I N F O W A R EINFORMATIKA 20016. konferencia s medzinárodnou úèas ouTermín ko<strong>na</strong>nia: 7. – 8. 11. 2001Miesto ko<strong>na</strong>nia: Kongresové centrum Technopol, Kutlíkova 17,BratislavaOdborný garant: Akad. Prof. Ing. Ivan Plander, CSc.Záštita: Milan Ftáènik, minister školstva SRHlavný sponzor: COMPAQSponzori: ORACLE, TELENOR, NEXTRA, ICLOrganizátor konferencie:Vzdelávacie a konferenèné centrum Intenzíva, s. r. o.Tel.:/fax: 02/682 86 574e-mail: vkc@intenzíva.gov.<strong>sk</strong><strong>www</strong>.intenzíva.<strong>sk</strong>PROGRAM KONFERENCIE:7. 11. 20019:30 Otvorenie konferencien Plenár<strong>na</strong> sekcia: Projekty národných a medzinárodných programovrozvoja globálnej IS9:45 – 10:45 Súèasné trendy rozvoja informatikyPlander I., Ústav informatiky SAV, BratislavaÚèas Sloven<strong>sk</strong>a v 5. a 6. rámcovom programeBederka Š., Ministerstvo školstva, Bratislava11:00 – 12:00 ISPO – podpora rozvoja informaènej spoloènosti <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uTakács A., Vý<strong>sk</strong>umný ústav spojov, Ban<strong>sk</strong>á BystricaRozvojové projekty sloven<strong>sk</strong>ej a európ<strong>sk</strong>ej dátovejinfraštruktúryHorváth P., Sloven<strong>sk</strong>á technická univerzita, BratislavaÚdajová fúzia a podpora rozhodovaniav povodòových situáciáchHluchý L., Petroviè P., Ústav informatiky SAV, Bratislavan Paralelná sekcia: Vzdelávanie v informatike13:00 – 14:30 Informatika ako <strong>sk</strong>upi<strong>na</strong> študijných odborovNávrat P., Šafaøík J., Sloven<strong>sk</strong>á technická univerzitaVizuální komunikace a problematika výuky graficképrezentace informacíHorný S., Vysoká škola ekonomická, PrahaProjekt IBM e-business academia <strong>na</strong> STUHudec L., Galbavý M., STU, BratislavaMatematizácia a informatizácia vzdelávania v oblastizí<strong>sk</strong>avania a spracovania surovínKoštial I., Podlubny I., Rybár P., Lavrin A., Kostúr K.,Technická univerzita KošiceOutsourcing, efektívny spôsob riešenia informatickýchpotrieb organizáciíHupka J., Compaq Computer Slovakia14:45 – 16:00 Informatika pro spoleènost z<strong>na</strong>lostiRosický A., Vysoká škola ekonomická, PrahaVzdelávanie v informatike <strong>na</strong> Fakulte hospodár<strong>sk</strong>ejinformatiky EU v BratislaveRussev S., Cárachová M., FHI EU, BratislavaTelevzdelávanie a problematika virtuálnych univerzítSobota B., Technická univerzita, KošiceDistance EducationStatelov D., MAIN DATA, s. r. o.Aplikácie virtuálnej reality a teleprezencieŠperka M., FEI STUn Paralelná sekcia: Informaèné technológie a služby internetu13:00 – 14:30 Elektronická správa virtuálneho laboratóriaBisták P., Huba M., Žáková K., STU, BratislavaPoužitie DataBlade modulov v informaèných systémochTelepov<strong>sk</strong>á H., Technická univerzita, KošiceOchra<strong>na</strong> elektronických dokumentov a dátMarkus ¼., Rybár P., Univerzita Mateja Bela, BBPoužitie databázového prístupu <strong>na</strong> spracovanieelektronickej poštyspoloènos ou Nec Corporation (NEC) s cie-¾om vytvori mobilné technológie tretejgenerácie (3G). Spoloènosti Matsushitaa NEC budú spolupracova pri vývoji softvérupre mobilné technológie novej generácie3G a pre vreckové poèítaèe. Dohoda zároveòzahrnuje plány <strong>na</strong> spoloèný vývojnových mobilných telefónov pre multimediálnytrh. MCI a NEC budú takisto dodávamobilné telefóny vyrábané v licencii druhéhopartnera. Zlúèenie trhu mobilných telefónovs internetom a vysokovýkonnýmisie ami umožnilo uvedenie nových médiía technológií do oblastí, ako je hudba,video a rozhlasové vysielanie. To zaistilovznik nových obchodných príležitostí <strong>na</strong>rozvíjajúcom sa multimediálnom trhu.MCI, vlastnená z 56,3 % koncernom spotrebnejelektroniky Matsushita ElectricIndustrial, a NEC môžu ako jediné v Japon<strong>sk</strong>uponúknu funkèné prístroje presiete 3G a UMTS.K O N F E R E N C I Au Ma<strong>na</strong>žéri dostanú softvér <strong>na</strong> prehliadanieemailových schránok zamest<strong>na</strong>ncov. Už èo<strong>sk</strong>orobudú ma ma<strong>na</strong>žéri <strong>na</strong> celom svetek dispozícii softvér, ktorý im umožní nielen<strong>na</strong>hliadnu do emailových schránok svojichzamest<strong>na</strong>ncov, ale aj vymaza im poštu.Softvér Cameo vyvinula spoloènos Micro-Data Software a jeho verziu 2.0 by malapredstavi už tento mesiac. Potešia sa jej<strong>na</strong>jmä vedúci pracovníci a administrátori,lebo s použitím emailových serverovMann P., Technická univerzita, KošiceRiziká internet bankinguJanáèek J., Ostertág R., Katedra informatiky FMFI UKModelovanie a simulácia poèítaèových sietíŠujan<strong>sk</strong>ý M., Technická univerzita, Košicen Paralelná sekcia: Metódy a algoritmy <strong>na</strong> podporu rozhodovania14:45 – 16:15 Sústava modelov pre prognózovanie, optimalizáciu a a<strong>na</strong>lýzusystému verejných fi<strong>na</strong>ncií Sloven<strong>sk</strong>ej republikyFendek M., Ekonomická univerzita, BratislavaInformatization Trends in the Czech AdministrationDoucek P., VŠE, PrahaRozhodování o umist'ování obslužných center pøi nejistýchnákladechJanáèek J., Žilin<strong>sk</strong>á univerzitaInformaèné technológie a/i projektové riadenieKubiš J., Slovakodata, a. s., BratislavaInformatics, Logistics and Multicriterion Optimization withthe use of the Program SystemHrubi<strong>na</strong> K., Technická univerzita, PrešovA<strong>na</strong>lýzy dát s použitím dátových <strong>sk</strong>ladovMatiaško K., Žilin<strong>sk</strong>á univerzita16:30 – 18:30 Firemné prezentácieEXE IT, Telenor Slovakia, Compaq Slovakia, ELAS, Microsoft,BEA SystemsSpoloèen<strong>sk</strong>ý veèer8. 11. 20008:30 – 10:00 Metodológia, modelovanie a simulácia vo vede, umení a inejinterpretácii realityAlexík M., Žilin<strong>sk</strong>á univerzitaCo se dìje v neuronových sítích dnes?Šnorek M., CVUT, PrahaInformaèná spoloènos <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u v kontexte projektu ESISDruga P., PD Consulting, BratislavaPriority aplikácie princípu e-government v SRMakara Š., Telenor Slovakia, s. r. o., BratislavaMinistersvo fi<strong>na</strong>ncií SR posúva informatizáciu štátnej správy<strong>na</strong> kvalitatívne vyššiu úroveòDeckerová M., DataCentrum, BratislavaInštitucionálny a legislatívny rámec informatizácie verejnejsprávyDubèák A., Ministerstvo školstva SR, Bratislava10:45 – 12:00 Stratégia informatizácie Sloven<strong>sk</strong>ej republiky v domácoma medzinárodnom kontexteMušková L., Úrad vlády SR, BratislavaInformaèná ekonomika a jej perspektívy <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>uGrell M., Ekonomická univerzita BratislavaBaèová I., Obèian<strong>sk</strong>e združenie pre sociálny rozvojAktuálne informatizaèné aktivity v podmienkach MPSVR SRa rezortuCár M., Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SRElektronický obchod z poh¾adu práva SRGregušová D., Právnická fakulta UK, BratislavaProgram informatizácie rezortu pôdohospodárstvaLevèíková A., Ministerstvo pôdohospodárstva SR13:00 – 14:30 Modelovanie a riadenie procesov s využitím deriváciíneceloèíselného ráduPodlubny I., Koštial I., Petráš I., Dorèák ¼., Terpák J.,Technická univerzita KošiceAplikácia èasových automatov <strong>na</strong> urèenie optimálnejstratégie di<strong>sk</strong>rétnych výrobných systémovFogel J., Ústav informatiky SAV, BratislavaGenetic code applications in research and industrySuchánek J., Trenèian<strong>sk</strong>a univerzitaPoh¾ad <strong>na</strong> stav a vývoj sociálno-ekonomickej situácie v SRpomocou systému EIS Sloven<strong>sk</strong>oChajdiak J., Ekonomická univerzita, BratislavaReal-Time Scheduling in Distributed SystemsDUC THAI NGUYEN, Ústav informatiky SAVVerifikácia poèítaèových systémovKotmanová D., Ústav informatiky SAV, BratislavaExchange 5.5 alebo Exchange 2000 odMicrosoftu budú môc blokova , h¾adapod¾a k¾úèových slov, maza a automatickykontrolova e-maily zamest<strong>na</strong>ncov, ktorívnútropodnikovú sie èasto používajú aj <strong>na</strong>súkromné úèely. Na rozdiel od ostatnýchpodobných produktov kontrolujúcich prichádzajúcee-maily Cameo umožòuje tiežkontrolova odoslané správy v rámci sietespoloènosti. Administrátori budú môc zadaaž 200 k¾úèových slov alebo slovných spojenívrátane požadovaných informácií o tom,komu bol e-mail poslaný pôvodne, komuv kópii a aké obsahoval prílohy a predmet.Ak filtre e-mail objavia, program ho buïrovno vymaže, alebo odošle s tým, že jehokópiu pošle <strong>na</strong> adresu administrátora aleboma<strong>na</strong>žéra.Napriek nesporným zlepšeniam Cameovzbudzuje aj otázky súvisiace s právom <strong>na</strong>ochranu súkromia zamest<strong>na</strong>ncov. V tejtosúvislosti MicroData Software uviedla, žezostáva <strong>na</strong> zvážení každej firmy, aké pravidláuplatní a èi svojich zamest<strong>na</strong>ncov upozorní,že ich e-maily sa monitorujú. Debutsoftvéru Cameo 2.0 bol <strong>na</strong>plánovaný <strong>na</strong>september, licencia pre 10 používate¾ov budestá 179 USD a pre tisíc 2699 USD.u CA po valnom zhromaždení. Valné zhromaždenieCA <strong>na</strong> zasadaní, ktoré sa u<strong>sk</strong>utoènilo29. augusta 2001, potvrdilo vo funkciivšetkých doterajších riadite¾ov spoloènosti.Ma<strong>na</strong>žment Sanjaya Kumara zí<strong>sk</strong>al 75-percentnúpodporu zúèastnených akcionárov,prièom neuspel ani jeden z kandidátov SamaWylyho.u ŠTÚDIA:DSL vs. káblové modemy. Technológia vysokorýchlostnéhopripojenia <strong>na</strong> internet cezbežné telefónne linky mala predstavovacenovo dostupné riešenie pripojenia <strong>na</strong>frekventovanú informaènú dia¾nicu. V súèasnostisa však mnohým zákazníkom zdá,že ide o cestu nikam. Zatia¾ èo akceptáciatechnológie DSL sa zvýšila, rast sa spomalil.A<strong>na</strong>lytici vidia príèinu tohto stavu v nedostatkuprídavných služieb ako hier èi služiebspojených s videom, ako aj rastúcich cenácha v neposlednom rade v zlyhaní mnohýchinternetových start-up spoloèností,ktoré fungovali ako provideri služieb.Výsledkom je, že internetové služby <strong>na</strong> bázetelefónného pripojenia budú aj <strong>na</strong>ïalej èelitvrdej konkurencii zo strany služieb postavených<strong>na</strong> báze káblovej televízie.Za <strong>na</strong>jvýraznejší spoma¾ujúci faktor savšeobecne považuje nedostatok inovácií,resp. nieèoho, èo by oslovilo trh v masovejmierke. Zo štatistiky vyplýva, že koncomroka 2000 boli v USA dva milióny predplatite¾ovslužieb DSL a o 1,6 milió<strong>na</strong> viacužívate¾ov káblových modemov. DSL sa tešíve¾kej popularite hlavne vo firmách zatia¾ èokáblové modemy vyhrávajú v domácnostiach.Obom technológiám však hrozí, žepoèet nových predplatite¾ov <strong>na</strong>berie klesajúcutendenciu, pretože fanúšikovia vysokorýchlostnéhopripojenia sú už väèšinou „pripojení“.Odhaduje sa, že až 8 miliónovužívate¾ov je s rýchlos ou pripojenia spokojných.Vzh¾adom <strong>na</strong> to, že káblové službynepodcenili inovácie a po<strong>sk</strong>ytujú aj služby96 PC REVUE 10/2001
I N F O W A R Espojené s videom, hrami, hlasom..., dá saoèakáva , že budú oproti DSL vo výhode.Na konci druhého štvr roka služby DSL sícezaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>li rast poètu predplatite¾ovo 420 488, èo predstavuje 14-percentnýnárast oproti prvému kvartálu a do koncaroka by sa mal celkový poèet predplatite¾ovzvýši <strong>na</strong> 4,5 milió<strong>na</strong> a v roku 2004 takmerdosiahnu 14-miliónovú hranicu, a hocirozdiel trhového podielu medzi DSL a káblovýmimodemami sa tým zmenší, a<strong>na</strong>lytickéspoloènosti stále predpokladajú, že káblovémodemy neprestanú trhu s vysokorýchlostnýmpripojením dominova .Rast DSL spomalila aj oslabenáekonomika, ktorá ceny služiebvyh<strong>na</strong>la o 15 až 20 % vyššie – až<strong>na</strong> hranicu 50 USD za mesiac.Vplyv pocítili aj <strong>na</strong>jsilnejší hráèi <strong>na</strong>americkom trhu. Verizon Communications,jednotka medzi lokálnymitelekomunikaènými spoloènosami, v druhom štvr roku rozšírilapoèet predplatite¾ov DSLo 120 000 (<strong>na</strong> celkový poèet 840000), èo je o 60 000 menej než zaprvý kvartál. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov saproblémy nevyhnú ani BellSouth,ktorá sa drží <strong>na</strong> tretej prieèke a zadruhý štvr rok jej pribudlo 78 000nových zákazníkov, èím sa celkovýpoèet predplatite¾ov zvýšil <strong>na</strong> 381 000, aledosiahnu cie¾ 600 000 zákazníkov dokonca roka bude zrejme aj pre tento gigantnemožné. Príèinou pritom nemusí by ibaspomalená ekonomika, ale aj samotnátechnológia, pretože pripojenie cez DSLvyžaduje zlepšenia lokálnych telekomunikaènýchsietí, ktoré i<strong>na</strong>k nie sú schopnézvládnu vysokorýchlostnú premávku.u ANALÝZA:Minulos , súèasnos a budúcnos ERP systémov.V 70. rokoch spoloènosti <strong>na</strong>jali celéarmády softvérových programátorov, abyspružnili úètovníctvo, perso<strong>na</strong>listiku, <strong>sk</strong>ladovéhospodárstvo a ostatné oddelenia firiem.V roku 1975 vznikol SAP ponúkajúci fi<strong>na</strong>nènéaplikácie typu off-the-shelf, o 10 rokovne<strong>sk</strong>ôr sa objavil PeopleSoft a aj firmaOracle presmerovala svoje aktivity z databázovéhobiznisu do sféry ERP – softvéru <strong>na</strong>riadenie podnikových zdrojov. V 90. rokochriaditelia firiem rýchlo zistili, že produktivituzamest<strong>na</strong>ncov výrazne posilnia, ak jednotlivéoddelenia poprepájajú. Ve¾kí predajcoviasoftvéru využili trhový dopyt a vytvorilinový produkt: softvér <strong>na</strong> riadenie podnikovýchzdrojov, ktorý sa stal platformou prefungovanie celého biznisu. Medzitým vzniklomnoho ïalších softvérových spoloèností,ktorých aži<strong>sk</strong>om služieb bolo pomôc firmámma<strong>na</strong>žova vz ahy so subjektmi mimonich. Jednou z nich bola aj i2 Technologies,ktorá vznikla v roku 1988, aby ponúkla firmámsoftvér <strong>na</strong> koordináciu dodávok odjednotlivých dodávate¾ov. Pä rokov po nejvznikla Siebel Systems, ktorá pomáhalaspoloènostiam ma<strong>na</strong>žova ich vz ah sozákazníkmi.Oracle, PeopleSoft a SAP pritom ibaodštartovali konkurenèný boj, ktorý sa pritvrdilv polovici 90. rokov, keï start-up firmyzaèali rás ako huby po daždi. Ariba aCommerce One patrili k prvým start-upom,ktoré pochopili, že firmy dokážu <strong>na</strong>júèinnejšiezníži náklady vtedy, ak nevytvoriamedzi klientom a nimi žiadne medzièlánkya nechajú ich, aby si to, èo chcú, obstaralisamy cez weby. Zrodili sa tak aplikáciepostavené <strong>na</strong> tenkých klientoch, ktoré ve¾mirýchlo posunuli ERP medzi zastarané systémy.Predajcovia ERP sa však nenechali zastrašia rýchlo sa posunuli smerom k internetovýmportálom. K po<strong>sk</strong>ytovaným službámtiež priradili ma<strong>na</strong>žment vz ahov sozákazníkmi a softvér <strong>na</strong> obsluhu obchodnýchre azcov, aby tak mohli lepšie konkurovafirmám ako Siebel a i2. V súèasnostiSAP a Oracle ponúkajú spoloènostiam nielenrealizáciu objednávok cez internet, telefó<strong>na</strong>lebo spojovate¾a, ale aj cez bezdrôtovéPDA. Konkurenèný zápas sa tak posunuldo polohy h¾adania <strong>na</strong>jlepšej alter<strong>na</strong>tívy prizladení softvéru vnútri a mimo spoloènosti.Ide o prepojenie vnútorných PC systémov sosystémami on line trhov, dodávate¾ov a obchodnýchpartnerov.Oracle a SAP ponúkajú ve¾mi rozdielneriešenia a ten, koho alter<strong>na</strong>tíva sa ujme,bude dominova trhu s biznis softvérom <strong>na</strong>dlhé roky. Larry Ellison, CEO Oraclu, tvrdí,že spoloènosti by mali prejs <strong>na</strong> softvérOraclu, ktorý <strong>na</strong>jlepšie zoh¾adní všetkyaspekty firmy, pretože jeho komponenty boli<strong>na</strong>vrhnuté tak, aby do seba zapadali akopuzzle a po<strong>sk</strong>ytovali komplexnú službu.Hasso Platner, CEO SAP-u, sa domnieva,že firmy <strong>na</strong> to nikdy nepristúpia, a jehocie¾om je využi partnerstvo s CommerceOne a prostredníctvom neho prepoji jednotlivéèasti firiem s vonkajším svetom.u Riešenie CA pre stolové a prenosné poèítaèepre malé firmy. Spoloènos ComputerAssociates (CA) oz<strong>na</strong>muje dostupnos sadyprogramov Unicenter De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gementSuite for Small Businesses – doposia¾<strong>na</strong>jjednoduchšieho a <strong>na</strong>jkomplexnejšiehoriešenia pre bezproblémovúa hladkú prevádzkufiriem zamestnávajúcich obmedzenýpoèet poèítaèových odborníkov.Toto nové riešenie, ktoréhoce<strong>na</strong> sa za licenciu <strong>na</strong> 1 rokv novom sub<strong>sk</strong>ripènom modeliCA pohybuje okolo 30 USD zajeden systém (o realizácii tohtolicenèného programu pre európ<strong>sk</strong>ekrajiny sa zatia¾ rokuje),obsahuje všetky elementy pre¾ahkú správu, údržbu a podporude<strong>sk</strong>topov i notebookov. Malýmfirmám pomôže výrazne zvýšispo¾ahlivos ich k¾úèových poèítaèovýchzdrojov bez nutnostivy<strong>na</strong>klada neúmerné množstvo prostriedkov<strong>na</strong> špeciálne nástroje pre správu a ITodborníkov.Základné vlastnosti:– Dovo¾uje správcom IT udržova zhodnúkonfiguráciu všetkých poèítaèov v sietia umožòuje okamžitý prístup k informáciám,ktoré sú potrebné <strong>na</strong> rýchle riešenievzniknutých problémov. Integrované nástroje<strong>na</strong> inventarizáciu a meranie dávajú firmámmožnos regulova výdavky za softvéra zais ova dodržovanie licenèných zmlúv.– Umožòuje automatizáciu zálohovacíchprocesov a obnovy dát iba kliknutím myši, èopomáha obmedzi prístupnos kritickýchnechránených dát a straty v produktivite, kuktorým dnes èasto v mnohých organizáciáchdochádza pre neefektívne zálohovanie dát.– Dovo¾uje správcom sietí distribuovaaplikácie, aktualizácie èi softvérové patchez jedného centrálneho miesta, èo môževýrazne zníži zriaïovacie náklady osobnýchpoèítaèov pri zachovaní ich optimálnehovýkonu. Správcovia môžu definova distribuènépolitiky a plánova s ahovanie aktualizáciíz internetu v mimopracovnom èase,aby nedochádzalo k výpadkom v pracovnomèase. Pred distribúciou sú všetky súborypodrobené antivírusovému testu.– Dovo¾uje obslužnému personálu presprávu poèítaèových prostriedkov prevziaovládanie poèítaèov používate¾ov adia¾kovo ich <strong>na</strong>vádza , ak majú problémvzniknutý <strong>na</strong> ich stanici vyrieši . Tieto funkciedia¾kovej obsluhy môžu používa aj zamest<strong>na</strong>ncipracujúci <strong>na</strong> dia¾ku z domovov <strong>na</strong>prístup k nesie ovým aplikáciám prostredníctvomsvojich poèítaèov v kancelárii.Podporu a vzdialené úlohy u¾ahèujú rov<strong>na</strong>kozabudované funkcie chatu a prenosusúborov. Bezplatné <strong>sk</strong>úšobné verzie aplikácieUnicenter De<strong>sk</strong>top Ma<strong>na</strong>gement Suitefor Small Businesses <strong>na</strong> dobu 30 alebo 60dní sú k dispozícii <strong>na</strong> stránke http://ca.com/unicenter/dm.u Borland Enterprise Studio for Java 2.Spoloènos Borland Software oznámila uvedenieproduktu Borland Enterprise Studiofor Java 2 (Enterprise Studio), ucelenéhovývojár<strong>sk</strong>eho riešenia <strong>na</strong> tvorbu podnikovýchaplikácií a aplikácií pre elektronickéobchodovanie, <strong>na</strong> trh. Enterprise Studio ponúkapodstatne tesnejšiu integráciu vedúce-10/2001 PC REVUE 97