Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

ozhrania. Toto rozšírenie bolo donedávnazaujímavé len pre nie ve¾mi širokýokruh používate¾ov, lebo pojmy štruktúrovanýdokument a SGML boli takmerneznáme. Situácia sa však v súèasnostiradikálne mení po nástupe štandardovpostavených na báze jazyka XML.Napokon maximálne zjednodušenouverziou je FrameViewer, urèený viac-menejlen na prezeranie dokumentov vytvorenýchpomocou predchádzajúcich autorskýchriešení. Jeho používate¾ské rozhranietotiž neobsahuje nijaké editaèné anizapisovacie možnosti. Naopak, obsahujeniektoré štruktúrované rozšírenia, ktorénie sú v základnej verzii, ale používate¾ich aj tak asi nebude môc využi .Skutoènos , že tento prehliadaè nie ješírený bezplatne podobne ako AcrobatReader, urèite tiež prispela k tomu, žecelú „rodinu“ pozná ove¾a menej ¾udí.V nasledujúcej èasti sa zameriame nazákladnú verziu. Nebudeme podrobneopisova všetky ponúkané funkcie anidetailne porovnáva FrameMaker s konkurenènýmiproduktmi. Poukážeme všaknajmä na niektoré jeho výnimoèné vlastnosti.V oblasti spracovania a formátovaniatextu a celkového vzh¾adu sú štandardnepodporované predlohy stránok a štýlyformátovania odsekov a znakov. Formátovanieprebieha (ako inak) vo WYSI-WYG prostredí (What You See Is WhatYou Get = èo vidíte, to dostanete). Textysa vkladajú do ståpcov v rámcoch arámce sa re azia do tokov (flows). Kratšietexty možno uklada aj vo¾ne na stránky,stráca sa však podpora štýlov.V oblasti grafiky sú podporované vektorovéobrázky aj bitové mapy v mnohýchformátoch. Možno ich vklada do rámcovalebo vo¾ne na stránky. Text môže vo¾neumiestnené obrázky obteka nielen okolopravouhlej obálky, ale aj pod¾a skutoènéhoobrysu. K dispozícii sú aj ve¾mi jednoduchéprostriedky na vytváranie vektorovýchobrázkov, ale skutoènému kresliacemuprogramu konkurova v žiadnom prípadenemôžu. Profesionálnu kvalitu naznaèuje ajpodpora procesných farieb RGB aj CMYK avzorkových farieb Pantone a mnohýchïalších. Na platforme MS Windows trebapri farbách CMYK zachova väèšiu opatrnos, lebo ich GDI štandard nepodporuje.Tento publikaèný základ je doplnenýïalšími možnos ami, ktoré sú známe ziných oblastí alebo priam unikátne. Dotejto kategórie patria takmer dokonalétabu¾ky, rámce ukotvené v texte, matematickévýrazy, krížové a hypertextovéodkazy, rôzne druhy textových znaèiek,vložené textové objekty, podmieneènétexty, generovaný obsah, indexy a registre,operácie nad knihami, poznámkypod èiarou a podpora ázijských písiem.Ve¾mi silná je podpora tabuliek. Tabu¾kasa štrukturálne skladá z nadpisu,záhlavia, tela a zápätia a môže zaberamnoho strán, prièom na každej stranesa opakujú nadpis, záhlavie a zápätie,samozrejme, ak existujú. Formátovanieje znova zabezpeèené pomocou štýlov aMatematický dokument v èeštine. Vidno panel editora formúlprípadných odchýlok od nich. Nad tieòovaníma orámovaním celej tabu¾ky,ako aj jednotlivých buniek má používate¾úplnú kontrolu. Susediace bunky jemožné spája do väèších (obdåžnikových)celkov a ich obsahy otáèa o násobky90 stupòov.Matematické výrazy spravidla nie súv komerèných publikaèných systémochštandardne podporované. Tento je všakvýnimkou. Obsahuje bohato vybavenýeditor formúl. Tie môžu by tzv. malé,ktoré sa zmestia do riadka s textom,alebo „ve¾ké“, ktoré zaberajú šírku celéhotextového ståpca a od ostatnéhotextu majú odstup. Editor pracuje nasyntaktickom princípe a obsahuje neprebernémnožstvo stavebných kameòovzo všetkých odvetví matematiky.Komu by ani to nestaèilo, môže si ïalšiestavebné kamene dodefinova . Je naškodu veci, že cenové relácie a stav školstvabránia jeho rozšíreniu v našomakademickom prostredí. Dokonalejší je vtejto oblasti len TeX, ktorý však nie jeWYSIWYG.Ani hypertextové odkazy nie sú štandardnouvýbavou publikaèných systémov.Pravdu povediac, ani nemajú ve¾kývýznam, keï je dokument vytlaèený napapieri. Ich podpora však svedèí o tom,že FrameMaker má ove¾a širší záber –dajú sa pomocou neho vytvára interaktívnedokumenty. Táto možnos v súèasnostipopri formátoch HTML a PDF nie jeprevratná. Treba si však uvedomi , žeFrameMaker je starší ako Acrobat, len sanapriek svojej nespornej kvalite dostatoènenepresadil na trhu. (K rozšíreniuAcrobatu urèite prispel aj fakt, že formátPDF je otvorený a jeho opis je vo¾ne kdispozícii na internete, rovnako ako prehliadacíprogram.) Podpore hypertextuvšak na dôležitosti pridáva skutoènos ,že odkazy sa pri exporte do formátovHTML a PDF zachovávajú. Majite¾ taknepotrebuje dodatoèný editor HTML aniAdobe Acrobat v úplnej verzii.Medzi zaujímavosti patria rámce ukotvenév texte. Tie umožòujú umiestniobjekt na stránke relatívne vzh¾adom nakonkrétnu pozíciu v texte („kotvu“).Objektom môže by napríklad obrázok,text alebo aj tabu¾ka. Polohu rámcaS O F T W A R Evzh¾adom na kotvu možno voli z ve¾kéhomnožstva možností a variantov jednakvnútri textového rámca, jednakved¾a neho. Najèastejšie sa takýmto spôsobomumiestòujú obrázky – systém ruèíza to, že budú leža správne umiestnenéna tej istej stránke ako text, ku ktorémumajú vz ah.Väèšina publikaèných programov jeorientovaná na jednotlivé stránky aleborelatívne malé dokumenty. Potrebujetevytvori poriadnu knihu? Potom ste nasprávnej adrese. Na tento úèel je urèenášpeciálna dátová štruktúra, kniha. Táumožòuje zapuzdri dokumenty do spoloènéhocelku, prièom si zachovávajúschopnos figurova v ïalších knihách.Výhodou je potom nielen automatickéèíslovanie strán, odsekov a tabuliek, aleaj možnos generova štandardné súèastikníh, ako sú obsah, indexy a registre.Generované dokumenty sa rovnako stávajúsúèas ou knihy. Operácie nad knihamizahàòajú pridávanie a vypúš aniedokumentov, zmenu ich poradia a aktualizáciucelej knihy. Pri aktualizácii sazabezpeèí správne èíslovanie strán a kapitolvo všetkých dokumentoch a obnoviasa obsahy všetkých generovanýchdokumentov. Kniha umožòuje pri vyh-¾adávaní prekraèova hranice dokumentov.Používate¾ské rozhranie vychádza zunixových tradícií, preto sa našincovi,zvyknutému spravidla len na MS Windows,môže zda zo zaèiatku miernenepreh¾adné. Rozhrania programov podobnéhozamerania vykazujú navzájomznaèné rozdiely a FrameMaker toto pravidlo,myslím, nijakým smerom neprekraèuje.Na každý program si treba preddosiahnutím majstrovstva zvyknú , prípadnesi zapamäta klávesové skratky,ktorých je v tomto prípade neúrekom –námaha sa urèite oplatí.Ako väèšina serióznych programov vpublikaènej oblasti ponúka aj tento programátorskérozhranie (API) pre jazyk C.Pomocou neho sa dajú doprogramovavlastnosti a manipulácie, ktoré štandardnýprodukt nemá. Programátor má k dispozíciiaj také vlastnosti objektov, ktoré sanedajú ovplyvni cez používate¾ské rozhranie.Existuje ve¾ký poèet doplnkovýchmodulov slúžiacich na rôzne úèely. Akovýchodiskový bod pri ich vyh¾adávaní poslúžiinternetové sídlo Adobe(www.adobe.com), na ktorom je aj databázamnohých doplnkov od mnohých tvorcova distribútorov pre všetky relevantné produktyAdobe.Distribuèný balík obsahuje dve CD. Najednom je samotný program, sprevádzanýïalšími programami z dielne Adobe:Type Manager (na podporu postskriptovýchpísiem), Acrobat Distiller (na vytváraniedokumentov vo formáte PDF) aPostScript Printer Driver (na generovanie„správnych“ postskriptových súborov).Druhý disk obsahuje produkt nezávislejfirmy WebWorks Publisher StandardEdition. Ten umožòuje vytvára internetovéstránky jednoduchým exportomdokumentov, prièom vzh¾ad a formát sadá riadi pomocou konfiguraèných súborov.Z textovej stránky publikovania je toprakticky všetko, èo èlovek môže potrebova.Z h¾adiska použite¾nosti na Slovensku(a v európskych postsocialistickýchštátoch všeobecne) patrí tento programskôr k tým menej šikovným. Nielenže olokalizovanej verzii (ani èeskej) nechyrova, ale neexistuje ani kontrola pravopisua delenie slov. (Po zbežnej prehliadkeniektorých našich novín a èasopisovmá èlovek aj tak pocit, že s tým zápasiaaj ostatné programy a navyše niet toho,kto by takéto chyby ruène odstraòoval.)Na niektorých platformách to ešte stálenebol výpoèet všetkých nedostatkov.Verzia pre MS Windows nedokáže anizobrazi niektoré u nás používané diakritickéznaky – majitelia poèítaèovMacintosh sú na tom lepšie a o podporenášho materinského jazyka zo stranysystémov UNIX (okrem Linuxu) toho, priznámsa, ve¾a neviem. Naš astie distribútorAdobe pre Slovensko ponúka zapoplatok minimálny vzh¾adom na cenuprogramu liek na tento posledný problém.Na delení slov a kontrole pravopisusa postupne už tiež pracuje.Historicky je FrameMaker produktomuž asi neexistujúcej firmy Frame TechnologiesInc. Vo „vani plnej piraní“ všakväèšie požierajú menšie a Adobe sa snažíby ve¾kou rybou, preto v roku 1996 svojhokonkurenta na publikaènom bojovompoli kúpila. V èase, keï uviedla na trhsvoju novú vlajkovú loï InDesign 1.0, bolosud FrameMakera ve¾mi nejasný. Keï savšak ukázalo, že novšia verzia InDesign1.5 má takisto problémy s rozsiahlejšímidokumentmi, objavil sa aj nový a lepšíFrameMaker.Skúste si teraz tipnú , ktorý programpoužíva firma Adobe na výrobu dokumentáciek svojim produktom!RNDr. Štefan Petrucha10/2001 PC REVUE 75