Editorial - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

More documents

Recommendations

Info

L I N U X W A R EINŠTALÁCIA NOVÉHO BALÍKAKeï u sme koneène získali túobne oèakávaný program vo formáte RPM, pristúpimek jeho inštalácii.Všeobecný zápis jerpm −i meno_balíka.rpmLinuxWareZaèíname s Linuxom / 8. èasCvièná inštalácia balíkaPredstavme si takúto situáciu:Sme pouívate¾mi alebo správcami Linuxu a kamarát nám povedal, e existujeperfektný program na prácu so súbormi, nieèo, ako bol v DOS-e Norton Commander.My u vieme, e sa volá Midnight Commander (Polnoèný velite¾). Ve¾mi po òomtúime, lebo sa nám nechce spravova Linux z riadka, ale trochu pohodlnejšie.Èo spravíme?Naštartujeme Linux a poh¾adáme, èi máme taký program v systéme. Ak niètaké ešte nemáme (mono sme si to zabudli nainštalova), pozrieme sa aj dopríslušných cédeèiek, z ktorých sme inštalovali Linux.No jasné, je tam, ale my chceme jeho poslednú verziu, take sa popozerámeniekde na internete. Aha, tu je, nájdeme ho a stiahneme si ho na disk. Nech toje pre ukáku program mc-4.5.55-5.rpm.(Alebo si ho donesieme od kamaráta, ten ho u isto medzitým získal.)Získaný súbor, èi u na diskete, alebo na cédeèku, si prekopírujeme doLinuxu niekde na pracovné miesto, napríklad do adresára /install, ktorý sipreto vytvoríme. A keï sme ho u prekopírovali, tak... Èoe? My vraj eštenevieme kopírova z diskety alebo CD disku? Naozaj? Tak dobre, teraz si o tomnieèo povieme.MONTOVANIE A ODMONTOVANIE DISKIET A DISKOVV LINUXETááák, vezmeme ten najväèší skrutkovaè, kladivo, prípadne sekeru a hoblíka.....nie, nie! To bol len art! Teraz naozaj váne:Na rozdiel od DOS/Windows, kde staèilo disketu alebo cédeèko jednoduchovloi do mechaniky a u sme s ním mohli pracova, v Linuxe (aj v un*xe a eštev iných OS) sa to vzh¾adom na filozofiu systému robí trochu zloitejšie.Disky (disky všeobecne, teda floppy disky, hard disky, sieové disky alebo CDdisky), ktoré nie sú súèasou hlavného disku, na ktorom je nainštalovaný samotnýsystém, sa musia do systému „montova“. Ale nie tak naozajstne – hardvérovo(pevne verím, e disketovú a CD mechaniku máte skutoène zapojenú),ale softvérovo!Pod „montovaním“ si môeme predstavi takú èinnos, ktorá oznámi operaènémusystému, e chceme poui nové zariadenie a chceme, aby ho akceptoval.Takto namontované zariadenie sa pripojí k niektorému adresáru do stromovejštruktúry a od tejto chvíle sa sprístupní prostredníctvom tohto adresára.Vysvetlíme si to na diskete:My u vieme, e Linux nedokáe rozpoznáva zariadenia pod¾a písmen tak,ako sme na to zvyknutí v DOS/Windows, teda prvá „disketovka“ je A:, druhá B:,prvý hard disk C: a tak ïalej. Toto je asi tá najväèšia odlišnos Linuxu, ktorárobí zaèiatoèníkom problémy. Ale zvykneme si, nebojte sa!Linux má tri aspekty, ktoré musíme pri práci s „mechanikami“ zoh¾adni: na kadé zariadenie – device – Linux nazerá ako na súborAko sa hlási poèítaè v sieti aleboÈo je to adresa IPAk chceme náš poèítaè pripoji do siete s inými poèítaèmi, musíme zabezpeèidve veci: aby komunikoval rovnakou reèou (protokolom) a aby sa poèítaè v tejtosieti jednoznaène prezentoval. Zatia¾ èo sa poèítaèe v sieti Windows identifikujúpod¾a mena, vo svete un*xu sa identifikujú pod¾a urèitého èísla. Tomutoèíslu hovoríme adresa IP, pretoe vychádza z komunikaèného protokolu TCP/IP.Práve pod¾a adresy IP poèítaèe zistia, èi dáta, ktoré na sieti prebiehajú sema tam, patria nášmu poèítaèu alebo nie. Kadá adresa IP sa delí na dve èasti:prvá èas je èíslo siete a druhá èas je èíslo poèítaèa.Adresa IP sa skladá zo 4 bajtov, ktorým hovoríme aj oktety. Aby však v pride¾ovaníadries na celom svete nevznikol chaos, zaviedli sa do pride¾ovaniaadries IP urèité pevné pravidlá. Tieto pravidlá majú za úlohu zabezpeèi, abyna sieti neexistovali dva poèítaèe s rovnakým èíslom. Vieme si predstavi, akozabezpeèi jednoznaènos na našej malej domácej alebo podnikovej sieti. Aleèo v takej roz¾ahlej sieti, ako je celosvetový internet?Adresa IP sa delí na 4 triedy – pozri obrázok.Všimnime si, e kadá trieda má iný pomer èísla siete a èísla poèítaèa.Ak má prvý bit prvého bajtu èísla IP hodnotu 0 (nula), ide o triedu A, ak sazaèína hodnotou 10, patrí do triedy B, ak sa zaèínahodnotou 110, patrí do triedy C atï. (TriedaD je trochu špecifická, a preto sa òou teraznebudeme zaobera.)Pozrime sa ešte raz na adresu IP:Vieme, e prvá èas urèuje adresu siete, druháurèuje daný poèítaè v tejto sieti.Pri adrese triedy A urèuje sie prvý bajt, zvyšnétri bajty opisujú èísla poèítaèov. V praxi toznamená, e môeme ma vyše 100 sietí triedyA, ale kadá sie môe obsahova pribline 17miliónov poèítaèov. Uznajme, e trieda A nie jeve¾mi vyuite¾ná v našich podmienkach.Adresy triedy B sú zamýš¾ané pre stredneve¾ké siete. Je ich k dispozícii 16-tisíc a môu obr. è. 1 : Triedy IP adriesobsahova okolo 65-tisíc poèítaèov. Takáto trieda sietí sa dnes vyuíva hlavnev prostredí internetu.Najbenejšie pouívanou triedou je C. Prvé tri bajty znaèia èíslo siete a týchmôu by zhruba 2 milióny. Posledný bajt oznaèuje jednotlivé poèítaèe v danejsieti a tých môe by a 254.Adresy IP zapisujeme vo forme štyroch èísel, oddelených bodkami. Kadéèíslo opisuje jednotlivý bajt – oktet, napríklad 192.168.10.129.Základná myšlienka pride¾ovania adries IP je nasledujúca: kadá sie, ktorása chce pripoji do existujúcej štruktúry poèítaèových sietí (je jedno, èi ideo internet alebo o podnikovú sie), dostane akousi nadriadenou autoritou pridelenújednu sieovú adresu príslušnej triedy. Obsah lokálnej èasti je ponechanýna správcovi danej siete.Rezervované adresyNie všetky adresy sa môu objavi v celosvetovom internete. Existujú adresy,ktoré sú vyhradené na iné úèely alebo experimenty. Tieto adresy vyuívamespravidla vtedy, ak naša sie nie je zapojená do internetu, alebo aspoò niepriamo (neskôr si ukáeme, ako sa to robí). Rozsah takýchto rezervovanýchadries v triede C je od 192.168.0.0 a do 192.168.255.0.Ako príklad predpokladajme, e máme našu malú sie triedy C, ktorej èísloje 192.168.10.0.Posledný bajt môe ma rozsah od nuly po 255. Prvé tri èísla – 192.168.10je èíslo siete, èíslo 255 znamená tzv. broadcast adresu.Pre pridelenie poèítaèov môeme teda pouièísla od 1 po 254 posledného oktetu. V „úplnomznení“ teda od 192.168.10.1 po 192.168.10.254.Platí zásada, e èísla poèítaèov, ktoré slúia akoobyèajné pracovné stanice, pride¾ujeme od jednotkynahor a poèítaèe, ktoré slúia ako servery, smerovaèea iné „slútièky“ pre ostatných, èíslujeme odkonca, teda od èísla 254 nadol.Maska sieteAby vedel kadý poèítaè vypoèíta, èi dané dáta nasieti sú urèené jemu, alebo nie, potrebuje „odfiltrova“èíslo siete od èísla poèítaèa. Na takéto odfiltrovanieslúi maska siete. Na zaèiatok nám staèí86 PC REVUE 1/2003
L I N U X W A R E systém súborov – tzv. filesystém – musí by na kadom diskovom zariadení stromová štruktúra, teda iadne písmená (zopakujme si predošlé lekcie),len zaèiatok u koreòa ( / ) a potom adresáre a súboryU vieme, e Linux pozná disketovú (inak nazývanú aj floppy) mechanikupod symbolom fd. Prvá mechanika bude fd0. A keïe je to zariadenie, budesa nachádza v adresári /dev. Môeme zjednodušene poveda, e fyzická prvádisketová mechanika bude prezentovaná súborom /dev/fd0 (ef-dé-nula,nie ó!).A vieme, e kadé zariadenie má odlišný filesystém – disketa, ktorú smepouívali v DOS-e, má filesystém typu FAT16, cédeèko má typ ISO 9660 a Linuxzase ext2 alebo ext3.Aby sa mohlo toto zariadenie sprístupni na pouívanie, musíme ho pripojido prístupnej èasti adresárového stromu. Na to má Linux u od inštalácie pripravenýadresár /mnt (ako mount) a v òom dva ïalšie podadresáre floppya cdrom. Týmto adresárom v plnej ceste /mnt/floppy a /mnt/cdrom hovoríme prípojnébody.Tak ako všetko v Linuxe, aj toto je iba odporúèané, take ak sa rozhodnemezmeni prípojné body, niè nám nebráni. Ale preèo nedodriava urèité štandardy,no nie?Ak chceme v Linuxe pripoji ¾ubovo¾né zariadenie, pouijeme na to príkaz:mount −t typ_fs zariadenie prípojný_bodkde typ_fs je typ filesystému. Pre zaèiatok nám staèí pozna to, e pre disketu,bene pouívanú v DOS/Windows, je typ filesystému msdos a pre benepouívané cédeèka je to iso9660. Toto zadáme ako parameter typ_fs. Ostatnéparametre u poznáme.Take si predstavme, e máme benú disketu, ktorú normálne pouívamepod DOS-om, a u kamaráta sme si na òu nahrali (v prostredí DOS/Windows)poadovaný súbor, napr. webmin -0.851.rpm.Túto disketu teraz zasunieme do mechaniky linuxového stroja. Zatia¾ sa niènedeje, lebo Linux o nièom nevie. Ak sa pozrieme do adresára /mnt/floppy, vidíme,e je prázdny.Pristúpime k montovaniu. Zadáme:[root@rubin /root]# mount −t msdos /dev/fd0 /mnt/floppyAk je disketa dobrá a správne zasunutá, montovanie prebehne bez problémov.Keï sa teraz pozrieme do adresára /mnt/floppy, uvidíme v òom obsah vloenejdiskety.Teraz môeme s touto disketou pracova ako s riadnou súèasou Linuxu.Prípadní pouívatelia vôbec nezbadajú, e ide o disketu, majú pocit, e pracujús beným adresárom, môu z neho a do neho kopírova, vytvára, maza èipremenováva súbory a podobne. Keïe ide o iný filesystém, môu nasta urèitéobmedzenia v oblasti prístupových práv a vlastníctva.Diskety vymierajú alebo ich kapacita je taká malá, e sa pouívajú na prenosnaozaj len ve¾mi malých súborov a programov. Viac ako diskety sa dnes zaèínajúpouíva CD médiá, èi u lisované, zapisovate¾né, alebo prepisovate¾né.Preto si ukáeme, ako budeme narába s CD médiom.Na pripojenie pouijeme príkaz:[root@rubin /root]# mount −t iso9660 /dev/cdrom /mnt/cdromAnalogicky – odteraz obsah cédeèka nájdeme v adresári prípojného bodu –/mnt/cdrom.A budeme ma trošku väèšie znalosti, ukáeme si, ako sprístupníme tentoadresár iným poèítaèom v sieti, aby mohli zdie¾a iadané súbory (obdobazdie¾ania diskov v MS Windows).Skúsme teraz vysunú cédeèko z mechaniky! Nejde to! To znaèí, e je „primontované“,a preto ak ho chceme vybra alebo vymeni, musíme ho najprvodmontova.obr. è. 2vedie, e pre triedu A je maska255.0.0.0, pre triedu B je maska255.255.0.0 a pre triedu C je maska sieteèíslo 255.255.255.0.Tento údaj spolu s adresou IP sazadáva vdy pri stanovení sieovýchnastavení príslušného poèítaèa.Nech teda máme našu malú sie, kdeje 15 pracovných staníc a jeden linuxovýserver. Nie je podstatné, èi tie pracovnéstanice sú na báze Linuxu aleboWindows. Je len dôleité, aby všetkypoèítaèe komunikovali rovnakou reèou,teda rovnakým protokolom, v našomprípade TCP/IP.Nech linuxový server dostane adresu192.168.10.254 a jednotlivé pracovné stanice v rozsahu 192.168.10.1 a192.168.10.15 – obr. è. 2.Ako prebieha komunikáciaAk chce niektorý poèítaè posla po sieti dáta inému poèítaèu, musí tieto dáta(hovoríme im aj datagram) oznaèi adresou príjemcu. Teda ak chce tretí poèítaèv našej sieti komunikova so serverom, v datagrame sa objaví adresa príjemcu192.168.10.254. Naopak, server oznaèí datagram pre tento poèítaèadresou 192.168.10.3.Niekedy chce niektorý poèítaè, napríklad server, oznámi nejakú udalosvšetkým poèítaèom v sieti. Mohol by síce posla 15 datagramov s adresamipríjemcu od 192.168.10.1 po 192.168.10.15, ale tým by zbytoène zdroval prevádzkuna sieti a v prípade ve¾kého poètu poèítaèov by to mohlo aj dlho trva.Vtedy vyuije tzv. broadcast adresu – to je práve tá s èíslom 192.168.10.255.Vtedy staèí, ak vyšle iba jeden datagram s takouto adresou a ten prijmúa spracujú všetky ostatné poèítaèe.loopbackV prostredí protokolu TCP/IP existuje ešte jedna špeciálna adresa – tej sahovorí loopback, inak spätná sluèka. Jej èíslo je 127.0.0.1 a táto sluèka musíby nastavená v kadom poèítaèi s komunikaèným protokolom TCP/IP. Vyuívasa na otestovanie a nastavenie protokolu a na jeho vnútornú èinnos.Asi nás napadne, aká je maska loopbacku – tá je 255.0.0.0, pretoe pod¾aprvého oktetu vidíme, e patrí do triedy A.ZhrnutieAk chceme pripoji náš poèítaè do existujúcej siete s protokolom TCP/IP,potrebujeme vedie (spravidla od nejakého správcu siete) tieto údaje: vo¾né èíslo pre náš poèítaè masku siete broadcast adresu siete gateway (vysvetlíme si neskôr, nesmiete chcie vedie všetko naraz!)Ak vytvárame novú sie s protokolom TCP/IP a chceme ju pripoji do u existujúcejštruktúry, musíme získa od nadriadenej autority: triedu a èíslo siete masku siete rozsah vo¾ných adries pre naše poèítaèe gatewayAk našu novo vytvorenú sie nebudeme pripája do inej existujúcej štruktúry,môeme si triedu a èíslo siete urèi sami. Napriek tomu sa sname dodrazauívané konvencie a pouime spomenuté rezervované adresy.Pýtate sa, ako môu na jednej sieti koexistova obidva systémy – Linux ajWindows? No, nielene môu koexistova, ale môu dokonca spolupracova.Ako?Napríklad na linuxovom serveri môeme ma „rozbehaný“ webový server apoštový server a z klientskych staníc s operaèným systémom Windows sa natento server môeme pripája, prezera webové stránky alebo spracúva poštu.Druhým, ešte výraznejším príkladom je pouitie linuxového servera so systémomSamba, keï sa tvári ako Windows NT server a ostatné stanice s nímbene spolupracujú a ani netušia, e ten ve¾ký brat nie je z ich rodiny MS, aleje to Linux!V obidvoch prípadoch to je nielen moné, ale je to aj funkèné – takto tofunguje v mnohých firmách (a my si to, samozrejme, ukáeme).Dôleitou podmienkou je pouitie protokolu TCP/IP a správne nastavenieadries IP.1/2003 PC REVUE 87
Page 2:
e d i t o r i a lOd prvého èísla
Page 5 and 6:
N O V I N K Ytálne prijímaèe tel
Page 7 and 8:
screenshot P2P programu, v ktorom v
Page 9 and 10:
N O V I N K YIT socIeTyDamovo21. 11
Page 11 and 12:
R E V U E‘IT vízie 03U po štvrt
Page 13 and 14:
R E V U ETablet PC, ktorý budete m
Page 15 and 16:
R E V U EOèakávame, e fotoaparát
Page 17 and 18:
R E V U ERobot Aibo si nájde nabí
Page 19 and 20:
R E V U EZásadné pre úspešnú p
Page 21 and 22:
R E V U EFarebný rýchlikOKI séri
Page 23 and 24:
R E V U Edií je 4,7 GB a zápis je
Page 25 and 26:
fických prípadoch, najmä pri ve
Page 27 and 28: DOPLNKY A ZAOBCHÁDZANIES PROJEKTOR
Page 29 and 30: 1 . K A T E G Ó R I A : D O 1 0 0
Page 31 and 32: H A R D W A R EToshiba TLP260Medzi
Page 33 and 34: POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R E6
Page 35 and 36: POROVNÁVACÍ TESTH A R D W A R EHW
Page 37 and 38: H A R D W A R EBenq DVDgemPopularit
Page 39 and 40: H A R D W A R ECanon i550Táto tla
Page 41 and 42: H A R D W A R E4× digitálny fotoa
Page 43 and 44: H A R D W A R ESpace XP 2600 s proc
Page 45 and 46: H A R D W A R EPanasonic GD87NOVINK
Page 47 and 48: H A R D W A R EToshiba Satellite 14
Page 49 and 50: H A R D W A R ETablet PC `a la Tosh
Page 51 and 52: H A R D W A R EHP Color LaserJet 25
Page 53 and 54: H A R D W A R ESony Vaio PCG−SRX4
Page 55 and 56: H A R D W A R ESony Clie PEG−NR70
Page 57 and 58: S O F T W A R ECD2× od ŠpidlyPOVI
Page 59 and 60: S O F T W A R EWindows .NET Server
Page 61 and 62: S O F T W A R EOpera 7 = rýchlos +
Page 63 and 64: S O F T W A R EPersonálna a mzdov
Page 65 and 66: S O F T W A R EPoslednou operáciou
Page 67 and 68: Age of MythologyPokia¾ ste fanúš
Page 69 and 70: Domovská stránka: http://www.alco
Page 71 and 72: S O F T W A R EFileBox Extender 1.6
Page 73 and 74: I N T E R N E TPáèi sa vám táto
Page 75 and 76: I N T E R N E TSVETOM WWWS L O V E
Page 77: I N T E R N E T OperaOpera má ve¾
Page 81 and 82: L I N U X W A R EObr. è. 3Obr. è.
Page 83 and 84: L I N U X W A R EPerlTrash takéto
Page 85 and 86: I N F O W A R ENOVINKY: Technológi
Page 87 and 88: I N F O W A R Epokojená pokusmi dv
Page 89 and 90: I N F O W A R EExpresný WebSphereF
Page 91 and 92: I N F O W A R EVírusový radarTak
Page 93 and 94: P R O G R A M U J E M EVisual Studi
Page 95 and 96: P R O G R A M U J E M ETakisto mus
Page 97 and 98: P R O G R A M U J E M E uchováva p
Page 99 and 100: P R O G R A M U J E M EDelphi v pra
Page 101 and 102: P R O G R A M U J E M EAppletov sa
Page 103 and 104: P R O G R A M U J E M EDigitálni a
Page 105 and 106: P R O G R A M U J E M EObr. 1 Testo
Page 107 and 108: P R O G R A M U J E M EFunkcia GetV
Page 109 and 110: S E R V I STipy a triky pre Windows
Page 111 and 112: S E R V I Szaèínajúce nad 2 GHz.
Page 113 and 114: S E R V I SJa som na stránke ve¾k
Page 115 and 116: S E R V I SMAXPARÁDARedakcia èaso
show all

Editorial - Vitajte na strÃ¡nkach www.einsty.hostujem.sk

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?