listy

listy 53OBSAHVýročia všedných dní 3Helena NoskováPosledný Rakúsko-Uhorčan 4Stanislav ŠkodaRekordy padali... 6Peter MayerEgon Bondy, nemocný z mocných 7Stanislav ŠkodaZ histórie a súčasnosti KSK v Prahe (4. časť) 8Helena NoskováViliam Klimáček a jeho veteráni 10Ján ChovanecKoncentrácia pozitívnych síl... 11Zuzana PaukováBůh Byznys aneb... 12Jana BohutínskáKeď múza slovenská... 14Ján ChovanecFrantiška Vás víta! 16Peter MayerChýba nám motivácia? 17Lucia SatinskáSrdce národov v Prahe 18Patrik DebrecéniSlovenka v centre Prahy 20Jozef GáfrikSlovo o knihách zo Slovenska a o Slovensku 22Igor OtčenášDni zasvätené zeleni a jedlá s nimi spojené 24Helena NoskováProgram Slovenského inštitútu v Prahe 26Modrá stránka Program KSK 27Klubové Listy príloha časopisu ListyListy Slovákov a Čechov, ktorí chcú o sebe vedieť.Vydáva Klub slovens kej kultúry, Lipanská 4, 130 00 Praha 3.Na tejto adrese je aj sídlo redakcie.Šéfredaktor: PhDr. Radovan Čaplovič, tel. 724 025 170.Redakcia: Ján Chovanec, tel.: 776 138 859.Redakčný kruh: JUDr. Milan Budovič, Mgr. Martin Guzi,PhDr. Slavomír Michálek, Csc., PhDr. Helena Nosková, Csc.,Mgr. Vladimír Štancel.e-mail: listy.ksk@seznam.cz, e-mail: rcaplovic@gmail.comRozširuje Klub slovenskej kultúry a Česká pošta, s. p.Listy vychádzajú vďaka podpore MK ČR. Jazyková úprava: Mgr. EvaWankeová. Grafická úprava: AdAm studio, Holečkova 31, 150 00Praha 5, tlač: Rodomax.Registrácia vydavateľa Listov – Klubu slovenskej kultúry: MK ČR6584. ISSN 1213 – 0249. Cena za jeden výtlačok je 20 Kč. Cena dvojčíslaje 38 Kč. Ročné predplatné 240 Kč prijíma KSK na adrese redakcie.Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú. Akékoľvek rozširovanie celku ajčastí textov v elektronickej alebo v papierovej verzii podlieha schváleniuvedenia KSK.Foto na obálke: Ranní, autor: Iko Keson.Výročia všedných dníV máji sme slávili koniec druhej svetovej vojny, v ktorej sa predovšetkým Európaocitla nad priepasťou a pádom do nebytia. Poľsko, vtedajší Protektorát Čechya Morava, pobaltské štáty mali byť po nacistickom víťazstve vymazané z mapy.V Protektoráte hneď od marca 1939 nacisti postupovali s tvrdosťou totalitnéhorežimu: uzavreli všetky české vysoké školy, obmedzili počet českých strednýchškôl, aby znemožnili výchovu českej inteligencie. Vypracovali plán likvidácie českéhonároda, nariadili nútené práce mužov od osemnásť do päťdesiat rokov, zavie -d li prídelový systém. R. Heydrich vyhlásil stanné právo a krvavou cestou ničilčeský odboj. Za týchto okolností sa Briti a Francúzi odklonili od podpísanej mníchovskejdohody a uznali československú vládu v zahraničí. Vtedajšia Slovenskárepublika šla svojou cestou; bola satelitom hitlerovského Nemecka, podobne akovtedajšie Estónsko, ktoré ale nacistické vojská okupovali v roku 1941. Estóncovvšak čakalo spoločne s Litovcami a Lotyšmi vyhladenie.Odboj v Protektoráte zahájili atentátom na R. Heydricha pred šesťdesiatimi piatimirokmi, 27. mája 1942, Jozef Gabčík a Jan Kubiš. Slovák Jozef Gabčík sa narodilv Poluvsí, dnes predmestí Rajeckých Teplíc, v roľníckej rodine. V detstve stratilmatku a vychovával ho autoritatívny otec. Jeho túžba po štúdiách sa nenaplnila.Po vyučení pracoval v žilinskej chemickej továrni. Režim tzv. Slovenského štátuho odpudzoval, a tak sa zložitou cestou dostal cez Poľsko do čsl. zahraničnej skupinyAntropoid, ktorej úlohou bolo uskutečnenie atentátu na R. Heydricha.R. Heydrich atentát neprežil a nacisti rozpútali teror. Ako obeť vybrali obec Lidice,ktorú vypálili 11. júna 1942. Všetci muži (192) boli zastrelení, ženy (196) a deti (96)deportované do koncentračných táborov, kde boli zaradené do „rasových výskumov“.Väčšina z nich bola zavraždená. Po vojne sa ich vrátilo šestnásť.V ranných hodinách 18. júna1942 v kostole Karla Boromejského v Prahe sa atentátnicikladúci odpor nacistickému vojsku, ktoré obkľúčilo kostol, zastrelili.O týždeň nacisti zrovnali so zemou osadu Ležáky, kde tridsaťdva obyvateľovzavraždili a jedenásť odvliekli do koncentračných táborov.Vypálené české a moravské obce majú svojich dvojníkov v ďalších krajinách –v Poľsku, na Ukrajine, v Bielorusku, v Rusku, na Slovensku, v Litve, Lotyšskui Estónsku.Druhá svetová vojna sa stala globálnym konfliktom a nerozlišovala medzi frontoma zázemím. Civilné obyvateľstvo zbavila akejkoľvek ochrany a vystavila represiám.Deliaca čiara medzi frontom a zázemím sa definitívne zotrela. Preto aj koniec druhejsvetovej vojny 8. mája 1945 po kapitulácii nacistických vojsk v Berlíne jeveľkým sviatkom nielen európskych národov, ale aj USA a ďalších krajín.Nasledovalo nové povojnové vymedzenie sfér vplyvu v rôznych krajinách, štátnychhraníc, atď. Národy oslobodené od nacizmu nespozorovali nové záujmy sovietskejpovojnovej politiky. Veď históriu píšu víťazi, a tak sa k nám niektoré skutočnostiprihovoria až po pol storočí. Nejde o prepisovanie histórie, ale o pochopenie rozdielovvo vyrovnávaní sa s minulosťou u víťazov i porazených.■Helena NoskováAutorka je historičkaKresba Jan Tomaschoff