In Drive Magazín Slovak Lines 9 2016

Prevládajú listnaté dreviny
V národnom parku Malá Fatra zaberajú lesy 70 %
rozlohy. Prirodzene tu zasahuje 7 lesných vegetačných
stupňov od dubovo-bukového cez bukovo-jedľovo-smrekový
až po pásmo kosodreviny.
Najrozšírenejšou drevinou je buk (55 %), smrek
(30 %), jedľa (6 %), kosodrevina (3 %) a javor horský
(2 %). V členitom teréne na skalných terasách (napr.
v Dierach) sa nachádzajú spoločenstvá borovice
lesnej (tzv. reliktné boriny) ako zvyšky v minulosti
rozsiahlejších porastov. Na miestach s teplejšou
klímou, napr. pri Starom hrade, sa zachovali spoločenstvá
kyslých dubových bučín. Súvislé pásma
kosodreviny sa nachádzajú v oblasti Malého
i Veľkého Kriváňa a Chlebu.
Návštevný poriadok
NP Malá Fatra
Návštevníci pri pohybe po území národného parku
a jeho ochranného pásma sú povinní správať sa
tak, aby nedochádzalo k zbytočnému poškodeniu
neživých častí prírody, poškodeniu alebo uhynutiu
rastlín a živočíchov alebo poškodeniu a ničeniu ich
životného prostredia vrátane jeho znečisťovania
odpadkami a rušenia pokoja a ticha, najmä používaním
zariadení spôsobujúcich svetelné a hlukové
efekty mimo uzavretých stavieb a vyhradených
miest. Na území národného parku nie je povolené
premiestňovať prírodniny, najmä skaly. Na území
národného parku môžu návštevníci vodiť psa len
na vôdzke.
Chodci, cyklisti, motoristi
• Peši na území národného parku po turistických
chodníkoch a náučných chodníkoch, ako aj
miestach vyhradených na pohyb návštevníkov
mimo vyznačených turistických a náučných
chodníkov v období od 16. apríla do 31. októbra
(letné obdobie) len v čase od 6. hod. do 21. hod.
a v období od 1. novembra do 15. apríla (zimné
obdobie) len v čase od 7. hod. do 18. hod., časové
obmedzenie sa nevzťahuje na miesta vyhradené
pri jestvujúcich stavbách.
• Bicyklom na území národného parku a jeho
ochranného pásma len po pozemných komunikáciách
v súlade so zákonom, po cyklotrasách
a vyhradených účelových komunikáciách.
• Motorovým vozidlom, motorovou štvorkolkou,
motorovou trojkolkou a snežným skútrom na
území národného parku a jeho ochranného
pásma len po pozemných komunikáciách v súlade
so zákonom a osobitnými predpismi a po
vyhradených účelových komunikáciách a trasách,
ak pohyb po nich nie je zakázaný alebo
obmedzený.
Chránená krajinná oblasť
Kysuce
Odhaľte počas svojej dovolenky na Slovensku tajomstvá
Kysúc. Nádherný svet kopaníc, lesov, unikátna
železnička a aj záhadné gule čakajú na to, že
ich spolu so svojimi deťmi objavíte aj vy.
Javornícka a Beskydská časť
Osobitú kysuckú krajinu od roku 1984 chráni
Chránená krajinná oblasť Kysuce. Vďaka tomu, že
susedí s tromi ďalšími veľkoplošnými územiami
(CHKO Beskydy v Českej republike, Žywiecki Park
Krajobrazowy v Poľsku a CHKO Horná Orava), je
súčasťou jedného z najrozsiahlejších chránených
území v strednej Európe. Územie patrí do okresu
Čadca a okrajovo zasahuje za hranice kysuckého
regiónu do okresov Bytča, Dolný Kubín, Žilina,
Považská Bystrica a Púchov. CHKO Kysuce tvoria
dve oddelené časti: západná javornícka a východná
beskydská. Západnú časť tvoria Javorníky,
Turzovská vrchovina a Moravsko-sliezske Beskydy.
Javornícku časť pomenovali podľa Javorníkov.
V málo členitom ústrednom chrbte leží najvyšší
vrch pohoria Veľký Javorník (1071 m n. m.). Na
severovýchode javorníckej časti sa rozprestiera
Turzovská vrchovina. Najvyšší vrchol Beskýd (900
m n. m.) leží v západnej časti vrchoviny blízko horského
sedla Bumbálka.
Záhadné kamenné gule
Špecifikom tohto územia je výskyt sférických
pieskovcových kameňov známych ako kysucké
gule. V CHKO sú známe výskyty kamenných gúľ
v okolí Klokočova, najznámejšia lokalita Megonky
leží mimo jej územia. Beskydská časť CHKO leží vo
východnej časti Kysúc. Siaha po hranicu s Oravou
a na severe k slovensko-poľskej štátnej hranici.
Táto časť sa delí medzi dva celky – Kysucké
Beskydy a Kysucká vrchovina. Kysucké Beskydy
sú najvyšším pohorím Kysúc. Kulminuje pohraničným
vrchom Veľká Rača (1 236 m n. m.). Kysucká
vrchovina je nižším a menej členitým územím.
Foto: Shutterstock.com
Lines | 2016 35