I N F O W A R EOutsourcing: prevádzka podnikových aplikácií – ASP VIII.Tentoraz sa opä pozrieme detailnejšie <strong>na</strong> jedenfunkèný blok selektívneho outsourcingu, ktorým jeprevádzka podnikových aplikácií, a povieme si nieèoaj o ASP èie application service providing.Podnikovými aplikáciami v ponímaní tohto èlánkua problematiky sú akéko¾vek aplikácie, poväèšinetypu klient/server, ktoré sa <strong>na</strong>chádzajú v podnikovomprostredí. Klasickým príkladom môu bysystémy ERP, ako SAP, Navision, Baan, alebo centrálnepoštové systémy, ako sú MS Exchange, LN a pod.Ako sme u podotkli, tieto systémy sú zväèšaarchitektúry klient/server, a teda hlavná businesslogika a dáta sú uloené a exekuované <strong>na</strong> nejakejcentrálnej inštancii, teda serveri, prípadne súboreserverov.Outsourcing podnikových aplikácií je jeden z <strong>na</strong>jèastejšiepouívaných modelov selektívneho outsourcingu.Ako teda vlastne tento model funguje?Najjednoduchším príkladom môe by prevádzkasystémov ERP v základnom modeli. Externý po<strong>sk</strong>ytovate¾outsourcingových sluieb umiestni zákazníckuinfraštruktúru (servery a ostatný potrebný hardvér)do svojho dátového centra a odberate¾ sluieb, t. j.firma vyuívajúca tento spôsob prevádzky, pripájasvojich uívate¾ov prostredníctvom siete typu WANk tomuto systému. Outsourcingový partner je zodpovednýza pravidelnú údrbu, administráciu a bezpeènosdaných systémov tak, aby boli vdy dodr-ané parametre dohodnutej SLA.Model v<strong>sk</strong>utku jednoduchý, ale v èom spoèívajújeho výhody? Preèo by sa mala firma rozhodnú outsourceovasvoje centrálne systémy? Veï <strong>na</strong> prvýpoh¾ad sa môe zda, e ide iba o presun serverovdo dátového centra po<strong>sk</strong>ytovate¾a. O výhodáchumiestnenia aplikácií v bezpeènom prostredí dátovéhocentra sme hovorili v predchádzajúcom èlánku,take tento benefit môeme teraz opomenú.Ïalšie dôleité výhody by sa dali pomenova takto: Prístup k odbornému know-how po<strong>sk</strong>ytovate¾aZoberme si príklad prevádzky ERP systému SAP. SystémSAP nie je triviálny <strong>na</strong> administráciu. Je zrejmé,e nájs dobrého bázistu nie je vdy ¾ahká veca, samozrejme, aj náklady sú nepomerne vyššie. Ešteby tu bola monos vyškoli interný IT personál<strong>na</strong> túto èinnos, ale to môe by neefektívne a je tolen ïalšie zaaovanie interného IT personálu. V prostredídobrého po<strong>sk</strong>ytovate¾a outsourcingových slu-ieb sa takíto ¾udia <strong>na</strong>chádzajú a ich efektivita prameníz k¾úèového prvku, ktorým je u existujúcipoèet zákazníkov, a teda systémov SAP, o ktoré satento personál stará. V prípade SAP alebo aj inýchaplikácií ERP však nejde vdy iba o bázovú prevádzku,teda <strong>na</strong> úrovni systému, databázy a základnéhomodulu aplikácie, ale hlavne o neustálu kustomizáciu,konzultácie a podporu týchto aplikácií.Tu môe externý po<strong>sk</strong>ytovate¾ s takto vybudovanýmknow-how prinies <strong>sk</strong>utoènú hodnotu, pretoe jehosluby obsahujú aj odborných konzultantov, špecializovaných<strong>na</strong> konkrétny modul alebo problematiku,centrálny help-de<strong>sk</strong>, ktorý môe zabezpeèovapodporu 24 × 7, ako aj programátor<strong>sk</strong>é zázemie,ktoré vie implementova poadované neštandardnézmeny do daných aplikácií. Toto všetko sivyaduje potrebu ve¾kých interných zdrojov v prípade,e sa firma rozhodne ís cestou vlastnej prevádzky.Profesionálny IT partner by však mal takétozázemie ma u vybudované. Ochra<strong>na</strong> investíciíAko sme spomenuli, <strong>na</strong> zabezpeèenie kvalitného fungovaniaprevádzky systému sú potrebné nemaléinvestície. Minimálne ide o investície do kvalitnéhohardvéru, rozšírenia infraštruktúry a pod. Na druhejstrane treba poveda, e aj externý partner bude musienejako rozšíri svoje kapacity, aby mohol danýsystém prevádzkova (zakúpenie nového hardvéru,prípadne iba nejaké rozšírenie <strong>na</strong>pr. bladeovej farmya pod.). Toto sú však prvotné investície, ktoréznáša externý dodávate¾, pre odberate¾a sluby súrozloené do jednotlivých platieb za outsourcingovésluby <strong>na</strong>príklad mesaène.TVORBA SLA. SLA pre tento druh outsourcingumusia vyjadrova, èo je vlastne pre podnik dôleitéa kde má outsourcingový po<strong>sk</strong>ytovate¾ garantovaisté hodnoty. Keï sa pozrieme <strong>na</strong> fungovanie týchtoaplikácií z poh¾adu koncového uívate¾a, sú dôleitétri veci: aby systém fungoval, aby systémfungoval správne, aby mal systém istú latenciu.ABY SYSTÉM FUNGOVAL. Táto poiadavkaje azda <strong>na</strong>jelementárnejšia. Systém musí by online,musím sa k nemu vedie autentifikova. Musíteda odpoveda <strong>na</strong> moje poiadavky.Z poh¾adu SLA treba teda definova èas, keï máby systém on-line (nie všetky aplikácie musia bynevyhnutne v prevádzke 24 × 7), ako aj to, aké mô-u by maximálne moné výpadky. Tieto parametresa oz<strong>na</strong>èujú ako dostupnos (availability) systémua môu sa uvádza <strong>na</strong>príklad v hodinách, ktoréurèujú maximálny moný výpadok, prípadne v percentách.Percentuálne vyjadrenie nie je niè viac akopomer <strong>sk</strong>utoèného èasu, keï bol systém on-line, aèasu, keï by systém mal by on-line. V ideálnomprípade teda 100 percent. Pokia¾ dostupnos urèíme<strong>na</strong> 100 percent, netolerovali by sme ani sekundovývýpadok systému. Treba poveda, e reálneèísla v závislosti od kritickosti aplikácie sa pohybujúv rozmedzí 96 a 99,9 %. Meranie dostupnosti jeriešené pomocou monitorovacích nástrojov, ktorékontrolujú „ivot“ aplikácie <strong>na</strong> rozhranných bodochv závislosti od SLA, <strong>na</strong>jèastejšie však <strong>na</strong> ethernetovýchportoch smerovaèa po<strong>sk</strong>ytovate¾a.ABY SYSTÉM FUNGOVAL SPRÁVNE. Keïu aplikácia odpovedá, teda reaguje <strong>na</strong> moje po-iadavky, nez<strong>na</strong>mená to hneï, e odpovede systémusú správne. Istá èas aplikácie môe fungovabez problémov, ale iná èas reaguje chybne.V SLA sa tento druh problémov rieši trocha i<strong>na</strong>k.Nemono toti presne zadefinova v SLA celú funkènosaplikácie. Tento parameter sa ošetruje tzv. fixtimeom,èo je èasový úsek medzi <strong>na</strong>hlásením chybnéhosprávania aplikácie <strong>na</strong> HelpDe<strong>sk</strong> a vyriešenímtohto problému <strong>na</strong> spokojnos uívate¾a.ABY MAL SYSTÉM ISTÚ LATENCIU. Pokia¾uívate¾ u s aplikáciou pracuje a aplikácia pracujesprávne, je z<strong>na</strong>ène dôleitý parameter rýchlosti.Je to rov<strong>na</strong>ké ako v prostredí internetu – azdanikto z nás nemá rád nekoneèné èakanie, kým sastránka <strong>na</strong>tiahne a môeme pracova ïalej. Tentoprincíp platí aj pre podnikové aplikácie, kde tieexistuje istý èas latencie, teda uívatelia takistoèakajú <strong>na</strong> odpoveï systému <strong>na</strong> ich aktivity.Tento parameter však nemono absolútne spo-¾ahlivo mera pre kadý druh aplikácie. Môe ve¾mizálea <strong>na</strong> druhu transakcie, <strong>na</strong> poadovaných dátacha pod. Tento parameter sa <strong>na</strong>zýva ART, èo z<strong>na</strong>menáAverage Response Time, teda priemerný èasohlasu systému. Pre systém SAP je <strong>na</strong>príklad reál<strong>na</strong>hodnota ART okolo 1,5 sek.ASP. V titulku èlánku sa objavuje ešte jed<strong>na</strong> <strong>sk</strong>ratka– ASP, teda Application Service Providing. Je tomodel prevádzky akýchko¾vek aplikácií tak, e pouívate¾takéhoto modelu si nekupuje nijakú infraštruktúruani licencie danej aplikácie, ale len jukonzumuje ako èistú slubu. V tomto prípade môeís aj o spojenie s tzv. on-demand computingom,kde pouívate¾ vyuíva danú aplikáciu iba vtedy,keï ju potrebuje, a iba vtedy za òu platí. Model ASPje ve¾mi vhodný pre zaèí<strong>na</strong>júce firmy, ktoré nemajú<strong>na</strong> mohutné prvotné investície do IT, ale potrebujúvyuíva výhody a funkcio<strong>na</strong>litu robustných systémov,ako je <strong>na</strong>pr. SAP. Do takejto pozície môu <strong>na</strong>príkladaj u rozbehnuté spoloènosti tlaèi ich odberatelia.Predstavme si <strong>na</strong>príklad menšiu mliekareò,ktorá nemá nijaký robustný systém ERP, nochce predáva svoje výrobky do ve¾kých zahraniènýchobchodných reazcov. Tie však budú svojeobjednávky pre túto mliekareò posiela iba prostredníctvomEDI. Pokia¾ táto firma nemá systém, ktorýpodporuje príjem správ EDI a ich automatické zaèleneniedo objednávkového systému výroby, budema vány problém, ako s reazcami komunikova.Problém by riešil <strong>na</strong>pr. lepší systém ERP s konektoromEDI. Toto je jasný príklad, keï aj menšie spoloènostipotrebujú <strong>na</strong> svoje podnikanie robustnejšiea <strong>na</strong> prvý poh¾ad pre ne prive¾ké a drahé aplikácie.Spoplatòovanie modelu ASP môe by <strong>na</strong> úrovnimesaèného paušálneho poplatku, <strong>na</strong>príklad pre jednéhouívate¾a, kde poèet uívate¾ov sa môe dy<strong>na</strong>mickymeni, prípadne <strong>na</strong> spôsob platby za telefonovanie,teda za <strong>sk</strong>utoèné pouívanie systému vdanom èasovom rámci.Chcem ešte pripomenú, e model ASP bol a jeurèený aj <strong>na</strong> prevádzku klasických klient<strong>sk</strong>ych aplikácií,ako sú <strong>na</strong>pr. MS Office, prípadne OpenOffice a pod.Pouívanie takýchto aplikácií sa môe buï rieši akoprenájom licencie, a teda aplikácia je inštalovaná klasickýmspôsobom <strong>na</strong> lokálny di<strong>sk</strong> poèítaèa, alebopomocou technológie tenkého klienta, kde uívate¾pracuje s typicky klient<strong>sk</strong>ou aplikáciou <strong>na</strong> vzdialenomserveri a pristupuje k nej cez terminálový server.Takýmto modelom sa ako sluba dajú po<strong>sk</strong>ytovakompletné pracovné prostredia pre jednotlivýchuívate¾ov so všetkými potrebnými aplikáciami.ASP bola pod¾a a<strong>na</strong>lytikov technológia predurèená<strong>na</strong> masové rozšírenie a úspech. No v realite sa taknestalo, a teda je otázne aj <strong>na</strong>priek jasným výhodám,preèo je to tak.Jeden z dôvodov môe tkvie v nedostatoènej podporeu systémových integrátorov a po<strong>sk</strong>ytovate¾ovIT sluieb, ako aj v nie celkom presnej predstave ospoplatòovaní týchto sluieb.Prevádzka podnikových aplikácií je ve¾mi rozšírenýdruh outsourcingu. Ve¾a firiem si u uvedomilo,e prevádzka nároèných systémov <strong>sk</strong>utoène nieje ich core-businessom a investície potrebné <strong>na</strong> zabezpeèenieich prevádzky sú neúmerne vysoké.Ïalší vývoj v oblasti prevádzky podnikových aplikáciíbude smerova k transformácii z klasickéhoselektívneho outsourcingu <strong>na</strong> on-demand computinga vyuívaniu kompletného outsourcingu IT.Peter Bla<strong>sk</strong>ovits, IC konzultant, Operation Related Services,Siemens Business Services, s. r. o.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 133
I N F O W A R Ee−VOTE: Vo¾te elektronicky!Obr. 1 Èo pod¾a vás <strong>na</strong>jmä prinesie vstup Sloven<strong>sk</strong>a do Európ<strong>sk</strong>ej únie pre študentov?Obr. 2 Ako vnímate váš budúci ivot?V dnešnej dobe sú ve¾mi modernéslovné spojenia zaèí<strong>na</strong>júce sa písmenom„e“. Objavujú sa pojmy ako e-government,e-podpis, e-vote atï., ktorýchspoloèným menovate¾om je väèšiatransparentnos, efektívnos a v koneènomdôsledku aj väèšia miera demokracie.Napriek tomu, e vo všeobecnostiprevláda povedomie o zaostávaníSloven<strong>sk</strong>a v oblasti informatizácie,mono u aj v súèasnosti zaz<strong>na</strong>me<strong>na</strong>prvé projekty, ktoré bynás mohli v tomto smere výrazneposunú dopredu. Jedným z nich je ajprojekt elektronických volieb, ktorýrealizuje Košický samosprávny kraj(KSK).V podnikovej sfére u informaènésystémy s urèitosou preukázali svojprínos pre zrýchlenie a zefektívnenieobchodných procesov, <strong>sk</strong>valitnenieriadenia a zlepšenie vzahov so zákazníkmi.Pomaly prichádza èas, abysa výz<strong>na</strong>m investícií do modernýchinformaèných a komunikaèných technológiíprejavil aj vo sfére pôsobeniaverejnej správy.Verejnú správu vnímame ako slubupre verejnos. Aby sme takúto slubumohli efektívne po<strong>sk</strong>ytova, potrebujemeèo <strong>na</strong>jviac procesov optimalizova,èo je ideálny operaèný priestorpre informaèné technológie – e-governmenta intenzív<strong>na</strong> pomoc informaènýchtechnológií v práci <strong>na</strong>šichúradníkov budú v budúcnosti èasto<strong>sk</strong>loòovanými pojmami.S ÈASOM OPRETEKY. SprávuKošického samosprávneho kraja dlhodobotrápila informaèná podporaprocesov. Typickým príkladom jepred- a povstupová pomoc zo stranyEuróp<strong>sk</strong>ej únie. Samospráva má svojímspôsobom v tomto procese výz<strong>na</strong>mnépostavenie, preto výstavba novéhointernetového portálu s integrovanouplatformou e-governmentu spreh¾adne logicky katalogizovanýmiinformáciami sa stala novou prioritou.Tak ako kedysi regióny charakterizovalierby, dnes to zaèí<strong>na</strong> by internetovástránka èi informaèný systém.Tento trend zrejme nezastavíme,a èím ne<strong>sk</strong>ôr mu prispôsobíme, tým silnejšiepocítime následné straty.Dnes má košický VÚC <strong>sk</strong>úsenosti spoldruharoènou prevádzkou webovejstránky http://kosice.regionet.<strong>sk</strong>,ktorá má síce zatia¾ iba publikaènúfunkcio<strong>na</strong>litu, no za uvedené obdobiesi vybudovala serióznu komunitunávštevníkov, úspešne h¾adajúcichinformácie o regionálnom rozvoji, predvstupoveja povstupovej pomoci. Ve¾mivýz<strong>na</strong>mnou sekciou tejto webovejstránky je èas týkajúca sa regionálnehoparlamentu. Transparentne aprakticky on-line poslanci a širokáverejnos môu nájs všetky podkladypripravené <strong>na</strong> zasadanie zastupite¾stva,ale aj štruktúrovaný poh¾ad<strong>na</strong> všetky hlasovania zastupite¾stva.Proces kreovania nového webovéhosídla bol odštartovaný vïaka ústretovostia záujmu vedenia Košickéhosamosprávneho kraja. Aktivity e-governmentumajú od vzniku samosprávnehokraja vysokú prioritu. Ambíciouje ma prvé výsledky zaèiatkom roku<strong>2004</strong>. Bol vytvorený odborný tím, ktoréhoèlenmi sú aj uznávané osobnostiz košických univerzít.ÈO VŠETKO SA DÁ VYBAVIELEKTRONICKY? Teoreticky bysa dalo poveda, e vïaka vyvíjaneje-podate¾ni vybavíte prakticky takmervšetko. Samozrejme, musíte investovaasi 700 Sk do elektronickéhopodpisu a takto sa podpísa pod svojepodanie. Prirodzene, èas komunikácies úradom môete realizova ajbez zabezpeèenia elektronickým podpisom.Urèite oceníte monos zisteniastavu riešenia vášho podaniav rámci funkcio<strong>na</strong>lity pripravovaneje-podate¾ne.Podate¾òa aktívne pomôe zorientovanávštevníka portálu, aby optimálnevybavil svoju záleitos <strong>na</strong>úrade KSK, pretoe procesy budú pomocouprvkov technológií umelej inteligenciedigitalizované a formalizovanétak, aby vybavenie podania uod jeho formulovania bolo optimalizované<strong>na</strong> minimálny poèet krokov.Ïalšou novinkou <strong>na</strong> novej stránkebude univerzálne vstupné rozhranie,ktoré návštevníka „vyspovedá“, ale vysokoefektívne, optimalizovane <strong>na</strong> minimálnypoèet otázok.E−VOTE. Obèan pomocou elektronickýchsluieb verejnej správy máby v popredí všetkého diania. Monoselektronickej komunikácie s úradomumocní aj monos podie¾a sa<strong>na</strong> riešení verejných záleitostí pomocouprojektu e-Vote – systému <strong>na</strong>realizáciu elektronických volieb, referenda prie<strong>sk</strong>umov verejnej mienky.Košický samosprávny kraj teda akoprvý <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u vyuíva zdroje EÚv oblasti rozvoja informaènej spoloènosti.Projekt má aj vlastnú webovústránku: http://<strong>www</strong>.evote.<strong>sk</strong>.e-Vote je vedecko-vý<strong>sk</strong>umný projekt,fi<strong>na</strong>ncovaný Európ<strong>sk</strong>ou komisiouv rámci programu Technológieinformaènej spoloènosti (InformationSociety Technologies – IST), ktorýje súèasou 5. rámcového programuEÚ. Je to hlasovací systém <strong>na</strong> platformeinternetu, ktorý umoòuje organizáciua elektronickú realizáciu volebnéhoprocesu, ako aj sèítavanie hlasova generovanie štatistických výsledkova volebných predpovedí.134 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>
Change language