S O F T W A R EAdobe FrameMakerV <strong>na</strong>šich odborných èasopisoch sa èlovekz èasu <strong>na</strong> èas stretne s recenziami systémovurèených <strong>na</strong> publikovanie. Nastránkach PC REVUE sa takto ocitli informácieo niektorých produktoch firmyAdobe (InDesign, PageMaker), prípadneQuark XPress a starší si možno ešte spomenú<strong>na</strong> Ventura Publisher. Existujevšak produkt, ktorý je v mnohých smerochzaujímavý a <strong>na</strong>priek tomu v <strong>na</strong>šichkonèinách takmer neznámy. Touto „popoluškou“je Adobe FrameMaker, aktuálnevo verzii 6.0.Ako už bolo <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èené, radí sa do kategórietradièných systémov DTP, ale svojimivlastnos ami túto kategóriu prekonávasmerom k novým technológiám. Jehojedineènos spoèíva v možnosti „viackanálového“výstupu: tradièná tlaè, internet,CD-ROM. Jeho špecialitou sú dlhé,obsažné publikácie, odborné a technickémateriály. S tým súvisí aj to, komu je(alebo nie je) urèený. Tvorivým grafikomsa urèite bude zda nudný a nešikovný.Na tvorbu plagátov, prospektov a brožúroksa bezpochyby lepšie hodia inéprogramy. No tam, kde tieto konèia,povedzme okolo poètu strán 100, tam niekdeFrameMaker zaèí<strong>na</strong>. Èi už ide o slovníky,encyklopédie, uèebnice, katalógyvýrobkov alebo iné knihy, tento programurèite nikoho ne<strong>sk</strong>lame.Poh¾ad <strong>na</strong> dokument a jeho štruktúru (diagram v dolnom okne)Hlavnou oblas ou <strong>na</strong>sadenia je všaktechnická dokumentácia. Tá sa vyz<strong>na</strong>èujedôrazom <strong>na</strong> textovú zložku, doplnenúsporadickou grafikou (schémy, kresby,ilustraèné obrázky), tabu¾kami a niekedyaj matematickými výrazmi, pri zachovaní<strong>sk</strong>ôr triezveho a preh¾adného akonápaditého vzh¾adu stránok. V nedávnejminulosti to bola spravidla dokumentáciav tlaèenej podobe, ale èoraz viac sa presadzujeelektronická forma, èi už akodokument PDF, alebo internetové sídlo(HTML). Obal síce predáva, ale dokumentáciaje vizitkou výrobku aj výrobcu.Dôležitý je nielen obsah, ale aj forma.Zaèí<strong>na</strong> sa spravidla za pomoci kancelár<strong>sk</strong>ehosoftvérového balíka, ktorý je „poruke“(MS Word). Ten je však neprofesionálnya urèený <strong>na</strong> iné <strong>na</strong>sadenie. Skôr èine<strong>sk</strong>ôr sa <strong>na</strong>razí <strong>na</strong> jeho hranice a obmedzeniaa vtedy <strong>na</strong>stupuje Frame-Maker.V prípade tohto programu ide o celúrodinu produktov bežiacich <strong>na</strong> rôznychhardvérových a softvérových platformách.Ako samozrejmos sú zahrnutéosobné poèítaèe so systémom MicrosoftWindows a tradièná publikaèná platformaApple Macintosh, ale ani u nás nietak ve¾mi rozšírení používatelia systémovUNIX nie sú o túto možnos ochudobnení.Podporovaní sú traja <strong>na</strong>jväèší výrobcoviatakýchto systémov: Sun Microsystems,Hewlett-Packard a IBM. Ako perlièkuuvo¾nila firma Adobe beta verziu urèenúpre Linux, ale <strong>na</strong>koniec sa rozhodlatúto komunitu zatia¾ nepodporova .Základnou verziou je Adobe Frame-Maker, ktorý ponúka plnohodnotné riešenieproblémov spojených s tradiènýmpublikovaním a nie celkom plnohodnotnériešenie internetového publikovania.Hodnotu tejto internetovej èasti pritomnechcem znižova , ale ak sa v tradiènýchoblastiach môže smelo porovnáva s<strong>na</strong>jlepšími produktmi <strong>na</strong> trhu (XPress,InDesign, PageMaker), tak v oblasti vytváraniawebových stránok do prvej líniemedzi DreamWeaver a GoLive rozhodnenepatrí. Firma Adobe, vedomá si tejtochybièky krásy, rieši problém pomocoupribaleného produktu od iného výrobcu.Funkène z<strong>na</strong>ène rozšírenou verziou jeFrameMaker+SGML, ktorý <strong>na</strong>vyše umožòujespracúva štruktúrované dokumenty.Prakticky to z<strong>na</strong>mená, že <strong>na</strong>vyše obsahujekompletné štrukturálne prostredie<strong>sk</strong>ladajúce sa zo špeciálneho editora,konfigurovate¾ných vstupných a výstupnýchfiltrov a programátor<strong>sk</strong>ého
ozhrania. Toto rozšírenie bolo donedáv<strong>na</strong>zaujímavé len pre nie ve¾mi širokýokruh používate¾ov, lebo pojmy štruktúrovanýdokument a SGML boli takmerneznáme. Situácia sa však v súèasnostiradikálne mení po nástupe štandardovpostavených <strong>na</strong> báze jazyka XML.Napokon maximálne zjednodušenouverziou je FrameViewer, urèený viac-menejlen <strong>na</strong> prezeranie dokumentov vytvorenýchpomocou predchádzajúcich autor<strong>sk</strong>ýchriešení. Jeho používate¾<strong>sk</strong>é rozhranietotiž neobsahuje nijaké editaèné anizapisovacie možnosti. Naopak, obsahujeniektoré štruktúrované rozšírenia, ktorénie sú v základnej verzii, ale používate¾ich aj tak asi nebude môc využi .Skutoènos , že tento prehliadaè nie ješírený bezplatne podobne ako AcrobatReader, urèite tiež prispela k tomu, žecelú „rodinu“ pozná ove¾a menej ¾udí.V <strong>na</strong>sledujúcej èasti sa zameriame <strong>na</strong>základnú verziu. Nebudeme podrobneopisova všetky ponúkané funkcie anidetailne porovnáva FrameMaker s konkurenènýmiproduktmi. Poukážeme však<strong>na</strong>jmä <strong>na</strong> niektoré jeho výnimoèné vlastnosti.V oblasti spracovania a formátovaniatextu a celkového vzh¾adu sú štandardnepodporované predlohy stránok a štýlyformátovania odsekov a z<strong>na</strong>kov. Formátovanieprebieha (ako i<strong>na</strong>k) vo WYSI-WYG prostredí (What You See Is WhatYou Get = èo vidíte, to dostanete). Textysa vkladajú do ståpcov v rámcoch arámce sa re azia do tokov (flows). Kratšietexty možno uklada aj vo¾ne <strong>na</strong> stránky,stráca sa však podpora štýlov.V oblasti grafiky sú podporované vektorovéobrázky aj bitové mapy v mnohýchformátoch. Možno ich vklada do rámcovalebo vo¾ne <strong>na</strong> stránky. Text môže vo¾neumiestnené obrázky obteka nielen okolopravouhlej obálky, ale aj pod¾a <strong>sk</strong>utoènéhoobrysu. K dispozícii sú aj ve¾mi jednoduchéprostriedky <strong>na</strong> vytváranie vektorovýchobrázkov, ale <strong>sk</strong>utoènému kresliacemuprogramu konkurova v žiadnom prípadenemôžu. Profesionálnu kvalitu <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èuje ajpodpora procesných farieb RGB aj CMYK avzorkových farieb Pantone a mnohýchïalších. Na platforme MS Windows trebapri farbách CMYK zachova väèšiu opatrnos, lebo ich GDI štandard nepodporuje.Tento publikaèný základ je doplnenýïalšími možnos ami, ktoré sú známe ziných oblastí alebo priam unikátne. Dotejto kategórie patria takmer doko<strong>na</strong>létabu¾ky, rámce ukotvené v texte, matematickévýrazy, krížové a hypertextovéodkazy, rôzne druhy textových z<strong>na</strong>èiek,vložené textové objekty, podmieneènétexty, generovaný obsah, indexy a registre,operácie <strong>na</strong>d knihami, poznámkypod èiarou a podpora ázij<strong>sk</strong>ých písiem.Ve¾mi silná je podpora tabuliek. Tabu¾kasa štrukturálne <strong>sk</strong>ladá z <strong>na</strong>dpisu,záhlavia, tela a zápätia a môže zaberamnoho strán, prièom <strong>na</strong> každej stranesa opakujú <strong>na</strong>dpis, záhlavie a zápätie,samozrejme, ak existujú. Formátovanieje znova zabezpeèené pomocou štýlov aMatematický dokument v èeštine. Vidno panel editora formúlprípadných odchýlok od nich. Nad tieòovaníma orámovaním celej tabu¾ky,ako aj jednotlivých buniek má používate¾úplnú kontrolu. Susediace bunky jemožné spája do väèších (obdåžnikových)celkov a ich obsahy otáèa o násobky90 stupòov.Matematické výrazy spravidla nie súv komerèných publikaèných systémochštandardne podporované. Tento je všakvýnimkou. Obsahuje bohato vybavenýeditor formúl. Tie môžu by tzv. malé,ktoré sa zmestia do riadka s textom,alebo „ve¾ké“, ktoré zaberajú šírku celéhotextového ståpca a od ostatnéhotextu majú odstup. Editor pracuje <strong>na</strong>syntaktickom princípe a obsahuje neprebernémnožstvo stavebných kameòovzo všetkých odvetví matematiky.Komu by ani to nestaèilo, môže si ïalšiestavebné kamene dodefinova . Je <strong>na</strong>škodu veci, že cenové relácie a stav školstvabránia jeho rozšíreniu v <strong>na</strong>šomakademickom prostredí. Doko<strong>na</strong>lejší je vtejto oblasti len TeX, ktorý však nie jeWYSIWYG.Ani hypertextové odkazy nie sú štandardnouvýbavou publikaèných systémov.Pravdu povediac, ani nemajú ve¾kývýz<strong>na</strong>m, keï je dokument vytlaèený <strong>na</strong>papieri. Ich podpora však svedèí o tom,že FrameMaker má ove¾a širší záber –dajú sa pomocou neho vytvára interaktívnedokumenty. Táto možnos v súèasnostipopri formátoch HTML a PDF nie jeprevratná. Treba si však uvedomi , žeFrameMaker je starší ako Acrobat, len sa<strong>na</strong>priek svojej nespornej kvalite dostatoènenepresadil <strong>na</strong> trhu. (K rozšíreniuAcrobatu urèite prispel aj fakt, že formátPDF je otvorený a jeho opis je vo¾ne kdispozícii <strong>na</strong> internete, rov<strong>na</strong>ko ako prehliadacíprogram.) Podpore hypertextuvšak <strong>na</strong> dôležitosti pridáva <strong>sk</strong>utoènos ,že odkazy sa pri exporte do formátovHTML a PDF zachovávajú. Majite¾ taknepotrebuje dodatoèný editor HTML aniAdobe Acrobat v úplnej verzii.Medzi zaujímavosti patria rámce ukotvenév texte. Tie umožòujú umiestniobjekt <strong>na</strong> stránke relatívne vzh¾adom <strong>na</strong>konkrétnu pozíciu v texte („kotvu“).Objektom môže by <strong>na</strong>príklad obrázok,text alebo aj tabu¾ka. Polohu rámcaS O F T W A R Evzh¾adom <strong>na</strong> kotvu možno voli z ve¾kéhomnožstva možností a variantov jed<strong>na</strong>kvnútri textového rámca, jed<strong>na</strong>kved¾a neho. Najèastejšie sa takýmto spôsobomumiestòujú obrázky – systém ruèíza to, že budú leža správne umiestnené<strong>na</strong> tej istej stránke ako text, ku ktorémumajú vz ah.Väèši<strong>na</strong> publikaèných programov jeorientovaná <strong>na</strong> jednotlivé stránky aleborelatívne malé dokumenty. Potrebujetevytvori poriadnu knihu? Potom ste <strong>na</strong>správnej adrese. Na tento úèel je urèenášpeciál<strong>na</strong> dátová štruktúra, kniha. Táumožòuje zapuzdri dokumenty do spoloènéhocelku, prièom si zachovávajúschopnos figurova v ïalších knihách.Výhodou je potom nielen automatickéèíslovanie strán, odsekov a tabuliek, aleaj možnos generova štandardné súèastikníh, ako sú obsah, indexy a registre.Generované dokumenty sa rov<strong>na</strong>ko stávajúsúèas ou knihy. Operácie <strong>na</strong>d knihamizahàòajú pridávanie a vypúš aniedokumentov, zmenu ich poradia a aktualizáciucelej knihy. Pri aktualizácii sazabezpeèí správne èíslovanie strán a kapitolvo všetkých dokumentoch a obnoviasa obsahy všetkých generovanýchdokumentov. Kniha umožòuje pri vyh-¾adávaní prekraèova hranice dokumentov.Používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie vychádza zunixových tradícií, preto sa <strong>na</strong>šincovi,zvyknutému spravidla len <strong>na</strong> MS Windows,môže zda zo zaèiatku miernenepreh¾adné. Rozhrania programov podobnéhozamerania vykazujú <strong>na</strong>vzájomz<strong>na</strong>èné rozdiely a FrameMaker toto pravidlo,myslím, nijakým smerom neprekraèuje.Na každý program si treba preddosiahnutím majstrovstva zvyknú , prípadnesi zapamäta klávesové <strong>sk</strong>ratky,ktorých je v tomto prípade neúrekom –námaha sa urèite oplatí.Ako väèši<strong>na</strong> serióznych programov vpublikaènej oblasti ponúka aj tento programátor<strong>sk</strong>érozhranie (API) pre jazyk C.Pomocou neho sa dajú doprogramovavlastnosti a manipulácie, ktoré štandardnýprodukt nemá. Programátor má k dispozíciiaj také vlastnosti objektov, ktoré sanedajú ovplyvni cez používate¾<strong>sk</strong>é rozhranie.Existuje ve¾ký poèet doplnkovýchmodulov slúžiacich <strong>na</strong> rôzne úèely. Akovýchodi<strong>sk</strong>ový bod pri ich vyh¾adávaní poslúžiinternetové sídlo Adobe(<strong>www</strong>.adobe.com), <strong>na</strong> ktorom je aj databázamnohých doplnkov od mnohých tvorcova distribútorov pre všetky relevantné produktyAdobe.Distribuèný balík obsahuje dve CD. Najednom je samotný program, sprevádzanýïalšími programami z dielne Adobe:Type Ma<strong>na</strong>ger (<strong>na</strong> podporu post<strong>sk</strong>riptovýchpísiem), Acrobat Distiller (<strong>na</strong> vytváraniedokumentov vo formáte PDF) aPostScript Printer Driver (<strong>na</strong> generovanie„správnych“ post<strong>sk</strong>riptových súborov).Druhý di<strong>sk</strong> obsahuje produkt nezávislejfirmy WebWorks Publisher StandardEdition. Ten umožòuje vytvára internetovéstránky jednoduchým exportomdokumentov, prièom vzh¾ad a formát sadá riadi pomocou konfiguraèných súborov.Z textovej stránky publikovania je toprakticky všetko, èo èlovek môže potrebova.Z h¾adi<strong>sk</strong>a použite¾nosti <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u(a v európ<strong>sk</strong>ych postsocialistickýchštátoch všeobecne) patrí tento program<strong>sk</strong>ôr k tým menej šikovným. Nielenže olokalizovanej verzii (ani èe<strong>sk</strong>ej) nechyrova, ale neexistuje ani kontrola pravopisua delenie slov. (Po zbežnej prehliadkeniektorých <strong>na</strong>šich novín a èasopisovmá èlovek aj tak pocit, že s tým zápasiaaj ostatné programy a <strong>na</strong>vyše niet toho,kto by takéto chyby ruène odstraòoval.)Na niektorých platformách to ešte stálenebol výpoèet všetkých nedostatkov.Verzia pre MS Windows nedokáže anizobrazi niektoré u nás používané diakritickéz<strong>na</strong>ky – majitelia poèítaèovMacintosh sú <strong>na</strong> tom lepšie a o podporenášho materin<strong>sk</strong>ého jazyka zo stranysystémov UNIX (okrem Linuxu) toho, priznámsa, ve¾a neviem. Naš astie distribútorAdobe pre Sloven<strong>sk</strong>o ponúka zapoplatok minimálny vzh¾adom <strong>na</strong> cenuprogramu liek <strong>na</strong> tento posledný problém.Na delení slov a kontrole pravopisusa postupne už tiež pracuje.Historicky je FrameMaker produktomuž asi neexistujúcej firmy Frame TechnologiesInc. Vo „vani plnej piraní“ všakväèšie požierajú menšie a Adobe sa s<strong>na</strong>žíby ve¾kou rybou, preto v roku 1996 svojhokonkurenta <strong>na</strong> publikaènom bojovompoli kúpila. V èase, keï uviedla <strong>na</strong> trhsvoju novú vlajkovú loï InDesign 1.0, bolosud FrameMakera ve¾mi nejasný. Keï savšak ukázalo, že novšia verzia InDesign1.5 má takisto problémy s rozsiahlejšímidokumentmi, objavil sa aj nový a lepšíFrameMaker.Skúste si teraz tipnú , ktorý programpoužíva firma Adobe <strong>na</strong> výrobu dokumentáciek svojim produktom!RNDr. Štefan Petrucha10/2001 PC REVUE 75
Change language