I N F O W A R E KONFERENCIAEXPONET VIENNA <strong>2004</strong> (17. – 19. februára, Austria Center Vien<strong>na</strong>)Špecializovaná obchodná výstava Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>, urèená pre ma<strong>na</strong>érov, predsta−vuje centrálnu informaènú platformu pre trhové riešenia. Popredná rakú<strong>sk</strong>a výstava po−núka komplexný preh¾ad trhu integrovaných end−to−end ICT riešení.Pre zvyšujúci sa tlak sa budú dôleité informácie a komunikaèné platformy tohtoroènéhoExponetu zameriava <strong>na</strong> demonštráciu výhod, ktoré ponúkajú súèasné <strong>na</strong>jmodernejšie ITriešenia, pouívané v dennodenných operáciách. Pouívatelia z krajín strednej a východnejEurópy a široká škála spoloèností budú reportova svoje <strong>sk</strong>úsenosti v prezentáciách a di<strong>sk</strong>u−siách okolo okrúhleho stola.Popri kontrolingu, business intelligence a podnikovom ma<strong>na</strong>mente sa bude tohto−roèný Exponet zameriava hlavne <strong>na</strong> IT outsourcing, mobilný biznis, privátne siete, IT bez−peènos a infraštruktúru. Dôraz sa bude klás <strong>na</strong> ekonomickú efektivitu a výhody pre po−uívate¾a. Nezáleí <strong>na</strong> tom, èi sa zaujímate o širokú škálu ponúkaných IT riešení aleboby ste sa radi podelili s kolegami z iných spoloèností o svoje <strong>sk</strong>úsenosti so špecifickým ITriešením, tohtoroèný Exponet je opä tá pravá príleitos zí<strong>sk</strong>a komplexné informácie.Minulý rok sa <strong>na</strong> výstave Exponet Vien<strong>na</strong> zúèastnilo 40 800 návštevníkov, ktorí si prehliadliponuku viac ako 430 spoloèností.Chceli by ste sa zúèastni <strong>na</strong> Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>?Jednoducho pošlite svoju vizitku oz<strong>na</strong>èenú „PC REVUE“ do 10. februára faxom <strong>na</strong> <strong>na</strong>sledu−júce èíslo +43 (0) 1 512 9090 a dostanete svoju vo¾nú vstupenku <strong>na</strong> Exponet Vien<strong>na</strong> <strong>2004</strong>.Pre blišie informácie kliknite <strong>na</strong> <strong>www</strong>.exponet.atDni príleitostíI.A.E.S.T.E. (The Inter<strong>na</strong>tio<strong>na</strong>l Association for the Exchange of Students for TechnicalExperience), v preklade Medzinárodné zdruenie pre výmenu študentov <strong>na</strong> technicképraxe, je medzinárodná, mimovlád<strong>na</strong>, nepolitická a nezi<strong>sk</strong>ová organizácia spolupra−cujúca s celosvetovými organizáciami OSN: UNESCO, ECOSOC, UNIDO a ILU. Jejhlavná náplò èinnosti je, ako u samotný názov <strong>na</strong>povedá, výme<strong>na</strong> študentov vyso−kých škôl <strong>na</strong> odborné praxe, èím si kladie za cie¾ šíri medzinárodné porozumenie adobrú vô¾u medzi študentmi všetkých národov bez oh¾adu <strong>na</strong> rasu, pohlavie alebo ná−boen<strong>sk</strong>é vyz<strong>na</strong>nie.Dni príleitostí je kadoroène organizované celodenné podujatie, zamerané <strong>na</strong> pria−me stretnutie a osobný kontakt študentov vyšších roèníkov s ich potenciálnym zamestná−vate¾om, èo študentovi pomáha pri výbere špecializácie štúdia a zamestnávate¾ovi po<strong>sk</strong>y−tuje monos oslovi študentov s istým predstihom a tým budova aktívnu zamest<strong>na</strong>neckúpolitiku.Dni príleitostí sa budú ko<strong>na</strong>:2. marca – Trenèian<strong>sk</strong>a univerzita A. Dubèeka, Trenèín,10. marca – Fakulta elektrotechniky a informatiky – STU, Bratislava,17. marca – ilin<strong>sk</strong>á univerzita, ili<strong>na</strong>24. marca – Technická univerzita, Zvolen31. marca – Technická univerzita, KošiceViac informácií nájdete <strong>na</strong> <strong>www</strong>.iaeste.<strong>sk</strong>.Riaditelia IT nedokázali zúroèi výhody dátovýchcentier83 % európ<strong>sk</strong>ych riadite¾ov IT verí, e im dátové centrá vporov<strong>na</strong>ní s decentralizovaným IT prinesú výhody vo formezi<strong>sk</strong>u, bezpeènosti a flexibility. Pod¾a nezávislého celo−európ<strong>sk</strong>eho prie<strong>sk</strong>umu iba 40 % riadite¾ov IT <strong>sk</strong>utoènepouíva plne centralizované oddelenie. Prie<strong>sk</strong>um takistoukázal, e 60 % riadite¾ov IT, ktorí pouívajú tak dátové cen−trá, ako i IT rozdelené <strong>na</strong> jednotlivé oddelenia (distribuova−né IT ), zistilo, e sa IT riadi v rámci dátového centra lepšiene mimo tohto prostredia. Prie<strong>sk</strong>um sa zaoberal problé−mami, ktoré musia rieši fi<strong>na</strong>nèní a IT riaditelia, ak zvaujúdosah investícií do technológií <strong>na</strong> podnikanie svojich firiem.V èase, keï podniky musia zápasi so zvýšenými rizikami,nákladmi a bezpeènostnými hrozbami, je lepšie vyhodnotidosah infraštruktúry IT <strong>na</strong> podnikaní. Mnoho firiem mánieko¾ko webových stránok a neznáme mnostvo serverov. Vtejto situácii je takmer nemoné urobi presné audity a tospôsobuje ve¾ké problémy fi<strong>na</strong>nèným riadite¾om týchto spo−loèností. Vý<strong>sk</strong>um ukázal, e štvrti<strong>na</strong> riadite¾ov IT je povinnápodáva výkazy iba vo výnimoèných prípadoch alebo nemáiadnu štruktúru vykazovania. Viac ne polovica <strong>sk</strong>úmanýchfiriem (54 %) pouíva formalizované pravidlá a štandardypre všetky IT aktivity v rámci dátových centier a 63 % z nichmá rov<strong>na</strong>ké pravidlá v rámci celého podniku.Spolupráca Windows – Linux zadarmo?Spoloènos Microsoft zvauje po<strong>sk</strong>ytovanie novej verzienástroja Services for Unix 3.5 zadarmo. Tento nástroj je urèe−ný <strong>na</strong> spoluprácu poèítaèov s operaèným systémom Micro−soft Windows a strojov pracujúcich s Unixom, a to vrátaneLinuxu. Ide hlavne o prístup <strong>na</strong> zdie¾ané súbory, adresáre avyuívanie spoloèných zdrojov. Predchádzajúca verzia tohtonástroja pritom vyadovala nákupy licencií <strong>na</strong> kadéhopouívate¾a. Jed<strong>na</strong> licencia stála 99 USD. Súèasou novej ver−zie Services for Unix sú aj vývojové nástroje známe zo svetaotvoreného kódu. Pod¾a nášho názoru tento krok Microsoftuzodpovedá súèasnej situácii, keï podiel Linuxu v podniko−vých systémom <strong>na</strong>rastá. Pokia¾ budú nástroje <strong>na</strong> spoluprácuzadarmo, zvyšuje sa monos uplatnenia operaèného systé−mu Microsoft Windows <strong>na</strong> pracovných staniciach. Výbavanovej verzie sa pravdepodobne bude sústreïova <strong>na</strong> nástro−je slúiace <strong>na</strong> prechod od Unixu k Windows.Izrael prestal <strong>na</strong>kupova softvérod MicrosoftuIzrael<strong>sk</strong>á vláda sa rozhodla ušetri peniaze, ktoré by i<strong>na</strong>kinvestovala do nákupu kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru. V kan−celáriách štátnych inštitúcií sa však nezaène hromadné in−štalovanie open−source alter<strong>na</strong>tív softvéru Microsoft Offi−ce, ako sú <strong>na</strong>príklad Star Office alebo OpenOffice. Úradnícibudú svoj MS Office pouíva a dovtedy, keï bude po−trebný upgrade kancelár<strong>sk</strong>eho softvéru <strong>na</strong> novšie verzie.Hovorkyòa izrael<strong>sk</strong>ého ministerstva fi<strong>na</strong>ncií povedala, evláda nebola spokojná s politikou Microsoftu. Redmond<strong>sk</strong>ýgigant toti neumoòoval samostatný nákup tabu¾kovéhoprocesora, emailového klienta a iných súèastí balíka MSOffice. Máloktoré zloky štátnych inštitúcií toti potre−bujú všetky programy. Izrael<strong>sk</strong>é ministerstvo fi<strong>na</strong>ncií tiepoiadalo spoloènosti Sun Microsystems a IBM o vytvo−renie hebrej<strong>sk</strong>ej jazykovej mutácie kancelár<strong>sk</strong>eho balíkaOpenOffice, ktorý je zadarmo.2018: revolúcia mikroprocesorov?Mikroprocesory sa dnes vyrábajú technológiou s hrúbkouèiary 130 nm. V budúcom roku by mal priemysel prejs<strong>na</strong> 90 nm. Intelu sa podarilo experimentálne vyrobipamäte s hrúbkou èiary 65 nm. Ako však tvrdia ininieritejto spoloènosti, hranica sa neodvratne blíi. Je òou 5−<strong>na</strong>nometrová výrobná technológia, ktorou sa zrejme unepodarí vyrobi funkèné tranzistory. Prejaví sa tunelo−vací efekt, pri ktorom budú elektróny nekontrolovate¾nepreráa kanál tranzistora. Posledné klasické mikropro−cesory budú zrejme vyrábané technológiou s hrúbkouèiary 16 nm, prípadne mierne lepšou. Na trhu by sa maliobjavi v roku 2018. Potom bude moné dosahova zvy−šovanie výkonu procesorov za cenu zväèšovania plochyèipu, èo však zrejme prinesie iba mierne zvýšenie výkonua <strong>na</strong> „zdvojnásobovania výkonu <strong>na</strong> poèkanie“ budememusie zabudnú. Alter<strong>na</strong>tívou je zavedenie úplne inéhovýrobného procesu, ktorým budú 3D procesory, <strong>na</strong>no−rúrky a iné. To všetko by však z<strong>na</strong>me<strong>na</strong>lo <strong>sk</strong>utoènú revo−lúciu vo výrobe mikroprocesorov. Keïe moností, ktorésa budú výrobcom núka, je viacero, bude zaujímavé sle−dova, kto akým smerom vykroèí. Pre niektorých výrob−cov môe šliapnutie ved¾a z<strong>na</strong>me<strong>na</strong> postupný zánik,môu sa vynori noví výrobcovia, ktorí sa dostanú <strong>na</strong> ichmiesto. Teoretizovanie o hranici Moorovho záko<strong>na</strong>alebo o hranici výrobných moností mikroprocesorovpatrí dnes k benej „zábave“ vedcov pracujúcich v tejtooblasti. Najnovšou otázkou sa <strong>na</strong>príklad stalo, ako budetento zákon plati po prechode <strong>na</strong> inú výrobnú techno−lógiu.2/<strong>2004</strong> PC REVUE 127
I N F O W A R EIndexy <strong>na</strong>d poh¾admiŠTRUKTÚRA DÁTCie¾om nášho èlánku je opis indexov v MicrosoftSQL Serveri 2000, problematika z nepochopite¾nýchdôvodov vynechávaná èi obchádzaná. Pretoveríme, e èitate¾ sa dozvie nové cenné teoretickéfakty o indexovaní a jeho aplikovaní v praxi.Na úvod definujme základné pojmy týkajúce saštruktúry dát, klastrovaných a neklastrovanýchindexov, <strong>na</strong>jmenších alokovate¾ných jednotieka štruktúr, v ktorých sú usporiadané.Pre štruktúru dát platia <strong>na</strong>sledujúce tvrdenia: Dáta sú uloené len v dátových súboroch Databáza obsahuje práve jeden primárny dátovýsúbor (s príponou .mdf) Databáza obsahuje buï iadny, alebo aspoò jedensekundárny dátový súbor (s príponou .ndf) Databáza obsahuje aspoò jeden transakèný log(s príponou .ldf) Transakèné logy primárne slúia <strong>na</strong> obnovutransakcií a neobsahujú dáta Dáta sú ukladané <strong>na</strong> dátové stránky Dátové stránky majú ve¾kos 8 KB Dátové stránky sú usporiadané po ôsmich do tzv.extentov (obr. 1)Štruktúra dát nie je závislá od súborového systému,aj keï sa ve¾mi odporúèa súborový systém NTFSpre lepšie monosti zabezpeèenia. Namiesto klastra,ktorý je <strong>na</strong>jmenšou alokovate¾nou jednotkou v súborovomsystéme, je <strong>na</strong> úrovni databáz pouitý extents ve¾kosou 64 KB. Inými slovami to z<strong>na</strong>mená, e priobr. 1zväèšovaní databázy o jeden MB sa tá zväèší o 16extentov (16 × 64 KB = 1024 KB = 1 MB). Takistoplatí, e jeden riadok v tabu¾ke nesmie svojouve¾kosou presiahnu stránku. V <strong>sk</strong>utoènosti jeve¾kos riadka ešte obmedzená aj tým, e kadádátová stránka má aj svoju hlavièku s ve¾kosou 132B a <strong>na</strong> riadok ostane len 8060 B. Riadok tie nemôeprestupova z jednej stránky <strong>na</strong> druhú. Teda <strong>na</strong>pr.riadok s ve¾kosou 4035 B sa zmestí <strong>na</strong> jednu dátovústránku len jeden. Z<strong>na</strong>ková súprava a zoraïovanie,ktoré je definované vo všetkých databázach <strong>na</strong> serveri,sa urèuje pri inštalácii produktu alebo pri prestavanídatabázy master. Obe tieto <strong>na</strong>stavenia súzhrnuté v takzvaných Collation settings. Zoraïovaniemôe by definované ako binárne alebo slovníkové(bi<strong>na</strong>ry a dictio<strong>na</strong>ry). Dictio<strong>na</strong>ry order je poèiatoèným<strong>na</strong>stavením a definuje abecedné usporiadanie.Záz<strong>na</strong>my sú však zadávané <strong>na</strong> dátové stránky vdyneusporiadane. Na poslednom mieste je vdy <strong>na</strong>jnovšízáz<strong>na</strong>m. Takému usporiadaniu dát sa hovoríheap alebo neusporiadaná kopa dát. Pri malýchdatabázach, samozrejme, nie je problémom dopytovaaj neusporiadané dátové stránky, ale priväèších tabu¾kách je nevyhnutné indexovanie, abypouívate¾ nemusel pri kadej aktualizácii aleboèítaní dát èaka neúnosne dlhý èas <strong>na</strong> vrátenievýsledkov dopytu. Na usporiadanie dát sú urèenépráve indexy.INDEXYIndexy sú definované ako štruktúry <strong>na</strong> urýchleniedopytovania tabuliek. Existujú dva hlavné typyPodrobný opis tabu¾ky sysindexes z Books Onlineindexov: klastrované a neklastrované indexy. Priklastrovaných indexoch ide o fyzické preusporiadaniedát <strong>na</strong> dátových stránkach. Okrem toho sa vytvárajúaj indexové stránky umoòujúce rýchly traverzpri vyh¾adávaní dát. Inými slovami, ak vytvorímeklastrovaný index <strong>na</strong> ståpci PRIEZVISKO v tabu¾keZákazníci, všetky záz<strong>na</strong>my <strong>na</strong> dátovýchstránkach sa <strong>na</strong>èítajú niekam i<strong>na</strong>m (<strong>na</strong>pr. do databázytempdb) a následne sa usporiadajú <strong>na</strong> dátovýchstránkach vzostupne od A do Z pod¾a priezvi<strong>sk</strong>azákazníka (samozrejme, závisí to od <strong>na</strong>staveniaz<strong>na</strong>kovej súpravy a usporiadania <strong>na</strong> SQLServeri). Okrem toho sa vytvorí záz<strong>na</strong>m v tabu¾kesysindexes pre daný index.Zatia¾ postaèí, ak sa zameriame len <strong>na</strong> vybranépolia tabu¾ky sysindexes, ktoré nám o danom indexepovedia viac. Dôleitý je ståpec indid, ktorý definujespôsob uloenia dát. 0 z<strong>na</strong>mená nezoradenúkopu dát èie heap, 1 je vyhradená pre klastrovanýindex, 2 a 254 je neklastrovaný index a 255 je hodnotapri tabu¾kách obsahujúcich dátový typ textalebo image. Pre predchádzajúci príklad teda platíto, e sa upraví záz<strong>na</strong>m pre tabu¾ku Zákaznícia v poli indid bude 1. Zároveò sa zmení aj pole root,ktoré bude ako pointer ukazova <strong>na</strong> miesto, kde sa<strong>na</strong>chádza koreòová úroveò indexu. Z koreòa vychádzajúmedziúrovne a <strong>na</strong>koniec konèí <strong>na</strong> listovejColumn <strong>na</strong>me Data type Descriptionid int ID of table (for indid = 0 or 255). Otherwise, ID of table to which the index belongs.status int Inter<strong>na</strong>l system−status information.first bi<strong>na</strong>ry(6) Pointer to the first or root page.indid smallint ID of index:1 = clustered index>1 = Nonclustered255 = Entry for tables that have text or image dataroot bi<strong>na</strong>ry(6) For indid >= 1 and < 255, root is the pointer to the root page. For indid = 0 or indid =255, root is the pointer to the last page.minlen smallint Minimum size of a row.keycnt smallint Number of keys.groupid smallint Filegroup ID on which the object was created.dpages int For indid = 0 or indid = 1, dpages is the count of data pages used. For indid = 255, itis set to 0. Otherwise, it is the count of index pages used.reserved int For indid = 0 or indid = 1, reserved is the count of pages allocated for all indexes andtable data. For indid = 255, reserved is a count of the pages allocated for text or imagedata. Otherwise, it is the count of pages allocated for the index.used int For indid = 0 or indid = 1, used is the count of the total pages used for all index andtable data. For indid = 255, used is a count of the pages used for text or image data.Otherwise, it is the count of pages used for the index.rowcnt bigint Data−level rowcount based on indid = 0 and indid = 1. For indid = 255, rowcnt is setto 0.rowmodctr int Counts the total number of inserted, deleted, or updated rows since the last time statisticswere updated for the table.xmaxlen smallint Maximum size of a row.maxirow smallint Maximum size of a nonleaf index row.OrigFillFactor tinyint Origi<strong>na</strong>l fillfactor value used when the index was created. This value is not maintained;however, it can be helpful if you need to re−create an index and do not remember whatfillfactor was used.reserved1 tinyint Reserved.reserved2intReserved.FirstIAM bi<strong>na</strong>ry(6) Reserved.impid smallint Reserved. Index implementation flag.lockflags smallint Used to constrain the considered lock granularities for an index. For example, a lookuptable that is essentially read−only could be set up to do only table level locking to minimizelocking cost.pgmodctr int Reserved.keys varbi<strong>na</strong>ry(816) List of the column IDs of the columns that make up the index key.<strong>na</strong>me sys<strong>na</strong>me Name of table (for indid = 0 or 255). Otherwise, <strong>na</strong>me of index.statblob image Statistics BLOB.maxlen int Reserved.rows int Data−level rowcount based on indid = 0 and indid = 1, and the value is repeated forindid >1. For indid = 255, rows is set to 0. Provided for backward compatibility.128 PC REVUE 2/<strong>2004</strong>