R E V U ECeny mikroprocesorov Pentium 4, platné od 2. 2. <strong>2004</strong>Obchodný názov mikroprocesora Kapacita L2 Cache Frekvencia zbernice Hyper Threading Ce<strong>na</strong> v USDPentium 4 3,40XE GHz 2 MB 800 MHz áno 999Pentium 4 3,40E GHz 1 MB 800 MHz áno 417Pentium 4 3,40 GHz 512 KB 800 MHz áno 417Pentium 4 3,20XE GHz 2 MB 800 MHz áno 925Pentium 4 3,20E GHz 1 MB 800 MHz áno 278Pentium 4 3,20 GHz 512 KB 800 MHz áno 278Pentium 4 3,00E GHz 1 MB 800 MHz áno 218Pentium 4 3,00 GHz 512 KB 800 MHz áno 218Pentium 4 3,06 GHz 512 KB 533 MHz áno 218Pentium 2 2,80E GHz 1 MB 800 MHz áno 178Pentium 2 2,80 GHz 512 KB 800 MHz áno 178Pentium 2 2,80A GHz 1 MB 533 MHz nie 163Pentium 2 2,80 GHz 512 KB 533 MHz nie 163vený, bolo jadro Willamette. To disponovalo 42 miliónmitranzistorov a 256 KB pamäte L2 cache. Prvouzmenou jadra bol nástup aktuálne pouívanéhojadra Northwood. To obsahovalo 55 miliónov tranzistorov,prièom nárast ich poètu ide <strong>na</strong> vrub zdvojnásobeniakapacity pamäte L2 cache, ktorá stúpla<strong>na</strong> 512 KB. Na <strong>sk</strong>lonku minulého roka sme sa doèkalimikroprocesora Pentium 4 XE (Extreme Edition),ktorý má podobne ako serverové èipy Intelu s architektúrouNetBurst do èipu integrovanú aj pamäL3 cache. V jeho prípade sú to 2 MB, vïaka ktorýmsa poèet tranzistorov v mikroprocesore zvýšil <strong>na</strong> 169miliónov. Prichádzajúci Prescott má pri kapacite L2cache 1 MB spolu 125 miliónov tranzistorov.Kým vo všetkých predchádzajúcich generáciáchmikroprocesora Pentium 4 sa dali zmeny poètu tranzistorovve¾mi ¾ahko odôvodni nárastom kapacitypamäte cache, v prípade Prescottu tieto poèty nesedia.Èisté jadro mikroprocesora toti má 94 miliónovtranzistorov, èo je v porov<strong>na</strong>ní zhruba so 40 miliónmiv predchádzajúcich verziách viac ako dvojnásobok!Otázkou je, <strong>na</strong> èo sú v Prescotte „<strong>na</strong>dbytoèné“tranzistory pouité. Iste, nieèo zo zvýšenia ide <strong>na</strong>vrub pridania podpory inštrukcií SSE3, nieèo <strong>na</strong>ïalšie úpravy v jadre (zlepšenia Hyper-Threadingua ïalších funkcií). Tie však môu z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> zvýšenierádovo o 2 a 3 milióny tranzistorov.Mono sa odpoveï <strong>sk</strong>rýva v budúcom puzdremikroprocesorov Intel. U v druhom polroku totidostane Prescott úplne nové puzdro. Miesto doterajšiehoµPGA478 siahne Intel po LGA 775, u prezradilaj jej meno – Socket T. V oficiálnych materiálochsa hovorí, e Socket T mu umoní zvýšipracovnú frekvenciu systémovej zbernice a posunúvyššie výkon systému.Vráme sa však k pätici. Tá bude ma o plných277 pinov viac ako tie súèasné. Intel pritom poèíta,e do konca roka sa mu podarí presvedèi zákazníkovo výhodnosti prechodu <strong>na</strong> platformu LGA 775,ktorá bude tvori podiel 40 % <strong>na</strong> jeho de<strong>sk</strong>topovýchsystémoch. To by bol historicky <strong>na</strong>jrýchlejšínástup novej platformy a my si logicky musímepoloi otázku, aké argumenty pre tento prechodIntel pouije. Isto sa medzi nimi objavia nové èipovésúpravy Grantsdale a Alderswood, ktoré prinesúpodporu DDR2.Uvidíme, mono bude jasnejšie u v druhej polovicitohto mesiaca po <strong>sk</strong>onèení jarného IDF, monosi budeme musie poèka a do druhého polroka.Špekulácie sa však objavujú u teraz. Na internetesa <strong>na</strong>príklad objavila informácia o tom, ePrescott zrejme disponuje nejakou obdobou technológiex86-64. Na základe „sedliackej“ matematiky,pripravovanej verzie puzdra s podstatneväèším poètom vývodov a porovnávania štruktúrmikroprocesora sa však mono domnieva, e Intelsa azda v implementácii x86-64 vydal cestou „zduplikovania“všetkých funkèných blokov mikroprocesoraa rozšírenia registrov a ïalších blokov tak,aby umoòovali spracovanie 64-bitových inštrukcií!V tejto fáze sú to <strong>na</strong>ozaj iba špekulácie a zaoberasa nimi je predèasné. Viac sa isto dozvieme popríchode platformy Socket T.CENY PRESCOTTOVIntel sa pri uvedení Prescottu vydal cestou, ktorápreò nie je ve¾mi typická. Pôvodné plány totihovorili o tom, e Prescotty budú v èase nástupu <strong>na</strong>trh lacnejšie ako rov<strong>na</strong>ko taktované Northwoody,a to by bol riadny precedens. Napokon sa však ukázalo,e k takému drastickému kroku (i keï spomenutýstav mal trva iba pár dní) Intel nesiahnea spoloène s uvedením Prescottov zníi aj cenyNorthwoodov. Vari po prvý raz v histórii teda mô-ete od Intelu kúpi rov<strong>na</strong>ko rýchlu novinku za rov<strong>na</strong>képeniaze ako starší mikroprocesor. Porov<strong>na</strong>niecien nájdete v tabu¾ke.PRESCOTT V PRAXITentoraz sme mali monos pri príprave technologickéhomateriálu o novom mikroprocesore otestovajeho predprodukènú vzorku, ktorú v Intelioz<strong>na</strong>èujú termínom Engeneering Sample. V <strong>na</strong>šomprípade išlo o jednu z raných verzií mikroprocesora,ktoré sa u výrobcov oz<strong>na</strong>èujú pojmom stepping.Testovaný Prescott mal stepping 3. Verzia, ktorá sadostane <strong>na</strong> pulty predajní, bude stepping 4.Z<strong>na</strong>mená to, e v Inteli medzièasom vyrobili ïalšiejadro. Preèo to spomí<strong>na</strong>m? Nu preto, e za <strong>na</strong>šus<strong>na</strong>hu ma k dispozícii systém s Prescottom èo <strong>na</strong>j<strong>sk</strong>ôrsme zaplatili daò v podobe testovania inéhomikroprocesora, ne aký Intel ponúkne zákazníkom.Vzh¾adom <strong>na</strong> rozdiel generácií jadra sa dápredpoklada, e všetky uvádzané chyby budúv èase, keï èítate tieto riadky, „vychytané“. Túto<strong>sk</strong>utoènos zoh¾adnite pri vyvodzovaní záverov,tak ako sme to v hodnotení urobili aj my.Zostavu, v ktorej sme Prescott testovali, námvïaka iniciatíve Intelu po<strong>sk</strong>ladali v spoloènostiProCa. Bola zaloená <strong>na</strong> základnej do<strong>sk</strong>e Intel 875Bo<strong>na</strong>nza s èipovou súpravou i875, dvojkanálovýmusporiadaním operaènej pamäte DDR400 s kapacitou1 GB. Grafická karta disponovala èipom Ge-Force 5900, di<strong>sk</strong>ový systém, zloený z dvojice di<strong>sk</strong>ovWestern Digital, bol pripojený prostredníctvomrozhrania Serial ATA a usporiadaný do po¾aRAID0 a dopåòala ho DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèka Sony a zvukovákarta SoundBlaster Audigy EZ.Výkon procesora. Ako sme <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èili u v teoretickejèasti èlánku, pri testovaní Prescottu sme<strong>na</strong>razili <strong>na</strong> nieko¾ko zvláštností a v prvom momenteto vyzeralo <strong>na</strong> prepadák. Mikroprocesor totipodával slabé výkony a vo väèšine testov dostával„<strong>na</strong> frak“ od Northwoodu, <strong>na</strong>vyše sa výrazne prehrieval(pri 100 % záai 92 °C, v pokoji pod¾a<strong>na</strong>stavenia pracovnej frekvencie 62 a 75 °C ). Keï-e sme mikroprocesor dostali v zostave, domnievalisme sa, e ide o nejaký problém v samotnommikroprocesore (rozdiel v steppingu).Napokon však bolo všetko i<strong>na</strong>k. Po intenzívnejkorešpondencii s technikmi v Inteli a neustálychúpravách sa ako zásadný problém ukázalo nedostatoènéchladenie mikroprocesora! Do zostavy boltoti zabudovaný chladiè urèený pre prvé verzieNorthwoodov a ten <strong>na</strong> Prescott jednoducho nestaèí.Po výmene chladièa klesli prevádzkové teplotymikroprocesora <strong>na</strong> 45 a 47 °C a teploty primaximálnom zaaení sa dostali pod hranicu 75 °C.Tak èi o<strong>na</strong>k tento fakt z<strong>na</strong>mená definitívny koniechádok medzi priaznivcami Intelu a AMD <strong>na</strong> tému,ktorý mikroprocesor viac „kúri“.Pre porov<strong>na</strong>nie sme v tabu¾ke výsledkov ponechalitak výsledky nedostatoène chladeného systému(sú vyz<strong>na</strong>èené èerveným fontom), ako aj výsledky<strong>na</strong>merané pri dostatoènom chladení. Akovidie, je to podstatný rozdiel.A my preò máme aj celkom logické vysvetlenie.Intel toti do Prescottu zabudoval pokroèilejší mechanizmusochrany mikroprocesora pri prekroèenípovolených pracovných teplôt. Mikroprocesor priprekroèení teploty definovanej Intelom (zatia¾nebola zverejnená, ale pod¾a <strong>na</strong>šich experimentovleí niekde pri hranici 80 °C) zaène (v prípade, e unemá ako zvýši otáèky ventilátora <strong>na</strong> chladièi)vklada prázdne inštrukcie, èím zabráni svojmuïalšiemu prehrievaniu a znièeniu. Na druhej stranemá takáto ochra<strong>na</strong> fatálny dosah <strong>na</strong> výkon mikroprocesora.To, e mikroprocesor „neuvaríte“, všakza takúto daò isto stojí.Vráme sa však k hodnoteniu výkonnosti Prescottu.V niektorých aplikáciách je tento mikroprocesorpri rov<strong>na</strong>kej pracovnej frekvencii o nieèopomalší ako Northwood. Dôvod je jednoduchý –o polovicu dlhšia pipeline. Rozdiely <strong>na</strong>šastie nie súve¾ké (typicky do 2 %). Spomenuté konštatovanieplatí pri testovaní jedným benchmarkom, a tedabez aktívneho zapojenia technológie Hyper-Threading. Test Bapco SysMark <strong>2004</strong>, ktorý vie testovavo viacerých aplikáciách súbene, sme,bohuia¾, do realizácie tohto testu nemali k dispozícii.Preto sme porov<strong>na</strong>li výkonnos Northwoodua Prescottu v <strong>na</strong>šom aplikaènom teste (<strong>na</strong> pozadíprebiehal prevod videa, v popredí bol spustený MSOutlook, v ktorom sme otvárali zazipovanú prílohus ve¾kosou 20 MB). Následne sme vyko<strong>na</strong>li rov<strong>na</strong>kýtest iba s tým rozdielom, e <strong>na</strong> pozadí bealantivírus, ktorý <strong>sk</strong>enoval di<strong>sk</strong>. Výsledky v obochprípadoch hovorili jasne v prospech Prescottu.Rozdiely sa pohybovali v desiatkach percent.ZÁVERPrescott je tu, s ním aj nová 90 nm technológia.Potenciál oboch nemono v tejto chvíli objektívneposúdi, obidve novinky sú iba <strong>na</strong> zaèiatku. Istévšak je, e sú ïalším stupienkom vo vývoji polovodièovéhopriemyslu (90 nm technológia) a mikroprocesorov(Prescott), ktoré celé odvetvie opäposúvajú ïalej.40 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>
R E V U ENotebookyod A po Z Peter Orvi<strong>sk</strong>ýNotebooky sa v minulom rokudefinitívne stali tahúòmi trhus osobnými poèítaèmi.Spoloène sa teda pozrieme<strong>na</strong> príèiny ich rastúcejpopularity, porovnáme sinotebooky s klasickýmipoèítaèmi a pozrieme sa aj<strong>na</strong> to, aké novinky v oblastinotebookov môeme v tomtoroku oèakáva.U letmý poh¾ad do štatistík, ktoré vydávalirenomované a<strong>na</strong>lytické spoloènosti v priebehuminulého roka, <strong>na</strong>z<strong>na</strong>èovali, e rastpredaja notebookov sa bude aj v roku 2003 pohybovaokolo hranice 40 %. V èase vzniku tohto èlánkubola <strong>na</strong>jèerstvejšia štatistika IDC za prvé trištvrroky. Pod¾a nej sa za spomenuté obdobie poprvý raz v histórii podarilo prekroèi magickú hranicu10 miliónov predaných notebookov (10,36). Tov porov<strong>na</strong>ní s predchádzajúcim rokom z<strong>na</strong>menátempo rastu za prvé tri štvrroky 36,5 %. Potešite¾népre nás je, e regiónom s <strong>na</strong>jvyšším tempomrastu je Európa, kde sa v roku 2003 predaloo 49,4 % viac notebookov ako v roku 2002. Zaujímavýje aj poh¾ad <strong>na</strong> postavenie jednotlivýchz<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong> trhu. Jednotkou v celosvetovom rozsahuostáva HP, prvú päku v uvedenom poradí dopåòajúDell, Toshiba, IBM a Acer.V èase vzniku tohto materiálu ešte neboli výsledkypredaja <strong>na</strong> sloven<strong>sk</strong>om trhu známe. Pod¾apredpokladov by sa však nárast predaja mal pohybovaminimálne v podobnom rozsahu ako v predchádzajúcomroku.PREÈO NOTEBOOKY „BODUJÚ“?Príèin enormného nárastu predaja notebookov,ktorý dokumentuje ich stúpajúcu popularitu, jeviacero. Ako prvý podstatný argument monouvies technologický pokrok, ktorý ide ruka v rukes nárastom výkonnosti, <strong>na</strong>sleduje pokles cien a zabudnúnemôeme ani <strong>na</strong> zmenu poh¾adu pouívate¾ov.Technológie a výkon. Mnohí si mono v súvislostis technologickým pokrokom v notebookochvybavia <strong>na</strong>jmä nástup Centri<strong>na</strong>, novej technológiespoloènosti Intel. Podrobnejšie sa výpoètu a prínosujednotlivých noviniek budeme venova pri opisekomponentov a ich porovnávaní so svetom de<strong>sk</strong>topov.Centrino toti prinieslo ve¾mi dobre vyváenúkombináciu vlastností, ktoré sú podstatné pre <strong>na</strong>jväèšiu<strong>sk</strong>upinu ich pouívate¾ov. Vïaka mikroprocesoruPentium Msa podarilo dosiahnu výbornúkombináciu výkonu a spotreby.Notebooky vybavené týmto mikroprocesoromtoti vo výkonnosti bez problémov sekundujúde<strong>sk</strong>topovým systémom. Na druhej strane bezproblémov vydria pracova <strong>na</strong> batérie od troch doôsmich hodín, prièom <strong>na</strong>jèastejšie sa táto dobapohybuje tesne <strong>na</strong>d štyrmi hodi<strong>na</strong>mi. Ïalším úspechomCentri<strong>na</strong> je vyváenos jednotlivých komponentova posledným, ktorý je reprezentovaný bezdrôtovýmadaptérom, je definitívne odpútanie sapouívate¾ov notebooku od káblov.V oblasti výkonnosti súèasné notebooky dria sosvojimi stolnými kolegami krok ove¾a úspešnejšieako kedyko¾vek predtým. Potešujúca je pritom <strong>sk</strong>utoènos,e toto tvrdenie neplatí iba o špièkovýchstrojoch, ale doslova <strong>na</strong>prieè celým spektrom. Kebysme mali by úprimní, <strong>na</strong>jlacnejšie notebooky súèasto výkonnejšie ako <strong>na</strong>jlacnejšie konfiguráciede<strong>sk</strong>topov. Minimálne rov<strong>na</strong>ko príjemné je, e tototvrdenie platí aj pri porov<strong>na</strong>ní ich vybavenosti.Pokles cien bol ïalším výz<strong>na</strong>mným akcelerátoromúspechu notebookov. Nieeby podstatnepoklesli ceny <strong>na</strong>jlacnejších notebookov, tie sa takmernezmenili. Najdôleitejšou zmenou v cenovomvývoji, ktorá sa odohrala v uplynulom roku, je výraznézníenie rozdielu medzi cenou de<strong>sk</strong>topua notebooku s rov<strong>na</strong>kou (èi ve¾mi podobnou) konfiguráciou.Na tejto <strong>sk</strong>utoènosti sa podie¾ali hneïdva faktory. Prvým z nich je <strong>sk</strong>utoènos, e praktickyvšetky komponenty pouívané <strong>na</strong> konštrukciunotebookov sa v priebehu roka zlacòovali. Toby však samo osebe nestaèilo. Najvýz<strong>na</strong>mnejšie satoti <strong>na</strong> cenovom trende priaznivom pre notebookypodpísal razantný nástup LCD displejovv de<strong>sk</strong>topových systémoch. Tie sú toti podstatnedrahšie ako klasické CRT monitory. Ale keïe súove¾a dostupnejšie ako v minulosti, pri porovnávanícien de<strong>sk</strong>topov a notebookov sa dnes celkombene do ceny de<strong>sk</strong>topu zahàòa LCD displej rov<strong>na</strong>kýchparametrov, ako má displej notebooku.Zme<strong>na</strong> poh¾adu. Pouívatelia zásadne zmenilisvoj postoj a <strong>na</strong>jmä spôsob pouívania poèítaèov.Veï sa len pozrite <strong>na</strong> klasický de<strong>sk</strong>top. Spoloènes monitorom okupuje výz<strong>na</strong>mnú èas vášho pracovnéhostola (èi doma, alebo v práci). Ak pouívatede<strong>sk</strong>topa potrebujetepracova aj doma, nejdeo úplne jednoduchú záleitos.Iste jestvujú technické a programové prostriedky,ktoré vám umonia vzia si so sebou rozpracovanésúbory, podkladové údaje, prípadne sa pripojiz domu do podnikovej siete. Tak èi o<strong>na</strong>k, z èasu <strong>na</strong>èas <strong>na</strong>razíte <strong>na</strong> limity takéhoto riešenia. No akpouijete notebook, domov s vami nejdú iba údaje,ale celé pracovné prostredie a prakticky všetkypodklady. Navyše pri práci <strong>na</strong> notebooku nemusítesedie v pracovni, ale pokojne si ho môete vzia ajdo obývaèky èi spálne (chce to však istú dávkuporozumenia zo strany rodinných príslušníkov).S notebookom môete bez problémov pracova ajpoèas víkendu u starých rodièov èi <strong>na</strong> chalupe. Tovšak nie je ani zïaleka všetko. Svoj pracovný prostriedokmôete poui aj <strong>na</strong> pobavenie rodinnýchpríslušníkov.Zme<strong>na</strong> postoja pouívate¾ov k notebookom,samozrejme, súvisí aj s poklesom ich cien. Nie je toa tak dávno, keï sa ceny aj tých <strong>na</strong>jlacnejšíchnotebookov zaèí<strong>na</strong>li tesne pod sto tisícami. Dnesdostanete výkonný notebook aj za menej ako polovicu.Notebooky sa tak stali dostupnými preivnostníkov, širokú škálu technikov, ekonómova ve¾a ïalších, študentov nevynímajúc! Ak sa terazusmievate, nemusíte. Práve pre študentov sa notebookystávajú ideálnymi poèítaèmi. Môu ich toti¾ahko prenáša medzi domovom, internátom a školou.Navyše s rozmachom internetu a sveta digitálnejzábavy majú vïaka notebooku neustále prisebe nielen pracovný nástroj, ale aj komunikaènýprostriedok a centrum zábavy!VÝVOJ NEZASTAVÍŠ...U zmienené argumenty dávajú tuši, e notebookysvojim klasickým kolegom riadne „podkurujú“.No nebolo to tak vdy. Donedáv<strong>na</strong> notebookyvyuívali iba mierne upravené komponenty, urèené<strong>na</strong> výrobu de<strong>sk</strong>topov, èo sa, samozrejme, odrá-alo <strong>na</strong> ich vlastnostiach a výkone. Ak <strong>na</strong>mietate,e aj dnes sa v ponukách jednotlivých z<strong>na</strong>èiek <strong>na</strong>chádzanemálo notebookov osadených de<strong>sk</strong>topovýmimikroprocesormi, prípadne inými komponentmi,máte pravdu. Na druhej strane si však musíme uve-42 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>