Editorial - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

L I N U X W A R EINŠTALÁCIA NOVÉHO BALÍKAKeï u sme koneène získali túobne oèakávaný program vo formáte RPM, pristúpimek jeho inštalácii.Všeobecný zápis jerpm −i meno_balíka.rpmLinuxWareZaèíname s Linuxom / 8. èasCvièná inštalácia balíkaPredstavme si takúto situáciu:Sme pouívate¾mi alebo správcami Linuxu a kamarát nám povedal, e existujeperfektný program na prácu so súbormi, nieèo, ako bol v DOS-e Norton Commander.My u vieme, e sa volá Midnight Commander (Polnoèný velite¾). Ve¾mi po òomtúime, lebo sa nám nechce spravova Linux z riadka, ale trochu pohodlnejšie.Èo spravíme?Naštartujeme Linux a poh¾adáme, èi máme taký program v systéme. Ak niètaké ešte nemáme (mono sme si to zabudli nainštalova), pozrieme sa aj dopríslušných cédeèiek, z ktorých sme inštalovali Linux.No jasné, je tam, ale my chceme jeho poslednú verziu, take sa popozerámeniekde na internete. Aha, tu je, nájdeme ho a stiahneme si ho na disk. Nech toje pre ukáku program mc-4.5.55-5.rpm.(Alebo si ho donesieme od kamaráta, ten ho u isto medzitým získal.)Získaný súbor, èi u na diskete, alebo na cédeèku, si prekopírujeme doLinuxu niekde na pracovné miesto, napríklad do adresára /install, ktorý sipreto vytvoríme. A keï sme ho u prekopírovali, tak... Èoe? My vraj eštenevieme kopírova z diskety alebo CD disku? Naozaj? Tak dobre, teraz si o tomnieèo povieme.MONTOVANIE A ODMONTOVANIE DISKIET A DISKOVV LINUXETááák, vezmeme ten najväèší skrutkovaè, kladivo, prípadne sekeru a hoblíka.....nie, nie! To bol len art! Teraz naozaj váne:Na rozdiel od DOS/Windows, kde staèilo disketu alebo cédeèko jednoduchovloi do mechaniky a u sme s ním mohli pracova, v Linuxe (aj v un*xe a eštev iných OS) sa to vzh¾adom na filozofiu systému robí trochu zloitejšie.Disky (disky všeobecne, teda floppy disky, hard disky, sieové disky alebo CDdisky), ktoré nie sú súèasou hlavného disku, na ktorom je nainštalovaný samotnýsystém, sa musia do systému „montova“. Ale nie tak naozajstne – hardvérovo(pevne verím, e disketovú a CD mechaniku máte skutoène zapojenú),ale softvérovo!Pod „montovaním“ si môeme predstavi takú èinnos, ktorá oznámi operaènémusystému, e chceme poui nové zariadenie a chceme, aby ho akceptoval.Takto namontované zariadenie sa pripojí k niektorému adresáru do stromovejštruktúry a od tejto chvíle sa sprístupní prostredníctvom tohto adresára.Vysvetlíme si to na diskete:My u vieme, e Linux nedokáe rozpoznáva zariadenia pod¾a písmen tak,ako sme na to zvyknutí v DOS/Windows, teda prvá „disketovka“ je A:, druhá B:,prvý hard disk C: a tak ïalej. Toto je asi tá najväèšia odlišnos Linuxu, ktorárobí zaèiatoèníkom problémy. Ale zvykneme si, nebojte sa!Linux má tri aspekty, ktoré musíme pri práci s „mechanikami“ zoh¾adni: na kadé zariadenie – device – Linux nazerá ako na súborAko sa hlási poèítaè v sieti aleboÈo je to adresa IPAk chceme náš poèítaè pripoji do siete s inými poèítaèmi, musíme zabezpeèidve veci: aby komunikoval rovnakou reèou (protokolom) a aby sa poèítaè v tejtosieti jednoznaène prezentoval. Zatia¾ èo sa poèítaèe v sieti Windows identifikujúpod¾a mena, vo svete un*xu sa identifikujú pod¾a urèitého èísla. Tomutoèíslu hovoríme adresa IP, pretoe vychádza z komunikaèného protokolu TCP/IP.Práve pod¾a adresy IP poèítaèe zistia, èi dáta, ktoré na sieti prebiehajú sema tam, patria nášmu poèítaèu alebo nie. Kadá adresa IP sa delí na dve èasti:prvá èas je èíslo siete a druhá èas je èíslo poèítaèa.Adresa IP sa skladá zo 4 bajtov, ktorým hovoríme aj oktety. Aby však v pride¾ovaníadries na celom svete nevznikol chaos, zaviedli sa do pride¾ovaniaadries IP urèité pevné pravidlá. Tieto pravidlá majú za úlohu zabezpeèi, abyna sieti neexistovali dva poèítaèe s rovnakým èíslom. Vieme si predstavi, akozabezpeèi jednoznaènos na našej malej domácej alebo podnikovej sieti. Aleèo v takej roz¾ahlej sieti, ako je celosvetový internet?Adresa IP sa delí na 4 triedy – pozri obrázok.Všimnime si, e kadá trieda má iný pomer èísla siete a èísla poèítaèa.Ak má prvý bit prvého bajtu èísla IP hodnotu 0 (nula), ide o triedu A, ak sazaèína hodnotou 10, patrí do triedy B, ak sa zaèínahodnotou 110, patrí do triedy C atï. (TriedaD je trochu špecifická, a preto sa òou teraznebudeme zaobera.)Pozrime sa ešte raz na adresu IP:Vieme, e prvá èas urèuje adresu siete, druháurèuje daný poèítaè v tejto sieti.Pri adrese triedy A urèuje sie prvý bajt, zvyšnétri bajty opisujú èísla poèítaèov. V praxi toznamená, e môeme ma vyše 100 sietí triedyA, ale kadá sie môe obsahova pribline 17miliónov poèítaèov. Uznajme, e trieda A nie jeve¾mi vyuite¾ná v našich podmienkach.Adresy triedy B sú zamýš¾ané pre stredneve¾ké siete. Je ich k dispozícii 16-tisíc a môu obr. è. 1 : Triedy IP adriesobsahova okolo 65-tisíc poèítaèov. Takáto trieda sietí sa dnes vyuíva hlavnev prostredí internetu.Najbenejšie pouívanou triedou je C. Prvé tri bajty znaèia èíslo siete a týchmôu by zhruba 2 milióny. Posledný bajt oznaèuje jednotlivé poèítaèe v danejsieti a tých môe by a 254.Adresy IP zapisujeme vo forme štyroch èísel, oddelených bodkami. Kadéèíslo opisuje jednotlivý bajt – oktet, napríklad 192.168.10.129.Základná myšlienka pride¾ovania adries IP je nasledujúca: kadá sie, ktorása chce pripoji do existujúcej štruktúry poèítaèových sietí (je jedno, èi ideo internet alebo o podnikovú sie), dostane akousi nadriadenou autoritou pridelenújednu sieovú adresu príslušnej triedy. Obsah lokálnej èasti je ponechanýna správcovi danej siete.Rezervované adresyNie všetky adresy sa môu objavi v celosvetovom internete. Existujú adresy,ktoré sú vyhradené na iné úèely alebo experimenty. Tieto adresy vyuívamespravidla vtedy, ak naša sie nie je zapojená do internetu, alebo aspoò niepriamo (neskôr si ukáeme, ako sa to robí). Rozsah takýchto rezervovanýchadries v triede C je od 192.168.0.0 a do 192.168.255.0.Ako príklad predpokladajme, e máme našu malú sie triedy C, ktorej èísloje 192.168.10.0.Posledný bajt môe ma rozsah od nuly po 255. Prvé tri èísla – 192.168.10je èíslo siete, èíslo 255 znamená tzv. broadcast adresu.Pre pridelenie poèítaèov môeme teda pouièísla od 1 po 254 posledného oktetu. V „úplnomznení“ teda od 192.168.10.1 po 192.168.10.254.Platí zásada, e èísla poèítaèov, ktoré slúia akoobyèajné pracovné stanice, pride¾ujeme od jednotkynahor a poèítaèe, ktoré slúia ako servery, smerovaèea iné „slútièky“ pre ostatných, èíslujeme odkonca, teda od èísla 254 nadol.Maska sieteAby vedel kadý poèítaè vypoèíta, èi dané dáta nasieti sú urèené jemu, alebo nie, potrebuje „odfiltrova“èíslo siete od èísla poèítaèa. Na takéto odfiltrovanieslúi maska siete. Na zaèiatok nám staèí86 PC REVUE 1/2003