12.07.2015 Views

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

SHOW MORE
SHOW LESS
  • No tags were found...

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

YUMPU automatically turns print PDFs into web optimized ePapers that Google loves.

S O F T W A R EStruèná história Unixu a Linuxu / dokonèenie z predošlého èíslaNEZÁVISLÉ ORGANIZÁCIE URÈUJÚCEŠTANDARDY:l X/OPEN – Nezi<strong>sk</strong>ová spoloènos , ktorá stanovuje celosvetovéštandardy (vznik v roku 1984). X/OPEN vydalo odporúèanieX/OPEN Portability Guide, ktoré sa dos zhoduje s SVID (System VInterface Definition – stanovuje základnú portabilitu systému).l IEEE – Institute of Electrical Electronic EngineersVydalo normu POSIX (Portable Operating System Interface forComputing Environments), vlastní IEEE, táto norma definuje štandardnérozhranie operaèného systému a prostredie <strong>na</strong> báze UNIX.POSIX je však norma s<strong>na</strong>žiaca sa definova portabilitu programu<strong>na</strong> úrovni zdrojových kódov tak, aby boli prenosné medzi rôznymitypmi operaèných systémov.l ANSI – American Natio<strong>na</strong>l Standards InstituteMedzinárodná orgranizácia prijímajúca štandardy nielen v oblastipoèítaèov. ANSI prijal dva dôležité štandardy:1. podporuje štandardy jazyka C2. ANSI prebral štandard POSIX, ktorý definuje, ako <strong>na</strong> sebamajú pôsobi programy a operaèný systém typu UNIX, ktoré prebraliod IEEE (už spomí<strong>na</strong>né)l ISO – Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Standards OrganizationZastupuje mnoho spoloèností po celom svete. ISO vyvíja množstvodôležitých štandardov v oblasti poèítaèovej komunikácie.l NIST – Natio<strong>na</strong>l Institute of Standards and TechnologyNIST definoval FIPS (Federal Information Processing Standard),ktorý sa èasto používa v rámci vládnych poèítaèových zmlúv.l X-ConsortiumStanovuje hlavné línie pre rozhrania založené <strong>na</strong> technológii X-Window.STRUÈNÝ PREH¼AD NAJDÔLEŽITEJŠÍCHDRUHOV UNIXU A KTO ZA NIMI STOJÍl AIX IBMl ATS Amdahll BSD University of California at Berkeleyl GNU Free Software Foundationl OSF/1 Open Software Foundationl Unix AT&T, ISC (Interactive Systems Corporation),SCO (Santa Cruz Operations),Sun MicrosystemsSchéma vývoja UnixuBSD} Univerzitná vetva (Berkeley)}BSDULTRIX (DEC)V 1V 2System IIISystem V Základná vetva BTL}1970 1978 80. rokyXENIX / PC (AT&T)„UNIX like“UNIX / PC (AT&T)systémyVENIX (VenturCom)SYSTEM V (Microsoft)IDRIS (Whitesmit)AIX (IBM)l Xenix SCOl Ultrix DECl Unicos Cray Researchl SunOS Sun Microsystemsl HP/UX Hewlett-Packardl Dynix Sequentl A/UX AppleVyvojáril AT&Tl UCBl IBMl Open Source FoundationDália GregorováInterný modempod LinuxomO Linuxe a interných modemoch jeznámy fakt, že <strong>na</strong> 99,98 % internýmodem v Linuxe fungova nebude. Javám však ponúkam návod <strong>na</strong> to, akovyuži aj tých 0,02 % a spojazdni svojmodem pod Linuxom. Základom úspechuje ma modem s èipovou súpravouLucent (<strong>na</strong>pr. od Microcomu). Ïalejbudeme potrebova program minicoma nejaký program <strong>na</strong> vytáèanie, <strong>na</strong>príkladkppp. Oba nájdete <strong>na</strong> CD od svojejdistribúcie. Prvým krokom je stiahnutieovládaèa pre èipovú súpravu Lucent<strong>na</strong>pr. z adresy http://<strong>www</strong>.tipyatriky.<strong>sk</strong>/linux/ltmodem-5.78d.tar.gz. Ovládaèrozbalíme príkazom tar -zxf ltmodem-5.78d.tar.gz <strong>na</strong>príklad do adresára/usr/src/. Potom ho <strong>sk</strong>ompilujeme príkazmimake a make install. Ovládaè je<strong>sk</strong>ompilovaný a ïalším krokom je <strong>na</strong>loadovaniemodulu ltmodem.o príkazom./ltinst. Potom spustíme programminicom. V òom <strong>na</strong>píšeme <strong>na</strong>sledujúcepríkazy: ATX3 a ATDT 123456. Prvýmoznámime modemu, aby neèakal <strong>na</strong>oz<strong>na</strong>movací tón, a druhým vytoèíme¾ubovo¾né èíslo, aby sme sa presvedèili,èi modem funguje. Ïalej spustíme kpppa vytvoríme nové pripojenie. Portmodemu <strong>na</strong>stavíme <strong>na</strong> /dev/modem,ktorý je vlastne len odkazom <strong>na</strong>/dev/ttySLT0, vytvoreným programomltmodem. V okne s <strong>na</strong>staveniami modemuzvolíme automatické <strong>na</strong>stavenie.Všetko je už pripravené a nám staèí užiba kliknú , pripoji a zasurfova si pointernete.Igor Kulman10/2001 PC REVUE 89

Hooray! Your file is uploaded and ready to be published.

Saved successfully!

Ooh no, something went wrong!