N - MedzinÃ¡rodnÃ½ maratÃ³n mieru, KoÅ¡ice

More documents

Recommendations

Info

L L et’s take a look at the International Amateur Athletic Federation’s Post Event Report on the 6th IAAF/VSŽ World Half Marathon Championships in 1997: “The work of the Organizing Committee was excellent. The athletes, team officials, the media and the IAAF Family were all extremely well looked after, starting from their welcome at the airport, throughout their stay, in the hotels and at the social events. The members of the Organizing Committee and the volunteers had a great deal of experience from their annual organization of the Košice Peace Marathon, which is considered to be the oldest marathon in Europe. “In the beautiful historic centre of Košice, where the start and finish area was located, the city had decided to speed up its renovation work so that it would be completed before the World Championships. The decorations in the shop windows and the 60 000 spectators at the event were also most impressive. The IAAF can say without reservation that Košice organized the best World Half Marathon Championships so far, and one of the best non-stadium events in the history of the IAAF.” There had never been greater glory in all of Slovakian athletics. Košice’s candidacy at the Monte Carlo Congress of IAAF was supported by the years of experience of several generations of marathon organizers, the long history and tradition of the Košice Peace Marathon, the existence of the necessary infrastructure and the geography of the city. This all helped to tip the scales in Košice’s favour when it came to deciding on the venue for the World Championships. At the IAAF Headquarters in December 1995 the modest Slovak delegation beamed with happiness. The city began to dress itself up in more elegant clothes, brand new paving was laid under the runners’ feet along the Main Street, the facades of the old houses were done up – in short, Košice wanted to make its mark on the sporting world. The television too sought out more compelling shots for its cameras. The scene at the finish with runners funnelling in between the packed grandstands and the imposing silhouette of the Cathedral in the background – that was a great idea. The start and finish were moved for the first time into the heart of the city, and grandstands sprang up outside the Slovan Hotel with 45 colourful flags waving above them, from the Armenian to the Zimbabwean. Primo Nebiolo came too, the man himself, the long-term boss of world athletics. The show could begin… The streets of Košice resounded the whole morning with a symphony of Kenyan feet. The fact is, nobody really expected any other sound, seeing as in Kenya brilliant long-distance runners are two-a-penny. While the first part of the race was led by a trio from Lesotho. Behind them, dribs and drabs of runners began to crystallize into groups of favourites. Kenya, Kenya and again Kenya - a crowd of green vests. Hendrick Ramaala of South Africa also tried hard. As long as he was ahead, his six brothers and sisters at home kept all sixty of their fingers and toes crossed for him. Moses Tanui, the favourites’ favourite, put on such a hellish pace that he tore the ribbon of runners to shreds. In the bit at the front end there remained, including him, just six names: two more Kenyans Kororia and Cheruiyot, the South Africans Ramaala and Thys, and the Belgian of Arab descent Mourhit. 120 The world of long-distance running is under Kenyan dictatorship, and nothing can be done about it. It’s only the names of the leaders that change. Kororia sprinted himself into gold medal position two seconds ahead of Tanui and another two in front of Cheruiyot. They weren’t interested in anything else. Fantastic results, the first two 59:56 and 59:58, the third exactly an hour. Unheard of anywhere else, and the tables of best performances at the World Championships were changed. Košice had gone down in the history books. “We’re all strong runners. I was sure that one of us would win,” said Kororia, his words fortified with justifiable self-confidence. “Each one of us came here to run the best possible time.” An ever-smiling child from Africa – that’s how the Kenyan Tegla Loroupe, world champion in the women’s halfmarathon, appeared in Košice, still single. “I might just hook one. No problem,” she flashed her teeth at the question whether any Košice men appealed to her. “I travel a lot, you know, and there’s always a lot of men around me, but I’m not thinking about marrying yet. Later on maybe, and you never know it might just be a Slovak.” The women started off fifteen minutes after the men, and the fastest of them nearly caught up with the last man to finish, Lejdanski of Kyrghyzstan. The ever-smiling child of Africa, the absolutely petite Kenyan Tegla Loroupe (just 37 kilogrammes in weight and 150 centimetres in height) added the gold from the world half-marathon to her victories in Boston and New York. She too set a new championships’ best time. On the way, though, she was deprived of her greatest rival, the South African Elana Meyer. “I’m sorry that Elana got injured in the eleventh kilometre. Up to that point we had been running together and encouraging each other.” But she found enough strength in herself to pull away from the excellentRomanians, who triumphed in the team competition. Dr. Štefan Daňo LOC President IAAF/VSŽ World Half Marathon Championships Rome, 6th October 1997 Dear Mr. Daňo, Now that I am back in Rome, I would like to take this opportunity to thank you for your great assistance and attentiveness during my stay in Košice at the 6th IAAF/VSŽ World Half Marathon Championships. I have no doubt that this event was a great success, and that this will have important consequences for the organizational abilities of your country. I would like to extend my gratitude and recognition to you and all of your colleagues on the Organizing Committee for this unforgettable event, on behalf of the whole world athletics family also. With sincerest regards, Primo Nebiolo IAAF President
N Načrime do záverečnej správy Medzinárodnej amatérskej atletickej federácie zo 6. IAAF/VSŽ majstrovstiev sveta v polmaratóne v roku 1997. "Práca organizačného výboru bola excelentná. O atlétov, funkcionárov družstiev, média a členov IAAF bolo extrémne dobre postarané, od ich privítania na letisku, počas pobytu, v hoteloch a na spoločenských podujatiach. Členovia organizačného výboru a dobrovoľníci mali veľké skúsenosti z každoročného organizovania Medzinárodného maratónu <strong>mieru</strong>, ktorý je považovaný za najstarší maratón v Európe. V krásnej historickej štvrti Košíc, kde bol umiestnený priestor štartu a cieľa, sa mesto rozhodlo urýchliť renovačné práce, aby boli dokončené pred majstrovstvami sveta. Pôsobivá bola aj výzdoba vo výkladoch obchodov a 60-tisíc divákov na podujatí. IAAF môže bez pochybnosti povedať, že Košice zorganizovali najlepšie majstrovstvá sveta v polmaratóne a v histórii IAAF jedno z najlepších podujatí mimo štadióna." Dovtedy nebolo na Slovensku väčšej atletickej slávy. Košická kandidatúra na Kongrese IAAF v Monte Carlo sa opierala o roky skúseností niekoľkých generácií organizátorov, dlhú históriu a tradíciu Medzinárodného maratónu <strong>mieru</strong>, potrebnú infraštruktúru i geografickú polohu Košíc. To naklonilo misky váh pri rozhodovaní o dejisku svetového šampionátu na stranu Košíc. V decembri roku 1995 žiarila neveľká slovenská delegácia v sídle IAAF šťastím. Mesto si začalo obliekať slávnostnejší šat, pod nohy bežcov položilo na Hlavnej ulici novučičkú dlažbu, fintili sa fasády starých domov, chcelo, aby si ho športový svet zapamätal. Aj televízia hľadala pre svoje kamery pútavejšie zábery. Cieľová scéna s bežcami finišujúcimi v lieviku plných tribún a na pozadí impozantná silueta Dómu. To bol výborný nápad. Štart i cieľ sa po prvý raz presunuli do srdca mesta, pred hotelom Slovan vyrástli tribúny, nad nimi zavialo 45 farebných vlajok, od arménskej po zimbabwskú. Prišiel aj "mister" Primo Nebiolo, dlhoročný to šéf svetovej atletiky. A mohlo sa začať... Košickými ulicami znela celé dopoludnie symfónia kenských nôh. Vlastne, iné tóny nik ani nečakal, keď v Keni skvelí vytrvalci z neba padajú. Spočiatku síce viedlo trio z Lesotha. Zrnká favoritov sa začali kryštalizovať za nimi. Keňa, Keňa a zas len Keňa... Záplava zelených dresov. Skúšal to i Hendrick Ramaala z Juhoafrickej republiky. Kým bol vpredu, stískalo mu doma šesť súrodencov všetkých šesťdesiat prstov. Moses Tanui, favorit favoritov, a jeho pekelné tempo trhali stuhu bežcov na franforce. Na poslednom kúsku zostalo, aj s ním, šesť mien. Ďalší Keňania Kororia a Cheruiyot, Juhoafričania Ramaala a Thys a Belgičan arabského pôvodu Mourhit. Vytrvalecký svet je pod kenskou diktatúrou a nič sa na tom nedá zmeniť. Iba mená vládcov sa menia. Po zlatú medailu si došprintoval Kororia, dve sekundy pred Tanuiom a ďalšie dve pred Cheruiyotom. Ostatné ich už nezaujímalo. Skvelé výsledky, prví dvaja 59:56 resp 59:58 min, tretí presne za hodinu. Zatiaľ nikde neslýchané, menili sa tabuľky najlepších výkonov majstrovstiev sveta. Košice vstúpili do histórie. "Všetci sme silní bežci. Bol som presvedčený, že jeden z nás zvíťazí," oprávnený kus sebavedomia vložil do svojich slov Kororia. "Každý z nás tu bol preto, aby zabehol čo najlepší čas." Ženy štartovali pätnásť minút po mužoch a najrýchlejšie takmer dobehli posledného z nich v cieli Lejdanského z Kirgizstanu. Večne usmievavé dieťa z Afriky, útlučká Keňanka Tegla Loroupeová (vážila len 37 kilogramov a merala 150 centimetrov) pridala k titulom na maratónoch v Bostone a New Yorku i zlato zo svetového polmaratónu. Aj ona vytvorila najlepší výkon šampionátov. Cestou však prišla o najväčšiu súperku Juhoafričanku Elanu Meyerovú. "Je mi ľúto, že Elana sa na jedenástom kilometri zranila. Dovtedy sme bežali spolu a navzájom sa povzbudzovali." Sama našla dosť síl, aby utiekla výborným Rumunkám, ktoré triumfovali v súťaži družstiev. Dr. Štefan Daňo prezident LOC IAAF/VSŽ majstrovstiev sveta v polmaratóne Rím, 6. októbra 1997 Vážený pán Daňo, po návrate do Ríma využívam túto príležitosť, aby som Vám poďakoval za Vašu veľkú pomoc a starostlivosť počas môjho pobytu v Košiciach na 6. IAAF/VSŽ majstrovstvách sveta v polmaratóne. Som presvedčený, že táto udalosť bola veľkým úspechom, čo isto bude mať významný dopad na organizačné schopnosti Vašej krajiny. Rád by som rozšíril svoju vďačnosť a uznanie Vám a všetkým Vašim spolupracovníkom v organizačnom výbore za túto nezabudnuteľnú udalosť aj za celú svetovú atletickú rodinu. So srdečným pozdravom Primo Nebiolo prezident IAAF Večne usmievavé dieťa z Afriky. Taká bola v Košiciach majsterka sveta v polmaratóne Keňanka Tegla Loroupeová. Stále slobodná. "Mohla by som si nejakého uloviť. Žiaden problém," obnažila belostnú sklovinu svojich zubov po otázke, či sa jej nepáčil žiaden Košičan. "Viete, veľa cestujem, okolo mňa sa pohybuje veľa mužov, na sobáš však ešte nemyslím. Snáď neskôr a možno to bude aj nejaký Slovák.” 119
Page 4 and 5: Prezident IAAF Primo Nebiolo absolv
Page 6 and 7: VÝSLEDKY MUŽI / RESULTS MEN 1 KOR
Page 8 and 9: Tu sa zatiaľ nespoliehali na obdiv
Page 10: J. Sudzina, I. Melicherčík, J. Ha
Page 13 and 14: 1967 1.október/1 October 1.Nedjalk
Page 15 and 16: POČET PRETEKÁROV Z JEDNOTLIVÝCH
Page 17 and 18: Maratónsky klub Košice si dovoľu
Page 19 and 20: 1980 Šárka BALCAROVÁ 1981 Christ

N - MedzinÃ¡rodnÃ½ maratÃ³n mieru, KoÅ¡ice

You also want an ePaper? Increase the reach of your titles

Delete template?

Save as template?