Untitled - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

R E V U EFAB 30 A JEHOTAJOMSTVÁNávšteva výrobného závodu ¾ubovo¾nej IT firmy je zriedkavoupríležitos ou nahliadnu do výrobnej prevádzky, v ktorej z liniekschádzajú najmodernejšie produkty.PETER ORVISKÝJe zvyèajné, že pri takýchto príležitostiach mátemožnos vidie prácu na linke, prípadne môžetepodiskutova s vedením továrne. Iba zriedka sa všaknaskytne možnos vidie nieèo výnimoèné. A presne tobol dôvod, preèo som prijal pozvanie spoloènosti AMD nanávštevu továrne FAB 30 v Drážïanoch.Z mojej strany už šlo o „repete“. V tejto továrni somtotiž bol približne pred rokom (5. 6. 2000), keï tu spoloènosAMD pripravila tlaèovú konferenciu pri príležitostiuvedenia mikroprocesorov Duron a zaèatia oficiálnej prevádzkytovárne. Aj vtedy sme mali možnos nazrie doniektorých priestorov továrne, tie však ani zïaleka nesúviselis výrobou. Videli sme „iba“ pracoviská, mimo èistýchpriestorov, na ktorých sa prostredníctvom elektrónovýchmikroskopov vykonávala kontrola výroby (nezamieòas medzioperaènou kontrolou). Pozvánka, ktorúsom dostal tento rok, však s¾ubovala nieèo iné – návštevuvýrobných priestorov vrátane tajomného CleaningRoomu, teda miesta, kde prebieha výroba mikroprocesorov!A uznajte, to už je dôvod vyda sa na cestu.TOVÁREÒ A JEJ HISTÓRIAIba málokto si uvedomuje jedineènos takejto továrnev našom regióne. Polovodièový priemysel totiž písal prvériadky svojej histórie prakticky v jednej lokalite USA. Odpolovice minulého storoèia všetko, èo v polovodièovompriemysle nieèo znamenalo, sídlilo v slávnom „Kremíkovomúdolí“ – Silicon Valley. Ešte aj dnes v òom majúsvoje „hlavné stany“ i výrobné závody všetky významnéfirmy tohto odboru. Prakticky tri desa roèia sa nijakávýznamná udalos v polovodièovom priemysle neudialamimo Kremíkového údolia. Tu sídlili spoloènosti, ich vedenia,vývojové laboratóriá i výrobné závody. S rastom produkcievšak bolo potrebné h¾ada aj nové lokality, vhodnéna presunutie nie práve najekologickejšej výroby. Keïžeïalším motivaèným faktorom s rozhodujúcim vplyvom napresun masovej výroby do inej lokality bola cena pracovnejsily, je jasné, preèo sa ako prvá dostala na rad Ázia.Boli to práve osemdesiate roky, poèas ktorých výrobnézávody v tomto regióne rástli ako huby po daždi. A ajtento faktor mal významný vplyv na vznik takzvaných„ázijských tigrov“. Pochopite¾ne, peniaze investované dostavby závodov mali svoj pôvod v zámorí a tam prúdila ajnezanedbate¾ná èas zisku. Po èase sa dostala na mapupolovodièového sveta aj Európa. Niežeby tu predtýmnejestvovala podobná výroba, ale tak továrne v bývalomsovietskom bloku, ako ani tie na západ od nás nepatrili ksvetovej špièke. Prvým americkým investorom, ktorý sarozhodol lokalizova svoj výrobný závod v Európe, bolIntel. Ten v devä desiatych rokoch postavil továreò navýrobu mikroprocesorov v Írsku. Analytici už vtedy predpovedali,že nasledova budú ïalšie aktivity polovodièovýchfiriem už priamo na starom kontinente. I keï sa vposledných desiatich rokoch najmä na našom území ve¾ahovorilo o plánoch Intelu na výstavbu ïalšej európskejmikroprocesorovej továrne, ktorá sa pod¾a jednej z alternatívmohla stava u susedov v Èechách, napokon bolovšetko inak. Továreò nestaval Intel, ale AMD a niev Èechách, ale v Nemecku, presnejšie v jeho východnejèasti – Drážïanoch. Preèo padol výber práve na toto miestoa aké boli iné alternatívy pre túto investíciu, to sa dnesuž celkom isto nedozvieme. Môžeme sa iba domnieva , žepri výbere lokality boli rozhodujúce investície do infraštruktúryv bývalej NDR zo strany Nemecka (èiastoènei EU) alebo existencia potenciálu dostatoène vzdelaneja „vo¾nej“ pracovnej sily v podobe bývalých zamestnancovjedného z najúspešnejších výrobcov polovodièovýchsúèiastok v socialistickom bloku po krachu spoloènostiRobotron. Práve tá mala v Drážïanoch vybudovaný výrobnýzávod, z ktorého pásov schádzali najmodernejšie polovodièovésúèiastky vyrábané za železnou oponou (výnimkoumožno boli „tajné“ sovietske továrne, o ktorých produkciimali informácie iba ak súdruhovia a ruská armáda).Pamätníkom isto netreba predstavova množstvo aj u náspopulárnych produktov tejto továrne, medzi ktoré patrilnapríklad legendárny C520D (3 1/2 miestny digitálny voltmeter– tento „skvost“ som si priniesol zo svojej úplneprvej návštevy v Drážïanoch v roku 1984), pamäte (dokoncaaj 1 Mb DRAM), mikroprocesory, ale aj klasické logickéobvody.Sme teda na zaèiatku, je 20. december 1995 a AMD(Advanced Micro Devices) oznamuje strategické rozhodnutievybudova svoju najnovšiu a najmodernejšiu mikroprocesorovútováreò v Drážïanoch, presnejšie na zelenej lúke sostrategickou polohou hneï ved¾a letiska, èo by kameòomdohodil z mesta. V tom istom okamihu dostala továreòsvoje málo poetické pomenovanie FAB 30. AMD totiž svojetovárne na rozdiel od Intelu neoznaèuje poradovými èíslami,ale rokom existencie firmy, v ktorom bolo naplánovanéukonèenie výstavby továrne. Od tohto momentu však natováreò èakalo mnoho udalostí. Základy boli položené vroku 1996, o rok neskôr, presne v máji 1997, navštívil staveniskoaj „prvý muž“ AMD W. J. Sanders III, ktorý pri tejtopríležitosti oficiálne položil základný kameò. Nedá minespomenú , že v tomto období to so spoloènos ou AMDnevyzeralo ružovo. Viedla nieko¾ko sporov s Intelom, trho-12 PC REVUE 10/2001