A e <strong>na</strong> myši u niè nové nevymyslíte?Poèítaèové myši nás sprevádzajú s poèítaèmi u peknýchpár rokov. Moderné operaèné systémy bez myši v podstatenie je moné ani plnohodnotne ovláda. Prvé myši s pripo−jením <strong>na</strong> sériový port vystriedali PS/2 a USB pripojenie,gu¾ôèku obyèajne <strong>na</strong>hradil optický spôsob snímania pohy−bu a prakticky nevyhnutnosou sa stalo rolovacie kolie<strong>sk</strong>o.Èiastoènou novinkou, ktorú prináša firma Nyko (htp://<strong>www</strong>.nyko.com), je dodatoèné chladenie. Myš Air FloMouse je tak urèená pre pouívate¾ov, ktorým sa potia ruky,a vhod urèite príde v letnom období. Vo vnútri myši je malýventilátor a pouívate¾ môe ovláda jeho otáèky v troch stu−pòoch. Od úplne vypnutého cez stredne silný vánok a pomaximálne chladenie. Pod¾a výrobcu je myš pri prevádzkenehluèná. Myš je optická s rozlíšením 850 dpi a pripája saruje sa <strong>na</strong> nový systém, sú vstupnou bránou pre rôzneinfiltrácie a z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>jú reálne bezpeènostné riziko precelú firemnú sie. Na druhej strane pouívatelia, ale ajspoloènosti vlastniace starší operaèný systém zdôvodòujúsvoje poèí<strong>na</strong>nie tým, e nehodlajú kadé tri roky míòastovky dolárov za nový operaèný systém iba preto, abyboli – pod¾a nich – „in“.Prvá dvojvrstvová DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèkaIba nedávno sa objavila informácia o tom, e niektorí pro−ducenti pracujú <strong>na</strong> vytvorení formátu DVD+R9, a u sa <strong>na</strong>internete objavilo meno firmy, ktorá by mala ako prváponúknu DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèku podporujúcu spomí<strong>na</strong>ný for−mát. Prekvapujúco nejde o iadneho z tradièných produ−centov DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèiek, ale o spoloènos BenQ! Pod¾aniektorých informácií by práve model odvodený od jejaktuálne <strong>na</strong>jrýchlejšej DVD <strong>na</strong>pa¾ovaèky mal by priekopní−kom, ktorý nám umoní kopírova DVD−Video 1:1! Práve toje toti cie¾om formátu DVD+R9 – ponúknu pouívate¾omrov<strong>na</strong>kú kapacitu média, ako pouívajú DVD−Video nosièe.Rov<strong>na</strong>ko ako pri nich aj pri DVD+R9 je <strong>na</strong> zvýšenie kapa−city média vyuité dvojvrstvové usporiadanie média, keï súv tele DVD umiestnené dve záz<strong>na</strong>mové vrstvy <strong>na</strong>d sebou.Zverejnené boli dokonca aj predpokladané rýchlosti<strong>na</strong>pa¾ovania pre jednotlivé typy médií: 8× DVD+R, 4×DVD+RW a 2.4× DVD+R9. Ak u jasáte, <strong>na</strong>d prevratnounovinkou, troška vás schladím, jej reálny príchod <strong>na</strong> trh<strong>na</strong> port USB. Cez tento port je potom poháòaný aj ventilá−tor. Vyhotovenie myši umoòuje jej isté dranie – boèné plo−chy sú pogumované. Vo výbave je <strong>na</strong>vigaèné kolie<strong>sk</strong>oa ce<strong>na</strong> myši je okolo 1300 Sk bez DPH.Pouívatelia: „Máme radi svoje Windows 9Xa nehodláme sa ich vzda!“Len prednedávnom sme informovali o tom, e Microsoftkonèí s podporou a distribúciou niektorých svojich pro−duktov. Medzi nimi sa objavil aj operaèný systémWindows 98. Napriek tomu má tento systém stálemnostvo priaznivcov, ktorí sa ho len tak ¾ahko nechcúvzda. Podiel „vyslúených“, ale stále slúiacich systémovje pod¾a výsledkov štúdie prekvapivý. Pod¾a prie<strong>sk</strong>umovamerickej spoloènosti AssetMetrix stále viac ako 80 % spo−loèností disponuje poèítaèmi, <strong>na</strong> ktorých je <strong>na</strong>inštalovanýsystém Windows 95 alebo Windows 98. Prie<strong>sk</strong>um sa udial<strong>na</strong> viac ako 300 000 poèítaèoch v spoloènostiach s poè−tom poèítaèov od 10 do 49 000. Vo výsledkoch prie<strong>sk</strong>u−mu figuruje operaèný systém Windows 95 s pribline 15−percentným zastúpením, Windows 98 so zastúpením pri−bline 13 %, s Windows NT4 sa nevie rozlúèi vyše 13 %opýtaných. Z h¾adi<strong>sk</strong>a bezpeènosti je potešujúce, e <strong>na</strong>d−polovièná väèši<strong>na</strong> opýtaných mala <strong>na</strong> pracovnej stanici<strong>na</strong>inštalovaný systém Windows 2000, <strong>na</strong>jnovší WindowsXP mal <strong>na</strong>inštalovaný kadý pätnásty pouívate¾.Odborníci v iadnom prípade nezavrhujú nostalgiupouívate¾ov, ktorí sa nechcú vzda svojich starých ope−raèných systémov, poukazujú však <strong>na</strong> bezpeènostné riziko,ktoré sa s týmto javom spája. K týmto produktom (okremWindows NT4 a èiastoène aj Windows 98) u totiMicrosoft nepo<strong>sk</strong>ytuje technickú podporu v podobe ošet−rovania bezpeènostných dier, èo z<strong>na</strong>mená z<strong>na</strong>èné rizikoi v prípade, e pouívatelia dodriavajú všetky ostatnébezpeènostné opatrenia. Spomí<strong>na</strong>ný prie<strong>sk</strong>um sa týka ibapodnikovej sféry, celková <strong>sk</strong>ladba systémov dopadálepšie, potvrdzuje to aj internetový vyh¾adávaè Google,ktorí ohlásil, e za mesiac september <strong>na</strong> stránkachGoogle vyh¾adávalo 38 % PC s <strong>na</strong>inštalovaným systémomWindows XP. Štúdia tie poukazuje <strong>na</strong> nebezpeèenstvošetrenia pri prechode spoloènosti <strong>na</strong> nový systém. Èastosa toti stáva, e poèítaèe, <strong>na</strong> ktorých sa šetrí a nepremig−nemono oèakáva <strong>sk</strong>ôr ako v druhej polovici roka. V spo−menutom termíne sa majú objavi aj prvé DVD+R9 médiáod spoloènosti Mitsubishi Chemicals.SED – nová technológia pre ploché displejeSkratku SED ste ešte mono v spojení s monitormi a TV prijí−maèmi nepoèuli. Èo<strong>sk</strong>oro sa však má situácia výraznezmeni. Spoloènosti Canon a Toshiba toti oznámili, e vytvo−rili spoloèný podnik, ktorý bude od roku 2005 vyrába plochédispleje <strong>na</strong> báze SED. Technológia SED (Surface−conductionElectron−emitter Display) je vo vývoji od roku 1999, odvtedy<strong>na</strong> òom pracujú spoloène tímy zo spomenutých spoloèností.Technológia SED je v porov<strong>na</strong>ní s ostatnými technológiami(LCD, PDP a OLED) vyuívanými <strong>na</strong> konštrukciu tenkých plo−chých displejov úplne odlišná a <strong>na</strong> prekvapenie je ve¾mipodobná klasickej CRT. Rov<strong>na</strong>ko ako klasické obrazovky aj
SED vyuívajú <strong>na</strong> generovanie obrazu emisiu elektrónov,ktoré následne dopadajú <strong>na</strong> tienidlo s <strong>na</strong>neseným luminofó−rom, ktorý vytvára jednotlivé záble<strong>sk</strong>y. Z tohto poh¾adu jevlastne SED úplne identický s CRT. Rov<strong>na</strong>ko ako pri CRT aj priSED je medzi elektrónovým delom a luminofórom vákuum.Rozdiel je v tom, e kým pri CRT je prúd elektrónov genero−vaný jediným elektrónovým delom a následne vychy¾ovanýtak, aby vykreslil kompletný obraz, pri SED sú elektróny emi−tované oddelene pre kadý bod budúceho obrazu. SED dis−plej teda disponuje rov<strong>na</strong>kým poètom elektrónových „diel“,aký má by poèet bodov budúceho obrazu. Samozrejme,nejde o elektrónové delá, ako ich poznáme z CRT obrazo−viek, ale o „povrchovú emisiu“ elektrónov, ktorú zabezpeèujetenká vrstva (nieko¾ko nm) oxidu paládia (PdO), <strong>na</strong>nesená <strong>na</strong>zadnej <strong>sk</strong>lenenej platnièke. Ïalšou odlišnosou je, e kýmhåbka CRT obrazovky je nieko¾ko desiatok centimetrov, priSED postaèuje pár milimetrov, vïaka èomu môe by celýSED displej hrubý iba pár centimetrov. Ïalšou zmenou je<strong>sk</strong>utoènos, e SED nevyaduje <strong>na</strong> „prelet elektrónov“ prítom−nos vysokého <strong>na</strong>pätia (pri CRT je to typicky nieko¾ko kV, priSED 10 a 15 V), èím sa výrazne redukuje spotreba, ktorá jev porov<strong>na</strong>ní s CRT obrazovkou rov<strong>na</strong>kých rozmerov sotvapolovièná a v porov<strong>na</strong>ní s plazmou dokonca iba tretinová.Ve¾kou výhodou SED v porov<strong>na</strong>ní CRT je nulové tvarové<strong>sk</strong>reslenie obrazu, pretoe kadý bod je rov<strong>na</strong>ko ako pri LCDa PDP generovaný úplne samostatne. Na druhej strane úro−veò jasu a kontrastu SED displejov má by porov<strong>na</strong>te¾ná súrovòou, akú dosahujú klasické CRT monitory, a teda mápreko<strong>na</strong> monosti LCD i PDP. Viac informácií o technológiiSED nájdete <strong>na</strong> tejto stránke: http://<strong>www</strong>.canon.com/ tech−nology/detail/device/sed_display/. V prvom roku produkcieby mal nový závod vyrobi pol milió<strong>na</strong> SED TV s uhloprieèkou<strong>na</strong> úrovni 40", prièom v <strong>na</strong>sledujúcich rokoch by mal ïalejrás. Spoloènosti Canon a Toshiba veria, e SED èaká <strong>sk</strong>velábudúcnos, a plánujú z trhu s plochými TV, ktorý má v roku2006 dosiahnu objem 19 miliónov kusov, zí<strong>sk</strong>a výraznýpodiel. Zdá sa teda, e po roku 2006 budú technológiami,ktoré budú v oblasti plochých displejov zvádza <strong>na</strong>jväèší boj opriazeò zákazníka, technológie OLED a SED.Budeme recyklova papier priamov kancelárii?Spotreba papiera v kanceláriách neustále <strong>na</strong>rastá. A to aj<strong>na</strong>priek tomu, e poèítaèe sú prakticky všade, komunikáciazamest<strong>na</strong>ncov sa preniesla <strong>na</strong> posielanie mailov a bezdrô−tový spôsob prepojenia je v mnohých dnešných zariade−niach. Spoloènos Toshiba však má riešenie, ako ušetri.Toshiba <strong>sk</strong>utoène vyvinula takéto zariadenie a oz<strong>na</strong>èuje sanázvom e−Blue. Funguje v podstate ako elektronická guma.Ide o jednotku, ktorá zahrieva <strong>na</strong>raz aj 500 hárkov papie−ra. Po zahriatí sa odstráni text i obrázky z hárkov vytlaèe−ných <strong>na</strong> laserovej tlaèiarni pomocou špeciálneho modréhotonera (takisto produkt firmy Toshiba). Celý oèistný procespre 500 hárkov trvá tri hodiny. Zahriatím sa stane <strong>na</strong>nese−ný toner bezfarebným a <strong>na</strong> papier je moné opakovanetlaèi ïalšie texty a obrázky. e−Blue je prispôsobený prehárky formátu A4 a pod¾a výrobcu bude moné papier opa−kovane pouíva asi 10−krát. Pre kancelárie, kde sa eštestále pouíva ruèný spôsob písania alebo kreslenia, Toshibapo<strong>sk</strong>ytuje fixky a perá, ktoré sú <strong>na</strong>pustené takto zma−zate¾nou náplòou. Pod¾a predstavite¾ov firmy Toshiba pred−stavuje priemerný objem vyhadzovaného kancelár<strong>sk</strong>ehopapiera asi 40 % odpadkov v typickej kancelárii. Pre ve¾kékancelárie tak mono nebude prekákou ani aktuál<strong>na</strong> ce<strong>na</strong>zariadenia e−Blue. Tá je toti v prepoète okolo 85 000korún. Fixka s náplòou stojí v prepoète okolo 95 Sk, tonerdo tlaèiarne stojí okolo 6300 Sk (výrobca neuvádza kapaci−tu tonerového zásobníka). Pre iné spoloènosti môe bymotiváciou ochra<strong>na</strong> ivotného prostredia. Predaj zariadeniasa v Japon<strong>sk</strong>u zaène 8. decembra, spoloènos plánuje <strong>na</strong>budúci rok dodávky do USA a Európy.Vreckový poèítaè za rekordne nízku cenuSpoloènos palmOne predstavila nový vreckový poèítaè Zire21. Ten predstavuje zlepšenie vo väèšej kapacite pamäte (8MB), rýchlejšom procesore (TI OMAP 126 MHz) a novomsoftvérovom vybavení (Palm OS 5.2.1 + pomocné progra−my). Jeho odporúèaná ce<strong>na</strong> je 110 USD (asi 3520 Sk bezDPH). Táto ce<strong>na</strong> vychádza z uvedenia odporúèanej cenypre predaj v Európe, ce<strong>na</strong> <strong>na</strong> Sloven<strong>sk</strong>u sa môe líši.Súèasne zlacnel aj vyšší model vreckového poèítaèa Zire71 <strong>na</strong> 269 USD (asi 8600 Sk bez DPH). Pripomeòme, etento vreckový poèítaè dokáe pracova ako MP3 prehrá−vaè, je vybavený fotoaparátom a dokáe aj prehrávavideosekvencie.Vyhliadky európ<strong>sk</strong>eho telekomunikaènéhosektora priaznivéÚverové vyhliadky európ<strong>sk</strong>ych telekomunikaèných operáto−rov, ktorí majú ratingové hodnotenie investièného stupòa, sú„mierne pozitívne“. Oznámila to medzinárodná ratingováagentúra Moody\'s Investors Service. Tieto vyhliadkyodzrkad¾ujú výrazný pokles celkových úrovní dlhov a silné zle−pšenie v rámci prevádzkového cash flow v telekomunikaè−ných spoloènostiach, ako <strong>na</strong>príklad KPN, Deutsche Telekoma France Télécom, dodala Moody\'s. Ratingová agentúraMoody\'s však oèakáva viacero negatívnych trendov v teleko−munikaènom sektore, ktoré budú vplýva <strong>na</strong> telekomunikaè−né firmy. Napríklad prevádzkovatelia pevných liniek budú cítikonkurenèné tlaky zo strany mobilných operátorov, ako ajtlaky od regulaèných orgánov. Rast trieb mobilných operá−torov však bude pribline rov<strong>na</strong>ký ako v roku 2003. „Vïakasprávnym opatreniam ma<strong>na</strong>mentov oèakávame, e väèši<strong>na</strong>telekomunikaèných firiem si poèas roku <strong>2004</strong> buï udrí,alebo zlepší ukazovatele tvorby prevádzkovej hotovosti podvplyvom pokraèovania redukcie nákladov a rastu v rámcisektora mobilných telekomunikácií,“ oznámila Moody\'s.Agentúra dodala, e konsolidácia medzi mobilnými operá−tormi je v roku <strong>2004</strong> èoraz pravdepodobnejšia, hoci aktivityv oblasti fúzií môe zabrzdi formácia aliancií medzi operá−tormi. Spomedzi 23 európ<strong>sk</strong>ych telekomunikaèných operáto−rov, ktorí majú od agentúry Moody\'s rating investièného stu−pòa, má 14 operátorov stabilný ratingový výh¾ad, 3 pozitívnya 3 negatívny výh¾ad. Tromi operátormi, pri ktorých sauvauje so zvýšením ratingu, sú France Télécom, jej dcéraOrange a spoloènos Deutsche Telekom.Dopravná situácia v Prahe <strong>na</strong> internetevïaka kamerámŠoféri v Prahe, ktorí majú prístup <strong>na</strong> internet, majú jednuve¾kú výhodu oproti šoférom v iných mestách, <strong>na</strong>príklad <strong>na</strong>Sloven<strong>sk</strong>u. Vïaka kamerám rozmiestneným po Prahe, ktorémonitorujú dopravnú situáciu, sa môu vyhnú dopravnýmzápcham. Internetová adresa: http://kamery.praha−mesto.cz. Zatia¾ tam nájdete zábery len ôsmich bezpeè−nostných kamier. Ich poèet sa však má v budúcnosti rozšírio nieko¾ko desiatok.