CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

I N F O W A R EOutsourcing: prevádzka podnikových aplikácií – ASP VIII.Tentoraz sa opä pozrieme detailnejšie na jedenfunkèný blok selektívneho outsourcingu, ktorým jeprevádzka podnikových aplikácií, a povieme si nieèoaj o ASP èie application service providing.Podnikovými aplikáciami v ponímaní tohto èlánkua problematiky sú akéko¾vek aplikácie, poväèšinetypu klient/server, ktoré sa nachádzajú v podnikovomprostredí. Klasickým príkladom môu bysystémy ERP, ako SAP, Navision, Baan, alebo centrálnepoštové systémy, ako sú MS Exchange, LN a pod.Ako sme u podotkli, tieto systémy sú zväèšaarchitektúry klient/server, a teda hlavná businesslogika a dáta sú uloené a exekuované na nejakejcentrálnej inštancii, teda serveri, prípadne súboreserverov.Outsourcing podnikových aplikácií je jeden z najèastejšiepouívaných modelov selektívneho outsourcingu.Ako teda vlastne tento model funguje?Najjednoduchším príkladom môe by prevádzkasystémov ERP v základnom modeli. Externý poskytovate¾outsourcingových sluieb umiestni zákazníckuinfraštruktúru (servery a ostatný potrebný hardvér)do svojho dátového centra a odberate¾ sluieb, t. j.firma vyuívajúca tento spôsob prevádzky, pripájasvojich uívate¾ov prostredníctvom siete typu WANk tomuto systému. Outsourcingový partner je zodpovednýza pravidelnú údrbu, administráciu a bezpeènosdaných systémov tak, aby boli vdy dodr-ané parametre dohodnutej SLA.Model vskutku jednoduchý, ale v èom spoèívajújeho výhody? Preèo by sa mala firma rozhodnú outsourceovasvoje centrálne systémy? Veï na prvýpoh¾ad sa môe zda, e ide iba o presun serverovdo dátového centra poskytovate¾a. O výhodáchumiestnenia aplikácií v bezpeènom prostredí dátovéhocentra sme hovorili v predchádzajúcom èlánku,take tento benefit môeme teraz opomenú.Ïalšie dôleité výhody by sa dali pomenova takto: Prístup k odbornému know-how poskytovate¾aZoberme si príklad prevádzky ERP systému SAP. SystémSAP nie je triviálny na administráciu. Je zrejmé,e nájs dobrého bázistu nie je vdy ¾ahká veca, samozrejme, aj náklady sú nepomerne vyššie. Ešteby tu bola monos vyškoli interný IT personálna túto èinnos, ale to môe by neefektívne a je tolen ïalšie zaaovanie interného IT personálu. V prostredídobrého poskytovate¾a outsourcingových slu-ieb sa takíto ¾udia nachádzajú a ich efektivita prameníz k¾úèového prvku, ktorým je u existujúcipoèet zákazníkov, a teda systémov SAP, o ktoré satento personál stará. V prípade SAP alebo aj inýchaplikácií ERP však nejde vdy iba o bázovú prevádzku,teda na úrovni systému, databázy a základnéhomodulu aplikácie, ale hlavne o neustálu kustomizáciu,konzultácie a podporu týchto aplikácií.Tu môe externý poskytovate¾ s takto vybudovanýmknow-how prinies skutoènú hodnotu, pretoe jehosluby obsahujú aj odborných konzultantov, špecializovanýchna konkrétny modul alebo problematiku,centrálny help-desk, ktorý môe zabezpeèovapodporu 24 × 7, ako aj programátorské zázemie,ktoré vie implementova poadované neštandardnézmeny do daných aplikácií. Toto všetko sivyaduje potrebu ve¾kých interných zdrojov v prípade,e sa firma rozhodne ís cestou vlastnej prevádzky.Profesionálny IT partner by však mal takétozázemie ma u vybudované. Ochrana investíciíAko sme spomenuli, na zabezpeèenie kvalitného fungovaniaprevádzky systému sú potrebné nemaléinvestície. Minimálne ide o investície do kvalitnéhohardvéru, rozšírenia infraštruktúry a pod. Na druhejstrane treba poveda, e aj externý partner bude musienejako rozšíri svoje kapacity, aby mohol danýsystém prevádzkova (zakúpenie nového hardvéru,prípadne iba nejaké rozšírenie napr. bladeovej farmya pod.). Toto sú však prvotné investície, ktoréznáša externý dodávate¾, pre odberate¾a sluby súrozloené do jednotlivých platieb za outsourcingovésluby napríklad mesaène.TVORBA SLA. SLA pre tento druh outsourcingumusia vyjadrova, èo je vlastne pre podnik dôleitéa kde má outsourcingový poskytovate¾ garantovaisté hodnoty. Keï sa pozrieme na fungovanie týchtoaplikácií z poh¾adu koncového uívate¾a, sú dôleitétri veci: aby systém fungoval, aby systémfungoval správne, aby mal systém istú latenciu.ABY SYSTÉM FUNGOVAL. Táto poiadavkaje azda najelementárnejšia. Systém musí by online,musím sa k nemu vedie autentifikova. Musíteda odpoveda na moje poiadavky.Z poh¾adu SLA treba teda definova èas, keï máby systém on-line (nie všetky aplikácie musia bynevyhnutne v prevádzke 24 × 7), ako aj to, aké mô-u by maximálne moné výpadky. Tieto parametresa oznaèujú ako dostupnos (availability) systémua môu sa uvádza napríklad v hodinách, ktoréurèujú maximálny moný výpadok, prípadne v percentách.Percentuálne vyjadrenie nie je niè viac akopomer skutoèného èasu, keï bol systém on-line, aèasu, keï by systém mal by on-line. V ideálnomprípade teda 100 percent. Pokia¾ dostupnos urèímena 100 percent, netolerovali by sme ani sekundovývýpadok systému. Treba poveda, e reálneèísla v závislosti od kritickosti aplikácie sa pohybujúv rozmedzí 96 a 99,9 %. Meranie dostupnosti jeriešené pomocou monitorovacích nástrojov, ktorékontrolujú „ivot“ aplikácie na rozhranných bodochv závislosti od SLA, najèastejšie však na ethernetovýchportoch smerovaèa poskytovate¾a.ABY SYSTÉM FUNGOVAL SPRÁVNE. Keïu aplikácia odpovedá, teda reaguje na moje po-iadavky, neznamená to hneï, e odpovede systémusú správne. Istá èas aplikácie môe fungovabez problémov, ale iná èas reaguje chybne.V SLA sa tento druh problémov rieši trocha inak.Nemono toti presne zadefinova v SLA celú funkènosaplikácie. Tento parameter sa ošetruje tzv. fixtimeom,èo je èasový úsek medzi nahlásením chybnéhosprávania aplikácie na HelpDesk a vyriešenímtohto problému na spokojnos uívate¾a.ABY MAL SYSTÉM ISTÚ LATENCIU. Pokia¾uívate¾ u s aplikáciou pracuje a aplikácia pracujesprávne, je znaène dôleitý parameter rýchlosti.Je to rovnaké ako v prostredí internetu – azdanikto z nás nemá rád nekoneèné èakanie, kým sastránka natiahne a môeme pracova ïalej. Tentoprincíp platí aj pre podnikové aplikácie, kde tieexistuje istý èas latencie, teda uívatelia takistoèakajú na odpoveï systému na ich aktivity.Tento parameter však nemono absolútne spo-¾ahlivo mera pre kadý druh aplikácie. Môe ve¾mizálea na druhu transakcie, na poadovaných dátacha pod. Tento parameter sa nazýva ART, èo znamenáAverage Response Time, teda priemerný èasohlasu systému. Pre systém SAP je napríklad reálnahodnota ART okolo 1,5 sek.ASP. V titulku èlánku sa objavuje ešte jedna skratka– ASP, teda Application Service Providing. Je tomodel prevádzky akýchko¾vek aplikácií tak, e pouívate¾takéhoto modelu si nekupuje nijakú infraštruktúruani licencie danej aplikácie, ale len jukonzumuje ako èistú slubu. V tomto prípade môeís aj o spojenie s tzv. on-demand computingom,kde pouívate¾ vyuíva danú aplikáciu iba vtedy,keï ju potrebuje, a iba vtedy za òu platí. Model ASPje ve¾mi vhodný pre zaèínajúce firmy, ktoré nemajúna mohutné prvotné investície do IT, ale potrebujúvyuíva výhody a funkcionalitu robustných systémov,ako je napr. SAP. Do takejto pozície môu napríkladaj u rozbehnuté spoloènosti tlaèi ich odberatelia.Predstavme si napríklad menšiu mliekareò,ktorá nemá nijaký robustný systém ERP, nochce predáva svoje výrobky do ve¾kých zahraniènýchobchodných reazcov. Tie však budú svojeobjednávky pre túto mliekareò posiela iba prostredníctvomEDI. Pokia¾ táto firma nemá systém, ktorýpodporuje príjem správ EDI a ich automatické zaèleneniedo objednávkového systému výroby, budema vány problém, ako s reazcami komunikova.Problém by riešil napr. lepší systém ERP s konektoromEDI. Toto je jasný príklad, keï aj menšie spoloènostipotrebujú na svoje podnikanie robustnejšiea na prvý poh¾ad pre ne prive¾ké a drahé aplikácie.Spoplatòovanie modelu ASP môe by na úrovnimesaèného paušálneho poplatku, napríklad pre jednéhouívate¾a, kde poèet uívate¾ov sa môe dynamickymeni, prípadne na spôsob platby za telefonovanie,teda za skutoèné pouívanie systému vdanom èasovom rámci.Chcem ešte pripomenú, e model ASP bol a jeurèený aj na prevádzku klasických klientskych aplikácií,ako sú napr. MS Office, prípadne OpenOffice a pod.Pouívanie takýchto aplikácií sa môe buï rieši akoprenájom licencie, a teda aplikácia je inštalovaná klasickýmspôsobom na lokálny disk poèítaèa, alebopomocou technológie tenkého klienta, kde uívate¾pracuje s typicky klientskou aplikáciou na vzdialenomserveri a pristupuje k nej cez terminálový server.Takýmto modelom sa ako sluba dajú poskytovakompletné pracovné prostredia pre jednotlivýchuívate¾ov so všetkými potrebnými aplikáciami.ASP bola pod¾a analytikov technológia predurèenána masové rozšírenie a úspech. No v realite sa taknestalo, a teda je otázne aj napriek jasným výhodám,preèo je to tak.Jeden z dôvodov môe tkvie v nedostatoènej podporeu systémových integrátorov a poskytovate¾ovIT sluieb, ako aj v nie celkom presnej predstave ospoplatòovaní týchto sluieb.Prevádzka podnikových aplikácií je ve¾mi rozšírenýdruh outsourcingu. Ve¾a firiem si u uvedomilo,e prevádzka nároèných systémov skutoène nieje ich core-businessom a investície potrebné na zabezpeèenieich prevádzky sú neúmerne vysoké.Ïalší vývoj v oblasti prevádzky podnikových aplikáciíbude smerova k transformácii z klasickéhoselektívneho outsourcingu na on-demand computinga vyuívaniu kompletného outsourcingu IT.Peter Blaskovits, IC konzultant, Operation Related Services,Siemens Business Services, s. r. o.2/2004 PC REVUE 133