CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

I N F O W A R E KONFERENCIAEXPONET VIENNA 2004 (17. – 19. februára, Austria Center Vienna)Špecializovaná obchodná výstava Exponet Vienna 2004, urèená pre manaérov, predsta−vuje centrálnu informaènú platformu pre trhové riešenia. Popredná rakúska výstava po−núka komplexný preh¾ad trhu integrovaných end−to−end ICT riešení.Pre zvyšujúci sa tlak sa budú dôleité informácie a komunikaèné platformy tohtoroènéhoExponetu zameriava na demonštráciu výhod, ktoré ponúkajú súèasné najmodernejšie ITriešenia, pouívané v dennodenných operáciách. Pouívatelia z krajín strednej a východnejEurópy a široká škála spoloèností budú reportova svoje skúsenosti v prezentáciách a disku−siách okolo okrúhleho stola.Popri kontrolingu, business intelligence a podnikovom manamente sa bude tohto−roèný Exponet zameriava hlavne na IT outsourcing, mobilný biznis, privátne siete, IT bez−peènos a infraštruktúru. Dôraz sa bude klás na ekonomickú efektivitu a výhody pre po−uívate¾a. Nezáleí na tom, èi sa zaujímate o širokú škálu ponúkaných IT riešení aleboby ste sa radi podelili s kolegami z iných spoloèností o svoje skúsenosti so špecifickým ITriešením, tohtoroèný Exponet je opä tá pravá príleitos získa komplexné informácie.Minulý rok sa na výstave Exponet Vienna zúèastnilo 40 800 návštevníkov, ktorí si prehliadliponuku viac ako 430 spoloèností.Chceli by ste sa zúèastni na Exponet Vienna 2004?Jednoducho pošlite svoju vizitku oznaèenú „PC REVUE“ do 10. februára faxom na nasledu−júce èíslo +43 (0) 1 512 9090 a dostanete svoju vo¾nú vstupenku na Exponet Vienna 2004.Pre blišie informácie kliknite na www.exponet.atDni príleitostíI.A.E.S.T.E. (The International Association for the Exchange of Students for TechnicalExperience), v preklade Medzinárodné zdruenie pre výmenu študentov na technicképraxe, je medzinárodná, mimovládna, nepolitická a nezisková organizácia spolupra−cujúca s celosvetovými organizáciami OSN: UNESCO, ECOSOC, UNIDO a ILU. Jejhlavná náplò èinnosti je, ako u samotný názov napovedá, výmena študentov vyso−kých škôl na odborné praxe, èím si kladie za cie¾ šíri medzinárodné porozumenie adobrú vô¾u medzi študentmi všetkých národov bez oh¾adu na rasu, pohlavie alebo ná−boenské vyznanie.Dni príleitostí je kadoroène organizované celodenné podujatie, zamerané na pria−me stretnutie a osobný kontakt študentov vyšších roèníkov s ich potenciálnym zamestná−vate¾om, èo študentovi pomáha pri výbere špecializácie štúdia a zamestnávate¾ovi posky−tuje monos oslovi študentov s istým predstihom a tým budova aktívnu zamestnaneckúpolitiku.Dni príleitostí sa budú kona:2. marca – Trenèianska univerzita A. Dubèeka, Trenèín,10. marca – Fakulta elektrotechniky a informatiky – STU, Bratislava,17. marca – ilinská univerzita, ilina24. marca – Technická univerzita, Zvolen31. marca – Technická univerzita, KošiceViac informácií nájdete na www.iaeste.sk.Riaditelia IT nedokázali zúroèi výhody dátovýchcentier83 % európskych riadite¾ov IT verí, e im dátové centrá vporovnaní s decentralizovaným IT prinesú výhody vo formezisku, bezpeènosti a flexibility. Pod¾a nezávislého celo−európskeho prieskumu iba 40 % riadite¾ov IT skutoènepouíva plne centralizované oddelenie. Prieskum takistoukázal, e 60 % riadite¾ov IT, ktorí pouívajú tak dátové cen−trá, ako i IT rozdelené na jednotlivé oddelenia (distribuova−né IT ), zistilo, e sa IT riadi v rámci dátového centra lepšiene mimo tohto prostredia. Prieskum sa zaoberal problé−mami, ktoré musia rieši finanèní a IT riaditelia, ak zvaujúdosah investícií do technológií na podnikanie svojich firiem.V èase, keï podniky musia zápasi so zvýšenými rizikami,nákladmi a bezpeènostnými hrozbami, je lepšie vyhodnotidosah infraštruktúry IT na podnikaní. Mnoho firiem mánieko¾ko webových stránok a neznáme mnostvo serverov. Vtejto situácii je takmer nemoné urobi presné audity a tospôsobuje ve¾ké problémy finanèným riadite¾om týchto spo−loèností. Výskum ukázal, e štvrtina riadite¾ov IT je povinnápodáva výkazy iba vo výnimoèných prípadoch alebo nemáiadnu štruktúru vykazovania. Viac ne polovica skúmanýchfiriem (54 %) pouíva formalizované pravidlá a štandardypre všetky IT aktivity v rámci dátových centier a 63 % z nichmá rovnaké pravidlá v rámci celého podniku.Spolupráca Windows – Linux zadarmo?Spoloènos Microsoft zvauje poskytovanie novej verzienástroja Services for Unix 3.5 zadarmo. Tento nástroj je urèe−ný na spoluprácu poèítaèov s operaèným systémom Micro−soft Windows a strojov pracujúcich s Unixom, a to vrátaneLinuxu. Ide hlavne o prístup na zdie¾ané súbory, adresáre avyuívanie spoloèných zdrojov. Predchádzajúca verzia tohtonástroja pritom vyadovala nákupy licencií na kadéhopouívate¾a. Jedna licencia stála 99 USD. Súèasou novej ver−zie Services for Unix sú aj vývojové nástroje známe zo svetaotvoreného kódu. Pod¾a nášho názoru tento krok Microsoftuzodpovedá súèasnej situácii, keï podiel Linuxu v podniko−vých systémom narastá. Pokia¾ budú nástroje na spoluprácuzadarmo, zvyšuje sa monos uplatnenia operaèného systé−mu Microsoft Windows na pracovných staniciach. Výbavanovej verzie sa pravdepodobne bude sústreïova na nástro−je slúiace na prechod od Unixu k Windows.Izrael prestal nakupova softvérod MicrosoftuIzraelská vláda sa rozhodla ušetri peniaze, ktoré by inakinvestovala do nákupu kancelárskeho softvéru. V kan−celáriách štátnych inštitúcií sa však nezaène hromadné in−štalovanie open−source alternatív softvéru Microsoft Offi−ce, ako sú napríklad Star Office alebo OpenOffice. Úradnícibudú svoj MS Office pouíva a dovtedy, keï bude po−trebný upgrade kancelárskeho softvéru na novšie verzie.Hovorkyòa izraelského ministerstva financií povedala, evláda nebola spokojná s politikou Microsoftu. Redmondskýgigant toti neumoòoval samostatný nákup tabu¾kovéhoprocesora, emailového klienta a iných súèastí balíka MSOffice. Máloktoré zloky štátnych inštitúcií toti potre−bujú všetky programy. Izraelské ministerstvo financií tiepoiadalo spoloènosti Sun Microsystems a IBM o vytvo−renie hebrejskej jazykovej mutácie kancelárskeho balíkaOpenOffice, ktorý je zadarmo.2018: revolúcia mikroprocesorov?Mikroprocesory sa dnes vyrábajú technológiou s hrúbkouèiary 130 nm. V budúcom roku by mal priemysel prejsna 90 nm. Intelu sa podarilo experimentálne vyrobipamäte s hrúbkou èiary 65 nm. Ako však tvrdia ininieritejto spoloènosti, hranica sa neodvratne blíi. Je òou 5−nanometrová výrobná technológia, ktorou sa zrejme unepodarí vyrobi funkèné tranzistory. Prejaví sa tunelo−vací efekt, pri ktorom budú elektróny nekontrolovate¾nepreráa kanál tranzistora. Posledné klasické mikropro−cesory budú zrejme vyrábané technológiou s hrúbkouèiary 16 nm, prípadne mierne lepšou. Na trhu by sa maliobjavi v roku 2018. Potom bude moné dosahova zvy−šovanie výkonu procesorov za cenu zväèšovania plochyèipu, èo však zrejme prinesie iba mierne zvýšenie výkonua na „zdvojnásobovania výkonu na poèkanie“ budememusie zabudnú. Alternatívou je zavedenie úplne inéhovýrobného procesu, ktorým budú 3D procesory, nano−rúrky a iné. To všetko by však znamenalo skutoènú revo−lúciu vo výrobe mikroprocesorov. Keïe moností, ktorésa budú výrobcom núka, je viacero, bude zaujímavé sle−dova, kto akým smerom vykroèí. Pre niektorých výrob−cov môe šliapnutie ved¾a znamena postupný zánik,môu sa vynori noví výrobcovia, ktorí sa dostanú na ichmiesto. Teoretizovanie o hranici Moorovho zákonaalebo o hranici výrobných moností mikroprocesorovpatrí dnes k benej „zábave“ vedcov pracujúcich v tejtooblasti. Najnovšou otázkou sa napríklad stalo, ako budetento zákon plati po prechode na inú výrobnú techno−lógiu.2/2004 PC REVUE 127