Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

R E V U Evý podiel a ani hospodárske výsledky neboli ktovieaké, akcionárisa dožadovali svojich dividend... Je obdivuhodné, že v tejtosituácii sa podarilo spoloènosti to, èo sa mnohým nepodarí aniv èase najväèšieho rozkvetu – investovala nepredstavite¾núsumu 1,9 miliardy amerických dolárov! Finále stavebnýchúprav stihli vo FAB 30 presne naèas – v novembri 1998. Vtedybola továreò oficiálne dostavaná a v jej „útrobách“ sa zaèalos montážou technologických zariadení potrebných na výrobu.Prakticky od rovnakého momentu sa postupne dávali do prevádzkyjej èisté priestory, v ktorých kontinuálne „nabiehala“skúšobná výroba. Prakticky celý nasledujúci rok sa v závodepokusne vyrábali mikroprocesory AMD K6 (oficiálny údaj AMD,s ve¾kou pravdepodobnos ou sa tu však vyrábali aj testovaciekúsky vtedy vyvíjaných Athlonov), prièom prebiehalo dolaïovanievýrobných procesov a nastavovanie technológie, ktorejhlavným zámerom bola stabilizácia pracovných pomerov a dosiahnutie„optimálneho vyladenia“ všetkých procesov. Okreminého sa v tomto èase v závode pracovalo na overovaní medenejprepojovacej technológie. Ïalším významným dòom preFAB 30 bol 25. január minulého roka. V tento deò získal závod(rovnako ako všetky ostatné prevádzky AMD) certifikát ISO9002. O presnom dátume, kedy sa zaèala sériová produkciamikroprocesorov Athlon, sa ani tentoraz nik z vedenia èi nášhosprievodu nezmienil. Oficiálne predstavenie prvých produktovsa konalo 5. júna 2000, na tlaèovej konferencii, na ktorej boli natrh oficiálne uvedené mikroprocesory AMD Duron. Ale to užsme takpovediac v súèasnosti a je èas pozrie sa na samotnútováreò, v ktorej za trinás mesiacov vyrobili úctyhodnýchdesa miliónov mikroprocesorov!TOVÁREÒ UPROSTRED ZELENEI keï už viete, že FAB 30 bol vybudovaný na „zelenej lúke“,rozhodne stojí za povšimnutie, že celý projekt ladí s prírodoua okolím. Spoloènos AMD sa nijako netají tým, že otázkyživotného prostredia sú pre òu minimálne rovnako dôležitéako úspešnos jej produktov, technologická vyspelos èi kvalitapersonálu (o tom všetkom ešte bude reè), a tak neèudo, žecelý areál továrne je doslova utopený v zeleni. Akcent nadokonalú symbiózu továrne s okolitým životným prostredímsa môže zda na jednej strane nepochopite¾ný (chemikáliepoužívané pri výrobe sú viac ako nebezpeèné), najmä našincovi,ktorý si pod pojmom továreò ešte vždy predstavujekomplex zaprášených budov so siluetou dymiacich komínov.Na druhej strane si musíme uvedomi , že jedným zo základnýchpredpokladov úspechu výroby mikroprocesorov je vysokáèistota. Aj keï voda a vzduch z okolia by ani vo sne nemohliby použité priamo vo výrobe, èím je èistota okolia vyššia,tým nižšie sú náklady na úpravu používaných surovín –a tými sú v prípade výroby mikroprocesorov aj vzduch a voda.Továreò sa skladá z viacerých èastí. Akýmsi mozgom je kancelárskytrakt (na modeli je to budova v tvare L, ktorá je zakonèenárotundou), kde sa nachádza recepcia, riadite¾stvo, konferenènémiestnosti, dvojica jedální (výh¾ad na letisko z menšejz jedální je skutoène fascinujúci). Zvyšok budovy zaberajú kanceláriea vývojové centrum (¾avá èas ). Za hradbou tvorenoubudovou kancelárskeho traktu sa skrýva srdce továrne – hlavnábudova (na fotografii je to tá zelená budova uprostred). Tá jetrojpodlažná, na jej prízemí sú sústredené technologické zariadenia,vzduchové filtre, rozvody chemikálií a energie. Na druhompodlaží sú umiestnené zariadenia upravujúce vzduch privádzanýdo èistých priestorov a na najvyššom poschodí saukrývajú èisté priestory – teda miesta, kde sa realizuje výroba.Za touto dvojicou budov sa nachádza komplex pomocných prevádzok.Ide o objekty, v ktorých je plynové hospodárstvo a elektráreò(tá budova s komínom, ktorý nedymí)!TOVÁREÒ A ¼UDIAUž v úvode reportáže sme sa zmienili o tom, že jednýmz dôvodov, preèo sa AMD rozhodla postavi svoj hlavný európskystan v Drážïanoch, bol relatívny dostatok kvalifikovanejpracovnej sily. Dnes má závod 1800 pracovníkov, z ktorýchprevažnú väèšinu tvoria „domáci“. V kolektíve sú, samozrejme,aj Amerièania, tých je však skutoène minimum – 20!Pod¾a informácií, ktoré sa nám podarilo získa , je medzi nimiaj po jednom Èechovi a Slovákovi. Okrem „kmeòových“zamestnancov sa na chode továrne podie¾a ešte 900 externýchzamestnancov a študenti miestnej technickej univerzity.Úhrnný poèet ¾udí, ktorí sa podie¾ajú na chode továrne, takdosahuje tri tisícky. I keï poèas návštevy sme nemali možnoshovori s nikým iným ako s našimi sprievodcami, vcelku pôsobili¾udia v továrni spokojným dojmom, ale to už k úspešnejfirme akosi neoddelite¾ne patrí. Rovnako na mòa zapôsobil ajgenerálny manažér továrne Hans Deppe, ktorý je osobnos ous výraznou charizmou (na Nemca sa mi zdal až neuverite¾neneformálny). Zaujalo ma jeho príjemné vystupovanie a zhovievavosaj k otázkam, ktoré boli zdanlivo „mimo koša“ èismerovali do oblasti, ktorú vo svojom krátkom úvodnomslove oznaèil za tabu. Moje sympatie si tento èlovek získalnajmä vïaka tomu, že jeho postoj nenarušila ani skutoènos ,že naše stretnutie sa konalo v èase, keï už celkom iste mal byniekde inde. Neviem, èi to spôsobila nemecká pedantnosalebo uvo¾nená atmosféra, ktorou doslova dýcha celý závod,jedno je isté, FAB 30 pôsobí od vrátnika až po riadite¾a dojmomdokonale pracujúceho stroja, a ak by sme ajv Drážïanoch nevideli niè iné, už aj pre toto sa sem oplatilocestova .Vrá me sa však k vystúpeniu Hansa Deppeho. Presnev duchu svojho úvodného vyhlásenia nám nedal odpoveï naotázky typu „ako dlho trvá výroba jedného waffera“, „z ko¾kýchoperácií je proces výroby zložený“, „v akom stave je prestavbazávodu na 0,13-mikrónovú technológiu“, „aká je výažnosvýroby“, „èi sa už v továrni vyrábajú vzorky mikroprocesorovz rodiny Hammer a v akom množstve“? Z jehoodpovedí sa však aspoò „medzi riadkami“ niektoré informáciedali vytuši . Ostatne odpovedí na podobné otázky by sme saviac ako pravdepodobne nedopátrali ani u konkurencie. Je tocelkom pochopite¾né, všetky uvedené otázky úzko súvisias ekonomickým úspechom výroby. Na ilustráciu uvediem, žejedným z citlivých údajov je aj vý ažnos výroby, alebo akchcete, percentuálny podiel dobrých mikroprocesorov.Dôvodom utajovania tohto parametra je skutoènos , že práveten výrazne ovplyvòuje výslednú cenu mikroprocesorov.Náklady na výrobu sú totiž prerátané na jeden waffer a na tensa zmestí o nieèo viac ako stovka mikroprocesorov. Od tejtoskutoènosti sme už iba na krôèik od zistenia, že èím vyšší jepodiel dobrých kusov, tým nižšia môže by cena mikroprocesorov,prièom súèasne ostáva zachovaná „ziskovos “ výroby.Ak som napísal, že Hans Deppe sa k otázke prechodu na0,13-mikrónovú technológiu ani k výrobe mikroprocesorovrodiny Hammer nevyjadril, nebolo to celkom presné.Konkrétne k prvej otázke sa vyjadril „miniprednáškou“, v kto-10/2001 PC REVUE 13