november

histórianovember 2010viniek, no veľa práce sa robilo ručne. Formyna cukríky, čokolády a figúrky si objednávalz ponukových katalógov, ale mnohé sadrovéformy si aj sám vyrábal. Jozef Marko akovyučený laborant s praxou vo viacerýchfabrikách vedel nielen zmes na cukríkya čokolády zarábať, ale vedel recepty aj inovovať.Pomocou esencií vytvoril širokú škálupríchutí a pomocou foriem a prírodnýchfarbív zasa dosiahol vizuálnu rôznorodosťcukroviniek. Vytvoril si vlastnú značku VERA,ktorú si aj zaregistroval. Jeho firma vyrábalaplnené cukríky tzv. hodvábne, dražé, kandis(cukrkandel), ovocné želé, toffe – karamelky,orientálny tovar, kokos v rôznych podobách(napríklad polotovar, tzv. kokosové salámy),marcipán (marcipánové gule), jemné čokoládové dezertné bonbóny, mikulášsky a vianočnýtovar – kolekcie, salónky, duté čokoládové figúrky, ktoré boli balené a ručne maľované,a tiež veľkonočný tovar: vajíčka, baránky, zajace, figúrky z bieleho a farebného cukru. Svojtovar aj špeciálne balil, objednával si staniol, celofán, galanterijný tovar v podobe rôznychdruhov stužiek, rolničky a umelé kvety, krabičky a obalový materiál rôzneho druhu (košíčky,kartónové vajíčka), papier na balenie s rôznymi druhmi dekóru, tlačené obrázky určené nalepenie na tovar, a pod. Vyrábal aj sezónne produkty určené na jarmoky. Známe boli aj jehovlastné pastilky proti kašľu. Niektoré špeciálne obaly si dával tlačiť s vlastným grafickým návrhoma nápismi Jozef Marko, Marko Trnava, neskôr VERA – Jozef Marko Trnava. K výrobnipatril aj obchod v Trnave na Evanjelickom dome, ktorý vlastnila a prevádzkovala jeho sestraRozália Marková, ktorá produkciu dielne predávala.K zrušeniu výroby a obchodu prišlo v roku 1950, kedy boli zoštátnené. V priestorochvýrobne boli najskôr sklady podniku Figaro, neskôrtam bol chlapčenský internát učňovskej školy, nomajiteľom bol naďalej Jozef Marko. Podnik na základedokumentov prevzal štát až v roku 1966.Jozef Marko bol poctivý remeselník, ktorý sa vypracovalna majiteľa malého podniku so špeciálnou výroboua viacerými vlastnými originálnymi výrobkami. Napriektvrdej konkurencii väčších fabrík jeho firma obstála.Prispel k tomu najmä kvalitou výrobkov, novinkamiv ponuke, ľahším prispôsobením sa dopytu a rokmivybudovanej klientele. Za svoju prácu získal niekoľkoocenení, napríklad zlatú medailu na Hospodárskej výstavev Trnave v roku 1924, zlatú medailu na Ovocinárskozáhradníckejvýstave v Trnave v roku 1932, medailuZa úspešnú prácu na Remeselníckej výstave v rámciDunajského veľtrhu v Bratislave v roku 1933, striebornúmedailu na Hospodárskej a priemyselnej výstave v Nitre v roku 1933 konanej v rámci Pribinovýchosláv. Angažoval sa i na širšom kultúrnom poli ako zakladajúci člen Slovenskej národnejknižnice v Martine a člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti. PaedDr. Simona Jurčová