L I N U X W A R EXandrosNemonos vidie vo¾né miesto, reboot, "ne<strong>na</strong>šiel som di<strong>sk</strong> s dostatkommiesta".Pekne automaticky <strong>na</strong>vrhne rozvrhnutie, pouíva reiserfs.Keï ka<strong>na</strong>d<strong>sk</strong>á firma Corel prišla s de<strong>sk</strong>topovým Linuxom, vyvolalo to nemalýohlas. Bola to azda prvá väèšia softvérová firma, ktorá nielene portovala svojeprogramy pod Linux, ale aj vydala vlastnú distribúciu Linuxu. Corel Linux aniaplikácie však nesplnili pôvodné oèakávania (pod¾a môjho názoru neboli ve¾mikvalitne preportované). Corel svoju podporu Linuxu <strong>sk</strong>onèil – azda bolo <strong>na</strong> òupri<strong>sk</strong>oro... A následníkom Corel Linuxu sa stala distribúcia Xandros. FirmaXandros odkúpila práva <strong>na</strong> Corel Linux spolu s vývojovým tímom. To, ako satento <strong>na</strong>sledovník prvého de<strong>sk</strong>topového Linuxu vydaril, si povieme v tomtoèlánku.POUÍVANIEZaènem azda negatívom – Xandros nehovorí po sloven<strong>sk</strong>y. Programy, pre ktoréexistuje preklad, ho jednoducho nemajú <strong>na</strong>inštalovaný. Aj keï sa mi podarilo<strong>na</strong>stavi sloven<strong>sk</strong>ú klávesnicu, boli problémy s písaním niektorých z<strong>na</strong>kov(<strong>na</strong>jmä ¾ a Ï). Tento bug som do Xandrosu oznámil, mono ho opravia v <strong>na</strong>sledujúcejverzii.Xandros je dos pozmenený Linux. Pouíva síce KDE 2.x, ale je podstatnezmodifikované. Ako filema<strong>na</strong>ger nie je pouitý Konqueror, ale vlastný XandrosFile Ma<strong>na</strong>ger. Musím však poveda, e je to <strong>sk</strong>ôr prínos – Xandros file ma<strong>na</strong>gervidí NFS a windowsovú sie, CD-ROM a di<strong>sk</strong>etu bez nutnosti mountovania.Dokonca keï som pripojil digitálny fotoaparát, objavil sa tam takisto a moholsom si pozera z neho obrázky. Škoda, e tento filema<strong>na</strong>ger nie je free.Celkom zaujímavá je aj aplikácia Xandros Networks, pomocou ktorej jemoné doinštalováva nový softvér a upgradova systém. Táto aplikácia je prezmenu zaloená <strong>na</strong> Mozille. Mozilla je aj štandardný prehliadaè stránok.Menu je zorganizované preh¾adne – <strong>na</strong> kadú èinnos je vybratá práve jed<strong>na</strong>aplikácia, ktorá pod¾a autorov Xandrosu <strong>na</strong>jlepšie danú úlohu v Linuxe spåòa.Tak zmizne chaos s mnostvom aplikácií, ktoré zaèiatoèníkovi niè nehovoria.V distribúcii sa <strong>na</strong>chádza balík OpenOffice.org, GIMP, Mozilla a takisto balíkyod CodeWeavers (CrossOver Office a CrossOver Plugin). Takto je moné <strong>na</strong>inštalovaMS Office, prípadne windowsov<strong>sk</strong>é pluginy do prehliadaèov. Podarilosa mi úplne bez problémov <strong>na</strong>inštalova MS Office 97. Spustil som Office Setup,XANDROS DESKTOPXandros De<strong>sk</strong>top prichádza v jednoduchom balení, ktoré obsahuje hlavne inštalaènéCD, technology preview a pouívate¾<strong>sk</strong>ý manuál. Ešte pred inštaláciousom si ho pár dní študoval a musím poveda, e v tejto oblasti autorimanuálu vyko<strong>na</strong>li fakt kus dobrej práce. Ve¾mi jednoducho a prístupne sprevádzajúnového vlastníka Linuxu rozdielmi oproti OS Windows, inštalácioua pouívaním systému.INŠTALÁCIAZhodou okolností som si pár dní pred inštaláciou Xandrosu vy<strong>sk</strong>úšal inštaláciuWindows XP. Musím poveda, e Linux u od èias, keï som videl poslednéWindows (95), prešiel poriadnu cestu v oblasti jednoduchosti inštalácie. Myslím,e <strong>na</strong>inštalova Xandros je dokonca jednoduchšie ako inštalova WindowsXP – a nikto vás neotravuje aktivaènými kódmi a podobnými zbytoènosami.V prvom kroku si vyberiete expresnú alebo custom inštaláciu. Ja som si vybralcustom, ale tá bola <strong>na</strong>to¾ko jednoduchá, e ju zvládne <strong>na</strong>ozaj kadý zaèiatoèník.Potom som si mohol vybra balíèky, ktoré chcem <strong>na</strong>inštalova, alebojednoducho zvoli, èi chcem poui štandardný de<strong>sk</strong>top alebo maximálny.Nastavenie som nemenil a nechal som štandardný de<strong>sk</strong>top. Tu prišiel jedinýproblém - pri vo¾be balíèkov sa nikde nevypisuje, ko¾ko inštalácia momentálnevybratých balíèkov bude zabera. Keïe som mal malý di<strong>sk</strong>, Xandros mi suchooznámil, e ne<strong>na</strong>šiel iadny di<strong>sk</strong>, <strong>na</strong> ktorý by sa zmestil. Musel som odís z inštalaènéhoprogramu a rebootova mašinu. Dodal som teda väèší di<strong>sk</strong>. Tu uproblém ne<strong>na</strong>stal. Xandros mi ponúkol monos zobra celý di<strong>sk</strong>, zmeni ve¾koswindowsov<strong>sk</strong>ej partície alebo prerozdeli di<strong>sk</strong>. Keïe <strong>na</strong> tom di<strong>sk</strong>u neboliadny operaèný systém, rozhodol som sa pre zabratie celého di<strong>sk</strong>u. Potomsom u len <strong>na</strong>stavil heslo administrátora a vytvoril pouívate¾a, odklepol, echcem <strong>na</strong>ozaj zmaza celý di<strong>sk</strong>, a systém sa <strong>na</strong>inštaloval. Skutoène to bol ve¾mijednoduchý a rýchly proces. Pár vecí sa dokonfigurovalo potom po štarte (<strong>na</strong>príkladèasová zó<strong>na</strong>, locale a podobne).vloil CD, klikol <strong>na</strong> install a spustil sa mi inštalaèný program MS Office, akokeby som bol vo Windows. Po <strong>na</strong>inštalovaní som mohol so všetkými kancelár<strong>sk</strong>ymiaplikáciami bez problémov pracova. Toto sa Xandrosu a CodeWeaverspodarilo <strong>na</strong>ozaj brilantne. Keïe však išlo o èe<strong>sk</strong>ý kancelár<strong>sk</strong>y balík, bolopotrebné doinštalova aj niektoré èe<strong>sk</strong>é fonty, paradoxne klávesnica v officefungovala dobre.Ve¾mi zaujímavou vlastnosou je monos prepí<strong>na</strong>nia pouívate¾ov bez nutnostivypí<strong>na</strong> aplikácie. Z menu si pouívate¾ môe zvoli poloku switch user,ktorá dovo¾uje vytvori nový Xserver <strong>na</strong> ïalšej virtuálnej konzole. Zároveò jetam zaškrtávacie tlaèidlo „Lock current user“, ktorým sa aktuál<strong>na</strong> obrazovkazahesluje. Takto je moné bez nutnosti vypí<strong>na</strong>nia, ukonèovania alebo reštartovaniaaplikácií jednoducho dovoli inému pouívate¾ovi pracova s poèítaèoma potom sa prepnú <strong>na</strong>spä. Ve¾mi pekný nápad, v Linuxe pravdepodobneimplementovaný takto „prítulne“ prvýkrát.ZÁVERXandros De<strong>sk</strong>top je ve¾mi pekná distribúcia, ktorá má pod¾a môjho názorubudúcnos. Pre pouívate¾ov hovoriacich po anglicky by som ju jednoz<strong>na</strong>èneodporúèal – má jednoduché a intuitívne ovládanie, ve¾mi jednoduchú inštaláciu,technickú podporu, podporu niektorých bených Windows aplikácií a nízkucenu. Bohuia¾, pre sloven<strong>sk</strong>ého pouívate¾a sú poriadne nefungujúca klávesnicaa neprítomný sloven<strong>sk</strong>ý preklad èasto problematické...Juraj Bednár92 PC REVUE 1/2003
I N F O W A R ENOVINKY: Technológie&biznisDSL je èoraz populárnejšiePod¾a <strong>na</strong>jnovšieho prie<strong>sk</strong>umu DSL Forum zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>l trh soširokopásmovým pripojením do internetu prostredníctvomtechnológie DSL celosvetovo v histórii <strong>na</strong>jvyšší rast, keï odjúla do septembra tohto roku bolo zriadených spolu 5 mil.nových DSL prípojok. Rast v tomto segmente stúpol oproti2Q o 20 %. Pod¾a odhadov DSL Forum bude v roku 2005aktívnych celosvetovo spolu 200 mil. DSL prípojok (v súèas−nosti sa celkový poèet DSL zákazníkov odhaduje <strong>na</strong> 30 mil.).Kedy sa koneène doèkáme aj my?Vývojár<strong>sk</strong>e nástroje pre Office 11Spoloènos Microsoft ohlásila uvedenie nového nástrojaumoòujúceho vývoj aplikácií zaloených <strong>na</strong> kancelár<strong>sk</strong>ombalíku Office 11. Nástroj s názvom Visual Studio Tools forOffice umoní spoloènostiam zaèleni nástroje MicrosoftExcel a Word do ich vnútrofiremných procesov. Len pre úpl−nos: uvedenie v poradí u jedenástej verzie kancelár<strong>sk</strong>ehobalíka Microsoft Office je plánované v polovici roka 2003.P2P sluby v <strong>na</strong>sadení vo ve¾kých spoloènostiach?Peer−to−peer siete, o ktorých sa doteraz hovorilo <strong>sk</strong>ôr v kon−texte s kopírovaním a šírením nelegálneho obsahu, samono u èo<strong>sk</strong>oro presadia ako nový komunikaèný kanál vove¾kých spoloènostiach.Start−up spoloènos Kontiki má pod¾a jej vlastného vyjad−renia s princípom fungovania peer−to−peer sietí ve¾ké plány.Systém, ktorý sa doteraz pouívali <strong>na</strong> šírenie dát po interne−te medzi uívate¾mi a ktorého sila je v decentralizácii, by satak po vhodných úpravách mohol presadi aj pri distri−buovaní obsahu v rámci ve¾kých spoloèností.U dnes Kontiki po<strong>sk</strong>ytuje softvérové riešenie, ktoréve¾kým spoloènostiam pomáha pri distribuovaní vnútrofi−remných materiálov vyui princíp decentralizovanej siete.A tak sa <strong>na</strong> šírenie ve¾kých súborov pouije di<strong>sk</strong>ový pries−tor a prenosová kapacita tej èasti siete, ktorá je <strong>na</strong>jmenejvyaená. Spoloènos chce svoje riešenie zlepši ešte o mo−nos, keï bude <strong>na</strong> rozosielanie údajov automaticky vy−uívaný aj server, ak práve nie je vyaený inými úlohami.Také je mono budúce <strong>na</strong>sadenie sietí P2P. Okrem ko−merèného modelu <strong>na</strong> sahovanie platenej hudby (ktorý savšak ve¾mi neosvedèil) sa tak mono potomkovia Napsteraobjavia vo <strong>na</strong>jväèších korporáciách ako vhodný nástroj <strong>na</strong>distribúciu dokumentov.Aký bude trh s mobilnými telefónmi v roku 2003?Objem celkového trhu s mobilnými telefónmi dosiahol dokonca roka 2002 hranicu 400 miliónov kusov. V <strong>na</strong>sledujú−com roku vzrastie objem predaja o 10 percent a dosiahnesa tak celosvetový predaj 440 miliónov kusov. Rast v roku2003 bude stimulovaný jed<strong>na</strong>k rastom poètu úèastníkovmobilnej komunikácie, jed<strong>na</strong>k stabilizáciou cyklu náhradystarších mobilných telefónov novými. Pod¾a a<strong>na</strong>lytikov vzras−tie poèet úèastníkov mobilných sietí z vyše 1,1 miliardy ¾udí<strong>na</strong> konci roku 2002 <strong>na</strong> zhruba 1,5 miliardy ¾udí v roku2005. Stále sa bude pritom zvyšova súèasný 50−percentnýpodiel trhu s mobilnými telefónmi zakúpenými náhradou zastaršie prístroje.V súèasnosti si viac ako štvrti<strong>na</strong> úèastníkov kupuje kadýrok nový mobilný telefón a globálny cyklus náhrady mobil−ných telefónov je tak zhruba 2,5 roka. Tento cyklus náhradysa za posledných 18 mesiacov predåil. Súvisí to s tým, emoderné mobilné prístroje vydria pracova viac a uspoko−jujú poiadavky pouívate¾ov <strong>na</strong> dlhšie obdobie v porov<strong>na</strong>−ní s minulosou. A<strong>na</strong>lytici sa však domnievajú, e je globál−<strong>na</strong> doba výmeny prístrojov 2,5 roka je u stabilizovaná.Prvenstvo si v roku 2003 udrí Nokia, prièom sa jej podiel<strong>na</strong> trhu môe priblíi a 40 percentám. Táto firma momen−tálne kontroluje takmer 36 % trhu. Druhé miesto patrí spolo−ènosti Motorola a tretí je Samsung. Obidve tieto firmy vyjadrilizáujem zvýši svoj vplyv. Motorola má ambíciu dosiahnu16 %, Samsung chce kontrolova 12 % trhu. Momentálny trhs mobilnými telefónmi iada predovšetkým multimediálneprístroje. Zvýši sa tak podiel telefónov s farebným displejom,zabudovanými kamerami, podporou MMS a jazyka Java.O záujme o multimediálne vybavenie svedèí aj <strong>sk</strong>utoènos, esluby MMS u spustilo viac ako 70 operátorov.Výrobcovia uvádzajú <strong>na</strong> trh stále viac typov mobilnýchtelefónov. Napríklad Nokia v roku 2002 uviedla viac ako 30nových modelov telefónov. Táto firma oèakáva, e v roku2003 dodá 50 a 100 miliónov farebných telefónov s pod−porou MMS, Javy a s integrovaným prehliadaèom.Ïalší potenciál rastu je v nových mobilných telefónoch,ktoré slúia zároveò ako herné konzoly.V roku 2003 však celkový trh s mobilnou infraštruktúroupre operátorov poklesne zhruba o 10 percent. Je to danéhlavne tým, e operátori u neinvestujú v takej miere akov minulosti. Je to dôsledok globálneho zníenia zi<strong>sk</strong>ovostiz úèastníka siete. Dominujúcim motorom vývoja sú predo−všetkým rastúce kapacitné poiadavky existujúcich sietí. Mo−torom budúceho vývoja môe by prechod <strong>na</strong> siete UMTS,ale existujúce systémy u operátorov obyèajne umoòujú pre−chod dokúpením rozširujúcich modulov.Do konca roku 2005 nás bude 1 miliarda!Najnovšia štúdia americkej spoloènosti eTForecasts ukázala,e momentálne vo virtuálnom svete „ije“ asi 665 miliónov¾udí. Toto èíslo v porov<strong>na</strong>ní s minulým rokom vzrástlo o 22,2percenta a pod¾a odhadov v roku 2005 dosiahneme 1 mi−liardu, èo je ve¾mi úctyhodné èíslo.Pýtate sa, ktorý národ tomuto virtuálnemu svetu kra¾uje?Z a<strong>na</strong>lýzy eTForecasts jednoz<strong>na</strong>ène vyplýva, e prvenstvo sii <strong>na</strong>ïalej udrujú Amerièania so 167 miliónmi uívate¾ov,druhé miesto obsadili Japonci (64,8 milió<strong>na</strong>), bronz zí<strong>sk</strong>aliÈíòania (54,5 milió<strong>na</strong>), za nimi <strong>na</strong>sleduje Nemecko (30miliónov) a Ve¾ká Británia (27,15 milió<strong>na</strong>). Prekvapujúce ješieste miesto, ktoré obsadila Juná Kórea s 26,9 miliónmi sur−ferov. No a preèo prekvapujúce? 26,9 milió<strong>na</strong> je a 56,04 %celkovej populácie v Junej Kórei, èisto štatisticky teda kadýdruhý Kórejèan je pripojený k internetu, èo je fascinujúce!Zmeny vo vedení ST!Predstavenstvo Sloven<strong>sk</strong>ých tele−komunikácií, a. s., <strong>na</strong> svojom za−sadnutí 9. decembra 2002 prija−lo rozhodnutie o organizaènýchzmenách vo výkonnom ma<strong>na</strong>−mente spoloènosti. Od januára2003 sa novým prezidentom Slo−ven<strong>sk</strong>ých telekomunikácií, a. s., stane Ing. Miroslav Majoroš,ktorý doteraz pôsobil vo funkcii generálneho riadite¾a spo−loènosti IBM pre Èe<strong>sk</strong>ú republiku a Sloven<strong>sk</strong>o. V tejto funk−cii pôsobil od roku 2000.Spojenie GPRS a Wi−Fi ako katalyzátor sietí 3GNortel Networks bude pre mobilných operátorov dodávatechnológiu pre spoloèný prístup k slubám GPRS a Wi−Fi.Z<strong>na</strong>mená to, e pouívatelia si budú môc predplati slubu,pomocou ktorej sa dostanú k bezdrôtovému internetu prak−ticky všade. Prístup GPRS je pritom moný v širokom geo−grafickom rozsahu, ale je pomalší v porov<strong>na</strong>ní s mo−nosami Wi−Fi. Prístup cez Wi−Fi je zase obmedzený <strong>na</strong> vy−brané miesta (tzv. hot−spot), ako sú konferenèné centrá, ho−tely alebo eleznièné stanice.Medzi obidvoma spôsobmi pripojenia k internetu je po−mocou novej technológie moné prechádza bez straty spoje−nia. Zákazník má zjednodušenú situáciu aj tým, e bude zapouívanie obidvoch prístupov dostáva len jeden úèet. Pri pri−pojení pomocou Wi−Fi je moné dosiahnu 20 a 30−krátrýchlejšie pripojenie v porov<strong>na</strong>ní s dial−up pripojením. Okruhpokrytia je zhruba do 100 metrov od centrálneho bodu.Pod¾a hovorkyne spoloènosti Nortel Networks si pri po−uívaní Wi−Fi budú môc pouívatelia lepšie predstavi, akévýhody im prinesú siete UMTS. Vyvinutá technológia tieumoní prepojenie medzi sieami Wi−Fi a UMTS, ako i Wi−Fia CDMA.IBM kupuje Ratio<strong>na</strong>l SoftwareV priebehu prvého kvartálu roku 2003 prebehne transakcia,prostredníctvom ktorej spoloènos IBM odkúpi vývojár<strong>sk</strong>uspoloènos Ratio<strong>na</strong>l Software. Touto 2,1−miliardovou inves−tíciou chce spoloènos posilni svoje postavenie <strong>na</strong> trhu vývo−ja softvéru a po<strong>sk</strong>ytovania sluieb.IDC: Trh s poèítaèmi sa stabilizujeSíce pomaly, ale predsa. Pod¾a a<strong>na</strong>lyticko−prognostickéhoIDC sa po dvoch akých rokoch koneène doèkáme zlepše−Workshop NextGeneration NetworksPod týmto názvom usporiadalo dòa 27. 11. 2002Zdruenie ATM v SR workshop venovaný problematikesietí budúcich generácií. Zúèastnilo sa <strong>na</strong> òom vyše 150úèastníkov z radov odborníkov, akademických pracovní−kov, zástupcov odborných asociácií, štátnych orgánova študentov. Workshop bol zameraný <strong>na</strong> prezentáciupraktických aplikácií vyuívajúcich širokopásmové prístupyz poh¾adu sietí budúcich generácií. Prezentované apliká−cie ukázali monosti integrácie hlasových, obrazovýcha dátových informácií so širokým rozsahom prístupovejrýchlosti xDSL a s vysokými prenosovými rýchlosamiv roz¾ahlých kostrových sieach (WAN). V rámci semináraboli prezentované aj prvé aplikácie cez bezdrôtové prístu−py prostredníctvom technológie General Packet Radio(GPRS) a prostredníctvom širokopásmovej bezdrôtovejtechnológie Fixed Wireless Acces (FWA). V spolupráci soSANETom boli úspešne realizované praktické ukáky širo−kopásmových IP aplikácií (monosti vysielania TV progra−mov v infraštruktúre sietí nových generácií <strong>na</strong> báze IP pro−tokolu). Garantmi jednotlivých aplikácií boli èlenoviaZdruenia ATM v SR, a to spoloènos DAMOVO Slovakia,s. r. o., SWH, s. r. o., FEI STU Bratislava, FEI TU Košice,Vý<strong>sk</strong>umný ústav spojov, Alcatel, Nextira One Slovakiaa Acter<strong>na</strong> Slovakia, v. o. s.Zástupcovia akademickej sféry SANET predstavili optic−kú infraštruktúru pre akademickú sie <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u – pro−jekt SANET II. Celé podujatie bolo moné sledova <strong>na</strong>univerzitách v Košiciach, Ostrave a v Prahe prostredníc−tvom videoprenosov cez ISDN linky. Medzi Laboratóriompoèítaèových sietí <strong>na</strong> KPI FEI TU Košiciach bol zriadenýpermanentný videokonferenèný most po celú dobu ko<strong>na</strong>−nia workshopu (<strong>na</strong> báze protokolu IP). V priebehu pred−nášok bol realizovaný IP videostreaming prezentácií <strong>na</strong>internet, ktorý bolo moné sledova <strong>na</strong> webovej stránke<strong>www</strong>.atm.tuke.<strong>sk</strong> prostredníctvom videoservera.Ing. Ján Šebo, predseda Zdruenia ATM v SR1/2003 PC REVUE 93
Change language