichschopný ïalej spracúva (tlaèi , faxova , zasiela e-mailom,odosla formou EDI, exportova alebo prenies doinformaèného systému podniku). Objednávky je možnépriamo u zákazníka tlaèi <strong>na</strong> nieko¾kých typoch tlaèiarní.Objednávky v systémeHamilton SFARov<strong>na</strong>ko dôležitým modulomje modul VAN Sales, ktorý jeurèený pre priamy predaj.Tento modul umožòuje viesjednoduchý <strong>sk</strong>lad, tlaèi dodacie listy a zjednodušené daòovédoklady. Všetky uvedené doklady je možné pri synchronizáciiprevies do podnikového informaèného systému.Zaujímavý je modul Forms – formuláre. Pod¾a slov výrobcuje relatívne samostatný a ve¾mi všeobecný, jehoNástroj <strong>na</strong> vytváranie používate¾<strong>sk</strong>ých formulárov10/2001 PC REVUE 105


I N F O W A R ESledovanie nákladovTvorba knihy jázdpoužitie nie je obmedzené iba <strong>na</strong> oblas predaja. ModulForms umožòuje používate¾ovi <strong>na</strong> strane servera HamiltonSFA, t. j. v používate¾<strong>sk</strong>y príjemnom prostredí Windows,vytvára komplexné formuláre – dotazníky, ktoré je potommožné používa pri marketingových èi iných prie<strong>sk</strong>umoch.Modul Expenses&Routes sa stará o sledovanie nákladova vytváranie knihy jázd mobilných používate¾ov.Náklady je možné kategorizova a priraïova k jednotlivýmaktivitám alebo jazdám. Takto je možné kedyko¾vekvyhodnocova èerpanie povoleného limitu jednotlivýmipoužívate¾mi alebo sledova štruktúru nákladov v súvislostis realizovanými obchodnými prípadmi.Posledným z modulov jemodul Reports, ktorý sastará o vytváranie a doruèovaniepoužívate¾<strong>sk</strong>ýchzostáv – reportov – k jednotlivýmpoužívate¾om.Najèastejším využitím bývajútzv. denné reportyPoužitie modulu Reports o výkonoch používate¾ov,prípadne plnení stanovenýchplánov. Systém umožòuje použi tento modul ako jednoduchýsystém <strong>na</strong> výmenu správ aj medzi jednotlivýmipoužívate¾mi – <strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> rozosielanie oz<strong>na</strong>mov z centrály,prípadne od ma<strong>na</strong>žérov <strong>sk</strong>upín mobilných používate¾ovjednotlivým používate¾om.Architektúra Hamilton SFASystém je <strong>na</strong>vrhnutý ako distribuovaný, s vysokou autonómioujednotlivých uzlov. Pri synchronizácii systémpracuje spôsobom klient-server. Nasledujúci obrázokukazuje základnú architektúru systému.Srdcom celého systému je centrál<strong>na</strong> konsolidovanádatabáza servera Hamilton Backend, v ktorej sa <strong>na</strong>chádzajúúdaje zo všetkých klientov. Okrem toho, že táto databázafunguje ako zdroj pre a<strong>na</strong>lytické nástroje, slúži aj akoakási záloha pre prípad znièenia ktoréhoko¾vek mobilnéhozariadenia. Na serveri Hamilton Backend sa okrem databázy<strong>na</strong>chádzajú aj serverové aplikácie (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong> spracovanieobjednávok, faxovanie...) a synchronizaèný server. Medziserverové aplikácie patrí aj administrátor<strong>sk</strong>á konzola systému,tzv. Hamilton Backend Administrator, pomocou ktorejje možné konfigurova a spravova celý systém.Medzi základné funkcie Hamilton Backend Administrátorapatrí1. administrácia systému – vytváranie používate¾ov,vytváranie zariadení, správa licencií, definovanie èasovéhook<strong>na</strong>, t. j. obmedzenie èasového obdobia, z ktoréhomajú by údaje prístupné <strong>na</strong> jednotlivých klient<strong>sk</strong>ychpoèítaèoch...2. udržiavanie bázy dát – údržba èíselníkov, definovaniekontextového ok<strong>na</strong>, t. j. <strong>na</strong>pr. priraïovanie produktov,zákazníkov, reportov jednotlivým používate¾om...3. tvorba základných zostáv – zákaznícke karty, výkazymobilných používate¾ov, história synchronizácií...Na opaènej strane sa <strong>na</strong>chádzajú klient<strong>sk</strong>e lokálne databázy<strong>na</strong> mobilných zariadeniach a aplikácia používanámobilnými používate¾mi, tzv. Hamilton Frontend. SystémHamilton je vyvíjaný paralelne <strong>na</strong> troch platformách:Architektúra Hamilton SFAl PalmOS – operaèný systém vreckových poèítaèov Palm,Handspring Visor, IBM Workpad, Sony, TRGl Pocket PC – predtým <strong>na</strong>zývaný Windows CE, ktoréhozástupcami sú <strong>na</strong>pr. Compaq iPaq, HP Jor<strong>na</strong>da, Casio,l Windows 95/98/NT/2000 – prevažne používaný <strong>na</strong>bežne dostupných notebookoch.Podpora viacerých platforiem z<strong>na</strong>mená, že je možnévyuži prakticky akéko¾vek zariadenie existujúce v organizácii,v ktorej sa Hamilton SFA implementuje. Zároveòdáva možnos kombinova zariadenia rôznych druhov.Medzi Frontendom a Backendom sa <strong>na</strong>chádza komunikaènávrstva. Pretože systém je budovaný <strong>na</strong> štandardnýchtechnológiách, je možné ako komunikaènúModel komunikaènej vrstvy používaný v menších firmáchvrstvu využi prakticky ¾ubovo¾né prostredie, poèí<strong>na</strong>júclokálnou sie ou LAN, pokraèujúc cez GSM a konèiac priinternete. Príklad zapojenia komunikaènej vrstvy je <strong>na</strong>obrázku.Poslednou èas ou celého systému je <strong>na</strong>pojenie <strong>na</strong> podnikovýinformaèný systém. Vïaka spolupráci s viacerýmipoprednými výrobcami informaèných systémov, èi už sloven<strong>sk</strong>ými,alebo svetovými, je možné systém Hamiltonintegrova s väèšinou informaèných systémov <strong>na</strong> trhu.Rov<strong>na</strong>ko sú po<strong>sk</strong>ytované štandardné rozhrania, <strong>na</strong>pr. EDI,XML alebo CSV, pomocou ktorých je možné systém <strong>na</strong>poji<strong>na</strong> iné, aj priamo nepodporované systémy.Pre integráciu je dôležitá otvorenos celého systému.Zaujímavé je, že výrobca po<strong>sk</strong>ytuje k systému detailnútechnickú dokumentáciu, takže používate¾ systému jeschopný do systému dopåòa vlastnú funkcio<strong>na</strong>litu. V sloven<strong>sk</strong>ýchpodmienkach nezvyèajná, no ve¾mi zaujímaváje aj možnos zí<strong>sk</strong>ania zdrojových kódov celého systému.Na záverNa opísanie celkovej funkcio<strong>na</strong>lity systému Hamilton SFA bybolo potrebné podstatne viac priestoru, keïže je to <strong>sk</strong>utoènemohutný a ve¾mi komplexný systém. My sme sa s<strong>na</strong>žiliurobi ve¾mi struèný preh¾ad základných èastí systému.Systém sa v súèasnosti predáva už v siedmich štátochEurópy a pod¾a slov výrobcu existujú reálne predpoklady<strong>na</strong> preniknutie <strong>na</strong> ïalšie trhy. Ako aj z uvedeného produktuvidie , sloven<strong>sk</strong>ý softvér v nièom nezaostáva zasvetovým, a tak nám nezostáva niè iné iba dúfa , že systémHamilton SFA je ïalšou úspešnou sloven<strong>sk</strong>ou lastovièkou.n106 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R EMIGRÁCIA NA WINDOWS 2000v jednodoménovom prostredíÚvodTento èlánok opisuje prechod <strong>na</strong> operaèný systém Windows2000 v jednoduchom prostredí s jednou doménou Windows NT.Ako príklad budeme predpoklada , že ste správcom poèítaèovejsiete <strong>na</strong>pr. vo firme firma.<strong>sk</strong> a v súèasnosti používate jednu NTdoménu s nieko¾kými NT servermi. Zamest<strong>na</strong>nci používajúWindows 95 alebo Windows NT. Firma má modemové prepojenie<strong>na</strong> internet a má u svojho ISP vlastnú internetovú stránku<strong>www</strong>.firma.<strong>sk</strong>.Hoci Windows 2000 je <strong>na</strong>sledovníkom Windows NT, sú medzinimi niektoré zásadné rozdiely, ktoré treba bra do úvahy primigrácii. Prvý zásadný rozdiel je služba DNS. Windows 2000 <strong>na</strong>Obrázok 1rozdiel od svojho predchodcu je <strong>na</strong> túto službu úzko viazaný. Akpoužívate iba DNS server svojho internetového po<strong>sk</strong>ytovate¾a,bude potrebné pri prechode <strong>na</strong>konfigurova vnútrofiremný DNSserver. Ak používate vlastný DNS server, je potrebné <strong>sk</strong>ontrolova ,èi vyhovuje požiadavkám Windows 2000. Základnou požiadavkousú záz<strong>na</strong>my SRV, ktoré umožòujú klient<strong>sk</strong>ym poèítaèom zisti ,ktorý poèítaè po<strong>sk</strong>ytuje danú službu, <strong>na</strong>príklad doménové overeniealebo globálny katalóg. Tejto požiadavke vyhovuje WindowsNT 4.0 DNS server (sp 4 a vyšší) a novšie unixové DNS.Ïalšou požiadavkou je dy<strong>na</strong>mické DNS. Táto požiadavka už nieje nevyhnutná <strong>na</strong> fungovanie Windows 2000 a je možné ju obísmanuálnou konfiguráciou DNS servera. Ak používate DNS server<strong>na</strong> Windows NT, odporúèame pri migrácii jeho uprgade <strong>na</strong>Windows 2000. Ïalej budeme predpoklada , že ste doteraz DNSserver nepoužívali. To je bežné v menších firmách s Windows NT.Migráciu môžeme u<strong>sk</strong>utoèni dvoma základnými spôsobmi.Prvý je upgrade existujúcich serverov a druhý inštalácia novejdomény a následná migrácia používate¾ov a poèítaèov. Pri menšíchfirmách odporúèame prvý postup, pretože je podstatne jednoduchšía nevyžaduje nijaké ïalšie kroky. Väèšie firmy majú zväèšanieko¾ko NT domén, nie vždy ideálne <strong>na</strong>vrhnutých, ktoré poèasmigrácie <strong>sk</strong>onsolidujú do menšieho poètu domén Windows 2000.Pri migrácii domény je hneï <strong>na</strong> zaèiatku potrebné upozorni <strong>na</strong>dôležité obmedzenie. Pri migrácii treba zaèa s PDC serverom.Okrem tohto prípadu, ktorý je spojený s migráciou z Windows NT4.0, vo Windows 2000 odpadá nutnos zvoli si, akú funkciu budedaný server zastáva (PDC, BDC alebo member server). VoWindows 2000 neexistuje rola BDC. Všetky doménové radièe súrovnocenné a server môžeme kedyko¾vek zmeni z member servera<strong>na</strong> doménový radiè a opaène.Keïže PDC je dôležitý server, treba ho pred upgrade odzálohova .Keby sa vám <strong>na</strong>priek tomu nezdalo dostatoène bezpeèné vyko<strong>na</strong>upgrade <strong>na</strong> PDC, existuje druhá možnos , ako pri prechode maximálnechráni svoje dáta: <strong>na</strong>inštalova nový server v úlohe BDC.Ten následne odpojíme zo siete, zmeníme ho <strong>na</strong> PDC a <strong>na</strong> tomtoserveri u<strong>sk</strong>utoèníme upgrade. Po úspešnej inštalácii Windows2000 a domény ho môžete pripoji do siete a donúti starý PDC server,aby sa zmenil <strong>na</strong> BDC. To dosiahneme tým, že po pripojenínového PDC sa nám v nástroji Server ma<strong>na</strong>ger for domain objaví priWindows NT 4.0 PDC nová možnos Demote to BDC.Upgrade zaèneme tým, že do CD mechaniky PDC serveravložíme Windows 2000 CD. Setup sa spustí automatickya môžeme kladne odpoveda <strong>na</strong> otázku, èi chceme upgradovadaný server. Takisto môžeme spusti program winnt32.exev adresári i386 <strong>na</strong> inštalaènom médiu. Po <strong>sk</strong>onèení upgrade operaènéhosystému už v grafickom režime sa automaticky spustíprogram dcpromo.exe a spustí inštaláciu Active Directory.Prvá otázka, <strong>na</strong> ktorú musíte odpoveda , je (obrázok 1), èichcete vytvori doménový radiè novej domény alebo ïalší radièexistujúcej domény. Keïže v <strong>na</strong>šom prípade vytvárame novúdoménu Windows 2000, zvolíme prvú možnos Domain controlerfor new domain.Nasledujúce dialógové okno sa týka vytvárania nového stromu(domain tree).Strom zodpovedá hierarchii domén DNS. Napríklad <strong>na</strong>ša firmas doménou firma.<strong>sk</strong> môže ma domény v jednotlivých mestáchpomenované bb.firma.<strong>sk</strong>, ba.firma.<strong>sk</strong> a ke.firma.<strong>sk</strong>. Tie budú zodpovedadomé<strong>na</strong>m DNS aj Windows 2000. Vytváranie novýchsubdomén by sme si mali dobre premyslie a s<strong>na</strong>ži sa udrža ichpoèet èo <strong>na</strong>jmenší. Hlavnými dôvodmi <strong>na</strong> ich vznik môžu byslabé linky (<strong>na</strong>príklad dial-up spojenie) medzi poboèkami alebove¾mi dôležitý bezpeènostný argument.Ïalšie dialógové okno sa týka vytvárania nového lesu (NewForest). Forest je nieko¾ko domén, ktoré spolu <strong>na</strong>vzájom súvisia, ajkeï nie sú usporiadané hierarchicky. Ako príklad môžeme uviesObrázok 2nieko¾ko firiem, ktoré spolu tvoria holding. Tie môžu vytvori less root doménou s názvom holding.<strong>sk</strong>, do ktorej budú patri doményexportimport.<strong>sk</strong>, zeriavy.<strong>sk</strong> a mosty.<strong>sk</strong>. To umožòuje pride¾ovaprístupové práva k zdrojom v doméne pre používate¾ov z inýchstromov. Je malá pravdepodobnos , že by ste túto vlastnos potrebovali.Windows 2000 zachováva aj možnos vytvárania WindowsNT 4.0 vz ahov dôvery medzi domé<strong>na</strong>mi.V <strong>na</strong>sledujúcich dvoch krokoch zadefinujeme DNS a NetBIOSmená novej domény. Prvé bude pravdepodobne odvodené od me<strong>na</strong>domény vo vašej emailovej adrese a druhé si v prípade upgradenemôžete vybra , pretože musí zosta rov<strong>na</strong>ké, ako je meno doményWindows NT 4.0. Tu sa prejavila jed<strong>na</strong> z mála nevýhod Windows2000 oproti jeho predchodcovi. Tento operaèný systémneumožòuje premenovanie domén ani doménových radièov. Uvedenýnedostatok odstráni až ïalšia verzia s názvom .NET.V ïalších dvoch krokoch definujeme umiestnenie súborov doménovejdatabázy, respektíve databázových logov a zdie¾anéhodoménového adresára. Vybraný logický di<strong>sk</strong> musí by <strong>na</strong>formá-10/2001 PC REVUE 107


I N F O W A R EObrázok 3vo Windows 2000 práve zadané heslo. Windows 2000 ponúkatakzvanú Recovery konzolu, ktorá slúži <strong>na</strong> zásahy do sytému v prípade,keï nie je možné niektorú jeho èas spusti .Po <strong>sk</strong>onèení programu a po reštarte je potrebné spustintbackup a zálohova pri<strong>na</strong>jmenšom stav systému (System State).Pri výpadku v prípade prostredia s jedným serverom je obnovaActive Directory bez pravidelných záloh v mnohých prípadochnemožná.Obrázok 4Dokonèenie migrácieJe pravdepodobné, že ste mali okrem PDC aj nieko¾ko BDC(Backup domain controller). Upgrade týchto serverov je podobný.Po dokonèení inštalácie vám setup predloží možnos vytvori zoservera doménový radiè. Ïalší postup je podobný ako pri PDCs tým rozdielom, že zvolíte možnos inštalácie doménovéhoradièa do existujúcej domény. Ak už v doméne nebude žiadnyWindows NT BDC, je možné doménu prepnú do <strong>na</strong>tívneho módu,pri ktorom môžete využi niektoré nové vlastnosti Windows2000. Za všetky spomeòme univerzálne <strong>sk</strong>upiny. Tie umožòujú,aby èlenmi <strong>sk</strong>upín boli iné <strong>sk</strong>upiny, a ich platnos je v celomActive Directory lese.tovaný so súborovým systémom NTFS. Aj keï Microsoft odporúèa,aby databáza a databázové logy Active Directory boli <strong>na</strong>rozdielnych di<strong>sk</strong>och, pri malej ve¾kosti dát ich môžeme umiestni<strong>na</strong> jeden di<strong>sk</strong>. Windows 2000 pre väèšiu bezpeènos dát <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>uobsahujúcom Active Directory odpojí vyrovnávaciu pamä . Pretoak používate aplikáciu, ktorá vyžaduje rýchle zapisovanie <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>, je potrebné ju umiestni <strong>na</strong> iný di<strong>sk</strong>, ako ste v tomto krokuvybrali.Keïže ste doteraz nepoužívali DNS server, objaví sa vám chybovéhlásenie podobné tomu <strong>na</strong> obrázku 3. Tento problémvyriešime tým, že v ïalšom kroku vyberieme možnos doinštalovaDNS server. Inštalácia potom automaticky tento serverkorektne <strong>na</strong>konfiguruje.Ïalšie dialógové okno zis uje, èi chceme používa overovaniev <strong>na</strong>tívnom móde Windows 2000 alebo potrebujeme ešte po urèitúdobu ponecha kompatibilitu s predchádzajúcou verziou. Akmáte v doméne ešte Windows NT 4.0 doménové radièe, trebaponecha druhú možnos . I<strong>na</strong>k nie je dôvod nezvoli <strong>na</strong>tívne prostredieWindows 2000. Všetky poèítaèe s operaèným systémomWindows 95 až Windows 2000 budú ma <strong>na</strong>ïalej prístup do<strong>na</strong>šej siete. Iba upozoròujem, že tento proces je nevratný.Pred záverom ešte musíme vyplni heslo, ktoré slúži v prípadenedostupnosti Active Directory. V prípade, že vo Windows NTnefungovali doménové služby, nebolo možné sa <strong>na</strong> doménovýradiè dosta , pretože nás nemal kto overi . Pre takýto prípad slúžiPrepojenie do internetuAk ste použili možnos automatickej inštalácie DNS a máte vašufirmu pripojenú do internetu, je potrebné prekonfigurova DNSserver. Ak chcete, aby váš DNS server vedel rezolvova menáv iných domé<strong>na</strong>ch, treba <strong>na</strong>stavi forwarders. Na tieto servery saobráti náš DNS server, ak nemá záz<strong>na</strong>my o danej doméne. Predtým, ako môžeme náš server takto <strong>na</strong>stavi , je potrebné vymazadoménu „.“ v <strong>na</strong>šom DNS serveri. Aby vnútri firmy fungovalo ajprepojenie <strong>na</strong> firemný internetový server (servery), je potrebnédo vnútorného DNS servera doplni statické záz<strong>na</strong>my o týchtoserveroch.Štefan Drahov<strong>sk</strong>ý,Senior Consultant,Microsoft Slovakia, s. r. o.T E C H N I C K É P R E D S T A V E N I EAký ve¾ký je tvoje-commerce?¼udia v Unisyse to myslia s e-commerce <strong>na</strong>ozaj vážne, o tomniet pochýb... Preto – a nielen preto – sme koncom júla prijalipozvanie do show-room praž<strong>sk</strong>ej poboèky spoloènosti Unisys,kde nám bol exkluzívne <strong>na</strong> nieko¾ko hodín úplne k dispozíciiUnisys e-@ction Enterprise Server ES7000.Posledné výsledky výkonnostných testov TPC-W hovoria jednoz<strong>na</strong>ène:o 38 % vyšší výkon za cenu nižšiu približne o 21 %oproti konkurencii. Prakticky pri použití 16-procesorovej verzie,plne osadenej 900 MHz procesormi Intel Pentium III Xeonso 6 GB operaènej pamäte, sa ce<strong>na</strong> za 100-tisíc WIPS zastavila<strong>na</strong> úctyhodných 106,73 USD. V tejto konfigurácii bol serverschopný obslúži pri 100 000 položkách spolu 10 439 webovýchinterakcií za sekundu. Podobný výkon bol pre platformu Wintelviac-menej nemyslite¾ný.Podobné výsledky predviedol ES7000 aj v teste oprotimySAP.com, kde ako platforma pre beh dátového <strong>sk</strong>ladu SQLdokázal v konfigurácii s 24 procesormi Intel Pentium Xeon IItaktovanými <strong>na</strong> 700 MHz a s 8 GB operaènej pamäte obslúžis reakènou dobou 1,83 sekundy 14 400 konkurentných používate¾ovpracujúcich oproti Windows 2000 Datacenter Servers Microsoft SQL Server 2000.Spoèítané, podèiarknuté: architektúra Cellular MultiProcessing,8 procesorových boxov, z ktorých každý môže by osadenýštvoricou procesorov Intel Pentium Xeon alebo Itanium, 4pamä ové boxy ponúkajúce pri plnej konfigurácii až 64 GB operaènejpamäte s priepustnos ou 20 GB/s, 96 vo¾ných slotov PCIa to celé s možnos ou rozdelenia do 8 serverových SMP partíciítvoriacich úplne autonómne celky, <strong>na</strong> ktorých súèasne bežiarôzne operaèné systémy s centrálnym ma<strong>na</strong>žmentom...Jednoducho server pre <strong>na</strong>ozaj ve¾ký e-commerce...Pre úplnos ostáva doda , že ES7000 je pripravený <strong>na</strong> beh <strong>na</strong>platforme Microsoft Windows 2000 Datacenter, Windows 2000Advanced Server, Windows NT4 Server Enterprise Editio<strong>na</strong> SCO UnixWare 7.x.Richard Willmann, Praha108 PC REVUE 10/2001


I N F O W A R EBEZDRÔTOVÉ OPTICKÉ SIETEEkologická alter<strong>na</strong>tíva k rádiovým sie am?S rastúcim poètom obchodných organizácií využívajúcichslužby internetu a privátnych sietí intranetu ako strategickékomunikaèné nástroje pokraèuje aj dramatický nárast vysokorýchlostnýchprenosových sietí. V októbri 1999 prekroèil poprvýkrát v histórii objem dátovej prevádzky zvukovú. Pod¾aprognózy konzultaènej spoloènosti Ryan, Hankin & Kentobjem dátovej prevádzky stúpne o viac než 4000 % v rozmedzírokov 1999 a 2003. Ve¾ká èas tohto nárastu sa oèakávaako dôsledok zvýšenej požiadavkyinternetu a súèasných užívate¾ov <strong>na</strong> dátovo intenzívne aplikácie,ako sú <strong>na</strong>pr. elektronický obchod, storage a backup aplikácie,virtuálne siete (VPNs), videokonferencie, Voice over IP(VoIP) a iné nové aplikácie. Pre tradièných po<strong>sk</strong>ytovate¾ovsie ových služieb to z<strong>na</strong>mená zásadnú zmenu a takisto pre<strong>na</strong>jímateliatelekomunikaènej infraštruktúry si zaèí<strong>na</strong>jú uvedomovaprís¾ub deregulácie v telekomunikaènom priemysle.No dovtedy, kým po<strong>sk</strong>ytovatelia sie ových služieb urobiaupgrade ich chrbticovej štruktúry <strong>na</strong> terabitové rýchlosti,položia viac optických káblov a investujú do technológieWDM, zostáva èas siete z ich centrál k zákazníkovi (známaako „posledná mí¾a“) zásadne nezmenená. Posledná mí¾azostáva ako úzke hrdlo a ve¾ká bariéra <strong>na</strong> dosiahnutie plnéhopotenciálu nezviazanej siete. Dnes máme prakticky neohranièenúšírku pásma <strong>na</strong> chrbtici a nekoneèný dopyt po šírkepásma zo strany pripojenýchzákazníkov.Problémom zostávaich prepojenie.Staré metódy sie o-vej štruktúry sazdajú nepoužite¾néa inštalácia novýchvedení je ve¾mi nákladnáa môže trvamesiace. Staèí si len preráta , ko¾ko by stálo zí<strong>sk</strong>anie potrebnýchpovolení. Preto je potrebná iná alter<strong>na</strong>tíva.Riešenie s názvom Optical Access Mesh (systém infraštruktúryposlednej míle, založený <strong>na</strong> optických bezdrôtových linkách)ponúka možnosti, ako obís vysokorýchlostný prístuppo metalickej sieti alebo integrovanú bezdrôtovú èi drôtovúinfraštruktúru bez nároèného procesu zí<strong>sk</strong>avania licencií,povolení od vlády alebo kladenia káblov do zeme. Vyžaduje saiba priama vidite¾nos medzi prepojenými bodmi s tým, žejednotlivé uzly môžu by pripevnené <strong>na</strong> kraj strechy, po bokubudovy alebo umiestnené za oknom. Navyše Optical AccessMesh aží z výhod mriežkovej topológie využitím servisnýchuzlov, ktoré podporujú prevádzku IP. Výsledkom je, že zlyhaniespojenia nepreruší celú prevádzku, pretože bude okamžitepresmerovaná cez iný spoj v mriežke v požadovanom èasovomlimite. Ïalšími výhodami Optical Access Mesh v porov<strong>na</strong>nís inými komerène dostupnými riešeniami poslednej mílesú nízke náklady a možnos rýchleho rozmiestnenia.Zavedenie tohto riešenia nevyžaduje drahý a èasovo nároènýproces zí<strong>sk</strong>avania licencií, povolení od vlády alebo kladeniekáblov do zeme. Vyššia šírka pásma ako pri rádiovýchprenosoch (porov<strong>na</strong>te¾ná so šírkou pásmapri optickej kabeláži), jednoduchá inštaláciaa údržba sú takisto nespornými výhodamitejto technológie. Pre porov<strong>na</strong>nie: kebychceli po<strong>sk</strong>ytovatelia sie ových služieb po<strong>sk</strong>ytnú rov<strong>na</strong>kúšírku pásma prostredníctvom riešení <strong>na</strong> báze metalickýchprepojení (<strong>na</strong>pr. T1), potrebovali by omnoho viac spojení,ktoré sú <strong>na</strong>vyše aj nákladnejšie. Optical Access Mesh po<strong>sk</strong>ytuješkálovate¾nú rýchlos od 128 kb/s do 1 Gb/s, riadenú v prírastkochve¾kosti 1 Mb/s. Dostupnými službami sú aj autentifikáciapoužívate¾ov, ich autorizácia, úètovacie a prevádzkovéinžinierstvo umožòujúce tzv. dohody o type po<strong>sk</strong>ytnutýchtried služieb (SLAs)a zákaznícku fakturáciukaždého používate¾a.Riešenie poslednejmíle je z dôvodu nákladnéhozabezpeèeniaa rôznorodéhorozmiestnenia poslednoubariérou pri úplnej realizácii vysokorýchlostnýchslužieb. Preto sa bude súboj o podiel <strong>na</strong> trhu medzi po<strong>sk</strong>ytovate¾misie ových služieb odohráva práve v tejto oblasti. Ví azmisa stanú tí po<strong>sk</strong>ytovatelia, ktorí dokážu rýchlo nájs ekonomickyúsporné cesty k uspokojeniu všetkých potrieb zákazníka.Keïže alter<strong>na</strong>tívou k pevnému pripojeniu nemusia by len rádiovésiete (ich elektromagnetické vlny <strong>na</strong>vyše silne zneèis ujúživotné prostredie), viaceré firmy obrátili svoju pozornos smeromk laserových zariadeniam. Jedným z výrobcov, ktorý vychytalmuchy tejto technológie, ako bola hlavne horšia kvalita prevádzkypri silnom daždi alebo hmle, a predstavil ucelené a kvalitouprenosu porov<strong>na</strong>te¾né riešenie s optickými sie ami, je spoloènosOptical Access, z minulosti známa pod menom NBaseCommunication alebo NBase-Xyplex. Riešenie tejto spoloènostis názvom Optical Access Mesh je ekologickým systémom, ktorývýrazne znižuje èas <strong>na</strong> rozmiestnenie prístupových sietí pri podstatnenižších nákladoch. Zavedením inteligentnej bezdrôtovejmriežkovej topológie Optical Access po<strong>sk</strong>ytuje spo¾ahlivé službyvšetkých tried za rôznych poveternostných podmienok a prirýchlostiach, ktoré prekonávajú úzke miesto poslednej míle. Nasloven<strong>sk</strong>om trhu je Optical Access zastúpený spoloènos ouOrga-Trade, a. s. (<strong>www</strong>.orga.<strong>sk</strong>).Branislav Galo10/2001 PC REVUE 109


I N T E R N E TVytvárame WWW stránky / 1. èas<strong>Vitajte</strong> pri prvej èasti nášho nového seriáluVytvárame WWW stránky. Tento seriál jeurèený <strong>na</strong>jmä pre zaèiatoèníkov, ktorí nemajú<strong>sk</strong>úsenosti s tvorbou webových stránok.Budeme sa venova <strong>na</strong>jmä jazyku HTML(HyperText Markup Language), v ktorombudeme <strong>na</strong>še WWW stránky vytvára . Je toasi <strong>na</strong>jjednoduchší programovací jazyk.Preberieme ho od <strong>na</strong>jjednoduchších tagovaž po rámce a vnorené tabu¾ky. Keï užbudeme tento jazyk ovláda , ukážeme si,ako <strong>na</strong>še stránky umiestni <strong>na</strong> internet, akoich spravova , zlepšova , propagova ... Samozrejme,webovú stránku si nemusítevyrobi sami. Špecializujú sa <strong>na</strong> to rôznefirmy. Ak si dáte v takejto firme webovústránku vyhotovi , máte zaruèenú vysokúkvalitu spracovania a dizajnu, ale ceny sapohybujú v tisícoch. Preto ak máte èasa odhodlanie <strong>na</strong>uèi sa nieèo nové, tentoseriál je urèený práve pre vás.HTML EDITOR. Na tvorbu <strong>na</strong>šich webovýchstránok budeme potrebova nejakýeditor HTML. Editory HTML sa delia <strong>na</strong>dve ve¾ké <strong>sk</strong>upiny, a to „normálne“a WYSIWYG. Aký je medzi nimi rozdiel?V prvom type editora HTML zadávate tagyHTML až po uložení a prezretí v internetovomprehliadaèi (browseri). Skratka WYSI-WYG z<strong>na</strong>mená What You See Is What YouGet, teda èo vidíte, to aj dostanete. Editoryv týchto dvoch <strong>sk</strong>upinách by somešte rozdelil <strong>na</strong> jednoduché, poloprofesionálnea profesionálne. Toto rozdelenie jeove¾a zrete¾nejšie pri editoroch WYSIWYG.Medzi jednoduché editory WYSIWYG bysom zaradil programy typu Cool Page.K poloprofesionálnym potom patria programy,ktoré sa dodávajú s Internet Explorerom(FrontPage Express) a s NetscapeCommunicatorom (Netscape Composer).Profesionálne nástroje WYSIWYG <strong>na</strong> tvorbuwebových stránok sa vyz<strong>na</strong>èujú nie<strong>na</strong>jnižšou cenou; sú to <strong>na</strong>príklad MicrosoftFrontPage a Adobe Pagemill. „Normálne“editory HTML sú nieèo ako klasickýNotepad, len s tým rozdielom, že obsahujúzvýraznenie v syntaxi a tagy nemusítepísa , ale ich môžete priamo vklada .Profesionálny editor tohto typu je <strong>na</strong>príkladHotDog Professio<strong>na</strong>l a neprofesionálnyEditPad. Všetky spomí<strong>na</strong>né editoryHTML bežia pod Windows. Ak používateLinux, ako editor WYSIWYG odporúèamNetscape Composer. Ak sa rozhodnetepre poctivú „ruènú prácu“, tak sa vám výbornehodí VIM. Obidva spomí<strong>na</strong>né editoryby mala obsahova každá distribúciaLinuxu. Pýtate sa, ako sa rozhodnú ? WY-SIWYG editory sa hodia, ak neovládatejazyk HTML a chcete rýchlo a ¾ahko vytvorinejakú webovú stránku. My si však zvolímetú druhú cestu.ÈO BUDEME POTREBOVA ?V <strong>na</strong>šom seriáli nebudeme pracova s editormiWYSIWYG, pretože sa chceme<strong>na</strong>uèi jazyk HTML. Na zaèiatok námpostaèí súèas Windows, a to Poznámkovýblok (Štart/Programy/Príslušenstvo/Poznámkovýblok). Aby sme si mohli tietosúbory HTML prezera , potrebujeme ajnejaký browser. Môžeme použi <strong>na</strong>príkladInternet Explorer alebo Netscape Navigator.Všetko už máme pripravené, takžedo toho!TAGY. Ako som už spomí<strong>na</strong>l, každý súborHTML obsahuje tagy. Tie hovoriabrowseru, ako má zobrazi text, obrázokalebo iný objekt. Tagy sú uzatvorenémedzi z<strong>na</strong>kmi < a >. Poznáme dva druhytagov: párové a nepárové.l Párové tagy majú uvádzaciu a uzatváraciuèas . Uzatváracia èas obsahuje vždy /. Jenevyhnutné, aby párové tagy boli vždy uzatvorené,i<strong>na</strong>k by mohlo dôjs k nekorektnémuzobrazeniu dokumentu HTML. Predstavmesi, že chceme <strong>na</strong>príklad použituèné písmo. Pred zaèiatok textu, ktorý máby takto <strong>na</strong>písaný, vložíme uvádzací tag(v tomto prípade ) a <strong>na</strong> koniec textuzasa uzatvárací tag ().l Nepárové tagy sa <strong>sk</strong>ladajú iba z jednejz<strong>na</strong>èky. Používajú sa <strong>na</strong>jmä pri formátovaní.Príkladom takéhoto tagu je , ktorýzalamuje riadok.ŠTRUKTÚRA DOKUMENTUHTML. Teraz si ukážeme, akú štruktúrumusí obsahova každý dokument HTML.obsah hlavièky...obsah dokumentu...V tejto štruktúre si môžeme všimnú základnétagy HTML: HTML, HEAD a BODY.Ako ste si urèite všimli, všetky tieto tagysú párové:l Tento tag sa vždy vkladá <strong>na</strong>zaèiatok dokumentu. Urèuje, že ide o dokumentvo formáte HTML. Jeho uzatváracívariant sa vkladá vždy <strong>na</strong>úplný koniec dokumentu.l Tento tag urèuje hlavièku dokumentuHTML. V hlavièke môžu by obsiahnutéúdaje ako názov stránky, k¾úèovéslová, meno autora a podobne. Tag uzavrieme.l Predstavuje <strong>na</strong>jpodstatnejšiuèas – telo dokumentu. Tento tag sa vždyvkladá až za uzavretú hlavièku HTML dokumentu.Jeho uzatvárací tag sa spravidla vkladá tesne pred koniecdokumentu – teda pred tag .Teraz si ukážeme, ako vytvoríme <strong>na</strong>šuprvú WWW stránku.NÁZOV WWW STRÁNKY. KaždáWWW stránka musí ma svoj názov,ktorý sa zobrazí v hornej lište browsera.Tento názov by mal by struèný, jasnýa výstižný. Názov WWW stránky sa vkladávždy do hlavièky (medzi tagy a ) a je ohranièený tagmi a . Našej prvej WWWstránke dáme preto výstižný názov Našaprvá WWW stránka. Potom bude dokumentHTML vyzera takto: Naša prvá WWW stránkay...obsah dokumentu...TEXT A ZÁKLADNÉ FORMÁ-TOVANIE. Náš dokument HTML musíobsahova , samozrejme, aj nejaký text.Ten vkladáme vždy do tela dokumentu(medzi a ). Ako urèitevieme, písmo môže by normálne,tuèné alebo kurzíva. Všetky tieto typypísma môžu by aj podèiarknuté. Na takétoformátovanie textu slúžia tieto tagy:l Urèuje, že písmo má by typubold, teda tuèné. Je to párový tag, pretoho uzavrieme vložením Príklad: Toto je tuèný text.Ukážka: Toto je tuèný text.l Urèuje, že písmo má by typu italic,teda kurzíva. Aj tento tag je párový,preto ho uzavrieme .Príklad: Toto je šikmý text.Ukážka: Toto je šikmý text.l Urèuje, že text má by podèiarknutý.Tento tag môžeme kombinova spredchádzajúcimi dvoma. Ani tu nesmiemezabudnú <strong>na</strong> uzatvorenie .Príklad: Toto je podèiarknutý text.Ukážka: Toto je podèiarknutý text.l Je to nepárový tag, ktorý sapoužíva <strong>na</strong> zalamovanie riadkov. Ak stlaèímev editore ENTER a posunieme sa <strong>na</strong>nový riadok, nez<strong>na</strong>mená to, že aj v browserito bude nový riadok.Príklad: Tento text je <strong>na</strong>písaný vdvoch riadkochUkážka: Tento text je <strong>na</strong>písanýv dvoch riadkochTeraz by sme už mali by schopní vytvorijednoduchý dokument HTML s názvom,použitím základných druhov písma a zalamovanímriadkov. Ten môže vyzera <strong>na</strong>príkladtakto: Naša prvá WWW stránkaVo formáte HTML poznáme trizákladné druhy písma : normálne tuèné kurzíva Kombinácia môže vyzera aj takto Všimnite si, že koniec riadka veditore nez<strong>na</strong>mená aj koniec riadkav <strong>sk</strong>utoènosti Browser tonerešpektuje. Vytvorí nový riadokaž po zadaní z<strong>na</strong>èky br.Tento súbor teraz uložíme s príponouhtml alebo htm a otvoríme v browseri. Výsledokby mal by ako <strong>na</strong> obrázku.NABUDÚCE. Tentoraz sme si ukázalizáklady štruktúry HTML a základy práces textom. Nabudúce sa budeme venovaïalším možnostiam formátovania textu,definujeme obrázok v pozadí, farbu pozadia,textu a odkazov a ukážeme si, akopracova s <strong>na</strong>dpismi.Igor Kulman110 PC REVUE 10/2001


I N T E R N E TPredstavujeme sloven<strong>sk</strong>é weby<strong>Vitajte</strong> už pri „jubilejnej“ desiatej èasti nášho seriálu o sloven<strong>sk</strong>ýchweboch. Každý z trojice serverov, ktorú vám tentorazpredstavím, ma zaujal èímsi iným. Prvý server –<strong>www</strong>.student<strong>sk</strong>e.<strong>sk</strong> – ma prekvapil databázou zahàòajúcouvyše 4000 referátov. Druhý server <strong>na</strong> adrese<strong>www</strong>.jobserver.<strong>sk</strong> mi imponoval rýchlym vzostupom odsvojho vzniku a <strong>na</strong>dštandardnými službami. Nuž a tretíserver <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong> sa mi jednoduchozapáèil myšlienkou, ako priblíži Linux bežným používate¾om.Nakoniec vám už len zaželám príjemné èítaniea opä vás poprosím, aby ste ma informovali o zaujímavýchWWW stránkach <strong>na</strong> mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>.<strong>www</strong>.student<strong>sk</strong>e.<strong>sk</strong>Prvého januára 2000 vznikol <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om interneteserver, prvý svojho druhu, ktorý denne ušetrí mnohýmštudentom hodiny práce. Reè je o nekomerènom serveri<strong>www</strong>.student<strong>sk</strong>e.<strong>sk</strong>, ktorý sa zaoberá zbieraníma ïalším po<strong>sk</strong>ytovaním škol<strong>sk</strong>ých referátov. Aktuálne saich <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u <strong>na</strong>chádza 2000 a vïaka možnosti vyh¾adávaniaaj <strong>na</strong> iných stránkach pribúda ïalších 2000 referátov,èo dáva spolu celkom pekné èíslo. Samozrejme, žeautori sa tešia novým referátom, a preto motivujú návštevníkovsú ažami, aby posielali referáty a sprístupniliich aj ostatným používate¾om servera. Okrem samotnýchreferátov nájdete <strong>na</strong> serveri aj burzu kníh a <strong>sk</strong>rípt, kde samôžete zbavi nepotrebnej literatúry alebo <strong>na</strong>kúpiuèebnice, ktoré sa vám zídu. Navyše autori stránok(mimochodom, je to pä študentov) pre návštevníkovpripravujú rôzne pomocné programy, ako <strong>na</strong>príkladperiodickú tabu¾ku prvkov èi miniatúrny internetový prehliadaè.Poïme sa však pozrie aj <strong>na</strong> dizajnovú stránku. Neviempreèo, ale tá mi nejako nesadla. Obzvláš sa mi nepozdávalapodkladová fialová farba, ale to je ako vždy len môjosobný názor a nedá sa poveda , že táto farba by <strong>na</strong>stránke pôsobila rušivo. Naopak, páèilo sa mi logo, ktorépôsobí uvo¾nene a predurèuje cie¾ovú <strong>sk</strong>upinu návštevníkov.Vcelku je teda grafika v poriadku, je pozerate¾ná odminimálnych 800 × 600 a <strong>na</strong>èítala sa takmer okamžite.Ako systém bol opä zvolený Linux + PHP a stránky tentoraz<strong>na</strong>šli hosting <strong>na</strong> serveroch Slovanetu. Možno ajtento fakt sa podpísal <strong>na</strong> slušnej rýchlosti. Ak teda potrebujetereferáty, prípadne chcete <strong>na</strong>kúpi nejaké uèebnice,mrknite sa aj <strong>na</strong> <strong>www</strong>.student<strong>sk</strong>e.<strong>sk</strong>Obsah: llllllllllDizajn: llllllllllOrigi<strong>na</strong>lita: llllllllll<strong>www</strong>.jobserver.<strong>sk</strong>Myslím si, že práve <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u by malo vznika èo <strong>na</strong>jviacserverov s podobným zameraním, ako má recenzovanýJobserver.<strong>sk</strong>. Je vlastne portálom venovaným zamest<strong>na</strong>niu.Vznikol v marci tohto roku a okamžite po svojomspustení sa zaradil medzi tie <strong>na</strong>jlepšie stránky vo svojejkategórii. Keby som to mal vyjadri v èíslach – do 19. 8.bolo zverejnených 4357 ponúk zamest<strong>na</strong>nia a 629 inzerátovso záujemcami o prácu. Výhodou servera je jehopreh¾adnos . Jednotlivé inzeráty sú zaradené do kategórií,èím sa vám u¾ahèí h¾adanie toho pravého. Navyše tu nájdetemožnos zobrazenia top 100 inzerátov, èo vám takistou¾ahèí výber. Inzeráty môže pridáva po zaregistrovaníkaždý, takisto nie je problém ich meni . Ak sa nechceteregistrova , je tu možnos pridávania flash inzerátov.Ve¾mi zaujímavá je aj možnos pridávania vlastného životopisu,kde môžete <strong>na</strong>stavi , komu presne sa má váš životopiszobrazi . Aby ste boli vždy v obraze o aktuálnychponukách, môžete si necha zasiela vybrané inzerátye-mailom alebo dokonca vo forme SMS správ. Okremponúk prináša Jobserver aj dôležité informácie o trhupráce alebo <strong>na</strong>príklad o nezamest<strong>na</strong>nosti a <strong>na</strong>vyše tu nájdetedoplnkové informácie, ako <strong>na</strong>príklad poèasie alebovývoj kurzov mien.Poïme teraz však <strong>na</strong> dizajn a systém stránok. Dizajn jev poriadku, farby sú ladené viac-menej dohneda, prièomrušivo pôsobí jedine horný linkbar networku. Ináè nie jedizajnu èo vytknú , logo je vhodne zvolené, grafika optimalizovanáa hlavne pozerate¾ná už od rozlíšenia 800 ×600. Systémovo bežia stránky <strong>na</strong> vlastnom informaènomsystéme, <strong>na</strong>zvanom inDataUpdate System, ktorý sa<strong>na</strong>vyše stará o update stránok.Ani serveru a konektiviteniet èo vytknú – 1GHZ Pentium III s 1,5 GBRAM v sieti GTS zabezpeèujeokamžité <strong>na</strong>èítavaniestránok v ktorúko¾vekdennú èi noènú hodinu.Obsah:llllllllllDizajn:llllllllllOrigi<strong>na</strong>lita:llllllllll<strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong>Urèite vám nieèo hovorí meno Juraj Bednár. Tento milý èlovek,redaktor linuxovej sekcie v PC REVUE, zakladate¾ prvého,dnes už, žia¾, zastaveného e-zinu (<strong>www</strong>.netacik.<strong>sk</strong>)a èlen SKLUG-u, má <strong>na</strong> internete zaujímavý projekt, ktorýrozhodne stojí za spomenutie. Ako sa už neraz povedalo,jedným z hlavných problémov Linuxu pri jeho rozširovanímedzi masy je slabá komerèná podpora. A používate¾, ktorýsi zvykol <strong>na</strong> nestabilné, ale zato jednoduché Windows,nebude chcie tento systém meni za èosi neznáme, èo máèasto textovú inštaláciu. A preto Juraj spustil virtuálny obchodpomenovaný Geektore, ktorý prináša Linux a jeho distribúciemedzi bežných používate¾ov. Návštevníci tu tedanájdu rôzne distribúcie, niektoré v slovenèine. Ve¾mi zaujímaváje v ponuke <strong>na</strong>príklad položka „bootovate¾ná vizitka“.V podstate ide o médium s ve¾kos ou klasickej vizitky, ktorévám preèíta každá CD-ROM mechanika a <strong>na</strong> ktorú sa zmestíkompletná inštalácia systému. Samozrejme, že okrem CDsú v ponuke aj poraden<strong>sk</strong>é služby, školenia, administráciaserverov a technická podpora. Dizajnovo mi stránky pripadalidos èudne, podkladová farba bola opä <strong>na</strong> môj vkusprive¾mi krik¾avá, aj keï treba objektívne priz<strong>na</strong> , že k ostatnýmfarbám <strong>na</strong> stránke sa hodila. Naopak, ve¾mi musímpochváli nové logo, ktoré je jednoduché, ale ve¾mi dômyselnespravené. Veï posúïte sami. Myslím, že otázka použitéhosystému nemá zmysel. Ale pre úplnos dodám, že jeto FreeBSD 4.3-STABLE, MySQL a PHP. Èo sa týka rýchlosti<strong>na</strong>èítania stránok, tu niet námietok, stránky sa zobrazujúokamžite. Ak teda váhate, èi prejs <strong>na</strong> Linux, <strong>sk</strong>úste sapozrie <strong>na</strong> <strong>www</strong>.geekstore.<strong>sk</strong> a možno sa rozhodnete...Obsah: llllllllllDizajn: llllllllllOrigi<strong>na</strong>lita: llllllllllMartin Turoò10/2001 PC REVUE 111


I N T E R N E TNa potulkách svetom WWW<strong>www</strong>.fitnesslink.com<strong>www</strong>.kicksports.com/good<strong>www</strong>.runnersworld.comPrázdniny sú za <strong>na</strong>mi, èaká <strong>na</strong> nás zima, a tak možnonebude od veci pozrie sa <strong>na</strong> stránky, <strong>na</strong> ktorých sadozvieme, ako si udrža „kondièku“ zí<strong>sk</strong>anú poèas letnýchmesiacov. Jedným zo spôsobov je fitness... Páni,nesmejte sa, to už dávno nie je „žen<strong>sk</strong>ý“ šport.Ïalší server, <strong>na</strong> ktorý vás pozveme, patrí k rov<strong>na</strong>kej „krvnej<strong>sk</strong>upine“. Tu sa dozviete všetko o behu, prípadne samôžete sta èlenmi bežeckého klubu... Ak nie, nepohrdniteaspoò <strong>na</strong>ozaj kvalitnými informáciami o tomtošporte.Ak vás predchádzajúci server nezaujal alebo vám <strong>na</strong> òomnieèo chýbalo, <strong>sk</strong>úste túto alter<strong>na</strong>tívu, ktorá vám <strong>na</strong>vyšeponúka „horúce informácie“ z tartanových oválov.Nájdete tu však aj nemálo rád pre zaèí<strong>na</strong>júcich bežcov,medzi ktorými nechýbajú tréningové plány.<strong>www</strong>.<strong>na</strong>sa.gov/gallery/photo/<strong>www</strong>.photolib.noaa.gov<strong>www</strong>.photonet.comAsi každý má rád obrázky <strong>na</strong> webe; nepreberné množstvonezvyèajných úlovkov spoèíva aj v archívoch NASA, nieèomálo z nich si môžete pozrie aj on line. Vïaka kvalitnémutriedeniu a vyh¾adávaniu celkom isto nájdete, èo potrebujete.Ïalší archív fotografií ocenia <strong>na</strong>jmä milovníci života podvodnou hladinou. Galéria je nielen obsažná, ale aj pútavá;o vyhotovení platí to, èo sme uviedli pri predošlom archíve.Okrem fotografií je tu však aj množstvo doplnkovýchinformácií.Ak sa neuspokojíte s pasívnym „prehliadaním“ snímok,ktoré exponovali iní, ale tým vašim ešte vždy nieèo chýba,<strong>sk</strong>úste sa pozrie <strong>na</strong> tento web. Je plný nielen ukážok, aleaj rád, tipov a informácií, ktoré vám v zaèiatkoch dospomôžu.<strong>www</strong>.history-of-wine.com<strong>www</strong>.wine.com<strong>www</strong>.winetitles.com.au/wineonline.htmlVo víne je pravda... Ale aká je pravda o víne? Možno ajodpoveï <strong>na</strong> túto otázku dostanete <strong>na</strong> uvedenej adrese.Ak aj nie, celkom isto sa tu doèítate zaujímavé faktya možno sa po zhliadnutí týchto stránok <strong>na</strong> víno budetepozera trocha i<strong>na</strong>k než <strong>na</strong> „obyèajný“ nápoj.Ak sa chcete dozvedie nieèo o amerických ví<strong>na</strong>ch, <strong>sk</strong>ústetu, budete sa však musie „prebi “ aj nejakou tou „komerciou“.Taký je však svet a web nie je odlišný.Ïalšia „vinár<strong>sk</strong>a“ stránka nás zavedie k protinožcom. Nevybralisme ju náhodou, inšpirovalo nás víno z tejto oblastisveta, ktoré sme mali možnos ochut<strong>na</strong> – a veru neboloto „zlé pitie“.112 PC REVUE 10/2001


E-mail aliasing v praxiS jedinou emailovou adresou <strong>na</strong> veèné èasy a nikdy i<strong>na</strong>k!Som hlboko presvedèený o tom, že pre drvivú väèšinu èitate¾ovPC REVUE bude tento èlánok takpovediac iba nosenímrakiet do Houstonu. Na základe vlastných <strong>sk</strong>úseností všakmôžem zodpovedne vyhlási , že <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u je ešte ve¾mive¾a nováèikov, ktorí o e-mail aliasingu nemajú ani potuchy.Spoèiatku som si myslel, že takéto prípady sú ojedinelé, nos postupom èasu som sa stretával s èoraz väèším poètom¾udí, ktorí striedali schránky hádam ešte èastejšie než BorisJe¾cin premiérov. Zavše som poèul povzdychy typu: „K tejpošte sa už asi nedostanem, lebo zrejme odišla do starejschránky, ale heslo som už zabudol(la), lebo tú schránku užnepoužívam.“Samozrejme, v takýchto prípadoch som sa okamžitezmocnil iniciatívy a zaèal som dotyènej osobe vysvet¾ovavýhody používania aliasov. Žia¾, moje úsilie sa málokedystretlo s pochopením. Ako obzvláš citlivé <strong>na</strong> pouèovaniesa ukázali niektoré dievèence, ktoré moje pokusy o osvetuneraz odbili chladným poh¾adom typu „ten chlap už zasemachruje“.Ja sa však nevzdávam. Rozhodol som sa <strong>na</strong>písa tentoosvetový èlánok a vyzývam všetkých internetových zaèiatoèníkov,aby pozorne èítali. Nasledujúci text im totižobjasní, ako treba postupova , ak chcú ma jednu jedinúemailovú adresu <strong>na</strong> celý život. Pritom bude možné vytvárasi rôzne schránky <strong>na</strong> rôznych serveroch, no emailová adresaostane tá istá.Zaènime po poriadku. Základný problém spoèíva v tom,že neraz sa server, <strong>na</strong> ktorom ste si vytvorili schránku, ne<strong>sk</strong>ôrukáže ako nespo¾ahlivý. Samozrejme, schránku môžetezruši a vytvori si inú <strong>na</strong> inom serveri, ale o zmene adresymusíte informova svojich priate¾ov. Stáva sa, že <strong>na</strong> niekohonechtiac zabudnete a dotyènej osobe sa bude pošta neustálevraca ako nedoruèite¾ná (vzh¾adom <strong>na</strong> to, že ste svojustarú schránku zrušili).Ïalšou možnos ou je používanie dvoch, resp. viacerýchschránok, prièom tú menej spo¾ahlivú budete používa ibasporadicky. V takom prípade sa vám však môže prihodipresne to, èo sa stalo mne: jeden z nesmierne dôležitýchemailov mi prišiel do starej schránky, ktorej obsah som prílišèasto nekontroloval. Poviem vám, nebolo to niè príjemnéa odvtedy využívam výhody e-mail aliasingu.Základný prinícp e-mail aliasingu spoèíva v tom, že si <strong>na</strong>serveri po<strong>sk</strong>ytujúcom alias schránky vytvoríte úèet a urèíte,kam má by pošta prichádzajúca <strong>na</strong> tento server presmerovaná.Alias schránka totiž v <strong>sk</strong>utoènosti neexistuje a prichádzajúcapošta musí by automaticky presmerovaná, odoslanániekam i<strong>na</strong>m. Výhody takéhoto riešenia sú zrejmé: ak sarozhodnete pre zmenu poštového servera, jednoducho si ibazmeníte cie¾ovú schránku, kam bude pošta presmerovaná,prièom názov alias schránky, <strong>na</strong> ktorú vám posielajú poštuvaši priatelia, ostáva nezmenený.Aby sme iba neteoretizovali, ukážeme si, ako vyzerá prácas aliasmi v praxi. Spustíme internetový prehliadaè a zadámeadresu mail.ottawa.com. Po zobrazení stránky klikneme <strong>na</strong>link Set Up a New Email Account. Po preèítaní podmienokpoužívania si musíme vybra , èi chceme vytvori WebMailkonto (èiže klasickú schránku) alebo alias k už existujúcejschránke (pozri obrázok). Prirodzene,zvolíme druhú možnos .Položka UserId je vlastne názov schránky– v <strong>na</strong>šom prípade bude ma novovytvorenýalias názov NaCelyZivot@ottawa.com. Samozrejme, musíme daserveru vedie , kam má prichádzajúcupoštu presmerova . Ja som použil imaginárnuadresu MojSuperMail@Yahoo.com, vy si však dosaïte svoju <strong>sk</strong>utoènúemailovú adresu. Potom iba staèí vyplnispodnú èas formulára (meno,heslo, vek atï.) a alias je <strong>na</strong> svete.Pokia¾ vám bude po nieko¾kých mesiacochpripada názov NaCelyZivot@ottawa.com nedostatoène kreatívny,niè nie je stratené. Aj <strong>na</strong> existujúci aliasje totiž možné vytvori alias.Jednoducho si vytvoríte nové konto,ktoré bude aliasom <strong>na</strong> už existujúcialias s názvom NaCelyZivot@ottawa.com. Ak teda niekto odošle poštu <strong>na</strong> adresu vášho novéhoaliasu (<strong>na</strong>zvime ho <strong>na</strong>pr. NovyAlias@ottawa.com), tá budepresmerovaná <strong>na</strong> adresu NaCelyZivot@ottawa.com, odkia¾poputuje do fyzickej schránky s názvom MojSuperMail@Yahoo.com.Všimnite si, že alias NovyAlias@ottawa.com sa odvoláva<strong>na</strong> alias NaCelyZivot@ottawa.com, a nie priamo <strong>na</strong> schránkuMojSuperMail@Yahoo.com. Vysvetlenie je ve¾mi jednoduché:pokia¾ sa rozhodnete schránku MojSuperMail@Yahoo.com nepoužíva a vytvoríte si novú schránku, <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> Poboxe, staèí sa iba prihlási <strong>na</strong> Ottawu a zmeni<strong>na</strong>stavenia vašej schránky NaCelyZivot@ottawa.com tak,aby bola pošta presmerovaná <strong>na</strong> Pobox. Keïže aliasNovyAlias@ottawa.com sa odvoláva priamo <strong>na</strong> aliasNaCelyZivot@ottawa.com, bude pošta prichádzajúca <strong>na</strong>adresu NovyAlias@ottawa.com presmerovaná <strong>na</strong> Pobox(keïže spomenutý alias sa odvoláva <strong>na</strong> iný alias, z ktorého jepotom pošta presmerovaná <strong>na</strong> Pobox). Keby sme obe„ottaw<strong>sk</strong>é“ kontá <strong>na</strong>stavili tak, aby presmerovávali poštu <strong>na</strong>adresu MojSuperMail@Yahoo.com, potom by sme v prípadezmeny emailovej adresy museli zmeni dve <strong>na</strong>stavenia miestojedného.Mimochodom, pokia¾ sú vám adresy s koncovkou .comz nejakého dôvodu nesympatické, môžete si alias <strong>na</strong> svojuschránku vytvori <strong>na</strong>príklad aj <strong>na</strong> Poboxe.Tak vidíte, ani to nebolelo. E-mail aliasing je ve¾mi praktickázáležitos , pretože máte možnos používa jednu emailovúadresu takpovediac po celý život a môžete si pritomzriaïova kontá <strong>na</strong> rôznych serveroch.Želám vám príjemné „aliasovanie“.Ivan Zernovác ml. (izernovac@ottawa.com)I N T E R N E TKOMENTÁR: /dev/null/002Cestujete do zahranièia? Výborne. H¾adáte informácie<strong>na</strong> internete? Ste absolútne „in“. Lenže<strong>sk</strong>úsili ste už niekedy zisti , èo sa <strong>na</strong> webedozviete o vašej krajine? Ak ste <strong>na</strong> predchádzajúcuotázku odpovedali záporne, <strong>sk</strong>úste <strong>na</strong>mieriprehliadaè <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.lonelyplanet.com/desti<strong>na</strong>tions/europe/slovakia/history.htm.Keby stenáhodou nevedeli, Lonely Planet je vydavate¾stvošpecializujúce sa <strong>na</strong> cestopisy. Pod¾a firemnýchmateriálov sa od iných vydavate¾ov odlišuje tým,že „po<strong>sk</strong>ytuje overené, aktuálne informácie, <strong>na</strong>ktoré sú cestovatelia odkázaní, bez oh¾adu <strong>na</strong> to,kam sa vyberú“. To¾ko reklama.Ale realita je trochu iná... Po podrobnejšomh¾adaní som sa o Sloven<strong>sk</strong>u dozvedel pomernešokujúce informácie. Vraj u nás existuje zákon <strong>na</strong>ochranu republiky, pod¾a ktorého možnozatknú každého, kto kritizuje vládu. Vraj u násneexistuje sloboda tlaèe. A to <strong>na</strong>jlepšie <strong>na</strong> záver:slovenèi<strong>na</strong> je vyhlásená za jediný oficiálny jazyk,èo z<strong>na</strong>mená, že maïar<strong>sk</strong>ej menšine oficiálne nieje dovolené používa maïar<strong>sk</strong>ý jazyk <strong>na</strong> verejnýchmiestach. Pre lenivých pomôcka – èítajtepredposledný odsek. Ako by povedal klasik,prive¾a aj <strong>na</strong> koòa. No celkom dole drobným písmomje <strong>na</strong> stránke „di<strong>sk</strong>lejmer“ odmietajúciakúko¾vek zodpovednos za prípadné nepresnostiuverejnené o danej krajine.Keby som si mal vybra krajinu, do ktorejpocestujem, len pod¾a toho, èo som èítal (slobodatlaèe, <strong>na</strong>dávanie <strong>na</strong> vládu atï.), rozhodne bysom šiel niekam i<strong>na</strong>m, a nie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>o. Akovrták som sa rozhodol trochu veci rozhýba . Namôj podnet Lonely Planet reagovali štandardnea pod¾a môjho oèakávania. Nijako. A tak som sas ažoval. Nie <strong>na</strong> lampárni, ale <strong>na</strong> Ministerstvezahranièných vecí SR. Tento rezort by totiž malrozdáva cudzincom ružové okuliare – tedavytvára nám pozitívny imidž v zahranièí.Na môj e-mail som dostal odpoveï z tlaèovéhoodboru ministerstva hneï <strong>na</strong> druhý deò –èo bolo dobré z<strong>na</strong>menie. Aj keï „zamini“ reagujeprevažne len <strong>na</strong> oficiálne vyjadrenia, po zistení,aký má Lonely Planet „impact faktor“, <strong>na</strong>jmämedzi cestovate¾<strong>sk</strong>ou mládežou, sa rozhodli veciuvies <strong>na</strong> pravú mieru. Èloveka vždy poteší, keïzistí, že štát<strong>na</strong> správa, fi<strong>na</strong>ncovaná z peòazídaòovníkov, niekedy funguje rýchlo a spo¾ahlivo.A teraz si opä do niekoho kopnem. A zasa tobude – prekvapujúco – parlamentný web <strong>na</strong>http://<strong>www</strong>.nrsr.<strong>sk</strong>. Skúste si necha zobrazijeho anglickú verziu a dozviete sa, že „This pageis under construction – please, apologize“.Možno niekomu ešte nedošlo, že správa tohtotypu <strong>na</strong> výz<strong>na</strong>mnom webe nemá èo h¾ada .Anglická vetièka <strong>na</strong> hlavnej stránke žiadajúca„èúž jur lengvidž“ je potom len mlátením slamy<strong>na</strong>prázdno.K stránkam parlamentu ešte jed<strong>na</strong> poznámka.Márne som h¾adal oficiálne znenie Ústavy SRv angliètine. Ne<strong>na</strong>šiel som ho ani vo francúzštine,španielèine, nemèine èi akomko¾vek inomoficiálnom jazyku Európ<strong>sk</strong>ej únie. Na tieto prekladypeniaze urèite sú – veï vstup do EÚ je<strong>na</strong>ším dlhodobým cie¾om. Takže kedy sa niektorozhýbe a vyrobí ich? Urèite <strong>na</strong> im potešia pri<strong>na</strong>jmenšom<strong>na</strong> odboroch pre európ<strong>sk</strong>u integráciuústredných štátnych orgánov.Peter Kováè10/2001 PC REVUE 113


S E R V I SVírusový radarSeptember sa ako mesiac vyz<strong>na</strong>èuje pomerne príjemnou vlastnos ou – zaèí<strong>na</strong> sa burèiakovásezó<strong>na</strong>. Nie je niè krajšie ako pochlipkáva pri chatovaní (èítaj èetovaní) búrlivokvasiacu opojnú tekutinu z plastikových téglikov a prebera všetko možné. Požierajúckilá èipsov a chrumiek, aj my sme prebrali témy od politiky (fuj!) až po baby (juj!).Pohodová akcia. Lenže <strong>na</strong> <strong>na</strong>šu smolu sme si zvolili zlý èas a dátum. Zaèí<strong>na</strong>li sme 11.septembra o 14.00. V povznesenej nálade sme poslali chatujúceho kamoša do bažín,keï oznámil, že práve niekto zaparkoval lietadlo do WTC. Takéto vtipy sú dos sprosté.Keï však po ïalších dvoch decilitroch burèiaka oznámil pád ïalšieho lietadla, chceli smesa dosta aspoò <strong>na</strong> stránky CNN. Nepodarilo sa. Všetky spravodaj<strong>sk</strong>é servery ¾ahli podnáporom informáciechtivých internetistov. Nasledoval pád lietadla <strong>na</strong> Pentagon. Popáde prvej budovy (oznámenom <strong>na</strong> chate slovami „Twins are no more twins“) už nikomudo smiechu nebolo. Keï spadla aj druhá veža WTC a èas Pentagonu, bolo jasné,že toto si niekto ve¾mi škaredým spôsobom od<strong>sk</strong>áèe.Bohužia¾, doteraz nie je jasné, kto bude v rukách drža tabu¾ku s nápisom „Target“.Aj keï hlavným kandidátom je Usáma bin Ládin, zatia¾ sa neobjavil konkrétny dôkaz ojeho vine – okrem stále opakovaných podozrení. Jasné však je, že takýto útok mohlispácha len dobre organizovaní fa<strong>na</strong>tici, ktorí si nevážia životy nevinných. Už to, že priich samovražednom útoku v lietadlách zahynulo 266 ¾udí, je odpudzujúce. Ïalších viacako 300 màtvych a vyše 5000 nezvestných a takmer isto màtvych ¾udí predstavujúobete porov<strong>na</strong>te¾né s náletmi za 2. svetovej vojny. Bohužia¾, mnoho ¾udí pod vplyvomstále opakovanej arab<strong>sk</strong>ej stopy podlieha davovej psychóze a zaèí<strong>na</strong> sa msti tým, ktorís teroristami majú spoloèný iba pôvod. Zaèí<strong>na</strong> ma jemne mrazi , pretože podobné udalostisa odohrali po japon<strong>sk</strong>om útoku <strong>na</strong> Pearl Harbor. A po nich <strong>na</strong>sledovala dlhávoj<strong>na</strong>. Volanie po pomste, deklarácie vojny a h¾adanie vinníkov sú hlavným motívomtýchto dní. Možno by nezaškodilo uvedomi si, že pomsta <strong>na</strong>jlepšie chutí v chladnouhlavou...Spä k vírusom. Ako sa dalo predpoklada , po prázdninách sa zaèali aktivizova všetcití, ktorí sa antivírusovým firmám starajú o pomerne slušnú zábavu. S jednou výnimkou– pod¾a spo¾ahlivých a dobre informovaných zdrojov sa autor vírusu Win32/Kriz úspešnezasamovraždil. Takže od neho sa už ïalšieho vírusu nedoèkáme. Po aprílovom víruseMagistr, júlovom hite Sircam a augustových Code Redoch bolo len otázkou èasu, kedy saobjaví hnusnos , ktorá <strong>sk</strong>ombinuje ich vlasnosti. Stalo sa tak 18. septembra. Takmer <strong>na</strong>minútu presne týždeò po prvom útoku <strong>na</strong> WTC sa objavili pokusy o exploitnutie webovýchserverov a mohutné <strong>sk</strong>enovanie IP adries. Intenzita útokov bola <strong>na</strong>ozaj impozantná– kolega, ktorý je správcom servera, zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l takmer 800 pokusov za tri hodiny. Eštežepatrí medzi Siouxov a jeho webový server je zo spriateleného kmeòa Apaèov. Útoèníkdostal názov Win32/Nimda.A pod¾a súboru admin.dll (èíta odzadu), ktorý sa <strong>na</strong>chádza<strong>na</strong> <strong>na</strong>padnutých webových serveroch.WIN32/NIMDA.A. Ide o kombináciu èerva a vírusu, ktorá sa šíri prostredníctvomelektronickej pošty a prostredníctvom známych dier v Internet Information Serveri (IIS) aInternet Exploreri. Šírenie sa zaèalo ve¾mi prudko 18. septembra medzi 15.00 a 16.00nášho èasu. Zhodou okolností je to takmer presne týždeò po teroristických útokoch <strong>na</strong>WTC a Pentagon v USA. Rýchlos šírenia èerva bola v poèiatoènom štádiu taká rýchla, ževiedla k z<strong>na</strong>ènému zahlteniu, a tým aj spomaleniu internetu.Èerv aktívne vyh¾adáva poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>inštalovaný IIS s neošetrenými bezpeènostnýmidierami. Toto <strong>sk</strong>enovanie adries IP vytvára v súhrne masívnu prevádzku <strong>na</strong>internete. Ak nájde server, <strong>sk</strong>úša ho <strong>na</strong>padnú . V prípade, že server bol <strong>na</strong>padnutý èervomCode Red 2, prostredníctvom dvoch backdoorov (root.exe a cmd.exe), ktoré <strong>na</strong>poèítaèi Code Red 2 <strong>na</strong>inštaluje, sa s<strong>na</strong>ží stiahnu súbor, ktorý obsahuje Win32/Nimda.A.Na svoje šírenie využíva aj chyby MS IIS/PWS Escaped Characters Decoding CommandExecution Vulnerability (opis <strong>na</strong> <strong>www</strong>.securityfocus.com/bid/2708, záplata <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-026.asp)aMicrosoft IIS and PWS Extended Unicode Directory Traversal Vulnerability (opis <strong>na</strong><strong>www</strong>.securityfocus.com/bid/1806, záplata <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS00-078.asp). Výsledkom <strong>na</strong>padnutia èervomje prítomnos súboru admin.dll <strong>na</strong> serveri (èo je súbor obsahujúci èerva) a to, ženávštevníci stránok <strong>na</strong> takomto webovom serveri môžu by <strong>na</strong>padnutí èervom po zobrazenístránky vo svojom prehliadaèi.Èerv <strong>na</strong> takýto spôsob <strong>na</strong>padnutia využíva chybu, ktorá sa vy<strong>sk</strong>ytuje v rozlièných verziáchInternet Explorera. Táto chyba, Microsoft IE MIME Header Attachment ExecutionVulnerability, umožòuje spustenie programu <strong>na</strong> cie¾ovom poèítaèi pri zobrazení webovejstránky. Presne takýmto spôsobom, prostredníctvom súboru readme.eml, dôjde k infekciièervom Win32/Nimda.A. Opis chyby nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.securityfocus.com/bid/2524,záplatu <strong>na</strong> <strong>www</strong>.microsoft.com/technet/treeview/default.asp?url=/technet/security/bulletin/MS01-020.asp.Po preniknutí èerva a jeho spustení <strong>na</strong> cie¾ovom poèítaèi dôjde k vytvoreniu kópieèerva v doèasnom adresári, prípadne k <strong>na</strong>hradeniu súboru mcc.exe. Budú <strong>na</strong>padnutésúbory, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v k¾úèoch registra systému v HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFT-WARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\AppPaths – tento k¾úè obsahuje cesty kdôležitým systémovým súborom a aj v HKEY_LOCAL_MACHINE\SOFTWARE\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Explorer\ShellFolders – ten obsahuje cesty k èasto používanýmadresárom (<strong>na</strong>pr. De<strong>sk</strong>top, Documents alebo Templates). V adresári s Windows v podaresáriSYSTEM vytvorí súbor load.exe a zároveò doplní riadok s textom shell=explorer.exeload.exe – dontrunold do súboru system.ini, èím zabezpeèí svoju opätovnú aktiváciu.Èerv tiež modifikuje nájdené súbory s prípo<strong>na</strong>mi HTM, HTML, ASP a súbory s me<strong>na</strong>mi,v ktorých sú slová INDEX, MAIN, DEFAULT a README a pridá k nim kód, ktorý prizobrazení týchto súborov v prehliadaèi otvorí súbor s vírusom. Èerv infikuje spustite¾nésúbory po lokálnej sieti <strong>na</strong> zdie¾aných di<strong>sk</strong>och, prièom ne<strong>na</strong>padne súbor winzip32.exe.Adresy <strong>na</strong> šírenie prostredníctvom elektronickej pošty zí<strong>sk</strong>ava z dokumentov HTML(prípony HTM a HTML) uložených <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u a zo správ elektronickej pošty. Èerv posielasvoje kópie sám, prièom adresa aktuálneho používate¾a <strong>na</strong>padnutého poèítaèa nie jeadresou odosielate¾a správy. Správa s èervom má náhodný názov, v prípone sa <strong>na</strong>chádzasúbor readme.exe.Táto komplexná hnusnos má <strong>na</strong>š astie nejaké chyby, ktoré ovplyvòujú jej funkciu.Naš atie... Keïže – ako vopred dúfam – sme všetky septembrové katastrofy pomerneúspešne prežili, stretneme sa o mesiac. Zároveò všetkým oz<strong>na</strong>mujem, že neznášam lietadláinde ako <strong>na</strong> leti<strong>sk</strong>u a vo vzduchu.Do vírenia!Peter KováèinZine denne uverejòuje zaujímavé èlánky, názory, polemiky a fejtóny.Z tých <strong>na</strong>jnovších vyberáme:o Zakladáte hudobnú <strong>sk</strong>upinu a potrebujete vedie , ako <strong>na</strong>to? Poradí vám hudobný publicista Marian Jaslov<strong>sk</strong>ý v novomseriáli. Postupne sa dozviete, ako založi bluesovú, džezovú, folkovú<strong>sk</strong>upinu a ïalšie.o Viete, v ktorom filme sa vyzlieka Ja<strong>na</strong> Brejchová? Kto tancujev klipe Fat Boy Slima? Máte iné otázky týkajúce sa filmu?Odpovede aj <strong>na</strong> tie <strong>na</strong>jzáludnejšie otázky nájdete vo Filmovejporadni Dr. Divnolá<strong>sk</strong>u. Stály Filmový servis ponúka recenzie <strong>na</strong>aktuálne filmy v <strong>na</strong>šich kinách.o Redaktorka Ele<strong>na</strong> Akácsová v èlánku <strong>na</strong>zvanom Amatér<strong>sk</strong>ahra <strong>na</strong> boha pokraèuje sa venuje <strong>na</strong>jnovším etickým otázkamokolo klonovania.OKTÓBER 2001o Publicista Robert Zavar<strong>sk</strong>ý komentuje aktuálne dianie v rubrikePolitická pornografia. V rubrike Práèovòa uverejòuje svojepolitické komentáre aj Róbert Žitòan<strong>sk</strong>ý. Novým autorom politickýchkomentárov je Robert Pikov<strong>sk</strong>ý, ktorý sa uviedol èlánkom o tom, preèo SMK nemôže bystranou zastupujúcou sloven<strong>sk</strong>ých volièov.o Málokto tuší, že v riešení šachových <strong>sk</strong>ladieb je Sloven<strong>sk</strong>o svetová ve¾moc. Krásu tohtoumenia a športu približuje <strong>na</strong>slovovzatý odborník Juraj Lörinc.o Hudobník a producent O<strong>sk</strong>ar Rózsa v rozhovore tvrdí, že Hudobná mystika funguje.Rozhovor je doplnený raritnými <strong>na</strong>hrávkami dvoch doposia¾ nevydaných <strong>sk</strong>ladieb vo formáteMP3.o Orgazmus <strong>na</strong> èerstvom vzduchu, Lesbická show, Voj<strong>na</strong> spermií, to sú názvy ïalšíchpokraèovaní nového literárneho žánru, ktorý by sa dal <strong>na</strong>zva internetovým denníkom. Noènýdenník píše Maxim E. Matkin.o Internetová hitparáda mladých talentovaných kapiel a interpretov Demovnica ponúkamožnos on line poèúva ich <strong>na</strong>hrávky a hlasova .o Na prelome septembra a októbra sa ko<strong>na</strong>l Medzinárodný divadelný festival DivadelnáNitra. InZine ako jeho mediálny partner ponúka o òom zaujímavé informácie a recenzie.inZine – internetový magazín <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.inzine.<strong>sk</strong>114 PC REVUE 10/2001


S E R V I SPoradòa352/10/2001Phat Linux z CD Revue 7Mòa a ja viacerých èitate¾ov PC REVUE potešil PhatLinux <strong>na</strong> CD Revue 7. Je to spôsob, ako si Linuxvy<strong>sk</strong>úša bez formátovania a delenia di<strong>sk</strong>u. Pri jeho inštalácii a spúš aní som však nielen ja <strong>na</strong>razil <strong>na</strong>isté problémy. Podarilo sa mi ich však vyrieši , a tak by som chcel da návod aj ostatným, ktorí tentoLinux nerozbehli. Prvým krokom je rozzipova súbor phatlinux33.zip z adresára Linux <strong>na</strong> CD Revue 7do adresára C:/phat. Tým vlastne dostanete inštalaèku <strong>na</strong> váš di<strong>sk</strong>. Potom treba spusti install.bat,ktorý <strong>sk</strong>opíruje potrebné knižnice do adresára C:/Wndows/System a spustí Setup. Práve Setup je prvýmproblémom. Po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo Install vypíše chybu a niè ne<strong>na</strong>inštaluje. Preto treba pristúpi k ruènejinštalácii rozzipovaním súboru phtav33.zip do C:/phat. Tým je inštalácia <strong>sk</strong>onèená. Teraz spus telinux.bat. Ak sa vám bootovanie zasekne <strong>na</strong> hlásení In swapper ta<strong>sk</strong> – not syncing, reštartujte poèítaèa zaeditujte tento súbor (linux.bat) tak, že prvý riadok zmeníte <strong>na</strong> loadlin vmlinuz initrd=ramdi<strong>sk</strong>.gz.Potom vám už PhatLinux <strong>na</strong>bootuje bez problémov.-ik------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------353/10/2001PC REVUE 8/2001/SERVIS: Tipy a triky pre WindowsChcel som si <strong>na</strong>stavi interný reproduktor pod¾a vášho tipu, ale sa mi to nepodarilo. Bola zadaná cestaHKEY_CURRENT_USER, Control Panel, ale tu som ne<strong>na</strong>šiel položku Sound. Používam OS WinME, ale<strong>sk</strong>úšal som to aj v systéme Win98, ani tam som to ne<strong>na</strong>šiel. Prosím, poraïte. Ïakujem. Váš èitate¾.Robi (robert-sz@stonline.<strong>sk</strong>)Najprv nájdite vetvu HKEY_CURRENT_USER/Control Panel. Ak sa v nej položka Sound ne<strong>na</strong>chádza,treba ju vytvori . Pravým tlaèidlom kliknite <strong>na</strong> Control panel a zvo¾te Nova | Polozka. Pomenujte juSound. V nej vytvorte novú textovú hodnotu s názvom Beep a priraïte jej hodnotu no. -ik------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------354/10/2001Mám grafickú kartu Man Li Ge-Force 2MX 400, ale mám problém s obrazom <strong>na</strong> TV. Na monitor mi ideobraz výborne, ale ani cez S-Video, ani cez composite out <strong>na</strong> TV nejde obraz farebne. Skúšal som užvšetko možné. Rôzne ovládaèe od nVidie, ale nepomohlo niè. Viem, že kábel mám dobrý. Ten som<strong>sk</strong>úšal <strong>na</strong> DVD prehrávaèi a išlo to. Viem, že už viac ¾udí s tým malo problémy, ale nikto mi zatia¾ neporadil.Neviem, èo s tým už mám robi . Nemôže by problém v samotnej grafickej karte? Moja zostava:Mainboard Gigabyte 6BXC, 320 MB RAM, Win 98 SE, Win 2000. Nefunguje to ani pod Win98, ani podWin2000. zv (megano@nextra.<strong>sk</strong>)Problém s ÈB obrazom bude pravdepodobne v <strong>na</strong>stavení výstupu. Predpokladám, že Vaša karta ponúkadefaultne výstup v norme NTSC, èo je americká norma. Európ<strong>sk</strong>a norma (používaná aj u nás) je PAL,preto je potrebné v ovládaèoch pri TV OUT výstupe <strong>na</strong>stavi správnu normu PAL. Pri nesprávnom<strong>na</strong>stavení sa môže obraz NTSC <strong>na</strong> PAL zariadeniach zobrazova ako èiernobiely.-jr------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------355/10/2001Prosím Vás o radu: <strong>na</strong> mojom poèítaèi s inštalovaným Windows Me, CD-RW REAC CD-W58 nemôžemrobi zápis. Po <strong>na</strong>formátovaní CD-RW (PacketCD Formatter) nemožno urobi <strong>na</strong>pálenie súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>(v programe WinOnCD 3.7). Zobrazí sa mi správa, že di<strong>sk</strong> je plný. CD-RW sa správa ako obyèajné médium.Ïakujem za radu. Jaroslav Stanèiak (stanciak@hrom.<strong>sk</strong>)Packetový zápis umožòuje pracova s CD-RW médiom ako s di<strong>sk</strong>etovou mechanikou. Dajú sa <strong>na</strong>òkopírova a maza súbory rov<strong>na</strong>ko ako <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u (di<strong>sk</strong>eta, hard di<strong>sk</strong> a podobne). Využíva špeciálny di<strong>sk</strong>ovýformát UDF, èo programy typu WinOnCD správne rozpoz<strong>na</strong>jú ako „plný“ di<strong>sk</strong>! Treba preformátovaCD-RW médium ako blank CD-R, nie PacketCD. Môžete tak urobi aj programom PacketFormater alebo priamo v aplikácii WinOnCD – Erase Di<strong>sk</strong>.Formátovanie závisí od typu mechaniky a trvá približne od 2 do 50 minút. Po správnom preformátovanídi<strong>sk</strong>u ho môžete používa ako klasický CD-R di<strong>sk</strong>, samozrejme, s možnos ou kedyko¾vek hoznovu <strong>na</strong>formátova . Alebo ho môžete používa už teraz ako di<strong>sk</strong>etu :-).-jr------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------356/10/2001Potreboval by som poradi s takýmto problémom: Mám matiènú do<strong>sk</strong>u firmy PCCHIPS typ M570 s AMIBIOS-om Release 08/07/1998S (<strong>na</strong>jnovší, èo som <strong>na</strong>šiel). Ide o to, že manuál udáva <strong>na</strong>jväèší použite¾nýdi<strong>sk</strong> s kapacitou 8,4 GB. Keïže v súèasnej dobe je problém zoh<strong>na</strong> nový di<strong>sk</strong> s kapacitou menšou ako10 GB, chcel by som vedie , ako sa do<strong>sk</strong>a zachová, ak k nej pripojím takýto ve¾ký di<strong>sk</strong>, resp. je možnétakýto di<strong>sk</strong> vôbec používa s touto do<strong>sk</strong>ou a ako? Ïakujem a ostávam s pozdravom Váš èitate¾ Jaro T.(jarot@<strong>na</strong>ex.<strong>sk</strong>)To, ako sa do<strong>sk</strong>a zachová, Vám neviem poveda , ale odporúèam Vám požièa si takýto di<strong>sk</strong> a vy<strong>sk</strong>úšaho s do<strong>sk</strong>ou. Pod¾a informácií, ktoré som <strong>na</strong>šiel <strong>na</strong> internete, by Vaša do<strong>sk</strong>a mala po <strong>na</strong>jnovšom upgradeBIOS-u podporova di<strong>sk</strong>y minimálne do 32 GB.-ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------357/10/2001Mám tu pár otázok:1. Aký je rozdiel medzi a) ftp:// , http:// , http://<strong>www</strong> a <strong>www</strong>?b) download:<strong>www</strong>... a download URL? (Èasto sa s tým totiž stretávam v PCR.)2. Ako sa s ahujú programy z internetu (<strong>na</strong>pr. zo Sharewarového okienka) a aké programy <strong>na</strong> to musímma (Go!zilla, Getright)?<strong>sk</strong>ola@shzm.svspn.<strong>sk</strong>V prvej otázke sa pýtate <strong>na</strong> štruktúru adresy URL. URL (Uniform Resource Locator) je oz<strong>na</strong>èenie preadresu internetových zdrojov. Pomocou nej sa môžete dosta <strong>na</strong> požadovaný server alebo kpožadovanýmúdajom. Zjednodušený tvar URL adresy je služba://adresa/cesta/subor.pripo<strong>na</strong>, kde služba urèujeprístupovú metódu k dokumentu, služba môže by <strong>na</strong>príklad http (hypertext transfer protocol) –protokol <strong>na</strong> prenos hypertextových dokumentov – alebo ftp (file transfer protocol) – protokol <strong>na</strong> prenossúborov; adresa je adresou servera, <strong>na</strong> ktorom sa údaje <strong>na</strong>chádzajú. Adresa pri protokole http samôže, ale nemusí zaèí<strong>na</strong> slovíèkom <strong>www</strong> (world wide web) – celosvetová sie . cesta/subor.pripo<strong>na</strong>urèujú miesto uloženia a názov súboru <strong>na</strong> serveri. Adresu URL vpisujete do urèeného okienka webovéhoprehliadaèa. V prípade, že do prehliadaèa <strong>na</strong>píšte stránku bez uvedenej služby, prehliadaè automatickydoplní službu http. Napríklad: <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> doplní <strong>na</strong> http://<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.Slovíèko download z<strong>na</strong>mená stiahnu z internetu. Na s ahovanie súborov Vami uvedené programynie sú nevyhnutné, ale môžu s ahovanie dát u¾ahèova . (Napríklad po prerušení spojenia sa súbornebude s ahova od zaèiatku, ale s ahovanie súboru bude pokraèova od miesta prerušenia.) S ahovaprogramy je možné aj pomocou prehliadaèa. Príklad s ahovania sharewarového programu WindowsCommander: Do prehliadaèa zadáte názov stránky <strong>www</strong>.ghisler.com, kliknete <strong>na</strong> Download, potomsi vyberiete miesto, z ktorého budete program s ahova – kliknete <strong>na</strong> Europe, kliknete <strong>na</strong> SlovakRepublic a otvorí sa nám okno, v ktorom zadáte adresár, do ktorého sa súbor stiahne, a s ahovaniesa zaène kliknutím <strong>na</strong> OK.-ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------358/10/2001Dovo¾ujem si Vám zasla môj problém, s ktorým si neviem poradi . Mám zostavu CPU PIII 1 GHz/133,MB ABIT BE6-II, DIMM 256 MB/133 HDD 20 GB IDE/UDMA66, 15“ SVGA Monitor DAEWOO, ATX <strong>sk</strong>rinku250 W, VGA Manli GeForce 2GTS 32 MB RAM.Môj problém spoèíva v tom, že prednedávnom mi odišiel zdroj v midi <strong>sk</strong>rinke 200 W, vymenil somho za nový zdroj 250 W, odporúèali mi ho, pretože mám 1 GHz CPU aj VGA. Lenže <strong>na</strong>stal problém, žekeï zapnem PC, po pár sekundách sa mi ozve pí<strong>sk</strong>anie v spekeri, že nieèo nie je v poriadku, nieèo sarozbehne, ale potom sa zastaví a ne<strong>na</strong>behne monitor, zostane bez chybových hlásení. Neviem, kdesom, pokia¾ sa poèítaè dostal, a nepomôže len vypnutie. Po nieko¾konásobnom <strong>sk</strong>úšaní sa rozbehne apotom beží všetko v poriadku, aj monitor. Pri každom teplom štarte alebo resete sa poèítaè rozbehne,ale keï ho vypnem tlaèidlom a znova ho chcem zapnú , znova nejde, monitor ne<strong>na</strong>behne. Skúšalsom už všelièo možné. Vraj sa hardvérovo neznášajú do<strong>sk</strong>a a zdroj... Povedali mi, že je možný aj probléms bootovacím <strong>na</strong>pätím. Z pí<strong>sk</strong>ania predpokladám, že už BIOS/Award hlási chybu. Je možné nieèoprestavi v BIOS-e? Vymeni zdroj? Veï všetko sú z<strong>na</strong>èkové komponenty – a nie lacné. Neviem si poradi. Ve¾mi pekne Vám ïakujem už dopredu. Ostávam s pozdravom a prajem ve¾a zdaru. Peter Ferko,Košice. peterpf@kiwwi.<strong>sk</strong>Tento problém môže spôsobova zlý kontakt alebo aj zlomený vodiè. Preto by som Vám odporúèalodpoji a znovu zapoji všetky káble vedúce zo zdroja, ako aj vybra a znovu zasunú karty – hlavnegrafickú kartu. Ak by to nepomohlo a poèítaè sa so starým zdrojom správal korektne, tak by výme<strong>na</strong>zdroja za iný mala urèite pomôc .-ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------359/10/2001PC REVUE a jeho FUN club, prosím Vás o pomoc pri riešení problému s di<strong>sk</strong>om Maxtor 40 GB 5400otáèok. Problém je v tom, že žiad<strong>na</strong> verzia Windows 9x, ME, NT4 (2000 som ne<strong>sk</strong>úšal) nevie pracova<strong>na</strong> tom di<strong>sk</strong>u s poslednými 7,èosi GB. Je to vlastne zvyšok <strong>na</strong>d 32 GB. Skúšal som rôzne prerozdeleniadi<strong>sk</strong>u, ale niè. Di<strong>sk</strong> by mal by pod¾a všetkého OK, lebo <strong>na</strong>pr. Partition Magic 4.0 dokáže <strong>na</strong> tomtomieste pracova (vytvára partície...). Keï <strong>na</strong> toto miesto s PM <strong>sk</strong>opírujem nejakú partíciu, po <strong>na</strong>štartovaníWindows dokážu tieto dáta bez problémov èíta , problém <strong>na</strong>stane pri zápise: BlueDeath U<strong>na</strong>bleTo write... a zaène sa dátami prepisova prvá partícia – teda Windows prepisujú samy seba, aby somto spresnil. Ak kopírujem s Explorerom, po prekroèení uvedenej hranice zaène Explorer súborov vypisovahausnumerá v èasovej premennej (ko¾ko ostáva do konca). Ak použijem Windows Commander,zaène sa prepisova 1. partícia. Iné filema<strong>na</strong>gery som ne<strong>sk</strong>úšal, ale myslím, že je to jedno. Skúsili ste,ak máte 40 GB di<strong>sk</strong>, dopl<strong>na</strong> ho <strong>na</strong>plni ?Poraïte mi, prosím, èo mám s tým robi , lebo si už neviem rady a ani v žiadnej tu<strong>na</strong>jšej PC firmemi poradi nevedia. Ináè BIOS deteguje di<strong>sk</strong> správne. Aj testovací softvér Maxtoru deteguje bezchybnosdi<strong>sk</strong>u. Aj som ho <strong>sk</strong>úšal lowlevel formátova . Mám <strong>na</strong>inštalova EZDrive, ale myslím, že to tiežnepomôže. Ïakujem Vám pekne. Dúfam, že mi pomôžete. Minulik (minulik@atlas.<strong>sk</strong>)Windows 95 nepodporuje väèšie di<strong>sk</strong>y ako 32 GB. Windows 98 ich podporuje, ale zo stránkyhttp://support.microsoft.com/support/kb/articles/Q243/4/50.ASP je potrebné stiahnu opravu preScandi<strong>sk</strong>. Windows 2000 podporujú aj FAT 32, ale do maximálnej ve¾kosti 32 GB. Ak chcete ma di<strong>sk</strong>väèší ako 32 GB a používate Windows NT alebo 2000, odporúèam Vám <strong>na</strong>inštalova <strong>na</strong>jnovší servicepack a použi súborový systém NTFS. Neuviedli ste typ Vašej základnej do<strong>sk</strong>y a typ BIOS-u; ak mátestarší BIOS, odporúèam Vám jeho upgrade (niektoré základné do<strong>sk</strong>y s BIOS-om AWARD v4.51 PGnepodporujú di<strong>sk</strong>y väèšie ako 32 GB). Program EZdrive je zastaraný a urèený pre di<strong>sk</strong>y Western Digital.Ak by Vám upgrade BIOS-u a operaèného systému nepomohol, potom Vám urèite pomôže komerènýprogram Ontrack Di<strong>sk</strong> Ma<strong>na</strong>ger 2000, verzia 4.0 – http://<strong>www</strong>.ontrack.com/di<strong>sk</strong>ma<strong>na</strong>ger. -ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------360/10/2001Dobrý deò, chcel by som sa opýta , èi sa dá do jednoduchého bat súboru prida spustenie lnk; <strong>na</strong>príklad<strong>na</strong> ploche mám odkaz <strong>na</strong> pripojenie <strong>na</strong> net a chcel by som ho spusti spolu s dvoma inými programami(tie majú normálne exe-èká). Neviem si s tým rady... Alebo to ide ináè? Vïaka za akúko¾vekodpoveï. Joe „Yeti“ Kundlak (joeyeti@yahoo.com)Ak používate Windows 95/98/ME, riešenie je jednoduché: odkaz s príponou lnk zavoláte z bat súborupomocou programu start. Príklad: start „c:\windows\Plocha\Zastupca – Connection to 01925 –Kiwwi.lnk“ (úvodzovky sú pri dlhých názvoch nevyhnutné). Ak chcete, aby program start poèkal, kýmsa spúš aný program <strong>sk</strong>onèí, použite parameter /w: start /w “cesta/súbor”. Ïalšie parametre programustart sa vypíšu po zadaní start /?.-ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------361/10/2001Môj problém sa týka upgrade poèítaèa: Dá sa zapoji HD ATA-33 <strong>na</strong> základnú do<strong>sk</strong>u, ktorá podporujeATA-100? Za pomoc ïakujem. Peter Polaèko (blazej.polacko@nextra.<strong>sk</strong>)Áno, HDD podporujúci ATA-33 sa dá zapoji <strong>na</strong> do<strong>sk</strong>u podporujúcu ATA-100, pretože špecifikácia ATA jespätne kompatibilná. Na pripojenie tohto hard di<strong>sk</strong>u môžete použi 40- alebo 80-žilový kábel. -ja------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------361/10/2001Zdravím, chcel by som sa spýta , že ak mám HDD 40 GB a operaèný systém Windows 9x, akým programomby ho bolo <strong>na</strong>jvýhodnejšie rozdeli <strong>na</strong> nieko¾ko jednotiek? Môžem ho rozdeli bez straty dátuložených <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u? Za odpoveï ïakujem. Ma o (mure<strong>na</strong>@nextra.<strong>sk</strong>)Ako už bolo spomenuté v Poradni (359/10/2001), Windows 95 nepodporuje hard di<strong>sk</strong>y väèšie ako32 GB. Pod Windows 98 a novším môžete <strong>na</strong> rozdelenie použi komerèný program Partition Magic –http://<strong>www</strong>.powerquest.com/partitionmagic, ktorý dokáže meni ve¾kosti a typy partícií, prièom dáta<strong>na</strong> nich zachováva. Rozdeli ve¾ký di<strong>sk</strong> so zachovaním dát by ste mohli aj pod operaèným systémomLinux pomocou vo¾ne šírite¾ného programu GNU Parted – http://<strong>www</strong>.gnu.org/software/parted. No ajv prípade použitia týchto programov Vám odporúèam dôležité dáta si vopred zálohova . -ja-Za redakciu radili: Igor Kulman, Ján Andrejkoviè, Juraj Redeky10/2001 PC REVUE 115


M E D I A C L U B – C D – R O MVINIÈ HROZNORODÝNovinkaNHL 2002NovinkaCOMMANDOS 2NovinkaTOMB RAIDER – GAME 4UNovinkaMultimediálne CD svojímobsahom, možstvomobrázkov a textov uspokojíodborníkov z oblastivinohradníctva a vinárstva,ale aj drobných záhradkárova vinohradníkov. Obsah CD je zameraný <strong>na</strong>problematiku vinièa – história, morfológia, pestovanie,výživa, odrodová <strong>sk</strong>ladba – rajonizácia...Vašu pozornos urèite upúta kvalitne spracovanákapitola o ochrane vinièa. Nechýba ani kompletnálegislatíva a „vinár<strong>sk</strong>e všelièo“.Objednávkový kód: CD102001-142Ce<strong>na</strong>: 400 SkHra, ktorá obsahuje všetkyNAJ..., prichádzatento rok opä <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ýtrh. Najpopulárnejšíšport, <strong>na</strong>jrýchlejšia akcia– <strong>na</strong>jlepšie predávanáhra v celosvetovom rozsahu.Najnovšie vydanieNHL <strong>na</strong> rok 2002 vámponúka množstvo noviniek a zlepšení.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1599 SkCD102001-143Pokraèovanie fenoménumenom Commandos prinášavšetko, èo ste si lenmohli pria . Nové misiekomanda vás zavedú donemeckého väzenia,ponorkovej základnev severnej Európe, <strong>na</strong> lietadlovúloï a dokonca i <strong>na</strong> japon<strong>sk</strong>ú vojen<strong>sk</strong>úzákladòu.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1599 SkCD102001-144Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 299 SkLaru Croft èaká prvédobrodružstvo, v ktoromsa zablysne svojimirýchlymi reflexmi,akrobatickými kú<strong>sk</strong>ami,presnou stre¾bou, bystrýmúsudkom a nezamenite¾noupostavou…CD102001-145THE LONGEST JOURNEYNádherne graficky spracovanározsiahla adventúra,<strong>na</strong>vyše kompletnev èeštine, vás zavediedo dvoch rozdielnychsvetov vo vzrušujúcoma originálnom príbehu<strong>na</strong> 4 CD. Nájdete tu 150lokácií dvoch rôznychsvetov, úžasný mix 2D a 3D grafiky vo vysokomrozlíšení. Ponorte sa do do vzrušujúcehopriebehu, objavte nové svety.PHARAOHRealtime stratégia.Vybuduj krá¾ovstvo,ovládni Níl, staò sanesmrte¾ným! Ponor sado sveta starovekéhoEgypta Ve¾kých pyramída z malých dedín stvorkvitnúce metropoly.BALDUR’S GATE – GAME 4UOkrem vlastnej hry nájdete<strong>na</strong> CD aj kompletnýèe<strong>sk</strong>ý manuál aúplnú textovú lokalizáciucelej hry. Do fantasysveta Baldur’s Gate satak môžu vydai hráèi, ktorým boldoposia¾ tento èarovnýsvet neprístupný. Naostrite meèe, pripravtekúzla a zoce¾te nervy, príbeh sa zaèí<strong>na</strong>…GAME 4U PACK 2 – POD,CAESAR II, HEROES OF M&M 3Pack obsahujúci 3 kompletnéPC hry: POD, CAESAR 2,HEROES OF M&M 3.POD – <strong>sk</strong>velé automobilovépreteky.CAESAR 2 – staèí si lenvybra <strong>na</strong>jlepší automobil,vyhovujúcu tra , stupeò obažnostia vyjazdi si ten <strong>na</strong>jlepší èas. Hra je<strong>na</strong>bitá novým enginom, vytvoreným ví aznýmtímom Colin McRae.HEROES OF M&M 3 – fantasy stratégia.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 1099 SkCD92001-139Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 599 SkCD92001-140Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD62001-130Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 499 SkCD82001-137PC ELEKTROTento titul tvorízáklad pre kompletnúknižnicu programovv oblasti elektrotechniky.Obsahuje viac ako1000 MB <strong>na</strong>južitoènejšíchelektrotechnickýchprogramov pre DOS, Windowsa Windows 95. PC ELEKTRO je 2CD pre každéhoamatéra, ale i profesionálneho elektrotechnika.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD42000-59HRÁÈÙV RÁJ – LOGICKÉ HRYTento titul vámpomôže pri tréningua upevnení úsudku,bystrosti, kreativitya komunikácie a týmaj vašich mozgovýchbuniek. Obsahujesférické hry, pamäovéa èíselné hry, hádanie farebných kódov,krížovkári si môžu tvori aj vlastné krížovky.Zábavná 3D <strong>sk</strong>ladaèka. Precviète si koncentráciu,vyhrajte <strong>na</strong>d poèítaèom v hre Logik. Hry premalých aj ve¾kých, nenásilná a pouèná zábavapre celú rodinu. Jazyk: èe<strong>sk</strong>ýObjednávkový kód: CD42000-54Ce<strong>na</strong>: 399 SkÈESKÝ VÝBÌR 4Èe<strong>sk</strong>ý výbìr 4 je dvojcédeèko,<strong>na</strong> ktoromnájdete azda všetko,èo bolo v poslednomèase v èe<strong>sk</strong>ých krajináchvytvorené. Tostojí za vašu pozornos. Nemusíte si láma hlavu s prekladmi textova opismi programov. Programy sú výhradneod èe<strong>sk</strong>ých autorov alebo v èeštine. Pracujtea bavte sa prakticky bez akýchko¾vek jazykovýchbariér.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 399 SkCD22001-97AKCIA: Pri objednávke týchto troch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>: 899 Sk. Objednávkový kód: CD32001-3CDDOMÁCI UÈITE¼ ANGLIÈTINYKomplexný program urèený<strong>na</strong> výuèbu a precvièovanieangliètiny pre zaèiatoèníkova stredne pokroèilých(1. diel) a pre strednepokroèilých a pokroèilýchštudentov (2. diel). Vhodnépre poslucháèov jazykových kurzov i pre samoukov.(1. diel aj v nemeckej mutácii)Objednávkový kód:1. diel – CD52001-115A-12. diel – CD52001-115A-2Dom. uèite¾ nem. – CD52001-115BCe<strong>na</strong>: 999 SkPri objednávke dvoch CD titulov platí z¾avnená ce<strong>na</strong>:1699 Sk. Objednávkový kód: CD52001-115-2CDKNIHYPHOTOSHOP 6.0 – Velká knihaAutor: kolektívVydal: UNISDodávate¾: ANIMA KošicePoèet strán: 360Velká kniha Adobe Photoshop 6.0je vlastne uèebnicou pre každého, kto chce zí<strong>sk</strong>aviac než len základné vedomosti pri práci v tomtobitmapovom editore. Publikácia je èlenená <strong>na</strong> jednotlivélekcie a nároènos lekcií postupne <strong>na</strong>rastá.Na overenie vlastných schopností a zopakovanieprebraného uèiva nájdete vždy <strong>na</strong> konci lekcie kontrolnéotázky. Svoje z<strong>na</strong>losti si môžete porov<strong>na</strong> soznením správnych odpovedí. Výklady a ilustraènéobrázky sú zamerané <strong>na</strong> používate¾ov, ktorí pracujú<strong>na</strong> poèítaèoch typu PC.Objednávkový kód: 408K102001ANCe<strong>na</strong>: 435 SkUvedené knižné tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka.116 PC REVUE 10/2001ABC O PC 2001Autor: Sobota BranislavVydal: OriensDodávate¾: ANIMA KošiceRozsah: 270Kniha je pomôckou pre zaèí<strong>na</strong>júcich,ale aj pokroèilých používate¾ovPC. Je rozdelená <strong>na</strong> 3 èasti. Prvá vysvet¾uje problematikutechnických prostriedkov osobných poèítaèova multimédií. Druhá èas sa venuje opisu zákl.programového vybavenia a <strong>na</strong>jmä OS MS WindowsMillennium Edition. Tretia èas sa zaoberá súborovýmima<strong>na</strong>žérmi. Najväèší priestor sa venuje opisupráce s textovým editorom MS Word 2000 a ajproblematike poèítaèových sietí a ine. Súèas ouknihy je anglicko-sloven<strong>sk</strong>ý poèítaèový slovníèek.Objednávkový kód:Ce<strong>na</strong>: 267 SkINTERNET PRO PEDAGOGY– jak hledat a <strong>na</strong>jítVydala: GRADAAutor: Jiøí Zounek – Rostislav KøížPoèet strán: 136Kniha je urèená predovšetkýmpre uèite¾ov a pedagogickýchpracovíkov, pre ktorých sa internetstal neoddelite¾nou súèasou ich práce, ale aj žiakom h¾adajúcim rôzneinformácie. V knihe nájde èitate¾ nielen internetovéadresy potrebné <strong>na</strong> výuèbu jednotlivých predmetov,ale aj adresy všeobecných informaènýchserverov.PROGRAMOVÁNÍ V EXCELU5, 7, 97, 2000, 2002– Podrobný prùvodcepokroèilého uživateleVydala: GRADAAutor: Jaroslav ÈernýPoèet strán: 220Publikácia <strong>na</strong>dväzuje <strong>na</strong> úspešnúknihu od rov<strong>na</strong>kého autora Excel – záz<strong>na</strong>m,úprava a programování maker. Množstvo praktickýcha názorných príkladov umožní èitate¾omvyužíva programátor<strong>sk</strong>é nástroje Excelu až donetušených možností – od vlastného programovaniacez úpravy a tvorbu vlastných ponúk a funkciíaž po export a import súborov.409K102001AN Objednávkový kód: 410K102001G Objednávkový kód: 411K102001GCe<strong>na</strong>: 120 SkCe<strong>na</strong>: 268 Sk


M E D I A C L U B – C D – R O MÏalšie CD titulyNázov titulu Objed. kód Ce<strong>na</strong>Plná polní pro kanceláø CD12000-82 399 SkOsobnosti sloven<strong>sk</strong>ých dejín CD1099-30 499 SkHádanky leva Leo<strong>na</strong> CD1099-32 599 SkTomíkovo podmoø<strong>sk</strong>é dobrodružství CD1099-33 699 SkLinqua Land: jazykové hry CD42000-56 1399 SkHair studio CD199-05 699 SkBiologie èlovìkaCD72000-61710 SkZemìpis – Svìt CD72000-60 870 SkKronika ¾udstva CD12000-45 899 SkPolda III. CD42001-113 699 SkArtopedia CD22001-96 799 SkAnglièti<strong>na</strong> plus anglièti<strong>na</strong> CD12000-41 949 Sknemèi<strong>na</strong> CD122000-42 949 SkAnglicky efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD102000-76 999 Sknemèi<strong>na</strong> CD102000-76B 999 SkDruhá svìtová válka CD72000-64 1399 SkBotanika a zoologie CD82000-65 870 SkModrý ble<strong>sk</strong>: zlatý výbìr CD82000-68 399 SkGrafika – <strong>sk</strong>rz-<strong>na</strong><strong>sk</strong>rz 2 CD12001-89 399 SkSexuální výchova CD102000-75 1176 SkOchra<strong>na</strong> rastlín CD112000-81 300 SkEurotran 2000 – Prekladaè ang. internetových stránok 699-19 1169 SkNemecká gramatika – cvièebnice CD42000-51 999 SkHry a vše o MP3 CD1299-36 379 SkStaletí objevù CD122000-83 1399 SkA<strong>na</strong>tomie...lid<strong>sk</strong>é tìlo CD122000-84 499 SkHudba MP3: MP3 Audio CD budúcnosti CD1299-37 379 SkHráèùv ráj – akèní hry 2 CD42000-53B 399 SkPrvní svìtová válka CD22001-99 1199 SkShareware výbìr 2100 CD1299-35 375 SkValibuk + CD romik CD12001-87 499 SkFyzika – zebra pro školy CD22001-93 999 SkChemie II. – zebra pro školy CD22001-94 745 SkAnglická gramatika & konverzace CD22001-95 999 SkBAR & COCTAILS CD32001-102 699 SkSlovníky francúzšti<strong>na</strong> CD42001-105A 999 Skšpanielèi<strong>na</strong> CD42001-105B 999 Sktalianèi<strong>na</strong> 42001-105C 999 SkKilometrovník Európy CD42001-106 l 1399 SkSlávní generálové 20. století CD42001-111 1399 SkPohádka o Mrázikovi, Ivanovi a Nastìnce CD22001-98 699 SkKnights & Merchants CD42001-112 299 SkLingea Lexicon Ang./sl. slovník CD999-23 l 799 SkNem./sl. slovník CD999-23B 799 SkAng. ve¾ký slovník CD999-23 1999 SkNem. ve¾ký slovník CD999-23D 1999 SkNejlepší shareware roku 2000 CD12001-88 l 399 SkKronika 20. století CD32001-101 699 SkMS Excel 2000 CD42001-108 1049 SkNázov titulu Objed. kód Ce<strong>na</strong>Francouz<strong>sk</strong>y, španìl<strong>sk</strong>y, ital<strong>sk</strong>y efektívnì: francúzšti<strong>na</strong> CD102000-78A 698 Skšpanielèi<strong>na</strong> CD102000-78B 698 Sktalianèi<strong>na</strong> CD102000-78C 698 SkZak´s Wordgames CD52001-117 1199 SkLangMaster Mean City CD52001-118 1799 SkLanguage Teacher 9.0 CD52001-119 2337 SkMemorary anglièti<strong>na</strong> CD52001-120A 1199 SkMemorary nemèi<strong>na</strong> CD52001-120B 1199 SkTalk to me – anglièti<strong>na</strong> (3 diely) CD52001-121A 2199 Sk (1 ks)Talk to me – nemèi<strong>na</strong> (2 diely) CD52001-121B 1499 Sk (1 ks)LangMaster english in action CD52001-122 3499 Sk (kompletné balenie),899 Sk (jednotlivé tituly)1999 Sk (2CD Royal Family)LangMaster the Heinemann TOEFL CD52001-123 3499 Sk (kompletné balenie)2299 Sk (jednotlivé tituly)Europlus + Reward CD52001-124 8499 Sk (kompletné balenie)3299 Sk (jednotlivé úrovne)6799 Sk (úroveò 1 – 3 alebo 2 – 4)LangMaster millennium line CD52001-125 5799 Sk (kompletné balenie),2799 Sk (jednotlivé úrovneako tzv. Pack)3499 Sk (v spojení so slovníkomako tzv. Kit)1199 Sk (osobitne slovník Cobuild)Collins Cobuild student´s dictio<strong>na</strong>ry CD52001-126 1199 SkGordi v øíši her CD72000-62A 699 SkFilmové dobrodružstvo CD72000-62B 699 SkKúzelné hraèky CD72000-62C 699 SkZábavné poèty CD72000-62D 699 SkLogické hry CD72000-62E 699 SkMS Word 2000 – multimediál<strong>na</strong> príruèka CD62001-127 1049 SkBaltík SGP 3 CD52001-114 885 SkHráèùv ráj: karetní a hazardní hry CD72001-135 399 SkHráèùv ráj: sportovní hry CD72001-136 399 SkKamarád poèítaè CD62001-128 735 SkMP3 <strong>na</strong> plný plyn CD32001-103 399 SkKa<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>é žertíky CD72001-133 399 SkAkimbo CD92001-141 299 SkPC <strong>na</strong> maximum CD72001-134 399 SkStupid invaders CD82001-138 1099 SkOperation FlashPoint CD72001-131 1099 SkAnglièti<strong>na</strong> – slovíèka efektivnì anglièti<strong>na</strong> CD32001-104A 999 Sknemèi<strong>na</strong> CD32001-104B 999 SkAnglicko-sloven<strong>sk</strong>ý, sloven<strong>sk</strong>o-anglický mul. slovník CD82000-66 699 SkHeroes of M&M 3 komplet – Game 4U CD62001-129 299 SkHugo – Cesta kolem svìta CD122000-85D 699 SkTajemný les CD122000-85A 699 SkPutování èasem CD122000-85B 699 SkDobrodružství v džungli CD122000-85C 699 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 1 CD22001-92A 592 SkÈe<strong>sk</strong>é kliparty 2 CD22001-92B 592 SkStratený ostrov CD102000-77 699 SkMultimediál<strong>na</strong> kuchárka CD12001-86 199 SkAKCIA:Ce<strong>na</strong> spolu: 1060 SKObjed. kód: CD22001-92CAKCIA:Ce<strong>na</strong> spolu: 699 SKObjed. kód: CD42001-2CDAnotácie k týmto CD-ROM titulom nájdete v predchádzajúcich èíslach PC REVUE alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>.CD-ROM tituly si môžete objed<strong>na</strong> prostredníctvom vloženého objednávkového lístka alebo <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovej stránke.10/2001 PC REVUE 117


S E R V I STipy a triky: Štartovacia di<strong>sk</strong>etaKaždý správny používate¾ Windows, „pripravený <strong>na</strong> všetko“, by mal ma štartovaciu di<strong>sk</strong>etu.V tomto èlánku si ukážeme, ako vytvára štartovacie di<strong>sk</strong>ety s podporou CD-ROM, myši, inštalaènýchpomôcok a so súborovým ma<strong>na</strong>žérom.Na èo slúži štartovacia di<strong>sk</strong>eta?Situácií, pri ktorých využijeme štartovaciu di<strong>sk</strong>etu, je hneï nieko¾ko:l po vírusovej infekciil pri novom HDDl po páde systémul <strong>na</strong> zaèiatku inštalácie Windowsl ak je HDD nedostupnýORIGINÁLNA ŠTARTOVACIA DISKETA. Niekedy nám postaèí aj originál<strong>na</strong>štartovacia di<strong>sk</strong>eta od Windows. Tá nám však umožní iba to, že sa z nej <strong>na</strong>bootuje MS-DOSa my máme k dispozicii iba príkazový riadok a prístup k jednotke CD-ROM. Pre <strong>sk</strong>úsených používate¾ovto postaèuje, ale my predsa chceme väèší komfort a pohodlie. Originálnu štartovaciudi<strong>sk</strong>etu od Windows vytvoríme tak, že klikneme <strong>na</strong> Štart/Ovládací panel/Prida alebo odstrániprogramy, prepneme <strong>na</strong> záložku Spúš acia di<strong>sk</strong>eta a zadáme Vytvori di<strong>sk</strong>etu.VÝROBA ZLEPŠENEJ ŠTARTOVACEJ DISKETY. Teraz si ukážeme,ako ¾ahko vytvori spúš aciu di<strong>sk</strong>etu, ktorá obsahuje podporu CD-ROM mechaniky, myšia zavedie súborový ma<strong>na</strong>žér Volkov Commander.Prvým krokom je <strong>na</strong>formátovaniedi<strong>sk</strong>ety a prenesenie systému (obr. 1). Ïalej <strong>na</strong>di<strong>sk</strong>etu <strong>na</strong>hráme súbory fdi<strong>sk</strong>.exe, format.com,scandi<strong>sk</strong>.exe, excract.exe (<strong>na</strong>chádzajú sa voWindows/Command) a smartdrv.exe (z adresáraWindows). Potom pridáme aj ovládaè myši– väèšinou mouse.com. Ïalším krokom jevytvorenie adresárov CDROMDRV a VC <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete.Do adresára VC <strong>sk</strong>opírujeme Volkov Commander.Súbory typu .doc môžeme pokojneObr. 1vynecha . Do adresára CDROMDRV <strong>sk</strong>opírujemeovládaè mechaniky CD-ROM. Nájdeme ho <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete od CD-ROM mechaniky. U mòa súto súbory atapicd.sys a mscdex.exe. Na di<strong>sk</strong>etu pridáme aj dva prázdne súbory, a to autoexec.bata config.sys. Do súboru config.sys zapíšeme:FILES=30REM ======== ATAPI CD-ROM Install Modification - Begin ========DEVICE=A:\CDROMDRV\ATAPICD.SYS /D:CD003REM ======== ATAPI CD-ROM Install Modification - End ========a do súboru autoexec.bat:@ECHO OFFPROMPT $p$gPATH A:\VC;SET TEMP=A:\VCREM ======== ATAPI CD-ROM Install Modification - Begin ========A:\CDROMDRV\MSCDEX /V /D:CD003 /M:10REM ======== ATAPI CD-ROM Install Modification - End ======== lhmouse.comlh vc.comŠtruktúra súborov <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete je teraz takáto:CDROMDRV- mscdex.exe 25 361 b- atapicd.sys 22 208 bVC- archives.mnu 225 b- format.mnu 174 b- vc.com 65 069 b- vc.ext 94 b- vc.ini 461 b- vc.mnu 96 b- vcedit.ext 11 b- vcview.ext 409 bautoexec.bat351 bDi<strong>sk</strong>eta je teraz už úplne funkèná a pripravená <strong>na</strong> použitie.VÝROBA ZLEPŠENEJ ŠTARTOVACEJ DISKETY S INŠTALAÈNÝ-MI POMÔCKAMI. Prvý krok je vytvorenie štandardnej windowsov<strong>sk</strong>ej štartovacejdi<strong>sk</strong>ety v Ovládacích paneloch. Na òu potom <strong>na</strong>hráme tieto súbory: drvspace.sys,emm386.exe, mouse.com, vc.com a vc.ini.Súbor autoexec.bat editujeme takto:@ECHO OFFset EXPAND=YEScommand.comconfig.sysdrvspace.binextract.exefdi<strong>sk</strong>.exeformat.comio.sysmouse.commsdos.sysscandi<strong>sk</strong>.exesmartdrv.exeSpolu:94 946 b181 b69 031 b93 242 b64 732 b50 071 b222 390 b44 953 b9 b147 377 b45 379 b946 770 bSET DIRCMD=/O:Nset LglDrv=27 * 26 Z 25 Y 24 X 23 W 22 V 21 U 20 T 19 S 18 R 17 Q 16 P 15set LglDrv=%LglDrv% O 14 N 13 M 12 L 11 K 10 J 9 I 8 H 7 G 6 F 5 E 4 D 3 Cclscall setramd.bat %LglDrv%set temp=c:\set tmp=c:\path=%RAMD%:\;a:\;%CDROM%:\copy command.com %RAMD%:\ > NULset comspec=%RAMD%:\command.comcopy extract.exe %RAMD%:\ > NULcopy readme.txt %RAMD%:\ > NUL:ERRORIF EXIST ebd.cab GOTO EXTecho Vlozte prosim spustaciu di<strong>sk</strong>etu c. 2echo.pauseGOTO ERROR:EXT%RAMD%:\extract /y /e /l %RAMD%: ebd.cab > NULecho Diagnosticke <strong>na</strong>stroje boli uspesne zavedene do jednotky %RAMD%.echo.IF „%config%“==“NOCD“ GOTO QUITIF „%config%“==“HELP“ GOTO HELPLH %ramd%:\MSCDEX.EXE /D:mscd001 /L:%CDROM%echo.GOTO QUIT:QUITrem clean up environment variablesset CDROM=set LglDrv=lh mouse.comlh vc.comSúbor config.sys editujeme takto:[menu]menuitem=CD, Spustit system s podporou jednotiek CD-ROM.menuitem=NOCD, Spustit system bez podpory jednotiek CD-ROM.menudefault=CD,5menucolor=7,0[COMMON]device=himem.sys /testmem:offdos=umb,high,autodevice=emm386.exe /noemsdevice=drvspace.sys /movefiles=10buffers=10stacks=9,256devicehigh=ramdrive.sys /E 2048lastdrive=zdevice=display.sys con=(ega,,1)country=042,852,country.sysinstall=mode.com con cp prepare=((852) ega.cpi)install=mode.com con cp select=852install=keyb.com cz,,keybrd2.sys[CD]device=oakcdrom.sys /D:mscd001device=btdosm.sysdevice=flashpt.sysdevice=btcdrom.sys /D:mscd001device=aspi2dos.sysdevice=aspi8dos.sysdevice=aspi4dos.sysdevice=aspi8u2.sysdevice=aspicd.sys /D:mscd001[NOCD]Súbor setramd.bat editujeme takto:@echo offset RAMD=set CDROM=echo.echo Prebieha spustenie tohto pocitaca.echo Priprava moze trvat aj niekolko minut. Cakajte, prosim.echo.a:\findramdif errorlevel 255 goto no_ramdriveif not errorlevel 3 goto no_ramdrivegoto do_shift:loopif errorlevel %1 goto no_shift:do_shiftset cdrom=%2shiftshiftif not %1*==* goto loop118 PC REVUE 10/2001


S E R V I Sgoto no_ramdrive:no_shiftset ramd=%2if „%RAMD%“==“C“ goto c_drivegoto success:c_driveecho System Windows 98 zjistil, ze jednotka C: neobsahuje platny oddielecho typu FAT alebo FAT32. Pricin moze byt niekolko:echo.echo 1. Na jednotke bude mozno treba znovu vytvorit oddiely.echo V prikazovom riadku systemu MS-DOS spustte program FDISK.echo.goto success:no_ramdriveecho Program <strong>na</strong> spustacej di<strong>sk</strong>ete systemu Windows 98 nemohol vytvoritecho docasnu jednotku pre diagnosticke <strong>na</strong>stroje.echo.:successÏalej môžeme pokojne vymaza obsah súboru readme.txt a samotný súbor zmazanesmieme. Štruktúra di<strong>sk</strong>ety by mala potom vyzera takto:ASPI2DOS.SYSASPI4DOS.SYSASPI8DOS.SYSASPI8U2.SYSASPICD.SYSAUTOEXEC.BATBTCDROM.SYSBTDOSM.SYSCOMMAND.COMCONFIG.SYSCOUNTRY.SYSDISPLAY.SYSDRVSPACE.BINDRVSPACE.SYSEBD.CABEBD.SYSEGA.CPIEMM386.EXE18 821 b8 915 b22 102 b24 026 b9 898 b878 b7 932 b7 709 b94 946 b769 b30 742 b9 624 b69 031 b1 639 b277 857 b0 b58 870 b125 767 bEXTRACT.EXEFDISK.EXEFINDRAMD.EXEFLASHPT.SYSHIMEM.SYSIO.SYSKEYB.COMKEYBRD2.SYSMODE.COMMSDOS.SYSOAKCDROM.SYSRAMDRIVE.SYSREADME.TXTSETRAMD.BATVC.COMVC.INISpolu :Vysvetlenie, <strong>na</strong> èo niektoré súbory slúžia:Názov súboru FunkciaASPI2DOS.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Adaptec v reálnom režimeASPI4DOS.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Adaptec v reálnom režimeASPI8DOS.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Adaptec v reálnom režimeASPI8U2.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Adaptec v reálnom režimeASPICD.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Adaptec v reálnom režimeAUTOEXEC.BAT Dávkový súbor pre spúš anie poèítaèaBTCDROM.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Mylex/BusLogicBTDOSM.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Mylex/BusLogicCOMMAND.COM Interpret príkazovCONFIG.SYS Zavádza ovládaèe zariadeníDRVSPACE.BIN Ovládaè kompresie Microsoft DriveSpaceEBD.CABSúbor .CAB, ktorý obsahuje pomôcky pri inštaláciiEBD.SYSSúbor <strong>na</strong> identifikáciu ESDEXTRACT.EXE Program <strong>na</strong> dekompresiu .CAB súborovFDISK.EXENástroj <strong>na</strong> vytváranie di<strong>sk</strong>ových oddielovFINDRAMD.EXE Pomôcka <strong>na</strong> nájdenie jednotky RAMDriveFLASHPT.SYS Ovládaè zariadenia CD-ROM Mylex/BusLogicHIMEM.SYS Správca pamäte XMSIO.SYSSystémový štartovací súborMSDOS.SYS Informácie o možnostiach spúš ania poèítaèaOAKCDROM.SYS Všeobecný ovládaè zariadenia CD-ROM ATAPIRAMDRIVE.SYS Pri inštalácii vytvorí jednotku RAMDroveSETRAMD.BAT Vyh¾adá prvé vo¾né písmeno pre jednotku RAMDriveVC.COMSúborový ma<strong>na</strong>žér Volkov Commander93 242 b64 860 b6 855 b18 137 b10 500 b222 390 b10 343 b31 942 b14 377 b9 b41 302 b5 333 b0 b921 b65 210 b460 b1 367 334 bAk sa vám nechce túto di<strong>sk</strong>etu vyrába ruène, môžete si ju stiahnu z adresy <strong>www</strong>.tipyatriky/di<strong>sk</strong>eta.zip a rovno <strong>na</strong>kopírova <strong>na</strong> svoju di<strong>sk</strong>etu.VÝHODY ZLEPŠENÝCH DISKIET. Prvá di<strong>sk</strong>eta podporuje CD-ROM mechaniku,myš a zavedie súborový ma<strong>na</strong>žér. Dá sa jednoducho vyrobi aj pod Windows 95. Druháobsahuje ešte <strong>na</strong>vyše inštalaèné pomôcky a <strong>na</strong> jej vytvorenie potrebujete Windows 98. Tietodi<strong>sk</strong>ety dokážu jednoducho a rýchlo oživi poèítaè po nejakej nepredvídanej udalosti.Milá redakcia PC REVUE. Príjemne ma potešilo zavedenie novej rubriky DVD okienko. Obsah èlánkovje podaný zrozumite¾nou formou a kladne hodnotím aj delenie èlánkov (úvod, film, obsahDVD, bonusy DVD, verdikt). Výber filmov urèite nebude jednoduchý, pretože <strong>na</strong> <strong>na</strong>šom trhu ich už jepomerne ve¾ké množstvo. Je len <strong>na</strong> škodu, že distribútori týchto médií <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u (a vlastne aj vÈechách) akoby zabudli, že dané médiá distribuujú <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, a nie v nemecky èi anglicky hovoriacichkrajinách. Myslím si, že keï sa dokáže dosta <strong>na</strong> DVD médiá dabing takých jazykov, ako je maïarèi<strong>na</strong> èipo¾šti<strong>na</strong>, tak by nemal by problém tam dosta aj dabing v slovenèine alebo v èeštine. Napriek tomu ce<strong>na</strong>týchto di<strong>sk</strong>ov je ove¾a vyššia než ce<strong>na</strong> videokaziet s tým istým filmom aj s dabingom (sloven<strong>sk</strong>ým aleboèe<strong>sk</strong>ým). Keï prihliadneme ešte <strong>na</strong> <strong>sk</strong>utoènos , že prakticky všetky filmy <strong>na</strong> videokazetách, ktoré vyšli zaposledné dva roky, už sú dabované v Dolby Surround zvuku, a teda je možné ich prehráva aj ako domácekino, tak je to viac než zarážajúce. Èasto za mnou prichádzajú známi, aby som im poradil, èi si majúkúpi video alebo DVD prehrávaè. Mojou prvou otázkou je, èi chce filmy pozera a poèúva alebo pozeraa èíta . Asi tak zaèí<strong>na</strong>m s opisom rozdielov medzi filmom <strong>na</strong> videu a DVD. Veï <strong>na</strong>èo sú bežnému èlovekutaké vymoženosti, ako je Dolby Digital 5.1, keï si ich nemôže vychut<strong>na</strong> , pretože sa musí sústredi<strong>na</strong> èítanie titulkov, ktoré tiež nie vždy sú kvalitne spravené (pozri <strong>na</strong>príklad problémy s èe<strong>sk</strong>ými titulkami<strong>na</strong> DVD Matrix). Pritom, ak sa dobre pamätám, niekedy v minulom roku sa istý predstavite¾ jednej distribuènejfirmy DVD <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v relácii venovanej novým filmom v kinách, <strong>na</strong> videu a DVD vyjadril, žefilmy, ktoré budú uvádza <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>ý trh, budú dodáva aj so sloven<strong>sk</strong>ým dabingom. Zatia¾ som ve¾aDVD di<strong>sk</strong>ov so sloven<strong>sk</strong>ým alebo èe<strong>sk</strong>ým dabingom ne<strong>na</strong>šiel.Na záver by som sa rád vrátil <strong>na</strong> úvod svojho mailu. Dané èlánky sú istotne potrebné, len chýbapri nich informácia o prítomnosti alebo neprítomnosti sloven<strong>sk</strong>ého èi èe<strong>sk</strong>ého dabingu, a ak sa tamdaný dabing (odvážim sa poveda náhodou) <strong>na</strong>chádza, tak by som doplnil aj informáciu o zvukovomformáte (DTS, DD 5.1, Dolby Surround atï.). Nie každý èitate¾ si totiž pri èítaní daných èlánkov uvedomí,že daný film si môže vypoèu iba v zopár jazykoch, prièom slovenèi<strong>na</strong> alebo èešti<strong>na</strong> tam <strong>na</strong>99 % nebude. A ak si to všimne až doma po zasunutí di<strong>sk</strong>u do DVD prehrávaèa, asi príjemne <strong>na</strong> vašerecenzie spomí<strong>na</strong> nebude. A možno (prakticky neustále) info o neprítomnosti dabingu v <strong>na</strong>šincovizrozumite¾nom jazyku donúti koneène tu<strong>na</strong>jších distribútorov vsta z vyhriatych kresiel a nieèo s týmurobi , pretože pokia¾ sa tak nestane, ja osobne si DVD prehrávaè nekúpim, nech by mal neviem akúvýhodnú cenu. Mne sa jednoducho nechce núti ostatných èlenov rodiny, že ak chcú pozera film <strong>na</strong>DVD, tak si ho musia „preèíta “. Napriek tomu sa teším aj <strong>na</strong> ïalšie vaše recenzie. Juraj MarenèákTeší nás Váš záujem o DVD a sme úprimne radi, že sa Vám <strong>na</strong>ša rubrika o DVD páèi. Máte pravdu vtom, že výber titulov nie je jednoduchý. Ponuka je bohatá a DVD tituly doslova zamorili predajne apožièovne. Nesúhlasím s Vami však v tom, že by sme vo svojich recenziách nešpecifikovali, èi sa <strong>na</strong>danom nosièi <strong>na</strong>chádza èe<strong>sk</strong>ý alebo sloven<strong>sk</strong>ý dabing. Výnimkou je azda len recenzia <strong>na</strong> film Abyss,kde tieto údaje nie sú. DVD okienko je momentálne v plienkach a mení sa zo dòa <strong>na</strong> deò. V <strong>na</strong>jbližšomèase plánujeme uvádza pri každom recenzovanom filme legendu s presným opisom DVD,kde bude uvedené všetko od filmového formátu až po mená hercov.Vaša druhá otázka sa týka sloven<strong>sk</strong>ého dabingu DVD distribuovaných <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u. Urèite ste sivšimli, že 90 % u nás predávaných videokaziet má èe<strong>sk</strong>ý, a nie sloven<strong>sk</strong>ý dabing. Príèinou tohto javusú vysoké náklady za dabing, ktorý sa u nás pre slabšiu kúpyschopnos obyvate¾stva stáva nerentabilnýma nevýhodným. Èe<strong>sk</strong>ý trh neakceptuje sloven<strong>sk</strong>ý dabing a sloven<strong>sk</strong>ým distribútorom neostávaniè iné (ak chcú by aspoò trocha zi<strong>sk</strong>oví), len akceptova èe<strong>sk</strong>ý dabing.Píšete, že za Vami chodia známi s otázkou, èi si majú kúpi video alebo DVD player. Môj osobnýnázor je taký, že ak si chcem <strong>na</strong>ozaj vychut<strong>na</strong> DD 5.1, efekty a herecké výkony, musím film vidie vorigináli. Žiadny dabing ne<strong>na</strong>hradí originálnu zvukovú stopu. Ja by som <strong>na</strong> takúto otázku odpovedaltakto: „Ak chcete film <strong>na</strong>ozaj precíti a preži , tak si urèite kúpte DVD player.“ Priznám sa Vám, žesom ešte žiadne DVD nepozeral s dabingom. ¼udia, ktorí chodia do ki<strong>na</strong>, si už <strong>na</strong> titulky bez problémovzvykli a vedia, o èom hovorím. Cie¾om DVD je dosta kino do domácností a dnešné kino, to súfilmy s pôvodným zvukom, hlasmi hercov a titulkami, a nie s dabingom. Dabing je doménoukomerènej televízie. Distribútori DVD majú povinnos dabova do sloven<strong>sk</strong>ého jazyka len tituly urèenépre det<strong>sk</strong>ého diváka. Na iné tituly sa zákon nevz ahuje.Peter Koneèný, kinema.<strong>sk</strong>PoštaReagujem <strong>na</strong> niektoré príspevky vo Vašej rubrike Pošta. Som predplatite¾om Vášho èasopisulen jeden rok. Neviem ako iní, ale mòa hlavne zaujímajú seriály o programovaní. To, že Vašejednotlivé èísla PC REVUE vychádzajú <strong>na</strong> Vašich priložených CD-èkách, je fajn, ale ve¾mi by som ocenil,keby ste nejakým spôsobom zariadili, aby sa spomí<strong>na</strong>né seriály o programovaní dali aj vytlaèi .Chápem, že Vaše jednotlivé èísla PC REVUE vo formáte PDF sú zamknuté, ale mohli by ste urobi presvojich stálych predplatite¾ov FTP s možnos ou downloadu, kde by ste pravidelne uploadovali jednotlivéseriály o programovaní z jednotlivých èísel PC REVUE vo formáte PDF s možnos ou tlaèe.Záujemcovia by si tak mohli vytlaèi ¾ubovo¾ný seriál z každého èísla PC REVUE, ktorý by si potomkaždý mesiac kompletovali a omnoho ¾ahšie by sa im uèilo a programovalo pri svojich workstation.Ak budú tieto seriály zamknuté pre editáciu a tým vlastne budú chráni Váš copyright, nikomu tonebude môc prekáža . Je mi ve¾mi nepohodlné a nepraktické, keï si musím pri programovaní nieèopozrie , prípadne overi a musím prelistova nieko¾ko jednotlivých èísel PC REVUE, ktorých je <strong>sk</strong>utoènedos . Myslím, že by to bol <strong>sk</strong>utoène krok smerom k zákazníkovi a ve¾a Vašich predplatite¾ov bytúto možnos ve¾mi ocenilo. S pozdravom PIOVARÈI Jozef ml.PS: Momentálne je Váš èasopis <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu No.1, držím Vám palce, aby to tak aj ostalo.FTP: Áno, nieèo také pripravujeme, je to len trochu nároèné <strong>na</strong> administráciu, tak nám to chví¾ku potrvá.CDR: Ešte <strong>na</strong>d tým porozmýšlame, ale je dos možné, ze hotové seriály o programovaní <strong>na</strong> budúcichvydaniach CD už nebudeme chráni proti možnosti tlaèe.Igor Kulman10/2001 PC REVUE 119


S E R V I STipy a triky pre Windowsn Parametre súboru Win.com. Ak máte problémy s Windows, urèite sa vám zídutieto parametre pre súbor Win.com. Môžete nimi ovplyvni vlastnosti systému pri štarte.Formát ich zapisovania je <strong>na</strong>sledujúci:WIN [/D:[F][M][S][V][X]]/D Prepí<strong>na</strong>è, ak sa s Windows vy<strong>sk</strong>ytujú problémy:F Vypne 32-bitový prístup k pevným di<strong>sk</strong>om:M Spustí Windows v núdzovom režime (ekvivalent pre kláves F5 v štartovacej ponukeWindows):N Spustí Windows v núdzovom režime s podporou siete (ekvivalent pre kláves F6v štartovacej ponuke Windows):S Windows nebude používa ROM adresovanú medzi F000:0000 a 1 MB <strong>na</strong> prerušenie.:V Nastaví, že ROM ruti<strong>na</strong> bude obsluhova prerušenia z radièa pevného di<strong>sk</strong>u:X Vynechá èas pamäte vyhradenej pre adaptéry z kontroly <strong>na</strong> nevyužívané mieston Ikonka ako kurzor myši. Znie to možno èudne, ale je to možné. Ak chcete ma¾ubovo¾nú ikonku uloženú v súbore ICO (DLL, ICL a EXE súbory, žia¾, nefungujú) zobrazovanúako váš aktuálny kurzor, nie je to problém. Staèí, ak si v ovládacom paneli (Štart ->Nastavenia -> Ovládací panel) otvoríte položku Myš a v nej sa prepnete <strong>na</strong> záložku Ukazovatele.Tam si potom vyberiete ¾ubovo¾ný typ kurzora a pomocou tlaèidla Preh¾adávasi vyvoláte dialóg otvorenia súboru. V òom však musíte vybra možnos otvorenia všetkýchsúborov. Potom už len kliknete <strong>na</strong> vybraný súbor ICO, potvrdíte a hotovo.n Zmazanie hesla <strong>na</strong> šetriè obrazovky. Ak ste toto heslo zabudli, nie je problémho vymaza . Jednoducho si spustite editor registrov (Štart -> Spusti -> Regedit.exe). Vòom si otvorte re azec HKEY_USERS\.Default\Control Panel\. Oz<strong>na</strong>ète položku De<strong>sk</strong>top av pravej èasti ok<strong>na</strong> nájdite hodnotu ScreenSave_Data. Tú oz<strong>na</strong>ète a zmažte ju. Odterazste sa zbavili starého hesla <strong>na</strong> šetriè obrazovky.n Systémové adresáre <strong>na</strong> ploche. Aj toto je možné, dokonca celkom ¾ahko. Pomocoutohto malého triku je možné umiestni si <strong>na</strong> ¾ubovo¾né miesto <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u odkaz <strong>na</strong>systémové adresáre a objekty (nie obyèajný odkaz!). Takto si <strong>na</strong>príklad do ponuky Štartmôžete prida odkaz <strong>na</strong> telefonické pripojenie siete. Postup je ve¾mi jednoduchý – tam,kde si chcete odkaz spravi , vytvorte nový súbor a pomenujte ho pod¾a toho, èo chcete,aby sa zo súboru stalo:Ovládací panel: Control Panel.{21EC2020-3AEA-1069-A2DD-08002B30309D}Schránka: Briefcase.{85BBD920-42A0-1069-A2E4-08002B30309D}Pracovná plocha: De<strong>sk</strong>top.{00021400-0000-0000-C000-000000000046}Telefonické pripojenie siete: Dial-Up Networking.{992CFFA0-F557-101A-88EC-00DD010CCC48}Fonty: Fonts.{BD84B380-8CA2-1069-AB1D-08000948F534}Tento poèítaè: My Computer.{20D04FE0-3AEA-1069-A2D8-08002B30309D}Tlaèiarne: Printers.{2227A280-3AEA-1069-A2DE-08002B30309D}Kôš: Recycle Bin.{645FF040-5081-101B-9F08-00AA002F954E}Odkaz: Shortcut.{00021401-0000-0000-C000-000000000046}URL história: Url History Folder.{FF393560-C2A7-11CF-BFF4-444553540000}Microsoft Outlook: Microsoft Outlook.{00020D75-0000-0000-C000-000000000046}Moje dokumenty: My Documents.{450d8fba-ad25-11d0-98a8-0800361b1103}Plánované úlohy: Scheduled Ta<strong>sk</strong>s.{D6277990-4C6A-11CF-8D87-00AA0060F5BF}* Názvy pred bodkou si môžete zmeni . Nemalo by to ma dosah <strong>na</strong> funkènos .n Automatický refresh. Ak vám z akéhoko¾vek dôvodu nevyhovuje interval obnovovaniapracovnej plochy, môžete aj toto <strong>na</strong>stavenie zmeni a <strong>na</strong>stavi tak, aby sa plochaobnovovala èo <strong>na</strong>jèastejšie. Spustite si editor registra (Štart -> Spusti -> Regedit.exe) aotvorte si vetvu HKEY_LOCAL_MACHINE\System\CurrentControlSet\Control\Update\. Vpravej èasti nájdite hodnotu UpdateMode (môže ma aj názov Update) a zmeòte jejposlednú hodnotu z 01 (niekedy len 1) <strong>na</strong> 00 (0). Zavrite editor a reštartujte poèítaè.* Toto <strong>na</strong>stavenie sa odporúèa vtedy, ak máte dostatoène silný procesor, pretože obnovovaniepracovnej plochy zaberá èas výkonu.Martin Turoòn Èakanie pred zobrazením menu. Windows vždy vytvára pauzu medzi vyvolaníma zobrazením menu. Táto pauza je väèšinou nepostrehnute¾ná, ale v kritických situáciáchmôže by dos nepríjemná. Ak tomu chcete zabráni , spustite Editor registrov a vyh¾adajtek¾úè [HKEY_CURRENT_USER\Control Panel\De<strong>sk</strong>top].V òom vytvorte novú položku s názvom Menu-ShowDelay a priraïte jej hodnotu 1 – 999. Je to èasv milisekundách.Obr. 1n Easter Egg vo FrontPage. Aj v programe MicrosoftFrontPage 2000 (súèas Office 2000 Premium)sa <strong>sk</strong>rýva jedno prekvapenie. Staèí program spusti aneustále drža kláves Shift. Pri neustálom držaní klávesuShift kliknite <strong>na</strong> Help / About Microsoft Frontpagea OK. Potom <strong>na</strong> Help / About Microsoft Frontpage a OK. Ïalej <strong>na</strong> Help / AboutMicrosoft Frontpage a zobrazí sa okno s ohòostrojom a zoz<strong>na</strong>mom autorov (obr. 1).n Dokumenty v ponuke Štart. Vymazanie pri vypí<strong>na</strong>ní Windows. Tento trik spôsobí,že vždy pri vypí<strong>na</strong>ní alebo reštartovaní Windows sa zmažú prezreté dokumenty zponuky Štart. V registroch nájdite vetvu [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]. V nej vytvorte novú položku DWORD s názvomClearRecentDocsOnExit a priraïte jej hodnotu 1. Potom staèí už iba reštartova poèítaè.Špecifikácia množstva. Tento trik vám umožní kontrolova množstvo prezretých dokumentov,ktoré sa ukladajú v položke Dokumenty. V registroch nájdite opä vetvu[HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]. V nej vytvorte novú položku DWORD s názvom MaxRecentDocs a zadajtejej hodnotu èíslom, ktoré urèuje, ko¾ko položiek chcete v položke Dokumenty ma .Predvolená hodnota je 15. Potom staèí už iba reštartova poèítaè.Nepridávanie dokumentov. Normálne, ak otvoríte nejaký dokument, automaticky sapridá do Dokumentov v ponuke Štart. Tento trik tomu zabráni. V registroch nájdemevetvu [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]. Vytvoríme v nej novú položku DWORD s názvom NoRecentDocsHistory a priradímejej hodnotu 1. Potom staèí už iba reštartova poèítaè.Odobratie z ponuky Štart. Tento trik odoberie položku Dokumenty z ponuky Štart.V registroch nájdite vetvu [HKEY_CURRENT_USER\Software\Microsoft\Windows\CurrentVersion\Policies\Explorer]. V nej vytvorte novú položku DWORD NoRecentDocs-Menu a priraïte jej hodnotu. Potom staèí už iba reštartova poèítaè.n Bezpeèný Outlook 2000 (SR-1). Všetci iste viete o vírusoch (resp. èervoch), ktorésa šíria elektronickou poštou, prièom využívajú chyby v Outlooku. Pri takýchto vírusoch jevšak rozhodujúce ich spustenie. Zväèša obsahujú dvojitú príponu (<strong>na</strong>príklad .doc.vba). VOutlooku 2000 (SR-1) si však môžete <strong>na</strong>stavi upozornenie <strong>na</strong> niektoré prípony. V registrochnájdite vetvu [HKEY_LOCAL_MACHINE\Software\Microsoft\Office\9.0\Outlook\Security] a v nej vytvorte novú textovú hodnotu s názvom AddWarningFileTypes. Jej hodnotu<strong>na</strong>stavte <strong>na</strong> príponu alebo prípony, <strong>na</strong> ktoré vás má Outlook 2000 (SR-1) upozoròova. Môže to by <strong>na</strong> VBA;VBS (obr. 2).Obr. 2n Súbor MSDOS.SYS. Ide o textový súbor uložený v koreòovom adresári zavádzaciehodi<strong>sk</strong>u, ktorý je možné zvyèajnými prostriedkami editova . Musíte však <strong>na</strong>jprv zmenijeho atribúty (odstráni : <strong>sk</strong>rytý, systémový a len <strong>na</strong> èítanie). Sú v òom dve sekcie: [Paths]a [Options].Sekcia [Paths] – zadanie ciest k dôležitým adresárom WindowsUninstallDir=X:\ - di<strong>sk</strong> s uloženou informáciou <strong>na</strong> odinštalovanieWinDir=adresár - ukazuje <strong>na</strong> adresár, v ktorom je Windows <strong>na</strong>inštalovanýWinBootDir=adresár – adresár, odkia¾ sa Windows bootujeSekcia [Options] - <strong>na</strong>stavenie režimu štartu WindowsŠtartovacia ponukaBootMenu=1 - pri zavádzaní systému bude automaticky vyvolaná štartovaciaponuka(štandardne <strong>na</strong> 30 sec.)BootMenuDelay=X - doba èakania X sec., kým sa vyberie predvolená vo¾baBootMenuDefault=X - použije sa ako predvolená položka, položka oz<strong>na</strong>èenáèíslom XBootKeys=0 - zákaz používania horúcich klávesov F4, F5, F6 a F8 pri štartesystémuZavádzanie WindowsBootGUI=0 - spustí sa len DOS (v7.0)BootWin=0 - spustí len starý operaèný systém, ak je prítomný (použite¾nélen pre DOS 5.x a 6.x)Po úprave je potrebné obnovi pôvodné atribúty súboru. Nastavi atribúty <strong>na</strong> systémový,<strong>sk</strong>rytý a len <strong>na</strong> èítanie.Igor Kulman120 PC REVUE 10/2001


S E R V I SLOST IN SPACEFILM: Príbeh je situovaný do vzdialenej budúcnosti, keï je už<strong>sk</strong>oro všetkým známe, že <strong>na</strong>ša planéta Zem je <strong>na</strong> kolenách. Srecykláciou <strong>na</strong> Zemi sa zaèalo ne<strong>sk</strong>oro a poslednou záchranoupre ¾udstvo pred tým, než príde k úplnej deštrukcii, je osídleniejedinej obývate¾nej planéty <strong>na</strong>šej galaxie s názvom Alfa Prima.Premiestnenie pozemš anov treba u<strong>sk</strong>utoèni vzh¾adom <strong>na</strong>vzdialenos pomocou dvoch èasopriestorových brán. Jed<strong>na</strong> sastavia v blízkosti Zeme a druhú je potrebné postavi v cieli cesty.O post prvých kolonistov nie je práve bitka a profesor JohnRobinson (William Hurt), ako iniciátor projektu, je nútený presvedèi svoju rodinu o potrebezachráni obyvate¾ov znièenej planéty.Let <strong>na</strong> planétu Alfa Prima, ktorý má trva nieko¾ko rokov, sa však nevyhne problémomihneï po štarte. Zákerný doktor Zachary Smith (Gary Oldman) pracujúci pre <strong>sk</strong>upinu rebelov,ktorí budujú vlastnú bránu, zmení program hlavného robota tak, aby 15 hodín poštarte znièil loï i s rodinou Robinsonovcov. Ale aj sabotér Zachary je podvedený a pozmene programu robota sa mu nepodarí z lode ujs . Stáva sa tak nedobrovo¾ným èlenomposádky, ktorá má by o pár hodín znièená.Všetko však dobre dopadne, robota sa podarí vïaka malému Willovi Robinsonovi (JackJohnson) preprogramova a zostáva len vyrieši jeden malý problém. Loï sa totiž vychýlilazo svojej pôvodnej dráhy a neovládate¾ne sa rúti do horúceho Slnka. Samozrejme, jedinoumožnos ou je opä využi let èasopriestorom, ktorý je však bez využitia vstupnej avýstupnej brány nekontrolovate¾ný a rodi<strong>na</strong> Robinsonovcov sa tak úspešne ocitá v neznámeja neprebádanej galaxii…Režisér snímky Stephen Hopkins (Predator 2, Night mare 5) sa nechal inšpirova populárnymseriálom o rodine Robinsonovcov z roku 1965 a oslovil jeho scenáristu Irwi<strong>na</strong>Alle<strong>na</strong>, aby <strong>na</strong>písal príbeh pre celoveèerný film. Ten si zobral <strong>na</strong> pomoc scenáristu a producentaAkiru Goldsma<strong>na</strong> (Batman & Robin) a spolu <strong>na</strong>písali scenár.Herecké obsadenie je obdivuhodne kvalitné. Vyniká hlavne Gary Oldman (FifthElement) ako šialený, <strong>na</strong> pavúka sa meniaci doktor Zachary Smith. Prekvapujúce je príjemnéherecké stvárnenie postavy hlavného pilota majora Do<strong>na</strong> Westa v podaní MattaLeBlanca (Charlies Angels a, samozrejme, TV seriál Priatelia). Trocha nepríjemne <strong>na</strong> vásbude možno zo zaèiatku pôsobi hlas Lacey Chabertovej (svoj hlas prepožièala kreslenýmpostavám z Disneyho produkcie, ako <strong>na</strong>príklad A<strong>na</strong>stasia alebo teraz dokonèený LionKing 2), ktorá si zahrala Penny Robinsonovú.VYBAVENIE DVD: Jazyková mutácia je len jed<strong>na</strong>, samozrejme anglická, a èo sa týka titulkov,máme <strong>na</strong> výber zo štyroch jazykov – èe<strong>sk</strong>ý, maïar<strong>sk</strong>ý, po¾<strong>sk</strong>ý a hebrej<strong>sk</strong>ý. Nechýbaklasický výber scén a zvuk Dolby Digital 5.1.BONUSY DVD: Di<strong>sk</strong> obsahuje podrobné životopisy hlavných hereckých predstavite¾ov plusnieèo o režisérovi Hopkinsovi a scenáristovi Goldsmanovi. Ïalším a ve¾mi dobre <strong>na</strong>strihanýmbonusom sú Špeciálne efekty, ktorými nás sprevádza jeden z hlavných trikových a grafickýchtvorcov filmu. Príjemným spestrením DVD sú nepoužité, respektíve vymazané scény, ktoré boliz nejakého dôvodu z filmu vyòaté. To, preèo sa tá-ktorá scé<strong>na</strong> vymazala, je pri každomnepoužitom zábere vysvetlené. Kinoupútavky sú <strong>na</strong> tomto di<strong>sk</strong>u dve – teaser a pôvodný trailer.Pribalené sú ešte dva videoklipy, zostrihané z akèných scén filmu.VERDIKT: Príjemná popcornová zábava, zameraná multigeneraène, ktorá nenudí a <strong>na</strong> nièvážne sa nehrá. DVD je spracované <strong>na</strong> slušnej grafickej úrovni. Medzi ïalšie pozitíva patrí aj<strong>na</strong>dpriemerná kvalita obrazu. Bonusy sú síce ochudobnené o podrobnejší „film o filme“, opár storyboardov z akèných scén a dajaký ten klasický balast v podobe šetrièov obrazovky,hier a iných nezmyslov, ale aj tak je to ve¾mi kvalitné DVD, ktoré môžem vrelo odporúèa .Hodnotenie:FILM: lllllDVD: lllllZapožièal: IntersonicDVD okienkoMEN IN BLACKFILM: Keï nám Fox Mulder v každej èasti nekoneèného seriáluAkty X dokola opakoval, že mimozemš ania sú všade medzi<strong>na</strong>mi, a to v požeh<strong>na</strong>nom množstve, neverili sme. Presne takisto, ako neveril ani James (Will Smith), ktorý sa pri policajnejakcii stretol zoèi-voèi s „èlovekom“, pre ktorého lezenie postene nebolo až takým ve¾kým problémom, ako by sa dalo oèakáva. Zúfalému policajtovi, ktorému to, èo videl, nikto neverí,prichádza <strong>na</strong> pomoc tajný èlen vyšetrovacej <strong>sk</strong>upiny MIB Kay(Tommy Lee Jones). Zasvätí ho do problematiky prítomnostimimozem<strong>sk</strong>ej civilizácie a ponúkne mu prácu pre <strong>sk</strong>upinu MIB, ktorej úlohou je sledovavyše 15 000 mimozemš anov, vo¾ne sa pohybujúcich po krajine. Po nieko¾kých zmysluplnýchtestoch sa z Jamesa stáva plnohodnotný èlen supertajnej <strong>sk</strong>upiny. Znièenie odtlaèkova prerušenie všetkých kontaktov, to sú dve hlavné podmienky <strong>na</strong> vstup. Tou ïalšou(menej bolestivou) je nosenie rov<strong>na</strong>kého èierneho obleèenia, èiernych hodiniek a okuliarov,aké nosia všetci èlenovia MIB.Neprejde ani jeden deò a Kay musí po boku so zelenáèom Jamesom rieši ve¾ký probléms návštevou zlého mimozemš a<strong>na</strong> <strong>na</strong> Zemi. Svet stojí pred ve¾kou hrozbou a jedinouzáchranou sa stávajú agenti MIB.Režisér Barry Sonnenfeld (Addams Family, Wild Wild West) sa spojil so scenáristomEdom Solomonom (Charlies Angels) a požiadal ho o spracovanie komiksového námetu,známeho pod názvom Men in Black. Autorom komiksu je Lowell Cunningham, ktorý sa<strong>na</strong> <strong>na</strong>táèaní filmu tiež v nemalej miere podie¾al. Spolu sa im podarilo vytvori ¾ahko <strong>na</strong>dpriemernúakènú ufón<strong>sk</strong>u komédiu, ktorá vïaka masívnej reklame vypredávala kinosálypo celom svete. Potrebnú dávku komerènosti vytvorilo aj herecké obsadenie. Od WillaSmitha (Wild Wild West) cez fantastického Wincenta D’Onofria (Cela) až po „tvrïasa“Tommy Lee Jonesa (Vesmírni kovboji).VYBAVENIE DVD: Hneï v úvode vás prekvapí nádherne animované menu, ktoré je pritomto DVD mimoriadne bohaté. Máte <strong>na</strong> výber z troch jazykových mutácií (anglièti<strong>na</strong>,nemèi<strong>na</strong>, francúzšti<strong>na</strong>), samozrejme, všetky vo formáte Dolby Digital 5.1. Èo sa týka titulkov,je tu možný výber až zo 16 jazykov. Kvalita obrazu (formát 16:9) je ve¾mi dobrá.Poèas filmu sa neobjavujú nijaké rušivé fragmenty, obraz je ostrý a detailný. Zvuk je èistý,vyvážený a dialógy sú jasné a zrozumite¾né.BONUSY DVD: Práve pri bonusoch tohto DVD som strávil viac èasu ako pri sledovanífilmu. Úvodné animované menu vám ponúkne nieko¾ko úrovní, <strong>na</strong> ktorých sa <strong>na</strong>chádzamnožstvo materiálov a informácií. Hlavným lákadlom je „vizuálny komentár“, v ktoromBarry Sonnenfeld a Tommy Lee Jones komentujú celý film a súèasne v spodnej èasti obrazuvidíte ich siluety. Ich komentár možno <strong>sk</strong>ôr chápa ako recesiu, kde si Jones aSonnenfeld zo všetkého u ahujú a nes<strong>na</strong>žia sa o filme niè zmysluplné poveda . Po kliknutí<strong>na</strong> položku Creating MIB sa vám objaví kopec informácií o filme. Fotografie z <strong>na</strong>táèania,23-minútový film o filme, nieko¾ko vymazaných scén, galérie mimozemš anov, storyboardya ukážky z tvorby animácií a efektov. Cez ïalšiu položku sa dostaneme k dvom teaserom,jednému kinotraileru a k známemu hudobnému klipu Willa Smitha. Ak by ste tohoešte nemali dos , môžete si preèíta životopisy hercov a tvorcov filmu. To všetko absolvujetev krásnom, aj keï miestami trocha nepreh¾adnom menu.VERDIKT: Výborné DVD, <strong>na</strong> ktorom presne vidie zmysel a ve¾kos média. O èo je kratšífilm (93 minút), o to sú bohatšie bonusové materiály a informácie. MIB sa predáva aj vzberate¾<strong>sk</strong>ej verzii, ktorá obsahuje ešte druhý bonusový di<strong>sk</strong> s exkluzívnymi komentármi ascé<strong>na</strong>mi s rôznymi uhlami záberov.Spoloènos Columbia Pictures sa po dlhých dvoch rokoch rozhodla vyda <strong>na</strong> DVD jedenzo svojich <strong>na</strong>jväèších hitov. Èakanie sa oplatilo a film Barryho Sonnenfelda Men in Blacksi prepisom <strong>na</strong> DVD urèite ešte zväèší svoju popularitu.Hodnotenie:FILM: lllllDVD: lllllPeter KoneènýDVD NOVINKYAni sme sa ne<strong>na</strong>zdali a máme tu ïalšiu èas nášho seriálu zaoberajúceho sa novinkami<strong>na</strong> nosièoch DVD. Na rozdiel od predchádzajúceho mesiaca sa medzi novinky dostali hlavnenovšie filmy. Poïme sa teda spolu pozrie , o aké snímky ide.Prvou novinkou je akèný film Air Force One. Táto snímka, režírovaná W. Petersenom,sa stala jedným z <strong>na</strong>júspešnejších filmov zobrazujúcich teroristické prepadnutie vo vzduchu.Tomu urèite pomohlo aj kvalitné herecké obsadenie, ktoré tvorili H. Ford, G. Oldma<strong>na</strong> G. Close. Technické údaje di<strong>sk</strong>u sú štandardné. Obsahuje zvukové normy Dolby Digital5.1 a 2.0. Výber jazykových mutácií je pomerne pestrý a okrem klasických jazykov, ako je<strong>na</strong>pr. anglièti<strong>na</strong>, disponuje aj èe<strong>sk</strong>ým dabingom. Bonusová èas obsahuje film o filme,ïalej režisérov sprievodný komentár k filmu, trailer a upútavku <strong>na</strong> Pearl Harbor.Voj<strong>na</strong> ¾udí proti vesmírnym príšerám s komickými prvkami. Asi tak by sa dala jednouvetou charakterizova ïalšia novinka, ktorou je sci-fi snímka režiséra P. Verhoeve<strong>na</strong>Hviezd<strong>na</strong> pechota. V tomto filme si nezahrala žiad<strong>na</strong> väèšia herecká hviezda a obsadenietvorili <strong>sk</strong>ôr neznámi herci, ako C. Van Dien, D. Richards, D. Meyer, J. Busey, N. P.Harris, P. Muldoon èi M. Ironside. Technické údaje tohto DVD sú totožné s predchádzajúcounovinkou. Bonusová èas je o nieèo širšia. Obsahuje dokument z <strong>na</strong>táèania, pänepoužitých scén, režisérov sprievodný komentár, ukážky, ako sa <strong>na</strong>táèali niektoré scény,a, samozrejme, trailer.Poslednou novinkou je Mlèanie jahniat. Ide o dvoj-DVD, ale pod¾a môjho názoru kvalita tohto di<strong>sk</strong>u zaostávaza oèakávaním. Technické údaje sú slabšie ako v predošlýchdvoch novinkách a rov<strong>na</strong>ko je to aj v bonusovejèasti. Napriek tomu si myslím, že pravý filmový fanúšikby mal ma tento kvalitný thriller s A. Hopkinsom,J. Fosterovou a S.Glennom vo svojej filmotéke.Juraj OkolièányiRubriku pripravujemev spolupráci s10/2001 PC REVUE 121


S E R V I SActive Directory / 6. èasV šiestej èasti seriálu o Active Directory sa pozrieme <strong>na</strong> databázu, v ktorej sú uloženéinformácie o objektoch.DATABÁZA. Èo je objekt, to sme spomí<strong>na</strong>li v predchádzajúcich èastiach. Takže terazlen struène. Objektom v doméne založenej <strong>na</strong> Windows 2000 je <strong>na</strong>príklad používate¾,používate¾<strong>sk</strong>á <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong>, poèítaè, tlaèiareò. V databáze Active Directory sú o objektochuložené rôzne informácie – mená objektu, atribúty (vlastnosti) objektu. Množné èíslo primenách objektu uvádzam preto, lebo jeden objekt má viac mien – Distinguished Name,Relative Distinguished Name a User Principal Name (pri objekte typu používate¾).Databáza Active Directory je štandardne (ak pri inštalácii nepoviete i<strong>na</strong>k) v adresári %systemroot%\NTDS. Samotná databáza sa <strong>na</strong>chádza v súbore ntds.dit. Okrem nej sú vtomto adresári ešte súbory Edb.log, edbxxxx.log, res1(2).log, edb.chk.Zmeny, ktoré vykonáte – vytvorenie používate¾a, zme<strong>na</strong> atribútu – sa nezapíšu automatickydo databázy ntds.dit, ale do súboru edb.log. Až zo súboru edb.log sa zmeny prenášajúdo databázy. Súbor edb.log má konštantnú ve¾kos – 10 MB. Ak by množstvozmien bolo také, že sa do edb.log súboru nezmestia, systém premenuje tento súbor <strong>na</strong>edbxxxx.log a vytvorí nový edb.log súbor (xxxx je poradové èíslo od 0001). Mohlo by sasta , že systém nebude ma <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u dostatok vo¾ného priestoru <strong>na</strong> vytvorenie 10 MBve¾kého súboru edb.log. Vtedy použije jeden zo súborov res1.log (res2.log). Ide o prázdnesúbory s ve¾kos ou 10 MB, ktoré sú vytvorené pri inštalácii Active Directory <strong>na</strong> úèelrezervovania di<strong>sk</strong>ového priestoru. Ïalším súborom potrebným pri práci s databázou jeEdb.chk. Ten „ukazuje“ do súboru edb.log <strong>na</strong> ten záz<strong>na</strong>m, ktorý ešte nebol prenesený dodatabázy.Ak všetky zmeny zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>né v súboroch edbxxxx.log boli prenesené do databázy,stávajú sa zbytoènými. Poèas procesu garbage collection, ktorý sa spúš a každých 12hodín, sú vymazané.DEFRAGMENTÁCIA DATABÁZY. Proces Garbage collection vykonáva aj online defragmentáciu, ktorá databázu „preusporiada“, nezmenší však priestor <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>u,alokovaný databázou.Úplnú defragmentáciu urobíte, ak si pri štartovaní systému pomocou klávesu F8 zobrazíteštartovacie menu a zvolíte Directory Services Repair Mode. Na defragmentáciu použitenástroj ntdsutil.exe. V príkazovom riadku <strong>na</strong>píšte ntdsutil. Ïalej pokraèujte príkazmi files acompact to %s.C:\>ntdsutilntdsutil: filesfile mainte<strong>na</strong>nce: ?? - Print this help informationCompact to %s - Compact DB to specified directoryPríkazom Compact urèíte miesto, <strong>na</strong> ktoré sa má defragmentovaná databáza uloži. Po ukonèení defragmentácie jednoducho databázu prekopírujete <strong>na</strong> jej pôvodnémiesto.ZÁLOHOVANIE DATABÁZY. Zálohovací program Backup, ktorý je súèas ouWindows 2000 (nájdete ho v menu Programs / Accessories / System Tools), <strong>na</strong> rozdielod zálohovacieho programu vo Windows NT 4.0 zálohuje dáta nielen <strong>na</strong> pá<strong>sk</strong>u, ale aj<strong>na</strong> di<strong>sk</strong> èi di<strong>sk</strong>etu. Zálohova samotnú databázu (ntds.dit) však nie je možné. Dá sa zálohovaako súèas celého systému (System State). System State zahàòa databázuRegistry, Active Directory, štartovacie súbory, systémový zväzok, COM objekty, spolutakmer 200 MB...Zálohou systému sa zazálohujú súbory ntds.dit, edb.log, edb.xxxx.log a edb.chk. Akmáte v doméne viac radièov domény, zálohu databázy Active Directory vo väèšine prípadovnebudete potrebova . Ak by totiž došlo k poškodeniu databázy <strong>na</strong> radièi domény,staèí <strong>na</strong> òom preinštalova Active Directory a pripoji ho do domény. Aktuálnu databázusi tento server „stiahne“ z existujúceho radièa. V prípade, že máte len jeden radiè domény,je dobré databázu zálohova …Obnova databázy sa dá robi dvoma spôsobmi: autoritatívnym a neautoritatívnym.NEAUTORITATÍVNA OBNOVA. Ide o jednoduchú obnovu databázy. Pritomto spôsobe obnovy urobíte to, že zazálohovanou databázou prepíšete aktuálnudatabázu – niè viac. Ukážme si príklad. V pondelok zazálohujete databázu, v utorokurobíte nejaké zmeny – <strong>na</strong>príklad vymažete používate¾<strong>sk</strong>ý úèet. Po vyko<strong>na</strong>ní tejto zmenysa rozhodnete obnovi databázu. Po obnove (restore) sa vymazaný používate¾<strong>sk</strong>ýúèet „vráti“ do databázy. Lenže dokedy? Ak máte v doméne viac doménových radièov,je pravdepodobné, že informácia o vymazaní úètu sa preniesla (zreplikovala) aj <strong>na</strong>ostatné. Po obnove databázy sa poèas replikaèného procesu nestane to, že obnovenýúèet sa prenesie <strong>na</strong> ostatné radièe domény, ale <strong>na</strong>opak. Prenesie sa informácia o jehovymazaní. Takže používate¾<strong>sk</strong>ý úèet bude v databáze opä chýba . Stane sa tak preto,že každý objekt v databáze (presnejšie každý atribút) nesie so sebou aj èíslo verzie(USN – Update Sequence Number), ktoré sa každou zmenou zvyšuje. Pri replikácii databázpo sieti prepíšu objekty (atribúty) s vyšším èíslom USN objekty s nižším. V <strong>na</strong>šompríklade by objekt – používate¾<strong>sk</strong>ý úèet – mal USN èíslo X. S týmto èíslom by bol ajzazálohovaný. Po jeho vymazaní sa jeho USN èíslo zvýši <strong>na</strong> X+1. Informácia o vymazanísa zreplikuje <strong>na</strong> ostatné radièe domény. Po obnovení databázy sa objekt vráti s USNèíslom X. V momente, keï sa spustí replikaèný proces, „<strong>na</strong>razia“ <strong>na</strong> seba dva objekty.Objekt s USN èíslom X a objekt s èíslom X+1 a zároveò s informáciou o vymazaní.Výsledok? Objekt bude opä vymazaný.AUTORITATÍVNA OBNOVA. Predchádzajúci problém sa dá vyrieši autoritatívnouobnovou. Pri tejto metóde obnovy postupujete tak, že <strong>na</strong>jprv neautoritatívnoumetódou obnovíte databázu a potom pomocou nástroja ntdsutil urèíte, ktorýobjekt sa má obnovi autoritatívne (môže sa aj celá databáza). Pointa je v tom, že priautoritatívnej obnove sa objektu zvýši jeho USN èíslo o 9999 za každý deò od zazálohovania.C:\>ntdsutilntdsutil: authoritative restoreauthoritative restore: ?? - Print this help informationHelp- Print this help informationQuit- Return to the prior menuRestore database- Authoritatively restore entire databaseRestore database verinc %d - ... and override version increaseRestore subtree %s- Authoritatively restore a subtreeRestore subtree %s verinc %d - ... and override version increaseV menu príkazu ntdsutil urèíte, ktorú èas databázy chcete autoritatívne obnovi . Môžeteobnovi celú databázu (Restore database) alebo jej èas , prípadne objekt (Restore subtree).Takže pri replikaènom procese bude ma obnovený objekt USN èíslo urèite väèšie akoobjekt, ktorý sa <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong> nejakom inom radièi domény.Dodajme, že neautoritatívnu obnovu databázy urobíte pomocou zálohovacieho programuBackup, ale len pri <strong>na</strong>štartovaní systému v režime Directory Services Repair mode.Na záver spomeòme jeden nástroj, ktorý môže by užitoèný pri plánovaní ActiveDirectory. Ide o nástroj AD Sizer (adsizer.exe). Pomocou neho si <strong>na</strong> základe vstupnýchúdajov, zadávaných sprievodcom (wizard), urèíte vhodnú konfiguráciu siete. Zároveòsa dozviete predpokladanú ve¾kos databázy Active Directory. Vstupné údaje sú <strong>na</strong>príkladpoèet používate¾ov, poèet súèasne pracujúcich používate¾ov, poèet atribútovpriradených používate¾ovi, poèet staníc atï. Nástroj AD Sizer nájdete <strong>na</strong> stránke:http://<strong>www</strong>.microsoft.com/windows2000/library/resources/re<strong>sk</strong>it/tools/default.asp.Jozej Meèiar122 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M EMalé ve¾ké databázy II. / 4. èasUž viackrát sme si povedali, že HTTP server síce prijmepožiadavku <strong>na</strong> stránku s príkazmi PHP, ale jej vytvorenienechá práve <strong>na</strong> preprocesor PHP. Ten, len èo spracuje úlohyspojené s databázou, vytvorí súbor vo formáte jazykaHTML a ten cestou servera odošle žiadate¾ovi. Na výpiseè. 7 je zdrojový text takej HTML stránky, ktorú vytvorí PHPpo spracovaní <strong>sk</strong>riptu priklad2.php:V tabulke KNIHA je 10 zaz<strong>na</strong>mov.Angelika a kral – Golon, Anne aSergeKGB – Gordijev<strong>sk</strong>y, OlegBratia Ricovci – Simenon, GeorgesVtaky v trni – McCulloughova, CollenLinux – prakticky pruvodce – Sobell, Mark G.Naucte se programovat v Delphi – Binzinger, ThomasPouzivame linux – Welsh, M., Kaufman, L. Z polovnickej kapsy – Moric,RudoPlebej<strong>sk</strong>a kosela – Mihalik, VojtechEuropou bez pe<strong>na</strong>zi – Hlubucek, Petr, Ing.Toto dosiahneme, keï po prijatí odpovede, aká je <strong>na</strong> obr. è. 6 (v è. 9/2001), prejdemedo menu View – Page Source (v NetScape 4.7). Môžeme porov<strong>na</strong> , že výpis è. 5 (v è.9/2001) nie je vôbec zhodný s týmto HTML výpisom, ale je jeho výsledkom. A to je práveúlohou PHP.Skúsení tvorcovia HTML stránok <strong>na</strong>mietnu, že tieto <strong>sk</strong>ripty sú síce funkèné, ale neèisté.Odporujú zásadám pre tvorbu HTML stránok a niektoré prehliadaèe by ich nemuseli interpretovasprávne. Preto <strong>sk</strong>ript priklad2.php „obleèieme“ do správneho kódu HTML.Zároveò ošetríme chybové hlásenia. Vieme, že ak <strong>na</strong>stane chyba pri behu <strong>sk</strong>riptu, chybovéhlásenie sa zobrazí <strong>na</strong> obrazovke a beh <strong>sk</strong>riptu sa ukonèí. Ove¾a prijate¾nejšie apoužívate¾<strong>sk</strong>y príjemnejšie je vlastné ošetrenie chýb. Pomocou z<strong>na</strong>ku @ potlaèíme zobrazovanieštandardných chybových hlásení a vytvoríme vlastné chybové hlásenia. Je to ve¾mijednoduché. Skoro každá funkcia v PHP pri chybovom stave vráti hodnotu false. Takžetaké ošetrenie pripojenia k MySQL bude vyzera asi takto:if (!$spojenie):echo „Nepodarilo sa pripojit k MySQL.\n“;break;endif;èo môžeme interpretova – ak nie je spojenie, vypíš èosi a zastav sa!Efektné, však?Správne a pod¾a všetkých regulí vytvorený <strong>sk</strong>ript priklad3.php, v ktorom budúošetrené aj chyby, je <strong>na</strong> výpise è. 8.Náš tretí PHP <strong>sk</strong>riptVýpis titulov a autorov z tabulky KNIHAZnova ho uložíme <strong>na</strong> web a zavoláme v prehliadaèi, kde uvidíme obr. è. 9.ASPOÒ TROCHU USER FRIENDLY PROGRAM. Tvrdíte, že to stále nieje to pravé orechové? Áno, súhlasím, veï sme iba <strong>na</strong> zaèiatku. Pôvodne som chcel užukonèi dnešnú lekciu, ale mám pre vás takú perlièku. Na záver si vytvoríme aspoò trochuuser-friendly aplikáciu do <strong>na</strong>šej knižnice. Bude ilustrova , èo sme sa doteraz <strong>na</strong>uèili, abude využíva aj prístupové práva, ktoré sme tak prácne tvorili. Jej èinnos bude takáto:Obr. 9po zavolaní príslušnej stránky sazobrazí vstupný formulár. Po jehovyplnení sa návštevníkovi (alebozamest<strong>na</strong>ncovi) knižnice zobrazízoz<strong>na</strong>m kníh v knižnici. Tak ideme<strong>na</strong> to!Najprv si musíme vytvori súboraplikacia1.htm. Jeho obsah je <strong>na</strong> výpiseè. 10.Náš komunikatívny programZadaj prístupové meno a heslo do databáze:Meno : Heslo : Takto sme vytvorili dopytovací formulár, kde zadáme meno a heslo <strong>na</strong> prístup do databázy.Ako je zrejmé, tie sa uložia do premenných meno a heslo. Vyplnené údaje <strong>na</strong>koniecodošleme tlaèidlom s nápisom „Odoslanie formulára“. Všimnime si riadokktorý hovorí, ktorému <strong>sk</strong>riptu budú zadané údaje odoslané <strong>na</strong> spracovanie. Je to <strong>sk</strong>riptpriklad4a.php, ktorý je èiastoène upraveným <strong>na</strong>ším <strong>sk</strong>riptom priklad4.php z výpisu è.8. Zme<strong>na</strong> spoèíva v úprave riadka@$spojenie = MySQL_Connect(“localhost“,$meno,$heslo);kde sme „<strong>na</strong>pevno“ <strong>na</strong>písané meno používate¾a a jeho heslo – teda “root” a “heslo” –vymenili za premenné z formulára. Takto je nový <strong>sk</strong>ript variabilný, lebo za premennémôžeme dosadi ¾ubovo¾né meno a heslo.Za riadok so spojením môžeme doplni ešte jeden riadok:echo „Vítam Vás, $meno !“.““;ktorý zabezpeèí privítacie hlásenie pod¾a me<strong>na</strong> prihlasujúceho.A ako taký formulár vyzerá? Tak ako <strong>na</strong> obrázku è. 11.Ako vidíte, vyplnili sme prihlasovaciemeno riaditel a jeho heslodirektor. Stlaèíme sivé tlaèidlo, aak sú zadané údaje správne, dostanemeokno, ako je <strong>na</strong> obr. è. 12.Ak nie, <strong>na</strong>stane chyba. Keïže smechyby ošetrili a <strong>na</strong>hradili <strong>na</strong>šimi chybovýmihláseniami, môžeme v prípadezle zadaného me<strong>na</strong> alebo heslaObr. 11uvidie takýto obrázok (obr. è. 13).Dobrí fajnšmekri by vedeli do<strong>sk</strong>riptu vloži zopár formátovacíchtagov, ktoré by urobili peknú tabu¾kuokolo výpisu a podobne. To však nie jecie¾om tejto lekcie.Teraz máme hotovú prvú aplikáciu.Nie je ešte doko<strong>na</strong>lá, ale je aspoò funkèná.Vy<strong>sk</strong>úšajte si zadáva všetky menáa heslá, ktoré sme definovali v 9. a 10.èasti seriálu. Aspoò zistíte, ako reaguje.Všetky zdrojové texty nemusíteprácne odpisova , ale si ich môžeteObr. 12stiahnu z redakènej webovej stránky<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> alebo mojej webovejstránky <strong>na</strong> adrese <strong>www</strong>.mior.host.<strong>sk</strong>.Zároveò vás tam èaká nieko¾ko zaujímavýchnoviniek.Nabudúce si <strong>na</strong>še nové poz<strong>na</strong>tkytrošku rozšírime.Obr. 13Miroslav Oravec10/2001 PC REVUE 123


P R O G R A M U J E M EC++ pod Windows15. èas : Menu, ToolBar, StatusBarKým v predchádzajúcej èasti som písal, že leto sa nám pomaly konèí, teraz už môžem bezpochýb poveda , že leto je <strong>na</strong>dobro v ahu. Ale veï ani jeseò nie je zlá. Pre optimistovz<strong>na</strong>mená krásnu vôòu pestro sfarbeného popadaného lístia. Pre pesimistov zase neporiadok<strong>na</strong> chodníkoch, zapríèinený týmto popadaným a nepríjemne šuštiacim lístím, a ve¾aupršaných dní. Dúfam, že väèši<strong>na</strong> z vás patrí do tej prvej <strong>sk</strong>upiny, programovanie a vývojaplikácií si totiž èasto vyžaduje trocha zidealizovaný poh¾ad <strong>na</strong> vec, aby nás z toho <strong>na</strong>èistoneporazilo. JMENU, TOOLBAR, STATUSBAR. Náš preh¾ad tvorby GUI (grafického používate¾<strong>sk</strong>éhorozhrania) zakonèíme, keï si povieme o týchto troch neodmyslite¾ných súèastiachkaždej aplikácie Win. Èo je Menu, to je azda každému jasné; z poh¾adu MFC je toobjekt odvodený od triedy CMenu. Táto trieda má v sebe aj podporu viacúrovòových,pop-up a plávajúcich pop-up menu. ToolBar èiže panel nástrojov je z poh¾adu MFCobjekt odvodený od triedy CToolbar, ktorá je potomkom triedy CControlBar (spoloènejtriedy pre všetky objekty ovládacích prvkov líšt – bars) a tá je potomkom triedy CWnd(z toho vyplýva, že ToolBar a StatusBar sú okná). Presnejšie ToolBar je okno, ktoréumožòuje zobrazi <strong>na</strong> sebe tlaèidlá, kliknutím <strong>na</strong> ktoré vyvoláme nejakú operáciu.Kliknutie <strong>na</strong> položku v ToolBare má rov<strong>na</strong>ký úèinok ako výber nejakej položky v menu(generujú sa príkazové správy – podrobnejšie ne<strong>sk</strong>ôr). StatusBar alebo stavový riadokslúži <strong>na</strong> zobrazovanie stavových informácií. Môže to by ¾ubovo¾ný text, <strong>na</strong>pr. help kpoložkám v menu, súradnice kurzora myši a pod. Je to opä okno, ale <strong>na</strong> rozdiel odToolBaru nepodporuje vstup od používate¾a ani negeneruje nijaké správy alebo operácie.Prevažne slúži len <strong>na</strong> zobrazenie textu, prípadne ikon. Je to objekt odvodený od triedyCStatusBar, ktorá má rov<strong>na</strong>kých predkov ako trieda CToolBar. V prípade Menu aToolBaru je ich vytváranie v réžii editora zdrojov. Jediné, èo musíme doprogramova , jeobsluha správ, ktoré môžu vzniknú pri práci s nimi.SPRACOVANIE PRÍKAZOVÝCH SPRÁV. Príkazové správy sme už v struènostiopisovali a už viete, že vznikajú ako reakcia <strong>na</strong> vybratie položky v menu, stlaèenietlaèidla v paneli nástrojov a pri stlaèení klávesovej <strong>sk</strong>ratky (použití akcelerátora). Väèši<strong>na</strong>takýchto správ pochádza z rámcového ok<strong>na</strong>, ktorému koniec koncov patrí menu aj panelnástrojov. Èo však v takom prípade, keï chceme príkazovú správu obslúži v triedepoh¾adu alebo dokumentu?Aplikaèný systém so svojouarchitektúrou smerovania príkazov(command routing architecture)nám to, samozrejme,umožòuje. Keï zachytí príkazovúsprávu, jej obslužnú funkciuh¾adá v tomto poradí v triedach:Poh¾adu -> Dokumentu-> Hlavného rámcového ok<strong>na</strong>SDI -> Aplikácie (platí pre aplikácieSDI, o MDI ne<strong>sk</strong>ôr). Použitiepríkazových správ námopä výrazne u¾ahèuje ClassWizard,ktorý tento proces úplneautomatizuje. Jediné, èo musímeurobi , je <strong>na</strong>písa kód obslužnejfunkcie.Obr. 1 Informácie o novom projektePRÍKLAD. Teraz si <strong>na</strong> príkladeukážeme vytváranie a programovanieopísaných prvkov. Vytvoríme aplikáciu, ktorá po výbere položky v menu alebopo stlaèení príslušného tlaèidla panela nástrojov zobrazí dialóg buï <strong>na</strong> zadanie me<strong>na</strong>,alebo priezvi<strong>sk</strong>a. Zadaný text sa potom zobrazí v stavovom riadku. Pridáme funkènos ajpre plávajúce pop-up menu. Pomocou AppWizardu vytvorte nový projekt s názvom GUI.Jeho <strong>na</strong>stavenia vidíte <strong>na</strong> obr. 1 (všetko default, ibaže SDI).Pomocou editora zdrojov vytvorte dva zdroje dialógov (ID nechajte default: IDD_DIA-LOG1 – zadanie me<strong>na</strong> a IDD_DIALOG2 – zadanie priezvi<strong>sk</strong>a). Ovládacie prvky pridajtepod¾a obr. 2 a 3, <strong>na</strong> ktorých sú oba dialógy. Všetky ID a vlastnosti okrem Edit Boxovnechajte default. V IDD_DIALOG1 zmeòte ID tohto textového po¾a <strong>na</strong> IDC_MENO a vdruhom dialógu <strong>na</strong> IDC_PRIEZVISKO.Teraz spus te ClassWizard a vytvorte nové triedy postupne pre oba dialógy. Pre IDD_DIA-LOG1 bude ma trieda názov CGUIDialogM a pre IDD_DIALOG2 to bude trieda s názvomObr. 2 Dialóg <strong>na</strong> zadanie me<strong>na</strong> Obr. 3 Dialóg <strong>na</strong> zadanie priezvi<strong>sk</strong>aObr. 4 Vytvorenie novej triedypre zdroj dialóguCGUIDialogP. Keïže ide o jednoduché dialógy,do ktorých nejdeme pridáva nejakúsuper funkènos , môžu ma spoloèný hlavièkovýaj implementaèný súbor. Preto v dialóguvytvárania novej triedy pre oba zdroje v textovom poli File Name zvo¾te Change...a zadajte: GUIDialogs.h pre hlavièkový a GUIDialogs.cpp pre zdrojový súbor. (obr. 4 a 5). Aksa vám po pridaní náhodou tieto dve triedy nezobrazia v poh¾ade ClassView, potom z menuProject vyberte Add to Project, potom Files a nájdite a pridajte súbory GUIDialogs.h aGUIDialogs.cpp.Keï už máme pridané dialógy, už nám ostáva len prida nieèo, èo by ich vyvolalo.Zaèneme s Menu.Krok 1 – úprava Menu: V editorezdrojov v „zložke“ Menu dvakrát kliknite<strong>na</strong> zdroj menu IDR_MAINFRA-ME. Kliknite <strong>na</strong> položku menu Help astlaète kláves Insert. Tým pridáteïalšiu položku do menu. Dvakrát <strong>na</strong>òu kliknite (resp. pravé tlaèidlo aProperties) a do po¾a Caption <strong>na</strong>píštetext: &GUI (ampersand má vtomto prípade rov<strong>na</strong>ký úèinok akopri ovládacích prvkoch dialógov –pozri 11. èas seriálu). Všetky ostatnévlastnosti nechajte default. Podpoložku GUI pridajte ïalšiu s Caption:&Dialógy. Zaškrtnite jej vlastnos Pop-up. Ako pop-up menu k tejto položke vložtedve položky, ktorých Caption je: &Meno a &Priezvi<strong>sk</strong>o. Ich vlastnosti nechajte <strong>na</strong> default,ibaže vo vlastnostiach <strong>na</strong> záložke General vpíšte do po¾a Prompt pre Meno: Zobrazí dialógso zadaním me<strong>na</strong> a pre Priezvi<strong>sk</strong>o: Zobrazí dialóg so zadaním priezvi<strong>sk</strong>a (obr. 6).Tento text sa bude zobrazova v StatusBare ako nápoveï k týmto položkám menu.Na obr. 7 vidíte celú štruktúru položiek menu GUI v editore zdrojov.Nech vás netrápi, že v ID položiek Meno a Priezvi<strong>sk</strong>o je <strong>na</strong>miesto DIALÓGY len DIAL-GY. V ID totiž nemôžu by takéto špeciálne z<strong>na</strong>ky (akým je v tomto prípade dåžeò). Je tosíce len kozmetická chybièka, ale pri vývoji softvéru v <strong>na</strong>šich podmienkach si <strong>na</strong> to trebazvyknú .Keï už máme vizuálne veci za sebou, musíme ešte prida nejaký kód <strong>na</strong> „spojazdnenie“nových položiek menu. Pravým tlaèidlom kliknite <strong>na</strong> Meno a z plávajúceho pop-upmenu (áno, to je to plávajúce menu spomenuté <strong>na</strong> zaèiatku, ktoré si aj my ne<strong>sk</strong>ôr <strong>na</strong>programujeme)vyberte ClassWizard. Pridajte tejto položke Menu obsluhu príkazovejsprávy, ktorá je reakciou <strong>na</strong> kliknutie alebo „odenterovanie“ tejto položky (<strong>na</strong> COMMANDa Add Function). Túto funkènos pridajte do triedy CMainFrame (<strong>sk</strong>úste si doma pridaobsluhu týchto príkazových správ aj do triedy poh¾adu, od<strong>sk</strong>úšajte funkènos a potomich pridajte aj do triedy Dokumentu. Funguje to rov<strong>na</strong>ko? Je v tom nejaký rozdiel? Skúste<strong>na</strong>d tým porozmýš¾a , viac informácií v èasti Spracovanie príkazových správ). Názvyobslužných funkcií nechajte ponúkané. Ich kód zmeòte, ako vidíte tu:void CMainFrame::OnGuiDialgyMeno(){CGUIDialogM dlgM;}dlgM.DoModal();void CMainFrame::OnGuiDialgyPriezvi<strong>sk</strong>o(){CGUIDialogP dlgP;}dlgP.DoModal();Samozrejme, ešte nezabudnite prida <strong>na</strong> zaèiatok súboru MainFrm.cpp túto includedirektívu:#include „GUIDialogs.h“Obr. 6Obr. 7Obr. 5Zmenenie mien súborovpre triedy CGUIDialogMa CGUIDialogPVlastnosti položky v menuŠtruktúra položiekv menuProjekt preložte a spustite. Vy<strong>sk</strong>úšajte funkènos nových položiek menu (vrátane spomí<strong>na</strong>nejnápovede v stavovom riadku).Krok 2 – úprava ToolBaru: Znova sa vrá te do editora zdrojov a v „zložke“ Toolbar dvakrátkliknite <strong>na</strong> zdroj IDR_MAINFRAME. Tým spustíte editor. V òom <strong>na</strong> konci bitmapy124 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M Epanela nástrojov vidíte prázdnepolíèko. Trochu ho myšou posuòtedoprava, aby bolo optickyoddelené od predchádzajúcich.Pomocou editora doò vpíšte M(po kliknutí <strong>na</strong> toto tlaèidlo toolbarusa zobrazí dialóg <strong>na</strong> zadanie Obr. 8 ToolTip pri tlaèidlách panela nástrojovMe<strong>na</strong>). Ved¾a tohto tlaèidla saobjavilo ïalšie prázdne a doò vpíšte P. Ak dvakrát kliknete <strong>na</strong> niektoré tlaèidlo panelanástrojov (ešte stále sa, samozrejme, <strong>na</strong>chádzame v editori), zobrazia sa jeho vlastnosti.Do políèka ID vpíšte rov<strong>na</strong>ké ID ako v prípade položiek menu (pre tlaèidlo M bude ID:ID_GUI_DIALGY_MENO a pre tlaèidlo P bude ID: ID_GUI_DIALGY_PRIEZVISKO). Ako somv úvode spomí<strong>na</strong>l, aplikaèný systém smeruje príkazové správy z menu a panela nástrojovrov<strong>na</strong>kým spôsobom (smerom), a preto môžeme použi rov<strong>na</strong>ké obslužné funkcie, èov tomto prípade zabezpeèíme rov<strong>na</strong>kým ID. Tým, že sme zvolili rov<strong>na</strong>ké ID, aj nápoveï vstavovom riadku bude rov<strong>na</strong>ká a už ju nemusíme zbytoène prepisova . Pre panel nástrojovexistuje ešte takzvaná ToolTip nápoveï (ak sa myšou zastavíte <strong>na</strong>d niektorým tlaèidlomToolBaru, zobrazí sa zvyèajne žltý pravouholník s textom, ktorý objasòuje funkciutlaèidla). Túto „funkènos “ pridáte jednoducho tak, že vo vlastnostiach tlaèidla do po¾aPrompt pridáte za nápoveï, ktorá sa zobrazuje v stavovom riadku, z<strong>na</strong>k nového riadka\n a za ním text ToolTipu (obr. 8). V <strong>na</strong>šom príklade pre tlaèidlo M pridajte ToolTip:Dialóg meno a pre tlaèidlo P zase Dialóg priezvi<strong>sk</strong>o. Kontrolná otázka: Myslíte si, že sazmenil Prompt aj vo vlastnostiach položiek Menu? Skúste <strong>na</strong>jprv odpoveda a až potomsa pozrie .Krok 3 – úprava StatusBaru: Dostali sme sa do predposlednej fázy úpravy projektu GUI.V nej spojíme dialógy pre zadanie me<strong>na</strong> a priezvi<strong>sk</strong>a so stavovým riadkom, <strong>na</strong> ktoromzobrazíme text zadaný v týchto dialógoch. Stavový riadok je definovaný v súboreMainFrm.cpp v statickom poli indicators. V <strong>na</strong>šom prípade definíciu predstavuje kód:static UINT indicators[] ={ID_SEPARATOR,ID_INDICATOR_CAPS,ID_INDICATOR_NUM,ID_INDICATOR_SCRL,};// status line indicatorIndikátory CAPS, NUM a SCRL sa aktivujú, keï stlaèíme príslušný kláves (ak ste sa stým ešte nestretli, spus te aplikáciu GUI a vy<strong>sk</strong>úšajte si to). Pre <strong>na</strong>še potreby nám budústaèi len dve „prázdne“ miesta v stavovom riadku, prièom v prvom (má index 0 a jev¾avo) sa bude zobrazova text z dialógu Meno a v druhom text z dialógu Priezvi<strong>sk</strong>o.Zmeòte preto definíciu stavového riadka takto:static UINT indicators[] ={ID_SEPARATOR,ID_SEPARATOR,};Pomocou ClassWizardu pridajte textovým poliam v dialógoch premenné, ako vidíte vtab. 1.Teraz už len pridajte tento riadok do funkcie OnGuiDialgyMeno:m_wndStatusBar.SetPaneText(0, dlgM.m_strMeno);a do funkcie OnGuiDialgyPriezvi<strong>sk</strong>o:m_wndStatusBar.SetPaneText(1, dlgP.m_strPriezvi<strong>sk</strong>o);Samozrejme, že tento kód musíte prida až za volanie funkcie DoModal. Premennám_wndStatusBar je deklarovaná v hlavièkovom súbore triedy CMainFrame ako premennátypu stavový riadok (CStatusBar m_wndStatusBar). To je všetko, po spustení aplikáciesa bude zobrazova v ¾avej èasti StatusBaru meno a v pravej priezvi<strong>sk</strong>o. Ako však uvidíte,tieto dva panely StatusBaru nie sú ve¾mi esteticky usporiadané. ¼avý je akýsi vypuklý aväèší ako pravý. To hneï <strong>na</strong>pravíme. Pridajte tieto dva riadky do súboru MainFrm.cpp niekdeku koncu funkcie OnCreate:m_wndStatusBar.SetPaneInfo(0, 0, 0, 300);m_wndStatusBar.SetPaneInfo(1, 0, 0, 300);ID ovládacieho prvku Èlen<strong>sk</strong>á premenná Typ Max. dåžkaIDC_MENO m_strMeno CString 10IDC_PRIEZVISKO m_strPriezvi<strong>sk</strong>o CString 15Tab. 1 Èlen<strong>sk</strong>é premenné dialógovTým sme <strong>na</strong>stavili rov<strong>na</strong>ký vzh¾ad a rozmery pre oba panely stavového riadka (viac ofunkciách stavového riadka sa doèítate v helpe).Krok 4 – pridanie plávajúceho pop-up menu: Ako som písal <strong>na</strong> zaèiatku, trieda CMenumá v sebe obsiahnutú podporu aj pre takýto typ menu (štandardne sa toto menupoužíva, ak kliknete pravým tlaèidlom myši do klient<strong>sk</strong>ej oblasti ok<strong>na</strong>). Pomocou editorazdrojov vložte nový zdroj menu do projektu (postupujte rov<strong>na</strong>ko ako pri vkladaní novéhodialógu). Nový zdroj <strong>na</strong>zvite IDR_MYMENU. Jeho položky vyplòte pod¾a obr. 9. Keïže ajtu platí rov<strong>na</strong>ké smerovanie príkazových správ ako v klasickom menu a ToolBare, IDpoložiek Meno a Priezvi<strong>sk</strong>o zvo¾te rov<strong>na</strong>ké ako v predchádzajúcom prípade. „Odde-¾ovaè“ (Separator, horizontál<strong>na</strong> èiara) vložíte do menu tak, že pri vkladaní novej položkymenu zaškrtnete vlastnos Separator <strong>na</strong> karte General (do po¾a Caption nemusíte niè vpisova). Pre položku About... <strong>na</strong>píšte jej ID: ID_APP_ABOUT, èo je opä rov<strong>na</strong>ké ako v prípadeklasického menu pre položku Help -> About GUI... Teraz pomocou ClassWizardupridajte zdroj IDR_MYMENU do už existujúcej triedy CMainFrame a pridajte obsluhusprávy WM_CONTEXMENU takisto do triedy CMainFrame. Kód jej obslužnej funkciezmeòte takto:void CMainFrame::OnContextMenu(CWnd* pWnd, CPoint point){CMenu MyMenu;MyMenu.LoadMenu(IDR_MYMENU);MyMenu.GetSubMenu(0)->TrackPopupMenu(TPM_CENTERALIGN | TPM_RIGHT-BUTTON, point.x, point.y, this);}Opis parametrov nosnej funkcie TrackPopupMenu nájdete v helpe. Výsledné menuvidíte <strong>na</strong> obr. 10.TIPY NA DOMA. Prepíšteaplikáciu GUI tak, aby dialógy <strong>na</strong>zadanie me<strong>na</strong> aj priezvi<strong>sk</strong>a bolinemodálne. Keï ich takto zmeníte,doprogramujte aj zaškrtnutietej položky menu, ktorej dialógbol vyvolaný. Zaškrtnutie sa robí<strong>na</strong>mapovaním správy UPDATE_COMMAND_UI pri položkách menu. V tele tejto funkciesa potom zaškrtnutie robí pomocou funkcie CCmdUI::SetCheck (podrobnejšie vhelpe). Existujú aj ïalšie funkcie, <strong>na</strong>príklad CCmdUI::E<strong>na</strong>ble, ktorá dokáže sprístupni ,resp. zneprístupni položku v menu.Pozrite sa <strong>na</strong> tieto funkcie, v praxisa dos èasto využívajú. Už ne-Obr. 10 Plávajúce pop-upmenuzostal priestor <strong>na</strong> opísanie akcelerátorov(klávesových <strong>sk</strong>ratiek).Pozrite sa <strong>na</strong> prácu s nimi, je jednoduchéich používa a aj programova (vo väèšine prípadov si vystaèíte s editoromzdrojov). Naprogramujte akcelerátory do <strong>na</strong>šej aplikácie pre <strong>na</strong>mi pridané položkymenu. Opä platí použitie rov<strong>na</strong>kých ID. Upravte StatusBar tak, aby mal tri položky.V prvej (index 0) sa bude zobrazova help k položkám menu a tlaèidlám ToolBaru, vdruhej text z dialógu meno a v tretej text z dialógu priezvi<strong>sk</strong>o. Tým opravíte prepisovanietextu dialógu meno nápoveïou a inými informáciami, ktoré aplikácia zobrazuještandardne v prvej položke.NABUDÚCE. S¾ubovanú prácu s triedou dokumentu si odložíme do budúcej èasti.Dovidenia v novembri.Marek ŠamajObr. 9Položky plávajúcehomenu10/2001 PC REVUE 125


P R O G R A M U J E M EJava pod lupou14. èas : Balíky java.util.* a java.netOpis balíka java.util by nebol úplný, keby sme vynechali jeho dva podbalíkyjava.util.zip a java.util.jar. Tretím balíkom, ktorému sa v tomto èísle pozrieme<strong>na</strong> zúbky, je java.net.BALÍK JAVA.UTIL.ZIP. Tento balík v zhode so svojím názvom obsahuje triedypre èítanie a zápis štandardných súborov ZIP a GZIP, triedy pre kompresiu a dekompresiudát pomocou algoritmu DEFLATE (použitého v súboroch ZIP a GZIP) a <strong>na</strong>koniec triedypre výpoèet kontrolného súètu pod¾a algoritmov CRC-32 a Adler-32 (špecifikácie formátova algoritmov možno nájs v dokumentoch RFC 1950–1952).Zaèneme od konca. Triedy Adler32 a CRC32 slúžia <strong>na</strong> výpoèet kontrolného súètupostupnosti bajtov. Práca s nimi spoèíva v opakovanom volaní metódy update(), ktorejargumentom je bajt alebo pole bajtov. Po odoslaní všetkých bajtov postupnosti zí<strong>sk</strong>amekontrolný súèet metódou getValue(). Tretia metóda reset() kontrolný súèet „reštartuje“<strong>na</strong> úvodnú hodnotu a dovo¾uje tak opätovne použi existujúcu inštanciu triedy.Schéma použitia oboch tried vyzerá približne takto:CRC32 crc = new CRC32();while ( ... ){byte b = ... ;crc.update(b);}long chksum = crc.getValue();Triedy implementujú rozhranie Checksum, ktoré obsahuje všetky uvedené metódy.Dve ïalšie triedy CheckedInputStream a CheckedOutputStream predstavujúvstupný, resp. výstupný prúd s pridanou schopnos ou poèíta kontrolný súèet dát, ktoréním prechádzajú. Obe triedy sú odvodené od „filtraèných“ tried FilterInputStream aFilterOutputStream (pozri predminulú èas seriálu) a <strong>na</strong>vyše obsahujú metódugetChecksum(), ktorá vracia aktuálnu hodnotu kontrolného súètu.Kompresiu dát použitím populárnej knižnice ZLIB zabezpeèuje trieda Deflater.Metódami setDictio<strong>na</strong>ry(), setStrategy() a setLevel() môžeme <strong>na</strong>stavipoèiatoèný slovník, komprimaènú stratégiu a úroveò kompresie (trieda Deflater obsahujenieko¾ko preddefinovaných úrovní vo forme statických konštánt). Údaje, ktoré chcemekomprimova , posielame triede pomocou metódy setInput(), <strong>sk</strong>omprimovanéúdaje zí<strong>sk</strong>ame volaním metódy deflate(). Pomocou metódy needsInput() zistíme, èitreba doda ïalšie vstupné údaje, metódou finish() oznámime triede, že už staèilo,ïalšie údaje jej nedodáme, a aby kompresiu vhodne ukonèila. Tento stav indikuje metódafinished() vrátením hodnoty true. Vïaka metódam getTotalIn(), getTotalOut()a getAdler() máme k dispozícii celkový poèet bajtov, ktoré „pretiekli“ triedou,a ich kontrolný súèet (Adler-32). Koneène metódy reset() a end() slúžia <strong>na</strong> reinicializáciu,resp. ukonèenie práce s triedou Deflater.Opaènú operáciu, dekompresiu dát, má <strong>na</strong> starosti trieda Inflater. Aj tu vstupnéúdaje zadávame pomocou metódy setInput(), ich dekomprimovanú podobu zí<strong>sk</strong>amevolaním metódy inflate(). Na zadanie poèiatoèného slovníka použijeme metódusetDictio<strong>na</strong>ry() (èi je to nevyhnutné, zistíme metódou needsDictio<strong>na</strong>ry()).Metódy needsInput(), finished(), getTotalIn(), getTotalOut(), getAdler(),reset() a end() majú rov<strong>na</strong>ký výz<strong>na</strong>m ako pri predošlej triede. Èi vo vstupnombufferi po dekompresii zostali nejaké nespracované dáta, zistíme pomocou metódygetRemaining().Triedu Deflater použijeme obyèajne takýmto spôsobom:Deflater dft = new Deflater();byte[] data = new byte[...];byte[] cdata = new byte[...];...dft.setInput(data);dft.finish();dft.deflate(cdata);a triedu Inflater zase takto:Inflater ift = new Inflater();ift.setInput(cdata);ift.inflate(data);Triedy Deflater a Inflater sú vhodne <strong>sk</strong>ombinované so vstupnými/výstupnýmiprúdmi v triedach DeflaterOutputStream a InflaterInputStream (opä sú to „filtraèné“triedy). Prvá z oboch tried disponuje schopnos ou priebežne komprimova údajezapisované pomocou štandardnej metódy write(), druhá, <strong>na</strong>opak, dokáže dekomprimovaúdaje èítané pomocou metódy read(). Na detekciu konca vstupného prúduInflaterInputStream použijeme metódu available().Štvorica tried ZipEntry, ZipFile, ZipOutputStream a ZipInputStream z<strong>na</strong>ènýmspôsobom u¾ahèuje prácu so súbormi ZIP. ZipEntry reprezentuje jednu položkusúboru ZIP (t. j. jeden zo súborov v archíve). Každá položka má svoje meno, ktoré sazadáva ako argument konštruktora a zisti ho možno pomocou metódy getName().Ïalšie metódy triedy ZipEntry slúžia <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie/sprístupnenie rôznych atribútovpoložky: setTime(), setSize(), setCompressedSize(), setCrc(), setMethod(),setExtra(), setComment() a ich get***() ekvivalenty – názvy metód sú dostatoèneopisné. Pomocou metódy isDirectory() zistíme, èi je daná položka adresárom(názvy adresárov sa konèia z<strong>na</strong>kom /).Ïalšia trieda ZipFile slúži <strong>na</strong> èítanie položiek zo súboru ZIP. Argumentom jej konštruktoraje re azec s cestou k súboru alebo objekt triedy File. Cestu k súboru môžemespolu s menom zisti dodatoène volaním metódy getName(). Metóda size() vraciapoèet položiek v súbore, metóda entries() vracia položky ako enumeráciu (typ Enumeration).Pomocou getEntry() sa dostaneme k vybranej položke a pomocougetInputStream() zí<strong>sk</strong>ame vstupný prúd, ktorý možno použi <strong>na</strong> èítanie údajov zpoložky. Metóda close() otvorený súbor korektne uzavrie.Trieda ZipOutputStream je potomkom DeflatedOutputStream a predstavujevýstupný prúdový filter <strong>na</strong> zápis do súborov ZIP. Komprimaènú metódu, úroveò kompresiea prípadný komentár môžeme špecifikova pomocou metód setMethod(), setLevel()a setComment(). Novú položku v súbore ZIP zaèneme metódou putNextEntry().Zápis sa realizuje klasickou metódou write(), položku uzavrieme volaním metódycloseEntry(). Súbor (a prúd) uzavrieme metódou close().Komplementár<strong>na</strong> trieda ZipInputStream slúži ako vstupný filter <strong>na</strong> èítanie zo súborovZIP. Je potomkom triedy InflaterInputStream a pracuje sa s òou podobne ako spredchádzajúcou triedou: <strong>na</strong>sledujúcu položku „zaèneme“ volaním getNextEntry(),èítanie obsahu položky obstará metóda read() a položku <strong>na</strong>koniec uzavrieme metódoucloseEntry(). Metóda createZipEntry() slúži <strong>na</strong> vytvorenie objektu ZipEntry prepoložku so zadaným menom.Posledné dve triedy, GZIPOutputStream a GZIPInputStream, predstavujú prúdovéfiltre pre zápis a èítanie do/z GZIP súborov. Tie nemajú žiadnu vnútornú štruktúru(preto sa v UNIX-like operaèných systémoch musí použi <strong>na</strong>jprv TAR archivátor), takže súpredefinované len metódy read() a write() (triedy sú odvodené od DeflaterOutputStreama InflaterInputStream).Balík java.util.zip obsahuje aj dve triedy výnimiek: DataFormatException,ktorá sig<strong>na</strong>lizuje chybu formátu údajov pri ich rozba¾ovaní, a ZipException, ktorá indikujechybu pri práci so súborom ZIP.BALÍK JAVA.UTIL.JAR. Druhý podbalík po<strong>sk</strong>ytuje triedy pre prácu so súbormiJAR (= Java ARchive), ktoré sú založené <strong>na</strong> štandardnom formáte ZIP a <strong>na</strong>vyše volite¾neobsahujú tzv. manifestaèný súbor (manifest file, ïalej len „manifest“). Tento súbor obsahujemetainformácie o obsahu súboru JAR vo forme položiek a k nim priradených množí<strong>na</strong>tribútov (pod atribútom treba rozumie dvojicu k¾úè–hodnota).Upozornenie: <strong>na</strong>sledujúce riadky budú èitate¾ovi omnoho jasnejšie po preštudovanídokumentácie k JDK, kde sa <strong>na</strong>chádza opis súborov JAR i manifestu.Prvou z tried balíka java.util.jar je Attributes, ktorá funguje podobne ako mapovacietriedy balíka java.util – mapuje názvy atribútov <strong>na</strong> re azcové hodnoty pridružené knim (trieda Attributes v <strong>sk</strong>utoènosti implementuje rozhranie java.util.Map). Hodnotuvybraného atribútu zistíme pomocou metódy getValue(). Meno atribútu môžeme zadaako re azec alebo ako objekt typu Attributes.Name, èo je pomocná trieda <strong>na</strong> reprezentáciunázvov atribútov s množstvom preddefinovaných statických konštánt (bližšie pozri dokumentáciuk JDK). Opaènú operáciu – <strong>na</strong>stavenie hodnoty atribútu – realizuje metóda putValue().Ostatné metódy boli opísané v predchádzajúcej èasti.Samotný manifest reprezentuje trieda Manifest. Pomocou metódy getMainAttributes()zí<strong>sk</strong>ame tzv. hlavné atribúty manifestu (týkajú sa celého manifestu) a pomocougetAttributes() sa dostaneme k atribútom jednotlivých položiek. Zoz<strong>na</strong>m položiek(objekt typu Map) zí<strong>sk</strong>ame volaním metódy getEntries(). Metóda clear() zruší celýobsah manifestu, metódy read() a write() slúžia <strong>na</strong> <strong>na</strong>èítanie/zápis obsahu manifestuz/do zadaného prúdu.Nasledujúce štyri triedy – JarEntry, JarFile, JarOutputStream a JarInput-Stream – sú výz<strong>na</strong>mom prakticky totožné so svojimi náprotivkami v balíkujava.util.zip (ba èo viac, sú ich potomkami). Trieda JarEntry reprezentuje položkusúboru JAR (pozor, nie položku manifestu!) a obsahuje <strong>na</strong>vyše metódu getAttributes(),ktorá vracia atribúty danej položky, a getCertificates() – tá vracia digitálnecertifikáty položky.Trieda JarFile slúži <strong>na</strong> èítanie obsahu súboru JAR. Je možné prikáza , aby sa pri otváranísúboru <strong>sk</strong>ontroloval jeho digitálny podpis. Medzi pridanými metódami nájdemegetManifest() <strong>na</strong> prístup k manifestu súboru JAR a getJarEntry() <strong>na</strong> sprístupneniezadanej položky súboru.Triedy JarOutputStream a JarInputStream celkom logicky slúžia ako prúdové filtre <strong>na</strong>zápis/èítanie súborov JAR. V prvej triede, JarOutputStream, nenájdeme niè nové, len predefinovanúmetódu putNextEntry(). Druhá trieda, JarInputStream, obsahuje dve novémetódy: getManifest() a getNextJarEntry(). Ich výz<strong>na</strong>m je zrejmý.V balíku java.util.jar nájdeme jednu výnimku, JarException, odvodenú odZipException a indikujúcu problémy pri èítaní alebo zápise súboru JAR.BALÍK JAVA.NET. Z názvu tohto balíka je <strong>na</strong> prvý poh¾ad jasné, že bude obsahovatriedy pre podporu sie ových aplikácií. Komunikácia sa realizuje prostredníctvom soke-126 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M Etov – Java mlèky predpokladá prítomnos TCP/IP (èo je však úplne logické, majorita súèasnýchsietí používa protokoly rodiny TCP/IP).Na reprezentáciu adries IP (protokolu IPv4) je k dispozícii trieda InetAddress. Èo jezvláštne, táto trieda nemá nijaký konštruktor (teda aspoò nie verejne prístupný), <strong>na</strong> vytvorenieobjektu typu InetAddress treba použi jednu zo statických metód getLocalHost(),getByName(), getAllByName(). Prvá z metód vracia objekt reprezentujúcilokálnu adresu IP, druhá a tretia vracajú objekt, resp. pole objektov predstavujúcichjednu adresu IP alebo množinu všetkých možných adries IP poèítaèa špecifikovanéhopomocou re azca s doménovým menom alebo s adresou IP v bodkovom zápise (ako<strong>na</strong>pr. “195.168.1.4“).Medzi ïalšie metódy triedy InetAddress patria: isMulticastAddress() – slúži <strong>na</strong>rozpoz<strong>na</strong>nie multicast adries (to sú adresy triedy D, zaèí<strong>na</strong>júce sa bitmi 1110), get-HostName() – vracia doménové meno patriace k danej adrese IP, getHostAddress()– vracia adresu IP ako re azec v bodkovom zápise a getAddress() – vracia adresu IPako pole štyroch bajtov.Výz<strong>na</strong>m triedy URL je zrejmý. Na zopakovanie: URL (= Uniform Resource Locator)predstavuje spôsob, ako <strong>na</strong> internete možno odkazova <strong>na</strong> rôzne prostriedky (ako <strong>na</strong>pr.stránky, súbory, mailové schránky). URL pozostáva zo špecifikácie protokolu, názvu cie-¾ového poèítaèa, volite¾ného èísla portu, <strong>na</strong> ktorom prebieha komunikácia, a cesty, ktorájednoz<strong>na</strong>ène identifikuje prostriedok. Trieda URL obsahuje viacero konštruktorov, novúinštanciu možno zostroji <strong>na</strong>príklad takto:URL url = new URL(„http“, „<strong>www</strong>.niekde.<strong>sk</strong>“, 80, „/index.htm“);ale aj takto:URL url = new URL(„http://<strong>www</strong>.niekde.<strong>sk</strong>:8080/index.htm“);Metódy getQuery(), getPath(), getUserInfo(), getAuthority(), get-Port(), getProtocol(), getHost(), getFile() a getRef() vracajú rozlièné zložkyURL (pod query sa rozumie èas cesty za prípadným z<strong>na</strong>kom ?, authority je zloženi<strong>na</strong>host:port, resp. user@host:port, a ref je èas cesty za prípadným z<strong>na</strong>kom #). MetódousameFile() môžeme zis ova zhodu dvoch URL s vylúèením zložky ref. Pomocou metódytoExter<strong>na</strong>lForm() zí<strong>sk</strong>ame URL v tvare súvislého re azca. Dôležitá metódaopenConnection() vráti objekt URLConnection (pozri ïalej), ktorý reprezentujesie ové spojenie so zadaným URL. Podobne metóda openStream() vytvorí spojenie sURL a vráti vstupný prúd <strong>na</strong> èítanie z tohto spojenia. Pomocou metódy getContent()zí<strong>sk</strong>ame obsah URL vo forme javov<strong>sk</strong>ého objektu.Komunikaèné spojenie medzi javov<strong>sk</strong>ou aplikáciou a URL zabezpeèuje abstraktná triedaURLConnection. Konštruktor tejto triedy je chránený, nové objekty zí<strong>sk</strong>ame volanímmetódy openConnection() <strong>na</strong>d objektom typu URL. Trieda obsahuje množstvo metód,z tých výz<strong>na</strong>mnejších vyberáme: connect() – fyzicky zrealizuje požadované spojenie(teda prepojí obe komunikujúce strany), getContentLength(), getContentType(),getContentEncoding(), getExpiration(), getDate() a getLastModified() –vracajú rov<strong>na</strong>ko pomenované polia hlavièky, <strong>na</strong>chádzajúcej sa <strong>na</strong> zaèiatku odpovedevzdialeného poèítaèa (spomeòme si hoci <strong>na</strong> polia štandardnej hlavièky HTTP), ve¾midôležitá metóda getContent() – vracia samotný dátový obsah URL, getInput-Stream()/getOutputStream() – vracajú prúdy <strong>na</strong> èítanie alebo zápis z/do spojenia, amnoho ïalších.Java po<strong>sk</strong>ytuje dve inkarnácie triedy URLConnection – pre HTTP spojenia je toHttpURLConnection a pre spojenia k archívom JAR zase JarURLConnection. Obetriedy sú abstraktné, takže <strong>sk</strong>utoèná implementácia spojení je záležitos ou konkrétnehoJVM. V triede HttpURLConnection nájdeme množstvo statických finálnych èlenov,reprezentujúcich stavové kódy protokolu HTTP a nieko¾ko špecifických metód: setFollowRedirects()– zapí<strong>na</strong> èi vypí<strong>na</strong> automatické presmerovanie (pri vrátení kódu 3xx),setRequestMethod() – <strong>na</strong>stavuje prístupovú metódu (GET, POST a pod.), getResponseCode(),getResponseMessage() – vracajú návratový kód, resp. návratovú správuHTTP protokolu, ako aj nieko¾ko ïalších, menej výz<strong>na</strong>mných metód.Druhá trieda JarURLConnection sa dostáva k slovu pri prístupe k súborom JAR –URL má vtedy formát jar:http://<strong>www</strong>.niekde.<strong>sk</strong>/archiv.jar!/<strong>sk</strong>/niekde/foo/bar.class (ako vidie , za výkrièníkom sa <strong>na</strong>chádza cesta ku konkrétnej triede –položke súboru JAR). Z metód triedy spomenieme getEntryName() – vracia názov sprístupòovanejpoložky, getJarFile(), getJarEntry(), getManifest(), getAttributes()– vracajú objekty typu JarFile, JarEntry, Manifest, Attributes (pozribalík java.util.jar).Príklad, ako vypísa HTML obsah vybranej webovej stránky (obsah, pochopite¾ne, nie jenijako interpretovaný):URL url = new URL(„http://<strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>/“);URLConnection uc = url.openConnection();uc.connect();BufferedReader br =new BufferedReader(new InputStreamReader(uc.getInputStream()));while (true){String line = br.readLine();if (line == null)break;System.out.println(line);}Všimnite si, že sa vôbec nestaráme o to, akého typu je objekt uc v <strong>sk</strong>utoènosti.Okrem komunikácie so zadaným URL možno v Jave vytvori spojenie priamo medzidvoma soketmi (soket je koncový komunikaèný bod, identifikovaný adresou IP a èíslomportu). Trieda Socket reprezentuje klient<strong>sk</strong>y soket pre prúdovú komunikáciu pomocouTCP. Pri jej konštrukcii môžeme zada cie¾ovú adresu a port (soket sa potom automatickyspojí so svojím náprotivkom) a aj lokálnu adresu a port (to keï chceme „vysiela “ z konkrétnehoportu). Metódami getInetAddress(), getLocalAddress(), getPort() agetLocalPort() zistíme vlastnosti soketu, pomocou getInputStream() a getOutputStream()zí<strong>sk</strong>ame prúdy <strong>na</strong> èítanie a zápis z/do soketu. Metóda close() ukonèíkomunikáciu a soket uzavrie. Nieko¾ko ïalších metód slúži <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie parametrovkomunikácie. Zaujímavé je, že samotnú komunikáciu realizuje objekt typu SocketImpl(abstraktná trieda). Pokia¾ si však nechceme <strong>na</strong>písa vlastnú implementáciu soketov, nieje táto trieda zaujímavá.Ak programujeme serverovú èas aplikácie, použijeme triedu ServerSocket.Argumentom jej konštruktora je èíslo portu, <strong>na</strong> ktorom bude soket poèúva .Najdôležitejšou metódou je accept(), ktorej volanie je blokujúce – metóda èaká, až sa<strong>na</strong> soket pripojí klient „zvonka“. V tom okamihu vracia objekt typu Socket, pomocouktorého možno s klientom komunikova štandardným spôsobom. Z ïalších metódmedzi tie zaujímavejšie patrí getInetAddress(), getLocalPort() a close() s výz<strong>na</strong>momrov<strong>na</strong>kým ako v triede Socket.Ako vyzerá kostra serverovej aplikácie, možno lepšie pochopi z <strong>na</strong>sledujúceho príkladu:ServerSocket ss = new ServerSocket(12345);while (true){Socket cs = ss.accept();BufferedReader br =new BufferedReader(new InputStreamReader(cs.getInputStream()));while (true){String ln = br.readLine();if (ln == null)break;System.out.println(ln);}cs.close();}(Kompletnejšiu verziu nájde èitate¾ spolu s ostatnými príkladmi <strong>na</strong> webe PC REVUE.)V príklade vytvoríme serverový soket ss, poèúvajúci <strong>na</strong> porte è. 12345. V nekoneènomcykle pomocou metódy accept() zí<strong>sk</strong>ame klient<strong>sk</strong>y soket cs, z ktorého èítameriadky textu a vypisujeme <strong>na</strong> konzolu. Na otestovanie je potrebné pripoji sa k poèítaèu,<strong>na</strong> ktorom program beží, <strong>na</strong>príklad pomocou telnetu (ale <strong>na</strong> porte 12345!). Posielanériadky sa budú postupne objavova <strong>na</strong> konzole. Program sa ukonèí stlaèením Ctrl+C.Na datagramový prenos pomocou protokolu UDP (bez spojenia, nezabezpeèený) slúžitrieda DatagramSocket. Pri jej konštruovaní môžeme zada èíslo lokálneho portu soketu.Pripojenie k zadanej vzdialenej adrese (pozor, nie vytvorenie sie ového spojenia akopri TCP) má <strong>na</strong> starosti metóda connect(), odpojenie metóda disconnect(). Na príjema odosielanie údajov slúžia metódy send() a receive(), soket uzavrieme volanímclose(). Ostatné metódy sú podobné ako v triede Socket, implementáciu soketovzabezpeèuje trieda DatagramSocketImpl.Keïže v prípade UDP nejde o prúdový prenos, nepracujeme s prúdmi, ale s objektomtriedy DatagramPacket (ten je ostatne argumentom oboch metód – send() ajreceive()). Pri jeho konštruovaní zadávame pole bajtov, ktoré bude fungova ako prijímacíalebo vysielací buffer, a pri odosielaných datagramoch aj cie¾ovú adresu. Pomocoumetód triedy DatagramPacket môžeme <strong>na</strong>stavova a zisti zdrojovú, resp. cie¾ovú adresua port, dåžku údajov a samotné údaje.Na záver spomeòme ešte výnimky: MalformedURLException (chyba v syntaxi URL),ProtocolException (chyba <strong>na</strong> úrovni prenosového protokolu), SocketException spotomkami (chyba pri práci so soketmi), UnknownHostException (chyba pri prekladepomocou DNS) a UnknownServiceException (pokus o prácu s neznámym MIMEtypom).Žia¾, <strong>na</strong> viac z balíka java.net nemáme miesto. Zvyšné triedy slúžia <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>implementáciu multicast soketov (MulticastSocket), zabezpeèenie prístupových práv(SocketPermission, NetPermission, Authenticator), prácu s URL a interpretáciuobsahu (ContentHandler, URLStreamHandler) èi konverziu medzi typom Stringa MIME typom x-<strong>www</strong>-form-urlencoded (URLEncoder, URLDecoder). Záujemca si viacinformácií isto nájde priamo v dokumentácii.Vladimír Klimov<strong>sk</strong>ý10/2001 PC REVUE 127


P R O G R A M U J E M EDelfinárium / 12. èas : Spä k databázam III.Tentoraz sa opä budeme zaobera databázami. Povieme si nieèo o metóde BatchMovea komponente TBatchMove a ukážeme si, ako prenáša údaje z jedného databázovéhoformátu do druhého.METÓDA BatchMove PODROBNEJŠIE. Možno si spomí<strong>na</strong>te, že tútometódu sme pred mesiacom použili, keï sme potrebovali uloži množinu dát, ktorúvytvoril dopyt SQL. Vtedy som to síce nezdôraznil, no metóda BatchMove vie by nesmiernešikovným pomocníkom. V predchádzajúcom èlánku som už spomenul, že jej primárnouúlohou je presúva dáta, zvládne však aj iné „kú<strong>sk</strong>y“. Prvým parametrom tejto metódyje zdroj dát, ktorým je komponent odvodený od triedy TBDEDataSet. Najznámejšímipotomkami tejto triedy sú komponenty TTable a TQuery. Manipulácia s dátami ovplyvnívždy tú tabu¾ku, ktorá metódu BatchMove volá. Druhý parameter metódy BatchMove jetypu TBatchMode a môže <strong>na</strong>dobúda <strong>na</strong>sledujúce hodnoty:l batAppend – táto hodnota z<strong>na</strong>èí, že dôjde k pripojeniu zdrojových údajov k novejtabu¾ke. Štruktúra polí ani indexy zdrojovej tabu¾ky zmenené nebudú, ale poradie polí vzdrojovej i cie¾ovej tabu¾ke musí by rov<strong>na</strong>ké, pretože v opaènom prípade dôjde k<strong>na</strong>rušeniu integrity dát. Inými slovami, ak je <strong>na</strong>príklad v cie¾ovej tabu¾ke prvé pole typuinteger a v zdrojovej tabu¾ke je prvé pole typu string, tento re azec bude jednoduchoprenesený do èíselného po¾a.Parameter batAppend je užitoèný vtedy, ak máme dve tabu¾ky so zhodnou štruktúrou,ale jed<strong>na</strong> z nich obsahuje novšie záz<strong>na</strong>my, ktoré by sme radi presunuli do cie¾ovej tabu¾ky.l batAppendUpdate – pracuje podobne ako batAppend, len s tým rozdielom, že docie¾ovej databázy nielenže pridá <strong>na</strong>jnovšie záz<strong>na</strong>my, ale dôjde aj k aktualizácii týchzáz<strong>na</strong>mov cie¾ovej tabu¾ky, ktoré sa v zdrojovej tabu¾ke zmenili. Inými slovami, novézáz<strong>na</strong>my sa pridajú a staršie sa aktualizujú.l batCopy – dôjde k úplnému zániku pôvodnej štruktúry tabu¾ky, stratia sa pôvodnépolia aj indexy. Lenže pozor, ak je zdrojom údajov komponent TTable, ktorý obsahujenejaké indexy, treba poèíta s tým, že tieto indexy do cie¾ovej tabu¾ky nebudú prenesené.l batDelete – záz<strong>na</strong>my, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú aj v zdrojovej, aj v cie¾ovej tabu¾ke, budú vymazané.l batUpdate – v cie¾ovej tabu¾ke budú aktualizované tie záz<strong>na</strong>my, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú ajv zdrojovej tabu¾ke.Samozrejme, <strong>na</strong> základe takýchto všeobecných informácií nie je možné porozumie ,kde sa <strong>sk</strong>rýva potenciál metódy BatchMove, preto si všetko vysvetlíme <strong>na</strong> príklade.Strýko Držgroš má dve kníhkupectvá. Keïže je to ve¾mi sporivý káèer a nerád vyhadzujepeniaze <strong>na</strong> výplaty, v prvom sedí on sám a v druhom vysedáva jeho synovec Huey.Evidencia predaných kníh sa vedie v jednoduchej tabu¾ke typu Paradox (Držgroša ani lenne<strong>na</strong>padne, aby investoval do nejakého rozumného databázového riešenia). Na boháèovompoèítaèi je hlavná databáza a <strong>na</strong> poèítaèi jeho synovca je umiestnená druhá databáza. Veèer,keï sa obchod zatvára, Huey musí donies záz<strong>na</strong>my o predaných knihách <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete (pravda,mohol by ich posla cez internet, Držgroš však šetrí aj <strong>na</strong> tom). Držgroš si údaje zladí tak,aby sa záz<strong>na</strong>my z poboèky (teda kníhkupectva, kde pracuje Huey) pripojili k tým, ktoré máon vo svojom hlavnom súbore. Po tomto úkone sa obaja poberú spa .Vytvorme si teraz aj my podobnýmodel. Prvá tabu¾ka sa bude volaDRZGROS.DB a druha HUEY.DB. Vprvej vytvoríme primárny index,keïže pri operácii batAppendUpdatemusí by cie¾ová tabu¾ka indexovaná.Obr. 1Aby bola štruktúra oboch tabuliek èo<strong>na</strong>jjednoduchšia, budú tabu¾ky obsahovaiba dve polia. Obe polia budúre azcové s dåžkou 30 z<strong>na</strong>kov,prièom prvé sa bude vola Nazov(teda názov knihy) a druhé Predal(t. j. kto knihu predal). Do každejObr. 2tabu¾ky pridáme dva záz<strong>na</strong>my ešte vDatabase De<strong>sk</strong>tope (obr. 1 a 2).Potom vytvoríme nový formulár, ktorý bude pomocou komponentu TDBGrid zobrazovaobsah súboru DRZGROS.DB. Vytvoríme dva komponenty TTable, prvý <strong>na</strong>zveme Drzgros adruhý Huey, oba budú pracova s rovnomennými databázami. Potom pridáme tlaèidlo,ktoré <strong>na</strong>zveme Prenos.Pred <strong>na</strong>písaním kódu si ešte raz zopakujme, v èom spoèíva náš problém: Huey priniesolsvoje záz<strong>na</strong>my <strong>na</strong> di<strong>sk</strong>ete a my ich musíme prida k Držgrošovej hlavnej databáze.Naš astie nie je to nijaký problém:procedure TForm1.PrenosClick(Sender: TObject);begintrytryScreen.Cursor:=crHourGlass;with drzgros dobeginClose;BatchMove(Huey,batAppendUpdate);Openend;//withexceptraiseend;//exceptfi<strong>na</strong>llyScreen.Cursor:=crDefault;end;//fi<strong>na</strong>llyMožno si budete klás otázku, preèo som použil parameter batAppendUpdate, keï somdoteraz celý èas hovoril iba o pridávaní. Mohli sme teoreticky použi parameter batAppend,to by však so sebou prinieslo aj jednu ve¾kú nevýhodu: keby sa náhodou Huey „uklepol“ azadal by nesprávny názov knihy, preniesla by sa chyba aj do Držgrošovej databázy. A èo je eštehoršie, nielenže by sa tam preniesla, ale by tam aj ostala, kým by ju starý káèer neopravil. Hueyby preklep vo svojej databáze opravoval <strong>na</strong>darmo, pretože zmeny by sa v Držgrošovom súboreaj tak neprejavili vzh¾adom <strong>na</strong> to, že program by do úvahy bral iba nové záz<strong>na</strong>my (teda dohlavnej databázy by sa pridali <strong>na</strong>jnovšie záz<strong>na</strong>my, tie staré by však ostali nedotknuté). Akpoužijeme parameter batAppendUpdate, nielenže sa nové záz<strong>na</strong>my pridajú, ale dôjde aj kaktualizácii tých starších.Nadmieru šetrný káèer môže metódu BatchMove dokonca aj zneuži . Predstavme si,že jedného dòa Huey donesie nové údaje. Držgroš však chce ušetri <strong>na</strong> jedle (a <strong>na</strong>turáliách,v ktorých svojho synovca vypláca), a tak použije uvedený kód s malou úpravou:miesto parametra batAppendUpdate použije batDelete. Iste tušíte, aký bude výsledok:všetky záz<strong>na</strong>my v hlavnej databáze, ktoré pochádzajú od Hueya, sa vymažú. Držgrošpotom môže svojmu synovcovi tvrdi , že vlastne niè nepredal, a teda veèeru si nezaslúži.KOMPONENT TBatchMove. Problémy s presunom, aktualizáciou èi mazanímdát je možné rieši aj pomocou komponentu TBatchMove. Slúži <strong>na</strong> rov<strong>na</strong>ké úèely akometóda BatchMove, ale je <strong>na</strong> úlohu presúvania, vymazávania èi aktualizovania dát podstatnelepšie pripravený než uvedená metóda. Umožòuje <strong>na</strong>príklad používate¾ovi zadanázov tabu¾ky, do ktorej sa majú umiestni záz<strong>na</strong>my, ktoré sa z nejakého dôvodu nepodariloprekopírova do cie¾ovej tabu¾ky. Môže <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>sta prípad, že sa v cie¾ovej ajzdrojovej tabu¾ke <strong>na</strong>chádzajú rov<strong>na</strong>ké záz<strong>na</strong>my. Pri pokuse o kopírovanie do cie¾ovejtabu¾ky <strong>na</strong>stane výnimka Key violation, pretože daný záz<strong>na</strong>m už v cie¾ovej tabu¾ke existuje.V takom prípade tento záz<strong>na</strong>m komponent TBatchMove presunie do vami urèenejtabu¾ky. Môžete síce toto <strong>na</strong>stavenie ignorova , potom sa však nedozviete, ktorý záz<strong>na</strong>mproblém spôsobil.Okrem toho komponent umožòuje definova aj tabu¾ku pre také záz<strong>na</strong>my, ktorénemohli by spracované z dôvodu nekompatibility polí. Predstavte si, že v cie¾ovejtabu¾ke definujete pole s názvom Meno, ktoré má dåžku 30 z<strong>na</strong>kov, zatia¾ èo v zdrojovejtabu¾ke je to isté pole, ale dlhé 35 z<strong>na</strong>kov. Všetky záz<strong>na</strong>my, v ktorých meno osoby presahuje30 z<strong>na</strong>kov, budú potom presunuté do <strong>na</strong>mi špecifikovanej tabu¾ky. Výhodytakéhoto postupu sú rov<strong>na</strong>ké ako v predchádzajúcom prípade: ak sa vy<strong>sk</strong>ytne problém,vždy je dobré vedie , ktoré záz<strong>na</strong>my ho spôsobili.Ve¾kým prínosom komponentu TBatchMove (a aj metódy BatchMove) je to, žeumožòuje konverziu medzi rôznymi typmi databáz. Ak ste teda práve migrovali zParadoxu <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> MS Access a nechcete prís o staré údaje, bude pre vás tentokomponent ve¾mi užitoèným nástrojom. Mnohých z vás teraz možno <strong>na</strong>padne, že sitrošku pocvièíte prsty a <strong>na</strong>píšete si databázový konvertor. Žia¾, to ani zïaleka nie je takéjednoduché. V urèitom zmysle konverzia databáz možná je, konvertova možno všakiba tie <strong>na</strong>jjednoduchšie tabu¾ky bez indexov. Ak som spomí<strong>na</strong>l prechod z Paradoxu <strong>na</strong>Access, mal som <strong>na</strong> mysli prenos údajov, èo má ku konvertovaniu databázy ve¾mi ïaleko.Databáza totiž nezahàòa iba údaje, ale aj indexy, definíciu referenènej integrity a vzávislosti od databázového systému aj rôzne iné dáta (<strong>na</strong>pr. uložené procedúry). Nie je<strong>na</strong>príklad možné prekonvertova do formátu dBase takú paradoxovú tabu¾ku, ktoráobsahuje primárny index, tie totiž dBase nepodporuje. Preprava dát možná je, ale indexya ostatné dôležité údaje vz ahujúce sa k definícii tabu¾ky je potrebné po konverziidoplni ruène.Ïalšou ve¾mi užitoènou vlastnos ou komponentu TBatchMove je možnos mapovaniapolí. Pri presune dát môže <strong>na</strong>sta problém, keï poèet a typy polí v cie¾ovej i zdrojovejtabu¾ke sú síce rov<strong>na</strong>ké, ich poradie sa však v zdrojovej i cie¾ovej tabu¾ke líši, a preto saúdaje môžu dosta <strong>na</strong> nesprávne miesto. Ak je <strong>na</strong>príklad v cie¾ovej tabu¾ke prvé pole typustring a v zdrojovej tabu¾ke typu integer, budú celé èísla „<strong>na</strong>tvrdo“ vložené do re azcovéhopo¾a. Riešením problému je použitie mapovania, vtedy totiž vieme presne urèi ,ktoré pole sa kam premietne.Uvedený problém si, samozrejme, budeme demonštrova <strong>na</strong> príklade. Vytvoríme program,ktorý nám prekonvertuje údaje z tabu¾ky ANIMALS.DBF do formátu Paradox. Násvšak budú zaujíma iba dve polia: názov zviera a a oblas , v ktorej zviera žije. Aby sme sito ešte viac <strong>sk</strong>omplikovali, vytvoríme takú paradoxovú tabu¾ku, ktorá bude obsahova sloven<strong>sk</strong>énázvy polí (<strong>na</strong>zveme ju ZVER.DB). Ako ste už iste vydedukovali, prvé pole sa budevola Meno (ve¾kos 10 z<strong>na</strong>kov) a druhé Oblast (ve¾kos 15 z<strong>na</strong>kov). Rozmer druhého po¾a(èiže po¾a Oblast) som zámerne <strong>sk</strong>rátil (v pôvodnej tabu¾ke má toto pole dåžku 20 z<strong>na</strong>kov),aby sme si mohli demonštrova prácu s problémovými záz<strong>na</strong>mami.128 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M EVytvorme teda nový formulár, ktorého obyvate¾mi budú komponent TBatchMove,komponent TTable, <strong>na</strong>zvaný Zdroj, a komponent Ttable, <strong>na</strong>zvaný Ciel. VlastnosTableName tabu¾ky Zdroj <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> ANIMALS.DBF. Vlastnos Source komponentuTBatchMove <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Zdroj (ako vidíme, do vlastnosti Source nestaèí jednoduchovpísa cestu k databáze, ako by možno niektorí z vás oèakávali, vždy musíme zada komponenttypu TTable). Podobne budeme postupova aj s cie¾ovou tabu¾kou: vlastnosTableName <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Zver; vlastnos Desti<strong>na</strong>tion komponentuTBatchMove <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> Ciel. Vlastnos Mode<strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> batAppend. Do vlastnosti ProblemTableNamevpíšeme cestu tabu¾ky, do ktorej sa majú uložiproblémové záz<strong>na</strong>my, a vlastnos AbortOnProblem <strong>na</strong>stavíme<strong>na</strong> false. Vlastnos ProblemTable <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong>C:\PROBLEM.DBF. Mapovanie polí <strong>na</strong>teraz vynecháme, abysme si ukázali, èo toto vynechanie spôsobí. Na komponentTBatchMove klikneme pravým tlaèidlom a z kontextovéhoObr. 3menu vyberieme Execute, èím sa spustí presun dát.Výsledný súbor, samozrejme, nie je správne usporiadaný(pozri obr. 3). S prvým po¾om nie je nijaký problém, pretože meno živoèícha je <strong>na</strong>prvom mieste aj v databáze ANIMALS.DBF, aj v <strong>na</strong>šej databáze. Druhé pole je však vzdrojovej a cie¾ovej databáze iné, v zdrojovej databáze druhé pole udáva ve¾kos živoèícha,zatia¾ èo v cie¾ovej to má by oblas , v ktorej zviera žije. Problém vyriešime kliknutím<strong>na</strong> vlastnos Mappings a <strong>na</strong>definovaním mapovania polí (obr. 4). Mapovanie polí jemožné <strong>na</strong>definova ve¾mi jednoducho, a to <strong>na</strong> základe vzorca PoleCie¾ovejTabu¾ky=PoleZdrojovejTabu¾ky. Ak po <strong>na</strong>stavení mapovania z kontextového menu vyberiemepoložku Execute, prenos dát bude u<strong>sk</strong>utoènený korektne, s výnimkou jedného záz<strong>na</strong>mu,ktorý bol presunutý do tabu¾ky PROBLEM.DBF. Príèi<strong>na</strong> tohto javu je ve¾mi jednoduchá:<strong>na</strong>šu databázu sme zámerne vytvorili tak,aby sa do nej tento záz<strong>na</strong>m jednoduchonezmestil; re azec v poli Area je totiždlhší ako <strong>na</strong>mi stanovená dåžka po¾aOblast. Urobili sme tak preto, aby sme simohli demonštrova prácu s problémovýmizáz<strong>na</strong>mami.Pokia¾ budete s programom experimentova, nezabudnite pred každýmObr. 4presunom dát vymaza cie¾ovú tabu¾ku– použili sme totiž parameter bat-Append a staré údaje sa tak samy nevymažú. Parameter batCopy sme nemohli použiz toho dôvodu, aby nedošlo k ovplyvneniu štruktúry tabu¾ky. Síce by neboli pridanénové polia, ale ve¾kos po¾a Oblast by sa zmenila z pôvodných 15 z<strong>na</strong>kov <strong>na</strong> 20 z<strong>na</strong>kov(èo je dåžka po¾a v tabu¾ke ANIMALS.DBF), v dôsledku èoho by nevznikli žiadne problémovézáz<strong>na</strong>my a my by sme si nemohli demonštrova použitie vlastnosti Problem-TableName.Ako vidíme, dokázali sme relatívne bezbolestne presunú dáta z dBase tabu¾ky dotabu¾ky typu Paradox, dokonca sme ani nemuseli <strong>sk</strong>ompilova program. Pre úplnos všakpripájam kód, ktorý vykoná to isté, èo sme pred chví¾kou urobili ruène. Nie je vôbeczložitý:procedure TForm1.BatchBtnClick(Sender: TObject);begintrytryscreen.Cursor:=crHourGlass;with BatchMove dobeginMappings.Clear;Mappings.Add(‘meno=<strong>na</strong>me’);Mappings.Add(‘oblast=area’);Execute;if ProblemCount>0 then ShowMessage(IntToStr(ProblemCount)+’ problémovýchzáz<strong>na</strong>mov’);end;//withexceptraiseend;//exceptfi<strong>na</strong>llyscreen.Cursor:=crDefault;end;//fi<strong>na</strong>llyend;Oproti predchádzajúcemu ruènému postupu je tu jed<strong>na</strong> výhoda: v prípade, že primanipulácii s dátami <strong>na</strong>stali problémy, procedúra nás o tom okamžite informuje (vzniknevýnimka).NABUDÚCE. Nabudúce si ukážeme, ako vytvára tabu¾ky poèas behu programu, apovieme si aj nieèo o poèítaných položkách (calculated fields). Dovidenia o mesiac.Ivan Zernovác ml.Delphi v praxi / 7. èas : ID3 TAG v1Každý z vás, kto aspoò letmo pozná formát hudby MP3, sa iste stretol s pojmom ID3TAG. Nosite¾om tejto informácie o <strong>sk</strong>ladbe je ten istý súbor, teda súbor MP3. V dnešnejdobe, keï pracujeme s väèším množstvom „MP trojok“, urèite nie je <strong>na</strong> škodu struènýzoz<strong>na</strong>m samotných súborov, respektíve informácií o <strong>sk</strong>ladbe. Tak sa ID3 TAG stáva jedinýmmožným riešením. Pomocou prehrávaèa, prípadne playlistu zistíme všetky potrebnéinformácie: interpreta, pomenovanie albumu, názov <strong>sk</strong>ladby. Takéto informácie je dobrévedie zapísa a aj preèíta . Je mnoho editorov ID3 TAG, dokonca aj samy prehrávaèe disponujútakouto možnos ou, ktorá nie je až taká komfortná. Ak vám takéto programy aprehrávaèe nevyhovujú, máte teraz možnos <strong>na</strong>uèi sa, ako si takýto program urobi .ID3 TAG. Rozlišujeme dva druhy, ktoré sa od základu líšia zápisom a umiestnením v súbore.Rov<strong>na</strong>ko ako väèši<strong>na</strong> programov aj popisy súborov MP3 sú oddelené verziami. Nemôžemtu vymenúva všetky doteraz existujúce verzie, lebo ani sám nemám preh¾ad, èosa toho týka. My si len spomenieme dve základné, ktoré sú <strong>na</strong>vzájom úplne odlišné.V tejto èasti si opíšeme iba ID3 TAG v1 a druhú verziu si podrobne rozoberieme v <strong>na</strong>sledujúcomvydaní.ID3 TAG V1. Zápis tejto informácie je umiestnený <strong>na</strong> konci súboru v posledných 128bitoch. Jednotlivé informácie sú obmedzené dåžkou, a to takto (tabu¾ka a obr. 1):Zaèiatok z<strong>na</strong>èený TAG3 bitNázov <strong>sk</strong>ladby30 bitInterpret30 bitNázov albumu30 bitRok4 bitKomentár29 bitÈíslo <strong>sk</strong>ladby1 bitŽáner1 bitObr. 1Urèite sa väèšine z vás nebude páèi jeden bit urèený pre èíslo <strong>sk</strong>ladby. Tým bol o jedenz<strong>na</strong>k <strong>sk</strong>rátený komentár. V opisoch sa tento bit neuvádza, ale väèši<strong>na</strong> prehrávaèov hopoužíva <strong>na</strong> zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>nie poradového èísla, <strong>na</strong>príklad èísla <strong>sk</strong>ladby <strong>na</strong> CD. V koneènomdôsledku si musíme všetci uvedomi , že takýto opis si môžeme prispôsobi , tak ako chceme,ale si treba uvedomi potrebu používania štandardu. Keby sme chceli zapísa nejakýparameter, ktorý štandard nepodporuje, zásadne by sme ho nemali dáva <strong>na</strong> koniec súboru,ale mali by sme rozmýš¾a o uložení <strong>na</strong> iné miesto v súbore alebo o <strong>sk</strong>rátení niektorejhodnoty tak ako s predposledným bitom <strong>na</strong> uchovanie poradového èísla. Na obrázku 1je zobrazený opis pesnièky Blood Brothers od Iron Maiden z albumu Brawe New World zroku 2000. Komentár v tomto prípade nie je nijaký. Sú jasne vidite¾né všetky string informácie.Informácia o žánri a o poradovom èísle je zapísaná takisto <strong>na</strong> konci súboru vposledných dvoch bitoch. Nastal èas položi si otázku, ako to èo <strong>na</strong>jjednoduchšie preèíta, zobrazi a, samozrejme, aj editova .ÈÍTANIE ID3 TAG V1. Hneï <strong>na</strong> zaèiatok si musíme uvedomi , èo a v akej formebudeme èíta . Všetky hodnoty okrem èísla <strong>sk</strong>ladby a žánru by sme mohli považova zastring. Na zistenie èísla <strong>sk</strong>ladby sa nám <strong>na</strong>jviac hodí premenná typu byte, ako aj <strong>na</strong> zisteniežánru. Žáner je potrebné previes <strong>na</strong> zrozumite¾nejšiu hodnotu, a to pod¾a tabu¾kyžánrov <strong>na</strong> hodnotu string. Na to nám <strong>na</strong>jlepšie poslúži pole string, ktoré bude vyzeratakto.constMaxID3zaner=147;ID3zaner: array[0..MaxID3zaner] of string = (‘Blues’, ‘Classic Rock’, ‘Country’, ‘Dance’, ‘Disco’, ‘Funk’, ‘Grunge’,‘Hip-Hop’, ‘Jazz’, ‘Metal’, ‘New Age’, ‘Oldies’, ‘Other’, ‘Pop’, ‘R&B’,‘Rap’, ‘Reggae’, ‘Rock’, ‘Techno’, ‘Industrial’, ‘Alter<strong>na</strong>tive’, ‘Ska’,‘Death Metal’, ‘Pranks’, ‘Soundtrack’, ‘Euro-Techno’, ‘Ambient’,‘Trip-Hop’, ‘Vocal’, ‘Jazz+Funk’, ‘Fusion’, ‘Trance’, ‘Classical’,‘Instrumental’, ‘Acid’, ‘House’, ‘Game’, ‘Sound Clip’, ‘Gospel’,‘Noise’, ‘AlternRock’, ‘Bass’, ‘Soul’, ‘Punk’, ‘Space’, ‘Meditative’,‘Instrumental Pop’, ‘Instrumental Rock’, ‘Ethnic’, ‘Gothic’,‘Darkwave’, ‘Techno-Industrial’, ‘Electronic’, ‘Pop-Folk’,‘Eurodance’, ‘Dream’, ‘Southern Rock’, ‘Comedy’, ‘Cult’, ‘Gangsta’,‘Top 40’, ‘Christian Rap’, ‘Pop/Funk’, ‘Jungle’, ‘Native American’,‘Cabaret’, ‘New Wave’, ‘Psychadelic’, ‘Rave’, ‘Showtunes’, ‘Trailer’,‘Lo-Fi’, ‘Tribal’, ‘Acid Punk’, ‘Acid Jazz’, ‘Polka’, ‘Retro’,‘Musical’, ‘Rock & Roll’, ‘Hard Rock’, ‘Folk’, ‘Folk-Rock’,‘Natio<strong>na</strong>l Folk’, ‘Swing’, ‘Fast Fusion’, ‘Bebob’, ‘Latin’, ‘Revival’,‘Celtic’, ‘Bluegrass’, ‘Avantgarde’, ‘Gothic Rock’, ‘Progressive Rock’,10/2001 PC REVUE 129


P R O G R A M U J E M E‘Psychedelic Rock’, ‘Symphonic Rock’, ‘Slow Rock’, ‘Big Band’,‘Chorus’, ‘Easy Listening’, ‘Acoustic’, ‘Humour’, ‘Speech’, ‘Chanson’,‘Opera’, ‘Chamber Music’, ‘So<strong>na</strong>ta’, ‘Symphony’, ‘Booty Bass’, ‘Primus’,‘Porn Groove’, ‘Satire’, ‘Slow Jam’, ‘Club’, ‘Tango’, ‘Samba’,‘Folklore’, ‘Ballad’, ‘Power Ballad’, ‘Rhythmic Soul’, ‘Freestyle’,‘Duet’, ‘Punk Rock’, ‘Drum Solo’, ‘Acapella’, ‘Euro-House’, ‘DanceHall’,‘Goa’, ‘Drum & Bass’, ‘Club-House’, ‘Hardcore’, ‘Terror’, ‘Indie’,‘BritPop’, ‘Negerpunk’, ‘Pol<strong>sk</strong> Punk’, ‘Beat’, ‘Christian Gangsta Rap’,‘Heavy Metal’, ‘Black Metal’, ‘Crossover’, ‘Contemporary Christian’,‘Christian Rock’, ‘Merengue’, ‘Salsa’, ‘Trash Metal’, ‘Anime’, ‘Jpop’,‘Synthpop’);Jednoduchým spôsobom sme priradili k príslušným žánrom štandardne pridelené èíselnéhodnoty. Viem, že žánre boli postupom èasu doplòované, ale mne sa podarilo zí<strong>sk</strong>aiba túto verziu, ktorá obsahuje 147 žánrov, no uz<strong>na</strong>jte, že aj to je dos . Takéto pole stringje vlastne <strong>na</strong>niè, pokia¾ ho správne nepoužijeme.procedure TForm1.SpeedButton1Click(Sender: TObject);var f: file;buffer: array [1..128] of Char;beginwith opendialog1 do beginexecute;edit1.text:= file<strong>na</strong>me;end;if fileexists(edit1.text) then begi<strong>na</strong>ssignfile(f, edit1.text);reset(f,1);seek(f, filesize(f)-128);BlockRead(f, buffer, SizeOf(Buffer));CloseFile(f);if copy(buffer, 1, 3)= ‘TAG’ then begincheckbox1.checked := true;edit3.text:= copy(Buffer, 4, 30);edit4.text:= copy(Buffer, 34, 30);edit5.text:= copy(buffer, 64, 30);edit6.text:= copy(Buffer, 94, 4);edit7.text:= copy(Buffer, 98, 29);edit2.text:= inttostr(ord(buffer[127]));combobox1.Text:= id3zaner[ord(Buffer[128])];end;end;end;Procedúra pre èítanie ID3 TAG je spustená po stlaèení tlaèidla urèeného <strong>na</strong> otvoreniesúboru typu MP3, z ktorého èítame informáciu o príslušnej <strong>sk</strong>ladbe. Po otvorení opendialog1a vyh¾adaní súboru typu MP3 sa overí existencia nájdeného súboru, následne saotvorí a pripraví <strong>na</strong> èítanie. Po <strong>na</strong>stavení pozície v súbore príkazom seek a <strong>na</strong>èítaní 128bitov do premennej buffer, ktorá je po¾om char, sa práca so súborom ukonèí. Ak prvé trihodnoty po¾a char súhlasia s kontrolou ID3 TAG, vtedy sa zaènú vpisova do jednotlivýcheditovacích okien príslušné hodnoty èítané z premennej buffer. Za povšimnutie stojí èítanieèísla <strong>sk</strong>ladby, kde prevodom ord sa zmení hodnota char <strong>na</strong> hodnotu longint. Funkciaord je použitá aj v prípade èítania žánru pomocou vytvoreného po¾a id3zaner.ZÁPIS ID3 TAG V1. Urèite potrebná operácia je zápis, ktorý je v tomto prípadeo nieèo zložitejší ako èítanie. Sám som <strong>sk</strong>úšal viacero alter<strong>na</strong>tív, ale táto sa mi zdala <strong>na</strong>jefektívnejšiazo všetkých. Mnoho možností riešenia tohto problému urèite nikoho z vásne<strong>na</strong>dchý<strong>na</strong>, ale ma aspoò základný preh¾ad nie je <strong>na</strong> škodu. Výsledkom môjho experimentovaniaje táto procedúra.procedure TForm1.Button1Click(Sender: TObject);var f: file;i: integer;start, title, artist: string;album, year, coment: string;number, genre: char;Newb: array [1..128] of char;beginstart:= ‘TAG’;title:= edit3.text;artist:= edit4.text;album:= edit5.text;year:= edit6.text;coment:= edit7.text;if checkbox1.Checked= true then begi<strong>na</strong>ssignfile(f, edit1.text);reset(f, 1);seek(f, filesize(f)- 128);for i:= 1 to 128 do beginif (i>0) and (i3) and (i33) and (i63) and (i93) and (i97) and (i126) and (i127 then newb[i]:= chr(combobox1.ItemIndex);end;if length(title)< 30 then beginfor i:= 4+ length(title) to 3+ length(title)+ 30- length(title) dobeginnewb[i]:= #00;end;end;if length(artist)< 30 then beginfor i:= 34+ length(artist) to 33+ length(artist)+ 30- length(artist) dobeginnewb[i]:= #00;end;end;if length(album)< 30 then beginfor i:= 64+ length(album) to 63+ length(album)+ 30- length(album) dobeginnewb[i]:= #00;end;end;if length(coment)< 29 then beginfor i:= 98+ length(coment) to 97+ length(coment)+ 29- length(coment) dobeginnewb[i]:= #00;end;end;BlockWrite(f, Newb, SizeOf(Newb));closefile(f);end;end;Procedúra je spustená po kliknutí <strong>na</strong> tlaèidlo OK. V jej vnútri som použil to¾ko premenných,ko¾ko rôznych parametrov potrebujem do súboru zapísa . Tak ako pri èítaní ajtu som si otvoril súbor. Pozíciu som <strong>na</strong>stavil <strong>na</strong> posledných 128 bitov. Najväèšou dilemoupre mòa bol spôsob, ako to usporiada dokoneènej podoby, teda premennej newb(newbuffer). Musel som myslie aj <strong>na</strong> možnos, keï jed<strong>na</strong> z premenných nemá presnetakú dåžku, aká nám vyplýva z tabu¾ky ID3TAG. Napríklad ak máme názov <strong>sk</strong>ladby sdåžkou 15 z<strong>na</strong>kov, vtedy nám ïalších 15ostáva vo¾ných. Tieto z<strong>na</strong>ky sa majú prejaviako char #00. Ja som to vyriešil tak, že pozapísaní hodnôt do premennej newb sa celépole char kontroluje a nepotrebné hodnotysa jednoducho nulujú. Prázdne miesta saformátujú preto, aby nevznikol nedefinovanýparameter v poli char. Tým by sa totižObr. 2vytvorili chybné sluèky obsahujúce náhodnéinformácie. Celý tento problém sa dá obís vtedy, ak celú procedúru zakladáme <strong>na</strong> premennejtypu string, a posúvaním pozícií príkazom seek. Samozrejme, pred takým zápisomby sme museli posledných 128 bitov súboru formátova <strong>na</strong> char #00. Žánre somvyriešil jednoduchou funkciou, ktorá je volaná prostredníctvom komponentu combobox1.Funkcia ItemIndex nám vracia hodnotu typu integer udávajúcu pozíciu, respektíveriadok, v ktorom sa práve <strong>na</strong>chádzame. V tomto prípade ide o pozíciu v combobox1.Do combobox1.item treba zapísa žánre v nezmenenom poradí presne tak, ako sú zapísanév poli string. Táto procedúra nie je úplne doko<strong>na</strong>lá. Napríklad ak stlaèíte tlaèidlo OKa nemáte v edit7 nijaký komentár, program vyhlási chybu. Problém je v nulovej hodnotejednej z premenných (coment := ’’). Tieto dve procedúry sa dajú prerobi <strong>na</strong> program <strong>na</strong>hromadné premenovanie súborov MP3 (<strong>na</strong>príklad pod¾a použitého odde¾ovaèa, názvu<strong>sk</strong>ladby alebo interpreta). Možností je mnoho, len sa do toho pusti . Ak vám chýba motivácia,prikladám aj obrázok hotovej utilitky zobrazujúcej a editujúcej ID3 TAG. (Viem, žeto nie je niè výnimoèné, ale aj málo vie poteši ...)Nabudúce si opíšeme druhú verziu ID3 TAG, teda ID3 TAG v2.Jozef Kozák ml.130 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M EAssembler pod Windows10. èas : Resource IPrakticky každý program vo Windows používa zdroje (angl. resources). RC resource scriptsúbor definuje také veci ako menu, dialógové okná, ikony, bitmapy a iné zdrojové dátavyžadované aplikáciou. Súbor prostriedkov zabraòuje tomu, aby ste museli ma množstvoseparátnych súborov, ktoré by aplikácia <strong>na</strong>hrávala pod¾a potreby do pamäte. Resourcesscript súbory sa kompilujú pomocou kompilátora prostriedkov rc.exe. Nájdete ho v adresáribin a posledná jeho verzia je Microsoft Windows Resource Compiler, Version5.00.1823.1 – Build 1823. Len èo je <strong>sk</strong>ompilovaný programový súbor *.exe, súbor *.res sapripojí <strong>na</strong> jeho koniec. Všetky definované prostriedky v súbore *.rc sú teraz súèas ouprogramového *.exe a poèas vykonávania programu ich možno používa .Windows ponúka funkcie, ktoré <strong>na</strong>èítajú programové zdroje do pamäte, aby mohli bypoužité. S dvoma takýmito funkciami ste sa už stretli. Ide o funkcie LoadIcon a LoadCursor.Boli použité v ukážkových programoch v èasti, ktorá definuje štruktúru triedy ok<strong>na</strong>. Jedinouvýhodou používania zdrojov je možnos pripoji nieko¾ko typov zdrojov priamo k programovému*.exe súboru. Ak by nebolo možné tento mechanizmus použi , museli by by binárnesúbory, ako <strong>na</strong>pr. ikony, obrázky, umiestnené vsamostatných súboroch, ktoré by potom *.exesúbor pod¾a potreby <strong>na</strong>èítal do pamäte. Prípadneby <strong>na</strong>pr. iko<strong>na</strong> musela by v programe definovanáako pole bajtov. No pokia¾ je iko<strong>na</strong> zdrojom, jeumiestnená v samostatnom editovate¾nom súbore*.rc a do súboru *.exe je pridaná poèas linkovaniaprogramu. Výpis jednoduchého resourceObr. 1 Jednoduchý dialog box script súboru nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>; <strong>na</strong>obrázku 1 je jeho grafická reprezentácia.Pri resource súboroch rozlišujeme jednoriadkové (<strong>na</strong>pr. BITMAP, CURSOR, ICON,FONT...) a viacriadkové (<strong>na</strong>pr. MENU, DIALOG, RCDATA, STRINGTABLE...) príkazy. Viacriadkovépríkazy používajú <strong>na</strong> definovanie bloku dát príkazy BEGIN a END (pozri výpisresource script súboru).Aplikácie používajú v správach a z<strong>na</strong>kovom výstupe textové re azce. Windows po<strong>sk</strong>ytujetabu¾ky re azcov ako alter<strong>na</strong>tívu ku konvenènej metóde umiestòovania re azcov vprogramovom *.exe súbore. Textové re azce sú definované v súbore prostriedkov akaždý má priradenú hodnotu ID.STRINGTABLEBEGINIDS_STRING1 “Out of Memory“IDS_STRING2 “Out of Range“ENDHodnoty ID re azca môžete definova <strong>na</strong> zaèiatku resource súboru pomocou príkazu#define. Prípadne môžete použi externý súbor pre lepšiu preh¾adnos . Tento súbor potomvložíte do resource súboru pomocou príkazu #include. Keï potrebujete tieto re azce použi ,pomocou funkcie LoadString sa <strong>sk</strong>opírujú re azce zo súboru prostriedkov do vyrovnávacejpamäte. Re azce môžu obsahova aj riadiace z<strong>na</strong>ky, <strong>na</strong>pr. tabulátor, koniec riadka a pod.Výhodou používania tabu¾ky re azcov je redukcia používania pamäte. Re azce nezaberajúpamä , pokia¾ nie sú potrebné. Windows <strong>na</strong>hráva re azce po blokoch pod¾a ID. Re azce, priktorých je pravdepodobné, že budú používané spoloène, by mali by èíslované sekvenène vmalých <strong>sk</strong>upinách. Ïalšou výhodou umiestnenia re azcov do tabu¾ky re azcov je podpora viacerýchjazykov. Win32 API podporuje viacjazyèné prostriedky v jednej aplikácii. Totiž rov<strong>na</strong>kýprogramový súbor *.exe môže by bez zmeny distribuovaný v nieko¾kých krajinách.Použitie tabu¾ky re azcov stráca zmysel, pokia¾ sú re azce <strong>sk</strong>opírované do statickejvyrovnávacej pamäte. Vyrovnávacia pamä bude zabera miesto, aj keï nebude obsahovanijaké dáta. Aplikácia by mala <strong>na</strong>hráva re azce do zásobníkových premenných alebodo globálne alokovanej pamäte.Súbor prostriedkov môže by použitý aj pre iný typ statických dát. Tieto dáta sú definovanépomocou príkazu RCDATA.MyData RCDATABEGIN100x0234“Out of Memory““Out of Range“ENDsubor1 TEXT “config.ini“subor2 METAFILE “car.bmp“Najlepším miestom <strong>na</strong> uloženie dát vlastných prostriedkov je externý súbor. Riadkys príkazmi TEXT a METAFILE definujú vlastné prostriedky. Kompilátor prostriedkov èítaz týchto súborov a umiestòuje dáta do súboru prostriedkov vyko<strong>na</strong>te¾ného programu.Funkcie FindResource a FindResourceEx sa používajú <strong>na</strong> vyh¾adávanie dát vlastných prostriedkov.Funkcia LoadResource <strong>na</strong>hrá prostriedok do pamä ového bloku.Ïalším výz<strong>na</strong>mným prvkom resource súborov sú dialógové okná. Dialógové okná väèšinouvyžadujú od používate¾a zadanie vstupných dát pre nejakú špecifickú úlohu, <strong>na</strong>pr.vyh¾adanie re azca v textovom dokumente a pod. Dialógové okná používajú šablóny, ktorédefinujú ovládacie prvky v danom okne. Tieto šablóny sú definované v súbore prostriedkov*.rc pomocou príkazu DIALOG (pozri listing Simple resource <strong>na</strong> <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>). Je ichmožné vytvára aj v pamäti dy<strong>na</strong>micky, poèas behu aplikácie. Skôr ako sa pustíme do opisuovládacích prvkov pre dialógové okná, potrebujete poz<strong>na</strong> štýly ovládacích prvkov.ŠTÝLY TLAÈIDIELBS_3STATE – Vytvára zaškrtávacie políèko s tromi stavmi výberu. Zaškrtávacie polemôže by buï nezaškrtnuté, zaškrtnuté, alebo tlmené (sivé). Tlmeným stavom sa vyjadrujestav, keï hodnota zaškrtávacieho políèka nie je stanovená.BS_AUTO3STATE – Rov<strong>na</strong>ké ako BS_3STATE, s výnimkou toho, že zaškrtávacie políèkomení svoj stav, keï ho používate¾ vyberie.BS_AUTOCHECKBOX – Rov<strong>na</strong>ké ako BS_CHECKBOX, s výnimkou toho, že zaškrtávaciepolíèko mení svoj stav, keï ho používate¾ vyberie.BS_AUTORADIOBUTTON – Rov<strong>na</strong>ké ako BS_RADIOBUTTON, s výnimkou toho, že prepí<strong>na</strong>èje vybraný, keï <strong>na</strong>ò používate¾ klikne a výber všetkých ostatných prepí<strong>na</strong>èov v <strong>sk</strong>upineje zrušený.BS_BITMAP – Vytvára tlaèidlo, ktoré zobrazí bitovú mapu.BS_BOTTOM – Umiestni titulok do spodnej èasti pravouholníka tlaèidla.BS_CENTER – Vycentruje titulok horizontálne v pravouholníku tlaèidla.BS_CHECKBOX – Vytvára zaškrtávacie políèko, ktoré má titulok zobrazený <strong>na</strong> pravejstrane, pokia¾ nie je použitý štýl BS_LEFT.BS_DEFPUSHBUTTON – Vytvára tlaèidlo, ktoré je stlaèené, keï používate¾ stlaèí klávesENTER.BS_GROUPBOX – Vytvára rám, ktorý má titulok zobrazený v ¾avom hornom rohu.Používa sa <strong>na</strong>jmä pri zo<strong>sk</strong>upovaní prvkov RADIOBUTTON, resp. CHECKBOX.BS_ICON – Vytvára tlaèidlo, ktoré bude zobrazova ikonu.BS_LEFT – Zarovná titulok v pravouholníku tlaèidla v¾avo. Ak je týmto tlaèidlom zaškrtávaciepolíèko alebo prepí<strong>na</strong>è a nemá štýl BS_RIGHTBUTTON, text je zarov<strong>na</strong>ný v¾avo <strong>na</strong>pravej strane.BS_LEFTTEXT – Umiestni text <strong>na</strong> ¾avú stranu prepí<strong>na</strong>èa alebo zaškrtávacieho políèka.BS_MONO – Urèuje, že tlaèidlo má pre titulok iba jeden riadok textu.BS_MULTILINE – Urèuje, že tlaèidlo má pre titulok viac riadkov textu. Pokia¾ je titulokpríliš dlhý a nevojde sa <strong>na</strong> jeden riadok, bude zalomený <strong>na</strong> druhý riadok.BS_NOTIFY – Posiela mater<strong>sk</strong>ému oknu správy s oznámením. Toto je prídavokk BN_CLICKED a BN_DBLCLK, ktoré sú posielané implicitne.BS_OWNERDRAW – Vytvára owner-drawn tlaèidlo. Mater<strong>sk</strong>é okno dostane správuWM_MEASUREITEM, keï je tlaèidlo vytvorené, a správu WM_DRAWITEM vždy, keï je potrebnétlaèidlo vyfarbi . Tento štýl by sa nemal kombinova so žiadnymi inými štýlmi tlaèidiel.BS_PUSHBUTTON – Vytvára tlaèidlo, ktoré, keï je vybrané, posiela mater<strong>sk</strong>ému oknusprávu WM_COMMAND.BS_PUSHLIKE – Prinúti zaškrtávacie políèko alebo prepí<strong>na</strong>è, aby mal vzh¾ad a akciu tlaèidla.BS_RADIOBUTTON – Vytvára prepí<strong>na</strong>è, ktorý má titulok zobrazený <strong>na</strong> pravej strane,pokia¾ nie je použitý štýl BS_LEFT.BS_RIGHTBUTTON – Umiestni oblas pre výber prepí<strong>na</strong>èa alebo zaškrtávacieho políèka<strong>na</strong> pravú stranu pravouholníka tlaèidla.BS_TEXT – Urèuje, že tlaèidlo zobrazuje text.BS_TOP – Umiestni titulok do hornej èasti pravouholníka tlaèidla.BS_VCENTER – Vertikálne vycentruje titulok v pravouholníku tlaèidla.ŠTÝLY POLÍ SO ZOZNAMOMCBS_ AUTOHSCROLL – Umožòuje horizontálne posúvanie v editovate¾nom ovládacomprvku po¾a so zoz<strong>na</strong>mom.CBS_DISABLENOSCROLL – Vynúti si, aby bol zobrazený vertikálny rolovací pruh ajvtedy, keï sú všetky položky zoz<strong>na</strong>mu vidite¾né. Ak nebude rolovací pruh <strong>na</strong> zobrazenievšetkých položiek potrebný, bude neaktívny. Normálne je rolovací pruh zobrazenýiba vtedy, keï je to potrebné.CBS_DROPDOWN – Vytvára roztváracie pole so zoz<strong>na</strong>mom. Zoz<strong>na</strong>m je zobrazený ibavtedy, keï sa vykonáva výber.CBS_DROPDOWNLIST – Vytvára pole s roztváracím zoz<strong>na</strong>mom. Editovanie nie je povolenéa vybera možno iba zo zobrazených položiek.CBS_HASSTRINGS – Používa sa pri owner-drawn poliach so zoz<strong>na</strong>mami <strong>na</strong> špecifikáciure azcov, ktoré budú k po¾u so zoz<strong>na</strong>mom pridané. Aplikácia môže potom použi <strong>na</strong>vyh¾adanie urèitej položky správu CB_GETLBTEXT.CBS_LOWERCASE – Vynúti si, aby boli do editovate¾ného ovládacieho prvku zadávanéiba malé písmená, a to tak, že pri zadávaní robí automatickú konverziu ve¾kých písmen<strong>na</strong> malé.CBS_NOINTEGRALHEIGHT – Vynúti si, aby malo pole so zoz<strong>na</strong>mom presne urèenúve¾kos . Windows implicitne <strong>na</strong>staví ve¾kos po¾a so zoz<strong>na</strong>mom tak, aby žiadne položkynemohli by zobrazené èiastoène.CBS_OEMCONVERT – Zadaný text bude prevedený zo z<strong>na</strong>kovej sady Windows do z<strong>na</strong>kovejsady OEM a potom spä do sady Windows. Tým sa zabezpeèí prevod pri použitífunkcie AnsiToOem.CBS_OWNERDRAWFIXED – Vytvára owner-drawn pole so zoz<strong>na</strong>mom. Rodiè dostanesprávu WM_MEASUREITEM, keï sa pole so zoz<strong>na</strong>mom vytvorí, a správu WM_DRAW-ITEM, keï je potrebné vyfarbi niektorú položku.10/2001 PC REVUE 131


P R O G R A M U J E M ECBS_OWNERDRAWVARIALE – rov<strong>na</strong>ký ako CBS_OWNERDRAWFIXED, s výnimkou toho,že každá položka v zoz<strong>na</strong>me môže ma <strong>na</strong>stavenú inú ve¾kos . Pre položku v poli sozoz<strong>na</strong>mom je zavolaná správa WM_MEASUREITEM <strong>sk</strong>ôr, než pre tú istú položku jezavolaná správa WM_DRAWITEM.CBS_SIMPLE – Vytvára jednoduché pole so zoz<strong>na</strong>mom, kde je zoz<strong>na</strong>m položiek stálezobrazený a v editovate¾nom ovládacom prvku je aktuálny výber.CBS_SORT – Zoradí re azce pridané do zoz<strong>na</strong>mu pomocou správy CB_ADDSTRING.CBS_UPPERCASE – Vynúti si, aby boli do editovate¾ného ovládacieho prvku zadávanéiba ve¾ké písmená, a to tak, že pri zadávaní konvertuje malé písmená <strong>na</strong> ve¾ké.ŠTÝLY DIALÓGOVÝCH OKIENDS_ABSALIGN – Umiestòuje dialógové okno relatívne k ¾avému hornému rohu obrazovky.DS_FIXEDSYS – Namiesto SYSTEM_FONT používa SYSTEM_FIXED_FONT.DS_MODALFRAME – Vytvára dialógové okno s rámom modálneho dialógového ok<strong>na</strong>.DS_NOFAILCREATE – Vytvorí dialógové okno aj vtedy, keï poèas vytvárania dôjde k chybám.DS_NOIDLEMSG – Po dobu, keï je zobrazené dialógové okno, ignoruje správyWM_ENTERIDLE smerujúce do rodièa.DS_RECURSE – Vytvára dialógové okno v podobe ovládacieho prvku (control-like).DS_SETFONT – Používa sa <strong>na</strong> zistenie, že šabló<strong>na</strong> dialógového ok<strong>na</strong> obsahuje informácieo písmach. Windows odovzdáva handle písma jednotlivým ovládacím prvkomv dialógovom okne správou WM_SETFONT.DS_SETFOREGROUND – (použite¾né iba pre Windows NT) Vynúti si, aby bolo dialógovéokno <strong>na</strong> popredí, volaním funkcie SetForegroundWindow.DS_SYSMODAL – Vytvára systémové modálne dialógové okno.ŠTÝLY EDITOVATE¼NÝCH OVLÁDACÍCH PRVKOVES_AUTOHSCROLL – Pri zadávaní textu v editovate¾nom ovládacom prvku v prípadepotreby sa automaticky horizontálne odroluje.ES_AUTOVSCROLL – Pri zadávaní textu vo viacriadkovom editovate¾nom ovládacomprvku sa automaticky vertikálne odroluje.ES_CENTER – Centruje text vo viacriadkovom editovate¾nom ovládacom prvku.ES_LEFT – Zarovná text v¾avo.ES_LOWERCASE – Vynúti si, aby boli všetky z<strong>na</strong>ky zadané ako malé písmená, tým, žekonvertuje ve¾ké písmená <strong>na</strong> malé.ES_MULTILINE – Vytvára viacriadkový editovate¾ný ovládací prvok. Aby ste mohlipoužíva kláves ENTER <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> nový riadok, použite štýl ES_WANRETURN.ES_NOHIDESEL – Spôsobí, že výber bude zobrazený vždy, a to aj vtedy, keï editovate¾nýovládací prvok stratí zvýraznenie.ES_OEMCONVERT – Konvertuje text, zadaný do editovate¾ného ovládacieho prvku, zoz<strong>na</strong>kovej sady Windows do z<strong>na</strong>kovej sady OEM a potom spä . Tým sa zabezpeèí prevodz<strong>na</strong>kov pri použití funkcie CharToOem.ES_PASSWORD – Zobrazuje <strong>na</strong>miesto jednotlivých <strong>na</strong>písaných z<strong>na</strong>kov hviezdièky (*).Z<strong>na</strong>k hviezdièka <strong>na</strong>chádza <strong>na</strong>jèastejšie uplatnenie pri zadávaní hesla. Na zmenu heslasa používa správa EM_SETPASSWORDCHAR.ES_READONLY – Vytvára editovate¾ný ovládací prvok, ktorý je urèený iba <strong>na</strong> èítaniea zabraòuje používate¾ovi v zápise, resp. editovaní v tomto ovládacom prvku.ES_RIGHT – Zarovnáva text vo viacriadkovom editovate¾nom ovládacom prvku vpravo.ES_UPPERCASE – Vynúti si, aby boli všetky z<strong>na</strong>ky zadávané ako ve¾ké písmená, tým, žekonvertuje malé písmená <strong>na</strong> ve¾ké.ES_WANRETURN – Umožòuje, aby sa vo viacriadkovom editovate¾nom ovládacom prvkupoužíval kláves ENTER <strong>na</strong> prechod <strong>na</strong> nový riadok. Implicitne kláves ENTER vyberá východi<strong>sk</strong>ovétlaèidlo v dialógovom okne a CTRL – ENTER vykonáva prechod <strong>na</strong> nový riadok.ŠTÝLY ZOZNAMOVLBS_DISABLENOSCROLL – Vynúti si, aby bol v zoz<strong>na</strong>me zobrazený vertikálny rolovacípruh aj vtedy, keï zoz<strong>na</strong>m neobsahuje dostatoèný poèet položiek <strong>na</strong> rolovanie. Pokia¾nebude dostatok položiek <strong>na</strong> rolovanie, rolovací pruh bude neaktívny. Implicitne jerolovací pruh <strong>sk</strong>rytý, keï zoz<strong>na</strong>m neobsahuje dostatok položiek.LBS_EXTENDEDSEL – Umožòuje výber viacerých položiek pomocou klávesu SHIFTa myši, resp. pomocou špeciálnej kombinácie klávesov.LBS_HASSTRINGS – Používa sa owner-drawn zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> urèovanie re azcov, ktorébudú do zoz<strong>na</strong>mu pridané. Aplikácia potom môže použi <strong>na</strong> vyh¾adanie urèitej položkysprávu LB_GETTEXT.LBS_MULTICOLUMN – Vytvára viacståpcový zoz<strong>na</strong>m, ktorý je možné horizontálne posúva. Na <strong>na</strong>stavenie šírky ståpcov sa používa správa LB_SETCOLUMNWIDTH.LBS_MULTIPLESEL – Umožòuje výber viacerých položiek alebo zrušenie výberu kliknutím<strong>na</strong> jednotlivé položky.LBS_NODATA – Používa sa owner-drawn zoz<strong>na</strong>m <strong>na</strong> urèovanie, že v zoz<strong>na</strong>me nie súžiadne dáta. Tento štýl použijete, keï celkový poèet položiek v zoz<strong>na</strong>me prekroèí 1000.Musí by použitý štýl LBS_OWNERDRAWNFIXED a nesmú by použité štýly LBS_SORTa LBS_HASSTRINGS.LBS_NOINTEGRALHEIGHT – Vynúti si, aby mal zoz<strong>na</strong>m presne urèenú ve¾kos . ImplicitneWindows <strong>na</strong>staví ve¾kos zoz<strong>na</strong>mu tak, aby nemohli by žiadne položky zobrazenéiba sèasti.LBS_NOREDRAW – Urèuje, že zoz<strong>na</strong>m pri vykonávaní zmien nedostane správyWM_PAINT. Na zmenu tohto štýlu môžete použi správu WM_SETREDRAW.LBS_NOTIFY – Posiela oznámenie mater<strong>sk</strong>ému oknu, keï používate¾ vyberie alebo zrušívýber položky v zoz<strong>na</strong>me.LBS_OWNERDRAWFIXED – Vytvára owner-drawn zoz<strong>na</strong>m. Rodiè dostane správuWM_MEASUREITEM, keï je zoz<strong>na</strong>m vytvorený, a správu WM_DRAWITEM, keï jepotrebné niektorú položku vyfarbi .LBS_OWNERDRAWVARIALE – rov<strong>na</strong>ký ako LBS_OWNERDRAWFIXED, s výnimkou toho,že každá položka v zoz<strong>na</strong>me môže ma <strong>na</strong>stavenú inú ve¾kos . Pre položku v zoz<strong>na</strong>meje zavolaná správa WM_MEASUREITEM <strong>sk</strong>ôr, než pre tú istú položku je zavolaná správaWM_DRAWITEM.LBS_SORT – Automaticky triedi re azce, ktoré sú pridávané k zoz<strong>na</strong>mu správouLD_ADDSTRING.LBS_STANDARD – Zluèuje štýly LBS_SORT, LBS_NOTIFY a WS_BORDER.LBS_USETABSTOPS – Pri vykres¾ovaní svojich re azcov zoz<strong>na</strong>m rozšíri tabulátory.Východi<strong>sk</strong>ovým rozmiestnením tabulátorov je 32 jednotiek dialogového ok<strong>na</strong>. Na<strong>na</strong>stavenie iného rozmiestnenia tabulátorov použite správu LB_SETTABSTOPS.LBS_WANTKEYBOARDINPUT – Vlastník zoz<strong>na</strong>mu dostane správu WM_KEYTOITEM vždy,keï používate¾ stlaèí kláves a zoz<strong>na</strong>m má zvýraznenie pre vstup.Teraz by mal <strong>na</strong>sledova jednoduchý príklad, no z priestorových dôvodov ho nájdete<strong>na</strong> webovej stránke èasopisu <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> v sekcii Assembler.Literatúra[1] Simon, R. J. – Gouker, M. – Barnes, B. C.: Win32 API. Zväzok 1, 2, 3. UNIS publishing,Brno 1997.[2] Richter, J.: Windows pro pokroèilé a experty. Computer Press, Praha 1997.[3] Petzold, Ch.: Programování ve Windows – Win32 API. Computer Press, Praha 1999.Peter GašparovièASP a databázy / 9. èasV predchádzajúcej èasti sme si vytýèili ne¾ahkú úlohu: vytvori jednoduchý redakèný systéminternetového škol<strong>sk</strong>ého èasopisu, kde študenti budú môc samostatne umiestòovasvoje príspevky a práce. Ak potom doplníme takýto redakèný systém o èlenenie príspevkovdo jednotlivých okruhov, možnos di<strong>sk</strong>usie, anketu, vytvoríme plnohodnotný publikaènýportál.Možností, ako zí<strong>sk</strong>a a uvies do prevádzky publikaèný portál, je nieko¾ko. Môžemepouži niektorý z hotových produktov, <strong>na</strong>príklad Oracle Portal alebo MicrosoftSharePoint Portal server, ale tieto produkty treba kúpi a pre náš cvièný projekt študent<strong>sk</strong>éhoredakèného systému je to predsa len prive¾ká investícia. Iné riešenie ponúka platformaopen source. Z webu môžeme zadarmo zí<strong>sk</strong>a plnohodnotný produkt, <strong>na</strong>príkladportál NUKE (<strong>www</strong>.phpnuke.org). Má to malý háèik. Názov tohto seriálu je ASP a databázy.ASP stránky sú urèené hlavne pre Windows. V predchádzajúcej vete sa vy<strong>sk</strong>ytovalislová open source a zadarmo. Tie však s platformou Windows ve¾mi nesúvisia, a taktoto riešenie je urèené <strong>sk</strong>ôr pre kolegov od Linuxu. Naprogramova publikaèný portál všaknie je až také zložité, takže si ho môžeme vytvori aj sami.PROTOTYP RIEŠENIA. Doteraz sa nám osvedèilo vytvori <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôr akýsi prototypalebo šablónu, ako bude <strong>na</strong>ša budúca aplikácia vyzera . Èo sa týka základného dizajnuèasopisu, tu pravdepodobne niè prevratné nevymyslíme.Každý èlánok bude obsahova meno autora, názova struènú anotáciu (obr.1).Ak budeme náš návrh konfrontova s „<strong>na</strong>ozajstným“publikaèným portálom, <strong>na</strong>príklad s Poèítaèovým denníkom(<strong>www</strong>.pc.<strong>sk</strong>), <strong>na</strong> obr. 2 vidíme, že dizajn funkènéhojadra je prakticky totožný, staèí len prida v¾avo preh¾adtematických okruhov a vpravo nejakú „bižutériu“, <strong>na</strong>príkladanketu (postup tvorby ankety bol vysvetlený v pre-Obr. 1došlej èasti seriálu) a publikaèný portál sme dizajnovozvládli. Všimnime si, že za každým èlánkom je èíslo v zátvorke, ktoré udáva poèet prístupovèitate¾ov <strong>na</strong> konkrétny èlánok, takže každý má preh¾ad o tom, ktoré èlánky èitate¾ov zaujímajú.Kód stránky HTML jadra nášho publikaèného portálu je ve¾mi jednoduchý:Prototyp portáluWebová škola - škol<strong>sk</strong>ý èasopisIgnác Šprtal:&nbsp;Tajomstvo študijných úspechov odhalené Tento èlánok vám prinesie návod, ako dosahova vynikajúce študijnévýsledky. Odha¾uje nové, dosia¾ nepoz<strong>na</strong>né fakty, ktoré zaruèia stopercentnúúspešnos každému študentovi......132 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M E Názov èlánku: Uvodnik: Èlánok: Obr. 2Obr. 5Obr. 3V reálnej praxi vyzerá zadávací formulár <strong>na</strong>príklad takto (Poèítaèový denník) obr. 5.Okrem pridávania nových èlánkov je obyèajne možné èlánky editova , prípadne vymaza, riadi ankety a podobne.Po realizácii návrhu prototypu riešenia si ïalší postup vývoja publikaèného portálurozèleníme <strong>na</strong> dve etapy:l návrh štruktúry relaènej databázy,l <strong>na</strong>programovanie <strong>sk</strong>riptov.NÁVRH ŠTRUKTÚRY RELAÈNEJ DATABÁZY. Pre jednoduchos budedatabáza nášho cvièného publikaèného portálu obsahova len tri tabu¾ky:l Autori,l Rubriky,l Èlánky.Obr. 4Až také úplne jednoduché to však nie je. Musíme sa zamyslie <strong>na</strong>d každodennou prevádzkouškol<strong>sk</strong>ého èasopisu. Aby nestratil aktuálnos , každý deò musí pribudnú nieko¾ko novýchpríspevkov. Vytvára každý deò aktualizované verzie statických stránok vyžaduje z<strong>na</strong>èné úsiliea ve¾a èasu. Preto publikaèné portály fungujú <strong>na</strong> inom princípe. Všetky èlánky sú v databázea stránky HTML pre jednotlivých èitate¾ov sa generujú dy<strong>na</strong>micky <strong>na</strong> základe ich požiadaviek.Okrem iného sa menia aj èísla, ktoré vyjadrujú sledovanos jednotlivých èlánkov. Stránka,ktorú uvidíme, keï <strong>na</strong>vštívime náš èasopis, o pol hodiny bude pravdepodobne trochu iná,zmenili sa totiž (dúfajme) údaje o sledovanosti jednotlivých èlánkov.Ak sme si <strong>na</strong> hlavnej stránke èasopisu vybrali nejaký èlánok, jednoducho klikneme <strong>na</strong>jeho <strong>na</strong>dpis a celý èlánok sa nám po chvíli zobrazí <strong>na</strong> obrazovke. Po kliknutí <strong>na</strong> názovèlánku dostane server od klienta požiadavku <strong>na</strong> zobrazenie príslušného èlánku. Napríkladpo kliknutí <strong>na</strong> názov èlánku Tajomstvo študijných úspechov odhalené sa vyšle<strong>na</strong> server požiadavka <strong>na</strong> vygenerovanie stránky HTML s textom èlánku (obr. 3).Vieme už, akým spôsobom sa jednotlivé èlánky zobrazujú klientom. To je takzvaná„verejná“ èas publikaèného portálu. Publikaèný portál totiž okrem verejnej èasti obsahujeaj redakènú èas , ktorá je urèená <strong>na</strong> vkladanie èlánkov do databázy. Každý prispievate¾sa prihlási do redakèného systému, obyèajne zadaním me<strong>na</strong> a hesla, a pomocou jednoduchéhozadávacieho formulára vloží svoj príspevok do databázy èlánkov. Prototyp redakènéhoformulára je v <strong>na</strong>šom prípade ve¾mi jednoduchý (obr. 4).Prototyp portaluPridaj èlánokObr. 6Štruktúry tabuliek sú zrejmé z návrhového diagramu. Náš diagram bol <strong>na</strong>kreslenýpomocou vynikajúceho nástroja Microsoft Visio 2002, ale v núdzi dobre poslúži aj obyèajnýpapier, ceruza a guma (obr. 6).V spodnej èasti diagramu vidíme použitie jednotlivých ståpcov databázových tabuliekpri vytváraní stránky HTML s preh¾adom èlánkov. V tabu¾ke Clanky sme použili automatickysa inkrementujúci unikátny identifikátor. Pre tabu¾ky Autori a Rubriky budemeindentifikátory pride¾ova „ruène“.Ukážeme príkazové <strong>sk</strong>ripty <strong>na</strong> vytvorenie jednotlivých tabuliek pre Oracle 8i s vysvetlenímrozdielov pre MS SQL Server 2000.Oracle 8iCREATE TABLE Autori(id_autora INT NOT NULL PRIMARY KEY,priezvi<strong>sk</strong>o VARCHAR(15),meno VARCHAR(15),heslo VARCHAR(8),email VARCHAR(15),statistika INT);10/2001 PC REVUE 133


P R O G R A M U J E M ECREATE TABLE Rubriky(id_rubriky INT NOT NULL PRIMARY KEY,<strong>na</strong>zov VARCHAR(20),statistika INT);CREATE TABLE Clanky(id_clanku INT NOT NULL PRIMARY KEY,id_autora INT NOT NULL,id_rubriky INT NOT NULL,datum DATE,<strong>na</strong>zov VARCHAR(50),anotacia VARCHAR(250),text LONG,obrazok VARCHAR(30),statistika INT);CREATE SEQUENCE id_clanku INCREMENT BY 1;Za zmienku stojí deklarácia text LONG, typ LONG v Oracle 8i umožòuje zadáva re azceaž do dåžky 2 31 z<strong>na</strong>kov.MS SQL Server 2000CREATE TABLE Autori(id_autora INT PRIMARY KEY,priezvi<strong>sk</strong>o VARCHAR(15),meno VARCHAR(15),heslo VARCHAR(8),email VARCHAR(15),statistika INT);CREATE TABLE Rubriky(id_rubriky INT PRIMARY KEY,<strong>na</strong>zov VARCHAR(20),statistika INT);CREATE TABLE Clanky(id_clanku INT IDENTITY (1, 1) NOT FOR REPLICATION PRIMARY KEY,id_autora INT NOT NULL,id_rubriky INT NOT NULL,datum DATETIME,<strong>na</strong>zov VARCHAR(50),anotacia VARCHAR(250),text TEXT,obrazok VARCHAR(30),statistika INT);Aby sme mohli zaèa vývoj a hlavne ladenie <strong>sk</strong>riptového kódu, musíme <strong>na</strong>plni tabu¾kyhodnotami potrebnými <strong>na</strong> zobrazenie minimálne jedného èlánku. Keïže tabu¾ky Autori,Rubriky a Clanky sú vzájomne relaène zviazané, musíme ich <strong>na</strong>plni každú aspoòjedným záz<strong>na</strong>mom. Do tabu¾ky Autori vložíme záz<strong>na</strong>m:INSERT INTO AutoriVALUES (1, ‘Kuchtikova’, ‘Beata’, ‘beatka’, ‘b@b.<strong>sk</strong>’, 0);do tabu¾ky Rubriky záz<strong>na</strong>m:INSERT INTO Rubriky VALUES (1, ‘LINIA’, 0);a do tabu¾ky Clanky záz<strong>na</strong>m:INSERT INTO ClankyVALUES (id_clanku.nextval, 1,1, SYSDATE,‘Štíhla línia - sen všetkých dievèat’,‘Ktorá z nás by nechcela by štíhla a prí ažlivá..’,‘...Zaver je prekvapivo jednoduchy: Menej jedla a viac pohybu’,‘beatka.jpg’,0);Pre zobrazenie informácie o èlánku <strong>na</strong> hlavnej stránke publikaèného portálu použijemekombinovaný dopyt SQL do všetkých troch tabuliek:SELECT Rubriky.<strong>na</strong>zov, Autori.priezvi<strong>sk</strong>o, Autori.meno, Clanky.<strong>na</strong>zov, Clanky.anotacia,Clanky.statistikaFROM Rubriky, Autori, ClankyWHERE Clanky.id_rubriky = Rubriky.id_rubriky AND Clanky.id_autora = Autori.id_autora;Ak takýto dopyt SQL zadáme pomocou konzoly databázovému serveru, ten nám vrátipožadovaný výsledok:LINIA Kuchtikova BeataŠtíhla línia - sen všetkých dievèatKtorá z nás by nechcela by štíhla a prí ažlivá.. 0Presne takto sme si predstavovali, že to bude vypísané <strong>na</strong> stránke HTML u klienta,samozrejme, v lepšej úprave. Tento dopyt SQL musíme vyko<strong>na</strong> pomocou <strong>sk</strong>riptovéhokódu <strong>na</strong> stránke ASP a vygenerova stránku HTML pre klienta. Ale o tom až v <strong>na</strong>sledujúcompokraèovaní seriálu.¼uboslav LackoPHP a obrázky / 2. èasV predošlej èasti sme si ukázali, ako je možné vytvára obrázky v pamäti a ako ich odtia¾uvo¾ni . Takisto sme si ukázali, ako obrázky <strong>na</strong>èíta zo súborov rôznych formátov. Tentorazsa budeme venova kresleniu v obrázkoch.KRESLIACE FUNKCIE GD. Základnou jednotkou v obrázku je pixel, a pretozaèneme funkciou <strong>na</strong> <strong>na</strong>stavenie (kreslenie) pixela. Na to nám poslúži funkcia Image-SetPixel(), ktorá vyžaduje štyri argumenty. Prvým je identifikátor obrázka (ktorým smesa zaoberali v predchádzajúcej èasti), v ktorom chcete príslušnú kresliacu funkciu [vtomto prípade ImageSetPixel()] použi . Tento identifikátor je vyžadovaný každou kresliacoufunkciou GD knižnice. Preto vždy pred kreslením musíte vytvori obrázok niektorýmzo spôsobov, ktoré sme uviedli v predošlej èasti, teda buï vytvorením prázdnehoobrázka priamo v <strong>sk</strong>ripte, alebo <strong>na</strong>èítaním zo súboru. Vrá me sa k funkciiImageSetPixel(). Druhým a tretím argumentom je daná pozícia pixela, ktorého farbuchcete <strong>na</strong>stavi , prièom druhý argument predstavuje x-ovú súradnicu a tretí y-ovú. Zapoèiatok sa považuje ¾avý horný roh, ktorý má súradnice [0,0]. Pozícia <strong>na</strong>stavovanéhopixela by logicky nemala prekroèi ani jeden s rozmerov obrázka, pretože hoci <strong>sk</strong>riptnevyvolá nijaké chybové hlásenie, v obrázku ne<strong>na</strong>stanú žiadne zmeny. Poslednýmparametrom funkcie je farba, <strong>na</strong> ktorú má by pixel <strong>na</strong>stavený. Narábaniu s farbamisa budeme venova ne<strong>sk</strong>ôr, teraz iba vedzte, že tento parameter je typu int azvykne sa odovzdáva vo forme premennej, do ktorej si uložíte index farby v palete.Ukážka, ako môžete funkciou ImageSetPixel() <strong>na</strong>príklad vykresli vodorovnú èiaru dlhú10 pixelov:Tento kód vykreslí vodorovnú èiaru od pozície [0,50] po [10,50]. Na <strong>na</strong>stavenie jejfarby treba priradi premennej $cier<strong>na</strong> index príslušnej (v tomto prípade èiernej) farby vpalete. Ako to urobi , to sa dozviete ne<strong>sk</strong>ôr.Predchádzajúci príklad bol síce pekný ako ukážka kreslenia pomocou Image-SetPixel(), ale urèite aj nepraktický. Na kreslenie èiar v obrázkoch je v GD knižnici užpreddefinovaná funkcia ImageLine(). Táto funkcia vám umožní kresli èiary ove¾a pohodlnejšieako predchádzajúca. Prvým parametrom funkcie je opä už spomí<strong>na</strong>ný identifikátorobrázka, v ktorom chcete èiaru <strong>na</strong>kresli . Ïalšie dva parametre urèujú súradnicev obrázku, kde sa bude èiara zaèí<strong>na</strong> , prièom druhý parameter predstavuje x-ovúsúradnicu a tretí y-ovú súradnicu. Ïalšie dva parametre rov<strong>na</strong>kým spôsobom opisujúsúradnice konca èiary. Posledným parametrom je index farby, ktorou bude èiara <strong>na</strong>kreslená.Tento index môže by aj <strong>na</strong>hradený vzorkou štetca, vïaka èomu môžete kresli ajvzorkované èiary. Aby ste tento spôsob vykres¾ovania èiary mohli používa , musíte <strong>na</strong>jprvpríslušný vzor vytvori ako obrázok (je jedno, akým spôsobom, èi si ho vytvoríte a<strong>na</strong>kreslíte sami alebo ho <strong>na</strong>èítate zo súboru) a potom zavola funkciu ImageSetBrush(),ktorej prvým parametrom je identifikátor obrázka, v ktorom chcete daný typ štetcapoužíva , a druhým parametrom je identifikátor obrázka obsahujúci žiadaný štetec.Keïže štetec je tiež iba obyèajným obrázkom, mali by ste ho vždy, keï ho už nebudetepotrebova , uvo¾ni z pamäte. Po uvo¾není z pamäte ho však už nesmiete používa .Nasledujúci príklad vykreslí èiaru od súradnice [10,10] po súradnicu [70,70]. Vzorecštetca je <strong>na</strong>èítaný zo súboru JPG.Musím upozorni , že v prípade, že používate php_gd.dll priamo z distribúcie PHP 4.0.6(samozrejme pod Win32), môžete ma problémy s používaním štetcov. Ak by sa tak staloa vy by ste chceli štetce vo svojich <strong>sk</strong>riptoch používa , musíte si GD knižnicu <strong>sk</strong>ompilovasami. V tom prípade si však pozrite dobre dokumentáciu, pretože názvy funkcií a pre-134 PC REVUE 10/2001


P R O G R A M U J E M Emenných sa v zdrojovom kóde GD knižnice trošku líšia od tých, ktoré sa používajú v PHPa ktoré tu uvádzam ja. Konkrétne sa líšia tým, že majú predponu gd. Preto sa môže líšiposledný parameter odovzdávaný vo funkcii ImageLine() – v zdrojovom kóde GD sapoužíva gdBrushed, nie $Brushed.Typ štetca môžete tiež <strong>na</strong>stavi pomocou funkcie ImageSetStyle(). Tá sa líši od predchádzajúcejtým, že typ štetca nie je <strong>na</strong>stavený iným obrázkom, ale vy môžete priamodefinova , ktoré pixely a akou farbou budú vykreslené. Tento spôsob vykres¾ovaniaèiary je náhradou za zastaraný typ funkcie ImageDashedLine(). Funkcia ImageSetStyle()vyžaduje pod¾a špecifikácie v GD knižnici tri parametre – identifikátor obrázka, poleobsahujúce špecifikáciu pixelov (farby) a posledným je ve¾kos tohto po¾a. Zo <strong>sk</strong>úsenostis dodávanou DLL knižnicou PHP 4.0.6 však viem, že posledný parameter funkcianevyžaduje, je to však iba špecialita tejto verzie GD knižnice. Pri kreslení èiary musítepotom odovzda ako farbu posledný parameter premennú $Styled (gdStyled pod¾ašpecifikácie v dokumentácii). Ako vidíte, <strong>na</strong> zložitejšie kreslenie je GD knižnica dodávanás PHP 4.0.6 distribúciou pre Win32 dos nevhodná.GD knižnica tiež umožòuje kreslenie polygónov. Ide o dvojrozmerné útvary, ktoré súdefinované súradnicami ich vrcholov. Na kreslenie polygónov využijete funkciu Image-Polygon(). Jej prvým parametrom je opä identifikátor obrázka. Ïalším parametrom jepole celoèíselných prvkov, ktoré definujú súradnice jednotlivých bodov. Tieto súradnicemusia by v poli uložené postupne, vždy <strong>na</strong>jprv x-ová súradnica a za òou y-ovásúradnica. Prvým prvkom v poli je x-ová súradnica prvého bodu a druhým prvkom jey-ová súradnica toho istého bodu a tak to pokraèuje ïalej. Matematicky vyjadrené, x-ová súradnica i-teho bodu je uložená v prvku po¾a s indexom [(i-1)*2] a y-ová súradnicav prvku po¾a s indexom [((i-1)*2) + 1]. Pre zjednodušenie uvádzam ukážku – definovaniepo¾a 3 bodov, teda pre polygón s tromi vrcholmi (trojuholník):$body[0] = 10; // prvý bod [10,10]$body[1] = 10;$body[2] = 20; // druhý bod [20,10]$body[3] = 10;$body[4] = 15; // tretí bod [15,20]$body[5] = 20;Ako vidíte, toto riešenie je síce jednoduché, ale dos ažkopádne. V originálnej GDknižnici je táto záležitos riešená pomocou štruktúry gdPoint (o tej ste si mohli preèítaminule), ktorá obsahuje dva atribúty: x a y, teda súradnice bodu. To je urèite lepšieriešenie, keïže poèet bodov je zhodný s poètom prvkov po¾a. Vrá me sa však k parametromfunkcie ImagePolygon(). Tretím parametrom je poèet bodov, ktoré má polygónobsahova . Je to jednoducho poèet prvkov, ktoré sú uložené v poli odovzdávanom akodruhý parameter, takže by to mala by polovica poètu prvkov tohto po¾a, lebo jedenbod zodpovedá práve dvom prvkom v poli. Samozrejme, je možné zada aj menšieèíslo, než je poèet bodov obsiahnutých v poli, èo môžete využi v prípade, že nechcete,aby boli použité všetky body. Táto hodnota nesmie by nižšia ako 3, lebo polygónmá minimálne 3 vrcholy. Posledným parametrom funkcie ImagePolygon() je farba, ktoroubude polygón <strong>na</strong>kreslený (o farbách sa doèítate ne<strong>sk</strong>ôr). Funkcia ImagePolygon()slúži <strong>na</strong> kreslenie nevyplnených polygónov, teda iba <strong>na</strong> kreslenie ich obrysov. Ak chcete,aby bol polygón vyplnený, musíte využi funkciu ImageFilledPolygon(). Špecifikáciaa poèet parametrov tejto funkcie sú úplne rov<strong>na</strong>ké ako ImagePolygon(), rozdiel spoèívaiba v tom, že polygón vykreslený funkciou bude aj vyplnený farbou, špecifikovanouposledným parametrom. Ukážka použitia funkcie ImageFilledPolygon() <strong>na</strong> <strong>na</strong>kreslenievyplneného trojuholníka:Špeciálnym typom polygónu je obdåžnik. Keïže tvorcovia GD knižnice pravdepodobnepredpokladali, že programátori by mohli èasto využíva kreslenie obdåžnikov(resp. štvorcov), pridali do nej funkciu ImageRectangle(). Jej použitie je ve¾mi jednoduché– vždy jej musíte ako prvý argument odovzda identifikátor obrázka, v ktoromchcete obdåžnik vykresli . Ïalšími parametrami sú x-ová súradnica a y-ová súradnica¾avého horného rohu obdåžnika, ktorý chcete vykresli , a za nimi <strong>na</strong>sledujú súradnicepravého dolného rohu obdåžnika v rov<strong>na</strong>kom poradí: <strong>na</strong>jprv x-ová a potom y-ová súradnica.Posledným parametrom funkcie je farba rámu obdåžnika. Jednotlivé súradnicevykres¾ovaného obdåžnika, samozrejme, nesmú prekraèova hranice obrázka a ani bymenšie ako 0. Ak sa tak stane, vykreslí sa iba èas obdåžnika, ktorá sa zmestí <strong>na</strong> obrázok.Funkcia ImageRectangle() vykres¾uje iba rám obdåžnika, prièom jeho vnútro zostávanezmenené. To je vlastne ekvivalentom štvornásobného volania funkcie ImageLine()s príslušnými parametrami. Ak by ste chceli vykresli vyplnený obdåžnik, musíte použifunkciu ImageFilledRectangle(). Táto funkcia má rov<strong>na</strong>ký poèet a špecifikáciu parametrovako funkcia ImageRectangle(). Rozdiel spoèíva v tom, že obdåžnik nepozostáva ibaz rámu, ale je vyplnený farbou, ktorú zadáte ako posledný parameter. To z<strong>na</strong>mená, žetakýto obdåžnik nebude ma žiadny vidite¾ný rám, pretože bude rov<strong>na</strong>kej farby akovýplò. Ak chcete vyplnený obdåžnik s rámom inej farby, musíte použi obe funkcieImageFilledRectangle() a ImageRectangle(), ako ukazuje <strong>na</strong>sledujúci príklad:Tento <strong>sk</strong>ript vykreslí obdåžnik s rámom farby definovanej v premennej $farba2 avýplòou farby definovanej v premennej $farba1. Najprv sa vykres¾uje obsah a až potomrám. Je to možné, prirodzene, spravi aj opaène, ale potom musí by výplò menšia, abynezakryla už <strong>na</strong>kreslený rám.GD knižnica takisto umožòuje kreslenie oblúkov, úplných i neúplných, vo všeobecnostielipsovitého tvaru. V tomto prípade nám prichádza <strong>na</strong> pomoc funkciaImageArc(), ktorá opä ako prvý parameter vyžaduje identifikátor obrázka, v ktoromchcete kresli . Ïalšie dva parametre charakterizujú stred elipsy (v prípade, ževykres¾ujete iba oblúk, charakterizujú súradnice stredu elipsy danej pre vykres¾ovanýoblúk), prièom <strong>na</strong>jprv zadávate x-ovú súradnicu a potom y-ovú. Ïalšie dva parametrešpecifikujú rozmery elipsy (resp. charakteristickej elipsy pre daný oblúk); <strong>na</strong>jprv musítezada šírku a následne jej výšku. Ïalšími dvoma parametrami urèíte, aká èas elipsy,resp. aký oblúk bude vykreslený. Prvý z týchto dvoch parametrov vyjadruje poèiatoènúa druhý koneènú pozíciu vykres¾ovaného oblúka v stupòoch, takže by tieto dvaparametre mali <strong>na</strong>dobúda hodnoty od 0 do 360. Poèiatoèná pozícia musí by menšiaako koncová. V prípade, že koncová pozícia prekroèí èíslo 360, je <strong>na</strong> òu použitá operáciamodulo 360 (teda za koncovú pozíciu sa považuje jej zvyšok po delení 360). Uholje urèený vzh¾adom <strong>na</strong> pomyselnú os x v obrázku, teda spomí<strong>na</strong>né parametre urèujúve¾kos uhla zovretého s osou x v smere hodinových ruèièiek. Ak teda chcete vykreslikruh, staèí zada rov<strong>na</strong>ké rozmery (šírka a výška), poèiatoènú pozíciu 0 a koncovú pozíciu360. Posledným parametrom funkcie je opä farba, ktorou má by oblúk vykreslený.Ak chcete kresli vyplnené elipsy/oblúky, musíte použi funkciu ImageFilledArc().Táto funkcia preberá všetky parametre od funkcie ImageArc() a pridáva ešte jeden –štýl. Tento posledný parameter zadáva funkcii spôsob, ktorým má by vyplnený oblúkvykreslený – ak zadáte 0, bude vykreslený klasický vyplnený oblúk (podobný odkrojenémuokrúhlemu koláèu, v prípade, že nezadáte vykreslenie úplnej elipsy) alebomôžete zada 1, èo vyjadruje „odseknutie“ oblúkovitej èasti kruhu, teda je vykreslenýtrojuholník. V poslednom prípade musí by rozdiel medzi koncovou a poèiatoènoupozíciou vykres¾ovaného oblúka menší ako 180, pretože i<strong>na</strong>k nie je možné trojuholníkvykresli a <strong>na</strong> obrázku sa neudejú žiadne zmeny. Väèšie využitie má však prvý uvedenýspôsob, ktorý sa dá využi <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong> kreslenie koláèových grafov. Ukážka vykresleniaèiastky koláèového grafu:Predstavte si, že chcete urèitú ohranièenú èas obrázka vyma¾ova nejakou farbou.GD knižnica umožòuje takzvaný flood fill, èo by sa dalo interpretova ako vyliatie farby<strong>na</strong> jednom bode obrázka, prièom farba sa rozleje <strong>na</strong> všetky strany a pokraèuje, kýmne<strong>na</strong>razí <strong>na</strong> nejakú „bariéru“, ktorá v tomto prípade predstavuje nejakú inú farbu.Základnou floodovaciou funkciou je ImageFill(), ktorej použitie je ve¾mi jednoduché.Staèí jej zada identifikátor obrázka ako prvý parameter a x-ovú a y-ovú súradnicubodu, kde chcete zaèa s „rozlievaním“ farby, ako ïalšie dva parametre. Poslednýmparametrom je farba, ktorú chcete použi <strong>na</strong> floodovanie. Funkcia vyfarbí danou farbouzadaný bod (pixel) a všetky pri¾ahlé body rov<strong>na</strong>kej farby, akú mal pôvodne zadanýbod. Na floodovanie je možné miesto jednej farby použi aj vzorku, ktorá musí by predpoužitím definovaná funkciou ImageSetTile(). Jej použitie je podobné ako použitie užspomí<strong>na</strong>nej funkcie ImageSetBrush(). Najprv musíte vytvori obrázok (<strong>na</strong>pr. <strong>na</strong>èítanímzo súboru alebo pomocou funkcie ImageCreate()) a následne odovzda tento obrázokfunkcii ImageSetTile() ako druhý parameter. Prvým parametrom je opä obrázok, v ktoromchcete danú vzorku používa . Keï už vzorku nebudete potrebova , musíte opäuvo¾ni príslušnú pamä volaním ImageDestroy(). Po priradení vzorky danému obrázkustaèí miesto farby ako posledného parametra zada funkcii ImageFill() hodnotu $Tiled10/2001 PC REVUE 135


P R O G R A M U J E M E(gdTiled pod¾a špecifikácie GD knižnice). Vypåòová vzorkavšak nesmie ma transparentnú farbu. Ako som užspomenul, používanie vzoriek pomocou ImageSetTile()je podobné používaniu funkcie ImageSetBrush(). Tátopodobnos však ide, bohužia¾, až do absolutória v tom,že používanie ImageSetTile() spôsobuje podobné problémyako už spomí<strong>na</strong>ná ImageSetBrush(). Preto by stesa mali riadi tým, èo som už uviedol pri funkcii ImageSetBrush().Môže sa sta , že budete potrebova vyplni farbouurèitú èas obrázka, prièom budete chcie špecifikova ,ktorá farba bude predstavova spomí<strong>na</strong>nú „bariéru“ prezastavenie rozlievania. V takomto prípade vám poslúžifunkcia ImageFillToBorder(). Prvé tri parametre sú zhodnés prvými tromi parametrami funkcie ImageFill(), tedaidentifikátor obrázka a x-ová a y-ová súradnica boduvyjadrujúceho zaèiatok, resp. centrum rozlievania.Ïalším parametrom sa však odlišuje. Je ním farba, ktorámá z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> bariéru, stop pre rozlievanie farby. Tátofarba nemôže by vzorkou, musí by definovaná akoobyèajná, pevná farba (solid color). Posledným parametromje farba výplne, teda rozlievaná farba, prièomtá už môže by opä vzorkou. Výsledkom funkcie jevyfarbenie bodu zadaného súradnicami a všetkýchpri¾ahlých bodov až po také body, ktorých farba zodpovedáfarbe špecifikovanej ako bariéra, teda stop farba.V <strong>na</strong>sledujúcom príklade <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong>kreslí úplný kruh avyma¾uje jeho vnútro inou farbou:Tento <strong>sk</strong>ript <strong>na</strong>kreslí kruh s okrajom farby $farba1 anásledne ho vyplní farbou $farba2 za pomoci funkcieImageFillToBorder(), prièom bariérou je práve farba$farba1.ZÁVER. Prešli sme všetky kresliace funkcie GD knižnice;bohužia¾, nezostalo miesto <strong>na</strong> ukážku práce s farbami.Preto túto tému odkladám <strong>na</strong> ïalšie pokraèovanie,rov<strong>na</strong>ko ako ukladanie obrázkov v rôznych formátoch èiich zväèšovanie a zmenšovanie a vykres¾ovanie do štandardnéhovýstupu.Andrej ChuR E D A K È N Á O P R A V AV septembrovom èísle PC REVUE došlo v èlánkuElektronický podpis – ide <strong>sk</strong>utoène o podpis? k nemilejchybe vo formátovaní textu. Správny text <strong>na</strong> s. 24mal znie takto:„Ak si predstavíme obsah dátového súboru akojedno ve¾mi ve¾ké èíslo, èiže súbor obsahuje jednuinformáciu, potom nám z toho vyplýva, že bežnýsúbor s ve¾kos ou 60 kilobajtov (60 × 1024 × 8bitov) môže obsahova 2 491520 rôznych informácií,zatia¾ èo haš SHA-1 „len“ 2 160 rôznych informácií.Z toho nám vyplýva, že ku každej z (2 491520 – 2 160 ) rôznychinformácií uložených v 60-kilobajtovom súboremôžeme nájs aspoò jednu takú, ktorá bude ma rov<strong>na</strong>kýhaš. Ale 2 160 je dostatoène ve¾ké èíslo <strong>na</strong> to, abysme dúfali, že dva rôzne dokumenty nebudú ma rov<strong>na</strong>kýhaš.“Èitate¾om aj autorovi èlánku sa touto cestouospravedlòujeme.RedakciaVývoj cien komponentov (september 2001)ProcesoryAMD Duron 750 MHz 1 990 Sk 4,8 %AMD Duron 800 MHz 2 280 Sk -0,8 %AMD Duron 850 MHz 2 499 Sk -7,4 %AMD Duron 950 MHz 3 090 Sk -30,2 %Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 4 780 Sk -3,4 %Athlon Thunderbird 1 GHz (SocketA) 266 FSB 4 060 Sk -5,6 %Athlon Thunderbird 1,2 GHz (SocketA) 266 FSB 4 799 Sk -14,0 %Athlon Thunderbird 1,3 GHz (SocketA) 266 FSB 5 399 Sk -18,2 %Athlon Thunderbird 1,4 GHz (SocketA) 266 FSB 5 650 Sk -33,5 %Intel Pentium 233 MMX 1 699 Sk -5,6 %Intel Celeron 667A 128 cache PPGA BOX 1 899 Sk -13,6 %Intel Celeron 800A 128 cache PPGA BOX 2 670 Sk -11,0 %Intel Celeron 1000A 128 cache PPGA BOX 4 530 SkIntel Pentium III 933 MHz BOX 256 kB 7 850 Sk -6,2 %cache FCPGA 133 MHzIntel Pentium III 1 GHz BOX 256 kB 9 990 Sk 5,9 %cache FCPGA 133 MHzIntel P4I 1,3 GHz BOX 256 kB cache FCPGA 10 790 Sk -100,0 %+2× 64 MB RIMMIntel P4I 1,4 GHz BOX 256 kB cache FCPGA 12 199 Sk -100,0 %+ 2× 64 MB RIMMIntel P4I 1,5 GHz BOX 256 kB cache FCPGA 6 850 Sk -43,8 %+ 2× 64 MB RIMMIntel P4I 1,7 GHz BOX 256 kB cache FCPGA 9 860 Sk -57,8 %+ 2× 128 MB RIMMPevné di<strong>sk</strong>yMAXTOR DiaMax 15 GB 3 360 Sk 1,8 %MAXTOR DiaMax 20 GB 3 680 Sk -3,1 %MAXTOR DiaMax 40 GB 4 150 Sk -8,4 %MAXTOR DiaMaxPLUS 30 GB 4 580 Sk -7,5 %MAXTOR DiaMaxPLUS 40 GB 5 190 Sk -6,5 %MAXTOR DiaMaxPLUS 60 GB 7 499 Sk -10,7 %IBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 20GB , 5 616 Sk -7,6 %7200ot/min, 8.5ms, 2 MBIBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 40 GB , 6 446 Sk -10,4 %7200ot/min, 8.5ms, 2 MBIBM, De<strong>sk</strong>star 60GXP, ATA100, 60 GB , 9 575 Sk -13,9 %7200ot/min, 8.5ms, 2 MBIBM, De<strong>sk</strong>star 75GXP, ATA100, 75 GB , 13 527 Sk -10,5 %7200ot/min, 8.5 msIBM, U160 LVD, 9,1 GB, 10000 ot/min, 9 304 Sk -5,6 %4.9 ms, 4 MB cacheIBM, U160 LVD, 18,3 GB, 10000 ot/min, 9 770 Sk -9,0 %4.9 ms, 4 MBIBM, U160 LVD, 36,9 GB , 10000 ot/min, 20 530 Sk -8,7 %4.9 ms, 4 MBToshiba 10 GB, 13 ms, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 1 MB 5 829 Sk -6,9 %Toshiba 15 GB, 13 ms, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 7 079 Sk -3,0 %Toshiba 20 GB, 13 ms, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 7 422 Sk -7,1 %Toshiba 30 GB, 13 ms, 4200 ot/min, v 9.5 mm, 2 MB 11 062 Sk -16,3 %Western Digital 20 GB, ATA100, Data Lifeguard 4 474 Sk 6,3 %system, 9,5 ms, 2 MB cacheSeagate 5400 rpm, 40 GB, ATA100, 9 msec 4 704 Sk -10,1 %Seagate 7200 rpm, 20 GB, ATA100m, 9 msec, 4 531 Sk -5,1 %BARRACUDASeagate 7200 rpm, 40GB, ATA100m, 9 msec, 5 969 Sk -11,9 %BARRACUDACeny sú uvedené bez DPH a kalkulované pri kurze 47,261 Sk/USDSpracované dòa: 20. 9. 2001EUrozdielcien oprotimin. mesiacurozdielEUcien oprotimin. mesiacuGrafické kartyVGA ManLi GeForce 200 32 MB 1 950 Sk -11,3 %VGA ManLi GeForce 200 32 MB TV OUT 2 290 Sk -10,5 %VGA ManLi GeForce 200 64 MB 2 330 Sk -6,8 %VGA ManLi GeForce 400 32 MB 2 599 Sk -6,8 %VGA ManLi GeForce 400 32 MB TV OUT 2 870 Sk -4,0 %VGA ManLi GeForce 400 64 MB 2 790 Sk -9,7 %VGA HERCULES 3D Prophet 4000 XT 32 AGP 2 999 Sk 3,4 %ATI Xpert 2000 Pro 32 MB AGP 1 930 Sk -3,0 %ATI All in Wonder PRO 128 AGP 16 MB 4 590 Sk -3,4 %ATI All in Wonder PRO 128 AGP 32 MB 5 690 Sk -9,0 %3DFX Voodoo3 3000, RAMDAC 350 MHz, 1 600 Sk -41,0 %16 MB, AGP2×Asus V7700 GeForce2 GTS DeLuxe, 32 MB, TV Out, 10 180 Sk -6,8 %3D glass, retailAsus V7700 GeForce2 GTS Pure, 32 MB, retail 7 538 Sk -18,2 %Creative 3D Bl. GeForce 2 MX-200, 32 MB, GPU, 4 342 Sk -17,9 %4× AGP, retailCreative 3D Bl. GeForce PRO, 64 MB DDRAM, GPU, 10 201 Sk -3,6 %4× AGP, retailCreative 3D Bl. GeForce 3, 64 MB DDRAM, GPU, 20 609 Sk -5,8 %4× AGP, retailHIS GF2 MX-200, 32 MB SDRAM, 64 bit, AGP4× 2 560 Sk -9,7 %HIS GF2 MX-200, 64 MB SDRAM, 64 bit, AGP4× 2 916 Sk -13,8 %HIS GF2 MX-400, 32 MB SDRAM, 128 bit, AGP4× 3 337 Sk -7,9 %HIS GF2 MX-400, 64 MB SDRAM, 128 bit, AGP4× 3 617 Sk -9,3 %HIS GeForce2 Pro, 64 MB DDR, AGP4×, Tvout 7 392 Sk -12,0 %PamäteDIMM SDRAM 64 MB PC133 APACER 499 Sk -15,3 %DIMM SDRAM 128 MB PC133 APACER 770 Sk -13,0 %DIMM SDRAM 256 MB PC133 APACER 1 370 Sk -17,0 %DIMM SDRAM 512 MB PC133 APACER 3 090 Sk -25,5 %DIMM DDRAM 128 MB PC266 APACER 999 Sk -23,1 %DIMM DDRAM 256 MB PC266 APACER 1 799 Sk -25,0 %ZvukovkyRadiolink MEDIAFORTE 770 Sk 0,0 %Sound MEDIAFORTE X-TREME Theatre 999 Sk 0,0 %PCI + FM RADIOSound ManLi ESS PCI 489 Sk 0,0 %Sound ManLi AvanceLogic PCI 395 Sk 0,0 %Sound ManLi YAMAHA ISA 469 Sk 0,0 %Sound Blaster 128 PCI PnP 749 Sk -3,9 %Sound Blaster Live! 1 299 Sk -36,9 %Sound Blaster PLAYER 5,1 AC-3 dekoder 1 449 Sk -50,0 %Sound Blaster Live! PLATINUM 7 990 Sk -3,6 %Super ceny a novinky:Sound ManLi CME8738 PCI 4 speaker 499 Sk -100,0 %VGA ManLi S3 TRIO 3D 8 MB 770 Sk -100,0 %nový model 15" TFT monitor Relisys 17 999 Sk -100,0 %17'' Daewoo CMC- 719B 0.28mm, 8 309 Sk -100,0 %max 1280×1024 / 60HzDVD + CD rewriter Toshiba ATAPI 32× read, 7 790 Sk -100,0 %8× write, 8× rewirte, 8× DVDUverejòujeme výber z cenníkov <strong>na</strong>jväèších distribútorov, pretože <strong>na</strong>jvernejšie odrážajú vývoj cien nielen <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u, ale aj <strong>na</strong> svetových trhoch. Cenysú prepoèítané pre kategóriu koncových zákazníkov. Nemá však zmysel dožadova sa ich u predajcov, pretože sú len orientaèné a v rámci predajnejsiete sa môžu z<strong>na</strong>ène líši . Výber sme robili z cenníkov firiem AGEM, ASBIS, SOFOS, BGS Distribution a I. M. Computer.136 PC REVUE 10/2001


BurzaPlnenie, výkup prázdnych kaziet a tonerov do tlaèiarní.Predaj atramentu a plniacich sád. Tel.: 0905/977220,<strong>www</strong>.accent.<strong>sk</strong>B U R Z AZOZNAM INZERENTOVFirma Stra<strong>na</strong> Tel. èísloHARDWAREPredám: základnú do<strong>sk</strong>u LUCKY STAR, VIA Apollo MVP3, 3×DIMM, 3× PCI, 3× ISA, 2× USB, AGP, Socket 7, AT, procesor AMDK6-2 500 MHz, pamä 64 MB SDRAM DIMM 100 MHz, zvukovúkartu YAMAHA. Najlepšie spolu. Ce<strong>na</strong> 5500 Sk. Ïalej je <strong>na</strong>predaj interný PCI modem (1000 Sk), farebná tlaèiareò EP-SON Stylus COLOR 300 (1500 Sk), zdrojová <strong>sk</strong>riòa AT formát(500 Sk) a klávesnica (150 Sk). Tel.: 0905 473 594, e-mail:damigo kk@globtelnet.<strong>sk</strong>Predám Pentium III 450 MHz, case 512 kb, grafika: ATI RAGEX-Pert 32 MB, HDD 6,4 GB, RAM 64 MB. CD-ROM 32× TEAC,minitower, zvuk SB compatibile, klávesnica + repro, myš, GAMEPAT Cobra SB + tlaèiareò Canon BJC 3000 v záruke. Ce<strong>na</strong> dohodou.Tel.: 02/622 45 664Predám PC Cyrix MediaGX 200 MHz MMX, MB GTC-MediaGX,96 MB DIMM, HDD 1,2 GB Western Digital, 36× CD-ROM, grafickáXPress 2 MB TV out, zvukovka Sound Blaster, FDD 3,5“ TEAC,nová klávesnica, nová myš Genius, reproduktory EarthQuakeTHL-70, monitor 14“ PGA SO1423. Ce<strong>na</strong> spolu 12 000 Sk. E-mail:comsoft@hotpop.com, tel.: 0904 679 540Predám kompletnú zostavu Cyrix MediaGX 200 MHz MMX,96 MB DIMM Apacer, HDD 1,2 GB Western Digital, 36× CD-ROM,grafická karta XPress 2 MB TV out, zvukovka Sound Blaster, FDD3,5“ TEAC, nová klávesnica, nová myš Genius, reproduktoryEarthQuake THL-70, monitor 14“ PGA SO1423. Ce<strong>na</strong> 12 000 Sk.E-mail: comsoft@hotpop.com, tel.: 0904 679 540Predám notebook Toshiba Satellite PRO 4200, Celeron 55O MHz,64 MB RAM, 6 GB HDD, 14,1“ TFT Display, LION Bateria, 24× CD-ROM, FDD, 56 kb MODEM, zvuková karta, repro, 8 MB grafika,USB... Ce<strong>na</strong> 43 000 Sk, príp. dohoda. E-mail: jsolik@hotmail.comKúpim grafickú kartu PCI 2-4 MB, <strong>na</strong>vrhnite cenu. E-mial: mrmi<strong>na</strong>rik@kiwwi.<strong>sk</strong>Predám volant ZYKON- JOYRIDER PRO + pedále – trojpolohový(motorka, auto, lietadlo), 12 <strong>na</strong>konfigurovate¾ných tlaèidiel,s joystickom (dá sa použi aj samostatne). Pôvodná ce<strong>na</strong> 5000 Sk,teraz 1000 Sk, 100 % stav, e-mail: <strong>www</strong>@inmail.<strong>sk</strong>, web h¾ada<strong>na</strong> google.comPredám hard di<strong>sk</strong> Maxtor DiaMax 15 GB, U-DMA100, 9 ms, 2 MBcache, nový, v záruke. Ce<strong>na</strong> 4630 Sk. Kontakt: 0905 222 691Kúpim CPU AMD K6-2/500 MHz, 100 % kvalita. Ce<strong>na</strong> max. 2000 Sk.E-mail: stasur@inmail.<strong>sk</strong>Predám PC Pentium 133 MHz, 16 MB RAM, 1,2 GB HD, 3,5“ di<strong>sk</strong>ovámechanika, 14" farebný monitor, CD mechanika, SVGA 1 MBgrafická karta, 16-bit. SOUND BLASTER zvuková karta, myš, klávesnica,softvér. Ce<strong>na</strong>: 10 000 Sk. Tel.: 0905 986 749Predám MB Matsonic 6380 SG, 100 MHz FSB, Socket 7, CPU Cyrix333 MHz, zvuková karta, grafika 8 MB, 2× USB, 3 PCI, 1× ISA.Ce<strong>na</strong>: 3500 Sk, tel.: 0904 598 715, e-mail: vangelm@yahoo.comPredám 15 GB pevný di<strong>sk</strong> WD Caviar 153AA v bezchybnom stave(v záruke) za 3000 Sk a 2 <strong>sk</strong> 128 MB pamä ové moduly 133 Mzpo 600 Sk, takisto v bezchybnom stave (záruka). Tel.: 4951 2175(8. – 16. hod.), e-mail: isoral@ba.<strong>sk</strong>net.<strong>sk</strong>Predám PC: AMD 266 MHz, 32 MB SDRAM (DIMM), WesternDigital HDD 4 GB, 15“ monitor HANSOL, S3 VIRGE /DX 2 MB(Pci), CD Rom Acer 36×, floppy, zvuková karta onboard, reproduktorySurf sound 120 W, klávesnica, myš. Ce<strong>na</strong>: 12 000 Sk,prípadne dohoda. Tel.: 0903 134 127, 052/4321 407. E-mail:nilus@ke.telecom.<strong>sk</strong>Predám: MB ABIT BE6-II (2900 Sk), procesor Celeron 600 MHz(1600 Sk), spolu 4400 Sk, <strong>na</strong>jlepšie BA, ZH. Mobil: 0905 754 766.E-mail: voros@invecon.<strong>sk</strong>SOFTWAREChcel by som sa podeli s vami o môj výtvor v TP7. Ide o jednoduchýHTML prehliadaè, urèený pre prostredie DOS. Prehliadaèdokáže prezera jednoduché HTML stránky v rozlíšení až 800 ×600 × 256 farieb. Ak si ho chcete vy<strong>sk</strong>úša , môžete si ho stiahnuz adresy <strong>www</strong>.mojweb.<strong>sk</strong>/vesisoft/freeze.html. Záujemcovia si homôžu objed<strong>na</strong> aj u mòa (1 di<strong>sk</strong>eta) cez mail: lukves@nextra.<strong>sk</strong>Antivírusový program PC2000 + zadarmo Super prekladaè 28jazykov (SK, CZ, AJ, RJ, FJ, NJ... ) + Windows Commander Sk +Internet Explorer 5.0 Sk + hudobný super player + hry + DOSTools + SEX +... Za super cenu. Tel.: 034/6684 705, e-mail:antivir@pcdoctor.<strong>sk</strong>RÔZNEPonúkame život a prácu v Ka<strong>na</strong>de pre IT profesionálov, možnosvys ahovania, VŠ alebo SŠ, minimál<strong>na</strong> prax 1-2 roky v odbore.Kontakt: Ing. Škodný, tel.: 02/6231 8163, fax: 02/6231 8069, e-mail:ca<strong>na</strong>da@silan.<strong>sk</strong>Predám èasopisy PC REVUE roèníky 1997, 1998, 1999, 2000(1 ks/10 Sk). Tel.: 0903 399 177Predám knihy Programujeme vo Visual Basicu 6.0 (okolo 300strán), 4 príruèky konkrétnych príkladov (každá okolo 100 strán),<strong>na</strong>kladate¾stvo PRESS, 100 % stav. Ce<strong>na</strong> 500 Sk (všetky pôvodnevyše 800 Sk). Pošlem poštou. E-mail: igorlopasov<strong>sk</strong>y@pobox.<strong>sk</strong>Kúpim AJ staré èasopisy o poèítaèových hrách. E-mail: itko@pobox.<strong>sk</strong>Predám knihy: WWW informaèní servery (60 Sk), WWW – multimediálníinformaèní prostøedí internetu (60 Sk), Programování veWindows (kniha CD, 1160 Sk), Programování obrazových adaptérùPC (150 Sk). E-mail: izernovac@ottawa.comPredám poèítaèové èasopisy (aj PDF) + CD k èasopisom. Mám ajknihu Windows 95 (návody, tipy & triky pre Windows 95 – XP).Lacno! Info: marosb@inmail.<strong>sk</strong>Predám èasopis COMPUTER bez CD. Spolu 27 èísel z rokov 2000a 2001 po 10 Sk, pri odbere spolu za 250 Sk. Pri odbere poštouplus poštovné. Info <strong>na</strong> tel.: 0905 849 323Úplne zadarmo zriadime doménu: <strong>www</strong>.VasaDome<strong>na</strong>.<strong>sk</strong> +meno@VasaDome<strong>na</strong>.<strong>sk</strong>. Prevádzka domény a hosting od 33 Sk/mes. Skúšobná doba 6 mesiacov úplne zadarmo. Tel.: 034/6684 705,<strong>www</strong>.portland.<strong>sk</strong>. E-mail: dome<strong>na</strong>@webmajter.<strong>sk</strong>Chcete ovláda Wi<strong>na</strong>mp s dia¾kovým ovládaèom <strong>na</strong>pr. k veži?(môžete použi ¾ubovo¾ný dia¾kový ovládaè). Predám snímaè (koncovka9pin alebo 25pin sériový com port) + soft. pre dia¾kovéovládanie PC. Všestranné využitie. Ce<strong>na</strong>: 250 Sk. E-mail: ovladac@centrum.<strong>sk</strong>.mobil: 0904 656 150Vážený èitatelia, od budúceho èísla už nebudeme uverejòova príspevky v „papierovom“ PCR ale <strong>na</strong> <strong>na</strong>šejwebovej stránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, kde si vaše inzeráty môžete pridáva aj sami.V rubrike BURZA uverejòujeme inzeráty súkromných osôb ZADARMO! Môžete ponúknu kúpu alebo predaj svojho HW, SW, h¾adaprácu alebo ponúka zamest<strong>na</strong>nie, rôzne služby. Pre firmy je poplatok 50 Sk za jeden riadok s tridsiatimi z<strong>na</strong>kmi. Inzerát možnozada priamo v redakcii èasopisu alebo objed<strong>na</strong> e-mailom, faxom èi písomne. Telefonické objednávky neprijímame. Firmám pouverejnení inzerátu pošleme faktúru alebo zloženku. Inzeráty typu KTO DARUJE, PONÚKAM PRÁCU NA DOMA redakcia neuverejòuje.Za obsah inzerátov zodpovedajú jednotliví inzerenti!Upozoròujeme inzerentov, že predaj a rozširovanie nelegálneho softvéru je porušovaním autor<strong>sk</strong>ých práv, ktoré je trestne stíhate¾né.Zverejnením takéhoto inzerátu sa vystavujete riziku pre<strong>sk</strong>úmania možnosti nelegálneho držania a distribuovania takéhoto SW.Redakcia nezodpovedá za vecný obsah inzerátov. V rubrike BURZA však budeme uverejòova len tie inzeráty, z ktorých bude jednoz<strong>na</strong>ènevyplýva , že ide o vo¾ne šírite¾ný SW. Redakcia si vyhradzuje právo <strong>na</strong> neuverejnenie a zásahy do inzerátu.1. AGEM 8, 69, 92 (02/6381 0049)2. AKCIAPARK 125 (032/6496 711)3. ALLIED TELESYN 674. ALPHA TECH 88 (02/6381 1538)5. AMDEM 106. AMONET 1117. AUTOCONT 54 (02/6429 7881)8. AP MEDIA 24, 49, 79 (02/6541 1168)9. ASBIS SK 35, 37, 62 (02/4487 1589)10. BGS 89 (02/4910 1525)11. BORLAND 27 (004202/1244 455 444)12. BSP 31 (02/5443 0017)13. CAADG (02/4920 3728)14. CANON 3815. CÍGLER SOFTWARE 5 (02/4446 2746)16. CODUM 99 (02/6353 2921)17. COLUMBEX 29, 57 (02/682 777 777)18. COMPAQ 2. OBÁLKA (0820/147 147)19. COMPAREX 1B OBÁLKA (02/5556 7540)20. CONQUEST 11, 13, 15 (02/4488 2145)21. DATA 43, 77, 104 (02/4487 3656)22. DATALOCK 109 (02/4445 0129)23. DISCREET 76 (02/5923 4402)24. ELTECO 74 (041/5650 102)25. ENTRO 97 (02/5249 4066)26. ERICSSON 6927. ESET 81(02/4445 7937)28. EURO MEDIA 3. OBÁLKA, 68, 107 (041/5116 111)29. EXPERT&PARTNER 58 (02/4924 1411)30. EXPO DESIGN 102 (02/5477 6574)31. FINCOM 7, 71 (02/4445 3572)32. GTS 18 (02/4342 1615)33. HEMISFÉRY 72 (02/5823 7288)34. HEWLETT-PACKARD 1A OBÁLKA, 16, 47 (0800/151 515)35. HT COMPUTERS 9 (02/5933 4150)36. INTERCOMP SERVICES 117 (02/5441 8046)37. IES 94 (02/4446 0909)38. I.M.COMPUTER 52, 64,98 (02/6381 0689)39. INCOMA 26 (02/5441 8969)40. JRC-XXL MULTIMEDIA 50 (02/5465 0353)41. K+K KANC TECH. 4. OBÁLKA (041/6774 111)42. KROS 108 (041/7635 980)43. LAURA 95 (045/6856 798)44. METROLOGIE 73 (02/5556 3070)45. MINERVA 106 (045/540 0721)46. MINOLTA 55 (02/6828 2555)47. NETIX 11048. NEXTRA 28 (02/5822 8567)49. OKI 36, 53, 66 (004202/2481 8153)50. OPAL MULTIMEDIA 54, 117, 125 (051/723 968)51. P.E.S. CONSULTING 51 (031/780 3419)52. PC BUSINESS 59 (02/4329 2363)53. POWER WARE 25 (004202/6718 2830)54. PRONETIX 11455. QUENTIN 86 (02/3335 5585)56. SAP 2157. SOFOS 3, 49, 93, 105 (02/5477 3980)58. SOFT-TRONIK 6, 49, 93, 105 (032/7431 796)59. SOFTIP 78 (048/4362 312)60. STORMWARE 101 (02/5479 3647)61. SYNTEX 67 (02/4552 5471)62. SWS DISTRIBUTION 23 (02/4342 6811)63. TECPROM 24 (02/4341 0475)64. TEOS TRENÈÍN 82 (032/7436 104)65. TRACO 12 (033/7720 321)66. TRONET 87 (02/5822 4111)67. TS-PRO 63, 65 (02/5249 1491)68. UI42 83 (02/5479 3646)69. UNICORN 4570. VARADY 48 (0903/627 117)71. VERBATIM 3472. VIDEONICS 48 (033/7730 931)73. VISICOM 80 (02/4425 9700)74. VOLKSWAGEN 1775. VOYETT 30 (0903/602 667)76. WEBGLOBE 122 (02/5363 4961)77. XENON 50 (02/4363 3331)78. ZONER 59 (02/6828 7275)10/2001 PC REVUE 137


Šéfredaktor: Martin Drobný (mdrobny@pcrevue.<strong>sk</strong>) -mdZástupcovia:Technický riadite¾:Hlavný sekretár:Administratíva:Technický servis:Spolupracovníci:DTP:Inzercia:Rediguje:Web:Osvit:Tlaè:Internet pripojenie:Adresa redakcie:E-mail:Http:Vydavate¾stvo:Predplatné:Ondrej Macko (omacko@pcrevue.<strong>sk</strong>) -omPeter Orvi<strong>sk</strong>ý (porvi<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) -poRichard WillmannLucia Feketeová (lfeketeova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Monika Hajtmánková (mhajtmankova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Robert Šlosar (rslosar@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ján Andrejkoviè (jandrejkovic@pcrevue.<strong>sk</strong>) -jaJuraj Bednár (jbed<strong>na</strong>r@pcrevue.<strong>sk</strong>)Alica Èinèárová (acincarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Gašparoviè (pgasparovic@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Hubin<strong>sk</strong>ý (phubin<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>) -phVladimír Klimov<strong>sk</strong>ý (vklimov<strong>sk</strong>y@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Kozák (jkozak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Martin Kováè (mkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Kováè (pkovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Igor Kulman (ikulman@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼uboslav Lacko (llacko@pcrevue.<strong>sk</strong>)Branislav Madoš (bmados@pcrevue.<strong>sk</strong>)Jozef Meèiar (jmeciar@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Oravec (moravec@pcrevue.<strong>sk</strong>)Peter Palúch (ppaluch@pcrevue.<strong>sk</strong>)Marek Šamaj (msamaj@pcrevue.<strong>sk</strong>)Miroslav Trnka (mtrnka@pcrevue.<strong>sk</strong>)Martin Turoò (mturon@pcrevue.<strong>sk</strong>)Martin Užák (muzak@pcrevue.<strong>sk</strong>)Ivan Zernovác ml. (izernovac@pcrevue.<strong>sk</strong>)Marti<strong>na</strong> Gašparová (mgasparova@pcrevue.<strong>sk</strong>)Lýdia Šlosarová (lslosarova@pcrevue.<strong>sk</strong>)¼udmila Kaššovicová (inzercia@pcrevue.<strong>sk</strong>)tel.: 07/524 93 494, mobil: 0903 223 621Brigita Kostíková (gkostikova@pcrevue.<strong>sk</strong>)ui42 (<strong>www</strong>.ui42.com)eM·Ha PREPRESSTeLeM Liptov<strong>sk</strong>ý MikulášGTS Slovakia, EuroTelPC REVUE, Kladnian<strong>sk</strong>a 60821 05 Bratislavatel.: 02/4342 095602/4342 0957fax: 02/4342 0958redakcia@pcrevue.<strong>sk</strong><strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong>, <strong>www</strong>.itnews.<strong>sk</strong>PERFEKT, a.s., Karpat<strong>sk</strong>á 7811 05 Bratislavatel.: 02/524 99 783fax: 02/524 99 788Adria<strong>na</strong> Kovácsovátel.: 02/524 99 783Èíslo 10 l Október 2001 l IX. roèníkPoèas roka vyjde 12 èísel l Ce<strong>na</strong> jedného výtlaèku je49,- Sk l Neobjed<strong>na</strong>né rukopisy redakcia nevracia l Redakciasi vyhradzuje právo <strong>na</strong> publikovanie uverejnených príspevkov<strong>na</strong> internete a CD pri zachovaní autor<strong>sk</strong>ých právVydáva Digital Visions, s.r.o. a PERFEKT, a.s. l RegistráciaMK SR è. 818/93, ISSN: 1335-0226 l Tlaè: z dodanýchreprodukèných materiálov l Rozširuje: PrNS, a. s. Objednávky<strong>na</strong> predplatné prijíma PrNS, a. s., každá pošta a doruèovate¾.Objednávky do zahranièia vybavuje PrNS, a. s.,vývoz tlaèe, Záhradnícka 151, 820 05 Bratislava.Názory autorov nemusia súhlasi s názormi redakcie.Za obsah inzerátov zodpovedajú inzerenti. Ïalšia reprodukciaèlánkov možná len so súhlasom redakcie.FÓRWAREVYHODNOTENIE ANKETY Z AUGUSTOVÉHO PCRAký procesor do vášho PCV augustovom èísle sme vám vzh¾adom <strong>na</strong> uverejnený test procesorov položili <strong>na</strong>sledujúce otázky,z ktorých vyplynuli ve¾mi zaujímavé výsledky.1. Poèítaè, <strong>na</strong> ktorom pracujete, má procesorod ktorého výrobcu?AMD 54,30 %Cyrix 1,42 %IDT 0 %Intel 44,28 %Iný 0 %2. Èomu dávate pri výbere nového mikroprocesoraprednos ?výkonu 14,49 %cene 1,46 %pomeru výkon/ce<strong>na</strong> 84,05 %3. Aký mikroprocesor by ste uprednostnilipri výbere nového poèítaèa?AMD Duron 22,85 %AMD Athlon (200 MHz FSB) 10 %AMD Athlon (266 MHz FSB) 40,57 %Intel Celeron 8 %Intel Pentium III 8,58 %Intel Pentium 4 10 %OZNAM PRE PREDPLATITE¼OV n OZNAM PRE PREDPLATITE¼OVBlíži sa koniec roka a väèši<strong>na</strong> z vás má predplatné PCREVUE zhodné s kalendárnym rokom, t. j. má zaplatenéa odoberá PC REVUE od januára do decembra –tí všetci si v novembrovom èísle PC REVUE nájdupoštovú poukážku alebo faktúru <strong>na</strong> uhradeniepredplatného <strong>na</strong> rok 2002.Termín uhradenia predplatného, èi už poštovoupoukážkou, alebo faktúrou, je 7. 12. 2001. Prosímeo dodržanie tohto termínu, v opaènom prípadeVám totiž budeme nútení pozastavi predplatné <strong>na</strong>ïalší rok.S platbou, prosíme, neèakajte, objed<strong>na</strong>né výtlaèkyzasielame až po prijatí platby. Uzávierka objed<strong>na</strong>nýcha zaplatených výtlaèkov je vždy 14 dní predNávod <strong>na</strong> obsluhu bankomatuNávod pre mužov:1. Zastavte auto až pri bankomate.2. Stiahnite okno <strong>na</strong> aute.3. Vložte kartu do bankomatu a zadajte PIN kód.4. Zadajte, akú hotovos chcete vybra .5. Vyberte kartu, hotovos a zoberte si potvrdenku.6. Zavrite okno <strong>na</strong> aute.7. Odíïte.Návod pre ženy:1. Zastavte auto až pri bankomate.2. Cúvnite kúsok spä tak, aby ste zastavili priamopri bankomate.3. Znovu <strong>na</strong>štartujte zhasnutý motor.4. Nájdite kabelku, vysypte celý jej obsah <strong>na</strong> sedadlospolujazdca a nájdite kartu.5. Nájdite puzdro s mejkapom a <strong>sk</strong>ontrolujte simejkap v spätnom zrkadle.6. Stiahnite okno.7. Pokúste sa vloži kartu do bankomatu.4. Experimentovali ste niekedy s pretaktovávanímmikroprocesora?áno 35,72 %nie 64,28 %Z došlých 258 anketových lístkov augustovej ankety PCREVUE sme vyžrebovali 3 výhercov, ktorým posielame multimediálnetituly:1. Jozef Zeleòák, Dlhé Klèovo2. Miroslav Hostin<strong>sk</strong>ý, Liptov<strong>sk</strong>ý Mikuláš3. Robert Mikuš, HronecSkrátenú verziu ankety sme uverejnili aj <strong>na</strong> <strong>na</strong>šej webovejstránke <strong>www</strong>.pcrevue.<strong>sk</strong> poèas mesiaca august. Ankety <strong>na</strong>webe sa zúèastnilo 2015 úèastníkov.Akému procesoru by ste dali prednos pri kúpepoèítaèa?AMD Duron 18 %AMD Athlon/Thunderbird 55 %Intel Celeron 4 %Intel PIII 7 %Intel P4 16 %expedíciou nového èísla. Pri one<strong>sk</strong>orenej úhrade nemôžemezaruèi doposlanie predchádzajúcich èíselèasopisu, pretože náklad stanovujeme pod¾a <strong>sk</strong>utoènýchobjednávok.Všetci ostatní predplatitelia (teda tí, ktorí siobjed<strong>na</strong>li a zaplatili predplatné PC REVUE v priebehuroka) dostanú poštovú poukážku dva mesiacepred uplynutím roka, poèas ktorého mali predplatenéPC REVUE. Teda ak niekto má objed<strong>na</strong>né azaplatené predplatné od mája 2001 do apríla 2002,poštovú poukážku dostane vo februári 2002. Dokonca príslušného mesiaca bude potrebné predplatnéuhradi .RedakciaOZNAM PRE PREDPLATITE¼OV n OZNAM PRE PREDPLATITE¼OV8. Otvorte dvere auta, aby ste sa dostali k bankomatua dosiahli kartou <strong>na</strong> príslušné miesto.9. Vložte kartu.10. Vložte kartu správnym spôsobom.11. Znovu vyberte kabelku. Vysypte jej obsah<strong>na</strong> sedadlo spolujazdca a nájdite diár, v ktorommáte <strong>na</strong> vnútornej strane <strong>na</strong>písaný PIN kód.12. Zadajte PIN.13. Stlaète Cancel a zadajte správny PIN kód.14. Zadajte požadovanú sumu hotovosti.15. Skontrolujte si mejkap v spätnom zrkadle.16. Znovu vyprázdnite kabelku, nájdite peòaženkua schovajte do nej peniaze.17. Potvrdenku vložte do šekovej knižky.18. Skontrolujte si mejkap.19. Podíïte dopredu o dva metre.20. Vrá te sa spä k bankomatu.21. Vyberte kartu.22. Vysypte kabelku, nájdite obal <strong>na</strong> kartu a vložteju doò.23. Skontrolujte si mejkap.24. Naštartujte zhasnutý motor a vytiahnite okno.25. Prejdite 3 až 4 kilometre.26. Uvo¾nite ruènú brzdu.

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!