N O V I N K Ynosti k dispozícii v taktovacích frekvenciách 1,10 a 1 GHz,950, 900, 850 a 800 MHz (všetky so 100-megahertzovousystémovou zbernicou).u V AMD zvolili v megahertzových pretekoch novú taktiku.Od tohto mesiaca Advanced Micro Devices (AMD) <strong>na</strong>sledujenovú obchodnú stratégiu, ktorá má zotrie zdanlivéslabiny jeho produktov oproti èipom jeho <strong>na</strong>jväèšiehorivala. Ide o to, že <strong>na</strong>jnovšie procesory od Intelu dosahujúvyššiu taktovaciu frekvenciu než <strong>na</strong>jrýchlejšie èipy odAMD, ktorý sa preto rozhodol voli prídavné oz<strong>na</strong>èenia presvoje Athlony nie pod¾a toho, ko¾ko gigahertzov dosahujú,ale pod¾a celkového výkonu èipov. Novou stratégiou chceoslovi <strong>na</strong>jmä záujemcov o kúpu PC, ktorí by sa nemalirozhodova jednoducho iba pod¾a taktovacej frekvencie.A<strong>na</strong>lytici hodnotia stratégiu pozitívne a považujú ju zavhodné riešenie situácie, ktorej musí AMD <strong>na</strong> trhu v súèasnostièeli .Názvy jednotlivých verzií èipov budú vychádza z názvovmodelov a nebude z nich hneï zjavné, akú taktovaciu frekvenciujednotlivé procesory dosahujú. Takže <strong>na</strong>miesto predávaniaPC s 1,5-gigahertzovým èipom Athlon si zákazníkbude môc <strong>na</strong>príklad vybra PC s Athlonom 1900+ alebos Athlonom E Class. AMD sa riadi heslom, že vyššia frekvencianez<strong>na</strong>mená vždy vyšší výkon, a fakt, že <strong>na</strong> rozdiel odIntelu ešte neponúka nijaký èip s 2-gigahertzovou rýchlosou, nez<strong>na</strong>mená, že má nekvalitnejšie èi menej výkonnéprodukty. Presné názvy jednotlivých modelov zatia¾ nie súznáme, ale predpokladá sa, že <strong>na</strong>jnovší Athlon bude niesoz<strong>na</strong>èenie 1800+ alebo 1900+, pod¾a toho, ako svoj èipv porov<strong>na</strong>ní s Pentiom 4 AMD ohodnotí.Nová stratégia predstavuje pre AMD ve¾kú zmenu v marketingu,lebo spoloènos dlhé roky ažila z toho, že jej èipyboli buï rýchlejšie, alebo lacnejšie než procesory od Intelu.Od roku 1999 sa oba giganty priam predbiehali v tom, ktoposunie rýchlostnú hranicu stále vyššie. Od konca augustamá však Intel <strong>na</strong> trhu 2-gigahertzové Pentium 4, zatia¾ èoAMD ponúka „iba“ 1,4-gigahertzový Athlon a jeho nováverzia s rýchlos ou 1,5 GHz <strong>na</strong> svoj debut ešte iba èaká. Jejvýhodou však je, že Athlon, hoci pomalší, v niektorých testochrýchlejšie Pentium 4 preko<strong>na</strong>l a v mnohom sa muvyrov<strong>na</strong>l.u Viac ako 60 % amerických domácností používa internet.Využívanie internetu v USA je <strong>na</strong> vzostupe. Sie v súèasnostiaktívne využíva 65 miliónov amerických domácností, èo je61 percent všetkých domácností v krajine a o 8,4 milió<strong>na</strong>domácností viac než v novembri pred rokom. Vyplýva toz <strong>na</strong>jnovšieho prie<strong>sk</strong>umu, ktorý u<strong>sk</strong>utoènil Dataquest, divíziaa<strong>na</strong>lytickej spoloènosti Gartner. (Za aktívne používaniesa považuje to, keï aspoò jeden èlen domácnosti sa zaminulý mesiac pripojil <strong>na</strong> sie .) Viac ako 75 percent z nichvyužíva dial-up pripojenia, hoci vyše 20 percent uviedlo, žev prvej polovici budúceho roka plánuje prejs <strong>na</strong> vysokorýchlostnépripojenie. A<strong>na</strong>lytici sa však domnievajú, ženárast poètu domácností s vysokorýchlostným pripojenímbude aj <strong>na</strong>ïalej pomalý, èo pripisujú <strong>na</strong>jmä problémoms technológiou DSL.Z prie<strong>sk</strong>umu tiež vyplynulo, že aj <strong>na</strong>priek spomalenejekonomike až 90 percent neuvažuje presta s využívaníminternetu, èo je o dve percentá viac než pred rokom.Americkí užívatelia tiež stále èastejšie využívajú ponukue-predaja, takže zatia¾ èo v júni cez internet minuli 3,2 mld.USD, o mesiac ne<strong>sk</strong>ôr to bolo už 3,98 mld. USD.u Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz. Intel uviedol procesor IntelPentium 4 s frekvenciou 2 GHz, ako aj èipovú súpravu 850a lacnejšie èipové súpravy 845. Systémy založené <strong>na</strong> 2 GHzprocesore Pentium 4 dokážu vytvára a zdie¾a digitálnemédiá až o 81 % rýchlejšie než poèítaèe s procesoromPentium III <strong>na</strong> 1 GHz. V porov<strong>na</strong>ní s Pentiom III 1 GHzumožòuje 2 GHz Pentium 4 zvýši produktivitu podnikovýchpoužívate¾ov o viac než 50 %, a to hlavne vo viacúlohovomprostredí, kde úlohy <strong>na</strong> pozadí, ako vyh¾adávanie vírusov,šifrovanie a kompresia súborov, zvyšujú za aženie procesoru.Duálne pamä ové moduly RDRAM èipovej súpravy Intel850 dopåòajú 400 MHz systémovú zbernicu procesoraPentium 4, takže platforma po<strong>sk</strong>ytuje priepustnos až 3,2gigabajtov dát za sekundu. Na základe výsledkov benchmarkuSPEC CPU 2000 je Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz<strong>na</strong>jvýkonnejším procesorom pre stolné poèítaèe <strong>na</strong> svete.Procesor Pentium 4 s frekvenciou 2 GHz zí<strong>sk</strong>al v benchmarkuSPECint_base2000 <strong>na</strong>jvyššie <strong>sk</strong>óre medzi de<strong>sk</strong>topovýmiprocesormi, a to 640 bodov. V benchmarku SPECfp_base2000 <strong>na</strong>vyše procesor Pentium 4 s frekvenciou 2 GHzzí<strong>sk</strong>al <strong>sk</strong>óre 704 bodov. Procesor Pentium 4 <strong>na</strong> 2 GHz savyrába 0,18-mikrónovou technológiou. V kvantitách po1000 kusoch stojí 2 GHz verzia 562 dolárov. Intel tiež uvádza1,9 GHz verziu, ktorá stojí 375 dolárov.u Operaèný systém <strong>na</strong> PC za 30 USD. V s<strong>na</strong>he vy aži èo <strong>na</strong>jviacz používania OS Linux v stolných PC predstavila startupspoloènos Ximian nové produkty a služby pre bežnýchpoužívate¾ov. Ide o Ximian De<strong>sk</strong>top s grafickým rozhranímGnome a ïalším softvérom, ktorý v základnej verzii budestá 29,95 USD a o 20 USD drahšia bude verzia s programomStarOffice od Sun Microsystems. Zástupcovia firmyinformovali aj o nových verziách služby Red Carpet, ktoráumožní automatické kopírovanie a inštaláciu dodatoènýchzlepšení a nových verzií Linuxu a aplikaèného softvéru prejednotlivých používate¾ov aj firmy. Existujúca bezplatnáslužba, ktorú Ximian predstavil v apríli, bude pokraèova aj<strong>na</strong>ïalej, prièom k nej pribudne ponuka prioritného pripojenia,za ktorú používate¾ zaplatí mesaèný poplatok 9,95 USDa firma 150 USD roène. Nové produkty, ktoré sa objavia <strong>na</strong>trhu zaèiatkom budúceho roka, by mali zvýši obrat firmy,prièom jej vedenie odhaduje, že v polovici roka 2003 by samal Ximian dosta do zi<strong>sk</strong>u.u AMD zlacòuje. Po tom, èo Intel predstavil 2 GHz Pentium4 a oznámil, že ceny ostatných èipov klesnú o polovicu(<strong>na</strong>pr. 1,8 GHz Pentium 4 o 54 %, 1,7 GHz a 1,6 GHz èipyo 45 %), reagovala aj spoloènos AMD, ktorá zlacnila èipyAthlon pre stolné PC takmer <strong>na</strong> polovicu. Ide o verzie od1 GHz do 1,4 GHz. Ce<strong>na</strong> <strong>na</strong>jvýkonnejšieho z nich kleslao 49 % z 253 <strong>na</strong> 130 USD, 1,3 GHz Athlon sa bude predávaza 125 USD (oproti predchádzajúcim 230 USD je to46-percentný pokles), 1,2 GHz èip bude stá 120 USD, èoje o 40 % menej než predtým (predával sa za 199 USD),ce<strong>na</strong> 1,1 GHz èipu klesla o 36 % zo 179 <strong>na</strong> 115 USDa ce<strong>na</strong> 1 GHz verzie Athlonu klesla o 28 % zo 160 <strong>na</strong> 115USD. Èo<strong>sk</strong>oro by mala AMD predstavi 1,5 GHz verziuAthlonu a mesiac po òom aj 1 GHz Duron pre stolné PC.u Nová klávesnica od Microsoftu. Spoloènos Microsoft uvádzanovú klávesnicu Microsoft Office Keyboard, ktorá je<strong>na</strong>jdôležitejšou novinkou spoloènosti od roku 1994, keïMicrosoft predstavil ergonomickú klávesnicu NaturalKeyboard Elite s oddelenou pravou a ¾avou èas ou. Nováklávesnica je kompatibilná s operaènými systémami <strong>na</strong>báze PC a Macintosh. Prináša nieko¾ko nových funkcií, ktorézlepšujú prácu s poèítaèom:n Single Touch Pad <strong>na</strong> ¾avej strane výz<strong>na</strong>mne znižuje poèetbežne vykonávaných klávesnicových úderov a zvyšuje produktivitutým, že ponúka inovatívne rolovacie tlaèidlo „scroll10/2001 PC REVUE 7
N O V I N K YSTV 2: premiéra – 22. 10. o 22.10repríza – 27. 10. o 11.30wheel“; klávesy, kde môžete jediným dotykomvyvola bežne používané úlohy, akokopírova , vymaza èi vloži ; prepí<strong>na</strong>è medziotvorenými ok<strong>na</strong>mi <strong>na</strong> pracovnej plochea tlaèidlá dozadu a dopredu <strong>na</strong> rýchlu<strong>na</strong>vigáciu v internete.n Všetky funkèné tlaèidlá (F keys) pomáhajúpoužívate¾om realizova bežné úlohy, ako<strong>na</strong>príklad vyvola pomoc, vytvori novýdokument, otvori dokument, zatvori dokument,odpoveda <strong>na</strong> správu, posla správuïalej, odosla , kontrolova pravopis, uloži ,tlaèi , vráti sa spä (Undo) a opakova(Redo). Nové funkcie sú jasne oz<strong>na</strong>èenéa umiestnené v <strong>sk</strong>upinách po troch. Stlaèenímtlaèidla F key lock môže používate¾prepnú <strong>na</strong> štandardné funkcie funkènýchklávesov.n 12 „horúcich klávesov“ zjednodušujespúš anie populárnych programov vrátaneprogramov Word, Excel, poštového klienta,správcu súborov, kalendára, kalkulaèkya webového prehliadaèa. Multimediálne„horúce klávesy“ riadia hlasitos èi umožòujúvypnú zvuk.n Funkcie Office XP – dva „horúce klávesy“vyhradené pre Office XP. Microsoft OfficeKeyboard ponúka viac ako 50 programovate¾nýchklávesov, èo používate¾om umožòujeprispôsobi si klávesnicu cez softvérIntelliType Pro keyboard. K dispozícii sú ajïalšie programovate¾né funkcie, špecificképre Office XP.Dizajn Office Keyboard aktualizuje bežnýplochý tvar a ponúka tvarovanú opierkupre zápästie. Klávesnica zatia¾ nemá sloven<strong>sk</strong>úpotlaè klávesov. Nová klávesnicavyužíva štandardné pripojenie cez PS/2alebo USB a je k dispozícii od septembra2001 za maloobchodnú cenu približne3040 Sk.u Bezplatné vzdelanie? Zabudnite, nenájdeteho ani <strong>na</strong> sieti! Pred istým èasom upútalpozornos komunity vzdelancov a vzdelaniachtivýchambiciózny zámer MichaelaSaylora, CEO istej softvérovej spoloènosti,ktorý chcel vytvori on line univerzitu, v rámciktorej by „prednášali“ <strong>na</strong>jväèšie mozgovékapacity tohto sveta. Rozpoèet projektubezplatného virtuálneho vzdelávania bolvyèíslený <strong>na</strong> 100 miliónov USD a Saylor ichplánoval pokry z vlastných zdrojov. Skvelámyšlienka, ktorá sa však nikdy nezhmotnila.„Ani sa tak nikdy nestane,“ tvrdí výkonnýprezident Eduventures Peter Stokes,pod¾a ktorého sa doba bezplatného vzdelaniadávno <strong>sk</strong>onèila (ak sa vôbec niekedyzaèala). Zistili to aj mnohé on line spoloènosti,ktoré jednoducho <strong>sk</strong>rachovali.„V polovici 90. rokov sa síce zdalo, že vzdelanie<strong>na</strong> dia¾ku má budúcnos , a v súèasnostitento trh znova rastie, ale iba ve¾mipomaly, takže obrov<strong>sk</strong>é náklady spojenés realizáciou prednášok a kurzov nie jemožné zí<strong>sk</strong>a spä bez toho, aby za vzdelanie¾udia platili,“ dodal.Zdá sa, že realita mu dáva za pravdu,pretože oblas e-vzdelávania museli opustinielen internetové start-upy, ale aj mnohéuniverzity. Jedným zo subjektov, ktoré prežili<strong>na</strong> trhu so súèasným potenciálom 3 mld.USD, je University of Phoenix Online, <strong>na</strong>jväèšiasúkromná americká univerzita s kvalitnýmvzdelávacím on line programom,a takisto DeVry spolu s Re<strong>na</strong>issance Learning.aži<strong>sk</strong>om ich aktivít zostávajú síce aj<strong>na</strong>ïalej študent<strong>sk</strong>é kampusy, ale firmy sastále viac zameriavajú aj <strong>na</strong> e-vzdelávanie<strong>na</strong> dia¾ku. Mnohé univerzity a vzdelávacieinštitúty sa tiež spájajú a spolupracujús rôznymi firmami. Pritom nejdeani tak o konkurenèný boj ako<strong>sk</strong>ôr o vô¾u tento segment nezanedbáva. Jednou z nich je <strong>na</strong>príkladUNext, ktorá zí<strong>sk</strong>ala kontrakt<strong>na</strong> on line školenia pre88 000 zamest<strong>na</strong>ncov GeneralMotors.A<strong>na</strong>lytici sa domnievajú, žebudúcnos on line vzdelávanialeží v prepojení takých regiónovako India, Èí<strong>na</strong> èi Brazília, kde¾udia stále zápasia s problémomažkého prístupu ku kvalitným školám. IDCv tejto súvislosti predpokladá, že do roku2005 až 90 percent vyšších vzdelávacíchinštitúcií v USA bude ma vo svojich programochaj e-kurzy, ktoré sa <strong>na</strong> 100-miliárddolárovomtrhu postupne udomácnia.u Sú vyh¾adávaèe kúpené? Internet zachvátilanová vl<strong>na</strong> debát, ktorú živia nejasnostiokolo výsledkov vyh¾adávacích procesov.Ide o to, že niektoré nájdené položky systémnezobrazí preto, lebo sa <strong>na</strong>jlepšiehodia k zadanému heslu, ale preto, že provideriza ne dostali tuènú sumu. Realita,s ktorou nik nepolemizuje. Ide o istú formuon line reklamy a niektoré spoloènosti vrátanetých <strong>na</strong>jväèších a <strong>na</strong>jsilnejších radšejinvestujú do nej než do iných možnostíinternetovej reklamy, ako sú <strong>na</strong>príklad bannery.Výsledkom je, že niektoré (rozumej:zaplatené) linky <strong>na</strong> webové stránky súumiestnené vyššie, takže sa zdá, akoby bolik požadovanému zadaniu obsahovo <strong>na</strong>jbližšiea zadávate¾ h¾adania má tendenciuotvori ich ako prvé. Každý o tom vie, hocisa o tom ve¾a nehovorí.Zdá sa, že riešením by mohlo by oz<strong>na</strong>èenietých liniek, ktorých umiestneniev zoz<strong>na</strong>me vyh¾adaných položiek je platené.Pre prevádzkovate¾ov webových stránoknie je jednoduché dosta svoje linkyvo výsledkoch vyh¾adávacích procesov dovrchnej èasti zoz<strong>na</strong>mu. Dizajnéri webovneustále pracujú <strong>na</strong> technologických tri-10/2001 PC REVUE 9