novinkyz radnicehistória/kultúraPrednáška Pavla Dvořáka o význame Českej cestyTrnava mala v minulosti tradíciu miesta diplomatickýchstretnutí. Zmluvu o priateľstve tu 15. mája 1360 uzavreličeský kráľ a nemecký cisár Karol IV. s uhorskýmkráľom Ľudovítom I. Veľkým z Anjou. Tohto významnéhorokovania sa zúčastnili aj moravský markgróf Jána rakúske knieža Albert. Uzavretím priateľských dohôdsa zvýšil význam hlavnej obchodnej trasy Českej cesty,ktorá prechádzala cez Trnavu. Po opätovnom stretnutípanovníkov vo Vyšehrade sa Trnava stala jednou z najdôležitejšíchzastávok tejto obchodnej cesty, a tiežjedným z najbohatších miest v Uhorsku.Pri príležitosti 650. výročia spomínaného stretnutiapripravilo Západoslovenské múzeum v Trnave pre verejnosťprednášku historika PhDr. Pavla Dvořáka o Českejceste, ktorá zabezpečovala pre trnavských obchodníkova mešťanov prosperitu a rozvoj. Prednáška sa uskutoční v priestoroch Západoslovenskéhomúzea v Trnave – kláštora klarisiek vo štvrtok 18. novembra 2010 o 17. hodine.Mgr. Lucia DUCHOŇOVÁPrvá adventná nedeľa v klariskom kláštoreZápadoslovenské múzeum v Trnave počas prvejadventnej nedele 28. novembra 2010 otvoríbrány klariského kláštora pre širokú verejnosť.V čase od 13. do 17. hodiny si tu návštevníci budúmôcť zakúpiť tradičné i menej tradičné remeselné výrobky– medovníky, vianočné ozdoby zo slamy, keramiky,paličkovanej čipky či drôtu. Výstavou Betlehemyzo zbierok múzea sa prenesieme bližšie k Vianociam.Atmosféru dotvoria spievané koledy.Pri tejto príležitosti bude o 14. hodine vo foyeri múzeaslávnostne otvorená výstava insitného maliara MichalaŠkrovinu. Výstava pod názvom Obyčajné príbehypredstaví tvorbu uznávaného a oceňovaného tvorcu,ktorý sa maľovaniu venuje roky ako svojej záľube.Michal Škrovina sa narodil v Turčianskom Sv. Martine.Vyštudoval architektúru na SVŠT v Bratislave a pracoval ako projektant, architekt a na Investorskomútvare mesta Bratislavy. Od roku 1969 do roku 1974 žil so svojou manželkou v Trnave.Popri práci sa venoval svojmu koníčku – maľovaniu. Náklonnosť k tradíciám a možnosťtvorivého maliarskeho vyjadrenia ho priviedli k spolupráci s ÚĽUV-om v Bratislave, kde doterazvedie praktickú výučbu maľby na sklo. Svoju tvorbu vystavoval na viacerých autorskýchi kolektívnych výstavách. Obrázky a figúrky často dopĺňa textom – vlastnými spomienkamia príbehmi, najmä z detstva. Výstava v Západoslovenskom múzeu pripravená pri príležitostiautorovho životného jubilea potrvá do 17. januára 2011.Simona JURČOVÁ
kultúra<strong>november</strong> 2010Turné Miroslava Žbirku viedlo aj cez TrnavuNestáva sa tak často, aby naše mestonavštívili skutočné legendy populárnejhudby. Ak aj majú svoje turné, zväčšanie je Trnava „v pláne“, alebo sa z rôznychdôvodov koncert práve v našommeste neuskutoční. Zaiste aj pretomnohých Trnavčanov zaujalo, že súčasťoukoncertného turné bratislavskéhorodáka Miroslava Žbirku a 40-člennéhosymfonického orchestra CappellaIstropolitana je aj koncert v mestskejšportovej hale.Spevák sa v októbri predstavil v našommeste po niekoľkých rokoch a jeho koncert si vypočula vypredaná športová hala. V repertoárikoncertu boli jeho známe hity ešte z obdobia, keď začínal s Jankom Lehotskýma Marikou Gombitovou na Bratislavskej lýre, ale dôraz kládol najmä na svoje najsilnejšie, keďv osemdesiatych rokoch účinkoval so skupinou Limit. Na koncerte spomenul Miroslav Žbirkaniekoľkokrát aj frontmana tejto skupiny, trnavského rodáka Laca Lučeniča.Koncert bol zložený z dvoch blokov. V prvej časti účinkoval spevák sám so svojou sprievodnouskupinou mladých českých rockových hudobníkov pod vedením Jana Ponocného,v ktorej sa predstavil s rockovo zameranými skladbami. Druhá časť, ktorá tvorila asi dvetretiny minutáže celého koncertu, tvorili Žbirkove známe piesne zväčša (no nielen) melodickéhozamerania. Spojenie skupiny a symfonického orchestra s dominantným dôrazomna sláčikovú sekciu predstavilo spevákov repertoár a samotné skladby v novej podobe.Takéto prevedenie nepôsobilo zvukovo plocho a stereotypne ako pri klasickej rockovejskupine, ale vďaka pražskému aranžérovi skladieb Martinovi Hyblerovi prinášalo novépohľady na tvorbu tohto typu – a to rôznymi priaranžovanými časťami a vsuvkami, a takcelý repertoár pôsobil nestereotypne a príťažlivo. Zaiste mal na tom zásluhu aj dirigentorchestra Cappella Istropolitana Adrián Kokoš, ktorého poslucháči poznajú aj ako dirigentaDetského a mládežníckeho zboru Slovenského rozhlasu v Bratislave. Z rozhlasovéhoprostredia pochádzalo aj viacero hráčov orchestra. Jedna z mimoriadne pôsobivých piesníbola aj Žbirkova skladba z roku 1988 Jesenná láska na text básne trnavského rodáka,básnika Miroslava Válka.Aj keď takáto koncertná šnúra bola pre speváka v takomto rozsahu novou skúsenosťou,predsa len s veľkým bigbandom už účinkoval. Na Bratislavskej lýre totiž uvádzal svojepiesne v prevedení festivalového orchestra, čo bolo zoskupenie podobného typu. „Nemalisme to vyskúšané, pretože pri normálnych koncertoch môžem predvídať, čo sa stanea preto môžem byť aj pripravený. Nevedel som, ako to ľudia a trnavské publikum prijme.Hudobníci sú veľkí profesionáli, sú zvyknutí prísť a všetko odohrať z nôt tak, ako smedohodnutí. Cenná vec je, že to nefunguje tak ako s klasickou kapelou, že by sme dakdezavretí pol roka skúšali. Išlo v podstate o to, zosúladiť zvuk rockovej kapely s takýmtoorchestrom,“ povedal po koncerte Miroslav Žbirka, pre ktorého bolo vystúpenie v Trnaveprvým s týmto orchestrom, a tak účinkovanie v našom meste bolo preňho aj zaťažkávacouskúškou.