Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

N O V I N K Ytálne prijímaèe televízneho signálu by v tomto dostávali ajšpeciálnu informáciu o tom, ktorá relácia nesmie by zazna−menávaná. FCC sa ïalej zasadzuje, aby zariadenia, ktorénebudú schopné takúto informáciu èíta, boli zakázané a abysa tak zamedzil ich predaj. Len takto sa pod¾a predstavite¾ovFCC bude da zabráni tomu, „aby sa vytvárali takmer per−fektné nelegálne kópie, a to celkom beztrestne“.Riešenie sa zdá úèinné, otázne je, ako ho prijme verej−nos. Ochranný mechanizmus, ktorý by sa nachádzal v prijí−maèoch, sa celkom iste niekomu podarí obís. A ak niektodoteraz zhotovoval a šíril nelegálne kópie, nebude mu torobi problém aj naïalej. Jediní, ktorí by z tohto opatreniamohli ma problémy, sú výrobcovia digitálnych TV prijí−maèov. Na nich bude toti vyvíjaný tlak, aby novú techno−lógiu v prípade jej schválenia èo najskôr implementovali,a to neh¾adiac na náklady.Ide teda opä o zúfalý pokus Hollywoodu, ako bojovas problémom nelegálneho šírenia kópií digitálneho obsahu.Úèinnos tohto riešenia je však ve¾mi otázna. Ak sa presadí,povedie to skôr len k vlne nespokojnosti na strane uí−vate¾ov.Sluby 4G prídu u na budúci rokSiete 4G nastupujú a ich sluby by mohli by bene dostup−né u v priebehu budúceho roka. Aspoò také sú výsledkyvýskumu spoloènosti Visant Strategies.Hlavným faktorom, preèo by sa mohli sluby ponúkanésieami 4G presadi, je ich priaznivejšia cena a vyšší výkonv porovnaní so sieami tretej generácie. Tieto sluby bymohli by uvedené u v priebehu budúceho roka a u v roku2007 by mohli dosahova a 14−percentný podiel na trhus 50 miliónmi uívate¾ov.Aj keï v minulosti sa kadý mobilný operátor téme sietí4G radšej vyhýbal, dnes je jasné, e z tejto technológie sau èoskoro stane ve¾mi lukratívny biznis a spoloènosti, ktorémyslia trošku viac do budúcnosti, sa u na príchod novýchsluieb pripravujú. Tie budú v prvom rade ponúka znaènézrýchlenie prenosu dát a práve tu je ich najväèší potenciál.Ak porovnáme maximálnu rýchlos sietí 3G, ktorá sa pohy−buje na hranici 386 kb/s, a odhadovanú maximálnu rých−los pre siete 4G, ktorá je na úrovni 20 Mb/s, je jasné, akézrýchlenie a potenciál nová generácia prináša.Spoloènos Visant Strategies však varuje, e aj napriekrazantnému úsiliu o rýchle presadenie sietí 4G sa aj takdrvivá väèšina operátorov bude stále pridàa u existujúcichtechnológií a napríklad zo sietí 2.5G sa bude snai vyaimaximum. Prechod na nové technológie sa tak oèakáva avtedy, keï si operátori budú istí vysokou ziskovosou.IDC: Windows je lacnejší ne Linux!Pod¾a najnovšej štúdie IDC, sponzorovanej spoloènosouMicrosoft, je koeficient celkovej ceny vlastníctva (Total Costof Ownership) serverov postavených na operaènom systé−me Microsoft 2000 niší ne pri nasadení open sourceLinuxu. Štúdia sa na koeficient TCO pozerá v horizonte pia−tich rokov. Tak napríklad drahší (podstatne drahší) sú ¾udia,ktorí sa starajú o Linux, ne tí, ktorí sú kamaráti s Windows.Pod¾a tejto štúdie stojí podpora jednej stovky pouívate¾ovna serveri s Linuxom 13 263 USD roène, prièom pri pouitíWindows je to len 11 787 USD. Štúdia plná prekvapeníhovorí napríklad aj o tom, e operaèný systém Windows jena tom oproti Linuxu lepšie v oblasti zdie¾ania dokumentov,tlaèe a bezpeènosti...Bude ma AMD chladnejšie mikroprocesoryako Intel?Poèet Hammerov sa pravdepodobne zníi a miesto piatichverzií AMD uvedie iba tri. Nové Hammery budú disponovaa 100 miliónmi tranzistorov. V porovnaní s desktopovýmimikroprocesormi súèasnostia blízkej budúcnosti je to na−ozaj dos (Athlon má 38 mi−liónov, Pentium 4 má 55 mi−liónov a Banias bude ma 77miliónov tranzistorov), úcty−hodné èíslo, na serverového„konkurenta“ Itanium 2 (220 miliónov tranzistorov) a do−konca ani ohlásený nVidia GeForce FX (125 miliónov) tovšak nestaèí.Ove¾a zaujímavejšia je však posledná zo sledu informá−cií o Hammeroch. Pod¾a nej by nové èipy AMD mali maspotrebu 70 W a v serverovej verzii pre Athlon 64 sa rátas príkonom na úrovni 50 W. Ak sa AMD podarí tento para−meter dodra, bude Hammer „chladnejším“ mikroproceso−rom ako súèasné Pentium 4 (70 wattov). Ak vezmeme doúvahy skutoènos, e AMD plánuje príkon 70 W pri takmerdvojnásobnom poète tranzistorov, neostáva nám niè iné ibavystrúha AMD poklonu. Kým Opteron (serverový Hammer)bude ma spotrebu 70 wattov, Itanium 2 „zhltne“ úctyhod−ných 130 wattov, èo je takmer dvojnásobok!Nová verzia OS Windows asi v roku 2004.Poznáme niektoré detaily!O novej verzii operaèného systému zatia¾ zástupcovia spo−loènosti Microsoft mlèia. Je to pochopite¾né – Windows XPje v štádiu, keï sa relatívne dobre predáva a nie je preèozverejòova detaily o pripravovanej verzii. Práce na nasle−dovníkovi tohto systému, samozrejme, prebiehajú.Kódové meno nového desktopového operaèného systé−mu je Longhorn, jeho testovanie sa zaène na budúci roka finálna verzia sa oèakáva v roku 2004. Spôsob ovláda−nia, architektúra i celkové pojatie nového operaèného sys−tému bude vzh¾adom na Windows XP úplne odlišné. Celýoperaèný systém bude toti zaloený na XML a bude fungo−va len na novšej hardvérovej výbave.Zavedie sa napr. nový súborový systém, ktorý nahradídoterajší systém FAT, FAT32 alebo NTFS. Jeho hlavnouvýhodou má by efektivita uloených informácií a monoszjednodušeného vyh¾adávania informácií bez oh¾adu na to,v akých typoch súborov sú uloené (textový súbor, tabu¾ka,maily a pod.). Nový súborový systém bude bez problémovspolupracova s pamäovými médiami s kapacitou nad1 terabajt (takéto pevné disky sa oèakávajú u v roku2004). Ïalšou výhodou má by previazanie s aplikáciouYukon, èo je kódové meno relaèného databázového systé−mu SQL Server (oèakáva sa u v polovici roka 2003).Longhorn zavedie ïalej jednotný program, ktorý by samal pouíva na všetky štandardné operácie s poèítaèom.Doteraz, pokia¾ chcete pracova s textovým dokumentom,otvoríte si na to textový procesor, ak s tabu¾kami, tak ta−bu¾kový procesor, s e−mailmi pracujete s klientom elektro−nickej pošty. Všetky tieto operácie by mala zvláda v pripra−vovanej verzii centrálna aplikácia. Oèakáva sa teda, e doLonghornu prejdú aj niektoré moduly z dnešného balíkakancelárskych aplikácií Office. Znamená to však, epouívatelia budú musie upravi niektoré zaité zvyklostiv ovládaní operaèného systému. Longhorn má by tieschopný vlastnými prostriedkami spracúva audio, obrázkya streamované video, tak ako je to dnes v operaènom sys−téme Mac OS X.Aký bude osud sietí P2P?2. decembra zasadal v Los Angeles federálny súd vo vecialoby voèi niektorým prevádzkovate¾om sietí P2P. Ideo sie Morpheus a Grokster. Asi najpopulárnejšia sieKaZaA zatia¾ ostáva mimo tohto konania, pripravuje savšak aloba aj v tomto smere.alujúcou stranou sú filmové štúdiá so sídlom v Holly−woode a hudobné nahrávacie spoloènosti. Predmetomobvinenia je porušenie autorských práv v masovom roz−sahu. alujúca strana poaduje okamité zastavenievýmenných sietí P2P a globálny zákaz distribúcie softvéru,ktorý by umoòoval nelegálne šírenie autorsky chráne−ných diel. Je to prvýkrát, èo súdne pojednávanie má riešiotázku sietí P2P ako celku. V prípade súdnych procesovs Napsterom a Madsterom (známym skôr ako Aimster)bolo konanie ukonèené predbeným zákazom distribúcieautorsky chránených diel.V dôsledku tohto zákazu sa Napster dostal a k ban−krotu a prechádzal rozliènými predajmi a nakoniecskonèil v rámci spoloènosti Roxio. Jeho budúcnos je dnesneznáma. alujúca strana si od tohto procesu s¾ubuje sys−tematické vyriešenie nelegálnej distribúcie softvéru, ako ajzmenu v správaní sa pouívate¾ov. Sie Madster muselanedávno na základe rozhodnutia súdu pozastavi svojuèinnos a odstavi svoje servery.Obidve alované strany prevádzkujú siete bez servera,zatia¾ èo Napster i Madster pouívali na šírenie súborov cen−trálny server. V tomto prípade teda ide o útok na celú sie,ktorá je vytváraná v podstate pouívate¾mi, ktorí si navzájomvymieòajú hudobné skladby, filmy a licenèný softvér, a tobez priamej úèasti prevádzkovate¾a siete. alovaná stranasa bránila tým, e poskytuje len svoje nástroje a nemôe byzodpovedná za to, ako ich vyuívajú pouívatelia. Ako prí−klad pouila kopírovacie zariadenia, kde výrobcovia tienemôu nies zodpovednos za to, èo sa vlastne kopíruje. Ajkopírovacím zariadením tak vlastne môu porušova autor−ské práva (prefotíte si napr. celú knihu).alujúca strana vyjadruje proti tomu námietku, ez technickej stránky nie je medzi Napsterom a modernýmisieami P2P iadny rozdiel – umoòujú výmenu chráne−ných súborov. Aká cesta sa na šírenie súborov naozajvyuíva, nie je pre nich dôleité, keïe objektívne dochá−dza k porušeniu ich práv. Na príklade kopírky uviedli pro−tiargument, e výrobcovia kopírovacích strojov nemajútechnickú monos kontroly toho, ako sa ich produkt vlast−ne pouíva. V prípade sietí je pod¾a nich moné monito−rova proces výmeny súborov a realizova opatrenia, abynedochádzalo k porušeniu autorských práv.Záujem o neplatené sluby sietí P2P je obrovský. Po−d¾a správ zo servera www.download.com je týdennýobjem sahovania klientov sietí P2P nasledujúci: Mor−pheus 400 000 stiahnutí a Grokster 122 000 stiahnutítýdenne. Klient KaZaA má týdenný objem sahovaniaa 3,4 milióna, ale hlavne z dôvodu teritoriálnehoumiestnenia tejto spoloènosti sa jej zatia¾ darí unikaoèakávanému súdnemu sporu. Súdne vypoèutie trvaloasi dve hodiny a pod¾a oèakávania neprinieslo iadnekonkrétne rozhodnutie. Pozorovatelia však odhadujú, esudca vynesie rozhodnutie, ktoré nepoteší prevádzkova−te¾ov sietí P2P. Dokonca sa oèakáva súdny príkaz nadoèasné zastavenie prevádzky alovaných sietí. Ïalšiesúdne konanie je naplánované na 19. decembra. Pod¾aamerického práva platí princíp precedensu. Ak budevýrok súdu taký, e prevádzkovatelia sietí P2P budúmusie blokova autorsky chránené diela alebo dokoncabudú musie odstavi siete, bude to ma dosah na všetkysiete P2P spadajúce pod americkú jurisdikciu. Práve tumá výhodu sie KaZaA, ktorá má prevádzkovate¾a naKajmanských ostrovoch a vies s òou súdny proces nebu−de jednoduché.Zatia¾ však ostáva nejasné, ako by bolo technickymoné odstavi distribuované siete. Grokster i KaZaA sútoti zaloené na technológii FastTrack, zatia¾ èoMorpheus je zaloený na sieti Gnutella. Obidve siete súteoreticky schopné ïalšej èinnosti aj bez prevádzkovate¾asiete. Lepšie je však na tom Morpheus, ktorý pouívaúplne decentralizovanú sie a jej vypnutie by sa dosiahlolen súèasným odpojením všetkých klientov od siete. Akovyplýva z postupu pri prechode na „povinnú“ novú verziuklienta pri sieach FastTrack, v tomto prípade by azdastaèilo obmedzi vstup pouívate¾ov pre takú verziu klien−ta, ktorá ešte neexistuje.6 PC REVUE 1/2003