CES 2004 - Vitajte na stránkach www.einsty.hostujem.sk

ne nebolo zámerom autora. Jon Johanssen, ako sa tento mladý muvolá svojím obèianskym menom, pritom nepriamo spôsobuje nahrá−vacím spoloènostiam škodu vyèís¾ovanú na 3 mld. USD roène. Ïalšouakou ranou je vyhlásenie holandského súdu, ktorý legalizovalvýmenný systém KAZAA. Pod¾a rozhodnutia súdu nemôu by auto−ri tohto produktu zodpovední za nelegálne konanie jeho pouíva−te¾ov. Potvrdil tak rozhodnutie nišieho súdu. Do tretice súd v USApotvrdil, e poskytovatelia internetového pripojenia nie sú povinníposkytova informácie o totonosti svojich klientov (to znamená ich IPadresu) v prípade, ak sa zistí, e distribuujú nelegálny obsah. alujú−cou stranou bola RIAA, organizácia zastupujúca ve¾ké nahrávacie spo−loènosti, alovanou stranou Verizon, ve¾ký poskytovate¾ internetovéhopripojenia. Napokon posledný verdikt kanadského súdu legalizovalsahovanie súborov, ktoré môu by autorsky chránené. To, èo zostá−va naïalej nelegálne, je ich umiestnenie na internete na úèel ichsahovania. RealNetworks aluje Microsoft. Microsoft bude musieèeli ïalšej alobe. Tentoraz ju na Microsoft podala spoloènosRealNetworks, producent multimediálneho prehrávaèa Real Player.RealNetworks tvrdí, e Microsoft zneuíva monopolné postaveniena trhu. Microsoft toti pridáva štandardne svoj prehrávaè MediaPlayer ku všetkým systémom Windows, èím vraj diskriminuje inýchproducentov podobného softvéru. A o èo sa títo dvaja konkurentisúdia? RealNetworks chce len „malièkos“ – jednu miliardu dolá−rov za majetkovú a nemajetkovú ujmu. Digitálny obsah legálne, ale štýlom P2P. Na tom sa do−hodli traja giganti, Microsoft, Vivendi Universal a Universal Music,zdruení v Content Reference Forum, ktoré si dalo za úlohu spopula−rizova legálny digitálny obsah štýlom, akým sa spopularizovalo P2P.Pouívatelia by si medzi sebou nemali vymieòa priamo súbory, ale lenodkazy, takzvané content references, ktoré budú smerova na legál−ny, platený obsah. To pod¾a vyjadrení zástupcov Content ReferenceForum umoní šíri ïalej ob¾úbený obsah medzi svojich známych.Pouívate¾ si zároveò bude môc vybra, v akom formáte a kvalite sipoadovaný obsah chce stiahnu. Spomínaná trojica sa navyše spolie−ha na ziskovos tohto projektu, keïe terajšie sluby plateného saho−vania hudby balansujú na hranici medzi miernym ziskom a stratou. Prevod peòazí do sveta? Cez Yahoo predsa... Sveto−známy vyh¾adávaè Yahoo sa rozhodol vyai èo najviac zo svojejcelosvetovej povesti a zaviedol novú slubu medzinárodného pre−vodu peòazí. Prostredníctvom sluby PayDirect International jemoné prevádza peniaze medzinárodne spolu do 182 krajín.Zaujímavosou je, e peniaze sa dajú posiela dvoma spôsobmi –buï si ich príjemca vyzdvihne v niektorej zo 60 000 poboèiek spo−loènosti MoneyGram, alebo mu bude poštou zaslaná kreditná kar−ta s virtuálnym úètom, prostredníctvom ktorej si môe zaslanépeniaze u o pár minút vyzdvihnú v jednom z 800 000 celosveto−vo podporovaných bankomatov. Za celosvetové posielanie peòazísa síce platí istý poplatok, ten je však porovnate¾ný s posielanímpeòazí na zahranièný úèet. Prevody peòazí sú v rámci USA poèaspilotnej prevádzky zadarmo. Yahoo si tak chce uhryznú aspoòèas z koláèa, ktorý v sektore on−line prevodu peòazí predstavujeroène pribline 200 miliárd dolárov a oslabi aj silný vplyv slubyPayPal na americkom trhu. Sahovanie v P2P je legálne! To nie je sen, ale realita,zatia¾ však iba v Kanade. Jeden z kanadských súdov toti rozhodol,e sahovanie súborov MP3 v sieach P2P je „pre vlastnú potrebu“legálne! Jedným dychom však dodal, e nelegálnym ostáva po−skytnutie MP3 na zdie¾anie... Na druhej strane sa Kanaïania doè−kajú zdraenia MP3 prehrávaèov. Na tie toti vláda uvalila novúdaò. Tá je však v porovnaní s návrhom, ktorý podali ochrannéautorské organizácie, podstatne nišia. Za MP3 prehrávaè s kapa−citou do 1 GB toti „ochranári“ dostanú 1 dolár, kým pôvodný návrhznel 1 dolár za kadý MB!!! Trocha nevýhodne na tom budú hard−diskové MP3 prehrávaèe, pretoe za 10 GB je daò 15 dolárov a zaMP3 s kapacitou nad 10 GB dokonca 25 dolárov. Príjemné preKanaïanov je, e daò sa nebude vzahova na èisté CD a DVDmédiá, rovnako ani na pamäové karty a pevné disky, o ktorýchpôvodný návrh tie hovoril. Hackeri sa hnevajú na SCO. Dôvodom je Linux? Webovástránka spoloènosti SCO èelila neustávajúcemu DOS útoku, ktorýprebiehal nieko¾ko dní. Za sedem dní bola pä dní nedostupná.Okrem toho táto spoloènos okúsila nedostupnos svojich webo−vých stránok aj v máji a auguste. Zdá sa, e dôvodom môe byprebiehajúci súdny spor o Linux, presnejšie o to, èi Linus Torvaldspouil vo svojom operaènom systéme kusy kódu spoloènosti SCO,alebo nie. Nie ste aj vy odosielatelia spamu? Pod¾a najnovšiehovýskumu antivírusovej spoloènosti Sophos je a tretina osobnýchpoèítaèov pripojených k internetu bez vedomia majite¾a vyuíva−ných na odosielanie nevyiadanej elektronickej pošty! Pod¾a analý−zy spoloènosti Sophos ve¾a pouívate¾ov ani netuší, e ich poèítaèje vyuívaný na rozosielanie spamu pomocou rôznych èervov a trój−skych koní. Z výsledkov tohto prieskumu vyplýva aj jeden nemilý fakt– kadý tretí odoslaný e−mail je v súèasnosti nevyiadaný. Existujeve¾ké mnostvo pouívate¾ov so širokopásmovým pripojením k inter−netu, ktorých poèítaèe nie sú dostatoène zabezpeèené. Práve takétopoèítaèe sú najèastejšie zneuívané ako medzièlánok na odosielanietisícov spamov do tisícov emailových schránok ïalších pouívate¾ov.Väèšina slovenských pouívate¾ov osobných poèítaèov však môeosta pokojná. Na šírenie spamu je potrebné, aby poèítaè mal pride−lenú pevnú adresu IP. Navyše domáce vysokorýchlostné pripojenie kinternetu je v súèasnosti prive¾ký luxus, ktorý si nemôe dovoli ve¾aSlovákov. Oplatí sa ADSL bez mesaèných poplatkov? SpoloènosZon, holandský poskytovate¾ pripojenia na internet, zaèala ponú−ka netradièný spôsob pre širokopásmové pripojenie na ADSL.Konkrétne ide o program s príznaèným názvom Gratis ADSL a snulovým mesaèným paušálom. Spoplatnenie zároveò nie je pod¾amnostva prenesených dát, ale pod¾a doby pripojenia. Cena zahodinu pripojenia je v slabej prevádzke (víkendy a noci) asi 73 Sk(je to 1,79 eur, poèítali sme s kurzom 40,62 Sk/euro), v silnej pre−vádzke stojí hodina pripojenia a 607 Sk (14,95 eur). Tarifikácia jena minútovej báze. Spoplatnené je aj kadé pripojenie sumou asi10,20 Sk (0,25 eur). Program sa pod¾a prevádzkovate¾a hodí pre−dovšetkým pre obèasných pouívate¾ov internetu, ktorí však ia−dajú rýchle pripojenie. Rýchlos pripojenia smerom k pouívate¾ovi je384 kb/s, 128 kb/s v smere od pouívate¾a. Modem sa poskytujezadarmo, kapacita poštovej schránky je 20 MB. Skúsme porovnatento spôsob pripojenia s programom na neobmedzené pripoje−nie. Ako príklad si zoberme program DSL Flat Standard od ST, a. s.Poplatok za linku je 832 Sk s DPH, za samotný program je v tomtoprípade poplatok 1773 Sk s DPH. Mesaène teda zaplatíte za neob−medzený spôsob pripojenia s rýchlosou 384 kb/s smerom k pouí−vate¾ovi a 64 kb/s smerom od pouívate¾a 2605 Sk s DPH (19 %).Pokia¾ by ste vyuívali ponuku firmy Zon poèas slabej prevádzky,vystaèilo by to zhruba na 30 a 35 hodín prevádzky mesaène(závisí od poètu nadviazaných spojení). Struène povedané, vy−staèilo by to asi na jednu hodinu spojenia kadý veèer poèas ce−lého mesiaca. V prípade spojenia poèas špièky je to však pod−statne iné. Ponuka firmy Zon by toti vystaèila len na štyri hodi−ny pripojenia a to by pre podnikových pouívate¾ov urèite ne−postaèovalo. Kopírovanie DVD trikrát legálne. Spoloènos S.A.D., výrob−ca kopírovacích programov DVD Copy Suite, Movie Jack aGameJack, zverejnil patch pre svoje produkty, ktorý umoòujekopírovanie chránených DVD diskov obsahujúcich filmové tituly.Výrobca sa pritom odvoláva na platnú legislatívu a pod¾a jehovýkladu je celkom legálne vytvori si a tri plné kópie z jednéhoDVD disku. Banka si vás poobzerá, kým dá peniaze. Európske bankysa pripravujú na pokusnú prevádzku nového autorizaèného systé−mu. Ten bude identifikova klientov bánk na základe rozlišovaniaich tvárí. Základné biometrické údaje týkajúce sa tváre klientabudú uloené v jeho poèítaèi alebo v inteligentnej kreditnej karte.Identifikácia prebehne pomocou webovej kamery pripojenej k po−èítaèu klienta. Pokus uskutoèní v priebehu budúceho roka spo−loènos OmniPerception v Anglicku, Španielsku, Holandsku a Ne−mecku v spolupráci s nemenovanými internetovými bankami.Obyèajná fotografia, video alebo trojrozmerný model tváre pod¾aspoloènosti OmniPerception nebude staèi na to, aby dokázal okla−ma ich softvér. Urèitým problémom pri nasadzovaní tejto techno−lógie môe by menšia penetrácia webových kamier u klientovbánk a najmä nároènos softvéru, ktorý na menej výkonných poèí−taèoch nepobeí. Tieto problémy sa však v budúcnosti celkom pri−rodzeným spôsobom vyriešia. Táto technológia identifikácie jeove¾a bezpeènejšia, ako je kontrola heslom alebo PIN èíslom, ale ajdrahšia. Predpokladá sa preto, e banky, ktoré majú na jej imple−mentáciu dostatoèné zdroje, by na òu perspektívne mohli prejs,zatia¾ èo napríklad internetové obchody naïalej zostanú pri kla−sike.