listy

listy 515tácie (Katarína Bajcurová, Aurel Hrabušický, Alexandra Kusá) nanich nemohli zabudnúť. Už v devätnástom storočí slovenské krajea ich kroje vo svojich prácach stvárňovali napríklad Josef Mánesalebo Miloš Jiránek. Podľa slov Kataríny Bajcurovej upútaloSlovensko pozornosť českých umelcov „zdanlivo neproblematickýmvyjadrením vlastnej identity, v porovnaní s českým prostredím“.Český kubistický maliar, grafik a sochár Emil Filla dokoncazaradil slovenské ľudové umenie medzi vrcholy európskej kultúry– grécku antiku, ranú taliansku renesanciu a holandskú maľbusedemnásteho storočia. Ďalšieho českého maliara, grafika, spisovateľaa ilustrátora kníh Josefa Čapka zasa upútali v priebehujeho pobytov na Orave ženy so svojím tajomným výzorom, zahalenédo dlhých odevov. Vladimír Kompánek a pred ním i JosefŠíma vytvorili umelecké novotvary z predmetov – pôvodnýchLogotyp výstavy Slovenský mýtus, autor Robert Paršonástrojov a architektonických prvkov – ktoré si zo svojich ciest doslovenských dedín priniesli.Na tejto prehliadke je s veľkou samozrejmosťou zastúpené i dielofotografa a filmára Karola Plicku, ktorého tvorbu sme čitateľompriblížili v prvom tohtoročnom vydaní časopisu Listy (1 – 2/2007).A ako je to s už vyššie spomínanou „slovenskosťou“ v umení prezentovanouna výstave Slovenský mýtus? Zrejme najlepšie námna to odpovie samotná autorka výstavy: „Slovenský mýtus jepodle názoru tvůrců výstavy nejvíc čitelný v relativně samostatnýchmotivech a tématech, které ve svém souhrnu vytvářejítematický celek. Tvůrci výstavy jsou si vědomi, že mnohá z těchtotémat nejsou specifikem pouze slovenské kultury. „Českýstesk“ má blízko k „slovenské melancholii“, také popíjení patřípodle některých názorů k české i slovenské identitě, pracovitostSlováků má protějšek v zlatých českých ručičkách, slovenskázbožnost je v něčem blízká rakouské či bavorské zbožnostia valašská kultura zasahuje celý karpatský oblouk. Našlo by seněkolik projevů nebo artefaktů, které jsou skutečně specificky slovenské(například fujara jako kulturní endemit), není jich všakmnoho.Z toho vyplývá, že nikoli jednotlivé motivy a témata mají samyo sobě „slovenský ráz“, ale jde spíše o způsob, jímž jsou vnímánya interpretovány.“O zvýšenie atraktívnosti celej akcie sa usporiadatelia postaralii zaujímavým sprievodným programom, zahŕňajúcim prednáškyMiloš Alexander Bazovský: SnívajúciMikuláš Galanda: ZvestovanieJuraj Šajmovič: Chlapiautorov výstavy, projekcie filmov Pacho, hybský zbojník (MartinŤapák, 1976), Zbojník Jurko (Viktor Kubal, 1976), Tisícročná včela(Juraj Jakubisko, 1983) a Iná láska (Dušan Trančík, 1985).Výstavu Slovenský mýtus pripravili jej tvorcovia v spolupráci soSlovenskou národnou galériou v Bratislave a je to vlastne upravenárepríza rovnomennej výstavy, ktorá bola usporiadanáv hlavnom meste Slovenska na jeseň v roku 2005. Vernisáž prezentácieslovenského vizuálneho umenia dvadsiateho storočiasa uskutočnila 19. apríla 2007 a pre verejnosť je sprístupnená do5. augusta 2007. ■Autor je publicistaFoto archív Moravskej galérie v Brne