arbeit

08. 04. 2020
11:25
Včera som neprečítala ani stránku, šla
som na bicykel a zakotvila som u tety na
záhrade. Bolo tak teplo celý deň, že to
bolo nesmierne príjemné.
Ale reč prišla aj na knihy, sesternica
hovorila, že tento rok ešte neprečítala
ani jednu knihu (ja by som zomrela),
a teta hovorila o tom, že začala čítať
knihu – romantickú, samozrejme – ale po
dvoch stranách na začiatku, kde opisovali
drevené domy to odložila, lebo ju to
nebavilo.
Akože, tí ľudia sa tak rýchlo vzdávajú
a pritom môžu prísť o veľa. Večer som
nad tým ešte premýšľala a spomenula
som si, ako mi ešte dávnejšie hovorila,
že si vždy najprv prečíta poslednú
stránku, aby vedela ako to skončí.
!?!?!?!?!?!?!?!?!?!?
To ma tak nasralo, do riti. Na čo je to
dobré, predsa sa pripraví o zážitok
z čítania. Ale nebudem sa zase
rozčuľovať, dnes je opäť slnečno a teplo
a tak si beriem Yossariana so sebou na
záhradu.
09. 04. 2020
19:00
Ach Bože to bolo nádherné.
Teším sa na koniec karantény kedy
nabehnem do kníhkupectva a dokúpim si
ďalšieho Hellera do zbierky.
Hlava 22 mi oblizla srdce a Yo-Yo dušu.
Bolo to vážne vtipné, až na dve predposledné
kapitoly, ktoré boli priam trýznivé
a smrť chudáčika Snowdena ma
rozplakala aj napriek tomu, že som už
videla aj seriál. Strašnú lásku cítim
k tomuto dielu, budem si tú knihu držať
blízko pri sebe. Chcela by som si nechať
tak deň na premýšľanie a žitie tejto knihy,
ale nejde to, lebo mi už zostáva málo
času. Cítim sa byť navyše v tak trochu
čítacom “švungu“, zajtra sa teda vrhnem
na Hemingwaya, čo som si voľakedy
kúpila. Kniha vyzerá tak krásne, ale ak
zas budem čítať o rybárčení, tak ma asi
z toho drbne.
28 29